mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

24
SRDCE PEZINKA Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8 Editoriál Nedá mi nevrátiť sa o štyri roky dozadu a nezaspomínať si na volebnú primátorskú kam- paň 2010 a výrok Olivera Sol- gu: „Prial by som si dôstojnej- šieho súpera, a nie ženu...“ Žena – nositeľka života, žena – matka, ktorá má svoje jedi- nečné a nenahraditeľné miesto v spoločnosti. Je stmeľujúcim prvkom rodiny, je priateľom, dôverníkom, oporou i porad- com. Práve sociálna empatia je žene vrodená vďaka tomu, že dáva život. Ako pracovníčka má schop- nosť spájať intelekt so soci- álnym cítením a viac vidieť veci srdcom. Žena má väčšiu trpezlivosť i väčšiu schopnosť odpúšťať, je otvorenejšia ako muž. Má výborné organizačné a manažérske vlastnosti, ale aj schopnosť nájsť prvotnú príčinu problému. Ženy v politike túžia oveľa viac po pravde a spravodlivos- ti, dožadujú sa rovnosti šancí. Viac presadzujú podporu mla- dých rodín, podporu dobro- voľníctva, opateru o starších či zdravotne postihnutých, záleží im na kvalite vzdelania a vý- chovy, na sociálnom zabezpeče- ní, ale aj na bezpečnom prostre- dí, v ktorom žijú a vychovávajú svoje deti. Aj vy si myslíte, že žena nie je pre nás všetkým dôstojným sú- perom či partnerom? Kvetoslava Štrbová Populárny a obľúbený hudobný festival Hodokvas sa vytratil zo slovenskej scény. Podujatie, ktoré lákalo tisíce ľudí, má stále pauzu, ale jeho zakladatelia sa pohrávajú s myšlienkou o jeho reštart. „Boli by sme radi, keby sa Hodokvas vrátil do Pezinka, kde pred rokmi rástol. Ale to nezáleží len od nás,“ tvrdí v rozho- vore otec Hodokvasu Dodo Tarkay. Ako vôbec vznikol Hodokvas? - Vznikol v roku 2000 v Modre. Keď sa postupne zvyšovala návštevnosť a popularita festivalu, po troch rokoch sa presunul do Pezinka. Ľudia sa k nám chodili stretávať a bezpros- tredne pokecať o muzike, výtvarnom umení, divadlách. Začiatkom nového milénia sa Hodokvas stal na Slovensku ozajstným hitom pre mladých. Ale v Pezinku sa dlho neohrial... - V roku 2005 sme ho tu organizovali poslednýkrát. Potom sme sa presunuli na letisko do Piešťan, kde sme boli tri roky, a následne sme sa rozhodli, že si dáme prestávku. dokončenie na strane 3 foto: archív red Oprášime Hodokvas ? Milan GRELL Zlatica HERDOVÁ Eduard STACH ¼uboš HIDAŠI Pezinok volí 15. novembra Milana Grella váš nezávislý kandidát na primátora mesta pezinok www.SRDCEPEZINKA.sk

Upload: others

Post on 23-Nov-2021

3 views

Category:

Documents


0 download

TRANSCRIPT

Page 1: Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

SRDCE PEZINKAMesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

EditoriálNedá mi nevrátiť sa o štyri

roky dozadu a nezaspomínať si na volebnú primátorskú kam-paň 2010 a výrok Olivera Sol-gu: „Prial by som si dôstojnej-šieho súpera, a nie ženu...“

Žena – nositeľka života, žena – matka, ktorá má svoje jedi-nečné a nenahraditeľné miesto v spoločnosti. Je stmeľujúcim prvkom rodiny, je priateľom, dôverníkom, oporou i porad-com. Práve sociálna empatia je žene vrodená vďaka tomu, že dáva život.

Ako pracovníčka má schop-nosť spájať intelekt so soci-álnym cítením a viac vidieť veci srdcom. Žena má väčšiu trpezlivosť i väčšiu schopnosť odpúšťať, je otvorenejšia ako muž. Má výborné organizačné a manažérske vlastnosti, ale aj schopnosť nájsť prvotnú príčinu problému.

Ženy v politike túžia oveľa viac po pravde a spravodlivos-ti, dožadujú sa rovnosti šancí. Viac presadzujú podporu mla-dých rodín, podporu dobro-voľníctva, opateru o starších či zdravotne postihnutých, záleží im na kvalite vzdelania a vý-chovy, na sociálnom zabezpeče-ní, ale aj na bezpečnom prostre-dí, v ktorom žijú a vychovávajú svoje deti.

Aj vy si myslíte, že žena nie je pre nás všetkým dôstojným sú-perom či partnerom?

Kvetoslava Štrbová

Populárny a obľúbený hudobný festival Hodokvas sa vytratil zo slovenskej scény. Podujatie, ktoré lákalo tisíce ľudí, má stále pauzu, ale jeho zakladatelia sa pohrávajú s myšlienkou o jeho reštart. „Boli by sme radi, keby sa Hodokvas vrátil do Pezinka, kde pred rokmi rástol. Ale to nezáleží len od nás,“ tvrdí v rozho-

vore otec Hodokvasu Dodo Tarkay.Ako vôbec vznikol Hodokvas?- Vznikol v roku 2000 v Modre. Keď

sa postupne zvyšovala návštevnosť a popularita festivalu, po troch rokoch sa presunul do Pezinka. Ľudia sa k nám chodili stretávať a bezpros-tredne pokecať o muzike, výtvarnom umení, divadlách. Začiatkom nového

milénia sa Hodokvas stal na Slovensku ozajstným hitom pre mladých.

Ale v Pezinku sa dlho neohrial...- V roku 2005 sme ho tu organizovali

poslednýkrát. Potom sme sa presunuli na letisko do Piešťan, kde sme boli tri roky, a následne sme sa rozhodli, že si dáme prestávku.

dokončenie na strane 3

foto

: arc

hív

red

Oprášime Hodokvas?15. novembra volíme milana grella

Váš kandidát na primátora mesta Pezinok www.SRDCEPEZINKA.sk

Milan GRELL

Milan VENCELViktória TAHOTNÁ

Jozef MIKLÁŠ Daniel FEDERL

Kvetoslava ŠTRBOVÁ Igor HIANIK

Michal SVÁTEKRoman ŠMAHOVSKÝ

Peter JEDINÁK Vladimír KOÈÍ

Elena �ÁRSKA

Michal PENIAK

Zlatica HERDOVÁ

Katarína HLAVANDOVÁ Ján TYKO

Eduard STACH

Bo�ena MIZEROVÁ

¼uboš HIDAŠI

Pezinok volí 15. novembraMilana Grella

váš nezávislý kandidát na primátora mesta pezinok www.SRDCEPEZINKA.sk

Page 2: Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

Je nás už 3 000!

Skvelá správa, občianske združenie Srdce Pezinka má už 3 000 fanúšikov na svojom facebookovom profile.Tešíme sa na ďalšie nové lajky.

AKTUALITY2

foto

: red

Pezinok je tretí najkrajšíOd 1. apríla do konca októbra sa

mohla verejnosť zapojiť na inter-netovom portáli www.slovakre-gion.sk do súťaží o Najkrajšie mesto a obec Slovenska a tiež o Primátora/starostu Slovenska za rok 2014. So ziskom 24 245 in-ternetových hlasov obsadil Pezi-nok tretiu priečku a je v tomto roku tretím najkrajším mestom na Slovensku. V porovnaní s minulým rokom poskočil v pelotóne, ktorý poukazuje na krásu našich krajov, miest a obcí, o 14 priečok vyššie. O priebehu súťaže i možnosti hlasovania bola verejnosť informovaná v

Inšpirácia aj pre naše mesto„Takéto pozvanie sa neodmieta,“

reagoval Milan Grell na pozvanie primátora Partizánskeho Jozefa Božika, s ktorým v minulých dňoch debatoval o komunálnej politike. „Mesto, ktoré je počtom obyvateľov porovnateľné s naším Pezinkom, sa za štyri roky jeho primátorovania posunulo o kus dopredu. Vidno to priamo z okien mestského úradu pri pohľade na centrálnu mestskú zónu, kde bolo kedysi parkovisko a dnes dôstojné centrum mesta. Partizánske dobre poznám, bol som tu znova po možno piatich rokoch, a veru nestačil som sa čudovať. Nové parky, ale aj parkovacie mi-esta, zrekonštruované športoviská, nový kulturák a opravený starý, za-chránené kino, všade veľa zelene a čisto... klobúk dolu,“ hodnotil Grell.

Zároveň dodal, že v Partizánskom sa darí riešiť obrovský problém s aso-ciálnymi spoluobčanmi a Rómami.

Známy je protestný pochod mestom spred dvoch rokov a vytvorenie jas-ných pravidiel pre spolužitie. „Deba-tovali sme hlavne o témach, ktoré sa zdajú byť nepodstatné, ale majú veľký význam, a to je vzťah mesto a občan. Roky si nevedeli poradiť s neprispôso-bivými občanmi, poštárka sa bála ísť na tú povestnú Nábrežnú ulicu, ktorá je dnes už ohradená, má svoju disci-plínu, policajtov, dôverníkov. Práve komunikácia s ľuďmi, ktorá predtým

v meste nefungovala, uľahčila riešenie množstva problémov,“ pripomenul na margo stretnutia Grell.

Medzi konkrétne príklady spo-lurozhodovania občanov uviedol vy-tvorenie Bezpečnostnej rady mesta, Mládežníckeho parlamentu, Rady starších, Rady mimovládnych or-ganizácií či Žiackeho parlamentu a Informačného centra mladých. „Mnohé z nich by sa ujali aj u nás v Pezinku,“ dodal Grell. (mi)

foto

: red

mesačníku Pezinčan.Prvenstvo Najkrajšie mesto

a obec Slovenska 2014 si po-dobne ako vlani odniesol Púchov s 38 405 hlasmi pred Bardejovom s 36 114 hlasmi. Zaujímavosťou je, že Púchov je okrem najkrajšieho aj druhým najzadĺženejším mestom za rok 2013. Dlh na jedného jeho obyvateľa narástol na 325 eur. U nás, v Pezinku, je to lepšie, každý Pezinčan dlží svojmu mestu 122 eur. Tieto štatistiky oficiálne poskytlo INEKO, Inštitút pre eko-nomické a sociálne reformy.

(red)

Jánošík sa vzdal kandidatúry.Odporučí voliť Milana GrellaV sobotu 8. novembra pri-

niesli agentúry informáciu, že kandidát strany Právo a spravodlivosť Pavol Jánošík sa vzdal kandidatúry na post primátora mesta Pezinok. Podľa TASR svoje rozhodnutie doručil aj mestskej volebnej komisii.

„Vzdávam sa kandidatúry na primátora mesta a odporučím mojim voličom a sympatizan-tom voliť kandidáta Milana Grella. Nechcem štiepiť hlasy potrebné na zmenu, ktorá je v Pezinku po 12 rokoch nevyh-nutná,“ uviedol vo svojom

stanovisku pre médiá Jánošík.O kreslo šéfa radnice tak bude

súperiť súčasný primátor Oli-ver Solga, ktorý kandiduje za koalíciu SDKÚ-DS, OKS, SaS a NOVA, a Milan Grell (NEKA).

(red, tasr)

Nedeľa 9. novembra 2014, relax na pravé poludnie.

Užitočný Senior Taxi Služba SENIOR TAXI, ktorou sa

občianske združenie Srdce Pezinka rozhodlo pomáhať seniorom, sa teší medzi Pezinčanmi čoraz väčšej popu-larite. Keď pred niekoľkými mesiacmi prišlo občianske združenie Srdce Pezinka s nesmelou myšlienkou podať pomocnú ruku seniorom, určite nik nečakal taký pozitívny ohlas. „Teší ma, že sme uro-bili niečo navyše pre našich seniorov a ľudia si to cenia. Dva taxíky odviezli v rámci mesta v priemere 20 - 30 seniorov. Rozhodli sme preto službu Senior taxi zintenzívniť, bude k dispozícii už každý pondelok,“ pripomenul kandidát na primátora a autor myšlienky Milan Grell. Taxi s logom Srdce Pezinka je pripravený pred budovou pezinskej polikliniky v pondelok vždy v čase od 8.00 do 12.00 hod. a seniori, zdravotne postihnutí občania sa môžu z lekárskeho vyšetrenia odviezť domov v rámci mesta za symbol-ický jeden cent. (ba)

Page 3: Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

AKTUALITY 3

ˇ

foto

: arc

hív

red

aktuálne info o našom meste: www.srdcepezinka.sk

pokračovanie zo strany 1Plánujete Hodokvas obnoviť?- Myslíme si, že festival Hodokvas patrí

do Pezinka. Modra je malá a Piešťany už nie sú aktuálne. Tam sa nám naskytla len akási jednorazová možnosť, bolo to tak trochu východisko z núdze. Miesta, kde festival vznikal a kvasil, boli Modra a Pezinok. Ja hovorím, ak Hodokvas, tak Pezinok.

Možnosti, že by sa vrátil do Pezinka?- Tento nápad som dostal začiatkom

tohto roka. Avšak spomenul som si, že to je volebný rok a veľmi dobre viem,

že v takomto období je veľa politikov vypočítavých. Nechcú totiž riskovať sľuby na podujatia, ktoré so sebou prináša veľa dobrých, pozitívnych, ale niekedy aj problémových sprievodných javov, ako trebárs doprava a podobne. Pritom dnes takéto festivaly nie sú len o tínedžeroch, hlasnej hudbe a pive, sprevádza ich množstvo hodnotných akcií, prezentácií pre mladých i starších.

Máte vyhliadnutú lokalitu v okolí Pezinka, kde by sa mohol festival konať?

- Na pezinskú lúku by sme sa už vrátiť nechceli. Mali sme tam problém, chýbala spevnená plocha, ktorá je veľmi dôležitá pre hlavný stan festivalu. V posledný or-ganizovaný ročník na lúke nám pršalo, traktory sa zabárali do zeme. Letisko je ideálny priestor, je tam asfalt aj tráva. V Pezinku som počul o areáli bývalej pezinskej fabriky na spracovanie dreva – Drevone. Detailne neviem, aké to je kapacitne veľké, ale vraj sa tam nejaké akcie konajú. Projekt a logistika, ako by to celé vyzeralo, či by to vyhovovalo or-

Oprášime Hodokvas?ganizátorom a hlavne Pezinčanom, sú vecou diskusie.

Popularita Hodokvasu počas troch pezinských rokov?

- Boli to vtedy zlaté časy. Ľudia na festivaly chodili vo veľkom a radi. Dosiahli sme strop návštevnosti okolo 15 tisíc platiacich ľudí. Prvý pezinský rok nebol veľký, ale z roka na rok návštevnosť stúpala.

Aká je podľa vás reálna šanca na ob-novu Hodokvasu v Pezinku?

- Z našej strany veľmi nádejná. Dlhé roky mi funguje agentúra Kvas, ktorá pracuje v oblasti kultúry, umenia, pripravuje rôzne akcie, takže organizačné obavy nemám Mali by sme možno aj klienta, ktorý by reálne vedel Hodokvas zafinancovať. Veľa však závisí aj od toho, aká bude nálada v meste po voľbách, ako zareagujú ľudia, poslanci, nový primátor. Pre mladých by to bola po rokoch naozaj pecka. Nikdy sme nepovedali, že Hodokvas skončil, dali sme si len pauzu. Spravili sme veľmi dobre, lebo ekonomicky momentálne nie je v pohode žiaden hudob-ný festival na Slovensku. (ba)

Pekná stanica alebo všetko sa dá, keď sa chce...vzhľad podchodu na železničnej sta-nici v Pezinku, kadiaľ dennodenne chodia stovky až tisíce ľudí.

S touto myšlienkou oslovilo Srd-ce Pezinka železnice a požiadalo o spoluprácu a ústretovosť v našom spoločnom projekte „Pekná stani-ca“, ktorého cieľom je odprezentovať tvorbu mladých vyznavačov „pou-

V Pezinku máme krásne zrekon-štruovanú modernú železničnú stanicu. Prejdite sa však jej pod-chodom a znenazdajky sa vrátite o pekných pár rokov späť...

Steny pomaľované tisíckami farieb bez ladu a skladu, o obsahu všako-vakých nápisov škoda písať, jedno-ducho „slovenská kultúrna klasika“.

V júnovom čísle sme písali o ori-ginálnom nápade, ako jednoducho skrášliť autobusovú zastávku.

Prešlo pár mesiacov a už riešime ďalší odvážny projekt s nenápad-ným názvom „Pekná stanica“, kto-rý vymysleli mladí pezinskí „street artisti“... Spojili sme sily pre dobrú vec a dohodli sa, že skúsime upraviť

ličného umenia“ z Pezinka a záro-veň urobiť svet okolo nás opäť trošič-ku krajším.

Pilotným projektom chcú pezinskí „street artisti“ dokázať, že mladí dobrovoľníci vedia nielen zveľadiť prostredie v našom meste, ale aj bojovať proti vandalizmu. Steny za-farbené rôznymi vulgárnymi nápis-

mi čoskoro zmiznú a nahradia ich grafiky, ktorých témy a dizajn budú odzrkadľovať aktuálne dianie okolo nás očami mladej generácie.

„V súčasnosti pracujeme na splne-ní podmienok, aby naše občianske združenie získalo podchod do sprá-vy, a premýšľame spolu s mladými nadšencami, aká bude prvá téma,“ prezradil Milan Grell. „Chceme do-slova preniesť kultúru na železnič-nú stanicu a konečne sa rozlúčiť so „starými časmi“. Začneme podcho-dom a radi by sme pokračovali ďalej na iných miestach v Pezinku. Máme úžasne kreatívnu generáciu mladých ľudí, ale nikto sa s nimi o ich videní sveta veľmi nebaví. Ich dobrovoľníc-ke aktivity a nápady chceme ako občianske združenie naplno podpo-rovať, inak im neporozumieme a to by bola veľká škoda,“ dodal.

Už teraz sa tešíme na vynovené prostredie podchodu na pezinskej vlakovej stanici a dúfame, že také aj dlho zostane.

(ba)

Čo je Hodokvas?Je to podujatie s alternatívnou

kultúrou. Svojho času bol „dvojkou“ na Slovensku po populárnom festivale Pohoda. Jeho súčasťou boli trebárs di-vadelné predstavenia, maľovanie na lúke a vystúpenia známych hudobných skupín. Medzi headlinermi nechýbala punková legenda Sex Pistols či ostrieľaní americkí hiphoperi Cypress Hill.

Dieťa ošetria u vás doma

V Bratislavskom kraji fun-guje výjazdová služba prvej pomoci pre deti a dorast, a tak túto možnosť môžu využívať aj obyvatelia Pezinka. Posky-tuje ju Komplexná záchranná služba Bratislava-Nové Mesto.

Lekárska služba prvej po-moci poskytuje ambulantnú starostlivosť pre pacientov, ktorých zdravotný stav sa síce zhoršil, ale nemusí im priamo ohrozovať život. Poplatok je 1,99 eur, teda rovnaký ako na bežnej pohotovosti. Výjazdová služba je k dispozícii od pon-delka do piatku v čase od šiestej hodiny večer do šiestej hodiny ráno a počas víkendov 24 hodín denne. O výjazd lekárskej po-moci pre deti možno požiadať v okrese Pezinok na telefónnom čísle 0919 321 321. (ba)

Page 4: Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

Dovolím si zareagovať na článok Jaroslava Pavloviča pod názvom „O srdciach, develo-peroch, územnom pláne, skládke a všeličom inom“, ktorý uverejnil mesačník Pezinčan v aktuálnom októbrovom čísle.

V prvom rade mi je smutno, že sa pán Pav-lovič nechal zatiahnuť do volebnej kampane pod režisérskou taktovkou človeka, s úmyslami a postojmi ktorého, ako sám v článku píše - v mnohom nesúhlasí. Či ho k tomu viedli anti-patia voči mne, osobný pocit prehry a neuspo-kojenie osobného záujmu, to nechám na neho. Nespochybňujem, že na tento svoj názor má právo.

Spochybňujem len jedno, aby sa jednostran-ne zverejnené argumenty stali pravdou. Pán Pavlovič sám najlepšie vie, aké zákonné právo na byt mal jeho svokor. Iste vie ako prebiehali naše rozhovory o kompenzácii jeho presťaho-vania a kto a aké podmienky si kládol. Určite si spomenie i na to, ako si podmienky neustále menil a navyšoval. Rovnako dobre vie, komu dali za pravdu súdy. A prečo to vo svojom ob-siahlom článku nespomína?

Každý príbeh má svoju emocionálnu i fakto-grafickú podobu, je o práve i ľudskosti. Dovoľte mi zhrnúť najpodstatnejšie fakty. Na začiatku tohto príbehu bola moja investícia, moje vlast-né peniaze do kúpy domu číslo 18 na Holubyho ulici. Nasledoval prevod nehnuteľnosti na list vlastníctva, bez ťarchy, to znamená bez akého-koľvek môjho záväzku voči iným osobám, stra-nám. Vedel som, že v tomto dome bývajú man-želia Krivošíkovci bez akéhokoľvek právneho nároku. Napriek tomu, že nemali ani nájomnú zmluvu, mal som eminentný záujem tento ich problém riešiť. Pritom som nemusel, pretože som legálne kúpil dom a že v ňom niekto býval načierno, mi mohlo byť jedno. Nebolo...

Skúšal som to riešiť ponukami - náhradou vo forme adekvátneho bytu, dokonca aj penziónu v Pezinku. Druhá strana ich odmietala, požia-davky menila, navyšovala, licitovala. Povedal som si, stačí.

Medzitým som si dal vypracovať odborný posudok, ktorý potvrdil zlú statiku domu a začal som vybavovať búracie povolenie. Keď

som ho dostal, nasledovala výzva manželom Krivošíkovcom na uvoľnenie priestoru do urči-tého termínu. Oni zas podali žiadosť na mesto o náhradný byt. Tento nárok im nebol uznaný, mesto žiadosť odmietlo, lebo vraj majú kam ísť.

Manželov Krivošíkovcov nikto nedeložoval, z domu sa vysťahovali sami. Je to ľudsky smutné, citlivé ale naozaj mali predtým na výber. Prišiel súdny proces o uznaní priestoru ako bytovej jednotky, odvolania druhej strany, niekoľko stupňov súdu, a napokon verdikt, že manželia Krivošíkovci nemajú nárok na náhradný byt, pretože v dome na Holubyho nikdy nájomník-mi neboli. Bolo mi to ľúto, bývali tam dlho, boli to známi Pezinčania, starší ľudia... Toto sú tie emócie. Ale pýtam sa: čo by ste urobili, keby ste boli v mojej koži? Postupovali by ste rovnako, keby ste vložili vlastné peniaze a riadne zain-vestovali do nehnuteľnosti, s ktorou ste mali podnikateľský zámer? A keby ste navyše boli v práve a obyvatelia domu by odmietli štedrú ponuku?

Som presvedčený, že som vo vzťahu k man-želom Krivošíkovým neurobil žiadnu chybu, žiaden prešľap, jednal som férovo. Pre mňa je to uzavretý príbeh z minulosti, za ktorým dal bodku súdny verdikt a ktorý musí každý reš-pektovať. Ľudsky však citlivý pre mňa ostane, to mi pán Pavlovič pripomínať nemusí.

Ešte niekoľko slov k druhej časti jeho článku, kde ponoril moju hlavu do starej a novej jamy na pezinskej skládke. Keď bude pán Pavlovič osamote so svojim svedomím, možno nájde odvahu Pezinčanom vysvetliť, že to bol práve on, ktorý z titulu svojej funkcie posvätil myš-lienku nadregionálnej skládky v starej i Novej jame.

Všetci máme právo na omyl. Ale nemá-me právo z vlastných pochybení obviňovať druhých. Možno raz dostane v Pezinčanovi prí-ležitosť, aby vysvetlil, že on vypracoval a osobne podpísal ešte v roku 1994 Program odpadového hospodárstva mesta Pezinok.

V ňom je doslovne uvedené, že je potrebné, citujem: „vytvoriť podmienky pre budovanie novej regionálnej skládky TKO z Malokarpat-ského regiónu a oblasti Horného žitného ostro-

va. Príprava územnoplánovacej dokumentácie a majetko-právna pre realizáciu skládky vo vy-ťažených priestoroch novej ťažobnej jamy Pez-inských tehelní. Po definitívnom majetko-práv-nom doriešení a určení novej ťažobnej jamy PT pre účely regionálnej skládky TKO vybudovať zo súčasnej skládky regionálnu, v súlade s POH obvodu Pezinok“.

Znova sa pýtam, pán Pavlovič, kto z nás dvoch je jedným z duchovných otcov pezinskej skládky?

Ocitnúť sa v existenčnom ohrození „vďaka“ strate zamestnania je pre laikov vždy silný argu-ment. Neinformovaný čitateľ si povie: nielenže ide o hrdinu, ale iste neklame a nevymýšľa si aj v ostatnom texte. Veď pre pravdu prišiel o prá-cu... Takto sa vyrábajú mýty, ktoré majú nieko-ho oslavovať a druhému poškodiť.

V článku, na ktorý reagujem, pán Pavlovič o sebe píše, že sa mal údajne pri búraní Holuby-ho 18 dopustiť zneužitia funkcie inšpektora a na základe toho riaditeľ zrušil jeho miesto a služobný pomer.

Pán Pavlovič zabudol, že príbeh straty za-mestnania už raz verejne odprezentoval, ale inak. Pred dvoma rokmi pre mesačník Pezin-čan povedal: „Na osobnom pohovore, počas ktorého mi oznámili zrušenie môjho miesta, sa zúčastnili práve ľudia z Ministerstva výstavby, voči ktorým som podal právne podania týka-júce sa rozhodnutí o skládke.“ Na tom istom mieste to pridupľoval ešte samotný autor člán-ku: „Zrušenie svojho pracovného miesta pova-žuje za priamy dôsledok angažovanosti v kauze Pezinská skládka odpadov. SSI sa mu pokúsila už v roku 2007 neplatne zrušiť pracovné miesto, o čom sa dozvedel deň pred skončením pracov-ného pomeru. Následne mu ochranka zabráni-la vstúpiť na pracovisko.“

Takže nie Milan Grell a búranie na Holubyho 18, ale skládka a vaše aktivity proti nej boli za vaším prepustením zo zamestnania, pán Pav-lovič.

Iste, toto je tiež smutný príbeh. Aj ľudsky. No chcem vás poprosiť, aby ste Holubyho 18 a skládku účelovo nespájali a nehádzali vinu na mňa. Milan Grell

AKTUÁLNE4

ˇ

foto

: re

d

Právo a ľudskosť - všetko alebo nič?

Page 5: Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

MEDZI ĽUĎMI 5

foto

: red

3x

Potulky po Pezinku

Nezávislí kandidáti z ob-čianskeho združenia Srdce Pezinka sa v posled-ných týždňoch pravidelne zúčastňovali na stretnutiach s občanmi mesta, kde si vypočuli starosti, návrhy i nápady Pezinčanov. Na podujatiach ne-chýbal ani kandidát na primá-tora Milan Grell, ktorý bol pod paľbou otázok zvedavých obyvateľov sídlisk.

Stretnutie na sídlisku Muškát sa konalo 6. novembra a nechýbal na ňom kandidát na primátora Milan Grell, ale ani nezávislí kan-didáti za poslancov mestského zastupiteľstva z občianskeho združenia Srdce Pezinka Kve-toslava Štrbová, Zlatica Her-dová, Igor Hianik, Ľuboš Hidaši

a Michal Peniak. Všetci spoločne chcú pomôcť svojmu sídlisku. „Stretnutie poznačil dážď, ale

napriek tomu sa pristavilo veľa ľudí, ktorí sa zaujímali o voľby, o našu víziu a boli zvedaví na naše plány,“ prezradil Milan Grell.

Piatok 7. novembra patril ľuďom zo Severu. Kandidáti na poslancov Katarína Hlavandová, Božena Mizerová, Peter Jed-inák, Vladimír Kočí sa spoločne s kandidátom na primátora Mila-nom Grellom stretli na sídlisku, ktoré trápi viacero problémov, a preto sa riadia heslom. „Tiež nám príliš nevyšlo počasie, ale ľudia komunikovali, debatovali s kandidátmi, padali rôzne otázky, ako by sa im dalo pomôcť a riešiť ich problémy. Bol som potešený, že sa zaujímali o svoje okolie,“ uviedol Milan Grell.

V sobotu 8. novembra sa na Cajle Pod hruškou uskutočnilo

stretnutie kandidátov na po-slancov Viktórie Tahotnej a Milana Vencela so svojimi susedmi pod názvom Cajle históriu a malebnosť zachovajme. Návštevou poctil Cajlanov aj Mi-lan Grell, ktorý sa uchádza o post primátora Pezinka, a spoločne s adeptmi na poslancov prezen-tovali svoj volebný program. „Bolo tam 100 až 130 ľudí, ktorí boli v dobrej nálade pri živej hudbe a výbornom jedle. Disku-tovalo sa, rozoberali sa problémy i návrhy ľudí z tejto časti mesta,“ povedal Milan Grell.

(mal)

LAJOV STĹPIK (8)Jasen je období

účtováná. Né, ne-myslím finančného, to je aš skraja jari, myslým tým inšé. Jasen života býva jakože to období pret smrcú, kedy sa

človek zamýšla nat tým, jako žil, jako a či vúbec vychovával dzeci, či stál rovno, alebo nekomu poklonkoval, dokonca či nejaké ob-dobí netrčal nekemu ze zadnyce, či sa vedzel podzelyt z núdznyma a čo po ném ostane, ket umre. Či vyskúšal šecky šance, jaké mu život ponúkel, a či sa rozhodel správne. Či plnyl sluby, alebo len kŕmil uši, či nešálil. Ras mi pri spovedzi jeden kaplán povedal: „Za veci, čo ca škrú a nemóžeš ich ofplyvnyt, móžeš sa ešče dycky pomodlyt.“ Zrovna tá-tok jasen je trocha o inšém. Rás za štyri roky máme možnost tý veci ofplyvnyt. Tak len do teho! Tu je krátky návot, kerý ale nemosí-te brat vúbec vážne. Nakonec, každý máte vlastný rozum a víte svoje. Já mám nekolko zásat, podla kerých si vybíram. Skoro šeci kandydáci majú pret ménem tituly. Nekerý aj za ménem. Podla starého príslová vraj Titul any vzdeláný pred blboscú nechráný! Titul vypúščám, né ze závisci a mindráku, ale papír z diplomem sa dá kúpit, sfalšovat a dobrý grafik vám narobí aj fotky s pro-mócije. Dá sa aj študovat. Škól a unyver-zít, o kerých nygdo ve svece neví, tu máme požehnane. Druhá pološka je meno. To je dúležité. Asi najdúležitejšé. Hlavne podla teho mena vybíram. Nepoznám? Nevolím! Totok neny lotérija. Téš vek je dost dúležitý. Najlepší je taký akurátny. Šak to poznáte, že mladost – pochabost, staroba – choroba, né? Dálej nasleduje stranýcka príslušnost. No povím vám, totok je vec dosci ošemetná. Jako potpora pret volbama to nemosí byt špatné, ale tá vázanost po volbách móže byt hodne ošemetná. Ledaže by kandidát bol f tej strane (stranách) ten, čo tam roskazuje. A to, jako vím, nygdo z nych neny. Škoda, možno by ten opchvat bol dávno hotový. No ale pome dálej. Kuknyte sa pre istotu aj na to, gdo gdze býva a či to je skutečne on. Čo keby sa u nás na trvalý pobyt prihlásil ne-jaký Rakušák a hnet na prvém zasedáný by nás scel pripojit g Rakúsku? Víte nemecky? No vidzíte!

Zhrnem to: najlepší je dobrý, fešácky suset okolo 45 rokú, kerý má dostatek sily, odvahy, rozumu a penes, verný, bezúhonný, natstrannýk.

Gdo si bez viny, hoc volebný lístek!

Page 6: Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

SRDCOM PEZINČAN6

Mnohí Pezinčania vás poznajú ako poslankyňu mestského parlamentu, a tiež ako člove-ka, ktorý sa zamiloval do tanca a venuje mu viac ako všetok voľ-ný čas. Čo pre vás slovo tanec znamená?

Súlad, energiu, lásku, dôveru, porozumenie, vzdelanie. Tanec vždy patril k základným ume-leckým prejavom. Pre mňa je to športová i kultúrna súčasť môjho života.

Aká ste boli vy tanečníčka? Vraj celkom úspešná...

Ako pätnásťročná som absol-vovala kurz spoločenského tan-ca a spoločenskej výchovy a pri tanci som už zostala. Určite som nepatrila k tým najväčším talentom :-), ale vedela som, že ak chcem niečo dokázať, je to len o prístupe k tréningu. To ma naučil Palo Poláček, pod jeho odborným dozorom som zopár rokov beháva-la orienťáky. Mala som šťastie na partnera – Antona Štrbu, s kto-rým som začala v klube tancovať, po čase trénovať iné páry a neskôr som prevzala i vedenie klubu PE-TAN. Najvyššiu výkonnostnú me-dzinárodnú triedu v štandardných i v latinskoamerických tancoch som vytancovala so svojím švag-

rom. Boli to roky driny, ale i krás-ne zážitky z tréningov a súťaží.

Vychovali ste už dve generácie tanečníkov v tanečnom klube, roky pracujete s tanečnými ná-dejami v PETANE i v TC CHA-RIZMA...

V PETANE si pamätám na časy dobré i smutnejšie. Obdobie, keď v klube boli len dva páry a otázka, či to má vôbec význam, ma pre-nasledovala dni i noci. Prišlo ku generačnej výmene a vydržať sa oplatilo. Začínali sme od nuly, vy-chovať dobrý tanečný pár je totiž práca minimálne na 5 – 6 rokov, ale určite to stálo zato. Okrem tré-novania pripravujeme výchovné koncerty o tanci, vystúpenia, cho-reografie. Každoročne organizuje-me Pohár domu kultúry a medzi-národnú súťaž Pezinský strapec, ktorého úspešný jubilejný 40. roč-ník sme mali len nedávno. Popu-lárny je Medzinárodný deň tanca, tento rok sa do neho zapojilo viac ako tisíc ľudí. Spomeniem tiež pravidelný a tradičný kurz tanca a spoločenskej výchovy ukončený Venčekom, úspechom klubu je tiež viac ako 100 detí a takmer 30 se-niorských tanečných párov.

Pochváľte sa, aké tanečné esá prešli vašimi rukami?

Vychovali sme niekoľko finalistov majstrovstiev Slovenska. Určite

najúspešnejším párom v klube bol Mário Wild – Viktória Fraňová. Vybojoval titul majstrov Sloven-ska v latinskoamerických tancoch a obidvaja boli výnimoční taneč-níci. Viktória nesmierne talento-vaná, ale najmä neskutočne praco-vitá a tvrdá sama na seba. Neskôr spolu s partnerom Klausom Kong-sdahlom získali tituly majstrov Európy, vicemajstrov sveta a sú viacnásobní víťazi súťaží Grand Slam. Viktória je dnes svetovo uznávaná úspešná trénerka, som na ňu nesmierne hrdá.

Tanečná fazóna však nie je len o medailovej žatve...

Práve preto za esá v klube pova-žujem napríklad Janku, ktorá si od siedmich rokov pichala inzulín, Majku – dievčatko s amputova-nou rukou. Tieto deti ma naučili veľmi veľa. V tanečnom páre to nie je len o individuálnej drine, ale aj o vzájomnom rešpektovaní sa, o tolerancii, o úcte, dôvere a poro-zumení. Mnohí sú úspešní vo svo-jich profesiách a ja som rada, keď občas napíšu, zastavia sa v klube, prídu sa pozrieť na súťaž.

Prejdime teraz k iným „taneč-kom“. Ako hodnotíte končiace sa štvorročné obdobie práce mestského parlamentu? Čo sa podarilo, čo nie a prečo?

S dovolením, nenazývajme túto

tému „tanečkami“. Tanec je veľ-mi náročný šport a ľudia, ktorí sa mu vrcholovo venujú, odvádzajú pre výsledok maximum. Venujú a podriadia tancu celý svoj život. V komunálnej politike, aspoň tej našej, to má od maximálneho na-sadenia ďaleko.

Určite sa podarilo niekoľko vecí. Za najvýznamnejšie považujem podpísanie projektov ISRMO – rekonštrukciu a modernizáciu ZŠ Kupeckého a ZŠ Na bielenisku, re-vitalizáciu vychádzkovo-oddycho-vých zón na Severe, ktoré sa ešte len budú realizovať, ale i vybudo-vaný Terminál integrovanej do-pravy. Tu určite patrí poďakovanie oddeleniu výstavby i majetkovo--právnemu oddeleniu mestského úradu. Za pozitívum považujem aj dobudovanie tried MŠ či čulý kultúrny život v našom meste.

A čo sa nepodarilo? Napríklad kanalizácia v Gri-

nave, nové detské ihriská na síd-liskách, parkovací dom v centre, nové parkoviská na Juhu, Severe, Muškáte či Starom dvore. Za zly-hanie zastupiteľstva považujem nevybudovanie bytového domu na Malokarpatskej ulici, napriek tomu, že sme mali projektovú do-kumentáciu hotovú. Pozemky sme odpredali, nepostavili sme žiadne mestské byty už viac ako dve vo-lebné obdobia. Ak si teda oprášime volebný program spred štyroch ro-kov a porovnáme jeho napĺňanie, na výsledok vôbec nie som hrdá.

Dôvod?V zastupiteľstve som tretie voleb-

né obdobie, nikdy však nebola taká zlá, negatívna atmosféra medzi poslancami či vzájomná komuni-kácia v trojuholníku vedenie mes-ta – poslanci – občania. Zrušená bola mestská rada, mnohé komisie boli zvolávané len formálne. Je to veľká škoda, boli v nich zastúpe-ní odborníci, ktorí mohli poradiť, ponúkali pomoc. Mnohí to po čase vzdali. Poslanecký zbor je rozdele-ný na dva tábory. Na rokovaniach zaznievali i osočovanie, urážky, arogancia, niektorí poslanci sa ani nezdravia. Pri týchto riadkoch nech si urobí názor každý sám.

Je táto vaša kritika namierená

Tance a „tanečky“

KVETOSLAVA ŠTRBOVÁ

foto

: red

Page 7: Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

SRDCOM PEZINČAN 7

som mala a mám svedomie čisté. Mám len úprimný záujem, chuť a odhodlanie pracovať v prospech Pezinka a jeho občanov. Dnes som súčasťou silného tímu, ktorý má detailne rozpracovaný voleb-ný program a konkrétne riešenia. Žiadne utópie. Bola by som rada, keby tento tím dostal šancu do-kázať, že sú to ľudia s úprimným srdcom pre Pezinok.

Netajíte sa podporou Mila-na Grella za primátora mesta Pezinok. Prečo on?

Milana poznám niekoľko rokov, sme rovesníci. Je známy ako dl-horočný podporovateľ mnohých kultúrnych, športových podujatí

vot sa snažím robiť tak, aby som sa každému mohla pozrieť pria-mo do očí. Máme rodinnú firmu. S Pezinčanmi sa stretávam v práci, v tanečnom klube, na rôznych podujatiach, v uliciach nášho mes-ta. Počúvam o ich radostiach, sta-rostiach, predstavách.

Máte za sebou aj skúsenosť s kandidatúrou na primátorku Pezinka...

Bolo to pred štyrmi rokmi. Nestá-la za mnou žiadna politická strana ani podnikateľská loby, ako to bolo verejnosti podsúvané. Vypočula som si na svoju adresu veľa klam-stiev, osočovania, ohovárania – a dodnes žiadne ospravedlnenie. Ja

voči kolegom poslancom ? Za 12 rokov sa nestalo, že by

som nemala materiály na roko-vanie naštudované. Niektorí ko-legovia na zasadnutia nechodili alebo otvárali obálku s materiál-mi priamo na zastupiteľstve. Pre mňa je pri rozhodovaní o veciach verejných neakceptovateľná veta: „Veď vieš, nemôžem...!“ Viem, že zatnem do živého, ale ďaleko od slobodného hlasovania má posla-nec so služobným bytom, rodinný príslušník či inak prepojený posla-nec s mestom.

Kandidujete do MsZ znova ako nezávislý kandidát, sympa-tizujete s občianskym združe-ním Srdce Pezinka.

Mňa komunálna politika úprim-ne zaujíma. Uchádzam sa o pod-poru voličov, lebo poznám silné i slabé stránky nášho mesta. Z trénerskej činnosti viem, že úspech prináša len dlhodobá systematická práca. Ponúkam doterajšie skúse-nosti, budem presadzovať trvalo udržateľný rozvoj mesta. Vidím re-zervy v školstve, sociálnej oblasti, v komunikácii, ale najmä v dlho-dobej koncepčnej činnosti mesta.

Celý život som prežila v Pezin-ku. Pozná ma veľa ľudí a celý ži-

v meste, úspešný podnikateľ. Os-tatné štyri roky sme bližšie spolu-pracovali v zastupiteľstve. Aktív-ne vstupoval do života a diania v Grinave, úspešne pomáhal s problémami občanov na Mušká-te, na Severe, ale i v iných lokali-tách. Trpezlivo počúva občanov, názory a podnety odborníkov, a to je základ úspechu. Má prehľad, manažérske schopnosti i sociálne cítenie. Mňa presvedčil a verím mu.

Čo by ste popriali vášmu mes-tu a Pezinčanom v najbližšom období?

Občanom najmä zdravie, po-rozumenie a lásku v rodinách, sociálne istoty. Nám všetkým bez-pečné mesto. Všetkým rodeným Pezinčanom i tým, čo si vybrali Pezinok za mesto, kde chcú dočas-ne či trvalo žiť, aby bol pre nich skutočným domovom. S istotami, pocitom bezpečia, priestorom pre kultúrne i športové vyžitie a dob-rými medziľudskými vzťahmi. A keďže kvalitu domova si môže-me ovplyvniť sami, pozývam všet-kých Pezinčanov 15. novembra k volebným urnám, aby rozhodli o našej spoločnej budúcnosti. Našu ponuku poznáte. (ban)

15. novembra volíme milana grella

Váš kandidát na primátora mesta Pezinok www.SRDCEPEZINKA.sk

Milan GRELL

Milan VENCELViktória TAHOTNÁ

Jozef MIKLÁŠ Daniel FEDERL

Kvetoslava ŠTRBOVÁ Igor HIANIK

Michal SVÁTEKRoman ŠMAHOVSKÝ

Peter JEDINÁK Vladimír KOÈÍ

Elena �ÁRSKA

Michal PENIAK

Zlatica HERDOVÁ

Katarína HLAVANDOVÁ Ján TYKO

Eduard STACH

Bo�ena MIZEROVÁ

¼uboš HIDAŠI

foto

: red

Page 8: Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

Rekreačné cyklotrasyMestský urbanizovaný priestor musí mať v istých momentoch aj prírodné prostredie, teda isté opozitum. Takéto prostredie prírodného charakteru sa v mestách využíva na aktívnu krátkodobú rekreáciu či šport.

Pezinok disponuje veľkým po-tenciálom, ktorý zatiaľ nik nevyužil. Ide o potok Cajloch (Saulach). Preto v našej koncep-cii komponujeme výraznú zelenú os práve pozdĺž celého potoka, ktorá spája skoro všetky sídliská mesta Pezinok. Vytvárame tak krásnu rekreačnú cyklotrasu, ktorá prepája novovzniknutú cyklotrasu Juravu a navrhovanú vínnu cyklotrasu na úpätí Malých Karpát. Ako si môžete všimnúť na obrázku č. 4 je pozdĺž vodného toku na zelenej osi vytvorená cyk-lotrasa, trasa pre korčuliarov a jogingová trasa. Rovnako je veľmi dôležité pozdĺž celého potoka vytvoriť niekoľko malých mostov, ktoré zlepšujú priečne prepojenie brehov.

Ide o premostenie na Sahare, Starom dvore, na Pažiti a v obyt-nej zóne Pod vinicami. Na obr. č. 5 je ukážka stvárnenia brehu potoka v blízkom kontakte so ZŠ a sídliskom Sever. Keďže nám ide aj o zachovanie biotopu, tak vždy jeden breh navrhujeme mestským spôsobom, v tomto prípade “pláž”, a druhý s prírod-ným charakterom. Ako bolo už spomenuté, táto významná zelená os jednoducho prepája mesto s prírodou. Ponúka mestu to, čo napr. Pieštanom rieka Váh.

Športové cyklotrasyktorých účelom je pohyb v prírode, od nenáročných trás až po športovo náročné. Naša kon-cepcia ponúka niekoľko okruhov, ktoré sú od náučných cyklo-chodníkov až po naozaj športovo náročné trasy. Zaujímavosťou sú rôzne zastavenia. Napr. pri no-vovybudovaných rozhľadniach z drevených konštrukcií (obr. 6) alebo pri botanickej záhrade (dendrologický sad) pána Milana Pavelku. (IH)

Pokračovanie tohto projektu je v tom, že na daných miestach majú vznikať priestory pre ko-munitný život obyvateľov. Pokračovať chceme s aktivač-nou bunkou vo forme lodného prenosného kontajneru... (viď. ilustračné foto projektu Bunka v Nitre). Prečo teda projekt pod názvom Srdce...? Ide o doplnenie názvu podľa lokality. Napríklad SrdceSeveru (Muškátu, Juhu, Sahary, Kučišdorf. doliny a pod.) Aktivačná bunka sa v danej lokalite premení podľa potreby na spoločenský bod aktivít. Z rozhovorov sme zistili, čo naozaj ľuďom chýba, pripravili

sme vízie a projekty, ktoré chceme spolu s obyvateľmi zrea- lizovať a zlepšiť tak kvalitu nášho mesta a ich obytného prostredia. Týmto postupom vieme zrevita- lizovať verejný priestor a urobiť ho atraktívnejším a teda aj bez-pečnejším. Vyvrcholenie pro-jektu by malo byť vždy v mesia- coch júl a august - kultúrne leto. Bunka vo forme kontajneru vie poskytnúť adekvátne zázemie pre spoločenské a kultúrne aktivity aj v centre mesta, či už by šlo o kon-certy, divadlá, hry a iné aktivity.

(Igor Hianik, foto: Dano Dida, projekt Bunka, www.projektbunka.sk)

Projekt Grell na grile krásne mapoval verejné priestory a overoval, kde a ako sa ľudia ve-dia stretnúť. Miesta boli vyberané na základe urbanistických analýz a následne overované v teréne.

Začali sme so stanom...

Je mesto Pezinok ideálne pre cyklistickú dopravu a kam vlastne na tom bicykli pôjdem?

S úsmevom na tvári vždy odpo-viem na túto otázku, že samo- zrejme. A možností, kam ísť, by malo stále pribúdať. Veľkosť mesta je pre cyklistickú dopravu priam ideálna, mesto sa na-chádza z veľkej časti na rovine a ulice poskytujú dostatočný prie-stor. Vždy ma poteší, keď práve v meste vidím jazdiť na bicykli staršie dámy alebo pánov, pre-tože to ma utvrdzuje v tom, že bicyklovať v našom meste nie je fyzicky náročné. Dnešná situácia ale prináša iné časové nároky na dopravu. Pre-to ak chceme, aby akýkoľvek typ dopravy bol využívaný efektívne, musíme k nemu vždy navrhovať adekvátne zastávky - body, ktoré robia trasu atraktívnu a naozaj využívanú. Preto sa v tomto článku budem venovať zastave-niam, ktoré v projekte navrhu-jeme, aby zhodnocovali mestský priestor, dávali obyvateľom rôzne možnosti vyžitia a for-movali komunitné vzťahy a vy- tvárali dobré susedstvá. Koncepcia, ktorú vám chcem predstaviť, navrhuje cyklotrasy rôznych kategórií. Tieto rôzne typy sa navzájom dopĺňajú a vy- tvárajú tak ucelený systém, ktorý je naozaj funkčný a rentabilný. Preto mi dovoľte, aby som vás mohol previesť na bicykli naším mestom. Popritom vám ukážem

na obrázkoch, ako si predstavu-jeme zveľadenie priľahlých verej- ných a poloverejných priestorov.

Mestské cyklotrasymajú za úlohu jednoducho, rých-lo a bezpečne spájať sídliská so školami, s centrom, so stanicou, s plavárňou, s ihriskami, či s prírodou alebo rekreáciou.

Prvý obrázok ukazuje technické riešenie prepojenia sídliska Muškát (podobne aj Sever, Juh a Starý dvor) s centrom mes-ta. Mestská časť Cajla je napo-jená priečne cez sídlisko Sever a mestská časť Grinava pomo-cou plánovanej magistrály cez Bratislavskú ulicu. Keďže sa postupne chceme prepracovať k systému “sherovania” (požičia-vania) bicyklov, potrebujeme niekoľko hlavných bodov, kde sa budú bicykle sústreďovať. Takýto bod by určite mal byť na železničnej stanici. Ukážeme si ale podobný bod, ktorý navrhu-jeme práve v mestskom parku (obr. 2) pri bývalom domčeku skautov. Takýmto spôsobom riešime problém bezdomovec- tva v mestskom parku, pretože z čierneho kúta vytvárame aktívny spoločenský bod, kde nájdeme edukačnú záhradu, psí kútik a komunitné centrum. Na treťom obrázku vidíme petan- gové ihrisko vytvoreného pri dome dôchodcov. Vytvárame tak priestor pre posedenie, debatu a šport pri historickej pamiatke.

Cyklotrasa ako dopravná komunikáciaje jedna vec, ale čo a ako má spájať?

Cyklotrasy v Meste plnom Mozností

Projekt “Srdce ...” pokračuje.

Ponúkame Pezinčanomucelenú ideovú koncepciu cyk listických trás. Podporujeme ich ďalšími aktivitami, ako je pro-jekt SRDCE..., ktorý okamžite zhodnocuje mestské a obyt-né prostredie a dopĺňa chýba-júcu občiansku vybavenosť. Prínášame ideový koncept, ktorý navrhuje:

Rozdelenie mesta podľa volebných obvodov a návrh trasovania cyklotrás, ktoré tvoria ucelený systém

Súčasný stav

Mestské cyklostrasyRekreačné cyklostrasyŠportové cyklotrasy

Autor ideovej koncepcie cyklotrás: Ing. arch. Igor Hianik - Spoluautori: Ing. arch. NikolaWinková, Miloš Diežka, Vojtech Demeš a Alexandra Havranová

Nový územný plán Náš návrh

1

23

45

Ing. arch. Igor Hianikje urbanista, ktorý sa venuje pedagogickej, odbornej a ve-deckej činnosti v oblasti stavby a rekonštrukcie miest. Na Fakulte architektúry STU participuje aktívne na pred-metoch: Doprava a TI, Urban-istická kompozícia I., Urban-istická tvorba I. a V., Územné plánovanie. Bol ocenený dekanom fakulty architektúry a rektorom Sloven-skej technickej univerzity.

Obr. 1: 1.fáza realizácie cyklotrás pomocou vodorovného značenia a vy tvorenia tak celého systému. Uprednostňujeme pred stavebými zásahmi. Prvá naplánovaná cyklotrasa je prepojenie Pánskeho chodníka a stanice.

Obr. 2: Aktivovanie devastovaného verejného priestoru. Počas rekonštrukcie bývalej klubovne skautov preberá funkciu aktivačná bunka (Projekt Srdce...) - edukačná záhrada, Bike sharing, psí kútik - komunitné centrum.

Obr. 3: Jeden z príkladov, ako sa dá revitalizovať verejný priestor, ktorý slúži rôznym skupinám. Vytvorenie petangového ihriska a príjemného posedenia pri dome dôchodcov a súčasne odprezentovanie mestských hradieb.

Obr. 6: Každý poznáme pohľad z našich okien na krásne vinice a Malé Kar-paty, ktoré si chránime. Pozrime sa na náš vinohradnícky chotár aj z rozhľadní a chráňme si naše dominanty, ktoré z nich uvidíme.

Obr. 5: Voda v meste je jeden z najatraktívnejších fenoménov, pýtam sa kedy ju využijeme? Preto oddychová zóna, vytvorenie “pláže” v letných mesiacoch a dotvorenie (humanizácia) obytného prostredia sú naše ciele.

Obr. 4: Najdôležitejšie sú pri každom vodnom toku prepojenia mostíkmi pre peších či cyklistov (Sahara a iné lokality). Lokalita ponúka príjemné pros-tredie, kde môžu vzniknúť malý park a rôzne rekreačno-športové zóny.

,

Page 9: Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

SRDCE PEZINKAMesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

Do komunálnych volieb ostáva zopár dní, minulú sobotu sa vzdal kandi-datúry vo váš prospech Pavol Jánošík. Ako to vnímate?

Je to odkaz hlavne pre Pezinčanov. Budú vyberať z dvoch alternatív: stáť na mieste alebo vykročiť dopredu. A mňa potešilo, že odstupujúci kandidát odporučil svojim sympatizantom vybrať si to druhé. Za podporu mu úprimne ďakujem.

Objavujú sa hlasy, že to spojenie bolo dopredu dohodnuté.

Na moju adresu som si vypočul počas kampane už kadečo, toto je však novinka. Niekedy mám pocit, že som zodpovedný aj za neúrodu banánov v Ekvádore alebo za vojnu v Ugande. Akú to má logiku – dopredu dohodnuté? Ak by to tak bolo, asi by pán Jánošík, ktorého mimochodom ani nepoznám, vôbec nekandidoval...

Myslíte, že vaše šance na úspech stúpli?

Je isté, že Pezinok sa občiansky prebúdza. Atmosféra hustne a mrzí ma, že sa aj účelovo polarizuje. Na naše stret-nutia chodí stále viac ľudí, otvorene sa hovorí o veciach, ktoré boli dosiaľ tabu, ľudia sa pýtajú a prestávajú báť. A keď príde impulz, že vás podporí aj váš súper, tým sa len potvrdí, že to celé má zmysel. Je to dobrý pocit.

Neodpovedali ste na otázku o šanciach na úspech.

Rozhodnú Pezinčania. Ostávam pri zemi, ale verím, že to spolu dokážeme. Máme jedinečnú šancu.

Spomenuli ste prebúdzanie ľudí i zastrašovanie...

K tejto téme som sa už vyjadril, a nie raz. Kto pozná tradičný predvolebný manuál z radnice, tak vie, o čom ho-

vorím. Veľmi dobre to vedia aj desiatky zamestnancov v mestských organizáciách a ich rodinní príslušníci, keď čítajú tieto riadky. Ani mne by nebolo všetko jedno, keby na mňa nadriadený vrieskal, strašil ma vyhodením z práce, ak budem voliť Grella, a nie „správne“. Chápem tých ľudí a nezávidím im, ide im o chlieb a živobytie. Mám pre voličov dve dobré správy: za volebnou plentou sa nik nedí-va, tam sme všetci úplne slobodní. A tá druhá je, že Grella sa báť nemusíte.

Kľúčové slová vášho volebného

programu pre Pezinok sú Otvorene, slušne, zodpovedne. Platia aj pre vašu predvolebnú kampaň?

Ak mierite na to, či sme porušili voleb-ný zákon vyvesením bilbordov ešte pred 29. októbrom, tak neporušili. Bolo by to v prípade, keby sme na bilbordoch mali číslo kandidáta a priamy slogan vyzýva-júci voliť – a to sme nemali. Po celom Slovensku, v každom meste, aj v Modre či Svätom Jure, bolo podobných bilbordov dovedna na tisíce a nepostrehol som, že to prekážalo inému primátorovi než pezin-

Milan Grell: Skládka? NIE!

skému. Keď sme už pri kampani, aj mne plus nezávislým kandidátom zo Srdca Pezinka sa nepozdáva toľko vecí...

Aké?Z nedávnej minulosti napríklad

spoločné zbieranie podpisov na pezin-skom trhovisku. Prvý zber bol v pori-adku, potom nám oznámili, že trhovisko je súkromný priestor a potrebujeme po-volenie od majiteľa. Pritom v oficiálnych materiáloch mesta je trhovisko defino-vané ako verejný priestor a podľa voleb-ného zákona práve na takomto mieste je zber podpisov aj bez povolenia mesta. Problém bol inde, na trhovisku sa prem-lelo množstvo ľudí, podpisy pribúdali, fajn atmosféra a to niekomu kľalo oči. Čo si budeme nahovárať, všetky naše aktivity sú pod drobnohľadom, potrebu-jeme na ne buď povolenie, alebo ich mes-tu oznámiť. A mesto ich posúdi. A mesto je primátor. A primátor kandiduje.

Stalo sa, že niektoré vaše žiadosti neprešli?

Na mnohých miestach, kde neprešli žiadosti na vyvesenie našich nosičov, boli neskôr vyvesené iné, skúste hádať čie... Toto nemá zmysel rozpitvávať, je to nerovný súboj. Napokon, choďte sa prejsť po Pezinku, všimnite si, ako vy-zerajú niektoré naše nosiče na drevených stojkách... Takmer každú noc rozko-pané, poprelepované, poškrtané podľa rovnakého rukopisu. Aj to svedčí o poli-tickej kultúre. Ak by sa to stalo protikan-didátovi, nad Pezinkom by striehli možno aj vrtuľníky... Našim „sympatizantom“ by sme takúto službičku nedohodili ani za-darmo, nie za 50 eur, takto hlboko nikdy a v žiadnej súťaži neklesneme.

pokračovanie na strane VII

VOLEBNÁ PRÍLOHA

šRekreačné cyklotrasyMestský urbanizovaný priestor musí mať v istých momentoch aj prírodné prostredie, teda isté opozitum. Takéto prostredie prírodného charakteru sa v mestách využíva na aktívnu krátkodobú rekreáciu či šport.

Pezinok disponuje veľkým po-tenciálom, ktorý zatiaľ nik nevyužil. Ide o potok Cajloch (Saulach). Preto v našej koncep-cii komponujeme výraznú zelenú os práve pozdĺž celého potoka, ktorá spája skoro všetky sídliská mesta Pezinok. Vytvárame tak krásnu rekreačnú cyklotrasu, ktorá prepája novovzniknutú cyklotrasu Juravu a navrhovanú vínnu cyklotrasu na úpätí Malých Karpát. Ako si môžete všimnúť na obrázku č. 4 je pozdĺž vodného toku na zelenej osi vytvorená cyk-lotrasa, trasa pre korčuliarov a jogingová trasa. Rovnako je veľmi dôležité pozdĺž celého potoka vytvoriť niekoľko malých mostov, ktoré zlepšujú priečne prepojenie brehov.

Ide o premostenie na Sahare, Starom dvore, na Pažiti a v obyt-nej zóne Pod vinicami. Na obr. č. 5 je ukážka stvárnenia brehu potoka v blízkom kontakte so ZŠ a sídliskom Sever. Keďže nám ide aj o zachovanie biotopu, tak vždy jeden breh navrhujeme mestským spôsobom, v tomto prípade “pláž”, a druhý s prírod-ným charakterom. Ako bolo už spomenuté, táto významná zelená os jednoducho prepája mesto s prírodou. Ponúka mestu to, čo napr. Pieštanom rieka Váh.

Športové cyklotrasyktorých účelom je pohyb v prírode, od nenáročných trás až po športovo náročné. Naša kon-cepcia ponúka niekoľko okruhov, ktoré sú od náučných cyklo-chodníkov až po naozaj športovo náročné trasy. Zaujímavosťou sú rôzne zastavenia. Napr. pri no-vovybudovaných rozhľadniach z drevených konštrukcií (obr. 6) alebo pri botanickej záhrade (dendrologický sad) pána Milana Pavelku. (IH)

Pokračovanie tohto projektu je v tom, že na daných miestach majú vznikať priestory pre ko-munitný život obyvateľov. Pokračovať chceme s aktivač-nou bunkou vo forme lodného prenosného kontajneru... (viď. ilustračné foto projektu Bunka v Nitre). Prečo teda projekt pod názvom Srdce...? Ide o doplnenie názvu podľa lokality. Napríklad SrdceSeveru (Muškátu, Juhu, Sahary, Kučišdorf. doliny a pod.) Aktivačná bunka sa v danej lokalite premení podľa potreby na spoločenský bod aktivít. Z rozhovorov sme zistili, čo naozaj ľuďom chýba, pripravili

sme vízie a projekty, ktoré chceme spolu s obyvateľmi zrea- lizovať a zlepšiť tak kvalitu nášho mesta a ich obytného prostredia. Týmto postupom vieme zrevita- lizovať verejný priestor a urobiť ho atraktívnejším a teda aj bez-pečnejším. Vyvrcholenie pro-jektu by malo byť vždy v mesia- coch júl a august - kultúrne leto. Bunka vo forme kontajneru vie poskytnúť adekvátne zázemie pre spoločenské a kultúrne aktivity aj v centre mesta, či už by šlo o kon-certy, divadlá, hry a iné aktivity.

(Igor Hianik, foto: Dano Dida, projekt Bunka, www.projektbunka.sk)

Projekt Grell na grile krásne mapoval verejné priestory a overoval, kde a ako sa ľudia ve-dia stretnúť. Miesta boli vyberané na základe urbanistických analýz a následne overované v teréne.

Začali sme so stanom...

Je mesto Pezinok ideálne pre cyklistickú dopravu a kam vlastne na tom bicykli pôjdem?

S úsmevom na tvári vždy odpo-viem na túto otázku, že samo- zrejme. A možností, kam ísť, by malo stále pribúdať. Veľkosť mesta je pre cyklistickú dopravu priam ideálna, mesto sa na-chádza z veľkej časti na rovine a ulice poskytujú dostatočný prie-stor. Vždy ma poteší, keď práve v meste vidím jazdiť na bicykli staršie dámy alebo pánov, pre-tože to ma utvrdzuje v tom, že bicyklovať v našom meste nie je fyzicky náročné. Dnešná situácia ale prináša iné časové nároky na dopravu. Pre-to ak chceme, aby akýkoľvek typ dopravy bol využívaný efektívne, musíme k nemu vždy navrhovať adekvátne zastávky - body, ktoré robia trasu atraktívnu a naozaj využívanú. Preto sa v tomto článku budem venovať zastave-niam, ktoré v projekte navrhu-jeme, aby zhodnocovali mestský priestor, dávali obyvateľom rôzne možnosti vyžitia a for-movali komunitné vzťahy a vy- tvárali dobré susedstvá. Koncepcia, ktorú vám chcem predstaviť, navrhuje cyklotrasy rôznych kategórií. Tieto rôzne typy sa navzájom dopĺňajú a vy- tvárajú tak ucelený systém, ktorý je naozaj funkčný a rentabilný. Preto mi dovoľte, aby som vás mohol previesť na bicykli naším mestom. Popritom vám ukážem

na obrázkoch, ako si predstavu-jeme zveľadenie priľahlých verej- ných a poloverejných priestorov.

Mestské cyklotrasymajú za úlohu jednoducho, rých-lo a bezpečne spájať sídliská so školami, s centrom, so stanicou, s plavárňou, s ihriskami, či s prírodou alebo rekreáciou.

Prvý obrázok ukazuje technické riešenie prepojenia sídliska Muškát (podobne aj Sever, Juh a Starý dvor) s centrom mes-ta. Mestská časť Cajla je napo-jená priečne cez sídlisko Sever a mestská časť Grinava pomo-cou plánovanej magistrály cez Bratislavskú ulicu. Keďže sa postupne chceme prepracovať k systému “sherovania” (požičia-vania) bicyklov, potrebujeme niekoľko hlavných bodov, kde sa budú bicykle sústreďovať. Takýto bod by určite mal byť na železničnej stanici. Ukážeme si ale podobný bod, ktorý navrhu-jeme práve v mestskom parku (obr. 2) pri bývalom domčeku skautov. Takýmto spôsobom riešime problém bezdomovec- tva v mestskom parku, pretože z čierneho kúta vytvárame aktívny spoločenský bod, kde nájdeme edukačnú záhradu, psí kútik a komunitné centrum. Na treťom obrázku vidíme petan- gové ihrisko vytvoreného pri dome dôchodcov. Vytvárame tak priestor pre posedenie, debatu a šport pri historickej pamiatke.

Cyklotrasa ako dopravná komunikáciaje jedna vec, ale čo a ako má spájať?

Cyklotrasy v Meste plnom Mozností

Projekt “Srdce ...” pokračuje.

Ponúkame Pezinčanomucelenú ideovú koncepciu cyk listických trás. Podporujeme ich ďalšími aktivitami, ako je pro-jekt SRDCE..., ktorý okamžite zhodnocuje mestské a obyt-né prostredie a dopĺňa chýba-júcu občiansku vybavenosť. Prínášame ideový koncept, ktorý navrhuje:

Rozdelenie mesta podľa volebných obvodov a návrh trasovania cyklotrás, ktoré tvoria ucelený systém

Súčasný stav

Mestské cyklostrasyRekreačné cyklostrasyŠportové cyklotrasy

Autor ideovej koncepcie cyklotrás: Ing. arch. Igor Hianik - Spoluautori: Ing. arch. NikolaWinková, Miloš Diežka, Vojtech Demeš a Alexandra Havranová

Nový územný plán Náš návrh

1

23

45

Ing. arch. Igor Hianikje urbanista, ktorý sa venuje pedagogickej, odbornej a ve-deckej činnosti v oblasti stavby a rekonštrukcie miest. Na Fakulte architektúry STU participuje aktívne na pred-metoch: Doprava a TI, Urban-istická kompozícia I., Urban-istická tvorba I. a V., Územné plánovanie. Bol ocenený dekanom fakulty architektúry a rektorom Sloven-skej technickej univerzity.

Obr. 1: 1.fáza realizácie cyklotrás pomocou vodorovného značenia a vy tvorenia tak celého systému. Uprednostňujeme pred stavebými zásahmi. Prvá naplánovaná cyklotrasa je prepojenie Pánskeho chodníka a stanice.

Obr. 2: Aktivovanie devastovaného verejného priestoru. Počas rekonštrukcie bývalej klubovne skautov preberá funkciu aktivačná bunka (Projekt Srdce...) - edukačná záhrada, Bike sharing, psí kútik - komunitné centrum.

Obr. 3: Jeden z príkladov, ako sa dá revitalizovať verejný priestor, ktorý slúži rôznym skupinám. Vytvorenie petangového ihriska a príjemného posedenia pri dome dôchodcov a súčasne odprezentovanie mestských hradieb.

Obr. 6: Každý poznáme pohľad z našich okien na krásne vinice a Malé Kar-paty, ktoré si chránime. Pozrime sa na náš vinohradnícky chotár aj z rozhľadní a chráňme si naše dominanty, ktoré z nich uvidíme.

Obr. 5: Voda v meste je jeden z najatraktívnejších fenoménov, pýtam sa kedy ju využijeme? Preto oddychová zóna, vytvorenie “pláže” v letných mesiacoch a dotvorenie (humanizácia) obytného prostredia sú naše ciele.

Obr. 4: Najdôležitejšie sú pri každom vodnom toku prepojenia mostíkmi pre peších či cyklistov (Sahara a iné lokality). Lokalita ponúka príjemné pros-tredie, kde môžu vzniknúť malý park a rôzne rekreačno-športové zóny.

,

Page 10: Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

GRELL PRE PEZINOKII

Page 11: Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

VOLEBNÝ PROGRAM III

Pezinok pre svoj rozvoj aktívne a zod-povedne využije hodnoty vytvorené v bohatej minulosti, unikátnu polohu, prírodné danosti, kultúrne dedičstvo a výnimočný ľudský potenciál Pezinčanov.

VÍZIOU NÁŠHO MESTA BY MALI BYŤ:

Mesto, ktoré rešpektuje svoju históriu a zásady udržateľného rozvojaChráni historické pamiatky a hod-noty vytvárajúce „ducha vinohrad-níckeho a kultúrno-spoločenského mesta”.Zaväzuje sa podporovať výstavbu občianskej vybavenosti a tvorby pra-covných príležitostí v meste. Zod-povedne pristupuje k životnému prostrediu, rieši problém komunál-neho odpadu a problém pezinskej skládky odpadov.Mesto, ktoré je dobrým a spoľahlivým susedom a partnerom pre okolité obce, mestá a regióny

Vo svojej pozícii prirodzeného lídra je otvorený spolupráci a nápomocný pri riešení problémov obcí a miest okresu, resp. širšieho zázemia. Iniciu-je tvorbu spoločných projektov pre malokarpatský región a intenzívne sa zapája do procesov rozvoja samos-právneho kraja.Mesto, ktoré sa efektívne vy-rovnáva s novodobými nárokmi a požiadavkami potrebnými pre kvalitný život obyvateľovKomplexne rieši problémy v oblasti bezpečnosti, sociálnej, technic-kej a dopravnej infraštruktúry a zlepšuje kvalitu života obyvateľov. Podporuje šport, kultúru, umenie, prácu s mládežou a občianskymi združeniami. Postupne vytvára a zhodnocuje vlastnú sebestačnosť mesta a buduje domáci trh. Vytvára podmienky pre rozvoj nových osob-ností Pezinka a zvyšuje atraktivitu mesta pre cestový ruch.Mesto, ktoré umožní rovnosť príležitostí, poskytuje profesionál-

nu a občanom otvorenú samosprávuZvyšuje kvalitu a dostupnosť služieb samosprávy. Vytvára podmienky pre aktívne občianstvo s osobitným zreteľom na mladých ľudí, využíva po-tenciál občanov a združení a aktívne ich zapája do rozhodovania. Verejne deklaruje podporu transparentného a protikorupčného podnikateľského prostredia a transparentného verej-ného obstarávania. Riadi sa heslom: Pezinok – mesto bez korupcie.Mesto, ktorého prosperita je postavená na vysokej efektivite, poznatkovo orientovanej ekono-mike a znalostnej spoločnostiVeľký dôraz kladie na kvalitný sys-tém vzdelávania, ktorý vytvára základ vzdelanej spoločnosti potrebný pre rozvoj efektívnej ekonomiky. Pod-poruje prepojenie odborných škôl a podnikateľského prostredia, na-pomáha vytvárať pracovné príležitosti. Podporuje rozvoj kreativity obyvateľov vytvorením kreatívneho inkubátora a umeleckých ateliérov.

MALEBNÉ MESTO kvalitných vín

• Zabezpečíme starostlivosť a budeme udržiavať a využívať staré objekty a budovy ako odkaz našich predkov a spojenie minulosti so súčasnosťou.• Zvýšime bezpečnosť obyvateľov a ochranu životného prostredia dobudovaním kamerového systému, zintenzívnením hliadkovej činnosti mestskej polície, kvalitným verej-ným osvetlením a monitorovaním a riešením čiernych skládok.• Zasadíme sa o dôsledné riešenie odpadového hospodárstva a budeme požadovať sledovanie parametrov kvality životného prostredia. Zabezpečíme čistotu a udržiavanie verejných priestranstiev s využitím verejno-prospešných prác, akti-vizáciou bezdomovcov vrátane róm-skych občanov a budeme motivovať obyvateľov k účasti pri zveľaďovaní prostredia rodinných a bytových domov.• Zabezpečíme vyrovnanosť počtu detí v predškolskom veku a počtu miest v materských školách.• Pri umiestňovaní budeme rešpektovať trvalé bydlisko rodičov. Vytvoríme centrálny elektronický

register detí do materských škôl.• Uplatníme funkčný model práce s neprispôsobivými skupinami občanov so zodpovednosťou za svoj život.• Zabezpečíme a rozšírime pomoc ohrozeným skupinám (zdravotne ťažko postihnutí, osoby v hmotnej núdzi, krízových situáciách a dro-govo závislé) a budeme rozširovať spoluprácu s charitatívnymi a cir-kevnými inštitúciami.• Preskúmame potrebu a pripravíme projekt výdajne pre sociálne slabších „Kuchynka”. Zakomponujeme Senior taxi do sociálnej starostlivosti mesta.• Vytvoríme trvalé a dočasné porad-né orgány pre zlepšenie komunikácie s obyvateľmi – VENUS (verejný-súk-romný-neziskový-umelecký sektor),• Senior ombudsman, Rada Rómov, mládežnícky parlament. Obnovíme mestskú radu. Posilníme osobnú ko-munikáciu: poslanec za občanom.Rozšírime elektronickú komunikáciu pre obyvateľov zriadením centrálne-ho elektronického registra.• Pripravíme projekt „Preukaz Pezinčana” so zvýhodneniami na kultúrne, športové, parkovacie,

knižničné a sociálne služby. Pre obyvateľov a návštevníkov vytvoríme wifi zónu v centre mesta.• Zvýšime informovanosť inštaláciou nových oznamovacích tabúľ a využívaním už existujúcich. Časopis• Pezinčan vrátime Pezinčanom ako médium diania v meste.• Pripravíme a zrealizujeme projekt cyklotrás prepojením jednotlivých lokalít mesta a na rekreačné trasy do viníc vrátane cyklotrasy JURAVA.• Zintenzívnime spoluprácu so strednými školami v meste a s uni-verzitami pre riešenie vybraných vec-ných problémov mesta a pre využitie estetických prvkov (prostredníctvom záverečných prác, tvorivých work-shopov).• Budeme transparentne a efektívne využívať majetok a finančné pros-triedky mesta pri intenzívnejšom využívaní prostriedkov EÚ a iných grantových schém.• Prehodnotíme a určíme dlhodobé priority obvodov a následne up-ravíme ich financovanie z mestského rozpočtu. Pripravíme metodiku pre uplatnenie participatívneho rozpočtu.

Krátkodobé ciele

Dlhodobé ciele• Zachováme malebnosť mesta mini-malizovaním investičných zásahov meniacich „ducha” mesta – výsadbou a obnovou mestskej zelene, obnovou mestského mobiliáru, vybudovaním nových oddychových zón.• Rozšírime pešiu zónu prepojením Radničného námestia do Zámockého parku. Budeme iniciovať nové aktivity v Zámockom parku vrátane vybudova-nia hygienického zariadenia. • Zrekonštruujeme domy smútku v miestnej časti CAJLA a CENTRUM a vytvoríme dôstojné prostredie pre poslednú rozlúčku so zosnulými.• Pripravíme koncepciu racionálneho a efektívneho systému dopravy v meste pre zvýšenie priechodnosti a plynulosti cestnej premávky a eliminácie stretov s cyklistami a chodcami. Prijatú kon-cepciu zrealizujeme.• Ponúkneme systémové riešenie statickej dopravy (systém parkovania) v jednotlivých lokalitách mesta vrátane systému parkovného v centre mesta.• Zabezpečíme opravy zničených mestských chodníkov a dobudu-jeme nové chodníky v postupnosti na základe stavu opotrebovania a ohroze-nia bezpečnosti obyvateľov.• Prehodnotíme stav pridelenia nájom-ných bytov a preskúmame možnosti budovania nájomných (štartovacích) bytov aj rekonštrukciou nevyužívaných objektov. Zavedieme centrálny elek-tronický register žiadateľov o byty.• Pripravíme a zrealizujeme pro-jekt moderného mestského senior-ského domova. Zriadime zariadenie pre dožívajúcich ľudí s celodennou starostlivosťou.• Rozšírime činnosť Mestského pod-niku služieb Pezinok o výrobnú a záhradnícku činnosť. Takto zamest-náme skupinu ťažko zamestnateľných a dlhodobo nezamestnaných osôb na trhu práce.• Podporíme podnikanie a vytváranie pracovných miest s využitím mestských (firemných) brownfields (starých ob-jektov) aj pre vytváranie chránených dielní a kreatívneho inkubátora.• Zhodnotíme spoluprácu s podnikateľmi pre riešenie občianskej vybavenosti a skvalitňovanie mest-ského prostredia.• Zasadíme sa o napojenie okrajových častí mesta zaradením nových spojov do autobusovej dopravy, resp. posil-nením existujúcich.

Page 12: Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

CENTRUM A MUŠKÁTIV

Tohtoročný začiatok novembra bol od rána naozaj „dušičkový“. Počasím, náladou, nostalgiou. Pri sviatočnom stole počas obeda mama môjho zom-relého partnera utrúsila:

„Nechápem, prečo sa ľudia „žerú“. Keby možno zažili to, čo som zažila ja, keď som ani nie za pol roka stratila muža i jediného syna, pozerali by sa na život a jeho hodnoty inak“.

Ešte niekoľko hodín po našom rozhovore som rozmýšľala o týchto slovách. Možno i oni vystihujú pod-

statu môjho rozhodnutia kandidovať ako nezávislý poslanec v komunálnych voľbách. Mám 57 rokov. Pre 20- až 30-ročného človeka je to veľa. Pre 70- až 80-ročného človeka „najlepší vek“. Ani mladá, ani stará. Produktívny vek, keď si uvedomujem, že by som ešte chcela urobiť niečo užitočné. Niečo, čo zanechá trvalú hodnotu. Niečo, z čoho ma bude hriať pri srdci možno práve vtedy, keď budem mať osemdesiatku ja.

Niečo, čo urobí naše mesto lepším. Pri rozhovoroch s občanmi som mala

nesmiernu radosť, keď sa mi pripomen-uli ľudia, ktorých som poznala z det-stva, z mladosti, ľudia, ktorých som roky nevidela. Aký by som si priala Pezinok? Ako slobodné mesto so slo-bodným zmýšľaním každého občana. Ako mesto ľudí, ktorí sa navzájom akceptujú, tolerujú, vážia. Ľudí, pre ktorých slušné správanie je základom dobrých medziľudských vzťahov. Načo sa „žrať“? Veď v komunálnych voľbách rozhoduje občan. Nech rozhodne on.

Zlatica Herdová

Prečo sa ľudia "žerú"?

Byť mestským poslancom si vyžaduje obrovskú zodpovednosť, vedieť počúvať ľudí a následne byť schopný pretaviť ich požiadavky do odbornej a kvalifikovanej roviny v rámci rozhodovania v mestskom zastupiteľstve.

Preto ponúkam dlhoročné skúseno-sti v oblasti urbanizmu, teda navrho-vania, plánovania a rekonštrukcie mi-

est od odbornej až po vedeckú rovinu. Urbanizmus nie je iba o veľkých koncepciách, ale aj o malých, rýchlo realizovateľných a nízko nákladových projektoch, ktoré okamžite zvyšujú kvalitu žitia v meste. Hlavnou mo-tiváciou, prečo som sa rozhodol kandidovať a zobrať na svoje pl-ecia túto veľkú zodpovednosť, je, že poznám postupy a spôsoby, ako

Pre ľudí, nie developerovrealizovať pomalý a kvalitný rozvoj mesta, ktorý je v prospech ľudí, a nie developerov. Tieto zásady si viem od-borne obhájiť a ustáť. Po mnohých rozhovoroch s Pezinčanmi som sa len utvrdil, že som sa rozhodol správne. Ďakujem im preto za pozitívne slová, veľkú podporu a dôveru, ktorú do mňa vložili pri zbieraní podpisov.

Igor Hianik

História, kultúra, umenie – turizmus• Presadíme zadefinovanie centrálnej mestskej zóny, historického centra, pa-miatkovej rezervácie.• Ochránime a obnovíme kultúrne, his-torické a architektonické hodnoty vrá-tane urbanistickej mestskej štruktúry.• Postupne budeme rozširovať a zveľaďovať pešiu zónu, zrekultivujeme zelené plochy na námestí a podporímevinohradnícky historický ráz mesta.• Doplníme verejné priestory o umelecké diela pezinských sochárov a umelcov.• Využijeme historické mestské objekty – Holubyho 22 a 23, Dom Kupeckého – pre spoločenské vyžitie Pezinčanov a zhod-

notíme tak majetok mesta.• Zachováme podporu múzeí a galérií, pripravíme projekt na prezentáciu osob-ností Pezinka – „Prechádzka historickou uličkou s osobnosťami Pezinka”.

Životné prostredie• Zamedzíme zahusťovaniu výstavby investormi bez komplexného riešenia potrebnej občianskej vybavenosti a technickej infraštruktúry (MŠ, obchody, parky, detské ihriská, cesty, parkovacie miesta, rekreačno-oddychovéa športové zóny).• Dobudujeme potrebné kapac-ity predškolských zariadení v súlade s rastom počtu obyvateľov sídliska a priľahlých častí obvodu.• Rozšírime spoločenské aktivity v mest-skom parku podporujúce relax a re-kreáciu vrátane hygienického zariadenia so základnou vybavenosťou pre potreby návštevníkov parku.• Zakomponujeme novodobé požiadavky na zachytávanie dažďovej vody v meste do projektu rekonštrukcie ulíc a námestia.• Vyriešime problémové verejné záchody, čistotu a prašnosť ulíc, vytvoríme malé zelené parky, aleje stromov – zelené ulice.

Doprava a technická infraštruktúra • Vytvoríme priaznivé podmienky pre peších a cyklistov, navrhneme riešenie kolabujúcej dynamickej dopravy v centre a širšom centre mesta.• Ponúkneme systémové riešenia statick-ej dopravy v centre – parkovanie.• Začleníme do rekonštrukcie mes-ta systematické opravy kanalizácie a inžinierskych sietí.• Vytvoríme obytné ulice – zóny so zníženou rýchlosťou s dôrazom na bezpečnosť – prehodnotíme jednos-merný systém dopravy.

Kvalita života a bezpečnosť• Dobudujeme dom smútku a vytvoríme v okolí dôstojné miesto poslednej rozlúčky.• Zachováme a rozšírime podmienky pre kultúrne, športové, rekreačné aktivity a vytvoríme nové formy aktívneho tráve-nia voľného času detí a dospelých.• Rozšírime bezpečnostný kamerový systém, zlepšíme bezpečnosť v centre a mestskom parku a na sídlisku Muškát.• Bezodkladne budeme riešiť problema-tiku bezdomovstva a drogovo závislých.• Dobudujeme oplotené psie kútiky zabezpečené nutnou výbavou.

Pre Muškát i Centrum kreatívny um

Page 13: Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

SEVER V

Mám rada nové výzvy. Rozhod-nutie kandidovať za poslankyňu do mestského zastupiteľstva nebolo pre mňa jednoduché, no napokon nastal ten pomyselný zlom. Srdcom som Pezinčanka. Vnímam potenciál nášho mesta, no tiež dlhodobé riziká, ktoré mu hrozia. Kandidujem preto, aby som pomohla nasmerovať rozvoj nášho mesta na tú správnu cestu.

Počas kampane som spoznala množstvo zaujímavých a vzdelaných

ľudí. Počas rozhovorov s nimi som nadobudla množstvo nových podne-tov, no častokrát som si uvedomila aj totožnosť našich názorov. Ľudí jed-noducho treba počúvať. Pezinok je krásne vinohradnícke mesto, plné možností na rozvoj, vo všetkých oblas-tiach. Priala by som si zdravý Pezi-nok pod väčšou kontrolou verejnosti. Priala by som si taký Pezinok, v kto-rom sa vyprodukuje viac hrozna, ako sa doň privezie nebezpečného odpadu.

Verím, že sa nám podarí zmobilizovať občanov a prispieť tak k rozvoju nielen nášho mesta, ale tiež kultúrneho života, vybudovať športoviská a umožniť tak aktívne využívať voľný čas. Pezinčania si zaslúžia bezpečné mesto, podporu-júce všetky oblasti života.

A ešte niečo. Podporujem kandidatú-ru Milana Grella za nového primátora nášho mesta.

Katarína Hlavandová

O výzvach a správnej ceste

Tento článok bude trochu iný, ako články, v ktorých sa vyjadrujem v rámci svojej služobnej činnosti. Viem, že v mnohých slovách moja pracovná deformácia nepustí, ale okrem toho, že som štátny zames-tnanec, som i človek, otec šesťročnej dcéry, a teda mám záujem podieľať sa na tom, aký bude jej život, v akom prostredí bude vyrastať, no i mne samému nie je ľahostajné, v akom prostredí pracujem a žijem.

Moja skúsenosť s policajnou prá-cou ma naučila hlavne to, čo v živote nechcem, a to je moja hnacia sila,

tak v práci, ako aj v osobnom živote. Viem, čo je každodenná snaha vyriešiť akútne problémy. Takáto skúsenosť je v mnohom, hlavne v súkromnom živote na príťaž, avšak v prípade mestského poslanca, ktorý má záujem robiť veci správne, podľa svojho najlepšieho vedomia, je to prínos. Borím sa s každodennými problémami, rozmýšľam, ako nie-ktoré veci dať do pohybu, niektoré zmeniť, prípadne zlepšiť, a preto som sa rozhodol i kandidovať. Je to totiž šanca niečo urobiť pre všetkých, nie-len pre seba, svoju dcéru, ale pre dcé-

ry priateľov a známych, a spoločnými silami tak dať nový priestor pre lepší život. Každý o ňom hovorí, každý po ňom túži a ja ho chcem pomôcť vytvoriť.

Nebudem konkretizovať svoje plány, ktorých realizácia bude závisieť od ,,tímu“, ktorý sa nám, dúfam, podarí zostaviť, avšak chcem ponúknuť svoju osobnosť, odborné skúsenosti a hlavne odhodlanie a chuť v dnešnom svete zabezpečiť ľuďom istotu a podmienky pre po-kojný život.

Vladimír Kočí

Robíme to pre naše deti

Pezinok je moje mesto. Žijem tu, vy-chovala som tu svoje deti, vyrastá tu moja vnučka. Všetci si zaslúžime žiť v peknom a príjemnom prostredí, prejsť sa po čistej ulici, posedieť na lavičke v parčíku trebárs na Muškáte, pozorovať deti, ako šantia na trávniku, hrajú sa na ihrisku. Chodiť po chod-

níkoch a uliciach, ktoré sú bezpečné, využívať fungujúcu hromadnú dopra-vu, autobusy, ktoré jazdia tam, kde ich ľudia potrebujú. Mesto, ktoré sa stará o svojich občanov.

Nemalo by nám byť ľahostajné, ako vyzerá. Záleží mi na tom, aby bolo nao-zaj príjemným a dobrým miestom pre

život, aby neslúžilo iba ako nocľaháreň, kde sa ľudia vrátia z práce, zatvoria za sebou dvere svojho bytu a nezau-jíma ich dianie naokolo. Je veľa vecí, ktoré treba urobiť. Keď sa však ľudia spoja, dokážu veľa a určite zmeniť veci k lepšiemu.

Božena Mizerová

Pezinok - moje, naše mesto

Doprava• Preskúmame, pripravíme a zre-alizujeme dobudovanie parkovacích miest vo vzťahu územnotechnických požiadaviek a finančných kapacít mesta aj v spolupráci s občanmi.• Opravíme chodníky, zrekonštruujeme a dobudujeme cestné komunikácie kvalitnými technológiami a za účasti stavebného dozoru mesta.• Napojíme sídlisko Sever na cyklotrasu až po železničnú stanicu.• Podporíme posilnenie autobusovej dopravy.• Dobudujeme úsek cesty a doriešime

napojenia Panského chodníka na mest-ský dopravný systém.

Bezpečnosť a životné prostredie• Rozšírime kamerový systém a zvýšime výkon hliadkovej služby mestskej polície.• Pripravíme projekt komunitnej (edukačnej) záhrady.• Využijeme výtvarný a kreatívny potenciál žiakov základných škôl a klubových činností pre skrášlenie ob-jektov v obvode.• Vyriešime oplotený psí kútik, zin-tenzívnime kontroly mestskej polície

a riešenie pokutami nedodržiavania verejného poriadku majiteľmi psov.• Dobudujeme kontajnerové stojiská.

Občianska vybavenosť• Zamedzíme zahusťovaniu výstavby bez riešenia potrebnej infraštruktúry (cesty, parkovacie miesta, detské ihriská, polyfunkčné oddychové zóny).• Dobudujeme kapacity predškolských zariadení v súlade s rastom počtu obyvateľov sídliska a priľahlých častí obvodu.• Dobudujeme a zabezpečíme údržbu existujúceho mestského mobiliáru

Pre sever dobré riešenia prever(lavičky, odpadové koše, informačné panely) a navrhneme riešiť jeho farebnosť ako súčasť orientačného sys-tému v meste.• Dobudujeme voľne dostupné športové priestory pre rôzne vekové kategórie v spolupráci s miestnymi obyvateľmi a doriešime ich následné spravovanie.• Zabezpečíme dohľad mesta na dodržiavaní technologických postu-pov, kvalitu materiálov, prevedených prác a termínu ukončenia prác pri re-alizácii projektu ISRMO na obnovu a rekonštrukciu základných škôl na Ku-peckého ulici a Na bielenisku.

Page 14: Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

JUH A STARÝ DVORVI

Prečo kandidujem...Pracujem v politike dva a pol roka ako

asistent poslancov v parlamente. Tieto skúsenosti ma veľmi obohatili. Všimol som si, čo v politike najviac chýba: vzá-jomná úcta, ochota skutočne počúvať a spolupracovať v prospech vecí. Rovnaké hodnoty podľa mňa chýbajú aj v pezin-skej politike. Dôkazom je aj nedávno odštartovaná kampaň, v ktorej sa nie-ktorí aktéri snažia dehonestovať a útočiť na „protikandidátov“.

V tejto súvislosti mi napadá jedna otázka: nechceme náhodou všetci to isté? Veď všetci kandidujeme v Pezinku, všetci sme Pezinčania, všetci chceme pre Pezinok len to najlepšie možné. Jedine že by to nechceli všetci. Za seba môžem povedať, že som poctivý človek a mojou najväčšou motiváciou, prečo kandidu-jem za poslanca v Pezinku, je ísť príkla-dom slušného, poctivého a tvorivého politika. Pretože tieto hodnoty v sebe mám, takýmito hodnotami žijem. Som presvedčený o tom, že aj v politike, ako službe verejnosti, sa to dá. Ale ľudia to potrebujú reálne zažiť. Preto kandidu-jem. Ján Tyko

Dohovorili sme si so spolužiačkou stretnutie po niekoľkých rokoch jej pôsobenia v zahraničí. Vedela, že som bola pred časom operovaná, a tak sa ma spýtala: „Ako si to zvládla?“ „Ony to zvládli,“ – bola moja odpoveď. „Moje pezinské kamošky“. Po ozname, že idem na operáciu, prijali rozhodnutie, že sa o mňa postarajú. „Cez víkend to bude rodina, ale v týždni my.“ Rozde-lili si úlohy, dni a päť týždňov denne ráno prichádzali „do služby“.

Keď niektorá vypadla, prišla náhradníčka alebo poslala manžela

Aj vám sa už niekedy stalo, že ste si z prechádzky priniesli domov „voňavý darček“ na topánke? V posledných rokoch sa výrazne zvýšil počet psov chovaných v bytoch. Ako sa psíčkari správajú na verejných priestran-stvách, a naopak, ako sa mesto stará o nich?

Tiež sme s manželkou majiteľmi psíka z útulku, ktorý má všetky so-ciálne návyky, a denne absolvujeme niekoľko prechádzok po sídlisku Juh a blízkom okolí, kde sme sa nedávno presťahovali z Muškátu. Na moje prekvapenie som však po celom

sídlisku márne hľadal malé odpad-kové koše na psie exkrementy. Psí kútik za potokom Saulak má jeden na svojom začiatku a druhý presne na opačnom konci ulice, ktorý je vzdialený približne 10 minút chôdze. Najväčší problém však vzniká najmä vo večerných hodinách, kedy slabé osvetlenie sídliska často aj znemožňuje exkrementy po psoch nájsť, a tak sa mnohí ani neunúvajú hľadať. Navyše, aj malých odpadko-vých košov, ktoré síce nie sú určené na tento účel, no v krajnom prípade sa dajú použiť, je žalostne málo.

Nemožno sa potom až tak veľmi čudovať, že mnohým psíčkarom sa nepozdáva vidina nosenia vreciek po celom sídlisku a hľadania smetiakov. Tento problém sa netýka len sídliska Juh, ale väčšiny verejných priestran-stiev v Pezinku.

Napriek tomu, toto nie je výho-vorka. Každý majiteľ psa je za toho svojho vždy a všade zodpovedný a jeho povinnosťou je po svojom ps-ovi upratať. Pri stretnutí kandidátov na poslancov za OZ Srdce Pezinka na sídlisku Juh som si vypočul rôzne názory na život na tomto sídlisku.

Za psa je zodpovedný jeho majiteľ

Rozhodol som sa kandidovať, pretože mám dosť rečí o tom, že všetko je zlé a nič sa nedá urobiť preto, aby sme sa mali v našom meste lepšie.

Tri štvrtiny svojho života som strávil na palubovkách volejbalového oddielu, kde som vychovával množstvo hráčok, ktoré reprezentovali náš klub, naše mesto. Často sme sa po Nežnej revolúcii pas-ovali s finančnými problémami, lebo pri plnení iných dôležitých úloh sa po-zabudlo na podporu športu, kultúry a zmysluplnejšiu výchovu našej mládeže.

Veľmi ťažko sme sa pretĺkali jednot-livými ročníkmi, zháňali sme nutné finančné prostriedky od svojich známych, priateľov a nadšencov. Často sa stávalo, že akosi finančné zdroje neboli, ale cestovať sa chcelo a muselo, a tak sme nešetrili vlastné peňaženky. Odmena za dobre vykonanú prácu tiež nebola veľká a občas sa aj neušlo.

Preto ma mrzí, že mi na bilbord niekto,

s obedom a novinami. Potom nastúpi-la rehabilitácia, žiadne sanitky, tri týždne každý deň tam aj späť do nemocnice svojimi autami. „Až som mohla šoférovať sama,“ končím svoju výpoveď a spolužiačke sa v očiach od dojatia objavili slzy. Jedna z nich steka-la po tvári. Keď som jej povedala, že ma teraz oslovili, aby som kandidovala za poslankyňu, len riekla: „Choď!“

Pre ne a takýchto neuveriteľných Pezinčanov kandidujem.

Elena Žárska

Moje pezinské kamošky

kto ma vôbec nepozná, dokáže napísať, „má dosť a chce mať viac“, a to len preto, že nezdieľam rovnaký názor ako pisateľ.

Mám dosť – 3-izbový bytík na Juhu. Za tento obvod som sa rozhodol kandidovať, pretože tu som trávil voľné chvíle, na an-tukových kurtoch a hale VTC, a vycho-vával vaše deti. Kto prišiel so mnou do kontaktu, veľmi dobre vie, čo som obetov-al pre túto športovú komunitu, a nemôže mi byť ľahostajné ďalšie smerovanie mesta.

Mám dosť sľubov! Chcem mesto, kde by mohli mladí ľudia športovať, študovať a rozvíjať svoje schopnosti. Kde skôr narodení budú mať kultúrne pros-tredie na posedenie pri dobrom vínku. Chcem sa zaslúžiť o budovanie športovísk a rekreačných zón, ako aj o podporu športových klubov a ich koncepciu smerovania. O rozvoj koncepčnej práce s mládežou. Chcem mesto, kde nebude nevraživosť v mestskom zastupiteľstve a

budú sa podporovať zmysluplné projekty. Chcem mať viac, ako nám momen-

tálne dáva naše mesto. Nemám v povahe zhromažďovať majetky.

Chcem viac – odovzdávať skúsenosti pre rozvoj tohto mesta. Nehodlám sa ni-kam sťahovať. Je to aj moje mesto!

Eduard Stach

Nehodlám sa nikam sťahovať

„Zakázal som svojim deťom chodiť na trávnatú plochu pri detskom ihrisku. Nie preto, že by som sa bál baktérií, ale nechcem, aby mi domov priniesli na topánke psie h...o,“ posťažoval sa jeden z debatujúcich. Toto asi hovorí za všetko. Je veľmi dôležité, aby sa majitelia psov k tejto veci stavali zod-povedne, pretože v opačnom prípade je ohrozená tak hygiena, ako aj zdra-vie detí či dospelých, a v neposlednom rade aj medziľudské vzťahy. A k tomu by malo dopomôcť aj samotné mesto vytvorením adekvátnych podmienok.

Mgr. Jozef Mikláš

Page 15: Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

ROZHOVOR VII

Niekomu sa to možno zdať bude, ja to myslím úprimne. Pred štyrmi rokmi hneď po mojom zvolení za poslanca MsZ som sa vzdal odmeny za výkon funkcie a tá pu-tuje každý mesiac na ZŠ Orešie.

Aká je to suma doteraz?To fakt neviem, spýtajte sa pána

riaditeľa...Zabŕdli sme do financií, ľudia sú na

ne citliví a mnohých zaujíma spôsob financovania vašej kampane i kan-didátov na poslancov za Srdce Pezinka. Poviete niečo viac?

Zopakujem to isté, lebo nič viac nie je. Chcel by som dať za touto témou a fata-mogránami s ňou spojenými definitívnu bodku. Znova opakujem, otvorene, úprimne a verejne, že moju volebnú kampaň si platím z vlastných zdrojov, na kampaň nezávislých poslancov a aktivity združenia sa skladáme z dobrovoľných príspevkov členov a sympatizantov. Chcem znova zdôrazniť, že za mnou nie je žiadna politická strana, združenie, finančná skupina, žiaden politik, podnikateľ, žiadne veľké zviera. A žiada sa mi povedať, že politický marketing a reklama nemusia byť o veľkých peniazoch, ale skôr o veľkých a dobrých nápadoch. Ich realizácia je potom o to efektívnejšia a lacnejšia.

Aký je rozpočet vašej kampane?Presné číslo vám teraz nepoviem,

kampaň stále prebieha, ale nemám problém zverejniť ho po 15. novembri. Nečakajte prehnané cifry. Škoda, že ni-koho kompetentného z vedenia mesta dvadsať rokov nezaujímalo, z čoho

a prečo podporujem oslavy MDD, aktivity dôchodcov aj ďalšie dobré veci. Chápem, že niekomu leží v žalúdku fakt dobrá prá-ca dobrovoľníkov, odborníkov, Pezinčanov, mladých ľudí zo Srdca Pezinka, do de-tailov prepracovaný volebný program, vízie, ktoré nie sú postavené na vode, prínos a aktivity združenia, tieto noviny... Lebo sa bojí. Vyprosím si však, aby vysokoškolských profesorov, právnikov, inžinierov, pedagógov a ďalších nezávis-lých kandidátov nazývali klamármi, aby vyše 3 000 ľudí na facebooku pomenovali

pokračovanie zo strany INedávno ste vo svojom príspevku na

fb napísali, že po prečítaní najnovšieho čísla mesačníka Pezinčan úroveň slušnosti dosiahla nové dno. Dôvod – články proti vašej osobe?

V prvom rade sa pýtam: prečo sú mes-tské noviny, ktoré sú platené z našich daní, takto hrubo zneužívané na volebnú kampaň v prospech jedného kandidáta? Kto mu dal mandát takto narábať s ve-rejným priestorom? Po druhé: ak sa už valia na kohokoľvek balast a klamstvá – trebárs na mňa a práve vo volebnom finále – prečo dotyčný nemá právo sa voči nim vymedziť, zareagovať? Veď to sú základy novinárskej etiky, ktoré by mal ovládať novinársky elév, nieto ešte dlhoročný šéfredaktor mestských novín. A teraz to najpodstatnejšie: čakal som v tejto kam-pani kadečo a mnohé z toho sa aj splnilo. Povedal som si, že budem slušný, ale to neznamená, že sa nebudem brániť. Že si na seba a svoju rodinu nechám kydať hnoj. Článok z pera pána Pavloviča sa nesmierne dotkol mňa i mojich najbližších (reakciu prinášame na inom mieste tohto vydania – pozn. aut.).

Čo by ste urobili v prípade zvolenia na post primátora ako prvé?

Nechal by som si znížiť plat, aby som netraumatizoval okolie. Podľa mňa 4 200 eur v hrubom mesačne je veľký luxus a voči Pezinčanom to nie je fér.

Výšku konečného platu však určujú poslanci...

To mi je jasné, práve preto by som ich

požiadal, aby mi schválili len základný plat, ktorý je na úrovni asi 2 700 eur v hrubom. Ak by sa predsa len rozhodli odhlasovať mi aj prémie – od 0 do 70 % zo základného platu – celú túto sumu bu-dem pravidelne poukazovať na špeciálny účet. Bude určený na výnimočné účely a situácie, podporu práce spolkov, združení, pre seniorov. Pri plate súčasného primátora by táto čiastka predstavovala ročne zhruba 16 000 eur, čo nie je málo.

Nie je to trochu populistické pred-volebné gesto?

kardiákmi. Niekedy tak rozmýšľam, či nie sú pod Pezinkom zatajené zlaté bane, keď sa politický súper správa tak, akoby mu išlo o život...

Prejdime k principiálnym problé-mom, ktoré ťažia Pezinok. Prvým je skládka – váš postoj k nej?

Skládka rozhodne nie!Prečo?Jednak preto, že svoj postoj k Novej jame

som deklaroval podpisom pod iniciatívu časti poslancov MsZ už pred dvoma rok-mi a svoje stanovisko nemením. Navyše skládky ako forma odpadového hos-podárstva sú dnes v EÚ považované za prežitok. Preferujú sa iné, modernejšie formy, ako separovanie odpadu, spaľovne. Tá bratislavská, napríklad, je kapacitne pripravená prijímať odpad aj z okolitých miest.

Nový územný plán – bradatý problém mesta. Kedy bude?

Na to sa pýtam aj ja. Jeho nový návrh sa tvorí už sedem rokov. Medzitým sa do starého ešte z roku 1996 robia ďalšie a ďalšie zmeny a doplnky, zapĺňa sa novými parcelami na výstavbu. Stále však nemáme na stole finálnu verziu nového územka.

Milana Grella spájajú s deve-lopingom. Na bilbordoch združenia Spoločne pre Pezinok je napísané: Nevydáme Pezinok developerom. Váš pohľad?

Na Holubyho ulici som pred niekoľkými rokmi postavil polyfunkčný dom s 24 bytmi. Ten vznikol na mieste dvoch ob-

jektov, ktoré slúžili ako zázemie športovej haly. Tým je výpočet mojej developerskej kariéry úplný.

A teraz oficiálne štatistiky. V Pezinku bolo k 1. januáru 2013 presne 9 786 by-tových jednotiek a 590 rozostavaných, k tomu istému dátumu v roku 2014 ich je 11 000, v územnom pláne sú pripravené na výstavbu ďalšie. To znamená, že podľa aktuálnych prepočtov máme byty pre 30 – 33 000 obyvateľov, a takýto stav pred-pokladal návrh nového územného plánu v roku 2030. Okrem toho sa okolo seba

pozrime, aké novostavby, aké vysoké – viď pri železničnej stanici – a kto ich pod-pisoval, pribudli za posledných dvanásť rokov. Pýtam sa: o akom spojení Grell – developing je tu reč? Ale nielen v tomto je problém.

???Ak sa už vedenie mesta rozhodlo postaviť

tisícky bytov, malo pozerať aj za roh. Je zarážajúce, že stavebný boom sme ne-prispôsobili potrebám ľudí, Pezinčanom. Zabudli sme na nich. Už niekoľko me-siacov omieľam, že sa v meste spravili aj dobré veci, ale zostali sme stáť. Zabudli sme na to, že ľudia potrebujú k novým by-tom zvýšiť kapacity v materských školách, aby tam mohli umiestniť svoje deti. Deti potrebujú mať školu blízko bydliska, nie cestovať do nej cez celé mesto. Ak cestovať, tak potom MHD, ktorá u nás bola, ale teraz nie je a chýba. Že sme na ňu do-plácali 50 000 eur ročne? Hŕbu eur sme investovali do menej užitočných vecí alebo vecí s nulovým efektom. Zabudli sme dať tým najmenším priestor pri činžiaku, aby sa mohli vybehať, vyblázniť na ihriskách. Zabudli sme na seniorov. Aj im by po-mohlo, aby nemuseli kvôli vyšetreniam chodiť po celom meste a mali nemocnicu okresného typu, aby mali svoj dom se-niorov v centre mesta. Keďže máme byty pre 33 000 ľudí, ale občiansku vybavenosť len pre 23 000, nečudujme sa, že máme napríklad aj dopravné zápchy. Cesty boli totiž nastavené na menší nápor áut a hus-totu premávky.

Napriek tomu sa Pezinok stal podľa vyhodnotenia internetovej súťaže or-ganizovanej Slovak regionom tretím najkrajším mestom Slovenska v roku 2014. Tešíte sa?

Naše mesto je umiestené v nádhernom prírodnom reliéfe, je opradené bohatou históriou, tradíciou vinohradníctva, sú to ruky našich otcov. Pezinok má obrovský ľudský potenciál, skúsenosti starších, ener-giu mladých, množstvo šikovných, múdrych a pracovitých ľudí. Takúto poctu byť v TOP 3 si Pezinok zaslúži stále, nielen vo voleb-nom roku. A bolo by fajn, keby v treťom najkrajšom meste žili spokojní ľudia.

V sobotu pôjdete voliť?Určite. Veď je to moja občianska povinnosť.Ako budete tráviť volebný deň?S najväčšou pravdepodobnosťou doma, asi

si vyberiem hocijaké pracovné náčinie, okolo domu mám totiž za posledné týždne toľko restov... Podvečer sa stretneme spolu s našimi kandidátmi a sympatizantmi, členmi Srdca Pezinka a budeme čakať na výsledky volieb.

Váš odkaz Pezinčanom?Príďte voliť, rozhodujeme aj o spoločnej

budúcnosti. (ba)

Skládka? nie!

foto

: red

3x

Page 16: Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

šRekreačné cyklotrasyMestský urbanizovaný priestor musí mať v istých momentoch aj prírodné prostredie, teda isté opozitum. Takéto prostredie prírodného charakteru sa v mestách využíva na aktívnu krátkodobú rekreáciu či šport.

Pezinok disponuje veľkým po-tenciálom, ktorý zatiaľ nik nevyužil. Ide o potok Cajloch (Saulach). Preto v našej koncep-cii komponujeme výraznú zelenú os práve pozdĺž celého potoka, ktorá spája skoro všetky sídliská mesta Pezinok. Vytvárame tak krásnu rekreačnú cyklotrasu, ktorá prepája novovzniknutú cyklotrasu Juravu a navrhovanú vínnu cyklotrasu na úpätí Malých Karpát. Ako si môžete všimnúť na obrázku č. 4 je pozdĺž vodného toku na zelenej osi vytvorená cyk-lotrasa, trasa pre korčuliarov a jogingová trasa. Rovnako je veľmi dôležité pozdĺž celého potoka vytvoriť niekoľko malých mostov, ktoré zlepšujú priečne prepojenie brehov.

Ide o premostenie na Sahare, Starom dvore, na Pažiti a v obyt-nej zóne Pod vinicami. Na obr. č. 5 je ukážka stvárnenia brehu potoka v blízkom kontakte so ZŠ a sídliskom Sever. Keďže nám ide aj o zachovanie biotopu, tak vždy jeden breh navrhujeme mestským spôsobom, v tomto prípade “pláž”, a druhý s prírod-ným charakterom. Ako bolo už spomenuté, táto významná zelená os jednoducho prepája mesto s prírodou. Ponúka mestu to, čo napr. Pieštanom rieka Váh.

Športové cyklotrasyktorých účelom je pohyb v prírode, od nenáročných trás až po športovo náročné. Naša kon-cepcia ponúka niekoľko okruhov, ktoré sú od náučných cyklo-chodníkov až po naozaj športovo náročné trasy. Zaujímavosťou sú rôzne zastavenia. Napr. pri no-vovybudovaných rozhľadniach z drevených konštrukcií (obr. 6) alebo pri botanickej záhrade (dendrologický sad) pána Milana Pavelku. (IH)

Pokračovanie tohto projektu je v tom, že na daných miestach majú vznikať priestory pre ko-munitný život obyvateľov. Pokračovať chceme s aktivač-nou bunkou vo forme lodného prenosného kontajneru... (viď. ilustračné foto projektu Bunka v Nitre). Prečo teda projekt pod názvom Srdce...? Ide o doplnenie názvu podľa lokality. Napríklad SrdceSeveru (Muškátu, Juhu, Sahary, Kučišdorf. doliny a pod.) Aktivačná bunka sa v danej lokalite premení podľa potreby na spoločenský bod aktivít. Z rozhovorov sme zistili, čo naozaj ľuďom chýba, pripravili

sme vízie a projekty, ktoré chceme spolu s obyvateľmi zrea- lizovať a zlepšiť tak kvalitu nášho mesta a ich obytného prostredia. Týmto postupom vieme zrevita- lizovať verejný priestor a urobiť ho atraktívnejším a teda aj bez-pečnejším. Vyvrcholenie pro-jektu by malo byť vždy v mesia- coch júl a august - kultúrne leto. Bunka vo forme kontajneru vie poskytnúť adekvátne zázemie pre spoločenské a kultúrne aktivity aj v centre mesta, či už by šlo o kon-certy, divadlá, hry a iné aktivity.

(Igor Hianik, foto: Dano Dida, projekt Bunka, www.projektbunka.sk)

Projekt Grell na grile krásne mapoval verejné priestory a overoval, kde a ako sa ľudia ve-dia stretnúť. Miesta boli vyberané na základe urbanistických analýz a následne overované v teréne.

Začali sme so stanom...

Je mesto Pezinok ideálne pre cyklistickú dopravu a kam vlastne na tom bicykli pôjdem?

S úsmevom na tvári vždy odpo-viem na túto otázku, že samo- zrejme. A možností, kam ísť, by malo stále pribúdať. Veľkosť mesta je pre cyklistickú dopravu priam ideálna, mesto sa na-chádza z veľkej časti na rovine a ulice poskytujú dostatočný prie-stor. Vždy ma poteší, keď práve v meste vidím jazdiť na bicykli staršie dámy alebo pánov, pre-tože to ma utvrdzuje v tom, že bicyklovať v našom meste nie je fyzicky náročné. Dnešná situácia ale prináša iné časové nároky na dopravu. Pre-to ak chceme, aby akýkoľvek typ dopravy bol využívaný efektívne, musíme k nemu vždy navrhovať adekvátne zastávky - body, ktoré robia trasu atraktívnu a naozaj využívanú. Preto sa v tomto článku budem venovať zastave-niam, ktoré v projekte navrhu-jeme, aby zhodnocovali mestský priestor, dávali obyvateľom rôzne možnosti vyžitia a for-movali komunitné vzťahy a vy- tvárali dobré susedstvá. Koncepcia, ktorú vám chcem predstaviť, navrhuje cyklotrasy rôznych kategórií. Tieto rôzne typy sa navzájom dopĺňajú a vy- tvárajú tak ucelený systém, ktorý je naozaj funkčný a rentabilný. Preto mi dovoľte, aby som vás mohol previesť na bicykli naším mestom. Popritom vám ukážem

na obrázkoch, ako si predstavu-jeme zveľadenie priľahlých verej- ných a poloverejných priestorov.

Mestské cyklotrasymajú za úlohu jednoducho, rých-lo a bezpečne spájať sídliská so školami, s centrom, so stanicou, s plavárňou, s ihriskami, či s prírodou alebo rekreáciou.

Prvý obrázok ukazuje technické riešenie prepojenia sídliska Muškát (podobne aj Sever, Juh a Starý dvor) s centrom mes-ta. Mestská časť Cajla je napo-jená priečne cez sídlisko Sever a mestská časť Grinava pomo-cou plánovanej magistrály cez Bratislavskú ulicu. Keďže sa postupne chceme prepracovať k systému “sherovania” (požičia-vania) bicyklov, potrebujeme niekoľko hlavných bodov, kde sa budú bicykle sústreďovať. Takýto bod by určite mal byť na železničnej stanici. Ukážeme si ale podobný bod, ktorý navrhu-jeme práve v mestskom parku (obr. 2) pri bývalom domčeku skautov. Takýmto spôsobom riešime problém bezdomovec- tva v mestskom parku, pretože z čierneho kúta vytvárame aktívny spoločenský bod, kde nájdeme edukačnú záhradu, psí kútik a komunitné centrum. Na treťom obrázku vidíme petan- gové ihrisko vytvoreného pri dome dôchodcov. Vytvárame tak priestor pre posedenie, debatu a šport pri historickej pamiatke.

Cyklotrasa ako dopravná komunikáciaje jedna vec, ale čo a ako má spájať?

Cyklotrasy v Meste plnom Mozností

Projekt “Srdce ...” pokračuje.

Ponúkame Pezinčanomucelenú ideovú koncepciu cyk listických trás. Podporujeme ich ďalšími aktivitami, ako je pro-jekt SRDCE..., ktorý okamžite zhodnocuje mestské a obyt-né prostredie a dopĺňa chýba-júcu občiansku vybavenosť. Prínášame ideový koncept, ktorý navrhuje:

Rozdelenie mesta podľa volebných obvodov a návrh trasovania cyklotrás, ktoré tvoria ucelený systém

Súčasný stav

Mestské cyklostrasyRekreačné cyklostrasyŠportové cyklotrasy

Autor ideovej koncepcie cyklotrás: Ing. arch. Igor Hianik - Spoluautori: Ing. arch. NikolaWinková, Miloš Diežka, Vojtech Demeš a Alexandra Havranová

Nový územný plán Náš návrh

1

23

45

Ing. arch. Igor Hianikje urbanista, ktorý sa venuje pedagogickej, odbornej a ve-deckej činnosti v oblasti stavby a rekonštrukcie miest. Na Fakulte architektúry STU participuje aktívne na pred-metoch: Doprava a TI, Urban-istická kompozícia I., Urban-istická tvorba I. a V., Územné plánovanie. Bol ocenený dekanom fakulty architektúry a rektorom Sloven-skej technickej univerzity.

Obr. 1: 1.fáza realizácie cyklotrás pomocou vodorovného značenia a vy tvorenia tak celého systému. Uprednostňujeme pred stavebými zásahmi. Prvá naplánovaná cyklotrasa je prepojenie Pánskeho chodníka a stanice.

Obr. 2: Aktivovanie devastovaného verejného priestoru. Počas rekonštrukcie bývalej klubovne skautov preberá funkciu aktivačná bunka (Projekt Srdce...) - edukačná záhrada, Bike sharing, psí kútik - komunitné centrum.

Obr. 3: Jeden z príkladov, ako sa dá revitalizovať verejný priestor, ktorý slúži rôznym skupinám. Vytvorenie petangového ihriska a príjemného posedenia pri dome dôchodcov a súčasne odprezentovanie mestských hradieb.

Obr. 6: Každý poznáme pohľad z našich okien na krásne vinice a Malé Kar-paty, ktoré si chránime. Pozrime sa na náš vinohradnícky chotár aj z rozhľadní a chráňme si naše dominanty, ktoré z nich uvidíme.

Obr. 5: Voda v meste je jeden z najatraktívnejších fenoménov, pýtam sa kedy ju využijeme? Preto oddychová zóna, vytvorenie “pláže” v letných mesiacoch a dotvorenie (humanizácia) obytného prostredia sú naše ciele.

Obr. 4: Najdôležitejšie sú pri každom vodnom toku prepojenia mostíkmi pre peších či cyklistov (Sahara a iné lokality). Lokalita ponúka príjemné pros-tredie, kde môžu vzniknúť malý park a rôzne rekreačno-športové zóny.

,

CAJLA, GRINAVAVIII

Keď som začal písať tento článok, bolo ešte skoré ráno a vonku tma. Ľudia začali chodiť na rannú do práce a ja som nemohol spať. Premýšľal som, čo ich asi trápi a aké sú ich starosti. Či sú také ako tie moje, alebo ich majú viac, alebo me-nej. Spomenul som si na časy, keď som vstával do školy a všetko mi bolo jedno. Mal som svojich kamarátov a o všetko sa starali rodičia. S odstupom času sa veľa mojich kamarátov a známych, ktorí v Grinave bývali, odsťahovalo. Sú to moji kamaráti, s ktorými som tu vy-rastal a s ktorými sme prežili detstvo. Vraj sa chcú mať lepšie niekde inde. Ale

je toto naozaj riešenie? Chodiť a hľadať, kde je práve „lepšie“? A kto bude tým, kto nám toto prostredie vytvorí? Vždy niekto iný okrem nás? Stále sa budeme spoliehať na to, že niekto druhý to spraví za nás? Ale prečo nespravíme niečo my? Dospelosť nám dáva veľa možností, jednou z nich je aj možnosť rozhodovať o sebe a zvoliť si, čo chceme. Je samozrejmé, že nie každý vie a môže robiť všetko. Že niekto je ten, čo nám pomôže viac a niekto zasa me-nej. Ale všetci máme možnosť vybrať si, kto to bude. Vyberáme si partnera, auto, manželku, čokoľvek. A vybrať si

môžeme aj toho, kto nás bude v našom meste zastupovať. A pritom stačí tak málo – ísť voliť. Vybrať si človeka, o ktorom som presvedčený, že bude hájiť moje záujmy a zastupovať ma v meste, kde bývam.

V tomto meste som vyrastal a ne-chcem odtiaľto odísť. Chcem sa mať lepšie práve tu. Preto je dôležité myslieť srdcom a konať s rozumom. A preto pôjdem voliť. Vonku medzitým začalo svitať a ja sa chystám ako všetci do práce, ale v sobotu určite pôjdem voliť. A čo vy?

Michal Svátek

Prečo pôjdem voliť ja

Veľa som počúval a mnohé som aj pochopil. Dlhodobo zo záujmom sledujem, čo sa deje okolo nás – v rod-inách, spoločnosti či vo svete. Pri čítaní novín, sledovaní správ v TV si častokrát kladiem otázku, kam táto spoločnosť, ľudstvo smerujú? Je to absolútna strata hodnôt – skromnosti, tolerancie, úcty, zodpovednosti, spravodlivosti? Opan-tal nás mamon peňazí, vidina niečoho, čo nás pozdvihne nad všetkých a nad všetko? Alebo to je len dočasný stav akéhosi hľadania nových hodnôt, akýsi stav beztiaže, v ktorom lietame bez hraníc, bez možnosti zabrzdiť? Hľadanie odpovede je v nás všetkých, je to len na nás, ako sa s týmto „prechodným stavom popasujeme“.

Dlho som zvažoval, ako ja môžem alebo chcem zmeniť veci, ktoré okolo seba vnímam v spoločnosti, k lepšiemu. Chcem prelomiť tú bariéru všeobecného konštatovania, že robiť veci verejné, tzv. politiku, je špinavá práca. Zvažoval som pre a proti, či nastaviť svoj chrbát bezbre-hým kritikom, ktorí osočujú ľudí len tak,

akoby zo zvyku. Dospel som k názoru, že veci sa nezmenia sami od seba, keď my budeme trpezlivo čakať niekde v kúte, že to za nás niekto urobí. Takto to proste nefunguje. Rozhodol som sa ponúknuť svoje skúsenosti a chuť pracovať pre zmenu k lepšiemu v meste, kde som sa narodil a žijem. Ďakujem Pezinčanom za dôveru, ktorú mi vyjadrili nielen svo-jím podpisom na petičných hárkoch na kandidátke, ale aj osobnou podporou pri rozhovoroch, či už na Severe, Juhu, Ca-jle, Grinave, Muškáte, alebo v samotnom centre nášho vinohradníckeho mestečka.

Čo chcem zmeniť? Všade som si vypočul veľa názorov,

čo ľudí trápi, čo by chceli zlepšiť, ale všeobecne som pochopil, že majú pocit, že ich nikto nepočúva a nezaoberá sa ich problémami. Zásadné je preto podľa mňa postavenie, práca a vnímanie volených zástupcov – poslancov. Poslanec je občan ako každý iný, s právami i povinnosťami, ale zároveň je iný tým, že preberá na seba veľkú zodpovednosť, a to nielen za tých, ktorí mu vyjadrili dôveru

a dali mu hlas. Poslanec je v prenesenom význame ruka občana, ktorá žiada, kon-troluje a spolupracuje s vedením mesta tak, aby boli naplnené predpoklady pre rozvoj a skvalitňovanie života v mieste, kde žijeme. Kvalita života a jeho hod-notenie spočíva v mnohých oblastiach – uplatnenie v práci, zdravie, bezpečnosť, vzdelávanie, doprava, životné prostredie, kultúra a šport. Na tomto všetkom závisí naša spokojnosť, resp. nespokojnosť s kvalitou života v meste, regióne i v spoločnosti.

Ja verím, že na tomto máme spoločný záujem. Slovko spoločný by som chcel zvýrazniť – pretože spoločne môžeme veľa dosiahnuť. Podporme rozvoj občianskej spoločnosti. Je to na nás všetkých, kto sa ako rozhodne, komu dá hlas, ale podstatné je, že svoju vôľu treba vyjadriť slobodným hlasovaním a následne dôslednou kontrolou práce poslancov počas volebného obdobia. Prajem nám, vám šťastnú ruku.

Roman Šmahovský

Poslanec ako predĺžená ruka občana

Doprava• Presadíme rekonštrukciu cestných ko-munikácií.• Vybudujeme nové a opravíme zničené chodníky.• Vybudujeme parkovacie miesta v okolí verejných budov a priestranstiev (kostol, cintorín, ihrisko).• Navrhneme kvalitné vyriešenia dopravy a parkovania pred vlastnými domami.• Podporíme kvalitnú obsluhu Cajle auto-busovou dopravou.• Presadíme intenzívnejšie autobusové

spojenia s centrom mesta vrátane posil-nenia spojov v kombinácii so sídliskom Sever.• Doriešime funkčnosť autobusovej do-pravy mikrobusov do satelitov Unigal a Kučišdorfská dolina.• Podporujeme cyklistické prepojenie Centrum – Cajla – Unigal a Kučišdorfská dolina.

Občianska vybavenosť• Zrekonštruujeme miestny dom smútku a vytvoríme adekvátne

prostredie pre poslednú rozlúčku so zos-nulými.• Vytvoríme nové priestory pre voľnočasové aktivity Cajlanov a budeme venovať pozornosť kvalite i starostlivosti o súčasné športoviská aj v spolupráci s občanmi a športovými klubmi.• Zachováme využívanie mestského ma-jetku pre klubovú a spolkovú činnosť a podporovanie ich aktivít, ktoré sú využívané aj obyvateľmi sídliska Sever (klub Cajlanov, klubovňa skautov).• Podporíme vznik nových aktivít a spol-

Cajle históriu a malebnosť zachovajmekov podporujúcich spoločenské pros-tredie Cajlanov.

Rozvoj a investície• Zachováme pôvodný charakter Ca-jly ako neoddeliteľnej historickej časti a zároveň rovnocennej súčasti mesta.• Podporíme tradície založené na miest-nych zvyklostiach a ľudovej kultúre (sta-vanie májov, voľba richtára, hody, prop-agovanie ľudových zvyklostí).

Page 17: Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

šRekreačné cyklotrasyMestský urbanizovaný priestor musí mať v istých momentoch aj prírodné prostredie, teda isté opozitum. Takéto prostredie prírodného charakteru sa v mestách využíva na aktívnu krátkodobú rekreáciu či šport.

Pezinok disponuje veľkým po-tenciálom, ktorý zatiaľ nik nevyužil. Ide o potok Cajloch (Saulach). Preto v našej koncep-cii komponujeme výraznú zelenú os práve pozdĺž celého potoka, ktorá spája skoro všetky sídliská mesta Pezinok. Vytvárame tak krásnu rekreačnú cyklotrasu, ktorá prepája novovzniknutú cyklotrasu Juravu a navrhovanú vínnu cyklotrasu na úpätí Malých Karpát. Ako si môžete všimnúť na obrázku č. 4 je pozdĺž vodného toku na zelenej osi vytvorená cyk-lotrasa, trasa pre korčuliarov a jogingová trasa. Rovnako je veľmi dôležité pozdĺž celého potoka vytvoriť niekoľko malých mostov, ktoré zlepšujú priečne prepojenie brehov.

Ide o premostenie na Sahare, Starom dvore, na Pažiti a v obyt-nej zóne Pod vinicami. Na obr. č. 5 je ukážka stvárnenia brehu potoka v blízkom kontakte so ZŠ a sídliskom Sever. Keďže nám ide aj o zachovanie biotopu, tak vždy jeden breh navrhujeme mestským spôsobom, v tomto prípade “pláž”, a druhý s prírod-ným charakterom. Ako bolo už spomenuté, táto významná zelená os jednoducho prepája mesto s prírodou. Ponúka mestu to, čo napr. Pieštanom rieka Váh.

Športové cyklotrasyktorých účelom je pohyb v prírode, od nenáročných trás až po športovo náročné. Naša kon-cepcia ponúka niekoľko okruhov, ktoré sú od náučných cyklo-chodníkov až po naozaj športovo náročné trasy. Zaujímavosťou sú rôzne zastavenia. Napr. pri no-vovybudovaných rozhľadniach z drevených konštrukcií (obr. 6) alebo pri botanickej záhrade (dendrologický sad) pána Milana Pavelku. (IH)

Pokračovanie tohto projektu je v tom, že na daných miestach majú vznikať priestory pre ko-munitný život obyvateľov. Pokračovať chceme s aktivač-nou bunkou vo forme lodného prenosného kontajneru... (viď. ilustračné foto projektu Bunka v Nitre). Prečo teda projekt pod názvom Srdce...? Ide o doplnenie názvu podľa lokality. Napríklad SrdceSeveru (Muškátu, Juhu, Sahary, Kučišdorf. doliny a pod.) Aktivačná bunka sa v danej lokalite premení podľa potreby na spoločenský bod aktivít. Z rozhovorov sme zistili, čo naozaj ľuďom chýba, pripravili

sme vízie a projekty, ktoré chceme spolu s obyvateľmi zrea- lizovať a zlepšiť tak kvalitu nášho mesta a ich obytného prostredia. Týmto postupom vieme zrevita- lizovať verejný priestor a urobiť ho atraktívnejším a teda aj bez-pečnejším. Vyvrcholenie pro-jektu by malo byť vždy v mesia- coch júl a august - kultúrne leto. Bunka vo forme kontajneru vie poskytnúť adekvátne zázemie pre spoločenské a kultúrne aktivity aj v centre mesta, či už by šlo o kon-certy, divadlá, hry a iné aktivity.

(Igor Hianik, foto: Dano Dida, projekt Bunka, www.projektbunka.sk)

Projekt Grell na grile krásne mapoval verejné priestory a overoval, kde a ako sa ľudia ve-dia stretnúť. Miesta boli vyberané na základe urbanistických analýz a následne overované v teréne.

Začali sme so stanom...

Je mesto Pezinok ideálne pre cyklistickú dopravu a kam vlastne na tom bicykli pôjdem?

S úsmevom na tvári vždy odpo-viem na túto otázku, že samo- zrejme. A možností, kam ísť, by malo stále pribúdať. Veľkosť mesta je pre cyklistickú dopravu priam ideálna, mesto sa na-chádza z veľkej časti na rovine a ulice poskytujú dostatočný prie-stor. Vždy ma poteší, keď práve v meste vidím jazdiť na bicykli staršie dámy alebo pánov, pre-tože to ma utvrdzuje v tom, že bicyklovať v našom meste nie je fyzicky náročné. Dnešná situácia ale prináša iné časové nároky na dopravu. Pre-to ak chceme, aby akýkoľvek typ dopravy bol využívaný efektívne, musíme k nemu vždy navrhovať adekvátne zastávky - body, ktoré robia trasu atraktívnu a naozaj využívanú. Preto sa v tomto článku budem venovať zastave-niam, ktoré v projekte navrhu-jeme, aby zhodnocovali mestský priestor, dávali obyvateľom rôzne možnosti vyžitia a for-movali komunitné vzťahy a vy- tvárali dobré susedstvá. Koncepcia, ktorú vám chcem predstaviť, navrhuje cyklotrasy rôznych kategórií. Tieto rôzne typy sa navzájom dopĺňajú a vy- tvárajú tak ucelený systém, ktorý je naozaj funkčný a rentabilný. Preto mi dovoľte, aby som vás mohol previesť na bicykli naším mestom. Popritom vám ukážem

na obrázkoch, ako si predstavu-jeme zveľadenie priľahlých verej- ných a poloverejných priestorov.

Mestské cyklotrasymajú za úlohu jednoducho, rých-lo a bezpečne spájať sídliská so školami, s centrom, so stanicou, s plavárňou, s ihriskami, či s prírodou alebo rekreáciou.

Prvý obrázok ukazuje technické riešenie prepojenia sídliska Muškát (podobne aj Sever, Juh a Starý dvor) s centrom mes-ta. Mestská časť Cajla je napo-jená priečne cez sídlisko Sever a mestská časť Grinava pomo-cou plánovanej magistrály cez Bratislavskú ulicu. Keďže sa postupne chceme prepracovať k systému “sherovania” (požičia-vania) bicyklov, potrebujeme niekoľko hlavných bodov, kde sa budú bicykle sústreďovať. Takýto bod by určite mal byť na železničnej stanici. Ukážeme si ale podobný bod, ktorý navrhu-jeme práve v mestskom parku (obr. 2) pri bývalom domčeku skautov. Takýmto spôsobom riešime problém bezdomovec- tva v mestskom parku, pretože z čierneho kúta vytvárame aktívny spoločenský bod, kde nájdeme edukačnú záhradu, psí kútik a komunitné centrum. Na treťom obrázku vidíme petan- gové ihrisko vytvoreného pri dome dôchodcov. Vytvárame tak priestor pre posedenie, debatu a šport pri historickej pamiatke.

Cyklotrasa ako dopravná komunikáciaje jedna vec, ale čo a ako má spájať?

Cyklotrasy v Meste plnom Mozností

Projekt “Srdce ...” pokračuje.

Ponúkame Pezinčanomucelenú ideovú koncepciu cyk listických trás. Podporujeme ich ďalšími aktivitami, ako je pro-jekt SRDCE..., ktorý okamžite zhodnocuje mestské a obyt-né prostredie a dopĺňa chýba-júcu občiansku vybavenosť. Prínášame ideový koncept, ktorý navrhuje:

Rozdelenie mesta podľa volebných obvodov a návrh trasovania cyklotrás, ktoré tvoria ucelený systém

Súčasný stav

Mestské cyklostrasyRekreačné cyklostrasyŠportové cyklotrasy

Autor ideovej koncepcie cyklotrás: Ing. arch. Igor Hianik - Spoluautori: Ing. arch. NikolaWinková, Miloš Diežka, Vojtech Demeš a Alexandra Havranová

Nový územný plán Náš návrh

1

23

45

Ing. arch. Igor Hianikje urbanista, ktorý sa venuje pedagogickej, odbornej a ve-deckej činnosti v oblasti stavby a rekonštrukcie miest. Na Fakulte architektúry STU participuje aktívne na pred-metoch: Doprava a TI, Urban-istická kompozícia I., Urban-istická tvorba I. a V., Územné plánovanie. Bol ocenený dekanom fakulty architektúry a rektorom Sloven-skej technickej univerzity.

Obr. 1: 1.fáza realizácie cyklotrás pomocou vodorovného značenia a vy tvorenia tak celého systému. Uprednostňujeme pred stavebými zásahmi. Prvá naplánovaná cyklotrasa je prepojenie Pánskeho chodníka a stanice.

Obr. 2: Aktivovanie devastovaného verejného priestoru. Počas rekonštrukcie bývalej klubovne skautov preberá funkciu aktivačná bunka (Projekt Srdce...) - edukačná záhrada, Bike sharing, psí kútik - komunitné centrum.

Obr. 3: Jeden z príkladov, ako sa dá revitalizovať verejný priestor, ktorý slúži rôznym skupinám. Vytvorenie petangového ihriska a príjemného posedenia pri dome dôchodcov a súčasne odprezentovanie mestských hradieb.

Obr. 6: Každý poznáme pohľad z našich okien na krásne vinice a Malé Kar-paty, ktoré si chránime. Pozrime sa na náš vinohradnícky chotár aj z rozhľadní a chráňme si naše dominanty, ktoré z nich uvidíme.

Obr. 5: Voda v meste je jeden z najatraktívnejších fenoménov, pýtam sa kedy ju využijeme? Preto oddychová zóna, vytvorenie “pláže” v letných mesiacoch a dotvorenie (humanizácia) obytného prostredia sú naše ciele.

Obr. 4: Najdôležitejšie sú pri každom vodnom toku prepojenia mostíkmi pre peších či cyklistov (Sahara a iné lokality). Lokalita ponúka príjemné pros-tredie, kde môžu vzniknúť malý park a rôzne rekreačno-športové zóny.

,

9

Page 18: Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

HLÁSNA TRÚBA10

Ako hlboko sme kleslinekonečný rad možností, aby Mirovi pomohol plnohodnotne sa integrovať do spoločnosti, najmä z pohľadu Mi-rovho kritického sociálneho statusu – žije zo sociálnej podpory – a jeho želania pracovať.

V podstate viac ako polovica člán-kov v Pezinčanovi je reklama pre pána Solgu – kto ju bude platiť? Pre-tože časopis je platený z našich daní, budem vyžadovať v zmysle zákona o poskytovaní informácií od redakcie Pezinčana faktúry za každý reklamný článok, tak pre pána Solgu, ako aj pre pána Grella.

V politike, najmä na Slovensku, sa nehrá férovo, pravidlá určuje ví-ťaz. Súčasná komunálna politika je nekorektná, agresívna, populistická a bezohľadná. Z uvedeného dôvodu je nutné do nej vniesť kultivovanosť, kultúru, sociálne istoty a večnosť. Keď dosiahneme tento stav, možnože aj Mira uvidíme s úsmevom pri inej činnosti, ako je predávanie časopisu Nota bene.

F. S.

V minulom článku Pezinčana si asi veľa z nás prečítalo dojímavý prí-beh Mira, predajcu časopisu Nota bene. Jeho príbeh ma hlboko dojal. Dojal aj členov združenia Srdce Pe-zinka, že sme sa rozhodli materiálne Mirovi pomôcť.

Nad článkom sa musíme hlbšie za-myslieť a nájsť jeho výpovednú hod-notu. Pýtam sa, prečo nie som meno-vaný ja, ktorý si každý mesiac taktiež kupujem mesačník Nota bene? Prečo nie je menovaná moja manželka, kto-rá neprejde okolo človeka v hmotnej núdzi bez toho, aby mu nevenovala nejaký peniaz? Prečo? Lebo o tom verejne nehovoríme. Boh vidí a súdi.

Ako musí človek klesnúť, aby vo volebnej kampani použil na svoju re-klamu osud Mira. Na svoju reklamu v zmysle pravidelného kupovania časopisu Nota bene. Článok bol napí-saný novinárom pod pseudonymom „kam“ za účelom podpory kandida-túry pána Solgu na post primátora.

Z môjho pohľadu je tento počin morbídny. Veď prvý muž mesta má

Jesenný koncert FS Radosť a hostí

viachlasnom podaní zazneli pod tak-tovkou i v úprave zbormajstra Stanislava Machanca moravské a slovenské ľudové piesne.

Cimbalová muzika POLAJKA, taktiež z Valašského Meziříčí, nezostala svojej povesti, ktorá ju predchádzala, nič dlž-ná. Pod vedením a so spevom Jaroslava Piškulu si podmanila prítomných svo-jou hrou a temperamentnými ľudovými pesničkami z Valašska, Slovácka, ale aj zo Slovenska. Do tretice sa predstavil pezinský folklórny súbor RADOSŤ, kto-rý sa po úspešných vystúpeniach svojich hostí vypol k výbornému výkonu a pod vedením a s akordeonovým sprievodom skvelého Mira Rajta predstavil obecen-stvu okrem svojich osvedčených „hi-

V sobotu 11. októbra uviedol fol-klórny súbor RADOSŤ v pezinskom kultúrnom centre svoj Jesenný kon-cert, na ktorý si pozval vzácnych hostí z Moravy: mužský spevácky zbor BE-SEDA a cimbalovú muziku POLAJKA, oba z Valašského Meziříčí.

Vzácni hostia prišli do Pezinka už o 14:00 hodine. Radostníci pripravili pre svojich priateľov zaujímavý program, v rámci ktorého navštívili spoločne „Jablkové hodovanie“ v Skautskom dome na Cajle. Po uvítaní a občerstvení všetky tri súbory pobavili prítomných hodujúcich spontánnym spoločným spievaním, podporeným muzikou, čo bolo, samozrejme, vítaným spestrením programu podujatia, ale aj výbornou ži-vou upútavkou na večerný koncert. Ten sa začal o 18:00 hodine. Moderátorka večera uvítala pozvaných hostí, medzi ktorými bol aj významný slovenský et-nograf, kultúrny historik a krstný otec nového CD-čka, docent V. J. Gruska.

Ako prvý vystúpil mužský spevácky zbor BESEDA, ktorý sa pýši 120-roč-nou tradíciou na kultúrnej scéne vo Valašskom Meziříčí. V ich príjemnom

tov“ aj niekoľko nových pesničiek, ktoré mali v jeho repertoári premiéru.

Na záver koncertu zaspievali všetci speváci pod taktovkou majstra Machan-ca skladbu Georga Friedricha Händla „Canticorum iubilo“, ktorú skompo-noval na oslavu zborového spevu. Vy-chádzajúc z vrelého ohlasu obecenstva a tiež našich priateľov z Valašského Meziříčí, možno konštatovať, že Jesenný koncert v Pezinku dopadol na výbornú a bol svojím priebehom dôstojným po-kračovaním kultúrnej spolupráce, ktorej základy boli položené v máji t. r., keď folklórny súbor RADOSŤ vystúpil ako hosť na Jarnom koncerte MPS BESEDA vo Valašskom Meziříčí.

Eva Frťalová

Odkaz primátorovi

Každý deň ráno teraz počas kam-pane ma po ceste autom do Bratisla-vy preberie bilbord pána Solgu. Až po Raču rozmýšľam, či ide o srandu, alebo o vážne myslený odkaz k nám, Pezinčanom. Nevydáme mesto de-veloperom! Posielam teda jednu fotku a pýtam sa: Prečo je potom tento žeriav v centre mesta?

(vm)

Alexandra Horáková: Doteraz

Pezinok podporoval len jednu cestu – umelcov. Klobúk dolu pred každým maliarom, sochá-rom a pod., ale máme tu predsa aj ľudí, ktorí aj inak dostali Pezinok do povedomia. Napr. športovci. Pezinok vlastní niekoľko špor-tových talentov, či sú to juniori, alebo seniori. A ako sú ocenení? Nijako. Áno, je pekné, že dosta-nú ocenenie a diplom, ale buďme realisti. Športovec, ktorý sa tomu venuje naplno, reprezentuje Slo-vensko, potrebuje aj inú podporu ako len uznanie. A to mi v Pezin-ku chýba, a veľmi.

Dagmar Hudecová: Dôvod,

prečo voliť novú garnitúru, je jed-noduchý – zmena je život. Z člán-kov Pezinčana kričí arogancia a pocit vlastnej nedotknuteľnosti. Je najvyšší čas narušiť zabehané štruktúry, do ktorých nikto nevi-dí, a vyvetrať. Prajem nám všet-kým odvahu voliť zmenu.

Ján: Teší ma, že zo strany Mila-na Grella ide o úprimnú kampaň. Držím palce, nech sa vám to po-darí vyhrať, aby ste mali šancu dokázať, že to myslíte úprimne.

Martin Farkaš: Milan, moc moc

držím palce, aby si toto mohol na-plniť a vniesť do nášho krásneho kráľovského mestečka novú dušu. Mama by bola na teba hrdá a mys-lím, že aj je, a drží palce tam, od-kiaľ sa na teba díva.

Michal Skovajsa: Pezinok stratil

dych už dávnejšie a veľmi potre-buje vo vedení zmenu.

Martin Pekárek: Keď chceme

zmenu, musíme všetci k urnám!!!

Dáša Malovcová: Konečne sa nájde človek, ktorý sa ne-bojí napísať, ale aj povedať pravdu a slušným spôsobom, nie osočovaním a vyhrážkami.

(red)

Podpora Milanovi grellovi

Page 19: Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

HLÁSNA TRÚBA 11

Návrat k vernisáži v Pralinkárni

a kreslenie sa stalo jeho vášňou a koníčkom. Venuje sa detailným portrétom ľudí, kresbám krajiniek, miest a prírody. Je aj autorom knihy „Ďakujem, neprosím si“, ktorá ho-

Slovom i obrazom sa vraciame k nedeli 12. októbra, kedy sa v pe-zinskej Pralinkárni (pasáž Galaxia Centrum, M. R. Štefánika č. 27) konala vernisáž a stretnutie s ar-chitektom a maliarom Viliamom Bojkovským. Vystúpilo na nej aj trio Prešporok zo SND s pezin-ským tenorom a členom Sloven-ského národného divadla Petrom Sýkorom.

Viliam Bojkovský je Pezinčan, začal kresliť pred štyrmi rokmi

vorí o jeho kľukatej ceste životom. Výstava obrazov Viliama Bojkov-ského potrvá v Pralinkárni do 31. 12. 2014.

text a foto: Ľubomíra Lacková

Aby vyšla pravda najavobyť aj s primátorom, lebo občania volia jeho, a nie naopak.

Pezinčanov by určite zaujímalo, ako to bolo naozaj s tými desiatimi papučami a „jednoeurovými poku-tami“. Aj to, že existovala nahrávka o telefonáte primátora – však, pán náčelník? Buďte hrdina a povedzte pravdu verejnosti aj vyšetrovateľovi! Obhájte si svoju česť, právnu znalosť a dvadsať rokov práce!

Pezinčania (a hlavne rodičia) by určite radi vedeli, ako výrazne po-klesla forma prevencie na školách alebo akú pracovnú výkonnosť majú zástupca náčelníka a traja priestup-kári. Alebo aká je pravda o zosadení

Ďakujem pánovi prokurátorovi, že vo veci trestného oznámenia na primátora Pezinka konal ako spra-vodlivý človek a dal pokyn na zača-tie trestného stíhania pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Ďakujem taktiež vyšetrova-teľovi, že trestné stíhanie vo veci už začal.

A keďže pravda si čoraz viac razí cestu pomedzi prekážky, vyzývam preto čestných mestských policajtov k verejnej diskusii o tom, čo a ako fun-guje či nefunguje na mestskej polícii. Lebo by sa mali v prvom rade zodpo-vedať Pezinčanom ako daňovníkom, a nie primátorovi. A obdobne to má

z funkcie ich vedúceho spred rokov. Ak dôjde k verejnej debate, veľmi rád poskytnem Pezinčanom dôkazy.

Mnohí už dlhšie vravia, že primá-tor už dávno nie je taký, ako sme ho poznali pred pár rokmi... Len si zo-berte, koľko dobrých vecí by sa dalo spraviť napríklad z toho platu, čo má nadštandard oproti iným primáto-rom. Už len keby mal o tisícku me-nej! Dúfam, že ten nový si plat zní-ži a nebude provokatívne prepĺňať svoje konto, ale radšej z neho daruje pre dobro Pezinčanov. Napríklad pre deti a mládež.

S úctouBc. Miroslav Schlesinger,

bývalý koordinátor prevencie kriminality

Bez slovAj takúto podobu a "kvalitu" má

volebná kampaň v Pezinku. Nech si každý urobí úsudok...

(foto: red)

Zvláštna kandidátkaDosť ma zaujala kandidátka Spoloč-

ne pre Pezinok (SPP). Títo „plynári“ nám ponúkajú za poslancov 21 kan-didátov a z toho je 6 kandidujúcich v rodinných vzťahoch. Jednu dvojicu tvorí otec a syn, druhá dvojica sú bratia a tretia je dokonca manželská.

V Pezinku je približne 18 tisíc voli-čov, teda aj 18 tisíc dospelých ľudí, kto-rí by mohli podľa zákona kandidovať za poslanca. Nechce sa mi veriť, že SPP združenie, keď vyberalo kandidátov za poslancov, malo také prísne kritériá, že požiadavkám na „osobnosť“ vyhoveli iba tí, ktorých ponúkajú. Lebo zaplniť takmer tretinu svojej kandidátky oso-bami v blízkych rodinných vzťahoch, to sa často nevidí... Alebo sa už rodin-kárstvo stalo verejnou službou?

Radšej nepodpísaný Pezinčan

BrigádyVážené Srdce Pezinka,píšem to Vám, lebo Pezinčan

mi tento môj postreh určite neuverejní. Tam som v po-slednom čísle na prvej strane, doslova ako za komunistov, objavil fotografiu o brigáde vo vinohradoch s dovetkom „Bez práce nie sú koláče“.

Myslím si, že ochrana územia je v prvom rade vecou vlastníkov a subjektu tiež plateného z našich daní, teda mesta. Som presvedče-ný, že tu nejde o úprimné úsilie prírode pomáhať. Cieľ takýchto fotografií a výziev k širokej ve-rejnosti je iný. Brigádnickú kam-paň vedenia mesta považujem za populistické a lacné odvádzanie pozornosti verejnosti od riešenia oveľa vypuklejších problémov mesta, akými sú dlhodobo nepl-nené reálne problémy občanov – cestný obchvat mesta, kanali-zácia v Grinave, neustále sa zhor-šujúca dopravná situácia v mes-te, zahusťovanie sídlisk, zrušenie výstavby nájomných bytov pre mladých ľudí a pod., neschválený nový územný plán.

Hlavne ide o ukázanie pána primátora ako osoby, ktorá sa nebojí manuálnej práce a obetuje aj svoj vzácny voľný čas. Pozadie mu robí stále tá istá skupinka „dobrovoľníkov“. Takto si odpra-cúvajú priazeň – za výhodný pre-nájom poľovného revíru alebo iné výhody od mesta. Skutočné opatrenia na zachovanie a roz-voj vinohradov si vyžadujú pre-dovšetkým finančné prostriedky vynaložené proti erózii pôdy a do opravy ciest.

V prvom rade by sa mali na tom podieľať vlastníci vinohradov a mesto, ktorému patria ostat-né pozemky okolo vinohradov. Potrebné finančné prostriedky je možné získať efektívnejším nakladaním a hospodárením s mestským majetkom. Keby ne-bol jeho „výpredaj“, keby neboli zlé zmluvy o prenájmoch, keby bolo lepšie vymáhanie podlžnos-tí od daňových dlžníkov... boli by aj peniaze na systematickejšiu prácu s vinohradmi a ich okolím. V riadnom hospodárení mesta sa dajú získať peniaze, ktoré brigád-nici s lopatami a hrabľami nena-hradia.

Dnes či zajtra sa nejaký ten úsek vinohradov „brigádnicky“ vyčistí a upraví. Článok a foto-grafia zas budú na prvej strane Pezinčana. Mám pocit, že ide iba o toto. Čo bude potom, až ľudí unaví chodiť „dobrovoľne“ na brigády?

Ján Lukáč, Pezinok

Page 20: Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

SRDCOM PEZINČAN12

konania na vedúcich pracovníkov –, a tak som zaslal žiadosť, aby mi naďalej prideľovali prácu ako vedúcemu.

Ale už tu som tušil, že niečo nie je v poriadku. Správanie sa pra-covníka povereného riadením bolo veľmi arogantné, prichádzalo až k verbálnym útokom na moju osobu. A neskončilo sa iba pri mne, pokračuje aj na druhých.

Namiesto mňa bola poverená nová vedúca, osoba veľmi blízka manažmentu MsÚ. Pokiaľ išlo o moje pracovné miesto, ponuka zhora nedala dlho čakať a prišla v znení: zmena pracovnej zmluvy zo dňa 1. 10. 2008. Ako zamestnanec som upozornil, že nemôžem túto zmenu podpísať, nakoľko som nikdy takúto zmluvu neuzavrel – a tak som ani zmenu k nej nepodpísal. V tom istom čase mojej manželke od toho istého zamestnávateľa uložili kárne opatrenie za svojvoľné opustenie pracoviska v pracov-nej dobe s návrhom na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Apropo, manželka bola v banke vybavovať pracovné záležitosti pre potreby správcu bytov, čo bolo jej náplňou práce. Že by nám už vtedy niekto niečo naznačoval?

Aktuálne sú v móde v Pezinku srdcervúce a emotívne príbehy. Ja ponúkam svoj príbeh tiež. Je z vlastnej dielne, nie prerozprávaný. Neviem, či je emotívny, srdce-rvúci, ale pravdivý a prekvapujúci určite. Je načase, aby sa konečne Pezinčania dozvedeli aj to, čo je pod pozlátkom medových rečí, sľubov a deklarovanej transparentnosti. Nech čitateľ otvorí oči a urobí si obraz sám.

Ako občan mesta Pezinok som nastúpil do pracovného pomeru začiatkom roku 2009 do Mestkého podniku služieb Pezinok, p. o., na pozíciu vedúci. Do apríla 2010 sme si v kolektíve pracovníkov vy-chádzali veľmi dobre, až... Odvo-lali riaditeľa a dôvod ostal pre nás dodnes neznámy. Hovoríme si, no dobre, čo už s tým?! Lenže odvolania pokračovali. Keďže som pracoval na pozícii vedúceho, tieto opatre-nia sa ma priamo týkali. V mesiaci apríl 2010 mi ako vedúcemu urobili kontrolu majetku a financií – bez pochybenia.

Aj keď bol výsledok kontrol pre mňa uspokojivý, prišla ďalšia rana. Odvolanie z funkcie. Zaujímavé, veď som do nej nikdy nebol meno-vaný – nikdy neboli žiadne výberové

Za nepodpísanie zmeny k neexistujúcej zmluve som si vyslúžil ukončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa, bez nároku na odstupné. Požiadal som preto o potvrdenia zo sociálnej, zdravot-nej poisťovne, kde mi boli uhrádzané zákonné dávky, a vyhľadal som si advokátsku kanceláriu. Čo je však podstatnejšie, ako živiteľ rodiny som ostal bez práce. Uplatnil som si moje ústavné právo a napadol som po-stup zamestnávateľa súdnou cestou, proces trvá dodnes. Na konci roku 2010 prišlo pre našu rodinu ďalšie nemilé prekvapenie, manželke nepredĺžili pracovnú zmluvu a bez príjmu ostala celá rodina.

Som rád a nesmierne si vážim postoj celej mojej rodiny, blízkych a priateľov, ktorí ma podporujú do dnešného dňa. Verte, bez takýchto ľudí, ktorí sú okolo mňa, by sa

nedalo pokračovať v mojom boji za spravodlivosť. Pocit bezmocnos-ti, ale aj ostať bez práce a ohroziť tým vlastnú rodinu, sú frustrujúce. Pochopiť a doceniť to môže len ten, kto toto všetko prežil.

Skúste sa zamyslieť, akú by ste dali odpoveď deťom vo veku v tom čase 15 a 8 rokov na otázku: „Oci, prečo teba aj mamu vyhodili s práce?“ A ja dodnes nemám odpoveď. Lebo... Pritom som nepochybil, len som asi pre niekoho nepodstatný občan mesta Pezinok.

A nech sa hovorí čokoľvek, môj riaditeľ, ktorý ma prijal do zamest-nania, bol človek. Vnímal ma ako zamestnanca, nie ako pracovný nástroj. Ako človeka, ktorý má po-solstvo zabezpečiť dôstojný život sebe a svojim blízkym. Verte, ani s ním to nebolo ľahké, ale vždy sme sa dohodli.

Toľko teda na okraj môjho príbe-hu, ktorý sa ešte neskončil. Rozhodol som sa kandidovať na poslanca mestského zastupiteľstva, aby dostal priestor aj iný pohľad ako nalinko-vaný, aby sa ľudia prestali báť a bolo počuť hlas ľudu. Len občan by mal byť pre mesto na prvom mieste...

Ľuboš Hidaši

foto

: arc

hív

A že občan na prvom mieste...

Pred rokmi som počula jednu príhodu. Na kopci za dedinou žil v chatrči starý múdry muž. Ľudia za ním prichádzali zo širokého-ďalekého okolia, aby sa s ním poradili, a on to urobil vždy s láskou a dobre.

Jedného dňa sa šarvanci v dedine dohodli, že toho starého múdreho

muža preľstia, a preto si na neho vy-mysleli klamstvo. Chytili malé vtáča a dohodli sa, že sa starca spýtajú, či je živé, alebo mŕtve. Ak muž odpovie, že je živé, stlačia ho v dlani, vtáča zahynie a muž úlohu neuhádol. A ak povie, že je mŕtve, otvoria dlaň, vtáča odletí a ani v tomto prípade nedá muž

správnu odpoveď.Tak sa vybrali za múdrym starcom

do jeho chatrče.„Múdry muž,“ vraví jeden z nich.

„V rukách držím vtáča. Uhádni, či je to vtáča živé, alebo mŕtve“.

Múdry muž sa na chlapcov pozrie a povie im: „Život toho vtáčaťa máš, chlapče, vo svojich rukách“.

Pred 10 rokmi si po prvý raz naša rodina zobrala cez prázdniny šesť súrodencov zo sociálne slabej rodiny, žijúcej v Nadlacu, v mestečku sloven-sky hovoriacom, ktoré sa nachádza v Rumunsku.

Odvtedy nás deti navštívili viac-krát, ale aj my sme opakovane toto mesto navštívili, máme tam známych, priateľov.

Prechádzajúc ulicami mesta, na trhu, v obchodoch, v reštaurácii či v kaviarni,

Úsmev ako dar, pozdrav ako slušnosťv cirkevnom dome, všade, kde prídeme, nás všetci ľudia zdravia. Samozrejme, že na pozdrav nečakáme, naučili sme sa to aj my, zdravíme všetkých, ktorých stretneme. Nie je to len o nás, cudzin-coch, zdravia sa i ostatní navzájom.

Predstavte si, že idete po našom meste, ľudia sa na vás usmievajú a navzájom sa zdravia. Možno prehodia i nejakú zdvorilostnú otázku, prejavia o vás záujem. Dajú vám prednosť, pop-rosia, poďakujú.

Myslíte si, že je to fantácia či utópia? Nie, je to cesta človeka k človeku,

cesta, ako urobiť život v meste lepším, krajším, priateľskejším.

A či takým bude, záleží len a len na nás, nás všetkých, na tebe i na mne.

Život máš vo svojich rukách, tak nik-dy nedovoľ, aby ti ho niekto riadil.

Zlatica Herdová

foto

: arc

hív

Page 21: Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

RELAX 13

Nová dušička klope na nebeskú bránu. Svätý Peter zakričí: - Čo je? Spoza brány sa ozve: - Nehovorí sa čo je, ale kto je! - Ach bože, zase učiteľka! - povzdychne si svätý Peter.

V Rusku sa pýta zahraničný novinár jed-noduchého starčeka: - Dedo, čo budete robiť, keď v Rusku na-stane blahobyt? - Prežili sme vojnu, prežili sme biedu, prežijeme aj blahobyt.

Adam a Eva sa rozprávajú v raji: - Adam, povedz, miluješ ma? - Do kelu, a koho iného by som mal asi milovať?

Výrok Milana Grella

skratka regionál-

neho zdru- ženia

osobné zámeno

napilo sa po zjede- ní niečoho

zápach nesplnená úloha

skratka dinitro- toluénu

citoslovce zvuku

somára

malá lopata

Autor: Juraj

Mitošinka

hmyz podobný veľkým

muchám

poníkzlato,

po špa- nielsky

EČV Senice

nepremys- lenosť

udobruje, zmieruje

nahneval (expr.)

americká vačica Otília

(dom.)

2. časť tajničky

Pomôcky: tálio, opo- sum, sold, ness, oro

kozácky kapitán

časť rukavice 4. časť tajničky

klavír (hovor.) slogany

100 m2

pekáče (hovor.)

obyvateľ Ázie

(pejor.)

hromady (hovor.) artérie

citoslovce údivu

ukrutne

staršia talianska

minca

tety (hovor.) naberú tekutinu

usadenina roztoku nebeské teleso

oceňujú

Adolf (dom.)

instantná káva

krájaním načnú

kosák (kniž.) liadok

(hovor.)

vzorec fosfidu uránu

natiahla mierne

pokyvoval

3. časť tajničky

syn Tantala

vzťahujú- ca sa na lokáciu

panteón, po česky neisto sa pohybuj

Pomôcky: asaul, Pe- lops, rek,

ťapše

pokry vy- medzenú

plochu typ mysu

tenučko hmotnosť

obalu

existuješ Adam (dom.)

nie sú vo vare

odveta (práv.) hrdina (bás.)

Anastázia (dom.) Ilona

(dom.)

Eduard (dom.)

rapotanie EČV

Piešťan

rímske číslo 499 semitský

boh

rímske číslo 501

druh hliny

ostreľovač 1. časť tajničky

idylavenoval sa

salaš- níctvu

NA VTIPNÚ NÔTUZABAVTE SA A VYHRAJTE! Opäť si spríjemnite čas krížovkou, v tajničke sa skrýva výrok. Troch správnych lúštiteľov čakajú koz-metické balíčky, každý v hodnote 20 eur. Výhercovia z minulého čísla - Oľga Kol-lerová, Pezinok, Mário Páleník, Pezinok, Lančaričová, Bystrická 2, Pezinok - si môžu ceny vyzdvihnúť v kancelárii OZ Srdce Pezinka, Holubyho 16, Pezinok v stredu 26. novembra medzi 16 - 17.00 hod.Znenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Srdce Pezinka, P. O. BOX 117, Pezinok 902 01, najneskôr do 10. decembra alebo na emailovú adresu: [email protected]

MILAN GRELL: (VÝROK V TAJNIČKE)

14. november 2014 Svetový deň

dobrosrdečnosti

Rozdávajme úsmev okolo seba

Page 22: Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

Hlasovanie v súťaži o naj fotku na tému Ryby, rybky, rybičky sme uzavreli 8. novembra 2014 o pol-noci. Víťazná fotka, ktorú poslala Marika Trochanová, získala 267

RELAX14

Mesačník o živote v našom meste. Vydavateľ: Občianske združenie Srdce Pezinka. Adresa redakcie: Holubyho 16, 902 01 Pezinok. Redakčná rada: Ing. Jarmila Vol-nerová, Ing. Milan Pavelka, Ján Oravec, PhDr. Milan Grell. Editor: PhDr. Jaroslav Rafaj. Kontakty: [email protected], [email protected], [email protected] Náklad: 10 000 kusov, distribuované do poštových schránok, nepredajné. IČO 00 182 826, EV 4972/14, ISSN 1339-7176, I. ročník www.srdcepezinka.sk

SRDCE PEZINKAMesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

Nájdite 7 rozdielov

FOTOSÚŤAŽhlasov s náskokom 144 hlasov pred druhou súťažiacou fotogra-fiou, a tak získala nový fotoaparát značky CANON v hodnote 179,99 eur. Celkovo sa do súťaže

zapojilo päť fotografií, ktoré si rozdelili 499 hlasov od čitateľov webu www.srdcepezinka.sk. Už dnes štartujeme novú súťaž. Keďže sa nám rýchlosťou svetla

blížia najkrajšie sviatky v roku, Vianoce, tak môžete posielať aktuálne alebo archívne foto-grafie z vašich fotoalbumov, ako ste prežívali tieto sviatky radosti a pokoja alebo ako sa už chystáte a pripravujete na tohtoročné Via-noce.

Vyhodnotenie predošlej súťaže:1. miesto: Marika Trochanová

– 267 hlasov, 2. miesto: Lukáš Durgala – 123 hlasov, 3. miesto: Monika Kolesárová – 60 hlasov

Foťák získala M. Trochanová

1. 2. 3.3 5 4

7 2 8

5 9 8 3 7

3 9 7 8 6 5

1 6

4 2 1 5 3 9

7 9 4 3 8

1 8 3

3 6 2

8 5 2

2 7

9 2 3 8

9 6 8

2 4 3 9

1 7 2

3 7 4 1

5 6

7 9 6

Page 23: Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

UŽITOČNÝ SERVIS 15

12

3

69

8

1011 12

1615

18

7

13

14

17

5

4

volebné miestnostič.1 Mestský úrad, Radničné námestie 7

č.2 Denné centrum (Klub dôchodcov), Kollárova 1

č.3 Gymnázium, Senecká 2

č.4 Autoškola Maťus, Sládkovičova 1

č.5 Materská škola, Záhradná 34

č.6 Materská škola , gen. Pekníka 2

č.7 Dené centrum (Klub dôchodcov), Cajlanská 95

č.8 Materská škola, Svätoplukova 51

č.9 Základná škola, Kupeckého 74

č.10 Základná škola, Na bielenisku 2

č.11 Základná škola, Na bielenisku 2

č.12 Základná škola, Na bielenisku 2

č.13 Materská škola, Vajanského 16

č.14 Denné centrum (Klub dôchodcov), Hrnčiarska 44

č.15 Školský klub, Fándlyho 11

č.16 Stredná odborná škola, Komenského 27

č.17 Materská škola, Bystrická 1

č.18 Základná škola, Orešie 2

obvod č.1primátor

1

obvod č.2muškát a centrum cajla

obvod č.3sever

milan grell

obvod č.4juh a starý dvor

obvod č.5grinava

Komunálne voľbysobota 15.11.2014

7:00 - 20:00

Koho budeme voliť?

Page 24: Mesačník o živote v našom meste, november/2014, č.8

ŠPORT16

Obdobie tesne pred komunál-nymi voľbami je časom reka-pitulácie i pohľadom do bu-dúcnosti. Výnimkou nie sú ani športovci, ktorých sa dotýkajú voľby na všetkých úrovniach. Podpory by sa im malo dostať aj z miest, v ktorých vyrastali a robili prvé športové kroky alebo sa tam v priebehu svojho života presťahovali. Aj oni sú výbornou reklamou pre Pezi-nok. Niektorých známych špor-tovcov sme oslovili v ankete a položili sme im dve jednoduché otázky:

Zsolt Hornyák, futbalový tréner

1. Myslím si, že treba veno-vať viac pozornosti športujúcej mládeži. Deti musia tráviť viac času vonku a to sa dá jediným spôsobom, že sa pre ne vybu-dujú športoviská na sídliskách a pri školách, aby si mohli vyberať z viacerých možností. Páčila by sa mi aj myšlienka iných miest, kde sa vytvorili športové triedy na zá-kladnej škole.

2. Žiaľ, v tom čase budem ešte v Arménsku, kde trénujem. O Pe-zinok sa aj na diaľku zaujímam,

veď tam žijem a raz sa tam vrátim nastálo. Čo počúvam ohlasy na diaľku, tak by som zvolil zmenu a môj hlas by dostal Milan Grell. Je mi sympatická jeho kampaň pre ľudí.

Dominika Nestarcová, plážová volejbalistka

1. Viem, že to je finančne ná-ročné, ale v Pezinku by som vy-budovala multifunkčné športové centrum, ktoré by slúžilo hlavne profesionálnym športovcom, ale bolo by k dispozícii aj širokej ve-rejnosti. Samozrejme, treba začať od mládeže, podporovať hlavne deti a motivovať ich k tomu, aby chceli športovať, pretože práve z nich môžu vyrásť úspešní špor-tovci.

Veľa ľudí zaujíma len „dospelác-ky“ šport, ale treba si uvedomiť, že ak deti nebudú športovať, ani špičkových športovcov nebude. Mne osobne je veľmi ľúto, že už nie je toľko mládežníckych klu-bov, ako tomu bolo, keď som za-čínala ja. Možno by bolo dobré, aby do základných škôl chodilo viac športovcov predstaviť deťom šport, ktorému sa venujú, zahrať sa s nimi, poradiť im, ako začať... Tiež by som urobila cyklistické chodníky, nech si môže ktokoľvek aspoň takýmto štýlom zašporto-vať.

2. Koho voliť? Ľudí, ktorých poznám od detstva a viem, že

pre deti, aby mohli viac športo-vať. Vylepšil by som hlavne to, čo existuje. Nie som si istý, keďže tie zariadenia nenavštevujem, ale nové sprchy, zrenovovať školské telocvične a nakresliť nové čia-ry na viacero športov. Zároveň ponúkať deťom viac športových krúžkov.

2. V Pezinku voliť nepôjdem, pretože mám trvalý pobyt v Brati-slave, ale už by som sa chcel dožiť primátora, ktorý bude prispievať na šport v regióne, splní sľuby a premení ich na realitu.

Jozef Gonci,bronzový medailista v športovej streľbe1. Vytvoril by som skupinu ši-

kovných ľudí z radov športovcov, manažérov, trénerov, rodičov, ktorí by komunikovali s verejnos-ťou na príprave projektov. Analy-zovalo by sa, ktoré druhy športov by ľudia chceli robiť. Doplnil by som to tradičnými pezinskými športami, ktoré tu fungujú dlho-dobo, a tiež by som pridal vrcho-lové športy, v ktorých slovenskí športovci dosahujú vynikajúce výsledky. Snažil by som sa spolu-pracovať s mestom, Bratislavským samosprávnym krajom, Minister-stvom školstva SR a sponzormi na tom, aby sme pritiahli mládež k športu.

2. Pôjdem voliť. Nebudem ho-voriť konkrétne, ale dám hlas ro-zumným a slušným ľuďom.

(ba,foto: red, archív, Odrej Bobek)

Stavíme na športové esá?sú to dobrí ľudia a majú záujem zveľadiť Pezinok. Urobiť pre ľudí v meste viac.

Filip Polc, horský cyklista1. Určite by som rád vybudoval

cyklotrasy na Pezinskej Babe a vo vinohradoch na Kejde. Tiež by som podporil myšlienku vypra-covať projekty pre cyklistov, hlav-ne začiatočníkov, aby sa cyklisti-ka v Pezinku stala populárnejšia a bola využívaná.

2. Ak budem na Slovensku, tak voliť pôjdem. Mám už svojho no-vého lídra.

Richard Nemec, volejbalista1. Pre rast športu v Pezinku by

som dal viac financií na skvalit-nenie a materiálne zabezpečenie

1. Čo by ste urobili vy pre skva-litnenie možnosti športovania v Pezinku?

2. Pôjdete voliť - ak áno, ste rozhodnutý koho?