nÁrodnÉ lesnÍcke centrumk 2,4-krát rozsiahlejšiemu poškode-niu v bezzásahových územiach,...

Zvolen, 2009

NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM

LYKOŽRÚT SMREKOVÝ

(IPS TYPOGRAPHUS L.) – NAJOBÁVANEJŠÍ ŠKODLIVÝ ČINITEĽ

SÚČASNOSTI

Jozef Vakula Andrej Gubka

Juraj Galko Andrej Kunca

Christo Nikolov

1. Úvod

LYKOŽRÚT SMREKOVÝ (IPS TYPOGRAPHUS L.) –

NAJOBÁVANEJŠÍ ŠKODLIVÝ ČINITEĽ SÚČASNOSTIJozef Vakula, Andrej Gubka, Juraj Galko, Andrej Kunca, Christo Nikolov

Tabuľka 1 Výskyt podkôrneho a drevokazného hmyzu v roku 2008 (zdroj: hlásenia L116)

Podkôrny hmyz sa veľmi významnou mierou podieľa na výške náhodných ťažieb na Slovensku. I keď v našich lesoch žije viac ako 100 zástupcov čeľade podkôrnikovitých, lesnícky významnejšie sú len niektoré. Na smreku sú to predovšetkým štyri, tzv. ag-resívne druhy, ktoré sú schopné pôsobiť ako primárny škodlivý činitelia (atakujú strom prvotne). Do tejto skupiny u nás patria tri autochtónne druhy – lykožrút smrekový (Ips typographus), lykožrút lesklý (Pityogenes chalcographus), lykožrút smrečinový (Ips amitinus) a jeden alochtónny druh - lykožrút severský (Ips duplicatus). Všetky tieto druhy majú jedno spoločné, ich hostiteľskou drevinou je smrek (Picea abies), ktorého zdravotný stav je v posledných rokoch alarmujúci. Najväčšou hrozbou z týchto druhov bol v minulosti, ostáva v súčasnosti a pravdepodobne bude i v budúcnosti práve lykožrút smrekový. Ak porovnáme súčasnú situáciu s minulosťou, tak môžeme konštatovať, že objem spracovaného dreva napadnutého týmto druhom počas poslednej gradácie 2003 – 2008 (6 rokov) dosiahol hodnotu 7,642 mil. m3, čo je prekročenie všetkého spracovaného dreva naleteného lykožrútom smreko-vým za roky 1973 – 2002 (30 rokov).

Agresivita lykožrúta smrekového je ďaleko najvýznamnejšia spomedzi všetké-ho podkôrneho a drevokazného hmyzu u nás (tabuľka 1). Tento taxón je najobá-vanejším chrobákom nielen v smrečinách Slovenska, ale v celej strednej, severnej a východnej Európe. Dôkazom toho je

i skutočnosť, že po prvý krát v histórii evi-dencie sa stal v roku 2008 práve lykožrút smrekový najvýznamnejším škodlivým činiteľom na Slovensku. Objem napad-nutého dreva spolu so zostatkom z roku 2007 dosiahol hodnotu viac ako 3 179 tis. m3, čo je až 37 %-ný nárast oproti roku 2007. Pre porovnanie, napadnutie vet-rom, ako druhým najvýznamnejším škod-livým činiteľom predstavovalo hodnotu

2 639 tis. m3. Z celého objemu napad-nutého dreva sa vyše 2 446 tis. m3 (77 %) spracovalo a takmer 733 tis. m3 ostalo nespracované, čo je až o 57 % viac ako zostatok z roku 2007. Takéto rekordné množstvo nespracovaného dreva nalete-ného lykožrútom smrekovým ani v naj-menšom neprognózovalo optimistické nádeje do roku 2009, naopak očakávame opätovné zhoršenie situácie.

DruhObjem kalamitnej hmoty (m3)

Napadnuté Spracované Ostáva spracovať

Lykožrút smrekový 3 179 090 2 446 323 732 767

Lykožrút lesklý 211 237 156 310 54 927

Drevokaz čiarkovaný 620 620 0

Lykožrúty na jedli 1 799 1 793 6

Podkôrnikovité na borovici 4 577 4 525 52

Lykožrút smrekovcový 4 186 4 106 80

Podkôrnik dubový 4 036 3 914 122

Iný podkôrny a drevokazný hmyz 239 391 209 562 29 829

SPOLU 3 644 936 2 827 153 817 783

2. Situácia na SlovenskuPrvou najčastejšou príčinou premno-

ženia podkôrneho hmyzu sú vetrové ka-lamity, na ktorých sa lykožrút premnoží najskôr ako sekundárny škodlivý činiteľ a následne sa aktivizuje ako primárny škodca (Vysoké a Nízke Tatry, Malá Fatra, Slovenské Rudohorie, Gemer). Jedná sa teda o vyššie pohoria Slovenska, tzv. Cen-trálne Karpaty. Druhou príčinou premno-ženia sú fyziologicky oslabené porasty,

na ktorých sa aktivizuje podpňovka a ná-sledne sekundárne podkôrny hmyz, ktorý sa taktiež premnoží a stáva sa primárnym činiteľom (Kysuce, Orava, Spiš). V tomto prípade ide o fl yšové oblasti Severného Slovenska. Toto sú dva základné mecha-nizmy, ako dochádza ku kalamitám veľké-ho rozsahu zapríčinených práve podkôr-nym hmyzom. Spomenuté regióny najviac postihnuté lykožrútovými kalamitami sú

znázornené na obrázku 1 a 2. Jedná sa najmä o liptovsko-tatranskú oblasť, Ky-suce, Oravu, Spiš, Gemer a v poslednom období i o oblasť Turca a niektoré okresy Trenčianskeho kraja. Kalamity lykožrúta smrekového sa vyskytovali na našom úze-mí aj v minulosti a môžeme povedať, že sa vyskytovali viac menej v pravidelných intervaloch, no nikdy neboli tak rozsiahle ako dnes (obrázok 3). Rovnako aj nebez-pečná prítomnosť nespracovanej kala-mity naletenej lykožrútom smrekovým, ktorá predstavuje najväčšiu hrozbu do

2

LYKOŽRÚT SMREKOVÝ (IPS TYPOGRAPHUS L.) –NAJOBÁVANEJŠÍ ŠKODLIVÝ ČINITEĽ SÚČASNOSTI

Obrázok 1 Objem spracovanej kalamitnej hmoty poškodenej podkôrnym a drevokazným hmyzom podľa okresov k 31. 12. 2008

Obrázok 2 Objem nespracovanej kalamitnej hmoty poškodenej podkôrnym a drevokazným hmyzom podľa okresov k 31. 12. 2008

Obrázok 3 Objem spracovaného dreva napadnutého lykožrútom smrekovým od roku 1973 s prognózou na rok 2009 (zdroj: hlásenia L116)

Obrázok 4 Objem nespracovaného dreva napadnutého lykožrútom smrekovým od roku 1973 (zdroj: hlásenia L116)

budúcnosti má v posledných rokoch stúpajúci trend, aký tu ešte nikdy nebol (obrázok 4). K tomuto množ-stvu ponechanej kalamity naletenej lykožrútom smrekovým je potrebné ešte pripočítať nespracovanú vetro-vú kalamitu, ktorej väčšina je tiež naletená a predstavuje reálny zdroj lykožrútov. V nasledovnom tex-te by sme zhrnuli niektoré oblasti Slovenska postihované lykožrútom smrekovým v najväčšej miere. Zdra-votný stav lesov v TANAP-e sa za-čal zhoršovať po vetrovej kalamite z roku 2002 (východná časť TANAP-u), no najväčší prepad nastal po veľkej vetrovej kalamite z novem-bra 2004. Po vetrových kalamitách došlo k premnoženiu podkôrneho hmyzu na zlomoch a vývratoch. Najvážnejšia situácia je v lokalitách s najvyšším stupňom ochrany, v tzv. bezzásahových územiach. Táto ka-lamitná hmota nebola z rôznych dôvodov úplne spracovaná. Od roku 2002 platí na Slovensku zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a kraji-ny, ktorý zakazuje akúkoľvek činnosť v 5. stupni ochrany prírody a výraz-ne obmedzuje realizáciu obranných opatrení v nižších stupňoch, napr. výstavbu lesných ciest, protipožiar-nych pásov, aplikáciu chemických látok a pod. Najmä na nespracova-nej vetrovej kalamite sa premnožili podkôrne druhy škodcov, najmä ly-kožrút smrekový. Žiadostiam obhos-podarovateľov o udelenie výnimky najmä na spracovanie kalamitnej hmoty adresované krajským úradom životného prostredia buď nebolo vyhovené, alebo bolo odpovedané s časovým oneskorením, niekedy až 1 rok a viac. V roku 2008 došlo na mnohých miestach ku kritickému plošnému napadnutiu a rozpadu smrekových porastov (obrázok 5). Ochranné pásma vytvorené okolo bezzásahových území, ktoré mali tl-miť prenikanie lykožrútov neprinies-li požadované výsledky a podkôrny hmyz napadol i neďaleké hospo-dárske lesy. Jedná sa predovšetkým o lokality, kde sa ponechalo väčšie množstvo nespracovanej vetrovej kalamity. V Tichej a Kôprovej doline, kde zostal najväčší objem nespraco-vanej hmoty zatiaľ nedošlo k pokle-su kalamity spôsobenej lykožrútmi, v minulom roku tu pribudlo ďalších 35 tisíc m3. Z leteckých snímok tejto lokality bolo zistené, že počas prvých 4 rokov po vetrovej kalamite došlo k 2,4-krát rozsiahlejšiemu poškode-niu v bezzásahových územiach, ako v územiach, kde sa aktívne hospodá-rilo (obrázok 6). Vplyv prirodzeného spektra nepriateľov lykožrúta zatiaľ neoslabil populáciu a nespôsobil jej výrazný pokles.

0

500

1 000

1 500

2 000

2 500

3 000

3 500

4 000

1973 1978 1983 1988 1993 1998 2003 2008

�s.m

3

0

200

400

600

800

1000

1200

1973 1978 1983 1988 1993 1998 2003 2008

m�s.

3

3

LYKOŽRÚT SMREKOVÝ (IPS TYPOGRAPHUS L.) – NAJOBÁVANEJŠÍ ŠKODLIVÝ ČINITEĽ SÚČASNOSTI

Obrázok 5 Šírenie lykožrútovej kalamity v Tichej doline Obrázok 6 Šírenie lykožrútovej kalamity v štyroch bufferových zónach okolo nespracovanej vetrovej kalamity v Kôprovej doline

Obrázok 7 Červeno sfarbené odumreté borovice limby v Tichej doline

V západnej časti TANAPu bolo zazna-menané rozsiahlejšie hynutie chránenej borovice limby, na ktorom sa podieľa ly-kožrút smrekový. Na základe pozorovaní v roku 2008 sa odhaduje okolo 300 – 400 odumretých stromov (obrázok 7).Lykožrú-ty ju nalietavajú po vyčerpaní dostupných potravových možností na smreku (plošne odumreté časti Tichej a Kôprovej doliny).

V roku 2008 došlo k opätovanému vyhroteniu situácie medzi obhospoda-rovateľmi lesa a Štátnou ochranou prí-rody, keď došlo k zmene legislatívnych predpisov a veľká časť území prešla od 1. augusta 2008 zo 4. do 5. stupňa ochrany prírody. Táto úprava opäť skomplikovala vykonávanie obranných opatrení pro-ti premnoženému podkôrnemu hmyzu a výrazne sťažila realizáciu projektov na zabránenie šírenia podkôrneho hmyzu z území s 5. stupňom ochrany v ochranný pásmach. Ochranné pásma boli posunuté a niektoré projekty, ktoré navrhli odbor-ní lesní hospodári, sa stali neaktuálnymi.

V Nízkych Tatrách sú vetrom a ná-sledne podkôrnym hmyzom najviac po-stihnuté územia obhospodarované Lesmi SR, š. p., Banská Bystrica (OZ Liptovský Hrádok, OZ Beňuš a OZ Čierny Balog). Z neštátnych sú to subjekty hospodáriace na severnej strane Nízkych Tatier od Par-tizánskej Ľupče až po Liptovskú Tepličku a Lesy mesta Brezno na južnej strane. Vo všetkých menovaných subjektoch je zdravotný stav smrečín veľmi zlý, dochá-dza tam k odumieraniu celých dolín, kde nebola spracovaná vetrová a lykožrútova kalamita. I tu komplikujú spracovanie ná-hodnej ťažby obmedzenia z titulu ochra-ny prírody (Demänovská dolina, Jánska dolina a ďalšie). Orgány štátnej správy ži-votného prostredia neudeľujú subjektom výnimky na spracovanie náhodnej ťažby

4


v 5. stupni ochrany prírody a napomáhajú tak k ďalšiemu šíreniu podkôrneho hmyzu. Jedná sa pritom o lokality, kde bola situá-cia s podkôrnym hmyzom ešte v minulých rokoch priaznivá, bez väčších ohnísk. Ne-spracovaná vetrová kalamita poskytla pod-kôrnemu hmyzu nové potravné možnosti, kde sa mohol namnožiť. V štádiu rozpadu sú hrebeňové časti Nízkych Tatier (obrázok 8), na mnohých miestach už tvoria hrebene len holé, odlesnené svahy napr. oblasť Čer-tovice. Nespracovanie kalamity pod hornou hranicou lesa bude mať do budúcnosti vážny dopad na znížení hornej hranice lesa a ná-sledný negatívny vplyv na mimoprodukčné funkcie lesa. Zhoršenie už kritickej situácie spôsobila veľká vetrová kalamita Filip z 23. 8. 2007, ktorá postihla najmä OZ Liptovský Hrádok (0,5 mil. m3). Tento krát postihla práve údolné časti pohoria. V roku 2008 sa podkôrny hmyz vyvíjal predovšetkým v tej-to vetrovej kalamite, no v roku 2009 očaká-vame vyrojenie lykožrútov z nespracovanej kalamity do stojacich porastov.

Vážna situácia na Kysuciach a Orave sa výraznejšie nezlepšila a očakávame vzhľa-dom na pokračujúce pomalé spracovanie náhodných ťažieb (najmä roztrúsených) opätovný nárast lykožrútovej kalamity. Smrečiny v týchto regiónoch sú fyziologicky oslabené suchom (kritický rok 2003), preja-vujú sa žltnutím, no v poslednom roku ba-dať zlepšenie. Mechanizmus odumierania smrečín spočíva v počiatkoch nespracova-ním roztrúsenej kalamity spôsobenej pod-pňovkou, keď následne na týchto stromoch dochádza k premnoženiu lykožrútov. Tým-to spôsobom, ak sa kalamita nezachytí včas vznikajú typické lykožrútové ohniská o veľ-kých výmerách, ktoré je možné len ťažko zastaviť (obrázok 9).

Nevyskytuje sa tam 4. a 5. stupeň ochra-ny v takom rozsahu ako vo Vysokých a Níz-kych Tatrách a teda z tohto titulu nie sú lesnícke opatrenia obmedzované. Taktiež pôsobenie vetrových kalamít tu bolo pod-statne menšie ako v Nízkych a Vysokých Tatrách. Rozsiahle ponechávanie hynúcich stromov v porastoch je ale často spojené s komplikovanými vlastníckymi vzťahmi (neštátne neodovzdané lesy). V týchto po-rastoch vlastníci bránia vykonávaniu asa-načných ťažieb užívateľom a tak znemož-ňujú kvalitné hospodárenie. V niektorých častiach v blízkej budúcnosti už miestami nenájdeme dospelý smrekový porast (obrá-zok 10).

Rozsiahle ohniská sa objavili i v severo-západných častiach Kysúc (okolie Turzovky a Makova), kde došlo k diaľkovému presunu podkôrneho hmyzu z oblastí s nespracova-nou hmotou. Hynutie smrečín zapríčinené podkôrnym hmyzom sa rozšírilo i na juh, do okresov Kysucké Nové Mesto, Žilina, Bytča a Považská Bystrica. Podobne i na Spiši sme zaznamenali plošné hynutie smrekových porastov v pohorí Levočské vrchy a Sloven-ský raj, kde došlo k premnoženiu lykožrú-ta smrekového na nespracovanej vetrovej a hubovej kalamite.

Obrázok 8 Kalamity podkôrneho hmyzu v hrebeňových častiach Nízkych Tatier (hore Bystrianska dolina, dole Čertovica)

Obrázok 9 Porovnanie dvoch snímok tej istej lokality z oblasti Kysúc, rok 2005 (vľavo) a rok 2008 (vpravo)

Obrázok 10 Odlesnené veľkoplošné holiny v Kysuckých Beskydách5


Na populačnú dynamiku lykožrúta vplývajú viaceré faktory, ako sú dostatok potravných možností (atraktívna hmota), teplotné podmienky v danom období, atď. Teplota vzduchu významne vplýva na podkôrny hmyz, pretože nízke teploty môžu výrazne spomaliť vývoj až zaprí-činiť jeho zastavenie (silné zimy). Zima 2008/2009 bola na strednom Slovensku hodnotená ako teplotne normálna až nadnormálna, bez výraznejších odchýlok od dlhodobého priemeru. Teploty v de-cembri boli teplotne nadnormálne, v ja-nuári a februári teplotne normálne. Táto zima teda nespôsobila výraznejšie zmeny v prezimujúcich populáciach lykožrútov. Toto umožnilo podkôrnemu hmyzu, po-dobne ako v zime 2007/2008, prezimovať v štádiu larvy (mortalita vplyvom nízkych teplôt bola nízka). Tento jav spôsobuje v nasledujúcej vegetačnej sezóne „sply-nutie“ generácii, bez výraznejších vrcho-lov rojenia. Z tohto dôvodu pod kôrou smrekov nachádzame počas celého roka takmer všetky vývinové štádia. V minulos-ti, za pôsobenia silných mrazov v zimných mesiacoch prezimujúce larvy zahynuli a umožnilo to lykožrútovi prezimovať len v štádiu chrobáka. Klimatické zmeny vý-razne negatívne ovplyvňujú odolnostný potenciál smreka a na druhej strane po-zitívne vplývajú na populácie lykožrúta smrekového. V dnešnej dobe sa vyskytujú v horských polohách miestami až tri ge-nerácie za rok, pokiaľ v minulosti to bola len jedna až dve generácie.

Jarné rojenie lykožrúta začalo v roku 2009 už od prvej dekády apríla. Tento mesiac bol teplotne silne nadnormálny až mimoriadne nadnormálnym mesia-com (odchýlka +3,3 – +5,4°C), maximálne

denné teploty vzduchu boli zazname-nané v dňoch 8. – 12. a 29. – 30. apríla (+18,4 – + 26,3 °C). Jarné rojenie vrcholilo na prelome apríla a mája (obrázok 11). V tomto období boli pozorované silné rojenia lykožrúta smrekového v kalamit-ných oblastiach. Tieto skutočnosti prispe-li v roku 2009 k ďalšiemu stúpajúcemu trendu populácií lykožrúta smrekového.

Na základe zhrnutých informácii sa situácia v roku 2009 radikálne nezlep-

ší, napadnutie smrekových porastov lykožrútom smrekovým a množstvo ne-spracovanej hmoty z roku 2008 nedáva predpoklady na optimistickú prognózu. Nemožno očakávať prudký pokles kala-mity podkôrneho hmyzu v bezzásaho-vých územiach a ich okolí, rovnako ako ani na miestach, kde sa kalamita nespra-covala z iného titulu. Aj na základe pr-vých informácii z jarného rojenia v tomto roku môžeme konštatovať, že k výrazné-

3. Prognóza

Obrázok 11 Priebeh vývoja odchytov lykožrúta smrekového v Kremnických vrchoch v roku 2009

0

2000

4000

6000

8000

10000

12000

ks/lapa�

21.4.-28.4 28.4.-12.5. 12.5.-26.5. 26.5.-9.6.

Oberový interval

0

2 000

4 000

6 000

8 000

10 000

12 000

14 000

ks/lapa�

máj 2008 3 3929 2713 413

máj 2009 13 21692 1653 723

lykožrút smrekový lykožrút lesklý drevokaz �iarkovaný

Obrázok 12 Porovnanie priemerných májových odchytov lykožrúta smrekového na LS Beňuš v roku 2008 a 2009

6


mu poklesu tak skoro nedôjde. Napríklad na LS Beňuš došlo za mesiac máj k viac ako 3-násobnému nárastu priemerných odchytov lykožrúta smrekového do fe-romónových lapačov, ako tomu bolo za rovnaké obdobie v roku 2008 (obrázok 12). Rovnako i v ostatných častiach Slo-venska je situácia podobná, odchyty do lapačov počas jarného rojenia predsta-

4. Navrhované opatrenia

vujú veľmi vysoké hodnoty, niekoľkokrát prekračujúce hranicu silných odchytov (podľa STN 48 2711).

Treba upozorniť, že náhodná ťažba spôsobená lykožrútom smrekovým už narastá i v smrečinách, kde sa v minulosti nevyskytli výraznejšie vetrové kalamity (Západné Tatry, Chočské vrchy, západná časť Nízkych Tatier, Kremnické Vrchy). Tu

je potrebné vynaložiť maximálne úsilie na spracovanie aktívnej kalamity, aby sa predišlo podobnému scenáru ako v ostat-ných postihnutých častiach Slovenska. Okrem faktorov, ktoré doteraz zhoršo-vali situáciu, treba počítať aj s vplyvom viaznuceho odbytu na trhu s drevom, ako jedného z aspektov všeobecnej hos-podárskej krízy.

Dlhodobým cieľom celého lesného hospodárstva by v záujme zlepšenia zdra-votného stavu smrečín malo byť postup-né odstraňovanie príčin jeho zhoršova-nia. Náhodné ťažby spôsobené lykožrú-tom smrekovým znemožňujú akékoľvek plánovanie a prispievajú k zhoršeniu kvality hospodárenia a k stratám na spe-ňažení dreva. Kvalita dreva naleteného lykožrútom smrekovým je nízka a ak sa spracuje neskoro, býva naletené i tech-nickými druhmi škodcov. Preto by mal byť zo strany obhospodarovateľov kladený čo možno najväčší dôraz na zastavenie postupujúcej kalamity lykožrúta smreko-vého. Kalamity lykožrúta smrekového tu boli aj v minulosti a lesnícka prevádzka s nimi vedela úspešne bojovať. Vzhľadom na doterajšie prevádzkové skúsenosti predpokladáme len ťažké uplatňovanie kedysi základných praktík, od ktorých sa upustilo napr. dôsledné spracovanie roztrúsenej kalamity, mechanické odkôr-ňovanie dreva (v zahraničí sa stále bežne vykonáva), používanie lapákov atď.

V boji proti podkôrnemu hmyzu Lesnícka ochranárska služba v Banskej Štiavnici za hlavné úlohy považuje:

Včas, rýchlo a dôsledne spra-covať a asanovať kalamitu do vyrojenia lykožrútov

vyhľadať chrobačiar (strom napad-nutý podkôrnym hmyzom v rôznom štádiu vývoja),označiť chrobačiar,spíliť chrobačiar,odviezť z porastu a asanovať na sklade.

Alternatíva asanácie 1

kmene odkôrniť a kôru spáliť, v prí-pade výskytu lariev len odkôrniť.

Alternatíva asanácie 2

ošetriť postrekom insekticídom (resp. biopreparátom), avšak po 6 – 8 týždňoch (podľa použitého prí-pravku) postrek stále atraktívnej hmoty zopakovať, ošetrovanie platí pokiaľ je hmota atraktívna.

1.

a)

b)c)d)

d)

d)

Inštalácia feromónových lapa-čov a kladenie lapákov (podľa STN 48 2711)

V žiadnom prípade nemožno zamie-ňať sled jednotlivých opatrení, napr. fe-romónové lapače bez dôsledného spraco-vania neplnia významnú úlohu v ochrane lesa. Bez spracovania aktívnej kalamity budú samostatne realizované opatrenia, ako sú napr. letecké aplikácie pesticídov, biopreparátov, kladenie lapákov, inštalá-cia lapačov, atď. len čiastočným znižova-ním populácie kalamitne premnožených lykožrútov. Lesnícka ochranárska služ-ba v Banskej Štiavnici odporúča v boji s lykožrútom smrekovým bezodkladne spracovať všetku napadnutú a atraktívnu hmotu, t.j. takýto strom vyhľadať, ozna-čiť, spíliť a odviezť z porastu pre okam-žité ďalšie spracovanie. Ak nie je možné okamžite túto hmotu spracovať, je po-trebné ju dôkladne asanovať na mieste spílenia pri pni alebo na sklade, do vyro-jenia lykožrútov. Bezpečnou a ľahko kon-trolovateľnou asanáciou je odkôrnenie spílených kmeňov. Dnes sa bežne využí-va mechanické odkôrňovanie pomocou adaptérov na motorových pílach. Ak nie je možné z nejakých dôvodov hmotu od-kôrniť, je možné ju dôkladne, najlepšie bodovo ošetriť povoleným insekticídom predpísanou koncentráciou a dávkou roztoku (čo je zvyčajne 5 litrov na 1 m3). Ak je hmota chemicky ošetrená, je zasa-novaná dočasne do cca 2 mesiacov (podľa použitého prípravku). Po tomto termíne je potrebné hmotu spracovať, alebo za-sanovať odkôrnením alebo opäť dočasne ošetriť insekticídom na ďalšie 2 mesiace.

Chyby pri odbornom zabez-pečovaní ochrany lesa proti lykožrútovi smrekovému

Obhospodarovatelia v mnohých prí-padoch hmotu nevyhľadávajú a ne-spracovávajú alebo neasanujú. Jedná sa predovšetkým o rozptýlenú kala-mitu a kalamitu v ťažšie dostupných lokalitách, kde sú náklady na spraco-vanie vysoké.

Čoraz väčšiu úlohu zohráva ekonomi-ka, cena kalamitného dreva a náklady

2.

•

•

na jeho spracovanie. Argumentom je i nedostatok pracovných síl. Z tohto dôvodu sa prakticky ani neodkôrňu-je, keďže za celé Slovensko sa odkôrni cca 10 000 m3 hmoty (0,3 % z napad-nutej hmoty podkôrnym hmyzom), čo sú prakticky len klasické lapáky. Pre porovnanie v RDLP Katowice (Poľsko) odkôrnia každoročne 40 % kalamit-nej hmoty (500 000 m3).

Pripisovanie vysokého stupňa ochra-ny pesticídom – insekticídom. Je prav-dou, že ide o fyzicky menej náročný spôsob asanácie hmoty, pri aplikácii sa však realizátori dopúšťajú mno-hých chýb (najmä plošné aplikácie). Nedodržujú koncentráciu, aplikačnú dávku, nepridávajú farbivo pre kon-trolu aplikácie, neaplikujú zmes tak, aby bol postrekom pokrytý celý po-vrch kmeňa (v prípade postreku na sklade je potrebné hromadu rozvaliť). Naviac, ak je drevo v lese ponecha-né dlhšiu dobu, je potrebné takúto hmotu o cca 2 mesiace opäť asanovať (podľa druhu prípravku).

Pripisovanie nadmerného ochranné-ho účinku feromónovým lapačom. Nie sú presné informácie o účinnosti lapačov, počíta sa však s tým, že zní-žia populáciu o cca 30 %. Pracovní-ci ochrany prírody často preferujú v ochranných pásmach bezzásaho-vých území inštaláciu feromónových lapačov, pričom základnému opatre-niu, spracovaniu a asanácii kalamitnej hmoty, nepripisujú potrebnú váhu. Jedná sa síce o ekologický najprijateľ-nejší spôsob, no bez asanačnej ťažby nemá veľké opodstatnenie.

•

•

7


Obrázok 13 Imága lykožrúta smrekového porastené hubou Beauveria bassiana

5. Biologické prípravky na ochranu lesa

proti lykožrútovi smrekovému

Jednou z možností obranných opatrení v boji s podkôrnym hmyzom v sú-časnej situácii je využitie biologických metód ako dôležitej súčasti integrovanej ochrany lesa. Jednou z týchto metód je využitie huby Beauveria bassiana, kto-rú obsahuje napríklad prípravok BoVeril, ktorého uvedenie na trh a použitie v lesoch Slovenska bolo povolené výnimkou Ministerstva pôdohospodárstva SR (Číslo: 1558/2009-940 zo 3. 4. 2009) na obdobie 15. apríl až 12. august 2009 (120 dní). Detaily výnimky spolu s povoleným spôsobom aplikácie sú uvedené aj na stránke http://www.los.sk/boveril.html.

Účinnou látkou prípravku je entomopa-togénna huba (huba parazitujúca na hmyze) predávaná vo forme vodorozpustných granúl Beauveria bassiana kmeň BB1 v koncetrácii 5x108 konídií/g. Prípravok je určený na ochranu lesov proti lykožrútovi smrekovému. Účinnosť prípravku na iné druhy podkôrneho hmyzu LOS naďalej overuje.

Pri samotnej aplikácii prípravku je nevy-hnutné dodržať podmienky uvedené výrobcom, keďže sa jedná o živý organizmus (spóry huby), ktorý je veľmi citlivý na podmienky prostredia (teplota, vlhkosť, slnečné žiarenie,...). Preto nemusí vždy spôsobiť dostatočnú mortalitu lykožrútov, i keď sa tieto s hubou dostanú do priameho kontaktu.

Lesnícka ochranárska služba v Banskej Štiavnici v súčasnosti testuje nasledovné spôso-by aplikácie:

Pozemné ošetrovanie lapákovCieľom metódy je infi kovať imága na povr-

chu kôry pred naletením a založením potom-stva (otrávený lapák) alebo pri vylietavaní po-tomstva z kôry (asanácia). Infi kovaný chrobák uhynie v prvom prípade v kôre ošetreného kmeňa, v druhom prípade dôjde k infekcii až pri vyletení chrobáka z kôry. Nákaza sa môže pre-nášať medzi infi kovanými a zdravými jedincami a ďalej sa tak rozširovať v populácií. Z dôvodu neoverenej biologickej účinnosti odporúčame použitie len prvého variantu (ošetrenie pred naletením) v prípade zistenia, že prípravok neúčinkuje, je potrebné kmeň pred vyletením odkôrniť alebo ošetriť chemickým insekticídom. Na povrchu infi kovaných lykožrútov vyrastá biela huba, nákaza sa prenáša i na ostatné imá-ga, ktoré sa infi kujú v požerku (obrázok 13).

Infekcia imág v upravených štrbino-vých feromónových lapačoch They-sohn (príp. iné)

Cieľom metódy je zachytiť lietajúce imága do feromónového lapača, v lapači ich infi kovať a nechať ich opustiť zbernú nádobu (korýtko) lapača. Predpokladáme, že infi kovaný chrobák naletí oslabený strom alebo klasický lapák a pri párení v snubnej komôrke prenesie infekciu aj na ďalšie 2 – 3 imága. Ďalší vývoj v naletenom strome by mal byť ukončený. Zbernú nádobu lapača je potrebné upraviť tak, že z jedného okrajového otvoru na dne zbernej nádoby odoberieme sitko alebo zväčšíme otvory v sitku (aby sa cez ne lykožrúty prepchali von), alebo na oboch bočných stranách korýtka navŕtame po 8 až 10 dier priemeru 6 mm. Do zberného korýtka nasypeme rovnomerne 4 – 5 gramov (cca jedna polievková lyžica) prášku BoVeril tak, aby sa vytvorila 1 mm vrstva (pri hrubšej vrstve imágo lykožrúta smrekového v prášku zahynie). Prípravok je potrebné do korýtka do-pĺňať každé 2 týždne. Pri väčšom počte lapačov na porastovej stene alebo pri bariérach feromó-nových lapačov, navrhujeme inštalovať a pre-vádzkovať takto upravený každý piaty lapač. Použitie takto upravených feromónových lapa-čov sa na Stredisku LOS naďalej testuje a nové poznatky budú aktualizované aj na stránkach www.los. sk.

8


6. Záver

ERRATUM

V prílohe časopisu Les & Letokruhy 2009, č. 5 – 6, t.j. Konôpka B., Konôpka J.: „Vietor a sneh – najzávažnejšie abiotické škodlivé činitele“ bolo na strane 6 v Obrázku 11 nesprávne (opačné) označenie statickej stability. Správne má byť popis takto (v poradí od vrchu nadol): Výborná, Dobrá, Vyhovujúca, Nevyhovujúca. Autori príspevku sa za chybu ospravedlňujú!

Veľké kalamity lykožrúta smrekové-ho sa nevyskytujú len na Slovensku, ale sú známe i z iných krajín Európy. I keď máme spomedzi týchto krajín relatív-ne zachovalé prirodzené lesy a smrek je u nás miestami pôvodnou drevinou, problémy s lykožrútom smrekovým vzhľa-dom na plošné zastúpenie smreka u nás sú neporovnateľné. Taký prudký nárast objemu spracovaného, ale i nespraco-vaného dreva napadnutého lykožrútom smrekovým v minulom roku nezazna-menali v Poľsku ani v Českej Republike. Premnoženiu lykožrúta smrekového v smrečinách Slovenska predchádzali vet-rové kalamity (2002, 2004 a 2007) a fyzi-ologicky oslabené smrečiny, na ktorých

sa aktivizovala podpňovka a následne lykožrút smrekový. Ide zatiaľ o najväč-šiu kalamitu tohto druhu zaznamenanú z územia Slovenska.

Na šírenie kalamít biotických škodli-vých činiteľov, najmä lykožrúta smreko-vého, okrem objektívnych skutočností (5. stupeň územnej ochrany prírody) však vplýva aj zanedbanie niektorých odbor-ných činností obhospodarovateľov lesov, najmä z dôvodu znižovania nákladov na ochranu lesa. Hospodári sú často ob-medzovaní limitami, ktoré im stanovujú vlastníci lesov. Hospodárska kríza taktiež neprispieva k zlepšeniu situácie, naopak stagnáciou trhu s drevom sa opäť spoma-lí až miestami zastaví spracovanie náhod-

ných ťažieb. Rovnako i znižovanie počtu pracovných síl a časté reštrukturalizácie v lesnom hospodárstve neprispievajú k zlepšeniu. Tieto, ale i ďalšie skutočnos-ti prinesú do budúcnosti nemalé škody, ktorým by sa dalo prostredníctvom dodr-žiavania prísnych opatrení predísť. Opat-renia na zastavenie lykožrútovej kalamity sú však fi nančne náročné a užívatelia le-sov nemajú často potrebné zdroje na ich zabezpečenie. Z tohto dôvodu by mali byť štátom aspoň minimálne fi nančne podporovaný. Lesy v konečnom dôsledku plnia i dôležité mimoprodukčné funkcie, ktoré sú často v niektorých prípadoch ešte významnejšie ako produkčné.

9


NLC - ÚSTAV LESNÍCKEHO PORADENSTVA A VZDELÁVANIA ZVOLEN

Pôdohospodársky poradenský systém v lesnom hospodárstve

NLC - LESNÍCKY VÝSKUMNÝ ÚSTAV ZVOLEN

Názov: Lykožrút smrekový (Ips Typographus L.) – najobávanejší škodlivý činiteľ súčasnostiAutori: Jozef Vakula, Andrej Gubka, Juraj Galko, Andrej Kunca, Christo NikolovAutori fotografi í: Jozef Vakula, Andrej KuncaNáklad: 6 600 ks, príloha časopisu LES & LetokruhyGrafi cký návrh a sadzba: NLC Zvolen, oddelenie reprografi e, 2009

nÁrodnÉ lesnÍcke centrumk 2,4-krát rozsiahlejšiemu poškode-niu v bezzásahových územiach,...

Documents