priestupky a priestupky - polac.cz · pdf fileprávomoc rozhodovať o priestupkoch...

15
199 doc. JUDr. PhDr. Peter POTASCH, PhD. Paneurópska vysoká škola Fakulta práva Bratislava „DECENTRALIZOVANÉ“ PRIESTUPKY SAMOSPRÁVA ALEBO DELEGOVANÁ ŠTÁTNA SPRÁVA? Úvod Slovenská republika patrí pravdepodobne medzi krajiny, kde reforma verejnej správy trvá skôr dlhšie ako kratšie. Obyvatelia štátu si už zvykli na postupný presun kompetencií zo štátu na samosprávu, ako aj na vznik a zánik a prípadne aj ďalší vznik toho istého (miestneho alebo ústredného) orgánu štátnej správy. Reforma, niekedy spájaná v kombinácii so slovom „racionalizácia“/“optimalizácia“ verejnej správy preto často nie je ničím iným ako hľadaním spôsobov ako šetriť verejné financie (možno niekedy chaotickým spôsobom). Ak takáto reforma vedie k tomu, že sa verejná správa priblíži k občanovi, je to jej pridaná hodnota. Autor tohto príspevku nemá za cieľ hodnotiť alebo vyjadrovať sa k výhodám, príp. nevýhodám jednotlivých čiastkových reforiem verejnej správy v Slovenskej republike, ale ich prezentovať ako potenciálny „stimul“ pre vznik následných (a s reformou súvisiacich) právnych problémov. Nie asi žiadne pochybnosti o tom, že doteraz najväčšia čiastočná racionalizácia verejnej správy 1 aj v podobe decentralizácie – sa viaže na rok 2001 a na prijatie zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky (ďalej len ako zákon č. 416/2001 Z. z.). Podstatou tohto článku pritom nie sú klady a zápory prechodu niektorých kompetencií na územnú samosprávu, ale jej následné skúmanie v právnej rovine. Zákonodarca sa pri decentralizácii podľa vyššie uvedeného zákona rozhodol pre hybridný spôsob určenia kompetencií prechádzajúcich na územnú samosprávu, keďže sa javí, že v § 2 predmetného zákona je aplikovaná zásada numerus clausus, t.j. z predmetného zákonného ustanovenia vyplýva, aká kompetencia prechádza na tú- ktorú jednotku územnej samosprávy. Ako kľúčovým sa však v kontexte riešeného problému a tohto príspevku javí ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z. z. Podľa predmetného ustanovenia: „Ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja).“ Rovnakú koncepciu potvrdzuje aj zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (v účinnom znení), v ktorom sa uvádza: 1 Autor tohto príspevku nepovažuje reformu verejnej správy v SR zatiaľ za ukončenú, zavŕšenú, preto označuje prijatie zákona č. 416/2001 Z. z. za čiastočný racionalizačný krok vo verejnej správe SR.

Upload: phamque

Post on 31-Jan-2018

214 views

Category:

Documents


1 download

TRANSCRIPT

  • 199

    doc. JUDr. PhDr. Peter POTASCH, PhD. Paneurpska vysok kola Fakulta prva Bratislava

    DECENTRALIZOVAN PRIESTUPKY SAMOSPRVA ALEBO DELEGOVAN TTNA SPRVA?

    vod

    Slovensk republika patr pravdepodobne medzi krajiny, kde reforma verejnej sprvy trv skr dlhie ako kratie. Obyvatelia ttu si u zvykli na postupn presun kompetenci zo ttu na samosprvu, ako aj na vznik a znik a prpadne aj al vznik toho istho (miestneho alebo strednho) orgnu ttnej sprvy. Reforma, niekedy spjan v kombincii so slovom racionalizcia/optimalizcia verejnej sprvy preto asto nie je nim inm ako hadanm spsobov ako etri verejn financie (mono niekedy chaotickm spsobom). Ak takto reforma vedie k tomu, e sa verejn sprva pribli k obanovi, je to jej pridan hodnota.

    Autor tohto prspevku nem za cie hodnoti alebo vyjadrova sa k vhodm, prp. nevhodm jednotlivch iastkovch reforiem verejnej sprvy v Slovenskej republike, ale ich prezentova ako potencilny stimul pre vznik nslednch (a s reformou svisiacich) prvnych problmov.

    Nie s asi iadne pochybnosti o tom, e doteraz najvia iaston racionalizcia verejnej sprvy1 aj v podobe decentralizcie sa viae na rok 2001 a na prijatie zkona . 416/2001 Z. z. o prechode niektorch orgnov ttnej sprvy na obce a vyie zemn celky (alej len ako zkon . 416/2001 Z. z.). Podstatou tohto lnku pritom nie s klady a zpory prechodu niektorch kompetenci na zemn samosprvu, ale jej nsledn skmanie v prvnej rovine.

    Zkonodarca sa pri decentralizcii poda vyie uvedenho zkona rozhodol pre hybridn spsob urenia kompetenci prechdzajcich na zemn samosprvu, kee sa jav, e v 2 predmetnho zkona je aplikovan zsada numerus clausus, t.j. z predmetnho zkonnho ustanovenia vyplva, ak kompetencia prechdza na t-ktor jednotku zemnej samosprvy. Ako kovm sa vak v kontexte rieenho problmu a tohto prspevku jav ustanovenie 4 ods. 2 zkona . 416/2001 Z. z. Poda predmetnho ustanovenia: Ak zkon pri prave psobnosti obce alebo vyieho zemnho celku (samosprvneho kraja) neustanovuje, e ide o prenesen vkon psobnosti ttnej sprvy, plat, e ide o vkon samosprvnej psobnosti obce alebo vyieho zemnho celku (samosprvneho kraja). Rovnak koncepciu potvrdzuje aj zkon . 369/1990 Zb. o obecnom zriaden (v innom znen), v ktorom sa uvdza:

    1 Autor tohto prspevku nepovauje reformu verejnej sprvy v SR zatia za ukonen, zaven, preto oznauje prijatie zkona . 416/2001 Z. z. za iaston racionalizan krok vo verejnej sprve SR.

  • 200

    Ak zkon pri prave psobnosti obce neustanovuje, e ide o vkon prenesenej psobnosti ttnej sprvy, plat, e ide o vkon samosprvnej psobnosti obce.

    Na jednej strane teda zkon expressis verbis uruje agendu, ktor danm

    zkonom prechdza na zemn samosprvu (numerus clausus) a v ustanoven 4 ods. 2 toho istho zkona uruje, e ak pri uritej kompetencii nie je uveden, e ide o prenesen vkon ttnej sprvy, jedn sa o samosprvnu kompetenciu zemnej samosprvy. V jednoduchom jazyku to teda znamen, e za prenesen vkon ttnej sprvy na zemn samosprvu sa povauj len tie oblasti, o ktorch to zkon explicitne uruje, akkovek in agenda je zo zkona vkonom samosprvnej kompetencie.

    Kvli vedeckej kompletnosti je vak potrebn vysporiada sa s tm, i zkonodarca ustanovenie 4 ods. 2 nezakotvil do zkona len z dvodu potreby rieenia prpadnch aktulnych problmov, ktor mohli vznikn ku du innosti danho zkona, t.j. i dan prvna norma nebola do zkona vloen len ako pravidlo, ktor sa m poui pre klasifikciu kompetenci ku du innosti zkona (dtum veobecnej innosti 01.01.2002, zkon obsahoval aj osobitn dtumy innosti jeho jednotlivch ast). Poda niektorch interpretcii by teda mohlo plati, e kee zkonodarca v norme pouil slovo neustanovuje (t.j. nepouil budci as), m sa toto pravidlo poui len na rieenie tch prpadnch kompetennch konfliktov, ktor vznikn, resp. bud sa viaza na dtum innosti predpisu. Autor tohto prspevku sa domnieva, e takto retriktvny vklad sprvny nie je, predmetn norma sa vzahuje na kategorizciu vetkch kompetenci zemnej samosprvy, a to aj v budcnosti (t.j. aj v sasnosti)2. Zkonodarca teda vytvoril ahk a zrozumiten pravidlo: ak zkon neuruje, e ide o delegovan ttnu sprvu, jedn sa o samosprvu (originlnu kompetenciu). Tento zver determinuje aj alie vahy autora v tomto lnku. Podobn nzor pritom nie je v akademickej sfre ojedinel. Problmu sa v zkladnch rtch venovali aj autor Dudor, L. Haanov, J., ktor napr. uvdzaj: Zkon o ochrane nefajiarov, ktor zveruje obciam prvomoc prejednva priestupky na tomto seku, neustanovuje, e ide o prenesen vkon ttnej sprvy. Z toho jednoznane a nespochybnitene vyplva, e obec rozhodla ako sprvny orgn konajci v rmci samosprvnej psobnosti. Akkovek in vklad je v rozpore so dikciou zkona obecnom zriaden a ober obec o zkonn prvomoc rozhodova na seku verejnej sprvy v rmci samosprvnej psobnosti, ktor jej do kompetencie zverila Nrodn rada Slovenskej republiky.3 4

    Prvny problm

    Napriek tomu, e sa tejto otzke v akademickej sfre u odpublikovali lnky aj tdie, autor tohto prspevku si dovouje prida niekoko vlastnch vah k existujcim otzkam.

    2 Argumenty pre tento nzor nie je s pre potreby tohto lnku relevantn, preto nie s skman detailnejie.

    3 DUDOR, L. a J. HAANOV, J. Iura Novit Curia. In: Justin revue. 2012, ro. 64, . 3, s. 405 412.

    4 Pre plnos je potrebn doda, e sa nejedn len o priestupky na seku ochrany nefajiarov, ale aj o priestupky na inch sekoch, resp. o in seky sprvy.

  • 201

    Oban, ktormu obec uloila rozhodnutm pokutu za delegovan priestupok5 sa v slade s pravidlom zakotvenm v 27 ods. 2 zkona o obecnom zriaden (369/1990 Zb.) obrtil s opravnm prostriedkom na sd, kee zo zkona vyplva, e Na konanie, v ktorom o prvach, prvom chrnench zujmoch alebo povinnostiach fyzickch osb a prvnickch osb rozhoduje pri vkone samosprvy obec, sa vzahuje veobecn predpis o sprvnom konan; o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce rozhoduje sd, ak osobitn predpis neustanovuje inak.

    Zkladnm problmom vak bola skutonos, e veobecn sdy (vo viacerch prpadoch) odmietli v sprvnom sdnictve kona a rozhodova o opravnch prostriedkoch proti prvostupovm rozhodnutiam obc vo veciach delegovanch priestupkov poda 250l a nasl. (opravn prostriedky proti neprvoplatnm rozhodnutiam sprvnych orgnov) zkona . 99/1963 Zb. Obiansky sdny poriadok (alej aj ako Obiansky sdny poriadok alebo OSP). Pravdepodobne aj v nadvznosti na prv rozhodnutia Najvyieho sdu SR v kontexte rieenia kompetennch sporov, mali krajsk sdy za to, e sdny prieskum je pri tchto rozhodnutiach monch len po vyerpan riadnych opravnch prostriedkov v sprvnom konan (odvolanie) a a po nadobudnut prvoplatnosti rozhodnutia odvolacieho sprvneho orgnu sa me osoba domha sdneho prieskumu v podobe aloby poda 247 a nasl. Obianskeho sdneho poriadku.

    Oban teda aplikoval pravidlo poda zkona . 416/2001 Z. z. - 4 ods. 2, t.j. kee zkonodarca nedeklaroval v zkone, e ide o prenesen vkon ttnej sprvy, jedn sa o samosprvnu agendu a kee sa jedn o samosprvnu agendu, poda 250l OSP v nadvznosti na 27 ods. 2 zkona . 369/1990 Zb. podal opravn prostriedok na sd.

    Ako u bolo uveden vyie, sd vo veci odmietol kona, vec sa preto dostala na Ministerstvo vntra SR (alej ako ministerstvo), ktor vak vo veci odmietalo kona s odvodnenm, e sa nejedn o prenesen vkon ttnej sprvy, ale o samosprvnu agendu, preto m vo veci rozhodn sd. Ministerstvo cez interpretan pravidlo 4 ods. 2 zkona . 416/2001 Z. z. vec vyhodnotilo tak, e sa zo zkona mus jedna o originlnu kompetenciu (samosprvna agenda) obce, kee zkonodarca neuril, e sa jedn o prenesen vkon ttnej sprvy.

    Vo veci preto nastal neelan stav sd odmietol vo veci kona s tvrdenm, e sa jedn o prenesen vkon ttnej sprvy a vec presunula do sfry ttnej sprvy, ministerstvo odmietlo vo veci kona, povaovalo sa za nekompetentn vzhadom na to, e zkonodarca v zkone neuril, e sa jedn o delegovan ttnu sprvu, preto sa jedn o samosprvnu vec a vo veci m rozhodova sd na zklade doruenho opravnho prostriedku.

    5 Za delegovan priestupok sa pre ely tohto prspevku bude povaova priestupok, o ktorom poda zkona rozhoduje obec, avak zkonodarca neuril, e sa jedn o prenesen vkon ttnej sprvy. Me s napr. o priestupky na seku drania psov, na seku ochrany nefajiarov a i.

  • 202

    Vyie uveden neiaduci stav viedol k tomu, e pred Najvym sdom SR sa postupne zaali objavova veci, ktor mali charakter kompetennho sporu6 a ich podstatou bola absentujca va sdov a orgnov ttnej sprvy, v danej veci kona. Sdy ani ministerstvo sa nepovaovali za kompetentn vo veci rozhodova. Od prvho rozhodnutia takho kompetennho konfliktu u uplynulo niekoko rokov, ale Najvy sd SR aj v sasnosti dr a potvrdzuje interpretan lniu, poda ktorej s rozhodnutia obc vydan v podobnch veciach na zklade zkonnch ustanoven (avak bez urenia, e sa jedn o prenesen vkon ttnej sprvy), prenesenm vkonom ttnej sprvy.789

    Najvy sd SR v svislosti s uvedenou skutonosou skontatoval:10

    a) pri delegovanch priestupkoch ide o prenesen vkon ttnej sprvy (nie o samosprvnu agendu), lebo sprvne trestanie a priestupky (a konanie o nich) vzahuje zkon o priestupkoch11 a subsidirne zkon postihovanie osb za verejnoprvne delikty pravdepodobne ich vnmajc ako otzku verejnho poriadku - s domnou ttu.12

    b) e vnmanie delegovanch priestupkov ako prenesenho vkonu ttnej sprvy je relevantn aj z dvodu zsad konania (rchlos a hospodrnos konania) sprvne konanie je rchlejie ako sdne.13

    c) sd tie tvrd, e akceptcia delegovanch priestupkov ako prenesenho vkonu ttnej sprvy je z pohadu obana vhodnejie, kee v takom prpade m okrem

    6 8a OSP: Najvy sd Slovenskej republiky rozhoduje spory o prvomoc medzi sdmi a orgnmi ttnej sprvy.

    7 Ako jedno z aktulnych uznesen, ktor tto lniu potvrdzuje je uznesenie