JJJááánnn DDDeeetttvvvaaannn

MÁLINSKO-SLOVENSKÝ VEDECKO-NÁUčNO-VULGÁRNY SLOVNÍK

(Málinsko-slovenská konverzácia)

1.vydanie

Predslov

Raz dávno pri pulte v Krčme u Ďobana sme debatovali o najrôznejších veciach zo života. Boli sme tam všetci vo veku nad štyridsať rokov a zhodou okolností rodáci z Málinca. Dlho sme si nevšímali, že hovoríme všetci málinsky, až kým jeden z nás nepoužil málinský výraz v zlej súvislosti. Nasledovalo vzájomné prekáranie sa, každý sa snažil vytiahnuť čo najzabudnutejšie slovo a testovať ním ostatných spolubesedujúcich. Nakoniec sme dospeli ku konštatovaniu, že si nevieme vážiť a najmä zachovať dedičstvo našich predkov, nárečie , ktoré je na našom území ojedinelé a vyskytuje sa na veľmi malom priestore. Podobne je to aj s našimi piesňami.

Hovorili sme, ako by bolo dobre, keby to bolo spísané. Hovorili a ešte mnohokrát odvtedy. Často som mal pokušenie, pustiť sa do toho, ale v písanej forme som si to nevedel predstaviť. Neskôr, keď vznikla webová stránka našej obce a bližšie som sa spoznal s jej autormi, som sa rozhodol to skúsiť a tak teraz máte možnosť posúdiť môj výtvor. Vydávam ho v tejto forme s mnohými chybami a aj s vedomím, že mi budú vytknuté, čo mi nebude vadiť, práve naopak, budem rád, keď ich budeme môcť opraviť, čo pri vydaní v elektronickej podobe nie je až taký problém. Iste vám napadli slovíčka, ktoré ste v slovníku nenašli.

Tiež ma už mnohé napadli, ale teraz som to už nechal tak, lebo pri stálom dopisovaní a prepisovaní by slovník vyšiel neskôr, takže niekedy v ďalšom vydaní. Ján Detvan,Lučenec,7.septembra 2006

Táto príručka pomôže všetkým, ktorí sa chcú dorozumieť málinsky v základných situáciách turistického ,spoločenského alebo obchodného styku. Obsahuje tematicky usporiadaný súhrn obratov a viet určených predovšetkým pre aktívne použitie.

OBSAH

MÁLINSKÁ VÝSLOVNOSŤ GRAMATICKÉ MINIMUM

1.VŠEOBECNÉ ÚDAJE

Čísla

Základné číslovky Matematické úkony

Radové číslovky Zlomky

Desatinné čísla Koľkokrát?

Koľko percent?

Miery-Váhy Tvary a rozmery

Farby Určenie miesta a smeru

Kde? Kam?Kade?

Určenie času Kedy?

Koľko je hodín? Týždeň-Dni

Deň-Noc Mesiac-Rok-Storočie

Dátum Ročné obdobia

Sviatky 2.BEŽNÉ OBRATY

3.SPOLOČENSKÝ ŽIVOT 4.OSOBNÉ ÚDAJE

5.RODINA-BÝVANIE 6.VZDELANIE-POVOLANIE

7.CESTOVANIE 8.UBYTOVANIE

9.V REŠTAURÁCII-JEDLÁ 10.NÁKUPY-SLUŽBY 11.POŠTA-TELEFÓN

12.KULTÚRA

13.VOLNÝ ČAS-ŠPORT 14.ZDRAVIE-CHOROBA

15.PRÍRODA-POĽNOHOSPODÁSTVO 16.VEREJNÝ ŽIVOT

17.OBCHOD-EKONOMIKA

MÁLINSKÁ VÝSLOVNOSŤ Výslovnosť v málinčine je pre nemálinčana viac-menej zložitá. Problémy robia predovšetkým samohlásky ä,é,ó, ktoré sa vyslovujú odlišne ako v slovenčine. Ďalším obtiažnym prvkom je prízvuk a slovná intonácia ,ktoré dodávajú málinčine zvláštnu melodičnosť. Samohlásky Samohlásky sa v málinčine čítajú ako v slovenčine, okrem: Dlhé e sa vyslovuje zatvorenejšie ,podobne ako v maďarčine ,na rozmedzí é a í. Dlhé o sa vyslovuje zatvorenejšie ,ústa držíme otvorené ako pri u. Krátke ä, je málinskou špecialitou a problém s jeho výslovnosťou majú aj Málinčania ,ktorí od detstva po málinsky nehovoria. Vyslovuje sa tak ,že ústa držíme otvorené ako pri í vyslovíme a. Spoluhlásky Spoluhlásky sa v málinčine čítajú ako v slovenčine ,až na malé rozdiely pri spodobovaní. Jedná sa najmä o spoluhlásku m, ktorá sa zvykne spodobovať ako n a tiež b,d,v sa niekedy nespodobujú. Málinčina nepozná dlhé r a dlhé l. Namiesto ŕ sa používa r. Namiesto ĺ sa používa dvojhláska ou. Dvojhlásky Namiesto dvojhlásky ia sa zvykne používať ej ,miesto ie é, iu í, ô ó. (Napr.piatok-pejtok ,diera-ďéra ,krajšiu-krajší ,kôň-kón) GRAMATICKÉ MINIMUM Podstatné mená Málinčina ,podobne ako slovenčina ,má tri rody. Nakoľko ešte vzory neboli kodifikované, ukážeme si na niekoľkých príkladoch niektoré odlišnosti alebo zvláštnosti. V málinčine existuje pri skloňovaní v 7.páde-inštr.množného čísla jedna zvláštnosť, že koncovka –mi ,-ami, môže byť nahradená koncovkou –í ,-ý, napr. s chlapmi – s chlapí, s bukmi – s bukí, so ženami – so žený,atď. SINGULÁR 1.nominatív chlap buk žena uľica ďévča dlan 2.genitív chlapa buka žene uľice ďévčaťa dlaňe 3.datív chlapovi buku žeňe uľici ďévčaťi dlaňi 4.akuzatív chlapa buk,-a ženu uľic ďévča dlan 5.vokatív chlap buk žena uľic ďévča dlan 6.lokál chlapovi buku žeňe uľici ďévčaťi dlaňi 7.inštrumentál chlapon bukon ženó uľicó ďévčaťon dlaňó

PLURÁL 1.nominatív chlapi buke žene uľice ďévčence dlaňe 2.genitív chlapó bukó žén uľíc ďévčeňéc dlaňí 3.datív chlapon bukon ženán uľicán ďévčencon dlaňán 4.akuzatív chlapó buke žene uľice ďévčence dlaňe 5.vokatív chlapi buke žene uľice ďévčence dlaňe 6.lokál chlapoch bukoch ženách uľiceich ďévčencoch dlaňeich 7.inštumentál chlapmi bukmi ženámi uľiceimi ďévčenceimi dlaňeimi chlapí bukí žený uľicámi ďévčencámi dlaňámi ďévčencí Málinčina rozlišuje člen určitý a neurčitý. Starší Málinčania ich často používali v podobnom význame ako sa používajú v angličtine. Keď v angličtine pomenúvame konkrétnu vopred známu vec ,použijeme člen the. V málinčine sa použije člen istej ,istá, istó ,napr.istej báťa Kačánove ťa hľejdaľi.Keď Angličan hovorí o nekonkrétnej ,vopred neznámej veci použije neurčitý člen a alebo an. Podobne Málinčan ,keď nevie o koho alebo o čo sa jedná použije neurčitý člen onej, oná, onó ,napr.voľáky onej ťa hľejdav. (Upozornenie:vedecky ešte nepotvrdené).

V málinčine sa v prípade niektorých cudzích slov, na rozdiel od slovenčiny, nerušia koncovky a skloňujú sa aj s nimi ,napr.na gymnáziúme, do tránosťiúsa,v rádióve,s harmóniúmon, apod. Prídavné mená V málinčine prídavné mená delíme A. vlastnostné(otázka aký),ktoré sa ďalej delia na: 1.akostné(dajú sa stupňovať)-tvrdého zakončenia – vzor peknej -mäkkého zakončenia –vzor cidzí 2.vzťahové(nedajú sa stupňovať)-tvrdého zakončenia – vzor peknej -mäkkého zakončenia- vzor cidzí druhové(nedajú sa stupňovať)- B. privlastňovacie(otázka čí)-vzor- ocó -mamin SINGULÁR PLURÁL mužský rod ženský rod stredný rod muž.rod. ženský rod stredný rod n peknej pekná peknó pekňí,-né pekné pekné g pekneho pekné pekneho peknech peknech peknech d peknemu pekné peknemu peknen peknen peknen a pekneho peknú peknó peknech,-né pekné pekné l peknon pekné peknon peknech peknech peknech i peknen peknó peknen peknema peknema peknema n cidzí cidzej cidzé cidzí,-é cidzé cidzé g cidziho cidzé cidziho cidzich cidzich cidzich d cidzimu cidzé cidzimu cidzin cidzin cidzin a cidziho cidzí cidzé cidzich,-é cidzé cidzé l cidzon cidzé cidzon cidzich cidzich cidzich i cidzin cidzó cidzin cidzima cidzima cidzima n ocó ocová ocovó ocoví ocové ocové g ocovho ocové ocovho ocovech ocovech ocovech d ocovmu ocové ocovmu ocoven ocoven ocoven a ocovho,ocó ocovú ocovó ocovech,-é ocové ocové l ocovon ocové ocovon ocovech ocovech ocovech i ocoven ocovó ocoven ocovema ocovema ocovema

n mamin maminá maminó mamiňí,-é maminé maminé g maminho maminé maminho maminech maminech maminech d maminmu maminé maminmu maminen maminen maminen a maminho, mamin maminú maminó maminech,-é maminé maminé l maminon maminé maminon maminech maminech maminech i maminen maminó maminen maminema maminema maminema Pri stupňovaní prídavných mien nie je nejaký podstatný rozdiel medzi málinčinou a slovenčinou .Niekedy sa zvykne používať tzv. štvrtý stupeň s predponou najsan- ,ale skôr sa jedná cudzí novotvar(dobrý-lepší-najlepší-najsanlepší). Zámená Delenie: Osobné- základné(jej, te, ón...) -privlastňovacie(mój, tvój, jé) zvratné- základne(sebej, sa) -privlastňovacie(svój) ukazovacie-(tót, tá, to,...) opytovacie-(kto, čó, aký, kode, preč,...) vymedzovacie-(taký istej ,tót istej, šecký, sán,...) neurčité Skloňovanie zámien Osobné základné n jej te ón, ono oná me ve oni, one g mňej ,ma ťebej, ťa ňeho ,jeho, ho, nho, ňé ,jé nás vás ich ,jich, ňich d mňe, mi ťebe ,ťi ňemu ,jemu, mu ňé, jé nán ván in, jin, ňin a mňej, ma ťebej ,ťa ňeho, jeho, ho, nho, ňí ,jí nás vás ich, jich, ňich l mňe ťebe ňon ňé nás vás ňich i mnó ťebó ňin ňó nami vami ňima Osobné privlastňovacie Singulár Plurál mužský rod ženský rod stredný rod mužský rod ženský rod n mój mojej moje mojí, moje moje g mojho mojé mojho mojich mojich d mojmu mojé mojmu mojin mojin a mójho, mój mojí moje mojich, moje moje l mojon mojé mojon mojich mojich i mojin mojó mojin mojima mojima Ukazovacie zámená n tót tá to ťí ,té té g toho té toho tech tech d tomu té tomu ten ten a toho ,to tú to tech ,té té l ton té ton tech tech i ten tó ten tema tema n onej oná ono oňi, oné oné g oneho oné oneho onech onech d onemu oné onemu onen onen a oneho onú ono onech, oné oné l onon oné onon onech onech i onen onó onen onema onema

Vymedzovacie zámeno SÁM n sán samá samo samí, samé samé g sameho samé sameho samech samech d samemu samé samemu samen samen a sameho, samej samú samó samech, samé samé l samon samé samon samech samech i samen samó samen samema samema Vymedzovacie zámeno všetok n šecký šecká šecko šeci, šecke šecke g šeckiho šecké šeckiho šeckich šeckich d šeckimu šecké šeckimu šeckin šeckin a šeckiho, šecký šeckú šecko šeckich, šecke šecke l šeckon šecké šeckon šeckich šeckich i šeckin šeckó šeckin šeckima šeckima Pozn. používa sa aj výraz (v)šetký ,(v)šetká,(v)šetko,atď. Zvratné základné n - g sebej d sebe, si a sebej,sa l sebe i sebó Číslovky Číslovkám sa budeme venovať v kapitole č.1 Obecné údaje Slovesá Delenie: A.neplnovýznamové- pomocné -a)sponové sloveso: beťi;bejvaťi,stávaťi sa -b)fázové: začejťi,ostáťi,prestáťi -c)spôsobové: moci,smeťi,miseťi,kceťi,veďeťi -d)limitné: iťi,maťi B.plnovýznamové –stavové- šeďiveťi,trezveťi -činnostné- choďiťi,kresľiťi Činnostné sa delia na -bezpredmetové- iťi,mulatovaťi -predmetové- piťi páľeno Predmetové sa ešte delia -prechodné(predmet v A bez predl.)-prepiťi výplatu -neprechodné(ostatné)-sňiťi o trungu Ďalšie delenie: zvratné- bojaťi sa,ožraťi sa nezvratné- príťi,slopaťi Slovesné tvary podľa zloženia: -jednoduché -pijen,ňeožer sa,vravev,kľejťi -zložené- buďen piťi,ňeožrali be smo sa,boľi be smo vraveľi Slovesné tvary podľa určitosti: A. Určité(môžeme určiť gramatickú kategóriu)-prítomný čas- pijen -minulý čas-pev son

-budúci čas-buďen piťi -rozkazovací spôsob- pi!,pimo!,piťe! -podmieňovací prítomný -pev bech minulý -bov bech pev B. Neurčité(nemôžeme určiť gram.kategóriu )-neurčitok -popíjaťi -prechodník -popíjajuc -činné príčastie prítomné -popíjajúci minulé -popíjavší -trpné príčastie- popitó -slovesné podstatné meno -popíjaňa Sloveso maťi - plnovýznamové(vlastniť niečo)-Mán sľivovic. -neplnovýznamové(v spojení s neurčitkom plnovýznamového slova)- Ňéman sa ožraťi. Sloveso beťi –plnovýznamové(existovať, nachádzať sa)-Apovka sa (v) krčme. -neplnovýznamové(v spojení s mennou časťou prísudku)-Mišo je mäsér. Sloveso iťi – plnovýznamové(niekam)- Iťi na faru, gu kamarátovi... -neplnovýznamové(začať nejakú činnosť)-Iďen páľiťi sľivovic, fajčiťi fajku. Príslovky Delenie: príslovky príklady otázky a)miesta horka,hor,lóka,ló,tuna,tanto,hen, ďe,käďe,kejt,pokäďe b)času hňed,narano,ňes,ňeska,čera,furt, kode,odkode,dokode c)spôsobu dobre,na hovno,pomále,nahlas ako,akyn spósobon d)príčiny preto,zato,podaromnici,náhodó preč,nač,zač, e)miery veľej,dos,meľinok,akomak keľko,do aké mére Stupňovanie: pravidelné - pomále,pomavše,najpomavše - hlasno,hlasňéše,najhlasňéše - ďeľako,ďaľé,najďaľé nepravidelné - dobre,ľepše,najľepše

- zľe,horše,najhorše - pekňe,krajše,najkrajše Predložky Delenie: a)jednoduché (do,bez,na,po,pred) zložené (spomedzi,poza,spoza,popri,popod,spod) b)prvotné(k/g/,do,na,pod,medzi)-používajú sa len vo funkcii predložky druhotné(kolo,mimo)-môžu byť aj iným slovným druhom

1.OBECNÉ ÚDAJE Čísla Základné číslovky 1 edon,edná,edno 21 dvacatedon 2 dva,dve 22 dvacatdva 3 tri 23 dvacattri 4 šťeri 24 dvacatšťeri 5 pät 25 dvacatpät 6 šes 26 dvacatšes 7 seďen 27 dvacatseďen 8 osen 28 dvacatosen 9 ďevät 29 dvacatďevät 10 ďesat 30 tricat 11 edonác 31 tricatedon 12 dvanác 33 tricattri 13 trinác 39 tricatďevät 14 šťernác 40 šťiricat 15 pätnác 50 päďesejt 16 šesnác 60 šesďesejt 17 seďemnác 70 seďenďesejt 18 osemnác 80 osenďesejt 19 ďevätnác 90 ďeväďesejt 20 dvacat 100 sto 101 stoedon 300 tristo 105 stopät 400 šťeristo 150 stopäďesejt 500 pätsto 200 dvesto 600 šesto 202 dvestdva 700 seďensto

888 osenstoosenďesejtosen 900 ďevätsto

1 000 ťisíc 2 000 dveťisíc 5 000 pätťisíc 15 000 pätnácťisíc 100 000 stoťisíc 500 000 pätstoťisíc 555 555 pätstopäďesejtpätťisícpätstopäďesejtpät 1 000 000 miľijón

1 000 000 000 miľijarda ednotka,ednoška,pätka,ďevejtka,ďesejtka,dvacejtka,päďesejtka,stovka,ťisícka Matematické úkony sčítanie 1+4=5 edon a šťeri je pät odčítanie 9 - 3=6 ďevät bez trech je šes

násobenie (kráte) 2x2=4 dva krát dva sa šťeri delenie 6:3=2 šes ďeľéno trí(trema) je dva Radové číslovky 1. prvej,prvá,prvó 11.edonácte,edonácta,edonácto 2. druhý,druhá,druhó 12.dvanácte,dvanácta,dvanácto 3. treťí,treťej,treťé 13.trinácte,trinácta,trinácto 4. štvrtej,štvrtá,štvrtó 14.šťernácte,šťernácta,šťernácto 5. pejte,pejta,pejto 15. pätnácte,pätnácta,pätnácto 6. šéste,šésta,šésto 16. šesnácte,šesnácta,šesnácto 7. sédme,sédma,sédmo 17.seďemnácte,seďemnácta,seďemnácto 8. ósme,ósma,ósmo 18.osemnácte,osemnácta,osemnácto 9. ďevejte,ďevejta,ďevejto 19.ďevätnácte,ďevätnácta,ďevätnácto 10. ďesejte,ďesejta,ďesejto 20.dvacejte,dvacejta,dvacejto Zlomky ½ pola,edná polovic ¾ tri štvrťine 1/3 edná treťina 1/5 edná päťina 2/3 dve treťine 1/8 edná osmina ¼ edná štvrt,edná štvrťina 5/8 pät osmín 1/10 edná ďesaťina 1/100 edná stoťina 5/10 pät ďesaťín 1/1000 edná ťisícina Desatinné čísla 0,5 nula celó(celech),pät ďesaťín 3,28 tri celó(celech), dvacatosen stoťín Koľkokrát? edon raz(edoraz),dva raze,šťeri raze,pät razí,ťisíc razí raz za rok,edon raz do roka,obtejžďen veľej razí raz tak veľký Koľko percent? 1% edno percento 5%-ný pät percentnej Miery-Váhy dekagram deko kilogram kilo metrický cent meter,metrák deciliter deci Tvary a rozmery guľatý guľatej štvorcový štvorcovej dlhý/krátky douhy/krátky veľký/malý veľký/malej široký/úzky širóky/úzky vysoký/nízky vesóky/nízky veľkosť veľkos

dĺžka doužka Farby biela béla béžová béžová červená červéna čierna čérna fialová lilavá hnedá hňedá,kávová modrá belastá oranžová narančová ružová ružová strieborná sréborná zelená zeľéna zlatá zlatá žltá žotá farba barva farebný barevnej odtieň odťén burá,burkastá,tarkastá,burko-tarkastá,pepitavá,jarabá, Určenie miesta a smeru Kde?Kam?Kade? Ďe?Käďe? tu/tam tu/tan ďaleko/blízko ďeľako/bľízo všade/nikde šaďe/nigďe Určenie času Koľko je hodín? Keľko je hoďin? Je jedna hodina. Je edná hodina. Sú dve hodiny. Sa dve hoďine. Je o päť minút pol štvrtej. Je za pät minút pov štvrté. Je pol piatej aj päť minút. Je pov pejte aj pät minút. O koľkej sa zídeme? O keľké sa zíďemo? O pol tretej. O pov treťé. Presne o štvrtej. Presňe o štvrté. Pred piatou. Pred pejtó. Po šiestej. Po šéste. Okolo siedmej. Kolo sédme. Medzi siedmou a ôsmou. Medzi sédmó a ósmó. O hodinu. Za hoďinu. Zajtra. Narano. Zajtra ráno. Narano rano. Zajtra večer. Narano večer. Stredu alebo piatok. Sredu ľebo pejtok. Tento týždeň. Tótot tejžďen. O dva týždne. Za dva tejžňe. O mesiac. Za mesac.

O dva mesiace. Za dva mesace. Kedy si prišiel? Kode si prišév? Dnes na poludnie. Ňes na poludňa. Včera večer. Čerá večeron. Predvčerom. Predčeron. Pred tromi dňami. Ňes treťí ďen. Koncom minulého storočia. Koncon minuleho storočej. Piateho apríla. Pejteho apríľa. Na jar. Z jari. Pred Vianocami. Pred kračúnon. Medzi sviatkami. Medzi svejtkí.

2.BEŽNÉ OBRATY Pozdravy Dobrý deň Dobrej ďen(Bože daj...,Pán Boh daj...) Dobré ráno Dobró rano Dobrý večer Dobrej večer Dovidenia Doviďeňej Zbohom Zbohon Oslovenia Pán Pán(farár,kantor,inžiňér,krčmár,...) Pani Pani(doktorka,vedúca,daduška,rechtorka,...) Slečna Slečna(kišasonka) Poďakovanie Ďakujem. Ďakujen(pekňe,veľmi pekňe). Prosím. Prosin. Nie je začo. Ňi je zač. Nemáš začo. Ňémaš zač. Ospravedlnenie Prepáč. Prepáč. Nič sa nestalo. Nič sa ňestálo. Všetko je v poriadku. Šecko je v porejdku,v gľajchu. Otázky Čo je to? Čó je to? Čo si prajete? Čó si prajete? Čo potrebujete? Čó je ván način? Čo hľadáš? Čó hľejdaš? Čo sa deje? Čó sa robí? Kto ma hľadá? Kto ma hľejda? Kam ideš? Ďejďeš?Ďe táďeš? Koľko budem platiť? Keľko buďen plaťiťi? Od koľkej do koľkej je otvorené? Od keľké do keľké je otvoréno? O koľkej mám prísť? O keľké mán príťi?

Kedy sa uvidíme? Kode sa uviďímo? Ktorá je vaša taška? Kero je vaša táška? Súhlas Áno. Hej.Da. Bez všetkého. Bez šeckyho. Rozumiem. Rozumén. Tým lepšie. Ten ľepše. Nesúhlas Nie. Ňi. Vôbec nie. Vóbec ňi.Vonkoncon ňi. V žiadnom prípade. V žádnon prípaďe. To nie je možné. To je ňi možnó. S tým nesúhlasím. S ten ňesúhlasin. Už nikdy. Už ňigda. Ďalšie bežné obraty To je jedno. To je edno. Ako myslíš. Ako mesľiš. Uvidíme. Uviďímo. Neviem. Ňevén. Rozmyslím si to. Rozmesľin si to. To mi je ľúto. Je mi to ľíto. Keby som to bol vedel. Kobech to bov veďev. Máme šťastie. Mámo šťasťé. Mýlite sa. Mejľiťe sa. Pochybujem,že budem môcť prísť. Pochybujen,že buďen moci príťi. To nie je možné. To je ňi možnó. Buďte kľudní. Budzťe kľidňí. Sľubujem vám to. Sľibujen ván to. Urobím všetko,čo budem môcť. Urobin šecko,čo buďen moci. Byť tebou,nerobil by som to. Beťi ťebó,ňerobev bech to(ňerobev be son to). Myslím si,že by si tam mal ísť. Mesľin,že be si tan mav iťi. 3.SPOLOČENSKÝ ŽIVOT Predstavovanie Dovoľte,aby som vám predstavil Dovoľťe,abe son ván predstavev svoju sestru. svojí sestru. S kým mám tú česť? S kyn mán tú čes? Volám sa... Jej sa volán... Vy sa ešte nepoznáte? Ve sa ešťe ňepoznáťe? Tak ja vás predstavím. Tak jej vás predstavin. Vy ste pán...? Ve sťe pán...?

Myslím si,že sme sa už niekde Jej si mesľin,že smo sa už veľaďe videli. viďeľi. Pozvanie Môžem ťa dnes pozvať na obed? Móžen ťa ňeska zavolaťi na óbed? Ďakujem,dnes nie,len ak zajtra. Ďakujen,ňeska ňi,iba ak narano. Priďte,k nám niekedy. Príďiťe,gu nán voľakode. Mohli by sme spolu niekde ísť? Mohľi be smo vedno daďe táťi? Prídem ti naproti. Príďen ťi napreťa. Návšteva Je pani XY doma? Sa ňaňika XY domá? Práve odišla. Jus tášli het. Kedy sa vráti? Kode sa vráťej? Neviem. Ňevén. Môžem jej nechať odkaz? Móžen in nahaťi odkaz? Čo jej mám odkázať? Čó jé mán odkázaťi? Ž e sa zastavím inokedy. Že sa zastavin inakode. Ďalej!(po zaklopaní) Ďaľé!Slobodno!Voľno! Pri stole Môžem vám ponúknuť...? Móžen ván ponúknuťi...? Nech sa páči. Nak sa páči. To je veľmi dobrý koláč. To je veľmi dobró koláča. Môžem vám pridať? Móžen ván pridaťi? Nie,ďakujem,to mi stačí. Ňi,ďakujen,mán dos. Fajčíte?Tu je popolník. Fajčíťe?Tu je popevňík. Lúčenie Chcel by som sa rozlúčiť. Chcev bech sa rozlúčiťi.Chcev be son sa... Vy už odchádzate? Ve už táďeťe het? Už musím ísť. Už misin táťi. Kedy vás zase uvidíme? Kode vás zas uviďímo? Rád by som zostal,ale nemôžem. Rád bech ostáv,aľe ňemóžen.Rád be son... Ďakujeme za návštevu. Ďakujemo za našťevu. Ďalšie obraty v spoločenskom živote Veľa šťastia a zdravia. Veľa šťasťej a zdrávä. Príjemné prežitie vianočných Príjemnó prežiťé vjanočnech sviatkov a všetko najlepšie svejtkó a šecko najľepšé v Novom roku Vám praje... do Noveho roku Ván praje... Ďakujeme Vám za milý pozdrav Ďakujemo Ván za milej pozdrav a priane a aj my Vám zasielame a želáňa a aj me Ván posélamo srdečné pozdravy a prajeme Vám srďečné pozdrave a prajemo Ván šťastný Nový rok. šťasnej Novej rok. Úprimnú sústrasť. Úprimnú sústras. Aby som nezabudol... Abech ňezabudov... / Abe son... Aby som pravdu povedal... Abe son pravdu povédav... Čo sa mňa týka... Čó sa mňej tejka...

Keby to záležalo na mne... Kobe to záľežalo na mňe... Musím vám povedať,že... Misin ván povédaťi,že... Myslím si,že... Jej si mesľin,že... Počul som,že... Počúv son,že... Žiadam vás,aby ste... Žádan vás,abe sťe... Milí hostia,rodičia,ľudia... Miľí hosťej,roďičovej,ľiďej... Najpv by som chcel... Sámoprvo bech kcev.../be son kcev Vítame vás v Málinci. Vítamo vás na Máľinci. Ďakujeme za milé privítanie. Ďakujemo za miló privítaňa. Na záver by som chcel zdôrazniť. Na koňéc be son kcev zdórazňiťi. Pripíjam na zdravie všetkých... Pripíjan na zdrávä šeckich...

4.OSOBNÉ ÚDAJE Ako sa menujete? Ako sa mänujeťe? Odkiaľ ste?Som z Málinca. Skejt/skäďe/ sťe?Son z Máľinca. Meno a priezvisko Mäno a prézvisko Narodený Naroďéne Dátum a miesto narodenia Dátum a mésto naroďenej Príslušnosť,národnosť Príslušnos,nárosnos slobodný,ženatý,vydatá, slobodnej,ženatej,vydána, rozvedený,vdova rozveďéne,vdovica Kedy si sa narodil? Kode si sa naroďev? V ktrorom roku? V keron roku? Koľko máš rokov? Keľko máš rokó? V apríli som mal tridsať. V apríľi mi minúlo tricat. To si ešte mladý. To si ešťe mladej. Nevyzerá na toľko rokov. Nevypadá na ťeľko rokó. Je veľký,malý,strednej postavy. Je veľký,malej,sredňé postave. Je tlstý,chudý,silný,slabý. Je tučnej,chudej,mocnej,slabej. Je vysoký a má dlhé kučeravé vlasy. Je vesóky a má douhe brčkavé vlase. Je holohlavý a má fúzy. Je pľešivej a má bajúze. Má veľký a krivý nos. Má veľký a krivej nos. brucho bricho,bachor hruď hriďi chrbát chrbét krk gágor lakeť loket obličaj ksicht,parsún obočie obočé očné viečka bábike päsť päs prsia prsá,cicke,cecke ústa úsťa zadok rit

zápästie zápäsťé ctižiadostivý cťižádosťivej čestný česnej dobrý dobrej domýšľavý domejšľavej hlúpy hlúpe,sprostej,ňetrebej ľahostajný ľahostajnej lakomý lakomnej,žgrhlavej lenivý ľehnivej,ľehen,darobnej milý milej múdry múdre neporiadny ňeporejdne,ňepodaréne nevychovaný ňevychováne ochotný ochotnej opatrný opatrnej,opaťernej poriadny porejdne,podaréne pracovitý pracovitej,robotnej skromný skromnej skúsený skúsenej smutný smútne,ňiveselej šikovný šikovne,chytrej tvrdohlavý tvrdohlavej veselý veselej vzdelaný zďeláne,učéne zábavný zábavnej závistlivý závisľivej zlý planej žiarlivý žárľivej 5.RODINA-BÝVANIE Si ženatý? Si ženatej?(Už si sa osmraďev?/ovrabčev?) Áno,už desať rokov. Hej,už desat rokó. Máte deti? Máťe ďeťi? Máme syna a dcéru. Mámo sena a céru. Žijú ešte vaši rodičia? Žiju ešťe vaší roďičovej? Matka ešte žije,otec zomrel Mamovka ešťe žiju,apovka umreľi pred piatimi rokmi. pät rokó do zadu. Máte súrodencov? Máťe súroďencí? Mám brata a sestru. Mán brata a sestru. Brat je rozvedený. Brat je rozveďéne. Sestra je vydatá. Sestra je vydána. Môj bratranec sa zajtra žení. Mój bratňík sa narano žeňí. Idem mu za svedka. Táďen mu za svedka. Koho si berie? Koho si beré? Kolegyňu z práce. Kolegyňi z robote. Budú mať svadbu v kostole? Budu maťi sobáš v kosťeľe?

Koľkoročný si sa ženil? Keľkoročňí si sa žeňev? Sestra je tehotná. Sestra je hrubá (zahrubnúta). Je v piatom mesiaci. Je v pejton mesaci. To je jeho synovec. To je jeho senovec. Dali mu meno po starom otcovi. Daľi mu mäno po starkon. Dali ho pokrstiť? Daľi ho pokrsťiťi? Po kom je to dieťa? Po kon je to ďíťa? Kamarátovi zomrela manželka. Kamarátovi umrela žena. Zajtra má pohreb. Narano má póhrab. Kto je tá pani? Kto je tá néna? Je to vdova po XY. Je to vdovica po iston XY. Ovdovela,keď mala štyridsať rokov. Ovdovela,kod mala šťiricat rokó. babka,stará mama starká bratranec bratňík dcéra céra,ďévka dedo,starý otec starký dieťa díťa dievča ďévča,dévka domácnosť domácnos krstný otec krsnej oťec krstiny krsťine matka,mama maťer,mamovka manžel manžel,muž manželka manželka,žena manželia manžeľej otec oťec,apa,apovka rodičia roďičovej rodinný roďinnej strýc strýco,strýko,strýčko Kde bývate? Ďe bejvaťe? V Málinci. Na Máľinci. V strede dediny? Na prosred ďeďine? Nie,na začiatku. Ňi,na začejtku. Máte vlastný dom? Máťe vlasnej don? Nie,bývame u starej mamy. Ňi,bejvamo pri starké. Koľko je v dome miestností? Keľko je v dome mésnosťí? Je tam chodba,kuchyňa,špajza, Je tan gang,kuchyňa,špajza, komora,záchod,kúpelňa komora,záchod,kúpelňa a štyri izby. a šťeri chyže. Máte pekne zariadený byt. Máťe hrdo zarejďenej byt. Máme nový nábytok. Mámo novej bútor. Je tam ústredné kúrenie. Je tan ústrednó kúreňa. bývať bejvaťi dom,domček don,dončok dvor dvór

gauč diváň,vrčisko,šezlón,strožľejk chodba gang chladnička ľadňička kľúč kľíč kotol koťév krb kozub miestnosť mésnos nábytok bútor odkvapová rúra čatorňa okno oblok osvetlenie osvetľéňa pivnica pivňic,skľep polica štelár povala padláš predsieň predcéň,pitvor skriňa šifoňér sporák šporák sporák na pevné palivo mašina stavebný pozemok funtoš stena obývacia sekretár strop plafón stôl stól,táfeľ stolička stoľec stolička bez opierky hokerľík stolík nočný nadkasľík trúba(elektrická,plynová,ap.) rúra umývadlo umejvadlo vešiak vešák záclona firhang 6.VZDELANIE-POVOLANIE Aké máte školské vzdelanie? Vyštudoval som priemyslovú školu. Vyštudovav son prémyslovku. Maturoval som na gymnáziu. Maturovav son na gymnáziúme. V ktorom roku si ukončil vysokú V keron roku si skončev vesóku školu? školu? Ktorý predmet máš najradšej? Kerót predmet máš najračé? Prepadol z fyziky. Zbukov(prepádov) z prírodospytu. Učíte sa? A či študírujeťe? Kde pracujete? Je advokát. Je fiškáľ. Je učiteľkou v materskej škôlke. Je daduškó v dadovňi (v dadóve). Pracujem ako brusič skla. Robin ako kugler. Moja manželka je v domácnosti. Mojej žena je v domácnosťi. Brat je učiteľ. Brat je rechtoron. čašník čášňik

dielňa ďélňa dôchodok dóchodok(čejstočnej,starobnej) dôchodca dóchodca hodiny nadčasové hoďine nadčasové,prezčas lekár doktor maliar maľér krajčírka ševkyňa

7.CESTOVANIE Chcem poznať svet. Kcen poznaťi svet. Budem cestovať vlakom a loďou. Buďen cestovaťi vlakon(cúgon)a loďó(šífó). Kedy sa vrátiš. Kode sa vráťiš. Je mi to jedno,ja mám dosť času. Mňe je to edno,jej mán času dos. Cestuješ s manželkou a deťmi? Cestuješ zo ženó a ďeťima? Ešteže čo!Ja si idem oddýchnuť, Kyho zráňika!Jej si táďen odejchnuťi, veď som sa cez rok dosť narobil. ved son sa jej čez rok dos nakoňovav. Máte niečo na preclenie? Máťe dač na precľéňa? Nie,iba nejaký alkohol a cigarety. Ňi,iba kus trungu a cigaretľe. Môžete otvoriť tento ruksak? Móžeťe otvoriťi tótot brocak(hartižák). Tento kožuch ste nenahlásili.Prečo? Tótot kožuch sťe ňenáhlásiľi.Preč? To mi ho musel niekto tam vsunúť, To mi ho tan misev veľak vtetlaťi, kým som spal.Mňa kožuchy nezaují- kyn son zdochýnav.Jej sa do kožuchó majú. móžen tak akurát vysraťi. Prečo necestuješ autom? Preč ňejďeš na motore? Zobrali mi vodičský preukaz. Zväľi mi voďický prevkaz. Prečo? Zač? Mal som vypité a ešte mi nešli Son sa natrúbev a ešťe mi aj hamovke brzdy. nefungovale. Ako sa dostanem do Slanej Lehoty? Ako sa dostaňen na Slanú Ľahotu? Musíte ísť cez Bystričku do Zelené- Misíťe táťi čez Bestričku do Zeľenova ho a Poltára a potom je Lehota. na Povtár a poton je Ľahota. Pokazilo sa mi auto. Zahubev sa mi motor. Zhasli mi svetlá. Vydochle mi svetlá. Vybila sa mi batéria. Vybela sa mi batria. Sviečky sú zanesené. Svéčke sa zaňeséne. Mal som nehodu. Mav son garanbol. Auto dostalo šmyk. Motor dostáv šmek. Nie je to moja vina. Ňi je to mojej vina. Do koľkej je otvorená banka? Do keľké je otvoréna banka? Nerád by som zostal bez peňazí. Ňerád bech ostáv bez peňazí. Peniaze vám vymenia pri vedľaj- Paňaze ván zameňej pri vedľajšon šom okienku. obločku.

8.UBYTOVANIE Môžete mi odporučiť nejaké lacné Móžeťe mi doporučiťi dáko lacnó ubytovanie? ubytováňa? Mal by som tu mať rezervovanú Mavbech tu maťi zabeštelovánu izbu na meno... izbu na mäno... Na koľkom poschodí? Na keľkon poschodí? Do izby počuť taky hluk,že nemô- Do chyže je počúťi taký rámus,že nemóžen žem zaspať. zazdochýnaťi. 9.V REŠTAURÁCII – JEDLÁ Nemám hlad,ale som smädný. Ňi son lačnej,aľe pevbech. Chcel by som sa niečoho napiť. Kcev be son sa dačoho napiťi. Dal by som si limonádu. Dav be son si kracheľku. Niečo by som sa napil. Dač be son si drisov. Na raňajky bude praženica. Na frušťik buďe praženic. Na obed podľa vlastného výberu. Na óbed komu čó chuťí (šmakuje). Nápoje si platí každý sám. Pijatiku si plaťí každej sán. Kde si chcete sadnúť? Ďe si kceťe sadnúťi. Je tamten stôl volný? Je tantót stól volnej? Nie,je rezervovaný. Ňi, je zabeštelováne. Pán vrchný,tento stôl je mokrý. Pán vrchnej,tótot stól je mókre. Pán vrchný,zaplatíme. Pán hlavnej,zaplaťímo. Koľko je to? Keľko je to? bryndza brendza cesnak česnok cukríky cukríke čerstvý čerstvej,frišnej čokoláda čukoláda dusený duséne,dinstováne dyňa geregyňa džem ľekvár,huľér(z chábzďa) fazuľa pasuľa,bób horčica horčic hrozno hrózno huba hríb-bukovec,jaňík,masľejk,vaclavka huspenina stuďeno chlieb chleba-bélo,čérno jablko jabočko jaternica húrik jazyk jazek-úďenej jedlo jedlo,jeďivo jesť jesťi,žraťi,koťiťi kakao kakavo karbonátok fašírka

karé karmonádľa kaša kaša-múčaná-fučka,grís,krompľavá klobása kobása koláč koláča korenie koréňa-čérno,novó kosť kos krájať krájaťi kyslý kyslej ľadvina ľadvina,oblička lyžica ležic lyžička ležička mäso - hovädzie mäso -hovädzé -baranie -baraňé -bravčové -bravčovó -jahňacie -jahňacé -teľacie -ťeľacé -mleté -mľetó -údené -úďenó masť mas med mäd mäkký mäkký mlieko mľéko-kysló,sladkó,sednúto,múťenó moriak morejk,puľejk morka puľka moruša dreväná jahoda múčnik matrchún,matrtán,mrván, mrazený mrazéne nápoj piťé,pijatika, nôž nóž obaľovaný obaľováne obed óbed obložený obložéne obrúsok obrušťok ocot ócet ohriať zohrejťi ochutnať koštovaťi ostrý óstre ovocie ovocina paradajka paraďička pečeň pečen,pečenka pečený pečéne petržlen prétržľan piť piťi pochúťka lakota polievka poľévka-krompľovka,rosťovka,kapusta,... pomazánka pašťéka potrebné suroviny dósťiha prestrieť prestréťi prívarok cušpajz rasca rosťa

ražeň róžen ríbezle hríbezľa ryba reba ryža rajs rezeň rezen,kľepáno slaný slanej slivka trnka smotana smetana sprepitné tringeľ strúhanka prézľe syr syra šampiňón pečarka škorica škoric šťava ,sirup zaft tanier táňer-hobóky,pľitký, tanierik táňerík tlačenka švankes tvrdý tvrdej uhorka uharka varený varéne vajcia vájca výber surovín dostácia zemiaky krompľe zrelý zrelej 10.NÁKUPY - SLUŽBY Hľadám lekáreň Hľejdan apaťéku. Idem do obchodu. Táďen do konzumu. Koľko stoja tie pomaranče? Keľko koštuju té naranče? Neopierajte sa o pult. Ňeopérajťe sa o púdľi. Môžete mi to vymeniť? Móžeťe mi to čarovaťi? To je drahé. To je dražoba. Chcem si dať opraviť dáždnik. Kcen si daťi opraviťi ambríľ. Asi bude lepšie kúpiť si nový. Aždá buďe ľepše,kod si kúpiťe novej. Prosím si lacný tabak a zápalky. Dajťe mi lacnej dohán a mašine. Aké máta perá a ceruzky? Aké máťe péra a céruzke? (gľajbase,tintáške) Prosím si tamtú bonbonieru. Dajťe mi tantót dezert. To sú sklenné korálky? To sa ckľané goraľe? Chcel by som barchetové nohavice. Kcev be son báršanové nohavice(mendžestráke). Kúpila si sukňu s kockovaným Kúpela si pepitavú sukňi. vzorom. Dostala pletený sveter. Dostála štrikováne sveder. Nedá sa to vyžehliť. Ňedá sa to vypigľovaťi. Ten klobúk ti je malý. Tót kalap ťi je malej. Nezabudni kúpiť vreckovky. Ňezabudňi kúpiťi šnuptichľe. Sestre kúpili kombiné a mne spodky. Sestre kúpiľi kombinet a mňe buďagóve. Chcel by som veľkú kyticu. Kcev be son veľkú bukrétu. Fialky si neprosím. Íboľke nekcen.

11.POŠTA - TELEFÓN Kde sa podávajú doporučené listy? Ďe móžen podaťi rekomando? Dajte mi,prosím,dve pohľadnice Dajťe mi,prosin,dve karte a ednú koperdu. a jednu obálku. Máte tu dva listy. Máťe tu dva dopise. Potreboval by som telefonovať. Potrebovav be son telefónovaťi.

12.KULTURA Išla by si so mnou do divadla? Tášla be si so mnó do ďivadla? Máš už lístky. Máš už ľíske? Radšej by som išla do opery. Račé be son šla do opere. Dnes v kine dávajú dobrú komédiu. Ňes v kiňe dávajú dobrú koméďiju. Škoda,že je s titulkami. Škoda,že je s titulký. Mám rád vážnu hudbu. Son celej zbesňéne do vážne hudbe. Rádio počúvam len príležitostne. Rádióv počúvan ľen kode-tode. Vypni rádio! Zadus rádióv! V televízii dávajú iba komediantov. V televízoňe dávaju iba koméďijášó. Vytiahni zástrčku zo zásuvky! Vyťejhňi(vydrmňi) zástrčku zo štekľa!

13.VOĽNÝ ČAS – ŠPORT

Kam idete dnes večer? Radi by sme si išli večer niekde Raďi be smo si tašľi večeron daďe zatancovať. zavirgaťi. Budeme hrať šach alebo dámu. Buďemo hraťi šach ľebo dámu. Ja rada pletiem alebo háčkujem. Jej rada štrikujen ľebo hačkujen. Šport Mám rád futbal a volejbal. Mán rád fodbal a volebal. Ja sa rád lyzujem. Jej sa rád ľižujen. Naši vyrovnali v poslednej Naší vyrovnaľi v óstatňé minuťe. minúte.

14.ZDRAVIE-CHOROBA

Čo vám je? Necítim sa dobre.Bolí ma brucho. Je mi na hovno.Boľí ma bachor. Chce sa mi vracať. Kce sa mi grcaťi. Mal by si ísť k lekárovi. Mav be si táťi k dochtorovi. Opuchla mu ruka. Zadudala mu ruka. Zlomila si nohu. Dolámala si nohu.

U lekára Máte bolesti? Máťe boľasťi? Mám tlak na prsiach. Mán tlak na hriďi. Točí sa mi hlava. Kriťí sa mi hlava. Hnevá ma žlčník. Hňevá ma žočňík. Mám hnačku. Mán sračku. Bolia ju zuby. Boľej jí zube. Ktorý zub vás bolí? Kerót zub vás bolí? Udrel si chrbticu. Uďerev si pátrovú kos. Má vysoký tlak. Má vesóky tlak. Nemal som žltačku ani príušnice. Jej son ňémav aňi žotačku ani mums. Ťažko sa mu dýcha. Ťažku sa mu dejcha. Niečo má s pľúcami. Veľač má s pajšľejmi. Zdravie si treba šetriť. Zdrávä si način šanovaťi. Predpíšem vám tabletky. Predpíšen ván piruľe.

15.PRÍRODA-POĽNOHOSPODÁRSTVO

Počasie Aké bude počasie? Aký buďe čas? Má pršať. Že buďe padaťi.(Že sa zaďéžďi.) Bude svietiť slnko. Buďe svéťiťi sonce. Fúka vietor. Fúka vétor. Padajú krúpy(ľadovec). Padá hrád. Príroda O koľkej vyjde slnko. O keľké výňďe sonce? Stmieva sa. Stméva sa. Svietia hviezdy. Sveťej hvézde. Svieti mesiac. Svéťi mesac. Ktorá je najvyššia hora? Kero je najveššej hora? Chodíte na huby? Chóďiťe na hríbe? Kde pramení táto rieka? Ďe vyvéra tótot ípeľ?* (*Pozn.Názvom ípeľ sa na Málinci môže označovať ktorákoľvek rieka.) Poľnohospodárstvo Koľko hektárov poľa máte? Keľko hektáró poľa máťe? Venujete sa aj chovu dobytka? Chováťe aj statok? Sú tam pastviny. Je tan aj pastva? Aké ovocie pestujete? Akú ovocinu pestujeťe?

16.VEREJNÝ ŽIVOT

Kedy vznikol Málinec? Kode zňikov Máľiňec. Máte veľké sociálne problémy? Jes u vás veľké sociálne probléme? U nás je vysoká nezamestnanosť. U nás je vesóka ňezamesnanos.

Ktoré náboženstvo je u vás Kero náboženstvo je u vás najčasťéše? najrozšírenejšie? Najviac je luteránov. Najvejc je luteránó. V obci sú dva kostoly. V obci sa dva kosťele.

17.OBCHOD-EKONOMIKA

Obchodné jednanie Dovoľte,aby som sa predtavil: Dovoľťe,abech sa predstavev: som XY. jej son XY. Môžete mi ukázať jalovicu,brava, Móžeťe mi ukejzaťi jalovic,krmňika, prasnicu a kanca,ktoré ste mali prasačku a kana,čó sťe núkaľi? v ponuke? Mohli by ste znížiť ceny? Mohľi be sťe zľavňiťi?

Obchodná korešpondencia Dostali sme váš list z dňa... Dostáľi smo váš dopis zo dňa... Potvrdzujeme,že tovar bol Potvrdzujemo,že tovar došév v gľajchu. dodaný v poriadku. Je nám ľúto,že fazuľa v zásielke Je nán ľíto,že pasuľa bola bobavá. bola napadnutá škodcami. U notára Potreboval by som napísať plnú moc.Bolo be mi način napísaťi pónu moc. Kedy môžeme spísať kúpnu zmluvu? Kode móžmo spísaťi kúpnu zmluvu? Neodporúčam súdne konanie. Ňeodporúčan,abe sťe sa pravoťiľi.