OBSAH ANALÝZA ZNALOSTÍ V RÁMCI E-LEARNINGU S ASPEKTOM NA BEZTRIESKOVÉ TECHNOLÓGIE Jozef Kuba ....................................................................................................................................................... 7 ANALÝZA MOŽNOSTÍ ÚČINNÉHO VYUŽITIA LEARNING MANAGEMENT SYSTEM CLASS SERVER VO VYUČOVANÍ LINGVISTICKÝCH DISCIPLÍN Božena Horváthová.......................................................................................................................................... 11 ĎALŠIE VZDELÁVANIE UČITEĽOV S VYUŽITÍM E-LEARNINGU A JEHO HODNOTENIE ÚČASTNÍKMI. Jarmila Andrejčíková, Jana Hnatová............................................................................................................... 16 DIŠTANČNÉ PREDNÁŠKY Zdislav Exnar ................................................................................................................................................... 22 DOTAZNÍK V LMS MOODLE JAKO NÁSTROJ SBĚRU DAT Renata Majovská.............................................................................................................................................. 28 E-LEARNING – EFEKTÍVNY NÁSTROJ ZVYŠOVANIA KVALITY VZDELÁVANIA Pavol Gejdoš, Marek Potkány.......................................................................................................................... 34 E-LEARNING COURSE "ELECTRONIC DEVICES AND CIRCUITS" Ľubica Stuchlíková, Michal Gron .................................................................................................................... 40 E-LEARNING METHODS FOR TEACHING LINGUISTICS Olga Dontcheva-Navratilova, Renata Povolná................................................................................................ 47 E-LEARNING, AKO NÁSTROJ ZABEZPEČOVANIA KVALITY V PROCESE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA NA PREŠOVSKEJ UNIVEZITE V PREŠOVE Daniela Palaščáková, Miroslav Gombár......................................................................................................... 54 E-LEARNINGOVÝ PORTÁL CLIX VE VÝUCE NA TECHNICKÉ UNIVERZITĚ V LIBERCI Igor Kopetschke, Klára Císařová, Martin Vlasák............................................................................................ 60 IMPLEMENTÁCIA E-LEARNINGU VO VZDELÁVACOM POCESE ORGANIZÁCIE. Jana Matejová.................................................................................................................................................. 67 IMPLEMENTÁCIA PROCESOV POMOCOU PETRIHO SIETÍ Cyril Klimeš, Zoltán Balogh............................................................................................................................. 71 IMPLEMENTÁCIE ELEARN NA UNIVERZITE. Elza Kočíková................................................................................................................................................... 78 INOVAČNÉ TRENDY VO VZDELÁVANÍ BUDÚCICH UČITEĽOV A V ĎALŠOM VZDELÁVANÍ UČITEĽOV MATEMATIKY (E-LEARNINGOVOU FORMOU). Monika Dillingerová,Lilla Koreňová............................................................................................................... 83 INOVATÍVNE ZVYŠOVANIE ADAPTABILITY NA TRHU PRÁCE FORMOU KOMBINÁCIE ELEKTRONICKÉHO A KLASICKÉHO VZDELÁVANIA S PRAKTICKÝMI STÁŽAMI. Peter Ďurný...................................................................................................................................................... 89 INTERNET A ODBORNÁ ANGLIČTINA Mária Jánošová................................................................................................................................................ 95 IPTV SUPPORTS E-LEARNING SYSTEM, CONVENTIONAL TV TOO? Elmar Hergenröder, Juraj Vaculík................................................................................................................... 98 JE VONKAJŠIA MOTIVÁCIA UČITEĽOV PRE POUŽÍVANIE E-LEARNINGU VO VÝUČBE DOSTATOČNÁ? Jana Jacková.................................................................................................................................................... 101 KDE SME A KAM SMERUJEME V e-LEARNINGU Matilda Drozdová............................................................................................................................................. 105 MOŽNOSTI A LIMITY VYUŽITÍ MODERNÍCH TECHNOLOGIÍ PŘI VÝUCE MATEMATIKY NA EKF VŠB-TUO Jana Hrubá....................................................................................................................................................... 112 MULTIMEDIÁLNE LABORATÓRNE CVIČENIA Z ELEKTROTECHNIKY Miroslav Gutten, Jozef Kúdelčík, Mária Kúdelčíková..................................................................................... 118 NETACAD INTEGRATION TO THE BACHELOR STUDY PROGRAM AT THE FACULTY OF MANAGEMENT SCIENCE AND INFORMATICS, UNIVERSITY OF ŽILINA, SLOVAK REPUBLIC Tatiana Kováčiková, Pavel Segeč, Milan Kubina............................................................................................ 124 NIEKTORÉ VYBRANÉ ASPEKTY E- VZDELÁVANIA CERTAIN CHOICE OF ASPECTS OF E-LEARNING Marián Mochnay.............................................................................................................................................. 128

5

O IMPLEMENTÁCII E-LEARNINGU VO VZDELÁVACOM PROCESE NA KATEDRE INFORMATIKY PF KU V RUŽOMBERKU Anna Kútna....................................................................................................................................................... 135 P.A.TEST - UNIVERZÁLNY A FLEXIBILNÝ E-LEARNINGOVÝ SYSTÉM Vovolková Martina, Ondra Roman.................................................................................................................. 139 POPIS PROSTREDÍ VYTVÁRANIA VÝUKOVÝCH MODULOV Dominik Vágovič, Juraj Vaculík....................................................................................................................... 143 PRODUCTION AND RECORD LECTURES, VIDEO LECTURE Vitezslav Fliegel............................................................................................................................................... 149 PŘÍPRAVA ELEKTRONICKÝCH STUDIJNÍCH OPOR Z CHEMIE A FYZIKY PŘENOSITELNÝCH DLE SPECIFIKACÍ SCORM Adrian Kapias................................................................................................................................................... 153 ROZVOJ DISTANČNÍCH PRVKŮ VZDĚLÁVÁNÍ NA FAKULTĚ EKONOMICKO-SPRÁVNÍ UNIVERZITY PARDUBICE Eva Matějová, Jan Hejl.................................................................................................................................... 159 SKÚSENOSTI S TVORBOU UČEBNÝCH MATERIÁLOV URČENÝCH PRE ELEKTRONICKÉ VZDELÁVANIE Andrea Kubalíková........................................................................................................................................... 163 SKVALITŇOVANIE VÝUČBY PROSTREDNÍCTVOM E-LEARNINGU Margita Majerčáková....................................................................................................................................... 166 SYSTÉM SATURN-V601-53 VEDOMOSTNÉ DATABÁZY A AUTORSKÉ PRÁVO Viliam Kopecký................................................................................................................................................. 169 THE EDUCATIONAL PORTAL "eLearn Central" Ľubica Stuchlíková, Michal Gron, Otto Csabay, Daniel Donoval................................................................... 175 TUTORIAL OF OBJECT BASIS CONSTRUCT FOR STUDENT INTERNAL A COMBINATION STUDIES Rudolf Martonka.............................................................................................................................................. 181 ÚVOD DO ŠTÚDIA – CVIČENIA PROSTREDNÍCTVOM LMS Ľudovít Mikuš, Petr Ivaniga, Mária Čerňanská............................................................................................... 185 VIZUALIZÁCIA, JEJ VÝZNAM A FUNKCIA V E-LEARNINGU. Martin Kratochvil, Michal Šedík...................................................................................................................... 191 VÝUČBA V PROSTREDÍ VIRTUÁLNEHO VZDELÁVANIA Zuzana Horváthová, Gabriel Švejda................................................................................................................ 195 VYUŽITIE E-LEARNINGU VO VÝUČBE INFORMATICKÝCH PREDMETOV NA EF UMB Jolana Gubalová.............................................................................................................................................. 199 VZDELÁVACÍ PORTÁL NA UKF V NITRE Michal Munk, Ján Záhorec, Milan Potočný..................................................................................................... 204 VZDELÁVANIE V ŠTUDIJNOM ZAMERANÍ ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA S VYUŽITÍM MULTIMEDIÁLNYCH ZÁZNAMOV Radoslav Valovič.............................................................................................................................................. 209 WWW.SKOLY.SK – INTERNETOVÝ PORTÁL O VZDELÁVANÍ Peter Trgala...................................................................................................................................................... 212 ZÁPOČTY NA KATEDRE EKONOMICKEJ TEÓRIE JEDNODUCHŠIE A RÝCHLEJŠIE... Marcel Novák, Martin Šustr............................................................................................................................. 216 ZÁSADY TVORBY ELEKTRONICKÉHO KURZU Z MATEMATIKY Pavol Hanzel.................................................................................................................................................... 220 ZAVÁDZANIE E-LEARNING NA UKF NITRA APPLICATION OF E-LEARNING AT THE CPU NITRA Tatiana Beláková ..................................................................................................................................... 225 ZNOVUVYUŽITIE E-ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV POMOCOU MODELOVO RIADENEJ INTEGRÁCIE LMS SYSTÉMOV Zuzana Bizoňová, Daniel Ranc........................................................................................................................ 229 NASADENIE STREAMINGOVEJ TECHNOLÓGIE PRE POTREBY VZDELÁVANIA Miroslav Michalko, František Jakab, Ján Bača............................................................................................... 235 PODNETY PRE TVORBU E-ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV S VYUŽITÍM MULTIMÉDIÍ VO FYZIKÁLNOM VZDELÁVANÍ Peter Hockicko, Gabriela Tarjányiová, Alexander Dirner ............................................................................. 241 SPOLUPRÁCE UNIVERZIT V ELEARNINGU - INTERUNIVERZITNÍ STUDIUM A VIRTUÁLNÍ MOBILITA STUDENTŮ Bedřich Zimola, Jan Hán, Petra Poulová........................................................................................................ 247

6

ANALÝZA ZNALOSTÍ V RÁMCI E-LEARNINGU S ASPEKTOM NA BEZTRIESKOVÉ TECHNOLÓGIE

Jozef Kuba ABSTRACT Important task in e-learning using is gaining of information /mix of educational resources/, and information’s management as well as the analysing of understanding /knowledge/ level of the examined person. It has had various ways of the approaches and alternatives of analysing in respect of new information technologies, and inexpensive /short - timed/ training of students and apprenticeship programs or courses of manpower. KEYWORDS Database, information management, test, non-machining technologies, artificial intelligence ÚVOD Multimédia, internet, distribuovaný computing. Nie je toho elektromagnetického smogu už dosť? Čo tak konvenčná učebnica, vlastné predstavy, názory a úvahy, namáhanie biologických neurónov a nie umelých? Určite aj to je jedna z ciest procesu získavania vedomostí. To však neznamená spochybnenie e-learningovej formy. Táto forma už dlho je, a aj zostane, nespochybniteľná. Kľúčovou záležitosťou v rámci edukačného procesu je správa zhromaždených informácií, ich prezentácia a analýza znalostí vyučovanej osoby. ZHROMAŽDENIE A SPRÁVA INFORMÁCIÍ Zdroje a získavanie informácií môžu mať samozrejme viaceré formy /literatúra, praktické skúsenosti/. Ich spracovanie je realizované viacerými spôsobmi, samozrejme na digitálnej platforme. Veľký objem širokospektrálnych údajov /informácií/, čo je u beztrieskových technológií typické, vyžaduje vhodné nástroje uskladnenia a ich spracovania:

• informácie skladované vo forme databánk:

relačné databázy, multidimenzionálne databázy, dátové sklady, tabuľky, a pod.

• jednoduchosť modifikovania a dopĺňania informácií • možnosť editácie bez zásahu do zdrojového kódu programu • nenáročnosť na hardware

Pri tvorbe výukových programov je možné aplikovať špeciálny, alebo „konvenčný softvér“. Ak má e-learning poskytovať skutočný „distance education“, off – line aj on-line kurzy umožňujúce rýchlu modifikáciu vzdelávania, pravdepodobne bude nutný špeciálny softvér, alebo vývojové prostriedky a technológie (na báze HTML, DHTML, XML,. NET, SQL, a pod.).

7

Pre tvorbu /ušitie/ vhodného výukového prostredia je výhodou použitie vývojových nástrojov RAD (rapid application development). V niektorých menej náročných oblastiach sú pravdepodobne postačujúce bežne dostupné kancelárske balíky a grafické editory. Zhromažďovanie informácií o beztrieskových technológiach je realizované so zreteľom následnej elektronickej prezentácie poznatkov , s aspektom na výrobné skúsenosti, a malo by zahŕňať širokospektrálne oblasti /z hľadiska druhu, charakteru/:

• charakter tvárniacich a zlievarenských procesov, • automatizácia tvárniacich a zlievarenských procesov, • modelovanie procesov /deformácia, tečenie materiálu/, • virtualizácia /simulácia/ tvárniacich a zlievarenských procesov /FEM/, • prostriedky simulácie /SuperForge, Deform, .../ • automatizovaná tvorba technologickej dokumentácie pre tvárniace a zlievarenské procesy, • prezentácia a možnosti aplikačného využitia prostriedkov umelej inteligencie v prezentovanej

oblasti /expertné systémy, fuzzy množiny, .../, • a pod.

Informácie napomáhajúce skvalitnenie vzdelania musia byť poskytované s aspektom na redukciu

Prehľadný manažment informácií (tabuľky, relačné

databázy, SQL) na multimediálnej platforme.

Možnosť voľby jazyka (Multi - jazykové spracovanie)

Obrázok 1. Databáza informácií

nákladov a predikciu omylov a defektov, s orientáciou na progresívne technológie ( efektívnosť návrhu procesov tvárnenia a zlievania, vrátane návrhu nástrojov- zápustiek, foriem, modelov, tvárnenie za studena, bezvýronkové tvárnenie, presné liatie, ...).

ANALÝZA ZNALOSTÍ Je samozrejmosťou, že analýza /test/ znalostí úzko súvisí, resp. je previazaná s databázovou časťou výučbového balíka /so skladom informácií/. Prípadné otázky môžu byť generované napr. metódou

8

„Technické-

pomocné dáta“ meno, dátum, čas

Obrázok 2.Príklad formy testu

náhodných čísel alebo prostredníctvom optimálne formulovaných pravidiel zdrojového algoritmu. Vhodné môže byť aj použitie filtrácie a prostriedkov jazyka SQL.

Obrázok 3. Ilustratívny príklad analýzy testu

Grafická prezentácia

úrovne znalostí

Numerická prezentácia

l tí

Prezentácia analýzy znalostí by mala byť zrozumiteľná a užívateľsky prístupná, s možnosťou následnej archivácie s jednoznačnou identifikovateľnosťou /s vylúčením nevhodného zásahu zo strany užívateľa - skúšaného/.

9

ZÁVER E-learning, či už na báze on-line alebo off-line plní nenahraditeľnú úlohu, nielen vo vzťahu učiteľ-študent, ale aj vo vzťahu zamestnávateľ-zamestnanec. V oblasti „elektronickej výučby“ je dôležitá kompresia edukačného času a inovácia vedomostnej databázy /preferencia tzv. instant knowledge, kde sa papierová knižná forma javí ako zastaraná/. Nezmenené konštatovanie platí aj pre oblasť beztrieskových technológií, hlavne s aspektom na virtualizáciu procesov i aplikáciu prostriedkov umelej inteligencie. Grafické snímky prezentované v príspevku sú z užívateľského prostredia multimediálneho programu vytváraného na Katedre obrábania a automatizácie Strojníckej fakulty. The paper was elaborated in frame of project VEGA 1/3202/06 ODVOLÁVKY Čuboňová, N., Kuba, J.,Stroka, R.(2006). Intenzifikácia vzdelávacieho procesu s využitím informačných a komunikačných technológií., Stretnutie ústavov a katedier výrobnej techniky a robotiky ČR a SR 2006, Košice 29.-30. mája 2006, Technická univerzita v Košiciach - Strojnícka fakulta, ISBN 80-8073-560-3 Jančušová, M. – Kuric, I.(2001). Uplatnenie informačných systémov pri navrhovaní technologických postupov v zlievarenstve. In: Stredoeurópsky vzdelávací cyklus (CeTra) pre technológov a konštruktérov, vyrábajúcich dopravné prostriedky a zariadenia a ich súčasti, Rajecké Teplice, 17.-19. 9. 2001, s. 66-77. ISBN 80-7100-879-8 Kočiško, M.(2004). Creation Of Construct Documentation For The Area Of Joints Disassembling. In: Proceedings of 5th International Meeting Of The Carpathian Region Specialist In The Field Of Gears, North University of Baia Mare, Romania, 2004, s. 35 – 38, ISSN-1224-3264. Marcinšin, J.N.(2005). Virtuálny vývoj a virtuálna výroba výrobkov, Automation and CA Systems in Technology Planning in Manufacturing, Vedecko-technická konferencia, Herľany, 2.-4.5.2005, ISSN 1335-3799 ADRESA A E-MAIL Ing. Jozef Kuba, PhD. Žilinská univerzita Strojnícka fakulta Katedra obrábania a automatizácie Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina Slovenská republika e-mail: jozef.kuba@fstroj.uniza.sk

10

ANALÝZA MOŽNOSTÍ ÚČINNÉHO VYUŽITIA LEARNING MANAGEMENT SYSTEM CLASS SERVER VO VYUČOVANÍ

LINGVISTICKÝCH DISCIPLÍN

Božena Horváthová

ABSTRACT In our article we shall concentrate on the description of the possibilities and restrictions, which are offered by the Learning Management System Class Server in terms of the language teaching. We shall focus on teaching German for specific purposes at the Department of Culture und Tourism Management at Faculty of Arts, University of Constantine the Philosopher in Nitra. We shall analyse the various parts and functions of the Learning Management System Class Server. In relation to these we shall point out which ways are the most appropriate when creating the learning material for the course of German for specifics purposes. KĽÚČOVÉ SLOVÁ Learning Management System Class Server, German for specifics purposes, e-learning, effective learning process, creating the learning material ÚVOD V našom príspevku sa venujeme charakteristike možností a obmedzení, ktoré ponúka LMS (Learning Management System) Class Server pre potreby výučby lingvistických disciplín. V našom konkrétnom prípade ide o vyučovanie nemeckého odborného jazyka v hlavnom štúdiu katedry Manažmentu kultúry a turizmu na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa. Budeme analyzovať jednotlivé zložky a funkcie systému Class Server a v nadväznosti na ne budeme špecifikovať, akým spôsobom je najvhodnejšie aplikovať ich pri tvorbe elektronického výučbového materiálu pre kurz odborného jazyka. Aplikácia Class Server - Učiteľ poskytuje funkcie pre podporu a riadenie výučby, ktoré pomáhajú spravovať on-line učebné osnovy, hodnotiť výsledky študentov, vyhodnocovať ich prospech podľa štandardov osnov (ak sú k dispozícii) a vytvárať výkazy o výsledkoch. Študenti môžu získať on-line informácie o vyučovacích hodinách a triedach, úlohách a štandardoch osnov na pridruženom webe Class Server - Študent.

Aplikácia Class Server - Učiteľ umožňuje vykonávanie všetkých nasledujúcich úloh:

vytvárať, upravovať a prideľovať výukové materiály, vytvárať, rozposielať, hodnotiť a vracať úlohy, pridávať do výukových materiálov štandardy osnov, ktoré sú v škole k dispozícii, hodnotiť úlohy podľa štandardov osnov (ak sú dispozícii), vytvárať, tlačiť a exportovať výkazy o výsledkoch a hodnotení študentov.

V našom príspevku sa chceme zamerať predovšetkým na analýzu možností, ktoré ponúka LMS Class Server vo vyučovaní lingvistických disciplín, konkrétne odborného nemeckého jazyka, a to z aspektu učiteľa aj študenta.

11

ŠABLÓNA PRE ROZVRHNUTIE VÝUČBOVÉHO TEXTU Pri tvorbe výučbového materiálu existuje predvolená postupnosť krokov. V prvom rade je daná možnosť vybrať si šablónu, ktorá určí základné rozvrhnutie výučbového textu. V LMS (Learning Management System) Class Server sú k dispozícii nasledovné šablóny: Prázdny materiál Importovať súbor aplikácie Word Kvíz z viacerými možnosťami odpovedí Matematický kvíz Všeobecné rozvrhnutie Pomocné kartičky Referát o knihe Výskumný projekt Vedecký projekt Úloha pre tvorivé písanie

Pre vytvorenie efektívneho výučbového materiálu pre odborný nemecký jazyk sme zväčša zvolili šablónu Prázdny materiál, do ktorej sme vkladali odborné texty a v nadväznosti na ne sme modelovali cvičenia tak, ako nám to dovoľovali predvolené možnosti pre tvorbu rôznych typov otázok. Táto šablóna poskytuje najväčšiu voľnosť pre tvorenie výučbového materiálu. Pre našu potrebu bola využiteľná i šablóna pre importovanie súboru aplikácie Word. Tento spôsob sme využili najmä pri vkladaní súborov Word, ktoré obsahujú vysvetlenia gramatických javov. Na overenie a preskúšanie poznatkov, ktoré boli študentom sprostredkované v jednotlivých lekciách sme využili šablónu Kvíz z viacerými možnosťami odpovedí. Tento kvíz má formu didaktických testov. Šablóna Referát o knihe poslúžila našim potrebám v prípade, že bolo od študentov vyžadované, aby napísali referát k niektorej z odborných tém. Podobný účel môže plniť aj šablóna Úloha pre tvorivé písanie. TYPY OTÁZOK Po zvolení vhodnej šablóny pre jednotlivé lekcie je ďalším krokom výber príslušného typu otázky pre formulovanie úlohy a zadania. Existujú možnosti vybrať si z nasledujúcich typov otázok:

s viacerými možnosťami pre otázky - je zadaná otázka alebo tvrdenie – je zadaná otázka pre všetky odpovede - študent označí správnu odpoveď,

Daný typ otázky je účinný pri tvorbe didaktických testov, ktoré sú sformulované tak, že študent vyberá správnu odpoveď z viacerých možností tzv. multiple choice.

možnosti áno/nie – je zadané tvrdenie – pre otázku sa zadané dve odpovede – študenti vyberú správnu odpoveď,

Tento typ otázky sa osvedčil pri vytváraní cvičení pre čítanie a počúvanie s porozumením, v rámci ktorých študenti rozhodovali, ktorá zo zadaných odpovedí zodpovedá informáciám v čítanom alebo počutom texte.

vyplňovanie prázdnych polí – je zadaný text, ktorý bude pred prázdnym poľom - je zadaný text, ktorý bude za prázdnym poľom - študent zadá správnu odpoveď,

Otázky tohto typu sme využili pri tvorbe cvičení pre čítanie a počúvanie s porozumením, v rámci ktorých študenti dopĺňali do textu chýbajúce výrazy; pri tvorbe gramatických cvičení, v ktorých študenti dopĺňali chýbajúce koncovky, gramatické členy, slovesá v správnej forme atď.; pri tvorbe cvičení zameraných na slovnú zásobu, v ktorých študenti dopĺňali do textu odborné výrazy. Takýto typ otázky môže byť aplikovaný na široký okruh cvičení.

s 1 poľom pre odpoveď - je zadaná otázka alebo tvrdenie - je zadaná správna odpoveď pre každé prázdne pole - študent môže polia vyplniť v ľubovoľnom poradí,

Pre tento typ otázky sme našli využitie pri cvičeniach, ktorých podstatou je zoradenie častí textu alebo viet do správneho poradia.

12

s viacerými poľami pre odpoveď - je zadaná otázka alebo tvrdenie – je zadaná správna odpoveď pre každé pole - študent môže polia vyplniť v ľubovoľnom poradí,

Daný typ otázky je jediný, ktorý sme neaplikovali ani pri tvorbe lekcií, ani pri didaktických testoch, pretože svojou podstatou skôr zodpovedá matematickým úlohám.

s priradením správnej odpovede – je zadaná otázka alebo tvrdenie resp. je zadaná položka, ku ktorej študenti priradia odpoveď a je zadaná správna odpoveď – študent priradí správnu odpoveď,

I tento typ otázky sa ukázal ako efektívny pre overovanie nadobudnutých znalostí študentov a bol zakomponovaný do didaktických testov. Odporúčame ho zároveň ako vhodný prostriedok pre osvojenie si odbornej slovnej zásoby spôsobom priraďovania definícií k jednotlivým odborným výrazom.

kompozícia – spôsob spracovania kompozície – študenti napíšu alebo skopírujú a vložia obsah kompozície do poľa pre odpoveď

(vhodné pre jednostránkové alebo kratšie kompozície), – študenti napíšu kompozíciu v inej aplikácii uložia ju do súboru a súbor odošlú (vhodné

pre viacstránkové kompozície, projekty atď.), Kompozície študenti píšu spravidla na konci lekcie a ich cieľom je zhodnotiť a využiť všetky informácie a poznatky, ktoré si osvojili v predchádzajúci cvičeniach a aplikovať ich v rámci tvorivého písania

s krátkou odpoveďou – učiteľ zadá otázku alebo pokyn pre študenta – študent napíše správnu odpoveď.

Typ otázky, v ktorej je študentom ponúknutá možnosť zadať voľnú odpoveď na otázku bola najčastejšie využitá pri gramatických cvičeniach v prípadoch, ak mali študenti preformulovať vety alebo vytvoriť súvetia z nominálnych fráz, prípadne previesť vety do trpného rodu a pod. Daný typ otázky sme využili taktiež pri overovaní porozumenia čítaného alebo počutého textu. Študentovi boli zadané otázky, ktoré mal po oboznámení sa s textom zodpovedať. Pri tvorbe učebného materiálu sme využili takmer všetky ponúknuté možnosti v snahe zabezpečiť čo najbohatšiu škálu rozličných otázok a zabrániť stereotypnému spôsobu výučby. ĎALŠIE FUNKCIE Okrem hore uvedených funkcií systém Class Server poskytuje možnosť vložiť do lekcií:

obrázok, hypertextový odkaz, súbor.

Keďže sa v rámci LMS Class Server vyskytli určité ťažkosti pri vkladaní obrázkov do výukového materiálu, nevyužili sme túto funkciu pri jeho tvorbe. Obrázky sme vkladali do e-learningového kurzu pomocou programu skicár. Týmto spôsobom sme tvorili cvičenia typu priraďte zobrazenému predmetu príslušné pomenovanie, ktoré boli zamerané na osvojenie si slovnej zásoby. Funkcia vloženia hypertextového odkazu sa osvedčila pri vytváraní odkazov na on-line slovníky, pomocou ktorých študenti vyhľadávali význam neznámych výrazov. K dispozícii boli študentom dané odkazy na dva prekladové slovníky http://slovniky.atlas.sk/ a http://www.lingea.cz/ilex/L.asp, ktoré poskytujú preklad slova, údaje o gramatických parametroch slova (gramatický člen, množné číslo, predpony, odvodené slová, slovné spojenia, výslovnosť). Taktiež sme túto možnosť využili pri vkladaní odkazov na doplňujúce on-line cvičenia k preberanej téme konkrétnej lekcie. Ďalšou alternatívou využitia tejto funkcie bolo vkladanie odkazov na on-line mp3 súbory, ktoré sme nasadili ako cvičenia pre počúvanie s porozumením. Možnosť vloženia súboru, konkrétne súboru Word, bola aplikovaná pri vkladaní transkripcie textov mp3 súborov, dodatočných pracovných listov s cvičeniami/teóriou gramatiky a už spomínaných obrázkových súborov v programe skicár.

13

TVORBA VÝKAZOV A ŠTANDARDY OSNOV Vítaným uľahčením spracovania výsledkov študentov je možnosť vytvoriť výkazy: tabuľka dosiahnutých výsledkov poskytujúca prehľad o výsledkoch študentov exportovanie výkazov do aplikácie Excel tlačenie výkazov z aplikácie Excel

Tieto tri funkcie nám umožňujú prehľadne sa orientovať vo výsledkoch študentov a monitorovať ich úspešnosť pri riešení úloh a cvičení zadaných v jednotlivých lekciách. Možnosť pridávať do výukových materiálov štandardy osnov a hodnotiť úlohy podľa štandardov osnov však nie je v nám prístupnej aplikácii Class Server daná k dispozícii a preto sme danú funkciu nemohli využiť. CHARAKTERISTIKA E-LEARNINGOVÉHO KURZU Na základe uvedenej analýzy sme v súlade s možnosťami systému Class Server vytvorili kurz odborného nemeckého jazyka, ktorý zodpovedá požiadavkám pre profiláciu autonómneho študenta. Kurz, v našom prípade kurz odborného nemeckého jazyka, je rozdelený na 14 lekcií, ktoré sú ďalej rozčlenené nasledovne:

učebné ciele odkazy na 2 on-line slovníky výkladová časť - texty úlohy a cvičenia (gramatika, slovná zásoba) čítanie s porozumením počúvanie s porozumením tvorivé písanie otázky do diskusie odkazy na dodatočné cvičenia a literatúru odkazy na internetové zdroje test

V súlade s návrhom nového komplexného posudzovania e-learningových kurzov tzv. generácií kurzov podľa L. Egera (2006) môžeme tento kurz označiť ako kurz 1,5 generácie, ktorý má následné charakteristiky: V texte sú využité odkazy na zdroje z internetu. Účelne využíva asynchrónnu pomoc v predmetoch (sylabus, popis podmienok pre hodnotenie, čas atď.), nie sú ale uplatnené štandardy pre riadenie a komunikáciu. Inštitúcia využíva základnú štatistiku študentov a minimálne riadi tútorov. Motivácia nie je riadená. V blízkej budúcnosti máme ambíciu doplniť kurz viacerými grafickými prvkami, odkazmi na relevantné zdroje, materiálmi na stiahnutie a jednoduchými prezentáciami v PowerPointe. ZÁVER Možno konštatovať, že ide o obvyklú súčasnú úroveň kurzu, ktorá pomáha študentom, čiastočne zlepšuje komunikáciu na diaľku, ale nevyužíva všetky možnosti LMS a neuplatňuje niektoré vzdelávacie stratégie a metódy. Prebieha na základe snahy o koordináciu e-learningu vzdelávacou inštitúciou v metodickej a riadiacej oblasti. LITERATÚRA: Eger, L. (2006). Generace kurzů – příspěvek k evaluaci e-learningu. Sborník příspěvků ze semináře a soutěže eLearning, 174-181.

14

Gadušová, Z., - Malá, E.. (2003). K otázkam hodnotenia využitia informačno-komunikačných technológií vo vzdelávaní. Technológia vzdelávania, XI., 2-4. Horváthová, B. (2004). Komparácia klasickej učebnice a elektronickej učebnice. Technológia vzdelávania. 12 (10), 7-9. Malá, E. (2003) E-learning ako nová forma výučby cudzích jazykov. Technológia vzdelávania X., 2-3. Vostrovský, V. (2003) Expertní pojetí zpětné vazby v problematice e-learningu. E-learning – Sborník příspěvků ze semináře a soutěže e-learning, 308-310. ADRESA A E-MAIL Mgr. Božena Horváthová Univerzita Konštantína Filozofa Filozofická fakulta Katedra manažmentu kultúry a turizmu Štefánikova 67 949 74 Nitra Slovenská republika e-mail: bozena_horvathova@zoznam.sk

15

ĎALŠIE VZDELÁVANIE UČITEĽOV S VYUŽITÍM E-LEARNINGU A JEHO HODNOTENIE ÚČASTNÍKMI.

Jarmila Andrejčíková, Jana Hnatová ABSTRACT The conference paper deals with expectations of participants in e-learning courses and with fulfilling of them in the framework of further education for teachers. The participants evaluated accomplishing of their expectations in three areas: content, organisation and communication support. The presented courses were realised within the project ESF EDIF – Education in distance form under the conditions of MPC in Presov. KĽÚČOVÉ SLOVÁ e-learning, blended-learning, continious education of pedagogical and nonpedagogical staff, teacher´s expectations, evaluation of e-learning courses. ÚVOD Metodicko–pedagogické centrum je ústredne riadenou organizáciou MŠ SR s dlhoročnými skúsenosťami v organizovaní ďalšieho vzdelávania pedagogických a nepedagogických pracovníkov v oblasti školstva. V jeho pôsobnosti sú školy a školské zariadenia Prešovského a Košického kraja. Ponuka vzdelávacích aktivít MPC vychádza z potrieb praxe i podmienok jednotlivých škôl. Jednou z možností ako sa priblížiť súčasným potrebám a požiadavkám učiteľov je ponúknuť im v rámci ďalšieho vzdelávania také aktivity, ktoré učiteľov oslovia nielen svojou obsahovou stránkou, ale i spôsobom realizácie. Jednou z hlavných úloh MPC na rok 2007 je preto pokračovať v realizácii foriem ďalšieho vzdelávania pedagogických pracovníkov podľa platnej legislatívy a v rozsahu 40% uplatňovať nové metódy a formy vzdelávania, vrátane e-learningu a dištančných foriem vzdelávania. Výsledky pedagogického prieskumu venovaného problematike e-learningu, ktorý bol realizovaný na MPC v roku 2004 ukázali, že učitelia tvoria skupinu vhodných potenciálnych účastníkov e-learningových kurzov. Rozšírením ponuky vzdelávacích aktivít týmto smerom sa vytvára príležitosť pre ďalšie vzdelávanie aj tých učiteľov, ktorí sa vzhľadom na problémy regiónu, financovania škôl a školských zariadení v regióne, svoje vlastné časové alebo zdravotné obmedzenia nemôžu vzdelávať klasickou prezenčnou formou. EDIF – EDUKÁCIA DIŠTANČNOU FORMOU Prvé e-learningové aktivity sme na MPC realizovali v rokoch 2004-2005. Vychádzajúc zo získaných skúseností sme v roku 2005 vypracovali projekt EDIF zameraný na vytvorenie edukačného centra dištančného vzdelávania, ktoré ponúka záujemcom prístup k ďalšiemu vzdelávaniu prostredníctvom alternatívnych foriem vzdelávania založených na metódach e-learningu a blended-learningu. Projekt bol schválený MŠ SR a je spolufinancovaný ESF v rámci sektorového operačného programu Ľudské zdroje. Oslovenou cieľovou skupinou sú učitelia základných a stredných škôl, pedagogickí pracovníci a zamestnanci priamo riadených organizácií MŠ SR v Košickom a Prešovskom kraji. Podrobnejšie informácie o trvaní projektu, stanovených cieľoch, dosiahnutých výstupoch a prínosoch projektu sú uvedené na webových stránkach http://www.edif.sk.

16

V súčasnosti beží prvý rok jeho realizácie a v edukačnom centre EDIF sme pre cieľovú skupinu už realizovali tri zo šiestich vzdelávacích kurzov. Kurz Edukačný softvér v matematike a Živá metodika ruštiny boli určené učiteľom základných a stredných škôl s danou aprobáciou. O kurz Rómovia nielen na prvý pohľad prejavili záujem predovšetkým učitelia zo škôl s vyšším zastúpením rómskych žiakov. Stručná informácia o kurzoch Naše kurzy neboli klasickými e-learningovými kurzami ale podľa nového poňatia išlo vlastne o tzv. blended-learning, čo je kombinácia dištančného štúdia v e-learningovom učebnom prostredí s prezenčnými stretnutiami. Ich počet sa pohyboval podľa potrieb účastníkov jednotlivých kurzov v rozmedzí dvoch až štyroch stretnutí. Na úvodnom prezenčnom stretnutí boli účastníkom poskytnuté základné informácie o projekte ESF EDIF – Edukácia dištančnou formou, spôsobe štúdia so sprievodným popisom učebného prostredia v pozícii účastníka kurzu a praktické ukážky práce v učebnom prostredí s profilom, blokmi a aktivitami v rámci už sprístupnenej úvodnej témy kurzu. Počas štúdia, ktoré prebiehalo dištančnou formou účastníci mohli absolvovať konzultačné prezenčné stretnutia. Tieto stretnutia boli plánované v každom kurze, o ich počte však mali možnosť rozhodnúť samotní účastníci. Štúdium v kurze bolo ukončené záverečným stretnutím, na ktorom účastníci prezentovali svoje záverečné práce a vymenili si skúsenosti nadobudnuté počas štúdia. Spolu s tútormi vyhodnotili vzdelávacie aktivity a vyvodili závery podnetné pre skvalitnenie realizácie ďalších kurzov. Vzdelávací proces bol realizovaný podľa vopred pripraveného autorského scenára, riadený tútormi jednotlivých kurzov s technickou podporou administrátora. Kvôli veľkému záujmu o štúdium v kurzoch zo strany učiteľov mal každý z nich pridelených dvoch tútorov a jedného konzultanta pre vzdelávacie aktivity. Účastníci vzdelávania aktívne plnili zadané úlohy, ktoré boli orientované na praktické využitie v prostredí školy, na ktorej pôsobia. Pochopenie obsahu poskytnutých učebných materiálov prezentovali splnením aktivít a zapojením sa do výmeny skúseností a informácií v podporovanej asynchrónnej i synchrónnej komunikácii, realizovanej vo forme tematicky orientovaných fór a chatov. V úvode kurzu každý účastník vyplnil dotazník, v ktorom odpovedal okrem iného aj na otázky týkajúce sa jeho očakávaní pred začatím kurzu. V záverečnom dotazníku účastníci hodnotili naplnenie svojich očakávaní vo vzťahu ku kurzu po obsahovej i organizačnej stránke. Porovnaním vstupných a výstupných údajov vám môžeme prezentovať zaujímavý pohľad aktívnych a úspešných účastníkov ďalšieho vzdelávania na absolvované e-learningové kurzy. Očakávania účastníkov vzdelávania Svoje názory vyjadrili účastníci kurzu vo vstupnom dotazníku pred začiatkom štúdia odpoveďami na tri otázky: 1. Uveďte, aké sú vaše očakávania vyplývajúce z vašej účasti v tomto kurze. 2. Čo vás oslovilo pri výbere tohto kurzu? 3. Aká podpora pre osvojenie si nových vedomosti a zručnosti by Vám vyhovovala? Pri prvej a tretej otázke si mohli účastníci vybrať jednu alebo niekoľko odpovedí z ponúknutých možností. Spresniť svoje očakávania im umožňovala druhá otázka s otvorenou krátkou odpoveďou. Na tieto tri otázky odpovedalo 115 účastníkov, z toho 7 mužov a 108 žien, pričom 33,04% účastníkov už vzdelávanie s využitím e-learningu v minulosti absolvovalo. Ich odpovede uvádzame v tabuľke 1. odpovede absolútna

početnosť relatívna početnosť

1. zoznámiť sa s ďalšími kolegami a podeliť sa s nimi o svoje odborné a pedagogické skúsenosti

78 67,82

2. získať nové odborné vedomosti a zručnosti 94 81,74 3. získať nové didaktické vedomosti a zručnosti 91 79,13 4. získať certifikát, ktorý bude vyjadrovať úroveň odborných vedomosti a

pedagogických skúsenosti 70 60,87

Tabuľka 1. Sumarizačná tabuľka odpovedí na otázku č.1

17

Z grafického znázornenia relatívnej početnosti výberu odpovedí (Graf 1) je čitateľné, že učitelia chcú absolvovaním kurzu získať predovšetkým odborné a didaktické vedomosti a zručnosti. Nie je pre nich nezaujímavá príležitosť zoznámiť sa s novými kolegami, s ktorými si môžu vymieňať skúsenosti a konzultovať aktuálne problémy. Získanie certifikátu po absolvovaní kurzu oslovilo 21,02% opýtaných, čo je viac ako jedna pätina účastníkov. Vysvetľujeme si to možnou prípravou podkladov učiteľov pre pripravovaný nový systém kariérneho rastu učiteľa.

23,42%

21,02%

28,23%

27,33%

55,56%

komunikácia certif ikát

odborné vedomosti a zručnosti didaktické vedomosti a zručnosti

Graf 1 Graf zastúpenia možných odpovedí v otázke č.1

Odpovede na druhú otázku Čo vás oslovilo pri výbere tohto kurzu? signalizujú záujem učiteľov nielen o obsah, ale aj spôsob realizácie vzdelávania. Uvádzame prehľad najfrekventovanejších odpovedí účastníkov: • nové poznatky, ktoré mi pomôžu v práci (52) • záujem o nové metódy a formy vzdelávania (41) • možnosť výmeny skúseností, názorov, materiálov (16) • výhody e-learningových kurzov: (17)

- študovať môžem bez toho, aby som absentovala v práci, - bez nutnosti dochádzania, - pohodlné vzdelávanie, (14) - finančná a časová efektívnosť (3)

• potreba ďalšieho vzdelávania (9) • získanie ďalších zručností pri práci s IKT (4) Ďalšie odpovede sa vyskytovali už len jednotlivo.

18

05

101520253035404550%

novosť

metód

y a fo

rmy

záuje

m o obsah

komunik

ácia

výhod

y e-le

arning

u I.

potre

ba ď

alšieho vz

deláva

nia

práca

s IK

T

Graf 2 Percentuálne zastúpenie najfrekventovanejších odpovedí účastníkov

Forma spracovania učebných materiálov a následných aktivít bola ohraničená možnosťami učebného prostredia, v ktorom bolo vzdelávanie realizované. Aké potreby a očakávania účastníkov sa mali naplniť v oblasti materiálnej a komunikačnej podpory vyjadrujú odpovede na tretiu otázku Aká podpora pre osvojenie si nových vedomosti a zručnosti by Vám vyhovovala? odpovede absolútna

početnosť relatívna početnosť

1. postačujúca je statická podoba učebných materiálov (jasné a prehľadné texty, tabuľky, obrazový materiál, grafy...)

71 61,74

2. potreba dynamickej podpory (sledovanie audio/video nahrávok činností popísaných v učebných textoch)

39 33,91

3. potreba komunikačnej podpory (možnosť výmeny názorov a skúseností s tútorom a ostatnými účastníkmi kurzu)

64 55,65

Tabuľka 3. Sumarizačná tabuľka odpovedí na otázku č.3

V odpovediach nás prekvapil nízky záujem účastníkov o možnú podporu vzdelávacieho procesu vo forme audio/video súborov (33,91%) v porovnaní s požiadavkou kladenou na statické formy učebných materiálov, ako sú texty a obrazový materiál (61,74%). Vysvetlenie tohto javu nie je jednoznačné. Nezáujem účastníkov mohol byť spôsobený: • vplyvom klasického spôsobu štúdia a zvyku využívať ako učebný materiál predovšetkým študijný

text najčastejšie v printovej, a teda statickej podobe, • neskúsenosť a obavy z práce s takto spracovaným učebným materiálom, • zvýšenými nárokmi na hardverové i softvérové vybavenie počítača pri práci s audio/video súbormi, • rýchlosťou a finančnou náročnosťou pripojenia na internet. Upresnenie týchto dôvodov môže byť predmetom ďalšieho prieskumu. Hodnotenie kurzov účastníkmi vzdelávania Účastníci vzdelávania hodnotili naplnenie svojich očakávaní v kurze vo výstupných dotazníkoch, ktoré boli spracované vo forme formulárov a v elektronickej podobe tvorili doplňujúci materiál záverečných tém. Účastníci boli požiadaní o odpovede na nasledujúce otázky: 1. Uveďte, ktoré z vašich očakávaní sa v tomto kurze naplnili. 2. Uveďte, ktoré z vašich očakávaní sa v tomto kurze nenaplnili.

19

3. Ako hodnotíte svoju komunikáciu s kolegami v kurze? 4. Ako hodnotíte svoju komunikáciu s tútorom/tútormi v kurze? 5. Vyhovovala Vám táto forma štúdia? 6. Odporúčali by ste účasť v tomto kurze svojim kolegom? Otázky č.1,5 a 6 boli uzavreté a výberom odpovede, otázka č.2 bola s krátkou otvorenou odpoveďou, otázky č.3 a 4 boli kombináciou predchádzajúcich dvoch foriem, aby umožnili účastníkom vyjadriť svoje hodnotenie v kvantitatívnej i kvalitatívnej podobe. V odpovediach na prvú otázku účastníci vyberali z tých istých odpovedí, ktoré mali k dispozícii i vo vstupnom dotazníku. Ich porovnaním môžeme konštatovať pre nás potešiteľné hodnotenia naplnenia očakávaní účastníkov v každom z realizovaných kurzov:

kurz naplnenie očakávaní (%) Edukačný softvér v matematike 90,46

Živá metodika ruštiny 96,47 Rómovia nielen na prvý pohľad 89,92

Tabuľka 4 Tabuľka hodnotenia naplnenia očakávaní účastníkmi kurzov EDIF

Pri hodnotení nesplnených očakávaní vyjadrilo 14,29% účastníkov výhrady voči rýchlemu tempu štúdia v kurzoch a 5,22% účastníkov pripomienkovalo spracovanie niektorej z tém kurzu po obsahovej stránke. 37,39% účastníkov v odpovedi napriek požiadavke o uvedenie nenaplnených očakávaní vyjadrilo svoju spokojnosť s obsahom a priebehom kurzu, napríklad: „Pravdupovediac, ja som od tohto kurzu čakala menej, ale nie že by som vám nebola dôverovala... Teraz som veľmi spokojná , veľmi veľa som sa naučila a to bolo mojim cieľom. Iba by som sa chcela ešte naučiť robiť výkresy aj cabri3D - aspoň teraz o tom viem, že to chcem vedieť.“, „Ja som nič neočakávala, nevedela som, do čoho idem a chcela som sa hlbšie oboznámiť s problematikou edukácie, kultúrou a tradíciami Rómov. Predtým som ani nepoznala sémantiku slova e-learning a nenašla som vysvetlenie ani v slovníku cudzích slov.“ Kvalitu a možnosti komunikácie hodnotili účastníci známkou v stupnici 1 až 5 z dvoch hľadísk – komunikácia s kolegami (2,06) a komunikácia s tútorom (1,67). Pri upresnení svojich hodnotení uvádzali nasledujúce odpovede. Najviac mi pomáhalo: „... že sa mnohí podelili o svoje poznatky, skúsenosti“, „sledovanie diskusie o problémoch, ktoré som mala aj ja, takáto komunikácia učiteľov by mala byť dostupná počas celého školského roka“, „keď som potrebovala pomoc, okamžite som dostala aj niekoľko odpovedí...“. Najviac ma prekvapilo: „... že som často svoj problém vyriešila tak, že ho niekto iný písal do diskusného fóra a ja som si len prečítala jeho riešenie“, „snaha sa vzdelávať a napredovať, ktorá bola veľmi nákazlivá“, „rýchla komunikácia s tútorkami“, „možnosť vzájomnej výmeny prác“, „akí sú už niektorí spolužiaci zbehlí v používaní IKT na hodinách“. Najviac ma miatlo alebo uvádzalo do rozpakov: „...ako si poradím s inštalovaním programov“, „ak som nestíhala študovať materiály a všetci mi pripadali veľmi aktívni“, „mala som obavy zapojiť sa do diskusie, ktorú niekto začal, nevedela som, či sa dokážem vyjadrovať správne a odborne“, „prečo sa aj účastníci s aprobáciou informatika pre SŠ prihlasujú do takýchto kurzov“. Najviac mi bolo nepríjemné: „... že som sa niekedy cítila dosť hlúpo“, „žiadať o pomoc, ale ináč by som si neporadila, lebo v mojom okruhu kolegov, či známych mi nevedel nikto poradiť“, „nemala som ten pocit, aby mi bolo niečo nepríjemné“. Na posledné dve otázky Vyhovovala Vám táto forma štúdia? a Odporúčali by ste účasť v tomto kurze svojim kolegom? sme v spracovávaných dotazníkoch nenašli ani jednu negatívnu odpoveď. Všetky sa rozvrstvili do prvých troch možností odpovedí:

20

otázka č.5 otázka č.6 odpovede počet % počet %

1. určite áno 89 77,39 85 73,91 2. skôr áno 21 18,26 22 19,13 3. neviem 5 4,35 8 6,95 4. skôr nie 0 0 0 0 5. určite nie 0 0 0 0

Tabuľka 5 Sumarizačná tabuľka odpovedí o forme štúdia

Je nepochybné, že aj napriek istým pripomienkam sú e-learningové kurzy prínosom v ďalšom vzdelávaní pedagogických zamestnancov. Zlepšujú schopností komunikácie a vzájomnej kooperácie učiteľov pri riešení aktuálnych problémov. Je možné ich odporučiť predovšetkým: • tým učiteľom, ktorí sa z rôznych subjektívnych alebo objektívnych dôvodov nemôžu zúčastňovať

prezenčných foriem vzdelávania, • pri požiadavke plošného preškolenia väčšieho počtu učiteľov v konkrétnej oblasti. ZÁVER Výsledky nášho prieskumu poukazujú na tri oblasti, v ktorých nami realizované e-learningové kurzy splnili očakávania účastníkov z radov učiteľov. Poradie ich dôležitosti závisí od samotných účastníkov, ich potrieb a cieľov, ktoré svojou účasťou v kurze sledujú. E-learningové kurzy boli pozitívne hodnotené účastníkmi a to z hľadiska ich odborného prínosu, ako aj bezproblémovej organizácie. V neposlednom rade je potrebné vysoko vyzdvihnúť kolegiálnu atmosféru, ktorú vytvorili tútori i samotní účastníci. Ukázalo sa prínosným pre všetky zúčastnené strany realizovať e-learningové kurzy s podporou synchrónnej i asynchrónnej komunikácie. Hodnotenie e-learningových kurzov účastníkmi sa stalo podnetom na skúmanie problémov využívania e-learningu v podmienkach ďalšieho vzdelávania pedagogických i nepedagogických zamestnancov v oblasti školstva. LITERATÚRA Andrejčíková, J. – Buchta, J. – Hnatová, J. (2005). Projekt EDIF ESF SOP ĽZ 2005/1-050. Prešov, 2005. Andrejčíková, J. – Hnatová, J. (2004). E-learning a učiteľ... Príspevok na 5. celoštátnu konferenciu INFOVEK 2004. Černá, M., Poulová, P. (2005). E-learning – vize a skutečnost in Technológia vzdelávania 5/2005, ročník XIII, 11-12. Plán hlavných úloh MPC na rok 2006. Prešov, 2006. ADRESA A E-MAIL PaedDr. Jarmila Andrejčíková, RNDr. Jana Hnatová MPC Prešov Ul. Tarasa Ševčenka 11 08020 Prešov Slovenská republika e-mail: andrejcikova@mcpo.sk, hnatova@mcpo.sk

21

DIŠTANČNÉ PREDNÁŠKY

Zdislav Exnar ABSTRACT Distant lectures provide a possibility to involve first-class experts in teaching. The paper discusses the possibility of using this form of delivering lectures at off-campus sites, the necessary prerequisites, as well as the experience from operating a multimedia classroom at the Off-campus site of the Faculty of Electrical Engineering of the University of Žilina in Liptovský Mikuláš. KĽÚČOVÉ SLOVÁ Education, distance discourse, multi-computer system, computer network, didactics, detached workplace. ÚVOD Detašované pracovisko Elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity v Liptovskom Mikuláši je svojím rozsahom relatívne malé, ale pokrýva medzeru vo vysokoškolskom vzdelávaní v oblasti elektrotechniky v regióne Liptova. Po reorganizácii vojenského vysokoškolského vzdelávania v tomto regióne vznikla potreba zachovať civilné vysokoškolské štúdium. Toto pracovisko má v priemere 250 študentov v troch ročníkoch a podľa metodiky rozdeľovania finančných prostriedkov umožňuje zamestnať do 20 pracovníkov. Pritom je ale potrebné zabezpečiť výučbu vo všetkých predmetoch tak, ako je tomu na Elektrotechnickej fakulte v Žiline. Niektoré predmety musia zabezpečovať prednášajúci zo Žiliny. To vyžaduje pravidelne každý týždeň cestovať zo Žilina do Liptovského Mikuláša a späť. Vzhľadom na to, že cestovanie je spojené najmä s neefektívne využitým časom, vznikla myšlienka niektoré z prednášok realizovať prostredníctvom video konferencií. Táto myšlienka je založená na fakte, že prednáška rovnakého predmetu zo Žiliny bude v reálnom čase prenášaná prostredníctvom intranetu do Mikuláša a pomocou multimediálnych prostriedkov zobrazovaná v špeciálnej učebni. PODMIENKY REALIZOVATEĽNOSTI Podmienky realizovateľnosti dištančných prednášok sú determinované princípy pedagogiky a didaktiky daných predmetov a zároveň úrovňou technického poznania. Súčasné chápanie vyučovacieho procesu na rozdiel od tradičného chápania (tzv. konvergentný proces) sa orientuje na aktivitu žiakov, na ich prácu s obsahom vzdelávania, na vnímanie javov v zreteľne štruktúrovaných väzbách, t.j. systémovo. Základom procesu učenia sa a vyučovania je aktívna, reálna činnosť žiakov, ktorá je založená na myšlienkových aktivitách, na experimentovaní, na hľadaní variantných a alternatívnych riešení. Školská výučba je formou edukačného procesu, v ktorej jedna skupina subjektov (žiaci) sa učí a iné subjekty (učitelia) sprostredkovávajú ich učenie. Edukačný proces sa tak stáva formou komunikačného kontaktu s cieľom prenosu informácií medzi učiteľom a žiakom (Bajtoš 2003). Táto myšlienka sa nazýva problémová koncepcia vyučovania. V tradičných koncepciách (verbálno-reprodukčná a pragmaticko-účelná) je žiak nútený „mechanicky“ si osvojovať poznatky a vedomosti, len v prípade senzomotorických schopností je nútený vyvíjať aktivitu. Jednou zo základných moderných vyučovacích koncepcií je problémové a programové vyučovanie. Problémové vyučovanie vychádza predovšetkým z aktívnej spolupráce žiaka na výukovom procese, učiteľ vytvára problémové situácie (problémové otázky, riadená diskusia, riešenie konkrétnych problémov, rôzne druhy hier,..).

22

Dôležitú rolu zohráva tvorivé myslenie študenta. Tvorivé myslenie študenta je osobnostná kvalita, ktorá vzniká v dôsledku subjekto-objektovej interakcie v procese poznávania a prejavuje sa v samostatnom poznaní, riešení doposiaľ nepoznaného a vytváraní hodnôt pre seba nových (Macháčik 1987). Učiteľ sa stáva tým, ktorý vedie a smeruje výučbu, podáva pomocnú ruku a snaží sa zapojiť väčšinu žiakov v triede. V súčasných podmienkach nie je možné túto koncepciu uplatňovať neustále a pri výučbe všetkých predmetov, naviac to ani nie je účelné. Edukačný proces je potrebné chápať v celej jeho zložitosti a celistvosti (Obrázok 1). Učiteľ v tejto súvislosti musí poznať nie len vlastnú odbornú problematiku, ktorá určuje obsah edukácie, ale aj teoretické základy vyučovacieho procesu ako sú vyučovacie metódy, didaktické zásady a pod. S rozvojom didaktických prostriedkov a ich použitia do popredia vystupuje aj znalosť ich konštrukcie, možností a zásad použitia a formálnej úpravy študijného materiálu a voľby adekvátneho obsahu učiva.

OBSAH

UČITEĽ ŽIAK

DIDAKTICKÉ PROSTRIEDKY

komunikácia

postupymetódy

interakcia

Okolie

Obrázok 1 Schéma vyučovacieho procesu Teória vyučovacieho procesu vychádza zo skutočnosti, že všetky komponenty vyučovacieho procesu sa nachádzajú v jednom priestore a čase. Na rozdiel od klasickej prednášky u prednášky dištančného typu učiteľ a žiak sa nachádzajú v rovnakom čase ale na rozdielnych miestach. Tiež je potrebné vziať do úvahy zmenu okolia vyučovacieho procesu a jeho dynamické zmeny. Tieto skutočnosti budú významným spôsobom ovplyvňovať edukačný proces. Musí sa prispôsobiť metódami a postupmi, komunikácia ale aj interakcia medzi učiteľom a žiakom. Veľkú úlohu v tejto situácii budú zohrávať didaktické prostriedky. DIDAKTICKÉ PROSTRIEDKY Vychádzajme zo situácie, že prednáška, ktorá je realizovaná v Žiline, bude súčasne prenášaná aj na detašované pracovisko v Liptovskom Mikuláši. Didaktické prostriedky v tomto prípade musia zabezpečiť: • vyučovací proces v prednáškovej miestnosti, • projekciu didaktickej náplne a prednášajúceho na vzdialenej posluchárni, • interakciu medzi študentmi na vzdialenej posluchárni a vyučujúcim. V tomto prípade je potrebné medzi didaktické prostriedky zahrnúť predovšetkým výpočtovú a audiovizuálnu techniku a potrebné softwarové vybavenie, pomocou ktorého sa musí prednáška realizovať. Prednášať spôsobom „tabuľa – krieda – meotar - priesvitka“ v tomto prípade nie je z technického a didaktického hľadiska možné. Prednášajúci musí mať pripravenú prednášku v elektronickej podobe, ktorá umožní jej prenos do vzdialenej posluchárne. To znamená, že didaktickým prostriedkom sa stáva nielen počítač a dataprojektor ale aj prenosová trasa internetovej siete, videozariadenie pre snímanie prednášajúceho, zariadenie na snímanie a zobrazenie diania na

23

vzdialenej posluchárni. Ďalšou podmienkou je kvalitná prenosová trasa, ktorá umožní synchronizáciu obrazu a zvuku na vzdialenej posluchárni. Vychádzajúc z uvedených požiadaviek bol navrhnutý a realizovaný systém dištančných prednášok s multimediálnou prednáškovou učebňou v Liptovskom Mikuláši. Ide o celý komplex technických zariadení(Obrázok 2), ktorý pozostáva z: a) prednáškovej miestnosti, b) prenosovej dátovej trasy s riadiacim a záznamovým zariadením, c) multimediálnej prednáškovej učebne.

Dataprojektor

Počítač

Kamera

Počítač

Prenosová cesta

Dataprojektor

Počítač

Kamera

Počítač

Dataprojektor

Prednášková miestnosť Vzdialená poslucháreň

Displaj

Poslucháči Poslucháči Prednášajúci

Počítač

OzvučenieOzvučenie

Obrázok 2 Bloková schéma didaktických prostriedkov distančnej prednášky

Využitie didaktických prostriedkov dištančnej prednášky (Obrázok 2), je veľmi variabilné a umožňuje vzdialenú poslucháreň využívať aj autonómne. Tým sa dosahuje efektivnejšieho využitia vynaložených finančných prostriedkov. Ukazuje sa, že zladiť takýto systém nie je jednoduchá záležitosť a vyžaduje to veľmi dobré znalosti z oblasti výpočtovej techniky, sietí a audiovizuálnych prostriedkov. Skúsenosti z prevádzky ukazujú, že integráciou niektorých funkcií je možné realizáciu zjednodušiť. Príkladom je integrovanie funkcií počítačov ( Obrázok 3).

Dataprojektor

Kamera

Počítač Prenosová cesta

Dataprojektor

Počítač

Kamera

Dataprojektor

Prednášková miestnosť Vzdialená poslucháreň

Displaj

Poslucháči Poslucháči Prednášajúci

Počítač

Ozvučenie

Ozvučenie

Obrázok 3 Optimalizovaná bloková schéma didaktických prostriedkov dištančnej prednášky

24

Multimediálna učebňa, ktorá podporuje dištančné prednášky, bola realizovaná na Detašovanom pracovisku Elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity v Liptovskom Mikuláši (Obrázok 4).

Obrázok 4 Multimediálna učebňa ETAPY VYUČOVACIEHO PROCESU V RÁMCI DIŠTANČNÝCH PREDNÁŠOK V edukačnom procese je dištančná prednáška len prvým krokom, ktorý študentom sprostredkuje základné informácie a orientuje ich v problematike. To znamená, že z hľadiska etáp vyučovacieho procesu je možné dištančnú prednášku považovať za motivačnú a expozičnú etapu. Bezprostredne musí nasledovať fixačná etapa, ktorá je zameraná na upevňovanie a prehĺbenie učiva. Študentovi sa musia vytvoriť predpoklady pre opakovaný kontakt s javmi, pojmami, procesmi. Táto etapa musí umožňovať aj rýchlu spätnú väzbu v procese učenia sa a umožniť korekciu chýb (Kožuchová, 2000). Študentovi je potrebné poskytnúť možnosť adekvátnej samoregulácie učenia a kontroly výsledkov a možnosť doplnkových ciest v prípade nutných ďalších konzultácií. Pri realizácii dištančných prednášok a realizácii štúdia na detašovaných pracoviskách bude mať nezastupiteľnú úlohu e-vzdelávanie, ktoré určitým spôsobom nahradí priamy kontakt s vyučujúcim. V našich podmienkach to znamená veľmi účelne a premyslene použiť systém MOODLE. Tento prostriedok musí zabezpečiť vyššie uvedené požiadavky vrátanie štvrtej etapy vyučovacieho procesu – diagnostiky. Tá umožňuje učiteľovi zistiť stav a úroveň vedomostí najmä formou priebežného hodnotenia a tak zabezpečiť spätnú väzbu a prácu so študentami. Je treba poznamenať, že realizácia vzdelávania v tejto podobe je pre vyučujúceho časovo náročná a vyžaduje veľmi dobré znalosti systému e-vzdelávania z hľadiska jeho obsluhy a využitia dostupných funkcií. TECHNICKÁ NÁROČNOSŤ A VEDOMOSTNÉ POŽIADAVKY NA VYUČUJÚCEHO Príklad realizácie dištančnej prednášky ukazuje na mohutný rozvoj didaktických prostriedkov. Keď na konci 19. storočia postačovala tabuľa, krieda a nástenný obrázok, už na konci 20. storočia medzi didaktické prostriedky sa zaraďujú spätné projektory a dataprojektory spojené s počítačom. Na začiatku 21. storočia medzi didaktické prostriedky je treba zahrnúť počítačové systémy prepojené sieťou a simulátory (Mildeová 2006). Túto skutočnosť je možné vyjadriť grafickou závislosťou technickej náročnosti na čase (Graf 11).

1 Údaje v grafe boli určené empiricky, podľa skúsenosti autora.

25

Graf 1 Technická náročnosť didaktických prostriedkov

Technická náročnosť(porovnanie ceny didaktických prostriedkov 2005 = 100%)

0

20

40

60

80

100

120

140

160

1900

1910

1920

1930

1940

1950

1960

1970

1980

1990

2000

2010

Hod

nota

v %

Keď premietneme túto skutočnosť zvyšujúcej sa technickej náročnosti na znalostné požiadavky učiteľa, tak sa ukazuje, že k odborným znalostiam svojej špecializácie pribúda požiadavka znalosti veľmi rýchlo rozvíjajúcej sa výpočtovej techniky, jej obsluha a príprava obsahu prednášok, ktoré majú vlastné špecifiká. To sa odráža nielen na znalostiach, ale aj na potrebnej zručnosti a časových nárokoch, ktoré sú nutné pre vytvorenie didaktickej náplne. Z vlastnej skúsenosti viem, že príprava prednášky s využitím výpočtovej techniky a dataprojektoru vyžaduje mnohohodinovú prípravu po formálnej stránke v programovom prostriedku napr. PowerPointe, nehľadiac na stránku obsahovú. Na prvý pohľad sa zdá, že použitie týchto prostriedkov učiteľovi prináša len väčšiu najmä časovú záťaž, keďže nároky na čas potrebný na vytvorenie multimediálnej prednášky sú vysoké. Keď to porovnáme s tradičným prístupom je situácia nasledujúca (Graf 22).

Graf 2 Časová náročnosť prípravy prednášky

Časová náročnosť prípravy(porovnanie prvej a opakovnej prednášky)

0

20

40

60

80

100

120

140

160

1900

1910

1920

1930

1940

1950

1960

1970

1980

1990

2000

2010%

čas

ová

náročn

osť (

100%

- ro

k 20

05)

Prvá prednáška

Opakovaná prednáška

Pri posudzovaní je treba vziať do úvahy reprodukovateľnosť prednášok. Príprava rovnakej alebo podobnej prednášky v nasledujúcom období je jednoduchšia, časové požiadavky sú minimalizované a kvalita prednášky je vysoká. Z toho vyplýva aj vysoká efektivita práce učiteľa, ale aj študijné výsledky sú lepšie oproti klasickej výučbe.

2 Údaje v grafe boli určené empiricky, podľa skúsenosti autora.

26

ZÁVER Je len otázkou, či je moderná technológia vo výučbe v každom bode potrebná a účelná. Často sa stretávame s tým, že učiteľ sa snaží využiť modernú technológiu a pripraví si prednášky v programe určenom na prezentáciu, potom ale nie je schopný adekvátne reagovať na podnety študentov počas výučby, problematicky rieši ich otázky. Určite v dnešnej dobe tieto technológie majú svoje miesto, ale vždy je potrebné zvažovať všetky možnosti, ktoré poskytuje a zohľadniť v súvislosti s daným predmetom – didaktikou daného predmetu. Moderné formy tabule – firma MIMIO vyrába tabule, kde učiteľ píše špeciálnymi fixami a záznam z tabule je automaticky prenášaný do počítača, môže mať pripravenú prezentáciu, ktorú premieta na tabuľu, priamo do nej je schopný zapisovať ďalšie poznámky a tým podporiť jednu z najdôležitejších didaktických zásad pri použití pomôcky – názornosť a rýchlosť reakcie na podnety študentov. V plne vybavených učebniach by študenti mali túto prezentáciu priamo pred sebou na svojich počítačoch. Dovolil som si v rámci tohto príspevku poukázať na niektoré špecifiká edukačného procesu, ktoré vznikajú na menších detašovaných pracoviskách a načrtol som možnosť ich riešenia. Táto problematika by zaslúžila hlbší rozbor, vykonať analýzu a návrh metód a postupov vyučovacieho procesu v tejto súvislosti. Na záver si zaslúži zdôrazniť význam dištančných prednášok nielen na poli jednej univerzity, ale ich možné „rozšírenie“ na rôzne akademické pracoviská. V súčasnej dobe sa na každej univerzite vyučuje množstvo premetov, ktoré by minimálne boli spestrené prednáškou významného profesora z inej univerzity. ODVOLÁVKY Bajtoš, J.(2003) Teória a prax didaktiky. Žilinská univerzita v Žiline, Žilina, SK. ISBN 80-8070-130-X. Mildeová, S., Vojtko, V. a kol. (2006) Manažérské simulace dynamických procesů. Oeconomica, Praha, ČR. Kožuchová, M.(2000) Vyučovací proces. In Kožuchová, M., Obdržálek, Z., Porubská,E., Kánik, R.: Didaktika pre učiteľov základných a stredných škôl. Bratislava, VEDA 2000. ISBN 80-224-0602-3. Macháčik, D.(1987) Utváranie a rozvíjanie tvorivého myslenia poslucháčov vo vojenskej príprave na vojenských vysokých školách. Kandidátska dizertačná práca, Bratislava 1987. ADRESA A E-MAIL Doc. Ing. Zdislav Exnar, CSc. Žilinská univerzita Elektrotechnická fakulta Katedra základov inžinierstva ul. kpt. J. Nálepku 1390 03101 Liptovský Mikuláš Slovenská republika e-mail: exnar@lm.uniza.sk web.: www.lm.uniza.sk

27

DOTAZNÍK V LMS MOODLE JAKO NÁSTROJ SBĚRU DAT

Renata Majovská ABSTRACT In this paper we focus on the possibilities of the assignment “Questionnaire” at Learning Management System MOODLE. We search the level of the computer literacy of students at universities. We describe main attributes of this assignment and present the results of the research realized per “Questionnaire” at VŠB-TU Ostrava3. KEYWORDS Survey – Additional Info, Theme, Response Types, Cross Analyses, Cross Tabulation, Order Tab, Preview Tab ÚVOD Podstatou dotazovacích technik je pokládání otázek respondentům s cílem získat potřebné údaje k řešení výzkumného úkolu. Při dotazování jde o přímou komunikaci s objektem průzkumu, kdy jsou předkládány většinou otázky a odpovědi objektu vyhodnocujeme. Dotazování můžeme provádět několika různými způsoby. Podle způsobu kontaktu s dotazovaným rozlišujeme dotazování osobní, písemné, telefonické a elektronické.

ELEKTRONICKÉ DOTAZOVANÍ Vzhledem k ohromnému boomu Internetu v posledním desetiletí se mnohonásobně rozšířila možnost elektronického dotazování. Elektronické dotazování je založeno na využití počítačové techniky. Lze říci, že elektronické dotazování má některé výhody na rozdíl od písemného dotazování.

Výhody jsou zejména

• rychlost dotazovaní a nízké náklady, • velký počet respondentů a značné geografické rozložení respondentů, • možnost respondenta rozmyslet si odpověď.

Na druhé straně mezi nevýhody patří • nemožnost využití u respondentů, kteří nejsou připojeny na Internet, • struktura vrácených dotazníků neodpovídá reprezentativnímu výběru.

Možnost rychlého zpracování dat je dána tím, že potřebné údaje jsou již v elektronické podobě.

Tím vzniká synergetický efekt ve vzdělávání, jak to popisuje práce [1]. TYPY DOTAZNÍKU V LSM MOODLE LMS MOODLE verze 1.7 již obsahuje nástroj Dotazník, který dává vyučujícím možnost vytvářet on-line dotazníky (obsahující různé typy otázek) a provádět s jejích pomocí 3 Majovská R.: Vy a počítač. Moodle VŠB Ostrava, 2006, http://moodle.vsb.cz/moodle/mod/questionnaire/view.php?id=43394

28

dotazníková šetření. Modul Dotazník je založen na systému phpESP, softwarovém produktu typu open source.

V LSM MOODLE se rozlišují tři typy dotazníků.

1. Soukromý dotazník Používá se pouze v kurzu, ve kterém je vytvořen. Tento přístup odpovídá základnímu konceptu modulů v LSM MOODLE – dotazník a jeho výsledky jsou přístupné pouze v kurzu, v němž byl dotazník vytvořen. Učitelé kurzu s právem editace mohou dotazník upravovat, učitelé kurzu bez práva editace mají právo pouze nahlížet do výsledků dotazníkového šetření.

2. Veřejný dotazník Lze jej sdílet mezi kurzy. Tento typ překračuje hranice klasického modulu v LSM MOODLE. Veřejný dotazník lze přiřazovat k nově vytvořeným dotazníkům v jiných kurzech. Je-li v kurzu využíván veřejný dotazník z jiného kurzu, nemohou učitelé cílového kurzu původní dotazník ani upravovat, ani nahlížet do výsledků šetření. Tato práva mají pouze učitelé kurzu, v němž byl veřejný dotazník původně vytvořen.

3. Šablona Tento typ dotazníku nelze použít přímo, jeho obsah však lze přenést do jiného dotazníku (i v jiném kurzu) a tam jej upravit a použít. To znamená, ji lze kopírovat a upravit.

ZPŮSOB NASTAVENÍ DOTAZNÍKU Ve formuláři zadáme požadované parametry a typ dotazníku. Formulář používá běžnou metodiku jako jiné nástroje v LSM MOODLE (např. přednáška, úkol, aj.). Viz formulář na obrázku 1. Po vložení Názvu, Souhrnu, Termínů, … máme navíc možnost určit,

• zda bude dotazník vyplňován jednou nebo zvolíme „vyplnit opakovaně“, • identifikaci respondentů, • typ dotazníku.

Obr. 1. Způsob nastavení dotazníku

29

EDITACE OTÁZEK DOTAZNÍKU

Text otázky (např. otázka 05 z dotazníku Vy a počítač: Zaškrtněte každé slovo, které vyjadřuje Váš pocit k předmětu matematika.) zapíšeme pomocí formuláře, v němž je nutné nejprve nastavit typ odpovědi. Viz formulář na obrázku 2.

Vybereme typ odpovědi (uvádíme jen některé možnosti pro LSM MOODLE). Následně určíme pořadí otázky, její text a možné odpovědi (při typu „Výběr z více možností“). Typ Esej umožní respondentům vpisovat odpověď formou textu do předdefinovaného rámečku. Viz obrázek 3.

Editace seznamu otázek umožňuje změnit pořadí otázek, přidání otázky, resp. její odstranění. Uvádíme část seznamu otázek z dotazníku zveřejněného v citovaném kurzu LSM MOODLE na stránce4. Viz obrázek 4.

Obr. 2. Editace dotazníku

Typ Délka Přesnost ANO/NE n/a n/a Text Minimální velkost okna pro odpověď Maximální velkost okna pro odpověďEsej Šířka okna odpověď - sloupce Výška okna odpověď - řádky Výběr z více možností Minimální počet zaškrtnutí Maximální počet zaškrtnutí Numerická odpověď Dolní hranice Horní hranice

Obr. 3. Typ odpovědi

4 http://moodle.vsb.cz/moodle/mod/questionnaire/view.php?id=43394

30

Obr. 4. Editace seznamu otázek ANALÝZA VÝSLEDKŮ ZÍSKANÝCH DOTAZNÍKOVOU METODOU

Výsledky odpovědí na všechny otázky dotazníku můžeme sledovat • jednotlivě (jeden respondent), • sumárně (všichni respondenti „Total“). Viz obrázek 5.

Obr. 5. Analýza výsledků Pomocí Křížové tabulky můžeme sledovat vzájemnou souvislost mezi odpověďmi na různé otázky. Jednoduchým zaškrtnutím otázek pomocí barevných políček (červené a modré) můžeme získat křížové porovnání výsledků. Na obrázku 6 a 7 uvádíme porovnání odpovědí na otázky č. 3 a č. 5 našeho dotazníku.

Obr. 6. Křížové tabulky

31

Obr. 7. Křížové tabulky

NÁHLED DOTAZNÍKU

Obr. 8. Náhled časti dotazníku

ZÁVĚR Závěrem lze říci, že na větší rozšíření elektronického dotazovaní se ještě čeká, ale již nyní jsou patrné změny přístupu k požívaným formám dotazníků. Učitelé využívající LMS MOODLE začínají objevovat

32

možnost pohodlného sběru informací od studentů. Jednou z příčin tohoto vývoje je i skutečnost, že generace lidí, kteří s Internetem začali pracovat ve školních letech a berou ho proto jako samozřejmou součást každodenního života, dospívá do produktivního věku.

Moderní formy vzdělávání jsou v poslední době často diskutovaným tématem na akademické půdě. Informační a komunikační technologie, zejména Learning Management Systém MOODLE, pomáhají zefektivnit vzdělávací proces a zvyšují atraktivnost výuky. Naším cílem bylo prezentovat zkušenosti, které jsme získali při realizaci elektronických kurzů a jejich hodnocení. Podrobněji o našich nových metodách se čtenář dočte v práci [2]. LITERATURA [1] HANZEL, P.: Synergetika, výchova a vzdelávanie. In: Acta Universitatis Matthaei Belii, zborník

vedeckovýskumných prác č. 6, PF UMB, Banská Bystrica, 2002, s. 125 – 134.

[2] Majovská, R: Nová role vysokoškolského učitele v eLearningovém kurzu, In: DIVAI 2006 - Dištančné vzdelávanie v aplikovanej informatike, Nitra 2006, ISBN 80-8050-975-1.

ADRESA A E-MAIL PaedDr. Renata Majovská Katedra matematických metod v ekonomice Ekonomická fakulta VŠB-TU Ostrava Sokolská 33, 701 21 Ostrava Česká republika e-mail: renata.majovska@vsb.czweb.: http://moodle.vsb.cz/moodle/user/view.php?id=64&course=1

33

E-LEARNING – EFEKTÍVNY NÁSTROJ ZVYŠOVANIA KVALITY VZDELÁVANIA

Pavol Gejdoš, Marek Potkány

ABSTRACT E - learning is a modern trend of education that is supported by information and communication technologies. This system can help to improve and make attractive classic form of study. The main aim of this work is to present of application LMS system into educational process off the attendance form academic study. KĽÚČOVÉ SLOVÁ E-learning, education, quality, information technology ÚVOD Zvyšovanie efektívnosti kvality vzdelávania je primárnou oblasťou dôležitosti takmer každej vzdelávacej inštitúcie, ktorá má záujem na svojom napredovaní. Ak chceme udržať trend nasmerovaný v európskom vzdelávacom priestore je potrebné, aby sme sa snažili klasickú formu výuky čoraz častejšie kombinovať s formou e-learningového vzdelávania. Cieľom nášho príspevku je prezentovať dôvody aplikácie systému e-vzdelávania a bližšie charakterizovať štruktúru a formu zvolenej LMS aplikácie poskytujúcej automatickú podporu v dennej forme vysokoškolského štúdia na DF TU vo Zvolene. Súčasťou príspevku je taktiež prezentácia čiastkových výsledkov prieskumu zameraného na prácu so samotným systémom, ako aj efektivitu jeho používania vo výukovom procese. E-LEARNING – ZMENA DOTERAJŠIEHO SYSTÉMU VZDELÁVANIA E-learning v širšom slova zmysle znamená proces, ktorý popisuje a rieši tvorbu, distribúciu, riadenie výučby a spätnú väzbu na základe počítačových kurzov, ktorým stále častejšie hovoríme e-learningové kurzy. Je to vzdelávací proces, charakterizovaný aplikáciou multimediálnych informačných technológií, ktoré zvýšia prístup ku vzdelávaniu. Je zameraný na potreby študujúcich a zaisťuje vyhovujúcu kvalitu študijných materiálov, zostavených profesionálnym tímom kde jednotlivé moduly sú interaktívne a flexibilné voči požiadavkám študujúcich. Využívaním počítačových sietí a informačných služieb sa postupne mení štýl výučby. Nové informačné technológie sa v súčasnosti stávajú neoddeliteľnou súčasťou vyučovacieho procesu. Zohrávajú významnú úlohu pri tvorbe takých študijných materiálov, ktoré nahradzujú bezprostredný kontakt študenta s učiteľom a s univerzitou. Systém vzdelávania s e-podporou rieši tvorbu, distribúciu, riadenie výučby a spätnú väzbu na základe počítačových elektronických kurzov. Doterajšie možnosti pri výučbe s podporou počítačov prešli niekoľkými vývojovými štádiami od klasickej výučby, cez používanie elektronických prezentácií, využívanie služieb internetu, vrátane študijnej podpory na webe atď. Výhodou oproti klasickej forme výučby býva väčší priestor pre individuálnu asistenciu pri riešení konkrétnych úloh. Úspešná realizácia e-learningového kurzu vyžaduje potrebné kompetencie jednotlivých členov realizačného tímu s tým, že títo budú riešiť otázky projektovania výučby, využívania multimediality, obsahu výučby pre e-learning, didaktiky výučby e-learningu, hardvérového a softvérového vybavenia pre e-learning a pod. Významnú úlohu, okrem manažérov, zohrá učiteľ - tútor. Učiteľ ako subjekt vzdelávania podlieha stratégii tvorby

34

kvality výučby t. j. o kvalite danej formy vyučovania bude rozhodovať úroveň jeho kompetencií pre predmetnú formu výučby. APLIKÁCIA E-LEARNINGU V DENNEJ FORME VYSOKOŠKOLSKÉHO ŠTÚDIA Učebný proces je doteraz na mnohých vysokých školách vedený prevládajúcou klasickou formou výučby, teda kombináciou prednášok (nosná časť odovzdávania informácií) a cvičení, ktoré dopĺňajú predmetnú problematiku o riešenie praktických prípadových štúdií, programov, úloh a príkladov kde prevláda forma ústneho podania informácií s využitím spätných projektorov a vo veľmi malej miere formou multimediálnych prezentácií, či výučbových modulov pomocou softwarových programov. Aj preto vznikla myšlienka modernizácie výuky aplikáciou e-vzdelávania na Katedre podnikového hospodárstva, Drevárskej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene v novovytvorenom študijnom programe „Podnikový manažment v DSP“ (odbor 3. 3. 16. Ekonomika a manažment podniku) kde si riešiteľský kolektív stanovil nasledovné základné ciele:

- skvalitnenie a zatraktívnenie učebného procesu formou e-learningového vzdelávania ako doplnku ku klasickej forme výučby,

- kontrola priebehu vzdelávacieho procesu vrátane stupňa osvojenia si predpísaných vedomostí formou on-line didaktických testov počas a po ukončení výučby,

- rozvoj počítačovej zručnosti študentov a pedagógov v oblasti práce s informačnými a telekomunikačnými technológiami,

- možnosť individuálneho vzdelávania prostredníctvom individuálnych rozvojových plánov študentov. Nákupom softvérovej licencie sa spustila samotná aplikácia e-vzdelávania, ktorá zahŕňala

tvorbu web stránky, z ktorej je cieľovej skupine užívateľov (tútorov, študentov) umožnený prístup k systému z ľubovolného miesta prostredníctvom dostupných internetových prehliadačov (Explorer, Netscape, Opera, Mozilla) prostredníctvom prideleného prístupového práva. Na úvodnú prihlasovaciu stránku je možné sa prihlásiť z linky: www.pmdsp.e-ducation.sk (obrázok 1).

Obrázok 1 Prihlasovacia stránka e-learningovej aplikácie vzdelávania v študijnom programe PM v DSP Samotný systém vzdelávania v obsahovej náplni „študent“ je systematicky rozdelený na 4 základné časti (záložky): Modul, Virtuálna trieda, Užívateľ a Servis. (obrázok 2)

35

Obrázok 2 Formálna a obsahová náplň systému študent v software e-vzdelávania

Záložka „Modul“ obsahuje základný popis a úvodný predslov k vybraným predmetom daného študijného zamerania. Ďalšou veľmi významnou časťou je obsahová náplň jednotlivých predmetných modulov, ktorá je štruktúrovaná na kapitoly, podkapiloly a cvičenia tak, aby poskytla študentovi základné informácie potrebné k štúdiu. Študent tu zároveň môže nájsť vysvetlené základné pojmy a zoznam literárnych prameňov, potrebných k získaniu komplexných vedomostí z predmetnej problematiky. Nadobudnuté vedomosti je možné overiť pomocou elektronických testov, ktoré sú k dispozícií v každej kapitole ako aj prostredníctvom záverečného testu, ktorý poskytuje pedagógovi spätnú väzbu a informácie akým spôsobom študenti zvládajú výukový proces. Záložka „Virtuálna trieda“ obsahuje základné informácie (kontakty a charakteristika) o pedagógoch (tútoroch), ktorý jednotlivé predmety vyučujú ako aj informácie o študentoch v danom module vzdelávania, ktorý sa na vyučovacom procese zúčastňujú. Záložka ešte obsahuje nástenku, prostredníctvom, ktorej je možné študentom nechávať operatívne odkazy a „triedny pokec“, prostredníctvom ktorého môžu študenti diskutovať medzi sebou alebo so svojim tútorom o aktuálnych problémoch v danej oblasti výuky a možnostiach ich riešenia Záložka „Užívateľ“ obsahuje osobné a kontaktné údaje o užívateľovi systému (študentovi), ktorých zverejnenie je plne v jeho kompetencii vo forme písomných alebo multimediálnych foriem prezentácie. Táto záložka taktiež obsahuje dôležité údaje o prístupových právach užívateľa (prístupové meno a heslo). Záložka „Servis“ obsahuje všetky systémové informácie potrebné k plynulému a bezproblémovému používanie systému e-vzdelávania. Zároveň sa tu nachádzajú aktuálne verzie najpoužívanejších programov na otváranie dostupných dokumentov, ktoré si študent môže stiahnuť vo formáte pdf, txt., resp swf. PRIESKUM VYUŽÍVANIA E-VZDELÁVANIA NA KATEDRE PODNIKOVÉHO HOSPODÁRSTVA DF TU VO ZVOLENE Na základe používania e-learningového systému vzdelávania bol medzi užívateľmi systému (študentmi) vykonaný prieskum, ktorý mal zhodnotiť možné prínosy, poprípade možné negatíva, ktoré boli spojené s praktickým využívaním vzdelávacieho softwaru. Prieskum bol vykonaný dotazníkovou metódou a do

36

prieskumu boli zapojený študenti zo siedmych odborov DF TU vo Zvolene. Informácie, ktoré sme chceli takouto formou získať môžeme rozdeliť do troch základných kategórií: všeobecné informácie (študijné zameranie, využívania nejakej formy e-learningu počas predchádzajúceho štúdia atď.), informácie o používaní a samotnom fungovaní systému e-vzdelávania (hodnotenie práce so systémom, dizajn systému, návrhy na vylepšenie systému a iné), hodnotenie priebehu štúdia elektronickou formou (porovnanie a posúdenie atraktívnosti štúdia formou e-vzdelávania oproti prezenčnej forme štúdia, zhodnotenie vlastných výsledkov štúdia a ďalšie). Spracované výsledky prieskumu, ktoré sme zaznamenali sú uvedené v nasledujúcich obrázkoch.

Ako hodnotíte význam používania e-learningového systému e-ducation pre podporu výučby?

45.1%

49.4%

1.3%

3.8%

0.4%Výborná podpora štúdiaCelkou užitočnéNeviem sa vyjadriťNespĺňa to účelPovažujem to za zbytočné

Obrázok 3 Výsledky prieskumu – hodnotenie významu e-learningového systému pre podporu výučby Ako je z uvedeného obrázku vidieť takmer 95 % všetkých dotazovaných respondentov hodnotí význam používania e-learningového systému pozitívne pre podporu výučby a len niečo viac ako 4 % respondentov to považuje za zbytočné resp. nespĺňajúce účel.

Môže podľa Vášho názoru e-learningový systém vzdelávania pomôcť pri skvalitnení štúdia vo Vašom študijnom odbore?

58.9%

38.1%

3.0%

áno, uričte pomôže áno pomôže, ale len čiastočnenie, nepomôže

Obrázok 4 Výsledky prieskumu – hodnotenie významu e-learningového systému pri skvalitnení štúdia Na základe vyhodnotenia dotazníkového šetrenia až 97 % dotazovaných respondentov si myslí, že e-learningový systém vzdelávania môže skvalitniť štúdium v ich študijnom odbore a iba 3 % opýtaných je opačného názoru. Z touto otázkou úzko súvisela ďalšia, kde nás zaujímal názor používateľov systému či je e-learningový systém vzdelávania atraktívnejšia forma štúdia ako klasická. Na obrázku 5 sú znázornené výsledky na túto kladenú otázku kde až 77 % dotazovaných sa vyjadrilo, že e-learningový systém vzdelávanie je atraktívnejší ako klasická forma štúdia.

37

Je štúdium prostredníctvom e-learningu atraktívnejšou formou štúdia oproti klasickej prezenčnej forme výučby?

77,1%

10,2%12,7%

ánonieneviem posúdiť

Obrázok 5 Výsledky prieskumu – hodnotenie atraktivity e-learningového systému vzdelávania

Obrázok 6 Výsledky prieskumu – hlavné prínosy e-learningového systému vzdelávania

V nadväznosti na hodnotenie atraktívnosti e-learningového vzdelávania bol daný prieskum taktiež zameraný aj na podrobnejšiu analýzu faktorov ktoré robia takúto formu vzdelávania atraktívnejšou. Študenti si vybrali z ponúkaných možností, resp. definovali vlastný prínos, pričom subjektívne označili pre nich tri hlavné prínosy s poradím dôležitosti (1 najvyšší prínos, 2-3 prínos sa postupne znižuje). Hlavné prínosy e-learningového systému vzdelávania u dotazovaných študentov sú zoradené podľa počtu priradených bodov študentmi. Najväčšiu dôležitosť študenti priradili prístupu k informáciám z ľubovolného miesta kde je pripojenie na internet, ďalej možnosti testovania (samohodnotenia) úrovne nadobudnutých vedomostí a jednoduchšej forme získavania informácií potrebných k štúdiu. ZÁVER V podmienkach pedagogickej výuky, ale aj rôznych komerčných kurzov a školení, sa stáva čoraz častejšie samozrejmosťou, že klasickú prezenčnú formu vzdelávania dopĺňa e-learning. To je spôsobené

38

jednak prienikom informačných technológií skoro v každej oblasti nášho života, ale aj samotnej doby plnej neustálych zmien, kde zohráva obrovskú úlohu čas. E-learning, okrem istej úspory času avšak až v jeho forme využívania, môže posunúť úroveň didaktiky na vyššiu úroveň. Otvára nové možnosti učiteľom aj študentom a stáva sa novou, modernou a plnohodnotnou súčasťou nielen vysokoškolského vzdelávania ale aj vzdelávania celoživotného. Okrem toho sa E-learning taktiež orientuje a priam núti jeho poskytovateľa k vytváraniu pôsobivých interaktívnych multimediálnych prezentácii, ktoré môžu byť prezentované na web stránkach alebo šírené prostredníctvom CD nosičov. Ide teda o jeden z najmodernejších spôsobov multimediálnej výuky, ktorý sa výraznou mierou stáva efektívnym nástrojom zvyšovania kvality vzdelávania. POUŽITÁ LITERATÚRA

1. DROZDOVÁ, M., KLIMO, M., KOVÁČIKOVÁ, T., MATIAŠKO, K. 2002. E-learning – elektronické vzdelávanie a spracovanie dokumentov, Vývoj vzdelávania v informačnej spoločnosti, In: http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib022/drozdova.htm

2. GEJDOŠ, P., POTKÁNY, M. 2006. Zvyšovanie kvality vo vysokoškolskom vzdelávaní. In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Controlling a manažérstvo kvality v podnikoch 2006. TU Zvolen 2006, 150-154s, ISBN 80-228-1683-3.

3. POTKÁNY, M., GEJDOŠ, P. 2006. E–learning v procese vzdelávania študijného programu „Podnikový manažment v DSP“. In: Manažment ľudského potenciálu v podniku, zborník referátov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Zvolen, TU Zvolen, 2006, s.169-173. ISBN 80-228-1585-3.

4. POTKÁNY, M., GEJDOŠ, P. 2006. Podpora e-learningu v študijnom programe „podnikový manažment v DSP“, In: DIVAI 2006, zborník referátov z vedeckého seminára, Nitra, 2006, s.205-209. ISBN 80-8050-975-1

5. TURČÁNI, M., 2005. E-Learning, nová forma práce metodikov, vybrané prednášky In: http://www.mcmb.sk/ESF/elearning.htm

6. http://www.e-ducation.sk/ ADRESA A E-MAIL Ing. Pavol Gejdoš, PhD. e-mail: gejdos@pobox.sk Ing. Marek Potkány, PhD. e-mail: potkany@vsld.tuzvo.sk Katedra podnikového hospodárstva Drevárska fakulta Technická univerzita vo Zvolene Masarykova 24 960 53 Zvolen Daný príspevok je súčasťou riešenia grantovej úlohy KEGA 1 2045 - Tvorba a aplikácia e-learningu v študijnom programe „Podnikový manažment v DSP“ s využitím on-line testov v procese hodnotenia.

39

E-LEARNING COURSE "ELECTRONIC DEVICES AND CIRCUITS"

Ľubica Stuchlíková, Michal Gron ABSTRACT We report our motivation, experience in design and realization of e-learning course “Electronic devices and circuits”. This e-learning course is free accessible on the portal „eLearn central“ for the students on the following link http://ec.elf.stuba.sk/moodle/course/view.php?id=7. This educational portal uses course management system MOODLE, which supports standard SCORM. KEY WORDS eLearning, course, Moodle, SCORM, interactive animation, electronics devices and circuits MOTIVATION Semiconductor materials and devices have a pre-eminent technological position because of their importance in building integrated electronic systems for wide ranging applications from computers, cell-phones, personal digital assistants, digital cameras and electronic entertainment systems, to electronic instrumentation for medical diagnostics and environmental monitoring. It is well known that it is very difficult to understand basic principles of electronic devices and systems without understanding inner processes in semiconductors. Our students engage in Electronic Devices and Circuits a course in their second year of bachelor study at the Faculty of Electrical Engineering and Information Technology, Slovak University of Technology in Bratislava. The course Electronic Devices and Circuits deals with basic knowledge of physical principles, electrical properties, technology and constructional principles of passive and active electronic devices, the basic knowledge on electronic systems, circuit properties of passive and active devices, application of diodes, transistors, operational amplifiers, digital circuits and other semiconductor devices in different applications. In case of technical education students need traditional laboratory lessons to obtain practical knowledge on the course. Practical experimental work in laboratory is an important component of education in general. Laboratory exercises in this course enable verification of knowledge obtained from lectures by measuring physical dependences and properties of individual semiconductor devices and systems. Students coming to university from secondary schools have different levels of knowledge. These differences are most evident in technical courses. All students come across physics of semiconductors for the first time during their university studies. Moreover, students coming from secondary grammar schools have usually no experience in doing practical electronic measurements and or electronic devices. This fact makes results in a rather difficult situation for teachers. We can divide the students into three main groups: d) Part of students whose study results are in general very good, but they have no experience or skills

as for practical measurements. The course is source of frustration to them (approximately 25 %).

40

e) Part of students who carry out experimental work in laboratory without any problems (approximately 50%).

f) Part of student who have both the skills and practical experience – as a rule, these students are graduates from secondary technical schools – electronics technology, or they are radio amateurs. Practical laboratories pose no problems to these students and they usually underestimate sufficient preparation for examinations (approximately 25 %).

The teachers have to deal with three basic questions: g) How to help students reduce differences in knowledge? h) How to motivate the students? i) How to raise the efficiency of teaching?

Figure 1. Visitor´s view of the course “Electronic devices and circuits” One way how to solve these problems is to create an alternative source of information – a e-learning course "Electronic Devices and Circuits" (Fig. 1). Students in that manner have possibility better to understand the basic principles and functions of electronic devices and systems. It enables also to shorten time for study and for preparation for examination of knowledge.

A LEARNING ENVIRONMENT

A e-learning course "Electronic Devices and Circuits" is the standard course on educational portal “„eLearn central“. This portal is located on the server of the Department of Microelectronics FEI STU on the following link http://ec.elf.stuba.sk. The current version of this portal uses a course management system Moodle 1.7 (Fig. 1 and Fig. 2). Moodle (Modular Object-Oriented Dynamic Learning Environment) is an open source software

41

package designed using sound pedagogical principles, to help educators create effective internet-based courses and web learning web sites [1].

Figure 2. Admin´s view of the course “Electronic devices and circuits”

THE COURSE CONTENT

The course “Electronic Devices and Circuits” has a Topics Moodle format and includes 10 lessons, 30 interactive animations, two groups of quizzes, glossary with more than 300 terms and number of hypertext references (Fig. 2). . LESSONS A single lesson gives the basic principle definitions and terms connected with electronic devices and circuits to FEI students in the second year of their Bachelor study. Every lesson has a fundamental idea and also is divided to several shorter sections. Hyperlinks, pictures, and multimedia elements such as interactive animations are very useful components of sections. The idea of lesson must be clear to anybody and it must be defined in the first section of a lesson. Lesson titles are following: • Electronic systems, devices and passive circuits • Semiconductors and pn junction of semiconductors • Semiconductor diodes and diode circuits • Bipolar junction transistor

42

• Bipolar junction transistor dynamical parameters • Unipolar transistor • The bipolar junction transistor as an amplifier - the common-emitter • Further basic scheme with bipolar junction transistors • Operational amplifier • Digital circuits and systems

All lessons were converted into a SCORM 1.2 package (Fig. 3). SCORM is a widely approved eLearning standard (Shareable Content Object Reference Model). It describes a specific way to deliver some eLearning content. SCORM is part of a strategy called the Advanced Distributed Learning (ADL) initiative [2]. SCORM is a collection of standards and specifications adapted from multiple sources to provide a comprehensive suite of eLearning capabilities that enable interoperability, accessibility and reusability of web-based learning content.

Figure 3. Visitor´s view of the SCORM package with interactive animation in Moodle SCORM 1.2 packages were created by THESIS Professional [3] in this course. The THESIS product family comprises a set of SCORM compliant eLearning tools that make it possible for educators to use popular Microsoft Office programs, such as Word, PowerPoint, Excel, Visio, and MSProducer to create learning objects for e-learning. INTERACTIVE ANIMATIONS Our ambition was to assist the students in understanding of inner processes in semiconductors and electronics circuits through interactive animations. Static pictures and characteristics do not much support students’ imagination of such inner processes. More than 30 interactive animations have been developed in Adobe Flash [4] for this course by members of eLearn central team. There are interactive animations of passive devices, passive filters, diodes and their usage in electronic circuits, as well as

43

BT, HBT, JFET and IGBT transistors, real and ideal MOS structures, amplifiers, examples of planar technology produced diodes and bipolar junction transistor, digital circuits and gates are included.

Figure 4. Interactive animation Logic TTL NAND gate 7400 with added sounds. We decided to use Adobe Flash as tool for interactive animation authoring because it is able to control this important interaction. It fulfilled the requirement for the smallest size of animations, vector graphic with the view of non-decreasing quality at higher resolution. An output format of animations can be simply added to web pages. This software enables to create everything from a simple animation to a complex interactive web e-commerce applications. It is possible to enrich Flash applications by addition of pictures, sounds and a video. This software was purchased by the Department of Microelectronics FEI STU for non commercial purposes. Design of interactive animations can be divided into two groups. The animations created solely by using Adobe flash tool are in the first group (24 animations) (for example Fig. 4). The second type of interactive animations (6 animations) was created by using software Adobe Flash and SPICE (for example Fig. 3). Complicated physical problems were solved by involving other teachers of our Department of microelectronic who specialise in a given problem [6 - 8]. Feedback questions for users were put below each animation as a link: “Please answer these questions if you want to support our work. Thank you.” QUIZZESS AND GLOSSARY The lessons have been supplemented by two types of interactive self testing modules. Quizzes were created in Moodle XML format with our "questions and answers editor". This editor allows that various question types can be mixed in a single text file. There are available at least 5 various quizzes with 10 multiple-choice questions supporting single or multiple answer questions in both types of quizzes. Results are listed in % (or in points 0-100). The best results are stored in users’ accounts. The user is informed about these results in the case he repeats the test. The first type of quiz is assigned for fast revision of knowledge. Students can see not only their results in %, but they can see expected correct results after finished of test. The second type of quiz is learning quiz with feedback. When a student does not answer correctly, the quiz automatically returns him back to the text related to the question.

44

The student has an opportunity to repeat the answer after that. He/she may proceed in carrying out the quiz only if his/her answer is correct. This is a very simple way to learn this topic. Moodle has a possibility to create a glossary which can be maintained by the instructor or collaboratively by the students. Terms in the glossary that appear in the course can be auto-linked back to the glossary. We are creating our own glossary in Moodle. Now the glossary has more than 300 explanations.

Conclusion

The e-learning course “Electronic devices and circuits” is a result of collaboration of teachers and students from „eLearn central team”: Ľ. Stuchlíková, M. Gron, L. Hulényi, O. Csabay, M. Benkovič, J. Radobický, J. Beňo, M. Helbich, P. Mondočko, F. Vacek , R. Redhammer, R. Kinder, Ľ. Rovanová, P. Nemčok, M. Bednár, F. Lazišťan, P. Švrček, M. Benko, M. Števove, A. Nagy, K. Horčin, T. Holeš, L. Masaryková. We have been communicating together on regular basis, either in face-to-face meeting, or by e-mail. Each consultation has been based on teacher-student interaction with equal rights. According to our experience, we think that cooperation with students is one of the most prospective ways in support of eLearning materials design. We will continue: English version, sound… Our experience in using of our e-learning course in a standard and a blended form of education we enriched in a distance study last two year. Distance students feedback was also unambiguous and positive (Tab. 1).

Table1. Comparing visitors count and hits count Electronic devices and circuits

Course Visitors Hits Electronic devices and circuits 280 430 460 16900 24500 36521

Since Dec 2004 Feb 2006 Dec 2006 Jan 2007 Feb 2006 Dec 2006 Jan 2007

Acknowledgment

This work was partially supported by project KEGA 3/4009/06. REFERENCES [1] Moodle Course Management System, http://www.moodle.org, 2006 [2] SCORM 2004. Advanced distributed learning http://www.adlnet.gov/index.cfm, 2006 [3] HunterStone Thesis, http://www.hunterstone.com/thesis.asp, 2006 [4] Adobe Flash Professional 8, http://www.adobe.com/products/flash/flashpro/, 2006 [5] Ťapajna, M., Harmatha, L. (2004). Determining the Generation Lifetime in a MOS Capacitor Using Linear

Sweep Techniques. In: Solid-State Electronics, 48, pp.. 2339-2442. [6] Racko, J., Grmanova, A., Breza, J. (1996): Extended Thermionic Emission-Diffusion Theory of Charge

Transport Through a Schottky Diode. In: Solid State Electronics, 39, pp. 391-397. [7] Donoval, D., Chvála, A., Vrbický, A. (2004). Computer Aided Analysis of the Parasitic Properties of

a Bipolar Transistor Cell.In: 5th European Workshop on Microelectronics Education. Lausanne. Switzerland, 15.-16.4.2004, EWME 2004, Lausanne : Ecole Polytechnique Federale, pp. 113-116

[8] Kuruc, M., Hulényi, L., Kinder, R. (2006): Determination of Phosphorus Contamination during Antimony Implantation by Measurement and Simulation. In: Applied Surface Science. - Amsterdam: Elsevier. - ISSN 0169-4332. - Vol. 252, s. 4353-4357

45

ADDRESS AND E-MAIL Assoc. Prof. Dr. Ľubica Stuchlíková, Michal Gron, MSc. Department of Microelectronics Faculty of Electrical Engineering and Information Technology Slovak University of Technology Ilkovičova 3, 812 19 Bratislava, Slovac Republic e-mail: lubica.stuchlikova@stuba.sk, michal.gron@gmail.com

46

E-LEARNING METHODS FOR TEACHING LINGUISTICS

Olga Dontcheva-Navratilova and Renata Povolná

ABSTRACT Recent developments in linguistics and methodology suggest that teaching and learning may be conceived as a dynamic interactive process in which the teacher and the student have various active and creative roles, which takes into account various contextual factors and uses language corpora and the World Wide Web. The present contribution presents the e-learning support for two linguistics courses offered by the Department of English Language and Literature, Faculty of Education, Masaryk University in Brno, Czech Republic, which are based on the LMS Moodle. The courses combine deductive and inductive approaches to teaching and try to show how the interactive Moodle environment can foster the communicative approach to language teaching. KEYWORDS educational communication technology; e-learning support; LMS Moodle course; communicative syntax; pragmatics;

1 INTRODUCTION Current research into language teaching and learning methodology takes into account the role of new information and communication technologies (ICT) in the improvement of the quality of teaching and learning. Accordingly, teacher education programmes in the modern world try to use ICT to improve the quality of teaching and learning as well as to prepare future teachers for using the World Wide Web and educational communication technologies in their profession.

The Common European Principles for Teacher Competences and Qualifications accepted by the European Commission in 2004 stress that professional development programmes “should reflect the importance of interdisciplinary and collaborative approaches to learning”. Recent research on the subject-specific competences of an English teacher undertaken by the Department of English Language and Literature at the Faculty of Education has suggested the following competences as essential for future teachers of English: communicative, linguistic, sociocultural and intercultural, literary, and didactic competence (Hanušová 2005). Linguistics courses offered by the Department develop primarily learners’ linguistic competence, namely theoretical knowledge as well as practical skills in the areas of phonetics and phonology, grammar, syntax, lexicology, stylistics, and pragmatics; they also develop learners’ ability to apply this knowledge in teaching EFL and their communicative competence, including linguistic, sociolinguistic and pragmatic competences affecting written and spoken performance. Since “without didactical aspects the preparation of future teachers of English cannot be successful” (Povolná 2004: 247), these courses contribute to the didactic competence of students by preparing them to use self-study in improving their language skills, to select suitable teaching materials, to respond flexibly to various classroom situations and to use ICT and e-learning to support classroom teaching.

The Department has opted for the Open Source Learning Management System (LMS) Moodle as a software package to help teachers create quality on-line courses. The use of ICT in linguistics courses is intended not only as a tool for delivering information and increasing the self-study potential of courses, but also as an opportunity to involve students in meaningful and creative interaction with real goals in

47

real context. The ICT-based static and interactive materials included in the courses try to replace or to reduce the amount of lecturing as a means of delivering information, to transform grammar practice into a learner-driven self-access learning, and to create more classroom time for student-centred activities. The e-learning support is particularly important in blended-learning, a form of teaching and learning which is a transition between traditional classroom teaching and distance learning (Stašková 2006: 123). Since coherence should be the basic organizing principle of the relationship between disciplines in a study programme, the courses in linguistics taught at the Department are interconnected both in terms of content and methods and approaches applied in the teaching process. (For more information on the courses, see Povolná 2005: 63.) For example, the course in Communicative Syntax builds upon the knowledge and skills students have acquired in the Grammar and Syntax courses, and at the same time prepares them for the input provided and abilities practised by the Pragmatics course.

2 THE LMS MOODLE COMMUNICATIVE SYNTAX COURSE The course is designed as a supplement for classroom teaching within pre-service and in-service teacher education programmes for upper-primary and secondary school teachers. It is intended to provide relevant input in order to reduce the amount of lecturing required, an opportunity for grammar practice in the framework of teacher-led self-access learning, and a vehicle for reflection, feedback and discussion. The course builds upon the knowledge and skills acquired in the Phonetics and Phonology, Grammar and Syntax courses, and adopts a communicative approach to language teaching. It uses as main references A Communicative Grammar of English (Leech & Svartvik 1994) and Grammatical Structures in English: Meaning in Context (Dontcheva-Navratilova 2005a). The basic aim of the course is to present grammar as a tool which enables users of English to achieve their purposes in communication and to help learners to realise that grammar is used in a different way in spoken and written interaction and is further modified by the context of language use. The course combines inductive and deductive approaches to grammar teaching; though the inductive strategies encourage observation, analysis and discovery procedures, “it may be unrealistic to expect that L2 grammar can be entirely ‘discovered’ by the learner” (Stern 1992: 150). The Communicative Syntax course is divided into twelve blocks which correspond to the twelve weeks of a term. Each block includes the components Lecture, Practice activities, Analysing sentence structure, Grammar practice, Journal and Further reading, while some of the blocks include self-tests, discussion forums and links to websites. Six of the components use interactive modules of the LMS Moodle, i.e. the modules ‘lesson’, ‘exercise with answers’, ‘forum’, ‘glossary’, ‘journal’ and ‘quiz’. The introductory part provides information on syllabus, recommended literature, course requirements, exam topics and links to a Glossary of linguistic terms and an English-Czech dictionary of linguistic terms. The Lecture component uses the interactive module ‘lesson’ and introduces theoretical preliminaries necessary for task work and practising language structures. The lectures are sub-divided into sub-sections; each is followed by a check-up question, which monitors students’ understanding and progress. Apart from promoting linguistic knowledge, this component develops students’ reading for comprehension skills, which are further enhanced by links to websites providing a variety of perspectives on the topics discussed. The check-up questions included in lectures may be of different types, e.g. yes-no questions, questions with open answers, or with multiple-choice answers (see Fig. 1). Students’ answers are assessed according to a grading system chosen by the teacher and students receive immediate feedback on their results. If necessary, students can send their answers to the teacher and suggest topics for a more detailed discussion. The lectures are complemented by two static components (simple handouts to be printed by the students) which are meant to be used both for self-study and classroom learning and teaching and are suitable for pair and group-work. The Practice activities component is designed to provide tasks and

48

activities using authentic language materials thus exposing students to authentic language input, which contributes to relating “grammatical competence to sociolinguistic and pragmatic competence in order to enable non-native speakers to use the foreign language within a particular setting” (Dontcheva-Navratilova 2005b: 8). The component Analysing sentence structures stimulates learners to explore the meaning of grammatical structures, focusing on the communicative functions of various sentence types and the impact of information processing on syntactic patterns.

Figure 1 – The Lectures component using the ‘lesson’ module The interactive Grammar Practice is intended for self-study and provides controlled practice activities for revising and automatising emphatic structures. The exercises are complemented by a brief summary of grammar rules concerning the use of the structures practised as well as their analysis from a functional point of view. Students can generate different sets of exercises according to their needs, schedule and individual learning styles. They receive immediate feedback on their results and may send their answers, comments and questions to the teacher, who can correct them and comment on students’ performance. Future teachers should be encouraged to practise a metalanguage which seems to be the most appropriate for their specific needs (including explanation of terms in the target language and their equivalents in L1). Apart from the opportunity to use the appropriate metalanguage in the analysis of language structures, the study of linguistic terminology is supported by a Glossary of linguistic terms and a Czech dictionary of linguistic terms, two interactive modules which enable students to find quickly relevant terms as well as to participate in developing the glossary – they can edit the existing dictionary entries and/or add new ones. The acquisition of linguistic terminology is further promoted by a set of four interactive terminology Tests which are based on the matching of terms with definitions or the equivalent Czech term. The Tests help students recycle terminological definitions and check their progress. The Journal component encourages students to prepare systematically for contact sessions and draws their attention to key problems related to a particular topic. It is a component designed for individual self-study surveyed by the teacher. The teacher can control students’ progress, comment on it and provide advice and guidance; furthermore, the teacher can monitor the amount of work students invest in the learning process diagnose problems and adjust contact teaching to the needs of the group. Finally, feedback and discussion are managed through the interactive Discussion forum component, which enables an exchange of ideas and experience between all students and the teacher free of time and space constraints. The forums enable students to discuss the content of the course (two forums,

49

each focusing on a core topic, namely information processing and cohesion) and the organisation, methods and approaches used in the teaching and learning process (three forums, namely the introductory forum, feedback and the evaluation forum). They are opened by the teacher, while the student can contribute by responding to the teacher-led discussion or by suggesting new topics.

3 THE LMS MOODLE PRAGMATICS COURSE The course is designed as e-learning support for classroom teaching within teacher education programmes for future secondary and language school teachers. Its practical goal is to substitute for the lack of contact teaching. The aim is to introduce students to the study of pragmatics, a relatively new branch of linguistics, which considers language from the point of view of its user. The course builds upon students’ knowledge and skills from previously studied courses, such as Grammar, Syntax, Communicative Syntax, Lexicology, and Stylistics. It adopts a communicative approach to language teaching and views pragmatics as ‘meaning in interaction’ rather than just ‘meaning in use’ or ‘meaning in context’, which reflects the view that “meaning is not something which is inherent in the words alone, nor is it produced by the speaker alone, nor by the hearer alone” (Thomas 1995: 22). In agreement with linguistic competence as defined by Hanušová (2005: 35-36), the course offers both theoretical knowledge and practical skills in the area of pragmatics and attempts to foster students’ ability to apply this knowledge in their future teaching practice. The main references are Pragmatics by Yule (1996) and Meaning in Interactions by Thomas (1995).

The course consists of twelve blocks, each of which represents one topic designed in the same transparent way. It consists of the following components: Lecture, Check-up questions, Tasks and answers, Test, Glossary of terms, and Further references. Apart from these components, there is a Multiple-choice test after every four blocks and a Discussion forum at the beginning, in the middle and at the end of the course. There are also two revision tests, a Mid-term revision test and a Final revision test. In Course evaluation, students can express their opinions on the course. The introductory block provides overall information about the course: a Course syllabus, Course aims, a Course calendar and Credit requirements. Glossary of all terms supports the study of linguistics terminology and Topics for final works are aimed at students with a deeper interest in pragmatics. In an interactive component ‘forum’ (Introductory discussion forum) students can ask for the introduction of some topics not yet included in the syllabus or suggest changes in the course. Thus they can become active participants in their course design. The component Lecture is a simple handout to be printed by students before participating in contact teaching. It offers some basic notions to be discussed with the teacher. Check-up questions are questions related to the topic discussed in class. They can be used by students as guidelines for making notes from contact teaching or by the teacher for summarising the most important notions of a given topic. Tasks and answers provides the same questions as those in the preceding part, with suggestions for possible answers supplied by the teacher. They are designed for students who cannot attend contact classes regularly.

Unlike the three above components, which are rather simple and static although they can be adjusted according to current students’ needs, the two following components are interactive. Based on the whole database of prepared questions and answers, there are twelve tests, each related to one of the twelve topics discussed in contact teaching. These tests, labelled simply Test 1 to Test 12, can be modified at almost any time during the term. They are accessible to all students all the time. In these ‘tests with open answers’, students have to answer a set of ten questions, adding their own examples if necessary. After trying out any of these tests, students can open a version of a given test in which they can see the answers suggested by the teacher. If they have any problems, they can enter the nearest interactive component ‘forum’ and contact their teacher. This way of contacting the teacher is useful not only for one particular student, but for all students entering a given discussion because any participant can follow all the ongoing interaction. On the other hand, the teacher can see the individual students’ answers in the tests, the time spent on each test and also all contributions to a given discussion. The

50

‘Mid-term revision test’ and ‘Final revision test’ have exactly the same format as ‘Tests 1-12’. In addition, there are several versions of all revision tests, which are open to students during the whole term. When the time for actual testing comes, the teacher can prepare a completely new version of any revision test from the database of prepared questions.

Figure 2 - Multiple-choice Test 3 using the ‘quiz’ module

Another interactive component is a ‘multiple-choice test’ labelled Multiple-choice test 1, 2 and 3. It tests not only the students’ knowledge of issues of pragmatics but also their English. In every test there are four options with every item, only one being the correct answer (see Fig. 2). Since this kind of test concentrates on testing the students’ knowledge of terminology, some of the questions included are definitions of notions of pragmatics which students have to recognize, or alternatively a particular notion is given and students have to choose the right option out of four very similar ones. As with the other tests, multiple-choice tests can be modified at any time. It should be stated here that most students like this kind of test most of all, owing probably to the fact it is more like a language game than actual testing.

Students consider the LMS Moodle course a supplement to, not a substitute for contact teaching. Since it is designed in a user-friendly way, most students enjoy it. Only some of them have had problems when being tested. They either did not manage to send their tests to the teacher or they were stressed by the time limit allocated to the test. It should be emphasized that not a single test can be attempted more than once when real testing starts. On the other hand, the time limit, about which students know in advance, makes them work and sit for a given test only when well prepared, or at least well prepared in their own opinion.

4 CONCLUSIONS Based on the experience of Masaryk University, it can be concluded that the introduction of e-learning support to traditional contact teaching in linguistics courses taught at the Department of English Language and Literature at the Faculty of Education in Brno has proved to have the following advantages: • students are encouraged to think independently and to discuss the content of the course as well as

the methods and approaches used in the teaching and learning process; • students can accommodate the course content and tasks to their individual learning styles, which

makes learning more attractive, effective, and also easier;

51

• time and space constraints are eliminated; contact sessions may thus concentrate more on group work, communicative strategies, discussion and task activities;

• since the only language used is English, students are involved in real communication and perform meaningful tasks using the target language, which supports the learning process;

• students can recycle quizzes and practice activities and generate new ones to develop habit and automaticity to achieve a fluent command of the target language as well as to prepare for exams; thus continuous and regular practice is expected to contribute to better study results;

• forums and guided practice modules provide opportunities for feedback as well as for practising written communication with the teacher and peers, thus enabling students to use the target language to achieve concrete communicative goals in well-organised discourse;

• teachers can diagnose problems, assist students in their learning, assess their progress, and monitor the amount of work they invest in the learning process via the records of students’ responses and log-ins;

• finally, the use of e-learning support for courses involves students in organising and planning the learning process by making them responsible for their progress.

It can therefore be concluded that the two LMS Moodle courses described have succeeded in applying an approach to teaching and learning which is able to satisfy the needs and demands of participants, students, teachers and the university, in providing a flexible framework to support teaching and learning in the language classroom. In addition, the experience with e-learning support courses prepares students for using the World Wide Web and educational communication technologies in their future careers as teachers. REFERENCES Common European Principles for Teacher Competences and Qualifications. European Commission (2004) http://europa.eu.int/comm/education/policies/2001/testingconf_en.html Dontcheva-Navratilova, O. (2005a). Grammatical Structures in English: Meaning in Context. 2nd ed. Brno: Masaryk University. Dontcheva-Navratilova, O. (2005b). Academic Writing Skills: Diploma Thesis Summaries. Conference Brochure. 7th National and International Conference of the Moravian and Silesian Association of Teachers of English ELT Signposts 2005. CD-Rom. Brno: Masaryk University. Hanušová, S. (2005). Teacher competences and the ways to develop them in ELTE study programmes. New Trends in Educating Future Teachers of English. Conference Proceedings. Olomouc: UP. 31-7.Leech, G., Svartvik, J. (1994). A Communicative Grammar of English. 2nd ed. London: Longman. Povolná, R. (2004). Podíl lingvisticky zaměřených disciplín na pregraduální přípravě učitelů angličtiny. Vzdělávání učitelů cizích jazyků na počátku 21. století. Sborník příspěvků ze IV. středoevropeské regionální konference mezinárodní federace učitelů cizích jazyků UK PedF, Praha 2003. Praha: UK, 244-7. Povolná, R. (2005). Some linguistics-oriented courses and their contribution to the preparation of future teachers of English. English for Central Europe: Interdisciplinary Saxon-Czech Perspectives. Research in English and Applied Linguistics. REAL Studies 1. Göttingen: Cuvillier Verlag. 63-8. Stern, H. H. (1992). Issues and Options in Language Teaching. Oxford: Oxford University Press. Stašková, J.. (2006). Akademický písomný prejav v digitálnom veku. E-learning – využitie internetových projektov pri príprave učiteľov nemeckého jazyka. Prešov: FF PU. 118-129. Thomas, J. (1995). Meaning in Interaction. An Introduction to Pragmatics. London, New York: Longman. YULE, G. (1996). PRAGMATICS. OXFORD: OXFORD UNIVERSITY PRESS. LMS Moodle Courses:

52

Communicative Syntax: http://moodlinka.ped.muni.cz/course/view.php?id=996 Pragmatics: http://moodlinka.ped.muni.cz/course/view.php?id=41

ADDRESS AND E-MAIL

Mgr. Olga Dontcheva-Navratilova, Ph.D. Department of English Language and Literature Faculty of Education, Masaryk University Poříčí 9 603 00 Brno Czech Republic e-mail: navratilova@ped.muni.cz

PhDr. Renata Povolná, Ph.D. Department of English Language and Literature Faculty of Education, Masaryk University Poříčí 9 603 00 Brno Czech Republic e-mail: povolna@ped.muni.cz

53

E-LEARNING, AKO NÁSTROJ ZABEZPEČOVANIA KVALITY V PROCESE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA NA PREŠOVSKEJ UNIVEZITE V PREŠOVE

Daniela Palaščáková, Miroslav Gombár

ABSTRACT The article deals with brief definition of basics terms and methods e-education as a current trend in the process of education, and its implementation at University of Prešov within the framework of subjects training Information – communication technologies I, II, and knowledge and skills level evaluation of the students after graduating of that subjects in combined form of education – full-time and external study. KEY WORDS Transformation. Innovation. Quality. Education. Knowledge society. Education process. Information and comsat technology. E learning. Distancne educate. ÚVOD Jedným z najfrekventovanejších slov používaných v súčasnosti vo sfére priemyslu, obchodu i služieb v hospodársky vyspelých štátoch sveta je slovo kvalita. Jediným účinným riešením zachovania konkurencieschopnosti týchto štátov v súčasnom globálnom svete, a tým aj zachovania prosperity ich občanov, sú inovácia a kvalita. Podmienkou pre zabezpečenie permanentných inovácií neustále kvalitnejších výrobkov a služieb je kvalitné vzdelanie. Vo vyhláseniach Rady Európy sa zdôrazňuje, že kvalita vzdelávania sa má stať jedným z rozhodujúcich cieľov všetkých druhov a typov škôl a že kvalita vzdelávania musí byť zabezpečená na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach vzdelávania (Council of the European Union, 2000). Formuje sa spoločnosť založená na vzdelávaní, kde hlavnými akcelerátormi jej rozvoja sú veda, výskum, vývoj a inovácie. Európa zachytáva tento trend s oneskorením voči USA a Japonsku. Hlási sa k nemu vo svojej Lisabonskej stratégii a orientácii na poznatkovú ekonomiku.1Všetky krajiny zdôrazňujú, aké nesmierne dôležité je rozvíjať potrebné zručnosti pre znalostnú ekonomiku a spoločnosť pre hospodársku konkurencieschopnosť. Dosiahnutie vyššej kvality v poskytovaní vzdelávania a zlepšovanie štandardov sú dôležité priority pre väčšinu krajín, spolu so školením učiteľov, rozširovaním účasti na vyššom vzdelávaní a implementáciu reforiem bolonského procesu,2 posilňovaním aktivity odborného vzdelávania a odbornej prípravy a zabezpečovaním prístupu k informačným a komunikačným technológiám (ďalej len „IKT“).

1 VYBRANÉ “E-POJMY” A ICH CHARAKTERISTIKA

Novodobé informačné a komunikačné technológie prinášajú významné zmeny do vzdelávacieho systému na celom svete. Umožňujú vnímanie poznatkov viacerými zmyslami a tým, v porovnaní s tradičnými formami vzdelávania, umožňujú dosiahnuť vyšší efekt vo vzdelávaní Na zasadaní Európskej rady, ktorá sa konalo v Lisabone 23. – 24. marca 2000, vedúci predstavitelia štátov Európskej pätnástky (EÚ – 15) stanovili ambiciózny cieľ pre Európu pre ďalšie desaťročie, ktorého cieľom je stať sa “najkonkurenčnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou vo

54

svete”. Uznalo sa, že Európa naliehavo potrebuje čo najrýchlejšie využiť možnosti znalostnej ekonomiky a najmä internetu. Ako odpoveď na túto potrebu bol v dňoch 19. – 20. júna 2000 vo Feire vyhlásený akčný plán s názvom eEurope.3V súčasnej praxi sa v súvislosti s modernými formami vzdelávania často stretávame s pojmami, ktoré sa už u nás buď udomácnili a používajú sa v pôvodnom (anglickom) jazyku, alebo používame ich ekvivalenty preložené do slovenčiny. Sú to najmä tieto pojmy: “e-learning”, “online a offline vzdelávanie”, “dištančné vzdelávanie”, “otvorené vzdelávanie”, “distribuované vzdelávanie”, “flexibilné vzdelávanie” a podobne. Pri súčasnej popularite predmetov informačných a komunikačných technológií je samozrejme, že sa stredné školy a univerzity snažia, aby mohli poskytnúť výučbu týchto predmetov čo najväčšiemu počtu záujemcov. To vedie k čoraz širšiemu zavádzaniu a využívaniu e-learningu a dištančného vzdelávania do učebných osnov škôl. Aby sme sa bližšie oboznámili s prostriedkami a možnosťami e-leraningu, uvádzame základné pojmy a terminológiu z tejto oblasti. 1.1 Vzdelávanie e-learning E-learning je podľa definície na stránkach e-Learners.com elektronické vzdelávanie, ktoré využíva počítačovú sieť na realizáciu, interakciu alebo podporu výučby. Počítačovou sieťou sa pritom rozumie lokálna sieť LAN, rozľahlá sieť WAN alebo celosvetová sieť internet.4

Podľa definície prevzatej zo stránok CISCO je e-learning online sprístupňovanie informácií, komunikácia, vzdelávanie a tréning. Poskytuje nové nástroje, ktoré pridávajú hodnotu všetkým tradičným výučbovým metódam, štúdiu prostredníctvom učebníc, CD-ROM-ov a počítačovo podporovaným formám výučby. E-learning nenahrádza klasické triedy, ale ich pozdvihuje na vyššiu úroveň, využívajúc výhody nového obsahu a distribučných technológií na umožnenie vzdelávania.5

E-learning je teda široký pojem, ktorý reprezentuje zbližovanie vzdelávania a technológií. Zahŕňa celú škálu aplikácií a procesov na distribúciu obsahu vzdelávania prostredníctvom internetu, intranetu/extranetu, audio a videotechnológií, satelitných prenosov a pod.6 Ide hlavne o:

• online/offline vzdelávanie, • výučbu cez WWW (en WBT, web based training), • počítačovo podporované formy výučby cez počítačovú sieť (en CBT, computer based training), • dištančné vzdelávanie (okrem korešpondenčnej formy), • distribuované vzdelávanie, • virtuálne triedy ap.

Povedané stručne a veľmi jednoducho, e-learning nie je nič iné ako efektívne využívanie informačných technológií v procese vzdelávania (ďalej len „IT“). 1.2 Dištančné vzdelávanie Existuje mnoho definícií dištančného vzdelávania. Výstižná je definícia, ktorú použil Rowntree: “Dištančné vzdelávanie je technológia, ktorá umožňuje študujúcemu učiť sa samostatne, a to vďaka samoinštrukčným materiálom (ako sú špeciálne učebnice, cvičebnice, multimediálne balíky ap.) a www materiálom, zdrojom v práci a obci, dopisovaniu, telekonferenciám a podpore tútora a konzultanta. Môže byť viac otvorené ako konvenčné kurzy.” 7 K hlavným charakteristikám dištančného vzdelávania patrí:

• oddelenie pedagóga a študujúceho minimálne počas prevažnej doby výučby, teda pedagóg a študent sa nemusia nachádzať v tom istom čase na tom istom mieste (distance = vzdialenosť),

• poskytnutie obojsmernej komunikácie (pedagóg – študent, vzdelávacie stredisko – študent, študent – študent),

• používanie rôznych vzdelávacích technológií a médií na spojenie pedagóga a študujúceho a na distribúciu obsahu vzdelávania.

Dištančné vzdelávanie si na Slovensku zatiaľ len hľadá svoje miesto, zo zahraničných skúseností však môžeme usudzovať, že nebude trvať dlho a on-line kurzy si získajú množstvo priaznivcov. Je to jeden z dôsledkov globalizácie spoločnosti, na druhej strane zároveň podporuje regionálny rozvoj a decentralizáciu, pretože ľudia sa už nemusia „sťahovať za vzdelaním“. Napriek tomu, že dištančné

55

formy vzdelávania majú nepochybne množstvo výhod, je nevyhnutné zdôrazniť, že pri využívaní moderných prvkov IKT pri vyučovaní nesmieme podľahnúť prehnanej orientácii na techniku, tzv. „technocentrizmu“, ale vždy musí zostať cieľom učenie, a nie používanie technológií. 2 PRÍSTUPY K IKT V EDUKÁCII NA PREŠOVSKEJ UNIVERZITE V PREŠOVE Kľúčovým krokom riadenia vysokej školy by mala byť analýza hodnotenia a kontrola aktivít, ktoré inštitúcia bude musieť vykonávať tak, aby smerovala k zvýšeniu kvality všetkých činnosti univerzity. Aby univerzita bola schopná byť na trhu vzdelávania partnerom, o ktorého je záujem, mali by študenti mať otvorené dvere do sveta na získanie globálnejších poznatkov a skúsenosti, ktoré obohacujú celú našu spoločnosť.8

Predmetom trvalého záujmu orgánov Prešovskej univerzity v Prešove (ďalej len „PU“) na roky 2003 – 2008 s výhľadom do roku 2010 je v zmysle jej dlhodobého zámeru dobudovať integrovaný informačný systém na univerzite tak, aby spájal ľudí na PU, PU s okolím doma i v zahraničí a zvýšiť celkovú efektívnosť v komunikácií a riadení. Priority PU zamerané na vyššiu výkonnosť a kvalitu sú koncentrované predovšetkým do oblastí:

1. PU rozvíjať ako pracovisko napĺňajúce základné idey informačnej spoločnosti. 2. Funkčný a integrovaný informačný systém PU (ďalej len „IIS PU“) priebežne zdokonaľovať

a inovovať jeho infraštruktúru. V rámci inovácie IIS PU doplniť o systém motivačných a preferenčných nástrojov pre študentov a absolventov univerzity aktívne využívajúcich portál www.unipo.sk. Dobudovať a rozvíjať modernú komunikačnú infraštruktúru univerzity s jej nadväznosťou na regionálne a celoslovenské aktivity (metropolitná sieť, projekty SANET a pod.).

3. Vytvoriť a sfunkčniť systém „otvorených“ edukačných internetovo-multimediálnych učební a pracovísk PU pre všetkých študentov a absolventov PU. Vytvárať podmienky pre postupné otváranie týchto kapacít verejnosti.

4. Rozvíjať digitálne kompetencie študentov, zamestnancov a absolventov PU a považovať to za nevyhnutnú zložku celkového rozvoja osobnosti.

5. Zabezpečiť digitálnu gramotnosť všetkých zamestnancov PU, u edukátorov zabezpečiť vyššie digitálne kompetencie pre aplikácie v edukačných procesoch.

6. Materiálno-technické podmienky a pracovné prostredie budovať tak, aby bolo adekvátne požiadavkám výučby, výchovy, vedy, výskumu, umenia a služieb na PU.

Prešovská univerzita v Prešove vychádzajúc z uvedených skutočností vytvára priestor a podmienky na implementáciu modelu získavania digitálnych zručností do edukačného procesu. Okrem organizačných predpokladov – zriadenia Ústavu digitálnych kompetencií na PU (ďalej len „ÚDK PU“), ako celouniverzitného pracoviska pre IKT v edukácii prispieva k naplneniu tohto zámeru aj implementácia projektu z ESF „Zriadenie ústavu digitálnych kompetencií na Prešovskej univerzite“. Hlavným cieľom projektu je zabezpečenie výučby predmetov Informačné a komunikačné technológie I-III pre študentov Prešovskej univerzity v Prešove. Boli vytvorené predpoklady, aby na PU bol realizovaný model výučby IKT, ktorý umožní získať absolventom univerzity medzinárodne platný certifikát ECDL v tejto oblasti. Organizácia výučby prebieha kombináciou klasického prezenčného vzdelávania (face-to-face teaching and learning) a dištančného vzdelávania cez internet. 3 RIADENIE A MONITOROVANIE KVALITY VÝUČBY IKT NA PREŠOVSKEJ UNIVERZITE V PREŠOVE Dokument Európskej komisie Realizácia vzdelávania a odbornej prípravy 2010: Kľúčové kompetencie z novembra 2004 v časti 3. Kľúčové kompetencie pre celoživotné učenie sa – Európsky referenčný rámec uvádza osem oblastí kľúčových kompetencií a medzi nimi aj digitálne kompetencie. Implementácia kľúčových kompetencií do edukačného procesu v univerzitnom vzdelávaní je teda

56

súčasťou európskeho rozmeru vzdelávania a predpokladom konkurencieschopnosti jej absolventov pri uplatnení sa na trhu práce. V súvislosti s implementáciou projektu „Zriadenie ÚDK na PU“ bolo vytvorené webové prostredie, ktoré zahŕňa prípravu databázy a výstupov hodnotenia študentov. Boli vypracované moduly na základe osnov predmetu Informačné a komunikačné technológie I-III vo všeobecnom základe učiteľských študijných odborov na PU, pričom sa zohľadňovali požiadavky praxe jednotlivých odborov a požiadavky jednotlivých fakúlt a katedier. Zároveň bola zabezpečená kompatibilita s viacerými medzinárodnými certifikovanými atestmi. Boli spracované prednášky vo forme videozáznamu dostupného na internete PU, pripravené banky úloh pre každý modul na osvojovanie si vedomosti a zručnosti v oblasti IKT a pripravené sady testov zručnosti na ich overovanie, ktorých súčasťou bol kľúč na vyhodnotenie jednotlivých testov. Testovanie malo zabezpečovať objektivitu pri posudzovaní zručností študentov a zjednocovať úroveň vedomostí a získaných zručností študentov rôznych fakúlt a študijných odborov. Boli zriadené pracoviská na osvojovanie si zručnosti v oblasti IKT pre edukátorov a zriadené služby dozoru, asistentmi pre samoštúdium, na týchto pracoviskách. V zimnom semestri ak. r. 2006/2007 sa realizovala výučba dvoch hlavných predmetov, ktoré zabezpečuje ÚDK PU v Prešove a to :

Informačno–komunikačné technológie I (ďalej iba IKT I) – je povinne voliteľný predmet vo všeobecno-vednom základe v prvých ročníkoch dennej formy štúdia učiteľských študijných odborov PU.

Informačno–komunikačné technológie II (ďalej iba IKT II) – je voliteľný predmet vo všeobecno-vednom základe v druhých ročníkoch dennej formy štúdia učiteľských študijných odborov PU.

Výučba uvedených predmetov sa realizovala formou seminárov, kombináciou prezenčnej formy štúdia a dištančnej formy štúdia, striedavo každý druhý týždeň. Celkový počet študentov, ktorí navštevovali dané predmety bol 965, pričom predmet IKT I navštevovalo 593 študentov dennej formy štúdia a predmet IKT II navštevovalo 372 študentov dennej formy štúdia. Obsahovú náplň predmetov IKT I a IKT II tvorili požadované vedomosti a zručnosti v súlade so systémov ECDL, čomu sa prispôsobil aj sylabus jednotlivých predmetov. V rámci vyučovania predmetu IKT boli študenti hodnotení na základe vykonaných testov, pričom základným merateľným ukazovateľom pre vyhodnotenie úspešnosti testov z predmetu IKT bol počet správnych odpovedí vyjadrený v percentách. Na základe tohto ukazovateľa boli študenti hodnotení dvoma spôsobmi, resp. podľa dvoch kritérií. Metodika testovania je uvedená v tabuľke 1.

Tabuľka 1. Metodika testovania študentov

Kritérium č. 1

Podmienky na udelenie a klasifikáciu zápočtu po skončení semestra menej ako 50% správnych odpovedí hodnotenie E menej ako 60% správnych odpovedí hodnotenie D menej ako 70% správnych odpovedí hodnotenie C menej ako 80% správnych odpovedí hodnotenie B menej ako 90% správnych odpovedí hodnotenie A

Kritérium č. 2 Podmienky na úspešné absolvovanie učebného modulu zmysle metodiky ECDL (na získanie certifikátu ECDL je potrebné úspešne absolvovať všetkých 7. modulov)

minimálne 75% správnych odpovedí hodnotenie „vyhovel“ menej 75% správnych odpovedí hodnotenie „nevyhovel“

V rámci predmetu IKT I boli študenti v zmysle Metodiky testovania, testovaní tri krát. Celkové vyhodnotenie jednotlivých testov a ich porovnanie je v nasledujúcich tabuľkách. Priemerná percentuálna úspešnosť študentov predmetu IKT I v jednotlivých testoch rozdelená podľa fakúlt, dosiahnutá priemerná úspešnosť všetkých študentov ako aj priemerná percentuálna hodnota udeleného zápočtu sú uvedené v tabuľke 2.

57

V tabuľke 3 sú uvedené percentuálne zastúpenia jednotlivých klasifikačných stupňov ako aj percentuálna úspešnosť pri teste č. 1 v súlade zo systémom ECDL

Tabuľka .2 . Priemerná úspešnosť správnych odpovedí

vstupný test 1. test 2.test zápočet FHPV 38,65% 70,37% 84,25% 75,65%

FF 37,12% 67,44% 80,13% 72,96% FŠ 37,78% 55,25% 81,02% 65,03%

GTF 32,00% 66,00% 70,00% 64,07% PU (ÚDK) 38,01% 67,19% 82,25% 73,21%

Vysvetlivky: FHPV – Fakulta humanitných a prírodných vied, FF – Filozofická fakulta, FŠ – Fakulta športu, GTF – Gréckokatolícka teologická fakulta)

Tabuľka 3. Rozdelenie študentov do klasifikačnej stupnice a úspešnosť ECDL pri teste č.1

A B C D E F ECDL A ECDL N FHPV 9,30% 27,57% 32,56% 21,59% 8,31% 0,66% 40,45% 59,55%

FF 8,25% 26,29% 29,38% 21,13% 9,28% 5,67% 36,81% 63,19% FŠ 5,19% 7,79% 16,88% 38,96% 20,78% 10,39% 11,76% 88,24%

GTF 0,00% 16,67% 16,67% 33,33% 16,67% 16,67% 40,00% 60,00% PU (ÚDK) 8,30% 24,39% 29,24% 23,88% 10,38% 3,81% 35,05% 64,95% V rámci predmetu IKT II boli študenti v zmysle Metodiky testovania, testovaní dva krát. Celkové vyhodnotenie jednotlivých testov a ich porovnanie je v tabuľke 4.

Tabuľka 4. Priemerná úspešnosť správnych odpovedí

6. test 7.test zápočet FHPV 82,13% 92,24% 87,14%

FF 90,57% 93,69% 91,98% FŠ 87,98% 91,94% 89,78%

GTF 91,92% 87,69% 89,86% PU (ÚDK) 85,83% 92,43% 89,05%

Celkové vyhodnotenie predmetu IKT I v zmysle klasifikačnej stupnice udeľovania zápočtov ako aj v zmysle hodnotenia systému ECDL, kde je pre úspešné zvládnutie modulu vyžadovaných aspoň 75 % správnych odpovedí je v tabuľke 5. Tabuľka 5. Rozdelenie študentov do klasifikačnej stupnice a úspešnosť ECDL pri teste č.6 a teste č.7

A B C D E F ECDL A (6) ECDL N (6) ECDL A (7) ECDL N (7)

FHPV 56,61% 19,58% 13,23% 5,29% 4,23% 1,06% 70,74% 29,26% 89,95% 10,05%

FF 71,84% 14,56% 9,71% 3,88% 0,00% 0,00% 88,24% 11,76% 93,20% 6,80%

FŠ 54,69% 39,06% 4,69% 1,56% 0,00% 0,00% 91,94% 8,06% 97,01% 2,99%

GTF 61,54% 23,08% 15,38% 0,00% 0,00% 0,00% 92,31% 7,69% 84,62% 15,38%

PU (ÚDK) 60,70% 21,68% 10,84% 4,07% 2,17% 0,54% 80,00% 20,00% 91,94% 8,06%

Výučba predmetov IKT I a IKT II bola realizovaná kombináciou prezenčnej formy vzdelávania a dištančnej formy vzdelávania striedavo každý druhý týždeň.. Dištančná forma štúdia sa predovšetkým v tých častiach preberanej látky, kde je dôraz kladený na osvojovanie si zručností, prípadne v module č.1 kde bolo potrebné vysvetliť študentom hardware počítača, ukázala ako neefektívna. Jej

58

opodstatnenosť sa plánuje overiť v zimnom semestri akademického roka 2007/2008, vytvorením skupín s čisto prezenčnou formou vzdelávania a porovnaním výsledkov s využitím štatistických metód. Z uvedených dôvodov v letnom semestri akademického roka 2006/2007 ÚDK PU vo výučbe predmetov IKT prechádza na model 3+1, teda 3 týždne prezenčnej formy vzdelávania a 1 týždeň dištančnej formy vzdelávania. ZÁVER Riadenie kvality a monitorovanie kvality výučby predmetov IKT I a IKT II považuje manažment PU za jeden z rozhodujúcich faktorov úspešného rozvoja univerzity. Získavané údaje majú kvantitatívny a kvalitatívny charakter, ich rozsah závisí od posudzovaných činností. Monitorovanie procesov sa uskutočňuje štvrťročne a je vyhodnocované v Monitorovacích správach ÚDK PU. Výsledky monitorovania kvality sú využívané na všetkých úrovniach riadenia, často krát majú charakter spätnej väzby a ovplyvňujú operatívne aj strategické rozhodnutia. Prešovská univerzita vychádzajúc z uvedených skutočností a v súlade s Dlhodobým zámerom PU vytvára priestor a podmienky na implementáciu modelu získavania digitálnych zručností do edukačného procesu. Boli vytvorené predpoklady, aby na PU bol realizovaný model výučby IKT, ktorý umožní získať absolventom univerzity medzinárodne platný certifikát ECDL v tejto oblasti. ODVOLÁVKY 1 Slezák, J. (2006). Doktorandské štúdium v SAV. Spolupráca SAV a univerzít v oblasti výchovy. Doktorandské štúdium vo svetle bolonského procesu. Zborník zo seminára, Žilina, 8. február 2006. 2 Bolonský proces je medzivládnym procesom zameraným na vytvorenie európskeho priestoru vyššieho vzdelávania s cieľom posilniť schopnosť zamestnať sa a mobilitu občanov a zvýšiť medzinárodnú konkurencieschopnosť európskeho vyššieho vzdelávania. Podrobnejšie informácie sú k dispozícií na http://europa.eu.int/comm/education/policies/educ/bologna/bologna_en.html3 www.vlada.gov.sk/ispolocnost/4 e-Learners.com.e-LearnersGlossary.[online].[citované8.mája2002] http://www.elearners.com/services/faq/q1.asp5 CISCO. E-learning.[online].[citované8.mája2002]. http://www.cisco.com/warp/public/10/wwtraining/elearning/educate/6 Fojtík, R. (2002). Co znamená e-learning. In: Česká škola. [online]. [citované 8. mája 2002]. http://www.ceskaskola.cz/ 7 Rowntree, D. (1992). Exploring Open and Distance Learning. London : Kogan Page Limited. 8 http://europa,eu.int/comm/education/programmes/europass/index_en.html ADRESA A E-MAIL PhDr. Daniela Palaščáková PhDr. Miroslav Gombár, PhD. Prešovská univerzita Ústav digitálnych kompetencií Ul. 17. novembra 11 080 01 Prešov Slovenská republika e-mail: palascak@unipo.sk; mirek@unipo.sk web.: www.unipo.sk/udk

59

E-LEARNINGOVÝ PORTÁL CLIX VE VÝUCE NA TECHNICKÉ UNIVERZITĚ V LIBERCI

Igor Kopetschke, Klára Císařová, Martin Vlasák

ABSTRACT

THE MAIN THEME OF THE PAPER IS THE EXPERIENCE WITH E-LEARNING PORTAL CLIX IMPLEMENTATION INTO CLASSWORK AT THE TECHNICAL UNIVERSITY IN LIBEREC. THE DOCUMENT PRESENTS ESSENTIAL BUILDING STONES OF MODERN EDUCATIONAL METHODS AT TUL, DEVELOPMENT PROGRAM MULTIEDU AND ITS SENSE, AND ANALYSIS OF ASSETS AND NEGATIVES OF CLIX USAGE. IN THE END, “VIVID WEB”, A NEW PROJECT IMPLEMENTING ONLINE STREAMING INTO LEARNING PROCESS, IS INTRODUCED.

KLÍČOVÉ SLOVA e-learning, výuka, CLIX, multimédia, streaming implementace prostředí pro e-learning na TUL

ZÁKLADNÍ KAMENY Požadavky moderní výuky na půdě univerzity již přesáhly tradiční schémata , v níž figurovali studenti na učebnách a vyučující pedagog používal pro svůj výklad tištěné materiály, tabuli a jako jediný vizualizační prostředek zpětný projektor a fólie. Prezenční forma výuky byla omezena výhradně na fyzickou přítomnost pedagoga, samostudium studentů bylo odkázáno na knižně publikované materiály. V prostředí, nevybaveném moderními informačními technologiemi, je veškerá agenda spojená se studijním managementem zajišťujícím organizaci a podmínky pro průběh výuky kapacitně i materiálově značně náročná. Jedná se o správu a poskytování informací o studijních oborech a programech, správu a evidenci studentů i zaměstnanců, tvorbu rozvrhu, přidělování volných kapacit (učeben a dalších prostředků) pro výuku, možnost zápisů studentů na jednotlivé předměty, evidence zápočtů a výsledků zkoušek apod. Informovanost studentů a akademických pracovníků ohledně aktualit a změn je odkázána na nepružné a pomalé kanály. Naštěstí takový stav správy a poskytování informací je už nějakou dobu minulostí. Moderní informační technologie nabízí razantní a komplexní změnu těchto nedostatků. Základem je univerzitní počítačová síť coby prostředník elektronické komunikace mezi pracovníky a studenty na půdě univerzity i coby brána pro přístup na Internet. Dalším stavebním kamenem je elektronický systém pokrývající potřeby agendy spojené s průběhem studia, které jsou uvedeny v odstavci výše. Třetí důležitou komponentu tvoří propracované řešení pro e-learning jako formu moderní metody vzdělávání.

60

Kámen první – univerzitní síť LIANE Páteř elektronické komunikace Technické univerzity v Liberci tvoří síť LIANE, která byla vybudována za podpory sdružení CESNET. Toto sdružení založily vysoké školy a Akademie věd České republiky v roce 1996 a jeho hlavním cílem je provozovat a rozvíjet páteřní akademickou počítačovou síť České republiky. Současná generace této sítě nabízí na páteřních trasách přenosové rychlosti v řádu gigabitů za sekundu. LIANE je vybudována pomocí moderních síťových prvků a odpovídá plně současným trendům. Poskytuje nejen samotný přístup uživatelů do sítě a bezpečnou bránu do Internetu, ale zároveň služby pro web, elektronickou poštu, sdílená úložiště dat, centralizaci uživatelských účtů pomocí LDAP a spoustu dalších. Její součástí je nově i výpočetní cluster.

Kámen druhý – STAG Studijní agenda je plně elektronizovaná pomocí portálu IS/STAG (STudijní AGenda), což je produkt vyvíjený Západočeskou univerzitou v Plzni. STAG eviduje seznamy předmětů a jejich sylaby, umožňuje tvorbu a editaci rozvrhů a studijních plánů, zápisy studentů na předmět, seznamy studentů přihlášených na daný předmět , zadávání termínů a výsledků zápočtů a zkoušek a mnoho dalšího.

Kámen třetí – CLIX Řešení pro samotný e-learning bylo nalezeno v portálu CLIX. Jedná se o produkt, který kompletně pokrývá potřeby elektronické výuky. Implementaci tohoto portálu, jeho možnostem a především zkušenostem s jeho nasazením je věnována hlavní část tohoto příspěvku

STRATEGIE ZAVÁDĚNÍ E-LEARNINGOVÝCH TECHNOLOGIÍ

Prvním zásadním krokem k zavádění e-learningových technologií do výuky bylo spuštění rozvojového programu MultiEdu v roce 2002, který byl zřízen jako univerzitní grantový projekt napříč jednotlivými fakultami a jehož účelem bylo umožnit sdílení multimediálních výukových materiálů, jejich jednoduchou úpravu, distribuci a deponování na serverech za tím účelem zřízených, do budoucna potom především live streaming, tj. přímý přenos zvuku nebo obrazu po Internetu. MultiEdu samozřejmě zajišťoval a nadále z velké části i zajišťuje financování jednotlivých aktivit. Do roku 2004 bylo přesto užívání e-learningových prostředků na TUL velmi sporadické a nekoordinované. Byly využívány především nekomerční open-source projekty (např. MOODLE) nebo vlastní softwarová řešení. To sebou samozřejmě neslo technologickou i platformní roztříštěnost, vzájemnou nekompatibitu publikovaných materiálů, častou duplicitu apod. V roce 2004 proběhlo na TUL výběrové řízení na dodávku a instalaci e-learningového portálu. Na základě výběrových kritérií bylo vybráno řešení německé firmy IM-C AG v podobě portálu CLIX a nástroje pro tvorbu multimediálních interaktivních výukových materiálů Lecturnity. V roce 2006 bylo v rámci projektu MultiEdu rozhodnuto o nákupu a postupném zavádění technologie živého přenosu vybraných přednášek („live streaming“).

IMPLEMENTACE A TECHNICKÉ ZÁZEMÍ PORTÁLU CLIX Portál CLIX byl na TUL uveden do provozu na podzim roku 2004. Pro jeho provoz byly vyčleněny 2 servery, jeden pro databázové prostředí ORACLE, druhý pro samotný webový portál realizovaný v jazyce JAVA a JSP.

61

Serverovn

Obrázek 1. Schéma technického zázemí CLIXu Zkušební provoz byl zahájen na Fakultě mechatroniky a mezioborových studií TUL a samozřejmě se neobešel bez počátečních problémů. Původně dodaná verze CLIXu trpěla mnohými neduhy jako špatná lokalizace do českého jazyka, nevyhovující chování některých komponent vzhledem k potřebám univerzity, problémy s kódováním češtiny, nedostatky v dokumentaci apod. Z těchto důvodů se fakulta po dohodě s producenty CLIXu dohodla na aktivní spoluúčasti při odstraňování zmíněných chyb a nedostatků a s nasazením fakultních vývojových pracovníků byl CLIX postupně dopracován do použitelné podoby.

Zkušenosti s CLIXem Od uvedení CLIXu do zkušebního provozu uplynuly více než 2 roky a tak máme možnost srovnání našich původních představ, přání a plánů se skutečností. Dnes již víme, co nám zavedení portálu přineslo pozitivního, co naše představy ne zcela naplnilo a kde bychom raději vrátili čas a šli cestou jinou. Shrnutí těchto zkušeností je obsahem následujícího textu.

CO NÁM CLIX DAL … Od počátku bylo zavádění e-learningových technologií chápáno ne jako plnohodnotná náhrada klasických výukových mechanismů, ale jako podpůrný prostředek pro pedagoga a zároveň jako metoda zpřístupnění elektronických studijních médií pro potřeby samostudia a kombinovaného studia. Zde je snad možno říci, že se CLIX svého úkolu zhostil bez vážnějších problémů. Portál umožňuje definici víceúrovňové hierarchické struktury přístupových oprávnění. První úroveň tvoří mandanti, což jsou v podstatě jednotlivé fakulty a díky nimž se může jedna instalace CLIXu tvářit jako několik nezávislých portálů s vlastním designem a obsahem. Následuje hierarchie skupin a rolí a samostatná oprávnění lze definovat až na úrovni jednotlivých uživatelů. Prioritním požadavkem na e-learningový portál je samozřejmě publikace výukových materiálů a jejich zpřístupnění cílovým skupinám. CLIX nám umožnil pracovat s médii rozličných formátů, od jednoduchých textových, přes hypertextové webové aplikace, prezentace ve formátu PowerPoint až po plně multimediální interaktivní komponenty kompatibilní s přehrávači Windows Media Player a Real Media. Díky implementovanému verzování mají pedagogové možnost své materiály jednoduše aktualizovat a vracet se i k předchozím publikovaným verzím. Mohou své materiály zpřístupnit pouze konkrétnímu okruhu uživatelů, mohou je zpřístupnit pouze v daném časovém úseku, mohou definovat okruh svých kolegů (tutorů), kteří participují na výuce konkrétního předmětu a mají k uloženým médiím stejná práva jako jejich autor. Vyučující může definovat výukové skupiny studentů kopírující rozložení na jednotlivých cvičeních. Má možnost stanovit studijní logiku, která umožní pravidelné testy znalostí přednášené látky a zpřístupní pokračování přednášek až po jejich úspěšném absolvování. Jednotlivé přednášky a materiály ke cvičením jsou sdruženy v tzv. kurzech, které představují konkrétní předmět a tvoří kontejner zapouzdřující související přednášky, cvičení, archívy dalších materiálů ke studiu,

Linux + J2EE + Win XP + Oracle

Internet

Veřejná IP Privátní IP Pedagog / student

62

elektronickou knihovnu, komunikační rozhraní typu chat, tabule aj. a samozřejmě i elektronické testy nabytých znalostí, které úspěšně nahrazují klasické zápočtové a seminární práce. Rozhraní pro testy znalostí studujících může pracovat ve dvou režimech. “Online-testing“ představuje soubor elektronických testů, definovaných pedagogem, kdy studenti v pevně stanoveném časovém limitu absolvují test znalostí a výsledek testu je okamžitě k dispozici jak studentovi, tak pedagogovi. Tento druh test se nám velice osvědčil právě pro účely zápočtových písemných prací. “Offline-testing“ je oproti předchozímu případu vhodným nástrojem pro zadávání seminárních prací. Pedagog vypracuje jednotlivá zadání pro studenty nebo studijní skupiny, definuje termíny pro vypracování práce a následně je publikuje. Studenti si svá zadání stáhnou, vypracují seminární práce v elektronické formě a opětně jej v CLIXu uloží do daného termínu. Pedagog má tak k dispozici jednotné úložiště s příslušným rozhraním pro kontrolu vypracovaných seminárních prací. Doplňkovým produktem CLIXu je aplikace Lecturnity jako nástroj pro tvorbu výukových objektů. Již existující multimédia a prezentace je možno v průběhu tvorby lekce obohatit o grafické nebo textové poznámky, video sekvence, animace, zvuk. Vysoce ceněnou vlastností je tzv. Screen Grabing, který umožňuje nasnímat do lekce jakoukoliv část desktopu (dokument, aplikace), včetně veškerých postupů a poznámek v aplikaci. Samozřejmě ne vše se nám podařilo realizovat “bezbolestně“ a bez problémů. Celkově lze ovšem říci, že námi zvolené e-learningové řešení si postupně získává stále více aktivních uživatelů, a to jak z řad pedagogického sboru, tak z řad studentů. Pedagogové dostali k dispozici nástroj, který jim dovolí nejen vytvářet, ale hlavně jednoduše aktualizovat, publikovat a sdílet své přednášky a materiály ke cvičením. Markantním úspěchem bylo zařazení CLIXu do výuky pro distanční formu studia, kdy jsou studující mnohem více odkázáni na samostudium než při studiu prezenčním.

A CO NÁM CLIX VZAL … Protože nežijeme v ideálním světě, ani věci kolem nás nejsou ideální. CLIX nám sice mnohé dal, ale i něco vzal. Po počáteční euforii provázející spuštění testovacího provozu na fakultě, někteří ke svému zklamání zjistili, že CLIX nepasuje pedagoga do pohodlné role podřimujícího promítače multimediálních prezentací, ale že se jedná pouze o podpůrný prostředek k výuce. Další odradila skutečnost, že zvládnutí rozhraní CLIXu a Lecturnity není zrovna primitivní záležitostí a tvorba a publikace elektronického média v CLIXu je pracnější než produkce tištěných materiálů a fólií. Nic na tom nezměnil ani fakt, že takto jednou vytvořené média a kontejnery lze opakovaně užívat a hlavně mnohem jednodušeji aktualizovat v průběhu dalších semestrů a let. CLIX nám vzal iluze, že je možno zakoupit hotový produkt, nainstalovat jej a ihned aktivně užívat bez měsíců experimentů s konfigurací a definicemi struktur skupin a oprávnění. Vzal nám představu, že se do aktivního užívání zapojí všichni pedagogové a budou jej nadšeně propagovat ve výuce. Vzal nám názor, že jednorázové proškolení potenciálních uživatelů postačí pro zvládnutí práce s portálem. A v neposlední řadě nás vyléčil z představ, že renomovaná zahraniční firma s mnohaletou zkušeností a nepřebernými referencemi dodá produkt, který od počátku bude fungovat tak, jak je prezentováno při výběrovém řízení a že jejich support bude reagovat na odhalené nedostatky ve stanovených lhůtách. Na druhé straně je ovšem třeba také říci, že nám CLIX vzal hory fólií a tištěných přednášek, obral nás o možnost prohledávat stůl/skříň/zásuvky/harddisk ve snaze najít poslední verzi zadání pro cvičení, o zašpiněné prsty od křídy zanechávající stopy na oblečení jako neklamné znamení aktivního pedagoga. Zanechal nám pouze nostalgickou vzpomínku na nekonečné spory se studenty, že ten kroužek v testu byl určitě u písmena A a ne u B.

KDE JSME ŠLÁPLI VEDLE Při instalaci CLIXu a jeho zavádění do testovacího a posléze “ostrého“ provozu jsme se samozřejmě nevyvarovali chybám a přehmatům. Námi publikované přehmaty se samozřejmě týkají portálu CLIX,

63

ale máme za to, že jsou natolik obecné a na jiná e-learningová řešení přenositelné, že stojí za to se o ně podělit. První velkou chybou z naší strany byl nedostatečný tlak na dodavatele portálu při jeho instalaci a konfiguraci. Důsledkem byl portál nakonfigurovaný pouze minimálně s řadou chyb a nedostatků – pevný výběr lokalit pro výuku z množiny Berlin, Muenchen, Saarbruecken apod. byl jen jednou z mnoha závad. Následoval další přehmat a tím bylo předčasné spuštění testovacího provozu na fakultě doprovázeného mohutnou propagací portálu mezi pedagogy. Předčasné ve smyslu, že nebyly zdaleka odstraněny všechny chyby jak v lokalizaci, tak v konfiguraci i samotné funkčnosti portálu, což po první velké vlně zájmu sebou přineslo rozčarování a skepsi a značný odliv uživatelů. Další velkou chybou z naší strany byla spíše intuitivní než systematická tvorba hierarchické struktury mandantů a skupin. Jak jsme totiž v průběhu užívání zjistili, jakmile je mandantovi/skupině/uživateli přiřazeno médium/služba/jakákoli jiná komponenta, je téměř nemožné bez přímého zásahu do nezdokumentované databáze mandanta/skupinu/uživatele změnit, natož tak smazat. Nevyhnutelně tedy následovalo období “ručních“ zásahů do databáze, mnohdy metodou pokus/omyl, což sebou občas přineslo fatální důsledky. Po čase jsme zjistili, že nejlepší cestou bude obsah CLIXu kompletně vymazat a slušně požádat zbylé věrné příznivce z řad pedagogů, ale své materiály opakovaně publikovali. Další prvotní chybou byla absence série detailnějších školení pro uživatele portálu. Představa, že jednorázová prezentace užívání + dokumentace v elektronické podobě bude dostatečným zdrojem informací, se ukázala jako mylná a způsobila další odliv pedagogů a tím i studentů.

SOUČASNÝ STAV VYUŽÍVÁNÍ CLIXU V současné době je možno s určitým uspokojením konstatovat, že se situace s portálem CLIX stabilizovala a počet aktivních uživatelů po prvotních propadech v posledním roce neustále narůstá. K 30. lednu 2007 je v portálu CLIX registrováno 63 aktivních pedagogů a 963 studentů. Postupný nárůst registrací viz diagram.

76

102

391

774

967

36

18

34

48

59

0 200 400 600 800 1000 1200

1/2005

7/2005

1/2006

7/2006

1/2007

časo

vé o

bdob

í

počty aktivních uživatelů

pedagogovéstudenti

Obrázek 2. Počty aktivních uživatelů portálu za časové období Podobně narůstá i počet publikovaných materiálů. K 30. lednu 2007 se jejich počet vyšplhal k číslu 843. Jedná se o jednotlivé výukové komponenty, které jsou “zapouzdřeny“ do 82 výukových celků a testovacích komponent. Jejich postupný nárůst viz diagram.

64

25

61

198

589

843

4

13

24

53

82

0 200 400 600 800 1000

1/2005

7/2005

1/2006

7/2006

1/2007ča

sové

obd

obí

počty publikovaných materiálů

kontejnerymédia

Obrázek 3. Množství publikovaných výukových materiálů za časové období Oproti obavám nenastal zavedením e-learningových metod výuky odliv studentů z přednášek. Tím se potvrdil předpoklad, že portál CLIX slouží hlavně jako doplněk výuky, nikoli jako jeho úplná náhrada.

Vize pro budoucnost V dlouhodobé strategii projektu MultiEdu se počítá s ještě masovějším nasazením portálu CLIX i mimo rámec Fakulty mechatroniky a mezioborových studií. Zcela novou aktivitou v roce 2007 by měla být realizace akce nesoucí pracovní název “Živě na webu“. Nejde o převratnou nikde nepoužitou technologii, ale o nový trend v oblasti vzdělávání, který je znám na předních univerzitách vyspělých zemí a na několika fakultách v ČR. Cílem je vybavit 2 učebny zařízením pro snímání video a audio záznamu přednášek v reálném čase. Studenti by měli možnost sledovat přednášku online buď v sousedních učebnách, nebo u svých počítačů například na kolejích. Zároveň by se streamy ukládaly buď do komprimovaných formátů (MPEG) a přednášky by byly přístupné prostřednictvím CLIXu v offline režimu, případně v nekomprimovaném formátu na DVD. Pro realizaci této vize je využíváno zkušeností Fakulty informatiky Masarykovy univerzity v Brně. Na základě těchto zkušeností předpokládáme, že realizace projektu nezpůsobí hromadný odliv studentů z přednášek, ale že se tato metoda e-learningu stane “pouze“ dalším rozšířením výuky, nikoliv její plnohodnotnou náhradou.

65

Uvedení projektu v život se plánuje během roku 2007.

Kamera(y) Online stream

Obrazový vstup

Sloučení obrazu

Kódování, digitalizace

Mikrofon Zesilovače

Úprava zvuku –

ekvalizér, FeedBack,

Ozvučení učebny

Internet

Střih

Transcoding

Datový Učebna

Mikrofon

Režie

Obrázek 4. Schéma projektu “Živě na webu“ ADRESA A E-MAIL Ing. Igor Kopetschke Technická univerzita v Liberci Fakulta mechatroniky a mezioborových inženýrských studií Hálkova 6 461 17 Liberec 1 Česká Republika e-mail: igor.kopetschke@tul.czweb: http://www.tul.cz

66

IMPLEMENTÁCIA E-LEARNINGU VO VZDELÁVACOM POCESE ORGANIZÁCIE.

Jana Matejová ABSTRACT This paper explores some of the ideas behind the Learning Environment and considers might be useful to learning in the future. The paper starts by looking at the changing face of education and goes on to consider the different ways in which the so-called ‘net generation’ is using technology for learning. The idea of a Learning Environment recognises that learning is ongoing and are based on the idea that learning will take place in different contexts and situations and will not be provided by a single learning provider The paper believes that we are coming to realise that we cannot simply reproduce previous forms of learning, the classroom or the university, embodied in software. Instead, we have to look at the new opportunities for learning afforded by emerging technologies. The software has already led to the widespread adoption of portfolios for learners, bringing together learning from different contexts and sources of learning and providing an ongoing record of lifelong learning, capable of expression in different forms. The final section provides examples of practices that show how e-learning may be used in the future. KĽÚČOVÉ SLOVÁ e-learning, economy, customer, knowledge management, benefits and limitations e-learnig, firming standard ÚVOD Reálny vývoj od súčasnej tzv. “starej ekonomiky” k tzv. “novej ekonomike” sa dá hodnotiť z rôznych hľadísk a dochádza k nemu v dôsledku vzniku potreby zmeny.. Najviac prepracovaný je technický pohľad. Technický pokrok vo výpočtovej a komunikačnej technike vytvára potrebné predpoklady pre zmeny v ekonomickom systéme. Reálne využitie techniky je podmienené jej ekonomickou dostupnosťou a podmienkami aplikácie novej techniky. Integrácia prístupov znamená zmenu v štýle podnikania a prejavuje sa jednak v rámci firiem, vo vzťahu k partnerom a zákazníkom. Vzniká priestor pre komerčné transakcie a nové produkty a služby sú ponúkané prostredníctvom Webu, ktorý vytláča tradičné obchodné kanály starej ekonomiky. Trhovú hodnotu firmy v novej ekonomike ovplyvňujú nielen fyzické zdroje (stroje, materiál…),ba dokonca v neporovnateľnej miere je výkon firmy založený na znalostiach. Intelektuálny kapitál v súčasných podmienkach trhových zmien a konkurencie v značnej miere ovplyvňuje ekonomickú vitalitu. Vytvorená informácia sa overí v praxi a vynaložením intelektuálnych nákladov umožnia vytvoriť originálny produkt alebo službu s pridanou hodnotou pre konkrétneho zákazníka. Investície podnikov v súčasnosti smerujú viac na nákup a finančné zvýhodnenie znalostí zamestnancov. NOVÉ FORMY VZDELÁVANIA Trendy vo vývoji ekonomiky sa prejavujú vznikom nových foriem vzdelávania. Dôvodom je rýchla doba a neustále zmeny, ktoré negatívne ovplyvňujú množstvo voľného času, a zároveň ubúda času aj na naše vzdelávanie. Vzdelávanie je jednou z najdôležitejších životných priorít nielen jednotlivcov ale aj modernej spoločnosti a vďaka modernej technike a technológii sa môže uskutočňovať doplňujúcou formou dosiahnutého vzdelania, teda e-learningom. Používanie webových systémov pre vzdelávanie

67

dnes považujeme za samozrejmosť Tento proces popisuje a rieši tvorbu, distribúciu, riadenie výučby a spätnú väzbu na základe počítačového prepojenia. Študent má prístup iba k svojmu riešeniu a svojmu hodnoteniu. Aj v systémoch pre dištančné vzdelávanie sa spravidla používa uvedená schéma, t.j. komunikácia študent – učiteľ [1] Aplikácie obsahujú simulácie, multimediálne lekcie, t.j. kombinácie textového výkladu a animácie, grafiku, schémy, audit, video a elektronické testy. Nevyhnutným prostriedkom je počítač so softwarom a prehliadačom, ktorý umožňuje pracovať v sieti a súčasťou je aj multimediálna platforma založená na CD-ROM alebo DVD. Aplikácie nových multimediálnych technológií a internetu smerujú k zlepšovaniu kvality vzdelávania, posilneniu prístupu k zdrojom, službám, k výmene informácií a ku spolupráci vzdelávajúcej sa spoločnosti. Kombinácia e-learningu a prezenčných foriem štúdia je efektívna pre podnikové vzdelávanie ako aj pre celoživotné vzdelávanie. Navrhnutý prístup sa ukázal vhodný na druhom stupni vysokoškolského vzdelávania, kde študenti prostredníctvom takéhoto systému získajú praktické skúsenosti napríklad prípravou príspevku na vedeckú konferenciu. Tento postup podporuje európsku viruálnu mobilitu a rozvíja spoluprácu medzi inštitúciami vyššieho vzdelávania a orientuje sa na inštitucionalizované tematické (ECTS) alebo iné siete zohrávajúce hlavnú úlohu pri podporovaní virtuálnej univerzity a partnerstiev založených na vhodných organizačných a hospodárskych modeloch. Vhodná kombinácia e-learningu ako „on-line výučby a prezenčnej výučby“ prispieva marketingovým účelom, inovácii, priblíženie sa k partnerovi a klientovi nezávisle na vzdialenosti a čase. Obmedzenie tohto prepojenia je podmienka dodržiavať požiadavky ochrany dát a firemného know-how. POZITÍVA A NEGATÍVA OVPLYVŇUJÚCE ZAVÁDZANIE E-LEARNINGU V ekonomike založenej na znalostiach má dôležitú úlohu kontinuálne nadobúdanie vedomostí. Spoločnosti od e-learningu očakávajú najmä zníženie nákladov na vzdelávanie, ponuky širokého uplatnenia a kreativitu. Školenia zamestnancov prostredníctvom štúdia na diaľku usporia firme na cestovných výdavkoch. Hodnotenie e-learningu možno uskutočniť na základe rozličných kritérií. Efektivita vzdelávacieho procesu e-learningu sa spája s technologickou časťou rovnako ako s pedagogickou stránkou. Pri hodnotení výučbového procesu je potrebné prihliadať aj na potreby organizácie ako vplyv na podnikovú kultúru a pohľad vzdelávajúceho sa študenta očakávajúceho atraktíny a motivujúci systém vzdelávania sa. Prínosy e-learningu:

- Zníženie nákladov na klasické vzdelávanie - Časovo nezávislé a individuálne štúdium, dostupnosť - Úroveň odovzdávaných znalostí a ich udržiavanie - Jednoduchšia organizácia - Flexibilita a pohodlnosť štúdia, voľba tempa - Modernizácia a inovatívnosť - Rýchlejšie dosiahnutie cieľa, zodpovednosť za svoje učenie - Rozvoj ľudských zdrojov, rozvoj znalostí a zručností práce s PC - Využitie rozličných študijných štýlov a aktivít

Obmedzenia zavádzania e-learningu:

- Vysoké vstupné náklady na počítačové vybavenie a technológie - Zavádzanie je podmienené uvedomením si nevyhnutnosti neustáleho vzdelávania a motivácie

sebavzdelávania v podniku - Osobný kontakt, komunikácia, sociálny kontakt - Limitované interaktívne prvky, programy sú väčšinou statické - Nevhodné oblasti virtuálnej výučby (praktické zručnosti a laboratóriá) - Limitované základnou počítačovou gramotnosťou - Diskutabilná návratnosť investície

68

Zvažovanie výhod a nevýhod e-learningu je dôležité pri rozhodovaní o zavedení e-learningu pre podporu vzdelávacieho procesu vo vzdelávacej inštitúcii alebo firme. Rozhodovanie o príprave konkrétneho vzdelávacieho programu je ovplyvňované sprostredkovateľom štúdia a príjemcom vzdelávacej služby. Rast celkovej výkonnosti firmy s ohľadom na produktivitu a úroveň práce zamestnancov tiež zaváži pri úvahách o e-learningu. Zamestnanci sa môžu učiť pomocou interaktívnych modulov a lekcií na svojom vlastnom počítači. Jedným zo spôsobov je možnosť distribúcie aplikácie na CD, komunikačným kanálom je firemná intranetová sieť, cez ktorú sa údaje centrálne zbierajú a vyhodnocujú. Existujú možnosti rozširovania e-learningu v rámci vnútrofiremných oddelení, ako aj návrhy a implementácia činností zameraných na zvyšovanie povedomia prostredníctvom národných a nadnárodných korporácií. E-learning umožňuje odovzdávať vedomostí najprogresívnejšou formou. V dnešnej dobe nestačí informáciu v správny okamih získať, ale presne ju pochopiť a dať do súvislostí. Výučba sa neobmedzuje len na odovzdávanie informácií, ale zisťuje aj simuláciu reálnych situácií. Základ úspechu závisí na zodpovednosti každého jednotlivca. Vnútropodnikový e-learning využívaný pre vzdelávanie a školenie zamestnancov :

- informačné technológie - jazyky - zákony, predpisy, smernice, poriadok - špecializovaných znalostí pre riadenie a public relation - služby a výrobky podnikov

Externý prístup k e-learningu podniku ako nástroj na zvyšovanie kvality vzťahov k zákazníkom a partnerom:

- zoznámenie sa s firmou (história, štruktúra, informácie pre verejnosť) - spotrebiteľské služby, návody na obsluhu k výrobkom - komunikácia s podnikom (reklamácie, platby, leasing)

Funkčný e-learningový systém sa v podniku prejavuje pri funkčnej prevádzke jednotlivých charakteristických modulov ako napríklad v riadiacom systéme vzdelávania, existujúcej znalostnej databáze, pri tvorbe reportov, prehľadov a štatistických prepojení s hardwerom, jednotlivých evidenciách ako aj správe jazykových a testovacích verzií. Spätná väzba sa dá zistiť na fungujúcom komunikačnom priestore.

Záver

Zavádzanie e-learningu do podnikov znamená zásah do kultúry organizácie. Okrem vedenia podniku a špecialistov je do výučbového procesu zahrnutá celá organizácia. Trendom teda je tzv. učiaca sa organizácia. Pri správnom implementovaní e-learningu do podnikových procesov sa stáva nástrojom na zníženie nákladov, čo môže byť rozhodujúcim faktorom a konkurenčnou výhodou. Pomocou on-line prepojenia firmy so zákazníkom na základe spätnej väzby je možno aplikovať rýchlejšiu zmenu služieb, produktov a pracovných postupov.

POUŽITÁ LITERATÚRA 1. ŠALOUN, Petr, BENEŠ, Miroslav.(2002). Academic server for distance learning. In HANÁČEK, Petr(Ed.) ISM’02 – 5th International Conference on Information Systems Modelling,( s. 149-156).Ostrava:MARQ. KOTLER, P. (2005). 10 smrtelných marketingových hříchů. Praha,Grada ISBN 80-247-0969-4 KVĚTOŇ, K.(2005). Digitální vzdělávací zdroje a znovupoužitelné objekty. Praha.ČVUT LYNCH, V. M.(2002). The Online Educator. New York: Routledge Falmer ISBN 0 – 415 – 26369 - 7 ŠIKO, P.(2004). Moderní koncepce podnikového vzdělávání. Moderní řízení. č. 9 / 2004 TURČÁNI, M. (2003). E-learning = nový motor pre zdelávanie 21. storočia. Hradec Králové. Gaudeamus.

69

ADRESA A E-MAIL Ing. Jana Matejová Trnavská univerzita v Trnave Filozofická Fakulta Oddelenie pre zahraničie a rozvoj Hornopotočná 23 918 43 Trnava, SR e-mail: jana.matejova@truni.sk

70

IMPLEMENTÁCIA PROCESOV POMOCOU PETRIHO SIETÍ

Cyril Klimeš, Zoltán Balogh

ABSTRACT One of the opportunities of the illustration of that problem is to create an appropriate model. These models are well known as models of parallel calculations. Using the mathematic and simulation tools they allow us to investigate the attributes and behaviour of the calculating systems. These systems are created parallelly with demonstrating processes. Tools which allow us to create these models are Petri´s nets. Petri´s nets are one of the most used tools for modelling and designing of the complicated systems with parallel processes and structure hierarchy. They have many applications in the processing data area, parallel programming, operating systems, distributed databases and of the control of the complicated processes. KEYWORDS Petris´ nets, parallel process, process implementation ÚVOD V príspevkoch [1], [2], [3], [4] sme naznačili výhody modelovania výučbových procesov pomocou Petriho sietí. Petriho sieť je obecný matematický aparát schopný simulovať algoritmus. Je natoľko prehľadný a presný, že pre simuláciu výukových procesov sa Petriho siete hodia hlavne svojimi schopnosťami definovať paralelný beh procesu a svojmu prehľadnému grafickému rozhraniu. Na pripomenutie si definujme základné princípy popisu Petriho sietí. Implementačné faktory Petriho siete: Sieť je definovaná miestami, prechodmi a tokenmi. Miesto: V praxi sa jedná o konkrétny zdroj, ako napríklad formulár dotazníka. Reprezentuje aj čakajúce stavy, keď sa čaká na dokončenie určitého zdroja. Prechod: Jedná sa o element reprezentujúci činnosť, ktorá je súčasťou procesu. Napríklad analýza dotazníka. Aby bolo možné činnosť previesť, musí byť dostupný zdroj v podobe miesta a tokenu v ňom. Token: Jedná sa o element reprezentujúci jeden konkrétny zdroj a zároveň symbolizuje akýsi semafor umožňujúci spustenie miesta teda aktivity. GRAFICKÉ NÁSTROJE PRE POPIS PROCESU Proces si môžeme predstaviť ako postupnosť úloh, ktoré je potrebné vykonať, aby bol vyprodukovaný výstupný produkt procesu. Aby bolo možné lepšie popisovať kompletnú štruktúru procesu a jeho vlastnosti, je potrebné zaviesť nasledujúce základné elementy modelovania procesu:

• Proces • Aktivita • Zdroj • Dokument

Proces je usporiadaná postupnosť úloh. Proces sa označuje ako elipsa a musí mať priradený názov. Ukážka značenia procesu je na nasledujúcom obrázku.

71

Predaj auta Ak spoločnosť bude mať v praxi veľké množstvo procesov, je vhodné do modelovania zaviesť možnosť abstrakcie. Je tým myslená možnosť schovania procesnej mapy (sada súvisiacich procesov) pod jeden proces, alebo hierarchizácia. Pri modelovaní je potrebné zachytiť časovú závislosť procesov. Táto situácia sa modeluje len šípkou medzi procesmi. Zložitejšie situácie nastávajú pri modelovaní paralelnej závislosti procesov, čo je naznačené na nasledujúcom obrázku. Jedná sa o zakreslenie rozvetvenia a zlučovania vetví.

Zaviedli sme preto nový element, ktorý je reprezentovaný hrubou vodorovnou čiarou. Tento element symbolizuje tzv. Bod rozdelenia. Bod rozdelenia umožňuje rozdeliť tok procesu do niekoľko paralelných vetví. Vždy je však potrebné, aby sa tieto vetvy raz zlúčili dohromady a to opäť pomocou bodu rozdelenia. Pokiaľ bod rozdelenia zjednocuje vetvy, znamená to, že nasledujúci proces nebude vykonaný skôr ako sa prevedú všetky procesy - z nich vedie šípka do bodu rozdelenia. Aktivita je konečná, ďalšia nedeliteľná časť procesu. Keď bola skôr zavedená možnosť hierarchizácie, tak tento princíp už nejde uplatniť na aktivitu. Jedná sa o úlohu, ktorá musí byť vykonaná. Proces je teda usporiadaná postupnosť aktivít. Aktivita sa označí kosodĺžnikom, ako je zobrazené na nasledujúcom obrázku.

Opäť je potrebné zaviesť časovú postupnosť týchto elementov. Zostáva však rovnaká ako u procesov. Aby bol proces životaschopný, teda aby bol platný a prínosný, musí mať nejaký produkt. Tento produkt, ktorý je postupne budovaný prechodom mapy procesov je reprezentovaný práve

72

dokumentom. Ten môže reprezentovať napríklad objednávku, faktúru, ale takisto môže reprezentovať vyrábané auto či stavanú budovu. Nasledujúci obrázok ukazuje grafické značenie dokumentu.

Rovnako v rámci modelovania je nutné zachytiť situáciu, keď proces produkuje dokument a keď proces dokument potrebuje pre svoje vykonanie. Graficky sa to opäť značí formou šípky, ale tento krát šípky čiarkované a sémantika je taká, že šípka z dokumentu do procesu znamená, že proces dokument požaduje ako vstup a opačná šípka reprezentuje výstup procesu teda akýsi výrobok. Nasledujúci obrázok ukazuje túto situáciu.

Každý proces, aby bol zmysluplný, produkuje nejaký dokument. Aby bol schopný niečo produkovať, musia existovať zdroje, ktoré sú využité pre tvorbu dokumentov. Medzi zdroje možno typovo zaradiť: Stroje – PC, auto … Ľudí – manažér, programátor, upratovačka … Ale v rámci abstrakcie možno za zdroj považovať rovnako účtovné oddelenie či iný úsek podniku. Software – kus programu, ktorý podporuje tento proces Medzi procesom a zdrojom môže existovať niekoľko typov väzieb: Používa - Proces potrebuje zdroj k vykonaniu Zodpovedá – Proces je týmto zdrojom riadený, či daný zdroj za proces zodpovedá Podporuje – znamená, že software podporuje tento proces Grafická reprezentácia zdroja rovnako ako ukážka typov väzieb je na nasledujúcom obrázku.

73

Ako je vidieť na obrázku, zdroj je značený preškrtnutým štvorcom. V zásade sú tri typy zdrojov: Človek – v ľavom hornom rohu je písmeno H ako HUMAN Software – v ľavom hornom rohu je písmeno S ako SOFTWARE Obecný zdroj – v ľavom hornom rohu je písmeno R ako RESOURCE Obrázok takisto ukazuje tri typy väzieb medzi zdrojom a procesom. Sú nimi: Zodpovedá – značená ako šípka vedúca z procesu začínajúca štvorcom Podporuje – väzba medzi softwarom a procesom. Je to šípka vedúca z procesu a začínajúca krúžkom. Používa – značená ako šípka od procesu ku zdroju Projekt Projekt nemá žiadnu grafickú reprezentáciu ak sa nejedná o element ale o inštanciu procesu. o svojej podstate realizovaný súborom aktivít. Každá aktivita má pridelený zodpovedajúci zdroj a ostatné potrebné zdroje. Z toho vyplýva, že sa aktivita môže nachádzať v nasledujúcich stavoch či lepšie povedané, životný cyklus aktivity je daný nasledujúcimi krokmi:

• podanie požiadaviek na zdroj (udalosť), • čakanie na zdroj (stav), • zdroj pridelený (udalosť), • vykonávanie aktivity (stav), • uvoľnenie zdroja (udalosť).

Tieto stavy je vhodné definovať a to z toho dôvodu, že umožňujú lepšiu analýzu procesov. Je tak možné vybrať všetky aktivity v podniku, ktoré čakajú na zdroj, či ktoré sa práve vykonávajú. MAPOVANIE PROCESOV NA PETRIHO SIETÍ Cieľom je mapovať princípy a elementy procesov na koncepcii Petriho sietí a tým využiť ich vlastnosti pre modelovanie. Samotné mapovanie nie je príliš zložité a je jednoducho aplikovateľné. Väčšiu pozornosť je potrebné venovať vykonávaniu Petriho sietí pod modelom podnikových procesov. Ako sa teda mapujú jednotlivé elementy na elementy Petriho sietí? Za týmto účelom bolo zavedené mapovanie, ktoré umožňuje ľahké a prehľadné čítanie Petriho siete simulujúce proces a zároveň také, ktoré umožňujú plne využiť možnosti analýzy výslednej Petriho siete. Proces ako usporiadaná postupnosť aktivít je mapovaný na jednom mieste Petriho siete. Využije sa tu možnosť hierarchizácie Petriho sietí za účelom hierarchizácie procesu. Proces je abstrakcia činností, ktoré sa musia vykonať. Rovnako i jedno miesto v Petriho sieti môžeme chápať ako abstrakciu, pretože sa za ním môže schovávať iná Petriho sieť. Aktivita je opäť mapovaná na miesto Petriho siete, ale takú, ktorú už nemožno ďalej nahradzovať substitúciou Petriho sietí. Zdroj je mapovaný na token. Tento token má takú farbu, akému typu zdroja zodpovedá a nesie si informácie o konkrétnom zdroji. Pre sklad zdrojov sa použije systém Petriho siete, ktorý umožňuje prevádzať riadenie zdrojov. Dokument je opäť reprezentovaný tokenom, tento token je generovaný miestom teda aktivitou. Opäť si so sebou nesie informácie a farbu podľa typu dokumentu. Stavy aktivity sú mapované na systém Petriho siete uvedené na nasledujúcom obrázku.

74

Takto namodelovaná aktivita je tak začlenená za každé miesto v Petriho sieti reprezentujúce aktivitu. Správnosť Petriho siete túto substitúciu mení, pretože namiesto miesta vložíme inú Petriho sieť, ktorá začína a končí miestom.

Stav aktivity má úzku viazanosť na riadenie zdrojov. Prechod „podaný na požiadavku zdroja“ bude mať ďalšiu výstupnú hranu a to do systému pre riadenia zdroja. Takto vytvorený model zachová všetky vlastnosti Petriho sietí vyššej úrovne tak, aby bola výsledná sieť simulovateľná a analyzovateľná. Užívateľovi sa však nebude tato sieť prezentovať. Užívateľovi sa bude prezentovať grafická časť textu venujúca sa podnikovým procesom. Petriho sieť bude slúžiť ako matematický model stojací pod grafickou notáciou vhodnou pre prezentáciu užívateľa a bude zaručovať konzistenciu a správnosť výsledného modelu podnikového procesu definovaného užívateľom. Ako príklad si uveďme postup popisov procesu. Ako prví krok je potrebné previesť konkrétnu definíciu výukových procesov v daných vzdelávacích organizáciách. Definíciu procesov je vhodné rozdeliť do troch častí: Prehľadná úroveň špecifikujúca záväznosť výukových procesov. Aktivitná úroveň, ktorá modeluje jeden proces až na úroveň jednotlivých aktivít. Tu sa jedná o konkrétny a presný popis postupu činností v procesoch.

75

Ako príklad si uveďme popis obecného bussines procesu. Prehľadná úroveň

Dopyt Ponuka

Zákazka Zmluva Výroba

Výrobok

Tento diagram ako už bolo povedané ukazuje len viazanosť procesov s celkovým cieľom teda produktom, ak je podpísaná zmluva so zákazníkom a výsledný produkt. Procesná úroveň

Ponuka

Dopyt

Databáza položiek Obchodník

Definujeme tu zodpovednosť za proces. Je taktiež možné definovať ďalších účastníkov procesu. Aktivitná úroveň

Dopyt

Databáza položiek

Analýza dopytu

Priradenie položiek z číselníka

Kontrola odberateľskej ceny

Ponuka

Transformácia procesov do Petriho siete Na obrázku je výsledná vygenerovaná Petriho sieť. Vstupné miesta sú Dotazník, Štart. V okamihu, keď sú v obidvoch miestach tokeny, chceme analyzovať dotazník, môže celý prechod Petriho sietí začať. Prvá aktivita je analýza, po nej sa dostávame do aktivity priradených položiek, tu potrebujeme ako vstup Databázu, teda ďalší vstupný bod, pokiaľ sú dáta v databázi dostupné prevedieme i túto aktivitu. Proces je dokončený poslednou aktivitou a výsledkom je hotový návrh.

76

POŽIADAVKY NA IMPLEMENTÁCIU Každá činnosť, teda funkcie, musia byť implementované ako prechod. Každý zdroj musí byť implementovaný ako miesto. U zdroja teda musí byť počet aktuálnych výskytov zdroja. Naviac je potrebné realizovať väzbu medzi aktivitami a zdrojom. U tejto väzby je nutné viesť počet požadovaných tokenov. Ďalej pokiaľ je táto väzba medzi aktivitou a čakajúcim stavom, tak je opäť potrebné viesť počet požadovaných alebo výstupných tokenov. LITERATÚRA [1] Klimeš C. – Balogh Z.: Dištančné vzdelávanie modelovania paralelných procesov pomocou Petriho siete. In. Sborník konference „DIVAI 2005 – Dištančné vzdelávanie v Aplikovanej informatike“, str. 127 - 134, Nitra, 2005, ISBN 80-8050-828-3 [2] Klimeš C. – Balogh Z.: Fuzzy Petriho siete v modelovaní výukových procesov v e-learningu. In. Sborník příspěvků konference „eLearn2006“, str. 12 - 17, Žilina, 2006, ISBN 80-8070-505-4 [3] Klimeš C. – Balogh Z.: Modelovanie pedagogických procesov vysokej školy pomocou Petriho sietí. In. Sborník konference „UNINFOS 2006“, str. 229 - 234, Nitra, 2006, ISBN 80-8050-976-X [4] Klimeš C. – Balogh Z.: Riadenie komunikácie študenta v LMS s využitím Petriho sietí. In. Sborník konference „DIVAI 2006 – Dištančné vzdelávanie v Aplikovanej informatike“, str. 128 - 133, Nitra, 2006, ISBN 80-8050-975-1 ADRESA A E-MAIL Doc. Ing. Cyril Klimeš. CSc. Ing. Zoltán Balogh, PhD. KI FPV UKF v Nitre Tr.A.Hlinku 1 94974 Nitra e-mail: cklimes@ukf.skzbalogh@ukf.skweb.: www.ki.fpv.ukf.sk

77

IMPLEMENTÁCIE ELEARN NA UNIVERZITE.

Elza Kočíková ABSTRACT The envelopment of IT has influence to envelopment of IS and IS used in education in control of education processes – LMS systems. About LMS systems was written many papers and about teachers’ celebrity any more. How be related together this? This article descriptions LMS (learning managment system) and their users. A paper will be about information activities in education in university school. KEYWORDS Databases systems, Learning managment system; ÚVOD Rozvoj informačných technológií má vplyv na rozvoj informačných systémov a teda aj na rozvoj IS používaných v školstve pri riadení vyučovacieho procesu tzv. LMS systémoch. O LMS systémoch bolo napísaných veľa príspevkov a o osobnosti učiteľa určite ešte viac. Ako to všetko spolu súvisí? Príspevok sa venuje pohľadu na LMS a jeho používateľov. Bude sa zaoberať informatizáciou vo výučbe na vysokej škole. 1. Informačné technológie na vysokých školách LMS – Learning Management System je systém ako nástroj, ktorý má pomôcť riadiť systém vzdelávania všeobecne. Budovanie celkovej modernizácie vo výučbe na vysokých školách, ale aj na ostatných stupňoch vzdelávania je potrebné chápať v širokých súvislostiach, pozerať sa na uvedenú problematiku z rôznych uhlov pohľadu a budovať systémy po etapách a koncepčne. Samozrejme, že na začiatku realizácie zavádzania niečoho nového je vždy pár nadšených jednotlivcov, ale budovanie Informačného systému pre vzdelávanie a hlavne jeho implementácia musí mať koncepciu, ktorá bude vychádzať z viacerých faktorov. Bude budovaná a realizovaná na základe koncepčného riadenia. Na vysokých školách sa otvárajú nové odbory, budujú sa fakulty, modernizuje sa obsah aj formy výučby a vhodná a moderná forma riadenia celého vyučovacieho procesu je ich súčasťou. Každá univerzita používa informačný systém (IS). Preto systém pre riadenie výučby by mal byť vhodne implementovaný do celého systému univerzity a realizovaný vzájomným prepojením na ostatné IS univerzity. U nás konkrétne je systém potrebné prepojiť so systémom AIS (akademický informačný systém), ktorý obsahuje len niektoré moduly pre riadenie. Výber vhodného LMS systému po stránke softvérovej je len prvým krokom pre úspešnú implementáciu a pre efektívne používanie a často pridlho diskutovanou témou o výhodách a nevýhodách rôznych systémov ponúkaných na trhu. Vieme, že každý systém má svoje silné a slabé stránky ale hlavné je, aby systém používalo a vedelo používať, čo najviac používateľov. Preto uvediem určité etapy, ktoré popisujú rôzne časové obdobia realizácie, danú problematiku popisujú z rôznych uhlov pohľadu, ale navzájom spolu súvisia a musia byť konzistentné. Informačné technológie na vysokých školách by mali zabezpečiť nasledovne:

• MODERNIZÁCIU OBSAHU VZDELÁVANIA A VÝSKUMU; (VEDOMOSTI O INFORMAČNÝCH TECHNOLÓGIÁCH A INFORMAČNÝCH SYSTÉMOCH BY SA

78

MALI STAŤ ODBORNOU SÚČASŤOU V PREDMETOCH) • POČÍTAČOVÚ PODPORU ORGANIZÁCIE A METÓD VZDELÁVANIA ZA ÚČELOM

JEHO SKVALITNENIA A ZEFEKTÍVNENIA A NA POMOC UČITEĽOM A ŠTUDENTOM PRI VÝUČBE A ŠTÚDIU

2. Tendencie vo vysokoškolskom vzdelávaní pri používaní LMS umožňujú:

• OBMEDZOVANIE ROZSAHU KONTAKTNEJ VÝUČBY • ORGANIZOVANIE A KONTROLOVANIE ŠTÚDIA A SAMOŠTÚDIA • UPLATŇOVANIE DIŠTANČNEJ METÓDY VZDELÁVANIA • POUŽÍVANIE ELEARN – PRI DIŠTANČNOM VZDELÁVANÍ S POČÍTAČOVOU,

HLAVNE SIEŤOVOU PODPOROU • MENIŤ TRADIČNÉ ZVYKLOSTI – HĽADAŤ NOVÚ VYSOKOŠKOLSKÚ

PEDAGOGIKU 3. eLearn teda nie je dočasná módna vlna, ale trvalý dlhodobý trend

• NETREBA ZABÚDAŤ NA FAKT, ŽE PROJEKTY V RÁMCI EURÓPSKYCH SOCIÁLNYCH FONDOV (ŠTRUKTURÁLNE FONDY) ZAMERANÉ NA ĎALŠIE VZDELÁVANIE SÚ PODMIEŇOVANÉ UPLATNENÍM DIŠTANČNÝCH METÓD S PODPOROU ELEARN

Medzinárodné inštitucionálne hodnotenie kvality univerzít tímami a agentúrami Európskej asociácie univerzít medzi sledovanými ukazovateľmi má jeden z dôležitých faktov aj eLearn.

4. Smery vývoja a oblasti eLearn

1. Systém riadenia vzdelávania s počítačovou a hlavne internetovou podporou (Learning Management System)

2. Počítačové audiovizuálne a multimediálne prostriedky vo výučbe: - audio-vizuálne učebné pomôcky na počítačových médiách, - virtuálne multimediálne učebne, laboratória a trenažéry, - internetové video-konferencie, - satelitné vzdelávanie.

5. Realizácia pre riadenie LMS AKO PRVÉ JE VHODNÉ RIEŠIŤ KONCEPCIU, ORGANIZAČNÉ A MATERIÁLNO-TECHNICKÉ ZABEZPEČENIE PRVÉHO TYPU ELEARN – TYPU LMS. PRE VYBUDOVANIE ELEARN TYPU LMS NA BAZE INTERNETOVÝCH KOMUNIKÁCIÍ NA UNIVERZITE JE POTREBNÉ RIEŠIŤ NASLEDOVNÉ ÚLOHY A ETAPY:

A) IMPLEMENTÁCIA A ZAVEDENIE SYSTÉMU E-LEARNINGU PO OBSAHOVEJ A FUNKČNEJ STRÁNKE, VRÁTANE VYPRACOVANIA ROZŠIRUJÚCICH PROGRAMOVÝCH MODULOV DO INFORMAČNEJ INFRAŠTRUKTÚRY UNIVERZITY;

B) INŠTITUCIONÁLNE A ORGANIZAČNÉ ZABEZPEČENIE PREVÁDZKY A SPRÁVY SYSTÉMU ELEARN, JEHO NAPĹŇANIA A AKTUALIZÁCIE;

C) ZABEZPEČENIE TECHNICKÝCH PROSTRIEDKOV A SERVISU, ZÁLOHOVANIA MATERIÁLOV

D) METODICKÁ PRÍPRAVA UČITEĽOV A ŠTUDENTOV NA VYUŽÍVANIE SYSTÉMU A ORGANIZÁCIA VYUŽÍVANIA SYSTÉMU

6. eLearn Na mnohých konferenciách sa prezentujú rôzne LMS systémy, ale väčšinou z pohľadu ovládania systému alebo spravovania systému. Systém je ale potrebné, aby bol živý. Zoberme do úvahy, že systém je využívaný pomerne širokým spektrom užívateľov, či už z pohľadu rôznorodosti veku, ako aj z pohľadu úrovne počítačovej gramotnosti a v neposlednom rade aj z pohľadu rôzneho prístupu k inováciám v oblasti informačných technológií, k seba zdokonaľovaniu jednotlivcov atď.

79

Našou snahou bolo a je vytvoriť jednotný informačný systém, ktorý využíva rôzne softvérové aplikácie, od voľne dostupných tzv. free aplikácií, ako moodle (pre riadenia vyučovacieho procesu) po moduly vytvorené špeciálne pre našu univerzitu. Systém spĺňa kritérium, aby bola v čo najväčšej miere odstránená redundancia údajov. Týmto sa prispieva ku skvalitneniu celého riadiaceho a vyučovacieho procesu na našej univerzite. Do budovania informačného systému boli zapojení aj študenti. Okrem vzdelávania študentov to má aj význam psychologického charakteru a samozrejme aj výhody ekonomické. Tak začal vznikať náš IS.

obrázok 1 Informačný systém TnUAD

Po prístupných analýzach sme na našej univerzite rozhodli pri riadení vyučovacieho procesu použiť voľne šíriteľný softvér moodle, bolo potrebné tento softvér nielen napĺňať, ale doplniť aj vlastné podporné moduly. Je stále používaný a zapája sa do jeho používania čoraz viac vyučujúcich. Postupne sa vytvorili ďalšie informačné databázové aplikácie doplňujúce LMS:

• Rozvrh univerzity • Prihlasovanie študentov na skúšky pomocou web rozhrania • Univerzitný „klebetník“ • Sprievodca pre tvorbu stránok vyučujúcich • Elektronický dotazník • Databáza a prehľad študentských prác

Ako príklad uvediem vytvorenie systému na prihlasovanie študentov na skúšku pomocou web rozhrania.

80

obrázok 2 Ukážka vstupného formulára databázovej aplikácie k prihlasovaniu študentov na skúšky

Vytvárali sme aj ďalšie databázové aplikácie akou je napr. evidencia študentských prác, ročníkových projektov a diplomových prác.

obrázok 3 evidencia študentských prác

Všetky uvedené aplikácie následne slúžia aj ako didaktické pomôcky v predmetoch informatika a databázové systémy. 7. Koncepcia ďalšieho postupu v oblasti eLearn Pre širšiu implementáciu systému je vhodné následné:

• určiť si reálne ciele • naplánovať školiace aktivity

• k používaniu systému (školiť budú koordinátori pre fakulty a následne vyučujúci, ktorí už systém používajú) • k tvorbe študijných materiálov • k tvorbe publikačných výstupov

• vytvoriť vhodnú organizačnú štruktúru • zadefinovať kompetencie

81

• zadefinovať procesy súvisiace so systémom Samozrejme, že postupne pravdepodobne dôjde k zjednoteniu systémov využívaných na univerzitách a k vytvoreniu IS profesionálne. ZÁVER V príspevku som sa pokúsila v krátkosti zhrnúť proces možnosti ako prispieť k budovaniu informačného systému univerzity a tým skvalitňovať vzdelávanie. Vytvorením vhodných didaktických pomôcok, vhodných nástrojov pre vyučovací proces posunieme možnosti výučby k náročnejším možnostiam a nestratíme na kvalite. Používanie IS prispieva k lepšiemu zorganizovaniu vyučovacieho procesu a môže prechádzať na formu dištančného vzdelávania. Využije sa pri celkovom budovaní eLearn ako systému pre vzdelávanie. (Learning Content Management Systems). Nesmieme zabúdať na fakt, že skvalitnenie procesu vzdelávania nie je záležitosť jednotlivcov. Reforma školstva by mala odrážať skvalitnenie výučby v celkovom ponímaní, v širších súvislostiach a jednotlivec môže prispieť na úrovni skvalitňovania a neustáleho prehodnocovania jeho vlastnej práce. Ak edukátor, vidí výsledok svojej práce priamo, je to jeho morálna odmena. Vedenie študentov k systematickej práci pomocou eLearn poskytuje každému edukátorovi nové námety na to, ako, prečo, a čo učiť. Je to akási spätná väzba jeho práce, ktorá nám pomáha ísť ďalej. LITERATÚRA [1] MATIAŠKO,K. Databázové systémy 1. vydanie Žilinská univerzita v Žiline ,EDIS 2002 [2] STOFFOVÁ,V.-DRLÍK,P.-KVANKA,P.: Predmety programovania a ich vyučovanie. In:Zborník medzinárodnej vedecko-odbornej konferencie NITRA 2001-06-29 [3] BIELIKOVÁ,M.: Softvérové inžinierstvo, princípy a manažment, Slovenská technická univerzita v Bratislave 2000, [4] KOČÍKOVÁ,E.: Trendy vo vyučovaní databázových systémov. In:Zborník medzinárodnej vedecko-odbornej konferencie NITRA 2001-06-29 [6] ŽABKA,J.-KOČÍKOVÁ,E.: Charakteristiky databázových systémov, Trenčin 2001 [7] STOFFOVÁ,V.-KOČÍKOVÁ,E.: Timetable-part of an academic information system, Uninfos ´2004, In: Zborník medzinárodnej konferencie, Bratislava 2004-11-29, [8] ĎUĎAK,J..: Testovací system jazyka C/C++ eXam, Uninfos ´2004, In: Zborník medzinárodnej konferencie, Bratislava 2004-11-29, ADRESA A E-MAIL Kontaktná adresa: Ing. Elza Kočíkova, PhD. Trenčianska univerzita, Študentská 2, 911 50 Trenčín Fakulta špeciálnej techniky e-mail: kocikova@tnuni.sk

82

INOVAČNÉ TRENDY VO VZDELÁVANÍ BUDÚCICH UČITEĽOV A V ĎALŠOM VZDELÁVANÍ UČITEĽOV

MATEMATIKY (E-LEARNINGOVOU FORMOU).

Monika Dillingerová,Lilla Koreňová ABSTRACT In our proceeding we will explain e-learning as a educational method, the positives and negatives of this method. All this will be shown on concrete experiences from courses realised on the Faculty of mathematics, physics and informatics, Comenius University. The courses are a part of further education of maths teachers. The subjects are theory of maths teaching and geometry. KĽÚČOVÉ SLOVÁ e-learning, ďalšie vzdelávanie učiteľov, didaktika matematiky, geometria, deskriptívna geometria, matematický didaktický softvér, S nástupom rozmachu výpočtovej techniky sa aj na Slovensku čoraz viac začína hovoriť o e-learningu ako forme dištančného vzdelávania. Mnohí si ešte pamätajú dištančné vzdelávanie formou: „Kúpte si takúto knihu, preštudujte strany 23-38. K tomu si preštudujte v liste priložené vzorové riešenia úloh a vyriešte nasledujúce 3 úlohy...“. Žiak samostatne študoval, potom riešil úlohy, napísal riešenia, vložil do obálky, zalepil a poslal poštou svojmu lektorovi. Ten úlohy poopravoval a opravené opäť poslal žiakovi. Žiak (alebo lepšie študent) takýmto spôsobom čakal v priemere dva týždne na odpoveď učiteľa. Z odpovede sa opakovane snažil problém pochopiť... E-learning je nielen zrýchlenie prenosu informácií tejto formy učenia ale aj obohatenie tejto formy o nové aktivity. Správne vytvorený e-learningový kurz navyše rozvíja aj informačnú gramotnosť respondentov. Kurz e-learningu má za cieľ naučiť študenta nové pojmy, poznatky ako aj rozvíjať určité vopred stanovené kompetencie. Teda cieľ je rovnaký, ako pri klasickom vyučovaní. Ako motiváciu alebo výklad učiva možno použiť prezentácie v PowerPointe, videá, zvukové súbory a pod. Na dosiahnutie cieľa je potrebné poskytnúť žiakovi základné teoretické vedomosti. Tie môžu byť prezentované vo forme textového súboru, či vo forme odkazov na internetové stránky, knižnú literatúru. Aby pri študovaní takejto literatúry mohlo prísť k okamžitému riešeniu nejasností, má prostredie kurzu možnosť vytvorenia chatu. Teda všetci práve pripojení študenti a lektori môžu klásť otázky a hľadať na ne odpovede – reálne ide o diskusiu „ako keby ste boli v jednej miestnosti“. Súčasťou vytvorenia chatu býva aj oznam, kedy sa takáto forma rozhovoru uskutoční. Druhou možnosťou je prihlásiť sa do fóra pre študentov. Takéto fórum je pomalšie v odpovediach, ale nie je závislé na tom, či sú všetci v danom okamžiku na internet a do prostredia kurzu prihlásení. Študent vo fóre vyjadrí, čo mu nie je jasné, a čaká na odpovede. Automaticky býva nastavené, že všetci študenti dostanú každý príspevok z fóra na svoj e-mail. Takto sa iniciuje ich diskusia aj keby sa na fórum priamo nepozreli. Lektor môže zaujať vyčkávajúcu pozíciu. Teda iba pozoruje, ako študenti na seba navzájom reagujú. Do diskusie zasahuje v prípade, že sa problém nedarí riešiť, alebo keď študenti nevedia rozhodnúť, ktoré riešenie je korektné. Samozrejmosťou kontroly štúdia je priebežné zadávanie a hodnotenie domácich úloh. Študent má spätnú väzbu omnoho rýchlejšie, ako pri poštovnej forme štúdia. Hodnotenie domácej úlohy obsahuje bodovú zložku a textovú zložku. To znamená, že študentom lektor prideľuje za vypracovanie úlohy

83

body a posiela im správu, čo vo vypracovaní bolo správne, čo nesprávne. Ak je v kurze nastavená možnosť opätovného zaslania domácej úlohy, môže lektor študentovi postupne dávať podnety na prepracovanie riešenia. Okrem samostatného vypracovávania úloh, môže lektor zadať aj vypracovávanie po skupinách. Študentov zoskupí, oznámi im rozdelenie a pri tvorbe zadania označí, že úloha je pre skupiny. Takto môže spolupracovať Karol z Košíc s Máriou z Malaciek. Pritom sa v živote nemusia stretnúť, ani sa poznať. Pri e-learningových kurzoch nielen britských univerzít sa týmto spôsobom spájajú Austrálčania s Európanmi a Američanmi a podobne. Veľkosť skupín závisí od lektora. Vždy však by malo byť dodržané, že úloha, ktorú rieši skupina je ťažko (alebo vôbec nie je) zvládnuteľná pre jediného. To aby za skupinu nepracoval jedinec, ale skupina bola nútená rozdeliť si prácu. Takáto forma sa môže voliť aj keď potrebuje lektor niekoho „vtiahnuť“ do práce. Ďalšou možnosťou je vytvorenie testov v elektronickej podobe, ktoré navyše slúži na autoevaluáciu študenta. Výhodou je, že počítač okamžite vyhodnotí študentov výkon. Dajú sa nastaviť rôzne parametre: otázky s výberom odpovede, s krátkou odpoveďou, zamiešanie testových otázok či distraktorov, možnosť opakovania testu a pod. Výhody e-learningu: neustála komunikácia, spätná väzba so školiteľmi, pohodlie pri štúdiu, kurzy sú šité na mieru, každý prechádza výukou vlastným tempom, sám sa rozhodne, ktorým témam sa bude podrobnejšie venovať a vyberá si z viacerých variant výkladu, informácie sa dostanú k prijímateľom vo chvíli, kedy ich potrebujú, pričom záleží iba na nich, kedy a koľko času im budú venovať. Nevýhodou takéhoto kurzu je, že lektor nemá dostatočnú páku, aby študenta, ktorému sa nechce, pritiahol k práci. To znamená, že počet študentov začínajúcich kurz sa nemusí zhodovať s počtom študentov končiacich kurz. Tento jav pozorujeme hlavne pri ďalšom vzdelávaní. Toľko v skratke o metóde a jej prostriedkoch. Na Katedre algebry, geometrie a didaktiky matematiky sme získali finančné krytie ESF pre projekt s názvom Inovačné trendy vo vzdelávaní budúcich učiteľov a v ďalšom vzdelávaní učiteľov matematiky (e-learningovou formou). V rámci projektu sme v prostredí MOODLE vytvorili 12 rôznych kurzov zameraných na geometriu a teóriu vyučovania matematiky. Prvý turnus sme spustili na jeseň 2006 a do kurzov sa prihlásilo spolu okolo 300 účastníkov. Momentálne prebiehajú úvodné stretnutia druhého turnusu kurzov. Kurzov sa môžu zúčastniť učitelia z celého Slovenska a aj študenti učiteľstva všeobecnovzdelávacích predmetov, špecializácie s matematikou. Spomínané kurzy trvajú 12 týždňov. Každý začína úvodným stretnutím. Úvodné stretnutie frekventantov má za cieľ naučiť študentov pracovať v prostredí moodle a oboznámiť ich bližšie s formou práce v kurze. Zároveň získajú frekventanti prihlasovací kľúč do kurzu. Potom nasleduje 10 týždňov lekcií, diskusií a úloh a nakoniec záverečný projekt. V záverečnom projekte majú frkventanti kurzu preukázať zvládnutie obsahu kurzu. Záverečný projekt môže byť tvorený až z troch menších úloh. Tieto nie sú úplne konkretizované, aby frekventanti mali istú voľnosť, ako pri klasickom projektovom vyučovaní žiaci. Svoj projekt predstavia pred komisiou na záverečnom fyzickom stretnutí. Stretnutia s obhajobou projektov sa počítajú za dvanásty týždeň výuky. Na základe schválenia projektu, dostanú frekventanti certifikáty o úspešnom absolvovaní školenia. V rámci 10 týždňov výučby cez internet vypĺňajú pre potreby štatistiky dva dotazníky. V nich zisťujeme okrem iného, čo ich viedlo k prihláseniu sa na kurz a čo od neho očakávajú a či kurz tieto očakávania spĺňa. Za pomoci dotazníkov môžeme naše lekcie oživovať a upravovať ich obsah cielene pre danú skupinu frekventantov. Jeden týždeň v kurze môže mať napríklad takýto obsah:

84

Obr. 1 Týždenná forma lekcií v rôznych kurzoch.

Vidíme dve formy lekcie. Prvá je z kurzu Kapitoly z vyučovania matematiky. Po kliknutí na Lekcia 8 sa dostane študent k wordovskému dokumentu. Lekcia 8 obsahuje základné teoretické poznatky k preberanej téme. V rámci dokumentu, ktorý sa študentovi otvorí, je viacero odkazov na internetové stránky, kde sa daná problematika tiež nachádza. Ide o tvorbu telies skladaním papiera. Okrem toho obsahuje týždenný formát kurzu aj zadanie úlohy a fotogalériu. V galérii potom študenti nájdu obrázky vytvorených telies a môžu sem fotografie svojich výtvorov aj vkladať. To znamená, že po každom vložení je lekcia bohatšia o nemálo inšpirácií. Druhú ukážku sme vybrali z kurzu Didaktický softvér vo vyučovaní matematiky. V rámci tohto týždňa je dostupných viditeľne viac jednotlivých zdrojov. Mnohé zdroje obsahujú drobné videá. Videá potom prezentujú napríklad java aplet, pomocou ktorého je priblížená problematika zmyslu jednotkovej kružnice a zavádzania funkcie na stredných školách. xsinPo preštudovaní lekcií si študent pozrel zadanie úlohy. Jej riešenie vypracovával tak, ako mal čas a chuť. Keď bolo hotové, prostredníctvom stránky kurzu svoje riešenie prezentoval lektorovi. Lektor riešenie ohodnotil slovne i bodovo (obrázky 2a a 2b). Mnohí študenti mali záujem sa zlepšovať, o čom svedčilo aj ich úsilie získať plný počet bodov za vypracovanú úlohu. Po prečítaní si hodnotenia preto prerábali a vylepšovali už odovzdané úlohy. To je akcia, ktorá je bez rýchleho spojenia nerealizovateľná.

85

Obr. 2a Ohodnotené úlohy – súhrn

Obr. 2b Ohodnotené úlohy – konkrétny komentár

Vcelku boli kurzy dosť náročné, no učitelia si ich pochvaľovali, o čom svedčia aj ich e-maily či výsledky výstupných dotazníkov. Len heslovite vyberáme z niektorých: „...dakujem za krasny kurz a mnozstvo informacii, ktore som sa pri nom dozvedel. Urcite ich v praxi vyuzijem... Este raz dakujem a prajem Vam vela takychto super kurzov...“ , „...vase hodnotenie ma velmi potesilo. Vsetko som to spakovala a chcela som to poslat a nasla som si hodnotenie...Tento kurz sa mi velmi pacil, dlho som nevedela na niektore veci prist, doma nemam internet (ale uz urcite budem mat), tak aj to mi robilo problemy. V skole sa da robit sustredene len niekedy...“ , „...určite to budem v praxi používať!...“, „...Výborný kurz aj lektorka.“, DAKUJEM!“. Na základe takýchto skúseností vidíme opodstatnenosť tvorby našich kurzov. Prihlasovanie na kurzy je možné cez stránku www.ematik.sk. Kurzy prebiehajú už druhý a čaká nás ešte tretí semester. Kurzy sú aj odrazovým mostíkom pre I. kvalifikačnú skúšku učiteľov matematiky na základných a stredných školách. Počet frekventantov je síce obmedzený, no dúfame, že nájdeme možnosti, ako uspokojiť všetkých záujemcov. Názov kurzu Lektor a tvorca kurzu 1.Didaktika matematiky doc. RNDr. Helena Bereková, CSc. V kurze sa budeme zaoberať aktuálnymi problémami vo vyučovaní matematiky na ZŠ a SŠ, týkajúce sa obsahu matematického vzdelávania, efektívnosti použitia vyučovacích metód, hodnotenia výsledkov matematického vzdelávania, ako aj diagnostickej analýzy žiackych prác. Poukážeme tiež na význam a využitie histórie vo vyučovaní matematiky a použitie IKT vo vybraných tematických celkoch. 2. Kapitoly z vyučovania matematiky RNDr. Monika Dillingerová, PhD. Budeme sa zaoberať niektorými metódami problémového vyučovania, tvorbou úloh pre súťaže a ich rozborom. Do popredia záujmu sa dostanú aj deti s poruchami učenia a starostlivosť o ne. Nakoniec

86

si vyskúšame, čo robiť na matematike v posledný deň pred prázdninami, či v škole v prírode. Spojíme matematiku s manipulatívnou činnosťou, čím sa vnoríme do geometrie. 3. Netradičné metódy vo vyučovaní matematiky doc. RNDr. Viera Uherčíková, CSc. Účastníci sa počas kurzu dozvedia : o význame motivácie vo vyučovaní matematiky, o možnostiach a spôsoboch vytvárania podnetného prostredia, o netradičných metódach, formách a motivačných prostriedkoch vo vyučovaní matematiky (napr. o didaktických hrách a súťažiach v matematike) a o možnostiach zefektívnenia vyučovania matematiky. 4. Teória didaktických situácií v príkladoch doc. RNDr. Ivan Trenčanský, PhD. Kurz ponúka prehľad o: Pojem didaktická situácia. Didaktická transpozícia. Príprava didaktickej a adidaktickej situácie. Analýza apriori a aposteriori. Tretia Brousseauova axióma teórie didaktických situácií.

5. Didaktický softvér vo vyučovaní matematiky PaedDr. Lilla Koreňová Kurz ponúka prehľad o niektorých aspektoch vplyvu IKT na zmenu cieľov vyučovania matematiky na ZŠ a SŠ. Zároveň sa účastníci kurzu oboznámia s možnosťami využitia didaktického softvéru (Cabri geometria II. a II. Plus, Cabri 3D, Derive, MS Excel) a grafických kalkulačiek vo vyučovaní matematiky. 6. Základy modelovania kriviek a plôch RNDr. Pavol Chalmovianský, PhD. E-learning matematického i geometrického opisu konštrukcií Bézierovych kriviek a ich použitie v splajnoch. Objasníme si vzťahy medzi riadiacim polygónom/mnohostenom a zodpovedajúcou krivkou/plochou. Zistíme, že aj zložité konštrukcie sa stanú uchopiteľnými, ak poznáme niekoľko princípov ich tvorby. 7. Geometrické transformácie euklidovského priestoru RNDr. Marianna Polednová, PhD. V kurze budeme študovať základné vlastnosti afinných geometrických zobrazení analytickou metódou, pretože to je základ pre znázorňovanie skutočností pomocou počítača. Podrobnejšie sa budeme venovať hlavne zhodnostným a podobnostným zobrazeniam. Danú problematiku budeme okrem teoretických poznatkov skúmať aj pomocou riešenia príkladov. 8. Projektívna geometria Doc.RNDr. Štefan Solčan, PhD. Vysvetlíme princípy geometrie založenej na štúdiu zákonitostí súvisiacich nie s meraním, ale so vzájomnou polohou geometrických objektov (geometria polohy). Okrem najznámejšej, tzv. rozšírenej euklidovskej roviny, si všimneme aj konečné geometrie a štruktúry, ktoré s nimi súvisia. Ukážeme tiež, ako získať nový, ucelený pohľad na teóriu kužeľosečiek v rozšírenej Euklidovej rovine. 9. Úvod do algebraickej geometrie doc. RNDr. Eduard Boďa, PhD. Nadviažeme na známe výsledky z teórie kužeľosečiek v Euklidovskej rovine E2 (ako množiny všetkých bodov v E2, súradnice ktorých spĺňajú kvadratickú rovnicu dvoch neurčitých), umožňujúce nám zobrazovať kužeľosečky v rovine. Osvojíme si metódy ako tento proces rozšíriť na rovnice vyšších stupňov (3,4,...) 10. Úvod do diferenciálnej geometrie doc. RNDr. Miloš Božek, PhD. Účastníci kurzu získajú možnosť oboznámiť sa so základnými vlastnosťami kriviek a plôch, ktoré sú okrem samotnej geometrie veľmi užitočné pre vytváranie objektov a scén v počítačovej grafike, pre fyziku (mechanika) a prostredníctvom nej pre aplikácie v technike (strojárstvo, stavebníctvo, architektúra). 11. Úvod do počítačovej geometrie RNDr.. Soňa Kudličková, PhD. Sústredime sa na geometrickú prípravu pre rovnobežné a stredové premietanie objektov a ich prezeranie si z rôznych strán. Dozvieme sa o karteziánskych i homogénnych súradniciach bodov v rovine a priestore, o reprezentácii geometrických transformácií a ako urobiť klasifikáciu zobrazovacích metód. 12. Porovnávacia geometria Prof. Ištván Lénárt, ELTE Budapešť Autor a vlastník patentu na učebnú pomôcku, nazvanú jeho menom: „Lenart Sphere“ registrovanú v USA, Maďarsku a v niektorých ďalších krajinách, s jej pomocou názorne vysvetľuje, čo majú rôzne geometrie (euklidovská, sférická, hyperbolická) spoločné a čo je odlišné. Zároveň podáva aj metodiku, ako túto porovnávaciu geometriu využiť vo vyučovaní matematiky na ZŠ a SŠ.

87

ADRESA A E-MAIL RNDr. Monika Dillingerová, PhD., PaedDr. Lilla Koreňová Katedra algebry, geometrie a didaktiky matematiky, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Univerzita Komenského Mlynská Dolina 842 48 Bratislava Slovenská republika korenova@fmph.uniba.skdillingerova@fmph.uniba.sk

88

INOVATÍVNE ZVYŠOVANIE ADAPTABILITY NA TRHU PRÁCE FORMOU KOMBINÁCIE ELEKTRONICKÉHO

A KLASICKÉHO VZDELÁVANIA S PRAKTICKÝMI STÁŽAMI.

Peter Ďurný Projekt s názvom Inovatívne zvyšovanie adaptability na trhu práce formou kombinácie elektronického a klasického vzdelávania s praktickými stážami s registračným číslom 18/04-I/33-3.1 vznikol v roku 2004 v Považskej Bystrici vo firme Consulting Multimedia, s.r.o. Po získaní grantu v rámci Iniciatívy Spoločenstva EQUAL s použitím prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a prostriedkov spolufinancovania zo ŠR SR je v súčasnosti vo fáze realizácie s predpokladaným ukončením v roku 2007. Strategický (globálny ) cieľ Iniciatívy Spoločenstva EQUAL v podmienkach Slovenskej republiky bol vymedzený ako „zvýšenie efektívnosti nástrojov, metód a postupov riešenia problémov v oblasti nerovnosti a diskriminácie na trhu práce prostredníctvom hľadania inovatívnych riešení ich pôsobenia“. Všeobecný cieľ projektu:

- Podporiť tvorbu prostredia stimulujúceho rozvoj ľudských zdrojov a vytvoriť podmienky pre zabezpečenie adaptability ľudských zdrojov v procese štrukturálnych zmien a nástupu nových technológií.

- Formou pilotného projektu vytvoriť a v praxi overiť jednoduchý a širokospektrálne použiteľný program na zvyšovanie miery zamestnanosti

- Inovatívnou formou kombinácie elektronického, klasického vzdelávania a praktických stáží zabezpečiť pokles nezamestnanosti u EN podľa cieľových skupín projektu

Konkrétne ciele projektu korešpondujú so špecifickými cieľmi výzvy: - Inovatívnou formou vzdelávania odbúrať pasivitu a konzervatizmus a zvýšiť sebavedomie ľudí

vstupujúcich na trh práce, systematickou prácou poskytnúť podporu a pomoc pri reintegrácií na trhu práce tejto časti populácie.

- Merateľnou formou zvýšiť vedomosti a zručnosti EN vstupujúcich do projektu o efektívnom fungovaní na trhu pracovnej sily

- Formou praktických stáží zabezpečiť priamu pracovnú činnosť účastníkov projektu a tým i obnovenie ich pracovných návykov

- Merateľnou formou znížiť mieru nezamestnanosti u účastníkov cieľových skupín projektu, oproti štandardne využívaným riešeniam

- Aplikáciou uvedeného systému zabezpečiť rodovú rovnosť mužov a žien a rovnosť príležitostí pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva pri možnosti efektívneho začlenenia sa na trhu práce.

- Uvedeným projektom zvýšiť úroveň individuálnej sebarealizácie EN, sebahodnotenia a pozitívneho sebapresadenia, a tým znížiť negatívne prejavy ovplyvňujúce morálku spoločnosti a úroveň zdravia populácie v priamej súčinnosti so sociálnym rozvojom štátu a zodpovednosťou voči životnému prostrediu Uplatňovaním individuálnych foriem práce s EN

89

a preventívnych opatrení, aktivít formou zavedenia prezentovaného systému kombinácie elektronického vzdelávania, klasického vzdelávania a praktických stáží podporujeme registrovaných nezamestnaných, ktorí hľadajú zamestnanie a vstupujú do zamestnania, čo plne korešponduje s globálnym cieľom programového dokumentu.

Operačné ciele projektu – nevyhnutné k realizácii konkrétnych a všeobecných cieľov:

- Spracovať systém elektronického vzdelávania, ktorý umožní výraznou mierou ušetriť finančné prostriedky vynakladané na začleňovanie evidovaných nezamestnaných do pracovného procesu

- Vytvorenie inovatívneho a širokospektrálne použiteľného produktu umožňujúceho udržanie a rozvoj kvalít ľudských zdrojov, zodpovedajúceho meniacim sa požiadavkám pracovného procesu.

- Vypracovanie efektívneho systému práce pri začleňovaní uchádzačov o zamestnanie do pracovného procesu formou kombinácie elektronického vzdelávania, klasického vzdelávania a praktických stáží.

- Overenie systému u cieľových skupín znevýhodnených na trhu práce s kvalitatívnym rozvojom a možnosťou cieľovej implementácie v rámci širokospektrálneho použitia.

Vytvorenie pilotného projektu e-learningového vzdelávania v kombinácii s klasickým vzdelaním a praktickými stážami, umožňujúceho rýchle a úsporné zavedenie pre národné i medzinárodné inštitúcie, a poradenské agentúry zaoberajúce sa začlenením evidovaných nezamestnaných na trh práce.

Prípravná fáza projektu:

Najskôr bolo nutné vytvorenie multimediálneho výukového programu s odborným obsahom zameraným na aktívne vyhľadávanie zamestnania ktorého súčasťou je aj testovanie. Po obsahovej stránke je súčasťou projektu napríklad:

- vplyv nezamestnanosti na zdravotný, psychický a sociálny stav uchádzača - zamestnanie a jeho strata – adaptačný proces - analýza pracovných inzerátov - životopis - základné metódy prieskumu trhu a ich aplikácia v zmysle aktívneho hľadania si zamestnania - písanie žiadosti o prijatie do pracovného pomeru - práca s inzerátmi, písanie žiadostí, telefonovanie - deväť foriem neverbálnej komunikácie - šesť spôsobov verbálnej komunikácie

− základné komunikačné chyby pri pohovoroch - sebaprezentácia - zvládanie námietok - osobný kontakt pri prijímacom pohovore - rôzne formy vedenia prijímacích pohovorov - testová batéria korešpondujúca s metodológiou odborného obsahu

Po približme ročnom vývoji bol vytvorený inovatívny a širokospektrálny produkt elektronického vzdelávania. Produkt umožňuje udržanie a rozvoj kvalít ľudských zdrojov, zodpovedajúcich meniacim sa požiadavkám pracovného procesu, pričom zároveň umožní výraznou mierou ušetriť finančné prostriedky vynakladané na začleňovanie evidovaných nezamestnaných do pracovného procesu.

90

Realizačná fáza projektu: Po vytvorení produktu bolo potrebné osloviť a vybrať evidovaných nezamestnaných (EN) podľa cieľových skupín. Bolo vybraných 200 nezamestnaných z ÚPSVaR PB a TN v percentuálnym zastúpení cieľových skupín podľa projektu a zastúpení 2 okresov.

Po vybraní nezamestnaných bolo zahájené vzdelávanie pomocou multimediálneho výukového programu, preverovanie vedomostí sebatestovaním a núteným testovaním, rozšírenie poznatkov a zručností z oblasti orientácie na trhu práce, narábanie s informáciami o trhu práce i efektívna komunikácia s potencionálnymi zamestnávateľmi.

Táto časť projektu bola zameraná na: - zvýšenie vedomostí a zručností EN vstupujúcich do projektu o efektívnom fungovaní na trhu

pracovnej sily merateľnou formou - prispôsobenie tempa výuky vlastným odborným, osobnostným a výukovým možnostiam

účasníka - zvýšením atraktivity preberaných oblastí a tým aj motivácie k štúdiu - zaškolením účastníkov vzdelávania na prácu s PC a zlepšeníím ich vzťahu k informačným

technológiám Uvedené ciele v oblasti elektronického vzdelávania sme sa snažili naplniť:

- zapojením viacerých zmyslových kanálov študujúcich (komentár, hudobný doprovod, autentické výpovede uchádzačov o zamestnanie, videoscénky atď.) na zvýšenie koncentrácie pozornosti, schopnosti porozumieť i schopnosti zapamätať si

- nutnosťou aktívneho štúdia (nutnosť vypĺňať predpísané dokumenty i testy) a interaktivitou študujúceho (nutnosť aktívne spolupracovať pri prechádzaní programom)

- bezpečím pri štúdiu – uchádzači o zamestnanie zapojení do elektronického vzdelávania sa nemuseli obávať negatívnych reakcií okolia (individuálna práca s PC)

- štandardizovaný výukový program – nezávislosť na odbornej erudícii alebo momentálnej indispozícii lektora

- skrátením času potrebného na získanie nových vedomostí a zručností Ďalším cieľom bol praktický tréning,. Pre 160 nezamestnaných bolo pripravené vzdelávanie klasickou formou s:

- prednáškou erudovaného lektora (stručné zhrnutie tém prezentovaných v elektronickom vzdelávaní)

- riešením prípadovej štúdie - modelovaním situácie z prijímacích pohovorov - praktickým tréningom zvládnutia prijímacieho pohovoru s videotréningom - meraním nárastu vedomostí ( cielený a štrukturovaný dotazník ) - meraním nárastu praktických zručností ( hodnotenie lektorom )

Táto časť projektu je inovatívna v týchto veciach:

- v náväznosti na predchádzajúce aktivity zvyšuje efektivitu prenosu informácií - praktickým tréningom zvyšovanie sebarealizácie v oblasti aktívneho vyhľadávania zamestnania

(nie rekvalifikácie) - praktické preverovanie vedomostí nadobudnutých počas elektronického vzdelávania v praxi

pod vedením erudovaného lektora - zvládanie stresu a negatívneho pôsobenia nezamestnanosti (tréning) - sebaprezentácia v písomnom, osobnom i telefonickom styku - aktivity pri hľadaní zamestnania u konkrétnych uchádzačov

91

- analýza slabých a silných stránok uchádzačov o zamestnanie - sebapoznávanie – osobnostné charakteristiky, zručnosti, schopnosti, výkonnosť, špecifické

znalosti - modelovanie typov prijímacích pohovorov - modelovanie prezentácie - modelovanie zvládania námietok

V poslednej fázy projektu dochádza k realizácii praktických stáží 100 nezamestnaných v rôznych firmách. Miesta stáží sú vyberané podľa primárneho vzdelania nezamestnaných.

Priebežné hodnotenie realizačnej fázy projektu v oblasti elektronického vzdelávania :

V súčasnosti prebieha vzdelávanie nezamestnaných . Elektronické vzdelávanie už úspešne absolvovalo 84 z 200 plánovaných nezamestnaných. Klasické vzdelávanie absolvovalo 70 z 160 plánovaných a stáže absolvovalo doteraz 28 zo 100 plánovaných. Názory účastníkov boli doteraz zväčša veľmi pozitívne i keď sa samozrejme ako u každej novej veci boli i oblasti, ktoré absolventi kritizovali.

Uvádzame číselne hodnotenie účastníkov v priemerných hodnotách v daných témach , niektoré

názory účastníkov a tiež hodnotenia lektorov:

1. Číselné hodnotenia účastníkov - maximálne dosiahnuteľná hodnota je 5 bodov Hodnotili sa dané témy:

a) obsah • považujete obsahovú náplň za vyhovujúcu priemer 4, 00 • sú nadobudnuté poznatky využiteľné v praxi priemer 4, 21 • zodpovedá obsahová náplň kurzu konkrétnym problémom priemer 3,95 • bola dĺžka kurzu primeraná prednášaným témam priemer 4, 29 b lektorské zabezpečenie

• spokojnosť s odbornou úrovňou lektora priemer 4, 61

• použitie vhodných vyučovacích metód priemer 4, 50

• práca lektora so skupinou priemer 4, 36 c organizačné zabezpečenie

• boli oznámené termíny realizácie kurzu včas priemer 4, 66

• spokojnosť s priestormi, v ktorých kurz prebiehal priemer 4,51

2. Písomné vyjadrenia účastníkov (anonymne)

Tento program sa mi veľmi páčil. Bol veľmi poučný, najviac ma oslovili názorné ukážky pracovných pohovorov. Určite som sa naučila, ako sa správať na pracovnom pohovore. Som si istá, že podľa tohoto programu sa budem riadiť a správať na pracovnom pohovore.

Páčili sa mi scénky, vedela som sa do nich vžiť a pri pohovore sa určite bude veľa z nich dať

použiť

92

Z tohoto programu si odnášam veľa nových poznatkov a hlavne nápadov pri hľadaní si nového zamestnania. Ukázal mi modelové situácie pri pohovoroch, čomu sa mám vyvarovať, a naopak ako sa správne chovať na pohovore. Páčili sa mi ukážky motivačných listov.

Program bol dobrý, poučný ale trochu pridlhý, mohol byť rozdelený do viac hodín. Páčilo sa mi podrobné a pritom stručné a jasné vysvetlenie problému nezamestnanosti. Taktiež

rozoberanie rôznych aspektov života po stránke psychologickej, ekonomickej a tiež sociálnej. Program si udržal “živosť“ svojimi scénkami uvádzanými ako príklady na rôzne situácie ktoré môžu stretnúť nezamestnaného ako potencionálneho uchádzača o zamestnanie.

Program mi doplnil mierne vedomosti z verbálnej a neverbálnej komunikácie Viac povedať o programe, možno aj o tom ako vznikol, kto sa na jeho výrobe podieľal, odkiaľ sa čerpalo

Málo scénok tam bolo ohľadom mladých ľudí, ktorí sú po škole nezamestnaný Viac sa venovať absolventom bez skúseností a praxe Bolo to super. Aj na poučenie aj na zábavu Rozdelila by som otázky v testoch podľa jednotlivých cieľových skupín Viac problematiky absolventov

3. Hodnotenie elektronického vzdelávania lektorom klasického vzdelávania

Vo fáze opakovania vedomostí i tréningu zručností získaných elektronickým vzdelávaním boli zrejmé vedomosti získané elektronickým vzdelávaním. Účastníci vedeli pomenovať rôzne vplyvy nezamestnanosti na kvalitu života s konkrétnym dopadom na ich život. Vedeli sumarizovať etapy adaptačného procesu a väčšina i fázu v ktorej sa nachádzajú. Pozorovali sme jasnejší a reálnejší obraz o sebe s postupným zvyšovaním sebavedomia. Rovnako vedomosti o fungovaní trhu práce a marketingu pracovnej sily boli na primeranej úrovni s uvedomovaním si chýb ktorých sa dopúšťali v predchádzajúcom hľadaní si zamestnania. Úroveň spracovania predložených písomných materiálov (motivačný list, životopis, odpovede na najčastejšie otázky zamestnávateľov) boli u väčšiny na štandardnej až dobrej úrovni. Zvládnutie uvedených oblastí umožňovalo rýchlejšie prejsť do tréningovej fázy s priamym modelovaním individuálnych pohovorov. Základné vedomosti v oblasti komunikácie účastníci mali ale pozorovali sme nižšiu úroveň schopnosti ich využitia v praxi. Zvlášť prekvapujúco pôsobila skutočnosť, že veľmi výrazne poklesli tendencie k obviňovaniu okolia alebo seba ľutovania ktoré pri realizácii tréningu čisto klasickou formou vždy zaberali značný časový priestor a výrazne ovplyvňovali dynamiku skupiny. Účastníci po absolvovaní elektronického vzdelávania boli výrazne pripravenejší ku konštruktívnej práci na sebe. Priebežné zhrnutie a závery výsledkov elektronického vzdelávania v rámci realizovaného projektu: Vzhľadom k doterajšiemu priebehu realizácie programu si dovoľujeme konštatovať: 1. Elektronické vzdelávanie výrazne skracuje čas potrebný k dosiahnutiu ekvivalentného výsledku len formou klasického vzdelávania. Približne 8 výukových hodín elektronického vzdelávania a 16 výukových hodín klasického tréningu (spolu 24 hodín) dokázalo efektívne realizovať obsahovú náplň ktorú sme v minulých rokoch školili v rozsahu 32 až 56 výukových hodín. 2. Elektronické vzdelávanie poskytuje primeranú úroveň vedomostí a poznatkov i metodické a didaktické atribúty vedúce k ich spracovaniu a pochopeniu. 3. Elektronické vzdelávanie umožňuje i nácvik jednoduchých zručností (tvorba písomností, spracovanie odpovedí na otázky atď.). 4. Výsledky elektronického vzdelávania sú merateľné a porovnateľné s inými účastníkmi.

93

5. Nepotvrdili sa obavy z rozdielnej úrovne účastníkov (vek, pohlavie, vzdelanie, počítačová gramotnosť). Program je koncipovaný tak, že pri jednoduchej pomoci lektora vedúceho elektronické vzdelávania je možné tieto nedostatky podstatne eliminovať.

6. Elektronické vzdelávanie znižuje náklady na vzdelávanie. Podľa našich skúseností a poznania cenových nárokov podobných projektov práce s evidovanými uchádzačmi o zamestnanie je priama úspora približne 30 až 50%.

Záverom by sme chceli uviesť jeden zaujímavý poznatok. Bežne sa akceptuje, že elektronické vzdelávanie je užitočný nástroj na získavanie poznatkov a vedomostí. O trénovaní zručností sa vedú rozsiahle polemiky. Zmena postojov a názorov sa často pripisuje výsledku priameho pôsobenia lektora a v elektronickom vzdelávaní sa prehliada alebo podceňuje. Naše zistenia (a nie len z tohto projektu) však poukazujú na opak. Individualizovaný prístup a intimita práce bez nutnosti obhajovať pred skupinou už raz vyslovené názory vedie spolu s jasnou a cielenou koncepciou elektronického vzdelávania k rýchlejšej zmene postojov. Pracovne to môžeme vyjadriť nasledovne: "S počítačom sa zle háda, plače i polemizuje". Nechceme uvedený názor generalizovať ale ponúkame ho tvorcom i užívateľom elektronického vzdelávania ako myšlienku na diskusiu. ADRESA A E-MAIL PhDr. Peter Ďurný Consulting Multimedia, s. r. o. 042/4327198 consulting@vzdelavanie.org

94

INTERNET A ODBORNÁ ANGLIČTINA

Mária Jánošová ABSTRACT The Internet and ESP Syllabus for English courses at the University of Zilina is focused on the ESP teaching. Technical and special texts and other teaching materials are adapted according to the curriculum of each faculty to enhance motivation of students and quality of learning. From the point of view of the course design the Internet is indispensable as a source of authentic ESP texts both for teachers and students. During the past years teaching/learning potential of the Internet has been just discovered and the Internet based there are certain in/off classroom activities which are commonly used in ESP teaching, especially for tasks, assignments and presentations. As the language learning is a long-term and continuous process, elearn also contributes to the self-education during the life-long language learning and distant education. KEY WORDS Course design and syllabus, ESP teaching materials, the Internet, multimedia, information source, authentic English texts, quality of teaching/learning, interaction, the Internet based assignments and tasks, flexibility Charakteristika kurzov odbornej angličtiny Pri plánovaní obsahu a štruktúry kurzov angličtiny sa vychádza z potrieb študentov technickej univerzity. Preto sa kurzy angličtiny orientujú na výučbu angličtiny pre špeciálne účely – English for Specific Purposes (ESP). V metodike a obsahu anglických kurzov sa uplatňujú princípy ESP. Z obsahového hľadiska sú kurzy prispôsobené jednotlivým fakultám. Vyučujeme angličtinu pre strojárov, elektrotechnikov, manažérov, informatikov, poštové služby, telekomunikácie, geodetov, stavbárov, cestnú, leteckú, železničnú a vodnú dopravu a iné odbory študované na jednotlivých fakultách. Obsah jazykových kurzov tvoria didaktizované odborné a profesionálne texty z uvedených technických a odborných oblastí. Predpokladá sa, že prispôsobenie obsahu anglických textov potrebám študentov zosilňuje motiváciu študentov a takto sa učenie stáva efektívnejšie, rýchlejšie a kvalitnejšie. Z hľadiska tvorby obsahu a metodiky jazykových kurzov, internet sa stáva zdrojom aktuálnych a autentických textov nielen pre učiteľov ale aj pre študentov. Internet vstupuje do procesu vzdelávania a mení metodiku výučby predmetov a zavádza nové predmety súvisiace s informačnými technológiami. Pozitívny vplyv médií a predovšetkým internetu mení tradičnú úlohu a postavenie učiteľa a študenta a interakciu medzi nimi v prospech technológií. Výsledkom sú nové gramotnosti a elearn kompetencie, ktoré presahujú schopnosti písať a čítať predovšetkým multimediálna a technická gramotnosť ako schopnosť používať nové médiá pre efektívne sprostredkovanie a spracovanie nových informácií. ESP je fenomén, v ktorom sú obsiahnuté mnohé konvergentné trendy prejavujúce sa rôzne dajú sa však definovať jednotlivé hlavné oblasti. Od 50-tych rokov prebieha značný rozvoj vedy, techniky a ekonomiky a vytvára svet zjednotený a ovládaný poznaním, vedou a obchodom, z čoho vznikla potreba medzinárodného jazyka. Angličtina sa stala kľúčom pre medzinárodnú komunikáciu vo vede, vzdelávaní, priemysle a obchode. Pretože angličtina je akceptovaný medzinárodný jazyk v mnohých oblastiach vytvorila sa nová metodika výučby angličtiny (ESP) a vznikla nová generácia učiteľov a študentov, ktorý sa učia odborný jazyk potrebný pre zvládnutie a výkon svojej profesie. Cieľovou skupinou pre ESP kurzy sú študenti technických a ekonomických univerzít, vedci, obchodníci, manažéri, lekári, atď., ktorí musia čerpať

95

najnovšie informácie v ich odbore z pôvodných zdrojov ako sú odborné publikácie, zborníky a články na internete, ktoré sú dostupné len v angličtine. Tieto špecifické potreby zároveň ovplyvňujú aj metodiku výučby angličtiny. Nové mimojazykové situácie a kontexty presunuli pozornosť z formálnych (gramatika, syntax) čŕt jazyka na nové komunikatívne prístupy a metódy používania a výučby angličtiny v autentických situáciách a reálnej komunikácií. Takto sa rozlišuje medzi angličtinou obchodu a inžinierstva, vedy a techniky, atď. Internet v ESP kurzoch Aj keď multimédiá nie sú pedagogický termín sú pre metodiku ESP významné, pretože umožňujú používať a doručiť nielen textové správy v rozličných formátoch vrátane zvukových, obrazových, video a animácie a tým umožniť integrovanú prezentáciu, ktorá kombinuje tieto súčasti. Výučba angličtiny s pomocou internetu a multimédií sa stáva:

• efektívnejšia a zaujímavejšia – textová informácia môže byť nahradená resp. doplnená zvukovou a obrazovou

• priama – informácia môže byť doručená s využitím najlepšieho média, akými je cudzojazyčná aplikácia, ktorá prehráva reč pôvodného používateľa angličtiny

• interaktívna – je ľahšie vytvoriť pôvodnú a viacúrovňovú interakciu s obrázkami a zvukmi ako len s čistým textom.

Takto, internet a elearning presúva proces výučby z tradičnej triedy do prostredia podľa potrieb študenta bez geografických a časových bariér. Je to proces výučby, ktorá sa spolieha na internet ako zdroj poznania a informácii pre tvorbu didaktických materiálov s možnosťami interakcie a komunikácie medzi učiteľmi a študentmi. Aj keď možnosti využitia internetu a elearn vo výučbe ESP sa len objavujú, niektoré elearn aktivity sú už bežne využívané, predovšetkým pri zadávaní úloh a príprave záverečných, ročníkových diplomových prác, projektov a prezentácií počas semestra. Využitie počítača a internetu pri zadávaní a vypracovaní úloh má mnoho výhod v porovnaní s tradičnými informačnými zdrojmi a učebnými materiálmi, uvediem aspoň niektoré:

• aktualizácia obsahu je ľahšia a efektívnejšia, pretože v jednom médiu sú sústredené rôzne zdroje, napr. denná tlač, odborné publikácie, video, slovník a encyklopédie, vyhľadavače, atď.

• ako zdroj informácií je dostupný kdekoľvek a kedykoľvek • tvorivý a samostatný prístup študenta k výberu a spracovaniu získaných vedomostí s využitím

svojich vedomostí a internetových informácií, študent má prístup k autentickým textom a spracovanie jeho úloh je tak autentickejšie a tvorivejšie

• jedinečnosť – prostredníctvom vyhľadavača a využitím multimediálnych zdrojov študenti môžu porovnávať a hodnotiť kvalitu a spoľahlivosť zdrojov, čo je výhoda predovšetkým pre rozvíjanie si kritického myslenia

• rozmanitosť – je dostupná široká a neobmedzená škála zdrojov, materiálov a informácií • flexibilnosť a komplexnosť – pružný a komplexný prístup k spracovaniu zadaných úloh a tém

pri dodržaní následnosti krokov a prechod od jedného zdroja k inému s možnosťou využitia vizuálnych a grafických prostriedkov

V porovnaní s tradičnými úlohami existujú niektoré rozdiely pri vypracovaní internetových úloh: • internetové úlohy umožňujú študentom vytvárať si svoj vlastný obsah a pracovať samostatne • učiteľ má menšiu kontrolu, čo sa musí zohľadniť pri plánovaní obsahu a metodiky lekcie • plánovanie a metodika má vytvoriť priestor pre autonómnu prácu študentov a samovzdelávanie • internetové úlohy by mali byť naplánované, tak aby mali jasne určené ciele • učiteľ by mal uviesť odkazy aspoň na niektoré internetové stránky a tematické okruhy pre

kvalitný a rýchly výber a spracovanie zadanej úlohy a jej prezentácie Záverom S dostatočným prístupom k internetu s multimédiálnou podporou, učitelia a študenti majú prístup k aktuálnym a autentickým zdrojom, elearn úlohy môžu byť zadávané individuálne, študenti môžu pristupovať k svojím úlohám tvorivo, pružne, samostatne a pracovať s autentickým anglickým textom a tým zlepšiť výsledky a kvalitu svojho štúdia. Keďže učenie sa jazyka je dlhodobý a nepretržitý proces

96

prebiehajúci zväčša mimo triedy značné možnosti využitia internetu a elearningu sú pre samostatné celoživotné a diaľkové vzdelávanie a takto presúvať zodpovednosť za kvalitu výsledkov výučby z učiteľa na študenta. ODVOLÁVKY Schcolnik, M. Kol, S. Abarbanel, J. (2006). Constructivism in Theory and Practice. English Teaching Forum, 4, 12 – 21. Hutchinson, T., Waters, A. (1996). English for Specific Purposes, Cambridge University Press, UK Tandlichová.E., (2003). Possible Perspectives of the Autonony Development Throught Media, Science, Education, and Society. 11th International Scientific Conference, 185-189 Jánošová, M., (2004). Nová technika – nová metodika vo výučbe cudzích jazykov, elearn Žilina, 159-163. ADRESA A E-MAIL PhDr Mária Jánošová Žilinská univerzita Fakulta prírodných vied Hurbanova 15 010 01 Slovenská republika e-mail: maria.janosova@fpv.uniza.sk

97

IPTV SUPPORTS E-LEARNING SYSTEM, CONVENTIONAL TV TOO?

Elmar Hergenröder, Juraj Vaculík

ABSTRACT Contribution is about comparison IPTV technology and conventional TV in area of e-learning systems. There are show classic education and education with advantages in comparison to the conventional education program and of course its disadvantage or drawbacks. KĽÚČOVÉ SLOVÁ IPTV, e-learning, conventional TV, education 1. DEFINITION The ITU (International Telecommunication Union) with domicile in Genf gives recommendations for technical aspects and made following agreement: IPTV (Internet Protocol TeleVision) is defined as a multi media service, which includes TV, video, audio, text files, pictures and data which are transmitted via IP based networks. The service provides quality, sureness, interactivity and reliability. Often used synonyms for IPTV are: multicast video streams as a linear broadcast TV, time shift TV as a nonlinear broadcast TV, video-on-demand and internet-TV. But the general description of IPTV is a broadband IP-connection where a feedback lines allow the participants being interactive. There are several new and very important possibilities for application. 2. IPTV AND CONVENTIONAL TV In the near future more and more households will use IPTV, in Germany approximately about 1.3 millions in the year 2010. Beside the manifold offer of TV-programme (also with video-on-demand) there will be pretty many interactive services like shopping, online-games, sport bets and much more. Conventional television and all possibilities of multi media become an increasingly fusion. In future there will be no more separation. The conventional television, as being at present a strong standing alone media, will then be a part of media, which is divided into offline media, such as TV-programme, print media, cd-rom and online media, such as newsgroup, e-mail, chat, video conference, application sharing and website. It is supposed that IPTV will change the environment of broadcast TV much more than the implementation of independent television. I want to pick out one application which is not above mentioned yet and strongly connected with television. In Germany at the “Bayerischer Rundfunk” (a TV-station under public law) there is since 1967 an offer for adult education via linear television-programme named “Telekolleg”. The contents were attended by books and other TV-programmes related to the subjects.

98

But one essential difference from this linear TV-programme to the new multi media possibilities, especially IPTV, is the missing direct dialog between teacher and students as an interactive dialog. Some more advantages and backdraws also concerning conventional TV stations are described in the following. 3. ONLINE EDUCATION AND TRADITIONAL EDUCATION It’s very interesting and important to have open discussions about traditional education and modern online education. Could traditional education be substituted with education based on the present state of the art education tools? We don’t have to discuss only the technological possibilities, we have to discuss the advantages and drawbacks for the students, the teachers and of course affect our entire social structure too. IPTV has very useful advantages in comparison to the conventional education program:

- the lessons on television or computer screen are interactive - abstract contents could be shown descriptive with simulations - learning just in time - nonlinear concepts of learning - simple documentation and repetition - review and repetition are suitable for individual tasks - time for learning could be organised individual – economic learning - very quick grip to information’s e.g. via internet - life-long learning

But there are sure a few drawbacks:

- the student has to learn first about handling the multi media possibilities - teachers worry about getting unemployed - teachers must be retrained - the presentation of the contents are determinate by technical and not by didactic factors - complete social isolation of the students; they don’t have social contacts like in conventional

schools - no face to face care

Is it possible to combine the positive aspects of several media and education methods in order to strengthen the advantages and to minimise the drawbacks? First of all we have to establish that there is no way for substitute traditional education with modern education tools. The solution is an intelligent concept in which effectively and flexibility of e-learning are combined with the social aspects of face-to-face communication. These hybrids learn arrangements are a wise connection of traditional learning in classrooms and using modern technologies of multi media. I want to point out that the one without the other is not able to work. The online times and the social times must be optimal adjusted together. 4. LINEAR BROADCAST MEDIA AND E-LEARNING Let’s go back to the telecast “Telekolleg”. Dependant on the subject there is more or less the possibility to show difficult coherences in clear graphics. For describing only one example, the partition of sound characteristics into frequency diagram and time diagram can be showed very transparent simultaneously side by side. But not only are the static characteristics at exact one point within the timeline seen on the tv-screen. It’s also possible to show the dynamic development of the sound and the changes of frequency amplitude and time amplitude in real time. Don’t forget the audio as a column (there are two columns; the other one is video) of the media television: the student at home can hear the entire sound

99

characteristic and its dynamic development which is supported by the coherent simultaneous moving graphic. So the entire complexity of sound characteristics can be explained with clear examples. And now we stay on an essential and important position. We know the conventional television is a linear broadcast media. Hence what about a student who didn’t understand the coherences in that speed predetermined from the fixed timeline of the tv-programme. You may say, he only has to record the “Telekolleg” on tape or where else and so he will be able to see his TV-lesson as often he wants to. But what about individual questions? Does he get answers just by looking the not understood content again and again? Not answered key questions within an appointed time could hamper the learn motivation and the learn success is endangered.

5. NO FUTURE FOR CONVENTIONAL TV? The missing in time interactivity via feedback line in the example above and generally is a main point because the conventional television is restricted appropriate to e-learning to be successful in our modern times. What conventional television can do, is to support with the professional know how of the video and audio experts and the experts for moving graphics, also with the creation of the fitting sound. Graphic editors, video engineers, sound designer, sound engineers, music composers work at tv-stations in production, television graphic and on air promotion and are ideal partners for upgrading e-learning supported with IPTV. Technical inventions and technological development are since ever responsible for changes in the social structure and social behaviour too and it’s always a new chance for emerging vocations.

ADRESA A E-MAIL Doc. Ing. Juraj Vaculík, PhD. e-mail: juvac@fpedas.uniza.sk Ing. Elmar Hergenröder e-mail: elmar.hergenroeder@brnet.de Žilinská univerzita Fakulta prevádzky a ekonomiky a spojov Katedra spojov Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina Slovenská republika

100

JE VONKAJŠIA MOTIVÁCIA UČITEĽOV PRE POUŽÍVANIE

E-LEARNINGU VO VÝUČBE DOSTATOČNÁ?

Jana Jacková ABSTRACT What are teacher’s needs to use e-learning tools as effective as he could in the teaching-learning process? Some of very high motivated teachers loose their motivation due to insufficient or nonsystematic support in this area. According to [4, p.160]: “Just as lack of participation leads to alienation, so lack of effective leadership leads to stress and anxiety”. The paper deals with external motivational aspects for the appropriate use of e-learning in teacher’s practice. KEY WORDS teacher, motivation, e-learning, support, learning community, lifelong learning ÚVOD V súčasnosti sa veľa diskutuje o potrebách žiaka, študenta. Záujemca o určitý typ vzdelávacieho programu sa medzi viacerými podobnými ponukami rozhoduje na základe avizovaného profilu absolventa a kvality vzdelávacej inštitúcie. Ako zabezpečiť, aby aj učiteľ bol profesionálom na úrovni doby, nielen odborne a metodicky, ale aj technologicky zdatný? O dostupných moderných vzdelávacích technológiách už máme dosť poznatkov. Ale od poznania možného k aktívnemu a efektívnemu využívaniu možného býva obvykle - pri plnení všetkých úloh, ktoré vyplývajú z pozície učiteľa - dosť ďaleko. Pozrime sa bližšie na niektoré aspekty implementácie e-learningu do vzdelávacieho procesu. AKÉ SÚ POTREBY UČITEĽA PRE EFEKTÍVNE VYUŽÍVANIE E-LEARNINGU? Učiteľ má vo vzťahu k procesu vzdelávanie v organizácii, v ktorej pôsobí, špecifické postavenie. Je subjektom (vzdeláva iných) vzdelávania, ktoré poskytuje organizácia svojim “odberateľom”, ale aj objektom (je vzdelávaný, vzdeláva sa) vzdelávania, ktoré je potrebné pre udržanie a zvyšovanie jeho odborných kompetencií. Toto jeho dvojjediné postavenie môže prispievať k zvýšenej úrovni stresu, hlavne ak nemá možnosť dostatočne rozvíjať sebavzdelávacie aktivity potrebné ku kvalitnému výkonu učiteľského povolania. V súčasnosti väčšina slovenských fakúlt patrí medzi tradičné inštitúcie – výučba zväčša prebieha v areáli univerzity a je zameraná najmä na vekovú skupinu 18-25. Podľa [4, s.169] začiatok “kultúrnej zmeny” týchto inštitúcií sa prejavuje vývojom množstva “ ‘hybridných’ prístupov k učeniu a vyučovaniu”. Naše fakulty podľa konkrétnych podmienok využívajú “blended learning”, kombinujúc niektoré formy tradičného a virtuálneho vyučovania. Študijné programy pozostávajú z ponuky predmetov – kurzov, v ktorých obvykle prebieha tradičná forma výučby (frontálne prednášky + cvičenia v skupinách) vo väčšej alebo menšej miere kombinovaná s novými formami výučby, ktoré so sebou priniesli moderné technológie. Je ešte dosť učiteľov, ktorí sú v používaní nových technológií v pozícii začiatočníkov alebo samoukov. Dostatočne vnútorne motivovaní učitelia radi objavujú všetko nové, sami si vyhľadávajú informácie,

101

vzdelávajú sa rôznymi dostupnými formami, aby si zvyšovali odbornosť a udržali konkurencieschopnosť. Niekedy však títo nadšenci nových foriem vzdelávania, ak nemajú náležitú podporu, strácajú motiváciu v „boji“ s rutinou. Pokiaľ sa im podarí byť súčasťou aktívnej učiteľskej komunity rovnakej “krvnej skupiny” (či už priamo vo svojej materskej inštitúcii alebo virtuálnej), tak ich motivácia je automaticky udržiavaná. Pokiaľ sa ale nachádzajú v pozícii “sám vojak v poli”, je to veľmi únavné a nie každý vytrvá, kým sa dočká v tejto oblasti “lepších zajtrajškov”. Učitelia potrebujú natrénovať nové vedomosti, znalosti a zručnosti, nielen technologické, ale i sociálne, interpersonálne: používanie nových technológií, vývoj materiálov k technológiami podporovaných kurzov, tímová práca, nové typy spolupráce so študentami. Ako uvádza aj [4, s.160], “nedostatok efektívneho vedenia je príčinou stresu a úzkosti” uciteľov. ĎALŠIE VZDELÁVANIE V súčasnej dobe už prestáva byť problémom nedostatok materiálnych zdrojov pre počítačovú podporu výučby. Problém je skôr v nedostatočných znalostiach a zručnostiach využívania týchto moderných technológíí učiteľmi. V prosperujúcich firmách je samozrejmosťou zavedenie manažmentu kvality, v rámci ktorého sa všetci zamestnanci systematicky zúčastňujú rôznych foriem podnikového vzdelávania. Napr. vo firme Mondi Business Paper v rámci politiky kvality sa zamestnanci majú stotožňovať s vyjadrením: “Tréningom a ďalším vzdelávaním sa stávame schopnými využiť všetky naše schopnosti v prospech našich zákazníkov a Mondi Business Paper.”[3] Zákazníkmi univerzít sú študenti. Podľa [5, s.35] učitelia “by mali poznať najnovšie informácie, trendy, inovácie z oblasti pedagogiky, psychológie, metodiky vyučovania jednotlivých predmetov i ďalších vedných disciplín a samozrejme i v obsahu predmetov, ktoré vyučujú a tieto inovácie vo vyučovacom procese aj aplikovať. To si vyžaduje systematické a pravidelné ďalšie vzdelávanie učiteľov, ich odborný a profesijný rast. “ Úspešné firmy si uvedomujú, že ich úspech stojí hlavne na ľudskom potenciáli a venujú náležitú pozornosť rozvoju ľudských zdrojov: zaškolenie nového zamestnanca, systematické, pravidelné školenia zamestnancov. V mnohých školách takáto systematičnosť hlavne pri zaškoľovaní používania nových technológií ešte stále chýba. Učitelia by sami mali mať možnosť byť študentami v dobre navrhnutom a vedenom kurze, aby zažili prácu v kurze v pozícii študenta. Prinesie to viac skúseností a istoty k používaniu inovácií v ich vlastných kurzoch. UČIACA SA KOMUNITA Modely virtuálnych učiacich sa komunít (jednoduchá / riadená / komplexná ) sú pojednávané v praktickom sprievodcovi touto problematikou [2, s.21]. Sú tu podrobne popísané fázy životného cyklu virtuálnej učiacej sa komunity s konkrétnymi ukážkami a príkladmi zapájania členov a tútorov komunít. Fázy životného cyklu virtuálnej učiacej sa komunity sú: [2, s.53]

1. Založenie 2. Indukcia 3. Inkubácia 4. Zdokonaľovanie 5. Implementácia 6. Záver alebo Zmena

PORTÁL E-LEARN AKO PODPORA UČITEĽA Na strednej škole má každý začínajúci učiteľ svojho uvádzajúceho učiteľa. Ako rukoväť (nielen) vysokoškolského učiteľa v oblasti zavádzania nových technológií do vzdelávacieho procesu, v našom prípade e-learningu, by mohol slúžiť špecializovaný portál, na ktorom by učiteľ našiel “prvú pomoc” i námety na ďalší rozvoj svojich kompetencií v tejto oblasti. Každý učiteľ by mal potom vedieť, že takáto podpora existuje a že v prípade potreby môže využívať služby tohto portálu. Začínajúci učitelia majú prirodzený entuziazmus. Systémové kroky zo strany zamestnávateľskej organizácie by mali zabezpečiť vysokú úroveň vnútornej motivácie pre inovácie a zvyšovanie kvality poskytovaných služieb u všetkých svojich pracovníkov. Tento systém by mal zachytiť a podchytiť vnútorne motivovaných učiteľov, každého nového a priebežne všetkých učiteľov formou absolvovania základných a zdokonaľovacích kurzov v stanovených oblastiach.

102

Nakoľko ide o širokú problematiku, s ktorou sa postupne vyrovnáva každá vzdelávacia organizácia, portál e-Learn so zameraním na všeobecnú technologickú podporu implementácie e-learningu do vzdelávania by mohol mať celoštátnu pôsobnosť. Potrebné kapacity na vývoj a udržiavanie portálu by mali byť naprojektované v rámci projektu celoštátnej úrovne. Špeciálny portál pre implementáciu e-learningu do vzdelávacieho procesu môže plniť funkciu podpory poskytovateľom vzdelávania na jednej strane, ale i podpory prijímateľov vzdelávania (v tejto oblasti). Výhody: koordinovaný postup, všetko na jednom mieste, informovanosť o základných veciach pre všetkých potenciálnych záujemcov o problematiku, nezávisle od organizácie, miesta, času,… PODPORA E-LEARNINGU V ORGANIZÁCII Na Žilinskej univerzite (ŽU) je na podporu vzdelávania zavedený informačný systém Vzdelávanie [6], ktorý pracuje v prostredí moodle. Administrácia systému je zabezpečená v pracovných dňoch od 7.00 – 15.30 hod. Pripomienky, návrhy, hlásenie poruchy sa posielajú ustanoveným pracovníkom Oddelenia informačných systémov Ústavu informačných a komunikačných technológií ŽU. Títo pracovníci poskytujú podporu pre oblasti: Informačné listy, študijné programy, výučba katedry, zadávanie známok, elektronické vyučovanie, prihlasovanie na skúšku, evaluácia. Ústav zaviedol pre študentov a zamestnancov univerzity aj službu Helpdesk [1], ktorá je zameraná na podporu používateľov integrovaného informačného systému univerzity. Z dôvodu flexibilnejšej ponuky kurzov “na mieru” majú niektoré fakulty ešte svoje vlastné e-learningové portály, na ktorých administrujú napr. neštandardné kurzy, alternatívne kurzy, experimentálne kurzy ap. Toto tiež môže byť riešením pre cvičenia kurzu s mnohými skupinami a mnohými učiteľmi, napr. v prípade používania rôznych vyučovacích postupov. ZÁVER Technológie sami osebe kvalitnejšie vyučovanie nezabezpečia. Každý učiteľ by mal byť začlenený do kontinuálneho tréningu v tejto oblasti. Pri implementácii e-learningu v organizácii by nižšia organizačná jednotka mala mať svojho koordinátora pre e-learning, ktorý ju reprezentuje navonok a v zásadných veciach ju zastupuje pri komunikácii s vyššou organizačnou jednotkou (napr. katedroví, fakultní, celouniverzitní, národní koordinátori). Dôležitým aspektom vzdelávania učiteľov v oblasti využívania e-learningu by mala byť dostupnosť pre všetkych záujemcov z radov učiteľov, bez známok exkluzivity, uprednostňovania ap., čo sa zabezpečí systémovým prístupom k ďalšiemu vzdelávaniu zamestnancov zo strany organizácie. Ak má byť implementácia e-learningu v organizácii celoplošne úspešná, musí mať aktívnu podporu vedenia, ktoré koordinuje jednotlivé etapy implementácie s inými procesmi v organizácii. Ak by sme použili prirovnanie e-learningu k dopravnému prostriedku, tak by sme mohli povedať, že učiteľ má k dispozícii lietadlo. Letu sa môže zúčastniť ako cestujúci alebo ako pilot. K pilotovaniu potrebuje systematický tréning. Ak ho nemá, tak obvykle použije riešenie, v používaní ktorého si je istejší: niektorí použijú automobil, iní ešte stále idú radšej peši. Na druhej strane cieľom nemôže byť používanie lietadla za každých okolností. Vzdelávač – profesionál používa e-learning efektívne a podľa potreby ho kombinuje aj s inými prístupmi.

ODVOLÁVKY [1] Helpdesk Žilinskej univerzity v Žiline. [online] <http://helpdesk.uniza.sk/> [2] Lewis, D., Allan, B. (2005). Virtual Learning Communities: A Guide for Practicioners, Open

University Press, Glasgow, UK. ISBN 0335 21282 4. [3] Mondi Business Paper (2005). Politika kvality. [online]

<http://www.mondibp.com/uploads/PolitikaQMS_1356.pdf> [4] Ryan, S., Scott, B., Freeman, H. and Patel, D. (2000). The Virtual University: The Internet and

Resource-Based Learning, Kogan Page, London, UK. ISBN 0 7494 2508 3.

103

[5] Turek, I., Sándor, A. (2005). Kvalita školy, Slovenská technická univerzita, Bratislava. ISBN 80-227-2274-X.

[6] Vzdelávanie. [online] <http://vzdelavanie.utc.sk/vzdelavanie/> ADRESA A E-MAIL Ing. Jana Jacková Žilinská univerzita Fakulta riadenia a informatiky Katedra informatiky Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina Slovenská republika e-mail: Jana.Jackova@fri.utc.sk web.: http://kifri.fri.utc.sk/~jackovaj/

104

KDE SME A KAM SMERUJEME V e-LEARNINGU

Matilda Drozdová ABSTRAKT The term e-learning is well-known at the universities and each teacher is connected with it. For same of them is e-learning as a teaching assistant for the other only the reason to defense of the classical learning methods. Who of these two groups is right? It is e-learning the good way in the education? If yes, why the other does not appreciate this way? There are many similar questions connected to the e-learning. Very often are discussed only in the personal debates. Therefore the seminars and conferences connected to the e-learning are the good possibility for qualify discussions and for the conclusions of the e-learning problems. One example of the seminars is eLearn seminar organized regularly at the University of Žilina. How this seminar solved the e-learning problems is described in this contribution as the summary from last five years. KĽÚČOVÉ SLOVÁ e-Learning, e-vzdelávanie ÚVOD Organizátorom seminára eLearn šlo už pri jeho vzniku o spoločný postup v implementovaní e-learningu nielen na univerzitách, ale aj na celom Slovensku. Hľadali sme spôsob, ako sa spoločne učiť, ako spoločne poznávať všetko, čo s e-learningom súvisí. Preto seminár nemá charakter vedeckej konferencie, aj keď úroveň príspevkov je porovnateľná s mnohými konferenciami oveľa väčšieho rozsahu. Každý rok sa na seminároch objavujú dva typy účastníkov. Tí, ktorí absolvovali predošlé ročníky a chcú ísť ďalej a tí, ktorí nastupujú do „idúceho vlaku“. Preto som si dovolila ako účastníčka a organizátorka všetkých ročníkov malú rekapituláciu toho, čo sa nám podarilo a toho, čo potrebujeme ďalej riešiť. PÄŤ ROČNÍKOV SEMINÁRA e-LEARN Prvý ročník, v roku 2002, si kládol za cieľ „Vytvorenie platformy združujúcej aktérov vytvárajúcich e-learning na vysokých školách“. Mysleli sme tým stretnutie ľudí, ktorých táto problematika zaujíma, majú s ňou nejaké skúsenosti a sú ochotní podeliť sa o ne s tými, pre ktorých je nová. Poslaním seminára v druhom roku bolo „Využiť doterajšie poznatky o e-learningu na realizáciu vzdelávania novej kvality“. Je pravdou, že na začiatkoch všetkých aktivít súvisiacich s e-learningom sme na túto skutočnosť trochu pozabudli, resp. nestala sa našim cieľom. Boli to informačno-komunikačné technológie a ich pre nás úžasné možnosti, ktoré sa stali našim cieľom. Vedieť napríklad pripraviť multimediálnu prezentáciu s animačnými prvkami, či zostaviť študijný materiál v HTML sa stalo pre mnohých z nás vrcholom toho, čím môžeme vzdelávanie zmeniť. Avšak e-learning nie je len o technologických možnostiach. Začali sme ho chápať komplexnejšie, ako celkovú zmenu vzdelávania pre znalostnú ekonomiku, ktorá sa dá vytvoriť s podporou informačno-komunikačných technológií. Preto sme poslanie tretieho ročníka nazvali „Špecifikovanie úloh e-learningu v znalostnej ekonomike“ Oproti predošlým ročníkom pribudli príspevky, aj keď nie celkom riešiace, ale zamýšľajúce sa nad komplexným prístupom ku zmenám vyučovania, ktoré sú možné uplatnením informačno-

105

komunikačných technológií. Viedli k tomu, aby sme sa viac zamysleli nad tým, čo a ako by sme mali učiť, ako inovovať a meniť, vyvíjať vlastnú iniciatívu v nových podmienkach veľmi rýchlo meniaceho sa prostredia. Štvrtý ročník bol netradičný. Konal sa ako slovenská sekcia celosvetovej konferencie CBLIS – Computer Based Learning in Science, ktorá sa konala na Žilinskej univerzite. Predpokladali sme, že takáto významná udalosť môže prospieť tradícii seminárov eLearn. Prednášky účastníkov z viac ako 20 krajín sveta, od Japonska až po Ameriku, potvrdili správnosť nášho prístupu k e-learningu a naznačili hlavné smery, ktoré treba ďalej riešiť. Sú to:

1. Vývoj vzdelávania a učenia súlade s potrebami znalostnej ekonomiky 2. LMS – Learning Managment Systems 3. Tvorba e-learningových obsahov 4. Metodológia implementácie e-learningu do procesu vzdelávania 5. Kvalita vzdelávania 6. Štandardy na poli e-vzdelávania 7. Vznik e-learningových aliancií na vysokoškolských inštitúciách.

Na základe predošlého konštatovania sme zvolili tému piateho ročníka „Tvorba e-študijných materiálov/e-obsahov“. Aj keď seminár bol svojou účasťou najskromnejší, poznatky, ktoré sme z neho získali sú veľmi cenné. V prezentáciách a veľmi širokej diskusii odznelo mnoho informácií, z ktorých sa dala poskladať mozaika, vedúca k návrhu metodiky/postupu tvorby obsahov pre e-learning. DOTERAJŠIE ZÁVERY ZO SEMINÁROV eLEARN Problém e-learningu bol a ešte aj dnes je chápaný z rôznych pohľadov. Každý zo svojej profesnej oblasti ho chápe trochu odlišne. Preto boli tematické oblasti seminára vždy delené do tematických celkov. Na začiatku sme sa snažili zmapovať aktivity slovenských a českých univerzít v e-learningu, kde účastníci, kolegovia z univerzít, predstavili konkrétne výsledky v oblasti vzdelávania, ktoré boli spojené s informačno-komunikačnými technológiami. K takémuto tematickému celku sa vždy radilo najviac príspevkov. Tie ukázali čo vysokoškolskí pedagógovia vedia, kam sa univerzity dostali v implementácii nových technológií do vzdelávacieho procesu. Možno konštatovať, že problém e-learningu je aktuálny od začiatku našich seminárov na všetkých univerzitách, tak na Slovensku, ako aj v Českej republike. Do povedomia univerzít sa dostal prevažne cez riešenie projektov dištančného vzdelávania, kde sa javil ako najrýchlejšie a najefektívnejšie riešenie problému distribúcie vzdelávacieho obsahu v elektronickej forme. Využívanie e-learningu Aj keď implementácia informačno-komunikačných technológií nás v minulosti viedla viac k využívaniu v dištančnej forme štúdia, príspevky a diskusie seminárov naznačili možnosti využívania aj v prezenčnej forme štúdia. Ukázalo sa, že kombinovaná forma by mohla byť tou formou, ktorá je pre študentov najlepšou nielen kvôli pohodliu a komfortu, ale aj pre získanie čo najväčšieho množstva vedomostí. Ale objavujú sa aj príspevky s úplným on-line vzdelávaním. Využívaniu systémov e-learningu na začiatku bránilo to, že sme dostatočne nepoznali možnosti prezentovania a využívania vzdelávacieho obsahu v elektronickej forme. Iba textovo uložený obsah a jeho elektronický prenos na diaľku nestačil. Pedagogické postupy používané v prezenčnej forme sa nedali jednoducho preklopiť na elektronické. Preto sa elektronické spracovanie študijných materiálov stalo už od začiatku aktuálnou témou a bol jej venovaný celý piaty seminár. Elektronické spracovanie študijných materiálov Spracovanie elektronických študijných materiálov bolo samostatnou témou už na prvom seminári. Vtedy sme ich označili ako e-skriptá, ktoré v prevažnej miere predstavovali HTLM formát elektronicky spracovaných textov. Čo bolo od začiatku potešiteľné je, že sa v takto spracovaných textoch objavili prvky dištančného vzdelávania, ako je stanovenie cieľa, postup štúdia a diagnostika cieľa a pod.. V malej miere sa objavovali doplnky takýchto e-skrípt v podobe multimediálnych častí.

106

Dôvod, prečo to tak bolo bol nasledovný. Tvorba multimediálnych kurzov vyžaduje znalosti, ktoré mnohí učitelia nevedia. Práca s autorským systémom, spracovanie zvuku, obrazu a tvorba animácií sú špeciálne profesie, ktoré nemožno jednoducho zvládnuť bez ďalšieho štúdia. Ak učiteľ má byť tvorcom informačného obsahu, pedagógom a aj spracovateľom v podobe multimediálnej prezentácie, žiada sa od neho príliš mnoho. Môžu to zvládať iba tí pedagógovia, ktorým je takéto spracovanie profesne blízke. A aj v týchto prípadoch býva za tvorbou celý kolektív pracovníkov. Príspevky a diskusie na seminári ukázali, že pri takomto spracovávaní prezentácie vzdelávacieho obsahu je potrebné vytvoriť iné kategórie pracovníkov vysokých škôl než sú dnes. Seminára eLearn 06 bol zameraný na tvorbu obsahov pre e-learning, čo predstavuje všetky aspekty tvorby od návrhu vzdelávacích cieľov, až po umiestnenie spracovaného obsahu do systému e-learning. V prezentáciách a veľmi širokej diskusii odznelo mnoho informácií, z ktorých sa dá poskladať mozaika, vedúca k návrhu metodiky/postupu tvorby obsahov pre e-learning. Jednotlivé časti tejto mozaiky je možné formulovať nasledovne:

1. Pri tvorbe obsahov je potrebné začať špecifikáciou cieľa učenia, čo znamená pre študujúceho informáciu o čom daný vyučovací kurz/téma/modul pojednávajú. Pri tejto špecifikácii je potrebné zamerať sa na jednoznačné vyjadrenie znalostí a zručností po absolvovaní štúdia/vyučovania.

2. Doterajšie postavenie učiteľa v hodnotovom reťazci tvorby obsahov sa mení. Učiteľ už nie je dominantným zdrojom informácií na prednáškach a cvičeniach. Jeho kompetencie vo vyučovaní sa presúvajú do úlohy poradcu, sprievodcu svetom poznávania. Je spoluautorom tvorby študijných materiálov pre e-learning. Podieľa sa na špecifikácii cieľov učenia, je autorom/vlastníkom informačných zdrojov (alebo ich obstarávateľ) a koncipuje návrh pre elektronické spracovanie.

3. Prístup k spracovaniu e-obsahov je odlišný podľa cieľa učenia. Ten možno rozdeliť na štyri skupiny:

• poskytovanie informácií • osvojenie vedomostí • získanie zručností • zmeny postojov.

4. Návrh pre elektronické spracovanie vyžaduje dodržanie pedagogických zásad potrebných pre tvorbu obsahov pre e-learning. Tie vychádzajú zo zásad platných pre dištančné vzdelávanie a sú doplnené didaktickými zásadami pre používanie multimediálnych prvkov a tvorby dialógov a obrazoviek. Odborné hľadiska nevyhnutné pre tvorbu študijných materiálov určených pre e-learning sú:

• formulovanie vyučovacieho cieľa • odborný obsah • interaktivita • prítomnosť testových a samostatných úloh • grafické a zvukové a video spracovanie informácií.

5. Dôležitým motivačným/aktivačným prvkom je testovanie vedomostí učiaceho sa/študenta. Má dve dimenzie:

• Ako samohodnotiaci motivačný nástroj, ktorým si študent overuje hĺbku a správnosť pochopenia študovaného problému.

• Hodnotenie vedomostí a zručností pre klasifikáciu potrebnú pre dosiahnutie potrebných kreditov/potrebného hodnotenia.

6. Elektronické spracovanie je závislé od obtiažnosti návrhu (využitia jednotlivých informačných typov/ hlas obraz, a náročnosti autorských systémov) a v mnohých prípadoch vyžaduje profesionálne spracovanie.

7. Tvorba obsahov vyžaduje tímovú prácu, v ktorej sú zastúpené mnohé profesie. Na tvorbe obsahov študijných materiálov v elektronickej podobe sa okrem učiteľov majú podieľať aj študenti resp. cieľová skupina, ktorej je učebný materiál koncipovaný. Ďalej odborníci (t.j. didaktici, pedagogickí psychológovia), ktorí sa môžu vyjadriť k úrovni didakticky účelnej interakcii verbálnych a nonverbálnych informácií, k psychologickým zákonitostiam procesu učenia a pod.

107

• odborníci na obsahovú náplň • manažér a koordinátor projektu • tvorba projektového scenára • tvorba multimediálnych aplikácií • réžia • video • zvuk • strih • komentár, moderovanie • dabing • herci • hudobný doprovod • návrh SW riešenia • programovanie • technické zabezpečenie • kontrola a supervízia projektu • vysporiadanie autorských práv.

8. Projekt návrhu a realizácie obsahov pre e-learning vyžaduje dodržanie zásad projektovej tvorby.

• Čo je predmetom vzdelávacieho programu. • Čo je cieľom vzdelávacieho programu. • Kto sú potencionálny účastníci nášho vzdelávacieho programu. • Kto sú potencionálny tvorcovia vzdelávacieho programu. • Kde sa bude program využívať. • Kde - v akých priestoroch sa bude program využívať. • Kde sa bude program tvoriť. • Ako veľký bude rozsah programu a ako sa bude merať. • Aká bude obsahová a užívateľská náročnosť programu. • Aké formy budú využité pri spracovaní výukového programu. • Ako budeme merať výukové efekty dosahované programom. • Aká je prepojiteľnosť výukového programu s inými možnosťami e-learningového alebo klasického vzdelávania. • Ako bude prebiehať realizácia tvorby elektronického vzdelávania. • Ako bude financovaný projekt.

9. Hodnotenie/evalvácia tvorby obsahov pre e-learning je potrebné realizovať v mnohých bodoch hodnotového reťazca. Proces evalvácie by mal byť neoddeliteľnou súčasťou metodických postupov pri koncipovaní študijných materiálov určených pre e-learning. Rozlišovať treba dva základné typy evalvácie:

• Formatívnu, ktorá je určitými hodnotiacimi kritériami, ako usmerniť cestu realizácie elektronicky spracovaných výučbových prostredí.

• Sumatívnu, ktorá sa využíva na zhodnotenie už vytvorených učebných materiálov. 10. Používanie uvedených princípov vyžaduje zmenu filozofie vyučovania a zmenu doterajších

paradigiem vzdelávacích pracovníkov. Novou paradigmou vyučovania/vzdelávania je „naučiť študujúceho a pripraviť mu také motivačné prostredie, aby učenie bolo pre neho zaujímavé, pútavé a nestresujúce“, oproti paradigme „učiť bez ohľadu na požiadavky a potreby študujúceho“. K tomu je potrebné meniť kultúru univerzít spoločne s kultúrou spoločnosti a postavenia vzdelávania v nej.

Formulované postupy tvorby vyžadujú vytvorenie nového procesu a nových prístupov tvorby študijných materiálov pre e-learning. Spracovanie multimediálneho kurzu je finančne náročné, či už nákupom špeciálnych spracovateľských zariadení, alebo časovou náročnosťou. Investície do kurzu sa vyplatia vtedy, ak kurz bude využívať

109

veľký počet študentov. Už na prvom seminári sme konštatovali, že vytváranie takýchto kurzov vyžaduje spoluprácu nielen na úrovni fakúlt a príslušných univerzít, ale na národnej a v našom prípade i česko-slovenskej úrovni. Podávanie spoločných projektov a vzájomné odovzdávanie doterajších skúseností sa ukazovalo tou najlepšou cestou ako pokračovať ďalej. Záujem o spoluprácu medzi pedagógmi univerzít, ktorý bol deklarovaný na seminároch, nebol doteraz dostatočne uskutočnený. E-peadgogika, e-didaktika, e-metodika Poznatkovo založená ekonomika vyžaduje tesné prepojenie výskumu, vzdelávania a schopnosti inovovať a meniť. Práve požiadavky zásadných inovácií vyžadujú vysoký stupeň prispôsobivosti, tvorivosti, individuálnej iniciatívy a vzájomnej spolupráce. Dnešní študenti budú musieť vo svojej budúcej praxi v oveľa väčšej miere ako doteraz samostatne riešiť problémy, vyvíjať vlastnú iniciatívu a prevziať zodpovednosť za úlohy v tímovej práci. Nebude stačiť iba nadobudnuté množstvo informácií, ale oveľa viac bude potrebná na základe znalostí schopnosť vlastného úsudku, kritického a tvorivého myslenia a činov, obnovovania a doplňovania svojich znalostí počas celého aktívneho obdobia života. Súčasný vzdelávací systém splňuje uvedené nároky iba čiastočne. Bol vytvorený v inej dobe, mal k dispozícii iné technologické možnosti. Uvedené skutočnosti sú dnes cieľom, ktorý má vzdelávanie v budúcnosti dosiahnuť a k jeho dosiahnutiu je potrebná zásadná zmena doterajšieho prístupu k vyučovaniu. Tejto problematike sa venoval samostatný tematický blok príspevkov nazvaný „Problémy inžinierskej pedagogiky“. V záveroch bolo odporúčané hlavne zlepšenie pedagogickej spôsobilosti. Ak implementácia e-learningu mení formu vzdelávania, bolo by potrebné meniť aj doterajšie nesprávne pedagogické postupy pri vysokoškolskom vyučovaní. Je potrebné naučiť vysokoškolských učiteľov pedagogickej práci v nových formách vzdelávania, predovšetkým pri spracovávaní multimediálnych kurzov Potreba vzdelávania vysokoškolských učiteľov tak dostáva ďalší rozmer. Okrem odborných vedomostí z vyučovaného predmetu sú potrebné vedomosti pre ich správne odovzdanie študentom. Pri tvorbe metodík vyučovania nastal posun vo vytváraní študijných opôr a spätných väzieb v tom, že nie sú striktne vytvárané pre dištančné vzdelávanie ako samostatný sektor vzdelávania. Potvrdil sa tak trend splývania dištančnej a prezenčnej formy vyučovania do jedného celku. Learning Management Systémy Rovnako od začiatku veľmi zaujímavým blokom bolo predstavovanie prostriedkov IKT vo vzdelávaní. Svoje produkty pre riadenie e-vzdelávania predstavovali profesionálne spoločnosti (poločnosť Kontis produkt Tutor 2000 a spoločnosť Trask Solution systém eDoceo) a boli prezentované aj univerzitné riešenia (Žilinská univerzita a Technická univerzita Košice). Posledné ročníky sú však v znamení LMS Moodle, ku ktorému sa pridávajú ešte vlastné systémy pre prihlasovanie na skúšky, či testovacie systémy.

ZMENY UNIVERZITNÉHO VZDELÁVANIA Diskusie v tejto téme boli vždy kritické k postojom mnohých univerzít pri zmenách, ktoré si e-learning vyžaduje. Príspevky na túto tému prispievajú k tomu, aby sme sa viac zamysleli nad tým čo a ako by sme mali učiť ako inovovať a meniť, vyvíjať vlastnú iniciatívu v nových podmienkach, nového, veľmi rýchlo sa meniaceho prostredia. Ak uvedené smery riešenia porovnáme s tým, čo dnes na univerzitách máme, vidíme pred sebou obrovské množstvo práce. Väčšina z nás má už dnes implementovaný LMS systém a začína s tvorbou elektronicky spracovávaných študijných materiálov. Ale výskum v tejto oblasti potrebuje oveľa viac. Technické prostriedky nestačia k tomu, aby sa uskutočnili tak veľakrát deklarované zmeny vzdelávania pre potrebu znalostnej ekonomiky. Pri pohľade na spôsob vyučovania na univerzitách vidíme, že informačno-komunikačné technológie zasiahli všetky odvetvia, ale oblasť univerzitného vzdelávanie im stále dosť odoláva. Nie je to však chyba informačno-komunikačných technológií. Tie sa menia a vyvíjajú. Čo sa však nemení je systém vzdelávania. Pritom základným pravidlom v poslednej vývojovej fáze implementácie informačno-komunikačných technológií je prístup top-down, čo znamená, že implementačný postup sa musí začať pri používateľovi a končiť pri technickom riešení. Na prvý pohľad veľmi jednoduchá zásada, každému jasná, ale málo uplatňovaná. Pritom v literatúre je

110

možné nájsť mnoho prístupov a metodík pre implementáciu informačno-komunikačných technológií do reálnej praxe práve takýmto prístupom. Dôvod, prečo to nie je v tom, že si univerzity neuvedomujú svoju úlohu poskytovateľa služby vzdelávania a nevedia špecifikovať, kto je ich zákazník, prípadne ani tieto termíny nechcú pripustiť do akademického slovníka. Tým, že máme viac záujemcov o štúdium ako môžeme prijať, zostávame v pozícii akejsi „nedotknuteľnosti“. A tak informačné a komunikačné technológie používame len na zautomatizovanie predtým ručne alebo mechanicky vychovávaných činností a nehľadáme inovačné zmeny vzdelávacieho systému podľa zákazníckych požiadaviek. Ak teda zatiaľ nešpecifikujeme zákazníka a neuplatňujeme podnikové princípy práce, mali by sme si uvedomiť, že v nastupujúcej dobe znalostnej ekonomiky je potrebné vytvoriť nový model vzdelávania, ktorý bude realizovať zmeny v nadobúdaní vedomostí. Tento model predpokladá, že sa študent naučí robiť prieskum, hľadať a vyberať si potrebné elektronicky spracované informácie a syntetizovať ich obrovské množstvo do koherentých vedomostí, ktorými bude rozvíjať svoju osobnosť. Úloha učiteľa sa preto bude meniť a my sa musíme na túto zmenu pripraviť. Verím, že aj ďalšie ročníky seminára eLearn na Žilinskej univerzite budú v tomto napomáhať.

ZÁVER Vývoj spoločnosti je vždy daný technologickým vývojom. Ten je v súčasnosti najviac ovplyvnený prudkým rozvojom informačných a komunikačných technológií, ktoré v súčasnosti ovplyvňujú všetky odvetvia hospodárskeho a spoločenského života. Vzdelávanie nemôže byť výnimkou. Toto je základné uvedomenie si nutnosti implementácie e-learningu. Ak pri implementácii e-learningu nie je jasné, prečo s e-learningom začať, môže pomôcť výrok Alana Kaya, významného amerického vedca v oblasti výpočtovej techniky „Každá nová technológia prináša problém, ktorý potom rieši.“ Pre nás sú nové informačno-komunikačné technológie. Prostredníctvom nich, ako novej technológie, nastal vo vzdelávaní problém, ktorý je potrebné riešiť. Tento problém nie je v informačno-komunikačných technológiách, ale v tom, k akému účelu ich máme vo vzdelávaní použiť. To znamená, že majú pomôcť vytvoriť nové, moderné vzdelávanie, ktoré vyžaduje informačná spoločnosť a spoločnosť založená na vedomostiach, ako súčasnú spoločnosť označujeme. A k tomu naše semináre budú ďalej smerovať. POUŽITÁ LITERATÚRA Zborníky zo seminárov e-Learn 2002 – 2006 ADRESA A E-MAIL Doc. Ing. Matilda Drozdová, PhD. Žilinská univerzita Fakulta riadenia a informatiky Katedra informačných sietí Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina Slovenská republika e-mail: Matilda.Drozdova@fri.utc.sk

111

MOŽNOSTI A LIMITY VYUŽITÍ MODERNÍCH TECHNOLOGIÍ PŘI VÝUCE MATEMATIKY

NA EKF VŠB-TUO

Jana Hrubá ABSTRACT What does a virtual university give to students? What kind of new facilities could be used by them. Students obtain study and informative sources by means of the medium of computer network. They also communicate with their institute, their teacher (don, tutor) and other students by the network. What barriers do the students have to overcome? What may help the students? Is there a need to distinguish between different study materials regarding different students´ study style? In my article I would like to show my results before research centred on style teaching student of our faculty, biggest barrier to entry, that students must overrule, what it helps them. Keywords e-learning, blended learning, ICT, CMS, barriers studies, support studies, style teaching ÚVOD Na naší Ekonomické fakultě VŠB-TU v Ostravě dochází k neustálému snižování počtu hodin přímé výuky matematiky. Přitom obsah zůstává stejný. Nově se připravují akreditace studijních programů v kombinované formě. Je tedy potřeba navrhnout zásady tvorby a vedení e-learningových kurzů, které budou sloužit jako podpora prezenční formy výuky i podpora kombinované formy studia. Této problematice se již nějakou dobu věnuji a zajímám se o ni. Mám zkušenosti se systémem Tutor2000 a Moodle (nyní verze 1.7). Určitý návrh řešení chci představit v tomto svém příspěvku.

MOŽNOSTI VYUŽITÍ E-LEARNINGOVÉ FORMY VÝUKY V PREZENČNÍ FORMĚ Využití moderních informačních a telekomunikačních technologií (ICT) v prezenční formě výuky s využitím CMS (Kontent Management Systém) dává klasické formě výuky nové možnosti. Dovoluje inovovat již nevyhovující pasivní formu výuky obohacením o celou řadu aktivních prvků. Umožňuje pedagogům předávat informace prostřednictvím jednoduchých textů, html textů, hypertextů, animací apod. Kromě předávání studijních informací studentům, mohou pedagogové využívat aktivní prvky, například komunikace prostřednictvím rozhovorů s jedním studentem (či celou skupinou) formou konzultace, zpráv a fór. I studenti mohou komunikovat kromě komunikace s pedagogem i samostatně mezi sebou bez přítomnosti učitele. Je možné využívat aktivní prvky s konstruktivistickým přístupem, např. zakládat různá diskusní fóra na dané téma, kde se studenti intuitivně vyjadřují k zadané problematice. Jejich prostřednictvím pak tvořit konstruktivistickým přístupem kurz. Například tak, že pedagog zadá téma pro otevřené fórum „Co si představujete pod pojmem časová řada,…“. Každý student má za úkol se vyjádřit k tomuto tématu, následně na cvičení je možné agregovat jednotlivé příspěvky a vytvořit z tohoto jejich intuitivního vyjádření (jednotlivých příspěvků) definici. S využitím činnosti fóra je možno také zadávat studentům úkoly, u kterých mají následně odevzdat soubor (off line činnost). Pokud je tento úkol zadán prostřednictvím fóra, pak tento soubor mohou vidět i ostatní studenti, mohou se k němu vyjádřit slovně, komentářem a zadat své vlastní hodnocení pomocí bodového hodnocení či prostřednictvím škály slovního hodnocení. S využitím hodnocení pomocí škály mohou studenti hodnotit práci svých kolegů, mohou připojit své vlastní postřehy a návrhy či hodnocení

112

k výsledkům práce svých kolegů. Prostřednictvím úkolu ve fóru mohou studenti hodnotit studenty, jejich příspěvky či vystoupení na seminářích a cvičeních. Tímto způsobem se výrazně zvyšuje aktivita studentů v procesu výuky.

Obrázek 1. Ukázka hodnocení studentské práce studenty

Je možné, aby si každý z účastníků daného kurzu dělal poznámky k jakékoliv činnosti v kurzu a tyto poznámky má uloženy právě v tomto kurzu, tudíž je nemusí nikde složitě hledat. Mohou si zakládat (dnes velmi populární) blogy. Pedagog může zadávat úkoly a studenti je mohou plnit buď off line nebo on line. Kurz může být doplněn autotestováním (sloužící ke zpětné vazbě pro studenty) i ostrými testy. Kde každému studentovi je generován z databáze individuální test. Po jeho zpracování je test uložen do databáze, okamžitě vyhodnocen a následně kdykoliv se můžeme k tomuto individuálnímu testu vrátit, prohlédnout si jej, analyzovat chyby apod. Výsledky výzkumů zaměřující se na efektivitu využití e-learningové formy vzdělávání jednoznačně prokazují vysokou efektivitu této formy vzdělávání (Čipera,J. BELCOM´05). Např. závěry výzkumu na UK v Praze v roce 2004:

• o 40% se snížily časové nároky na osvojení předpokládaných vědomostí a dovedností; • o 50% se zvýšila efektivita extrapolace daných poznatků a činností vzhledem k jejich reakčním

podmínkám; • o 60% se zvýšila efektivita trvalosti osvojených poznatků a činností měřená za 6 měsíců.

V případě využívání ICT v prezenční formě výuky je e-learningová forma výuky podporou prezenční form. Dochází k tzv. „Míšení klasické prezenční formy s e-learningem“, k tzv. blended learningu. Výzkumy v této oblasti prokazují, že účastníci blended learningu vykazují o 30% lepší výkonnost oproti čistému e-learningu (například výzkum společnosti Thomson), v kratším čase, přitom diference je 41% ve prospěch blended learningu. Blended learning přináší to nejlepší z e-learningu a to nejlepší z prezenční formy, přičemž rozhodujícím měřítkem je efektivita učení a používání v praxi. LIMITY A BARIÉRY VYUŽITÍ ICT PŘI VÝUCE Pokud se zaměříme na limity využití CMS v prezenční formě výuky, tak je můžeme strukturovat z různých úhlů pohledů. Ze strany pedagoga touto limitou může být jeho přílišné pracovní zaneprázdnění, strach z výpočetní techniky, neochota pracovat s PC, neochota využívat ICT, neznalost možností využití CMS (například možnosti diskusních fór, hodnocení studentů studenty nejen umisťování studijních materiálů), příliš velké studijní skupiny, neochota přimět studenty dělat něco více

113

nežli jen „sedět“ a poslouchat na přednášce, nějak v koutku „přežít“ cvičení či seminář a následně se připravit až na zápočet či zkoušku, obavy z ochrany osobních údajů, obavy z umisťování vlastních studijních materiálů a pokynů pro studenty veřejně apod. Ze strany studentů to může být „přirozená“ lenost, jelikož klasická forma, která je většinou během semestru nenutí k výrazné aktivní činnosti, jim vyhovuje více. Na rozdíl od e-learningové formy, kde stále na ně „číhají“ úkoly, sami musí něco studovat, své výsledky musí kontrolovat (a co když dopadnou špatně?). Toto je nutí ke značnému aktivnímu pracovnímu vypětí, které nesou většinou značně nelibě. Většinou jim ještě chybí vnitřní motivace využít možnosti, které se jim v průběhu jejich studentského života nabízejí. Například, když mají v podstatě zadarmo k dispozici celou řadu specializovaných odborníků ve formě pedagogů, odborníků z praxe (na přednáškách a seminářích) i svých kolegů, se kterými mohou konzultovat. Dále mají obrovské možnosti v relativně velmi levném přístupu ke zdrojům informací na Internetu, v knihovnách, studovnách, apod. Na druhé straně je to také nedostatečná informace o možnosti studia prostřednictvím těchto CMS systémů. Někdy to může souviset s neochotou pracovat s PC, s Internetem. Příliš drahé připojení k Internetu, pomalé připojení k Internetu, nedostatek pokrytí signálem v dostatečné kvalitě, nefunkčnost některých linek, apod. Nevýhodou e-learningu je nerovný přístup k informačním technologiím, technické problémy, nedostatek schopností samostatně studovat. Typy bariér můžeme také strukturovat podle různých problémů, se kterými se studenti musí vyrovnávat, a podle typu faktorů, které na ně působí. Můžeme rozlišit institucionální problémy, osobní faktory a situační faktory. VÝUKA MATEMATIKY NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH Mým profesionálním zaměřením je matematika a její aplikace. Z tohoto důvodu mě zajímá, jak to vypadá s výukou matematiky na jiných vysokých školách v České republice. Výuka matematiky probíhá z celkového počtu dvaceti čtyř veřejných vysokých škol na osmnácti z nich. Z toho na šedesáti šesti fakultách. Celkem sedm fakult je přímo matematických nebo zaměřených na informatiku. Devět fakult je pedagogických, sedmnáct ekonomických, pět přírodovědných, dvacet tři technických a pět ostatních (většinou zemědělských). Výuka matematiky na těchto fakultách probíhá diferencovaně v jednotlivých studijních programech a oborech. V některých studijních programech a oborech je diferencována výuka matematiky do dílčích jedno či více semestrálních kurzů. Například „Matematická analýza“, „Algebra“, „Geometrie“ apod. Jinde je výuka agregována do kurzů „Matematiky I“, „Matematiky II“ či „Matematiky III“. Nabízí se možnost spolupráce pro pedagogy studijních programů a oborů obdobného typu, případně vzájemná pomoc, výměna zkušeností apod. v jednotlivých dílčích partiích matematických kurzů i různorodých typů studijních programů a oborů. Vzdělávací obsah některých disciplín nebo alespoň jejich dílčích částí, by mohl být standardizován. V praxi však spolupráce jednotlivých škol v této oblasti pokulhává. Každý si tvoří své specifické studijné materiály a podklady k výuce. V souvislosti s vývojem učebních plánů jednotlivých studijních oborů a studijních programů na Ekonomické fakultě VŠB - TU Ostrava dochází ke změně počtu hodin přímé výuky matematiky. Dochází k neustálému tlaku na snižování počtu hodin matematiky, na úkor rozšiřování jiných, a také v souvislosti se zaváděním nových vědních oborů. Ve školním roce 1994 / 1995 byla výuka matematiky ukončena v zimním i letním semestru zkouškou. Počet výukových hodin v týdnu byl shodný v každém semestru tři hodiny přednášek a tři hodiny cvičení. Celkem za oba semestry 12 hodin týdně. Ve školním roce 1997 / 1998 došlo ke snížení počtu hodin přednášek na dvě hodiny jak v zimním, tak i v letním semestru. Celkem za oba semestry na 10 hodin týdně. K další změně došlo ve školním roce 2001 / 2002, kdy došlo k výraznému snížení počtu hodin. V zimním semestru pouze jedna hodina přednášek a dvě hodiny cvičení. Stejně tak v letním semestru. Zimní semestr je ukončen jen zápočtem, letní semestr zůstává ukončen zkouškou. Celkem za oba semestry jen 6 hodin týdně. Můžeme sledovat klesající trend počtu hodin přímé výuky matematiky.

114

y = - 0,6783x + 13,242R2 = 0,8696

456789

10111213

1994

/1995

1995

/1996

1996

/1997

1997

/1998

1998

/1999

1999

/2000

2000

/2001

2001

/2002

2002

/2003

2003

/2004

2004

/2005

2005

/2006

Obrázek 2. Grafický vývoj průměrného počtu hodin výuky matematiky v letech 1994/1995

až 2005/2006 Přitom obsah výuky zůstává zachován. Nabízí se otázka: „Jak pomoci studentům při studiu, aby snížení kvantity neprovázelo také snížení kvality?“. Jaké zvolit vyučovací metody a formy tak, abychom studentům umožnili získat stejnou hladinu dovedností a znalostí jako studentům s vyšší dotací hodin přímé výuky. Nabízí se možnost využití blended learningu. Je to jediná možnost jak při snížené dotaci počtu hodin přímé prezenční formy výuky nahradit chybějící hodiny, při nesnížení obsahu ani kvality výuky. K tomuto účelu byl vytvořen kurz v prostředí Moodle na Ekonomické fakultě VŠB-TU Ostrava, který je pilotně zkoušen jako podpora prezenční formy výuky. ZÁSADY TVORBY KURZU V CMS NA EKONOMICKÉ FAKULTĚ VŠB-TUO Obecné zásady tvorby e-learningových kurzů a jejich vedení jsou známé a obecně platné i na naší fakultě. Vzhledem k tomu, že na naší ekonomické fakultě studují převážně studentky než-li studenti, nabízí se otázka, zda i tato rozdílná struktura pohlaví mezi našimi studenty může mít vliv na přípravu studijních materiálů a vedení kurzů v prostředí CMS. Vytvořila jsem si pracovní hypotézy, týkající se bariér a podpory studentů při studiu v prostředí CMS a hypotézy týkající si rozdílného stylu učení u žen a mužů: H1: Největší bariéry při studiu s využitím e-learningu v prostředí Moodle jsou osobní faktory studentů a situační faktory. H2: Studenti jako nejvýznamnější pomoc při studiu v prostředí Moodle oceňují spolehlivost technologií na straně studenta a osobní faktory. H3: Muži-studenti dávají přednost studiu se zaměřením na abstraktní uvažování a promýšlení souvislostí. H4: Ženy-studentky preferují studium opírající se o konkrétní zkušenosti a hledání praktických souvislostí. K potvrzení či vyvrácení hypotéz jsem použila dotazník týkající se bariér a podpory studia v prostředí Moodle na naší fakultě. K výzkumu stylu učení studentů jsem použila Kolbův dotazník LSI IIa (D.A.Kolb, Boston, překlad a úprava J.Mareš, Hradec Králové), který rozlišuje čtyři typy stylu učení:

• konkrétní zkušenost, • abstraktní konceptualizace, • aktivní provádění, • reflexivní pozorování.

Předvýzkum probíhal v letním semestru 2005 / 2006, vlastní výzkum probíhá nyní v zimním semestru 2006 / 2007. Předvýzkumu se účastnilo 83 žen a 28 mužů. Závěry tohoto předvýzkumu potvrdily pravdivost první, druhé, třetí i čtvrté hypotézy.

115

Dotazníkem v Moodle se zaměřením na překonávání bariér a pomoci studentům při studiu v prostředí CMS Moodle, byly s využitím třídění prvního stupně nalezeny největší bariéry a nejvíce ceněné pomoci. Bariéry, které byly vyznačeny jako nejobtížnější:

• Úvodní orientace na začátku kurzu (Institucionální faktor, 44%), • Malá rychlost připojení k Internetu (Situační faktor, 34%), • Obavy ze zvládnutí technických detailů v online kurzu (Osobní faktor, 28%), • Obavy z komunikace prostřednictvím technologií (Osobní faktor, 27%).

Podpora pomoci, která byla nejvíce studenty ceněna: • Spolehlivost technologií na straně studenta (Situační faktor, 47%), • Ušetření času studiem online (Osobní faktor, 46%), • Flexibilita, volnost při časovém načasování studia v rámci denního rozvrhu (Osobní faktor,

45%), • Možnost využití zdrojů, Internetu (Osobní faktor, 45%), • Dostupnost podrobného popisu kurzu, cílů, úloh a očekávání studentů (Institucionální faktor,

41%). K potvrzení platnosti třetí a čtvrté hypotézy bylo použito třídění prvního i druhého stupně. Ke zjištění reliability byl použit Cohenův koeficient kappa a jeho hodnota činila 0,827. Statistická významnost Cohenova koeficientu pomocí normované normální veličiny činila 4,883; což vypovídá o statisticky významné shodě mezi odpověďmi u náhodně vybraných respondentů.

u

Tabulka 1. Vyhodnocení stylu učení popisnou statistikou, které byly u jednotlivých pohlaví

vyhodnoceny jako převažující Abstraktní Konceptualizace-muži Aktivní Provádění-ženy

Stř. hodnota 35,71429 Stř. hodnota 36,3012 Chyba stř. hodnoty 1,036193 Chyba stř. hodnoty 0,551421 Medián 36,5 Medián 37 Modus 39 Modus 34 Směr. odchylka 5,483019 Směr. odchylka 5,023688 Rozptyl výběru 30,06349 Rozptyl výběru 25,23744 Špičatost -0,3428 Špičatost 0,692196 Šikmost -0,26316 Šikmost -0,68178 Rozdíl max-min 22 Rozdíl max-min 25 Minimum 23 Minimum 21 Maximum 45 Maximum 46 Součet 1000 Součet 3013 Počet 28 Počet 83 Největší (1) 45 Největší (1) 46 Nejmenší (1) 23 Nejmenší (1) 21 Hladina spolehlivosti (95,0%) 2,126093 Hladina spolehlivosti (95,0%) 1,096953

V případě třídění druhého stupně byl použit test nezávislosti chí-kvadrát pro kontingenční tabulku, který na hladině významnosti 0,05 potvrdil, že styl studentova učení závisí na pohlaví. Taktéž znaménkové schéma kontingenční tabulky tyto závěry potvrdily a stejně tak studentův test, pro ověření homogenity rozptylu Snedecorův F test a test ANOVA pro jeden faktor. Výsledky nejvíce preferovaných odpovědi:

• Když se učím spoléhám na vlastní pozorování (96%). • Hlavně se učím tím, že přemýšlím (90%). • Během učení se snažím věci promýšlet (87%). • Hlavně se učím tím, že dělám ( 86%). • Učím se lépe, když si mohu vše prakticky vyzkoušet (83%).

116

• Učím se lépe, když spoléhám na vlastní úsudek, vlastní názor (82%). • Během učení jsem člověk sázející spíše na vlastní logické uvažování (82%).

Histogram - ženy (AP)

0

2

4

6

8

10

12

14

16

18

20

21,00 23,78 26,56 29,33 32,11 34,89 37,67 40,44 43,22 Dalš í

Třídy

Čet

nost

Histogram - muži (AK)

0123

45

6789

10

23,00 27,40 31,80 36,20 40,60 Další

Třídy

Četn

ost

Obrázek 3. Histogram aktivního provádění žen a abstraktní konceptualizace mužů

Tabulka 2. Vyhodnocení test ANOVA jeden faktor

ANOVA Zdroj variability SS Rozdíl MS F Hodnota P F krit

Mezi výběry 2629,68 3 876,5586 30,7214 4,7622E-18 2,6252Všechny výběry 12554,29 440 28,53247 Celkem 15183,96 443 Protože Fexp > F0,05(3;440) Þ H0 zamítáme na hladině významnosti 5% a přijímáme Ha

Vlastní výzkum ze zimního semestru 2006 / 2007 je v současné době ve vyhodnocovací fázi. ZÁVĚR V případě, že i výzkum ze zimního semestru 2006/2007 potvrdí výsledky předvýzkumu, pak by tyto faktory měly být brány v potaz při tvorbě a zásadách vedení e-learningových kurzů na naší ekonomické fakultě. Umožnit individuální přístup studia s ohledem na pohlaví studenta, umožnit studium se zaměřením na abstraktní konceptualizaci i na aktivní provádění. LITERATURA Mareš, J.: Styly učení žáků a studentů, Portál, s.r.o., Praha, 1998, 239 s. ISBN 80-7178-246-7 Mareš, J.: E-learning respektující potřeby studentů: nabízení, vyhledávání a využívání pomoci při učení, In: ICTE 2004, pp. 31-45, ISBN 80-7042-993-3 ADRESA A E-MAIL RNDr. Jana Hrubá Vysoká škola báňská – Technická univerzita Ostrava Ekonomická fakulta Institut inovace vzdělávání, Katedra matematických metod v ekonomice Sokolská 33 701 21 Ostrava Česká republika e-mail: jana.hruba@vsb.cz web.: http://www.ekf.vsb.cz/oblasti/zamestnanci-a-pedagogove?kod=3&p=aHJ1NjEgICAgIA

117

MULTIMEDIÁLNE LABORATÓRNE CVIČENIA Z ELEKTROTECHNIKY

MIROSLAV GUTTEN, JOZEF KÚDELČÍK, MÁRIA KÚDELČÍKOVÁ

ABSTRACT In multimedia scripts we offer useful cross connection between physics and electrical engineering, which will be benefit for students of various subject fields. Development of computer technology and internet tends to new progressive way of education. The main emphasis is given to scientific thinking of student, who should not only measure during the exercises but should look for the basic continuity and knowledge of physics and electrical engineering. The lectures are prepared in the form Video-On-demand. KĽÚČOVÉ SLOVÁ multimedia scripts, viedo-on-demand, laboratory practices, virtual instrument 1 ÚVOD DO PROBLEMATIKY Multimediálne skriptá predstavujú nový druh informačného média, ktorý sa objavuje čoraz častejšie na pultoch obchodov a v knižniciach. Je to nová moderná forma učebnice, ktorá oproti klasickej písanej forme poskytuje široké výhody v rýchlosti prístupu k danej informácii, alebo v oživení výkladu záznamom. Ľudia túto formu výučby začínajú využívať čoraz častejšie, kvôli jednoduchej dostupnosti (počítač s reproduktormi), rýchlemu prístupu k požadovanej informácii, možnosti opakovania danej partie učiva a testovacích programov. Takéto skriptá nemajú však nahradiť klasický učebný text, ani nezastupiteľnú úlohu učiteľa. Prínos skrípt je hlavne v jednoduchom, komplexnom a opätovnom prístupe k informáciám. Multimediálna forma výučby zasiahla takmer všetky oblasti vzdelávania, nevynímajúc ani odborné technické predmety. Pri vyučovaní odborných predmetov je potrebné brať do úvahy dva aspekty pochopenia učiva – exaktný i experimentálny charakter. Experiment predstavuje významnú formu názornosti. Pôsobením experimentov nadobúdajú vedomosti neformálny charakter, študenti si ich lepšie prekladajú do svojho vnútorného jazyka. Použitím experimentu prenášame poznatky na študentov najbezprostrednejším spôsobom. Dokonca, pri laboratórnych praktikách z fyziky je ich charakteristickou vlastnosťou, že fyzikálne javy a ich vzájomné súvislosti sa skúmajú a overujú experimentálnou cestou. Pri tvorbe treba mať na pamäti, že experimenty vykonávané na praktikách majú charakter verifikačného experimentu - overujú pravdivosť poznatkov získaných metódami teoretického poznávania. My sme sa rozhodli vytvoriť multimediálne skriptá, ktorých hlavnou úlohou je lepšia príprava študentov na laboratórne praktiká , keďže budú obsahovať podrobné návody k úlohám, simulačné programy a on-line merania vybraných úloh, videoprezentáciu postupu merania a prednášok typu VoD potrebných k správnemu pochopeniu meraných úloh. Model systému pre on-line meranie elektrických a neelektrických veličín v laboratórnych podmienkach na slovenských univerzitách sa v súčasnosti dostáva do popredia v rámci interaktívnej výučby. V súčasnosti je možné vybrať taký merací systém, ktorý by umožnil študentom z pohodlia domova, alebo internátu, či priestorov univerzity odmerať vybrané laboratórne cvičenia z prírodovedných či elektrotechnických predmetov. Aby takéto merania mali ten správny účel vo vzdelávaní, musia úzko súvisieť s harmonogramom cvičení predmetov a minimálne 50 % cvičení by mali študenti absolvovať priamo v laboratóriu. Tento spôsob merania veličín vychádza z princípu, že aj fyzikálny model je možné zdigitalizovať, preniesť cez internet a na monitore počítača sledovať a merať veličiny súvisiace so zapojením konkrétneho fyzikálneho pokusu alebo elektrického a elektronického obvodu. Táto forma meraní prináša veľa pozitívnych vlastností z pohľadu študenta, najmä čo sa týka obsahu a kvality učiva

118

zahrnutého do tohto vyučovacieho procesu. Študent takouto formou cvičení bude prichádzať do styku s viacerými možnosťami overovania svojich teoretických vedomostí a bude mať možnosť vhodne ich aplikovať v praktickom využití.

2 MULTIMEDIÁLNE SKRIPTÁ V multimediálnych skriptách (viď obrázok 1) využívame modernú technológiu tvorby multimediálnych prednášok "Video na požiadanie - VoD", ktoré sú spracované pomocou programu VideoMatic [1]. V podstate ide o spojenie videozáznu prednášky s PowerPoint-ovou (PP) prezentáciou do kompaktného celku. Výsledným produktom je sada HTML stránok, ktoré si užívateľ môže prezerať napríklad IExplorerom. Takáto technológia sa využíva napríklad v CERNe na archiváciu prednášok [5], v rámci Virtuálnej kolaborácie [2] a pri iných akciách [3]. Výhodou predstavovaného riešenia je jednoduchosť spôsobu, akým je možné celú prednášku pripraviť. Výsledný produkt imituje učiteľa, ktorý počas svojej prednášky vymieňa fólie na spätnom projektore, s tou výhodou, že poslucháč má možnosť riadiť priebeh prednášky podľa vlastnej potreby.

Obrázok 1. Vzor webovej stránky multimediálnych skrípt pre merané úlohy.

Hlavným cieľom multimediálnych skrípt je lepšia príprava študentov na laboratórne cvičenia. Tomuto cieľu je podriadený obsah a zameranie danej elektronickej učebnice. Učebnica bude mať dve hlavné časti a to, po prvé, potrebné informácie na spracovanie praktikových úloh a po druhé, spracované VoD prednášky (viď obrázok 2) obsahujúce základné a rozšírené informácie nevyhnutné k správnemu pochopeniu merania. Výber praktikových úloh bol vykonaný tak, aby obsahoval merania z elektrotechniky a fyziky meraných na Žilinskej univerzite, Elektrotechnickej fakulte a súčasne poukazoval na ich vzájomné prepojenie. Pripravené spracované prednášky kompletizujú základné poznatky zo spomenutých predmetov potrebné k laboratórnym praktikám. Pre každé praktikové meranie sú pripravené aj prednášky potrebné k správnemu pochopeniu merania, návody na meranie a spracované video s názornou ukážkou priebehu merania. K vybraným úlohám je možnosť merania pomocou simulačného programu, alebo on-line merania.

119

Obrázok 2. Webová stránka VoD prednášky merania na asynchrónnom motore.

Multimediálne skriptá obsahujú nasledovné 3 kapitoly: 1) Základy z fyziky a elektrotechniky. V tejto časti sa nachádzajú prednášky, ktoré obsahujú základné informácie a javy z fyziky a elektrotechniky. Nachádzajú sa tu tiež popisy jednotlivých pojmov (odpor, tranzistor, motor, ...) a charakteristika vybraných zapojení (RC obvod, asynchrónne zapojenie, ...) meraných na praktikách. Sú tu taktiež prednášky vhodne rozširujúce možnosti merania na laboratórnych praktikách a ďalšie možné aplikácie. Prednášky sú spracované formou VoD. 2) Základné poznatky z merania a spracovania údajov. V úvode je popis, čo má obsahovať referát z laboratórneho merania. Aby sa študenti vyvarovali zbytočných problémov v laboratórnych podmienkach, ďalšia časť je venovaná bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v laboratóriu na elektrických zariadeniach, základným poznatkom o meraní elektrických veličín a popisom používaných zariadení na meranie. Rozoberáme tiež matematické spracovanie nameraných údajov s určením chýb. 3) Študijné materiály k laboratórnym praktikám. Bolo vybraných šesť hlavných oblastí: 1) Meranie pomocou IP Coach, 2) Meranie parametrov pasívnych prvkov, 3) Základné meranie v elektrických obvodoch, 4) Meranie na polovodičových prvkoch a meničoch, 5) Meranie na elektrických strojoch a 6) Magnetizmus. V každej jednej oblasti sa nachádzajú jednotlivé úlohy, ktoré obsahujú nasledovné časti (viď obrázok 1): a) odkaz na prednášky potrebné k správnemu pochopeniu pojmov a javov používaných v úlohe, b) návod k meraniu a nasnímaný podrobný postup merania s komentárom a c) rozširujúce prednášky týkajúce sa obsahu merania. Ku niektorým úlohám bude pripravený simulačný program merania alebo on-line meranie.

3 SPRACOVANIE PREDNÁŠKY VOD Tvorba prednášky VoD má tri etapy, viď obrázok 3. Najprv si prednášajúci zvolí tému, zozbiera potrebný materiál a pripraví PP prezentáciu, ktorú využije ako podklad k prednáške. V druhej etape je prednášajúci nafilmovaný. Počas filmovania je dôležité sa zamerať na kvalitu snímaného zvuku, pretože hlas je popri statických obrazoch dominantným prvkom celej videoprednášky. Celú prednášku je po zázname na kameru potrebné prehrať do počítača, kde bude následne zostrihaná do výslednej podoby. Strih pozostáva z vymazania nevhodných náhodných javov vzniknutých počas prednášky, doplnenia vhodného úvodu, spojenia rôznych záberov, ak sa zaznamenávalo na viac kamier, prípadne doplnenia ďalších efektov. Aby sa dala prednáška pozerať cez internet, konvertuje sa výsledný záznam do nového formátu pomocou programu Real Producer. Tretia etapa práce spočíva v spojení záznamu s PP prezentáciou. V súčasnosti používame program „VideoMatic“ [1]. Do programu vstupuje video, PP prezentácia a textový súbor obsahujúci časy zodpovedajúce zmenám fólií počas prednášky. Na obrázku 2 je výsledok VoD záznamu prednášky jednej z praktikových úloh. Na ľavej strane je záznam priebehu merania s komentárom a v druhej väčšej časti sú slidy s informáciami potrebnými na meranie. V prípade VoD prednášky je veľkosť videa polovičná [6].

120

Obrázok. 3. Schéma prípravy videoprednášky 4 VÝZNAM VIRTUÁLNYCH MERACÍCH SYSTÉMOV

Ďalšou výhodou skrípt bude možnosť on-line meraní niektorých praktikových úloh. Takéto meracie systémy a systémy zberu dát, vytvorené pomocou moderných technických a programových prostriedkov, môžu byť pre študenta veľmi zaujímavé. Využíva sa pri tom obrovský výkon výpočtovej techniky a obslužného softvéru. V takejto situácii stačí, aby mal užívateľ kvalitný počítač pripojený na internet a z jeho počítača sa stane virtuálny merací prístroj, alebo monitorovací pult stavu sledovaných veličín, ktorým je možné riadiť meranie cez internet. Virtuálny merací prístroj, (v ďalšom označovaný medzinárodne zaužívanou skratkou "VI" z anglického "Virtual Instrument") je prístroj, ktorého všeobecné funkcie a schopnosti sú definované do značnej miery softvérom. Inými slovami, virtuálny

prístroj je prístroj, ktorý v skutočnosti "neexistuje". Napríklad jednoduchý multimeter vo forme samostatného meracieho prístroja je potrebné zapnúť, nastaviť meraciu veličinu a merací rozsah a iba potom môže prístroj vykonať samotné meranie. Tú istú meraciu úlohu je však možné vykonať pomocou osobného počítača (PC), vybaveného vhodným hardvérom a softvérom, jednoducho vybratím príslušnej ikony v grafickom prostredí pomocou klávesnice alebo myši. Teda počítač pracuje ako merací prístroj, hoci ním v skutočnosti nie je. Implementáciou viacerých súčasne alebo následne vykonávaných meracích funkcií v počítači vzniká virtuálny merací systém, ako je napr. podľa obrázku 4 generátor VI vytvorený v programe LabVIEW. Za hlavnú výhodu VI je možné považovať veľmi efektívne využité realizačné náklady - ten istý počítač môže okrem zvyčajných úloh vykonávať aj meranie. Ďalšou nemenej významnou výhodou je flexibilita, napríklad ten istý hardvér môže byť použitý raz ako voltmeter alebo teplomer, inokedy ako osciloskop či spektrálny analyzátor atď. a to jednoducho, len malou zmenou v softvére. Všetko, čo je nutné pripojiť k bežnému PC po hardvérovej stránke, sú vhodné obvody umožňujúce komunikáciu s reálnym svetom meraných fenoménov - typické sú analógovo-číslicové alebo číslicovo-analógové prevodníky s podpornými obvodmi často realizované na rozširujúcej doplnkovej zásuvnej doske do PC (Plug-in-Board) nazývanej niekedy aj jednodoskový merací prístroj (Instrument on a Card). Osobný počítač svojimi veľkými výpočtovými výkonmi umožňuje následne vykonať ľubovoľnú naprogramovanú analýzu získaných meracích dát. Veľmi efektívne a jednoducho je pritom možné využiť metódy číslicového spracovania signálov. Výber použitých metód ako aj celkové ovládanie meracieho procesu je možné jednoducho a rýchlo vykonávať pomocou štandardných ovládacích prostriedkov počítača - klávesnice, polohovacieho zariadenia (myš) a pod. Výsledky spracovania dát je možné prezentovať prehľadne v grafickom formáte na obrazovke PC, vytlačiť vo forme protokolu

Príprava - výber fyzikálneho javu - prednášky - prezentácia v PP

Prednáška - záznam prednášky

Výsledok - VideoMatic (záznam

- audio záznam - strih prednášky a úprava v počítači prednášky,

obrázky

Obrázok 4. Front Panel generátora VI v systéme LabVIEW.

121

merania na tlačiarni alebo súradnicovom zapisovači, či uschovať pre budúce potreby na pamäťovom médiu - disku, diskete a pod. 5 ZÁVER Vývoj výpočtovej techniky a Internetu vedie k novému progresívnemu smeru vyučovania. Do tejto oblasti patria multimediálne učebnice a taktiež „e-learning“. Ide o využívanie výpočtovej techniky a veľkej databázy informácií v prospech študentov. Každý si môže vybrať svoju vlastnú cestu štúdia, môže študovať tie oblasti, ktoré uzná za vhodné a študijný čas je voľný. Multimediálnu výučbu môže kedykoľvek prerušiť, náročné pasáže sa dajú zopakovať. Predkladané multimediálne skriptá slúžia k lepšej príprave študentov na laboratórne cvičenia. Skriptá obsahujú videozáznamy merania vybraných štandardných úloh s podrobným návodom na meranie a spracovanie údajov. Ku každej úlohe je pripravená séria VoD prednášok, ktoré kompletizujú základné pojmy potrebné na správne pochopenie úlohy. Spracovanie týchto úloh slúži študentom po prvé, k lepšej príprave na merania, po druhé, ako výborná pomôcka pre tých, ktorí nemajú možnosť uskutočniť dané merania, po tretie, prispejú k lepšej názornosti a pochopeniu učiva s prepojením na prax. Možnosť meraní pomocou systémov VI umožní študentom vykonať merania mimo laboratórnych miestností. Takáto kombinácia výučby ponúka študentom zlepšenie ich vzdelávania a rozširuje rozmer o nové moderné spôsoby merania. Pripravované skriptá v multimediálnej forme sú vhodné aj na webovú stránku a e-learning na Žilinskej univerzite [7]. Takto zavedený výučbový program môže zastúpiť učiteľa, najmä pri vysvetľovaní teoretických poznatkov a postupu merania na laboratórnych cvičeniach. Takáto forma vyučovania sa dá využiť pred alebo počas vykonávania experimentálnych meraní. K týmto multimediálnym skriptám boli už vydané skriptá v textovej forme[4]. Predkladané učebné texty v multimediálnej podobe budú tiež vhodné a dostupné pre ľudí so zrakovým a sluchovým postihnutím. Poďakovanie Príspevok bol napísaný v rámci projektu KEGA č.3/3076/05. LITERATÚRA Odvolávka na príspevok z konferencií: [1] J. Kúdelčík a kolektív: Program VideoMatic a jeho využitie v e-learningovej výučbe, Význam e-learningu vo VŠ a ďalšom vzdelávaní, B. Bystrica, Univerzita Mateja Bela, st. 54 (2005) ISBN 80-8083-168-8. [2] Dirner A. a kolektív: Virtuálna komunikácia, Kultúra komunikácie v informačnej spoločnosti, Nitra, AK UKF, st. 62 (2005), ISBN 80-8050-872-0. [3] S. Lehotská a kolektív: Masterclasses for high school students in Slovakia, 15. conference of Slovak and Czech physicists, Košice, Slovak Academy of Sciences, str. 99 (2005) ISBN 80-969124-2-9. Odvolávka na skriptá: [4] Gutten, M., Kúdelčík J., Šimko, M.: Meracie prístroje a systémy elektrických a neelektrických veličín, Vysokoškolské skriptá, Žilinská univerzita v Žiline, Edis, Žilina 2006, ISBN 80-8070-619-0, 115 strán Odvolávka na www stránky: [5] http://webcast.cern.ch/Projects/WebLectureArchive [6] http://fyzika.utc.sk/~kudelcik/Ucebnica/index.htm[7] https://vzdelavanie.utc.sk/moodle/

ADRESA A E-MAIL Ing. Miroslav Gutten, PhD. Žilinská univerzita Elektrotechnická fakulta Katedra merania apl.elektrotechniky

122

Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina Slovenská republika e-mail: gutten@fel.uniza.sk RNDr. Jozef Kúdelčík, PhD. Žilinská univerzita Elektrotechnická fakulta Katedra fyziky Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina Slovenská republika e-mail:kudelcik@fyzika.uniza.sk Ing. Mária Kúdelčíková Žilinská univerzita Fakulta prírodných vied Katedra matematickej analýzy a apl. matematiky Hurbanova 15 010 26 Žilina Slovenská republika e-mail: maria. kudelcikova@fpv.utc.sk

123

NETACAD INTEGRATION TO THE BACHELOR STUDY PROGRAM AT THE FACULTY OF MANAGEMENT SCIENCE

AND INFORMATICS, UNIVERSITY OF ŽILINA, SLOVAK REPUBLIC

Tatiana Kováčiková, Pavel Segeč, Milan Kubina ABSTRACT Networking is today a self-contained field of study. A student of the Faculty of Management Science and Informatics interested in expanding their current networking knowledge has the possibilities to study networking within his Bachelor programs Informatics and Computer Engineering and Master program Information systems. The networking studies contain courses based on the NetAcad program. The NetAcad program is a worldwide used and popular elearning education system, which allows students reach a deep theoretical knowledge and practical skills. KEYWORDS Networking, academy, elearning, NetAcad, study, self education. ABOUT THE NETACAD PROGRAM The Cisco Networking Academy Program is a comprehensive e-learning program that provides students with the Internet technology skills essential in a global economy. The Networking Academy delivers web-based content, online assessment, student performance tracking, hands-on labs, instructor training and support, and preparation for industry standard certifications. Launched in October 1997 with 64 educational institutions in seven states, the Networking Academy has spread to more than 150 countries. Since its inception, over 1.6 Million students have enrolled at more than 10,000 Academies located in high schools, technical schools, colleges, universities, and community-based organizations. Interested educational institutions are given the designation of Networking Academy at the level of training that they will be providing in the program. There are currently three possible tiers of training. Industry experts at Cisco Systems train the Instructor Trainers at the Cisco Academy Training Centers (CATCs), the CATC Instructors train Regional Academy (RCNA) Instructors and the Regional Academy Instructors train the Local Academy (LCNA) Instructors who then educate students. Utilizing this three-tier training model helps to provide instructors the training they need in close proximity to where they are located. Educational institutions may play a role at one or more of these training levels. The Internet enables anytime, anywhere learning for all students, regardless of location, socio-economic status, gender, or race. The Networking Academy program continually raises the bar on e-learning and educational processes. Through community feedback and electronic assessment, the Academy program adapts curriculum to improve outcomes and student achievement. The Academy infrastructure is designed to deliver a rich, interactive, and personalized curriculum to students around the world. The Internet has the power to change the way people learn, work, and play, and the Cisco Networking Academy Program is in the forefront of this transformation

124

ABOUT FACULTY OF MANAGEMENT SCIENCE AND INFORMATICS Faculty of Management Science and Informatics at University of Žilina has more than 14 years experience in networking teaching. The main responsibility for teaching networking was given to the Department of InfoCom Networks (DoIN), which was established in December 1990. The department staff was created from people with telecommunication background (from Department of telecommunication technology) and people with computer networks background (from Department of Applied cybernetics). PROCEDURE OF IMPLEMENTING NETACAD PROGRAM AT DOIN Job market needs for educated network professionals are still growing and it creates pressure for new, standardized forms of education, which will prepare well educated and prepared students following job market requirements. Respecting mentioned, DoIN made decision to participate in the NetAcad program, which is de facto standard in the networking education field, and to introduce NetAcad courses to our students. During June 2000 DoIN signed agreement and it has become Local Cisco Networking Academy (LCNA). The participation in the NetAcad program immediately led to introduction of new networking study courses during the next school year 2001/2002 into the Bachelor and Master study program at our faculty. New courses are completely based on the NetAcad courses. Using the operating funds of the DoIN, the specialized networking laboratory with standard lab bundle, network infrastructure and measurement equipment was built during the year 2001. In May 2002 was signed a new agreement and DoIN has become the fourth Regional Cisco Networking Academy (RCNA). INTEGRATION OF NETACAD COURSES INTO STUDY PROGRAM In present days networking courses based on NetAcad are integrated into study program at our faculty by two separate ways depends on the study programs.

Table 1. First NetAcad implementations model

Semester Course title Course type 3th Computer networks 1 Optional 4th Computer networks 2 Optional 5th Computer networks 3 Optional 6th Computer networks 4 Optional

Since 2001, when the courses were introduced, until 2006, when the existing education program provided by faculty will end, the NetAcad courses were completely integrated into bachelor and engineering study programs Information and Control Systems as optional courses in computer networking. The main purpose of courses is to allow students expand their knowledge and practice skills in the area of networking and expands the existing topics of the other mandatory courses focusing on computer networks. Following years 2004/2005 a new university study model was introduced; with three-year Bachelor study program and two-year Master study program. This new study model led to completely redesign of provided networking education and a new study in networking was created. The faculty has accreditation for a new bachelor programs Informatics and Computer engineering, and a new master program Information Systems. Networking can be studied within these programs.

125

Table 2. Second NetAcad implementations model

Semester Course title Course type 1th Communication systems Mandatory 3th

4th Computer networks (CCNA 1, 2, 3, 4) Optional

5th Broadband communication Optional

There are four courses specialised to networking. Course Communication systems is first of them, which is compulsory in the first year of study for all students in Informatics and Computer engineering. The course is supported by e-learning. This is an introductory course to networking that gives basic ideas to all students, and motivates some of them to join subsequent courses in networking. Course Computer networks follows within two semesters during the second year. Laboratory work is completely based on the NetAcad program courses and lectures extend content to teach students how to specified, implement, test, maintain and support communication network of small and medium enterprise. The last course in this sequence is the course Broadband communication, that gives a deeper view to the high-speed networks and it is supported again by laboratory. We suppose also students of secondary schools from LCNAs, which have successfully finished CNA study, will be able study networking faster or more deeply by applying for additional networking courses. CNA certified students are recognised as students with fulfilled duties in Computer Network course labs. TECHNICAL ASPECTS OF THE TUITION The NetAcad courses place emphasises on practical laboratory classes where students can practise establishing, configuration and troubleshooting different network scenarios. First way of NetAcad program implementation is based on controlled self study of students through LMS portal of the program, followed by practical labs under individual class instructor leadership with no other lectures. Course classes are organized into small groups of students (7-12), with all activities planed and executed at the lab session with 4 hours per week periodicity. During the lab sessions instructors presents topics of the session and they lead practical labs. Classes are kept in a specialized networking laboratory, where students have enough time during the lab session to practice with the equipment and to troubleshoot topologies. The second way of NetAcad program implementation follows practically the same way as a first one, but courses are extended for lectures with 2 hours per week periodicity. During lectures instructors presents the study material for a study week. The second purpose of the lectures is present students new, emerging networking technologies provided a rich overall theoretical networking knowledge. The CCNA courses are free of charge and open to all students of the Bachelor study program. The course can also be attended by students of other faculties of University of Žilina. FINAL LINES Continuous growing of student’s interest for courses in computer networking leads us to continual improving of the teaching quality, quality of the labs and increasing of its capacity. We would like to provide new, interesting courses also; therefore DoIN starts works how to provide new CCNP courses for our students and other courses of the NetAcad program (Security, IP telephony).

126

REFERENCES http://cisco.netacad.nethttp://www.netacad.skhttp://netacad.uniza.skNeriadené on-line štúdium / Ľudovít Mikuš, Peter Ivaniga. Selfstudy on-line, In: UNINFOS 2006 - S. 278-282, 2006 ADDRESS AND E-MAIL Doc. Ing. Tatiana Kováčiková, PhD. Ing. Pavel Segeč, PhD. Ing. Milan Kubina, PhD. University of Žilina Faculty of management science and informatics Department of InfoComm networks Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina Slovak republic e-mail: Tatiana.Kovacikova, Pavel.Segec, Milan.Kubina@kis.fri.uniza.sk web.: http://www.kis.fri.uniza.sk

127

NIEKTORÉ VYBRANÉ ASPEKTY E- VZDELÁVANIA CERTAIN CHOICE OF ASPECTS OF E-LEARNING

Marián Mochnay

ABSTRACT Príspevok sa zaoberá niektorými vybranými aspektmi, ktoré sa vyskytujú v súvislosti s elektronickým vzdelávaním. Jedná sa o komplexné využívanie multimédií . V príspevku sú uvedené základné údaje o multimédiálnych programoch a tituloch , o distribučných platformách , o možnostiach využívania multimédií a poznámky pre vlastnú multimédiálnu tvorbu učiteľov a študentov. V druhej časti príspevku je uvedený popis princípov a štandardov, ktoré je v súvislosti s obsahom elektronického vzdelávania potrebné ovládať. Zmienka je aj o architektúre elektronického vzdelávania a ilustračne sú uvedené grafy, znázorňujúce súčasný trend v tomto vzdelávaní. ABSTRACT ENGLISH The report deals with some choiced aspects occur in connection with e-learning. It refers to complex using of multimedia. The report gives basic datas about multimedia programmes and tituls, distribution platforms, changes of using multimedia and notes for teachers or students´ pesonal creation. In the second part report gives principle definitions and standarts which are needed to know in connection with e-learning. There is a reference to e-learning architecture and the graphs are adduced. They demonstrate contemporary e-learning trends. KĽÚČOVÉ SLOVÁ Informačné a komunikačné technológie, osobný počítač, internet, elektronické vzdelávanie, dištančné vzdelávanie, multimédia, princípy a štandardy využívania multimédií a výpočtovej techniky. KEY WORDS Iinformation communication technology, personal computer, internet, e-learning, distance learimg , multimedia, priciple definitions and standarts of using multimédia and information technology. ÚVOD Žijeme v období poznačenom nárastom informačnej explózie, ktorá z pohľadu pedagóga nesie v sebe okrem nesporných pozitív aj doposiaľ ťažko riešiteľný problém, spočívajúci v tom, že ako vo vymedzenom časovom priestore naplniť realizáciu obsahu vyučovania tak, aby sa zachovala najvyššia kvalita. V súčasnom období trendom je budovanie a rozvoj informačnej spoločnosti a prehodnocovanie nových prístupov k vzdelávaniu. Dôsledkom toho je potreba zvládnuť informačné a komunikačné technológie na vyššej úrovni ako to bolo doteraz. Umožňuje to nová, výkonná a interaktívna výpočtová technika inštalovaná v počítačových systémoch, využívajúca možnosti komunikácie cez komunikačné technické prostriedky ako sú aj Internet, E-mail, mobilná telefónna sieť, využívanie multimédií a pod. Informačné a komunikačné technológie menia doterajšie zaužívané metódy a formy výučby a vzdelávania, v podstate menia doterajší vzdelávací systém. Tento proces prebieha na celom svete. Dôvodom je to, že tieto moderné technológie umožňujú vnímanie poznatkov viacerými zmyslami, čo umožňuje dosiahnuť vyšší efekt vo vzdelávaní. Je pochopiteľne a samozrejme, že sa pritom využíva nová, moderná multimediálna technika. V súvislosti s novými modernými formami vzdelávania sa stretávame aj s novými pojmami, ktoré sme prevzali pôvodne z anglického jazyka, a dnes ich už používame ako ekvivalenty preložené už do

128

slovenského jazyka. Jedná sa najmä o tieto pojmy: Dištančné vzdelávanie, Otvorené vzdelávanie, Distribuované vzdelávanie, Flexibilné vzdelávanie, On-line a Of-line vzdelávanie, E-learning, M-learing , Blended learning (kombinovaná výučba) , LMS learning (learning management systém), virtuálne triedy a univerzity. 1. VYUŽÍVANIE MULTIMÉDIÍ V ELEKTRONICKOM VZDELÁVANÍ V prípade multimédií vo vzdelávaní nejde o žiadnu novú technológiu vzdelávania, ale o novú kombináciu doposiaľ známych používaných technických prostriedkov výučby. Ide o spojenie reálnej videoprezentácie s virtuálnym svetom počítačov. Tak sa zdokonaľuje, skvalitňuje a aj oživuje pomerne málo záživná, počítačom podporovaná výučba v zmysle programovaného učenia - Computer Based Training Multimediálne, systémy umožňujú kombináciu textov, zvuku, statického a dynamického obrazu, počínajúc počítačovou grafikou až cez fotografiu, diapozitív, animovanú počítačovú grafiku až po reálne pohyblivé videoscény. Učiteľ má k softvéru okamžitý prístup podľa svojho výberu a žiaci môžu už s programom viesť dialóg interaktívne. Doterajšie skúsenosti dokazujú, že multimediálne systémy zotierajú hranice medzi zábavou a vzdelávaním ľahkou interakciou vo všetkých fázach učebného programu. Spôsob výučby približuje realite myšlienku J. A. Komenského - škola hrou . Dnes sa už realizujú tri typické podoby multimediálných prezentácii: elektronické učebnice, elektronické encyklopédie a elektronické prezentácie didaktických programov. 1.1 MULTIMEDIÁLNE PROGRAMY Ako už bolo v úvode tejto kapitoly uvedené, v zmysle programovanej výučby nastáva už renesancia vzdelávacích programov, ktorú umožňuje najnovšia multimediálna technológia, ktorej základom je kvalitná výpočtová technika. Takéto výukové programy umožňujú nie len vetvenie, ale aj do značnej miery tvorivú činnosť užívateľa. Za pomoci videokompresnej karty dochádza ku digitalizácii videosignálu a jeho záznamu na pevný disk počítača. Vhodným programovým vybavením sa tieto sekvencie výukového programu spracujú a zostrihajú včítane uplatnenia rozličných efektov. Výsledok sa pomocou videokompresnej karty zaznamená buď na videokazetu alebo môže zostať na pevnom disku, alebo v pamäti CD ROM v digitálnej podobe pre následné využitie interaktívnymi aplikáciami. Najnovšie sa používajú tzv. multimediálne, hypertextové informačné systémy, založené na kombinácii statického obrazu, animácii, dynamického obrazu a zvuku. Predpokladá sa široká interaktívita medzi užívateľom a technickým systémom. Hypertextové systémy umožňujú nový prístup k textovým informáciám, ktoré obsahujú množstvo odkazov a krížových väzieb na iné miesta v tomto istom alebo inom dokumente. Poskytujú rozsiahle možnosti vyhľadávania informácií , aj pri mnoho úrovňovom vnorení do odkazov sa udržuje prehľad o možnostiach návratu do východzieho miesta a užívateľ nestráca kontinuitu v programe. 1.2 PLATFORMY PRE DISTRIBÚCIU MÉDIÍ Súčasné platformy pre distribúciu multimédií predstavujú: Kompaktné a DV disky, rôzne Infokiosky, herne konzoly ( Nintendo, Sony PlayStation , 3DO , Sega Saturn ). Virtuálnu realiua ( prilba, stereofónne slúchadlá, senzorové snímače, ukazovacie zariadenia, arkádové stroje), Internet (WWW, videokonferencie). 1.3 OBSAH VYUŽITIA MULTIMÉDIÍ Obsah využitia multimédií je široký a pôsobiaci v rôznych oblastiach ako sú : Prezentácia firiem, reklama, katalógy produktov, sprostredkovanie nákupov cez WWW. Elektronické časopisy, e-zines ( Newsweek, Times, Kairos, CDtip a knihy, učebné texty pre účastníkov otvoreného a dištančného vzdelávania ) Tréningové a diagnostické systémy napomáhajúce zaškoleniu pracovníkov, aj pomoc pri odstraňovaní porúch technických zariadení Turistickí sprievodcovia na CD ROM Sprievodcovia galériami a múzeami ( Eyewintness Virtual Reality Cat, Le Louvre, Tate Gallery ) Umelecká tvorba ( multimediálne CD spevákov ) Mediaclips a shareware na CD ROM užitočný pre tvorcov multimediálnych aplikácií ( Corel Gallery Clipars, FreeSoft )

129

Počítačové hry na domácich herných konzolách Voľný čas ( MS Cinemania, MS Wine Guide ) Aplikácie virtuálnej reality, pomocou ktorých sa simulujú a skúmajú modelové situácie v medicíne, v architektúre, pri projektovaní v stavebníctve, v elektrotechnike, strojárstve atď. 1.4 VYUŹÍVANIE EXISTUJÚCICH MULTIMEDIÁLNYCH TITULOV Na využívanie hotových multimediálnych titulov vo vzdelávaní sú už k dispozícií : Encyklopédie Všeobecné ( MS Encarta, New Grolier, Comptons ) Tematické ( DK Eyewitness Encyclopedia of Nature, Dangerous Creatures, Human Body ) Slovníky ( My First Incredible Amazing Dictionary, Longman Interactive English Dictionary Atlasy ( 3-D atlas, Autroute Europe ) Štúdium cudzích jazykov ( Tripple Play, LangMaster, LingVista ) Príbehy pre deti ( Imo und der Konig, Ugly Duckling, Living Books ) Multimediálne učebne ( Jumpstart Kindergarten ) Rozvoj tvorivosti ( Creative Wruter,Fine Artist, 3D Movie Maker ) Vedecké bádanie ( The Way Things Work, Issac Asimov Science Adventure ) Skúmanie dejín ( Ancient Lands ) Multimédiálna komunikácia sa už dnes realizuje cez internetové telefóny , mobily a videokonferencie (vzdialená prednáška, inštruktáž, konzultácia vhodné pre účastníkov otvoreného , dištančného vzdelávania ) , MUD ( komunikácia a kooperácia ). 1.5 VLASTNÁ MULTIMEDIÁLNA TVORBA Vlastná multimediálna tvorba študentov a učiteľov je v podobe : digitalizácie a v spracovaní parciálnych médií a v tvorbe multimédiálnej aplikácie, čo je integráciou viac médií. Hlavné dôvody pre potrebu zaradenia výučby multimediálnej tvorby do škôl sú tieto, že už je dostupný multimediálny hardwer ( počítačové zostavy s reproduktormi, mikrofónom, videokamerou skenerom, video konferenčnou kamerou ), že aj multimediálne elementy sú bežnou súčasťou v dokumentoch aplikácií kancelárskeho balíka, v elektronických poštových správach a WWW stránok ( obrázky, zvuky, videosekvencie). Dnes už v domácich podmienkach študenti a učitelia sami experimentujú s multimédiami. V tejto súvislosti je potrebné venovať pozornosť využitiu a tvorbe multimédií v príprave a v ďalšom vzdelávaní učiteľov. Z prieskumov vyplýva pozitívny vzťah učiteľov k tomuto kroku. Od takejto výučby očakávame, že študent a učiteľ by mal vedieť niektoré kompetencie. Viď prílohu č.1 2. ARCHITEKTÚRA VÝUKOVÉHO PROSTREDIA NA INTERNETE Internetové výukové prostredie má svoju vlastnú architektúra, ktorá ovplyvňuje efektívnosť ale aj účelnosť výchovného a vzdelávacieho procesu. Na tento proces vplýva veľa rôznych faktorov. V praxi sa najviac uplatňuje predovšetkým to, že efektívni učitelia žiadajú viac ako len jednu stratégiu alebo štýl a to, že knižnica študijných materiálov je nevyhnutná pre podporu rôznych schopností učiť sa , stratégií a štýlov. Ak má študent problém s konkrétnou lekciou, dá sa použiť alternatívny plán lekcií pre splnenie jeho potrieb. Študent si vie sám určiť, aký učebný štýl je pre neho najlepší, môže komunikovať s tútorom o učebných štýloch. Jednanie môže byť jednosmerné ( študent má zodpovednosť za voľbu alebo tútor prevezme zodpovednosť), alebo dvojsmerné ( študent si vyberá možností, ktoré mu predloží tútor), alebo sa zapoja iní účastníci (rodičia, zamestnávateľ, inštitúcia alebo tvorca kurzu) Podľa LTSA sa indetifikujú: - Štyri procesy : študent (učenie), vyhodnotenie, systémový inštruktor (tútor) a dodanie materiálov - Dve databázy : databáza záznamov a knižnica vedomosti - Informačné toky medzi zložkami : správanie sa študentov, ohodnotenie, informácie o výkone, vyhľadávací index, index na obsah, index polohy, obsah učiva, multimédia, štýl učenia Viď prílohu č.2

130

ZÁVEREČNÉ HODNOTENIE V prílohe popísaná taxonómetria multimediálnej gramotnosti, vzhľadom na rôznorodosť cieľových skupín i vzhľadom na softvérové a hardwerové vybavenie a podmienky , vzhľadom na odlišnú vedomostnú úroveň vyučujúceho resp. študenta, slúži len pre základnú orientáciu prípadne ako východisko pre návrh konkrétneho obsahu výučby multimediálnej tvorby. Skúsenosti sú také, že hlavne pri projektov vyučovaní študenti sú schopní samostatne zvládnuť niektoré základné položky multimediálnej gramotnosti nad rámec, ktorý požaduje vyučujúci. Je to dobrý signál pre rozvoj nových komunikačných metód a organizačných foriem výučby. Vo viacerých výskumoch v predmetnej oblasti, bola úspešne použitá projektová metóda. Pri výučbe boli aplikované prvky humanistickej výučby, a to hlavne postavenie učiteľa ako facilitátora, voľnosť pre študentov vo výbere tém, spoluautorov, vývojového prostredia pre ich projekty. Samozrejmosťou bola pozitívna motivácia. Študenti často preferovali tímovú prácu na projektoch pred individuálnymi projektmi. Veľmi efektívnou formou výučby multimediálnej tvorby sa ukazujú byť tzv. worshopy, na ktorých sa v priebehu vyučovacieho dňa podarí účastníkom vytvoriť svoju prvú WWW stránku s textami, obrázkami, zvukmi spolu s linkami na stránky ďalších účastníkov. Odporúča sa tiež realizovať tzv. teleprojekty Zatiaľ málo prebádanou ale určite perspektívnou formou je dištančná forma vzdelávania, ktorá môže využiť viacero internetových komunikačných prostriedkov ako je elektronická pošta, diskusne skupiny, interaktívne WWW stránky, archívy programov a v neposlednej miere aj videokonferencie. ODVOLÁVKY Odvolávky na internetové stránky e-learnes.com.e-Learnes Glossary. Online http://www.elearners.com/services/fag/g1.aspCISCO E-learning.online http://www.cisco.com/warp/public/10/wwwtraining/elearning/educateROWNTRE, D. Exploring Open and Distance Lerning.London : Kogan Page Limited, 1992 OBLINGER, D. G, BARONE, C. A, HAWKINS, B. L. . Distributed Education and its challenges: n Overview.Washington : American Council on Eeducation, 2001 DEDE, Ch. Distance Learning to Distributed Learning : Making the Transition.In „ Learning ,§ Leadung with Technilogy, Vol.23, 1996,n.7,p.25-30. Infovek – A PROJEKTOVÉ VYUČOVANIE .sk/projekty/index.php. B Sanregret, Hot Lava Software, Mobile Learning: A Reality, Arlington, VA, SALT Conference, 2006. Sharma, S., F.Kitchens. Web Services Architecture for M-Learning, Electronic Journal on e-Learning, Vol.2, Issue 1, 2004. T Georgiev, E Georgieva, A Smrikarov - Proceedings of the 5th international conference on Computer Systems and Technologies - CompSysTech'2004. http://ecet.ecs.ru.acad.bg/cst04/Docs/sIV/428.pdfA Trifonova, M Ronchetti. A General Architecture to Support Mobility in Learning. Proc. of the 4th IEEE ICALT 2004D. McPhee and N. Thomas, "Evaluating the effectiveness of m-Learning in the teaching of multi-media to first year university students”, iJET International Journal of Emerging Technologies in Learning" Vol 1. 2006 Odvolávka na knihu: STOFFOVA, V., STOFFA, J., 1997 , Počítačová gramotnosť ako súčasť technickej gramotnosti. In: Technické vzdelávanie ako súčasť všeobecného vzdelávania. Banská Bzstrica: UMN, 1997. TURČÁNI, M. : Dištančné vzdelávanie + e-learning= perspektíva pre všetkých. In:Dištančné vzdelávanie, Aplikovaná informatika, DIVA I Nitra, máj 2004, ISBN 80-8050-691-4. JACOBSEN, D et al.: Methods for Teaching.3rd.Ed.New York : Mac Millan,1989. KOUBA, L.: Technické systémy ve výuce. , PF UK Praha,1992 Príloha č.1 : PRINCÍPY A ŠTANDARDY V OBLASTI MOŽNÉHO VYUŽITIA MULTIMÉDIÍ Vedieť vymedziť pojem multimédií

131

Vymenovať a vysvetliť distribučné platformy multimédií Oboznámiť sa praktický s vybranými typmi multimediálnych titulov Vedieť možnosti využitia multimédií v rôznych oblastiach života spoločnosti Vedieť posúdiť kvalitu multimediálnej aplikácie Poznať a prežiť proces tímovej multimediálnej tvorby (nápad, plán, zber a triedenie informácií, scenár, implementáciu, testovanie a prezentáciu ) Vedieť princípy jednotlivých médií (ich fyzikálnu podstatu, atribúty, požiadavky na hardvér, kapacitné možnosti a nároky ) Vedieť vymenovať súčasné štandardné formáty jednotlivých médií, poznať princíp ich komprimačného algoritmu Vedieť vymenovať typických súčasných predstaviteľov softvéru na digitalizáciu, úpravu a konverziu médií Vedieť pripojiť multimediálne zariadenie k počítaču ( mikrofón, kamera, skener ) Vedieť nastaviť systémové nastavenia multimédií v danom operačnom systéme Vedieť digitalizovať obraz pomocou skenera, digitálneho fotoaparátu, kamery a príslušného programu Vedieť získať obraz z aktívneho okna resp. celej obrazovky a dostať ho zo stránky do programu na spracovanie obrazu V programe na spracovanie bodového obrazu vedieť zmeniť raster a farebnú hĺbku obrázka, jas a kontrast obrázka, používať rôzne selekčné nástroje, kresliť voľnou rukou, kresliť bežné geometrické útvary, aplikovať špeciálne filtre na obrázok, pracovať s vrstvami ) V programe na vektorovú grafiku vedieť vložiť do scény rôzne objekty ( geometrické tvary, texty, obrázky),meniť ich atribúty(veľkosť, výplň, obrysy ), meniť vzájomnú polohu (zarovnanie, zoskupovanie, viditeľnosť ) Vedieť uložiť obrázok do požadovaného grafického formátu Vedieť digitalizovať zvuk pomocou mikrofónu, magnetofónu, akustického CD ROM a patričného softvéru. V programe na spracovanie zvuku vedieť vyňať nežiadúce časť, nastaviť amplitúdu celej, či vybranej časti vzorky zosilnenie, stíšenie, zmeniť parametre (frekvencia, hĺbka, kanály), aplikovať efekty ( echo, reverb, flanger ), potlačiť šum V sekvencii vytvoriť skladbu, prípadne ju zo syntetizátora nahrať a následne aranžovať a uložiť, pomocou notátorov vytlačiť partitúry s libretom Vedieť konvertovať zvuk dom ostatných zvukových formátov ( MP3, WMA ) V prostredí animačného ( morfovacieho ) programu vedieť vytvárať z hotových obrázkov animácie Vedieť digitalizovať video pomocou kamery, videoprehrávača a patričného softvéru Vedieť upraviť niektoré obrázky videosekvencie Vedieť komprimovať video súbor do iného úsporného formátu ( MPEG ) Vedieť nahrať deje na obrazovke spolu s doprovodným komentárom ako video súbor Poznať odporúčané postupy pri spracovaní médií a vedieť ich použiť pri svojej multimediálnej tvorbe ( typografia, kompozícia ), uvedomovať si a rešpektovať autorské práva Vedieť vymenovať a porovnať viaceré vývojové prostredia (autorské systémy, programovacie jazyky ) Vedieť vytvárať jednoduché WWW stránky, vedieť do nich vložiť multimediálne komponenty Vedieť vytvárať jednoduché prezentácie ( MS PowerPoint ) vedieť vložiť multimediálne komponenty Vedieť integrovať už vytvorené média (vlastné kliparty ) do softwérových produktov kancelárskeho balíka Poznať príkazy na prehrávanie médií v programovacom jazyku Vedieť pomocou Internetu vyhľadať a získať voľne šíriteľné multimediálne objekty pre svoje aplikácie Vedieť pracovať s video konferenčným programom- prijímať a vysielať audio a video, pracovať s ostatnými účastníkmi v kooperujúcom grafickom prostredí ( biela tabuľa ) Príloha č. 2 : SCHÉMA TOKU INFORMÁCIÍ V PROCESE ELEKTRONICKÉHO VZDELÁVANIA Forma celkového toku informácií má nasledujúcu formu a schému: Učebný štýl alebo stratégia sa prekonzultuje medzi študentom a ostatnými zúčastnenými .Študent je pozorovaný a vyhodnotený ,

132

vyhodnotenie poskytne informácie o hodnotení a výkonoch. Informácie o výkone sa uložia v databáze záznamov o študentoch. Tútor si pozrie ohodnotenie študenta, predchádzajúce výkony a prípadné učebné ciele. Tútor prehľadá knižnicu vedomostí pomocou príslušných indexov (vyhľadávací index a index na obsah) s cieľom nájsť vhodný učebný obsah. Tútor vyberie vhodný index polohy študijného materiálu a dá ho k dispozícií procesu dodania materiálov ako je napr. plán lekcií. Proces dodania materiálov vyberie na základe indexu polohy príslušný obsah z knižnice.Vedomostí študentov transformuje do interaktívnej multimédiálnej prezentácie.

Tútor

Knižnica

vedomostí

Databáza záznamov

Internet

Edukant

Dodanie

materiálov

Hodnotenie

OhodnotenieIndex polohy

Multimédia Správanie

Obsah učivaŠtýl učenia

Okamžitý výkonObsah učiva

Index na obsah Výkon minulý

Vyhľadávací index Výkon nový

Informácie Informácie

Obrázok 1 : Schéma elektronického vzdelávania

Príloha č. 3: SÚČASNÝ STAV POUŽÍVANIA ELEKTRONICKÉHO VZDELÁVANIA VO SVETE Podľa posledného zverejneného prieskumu spoľahlivých zahraničných zdrojov je uplatnenie elektrického vzdelávania vo svete také, ako ho znázorňujú nasledovné grafy. Narastajúci trend zaznamenáva systém Technology based training. Naproti tomu stagnuje systém Text based training. Systém Instructor led training má mierne klesajúci trend.

133

USA

0%20%40%60%80%

100%

2001 2002 2003 2004 2005 2006

Europa

0%20%40%60%80%

100%

2001 2002 2003 2004 2005 2006

Technology based training Text based traning Instructor led traning

ADRESA A E-MAIL Ing. Marián Mochnay Ústav digitálnych kompetencií Prešovská univerzita Ul.17.novembra 11 080 01 Prešov Slovenská republika E-mail : mochnay@orangemail.sk

134

O IMPLEMENTÁCII E-LEARNINGU VO VZDELÁVACOM PROCESE NA KATEDRE INFORMATIKY PF KU

V RUŽOMBERKU

Anna Kútna

ABSTRACT The information about e-learning implantation and perspectives of the future development the department of informatics. Our first experiences show that building-up and controlling this kind of study needs a good preparation and a change in thinking of teachers and students. Good studying materials are needed to be done. KĽÚČOVÉ SLOVÁ LMS, LCMS, e-learning, Moodle, študijné materiály, ÚVOD Vo svojom príspevku prezentujem informácie o dvoch projektoch. O projekte Virtuálna katedra, ktorého autorom je vedúci Katedry informatiky PF KU a jej ostatní členovia. Kunet II je univerzitný projekt. Vzdelávací proces je práca s informáciami. Online learning je výučba zabezpečovaná webovými alebo internetovými technológiami a poskytovaná v komplexnejšom virtuálnom prostredí. Elektronické vzdelávanie sa vyvíjalo veľa rokov, rovnako ako sa vyvíjali technológie, umožňujúce zdieľanie obsahov, administráciu a komunikáciu. Uvediem malý vstup do vývoja e-learningu. Vývoj e-learningu môžeme rozdeliť do niekoľkých etáp.

CBT WBT LMS LCMSWBT

O F F L I N E O N L I N E

Obr.č.1 Vývoj foriem e-vzdelávania

LMS (Learning Management System) je systém riadeného vzdelávania. Základ je postavený na báze WBT vzdelávania, teda poskytuje vzdelávací obsah prostredníctvom webových technológií. LMS obsahuje niekoľko druhov nástrojov: • nástroje pre tvorbu a správu kurzov • nástroje pre verifikáciu a feedback • nástroje pre administráciu kurzov • komunikačné nástroje • nástroje pre evaluáciu

135

LCMS (Learning Content Management System) je systém, ktorý slúži k tvorbe aj k zostavovaniu výučbového obsahu. LMCS rieši: • tímový proces tvorby obsahu • dekompozíciu a kompozíciu obsahu na učebné jednotky ľubovoľného rozsahu • sledovanie aktivít užívateľov nad učebnými jednotkami • podporu integrácie výučbových stratégií e-learningu PROJEKT KUNET II A PROJEKT VIRTUÁLNA KATEDRA V školskom roku 2005/2006 bola na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity vytvorená optická sieť, ktorá sa uskutočnila v rámci univerzitného projektu KUNET II. Cieľom projektu KUNET II je zvýšiť kvalitu a rýchlosť pripojenia optickej siete do pracovísk Katolíckej univerzity v Ružomberku. Vybudovanie optickej siete poskytuje infraštruktúru pre prevádzku video konferencií a IP telefóniu. Technológie e-learningu boli integrované do vybudovanej sieťovej infraštruktúry fakulty. Vo vonkajšom segmente je signál privádzaný niekoľkými jednovidovými optickými zväzkami. Z uzla SANETu je v optickom prevodníku transformovaný na metalickú kabeláž kategórie 7 (CAT 7) a pokračuje do hardvérového firewallu Cisco Pix, ktorý filtruje nežiaduce porty a adresy. Všetky počítače Pedagogickej fakulty nachádzajúce sa v učebniach a kanceláriách sú zapojené na switch Cisco Catalayst 2950. Switche umožňujú vytvárať tzv. privátne VLAN siete. Je to bezpečnostný prvok, ktorým môžeme vyhradiť virtuálne siete pre jednotlivé skupiny používateľov (napr. učebne, kancelárie,...) a tým ich logicky oddeliť a chrániť. V serverovej zóne Katedry informatiky sú okrem iných serverov aj dva IBM eServery, z ktorých jeden xSeries 226 je hlavným e-learningovým serverom zabezpečujúcim služby web a e-mail. Tu je umiestnený aj LMS Moodle a knižnica výučbových materiálov. Server funguje na platforme Linux Debian. Na Katedre informatiky PF KU sme v školskom roku 2005/2006 skúšobne nainštalovali LMS systém Moodle vo verzii 1.5.3.+. LMS bol nainštalovaný na server IBM eServer xSeries 226 s operačným systémom Linux Debian Sarge. Má doménové meno http://evyuka.ku.sk. Samotná inštalácia Moodle pozostávala zo siedmych častí: stiahnutie inštalačného balíka, vytvorenie dátového adresára a databázy, kontrola webového servera a php, úprava config.php, inštalácia cez administrátorskú stránku a nastavenie cronu. Na Katedre informatiky vytvárame informačný portál. Na základe analýzy štruktúry portálu poskytneme informácie vo forme štruktúrovaných prehľadov vedomostí a skúseností. Jednotliví pedagógovia vytvárajú vedomostné databázy, ktoré sú v rôznych formách a postupne ich zjednotíme napríklad na báze XML.

Využili sme niektoré možnosti systému Moodle: • zadávanie písomných prác • informovanie študenta o dosiahnutom počte bodov za odovzdanú prácu • forma diskusie k rôznym témam • komplexné správy z rôznych pohľadov umožňujú posúdiť prístup jednotlivých študentov k štúdiu • vloženie elektronických materiálov Systém Moodle poskytuje celý rad možností, ktoré sa chystáme vyskúšať v ďalšom období. Jednou z ďalších úloh, ktorá nás čaká na základe prvých skúseností je zvládnutie metodiky vytvárania študijných materiálov, ktoré sú základnou podmienkou na kvalifikovanú prevádzku a realizáciu dištančnej formy vzdelávania.

136

obr.č.2 Moodle 1.5.3.+ na KI PF KU Projektom našej katedry je „virtuálna katedra“, v štruktúre ktorej vytvoríme účelové databázy pre administratívu katedry pre jednotlivé predmety, ale aj informácie na riešenie úloh. Výstavbu portálov riešime prototypovým prístupom. Dôvodom je to, že pri tomto prístupe netreba robiť komplexnú analýzu potrieb a požiadaviek systému. Na začiatku sa definuje jadro portálu a jeho konkrétnym riešením získame prvé skúsenosti, ktoré využijeme na jeho zlepšenie a rozširovanie obsahu a funkcií. Celý projekt bude vyžadovať niekoľko úrovňové prepojenia serverov katedry v internetovej aj intranetovej oblasti. S diskovou kapacitou sa počíta v jednotkách TB. Server Rafael, je určený pre voľný čas a zábavu s podporou multimediálnych aplikácií. Plánuje sa pripojenie e - learningového portálu, rôznych diskusných skupín a administratívny portál. ZÁVER Cieľom môjho príspevku bolo informovať o implementácii e-learningu v podmienkach Katedry informatiky a o perspektívach ďalšieho rozvoja. Nutnou podmienkou pre realizáciu e-vzdelávania v našich podmienkach je vyškolenie učiteľov pre prácu v novom prostredí. Samotné vyškolenie je podmienené vytvorením nových študijných materiálov. LITERATÚRA: Babják, A. a kol.(2006). Projekt KUNET II - Optická dátová magistrála pre pracoviská Katolíckej univerzity v Ružomberku. Ružomberok: Katolícka univerzita, 3-7. Kopecký, K.(2006): E-learning (nejen) pro pedagogy, Hanex Olomouc, 22-35. Černák, I., Mašek, E.(2006) Skúsenosti zo zavádzania e-learningu na Katedre informatiky PF KU v Ružomberku, Zborník z konferencie Informatika v škole a v praxi, Ružomberok, ISBN 80-8084-112-8, 20-24. Rojček, M.(2006) Analýza a návrh technologického prostredia pre realizáciu LMS systému v podmienkach Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity, Rigorózna práca, Ružomberok, 63-70.

137

ADRESA A E-MAIL Ing. Anna Kútna Katolícka univerzita Pedagogická fakulta Katedra informatiky Námestie A.Hlinku 56/1 034 01Ružomberok Slovenská republika e-mail:kutna@fedu.ku.sk

138

P.A.TEST - UNIVERZÁLNY A FLEXIBILNÝ E-LEARNINGOVÝ SYSTÉM

Vovolková Martina Ondra Roman

ABSTRACT With the extension of modern information technologies (IT boom) there is more common the term e-learning. Although this term is well known for a few years, the rapid progress of its using started recently, especially in Slovakia. With the implementation of e-learning in high school area is supposed its complex using. This is the reason that except the administration and organization function, e-learning has to fulfil educational and testing function as well. The term e-learning consists of two parts „e“ and „learning“, which means not only electronical but also educational. It should be suitable to think what is more important. As we think about the new modern form of education, the core and focus should head towards education, but in a new way. From this point of view we think about the system Moodle (which is in use by the Zilina University at the moment), but its functionality is limited for administration. If we want to use fully the new form of education, system Moodle should be connected with other system, which has LMS not fully developed (only foundations), but which is oriented for the creation of educational content. This is the field for potential cooperation between us (commercial company) and University of Zilina. KEY WORDS LMS – learning management system P.A.Test – commercial e-learning software Informačná spoločnosť poukazuje na ďalšiu etapu vývoja ľudstva, ktorú je možné dosiahnuť uplatnením nových informačno – komunikačných technológií (IKT). Pre oblasť vzdelávania sa v tejto súvislosti začína používať pojem e-vzdelávanie, e-learning. Vývoj vo svete ukazuje, že trend vytvárania novej vzdelávacej formy, e-vzdelávania, nastúpil, a že sa začína pomaly etablovať a implementovať nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku. E-learning sa stal v podstate malou revolúciou v oblasti vzdelávania. Nenahradí všetky formy učenia, no môže vzdelávanie podstatne zefektívniť. Samotná definícia e-learningu nie je jednotná a jasne definovaná. Kohokoľvek sa opýtate na definíciu, či už s e-learningom má alebo nemá skúsenosti, dostane sa Vám viacero názorov a pohľadov na danú problematiku. V tejto súvislosti by sme chceli podať náš názor na e-learning, t.j. čo znamená v našom ponímaní. Keďže na tejto konferencii eLearn 2007 zastupujeme komerčnú spoločnosť (pozvanie sme dostali na základe predošlých jednaní o možnej spolupráci s Doc. Drozdovou a prof. Dadom), ktorá vyvinula takýto softvér ako pomôcku vzdelávacieho procesu, naša definícia vychádza zo samotnej podstaty systému. Systém bol vyvíjaný aj pre potreby školstva, pretože v spojitosti s vývojom informačnej spoločnosti je v podstate v širšom rozsahu v tejto oblasti postrádaný. Na základe impulzov, podnetov, námetov a návrhov učiteľov, s ktorými sme absolvovali viacero diskusií, rozhovorov a stretnutí, sa sformoval do podoby, kedy je možné hovoriť o LMS (aj keď ide iba o jeho základy – v tomto kontexte je možné uvažovať o prepojení na systém Moodle – popísané nižšie, teda správu študentov a učiteľov, pridávanie a odoberanie študentov do/ zo skupín, skupín učiteľom a pod.) a samotnej výukovej a testovacej časti systému, ďalej ide o časť prezerania výsledkov, nastavovania vlastnosti zloženia a správania kurzov/ testov a pod.

139

E-learning je z nášho pohľadu definovaný ako moderný nástroj vzdelávania využívajúci moderné informačné technológie na vytváranie, distribúciu, výber, administráciu a neustálu aktualizáciu vzdelávacích materiálov, tvorbu testov a s tým spojené aj preverovanie nadobudnutých vedomostí. Ako už z názvu vyplýva, ide o elektronickú formu vzdelávania. E-learning je široký pojem, no v našom ponímaní ho môžeme charakterizovať ako najmodernejší spôsob multimediálnej výuky na báze internetu. Našou snahou nie je pozastaviť, či odstaviť rolu učiteľa, pretože pedagóg je v procese vzdelávania nepostrádateľný a jeho funkcia je veľmi dôležitá. E-learning ponúka široké možnosti uplatnenia, vyznačuje sa kreativitou, flexibilitou a prináša zmenu v spôsobe uvažovania o vzdelávaní, školení, testovaní, či vyučovaní a výučbe, a taktiež zabezpečuje odovzdávanie vedomostí najprogresívnejšou formou, pričom odstraňuje nedostatky, ktoré štandardné štúdium a klasické vzdelávanie má a môže prinášať. V dnešnom svete moderných informačných technológií si elektronické vzdelávanie rýchlo získava na trhu nezastupiteľné miesto. Náš pohľad hovorí o tom, že nenahrádza rolu školiteľa/ lektora/ učiteľa, ale je len jeho doplnkom a slúži mu ako pomôcka pri tvorbe kurzov, školení, testov. Napomáha mu pri spracovaní výsledkov testov a urýchľuje celkový proces vzdelávania. Študentovi je oporou pri učení sa – kedykoľvek a kdekoľvek – študijný materiál je mu dostupný okamžite, nie je časovo tlačený a obmedzovaný. Žiak sa venuje štúdiu v čase, ktorý považuje za najvhodnejší, teda je po všetkých stránkach pripravený a schopný absorbovať čo najviac z ponúkaného výukového obsahu. V tomto kontexte môžeme podotknúť, že za hlavnú výhodu e-learningu možno považovať časovú nezávislosť. V našom prípade je možné konštatovať, že ak to lektor povolí, študent má možnosť aj opätovne vykonávať testy a preverovať svoje doposiaľ nadobudnuté vedomosti, ako postúpil pri vzdelávaní sa a taktiež má možnosť prezerať si svoje výsledky po ukončení testovania všeobecne za kurz, študijnú skupinu a detailne za príslušný test, po úlohách a teda aj konkrétnych študentoch, aby vedel kde schybil a v čom má nedostatky. Systém napomáha sebareflexii žiakov, študentov a v podstate aj samotných učiteľov, pretože tí pripravujú vzdelávacie materiály a testy. Sami sa testujú a prechádzajú pripravenú vyučovaciu látku, čím taktiež prispievajú k zvyšovaniu svojho vedomostného potenciálu. Našou snahou je k tomuto fenoménu prispievať, no čo najjednoduchšou formou. Systém je založený na trojvrstvovej architektúre (viď. obr.1), kde databázový server vykonáva ukladanie a sprístupňovanie údajov prostredníctvom funkcií a procedúr volaných z aplikačného servra. Aplikačný server generuje web stránky, kontroluje pripojenie užívateľov, dekóduje zdrojové dokumenty kurzov, posiela a vyžiadava si údaje z databázového servra, riadi beh kurzu, detekuje útoky na web server. Klient pristupuje k aplikačnému serveru systému pomocou web prehliadača. Základom systému P.A.Test je tvorba výukových obsahov a to prostredníctvom textového editora MS Word (alebo iných kompatibilných editorov, akými sú T602, či Open Office), ktorý je základom tvorby kurzov / testov pre lektora. Systém je schopný spracovať všetky komponenty, obrázky, tabuľky a pod., t.j. všetko, s čím sa vo Worde dá pracovať. Taktiež systém načíta aj excelovské tabuľky (pripravené v MS Excel a vložené do Wordu ako objekt – pričom formát z Excelu sa zachováva). Prostredníctvom hyperlinkových odkazov je možné prepojiť akýkoľvek už pripravený súbor, či dokument so systémom P.A. Test a tak podať študentovi široké spektrum informácii a čo najviac študijných materiálov. DB APP Klient DB-server

(MS-SQL) Web-server

aplikačný server (Microsoft IIS)

Klient (web-browser IE)

Obr.1 Trojvrstvová architektúra

140

V dôsledku nárastu a rozšírenia informačných technológií je potrebné uberať sa smerom vývoja a preto našim cieľom bolo vytvorenie komerčného e-learningového systému pre podporu výuky a testovania, ktorý je prevádzkovaný formou web hostingu. Teda účelom bolo vytvorenie všeobecnej elektronickej školy, ku ktorej užívateľ pristupuje pomocou Internetu. E-learningový systém P.A. Test v sebe zahŕňa 3 typy modulov – užívateľov, ktorými sú: administrátor (LMS), lektor – učiteľ a samotný študent. Systém P.A. Test funguje na internete (intranete). Je vytvorený tak, aby užívateľ potreboval iba minimálne softvérové a hardvérové vybavenie. Pre štandardného užívateľa (študenta) sú jedinými podmienkami pripojenie na internet (lokálny intranet) a webovský prehliadač (Internet explorer verzia 5.5 a vyššie), operačný systém MS Windows a lektor potrebuje na vytvorenie kurzov a testov textový editor, čo predpokladáme, že každý má, pretože sa jedná o štandardnú výbavu každého PC. Výhodou nášho e-learningového systému je možnosť prispôsobovania si obsahu vlastným potrebám. Teda lektor pri príprave kurzov alebo testov má možnosť flexibilne pracovať s výukovým obsahom a pripravovať študijné materiály formou, ktorá najviac vystihne a upúta študentov. Pokiaľ sa umožnia študentovi aj cvičné testy, má možnosť sa otestovať aj niekoľko krát, kým si svojimi nadobudnutými vedomosťami nebude stopercentne istý a kým nebude pripravený vykonať ostrý test (hodnotený). Týmto systémom si študent vie sám riadiť svoje učenie, t.j. látku, ktorú ovláda môže preskočiť a nemusí ju absolvovať zaradom, teda študuje to, čo aktuálne potrebuje. Na základe lektorom nastaveného správania a zloženia kurzu, je študent schopný sa pohybovať jednotlivými kurzami a prechádzať objektmi, ako sú lektorom preddefinované. E-learning umožňuje študentom väčšiu kontrolu nad vzdelávaním. Umožňuje im zorganizovať si, kedy a ako sa budú učiť, podľa svojich potrieb a priorít. Tradičné vzdelávanie v triedach je naopak organizované a vedené učiteľom, ktorý určuje kedy, kde a ako sa študent bude učiť. E-learning je proces, ktorý umožňuje postupné budovanie znalostí a zručností, čím lepšie zodpovedá samotnému procesu učenia. Znalosti a zručnosti sa nepredávajú, ale postupne budujú v čase a na základoch, ktoré sme už v minulosti nadobudli. Tieto základy sú na rôznych úrovniach a preto je dôležité, ak sa majú ďalej rozširovať, aby každý postupoval individuálne – vlastným tempom. A túto možnosť e-learning ponúka a umožňuje. Pri takomto spôsobe učenia sa existuje možnosť priebežného návratu ku konkrétnym častiam kurzu, nad niečím sa pozastaviť, resp. inú časť kurzu prejsť rýchlejšie. Dôležitou vlastnosťou systému P.A. Test je mnohojazyčnosť. Systém komunikuje s užívateľom v jazyku, ktorí si zvolí pri prihlásení sa do systému. Rovnako sa správa aj kurz, avšak len v prípade, že učiteľ / školiteľ ako tvorca kurzu pripraví kurz vo viacerých jazykoch, tzv. jazykových mutáciách. Tento systém podporuje aj spúšťanie externých dokumentov (prezentácií pripravené v Power Pointe, videá, odkazy na web stránky, animácie a iné aplikácie a súbory), prostredníctvom aktívnych hyperlinkových odkazov. Ako už bolo načrtnuté a spomenuté, prepojiteľnosť so systémom Moodle je momentálne v štádiu riešenia. V spolupráci so Žilinskou Univerzitou pracujeme na zjednotení nášho e-learningového systému P.A. Test so systémom Moodle, resp. jeho LMS. Našou snahou je poskytnúť vysokým školám komplexný e-learningový systém, ktorý by v sebe zahŕňal výhody obidvoch. V praxi to znamená, že prepracované LMS systému Moodle by mohlo byť prepojené so systémom P.A.Test, ktorý má prepracovaný modul tvorby kurzov, čo predstavuje z nášho pohľadu najdôležitejšiu časť systému, a teda aj samotného elektronického vzdelávania. Jednoduchosť a flexibilita tohto modulu spočíva v príprave kurzov prostredníctvom textového editora MS Word, teda užívateľ – lektor/ učiteľ nemusí vedieť pracovať s rôznymi programovacími jazykmi, ale pre jeho prácu, aby daný kurz vedel poskytnúť študentom prostredníctvom Internetu do užívania, mu postačuje znalosť MS Wordu. Čo predpokladáme, že v súčasnosti každý ovláda. Kedykoľvek môže vykonať zmenu v študijnom materiály, doplniť ho alebo neaktuálne prvky nahradiť aktuálnymi. Výukový obsah vie aktuálne prispôsobovať potrebám a pripravený materiál je k dispozícii študentom, v čase, ktorý pedagóg nastaví.

141

ADRESA A E-MAIL Ing. Martina Vovolková PROCESNÁ AUTOMATIZÁCIA Košice, a.s. Strojárenská 1 040 01 Košice Slovenská republika e-mail: vovolkova@procaut.skweb.: http://www.procaut.sk

142

POPIS PROSTREDÍ VYTVÁRANIA VÝUKOVÝCH MODULOV

Dominik Vágovič, Juraj Vaculík

ABSTRACT Contribution deals with problem of creation e-learning applications, their structure and development environments. Show various types of authors systems, their advantages and disadvantages and applicability. Finally is show concrete application for learning about possibility of internet connections. KĽÚČOVÉ SLOVÁ Authors systems, computer based training, e-learning, development environment, Informačné a komunikačné technológie priniesli nové široké možnosti a spôsoby vo vzdelávaní. Vzdelávanie prostredníctvom informačných technológií, čiže elektronické vzdelávanie sa nazýva e-learning. Predovšetkým časť e-learningu – výukové moduly (kurzy), sa stali často využívaným doplnkom klasického vzdelávania. Základným a najstarším prostriedkom na tvorbu e-learning modulov sú programovacie jazyky (napr. C++, Delphi, Pascal, …). Pre tvorbu kurzov je potrebné zvládať zákonitosti týchto jazykov, ich syntax a mnohé iné nástrahy. Sú určené skôr pre profesionálov, ktorí majú už pripravené rozsiahle knižnice pomocných programov a funkcií. Preto boli vyvinuté tzv. “autorské systémy”, ktoré poskytujú definovaný súbor rôznych nástrojov na tvorbu výukových kurzov, s ktorými si poradí aj človek, ktorý nevie programovať. Niektoré autorské systémy využívajú vlastný programovací jazyk, (skriptovací jazyk), ktorý si skúsenejší užívatelia ľahšie osvoja ako už vyššie spomenuté programovacie jazyky.

TVORBA VÝUKOVÝCH MODULOV

Pri tvorbe výukových modulov sa využíva koncepcia vzdelávania Computer Based Training CBT (Počítačom podporované vzdelávanie), pri ktorej počítač zohráva významnú úlohu vo výučbe. Počítač vystupuje ako učiteľ alebo skúšajúci. Prvé výukové moduly sa robili v textovom režime a umožňovali len odpovedať na kontrolné otázky. Neboli doslova výukové, lebo prakticky len skúšali žiaka z inak nadobudnutých vedomostí. V súčasnosti výukové programy využívajú grafické prvky, zvuky a rôzne animácie, prípadne videosekvencie. Príprava a tvorba výukových modulov si vyžaduje okrem iného aj riadenie činností, ktoré súvisia s výrobou. Je potrebné navrhnúť a popísať všetky činnosti (plánovanie, kontrola a náprava chýb). Plánovaním môžeme odhadnúť potrebné kapacity nutné k výrobe (ľudia, počítače, externí spolupracovníci), čas potrebný na dokončenie kurzu. Počas výroby výukového modulu je potrebné sledovať a kontrolovať jednotlivé činnosti a postupy tvorby modulu tak, aby sa včas odhalilo možné oneskorenie a prijali sa patričné opatrenia. Pred tvorbou výukového modulu je potrebné si najskôr zodpovedať nasledovné otázky:

• komu je vzdelávací kurz určený; • aké vedomosti sa predpokladajú u väčšiny užívateľov vzdelávacieho kurzu; • priemerný vek užívateľov;

143

• motivácia užívateľov na úspešné zvládnutie kurzu. Keď vieme odpovedať na vyššie uvedené otázky, ľahšie dokážeme určiť scenár a obsah vzdelávacieho kurzu. Pri príprave scenára vzdelávacieho kurzu by sme sa mali pridŕžať nasledovných bodov:

• definovanie minimálnej konfigurácie PC - definovanie technických parametrov počítača, určenie základného programového vybavenia;

• určenie obsahu - nesmie byť príliš jednoduchý a komplikovaný, aby dokázal udržať pozornosť a nikoho neodradil;

• príprava materiálov - textové súbory, kreslené obrázky, fotografie, animácie, zvukové súbory, videosekvencie;

• použitie multimediálnych prvkov - mali by prevládať zvukové a animačné súbory, ktorými dokážeme udržať pozornosť užívateľa;

• jednotné grafické prostredie – pred úpravou materiálov treba dbať na výber farieb, vzhľad a umiestnenie ovládacích prvkov, umiestnení grafických prvkov a videosekvencií, aby prostredie pôsobilo jednotne a nerušivo;

• kontrola štúdia – výukový modul musí užívateľovi poskytnúť možnosť overiť si získané vedomosti (testovacie otázky, prípadne iná forma overenia nadobudnutých vedomostí);

• definovanie vlastností modulu – určenie spôsobu navigácie (tlačidlá, hypertextové odkazy); • spôsob práce s modulom – akým spôsobom treba s modulom pracovať(spustenie z pevného

disku, z CD ROM, resp. z Internetu).

AUTORSKÉ SYSTÉMY

“Show” autorské systémy

Sú najjednoduchšími autorskými systémami. Umožňujú vytvárať za sebou idúce obrazovky, ktoré sa môžu zobrazovať aj bez zásahu užívateľa. Tie pokročilejšie dokážu pracovať aj s grafikou a jednoduchou animáciou. Najznámejšie „show“ autorské systémy: Macromedia Director a Microsoft PowerPoint

Hypermédiá

Hlavným prostriedkom týchto autorských systémov je tzv. hypertext. Je to taký spôsob zápisu textu, kde ktorékoľvek jeho slovo môže byť odkazom na iný text alebo jeho časť. Hypermédiá okrem bežných vlastností hypertextových systémov však obsahujú aj možnosť ovládania rôznych multimediálnych zariadení ako napr. video, zvuková karta, CD,... Základom je princíp stránok prepojených väzbami. Na každej stránke však môže byť okrem textu a grafiky umiestnený aj vlastnoručne napísaný program v autorskom jazyku (skripte).Pomocou tohto jazyku môžeme ovládať hlavne vonkajšie zariadenia. Pomocou skriptu sa dajú vytvárať napríklad aj testy. Tieto systémy v sebe spájajú vlastnosti autorských systémov a programovacích jazykov. Veľmi známym systémom tohto druhu je Toolbook II. Iné podobné systémy sú Funline, Question Mark a SuperCard.

Objektovo orientované systémy

Najdokonalejšou skupinou autorských systémov sú v súčasnej dobe. Objektovo orientované systémy poskytujú dokonalú kontrolu nad objektmi počas tvorby a prevádzky výukových modulov. Najznámejšie objektovo orientované autorské systémy sú napríklad Macromedia AutorWare, Flash, Icon Draw a pod.

144

Macromedia Director

Patrí medzi najvšestrannejšie prostredia pre vývoj interaktívnych multimediálnych aplikácií. Svojim používateľom ponúka robustné vývojové prostredie, širokú otvorenosť a rozšíriteľnosť, podporu viacerých platforiem a navyše aj vynikajúce prepojenie s internetovými technológiami. Dokáže vytvárať špičkové prezentácie, výukové a zábavné programy alebo internetové multimediálne aplikácie. Vie vytvárať, importovať, alebo editovať dáta v najrôznejších formátoch. Director sa vďaka niekoľkoročnému vývoju stal uznávaným štandardom pre profesionálne multimédiá na celom svete.

ToolBook II - Instructor

ToolBook II Instructor je špičkový vývojový nástroj pre profesionálov, ktorý sa zaoberá tvorbou e-learningových kurzov a prezentácií. Kombináciou ľahko používateľných šablón, pomocníkov a predprogramovaných položiek s plne rozvinutým programovacím jazykom OpenSricpt ponúka všetko pre tvorbu sofistikovaných e-learningových aplikácií, ktoré sa dajú distribuovať pomocou Internetu, intranetu či CD ROM. Instructor má rad pripravených šablón pre obchod a výučbu. Stovky dopredu pripravených objektov umožňujú ihneď pridávať do kurzov otázky, objekty pre hodnotenie študentov, multimédiá ako video či audio, nebo vstavané objekty na podporu vkladania MS Word, Powerpoint a ďalšie. Podporuje viacero multimediálnych formátov, streaming videa a audia. Možnosť animácií robí z Instructora silný nástroj pre vývoj pokročilých e-learning modulov a prezentácií.

Assistant

Je vývojový nástroj na výrobu e-learning kurzov, ktorý je špeciálne navrhnutý na čo najjednoduchšiu tvorbu kurzov, za použitia rovnakých techník ako pri tvorbe dokumentov MS Office. Intuitívne “drag & drop” rozhranie je ideálne pre koncový používateľov, ktorí potrebujú rýchlo vytvárať efektné multimediálne kurzy a prezentácie bez znalosti programovania. Celý proces vyvinutia kurzu sa redukuje na 3 jednoduché kroky: 1. krok – zvolíme šablónu 2. krok – vytvoríme obsah kurzu vrátane textu, grafiky, videa, audia a ďalších objektov z katalógu 3. krok – distribuujeme kurz na Internet, Intranet, CD ROM, riadiaci systém, ... Assistent zdieľa formáty s Instructorom. S jeho pokročilými programovacími technikami je preto možné použiť pre rozšírenie vývojových možností v Assistente. V Instructore je možné vytvoriť zložité používateľské objekty a šablóny, pridať ich do katalógu a potom použiť v Assistantovi.

AuthorWare

Je jedným z najvýznamnejších programových prostriedkov v súčasnosti pre tvorbu interaktívnych výukových a tréningových programov, informačných systémov, prezentačných a demonštračných produktov pre CD, DVD, Internet, Intranet.... Vďaka unikátnemu objektovo orientovanému rozhraniu umožňuje aj neprogramátorovi vytvoriť za pomerne krátky časový úsek náročnú prezentáciu. Užívateľ má možnosť pracovať vo verzii Windows alebo Macintosh. Aplikáciu vytvorenú na Macintoshi je možné použiť pod Windows. Je zaručená kompatibilita obidvoch platforiem na úrovni programu. V Authorware je zabudovaná interaktívnosť, práca s dátami a práca so špeciálnym multimediálnym hardware. Výsledný program vytvára užívateľ pomocou ikon, ktoré spája do vývojových diagramov. Program je tak mimoriadne prehľadný a jednoducho modifikovateľný. Výraznou stránkou produktu je jednoduchá tvorba komunikujúcich aplikácii pomocou tlačidiel, prepínačov, pull-down menu, pohyblivých objektov, dát... Má možnosť spájania textu, grafiky, zvuku, animácie, videa v jednej ucelenej prezentácii. Ukladanie animácii, zvukov, grafiky a iných digitálnych médií je prevádzané separátne, čím sa značne redukuje veľkosť aplikačného súboru. Pre prácu s textom obsahuje rôzne fonty, veľkosti, typy, módy, farby, antialiasing, rolujúci text. Podporuje veľké množstvo grafických, audio a video formátov, prácu

145

s databázami. Samozrejmosťou je podpora ostatných aplikácií z dielne Macromedia, ako napr. Flash, Dreamweaver.... Pomocou technológie Shockwave môžeme aplikáciu vytvorenú v Authorware ľahko preniesť na Internet nebo Intranet a prezerať vo webových prehliadačoch.

Macromedia Flash

Macromedia Flash je multimediálna aplikácia, ktorá poskytuje dizajnérom a vývojárom voľnosť pri vytváraní pôsobivých a hojnými schopnosťami oplývajúcich multimediálnych aplikácií, prezentácií, e-learningových aplikáciií, animácií a webstránok. Tieto aplikácie predstavujú integráciu obrázkov, kresieb, audia, videa a textov. Flash umožňuje vytvárať obsah pre širokú paletu platforiem a zariadení. Súbory, ktoré sú publikované z Flashu, sa dajú zobrazovať na mnohých rôznych počítačových systémoch, príručných zariadeniach, telefónoch a dokonca i v televízii. Flash si môže prehliadať online takmer každý návštevník, ktorý dorazí na nejaké webové stránky, pretože v súčasnej dobe je na väčšine počítačov nainštalovaný prehliadač Flashu – Flash Player. Flash sa považuje za štandard pre zobrazovanie bohatého obsahu na weboch. Technológia Flash umožňuje vytváranie mimoriadne úsporných interaktívnych animácií pre prenos cez Internet. Vytvára veľkosťou prijateľné súbory, vďaka čomu je možné umiestniť pôsobivú grafiku na stránkach internetu. Macromedia Flash sa stal štandardom pre tvorbu interaktívnych multimediálnych animácií pre web i ďalšie médiá ako CD, DVD. Vďaka používanej technológii vektorovej grafiky a streamingu sú výsledné animácie mimoriadne kompaktné a prenášateľné. Flash dokáže spracovať široké spektrum zvukových, video a grafických formátov. Medzi vlastnosti patrí flexibilita prostredia, interaktívna editácia na časovej osi, kontextový editor objektov, interaktívna sada kresliacich nástrojov, dynamická maska, podpora formátov ako mpeg4, mp3, Quicktime, vrstvy, transparentné objekty, skriptovací jazyk Action Script 2 atď.. Flash taktiež ponúka veľa exportných formátov ako swf, html, exe, gif a ďaľších.

Vzhľadom na multimedialitu je väčšinou na tvorbu výukového modulu použitých viacero programov. Pri tvorbe tejto aplikácie prebiehala editácia videosekvencie prostredníctvom programu Pinnacle Studio 9, grafické prvky boli tvorené a upravované prostredníctvom Adobe Photoshop CS2. Na vytvorenie samospúšťacieho CD a následného výberového menu som využil program Autoplay Media Studio od spoločnosti Indigo Rose. Väčšina prác pri tvorbe výukového modulu bola sústredená v prostredí Macromedia Flash Professional 8. Po vložení CD do mechaniky načíta autorun aplikácia, ktorá obsahuje prehľadné menu. Dáva užívateľovi na výber či chce:

• spustiť hlavnú aplikáciu - výukový modul; • otvoriť jeden z ponúkaných testov; • otvoriť textovú časť – ak ju ohsahuje; • inštalovať niektorý z ponúkaných podporných programov, napríklad Macromedia Flash Player,

Adobe Acrobat Reader a pod. Postup vytvorenia výukového modulu prebiehal v nasledovných krokoch:

• návrh dizajnu výukového modulu; • vytvorenie štruktúry a ovládacích prvkov; • obsahová náplň jednotlivých častí výukového modulu; • pridanie interaktívnych a animačných prvkov, publikovanie modulu.

Návrh dizajnu výukového modulu

Pri vytváraní dizajnu sa používa väčšinou grafický program, napríklad Adobe Photoshop. Bolo nutné vytvoriť pôsobivý dizajn celého modulu aby pôsobil nerušivo. Základom práce bol výber a kombinácia farieb, práca s bitmapami, rôznymi filtrami, správnym nastavením prelínania vrstiev. Modulu dominuje zelená, biela a odtiene šedej farby. Výsledný dizajn vytvorený vo Photoshope bol uložený ako

146

bitmapová grafika, vo formáte jpeg. Po importovaní do flashu tak vytvoril podklad pre časti modulu ako sú ovládacie prvky a textová náplň. Základnými grafickými časťami sú teda:

• zelený zvislý panel vľavo určený pre hlavné menu; • vodorovný panel v hornej časti plochy určený pre názov modulu, grafiku a animačné prvky; • textová časť bielej farby na ktorej sa nachádzajú nadpisy jednotlivých častí v šedom obdĺžniku; • bledo šedý panel v dolnej časti určený pre doplnkové menu a informácie o autorovi.

Vytvorenie štruktúry a ovládacích prvkov

Po vytvorení dizajnu nasledovalo vypracovanie štruktúry a ovládacích prvkov ako tlačidiel, hlavného a doplnkového menu. Z hľadiska štruktúry sa výukový modul skladá z piatich hlavných častí a úvodnej obrazovky. Do hlavných častí sa načítavajú externé swf súbory. Týmto krokom sa výrazne zrýchli rýchlosť načítavania hlavného swf súboru a užívateľ tak nemusí dlho čakať na otvorenie hlavnej stránky. Tieto externé swf súbory sa taktiež delia na viacej častí v závislosti od textového obsahu.

Obr.1 Rozloženie prvkov na stránke

Menu pozostáva z piatich tlačidiel, ktoré po kliknutí načítajú externý swf súbor do komponenty loader. Zobrazí sa tak požadovaná časť výukového modulu. Takmer každá z častí využíva ďalšiu navigáciu pomocou vodorovného sivého panelu v dolnej časti plochy. Názvy týchto tlačidiel závisia od obsahovej náplne danej časti. Niektoré z nich využívajú ďalšiu navigáciu prostredníctvom rolovacieho menu, ktoré sa zobrazí po prejdení myši po jednotlivých tlačidlách. Toto menu som pridal kvôli veľkej obsahovej rozsiahlosti niektorých častí. Po jednotlivých častiach sa dá taktiež pohybovať smerovými šípkami. Ak časť nie je rozsiahla a obsahuje len jednu stránku, smerové šípky sa nezobrazia. Ak by sa chcel užívateľ vrátiť na hlavnú stránku môže tak učiniť kliknutím na obrázok zemegule v ľavom hornom rohu. Nachádza sa tam totiž neviditeľné tlačidlo, ktoré je možné spozorovať zmenou kurzora šípky na ruku.

147

Po kliknutí na informácie o autorovi v ľavom dolnom rohu je možné poslať e-mail prostredníctvom e-mailového klienta.

Výukový modul slúži ako podrobný prehľad technológií využívaných v prístupových sieťach a možností pripojenia na internet a zároveň sa dá použiť ako výborná učebná pomôcka pri výučbe telekomunikačných predmetov, napríklad Telekomunikačné siete, Technológia telekomunikácií a rádiokomunikácií, Telematické služby a pod. Modul môže byť určený aj na off-line vzdelávanie (samospúšťacie CD) ale aj on-line vzdelávanie, napríklad formou prezentácie na web stránke.

Výukové moduly v súčasnosti predstavujú vynikajúci nástroj doplňujúci výučbu na školách. Umožňujú poskytovať výučbu takmer vo všetkých oblastiach, najčastejšie sú to cudzie jazyky a informačné technológie. Ich tvorbou a vývojom sa zaoberá viacero profesionálnych spoločností. Príspevok ukazuje jednu z možností vytvorenia pôsobivého výukového nástroja, obsahujúceho dostatok informácií o problematike, v konkrétnom prípade - internetového pripojenia. Práce tohto typu poskytujú široké možnosti využitia vo výučbovom procese, ale taktiež ponúka záujemcom o zriadenie internetového pripojenia podrobné informácie potrebné pri voľbe vhodnej prístupovej technológie. Jej výhodou je možnosť publikovania na Internete, resp. Intranete, čím sa k jej využitiu dostane širší počet užívateľov.

PUŽMANOVÁ, R.: Širokopásmový Internet - Přístupové a domácí sítě. Computer Press, Brno, 2004. ISBN 80-251-0139-8 DEHAAN, J.: FLASH MX 2004 – Oficiální výukový kurz. Softpress, Praha, 2004. ISBN 80-86497-64-X KOREC, M.: Mobilný internet. In: PC SPACE. 2005, číslo 3, s. 44 MADLEŇÁK R.: Elektronický obchod, skriptá, EDIS NEMEC, J.: Technology UMTS. In: 3G Centrum. 2006, číslo 3/4, s.58 - 60 KOREC, M.: 3G na Slovensku: súčasnosť a budúcnosť. In: PC SPACE. 2006, číslo 3, s. 14-17 ORGONAŠ, J.: Mobilný svet tretej generácie je tu. In: DiGi REVUE. 2006, číslo 3, s. 16-17 ADRESA A E-MAIL Ing. Dominik Vágovič, Doc. Ing. Juraj Vaculík, PhD. e-mail: juvac@fpedas.uniza.sk Žilinská univerzita Fakulta prevádzky a ekonomiky a spojov Katedra spojov Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina Slovenská republika

148

PRODUCTION AND RECORD LECTURES, VIDEO LECTURE

Vitezslav. Fiegel ABSTRACT Activities foreign and domestic educational institution points on always greater requirement (pleasure) distance education. Present progress information and telecommunication technology makes it possible to edit whole succession educational materials in digital form also multimedia educational materials. KEY WORDS Lecture, record, web-video, elearning, DVD FUNCTION AND ASSIGNMENT OF LECTURES Lecture belongs to traditional and most widely used forms university education. Authentic lecture words for word interprets go through curriculum. Modern lecture learns students to latest piece of knowledge in given to field, unexplainable problems to of all detail, feed students to thoughtfulness and certain criticality existent problem, is supplement studies script, literature and next origin. Lecture is so informative verbal and visual presentation on a given subject. Form successful lecture also methodic which way prepare successful lecture we can get up from many wells (1, 2). There're yet enough known precise rules textures lecture, behaviour lecturer including tone voice, possession bodies, how take learner, when and how start lecture and when conclude etc. It is e.g. known that the information extracts first visual on way 90% and overhearing 10%. Therefore using first of all visual instrument on lecturing it's key to success. Verbal acts (and nonverbal) communication evokes only pleasant (?) atmosphere and includes verbal acts, context presents only 7%, vocal 40% and possession (spiel) bodies 53%. Prestigious laboratories- theirs research were ascertained that the combination verbal and visual communication is reach best results at keeping in mind information at of the human brain. Very important role do type and structure visual technician (suitable using simple texts, graphs, tables, colors, sometimes unfit using animation, effects … Various types’ lectures, like lecture on conferences (workshop), informative lecture (teaching for students), lecture for public are always more often standardly processed in PowerPointu. REQUIREMENTS ON ACCESSING LECTURES With the development information and telecommunications, web - based technology is possible accomplish various forms point of distance accessing lectures. One out of way of is pick-up lecture (lecturer) with usage one’s (more) cameras connected into Internet nets. Distant listener is able to add to lecture in time on - line and watch events in lectures room. Quality is always compromise in consequence network failure, losses data on trace, qualities interface and qualities ICT on the side listener. Very much unpleasantly we often is able to surprise recurrent of poor quality picture and sound. We suppose that is the meanwhile very difficult catch events at lecture so, so as to distant listener saw substantial improvement information at good quality and without troublesome effect. Appearance to resolution record it is not possible catch record exit from computer, first of all in cases interactive interpretation (PC screen, commentary- board). Also what often does problems is take part in (conclude) time action lecture.

149

RECORD LECTURE Realization records lectures and enabled their later retrieval are real part of e.g. Elearning of education of all forms point of distance educational. Is evident that the for records lectures on one's behalf various type it is impossible use one way. Mentioned above any more-camera record is very exacting in term of personal resource, in term of processing, and then his prices. Also his individuality- unrepeatable (it is impossible do additional changes, or completion, corrections) is very limitative. Camera record is also necessary every time complete with vocal record. Record is „ static" usually there're pictures, texts, graphs, displayed for a long time, is missing sequence among displayed information and substantial commentary lecturer (often needless information and notes. This way record also bears substantial improvement increasing capacity data (limited possibility publication). Exist also alternative methods, e.g .., record at the same time from cameras and events on computer (data - projector), i. e. system Mediasite. As well as this technology has limit and it is not possible her use for all types lectures. We submit one of the less known instrument record lectures, that's very simple, unpretentious on attendance. Lecture processed in PowerPointu have standard form fig.1.

Figure 1. Presentation v PowerPointu

For cinematization whole lecture we can use some of the SW, which facilitation translation single picture on video - film, e.g. Pinnacle Studio fig.2.

150

Figure 2. Presentation v Pinnacle Simple procedure can be translation individual pictures on compact videorecorder. Everything we can complete melody on background and precise comment fig.3.

Figure 3. Presentation v Pinnacle At sufficient preparation will originate absolutely high - quality video transcription whole lecture, reproducable standard video viewer fig. 4.

151

Figure 4. Video at Windows Media Player CONCLUSION By this one technology we can transfer also very complicated lecture (presentation) including intermediate animation, personal videos, support it's any commentary. What’s extremely profitable sideline and important: is possible resulting form video - lecture before her publication manifold edit, modify and support, permanent update. By using compact format storage data it is possible these video - lecture publish on web, or create compact DVD video disc) separate theme. Every lecturer is able to own design personal video records unsupported another personnel. REFERENCES HEADING Šesták Z. (2002). Jak psát a přednášet o vědě, Academia, 204. Hierhold E. (2003). Rétorika a prezentace, Grada, 408. Manuál Studio Pinnacle, 204. ADRESS AND E-MAIL Assoc.Prof. Vitezslav FLIEGEL, M.Sc., Ph.D., TU Liberec, Department of Design of Machine Elements and Mechanisms Halkova 6, 461 17 Liberec Czech republic e-mail: vitezslav.fliegel@tul.cz web: www.tul.cz

152

PŘÍPRAVA ELEKTRONICKÝCH STUDIJNÍCH OPOR Z CHEMIE A FYZIKY PŘENOSITELNÝCH DLE

SPECIFIKACÍ SCORM

Adrian Kapias ABSTRACT In this paper is discussed approach used in the process of creation e-learning course. Further are discussed topics of most effective ways to create SCORM compatible learning content. Also are mentioned recommendations for team work on materials of quite a large scale. Practical examples of used methods using using database driven authoring tools and office tools are used within this paper. Cross platform portability of electronic study materials is becoming a key factor - which can be used to protect financial and intellectual investments for a long period of time KEYWORDS Distance learning, electronic study material, SCORM, LMS Úvod Tento článek referuje o postupech zvolených při realizaci e-learningové podpory výuky a tvorby studijních materiálů, které jsou již několik semestrů používány na VŠB-TU Ostrava. Pozornost je věnována především realizaci té části studijních materiálů, která je v rámci zmíněného projektu zajišťována ve spolupráci s Regionálním centrem celoživotního vzdělávání. Tento útvar se již déle než pět let podílí v rámci VŠB-TU Ostrava na aktivní podpoře elektronických forem výuky ať už ve formě kombinovaného studia, denního studia nebo nabídky kurzů celoživotního vzdělávání. Zajišťuje také provoz a správu LMS iTutor. Příspěvek tedy informuje o zkušenostech z tvorby části velmi rozsáhlých materiálů připravovaných v rámci projektu Operačního programu Rozvoje lidských zdrojů CZ.04.1.03/3.2.15.1/0016. 1. Informace o projektu “Studijní opory s převažujícími distančními prvky pro předměty teoretického základu studia” Název projektu který uspěl v rámci první výzvy Operačního programu Rozvoj lidských zdrojů je “Studijní opory s převažujícími distančními prvky pro předměty teoretického základu studia.” Projekt je spolufinancován státním rozpočtem ČR a Evropským sociálním fondem. Partnery projektu jsou Regionální středisko výchovy a vzdělávání, s.r.o. v Mostě, Univerzita obrany v Brně a Technická univerzita v Liberci. Projekt byl zahájen 5.1.2006 a bude ukončen 4.1.2008. Cílem projektu je zpracování studijních materiálů z matematiky, deskriptivní geometrie, fyziky a chemie tak, aby umožnily především samostatné studium a tím minimalizovaly počet kontaktních hodin s učitelem. Vytvořené texty jsou určeny studentům všech forem studia [1]. V rámci projektu jsou vytvářeny jednak klasické učební texty v tištěné podobě, koncipované pro samostatné studium, jednak e-learningové studijní materiály, přístupné prostřednictvím internetu.

153

Rozsáhlým výstupem je rovněž databanka testových úloh pro jednotlivé předměty, kterou je možné využívat i pro případné mezipředmětové testy. Již od zimního semestru 2006/7 probíhá ověřování těchto vytvářených studijních materiálů a testových otázek na studentech předmětů 516411/1 Základy fyziky 171 studentů a 617402/1 Chemie I. 66 studentů. Pro letní semestr 2006/7 se připravují k pilotnímu ověřování další testové otázky a studijní materiály (Bakalářská fyzika). Studenti v rámci studia mohou sami oznamovat případné nesrovnalosti ve studijních materiálech, které v nich naleznou. V mém příspěvku se pokusím shrnout zkušenosti získané z realizace části studijních materiálů vytvářených v rámci projektu, která byla zajištěna kolegy z Institutu chemie a Institutu fyziky ve spolupráci s Regionálním centrem celoživotního vzdělávání při VŠB-TU Ostrava. 2. Příprava materiálů. V rámci projektu se připravují materiály ve dvou výsledných formách. a. Camera-ready tisková verze b. Elektronická verze ve formátu odpovídajícím SCORM specifikacím. 2.1 Tisková verze Camera-ready verze je v podstatě materiál připravený a vytištěný v takové podobě, aby jej bylo možné bez dalších úprav kopírovat. Při jeho tvorbě je tedy nutné dodržet některé výchozí předpoklady. Mezi ně patří např. úprava obrázků do palety odstínů šedi, zajištění dostatečného kontrastu nebo vhodně zvolená typová sada písma. Při přípravě tiskové verze byl (s ohledem na předchozí zkušenosti s tvorbou e-learningových materiálů) zvolen následující postup. Materiály připravované v e-learningové formě nebývají vhodné pro tisk do publikací. E-learningové materiály, které jsou vytvořeny tak, že vyhovují specifikacím SCORM se skládají z HTML stránek, binárních datových objektů (animace, obrazová data, audiovizuální data) a XML definičních souborů. Je historickým faktem, že HTML nebylo jeho autory zamýšleno pro vytváření dokumentů v tiskařské kvalitě. I když vývoj HTML přinesl mnoho nových typografických prvků (např. CSS styly) stále není snadné dosáhnout požadované úrovně formátů TeX, PDF nebo jiných komerčních typografických formátů. Autor tvořící studijní materiály v e-learningové formě (můžeme také zjednodušeně říci, že se jedná o elektronickou formu textů pro distanční studium) by měl dodržovat určitá doporučení [4]. Jedním z hlavních předpokladů správně vytvořeného distančního textu je členění studijních materiálů na výukové jednotky. Ve výsledném e-learningovém kurzu jsou pak těmito výukovými jednotkami především logické obrazovky. Velikost logické obrazovky a velikost tiskové plochy formátu A4 se ovšem výrazně liší. Proto také (s ohledem na výše zmíněné nedostatečné historické předpoklady HTML jako formátu pro realizaci výstupu v tiskové kvalitě) byly autory připravovány tisková verze a podklady pro e-learningovou verzi samostatně. V obou formách materiály samozřejmě dodržovaly jednotné ikony a členění studijního textu (studijní cíle, studijní čas, předběžné znalosti,výklad, řešené příklady, shrnutí, otázky k opakování, příklady k řešení) Interaktivní prvky v podobě lineárních programů, řešených ukázkových příkladů nebo běžných příkladů k řešení byly v tiskové verzi realizovány odlišným způsobem.

154

Lineární programy a řešené ukázkové programy byly umístěny do textu v tradiční podobě, kdy jsou znázorněny najednou všechny kroky. U příkladů k řešení materiály obsahovaly na konci jednotlivých modulů klíč se správnými výsledky jednotlivých příkladů. V případě výkladových animací byl přepsán zjednodušený scénář jednotlivých animací společně s kopiemi vybraných klíčových snímků (viz Obr.1. a Obr.2. výklad Bernoulli rovnice)

Obr.1. Přepis animace v tiskové verzi

Obr.2. Animace v elektronické verzi materiálů Výsledkem přípravy tiskové (camera-ready verze) byl soubor PDF dokumentů, které po následném tisku splňovaly všechny předpoklady pro další kopírování. Přehled vybraných studijních materiálů vytvořených v tiskové verzi.

• Chemie I. (Obecná chemie) rozsah: 128 stran • Základy fyziky rozsah: 542 stran • Bakalářská Fyzika rozsah: 682 stran • Sbírka úloh z fyziky rozsah: 452 stran

155

2.2 Elektronická verze materiálů Tvorba samotných elektronických studijních opor probíhá v autorském modulu Publisher, který je postaven na architektuře klient-server a používá centrální databázové úložiště jednotlivých objektů. Tyto objekty je možné sdílet a znovu používat ve vytvářených materiálech (na kterých může současně pracovat více autorů zároveň) na základě definovaných rolí a práv [3]. Materiály vytvořené dle specifikací SCORM a obsahující interaktivní prvky, vyžadují aby byly umístěny v LMS. V takovém případě je tedy nutné aktivní internetové připojení. Jedním z cílů projektu je ovšem umožnit zvýšení kvalifikace širokému spektru osob, které nemohly ve studiu na vysoké škole z různých důvodů (např. sociálních) pokračovat po ukončení střední školy. Proto byly i materiály v e-learningové podobě upraveny tak, že je možná jejich samostatná distribuce na CD-ROM. Výsledný studijní materiál na CD-ROM potom obsahuje zdrojová data a také aplikační logiku, která zpracovává samotné materiály v off-line podobě. Jedná se vlastně o zjednodušený LMS, který zajišťuje veškeré funkce je tedy náhradou plnohodnotného LMS. 3 Postup při zpracování materiálů Část studijních materiálů pro oblast Chemie I. a Chemie II. je připravena v definované podobě ve formátu programu PowerPoint. Tento formát má svou povahou jednotlivých logických snímků nejblíže k e-learningovým materiálům. Autoři byli předem seznámeni s pravidly přípravy studijních textů, tak aby byl poté možný jejich efektivní převod v autorského systému LMS. Většina těchto doporučení vycházela z faktu, že SCORM materiály jsou tvořeny HTML prvky, které mají určité specifické vlastnosti. Program PowerPoint umožňuje používat většinu funkcí (rovnice, obrázky, tabulky), které jsou běžné při zpracování elektronických studijních opor technického charakteru [2]. Interakce a kontrolní testy, které vyžadovaly převedení do podoby SCORM kompatibilních materiálů byly autory zpracovány podle připravené šablony a poté dodatečně přidány realizační částí týmu.

Obr.3. Ukázka šablony pro přípravu testových otázek z části Chemie I. Pomocí editoru modulu Publisher je prováděn postupný převod materiálů do formátu slučitelného dle SCORM. Převod se týkal především matematických a fyzikálních vzorců, které bylo nutné převést na

156

bitmapová data. Dále následoval převod textu a jeho formátování. V konečné fázi byly přidány požadované interakce (AICC kompatibilní) v podobě kontrolních otázek a lineárních programů. Výsledkem byly materiály přenositelné dle specifikací SCORM, které lze editovat v rámci centrální databáze.

Obr.4. Autorské verze studijních materiálů v prostředí PowerPointu

Obr.5. Studijní materiály po převedení do SCORM kompatibilního formátu

157

3.1 Tvorba animací V rámci projektu také bylo vytvořeno několik desítek doprovodných animací. K přípravě animací bylo využito prostředí Macromedia Flash. Zmíněné programové prostředí umožňuje přípravu obsahu v podobě vhodné pro jeho prezentaci na Internetu. Výsledné animace mají tedy jak přijatelnou kvalitu (jedná se o vektorový formát), tak velikost s ohledem na distribuci na Internetu a uložení v centrální databázi studijních objektů. Ukázka z autorského scénáře animace [1] 1.obrazovka (ilustrativní náčrtek situace) Obrázky z teplota1. Zobrazit první obrázek bez porovnání teplot, pokud to nebude příliš složité, naznačit bublání vroucí vodní lázně, tuto nechat bublat po celou dobu až do vypnutí vařiče. Zobrazit text: Mějme kalorimetr s vodou pokojové teploty t1 a závaží, které zahřejeme například ve vodní lázni. Jeho teplota t2 změřená zabudovaným teploměrem bude vyšší; je-li vodní lázeň vařící, bude cca 100°C. Teprve nyní zobrazit nad obrázek text t1<t2. Pak přidat text: Co se stane, přemístíme-li zahřáté závaží do kalorimetru a ponecháme tuto soustavu samovolnému vývoji? Odstranit text t1<t2. Otevřít víko kalorimetru, vytáhnout závaží z vodní lázně Závěrem Bližší informace o částech studijních materiálů (především z katedry matematiky o kterých tento článek nepojednával) připravovaných v rámci projektu Operačního programu Rozvoje lidských zdrojů CZ.04.1.03/3.2.15.1/0016 s názvem “Studijní opory s převažujícími distančními prvky pro předměty teoretického základu studia” lze nalézt na stránkách http://www.studopory.vsb.cz. Vytvořené studijní materiály z oblasti matematiky, chemie a fyziky budou přístupné studentům ve formě e-lerningových materiálů v LMS, v tiskové podobě a také v off-line podobě na CD-ROM. V současné době probíhá pilotní ověřování studijních materiálů a testových otázek na studentech kombinovaného a denního studia VŠB-TU Ostrava. Reference [1] Kopečná, M., Kopečný, J., Trojková, J., Základy fyziky, VŠB – TU Ostrava, Ostrava, 2006, 524 s., ISBN 80-248-1200-2 [2] Kapias, A., Získávání znalostí pomocí LMS a jeho role v pedagogickém prostředí na VŠB-TUO., 3. ročník konference o elektronické podpoře výuky SCO 2006, Brno 2006, ISBN 80-210-3923-X [3] Kapias, A., Praktické zkušenosti s využíváním LMS a tvorbou elektronických studijních opor vytvořených v souladu se specifikacemi v oblasti e-learningu.,2. ročník konference o elektronické podpoře výuky SCO 2005, Brno 2005, ISBN 80-210-3699-0 [4] Průcha, J., Jak psát učební texty pro distanční studium, Národní centrum distančního vzdělávání, VŠB-TU Ostrava, Ostrava 2003, ISBN 80-248-0281-3 ADRESA A E-MAIL Ing. Adrian Kapias VŠB-TU Ostrava – Regionální centrum celoživotního vzdělávání 17. listopadu 15/2172 Ostrava Poruba 70833 Česká republika email: adrian.kapias@vsb.cz web.: http://rccv.vsb.cz

158

ROZVOJ DISTANČNÍCH PRVKŮ VZDĚLÁVÁNÍ NA FAKULTĚ EKONOMICKO-SPRÁVNÍ UNIVERZITY

PARDUBICE

Eva Matějová, Jan Hejl

ABSTRACT Authors are presenting the progress of distant education on the Faculty of Economics and Administration, of the University of Pardubice in their paper. They describe the situation accompanying the formation of the Centre of distant education support and its activity with e-learning courses creation. Keywords Distant education, electronic course, eDoceo Fakulta ekonomicko-správní Univerzity Pardubice realizuje od roku 2006 projekt spolufinancovaný Evropským sociálním fondem a státním rozpočtem ČR prostřednictvím Ministerstva školství, mládeže a tělovýchovy. Projekt se zabývá kontinuálním rozvojem distančního vzdělávání, zejména jednoho z jeho prvků – e-learningových kurzů, jako podpory distančního vzdělávání.

Obrázek 1 - Loga Evropského sociálního fondu a Evropské unie

Poptávka po vysokoškolském vzdělání ekonomického směru dlouhodobě převyšuje nabídku. Mnozí zaměstnanci ve firmách a ve veřejném sektoru, ač mají pouze středoškolské vzdělání, zastávají funkce, pro něž je požadováno vzdělání vysokoškolské. Projekt si klade za cíl tento nedostatek zmírnit a umožnit přístup k vysokoškolskému studiu většímu počtu uchazečů, a to právě formou e-learningu.

Elearning na Fakultě ekonomicko-správní Fakulta ekonomicko-správní v minulosti připravovala pro studenty kombinovaného studia distanční opory (tištěné studijní materiály). Dosud bylo vytvořeno třicet dva distančních opor, jejichž konkrétní obsahová i formální úroveň umožňuje, aby se s nimi nadále pracovalo. Je to tím důležitější, že na fakultě stoupá počet studentů, kteří by mohli, a dokonce měli využívat distančních prvků vzdělávání. Každoročně totiž narůstá počet posluchačů v kombinovaném studiu (viz tabulka).

159

Tabulka 1 - Počty studentů na Fakultě ekonomicko-správní

1992 1993 1994 1995 1996 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006Prezenční 155 274 375 551 749 760 797 837 990 1087 1289 1440 1552 1666

Kombinovaná - - 118 163 274 315 304 344 375 423 572 604 705 898

Celkem 155 274 493 714 1023 1075 1101 1181 1365 1510 1861 2044 2257 2564

0

500

1000

1500

2000

2500

1992

1993

1994

1995

1996

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

Prezenční Kombinovaná Celkem

Obrázek 2 - Počty studentů na FES Univerzity Pardubice

Středisko podpory distančního vzdělávání Na Fakultě ekonomicko-správní byly vytvořeny distanční opory, jejich využití však ne vždy odpovídalo možnostem, které distanční studium nabízí. Co se týče e-learningových kurzů, bilance byla takřka nulová. Vzniklo několik málo elektronických kurzů, jejichž kvalita i styl byly značně různorodé, podle toho, jaké úrovně počítačové gramotnosti dosáhl akademický pracovník. Kurzy také nevznikaly v pořadí, v jakém by bylo třeba, ale podle míry schopností a nadšení akademických pracovníků. Vedení Fakulty ekonomicko-správní se rozhodlo pro systémové řešení problému. Varianta, kdy e-learningové kurzy vytváří sami pedagogové, často bez pomoci odborníků, vede ve valné většině případů k roztrpčení pedagogů nad tvorbou e-learningových kurzů a jejich uvádění do praxe. Celkově to potom může vést k neúspěchu e-learningu jako takového.

Práce na elektronických kurzech by měla být rutinní, kvalitní a na profesionální úrovni. K tomu je třeba určitý software a proškolení pracovníci. Na FES byl tedy vytvořen projekt, který byl po splnění požadavků ESF přijat.

Proto v současné době na Fakultě ekonomicko-správní Univerzity Pardubice vzniká Středisko podpory distančního vzdělávání. Středisko má za úkol zajišťovat a rozvíjet tuto oblast studia, také bude zabezpečovat tvorbu elektronických kurzů. Prioritní snahou bude vytvářet materiály přehledné a ucelené, obsahující velké množství příkladů z praxe, kvalitních grafů a názorných tabulek. Webové technologie umožňují zavést do elektronických kurzů animace a videoklipy, jež nahradí složité vysvětlování.

V rámci projektu středisko zároveň vytváří metodické materiály. Materiály pro pedagogy mají v první řadě za úkol stanovit základní pravidla pro další tvorbu, a tím i zjednodušit tvorbu textů pro distanční

160

vzdělávání s ohledem na tvorbu e-kurzů. Středisko vytváří metodiku tvorby distančních opor, v níž je specifikován a podrobně popsán formát, struktura a testy v distanční opoře, aby bylo vytvoření elektronického kurzu systémově co nejsnazší a nejrychlejší.

Proto byl vytvořen a navržen konkrétní postup při tvorbě elektronických kurzů:

• Středisko podpory distančního vzdělávání (SPDV) převezme od autora text distanční opory určený pro zpracování a projedná s autorem harmonogram dalších činností.

• SPDV provede základní rozčlenění opory podle jednotných pravidel, jež jsou popsány ve „Formě elektronického kurzu“, a navrhne vhodné komponenty na doplnění kurzu.

• Podle návrhu SPDV a vlastního uvážení doplní autor kurz o požadované komponenty, např. hypertextové odkazy a testy se zpětnou vazbou.

• SPDV provede převod textu na HTML stránky, vypracuje e-testy a ustanoví konkrétní strukturu kurzu.

• Autor svým souhlasem s konečnou podobou kurzu spustí jeho pilotní běh.

• SPDV společně s autorem zhodnotí zpětnou vazbu studentů a začlení realizovatelné návrhy do kurzu.

Další vytvářený dokument určený pedagogům se jmenuje „Příručka pro tutory“. Slouží k seznámení pedagogů s dosud ne úplně obvyklým prostředím LMS, s jeho novými možnostmi a s úlohami pedagoga – tutora v distančním vzdělávání.

Pro studenty bude vytvořen průvodce studiem – návod, jak efektivně organizovat a řídit vlastní studium, jak se orientovat v systému LMS, jak studovat elektronický kurz. Zároveň zde budou přiblíženy a vysvětleny základní pojmy distančního vzdělávání. Student zde také najde užitečné odkazy týkající se např. kompletního návodu k eDoceu.

Plánované ukončení projektu nastane v červnu 2008. Kromě výše zmíněných metodických dokumentů plánuje SPDV v průběhu tohoto období vytvořit 32 kurzů, jež budou pokrývat široké spektrum oborů průřezově všemi studijními programy fakulty. E-learningovými kurzy by mělo během této doby projít minimálně 500 studentů, především z důvodu dostatečné zpětné vazby.

LMS Edoceo Fakulta ekonomicko-správní využívá technického zázemí eDocea, které bylo na Univerzitě Pardubice instalováno v roce 2004. LMS (Learning Management System) eDoceo je produktem firmy TRASK solutions s.r.o. a je určen pro tvorbu a správu elektronických kurzů včetně testování, vyhodnocování a sledování výsledků studia. Součástí LMS eDoceo je aplikace Autor, v níž je možné vytvářet strukturu kurzu, vlastní testy a definovat podmínky pro průchod kurzem. Po průchodu kurzem studenti vyplní dotazník, který připravilo SPDV, a jehož cílem je získat zpětnou vazbu studentů. LMS eDoceo je napojeno na informační systémy univerzity, zejména STAG (studijní agenda Univerzity Pardubice). Podle rozvrhových akcí jsou přístupová práva k jednotlivým kurzům přidělována konkrétním skupinám studentů.

Pro práci s eDoceem je třeba mít připojení na internet. I studenti, kteří jej nemají v dostatečné kvalitě, mohou pracovat s elektronickými kurzy. K tomu slouží offline klient. S ním mohou pracovat bez stálého připojení na síť a internet využít až pro vlastní komunikaci. S ohledem na široké spektrum studijních oborů a různou úroveň počítačové gramotnosti je prioritní snahou Fakulty ekonomicko-správní docílit možnosti tisku výkladové části elektronického kurzu.

LMS eDoceo i aplikace Autor jsou neustále rozvíjeny a přizpůsobovány potřebám univerzity podle požadavků, které postupně vyplývají z jejich praktického užívání.

161

Závěr Cílem Fakulty ekonomicko-správní je rozvíjet a podporovat distanční prvky ve vzdělávání, jež jsou využívány zejména v kombinované formě studia. Podpora kombinované formy studia je jedním z prostředků, který umožní zvýšit počet studijních míst na fakultě pro další zájemce. Pevně věříme, že realizovaný projekt, který reaguje na moderní trendy ve vzdělávání, a v jehož rámci budou vytvářeny elektronické kurzy, přispěje ke splnění tohoto cíle velkým dílem.

ADRESA A E-MAIL Mgr. Eva Matějová Univerzita Pardubice Fakulta ekonomicko-správní Studentská 84 532 10 Pardubice Česká republika e-mail: eva.matejova@upce.czweb.: www.upce.cz Bc. Jan Hejl Univerzita Pardubice Fakulta ekonomicko-správní Studentská 84 532 10 Pardubice Česká republika e-mail: jan.hejl@upce.czweb.: www.upce.cz

162

SKÚSENOSTI S TVORBOU UČEBNÝCH MATERIÁLOV URČENÝCH PRE ELEKTRONICKÉ VZDELÁVANIE

Andrea Kubalíková ABSTRACT The article refers about some experiences with a creation of the educational material for e-learning. The author describes some principles about the structure of text, the analyse and selection of information and the reading literacy. KEYWORDS a creation of the educational material, the textual presentations, the reading literacy Cieľom nášho príspevku je poukázať na kritériá tvorby študijných materiálov, ktoré majú v rámci elektronického vzdelávania pomerne špecifickú formu. Svoju pozornosť sústredíme najmä na dôležitosť selekcie informácií pri spracovaní odborných materiálov určených pre danú technológiu vzdelávania. E - študijné materiály majú vo viacerých prípadoch multimediálny charakter, ktorého súčasťou okrem obrazu, zvuku, animácie prípadne videosekvencie je aj textová zložka. Z tohto pohľadu by sme mohli učivo spracované pre elektronické vzdelávanie označiť pojmom „pedagogický text“. Podľa Gavoru [5] je to text, ktorý by mal byť študentovi konkrétneho typu školy a ročníka „šitý na mieru“ a svojím obsahom dosiahnuť vopred stanovené edukačné ciele. Autor textu predpokladá u recipienta príslušných pedagogických informácií určitú úroveň receptívnych zručností, jeho doterajších vedomostí a vzhľadom na ne píše text. Volí jeho primeranú dĺžku, štruktúru, hustotu informácií i lexikálno – syntaktickú obtiažnosť. Z viacerých metodických materiáloch prípadne príručiek centier elektronického (dištančného) vzdelávania domácich (Trnavská Univerzita [6]) aj zahraničných univerzít (Univerzita Palackého v Olomouci [2], Net - University [4]) sme zosumarizovali základné požiadavky na kvalitný študijný text koncipovaný pre e-learning: - text by mal byť jasný a prehľadný. Táto podmienka vyplýva zo samotného charakteru spracovaného učiva, použitej odbornej terminológie, ale súčasne je to aj záležitosť štruktúry jednotlivých kapitol a typografickej prezentácie informácií; - obsah učiva sa má obmedziť na základné teoretické poznatky; - text by sa mal vytvoriť s cieľom dosiahnuť maximálnu zrozumiteľnosť a čitateľnosť. Túto požiadavku spĺňajú využité príklady, schémy, tabuľky, grafy, konspekt a sumarizácia elektronicky spracovaných informácií; - text má mať charakter dialógu s prvkami a výrazovými prostriedkami podporujúcimi aktivitu študentov, aby tak nevyhnutne nahradil chýbajúcu školskú atmosféru prezenčného štúdia. V našej praxi sme sa stretli s učebnými materiálmi určenými pre e - learning či blended-learning, ktoré nespĺňali horeuvedené podmienky pre ich tvorbu. Mnohé z nich boli síce na vysokej odbornej úrovni, ale pre samotný špecifický charakter štúdia boli nečitateľné. Bolo obtiažne sa v nich zorientovať a študujúci sa v prezentovaných poznatkoch „strácal“. Domnievame sa, že v niektorých prípadoch autori e - študijných materiálov nemajú vytvorený potrebný hodnotiaci vzťah k informáciám. Hovoríme tu o schopnosti vyberať (selektovať) údaje. Najvýznamnejším kritériom hodnotenia informácií v pedagogickom texte je ich dôležitosť. Je daná postavením informácie v systéme učiva. Pohľad na

163

diferencovanú dôležitosť informácií v pedagogickom texte vedie ku viacerým klasifikáciám druhov informácií, ktoré majú charakter výrokov [5]: a) informatívne výroky – opisujúce daný jav, b) logické výroky – podľa uvedeného autora do tejto kategórie patria definície, názvy, c) objasňujúce výroky – vysvetľujú, rozvádzajú širšie to, čo sa predtým zovšeobecnilo v informatívnych a logických výrokoch, d) historické výroky – týkajú sa vývinu poznania ľudstva v danej problematike, sú typické najmä pre texty prírodovedných predmetov, e) výroky s príkladmi – príklady, ukážky ilustrujúce informatívne a objasňujúce výroky. V iných triedeniach informácií podľa ich dôležitosti v texte je vytvorená škála, kde jednu krajnú polohu tvoria tzv. „topic sentence“ (tematické vety), ktoré sa obyčajne nachádzajú na začiatku istého úseku učiva a svojou funkciou sú mimoriadne dôležité pri porozumení textu, pretože avizujú jeho obsah a zároveň ho zhrňujú. Druhú polohu tvoria triviálne a redundantné informácie.

Poznatky prezentované v učive tak vystupujú v istom poradí, sú voči sebe v nadradenom, rovnocennom alebo podradenom vzťahu. Týmto spôsobom sa vytvára textová štruktúra, ktorá do značnej miery vplýva na zapamätanie si textu [8]: - informácie umiestnené v hornej časti hierarchickej štruktúry textu sú uchované v pamäti lepšie ako informácie z dolnej časti jeho štruktúry (nedôležité informácie), - údaje umiestnené vysoko v štruktúre textu sa s väčšou pravdepodobnosťou integrujú v pamäti ako informácie umiestnené nízko v štruktúre textu, - výcvik v spoznávaní štruktúry textu zlepšuje vybavovanie informácií.

Existuje viacero textových prostriedkov, ktoré pomáhajú porozumieť a zapamätať si text. Sú to napríklad otázky na začiatku textu, ktoré sa viažu na jeho obsah a upozorňujú študujúceho na najdôležitejšie prvky učebného materiálu. Otázky umiestnené na konci textu majú skôr kontrolnú funkciu. Ďalej sú to tzv. „advance organizer“ (organizátori postupu) [1], ktorých úlohou je preklenúť medzeru medzi tým, čo už žiaci vedia a tým, čo prináša nový text.

Uvedené teoretické východiská dobre korešpondujú aj s metodickými východiskami pre písanie e - študijného materiálu, ktoré vypracovalo už spomínané zahraničné stredisko dištančného vzdelávania [3]): - e - študijný text je potrebné členiť na krátke odstavce a každý odstavec má obsahovať len jednu hlavnú myšlienku, - pre lepšiu orientáciu v texte by vety mali byť krátke (cca 20 slov), autori textov by sa mali vyhýbať zložitým súvetiam, - vedeckosť učebného materiálu nie je priamo úmerná počtu odborných termínov. Je dobré používať obvyklé a dobre známe termíny, ktoré sa aj zrozumiteľne vysvetlia, - pre efektívne riadenie procesu učenia je dôležité v rámci textu formulovať vyučovacie ciele, ktoré má študujúci dosiahnuť a každú ucelenú časť textu príslušne označiť pomocou nadpisov, hesiel, otázok (tzv. rečníckych otázok, ktoré sústreďujú pozornosť študujúceho) atď. Aj tu je potrebné triediť informácie podľa ich dôležitosti a to v princípe zostupného systému a pomocou organizátorov postupu, - okrem súvislých foriem študijných textov (výklad, opis, argumentácia, inštrukcia apod.) je vhodné pre potreby elektronického vzdelávania využívať aj nesúvislé texty zastúpené napr. diagramami, schémami a grafmi, mapami a formulármi, - hlavným cieľom e - študijného textu je okrem vzdelávania v tej ktorej oblasti, viesť so študentom dialóg. Preto by mal byť spracovaný tak, aby neustále aktivizoval, povzbudzoval, nútil k zamysleniu. V súvislosti s vytvorením hodnotiaceho vzťahu študenta k informáciám a so schopnosťou porozumieť textu sa v súčasných odborných pedagogických kruhoch hovorí o čitateľskej gramotnosti. Heldová [7] zostavila publikáciu výsledkov štúdie OECD PISA 2003 [9] o úrovni čitateľskej gramotnosti, ktorá ju definuje ako pochopenie a používanie písaných textov a uvažovanie o nich pri dosahovaní osobných cieľov, rozvíjaní vlastných vedomostí a schopností, pri podieľaní sa na živote spoločnosti. V rámci tohto projektu realizovaného na slovenských základných školách úplné porozumenie textu (učiva) znamenalo zvládnutie týchto piatich činností: - získavanie informácií, - porozumenie, - interpretácia,

164

- uvažovanie o obsahu textu a jeho hodnotenie, - uvažovanie o forme textu a jeho hodnotenie. Z vlastných skúseností vysokoškolských pedagógov môžeme tiež potvrdiť, že ani mnohí vysokoškolskí študenti nemajú schopnosť nájsť požadované informácie, spracovať ich, či selekciou určiť ich dôležitosť a primeranou formou tieto poznatky interpretovať. V rámci predmetu Didaktická technológia / Technológia vzdelávania, ktorý zabezpečujeme na katedre pedagogiky a psychológie FPV ŽU sme študentom zadali odborné témy z danej oblasti a žiadali ich, aby ich spracovali do takej elektronickej formy, ktoré sa dá „zavesiť“ do univerzitného systému elektronického vzdelávania a následne interpretovať pred väčším publikom poslucháčov. Zaujímavé bolo zistenie, že mnohí študenti síce odovzdali 5 – 6 strán súvislého textu, t.j. získaných informácií, ale nevedeli ho vysvetliť, reprodukovať, zostaviť hierarchickú štruktúru dôležitých a menej dôležitých informácií, klásť otázky k danej problematike, pracovať so schémami či grafmi apod. Takéto medzery v čitateľskej gramotnosti zaznamenávame aj u niektorých zostavovateľov (autorov) e - študijných materiálov. Je dôležité, aby učebné materiály určené pre e - vzdelávanie neprešli len kvalitnou technickou a programátorskou úpravou, ale aj metodickou a naplnili tak didaktické princípy nevyhnutné pre efektívne riadenie učenia. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] Ausubel`s theory. 2006. [online]. [cit. 2006-01-10]. Dostupné na WWW: http://tip.psychology.org/ausubel.html[2] Centrum dištančního vzdělávaní. [online]. [cit. 2006-01-20]. Dostupné na WWW: http://www.cdiv.upol.cz/www/autori_prirucka.htm[3] Eger, L., Bartoňková, H. 2003. Studijní texty v dištančním vzdělávaní. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. 64 s. ISBN 80-244-0755-8 [4] E-learning. [online]. [cit. 2006-01-15]. Dostupné na WWW: http://www.net-university.cz/tisk.php?ID=dtext[5] Gavora, P. 1992. Žiak a text. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. ISBN 80-08-00333-2 [6] Gazdíková, V. - Paveleková, I. – Školková, K. 2005. Schopnosť žiakov/študentov základných, stredných a vysokých škôl študovať e-learningom. In: Acta Facultatis Paedagogicae Universitatis Tyrnaviensis, Trnava, ser. D,no.9, ISBN 80-8082-048-1 [7] Heldová, D. 2006. Úlohy OECD PISA – čítanie. Bratislava: Štátny pedagogický ústav. ISBN 80-85756-97-8 [8] Meyer, B.J.F., Brandt, D.M., Bluth, G.J. 1980. Use of Top-Level Structure in Text: Key for Reading Comprehension of Ninth-Grade Students. Reading Research Quarterly, Vol. 16, No. 1 (1980), pp. 72-103 [9] OECD PISA. 2006. [online]. [cit. 2006-01-10]. Dostupné na WWW: http://pisaweb.acer.edu.au ADRESA A E-MAIL PaedDr. Andrea Kubalíková PhD. Katedra pedagogiky, psychológie a sociálnych vied Fakulta prírodných vied Žilinskej univerzity J. M. Hurbana 15 010 12 Žilina Slovenská republika e-mail: andrea.kubalikova@fpv.utc.sk

165

SKVALITŇOVANIE VÝUČBY PROSTREDNÍCTVOM E-LEARNINGU

Margita Majerčáková ABSTRACT This article describes how is apply form of e-learning by education. It brings also some evaluation of this method, and plans for future developing of it. KEYWORDS e-learning ÚVOD Prenikanie informačných a komunikačných technológií do systému vzdelávania narastá. Cieľom každého vyučujúceho je skvalitnenie výučby jednotlivých predmetov prostredníctvom jemu dostupných foriem. Jednou z možnosti je aj využitie e-learningovej formy ak nie úplne, tak aspoň ako podpory bežnej verbálnej výučby. Snaha vyučujúceho poskytnúť študentovi učivo zrozumiteľne, zaujímavo a hlavne priviesť ho k aktívnej práci nielen na cvičeniach, seminároch ale aj na prednáškach je zložitou úlohou. Skúsenosti z jedného predmetu nemožno všeobecne aplikovať na všetky predmety. Pod e-learningovou formou tzv. e-learningovým kurzom si v žiadnom prípade nemôžeme predstavovať len sprístupnenie študijných materiálov ako sú prednášky a texty pre študentov. Vytvorenie e-learningového kurzu, so všetkými náležitosťami, ktoré pre takéto kurzy platia je obtiažne a vyžaduje od vyučujúceho určité zručnosti. Z praktických skúsenosti môžeme predpokladať, že vytvorenie e-learningového kurzu je aj z časového hľadiska veľmi náročné. VYTVÁRANIE E-LEARNINGOVÉHO KURZU Tak ako platí pri každej práci aj pri vytváraní e-learningového kurzu si najskôr musíme stanoviť ciele, ktoré chceme dosiahnuť. Zozbierať dostupné informácie o možnostiach e-learningového vzdelávania a až následne sa pustiť do tvorby kurzu. Najvhodnejším riešením je jeho postupné vytváranie pri tzv. zmiešanom vyučovaní, pri ktorom využívame viacero foriem výučby. Táto kombinovaná forma umožní vyučujúcemu špecifikovať nedostatky a prednosti každej formy. Prvým krokom je vytvorenie jednoduchého kurzu, v ktorom využívame len niektoré možnosti e-learningovej formy. E-learning Žilinskej univerzity využíva systém Moodle, ku ktorému je sprístupnená aj príručka. Pod jednoduchým kurzom rozumieme rozdelenie výučby predmetu na jednotlivé témy poprípade týždne, ktoré máme k výučbe predmetu určené. Študenti tak majú možnosť popredu byť informovaný akej téme sa budú venovať na prednáške a čo ich čaká na cvičeniach. Názvy tém doplníme textami a úlohami na vypracovanie, ktorých vypracovanie sa od nich bude vyžadovať. V druhom kroku doplníme možnosť odovzdávania zadaných úloh elektronicky a ich hodnotenie. Výsledky hodnotenia sprístupníme študentom pre ich lepšiu informovanosť o spracovaní zadania. Systém umožňuje aj ponúknutie odovzdaných zadaní na ohodnotenie ostatnými študentmi z daného kurzu. Ak sa jedná o vypracované referáty, je ich možné taktiež ponúknuť k nahliadnutiu študentom, aby ešte pred jeho odprezentovaním mali možnosť pripraviť otázky a diskusiu k danej téme. Týmto

166

spôsobom môžeme zvýšiť aktívnu účasť nielen na cvičeniach ale aj na prednáškach. Vzor takéhoto zverejnenia je uvedený na obr. 1.

Obr. 1. Sprístupnenie prezentácií referátov pre študentov Obdobným spôsobom môžeme študentov vždy aktuálne informovať o ich možnostiach zúčastňovať sa napr. výberových prednášok alebo seminárov, vzor oznamu je uvedený na obr. 2.

Obr. 2. Vzor oznamu pre študentov Výhodou tohto spôsobu výučby je možnosť kontaktu so študentom nielen na cvičeniach, seminároch a prednáškach ale aj v študentovom voľnom čase. S vlastných skúsenosti vieme, že študenti na stránky e-learningu pristupujú vo svojom voľnom čase aj cez víkendy. Študent sa môže dozvedieť nielen to čo sa od neho očakáva ale má možnosť sa spätne vrátiť k už odprednášaným a odprezentovaným témam. Z pohľadu vyučujúceho systém umožňuje hodnotiť odoslané študentove vypracované zadania a na záver ho ohodnotiť komplexne za celý kurz podľa vopred stanovených kritérií. Vzor hodnotenia študentov vyučujúcim za jednotlivé zadania je uvedený na obr. 3.

Obr. 3. Vzor bodového hodnotenia študentov V treťom kroku následne môžeme zaviesť možnosť testovania študentov prostredníctvom e-learningového systému. Testy možno vytvárať priebežné ako aj záverečné. V priebežných testoch získavame výsledky za jednotlivé témy a záverečný test môžeme použiť ako podmienku na udelenie zápočtu alebo ako podmienku účasti na ústnej skúške. Na vytvorenie správneho didaktického testu je však potrebné zvládnuť metodiku vytvárania takýchto testov a vytvoriť banku testových otázok, z ktorej potom následne vyberáme otázky do príslušných testov. Možnosti tvorby testových otázok sú obmedzené, ale na bežné preverenie vedomosti študenta postačujúce. Výhodou použitia takéhoto testu je hlavne veľmi rýchle a jednoznačné vyhodnotenie testu. Vytvorenie banky testových otázok je však pre vyučujúceho časovo náročné. Systém využívaný na Žilinskej univerzite má aj svoje nedostatky, neumožňuje evidovať dochádzku na cvičenia a semináre. Tento problém je však možné taktiež vyriešiť prostredníctvom zadania, do ktorého zapisuje vyučujúci dochádzku ako v prezenčnej listine a študent môže kedykoľvek do nej nahliadnuť. Študenti boli s touto formou veľmi spokojní.

167

ZÁVER Využívanie e-learningovej formy má svoje kladné aj záporné stránky. Z uplynulého používania môžeme dospieť k záverom:

Vyučujúci + • komplexné hodnotenie práce študenta • použitie daného kurzu s menšími úpravami aj pre nové skupiny študentov • zjednodušenie rutinného práce

Vyučujúci -

• znížená možnosť hodnotenia študenta po verbálnej stránke • znížená samostatná tvorivosť študenta • vysoká časová a odborná náročnosť vytvorenia kurzu • nemožnosť overenia či zadanie vypracoval študent samostatne

Študent + • možnosť štúdia vlastným tempom • zvýšená objektívnosť hodnotenia • zvýšenie informovanosti študenta

Študent - • nerovnaká možnosť študentov prístupu k počítačom

Využívanie foriem e-learningu vo vzdelávacom procese je inovatívnou metódou, ktorá má perspektívu ďalšieho rozvoja. ODVOLÁVKY Iveta Kremeňová, Milan Petrík, Radovan Madleňák. Výukové expertné systémy v procese vzdelávania In: Pedagogický software 2000 : sborník přednášek a programů ze 7. ročníku mezinárodní konference. - České Budějovice: Scientific Pedagogical Publishing, 2000. - ISBN 80-85645-40-8. - S. 43. Juraj Vaculík, Eva Štrbáková, Radovan Madleňák. Výučbový program pre IP telefóniu In: UNINFOS 2005 (Univerzitné informačné systémy): medzinárodná konferencia, Banská Bystrica 7.-9. septembra 2005: zborník. - V Banskej Bystrici: Univerzita Mateja Bela, 2005. - ISBN 80-8083-103-3.-S.309-313. ADRESA A E-MAIL Dr. Ing. Margita Majerčáková Žilinská univerzita Prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Katedra spojov Univerzitná 1 010 26 Žilina Slovenská republika e-mail: Margita.Majercakova@fpedas.utc.sk

168

SYSTÉM SATURN-V601-53 VEDOMOSTNÉ DATABÁZY A AUTORSKÉ PRÁVO

Viliam Kopecký

ABSTRACT The way of locating explanations is described in this contribution to knowledge databases of e-learning the Saturn system V601-53. Content of explanations is situated in files .avi,.wav , .html and .ppt , they can be used in the Saturn system for teaching or verification of knowledge as a help. KEY WORDS e–learning, blended-learning, explanation, training, reapeting, verification of knowledge, knowledge database, multimedia ÚVOD V tomto príspevku je stručne predstavený systém SATURN-V601-53 a funkcie, ktoré rozširujú tento systém v porovnaní s jeho predošlou verziou. Dôležitou časťou tohto príspevku je i zamyslenie sa na vedomostnými databázami a autorským právom. Systém SATURN je e-learningový systém vytvárajúci prostredie pre prácu s vedomostnými databázami – je to prostredie v ktorom sa realizujú vzdelávacie aktivity s počítačovou podporou výučby formou off-line a on-line asynchronne. Systém SATURN bol vyvinutý na Elektrotechnickej fakulte Žilinskej univerzity v Žiline. Jeho vývoj od počiatku bol orientovaný na počítačovú podporu výučby predmetov z elektrotechniky a elektroniky, kde sa vyskytujú matematické znaky, indexy, exponenty, grafy, obrázky, rôzne farby čiar, rôzne druhy písma a pod. Funkcie, ktoré sú zabudované do jeho verzie V601-53, dávajú však predpoklad, že tento systém nájde uplatnenie i v iných vzdelávacích aktivitách. Vývoj systému SATURN pokračuje spôsobom, ktorý zaručuje kompatibilitu na úrovni vedomostných databáz. NIEKOĽKO SLOV O SYSTÉME SATURN SATURN bol predstavený na seminári eLearn 2006, preto len stručne:

- v systéme SATURN je možné pracovať v režimoch „full“ a „mono“, - v režime „full“ sú všetky nastavenia, ktoré urobí vyučujúci, chránené heslom, znalostné

databázy a súvisiace súbory je možné vyberať z ľubovolného miesta na sieti, - v režime „mono“ žiaden prístup nie je chránený heslom, vedomostné databázy a súvisiace

súbory si systém do svojich skladov vyberá vždy z jedného adresára, - komunikácia vyučujúceho a študenta so systémom SATURN môže prebiehať v jazykoch:

anglicky, česky a slovensky (predvolené sú i ďalšie jazyky, ale nie sú sprístupnené pre používateľa) – pozri obr. 1,

- vyučujúci v SATURNe na začiatku práce vyberie vedomostné databázy a zadefinuje globálne nastavenia (komunikačný jazyk, maximálne rozsahy zadaní pre študentov, povolenie alebo zákaz nápovied pri testoch, spôsob hodnotenia, hodnotiace kritéria a celkový čas na prácu študenta),

169

- do zadania pre študenta, je možné súčasne zaradiť problematiku až zo šiestich vedomostných databáz (z neobmedzeného množstva vedomostných databáz); každá vedomostná databáza môže obsahovať až 99 otázok (otázkami tu rozumieme i určitý výklad, pokyn, doporučenie),

- za použitie nápovedy v testoch (ak vyučujúci nápovedy povolí) sa znižuje celkové bodové hodnotenie študenta, ktoré sa zohľadňuje i v známkovaní študenta podľa kritérií, ktoré stanovil vyučujúci,

- po teste alebo po „precvičovacom zadaní“ sa študent môže pohybovať vpred i vzad sekvenčne alebo náhodne a v stanovenom časovom limite sa môže vracať k už odpovedaným otázkam a odpovede môže meniť,

- stanovený časový limit a ubehnutý čas práce študenta sa zobrazujú na obrazovke, na ktorej prebieha práca študenta,

- práca študenta je ukončená automaticky po uplynutí stanoveného časového limitu alebo rozhodnutím študenta,

- v režimoch opakovania látky, ak je študentovi položená otázka a študent na ňu odpovie (napíše odpoveď alebo vyberie z ponúkaných odpovedí), hneď po odpovedi sa dozvie, či odpovedal správne; v režime overovania vedomostí, študentovi môžu byť výsledky sprístupnené až po celkovom ukončení jeho práce,

- počas riešenia zadania, študent môže použiť nápovedu alebo vysvetlenie (ak nápovedy alebo vysvetlenia sú zabudované do príslušných vedomostných databáz),

- výsledky práce študenta sú zobrazené po ukončení jeho práce a zároveň sú uložené do súboru; výsledky je možné vytlačiť hneď po ukončení práce študenta alebo kedykoľvek zo súboru,

- v procese celkového ukončovania práce v systéme SATURN, je možné uložiť nastavenia systému SATURN pre ďalšie použitie.

Obr. 1 Servisný modul – výber jazyka V službe SERVIS (obr. 1) je možné urobiť nastavenia systému SATURN-V601-53, ktoré sú potom zobrazené v informačnom riadku (vyskytujú sa tam i nové nastavenia v porovnaní s predošlou verziou V601-5) – na obrázku sú následovné nastavenia: CZ – jazykový interfejs je čeština, 6 – je zvolené 6 stupňové hodnotenie, A – nápovedy v testoch sú povolené, 50 – maximálny počet otázok v teste je

170

stanovený na 50, 99 – maximálny počet precvičovacích blokov je stanovený na 99, 10 – je stanovená 10 percentná zrážka z ohodnotenia príslušnej otázky pri použití nápovedys v testoch. ŠTRUKTÚRA VEDOMOSTNÝCH DATABÁZ Vedomostné databázy je možné vytvárať v ľubovolnom textovom editore, ktorý umožňuje zápis súborov vo formáte .rtf . Každá vedomostná databáza má tri časti:

- hlavička (3 riadky: názov, údaje o autorstve, počet otázok v tele databázy), - telo databázy (obsahuje otázky, vysvetlenia, doporučenia), - ukončovací znak (#)

Jednotlivé časti tela databázy si vysvetlíme na ďalej uvedenom príklade:

- číslo otázky (rozsah 01 až 99), - za číslom otázky je najčastejšie medzera; ak namiesto medzery je hviezdička (pzri otázku

07), signalizuje to, že príslušná otázka nebude zaraďovaná do testov, - za medzerou alebo hviezdučkou, ktoré následujú za číslom otázky, sa nachádza text otázky

(môže byť i na niekoľkých riadkoch), - za textom otázky je sekcia odpovedí – v databáze môžu byť odpovede, ktoré je potrebné

napísať (pozri otázku 06) alebo sa vyžaduje výber odpovede z ponuky (môžu byť i dve správne odpovede z ponúkaných odpovedí),

- poloha umiestnenia správnej odpovede (v ponuke odpovedí) sa vždy mení; toto zamieňanie polohy správnej odpovede je možné zablokovať umiestnením hviezdičky za označenie správnej odpovede (pozri otázku 04) – je to nová funkcia oproti verzii V601-5,

- za sekciou odpovedí následuje označenie správnej odpovede, - za označením správnej odpovede, následuje riadok v ktorom môže byť označenie súboru

s obrázkom, ktorý patrí k príslušnej otázke (.jpg, .gif) a za hviezdičkou súbor s nápovedou alebo vysvetlením látky (.html, .avi, .wav, .ppt); použitie nápovedy (výkladu, vysvetlenia) formátu .ppt je novým prvkom v porovnaní s verziou V601-5,

- za riadkom pre obrázok a nápovedu nasleduje riadok s číslo udávajúcim počet bodov za správnu odpoveď.

DEMO-dtb (ukážka použitia nápovedy) Viliam Kopecký, EF ŽU, KVES, 2007 07 01 Na obrázku sú elektrické predmety s dvojitou izoláciou. Ich pohyblivý prívod má 2 vodiče. Otázka: Do ktorej triedy ochrany tieto elektrické predmety zaraďujeme ? a) trieda 0 b) trieda I c) trieda II d) trieda III c Trieda-II.jpg*Triedy-ochran_1.avi 3 02 Poznáme už rozdiel medzi prácou na elektrických zariadeniach a obsluhou elektrických zariadení. Otázka: Môže poučená osoba vykonávať merania napätí prenosným meracím prístrojom ? a) môže ak je staršia ako 18 rokov b) môže ak bola riadne poučená c) nemôže d) môže pod dohľadom osoby znalej c Meranie.jpg*poucena-o.wav 3

171

03 Na obrázku je znázornená nepriama masáž srdca. Otázka: minimálne akou frekvenciou má záchranca stláčať hruď postihnutého ? a) min. 12 x za minutu b) min. 16 x za minutu c) min. 60 x za minutu d) min. 80 x za minutu d Masaz-s.jpg*Umele-d.avi 3 04 Zapojenie diód usmerňovačov sme brali na treťom cvičení. Otázka: Ktoré zapojenie, podľa obrázku, je spávne ? a) - b) - c) - d) - c* usmernovace.jpg*Usmern.htm 4 05 Elektrotechnická fakulta Žilinskej univerzity pripravila pre prax, od svojeho založenia, viac ako 7000 inžinierov. Otázka: V ktorom roku bola založená Elektrotechnická fakulta Žilinskej univerzity ? Napíšte číslo roka v tvare, napr.: 1875 a) 1953 b) - c) - d) – aa -*uniza.htm 3 06 V sériovom zapojení máme rezistory s hodnotami R1=10 Ω a R2= R1=50 Ω . Úloha: Vypočítajte výslednú impedanciu zadaného sériového zapojenia rezistorov a výsledok napíšte do poľa – napíšte len číselnú hodnotu, napríklad: 90 a) 60 b) - c) - d) – aa odpory-seria.jpg 4 07*Táto časť je uvedená len pre ukážku použitia prezentácie. Otázka: Čo potrebujeme k životu ? a) vzduch a vodu b) peniaze c) zem a na zemi priateľov d) chlieb a prácu ac -*prianie.ppt 3 # ULOŽENIE NASTAVENÍ Pri ukončovaní práce v systéme SATURN-V601-53 je možné zachovať nastavenia, ktoré urobil vyučujúci (databázy, počty otázok, hodnotiace kritéria, čas na prácu študenta). Tieto údaje môžu byť

172

použité pri následujúcej práci v tomto systéme. Ak zvolíme uloženie nastavení, SATURN-V601-53 informuje, kde a ktoré údaje ukladá – pozri obr. 2.

Obr. 2 Uloženie nastavení KÓDOVANIE A DEKÓDOVANIE VEDOMOSTNÝCH DATABÁZ V systéme SATURN-V601-53 je možné pužívať nezakódované a zakódované vedomostné databázy (zakódované databázy systém SATURN automaticky odkóduje; odkódovaný tvar je chránený pred nedovoleným použitím). Tvorca vedomostných databáz pre systém SATURN-V601-53 má k dispozícii kódovací a dekódovací SW – pozri obr. 3.

Obr. 2 Kódovanie a dekódovanie vedomostných databáz Vo výučbe, kde so systémom SATURN pracujú študenti, je potrebné používať vedomostné databázy v zakódovanom tvare.

173

PRE AKÉ APLIKÁCIE JE VHODNÝ SYSTÉM SATURN-V601-53 Systém SATURN-V601-53 je vhodný pre následovné používanie:

- opakovanie po prednáškách, - výučba (tento spôsob výučby vyžaduje súbory vysvetlení, výkladov, nápovied), - predbežné overovanie vedomostí samotnými študentami, - náhrada klasických písomných skúšok (študent sa môže po teste volne pohybovať i bez

odpovedania, k otázkam, kde už odpovedal sa môže vracať a odpovede môže meniť, .. ), - ako cvičebnica k vytlačenej (papierovej) alebo elektronickej učebnici (.html, .pdf), - a podobne.

AUTORSKÝ ZÁKON A VEDOMOSTNÉ DATABÁZY PRE SATURN-V601-53 „dielo“ podľa § 6 Autorského zákona : predmetom autorského práva je: literárne dielo, vedecké dielo, umelecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej duševnej činnosti autora, ide najmä o: - slovesné dielo a počítačový program, - ústne podanie, predvedenie alebo inak vykonané slovesné dielo, najmä prejav a prednáška, - báza dát v akejkoľvek forme, za predpokladu, že je pôvodná (tvorivý výber, usporiadanie obsahu) Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že vedomostné databázy pre systém SATURN-V601-53 sú chránené autorským zákonom. Tieto databázy môžu byť vydávané i v elektronickej forme - i v zakódovanom tvare, lebo sú vnímatelné (§ 15 Autorského zákona) v prostredí systému SATURN a každé takéto vydanie dostane číslo ISBN. Teda tvorba a vydanie vedomostných databáz pre systém SATURN-V601-53 a pre podobné systémy, je normálna publikačná činnosť. ADRESA A E-MAIL hosť.Doc.Ing.Viliam Kopecký,PhD. Žilinská univerzita v Žiline Elektrotechnická fakulta Katedra výkonových elektrotechnických systémov Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina Slovenská republika e-mail:kopecky@fel.uniza.sk (alebo: markab@nextra.sk)

174

THE EDUCATIONAL PORTAL "eLearn Central"

Ľubica Stuchlíková, Michal Gron, Otto Csabay, Daniel Donoval ABSTRACT This article shows the authors' experience in realization and using of an alternate source of information: the educational portal for students „eLearn central”. This e-learning project is accessible on the server of the Department of Microelectronics FEI STU in Bratislava on the following link http://ec.elf.stuba.sk. The portal „eLearn central” uses the learning environment MOODLE. KEY WORDS e-learning, courses, Moodle, SCORM, interactive animation, Electronics, Quizzes, Glossary INTRODUCTION Nowadays students get more information in a single year than their grandparents did in all their lives. The amount of knowledge doubles every seven years. The gap between the knowledge delivery and technology is growing. The new generation of students, the so called “millennials” [1], expects to have an access to the same technology for education they have now for other purposes - computers, cell phones, pagers, and PDAs. This group of people likes to be connected. They also prefer interaction to passivity, hence their preference for the Internet to television. The biggest difference between this current generation and previous ones is in type of technology they know intimately. This generation is the digital group. This trend of course concerns the students of the Faculty of Electrical Engineering and Information Technology, as well. The Internet, has gained a dominant position as an information source. Current estimates show that more than 50 million people use Internet every day. Internet Usage and World Population Statistics updated on November 27, 2006 reported that there were 1,076,203,987 Internet users in the world Chyba! Nenalezen zdroj odkazů.. Especially young people prefer this way of obtaining information to other sources. An ordinary student prefers automatic search of information through the Internet to personal visit of a library, information centre or another institution. On the other hand, humans are able to gain knowledge from their own experience. It is a well-known fact that learning by doing activates 90% of memory knowledge. Interactivity in learning and teaching follows a natural human feature – gamesomeness. Thus they are both effective and popular and consequently they are widely used in education. By combining the Internet, interactivity and learning we get a new method of teaching known as e-learning. Its principles are simple. A student connects to the Internet from his home. He logs in an internet page and by clicking on hyperlinks he gets to information sources he is interested in. There are great advantages of this kind of learning over the traditional kinds of learning. In this way students change from passive consumers to active surfers or doers. Multimedia elements, time and place independence, extensive information sources belong to other advantages which cannot be found in classical education. Thus e-learning is the easiest way for acquiring huge amount of information.

175

One way how to solve these problems is to create an alternative e-learning source of information – an educational learning environment „eLearn central” which would enhance the quality of traditional teaching. A LEARNING ENVIRONMENT The educational environment for students, „eLearn central”, is accessible via web on http://ec.elf.stuba.sk/. The current version of this portal uses a course management system Moodle 1.7 (Modular Object- Oriented Dynamic Learning Environment) [3]. We have adapted system Moodle to meet our needs. IS MOODLE REALLY NEEDED? Moodle is not really needed but it is the best choice for creating a learning environment at the Department of Microelectronics. We needed to create our own platform for the „eLearn central” portal. The role of our system was to present and interpret the chosen problems by using modern education technologies with the aim to help students: a) to understand the basic principles and functions of electronic devices and systems, b) to enrich options of content perception, c) to enable deeper understanding of a given problem d) to shorten student learning time

Concerning the aims listed above, we defined several basic requirements our e-learning system must satisfy: • versatility for use in any course • independence form place and time of study • users data security • independence of students from particular software products and environments • a standard data format • a high degree of accessibility by means of an electronic medium • an opportunity for document sharing by more users • a hypertext structure • multimedia elements • easy work with the system for both students and teachers

It looks like any legacy CMS or LMS could be used to meet our needs. Still, design and development of Moodle has been guided by a special philosophy of learning. It is the way of thinking which is referred to, shortly speaking as “social constructionist pedagogy”. It is suitable for 99 % online classes, as well as for supplementing the face-to-face learning. COURSES Seven groups of courses: Electronics, Electrotechnics, Team Projects (winter semester 2006/2007), Individual projects Information, Information Kaleidoscope and The course creation were designed and located on the „eLearn central” portal (Chyba! Nenalezen zdroj odkazů.). There are five major courses in the Electronics group. • The course „Interactive Animations” is a “placeholder” course with all original flash animations

placed on „eLearn central”. Each new flash animation is placed in this course and then linked to other courses. This course is a “meta course” with no enrolment and it is visible for guests. Animations are placed as Moodle resources and are linked with a simple questionnaire.

• The course „Electronic Devices and Circuits” is a full-featured finished course. This course is accessible for registered users only. User registration is free of charge for anyone. This course includes lectures, quizzes, flash animations and other resources.

• The course „Semiconductor materials and devices electrical characterization”. It will be the basic source of information for students (individual experimental projects). This course is being

176

developed by members of the eLearn central team now. Only an introduction lesson is developed: Virtual tour in “Semitest” laboratory. The access to this lesson is free not only for students but for everyone who is interested. We used new electronic form of visualization of experts’ topic “Semiconductor materials and devices electrical characterization”. It is realised by a popular point of view with an aim to motivate students to work in this area and also as a source of basic information about research and learning possibilities of our Semitest laboratory.

• The course „Guide to laboratory exercises practice for the courses Electronic Devices and Circuits and Electronics” is a “placeholder” for resources to these courses.

• The course „Guide to laboratory exercises practice for the course Material for Electronics” is also a “placeholder” for resources to this course.

Figure 1. Visitor´s view of the portal eLearn central and eLearn central course categories The courses belonging to the group „Team Projects” are a workspace for students graduating in the course „Team Project”. Courses are dedicated for team members to share their information and as a communication basis (Table 1.) These forms of study take advantage of all possibilities of a course

177

management system MOODLE: a basic communication, a creative work by means of discussions, forums, resources adding, etc.

Table1. Comparing hits count Team Projects Info and Team project 1 -9

Team project

Info TP 1 2 3 4 5 data

5-6 6 7 8 9

Hits 2650 790 340 641 154 1895 804 321 2134 131 484

Since Sept 2006 to Jan 2007

Part of courses is still under development. Courses mainly serve to FEI students attending courses mentioned above in the second year of their bachelor study as an alternate source of information. Everyone who is interested in the basic topic - can access our „eLearn central” portal, because some of courses are open and free. SCORM The study materials – learning content of some courses were converted into SCORM 2004 packages using Thesis Professional [4]. SCORM is a widely approved e-learning standard (Shareable Content Object Reference Model). It describes a specific way to deliver some e-learning content. SCORM is a collection of standards and specifications adapted from multiple sources to provide a comprehensive suite of e-Learning capabilities that enable interoperability, accessibility and reusability of a web-based learning content Chyba! Nenalezen zdroj odkazů.. It defines a reference model for sharable learning content objects that meet these high-level requirements. As we searched for a quick solution for creating SCORM 2004 packages, we found Microsoft Word to SCORM converter called Thesis. Now we are able to convert much content from Microsoft Word (or from other Microsoft Office applications) to SCORM packages in a minute. This is good for materials written in Microsoft Office applications. If you have content in another format, you need to transfer it to Microsoft Office compatible format or look for another tool (e.g. eXe [6]).

That is fine, but do we really need SCORM?

All the features of SCORM, such as interoperability, accessibility or reusability seem to be brilliant. They: • share content with other designers. • search, insert, get and offer the learning content from and to distant applications. • employ e.g. the connection scheme of a bipolar transistor with a shared transducer (which will be

the same object of education) to be repeatedly used during the course. All of these and many more features should be theoretically possible to be done with SCORM. Let us consider a simple example. There are lectures in the course “Electronic Devices and Circuits” provided, as Microsoft Word documents, additional materials may be in PDF format, HTML format, PPT format, MP3 format, in the form of pictures or animations etc. Our role is to make a SCORM package of these materials with the lowest budget possible. The course consists of approximately 10 units, where each unit deals with a different problem. Each unit is composed of several parts which present the texts, equations, pictures, animations, tables etc. The first real problem arises when the course designers have to face granularity. In other words, when the have to decide how individual assets are to be divided or, on the contrary, connected into learning objects which might be, according to SCORM, reused in other units or even courses. How and by what means can be individual learning objects created and maintained? Is it really possible or necessary from the course usage point of view? And what would be the cost of it?

178

There is also the problem of interactivity, for example animations. These mean further funding is necessary due to purchase of the software needed (Adobe Flash, LabWindows etc.). The problem of purchasing an LMS is also very common. Using an open source LMS, funds are necessary just for the hardware which can run the LMS (Server solution). In our “Moodle case” it is necessary to decide as for the software to be used for creation of the SCORM 2004 packages. The open source project eXe enables, more or less, just creation of complete SCORM learning objects. For designing RLO, the Reload editor may be used. However, it is not possible to link those (RLOs) into units in LMS Moodle (no Learning Object Repository in Moodle 1.7, only commercial solution). Thus eXe (open-source) and alter Thesis (commercial, need to be purchased) was the choice which limited the granularity, but at the same time, it enabled an effective units design. INTERACTIVE ANIMATIONS Our eLearn central team created more than 30 animations for this portal. These animations were developed using Adobe Flash [7]. Our ambition was to assist the students in understanding of inner processes in semiconductors and electronics circuits through interactive animations. The animations were designed in such a way that they showed details of a given object and so they contribute to obtaining of knowledge much easier and faster [8]. GLOSSARY We have created our own glossary with some special terms for portal„eLearn Central”. Now the glossary has more than 300 explanations. Our intention is to prepare a glossary with all the terms used in our educational text, but this is a rather longwinded process. Terms in the glossary that appears in the course can be auto-linked back to the glossary. This glossary used Moodle modul Glossary and it is accessible for the whole eLearn central environment.

Courses creators

The portal „eLearn central“ is a result of collaboration of teachers and students from a „eLearn central team” [3].: Students in our „eLearn central team” helped each other thus enabling them to solve some difficult software problems. Our new students used the Adobe Flash software and created complicated animations in a very short period of time. They used the created animation templates and library of symbols. These templates and symbols were created by their predecessors. It is also a demonstration of how useful standardization of shapes, colours, templates is in a support e-Learning materials design. All the animations created in Adobe Flash are an outcome of a continuous reciprocal interaction between teachers and students of the „eLearn central team”. We have been communicating together on a regular basis, either in face-to-face meetings, or by an e-mail. According to our experience, we think that cooperation teachers with students is one of the most prospective ways in a support of e-Learning materials design, educational portals and an educational content in such a small marketplace for e-Learning of engineering education as Slovakia is. Students have the necessary software practical dexterity, they are able to learn quickly how to work with a new programme tools. They have creativity, new views on a topic, and enthusiasm, as well. We achieved very attractive, quality and original results by reciprocal interactions between teachers and students based on equal rights. CONCLUSION The aim of eLearn central is to be a midpoint between students and technology. Lessons, animations, assets, quizzes, glossaries and other resources may be accessed by a few mouse clicks. Students do not

179

need to browse the paper books - they simply search. It is hard to imagine complex semiconductor processes just through reading, it is better to imagine through observing. Students do not need to be stressed before tests - they simply try doing them before the tests. They do not need to have another book explaining the technical terms - they simply click on a term to see the explanation. Students need a large amount of information, they need it in seconds and it does not matter if it is on tram, in a cafe, at work, in bed or elsewhere. So eLearn central wishes to be like that. eLearn central has been running on Moodle for two years. In December 2006 more than 600 users were registered. The portal maintains about 30 courses. A full two week backup of the whole site takes one CD. And eLearn central is still growing. Between December 2004 and February 2006, the portal was visited for approximately 41 000 times by 530 users. But two semesters later (December 2006), the portal gets about 98 000 hits from 620 users. The difference in visitors count between February 2006 and December 2006 is an equivalent to the number of students in one semester. The profile of our web page visitors corresponds mostly to the second year FEI STU students, who have no problems in Internet access, who have some experience with web learning and this method of education suits them. The number of site visitors dramatically rose before tests and examinations. The users have also the right to give an anonymous feedback to an individual interactive animations and courses. The feedback was very positive and it helped us to improve our work.

Acknowledgment

This work was partially supported by project KEGA 3/4009/06. REFERENCES [1] J. A. Braem, Inside Out, Letter to Elayne: Meeting the Millennials!,

http://online.bcit.ca/sidebars/04september/inside-out-1.htm, 2006 [2] World Internet Users and Population Stats, April 2006,

http://www.internetworldstats.com/stats.htm [3] Moodle Course Management System, http://www.moodle.org, 2006 [4] HunterStone Thesis, http://www.hunterstone.com/thesis.asp, 2006 [5] SCORM 2004. Advanced distributed learning http://www.adlnet.gov/index.cfm, 2006 [6] eXe, http://exelearning.org/About, 2006 [7] Adobe Flash Professional 8, http://www.adobe.com/products/flash/flashpro/, 2006 [8] Stuchlíková, Ľ., Gron, M., Radobický, J., Csabay, O., Rovanová, Ľ., Beňo, J., Mondočko, P.,

Števove, M., Ondrášová, I., Hulényi, L., Kinder, R., Helbich, M., Vacek, F., Nagy, A., Bednár, M., Nemčok, P (2005).: Interactive Animations as an e-Learning motivation agent, In: 6th International Conference Virtual University. Proceedings. Bratislava, December 15-16, 2005, pp. 151-156

[9] Realizačný tím eLearn central http://ec.elf.stuba.sk/moodle/course/view.php?id=37, 2007 ADDRESS AND E-MAIL Doc. Ing. Ľubica Stuchlíková, PhD., Ing. Michal Gron, Prof. Ing.Otto Csabay, DrSc.,Prof. Ing. Daniel Donoval, DrSc. Department of Microelectronics Faculty of Electrical Engineering and Information Technology Slovak University of Technology Ilkovičova 3, 812 19 Bratislava, Slovac Republic e-mail: lubica.stuchlikova@stuba.sk, michal.gron@gmail.come-mail:otto.csabay@stuba.sk, daniel.donoval@stuba.sk web: http://ec.elf.stuba.sk

180

TUTORIAL OF OBJECT BASIS CONSTRUCT FOR STUDENT

INTERNAL A COMBINATION STUDIES

Rudolf Martonka ABSTRACT Different types of study groundwork are used in studies of any branch. Types in technical sector are other than in humanity branch and others. We are differencing types of study between internal (daily) and combination (extramural). Both this studies are for all branches the same. Student is in daily contact with the teacher in internal study, but student in combination study is only some seminar by year. On this account is comprehensible, that educational groundwork must be for every type studies other, filling for like object would had exist but the same. Following article describe difference educational treasure for internal and combination study in object groundwork designed. KEY WORDS Educational groundwork, internal study, combination study INTRODUCTION Filling object groundwork designed is teach student understand production and fulfilment drawing documentation. During two semesters student are not only abstractedly on lectures, but also practically on practice list with different models parts, which of elaborative drawing. Pursuant rightness and making performed drawing student get inclusion. Theoretic knowledge subsequently students argue on trial, which is object termination. This progress is identical for both forms studies (daily, extramural). How already it was said once, educational groundwork are for both forms studies distinguish.. EDUCATIONAL GROUNWORK DAILY STUDY Students of daily study, which pass training, have to example thru one semester make five production drawing from five typical realistic a parts (fig.1 - 5). This group of parts is for each student different. From these parts each student creating five production sketches to sketcher too. These sketches are made by rules technical drawing. In same time sketches are served as model to make original draws. Draws are gets to teacher. On base true drawing and consigned in time of draw, student have credits.

181

Figure.1 – Rotary component – shaft Figure.2 – Threat component – tee

Figure.3 – cast – case Figure.4 – Machined cast – nave

Figure.5 – Machined part – lid

182

EXTRAMURAL STUDY Student of extramural study have to example during one semester made five productions draw. This example is same as to students of daily study. However student of combination study have not to disposition group of realistic parts, from which they would make production sketches and after production draw. For this student was make imaginary group of parts (fig. 6 – 10). It is 3D models of realistic parts was made in 3D software. Students has loads possibility relevant group of imaginary parts and put into his computer through the internet. At the same time they have to disposition freeware 3D viewer. Student can from these parts very similar make production sketch and draw at home. These sketches and draws they can consult during semester by email or on seminar. Student gets the credits of finish seminar, if he gives over all five production draw ready and in time.

Figure.1 – Rotary component – shaft Figure. 2 – Threat component – tee

Figure.3 – cast – case Figure.4 – Machined cast – nave

183

Figure.5 – Machined part – lid

CONCLUSION From articles is perceptible, that really for both forms of studies are necessary different from educational groundwork. Contents and heftiness object for every type studies are not differentiating. Between students is this form of educational groundwork very popular. We supposed, that also in further object we'll create educational groundwork. REFERENCES HEADING Martonka, R.: Innovation elements in subject bases of design. In Zborník mezinárodného seminára eLearn 2006, Žilinská univerzita, Žilina 2006. s. 147 – 149. ISBN 80-8070-505-4. ADRESA A E-MAIL Ing. Rudolf Martonka Technical university of Liberec Faculty of mechanical engineering Department of design of machine elements and mechanisms Hálkova 6 461 17 Liberec Česká republika e-mail: r.matoni@email.cz web.: http://www.kst.vslib.cz/index.php?page=katedra/vizitka&menu=katedra/vizitka_i&id=22

184

ÚVOD DO ŠTÚDIA – CVIČENIA PROSTREDNÍCTVOM LMS

Ľudovít Mikuš, Petr Ivaniga, Mária Čerňanská

ABSTRACT This paper is about using multimedia elements and LMS (Moodle) in e-learning system University of Zilina. Using multimedia elements in exercises course „Introduction to Engineer Study“ enable simultaneously study for many students. We have more than 250 students in this course in FMSI (Faculty of Management Science and Informatics). KĽÚČOVÉ SLOVÁ ECDL, LMS, Moodle, e-learning

POČÍTAČOVÁ GRAMOTNOSŤ

U absolventa univerzity a hlavne fakulty riadenia a informatiky sa predpokladá aspoň základná znalosť práce s počítačom a jeho kancelárskymi aplikáciami. Preto vznikla na Fakulte riadenia a informatiky Žilinskej univerzity myšlienka dosiahnuť určitú úroveň „počítačovej gramotnosti“ už v prvom ročníku štúdia. V rámci všeobecného predmetu Úvod do štúdia sa zaviedli cvičenia, ktorých úlohou je zaistiť určitý stupeň znalostí práce s PC a jeho najpoužívanejšími aplikáciami. Pri rozhodovaní o obsahu a rozsahu cvičení rozhodujúcu úlohu zohrala aktuálna situácia v posudzovaní spôsobilosti pracovať s počítačom. Preto sme sa rozhodli pre dosiahnutie „počítačovej gramotnosti“ na úrovni ECDL (European Computer Driving Licence). Systém ECDL je nadnárodná iniciatíva na podporu, rozširovanie a zdokonaľovanie základnej počítačovej gramotnosti a jej overovania. Jadrom iniciatívy je program ECDL, v ktorom sa overuje počítačová gramotnosť pomocou medzinárodne uznávanej štandardizovanej metodiky. Študenta programu ECDL sprevádza medzinárodne rešpektovaný doklad Index ECDL [1].

Moduly štandardu ECDL

1. Základy informačných technológií 2. Používanie počítača a správa súborov 3. Spracovanie textu (textový procesor) 4. Tabuľkový kalkulátor (tabuľkový procesor) 5. Databázový systém 6. Elektronická prezentácia 7. Informácie a komunikácia

OSNOVA CVIČENÍ

Cvičenia z predmetu Úvod do štúdia, svojim obsahom a zameraním kopírujú Sylabus 4.0 ECDL. Študenti dostávajú v priebehu semestra prístup ku multimediálnym študijným materiálom. Tieto materiály sa im poskytujú priebežne podľa požiadaviek, ktoré sú na nich kladené. Vzhľadom na charakter úloh a dĺžku semestra (12 týždňov), majú študenti postupne k dispozícii tieto študijné materiály:

185

Tabuľka 1: Osnova semestra Týždeň Študijný materiál Úloha pre študenta

1 Hardvér, softvér, informačné technológie absolvovat test

2 Používanie počítača a správa súborov absolvovat test

3 Informácie a komunikácia absolvovat test

4 Informácie a komunikácia nájsť na internete informácie ku konkrétnej téme

5 Spacovanie textu absolvovat test

6 Spacovanie textu informácie z internetu spracovať v textovom procesore

7 Tabuľkový kalkulátor absolvovat test

8 Tabuľkový kalkulátor informácie z internetu spracovať v tabuľkovom procesore

9 Databázový systém absolvovat test

10 Databázový systém informácie z internetu spracovať do databázy

11 Elektronická prezentácia absolvovat test

12 Elektronická prezentácia informácie z internetu spracovať do elektronickej prezentácie

Počet študentov, ktorí absolvujú v prvom ročníku tento predmet sa pohybuje okolo 250. Bolo by veľmi náročné overovať úroveň znalostí a zručnosti klasickými metódami (zadaním úlohy a jej následným skontrolovaním). Pri tomto počte študentov by počet úloh, ktoré treba skontrolovať presahoval číslo tisíc. Preto sme v predmete pripravili pre každý modul samostatný test. Pri testoch sme využili možnosti LMS systému a pripravili sme veľký počet otázok (60-90) pre každý modul. Z toho množstva potom študentovi systém generuje 10 otázok. Tým je zaručené, že každý študent má inú zostavu testovacích otázok. Na to aby sa študent mohol pripraviť na absolvovanie testu sme pripravili „cvičné testy“, ktoré sa majú mnoho rovnakých nastavení ako „ostré testy“. Podstatný rozdiel je v tom, že cvičné testy môže študent opakovať donekonečna a ostré môže absolvovať iba jeden krát. Ďalší spôsob ako overujeme získané znalosti a zručnosti z práce s počítačom a kancelárskymi aplikáciami je praktické využitie znalostí a zručností. Toto spočíva v tom, že študenti spracujú určitú tému (zoznam tém dostanú k dipozícii na začiatku semestra) v jednotlivých programoch kancelárskeho balíka. Tu vzniká opäť problém s počtom študentov a počtom úloh, ktoré je treba posúdiť (a oznámkovať). Preto sme vytvorili zo študentov malé kolektívy (4-5 osôb). Tým sme „zabili dve muchy jednou ranou“. Zmenšil sa počet zadaní, ktoré je treba kontrolovať a „prinútili“ sme študentov pracovať v kolektíve a teda aj niesť určitú kolektívnu zodpovednosť. Ono to totiž obvykle dopadne tak, že každý člen kolektívu spracuje inú časť úlohy a pritom všetci členovia klektívu dostanú za vypracovanie úlohy tie isté body. Témy spoločných úloh sú nasledovné:

Tabuľka 2: Témy spoločných prác Téma úlohy

A uplatnenie absolventa FRI na Slovensku

B uplatnenie absolventa FRI v EÚ

C využitie IKT vo firme

186

D využitie IKT vo vzdelávaní

E IKT technológie v pevných sieťach

F IKT technológie v mobilných sieťach

G vízie použitia IKT v domácnostiach

V rámci spoločných úloh majú študenti: • Nájsť informácie o téme na internete. • Spracovať tieto informácie v programe MS Word (podľa určitých požiadaviek na vzhľad

a štruktúru dokumentu – Obr. 1). • Vytvoriť tabuľky a grafy zo získaných informácií (podľa požiadaviek na zložitosť tabuliek a

grafov). • Spracovať databázu ku vybranej téme (podľa dopredu definovaných požiadaviek) • Pripraviť prezentáciu v programe MS PowerPoint (je predpísaný počet snímok a ich obsah)

a odprezentovať ju na záverečnom cvičení

Obr. 1: Zadanie z Wordu

Kolektív študentov sa tvorí na začiatku semestra. Tu môže vzniknúť problém z dôvodu, že študenti sa ešte dostatočne nepoznajú a tak môžu do kolektívu dostať kolegu, ktorý sa viac spolieha na prácu iných, než na svoju.

PRIEBEH PREDMETU V LMS

Na našej univerzite sa po niekoľkoročnom experimentovaní začal ako základný LMS používať MOODLE (Modular Object-Oriented Dynamic Learning Environment). Tento LMS sa presadil nielen u nás ale aj v mnohých školách na Slovensku a vo svete. Jeho základnou prednosťou je, že je zadarmo (mali sme LMS za státisíce ale neboli sme s ním spokojní) a tiež, že si ho môžeme modifikovať podľa potreby. Vstup do LMS Moodle je cez centrálnu stránku vzdelavanie.utc.sk (Obr. 2).

187

Obr. 2: vzdelavanie.utc.sk

Po vstupe do LMS môže študent vstúpiť do všetkých predmetov, ktoré má zapísané v indexe a ktorých vyučujúci pripravili študijné materiály pre elektronické štúdium. Predmet vyučuje viacero vyučujúcich a je v ňom až 13 študijných skupín. Preto sme využili možnosť rozdeliť študentov do skupín, pričom každý pedagóg pracoval len so svojimi skupinami (Obr. 3).

Obr. 3: Rozdelenie študentov do skupín

V predmete Úvod do štúdia, dostávajú študenti k dispozícii prístup ku študijným materiálom, ktoré boli pripravené zamestnancami fakulty. Materiály sú multimediálne boli a pripravené podľa Sylabu 4.0 ECDL. Zároveň s prístupom ku materiálom, dostanú študenti možnosť použiť Chat prípadne Diskusné fórum na konzultáciu s pedagógom alebo kolegami na konkrétne problémy, s ktorými sa stretli pri štúdiu. Ďalej majú študenti možnosť spustiť si „cvičný test“, v ktorom si donekonečna môžu overovať svoje znalosti a zručnosti z práce s konkrétnou aplikáciou. Ak nadobudnú dojem, že už „všetko vedia“ môžu si pustiť „ostrý test“, v ktorom svoje znalosti a zručnosti preukážu. Podmienkou pre úspešné absolvovanie testov z jednotlivých modulov je zisk aspoň 70% bodov (pri maximálnom počte 10 bodov je to 7 bodov za test). Výsledky jednotlivých testov si môže pedagóg prezerať (Obr. 4). V priebehu semestra študenti spracovávajú aj témy spoločných zadaní. Vypracované zadanie odovzdáva jeden študent za celú skupinu. Počet bodov za vypracovanie zadania dostávajú všetci členovia skupiny rovnaký. Zadanie sa odovzdáva prostredníctvom internetu, pričom pedagóg má okrem

188

udelenia počtu bodov možnosť aj písomne komentovať svoje hodnotenie. Študenti sa takto dozvedia z akého dôvodu nezískali „plný“ počet bodov za vypracovanie zadania (Obr. 5).

Obr. 4: Výsledky testov

Obr. 5 Hodnotenie zadania

ZÁVER

Využívanie LMS pre veľký počet študentov v predmete sa nám javí ako výhodný spôsob vzdelávania a hlavne kontrolovania znalostí študentov. Systém tvorby a používania testov v LMS Moodle zaručuje vysokú objektívnosť a znižuje pravdepodobnosť nespravodlivo ohodnoteného študenta. Možnosť študovať a testovať sa „na diaľku“ zároveň otvára nové možnosti študentom, ktorí sú na zahraničnej stáži alebo z nejakých iných dôvodov (nemoc, dopravná kalamita, ...) sa nemôžu prezenčne zúčastniť na konkrétnom cvičení.

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

http://www.ecdl.sk Drozdová M., Grondžák K. Zhodnotenie výsledkov pilotného projektu e-Learning na Žilinskej

univerzite, zborník príspevkov Belcom’05, Praha, ISBN 80-01-03203-5

189

Hrnčiar, M., Škvarek, O.: Zhlukovanie objektov pre posudzovanie kvality komunikačnej obsluhy územia, Riadenie a informatika v novom tisícročí, zborník referátov na medzinárodnej vedeckej konferencii, Žilina, 12-13.09.2000, str.191-197

Klimo, M., Kováčiková, T., Segeč, P.: Hlas cez Internet, Elfa s.r.o. Košice, eEDUSER 2005, ISBN 80-8086-007-6, Košice 2005

Hrnčiar, M.: Možnosti priemetu výsledkov výskumných projektov do oblasti vzdelávania v oblasti kvality; Kvalita pedagogiky kvality, 1. ročník konferencie KVAPKY, 10-11.06.2004 Piešťany, ISBN 80-8075-022-X; EAN 9788080750220

Klimo, M., Bachratá, K.: Impact of correlated samples loss on VoIP quality, Scientific papers of the university of Pardubice, Series B, University of Pardubice, 2006. - ISBN 80-7194-605-2. - P. 125-134.

ADRESA A E-MAIL

Ing. Ľudovít Mikuš Ing. Petr Ivaniga, PhD. Žilinská univerzita Žilinská univerzita Fakulta riadenia a informatiky Fakulta riadenia a informatiky Katedra informačných sietí Katedra informačných sietí Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina Slovenská republika Slovenská republika e-mail: ludovit.mikus@fri.utc.sk e-mail: petr.ivaniga@fri.utc.sk web.: winkis.utc.sk web.: winkis.utc.sk Ing. Mária Čerňanská Žilinská univerzita Fakulta riadenia a informatiky Katedra informačných sietí Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina Slovenská republika e-mail: maria.cernanska@fri.utc.sk web.: winkis.utc.sk

190

VIZUALIZÁCIA, JEJ VÝZNAM A FUNKCIA V E-LEARNINGU.

Martin Kratochvil, Michal Šedík ABSTRACT Visualisation and it´s meaning and function in e-learning. The paper focuses on importance of visuality in today´s learning and teaching. On the background of experience with creating e-learning assistance in the course „Visual communication“ at FHV UMB paper shows how to understand the role of visualisation in processing of content for learning and teaching. Work deals with Kelemen´s concept of improved book (book as predecessor of virtual reality) which helps to understand both revolutionary changes of teaching, learning process and conection with past forms of comunication in education. Improved book is not only medium for comunicating of already existing content but tool for creating of knew knowledge and simulation of procesess of learning and teching. KĽÚČOVÉ SLOVÁ Visuality, Visualisation, Visual communication, digital content, e-learning, word, picture, improved book, computer. Vizualizácia je fenomén, ktorý dnes získava dominanciu pri odovzdávaní informácii akéhokoľvek druhu. Hovoríme o vizuálnej komunikácii, ktorá nie je neverbálnou, ale v podstatnej miere využíva neverbálne prvky komunikácie. Vizuálna komunikácia, ak budeme striktní, sa obmedzuje na zrakový vnem a teda nie je komplexnou, celostnou formou komunikácie. Preto vizualizácia nenahrádza komplexnosť vzdelávania, ale dopĺňa práve snahu o túto komplexnosť a vyváženosť. Ak uvážime mieru verbálneho a textového vo vzdelávaní, tak nástup vizuálneho vo vyučovaní je len nevyhnutnou kompenzáciou toho, čo sa deje v spoločnosti. Vizualizácia však nie je len doplnenie či podpora textu obrazovou prílohou. Je to zmena spôsobu uvažovania riešených problémov. Ako príklad nám môže poslúžiť vizualizácia násobenia. Grafické znázornenie tohto problému, nám vytvára obraz, ktorý v sebe zahŕňa okrem zúčastnených násobiteľov aj ich násobok (obr.1). Ďalší obrázok nám vysvetľuje spôsob zápisu i postup ako tento výsledok získať

3

19

20

obr.2

4

3 5

1

51 x 43 = 2193

obr.1

191

(obr.2). Vizualizované násobenie ako súčet prienikov jednotlivých násobiteľov je nielen zaujímavým, ale nám umožní „vidieť a vedieť inak“ to, čo sa deje pri násobení, a takto sa nám daný problém odhalí v novom pohľade, ktorý môže viesť k novému poznaniu aj iných súvislostí. Je pravdou, že prírodné vedy oveľa viac využívajú vizuálne prvky pri objasňovaní svojho poznania. Potreba vizualizácie je preto oveľa dôležitejšia práve v humanitných a spoločenských vedách. Zavádzanie vizualizácie do vyučovania nám zjednodušili informačno-komunikačné technológie a s nimi spojený termín „e-learning“. Pri tomto termíne, ktorý napriek tomu, že je v súčasnosti hojne používaný až nadužívaný, nie je jasné, čo vlastne presne znamená. Jednoduchšie bude uviesť, čo určite neznamená. Podľa nášho názoru „e-learning“ určite neznamená, že to isté, čo sa predtým niekto učil z kníh, bude sa teraz učiť z obrazovky počítača. A neznamená ani to, že ak niekto predtým sedel na prednáške a počúval, teraz bude sedieť doma a „klikať“ myšou. Prenesenie pôvodných obsahov vzdelávania do digitálnej podoby ešte neznamená jeho automatické skvalitnenie. Môže to naopak znamenať jeho rapídne znekvalitnenie, ak sa nebudú rešpektovať pravidlá vzdelávania spolu so špecifikami počítača ako multimédia, ktoré v sebe zahŕňa ostatné médiá. „E-learning chápeme ako učenie sa s podporou multimédia počítača a ostatných elektronických médií.“ Počítač je predovšetkým vizuálne médium1. To znamená, že vzájomná interakcia s užívateľom prebieha prostredníctvom obrazov na obrazovke. Nebolo to tak vždy, počiatky počítačov a internetu boli spojené s textom, ale technickým vývojom bol lineárny text pohltený viacrozmerným obrazom. Jednou z príčin je nepochybne masové rozšírenie operačného systému Windows, avšak tendencia k vizualizácii javov, ktoré vo svojej podstate nie sú viditeľné sa netýka, len počítačov. Je to tendencia celej západnej spoločnosti, ktorá je od dvadsiateho storočia chrakterizovaná vizualizáciou života vo všetkých jeho formách2 (K fotografii v dvadsiatom storočí pribudol film, televízia, video a samozrejme internet s jeho vizuálnym rozhraním. Väčšina informácií je v súčasnosti komunikovaná prostredníctvom rôznych foriem obrazu. Chápanie sveta ako textu je nahrádzané chápaním sveta ako obrazu3. Z toho vyplýva, že je nevyhnutné prestať k obrazom vo všetkých podobách pristupovať ako k ilustráciám nejakého textu a začať ich chápať ako rovnocenný spôsob komunikácie. Obrazy majú potenciál vytvárať a odovzdávať významy, ktoré nie je možné komunikovať iným spôsobom.4 Ich zastaralé chápanie, ako "len" ilustrácie, vo vzdelávaní, spôsobilo priepasť medzi bohatstvom každodennej vizuálnej skúsenosti a schopnosťou ju analyzovať, rozumieť jej a zmysluplne ju využívať. Takto dochádza vo veľkej miere k vzďaľovaniu sa formálneho vzdelávania od každodenného života, a tým k znižovaniu kvality vzdelávania, stále orientovaného na text a abstrakciu. Prakticky to znamená, že v období kultúry, ktorej dominoval text, „stačilo“ byť odborníkom v danej oblasti, inými slovami mať dobre fungujúce poznanie, vedieť napísať knihu, teda pretaviť poznanie do lineárneho textu - učebnice a vedieť zaujímavo prednášať. To rozhodne nebolo málo a bolo len zopár tých, na ktorých sa uvedené kritériá dali uplatniť. Dnes je potrebné zvládnuť konštrukciu vizuálneho modelu poznania, teda simultánne zobraziť rôzne aspekty a súvislosti poznania. Ak sa na to pozrieme z hľadiska, ktoré nám ponúka Jozef Kelemen5, tak spomínaný vývoj možno chápať ako postupné zdokonaľovanie knihy, ktorá smeruje k virtuálnej realite ako komplexnému nástroju poznávania a modelu vnímania skutočnosti (simulácii vnímania a myslenia). Z uvedeného je zrejmé, že kvalitný e-learning nemôže byť výsledkom práce žiadneho jednotlivca, akokoľvek talentovaného a nadšeného pre svoju prácu. Bude potrebné zjednotiť v rámci dlhodobej spolupráce umelcov a vedcov z rozličných oblastí, aby bol výsledok skutočne „zdokonalenou knihou“. Klasická kniha je charakteristická svojou dokončenosťou a uzavretosťou. Obsahuje dobre štruktúrované, hierarchicky usporiadané poznanie a niekedy aj možnosť vyhľadávania informácií podľa indexovej štruktúry. Možnosti práce s ňou sú však obmedzené. V ideálnom prípade je ešte rovnocennou

1 Aj keď počítač pracuje aj so zvukmi, a je teda audiovizuálnym médiom, hlavným módom, prostredníctvom ktorého s nami komunikuje je zrak. 2 Viac pozri v knihe Nicolasa Mirzoeffa An Introduction to Visual Culture [5].Piere Lévy vo svojej správe pre Radu Európy hovorí o konci spoločnosti štruktúrovanej písmom [4]. 3 To samozrejme neznamená, že text už nie je dôležitý, ale iba toľko, že stráca svoje výsadné postavenie v komunikácii a kultúre. 4 Pozri [1]. 5 Pozri jeho knihu Budoucí Altamira ([3]).

192

kombináciou textov a obrazov tvoriacich esteticky jednotný celok. (Príkladom sú nové knihy o umení alebo časopisy.)

Treba si všimnúť zaradenie a komponovanie vizuálnych prvkov, ktoré slúžia okrem iného, na odlíšenie hlavného od vedľajšieho textu. Tiež sa tu kladie dôraz na štýlu a vyváženosť prvkov na stránke, čo je problematika dobrého dizajnu.

Akonáhle sa kniha oslobodí od papierového nosiča a nadobudne digitálnu podobu, otvárajú sa nové možnosti a rozmery jej zdokonalenia. Môže byť prostredníctvom internetu prepojená na všetky ostatné knihy v kyberpriestore, môže vstupovať do interaktívneho dialógu so svojim čitateľom, byť neustále aktualizovaná a dopĺňaná o nové poznatky. Zo statickej knihy sa tak môže stať dynamickým systémom, kde už autor (autori) nerieši len statické štruktúry (hierarchickú, indexová, procedurálnu), ale dynamické štruktúry. Preto je potrebné vziať do úvahy aj pohyb po jednotlivých štruktúrach a systém navigácie čitateľa ako aj varianty jeho pohybu. Tak zdokonalená kniha prestáva byť nástrojom na odovzdávanie informácií, ale stáva sa simuláciou procesu poznávania a prostriedkom na vytváranie nového poznania. Tak spolu s rastúcou otvorenosťou a interaktivitou zdokonaľovanej „knihy“ sa stáva čitateľ potenciálnym spoluautorom. Avšak na to, aby takéto knihy vznikali, je potrebná kvalitná spolupráca tímu odborníkov z najrôznejších oblastí prírodných, humanitných a spoločenských vied a umenia. Je tiež nevyhnutné aby sa súčasní a budúci pedagógovia školili práve v oblasti vizualizácie učebných obsahov.

Stačí nám digitalizovať papierové skriptá, alebo je potrebné „prekopať“ doterajšie formy odovzdávania informácií?

193

Príkladom takéhoto školenia je kurz Vizuálna komunikácia určený pre vysokoškolských pedagógov, práve prebiehajúceho projektu Európskeho sociálneho fondu (ESF)6, ktorého odborným gestorom je Katedra výtvarnej tvorby na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bella. Zostavený tím odborníkov z viacerých oblastí: psychológia, lingvistika, scenáristika, informatika, programovanie a vizuálne umenie (tradičné aj nové médiá), vytvára a poskytuje e-learningom podporený kurz celoživotného vzdelávania pre pedagógov, ktorý rozširuje ich vizuálnu gramotnosť. Konkrétne, účastníci nadobudnú nasledovné zručnosti: 1. analyzovať pedagogickú potencialitu rôznych vizuálnych médií (obraz, fotografia, video), 2. zručnosť spracovávať obrazy z problematiky ich vlastného odboru, 3. vizuálne komunikovať daný problém v pedagogickom procese. Kurz je procesom produkcie e-learningových prezentácií7, využívajúcich vizuálnu komunikáciu. Proces produkcie („písania“ prezentácie) sa začína tzv. „dobre fungujúcim poznaním“, teda detailným poznaním vlastnej (podľa odboru účastníka kurzu) témy. Nasleduje štrukturácia obsahu - stanovenie štruktúry motivických segmentov (problémov, podproblémov, fragmentov významu), výber kódov (ktoré problémy budú spracované obrazom, ktoré textom) a kódovanie týchto motivických segmentov (zhromažďovanie, respektíve tvorba fotografií, videa, grafov, textov, ....). Ďalšou dôležitou fázou, ktorá sa pri písaní klasickej knihy neobjavuje, je pohyb po štruktúrach a navigácia po prezentácii, kde sa určuje pohyb po vytvorených štruktúrach témy (hierarchickej, sekvenčnej, indexovej, ...). Ide o prácu na pomedzí obrazu a textu, v mnohých bodoch podobnú práci scenáristu vo filme, keď je potrebné definovať pohyb po jednotlivých snímkach prezentácie (zložených z obrazov, textov a navigačných prvkov). Je potrebné zvážiť všetky jeho možné trasy a vytvoriť navigačné prvky prezentácie usmerňujúce tento pohyb. Niektoré cesty je možné podporiť, niektoré obmedziť. Veľmi dobrou pomôckou pre podporu navigácie sú obrazové navigačné metafory (vizuálne znaky fungujúce podobne ako ovládacie znaky videorekordéru). Ďalej nasleduje fáza riešenia celkovej kompozície jednotlivých snímkou, ich typografické riešenie a štylistika použitých textov (nápomocné nám môžu byť postupy z (audio)vizuálneho umenia). Uvedené produkčné kroky naznačujú nevyhnutnosť dobrej spolupráce všetkých odborníkov v riešiteľskom tíme, aby boli všetky potrebné informácie kvalitne spracované a slúžili svojmu účelu. Kvalitne spracované prezentácie z rôznych odborov prispejú k zdokonaľovaniu Knihy.

LITERATÚRA [1] DALEY, E.: Expanding the Concept of Literacy. In: EDUCAUSE Review. March/April 2003, Volume 38, Number 2, s. 33 - 40, s. 34. <http://www.avid.com/education/ExpandingtheConceptofLiteracy.pdf >[2.12.2004] [2] KELEMEN, J.: Budoucí altamira. Olomouc : Votobia, 1995. [3] KELEMEN, J.: Strojovia a agenty. Bratislava : Archa, 1994. [4] LÉVY, P.: Kyberkultura. Zpráva pro Radu Evropy. Praha : Karolinum, 2000. [5] MIRZOEFF, N.: An Introduction to Visual Culture. London, New York : Routledge, 1998. ADRESA A E-MAIL Mgr. Martin Kratochvil, Mgr. Michal Šedík Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied Katedra výtvarnej tvorby Tajovského 40 97401 Banská Bystrica e-mail: krato@fhv.umb.sk sedik@fhv.umb.skweb: www.fhv.umb.sk

6 Projekt Európskeho Sociálneho Fondu: ESF - SOP ĽZ 2004/4 - 140 Vizuálna komunikácia. 7 Prezentácie sú vytvárané v programe MS Power Point 2003, ktorý je rozšírený, väčšine pedagógov známy a dostupný. Môžu byť spracované vo forme pre prednášky, ktoré počítajú so sprievodným slovom alebo ako samostatné prezentácie pre dištančné vzdelávanie.

194

VÝUČBA V PROSTREDÍ VIRTUÁLNEHO VZDELÁVANIA

Zuzana Horváthová, Gabriel Švejda ABSTRACT Changes in the educational conception are to be seen in the school´s approach to the educational reality. That is the reason why there are new claims to the informational education in the informed society. Nowadays, the school education is restricted on gaining information via computer nets. With the help of virtual education we can recognise the principle for the studied problem, the behaviour of the system, we can test their behaviour in unreal situations with the help of modelling and simulation of statistical resolutions. KEY WORDS virtual education, e-learning, simulation, e-courses, terms, didactic aids FUNGOVANIE VIRTUÁLNEJ TRIEDY Virtuálna trieda (virtual classroom) je „miestnosť“ v priestore na Internete. Ide o relatívnu novinku na našom trhu, ktorú si môžeme i prenajímať. Skúsenosti z niekoľkých používaní virtuálnych tried zo Slovenska, ale i svete vedú k záveru, že virtuálna trieda ma okrem obvyklých elektronických kurzov pre samoštúdium, aj ďalšie výhody. Užívateľ potrebuje iba klasický počítač, pripojenie k Internetu, slúchadlá s mikrofónom. V bežnom Internetovom prehliadači zadá Internetovú adresu virtuálnej triedy, po vstupe na stránku potom kľúč pre prístup do príslušnej triedy a meno, pod ktorým bude vystupovať. Po pripojení sa pred užívateľom otvorí okno s „tabuľou“, zoznamom účastníkov (desiatky až stovky) a sada nástrojom, ktorá umožňuje on-line spoluprácu. Je možné prezentovať svoje výsledky, klásť otázky a odpovedať na ne písomne a ústne, chatovať privátne, ale i v skupine, zvýrazňovať, pripojovať poznámky, zdieľať aplikácie, zobrazovať doplnkové informácie, prevádzať prieskumy alebo zhromažďovať hlasy a využívať mnoho ďalších funkcií v rámci nástrojov so spätnou väzbou. „Miestnosť“ môže užívateľ upravovať za chodu, takže inštruktor môže prezentáciu dolaďovať, tak ako to upresňuje charakter obecenstva a jeho potreby. Môže napríklad pripojiť ďalšiu prezentáciu a pozrieť do tabuľky MS Excel. Pre účastníkov, ktorí zmeškali začiatok alebo potrebujú odísť pred koncom, bývajú k dispozícii rýchloposuvy dopredu a dozadu. V najmodernejších virtuálnych triedach je mnoho funkcií, ako napríklad zdieľanie aplikácií, schopnosť zobrazovať video a animované snímky, priamy import súborov vo formáte MS Power Point, MS Excel, MS Word, PDF... Na ochranu podnikových informácií a zachovania dôverného charakteru udalosti môžeme obmedziť počet účastníkov použitím bezpečných kľúčov od miestnosti. Samostatné kľúče pre účastníkov a prednášajúcich tak umožnia kontrolovať, kto má prístup k určitými nástrojom miestnosti. Ďalším bezpečnostným nástrojom je 128 bitové šifrovanie celého dátového prenosu, ktoré je dodané u niektorých virtuálnych tried ako voliteľný doplnok pre zvýšenie úrovne zabezpečenia. VIRTUÁLNA TRIEDA AKO DIDAKTICKÝ PROSTRIEDOK Vyučovací proces môžeme vidieť ako systém tvorený žiakom, učiteľom, cieľmi, prostriedkami a podmienkami vyučovania. Virtuálnu triedu radíme v tejto schéme medzi prostriedky vyučovania, teda medzi to, čo slúžia k dosiahnutiu cieľa výchovy a vzdelávania. Ponúka sa nám teda vymedzenie virtuálneho prostredia vzdelávania, ktoré môže v úzkej súvislosti s vyučovacími metódami a organizačnými formami výučby zaisťovať a zefektívňovať priebeh vyučovacieho procesu.

195

Taktiež by sme mohli toto prostredie chápať ako druh edukačných technických systémov, ktoré plnia rozmanité didaktické funkcie (Rambousek, 1989):

• uchovávajú a predávajú učebné informácie, • navodzujú, regulujú, riadia a kontrolujú učebnú činnosť žiaka, • prijímajú a zaznamenávajú učebné výkony a vyhodnocujú ich výsledky, • nahradzujú neproduktívnu, stereotypnú, mechanickú a repetičnú prácu učiteľa alebo žiaka.

Nielen pri zariaďovaní nových informačných technológií do vzdelávacieho procesu sme svedkami tendencie ku štandardizácii protokol alebo formátov dát používaných jednotlivými systémami. Tieto tendencie svedčia o veľkej snahe spojiť dielčie technologické systémy do väčších funkčných celkov. Kompatibilita a previazanosť služieb používaných jednotlivými učiteľmi i žiakmi je predpokladom kvalitného informačného systému školy. Ten zahŕňa ako podporu administrácie školy (ekonomika, riadenie), tak aj podporu samotného vzdelávacieho procesu (pedagogické, didaktické a diagnostické funkcie). „Dáta, ktoré informačný systém školy spracúva, by mali byť všetkými užívateľmi ľahko vyhľadávané, rýchle, dostupné, aktualizované a taktiež chránené proti neoprávnenému prístupu“ (Slavík, 1997). Navzájom zlučiteľné informačné systémy jednotlivých škôl ďalej tvoria informačné systémy národného školstva, ktorý spolu s inými systémami národných školstiev tvorí prvok nadnárodných vzdelávacích sústav. Jeho cieľom je poskytovať ľahko dostupné, zrozumiteľné a aktuálne informácie o edukačných možnostiach v Európe. FORMULÁCIA VIRTUÁLNEHO VZDELÁVANIA Medziľudská komunikácia tvorí základ každého sociálneho styku a taktiež spoločnej ľudskej činnosti. Je základom pre vytváranie medziľudských vzťahov a je týmito vzťahmi veľmi úzko ovplyvňovaná. Výchovu, vyučovanie a učenie môžeme chápať ako špecifický druh medziľudskej činnosti. Virtuálne vzdelávacie prostredie ako technický systém, ktorý elektronicky sprostredkúva medziľudskú komunikáciu, tak môžeme toto vyučovanie podporovať a stáva sa tak základnou súčasťou počítačom podporovanej online výučby a tiež učenia. Elektronická komunikácia nie len technologická inovácia, ale fenomén činiaci zo sveta globálneho virtuálneho prostredia, v ktorom môže každý kedykoľvek komunikovať s každým, v ktorom schopnosť komunikácie i dostupnosť informácií podporuje demokratické myslenie. Elektronická komunikácia už veľmi dlho existuje len v podobe klasickej elektronickej pošty, ale vedľa tradičných elektronických konferencií či komunikácie typu chat sa rýchle rozvíja audio-video komunikácia typu interaktívneho netmeetingu či videokonferencie, ktoré dovoľujú ľuďom kontaktovať sa na rovnakom virtuálnom mieste v rovnakom čase a taktiež manipulovať s virtuálnymi objektmi. Rozvíjajúca sa elektronická komunikácia je spôsob života v kyberpriestore, čo je nová dimenzia nášho sveta. Komunikačné komponenty virtuálneho prostredia môžu sprostredkovať prehľad o názoroch triedy na nejaký problém alebo o úrovni schopností žiakov ešte pred preberaním daného učiva. Publikačné nástroje rozvíjajú hlavne vyjadrovacie schopnosti žiaka. Na zadaní práce môže žiaci pracovať svojim tempom a tam, kde im to najviac vyhovuje (v škole, knižnici, doma...). Proces distribúcie výučbových materiálov však môžeme chápať, ako len prepisovanie informácií alebo odkazov žiakom. Jeho súčasťou je učiteľom spracovaná didaktická analýza učiva. Pri nej dochádza k preniknutiu do štruktúry učebnej látky, porozumenia cieľov a hlavným myšlienkam celého predmetu, k premýšľaniu princípov a zákonitostí, ktoré vytyčujú žiakov edukačný proces. Práca učiteľa nie je iba prácou izolovaného jedinca, ale odohráva sa v rámci celého prostredia školy. Osobný harmonogram učiteľa je určený rozvrhom, informáciami o prospechu žiakov v jednom predmetu a sú dôležité aj pre iných učiteľov. Taktiež musíme mať požiadavku na koordináciu samotnej výučby každého predmetu a tento plánovací program by mal mať charakter viacužívateľských aplikácii. VÝHODY VIRTUÁLNEJ TRIEDY Skúsenosti z viacerých používaní virtuálnych tried doma i vo svete vedú k záveru, že virtuálna trieda ma okrem výhod obvyklých elektronických kurzov pre samoštúdium aj ďalšie výhody.

196

Medzi typické výhody online vzdelávania patria: • úspora času a nákladov na cestovanie a ubytovanie, organizáciu a technické zaistenie, • školenia dostupné kedykoľvek a kdekoľvek, ak je potrebná opakovateľnosť a automatizácia, • obmedzenie stresu a nebezpečia cestovania, väčšie pohodlie.

Medzi výhody na viac, teda výhody virtuálnej triedy patria: • možnosť častejšej, pružnejšej a efektívnejšej medziľudskej komunikácie, • široké použitie – školenie, porady, semináre, konferencie, prezentácie, sprievodcovia..., • skrátenie predajných cyklov prostredníctvom školenia pri uvádzaní produktu na trh, • lacnejšia, rýchlejšia a presnejšia príprava (školiacich) podkladov, • výraznejšia stimulačná a motivačná zložka.

Hlavne dve posledné výhody virtuálnej triedy sú veľmi zaujímavé, tá prvá výhoda spočíva v lacnejšej, rýchlejšej a presnejšej príprave školiacich podkladov. Tu sa školiaci alebo prezentačný materiál pre virtuálnu triedu veľmi ľahko nahráva do virtuálnej triedy a hlavne ľahko a rýchlo sa pripravuje. Dôvodom je interaktivita z väčšej časti zaistená hlasovým spojením a osobností prednášajúceho a nie je teda nutné pripravovať všetky mysliteľné odbočky a spôsoby prechodu kurzom. Prednášajúci môže ľahko reagovať na podnety účastníkov, pripojiť dodatočne ďalšie prezentácie, priamo vyhľadať informácie v niektorom ďalšom súbore alebo na Internete. Prípravu prezentácie v MS Power Pointe zvládne prakticky každý. Na rozdieľa od výroby e-kurzov pre samoštúdium nie je vôbec potrebný prográmator. Školenie/ prezentáciu tak môže pripravovať ľahko tak pre zamestnancov, tak pre partnerov a zákazníkov, čo sa dá všetko zvládnuť na rovnakom základe, pričom ho môžeme ľahko aktualizovať. Ďalšia výhoda virtuálnej triedy je stimulácia a motivácia, kde nemôžeme nespomenúť, že samoštúdium (a nielen elektronické) vyžaduje pevnú vôľu a motiváciu, či už vzhľadom k pohodlnosti alebo preťaženiu väčšiny ľudí. Vyžaduje tiež prepracované stimulačné a motivačné nástroje a procesy, či už formou odmeny alebo príkazu, či hrozby postihu. E-learning má nízku efektivitu len v spoločnostiach, kde nie je podporovaný manažmentom a kde stimulačné a motivačné nástroje nefungujú. Vzdelávanie vo virtuálnej triede je opäť vo výhode, lebo má možnosť využívať určitý priemerný tlak, ktorý väčšina ľudí potrebuje ako negatívnu zložku stimulácie. Požiadavky na účasť vo virtuálnych triedach môžeme poslať napríklad MS Outlookom rovnako ako žiadosť o osobnú schôdzku. Môžeme teda využívať aj možnosť kontroly prečítania, pripomenutia, pripojenia poznámok, súborov a odkazov ku „schôdzke“ a podobne. Už len fakt pevne určeného času vytvára určitý tlak, rovnako ako zoznam účastníkov viditeľný priamo vo virtuálnej triede. Lektor má možnosť testovať pozornosť účastníkov buď testami priamo na prezentácii/ školení alebo len pomocou nástrojov virtuálnej triedy. A samozrejme taktiež priamym kladením otázok. ZÁVER Výhody používania virtuálnej triedy sú natoľko presvedčivé, že ju môžeme doporučiť ako významný spôsob výučby a prezentácie, čo je možné i bez investícií a prakticky okamžite. V každom štáte Európskej únie si môžeme prenajať služby daného štátu verzie virtuálnej triedy a získať tak podstatné výhody elektronického vzdelávania pri zachovávaní výhod klasického spôsobu vzdelávania. Virtuálna trieda je vhodným riešením e-learningu pre domáce podniky a organizácie. Dôvodom je úspora času a nákladov na jednej strane, ľahká príprava pokladov, jednoduchšia motivácia a vyššia účinnosť na druhej strane. Virtuálna trieda tak môže byť efektívnym a praktickým nástrojom pre podnikové vzdelávanie. Jeho rozšírenie, ako plnohodnotného spôsobu prezentácie a školenia, je na Slovensku len otázkou času. Tento interaktívny webový nástroj umožňuje ľuďom stretávať sa, komunikovať a spolupracovať, bez toho aby museli byť osobne prítomní. Dnešné podniky kladú dôraz hlavne na čo najúspornejšiu prevádzku informačných technológií. V období hospodárskeho rastu mohli spoločnosti a poskytovatelia služieb jednoducho zvyšovať investície do určitého problému v oblasti informačných technológií, pokiaľ nebol vyriešený. Takáto stratégia je už naďalej neúnosná, takže najväčší úspech na trhu majú produkty, ktoré zvyšujú flexibilitu, ovládateľnosť a spoľahlivosť.

197

LITERATÚRA

1. DOUGIAMAS, M. Moodle Documentation. Dostupné na Internete: <http://moodle.org/doc>. (30. 11. 2006).

2. IEEE P 1484. 1/D9.Draft Standard for Learning Technology: Learning Technology Systems Architecture(LTSA). Dostupné na Internete: <http://ieee.ltsc.org/wg1>. (9. 4. 2006).

3. RAMBOUSEK, V. et. al. Technické výukové prostrědky. Praha: SPN, 1989. 4. SLAVÍK, J., NOVÁK, J. Počítač jako pomocník učitele. Praha: Portál, 1997.

ADRESA A E-MAIL PaedDr. Zuzana Horváthová, PhD. Prof. PaedDr. Gabriel Švejda, CSc. Agroinštitút Nitra Pedagogická fakulta Jihočeskej univerzity Centrum celoživotného vzdelávania Katedra pedagogiky a psychológie Akademická 4 Jeronýmova 10 949 01 Nitra 371 15 České Budějovice Slovenská republika Česká republika e-mail: horvathova@agroinstitut.sk e-mail: svejda@pf.jcu.cz

198

VYUŽITIE E-LEARNINGU VO VÝUČBE INFORMATICKÝCH

PREDMETOV NA EF UMB.

Jolana Gubalová ABSTRACT Existing hands-on experience of using e-learning training courses in teaching of informatics subjects at Faculty of Economics, Matej Bel University are sumarized in this contribution.External and distance students can use apart from classic paper schoolbook, multimedial training courses besides. Student’s opinions were found up by electronic questionnaires. Some of proved results are published in this contribution too. KEY WORDS e-learning, information and communication technology, electronic multimedial training courses, videosequences, electronic questionaires DÔVODY NA ZAVEDENIE E-LEARNINGU VO VÝUČBE INFORMATICKÝCH PREDMETOV Na našej fakulte okrem klasického denného štúdia už roky prebieha aj externá a dištančná forma štúdia. Všetci študenti na prvom stupni inžinierského štúdia v dennej aj externej forme majú do študijných plánov zaradený predmet Informatika 1 a Informatika 2 s nasledovnými vzdelávacími cieľmi: Informatika 1 - vysvetliť základné pojmy z oblasti informačných technológií a ukázať možnosti ich praktického využitia. Naučiť efektívne používať osobný počítač, základné druhy kancelárskeho softvéru – predovšetkým textový editor MS Word a program pre tvorbu prezentácií MS PowerPoint, služby počítačových sietí a internetu. Informatika 2 - naučiť efektívne používať tabuľkový kalkulátor MS Excel, ako štandardný a univerzálny nástroj na riešenie bežných praktických úloh vo všetkých oblastiach.

Prehľad hodinovej dotácie pre predmety Informatika 1 a Informatika 2

1. stupeň inžinierskeho štúdia - denná forma

Predmet Typ predmetu Dotácia Semester Počet kreditov

Informatika 1 P 13/39 1 4 Informatika 2 P 0/26 2 3

Tab. 1 1. stupeň inžinierskeho štúdia - externá forma

Predmet Typ predmetu Dotácia Semester Počet kreditov

Informatika 1 P 4/12 1 4 Informatika 2 P 0/8 2 3

Tab. 2

Už z tabuliek 1, 2 je zrejmé, že hodinová dotácia u externej formy je neporovnateľne nižšia ako v dennom štúdiu, a vzhľadom na charakter predmetu, ktorý vyžaduje praktické precvičenie nových

Vysvetlivky: typ predmetu: P - povinný dotácia: počet hodín za semester – prednáška / cvičenie

199

poznatkov a nadobudnutie praktických zručností pre prácu s počítačom alebo s aplikáciou, sa tento faktor významne podpisuje pod slabšie výsledky dosiahnuté v externej forme štúdia. Samotní externí študenti sa častokrát sťažujú, že zvládnutie tohto premetu, hlavne aplikácie MS Excel v letnom semestri je pre nich veľmi náročné. Z týchto dôvodov sme sa rozhodli od školského roku 2003/2004 v externom štúdiu zaviesť okrem klasických viachodinových konzultačných blokov aj elektronické vzdelávanie (e-learning). K tomuto kroku sme mohli pristúpiť aj preto, že v roku 2002 bolo na našej fakulte zriadené multimediálne pracovisko na tvorbu výučbových materiálov pre elektronické vzdelávanie. ELEKTRONICKÉ VÝUČBOVÉ MATERIÁLY Prostredníctvom výučbových CD-nosičov sme distribuovali prvé multimediálne výučbové programy pre predmety Informatika 1 a Informatika 2. Programy boli určené predovšetkým pre diaľkových študentov, pretože pri oveľa nižšej výmere hodín musia zvládnuť porovnateľné množstvo učiva ako denní študenti. Výučbové programy sme vytvorili v programe Zoner Context Profi 4 a videosekvencie s riešeniami niektorých vzorových úloh sme spracovali v programe Camtasia Studio. Distribuovali sme ich tak, aby jedna približne 15 až 20-členná skupina študentov mala k dispozícii aspoň 5 výučbových nosičov, ktoré si medzi sebou požičiavali a používali ho aj na prípravu na skúšku. So študentami sme komunikovali prostredníctvom e-mailu (rozposielanie, zozbieranie seminárnych prác) a chatu na internete. V budúcnosti by sme chceli v prípade záujmu z ich strany uskutočňovať aj videokonferencie. Naše očakávania sme mohli zhrnúť do dvoch bodov:

1. Zlepšenie výsledkov skúšok, 2. Skvalitnenie konzultačných stretnutí, ktoré sa častokrát menili na monológ vyučujúceho, ktorý

sa v krátkom časovom úseku pokúšal študentom poskytnúť čo najviac nových informácií, a pasívnych poslucháčov.

Predpokladali sme, že si študenti už zo zvedavosti pozrú pripravené videosekvencie zaoberajúce sa praktickými ukážkami aplikácii MS Word a MS Excel, ktoré musia zvládnuť, a na stretnutí sa budeme venovať náročnejším častiam učiva. PRIESKUM NÁZOROV ŠTUDENTOV NA E-LEARNING PROSTREDNÍCTVOM DOTAZNÍKOV Na záver akademického roka, v letnom semestri roku 2005 sme zisťovali prostredníctvom elektronických dotazníkov názor samotných študentov na takýto spôsob vzdelávania a problémy s ním spojené. Dotazníky všetci študenti vyplnili na skúške, po absolvovaní praktického testu na počítači. Boli anonymné a spolu ich vyplnilo 230 respondentov – študentov diaľkového bakalárskeho alebo inžinierskeho štúdia. Na niektoré z hlavných otázok odpovedali študenti takto:

1. Spôsob vzdelávania prostredníctvom e-learningu sa Vám:

vôbec nepáčil páčil iba čiastočne páčil bol(a) som ním

nadšená neviem posúdiť

22 31 127 21 8 11% 15% 60% 10% 4%

Tab. 3

200

2. Týmto spôsobom vzdelávania ste získali:

žiadne vedomosti

minimálne vedomosti

základné vedomosti

dobré vedomosti

neviem posúdiť

25 4 83 87 10 12% 2% 40% 41% 5%

Tab. 4

3. Vyhovovali Vám multimediálne ukážky (obraz + zvuk) riešenia niektorých úloh?

áno nie neviem posúdiť

200 4 5 96% 2% 2%

Tab. 5

3.a) Uveďte čo Vám na multimediálnych ukážkach nevyhovovalo a čo by ste Vy osobne navrhovali zlepšiť:

Najčastejšie študenti navrhovali zvýšiť množstvo videosekvencií s praktickými ukážkami riešenia úloh, niekedy sa im zdalo, že práve tie ťažšie úlohy neboli vyriešené, rýchle alebo pomalé predvádzanie jednotlivých úkonov vo videosekvenciách, monotónny hlas prednášajúceho ap.

4. Vyhovovalo Vám štúdium teórie z výučbového CD?

nie, vyhovujú mi viac "klasické" učebnice

áno,je to lepšie než z "klasických" učebníc

vyhovuje mi kombinovaný spôsob učenia sa teórie

10 146 53 5% 70% 25%

Tab. 6

5. Uveďte hlavné dôvody, prečo Vám štúdium s využitím e-learningu viac vyhovovalo:

Najčastejšie uvádzaným dôvodom bola možnosť vizualizácie riešenia úloh prostredníctvom videosekvencií, e-learning šetrí čas strávený čítaním učebníc, rýchlejšie a ľahšie zapamätanie si postupov riešení úloh, možnosť učiť sa aj bez priamej pomoci učiteľa, niektorí študenti uviedli, že lepšie chápu videné a počuté ako prečítané, lepší prístup k učivu, jednoduchšie vyhľadávanie informácií, kreatívnejší spôsob učenia. Externým študentom ktorí sa pripravovali na skúšku priamo v zamestnaní, vyhovovalo to, že nemuseli nosiť so sebou množstvo kníh a všetky informácie mali priamo na CD. Niektorí uviedli, že to bolo zaujímavejšie a mali pocit, že znovu sedia na prednáške.

6. Uveďte hlavné dôvody, prečo Vám štúdium s využitím e-learningu nevyhovovalo:

Najčastejšou príčinou bolo to, že respondenti buď nevlastia počítač, resp. ich počítač je zastaralý, bez multimediálnej podpory. Učebné texty sa im preto pomaly a zdĺhavo načítavali. Taktiež sa často vyskytla kritika ohľadom množstva vyriešených úloh prostredníctvom videosekvencií. Študenti mali pocit, že bolo vyriešených málo vzorových úloh a práve riešenia najťažších úloh chýbali. Problémom bol aj nedostatok výučbových CD, ktoré si študenti medzi sebou požičiavali. Táto konštruktívna kritika nám veľmi pomohla pri tvorbe ďalších výučbových CD nosičov nielen pre predmety z oblasti informatiky.

201

7. Učivo si dokážete osvojiť a pochopiť:

iba za pomoci výkladu učiteľa

aj bez učiteľa, ak mám dobré výučbové materiály

vyhovuje mi kombinovaný spôsob

64 46 99 31% 22% 47%

Tab. 7

8. Uveďte slovne, za akých podmienok by ste boli schopní si samostatne osvojiť učivo:

Odpovede boli rôzne. Niektorí študenti tvrdili, že za pomoci výučbového CD, kde sú aj názorné ukážky riešenia úloh (či už videozáznamy alebo vyriešené úlohy). Niektorí by uvítali aj prednášky na videu. Ďalší sa vyjadrili, že samostatne si osvojiť učivo je jednoduchšie, pokiaľ má už študent zručnosti a skúsenosti z praxe, v opačnom prípade by uprednostnili podporu učiteľa a následné "zopakovanie si" učiva, napr. formou výučbového CD-nosiča. ZÁVERY Z uvedených výsledkov dotazníka vyplýva, že absolútna väčšina respondentov hodnotí e-learning pozitívne ako podporný prostriedok pre vzdelávanie. Preto jeho implementácia do vzdelávacieho procesu vo výučbe informatických aj technických predmetov sa javí ako veľmi vhodná. Najvhodnejší spôsob, ako prebudiť v študentoch záujem o túto novú metódu vzdelávania tkvie podľa nášho názoru v príprave kvalitných elektronických výučbových materiálov a aplikácií s využitím najnovších IKT. Tieto aplikácie by mali byť ľahko a intuitívne ovládateľné a pripravené v súlade s učebnými osnovami príslušného predmetu. Učivo by malo byť rozčlenené do menších logických celkov, ktoré by na seba nadväzovali. Riešenie praktických príkladov by malo byť demonštrované s využitím videosekvencií, kde prostredníctvom obrazu a zvukového komentára môže študent sledovať postup riešenia a zároveň si robiť poznámky. Prípadne si niektoré z náročnejších celkov opakovane prehrať. Aj preto v našom výskume mimoriadne kladnú odozvu získali práve videosekvencie s názornými ukážkami riešení vzorových úloh, ktoré respondentom pomohli rýchlejšie si osvojiť nové učivo. Taktiež im vyhovovalo štúdium teórie z výučbového CD, vďaka rýchlejšej orientácii v texte a hypertextovým odkazom. Aj napriek tomu však takmer polovica respondentov odmieta samostatné štúdium s minimálnou podporou učiteľa, aj keby mala k dispozícii klasické aj elektronické výučbové materiály. Tento názor výraznejšie nezávisí od veku respondentov. Postava učiteľa teda určite bude dominantnou aj v budúcnosti. V dištančnom vzdelávaní by mal plniť úlohu tútora, ktorý bude koordinátorom, manažérom, konzultantom a skúšajúcim zároveň. Učiteľ bude k preberanému obsahu poskytovať len rámcové informačné zdroje, vhodné k ďalšiemu štúdiu. Všetko teda závisí na kvalifikácii a schopnostiach učiteľa. Jeho práca má aj bude mať veľký celospoločenský význam a zodpovednosť. LITERATÚRA Horovčák, P.: Príspevok k realizácii dotazníka v elektronickej forme. . In: Zborník z medzinárodnej konferencie : „UNINFOS 2002“. Žilinská univerzita, Žilina, 2002. Keder, M: E-learning: škola cez internet, PC Revue 11/2004. Mechlová, E., Distanční vzdelávání podporované informačními a komunikačními technologiemi. In: Sborník příspěvků „Distanční vzdělávání v České republice“. Centrum pro studium vysokého školství Praha, 2004. Mechlová, E.: Vývoj vzdělávacích multimediálních programů v e-learningovom prostředí. Ostravská universita, Ostrava 2004.

202

ADRESA A E-MAIL Ing. JolanaGubalová Univerzita Mateja Bela Ekonomická fakulta Katedra kvantitatívnych metód a informatiky Tajovského 10 974 00 Banská Bystrica Slovenská republika e-mail: jolana.gubalova@umb.sk

203

VZDELÁVACÍ PORTÁL NA UKF V NITRE

Michal Munk, Ján Záhorec, Milan Potočný ABSTRACT The article is dealing with creation of entry portal for electronic education at Constantine The Philosopher University in Nitra, which is being built as part of scientific project supported by Grant Agency UKF in Nitra. The aim of this new e-learning portal is to integrate users accesses to several virtual schools and to provide more relevant information and services for supporting e-learning. KĽÚČOVÉ SLOVÁ virtual school, LMS, e-learning, education portal ÚVOD Elektronické vzdelávanie je forma vzdelávania, ktorá má okrem svojich tradičných a dobre známych výhod oproti iným (prezenčným) formám vzdelávania aj svoje nevýhody, vyplývajúce z podstaty elektronického vzdelávania. Príklady takýchto handicapov sa spájajú hlavne s potrebou študenta vlastniť potrebné technické vybavenie, uvedomovať si nevyhnutnosť neustáleho sebavzdelávania, vedieť sa vhodne motivovať, kontaktovať pedagóga a konzultovať s ním nejasnosti v preberanom učive, byť v kontakte s inými študentmi, či mať ľahký a rýchly prístup k aktuálnym informáciám a iným materiálom súvisiacich so štúdiom. Všetky potreby týkajúce sa možnosti komunikácie, či distribuovania informácií a materiálov súvisiacich so štúdiom sa však dajú elegantne vyriešiť vybudovaním internetového portálu ako centra informačných a komunikačných služieb pre študentov dištančného vzdelávania. Portál, ktorý vám chceme predstaviť, patrí medzi vzdelávacie portály a je plne zameraný na oblasť e-learningového vzdelávania. Vznikol ako súčasť riešenia vedeckého projektu podporovaného Celoškolskou Grantovou Agentúrou Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Zárodok myšlienky vytvorenia internetového portálu na Ústave technológie vzdelávania, ako na realizačnom pracovisku vznikol na jeseň roku 2005 a jeho skúšobná činnosť bola zahájená v júny roku 2006. Prvá koncepcia e-portálu sa začala teda napĺňať tak, aby jednotlivé jeho funkcie boli jeho návštevníkom k dispozícii ku sklonku roku 2006. V súčasnom období je portál v štádiu postupného rozširovanie jednotlivých jeho funkcií. Zámerom vytvorenia portálu je poskytnutie pracovníkom a študentom UKF v Nitre aktuálne informácie z oblasti e-vzdelávania (metodika práce s MS Class Server, články) a súčasne by mal slúžiť ako vstup do virtuálnych škôl, pracujúcich hlavne pod e-learningovou platformou MS Class Server ktorá je v súčasnej dobe používaná na tvorbu e-learningových kurzov a aplikáciu do vzdelávacieho procesu na UKF v Nitre. Pomocou portálu chceme predovšetkým informovať užívateľov e-learningu, o aktuálnych trendoch v tomto dynamicky sa rozvíjajúcom technologickom fenoméne, a súčasne motivovať nastávajúcich (potenciálnych) užívateľov e-learningu. Vytvoriť zdroj zaujímavých podnetov pre pedagogickú činnosť. Poukázať na dosiahnuté úspechy, varovať pred chybami. Veríme, že vytvorený vstupný portál elektronického vzdelávania na UKF v Nitre sa stane navštevovanou platformou, miestom pre čerpanie nápadov a inšpirácie, miestom pre konzultácie a virtuálne stretnutia všetkých, ktorí zdieľajú názor, že e-learning prináša sviežosť do vzdelávacích inštitúcií, ako i výchovno-vzdelávacieho procesu na všetkých stupňoch školského systému.

204

ŠTRUKTÚRA VZDELÁVACIEHO PORTÁLU Pri prístupe k portálu cez URL internetovú adresu: http://www.ukf-tvz.sk/class pomocou ľubovoľného internetového klienta sa zobrazí úvodná stránka (Home) e-portálu, ktorej obsahom sú základné informácie o samotnom portály ako aj úvodné menu s aktívnymi položkami na jeho jednotlivé časti. Štruktúra portálu je rozčlenená do niekoľkých častí. Základná časť obsahuje najdôležitejšie „živé“ časti portálu.

1. Anketa V prípade záujmu sa návštevníci portálu môžu zapojiť do ankety týkajúcej sa Learning Management Systemu MS Class Server, resp. môžu poslať námet na novú anketu. Na anketovú otázku sa môže odpovedať z jedného počítača práve jeden krát.

Obrázok 1. Vzdelávací portál 2. Virtuálne školy Portál predstavuje vstupnú bránu k všetkým virtuálnym školám používaných na UKF, napr. Štatistika, PF, FSVaZ, Didaktická technológia a pod. – vysoké školy. Pod odkazom stredné a základné školy sú virtuálne školy vybraných nitrianskych ZŠ/SŠ vytvorených na našom serveri, napr. ZŠ Tulipánová, OA Nitra, SOU Š. A. Jedlíka a pod. Virtuálne školy určené k projektom, napr. ESF a pod., nájdete pod odkazom určené k projektom. 3. Class Server V tejto časti návštevník portálu nájde špecializovaný učebný materiál, ktorý ho stručne uvedie do problematiky e-learningu, predstaví mu systém pre riadenie výučby MS Class Server a následne mu

205

ponúkne metodiku práce s aplikáciou Class Server - učiteľ. Tento učebný materiál je primárne určený účastníkom elektronického vzdelávania, t. j. ako učiteľom – tútorom, tak aj študentom – frekventantom. Je dôležité, aby sa obidve strany pred používaním LMS stručne oboznámili s výhodami elektronického vzdelávania, s možnosťami systému a s prácou v tomto systéme. Popísané scenáre sú zanimované v aplikácii Macromedia Captivate a sú užívateľom portálu k dispozícii ako na prezretie tak i na stiahnutie. Sekundárne využívajú materiál študenti učiteľských študijných programov na UKF v rámci predmetu didaktická technológia, ktorý je povinný v rámci ich všeobecného pedagogicko-psychologického základu.

Obrázok 2. Metodika práce s aplikáciou Class Server - učiteľ Štruktúra učebného materiálu:

1 Elektronické vzdelávanie 2 Fázy implementácie systému pre riadenie výučby (LMS) do vzdelávacích inštitúcií 3 Všeobecné informácie o produkte MS Class Server 4 Technické a programové požiadavky MS Class Serveru 5 Užívateľské rozhrania MS Class Serveru

5.1 Oprávnenia správcu 5.1 Oprávnenia učiteľa 5.3 Oprávnenia študenta 5.4 Oprávnenia rodiča

6 Organizácia výučby v module Class Server - Učiteľ 6.1 Organizácia materiálov a úloh 6.2 Organizácia študentov

7 URL intranetové/internetové adresy MS Class Serveru 8 Literatúra 9 Kontakty

206

4. Aktivity V tejto časti návštevník portálu nájde aktuálne aktivity - projekty súvisiace s elektronickým vzdelávaním realizované na ÚTV, napr. projekt E-learning a zvyšovanie profesijných kompetencií učiteľov financovaného ESF. 5. Publikácie V tejto časti sú vybrané publikácie z oblasti elektronického vzdelávania. Tieto publikácie nepredstavujú ekvivalent k už spomínanému učebnému materiálu z MS Class Serveru, ale skôr poukazujú na možnosti využitia tohto systému – prezentujú výsledky jeho praktické používania.

Obrázok 3. Ponuka zanimovaných scenárov popísaných v učebnom materiáli z MS Class Serveru

6. Download V tejto časti návštevník nájde programy MS Class Server - učiteľ 4.0, MS Internet Explorer 6.0, ktorý je podmienkou pre inštaláciu klienta učiteľ a iné aplikácie. Okrem toho tu nájde na stiahnutie zanimované scenáre popísané v učebnom materiáli z MS Class Serveru. Tieto animácie sú vytvorené vo forme inštruktážnej prezentácie, v ktorých je autorom zaznamenané dianie na obrazovke prehrávané bez toho, aby do nej užívateľ mohol nejako aktívne zasiahnuť. V súčasnom období sa realizujú záverečné (dokončovacie) práce na animovaných scenároch, ktoré budú na rozdiel od predchádzajúcich, hore spomínaných, vo forme interaktívnej simulácie práce na platforme MS Class Server. Pri tomto simulačnom režime sú do výslednej aplikácie automaticky vkladané aktívne prvky so schopnosťou reagovať na najrôznejšie akcie prevádzané užívateľom (napr. kliknutie na menu a pod.). Vďaka tejto funkcii je užívateľovi portálu poskytnutá možnosť, pri ktorej je simulovaná práca v aplikácii Class Server bez toho, aby ho užívateľ mal nainštalovaný na svojom počítači.

207

7. Diskusné fórum

K diskusii o problémoch z oblasti elektronického vzdelávania je určené vytvorené diskusné fórum.

TECHNICKÉ RIEŠENIE PORTÁLU V súčasnej dobe je softvérové riešenie portálu z väčšej časti hotové. Samotný portál je postavený na technológii jazyka PHP a HTML. Pre ukladanie údajov je využitý databázový systém MySQL. Konkrétne technické riešenie je založené na otvorenosti portálu, aby bolo v budúcnosti možné portál bez akýchkoľvek obmedzujúcich podmienok ďalšími službami rozširovať. ZÁVER Pri budovaní portálu elektronického vzdelávania sme sa rozhodli pre osvedčené webové služby, ako aj osvedčenú kombináciu technológií (Apache, PHP a MySQL na OS Windows Server) a postupov. Vstupný e-learningový portál by mal slúžiť účastníkom procesu e-vzdelávania pracujúcim pod e-learningovou platformou MS Class Server. Okrem hlavného cieľa, ktorým je zjednodušenie prístupu frekventantov k svojim virtuálnym školám, bude jeho úlohou informovať návštevníkov o základných princípoch a novinkách a aktuálnych udalostiach v e-learningu. Portál umožní aj on-line a off-line výmenu názorov študentov. Jeho užívatelia sa budú môcť zoznámiť s niektorými praktickými postupmi tvorby výučbových materiálov. V konečnom dôsledku by malo vyvíjanie vstupného portálu prispieť k modernizácii výchovno – vzdelávacieho systému na všetkých stupňoch školského systému. ODVOLÁVKY

Polák, J., Munk, M., Lančarič, D. (2005). Class Server as a Means and Subject of Education. E-learning and blended learning in the education process. Zborník. Cheb : ZU. ISBN 80-7043-420-1 Záhorec, J., Munk, M., Polák, J., Potočný, M., Fráterová, Z. (2006). El Portal Educativo de e-learning UTV de la Universidad Constantino el Filósofo de Nitra. Las Pizarras Digitales y Recursos Informáticos en el Aula. Zborník. Madrid : UNED. ISBN 84-689-9428-6 ADRESA A E-MAIL RNDr. Michal MUNK PaedDr. Ján Záhorec Milan Potočný Univerzita Konštantína Filozofa Pedagogická fakulta Ústav technológie vzdelávania Drážovská 4 949 01 Nitra Slovenská republika e-mail:mmunk@ukf.sk jzahorec@ukf.sk nalim@ukf-tvz.sk web.: www.ukf-tvz.sk

208

VZDELÁVANIE V ŠTUDIJNOM ZAMERANÍ ŽELEZNIČNÁ DOPRAVA S VYUŽITÍM

MULTIMEDIÁLNYCH ZÁZNAMOV

Radoslav Valovič Abstract At the present time, when graduates have to know not only information, but also knowledges, are information and communication technologies very useful to supply teaching. The only condition is computer access. A question is remaining though whether the student spends the time by only learning from books, listening at lectures, or also right interaction with praxis. One of the most positives of electronic learning is using more communication channels to transfer knowledges, such as image, sound, and mainly video. This paper deals with it, teaching at Faculty of Operation and Economics of Transport and Communications at field of study Railway transport supported by multimedia records. Keywords multimedia records, railway transport, student, digitizing, editing, conversion of records, Úvod Vo vzdelávaní v študijnom zameraní Železničná doprava sa stretávame so špecifikami, ktoré sú v mnohom odlišné od iných zameraní. Dopravná prevádzka a technológia železničnej dopravy sú disciplíny, ktoré si pri štúdiu teórie nevyhnutne vyžadujú skúsenosť z praxe. Keďže študijné plány neobsahujú absolvovanie odbornej praxe /v minulosti tomu tak bolo/, poznatky, ktoré si vyžadujú aj praktickú demonštráciu, či prezentáciu, sú odovzdávané poslucháčom formou odborných exkurzií, prípadne sú študenti zo záujmu nútení ísť na príslušný prevádzkový obvod železničnej stanice, a tam buď sledovaním, alebo otázkami na zamestnancov železnice si poznatky utvrdiť. V tomto prípade však študenti vstupujú do koľajiska, prechádzajú cez koľaje a pod., teda sú tam ako nepovolané osoby, čo je častokrát v rozpore s bezpečnostnými predpismi železničnej prevádzky. Pre riešenie tejto situácie a v snahe čo najviac zefektívniť vyučovací proces, ako aj v snahe dodržiavať zásadu názornosti, vznikla myšlienka tvorby tematických digitálnych multimediálnych záznamov pre zameranie železničná doprava a práve tie kombinovať s realizovatelnými praktickými exkurziami s možnosťou aspoň čiastočného vzhliadnutia reálnej prevádzky. Prvotné predpoklady Opodstatnenosť využitia multimediálnych záznamov sa ukázala ako najviac aktuálna pri výuke predmetov „Železničná dopravná prevádzka“ a „Železničná prepravná prevádzka“. U značnej časti študentov absentovala prvotná predstava o predkladaných poznatkoch a znalosť aspoň základných prvkov a postupov činností v dopravnej prevádzke. Avšak užitočnosť multimediálnych záznamov sa neskôr osvedčila aj vo výuke predmetov Dopravná geografia, Kombinovaná doprava a Logistika. Zamestnanci Katedry železničnej dopravy, ktorá uvedené predmety zabezpečuje, mali k dispozícii tematické analógové multimediálne záznamy, ktoré sa však kvôli problematickosti práce s videoprehrávačom nevyužívali. Ďalšou možnosťou bolo využiť vykonávané exkurzie a návštevy pracovísk železnice pre vytvorenie záznamov s neskorším spracovaním pre potreby výuky.

209

Táto myšlienka bola prvotne realizovaná v zriaďovacej stanici Žilina záznamom všetkých činností, postupov a dejov pri spracovaní cieľových nákladných vlakov. Cieľom bolo priblížiť študentom postupne celú technológiu práce v zriaďovacej stanici. Projekt však bolo možné zrealizovať najmä vďaka ústretovému prístupu zamestnancov železničnej stanice Žilina. Technické a programové zabezpečenie Projekt bol zrealizovaný v rámci technického vybavenia a možností katedry. Bolo potrebné zabezpečiť ho tak, aby bolo možné využiť všetky dostupné zdroje záznamov už existujúcich resp. vytváraných, t.j. analógové VHS záznamy, záznamy z analógových a digitálnych kamier a záznamy z CD a DVD nosičov. Ako AV/DV prevodník je využívaný produkt Pinnacle Studio MovieBox DV (externý prevodník analógového signálu na digitálny) – pripojený k PC prostredníctvom rozhrania FireWire - IEEE1394. Počítač z hľadiska hardvéru má štandardné vybavenie. Softvérové prostredie pre spracovanie videa tvoril prvotne Pinnacle Studio DV (dodáva sa spolu s AV/DV prevodníkom), ktorý je využívaný predovšetkým pre prevod záznamov z analógových zdrojov do digitálnej podoby pre PC, ďalej ako videoeditor a následne pre konverziu vytvoreného videa do iných videoformátov. Program Pinnacle Studio je prednostne určený, aj vzhľadom na možnosti ktoré ponúka, pre začiatočníkov. Pokročilými resp. náročnejšími užívateľmi sú samozrejme využívané iné, aj komerčné programy ako napr. Adobe Premiere, alebo Ulead Media Studio Ďalší softvér využívaný pri spracovaní záznamov: - Virtual Dub – freeware, viacúčelový nástroj, ponúkajúci vzhľadom na svoju veľkosť, značné množstvo funkcií (http://www.virtualdub.org), - DV kodek Mainconcept – DV kodek umožňujúci načítanie AVI súboru napr. vo Virtual Dub-e (http://www.mainconcept.com), - DiVX kodek – v prípade prevodu do v súčasnosti čoraz populárnejšieho formátu MPEG-4 (www.divx.com), - multimediálny prehrávač, - WYSIWYG html editor. Tvorba konceptu multimediálnych záznamov Nevyhnutným predpokladom pri realizácii výučbových multimediálnych záznamov a zabezpečení ich odbornej úrovne, boli podrobné znalosti z technológie zriaďovacích staníc a znalosti špecifických technologických úkonov v zriaďovacej stanici Žilina. Všetky tieto špecifiká bolo treba brať do úvahy pri vypracovaní scenára, ktorý obsahoval postup snímania jednotlivých videosekvencií. Scenár bolo potrebné vypracovať ako rámcový, nakoľko nie je možné ovplyvniť stochastickosť v železničnej dopravnej prevádzke. Pri samotnej práci v prevádzke bolo potrebné pružne reagovať na vývin prevádzkovej situácie a čo najlepšie zachytávať priebeh samotných činností. Snímanie jednotlivých postupov a činností je však možné naplánovať do scenára detailne s tým, že nakrúcať sa budú vo vopred nie presne predvídateľnom poradí. Logické poradie jednotlivých častí videa definitívne upraví až počítačová editácia. Samotná "práca v teréne" bola možná len v doprovode zodpovedných zamestnancov. Odozva študentov na videoprojekciu Spracovaný dokument bol následne počas výučbového procesu v rámci preberanej tematiky prezentovaný študentom so slovným sprievodom a výkladom vyučujúceho. Ako spätná odozva na prezentované výukové multimediálne záznamy a na celkový zámer využívať vo výučbe multimédiá, bol študentom, ktorí si pozreli odborné video, predložený dotazník, ktorý následne vyplnili. V krátkej anonymnej ankete mali za úlohu zhodnotiť prezentované video a vyjadriť sa, ako im pomáha pochopiť prednášanú látku, a taktiež mali možnosť napísať pripomienky i prípadné vlastné návrhy. Ankety sa zúčastnilo spolu 102 študentov druhého a tretieho ročníka študijného zamerania Železničná doprava. Prezentované multimediálne záznamy sa stretli s veľmi priaznivou odozvou a a ako celok boli priemerne hodnotené známkou 1,5.

210

Z ďalších záverov uskutočnenej ankety vyplynulo, že študenti jednoznančne požadujú slovný sprievod vyučujúceho k prezentovanej problematike (95 %), z ktorých dve tretiny požaduje popri tom aj autentický originálny komentár doprevádzajúci samotný obraz záznamu. Za premietanie komplexného videodokumentu bez ďalšieho slovného sprievodu vyučujúceho sa vyslovili len 4 % študentov. Zároveň 78 % podporilo spoločnú videoprojekciu, kým myšlienku individuálneho prezerania videa v multimediálnej učebni na samostatnom PC so slúchadlami len 18 %. Taktiež niektorí navrhli spracovať krátke záznamy pre každé cvičenie resp. prednášku podľa aktuálne riešenej problematiky. Ďalej sa študenti mali vyjadriť, či im postačuje komplexný výklad problematiky prostredníctvom videoprojekcie, alebo požadujú za potrebné aj absolvovanie exkurzie na železničnej stanici a v akom poradí. Až 88 % preferuje prezentáciu multimediálnych záznamov aj exkurziu, z ktorých 37 % uprednostňuje najskôr videoprojekciu a následne exkurziu a 47 % považuje za potrebné po exkurzii zopakovať videoprojekciu ešte raz. Smerovanie využívania multimediálnych záznamov vo výučbe Uvedený projekt sa napriek niektorým nedostatkom stretol so živou odozvou u študentov. Predpokladá sa vytvorenie série ucelených tematických videoprojekcií pre konkrétne predmety študijného zamerania Železničná doprava pre jednotlivé uvedené predmety. Ďalším predpokladaným výsledkom riešenia je kompletizácia a spracovanie všetkých dostupných multimediálnych záznamov vo forme videotéky a ich umiestnenie k dispozícii vo forme stream videa pre jednotlivé zabezpečované predmety. Záver Príspevok poukazuje na potrebu využívania moderných technických prostriedkov pri vyúčbe v študijnom zameraní Železničná doprava. Prezentuje skúsenosti pri tvorbe multimediálnych vzdelávacích materiálov, ktoré bolo zrealizované vo vlastnej réžii pracovníkov Katedry železničnej dopravy Žilinskej univerzity. Následne formou ankety sa zisťovala u študentov odozva na využívanie multimédií vo výučbe a načrtáva projekty katedry do budúcnosti. Použitá literatúra [1] Novák, A.: Využitie alternatívnych programov pri výučbe informatiky, DidInfo 2003. - Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2003. - ISBN 80-8055-786-1. - S. 73-76. [2] Pinnacle Studio – používateľská príručka [3] www.exac.cz ADRESA A E-MAIL Ing. Radoslav Valovič Žilinská univerzita Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Katedra železničnej dopravy Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina Slovenská republika e-mail:valovic@fpedas.uniza.sk

211

WWW.SKOLY.SK – INTERNETOVÝ PORTÁL O VZDELÁVANÍ

Peter Trgala Propagácia študijných programov, kurzov a konferencií na www.skoly.sk a www.education.sk Internetový portál www.education.sk prevádzkuje spoločnosť Education, s.r.o. od roku 2001 a jeho hlavným poslaním je rýchla, efektívna a kvalitná výmena informácií medzi vzdelávacími inštitúciami, fakultami, školami, atď., ponúkajúcimi rôzne vzdelávacie aktivity a ich potenciálnymi odberateľmi, teda budúcimi žiakmi, študentmi, poslucháčmi a pod. Prostredníctvom troch samostatných databáz (www.skoly.sk, www.kurzy.sk a www.konferencie.sk) si otvárajú cestu k vzdelávaniu a následne k úspešnej kariére. Základom portálu je on-line databáza seminárov, kurzov, školení, tréningov, konferencií, študijných programov a konferenčných priestorov zo všetkých regiónov Slovenska a zahraničia v slovenskom a anglickom jazyku. Jednotlivé informácie sú prístupné na troch samostatných, avšak vzájomne prepojených doménach skoly.sk, kurzy.sk a konferencie.sk. Pridanou hodnotou, ktorá má rôzny obsah pre jednotlivé typy používateľov, je celé spektrum služieb umožňujúcich rýchle a pohodlné vyhľadávanie podľa konkrétnych požiadaviek. V súčasnosti možno na portáli nájsť ponuku viac ako tisíc zaregistrovaných vzdelávacích spoločností. V roku 2005 podľa rebríčka Naj.sk zaznamenala stránka viac ako 430 000 návštev. V januári 2006 dosiahol počet návštev takmer 60 000, čo je zhruba 80%-ný medziročný nárast návštevnosti. Postup registrácie školy na portál www.education.sk Registrácia je bezplatná a je spoločná pre všetky adresy (education.sk, kurzy.sk, konferencie.sk a skoly.sk). V hornom menu treba vybrať položku Registrácia – Vzdelávacia spoločnosť. Následne treba vyplniť formulár, po jeho odoslaní obdržíte do 3 pracovných dní meno a heslo.

Zobrazenie registračného formulára.

Tu zadáte meno a do políčka vedľa heslo.

212

Obr. 1. Registrácia a prihlásenie školy do systému na zadávanie študijných programov a konferencií

Vyhľadávanie študijných programov na www.skoly.sk Návštevník stránky www.skoly.sk vyhľadáva študijné programy a nie internetové stránky jednotlivých fakúlt, univerzít alebo škôl. Môže vyhľadávať podľa rôznych kritérií, napr. študijného odboru, špecializácie, stupňa štúdia, miesta konania, atď. V ľavej časti je zoznam študijných odborov, po kliknutí na znamienko + sa zobrazí špecializácia odboru (sú to odkazy na študijné programy zaradené do daného odboru a špecializácie). V časti Rýchla navigácia sa nachádzajú najčastejšie vyhľadávané kritériá, stačí na ne kliknúť a zobrazia sa študijné programy, ktoré vyhovujú danej podmienke. Vľavo hore je možné vyhľadávať fulltextovo. Všetky študijné programy sú v jednotnej štruktúre a je ich možno jednoducho porovnať a vybrať si tú správnu voľbu štúdia. Rovnaký princíp je uplatnený aj na stránkach www.kurzy.sk (databáza kurzov) a www.konferencie.sk (databáza konferencií).

213

Obr. 2. Vyhľadávací formulár na www.skoly.sk. Postup zadania študijných programov, kurzov, prípadne konferencií Po prihlásení sa vzdelávacej spoločnosti sa zobrazí v ľavej časti menu s funkciami. Podľa typu aktivity si môžete vybrať v sekcii Správa aktivít pridanie kurzu (Pridať kurz), konferencie (Pridať konferenciu) alebo študijného programu (Pridať štúdium). Stačí vyplniť formulár a aktivita je ihneď pridaná do databázy.

Obr. 3. Po prihlásení vzdelávacej spoločnosti, formulár na pridanie študijného programu

214

Aktualizácia údajov, kopírovanie aktivít, pridanie prekladu Po zadaní vzdelávacích aktivít (kurzov, konferencií alebo študijných programov) ich môžeme ľubovoľne aktualizovať. Po kliknutí na odkaz Správa aktivít sa zobrazí zoznam nami zadaných vzdelávacích aktivít. Pri každej aktivite sa nachádzajú tlačidlá: • Aktualizovať • Kopírovať • Pridať preklad • Zneplatniť • Vymazať

Obr. 4. Po prihlásení vzdelávacej spoločnosti, obrazovka správy aktivít Ďalšie funkcie portálu www.education.sk Stránka www.education.sk má veľké množstvo funkcií, ktoré však je lepšie vyskúšať v praxi ako o nich písať. Stačí si zadať do vyhľadávača adresu stránky a ak ste vzdelávacia spoločnosť alebo škola, využite bezplatnú registráciu a spropagujte svoje vzdelávacie aktivity. Ak ste záujemca o vzdelávanie, tak si môžete vybrať z množstva ponúk, ktoré sa nachádzajú v databáze. ADRESA A E-MAIL Peter Trgala Education, s.r.o. Mierová 116, 821 05 Bratislava, Slovenská republika peter.trgala@education.sk

215

ZÁPOČTY NA KATEDRE EKONOMICKEJ TEÓRIE JEDNODUCHŠIE A RÝCHLEJŠIE...

Marcel Novák, Martin Šustr V septembri 2005 sa na pulty kníhkupectiev dostala nová publikácia kolektívu autorov Katedry ekonomickej teórie Ekonomickej univerzity v Bratislave pod vedením J. Lisého s názvom Ekonómia v novej ekonomike. Je určená študentom prvých ročníkov ekonomických fakúlt a študijných odborov vysokých škôl, ktorým má poskytnúť základné teoretické východiská na pochopenie fungovania trhových ekonomík. Súčasťou publikácie je CD Ekonómia v novej ekonomike – Testy, ktoré obsahuje testové otázky viažuce sa na jednotlivé okruhy problémov spracované v učebnici. Testy majú slúžiť predovšetkým ako pomôcka na lepšie zvládnutie a overenie si získaných vedomostí. Okrem tejto publikácie kolektív autorov KET pripravil študijné CD a testy z makroekonómie, ktoré sú určené pre študentov druhých a tretích ročníkov na vybraných fakultách Ekonomickej univerzity. Obsah vydaných CD z VET a Makroekonómie tvorii základ pre vypracovanie testov v programe Moodle. Abstract In 2005 was published new book named Economics in New Economy written by collective of KET managed by J. Lisý. It is assigned for students of the first grade in University of Economics and the book offers the basic knowledge of economic principles. The part of the book was CD contains testing questions of all chapters in the book assigned to verify students´ economic knowledges. The questions in CD were the ground for testing students over the program Moodle 1 Príprava testov Katedra ekonomickej teórie v spolupráci s Katedrou aplikovanej informatiky a výpočtovej techniky NHF EU v Bratislave spustila v školskom roku 2005/2006 projekt zameraný na testovanie študentov prvých ročníkov z predmetu Všeobecná ekonomická teória, študentov druhého ročníka FMV a študentov tretieho ročníka NHF z predmetu Makroekonómia v programe Moodle. KET požiadala študijné oddelenia jednotlivých fakúlt EU o zoznamy študentov príslušných ročníkov denného a externého štúdia, potrebné na vypracovanie časového harmonogramu preskúšania (cca. 2500 denného a 500 externého štúdia). Po získaní zoznamov sme v spolupráci s Katedrou aplikovanej informatiky a výpočtovej techniky NHF EU vytvorili študentom prihlasovacie mená a heslá do testovacieho programu. Súčasne sme rezervovali veľké počítačové miestnosti, v ktorých sme plánovali realizovať testovanie študentov. KET sa dohodla, že všetci študenti si otestujú svoje znalosti z časti mikroekonómia v šiestom týždni a z časti makroekonómia v dvanástom týždni v jeden deň. Samotný test pozostával z dvadsiatich náhodných otázok, študent si mal vybrať jednu správnu odpoveď, pričom mal možnosť získať maximálne desať bodov. KET stanovila šesťbodovú hranicu (12 správnych odpovedí) ako minimálny počet bodov pre úspešné napísanie testu. Dĺžka testu bola stanovená na 12 minút, pričom po uplynutí času sa test automaticky uzatvoril a vyhodnotil odpovede. Vedúci seminárov oboznámili svojich študentov s konkrétnym časom, miestnosťou, v ktorej budú testovaní a zároveň študenti boli

216

oboznámení s priebehom testu ako aj nutnosťou priniesť si so sebou identifikačné údaje študenta. Preskúšanie študentov sa uskutočnilo počas jedného dňa v čase od 7:30 do 19:00. 2 Vyhodnotenie úspechov a neúspechov testovania

V súvislosti s neustálym rozvojom informačnej spoločnosti, modernizácie výučby na vysokých školách a snahe o rozvoj e-learningovej formy štúdia, študenti pozitívne uvítali možnosť otestovania svojich nadobudnutých poznatkov z ekonómie pomocou programu Moodle. Vzhľadom na vysoko pozitívne ohlasy študentov k takejto forme zápočtových písomiek sa KET rozhodla aj v tomto školskom roku 2006/2007 otestovať študentov EU prostredníctvom programu Moodle.

KET si dosiahnuté výsledky štatisticky vyhodnotila a zistila, ktoré okruhy tém robili študentom najväčšie problémy. Úspešnosť resp. neúspešnosť prvého termínu uvádzame v nasledujúcich grafoch. Grafy potvrdzujú, že študenti boli úspešní a tento spôsob testovania si obľúbili.

Úspešnosť 1. termínu študentov denného štúdia 2005/06

Úspešnosť 1. termínu študentov denného štúdia 2005/06

92,16%

7,84%

vyhovelinevyhoveli

Úspešnosť 1. termínu študentov denného štúdia 2006/07

Úspešnosť 1. termínu študentov denného štúdia 2006/07

93,62%

6,38%

vyhovelinevyhoveli

Úspešnosť 1. termínu študentov externého štúdia 2005/06

217

Úspešnosť 1. termínu študentov externého štúdia 2005/06

79,15%

20,85%

vyhovelinevyhoveli

Úspešnost 1. termínu študentov denného štúdia z predmetu Makroekonómia 2005/06

Úspešnosť 1. termínu študentov denného štúdia z predmetu Makroekonómia 2005/06

84,87%

15,13%

vyhovelinevyhoveli

3 Anketa

V snahe o skvalitnenie projektu sa KET obrátila priamo na otestovaných študentov, ktorí v anketách na seminároch vyjadrili svoje pozitívne aj negatívne názory na testovanie, ako aj vecné pripomienky, ktoré nám pomohli ostrániť nedostatky priebehu testovania. Drvivá väčšina opýtaných študentov prijala tento spôsob testovania veľmi kladne ako novinku v oblasti vzdelávania, vhodný systém testovania, ale hlavne ako dobrú kombináciu využitia počítačového programu a samotného predmetu, čo bolo odôvodnené preferovaním práce na počítači pred klasickým, ručným spôsobom písania testov. Súčasne mali študenti možnosť navrhnúť a vyjadriť svoje pripomienky k tejto forme písania zápočtových písomiek.. Prevládajúcou pripomienkou bolo najmä technické vybavenie a zabezpečenie počítačových miestností. 4 Hlavné závery testovania

Jednoduchosť programu, rýchlosť otestovania a vyhodnotenia testu, relatívne krátky časový úsek potrebný na preskúšanie veľkého počtu študentov ako aj kladné ohlasy od študentov sú odpoveďou na otázku „Prečo využívať a ďalej rozširovať e-learningovú formu štúdia.“ Záverom uvádzame výhody a prípadne nedostatky, s ktorými sme sa stretli.

218

Výhody a nedostatky testovania Výhody • preskúšanie veľkého počtu študentov v relatívne krátkom časovom horizonte • jednoduchosť programu • široké možnosti využitia programu Moodle • progres v oblasti vzdelávania a testovania študentov • okamžité vyhodnotenie napísaných testov • odbremenenie pedagógov od zdĺhavého opravovania testov • prehľadnosť a dostupnosť výsledkov jednotlivých študentov • samotný program generuje otázky, je vylúčené, aby mali študenti poradie otázok alebo

odpovedí rovnaké • štatistické vyhodnotenie úspešnosti, resp. neúspešnosti testovania Nedostatky • nedostatočné technické vybavenie počítačových miestností • občasné preťaženie systému • časová náročnosť zosúladenia študijných skupín ADRESA A E-MAIL Ing. Marcel Novák, Ing. Martin Šustr Katedra ekonomickej teórie, NHF EU Bratislava manovak@dec.euba.sk, martinsustr@yahoo.com

219

ZÁSADY TVORBY ELEKTRONICKÉHO KURZU Z MATEMATIKY

Pavol Hanzel ABSTRACT In this paper we deal with the possibilities, which Learning Management System give when we prepare electronic lessons. We concentrate on the lesson of arithmetic, geometry and analysis. We use the free software Moodle and C.a.R. We base on the electronic courses from mathematics suitable for student of Faculties of Education. KĽÚČOVÉ SLOVÁ LMS, Moodle, C.a.R., electronic course ÚVOD Learning Management System (LMS) MOODLE8 pri tvorbe a prezentácii študijných materiálov poskytuje rôzne alternatívy, ktoré sa používajú v štúdiu s elektronickou podporou (eLearning9). Systém umožňuje jednak:

• vytváranie študijných materiálov priamo v prostredí MOODLE, pričom sa využíva jeho vlastný editor,

• vkladanie externých súborov, ktoré môžu byť spracované v ľubovoľnom editore alebo špeciálnym softvérom.

Z pedagogického aspektu je vhodné rozdeliť študijné materiály resp. študijnú podporu využívanú v LMS do dvoch hlavných kategórií – na primárne a sekundárne študijné materiály.

1. Primárnym študijným materiálom budeme rozumieť taký, ktorý študentovi umožňuje samostatné štúdium v danom študijnom programe resp. študijnom predmete. Okrem bežného učebného elektronického textu do tejto kategórie zaraďujeme aj rôzne elektronické formy prezentácie učiva.

2. Pod sekundárnymi študijnými materiálmi budeme rozumieť študijné materiály, ktoré umožňujú výmenu informácií medzi učiteľom a študentom (resp. navzájom medzi študentmi) a zabezpečujú administratívu pri hodnotení.

ŠTRUKTÚRA ELEKTRONICKÉHO KURZU Naše niekoľkoročné skúsenosti s využívaním LMS MOODLE poukázali na vhodnosť členenia elektronického kurzu do samostatných blokov (okien resp. tém). V takomto členení musí byť zrejmé z pohľadu na „prvú“ obrazovku kurzu, kde sa nachádza: • Informácia o kurze – tematický plán kurzu, spôsob hodnotenia a podmienky získania kreditov za

úspešné zvládnutie kurzu. • Komunikácia so študentmi a učiteľmi kurzu – diskusné fóra, najnovšie správy, kalendár udalostí. • Študijná podpora – študijné texty, učebné materiály, odkazy • Zadania – úlohy, písomné práce, seminárne práce.

8 MOODLE je free systém ... 9 Anglický termín eLearning sa udomácnil aj v slovenčine a znamená proces, ktorý popisuje a rieši proces výučby

a učenia prostredníctvom elektronických prostriedkov, predovšetkým Internetu.

220

• Priebežné hodnotenie – známky, povinné a doplnkové body. Uvedieme ukážku z kurzu „Základy elementárnej matematiky“, ktorý je voľne prístupný na serveri PF UMB Banská Bystrica na adrese [5]. Pozri obr. 1.

Obr. 1. Ukážku úvodnej strany kurzu ŠTUDIJNÁ PODPORA V ELEKTRONICKOM VZDELÁVANÍ V klasickom vzdelávaní študijnú podporu zastupuje text (kniha, skriptá prípadne iné písomné materiály) a prezenčná prednáška (výklad nového učiva). V eLearningu musíme tieto dve základné didaktické formy integrovať do jednej, pričom funkcia učiteľa sa zmení z dominantného postavenia na funkciu tútora a konzultanta. Táto integrácia je možná len do určitej miery, pretože funkciu učiteľa nie je možné nahradiť žiadnym elektronickým nástrojom. Systém MOODLE ponúka niekoľko možností ako spracovať a prezentovať študijnú podporu. Podľa spôsobu spracovania ich členíme na: • Knihy (LAMS10) a prednášky (Lesson), ktoré sa vytvára učiteľ priamo v MOODLE. • Súbory spracované špeciálnym softvérom (napr. Maple, TeX, C.a.R., PowerPoint a pod.), ktoré

učiteľ importuje do systému pomocou nástroja „Pridať zdroj ...“. Do tejto skupiny zaraďujeme aj applety a iné animácie.

• Zadania, ktoré môže byť opäť spracované priamo v MOODLE, alebo importované ako externé zdroje.

• Odkazy na príbuzné www stránky, prípadne pokyny na stihnutie špeciálneho softvéru. V súčasnosti sa mnohé fakulty nachádzajú len v „rannom“ štádiu implementácie LMS do vzdelávania. Táto etapa je charakteristická tým, že učitelia v mnohých prípadoch do kurzov vkladajú len dokumenty napísané v jednoduchom editore (WORD, OpenOffice resp. PDF súbory). Treba to chápať ako začiatok

10 Learning Activity Management System

221

na ceste prechodu od klasického vzdelávania k vzdelávaniu s elektronickou podporou. Snahy takýchto učiteľov treba oceniť a pomáhať im prejsť zložitou zmenou, ktorú eLearning priniesol. Vysoké školy a ich fakulty, ktoré sa aktívne zapojili do rôznych projektov týkajúcich sa zavádzania IKT do vzdelávania už začínajú zbierať prvé plody svojho snaženia. Mnohé z týchto škôl sa v prvej etape orientovali hlavne na dištančné vzdelávanie. Vypracovali dnes už uznávané metodiky pre spracovanie dištančných študijných textov, ktoré po implementácii do LMS začínajú využívať aj v prezenčnom štúdiu. R Majovská v prácach [3] a [4] charakterizuje jeden z možných prístupov v tejto oblasti. V elektronickej podpore prezenčného štúdia je veľmi vhodné používať profesionálne nástroje, ktoré poskytuje daný LMS. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že úlohou LMS je pomôcť učiteľovi pri jeho výklade priamo v učebni (predpokladáme vhodné technické vybavenie učebne – interaktívna tabuľa prepojená prostredníctvom projektora a PC na Internet). To je významný kvalitatívny posun v metódach práce a predstavuje novú synergetickú trajektóriu vo vzdelávaní. Pozri tiež prácu [1]. Z dôvodu, že v tlačenej forme nie je možné plne poukázať na možnosti, ktoré nástroje LMS prinášajú, odkazujeme čitateľa na www stránku [6]. Po prihlásení („Prihlásiť ako hosť“) si čitateľ môže prezrieť elektronickú prednášku „Zavedenie prirodzených čísel a ich vlastnosti”. Na obr. 2 je ukážka prvej strany tejto prednášky.

Obr. 2. Ukážku prvej strany prednášky

Demonštrácia prednášky ako aj iných nástrojov MOODLE bude, resp. bola prezentovaná 5. februára 2007 na konferencii eLearn 2007 v Žiline. ŠTUDIJNÁ PODPORA VO FORME APPLETOV V matematickom vzdelávaní významnú úlohu zohrávajú aj dynamické prvky pri prezentácii učiva. Na tento účel sa využívajú grafické softvéry. V tomto príspevku upriamime pozornosť čitateľa na voľne šíriteľný softvér C.a.R., ktorý v niektorých prípadoch umožňuje lepšie výsledky ako finančne náročný softvér Cabri Geometrie. Na PF UMB sme vytvorili kurz, v ktorom si čitateľ môže interaktívne nacvičiť prácu s týmto softvérom. Nájde ho na adrese [7]. Na obr. 3 je ukážka z tejto lekcie.

222

Obr. 3. Ukážku z lekcie k programu C.a.R.

Po voľbe „Klikni Tu“ otvorí sa applet a účastník kurzu môže pracovať a nacvičovať si nástroje softvéru C.a.R. Možnosti využitia appletov v matematickej analýze popisuje R. Majovská v práci [2] uvádza: „ ... že proces učení je efektivnější při spojení textů a obrázků. Proto je vhodné při tvorbě elektronického kurzu spojit text s přiměřeným množstvím grafických prvků (obrázky, grafy, diagramy, animace, apod.). V matematické analýze jsou grafické interpretace velmi významné. Moderní technologie nabízí široké spektrum grafických objektů, které můžeme využít v elektronických kurzech. Tento přístup ocení zejména studenti v distanční a kombinované formě studia. Je samozřejmě vhodný i jako podpora prezenční formy výuky. Applety elementárnych funkcií R. Majovská publikuje na vlastnej www stránke [8]. Na obr. 4 je malá ukážka z tejto stránky.

Obr. 4.

223

ZÁVER Vysoké školy poskytujúce učiteľské vzdelanie musia analyzovať rozsah a obsah vzdelávania tak, aby nedochádzalo k jeho predimenzovaniu. To je náročná úloha, pretože množstvo informácií potrebných k profesii učiteľa neustále narastá. Ich spracovanie, triedenie a prenos k študentom si vyžaduje nové prístupy. Jedným z nich je aj aplikácia nových informačných a komunikačných technológií a e-learning. Zavádzanie a využívanie LMS systémov je ešte len na začiatku, napriek tomu si vyžaduje zvýšenú pozornosť. Musíme si uvedomiť, že študenti prichádzajúci na vysoké školy majú dobrú počítačovú gramotnosť. Bolo veľkou chybou, keby sme ich prednosti nevyužili. LITERATÚRA [1] Hanzel, P. - Tuma, M., Synergetika a pedagogika. Pedagogická fakulta UMB, TRIAN Ban-ská

Bystrica, 1998, ISBN 80-8055-119-7. [2] Majovská, R., Grafická podpora při výuce určitého integrálu. Proceedings of the Conference ERIE

2006, Praha 2006, ISBN 80-213-1509-1. [3] Majovská, R, Nová role vysokoškolského učitele v eLearningovém kurzu, In: DIVAI 2006 -

Dištančné vzdelávanie v aplikovanej informatike, Nitra 2006, ISBN 80-8050-975-1. [4] Majovská, R., Transformation of classical methods of education on mathematics to new electronic

forms at the faculty of economics of technical univerzity in ostrava, Proceedings of the 6th Conference Aplimat, Bratislava, 2007, v tlači.

www stránky [5] http://www.pdf.umb.sk/moodle/course/view.php?id=8[6] http://www.pdf.umb.sk/moodle/mod/lesson/view.php?id=3510 [7] http://www.pdf.umb.sk/moodle/mod/lesson/view.php?id=5525&action=navigation&pageid=462 [8] http://www.pdf.umb.sk/~rmajovska/ ADRESA A E-MAIL Prof. RNDr. Pavol Hanzel, CSc. Katedra matematiky Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela Ružová 13 974 01 Banská Bystrica phanzel@pdf.umb.sk

224

ZAVÁDZANIE E-LEARNING NA UKF NITRA APPLICATION OF E-LEARNING AT THE CPU NITRA

Tatiana Beláková

ABSTRACT New trends in information technologies becoming an inseparable part of educational process. There is a wide range of possibilities for applying electronic form of study as an „e-learning“. This article deals with the new project of department UNESCO IRIE PF UKF in Nitra co financed by Europe Union. There is created the aim scheme in the project consisting of 5 educating modules with using MOODLE software. We are planning to train about 100 university teachers who will obtain practical skills in e-learning education, specifically the use of MOODLE software. The realization of this project will help to construct the professional and informative society and modern Europe. KEY WORDS Education, e-learning, education modulus, virtual space ÚVOD Využívaním počítačových sietí a informačných služieb sa postupne mení štýl výučby. Informačné technológie sa v súčasnosti stávajú neoddeliteľnou súčasťou vyučovacieho procesu. Zohrávajú významnú úlohu pri tvorbe takých študijných materiálov, ktoré nahradzujú bezprostredný kontakt študenta s učiteľom a s univerzitou. Typickým príkladom takejto formy vzdelávania je e-learningova forma vzdelávania, ktorá umožňuje študentom aj takto získavať vysokoškolské vzdelanie, pedagógom, doktorandom zvyšovať si svoje vedomosti a zručnosti v rámci kurzov celoživotného vzdelávania. Umožňuje skutočné celoživotné vzdelávanie sa. Záleží len na nás, počínajúc učiteľmi na základných školách, až po univerzitných profesorov, ako dokážeme čo najefektívnejšie aplikovať e-learning do moderného vyučovacieho procesu a previesť tak spoločnosť cez prah nového tisícročia. Táto forma umožňuje prístup aj tzv. handicapovaným skupinám obyvateľstva. Tí môžu byť handicapovaný z dvoch dôvodov, v dôsledku ich zdravotného stavu , alebo v dôsledku subjektívnych obmedzení (vzdialenosť, rodinné dôvody, materská dovolenka a i.). Tato forma je prístupná aj širokej verejnosti, ktorá má záujem vzdelávať sa. Pedagogická fakulta realizuje projekt na zvýšenie rozsahu a kvality celoživotného vzdelávania s cieľom zlepšiť kvalifikáciu a adaptabilitu vysokoškolských učiteľov. V rámci projektu je vytvorených 5 modulov vzdelávania e-learningu v softvérovom prostredí MOODLE.

ZDROJE FINANCOVANIA PROJEKTU

Sektorový operačný program Ľudské zdroje – 2005 – SORO – 1 Priorita č. 3: Zvýšenie kvalifikačného potenciálu a adaptability zamestnancov a osôb vstupujúcich na trh práce

225

Opatrenie 3.2 Zvýšenie rozsahu, zlepšenie a širšie poskytovanie ďalšieho vzdelávania s cieľom zlepšiť kvalifikáciu a adaptabilitu zamestnancov Názov projektu: On line vzdelávanie zamerané na e-learning pre zvýšenie kvalifikačného potenciálu vysokoškolských učiteľov ČO ZNAMENÁ POJEM E-LEARNING? Tento termín by sme do slovenčiny preložili ako elektronické vzdelávanie či učenie, alebo v krátkosti e-učenie. Termín e-learning vyjadruje presne to, z čoho sa toto slovné spojenie skladá a čo jednotlivé slová znamenajú, totižto pojmy elektronické a učenie. Vo všeobecnosti by sme mohli povedať, že pod tento pojem spadá všetko, čo sa žiak naučí prostredníctvom počítača alebo akoukoľvek elektronickou cestou. Veľa ľudí si myslí, že v tomto slovnom spojení je podstatné to e, no akosi sa zabúda na to ostatné, čiže učenie. Zabúda sa na obsah, na učebnú látku a vedomosti, ktoré sa takýmto spôsobom sprostredkovávajú žiakom a študentom zapojeným do tejto formy vzdelávania. Elektronické dištančné vzdelávanie – e-learning je realizované formou riadneho samoštúdia jednotlivých kurzov s online a offline komunikáciou študentov a tutora (učiteľa). Je to multimediálna forma výučby, kde sú študujúci fyzicky oddelení od vzdelávacej organizácie a vzdelávanie prebieha formou kurzov. Súčasťou vzdelávacej organizácie sú autori kurzov, tutori kurzov a technickí spolupracovníci. Autor kurzu vymyslí štruktúru a obsahovú stránku kurzu, tutori kurzov sú v kontakte so študujúcimi a zabezpečujú moderovanie kurzov a technickí spolupracovníci sú zodpovední za bezproblémové prebiehanie komunikácie, čiže sú zodpovední za technický stav kurzov a zariadení potrebných na komunikáciu.. ZÁKLADNÉ TYPY E-LEARNINGU Možnosti využitia online e-learningu na školách sa realizuje buď ako doplnková podpora štúdia alebo ako samostatné dištančné štúdium – virtuálna univerzita. Blended e-learning – doplnková podpora štúdia poskytuje okrem klasickej výuky množstvo multimediálnych materiálov dostupných prostredníctvom Internetu (videá, animácie, obrázky, diskusné fóra....) možnosti sú prostredníctvom webstránok, LMS ... Virtuálna univerzita – ide o server so softvérovým prostredím LMS poskytujúci po technickej stránke podporu výuky. Prostredníctvom Internetu rozširuje kurzy: študijné materiály v multimediálnej podobe, ktoré sú dostupné pre všetkých študentov pomocou bežných internetových prehliadačov. PROJEKT VZDELÁVANIA Projekt zostavený z piatich modulových vzdelávacích e- learningových programov značne posilní digitálnu gramotnosť i celkový profil vzdelávania. Je veľmi potrebný pre adaptáciu pedagogických schopností, založených na nových technológiách výučby, s priamou pôsobnosťou na internetové prostredie. Hlavnou cieľovou skupinou sú vysokoškolskí učitelia, pracovníci Univerzity Konštantína Filozofa a ich prostredníctvom študenti univerzity

VZDELÁVACIE MODULY

Projekt zostavený z piatich modulových vzdelávacích e- learningových programov značne posilní digitálnu gramotnosť i celkový profil vzdelávania. Je veľmi potrebný pre adaptáciu pedagogických schopností, založených na nových technológiách výučby, s priamou pôsobnosťou na internetové prostredie. Hlavnou cieľovou skupinou sú vysokoškolskí učitelia, pracovníci Univerzity Konštantína Filozofa a ich prostredníctvom študenti univerzity. Prvý modul bude obsahovať teoretické sprístupnenie danej problematiky, s možnosťou vyrovnávania teoretických vedomostí a praktických vedomostí respondentov:

226

- zoznámenie sa s teoretickými základmi informačných technológií so zameraním na význam e-learningu vo vzdelávaní; - oboznámenie sa so základnými pracovnými nástrojmi pre realizáciu jednoduchých prezentácií; - teoretické sprístupnenie odborných a estetických základov pre realizáciu prezentácie. Druhý modul bude zameraný na praktikum základov e-learningu pod vedením skúsených lektorov a expertov pre praktické overenie získaných teoretických znalostí: - praktická aplikácia teoretických základov realizácie e-learningových kurzov; - riešenie praktických úloh účastníkmi kurzu v spolupráci s lektormi projektu. Tretí modul bude obsahovať praktické úlohy s možnosťami uplatniť vedomosti v problematike pod vedením lektorov so zadaním samostatnej výstupnej úlohy podľa výberu respondentov: - konzultácia a výber základných tém vlastnej prezentácie pod odborným vedením lektorov; - spracovanie samostatnej úlohy na základe teoretických podkladov. Štvrtý modul bude realizovaný ako samostatná práca pod odborným vedením: dokončenie spracovaných úloh a príprava ich prezentácii pod vedením odborných lektorov. Piaty modul bude expozícia a obhájenie samostatnej úlohy a jej vyhodnotenie: - prezentácia a obhájenie jednotlivých prezentácií - záverečné hodnotenie - odovzdávanie osvedčení.

PRÍNOSY E-LEARNINGU

• Zníženie nákladov na klasické vzdelávanie • Časovo nezávislé a individuálne štúdium • Zaistenie vysokej úrovne poskytovaných informácií a ich udržiavanie BARIÉRY ZAVEDENIA E-LEARNINGU • náklady na potrebné počítačové vybavenie, riadiaci systém a cena za kurz príliš vysoké • náklady na prevádzku sú neskôr minimálne.

Celkovo môžeme zhodnotiť, že konkrétne aktivity tohto projektu pomôžu vysokoškolským učiteľom zvýšiť si svoje znalosti v oblasti edukačných i informačných technológií, pomocou nich zvýšiť kvalitu výučby a znížiť náklady na výučbu. Zároveň pomocou dobre konštruovaných projektových úloh je možné zvýšiť sociálnu väzbu učiacich sa a zlepšiť prístup v mimoriadnych podmienkach výučby. E-Learning je možné zaviesť len tam, kde si pracovníci uvedomujú nevyhnutnosť neustáleho vzdelávania a majú dostatočnú motiváciu sa sebavzdelávať. Hoci sa projekt v súčasnosti nachádza niekde uprostred realizačného obdobia, už dnes je veľmi pozitívne hodnotený zo strany vysokoškoských učiteľov a pedagogických pracovníkov, ktorí doteraz absolvovali jednotlivé vzdelávacie moduli. V dotazníkoch uvádzajú, že im kurzy pomohli získať potrebné teoretické vedomosti a praktické zručnosti pre tvorbu e-learningových výučbových materiálov, ako aj zorientovať sa v softvérovom prostredí MOODLE.

ZÁVER

Potreba zavádzania nových metód IKT do vzdelávania a na trh práce je premietnutá vo všetkých kľúčových strategických dokumentoch SR, tak na národnej ako aj regionálnej úrovni. Popísaný projekt úzko nadväzuje na koncepciou rozvoja výchovy a vzdelávania (Milénium) najmä v súvislosti s prioritami podpory celoživotného vzdelávania, priblíženia výučby potrebám praxe a moderným formám vzdelávania a inovácie učebných osnov. Splnením všetkých cieľov projektu podporujeme využívanie možností informačných a komunikačných sietí pre urýchlenie rozvoja spoločnosti a rozvoja regiónu.

227

LITERATÚRA Beláková, T.(2005) E-learningové vzdelávanie univerzitných pedagógov, In: Príprava učitelů a aktuální proměny v základním vzdelávání, Zborník z konferencie PF JU, České Budějovice, s. 93-95. ISBN 80-7040-789-1 Burgerová, J.(2003). Nové technológie v edukácii, Prešov: Pokus, ISBN 80-968897-1-0 Horváthová, Z. (2005) Využitie informačných a komunikačných technológií vo vzdelávaní, In: Príprava učitelů a aktuální proměny v základním vzdelávání, Zborník z konferencie PF JU, České Budějovice, s. 84-86. ISBN 80-7040-789-1 Prokypčáková, K.(2005) Zefektívnenie vzdelávania budúcich učiteľov, In: Príprava učitelů a aktuální proměny v základním vzdelávání, Zborník z konferencie PF JU, České Budějovice, s. 87-89. ISBN 80-7040-789-1 Švejda, G.(1999) Praktické aplikace Technologie vzdělávání se zaměřením na výpočetní techniku, Jihočeská univerzita v Českých Budějoviciach. ISBN 80-86224-10-4 Zelená, H.(2004) Nové trendy v edukácii so zameraním na IKT. In: Zborník referátov Retrospektíva a perspektívy v edukácii. PF UKF, Nitra. ISBN 80-8050-761-9 ADRESA A E-MAIL Ing. Tatiana Beláková Katedra UNESCO IRIE PF UKF Dražovská cesta 4 949 01 Nitra Slovenská republika e-mail: tbelakova@ukf.sk

228

ZNOVUVYUŽITIE E-ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV POMOCOU MODELOVO RIADENEJ INTEGRÁCIE LMS

SYSTÉMOV

Zuzana Bizoňová, Daniel Ranc

ABSTRAKT The success of the e-learning paradigm observed in recent times created a growing demand for e-learning systems in universities and other educational institutions, that itself led to the development of a number of either commercial or open source e-learning platforms, as well as of relevant standards such as SCORM [1], IMS[2] or AICC[3]. While the usage of these platforms gains recognition and acceptance amongst institutions, two difficulties arise that are directly related to the diversity of available platforms. On one hand, it becomes increasingly difficult to manage or to compare available platforms without additional conceptual tools. On the other hand the growing multiplicity of different platforms is a true barrier to the re-use of existing course material, which is a clear economical concern for the future of these technologies. The present project ambitions to overcome the aforementioned difficulties by using the Model Driven Architecture (MDA) approach of the Object Management Group (OMG) [4]. The goal is to provide a common architectural framework enabling an integrated specification of platform architectures. This platform-independent framework can then be used to specify and classify existing or future Learning management systems (LMS) and to simplify the courseware material re-use from different kinds of e-learning systems. KĽÚČOVÉ SLOVÁ Integrácia e-learningových systémov, Learning management systems (LMS), Modelovo riadená architektúra (MDA), Znovupoužitie e-študijných materiálov ÚVOD

V posledných rokoch, vďaka obrovskému rozmachu internetu, začalo monoho univerzít na celom svete používať rozličné e-learningové systémy. Tieto systémy získali popularitu najmä vďaka výhodám, ktoré prinášajú v porovnaní s klasickými výučbovými metódami ako napríklad štúdium z multimediálnych interaktívnych materiálov. Tieto materiály dodávajú štúdiu nový rozmer, keďže študent pomocou nich získava hlbšie skúsenosti s preberanou látkou. Avšak nesmieme zabudnúť na to, že tvorba takéhoto materiálu vyžaduje veľa práce od pedagógov. Dobre vytvorená animácia či kvalitný test vyžaduje veľa pracovných hodín. Bolo by preto účelné, ak by takto vytvorené materiály mohli medzi sebou vyučujúci zdieľať a znovuvyužiť to, čo už niekto pred nimi vytvoril. Výučbový materiál je hodnotnejší ak sa dá použiť na viacerých hodinách či v rozličných kurzoch. Skutočnou bariérou pre zdieľanie materiálov je však platformová rozličnosť e-learningových systémov, ktoré sa používajú v jednotlivých inštitúciách. Vzdelávacie zariadenia používajú rozličné LMS systémy, ktoré nespolupracujú, aj keď ich funkčnosť je v mnohom podobná. V tomto článku by sme chceli predstaviť jedinečné riešenie problému pomocou modelovo riadenej architektúry (Model Driven Architecture, MDA). Pomocou modelov navrhneme formálny integračný rámec pre všetky LMS systémy, ako základnú architektúru pre zdieľanie materiálov z rozličných platforiem. V nasledujúcej kapitole predstavíme MDA architektúru, jej základné koncepty modelov a vzťahy medzi týmito modelmi. V tretej kapitole uvádzame prehľad základných princípov dvoch opensourcových

229

elearningových systémov, Moodle a OLAT. Poslúžia nám ako príklady LMS systémov s rozličnými technológiami a podobnou funkčnosťou. Kapitola IV podáva možné riešenie spomenutého problému, uvádza platformovo nezávislý model PIM, abstraktný model MDA architektúry. Na záver v poslednej kapitole je uvedené zhrnutie a ďalšie ciele nášho projektu. MODELOVO RIADENÁ ARCHITEKTÚRA (MDA) MDA je metodológia softvérového návrhu; je podporovaná nástrojmi a službami pre zautomatizovanie krokov, pre definovanie modelov a uľahčenie modelovania [5]. MDA bolo uvedené organizáciou OMG, organizáciou pre otvorené štandardy, ktorá podporuje dobre známe štandardy ako CORBA [9] alebo UML [6]. Modely v MDA [7] môžu byť vyvinuté ako predchodcovia implementácie fyzického systému alebo môžu byť odvodené z už existujúceho systému alebo systému vo vývoji ako pomôcka k porozumeniu ich správania. Systém môže byť vystavaný množinou modelov a popísaním transformácií medzi nimi. Celý systém vytvára architektonický rámec vrstiev a transformácií. OMG definuje tri typy modelov [8]:

• Computation Independent Model (CIM) – model nezávislý na počítači – je to najvyšší stupeň abstrakcie, skrýva detaily v štruktúre

• Platform Independent Model (PIM) – model nezávislý na platforme – tento model pokrýva funkčnosť, štruktúru a správanie systému

• Platform Specific Model (PSM) – model špecifický pre platformu – kombinuje PIM s špecifickými detailami ohľadne spôsobu, akým systém využíva určitú platformu

Platforma je v tomto prípade relatívny pojem a závisí na uhle pohľadu. Vzhľadom na middleware je určitý model PSM, špecifický pre middleware CORBA, ale ten istý systém je PIM, vzhľadom na operačný systém a použitý hardvér.

Obrázok 1. Koncept MDA

Použitie MDA pri budovaní systému má niekoľko výhod. Pozostáva z modelov na rôznych úrovniach abstrakcie a to znamená, že je možné vytvoriť detailnejší model k modelu akejkoľvek úrovne. Tento prístup pomáha užívateľom vytvoriť si jasnejšiu predstavu o systéme. Modely pomáhajú pochopiť komplexné systémy a komunikovať o nich. Je možné vďaka nim vidieť spoločné a rozdielne vlastnosti systémov na všetkých úrovniach abstrakcie. Ďalšou výhodou je možnosť automatických transformácií modelov priamo do kódu. Modely slúžia ako základ pre softvérové architektúry a transformácie môžu byť z väčšej časti zautomatizované. Jedna z neposledných výhod je, že MDA sa spolieha na otvorené štandardy a tento prístup ju chráni pred technologickými zmenami. Niektoré z otvorených štandardov, ktoré MDA používa na modelovanie: UML, XMI, CWM, MOF [11].

Na záver zhrňme, že MDA poskytuje konceptuálny rámec a štandardy pre vyjadrenie modelov, vzťahov medzi nimi a transformácií medzi jednotlivými vrstvami modelov, čo slúži ako základ pre softvérové architektúry, ktoré sa realizujú pomocou rôznych implementačných technológií. Môžeme využiť tento princíp ako podklad pre riešenie uvedeného problému s integráciou systémov LMS. Je možné porovnať

230

modely špecifické pre konkrétne LMS a vytvoriť model nezávislý na platforme, ktorý bude pokrývať spoločné funkcie všetkých e-learningových systémov. Ako príklady týchto systémov si uvedieme nasledujúce dva opensource systémy: Moodle a OLAT. DVA PRÍKLADY LMS SYSTÉMOV

Napriek tomu, že väčšina LMS systémov má podobnú funkčnosť, integrácia týchto platforiem a ich vzájomné porovnanie môže byť zložité, najmä kvôli rozličným webovým technológiám, použitým pri ich tvorbe. Väčšina opensource systémov je založená na PHP, menšina je implementovaná pomocou Javy alebo J2EE. Pre porovnanie týchto rozdielov sme si vybrali dva LMS systémy: Moodle, založený na PHP a OLAT, ktorý reprezentuje riešenie pomocou Javy. OLAT [13] je opensource LMS systém, ktorého vývoj začal v roku 1999 na švajčiarskej University of Zurich. OLAT je implementovaný pomocou Javy, má trojvrstvovú architektúru s použítím servera Tomcat. Moodle [14] je opensource softvérový balík ktorého vývoj bol započatý v tom istom roku ako OLAT, v roku 1999, v Austrálii. Moodle je implementovaný pomocou PHP, používa tradičný Apache server a MySQL. Práve preto neoddeľuje logiku systému od vzhľadu web stránky. PHP nie je objektovo orientovaný jazyk v porovnaní s Javou, preto je Moodle implementovaný bezobjektovo. Tieto dva LMS systémy reprezentujú veľmi rozličné architektonické základne a preto sú dobrým príkladom pre demonštrovanie nášho problému integrácie LMS systémov. COMMON LMS FRAMEWORK DESIGN Náš projekt vyžaduje definovanie integračnej stratégie. V tradičnej architektúre MDA identifikujeme model nezávislý na platforme, ďalej jeho transformáciu do modelov špecifických pre platformy, ktoré môžu byť implementované. Tento generický prístup funguje dokonale v prostredí, kde majú systémy homogénnu funkčnosť. Akokoľvek, v uvedenej štúdii musíme zvažovať funkčnú rozlišnosť konkrétnych analyzovaných systémov. Preto navrhujeme rozdeliť prvý krok, tvorbu PIM, do dvoch podkrokov: vytvorenie spoločného modelu PIM a špecifických modelov PIM pre konkrétne LMS systémy. Spoločný PIM model zahŕňa všetky spoločné funkčnosti študovaných systémov LMS. Spoločný PIM model môže byť ďalej zmapovaný do špecifických PIM modelov, ktoré sú upravené aby obsahovali také funkčnosti a triedy, ktoré nemôžu byť zahrnuté v spoločnom metamodeli.

Figure0

Figure0 Obrázok 2. Aplikácia MDA pri integrácii LMS platforiem

Výhodou tohoto prístupu je, že môžeme integrovať e-learningové systémy do spoločného metamodelu, ktorý môže byť následne aplikovaný na akúkoľvek platformu. Navyše na špecifických PIM modeloch konkrétnych systémov môžeme detailne pozorovať rozdiely a špecifickosti systémov. Preto by malo

231

byť jednoduché porovnať funkčnosť jednotlivých LMS systémov tým, že porovnáme navzájom ich PIM modely. Ako príklad uveďme časť LMS systému, ktorá zahŕňa výučbové materiály. V bežnom systéme rozliční užívatelia môžu prehliadať, vkladať, upravovať materiály, v niektorých prípadoch, ako napríklad systém OLAT, je možné ich aj vyhľadávať na základe metadát. Mierne zjednodušený PIM model systémov OLAT a Moodle je uvedený na obrázkoch 3 a 4. Vidíme na nich objekty a vzťahy medzi nimi. Napriek tomu, že Moodle je implementovaný v PHP, je možné do tohoto jazyka, pôvodne neobjektového, integrovať objektový prístup. Každý materiál v knižnici systému OLAT je inštancia triedy RepositoryEntry, ktorá obsahuje základné metadata ako autor alebo názov. Zoznam metadát môže byť rozšírený pomocou triedy MetadataElement. Položky môžu byť zoradené v katalógu triedy CatalogEntry class. Všetky materáily v systéme OLAT sú inštancie triedy OLATResorceImpl a môžu sa odkazovať na iný materiál polocou triedy ReferenceImpl. Práva užívateľov na aktivity spojené s položkou nájdeme v triede PolicyImpl.

Obrázok 3. PIM špecifický pre OLAT

V systéme Moodle každý kurz obsahuje zoznam položiek rozličného typu. Môžu byť zoradené pomocou CourseMetaData a zobrazené užívateľovi podľa tabuľky CourseDisplay.

Obrázok 4. PIM špecifický pre Moodle

Na základe PIM špecifických pre systémy sme vytvorili spoločný PIM (obr. 5), ktorý obsahuje funkčnosť oboch systémov. Atribúty položiek (napríklad General_Title, Technical_Size) sú založené na IEEE štandarde Learning Object Metadata standard (LOM) [15]. Tento štandard definuje množinu elementov pre popis materiálov. IEEE LOM je súčasťou špecifikácie SCORM.

232

-idMM_user

-id-id_user-id_repository_entry-permission

MM_permissions-id-General_Title-General_Creator-General_Subject-General_Language-General_Descrition-General_Keywords-General_Coverage-Lifecycle_Contribute-Lifecycle_Publisher-Lifecycle_Version-Lifecycle_Status-Lifecycle_CreationDate-Technical_Format-Technical_Size-Technical_Location-Rights_Copyright-Educational_Difficulty-Educational_LearningResourceType-Educational_EndUsers

MM_repository_entry-id-repository_entry-father

MM_Catalog

-id-repository_entry-name-value

MM_Plus_Metadata

-id-source_id-target_id

MM_References

Obrázok 5. Spoločný PIM – MetaModel – metadata sú založené na štandarde IEEE LOM

Položky môžu byť zoradené v katalógu (trieda MM_Catalog), môžeme im pridať ďalšie metadata (trieda MM_Plus_Metadata), môžu sa odkazovať na ostatné materiály (MM_Reference) a zobrazené môžu byť užívateľom podľa triedy MM_permissions. Príklad pravidiel pre mapovanie zo spoločného modelu do špecifických modelov je v tabuľke 1. Ostatné neuvádzame pre nedostatok miesta v článku. Metamodel OLAT Moodle Id_user UserImpl.id CourseDisplay.userid Id_repository_entry PolicyImpl.oresource CourseDisplay.course Permission PolicyImpl.permission CourseDisplay.display

Tabuľka 1. Trieda MM_permissions – pravidlá mapovania

V príklade sme preyentovali časť Spoločného PIM modelu pre dva LMS systémy: Moodle a OLAT a navrhli jeho dekomponovanie do PIM modelov špecifických pre LMS systémy. ZÁVER Tento príspevok prezentuje originálny prístup k problematike integrácie e-learningových systémov s rozličnou architektúrou. Predovšetkým uvádza dekomponovaný PIM model architektúry MDA v dvoch submodeloch: spoločnom PIM modeli a špecifickom PIM modeli. Tento prístup prináša so sebou naraz dve výhody: dodrží sa všeobecnosť PIM modelu a zároveň sa uchová špecifickosť každého systému; bez tohoto prístupu by príliš všeobecný PIM model zmazal všetky špecifiká jednotlivých systémov. Uvedený koncept je základom pre konečný MDA model, ktorý bude integrovať LMS systémy. Jeho cieľom je vyriešiť aktuálne problémy spojené s množstvom platforiem, ako je vývoj LMS alebo porovnávanie LMS systémov. POUŽITÁ LITERATÚRA [1] SCORM, Advanced Distributed Learning, “SCORM 2004 2nd Edition Documentation”, http://www.adlnet.gov/scorm/history/2004/documents.cfm, July 2004. [2] IMS Global Consortium, “IMS Guidelines for developing accessible learning applications”, http://www.imsglobal.org/accessibility/accessiblevers/index.html, 2001.

233

[3] The Aviation Industry CBT (Computer-Based Training) Committee, “AICC Guidelines and Recommendations”, http://www.aicc.org/pages/down-docs-index.htm#AGR. [4] Object Management Group, “MDA Guide version 1.0.1”, http://www.omg.org/docs/omg/03-06-01.pdf, 2003. [5] A. Brown, “An introduction to Model Driven Archtiecture”, IBM developer works, http://www-128.ibm.com/developerworks/rational/library/3100.html, Feb 2004. [6] Dr. Jon Siegel, OMG, “Introduction to OMG’s Unified Modeling Language”, http://www.omg.org/gettingstarted/what_is_uml.htm, July 2005. [7] ELEED, University of Muenster, H. L. Grob, F. Bensberg, B. L. Dewanto, “Model Driven Architecture (MDA): Integration and Model Reuse for Open Source eLearning Platforms”, http://eleed.campussource.de/archive/1/81/, 2004. [8] N. Moreno, J.R.Romero, Universidad de Málaga, Spain, “A MDA-based framework for building interoperable e-learning platforms”, http://www.formatex.org/micte2005/193.pdf, Recent Research Developments in Learning Technologies 2005. [9] John Wiley, John Wiley and Sons Publishing, “CORBA – Fundamentals and Programming”, 1996 [10] Object Management Group, “A Proposal for and MDA Foundation Model”, An ORMSC White Paper, http://www.omg.org/docs/ormsc/05-04-01.pdf, April 2001. [11] Object Management Group, “OMG Modeling and Metadata Specifications”, http://www.omg.org/technology/documents/modeling_spec_catalog.htm. [12] COMPOSE Project, “An Overview to Domain Specific Language (DSL), http://compose.labri.fr/documentation/dsl/dsl_overview.php3, Sept. 2004. [13] OLAT Project, University of Zurich, Switzerland, http://www.olat.org, 1999. [14] Moodle project, “Moodle Developper Documentation”, http://docs.moodle.org/en/Developer_documentation, Nov 2006. [15] Institute of Electrical and Electronics Engineers, Draft Standard for Learning Object Metadata, http://ltsc.ieee.org/wg12/files/LOM_1484_12_1_v1_Final_Draft.pdf, July 2002 ADRESA A E-MAIL Zuzana Bizoňová Žilinská univerzita Univerzitná 1, 01001 Žilina Email: zubka@centrum.sk Daniel Ranc Institut National des Telecommunications Rue Charles Fourier 91011 Evry Cedex, France

234

NASADENIE STREAMINGOVEJ TECHNOLÓGIE PRE POTREBY VZDELÁVANIA

Miroslav Michalko, František Jakab, Ján Bača ABSTRACT Technological progress in recent years is strongly influencing almost every way of our lives. Methods and form of content delivering has changed. Internet as rapidly growing medium allows sharing of content not only as static elements but thanks to its faster speeds provides higher level of user interactivity. This article is describing actual trends in educational IP television and shows some of the good practice projects. Based on current educational television marketplace article also describes way to follow in next years in this area. Knowing the main trends in educational TV technology is vital for wise strategy planning and must be viewed with an eye to where television fits into the learning process. KĽÚČOVÉ SLOVÁ IPTV, educational, television, broadcast, network, streaming NOVÉ TECHNOLÓGIE A VZDELÁVANIE V dnešnom svete moderných informačných technológií si elektronické vzdelávanie rýchlo získava vo vzdelávacom procese nezastupiteľné miesto. Často sa hovorí o e-learningu, čo je vlastne najmodernejší spôsob multimediálnej výuky na báze internetu. E-learningové riešenie musí ponúkať zaujímavé informácie a ak sa chce presadiť musí sa vyznačovať aj prvkami kreativity [3]. Výhodné je, že takéto vzdelávanie podporuje komunikáciu medzi osobami a skupinami, ktoré sú spravidla od seba vzdialené. Tým láme mnohé bariéry a pomáha urýchľovať vývoj v mnohých vedných disciplínach [4]. V dnešnej dobe nestačí informáciu v správny okamih získať, ale dôležitejšie je presne ju pochopiť a dať so súvislostí. A práve preto vznikajú po celom svete projekty podporujúce takýto spôsob vzdelávania. S rastom prenosových rýchlosti je čoraz obľúbenejším spôsobom vzdelávania vznik internetových televízií. Mnohé univerzity a vzdelávacie organizácie už dávno pochopili tento trend a napríklad zaznamenané prednášky sprostredkúvajú študentom práve vďaka využitiu streamingových technológií. STREAMINGOVÉ RIEŠENIA Streaming je technológia umožňujúca prenos dát, ktoré sú vysielané a spracovávané v stálom a neprerušovanom toku. Táto technológia našla široké uplatnenie na vysielanie veľkých multimediálnych súborov (hlas, video a dáta). Vďaka streamingu je tak webový prehliadač klienta so správnym zásuvným modulom schopný prehrávať multimediálne dáta ešte predtým než mu bol celý súbor doručený. Video streaming je založený na dvoch kľúčových technológiách – na kódovaní video záznamu a na technológii doručovania. Efektívnosť využitia šírky prenosového pásma, škálovateľnosť a pružnosť medzi video serverom a klientskou stanicou je kľúčovou problematikou pri prenose dátového toku cez sieť internet. Pružnosť technológie sa prejaví v rýchlej zmene prenosovej rýchlosti vzhľadom na vyťaženosť siete. Videostreamingový server pozostáva z kódera a distribučného servera a klienta, ktorý prijíma video dáta. Distribučný server uchováva kódovaný video záznam a vysiela ho len na požiadanie klienta. Klient tak má prístup k video záznamu kdekoľvek a kedykoľvek, stačí mať len prístup k serveru. Dekódovanie a distribúcia sú zabezpečované v reálnom čase, pokiaľ ide o prenos naživo.

235

V súčasnosti existuje veľa streamingových technológií od rôznych výrobcov. Pre poskytovanie prúdu údajov sa najčastejšie používajú technologické riešenia Windows Media Services firmy Microsoft, Helix Streaming Server firmy Real Networks alebo Quick Time firmy Apple. Každá z týchto technológii poskytuje navyše množstvo nástrojov uľahčujúcich prácu s video záznamami: kódery pre kompresiu údajov, servery pre spravovanie a poskytovanie multimediálneho obsahu, nástroje pre podporu písania skriptov, prehrávače, ktoré umožňujú prezeranie obsahu na strane klienta a množstvo nástrojov pre tvorbu obsahu [5]. Windows Media Services Technológia od spoločnosti Microsoft je momentálne najpoužívanejšou technológiou na trhu. Vysoké rozšírenie tejto technológie je dané aj podielom na trhu v segmente operačných systémov. Operačný systém Windows bez problémov zvláda spracovanie dátového toku s kódekom WMV a len málokedy si vyžaduje od používateľa prídavné inštalácie rozšírení. Z pohľadu inštalácie na strane servera ide taktiež o nenáročnú operáciu. Windows Media Services 9 Series je k dispozícii ako voliteľná súčasť Windows Server 2003, pre vydanie STANDARD, ENTERPRISE a DATACENTER. Windows Media Services boli úplne prepracované oproti predchádzajúcej verzii. Používa sa nové administračné prostredie, nová terminológia a mnoho nových funkcií. Technológia Microsoft Windows Media je komplexným balíkom aplikácií a pozostáva z niekoľkých častí: • Windows Media Services • Windows Media Load Simulator • Windows Media Encoder • Windows Media Player Hlavnou časťou je služba Windows Media Services, ktorej úlohou je poskytnúť dátový tok na požiadanie vo forme unicastu, prípadne multicastu. Windows Media Services umožňuje streaming videa, audia a iných multimediálnych prezentácií vo formátoch ASF, WMA, MP3 a WAV. Nevýhodou implementácie tejto technológie je jednostranná podpora len vlastných formátov a nekompatibilita s video kódekmi od tretích strán. Helix Streaming Server Helix DNA Server je univerzálnym streamovacím softvérom, ktorý je v poslednom čase asi najväčším konkurentom technológie Windows Media Services. Existuje v nekomerčnej verzií s označením Helix, ale je taktiež možné zakúpiť si jej komerčnú verziu od spoločnosti Real. Medzi hlavné výhody patrí: • robustné modulovateľné jadro • vysoká výkonnosť pri malom vyťažení servera • poskytuje štatistiky o aktuálnom zaťažení • možnosť vytvárania IP prístupových listov V porovnaní s technológiou Windows Media Services podporuje Helix Streaming Server takmer všetky dostupné formáty na trhu. Avšak mnohé prvky využiteľné pri veľkých enterprise riešeniach sú dostupné len v komerčnej verzií, resp. sú limitované maximálnym možným počtom klientov. Medzi podporované protokoly pre streaming patria: • RTSP/RTP protokoly pre klientov a proxy servery • RTSP protokol cez HTTP kompatibilných klientov • prenos informácií cez TCP, UDP unicast a UDP multicast • HTTP prenos Technológia Helix DNA umožňuje podobne ako technológia Windows Media Services rozširovať svoju funkčnosť pomocou tzv. zásuvných modulov. V prípade Helixu to môžu byť monitorovacie moduly, moduly pre bezpečnosť, alebo pre streaming rôznych typov médií. Napríklad je možné prenášať aj záznamy kódované vo formáte MPEG4, QuickTime, alebo videa vo formáte Windows Media. Tieto vlastnosti robia túto technológiu vážnym konkurentom Windows Media Services pri realizácií napríklad streamingovej televízie [1].

236

Iné streamingové technológie Okrem dvoch vyššie spomínaných technológií existujú na trhu aj ďalšie riešenia, ktoré umožňujú doručovanie multimediálneho obsahu. V poslednom období najväčší rozmach zaznamenala technológia flash streamingu. Súčasné internetové vzdelávacie televízie však tieto technológie nenasadzujú z dôvodu, že si často krát vyžadujú od klientov inštaláciu rôznych rozšírení a z hľadiska servera neumožňujú napríklad rozloženie záťaže od jednotlivých klientov. Často krát je silne limitujúcim faktorom práve klientská strana. INTERNETOVÉ VZDELÁVACIE TELEVÍZIE V súvislosti s internetovou televíziou sa vo svete čoraz viac skloňuje skratka IPTV. Podľa encyklopédie Wikipedia ide o systém digitálneho vysielania využitím IP protokolu, hlavne prostredníctvom širokopásmových počítačových sietí. Využitie tejto technológie vo vzdelávaní pochopilo ako správny krok viacero svetových inštitúcií. Medzi najznámejšie internetové televízie patria poľská televízia ATVN [Obrázok 1], či ABC educational.

Obrázok 1. Academic Internet Television Network, Poľsko Poľská televízia je jednou z mála televízií využívajúcich pre streaming technológiu od spoločnosti Real. Jej veľkou prednosťou je vlastná produkcia záznamov z oblasti vedy a techniky s kvalitným scenárom, profesionálnym prístupom a s vysokokvalitným záznamom. O tom, že práve takýto formát je úspešný svedčia aj vysoké štatistiky prístupov prezentovaných jej autormi. S rozvojom digitálnej televízie, bez ohľadu na technológiu použitého streamingu získavajú používatelia veľkú paletu možností. Čoraz viac sa prejavujú snahy o priame ich zapojenie a vzdelávacie média sú čím ďalej tým viac podobné obojsmerným cestám, teda nielen Internet a platforma World Wide Web. Teda uvažovanie o vzdelávaní ako len o statickom streamingu bude čoskoro vecou minulosti. Hlavnou myšlienkou je sprostredkovať používateľovi vnemy ako sluch, čuch, hmat a nielen klasické čítanie textu. Veľké množstvo už dnes vytvorených materiálov si zase vyžaduje vytvoriť inteligentný spôsob vyhľadávania, rozpoznanie hlasu, kulisy, cieľa záznamu s čo najmenšou chybovosťou. Prekonanie bariér rozpoznania jazykov je taktiež veľkou výzvou. Na Slovensku zatiaľ neexistuje žiadna internetová televízia s pravidelným vysielacím obsahom. Existujú však riešenia, ktoré poskytujú videozáznamy na vyžiadanie. V sieti Sanet už niekoľko rokov funguje Videoserver Laboratória počítačových sietí na Technickej univerzite v Košiciach (http://videoserver.cnl.tuke.sk/) [Obrázok 2]. V Českej republike sa nachádza funkciou obdobný server

237

v sieti Cesnet (http://videoserver.cesnet.cz/) [Obrázok 3], či študentská aktivita ČVUT (http://avc.sh.cvut.cz/). Vývoj v zahraničí sa čoraz viac zameriava na pravidelnú vysielaciu štruktúru, či implementáciu interaktívnych prvkov.

Obrázok 2. Videoserver, CNL TUKE, Slovensko

Obrázok 3. Videoserver, CESNET, Česká republika

238

KONCEPT RIEŠENIA STREAMINGOVEJ TELEVÍZIE Nasadenie komplexného riešenia digitálnej IP streamingovej televízie v podmienkach Slovenskej republiky si vyžaduje spoluprácu viacerých inštitúcií. Najideálnejším riešením by bola štátna podpora pod vedením Ministerstva školstva, ktoré by bolo garantom projektu. Financovanie by bolo možné buď priamou podporou, alebo prostredníctvom grantov (VEGA, KEGA). Pod odbornej stránke by implementáciu streamingovej technológie mohla zastrešiť Technická univerzita v Košiciach prostredníctvom špecializovaného pracoviska Laboratória počítačových sietí. V pilotnej fáze by bolo dobre nasadiť redistribučné uzly na Technickú univerzitu v Košiciach, Žilinskú univerzitu a Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave. Vzhľadom na plánované využitie v prostredí školstva je nevyhnutné zapojiť aj Krajské školské úrady, ktoré zabezpečia zhodu tematických celkov s rozvojovými plánmi v školstve a mali by pedagogickú záštitu nad projektom. Rozhranie pre prístup k vzdelávacím zdrojom by nemalo byť obmedzené len na úzku skupinu ľudí, ale malo by umožniť zdieľanie zdrojov ako vedeckej tak i napríklad priemyselnej sfére. Samozrejme musí byť implementovaný mechanizmus validácie vložených záznamov. Technologickú záštitu by mali nad projektom držať zástupcovia jednotlivých zúčastnených univerzít. Ako najvýhodnejšia technológia vhodná na nasadenie v podmienkach siete SANET sa javí Microsoft Windows Media Services. Jej výhodou je najväčšia podpora zo strany používateľov, podpora zo strany výrobcu a cena vzhľadom na porovnateľnú konkurenčnú technológiu spoločnosti Real. Z hľadiska kvality poskytovaného obrazu vzhľadom k šírke potrebného prenosového pásma síce zaostáva za technológiou Helix, ale pripravovaný nový kódek z dielne Microsoftu by mal dosiahnuť porovnateľné parametre. Hlavnou nevýhodou oboch technológií je, že sú to komerčné produkty čo značne obmedzuje možnosť zásahov do zdrojových kódov v prípade potreby [4]. Streaming záznamov v HDTV kvalite je ťažké momentálne určiť vhodnú technológiu. Pre doručovanie formou multicastu sa javí ako najvýhodnejšie použiť technológiou VLC. Tá je už niekoľko rokov implementovaná v sieti SANET a teší sa veľkej obľube zo strany používateľov. Pre doručovanie na vyžiadanie zase porovnateľné výsledky dosahuje ako Windows Media Services, tak aj Helix Streaming Server. Technológia VLC zase značne zaostáva najmä v oblasti správy zdrojov a kladie vyššie nároky na hardvér servera, praktické skúsenosti poukazujú na nestabilitu služby. V súčasnej situácií nie je problém realizovať server, ktorý bude poskytovať služby na vyžiadanie. Problémom však stále zostáva implementácia pokrokových technológií ako napríklad prvky interaktivity. Tu by napríklad bola vhodná spolupráca s videokonferenčným systémom VRVS, na vývoji ktorého sa podieľajú aj slovenské univerzity (Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Technická univerzita v Košiciach). V oblasti kvality služieb a prístupu k distribuovaným zdrojom zase je možné využiť poznatky expertných pracovísk v tejto oblasti na Slovensku (Žilinská univerzita, Technická univerzita v Košiciach). Smerovanie v oblasti internetovej televízie smeruje k využitiu moderných poznatkov z oblasti inteligentného doručovania videa, čoraz väčší dôraz sa začína klásť na inteligentné vyhľadávanie v záznamoch. To si však vyžaduje aplikáciu poznatkov rozpoznávania reči o obrazu. Implementácia týchto technológií môže viesť k obdobnému úspechu ako v oblasti prehľadávačov textu. Problémy, ktoré je potrebné riešiť v problematike internetovej vzdelávacej televízie: • interaktivita s používateľom, priame vstupy zo strany používateľa do vysielania, schopnosť

adaptability systému vzhľadom na vonkajšie podmienky; • automatizované spracovanie videozáznamov bez ohľadu na vstupný video formát a ich pridávanie

do archívu • distribuovaný prístup k zdrojom a streamingovým prostriedkom; • rozpoznávanie obsahu v záznamoch; • inteligentné vyhľadávanie obsahu, optimálny spôsob zápisu tzv. metadát do záznamov; • implementácia najnovších poznatkov z oblasti QoS, kvality záznamov, optimalizácie dátového

toku; • ochrana duševného vlastníctva s tým súvisiace technológie ako Digital Rights Management

a kryptografia; Využitie súčasných poznatkov z vyššie uvedených oblasti je kľúčovým faktorom k vzniku národných vzdelávacích televízií v prostredí siete IP. Na Slovensku máme k dispozícií kvalitnú akademickú sieť SANET, ktorú by bolo možné využiť pre potreby vzdelávacej IP televízie. Vysoké školy technického

239

zamerania by mohli poskytnúť potrebné zázemie pre umiestnenie redistribučných streamingových centier a nevyhnutnú technickú podporu. Akadémie vied by boli cenným zdrojom vysoko špecializovaných prednášok, stredné školy by mohli umiestniť mnohé zdroje nápomocné pri výučbe a tým skvalitniť aj výučbu na iných školách. Kolaborácia medzi jednotlivými vednými odbormi a vzdelávacími inštitúciami je nevyhnutná pre ďalší technologický pokrok. Ak by takáto televízna vzdelávacia IPTV sieť vznikla, bolo by možné aj pokračovať v ďalšom výskume v oblasti kvality služieb (QoS), či kvality doručovania videozáznamov. Implementácia technológie HDTV by zase umožnila riešiť napríklad problémy s RTP protokolom, ktoré sa momentálne javia ako kľúčový limitujúci faktor v tejto oblasti. ZÁVER Na Slovensku samotná problematika televízneho vysielania vzdelávacích programov pre potrebu vzdelávacích inštitúcií podľa dostupných informácií nie je v súčasnosti systematicky riešená žiadnou inštitúciou. Dôvodom je predovšetkým pravdepodobne náročnosť realizácie takéhoto projektu na zodpovedajúcej kvalitatívnej úrovni. Chybou nie je nedostatok ľudských kapacít, je veľa kvalitných vedeckých pracovníkov ochotných prezentovať výsledky svojho výskumu zaujímavým a podnetným spôsobom. Je potrebné riešiť túto problematiku komplexne, prostredníctvom modelového pilotného v dennom režime prevádzkovaného vysielania (napr. funkčná vzdelávacia IPTV), v rámci ktorej by boli koordinované aktivity z uvedených oblastí. Riešenie, ktoré by umožňovalo publikovať pre potreby širokej verejnosti vzdelávacie materiály. Veľmi dobrým príkladom je aj napríklad už spomínaná Akademická televízia v Poľsku, ktorá zaznamenala záujem verejnosti vysoko nad očakávania jej realizátorov a ročne eviduje niekoľko miliónov prístupov k jej archívom. Podobné úspechy by sa dali dosiahnuť aj na Slovensku vďaka spolupráci so zahraničnými partnermi. Je možné využiť napríklad blízku jazykovú podobnosť s Českou republikou a realizovať v tejto oblasti spoločný projekt. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY [1] Gregory C. Demetriades (2002): Streaming Media: Building and Implementing a Complete Streaming System, Wiley, UK [2] Jakab František, Michalko Miroslav, Biňas Miroslav: Integrated solutions for videostreaming portal, Proceedings of ECI’2006, 7-th International Scientific Conf. on Electronic Computers and Informatics, Herlany, September 20-22, 2006, Košice-Herľany, FEI TUKE, 2006, 7pp., ISBN 80-8073-150-0 [3] Jakab František, Michalko Miroslav, Sidimak Vladimir (2006): Motivating Active Participation of Primary Schoolchildren in Digital Online Technologies for Creative Opportunities through Multimedia, 7th Int. Conf. Virtual University VU’06, Bratislava, December 14-15, Bratislava, e-Academia, n.o., 2006, pp. 155-159, ISBN: 80-227-2542-0 [4] Kolektív autorov (2005): Využitie videokonferencií vo vzdelávaní., elfa, Košice, SR [5] Steve Mack (2002): Streaming Media Bible, Wiley, UK ADRESA A E-MAIL Ing. Miroslav Michalko Technická univerzita v Košiciach Fakulta elektrotechniky a informatiky Katedra počítačov a informatiky Letná 9 042 00 Košice Slovenská republika e-mail: miroslav.michalko@tuke.sk web.: http://www.cnl.tuke.sk

Ing. František Jakab, PhD. Technická univerzita v Košiciach Fakulta elektrotechniky a informatiky Katedra počítačov a informatiky Letná 9 042 00 Košice Slovenská republika e-mail: jakab@elfa.sk web.:http://kpi.fei.tuke.sk/

doc Ing. Ján Bača, CSc. Technická univerzita v Košiciach Fakulta elektrotechniky a informatiky Katedra počítačov a informatiky Letná 9 042 00 Košice Slovenská republika e-mail: jan.baca@tuke.sk web.: http://kpi.fei.tuke.sk/

240

PODNETY PRE TVORBU E-ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV S VYUŽITÍM MULTIMÉDIÍ VO FYZIKÁLNOM

VZDELÁVANÍ

Peter Hockicko, Gabriela Tarjányiová, Alexander Dirner ABSTRACT Intense development of information and communication technologies (ICT) changes the potential of education. ICT became an obvious part of education in our schools. This article deals with the analysis of using ICT in physics education and the opinions and experience of students with using this form of studying which can help the lecturer to increase the effectivity of the teaching process. The paper also gives a short account about the role of multimedia in developing imagination and thinking of students. KEYWORDS E-learning, ICT, multimedia, Physical Education ÚVOD Koniec predchádzajúceho 20. a začiatok tohto 21. storočia sú poznamenané vznikom a búrlivým rozvojom úplne nových technológií, pričom ich inovatívny proces sa neustále skracuje. Dochádza k značnému rozmachu pri získavaní, spracovávaní a odovzdávaní informácií v celosvetovom merítku realizovanom v sieťovom prepojení počítačov – Internetu. Informačné a komunikačné technológie (IKT) sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Je preto potrebné, aby sa nové informačné trendy aplikovali aj vo vzdelávaní, pretože je reálny predpoklad, že ich budú absolventi využívať aj po skončení vzdelávacieho procesu po príchode do praxe. To si však vyžaduje pripravenosť pedagógov, aby efektívnym využívaním nových informačných systémov a technológii pomohli študentom lepšie zvládnuť študovanú problematiku, a tak zvýšiť efektivitu vyučovacieho procesu. Aké sú však skúsenosti, prípadne podnety učiteľov a ich študentov s využívaním momentálne dostupných podporných e-študijných materiálov z fyziky? PEDAGOGICKO-PSYCHOLOGICKÉ ASPEKTY SPRACOVÁVANIA INFORMÁCIÍ Manuálne zručnosti (ústne a písomné vyjadrovanie) a intelektuálne spôsobilosti (učiť sa, riešiť problémové situácie) je možné v edukačnom procese zefektívniť prostredníctvom IKT. Tie nám môžu pomôcť vytvoriť tvorivé prostredie na kreatívnu prácu a dosiahnutie lepších výsledkov v procese učenia. Pri edukačnom procese je potrebné si uvedomiť, že proces sprostredkovania informácií je spájaný so psychologickými aspektami, najmä vnímaním a spracovaním informácie. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ľudia si zapamätajú 10% čítaných textových informácií, 20% počutých, 30% videných obrazových, 50% videných a počutých, 70% prediskutovaných a 90% prediskutovaných a aktívne vykonaných informácií [1]. Podľa Spencera [2] sa učíme 11% počúvaním, 83% videním. Podľa ďalších pedagogicko-psychologických výskumov [3] sa účinnosť transformácie informácií úmerne zvyšuje počtom aktivovaných zmyslov pri osvojovaní si poznatkov. Poslucháč si zapamätá asi 10% z prečítaného textu a 15% z počutého textu bez pomôcok. Keď sa však informácia prezentuje obrazom, zapamätá si 30%, avšak ak je do procesu spracovania informácií zapojený súčasne zrakový aj sluchový senzor, zapamätá si až 70% z predkladaných informácií. Podobná je situácia aj pri vybavovaní si informácií z pamäti. Po troch hodinách si človek dokáže vybaviť 40% z prečítaného textu, 60% z informácií prijatých zrakom a až 80% z informácií prijatých súčastne zrakom aj sluchom.

241

Z výsledkov daných výskumov možno konštatovať, že polysenzorické vnímanie zintenzívňuje vyššie kognitívne (poznávacie) procesy ako sú vnímanie, predstavy, pamäť a myslenie. Adekvátnou aplikáciou audiovizuálnych prostriedkov možno zvýšiť efektívnosť osvojenia si poznatkov a to až o štvrtinu [1]. Na druhej strane však treba poznamenať, že audiovizuálna prezentácia informácií zabezpečí efektívnejšie učenie len vtedy, keď sú obe zložky v zhode, čiže vizuálne elementy sú relevantné k danému textu. HIERARCHIA POZNÁVACÍCH CIEĽOV A ICH KONTROLA Je potrebné taktiež zamyslieť sa aj nad tým, aký vyučovací cieľ sledujeme a pre akú cieľovú skupinu pripravujeme dané materiály. Či ide o rozvoj poznania a porozumenia, alebo rozvoj manuálnych zručností a intelektuálnych spôsobilostí pri vykonávaní praktických činností a operácií, prípadne je to formovanie hodnôt a postojov. Podľa Bloomovej taxonómie poznávacích cieľov [4] sú vyučovacie ciele hierarchicky usporiadané v rovinách (od najnižšej po najvyššiu): e) znalosť (vedomosť), f) porozumenie, g) aplikácia, h) analýza, i) syntéza, j) hodnotenie (hodnotiace posúdenie)

Taktiež pri kontrole nadobudnutých vedomostí je potrebné pamätať, aký poznávací cieľ bol pri výuke sledovaný a na akej úrovni sme študentom odovzdávali daný poznatok. Pri štylizácii otázok sa odporúča dbať na ich presnosť, zrozumiteľnosť a určitosť, nemali by to byť otázky, ktoré študenta zbytočne mýlia a vháňajú ho do „úzkych“. Podľa Velikaniča [5] vo všeobecnosti existujú také druhy otázok, ktorými zisťujeme: 1. ako žiaci zvládli fakty a pojmy 2. osvojenie poučiek, definícií, pravidiel, zákonov, princípov 3. osvojenie príčinných súvislosti, podmienok, zákonitostí a závislosti 4. zisťujeme podrobnosti a rozdielnosti veci a javov 5. systemizáciu a utriedenie faktov, predmetov alebo javov 6. postoj alebo vlastný názor 7. medzipredmetové súvislosti 8. praktickú upotrebiteľnosť, aplikačnú spôsobilosť osvojených vedomostí, zručností a návykov TRADIČNÉ VYUČOVACIE METÓDY ALEBO INOVATÍVNE FORMY UČENIA SA? Tradičné vyučovacie metódy a postupy nedokážu študentom sprostredkovať toľko informácií, ako je možné realizovať využitím audiovizuálnych prostriedkov. Moderná výpočtová technika je súčasťou didaktických pomôcok, ktoré pomáhajú skvalitňovať vyučovací proces a pomáhajú pri uplatňovaní viacerých didaktických zásad, najmä názornosti, aktivity a uvedomelosti. Ako ukázali výskumy v tejto oblasti [1, 6, 7], študenti, ktorí v procese učenia využívali počítač, získavali vedomosti rýchlejšie, jednoduchšie, ich vedomosti boli kvalitnejšie a trvácnejšie v porovnaní s tými študentami, ktorí pri štúdiu využívali len tradičný študijný materiál – skriptá. MOŽNOSTI INTERAKTÍVNYCH MULTIMEDIÁLNYCH NÁSTROJOV Dnešné multimediálne technológie poukazujú na ich potenciál pri vzdelávaní. Multimediálne techniky priťahujú študentovu pozornosť, čo umožňuje ľahší a rýchlejší proces učenia. Fyzika a technológie sú často považované za obtiažne predmety. Hlavnou príčinou je to, že nie je až také jednoduché vysvetliť empirické zákony a dynamický fenomén v tlačenej literatúre. Interaktívne multimediálne nástroje so simuláciami a pohybom sú obzvlášť efektívne vo vyučovaní fyziky. Je veľmi dôležité použiť tieto nástroje aj v ďalších predmetoch zahrňujúcich základné vzdelávanie, urobiť vedu a technológiu príťažlivejšou, atraktívnejšou a tak osloviť vedeckú apatickú krízu mladých ľudí [8].

242

LEARNING BY PLAYING Klasický výrok Jána Amosa Komenského – „Škola hrou“ by sa v dnešnej multimediálnej dobe mohol modifikovať na „Hrou k mysleniu“ či „Hrou k znalostiam“. A práve boli to počítačové hry, ktoré vyprodukovali mohutný vývoj technológií použiteľných aj v ďalších oblastiach ľudskej činnosti. Ako ukazujú výskumy [9], 60% 11-16 ročných vo Veľkej Británii by radi mali hry zahrnuté v ich učebných osnovách. Deti dnes vlastnia elektronické produkty, videohry rôznych druhov, CD a DVD prehrávače a najnovšie MP3 prehrávače a mobily. Zatiaľ čo verejná mienka je stále spájaná s negatívnymi efektami neprimeraných hier, ktoré môžu naštrbiť spôsobilosti a psychiku detí, ohromný potenciál pre skúsenosť učenia sa zo „serióznych hier“ prichádza do centra záujmu výskumníkov, pedagógov a producentov hier [9]. Hry poskytujú efektívnu a atraktívnu cestu experimentálnemu učeniu v školách, vysokoškolskom vzdelávaní a na pracovisku. (Reflexie, diskusie a perspektíva hier vo vzdelávaní bola rozoberaná na ONLINE EDUCA BERLIN 2006.) To, čím priťahujú počítačové hry by sa mohlo účelnejšie využívať aj pri vzdelávacom procese, keďže dnes je už spojenie textu, obrazu (statická grafika, animácia, video) a zvuku samozrejmosťou. Zároveň je možné predpokladať, že každý poznatok spojený s emocionálnym zážitkom zostane žiakovi hlbšie a trvácnejšie zakorenený v mysli. Treba si taktiež uvedomiť, že moderné informačné technológie sami o sebe nevedú k zvyšovaniu efektivity vyučovacieho procesu a vyššej úrovni poznatkov samotných študentov. Študent musí byť aktívne zaangažovaný v poznávaní. E-LEARNING – VZDELÁVANIE SPROSTREDKOVANÉ POMOCOU IKT Správne zaradenie IKT do vzdelávania podporuje originálne myslenie a tvorivú činnosť študentov. Jedným z problémov, ktoré ovplyvňujú súčasný stav vyučovacieho procesu v predmete fyzika je používanie tradičných didaktických metód, vyučovacích foriem a materiálnych didaktických prostriedkov. Dôraz sa stále kladie na výkladovo ilustratívne metódy s nízkym stupňom využitia aktivity žiakov, samostatná práca študentov je minimálna, ako učebné pomôcky sa takmer výlučne používa učebnica. Ako teda z pasívneho študenta urobiť študenta aktívneho a samostatnejšieho, smerujúceho k samostatnej tvorivej práci? Mnohí odborníci sa prikláňajú k odpovedi, že nastolenú otázku možno riešiť zavedením a využívaním IKT vo vyučovaní fyziky. Čo inovátorské môžu priniesť so sebou IKT do vyučovacieho procesu oproti tradičnému spôsobu vzdelávania [1]? k) rozvíjanie tvorivosti študentov l) individuálne tempo, čas na učenie a diferenciáciu medzi rôznou úrovňou vedomostí m) zefektívnenie a zatraktívnenie vyučovacieho procesu n) elimináciu monotónnosti a stereotypu o) rýchlu spätná väzba p) vysoký stupeň motivácie a odstraňovanie nudy q) nadobudnutie trvalejších vedomostí r) väčšiu objektivitu pri vyhodnocovaní testov a z toho plynúcu aj väčšiu objektivitu pri celkovom

hodnotení študentov s) nový spôsob podávania informácií t) zaraďovanie nových techník do vyučovania, čím je vyučovanie zaujímavejšie • využívanie audiovizuálnych prvkov - animácií, zvukov na zvyšovanie názornosti • sprístupnenie neprístupného (napr. videosekvencie z mikroskopu) • simuláciu javov časovo náročných (napr. pohyb po milisekundách (kryštalizácia)) v krátkom čase • interaktívnosť, žiak môže zasahovať priamo do deja, meniť podmienky (napr. program IP Coach) • umožňujú študentom pracovať samostatne, vo dvojiciach prípadne skupinovo

Aké sú možnosti zaradenia IKT do vyučovacieho procesu v predmete fyzika? u) simulácia a matematické modelovanie ťažko realizovateľných pokusov a fyzikálnych javov

243

v) príprava a realizácia pokusov pomocou experimentálnych zariadení spojených s počítačom (napr. IP Coach), zbieranie potrebných dát z fyzikálneho experimentu a ich následné spracovanie

w) výučbové programy (CD-ROM, WWW stránky) využívané priamo na hodine alebo vďaka internetu doma

x) opakovanie a testovanie – testovacie programy y) zvyšovanie názornosti - využitie obrázkov, animácií, schém, videozáznamov z) samoštúdium pre študentov, príprava a prezentácia seminárnych prác

Aké výhody a nevýhody prináša so sebou implementovanie IKT vo forme e-learningu do praxe? Podľa autorov [10] vzdelávaciemu procesu môže primerané využitie e-learningu priniesť tieto výhody: aa) integrácia najnovších technológií pri vytváraní učebných materiálov (multimédiá, modelovanie,

simulácie) umožňujúca vhodné didaktické spracovanie vzdelávacieho obsahu bb) implementácia diferencovaného prístupu a individuálnych učebných postupov využitím prvkov

interaktivity a spätnej väzby cc) vyššia flexibilita učebných materiálov z hľadiska úprav, doplňovania a prispôsobovanie kurzu

rôznym študijným skupinám dd) dostupnosť vzdelávania nezávislá od miesta a času na realizáciu učenia sa ee) nižšie náklady na vzdelanie

Aké sú podľa autorov nevýhody? ff) pri spracovaní vzdelávacieho obsahu sú v niektorých kurzoch v popredí technologické aspekty na

úkor didaktických princípov, na absolvovanie kurzu je potrebné naučiť sa najskôr pracovať s rôznymi formami publikácie učiva (médiami)

Vytvárané e-materiály by mali viesť študenta k rôznym stratégiám riešenia daných problémov. Súčasne s riešením by si študenti mali osvojovať dané fyzikálne pojmy a vyriešenie problému by malo viesť k pochopeniu fyzikálneho javu či zákona a upevneniu daného poznatku. Zmenou fyzikálnych parametrov by malo byť umožnené pozorovať iný priebeh deja a aj to, aké parametre a akým spôsobom ovplyvňujú daný dej. Na základe týchto poznatkov je možné dospieť k formulácii fyzikálneho zákona. HODNOTENIE E-ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV Z POHĽADU PEDAGÓGOV A ŠTUDENTOV V krátkom dotazníku mali pedagógovia aj študenti zhodnotiť on-line prístupné materiály (napr. Fyzika v príkladoch - http://hockicko.utc.sk, Fyzika I a II [11]) a ich prácu s nimi. Na otázku, či by ste použili web Fyzika v príkladoch alebo off-line verziu webu na CD-ROM vo vyučovaní fyziky odpovedalo zo 63 respondentov: 3% nie, 8% neviem, 40% asi áno, 19% určite áno, 30% už som ho použil. V porovnaní s rokom 2004 [6] využívalo e-skriptá, knihy, či iné e-materiály v priebehu semestra 39% zo 41 opýtaných študentov troch krúžkov Elektrotechnickej fakulty ŽU a 57% z 23 študentov dvoch krúžkov. Počítačové vybavenie škôl sa neustále zlepšuje a študent má možnosť využívať tento prostriedok učenia sa nielen v knižniciach, výpočtových strediskách, ale už aj na chodbách niektorých katedier našej univerzity. Taktiež treba spomenúť, že naďalej narastá počet tých, ktorí využívajú pri štúdiu svoj vlastný počítač a narastá aj počet edukatívnych materiálov v elektronickej podobe. Tento fakt do istej miery kompenzuje pretrvávajúci nedostatok literatúry v knižnej podobe. Aj napriek týmto faktom a zlepšujúcim sa trendom v e-vzdelávaní nie všetci študenti aktívne využívajú tieto ponúkané e-materiály. Sú pre väčšinu študentov elektronické študijné materiály len náhradou tradičnej knižnej literatúry alebo dokážu študentom poskytnúť viac ako len vytlačený text? Na ďalších riadkoch je niekoľko odpovedí na otázku, v čom vidia pedagógovia a študenti prínos a prednosti edukačných materiálov na webe, prípadne CD-ROMe: gg) je to dobrý spôsob vyhľadávania materiálov, predstavuje jednoduchý prístup ku študijnej literatúre,

kde sú knižničné fondy nedostačujúce, prípadne zastarané hh) pre mladých ľudí v dnešnej dobe je to prirodzený zdroj informácií, v ktorom sa vedia dobre

a rýchlo orientovať ii) žiak si sám určí, čo potrebuje jj) videá nám umožňujú vidieť názorné ukážky k téme prednášok kk) zjednodušenie učenia a prístupu k informáciám o fyzike

244

ll) rozšírenie vedomostí, možnosť štúdia doma, v pohodlí, v ľubovoľnom čase mm) praktická, využiteľná možnosť pre študenta, má to vždy poruke, prístup k riešeným

i neriešeným príkladom, teóriám, praktickým príkladom zo života človeka, jednoduché spracovanie údajov, skvelá učebná pomôcka s obsahom množstva informácií

nn) žiak si dokáže viac predstavovať na základe obrázkov a animácií oo) pohodlnosť, efektnosť, predstavivosť pp) je to lepšie spracované ako moje poznámky; je to lepšie, ako sa učiť len z poznámok qq) slúžia k lepšiemu pochopeniu rr) dobrá a ľahká orientácia, pekné animácie, rýchly prístup ss) nahrádza staré knihy z fyziky, ktoré sú v obmedzenom množstve tt) ľahko a rýchlo sa dajú nájsť materiály, ktoré potrebujem, lepšie sa mi učí, mám väčší rozsah

vedomostí uu) výhodou CD je to, že nemusím mať prístup na internet vv) fyzika nepatrí medzi moje obľúbené predmety a nerozumiem jej, no web mi pomohol veľa veci

pochopiť Čo naopak študentom a opýtaným pedagógom chýba a čo by uvítali v e-learningových kurzoch prípadne v e-študijných podporných materiáloch? ww) viac prepojenia s praxou (každodenným životom) xx) viac slovného vysvetlenia, návodov na riešenie úloh yy) viac obrázkov a animácií, zábavnejšou formou zz) bolo by dobré pokračovať v dopĺňaní ďalších študijných textov, simulácií fyzikálnych procesov,

zaujímavostí

Z ďalších odpovedí na otázky dotazníka vyplynulo, že 83% respondentov hodnotí tieto e-materiály ako vhodnú a užitočnú aplikáciou IKT vo vyučovaní fyziky, 82% kladne hodnotí značné množstvo ilustračných obrázkov a príkladov, 73% považuje tieto e-materiály ako vhodnú a pre nich užitočnú aplikáciu v samostatnom štúdiu. Podľa 70% opýtaných rozširuje e-learning metódy vyučovania a učenia sa, 69% považuje e-materiály za ďalší zdroj informácií. 67% respondentov kladne hodnotí bohatý rozsah tém, 64% jednoduchú navigáciu, 56% možnosť vrátiť sa k predchádzajúcim poznatkom, zvoliť si ľubovoľnú tému a vlastnú cestu učenia sa, možnosť zachovania vlastného spôsobu a tempa učenia sa. Na druhej strane však až 27% študentov hodnotí prepojenie týchto e-materiálov s každodenným životom ako nízke a chýbajúce, 17% opýtaných postráda motiváciu štúdia a pútavosť, 10% obrázky a animácie. ZÁVER Ako vyplynulo z reakcií študentov a pedagógov, e-študijné materiály sú v dnešnej dobe prirodzeným zdrojom informácií z akejkoľvek oblasti, jednoducho a rýchlo dostupné pre všetkých na ľubovoľnom mieste a v akomkoľvek čase. Je pre nás potešujúce, že aj napriek negatívnemu vzťahu študentov k fyzike si vďaka týmto e-materiálom a multimediálnym prezentáciám v rámci prednášok a cvičení našli niektorí študenti cestu k tejto vednej disciplíne. Pre pochopenie a uchovanie znalostí základných javov a pojmov fyziky je nutné aktívne poznávanie študentov, ktoré taktiež rozvíja tvorivosť a kritické myslenie. Ako ukázalo pozorovanie študentov počas prednášok z fyziky pri využívaní krátkych filmových ukážok súvisiacich s prednášanou problematikou, je dynamické zobrazenie za pomoci audiovizuálnej techniky vnímané dlhšie, pozornejšie, koncentrovanejšie a v konečnom dôsledku aj dokonalejšie ako vizuálne vnímanie statického obrázku, či len sluchové vnímanie prednášajúceho. V procese fyzikálneho vzdelávania zohrávajú teda IKT dôležitú motivačnú úlohu a napomáhajú zvyšovať záujem študentov o štúdium fyziky. Multimediálne počítačové súbory obsahujúce krátke filmové ukážky umožňujú študentom vytvárať efektnejšie pocity, ktoré sú výsledkom činností viacerých analyzátorov (hlavne zrakového a sluchového) predstavujúcich základ zmyslového poznania, na základe ktorých následne vznikajú zložitejšie poznávacie procesy, ako sú vnímanie, predstavy daného fyzikálneho javu či deja,

245

zapamätanie si a v konečnom dôsledku aj rozvoj myslenia, s ktorým sa následne spája aplikácia, hľadanie súvislostí a analýza, na vyššej úrovni poznávacích cieľov aj syntéza, hodnotenie, abstrakcia a zovšeobecnenie daného poznatku, ktorý bude možné neskôr využiť v praxi. ODVOLÁVKY 1. Malá, E., Hardošová, M. (2004). Využitie multimédií na podporu myslenia a učenia. Zborník

príspevkov z konferencie Inovácie v škole II, Združenie Orava, 52-54. 2. Spencer, K. (1988). The psychology of educational technology and instructional media. Routledge. 3. Kánik, R. (1987). Lektor, video a mikropočítač, SPN, Bratislava. 4. Ďurič, L., Bratská, M. a kol. (1997). Pedagogická psychológia (terminologický a výkladový

slovník), SPN, Bratislava. 5. Ďurič, L., Grác, J., Štefanovič, J. (1991). Pedagogická psychológia, Jaspis, Bratislava. 6. Hockicko, P. (2004). Využívanie e-learningu pri výuke fyziky. Zborník príspevkov z konferencie

E-learn 2004, EDIS-vydavateľstvo ŽU, Žilina, 115-124. 7. Hockicko, P. (2004). The Computer Supported Teaching and Studying Physics. Proceedings of the

International conference New Trends in Physics - NTF 2004, Brno, 296-299. 8. Bussei, P, Merlino, S. (2003). European workshop on Multimedia in Physics Teaching and

Learning, Europhysics News, 34/3, 116-117. 9. http://nl.xeu.de/j.cfm?i=308456&k=92046, 10. Lukáč, S., Engel, R. (2006). E-learning, výzva pre moderné vzdelávanie. MIF 28, MC Prešov, 85-

91. 11. www.kf.sjf.stuba.sk/stu_online/index.html POĎAKOVANIE Táto práca vznikla v rámci riešenia projektov KEGA 3/3067/05 a 3/2386/04 Ministerstva školstva SR. ADRESA A E-MAIL PaedDr. Peter Hockicko, Mgr. Gabriela Tarjányiová Žilinská univerzita Elektrotechnická fakulta Katedra fyziky Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina Slovenská republika e-mail: hockicko@fyzika.uniza.sk, tarjanyiova@fyzika.uniza.sk, web.: http://hockicko.utc.sk, http://tarjanyiova.fyzika.utc.sk RNDr. Alexander Dirner, CSc. UPJŠ Prírodovedecká fakulta Katedra jadrovej a subjadrovej fyziky Jesenná 5 041 54 Košice Slovenská republika e-mail: dirner@upjs.sk

246

SPOLUPRÁCE UNIVERZIT V ELEARNINGU - INTERUNIVERZITNÍ STUDIUM

A VIRTUÁLNÍ MOBILITA STUDENTŮ

Bedřich Zimola, Jan Hán, Petra Poulová

Abstract This contribution describes two ongoing projects involving co-operation of Czech and European Universities in the field of distance learning and eLearning: RIUS – Initiation of Inter-University Study in the Network of Selected Universities in the Czech Republic supported by European Social Found in the Czech Rep, and EVENE - Erasmus Virtual Economics & Management Studies Exchange supported by European programme eLearning. Objectives, key activities, expected results and outcomes are brought up. The main aim of both projects is to creation of a core university network which will be widely spread in the future and where courses and teachers are shared for provision them partner institution’s students. Currently achieved results and experience of inter-university operation at Czech and European level are summarized.

Key words Distance education, eLearning, university network, student virtual mobility

1. ÚVOD

Fakulta managementu a ekonomiky Univerzity Tomáše Bati ve Zlíně se věnuje problematice eLearningu od počátku roku 2000. Již v této době lze registrovat hlasy volající po spolupráci vysokých škol při tvorbě distančních eLearningových kurzů, případně ucelených studijních programů. Důvody pro napřažení společného úsilí byly zcela racionální a pochopitelné: úkol příliš velkého rozsahu zvládnutelný jen stěží každou institucí jednotlivě, vysoké finanční nároky na pořízení HW a SW podpory, potřeba metodické a technické podpory učitelů při tvorbě a provozu kurzů, a další. Hlasy po spolupráci zaznívaly především na konferencích BELCOM v Praze, ICTE v Rožnově pod Radhoštěm, eLearning v Hradci Králové, eLearn v Žilině i eLearning ve vysokoškolském vzdělávání ve Zlíně.. Další možnost spolupráce byla naznačena na konferenci eLearning ve vysokoškolském vzdělávání 2003 ve Zlíně [1], která by spočívala ve sdílení kurzů včetně učitelů a jejich poskytování studentům partnerských institucí, tedy na vzájemné výměně studentů prostřednictvím distančních kurzů s podporou eLearningu. Naplnění tohoto námětu na spolupráci se uskutečňuje realizací dvou dále popisovaných projektů. 2. PROJEKT RIUS – ROZBĚH INTERUNIVERZITNÍHO STUDIA V SÍTI VYBRANÝCH

UNIVERZIT ČR

Na základě evropských i mimoevropských zkušeností je efektivita a kvalita vysokoškolských studijních programů realizovaných distanční formou s podporou eLearningu vyšší, je-li realizována v síti univerzit – virtuální univerzitou v organizačním slova smyslu.

247

2.1 Interuniverzitní studium

Systém interuniverzitního studia (IUS) je v současné době realizován v rámci projektu RIUS, kterého se účastní Západočeská univerzita v Plzni jako koordinátor, Univerzita Hradec Králové a Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně jako partneři. Spočívá ve sdílení kurzů a pedagogů vysokými školami účastnícími se projektu a poskytuje tak studentům možnost absolvovat část svého studijního programu na jiné než domovské univerzitě. Kurzy jsou uskutečňovány distanční formou s podporou eLearningu. Distanční kurz je organizován vstupním prezenčním setkáním učitele a studentů na domovské univerzitě studentů, řízeným samostudiem s podporou virtuálního vzdělávacího prostředí a internetu, případně dalšími průběžnými prezenčními setkáními, a prezenční zkouškou resp. klasifikovaným zápočtem. Prezenční setkání mohou být nahrazena videokonferenčními prostřednictvím internetu. Studenti si mohou dle dohod partnerských univerzit zapsat tyto kurzy v rámci povinně volitelných předmětů. Získané kredity jsou studentům řádně započteny jako součást standardních studijních povinností. Smyslem a hlavními cíly, které interuniverzitní studium sleduje, jsou:

sdílet kurzy a odborníky, které domovská instituce neposkytuje a rozšířit tak nabídku volitelných kurzů;

umožnit studentům prezenčního studia absolvovat distanční kurz s podporou eLearningu a seznámit se tak s moderní formou studia, s kterou se pravděpodobně setkají v rámci svého dalšího vzdělávání.

Využitím nabídky poskytované interuniverzitním studiem mohou studenti nejen obohatit své studijní plány o atraktivní témata ale také poznat nové vzdělávací metody a nástroje, a podílet se na vzniku rozšířeného systému interuniverzitního studia v ČR, umožňujícího vzájemně sdílet studijní předměty a odborníky v síti univerzit. 2.2 CÍLE A AKTIVITY PROJEKTU RIUS Hlavním cílem projekt RIUS je podpořit vznik interuniverzitního studia, který lze naplnit dosažením následujících dílčích cílů:

připravit a stabilizovat infrastrukturu (organizace, procesy) vhodnou pro interuniverzitní studium v síti vybraných univerzit;

vytvořit organizační a procesní model interuniverzitního studia v rámci projektu; ověřit projektový model a navrhnout model IUS za účelem rozšiřování sítě univerzit a vysokých

škol v ČR po ukončení projektu; vytvořit vhodné podmínky pro rozšiřování sítě vysokých škol pro realizaci IUS v rámci ČR; připravit podmínky pro napojení vytvořené sítě univerzit ČR na podobná seskupení vzdělávacích

institucí realizujících IUS (virtuální univerzity) v jiných zemích EU; připravit vysoké školy v ČR na intenzivnější spolupráci v rámci ČR, Evropy, příp. dalších zemí.

Pro splnění uvedených dílčích cílů (nejsou kompletním výčtem cílů projektu) byly zformulovány následující klíčové aktivity:

specifikace modelu interuniverzitního studia (infrastruktura, organizace, procesy) na základě analýzy předpokladů na partnerských univerzitách a jejich přizpůsobení pro realizaci IUS;

příprava administrativních pracovníků (studijní agenda, organizace prezenčních akcí, vyhodnocování) a pedagogických pracovníků pro realizaci IUS – metodické semináře, školení;

příprava hodnotícího systému (dotazníky pro studenty, dotazníky pro pedagogy, strukturované pohovor s pedagogy);

přípravná fáze pro realizaci IUS: - vzájemná poskytnutí nabídky kurzů; - zpracování (zúžení) externí nabídky pro vlastní studenty tak, aby výběr zapadal do struktury

volitelných předmětů; - integrace nabídky externích kurzů do vlastní nabídky studijních programů (katalogu programů);

vlastní realizace IUS:

248

- předzápisy studentů do volitelných kurzů v rámci institucionálních zvyklostí; - organizace úvodních setkání (prezenční, videokonferenční); - řízené samostudium, příp. další průběžné/á setkání; - předepsané ukončení kurzu (z, klz, zk);

semestrální hodnocení realizace IUS (dotazníkové hodnocení studenty, dotazníkové hodnocení pedagogy, strukturované pohovory s pedagogy);

sumarizace dílčích vyhodnocení pro modifikaci kurzů a modifikaci výchozího modelu IUS.

Obr. 1. Internetová stránka projektu RIUS

2.3 DÍLČÍ ZKUŠENOSTI Z PRŮBĚHU PROJEKTU Po přibližně půlročním průběhu (projekt byl zahájen k 1. listopadu 2005) lze shrnout následující fakta a zkušenosti.

V zimním semestru 2005/06 bylo celkem partnery nabízeno 38 kurzů, z nichž 17 bylo realizováno a studovalo v nich 156 studentů.

Zastoupení studentů z jednotlivých institucí bylo značně rozdílné a odráželo způsob a rozsah propagace externích kurzů, rozsah nasazení eLearningu v každé instituci, povědomí studentů o eLearningu.

Pozitivní zkušeností například bylo, že někteří studenti (především prezenčního studia) si vybrali externí kurzy nad rámec svých studijních povinností (nutných kreditů), aby získali představu o této formě studia.

Negativním dopadem předchozího pak byla vysoká „úmrtnost“ v kurzech, kdy tito studenti nebyli bezpodmínečně nuceni kurzy řádně ukončit a postupem času se z kurzu „vytráceli“.

Dalším vedlejším důvodem výběru externích kurzů bylo pro studenty jako východisko z nouze při neotevření jimi vybraných domácích volitelných kurzů pro malý počet zapsaných studentů.

249

Další podrobnější výsledky, hodnocení a zkušenosti budou zcela jistě zveřejněny na dalších konferencích podobného charakteru, případně na internetových stránkách projektu. 3. PROJEKT EVENE – ERASMUS VIRTUAL ECONOMICS & MANAGEMENT STUDIES

EXCHANGE Projekt EVENE je podporován evropským programem eLearning, je plánován na 24 měsíců, zahájen byl 1. března 2006. Projektové konsorcium tvoří vedle tří českých vysokoškolských institucí, stejných jako v projektu RIUS, dalších pět evropských partnerů: Galway-Mayo Institute of Technology z Irska, Huddersfield University Business School z Velké Británie, Savonia University of Applied Sciences Varkaus z Finska, Riga International School of Economics and Business Administration z Lotyšska a University of Genoa z Itálie. Koordinátorem projektu je Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, Fakulta managementu a ekonomiky. V zásadě lze říci, že obsah projektu EVENE je téměř totožný s obsahem projektu RIUS. Hlavním cílem projektu je opět vytvoření zárodku sítě tradičních vysokoškolských institucí za účelem vzájemného sdílení kurzů a pedagogů s možností poskytnout je studentům v distanční formě s podporou eLearningu. Odlišnosti lze na první pohled vystihnout tím, že bude uskutečňováno v rámci vybraných evropských partnerů, v angličtině, v početnějším partnerském konsorciu s partnery mnohem prostorově vzdálenějšími. Tyto odlišnosti pak dávají projektu EVENE poněkud posunutý smysl. Smyslem a hlavním cílem projektu EVENE je vytvořit základ sítě pro interuniverzitní studium v oblasti ekonomických a manažerských studií pojaté jako virtuální studentské mobility a alternativu nebo doplněk k fyzickým výměnným studentským pobytům na zahraničních univerzitách uskutečňovaným v rámci evropského programu Socrates/Erasmus. V této souvislosti se nabízejí následující možnosti, jak virtuální mobility realizovat:

absolvování distančního kurzu na partnerské univerzitě může předcházet fyzickému pobytu tamtéž; absolvování distančního kurzu na partnerské univerzitě může být pokračováním fyzického pobytu; virtuální mobilita se může uskutečnit bez jakékoliv návaznosti na fyzickou mobilitu u jednoho či

více partnerů; student, který je fyzicky na výměnném pobytu v zahraničí, může absolvovat povinný kurz

distančně na domácí univerzitě (jako vedlejší efekt). Předpokladem je, že všichni partneři mají nebo budou mít uzavřeny bilaterální smlouvy pro mobility studentů a učitelů v rámci projektu Socrates/Erasmus. Základní principy tohoto programu týkající se uznávání studia v zahraničí umožní studentům absolvovat distančně na partnerské univerzitě nejen povinně volitelné kurzy ale i povinné kurzy „stejného“ obsahu, resp. podle zvyklostí a pravidel pro na jednotlivých institucích (neplatí samozřejmě pro české studenty na české partnerské univerzitě). Stěžejním dílčím cílem pro dosažení cíle hlavního je opět vytvoření modelu (organizačního, legislativního, technického a procesního rámce) pro realizaci virtuálních mobilit. Přitom se bude vycházet:

z analýzy dobrých zkušeností již uskutečněných evropských projektů řešených v rámci programů eLearning a Socrates/Minerva (např. REVE, EVU);

z analýzy existujících národních virtuálních univerzit (např. finské, bavorské); ze dílčích zkušeností probíhajícího projektu RIUS.

Ještě v rámci projektu se předpokládá možné rozšíření sítě univerzit (noví partneři bez projektové finanční podpory). Po ukončení projektu bude samozřejmě síť otevřena dalším evropským i mimoevropským univerzitám. Nad rámec projektu se uvažuje o vytvoření společného distančního studijního programu v oblasti managementu a ekonomiky, který by harmonicky integroval jedinečné příspěvky každého z partnerů.

250

4. ZÁVĚR Prezentované projekty lze chápat jako logické pokračování aktivit na českých vysokých školách v rámci rozvoje distanční a kombinované formy studia podporované eLearningem. V obou projektech je zřetelně deklarováno poprojektové pokračování. V konečném důsledku se očekává zúročení vynaloženého lidského úsilí i finančních prostředků všech předcházejících aktivit zkvalitněním vzdělávacího procesu na všech zúčastněných institucích, vyšší kvalitou absolventů a jejich uplatnitelnosti na trhu práce v domácím i evropském měřítku.

Literatura

1. ZIMOLA B. Možnosti spolupráce vysokých škol – virtuální mobility, Česká virtuální ekonomická univerzita. In Elearning ve vysokoškolském vzdělávání 2003. Zlín: Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, 2003.

2. RIUS - Rozběh interuniverzitního studia v síti vybraných univerzit ČR, projekt ESF č. CZ.04.1.03./3.2.15.1/0067

3. EVENE – Erasmus Virtual Economics & Management Studies Exchange, project eLearning Agreement Number 2005 - 3837 / 001 - 001 ELE - ELEB12

4. HÁN J., ZIMOLA B. Initation of an Interuniversity Study Programme in a Selected University Network. In Information and Communication Technology in Education 2005. Ostrava: Ostravská univerzita, 2005. pg. 260-265.

5. POULOVÁ P., HÁN J., ZIMOLA B. Projekt interuniverzitního studia. In BELCOM’06. Praha: ČVUT v Praze, 2006.

RNDr. Bedřich Zimola, Ph.D. Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, Fakulta managementu a ekonomiky Mostní 5139, 760 01 Zlín zimola@fame.utb.cz Ing. Jan Hán, Ph.D. Západočeská univerzita v Plzni, Ústav celoživotního vzdělávání Univerzitní 8, 306 14 Plzeň hajan@ucv.zcu.cz RNDr. Petra Poulová, Ph.D. Univerzita Hradec Králové, Fakulta informatiky a managementu Rokytanského 62, 500 03 Hradec Králové Petra.Poulova@uhk.cz

251

REUSABLE LEARNING – NOVÝ PRÍSTUP K TVORBE ELEKTRONICKÝCH ŠTUDIJNÝCH MATERIÁLOV

Matilda Drozdová, Katarína Legíňová

ABSTRAKT A new approach of the electronic study materials design has reached in the last few years and it is called Reusable Learning. This term Reusable Learning means the possibility of multi using of the digital learning resources. This approach was aroused because of high financial and time investment and low using of the electronic study material. The reason of the low using was the form of the previous processing. Great modules and courses as the digital learning resources were not possible to divide to the smaller parts and were used only as whole unit by small groups of students. There are many recommendations and models for the reusable digital learning sources creation. IEEE LTSA model is used in this article. KĽÚČOVÉ SLOVÁ Reusability, Reuse, Reusable Learning, Learning Object ÚVOD Elektronická podpora vzdelávania, realizovaná on-line ako e-learning, alebo off-line ako počítačom podporovaná výučba vyžaduje zabezpečenie elektronicky spracovaných študijných materiálov. Problém elektronického spracovania je riešený rôzne, v rôznych vývojoch etapách elektronickej podpory vzdelávania. Od jednoduchých elektronických textov, cez HTML spracovanie a animácie, až ku kompletným elektronicky spracovaným modulom, či kurzom. Kým súkromné podniky na vzdelávanie svojich zamestnancov využívajú komerčné elektronické kurzy, univerzity a stredné či základné školy si v prevažnej miere vytvárajú vzdelávacie kurzy ako projektové riešenia rôznych grantov. Tvorba elektronických študijných materiálov si okrem odborných a didaktických znalostí vyžaduje aj ovládanie rôznych technologických nástrojov a nemálo času i finančných prostriedkov. Využiteľnosť takto vytvorených študijných materiálov je však prevažne iba na riešiteľskom pracovisku. V mnohých prípadoch, ak je vytvorený elektronický študijný materiál poskytnutý inej vzdelávacej inštitúcii, nevyhovuje inak postavenej osnove predmetu, alebo zvolenej metodike vyučovania. Preto sa v poslednom období pristupuje k novému spôsobu tvorby elektronických študijných materiálov, podľa ktorého sa vytvárajú digitálne učebné zdroje, z ktorých si vyučujúci zostaví potrebný elektronický študijný materiál. Učiteľ nemusí byť tvorca digitálnych učebných zdrojov, jeho úlohou je zostaviť učebný materiál pre študentov tak, aby odpovedal požadovanému vzdelávaciemu cieľu. Pri takomto postupe tvorby je potrebná digitálna knižnica, v ktorej budú uložené digitálne učebné zdroje ako texty, obrázky, animácie, zvuky, či o niečo väčšie celky ako lekcie či moduly; teda objekty, z ktorých je možné poskladať výučbový materiál podľa vlastných predstáv. Na to, aby bolo možné objekty z digitálnej knižnice použiť na tvorbu elektronického študijného materiálu, bez ohľadu na technológiu či veľkosť e-learningového objektu, je potrebné, aby to tieto objekty umožňovali. Vyžaduje sa od nich funkcia nazvaná znovu použiteľnosť (reusability).

252

VLASTNOSTI DIGITÁLNYCH UČEBNÝCH ZDROJOV Proces znovu použitia existoval už v dávnej minulosti. Ľudia si z generácie na generáciu odovzdávali rôzne príbehy, niekedy k nim niečo pridali, inokedy ich prispôsobili novým podmienkam. Neskôr sa so znovu použitím stretávame pri knihách, učebniciach, súboroch cvičení, teda materiáloch, ktoré boli za účelom znovu použitia navrhnuté. Pri študijných materiáloch vytváraných v elektronickej/digitálnej forme sa táto funkcia začína uplatňovať tiež a má viac vlastností. Znovu použitie digitálnych učebných zdrojov pri vytváraní elektronických študijných materiálov môže byť dvojaké: prevzatie a prispôsobenie. Ak učiteľ nájde v digitálnej knižnici vhodný materiál a použije ho (alebo jeho časť) v triede alebo ako domácu úlohu bez akejkoľvek zmeny obsahu, hovoríme o prevzatí. V prípade, že učiteľ nájde materiál, napríklad aplet a zaradí ho napríklad do svojej web stránky stiahnutím jeho kódu a zmenením vzhľadu či parametrov apletu, hovoríme o prispôsobení. Aby sme digitálny učebný zdroj mohli nazvať znovu použiteľným, musí byť možné použiť ho a prispôsobiť použitiu v mnohých kontextoch a výučbových prostrediach, pri vytváraní mnohých elektronických študijných materiálov. Existujú tu však bariéry, napríklad intelektuálne vlastnícke práva, strata súvislostí v materiáloch a technické problémy s digitálnym obsahom. Preto sú vlastnosti znovu použiteľnosti digitálnych učebných zdrojov špecifikované odporúčanými modelmi. Niektoré z nich sú dostupné na : http://reusablelearning.org. Cieľom modelov znovu použiteľnosti je vytvárať zdroje, ktoré znižujú alebo odstraňujú uvedené bariéry v maximálnej možnej miere bez zníženia učebného efektu. Základné vlastnosti vplývajúce na znovu použiteľnosť sú:

1. Rozčlenenie (Granularity) 2. Schopnosť spolupráce (Interoperability) 3. Návrh (Design) 4. Práva (Rights) 5. Metadáta (Metadata).

Tieto faktory reprezentujú podstatu a spojenie pohľadov všetkých účastníkov tvorby elektronických študijných materiálov. Rozčlenenie (Granularity) Rozčlenenie sa týka veľkosti, možnosti dekompozície a miery, s akou môže byť zdroj použitý ako časť väčšieho zdroja. Príbuzným pojmom je stupeň zoskupenia (aggregation level) definovaný v IEEE LOM (Learning Object Metadata). IEEE LOM definuje nasledovné úrovne zoskupenia:

1. najnižšia úroveň rozčlenenia, ktorú majú bloky označené Content Assets a Information Objects (bloky textu, cvičenia, animácie, aplety),

2. úroveň 1, ktorú majú Learning Objects (učebné celky, lekcie), 3. úroveň 2, ktorú majú Learning Conponents (kurzy), 4. najvyššia úroveň rozčlenenia, ktorú majú Learning Enviroments (súbor kurzov vedúcich

k certifikátu).

Spomenuté úrovne a vzťahy medzi jednotlivými prvkami v učebnom systéme sú znázornené na nasledujúcom obrázku 1.

253

Obrázok 1. Model zoskupenia (Stupne rozčlenenia) Schopnosť spolupráce (Interoperability) Schopnosť spolupráce vyjadruje mieru možného použitia zdrojov „plug and play“ na odlišných platformách a mieru možnej modifikácie zdrojov rôznymi nástrojmi. IEEE Standard Computing Dictionary ju definuje ako schopnosť dvoch alebo viacerých systémov alebo komponentov vymieňať si informácie a použiť informácie, ktoré boli vymenené. Interoperatilita digitálnych učebných zdrojov je stupeň, s akým môže byť učebný zdroj zdieľaný na viacerých systémoch a môže byť plne funkčne použitý v jeho možnom výkone v mnohých učebných prostrediach. Vyjadruje tiež jednoduchosť, s akou tvorca elektronických učebných materiálov môže meniť a prispôsobovať zdroj. Návrh (Design) Na digitálny učebný zdroj sa môžeme pozerať ako na celok pozostávajúci z niekoľkých nezávislých vrstiev:

1. Súvislosti – jazykové, kultúrne vedomosti, doterajšie vedomosti, vzťahy k iným zdrojom a iné faktory potrebné na dôkladné interpretovanie zdroja.

2. Vzdelávanie – hovorí, ako je digitálny zdroj použitý ako časť učebnej stratégie alebo technológie vzdelávania (instructional design).

3. Štruktúra – vyjadruje, ako je učebný zdroj štruktúrovaný do položiek (assets), informačných objektov, lekcií a i. a ako je riešená navigácia a sekvencie.

4. Obsah – informácie obsiahnuté v zdroji a to čo je potrebné na dosiahnutie zmeny kognitívneho stavu.

5. Prezentácia – predstavuje aké je prevedenie zdroja a aké vizuálne a zvukové prvky budú použité na jeho prevedenie.

Uvedomenie si vplyvu jednotlivých vrstiev na znovu použiteľnosť pomáha vybrať vhodné postupy tvorby a redukovanie nezávislosti medzi vrstvami znovu použiteľnosť zvyšuje. Práva Bez ohľadu na technické a pedagogické náležitosti, alebo kvalitu dizajnu, digitálny učebný zdroj nemôže byť použitý bez dodržania podmienok jeho použitia daných licenciami. Existujú tri kategórie vlastníckych práv:

• podmienky kopírovania a použitia, • vlastníctvo,

254

• podmienky úprav. Tieto práva sa dotýkajú rôznych účastníkov – autorov a vývojárov, distribútorov, vyučujúcich a ďalších. Obmedzenie možnosti používania učebných zdrojov môže znižovať znovu použiteľnosť týchto zdrojov. Metadáta Poskytovanie adekvátnych metadát značne zvyšuje znovu použiteľnosť, pretože metadáta umožňujú efektívne vyhľadanie vhodného zdroja a jeho následné použitie. Najdôležitejšie typy metadát sú:

• Základné opisné informácie (bibliografické metadáta), ktoré umožňujú vyhľadanie zdroja. Zahŕňajú názov zdroja, autora, opis, identifikátor a kľúčové slová.

• Informácie o súvislostiach, ktoré sa používajú na nájdenie zdroja pre špecifické súvislosti. V oblasti vzdelávania je to napr. stupeň obtiažnosti či predpokladaní poslucháči.

• Informácie o právach, informujú o povoleniach a podmienkach použitia. • Technické informácie, zahŕňajú formát zdroja a softvér alebo systém nutný na jeho použitie

alebo úpravu. • Informácie pre užívateľa, obsahujú softvérovú dokumentáciu, príručku použitia a ďalšie

informácie pomáhajúce efektívnemu a vhodnému použitiu zdroja. ZÁVER Funkcia znovu použiteľnosti digitálnych učebných zdrojov je dnes špecifikovaná vo všetkých modeloch elektronického vzdelávania, resp. elektronického spracovania učebných zdrojov. Okrem vlastností popísaných v príspevku, veľkú úlohu tu zohráva organizácia ukladania a využívania vytvorených digitálnych učebných zdrojov. Ak si v minulosti knižnice vytvorili svoje organizačné pravidlá pre používanie kníh, tak pre využívanie digitálnych učebných zdrojov sú potrebné organizačné pravidlá používania digitálnych knižníc. Tie nie sú špecifikované v odporúčaných modeloch. Tie si prevádzkovatelia digitálnych knižníc môžu vytvoriť podľa prostredia, v ktorom je digitálna knižnica prevádzkovaná. POUŽITÁ LITERATÚRA Reusable Learnig, dostupné na: http://reusablelearning.orgReusable Learning Object Strategy, Definition, Creation Process, and Guidelines for Building, Version 3.1, Cisco Systems, Inc., 2000 IEEE Learning Technology Standards Committee, IEEE Computer Society. Draft Standard for Learning Technology Sustems Architecture. IEEE P1484.1/D9, 2001.

255

ADRESA A E-MAIL Doc. Ing. Matilda Drozdová, PhD. Žilinská univerzita Fakulta riadenia a informatiky Katedra informačných sietí Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina Slovenská republika e-mail: matilda.drozdova@fri.utc.sk Mgr. Katarína Legíňová Žilinská univerzita Fakulta riadenia a informatiky Katedra informačných sietí Univerzitná 8215/1 010 26 Žilina Slovenská republika e-mail: katarina.leginova@fri.utc.sk

256

TEACHER´S ROLES AND COMPETENCIES IN E-LEARNING

Renata Svarcova

Abstract E-learning is an essential stream in transformation of society to so-called „information society“. Nowadays it becomes an easily available and effective education tool. In engineers education it is widely spread, at least as a progressive support of traditional education. Many authors have been interested in its efficiency and in its particularities distinguishing it from traditional education. They say less about the teachers´ readiness for their working in e-learning. [ Keywords: e-learning, teacher, teaching competencies, Distance learning - E-learning – E-teaching Electronic learning is a relatively extensive field covering design and distribution of study materials consisting of multimedia content (texts, graphics, audio, animations, video, etc.), classes administration and related feed-back through comprehensive usage of information and communication technologies. In Slovak language, the original term "e-learning" is used as well as an equivalent created from the English term "e-learning" where "e" is an abbrevation for "elektronické" ("electronic") and "vzdelávanie" means "learning". Today, there is not a common opinion on the content of this term. The first effort to unite various opinions was presented at (Vaughan et. al., 2001) "The e-Learning Network" and "The Forum for Technology in Training". Together with members of the "Interactive Training Development Group" a discussion of the "e-learning" definition was opened with the following definition: "E-learning is an effective educational process made from a combination of digitally distributed content and (educational) support and services." There are many other opinions on e-learning. For example, LiNE Zine magazine presents several definitions concurrently:

e-learning is a convergence of Internet and education, or education enabled by Internet; e-learning is a use of network technologies for the purpose of design, support, distribution and

simplification of education anywhere and anytime; e-learning is a distribution of individualized, complex and dynamic educational content in real

time, improving the development of conscious groups, linking the teachers and students with experts;

e-learning are classes or education provided through the use of electronic means. The starting point of the e-learning development was distance learning. The transformation of the idea of distance learning into today's form of e-learning was allowed by a rapid development of information and communication technologies and their use in all areas of life.

1.1. Distance learning Distance learning is defined as a multimedia form of controlled individual study where the educators (teachers) are permanently or mostly physically separated from the educated (students) during the course of the study process. It is then a highly individualized learning where students are less dependent on or completely independent of teachers. Here, the term multimedia is understood as an optimal use of

257

all long-distance communication and information means capable of presenting the study content and a distance communication. (Zlámalová, 2001) Distance education and courses are provided by synchronous or asynchronous means. The develompment of computer technology and softwares, information and communication technologies (ICT) has created new possibilities in the distance learning area. Traditional materials and information packages together with teaching material are gradually being transformed into electronic textbooks, software packages supporting interactive and individual education. Besides study materials, organisational forms of education have also been modified. Various software systems have been created that support these organisational forms of education and not only contain teaching programmes, offered courses and thematic units supplemented with electronic materials, teaching tools and other teaching means, but also support their organisational and administrative side. Often they contain a whole system of database information that secures new educational forms from organisational and administrative matters, from material and request access, through activity monitoring and checking of acquired konowledge level, to study conclusion and obtaining a particular certificate. It could be said that distance learning can have various forms and can use different organisational forms, methods and technologies of education.

E- LEARNING The e-learning started through conversion of study texts into electronic form that brought their easy transfer and simplified retrieval of their content. This form, however, wasn't fully achieving the potential of e-learning. Thesedays, it is far more dynamic and interactive, provides greater flexibility, modularity and many other advantages. Newer e-learning study materials use the multimedia content more extensively bringing a whole range of advantages. It makes the recieving of new information more simple, easy and comfortable and prolongs its storage in our memory. E-learning could be understood as a way of teaching, acquiring information, knowledge and skills using modern information and communication technologies. Other definitions differ in the question whether the term e-learning covers only the stage of providing study materials to the student or the stage of design of new study materials and study organisation as well. Stoffová summed up the complex phenomenon of electronic education as follows: E-learning is learning (self-education, study) through electronic teaching tool, books, textbooks, that can be distributed in various ways and the educated can obtain study materials and information also by means of new information and communication technologies. At the same time, it is based on voluntary approach, consciousness, resposibility and ambitions of an individual student who is self-responsible for the selection of his study materials, the way he studies, his spacialisation as well as the search for possibilities of obtaining a certificate for his knowledge. He himself states (programmes) the goals of his education and adapts them to his own needs, conditions, life rhythm and lifestyle. This shows how the centre of education and responsibility for results is being transferred to the sudent even more. This form of education plays an important role in life-long education process, E-learning can be also a part of an organised form of sudy (education, learning), for example distance learning as well as attendance form of study. Some definitions and characteristics of the term e-learning emphasise a different position of a student in the process of education. His responsibility and consciousness are pointed out and possibilities of adaptating the study to individual learning style, or the options of free choice of a learning place and time are mentioned. However, less is being said about teachers' skills and abilities necessary for effective learning, demands on the authors of learning content and competenties of teachers who act as tutors in e-learning.

258

Roles of teacher in e-leraning When we compare learning in attendance teachning - teaching "face to face" - and the influence of a teacher in electronic learning, we find out that teacher gets into new roles. Besides the role of a directing element in traditional teaching, the roles are: • teacher as a learner in the class - the teacher accepts that a student can have more experience and a

better knowledge in some specific areas and promptly learns this knowledge • teacher as a tutor - the role of a tutor is not only being an expert manager of learning, but also a

person who improves communication, acts as a "leader", consultant, expert adviser and helper, tutor manages and monitors, brings individual parts in a complex way as a manager, provider or mediator

• teacher as a colleague of students - teachers take part in ICT based activities together with students as their colleagues - members of a team

• teacher as an author - designer of learning content - teacher creates (develops) study materials mostly in electronic form

• teacher as a researcher - teacher monitors and evaluates own teaching experience that is later reflected in his/her teaching

• teacher as a candidate of lifelong learning - ICT literacy is a significant step in teacher's professional development

• teacher as a member of a team of teachers - in the offered and spread e-learning, teachers are "members of a team of teachers", never as individuals.

(BARAJAS In: WHITE,G. 2003) Teacher's activities in e-learning depend on the design and use of the whole educational programme where s/he takes part as well as on accessible hardware and software tools. Typically, in our conditions (Slovak universities) the teacher and the designer of an electronic course is one person. However, we understand it as two different roles with different requirements on competencies. Competencies of a teacher in e-learning When we use six categories of key competencies proposed by Slovak authors Ivan Turek and Roman Hrmo in their work Key competencies (HRMO-TUREK, 2003) we can sum up the demands on teachers into the following areas: - informational, i.e. information and computer literacy - teaching - cognitive - interpersonal - communicational - personal Considering teachers in e-learning recquires a knowledge of the basic scope of our European space defined by basic literacies of a European Union citizen. In the EU documents, the following bacis literacies are defined in relation to e-learning: Technology literacy - the ability to use new media for an effective access to information and communication. Information literacy - the ability to gain, organise and evaluate information and to form correct attitudes based on it. Media creativity - relates to the ability to create and present content to various audiences. Global literacy - deals with comprehenshion of mutual dependence of people and nations and the ability to mutually work and cooperate throughout cultures. Literacy with responsibility - the ability to consider social impacts of information dissemintation in view of security, privacy and other areas.

259

To be literate means to have the required competencies describing in detail a set of knowledge, skills and attitudes. Naturally, a teacher in the conditions of e-learning needs to have pedagogical competencies too that will guarantee the use of suitable ICT in proper educational context, and technological competencies enlarged by the extent of ICT application in education, otherwise the set of teacher's competencies in e-learning is not complete. These defined competencies require a different set of competencies from teachers using e-learning, but are not unrelated to what is defined as a qualification for a teaching profession. In fact, teachers are transforming into critical thinkers capable of adapting to various situations in different time and space. The mentioned competencies form the basis of a didactical competency (generally) and consequently of application of didactics in a specific specialisation area.

The best known attitudes to defining the e-learning teachers' competencies suggest that the key competency is the ability to use technologies suitably, present study content and materials, take care of specific aspects of on-line distance learning including communication, evaluation and preparation of educational process. Most of the so far published results dealing with on-line teaching concetrates mainly on technical skills and requirements of successful managment and simplification of on-line discussion.. The main stream of authors declares that becoming an effective on-line teacher requires training and competencies unique for the on-line environment. Competencies related to electronic learning can be generally didvided into the following classes:

- competencies of designing educational environments, - competencies of managing electronic eduactional process, - competencies of e-tutoring, - competencies of technical development of electronic learning.

In the following analysis, we deal mostly with the e-tutoring competencies.

DIDACTICAL COMPETENCIES The lectors of lifelong education acquire didactical competencies (pedagogical, teaching qualification) through theoretical training in further education (unless they graduated in a study specialised for teachers). They become lectors in lifelong education mostly because of their specialised knowledge. They gain "methodical skills" through practise, and it only depends on them, or the organisers of adult education, whether they take up formal training for a lecturer profession. In many cases, the training for a teaching profession concentrates, or has concetrated just on the communication aspect of teachers' influence in contact teaching, i.e. on the "elocution" (art of speaking), verbal and non-verbal methods, rhetorics. At e-learning, the abilities in the area of study content preparation are coming into focus. In the wider and elaborate projects of distance, or electronic learning, the function of a study content designer is separated from a lecturer practising other mentioned functions in e-learning. In the conditions of Slovak universities, the function of the study content designer is taken by individual teachers or subject guarantors. In the following analysis, we examine most of all this group of teachers working in e-learning. The preparation of e-learning at universities requires university teacher to have the abilities to transform the science system into a didactical system using didactical analysis of study content. The e-learning increases requirements on the lecturer (educator) mainly in the area of learning material structuring and defining of minimal accepted performance. Considering the fact that e-learning uses mostly a modular system of learning, the lecturer should know the context of the educational programme and should be skilled to elaborate various types of study results evaluation - valid and reliable didactical exam, CR evaluation (criterion-referenced: pass/ fail), case studies, projects, etc. For an effective evaluation, it is important that the lecturer could define requirements corresponding with the learning goals and create space not only for the evaluation of memorised knowledge but also the evaluation of the level of logical, critical and creative thinking and the evaluation of the ability to use information resources. To make the study results evaluation effective it should lead to an evaluation that points to the directing of learning process.

260

The lecturer should be able to perform a pedagogical diagnostics, that will allow him: - to correct study results - to improve habits of adopting study materials - to acknowldge successful steps in learning - to plan next steps in learning - to create reasonable motivation by emphasising learning success - to influence learning environment conditions to support successfull learning. (INGENKAMP,K.,1991)

PSYCHOLOGICAL AND SOCIAL COMPETENCIES The role of the teacher in e-learning is to support cooperative learning as well as to positively use competitive relationships, and sometimes handle an individualistic attitude of a participant who is confident he can achieve his goals without the participation of others. Necessary for a successful cooperative learning is the encouragement of positive relationships between participants, open, effective and exact communication, stimulation of participants' interest, equal position of group members, encouragement of independent thinking. The efficiency of the "traditional" learning depends, in a relatively significant way, on a social climate. In e-learning, the lecturer has limited social perception resulting in a weaker influence on the social climate. In case the learning is not completely depersonalised (mainly needed in teachers or managers training), s/he also has a space for social perception within tutorials. At e-learning as a part of lifelong education, the lecturer has to consider the basic characteristics of an adult learner: - various experiences positively or negatively influencing learning - orientation on immediate learning benefits = "instant profit" - independent self-concept resulting from playing several social roles that in real life could be

performed more or less successfully thus influencing his feeling of confidence - independent managing of learning and using various skills (key competencies) E-learning offers opportunities to evaluate all these characteristics. However, the teacher in e-learning deals with diverse e-classes with students who have their own computer with an access to interactive study materials working at their own pace and, with difficult tasks, expecting a help from an experienced teacher - tutor who will provide them with direct consultation and guidance. An obvious part of e-learning are also teachers' attitudes and social and ethical questions related to e-learning that should be included in e-learning teachers training. It is natural that a teacher, without the view of learning environment in its broadest meaning, must have a wide range of competencies that have been more or less described in varioius documents and have been the subject of research. CONCLUSION In our contribution we are not trying to define all of the competencies a teacher must have. The aim was to point out some specific competencies that are particular for a teacher participating in an electronic learning process where obviously the teacher has all other (general) competencies of a teacher at the same time. Various personalities and institutions offer different definitions of the term e-learning. Its challenge, though, lies in a new approach to education possibilities, more effective functioning of educational systems and availability of education to a larger number of people. In a greater access to information that could improve personal development of everyone. E-learning is a phenomenon that brings responsibility, availability and opportunities enabling people and organisations to keep in touch with fast changes defined by the world of Internet.

261

REFERENCES [1] Bajtoš, J.: Teória a prax didaktiky. Žilina, Žilinská univerzita, 2003. [2] Hrmo,R.-Turek,I.: Key competencies. Kĺúčové kompetencie. Bratislava, STU 2003 [3] Kearsely, G. "Online education: Learning and teaching in cyberspace." Belmont, CA: Wadsworth.

2000. [4] Rosenberg, M. J. "E-learning: Strategies for delivering knowledge in the digital age." New York:

McGraw Hill, 2001. [5] (http://europa.eu.int/comm/elearning) [6] http://www.imsglobal.org/competencies/ [7] http://www.sipgroup.org/ Documents/. [8] http://www.iitt.org.uk/ [9] The International Society for Technology in Education (ISTE) http://www.iste.org/ ADRESA A E-MAIL PhDr. Renáta Švarcová University of Zilina Department of Education Univerzitna 8215/1 e-mail: renata.svarcova@rekt.uniza.sk

262

VĚTŠÍ POZORNOST NEŽ „e“ ZASLUHUJE „LEARNING”

Danuše Bauerová ABSTRACT The similarity of the words “vzdělávání” and “vzdělávání se” in the Czech language could be dangerous. Is the situation of eLearning in English speaking countries as better as bigger difference between “learning” and “teaching” is? The paper is based on actual experience obtained during many years of implementation of eLearning and new methods and forms of university education at the Faculty of Economics, VSB-Technical University in Ostrava, and brings suggestions how institution can make this way more effective. KEY WORDS eLearning, metalearning, life long learning, open global dialog, internet, read web, read-write web, web 2.0, connectivism, instant response, Collaborative Knowledge Building – CNB. TRADICNI ROLE V INFORMACNI SPOLECNOSTI SE MENI Co všechno si lze představovat pod okřídleným „informační a komunikační technologie mění svět“? Týká se něco z toho právě mě? Zákazník se stává „prodavačem“ Již jsme si např. zvykli, že při koupi komerčního produktu hledáme informace nejen u prodavače, nýbrž často mnohem významnější roli v našem rozhodování hrají ti, o kterých víme, že mají podobné cíle – mezi zákazníky. Ti přebírají přirozeně role, jež jim dříve nenáležely – předávají dále své zkušenosti, poznatky, informace. „Novinářem“ je kdokoliv Analogický posun nejen pozorujeme, ale často rovněž sami produkujeme v oblasti médií. Ještě nedávno bylo možno nalézt nejnovější informace pouze ve vybraných titulech novin, časopisů, televizních kanálů. Stalo se však již samozřejmostí, že nyní hledáme informace na internetu. Nejsme ale u konce toho, co přináší informační společnost. Všechno se sune dále, nastupuje změna vskutku kvalitativní, a tou je změna rolí. My sami se stáváme „novináři“. Proč se tak děje? I dříve jsme psali o tom, co nás potkalo, tvořili jsme, publikovali, a přesto se role zachovávaly – nemíchali jsme se tím do role novinářů. Nastupuje dialog! Novou kvalitu přinášejí až technologie web2.0, jež dávají v podstatě rovnou šanci pro zpřístupňování svých výstupů ostatním. Kdokoliv může psát a zveřejňovat, kdokoliv může číst cokoliv bylo zveřejněno. Ale co víc? Kdokoliv může bezprostředně reagovat a svou odezvu (RESPONSE) vracet až k původnímu tvůrci. Ten je obohacen a kolotoč se mění ve spirálu. Do hry vstupuje dialog. Nezapomeňme, že digitální a v globální síti! A co učitel? Analogicky jako zákazník přejímá do jisté míry roli prodavače, tak se do činnosti studenta dostávají cíle, jež doposud náležely pouze učiteli. Zdá se však, že akademická půda si nastíněnou změnu rolí

263

připouští ještě více nerada než obchod, tisk, televize, reklama a další. Všude se po vstupu internetu vkrádá obava – zřejmě neopodstatněná – o nepostradatelnost existence tradičních profesí. Na univerzitách navíc hraje roli zdání výjimečnosti akademických pracovníků. Pozor však – je tu půda pro dialog! Ještě výjimečnější akademičtí pracovníci jsou na věhlasnějších univerzitách, výzkumných pracovištích, A komunikace je tak snadná. Nejde o popření významu osobního kontaktu. Jde o zvýšení pravděpodobnosti, že bude efektivně nalezen ten kontakt, jež daným činnostem přináší vysokou efektivitu. S malými náklady virtuální komunikace lze dialog zahájit, dlouho jej vést bez námahy a postupně rozpoznávat, které nepatrné zrnko z dosavadního stojí za to, aby dialog pokračoval „v luxusu“ nákladné osobní komunikace F2F (face to face). INOVACE VZDĚLÁVÁNÍ Přirozená cesta k novým metodám a formám vzdělávání, jež využívají informační a komunikační technologie, začíná ve většině institucí a u většiny pedagogů, zdá se, psaním vlastních digitálních studijních opor. Dalším krokem je jejich „pověšení na web“. A třetím? Hlášení „do světa“: „Máme eLearning!“ Už je „to“ eLearning? aneb Kouzelné „se“ lze tak snadno opomenout! V tu chvíli snad existuje aspoň malé oprávnění pro první část slova eLearning, tj. pro ono oblíbené „e“. Avšak „learning“? Model vzdělávání se tímto nezměnil, role zůstávají zachovány, učitel je stále učitelem se vším všudy, student studentem. K žádné změně kvalit potřebných pro znalostní společnost nedošlo. To, co v této fázi existuje, by si zasluhovalo označení „eTeaching“. Zatímco v angličtině nikdo nezamění, v češtině či slovenštině naopak. Překlad famózního „Life Long Learning“ (LLL) se vžil jako „celoživotní vzdělávání“. A kam se ztratilo „se“? Analogicky – nebylo by správně „eVzdelavanie sa“? Jen hraní se slovíčky? Nikoliv. Většinou vskutku zachováváme starý model „teaching“, i když elektronickou cestou, avšak nazýváme je eLearning. Slepá implementace modelu třídy a učebnice do vzdělávání s využitím informačních a komunikačních technologií chápe vzdělávací obsah eLearningového kurzu jako rigorózní skládanku ze vzdělávacích objektů. Autoři řeší, jak vzdělávací objekty uspořádávat, jak je skladovat a jak je činit dostupnými pro sestavování kurzů, přemýšlejí, jak je doručit k adresátovi. Objekty a kurzy z nich sestavené jsou analogií dřívějších knih nebo studijních manuálů. Dnešní eLearning je realizován jako online vzdělávání, a řídí se novými zákonitostmi. Nejde o místo na webu, kde je hlavním cílem shromáždit obsah. Naopak, eLearningový kurz je příležitostí pro organizování rozličných (online) aktivit. Aktivit studujících a pedagogů jako rovných partnerů pro společný dialog. TECHNOLOGIE WEB 2.0 PODPORUJE AKTIVITY STUDUJÍCÍCH Vstupem na internet současnosti rázem komunikuji, píši, tvořím, reaguji, zveřejňuji svůj názor, hledám názor jiných, vybírám ty, jež stojí za zapamatování, jiné mě naopak pobuřují a chci je změnit a sdělit dalším, potřebuji se ptát na jejich názor a tak si dotvářet ten svůj, rozhodovat, co je pro mě důležité. To vše technologie umožňuje, je tu web, který pokročil od svých možností označovaných jako „read web“ – pouze ke čtení. Vstoupili jsme na platformu web 2.0 neboli „read-write web“. Najednou lze každou akci podpořit reakcí na ni, je technický možno vytvářet a přijímat neustálou odezvu, „response“. Podporuje však aktivity studujících také učitel? Většinou ano, ale pouze do té míry, jak přijímá svou novou roli, tj. na kolik opouští model “učit” a přechází k modelu “učit se”. I když by se mohlo zdát, že v modelu „učit se“ již učitele není třeba, opak je pravdou. Fatálním selháním nikoliv jedince, ale pravděpodobně celé společnosti by skončilo učení se bez usměrňování, motivace, udržování žádoucích cílů apod. Studenti mají svůj eLearningový kurz, tj. webový prostor jako součást LMS

264

Na Ekonomické fakultě VŠB-TU Ostrava jsme přistoupili k tomu, že studenti jako tým, který utvoří např. s cílem tvorby semestrální práce či jiných týmových aktivit, obdrží svůj webový prostor v LMS Moodle. Důležité je, že v něm mají právo zápisu, tj. roli učitele. Vzdělávací prostředí, které znají ze strany studenta, jim rázem umožňuje pohodlně využívat vymožeností technologie web 2.0, z nichž nejvýznamnější pro proces jejich učení SE je možnost participace přes webové rozhraní na komunikaci a týmové tvorbě díla se všemi důsledky z toho plynoucími.

Obrázek 1. Schéma eLearningu, tj. elektronického vzdělávání SE.

NASTUPUJE METALEARNING! Cenné pro studenta není získání hotového modelu, obsahu, informací. Důležité je pro něj vědět, jak informace získat, vybrat, roztřídit, jak si je osvojit, jak je převést ve znalosti. Pedagog, jež přijal novou roli, věnuje svou pozornost učení svých studentů dovednosti “jak se učit”. Jak a čím může být metalearning ve studujících rozvíjen a stimulován? Zdokonalovat se v tom, co může být užitečné po celý život, co vskutku umožní realizaci „Life Long Learning“, je dovednost učit se. Jako každá jiná musí být osvojena, naučena. Opět platí, že jen málo efektivní by bylo kázat ve smyslu „učte se tak a tak“. Metalearning lze v duchu předchozího rozvíjet soustavnou a aktivní participací studujících ve všudypřítomném dialogu, v kolaborativním budování znalostí (Collaborative Knowledge Building – CBD). Jaké kompetence může studující získávat vzděláváním soustředěným na metalearning? Cílem učení se jak se učit je získávat rozhodující schopnosti a kompetence pro proces celoživotního učení se. Jde o schopnost

kriticky myslet, naslouchat názorům druhých, předpokládat a vnímat názory druhých při modifikaci vlastních myšlenek nebo při formování

myšlenek nových, spolupracovat a pracovat v týmech, budovat si své znalosti, sdílet své znalosti, učit se kontinuálně (learning to learn).

EFEKTIVITA UČENÍ (SE) JAKO ZÁVĚR PŘEDCHOZÍHO Předložené myšlenky snad lze shrnout naznačením odpovědi na otázku Jaké učení může být efektivní v době internetu?

265

Obrázek 2. Faktory ovlivňující efektivitu vzdělávání.

Dlouhá je však cesta od teorie k realizaci. Budiž nám vzájemnou útěchou, že všude stejně – jen s vynaložením velkého úsilí. REFERENCES 1. Bauerová, D. (2005). Where (who, what) are the drivers for the new model of learning?, In:

Computer Based Learning in Science, Proceedings, Integrating New Technologies in Science and Education, An Internationala Conference, 2-6 July 2005, University of Zilina, Slovakia, ISBN 9963-607-63-2, pp. 439-445.

2. Bauerová, D. (2005). Konference „SCO“ a efektivita jejího „S“, Sborník druhého ročníku konference o eLearningu, SCO 2005, Brno, ČR, 25.-26. 5. 2005. Vydavatelství Masarykovy univerzity v Brně, 2005, s. 229-233. ISBN 80-210-3699-0; http://sco2005.fi.muni.cz/scoproc.html.

3. Collis, B., & Moonen, J. (2001, second printing, 2002). Flexible learning in a digital world: Experiences and expectations. London: Kogan Page. ISBN Hardback: 07494 33728, Softback 07494 3371X.

4. Dirckinck-Holmfeld, L., Sorensen, E.K., Ryberg, T., Buus, L. (2004). A Theoretical Framework for Designing Online Master Communities of Practice. In Proceedings of the Forth International Networked Learning Conference (NLC2004) (pp. 267-273), held April 5-7, at Lancaster University, UK. ISBN: 1-86220-150-1.

5. Downes, Stephen. E-learning 2.0. Http://www.elearnmag.org/subpage.cfm?section=articles&article=29-1, National Research Council of Canada [20.4.2006].

ADRESA A E-MAIL RNDr. Danuše Bauerová, PhD. Institut inovace vzdělávání, Ekonomická fakulta Vysoká škola báňská – Technická univerzita 701 21 Sokolská 33, Ostrava, Česká republika e-mail: Danuse.Bauerova@vsb.cz web.: http://vsb.cz, http://iiv.vsb.cz, http://moodle.vsb.cz, http://www.slunecnice.vsb.cz http://virtuinv.cz

266