nemecké verzie webových stránok slovenských miest bp.pdf · interkultúrna komunikácia a...
TRANSCRIPT
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FILOZOFICKÁ FAKULTA
Nemecké verzie webových stránok slovenských miest
BAKALÁRSKA PRÁCA
Lucia Dutková
Štúdijný odbor: 2. 1. 35 Prekladateľstvo a tlmočníctvo anglický jazyk a kultúra – nemecký jazyk a kultúra
Školiteľka bakalárskej práce: Prof. Jana Rakšányiová Katedra germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky
BRATISLAVA 2010
UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FILOZOFICKÁ FAKULTA
Katedra germanistiky, nederlandistiky a škandinavis tiky 818 01 Bratislava 16, Gondova 2, P.O.Box 1
ZADANIE ZÁVERE ČNEJ PRÁCE
Meno a priezvisko študenta Lucia Dutková Študijný program / odbor: OPT - anglický jazyk a kultúra - nemecký jazyk a kultúra Stupeň štúdia: bakalárske
Názov práce NEMECKÉ VERZIE WEBOVÝCH STRÁNOK
SLOVENSKÝCH MIEST
Cieľ práce - stručne priblížiť teóriu o preklade, problémoch pri prekladaní, kompetencie prekladateľa - poukázať na dôležitosť dobrého spracovania informácií o Slovensku na webových stránkach slovenských miest v nemeckej verzii - zmapovať ako sú webové stránky slovenských miest spracované v cudzojazyčnej verzii (nemecký jazyk) - poukázať na vybrané chyby, ktoré sa vyskytli na nemeckých verziách webových stránok slovenských miest - poukázať na pozitíva webových stránok - listom adresovaným kompetentným apelovať a pobádať k zmene a k zlepšeniu podávania informácií o Slovensku, a tým k zlepšeniu obrazu Slovenska v zahraničí
Zadávateľ/školiteľ práce Prof. Jana Rakšányiová
Podmienky zverejnenia práce po jej dokončení:
sprístupňovanie vyhotovenej digitálnej rozmnoženiny školského diela online prostredníctvom internetu bez obmedzenia, vrátane práva poskytnúť sublicenciu tretej osobe na študijné, vedecké, vzdelávacie a informačné účely
Schválené dňa
23.04.2010
podpis študenta podpis školiteľa podpis garanta študijného odboru/programu
Čestné vyhlásenie Čestne vyhlasujem, že som predloženú bakalársku prácu vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry. V Bratislave, 23. apríla 2010 ........................................................... Lucia Dutková
Poďakovanie Ďakujem pani profesorke Jane Rakšányiovej za cenné rady, konzultácie a pripomienky pri spracovaní bakalárskej práce, a najmä za potrebné usmernenie môjho pracovného postupu a tiež Tomášovi Kováčikovi za pomoc pri jej spracovaní.
ABSTRAKT
DUTKOVÁ, Lucia: Nemecké verzie webových stránok slovenských miest.
[ Bakalárska práca ]. Univerzita Komenského v Bratislave. Filozofická fakulta.
Katedra germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky. Školiteľka: Prof. Jana
Rakšányiová.Bratislava: FiF UK, 2010. 47 s.
Bakalárska práca sa zaoberá nemeckými verziami webových stránok
slovenských miest. Poskytuje prehľad ich stavu. Zameriava sa na chyby, ale aj
pozitíva prekladu webových stránok konkrétnych miest do nemeckého jazyka.
Mestá boli zvolené na základe ich turistickej atraktivity.
Cieľom práce je vylepšiť a zlepšiť celkový obraz Slovenska v zahraničí aj
prostredníctvom skvalitňovania informácii a spôsobu ich podania v cudzom
jazyku, ktoré sa o ňom nachádzajú na Internete.
Kľúčové slová: Preklad. Prekladateľ. Prekladateľský proces. Chyba. Mesto.
Slovensko. Turistický. Webová stránka.
ABSTRAKT
DUTKOVÁ, Lucia: Deutsche Versionen der Webseiten der slowakischen
Städte. [ Bachelorarbeit ]. Commenius Universität in Bratislava. Filosophische
Fakultät. Lehrstuhl für Germanistik, Nederlandistik und Skandinavistik. Leiterin:
Prof. Jana Rakšányiová. Bratislava: FiF UK 2010. 47 s.
Unsere Bachelorarbeit beschäftigt sich mit den deutschen Versionen der
Webseiten der slowakischen Städte. Sie bietet eine Übersicht ihres Zustands.
Die Bachelorarbeit konzentriert sich auf Fehler, aber auch auf Vorteile des
Übersetzens der Webseiten von einzelnen slowakischen Städten ins Deutsche.
Die Städte wurden aufgrund ihrer touristischen Attraktivität ausgewählt.
Das Ziel dieser Arbeit ist dass allgemeine Bild der Slowakei im Ausland
auch mit Hilfe von Verbesserungen der Informationen und der Art und Weise
ihrer Präsentation in einer Fremdsprache im Internet zu verbessern.
Schlüsselwörter: Übersetzen. Übersetzungsprozess. Übersetzer. Fehler. Stadt.
Slowakei. Tourismus. Webseite.
Predhovor
Internet je v dnešnej dobe zdrojom množstva informácií. Siaha sa po ňom
najčastejšie. Predpokladáme, že potenciálny zahraničný turista, ktorý si chce prísť
pozrieť krásy Slovenska, si vyhľadá jeho webovú stránku, resp. stránku danej
lokality. Mali by sme preto dbať na úroveň našich internetových stránok – môžu
byť často prvým obrazom o našej krajine, ktorý bude zahraničný turista mať.
Práca sa skladá z dvoch častí. V prvej – teoretickej časti sa venujeme
problematike prekladu, samotnému prekladateľovi a prekladateľskému procesu.
Zdôrazňujeme prijímateľa textu a funkciu, ktorú má text spĺňať.
V druhej – praktickej časti sa venujeme konkrétnym slovenským mestám.
Snažili sme sa vybrať reprezentatívnu vzorku turisticky atraktívnych miest
na Slovensku. Pri prezeraní nemeckej verzie ich webových stránok sme sa
nezameriavali iba na ich chyby, pretože je dôležité a potrebné vyzdvihnúť ich
dobré vlastnosti, aby sa mohli ďalej rozvíjať. Pred analýzou nemeckej verzie
webovej stránky toho – ktorého mesta sme uviedli jeho krátku charakteristiku.
Uvádzame aj spôsob, akým by sme opravili chyby, ktoré sme v texte našli.
Stránku sme sa snažili prezerať ako nemecky hovoriaci turisti, ktorí by chceli
navštíviť dané mesto, resp. jeho okolie.
Záver tejto bakalárskej práce je trochu netypický – je to list, ktorý posielame
primátorom vybraných miest. V ňom poukazujeme na chyby a vylepšenia
webových stránok ich miest a žiadame, aby došlo k pozitívnej zmene, resp.
k zlepšeniu. List je písaný všeobecne, keďže každému mestu prislúchajú iné
pripomienky týkajúce sa nemeckej verzie stránky.
Opieram sa o teoretické vedomosti, ktoré som čerpala predovšetkým
z knihy mojej konzultantky p. profesorky Rakšányiovej s titulom Preklad ako
interkultúrna komunikácia a Antona Popoviča Teória umeleckého prekladu. Ďalším
zdrojom informácií bol pre nás samozrejme Internet a webové stránky jednotlivých
miest.
Písanie tejto práce nás obohatilo preto, lebo v budúcnosti by sme chceli
využiť svoje vedomosti z odboru prekladateľstvo – tlmočníctvo práve v oblasti
cestovného ruchu. Veríme, že bude aspoň malým prínosom pre zlepšenie úrovne
služieb na Slovensku, ktoré v sebe zahŕňajú určite aj podávanie informácií
v cudzom jazyku.
Obsah
Úvod 10
1 Webové stránky............................................................................................11
1.1 Charakteristika webových stránok............................................................11
1.2 Črty webových stránok nemeckých miest ako spôsob priblíženia sa prijímateľovi .......................................................................................................12
2 FENOMÉN ZVANÝ PREKLAD .....................................................................14
2.1 INTERKULTURALITA A PREKLADATEĽSKÝ PROCES .........................14
2.2 PREKLAD(ATEĽSKÝ PROCES) ..............................................................14
2.3 METÓDA TROCH KROKOV ....................................................................16
2.4 KOMPETENCIA PREKLADATEĽA ..........................................................17
2.5 PROSPEKTÍVNY A RETROSPEKTÍVNY PREKLAD...............................19
3 PRAKTICKÁ ČASŤ.......................................................................................22
3.1 Levoča......................................................................................................22
3.2 Poprad......................................................................................................28
3.3 Vysoké Tatry a Spišská Nová Ves............................................................31
3.4 Banská Štiavnica......................................................................................32
3.5 Trenčín .....................................................................................................33
3.6 Piešťany ...................................................................................................34
3.7 Bardejovské kúpele ..................................................................................36
ZÁVER ..................................................................................................................39
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV.........................................................40
Príloha – ukážky nemeckých webových stránok miest .........................................43
10
Úvod
Cestovný ruch – vizitka krajiny. Slovenský cestovný ruch – vizitka Slovenska.
Práve cestovný ruch ponúka príležitosť na spoznávanie neznámych krajín, ktoré
s hrdosťou ponúkajú poklady svojich vlastných kultúr. Dôležitým predpokladom
na to, aby sme sa inej kultúre priblížili a lepšie ju spoznali alebo naopak podali
ďalej informácie o našej kultúre, je vzájomná komunikácia. Komunikáciou sa
dozvedáme nové informácie a prehlbujeme vzťahy.
Ako študentku prekladateľstva a tlmočníctva anglického a nemeckého
jazyka ma zaujíma spôsob a reč, ktorú používame vo vzájomnej komunikácii
s nemecky a anglicky hovoriacimi krajinami. V oblasti cestovného ruchu sú veľmi
významným komunikačným kanálom webové stránky turisticky zaujímavých miest
a obcí.
V tejto práci sa zameriavam práve na túto preferovanú a rýchlu formu
získavania informácií, pričom mojim cieľom je zmapovanie stavu ich nemeckých
verzií z rôznych pohľadov.
Táto téma je zaujímavá nakoľko sa zaoberá mojou rodnou krajinou
a cestovným ruchom a ich propagáciou v zahraničí, pričom základným motívom
pre jej vypracovanie je presvedčenie, že oblasť webových stránok v rámci
cestovného ruchu na Slovensku ešte nebola hlbšie preskúmaná. Cieľom tejto
práce je pomôcť pri oživení cestovného ruchu na Slovensku.
V práci sa zameriavam na vyhľadávanie chýb, ktoré obsahujú jednotlivé
nemecké verzie webových stránok miest s cieľom upozorniť na ne zodpovedných
pracovníkov. Nezabúdam však ani na ich kvality a pozitíva.
Dôležité je uvedomiť si, že zlá propagácia našej krajiny je problém, ktorý
treba riešiť. Svojou prácou a kritickým pohľadom v nej by som rada dala impulz
kompetentným, aby sme spolu prispeli k vylepšeniu obrazu Slovenska v očiach
zahraničia, jeho celkovej propagácii a v neposlednom rade k šíreniu potreby
kvalitných prekladateľov práve v oblasti cestovného ruchu.
Zmena môže nastať iba v prípade, že neostane len pri slovách.
11
1 Webové stránky
1.1 Charakteristika webových stránok
Slovensko je krásna krajina, ktorá má čo ponúknuť. Má nádherné pohoria
obkolesené peknou prírodou, ale aj historické pamiatky – dôkaz bohatej minulosti.
Nezanedbateľné sú tiež kúpele, kde si možno zregenerovať telo aj dušu. Všetko to
pekné by sme mali s hrdosťou prezentovať aj vo forme webových stránok, ktoré by
mali zodpovedne a vo vysokej kvalite podávať informácie o Slovensku.
Ide o spôsob spropagovania Slovenska, preto by si kompetentní mali dať
záležať najmä na :
- estetickej stránke webovej stránky
- obsahu
- spôsobe, akým sa tento obsah ponúka
Toto platí rovnako pre text originálu (text 1), ako aj pre text prekladu. Dokonca si
dovolíme tvrdiť, že pri cieľovom – preloženom texte sa treba snažiť ešte viac.
Webová stránka prezentujúca mesto, ktorá má pritiahnuť čo najväčší
počet turistov by mala už na prvý pohľad zaujať našu pozornosť. Samozrejme,
vzhľad ešte nezabezpečuje kvalitnú stránku. Tá musí byť tiež prehľadná
a zrozumiteľná. Dopomáhajú tomu aj také, na prvý pohľad zanedbateľné faktory,
akým je aj voľba písma. Tučné písmo môže byť znakom a spôsobom, ako
zdôrazniť nejakú informáciu. Podobnú funkciu môže mať aj veľkosť písma. Farba
písma, fotografie, obrázky, ilustrácie tlmočia tiež istý druh informácie a podieľajú
sa na štylistickej rovine spracovania informácií na stránke. Všetky tieto spomenuté
„maličkosti“ sa zdajú byť samozrejmé a jasné. No pri samotnej realizácii webovej
stránky sa na ne často zabúda alebo sa na ne neberie ohľad v dostatočnej miere.
Obsah je úzko spojený so spôsobom alebo štýlom jeho podania. Keďže
v našom prípade nemeckých verzií webových stránok slovenských miest ide
o špecifický spôsob „reklamy“, reč by mala byť prístupná všetkým vrstvám
spoločnosti.
Základné údaje a informácie musia byť ľahko dostupné. Dajú sa ľahko
zahrnúť do tzv. 5 W questions (5 W otázok) žurnalistov - Who?, Where?, When?,
How? Whom? (Kto? Kde?, Kedy?, Ako? S kým?).
12
Úroveň webovej stránky ovplyvňujú mnohé faktory. Vyššie sme už spomenuli tri
z nich, no nechceme zabudnúť aj na ďalšie dva. K úspešnému spracovaniu
stránky patrí aj dobrý grafik a kvalitný prekladateľ. Čím viac webových stránok
slovenských miest sme si prezreli, tým väčšmi sme o tom presvedčení.
V mnohých prípadoch sa totiž zdá, že zadávateľovi nezáleží na dobre odvedenom
preklade, resp. či sa cudzojazyčný turista dozvie náležité informácie. Za veľký
problém považujeme tiež fakt, že webové stránky slovenských miest neprekladajú
do cudzieho jazyka profesionáli, ale samozvaní prekladatelia. Peniaze sa
pravdepodobne dostávajú aj tu na 1. miesto.
1.2 Črty webových stránok nemeckých miest ako spôsob priblíženia sa prijímate ľovi
Pri dobre preloženom texte sa predpokladá, že prekladateľ bude poznať
prijímateľa textu. Keď prekladáme, prenášame informáciu z jednej kultúry
do druhej. Práve tá „druhá kultúra“ je podstatná a veľmi dôležitá. Preklad je predsa
kultúrny prenos.
Predtým ako ideme prekladať, stojíme pred otázkami, ktoré si kladie aj
tvorca prvotného textu. Znejú: Kto je príjemca? Aké sú jeho požiadavky? Aká
štylistická rovina mu bude najlepšie prislúchať?
Rovnakú dôležitosť má aj iný faktor, ktorý podmieňuje prekladateľský
proces. Je ním cieľ textu, jeho funkcia alebo medzi translatológmi známy pojem -
skopos.
Považujeme za dôležité spomenúť, že dobrou pomôckou, ktorá môže
prekladateľovi pomôcť pri dosiahnutí kvalitného prekladu je sústredenie sa
na prijímateľa textu. Mal by sa snažiť priblížiť potrebám a štandardom jeho kultúry.
V našom zameraní sa na nemecké verzie webových stránok slovenských
miest je prijímateľ prekladového textu známy. Najpravdepodobnejšie ide
o nemecky hovoriaceho záujemcu o našu krajinu, ktorý má v úmysle navštíviť ju.
Na čo sa nemecky hovoriaci prijímateľ textu bude zameriavať ľahko zistíme, keď si
pozrieme webové stránky nemeckých miest. Prínosné môžu byť rozdiely zistené
13
pri porovnaní nemeckých a slovenských stránok. Môžu nás priblížiť zmýšľaniu inej
kultúry a pozitívne ovplyvňovať naše prekladanie.
Štandard a požiadavky nemecky hovoriaceho prijímateľa na vlastnú
webovú stránku nejakého nemeckého mesta sú predlohou, ktorá by sa mala v čo
najväčšej miere použiť, a tak prispievať k zdokonaľovaniu prekladaných stránok
do nemčiny – aj keby sa malo uľahčiť čo i len vyhľadávanie a prezeranie stránky.
Pri prezeraní webových stránok nemeckých miest a ich následnom
porovnaní so slovenskými mestami sme zistili, že slovenským napríklad chýbajú
informácie o doprave a o tom, ako na Slovensku funguje. Málo sa spomínajú aj
slovenské zvyky ako aj to, čo môže turista na Slovensku očakávať, na čo by si mal
dať pozor a pod. Samozrejmosťou nemeckých stránok je aj ponuka bývania
a priame odkazy na konkrétne stránky.
Ďalším podstatný rozdielom, ktorý sme si všimli, je fakt, že na nemeckých
verziách webových stránok slovenských miest sa používajú komplikované vetné
konštrukcie. Pôsobia encyklopedicky, príliš stroho a komplikovane. V porovnaní
s ich nemeckými náprotivkami im chýba originalita prejavu. Cítiť v nich
ťažkopádnosť a skutočnosť, že prekladateľ nepôsobí prirodzene, bojí sa
experimentovať s jazykom.
14
2 FENOMÉN ZVANÝ PREKLAD
2.1 INTERKULTURALITA A PREKLADATE ĽSKÝ PROCES
Pri prekladaní je dôležité, aby si prekladateľ uvedomil odlišnosti v dvoch kultúrach,
ktorých sa preklad dotýka – napr. aj vo vnímaní informácií a ich obsahu.
Pre vylepšenie komunikácie sa musí priamoúmerne vylepšovať aj vzájomné
vedomie medzi dvoma kultúrami.
To, čo by teda mal mať a ovládať správny prekladateľ, by sme mohli zhrnúť
do dvoch bodov:
1. interkultúrne vedomie
2. metodické zručnosti 1
Prekladateľ sa teda musí snažiť, akékoľvek metodické zručnosti má, zistiť s akým
zámerom napísal tvorca východiskového textu tento text, akú má text funkciu, ako
je vnímaný v domovskej kultúre.
2.2 PREKLAD(ATE ĽSKÝ PROCES)
Pri prekladateľskom procese sa prekladatelia boria s mnohými
okolnosťami. Ponúknuť dostatočný obraz procesu prekladania s úspešným
výsledkom je pomerne ťažká úloha. Začnime teda tým, čo sa pri prekladaní deje.
Výstižný obraz nám ponúka nemecký filológ Ulrich von Willamovitz-
Moellendorf vo svojom predhovore k prekladu Eurypidovho Hippolytusa Čo je
preklad?.
„Pri prekladaní duša ostáva a mení sa telo.“ 2 (s. 169)
Výstižné a oslobodzujúce obrazné pomenovanie. Pri preklade je najdôležitejšie
zachovať myšlienku a „iba“ ju „obliecť do nových šiat“ - teda preniesť informáciu
a zmysel do kultúry, do ktorej prekladáme. Prijímateľovi prekladu chceme
1 RAKŠÁNYIOVÁ, J. 2005. Preklad ako interkultúrna komunikácia. Bratislava: Anapress 2005. 11 s. 2 LEFEVRE, A. 1992. Translation-History – Culture. London : Routledge 1992. 169 s.
15
ponúknuť tie informácie a atmosféru čítania preloženého textu, pri ktorej by si ani
neuvedomoval, že ide o preklad a nie o originál.
Prekladateľ musí brať ohľad na všetky roviny jazyka, nevybočiť ani príliš
napravo, ani naľavo. Snaží sa preniesť informácie z východiskového textu čo
najlepšie, no nemal by podľahnúť pokušeniu prekladať doslovne a kŕčovito sa ho
pridŕžať. Na druhej strane sa zameriava na čitateľa svojho prekladu a snaží sa mu
priblížiť a prispôsobiť sa jeho kultúre, jeho vnímaniu sveta. Tak dobre ako pozná
recipienta textu by mal poznať aj všetky podrobnosti týkajúce sa východiskového
textu.
Dôležité je neprekladať doslovne – slovo za slovom, ale dekódovať
a následne znova zakódovať do novej formy slov zmysel, myšlienku, ktorú chcel
autor textu priniesť svojmu čitateľovi. Ani tu nie je táto „definícia“ presná, pretože
pri odborných textoch a odborných termínoch prislúcha každému termínu jeho
presné znenie v cieľovom jazyku. Termíny majú len zriedkakedy synonymá.
Pri prekladaní je potrebné odhaliť pravý zmysel slov v texte, ktorý
prekladáme. Môže sa stať, že ich pravý zmysel nepochopíme, lebo môže ísť
o takú alúziu, o ktorej nemusíme vedieť aj keď sme si preštudovali sekundárnu
literatúru a mnohoraké zdroje k téme. Narastanie neistoty prekladateľa, či správne
prekladá, sa najviac prejavuje v textoch s veľkou mierou interpretácie – t.j.
v umeleckých textoch.
Radi by sme sa v krátkosti dotkli aj štýlu textu. Štýl textu je iný
pri náučných, informačných alebo apelačných textoch. Ich charakter mení výber
slovnej zásoby. V reklame napríklad určite nepoužijeme odborné termíny, skôr sa
sústredíme na slang, aby sme sa priblížili prijímateľovi. Môžeme teda povedať, že
na základe výberu prostriedkov (či už gramatiky, lexiky a pod.) dávame textu určité
vlastnosti, ktoré charakterizujú istý štýl. Potvrdzuje to aj odborník na štylistiku
Mistrík, ktorý tvrdí že: „voľba prostriedku je prvý a najelementárnejší krok
v procese výstavby prejavu.“ 3 Môže sa zdať, že prekladateľa sa to veľmi netýka,
no opak je pravdou, pretože ani prekladateľ nesmie popustiť zo štylistiky originálu
a udržať ju aj v cieľovom jazyku. Chyby a nedostatky môžu nastať predovšetkým
pri výbere správneho štylistického významu zo synonymického radu prekladových
možností daného slova.
3 MISTRÍK, J. 1997. Štylistika. Bratislava : SPN 1997. 404 s.
16
Existuje veľké množstvo pravidiel a rád, ako sa vyhnúť zlému prekladu.
Za najvýstižnejšie považujeme zhrnutie Etiena Doleta zo 16. storočia, ktorý
významne pomohol posunu v myslení o preklade. Posunul preklad od prekladu
doslovného ut interpres k menej úzkostlivému voľnému prekladu ut orator.
Jeho 5 pravidiel znie:
„1. dokonale rozumieť zmyslu a látke prekladaného textu
2. dokonale ovládať východiskový i cieľový jazyk
3. nepridržiavať sa kŕčovite originálu
4. vystríhať sa latinských slov a držať sa dobrého (francúzskeho) hovorového
jazyka
5. usilovať sa o dobrý, hladký, elegantný, nevyumelkovaný a predovšetkým
jednoliaty, ucelený štýl.“ 4
2.3 METÓDA TROCH KROKOV
Táto metóda, ktorú uvádza profesorka Rakšányiová v knihe Preklad ako
interkultúrna komunikácia, určuje spôsob, akým sa priblížiť k dvom kultúram,
ktorých sa prekladateľský proces dotýka. Tieto poznatky sú veľmi dôležité, lebo
môžu priniesť odpovede na otázky, ktoré by sme si kládli pri prekladaní, keďže by
sme nevedeli, resp. nevideli súvislosti, ktoré je nevyhnutné vidieť, ak nechceme
prekladať len slovo za slovom. Je potrebné, aby dobrý prekladateľ vedel čítať aj
medzi riadkami, preto uvádzame 3 metódy, ktoré nám priblížia, čo to presne
znamená „čítať aj medzi riadkami“.
„1.krok – uvedomenie si a spoznanie vlastných kultúrnych noriem a hodnôt, ako aj
pravidiel, ktoré riadia vlastné myslenie, konanie a komunikovanie.
2.krok – spoznanie noriem, preferencií a konvencií druhej spoločnosti, pričom
treba jasne odlíšiť názory, predsudky a stereotypy od skutočnosti.
3.krok – stanovenie spôsobu, ako a čo robiť s dešifrovanými rozdielmi.“ 5
4 RAKŠÁNYIOVÁ, J. 2005. Preklad ako interkultúrna komunikácia. Bratislava: Anapress 2005. 17 s.
17
2.4 KOMPETENCIA PREKLADATE ĽA
KTO je Prekladateľ?
„Prekladateľ je menej i viac ako spisovateľ. Menej – pretože jeho umenie
je „sekundárne“, viac – lebo sa musí vyrovnať so všetkými spisovateľmi, ktorých
prekladá, poznať to, čo poznali oni, spájať analytické myslenie s umeleckou
schopnosťou tvoriť podľa vopred určených pravidiel a uvádzať text originálu
do nového kontextu.“6
Prekladateľ sa vo svojej práci snaží byť neutrálny – neprekladať podľa
seba, ako sa jemu páči. Každý preklad je však subjektívny, pretože každý
prekladateľ volí iný postup pri dešifrovaní textu, pasuje sa s translatologickými
problémami a samozrejme je ovplyvňovaný psychickými, fyzickými a inými
faktormi.
V krátkosti by sme sa v nasledujúcej časti chceli dotknúť problematiky
kompetencie prekladateľa. V praxi sa často stáva, že tí, ktorí nemajú
s prekladaním skúsenosti, nanešťastie rozhodujú a vyberajú si prekladateľov, ktorí
im budú prekladať nejaký text. Prekladateľom sa nemôže stať niekto kto „vie dobre
nemecky/anglicky/švédsky ...“, teda niekto , kto má jazykovú kompetenciu. Aj keď
je veľmi potrebná, nepostačuje. Uviedli by sme jeden z možných a pravdepodobne
typických príkladov zo slovenského prostredia. Mnohí (a teraz mám na mysli aj
objednávateľov prekladateľov), ktorí sú zodpovední za to, ako bude vyzerať
webová stránka v cudzom jazyku, sa domnievajú, že tí, ktorí strávili v zahraničí tri
roky ako au–pair, resp. majú certifikát alebo maturitu z daného jazyka, sú
kompetentní prekladať. Ovládať jazyk je pre prekladateľa samozrejmým
predpokladom. Dôležitá je však už spomínaná interkultúrna kompetencia ako:
„schopnosť prijímať a interpretovať signály východiskovej kultúry a transferovať ich
do signálnej sústavy cieľovej kultúry.“ 7
Rozdiel medzi prekladateľom - odborníkom a „prekladateľom - laikom“ je
teda veľký, pretože odborník sa pri svojom štúdiu cvičí a trénuje vo svojich
zručnostiach, učí sa, na čo je potrebné sa zameriavať, učí sa byť citlivý
na vnímanie opačnej kultúry. Samozrejme, môžu nastať situácie a prípady, kedy aj
5 RAKŠÁNYIOVÁ, J. 2005. Preklad ako interkultúrna komunikácia. Bratislava: Anapress 2005.13s. 6 POPOVIČ, A. 1975. Teória umeleckého prekladu. Bratislava: Tatran 1975. 51 s. 7 RAKŠÁNYIOVÁ, J. 2005. Preklad ako interkultúrna komunikácia. Bratislava: Anapress 2005.13s.
18
laik preloží text lepšie ako odborník. Uvedieme príklad: Právnická firma nechá
preložiť právnický text do angličtiny svojmu zamestnancovi, ktorý má výborné
jazykové znalosti, hoci nie je profesionálny prekladateľ. Tento laický prekladateľ
môže naozaj odviesť lepšiu prácu ako profesionálny prekladateľ, ak má výborné
odborné vedomosti v oblasti práva. Samozrejme, vždy sa môžu vyskytnúť aj
takéto prípady, no vyštudovaný prekladateľ má komplexnú kompetenciu, preto je
predpoklad, že jeho preklad bude kvalitnejší ako ten laický. Tieto slová potvrdzuje
prax.
Na prekladateľa sú kladené mnohé nároky. Musí to byť človek s veľkým
prehľadom, predpokladom pre dobre odvedú prácu je aj výborné ovládanie oboch
jazykov, ktoré vstupujú do prekladateľského procesu – predovšetkým ovládanie
jazyka východiskového – v našom prípade slovenčiny. Myslíme si, že táto
požiadavka je veľmi logická a potvrdzujú to slová viacerých odborníkov.
Za všetkých spomeňme škótskeho akademika A.F. Tytlera, ktorého extrakty z jeho
Eseje o princípoch prekladania z r. 1790 sa nachádzajú v knihe Andrého Lefevera:
„V súvislosti s tým, že prekladateľ má možnosť urobiť kompletný prepis myšlienok
originálu, je nevyhnutné, aby mal perfektnú znalosť jazyka originálu.“ 8
Radi by sme uviedli príklad. Ak prekladateľ nemá vedomosť, že
v spisovnej slovenčine sa so slovesom (v zmysle prísť na um) používa 3. pád –
datív, namiesto akuzatívu, ktorý sa ale bežne v reči používa, avšak zmysel má
úplne iný (byť atakovaný). Často počujeme: „Napadlo ma, že mu zavolám.“ Táto
veta je gramaticky nesprávna. Podobné nezrovnalosti potom doslova lákajú
k aplikovaniu chyby aj do cieľového jazyka alebo k použitiu nejakého slovenského
prvku aj do cieľového (nemeckého) jazyka. Stretneme sa preto aj s podobnou,
chybnou vetou: „Es ist mich eingefallen.“ namiesto „Es ist mir eingefallen.“
„Jazyk je systém bohatý a vnútorne členený. Inventár jazykových
prostriedkov nie je uzavretý: rozvíja sa kvantitatívne i kvalitatívne“9. Dynamika je
teda jednou z typických vlastností jazyka a v konečnom dôsledku môže
predstavovať problém aj pre profesionála, ktorý nemusí len tak ľahko rozpoznať
v cieľovom jazyku nové slovo alebo výraz a nájde v ňom úplne iný, nesprávny, no
najskôr, čo najmenej používaný ekvivalent vo východiskovom texte.
8 LEFEVRE, A. 1992. Translation-History – Culture. London : Routledge 1992. 128 s. 9 MISTRÍK, J. 1997. Štylistika. Bratislava : SPN 1997. 401 s.
19
Pre ďalšie charakterizovanie kompetencie prekladateľa si pomôžeme slovami
odborníka Loenarda Bruniho, ktorý napísal knihu Ako správne prekladať. Prekladal
napr. Platóna a Aristotela. Hovorí: „Ten, kto prekladá, musí jazyku nielen rozumieť,
ale mať s ním skúsenosť. Mnohí ľudia sú schopní porozumieť (jazyku), ale nie ho
vysvetliť, rovnako ako mnoho ľudí, ktorí hodnotia hudbu bez toho, aby vedeli
spievať.“ 10
Treba si uvedomiť, že pri prekladaní je preferencia prekladať
do materinského jazyka, čo sa určite podpíše pod kvalitu aj kultúrne zvládnutie
prekladu v porovnaní s prekladom do cudzieho jazyka. Ak sa prekladateľ
všemožne snaží a hľadá čo najvhodnejšie významy, ktorými by vyjadril danú
skutočnosť, stane sa, že preklad z materinského jazyka do cudzieho jazyka je
defektný aj týmto smerom. Sú tu splnené všetky predpoklady a odporúčania pre
dobrý preklad, ale prekladateľ je tiež iba človek a je obmedzený svojimi
schopnosťami a vedomosťami.
Na kvalite prekladu sa neraz odrazia aj podmienky, ktoré stanovuje
zadávateľ. Praxou je, že prekladateľ je vystavený veľkému časovému nátlaku.
Dobre vieme, že pri prekladaní príslovky dobre a rýchlo akosi nejdú dohromady.
Časová tieseň sa nanešťastie stáva trendom v činnosti translatológov čoraz viac.
Prekladateľ by pri svojej práci nemal využívať len slovníky ako jediný zdroj
informácií. Pre skvalitnenie jeho práce sú mu k dispozícii aj iní pomocníci, ako
napríklad sekundárna literatúra danej problematiky, konzultácie s odborníkmi
a iné. V našom prípade určite neuškodí navštívenie daného mesta, pamiatky,
hotela alebo aspoň ich obrazový materiál. Za prínosné považujeme aj zmapovanie
webových stránok nemeckých miest, čím je možné zistiť, na čo sa zameriavajú,
od ponúkaných služieb až po štýl reči.
2.5 PROSPEKTÍVNY A RETROSPEKTÍVNY PREKLAD
Pri prekladateľskom procese by pre prekladateľa nemal byť zámer alebo funkcia
textu, t.j. skopos, na poslednom mieste. Pre náš prípad typologizácie najčastejších
chýb v nemeckých verziách webových stránok slovenských miest by sa sem dali
10 LEFEVRE, A. 1992. Translation-History – Culture. London : Routledge 1992. 82 s.
20
aplikovať slová o princípe lojality voči autorovi východiskového textu
a objednávateľovi a zároveň recipientovi cieľového textu.
V knihe Preklad ako interkultúrna komunikácia sa o tom píše to, že sa
„rešpektuje intencia východiskového textu, avšak v spolupráci s objednávateľom
sa určujú relevantné zložky textu, ktoré sa podľa funkcie konkretizujú pre
konkrétneho recipienta.“11
Podobne by sa to dalo realizovať aj v našom prípade. Prekladateľ by mal
upozorniť objednávateľa na špecifiká kultúry, do ktorej sa prekladá, ďalej napr. na
redundantnosť informácií – čo sa pragmatického hľadiska týka. Pripomenúť by mal
aj (ne)potrebu preložiť každé slovo východiskového textu aj napriek tomu, že
príjemca nemôže dostatočne pochopiť prenášanú informáciu alebo môže byť
vyrušený faktami, ktoré nepozná (to je príznak exotizácie textu) a neexistuje
ekvivalent v jeho reči. Je úlohou prekladateľa priblížiť skutočnosť prijímateľovi
textu do čo najvyššej možnej miery. Ako príklad môže poslúžiť slovenské národné
jedlo – halušky. Zo slovenského názvu alebo akéhokoľvek jednoslovného
(nemeckého) názvu Brimsennockerl nemusí prijímateľ vedieť, čo môže pod týmto
názvom očakávať. Podobne by to bolo aj s hudobným nástrojom fujara. Riešením
je teda nie doslovný preklad alebo prílišná exotizácia, ale vysvetlenie a objasnenie
danej veci napr. ďalším opisom.
Samozrejme, teória skoposu nemusí byť vždy najlepšou pri prekladaní
textu. Pri skopose hovoríme o tzv. prospektívnom type prekladu, kedy sa
zameriavame na prijímateľa a funkciu textu. Jeho opakom je preklad
retrospektívny, sústreďujúci sa na východiskový text ako taký. Extrémom
retrospektívneho prekladu je už spomínané prekladanie „od slova do slova“.
V prípade webových stránok, ktoré majú informovať, ale aj propagovať mestá
na Slovensku, prekladateľovi veľmi pomôže, ak identifikuje východiskový text. Mal
by zistiť špecifiká textu a určiť či ide o:
„1. primárne informatívny text, kde v centre vecného informatívneho textu stojí
konkrétny alebo abstraktný predmet; je to napr. článok, literatúra faktu, doklad ... –
text, pri ktorom je miera interpretácie minimálna až nulová.
11 RAKŠÁNYIOVÁ, J. 2005. Preklad ako interkultúrna komunikácia. Bratislava: Anapress 2005.25s.
21
2. primárne operatívny (apelatívny) text – v jeho centre je príjemca, jeho funkciou
je apelovať na príjemcu, dávať mu impulzy, inšpirovať ho ... – dôležité je
sociokultúrne prostredie a mentalita príjemcu.“ 12
V niektorých prípadoch webových stránok slovenských miest sa stalo, že
preklad bol primárne informatívny. Prekladateľ nie vždy odhadol špecifiká textu, no
dovolíme si tvrdiť, že to bolo z veľkej miery spôsobené tým, že už východiskový
text bol predovšetkým informatívny.
Myslíme si, že úlohou a funkciou textov o slovenským mestách
na Internete nie je len informovať, ale predovšetkým apelovať na príjemcu, aby
toto mesto navštívil, čo sa iba podaním informácií nedá dosiahnuť. Pokus
o spropagovanie a poukázanie na atraktivitu miest sa stratil už vo východiskovom
texte, a tak by prekladateľ musel východiskový text pretvárať, prípadne ho
štylisticky vhodne upraviť.
Tvorcovia textov prekladov webových stránok slovenských miest akoby
neuvažovali nad ich funkciou, kam by sme mohli zaradiť aj skutočnosť, že majú
pôsobiť ľahko, komunikatívne, lebo chcú apelovať na príjemcu. Preklad pôsobil
v mnohých prípadoch dokumentárne a nie ako inštrument komunikácie.
12 RAKŠÁNYIOVÁ, J. 2005. Preklad ako interkultúrna komunikácia. Bratislava: Anapress 2005.25s.
22
3 PRAKTICKÁ ČASŤ
3.1 Levoča
Ako sme spomínali v úvode, mestá v našej práci si vyberáme na základe
ich turistickej atraktivity. Na Slovensku je takých miest veľa. Pokúsime sa vybrať
čo najreprezentatívnejšiu vzorku.
Začíname mestom, v ktorom sa nachádza „najvyššie gotické oltárne
retábulum na svete, vysoké vyše 16 metrov a spolu s menzou a podnožím 18,62
metrov.“13 Kedysi kráľovské mesto Levoča však ponúka oveľa viac pamiatok ako
len známy oltár Majstra Pavla.
Musíme žiaľ konštatovať, že úroveň nemeckej verzie webovej stránky je
slabá vzhľadom na to, o aké významné turistické mesto ide. Problémom bola
nielen prekladateľova neznalosť gramatiky nemeckého jazyka, ale aj celkové
spracovanie cudzojazyčnej verzie stránky, ktorá v nás nezanechala pozitívny
dojem.
Nájdené nedostatky 1.
• Turistische Trasse: Gotische Straße mit einer Länge von 267 km in den
touristischen Regionen Zips und Gemer 14
V tejto prvej vete nachádzame chybu, ktorá sa týka pravopisu. Slovo
„turistische“ sa v nemčine píše „touristisch“. Je zaujímavé, že v spojení „...
den touristischen Regionen“ je prídavné meno turistický napísané
pravopisne správne.
Naša verzia:
• Touristische Trasse: Gotische Straße mit einer Länge von 267 km in den
touristische Regionen Zips und Gemer.
13 KRESÁNEK, P. a kol. 2009. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok Slovenska. Bratislava: Simplicissimus 2009. 779 s. 14 Dostupné na: http://levoca.sk/deu/deutch.htm, [cit. 7. februára 2010]
23
2.
• An der Hinterseite der Banknote sind Skizzen der St. Jakobskirche und
des Rathauses, zusammen mit der Illustration des gotischen Steinkopfes
aus der Sakristei der alten Minoritenkirche.15
Chyba pri použití predložky. V tomto význame sa používa miestna
predložka auf v spojení s datívom. Oveľa lepšie by bolo použiť výraz "Auf
der Rückseite der Banknote". Veta by teda nemala byť jednoducho
ukončená bodkou za slovom Minoritenkirche. Sloveso sein si vyžaduje
doplnenie v podobe nejakého príčastia - napr. abgebildet, lebo veta potom
bez neho pôsobí ako nedokončená.
Naša verzia:
• Auf der Rückseite der Banknote sind Skizzen der St. Jakobskirche und
des Rathauses, zusammen mit der Illustration des gotischen Steinkopfes
aus der Sakristei der alten Minoritenkirche abgebildet/ zu sehen .
3.
• Sehr geehrte Gäste, herzlich willkommen in herkımmlicher, historischer
Stadt Levoča …16
Podstatné meno „Stadt“ (mesto) si žiada určitý člen v 3. páde. Považujeme
za nepotrebné použitie dvoch sémanticky príbuzných atribútov. Ak bolo
zámerom to, že práve použitím dvoch významovo príbuzných prídavných
mien sa informácia o meste ďalej rozvíjala a zdôraňovala, sú prídavné
mená namieste. V tomto prípade nejde o vypočítavanie vlastností. Chybou
je preto čiarka, ktorá nepatrí medzi slová herkömmlich a historisch, lebo ide
o postupne rozvíjajúce sa prívlastky. Prídavné meno „herkömmlich" bližšie
opisuje „historisch“.
15 Dostupné na: http://levoca.sk/deu/deutch.htm, [cit. 7. februára 2010] 16 Dostupné na: http://levoca.sk/deu/deutch.htm, [cit. 7. februára 2010]
24
Naša verzia:
• Sehr geehrte Gäste, herzlich willkommen in der herkömmlichen
historischen Stadt Levoča …
4.
• Lassen Sie sich bitte diese Gelegenheit nicht weglaufen und Sie sind
herzlich eingeladen auch diese Besonderheiten persınlich besichtigen.17
V nasledovnom príklade, ktorý sme vybrali je štylistická chyba. Zvolili by
sme iný spôsob podania informácie. Spojka „und“ znie v tomto prípade
neprirodzene a vetu by sme upravili do dvoch samostane stojacich viet.
Jednu zvolaciu, ktorá zvýrazní apelovanie na návštevníka mesta, aby si
nenechal ujsť danú príležitosť a druhú oznamovaciu. Pred slovesom
besichtigen musí stáť „zu infinitív “.
Naša verzia:
• Lassen Sie sich bitte diese Gelegenheit nicht weglaufen! Sie sind herzlich
eingeladen auch diese Besonderheiten persınlich zu besichtigen.
5.
• Platz des Meisters Paul hat die Form von winkelrechtigem Rechteck und
mit seiner Fläche ist einem von gr ıßten mittelalterlichen Plätzen im
Mitteleuropa. 18
V tomto prípade sa dotkneme viacerých nedokonalostí v uvedenom súvetí.
Už na ich začiatku vidíme, že názvu námestia Majstra Pavla v nemeckej
verzii chýba určitý člen a aj jeho názov je tiež zle preložený. Na nemeckých
webových stránkach sme našli výraz „Meister Paul Platz“. Priklonili by sme
sa teda k tomuto variantu. Ďalšia chyba nasleduje hneď po slove „Form“.
Prídavné meno a celkovo slovo winkelrechtig v nemčine vôbec neexistuje.
Prekladateľ mal na mysli zrejme slovo rechtwinklig, ktoré by dávalo v tomto
kontexte väčší zmysel. Konštrukcia s použitím predložky von nie je
správna. Namiesto nej použijeme genitív.
17 Dostupné na: http://levoca.sk/deu/deutch.htm, [cit. 7. februára 2010] 18 Dostupné na: http://levoca.sk/deu/deutch.htm, [cit. 7. februára 2010]
25
Ako sme spomínali v teoretickej časti našej práce, prekladateľovi je niekedy
ťažké odosobniť sa od vlastného jazyka a neprenášať tak jeho prvky
do cieľového jazyka – v našom prípade do nemčiny. Máme na mysli príklad,
kedy bol použitý slovenský pád inštrumentál („je jedným z najväčších
stredovekých námestí“) aj v nemeckej verzii. V nemčine neexistuje takýto
spôsob vyjadrenia. Po slovese sein (ist) stojí podstatné meno v nominatíve.
Naša verzia:
• Der Meister Paul Platz hat die Form eines rechtwinkligen Rechtecks und
mit seiner Fläche ist ein der größten mittelalterlichen Plätzen
in Mitteleuropa.
6.
• Heutige Orgel in der Kirche des hl. Jakob in Levoča wurde gebaut in den
Jahren von 1624 – 1630.19
V nasledujúcej vete musíme prekladateľovi znova vytknúť chybu. Pri
priebehovej pasívnej konštrukcii „wurde gebaut“ platí tiež pravidlo, že
časované sloveso stojí vo vete vždy na druhom mieste a príčastie minulé
Partizip II stojí na konci vety.
Naša verzia:
• Heutige Orgel in der Kirche des hl. Jakob in Levoča wurde in den Jahren
von 1624 bis 1630 gebaut.
7.
• Das Theater des Kammerformats mit dem Kongressaal ist dem zweiten
ältesten Theater in der Slowakei.20
Znova sa stretávame s tou istou chybou, ktorú sme už popísali v piatom
bode.
19 Dostupné na: http://levoca.sk/deu/deutch.htm, [cit. 7. februára 2010] 20 Dostupné na: http://levoca.sk/deu/deutch.htm, [cit. 7. februára 2010]
26
Naša verzia:
• Das Theater des Kammerformats mit dem Kongressaal ist das zweite
älteste Theater in der Slowakei.
8 .
• Die evangelische Kirche, die in der Form des griechisches Kreuzes mit
riesiger Kuppel gebaut wurde, ist stolz an die wertvolle historische
Bibliothek und an das wertvolle Barocksholzkreuz.21
V tomto prípade ide o nesprávne použitie predložky v spojení s prídavným
menom. Prídavné meno stolz sa spája s predložkou auf (+ akuzatív). 22
Naša verzia:
• Die evangelische Kirche, die in der Form des griechisches Kreuzes mit
riesiger Kuppel gebaut wurde, ist stolz auf die wertvolle historische
Bibliothek und auf das wertvolle Barocksholzkreuz.
9.
• Im Haus Nr. 26 hat sich die Druckerei von Vavrinec Brewer befundet.
Sloveso befinden patrí medzi nepravidelné slovesá, čo značí, že aj jeho
príčastie minulé – Partizip II. sa bude tvoriť nepravidelne (befinden –
befand – h. befunden).23 Prekladateľovi tohto textu zrejme chýbajú
základné gramatické poznatky. V prípade svojej neistoty týkajúcej sa
nepravidelnosti formy slovesa befinden mohol konzultovať slovník, o to
viac, že nie je skúsený. Kontrola slovníkom je totiž bežná záležitosť aj
u profesionálnych prekladateľov s dlhoročnou praxou, čo svedčí nie o ich
nevedomosti, ale o zodpovednom prístupe k práci.
21 Dostupné na : http://levoca.sk/deu/deutch.htm, [cit. 7. februára 2010] 22 HELBIG, G.,BUSCHA, J. 2001. Die Deutsche Grammatik. Ein Handbuch für den Ausländerunterricht. Berlin: Langenscheidt 2001. 288 s. 23 GİTZ, D. a kol. 2003. Großwörterbuch Deutsch als Fremdsprache. Berlin : Langenscheidt 2003. 134 s.
27
Naša verzia:
• Im Haus Nr. 26 hat sich die Druckerei von Vavrinec Brewer befunden.
10.
• Wir erteilen folgende Informationen:
über der Region
über der Attraktionen
über der Sehenswürdigkeiten prelinkova ť na Historische Denkmäler
über der Kulturveranstaltungen
über dem Unterkunft - und Verpflegungservis prelinkova ť
na Unterkunft
über der Institutionen und Beh ırden prelinkova ť na Touristik
Na webovej stránke mesta Levoča sme našli naozaj pozoruhodnú chybu.
Je to ďalšia gramatická chyba, ktorá svedčí o tom, že prekladateľ stránky
neovláda nemčinu po gramatickej stránke. Chyba sa týka predložkového
spojenia „Informationen über etwas“ (informácie o niečom.)Predložka über
si vyžaduje, aby podstatné meno za ňou stálo v akuzatíve. Túto chybu si
teda nemožno nevšimnúť. Namiesto akuzatívu sa v tomto slovnom spojení
používa datív. Pred podstatnými menami za predložkou nemá stáť člen
určitý. Paradoxne „vďaka“ použitiu určitých členov sme zistili spomínanú
chybu týkajúcu sa predložky über, ktorá sa v podobných prípadoch môže
znova chybne použiť.
Veľmi neprofesionálne vyznieva v nemeckom texte slovenské
prelinkovať na . Kliknutím na slovo Touristik alebo Unterkunf by sme sa
mali dostať na stránku, ktorá podáva podrobnejšie informácie o turistike
a ubytovaní – žiaľ táto funkcia hypertextového odkazu nie je funkčná. Ťažko
povedať o „aký druh“ chyby ide. Dala by sa pomenovať ako povrchnosť
pri práci. Takáto nedokončená práca dotvára celkový dojem a môže
zanechať často ešte horší dojem ako gramatická chyba.
V uvedenej časti textu bolo použil prekladateľ slovo
Verpflegungservis. Nachádza sa v ňom pravopisná chyba. Slovo servis
po nemecky píše Service a nie Servis, ako to bolo použité tu. Chýba tam
tiež písmeno s - Verpflegungsservice. Je veľmi otázne, či by nemecky
hovoriaci čitateľ textu prirodzene použil slovo Verpflegungsservice. Ďalej si
28
myslíme, že vyjadrenie „Wir erteilen folgende Informationen“ („Podávame
nasledovné informácie“) nie je vôbec namieste. Vyznieva, akoby sa
na stránke ponúkali nadštandardné informácie, pričom informácie o regióne
mesta, ubytovaní a pod. Považujeme za samozrejmosť. Nielenže sa
stretávame s redundantnosťou informácií, ale aj s bezdôvodným
spomínaním toho, aké informácie môžeme nájsť na stránke.
Naša verzia:
• Navrhli by sme vynechať spomenutú časť na stránke a vytvoriť jednotlivé
časti na stránke, ktoré by sa venovali atrakciám v regióne, pamiatkam
a pod. Myslíme si, že takýto „predhovor“ k informáciám je zbytočný.
Samozrejme, je potrebné odstrániť spomínanú chybu pri predložke über –
Informationen über Institutionen und Behörden …
3.2 Poprad Mesto Poprad vzniklo postupným administratívnym spojením piatich samostatných
hornospišských miest (ako napr. Veľká al. Spišská Sobota), pričom z nich Poprad
nebol ani najväčší, ani najdôležitejší. Dnes je situácia podstatne odlišná.
Webová stránka mesta Poprad je opakom webovej stránky Levoče. Ihneď
upúta pozornosť návštevníka. Na prvý pohľad nás príjemne prekvapuje grafické
prevedenie stránky, ktoré ju robí prehľadnou. Predpokladáme, že ak si tvorcovia
stránky dali záležať na vzhľade, dajú si záležať aj na preklade.
Nemýlili sme sa. Jazykové znalosti prekladateľa sú na dobrej úrovni.
Nemecký jazyk ovláda. Jeho práca sa vyznačuje týmito vlastnosťami:
− elegantné a zrozumiteľné vetné konštrukcie
− gramaticky správne použité predložkové pády a výrazy
− žiadne vyrušovanie gramatickými, syntaktickými alebo sémantickými
chybami, ktoré by mohli vyvolať nedôveru
− reč sa približuje recipientovi, dôraz na funkciu textu (teória skoposu)
− prekladateľ identifikoval špecifiká východiskového textu, v preklade
zachováva vlastnosti primárne operatívneho typu textu
29
Napriek pomerne kvalitnému prekladu stránky (v porovnaní s napr. prekladom
webovej stránky Levoče) sme sa stretli aj s jej nedostatkami.
Nájdené nedostatky
1.
• … im Südwesten Nationalpark Niedere Tatra mit seinem majestätischen
BergKráľová hoľa, im Süden Nationalpark Slowakisches Paradies
so svojimi vápencovými bralami a úchvatnými roklina mi a ties ňavami
a na severovýchode Pieninský národný park mit dem unwegdenkbaren
Fluss Dunajec. 24
Pri prezeraní stránky sme sa stretli skôr s chybami z nepozornosti ako
s prekročením nejakého gramatického pravidla. Ako vidíme v ukážke, text
prechádza z nemčiny do slovenčiny. Ťažko povedať, kde nastala chyba
pri prekladaní. V každom prípade sa jej mohlo predísť opätovnou kontrolou
textu.
Naša verzia:
- preložiť slovenský text do nemčiny
• … im Südwesten Nationalpark Niedere Tatra mit seinem majestätischen
Berg Kráľová hoľa, im Süden Nationalpark Slowakisches Paradies mit
seinen Kalkfelsen, reizvollen Kluften und Pässen und im Nordosten
Pieninský národný park mit dem unwegdenkbaren Fluss Dunajec. 25
2.
• … bei denen heute bekannte Kurorte Ružbachy, Staroľubovnianske kúpele,
bzw. Aquaparks in Vrbov und in Poprade entstanden. 26
V tejto vete môžeme vidieť ukážkovú situáciu prípadu, keď sa prekladateľ
nechá „hypnotizovať“ textom originálu a materinskou rečou. Pri prekladaní 24 Dostupné na internete : http://de.poprad.sk/poprad-umgebung.phtml?id3=45425 , [cit. 17. februára 2010] 25 Dostupné na internete : http://de.poprad.sk/poprad-umgebung.phtml?id3=45425 , [cit. 17. februára 2010] 26 Dostupné na internete : http://de.poprad.sk/poprad-umgebung.phtml?id3=45425 , [cit. 17. februára 2010]
30
slovenského názvu mesta zachovávame jeho slovenské pomenovanie.
„V Poprade“ by sme povedali po slovensky. Predložku teda prekladateľ
preložil, no zabudol dať do správneho tvaru názov mesta – Poprad.
V nemčine bude stáť Poprad v nominatíve, avšak v našom prípade je názov
Poprad vyskloňovaný v inštrumentáli – v páde, ktorý zodpovedá textu,
z ktorého prekladáme.
Naša verzia:
• … bei denen heute bekannte Kurorte Ružbachy, Staroľubovnianske kúpele,
bzw. Aquaparks in Vrbov und in Poprad entstanden.
3.
• Investoren in industriellen park … 27
V tomto prípade sa stretávame s preklepovou chybou, ktorá vznikla
nedopatrením. Podstatné meno Park začína malým písmenom. V nemčine
sa podstatné mená píšu s veľkým začiatočným písmenom.
Naša verzia:
• Investoren in industriellen Park ...
4.
• die klassizistische evangelische Kirche der heiligen Drei ...28
Výraz „Najsvätejšia Trojica“ prekladateľ nepreložil správne. V nemčine sa
takýto výraz pre pomenovanie jednoty Boha Otca, Syna a Ducha Svätého
nepoužíva. Snažili sme sa teda nájsť používaný výraz. V slovníkoch
a internetových zdrojoch sme žiaľ výraz „die heilige Drei“ nenašli. Snažili
sme sa teda nájsť taký, ktorý sa v praxi a v nemecky hovoriacom prostredí
používa.
27 Dostupné na internete: http://de.poprad.sk/der-industrielle-park.phtml?id3=45428 , [cit. 17. februára 2010] 28 Dostupné na internete: http://de.poprad.sk/poprad-.phtml?id3=45435 , [cit. 17. februára 2010]
31
Našli sme viaceré spôsoby a možnosti prekladu do nemčiny. Môžeme si
zvoliť spomedzi týchto možností: die heilige Dreieinigkeit, e Dreifaltigkeit
oder die Trinität.29
Naša verzia:
• die klassizistische evangelische Kirche der heligen Trinität/Dreifältigkeit
3.3 Vysoké Tatry a Spišská Nová Ves
Slovenská príroda a hory lákajú turistov rovnako ako jeho bohatá história.
Z pohľadu cestovného ruchu sú Vysoké Tatry veľmi atraktívnou destináciou, kam
chodia zahraniční hostia z celého sveta a to nielen kvôli turistike, ale aj lyžiarskym
strediskám. Krátku charakteristiku, ktorú podávame ku každému mestu tentokrát
neponúkneme. Vysoké Tatry hovoria samy za seba.
Slovensko má čo ponúknuť, no ako je neslávne známe, o úrovni jeho
služieb sa to nedá povedať. Keď zoberieme do úvahy, že informácie o Vysokých
Tatrách v cudzom jazyku na webovej stránke mesta Vysoké Tatry 30 sú tiež
druhom služby, musíme s poľutovaním zhodnotiť, že tvrdenie o slabých službách
je aj v tomto prípade priliehavé.
Návštevník oficiálnej webovej stránky mesta Vysoké Tatry môže byť milo
prekvapený aktuálnosťou ponúkaných informácií, množstvom udalostí, ktoré sa
v Tatrách budú diať. Nechýbajú informácie o odchodoch autobusov, vlakov.
Naozaj takmer všetko na dosah ruky. Nemecky hovoriacemu turistovi však
neostáva nič iné ako si tieto informácie zistiť z iného zdroja, pretože preklad
stránky do nemčiny jednoducho neexistuje.
Tento fakt považujeme za najvážnejšiu chybu, s ktorou sme sa stretli. Nedá
sa zaradiť k chybám gramatickým alebo lingvistickým, no skutočnosť, že preklad
webovej stránky tak atraktívnej oblasti Slovenska neexistuje, je ešte horšia ako
akákoľvek gramatická chyba. Táto situácia si nevyhnutne vyžaduje zmenu.
29 GİTZ, D. a kol. 2003. Großwörterbuch Deutsch als Fremdsprache. Berlin : Langenscheidt 2003. 244 s. 30 Dostupné na internete : http://www.vysoketatry.sk/?id_kat_for_menu=3245 [cit. 20.februára 2010]
32
Budeme sa preto snažiť naliehať na kompetentných, aby zabezpečili preklad
stránky adekvátny Vysokým Tatrám.
O meste Spišská Nová Ves 31 sa hovorí ako o „bráne do Slovenského raja“.
Pýši sa najvyššou kostolnou vežou na Slovensku, ktorá stojí na šošovkovitom
námestí. Toto námestie svojou veľkosťou prevyšuje rozsah námestí podobného
typu všetkých ostatných miest východného Slovenska. 32
Podobná situácia ako s mestom Vysoké Tatry však nastáva aj pri meste
Spišská Nová Ves. Na jej oficiálnej webovej stránke sa ako nemecky hovoriaci
záujemcovia o návštevu tohto mesta a o všetky zaujímavé informácie, ktoré sú
v slovenčine veľmi dobre spracované a upravené, nič nedozvieme.
Stav nemeckých verzií webových stránok slovenských miest môže byť žiaľ
aj takýto.
3.4 Banská Štiavnica
Ďalší skvost medzi slovenskými mestami je aj Banská Štiavnica.33
Najstaršie banské mesto na Slovensku, kedysi „najdôležitejšie stredisko ťažby
drahých kovov v habsburskej monarchii. Potvrdzuje to zriadenie prvej baníckej
školy v Uhorsku v roku 1735.“ 34
To je len jedna z charakteristík mesta, ktoré je zapísané do zoznamu
svetového kultúrneho dedičstva. Možnosť upútať zahraničných turistov z Nemecka
aj takýmito atribútmi však nie je využitá. Existuje totiž len verzia webovej stránky
v angličtine a maďarčine. Výber týchto dvoch jazykov je opodstatnený, keďže
angličtina je lídrom jazykov svetovej komunikácie. Maďarskí turisti sú tiež častými
návštevníkmi Slovenska, čo vyplýva aj z bezprostrednej blízkosti oboch štátov.
Z vlastnej skúsenosti sprievodkyne v cestovnom ruchu viem, že nemecky
hovoriaci turisti prichádzajú na Slovensko v rovnako hojnom počte - v tom prípade
31 Dostupné na internete: http://snv.sk/ , [cit. 20. februára 2010] 32 HUSOVSKÁ, Ľ. a kol. 1997. Slovensko – Prechádzky storočiami miest a mestečiek. Bratislava : Príroda 1994. 260 s. 33 Dostupné na internete : http://www.banskastiavnica.sk/index.html [cit. 26. februára 2010] 34 HUSOVSKÁ, Ľ. a kol. 1997. Slovensko – Prechádzky storočiami miest a mestečiek. Bratislava : Príroda 1994.132 s.
33
je nemecký jazyk „diskriminovaný“ tým, že nadšenci, ktorí chcú navštíviť krásy
Slovenska sa nedozvedia informácie o Banskej Štiavnici v ich rodnom jazyku.
3.5 Trenčín Mesto známe nielen krásnym hradom, tak typicky patriacim k panoráme mesta,
ale aj skutočnosťou, že na skale v Trenčíne sa „nachádza rímsky nápis z čias
vlády Marca Aurelia a jeho syna Commoda.v zime roku 179/180.“ 35
Po sklamaniach z prekladov webových stránok do nemčiny
v predchádzajúcich prípadoch miest Vysoké Tatry a Spišská Nová Ves sme
pri meste Trenčín potešení veľmi dobrou úrovňou spracovania celej webovej
stránky rovnajúcej sa úrovni webových stránok miest napr. v Nemecku.
V nemeckom jazyku, ktorý je na veľmi dobrej úrovni sa dozviete nielen informácie
o podujatiach, ktoré sa diali a budú diať, ale aj o tipoch na výlety v meste,
o reštauráciách a pod. Stránka je veľmi prehľadne prepracovaná. To, čo sme
vyčítali a čo chýbalo ostatným webovým stránkam miest, nechýba na stránke
mesta Trenčín.
Jazyková úroveň prekladateľa je veľmi dobrá – jazyk používa prirodzene.
Vybrali sme aspoň jednu ukážkovú vetu, kde oceňujeme použitie výrazu „kein
Wunder“. Veta je vybraná zo sekcie povestí a legiend spájajúcej sa s týmto
mestom. V druhej ukážkovej vete oceňujeme ako prekladateľ vyriešil problém
s prekladom názvu podujatia. Preložil slovenský názov do nemčiny, aby prijímateľ
vedel, čo je obsahom podujatia. Ponechal aj slovenský názov, ktorý je tiež
potrebné uviesť kvôli turistom, aby sa vedeli orientovať v meste, keď budú chcieť
navštíviť toto podujatie, keďže je predpoklad, že informácie o ňom budú všade
v slovenčine. Nemecky hovoriaci turista sa tak môže zorientovať, ak niekde tento
nápis (aj keď v slovenčine) uvidí. Vďaka prekladu do nemčiny bude vedieť o čo
ide.
• Kein Wunder , dass seine Beziehungen mit dem regierenden Habsburger
Herrschergeschlecht sehr oft angespannt waren.36
35 KRESÁNEK, P. a kol. 2009. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok Slovenska. Bratislava: Simplicissimus 2009. 675 s. 36 Dostupné na internete : http://www.trencin.sk/de/povesti [cit. 1.marca 2010]
34
• Liebhabern der Kammermusik wird bei Weihnachtskonzerten sowie dem
„Trentschiner Musikfrühling“ (Trenčianská hudobná jar) gute Unterhaltung
geboten. 37
KÚPELE
Významné slovenské mestá, ktoré sme v našej práci nechceli obísť sú aj kúpeľné
mestá, v ktorých nachádzajú odpočinok a úľavu pre dušu i telo turisti nielen
zo Slovenska ale aj z celého sveta. Z pomerne veľkého počtu kúpeľných miest
na Slovensku sme sa zamerali na kúpele v Piešťanoch a na Bardejovské kúpele.
3.6 Piešťany Liečivé piešťanské bahno je účinným liekom pre kúpeľných hostí s kožnými
problémami. Socha muža, ktorý láme barlu, naznačuje, že komplikácie
s pohybovým ústrojenstvom návštevník kúpeľov po odchode z mesta už viac
nebude poznať.
Piešťanskej webovej stránke je ťažko niečo vytknúť. Nemecká verzia je
prepracovaná veľmi dobre po každej stránke, aj jazykovej. Oceňujeme možnosť
prezrieť si prehľad podujatí, ktoré sa budú v blízkej budúcnosti v meste konať,
dostupnú aj pre nemeckých turistov v ich rodnom jazyku. Nedostatkom však
zostáva fakt, že názvy podujatí nie sú preložené, akoby popis druhu podujatia
postačoval. Uvádzame jeden príklad za všetky:
1.
• Aktionen
Od čašníka k herectvu
19. 03. 2010 o 10:00
Debatte 38
37Dostupné na internete: http://www.trencin.sk/de/12355, [cit. 7. marca 2010] 38 Dostupné na internete : http://www.piestany.sk/index.php?id=25&L=2, [cit. 7. marca 2010]
35
Je nevyhnutné preložiť nielen to, že ide o debatu, ale aj jej názov, ktorý je
vlastne informáciou o tom, na akú tému budú diskutéri hovoriť.
Samozrejme, ako je vidieť na príklade, je potrebné, aby prekladateľ bol
precízny a dal si námahu opraviť aj časovú predložku ”o”.
Naša verzia:
• Aktionen
Vom Kellner zum Schauspieler
19.3.2010 um 10.00
Debatte
2.
• Auf den Tennisplätzen in Pieš ťany stellten in der Vergangenheit
mehrere Weltklassespieler ihr Können unter Beweis, darunter
Koželuh, Drobný, Borotra, Cochet, Asbóth, Crawford und andere. 39
Pri prezeraní nemeckej verzie internetovej stránky mesta Piešťany sme si
všimli uvedenú vetu s chybnou gramatickou konštrukciou. Našli sme ju
v časti - „Anzeigen“ (Oznamy), v článku, ktorý oboznamuje návštevníkov
stránky o tom, aké tenisové hviezdy navštívili toto kúpeľné mesto.
Z kontextu je teda možné porozumieť aj tejto nezrozumiteľnej a gramaticky
nesprávnej vete. Časť „ihr Können unter Beweis“ je podľa nás vsunutá
omylom. Sloveso stellen viažuce sa s akuzatívom (postaviť niečo niekam) si
prekladateľ pravdepodobne zamenil so slovesom stehen (stáť niekde),
ktoré sa viaže s datívom. Uvažovali sme aj nad možnosťou, že prekladateľ
chcel použiť nemeckú konštrukciu „etwas unter Beweis stellen“
(dokázať/dôkazom toho), pričom mal na mysli výnimočnosť tohto mesta
práve kvôli tomu, že v minulosti na piešťanských kurtoch hrávali spomenutí
výnimoční hráči.
39 Dostupné na internete: http://www.piestany.sk/index.phpid=134&L=2&tx_ttnews[tt_news]=2696&tx_ttnews[backPid]=1&cHash=daec799dbc [cit. 3. marca 2010]
36
Naša verzia:
• Auf den Tennisplätzen in Piešťany standen in der Vergangenheit mehrere
Weltklassespieler wie zum Beispiel Koželuh, Drobný, Borotra, Cochet,
Asbóth, Crawford und andere.
3.7 Bardejovské kúpele
Bardejovské kúpele ležia na severovýchode Slovenska. Liečia sa tu predovšetkým
ochorenia tráviacej sústavy. V tomto krásnom meste sa nachádza socha
cisárovnej Sissi, ktorá ho tiež navštívila.
1.
• Aus dem Jahre 1817 stammt die erste bedeutende Beschreibung des
Bardejov Kurortes von Ján Čaplovič. 40
Táto veta je zrozumiteľná i gramaticky správna, no k celkovej dokonalosti
by sme ju štylisticky upravili nasledovným spôsobom. Novou myšlienkou
(informáciou) – rémou v tejto vete je časový údaj o tom, v ktorom roku sa
Bardejovské kúpele spomínajú prvýkrát. Vo všeobecnosti platí, že nová
informácia – réma stojí na konci vety. Samozrejme, môže stáť aj na jej
začiatku. Táto pozícia má tiež svoju funkciu (napr. zvýraznenie daného
vetného člena), ale myslíme si, že v uvedenej vete začiatočná pozícia
vyznačeného príslovkového určenia času túto funkciu nespĺňa.
Naša verzia:
• Die erste bedeutende Beschreibung des Bardejov Kurortes von Ján
Čaplovič stammt aus dem Jahre 1817.
40 Dostupné na internete: http://www.herkules.sk/de/bardejovhailbad-einleitung/ [cit. 26. marca 2010]
37
2.
• … Berlin und Frankfurt ausgeführt. Die erste bedeutende Beschreibung des
Bardejov Kurortes von Ján Čaplovič stammt aus dem Jahre 1817.
Die größte Blütezeit erreichte der Kurort in der er-sten Hälfte des 19.Jh. In
kurzer Zeit wurde ein neu-es großräumiges Kurhaus und einige
Wohnhäuser erbaut. Zu der Zeit wurden schon 13 Mineralquellen genutzt. 41
Rušivo na nás pôsobila technická nedokonalosť tohto prekladu. Slová sú
rozdelené pomlčkami, čo sťažuje sústredenosť na text. Niektoré slová sú
nesprávne rozdelené pomlčkou, iné zase nesprávne spojené – napr.
podstatné meno Wohnhäuser je spojené s príčastím minulým erbaut,
príkladom nesprávneho použitia pomlčky je „in der er-sten“. Pomlčky
a nesprávne spojené slová je potrebné z textu odstrániť.
Naša verzia:
• Berlin und Frankfurt ausgeführt .Aus dem Jahre 1817 stammt die erste
bedeutende Beschreibung des Bardejov Kurortes von Ján Čaplovič. Die
größte Blütezeit erreichte der Kurort in der er-sten Hälfte des 19.Jh. In
kurzer Zeit wurde ein neu-es großräumiges Kurhaus und einige
Wohnhäusererbaut . Zu der Zeit wurden schon 13
Mineralquellengenutzt .
3.
• 4 Ubernachtungen mit Halbpension und 2 Prozeduren täglich Hotel
Balnea GRAND*** ...viac 42
Slovo Übernachtung/en sa na webovej stránke nachádza bez prehlásky ü
a to nielen v tejto ukážkovej vete, ale aj v ďalšom texte. Chyba mohla
vzniknúť absenciou tohto znaku nemeckej abecedy v systéme webovej
41 Dostupné na internete : http://www.herkules.sk/de/bardejovhailbad-einleitung/ [cit. 26. marca 2010] 42 Dostupné na internete : http://www.herkules.sk/de/einleitung/ [cit. 26. marca 2010]
38
stránky. Ďalším spozorovaným problémom je nepreložené slovíčko „viac“
na nemecké „mehr“. Pre pomenovanie procedúr, ktoré môže pacient
absolvovať by sme odporúčali použiť vhodnejší výraz Therapien.
Naša verzia:
• 4 Übernachtungen mit Halbpension und 2 Therapien täglich, Hotel Balnea
Grand *** mehr …
4.
• „Last Minuty“ 43
Last Minuty je poslovenčený termín od anglického „last minute“.
Na Slovensku sme sa ešte nestretli so slovenskou verziou tohto anglického
slova, ktoré sa v cestovnom ruchu u nás bežne využíva. Je však
povšimnutiahodné, že táto poslovenčená verzia sa nachádza dokonca aj na
nemeckej verzii webovej stránky Bardejovských kúpeľov. Nemci používajú
tento frekventovaný anglický výraz tiež, takže by sme navrhovali, ponechať
názov „last minute“, pre tých záujemcov o kúpeľnú starostlivosť, ktorí
vyhľadávajú špeciálne ponuky na poslednú chvíľu.
43 Dostupné na internete : http://www.herkules.sk/de/einleitung/ [cit. 26. marca 2010]
39
ZÁVER
List primátorom
Vážený pán primátor,
volám sa Lucia Dutková a som študentkou Univerzity Komenského v Bratislave.
Študujem anglický a nemecký jazyk v odbore prekladateľstvo – tlmočníctvo.
Momentálne som v bakalárskom ročníku. Predpokladom úspešného ukončenia
prvého stupňa vysokoškolského štúdia je napísanie bakalárskej práce. Tá moja sa
zaoberá úrovňou nemeckých verzií webových stránok slovenských miest s cieľom
pomôcť zlepšiť ich propagáciu v zahraničí.
Medzi inými som si vybrala aj Vaše mesto, lebo si myslím, že je jedným
z tých miest Slovenska, ktoré majú čo ponúknuť aj zahraničným turistom.
Mojim cieľom nie je iba spísanie teoretických vedomostí, no záleží mi
na tom, aby sme svetu ponúkali dobrý obraz našej krajiny, ktorý je žiaľ v mnohých
prípadoch pokrivený nízkou úrovňou služieb a zlou propagáciou.
Myslím si, že v dnešnej modernej dobe Internetu je webová stránka jedným
z prvých zdrojov, po ktorom potenciálni návštevníci Vášho mesta siahnu. Prezrela
som si aj vašu nemeckú verziu stránky. V prílohe Vám posielam nedostatky,
návrhy na zlepšenia, ale aj pozitíva, ktoré som z pozície potenciálneho turistu
objavila.
Chcela by som Vám pripomenúť, že kvalitná propagácia je veľmi dôležitou
súčasťou rozvoja cestovného ruchu. Zárukou úspechu môže byť to, že
zamestnáte skúseného odborného prekladateľa, ktorý pozná nielen cudzí jazyk,
ale rozumie aj spôsobu vnímania cudzinca. Vyššia investícia do kvalitnej
propagácie sa vracia postupne, no jej zanedbanie v konečnom dôsledku
poškodzuje mesto samotné.
Prajem Vám mnoho úspechov pri správe Vášho krásneho mesta.
S pozdravom
Lucia Dutková
40
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV
RAKŠÁNYIOVÁ, J. 2005. Preklad ako interkultúrna komunikácia.
Bratislava : Anapress 2005. 141 s. ISBN 80 – 89137 – 09 – 1
LEFEVRE, A. 1992. Translation- History- Culture. London : Routledge
1992. 182 s. ISBN 0 – 415 – 07698 – 6
MISTRÍK, J. 1997. Štylistika. Bratislava : SPN 1997. 600 s. ISBN 80-08-
02529-8
POPOVIČ, A. 1975. Teória umeleckého prekladu. Bratislava : Tatran
1975. 293 s.
HUSOVSKÁ, Ľ. a kol. 1997. Slovensko – Prechádzky storočiami miest a
mestečiek. Bratislava : Príroda 1994. 288 s. ISBN 80 – 07 – 22531 – 5
KRESÁNEK, P. a kol. 2009. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok
Slovenska. Bratislava : Simplicissimus 2009. 984 s. ISBN 978 – 80 –
969839 – 0 – 2
SKLADANÁ, J. 2005. Príručka slovenského pravopisu pre školy a prax.
Bratislava : Ottovo nakl. 2005. 673 s. ISBN 80 – 969189 – 1 – 6
KAČALA, J., PISARČÍKOVÁ, M. a kol. 1997. Krátky slovník slovenského
jazyka. Bratislava Veda 1997. 944 s. ISBN 80 – 224 – 0464 – 0
HELBIG, G.,BUSCHA, J. 2001. Die Deutsche Grammatik. Ein Handbuch
für den Ausländerunterricht. Berlin : Langenscheidt 2001. 655 s. ISBN 3 –
468 – 49493 - 9
41
GİTZ, D. a kol. 2003. Großwörterbuch Deutsch als Fremdsprache. Berlin
: Langenscheidt 2003. 1254 s. ISBN – 13: 978 – 3 – 468 – 96705 – 4
42
Online zdroje :
Dostupné na internete:
<http://levoca.sk/deu/infodeu.htm>
<http://de.poprad.sk/poprad-umgebung.phtml?id3=45425 >
< http://de.poprad.sk/der-industrielle-park.phtml?id3=45428 >
<http://de.poprad.sk/poprad-.phtml?id3=45435 >
<http://www.vysoketatry.sk/?id_kat_for_menu=3245>
< http://snv.sk/>
<http://www.banskastiavnica.sk/index.html>
<http://www.trencin.sk/de/povesti>
<http://www.piestany.sk/index.php?id=25&L=2>
<http://www.piestany.sk/index.php?id=134&L=2&tx_ttnews[tt_news]=2696&tx_ttne
ws[backPid]=1&cHash=daec799dbc>
<http://www.herkules.sk/de/bardejovhailbad-einleitung/ >
<http://www.herkules.sk/de/einleitung/ >
<http://www.herkules.sk/de/bardejovhailbad-einleitung/>
43
Príloha – ukážky nemeckých webových stránok miest
44
45
46
47