1

Právna úprava poistenia a poistnej zmluvy

JUDr. Imrich Fekete, CSc.Slovenská kancelária poisťovateľov

Obsah prezentácie

1. Úvod do problematiky2. Poistná zmluva – základné parametre3. Účastníci poistnej zmluvy a poistného pomeru4. Uzavretie poistnej zmluvy5. Platnos ť a účinnos ť poistnej zmluvy6. Práva a povinnosti z poistenia� Povinnos ť plati ť poistné� Poistné plnenie� Poistná udalos ť

� Splatnos ť poistného plnenia a preddavok7. Sankcie za porušenie zmluvných povinností8. Zánik poistenia9. Postihové právo pois ťovate ľa

2

2

1. Úvod do problematiky

• Pojem poistenia a poistnej zmluvy• Základné pojmy poistného práva• Poistné právo v historickom vývoji• Základné smery kodifikácie práva poistnej zmluvy• Pramene poistného práva v SR (z. č. 8/2008 Z. z., OZ, z. č.

266/2005 Z. z., z. č. 381/2001 Z. z., z. č. 186/2009 Z. z.• Európske (komunitárne) poistné právo (PEICL) – judik atúra ESD• Charakter právnej úpravy poistnej zmluvy (dispozití vnos ť alebo

kogentnos ť)• Vzťah § 788 a nasl. OZ k ostatným častiam OZ• Pojem a význam všeobecných poistných podmienok• Formy (§ 789 OZ) a druhy poistenia (§ 790)• Forma právnych úkonov a poistka (§ 791)

3

2. Poistná zmluva Základná charakteristika

• Poistnú zmluvu upravuje iba Ob čiansky zákonník (§ 788).• Poistná zmluva sa ako absolútna neobchodná zmluva riadi Občianskym

zákonníkom. V prípade, ak poistnú zmluvu uzavreli podnikatelia (pozri § 261 ods. 1a 2 OZ), riadi sa táto zmluva ustanoveniami Občianskeho zákonníka o poistnejzmluve a vo všeobecných veciach Obchodným zákonníkom (pozri § 261 ods. 6OBZ). Dohodou podľa § 262 OBZ nemožno vylúčiť použitie § 788 a nasl. OZ

• Základné črty poistnej zmluvy • � formálna zmluva (obligatórna písomná forma)

• � kauzálna zmluva (poistný záujem)

• � konsenzuálna zmluva (versus zmluva o vklade a bežnom účte)

• � synalagmatická zmluva (nepravá – porovnaj § 560 OZ)

• � odplatná zmluva (povinnosť platiť poistné)

• � odvážna zmluva (aleatórny charakter v širšom zmysle)

• � adhézna zmluva (§ 52 OZ)

• � dlhodobá zmluva (poistná doba – poistné obdobie)

• � spotrebite ľská zmluva (§ 53 a nasl. OZ, § 153 ods. 3 OSP)

4

3

2. 1. Pojem poistnej zmluvy Podstatné náležitosti

§ 788 ods. 1 OZ: Poistnou zmluvou sa poistite ľ (1) zaväzuje poskytnú ť vdojednanom rozsahu plnenie (2), ak nastane náhodná udalos ť v zmluve bližšieoznačená (3) a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistite ľom poistnúzmluvu uzavrela, je povinná plati ť poistné (4).

• 1. Označenie zmluvných strán (pois ťovate ľ, poistník, poistený)• 2. Poistné plnenie • Obsah poistného plnenia závisí od druhu poistenia a vyplýva z povahy poistnej udalosti (pozri §

806, § 816 a § 822 OZ). V prípade poistenia majetku má plnenie poisťovateľa charakter poistnejnáhrady, ktorej výška je daná rozsahom zmenšenia majetku poistného alebo je daná ako najvyššieplnenie poisťovateľa (poistná suma). V prípade poistenia osôb má plnenie poisťovateľa povahunasporenej poistnej sumy (poistenie pre prípad dožitia), pravidelného dôchodku alebo povahupoistnej náhrady (úrazové poistenie). V prípade poistenia zodpovednosti za škodu má plneniepoisťovateľa poškodenému povahu náhrady škody, a to spravidla obmedzenú horným limitomplnenia poisťovateľa.

• 3. Náhodná udalos ť (poistná udalos ť) • Za náhodnú považuje každá udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že môže

nastať, v čase dojednania poistenia však nevedia, kedy sa tak stane, prípadne či sa tak vôbecstane (požiar, povodeň, havária motorového vozidla, úraz občana). Náhodná udalosť súvisí spoistným nebezpečenstvom (rizikom). Podľa § 2 ods. 16 ZPO poistné riziko je nebezpe čenstvo,ktoré môže vies ť k vzniku poistnej udalosti.

• Náhodilos ť sa skúma súdna prax in concreto, nie in abstracto.• Pojem „náhodná udalosť“ nie je vymedzený právnymi predpismi; ustálená súdna judikatúra i právna

prax považuje podľa Občianskeho zákonníka za náhodnú udalosť určenú poistnými podmienkamipre jednotlivé druhy poistenia, o ktorej účastníci poistenia odôvodnene predpokladajú, že môženastať, avšak v čase vzniku poistenia nevedia, či sa tak vôbec niekedy stane (povodeň, požiar,havária motorového vozidla); hovorí sa o absolútnej náhodnosti. Pokračovanie ����

5

2. 2. Pojem poistnej zmluvy Podstatné náležitosti – náhodná udalos ť

• Znak náhodnosti chýba udalosti, o ktorej sa v čase vzniku poistenia vie, že už nastala a takisto ajudalosti, ktorú úmyselne privodil ten, na koho majetok, život alebo zodpovednosť za škody savzťahuje poistenie, prípadne ten, komu vznikne právo na plnenie v prípade poistnej udalosti.

• Pre posúdenie, či nastala náhodná udalos ť, je rozhodujúca otázka, či a kedy nastal škodlivýnásledok, t. j. či v priebehu dojednaného poistenia alebo mimo neho, a ďalej okolnos ť,ktorou bol vyvolaný tento následok, prípadne spôsob, ako k n emu došlo. Existencia obochtýchto skuto čností má za následok vznik povinnosti pois ťovate ľa plni ť z poistenia majetkua robí tak z náhodnej udalosti poistnú udalos ť. Náhodnou udalosťou pritom môže byť akonáhodná skutočnosť, ku ktorej dôjde v dobe tzv. „kľudu živlov“, tak aj skutočnosť, keď hrozí vysokýstupeň vzniku dojednaného poistného nebezpečenstva (povodeň, požiar), s ktorou je spojenývznik povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Aj napriek tomu, že reálne existujevysoká miera vzniku poistného nebezpečenstva, nie je vo vzťahu k poisteniu konkrétneho majetkunikdy celkom isté, či náhodná udalosť skutočne nastane. Práve v tom tkvie podstata absolútnejnáhodnosti, že sa totiž nedá naisto súčasne predvídať, či a kedy nastane.

• � S názorom dovolateľky, že vo všeobecnosti nemožno hovoriť o náhodnosti v právnom slovazmysle, ak už v čase dojednania poistnej zmluvy nastalo a trvá poistné riziko (rozumej na inýchmiestach, než kde sa nachádza poistený majetok), sa dovolací súd nestotožňuje. Hocináhodnos ť je potrebné vníma ť ako nepredvídate ľnos ť vzniku akéhoko ľvek deja alebo javu(aj keď môže nasta ť v budúcnosti), je tento pojem potrebné vždy vz ťahova ť na konkrétnypoistený majetok (porovnaj § 807 OZ) a nie vyvodzova ť, že ak už nastalo poistné riziko viných lokalitách (ak došlo k záplavám na iných miestach), nej de o náhodnú udalos ť vovzťahu k majetku, ktorý sa nachádza inde.

6

4

2. 3. Pojem poistnej zmluvy Podstatné náležitosti

• Okolnosť, že v dobe uzavretia poistnej zmluvy medzi účastníkmi už došlo k záplavám naniektorých miestach v štáte, nie je významná pre posúdenie danej veci, pretože vo vzťahu kpoistenému majetku žalobcu nebolo možné predvídať, či k zatopeniu jeho bytu – napriekexistujúcemu poistnému riziku na iných miestach – vôbec dôjde a prvok náhodnosti bol pretodaný vo vzťahu k tejto skutočnosti. Záležalo len na žalovanom pois ťovate ľovi, či tohto d ňa zadaných okolností a dostupných informácií uzavrie so žalobcom zmluvu o poistenídomácnosti alebo nie (Uz NS ČR z 28. 11. 2006, sp. zn. 30 Cdo 427/2006).

• � Pri zmluvnom poistení je potrebné preskúmať predovšetkým z obsahu poistnej zmluvy (§ 788OZ), či ide o skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť (B 69/1971).

• 4. Poistné• Poistné je odplatou, ktorú musí poistník plati ť pois ťovate ľovi po vzniku poistenia (§ 796

OZ). Vzhľadom na to, že poistný pomer má charakter dlhodobého právneho vzťahu, zákonpodrobne vymedzuje spôsob platenia poistného a právne dôsledky spojené s jeho nezaplatením(pozri § 795, § 796 a § 800 až 804 OZ). Poistné podmienky môžu ďalej vymedziť druh poistnéhoplnenia, výšku, miesto a čas plnenia.

• Výška poistného je vecou dohody medzi poisťovateľom a poistníkom (k spôsobu kalkulácie výškypoistného pozri § 796 OZ). Štát nie je oprávnený zasahovať do tvorby cien poistenia, a to aniv prípade, keď ide o povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkoumotorového vozidla (pozri Ro ESD – výklad čl. 226 Zmluvy EHS vo veci Komisia v. Talianskoz 25. 2. 2003, sp. zn. C- 59/2001, ECR 2001, s. I – 1759).

• .

7

2. 4. Pojem poistnej zmluvy Podstatné náležitosti - poistné

• Poistné sa ur čí podľa sadzieb a taríf, ktoré určuje poisťovateľ a s ktorými je povinný preduzavretím poistnej zmluvy oboznámiť poistníka. Výška poistného spravidla odráža rozsahpoistného nebezpečenstva, ktoré na seba prevzal poisťovateľ uzavretím poistnej zmluvy. Akpočas trvania poistného pomeru dôjde k zmene tohto nebezpečenstva, môže ktorákoľvek strananavrhnúť, aby sa poistné primerane znížilo alebo zvýšilo.

• Poistné sa určí buď jednorazovo pre celý čas trvania poistenia, alebo je rozdelené na určitépoistné obdobia, ktoré trvajú spravidla jeden rok.

• Poistné obdobie zostáva obdobím na zaplatenie poistného, aj keď sa platenie poistnéhodojednalo v splátkach v kratších časových úsekoch. To znamená, že poistník môže po dohodes poisťovateľom rozdeliť poistné na jedno poistné obdobie na niekoľko splátok. Rozdelenímbežného poistného za jedno poistné obdobie (napr. jeden rok) na splátky nedochádzak rozdeleniu poistného obdobia na kratšie časové úseky.

• Poisťovateľ má právo na poistné iba za tú dobu, po ktorú poskytuje poistnú ochranu (§ 803 ods. 1OZ). Nespotrebované poistné musí vrátiť poistníkovi. Iba v prípade, že poistný pomer zaniknepred skončením poistného obdobia a z toho dôvodu, že nastala poistná udalosť, má poisťovateľnárok na poistné do konca tohto obdobia (§ 803 ods. 3 OZ).

8

5

2. 5. Poistná zmluva Ďalšie obligatórne náležitosti

§ 788 ods. 2 OZ: Poistná zmluva obsahuje najmä: • ���� výšku poistnej sumy , v prípade poistenia osôb výšku

zaručenej poistnej sumy,• ���� výšku poistného , jeho splatnos ť a či ide o jednorazové

poistné alebo bežné poistné,• ���� poistnú dobu ,• ���� údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa

bude oprávnená osoba podie ľať na výnosoch pois ťovate ľaa akým spôsobom,

• ���� práva a povinnosti pois ťovate ľa, poisteného a toho, kto spois ťovate ľom uzaviera poistnú zmluvu,

• ���� výšku odkupnej hodnoty , ktorú pois ťovate ľ vyplatív prípade poistenia osôb pri pred časnom ukon čení poistenia.

9

2. 6. Poistná zmluva Fakultatívne náležitosti

• Okrem vyššie uvedených obligatórnych náležitostí medzi fakultatívnenáležitosti poistnej zmluvy spravidla patrí najmä:

• ���� označenie poistného rizika,• ���� údaj o vinkulácii poistného plnenia,• ���� zľavy respektíve prirážky na poistnom,• ���� indexácia výšky poistného a poistnej sumy,• ���� doba začiatku poistenia,• ���� dohoda o splátkach poistného,• ���� spôsob úhrady poistného a pod.• � Žiadosť o vykonanie vinkulácie je jednostrannou dispozíciou poisteného (oprávneného

z poistnej zmluvy), ako má poisťovateľ (povinný z poistnej zmluvy) naložiť s poistným plnením(nemá byť poskytnuté poistenému, ale jeho peňažnému ústavu) (Uz VS v Prahe z 12. 5. 1997, sp.zn. 9 Cmo 147/1997).

• � V poistnej zmluve možno právo na plnenie viazať na splnenie odkladacej podmienky, odsplnenia ktorej závisí, či na poisťovateľa (a zároveň postupníka) prejde právo poisteného (azároveň postupcu) na zaplatenie sumy – z titulu ručenia poisteného – v prípade, že nastanepoistná udalosť vymedzená v poistnej zmluve (Ro NS ČR zo 17. 5. 2000, sp. zn. 33 Cdo851/2000).

10

6

2. 7. Všeobecné poistné podmienky – pojem• § 788 ods. 3 OZ: Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky

poistite ľa (poistné podmienky), (1) na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktorésú k nej pripojené alebo (2) boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistite ľomzmluvu uzavrel, oznámené.

• Poistné podmienky predstavujú obchodné podmienky poisťovateľa. Vzťahujú sa na ne ustanoveniaOZ o neprijateľných zmluvných podmienkach (pozri § 53 ods. 4 a § 54 OZ).mmm

• Skutočnosť, že poistné podmienky boli poistníkovi odovzdané alebo oznámené, musí v prípadesporu preukázať poisťovateľ. Súdna prax zastáva názor, že ak sa poistná zmluva odvoláva naneexistujúce poistné podmienky, považuje sa za neurčitú a nezrozumiteľnú a z toho dôvodu podľa§ 37 OZ aj za absolútne neplatnú. V takomto prípade je poistná zmluva neplatná od saméhozačiatku (ex tunc). Poistník by v takom prípade mohol od poisťovateľa žiadať vrátenie zaplatenéhopoistného za celú dobu trvania poistenia na základe ustanovení § 451 ods. 2 a § 457 OZ.

• Podľa § 788 ods. 4 sa od poistných podmienok (majú sa zrejme na mysli všeobecné poistnépodmienky) možno odchýliť len v prípadoch, v ktorých to tieto podmienky pripúšťajú.

• Poistné podmienky musia obsahova ť najmä práva a povinnosti zmluvných strán, náležitostiuvedené v § 788 ods. 2 OZ, t. j. vymedzenie udalosti, z ktorej vznikne povinnosť poisťovateľa plniť(poistná udalosť), kedy pri poistnej udalosti táto povinnosť nevznikne, rozsah a splatnosť poistnéhoplnenia, určenie povinnosti platiť poistné a výšku poistného, poistné obdobie, dobu platnostipoistnej zmluvy (poistná doba) atď. Podľa § 804 OZ poistné podmienky pre poistenie osôb určujú,v ktorých prípadoch je poisťovateľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenienezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 OZo vrátení poistného.

• Pokračovanie Judikatúra ����

11

2. 8. Všeobecné poistné podmienky v judikatúre

• � V konaní o žalobách na plnenie zo zmluvného poistenia treba venovať pozornosť tomu, čia v ktorých právach a povinnostiach z poistenia sa poisťovateľ a poistený pri uzavieraní poistnejzmluvy odchýlili od poistných podmienok (R 41/1971).

• Odchýlka od poistných podmienok dohodnutá v neprosp ech poisteného by sa považovala za neplatné zmluvné dojednanie (pozri § 39 a § 41 OZ).

• � Neprípustným odchýlením poistnej zmluvy od poistných podmienok v zmysle ustanovenia §788 ods. 4 OZ je potrebné rozumieť situáciu, že by poistné podmienky neurčovali v určitej otázkevýnimku a zároveň by toto odchylné zmluvné dojednanie nebolo v prospech poisteného. Vpoistnej zmluve sa tak možno odchýliť vždy v prospech poisteného. Neprípustné odchýlenie vneprospech poisteného možno v konkrétnom prípade urobiť aj dojednaním osobitnýchpredpokladov pri vymedzení poistnej udalosti. Ak súd v danej veci neskúmal, či poistnépodmienky pripúšťali, že sa možno od nich odchýliť v poistnej zmluve pri vymedzení poistnejudalosti tak, ako tu bolo dojednané, a ak nie, či je odchylné stanovenie predpokladov privymedzení poistnej udalosti v prospech poisteného, bolo jeho právne posúdenie neúplné a tedanesprávne (Ro NS ČR z 24. 10. 2006, sp. zn. 32 Odo 1288/2004).

• � Ak sa poistná zmluva, ktorej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky, odvoláva naneexistujúce časti všeobecných poistných podmienok, zmluva je neurčitá a nezrozumiteľná,a preto je podľa § 37 OZ neplatná (R 48/2000).

12

7

2. 9. Kontrola obsahu poistných podmienok

• Zrušenie administratívnej kontroly v r. 2002• Súdna kontrola obsahu v SR prakticky neexistuje (máme na mys li konštantnú

judikatúru v oblasti poistného práva, ktorá u nás absentuje ). Súdna kontrolapoistných podmienok spo číva v ich posúdení z h ľadiska ustanovenia § 54 OZ,ako aj dodržiavania zásady rovnosti ú častníkov ob čianskoprávneho vz ťahu.

• � Dojednanie účastníkov obsiahnuté vo všeobecných poistných podmienkach pre poistenie dennejdávky pri pracovnej neschopnosti, ktoré vylučuje poistné plnenie pri liečení v rehabilitačnýchstrediskách (s výnimkou prípadov, keď je pobyt v nich z lekárskeho hľadiska nevyhnutnou súčasťouliečenia choroby alebo úrazu a poisťovateľ vyjadril vopred písomný súhlas s týmto liečebnýmpobytom), môže byť v rozpore s dobrými mravmi; v tomto rozsahu by bola potom poistná zmluvaneplatná podľa § 39 OZ.

• Týmto dojednaním sa porušuje základná zásada Občianskeho zákonníka a občianskeho práva,ktorou je zásada rovnakého postavenia subjektov občianskoprávnych vzťahov. Podstata rovnakéhoprávneho postavenia spočíva v prvom rade v tom, že žiadny zo subjektov občianskoprávnychvzťahov nie je voči druhému subjektu po právnej stránke ani nadriadený, ani podriadený, a pretotiež žiadny z nich nemôže len sám osebe, t. j. jednostranne, resp. autoritatívne určovať právnepostavenie druhého subjektu.

• Podľa predmetného ustanovenia všeobecných poistných podmienok pre poistenie dennej dávky pripráceneschopnosti by totiž záležalo len na posúdení poisťovateľa, či udelí alebo neudelí súhlas naliečebný pobyt poisteného (Ro NS ČR z 28. 3. 2007, sp. zn. 32 Odo 284/2005).

13

2. 10. Súdna kontrola poistných podmienok

• V súdnom spore oh ľadne výkladu obsahu poistných podmienok súdy môžuaplikova ť pravidlo: v pochybnostiach v neprospech zvýhodneného (in dubiocontra proferentem). Toto výkladové pravidlo je obsiahnuté v ustanovení § 54ods. 2 OZ a týka sa prakticky všetkých spotrebite ľských zmlúv vrátane poistnejzmluvy. Predsa však, výklad obsahu poistnej zmluvy by mal by ť vyvážený ajz toho h ľadiska, či i poistník urobil pred uzavretím poistnej zmluvy všetko, a byvzťahy medzi zmluvnými stranami zodpovedali zásade dobrej vie ry. V takomprípade treba prihliada ť nielen na poistné podmienky, ale i na zákonnú úpravupoistnej zmluvy.

• � Pri výklade zákonných ustanovení o poistnej zmluve a ustanovenípoistných podmienok pre poistenie osôb, upravujúcich povinnostipoisteného z poistnej zmluvy, je potrebné vychádzať z toho, že vzájomnévzťahy účastníkov poistného pomeru majú byť upravené tak, aby poistenieneviedlo k obohateniu a nebolo zneužívané na ujmu poisťovateľa (R17/1960).

14

8

3. Účastníci poistnej zmluvy a poistného pomeruPoistník

• Poistníkom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá uzavretím poistnej zmluvy zabezpečuje poistnéplnenie pre seba alebo inú osobu (poisteného) pre prípad, že nastane určitá náhodná udalosť.Vzhľadom na to, že poistník ako osoba uzavierajúca poistnú zmluvu je vždy účastníkom poistnejzmluvy, je povinná tiež plati ť poistné [pozri § 796 ods. 1 OZ a § 3 písm. i) ZPO].

• Poistník má právo:• � určiť v poistnej zmluve osobu poisteného (ak ním nemá byť sám),

• � podieľať sa na určení podmienok vzniku povinnosti poisťovateľa plniť a na určení osoby, ktorej má v prípade smrti poistníka alebo poisteného vzniknúť právo na plnenie poisťovateľa (§ 817 ods. 1 prvá veta OZ),

• � napadnúť platnosť poistnej zmluvy; poistník môže poistnú zmluvu vypovedať alebo od nej za stanovených podmienok odstúpiť. � Ak poistnú zmluvu uzavrela ako poistník vo svojom mene iba fyzická osoba bez toho, aby z jejtextu vyplývalo, že bola uzavretá touto osobou ako členom združenia fyzických osôb (v tejto poistnejzmluve je uvedené meno M. Z. a identifikačné číslo podnikateľa), táto zmluva je uzavretá poistníkomv písomnej forme (§ 791 OZ) a z tohto dvojstranného právneho úkonu nevyplýva, že by v nej bolidohodnuté spoločné záväzky a spoločné práva (porovnaj § 511 a nasl. OZ), potom plnenia z tejtopoistnej zmluvy sa môže domáhať iba táto fyzická osoba. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že stroj(predmet poistenia) bol v podielovom spoluvlastníctve podľa § 834 OZ (Ro NS ČR z 12. 1. 2006, sp.zn. 32 Odo 1181/2004).

• Zmena osoby poistníkaPočas trvania poistného pomeru môže dôjsť k zmene osoby poistníka, ak poistník zomrie (fyzickáosoba), resp. zanikne (právnická osoba). V takom prípade ide o vstup do poistenia. Pokračovanie

15

3. 1. Účastníci poistnej zmluvy a poistného pomeruPoistník/Poistený

• Na právnu úpravu vstupu do poistenia pamätá Občiansky zákonník pri úpravevšetkých druhov poistenia:� podľa § 819 OZ ak v prípade poistenia osôb poistník zomrie alebo zanikne,vstupuje do jeho práv a povinností z poistnej zmluvy poistený,

• � podľa § 815 ods. 2 OZ ak v prípade poistenia majetku zomrie, resp. zaniknepoistník, ktorý dojednal poistenie vzťahujúce sa na majetok inej osoby, vstupuje tátoosoba do poistenia namiesto poistníka,

• � podľa § 828 ods. 2 OZ ak v prípade poistenia zodpovednosti za škodu zomrie alebo zanikne poistník, ktorý dojednal poistenie vzťahujúce sa na zodpovednosť inej osoby, vstupuje táto osoba do poistenia namiesto poistníka.

• Od poistníka je potrebné odlíšiť „osobu, na ktorej majetok, život alebo zdravie alebona ktorej zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje“. Túto osobu vymedzuje §797 ods. 1 OZ ako poisteného.

• V prevažnej väčšine prípadov je poistník a poistený tá istá osoba (ak sa poistenievzťahuje priamo na osobu, ktorá zmluvu s poisťovateľom uzavrela). Poistník apoistený však môžu byť aj rozdielne osoby. Tak je tomu vždy v prípade poistnejzmluvy v prospech inej osoby (pozri § 794 OZ). Pokračovanie �

16

9

3. 2. Účastníci poistnej zmluvy a poistného pomeruPoistenie v prospech tretieho

• Pri poistení v prospech inej osoby ide o prípad, keď

• a) poistník uzaviera poistnú zmluvu, v ktorej poistí aj prospech inej osoby alebo o prípad, keď

• b) poistník uzavrie poistnú zmluvu výlu čne v prospech inej osoby.• Zmluva v prospech inej osoby sa vyskytuje pri všetkých druhoch poistenia.• � Ak uzavrel zmluvu o poistení motorového vozidla, ktoré je v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov, s poisťovateľom i len jeden z manželov, je tiež druhý z manželov poistený v zmysle §813 OZ (R 12/1993).

• � Ak sa spolok zaviazal odporúčať svojím členom za účelom poistenia výhradne určitúpoisťovaciu spoločnosť, ktorá prevzala záväzok poistiť prihlásených členov spolku za podmienoka za poistné uvedené v zmluve, nešlo o predbežnú zmluvu v prospech tretích osôb (členovspolku). Nemožno sa preto domáhať proti poisťovacej spoločnosti, aby platnosť zmluvya zaviazanosť spoločnosti bola určená súdnym rozhodnutím (Ro NS ČSR z 25. 5. 1929, sp. zn.Rv I 1079/28, Vážný č. 8992/1929).

• Zmluvu, ktorú uzaviera poisťovateľ s poistníkom v prospech tretej osoby, je potrebné odlišovať od:

• � tzv. vinkulácie poistného plnenia, keď ide o dohodu poistníka s poisťovateľom, napr.o viazanie dispozičného práva oprávneného na splnenie podmienky, napr. súhlasu inej tretejosoby, najčastejšie toho, kto je veriteľom oprávneného;

• � založenia práva na poistné plnenie , zabezpečenie záväzku prevodom práva alebozabezpečenie záväzku postúpením pohľadávky; (vyplatenie poistného plnenia podľa § 151md ods.2 a 3 OZ záložnému veriteľovi), avšak už mimo poistného pomeru;

• � prípadov poistenia na cudzí ú čet. Pokračovanie ����

17

3. 3. Účastníci poistnej zmluvy a poistného pomeruPoistenie na cudzí ú čet

• Ak sa má poistenie majetku vzťahovať na inú osobu ako je poistník (toho kto s poistiteľom uzavrelpoistnú zmluvu), ide o poistenie na cudzí ú čet (poistenie cudzieho rizika). Poistenie na cudzíúčet je potrebné odlíšiť od poistenia v prospech inej osoby (§ 794 OZ). Tieto rozdiely súnasledovné:

• a) pri poistení cudzieho rizika sa poistná zmluva priamo vzťahuje na majetok inej osoby bez toho,aby bol na to potrebný jej súhlas (v prípade poistenia v prospech inej osoby sa tento súhlasvyžaduje),

• b) pri poistení na cudzí účet sa na rozdiel od poistenia v prospech inej osoby neuvádza tretia osoba menom, ale len vzťahom k poistenému (napr. spoluvlastník, člen domácnosti), pričom vždy rozhoduje skutkový stav v čase poistnej udalosti (napr. počet členov domácnosti v čase poistnej udalosti),

• c) pri poistení na cudzí účet vznikne právo na poistné plnenie tomu, kto poistnú zmluvu uzavrel, t.j. poistníkovi, ktorý prostredníctvom poistenia majetku zabezpečuje svoj majetkový záujem, abypoistná udalosť nenastala (v poistení v prospech iného sa poistné plnenie poskytne vždypoistenému, t. j. osobe odlišnej od poistníka).

• V prípade poistenia na cudzí účet ide vlastne o rozšírenie poistnej ochrany na tretie osoby, ak takustanovujú poistné podmienky. Poistník má záujem (poistný záujem) na poistení týchto osôb,pretože v prípade poistnej udalosti by bol povinný on sám nahradiť ujmu, ktorá bola tretej osobespôsobená (napr. z toho dôvodu, že poistník je uschovávateľom veci, ktorá patrí tretej osobe).

18

10

3. 4. Účastníci poistnej zmluvy a poistného pomeruPois ťovate ľ - pois ťovňa

• Pois ťovate ľ• ���� pois ťovňa so sídlom v SR,• ���� pois ťovňa z iného členského štátu EÚ/ES a• ���� zahrani čná pois ťovňa,• ���� európska pois ťovacia spolo čnos ť• Predmetom činnosti poisťovateľa je poisťovacia činnosť. Podľa § 2 ods. 12

ZPO poisťovacou činnosťou je prijímanie poistných rizík poisťovňou,poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ichpobočkami, ohodnocovanie rizík a ich riadenie, správa poistných zmlúv,tvorba technických rezerv a udržiavanie požadovanej miery solventnosti aspráva umiestnenia prostriedkov technických rezerv a garančného fondu,likvidácia poistných udalostí, poskytovanie plnenia z poistných zmlúv,poskytovanie asistenčných služieb, postupovanie poistných rizík poisťovne,poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo ichpobočiek na základe zmluvy o zaistení a činnosť na predchádzanie škodám.

• Zmena osoby pois ťovate ľa – prevod poistného kme ňa (§ 80 ZPO)19

3. 5. Účastníci poistnej zmluvy a poistného pomeruSprostredkovatelia poistenia

• K uzavretiu poistnej zmluvy môže dôjs ť aj prostredníctvomsprostredkovate ľov poistenia. Ich právne postavenie upravuje zákonč. 186/2009 Z. z. o finan čnom sprostredkovaní a finan čnomporadenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov) (tento zákonmá oporu v smernici 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia ).

• Na území SR môže vykonáva ť finan čné sprostredkovanie len finan čný agent, ktorým je:1. Samostatný finan čný agent, 2. Viazaný finan čný agent 3. Podriadený finan čný agent4. Finan čný sprostredkovate ľ z iného členského štátu

20

11

3. 6. Účasť tretích osôb na poistení

Účastníkom poistného vzťahu nie sú tzv. tretie osoby, ktorým poisťovateľvyplatí za určitých podmienok poistné plnenie, lebo tieto osoby nedisponujúpoistnou zmluvou z hľadiska jej vzniku, trvania ani zániku. Takýmito tretímiosobami sú najmä:���� Záložný verite ľ (pozri § 151mc OZ),���� Osoba oprávnená na výplatu poistného plnenia v životnom poistení v prípade smrti poisteného (§ 817 ods. 1 OZ),���� Nadobúdate ľ poistnej veci (pozri § 812 a § 824 OZ),���� Poškodený v prípade poistenia zodpovednosti za škody (§ 823 OZ).Občiansky zákonník v určitých prípadoch pripúšťa prechod poistnej zmluvyz poisteného na inú osobu (pozri § 805, § 812 a § 824 OZ). Takisto pripúšťarozšírenie osobnej pôsobnosti poistnej zmluvy na tretie osoby (§ 815 ods. 1a § 828 ods. 1 OZ) s tým, že tieto osoby nie sú oprávnené disponovať spoistnou zmluvou.

21

4. Vznik poistnej zmluvy (§ 792 OZ)

• (1) Na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh p rijatý v lehote,ktorú ur čil navrhovate ľ, a ak ju neur čil, do jedného mesiaca odo d ňa, keďdruhý ú častník návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, k eďnavrhovate ľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.

• (2) Návrh poistite ľa možno prija ť tiež zaplatením poistného vo výške uvedenejv návrhu, ak sa tak stane v lehote pod ľa odseku 1; poistná zmluva je v takomprípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.

• § 792 lex specialis vo vz ťahu k § 43a a nasl. (lex generalis). Vznik poistnej zmluvy vyžaduje aj tu existenciu: návrhu na uzavretie poistnej zmluvy a prijatie návrhu (akceptáciu).

• Ako pre návrh na uzavretie zmluvy, tak pre jeho prijatie predpisuje zákon písomnú formu, pričompísomná forma právneho úkonu má aj v tomto prípade dve náležitosti: písomnosť úkonu a podpis.Podpisy nemusia byť na tej listine (porovnaj § 46 ods. 2 OZ), hoci v praxi je to pri poistnýchzmluvách obvyklé.

• � Za spracovanie osobných údajov sa považuje aj zaznamenávanie telefonických hovorov,v ktorom subjekt údajov oznamuje svoje identifikačné údaje na nosičoch záznamov. Preto saochrana osobných údajov týka aj zaznamenávania telefonických hovorov zamestnancovpoisťovateľa pri uzavieraní poistných zmlúv prostredníctvom telefonického hovoru. Ochranav zmysle § 12 ods. 1 OZ týkajúca sa slovných osobných prejavov strán zmluvy urobených medzinimi o jej uzavretí môže byť vynucovaná len vo vzťahu k tretím subjektom, ktoré neboli účastníkmitakého konania; ide o prejavy, ktoré adresujú výlučne jeden druhému, takže adresát týchtoprejavov môže oprávnene použiť jeho záznam ako dôkaz (Ro OS pre Prahu 8 sp. zn. 22 C126/2001).

22

12

4. 1. Kto dáva návrh na uzavretie poistnej zmluvy

Zo zákona explicitne nevyplýva, ktorý z účastníkov poistnej zmluvy je navrhovateľom na uzavretiepoistnej zmluvy. Z § 792 ods. 2 OZ („návrh poisťovateľa možno prijať“) možno vyvodiť, že akonavrhovateľ na uzavretie poistnej zmluvy vystupuje spravidla poisťovateľ, ktorý ako návrh nauzavretie poistnej zmluvy predkladá predtlačené formuláre návrhov poistných zmlúv. Tie potomvyplní a príp. i upraví podľa predbežného rokovania so záujemcom o poistenie. Poistník potompripojí svoj podpis ku klauzule, kde je uvedené, že s návrhom súhlasí tak, ako je vypracovanýa že ho prijíma.

• Právotvornou skuto čnos ťou zakladajúcou vznik poistnej zmluvy je v časné, úplnéa bezpodmiene čné prijatie návrhu pois ťovate ľa tým, komu je tento návrh ur čený (poistník).Pokia ľ ide o obsah návrhu na uzavretie poistnej zmluvy, zmluvný konsenzus musí nasta ť

pod ľa § 788 ods. 1 a 2 OZ najmä o tom, že:1. pois ťovate ľ sa zaväzuje poskytnú ť v dojednanom rozsahu poistné plnenie, ak nastanenáhodná udalos ť (poistná udalos ť) uvedená v poistnej zmluve,2. poistník sa zaväzuje plati ť dojednané poistné a3. pois ťovate ľ a poistník sa zhodli o náležitostiach, ktoré musí obsahova ť poistná zmluvapod ľa § 788 ods. 2 OZ.

• Zmluvný konsenzus sa musí ďalej týkať obsahu poistných podmienok, ktoré sú súčasťou návrhu na uzavretie poistnej zmluvy (§ 788 ods. 3 OZ).

23

4. 2. Prijatie návrhu na uzavretie zmluvy

• Od okamihu podpisu je právny úkon poistníka, ktorý spočíva v prijatí návrhu(akceptácii) poisťovateľa, platný a len čo je doručený navrhovateľovi, t. j.poisťovateľovi, je poistná zmluva uzavretá. Návrh sa považuje za doručenýpoisťovateľovi aj vtedy, ak je odovzdaný pracovníkovi poisťovateľa poverenémudojednávaním poistenia alebo zmluvnému zástupcovi poisťovateľa (finančnémuagentovi), ktorý v mene poisťovateľa spracoval a doručil návrh záujemcovio poistenie.

• Od okamihu uzavretia zmluvy je potrebné odlíšiť začiatok poistenia (poistnejochrany). K začiatku poistenia pozri § 795 OZ.

• Z ustanovenia § 791 OZ vyplýva, že poistná zmluva musí byť zásadne uzavretá vpísomnej forme. Ak podmienka písomnej formy nie je splnená, je poistná zmluvaneplatná (pozri § 40 ods. 1 OZ). Výnimka zo zásady písomnej formy poistnejzmluvy sa týka len jedného úkonu zo zmluvy. Návrh poisťovateľa na uzavretiepoistnej zmluvy možno podľa § 792 ods. 2 OZ prijať tiež zaplatením poistného vovýške uvedenej v návrhu. Písomný prejav o prijatí návrhu na uzavretie poistnejzmluvy sa tu prijíma vo forme konkludentného úkonu zaplatenia poistného.

24

13

4. 3. Lehota na uzavretie poistnej zmluvy

• Navrhovate ľ (pois ťovate ľ) má pod ľa § 792 ods. 1 OZ právo ur čiť druhej strane lehotu, doktorej musí oznámi ť, že s návrhom súhlasí a prijíma ho, aby zmluva vôbec vznikla. Po dobutejto lehoty – až do okamihu doru čenia oznámenia o prijatí návrhu, príp. až do saméhouplynutia lehoty – je navrhovate ľ návrhom viazaný. To znamená, že ho nemôže odvola ť.Odvolanie by prichádzalo do úvahy jedine v prípade, že by preja v o odvolaní návrhu boldruhej strane doru čený skôr ako vlastný návrh (§ 43a ods. 3 OZ).

• Ak navrhovate ľ lehotu neur čí (v prípade návrhu predkladaného pois ťovate ľom je tomu takspravidla vždy), platí lehota stanovená pre taký prípad pria mo Ob čianskym zákonníkom. Jeto lehota jedného mesiaca odo d ňa doru čenia návrhu na uzavretie zmluvy.

• Ďalšou zákonnou podmienkou na uzavretie poistnej zmluvy je oznámenie prijatia návrhuna uzavretie poistnej zmluvy navrhovate ľovi (pozri § 43c ods. 2 OZ). Ustanovenie § 792ods. 1 druhá veta OZ viaže okamih uzavretia poistnej zmluvy na doru čenie oznámeniao prijatí návrhu navrhovate ľovi. Nestačí, ak sa prijatie návrhu v ur čenej lehote len podá napoštu v posledný de ň lehoty. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, ke ď navrhovate ľdostane oznámenie o prijatí svojho návrhu. Ak sa návrh na uzavr etie zmluvy odovzdáadresátovi priamo, je dôležité v návrhu uvies ť, kedy druhá strana návrh dostala.

• OZ ustanovuje za okamih uzavretia poistnej zmluvy dobu doru čenia prejavu o prijatínávrhu navrhovate ľovi ako dobu zistite ľnú a preukázate ľnú. To, pravda, platípredovšetkým pre poistníka, zatia ľ čo pre pois ťovate ľa to platí iba vtedy, ak svojakcepta čný prejav odoslal doporu čene, proti doru čenke alebo poslom proti potvrdeniu.V opačnom prípade, ak sa odošle oby čajnou poštou, dôkaz o prijatí návrhu sa staneobťažným. 25

4. 4. Výnimka z písomnej formy

• Výnimka z písomnej formy sa pripúš ťa pre prijatie písomného návrhu na uzavretie poistne j zmluvy, ktorý podal pois ťovate ľ, a to ustanovením § 792 ods. 2 OZ, pod ľa ktorého na prijatie takého návrhu sta čí, aby bolo zaplatené poistné:1. vo výške uvedenej na návrhu a 2. v lehote, po čas ktorej je pois ťovate ľ svojím návrhom viazaný.

• Poistná zmluva je v takomto prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené v rovnakej sume, akú obsahoval návrh na jej uzavretie.

• � Využitie tejto formy akceptácie predpokladá, že nemožno plniť v splátkach, pretože by týmnebola splnená podmienka zaplatenia poistného vo výške uvedenej v návrhu. Ak poisťovateľuviedol do návrhu poistnej zmluvy, že poistné bude hradené v štvrťročných poistných obdobiach,postačuje na využitie formy akceptácie návrhu poistnej zmluvy poistníkom podľa § 792 ods. 2 OZ ak uzavretiu poistnej zmluvy zaplatenie tohto bežného poistného (Ro NS ČR z 25. 4. 2007, sp. zn.32 Odo 568/2005).

• � Skutočnosť, že poisťovňa požadovala od lízingového nájomcu zaplatenie poistného, hoci jejmuselo byť známe, že po tom, čo lízingový nájomca splnil všetky záväzky z lízingovej zmluvy, došlok prechodu vlastníctva poistenej veci z lízingového prenajímateľa na lízingového nájomcu a vdôsledku toho k zániku poistenia, nemožno posudzovať ako nový návrh poistnej zmluvy, z ktoréhoby nepochybne vyplývalo presné vymedzenie účastníkov poistenia, predmet poistenia i jeho obsah.Z toho dôvodu potom nemožno považovať zaplatenie poistného za akceptáciu takého návrhu vzmysle § 792 ods. 2 OZ (Ro NS ČR z 26. 9. 2006, sp. zn. 32 Odo 1227/2006).

• Pokračovanie ����

26

14

4. 5. Uzavretie poistnej zmluvy zaplatením poistného

• Ak príslušná suma bola zaplatená prostredníctvom pošty aleb o peňažného ústavu a niepriamo pois ťovate ľovi, potom o ur čení doby uzavretia zmluvy platí, že nastalo už okamihom,keď bolo poistné pripísané na ú čet pois ťovate ľa v peňažnom ústave (§ 567 ods. 2 OZ).Zaplatením poistného vo výške ur čenej v návrhu je prejavená vô ľa druhej strany na uzavretiezmluvy. Musí by ť tiež splnená druhá podmienka, že poistné musí by ť zaplatené do jednéhomesiaca odo d ňa, keď druhý ú častník návrh dostal. Ak sa tak nestane, nedôjde k uzavretiupoistnej zmluvy.

• � Ustanovenie § 792 ods. 2 OZ upravuje výnimku z povinnosti písomnej akceptácie návrhupoistnej zmluvy. Návrh poistnej zmluvy však musí byť vždy v písomnej forme včítane všeobecnýchpoistných podmienok, a to aj z hľadiska nevyhnutnej určitosti záväzku. Skutočnosť, že žalovaný(poisťovateľ) nesprávne požadoval od právnej predchodkyne žalobkyne zaplatenie poistného, hocivedel, že medzi nimi došlo k zániku záväzku v zmysle § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 11/1983 Zb.o poistných podmienkach pre poistenie majetku (� v SR vyhláška č. 13/1983 Zb. – dnesvšeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku), nemožno posudzovať ako nový písomnýnávrh poistnej zmluvy, z ktorého by nepochybne vyplývalo presné vymedzenie účastníkovpoistenia, predmet poistenia a jeho obsah. Zaplatenie poistného preto nemožno považovať zaakceptáciu takého návrhu v zmysle § 792 ods. 2 OZ, či už v prospech osoby, ktorá poistnézaplatila, alebo v v prospech inej osoby podľa § 794 ods. 1 OZ. V tomto prípade nemožno aplikovať§ 570 OZ, pretože ak sa nahradzuje záväzok zriadený písomnou formou, musí byť dohodao zriadení nového záväzku podľa § 570 ods. 2 OZ uzavretá písomne. Písomné upomienkya zloženky na zaplatenie poistného nemožno považovať za prejav vôle smerujúci k uzavretiupísomnej dohody o zriadení nového záväzku medzi účastníkmi konania (Ro NS ČR z 21. 8. 2002,sp. zn. 33 Odo 270/2002).

27

4. 6. Informa čná povinnos ť pois ťovate ľa (§ 792a OZ) • (2) V prípade poistenia osôb pois ťovate ľ poskytne pred uzavretím poistnej zmluvy tomu, kto s

ním uzaviera poistnú zmluvu, okrem údajov pod ľa odseku 1 aj tieto ďalšie údaje:• obsah všetkých poistných plnení v súvislosti s pois tnou udalos ťou, • dobu trvania poistnej zmluvy,• spôsob zániku poistnej zmluvy,• spôsob platenia poistného a jeho splatnos ť,• spôsob výpo čtu a rozdelenia bonusov, ak sú sú časťou poistnej zmluvy,• spôsob stanovenia odkupnej hodnoty a rozsah jej záruk y,• výšku poistného za každé poistné plnenie,• určenie investi čných podielov, na ktoré je viazané poistné plnenie, pri poistných zmluvách

viazaných na investovanie finan čných prostriedkov v mene poistených,• označenie druhu príslušných aktív pre poistenie pri pois tných zmluvách viazaných na

investovanie finan čných prostriedkov v mene poistených,• poučenie o práve na odstúpenie od zmluvy vrátane ur čenia náležitostí a formy oznámenia

o odstúpení, spôsobe a mieste doru čenia a o ozna čení osoby, ktorej sa toto oznámenie doru čuje,

• všeobecné informácie o da ňových povinnostiach, ktoré sa vz ťahujú na danú poistnú zmluvu,• spôsob vybavovania s ťažností toho, kto s pois ťovate ľom uzaviera poistnú zmluvu, poisteného

a oprávnenej osoby,• právo štátu, ktoré platí pre poistnú zmluvu tam, kde zmluvné strany nemajú možnos ť zvoli ť si

právo platné pre poistnú zmluvu, alebo právo štátu, ktoré navrhuje pois ťovate ľ, ak zmluvné strany majú možnos ť zvoli ť si právo.

• Pokračovanie ���� 28

15

4. 7. Dôkaz o splnení informa čnej povinnosti

• Dôkaz o tom, či záujemca o poistenie, resp. neskôr poistník bol s uvedeným i údajmioboznámený pred uzavretím zmluvy, resp. po čas jej platnosti, ide na ťarchu pois ťovate ľa.Z toho dôvodu by mal pois ťovate ľ uvedené údaje položkovito predloži ť záujemcovio poistenie a ten by mal svojím podpisom potvrdi ť, že uvedené údaje mu boli riadne av ur čenom rozsahu oznámené. Porušenie tejto povinnosti môže ma ť za následok relatívnuneplatnos ť právneho úkonu pod ľa § 49a OZ (pozri § 40a OZ). Pois ťovate ľ by mal záujemcovio poistenie predloži ť dotazník aj v prípade, ak by k uzavretiu poistnej zmluvy z nejak éhodôvodu vôbec nedošlo.

• � Ak poisťovací sprostredkovateľ primäl poistníka na dojednanie poistnej zmluvy, nemá jeho ústneubezpečenie, hoci i nesprávne, vplyv na relatívnu neplatnosť poistnej zmluvy, ak nebolo zahrnutédo návrhu poisťovateľa. Ak však použil pri tom lesť a poisťovateľ alebo osoba oprávnená za nehoprávne konať sa zúčastnila na ľstivom konaní alebo o ňom v dobe prijatia návrhu vedela alebo malavedieť, má omyl poistníka v pohnútke vplyv na platnosť poistnej zmluvy. Na vznik poistnej zmluvynestačí vnútorné rozhodnutie poisťovateľa, že návrh na uzavretie poistnej zmluvy prijíma. Omyl jevčas vysvetlený, ak sa tak stalo, dokiaľ poisťovateľ nekonal už v dôvere k vyhláseniu poistníkaa neurobil ešte žiadne právne alebo hospodárske opatrenie (Ro NS ČSR z 27. 5. 1938, sp. zn. RvI 494/37, Vážný č. 16953/1938).

• § 37 ods. 3 zákona č. 8/2008 Z. z. Pred uzavretím poistnej zmluvy musí by ť poistník písomneoboznámený s dôležitými zmluvnými podmienkami uzatváranej po istnej zmluvyprostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Vzor formu lára o dôležitých zmluvnýchpodmienkach uzatváranej poistnej zmluvy, s ktorými musí by ť poistník oboznámený preduzavretím poistnej zmluvy, ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným vzbierke zákonov.

• 29

4. 8. Informa čná povinnos ť finan čného sprostredkovate ľa

• Pois ťovate ľ zodpovedá poistníkovi za to, že riadne splnil svoju informa čnúpovinnos ť, a to aj vtedy ak poistnú zmluvu uzaviera prostredníctvomfinan čného sprostredkovate ľa. K zodpovednosti pois ťovate ľa ponúkajúcehoživotné poistenie pri nedostato čnom pou čení klienta o možnom riziku zo stranysprostredkovate ľa tohto poistenia nemecký najvyšší súd uviedol:

• � Dlžník zodpovedá, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné, za úmysel a nedbanlivosť.Nedbanlivo koná ten, kto nedbá v občianskom styku na potrebnú starostlivosť (§ 278prvá veta BGB). Dlžník zodpovedá za zavinenie zákonného zástupcu a osoby, ktorúpoužíva na splnenie svojho vlastného záväzku, v rovnakom rozsahu ako za svojevlastné zavinenie. Táto zodpovednosť nie je vylúčená tým, že sa riziko spojené skapitálovým vkladom netýkalo bezprostredne ponúkaného životného poistenia, alevyplynulo z financovania tohto poistenia prostredníctvom bankového úveru. Žalovanejpoisťovni bolo nepochybne tiež známe spolupôsobenie rôznych faktorov nakapitálový vklad a s tým spojené riziko straty. Poisťovňa vedela na základe vydanéholetáku sprostredkovateľa, že jej klienti financovali poistenie z cudzích zdrojov.Ziskovosť poistenie pritom závisela od rozdielneho úročenia príspevkov životnéhopoistenia a úrokovej sadzby z úveru (Ro BGH z 9. 7. 1998, sp. zn. III. ZR 158/97).

30

16

4. 9. Informa čná povinnos ť poistníka

• § 793• (1) Kto s poistite ľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpoveda ť pravdivo a úplne na

všetky písomné otázky poistite ľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ideo zmenu poistenia.

• (2) Túto povinnos ť má aj ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie alebo zodpov ednos ťza škody sa má poistenie vz ťahova ť, aj keď poistnú zmluvu sám neuzaviera.

• Záujemca o poistenie má povinnosť oznámiť poisťovateľovi (jeho zástupcovi) iba také okolnosti,ktoré sú mu známe (napr. počet obývaných miestností pri združenom poistení domácnosti).Pritom môže ísť o:

1. okolnosti všeobecne známe, ktoré by mal poznať aj poisťovateľ, príp. jeho zástupca dojednávajúci zmluvu (objektívne okolnosti), a

2. okolnosti, ktoré sú známe len samotnému poistníkovi (subjektívne okolnosti).

• Ak dôvodom vzniku poistnej udalosti bola skutočnosť, ktorá poistníkovi nebola pri uzavieranízmluvy známa (a ani neskoršie nenadobudol o nej vedomosť), poisťovateľ by bol povinný plniť.Toto stanovisko vo vzťahu k poisťovateľovi je v súlade s cieľom poistenia, ktorého hlavnoufunkciou je poskytovať majetkovú istotu poistenému.

• Podľa čl. 2:101 PEICL (Informačná povinnosť) je záujemca o poistenie pri uzavieraní poistnejzmluvy povinný informovať poisťovateľa o okolnostiach, o ktorých vie alebo má si byť vedomý aktoré sú predmetom jasných a presných otázok, ktoré mu predkladá poisťovateľ. Uvedenéokolnosti zahŕňajú také okolnosti, ktoré boli osobe, ktorá má byť poistená, známe alebo mali byťznáme. 31

4. 10. Sankcie za nesplnenie informa čnej povinnosti

• Porušenie informa čnej povinnosti patrí medzi najzávažnejšie porušeniepovinností poistníka (záujemcu o poistenie). Poistná zmlu va sa považuje zacontractus uberrimae fidei .

• OZ spája s uvedením vedome nepravdivých a neúplných údajov pri uzavieraní poistnej zmluvy tri druhy sankcií:1. zníženie poistného plnenia (§ 798 OZ),� Ak poistník pri uzavieraní zmluvy klamal o podstatných okolnostiach poistnéhorizika, možno voči nemu zásadne použiť len sankcie, ktoré sa vzťahujú na poistnýpomer po jeho vzniku. Poisťovateľ nemá voči nemu nárok na náhradu zavinenespôsobenej škody v dôsledku neplatnosti právneho úkonu (culpa in contrahendo)(Ro Bundesgerichtshofu zo 7. 2. 2007, sp. zn. IV ZR 5/06).2. odstúpenie od poistnej zmluvy (§ 802 ods. 1 OZ) a3. odmietnutie poistného plnenia (§ 802 ods. 2 OZ).

• � V prípade, keď sa poisťovateľ dozvie o dôvodoch uvedených v § 793 OZ až popoistnej udalosti, aplikuje sa § 802 ods. 2 OZ (Ro NS ČR z 19. 12. 2007, sp. zn. 30Cdo 417/2006).

32

17

4. 11. Subjektívna stránka poistníka

• Pokia ľ ide o subjektívnu stránku, ide nielen o úmysel záujemcu o poi stenie uvies ťpois ťovate ľa do omylu (les ť), ale aj o jeho vedomú nedbanlivos ť (okolnosti, o ktorýchpoistník vedel, ale sa domnieval, že z h ľadiska dojednávaného poistenia nie sú dôležité).V tejto súvislosti je tiež potrebné posúdi ť správanie sa osoby, ktorá dojednávala poistenie,spôsob, akým vysvet ľovala dôležitos ť alebo význam jednotlivých otázok obsiahnutýchv tlačive pois ťovate ľa.

• � Nezáleží na tom, či sa poistník domnieval, že jednotlivé otázky dotazníka nemajú význam,lebo rozhoduje len, či splnil svoju povinnosť oznámiť všetky okolnosti rozhodné pre uzavretiepoistnej zmluvy alebo pre určenie obsahu poistky, na ktoré bol pri dojednávaní poistnej zmluvyopýtaný (R 73/1967).

• Poistník nie je „oprávnený špekulova ť nad odpove ďami“, je len povinný pravdivo a úplneodpoveda ť na položené otázky. Tak isto nie je ani relevantné, či sa poistník domnieva, žepois ťovate ľ pozná (alebo mal by pozna ť) odpovede na otázky, na ktoré sa dopytuje(napríklad s odôvodnením, že v minulosti sa stala poistná ud alos ť na predmete poistenia,preto pois ťovate ľ má mať vedomos ť o stave pois ťovanej veci.) Uvedená informa čnápovinnos ť poistníka má pre pois ťovate ľa praktický význam, pretože sa napr. pri poistenídomácnosti dozvie, ako je predmet poistenia (byt) zabezpe čený, pri poistení nehnute ľnosti,kto je vlastníkom nehnute ľnosti, pri havarijnom poistení, či malo motorové vozidlopozmeňované identifika čné údaje, pri povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti zaškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kto je prevá dzkovate ľom vozidla, aký jevýkon motora a pod.

33

5. Platnos ť a účinnos ť poistnej zmluvy

• § 795 ods. 1 OZ: Povinnos ť poistite ľa plni ť a jeho právo na poistné vznikneprvým d ňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo ú častníkmi dohodnuté, ževznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

OZ rozlišuje medzi:

1. vznikom (platnosťou) poistnej zmluvy a 2. účinnosťou poistnej zmluvy (pozri výklad k § 44 a § 47 OZ). Ku vzniku poistnej zmluvy dochádza podľa § 792 ods. 1 druhá veta OZ okamihom,keď poisťovateľ (navrhovateľ) dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu. Týmtookamihom sa stáva poistná zmluva platnou. Od platnosti poistnej zmluvy je potrebnéodlíšiť účinnos ť poistnej zmluvy . Je to časový okamih, od ktorého poisťovateľpreberá na seba povinnosť plniť (ak nastane poistná udalosť) a súčasne mu vzniká ajprávo na poistné. Poistná zmluva sa stáva platnou a sú časne aj ú činnou len v tomprípade, ak to bolo účastníkmi poistnej zmluvy výslovne dohodnuté.Ak nebolo dohodnuté, že poistná zmluva sa stáva súčasne platnou a účinnou,účinnos ť poistnej zmluvy nastáva k neskoršiemu okamihu , a to:a) na základe zákona alebob) na základe dohody účastníkov poistnej zmluvy.

• Pokračovanie �

34

18

5. Platnos ť a účinnos ť poistnej zmluvy

Ad a) Podľa § 795 ods. 1 OZ platí, že ak niet inej dohody, povinnosť poisťovateľa plniť a právo napoistné vznikne prvým d ňom po uzavretí poistnej zmluvy. Zákon tak účinnosť poistnej zmluvyodkladá na čas od polnoci nasledujúceho dňa.

Príklad: Poistná zmluva bola uzavretá 15. 2. 2010 o 14.00 hod. Účinnosť nadobudne – pokiaľniet inej dohody – 16. 2. 2010 o 0.01 hod.

Ad b) Účastníci poistenia môžu ú činnos ť zmluvy posunú ť na neskoršie časové obdobie.Neskoršia účinnosť poistnej zmluvy môže byť fixovaná určitým dátumom alebo môže súvisieť spredmetom poistenia alebo s činnosťou, ktorú bude poistený neskôr vykonávať (napr. cestovnépoistenie nadobudne účinnosť dňom prechodu štátnych hraníc). Niektoré poistné zmluvy sauzavierajú pre prípad, že poistná udalos ť nastane v ur čitom časovom období vymedzenomobjektívne zistiteľnými skutočnosťami, ako je napr. čas, ktorý je potrebný na prepravu veci poželeznici, alebo čas, v ktorom poistený vykonáva určitú činnosť a pod.

Z § 795 ods. 1 OZ možno vyvodi ť, že právo na poistné plnenie (povinnos ť poskytnú ť poistné plnenie) môže vzniknú ť:���� prvým d ňom po uzavretí poistnej zmluvy,���� momentom uzavretia poistnej zmluvy, ���� neskorším dátumom ako bol dátum uzavretia poistnej zm luvy, ���� skorším dátumom ako bol dátum uzavretia poistnej zmlu vy (pozri § 795 ods. 2 OZ).Pokračovanie ����

35

5. Platnos ť a účinnos ť poistnej zmluvyÚčinnos ť poistnej zmluvy môže by ť poistnou zmluvou (poistnými podmienkami) odloženák momentu, ke ď poistník zaplatí prvé poistné. Ak v takom prípade dôjde k poi stnej udalostipredtým, že bolo poistné zaplatené, nevznikne pois ťovate ľovi povinnos ť na poistné plnenie.

• � Ak poistné podmienky ustanovujú, že, ak nie je poistné v čase poistnej udalosti ešte zaplatené,je poisťovateľ zbavený záväzku na plnenie, nezačína ručenie poisťovateľa povolením odkladu nazaplatenie poistného, ale až jeho zaplatením. Povolenie odkladu splatnosti poistného má len tenvýznam, že poisťovateľ nemôže pred uplynutím lehoty na zaplatenie poistného žalovať ozaplatenie dlžného poistného a že tiež nemôže od zmluvy odstúpiť (Ro NS ČSR z 21. 12. 1927, sp.zn. Rv I 993/27, Vážný č. 7639).

• Od okamihu nadobudnutia účinnosti poistnej zmluvy do jej zániku znáša poisťovateľnebezpečenstvo (riziko) vzniku poistnej udalosti. Znášanie rizika vzniku škody sa prejavujev povinnosti poisťovateľa plniť. Pod plnením poisťovateľa má ustanovenie § 795 ods. 1 OZ namysli:

a) poskytovanie poistnej ochrany po celú dobu trvania poistného pomeru,

b) poskytnutie poistného plnenia, ak vznikne poistná udalosť (§ 797 ods. 2 OZ).

Poistné plnenie pois ťovate ľa závisí od toho, či nastane poistná udalos ť (porovnaj § 797 ods. 2 OZ), ktorá abstraktné plnenie poisťovateľa premieňa na plnenie reálne.

Poistná zmluva nemá zásadne spätnú ú činnos ť, t. j. nemôže sa teda vzťahovať na poistnéudalosti, ktoré nastali pred uzatvorením poistnej zmluvy.� Ak poisťovňa doručila poistníkovi prijatie návrhu na úrazové poistenie, ktoré sa vzťahovalo aj nadobu pred uzavretím zmluvy, hoci vedela, že v tomto čase došlo k poistnej udalosti, je povinnánahradiť škodu poistníkovi, ktorú utrpel úrazom (R 99/1951).

36

19

6. Práva a povinnosti z poistenia

Práva a povinnosti ú častníkov poistného pomeru vyplývajú z OZ a z poistn ých podmienok. Realizujú sa v 4 štádiách trvania poistenia:a) pred uzavretím poistnej zmluvyb) počas trvania poistného pomeruc) po vzniku poistnej udalostid) po zániku poistenia

Ad a) Práva a povinnosti účastníkov poistenia pred uzavretím poistnej zmluvy (§ 792 až 793OZ) sú upravené tak, aby to zodpovedalo zásadám poctivého zmluvného styku. V štádiu vznikupoistnej zmluvy (in statu nascendi) je dôležitá informa čná povinnos ť oboch zmluvných strán.Poisťovateľ je pred uzavretím poistnej zmluvy vo väčšine prípadov odkázaný na údaje záujemcuo poistenie a neskoršie poistníka. Preto má navrhovateľ povinnosť oznámiť poisťovateľovi všetkypodstatné okolnosti, ktoré sú rozhodné pre uzavretie zmluvy a na ktoré bol pri dojednávanípoistnej zmluvy dopytovaný (§ 793 OZ), a poistník je povinný oznámiť poisťovateľovi bezmeškania všetky zmeny, ktoré neskoršie v týchto okolnostiach nastanú.Pokračovanie ����

37

6. Práva a povinnosti z poistenia - všeobecne• Ad b) Najdôležitejšou povinnosťou poistníka počas trvania poistného pomeru je povinnosť platiť

dojednané poistné (§ 796 ods. 1 OZ). Základnou povinnosťou poisťovateľa je poskytovaniepoistnej ochrany („povinnosť poisťovateľa plniť“ podľa § 795 ods. 1 OZ). Preven čná povinnos ťpoisteného: Napriek tomu, že poistník (poistený) je zabezpečený pre prípad vzniku poistnýchudalostí, je povinný sa správať tak, aby nedochádzalo k porušovaniu zákonných a zmluvnýchpovinností a tým aj k zvýšeniu poistného nebezpečenstva. Poistník nesmie strpieť ani podobnékonanie tretích osôb. Je povinný sprístupniť poisťovateľovi poistenú vec.

• Ad c) Po vzniku poistnej udalosti je poistník povinný ju bez zbytočného odkladu oznámi ťpois ťovate ľovi poistnú udalos ť (§ 799 ods. 2 OZ) a urobiť všetko, aby sa zmiernil rozsah jejnásledkov, da ť všetky potrebné vysvetlenia, predloži ť nevyhnutné doklady preukazujúcejeho nárok a umožni ť vyšetrenie, ktoré pois ťovate ľ potrebuje na zistenie okolnostírozhodných pre poistné plnenie. Ak nastala poistná udalosť, poisťovateľ je povinný poskytnúťpoistenému poistné plnenie (§ 797 ods. 2 OZ), a to spravidla do jedného mesiaca odo dňa, keďdostal oznámenie, že nastala poistná udalosť. Ak poisťovateľ nie je schopný plniť ani do 15 dní odskončenia vyšetrenia poistnej udalosti, je povinný poskytnúť poistenému preddavkom sumu, ktorúpodľa stavu veci bude prinajmenšom plniť (§ 797 ods. 3 OZ).

• Ad d) Po zániku poistenia vzniká účastníkom poistenia povinnosť vrátiť si poskytnuté plnenia.Poisťovateľ je predovšetkým povinný vráti ť poistníkovi tzv. nespotrebované poistné za obdobieod zániku poistenia do doby, na ktorú bolo poistné zaplatené (to sa netýka prípadu, ak dôvodomzániku poistenia bola poistná udalosť). Ak poistený dostal poistné plnenie bez právneho dôvodualebo v dôsledku porušenia právnej povinnosti, je povinný plnenie vrátiť podľa zásad platných prebezdôvodné obohatenie.

• Najdôležitejšie povinnosti: • Povinnos ť poistníka plati ť poistné ���� Povinnos ť pois ťovate ľa poskytnú ť poistné plnenie ����

38

20

6. 1. 1. Povinnos ť poistníka plati ť poistné

• § 796 ods. 1 OZ: Ten, kto s poistite ľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný plati ť poistné, ato za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež doh odnú ť, že poistné budezaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednan é (jednorazové poistné).

• 1. Čo je to poistné

• 2. Netto a brutto poistné

• 3. Kto má povinnosť platiť poistné (poistník a v prípade jeho smrti poistený - § 815 ods. 2, § 819 a§ 828 ods. 2 OZ).

• 4. Bežné a jednorazové poistné.

• Bežné a jednorazové poistné sa platí za stanovené poistné obdobie.

• Poistník môže po dohode s poisťovateľom rozdeliť poistné na jedno poistné obdobie na nieko ľkosplátok. Poistné platené za poistné obdobie sa považuje za opakované plnenie, ktoré sa splácav splátkach rozpočítaných na príslušné poistné obdobie.

• � Od čiastočného zaplatenia poistného, ktoré znamená nezaplatenie poistného, je potrebnéodlišovať platenie poistného v splátkach. Ak je dohodnuté platenie bežného poistného za určitéobdobie alebo jednorazového poistného v splátkach, je zároveň potrebné, aby bolo dohodnuté,aký dôsledok v takom prípade bude mať nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok (či sa napr.podľa § 565 OZ stane splatnou celá pohľadávka) a najmä aký vplyv by mala táto skutočnosť nazánik poistenia pre neplatenie poistného v zmysle ustanovenia § 801 OZ (Ro NS ČR z 29. 3. 2007,sp. zn. 30 Cdo 391/2006).

• Pokračovanie �

39

6. 1. 2. Platenie poistného v splátkach• Strata výhody splátok pri bežnom poistnom.• � V poistnej zmluve možno dojednať, že ak nebude niektorá zo splátok poistného zaplatená, je

poistné v zostávajúcej časti splatné naraz, pričom ide o dojednanie podľa § 565 OZ. Právoveriteľa na zaplatenie celej pohľadávky môže veriteľ využiť najneskoršie do splatnosti najbližšejnasledujúcej splátky poistného. Splatnosť celej pohľadávky (strata lehôt alebo strata výhodysplátok) nenastáva priamo zo zákona, ale záleží od veriteľa, či toto právo uplatní, t. j. či vyzvedlžníka na zaplatenie zvyšku, príp. podá žalobu na plnenie na súde alebo podá návrh na výkonrozhodnutia; svoje právo môže uplatniť iba do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. Pokiaľ takneurobí a dlžník riadne a včas nasledujúcu splátku zaplatí, veriteľ môže vymáhať len nezaplatenújednu splátku. Svoje právo však môže využiť kedykoľvek pri vynechaní niektorej ďalšej splátky.Premlčacia doba každej splátky začína plynúť odo dňa jej splatnosti. Pri strate výhody splátokzačína plynúť premlčacia doba ohľadne nesplatenej časti dlhu odo dňa splatnosti nezaplatenejsplátky (Ro KS v Plzni sp. zn. 13 Co 468/2003).

• Pois ťovate ľ sa môže s poistníkom dohodnú ť na jednorazovom poistnom a súčasne na tom,že jednorazové poistné sa zaplatí v splátkach. Inak sa na plate nie poistného v splátkachpodporne použije ustanovenie § 565 OZ.

• � Právo na zaplatenie jednorazového poistného vzniká poisťovateľovi uzavretím poistnej zmluvy.Okolnosť, že v poistnej zmluve bolo dohodnuté zaplatenie poistného v splátkach, je právneirelevantná – tým bola v súlade s § 796 ods. 2 OZ odložená splatnosť jednorazového poistnéhoz počiatočného dňa poistenia na neskoršie obdobie (Ro VS v Prahe zo 6. 11. 1996, sp. zn. 9 Cmo26/1996).

• Pokračovanie ����

40

21

6. 1. 3. Platenie poistného v splátkach

� Ak poistná zmluva bola uzavretá v znení poistných podmienok, ktoré označujú poistné ako

jednorazové, v zmluve sa možno dohodnúť iba na splátkach jednorazového poistného za celúdobu, na ktorú bolo poistenie dojednané. Poistné podmienky neumožňujú dohodu o odchylnomterminologickom zaradení poistného, nemožno teda v zmluve dojednať bežné poistné (VS v Prahez 1. 7. 1995, sp. zn. 9 Cmo 547/1995).

• Vzniká otázka , kedy je splatné celé poistné. Na uvedenú problematiku existujúdva rozdielne názory.

• � podľa prvého názoru je poistné, ktoré bolo rozdelené do splátok, splatné ažsplatnosťou poslednej splátky,

• ���� podľa druhého názoru je poistné, ktoré bolo rozdelené do splátok, splatné užsplatnosťou prvej splátky.

• Na uvedenú problematiku nemá jednotný názor ani Najvyšší súd SR. • Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Obo 113/2000 „ak sa poistné platí v splátkach,

lehota pre zánik poistenia začína plynúť od nezaplatenia celého ro čného poistného v de ň jehoposlednej splátky “. Naopak, podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 83/2004 poistnéje splatné splatnos ťou nezaplatenej splátky. „Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, žesporové strany uzavreli poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škoduvzniknutú prepravou zásielok s ročným poistným 9.600,- Sk splatným v štvrťročných splátkach 15.2., 15. 5., 15. 8. a 15. 11. Žalovaný nezaplatil splátku poistného splatnú dňa 15. 8. 2000 a k zánikupoistenia došlo v lehote 6 mesiacov od splatnosti tejto splátky, t. j. k 5. 2. 2001“

41

6. 1. 4. Kedy nastáva splatnos ť poistného• Splatnosť poistného je obvykle upravená v poistnej zmluve nasledovne:• � tzv. lehotné poistné, kedy poistník je povinný uhradiť celé poistné hneď pri

uzatváraní poistnej zmluvy alebo deň nasledujúci po uzavretí poistnej zmluvy,• � dňom začiatku poistenia, t.j. v zmysle ustanovení § 796 ods. 2 OZ,• � rozdelenie bežného alebo jednorazového poistného na splátky – vtedy má každá

splátka vlastný dátum splatnosti.• Pri bežnom poistnom nemusí byť dátum splatnosti poistného totožný s dátumom

začiatku poistného obdobia.• Príklad: Poistník A uzavrel s poisťovateľom B poistnú zmluvu (havarijné poistenie motorového

vozidla) dňa 1. 1. 2009 na dobu určitú (5 rokov), ale so začiatkom poistenia až od 20. 1. 2009.Poistná doba tejto poistnej zmluvy je 5 rokov, t. j. od 20. 1. 2010 do 20. 1. 2015, a v poistnej zmluvebolo dohodnuté poistné obdobie 1 rok (to znamená, že v rámci 5-ročnej poistnej doby bude plynúť 5jednoročných poistných období). Zmluvnými stranami bolo dohodnuté bežné poistné, pričomsplatnosť bežného poistného bola dohodnutá vždy 1. januára príslušného kalendárneho roka. Toznamená, že splatnosť bežného poistného je 1. januára príslušného kalendárneho roka, zatiaľ čopoistné obdobie začína až 20. januára príslušného kalendárneho roka.

• Ak nebolo dohodnuté inak, bežné poistné je splatné prvého dňa poistného obdobia ajednorazové poistné dňom začiatku poistenia (§ 796 ods. 2 OZ). Pre splatnosťpoistného sa určuje jediný deň; ak sa do tohto dňa poistné nezaplatí, je ten, kto ho malzaplatiť, v omeškaní s platením poistného (podľa § 517 ods. 2 OZ vzniknepoisťovateľovi právo na úroky z omeškania).

42

22

6. 2. 1. Poistné plnenie pois ťovate ľaPrávo poisteného na poistné plnenie

• § 797 OZ: (1) Právo na plnenie má, pokia ľ nie je v tomto zákone alebo vpoistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého maj etok, život alebozdravie, alebo na ktorého zodpovednos ť za škody sa poistenie vz ťahuje(poistený).

• (2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skuto čnos ť, s ktorou je spojený vznikpovinnosti poistite ľa plni ť (poistná udalos ť).

• � Poistený domáhajúci sa náhrady škody musí preukázať, že nastala škodová udalosť(vlámanie, krádež), že mu vzišla škoda a že škoda je v príčinnej súvislosti s poistnou škodovouudalosťou. Na poisťovateľovi je potom, aby dokázal dôvod, ktorý ho zbavuje povinnostik odškodnenie (Vážný 8620/1929, Ro NS ČR zo 17. 1. 1929, sp. zn. Rv I 592/28).

• Zákon pripúš ťa, aby sa poistné plnenie vyplatilo inej osobe. Tak je tomu v p rípadepoistenia osôb, ke ď poistnou udalos ťou je smr ť poisteného (pozri § 817 OZ).

• � Ak zmluvu o poistení uzavrel ako poistník a poistený vo svojom mene jeden z členov združeniavytvoreného za účelom podnikania (§ 829 OZ), bez toho, aby z textu poistnej zmluvy vyplývalo,že bola uzavretá touto osobou ako členom združenia fyzických osôb a bez toho, že by z nejvyplývalo, že v nej boli dohodnuté spoločné záväzky alebo spoločná práva, môže sa poistnéhoplnenia domáhať len táto osoba (Ro NS ČR z 12. 1. 2006, sp. zn 32 Odo 1181/2004).

• Ako je tomu v prípade poistenia v prospech tretieho ? (pozri § 7 94 OZ)• Plnenie sa poskytuje vždy v peniazoch a výška sumy, ktorú má poisťovateľ zaplatiť, sa určuje

spôsobom ustanoveným poistnými podmienkami.

43

6. 2. 2. Poistné plnenie pois ťovate ľa Poistenie majetku

• Poistné podmienky ustanovujú, ako má byť pri jednotlivých druhoch poistenia majetku určenávýška plnenia pois ťovate ľa, ak došlo v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu,odcudzeniu, prípadne strate poistenej veci. Ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie onáhradu škody v zmysle § 420 a nasl. OZ o zodpovednosti za škodu, a preto pre určenie výškyplnenia poisťovateľa platia jedine ustanovenia poistných podmienok a nemožno použiť anipodporne všeobecné ustanovenia o určovaní výšky náhrady škody.

• Pokiaľ ide o vzťah plnenia poisťovateľa na základe poistnej zmluvy a plnenia zo zodpovednosti zaškody, v poistení majetku platí tzv. odškod ňovacia zásada, na základe ktorej poškodený(poistený) nesmie nikdy dostať viac, než koľko činí jeho majetková ujma. To platí aj v prípade, akby ten istý majetok poistil u viacerých poisťovateľov (poistenie majetku nemôže viesť k obohateniupoisteného). Ak poistenému bola z poistenia majetku nahradená len časť ujmy (škody)a poškodenému (poistenému) súčasne vznikol nárok na náhradu škody proti škodcovi, mápoškodený (poistený) prednostné právo na túto náhradu voči škodcovi pred postihovým nárokompoisťovateľa (pozri k tomu § 814 OZ).

• Poistenie majetku možno dojednať ako:

• � poistenie s dohodnutou poistnou sumou tvoriacou hornú hranicu plnenia poisťovateľa alebo

• � poistenie neobmedzené poistnou sumou.

• Sumu, na ktorú má byť vec poistená, určuje poistník. Poistná suma má zodpoveda ť poistnejhodnote poistenej veci tak, aby v prípade poistnej udalosti poistné plnenie zodpovedalo výškeškody.

44

23

6. 2. 3. Poistné plnenie pois ťovate ľa Poistenie majetku

• Zákon umožňuje dojednať poistenie s dohodnutou poistnou sumou tvoriacou hornú hranicuplnenia poisťovateľa, ako aj poistenie neobmedzené poistnou sumou. Najvyššia možná škoda mávýznam najmä v rámci poistenia majetku. Pri poistení majetku má poistený majetok určitúhodnotu, ktorú nazývame poistná hodnota. Poistnou hodnotou je hodnota poistenej veci, ktorá jepodľa poistných podmienok alebo dojednania v poistnej zmluve podkladom pre zistenie výškyškody a poistného plnenia poisťovateľa. Poistnú hodnotu pre jednotlivé druhy poistenia a určitéveci, ktoré majú byť poistené, určujú poistné podmienky.

• V závislosti od toho, či je poistná hodnota poistnou udalosťou zničená čiastočne alebo úplne,možno hovoriť o škode čiasto čnej a o škode úplnej alebo totálnej .

• Najvyššia možná škoda sa spravidla rovná poistnej hodnote. Vždy to však neplatí. Pri určitýchpoisteniach má poistený často výdavky spôsobené zachraňovaním majetku proti poistnej udalosti.Tieto výdavky sú zahrnuté do plnenia poisťovateľa. Pokiaľ pôjde o takýto prípad a poistený zozničeného majetku nezachráni nič, poisťovateľ mu v takomto prípade nahradí plnú poistnúhodnotu zvýšenú ešte o zachraňovacie výdavky (pozri § 810 OZ).

• Osobitným spôsobom stanovenia poistnej sumy je poistenie na prvé riziko. Používa sa, keď sapoisťuje určitá vec, pri ktorej je isté, že nemôže dôjsť k úplnej (totálnej) škode.

• Príklad: V sklade sa nachádza stavebný materiál v hodnote 50 000 eur. Vlastník ho chce poistiťproti krádeži. Vie, že páchateľ krádeže by zo skladu nebol schopný odviesť viac materiálu než za10 000 eur. Preto s poisťovateľom uzavrel poistnú zmluvu pre prípad krádeže na poistnú sumu 10000 eur, t. j. podľa najvyššej možnej škody. Ak na materiáli vznikne škoda vo výške 8 000 eur,poistné plnenie predstavuje sumu 8 000 eur. Ak by bol zo skladu odcudzený materiál za 15 000eur, poistné plnenie predstavuje sumu 10 000 eur, na ktoré bol sklad poistený.

45

6. 2. 4. Poistné plnenie pois ťovate ľa Poistenie majetku - podpoistenie

• Ak sa dojednalo poistenie na poistnú sumu, ktorá:• � nedosahuje hodnotu poistenej veci v čase poistnej udalosti, ide o tzv. podpoistenie,• � presahuje hodnotu poistenej veci v čase poistnej udalosti, ide o tzv. nadpoistenie.• K podpoisteniu alebo nadpoisteniu často dochádza v priebehu trvania poistného pomeru

v dôsledku zníženia alebo zvýšenia hodnoty poistenej veci. V takom prípade by mala nastaťv priebehu poistného pomeru úprava poistného a poistnej sumy v závislosti od toho, či poistnáhodnota poistenej veci sa zvýši (určenie vyššieho poistného) alebo zníži (určenie nižšiehopoistného).

• Podpoistenie má vplyv na výpočet poistného plnenia v prípade poistnej udalosti. Podpoistenieznamená, že poistná suma ako maximálne možné plnenie poisťovateľa je nižšia ako poistnáhodnota majetku v čase poistnej udalosti. V takom prípade dochádza ku kráteniu poistnéhoplnenia. Poisťovateľ v prípade poistnej udalosti nahradí škodu iba v pomere poistnej sumy kpoistnej hodnote podľa tohto vzorca: Poistné plnenie = škoda x poistná suma/poistnáhodnota.

• Príklad: Vlastník si poistil budovu, ktorá mu slúžila ako sklad. Budova mala v čase uzavretiapoistnej zmluvy poistnú hodnotu (= časová cena budovy) vo výške 300 000 eur. Poistnú sumuurčil poistník na 200 000 eur. Ak zhorí celá budova a škoda bude predstavovať 300 000 eur,poistné plnenie bude predstavovať 200 000 eur. Ak by na budove zhorela len strecha, ktorejhodnota predstavuje 120 000 eur, nahradí poisťovateľ škodu iba v pomere poistnej sumyk poistnej hodnote. Poistné plnenie: 120 000 x 200 000/300 000 = 80 000 eur. Z uvedenéhovyplýva, že stanovením nižšej poistnej sumy poistník poškodil sám seba.

46

24

6. 2. 5. Poistné plnenie pois ťovate ľa Poistenie majetku – nadpoistenie/dvojité poistenie

• V prípade nadpoistenia j e poistná suma vyššia, než je poistná hodnota. Ide teda o obrátenýpomer ako pri podpoistení. Vzhľadom na to, že z poistenia majetku poisťovateľ nenahradí nikdyviac, ako je skutočná škoda poistenej veci, poisťovateľ tu bude vždy plniť najviac do výškyhodnoty poistenej veci v čase poistnej udalosti. Pri úplnom zničení poisteného majetku sa tátoškoda rovná poistnej hodnote. V prípade čiastkovej škody sa poistná hodnota rovnáznehodnoteniu veci, teda sume, o ktorú sa cena veci poistnou udalosťou zmenšila. Pri podpoisteníje teda najvyššou hranicou plnenia poisťovateľa poistná suma. Pri nadpoistení je hornou hranicouplnenia poisťovateľa skutočná škoda. Tým sa má zabrániť možným špekuláciám a úmyselnémuspôsobovaniu poistných udalostí.

• Podpoisteniu alebo nadpoisteniu môžu poistník a poisťovateľ zabrániť tým, že sa v priebehutrvania poistného pomeru dohodnú na zmene výšky poistnej sumy, čo, pravda, bude mať zanásledok aj úpravu výšky poistného.

• § 807 OZ: Ak je tá istá vec poistená pre rovnaký prípad u viacer ých poistite ľov a akprevyšuje úhrn poistných súm poistnú hodnotu veci alebo ak p revyšuje úhrn súm, ktoré byz uzavretých zmlúv z tej istej udalosti poistitelia boli povin ní plni ť (viacnásobné poistenie),je každý z poistite ľov povinný poskytnú ť plnenie do výšky hodnoty veci alebo dohodnutejpoistnej sumy len v pomere sumy, ktorú by bol povinný plni ť pod ľa svojej zmluvy, ksumám, ktoré by boli úhrnom povinní plni ť všetci poistitelia.

• Príklad: Dom v hodnote 1 000 000 eur je poistený u troch poisťovateľov. U poisťovateľa A napoistnú sumu 800 000 eur, u poisťovateľa B na 400 000 eur a u poisťovateľa C tiež na 400 000eur (vzhľadom na to, že úhrn poistných súm je 1 600 000 eur, ide o dvojité poistenie). V dôsledkupožiaru vznikne na dome škoda vo výške 500 000 eur. Na základe proporcionálneho systémuplnenia poisťovateľ A ručí za škodu vo výške 50 % a poisťovateľ B a C po 25 %. Na poistnomplnení sa poisťovateľ A bude podieľať sumou 250 000 eur a poisťovateľ B a C rovnako sumou po125 000 eur. 47

6. 2. 6. Poistné plnenie pois ťovate ľa Poistenie osôb

• Najvýznamnejší rozdiel medzi poistením osôb a poistením majetku je v tom, že plneniepoisťovateľa z poistenia osôb vychádza z poistnej sumy, ktorú si poistník dojedná s poisťovateľomspravidla s ohľadom na svoje finančné možnosti, takže plnenie poisťovateľa nie je v priamejspojitosti čo do výšky s potrebami poisteného alebo jeho pozostalých, ktoré vzniknú poistnouudalosťou. Čím vyššia poistná suma sa dojednáva, tým vyššie bude plnenie poisťovateľa.

• Na základe poistenia pre prípad smrti je poisťovateľ povinný vyplatiť poistnú sumu, ak zomriepoistený v dobe, na ktorú bolo poistenie dojednané.

• Samostatné poistenie pre prípad dožitia sa v praxi ako osobitný poistný produkt neuzatvára.Poisťovateľ ho však môže ponúknuť ako výhodnú formu sporenia (s vyššími výnosmi, akoponúkajú termínované vklady v peňažných ústavoch). Poistné podmienky stanovia pre tentodruh poistenia, že poisťovateľ je z neho povinný plniť, ak sa dožije poistený konca poistnej doby.Ak sa nedožije, je poisťovňa povinná plniť len vtedy, ak to bolo v zmluve dohodnuté, a to osobeoprávnenej pre prípad smrti poisteného sumu vo výške zaplateného poistného.

• � O poistenie pre prípad dožitia určitého veku poisteného ide nielen vtedy, ak je v poistnejzmluve uzavretej medzi poisťovateľom a fyzickou alebo právnickou osobou výslovne uvedenývek, ktorého sa poistený musí dožiť, aby mu vzniklo právo na poistné plnenie, ale aj vtedy, ak jev poistnej zmluve dohodnuté, že poistnou udalosťou je dožitie dňa, ktorý je v poistnej zmluveurčený ako koniec poistenia a určený konkrétnym dátumom; je pritom bezvýznamné, či je tentodeň výročným dňom narodenia poisteného (Ro KS v Ostrave z 11. 10. 1999, sp. zn. 22 Ca567/1998).

48

25

6. 2. 7. Poistné plnenie pois ťovate ľa Poistenie osôb

• Na základe poistenia pre prípad smrti alebo dožitia je poisťovateľ povinný vyplatiť poistnúsumu, ak poistený zomrie v dobe, na ktorú bolo poistenie uzavreté, alebo sa dožije konca tejtodoby. Z tohto poistenia teda vždy dochádza k plneniu poisťovateľa, buď ak poistený zomrie,alebo sa dožije konca poistnej doby. Ak bolo poistenie dohodnuté pre dvojicu poistených, jepoisťovateľ povinný vyplatiť poistnú sumu, ak aspoň jeden zomrie v dobe, na ktorú bolo poistenieuzavreté, alebo ak sa dožijú obaja poistení konca tejto doby. Pri smrti jedného má právo naplnenie druhý, ktorý ho prežil. Ak sa dožijú obaja, má každý nárok na jednu polovicu.

• Pokiaľ ide o plnenie z úrazového poistenia, sú tri druhy plnenia:• � za čas nevyhnutného liečenia telesného poškodenia, ktoré bolo spôsobené úrazom,

• � za trvalé následky úrazu,

• � za smrť následkom úrazu.

• V poistnej zmluve je pre každý druh plnenia dohodnutá poistná suma. V prípade smrti vyplácapoisťovateľ celú poistnú sumu pre prípad smrti. Ak ide o telesné poškodenie úrazom (poistenýzostal nažive), plnenie poisťovne spočíva vo výplate sumy určenej podielom (percentom)príslušnej poistnej sumy. Koľko je plnenie v jednotlivom prípade, určuje poisťovateľ podľaoceňovacích tabuliek, ktoré tvoria prílohu poistných podmienok.

• Nižšie uvádzame judikáty, ktoré sa týkajú úrazového poistenia.• � Výluky z poistenia – Ak poistná zmluva vylúčila plnenie poisťovateľa z úrazového poistenia

pre prípad, že ide o úraz vzniknutý vojnovými udalosťami, je toto plnenie vylúčené iba vtedy, akje úraz v úzkej príčinnej súvislosti s týmito udalosťami. Tak tomu nie je, ak je úraz spôsobenýtýraním poisteného orgánom okupačnej moci v dobe neslobody (R 200/1949). �

• . 49

6. 2. 8. Poistné plnenie pois ťovate ľa Poistenie úrazu

• � Prepravované osoby – Ak uzavrel prevádzateľ motorového vozidla s poisťovňou zmluvuo poistení osôb prepravovaných v tomto vozidle, treba otázku skončenia tejto prepravyposudzovať tak, že preprava sa skončila vtedy, keď sa dosiahol cieľ jazdy a keď uplynulprimeraný čas na to, aby sa urobili opatrenia súvisiace so skončením jazdy (napr. vojdenie dogaráže, vypnutie motora, vystúpenie z vozidla, vynesenie prepravovaných vecí, atď.) (R 24/1978).

• � Hodnotenie telesného poškodenia – Pri hodnotení telesných poškodení v úrazovom poistenípodľa druhej vety bodu 12 Zásad pre hodnotenie (prílohy k vyhláške č. 49/1964 Zb. v znenívyhlášky č. 56/1979 Zb. – � teraz poistné podmienky poisťovateľa pre úrazové poistenie), t. j.hodnotenie jednotlivých následkov telesného poškodenia ako celok, by prichádzal do úvahy lenvtedy, ak by išlo o následky na tom istom úde, orgáne alebo jeho časti. Ak sa však poškodenie,hoci aj následne, prejavilo na iných údoch (orgánoch), nie je rozhodujúce, že pôvodné priamepoškodenie sa týkalo iba riadiaceho telesného orgánu (napr. poškodenie miechy ako riadiacehoorgánu v centrálnej nervovej sústave) (R 5/1992).

• � Úraz pri športe – Futbalovému hráčovi, ktorý pri zápase utrpel úraz, neprislúcha vočitelovýchovnej jednote, ktorej je členom, nárok na náhradu škody pre pracovný úraz. Ak mal všakhráč osobnú úrazovú poistku, môže podať žalobu proti poisťovni (Z IV, str. 958).

50

26

6. 3. 1. Závislos ť poistného plnenia –Vznik poistnej udalosti

• Poistenému (príp. inej osobe) vznikne právo na plnenie pois ťovate ľa, ak v časetrvania poistenia dôjde ku skuto čnosti, s ktorou je spojený vznik povinnostipois ťovate ľa plni ť. Túto skutočnosť zákon nazýva ako poistnú udalosť (pozri Z IV.s. 588). Vymedzenie poistnej udalosti je obligatórnou náležitosťou poistnej zmluvy; vpoistnej zmluve musia účastníci vždy určiť, z ktorých poistných udalostí vzniknepoistenému právo na plnenie.

• Poistná udalosť nepredstavuje odkladaciu (príp. rozväzovaciu) podmienku poistnejzmluvy. Predstavuje právnu skutočnosť (objektívnu, subjektívnu či zmiešanú), odktorej je závislé poistné plnenie poisťovateľa.

• � Náhodnou udalosťou je skutočnosť určená poistnými podmienkami, o ktorej účastníci poisteniaodôvodnene predpokladajú, že môže nastať, v čase vzniku poistenia však nevedia, či nastane.Náhodnou nie je udalosť, o ktorej sa v čase vzniku poistenia vie, že už nastala, ani udalosť, ktorúúmyselne privodil ten, na ktorého majetok, život, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sapoistenie vzťahuje, príp. ten, komu v prípade poistnej udalosti vznikne právo na plnenie.Náhodnou udalosťou môže byť aj skutočnosť, ktorá nastala v čase, keď hrozí vysoký stupeňvzniku dojednaného poistného nebezpečenstva; nie však správny názor, že vo všeobecnostinemožno hovoriť o náhodnosti v právnom slova zmysle, ak už v čase dojednania poistnej zmluvynastalo a trvá poistné riziko na iných miestach , než na ktorých sa nachádza poistený majetok (UzNS ČR z 28. 11. 2006, sp. zn. 30 Cdo 427/2006).

51

6. 3. 2. Poistná udalos ť

Všeobecné otázky

• K poistnej udalosti musí spravidla dôjs ť v čase, v ktorom trvá poistný pomer . Výnimočnemožno uzavrieť

• � Ak páchateľ vylákal od poisťovateľa poistné plnenie na podklade udalosti, ktorá by síce inakmohla byť poistnou udalosťou, ale ku ktorej došlo ešte pred tým, než sa na takúto udalosťvzťahovalo poistné krytie (napr. pred uzavretím poistnej zmluvy), spáchal trestný čin poistnéhopodvodu. Škodou spôsobenou týmto trestným činom je celá vylákaný suma poistného plnenia bezohľadu na to, v akej výške by vznikol nárok na poistné plnenie, keby išlo o poistnú udalosť (Uz NSČR z 15. 9. 2009, sp. zn. 7 Tdo 1033/2009).

• � Zmena poistnej zmluvy, uskutočnená po poistnej udalosti, ktorou vznikla poisťovateľovipovinnosť plniť, nemôže zbaviť poisťovateľa tejto povinnosti (Ro KS v Plzni z 15. 11. 1973, sp.zn. 7 Co 426/73).

• Poistná udalos ť je právna skuto čnos ť, s ktorou je spojená povinnos ť pois ťovate ľaposkytnú ť poistné plnenie.

• V každej poistnej zmluve je poistná udalos ť opísaná ako jav, ktorý je vymedzený:a) príčinou uvedenou v poistnej zmluve (napr. požiar, úraz, šk odová udalos ť),b) následkom (smr ť človeka, vznik škody) ac) výlukovými okolnos ťami, ktorý splnenie vylu čuje, aby právo na poistné plnenie mohlo byť úspešne uplatnite ľné u pois ťovate ľa.

52

27

6. 3. 3. Poistná udalos ť - Poistenie majetku• Znaky náhodnej udalosti, ktorú možno ozna čiť za poistnú udalos ť, bližšie ur čujú pre

jednotlivé druhy poistenia poistné podmienky.• � Pri zmluvnom poistení treba predovšetkým podľa obsahu poistnej zmluvy posudzovať § 788 OZ,

či ide o skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť (Z IV, s. 588).• � Zmena poistnej zmluvy vykonaná po poistnej udalosti, ktorou vznikla povinnosť poisťovateľa plniť

(§ 797 ods. 2 OZ), nemôže zbaviť poisťovateľa tejto povinnosti, aj keď bola vykonaná účastníkmi nazáklade vládneho uznesenia, ktoré nadobudlo účinnosť ešte pred poistnou udalosťou, z ktorej mábyť oprávnená fyzická osoba (Z IV, s. 589).

• Poistenie živelných rizík• V prípade poistenia proti živelným rizikám (poškodenie alebo zničenie veci živelnou udalosťou) je

poistnou udalosťou zničenie alebo poškodenie poistnej veci požiarom, výbuchom, bleskom,víchricou, povodňou alebo záplavou, krupobitím, zosuvom pôdy, zrútením skál alebo lavín,, pádomstromov, zemetrasením atď. Ako sú definované tieto pojmy vo VPP ����

• Príklad: Poistnou udalosťou je nepochybne poškodenie strechy víchricou. Ak je víchricasprevádzaná prudkým lejakom, môže voda zatekať cez poškodenú strechu, premočiť stropya poškodiť nábytok v miestnosti. I keď lejak sám osebe nie je v tomto prípade živelnou udalosťou,škoda vzniknutá premočením krytiny už poistnou udalosťou bude, pretože k nej došlo v priamejsúvislosti s víchricou.

• � Žiadny právny predpis poisťovateľovi nezakazuje uzavierať poistenie proti živelným udalostiam v dobe, keď užprebieha určitá živelná udalosť (napr. povodeň), ktorá môže nastať v budúcnosti, avšak poistenie sa môže vzťahovaťiba na živelnú udalosť, ktorá môže nastať v budúcnosti, nie na živelnú udalosť, ktorá v dobe uzavretia poistnej zmluvyuž prebieha v plnej sile (OS pre Prahu sp. zn. 119 C 115/2003).

Poisťovateľ môže sám vymedziť poistnú udalosť pre jednotlivé druhy poistenia majetku, je dôležitéjej vymedzenie v poistných podmienkach poisťovateľa. Pravda, toto vymedzenie by nemalo byť také,že je takmer vylúčené, aby poistná udalosť vôbec nastala.

• 53

6. 3. 4. Poistná udalos ť

Poistenie pre prípad krádeže• Poistenie pre prípad odcudzenia veci sa vzťahuje zásadne na také prípady odcudzenia

poistenej veci, pri ktorom páchateľ prekonal prekážky alebo opatrenia chrániace vec predodcudzením. Takým prekonaním prekážky alebo opatrenia bude nielen vypáčenie dverí, okien,prebúranie steny alebo plotu, prípadne aj jeho prelezenie, ale aj urobenie si prístupu k poistenejveci ľstivým predstieraním.

• Veci je možné sa zmocniť buď veľmi jednoducho – samotným jej odobratím (napr. kabát navešiaku v hostinci, kufor na nástupišti dráhy), alebo menej jednoduchým spôsobom, t. j. tak, žepáchateľ prekoná prekážky alebo opatrenia, ktoré sú tu práve preto, aby vec chránili predodcudzením (násilné otvorenie bytu, rozbitie okna, zdolanie plotu atď.). V prvom prípadehovoríme o prostej krádeži, v druhom o kvalifikovanej krádeži.

• Predmetom poistenia je:

• � kvalifikovaná krádež vždy,

• � prostá krádež len výnimočne,

• � lúpež vždy.

• Kvalifikovaná krádež je predmetom poistenia vždy, ak ide o veci bežnej potreby a spotreby. Súvšak veci, ktoré zlodejov „priťahujú“ viac, pre ne platia sprísnené podmienky, vyžaduje sa ichdôraznejšie zabezpečenie. Ide o peniaze, umelecké veci, historické alebo zberateľské ceny,klenoty alebo iné cennosti. Pri týchto veciach vzniká právo na plnenie len vtedy, ak boliodcudzené

• � z uzavretých miestností určených k bývaniu alebo

• � z uzavretých schránok. �

• 54

28

6. 3. 5. Poistná udalos ť Poistenie pre prípad krádeže

• Stačí len jedno uzamknutie: ak je uzamknutá miestnosť určená na bývanie (kuchyňa, obývačka,hala), nemusí byť uzamknutá schránka, ktorá je umiestnená v takej miestnosti. Ak je uzamknutáschránka, môže byť i v inej miestnosti než určenej na bývanie (napr. priestory alebo priestranstváprislúchajúce k domu).

• V prípade krádeže peňazí a cenností musí podľa názoru judikatúry poisťovateľ v prípadeodmietnutia plnenia preukázať, že uvedené veci nebolo takýmto spôsobom chránené.

• � Z ustanovenia § 20 ods. 2 vyhlášky č. 48/1964 Zb. (� teraz poistné podmienky poisťovateľapre poistenie domácnosti) ani z ustanovenia § 363 (� teraz § 806 OZ) a nasl. OZ nemožnovyvodiť, že platí nevyvrátiteľná domnienka, že vec bola uložená spôsobom uvedenýmv ustanovení § 20 ods. 2 citovanej vyhlášky (� za cennosti je poisťovateľ povinný plniť, ak boliodcudzené z uzamknutých miestností alebo z uzamknutých schránok) a že preto poisťovateľ jepovinný plniť, pokiaľ nepreukáže, že v čase krádeže neboli cennosti uzamknuté (R 72/1971).

• Prekonaním prekážky alebo opatrenia chrániaceho vec pred o dcudzením rozumiemevynaloženie fyzickej námahy spojenej obyčajne so zničením alebo poškodením ochrannéhozariadenia (vylomenie dverí, rozbitie okna) alebo námahy spojenej s prekonaním určitej sily(vniknutie otvoreným oknom alebo balkónom, ktoré sú vyššie položené).

55

6. 3. 6. Poistná udalos ť Poistenie pre prípad krádeže

• � Pod prekonanie prekážky chrániacej iné veci proti odcudzeniu možno subsumovať tak zdolanieprekážky na najvyššom stupni zabezpečenia veci (napr. otvorenie uzamknutých viacbodovýchpancierovaných bezpečnostných dverí bytu doplnených akustickým signalizačným zariadením),ako aj na nižšom stupni zabezpečenia (zdolanie uzamknutia bežných dverí) a napokon aj nanajnižšom stupni zabezpečenia (samotné otvorenie zavretých, no neuzamknutých dverí).

• Keďže sa v prípade iných vecí pre naplnenie znakov odcudzenia ako poistnej udalosti obligatórnenevyžaduje prekonanie kvalifikovanej prekážky, možno za postačujúce považovať aj prekonaniekaždej inej prekážky chrániacej túto vec proti odcudzeniu, aj keď páchateľ pri jej odcudzení nemusínevyhnutne zdolávať uzamknutie priestoru alebo schránky (takou prekážkou môže byť napr. ajzverenie veci pod ochranu strážneho psa).

• Za prekážku chrániacu tak cennosti, ako aj iné veci proti odcudzeniu sa považuje aj ich uloženie v uzamknutom byte, do ktorého páchateľ neoprávnene vstúpil za pomoci pravého kľúča či jeho duplikátu, ktorý poistený stratil alebo mu bol odcudzený. Aj takéto uloženie veci vo všeobecnosti chráni vec uloženú v byte proti jej odcudzeniu.

• Podkladom pre zodpovedanie otázky, či ten–ktorý postup, prostriedok alebo zákrok možnopovažovať za prekážku chrániacu iné veci proti odcudzeniu je úplné zistenie všetkých okolnostídaného prípadu. Pri jej riešení treba zohľadniť objektívne hľadisko (či vo všeobecnosti ideo prekážku chrániacu proti odcudzeniu) a nemožno prihliadať na hľadiská subjektívnej povahy, čiuž na strane poisteného (napr. mylne sa domnievajúceho, že vytvoril prekážku) alebo na stranepáchateľa (napr. schopnosť, zručnosť a znalosti jednoznačne zaradiť aj pravý kľúč do zámkubytových dverí, ktorý odcudzil, našiel alebo ktorý si obstaral či vyhotovil ako duplikát

z neoprávnene získaného pravého kľúča) (Ro NS SR z 21. 7. 1998, sp. zn. 4 Cdo 63/1998). �

56

29

6. 3. 7. Poistná udalos ť Poistenie pre prípad krádeže

• � Z ustanovenia § 788 ods. 1 a 2 OZ vyplýva, že nárok na poistné plnenie vzniká poistenému lenpri splnení predpokladov dohodnutých v poistnej zmluve. Požadovaným spôsobom zabezpečeniahnuteľných vecí, ak sú v dobe poistnej udalosti umiestnené v uzamknutej miestnosti, je opatreniedverí tejto miestnosti zámkom s cylindrickou bezpečnostnou vložkou, zabraňujúcej vyhmataniua bezpečnostným štítom zabraňujúcim rozlomeniu vložky (Ro NS ČR sp. zn. 3 Odo 600/2003).

• � V samotnom odložení veci z poistného majetku na mieste na to určenom alebo obvyklom (§ 8písm. c) vyhlášky č. 48/1964 Zb. – � teraz poistné podmienky poisťovateľa pre poisteniedomácnosti) nemožno bez ďalšieho vidieť vytvorenie prekážky alebo opatrenia chrániace vec predodcudzením (§ 20 ods. 1 vyhlášky č. 48/1964 Zb.), ale je potrebné podľa konkrétnych okolností, zaktorých došlo k odloženiu veci a k jej odcudzeniu, posúdiť, či a aké opatrenia mali byť urobené (R23/1978).

• Výnimočne sa poistenie vzťahuje aj na prostú krádež, teda na také odcudzenie veci, pri ktorompáchateľ nemusel vynakladať žiadne väčšie úsilie, stačilo mu, aby vec proste vzal. Ide o tietoprípady:

• � páchateľ krádeže bude uznaný vinným podľa vykonateľného rozhodnutia súdu,

• � bude odcudzený bicykel alebo detský kočík,

• � budú odcudzené veci osobnej potreby na pracovisku

• V týchto prípadoch ide o poistnú udalosť i vtedy, ak nebude preukázané prekonávanie ochranných opatrení.

• O poistnú udalosť pôjde vždy, ak páchateľ odcudzí poistené veci tak, že použije proti poistenému násilie alebo vyhrážky bezprostredného násilia. V takomto prípade nebude ani rozhodujúce, či peniaze, umelecké a historické predmety, šperky alebo iné cennosti boli v uzamknutej schránke či v schránke neuzamknutej alebo i mimo nej. 57

6. 3. 8. Poistná udalos ť - Životné poistenie• V životnom poistení je poistnou udalosťou dožitie určitého veku alebo smrť fyzickej osoby.

• Úmyselne spôsobená poistná udalos ť sa aj v poistení osôb považuje za výluku z poistenia.Úmyselne spôsobenou poistnou udalosťou sa rozumie jedine prípad, ke ď poistnú udalos ť

privodí poistený. Ak však iná osoba úmyselne spôsobila poistnú udalosť poistenému, napr.zranenie alebo smrť pri lúpežnom prepadnutí, je taká udalosť z hľadiska poisteného náhodnouudalosťou. Pokiaľ poistné podmienky ustanovujú osobu, ktorej má vzniknúť smrťou poistenéhoprávo na plnenie (§ 817 OZ), toto právo táto osoba nenadobudne, ak poistenému spôsobila smrťúmyselným trestným činom. Na jeho miesto nastupuje, prípadne jeho podiel nadobúda ináoprávnená osoba určená v § 817 ods. 2 a 3 OZ. Aj v tomto prípade teda nejde o úmyselnespôsobenú udalosť z hľadiska poisteného, a preto poisťovateľ bude plniť, pravda, inej osobe.Jedine v prípade, keď poistený sám úmyselne privodí poistnú udalosť, je poisťovateľ oslobodený odpovinnosti plniť.

• Zákon neustanovuje, či za výluku z poistenia osôb možno považovať samovraždu poisteného.Ponecháva sa na poistné podmienky poisťovateľov, či v takom prípade vznikne oprávnenýmosobám (§ 817 OZ) právo na plnenie či nie. To je jeden z vážnych nedostatkov právnej úpravy.Poistné podmienky spravidla považujú samovraždu za výluku z poistného plnenia, ak samovrahkonal s úplnou rozvahou, aj ke ď sa jeho úmysel netýkal vylákania pe ňazí od pois ťovate ľa.Pokiaľ k samovraždám dochádza, spôsobujú ich spravidla psychické príčiny, a to buď duševnáchoroba trvalá, alebo len dočasná, a to vyvolaná nejakou udalosťou, ktorá buď skutočne(nevyliečiteľná choroba), alebo zdanlivo (utkvelá predstava, prudké rozrušenie) robí životneznesiteľným. Poisťovateľ je v týchto prípadoch spravidla povinný plniť, keď z okolností prípadubude bez akejkoľvek pochybnosti zistené (napr. zo správy psychiatra), že tu boli okolnosti, ktorémohli rozvrátiť duševnú rovnováhu poisteného a že teda šlo o náhodnú a nie úmyselne privodenúudalosť. Poistné podmienky môžu ustanoviť, že právo oprávnených osôb na výplatu plneniavznikne až po určitom čase trvania poistenia (dva roky po uzavretí zmluvy), príp. aj skôr (v takomprípade sa vypláca len odkupná hodnota). 58

30

6. 3. 9. Poistná udalos ť Úrazové poistenie

• V úrazovom poistení sa za poistnú udalosť považuje neočakávané a náhle pôsobenievonkajších síl alebo vlastnej telesnej sily alebo neočakávané a neprerušené pôsobenie vysokýchalebo nízkych vonkajších teplôt, plynov, pár, žiarenia a jedov (s výnimkou mikrobiálnych jedova imunotoxických látok, ktoré poistenému spôsobili telesné poškodenie, prípadne mu bolaspôsobená smrť; ak sa telesné poškodenie prejavilo alebo smrť nastala po skončení poistenia, jepoisťovateľ povinný plniť vtedy, ak došlo k úrazu za trvania poistenia).

• � Poistnou udalosťou v zmysle ustanovenia § 355 ods. 2 OZ (� teraz § 799 ods. 2) pri úrazovompoistení podľa ustanovenia § 1 ods. 1 bod 4 vyhlášky č. 49/1964 Zb. (� teraz poistné podmienkypoisťovateľa pre úrazové poistenie) nie je úraz, ale telesné poškodenie alebo smrť, ku ktorýmdošlo za podmienok uvedených v ustanovení § 22 citovanej vyhlášky (R 11/1972).

• Uvedené pojmy vysvetľujú poistné podmienky. Napr. pod náhlym pôsobením vlastnej telesnej silysa v úrazovom poistení rozumie pôsobenie pohybovej sily organizmu, ktorá poistenému náhlespôsobí telesné poškodenie alebo smrť. Ide spravidla o následky prudkého nevyváženéhotelesného pohybu, napr. pošmyknutie sa, zakopnutie, vyskočenie, pád a pod.

• Príklad: Poistenému, ktorý má uzavreté úrazové poistenie, prišlo cestou do práce nevoľno,pričom spadol na chodníku takým nešťastným spôsobom, že si zlomil nohu. Bezprostrednoupríčinou úrazu nebola nevoľnosť poisteného, ale pád v dôsledku pôsobenia vlastnej telesnej váhy.Takto vzniknutú škodu je poisťovateľ povinný uhradiť.

59

6. 3. 10. Poistná udalos ť Poistenie zodpovednosti za škody

• Vymedzenie poistnej udalosti sa pri jednotlivých druhoch poistenia zodpovednosti za škody líši.Poistnou udalosťou môže byť tzv. škodová udalosť, okamih vzniku povinnosti poisteného nahradiťškodu, príp. môže byť stanovený aj iný spôsob určenia. Na stanovenie, čo je v konkrétnom prípade,resp. v konkrétnom poistení poistnou udalosťou, je teda potrebné vychádzať z poistnýchpodmienok, príp. poistnej zmluvy alebo z osobitného právneho predpisu (napr. zákon č. 381/2001Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorovéhovozidla).

• V prípade poistenia zodpovednosti za škodu je poistnou udalosťou spravidla konanie aleboopomenutie poisteného, ktorým bola inému spôsobená škoda, za ktorú poistený zodpovedá. Vpoistnej zmluve o poistení zodpovednosti za škodu sa musí uviesť činnosť alebo vzťah poisteného,v súvislosti s ktorými môže byť spôsobená škoda, za ktorú by poistený zodpovedal, aby poisťovateľbol povinný nahradiť škodu za poisteného.

• � Z rozsahu poistnej zmluvy nemožno vylúčiť tie prípady, kedy síce škoda vznikla bezprostredneskutočnosťou, ktorá nastala za trvania poistného pomeru, ale súvisí, príp. je v príčinnej súvislostis prevádzkou právnickej osoby z doby pred uzavretím poistnej zmluvy (Z IV, s. 362).

• V prípade povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkoumotorového vozidla je poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo SKP nahradiťvzniknutú škodu [§ 2 písm. i) PZP].

• Poistnú udalosť nemožno stotožňovať so škodovou udalosťou. Pod škodovou udalosťou trebarozumieť akúkoľvek náhodnú udalosť, ktorá vedie ku vzniku škody [porovnaj § 2 písm. h) PZP]. Niekaždá škodová udalosť je aj poistnou udalosťou. Škodová udalosť je pojem širší ako poistnáudalosť.

60

31

6. 3. 11. Doba vzniku poistnej udalosti• Pre vznik práva na plnenie poisťovateľa je rozhodujúce, aby k udalosti, ktorá spôsobila následok

uvedený v poistných podmienkach, došlo počas trvania poistenia, aj keď sám následok (ukončenieškodového procesu) sa prejavil až po jeho skončení. Poistné podmienky môžu určiť, že nárok naplnenie vznikne aj v prípade, že následky poistnej udalosti sa prejavia po zániku poistenia.

• Dôkazné bremeno tvrdenia vzniku poistnej udalosti má poistený.• � Ak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka (ak právny predpis neustanovuje inak), ktorému je

na prospech existencia skutočnosti, o ktorej tvrdí, že nastala, potom v prípade tvrdenia žalobcu, žemu vzniklo právo na plnenie z poistnej zmluvy, lebo zhorené vozidlo bolo identické s vozidlom, ktorébolo predmetom uzavretej poistnej zmluvy, je to žalobca, kto znáša dôkazné bremeno napreukázanie tvrdenej skutočnosti. Výnimku z tejto zásady Občiansky zákonník v súvislosti suplatnením požiadavky na poistné plnenie podľa § 797 ods. 2 OZ nestanovuje (Ro NS ČR z 23. 1.2006, sp. zn. 32 Odo 1260/2004).

• Vymedzenie pojmu poistnej udalosti úzko súvisí s preml čaním práva na plnenie z poistenia.Podľa § 104 OZ platí, že všeobecná 3-ročná premlčacia doba v tomto prípade začína plynúť za rokpo poistnej udalosti. To znamená, že právo na plnenie z poistenia sa premlčí v 4-ročnej premlčacejdobe.

• � Poistnú udalosť nemožno z hľadiska § 104 OZ bez ďalšieho stotožňovať so škodovouudalosťou. Na stanovenie, čo je v konkrétnom poistení poistnou udalosťou, je nevyhnutné vychádzaťz poistných podmienok, popr. poistnej zmluvy, alebo z osobitného právneho predpisu (Ro NS ČR zo17. 6. 2009, sp. zn. 25 Cdo 5175/2008).

• � Premlčacia doba na uplatnenie nároku na plnenie z úrazového poistenia začína plynúť za rok popoistnej udalosti, ktorou je podľa § 26 vyhlášky č. 49/1964 Zb. o poistných podmienkach prepoistenie osôb v znení vyhlášky č. 55/1979 Zb. (� teraz poistné podmienky poisťovateľa) úrazpoisteného (Ro NS ČR z 30. 5. 2001, sp. zn. 33 Cdo 323/99).

61

6. 4. 1. Splatnos ť poistného plnenia

• § 797 ods. 3 OZ: Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistite ľ skon čil vyšetreniepotrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistite ľa plni ť. Vyšetrenie sa musí vykona ť bezzbyto čného odkladu; ak sa nemôže skon čiť do 1 mesiaca po tom, ke ď sa poistite ľ o poistnejudalosti dozvedel, je poistite ľ povinný poskytnú ť poistenému na požiadanie primeranýpreddavok.

• Vyšetrenie vykonáva poisťovateľ a v jeho rámci zisťuje predovšetkým rozsah svojej povinnostiplniť. Dobu, po ktorú môže poisťovateľ vykonávať vyšetrenie, zákon priamo nestanovuje, avšak,ako uvádza § 797 ods. 3 OZ, vyšetrenie sa musí vykonať „bez zbytočného odkladu“, t. j. bezneodôvodnených prieťahov a v rozsahu potrebnom na riadne zistenie dôvodu a výšky plnenia.

• Ustanovenie § 797 ods. 2 OZ predpokladá, že pois ťovate ľ vyšetrenie skon čí spravidla dojedného mesiaca po dni, kedy sa o poistnej udalosti dozvedel a ak vyšetrenie trvá dlhšie akojeden mesiac, môže poistený požiada ť o primeraný preddavok na poistné plnenie. Odokamihu, keď skončí vyšetrenie poisťovateľa, plynie 15-dňová lehota na výplatu plnenia a po jejuplynutí sa poisťovateľ dostáva do omeškania (§ 517 OZ). Splatnosť poistného plnenia je tedastanovená pevnou lehotou, ale jej začiatok je viazaný na subjektívne okolnosti na stranepoisťovateľa, ktorý vykonáva vyšetrenie, pre ktoré nie je doba trvania predpísaná, ale jeho dĺžkazávisí od konkrétnych okolností daného prípadu. Z toho však nemožno vyvodzovať, že vyšetreniepoisťovateľa by mohlo prebiehať po značne dlhú dobu niekoľkých mesiacov alebo dokonca rokov, aneprichádza do úvahy, že by po dobu, po ktorú prebieha trestné stíhanie poisteného, neplynulalehota na plnenie určená v § 797 ods. 3 OZ. Vyšetrenie orgánmi polície alebo inéhoverejnoprávneho orgánu, hoci vo veci, ktorá s poistnou udalosťou bezprostredne súvisí, nemožnostotožňovať s vyšetrovaním poisťovateľa v zmysle § 797 ods. 3 OZ a prebiehajúce trestné konanievedené proti poistenému nie je dôvodom, ktorý by mal za následok zmenu doby splatnostipoistného plnenia. 62

32

6. 4. 2. Splatnos ť poistného plnenia• Splatnosť plnenia sa teda týka len rozsahu plnenia poisťovateľa, keď už právny základ práva na

poistné plnenie je daný. Zákon neustanovuje lehotu, v ktorej sa má vyšetrenie poisťovateľanajneskoršie skončiť, pričom jednomesačná lehota ustanovená v druhej vete § 797 ods. 3 OZ satýka len podania žiadosti na poskytnutie primeraného preddavku. Nejde teda o lehotu, v ktorej samusí vyšetrenie poisťovateľa i skončiť. Preto sa poisťovateľ nemôže za mesiac a pätnásť dní odnahlásenia poistnej udalosti dostať do omeškania, ak ešte neskončil vyšetrenie poistnej udalosti.

• Príklad: Poistený nahlásil 1. 1. 2010 poistnú udalosť. Poisťovateľ vykonal vyšetrenie poistnej udalosti a dňa 31. 4.2010 skončilo jeho vyšetrenie. Poisťovateľ je povinný poskytnúť oprávnenej osobe poistné plnenie do pätnástich dníod skončenia vyšetrenia poistnej udalosti, t. j. do 15. 5. 2010. Ak tak poisťovateľ neurobí, dňom 16. 5. 2010 sadostáva do omeškania a od 16. 5. 2010 si môže poistený uplatniť úroky z omeškania.

• Napriek tomu, že zákon neustanovuje poisťovateľovi pevnú lehotu na plnenie, ukladá mupovinnos ť, aby vyšetrenie poistnej udalosti vykonal bez zbyto čného odkladu, t. j. bezneodôvodnených prieťahov a v rozsahu potrebnom pre riadne zistenie dôvodu a výšky plnenia.

• Na rýchle skončenie vyšetrenia musí pôsobiť tak poisťovateľ, ako aj ten, kto má právo na plnenie(poistený). Poistený je pois ťovate ľovi povinný poskytnú ť súčinnos ť pri zis ťovaní vznikua rozsahu následkov poistnej udalosti. Poistený je povinný bez zbytočného odkladu:

• � písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť,

• � dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov,

• � predložiť potrebné doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada,

• � plniť ďalšie povinnosti ustanovené poistnými podmienkami (pozri § 799 ods. 2 OZ).

63

6. 4. 3. Splatnos ť poistného plnenia

• Poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti považujú vyšetrenie za skončené dňom, keď je spoškodeným dojednaná dohoda o výške náhrady, pokiaľ k takej dohode dal poisťovateľ vopredsúhlas. Ak sa dohoda dojednala bez predbežného súhlasu poisťovateľa, lehota pre splatnosťplnenia začína plynúť dňom nasledujúcim po dodatočnom schválení dohody poisťovateľom. Akpoistený dojednal s poškodeným dohodu o náhrade bez súhlasu poisťovateľa a poisťovateľ ju anidodatočne neschváli, pretože dohoda je v rozpore so skutkovým stavom a právnym stavom apoistený uplatní nárok proti poisťovateľovi žalobou, 15-dňová lehota podľa § 797 OZ začne plynúťodo dňa, keď o spornom nároku právoplatne rozhodne súd. V tých prípadoch, keď medzipoisteným a poškodeným nedôjde k dohode o výške náhrady a poškodený uplatní svoje právo vobčianskoprávnom konaní, plynutie 15-dňovej lehoty začne od vykonateľnosti rozsudku.

• Ak sa poistné plnenie stane splatným, poistený sa môže svojho práva domáha ť žalobou naplnenie, a to i v prípade, ak je sporné, či poistná udalos ť vôbec nastala.

• � Ak poistenému žalobcovi vznikla škoda v dôsledku tvrdenia vzniku poistnej udalosti, do úvahyprichádza žaloba na poskytnutie plnenia na náhradu škody z poistnej zmluvy voči žalovanejpoisťovni v zmysle § 80 písm. b) OSP. V takom prípade nie sú splnené predpoklady pre určovaciužalobu podľa § 80 písm. c) OSP (Ro KS v Prahe z 12. 9. 1995, sp. zn. 2 Cmo 102/1994).

• Od skončenia potrebného vyšetrenia, t. j. od zistenia, koľko má poisťovateľ plniť, sa poisťovateľdostáva do pozície dlžníka a ak plnenie neposkytne ani do pätnástich dní, dostáva sa doomeškania. Poisťovateľ splní svoju povinnosť včas, ak sa v posledný deň uvedenej lehoty pripíšedlhovaná suma na účet poisteného alebo sa mu vyplatí v hotovosti (§ 567 ods. 2 OZ).

64

33

6. 5. 1. Preddavok na poistné plnenie - všeobecne

Ustanovenie § 797 ods. 3 druhá veta OZ počíta s prípadom, keď vyšetrenie orozsahu povinnosti pois ťovate ľa plni ť nie je možné skon čiť v primeranom časepo tom, keď sa poisťovateľ dozvedel o poistnej udalosti. Za taký čas sa považujeobdobie 1 mesiaca, ktoré sa počíta od okamihu, keď sa poisťovateľ dozvedelo poistnej udalosti. Poistený má v takom prípade právo požiadať poisťovateľao poskytnutie primeraného preddavku. Poisťovateľ je povinný poskytnúť primeranýpreddavok, ak sú splnené dve podmienky:

• a) ak sa vyšetrenie poistnej udalosti nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom,ako sa poisťovateľ dozvedel o poistnej udalosti,

• b) poistený písomne požiada o poskytnutie primeraného preddavku.• Na začatie plynutia 1-mesačnej lehoty je potrebné, aby sa poisťovateľ hodnoverne

dozvedel o tom, že nastala poistná udalosť. Spravidla to bude vtedy, ak poistenýsplní svoju povinnosť podľa § 799 ods. 2 OZ a písomne poisťovateľovi oznámi, ženastala poistná udalosť (môže sa tak stať aj zo strany tretej osoby, napr. súdu,polície, notára).

• Primeranosť preddavku zákon ani poistné podmienky bližšie neupravujú. V praxi savychádza z toho, že má to byť suma, ktorú bude poisťovateľ povinný podľa stavu vecinajmenej vyplatiť.

65

6. 5. 2. Preddavok na poistné plnenie Úrazové poistenie

• Osobitným prípadom preddavku na plnenie je preddavok na plnenie za trvalénásledky úrazu. Podľa poistných podmienok sa určuje výška plnenia za trvalénásledky úrazu podľa ich rozsahu v čase, keď sú už ustálené, v prípade, že saneustálili do troch rokov odo dňa úrazu, určuje sa výška plnenia podľa ich stavu kukoncu tejto 3-ročnej lehoty. Vyšetrenie na zistenie výšky plnenia možno teda vykonaťvlastne až v čase, keď sú ustálené trvalé následky úrazu, alebo v čase, keď sa ichustálenie predpokladá. Prakticky by sa nikdy toto vyšetrenie nemohlo skončiť do 1mesiaca odo dňa, keď sa poisťovateľ dozvedel o poistnej udalosti. Poistnépodmienky preto spravidla poisťovateľovi ukladajú, aby poskytol primeranýpreddavok na plnenie vtedy, ak je isté, že úraz zanechal poistenému trvalé následky,avšak ani po uplynutí 6 mesiacov odo dňa úrazu nie je možné skončiť vyšetrenie nazistenie výšky plnenia, pretože trvalé následky úrazu poisteného nie sú ku koncuuvedenej doby ešte ustálené.

66

34

6. 5. 3. Preddavok na poistné plnenie Povinné zmluvné poistenie

• Samostatne je upravené poistné plnenie v prípade PZP (pozri § 11 ods. 5 až 7 PZP). Táto úpravabola prevzatá zo smernice 2000/26/ES EP a Rady zo 16. 5. 2000 o aproximácii právnychpredpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenúprevádzkou motorových vozidiel.

• V prípade PZP je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné nazistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňaoznámenia poškodeného o škodovej udalosti.

• � skon čiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistnéplnenie a oznámi ť poškodenému výšku poistného plnenia , ak bol rozsah povinnostipoisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný;

• � poskytnú ť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmiet ol poskytnú ť

alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnú ť poškodenému písomné vysvetlenie ktým uplatneným nárokom na náhradu škody , v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázanýrozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomnévysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebodňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

• Ak poisťovateľ nesplní vyššie uvedenú povinnosť, je povinný zaplatiť poškodenému úroky zomeškania podľa § 517 OZ. Úroky z omeškania sa automaticky (bez potreby uplatnenia nároku)stávajú súčasťou istiny (poistného plnenia) (pozri čl. 6 smernice 2000/26/ES).

• Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebnéhona zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručeníprávoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutianevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

67

7. 1. Sankcie za porušenie zmluvných povinností

1. Zníženie poistného plnenia2. Odstúpenie pois ťovate ľa od zmluvy3. Odmietnutie poistného plnenia4. Právo postihu proti poistenémuAd 1) § 798 OZ: Poistite ľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primeraneznížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793)bolo ur čené nižšie poistné.Zníženie plnenia prichádza do úvahy po vzniku poistnej udalosti.

Skutková podstata ustanovenia § 798 OZ je naplnená vtedy, keď poistník alebo poistený, ktorýsám zmluvu neuzavieral, vedome poskytol pois ťovate ľovi nepravdivé alebo neúplnéodpovede, čo nevyhnutne viedlo k ur čeniu nižšieho poistného. To znamená, že sa vyžaduje,aby bola daná len vedomostná zložka psychického vzťahu povinnej osoby, nie aj vôľová. Stačí,keď osoba povinná poskytnúť informácie „vedela“, že informácie sú neúplné alebo nepravdivé,nemusela aj „chcieť” získať výhodu tým, že sa určí nižšie poistné. Otázka úmyslu je v tomtoprípade irelevantná. Ak osoba povinná poskytnúť informácie vedela, že informácie súnepravdivé alebo neúplné a na tom základe sa ona neodôvodnene ocitla vo výhodnejšomzmluvnom a majetkovom postavení tým, že sa pre ňu určilo nižšie poistné, nie je vôbec dôležité,čí táto osoba mala alebo nemala aj úmysel poskytnutím takýchto informácií dosiahnuť pre sebatakú výhodu alebo nie.

68

35

7. 2. Sankcie za porušenie zmluvných povinností

• Aplikácia § 798 OZ prichádza do úvahy len v tých prípadoch, ak by pois ťovate ľ napriekriadnemu splneniu oznamovacej povinnosti poistníkom alebo poisteným poistnú zmluvusíce aj tak uzavrel, avšak za vyššie poistné. Nemožno ho aplikovať v prípadoch, keď byzamlčanie alebo uvedenie nepravdivých údajov poistníkom malo za následok, že poisťovateľ bypoistnú zmluvu vôbec neuzavrel (napr. poistený pri uzavieraní poistenia zamlčal skutočnosť, žetrpí nevyliečiteľnou chorobou, ktorá bola výlučným dôvodom jeho smrti). V takom prípade by bolvylúčený náhodný charakter poistnej udalosti a poisťovateľ by odmietol plniť (§ 802 ods. 1 OZ).

• Ak sa poisťovateľ dozvie, že odpovede na jeho písomné otázky sú nepravdivé alebo neúplné, jepovinný skúmať, či ten, kto odpovedal na jeho písomné otázky, vedel alebo nevedel o porušenípovinnosti pravdivo a úplne na ne odpovedať. Túto skutočnosť musí preukázať poisťovateľ. Akvšak samotný poisťovateľ (jeho zástupca) vedel, resp. mal vedieť o tom, že poistník (poistený)uviedol nesprávne alebo neúplné odpovede na jeho písomné otázky, nemožno túto skutočnosťpričítať na vrub poistníka.

• � Ak poisťovňa doručila poistníkovi prijatie návrhu na úrazové poistenie, ktoré sa vzťahovalo aj nadobu pred uzavretím zmluvy, hoci vedela, že v tomto čase došlo k poistnej udalosti, je povinnánahradiť škodu poistníkovi, ktorú utrpel úrazom (R 99/1951).

• Miera primeranosti zníženia poistného plnenia sa určí pomerom medzi poistným, ktoré bolozaplatené, a poistným, ktoré by pri pravdivých a úplných odpovediach musel poistník zaplatiť.Primeranosť zníženia poistného plnenia sa vyráta percentuálne.

• Príklad: Ak poistné malo byť stanovené na 100 eur mesačne a na základe nepravdivých odpovedíbola jeho výška stanovená na 75 eur mesačne, t. j. sa určilo poistné o 25 % nižšie, poisťovateľmôže poistné plnenie po poistnej udalosti znížiť o 25 %.

69

7. 3. Zníženie poistného plnenia

• Primerané zníženie poistného plneniach prichádza do úvahy aj v prípadeporušenia preven čných povinností poistného pri poistení majetku (§ 809 OZ).

• (1) Poistený je povinný dba ť, aby poistná udalos ť nenastala; najmä nesmie porušova ť

povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpe čenstva, ktoré sú muprávnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zm luvou.

• (2) Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu aleb o návykových látok porušilpovinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne pri spelo ku vzniku poistnejudalosti alebo k vä čšiemu rozsahu jej následkov, je poistite ľ oprávnený plnenie z poistnejzmluvy primerane zníži ť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo nás ledkompožitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spolo čnej domácnosti.

• � Ak poistné podmienky ukladajú povinnosť zabezpečiť vozidlo pred odcudzením, poistený jepovinný vykonať také zabezpečenie, ktoré je primerané hodnote a povahe prepravovanéhotovaru, ale aj okolnostiam a pomerom, kde sa vozidlo nachádza (Ro NS SR z 31. 7. 2006, sp. zn.1 Obdo V 73/2005).

• Poisťovateľ právo poistné plnenie primerane zníži ť, ak porušenie povinnosti podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti. Poisťovateľ musí v takom prípade preukázať, že:

• � povinnosť bola porušená vedome alebo následkom opitosti poisteného,• � medzi porušením prevenčnej povinnosti a vznikom poistnej udalosti alebo zväčšením jej

následkov je daná príčinná súvislos ť,• � vplyv porušenia prevenčnej povinnosti bol na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie jej

následkov podstatný.

70

36

7. 4. Zníženie poistného plnenia

• Ak sú splnené uvedené predpoklady, môže poisťovateľ poistné plnenie len primerane zníži ť. Anipri mimoriadne závažnom porušení povinnosti nie je pois ťovate ľ oprávnený plnenie celkomzamietnu ť. Primeranosť zníženia poistného plnenia posúdi poisťovateľ podľa pomeru, v akomporušenie povinnosti prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo zväčšeniu jej následkov.

• � Ustanovenie § 809 ods. 1 OZ nemožno vykladať tak, že povinnosťou poisteného je vždy prijaťnajúčinnejšie opatrenia, ktoré zmenšujú nebezpečenstvo odcudzenia na v danom mieste a časenajnižšie dosiahnuteľné minimum. Aj keby došlo k porušeniu povinnosti poisteného smerujúcehok odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva odcudzenia vecí uložených v byte, za ktorú možnopovažovať aj nevymenenie zámku po strate alebo odcudzení kľúča, nemôže to mať za následokzánik povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, ale nanajvýš vznik jeho oprávneniaprimerane znížiť plnenie z poistnej zmluvy (§ 809 ods. 1 a 2 OZ) (Ro NS SR z 21. 7. 1998, sp. zn. 4Cdo 63/1998).

• � Dopravné nehody v dôsledku únavy sú dobre známe, časté je i mediálne varovanie a bezohľadu na skúsenosť vodiča predstavuje taká jazda zvýšené riziko nehody. Pokiaľ žalobca ajnapriek tomu podstúpil celonočnú jazdu, musel si byť vedomý toho, že môže dôjsť k únavea v dôsledku toho k dopravnej nehode a bezdôvodne sa spoliehal, že sa tak nestane. Také konanieje vedomé uzrozumenie s následkami, ktoré môžu nastať a správanie spadá do kategórievedomého správania. Žalovaný preto správne posúdil, že pripustenie možnosti vzniku škody takoujazdou spadá pod vedomé porušenie preventívnej povinnosti stanovenej podľa § 415 OZ tak, akomá na mysli § 809 OZ, v dôsledku čoho nastalo právo žalovaného krátiť plnenie v zmysle poistnýchpodmienok. Krátenie v zmysle 10 % plnenia je celkovo úmerné podstúpenému riziku a odvolací súdmá v súlade so súdom prvého stupňa za to, že postup žalovaného bol na mieste (Ro MS v Prahe,sp. zn. 14 Co 608/2006 – 38).

71

7. 5. Zníženie poistného plnenia

• Poisťovateľ môže využiť svoje právo znížiť poistné plnenie len pred samotným vyplatenímpoistného plnenia. Po jeho vyplatení už nemôže od poisteného žiada ť, aby mu vrátil časťvyplateného poistného plnenia z dôvodu, že má právo na zníženi e poistného plnenia pod ľa§ 799 ods. 3 OZ. Ak už raz pois ťovate ľ právo nevyužil a pred poskytnutím poistnéhoplnenia poistné plnenie neznížil, uvedené právo mu zanikne.

• Súdna prax uplatňuje vo vzťahu k ustanoveniu § 809 OZ skôr reštriktívny výklad.• � Obsahom poistenia majetku je jeho ochrana pre prípad, že dôjde k zníženiu alebo strate hodnoty poistenej veci

v dôsledku poistnej udalosti, pričom nie je vylúčené, aby sa tak stalo aj pôsobením samotného poisteného.Zmyslom ustanovenia § 809 OZ nie je sám osebe postih poisteného za to, že poistná udalosť nastala, ale jehoúčelom je prevencia kladúca na poisteného požiadavku, aby poistnej udalosti predchádzal. Preto sa v odseku 1hovorí o neporušovaní povinností smerujúcich k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré súpoistenému právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. Z tejto dikce je zrejmé, žeprevenčná povinnosť má byť presne vymedzená, a to buď priamo obsahom poistnej zmluvy alebo poistnýmipodmienkami, alebo má vyplývať z takých právnych predpisov, ktoré regulujú počínanie poisteného pri užívaní(prevádzke) poistenej veci. Ak poruší poistený takto definovanú povinnosť vedome či pod vplyvom návykovýchlátok, nastupuje oprávnenie poisťovateľa znížiť poistné plnenie.

• Ak odvolací súd v napadnutom rozhodnutí nevysvetlil, na plnenie akých prevenčných povinností sa poistený vpoistnej zmluve zaviazal, ktoré z nich boli porušené a akým spôsobom ich porušenie viedlo k vzniku poistnejudalosti, je právne posúdenie veci neúplné a teda nesprávne.

• Prípadné vedomé porušenie povinností uvedených v § 809 OZ konateľom obchodnej spoločnosti (osoboupoužitou na výkon činnosti právnickej osoby), ak nejde o tzv. exces pri výkone pracovných povinností, predstavujeporušenie povinností poistenou obchodnou spoločnosťou a zakladá dôvod na zníženie poistného plnenia zostrany poisťovateľa (Ro NS ČR zo 16. 6. 2010, sp. zn. 25 Cdo 4305/2007).

72

37

7. 6. Odstúpenie od zmluvy

• Ad 2) § 802 ods. 1 OZ: Pri vedomom porušení povinností uvedených vustanoveniach § 793 môže poistite ľ od poistnej zmluvy odstúpi ť, ak pripravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neu zavrel. Totoprávo môže poistite ľ uplatni ť do troch mesiacov odo d ňa, keď takú skuto čnos ťzistil; inak právo zanikne.

• Právo pois ťovate ľa odstúpi ť od zmluvy podľa § 802 ods. 1 OZ viaže zákon na splnenie týchto predpokladov:

• � poistník (poistený) vedome porušil svoju povinnosť pravdivo a úplne odpovedať na písomné otázky poisťovateľa (§ 793 OZ),

• � poisťovateľ by v prípade uvedenia pravdivých a úplných okolností poistnú zmluvu vôbec neuzavrel,

• � poisťovateľ sa o skutočnosti uvedenej sub a) dozvedel po uzavretí poistnej zmluvy, ale ešte pred vznikom poistnej udalosti,

• � poisťovateľ svoje právo odstúpiť od poistnej zmluvy uplatnil do troch mesiacov odo dňa, keď túto skutočnosť zistil.

• Základným predpokladom pre odstúpenie poisťovateľa od zmluvy je vedoméporušenie povinnosti poistníkom podľa § 793 OZ. Dôkazné bremeno ohľadnevedomého porušenia povinnosti odpovedať pravdivo a úplne na otázky poisťovateľazaťažuje pois ťovate ľa.

73

7. 7. Odstúpenie od zmluvy

• Predpokladom práva na odstúpenie od zmluvy je to, že porušenie oznamovacejpovinnosti poisťovateľom (poisteným) podľa § 793 OZ je z hľadiska ďalšieho trvaniapoistenia závažné. To je dané najmä v prípade, ak vzniknutému poistnému vzťahuchýba prvok náhodnosti (napr. ak poistený pri uzavieraní zmluvy o životnom poistenímá vedomosť o tom, že trpí nevyliečiteľnou chorobou alebo v prípade poisteniamajetku vie o existencii skutočností, ktoré môžu privodiť jeho poškodenie). Zároveňmusí ísť o skutočnosti, pri vedomosti ktorých by poisťovateľ zmluvu vôbec neuzavrel,a to ani za vyššie poistné (pozri § 798 OZ).

• Pois ťovate ľ môže svoje právo na odstúpenie od zmluvy využi ť len do momentuvzniku poistnej udalosti. Po vzniku poistnej udalosti – právo odmietnuť plnenie podľa§ 802 ods. 2 OZ.

• � V prípade smrti poisteného možno odstúpiť od poistnej zmluvy podľa ustanovenia § 802 ods. 1OZ len pred vznikom poistnej udalosti. Podľa ustanovenia § 802 ods. 2 možno postupovaťv prípade, že poisťovateľ sa dozvie o dôvodoch uvedených v ustanovení § 793 OZ až po poistnejudalosti.

• Ak nastala poistná udalosť (smrť poistného), nemôže už poisťovateľ od zmluvy s ním uzavretejúčinne odstúpiť, pretože došlo k zániku poistného vzťahu.

• Pre prípad, že poisťovateľ sa až po poistnej udalosti dozvie, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú prevedome nepravdivé alebo neúplné odpovede poisteného nemohol poisťovateľ zistiť pri dojednávanípoistenia a ktorá bola pre uzavretie zmluvy podstatná, ustanovenie § 802 ods. 2 OZ upravuje ibaodmietnutie plnenia (Ro NS ČR z 28. 2. 2001, sp. zn. 33 Cdo 2907/2000).

74

38

7. 8. Odstúpenie od zmluvy

• OZ obmedzuje právo odstúpiť od zmluvy na subjektívnu 3-mesačnú prekluzívnulehotu (§ 583 OZ), ktorá začína plynúť až od momentu, keď poisťovateľ zistil, žepoistník (poistený) vedome porušil svoje povinnosti uvedené v § 793 OZ.

• Doba troch mesiacov slúži poisťovateľovi na zistenie, či si porušenie oznamovacejpovinnosti pri uzavieraní poistnej zmluvy zachovalo aj po určitom časovom odstupevýznam pre existenciu či neexistenciu poistenia. Po uplynutí uvedenej prekluzívnejlehoty už poisťovateľ nemôže využiť svoje právo na odstúpenie od zmluvy.

• Odstúpením poisťovateľa od poistnej zmluvy sa poistná zmluva zrušuje s ú činkamiex tunc (od začiatku, t. j. k momentu uzavretia zmluvy). Poistník má preto právo navrátenie už zaplateného poistného. Toto právo sa v nadväznosti na ustanoveniazákona o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a nasl. OZ) premlčuje podľa § 107 OZ.Poistné podmienky môžu ustanoviť, že poisťovateľ má v takom prípade právo nazapočítanie nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uzavretím zmluvy (napr. províziepre sprostredkovateľa).

75

7. 8. Omietnutie poistného plnenia

• Ad 3) § 802 ods. 2 OZ: Ak sa poistite ľ dozvie až po poistnej udalosti, že jejpríčinou je skuto čnos ť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede(pozri § 793 OZ) nemohol zisti ť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretiepoistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z pois tnej zmluvyodmietnu ť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.

• Odmietnutie poistného plnenia prichádza do úvahy po vzniku poistnej udalosti. V tomto prípadenemožno od poistnej zmluvy odstúpiť podľa § 802 ods. 1 OZ (Ro NS ČR z 19. 12. 2007, sp. zn. 30Cdo 417/2006). Neplatí tu prekluzívna doba 3 mesiacov podľa § 801 ods. 1 OZ

• Ustanovenie § 802 ods. 1 OZ, ktoré upravuje prekluzívnu lehotu na odstúpenie od poistnej zmluvy,nemožno analogicky aplikovať na odmietnutie plnenia v zmysle § 802 ods. 2 OZ (pozri Ro NS ČR z30. 10. 2000, sp. zn. 29 Cdo 2249/1999).

• Predpokladmi odmietnutia plnenia pois ťovate ľom sú:

• a) poistník (poistený) vedome porušil svoju povinnosť pravdivo a úplne odpovedať na písomnéotázky poisťovateľa (§ 793 OZ);

• b) poisťovateľ sa o porušení uvedenej povinnosti poistníka dozvedel až po vzniku poistnej udalosti;

• c) príčinou vzniku poistnej udalosti je skutočnosť, ktorú pri dojednávaní poistenia nemoholpoisťovateľ zistiť pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede poistníka, resp. poisteného;

• d) príčinou vzniku poistnej udalosti bola tak závažná skutočnosť, ktorá bola pre uzavretie poistnejzmluvy podstatná.

76

39

7. 9. Omietnutie poistného plnenia

Ad a) Predpokladom použitia sankcie podľa § 802 ods. 2 OZ, t. j. uplatnenia práva odmietnuť

poistné plnenie, je vedomé porušenie povinností poistníkom alebo poisteným podľa § 793 OZ.

Vedomým porušením povinnosti poistníka (poisteného) je vedomé oznámenie nepravdivých aleboneúplných skutočností, ktoré sa dotýkajú poistného rizika (napr. poistník uvedie vedomenepravdivý údaj, ktorý sa týka stavu poisteného majetku alebo jeho zdravotného stavu, alebozamlčí, že náhodná udalosť, kvôli ktorej sa poistenie uzaviera, už nastala). Aj v tomto prípade jepoisťovateľ povinný preukázať vedomé porušenie povinnosti poistníka alebo poisteného podľa §793 OZ. Na strane poistníka by mohlo ísť aj o trestný čin poisťovacieho podvodu (§ 223 TZ).

Ad b) Predpokladom dôvodného uplatnenia práva poisťovateľa na odmietnutie poistného plneniapoisťovateľom podľa § 802 ods. 2 OZ je okolnosť, že pois ťovate ľ sa dozvedel o ur čitých, a tozákonom predvídaných skuto čnostiach po tom, čo už nastala poistná udalos ť. Ak vznikpráva odmietnuť poistné plnenie je podmienený okolnosťou, že sa poisťovateľ po poistnej udalostidozvie o určitých okolnostiach, potom uvedené právo môže byť objektívne posudzovanéa vykonané najskôr až dňom, keď sa poisťovateľ dozvie o skutočnostiach zakladajúcich totoprávo.� Odmietnuť poistné plnenie v rámci právneho vzťahu poistenia fyzickej osoby pre prípad jej smrtiv zmysle § 802 ods. 2 OZ je poisťovateľ oprávnený len vtedy, ak sa dozvie až po smrti poistenejfyzickej osoby, že príčinou jej smrti je ochorenie, ktoré poisťovateľ nemohol zistiť pri dojednávanípoistenia len preto, že poisťovaná osoba pri uzavieraní poistnej zmluvy uviedla vedomenepravdivé alebo neúplné odpovede; zároveň musí ísť o ochorenie, ktoré pre uzavretie poistnejzmluvy bolo podstatné (Ro NS SR, sp. zn. 3 Cdo 45/2003).

77

7. 10. Omietnutie poistného plnenia

• Ad c) Medzi zaml čanou informáciou a poistnou udalos ťou musí existova ť

priama prí činná súvislos ť. O takýto prípad môže ísť napríklad vtedy, ak niekto priuzavretí poistnej zmluvy pre prípad smrti vedome poprie, že trpí nevyliečiteľnouchorobou. Ak však príčinou smrti poisteného je ochorenie, ktorého existencia munebola v čase uzavretia zmluvy známa, poisťovateľ nemôže odmietnuť poistnéplnenie, a to aj za stavu, že by poistený iné ochorenia (ktoré neboli príčinou smrti),ktorými v čase uzavretia poistnej zmluvy trpel, pri dojednávaní poistenia, a to ajvedome, neuviedol.

• � Ustanovenie § 802 ods. 2 OZ obsahuje špeciálnu úpravu pre konkrétny prípadporušenia povinnosti stanovenej poistníkovi v § 793 OZ, keď príčinou vzniku poistnejudalosti je zatajenie skutočnosti, ktorú sa, pre toto vedomé nesplnenie oznamovacejpovinnosti, poisťovateľ pri dojednávaní poistnej zmluvy nedozvedel, a teda ju nezistil.Súčasne musí byť splnená podmienka, že takto zatajená skutočnosť bola preuzavretie poistnej zmluvy podstatná. Ustanovenie § 802 ods. 2 OZ však preodmietnutie plnenia poisťovateľom vyžaduje nielen vedomé porušenie povinnostivyplývajúcej z ustanovenia § 793 ods. 1 OZ poistníkom, ale aj to, aby takto predpoisťovateľom zatajená skutočnosť bola príčinou vzniku poistnej udalosti (Ro NS ČRz 21. 10. 2008, sp. zn. 25 Cdo 315/2008).

78

40

7. 11. Omietnutie poistného plnenia

• Ad d) Pre vyvodenie sankcie podľa § 802 ods. 2 OZ sa teda vyžaduje, aby skutočnosť, ktorá satýkala dojednania poistenia, bola pre pois ťovate ľa skrytá (subjektívne okolnosti poistnéhorizika) a z hľadiska uzavieranej zmluvy bola podstatná . Na uvedenú skutočnosť saneprihliada, ak poisťovateľ (jeho zástupca) mal o uvedenej skutočnosti vedomosť a napriek tomuby poistnú zmluvu uzavrel (ak samozrejme o tom poistník nevedel). V prípade, že by poistník,ako aj zástupca poisťovateľa vedeli o tom, že sa dopúšťajú poisťovacieho podvodu, poistnázmluva by bola absolútne neplatná podľa § 39 OZ.

• Podľa čl. 2:103 PEICL vyššie uvedené právne následky vo forme odstúpenia poisťovateľa odpoistnej zmluvy (výpovede poistnej zmluvy) alebo odmietnutia poistného plnenia nemožnopoužiť vo vzťahu k:

• � otázke, na ktorú nebola poskytnutá odpoveď, alebo informácii, ktorá bola zrejme neúplnáalebo nesprávna,

• � informáciám, ktoré mali byť sprístupnené, alebo informáciám poskytnutým nepresne, ktoréneboli pre odôvodnené rozhodnutie poisťovateľa pri uzatváraní poistnej zmluvy alebo uzavretiepoistnej zmluvy na základe dohodnutých podmienok vôbec podstatné,

• � informácii, o ktorej poisťovateľ vyvolal u poistníka dojem, že túto informáciu nie je povinnýposkytnúť alebo

• � informácii, o ktorej poisťovateľ vedel alebo si mal byť vedomý.

79

7. 12. Právo postihu proti poistnémuPrávo na refundáciu plnenia

• Právo postihu proti poistenému prichádza do úvahy iba v prípade poisteniazodpovednosti za škody.

• Podľa § 825: Poistite ľ nemá právo zníži ť pod ľa ustanovenia § 799 ods. 3náhradu, ktorú za poisteného vypláca poškodenému; sumu, o k torú poistite ľ

takto nemohol svoje plnenie zníži ť, je povinný mu uhradi ť poistený.• Podľa § 826 OZ: Ak poistený spôsobí škodu následkom požitia alkoholu alebo

návykových látok, má poistite ľ proti nemu právo na primeranú náhradu toho,čo za neho plnil.

• � Nárok poisťovne na postih voči poistenému, ktorý spôsobil škodu následkom požitia alkoholu,podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky 492/1991 Zb. bol osobitným, samostatným, t. j. originárnymnárokom poisťovateľa vyplývajúcim z osobitnej právnej úpravy a poistnej zmluvy. Tento nárok sapremlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe stanovenej v § 101 OZ (Uz NS ČR zo 16. 2.2006, sp. zn. 32 Odo 1296/2004).

• Špecifická úprava postihu platí v PZP (§ 12 zákona č. 381/2001 Z. z.). Postih poisťovateľa tusmeruje jednak proti poistníkovi (§ 12 ods. 1 PZP) a jednak proti poistenému (§ 12 ods. 2 PZP).Dôvodom postihu u nich je okrem iného i to, že spôsobili škodu úmyselne alebo ak viedlimotorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky. �

80

41

7. 13. Právo postihu proti poistnémuPrávo na refundáciu plnenia

Poistníkom je spravidla prevádzate ľ motorového vozidla (prevažne jeho vlastník), ktorý za škoduzodpovedá pod ľa § 427 OZ a poisteným je vodi č (ak ide o osobu odlišnú od prevádzate ľa a súčasne nejdeo zamestnanca prevádzate ľa), ktorý za škodu zodpovedá pod ľa § 420 OZ. Okrem osôb, vo či ktorýmsmeruje postih pois ťovate ľa je vymedzený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vz ťahuje nakaždú osobu za predpokladu, že je daná zodpovednos ť za škodu spôsobenú prevádzkou motorovéhovozidla.

• � V zmysle § 4 ods. 1 PZP treba za poistenú považovať každú osobu za predpokladu, že je daná jejzodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; nie je pri tom rozhodujúce, či ideo zodpovednosť objektívnu alebo na základe zavinenia. Ustanovenie § 12 ods. 2 PZP treba interpretovať tak, žepoisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia nielen proti poistníkovi, ale aj proti vodičovi motorovéhovozidla, ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia (Ro NS ČRz 31. 8. 2010 sp. zn. 4 Cdo 54/2009).

• � Ak uplatňuje poisťovňa proti vodičovi motorového vozidla, ktorého prevádzateľom je organizácia, u ktorej jevodič zamestnaný, nárok na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorovéhovozidla, keď škodu spôsobil mimo plnenia úloh organizácie alebo v priamej súvislosti s ním vodič v stave, keď jehoschopnosť viesť motorové vozidlo bola znížená po požití alkoholického nápoja, nejde tu o nárok, ktorý prešiel napoisťovňu podľa § 813 ods. 1 OZ, ale o priamy nárok poisťovne z poistného pomeru podľa ustanovenia zákonao povinne zmluvnom poistení zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel [� § 12 ods. 2písm. a) PZP]. Nárok poisťovne voči poistenému na náhradu súm, ktoré vyplatila poškodenému z dôvodu škodyspôsobenej prevádzkou motorového vozidla, je daný za splnenia predpokladov stanovených v právnej úpravepodmienok zákonného poistenia zodpovednosti za škody spôsobenej touto prevádzkou len v prípade oprávnenejvýplaty z uvedeného poistenia (R 36/1982).

• � Predpokladom pre priznanie nároku poisťovne podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 124/1974Zb. [� § 12 ods.1 písm. a) a ods. 2 písm. a) PZP] je skutočnosť, že v tele poisteného došlo pod vplyvom požitiaalkoholického nápoja (prípadne omamného prostriedku) k zmenám, ktoré sú (bez prihliadnutia na to, či ichpoistený subjekt pociťuje alebo nepociťuje) spôsobilé privodiť v čase, kedy došlo k spôsobeniu škody, zhoršenie(zníženie) schopnosti poisteného viesť motorové vozidlo (R 41/1990). 81

7. 14. Právo postihu SKP

• Charakter priameho postihu má i postih SKP vo či prevádzate ľovi motorového vozidlaa vodi čovi podľa § 24 PZP. V praxi ide prevažne o prípady, keď bola škoda spôsobenáprevádzkou motorového vozidla, ktoré v dobe spôsobenia škody nebolo poistené protizodpovednosti za škodu. Za túto škodu zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla podľa § 427OZ a prípadne i vodič, ak ide o osobu odlišnú od prevádzateľa a súčasne nejde o zamestnancaprevádzateľa (pozri výklad pri § 427 OZ). Právnym základom postihového práva je tu skutočnosť,že SKP nahradila škodu za toho, kto mal túto škodu nahradiť zo svojho, nie to, že prevádzateľ natoto vozidlo neuzavrel povinné zmluvné poistenie zodpovednosti (v prípade neexistencie poisteniaje prevádzateľ postihovaný pokutou podľa § 19 PZP).

• „Osobou bez poistenia zodpovednosti“ [v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) PZP] nie je osoba, ktoránesplnila povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu v zmysle § 3 PZP, ale osoba, ktorá zodpovedá zaškodu spôsobenú prevádzkou vozidla, u ktorého nebola takáto poistná zmluva uzavretá. Pritomsa vychádza z toho, že zodpovednosť prevádzateľa vozidla za škodu spôsobenú jeho prevádzkoupodľa § 427 a nasl. OZ nevylučuje súbežnú (solidárnu) zodpovednosť vodiča vozidla podľa § 420ods. 1 OZ, ktorý spôsobil škodu pri rovnakej škodovej udalosti zavineným porušením právnejpovinnosti, ak nejde o prípad uvedený v ustanovení § 420 ods. 2 OZ (porovnaj R 29/1979).

82

42

7. 15. Právo postihu SKP

• SKP má preto podľa § 24 ods. 7 v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) PZP právo postihu vočikaždému, kto zodpovedá za spôsobenú škodu a za koho plnila. Bolo by proti zmyslu danéhoustanovenia, keby postih nebol možný proti osobe, ktorá za škodu zodpovedá na základezavinenia. Opačný výklad by možnosť postihu podľa názoru Najvyššieho súdu ČR neprimeranezúžil (pozri Ro NS ČR z 19. 11. 2008, sp. zn. 25 Cdo 3578/2006). Ak má teda SKP podľa § 24ods. 7 a § 24 ods. 2 písm. b) PZP právo postihu voči každému, kto zodpovedá za škodu a zakoho plnila, svedčí jej toto právo i voči vodičovi (nepoisteného) motorového vozidla vtedy, ak zaškodu zodpovedá vodič pri prevádzke tohto vozidla. Rovnaký názor viackrát potvrdil pri totožnomznení českého a slovenského zákona o povinnom zmluvnom poistení Najvyšší súd ČR (pozrik tomu ešte Ro NS ČR zo 17. 1. 2008, sp. zn. 32 Cdo 2837/2007, z 11. 3. 2008, sp. zn. 25 Cdo1778/2007, z 1. 7. 2008, sp. zn. 25 Cdo 990/2008).

• � Osobou bez poistenia zodpovednosti nie je osoba, ktorá nesplní povinnosť uzavrieť poistnúzmluvu (� § 3 zákona č. 381/2001 Z. z.), ale osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenúprevádzkou vozidla, pri ktorom nebola taká poistná zmluva uzavretá. Česká kanceláriapoisťovateľov (� Slovenská kancelária poisťovateľov) má preto podľa zákona právo postihu vočikaždému, kto zodpovedá za spôsobenú škodu a za koho plnila. Bolo by proti zmyslu danéhozákona, keby postih nebol možný proti osobe, ktorá zodpovedá za škodu na základe zavinenia.Opačný výklad by možnosť postihu neprimerane zúžil (Ro NS ČR z 11. 3. 2008, sp. zn. 25 Cdo1778/2007).

83

7. 16. Právo postihu SKP

• Právo postihu nemá SKP voči vlastníkovi motorového vozidla, ktoré ako nepoistenéspôsobilo škodu tretej osobe, pravda, za podmienky, že vlastník vozidla nie jesúčasne jeho prevádzateľom v zmysle § 427 ods. 2 OZ (v praxi ide o prípad, keď nazáklade finančného lízingu sa prevádzateľom motorového vozidla stal jeho nájomca,pričom prenajímateľ ako vlastník opomenul toto vozidlo poistiť).

• � Ak má kancelária poisťovateľov právo postihu voči tomu, kto zodpovedá za škodu spôsobenúprevádzkou nepoisteného vozidla, nemôže mať toto postihové právo proti tomu, kto za škodunenesie zodpovednosť, hoci by ako vlastník vozidla nesplnil svoju povinnosť uzavrieť poistnúzmluvu o poistení zodpovednosti. Vlastník vozidla, ak nie je vodičom (§ 420 OZ) aniprevádzateľom vozidla (porovnaj Rc 6/2009, § 427 OZ), nie je osobou zodpovednou za vznikškody z dopravnej nehody a nemá voči regresnej pohľadávke kancelárie poisťovateľov solidárnupovinnosť na plnenie (Ro NS ČR z 28. 1. 2010, sp. zn. 25 Cdo 3360/2007).

• Ak ide o prevod vlastníckeho práva, ktoré je preukázaný právnym titulom (kúpnouzmluvou), právo postihu SKP smeruje voči novému vlastníkovi MV, ktorý sa stal jehoprevádzateľom (má právnu a faktickú možnosť prevádzkovať MV). Ak takýto prevodnie je preukázaný, právo postihu smeruje voči vlastníkovi a tretej osobe (de factovodičovi), ktorá prevzala vozidlo od jeho vlastníka.

84

43

7. 17. Preml čanie postihového nároku vo či poistenému

• Pokiaľ ide o povahu nároku poisťovateľa voči poistenému podľa § 825 a 826 OZ, nejde o nárokna náhradu škody. Ide teda o osobitný nárok poisťovateľa voči poistenému vyplývajúci priamo zprávneho predpisu, ktorý zakladá a upravuje predmetný poistný vzťah.

• Postihový nárok poisťovateľa voči poistníkovi (poistenému) sa preml čí vo všeobecnej 3-ro čnejpreml čacej dobe (§ 101 OZ), pretože nejde o nárok na náhrady škody. Premlčacia doba začneplynúť dňom nasledujúcim po dni, keď poisťovateľ vyplatil náhradu škody za poistenéhopoškodenému (deň, v ktorom bola odpísaná príslušná suma z účtu poisťovateľa).

• � Právo poisťovne domáhať sa na poistenom, ktorý spôsobil škodu v stave zníženej schopnostiviesť motorové vozidlo po požití alkoholu náhrady sumy vyplatenej poškodenému podľaustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 423/1991 Zb. [� teraz § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 2písm. a) PZP], sa premlčí v trojročnej premlčacej lehote od vyplatenia škody poškodenému (§ 101OZ) (R 36/1980).

• � Je potrebné rozlišovať podmienky občianskoprávnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl.OZ) a podmienky, za ktorých vzniká poisťovateľovi právo proti poistenému na náhradu súm, ktorézaplatil poškodenému z titulu povinného zmluvného poistenia. V prípade nároku poisťovateľa protipoistenému nejde o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škoduspôsobil, ani o zákonnú cesiu tohto nároku poškodeného, ale o osobitný postihový nárokpoisťovateľa. Právo poisťovateľa voči poistenému má charakter osobitného, originárneho nároku,ktorý sa premlčuje podľa ustanovenia § 101 OZ vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, a niepodľa ustanovenia § 106 OZ, ktoré sa vzťahuje na nároky poškodeného na náhradu škody protitomu, kto za škodu zodpovedá (Ro NS ČR z 22. 4. 2008, sp. zn. 25 Cdo 799/2006).

• Uvedené sa vzťahuje aj na premlčanie postihového nároku SKP podľa § 24 PZP.85

8. Zánik poisteniaZákonné dôvody zániku poistenia

• Ustanovenia OZ o zániku majú prevažne kogentný charakter. Kogentný charaktertýchto právnych noriem sa prejavuje najmä v tom, že:

• � v zákone uvedené dôvody zániku poistenia nemožno ďalej rozširovaťv neprospech poistníka,

• � lehoty uvedené v zákone nemožno dohodou zmluvných strán skracovať; možnoich dohodou len predĺžiť (§ 801 ods. 3 OZ),

• � vo vzťahu k poisteniu osôb (životnému poisteniu), ktoré plní aj významnú sociálnufunkciu, platia pre zánik poistenia určité obmedzenia (§ 800 ods. 3 a § 804 OZ).

• OZ výslovne upravuje tieto všeobecné prípady zániku poistenia :• a) výpoveď poistenia ku koncu poistného obdobia (§ 800 ods. 1 a 3 OZ),• b) výpoveď poistenia do stanovenej doby po jeho vzniku, avšak len ak je to

dohodnuté (§ 800 ods. 2 OZ),• c) neplatenie poistného poistníkom (§ 801 OZ),• d) odstúpenie poisťovateľa od zmluvy (§ 802 ods. 1 OZ),• e) odstúpenie poistníka od zmluvy pri poistení osôb po jeho vzniku (§ 802a OZ),• f) odmietnutie plnenia poisťovateľom (§ 803 ods. 2 OZ).

86

44

8. Zánik poisteniaOsobitné dôvody zániku poistenia

• Osobitné dôvody zániku poistenia môžu byť zakotvené v poistných podmienkach, resp. ich možnoodvodiť od všeobecných dôvodov platných pre zánik záväzkov. Takýmto všeobecným dôvodompre zánik poistenia môže by ť najmä:

• � uplynutie doby (poistnej doby), na ktorú bolo poistenie dojednané (§ 578 OZ),

• � dohoda účastníkov poistnej zmluvy o zániku poistenia (§ 570 a nasl. OZ),

• � smrť poisteného (porovnaj § 815 ods. 2, § 819 a § 828 ods. 2 OZ) alebo zánik poisťovateľa (§579 OZ),

• � vznik poistnej udalosti, ak odpadne ďalší dôvod trvania poistenia (§ 803 ods. 3 OZ),

• � zmena vlastníctva k poistenej veci (§ 812 a § 824 OZ),

• � zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 805 OZ).

• Podľa § 195 ods. 3 ZKR vyhlásením konkurzu na majetok poisťovne alebo zaisťovne zanikajúpoistné zmluvy uzatvorené poisťovňou alebo zaisťovňou ako poisťovateľom. K zániku poistnejzmluvy tu dochádza priamo na základe zákona (ex lege).

• Podľa § 5 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finan čných službách na dia ľku ao zmene a doplnení niektorých zákonov je spotrebiteľ (poistník) oprávnený odstúpiť od zmluvy nadiaľku bez zaplatenia zmluvnej pokuty a bez uvedenia dôvodu do 30 kalendárnych dní pripoistných zmluvách v oblasti životného poistenia. Lehota na odstúpenie od zmluvy na diaľkuzačne plynúť pri poistných zmluvách v oblasti životného poistenia, na základe ktorých saposkytujú finančné služby v oblasti životného poistenia, odo dňa, keď spotrebiteľ bol informovanýo uzavretí zmluvy na diaľku.

87

8. 1. Zánik poisteniaVýpove ď poistnej zmluvy (§ 800)

• (1) Poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanik ne výpove ďou kukoncu poistného obdobia; výpove ď sa musí da ť aspoň šesť týždňov pred jehouplynutím.

• (2) Možno tiež dohodnú ť, že poistenie môže vypoveda ť každý z ú častníkov dodvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Výpovedná leho ta je osemdenná;jej uplynutím poistenie zanikne.

• V § 800 ods. 1 OZ je upravená výpoveď, ktorou zanikne poistenie ku koncu poistného obdobia.Toto ustanovenie je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 582 OZ o zánikuzáväzku výpoveďou zmluvy. Zánik poistenia výpoveďou sa odlišuje od všeobecnej úpravy zánikuzáväzku výpoveďou v dvoch smeroch:

• � je ustanovená odlišná výpovedná lehota,

• � možnosť vypovedania sa vzťahuje tak na prípad, že poistenie bolo dojednané na neurčitúdobu, ako aj na dobu určitú.

• Ustanovenie § 800 ods. 1 OZ sa týka poistných zmlúv, pri ktorých bolo dojednané bežné poistnépodľa § 796 ods. 1 OZ (veta pred bodkočiarkou) a nemožno ho použiť pri poistných zmluváchs jednorazovým poistným.

• Poistnú zmluvu uzavretú s bežným poistným možno vypovedať ku koncu poistného obdobia,najneskoršie však 6 týždňov (42 dní) pred uplynutím poistného obdobia.

88

45

8. 2. Zánik poistenianezaplatením poistného (§ 801)

• (1) Poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé poistné obdobie alebojednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo d ňa jehosplatnosti.

• (2) Poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolozaplatené do 1 mesiaca odo d ňa doru čenia výzvy pois ťovate ľa na jehozaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doru čením tejto výzvy. Výzvapois ťovate ľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zap latené.To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

• (3) Lehoty pod ľa odsekov 1 a 2 možno dohodou pred ĺžiť.• � Ak je dohodnuté platenie bežného poistného za určité obdobie alebo jednorazové poistné v

splátkach, je zároveň potrebné, aby bolo dohodnuté, aký dôsledok bude mať v takom prípadenezaplatenie jednej alebo viacerých splátok (či sa napr. v zmysle § 565 OZ stane splatnou celápohľadávka) a najmä, aký vplyv by mala táto skutočnosť na zánik poistenia pre neplateniepoistného v zmysle citovaného ustanovenia § 801 OZ. Táto okolnosť má v prípade žaloby ozaplatenie poistného význam preto, že ak poistenie zaniklo podľa § 801 OZ preto, že jednorazovépoistné nebolo zaplatené do troch mesiacov od jeho splatnosti, patrí poisťovateľovi poistné len dozániku poistenia v zmysle ustanovenia § 803 ods. 1 OZ a poistník nie je tak povinný hradiť poistné vplnej výške (Ro NS ČR z 29. 3. 2007, sp. zn. 30 Cdo 391/2006).

• � Ak poistenie zanikne tým, že jednorazové poistné nebolo zaplatené v lehote stanovenej v § 801OZ, má poisťovateľ voči tomu, kto s ním uzavrel poistnú zmluvu, právo na pomernú časťjednorazového poistného za dobu do zániku poistenia (R 21/2006).

89

8. 3. Zánik poistenianezaplatením poistného

• Ustanovenie § 801 ods. 2 OZ upravuje zánik poistenia, ak poistník nezaplatil bežné poistné za druhé alebo nasledujúce poistné obdobia. Na to, aby poistenie podľa § 801 ods. 2 OZ zaniklo, musia byť súčasne splnené nasledovné podmienky:

• � neuhradenie poistného za ďalšie poistné obdobie poistníkom vo výške a lehote stanovenejv poistnej zmluve,

• � písomná výzva poisťovateľa na zaplatenie dlžného poistného,

• � nezaplatenie poistného zo strany poistníka ani v náhradnej 1-mesačnej lehote od doručeniavýzvy poisťovateľa,

• � výzva poisťovateľa obsahuje výzvu (poučenie), že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené.

• Plynutie 1-mesačnej lehoty na zaplatenie poistného môže pretrhnúť len zaplatenie dlžnéhopoistného pred jej uplynutím. Zaslanie opätovnej výzvy poisťovateľa na zaplatenie dlžnéhopoistného takýto právny následok nemá. Ak raz 1-mesačná lehota uplynula bez zaplateniapoistného a poistenie zaniklo, zaniknutú poistnú zmluvu nemožno obnoviť ani dodatočnýmzaplatením poistného. Ak by poistník na základe ďalšej výzvy poisťovateľa uhradil poistné (pouplynutí 1-mesačnej lehoty po prvej výzve) a došlo by k poistnej udalosti a poisťovateľ by odmietolposkytnúť poistné plnenie (a pritom zaplatené poistné nevrátil), poistník by sa mohol domáhaťnáhrady škody, príp. i vydania bezdôvodného obohatenia podľa ustanovení Občianskehozákonníka o náhrade škody a o bezdôvodnom obohatení.

• � Ak poisťovňa nedala poistníkovi kvalifikovanú upomienku pre neplatenie následného poisteného(podľa ustanovenia § 13 ods. 2 zákona č. 189/1950 Zb. o poistnej zmluve – � teraz § 801 ods. 2OZ), trvá poistný pomer ďalej a poisťovňa môže vymáhať poistné vo všeobecnej trojročnejpremlčacej dobe (R 30/1956).

90

46

8. 3. Zánik poisteniaodstúpením od poistnej zmluvy

• Odstúpiť možno len od uzavretej poistnej zmluvy, ktorá je platná

• Odstúpenie pois ťovate ľa (§ 802 ods. 1 OZ)• Pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže poistite ľ od

poistnej zmluvy odstúpi ť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmlu vuneuzavrel. Toto právo môže poistite ľ uplatni ť do troch mesiacov odo d ňa, keď takúskuto čnos ť zistil; inak právo zanikne.

• Odstúpenie poistníka (§ 802a OZ)• (1) V prípade poistenia osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu môže osoba, ktorá s

poistite ľom uzavrela poistnú zmluvu, najneskôr do 30 dní odo d ňa uzavretia poistnej zmluvyod tejto zmluvy odstúpi ť.

• (2) Prejav vôle osoby, ktorá s poistite ľom uzavrela poistnú zmluvu urobený do tridsa ť dní ododňa uzavretia poistnej zmluvy a smerujúci k jej zrušeniu sa považu je za odstúpenie odzmluvy pod ľa odseku 1.

• Znenie ustanovenia § 802a ods. 2 OZ smeruje k ochrane záujmov poistníka v tých prípadoch, keďprejav jeho vôle nie je celkom určitý alebo zrozumiteľný (porovnaj § 37 ods. 1 OZ), resp. je poformálnej stránke zle označený (napr. ak je označený ako výpoveď z poistenia alebo návrh nazrušenie zmluvy). Týka sa výkladu vôle poistníka, ktorý smeroval k zrušeniu zmluvy. Ide vlastneo osobitné ustanovenie vo vzťahu k ustanoveniu § 35 ods. 2 OZ s tým, že v prípade pochybnostíplatí výklad pre poistníka priaznivejší. Podľa ustanovenia § 802a ods. 2 OZ je potrebné akýkoľvekprejav vôle poistníka, ktorý smeroval k zrušeniu poistnej zmluvy, vykladať tak, že ide o jednostrannýprávny úkon – odstúpenie od zmluvy, aj keď tento prejav vôle nie je určitý, zrozumiteľný, príp.formálne jasne označený. V prípade sporu rozhodne vo veci súd na základe určovacej žaloby [§ 80písm. c) OSP]. 91

8. 4. Zánik poisteniaOsud nespotrebovaného poistného

• § 803• (1) Poistite ľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.• (2) Ak zanikne poistenie pred uplynutím doby, za ktorú bolo bežn é poistné zaplatené, je

poistite ľ povinný zvyšujúcu časť poistného vráti ť.• (3) Ak nastala poistná udalos ť a dôvod ďalšieho poistenia tým odpadol, patrí poistite ľovi

poistné do konca poistného obdobia, v ktorom poistná udalos ť nastala; jednorazovépoistné patrí poistite ľovi aj v týchto prípadoch vždy celé.

• Poisťovateľ musí vrátiť časť poistného vypočítanú odo dňa, keď poistenie zaniklo, pritom jenerozhodné, kedy sa poisťovateľ dozvedel o zániku poistenia (poistený nemá uloženú povinnosťoznámiť poisťovateľovi bez omeškania zánik poistenia). Právo na vrátenie poistného vyplývaz ustanovenia § 803 ods. 2 OZ a nejde preto o právo na vydanie be zdôvodného obohatenia(§ 451 OZ). Preto premlčanie práva na vrátenie zvyšujúcej časti poistného sa neposudzuje podľa §107 OZ, ale platí preň všeobecná 3-ročná premlčacia doba, ktorá podľa § 101 OZ začína plynúťodo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, t. j. odo dňa nasledujúceho po zánikupoistenia.

• V doktríne bol ohľadne premlčania práva na vrátenie zvyšujúcej časti poistného vyslovený aj inýnázor, než ktorý sme uviedli. Podľa tohto názoru právo na vrátenie zvyšujúcej časti poistného mácharakter práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a preml čanie tohto práva saposudzuje pod ľa ustanovenia § 107 OZ. V tomto prípade by poistník mohol svoje právo navrátenie nespotrebovaného poistného uplatniť v rámci 2-ročnej premlčacej doby, ktorá plynie odokamihu, keď sa poistník dozvedel, že nastala skutočnosť, následkom ktorej poistenie zaniklo.Poistník však bude nútený poisťovateľovi túto skutočnosť preukázať. Najneskoršie sa toto právopremlčí za tri roky od zániku poistenia (porovnaj § 107 ods. 3 OZ).

92

47

8. 5. Zánik poisteniaOsud nespotrebovaného jednorazového poistného

• OZ v § 803 ods. 2 expressis verbis upravuje len vracanie nespotrebovaného poistného vo vzťahuk bežnému poistnému. Neupravuje osud zvyšujúcej časti zaplateného jednorazového poistného,ak došlo k predčasnému zániku poistenia.

• Slovenská judikatúra (R 21/2006) vyvodila, že aj v prípade zániku poistenia s jednorazovýmpoistným z dôvodu nezaplatenia poistného podľa § 801 OZ má pois ťovate ľ právo len napomernú časť poistného do zániku poistenia a zvyšujúcu časť poistného je povinný vráti ť

poistníkovi. Opačný výklad by podľa názoru Najvyššieho súdu SR znamenal, že ak zaniklopoistenie pre nezaplatenie poistného, poistník by bol povinný platiť poistné napriek tomu, žepoisťovateľ už žiadnu poistnú ochranu neposkytuje. Plateniu poistného by tak chýbal akýkoľvekhospodársky dôvod (pozri Ro NS SR, sp. zn. 2 Cdo 91/2005).

• Opačný názor sa vyskytol nielen v inom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (pozri Ro NS SR, sp.zn. 4 Cdo 43/2002), ale i v českej judikatúre. Vrchný súd v Prahe uviedol:

• � Ustanovenie § 803 ods. 3 OZ predstavuje výnimku z pravidla vyjadreného v § 803 ods. 2 OZ;zmienka o jednorazovom poistnom v časti vety za bodkočiarkou po spojke „aj“ iba potvrdzujepravidlo vyjadrené v odseku 1 citovaného predpisu dané podstatou jednorazového poistného (zhľadiska jeho obsahu a spôsobu platenia). Názor, že poisťovateľovi patrí iba pomerná časťpoistného za dobu trvania poistenia, t. j. do doby zániku poistenia pre neplatenie poistného, nemáoporu v zmluvnom dojednaní účastníkov a v jej dôsledkoch upravených zákonom (Ro VSv Prahe, sp. zn. 9 Cmo 155/2000).

• Paradoxne v novšom rozsudku Najvyšší súd ČR zaujal opačný názor: • � Ak zaniklo poistenie podľa § 801 ods. 1 OZ preto, že jednorazové poistné nebolo zaplatené do

3 mesiacov od jeho splatnosti, patrí poisťovateľovi poistné len do zániku poistenia (§ 803 ods. 1OZ); poistník tak nie je povinný hradiť poistné v plnej výške (Ro NS ČR z 19. 4. 2006, sp. zn. 32Odo 270/2005).

93

9. Postihové právo pois ťovate ľa – právna úprava• Postihové právo sa vyskytuje iba pri majetkovom poistení (§ 813) a poistení zodpovednosti za

škody (§ 827 OZ a § 13 PZP).

• „§ 813 OZ• (1) Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobe nej poistnou udalos ťou,

prechádza jeho právo na poistite ľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistite ľ poskytol.• (2) Ak prešlo na poistite ľa právo pod ľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho

uplat ňovaní primerane ustanovenie § 450.• (3) Na poistite ľa neprechádzajú nároky poisteného proti osobám, ktoré s ním ži jú v

spolo čnej domácnosti alebo ktoré sú na neho odkázané svojou výživo u. To však neplatí, aktieto osoby spôsobili škodu úmyselne.“

• Postihový nárok poisťovateľa podľa § 813 OZ má charakter nároku na náhradu škody suigeneris, ktorý ako taký nie je nárokom z nového právneho dôvodu či novým nárokompoisťovateľa s osobitnou premlčacou dobou. Ide o prechod pôvodného nároku poisteného nanáhradu škody na poisťovateľa.

• � Nároky poisťovne podľa ustanovenia § 813 ods. 1 OZ a § 827 OZ treba považovať za nárok nanáhradu škody. Iný je nárok poisťovne podľa ustanovenia § 826, lebo nejde o nárok na náhraduškody, ale o nárok, ktorý má poisťovňa z poistnej zmluvy, a to voči poistencovi. Podobne je to, ajpokiaľ ide o nárok poisťovne podľa ustanovenia § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. Právo poisťovnepodľa § 825 OZ je regresný nárok poisťovne (R 27/1977, s. 119 ods. 4 a 5 a s. 120 ods. 1).

• � Pri odcudzení vecí zodpovedá poistenému občanovi za škodu ten, kto ju spôsobil zavinenýmporušením právnej povinnosti (§ 420 ods. 1 OZ), teda predovšetkým osoba, ktorá vec odcudzila.Samotné prevzatie odcudzených vecí od inej osoby nezakladá samo o sebe zodpovednosť zaškodu toho, kto tieto veci prevzal. V tomto zmysle uplatňuje poisťovňa podľa ustanovenia § 813OZ právo na náhradu škody, ktoré na ňu prešlo z poisteného (R 39/1990). 94

48

9. 1. Postihové právo Zákonný prechod práva

• Postihový nárok pois ťovate ľa smeruje vo či tretej osobe bez ohľadu na to, v akom právnomvzťahu bola k poistenému, ktorému poisťovateľ vyplatil na základe existujúceho poisteniamajetku poistné plnenie.

• � Podľa ustanovenia § 813 ods. 1 OZ prechádza na poisťovňu nárok organizácie, ktorá jeprevádzateľom motorového vozidla, proti vodičovi vozidla, ktorý je u nej zamestnaný, na náhraduškody spôsobenej na jej vozidle mimo plnenia pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nímpri havárii za uvedených okolností, ak poisťovňa na základe zmluvného poistenia poskytla tejtoorganizácii plnenie podľa poistnej zmluvy (R 36/1982).

• Okolnosť, že na poisťovateľa prešlo právo poisteného voči inému na náhradu škody z poistnejudalosti, nemá vplyv na právo dlžníka (škodcu) namietať voči poisťovateľovi premlčanie anina začiatok plynutia premlčacej doby. Zmena v osobe veriteľa nemá vplyv ani na plynutiepremlčacej doby (§ 111 OZ) (pozri R 24/1976). Vychádzame z toho, že ani zmena v osobeveriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

• � Pri poistení majetku podľa § 813 OZ, pri poistení zodpovednosti podľa § 827 OZ a pri povinnezmluvnom poistení zodpovednosti podľa ustanovenia § 13 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnezmluvnom poistení prechádza právo poisteného na náhradu škody na poisťovňu. Ide napospolo prípady zákonného prechodu práva. Čo do dôsledkov týkajúcich sa premlčania, treba naprieknepriaznivým dôsledkom, ktoré pri terajších krátkych premlčacích lehotách má pre poisťovňutakéto posudzovanie, uvedený nárok posudzovať ako nárok na náhradu škody (R 27/1977, s.126 ods. 3, 4 a 6).

95

9. 2. Postihové právo - Preml čanie• Na preml čanie postihového práva pod ľa § 813 OZ (§ 827 OZ, § 13 PZP) sa vzťahuje § 106 OZ.

Inak sa premlčuje právo poisťovateľa voči poistenému (nejde o nárok na náhradu škody)• � Pri poistení majetku podľa ustanovenia § 813 ods. 1 OZ, pri poistení zodpovednosti podľa § 827

OZ a pri poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 13 PZP)prechádza právo poisteného na náhradu škody na poisťovňu. Ide napospol o prípady zákonnéhoprechodu. Nárok, ktorý prešiel na poisťovňu, si ponecháva charakter nároku na náhradu škody ajčo do dôsledkov týkajúcich sa premlčania. Nie sú teda správne rozhodnutia, ktoré vychádzaliz toho, že plynutie premlčacej doby sa pre poisťovňu začína odchylne od plynutia premlčacej dobypre poškodeného (že napr. táto doba začína plynúť až vyplatením náhrady, kedy nárokpoškodeného prechádza na poisťovňu), a práve tak nemožno považovať za správne anirozhodnutia, ktoré viažu premlčanie nároku poisťovne na všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu (R27/1977, s. 126 a 127).

• � Okolnosť, že na poisťovňu prechádza právo poisteného voči inému na náhradu škody z poistnejudalosti až do výšky plnenia, ktoré poistenému poskytla (§ 368 ods. 1 OZ; � teraz § 813 ods. 1OZ), nemá vplyv na právo dlžníka namietať voči poisťovni premlčanie a na začiatok plynutiapremlčacej doby (R 24/1976).

• � Premlčanie práva zdravotnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu nákladov vynaloženýchna starostlivosť plne alebo čiastočne hradenú zdravotným poistením sa riadi ustanovením § 106OZ. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa viaže na okamih, kedy sa poisťovňa dozvieo zodpovednom subjekte a o tom, že jej vznikla majetková ujma, ktorú je možno objektívnevyčísliteľná v peniazoch. O skutočnostiach rozhodných na zistenie výšky škody sa poisťovňa dozviev dobe, kedy má k dispozícii vyúčtovanie nákladov zdravotnej starostlivosti, ktorá bola jejpoistencovi poskytnutá zdravotníckym zariadením, bez ohľadu na to, či nechala vykonať kontrolupredloženého vyúčtovania či overiť jeho správnosť revíznym lekárom (Ro NS ČR z 19. 4. 2001, sp.zn. 33 Cdo 1826/1999). 96

49

9. 3. Postihové právo Zásady realizácie

• Zásady:• a) postih vznikne v momente uspokojenia nároku poist eného,• b) výška poistného plnenia – horný limit postihu,• c) na postih sa vz ťahuje modera čné právo súdu pod ľa § 450 OZ,• d) obsah postihu je daný právom poisteného vo či tretej osobe.• � Podmienkami prechodu práva na náhradu škody z poisteného na poisťovateľa sú podľa § 813

OZ a) zodpovednosť za škodu iného, b) existencia práva na náhradu škody v okamihu poistnéhoplnenia a c) výplata poistného plnenia z príslušného druhu poistenia. Z tohto ustanovenianevyplýva, že by poistený musel uplatňovať nárok na náhradu škody najprv voči škodcovi. Pretonie je predčasná žaloba podaná voči poisťovateľovi bez toho, aby poistený uplatnil nárok vočižalovaným ako osobám, ktoré spôsobili škodu.

• Podľa ustanovenia § 814 OZ platí, že ak poisťovateľ nahradil poistenému len časť škody, jeosoba, proti ktorej má poistený právo na úhradu zostávajúcej časti škody, povinná uspokojiťpoisťovateľa až po uspokojení poisteného.

• Pozícia poisťovateľa, resp. jeho možnosť domáhať sa nároku, ktorý na neho prešiel podľa § 813ods. 1 OZ, nie je viazaný na to, či, prípadne kedy poškodený uplatní svoje právo na náhraduzvyšnej časti alebo nie. Uvedené ustanovenie iba určuje poradie, v ktorom je dlžník povinný plniť,a v žiadnom prípade to neznamená, že by poisťovateľ nemohol svoj nárok uplatniť na súde zasituácie, keď poistený nemá zvyšnú časť škody uhradenú, ani ju trestne nevymáha (Uz NS ČR z28. 11. 2007, sp. zn. 32 Odo 1396/2005).

97

9. 4. Postihové právo - Zásady realizácie• Ad a) Poisťovateľovi vznikne právo postihu v tom momente, ke ď uspokojil právo poisteného na

základe poistnej zmluvy. Pokiaľ by poisťovateľ svoj nárok uplatnil na súde, musí hodnovernýmdokladom (napr. likvidačným dokladom, účtovným dokladom) preukázať, kedy uspokojil nárokpoisteného. Moment uspokojenia nároku poisteného je rozhodujúci z toho hľadiska, či nárok nanáhradu škody na poisťovateľa skutočne prešiel. Ak by totiž poisťovateľ plnil poistenému až potom,keď jeho nárok uspokojil škodca, poisťovateľovi by postihový nárok zo zákona nevznikol. Naopak, upoisteného by došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré by poistený musel vydať poisťovateľovi(pozri § 451 a nasl. OZ).

• Ad b) Na poisťovateľa prechádza právo poisteného len do výšky, do ktorej poskytol plnenie.• � O tzv. postihových (regresných) nárokoch poisťovne platí, že nárok, ktorý prislúchal

poškodenému aj s príslušenstvom, teda aj s úrokmi, prechádza na poisťovňu, ak uhradilapoškodenému aj tieto úroky. Chybné je teda, ak sa poisťovni priznávajú úroky bez ďalšieho odo dňa,keď vyplatila poškodenému náhradu škody, alebo keď žaloba došla na súd.

• Páchateľ zodpovedá aj za to, čo sa z predajne stratilo a nielen za to, čo odcudzil.

• Ak poisťovňa svoje právo podľa § 813 ods. 1 OZ uplatní s prihliadnutím na § 450 OZ, to eštenevylučuje, aby podľa ustanovenia § 813 ods. 2 OZ zníženie vykonal aj súd.

• Premlčacia lehota podľa § 813 ods. 1 OZ i podľa § 827 OZ začína plynúť nie od vyplatenia náhradypoisťovňou, ale tak, ako plynie poškodenému, ktorému poisťovňa škodu vyplatila (R 27/1977, s. 127a 128).

• � Regresný nárok poisťovne voči postihovanému v prípade vyplatenia náhrady škody spôsobenejvlastným zamestnancom podniku na poistenom majetku podniku nemôže byť vyšší ako nárokpoisteného zamestnávateľa voči jeho zamestnancovi z dôvodu náhrady tejto škody. Totoobmedzenie nároku poisťovne sa však môže týkať len škôd spôsobených zamestnancom napoistenom majetku vlastného zamestnávateľa, nie však prípadu, keď škoda bola spôsobenázamestnancom na poistenom majetku inej osoby ako zamestnávateľa (R 12/1963).

98

50

9. 5. Postihové právo Zásady realizácie

• Ad c) Ak na poisťovateľa prešlo právo postihu proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaníprimerane ustanovenie § 450 OZ o sudcovskom moderačnom práve. Záleží na poisťovateľovi, čitoto právo vôbec uplatní alebo nie.

• � Vo väčšine svojich postihových nárokov vykonáva zníženie podľa ustanovenia § 450 OZsamotná poisťovňa. Takéto zníženie vykonané samou poisťovňou však nevylučuje, aby podľaustanovenia § 813 ods. 2 OZ zníženie vykonal podľa svojho uváženia aj súd (R 27/1977, s. 124ods. 4).

• Ad d) Pri aplikácii ustanovenia § 813 OZ je súčasne potrebné prihliadať na obsah poistnéhovzťahu medzi poisťovateľom a poisteným, pretože citované ustanovenie stanovuje väzbu vznikuškody na poistnú udalosť. Na poisťovateľa preto prechádza právo na náhradu škody proti tomu,kto poistenému zodpovedá za škodu, ktorá je dôsledkom poistnej udalosti. Napr. v prípadepoistenia majetku pre prípad jeho odcudzenia je poistnou udalosťou, s ktorou je spojená povinnosťpoisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, strata veci odcudzením. V dôsledku tejto poistnej udalostivzniká poistenému právo na poistné plnenie zo strany poisťovateľa a súčasne mu vzniká aj právona náhradu škody voči škodcovi. Práve k tejto škode, resp. k zodpovednosti za ňu sa viaže ajprávo poisťovateľa v zmysle § 813 OZ. Preto platí, že poskytnutím poistného plnenia v súvislosti sodcudzením veci prechádza na poisťovateľa právo na náhradu škody voči tomu, kto ju poistenémuspôsobil zavinene porušením právnej povinnosti (§ 420 ods. 1 OZ), teda predovšetkým voči osobe,ktorá vec odcudzila (porovnaj R 39/1990). Je teda zrejmé, že v takom prípade je nárokpoisťovateľa na náhradu škody voči tretej osobe potrebné posudzovať podľa všeobecnýchustanovení o zodpovednosti za škodu. Pokračovanie �

99

9. 6. Postihové právo Zásady realizácie

• � Poskytnutím poistného plnenia v súvislosti s odcudzením veci prechádza na poisťovateľa právona náhradu škody voči tomu, kto ju poistenému spôsobil porušením právnej povinnosti (§ 420 ods.1 OZ), teda predovšetkým voči osobe, ktorá vec odcudzila (Ro NS ČR z 10. 10. 2001, sp. zn. 25Cdo 2599/1999).

• V prípade odcudzenia motorového vozidla, ktoré bolo predmetom zmluvy o finančnom lízingu,prechádza právo na náhradu škody na poisťovateľa voči osobe, ktorá za škodu zodpovedá.Postih podľa § 813 OZ nemožno uplatniť voči nájomcovi motorového vozidla, i keby ku škodedošlo porušením jeho zmluvnej povinnosti.

• � Ak príčinou vzniku škody, spočívajúcej v hodnote motorového vozidla, bolo jeho odcudzenie(poistná udalosť), za škodu spôsobenú touto poistnou udalosťou zodpovedá najmä ten, ktovozidlo odcudzil. Na poisťovateľa prešiel podľa § 813 OZ jedine nárok vlastníka vozidla nanáhradu škody proti tomu, kto mu odcudzením vozidla znížil jeho majetkový stav. Okolnosť, žeprenajímateľ vozidla porušil svoj záväzok garážovať prenajaté vozidlo, nezakladá jehozodpovednosť za škodu spôsobenú odcudzením vozidla, a preto prípadný nárok na náhraduškody spôsobenej konaním, ktoré nie je poistnou udalosťou, nemohol prejsť na poisťovateľa, ktorývyplatil poistné plnenie za poistnú udalosť spočívajúcu v odcudzení vozidla nezistenou osoboua nie za poistnú udalosť spočívajúcu v porušení zmluvnej povinnosti nájomcu vozidla (pokiaľ byvlastník nebol pre takýto prípad poistený) (Ro NS ČR z 10. 10. 2001, sp. zn. 25 Cdo 2599/1999).

100

51

9. 7. Postihové právo Prekážky uplatnenia postihu

• Postihové právo nemožno uplatňovať, ak poistenému nevznikne právo na náhradu škody voči zodpovednému subjektu. Uplatneniu postihového práva bránia tieto prekážky:

• a) poistený dostal náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku poistnej udalosti od škodcu,

• b) poistený sa vzdal práva na náhradu škody voči škodcovi,

• c) právo poisteného na náhradu škody sa premlčalo.

• Ad a) Uspokojenie práva poisteného na náhradu škody priamo od ško dcu predstavuje prepoisťovateľa vo všeobecnosti prekážku pre uplatnenie postihu. Ak by poistený prijal náhradu škodyako od škodcu, tak aj poistné plnenie od poisťovateľa, poisťovateľ má právo na náhradu zaplnenie, ktoré vyplatil poistenému, keďže zákon preferuje náhradu škody zo zodpovednostnéhovzťahu. Pritom je potrebné rozlišovať tri situácie:

• � Poistený prijal plnenie od škodcu po tom, ke ď mu už škoda bola plne nahradená plnenímz poistnej zmluvy.

• Ak poistený prijal plnenie od škodcu po tom, keď mu už škoda bola plne nahradená plnením zpoistnej zmluvy, na úkor škodcu by sa bezdôvodne obohatil. Ak totiž právo celkom prešlo napoisťovateľa tým, že nahradil škodu za škodcu, poistený si nemôže tento nárok voči škodcoviuplatňovať a nie je ani oprávnený plnenie od škodcu prijať. Keďže poistným plnením právo postihuprešlo na poisťovateľa, tento by mohol náhradu plnenia požadovať od škodcu a poistený by bolpovinný vrátiť škodcovi to, čo od škodcu dostal z titulu náhrady škody. Súdna prax tu zastávanázor, že bezdôvodným obohatením nie je plnenie (rovnajúce sa výške š kody), ktorépoistený prijal od pois ťovate ľa na základe poistnej zmluvy pod ľa dohodnutých poistnýchpodmienok. Vznikom poistnej udalosti vzniká poistenému právo na plnenie voči poisťovateľovibez zreteľa na to, že mu súčasne vzniklo aj právo na náhradu škody voči subjektu, ktorý škoduspôsobil. Pokračovanie � 101

9. 8. Postihové právo Prekážky uplatnenia postihu

• � Ak prijal poškodený náhradu škody po tom, keď už mu bola škoda uhradená plnením poisťovnena základe poistnej zmluvy o poistení majetku, získal na úkor škodcu bezdôvodné obohatenie,ktorý je povinný vydať. Poškodený, kým mu poisťovňa neuhradila škodu, je však oprávnený prijaťnáhradu škody od škodcu. Dodatočné prijatie plnenia aj od poisťovne sa týka potom len právnehovzťahu poškodeného k poisťovni (Z IV, s. 642).

• ���� Poistený prijal náhradu škody ešte predtým, než mu pois ťovate ľ poskytol poistnéplnenie.

• Ak poisťovateľ neposkytol ešte poistenému poistné plnenie, je poistený oprávnený prijať náhraduškody od škodcu. Dodatočné prijatie plnenia aj od poisťovateľa sa týka potom len právneho vzťahumedzi poisteným a poisťovateľom (Z IV, s. 642). Poistený by musel plnenie vrátiť poisťovateľovi,ktorý tu plnil bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 OZ). Splnením povinnosti škodcu nahradiť škoduzanikla totiž jeho povinnosť vo vzťahu k poistenému.

• ���� Poistený prijal od škodcu len časť náhrady škody pred plnením pois ťovate ľa.• Ak škodca nahradí poistenému len časť škody, poistený je oprávnený prijať od poisťovateľa len

rozdiel medzi sumou, ktorú zaplatil škodca, a skutočnou výškou škody spôsobenej škodcom.Sumu, ktorá prevýši tento rozdiel, možno vymáhať vyššie uvedeným spôsobom v závislosti odtoho, kto plnil skôr.

• Ad b) Vzdanie sa práva na náhradu škody alebo odpustenie dlh u (§ 574 ods. 1 OZ) poistenýmje prekážkou vzniku postihového práva, ale len v tom prípade, ak k nemu došlo pred plnenímpoisťovateľa. V opačnom prípade má poisťovateľ právo námietky – zbaviť sa povinnosti plniťpoistenému, keďže postih nemožno realizovať v dôsledku konania poisteného. Táto námietka másvoje morálne opodstatnenie, pretože nemožno pripustiť veľkorysosť poisteného na úkorpoisťovateľa.

102

52

9. 9. Postihové právo Prekážky uplatnenia postihu

• Ad c) Postihové právo nemôže poisťovateľ uplatniť ani vtedy, ak sa preml čalo právopoisteného na náhradu škody. Vzniká otázka, ako postupovať vtedy, keď poisťovateľ uspokojípoisteného, ktorého právo na náhradu škody voči osobe, ktorá škodu spôsobila, sa medzitýmpremlčalo. Ak ide o poistnú udalosť, poisťovateľ je povinný tak či tak plniť a nemôže odpoisteného žiadať vrátenie vyplateného poistného plnenia, pretože jeho plnenie bolo podľa práva.Zároveň by nemohol úspešne na súde požadovať formou postihu náhradu vyplatených súm odškodcu, pretože právo poškodeného poisteného na náhradu škody, ktoré je jeho právnymzákladom, sa premlčalo.

• � Okolnosť, že na poisťovňu prechádza právo poisteného voči inému na náhradu škodyz poistnej udalosti až do výšky plnenia, ktoré poskytla poistenému (§ 813 OZ), nemá vplyv naprávo dlžníka namietať voči poisťovni premlčanie vymáhanej pohľadávky a na začiatok plynutiapremlčacej doby (Ro NS ČR z 30. 9. 2003, sp. zn. 25 Cdo 871/2002).

• Pois ťovate ľ naradí poistenému len časť škody, má poistený škodca prednostné právo nauspokojenie zvyšujúcej časti škody vo či škodcovi pred postihovým právom pois ťovate ľavoči škodcovi.

• § 814 OZ:• Ak poistite ľ nahradil poistenému len časť škody, je osoba, proti ktorej má poistený právo

na úhradu zvyšujúcej časti škody, povinná uspokoji ť poistite ľa až po uspokojenípoisteného.

Koniec prezentácie

103

Ďakujem za pozornosť

JUDr. Imrich Fekete, CSc.

www.feketei.sk

104