SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

1127896

ČIERNE SKLÁDKY ODPADU A ICH VPLYV NA JEDNOTLIVÉ

ZLOŽKY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA VO VYBRANOM

REGIÓNE

2010 Natália Štadlerová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA

ČIERNE SKLÁDKY ODPADU A ICH VPLYV NA

JEDNOTLIVÉ ZLOŽKY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA VO

VYBRANOM REGIÓNE

BAKALÁRSKA PRÁCA

Študijný program: Environmentálne manažérstvo

Študijný odbor: 4.3.3. Environmentálne manažérstvo

Školiace pracovisko: Katedra ekológie

Školiteľ: Mgr. Marián Kotrla, PhD.

Nitra 2010 Natália Štadlerová

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Natália Štadlerová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Čierne skládky odpadu a ich vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia vo

vybranom regióne“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 15. mája 2010

Natália Štadlerová

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Mgr. Mariánovi Kotrlovi, PhD. za

pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej

práce.

V Nitre 15. mája 2010 Natália Štadlerová

Abstrakt v štátnom jazyku

Bakalárska práca sa zaoberá vplyvom čiernych skládok odpadu na jednotlivé zložky

životného prostredia v meste Topoľčany. Cieľom bakalárskej práce je analyzovať stav

čiernych/nelegálnych skládok na území mesta Topoľčany a zhodnotiť ich vplyv na

vybrané zložky životného prostredia. V práci sa zoberáme produkciou komunálneho

odpadu v meste Topoľčany, množstvom čiernych skládok v meste Topoľčany a ich

vplyvmi na životné prostredie. Najväčšie skládky boli nájdené v oblasti rieky Nitry

a zároveň popri ceste, kde ich vytvárali ,,bezdomovci", ale aj ľudia z mesta a okolitých

dedín. Čierne skládky sú tvorené prevažne komunálnym odpadom a stavebným

odpadom. Hlavným problémom vzniku divokých skládok je nezodpovednosť

a nezáujem občanov . V závere práce sa nachádza celkové zhodnotenie vplyvu čiernych

skládok na životné prostredie a návrhy na riešenie daného problému.

Kľúčové slová: čierna skládka odpadu, životné prostredie, nakladanie s odpadom,

produkcia odpadu, skládkovanie odpadu ,

Abstrakt v cudzom jazyku

Diese Bachelorarbeit befasst sich mit dem Einfluss der schwarzen Deponie für einzelne

Komponenten der Umwelt in der Stadt Topolcany. Die Arbeit ist es, den Zustand der

schwarz / illegale Deponien in der Stadt Topolcany analysieren und bewerten ihre

Auswirkungen auf ausgewählte Bestandteile der Umwelt. Das Papier wird die

Produktion von Siedlungsabfällen in der Stadt Topolcany, eine Reihe von "Black Sites"

in der Stadt Topolcany und ihre Auswirkungen auf die Umwelt nehmen. Die größte

Deponie in den Fluss gefunden worden Nitra, während entlang von Straßen, wo sie

geschaffen ", Obdachlose", sondern auch Leute aus der Stadt und den umliegenden

Dörfern. Black Deponien weitgehend von Kommunal-und Bauabfälle. Die größten

Schwierigkeiten sind wilde Deponien gestellt ist unverantwortlich Gleichgültigkeit

Bürgerinnen und Bürger. Der Abschluss ist eine Gesamtbeurteilung der Auswirkungen

der black sites für die Umwelt und Vorschläge zur Lösung des Problems.

Stichwort: schwarz Deponie, Umwelt, Abfallwirtschaft, Abfall, Deponie,

Obsah

Obsah.......................................................................................................................5

Zoznam skratiek a značiek....................................................................................6

Úvod.........................................................................................................................8

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky............................................9

1.1 Odpad...............................................................................................................9

1.1.1 Kategorizácia odpadov...........................................................................10

1.2 Nakladanie s odpadom...................................................................................11

1.3 Odpadové hospodárstvo v EÚ.......................................................................15

1.4 Negatívne dopady nakladania s odpadom na životné prostredie...................17

1.4.1 Čierne skládky a ich vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia. .19

2 Cieľ práce...........................................................................................................22

3 Metodika práce..................................................................................................23

3.1 Vymedzenie objektu skúmania (lokalizácia územia).....................................23

3.2 Postup prác a metodické kroky......................................................................23

4 Výsledky práce..................................................................................................25

4.1 Fyzickogeografická analýza územia..............................................................25

4.2 Socio-ekonomická analýza.............................................................................26

4.3 Komunálny odpad v meste Topoľčany..........................................................28

4.4 Nelegálne skládky odpadu.......................................................................................30

5 Návrh na využitie výsledkov............................................................................37

6 Záver...................................................................................................................40

Zoznam použitej literatúry..................................................................................41

Prílohy....................................................................................................................45

Zoznam skratiek a značiek

apod. - a podobne

atď. - a tak ďalej

Cº - stupne

č.- číslo

EUROSTAT - Štatistický úrad Európskeho spoločenstva

EU - Európska únia

el.zar .- elektronické zariadenia

€ - euro

€/l - eur na liter

€/osoba - eur na 1 osobu

ha - hektár

IPPC - Implementácia Smernice o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania

životného

kg - kilogram

kat. úz.- katastrálne územie

km- kilometre

km2 - kilometre štvorcové

KO - komunálny odpad

l/s – litrov za sekundu

l - liter

1 m3 - jeden meter kubicky

MŽPSR - Ministerstvo životného prostredia

MK SSR – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

m.n.m. - metrov nad morom

mm - milimetre

m - metre

m3/s - metrov kubických za sekundu

MS Word - Microsoft Word

- 6 -

MS Excel – Microsoft Excel

napr. - napríklad

NO obaly - návratné obaly

OECD - Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

ORO – organicky rozložiteľný odpad

OŽP MsÚ Topoľčany - Obvodný úrad životného prostredia Topoľčany

pod. - podobne

ods. - odstavec

POH SR – Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky

PCB - polychlorované bifenily

PVC - plast

pneum. - pneumatiky

SR - Slovenská republika

SPZ - Priatelia zeme

s. r. o – spoločnosť s ručením obmedzeným

TO - Topoľčany

t.j – to je

Z. z..- Zbierka zákona

Zn, Ni, Pb, Cu, Cd, - zinok, nikel, olovo, meď, kadmium

Zb. - zbierka

§ - paragraf

% - percentá

- 7 -

Úvod

Odpad existuje odkedy existuje život. V prírode sú odpady rastlín a zvierat

surovinami pre ďalšie organizmy. Prírodný materiál sa pomocou rozkladových

organizmov, baktérií, roztočov, húb a hmyzu stáva živinami rastlín, rastliny živinami

zvierat a zvieratá živinami iných zvierat, ktoré sa po odumretí, pomocou rozkladových

organizmov stávajú živinami rastlín. Odpad v prírodnom prostredí teda nie je odpadom

v pravom slova zmysle, je surovinou a to vo všetkých prípadoch. Na rozdiel od procesu

prírodného kolobehu sa odpad, ktorý je vyprodukovaný antropogénnou činnosťou sa

stáva pre životné prostredie čoraz väčšou záťažou. Odpadom nazývame niečo, čo sa

určitým ľuďom už zdá nepotrebné, nechcené, čo stratilo pre nich svoju užitočnú

hodnotu. Veci pre niekoho nepotrebné môžu byť hodnotnými zdrojmi pre niekoho,

niekde, i pre nich samotných môžu ušetriť peniaze, energiu, prírodné zdroje a

znečistenie. Môžu poskytnúť surovinu či výživné látky pre pôdu. Prístupy k riešeniu

problémov s odpadmi sú rôznorodé, od bezohľadného, neetického a nemorálneho až po

zodpovedné, ktorých sa čoraz častejšie dožaduje verejná mienka. Omyly z 50. rokov -

stratégie neobmedzeného odhadzovania striedajú omyly 60. rokov - stratégie

zrieďovania odpadov. 70. roky - filtrovanie odpadov striedajú 80. roky - stratégia

recyklácie odpadov, ktorá nesie so sebou mýtus dokonalého riešenia. Avšak recyklácia

je iba riešením neúplným a odsúvajúcim podstatu problému - množstvo zbytočne

produkovaného odpadu.

Štatistiky uvádzajú, že od roku 1960 došlo v priemyselne vyspelých krajinách ku

zvýšeniu produkcie odpadu o vyše 80 %. Na Slovensku vyhodíme ročne odhadom

okolo 2,5 milióna ton komunálneho odpadu. Množstvo odpadu len priamo z domácností

pripadá na jedného občana cca 300 kg. Odpady z ľudskej činnosti ležia už takmer

všade. Odhadzovanie odpadov znamená viacnásobnú záťaž pre životné prostredie a

prírodu. Jednak škody z odpadov ako takých ( znečisťovanie zo skládok a spaľovní,

zaberanie pôdy či prírody - 1 tona kom. odpadu zaberie minimálne 2 - 3 m3 životného

priestoru ... ) jednak potreba dodávať neustále nové suroviny a vyrábať nové produkty.

Každý odpad je potenciálne nebezpečný, podstatné je ako sa s ním naloží, kde skončí

a s čím sa dostane do styku. Odpad bude existovať vždy, avšak nemusí ho byt viac ako

je nevyhnutné, nemusí byt toxický, alebo nerecyklovateľný. Pri likvidácií však nesmie

vzniknúť materiál, alebo environmentálna situácia, nebezpečnejšia ako predtým.

- 8 -

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Odpad

Životné prostredie človeka je v súčasnosti vo zvýšenej miere ovplyvňované

nárastom odpadových látok, ktoré vznikajú prakticky pri každej ľudskej činnosti,

vznikajú ako vedľajší produkt vo sfére spoločenskej výroby a spotreby materiálov

a energie (Noskovič, 2007). Odpady nevznikajú iba činnosťou človeka. Produkuje ich aj

samotná príroda, ale príroda si ich dokáže aj sama zneškodniť rôznymi biologickými

a chemickými procesmi. Tak vzniká dokonalý kolobeh látok. Napodobniť tento proces

sa snaží aj človek. Prvoradá by mala byť, ale problematika pôvodu a vzniku odpadov.

Tak je možné eliminovať a znižovať obrovské množstvo odpadov produkované najmä

vo výrobnej sfére. To je možné realizovať uplatnením nových bezodpadových

výrobných postupov, nahradenie starých, z hľadiska životného prostredia

nevyhovujúcich technických zariadení novými (Petrík, 2005). Odpad je jedným z

najväčších nebezpečenstiev pre životné prostredie. Neustále zvyšovanie produkcie

rôznych druhov odpadu, vrátane komunálneho odpadu predstavuje problém

ekologického, ekonomického i spoločenského charakteru (Šmelková). Na likvidáciu

odpadov je treba pozerať z pohľadu platnosti zákona o zachovaní hmoty a energie, t.j.

látku nemožno zničiť, ale iba premeniť. Preto v procese likvidácie nemožno ich

odstrániť, ale iba zmeniť ich skupenstvo, t.j. ich prevod na iné látky (pevné, tekuté,

plynné). Úlohou spôsobu likvidácie odpadov je potom to, aby tieto premeny boli

riadené(pod kontrolou), t.j. aby všetky vedľajšie a konečné produkty vznikajúce pri

určitom spôsobe likvidácie boli čo najmenej škodlivé a neznehodnocovali životné

prostredie (Streďanský, 1999).

Produkcia odpadu je čoraz väčšia, preto by mala byť zavedená osveta

u obyvateľov a to už predškolských zariadeniach a školách. Environmentálne

povedomie treba pestovať už u malých detí formou hier a len potom môžeme od ľudí

očakávať ohľaduplnosť a záujem voči životnému prostrediu. Podobný problém je aj

s triedením odpadu v domácnostiach, ktoré u nás nie je na takej úrovni ako v ostatných

krajinách európskej únie napr. v Dánsku.

Stránka Separuj odpad uvádza článok, kde je popísané ako separujú odpad Dání.

V Dánsku nemajú žlté, zelené alebo červené nádoby na triedenie odpadu. Obyvatelia

používajú čierne a zelené 120 l nádoby, kde umiestňujú jednotlivé komodity. Do

- 9 -

čiernych nádob umiestňujú zmesový komunálny odpad a do zelených nádob papier. Ak

by sa do nádob dávali iné komodity, tak by obyvateľom nádoby nevyprázdnili, pretože

ich obsah je pri zbere kontrolovaný. Neplatia paušálny poplatok za odvoz komunálneho

odpadu, ale platia za množstvo, ktoré im odvezú. Za 1 kg zmesového komunálneho

odpadu zaplatia obyvatelia 4 dánske koruny. Biologický odpad ako sú ohryzok z jablka,

banánové šupky, zemiakové šupy, vytlačený citrón, zbytky zo zeleniny a pod., na to

majú domáci kompostér. záhradným biologickým odpadom (pokosená tráva, konáre so

stromov, odumreté kvety a pod.), alebo s elektroodpadom (rádiá, televízory, fény

apod.), stavebným odpadom (tehly, malta, nepotrebná stavebná hmota a pod.),

veľkoobjemovým odpadom (skrine, vane, umývadlá, sedacie súpravy a pod.), vyradené

batérie atď. na to majú vyčlenený pri meste zberný dvor, kde je aj kompostáreň (Valko,

2009).

1.1.1 Kategorizácia odpadov

Odpady sú členené podľa Katalógu odpadov, ktorý je ustanovený Vyhláškou č.

284/2001 Z. z.. Ďalej sú to, vyhláška č. 129/2004 Z.z. a vyhláška č. 409/2002 Z.z.,

ktorými sa mení a dopĺňa vyhláška MŽPSR č. 284/2001 Z.z., ktorou sa ustanovuje

Katalóg odpadov. Podľa vyhlášky č. 284/2001 §2 ods. 4 sa odpady členia na kategórie

Nebezpečné odpady označované písmenom „N“ a Ostatné odpady označované

písmenom „O“. Komunálny odpad patrí medzi ostatné odpady. Druhy odpadov sú

označené šesťmiestnym číslom, v ktorom prvé dvojčíslie označuje skupinu, druhé

dvojčíslie podskupinu v príslušnej skupine a tretie dvojčíslie druh odpadu v príslušnej

skupine a podskupine (Guštafírova, 2009).

Napríklad:

20 02 01

20 – Komunálne odpady (odpady z domácností a podobné odpady z obchodu,

priemyslu a inštitúcií) vrátane ich zložiek zo separovaného zberu

02 – Odpady zo záhrad a z parkov (vrátane odpadu z cintorínov)

01 – Biologický rozložiteľný odpad.

Nebezpečný odpad je taký odpad, ktorý svojimi vlastnosťami (najmä toxicitou,

infekčnosťou, dráždivosťou, výbušnosťou, horľavosťou, chemickými vlastnosťami,

karcinogénnymi(rakovinotvorné),teratogénnymi(poškodzujúce ľudský plod) a

mutagénnymi (spôsobuje mutácie genetickej informácie, prípadne rakovinu)

- 10 -

vlastnosťami je alebo môže byť nebezpečný pre zdravie obyvateľstva alebo životné

prostredie. Do tejto kategórie patria odpady produkované niektorými priemyselnými

odvetviami, rádioaktívny odpad, odpad z bitúnkov, kafilérií, nemocníc a iné. Ku

každému druhu nebezpečného odpadu sa priradí aj kód nebezpečných vlastností podľa

katalógu odpadu.

Ostatný odpad je taký odpad, ktorý nevykazuje žiadnu z vlastností nebezpečného

odpadu. Tvorí skupinu, ktorá nepredstavuje veľké riziko pre životné prostredie. Do tejto

kategórie možno zaradiť stavebnú hlušinu, organický poľnohospodársky odpad (slama)

a iné. Táto skupina odpadov je problematická najmä svojim veľkým objemom, ale nie

svojim chemickým zložením. Stavebná hlušina sa ukladá na skládky odpadu alebo na

miesta starých opustených banských diel. Dobre sa však uplatňuje pri výstavbe ciest,

kde sa neškodný upravený materiál stáva súčasťou násypov ( Muntech, 2009).

Vzhľadom na lehoty vyplývajúce z § 81 nového zákona o odpadoch a termíny

ustanovené vládou Slovenskej republiky pre prípravu POH SR do roku 2005 v spojitosti

s potrebou vyhodnotenia opatrení na dosiahnutie cieľov POH SR do roku 2000 ako

základu pre formulovanie opatrení a cieľov pre výhľadový rok 2005, bol vykonaný

prepočet množstva odpadov kategórie Z rozdeľujúci tieto odpady do kategórie N a O

podľa nového Katalógu odpadov. Vychádzajúc z údajov RISO bolo prepočtom

odhadnuté, že z celkového množstva zvláštnych odpadov 8,2 mil. ton (v roku 2000) je

podľa nového Katalógu odpadov 8,0 mil. ton ostatných odpadov a 0,2 mil. ton

nebezpečných odpadov. Podľa uvedeného prepočtu tak ostatné odpady v roku 2000

tvoria podľa nového Katalógu odpadov množstvo: 6,3 mil. ton + 8,0 mil. ton = 14,3

mil. ton a nebezpečné odpady tvoria množstvo: 1,6 mil. ton + 0,2 mil. ton = 1,8 mil. ton.

V  katalógu odpadov sa rozlišujú a zatrieďujú jednotlivé odpady podľa číselných kódov.

Komunálny odpad zatriedený podľa skupiny, podskupiny a druhu odpadu do skupiny

s kódom č. 20 (POH, 2006-2010).

1.2 Nakladanie s odpadom

V roku 2009 približne 90 % komunálneho odpadu z miest a obcí Slovenska

skončilo na vyše 150 legálnych skládkach rôznej kvality. Slováci vlani vyprodukovali

vyše 1,79 milióna ton komunálnych odpadov, čo predstavuje približne 331 kilogramov

na jedného obyvateľa. Ako sa konštatuje v správe o stave životného prostredia v roku

2008 z dielne ministerstva životného prostredia, oproti predchádzajúcemu roku to

predstavuje nárast o 22 kilogramov na jednu osobu. Najviac komunálneho odpadu

- 11 -

vzniklo v Bratislavskom kraji, najmenej v Banskobystrickom kraji. Z minuloročného

množstva odpadov až 76 % skončilo na skládkach. Približne deväť percent sa

energeticky zhodnotilo. Recyklácia, kompostovanie a zhodnocovanie plastov sa

zrealizovalo pri štyroch percentách odpadov.

Podľa údajov Štatistického úradu SR množstvo vyseparovaných zložiek na

jedného obyvateľa predstavovalo vlani takmer 25 kilogramov, čo je oproti

predchádzajúcemu roku nárast o približne deväť kilogramov. Množstvo zhodnoteného

komunálneho odpadu dosiahlo kilogramov na osobu. Ako sa objasňuje v správe

envirorezortu, viac ako 85 % obcí v súčasnosti separuje minimálne jednu komoditu

(MŽP, 2008).

Podľa ústredného portálu verejnej správy, za nakladanie s komunálnymi odpadmi,

ktoré vznikli na území obce, a s drobnými stavebnými odpadmi, ktoré vznikli na území

obce, zodpovedá obec (Ústredný portál verejne správy SR, 2009).

Obr. 1[Vývoj separovaného zberu vybraných 5 zložiek komunálneho odpadu v SR]

Zdroj: MŽP SR, 2008

Obr. č. 1 je znázornená separácia 5 zložiek komunálneho odpadu v SR, kde

najrozšírenejšia je separácia BRO počas rokov 2002 – 2008. Najmenej obyvatelia

separujú z vybraných zložiek plasty.

Od januára musia všetky mestá a obce povinne separovať štyri zložky

komunálneho odpadu (papier, plast, sklo, kov). Pôvodne mali separovať aj biologicky

rozložiteľný odpad, vzhľadom na svetovú hospodársku a finančnú krízu sa však vláda v

spoločnom memorande so samosprávami dohodla až na rok 2013

( www.enviroportál.sk).

- 12 -

Z obr. 2 je vidieť produkciu odpadu v európskych krajinách od roku 2000-2007.

Najviac komunálneho dopadu v rokoch 2000 - 2007 produkuje Rakúsko, najmenej

Slovensko.

Obr. 2 [Vývoj tvorby komunálnych odpadov vo vybraných európskych krajinách]

Zdroj: MŽP, 2008

Na obr.3 je znázornené nakladanie s komunálnym odpadom na SR, z ktorého je

zrejmé, že najviac odpadu sa zneškodní skládkovaním. Preto je i tvorba čiernych

skládok rozšírená. Najmenej obyvatelia SR zneškodňujú odpad kompostovaním.

Obrázok 3 [Spôsoby nakladania s komunálnym odpadom v roku 2008]

Zdroj: MŽP, vlastné spracovanie 2010

Biologické odpady sú kvantitatívne najvýznamnejšou zložkou komunálnych

odpadov. Sú v nich zastúpené, v závislosti od miestnych podmienok a ročného obdobia,

30 až 70%-ným váhovým podielom. Existuje veľa známych a osvedčených technológií,

- 13 -

pomocou ktorých dokážeme z bioodpadu vytvoriť kvalitné organické hnojivo, energiu

alebo aj napr. alternatívne palivo. Patria medzi ne napr.: kompostovanie, anaeróbna

digescia , energetické využívanie, výroba biopalív (výroba štiepky, paliet, brikiet,

alkoholové kvasenie) (SPZ, 2009).

Aj napriek veľkému množstvu bioodpadov vznikajúcich v komunálnej sfére a aj

možných spracovateľských technológií, sa v SR drvivá väčšina bioodpadu bez ďalšieho

využitia zneškodňuje na skládkach a v spaľovniach komunálnych odpadov. Veľká časť

bioodpadu je spaľovaná v domácnostiach / záhradách alebo vyhadzovaná na nelegálne

„čierne“ skládky. Vzhľadom na riziká, ktoré nebezpečné odpady predstavujú,

nakladanie s nimi si vyžaduje osobitnú pozornosť (Galovič a spol., 2007).

Veľká pozornosť sa nebezpečným odpadom venuje aj v rámci OECD. OECD

prostredníctvom systému EUROSTAT pravidelne zhromažďuje údaje o produkcii a

spôsobe nakladania s nebezpečnými odpadmi. Získané informácie vyhodnocuje a

prijíma opatrenia na zlepšenie situácie. V súčasnosti prebiehajú v rámci OECD aktivity

zamerané na dosiahnutie nakladania environmentálne vyhovujúcim spôsobom, pričom

sa špecifikujú také metódy spracovania a zneškodnenia, pri ktorých sa minimalizuje

ohrozenie životného prostredia (Petrík, 2005). Slovenská republika je od svojho vzniku

členským štátom Bazilejského dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez

hranice štátov a ich zneškodňovaní. Tento dohovor je dôležitý preto, že v niektorých

krajinách sa stále objavujú snahy o vývoz odpadov do krajín s menej prísnymi

predpismi zameranými na ochranu životného prostredia. Často sa objavujú aj snahy o

ilegálny vývoz a dovoz odpadov. Bazilejský dohovor upravuje pravidlá prepravy tak,

aby sa minimalizoval pohyb odpadov v súlade so zásadou, že každý štát má na svojom

území zabezpečiť zneškodnenie v ňom produkovaných nebezpečných odpadov

(Bačová, 2006).

Dovoz, vývoz a tranzit nebezpečných odpadov je možný len so súhlasom všetkých

dotknutých krajín, pričom každý členský štát má právo úplne zakázať dovoz

nebezpečných odpadov na svoje územie. V súčasnosti sa prijali aj obmedzenia prepravy

odpadov za účelom ich zhodnotenia, ako zákaz vývozu nebezpečných odpadov

z členských do nečlenských štátov OECD (Mamczák, 2007).

- 14 -

1.3 Odpadové hospodárstvo v EÚ

Celková produkcia odpadov v EU je podľa dokumentu ES (stratégie, prevencia a

recyklácia odpadov) približne 1,3 miliardy ton ročne (bez poľnohospodárskych odpadov

a bioodpadov). To znamená, že celkové množstvo odpadov, vrátane komunálnych

odpadov, priemyslových odpadov apod., činí na osobu v EU približne 3,5 tony za rok.

Tieto informácie boli publikované Európskou agentúrou pre životné prostredie (EEA -

European Environmental Agency) ( GreenMachines a.s., 2010).

Medzi smernice, nariadenia EÚ patrí:

Smernica 2008/98/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. novembra 2008

o odpade, Smernica 2006/12/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. apríla 2006

o odpadoch, Nariadenie (ES) č 2150/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 25.

novembra 2002 o štatistike odpadov , Smernica 2000/76/ES Európskeho parlamentu a

Rady zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov, Smernica Rady 1999/31/ES z 26.

apríla 1999 o skládkach odpadov (Summaries of EU legislation) (Pottering, 2008).

Európska politika odpadovej prevencie siaha do 70-tych rokov. Od tých čias bolo

prijatých 12 smerníc. Aj napriek tomu však neexistuje jednotný systém, ktorý by bol

základom pre efektívnu politiku. 21. decembra 2005 navrhla Komisia Tematickú

stratégiu. V nadväznosti na ňu potvrdili v októbri 2008 ministri životného prostredia

novú Smernicu o odpadoch, ktorá zlučuje doterajšiu legislatívu a stanovuje niektoré

odporúčania. Novinkou je zelená pre energeticky efektívne spaľovanie odpadu, od

ktorého sa očakáva čiastočné nahradenie energií z fosílnych palív. V roku 2008 schválili

európski poslanci novú smernicu o odpadoch, ktorá odporúča, aby členské krajiny do

roku 2020 zabezpečili recyklovanie minimálne polovice komunálneho a aspoň 70%

stavebného odpadu. V nadväznosti na prijatie dokumentu musí Európska komisia do

roku 2011 predložiť vnútornú správu o odpadovej prevencii Rade a Parlamentu. Na jej

základe sa najneskôr v roku 2014 načrtnú ciele odpadovej prevencie a, „ak to bude

vhodné,“ aj ich vynútiteľnosť.

Tematická stratégia Komisie o odpadovej prevencii a recyklácii bola predstavená

21. decembra 2005. Spolieha sa na nový prístup, ktorý berie v úvahu celý životný

cyklus produktov. Komisár Stavros Dimas, zodpovedný za životné prostredie,

povedal:Náš prístup k odpadom musíme modernizovať, potrebujeme nové politiky

odpadovej prevencie a musíme vytvoriť spoľahlivý trh recyklácie (EurActiv, 2010).

- 15 -

Prvým krokom v tomto úsilí je predloženie návrhu Rámcovej smernice o odpadoch

Rade a Parlamentu. Tým sa spustil samotný proces prijímania legislatívy. Nový návrh

zlučuje doterajšie smernice o nakladaní s nebezpečným odpadom a ruší smernicu o

ropnom odpade, ktorá sa považuje za zastaranú. Navrhovaná stratégia obsahuje

niekoľko prvkov:

Prístup zameraný na životný cyklus: Stratégia navrhuje, aby sa na produkty

pozeralo z hľadiska miery produkcie odpadu. Treba brať do úvahy potenciálny

vplyv na celkovú udržateľnosť životného prostredia a prírodných zdrojov.

Udržateľné využívanie prírodných zdrojov a nerastných surovín je predmetom

inej, oddelenej stratégie, taktiež predstavenej 21. decembra.

Prevencia: Od členských štátov bude EÚ žiadať, aby rozvíjali svoje politiky

odpadovej prevencie tak, aby sa v prvom rade dotýkali jednotlivcov a

obchodníkov zodpovedných za tvorbu odpadu. Tie by mali byť prijaté

následne do troch rokov od prijatia revidovanej smernice o odpadoch.

Následne po tom bude musieť krajina vydávať pravidelné hodnotiace správy, a

to v intervale troch rokov.

Recyklácia: Je potrebné prijať európske environmentálne štandardy

recyklácie s cieľom podporiť rozvoj trhu EÚ so sekundárnymi

(recyklovanými) surovinami.

Zjednodušenie existujúcej legislatívy: Ide taktiež o jednu z hlavných priorít.

Zjednodušenie legislatívy vychádza rovnako aj z iniciatívy Komisie za lepšie

regulácie. V rámci nej je nepotrebná legislatíva odstraňovaná a fragmentované

nariadenia a smernice sú zlučované.

Ciele: Nová stratégia nestanovuje špecifické recyklačné a preventívne ciele.

Komisia tvrdí, že netreba očakávať žiadne ďalšie kvantifikovateľné finančné

náklady. Členské štáty a priemyselníci tak nebudú dodatočne finančne

zaťažovaní.

Spaľovanie odpadu: Revízia smernice IPPC je zostavovaná tak, aby

stanovila náročné hodnotenie s cieľom vytvárať tlak na zdokonaľovanie

spaľovní komunálneho odpadu. Pôjde o hodnotenie ich energetickej

efektívnosti. Toto hodnotenie podľa Komisie určí, či spaľovňa môže byť

označená za obnoviteľné zariadenie namiesto likvidačného

- 16 -

Nová smernica o odpadoch z roku 2008 stanovuje nezáväzné odporúčania, aby

vlády členských krajín do roku 2020 vytvorili priestor pre recykláciu aspoň polovice

komunálneho odpadu z domácností a 70% stavebného odpadu. Odhliadnuc od tohto,

legislatíva sprehľadňuje doterajšie platné smernice; zlučuje smernice o odpadoch,

odpadových olejoch a nebezpečnom odpade. Okrem iného, stanovuje aj akýsi rebríček

prioritného spracovania odpadov. Pôvodne mal štyri stupne, ministri životného

prostredia ho však v októbri 2008 doplnili o "obnovenie," pod ktorým sa myslí jeho

spaľovanie s cieľom získať energiu. Inými slovami, má sa s ním nakladať v takomto

poradí:

prevencia,

opätovné použitie,

recyklácia

obnovenie (energeticky efektívne spaľovanie),

likvidácia environmentálnym spôsobom (Geist, 2009).

1.4 Negatívne dopady nakladania s odpadom na životné prostredie

Negatívne vplyvy zložiek komunálneho odpadu nachádzajúcich sa na skládkach na

životné prostredie:

Plasty - obsahujú rôzne zmäkčovadlá, stabilizátory, farbivá s obsahom ťažkých

kovov (hlavne kadmium a zinok - pri spaľovaní sa ťažké kovy uvoľňujú do ovzdušia

alebo ostávajú v popole), niektoré prísady škodlivých ftalátov (laboratórne výskumy o

vplyvoch ftalátov rozpoznali u zvierat poškodenie ľadvín a pečene, výskyt rakovín

vrátane rakoviny ľadvín, pečene, monocytovej leukémie, abnormality pohlavných

orgánov - Svetová zdravotnícka organizácia ich označila za ešte nebezpečnejšie ako

PCB), iné chlór - v PVC (ako plyn je chlór vysoko reaktívna jedovatá látka, rýchlo sa

viaže na organické látky a vytvára najrôznejšie, veľmi jedovaté zlúčeniny, medzi nimi

aj najjedovatejšie, rakovinotvorné dioxíny)

Papier - (pri výrobe sa používa asi 2000 chemických zlúčenín, niektoré majú

rakovinotvorné a alergénne účinky, asi o 1000 z nich nemáme žiadne toxikologické

informácie; na bielenie papiera sa používa chlór, atď.)

Rôzne problémové látky sú vo zvyškoch kozmetiky, hygienických a čistiacich

prostriedkoch, mnohé obaly majú vyšší obsah ťažkých kovov. Nebezpečné odpady

- 17 -

obsahujú ešte väčšie množstvá nebezpečných látok: akumulátory (kyseliny, olovo),

monočlánky (napr. ťažké kovy, žiarivky, elektronika, atď.). Čo však často znásobuje ich

negatívne účinky je zmiešavanie desiatok, stoviek výrobkov obsahujúcich tisíce takých

a podobných látok dohromady - napr. do podoby komunálnych odpadov. Nastáva

nesmierne množstvo možných reakcií( SPZ, 2007).

Negatíva skládok odpadov :

Únik priesakových vôd - ťažké kovy (Zn, Ni, Pb, Cu, Cd, atď.), syntetické

organické zlúčeniny (napr. trichlóretylén, dichlórmetán, terrachlórmetán,

vinylchlorid, tetrachlóretylén, trichlórmetán), aromatické uhľovodíky ropného

pôvodu (benzén, toulén, xyleny), chlorované aromatické uhľovodíky (napr.

chlórfenoly, chlórbenzeny, pentachlórfenol), dusikaté aromatické uhľovodíky

(napr.nitrotoulény, nitrofenoly ).

Reakcie vnútri skládok a vznik skládkového plynu.

Obťažujúce vplyvy skládky na obyvateľov (výpary, zapáchajúce látky, lokálne

požiare, hlodavce, znečistenie prostredia a pod.)

Záber pôdy pri výstavbe a záber priestoru pri ukladaní odpadu (1 tona

komunálneho odpadu = 1 m3 priestoru).

Dopravné náklady prepravy odpadov a ďalšie vyvolané investíčné náklady

(poškodzovanie povrchu vozoviek, ovplyvňovanie statického stavu budov na

dopravnej trase a pod.).

Poškodzovanie miestných druhov zvierat, rastlín a krajino – ekologického

vzhľadu krajiny.

Nezvratná likvidácia zdrojov (skládkujeme využiteľné druhotné suroviny).

Ekonomické straty zo skládkovania (strata druhotných surovín, záber krajiny,

zníženie estetickej kvality krajiny, zmena kvality životného prostredia v okolí

skládky, náklady na vybudovanie a rekultiváciu skládky a pod.)

Zdravotné vplyvy skládok na obyvateľov rakovina, močového mechúra, pľúc

a žalúdka, leukémia a pod.( Pado, 2007)

- 18 -

Obr. 4 [Počet skládok v krajoch v roku 2008]

Zdroj: SAŽP, vlastné spracovanie 2010

Z grafu je zrejmé, že z počtu 13 nebezpečných skládok odpadu, najviac sa

nachádza v okrese Nitra(3) a Košice(3). Žiadnu skládku na nebezpečný odpad nemá

Žilinský kraj. Najviac skládok na odpad, ktorý nie je nebezpečný má Nitriansky,

Banskobystrický a Prešovský kraj, v ktorých sa nachádza po 18 skládok. Počet skládok

na odpad, ktorý nie je nebezpečný je na SR 114. Najmenej takýchto skládok má

Trnavský kraj iba 8. Skládky na interný odpad sú najpočetnejšie v Bratislavskom kraji

( 3) a najmenej sú zastúpené v Trnavskom a Prešovskom kraji (1). Počet skládok na

interný odpad je 16.

Najväčšie množstvo závad sa môže prejavovať pri tzv. divokom skládkovaní

odpadov. Ide tu obvykle o celý súbor vplyvov ohrozujúcich čistotu ovzdušia, povrchové

a podzemné vody, o zábery a disrupciu pôdneho fondu, možnosti prenosu infekčných

ochorení, problémy bezpečnosti a pod.

1.4.1 Čierne skládky a ich vplyv na jednotlivé zložky životného prostredia

Skládky odpadov svojim chemickým zložením môžu negatívne vplývať na

podložné horniny. Najmä staré neriadené skládky, pri ktorých dochádza k prenikaniu

chemických zlúčenín do podložia, môžu meniť jeho chemické a fyzikálne vlastnosti.

Výsledkom vzájomných chemických reakcií môžu byť rôzne veľmi nebezpečné

zlúčeniny ohrozujúce zdravie človeka. Voda je na každej skládke odpadu významným

- 19 -

činiteľom. Voda vytvára prostredie v skládke, rozpúšťa chemické zlúčeniny, zúčastňuje

sa chemických procesov vo vnútri skládky, ovplyvňuje biologické procesy a fyzikálne

vlastnosti skládky.

V starých, nezabezpečených skládkach je voda nositeľom nebezpečných látok do

okolia. V nových skládkach, ktoré sú už budované podľa prísnych noriem je prenikanie

vody do telesa skládky a najmä von z telesa skládky výrazne obmedzené. Prípadná

priesaková voda sa odvodňovacím systémom zachytáva a zbavuje sa nebezpečných

chemických zlúčenín. Voda sa do telesa skládky dostáva rôznymi cestami. Najviac

zastúpená je voda pochádzajúca zo zrážok, z povrchových a podpovrchových tokov, v

menšej miere je voda obsiahnutá priamo v ukladanom odpade alebo je jeho chemickou

súčasťou. V nových skládkach je vplyv zrážkovej, povrchovej a podporchovej vody

minimalizovaný rôznymi typmi izolácií. V telese skládky prebiehajú veľmi intenzívne

chemické procesy, pri ktorých sa uvoľňujú plyny rôzneho chemického zloženia.

Uvoľňované skládkové plyny negatívne vplývajú na okolie skládky a vďaka prúdeniu

vzduchu sa škodliviny môžu dostať aj na väčšie vzdialenosti. Niektoré plyny, napríklad

metán a oxid uhličitý, výrazne prispievajú k tvorbe skleníkového efektu a zmenám

pozemskej klímy. Nevybudované skládky majú už zväčša zabezpečené zachytávanie a

využívanie skládkových plynov. Neriadené skládky svojim charakterom môžu

negatívne vplývať aj na vlastnosti pôdy v bezprostrednom okolí. Znečistenie pôdy je

spôsobované priesakovými vodami a unikajúcimi plynnými nečistotami z telesa

skládky. Tieto látky sa kumulujú v pôdnych horizontoch a koreňovou sústavou rastlín sa

dostávajú do potravinového reťazca (Pado, 2007).

Tuhé odpady sa významne podieľajú na degradácii pôdy nielen svojim priamym

pôsobením, ale aj dodávaním toxických a škodlivých látok do pôdy, ktoré ničia pôdne

organizmy a poškodzujú rastliny rastúce na takejto pôde. Pôda má v dôsledku týchto

vplyvov nižšiu úrodnosť, v niektorých prípadoch nie je možné takéto plochy s

degradovanou pôdou poľnohospodársky využívať. Moderné skládky tieto negatívne

vplyvy na pôdne prostredie výrazne minimalizujú. Môže byt' priamy, alebo

sprostredkovaný. Hoci priame vplyvy skládok odpadu na ovzdušie, vodu, pôdu sú bežne

hodnotené, odpad na flóru a faunu cestou nepriamych vplyvov zostáva nejasný a často

podceňovaný. Príčin je viac a napriek problémom sa očakáva, že posudzovanie vplyvov

skládok odpadov na biotopy nadobudne v budúcnosti iný rozmer. Ochrana a

starostlivosť o populáciu ako cieľ sám o sebe je úzko spojený s ochranou ľudského

- 20 -

zdravia pred explóziou polutantov cez potravinový reťazec. Medzi hlavné zdroje

vplyvov skládok odpadov na faunu a flóru sú poškodenie životného prostredia fyzicky,

či už priamo alebo nepriamo môže spôsobiť zánik prostredia pre organizmy, poškodenie

zdrojov potreby, možnosti hniezdenia, rozmnožovania a migrácie. Okamžitý dopad na

faunu a flóru má strata prostredia priamo na mieste zemných prác, výkopu, odstránenia

stromov, pôdy, čo má za následok úhyn druhov. Taktiež nepriaznivo pôsobí budovanie

prístupových ciest, oplotenia, a drenážnych systémov, materiál na výstavbu skládky,

prístup a pohyb mechanizmov na pracovné miesto skládky. Taktiež strata ciest,

migračných koridorov používaných stáročia vybudovaním skládky a oplotenia v trase

má vždy vážny dopad na faunu. Fyzické zmeny vyvolané odvodnením lokality môžu

ovplyvniť prostredie fauny a flóry. Zvyšujúce sa populácie vtákov živiacich sa

odpadkami a zdochlinami priťahovanými skládkami odpadov môžu rušiť spánok,

kŕmenie a rozmnožovanie ostatných druhov vtákov. Rozfukovanie smetí zo skládok

môže mať za následok šírenie rôznych chorôb. Hluk, prach a pohyby mechanizmov a

osôb nepriaznivo pôsobia na rozmnožovanie. Znečistenie spôsobované skládkami

negatívne vplýva na zdravotný stav a na fyziologické a etologické vlastnosti živočíchov.

Z rastlín sú na skládkach významne zastúpené a šíria sa do okolia niektoré druhy

inváznych rastlín. Pre mnohé druhy živočíchov predstavujú skládky odpadov bohatý

zdroj potravy, ako aj vhodné podmienky na rozmnožovanie (Guštafíková, 2006).

- 21 -

2 Cieľ práce

Cieľom bakalárskej práce je analyzovať stav čiernych/nelegálnych skládok na

území mesta Topoľčany a zhodnotiť ich vplyv na vybrané zložky životného prostredia.

Parciálnymi cieľmi sú fyzickogeografická a socio-ekonomická analýza územia,

lokalizácia čiernych skládok na území, návrh riešenia na odstránenie existujúcich

nelegálnych skládok a návrh opatrení na elimináciu vzniku čiernych skládok na území.

- 22 -

3 Metodika práce

3.1 Vymedzenie objektu skúmania (lokalizácia územia)

Mesto Topoľčany má rozlohu 732 ha. Administratívne patrí do Nitrianskeho kraja

a susedí s okresmi Partizánske, Bánovce nad Bebravou, Piešťany, Hlohovec, Nitra,

Zlaté Moravce a Nové Mesto nad Váhom. Okres Topoľčany sa nachádza v

severovýchodnej časti západného Slovenska na rozhraní Podunajskej pahorkatiny a

Západných Karpát. Podunajská pahorkatina zasahuje do územia okresu Nitrianskou

pahorkatinou a Nitrianskou nivou a Západné Karpaty pohoria Tríbeč a Považský

Inovec. Reliéf je značne vertikálne členitý s najnižším miestom v obci Koniarovce 148

m.n.m. Najvyšší bod - vrch Panská Javorina dosahuje nadmorskú výšku 943 m. Do

územia okresu Topoľčany zasahuje Chránená krajinná oblasť Ponitrie, ktorá bola

vyhlásená vyhláškou MK SSR 58/1975. Jej súčasťou sú maloplošne chránené územia -

národná prírodná rezervácia Hrdovická v kat. úz. Nitrianska Streda o rozlohe 30,03 ha a

prírodné rezervácie Solčiansky háj v kat. úz. Solčany s výmerou 7,7 ha a Kovarská

hôrka kat. úz. Kovarce s rozlohou 4,40 ha. V rámci druhovej ochrany, ktorá je

neoddeliteľnou súčasťou územnej ochrany je na území okresu Topoľčany zaznamenaný

výskyt 36 druhov chránených rastlín a ďalej 152 chránených druhov živočíchov, z toho

109 chránených druhov vtákov. Chránená vodohospodárska oblasť, ako i vodárenské

toky sa v okrese Topoľčany nenachádzajú (POH TO, 2005).

3.2 Postup prác a metodické kroky

Pri tvorbe práce som použila nasledovné metodické postupy:

štúdium odbornej literatúry a internetových zdrojov

návšteva SchwarzEko Topoľčany

návšteva 6ivotného prostredia mesta Topoľčany

vyhotovenie fotodokumentácie

spracovanie informácií

tvorba práce

Po preštudovaní a zoštudovaní príslušnej domácej a zahraničnej literatúry

k vypracovaniu tejto bakalárskej práce bol stanovený cieľ práce.

- 23 -

Nakoľko je táto problematika rozsiahla bol stanovený cieľ práce na analýzu stavu

čiernych skládok odpadu a zhodnotiť ich vplyv na jednotlivé zložky životného

prostredia.

Základným zdrojom materiálov sú údaje Životného prostredia v Topoľčanoch,

týkajúce sa čiernych skládok a ich tvorby v okrese Topoľčany a ich vplyvu na

jednotlivé zložky životného prostredia.

Pre vykonanie potrebných analýz problému čiernych skládok na území okresu

Topoľčany sú potrebné informácie o:

jednotlivých druhoch čiernych skládok v okrese Topoľčany

údaje o vývoji a súčasnom stave čiernych skládok

negatívne vplyvy čiernych skládok na životné prostredie

Pre splnenie cieľa práce stanoveného metodikou je potrebné použiť v práci

rozličné metódy.

Použité metódy, vyhodnotenia a interpretácia výsledkov

V práci sa využívalo spracovanie podkladových údajov pomocou výpočtovej

techniky ( MS Word, MS Excel). Tiež boli požité metódy analýzy a syntézy.

metóda analýzy – bude použitá pri jednotlivých druhoch čiernych skládok ,

tiež pri fyzickogeografickej a socio-ekonomickej analýze územia

metóda syntézy – pri zhodnocovaní vplyvu čiernych skládok na jednotlivé

zložky životného prostredia a tiež pri zhodnotení súčasného stavu čiernych

skládok v okrese Topoľčany.

- 24 -

4 Výsledky práce

4.1 Fyzickogeografická analýza územia

Na geologickej stavbe predmetného územia sa podieľajú viaceré geotektonické

jednotky a to tatridy, mezozoické komplexy a tercierna výplň výbežkov Podunajskej

panvy. Podľa inžiniersko geologickej rajonizácie patrí predmetné územie do regiónu

neogénnych tektonických vkleslín, rajónu údolných riečnych náplavov, ktorý je

charakteristický rovinatým až mierne sklonitým reliéfom s možným výskytom

hnilokalov. Záujmové územie patrí do teplej klimatickej oblasti, okrsku teplého, mierne

suchého s miernou zimou. Podľa klimaticko - geografických typov patrí dotknuté

územie do typu nížinnej klímy, s dlhým až veľmi dlhým, teplým a suchým letom,

krátkou, mierne teplou, suchou až veľmi suchou zimou s veľmi krátkym trvaním

snehovej pokrývky. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo teplotou 9,3 C˚.

Priemerné ročné zrážky dosahujú hodnotu 610 mm a priemerná hodnota výparu je 526

mm. V širšej záujmovej oblasti veterné pomery ovplyvňuje Nitrianska pahorkatina a

okolité pohoria Tríbeč a Považský Inovec. Charakteristická je premenlivá cirkulácia

vzduchu pričom prevládajúcim smerom je severné prúdenie.

Z hydrologického hľadiska spadá územie do povodia rieky Nitry. Je odvodňované

jej pravostranným prítokom potokom Chotina a Bedzianskym potokom. Bedzianský

potok s prítokom Ilus odvádzajú vody z mestských častí Veľké a Malé. Plocha povodia

7,375 km2. Chotina tečie juhovýchodným smerom v celkovej dĺžke 29,2 km a pod

Topoľčanmi ústi do Nitry. Plocha povodia je 112 km2. Priemerný ročný prietok toku

Chotina je 0,826 m3/s vo vodomernom profile Topoľčany. Minimálny ročný prietok je

0,116 m3/s a maximálny jednoročný prietok dosahuje hodnotu 8,0 m3/s

K vodným plochám mesta Topoľčany možno priradiť vodnú nádrž Bedzany a

mŕtve ramená rieky Nitra v lokalite Hrad. Vodná nádrž je vybudovaná na Bedzianskom

potoku a do nádrže vteká i potok Ilus, ktorý odvádza povrchové vody z väčšej časti

katastra Veľké Bedzany. Celková plocha povodia nad nádržou Bedzany je 18,1 km2.

Maximálny prietok v profile zdrže je 23 m l/s, priemerný prietok 70 l/s a minimálny

prietok 7 l/s.

Rozšírenie pôdnych typov a pôdnych druhov v predmetnom území je podmienené

jeho geologickou stavbou a klimatickými pomermi. V predmetnom území sú vyvinuté

dva typy pôd. Na horninách nogénu, ílovitých, vápnitých a nevápnitých sedimentoch sa

- 25 -

vyvinuli stredne ťažké až ťažké pôdy s neutrálnou až alkalickou reakciou, na

vápenatých substrátoch s pomerne vysokým obsahom uhličitanov. Ide o hnedozeme

oglejené. Na kvartérnom podklade zastúpenom sprašami vznikli hnedozeme, stredne

ťažké - hlinité s pomerne vysokým obsahom uhličitanov okolo 10-15 percent.

Charakteristické je ich zrnitostné zloženie s viac ako 40% hrubého prachu a viac ako

50% celkového prachu a menej ako 20% piesku. Pôdna reakcia je neutrálna až

alkalická. Na charakter pôdy vplývajú rôzne prírodné činitele, ako geologický podklad

reliéf, klíma, hydrologické pomery, rastlinstvo. So zmenami týchto činiteľov a ich

rôzneho zoskupenia sa pôdy od miesta k miestu menia. V území prevládajú hnedozeme

kultizemné, lokálne a modálne a erodovavné a regozeme typické lokálne a modálne

karbonátové, zo spraší. Ďalej sa tu vyskytujú tieto typy pôd: hnedozeme luvizemné a

luvizeme, luvizeme modálne, kultizemné a pseudoglejové, černozeme kultizemné a

regozeme typické karbonátové, čiernice glejové, černozeme kultizemné karbonátové

(Reisel, 2008).

4.2 Socio-ekonomická analýza

Demografická analýza

- 26 -

Dnešný okres Topoľčany má 53 obcí a 1 mesto. Počtom obyvateľov sa zaraďuje

medzi stredne veľké okresy. Má len o necelých 6500 obyvateľov viac, ako je

priemerný počet obyvateľov pripadajúci na okres na Slovensku. Hustota zaľudnenia

je o niečo väčšia ako celoslovenský priemer. Okres je osídlený rovnomerne, v

okresnom meste žije 39 % obyvateľov okresu. Hranicu 2000 obyvateľov prekračujú 3

obce (Prašice, Solčany, Veľké Ripňany). Najviac obcí okresu (20) má 200 - 499

obyvateľov, 18 obcí má 500 - 999 obyvateľov a viac ako 1000 obyvateľov má 12 obcí.

Najviac obyvateľov má obec Solčany, najmenej obec Biskupová (199).Vývoj počtu

obyvateľov sa vyznačoval za posledných 150 rokov pomerne veľkou dynamikou. V r.

1869 mal okres 26805 obyvateľov, v r. 1921 mal 43235, v r. 1950 to bolo 50211 v r.

1991 už 74136 a v r. 1995 mal 74246. Zmenené spoločenské pomery po roku 1989 sa

v tejto oblasti prejavili poklesom prírastku obyvateľov. V predproduktívnom veku je

24,2 % obyvateľov okresu, v produktívnom 57,2 % a v poproduktívnom 18,6 %.

Vysoko prevažuje slovenská národnosť. Okres Topoľčany má 4. najvyšší podiel

obyvateľov slovenskej národnosti na Slovensku, 98,8 %. K českej národnosti sa hlási

0,7 %, k maďarskej 0,2 %, k rómskej 0,1 % a k ostatným 0,2 %. Z hľadiska

náboženského vyznania prevažuje rím. kat., ku ktorému sa hlási viac ako 80 %

obyvateľov okresu. K evanjelickej cirkvi a. v. sa hlási asi 5 % obyvateľov, z ostatných

cirkví sa 0,1 % hlási ku grékokatolíkom a k pravoslávnej a evanjelickej reformovanej

cirkvi sa hlási 1 %. Základné vzdelanie má asi 40 % obyvateľov, učňovské bez

maturity takmer 30 %, odborné 2 %, učňovské s maturitou 1,7 %, stredoškolské s

maturitou 20,5 % a vysokoškolské 6,9 % obyvateľov okresu. V priemysle pracuje asi

43 %, v poľnohospodárstve 13,7 %, v stavebníctve 9,1 %, v doprave a spojoch 4, 3 %,

v obchode 9,8 % a v sociálnej oblasti 11 % ( RRA, 2008).

Hospodárstvo

- 27 -

K najväčším a najznámejším topoľčianskym podnikom patrí pivovar TOPVAR,

a. s., je tu odevný podnik OZETA-Odevné závody, a.s., tradíciu má výroba nábytku,

ktorú dnes reprezentuje firma DECODOM, s. r. o. a firma Elektrokarbon, a.s., ktorá

vyrába uhlíky do elektrospotrebičov. V poslednom období začala produkovať svoje

výrobky aj zahraničná firmy SEWS Slovakia, s. r. o., vyrábajúca káblové zväzky do

automobilov.

Väčšinu územia možno zaradiť do repársko – jačmenno - pšeničného typu. Pestuje

sa najmä sladovnícky jačmeň. Južne od Topoľčian sa darí chmeľu. Vyššie položené

časti okresu sa využívajú na pestovanie ďateliny. Tradíciu má ovocinárstvo, pestujú

sa najmä jablone a slivky. Okres Topoľčany je bohatý na kultúrne pamiatky. Jeho

prírodné podmienky umožnili už dávno v predhistórii osídľovanie, ktoré pokračovalo

bez prerušenia, takže na úsvite našich dejín v 8. - 10. storočí patrila táto oblasť k

najosídlenejším oblastiam Slovenska so značnou kultúrnou tradíciou. Dôkazom sú

početné archeologické nálezy osád, hradísk a pohrebísk od dávnych dôb pred

osídlením Slovanmi, až po vzácne nálezy zlatých mincí z raného obdobia Uhorského

štátu. Z kultúrnohistorických pamiatok si najväčšiu pozornosť zaslúži Topoľčiansky

hrad pri obci Podhradie v Považskom Inovci na severe okresu. V južnej časti okresu v

pohorí Tribeč je Oponický hrad. Región je bohatý najmä na sakrálne pamiatky.

Najvýznamnejšie sú ranostredoveká rotunda sv. Juraja na úbočí hory Marhát pri

Nitrianskej Blatnici, románsky kostol Narodenia Panny Márie v Krušovciach,

artikulárny evanjelický kostol z r. 1748 v Nitrianskej Strede. V obci Oponice je

pozoruhodné Apponyiovské múzeum v renesančnom kaštieli, v okresnom meste

Topoľčany Tribečské múzeum. Príťažlivosť okresu z hľadiska rekreačnej turistiky v

minulosti predstavoval hlavne rekreačná oblasť Duchonka, vyhľadávané sú aj vodné

nádrže Tesáre a Nemečky. Možnosť slobodne cestovať znamenala aj pre Duchonku

pokles popularity. V rámci mikroregionálneho združenia SOTDUM sa obce priľahlé

k rekreačnému areálu usilujú obnoviť a zvýšiť jeho atraktívnosť. Prispievajú k tomu

novovybudované cykloturistické trasy do inoveckého podhoria, pripravujú sa projekty

obnovy dediny, ktoré obsahujú oživenie výroby charakteristických výrobkov, obnovu

parkov, drobných sakrálnych stavieb, inštaláciu malých múzejných expozícií

približujúcich históriu obcí. Turisticky zaujímavý je Považský Inovec a Tribeč s

množstvom turistických chodníkov. V obci Podhradie je možnosť lyžovania (RRA,

2009).

- 28 -

4.3 Komunálny odpad v meste Topoľčany

Životné prostredie mesta Topoľčany robí pravidelnú štatistiku o množstve

vyprodukovaného komunálneho odpadu za rok celkovo a tiež o množstve

separovaného odpadu v celom okrese.

Obr. 5 [Množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu v okrese TO rok 2006 -

2008]

Zdroj: OŽP MsÚ Topoľčany, vlastné spracovanie

Z obr. 4 vyplýva, že produkcia komunálneho odpadu z roka na rok stále stúpa.

V obciach v okrese Topoľčany sa pravidelne zbiera odpad a odváža sa na riadené

skládky Borina Ekos, Rišňovce, Bojná, NKS Nitra, Petmas ONYX, TsM Partizánske.

V súčasnosti je riadená skládka Bojná pozastavená. Bola rozdelená na tri sektory –

sektor A, B je rekultivovaný a sektor C je vo výstavbe a mal by byť spustený do

prevádzky.

V obciach je zriadený separovaný zber, hoci nie v každej rovnako. Separujú sa

najmä komodity ako je plast, papier a železo. Zriadenú linku na separáciu má v meste

Topoľčany firma SchwarEko, lenže tá musí svoju linku obnoviť, zmodernizovať,

pretože je zastaralá. Nevyhovuje, kritériám v zákone.

V tabuľke č. 1, ktorá je v prílohe 1, sú uvedené jednotlivé komodity, ktoré separuje

mesto a  obce. Z tabuľky je zrejmé, že v roku 2008 najviac papiera vyseparolo mesto

Topoľčany 22,47 t, najmenej obec Malé Ripňany. Celkovo sa v okrese vyseparovalo

136,46 t papiera. Elektrické zariadenia boli najviac separované v meste Topoľčany

- 29 -

3,48t, najmenej v obci Norovce 0,08 t. Spolu sa vyseparovalo 48,737 t elektrických

zariadený. V obci Hrušovany sa v roku 2008 vyseparovalo najviac kovov 20t, najmenej

na Podhradí 0,28 t.Celkovo sa vyseparovalo 85,10 t kovu. Bioodpad sa najviac separuje

v meste Topoľčany 1926t, najmenej v Orešanoch 1,5 tony. Celkovo sa vyseparovalo

2661,72 t bioodpadu. V separácií plastov je najproduktívnejšie mesto Topoľčany 34,17 t

a najmenej obec Vozokany. Celkovo 189,78 t plastov.

Sklo patrí ku komodite, ktorého separácia je rozšírená. Z celkového množstva

240,96 t sa najviac skla vyseparovalo v meste Topoľčany 36,44 t, najmenej

v Krtovciach 0,55 t. Farby, nevratné obaly a pneumatiky sa separujú málo. Nie je ich

zber v obciach ešte zavedený.

Z tabuľky je zrejmé aj to, že najviac sa separuje bioodpad 2661,72 t/rok, na

druhom mieste je sklo 240,96 t/rok, a na tretom mieste papier 136,45t/rok v okrese.

Celkové množstvo vyseparovaných zložiek z KO odpadov v obciach v roku 2008

predstavuje 770,91 ton a BRO 2661,72 ton. To znamená priemer na občana za rok :

10,4 kg vyseparovaného odpadu z KO a 36 kg BRO.

Za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov a drobných

stavebných odpadov (ďalej len za komunálne odpady a drobné stavebné odpady) sa

platí mestu Topoľčany miestny poplatok. Poplatok platia občania, podnikatelia a

právnické osoby za komunálne odpady a za drobné stavebné odpady, ktoré vznikli na

území mesta. Sadzba poplatku za stanovuje každoročne ako súčet priemerných

nákladov mesta na zabezpečenie činnosti nakladania s komunálnymi odpadmi a

drobnými stavebnými odpadmi mesta. V roku 2009 v súlade so zákonom o verejnom

obstarávaní sa uskutočnila verejná súťaž na poskytnutie služby Zber a preprava

komunálneho a triedeného odpadu v Topoľčanoch. Víťazom súťaže sa stala spoločnosť,

ktorá dovtedy vykonávala túto službu a to firma SCHWARZ – EKO, spol. s r.o.

Topoľčany. Výsledky verejnej súťaže tvorili podkladový materiál pri stanovovaní

jednotlivých sadzieb miestneho poplatku. V Dodatku č. 5/2009 k VZN Mesta

Topoľčany č. 2/2006 o miestnom poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný

odpad, ktorý bol schválený na 26. zasadnutí MsZ v Topoľčanoch dňa 9.12.2009 a

nadobudol účinnosť dňa 1.1.2010 boli stanovené nasledovné sadzby poplatkov:

Sadzba poplatku je 0,0573 € za osobu a kalendárny deň (v roku 2009 bola

sadzba 0,0589 € za osobu a kalendárny deň).

- 30 -

Pre množstvový zber, ktorý môžu využiť (za presne stanovených podmienok

zákona o odpadoch) právnické osoby alebo podnikatelia sú stanovené

nasledovné sadzby poplatkov:

1 100 litrová nádoba 0,0100 €/l (v roku 2009 bola sadzba 0,0063 €/l)

110 litrová nádoba 0,0100 €/l ( v roku 2009 bola sadzba 0,0165 €/l)

5 mł a 7 mł nádoby 0,1000 €/l ( v roku 2009 bola sadzba 0,1161 €/l)

(Švajdleníková)

Ročný poplatok za odvoz komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu pre

rok 2010 je 20,89 €/osoba a v r. 2009 bol 21,50 €/osoba, čiže teraz je poplatok nižší o

0,61 €/osoba (Brösztlová).

4.4 Nelegálne skládky odpadu

Hoci sú všetky obce a mesto zabezpečené odvozom komunálneho odpadu a tiež

separáciou, aj tak je na území veľa nelegálnych skládok odpadu. Ich počet nie je

monitorovaný ani zaznamenaný. Životné prostredie v Topoľčanoch sa problematikou

nelegálnych skládok zaoberá málo. Pri tom zákon o odpadoch 223/2001 Z. z. z hľadiska

nelegálnych skládok odpadov hovorí jasne:

v § 18 ukladá povinnosti vlastníkom nehnuteľností, na ktorých sa takýto

nežiadúci odpad nachádza:

Ak vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti zistí, že na jeho

nehnuteľnosti bol umiestnený odpad v rozpore so zákonom o odpadoch, je túto

skutočnosť povinný bezodkladne oznámiť obvodnému úradu životného

prostredia a obci (§ 18 ods. 6), v ktorých územnom obvode sa odpad

nachádza. Nesplnenie oznamovacej povinnosti je možné sankcionovať

pokutou.

Protiprávneho konania sa teda dopúšťajú aj občania obce, ktorí odpad síce

neuložili, ale o uložení odpadu na pozemkoch v katastrálnom území vedeli (nachádza sa

na pozemkoch v ich správe) a túto skutočnosť neoznámili.

Následne je obvodný úrad životného prostredia (§ 18 ods. 7) povinný požiadať

Policajný zbor SR o zistenie osoby, zodpovednej za umiestnenie odpadu na

nehnuteľnosti, ktorá je potom povinná zabezpečiť zneškodnenie odpadu na vlastné

náklady.

Ak sa okresnému úradu alebo orgánom policajného zboru (prípadne obci, ak má na

- 31 -

riešení prípadu záujem) nepodarí zistiť osobu zodpovednú za umiestnenie odpadu v

zmysle § 18 ods. 7), obvodný úrad životného prostredia začne konanie podľa § 18 ods.

8), ktorého účelom je zistiť, či vlastník, správca alebo nájomca tejto nehnuteľnosti:

a)je pôvodcom odpadu,

b) mal z tohto uloženia odpadu majetkový alebo iný prospech,

c) neurobil všetky opatrenia na ochranu svojej nehnuteľnosti, ktoré je povinný

vykonať podľa osobitných predpisov (napr. vyhláška 374/1990 Zb. o bezpečnosti

práce a technických zariadení ukladá povinnosť, aby stavenisko v zastavanom

území obce alebo miesto výkonu stavby, bolo oplotené do výšky 1,8 m, a

stavenisko mimo zastavaného územia obce musí byť oplotené alebo ohradené, ak

je vzdialené od verejnej komunikácie menej ako 30 m).

Ak sa preukáže vlastníkovi nehnuteľnosti, na ktorej bol umiestnený odpad,

niektorá z vyššie uvedených skutočností, je povinný zabezpečiť odstránenie takéhoto

odpadu na vlastné náklady (Pado, 2009).

4.4.1 Identifikácia nelegálnych skládok odpadov v území

V predmetnom území sme identifikovali nasledovné nelegálne skládky odpadov:

1. Skládka Pálanda

Táto skládka sa nachádza v časti Pod Kalváriou. Odhadované rozmery sú 30x30

m. Na tejto skládke odpadu sa nachádza prevažne tuhý odpad, ktorý je ťažšie

rozložiteľný, ale aj komunálny odpad, elektrospotrebiče, kovy, guma atď. Skládka tu

nevznikla len tak, ale vytvárajú ju obyvatelia, ktorí tu bývajú v domoch. Sú to

obyvatelia rómskej spoločnosti, ktorým pojem čistota životného prostredia alebo jeho

znečistenie je cudzí. Na obrázku je skládka malá. Nachádza sa tam nepatrné množstvo

odpadu oproti tomu koľko ho tam býva. Odpad je nahromadený za pár mesiacov do

takého množstva, akoby tam bola zriadená legálna skládka odpadu. Táto nelegálna

skládka má negatívny vplyv hlavne na zdravie obyvateľov, pretože bývajú v jej

bezprostrednej blízkosti. Nelegálna skládka nie je príjemná ani ostatným obyvateľom,

ktorí bývajú v okolí. Neznesiteľný je najmä jej zápach v letných mesiacoch, ktorý sa šíri

do okolia a znepríjemňuje život obyvateľom na okolí. Tí, podávajú pravidelne sťažnosť

na životné prostredie v Topoľčanoch, ale ich úsilie je márne. Životné prostredie dá

podnet na odstránenie, ale rómsky obyvatelia ho nikdy neberú do úvahy, nepomáhajú

ani pokuty. Preto sa mesto rozhodlo, že túto skládku bude 2-krát do roka odstraňovať na

vlastné náklady. Bolo to najmä z hygienických dôvodov, ale tiež z estetických dôvodov,

- 32 -

pretože časť Pod Kalváriou sa nachádza na okraji mesta Topoľčany a je to prvý kontakt

návštevníkov s mestom Topoľčany. Prvý dojem mesta kazí negatívum skládky Pálanda,

ku ktorému patrí poškodzovanie krajino – ekologického vzhľadu krajiny. Skládka

hlavne negatívne vplýva na zdravotný stav a na fyziologické a etologické vlastnosti

živočíchov. Pre mnohé druhy živočíchov predstavuje skládka odpadov bohatý zdroj

potravy, ako aj vhodné podmienky na rozmnožovanie. Napr. myši, potkany – hlodavce,

ktoré sa tu rozmnožujú. Sú nositeľmi chorôb – nozokominálych nákaz ako rakovina,

poruchy žalúdka, poškodenie pľúc, močového mechúra. Preto je dôležité túto skládku

odstrániť.

Foto:

Štadlerová, 2010

2. Skládka

Pod

Kalváriou

Skládka sa nachádza asi 500m od ,,Nelegálnej skládky Pálanda". Nelegálna

skládka vznikla pri chodníku medzi domami, kde ľudia z okolitých domov odhadzujú

nepotrebné veci z domácností alebo svojich záhrad. Rozmery sú cca 10x20 m. Okrem

tohto odpadu sa tu nachádza sem tam aj komunálny odpad, ale v malých množstvách.

Je to zarážajúce, že ľudia sa sťažujú na jednu nelegálnu skládku a vzápätí si samy

vytvárajú ďalšiu skládku. Neuvedomujú si ako znečisťujú životné prostredie iným, ale

hlavne sami sebe. Skládka je malá, ale postupne sa môže rozrastať a byť taká ako na

Pálande. Má nepriaznivé vplyvy na pôdu, živé organizmy a zároveň sú tu vytvorené

vhodné podmienky na tvorbu inváznych rastlín, ktoré sú záťažou SR. Medzi známe

invázne rastliny na území SR patrí Boľševník obrovský, Slnečnica hľuznatá, Pajaseň

- 33 -

žliazkatá. Tieto rastliny negatívne vplývajú na zdravie ľudí, pretože vyvolávajú rôzne

alergie. Sú to kvitnúce rastliny, ktoré dráždia dýchacie cesty, zapríčiňujú slzenie očí,

tečenie z nosa, ale aj vyrážky.

Foto: Štadlerová, 2010

3. Skládka Pod mostom

Táto nelegálna skládka sa nachádza pod mostom, vedľa rieky Nitry, 300m za

kruhovým objazdom. Vytvorili ju tu bezdomovci, ktorí bývajú pod mostom. Skládka

má cca 5x5m rozmery. Negatívum tejto nelegálnej skládky je, že nie je zospodu

izolovaná a nie je kontrolovaná, takže v prípade uloženia nebezpečného odpadu sa

nebezpečné látky dostávajú okamžite do pôdy a podzemných vôd. Skládka predstavuje

dlhodobú hrozbu znečistenia podzemných a povrchových vôd, keďže sa nachádza

v blízkosti rieky Nitry. Oproti skládky majú pozbíjané dosky, z ktoré im slúžia ako

príbytok. Nepotrebné veci odhadzujú na skládku, takže na nej nájdeme všetko – papier,

plasty, matrace, vankúše, zvyšky z jedla... Sú tam len 3 ľudia, ktorí dokázali vytvoriť

takúto skládku za pár týždňov. Keďže sú to opäť sociálne prípady, tak skládku musí

odpratať mesto a to na svoje náklady. Odpratávajú pravidelne, pretože je to opäť

neestetické a pre ľudské oko nepekné. Aj príbytok, ktorý majú bezdomovci vytvorený

sa dá považovať za nelegálnu skládku, pretože to tam vyzerá ako ma smetisku.

Pozbíjané štyri dosky, vonku drevá na nich staré špinavé hrnce, kopu tanierov, príbory

okolo papiere, železo, kartóny, nepotrebné šatstvo, neporiadok z ohňa , kde si kúria.

- 34 -

Foto: Štadlerová, 2010

4. Skládka Pri ceste

Skládka, ktorá sa nachádza popri ceste, patrí medzi tie väčšie skládky, ktoré som

našla, má rozmery 10x20m. Ako u ostatných tak aj na tejto sa nachádza prevažne odpad

z domácností ako je papier, sklo, plasty, ale aj staré matrace, paplóny, železo. Nelegálnu

skládku vytvorili opäť bezdomovci, ktorí sem chodia, s naloženými kárami plnými

nepotrebných vecí, ktoré zozbierali po ceste a čo nepotrebujú nechajú tu. K rozširovaniu

skládky prispievajú aj iní ľudia nielen bezdomovci. Napr. vodiči, ktorí si tu urobia malú

prestávku, kde vypijú kávu, zjedia malé občerstvenie a odpad, ktorí im zostane

nechávajú tu. Keďže je skládka na výpadovke, zastaví sa tu nejedno osobné či nákladné

auto a vyhodí nepotrebný odpad tu. Nikto si však neuvedomuje, že tým znečisťujem

životné prostredie. Ľudia si pomôžu, zbavia sa odpadu a idú ďalej. Nezaujíma ich kto

odpad odtiaľ odprace. K negatívu nelegálnej skládky patria opäť invázne rastliny, ktoré

tu boli aj zaznamenané. Vyskytuje sa tu slnečnica hľuznatá, agát biely, javorovec

jaseňolistý. Má negatívne vplyvy aj na ekonomické straty, pretože znižuje estetickú

kvalitu krajiny, zmena kvality životného prostredia v okolí skládky, záber pôdy a pod.

Má vplyv na ekonomické straty, pretože náklady na vybudovanie a rekultiváciu skládky

sú vysoké.

Foto: Štadlerová, 2010

- 35 -

V meste sme viac nelegálnych skládok odpadu nenašli. Ako sme spomínali

k okresu patrí 53 obcí. Zo zdrojov ŽP Topoľčany vieme, že v každej obci sa nachádza

nelegálna skládka odpadu. Niekde sú väčšie niekde menšie. Tu je dôležitý prístup

starostov obcí aký majú prístup k separácií odpadu a k zberu odpadov. O roku 2010 sú

zavedené prísne kritéria, kde každá obec by mala mať zavedenú separáciu odpadu, mali

by v nej byť umiestnené nádoby na sklo, papier a plasty, poprípade kontajner na železo.

Keby to každá obec dodržiava, tak by sa počet nelegálnych skládok zmenšil aspoň na

polovicu. Tieto predpisy platia od začiatku roku 2010, ale nie v každej obci je separácia

zavedená, aj preto sa stretávame s nelegálnymi skládkami.

5,6 Skládka Ludanice

Tieto skládky sa nachádzajú v obci Ludanice. Nelegálne skládky odpadu si ľudia

vytvorili vedľa železnice, cca 200-300m vzdialené. Na jednej sa nachádza čisto len

odpad zo stavieb – tehly, kvádre, škridla tzv. domový odpad. Skládka, keďže je už dosť

veľká nebola vytvorená zo dňa na deň. Jej rozmery v súčasnosti sú 30x10m. Ľudia sem

postupne nosili odpad až skládky narástla do takých rozmerov ako ju vidíme na

obrázku.

Druhá skládka, ktorú vidíme na obrázku sa nachádza 300m od druhej skládky, na

prístupovej ceste k ploche , kde je skládka odpadu zo stavieb. Tu sa nachádza odpad ako

papier, kartóny, fólie, plasty... je to zarážajúce, že na jednom mieste nájdeme hneď dve

takéto nelegálne skládky odpadu. Ako som bola informovaná, tak viem, že skládku

odpadu zo stavieb bude v budúcnosti odstraňovať obec na svoje náklady a druhú

skládku odstraňujú nezamestnaní pracovníci, ktorí sú evidovaní na úrade práce, ktorí sa

zároveň starajú aj o čistotu v obci. Som prekvapená, že sa takáto nelegálna skládka

nachádza práve v tejto obci, pretože starosta obce patrí k ľudom, ktorým záleží na jeho

obci, stará sa o ňu a majú tam aj zavedené separovacie komodity. Medzi negatíva týchto

skládok patria tiež ekonomické straty, pretože odstránenie a rekultivácia skládok je

finančne náročná. K negatívam patrí tiež zhoršenie estetického vzhľadu krajiny a tiež

hrozí možnosť rozmnoženia hlodavcov ak nebude skládka odstránená.

- 36 -

Zdroj: Štadlerová, 2010

Ďalšie väčšie nelegálne skládky odpadu sa nachádzajú aj v okolitých obciach ako

napr. Bojná, Norovce, Krtovce, Kovarce, Solčany, Chrabrany, Nitrianska Streda,

Čeľadince. Z prieskumu je zrejmé, že nelegálne skládky odpadu sa nachádzajú väčšinou

popri cestách alebo riekach. Sú lokalizované na miestach, ktoré sú ľudom najviac

sprístupnené a na miestach, ktoré patria obci. S odstraňovaním nemajú žiadne starostí

urobí to za nich niekto iní. Ľudia si však neuvedomujú, že odpad, ktorý vyhodia, je

škodlivý pre životné prostredie, pre živé organizmy, ale že škodia hlavne sebe. Pretože

znečisťujú, zamorujú odpadom svoje okolie, v ktorom žijú. Negatívne následky

odhodeného odpadu sa neprejavia hneď, ale až za pár rokov, pretože na skládkach je

odpad, ktorí sa nerozkladá ľahko, má dlhú životnosť. Hrozbu z divokých skládok

predstavuje tiež šíriaci sa hmyz a hlodavce, toxicita nebezpečných látok, kontaminácia

okolitej pôdy a vody, prípadne podzemných vôd. To závisí aj od prírodných pomerov a

prítomnosti vodných tokov.

Skládky odpadu sú vhodné stanoviská pre invázne druhy rastlín, ktoré sa k nám

dostali zo zahraničia a začali sa rozširovať na území SR veľmi rýchlo.

- 37 -

5 Návrh na využitie výsledkov

Z prieskumu mesta Topoľčany, sme zistili, že odpad neustále narastá. Z roku na

rok je jeho produkcia väčšia. Ľudia, keď nevedia čo s odpadom alebo ho nemajú ako

odstrániť tak vytvárajú nelegálne skládky odpadu. Nelegálne skládky vytvárajú pri

riekach, popri cestách, železniciach, na okraji mesta atď.

Ako sa zbaviť nelegálnych skládok odpadu?

Ako obmedziť produkciu odpadu?

Návrhy na riešenie sú nasledovné:

zvýšiť environmentálne povedomie u ľudí, začať už u detí v škôlkach a

školách

robiť sedenie s občanmi obcí, robiť im prednášky o životnom prostredí,

o separácií, o kompostovaní

upozorniť ľudí ako nelegálne skládky vplývajú na životné prostredie, na

zdravie ľudí

urobiť pútavé letáky

vytvoriť náučné brožúrky o separácií, kompostovaní, recyklácii

poukázať na nelegálne skládky odpadu ako vznikli, prečo

odstránenie nelegálnych skládok

zaviesť vo všetky obciach povinnú separáciu, umiestniť komodity na papier,

sklo, plasty a kontajner na železo, pravidelný odvoz

v meste to je zložitejšie, umiestniť komodity na papier, sklo, plasty pred

každým činžiakom a zabezpečiť zber železa a elektroodpadu raz za mesiac

motivovať občanov k separácií odpadu

inšpirovať sa zahraničím a postupne smerovať k nulovému odpadu

Na prvý pohľad sa môže myšlienka nulového odpadu, teda že nebudeme

produkovať žiadny odpad, ale iba suroviny pre ďalšie priemyselné spracovanie, zdať

nemožná. V skutočnosti je však tento cieľ nielen dosiahnuteľný, ale postupne sa

prakticky začína realizovať v stále väčšom množstve štátov, miest, obcí a firiem po

celom svete. Koncepciu smerovania k nulovému odpadu musíme prestať považovať za

- 38 -

jednu z možných alternatív. Ak chceme žiť v zdravom životnom prostredí je praktická

realizácia jej princípov nevyhnutnosťou.

Koncepcia smerovania k nulovému odpadu zameriava pozornosť na celoživotný

cyklus výrobkov. Nepodporuje teda iba recykláciu, ale taktiež nahradenie

neobnoviteľných materiálov obnoviteľnými alternatívami.

Návrh nulového odpadu v meste Topoľčany a tiež v okolí

Zavedenie nulového odpadu v meste Topoľčany, by malo pozitívny vplyv nielen

na životné prostredie, ale hlavne na zdravie obyvateľov. Preto je dôležité aby sa

zavedenie nulového odpadu konalo nielen v meste ale aj v jeho celom okrese. Prvoradá

by bola skutočná snaha o zníženie množstva zmesového komunálneho odpadu.

Vyžaduje si to kombináciu mnohých aktivít na znižovanie množstva a škodlivosti

odpadu.

Pre zavedenie nulového odpadu v meste Topoľčany a okolí, je potrebné

vypracovať plán, podľa ktorého by sa postupovalo:

Prvý krok - je potrebné začať u občanov. Dôležitá je ich informovanosť

o programe nulového odpadu, ktorý sa bude zavádzať. Informovať ich formou

letákov, článkov v novinách, a tiež vo forme prednášok a besied na školách

i v obciach. Povedať im o výhodách separácie odpadu, o výhodách zdravého

životného prostredia, ktoré je pre človeka dôležité.

Druhý krok – smeruje k zavedeniu separácie do každej obce. Ako vieme, od

1.1.2010 je povinná každá obec separovať minimálne 3 komodity – sklo,

papier, plasty. Treba dozrieť, aby separácia bola uskutočnená. V prípade mesta

Topoľčany, to je zložitejšie. Nádoby na komodity je potrebné umiestniť pred

každý činžiak, aby separácia bola účinná.

Tretí krok – zavedenie zberu elektrospotrebičov. Na túto komoditu by bolo

vyhradené miesto v jednotlivých obciach, kde budú občania nosiť nepotrebné

elektrospotrebiče. Ich odvoz bude realizovaný 1krát do mesiaca. V meste

Topoľčany bude túto službu vykonávať firma Schwareko. Tiež 1krát do

mesiaca, v stanovený dátum.

Štvrtý krok – po úspešnom zavedení recyklácie, pokus o zavedenie

kompostovania do praktického života občanov. Kompostovanie je potrebné,

pretože väčšinu odpadu tvorí komunálny odpad. Na dedinách by sa

- 39 -

kompostoviská budovali ľahko, ale meste by ľudia odkladali komunálny

odpad do vriec a služba by chodila 2krát do týždňa tieto vrecia zberať. Nosila

by ich do kompostárne v Topoľčanoch.

Piaty krok - anketa, či zavedenie recyklácie a kompostovania bolo účinné, čo

by ľudia zmenili, pozitívne a negatívne ohlasy

Veríme tomu, že zavedenie separácie odpadu v obciach a tiež v meste bude mať

pozitívny vplyv a množstvo odpadu poklesne. Keď poklesne množstvo odpadu, tak

poklesnú aj počty nelegálnych skládok odpadu. Naše prostredie bude čistejšie a zároveň

aj zdravšie.

Návrhy na odstránenie čiernych skládok odpadu:

Odstránenie nelegálnych skládok v okrese nie je jednoduché. Pretože ich

odstránenie je najmä finančne náročne. Mesto by mohlo zabezpečiť odvoz odpadu zo

skládok, v obciach by to mohla urobiť zase obec na svoje náklady. To ale nie je

riešenie, pretože ľudia by to brali ako samozrejmosť a počet nelegálnych skládok by

nikdy neklesol, práve naopak by stúpol. Často už niekoľko mesiacov po odstránení

divokej skládky, začína sa na tom istom mieste objavovať nová. Aby sa zabránilo

tomuto fenoménu, je nutné uskutočniť viaceré opatrenia. Najčastejšie sa umiestňuje

v problémovej lokalite zákazová tabuľa, ktorá vlastne len upozorní na miesto skládky.

Toto opatrenie sa javí ako málo účinné. Účinnejšie sa javia represívne opatrenia, kedy

by sa kontrolovali problémové lokality a vinníci by boli sankcionovaný.

Do odstránenia nelegálnych skládok, by som zapojila ľudí, ktorí sú evidovaní

v obciach ako nezamestnaní a registrovaní na obecnom úrade. V meste by to boli tiež

nezamestnaní alebo sociálny slabší občania, ktorí by pracovali na základe aktivačného

príspevku od štátu. Tieto skládky by postupne odstraňovali a to za pomoci mesta alebo

obce. Následne miesta, kde bola nelegálna skládka odpadu treba zrekultivovať. Či už

vyhrabať miesto, pokopať, zasiať trávu..

- 40 -

6 Záver

Odpad je niečo, čo sa nám zdá nepotrebné, nechcené a chceme to odstrániť.

Odpady vznikajú pri každej ľudskej činnosti, vo výrobnej i spotrebiteľskej sfére. Ich

vznik a hromadenie predstavuje výrazný zásah do životného prostredia. Odpady

obsahujú látky, ktoré často ohrozujú prakticky všetky zložky prostredia, t.j. kvalitu vôd,

ovzdušia a pôdy. Prenikajú do rastlín a cez potravný reťazec ohrozujú zdravie a život

živočíchov a ľudskej populácie.

Neriadené skládky vznikli v minulosti ukladaním rôzneho typu odpadu bez

rešpektovania ochrany životného prostredia. Tieto skládky sú nevhodne umiestnené,

zloženie odpadu uloženého na skládku je často neznáme, na skládku majú voľný prístup

živočíchy i ľudia. Neriadené skládky sa stávajú nebezpečnými aj z hľadiska šírenia

chorôb, rozmnožovania nepríjemných parazitov a miestom šírenia inváznych druhov

rastlín, znečisťujú povrchové i podpovrchové vody, veľmi často sa zapália

samovznietením a šíria zapáchajúci dym. Odhadovaný počet takýchto skládok v rámci

Slovenska je 6 až 8 000.

Ani okres Topoľčany nie je výnimkou a výskyt nelegálnych skládok odpadu je

bežné. Nachádzajú v každej obci, či už v malom alebo väčšom množstve. Niektoré

skládky sú likvidované priebežne, ale nové skládky vznikajú znovu. Práca je zameraná

na nelegálne skládky odpadu, ktoré sa nachádzajú v okrese Topoľčany. Z prieskumu

sme zistili, že hoci okres Topoľčany patrí k malému územiu, nelegálnych skládok sa tu

nachádza veľa. Najväčšie skládky boli nájdené v meste Topoľčany v oblasti rieky Nitry

a zároveň popri ceste, kde ich vytvárali ,,bezdomovci", ale aj ľudia z mesta a okolitých

dedín. Čierne skládky sú tvorené prevažne komunálnym odpadom a stavebným

odpadom.

Hlavným problémom vzniku divokých skládok je nezodpovednosť a nezáujem

občanov. Ľudia si neuvedomujú, že keď vytvárajú čierne skládky neškodia tým iným,

ale hlavne sebe a životnému prostrediu, ktoré je dôležité pre všetkých. Aby si všetci

uvedomili aké sú odpady nebezpečné aká je to veľká hrozba budúcnosti, musia byť viac

informovaní o tejto problematike, ktorá má globálny charakter. Dôležitý je aj pozitívny

prístup štátnej moci k tomuto problému a opora v legislatíve.

Ako predchádzať vzniku čiernych skládok? Ako zaobchádzať s nepotrebným

odpadom? Aj na tieto otázky sme sa pokúsili odpovedať v bakalárskej práci.

- 41 -

Zoznam použitej literatúry

1. BROSZTLOVA.E.2010. MIESTNY POPLATOK ZA KOMUNÁLNY ODPADY

NA ROK 2010. In Radničné zvesti mesta Topoľčany [online].2010[cit.2009-10-20].

Dostupné na internete :<http:// www.topolcany.sk/download_file_f.php?id=88853>.

2. BRANÁ.E.2008.Množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu v okrese

Topoľčany. 2008[cit.2009-10-20]. Obvodný úrad životného prostredia mesta Topoľčany

3. BAČOVÁ.M.2006.Návrh environmentálneho modelu odpadového hospodárstva

v zdravotníckej výrobe [online].2009[cit.2009-10-20].Dostupné na internete:

<http://www.scss.sk/eommlspj/_data/VEGA%2020022004/STUDENTI/ROCNIKOVE

%20PROJEKTY/2000-2001/Bacova%20Monika/rocnikovy%20projekt.pdf>.

4. EURACTIV.2008. Odpad: prevencia a recyklácia [online]. 2008 [cit.2009-10

20].Dostupné na internete:

<http:// www.euractiv.sk/zivotne-prostredie/zoznam_liniek/odpad-prevencia-a-

recyklacia>.

5. GREEN MACHINES a.s. 2010.Produkcia odpadov v EU [online]. 2010 [cit.2009-

10-20].Dostupné na internete: <http://

www.green-machines.sk/spracovanie-odpadov/produkcia-odpadu-v-eu.html>.

6. GEIST.R.2009. Odpad: prevencia a recyklácia[online]. 2009 [cit.2009-10-20].

Dostupné na internete :

<http:// www.enterprise-europe network.sk/articles.php?tid=284&lang=sk>.

7. GALOVIČ a spol.,2007. Technológie na zhodnocovanie biologického odpadu

v komunálnej sfére. [online]. 2007 [cit.2009-10-20]. Dostupné na internete:

< http:// www.enviro.gov.sk/servlets/files/16038>.

8. GUŠTAFÍROVÁ.T.2009. Odpady ako rizikový faktor životného prostredia v

Slovenskej republike k roku 2008. In Indikátorová správa.[ online ].2009[ cit. 2009-10-

20]. Dostupné na internete :

<http:://enviroportal.sk/pdf/spravy_zp/Odpady_faktory_09.pdf>.

9. H.-G. PÖTTERING.2008. Úradný vestník Európskej únie. [online].2008[cit.2009-

10-20]. Dostupné na internete:

<http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?

uri=OJ:L:2008:312:0003:0030:SK:PD>.

- 42 -

10. MUNTECH,2009.Druhy odpadov.[online].2009[ cit. 2009-10-25 ]. Dostupné na

internete: <http: //www.separujodpad.sk/index.php/obcan/druhy-odpadov.html>.

11. MŽP SR.2006.Program odpadového hospodárstva SR pre roky 2006 –2010.

[online ].2006 [cit. 2009-10-25 ]. Dostupné na internete : <http: //

www.cvik.sk/poh_final.pdf>.

12. MŽP SR.2008. Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku

2008. [online].2008[cit.2009-10-30].Dostupné na internete:

< http://enviroportal.sk/pdf/spravy_zp/2008-sk/7_3_Odpady.pdf >.

13. MALÍK a PADO.2006.Na skládky nie sme krátki!In Enviromagazín5 [online]. 2006

[cit.2009-10-20].Dostupné na internete:

<http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2006/enviro5/

priloha_5_2006.pdf >.

14. MANCÁK.T.2007.Koncepcia nakladania s odpadmi.[online].2007[cit.2009-10-

20].Dostupné na internete : <http://

www.vucke.sk/APIR/sk/Pre_Podnikatelov/phsr/phsr_zivotneprostredie/Documents/

Koncepcianakladaniasodpadmi.pdf>.

15. NOSKOVIČ, J a i. 2007. Ochrana a tvorba životného prostredia. Nitra : SPU.

2007. 106 s. ISBN 978-80-8069-978-9

16. OKRESNÝ ÚRAD V TOPOĽČANOCH.2005.Program odpadového hospodárstva

okresu Topoľčany do roku 2005[online].2008[cit.2009-10-20]. Dostupné na

internete :<http:// www.enviro.gov.sk/servlets/files/9380>.

17. PETRÍK.N.2005.Divoké skládky a ich vplyv na životné prostredie: diplomová práca.

Nitra: SPU,2005.18s.

18. PADO.R.2007.Vplyv skládky odpadov na jednotlivé zložky životného prostredia. In

Biomagazín[online].2007[cit.2009-10-20].Dostupné na internete:

<http://www.biospotrebitel.sk/clanok/1318-vplyv-skladky-odpadov-na-prirodne-zlozky-

krajiny.htm>.

19. PADO.R.2008.Na skládky nie sme krátki[online].2008[cit.2009-10-20]. Dostupné

na internete :<http:// www.sazp.sk/public/index/open_file.php?file...skladky...ppt >.

20. PADO.R.2007.Vplyv skládky odpadov na prírodné zložky krajiny. In Biomagazín

[online].2007[cit.2009-10-20]. Dostupné na internete :

- 43 -

<http://www.biospotrebitel.sk/clanok/1318-vplyv-skladky-odpadov-na-prirodne-zlozky-

krajiny.htm>.

21. REISEL.P.2009. Hodnotenie vplyvov investície na životné prostredie v zmysle

zák.č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. In Zámer[online]. 2009 [cit.2009-10-20].Dostupné na internete:<

http:// eia.enviroportal.sk/dokument.php?id=72862>.

22. RRA.2008.Koncepcia riešenia odpadového hospodárstva s prioritou separovaného

zberu v Tribečsko-Inoveckom regióne[online]. 2009 [cit.2009-10-20].Dostupné na

internete: < http://www.rrato.eu/koncepcia_odpadoveho_hospodarstva_tir.pdf>.

23. RRA.2009.Informačná databáza okresu Topoľčany 2009[online].2009[cit.2009-10-

20].Dostupné na internete:< http:// www.rrato.eu/infodatabaza_topolcany_09.pdf>.

24. SAŽP.2008. Skládky odpadov[online].2008[cit.2009-10-20].Dostupné na internete :

<http:// enviroportal.sk/indikatory/detail.php?id_indikator=1506>.

25. STREĎANSKÝ,J. 2002. Hodnotenie kvality životného prostredia. Nitra. : SPU.

2002. 117s. ISBN 80-8069-000-6

26. SPZ.2007.Odpady[online].2007[cit.2009-10-20]. Dostupné na internete:

<http://www.spz.sk/sk/info/odpad.htm>.

27. SPZ,2008.Koncepcia smerovania k nulovému odpadu. In Informačný materiál pre

samosprávy [online].2008[cit.2009-10-20].Dostupné na internete:

<http://www.priateliazeme.sk/spz/files/

Koncepcia_smerovania_k_nulovemu_odpadu.pdf#4>.

28. SPZ.2009.Biologický odpad[online].2009[cit.2009-10-20].Dostupné na internete:

< http://www.priateliazeme.sk/spz/?q=sk/biologicky-odpad>.

29. ŠVAJDLENÍKOVÁ.Z.2010.MIESTNY POPLATOK ZA KOMUNÁLNY

ODPADY NA ROK 2010.In Radničné zvesti mesta Topoľčany[online].2010[cit.2009-

10-20].Dostupné na internete :<http://www.topolcany.sk/download_file_f.php?

id=88853>.

30. ŠMELKOVÁ.E.2009.Bilancia separovaného zberu komunálneho odpadu. In

Enviromagazín1[online].2009[cit.2009-10-20].30s. Dostupné na internete:

<http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2009/enviro1/

komplet_1_2009.pdf>.

- 44 -

31.VALKO,R.2009. Separovanie v Dánsku.[online]. 2009[cit.2009-10-20].Dostupné na

internete:<http://www.separujodpad.sk/index.php/samosprava/udalosti/

347separovanievdansku.html>.

32.ÚSTREDNÝ POTRÁL VEREJNEJ SPRÁVY SLOVENSKEJ REPUBLIKY.2009.

Komunálny odpad. In Odpadové hospodárstvo[online].2009[cit.2009-10-30]. Dostupné

na internete: <http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?

CatID=41&etype=2&aid=416>.

- 45 -

Prílohy

- 46 -

Príloha 1 Separovaný zber v obciach územného obvodu Topoľčany za rok 2008

číslo obec

SEPAROVANÝ ZBER v obciach územného obvodu Topoľčany za rok 2008

papier el.zar. kovy plasty bioodpad textil akubat sklo ORO farby NO obaly pneum.

1 Topoľčany 22,47 3,48   34,17 1926   0,5 36,44        

2 Ardanovce 0,3     0,48       1,1        

3 Belince       0,35     0,06          

4 Biskupová     3,45 0,24                

5 Blesovce   0,759         0,183     0,109 0,248  

6 Bojná 2,6   8,2 5,4 341   0,6 4,6        

7 Čeľadince       2,01                

8 Čermany 0,19     2,64     0,65 1,55        

9 Dvorany n.Nitrou 1,8 4,3 5 3 20   0,4 4,95        

10 Hajná Nová Ves 0,8     0,48       1        

11 Horné Chlebany   0,556   1,8   0,46   0.737        

12 Horné Obdokovce 1,4     8,15 3,8 0,02 0,35 3,4        

13 Horné štitáre 0,146     1,27   0,72 0,05 5        

- 47 -

14 Hrušovany   1,15 20 4,72 30 1,61 0,2 14,4        

15 Chrabrany 3,35   0,98 2,6 7,1     2,15        

16 Jacovce 8,35 2   6,88   1,76 1,41 11,64       3,31

17 Kamanová 0,36 0,3   1,52 10 0,37 0,8 5,1       1,12

18 Koniarovce   2,392 8,3 4,61   1,83 0,3 4,8        

19 Kovarce 3,6 2,83   5,8 10 2,25   7,3        

20 Krnča 2,8 1,2 1,5 5,67   0,78 0,4          

21 Krtovce 0,5     0,12       0,55        

22 Krušovce   0,35   5,9 10,9 0,22   13,38        

23 Kuzmice       2,38   0,84   8,02        

24 Lipovník 8,02 0,31 11,027 1,12 5,82 1,3 0,81 2,35       0,605

25 Ludanice 16,9 3,44   10,55 9,1 2,83 0,35 4,33        

26 Lužany   0,34   0,3   0,55 0,42 1,5 0,045   0,11  

27 Malé Ripňany 0,04     0,65   0,66 0,2 3,07        

28 Nemčice 1     7,18   1,5 0,7 1        

- 48 -

29 Nemečky       1,95   0,12   0,9        

30 Nitr. Blatnica 1,3 1,69   2,57   2,3 0,18 3,1 0,05   0,22  

31 Nitr. Streda 1,9 0,5 0,9 1,6     0,8 4,1        

32 Norovce   0,08   2,55   0,77   2,6        

33 Oponice   3,45   3,54 6 2,7 0,3 2,4        

34 Orešany 0,4     2 1,5   0,2 2,1        

35 Podhradie     0,28 0,75   0,5   2,71        

36 Prašice     8,12 1,807 65,9     7,88        

37 Práznovce   3   1,9     1 1,3        

38 Preseľany   4,03 5 2,74 4,5   0,87 4,8        

39 Radošina 15,49 1,98   2,1   0,28 1,84 1,15 0,52 0,38 0,58  

40 Rajčany 4   1 2     0,5 10        

41 Solčany   1,4   11,7   1,93 0,8 12,4        

42 Solčianky   0,19 2,3 1,95   0,935 0,12 1,28        

43 Súlovce       2,57   1   3        

44 Svrbice 0,2     0,2       0,7        

- 49 -

45 Šalgovce 0,7     0,03       6        

46 Tesáre 2,61     2,27   1,48   5,72        

47 Továrniky 1,33 0,99 0,75 2,61 135     5,5        

48 Tvrdomestice 1,5 0,8 4,8 3,1 10,1 2,75 0,65 3,5        

49 Urmince 0,05     3,435       3,07        

50 Veľké Dvorany 2,53     2,605       2,05        

51 VeĽké Ripňany 5,12 6,57   9,37   3,24 1,9          

52 Velušovce     3,5 1,28 3 1,38   2,85        

53 Vozokany 1,3 0,65   0,03   5,7 0,72 2,5        

54 Závada       3,14 62 0,49 0,04 3,26        

  SPOLU v tonách : 136,456 48,737 85,107 189,787 2661,72 43,275 18,303 240,967 0,615 1,47 1,158 5,035

Zdroj: OŽP MsÚ Topoľčany ,2008

- 50 -