peter gonda: euroval a budúcnosť eurozóny
TRANSCRIPT
Nebezpečenstvo euro(zá)valu
Euroval a budúcnosť eurozóny (Bratislava, 19.9.2011)
PETER GONDA
Euroval – špeciálny centrálny nástroj ako súčasť opatrení prehlbujúcich systémové príčiny dlhovej krízy
Systémové príčiny: centrálne deformované peniaze
Centrálne plánované a Deficitne financované a riadené nekryté meny verejné výdavky
+ na nadn. úrovni
Euro(zóna)
- postavené na ilúzii udržateľného finančného života nad pomery (na dlh bez krytia reálnymi zdrojmi z úspor), podporujúce morálny hazard
2
Zdroj: Eurostat (2011)
Saldo verejných financií v krajinách eurozóny v roku 2010
-33
-30
-27
-24
-21
-18
-15
-12
-9
-6
-3
0
Est
ónsk
o
Lux
embu
rsko
Fín
sko
Nem
ecko
Mal
ta
Bel
gick
o
Rak
úsko
Tal
ians
ko
Cyp
rus
Hol
ands
ko
Slo
vins
ko
Fra
ncúz
sko
Slo
vens
ko
Por
tuga
lsko
Špa
niel
sko
Gré
cko
Írsk
o
% H
DP
Vývoj verejného dlhu k HDP krajín PIIGS v r. 2007 až 2010
Zdroj: Eurostat (2011)
4
0
30
60
90
120
150
GR IR POR ESP IT
% H
DP
2007 2008 2009 2010
Legenda: GR - Grécko, IR – Írsko, POR – Portugalsko, ESP – Španielsko, IT - Taliansko
Vývoj hrubého verejného dlhu eurozóny na 1 obyvateľa
Zdroj: Eurostat (2011)
0
8000
16000
24000
2007 2008 2009 2010
eur
Podstata problémov eurovalu (EFSF + ESM)
stojí na systémovo chybnom základe: na garantovaní krytia nehospodárnosti vlád a rizík a strát ich veriteľov (nemeckých, francúzskych a iných bánk) daňovými poplatníkmi, v značnej miere z iných krajín
prehlbuje euro-príčiny problémov (motivácie k fiškálnemu príživníctvu, zadlžovaniu sa, kanál rastu nekrytých úverov a inflácie, politickej centralizácie,..)
vysiela signály finančnej nezodpovednosti, zvrátené motivácie finančného spoliehania sa na iných a prenáša záťaž z veriteľov zadlžených vlád na daňovníkov, aj v iných krajinách (znásobuje morálny hazard a prenáša ho na medzinárodnú úroveň)
Podstata problémov eurovalu (EFSF + ESM)
prispieva k vytvoreniu dlhovej, transferovej a centralizovanejšej Únie
demotivuje uskutočňovať razantne a politicky nepopulárne úsporné opatrenia vo verejných financiách a štrukturálne reformy
predstavuje vytlačovanie zdrojov pre financovanie investícií súkromného sektora, tým obmedzuje tvorbu zdrojov a budúci ekonomický rast
prehlbuje dlhovú krízu a prináša negatívne dôsledky pre občanov Slovenska – pre ich peňaženky, prosperitu a slobodu
Finančné riziká eurovalu pre Slovensko Ilustračné znázornenie garantovanej účasti SR v eurovale
Zdroj: MF SR, Vláda SR (2011)
0
8000
16000
24000
32000
EFSF Daň. aodvodovépríjmy SR
(2011)
Verejnýdlh SR(2011)
mil.
eur
0 900 1800 2700
Hotovosť na 1obyvateľa SR
Celkovégarancie na 1.
obyvateľa
eur
EFSF ESM
0
8000
16000
24000
32000
Garant.účasť SRv eurovale(EFSF +ESM)
Daň. aodvodovépríjmy SR
(2011)
Verejnýdlh SR(2011)
mil.
eur
Problémy navýšenia EFSF (eurovalu 1)
zvýšil by finančné krytie a riziká aj pre SR napriek (vďaka) jeho doterajšej neúčinnosti (škodlivosti)
uľahčil by ďalšiu pôžičku Grécku (viac ho potopil), hoci neplní podmienky, neurobilo dostatočné úspory, privatizáciu a je de facto v defaulte
väčšie a systémovo rizikové právomoci eurovalu, napr. možnosť kapitálovej pomoci bankám a poskytnutia úveru vláde v „relatívne zdravom štáte“ a priameho nákupu štátnych dlhopisov (!)
posun k fiškálnej centralizácii v EMU
Problémy zavedenia ESM (eurovalu 2) vytvoril by trvalý nástroj podpory morálneho hazardu
a finančnej nezodpovednosti, podporujúci čierne pasažierstvo vlád a nezodpovedné správanie finančných inštitúcií
natrvalo zavádza významné fiškálne nadnárodné kompetencie
odporuje platnej Zmluve o EÚ – vyžaduje účelovú zmenu Lisabonskej zmluvy
zvyšuje finančnú záťaž (aj v hotovosti, SR - 659 mil. eur) a vytláča zdroje na súkromné investície
účinný nástroj na vytvorenie dlhovej, transferovej a centralizovanej EMU
Budúci vývoj a možnosti riešenia problémov
Riešením NIE JE uskutočňované a urýchľované smerovanie k fiškálnej, transferovej, politickej únii a euro-štátu, vrátane:
- eurovalu
- spoločnej hospodárskej vlády (presadzovanej Nemeckom a Francúzskom)
- garantovaných euro-dlhopisov (presadzovaných napr. Talianskom, Gréckom a Belgickom)
Vedie k protireakciám postavených na nacionalizme (s možným neriadeným rozpadom únie) a obmedzeniam slobody a prosperity.
Slovensko by malo prehodnotiť a zvážiť samo alebo s inými krajinami vystúpiť z takejto E(M)U.
Riešenie NIE JE – pokračovanie a
Budúci vývoj a možnosti riešenia problémov
Žiaduca alternatíva:
zastaviť a ukončiť euroval (NIE zvýšenie eurovalu 1 a zavedenie eurovalu 2)
ukončiť ďalšie centrálne zásahy, prehlbujúce krízu, vrátane nákupov štátnych dlhopisov ECB
privatizácia majetku v problematických krajinách (v Grécku, Taliansku,..) a z jej výnosov splácať dlh
štátom riadený bankrot - reštrukturalizácia dlhopisov znížením ich nominálnej hodnoty (napr. v Grécku)
! koncepčné zmeny vo verejných financiách, menovom a bankovom systéme a iné systémové zmeny
Budúci vývoj a možnosti riešenia problémov
Žiaduca alternatíva:
reforma verejných financií nasmerovaná na vyrovnané rozpočty, razantné výdavkové úspory a štrukturálne výdavkové reformy (presadzovať aj na úrovni EÚ)
menová reforma s fungovaním slobodného trhu peňazí
liberalizácia, deregulácia a podmienky pre slobodné trhy mimo trh peňazí (na úrovni EÚ „odharmonizovávanie“, odbúravanie politík typu CAP)
Slovensko v E(M)U alebo jej časti (po riadenom rozdelení) v podobe zóny voľného obchodu bez ciel a regulácií trhu, podložených konkurenciou alebo mimo E(M)U (s dosiahnutými reformami). 13
Budúci vývoj a možnosti riešenia problémov
Žiaduca alternatíva: menová konkurencia a sloboda
pre Slovensko vo vnútri alebo mimo E(M)U:
-opätovné zavedenie komoditného krytia
peňazí a 100%-tné rezervné krytie vkladov na požiadanie
- podmienky pre paralelný obeh eura a akýchkoľvek iných mien a platobných prostriedkov, vr. komoditných peňazí (zlatých, strieborných mincí,..), vytvorené odstránením legislatívnych prekážok na trhu s peniazmi (napr. zrušením inštitútu zákonného platidla)
Cestou by mohlo byť „hnutie za slobodné
peniaze“.14
