najcastejsie priestupky prirucka e-verzia

7/25/2019 Najcastejsie Priestupky Prirucka E-Verzia

1/56

PraktickvyuitieZkonnka

prceprezamestnancov

azamestnvateov

MiroslavaSkikov


2/56


3/56

MiroslavaSkikov

PraktickvyuitieZkonnka

prceprezamestnancov

azamestnvateov


4/56

4 Najastejie priestupky zamestnvateov

Najastejie priestupky zamestnvateov

Praktick vyuitie Zkonnka prce pre zamestnancov a zamestnvateov

Mgr. Miroslava SkikovOdbor riadenia inpekcie prce, Nrodn inpektort prce,

Vydal: Adecco Slovakia, s. r. o.Grafick prava: Printline, s.r.o.Tla: Fetex s.r.o., BratislavaNklad: 1000 kusov

ISBN: 978-80-971726-0-2EAN: 9788097172602


5/56

Miroslava Skikov 5

Ven itatelia prruky,

dostva sa vm do rk publikcia, ktor je zrkadlom nielen terie, ale aj praxe. Napriekvetkmu siliu sa stle stretvame s tm, e nie kad legislatve dostatone rozumiea riadi sa ou v praktickom ivote. A nie vdy sa to deje vedome. Preto vemi oceujem

zmer vydavatea pripravi praktickho sprievodcu, ktor zamestnvateom pomeorientova sa v pracovnom prve, vyuvajc praktick sksenosti inpektortov prce.Musm, bohuia, kontatova, e pracovn prvo sa v poslednch 20 rokoch stvaneelanou sasou toho, o nazvame podnikateskm prostredm. Mnoh ho vnmaja prezentuj ako prekku prosperity. A mnoh neustle hadaj spsoby, ako hoobchdza, nerepektova, podlieza zkonn tandardy. Pritom pracovn prvo chrnipracujcich tak, ako obchodn prvo chrni podniky. A pracujci s tie neoddelitenousasou podnikateskho prostredia. Vari mu podniky fungova, prosperovaa zarba bez svojich zamestnancov i inch ud, ktor (spolu)vytvraj zisky?

Naa vlda nechce a nebude zatvra oi pred devastciou pracovnch podmienok,ktorej sme svedkami najm v poslednch dvoch dekdach. Prispievaj k nej vetcit, ktor uprednostuj in ne riadne zamestnaneck vzahy medzi podnikoma pracujcim. Vidme, e pvodn rieenia na zvenie flexibility sa stali nstrojmina zniovanie personlnych nkladov. Zneuvanie agentrneho zamestnvania,fingovanie obchodnch vzahov a alie podobn praktiky menia pracujcich nanovodobch otrokov. Toto je vemi nebezpen trend, na konci ktorho mu by teraznepredstaviten prejavy nespokojnosti desa tiscov pracujcich ud.

Existencia tejto prruky vak ukazuje, e aj medzi podnikmi, aj medzi agentramidoasnho zamestnvania s tak, ktorm tto prax preka, nepouvaj ju a usiluj sa

veci op postavi z hlavy na nohy. Vemi si vim kad podnik a kadho jednotlivca,ktor nie mdrymi reami, ale konkrtnymi skutkami dokazuje svoj postoj k devastciipracovnch podmienok.

Preto chcem poakova vetkm, ktor sa zaslili o vydanie tejto prruky, a vyzvaostatnch, aby ju vnmali ako uitonho radcu v oblasti pracovnho prva. Na prospechich samch i na prospech ns vetkch.

Branislav Ondru

ttny tajomnk Ministerstva prce,socilnych vec a rodiny Slovenskej republiky


6/56



7/56

Miroslava Skikov 7

Ven kolegovia,

s poteenm s vami zdieam praktick prruku pre zamestnvateov aj zamestnancov.Spolonou snahou Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny Slovenskej republikya spolonosti Adecco Slovakia je profesionalizcia slovenskho trhu prce. Vzdelvanm

zamestnvateov, personalistov, ale aj zamestnancov ttnej sprvy a v neposlednomrade tch, ktorch sa tka bytostne vetkch pracujcich ud.

Autorka Mgr. Miroslava Skikov je uznvanou odbornkou Nrodnho inpektortuprce a priamo v praxi vid najastejie chyby personalistov. S pochopenm vmozrejmuje Zkonnk prce, aby ste vedeli, omu sa vyhn a ako ho sprvne aplikova.Spolu verme, e vm prruka bude sli na vylepenie aj uahenie vaej dleitej ajkomplexnej prce personalistov.

Bruna Beata Jakubriaditeka Adecco Slovakia, s.r.o.


8/56



9/56

Miroslava Skikov 9

Obsah

I. Pracovn pomer ........................................................................10

II. Dohody o prcach vykonvanchmimo pracovnho pomeru ......................................................19

III. Zkaz diskrimincie ..................................................................23

IV. Odmeovanie zamestnancov ..................................................25

V. Pracovn as ..............................................................................29

VI. Dovolenka ..................................................................................33

VII. Prekky v prci ........................................................................37

VIII. Zabezpeenie stravovania .......................................................41

IX. Ochrana zamestnancov v svislosti s materstvoma rodiovstvom a ochrana mladistvch .................................44

X. Povinnosti v oblasti zaistenia bezpenostia ochrany zdravia pri prci ......................................................48

XI. Oprvnenia inpekcie prce ....................................................51


10/56


I. Pracovn pomer

1. Zvisl prca a pracovn pomer

Zvisl prcu je definovan v Zkonnku prce1ako prca vykonvan: vo vzahu nadriadenosti zamestnvatea a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnvatea, poda pokynov zamestnvatea, v mene zamestnvatea, v pracovnom ase urenom zamestnvateom, za mzdu alebo odmenu.

Zvisl prca me by vykonvan vlune v pracovnom pomere, resp. v obdobnompracovnom vzahu. Pracovn pomer sa zaklad psomnou pracovnou zmluvou medzizamestnvateom a zamestnancom. Pod pojmom obdobn pracovn vzah sa rozumiesluobn pomer zaloen napr. ttnozamestnaneckou zmluvou.Vnimone, za podmienok ustanovench v Zkonnku prce, sa zvisl prca me

vykonva aj v inom pracovnoprvnom vzahu. In pracovnoprvny vzah me byzaloen dohodami o prcach vykonvanch mimo pracovnho pomeru.Zvisl prca neme by vykonvan v zmluvnom obianskoprvnom vzahu alebo

v zmluvnom obchodnoprvnom vzahu poda osobitnch predpisov.

Upozornenie

V prpade, e na prcu, ktor je denovan vyie uvedenmi znakmi, uzavrie podnikate s fy-zickou osobou zmluvu poda Obchodnho zkonnka (napr. zmluvu o dielo) alebo zmluvu podaObianskeho zkonnka (napr. prkazn zmluvu), poruuje tm ustanovenie 1 Zkonnka prce.To, i v konkrtnom prpade ide o zvisl prcu alebo nie, neuruje nzov zmluvy, na zkladektorej sa prca vykonva, ale obsah zmluvy urujci podmienky vkonu prce.

Najastejie priestupky/pochybenia zamestnvateov

Vyuvanie zvislej prce zamestnancov na zklade zmlv poda Obianskeho zkonnka alebopoda Obchodnho zkonnka, priom obsah zmluvy nezodpoved elu pouitch zmlv.

1 1 zkona . 311/2001 Z. z. Zkonnka prce v znen neskorch predpisov (alej len Zkonnk prce)


11/56

Miroslava Skikov 11

Odporanie

O druhu uzatvorenej zmluvy, na zklade ktorej sa m prca vykonva, rozhoduj zmluvn stra-ny. Ich dohoda nesmie odporova zkonu. Aby k jeho porueniu nedolo, je potrebn pred uza-tvorenm zmluvy charakterizova budcu vykonvan prcu. Pokia to bude prca denovanznakmi zvislej prce, jej vykonvanie je prpustn iba v pracovnoprvnom vzahu, t. j. na zkladepracovnej zmluvy (v pracovnom pomere) alebo na zklade niektorej z dohd o prci vykonvanejmimo pracovnho pomeru (v pracovnoprvnom vzahu).

2. Vznik a zmeny pracovnho pomeru

Pracovn zmluva

Pracovn pomer sa zaklad psomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnvateoma zamestnancom. Jedno psomn vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnvatepovinn vyda zamestnancovi.

Rada

Pracovn zmluva m obsahova tri podpisy. Dva podpisy, ktormi zamestnvate a zamestnanecpotvrdzuj dohodu o obsahu pracovnej zmluvy. Tretm podpisom zamestnanec potvrd prevzatie

jednho psomnho vyhotovenia pracovnej zmluvy.

Pracovn pomer vznik odo da, ktor bol dohodnut v pracovnej zmluve ako denstupu do prce.Pred vznikom pracovnho pomeru, najneskr pred zaatm vkonu innosti zamestnancam v zmysle 231 zkona o socilnom poisten2zamestnvate povinnos prihlsi zamest-nanca do registra poistencov a sporiteov starobnho dchodkovho sporenia. Nesplnenieuvedenej povinnosti, jej opomenutie alebo neskor splnenie sa pri vkone inpekcie pr-ce povauje za poruenie zkazu neleglneho zamestnvania. Zamestnvate je v takom-to prpade zaraden a veden v centrlnom verejne prstupnom zozname fyzickch osb

a prvnickch osb, ktor v predchdzajcich piatich rokoch poruili zkaz neleglnehozamestnvania (http://www.ip.gov.sk/register/). Poas toho obdobia mu prslun inpekto-rt prce nevyd potvrdenie o tom, e u neho nebolo zisten poruenie zkazu neleglnehozamestnvania. Inpektort prce zrove ulo zamestnvateovi pokutu za sprvny delikt,ktorm je poruenie zkazu neleglneho zamestnvania od 2 000 do 200 000 eur a ak ideo neleglne zamestnvanie dvoch a viac fyzickch osb sasne, najmenej 5 000 eur.V pracovnej zmluve je zamestnvate povinn so zamestnancom dohodn podstatn nle-itosti: druh prce, na ktor sa zamestnanec prijma a jeho strun charakteristika, miesto vkonu prce (obec, as obce alebo inak uren miesto),

de nstupu do prce, mzdov podmienky, ak nie s dohodnut v kolektvnej zmluve.

2 zkon . 461/2003 Z. z. o socilnom poisten v znen neskorch predpisov


12/56


Pokia poas trvania pracovnho pomeru djde k zmene niektorej z podstatnchnleitost pracovnej zmluvy, ich obsah mono zmeni len vtedy, ak sa zamestnvatea zamestnanec dohodn na jej zmene. Zamestnvate je povinn zmenu pracovnejzmluvy vyhotovi psomne, napr. dohodou o zmene pracovnch podmienok.

alie pracovn podmienky

Okrem nleitost pracovnej zmluvy sa v pracovnej zmluve uvdzaj aj alie pracovnpodmienky, a to: vplatn termny, pracovn as, vmera dovolenky a dka vpovednej doby.

Upozornenie

Ak pracovn zmluva neobsahuje alie pracovn podmienky, zamestnvate je povinn najne-skr do jednho mesiaca od vzniku pracovnho pomeru vyhotovi zamestnancovi psomn ozn-menie obsahujce tieto podmienky.

Rada

Pokia sa menia niektor z pracovnch podmienok a tieto s dohodnut v pracovnej zmluve, jemon ich zmeni iba po dohode so zamestnancom formou dohody o zmene pracovnej zmluvy.

Pokia sa menia niektor z pracovnch podmienok a tieto boli zamestnancovi psomneoznmen, je mon ich zmeni novm psomnm oznmenm (shlas zamestnancas nimi sa v prpade oznmenia nevyaduje).

Pracovn pomer na dobu urit

Ak sa v pracovnej zmluve ur doba trvania pracovnho pomeru, je pracovn pomerdohodnut na dobu urit.Pracovn pomer na dobu urit mono dohodn najdlhie na dva roky. Dobu uritmono predi alebo optovne dohodn v rmci dvoch rokov najviac dvakrt.


13/56

Miroslava Skikov 13

Pracovn pomer na krat pracovn as

Zamestnvate me so zamestnancom dohodn v pracovnej zmluve krat pracovnas, ako je ustanoven tdenn pracovn as (napr. 16 hodn tdenne). Krat pracovnas nemus by rozvrhnut na vetky pracovn dni.Zamestnancovi v pracovnom pomere na krat pracovn as patr mzda zodpovedajcadohodnutmu kratiemu pracovnmu asu.


Zamestnvatelia v pracovnej zmluve, ktor vyhotovuj, asto neuved vetky podstatn nlei-tosti pracovnej zmluvy (alebo ich neuved v plnom rozsahu), m poruia ustanovenie 43 Zkon-nka prce.V pracovnch zmluvch najastejie absentuje dohoda o strunej charakteristike druhu prce,

ktor je zsadn pre urenie najnronejej innosti zamestnanca a pre nsledn urenie jehomzdy (minimlneho mzdovho nroku).

alm nedostatkom, s ktorm sa pri svojej innosti inpektori prce stretvaj, je dohodao mieste vkonu prce. Zamestnvatelia nesprvne uved ako miesto vkonu prce napr. Sloven-sk republika. Takto iroko vymedzen miesto nie je urit a je dohodnut nad prpustn rmecmiesta vkonu prce denovanho ako obec, as obce alebo inak uren miesto. Najm pojeminak uren miesto zamestnvatelia chpu ako vonos v dohodnut miesta vkonu prce, o nie

je sprvne porozumenie elu zkona. Ten inak uren miesto chpe ako urenie presnej adresypracoviska, resp. sdla zamestnvatea. To je podstatn aj pri prpadnom vysielan zamestnancana pracovn cestu.

Odporanie

V pracovnej zmluve uvies minimlne tyri podstatn nleitosti, a to: druh prce, a tento denova strunou charakteristikou, m sa rozumie krtky popis najn-

ronejej innosti, ktor zamestnvate od zamestnanca vyaduje, miesto vkonu prce, ktorm bude nzov obce, resp. bliie uren miesto as obce, adresa

pracoviska, adresa sdla rmy, de nstupu do prce dtum vzniku pracovnho pomeru (napr. 1. janur aj napriek tomu,

e zamestnanec bude prcu vykonva a od 2. janura),

mzdov podmienky uved v pracovnej zmluve t zamestnvatelia, ktor ich nemaj dohodnu-t v kolektvnej zmluve; okrem vky zkladnej zloky mzdy je mon v tejto asti pracovnejzmluvy dohodn aj alie mzdov podmienky, napr. prplatky v sume vyej, ako ustanovujeZkonnk prce, prplatky za prcu vykonvan v sobotu alebo v nedeu, ktor Zkonnk prcenepozn, ale aj in zloky mzdy.


14/56


Upozornenie

Ak sa zamestnvate dohodne so zamestnancom na poskytnut osobnho prplatku v sume 20eur, m na tento osobn prplatok zamestnanec prvny nrok za kad odpracovan mesiac, apokia nedjde k zmene pracovnej zmluvy v tejto asti.

Ak zamestnvate predpoklad, e o vke osobnho prplatku zamestnanca buderozhodova kad mesiac po zhodnoten jeho prce, je vhodnejie dohodn saso zamestnancom pri uzatvran pracovnej zmluvy tak, e osobn prplatok mu budeposkytovan v sume od 0 do 20 eur. Pri takejto dohode je potrebn zamestnancaoboznmi aj s podmienkami, za splnenia ktorch mu bude nrok na osobn prplatokpriznan.

Zrove je potrebn rozhodn sa, i zamestnvate uvedie v pracovnej zmluve alie

pracovn podmienky alebo ich zamestnancovi iba psomne oznmi.alie pracovn podmienky je potrebn uvdza tak, aby boli dohodnut alebooznmen zrozumitene. Napr. vplatn termn 15. kalendrny de v mesiaci, tdennpracovn as 40 hodn, vmera dovolenky 4 tdne, dka vpovednej doby minimlne

jeden mesiac, resp. odkazom na 62 Zkonnka prce.Okrem uvedenho je mon v pracovnej zmluve dohodn aj skobn dobu, trvaniepracovnho pomeru na dobu urit alebo krat pracovn as.Pracovn zmluvu je zamestnvate povinn uzavrie so zamestnancom psomne.Nedodranie psomnej formy je poruenm Zkonnka prce, ale nem za nsledokneplatnos pracovnej zmluvy. Psomn pracovn zmluvu je potrebn uzatvori

najneskr v de nstupu do prce. Prpadn neskorie psomn vyhotovenie pracovnejzmluvy sa povauje za potvrdenie o vzniku pracovnho pomeru, v ktorom nie je monplatne uzatvori dohodu o skobnej dobe.

Upozornenie

Ak pracovn zmluva obsahuje ustanovenia, ktor s v rozpore so zkonom, resp. s kolektvnouzmluvou, je v tejto asti neplatn.

3. Skonenie pracovnho pomeru

Pracovn pomer mono skoni: dohodou, vpoveou, okamitm skonenm, skonenm v skobnej dobe.

Pracovn pomer dohodnut na urit dobu sa skon uplynutm dohodnutej doby.Pracovn pomer zanik smrou zamestnanca.


15/56

Miroslava Skikov 15

Dohoda o skonen pracovnho pomeru

Dohodu o skonen pracovnho pomeru zamestnvate a zamestnanec uzatvrajpsomne. V dohode musia by uveden dvody skonenia pracovnho pomeru, ak tozamestnanec poaduje alebo ak pracovn pomer skonil dohodou z dvodov uvedench

v 63 ods. 1 psm. a) a c) Zkonnka prce.Dohoda o skonen pracovnho pomeru je dvojstrann prvny kon astnkovpracovnho pomeru, smerujci k jeho skoneniu ku du, na ktorom sa dohodli.Pozostva z dvoch prejavov vle, a to z nvrhu a z jeho prijatia. Dohoda me bypsomne vyhotoven bu na jednej listine spolu s podpismi oboch strn, alebo nvrha jeho prijatie mu by na osobitnch listinch.

Nasledujce skonenia pracovnho pomeru s jednostrannmi prvnymi konmi, preto

sa pri nich nevyaduje shlas druhho astnka pracovnho pomeru.

Vpove

Vpoveou me skoni pracovn pomer zamestnvate aj zamestnanec.

Upozornenie

Vpove mus by psomn a doruen, inak je neplatn. Zamestnvate me da zamestnancovi vpove iba z dvodov ustanovench v 63 Zkonnka

prce. Dvod vpovede sa mus vo vpovedi skutkovo vymedzi tak, aby ho nebolo mon za -meni s inm dvodom, inak je vpove neplatn. Dvod vpovede nemono dodatone meni.Pred danm vpovede mus zamestnvate splni tzv. ponukov povinnos, o znamen, e po-nkne zamestnancovi pracovn pomer na krat pracovn as v mieste, ktor bolo dohodnutako miesto vkonu prce, resp. ponkne zamestnancovi in pre neho vhodn prcu v mieste v-konu prce. Ak zamestnvate miesto, ktor me ponknu, nem k dispozcii, uveden oznmizamestnancovi.

Zamestnvate nesmie da zamestnancovi vpove v ochrannej dobe ( 64 Zkonnka prce).

Upozornenie

Ochrann doba sa vzahuje iba na zkaz vpovede. Skoni v ochrannej dobe pracovn pomerinm spsobom, napr. dohodou o skonen pracovnho pomeru, je prpustn.Zamestnanec me da zamestnvateovi vpove z akhokovek dvodu alebo bez uvedenia d-vodu.


16/56


Okamit skonenie pracovnho pomeru

Okamit skonenie pracovnho pomeru mus zamestnvate aj zamestnanec urobipsomne, musia v om skutkovo vymedzi jeho dvod tak, aby ho nebolo mon zamenis inm dvodom, a musia ho v ustanovenej lehote dorui druhmu astnkovi, inak jeneplatn. Dvod okamitho skonenia sa nesmie dodatone meni.Okamite mu skoni pracovn pomer zamestnvate aj zamestnanec, avak ibaz dvodov a v lehotch uvedench v Zkonnku prce ( 68 zamestnvate, 69 zamestnanec).Pri uplatnen tejto formy skonenia pracovnho pomeru sa pracovn pomer kondoruenm psomnho vyhotovenia okamitho skonenia pracovnho pomeru. Dtumdoruenia je podstatn aj pre odhlsenie zamestnanca zo socilneho poistenia. Ak saokamit skonenie doruuje potou (zamestnvate doruuje zsielku s doruenkoua s poznmkou do vlastnch rk), zamestnvate a po vrten doruenky pozn dtum

skonenia pracovnho pomeru zamestnanca.

Skonenie pracovnho pomeru v skobnej dobe

V skobnej dobe me zamestnvate a zamestnanec skoni pracovn pomer psomnez akhokovek dvodu alebo bez uvedenia dvodu. O skonen pracovnho pomerusa vyhotov psomn oznmenie, ktor sa m dorui druhmu astnkovi spravidlaaspo tri dni pred dom, ke sa m pracovn pomer skoni.Zven ochranu pred skonenm pracovnho pomeru v skobnej dobe maj tehotn

eny, matky do konca deviateho mesiaca po prode a dojiace eny, s ktormi mev skobnej dobe skoni zamestnvate pracovn pomer len psomne vo vnimonchprpadoch, ktor nesvisia s tehotenstvom alebo materstvom, a mus ho nleitepsomne odvodni, inak je neplatn.

Skonenie pracovnho pomeru dohodnutho na urit dobu

Pracovn pomer uzatvoren na urit dobu sa skon uplynutm dohodnutej doby.Skon sa aj v takom prpade, ke dohodnut doba uplynula vtedy, ke je zamestnanecprve doasne prceneschopn, ak je zamestnankya tehotn alebo ak nastpila na

matersk dovolenku.

Upozornenie

Ak zamestnanec pokrauje po uplynut dohodnutej doby s vedomm zamestnvatea alej vovkone prce, plat, e sa tento pracovn pomer zmenil na pracovn pomer uzatvoren na neur -it as, ak sa zamestnvate nedohodne so zamestnancom inak (napr. na preden pracovnhopomeru na dobu urit).

Vpove alebo okamit skonenie pracovnho pomeru zo strany zamestnvatea je za-mestnvate povinn vopred prerokova so zstupcami zamestnancov, inak s neplatn.


17/56

Miroslava Skikov 17

Pre vetky skonenia pracovnho pomeru plat

Neplatnos skonenia pracovnho pomeru vpoveou, okamitm skonenm,skonenm v skobnej dobe alebo dohodou me zamestnanec, ako aj zamestnvateuplatni na sde najneskr v lehote dvoch mesiacov odo da, ke sa mal pracovnpomer skoni.Pri skonen pracovnho pomeru je zamestnvate povinn vyda zamestnancovipotvrdenie o zamestnan.


Zamestnvatelia pri skonen pracovnho pomeru dohodou nevyhotovia alebo vyhotovia a nevy-daj jedno vyhotovenie dohody zamestnancovi.

Pri okamitom skonen pracovnho pomeru zo strany zamestnanca zamestnvatelia neplniapovinnos poskytn zamestnancovi nhradu mzdy v sume jeho priemernho mesanho zrob-ku za vpovedn dobu dvoch mesiacov.

Inpektori prce sa vemi asto stretvaj s poruenm povinnosti zamestnvatea vyda zamest-nancovi pri skonen pracovnho pomeru potvrdenie o zamestnan. Prpadne vo vydanom potvr-den o zamestnan absentuj predpsan nleitosti.

Odporanie

Napsa. Pri vetkch skoneniach pracovnho pomeru dodriava uren psomn formu. Prerokova so zstupcami zamestnancov.Pokia u zamestnvatea psobia zstupcovia za-

mestnancov, je potrebn prerokova s nimi vpove alebo okamit skonenie pracovnho po-meru. Zstupcovia zamestnancov s povinn vpove prerokova do 7 pracovnch dn a okamitskonenie do 2 pracovnch dn odo da doruenia psomnej iadosti zamestnvateom. Ak v uve -dench lehotch nedjde k prerokovaniu, plat, e k prerokovaniu dolo.Dorui.Jedno psomn vyhotovenie skonenia pracovnho pomeru vyda zamestnancovi. Vy-danie mus by preukzaten, t. j. osobn doruenie potvrden podpisom zamestnanca o pre-vzat, resp. doruovanie prostrednctvom poty. Psomnosti tkajce sa skonenia pracovnhopomeru, ktor zamestnvate doruuje potou, musia by zasielan na posledn znmu adresuzamestnanca ako doporuen zsielka s doruenkou a poznmkou do vlastnch rk.

V praxi sa stvaj aj prpady, kedy zamestnanec odmietne prevzia doruovan psomn vyho-tovenie skonenia pracovnho pomeru. Vtedy plat, e povinnos zamestnvatea dorui psom-nos sa spln, len o doruovan psomnos potov podnik vrtil zamestnvateovi ako nedoru-iten, alebo ak doruenie psomnosti bolo zmaren konanm alebo opomenutm zamestnanca.inky doruenia nastan aj vtedy, ak zamestnanec prijatie psomnosti odmietne.Pri osobnom doruovan psomnosti je vhodn, vzhadom na monos odmietnutia jej prevzatia,skonenie pracovnho pomeru doruova za asti aspo dvoch svedkov (idelne je, ak jednmzo zastnench svedkov je zstupca zamestnancov). Ak zamestnanec psomnos odmietne pre -vzia po tom, ako ho zamestnvate oboznmil s jej obsahom, uveden skutonos sa uvedie napsomnosti a potvrdia ju svojimi podpismi prtomn svedkovia.

Vyda potvrdenie o zamestnan.Aj pri potvrden o zamestnan je v zujme zamestnvatea, abybolo jeho vydanie preukzaten.


18/56


Zkonnk prce ustanovuje obsah potvrdenia o zamestnan, v ktorom sa m uvies: doba trvania pracovnho pomeru, druh vykonvanch prc, i sa zo mzdy zamestnanca vykonvaj zrky, v prospech, v akej vke a v akom porad je

pohadvka, pre ktor sa maj zrky alej vykonva, daje o poskytnutej mzde a jej nhradch, o zrazench preddavkoch na da z prjmov a alie

daje rozhodujce pre ron ztovanie preddavkov na da zo zvislej innosti a z funknchpitkov a pre vpoet podpory v nezamestnanosti,

daj o dohode o zotrvan v pracovnom pomere u zamestnvatea po urit dobu po skonentdia,

daj o poskytnut odchodnho.

Lehotu na vydanie potvrdenia o zamestnan Zkonnk prce ustanovuje tak, ezamestnvate je povinn vyda potvrdenie pri skonen pracovnho pomeru, t. j.

v de jeho skonenia.

Poskytn zamestnancovi odstupn, ak mu naho vznikne nrok, po skonen pra-covnho pomeru v najbliom vplatnom termne urenom u zamestnvatea na v-platu mzdy, ak sa zamestnvate nedohodne so zamestnancom inak.

Poskytn zamestnancovi odchodn, ak mu naho vznikne nrok. Dtum poiada-nia o poskytnutie dchodku a vznik nroku na dchodok je zo strany zamestnancapotrebn preukza prslunmi dokladmi.


19/56

Miroslava Skikov 19

II. Dohody o prcach

vykonvanch mimopracovnho pomeru

Zamestnvate me na plnenie svojich loh alebo na zabezpeenie svojich potriebvnimone uzatvra s fyzickmi osobami dohody o prcach vykonvanch mimopracovnho pomeru: dohodu o vykonan prce ak ide o prcu, ktor je vymedzen vsledkom, dohodu o pracovnej innosti ak ide o prleitostn innos vymedzen druhom

prce, dohodu o brigdnickej prci tudentov ak ide o prleitostn innos vymedzen

druhom prce.

Povinnosti zamestnvatea:

utvra zamestnancom primeran pracovn podmienky zabezpeujce riadny a bez-pen vkon prce, najm poskytova potrebn zkladn prostriedky, materil, nra-die a osobn ochrann pracovn prostriedky,

oboznmi zamestnancov s prvnymi predpismi a ostatnmi predpismi vzahujcimisa na prcu nimi vykonvan, najm s predpismi na zaistenie bezpenosti a ochranyzdravia pri prci,

poskytn zamestnancom za vykonan prcu dohodnut odmenu a dodriava os-tatn dohodnut podmienky; nroky zamestnanca alebo in plnenia v jeho prospechnemono dohodn pre zamestnanca priaznivejie, ako s nroky a plnenia vyplva-

jce z pracovnho pomeru, vies evidenciu uzatvorench dohd o prcach vykonvanch mimo pracovnho po-

meru v porad, v akom boli uzatvoren, vies evidenciu pracovnho asu zamestnancov, ktor vykonvaj prcu na zklade

dohody o brigdnickej prci tudentov a dohody o pracovnej innosti tak, aby bol

zaznamenan zaiatok a koniec asovho seku, v ktorom zamestnanec vykonvalprcu, a vies evidenciu vykonanej prce u zamestnancov, ktor vykonvaj prcu nazklade dohody o vykonan prce tak, aby v jednotlivch doch bola zaznamenandka asovho seku, v ktorom sa prca vykonvala.

Upozornenie

Dohodu mus uzavrie zamestnvate so zamestnancom psomne. Nedodranie psomnej formym za nsledok jej neplatnos.


20/56


DOHODY Dohodao vykonan prceDohoda o pracovnej

innostiDohoda o brigdnickej

prci tudentov

Obsah pracovn loha odmena doba, v ktorej sa

m prca vykona dohodu monouzatvori najviac na 12mesiacov

rozsah prce

dohodnut prca odmena rozsah pracovnho

asu doba, na ktor sa

uzatvra dohodumono uzatvorinajviac na 12mesiacov

dohodnut prca odmena rozsah pracovnho

asu doba, na ktor sa

uzatvra dohodumono uzatvorinajviac na 12mesiacov

Rozsahprce/

pracovn as

350 hodnv kalendrnom roku

10 hodn tdenne(nie v priemere)

20 hodn tdenne(v priemere, najviac za12 mesiacov)

Splatnosodmeny

po dokonena odovzdan prce(as odmeny me byvyplaten po vykonanasti prce)

do konca kalendrnehomesiaca, ktor nasledujepo mesiaci, v ktorom saprca vykonala

do konca kalendrnehomesiaca, ktor nasledujepo mesiaci, v ktorom saprca vykonala

Evidencia evidencia dohd evidencia rozsahu

odpracovanho asu

(denn dka asovhoseku)

evidencia dohd evidencia pracovnho

asu (zaiatok

a koniec asovhoseku)

evidencia dohd evidencia pracovnho

asu (zaiatok

a koniec asovhoseku)

Skonenie vykonanma odovzdanm vsledkuprce

dohodou vpoveou bez

uvedenia dvodu(s 15-dennouvpovednou dobou)

okamitm skonenm(ako pri pracovnompomere)

dohodou vpoveou bez

uvedenia dvodu(s 15-dennouvpovednou dobou)

okamitm skonenm(ako pri pracovnompomere)

pecikum jedno vyhotoveniedohody je zamestnvatepovinn vydazamestnancovi

tatt tudenta neoddeliten sasdohody

me sa uzavrie ibaso tudentomdo 26 rokov veku

jedno vyhotoveniedohody jezamestnvatepovinn vydazamestnancovi


21/56

Miroslava Skikov 21


Zamestnvatelia uzatvraj so zamestnancami dohody o prcach vykonvanch mimo pracov-nho pomeru bez toho, aby si uvedomovali a dodriavali zkonn obmedzenie na uzatvraniedohd, a to monos uzatvra dohody iba vnimone. Vyuvaj prcu zamestnanca na dohoduaj v prpadoch, kedy uzatvorenie dohody nie je prpustn.

Prklad

Majite retaurcie, ktor m otvracie hodiny od 10:00 do 22:00 denne vrtane sobt a nedie,zamestnva jednho anka a jednho kuchra v pracovnom pomere (na pracovn zmluvu)a alch dvoch ankov a dvoch kuchrov na dohodu o vykonan prce. Zrove zamestnva

jednu upratovaku na dohodu o pracovnej innosti. Z dvodu potreby pokrytia prevdzkovho

asu retaurcie pravidelne men ankov a kuchrov zamestnanch na dohodu po odpracovanprpustnch 350 hodn. Pracovn as upratovaky je 1,5 hodiny denne, priom poas siedmichpracovnch dn prekro prpustn 10-hodinov tdenn rozsah pracovnho asu.

Inpektor prce uveden situciu vyhodnot ako poruenie podmienok ustanovench pre uza-tvranie dohd o prcach vykonvanch mimo pracovnho pomeru v tom, e ide o: poruenie podmienky vnimonosti uzatvrania dohd (tie s uzatvran pravidelne, bez za-

mestnancov na dohodu by zamestnvate nezabezpeil chod prevdzky), poruenie podmienky pre uzatvranie dohody o vykonan prce, e dohoda m by uzatvore-

n na prcu, ktor je vymedzen vsledkom (prca anka je v tomto prpade uren druhomprce, o je nezkonn),

poruenie podmienky pre uzatvranie dohody o pracovnej innosti, e dohoda m by uzatvo-ren na prleitostn innos vymedzen druhom prce (innos upratovaky, vzhadom napotrebu vyuvania tejto prce, je pravidelnou opakujcou sa innosou, ktorej potreba je prezamestnvatea rovnak poas celho kalendrneho roka),

poruenie rozsahu najvyieho prpustnho pracovnho asu urenho pre dohodu o pra-covnej innosti a zrove poruenie ustanoven o nepretritom odpoinku v tdni (rozsahpracovnho asu zamestnanca na dohodu o pracovnej innosti nie je prpustn priemerovaza urit obdobie, v tdni t. j. v siedmych po sebe nasledujcich doch, nesmie pracovnas prekroi 10 hodn tdenne; od 1.1.2013 sa aj na zamestnancov pracujcich na dohoduvzahuj ustanovenia o poskytovan nepretritho odpoinku v tdni).

Zamestnvatelia opomnaj svoje povinnosti, ktor maj voi zamestnancom vykon-vajcim prcu na zklade uzatvorench dohd o prcach vykonvanch mimo pracov-nho pomeru neoboznmia zamestnanca s predpismi na zaistenie BOZP, nevybaviaho pracovnmi prostriedkami, nradm a potrebnmi innmi osobnmi ochrannmipracovnmi prostriedkami.

Nie je dodriavan prpustn rozsah prce, resp. pracovnho asu ustanovenpre jednotliv typy dohd. Najastejie je rozsah prce (pracovn as) prekraovanu zamestnancov, ktor pracuj na zklade dohody o vykonan prce alebo na zklade

dohody o pracovnej innosti.


22/56


Odporanie

Pri uzatvran dohd o prcach vykonvanch mimo pracovnho pomeru repektova a dodria-va podmienky ustanoven Zkonnkom prce3.

Vychdzajc z vznamovho vkladu prvlastkov urujcich monos uzatvrania dohd, pod poj-mom vnimone je potrebn rozumie vznam: zriedkavo, obas, sporadicky, iba niekedy; a podpojmom prleitostn innos: innos, ktorej potreba je iba z asu na as, niekedy. Porozumenmtmto pojmom sa zamestnvatelia vyhn nezkonnmu uzatvraniu dohd, ktor v sasnostiuprednostuj pred uzatvranm pracovnch pomerov.

Pri rozhodovan o vobe formy pracovnoprvneho vzahu uprednostni pracovn pomer uzatvo-ren na krat pracovn as (napr. 5 hodn tdenne, 40 hodn mesane a pod.), pracovn pomerna dobu urit (napr. na 2 roky), resp. vyui delen pracovn miesto (kedy sa o jedno pracovnmiesto delia viacer zamestnanci v pracovnom pomere na krat pracovn as).

3 pozri najm 223 ods. 1 Zkonnka prce


23/56

Miroslava Skikov 23

III. Zkaz diskrimincie

Pred uzatvorenm pracovnej zmluvy zamestnvate me od fyzickej osoby, ktor sauchdza o prv zamestnanie,vyadova len informcie, ktor svisia s prcou, ktorm vykonva. Zamestnvate me od fyzickej osoby, ktor u bola zamestnvan,poadova predloenie pracovnho posudku a potvrdenia o zamestnan.Zamestnvate nesmie vyadova od fyzickej osoby informcie: o tehotenstve, o rodinnch pomeroch, o bezhonnosti s vnimkou, ak ide o prcu, pri ktorej sa poda osobitnho predpisu

vyaduje bezhonnos, alebo ak poiadavku bezhonnosti vyaduje povaha prce,ktor m fyzick osoba vykonva,

o politickej prslunosti, odborovej prslunosti a nboenskej prslunosti.

Zamestnvate je v pracovnoprvnych vzahoch povinn zaobchdza so zamestnan-cami v slade so zsadou rovnakho zaobchdzania ustanovenou pre oblas pracov-noprvnych vzahov osobitnm zkonom o rovnakom zaobchdzan v niektorch ob-lastiach a o ochrane pred diskriminciou a o zmene a doplnen niektorch zkonov(antidiskriminan zkon).V pracovnoprvnych vzahoch sa zakazuje diskrimincia zamestnancov z dvodu po-hlavia, manelskho stavu a rodinnho stavu, sexulnej orientcie, rasy, farby pleti, jazy-ka, veku, nepriaznivho zdravotnho stavu alebo zdravotnho postihnutia, genetickch

vlastnost, viery, nboenstva, politickho alebo inho zmania, odborovej innosti,nrodnho alebo socilneho pvodu, prslunosti k nrodnosti alebo etnickej skupine,majetku, rodu alebo inho postavenia.

Vkon prv a povinnost vyplvajcich z pracovnoprvnych vzahov mus by v slades dobrmi mravmi. Nikto nesmie tieto prva a povinnosti zneuva na kodu druhhoastnka pracovnoprvneho vzahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byna pracovisku v svislosti s vkonom pracovnoprvnych vzahov prenasledovan aniinak postihovan za to, e pod na inho zamestnanca alebo zamestnvatea sanos,alobu alebo nvrh na zaatie trestnho sthania.Zamestnvate nesmie bez vnych dvodov spovajcich v osobitnej povahe

innost zamestnvatea nara skromie zamestnanca na pracovisku a v spolonchpriestoroch zamestnvatea tm, e ho monitoruje, vykonva zznam telefonickchhovorov uskutoovanch technickmi pracovnmi zariadeniami zamestnvateaa kontroluje elektronick potu odoslan z pracovnej elektronickej adresy a doruenna tto adresu bez toho, aby ho na to vopred upozornil. Ak zamestnvate zavdzakontroln mechanizmus, je povinn prerokova so zstupcami zamestnancov rozsahkontroly, spsob jej uskutonenia, ako aj dobu jej trvania a informova zamestnancovo rozsahu kontroly, spsobe jej uskutonenia, ako aj o dobe jej trvania.

Pri nstupe do zamestnania je zamestnvate povinn zamestnanca oboznmi

s pracovnm poriadkom, s kolektvnou zmluvou a s prvnymi predpismi vzahujcimisa na prcu nm vykonvan, s prvnymi predpismi a ostatnmi predpismi na zaistenie


24/56


bezpenosti a ochrany zdravia pri prci, ktor mus zamestnanec pri svojej prcidodriava, a s ustanoveniami o zsade rovnakho zaobchdzania. Zamestnvate je tiepovinn pri nstupe do zamestnania oboznmi mladistvho zamestnanca, a v prpadefyzickej osoby vykonvajcej ahk prce aj jej zkonnho zstupcu, o monch rizikch

vykonvanej prce a o prijatch opatreniach tkajcich sa bezpenosti a ochrany zdraviapri prci.


V praxi s odhaovan prpady, kedy zamestnvate zneuije svoje prva a s jednm zamestnan-com alebo so skupinou zamestnancov zaobchdza rozdielne ako s ostatnmi zamestnancami.Uveden sa me tka napr. zabezpeovania stravovania (poskytovanie stravnch lstkov v ni-ej nominlnej hodnote), odmeovania za prcu (nepriznvanie najm variabilnej zloky mzdy,ak zamestnanec spa podmienky pre jej priznanie), pracovnho asu (nariaovanie nonch pra-

covnch zmien, nariaovanie prce nadas alebo prce vo sviatok) a in. Pri zavdzan modernch technolgi urench na kontrolu zamestnancov zamestnvatelia

opomnaj povinnos prerokova so zstupcami zamestnancov rozsah kontroly, spsob jejuskutonenia, ako aj dobu jej trvania a informova zamestnancov o rozsahu kontroly, spsobe

jej uskutonenia, ako aj o dobe jej trvania. Zamestnvatelia, bez oboznmenia zamestnancovo kontrolnom mechanizme, monitoruj elektronick potu zamestnancov, ich telefonick hovo-ry, naintaluj kamerov systm na pracoviskch a v priestoroch atn. Najm monitorovanieprezliekarn a socilnych zariaden je neprpustn.

Odporanie

Je potrebn uvaova o medziudskch vzahoch na pracovisku, ktor mu by v niektorch pr-padoch zdrojom stresu a nepriaznivch pracovnch podmienok pre vkon prce. Za tmto e-lom doplni intern normy, pracovn poriadok alebo kolektvnu zmluvu o ustanovenia deklaru-

jce vu zamestnvatea, aby na pracoviskch nedochdzalo k poruovaniu zsady rovnakhozaobchdzania. Pri prijman do zamestnania oboznmi novch zamestnancov so zsadami sprvania sa voi

kolegom a nadriadenm, ktor platia na pracovisku, a trva na ich dodriavan. Je vhodn vyda zkaz akejkovek z foriem diskrimincie platn pre vetkch zamestnancov

a pre tatutrneho zstupcu zamestnvatea.

Ak takto zkaz zamestnvate vyd, je potrebn preukzatene oboznmi s jeho obsahomvetkch zamestnancov a uri osoby zodpovedn za kontrolovanie jeho dodriavania.

V prpade, e sa na zamestnvatea obrti zamestnanec so sanosou v svislosti s poruenmzsady rovnakho zaobchdzania, zamestnvate m povinnos na sanos zamestnanca bezzbytonho odkladu odpoveda, vykona npravu, upusti od takho konania a odstrni jehonsledky, ktor mu spsobova vytvranie zastraujceho, nepriateskho, zahanbujce-ho, poniujceho alebo urajceho prostredia, ktorho nsledkom je zsah do slobody aleboudskej dstojnosti zamestnancov.


25/56

Miroslava Skikov 25

IV. Odmeovanie zamestnancov

Zamestnvate je povinn poskytova zamestnancovi za vykonan prcu mzdu. Mzdovpodmienky zamestnvate dohodne s prslunm odborovm orgnom v kolektvnejzmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.V mzdovch podmienkach zamestnvate dohodne najm formy odmeovaniazamestnancov, sumu zkladnej zloky mzdy a alie zloky plnen poskytovanch zaprcu a podmienky ich poskytovania. Zkladnou zlokou mzdy je zloka poskytovanpoda odpracovanho asu alebo dosiahnutho vkonu.Mzdov podmienky musia by dohodnut bez akejkovek diskrimincie poda pohlavia.eny a mui maj prvo na rovnak mzdu za rovnak prcu alebo za prcu rovnakejhodnoty. Za rovnak prcu alebo prcu rovnakej hodnoty sa povauje prca rovnakej

alebo porovnatenej zloitosti, zodpovednosti a namhavosti, ktor je vykonvanv rovnakch alebo porovnatench pracovnch podmienkach a pri dosahovan rovnakejalebo porovnatenej vkonnosti a vsledkov prce v pracovnom pomere u toho isthozamestnvatea.

Zamestnvate, u ktorho nie je odmeovanie zamestnancov dohodnut v kolektvnejzmluve, je povinn zamestnancovi poskytn mzdu najmenej v sume minimlnehomzdovho nroku urenho pre stupe nronosti prce prslunho pracovnho miesta.

Ak mzda zamestnanca v kalendrnom mesiaci nedosiahne sumu minimlneho

mzdovho nroku, zamestnvate poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielumedzi dosiahnutou mzdou a sumou minimlneho mzdovho nroku ustanovenho prestupe patriaci prslunmu pracovnmu miestu.Pracovn miesto je shrn pracovnch innost, ktor zamestnanec vykonva podadruhu prce dohodnutho v pracovnej zmluve. Zamestnvate je povinn priradikadmu pracovnmu miestu stupe v slade s charakteristikami stupov nronostipracovnch miest uvedenmi v prlohe . 1 Zkonnka prce poda najnronejejpracovnej innosti, ktorej vkon od zamestnanca vyaduje, v rmci druhu prcedohodnutho v pracovnej zmluve.Sadzba minimlneho mzdovho nroku pre prslun stupe je nsobkom hodinovejminimlnej mzdy alebo mesanej minimlnej mzdy (pri ustanovenom tdennom

pracovnom ase 40 hodn) a koeficienta minimlnej mzdy.

Stupe nronosti prce Koecient minimlnej mzdy

1 1,0

2 1,2

3 1,4

4 1,6

5 1,8

6 2,0


26/56


Mzda a mzdov zvhodnenia

Mzda za prcu nadas zamestnancovi patr za prcu nadas dosiahnut mzdaa mzdov zvhodnenie najmenej v sume 25 %jeho priemernho zrobku. Zamest-nancovi, ktor vykonva rizikov prce, patr za prcu nadas dosiahnut mzdaa mzdov zvhodnenia najmenej v sume 35 % jeho priemernho zrobku. Mzdovzvhodnenie sa neposkytne, ak sa zamestnvate so zamestnancom dohodne na er-pan nhradnho vona za prcu nadas.

Mzda a nhrada mzdy za sviatok za prcu vo sviatok zamestnancovi patr dosiah-nut mzda a mzdov zvhodnenie najmenej 50 % jeho priemernho zrobku. Aksa zamestnvate so zamestnancom dohodne na erpan nhradnho vona za prcu

vo sviatok, patr zamestnancovi za hodinu prce vo sviatok hodina nhradnho vona.V tom prpade mu mzdov zvhodnenie nepatr.

Zamestnancovi, ktor nepracoval preto, e sviatok pripadol na jeho obvykl pracov-

n de, patr nhrada mzdy v sume jeho priemernho zrobku, ak mu mzda ulapre sviatok. U zamestnanca, ktor je odmeovan mesanou mzdou, sa sviatok, kto-r pripadne na jeho obvykl pracovn de, povauje za odpracovan de, za ktormu patr mzda.

Mzdov zvhodnenie za non prcu zamestnancovi patr za non prcu popridosiahnutej mzde za kad hodinu nonej prce mzdov zvhodnenie najmenej 20 %minimlnej mzdy v eurch za hodinu poda osobitnho predpisu.

Mzdov kompenzcia za saen vkon prce patr zamestnancovi, ktor vykon-va prce zaraden do 3. alebo 4. kategrie a pouva na znenie zdravotnho rizikaosobn ochrann pracovn prostriedky a zamestnancovi vykonvajcemu pracovn

innosti v prostred, v ktorom psobia chemick faktory, karcinognne a mutagnnefaktory, biologick faktory, prach, fyziklne faktory (napr. hluk, vibrcie, ionizuj-ce iarenie). Za kad hodinu prce patr zamestnancovi popri dosiahnutej mzdemzdov kompenzcia za saen vkon prce najmenej 20 %minimlnej mzdy v eu-rch za hodinu poda osobitnho predpisu.

Splatnos mzdy a vplata mzdy

Splatnos mzdy mzda je splatn pozadu za mesan obdobie, a to najneskr dokonca nasledujceho kalendrneho mesiaca, ak sa v kolektvnej zmluve alebo

v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Upozornenie

Termn splatnosti mzdy je rozhodujcim pre potanie asu napr. pri okamitom skonen pra-covnho pomeru zo strany zamestnanca. V praxi niektor zamestnanci mylne potaj mesanlehotu na vznik dvodu pre okamit skonenie pracovnho pomeru, ktorm je nevyplateniemzdy do 15 dn po uplynut ich splatnosti, od vplatnho termnu.


27/56

Miroslava Skikov 27

Vplatn termn termn dohodnut v pracovnej zmluve alebo v kolektvnej zmluve,v ktorom sa zamestnancovi vyplca mzda.Zamestnvate je povinn pri vytovan mzdy vyda tzv. vplatn psku dokladobsahujci najm daje o jednotlivch zlokch mzdy, o jednotlivch plneniachposkytovanch v svislosti so zamestnanm, o stave tu konta pracovnho asu, ak

je zaveden konto pracovnho asu, o vykonanch zrkach zo mzdy a o celkovej ceneprce. Doklad sa poskytuje v psomnej forme, ak sa zamestnvate so zamestnancomnedohodn na jeho poskytovan elektronickmi prostriedkami.Zamestnvate je povinn, po vykonan zrok, poukza mzdu alebo jej as urenzamestnancom na nm uren et v banke, ak o to zamestnanec poiada alebo ak saso zamestnvateom dohodne. Mzdu na et mus zamestnvate poukza tak, abyuren suma mohla by pripsan na tento et najneskr v de uren na vplatu.


astm nedostatkom zisovanm pri vkone inpekcie prce je nepriradenie zodpovedajcehostupa nronosti prce a neposkytovanie mzdy najmenej v sume minimlneho mzdovho nro-ku urenho pre stupe nronosti prce prslunho pracovnho miesta. Zamestnvatelia, ktorporuuj prslun ustanovenia Zkonnka prce, zvyajne priradia pracovnmu miestu ni stu-pe nronosti prce, ako by tomuto miestu mal by priraden poda charakteristk uvedenchv prlohe . 1 Zkonnka prce. Nevhodn pridelenie stupa nronosti prce m za nsledoknevyplcanie mzdy v sprvnej vke.

Zvanm nedostatkom je nevyplatenie mzdy zamestnancovi. Takto konanie zamestnvateavystavuje zamestnanca neistote, ktor je neprpustn. Ak inpektori prce zistia, e zamestnan-covi nebola vyplaten mzda, oznamuj tto skutonos Policajnmu zboru. Nevyplatenie mzdy jepovaovan za trestn in.

Ak zamestnvate mzdu zamestnancovi vyplat neskr, ako by mal, t. j. a po termne splatnostimzdy, ktor je stanoven zo zkona do konca nasledujceho kalendrneho mesiaca, poruujetm Zkonnk prce. V prvom rade vak svojm konanm nara nann situciu zamestnanca,o me negatvne ovplyvni nielen jeho socilne istoty, ale aj jeho al vkon prce. Nedodra-nm termnu splatnosti mzdy sa zamestnvate vystavuje riziku, e zamestnanec s nm skon pra-covn pomer, o predstavuje alie nann nklady spojen s uspokojenm zkonnch nrokov

zamestnanca pri okamitom skonen pracovnho pomeru.

almi nedostatkami, s ktormi sa inpektori prce asto stretvaj v praxi, s nevyplateniemzdy vo vplatnom termne dohodnutom, resp. oznmenom zamestnancovi, a nevydanie tzv.vplatnch psok. Problematickm je najm preukazovanie vydania vplatnej psky zamestnan-covi. Kee Zkonnk prce zamestnvateovi explicitne neustanovuje povinnos preukzatenedorui zamestnancovi tento doklad, zamestnvatelia asto vydaj vplatn psky zamestnan-com bez psomnho potvrdenia ich prevzatia. V prpade pochybnost o tom, i vplatn pskuzamestnancovi vydali alebo nie, sa ocitn v dkaznej ndzi.


28/56


Odporanie

Poznanie charakteristk pracovnch miest tak, ako ich uvdza prloha . 1 Zkonnka prce, jepredpokladom sprvneho priradenia stupa a nsledne aj poznania minimlneho mzdovho n-roku zamestnanca. Minimlny mzdov nrok vyjadruje sumu nannch prostriedkov, pod ktornesmie klesn mzda zamestnanca, ktor odpracoval cel fond pracovnho asu. Je to akoby mi -nimlna mzda pre prcu uritej nronosti.

Prklad

Zamestnvate rozhodne, e pracovnmu miestu skladnka prirad prv stupe nronosti pr-ce. Jeho odvodnenie je, e najnronejou innosou zamestnanca, ktor na tomto pracovnommieste vykonva prcu, je manipulan innos. Poda jeho nzoru ide o denin znak pouka-

zujci na prslunos k prvmu stupu nronosti prce. Zamestnvate nepripa monospriradenia druhho stupa nronosti prce prci skladnka, o obhajuje neuzatvorenm dohodyo hmotnej zodpovednosti so zamestnancom. Rozhodujcou pre priradenie stupa nronostiprce nie je najastejie vykonvan innos, ale najnronejia innos. Tou je v prpade sklad-nka vedenie prslunch evidenci, zodpovednos za zveren hodnoty (aj ke tto nie je zaloenpsomnou dohodou; v prpade vzniku kody zamestnvate trv na jej nhrade prve od uvede-nho zamestnanca).

Upozornenie

Stupe nronosti prce sa neprideuje osobe zamestnanca, ktor prcu vykonva, ale pracovn-mu miestu vo veobecnosti.Odporanm pre zamestnvatea je vypracova zoznam pracovnch miest a tmto, s ohadomna najnronejiu innos, ktor od zamestnanca na tom-ktorom mieste poaduje, priradi stu-pe nronosti pracovnho miesta.

Preukzatene vydva vplatn psky zamestnancom, napr. podpisom preukazuj-cim prevzatie zamestnancom na osobitnom zozname, vyuitm elektronickho za-sielania vplatnch psok a uloenm odoslanej poty alebo inm spsobom, ktormbude mon aj s odstupom asu dokza, e zamestnancovi bola vplatn pska vy-

dan. Zrky zo mzdy vykonvan nad rmec zkonnch zrok4 me zamestnvate

zrealizova iba na zklade psomnej dohody o zrkach zo mzdy uzatvorenej so za-mestnancom. Pri vykonvan zrok zo mzdy sa zamestnancovi mus zachova sumaivotnho minima.

Zmluvn pokuty, ktor niektor zamestnvatelia uvdzaj v pracovnch zmlu-vch, mono zo mzdy zrazi iba na zklade psomnej dohody o zrkach, uzatvo-renej po vyslen a uznan kody spsobenej zamestnvateovi. Rmcov dohodao zmluvnej pokute, ktor je obsahom pracovnej zmluvy, sa nepovauje za dohoduo zrkach zo mzdy.

4 131 ods.1 a 2 Zkonnka prce


29/56

Miroslava Skikov 29

V. Pracovn as

Pracovn as je asov sek, v ktorom je zamestnanec k dispozcii zamestnvateovi,vykonva prcu a pln povinnosti v slade s pracovnou zmluvou.Na ely urenia rozsahu pracovnho asu a rozvrhnutia pracovnho asu je tdomsedem po sebe nasledujcich dn.Pracovn as zamestnanca je najviac 40 hodn tdenne.

Ustanoven tdennpracovn as(v hodinch tdenne)

Jednozmennprevdzka

Dvojzmennprevdzka

Trojzmennprevdzka

Nepretritprevdzka

Zamestnanec

nad 18 rokov

najviac 40 najviac 38 a najviac 37 a najviac 37 a

Zamestnanecnad 18 rokov(riziko chemickejkarcinogenitya ionizujceho iarenia)

najviac 33 a najviac 33 a najviac 33 a najviac 33 a

Mladistv nad 16 rokov najviac 30x najviac 30x najviac 30x najviac 30x

Mladistv

do 16 rokov

najviac 37a x

najviac 37a x

najviac 37a x

najviac 37a x

x Tento poet hodn nesmie presiahnu,aj ke pracuje pre viacerch zamestnvateov. Pracovn as

mladistvho zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodn presiahnu 8 hodn. Zamestnvate nesmie

zamestnva mladistvch zamestnancov prcou nadas, nonou prcou a nesmie im nariadi alebo

s nimi dohodn pracovn pohotovos. Vnimone mu mladistv zamestnanci star ako 16 rokov

vykonva non prcu nepresahujcu jednu hodinu, ak je to potrebn na ich vchovu na povolanie.

Non prca mladistvho zamestnanca mus bezprostredne nadvzova na jeho prcu pripadajcu

poda rozvrhu pracovnch zmien na denn as.

Rovnomern rozvrhnutie pracovnho asu pri rovnomernom rozvrhnut pracovnho

asu na jednotliv tdne rozdiel dky pracovnho asu pripadajci na jednotlivtdne nepresiahne tri hodiny a pracovn as v jednotlivch doch nepresiahne devhodn. Priemern tdenn pracovn as nesmie pritom v uritom obdob, najviactvortdovom, presahova hranicu pre ustanoven tdenn pracovn as.

Nerovnomern rozvrhnutie pracovnho asu ak povaha prce alebo podmienkyprevdzky nedovouj, aby sa pracovn as rozvrhol rovnomerne na jednotlivtdne, zamestnvate me po dohode so zstupcami zamestnancov alebo po dohodeso zamestnancom rozvrhn pracovn as nerovnomerne na jednotliv tdne.Priemern tdenn pracovn as nesmie pritom presiahnu v obdob najviac tyroch

mesiacov ustanoven tdenn pracovn as. Pracovn as v priebehu 24 hodn nesmiepresiahnu 12 hodn.


30/56


Konto pracovnho asu spsob nerovnomernho rozvrhnutia pracovnho asu, ktorzamestnvate me zavies len kolektvnou zmluvou alebo po dohode so zstupcamizamestnancov.Dohoda o zaveden konta pracovnho asu mus by psomn. Dohodunemono nahradi rozhodnutm zamestnvatea. Pri uplatovan konta pracovnhoasu me zamestnvate rozvrhn pracovn as tak, e v prpade vej potreby prcezamestnanec odpracuje viac hodn, ako je jeho ustanoven tdenn pracovn as (kladnet konta pracovnho asu), a v prpade menej potreby prce zamestnanec odpracujemenej hodn, ako je jeho ustanoven tdenn pracovn as alebo prcu nebude

vykonva vbec (zporn et konta pracovnho asu). Priemern tdenn pracovnas vrtane kladnho konta pracovnho asu a prce nadas nesmie presiahnu 48 hodn

v obdob najviac 12 mesiacov. Zamestnvate je povinn poskytn zamestnancovizkladn zloku mzdy, ktor zodpoved ustanovenmu tdennmu pracovnmu asuzamestnanca. Pri uplatovan konta pracovnho asu je zamestnvate povinn vieset konta pracovnho asu, na ktorom eviduje rozdiel medzi ustanovenm tdennm

pracovnm asom a skutone odpracovanm asom zamestnanca a rozdiel medziskutone poskytnutou zkladnou zlokou mzdy a zkladnou zlokou mzdy, na ktor bymal zamestnanec prvo za skutone odpracovan as.

Prestvky v prci zamestnvate je povinn poskytn zamestnancovi, ktorhopracovn zmena je dlhia ako es hodn, prestvku na odpoinok a jedenie v trvan30 mint. Mladistvmu zamestnancovi, ktorho pracovn zmena je dlhia ako 4 a hodiny, je zamestnvate povinn poskytn prestvku na odpoinok a jedenie v trvan30 mint. Ak ide o prce, ktor sa nemu prerui, mus sa zamestnancovi aj bezpreruenia prevdzky alebo prce zabezpei primeran as na odpoinok a jedenie.

Prestvky na odpoinok a jedenie sa neposkytuj na zaiatku a konci zmeny.Nepretrit denn odpoinok - zamestnvate je povinn rozvrhn pracovn as tak,aby zamestnanec mal medzi koncom jednej a zaiatkom druhej zmeny minimlnyodpoinok v trvan 12 po sebe nasledujcich hodn v priebehu 24 hodn a mladistvzamestnanec aspo 14 hodn v priebehu 24 hodn.5

Nepretrit odpoinok v tdni zamestnvate je povinn rozvrhn pracovn astak, aby zamestnanec mal raz za tde dva po sebe nasledujce dni nepretrithoodpoinku, ktor musia pripada na sobotu a nedeu alebo na nedeu a pondelok.6

Pracovn pohotovos ak zamestnvate v odvodnench prpadoch na zabezpeenie

nevyhnutnch loh nariadi zamestnancovi alebo sa s nm dohodne, aby sa mimo rmcarozvrhu pracovnch zmien a nad uren tdenn pracovn as vyplvajci z vopredurenho rozvrhnutia pracovnho asu zdriaval po uren as na dohodnutommieste a bol pripraven na vkon prce poda pracovnej zmluvy. as, poas ktorhosa zamestnanec zdriava na pracovisku a je pripraven na vkon prce, ale prcunevykonva, je neaktvna as pracovnej pohotovosti, ktor sa povauje za pracovnas. as, ke zamestnanec poas pracovnej pohotovosti vykonva prcu, je aktvna aspracovnej pohotovosti, ktor sa povauje za prcu nadas. Pracovn pohotovos mezamestnvate nariadi najviac v rozsahu osem hodn v tdni a najviac v rozsahu 100hodn v kalendrnom roku. Nad tento rozsah je pracovn pohotovos prpustn len po

dohode so zamestnancom.

5 odchlky od uvedenho pozri 92 Zkonnka prce

6 in poskytovanie pozri 93 Zkonnka prce


31/56

Miroslava Skikov 31

Prca nadas prca vykonvan zamestnancom na prkaz zamestnvatea alebos jeho shlasom nad uren tdenn pracovn as vyplvajci z vopred urenhorozvrhnutia pracovnho asu a vykonvan mimo rmca rozvrhu pracovnch zmien.V kalendrnom roku mono nariadi zamestnancovi prcu nadas v rozsahu najviac150 hodn. Zamestnanec me v kalendrnom roku vykona prcu nadas najviac

v rozsahu 400 hodn.Prcu nadas nemono nariadi (mono ju s nimi dohodn): zamestnancovi, ktor vykonva rizikov prce, zamestnancovi, ktor vykonva zdravotncke povolanie a ktor dovil vek 50 rokov, zamestnancovi s kratm pracovnm asom, tehotnej ene, ene alebo muovi trvale sa starajcemu o diea mladie ako tri roky,

osamelej ene alebo osamelmu muovi, ktor sa trvale staraj o diea mladie ako15 rokov.

Zakzan je prcou nadas zamestnva mladistvch.

Non prca prca vykonvan v ase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.

Zamestnanec pracujci v noci zamestnanec, ktor vykonva prce, ktor vyaduj,aby sa pravidelne vykonvali v noci v rozsahu najmenej troch hodn po sebenasledujcich, alebo pravdepodobne odpracuje v noci najmenej 500 hodn za rok.Zamestnvate je povinn zabezpei, aby sa zamestnanec pracujci v noci podrobil

posdeniu zdravotnej spsobilosti na prcu v noci pred zaradenm na non prcu,pravidelne poda potreby, najmenej raz za rok, kedykovek v priebehu zaradenia nanon prcu pre zdravotn poruchy vyvolan vkonom nonej prce, ak o to poiadatehotn ena, matka do konca deviateho mesiaca po prode a dojiaca ena. Nklady zaposdenie zdravotnej spsobilosti uhrdza zamestnvate poda osobitnho predpisu.Pracovisko, na ktorom sa pracuje v noci, je zamestnvate povinn vybavi prostriedkamina poskytnutie prvej pomoci vrtane zabezpeenia prostriedkov umoujcich privolarchlu lekrsku pomoc.

Evidencia zamestnvate je povinnvies evidenciu pracovnho asu, prce nadas,nonej prce, aktvnej asti a neaktvnej asti pracovnej pohotovosti zamestnanca

tak, aby bol zaznamenan zaiatok a koniec asovho seku, v ktorom zamestnanecvykonval prcu alebo mal nariaden alebo dohodnut pracovn pohotovos.


Inpektori prce odhauj nedostatky v nerovnomernom rozvrhovan pracovnho asu, najmv prpadoch, kedy zamestnvatelia od zamestnancov vyaduj vkon prce dlh ako 12 hodnv rmci jednej pracovnej zmeny. Vkon prce v rozsahu 24 hodn je neprpustn aj napriek tomu,e sa na om zmluvn strany dohodli. Dlh vkon prce m za nsledok aj poruenie ustanove -

n o nroku zamestnanca na nepretrit denn odpoinok v tdni. Najastejm nedostatkom,ktor je zisovan v oblasti pracovnho asu, je nevedenie evidencie pracovnho asu, prce nad-


32/56


as, pohotovosti zamestnanca, resp. jej vedenie takm spsobom, ktor nezaznamenva zaiatok

a koniec asovho seku, v ktorom zamestnanec prcu vykonval (tzv. osmiky alebo iarky evi-

dujce prtomnos zamestnanca v prci).

Upozornenie

Zkonnk prce zamestnvateovi uklad povinnosvies evidenciu pracovnho asu zamest-nanca. Ak zamestnvate umon zamestnancovi prs na pracovisko skr, ako zana jeho pra-covn zmena a ods z neho s istm asovm odstupom po skonen pracovnej zmeny, nemonoevidenciu dochdzky povaova za evidenciu pracovnho asu. V prpadoch, kedy zamestnaneczotrvva na pracovisku dlhie, ako je uren as pracovnej zmeny bez nariadenia zamestnvateaalebo bez jeho shlasu s prcou nadas a ak zamestnanec svojvone vykonva prcu nad rozsahurenej pracovnej zmeny, nepovauje sa tento vkon prce za prcu nadas.

Odporanie

Dleit je pre zamestnvatea spoluprca so zstupcami zamestnancov pri rozvrhovan pracov-nho asu najm vo forme spolurozhodovania tam, kde to Zkonnk prce ustanovuje ako pod-mienku pre zavedenie prslunej formy rozvrhovania pracovnho asu.

Upozornenie

Zavedenie nerovnomerne rozvrhnutho pracovnho asu je mon po dohode so zstupcami za-mestnancov, ak u zamestnvatea psobia. Aj ke zkon neustanovuje psomn formu dohody,

je vhodn dohodu uzavrie psomne, aby bola v prpade neskorej potreby preukzaten.Ak zstupcovia zamestnancov u zamestnvatea nepsobia, me sa zamestnvate dohodnpriamo so zamestnancami. Jeho jednostrann rozhodnutie je neprpustn. Dohoda so zamest-nancami me by obsahom pracovnej zmluvy.Ak nie je dohoda so zamestnancom vyhotoven v psomnej forme a ak zamestnanec prcu v ne-rovnomerne rozvrhnutom pracovnom ase vykonva bez toho, aby preukzatene prejavil nes-hlas s jej vkonom, had sa na to tak, e dohoda o nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom asebola uzatvoren.

Prcu nadas, ktor zamestnanec vykonva nad rmec rozvrhu pracovnch zmien,me zamestnvate nariadi iba v rozsahu 150 hodn v kalendrnom roku, alch

250 hodn vkonu prce nadas me so zamestnancom dohodn. Zrove treba re-pektova ochranu niektorch skupn zamestnancov, ktorm prcu nadas nemononariadi. Zakzan je nariadi vkon prce nadas mladistvmu zamestnancovi.

Vies evidenciu pracovnho asu priamo na prevdzke, kde zamestnanec prcu vy-konva. Pokia ide o pracovisko, ktor sa nachdza mimo sdla zamestnvatea, je

vhodn poveri vedenm evidencie pracovnho asu vedceho zamestnanca, ktorbude zodpoveda za kontrolu dodriavania pracovnho asu a aj za vedenie eviden-cie pracovnho asu.

Evidenciu pracovnho asu vies tak, aby z nej bolo mon uri, od kedy do kedyzamestnanec vykonval prcu, od kedy do kedy vykonval prcu nadas (nariaden

alebo dohodnut), od kedy do kedy mal pracovn pohotovos (nariaden alebo do-hodnut).


33/56

Miroslava Skikov 33

VI. Dovolenka

Zkonnk prce rozliuje nasledujce druhy dovolenky:Dovolenka za kalendrny rok zamestnanec, ktor poas nepretritho trvaniapracovnho pomeru k tomu istmu zamestnvateovi vykonval u neho prcu aspo60 dn v kalendrnom roku, m nrok na dovolenku za kalendrny rok, prpadne na jejpomern as, ak pracovn pomer netrval nepretrite poas celho kalendrneho roka.Za odpracovan de sa povauje de, v ktorom zamestnanec odpracoval prevan assvojej zmeny.Zkladn vmera dovolenky je: najmenej tyri tdne, dovolenka zamestnanca, ktor do konca prslunho kalendrneho roka dovi

najmenej 33 rokov veku, je najmenej p tdov, dovolenka riaditea koly, riaditea kolskho vchovno-vzdelvacieho zariadenia,

riaditea pecilneho vchovnho zariadenia a ich zstupcov, uitea, pedagogick-ho asistenta, majstra odbornej vchovy a vychovvatea je najmenej osem tdov

v kalendrnom roku.

Dovolenka za odpracovan dni zamestnancovi, ktormu nevznikol nrokna dovolenku za kalendrny rok ani na jej pomern as, pretoe nevykonval

v kalendrnom roku u toho istho zamestnvatea prcu aspo 60 dn, patr dovolenkaza odpracovan dni v dke jednej dvanstiny dovolenky za kalendrny rok za kadch

21 odpracovanch dn v prslunom kalendrnom roku.Dodatkov dovolenka zamestnanec, ktor pracuje po cel kalendrny rok pod zemoupri abe nerastov alebo pri razen tunelov a tln, a zamestnanec, ktor vykonva prcezvl ak alebo zdraviu kodliv, m nrok na dodatkov dovolenku v dke jednhotda. Ak zamestnanec za tchto podmienok pracuje len as kalendrneho roka, patrmu za kadch 21 takto odpracovanch dn jedna dvanstina dodatkovej dovolenky.7Zanevyerpan dodatkov dovolenku nemono poskytn nhradu mzdy; tto dovolenkasa mus vyerpa, a to prednostne.

Krtenie dovolenky - zamestnancovi, ktor splnil podmienku odpracovania aspo

60 dn v kalendrnom roku, za ktor sa dovolenka poskytuje, me zamestnvatekrti dovolenku za prvch 100 zamekanch pracovnch dn o jednu dvanstinua za kadch alch 21 zamekanch pracovnch dn rovnako o jednu dvanstinu, ak

v tomto kalendrnom roku nepracoval.8Za kad neospravedlnene zamekan zmenu(pracovn de) me zamestnvate krti zamestnancovi dovolenku o jeden a dva dni.Neospravedlnen zamekania kratch ast jednotlivch zmien sa staj.

erpanie dovolenky uruje zamestnvate po prerokovan so zamestnancom poda plnudovoleniek urenho s predchdzajcim shlasom zstupcov zamestnancov tak, aby sizamestnanec mohol dovolenku vyerpa spravidla vcelku a do konca kalendrneho roka.

Pri urovan dovolenky je potrebn prihliada na lohy zamestnvatea a na oprvnen

7 zvl ak alebo zdraviu kodliv podmienky pozri 106 Zkonnka prce

8 dvody, pre ktor zamestnanec nepracoval pozri 109 ods. 1 Zkonnka prce


34/56


zujmy zamestnanca. Zamestnvate je povinn uri zamestnancovi erpanie aspotyroch tdov dovolenky v kalendrnom roku, ak m na ne nrok a ak ureniuerpania dovolenky nebrnia prekky v prci na strane zamestnanca.

Ak sa poskytuje dovolenka v niekokch astiach, mus by aspo jedna as najmenejdva tdne, ak sa zamestnanec so zamestnvateom nedohodne inak. erpaniedovolenky je zamestnvate povinn oznmi zamestnancovi aspo 14 dn vopred. Totoobdobie me by vnimone skrten so shlasom zamestnanca.Ak si zamestnanec neme vyerpa dovolenku v kalendrnom roku preto, e zamest-nvate neur jej erpanie, alebo pre prekky v prci na strane zamestnanca, zamest-nvate je povinn poskytn zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skonila najneskrdo konca nasledujceho kalendrneho roka. Ak zamestnvate neur zamestnancovierpanie dovolenky najneskr do 30. jna nasledujceho kalendrneho roka tak, aby za-mestnanec vyerpal dovolenku do konca tohto kalendrneho roka, erpanie dovolenky

si me uri zamestnanec. Toto erpanie dovolenky je zamestnanec povinn oznmizamestnvateovi psomne, najmenej 30 dn vopred; uveden lehota me by so shla-som zamestnvatea skrten.Zamestnancovi patr za vyerpan dovolenku nhrada mzdy v sume jeho priemernhozrobku. Za as dovolenky, ktor presahuje tyri tdne zkladnej vmery dovolenky,ktor zamestnanec nemohol vyerpa ani do konca nasledujceho kalendrneho roka,patr zamestnancovi nhrada mzdy v sume jeho priemernho zrobku. Za nevyerpantyri tdne zkladnej vmery dovolenky neme by zamestnancovi vyplatennhrada mzdy, s vnimkou, ak si tto dovolenku nemohol vyerpa z dvodu skoneniapracovnho pomeru.


Inpektormi prce je zisovan, e zamestnvate neur erpanie aspo 4 tdov dovolenkyv kalendrnom roku zamestnancovi, ktorho pracovn pomer trval poas celho roka. Pritomnie je podstatn, i zamestnanec erp dovolenku, na ktor mu vznikol nrok v minulom kalen-drnom roku alebo v tomto kalendrnom roku. Dovolenka m by poskytnut zamestnancovi zaelom oddychu a regenercie jeho pracovnch sl najmenej v zkonom stanovenom rozsahu 4tdov.

Zamestnvatelia si asto neuvedomuj povinnos vypracova pln dovoleniek, poda ktorho

by mali nsledne postupova pri urovan erpania dovolenky. Odchlky od plnu dovoleniek sprpustn, najm v prpadoch, e zamestnvate ur erpanie dovolenky na zklade iadosti za-mestnanca.

Rada

Pln dovolenky je zamestnvate povinn vypracova s predchdzajcim shlasom zstupcovzamestnancov. Ak tto u zamestnvatea nepsobia, nie je vylen vypracova pln dovoleniekna zklade jednostrannho rozhodnutia zamestnvatea. V takomto prpade odporame plndovoleniek vyhotovi tak, aby si zamestnanec mohol vyerpa dovolenku spravidla vcelku a do

konca kalendrneho roka. Netreba zabda na oboznmenie zamestnanca s vypracovanm pl-

nom dovoleniek.


35/56

Miroslava Skikov 35

alm nedostatkom, ktor inpektori prce odhauj, je nariaovanie erpania dovolenkybez dodrania urenej 14-dovej lehoty na jej oznmenie. Uveden sa vyskytuje najastej-ie u zamestnvateov, ktor konia so zamestnancom pracovn pomer vpoveou a v zujmeuprednostnenia vyerpania nroku na dovolenku pred jeho preplatenm nariadia zamestnan-covi erpanie dovolenky bez dodrania stanovenej lehoty na jej oznmenie.

V praxi sa inpektori prce stretvaj aj s nedostatkom, ktorm je neposkytnutie nhrady mzdyza nevyerpan dovolenku pri skonen pracovnho pomeru. Skonenie pracovnho pomeru je

jedinm dvodom na poskytnutie nhrady mzdy za nevyerpan dovolenku, najm za jej zkladnas, za ktor by poas trvania pracovnho pomeru nemohla by nhrada mzdy poskytnut.

Odporanie

Kadorone vypracova pln dovoleniek. Nezabudn na komunikciu so zstupcami zamestnan-cov, je potrebn ich shlas s plnom dovoleniek.

Pri urovan erpania mus zamestnvate prihliada na oprvnen zujmy zamestnanca. To zna-men, e ak zamestnanec poiada o urenie erpania dovolenky aj mimo plnu dovoleniek, za-mestnvate mu vyhovie, ak tomu nebrnia prevdzkov dvody.

Zamestnvate nesmie uri erpanie dovolenky na obdobie, ke je zamestnanec uznan za do-asne prceneschopnho pre chorobu alebo raz, a na obdobie, poas ktorho je zamestnanky -a na materskej dovolenke alebo zamestnankya a zamestnanec na rodiovskej dovolenke. Po-kia je zamestnanec uznan za doasne prceneschopnho poas erpania dovolenky, erpaniedovolenky sa mu preru.Dovolenka sa preruuje aj pre prekku v prci na strane zamestnanca, okrem prpadov, e nade prekky v prci zamestnanec o dovolenku poiada. V zujme preukzatenosti iadosti za-mestnanca o urenie erpania dovolenky je potrebn, aby tto bola vyhotoven spsobom u za -mestnvatea obvyklm a v psomnej forme.

V prpadoch, e si zamestnanec ani do konca nasledujceho kalendrneho roka nemohol vyer-pa as dovolenky, ktor presahuje tyri tdne zkladnej vmery dovolenky, patr mu nhradamzdy v sume jeho priemernho zrobku.

Prklad

Zamestnvate uril v roku 2012 zamestnancovi stariemu ako 33 rokov (t. j. s nrokom nadovolenku za kalendrny rok 5 tdov) erpanie dovolenky v rozsahu 4 tdov (vyerpal si1 tde dovolenku z roku 2011 a 3 tdne dovolenku z roku 2012). V nasledujcom roku, v obdobod janura do 10. augusta 2013 zamestnanec dovolenku neerpal, pretoe mu jej erpaniezamestnvate neuril. 11. augusta 2013 bol zamestnanec uznan za doasne prceneschopnho.Doasn prceneschopnos zamestnanca vak bola dlhodob a trvala do 31. decembra 2013.Zamestnanec bol schopn prce od 1. janura 2014. V januri 2014 m voi tomuto zamestnancovizamestnvate povinnos poskytn mu po skonen doasnej prceneschopnosti dovolenku,ktor si nemohol vyerpa. Zamestnvate v tomto prpade postupoval tak, e zamestnancoviuril erpanie dovolenky v rozsahu 1 tda (nrok z roku 2012) a za al tde nevyerpanej

dovolenky (5. tde z nroku z roku 2012) poskytol zamestnancovi nhradu mzdy za nevyerpandovolenku vo vplatnom termne za janur 2014.


36/56


V praxi sa problematickou oblasou jav urovanie nroku na dovolenku zamest-nanca s nerovnomerne rozvrhnutm pracovnm asom. Tmto zamestnancom mzamestnvate uri erpanie tokch pracovnch dn, koko ich na jeho dovolenkupripad v celoronom priemere.

Rada

U zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutm pracovnm asom je potrebn zisti priemernpoet pracovnch dn pripadajcich v kalendrnom roku (poda rozvrhu pracovnch zmien) na

jeden tde. Tento poet sa vynsob potom tdov nroku zamestnanca na dovolenku a v-sledkom je celkov poet pracovnch dn, na ktor m zamestnanec nrok.

Na vpoet je mon poui vzorce:

X : Y = Z Z . V = N

X = poet pracovnch zmien za rok poda rozvrhu pracovnch zmienY = poet tdov v kalendrnom rokuZ = priemern poet pracovnch dn v jednom tdniV = vmera dovolenky (uren potom tdov)N = nrok zamestnanca uren potom dn v kalendrnom roku

Dovolenku erp zamestnanec na dni, v ktorch m poda rozvrhu pracovnch zmien vykonvaprcu. Nhradu mzdy za dovolenku zamestnvate poskytuje za tak poet hodn, v akom urtrvanie pracovnej zmeny. Zamestnancovi, ktor vykonva prcu v rmci pracovnej zmeny v roz-sahu 11,5 hodiny, patr nhrada za de dovolenky v sume zodpovedajcej nsobku potu hodna priemernho hodinovho zrobku zamestnanca.

V prpade, e zamestnanec m uren zmenu v trvan 5 hodn, zamestnvate mu poskytne jedende dovolenky a za tento de mu rovnako patr nhrada mzdy v sume nsobku potu hodna priemernho hodinovho zrobku zamestnanca.


37/56

Miroslava Skikov 37

VII. Prekky v prci

Zkonnk prce rozliuje najm: prekky z dvodov veobecnho zujmu, prekku z dvodu dobrovonckej innosti, dleit osobn prekky v prci, prekky na strane zamestnvatea.

Prekky z dvodov veobecnho zujmu zamestnvate poskytuje pracovn vonona nevyhnutne potrebn as na vkon verejnch funkci, obianskych povinnost9a inch konov vo veobecnom zujme10, ak tto innos nemono vykona mimopracovnho asu. Pracovn vono poskytne zamestnvate bez nhrady mzdy, ak

tento zkon, osobitn predpis alebo kolektvna zmluva neustanovuje inak alebo ak sazamestnvate so zamestnancom nedohodne inak.Zamestnvate poskytne zamestnancovi pracovn vono na nevyhnutne potrebnas s nhradou mzdy v sume jeho priemernho zrobku na as na rekondinchpobytoch, na povinnch lekrskych prehliadkach a na as zstupcov zamestnancovna vzdelvan.

Zamestnvate alej poskytne zamestnancovi pracovn vono s nhradou mzdy v sumejeho priemernho zrobku na as na darovan krvi, aferze a darovan alchbiologickch materilov. Pracovn vono patr na nevyhnutne potrebn as, a to za as

cesty na odber a sp a za as na zotavenie po odbere, pokia tieto skutonosti zasahujdo pracovnho asu zamestnanca. Poda charakteru odberu a zdravotnho stavu darcume lekr uri, e as potrebn na jeho zotavenie sa predluje, najviac po dobuzasahujcu do pracovnho asu v rmci 96 hodn od nstupu cesty na odber. Ak nedjdek odberu, poskytne sa pracovn vono s nhradou mzdy v sume jeho priemernhozrobku len za preukzan nevyhnutne potrebn as neprtomnosti v prci.

Prekka z dvodu dobrovonckej innosti zamestnvate me zamestnancovina zklade jeho iadosti poskytn pracovn vono na vkon innosti vykonvanej nazklade zmluvy o dobrovonckej innosti poda osobitnho predpisu v pracovnomase; za as pracovnho vona mzda ani nhrada mzdy zamestnancovi nepatr.

Dleit osobn prekky v prci - zamestnvate ospravedln neprtomnoszamestnanca v prci za as jeho doasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu aleboraz, poas materskej dovolenky a rodiovskej dovolenky ( 166), karantny, oetrovaniachorho lena rodiny a za istch podmienok aj poas starostlivosti o diea mladie ako10 rokov11. Za tento as nepatr zamestnancovi nhrada mzdy, ak osobitn predpisneustanovuje inak.

9 obianska povinnos pozri 137 ods. 4 Zkonnka prce

10 in kon vo veobecnom zujme pozri 137 ods. 5 Zkonnka prce11 Ak ide o diea mladie ako 10 rokov, ktor neme by z vnych dvodov v starostlivosti detskho vchovnho za-

riadenia alebo koly, v ktorch starostlivosti diea inak je, alebo ak osoba, ktor sa inak star o diea, ochorela alebo

sa jej nariadila karantna (karantnne opatrenie), prpadne sa podrobila vyetreniu alebo oetreniu v zdravotnckom

zariaden, ktor nebolo mon zabezpei mimo pracovnho asu zamestnanca.


38/56


Zamestnvate je povinn poskytn zamestnancovi pracovn vono z tchto dvodov: vyetrenie alebo oetrenie zamestnanca v zdravotnckom zariaden, narodenie dieaa zamestnancovi, sprevdzanie rodinnho prslunka do zdravotnckeho zariadenia na vyetrenie ale-

bo oetrenie pri nhlom ochoren alebo raze a na vopred uren vyetrenie, oetre-nie alebo lieenie alebo sprevdzanie zdravotne postihnutho dieaa do zariadeniasocilnej starostlivosti alebo pecilnej koly,

mrtie rodinnho prslunka, svadba, znemonenie cesty do zamestnania z poveternostnch dvodov individulnym do-

pravnm prostriedkom, ktor pouva zamestnanec so zdravotnm postihnutm, nepredvdan preruenie premvky alebo mekanie pravidelnej verejnej dopravy, presahovanie zamestnanca, ktor m vlastn bytov zariadenie, vyhadanie novho miesta pred skonenm pracovnho pomeru.

Rozsah poskytnutho pracovnho vona a nrok na nhradu mzdy pre uveden dvodypracovnho vona ustanovuje 141 ods. 2 Zkonnka prce.Zamestnvate me uri, e ak pracovn pomer zamestnanca vznikol v priebehukalendrneho roka, pracovn vono s nhradou mzdy z dvodov vyetrenia alebooetrenia zamestnanca v zdravotnckom zariaden a sprevdzania rodinnho prslunkado zdravotnckeho zariadenia na vyetrenie alebo oetrenie sa poskytne v rozsahunajmenej jednej tretiny nroku za kalendrny rok za kad zaat tretinu kalendrnehoroka trvania pracovnho pomeru.

Prekky na strane zamestnvatea ak zamestnanec neme vykonva prcu pre: prechodn nedostatok spsoben poruchou na strojovom zariaden, v dodvke suro-vn alebo pohonnej sily, chybnmi pracovnmi podkladmi alebo inmi podobnmiprevdzkovmi prinami (prestoj) a nebol po dohode preraden na in prcu, patrmu nhrada mzdy v sume jeho priemernho zrobku,

nepriazniv poveternostn vplyvy, poskytne mu zamestnvate nhradu mzdy naj-menej 50 % jeho priemernho zrobku,

in prekky na strane zamestnvatea, ako s vyie uveden, zamestnvate mu po-skytne nhradu mzdy v sume jeho priemernho zrobku.

Ak zamestnvate vymedzil v psomnej dohode so zstupcami zamestnancov vne

prevdzkov dvody, pre ktor zamestnvate neme zamestnancovi prideova prcu,ide o prekku v prci na strane zamestnvatea, pri ktorej patr zamestnancovi nhradamzdy v sume urenej dohodou najmenej 60 % jeho priemernho zrobku. Dohodu sozstupcami zamestnancov nemono nahradi rozhodnutm zamestnvatea.Ak je prekka v prci zamestnancovi vopred znma, je povinn vas poiadazamestnvatea o poskytnutie pracovnho vona. Inak je zamestnanec povinn upovedomizamestnvatea o prekke v prci a o jej predpokladanom trvan bez zbytonho odkladu.Prekku v prci a jej trvanie je zamestnanec povinn zamestnvateovi preukza. Prslunzariadenie je povinn potvrdi mu doklad o existencii prekky v prci a o jej trvan.Ak m zamestnanec nrok na pracovn vono bez nhrady mzdy, zamestnvate

je povinn mu umoni odpracovanie zamekanho asu, ak tomu nebrnia vneprevdzkov dvody.


39/56

Miroslava Skikov 39


Problematickou oblasou, v ktorej si asto iadaj poradenstvo ako zamestnanci, tak aj zamestn-vatelia, sa jav poskytovanie pracovnho vona z dvodu vyetrenia alebo oetrenia zamestnancav zdravotnckom zariaden, najm ak ide o pracovn vono, ktor lekr ozna ako celodenn.V tom prpade niektor zamestnvatelia vhaj, i uzna takho potvrdenie od lekra. Pochybnos-ti maj v prpadoch, kedy zamestnanec absolvoval oetrenie alebo vyetrenie v dopoludajchhodinch a nsledne nenastpil na popoludajiu pracovn zmenu alebo na non pracovnzmenu.

Tm, e Zkonnk prce uvdza formulciu, e zamestnvate je povinn poskytn zamestnan-covi pracovn vono z dvodu vyetrenia alebo oetrenia zamestnanca v zdravotnckom zariade-n, maj niektor zamestnvatelia tendenciu gramaticky vyklada prslun ustanovenie zkona.Ustanovenia zkona maj by vykladan s ohadom na el, ktor sleduj a v slade so zdravm

rozumom.

Zamestnanec je povinn preukza existenciu a as trvania prekky v prci psomnm potvr-denm lekra zdravotnckeho zariadenia. Urenie rozsahu vyetrenia a oetrenia (s prpadnminsledkami, na doznenie ktorch je potrebn ist as predpokladan lekrom) je v kompetenciiprslunho lekra. Popri skutonej dobe vyetrenia alebo oetrenia zamestnanca sa do doby tr-vania tejto prekky v prci zapotava aj akanie pred vyetrenm a oetrenm a cesta nevyhnut-n na prepravu zamestnanca do zdravotnckeho zariadenia a sp. Bez zapotania tchto asovby nebol splnen el, ktor zkon sleduje, ak stanovuje ospravedlnenie tejto prekky v prci.alm zisovanm nedostatkom je neposkytovanie nhrady mzdy pri prekke v prci na stranezamestnvatea v sume priemernho zrobku zamestnanca. Ide najm o prpady, ke u zamest-nvatea nepsobia zstupcovia zamestnancov, a zamestnvate aj napriek tomu, e nem prvorozhodn o niej nhrade mzdy (pre vne prevdzkov dvody), tak rozhodne a zamestnan-com poskytuje nhradu mzdy v sume 60 % priemernho zrobku zamestnancov. Ak u zamestn -vatea nepsobia zstupcovia zamestnancov, zkon zamestnvateovi vslovne vyluuje monosrozhodn o sume urenej na nhradu mzdy.

Odporanie

Je vhodn upravi poskytovanie pracovnho vona (napr. s ohadom na uznvanie dky trvania

prekky v prci pri oetren alebo vyetren zamestnanca v zdravotnckom zariaden) v pracov-nom poriadku, resp. v kolektvnej zmluve. To predpoklad komunikciu so zstupcami zamest-nancov v tejto veci, uzatvorenie dohody s nimi a informovanie zamestnancov o existujcich do-hodch upravujcich poskytovanie pracovnho vona.

Akceptova potvrdenia od lekrov preukazujce oetrenie alebo vyetrenie v zdravotnckom za-riaden aj v rozsahu cesty do zdravotnckeho zariadenia, doby akania a cesty sp.

S ohadom na bezpenos zamestnanca pri prci a ochranu jeho zdravia, ale aj na ochranu zdraviajeho spolupracovnkov zvi, i bude zamestnancovi nariaden pracovn zmena bezprostrednenadvzujca na niekokohodinov akanie a oetrenie alebo vyetrenie zamestnanca v zdravot-

nckom zariaden. Uveden je potrebn zohadni najm pri nariaden nonej zmeny, na ktornastpi zamestnanec bez predchdzajceho dostatonho oddychu.


40/56


Pokia je za istch okolnost problematick uznanie potvrdenia lekra o absolvovanoetrenia alebo vyetrenia zamestnancom, me zamestnvate vyui svoje oprvneniekontrolova zamestnanca. V prpade pochybnost o asti zamestnanca na lekrskomoetren alebo vyetren je mon iada odvodnenie potreby a asu trvania prekky

v prci od zamestnanca (za sasnho zachovania ochrany osobnch dajov).Me preveri as zamestnanca na oetren alebo vyetren priamo u lekra, resp.nsledne me vyui prvo na informcie a oslovi zdravotn poisovu zamestnancas poiadavkou potvrdenia vkonu zdravotnej starostlivosti, ktor bol realizovanzamestnancovi zo strany oetrujceho lekra, ktor vydal zamestnancovi potvrdenie.

Upozornenie

Neprideovanie prce zamestnancovi poas vpovednej doby v prpadoch, ak ide o skonenie

pracovnho pomeru zamestnanca vpoveou z dvodov organizanch zmien (napr. zrueniapracovnho miesta zamestnanca), sa povauje za prekku v prci na strane zamestnvatea, po-as trvania ktorej zamestnanec nem povinnos zotrvva na pracovisku a m nrok na nhradumzdy v sume jeho priemernho zrobku.12

12 Zbierka stanovsk Najvyieho sdu a rozhodnut sdov Slovenskej republiky rozhodnutie . 28/2011. V predmetnom

rozhodnut bol vysloven nzor, e ak po odvolan zamestnanca z funkcie nebola s nm dohodnut in prca, ktor bybol zamestnvate povinn prideova odvolanmu zamestnancovi, nastva stav, v ktorom chba dohodnut druh pr -

ce ako jeden zo zkladnch prvkov pracovnho pomeru; uveden stav treba povaova za prekku v prci na strane

zamestnvatea v zmysle 142 ods. 3 zkona Zkonnka prce. Za existencie tejto prekky v prci nem zamestnanec

povinnos dostavova sa na pracovisko a zotrvva na om po cel pracovn as.


41/56

Miroslava Skikov 41

VIII. Zabezpeenie stravovania

Zamestnvate je povinn zabezpeova zamestnancom vo vetkch zmenchstravovanie zodpovedajce zsadm sprvnej vivy priamo na pracoviskch alebo

v ich blzkosti. Tto povinnos nem voi zamestnancom vyslanm na pracovn cestu,s vnimkou zamestnancov vyslanch na pracovn cestu, ktor na svojom pravidelnompracovisku odpracovali viac ako tyri hodiny.

Zamestnvate zabezpeuje stravovanie najm poskytovanm jednho teplho hlavnhojedla vrtane vhodnho npoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny: vo vlastnom stravovacom zariaden, v stravovacom zariaden inho zamestnvatea alebo zabezpe stravovanie pre svojich zamestnancov prostrednctvom prvnickej osoby

alebo fyzickej osoby, ktor m oprvnenie sprostredkova stravovacie sluby, ak ichsprostredkuje u prvnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktor m oprvnenie posky-tova stravovacie sluby (hodnota stravovacej poukky mus predstavova najmenej75 % stravnho poskytovanho pri pracovnej ceste v trvan 5 a 12 hodn poda oso-bitnho predpisu13).

Nrok na poskytnutie stravy m zamestnanec, ktor v rmci pracovnej zmeny vykonvaprcu viac ako tyri hodiny. Ak pracovn zmena trv viac ako 11 hodn, zamestnvateme zabezpei poskytnutie alieho teplho hlavnho jedla.

Zamestnvate prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac vakna kad jedlo do sumy 55 % stravnho poskytovanho pri pracovnej ceste v trvan 5 a12 hodn poda osobitnho predpisu. Okrem toho zamestnvate poskytuje prspevokpoda osobitnho predpisu14.

Zamestnvate poskytne zamestnancovi finann prspevok, len ak povinnoszamestnvatea zabezpei zamestnancom stravovanie vyluuj podmienky vkonuprce na pracovisku alebo ak zamestnvate neme zabezpei stravovanie, aleboak zamestnanec na zklade lekrskeho potvrdenia od pecializovanho lekra zozdravotnch dvodov neme vyui iadny zo spsobov stravovania zamestnancovzabezpeench zamestnvateom.

Zamestnvate me po prerokovan so zstupcami zamestnancov: upravi podmienky, za ktorch bude zamestnancom poskytova stravovanie poas

dovolenky, prekok v prci alebo inej ospravedlnenej neprtomnosti zamestnancav prci,

umoni stravova sa zamestnancom, ktor pracuj mimo rmca rozvrhu pracovnchzmien, za rovnakch podmienok ako ostatnm zamestnancom,

rozri okruh fyzickch osb, ktorm zabezpe stravovanie a ktorm bude prispie-va na stravovanie.

13 Zkon . 283/2002 Z. z. o cestovnch nhradch v znen neskorch predpisov a Opatrenie 248/2012 Z. z.

o sumch stravnho

14 Zkon . 152/1994 Z. z. o socilnom fonde


42/56



Najastejie zisovanm nedostatkom je nezabezpeovanie stravovania vbec. Uveden stav jenielen poruenm zkona, ale jeho negatvne dsledky sa mu prejavi na zdravotnom stavezamestnancov alebo na ich pracovnom vkone najm s ohadom na oblas bezpenosti a ochranyzdravia pri prci.

V prpade, e zamestnvate rozdielne zaobchdza so zamestnancami, t. j. asti zamestnancovzabezpeuje stravovanie formou teplho hlavnho jedla vrtane vhodnho npoja a inej astizamestnancov tento nrok odopiera alebo ho zabezpeuje inak bez toho, aby na takho konaniezamestnvatea existoval objektvny a zkonn dvod, ide o poruenie zsady rovnakho zaob-chdzania so zamestnancami.

V praxi sa inpektori prce stretvaj aj s poskytovanm stravovacch poukok, ak je stravova-nie zabezpeen touto formou, sptne za odpracovan dn. Zamestnvate vyd zamestnancomstravovacie poukky a po odpracovan mesiaca, nrok im vypota poda odpracovanch pra-

covnch zmien trvajcich viac ako 4 hodiny. V takomto prpade sa nepln el zkona, ktorm jeposkytnutie jedla zamestnancovi v rmci kadej pracovnej zmeny, ktor trvala viac ako 4 hodiny.

Nedostatkom, ktor sa vyskytuje v innosti zamestnvatea, je tie zabezpeovanie stavovaniaformou poskytovania stravovacch poukok, priom hodnota stravovacej poukky je niia ako3 eur (o v sasnosti predstavuje 75 % stravnho poskytovanho pri pracovnej ceste v trvan5 a 12 hodn).

Odporanie

Pokia u zamestnvatea psobia zstupcovia zamestnancov, je vhodn v rmci kolektvneho vy-jednvania venova pozornos aj oblasti zabezpeenia stravovania, a to napr. pravou podmie-nok, za ktorch bude zamestnancom poskytova stravovanie poas prekok v prci, dovolenkyalebo inej ospravedlnenej neprtomnosti zamestnanca v prci, umonenm stravova sa zamest-nancom, ktor pracuj mimo rmca rozvrhu pracovnch zmien za rovnakch podmienok ako os-tatnm zamestnancom (napr. v prpade prce nadas vykonvanej v rozsahu presahujcom 4hodiny), resp. rozrenm okruhu fyzickch osb, ktorm zamestnvate zabezpe stravovaniea ktorm bude prispieva na stravovanie. Bez takejto pravy zakladajcej povinnos zamestnva-teovi a prvo zamestnancovi by mohli by nklady zamestnvatea vynaloen za zabezpeeniestravovania nad rmec zkona povaovan za neoprvnen vdavok.

Upozornenie

Zamestnanec, ktor pre zamestnvatea vykonva prcu v rmci pracovnej zmeny dlhej ako 4hodiny, m nrok na zabezpeenie stravovania. Nrok na prestvku v prci na odpoinok a jede -nie vak vznik iba tomu zamestnancovi, ktorho pracovn zmena je dlhia ako 6 hodn.

To znamen, e zamestnvate m povinnos zabezpei stravovanie aj zamestnancom, ktormuril trvanie pracovnej zmeny v dke nad 4 hodiny do 6 hodn. Tmto zamestnancom prestvkuv prci v rmci pracovnej zmeny neposkytuje, ale umon im as na zabezpeenom stravovanpo skonen pracovnej zmeny.


43/56

Miroslava Skikov 43

Je dleit si uvedomi, e rozhodnutie o spsobe zabezpeenia stravovania je vlu-nm prvom zamestnvatea. Zamestnanec si nem prvo zvoli spsob, ktorm mubude zamestnvate stravovanie zabezpeova.

Ak zamestnanec zo zdravotnch dvodov neme vyui tak spsob zabezpeeniastravovania, ktor je u zamestnvatea obvykl, a zamestnanec svoj zdravotn stavpreuke lekrskym potvrdenm od pecializovanho lekra, je zamestnvate po-

vinn zabezpei zamestnancovi stravovanie formou poskytovania finannho pr-spevku. To predpoklad, e zamestnanec si stravu prispsoben svojim potrebmzabezpe a prinesie na pracovisko. V tom prpade je eln ma na pracovisku zria-den miesto, na ktorom je zamestnancovi k dispozcii prostriedok na ohrev stravya priestor na jej konzumciu.


44/56


IX. Ochrana zamestnancov

v svislosti s materstvoma rodiovstvom a ochranamladistvch

Pracovn podmienky ien a muov starajcich sa o deti

Zamestnvate je povinn zriaova, udriava a zvyova rove socilneho zariadeniaa zariadenia na osobn hygienu pre eny.Tehotn eny, matky do konca deviateho mesiaca po prode a dojiace eny nesmby zamestnvan prcami, ktor s pre ne fyzicky neprimeran alebo kodia ichorganizmu15.

Ak tehotn ena vykonva prcu, ktor je tehotnm enm zakzan alebo ktor podalekrskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, je zamestnvate povinn vykona doasnpravu pracovnch podmienok. Ak prava pracovnch podmienok poda uvedenhonie je mon, zamestnvate enu prerad doasne na prcu, ktor je pre u vhodn

a pri ktorej me dosahova rovnak zrobok ako pri doterajej prci v rmci pracovnejzmluvy, a ak to nie je mon, prerad ju po dohode s ou aj na prcu inho druhu.

Ak dosahuje ena pri prci, na ktor bola preraden bez svojho zavinenia, ni zrobokako pri doterajej prci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnvacprspevok v tehotenstve a v materstve16. Ak nemono tehotn enu preradi na pracovnmiesto s dennou prcou alebo na in vhodn prcu, zamestnvate je povinn poskytn

jej pracovn vono s nhradou mzdy.

Ak sa zamestnankya vrti do prce po skonen materskej dovolenky alebo ak sazamestnanec vrti do prce po skonen rodiovskej dovolenky, zamestnvate je povinn

zaradi ich na pvodn prcu a pracovisko. Ak zaradenie na pvodn prcu a pracoviskonie je mon, zamestnvate je povinn zaradi ich na in prcu zodpovedajcupracovnej zmluve. Zamestnvate je povinn zaradi zamestnankyu a zamestnanca zapodmienok, ktor pre nich nebud menej priazniv ako podmienky, ktor mali v ase,ke nastpili na matersk dovolenku alebo rodiovsk dovolenku, a zamestnankyaa zamestnanec maj prvo na prospech z kadho zlepenia pracovnch podmienok,

15 pozri nariadenie vldy SR . 272/2004 Z. z., ktorm sa ustanovuje zoznam prc a pracovsk, ktor s zakzan enm,

matkm do konca deviateho mesiaca po prode a dojiacim enm, zoznam prc a pracovsk spojench so pecickm

rizikom pre tehotn eny, matky do konca deviateho mesiaca po prode a pre dojiace eny a ktorm sa ustanovujniektor povinnosti zamestnvateom pri zamestnvan tchto ien v znen neskorch predpisov

16 poskytuje ho Socilna poisova poda zkona 461/2003 Z. z. o socilnom poisten v znen neskorch predpisov na z-

klade iadosti zamestnankyne spolu s vypsanm a podpsanm potvrdenm zamestnvatea o preraden na in prcu,

ktor sa podaj na prslunej poboke Socilnej poisovne


45/56

Miroslava Skikov 45

na ktor by mali prvo, ak by nenastpili na matersk dovolenku alebo rodiovskdovolenku.

Zamestnankya a zamestnanec maj prvo po skonen rodiovskej dovolenkyna zachovanie vetkch prv, ktor mali alebo ktor im vznikali v ase nstupu na ttorodiovsk dovolenku v pvodnom rozsahu; tieto prva sa uplatnia vrtane zmien,ktor vyplvaj z prvnych predpisov, kolektvnej zmluvy alebo z obvyklch postupovu zamestnvatea.

Zamestnvate je povinn prihliada pri zaraovan zamestnancov do pracovnch zmienaj na potreby tehotnch ien a ien a muov starajcich sa o deti. Ak poiadatehotnena a ena alebo mu trvale sa starajci o diea

najcastejsie priestupky prirucka e-verzia

Documents