zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fo · nehnuteľnosti sú vymedzené v hlavne v...

1/2017

1. Daňová pohotovosť - telefonické a písomné poradenstvo2. Videoškolenie podľa vlastného výberu bezplatne3. Príručka Daňové priznania 4. Účtovné súvzťažnosti v PDF formáte5. Vedenie jednoduchého účtovníctva v PDF formáte6. Časopis DÚPP online bezplatne7. PP noviny

Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami FO

Reklama a propagácia z pohľadu ZDP

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť

Pokuta za správne delikty v oblasti účtovníctva

Začínajúci podnikateľ – odvody

Oslávte prechod vašej firmy do O2 s vylepšeným Zlatým O2 Paušálom a zmluvné pokuty u vášho

súčasného operátora nechajte na nás.

pre vašu firmu

www.o2.sk

E D I T O R I Á L

Milí čitatelia,

Hlavnou témou prvého čísla nového edičného roku je Zda-nenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzic-kých osôb. Príspevok prináša ucelený pohľad na zdane-nie príjmov dosahovaných v súvislosti s nehnuteľnosťami,a to príjem z prenájmu, z predaja alebo nepeňažný vkladnehnuteľnosti do obchodnej spoločnosti.

Chceli by ste rozbehnúť niečo nové? Máte všetko premys-lené do poslednej bodky: webovú stránku, marketingové materiály, prezentácie Vášho no-vého produktu, čas aj potrebné know-how? Podnikanie prináša väčšiu mieru slobody, hocisi vyžaduje omnoho väčšiu dávku zodpovednosti, odvahy a odolnosti. Jednou z možností,ako zvládnuť začiatočné výdavky, je príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, ktorý pri-znáva a vypláca Úrad práce. Viac informácií ohľadne daného príspevku a zodpovedaniaotázok o odvodoch do Sociálnej a zdravotnej poisťovne nájdete v rubrike Pracovné právo.

Taktiež Reklama a propagácia sú tie z dôležitých činností podnikateľských subjektov, bezktorých nemožno obstáť v konkurenčnom prostredí. Reklamný trh sa stal jedným z najdy-namickejších odvetví, v ktorom prebieha ostrý boj o zákazníka. V prípade reklamných pred-metov je ich daňová uznateľnosť osobitne upravená s ohľadom na ich charakter a hodnotujednotlivého predmetu. Viac sa už dočítate v príspevku od Ing. Martiny Oravcovej.

Správny delikt možno chápať ako protiprávne konanie, ak sa fyzická osoba alebo práv-nická osoba, ktorá z hľadiska účtovníctva je účtovnou jednotkou, dopustí porušeniazákona o účtovníctve. Dodržiavanie zákona o účtovníctve preveruje správca dane,ktorým je daňový úrad daňovou kontrolou. Žiadosť o povolenie úľavy alebo odpus-tenie pokuty sa predkladá správcovi dane, ktorý je povinný ju postúpiť príslušnémuorgánu, ak nie je príslušný o nej rozhodnúť. Ako sa vyhnúť chybám Vám vysvetlív článku Ing. Klára Klabníková.

Rok uplynul a opäť sa blížia sviatky – Vianoce. Neustále vedia vyčariť úsmev na tvária do duše prinášajú pokoj, pretože najkrajšie darčeky nie sú schované v mašličko-vých škatuľkách... Želám Vám príjemné prežitie vianočných sviatkov a „do dočítania“v budúcom roku 2017.

Úspech zaväzuje. Hlásime sa k spoločenskej zodpovednosti, ktorá je neoddeliteľnousúčasťou našej firemnej kultúry. V oblasti filantropie sme sa rozhodli zdieľať osudyopustených detí, ktoré nie z vlastnej viny žijú v detských domovoch.Od roku 1997 sa finančne podieľame z tržieb z predplatného na podpore náhradnýchrodín, ktoré týmto deťom poskytujú svoj domov, zázemie a istotu, že niekam patria –a umožňujú im prežiť normálne detstvo uprostred milujúcej rodiny.

www.rozumacit.sk

3AKTUÁLNE Z DANÍ A ÚČTOVNÍCTVA

TÉMA MESIACA

11Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb(Ing. Miroslava Brnová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Nehnuteľnosti sú vymedzené v hlavne v § 119 Občianskeho zákonníka. Ďalšie osobitné predpisy určujú,čo je pozemkom alebo stavbou. Ide napr. o katastrálny zákon, stavebný zákon Pre daňové účely je nehnu-teľnosť zadefinovaná zákonom o dani z príjmov.

Príspevok uvádza pohľad na zdanenie príjmov z predaja alebo nepeňažného vkladu nehnuteľnosti doobchodnej spoločnosti.

DANE A ÚČTOVNÍCTVO

59Zdaňovanie príležitostných príjmov(JUDr. Samuel Diatka) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Dňa 22. 7. 2016 zverejnila finančná správa stanovisko k zdaňovaniu príležitostných príjmov. Pre správnestanovenie daňovej povinnosti je nevyhnutné správne posúdiť, ktoré príjmy možno zaradiť medzi prí-ležitostné príjmy. Rozhodujúce je posúdenie, či ide o zmluvne dohodnutý príjem.

66Reklama a propagácia z pohľadu dane z príjmov(Ing. Martina Oravcová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Vynakladanie prostriedkov na reklamu a propagáciu má aj daňové dôsledky. V prípade reklamných pred-metov je ich daňová uznateľnosť osobitne upravená s ohľadom na ich charakter a hodnotu jednotlivéhopredmetu. Z hľadiska dane z príjmov sa posudzujú aj príjmy z reklám.

PRÁVO V PODNIKANÍ

80Novela obchodného zákonníka od 1. 1. 2017(JUDr. Samuel Diatka) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Novela Obchodného zákonníka č. 389/2015 Z. z. nadobúda účinnosť k 1. 1. 2017. Je pomerne rozsiahlaa dotýka sa nasledovných oblastí: upravuje nový zmluvný typ –zmluvu o výkone práv spojených s účasťouna spoločnosti, zavádza nový typ kapitálovej obchodnej spoločnosti – jednoduchú spoločnosť na akciea v rámci novej obchodnej spoločnosti na akcie novo upravuje práva spojené s akciovou ako cennýmpapierom.

91Pokuta za správne delikty v oblasti účtovníctva po novom(Ing. Klára Klabníková) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Vo všeobecnosti ukladanie sankcií súvisí s porušením právnych predpisov. Správca dane uloží sankciu voforme pokuty alebo úroku z omeškania.

Článok je zameraný na ukladanie sankcií za porušenie zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ktoréhododržiavanie správca dane zisťuje a preveruje pri daňovej kontrole.

OB

SA

HD

ÚP

P1/

2017

2

PRÁVNE PREDPISY

104

Metodický pokyn k uplatňovaniu nezdaniteľných častí základu danepodľa § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskoršíchpredpisov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

PRACOVNÉ PRÁVO

122Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť(Bc. Katarína Danajovičová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Jednou z možností, ako zvládnuť začiatočné výdavky, je príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť. Prí-spevok posudzuje, priznáva a vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a jeho podmienky sú definova-né v § 49 zákona č. 5/2004 Z. z.

Na tento príspevok však nie je právny nárok. Priblížme si teda, aké sú konkrétne podmienky a náležitostitohto príspevku.

131Cestovné náhrady v jednoduchom účtovníctve(Bc. Katarína Danajovičová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Na základe Vašich dotazov uvádzame vybranú tému o pracovných cestách. Sú nevyhnutnou súčasťoupodnikania.

Preto si v článku priblížime charakteristiku, podmienky a daňové výdavky a tiež ako to správne zaúčtovaťv jednoduchom účtovníctve.

144Začínajúci podnikateľ a odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne(Ing. Jarmila Strählová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .Článok sa venuje odvodom do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, ktoré musí platiť podnikajúca FO, ktorázískala oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti. Podnikateľom bude FO, ktorá ešte nepodnikala a za-čala sa venovať výkonu podnikania a nie je súčasne zamestnaná.

RIEŠIME VAŠE PROBLÉMY153Vy sa pýtate – my odpovedáme . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Na otázky čitateľov odpovedajú naši odborní poradcovia.

VYHĽADÁVAČ171Vyhľadávač DÚPP 2016 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

174DAŇOVÁ KAVIAREŇUpozorňujeme na novinky v ďalších periodikách.

3

Právne predpisy v aktuálnom úplnom znení zdarma, bez registrácie a s jed-noduchou obsluhou nájdete na www.zakonypreludi.sk.

Prešlo Zbierkou zákonov– Zákon č. 298/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe

daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony ( Čl. I zákon č. 563/2009 Z. z.o správe daní, Čl. II zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, Čl. III zákon č. 199/2004 Z. z.Colný zákon, Čl. IV zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, Čl. V zákonč. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve)

Účinnosť : 1. januára 2017

– Zákon č. 297/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pri-danej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z.,ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré záko-ny v znení neskorších predpisov

Účinnosť: 31. decembra 2016 okrem čl. I bodov 1 až 7,ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2017.

– Zákon č. 292/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cennýchpapieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákono cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú nie-ktoré zákony.

Účinnosť : 1. decembra 2016, okrem čl. I bodov 10, 11, 13, 21 a 22,ktoré nadobúdajú účinnosť 6. februára 2017.

– Zákon č. 287/2016 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní via-nočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých záko-nov v znení neskorších predpisov.

Účinnosť : 1. novembra 2016

AK

TU

ÁL

NE

ZD

AN

Í AÚ

ČT

OV

NÍC

TV

AD

ÚP

P1/

2017

4

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 280/2016 Z. z.,ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2017Vláda Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 1zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzdenariaďuje:

§ 1

Suma minimálnej mzdy na rok 2017 saustanovuje naa) 435,00 eur za mesiac pre zamestnanca

odmeňovaného mesačnou mzdou,b) 2,500 eura za každú hodinu odpraco-

vanú zamestnancom.

§ 2

Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskejrepubliky č. 279/2015 Z. z., ktorým saustanovuje suma minimálnej mzdy na rok2016.

§ 3

Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť1. januára 2017.

Finančný spravodajca 2016– Príspevok č. 25 - Metodické usmernenie sekcie auditu a kontroly Ministerstva financií

SR č. MF/015592/2016-1411 k postupom pre vnútorný audit

Aktuálne z daní a účtovníctva

5

Štatistický úrad SR ( www.statistics.sk )Priemerné ceny pohonných látok v SR v roku 2016 (týždenné) (v eurách za 1 l)

Referenčné obdobieNázov výrobku

Benzín natural95-oktánový

Benzín natural98-oktánový LPG Motorová

nafta

41. týždeň (10. 10 – 16. 10) 1,237 1,445 0,550 1,085

42. týždeň (17. 10 – 23. 10) 1,257 1,445 0,552 0,989

43. týždeň (24. 10 – 30. 10) 1,262 1,470 0,553 0,989

44. týždeň (31. 10 – 6. 11) 1,248 1,450 0,552 1,040

A

Finančná správa SR informuje (www.financnasprava.sk)Oznámenie k podaniu daňového priznania osobou registrovanouza platiteľa dane podľa § 4, § 5 a § 6 zákona o DPH v prípade zmenyregistrácie pre daň z pridanej hodnoty podľa § 6a zákona o DPHPri posúdení podania daňového priznaniaje potrebné vychádzať z toho, aké zdaňo-vacie obdobie má platiteľ dane, pretože da-ňové priznanie podáva platiteľ dane poskončení zdaňovacieho obdobia. Zákono DPH zdaňovacie obdobie platiteľa daneupravuje v § 77. Táto úprava sa vzťahujena každého platiteľa dane bez ohľadu nato, či je registrovaný podľa § 4, § 5 alebo § 6zákona o DPH. Z titulu zmeny registráciepodľa § 6a zákona o DPH sa zdaňovacieobdobie platiteľa dane nemení.

Podľa § 78 ods. 2 zákona o DPH, platiteľdane je povinný podať daňové priznaniedo 25 dní po skončení zdaňovacieho obdo-bia. Rozdiel medzi platiteľmi čo sa týka po-dania daňového priznania k DPH spočívav tom, že platiteľ dane, zahraničná oso-ba registrovaná podľa § 5 a § 6 zákonao DPH (na rozdiel od platiteľa dane registro-vaného podľa § 4 zákona o DPH), nemusí

podať daňové priznanie, ak mu v prísluš-nom zdaňovacom období nevznikla po-vinnosť platiť daň podľa § 69, ak nedodaltovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo§ 47, ak nedodal tovar podľa § 45 alebo akneuplatňuje odpočítanie dane. Platiteľ dane,ktorý má na území SR sídlo, miesto podni-kania alebo prevádzkareň, príp. bydlisko(osoba usadená v tuzemsku) a je registro-vaný podľa § 4 zákona o DPH, je povinnýpodať daňové priznanie aj vtedy, keď v da-nom zdaňovacom období nemá žiadne pl-nenia, či už prijaté alebo uskutočnené.

Ak k zmene registrácie dochádza v priebe-hu zdaňovacieho obdobia (či už k zmeneregistrácie z § 4 na registráciu podľa § 5alebo § 6 alebo naopak), platiteľ dane je zacelé príslušné zdaňovacie obdobie povinnýpodať jedno daňové priznanie do 25 dnípo jeho skončení a v tej istej lehote aj daňzaplatiť. Pri zmene registrácie platiteľa

Zmeny v daňovom poriadku účinné od 1. januára 2016 predstavujeIng. Eva Ivaničová z MF SR vo videoškolení Daňový poriadok – zmenyod 1. 1. 2016. Objednávajte na www.zakon.sk.

dane zostáva IČ DPH rovnaké (neme-ní sa). Zodpovedná za podanie daňovéhopriznania a uvádzanie údajov o prijatýcha uskutočnených zdaniteľných plneniachv daňovom priznaní, či už za obdobie pred

zmenou registrácie alebo po zmene regis-trácie, je vždy tá istá osoba. Pri zmene re-gistrácie podľa § 6a zákona o DPH nie jeopodstatnené, aby sa príslušné zdaňova-cie obdobie rozdelilo.

6

Príklad

Skutočnosť, na základe ktorej došlo k zmene registrácie platiteľa z § 4 na registráciu podľa § 5 zákona o DPHnastala ku dňu 12. 7. 2016. Platiteľ dane v jednom daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, v prie-behu ktorého došlo k zmene v registrácii, uvádza v súlade so zákonom o DPH uskutočnené a prijaté zdaniteľ-né plnenia vzťahujúce sa na obdobie júl 2016, resp. III. Q. 2016, v ktorom bol registrovaný podľa § 4 zákonao DPH (od 1. 7. 2016 - 11. 7. 2016, či už má platiteľ mesačné alebo štvrťročné zdaňovacie obdobie), a ajna obdobie, v ktorom bol registrovaný podľa § 5 zákona o DPH (od 12. 7. – 31. 7. 2016, ak má mesačné zda-ňovacie obdobie; ak má štvrťročné zdaňovacie obdobie od 12. 7. 2016 - 30. 9. 2016). Daňové priznanie je pla-titeľ dane povinný podať do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, t. j. za júl 2016 do 25. 8. 2016, príp.do 25. 10. 2016, ak má štvrťročné zdaňovacie obdobie.

�

Príklad

U platiteľa dane s mesačným zdaňovacím obdobím nastala skutočnosť na základe ktorej došlo k zmene v re-gistrácii platiteľa z § 4 na § 5 zákona o DPH ku dňu 1. 8. 2016. Platiteľ dane za zdaňovacie obdobie júl 2016podá jedno daňové priznanie do 25. 8. 2016 ako osoba registrovaná podľa § 4 zákona o DPH. Za zdaňovacieobdobie august 2016 vzhľadom na to, že ku dňu 1. 8. 2016 nastala skutočnosť, kedy došlo k zmene registrácieplatiteľa z § 4 na registráciu podľa § 5 zákona o DPH, podá daňové priznanie ako osoba registrovaná podľa§ 5 v súlade s § 78 ods. 2 zákona o DPH.

�

Zmena registrácie platiteľa dane podľa § 6azákona DPH je riešená v samostatnom me-todickom pokyne.

Finančné riaditeľstvo SR, Banská BystricaOdbor daňovej metodiky, október 2016

Informácia k postupu platiteľov pri oprave daňového režimu v súvislostis dodaním stavebných prác, pri ktorých sa uplatňuje prenos daňovejpovinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH alebo iných služieb,pri ktorých sa uplatňuje bežný režimV zmysle § 69 ods. 12 písm. j) zákonač. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hod-noty v znení neskorších predpisov (ďa-lej len zákon o DPH) sa prenos daňovej

povinnosti na platiteľa, ktorý je príjem-com plnenia od iného platiteľa, uplatní,ak sú predmetom dodania nasledovné pl-nenia:

Certifikovaná audítorka Ing. Mária Cvečková vo videoškolení Konsolidovaná úč-tovná závierka v modelových situáciách podľa postupov IFRS vysvetľujeproblematiku KÚZ na množstve praktických príkladov. Objednajte: www.zakon.sk.

– dodanie stavebných prác, ktoré patriado sekcie F osobitného predpisu,

– dodanie stavby alebo jej časti na zákla-de zmluvy o dielo alebo inej obdobnejzmluvy, ktoré patria do sekcie F osobit-ného predpisu,

– dodanie tovaru s inštaláciou alebomontážou, ak inštalácia alebo montážje stavebnou prácou, ktorá patrí do sek-cie F osobitného predpisu (ďalej lenstavebné práce).

Osobitným predpisom je Nariadenie komi-sie (EÚ) č. 1209/2014 z 29. októbra 2014,ktorým sa mení nariadenie Európskeho par-lamentu a Rady (ES) č. 451/2008, ktorým sa

zavádza nová štatistická klasifikácia pro-duktov podľa činností (CPA) a ktorým sazrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93(ďalej len klasifikácia CPA).

Cieľom tejto informácie je oboznámiť plati-teľov s postupom pri oprave daňovéhorežimu v prípade, že v prospech inéhoplatiteľa dodajú stavebné práce patriacedo sekcie F klasifikácie CPA, omylom ne-uplatnia prenos daňovej povinnosti podľa§ 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH, aleuplatnia bežný režim, alebo dodajú platiteľovislužby podliehajúce bežnému režimu a omy-lom nesprávne uplatnia prenos daňovej po-vinnosti podľa citovaného ustanovenia.


7

A

I. Postup v prípade, ak bola daň uplatnená a nemala byť

Ak platiteľ (dodávateľ) dodá v tuzemskuinému platiteľovi stavebné práce patriacedo sekcie F klasifikácie CPA a nesprávnepri ich fakturácii k cene uplatní daň, kto-rú zahrnie do daňového priznania za prí-slušné zdaňovacie obdobie, pri zistení tejtoskutočnosti a oprave tohto omylu postupu-je takto:– vyhotoví opravnú faktúru v prospech

odberateľa, ktorou zníži cenu staveb-ných prác účtovaných pôvodnou faktú-rou o sumu neoprávnene účtovanejDPH a ktorou doplní pôvodnú faktúruo text „prenesenie daňovej povinnosti“.Opravnú faktúru uvedie do kontrolnéhovýkazu do časti C.1. za zdaňovacie ob-dobie, v ktorom vyhotovil opravnú fak-túru,

– podá dodatočné daňové priznaniek zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom od-viedol nesprávne daň zo stavebnýchprác patriacich do sekcie F klasifikácieCPA.

Ak platiteľ (odberateľ) od vyššie uvedené-ho platiteľa (dodávateľa) prijal v tuzemskustavebné práce patriace do sekcie F klasifi-kácie CPA a neodviedol z nich daň podľa§ 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH a svojepochybenie zistil až na základe prijatejopravnej faktúry, ktorou mu dodávateľznížil cenu stavebných prác pôvodne účto-vaných s daňou o sumu neoprávnene účto-vanej DPH, postupuje takto:– podá dodatočné daňové priznanie

k zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom prijalstavebné práce a odvedie z nich daň po-dľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH.Ak spĺňa podmienky § 49 - § 51 zákonao DPH, môže si zároveň odpočítať nímuplatnenú daň zo stavebných prác,

– ak si neoprávnene odpočítal daň ne-správne uvedenú na faktúre vyhotovenejdodávateľom, (ktorý pri dodaní staveb-ných prác neuplatnil prenos daňovej po-vinnosti, ale ich zdanil), podá dodatoč-né daňové priznanie k zdaňovaciemu

Videoškolenie Finančná kontrola od 1. 1. 2016 je zamerané na praktickývýkon FK na základe nového zákona o finančnej kontrole a audite. Objed-návajte na www.zakon.sk.

obdobiu, v ktorom si neoprávnene odpo-čítal daň z predmetnej faktúry,

– podá dodatočný kontrolný výkaz zazdaňovacie obdobie, v ktorom prijalstavebné práce a uvedie v ňom v častiB.1. s kódom opravy 2 údaje z pôvod-nej faktúry na prijaté stavebné práce,

– prijatú opravnú faktúru, ktorou mu do-dávateľ znížil cenu stavebných prác(pôvodne účtovaných s daňou) o sumuneoprávnene účtovanej DPH, uvediev časti C.2. kontrolného výkazu za zda-ňovacie obdobie, v ktorom obdržal tútoopravnú faktúru.

8

Príklad č. 1

Platiteľ (dodávateľ) pre iného platiteľa v apríli 2016 vykonal inštaláciu klimatizácie na budove okresného úraduv sume 12 000 eur. Na túto sumu nesprávne vyhotovil faktúru so základom dane 10 000 eur a 20% DPH v sume2 000 eur. Dodávateľ z faktúry daň odviedol v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie IV/2016 a odberateľ siz prijatej faktúry uplatnil odpočet dane v sume 2 000 eur v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie IV/2016.Dodávateľ zistil v auguste 2016, že predmetné stavebné práce podliehali prenosu daňovej povinnosti podľa § 69ods. 12 písm. j) zákona o DPH, na základe čoho 10. 8. 2016 vyhotovil opravnú faktúru, ktorou znížil cenu prác úč-tovaných pôvodnou faktúrou o sumu neoprávnene účtovanej DPH a doplnil pôvodnú faktúru o text „preneseniedaňovej povinnosti“. Opravnú faktúru odberateľ obdržal v auguste 2016. Až na základe tejto faktúry si uvedomil,že v apríli 2016 prijal stavebné práce, ktoré mal „samozdaniť“.

�

Postup pri opraveDodávateľ:– podá dodatočné daňové priznanie za

IV/2016, v ktorom zníži riadky 3 a 4o príslušné sumy uvedené na pôvodnejfaktúre,

– vyhotovenú opravnú faktúru uvedie v kon-trolnom výkaze za VIII/2016 v časti C.1.

Odberateľ:– podá dodatočné daňové priznanie za

IV/2016, v ktorom zníži riadok 23 a ria-dok 21 o sumu neoprávnene odpočíta-nej dane z pôvodnej faktúry, zvýši

riadky 9 a 10 o sumu prijatých staveb-ných prác a príslušnej DPH a zvýši ria-dok 21 o sumu odpočítanej ním uplat-nenej dane zo stavebných prác, ak spĺ-ňa podmienky na odpočítanie dane po-dľa § 49 - § 51 zákona o DPH a ak siuplatní odpočítanie dane za IV/2016,

– podá dodatočný kontrolný výkaz zaIV/2016, v ktorom v časti B.1. uvediepôvodnú faktúru,

– prijatú opravnú faktúru od dodávateľauvedie do kontrolného výkazu zaVIII/2016 do časti C.2.

II. Postup v prípade, ak bol uplatnený prenos daňovej povinnosti a nemal byťAk platiteľ (dodávateľ) dodá v tuzemskuinému platiteľovi služby, ktoré nepatria dosekcie F klasifikácie CPA a nesprávne priich fakturácii uplatní prenos daňovej povin-nosti podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona

o DPH, t. j. neodvedie z nich daň a na faktú-re neoprávnene uvedie text „prenese-nie daňovej povinnosti“, pri zistení tejtoskutočnosti a oprave tohto omylu postupu-je takto:

Problematiku kontrolného výkazu a všetky zmeny vysvetlené priamo pro-stredníctvom nového tlačiva platného od 1. 4. 2016 nájdete vo videoškoleníKontrolný výkaz – aktuálne od 1. 4. 2016. Viac na www.profivzdelavanie.sk.

– vyhotoví opravnú faktúru v prospechodberateľa, ktorou opraví účtovanúsumu na pôvodnej faktúre na základdane a daň a stornuje text „prenos da-ňovej povinnosti“; opravnú faktúru uve-die do kontrolného výkazu do častiC.1. za zdaňovacie obdobie, v ktoromopravnú faktúru vyhotovil,

– podá dodatočné daňové priznanie k zda-ňovaciemu obdobiu, v ktorom dodalpredmetné služby a odvedie z nich daň.

Ak platiteľ (odberateľ) od vyššie uvedenéhoplatiteľa (dodávateľa) prijal v tuzemskuslužby, ktoré nepatria do sekcie F klasifikácieCPA a nesprávne z nich v zdaňovacomobdobí, v ktorom ich prijal, odviedol daňpodľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPHa zároveň si uplatnenú daň odpočítal a údajez prijatej faktúry (vrátane odpočítanej dane)nesprávne uviedol do časti B.1. kontrolnéhovýkazu za predmetné zdaňovacie obdo-bie a svoje pochybenie zistí až na základe

prijatej opravnej faktúry, ktorou mu dodávateľopravil sumu pôvodnej faktúry na základdane a daň, pri oprave tohto omylu postupujetakto:– podá dodatočné daňové priznanie k zda-

ňovaciemu obdobiu, v ktorom sa ne-správne „samozdanil“ z prijatej služby,v ktorom príslušné údaje zníži o nespráv-ne odvedenú daň a takisto aj o sumu ne-správne odpočítanej dane,

– podá dodatočný kontrolný výkaz zazdaňovacie obdobie, v ktorom nespráv-ne uviedol pôvodnú prijatú faktúruv časti B.1., v ktorom kódom opravy 1z časti B.1. vystornuje túto faktúru,

– prijatú opravnú faktúru od dodávateľauvedie v časti C.2. kontrolného výkazuza zdaňovacie obdobie, v ktorom prijalopravnú faktúru,

– daňovom priznaní za zdaňovacie ob-dobie, v ktorom splní podmienky § 49 –§ 51 si môže odpočítať daň z prijatejopravnej faktúry.


9

A

Príklad č. 2

Platiteľ inému platiteľovi v apríli 2016 poskytol geodetické služby – vyznačenie hraníc stavebného pozemkuv sume 240 eur, na ktoré odberateľovi vyhotovil faktúru s textom „prenesenie daňovej povinnosti“, teda z pred-metných služieb v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie IV/2016 daň neodviedol. Odberateľ prijatú faktú-ru „samozdanil“ v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie IV/2016 a zároveň si v ňom odpočítal aj daň nímuplatnenú. Dodávateľ zistil v auguste 2016, že predmetné služby nepodliehali prenosu daňovej povinnosti po-dľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH, na základe čoho 20. 8. 2016 vyhotovil opravnú faktúru, ktorou opravilúdaje pôvodnej faktúry na základ dane a daň a stornoval text „prenos daňovej povinnosti“. Opravnú faktúruodberateľ obdržal 30. 8. 2016, ktorý len na základe tejto opravnej faktúry si uvedomil, že v apríli 2016 neprijalstavebné práce, ale iné služby, ktoré nemal „samozdaniť“.

�

Postup pri opraveDodávateľ:– podá dodatočné daňové priznanie za

IV/2016, v ktorom zvýši riadky 3 a 4, t. j.

o základ dane dodanej služby a zodpo-vedajúcu daň,

– vyhotovenú opravnú faktúru uvedie

Ing. Vladimír Ozimý sa venuje stravným a základným náhradám, fakultatívnymnáhradám, cestovným náhradám ako daňovému výdavku a cestovným náhradámvo vzťahu k DPH vo videoškolení Pracovná cesta – spoločník verzus konateľ.

v kontrolnom výkaze za VIII/2016v časti C.1..

Odberateľ:– podá dodatočné daňové priznanie za

IV/2016, v ktorom zníži riadky 9, 10o sumu základu dane a nesprávne od-vedenej dane a zníži riadok 21 o sumunesprávne odpočítanej dane,

– podá dodatočný kontrolný výkaz zaIV/2016, v ktorom z časti B.1. kódom op-ravy 1 vystornuje pôvodnú prijatú faktúru,

– prijatú opravnú faktúru od dodávate-ľa uvedie v kontrolnom výkaze zaVIII/2016 do časti C.2.,

– po splnenípodmienok § 49 – § 51 si môžeodpočítať daň najskôr v daňovom prizna-ní za zdaňovacie obdobie VIII/2016.

10

Finančné riaditeľstvo SR Banská BystricaOdbor podpory a služieb pre verejnosť,

október 2016

Vo videoškolení Obchodovanie so zdaniteľnou zahraničnou osobou defi-nuje lektor zahraničnú osobu na účely DPH. Poukazuje na zmenu v registráciizahraničných osôb i na zmenu vo väzbe na dodanie tovaru s montážou.

Finančná správa informuje (www. financnasprava.sk)Staré „kolky“ platia dlhšieDopredaj fliaš alkoholu so starými kontrol-nými známkami (kolkami) sa predlžuje. Ideuž o štvrté predĺženie tohto termínu.

Koniec roka 2016 mal byť definitívny koniecpre staré kontrolné známky na spotrebi-teľské balenia liehu (fľaše s alkoholom).

Novela zákona však odsunula tento termíno dvanásť mesiacov na december budúce-ho roka.

Nové kolky na tabak a alkohol sa začalipoužívať v októbri 2014. Odvtedy už legis-latívne skončila možnosť označiť starýmikolkami škatuľky cigariet, na alkohole všaktáto možnosť ostáva aj naďalej.

Schválením znenia novely zákona č. 530/2011Z. z. dňa 12. 10. 2016 sa predĺžil dopredajdo 31. decembra 2017.

Na väčšine fliaš s alkoholom v obchodoch užvšak nájdete nové kontrolné známky, ktorétlačí štátna tlačiareň Mincovňa Kremnica.

Od spustenia nových pravidiel pred viacako dvomi rokmi si ich firmy, ktoré alkoholvyrábajú, distribuujú či dovážajú, objednaliviac ako 200 miliónov kusov.

Finančná správa spoločne s novými kon-trolnými známkami spustila úplnú novinku -systém na overovanie zo strany občanov.Aplikácia „Superkolky“ je zadarmo na stia-hnutie do smartfónov, alebo sa dá použiťna klasickom počítači.

Spotrebiteľovi po naskenovaní QR kódu,alebo zadaní 12-miestneho kódu ukáže,aký výrobok sa „ukrýva“ za konkrétnym kol-kom. Aj takýmto spôsobom si môže overiť,či zakúpený výrobok je originál.

Dokument bol revidovaný: 8. 11. 2016

Zdanenie príjmovsúvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb

Nehnuteľnosti ako také sú v prvotnom význame vymedzené v § 119 Ob-čianskeho zákonníka (ďalej len „ObčZ“), pričom podľa tohto ustanovenia súnehnuteľnosťami pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

Avšak aj ďalšie osobitné predpisy určujú, čo je pozemkom alebo stavbou. Ide napr.o katastrálny zákon, stavebný zákon a pod. Nehnuteľnosť je zadefinovaná aj pre da-ňové účely, a to zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zneníneskorších predpi-sov (ďalej len „ZDP“). V tomto príspevku bude uvedený pohľad na zdanenie príjmovdosahovaných v súvislosti s nehnuteľnosťami, a to príjem z prenájmu, z predajaalebo nepeňažný vklad nehnuteľnosti do obchodnej spoločnosti.

Poznámka:

V ďalšom samostatnom príspevku budú rozobraté podrobne výdavky, ktoré vznikajú v súvislosti s týmito príj-mami z užívania nehnuteľnosti.

�

Za nehnuteľnosť podľa ObčZ a súvisiacichpredpisov sa považujú:– pozemky, t. j. ohraničená časť zemské-

ho povrchu a všetky veci, ktoré tvoriaich súčasť, ako napr. nerastné suroviny,porasty a stavby s nimi spojené. Samot-ný pojem pozemku ObčZ nevymedzuje;

Pozemkom sa podľa § 3 ods. 1 katastrálne-ho zákona rozumie časť zemského povrchuoddelená od susedných častí hranicouúzemnej správnej jednotky, katastrálnehoúzemia, zastavaného územia obce, hrani-cou vymedzenou právom k nehnuteľnosti,hranicou držby alebo hranicou druhu po-zemku, alebo rozhraním spôsobu využíva-nia pozemku. Pozemky, na rozdiel od inýchvecí, majú tú vlastnosť, že nevznikajú aninezanikajú vo svojom súhrne. Môžu lenmeniť svoj druh alebo kultúru.

Všetko, čo je pevne spojené s pozemkom,sa považuje za nehnuteľnosť do tej doby,pokiaľ je tu prirodzené alebo umelé spojenie.Ak dôjde k jeho pretrhnutiu, t. j. napr. vypílisa strom, zbúra sa stavba, vec sa stáva hnu-teľnou vecou. Z toho dôvodu sa aj stavba

považuje za nehnuteľnosť do tej doby,kým je pevne spojená s pozemkom.

Veci, ktoré síce majú charakter nehnuteľ-nosti (stavby), ale sa nezapisujú do ka-tastra nehnuteľností, napr. dočasné stav-by, resp. stavby, ktoré nie sú spojené pevneso zemou, ako napr. záhradné altánky, ple-chová garáž, predajný stánok, nespadajúpod právny režim nehnuteľností a možnos nimi podľa občianskeho práva nakladaťako s hnuteľnými vecami.– stavby, tie sú definované ako nehnu-

teľnosti spojené so zemou pevným zá-kladom.

Pri posúdení, či ide skutočne o stavbu spo-jenú so zemou pevným základom alebo nie,je potrebné túto skutočnosť vždy posúdiťpodľa povahy a okolností konkrétne posu-dzovaného prípadu. V súvislosti so stavbouObčZ v § 120 určuje, že stavba nie je sú-časťou pozemku.

Z hľadiska vymedzenia stavby ako veciv právnom zmysle je dôležité určiť momentvzniku stavby ako nehnuteľnej veci. 11

DÚ

PP

1/20

17T

ÉM

AM

ES

IAC

A

Tu je rozhodujúci okamih, v ktorom je stav-ba vybudovaná minimálne do takého štá-dia, od ktorého počnúc všetky ďalšie prácesmerujú už k ukončeniu takto druhovo a in-dividuálne určenej veci.

Týmto okamihom je stav, kedy je už jedno-značne a nezameniteľným spôsobom jas-né aspoň dispozičné riešenie prvého nad-zemného podlažia. Od tohto okamihu, keďuž vzniklo vlastnícke právo k stavbe, súvšetky ďalšie stavebné práce z hľadiskavzniku stavby bezvýznamné, nakoľko všet-ko, čo následne k stavbe „prirastie“, stávasa jej súčasťou a vlastnícky patrí tomu, ko-mu stavba patrila akovec v okamihu jej vzni-ku. To isté platí aj preposudzovanie okami-hu zániku stavieb.Uvedené sa netýkatzv. špeciálnych sta-vieb, ako sú napr. stavby podzemné, stav-by pre energetiku a dopravu, banské dielaa pod.

Pokiaľ pri stavebných úpravách pôvodnástavba nezanikla, potom logicky platí, ževšetko, čo k nej v dôsledku týchto úprav pri-rastie a inak spĺňa podmienky podľa § 120ObčZ, t. j. prístavba, nadstavba, vstavba,sa stáva jej súčasťou a nie je rozhodné, akábola cena vykonaných stavebných úprav,z akých zdrojov boli hradené a v akom roz-sahu tieto úpravy kvantitatívne či kvalitatív-ne pôvodnú stavbu rozšírili, resp. zmenili.

Stavby môžu mať rôzny charaktera z pohľadu občianskeho práva ichmožno deliť na rodinné domy, iné obyt-né domy, rekreačné chaty, garáže, hos-podárske a iné budovy.

Stavby v zmysle občianskoprávnych pred-pisov, t. j. spojené so zemou pevným zákla-dom, sa evidujú v katastri nehnuteľností.

Kataster nehnuteľností rozlišuje medzirozostavanými stavbami, podzemnýmia nadzemnými stavbami.

Rozostavanou stavbou je podľa § 3 ods. 15katastrálneho zákona stavba, na ktorú ne-bolo vydané kolaudačné rozhodnutie a pri-delené súpisné číslo a je aspoň v takomstupni rozostavanosti, že už z predložené-ho znaleckého posudku je zrejmé sta-vebno-technické a funkčné usporiadanie

jej prvého nadzemné-ho podlažia. Za oso-bitný druh nehnuteľ-nosti ako stavby sapovažuje byt. Z tohodôvodu aj pri prevodevlastníckeho práva

k bytu je potrebné dodržiavať rovnaké zá-sady ako pri prevode nehnuteľností.

Stavbu definuje aj stavebný zákon, a tov § 43 ako stavebnú konštrukciu postavenústavebnými prácami zo stavebných výrob-kov, ktorá je pevne spojená so zemou aleboktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.

Stavby sa podľa stavebno-technického vy-hotovenia a účelu členia na pozemné stav-by a inžinierske stavby. Pozemné stavbysú priestorovo sústredené zastrešené bu-dovy vrátane podzemných priestorov, ktorésú stavebno-technicky vhodné a určené naochranu ľudí, zvierat alebo vecí, pričom ne-musia mať steny, ale musia mať strechu.Postačujúce je, aby mali strechu, musí všakexistovať hranica, ktorá vytvára individuálnycharakter budovy na oddelené používanie.

12

Ing. Vladimír Ozimý sa vo videoškolení Závislé vzťahy spoločníkov (kona-teľov) a vplyv na základ dane spoločnosti zameriava na štandardné vzťahyspoločníkov a spoločností s dôrazom na princíp poskytovania pôžičiek.

Všetko, čo je pevne spojené s pozem-kom, sa považuje za nehnuteľnosť, idepokiaľ je tu prirodzené alebo umeléspojenie. Ak dôjde k pretrhnutiu spoje-nia, t. j. napr. vypíli sa strom, zbúra sastavba, vec sa stáva hnuteľnou vecou.

Oddelená (jednotlivá) budova je akákoľvekvoľne stojaca budova. V prípade prepoje-ných stavieb (napr. dvojdomy alebo terasovi-té domy) je za samostatnú budovu po-važovaná akákoľvek jednotka oddelenáod ostatných jednotiek požiarnou stenou,ktorá prechádza všetkými podlažiami. V prí-pade, že neexistuje po-žiarna stena, prepoje-né objekty sú považo-vané za samostatnébudovy, ak majú vlast-ný vchod (vlastnú tera-su), vlastné sociálnezariadenia a využívajú sa samostatne. Budo-vy zahŕňajú aj oddelene používateľné pod-zemné priestory, ak sú vhodné alebo určenépre ochranu alebo umiestnenie osôb, zvieratalebo vecí (napr. podzemné kryty, podzem-né nemocnice, podzemné nákupné stredi-ská a dielne, podzemné garáže).

Podľa účelu sa členia pozemné stavby nabytové a nebytové budovy. Na účely ZDPsa budovami rozumejú pozemné stavby.

Bytové budovy sú stavby, ktorých najme-nej polovica podlahovej plochy je určená

na bývanie. Patria tam bytové domy, rodin-né domy a ostatné budovy na bývanie (det-ské domovy, študentské domovy, útulkypre bezdomovcov a pod.).

Nebytové stavby sú stavby, v ktorých jeviac ako polovica ich využiteľnej podlaho-

vej plochy určená nanebytové účely. Medzinebytové budovy pat-ria napr. hotely, budo-vy pre administratívu,pre obchod a služby,priemyselné budovy

a sklady, poľnohospodárske budovy a skla-dy a pod.

Medzi inžinierske stavby podľa stavebné-ho zákona patria napr. diaľnice, cesty,miestne a účelové komunikácie, nábrežia,chodníky a nekryté parkoviská, železničné,lanové a iné dráhy, vzletové dráhy, pristá-vacie dráhy a rolovacie dráhy letísk, mosty,nadjazdy, tunely, nadchody a podchody.

Súčasťou budovy a stavby je všetko, čok nej podľa jej charakteru a projektovej do-kumentácie patrí.

Téma mesiaca � Zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fyzických osôb

13

T

Pokiaľ pri stavebných úpravách pô-vodná stavba nezanikla, platí, že všet-ko, čo k nej v dôsledku úprav priras-tie a spĺňa podmienky § 120 ObčZ.,sa stáva jej súčasťou a nerozhodujena cene úprav.

Poznámka:

Samozrejme toto sú vybrané len niektoré hlavné predpisy upravujúce pojem nehnuteľnosti, ale sú aj iné, ktorétúto problematiku upravujú a ktoré majú vplyv na daňové posúdenie napr. následného zdanenia, resp. oslobo-denia príjmu, ako napr. zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskoršíchpredpisov.

�

Pre daňové účely je v § 3 ods. 2 písm. a)ZDP uvedená definícia pojmu „nehnuteľ-nosť“, ktorá je zároveň legislatívnou skrat-kou používanou ďalej vo všetkých ustano-veniach ZDP týkajúcich sa zdaňovania ne-hnuteľností.

Podľa tejto definície je nehnuteľnosťou „ne-hnuteľnosť, byt a nebytový priestor aleboich časti“.

Z uvedených predpisov vo väzbe na § 3ZDP je teda nehnuteľnosťou pre daňové

Videoškolenie Stavebné práce a prenos daňovej povinnosti od 1. 1. 2016je orientované na problematiku stavebných prác a prenosu daňovej povinnostivplyvom významnej zmeny v rámci tzv. tuzemského reverse charge.

účely pozemok a stavba, byt a nebytovýpriestor alebo ich časti.

V prípade ďalšieho daňového posúdenia, čiuž vo väzbe na posúdenie zdanenia príjmovz predaja nehnuteľnosti alebo z jej prenáj-mu, uplatnenia daňových výdavkov súvisia-cich s používaním nehnuteľnosti atď. je po-trebné rozlišovať aj to, či nehnuteľnosť bola,

resp. je zaradená do obchodného majetkualebo nie.

Práve pre fyzické osoby je definícia ob-chodného majetku pre daňové účely uve-dená priamo v § 2 písm. m) ZDP. Táto defi-nícia a následne aj stanovené pravidlá súdôležité pre ďalšie daňové posúdenievzniknutých prípadov a situácií.

14

Obchodný majetokDefinícia obchodného majetku pre daňovéúčely je špeciálne upravená len pre fyzickéosoby v ustanovení § 2 ZDP, a to práve z dô-vodu, že fyzická osoba má vo vlastníctve ma-jetok, o ktorom sa rozhoduje, či ho zaradí doobchodného majetku alebo ho bude využívaťv súvislosti s podnikaním, ale ako nezara-dený v obchodnom majetku, t. j. využívanýv pozícii svojho osobného majetku.

Osobitosťou definície obchodného majetkufyzickej osoby pre daňové účely je tiež sku-točnosť, že o zaradení do obchodného ma-jetku sa táto fyzická osoba môže rozhodnúťnielen v súvislosti s podnikaním (obchodnýmajetok podľa ObchZ), ale aj v súvislostis inou samostatnou zárobkovou čin-nosťou, prenájmom nehnuteľností alebov súvislosti s použitím diela alebo umelec-kého výkonu.

Presná definícia obchodného majetku po-dľa § 2 písm. m) ZDP je, že obchodnýmmajetkom je súhrn majetkových hodnôt,a to vecí, pohľadávok a iných práv a pe-niazmi oceniteľných iných hodnôt, ktorémá fyzická osoba s príjmami podľa § 6vo vlastníctve, ktoré využíva na dosiah-nutie, zabezpečenie a udržanie týchtopríjmov, a o ktorých táto fyzická osoba

účtuje alebo vedie evidenciu podľa § 6ods. 11.

Obchodným majetkom je aj majetok obsta-rávaný formou finančného prenájmu.Uvedené však platí za predpokladu, že hotáto fyzická osoba využíva na dosiahnutie,zabezpečenie a udržanie predmetnýchpríjmov a o tomto majetku účtuje v súlades účtovnými predpismi alebo vedie eviden-ciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Na rozdiel od definície obchodného majet-ku podľa § 6 ObchZ je pre daňové účely de-finícia rozšírená nielen o podmienku vlast-nenia a používania majetku na podnikanie,– ale aj o podmienku o takomto majetku

účtovať alebo viesť evidenciu podľa § 6ods. 11 ZDP a zároveňje platná nielen na daňovníka, ktorý do-sahuje príjmy z podnikateľskej činnosti(§ 6 ods. 1), ale aj

– na daňovníka dosahujúceho príjmy z inejsamostatnej zárobkovej činnosti (§ 6ods. 2), príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3)alebo príjmy z použitia diela a z použitiaumeleckého výkonu (§ 6 ods. 4).

Daňovník, fyzická osoba, vlastniaci ma-jetok (či už veci, pohľadávky a iné práva

Aké novinky priniesla novela nariadenia vlády o rozsahu zrážok zo mzdypri výkone rozhodnutia? Odpovede prinesie RNDr. Jana Motyčková vo video-školení Exekučné zrážky a zrážky zo mzdy – aktuálne od 1. 7. 2016.

a peniazmi oceniteľné iné hodnoty), ak hochce využívať na dosiahnutie, zabezpeče-nie a udržanie príjmov podľa § 6 ZDP, samôže sám dobrovoľne rozhodnúť:– či tento majetok zaradí do svojho ob-

chodného majetku, t. j. bude o ňom

účtovať alebo viesť evidenciu podľa § 6ods. 11 ZDP alebo

– ho do svojho obchodného majetku ne-zaradí, t. j. nebude o ňom účtovať alebonebude viesť evidenciu podľa § 6ods. 11 ZDP.


15

T

Upozornenie!

Len z dôvodu, že začne o majetku daňovník/fyzická osoba účtovať alebo viesť daňovú evidenciu podľa § 6ods. 11 ZDP ako o obchodnom majetku, to neznamená, že daňovník sa stáva podnikateľom s povinnosťouvlastniť živnostenské oprávnenie na výkon takejto činnosti.

�

Daňovník s príjmami podľa § 6 zákonamôže zaradiť majetok do obchodného ma-jetku len vo vstupnej cene určenej v súlades ustanovením § 25 ZDP a len z takto

stanovenej ceny môže uplatňovať daňovévýdavky formou odpisov v súlade s § 19ZDP.

Upozornenie!

Z definície obchodného majetku pre fyzické osoby uvedenej v § 2 písm. m) ZDP vyplýva, že v prípade, ak da-ňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov (tzv. paušálne výdavky) podľa § 6 ods. 10 ZDP, neúčtuje o tom-to majetku a ani o ňom nevedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP. Ak aj majetok využíva v súvislostis dosahovanými príjmami, nepôjde o obchodný majetok daňovníka, t. j. stále bude jeho osobným majetkom.V súlade s § 22 ods. 9 ZDP daňovník nemôže využiť prerušenie odpisovania a počas obdobia, kedy uplatňujepaušálne výdavky, vedie odpisy len evidenčne, pričom o túto dobu ani nemôže lehotu určenú na odpisovaniehmotného majetku predĺžiť.

V prípade, ak daňovník prejde z uplatňovaných paušálnych výdavkov na preukázateľné výdavky a bude chcieťuplatniť odpisy zo vstupnej ceny tohto majetku, bude postupovať v súlade s ustanoveniami § 24 ods. 5 a § 25ods. 1 písm. d) ZDP, t. j. ako pri preradení majetku z osobného využívania do obchodného majetku.

�

V súvislosti s majetkom, ktorý daňovníkvyužíva na dosiahnutie, zabezpečeniea udržanie príjmov, ale o ňom neúčtuje, jemožné ako daňový výdavok považovať lenvýdavky na riadnu prevádzku takéhoto ma-jetku, a to najmä spotrebu energií, pohon-ných látok a iných výdavkov, ktoré je da-ňovník povinný uhrádzať podľa osobitnýchpredpisov v súlade s § 19 ods. 2 písm. a)ZDP.

Ak by daňovník predal majetok, ktorý nebolzaradený do obchodného majetku, sú pod-mienky pre oslobodenie príjmu z predajatakéhoto majetku od dane stanovené ZDPmenej prísne ako pri príjmoch z predajamajetku zaradeného do obchodného ma-jetku.

V súlade s týmto ustanovením sa dňom za-radenia majetku do obchodného majetku

Vo videoškolení Manažment vymáhania pohľadávok: Prevencia pred nepla-tičmi lektor rozoberá pravidlá pri vstupe do obchodných vzťahov so zákazníkmia dáva odpoveď na otázku, ako rozvíjať obchod, aby pribúdali dobrí zákazníci.

rozumie deň, kedy sa začne o ňom účtovaťalebo viesť evidencia podľa § 6 ods. 11,pričom v § 9 ods. 5 ZDP je vymedzený deňvyradenia majetku z obchodného majetku

daňovníka, ktorým sa rozumie deň, v kto-rom daňovník posledný raz účtoval majetokv účtovníctve alebo uvádzal v evidencii po-dľa § 6 ods. 11 zákona.

16

1. Príjmy z prenájmu nehnuteľnostíPríjmy z prenájmu nehnuteľností je možnérozdeliť do dvoch skupín, a to:1. príjmy, ktoré sú príjmami z podnika-

nia alebo z inej samostatnej zárob-kovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2- príjmy z prenájmu nehnuteľností vy-

konávaného ako živnosť, kde už ideo príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b)ZDP,

- príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, kto-rá je obchodným majetkom využíva-ným v rámci podnikania alebo výkonuinej samostatnej zárobkovej činnosti,ktoré sa potom zaraďujú medzi tietopríjmy v súlade s § 6 ods. 5 ZDP a

2. príjmy, ktoré sú príjmami z prenáj-mu, ktorý nie je podnikaním podľa§ 6 ods. 3- príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sa-

motnej, ktoré sú príjmami podľa § 6ods. 3 ZDP.

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ktorá jezaradená v obchodnom majetku daňovníkadosahujúceho príjmy z podnikania aleboz inej samostatnej zárobkovej činnosti po-dľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, sú súčasťou týchtopríjmov, a to podľa § 6 ods. 5 ZDP. Podľatohto ustanovenia je príjmom z podnikaniaalebo z inej samostatnej zárobkovej čin-nosti aj príjem z akéhokoľvek nakladanias obchodným majetkom.

Ide väčšinou o situácie, kedy daňovník do-sahuje príjmy napr. ako lekár [podnikanie

podľa osobitných predpisov – § 6 ods. 1písm. c) ZDP], pričom má zaradenú budovuv obchodnom majetku, ale nevyužíva ju ce-lú sám, preto jej časť dá do prenájmu.

Ďalšou skupinou je samotné prenajíma-nie nehnuteľností, ktoré daňovník ne-využíva pri svojej činnosti ako svoj obchod-ný majetok, ale je to v podstate jeho zdrojzárobkovej činnosti.

Zatriedenie takýchto príjmov závisí od sku-točnosti, čo všetko v súvislosti s prenajatímnehnuteľnosti poskytuje.

V prípade, ak spolu s jej prenajatím daňov-ník poskytuje okrem tzv. základnýchslužieb aj služby tzv. hotelového typu,t. j. napr. chodí prenajímanú nehnuteľnosťupratovať, vymieňať posteľnú bielizeň, vy-nášať smeti, potom je na takýto prenájompotrebné živnostenské oprávnenie podľa§ 4 živnostenského zákona. Takýto príjemje potom zaraďovaný medzi príjmy zoživnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP.Podľa živnostenského zákona za základnéslužby možno považovať služby podmieňu-júce riadnu prevádzku nehnuteľnosti, akonapr. dodávku elektriny, tepla, vody, plynu,odvoz domového a komunálneho odpadu,odvádzanie splaškov, upratovanie spoloč-ných priestorov a pod.

V prípade poskytovania iných služieb budeprenajímateľ nehnuteľnosti potrebovať

Aj keď ste odborník, niekedy si potrebujete overiť svoj postup. Využite daňovúpohotovosť, viac na www.danovecentrum.sk.

okrem živnosti na prenájom nehnuteľnostiaj živnosť na vykonávanie týchto inýchslužieb, ak spĺňajú podmienky niektorejzo živností.

Obdobne je to pri prevádzkovaní garáží ale-bo odstavných plôch. Živnosťou je činnosť,v rámci ktorej sa okrem prevádzkovania bu-de poskytovať aj napr. stráženie, umývanie,údržba vozidiel. V prípade, že garáž, resp.odstavná plocha slúži na umiestnenie naj-menej 5 vozidiel, ktorénepatria majiteľovi, jetáto činnosť považova-ná za živnosť, a to bezohľadu na to, či sa oso-bitné služby poskytujúalebo nie. Takýto živ-nostník – prevádzkovateľ garáže alebo od-stavnej plochy – môže v súlade s § 44 ods. 2a 4 živnostenského zákona predávať v rám-ci svojej živnosti pohonné látky, mazadlá,autosúčiastky, prípadne aj poskytovať pre-daj drobného občerstvenia.

V prípade, ak v súvislosti s prenajímanounehnuteľnosťou poskytuje len uvedené zá-kladné služby, nepotrebuje na jej prenají-manie živnostenské oprávnenie a takýto

príjem zaraďuje medzi príjmy uvedenév § 6 ods. 3 ZDP. Súčasťou týchto príjmovje aj príjem z prenájmu hnuteľných vecí,ktoré sú príslušenstvom prenajímanej ne-hnuteľnosti.

Samozrejme ako pri príjmoch z prenájmunehnuteľnosti dosahovaných ako živnosť,tak aj pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnos-ti, z ktorého príjmy sa uvádzajú v § 6 ods. 3ZDP, sa daňovník môže rozhodnúť, či danú

nehnuteľnosť aj zaradído obchodného majet-ku alebo nie. Ak sa ajdaňovník pri príjmochz prenájmu podľa § 6ods. 3 ZDP rozhodnezaradiť nehnuteľnosť

do obchodného majetku, neznamená to, žeby musel automaticky mať živnostenskéoprávnenie na prenájom tejto nehnuteľnos-ti. Tak ako už bolo vyššie uvedené, pre da-ňové účely je možné majetok považovať zaobchodný majetok aj v prípade, ak dosahu-je príjmy z inej samostatnej zárobkovej čin-nosti (§ 6 ods. 2 ZDP), príjmy z prenájmu(§ 6 ods. 3 ZDP) a príjmy z použitia dielaalebo umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4ZDP).


17

T

Podľa § 6 ZDP je príjmom z podnikaniaaj príjem z nakladania s obchodnýmmajetkom. Ide o situácie, kedy daňov-ník nehnuteľnosť zaradenú v obchod-nom majetku nevyužíva celú sám a časťdal do prenájmu.

Časť príjmov oslobodená od daneŠpecialitou príjmov z prenájmu podľa § 6ods. 3 ZDP je, že časť príjmov je podľa § 9ods. 1 písm. g) ZDP oslobodená od dane.

Podľa tohto ustanovenia sú od dane z príj-mov fyzickej osoby oslobodené príjmy z pre-nájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 záko-na a príjmy z príležitostných činností vrátanepríjmov z príležitostnej poľnohospodárskejvýroby, lesného a vodného hospodárstva

a z príležitostného prenájmu hnuteľných ve-cí podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona, ak úhrntýchto príjmov nepresiahne v zdaňovacomobdobí 500 eur. Ak takto vymedzené príjmy(neznížené o výdavky) presiahnu 500 eur,do základu dane sa zahrnú len príjmy nadtakto ustanovenú sumu. Výdavky k príjmomzahrnovaným do základu dane sa zistia rov-nakým pomerom, ako je pomer príjmov za-hrnovaných do základu dane k celkovým

Ročný prístup k videoškoleniam z daňovej oblasti vám zabezpečí, že žiadnudôležitú novelu nezmeškáte. Všetky témy videoškolení si môžete pozrieťna www.profivzdelavanie.sk a objednať na tel. č. +421 41 70 53 888.

príjmom. Toto oslobodenie sa však posu-dzuje v úhrne s oslobodením nastavenýmv § 9 ods. 1 písm. i) ZDP, podľa ktorého súoslobodené príjmy z prevodu opcií podľa § 8ods. 1 písm. d) ZDP, príjmy z prevodu cen-ných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) ZDPa príjmy z prevodu účasti (podielu) na spo-ločnosti s ručením obmedzeným, komandit-nej spoločnosti aleboz prevodu členskýchpráv družstva podľa § 8ods. 1 písm. f) zákona.Predmetné príjmy súv súlade s týmto do-plneným ustanovenímoslobodené od dane z príjmov fyzickej oso-by, ak ich úhrn znížený o výdavok podľa § 8ods. 5 a 7 ZDP nepresiahne v zdaňovacom

období 500 eur. Ak takto vymedzený roz-diel presiahne 500 eur, do základu dane sazahrnie len rozdiel nad takto ustanovenúsumu.

Ak daňovník v zdaňovacom období okrempríjmov podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f) ZDP,ktoré sa oslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. i)

zákona, súčasne do-siahol aj príjmy podľa§ 6 ods. 3 a § 8 ods. 1písm. a) zákona, ktorésa oslobodzujú podľa§ 9 ods. 1 písm. g) zá-kona, uplatní sa oslo-

bodenie od dane najskôr podľa § 9 ods. 1písm. g) a potom podľa § 9 ods. 1 písm. i) zá-kona najviac v úhrnnej výške 500 eur.

18

Ak príjem z prenájmu nehnuteľnostipresahuje 500 eur; zvyšná časť príj-mov sa zahrnie do čiastkového zákla-du dane z prenájmu. Upraví sa aj výškavýdavkov odpočítavaných od zdaniteľ-ných príjmov.

Príklad č. 1

Daňovník dosiahne v roku 2016 príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3) v sume 200 eur. Na tieto príjmypreukázateľne vynaloží výdavky v sume 100 eur. Okrem príjmov z prenájmu nehnuteľnosti dosiahne v roku2016 aj príjmy z predaja cenných papierov [§ 8 ods. 1 písm. e)] v sume 900 eur. Cenné papiere obstaral v roku2014 za 600 eur, pričom nejde o cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovaný trh.

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3), ktoré daňovník dosiahne v roku 2016, nepresiahnu sumu500 eur, sú preto v plnej výške (200 eur) oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 9 ods. 1 písm. g)ZDP.

Okrem príjmov z prenájmu, ktorých oslobodenie od dane upravuje § 9 ods. 1 písm. g) ZDP, daňovník v roku2016 dosiahne aj príjmy z predaja cenných papierov, ktorých oslobodenie upravuje § 9 ods. 1 písm. i) citova-ného zákona. Oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) a i) zákona sa môže uplatniť najviac v úhrnnejvýške 500 eur.

Pretože zo sumy 500 eur daňovník uplatní oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP pri príjmochz prenájmu v sume 200 eur, pri príjmoch z predaja cenných papierov, ktorých oslobodenie od dane upravuje§ 9 ods. 1 písm. i) zákona, môže uplatniť oslobodenie už len vo výške 300 eur.

Príjmy z predaja cenných papierov sa na účely oslobodenia od dane podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP posudzujú poznížení o výdavky. Cenné papiere daňovník obstaral za 600 eur a predal ich za 900 eur, pričom po odpočítanízostávajúcej časti oslobodenej sumy vo výške 300 eur bude mať základ dane nulový, t. j. 900 – 600 – 300 eur[pri určení základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov podľa § 8 ZDP nevznikne nikdy daňovástrata, preto môže mať daňovník maximálne nulový čiastkový základ dane].

�

Uvítali by ste školenie na konkrétnu tému z daňovej, mzdovej oblasti aleboz oblasti verejnej správy? Pošlite nám svoj tip na [email protected].

Ak teda príjem z prenájmu nehnuteľnosti jevyšší, ako je oslobodená časť (vyšší ako500 eur), potom sa zvyšná časť príjmov za-hrnie do základu dane (čiastkového zákla-du dane) z príjmov z prenájmu nehnuteľ-ností podľa § 6 ods. 3 ZDP, pričom sa musíupraviť aj výška výdavkov, ktoré budú môcť

byť odpočítavané od zdaniteľných príjmovz prenájmu.

Súčasťou príjmov z prenájmu nehnuteľnos-tí podľa § 6 ods. 3 ZDP je aj príjem z prená-jmu hnuteľných vecí, ktoré sú príslušen-stvom prenajímanej nehnuteľnosti.


19

T

Upozornenie!

Podľa ustanovenia § 121 ods. 1 ObčZ príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ur-čené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Vec, ktorá tvorí príslušenstvo veci hlavnej, je v právnomzmysle vecou samostatnou, ale platí na ňu právny režim vťahujúci sa na vec hlavnú. Ak má byť určitá vec prí-slušenstvom hlavnej veci, musí byť vlastníkom určená na trvalé užívanie s hlavnou vecou a obidve musia byťtrvale spojené spoločným účelom.

Len v prípade daňovníkom preukázanej skutočnosti, že hnuteľná vec je prenajímaná ako príslušenstvo nehnuteľ-nosti, je možné výdavky na obstaranie danej hnuteľnej veci, zaúčtované v účtovníctve, resp. zaevidované v evi-dencii podľa § 6 ods. 11 ZDP, považovať za daňový výdavok, a to buď jednorazovo, alebo formou odpisov. Tu jepotrebné odporučiť daňovníkovi/prenajímateľovi, aby v záujme odstránenia pochybností, či je hnuteľná vec pre-najímaná ako príslušenstvo nehnuteľnosti, vyšpecifikoval v zmluve o prenájme nehnuteľnosti jej príslušenstvo.

Od výdavkov vynaložených na obstaranie hnuteľnej veci prenajímanej ako príslušenstvo nehnuteľnosti jevšak treba striktne odlišovať výdavky vynaložené na technické zhodnotenie, resp. opravu prenajímanej ne-hnuteľnosti, napr. výmena vane a pod., ktoré sú daňovým výdavkom len v prípade, ak je prenajímaná nehnu-teľnosť vložená v obchodnom majetku daňovníka.

�

Základ danePri určení základu dane (čiastkovéhozákladu dane) sa možnosti jeho vyčísleniaodlišujú pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2ZDP od príjmov podľa § 6 ods. 3 ZDP. V prí-pade príjmov zahrnovaných medzi príjmypodľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP je možné pri vyčís-lení základu dane (čiastkového základu da-ne) vychádzať:1. z rozdielu medzi príjmami a výdavka-

mi [§ 17 ods. 1 písm. a) ZDP] v prípade,ak daňovníka. uplatňuje preukázateľné výdavky

na základe– jednoduchého účtovníctva alebo

– daňovej evidencie podľa § 6ods. 11 ZDP

b. uplatňuje výdavky percentom z príj-mov (tzv. „paušálne výdavky“) vovýške 40 % z príjmov v max. ročnejvýške 5 040 eur ročne;

2. z hospodárskeho výsledku, a to v prí-pade, ak daňovník vedie podvojné úč-tovníctvo [§ 17 ods. 1 písm. b) ZDP].

V prípade príjmov zahrnovaných medzi príj-my podľa § 6 ods. 3 ZDP je možné pri vyčís-lení základu dane (čiastkového základu da-ne) vychádzať:

Uvítali by ste konkrétnu tému z daňovej oblasti?Pošlite svoj tip na [email protected].

1. z rozdielu medzi príjmami a výdavka-mi [§ 17 ods. 1 písm. a) ZDP] v prípade,ak daňovník uplatňuje preukázateľnévýdavky na základea) jednoduchého účtovníctva podľa

§ 6 ods. 13 ZDP v súlade s prísluš-nými postupmi účtovania v sústavejednoduchého účtovníctva alebo

b) daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11ZDP;

2. z hospodárskeho výsledku, a to v prí-pade, ak daňovník vedie podvojné úč-tovníctvo podľa § 6 ods. 13 ZDP v súla-de s príslušnými postupmi účtovaniav sústave podvojného účtovníctva [§ 17ods. 1 písm. b) ZDP].

20

K téme:

Aj keď sa daňovník dosahujúci príjmy z prenájmu nehnuteľnosti zaraďovanej medzi príjmy podľa § 6 ods. 3ZDP rozhodne v súlade s § 6 ods. 13 ZDP viesť preukázateľné výdavky prostredníctvom účtovníctva či už jed-noduchého alebo podvojného, v súlade s § 1 zákona o účtovníctve nie je účtovnou jednotkou. Napriek uvede-nému, ak sa rozhodol viesť daňovník účtovníctvo, musí dodržiavať stanovené postupy účtovania platné predaný spôsob účtovania.

V prípade príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP nie je možné uplatňovať paušálne výdavky.�

Daňová strataAk však daňovníkove daňové výdavky pre-vyšujú zdaniteľné príjmy, daňovník nevy-káže základ dane, ale daňovú stratu.

Definícia daňovej straty je uvedená v § 2písm. k) ZDP, podľa ktorej je daňovou stratourozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujúzdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecneja časovej súvislosti zdaniteľných príjmova daňových výdavkov v príslušnom zdaňova-com období. V prípade daňovníkov, fyzic-kých osôb, daňová strata môže vzniknúť ibapri príjmoch dosahovaných podľa § 6 ods. 1a 2 ZDP, t. j. príjmov z podnikania ale-bo z inej samostatnej zárobkovej činnosti,a to iba pri tých, pri ktorých sa uplatňujú

preukázateľné daňové výdavky. Uvede-né priamo vychádza práve z definície da-ňovej straty, podľa ktorej daňovou stratouje rozdiel, o ktorý daňové výdavky, t. j. vý-davky preukázateľne vynaložené daňovní-kom, zaúčtované v účtovníctve daňovníkaalebo zaevidované v evidencii daňovníkapodľa § 6 ods. 11 ZDP prevyšujú zdaniteľ-né príjmy.

Ak daňovník uplatňuje výdavky percentomz príjmov („paušálne výdavky“), nemôžemu vzniknúť daňová strata z titulu uplatne-nia sumy poistného a príspevkov, ktoré saodpočítavajú po zníženípríjmov o paušálnevýdavky.

K téme:

Uvedené teda znamená, že daňovú stratu môže daňovník vykázať len v prípade, ak dosahuje príjem z prenájmusúvisiaci s podnikaním, t. j. ak je prenájom nehnuteľnosti vykonávaný na základe živnostenského oprávneniaalebo ak je prenajímaná nehnuteľnosť zaradená v obchodnom majetku daňovníka, ktorý vykonáva činnosť, z kto-rej dosahuje príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

�

Právne predpisy v aktuálnom úplnom znení zdarma, bez registráciea s jednoduchou obsluhou nájdete na www.zakonypreludi.sk.

Rovnako je možné daňovú stratu odpočí-tavať v súlade s § 30 ZDP od základu dane(čiastkového základu dane) z príjmov podľa§ 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickouosobou, a to rovnomer-ne počas štyroch bez-prostredne po sebe na-sledujúcich zdaňova-cích období počnúczdaňovacím obdobímbezprostredne nasle-dujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bo-la táto daňová strata vykázaná.

Takýto spôsob odpočítania daňovej stra-ty je upravený v § 30 ZDP s účinnosťouod 1. 1. 2014. Na straty vykázané do 31. 12.

2013 sa uplatní postup upravený v § 52zaods. 4 ZDP. Podľa tohto ustanovenia sa sú-čet neuplatnených daňových strát vykáza-ných za zdaňovacie obdobia ukončené

v rokoch 2010 až 2013odpočíta od základudane rovnomerne po-čas štyroch bezpros-tredne po sebe nasle-dujúcich zdaňovacíchobdobí, pričom prvým

zdaňovacím obdobím je zdaňovacie obdo-bie začínajúce najskôr 1. januára 2014.Rovnaký postup sa uplatní aj pri vykázanejdaňovej strate za zdaňovacie obdobie ro-kov 2010 a 2011 z príjmov z prenájmu po-dľa § 6 ods. 3.


21

TAk daňovník uplatňuje výdavky percen-tom z príjmov, nemôže mu vzniknúť da-ňová strata z titulu uplatnenia sumy po-istného a príspevkov, ktoré sa odpočí-tavajú po znížení príjmov o paušálnevýdavky.

Príklad č. 2

Daňovník vykázal v roku 2011 stratu z prenájmu (§ 6 ods. 3) vo výške 2 000 eur a stratu z podnikania (§ 6ods. 1) vo výške 500 eur. V roku 2012 vykázal rovnako daňovú stratu z podnikania 2 500 eur, v roku 2013stratu 1 500 eur a v roku 2014 stratu 500 eur a v roku 2015 stratu 200 eur. V roku 2016 vykáže základ dane(čiastkový základ dane) 3 500 eur z príjmov z podnikania a 1 000 eur z príjmov z prenájmu nehnuteľnosti.Akým spôsobom odpočíta stratu z predchádzajúcich období? Aký bude mať výsledný základ dane(čiastkový základ dane) z príjmov z podnikania v r. 2016 po uplatnení straty?

Daňovník musí samostatne posúdiť straty vzniknuté:– v rokoch 2010 – 2013 a– v roku 2014 a 2015.

Straty vzniknuté v rokoch 2010 až 2013 posudzuje podľa § 52za ods. 4 ZDP.

Podľa tohto ustanovenia musí daňovník všetky vykázané a neuplatnené straty za zdaňovacie obdobia ukon-čené v rokoch 2010 až 2013 alebo ich súčet odpočítať počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcichzdaňovacích období, a to spôsobom uvedeným v § 30 (len od čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6ods. 1 a 2 ZDP pre daňovníka – FO). Uvedené znamená, že sčíta všetky neuplatnené straty, t. j. 2 000 + 500(rok 2011) + 2 500 (rok 2012) + 1 500 (rok 2013) = 6 500 eur, výsledok rozdelí na 4 časti a uplatní rovnomernepočas 4 období, t. j. r. 2014 až 2017.

Vzhľadom na skutočnosť, že v r. 2014 a 2015 rovnako vykázal daňovú stratu, nárok na odpočet prvej a druhejštvrtiny už nemôže daňovník nikdy uplatniť.

V daňovom priznaní uvedie aj stratu z roku 2014 a 2015, z ktorej si môže uplatniť v roku 2016 rovnako jednuštvrtinu.

Zamerajte svoju reklamu cielene. Ponúkame nezávislý mediálny priestor.Kontaktujte nás na [email protected].

Spočíta teda straty z rokov 2010 až 2013 (6 500 eur) a z roku 2015 a 2016 (700 eur) a 1/4 zo súčtu týchto strát,t. j. sumu 1 800 eur, odpočíta od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP,ktorý je vo výške 3 500 eur. Výsledný základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z podnikania daňovníkav r. 2016 bude vo výške 1 700 eur.

�

Poznámka:

Spôsob, akým sa postupuje nielen pri výpočte základu dane, ale aj daňovej straty u daňovníka/fyzickej osobydosahujúceho príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu (od 1. 1. 2012 ne-môže vykazovať daňovú stratu pri príjmoch z prenájmu), uplatňujúceho preukázateľné výdavky alebo paušál-ne výdavky, je upravený v § 17 až § 29 ZDP.

�

22

Daňová evidencia je uvedená v § 6 odse-ku 11 ZDP a daňovník podľa tohto ustano-venia vedie evidenciu o:a) príjmoch v časovom slede v členení po-

trebnom na zistenie základu dane(čiastkového základu dane) vrátane pri-jatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitostiúčtovných dokladov podľa § 10 ods. 1písm. a) až d) zákona o účtovníctve,

b) daňových výdavkoch v časovom sledev členení potrebnom na zistenie základu

dane (čiastkového základu dane) vráta-ne vydaných dokladov, ktoré spĺňajú ná-ležitosti účtovných dokladov podľa § 10ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníc-tve,

c) hmotnom majetku a nehmotnom majet-ku zaradenom do obchodného majetku[§ 2 písm. m)],

d) zásobách a pohľadávkach,e) záväzkoch.

K téme:

Podľa § 10 ods. 1 písm. a) až d) zákona o účtovníctve musí účtovný doklad, ktorý je preukázateľným účtovnýmzáznamom, obsahovať:a) slovné a číselné označenie účtovného dokladu,b) obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov,c) peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva ad) dátum vyhotovenia účtovného dokladu.

Túto evidenciu je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočnevyrubiť podľa § 69 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov.

�

Poznámka:

V súvislosti s uplatňovaním preukázateľných výdavkov pri tomto druhu príjmu je možné sa v praxi často stret-núť s otázkou, aké výdavky si daňovník v súvislosti s prenájmom môže uplatňovať.

Uvedené je v značnej miere závislé od skutočnosti, či prenajímanú nehnuteľnosť daňovník zahrnie do svojhoobchodného majetku alebo nie.

�

Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu www.danovecentrum.sk a získajteon-line prístup k všetkým daňovým a účtovným informáciám. Volajte+421 41 70 53 222.

Poznámka:

V súlade s definíciou obchodného majetku podľa § 2 písm. m) ZDP sa aj daňovník/občan môže rozhodnúť pri príj-moch z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 ZDP, či prenajímanú nehnuteľnosť zaradído obchodného majetku,t. j. začne o nej účtovať alebo viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, alebo ju do obchodného majetku nezaradía bude ju len využívať na dosahovanie príjmov z prenájmu, pričom v tomto prípade pôjde o jeho osobný majetok.

�


23

T

Závisí od postupuPostup, pre ktorý sa daňovník rozhodne,má vplyv na uplatnenie:– výdavkov vynaložených na príjmy

z prenájmu nehnuteľnosti, a to konkrét-ne výdavkov priamo súvisiacich s toutonehnuteľnosťou a tiež

– oslobodenie od dane (§ 9 ZDP) príjmuz predaja nehnuteľnosti, ktorá bola/ne-bola zaradená v obchodnom majetkuv rámci jej prenajímania.

Ak má daňovník prenajímanú nehnuteľ-nosť v príslušnom zdaňovacom obdobízaradenú vo svojom obchodnom majet-ku, t. j. o nej účtuje (napr. v knihe dl-hodobého hmotného majetku, ak účtujev sústave jednoduchého účtovníctva) ale-bo ju eviduje v evidencii podľa § 6 ods. 11zákona, potom si v sú-lade s podmienkamiustanovenými v záko-ne môže do daňovýchvýdavkov uplatňovať:– výdavky na obsta-

ranie prenajímanej nehnuteľnosti (for-mou odpisov),

– výdavky na jej technické zhodnotenie(ustanoveným spôsobom),

– výdavky na jej opravy a udržiavanie,

– výdavky, ktoré je daňovník povinný uhra-diť podľa osobitných predpisov, napr.

– výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľ-nosti.

V opačnom prípade, aj keď daňovníkvyužíva takýto majetok na dosiahnutie, za-bezpečenie a udržanie príjmov, stále ideo jeho osobný majetok a výdavky:– na obstaranie prenajímanej nehnuteľ-

nosti,– výdavky na jej technické zhodnotenie

(ustanoveným spôsobom),– výdavky na jej opravy a udržiavanie a– výdavky, ktoré je daňovník povinný

uhradiť podľa osobitných predpisov,nie sú u daňovníka/prenajímateľa daňovýmivýdavkami podľa § 21 ZDP, pretože ide o vý-

davky na osobnú po-trebu daňovníka (súvi-sia s jeho osobnýmmajetkom, nie obchod-ným). Tieto si daňov-ník uplatní v prípade,

ak bude takýto majetok predávať a príjemz jeho predaja nebude oslobodený od dane,t. j. bude ostatným príjmom podľa § 8, ku kto-rému si daňovník v súlade s § 8 ods. 5 záko-na môže zahrnúť aj takéto výdavky.

K téme:

Daňovými výdavkami budú len výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti a výdavky za ostatné služby súvi-siace s prenájmom nehnuteľnosti.

�

Ak daňovník prenajíma nehnuteľnosť za-radenú v obchodnom majetku, t. j. o nejúčtuje alebo ju eviduje v evidencii, môžesi do daňových výdavkov uplatňovať vý-davky na jej technické zhodnotenie.

Chcete si prelistovať niektorý z našich časopisov? Volajte +421 41 70 53 222a my vám zašleme ukážkové číslo.

Príklad č. 3

Daňovník, fyzická osoba – občan – si zobral hypotekárny úver na kúpu nehnuteľnosti. Zakúpenú ne-hnuteľnosť dal do prenájmu. Môže si pri príjme z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP uplatniť ako výdavokúroky z hypotekárneho úveru, ktoré platí banke?

Podľa § 2 písm. i) ZDP daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príj-mov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evi-dencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP, ak tento zákon neustanovuje inak. Daňovník poberajúci príjmy z pre-nájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP pri stanovení základu dane (čiastkového základu dane) môže vychádzať z usta-novení § 17 až § 29 ZDP, ak si uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky, o ktorých účtuje v sústa-ve jednoduchého alebo podvojného účtovníctva, alebo z ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP, ak si uplatňujepreukázateľne vynaložené daňové výdavky, o ktorých vedie počas celého zdaňovacieho obdobia evidenciu.Ak daňovník o nehnuteľnosti nadobudnutej prostredníctvom hypotekárneho úveru účtuje alebo vedie eviden-ciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, je táto nehnuteľnosť jeho obchodným majetkom využívaným v súvislosti s dosaho-vanými príjmami a úroky spojené so splátkami z poskytnutého hypotekárneho úveru platené daňovníkom bu-dú daňovými výdavkami tohto daňovníka.

�

Príklad č. 4

Daňovník dosahuje príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP. Nehnuteľnosť nemávloženú vo svojom obchodnom majetku. Môže si uplatniť do daňových výdavkov náklady vynaloženéna opravu strešnej krytiny vykonanú na tomto majetku?

Ak vlastník nehnuteľnosti vykoná v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 3 ZDP na prenajímanej ne-hnuteľnosti opravu alebo technické zhodnotenie, pričom prenajímanú nehnuteľnosť nemá vloženú vo svojom ob-chodnom majetku, sú takto vynaložené výdavky výdavkami na jeho osobnú potrebu, a to v súlade s § 21 ods. 1písm. i) ZDP. Tieto výdavky si bude môcť daňovník uplatniť až v prípade, keď z predaja predmetnej nehnuteľnostidosiahne zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona. Preukázateľne vynaložené výdavky na opravu ale-bo technické zhodnotenie predávanej nehnuteľnosti si v takomto prípade daňovník uplatní ako výdavok na do-siahnutie príjmov z predaja nehnuteľnosti, a to v súlade s § 8 ods. 5 písm. d) zákona.

�

24

Naproti tomu v prípade, ak by daňovníkpredal majetok, ktorý nebol zaradený doobchodného majetku, sú podmienky preoslobodenie príjmu z predaja takéhoto ma-jetku od dane stanovené ZDP menej prísneako pri príjmoch z predaja majetku zarade-ného do obchodného majetku.

V súlade s týmto ustanovením sa dňom za-radenia majetku do obchodného majetkurozumie deň, kedy sa začne o ňom účtovaťalebo viesť evidencia podľa § 6 ods. 11

ZDP, pričom v § 9 ods. 5 ZDP je vymedze-ný deň vyradenia majetku z obchodnéhomajetku daňovníka, ktorým sa rozumiedeň, v ktorom daňovník posledný raz účto-val majetok v účtovníctve alebo uvádzalv evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona.

V prípade, ak má daňovník v obchod-nom majetku zahrnutú nehnuteľnosť,z ktorej dosahuje príjmy z prenájmu lensčasti, ak by ju predával, musí rozdeliť do-siahnutý príjem z predaja v takom pomere,

Úplné znenia daňových predpisov nájdete v časopise ÚZ – úplné znenia.Pre viac informácií a objednávanie kliknite na www.zakon.sk alebo volajte+421 41 70 53 222.

v akom mal nehnuteľnosť zaradenú v ob-chodnom majetku. Podmienky oslobode-nia príjmu z predaja potom sleduje oddeleneza časť predávanej nehnuteľnosti, ktorú

mal zaradenú v obchodnom majetku, a začasť nehnuteľnosti, ktorú v obchodnom ma-jetku zaradenú nemal (§ 4 ods. 5 ZDP).


25

TPríklad č. 5

Daňovník predal v roku 2016 nehnuteľnosť za 200 000 eur. Nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctvav roku 2000. Od roku 2005 polovicu tejto nehnuteľnosti prenajímal a súčasne ju mal zahrnutú do ob-chodného majetku.

Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť bola zahrnutá v obchodnom majetku a polovica z nej bola využívaná na pre-nájom, príjem zodpovedajúci sume 100 000 eur (polovica príjmu dosiahnutého z predaja nehnuteľnosti) nie jeoslobodený od dane a daňovník je túto časť príjmu povinný zahrnúť do základu dane (čiastkového základudane) z predaja nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona.

Polovica nehnuteľnosti nebola využívaná na prenájom a nebola zaradená v obchodnom majetku. To zname-ná, že na účely oslobodenia príjmu z predaja tejto časti nehnuteľnosti je rozhodujúce, aká doba uplynula odnadobudnutia nehnuteľnosti do dňa predaja. K predaju došlo po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnos-ti, t. j. príjem zodpovedajúci jednej polovici príjmov dosiahnutých z predaja nehnuteľnosti, t. j. 100 000 eur(200 000/2 eurá), je oslobodený od dane.

Rovnako by sa postupovalo aj v prípade, ak by nehnuteľnosť využíval na prenájom, ale nemal by ju zaradenúv obchodnom majetku, t. j. počítala by sa doba medzi nadobudnutím a predajom nehnuteľnosti, čo znamená,že by bol príjem z predaja takejto nehnuteľnosti od dane oslobodený.

�

Ak je nehnuteľnosť zaradená do ob-chodného majetku, pričom si daňov-ník uplatňuje odpisy z tejto nehnuteľ-nosti, potom je potrebné upozorniť ajna znenie § 19 ods. 3 písm. a) ZDP, po-dľa ktorého sa obmedzuje výška uplatňo-vaného ročného odpisu do daňových vý-davkov, a to len do časovo rozlíšenej sumypríjmov (výnosov) z prenájmu tohto majet-ku pripadajúcich na príslušné zdaňovacieobdobie.

Neuplatnená časť ročného odpisu prenaja-tého hmotného majetku sa uplatní počnúcrokom nasledujúcim po uplynutí doby odpi-sovania hmotného majetku podľa § 26ods. 1 ZDP spôsobom uvedeným v § 19ods. 3 písm. a) ZDP.

V prípade, ak sa posudzujú nehnuteľnostiv bezpodielovom spoluvlastníctve man-želov, ktoré využívajú na dosiahnutie, za-bezpečenie a udržanie príjmov podľa § 6ZDP obaja manželia, zahrnie ich do ob-chodného majetku jeden z manželov. Vý-davky súvisiace s využívaním týchto nehnu-teľností sa rozdelia medzi oboch manželovv pomere, v akom ich využívajú pri svojejčinnosti. V takomto pomere sa rozdelí aj prí-jem z ich predaja.

V súvislosti s vynaložením preukázateľnýchvýdavkov pred začatím prenájmu je po-trebné vychádzať z ustanovenia § 4 ods. 4ZDP. Podľa tohto ustanovenia sa výdav-ky vynaložené na zásoby a iné nevyhnutnevynaložené výdavky, spojené so začatím

Mobilná aplikácia Zákony pre ľudí umožňuje prístup k všetkým právnympredpisom Zbierky zákonov SR od roku 1945 v účinnom konsolidova-nom znení. Stiahnite si ZADARMO na Google Play.

činnosti a vynaložené v kalendárnom roku,ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovníks príjmami podľa § 6 ZDP začal túto činnosťvykonávať, zahrnú do základu dane počnúczdaňovacím obdobím, v ktorom začal tútočinnosť vykonávať.

Za takéto výdavky je možné považovaťnapr. notárske poplatky, resp. iné poplatkysúvisiace so začatím vykonávania činnosti.

Rovnako môže ísť aj o nákup vybavenia(nábytok, televízor, práčka a pod.) prenají-manej nehnuteľnosti, ak sa bude nehnuteľ-nosť prenajímať spolu s týmito hnuteľnýmivecami (HM do výšky 1 700 eur je neodpi-sovaným majetkom a považuje sa za záso-bu pre daňové účely).

Základná zásada pre uznanie nakupova-ných vecí do daňových výdavkov, a to

zásada vecnej súvislosti s dosahovaný-mi zdaniteľnými príjmami musí byť do-držaná, preto napr. výdavky za nákupvysávača, vreciek do vysávača, čistiacichprostriedkov, posteľnej bielizne, pracíchprostriedkov a pod. je možné uznať za da-ňový výdavok len v prípade, ak prenajíma-teľ poskytuje nájomcovi okrem prenájmunehnuteľnosti aj iné služby ako základné,a to napr. upratovanie, prezliekanie a pra-nie posteľnej bielizne a pod.; takéto službyvšak už zakladajú pre prenajímateľa povin-nosť vlastnenia živnostenského oprávne-nia na výkon tejto činnosti.

Ak by naďalej takúto činnosť vykonával bezživnostenského oprávnenia, ním dosaho-vané príjmy sa zaraďujú medzi ostatné príj-my podľa § 8 ZDP, a to „iné“ ostatné príjmy(zberný riadok uvádzaný v daňovom pri-znaní typ B – VIII. oddiel, tabuľka č. 2).

26

Príklad č. 6

Daňovníčka plánuje prenajímať byt. V roku 2015 byt pomaly pripravovala na prenájom, vymaľovala hoa vybavila zariadením. V roku 2016 si našla nájomcu a uzavrela zmluvu o prenájme bytu spolu s vyba-vením bytu nábytkom.

Sú daňovým výdavkom daňovníčky aj výdavky, ktoré vynaložila na vymaľovanie a zariadenie bytuv predchádzajúcom roku (rok 2015)?

V súlade s § 4 ods. 4 ZDP je možné zahrnúť do základu dane aj výdavky daňovníka, ktoré vynaložil v roku, kto-rý predchádzal roku, kedy začal vykonávať činnosť, a to na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky.

Podľa § 687 ObčZ je prenajímateľ povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívaniea zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívanímbytu. Ak byt nebol odovzdaný v sta-ve spôsobilom na riadne užívanie, prichádza do úvahy oprávnenie nájomcu odstúpiť od zmluvy (§ 679 ods. 1,resp. aj § 679 ods. 2 ObčZ). Nesplnenie povinností prenajímateľa je dôvodom pre zľavu z nájomného (§ 698).

Na otázku povinnosti vymaľovania bytu pred samotným prenájmom a v tejto súvislosti uznania výdavku na vy-maľovanie ako nevyhnutne vynaloženého daňového výdavku sú v praxi rôzne názory. Predmetná otázka bolariešená aj v súdnom konaní, v ktorom bol vynesený rozsudok súdu R 14/1978 (s. 127). Podľa tohto rozsudkuotázku vymaľovania bytu a znášania nákladov s tým spojených treba riešiť so zreteľom na ustanovenie § 161ods. 1 ObčZ (teraz § 687 ods. 1). Keďže byt má byť odovzdaný prenajímateľom v stave spôsobilom na riadneužívanie, má užívateľ právo požadovať, aby mu bol odovzdaný byt hygienicky aj esteticky vyhovujúci.

Odborníčka Júlia Pšenková vo videoškoleníZákon o cezhraničnej spoluprácipri vysielaní zamestnancov od 18. 6. 2016 rozoberá zmeny v uvedenomzákone.

Na to isté má nárok aj prenajímateľ po uvoľnení bytu. Byt má byť teda vymaľovaný aspoň základným náterom.Ak užívateľ prevzal byt vymaľovaný, musí ho tak isto odovzdať organizácii pri vyprataní opäť vymaľovaný.

V súlade s uvedeným by výdavok na vymaľovanie bytu mal byť uznaným daňovým výdavkom ako nevyhnutnevynaložený výdavok v súvislosti so začatím činnosti.

Čo sa týka výdavkov vynaložených na zariadenie prenajímaného bytu hnuteľným majetkom, uvedené jeuznaným daňovým výdavkom v súlade s § 4 ods. 6 ZDP k dosiahnutým príjmom z prenájmu v nasledujúcomzdaňovacom období.

Uplatnením preukázateľných výdavkov vynaložených v roku 2015 aj 2016 k príjmom z prenájmu dosiahnutýmv roku 2016 však v súlade s § 6 ods. 6 ZDP nie je možné vykázať daňovú stratu z príjmov z prenájmu.

�


27

T

2. Zdanenie príjmov z predaja nehnuteľnostiPríjmy z predaja nehnuteľností je možnérozdeliť do dvoch skupín, a to:– príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ak sa

predáva nehnuteľnosť zaradená v ob-chodnom majetku daňovníka vykoná-vajúceho činnosť, z ktorej plynú príjmyz podnikania alebo z inej samostatnejzárobkovej činnosti, resp. je samotnýprenájom nehnuteľnosti poskytovanýna základe živnostenského oprávnenia(sú poskytované aj iné služby ako zá-kladné – pozri vyššie),

– príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) z pre-vodu vlastníctva nehnuteľností:- ak ide o nehnuteľnosti, ktoré boli za-

radené v obchodnom majetku da-ňovníka dosahujúceho príjmy z pod-nikania alebo z inej samostatnej zá-robkovej činnosti, ale v čase jej pre-daja už boli vyradené z obchodnéhomajetku,

- ak ide o nehnuteľnosti, ktoré sú ale-bo boli zaradené v obchodnom ma-jetku využívanom v súvislosti s príj-mami z prenájmu alebo z použitiadiela alebo umeleckého výkonu,

- ak neboli nikdy zaradené v obchod-nom majetku a predávajú sa pred

zákonom stanovenou dobou, pouplynutí ktorej by bol tento príjemoslobodený od dane podľa § 9 ZDP.

Príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré sú sú-časťou príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 v súlades § 6 ods. 5 ZDP ako príjmy z podnikaniaa z inej samostatnej zárobkovej činnosti,ktorými je aj príjem z akéhokoľvek naklada-nia s obchodným majetkom, nie sú oslobo-denými príjmami a vždy ide o zdaniteľnýpríjem. Takýto príjem sa môže znížiť o zos-tatkovú cenu v súlade s § 19 ods. 3 ZDP.

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2ZDP vyčísľuje základ dane (čiastkový zá-klad dane) v súlade s § 17 až § 29 ZDP, pri-čom vychádza:1. z rozdielu medzi príjmami a výdavka-

mi [§ 17 ods. 1 písm. a) ZDP] v prípade,ak daňovníka. uplatňuje preukázateľné výdavky

na základe– jednoduchého účtovníctva alebo– daňovej evidencie podľa § 6

ods. 11 ZDPb. uplatňuje výdavky percentom z príj-

mov (tzv. „paušálne výdavky“) vo

Problematiku zamestnávania cudzincov a vysielania zamestnancov do zahra-ničia rozoberá Júlia Pšenková vo videoškolení Zamestnávanie cudzincova vysielanie zamestnancov.

výške 40 % z príjmov v max. ročnejvýške 5 040 eur ročne

2. z hospodárskeho výsledku, a to v prí-pade, ak daňovník vedie podvojné úč-tovníctvo [§ 17 ods. 1 písm. b) ZDP].

Ak jeho zdaniteľné príjmy sú nižšie ako vý-davky, daňovník vykáže daňovú stratu, kto-rú potom následne uplatňuje v súlades § 30 ZDP (bližšie uvedené aj v časti k príj-mom z prenájmu). Až príjmy z predaja ne-hnuteľností, ktoré sa zaraďujú medzi príjmy

podľa § 8 ZDP, je možné ďalej oslobodiť oddane z príjmov fyzických osôb, ak samo-zrejme daňovník spĺňa zákonom stanove-né podmienky v § 9 ZDP.

Všeobecne predmetné oslobodenie závisíod viacerých kritérií, a to:– doby trvania vlastníctva nehnuteľnosti,– spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti,– jej zahrnutia alebo nezahrnutia do ob-

chodného majetku daňovníka.

28

Upozornenie!

Splnenie podmienok (doby vlastníctva) sa u predávajúceho alebo prevodcu posudzuje podľa dňa prijatia prvejplatby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pričom rozhodujúci je vždyten deň, ktorý nastal skôr. Na účely oslobodenia od dane u predávajúceho nie je podstatné, v ktorom zdaňova-com období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 9 ods. 4 ZDP).

�

Príklad č. 7

Daňovník nadobudol garáž kúpou 14. 4. 2011. V roku 2016 sa ju rozhodol predať. Zmluva o prevode garážebola uzavretá 15. 4. 2016. Platbu za nehnuteľnosť daňovník prijal 17. 4. 2016. Vlastnícke právo k nehnuteľ-nosti nadobudol kupujúci v máji 2016. Splnenie podmienok pre oslobodenie od dane sa v nadväznosti na § 9ods. 4 ZDP v danom prípade posudzuje podľa dňa zavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti (15. 4. 2016), pre-tože uvedený deň nastal skôr, ako bola prijatá platba za nehnuteľnosť (17. 4. 2016). V tomto prípade je príjemz predaja posudzovanej nehnuteľnosti oslobodený od dane z príjmov.

�

Na príjem z predaja nehnuteľností sa uplat-ňuje ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a) ZDP,podľa ktorého je príjem z predaja takejto

nehnuteľnosti oslobodený od dane po uply-nutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia ta-kejto nehnuteľnosti.

Poznámka:

Pre byty alebo obytné domy najviac s dvomi bytmi nadobudnuté do 31. 12. 2010 sa môže použiť ešte pôvod-ne nastavené oslobodenie v § 9 ods. 1 písm. a) ZDP, a to oslobodenie po uplynutí dvoch rokov existencie trva-lého pobytu v predávanom byte, avšak pri jeho predaji v roku 2016 a neskôr daňovník už musel splniť aj pod-mienku päťročnej lehoty vlastníctva (§ 52j ods. 2 ZDP).

�

Doba nadobudnutia nehnuteľnostiV súvislosti s nadobudnutím vlastníctva ne-hnuteľnosti je potrebné uviesť, že doba na-

dobudnutia nehnuteľnosti sa posudzuje ajpodľa spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti.

Vo videoškolení Príprava a vyhodnotenie verejného obstarávania – akona to s novým zákonom Ing. Dagmar Melotíková rozoberá tému, ako pripraviťa vyhodnotiť verejné obstarávanie podľa nového zákona o verejnom obstarávaní.

Vlastníctvo nehnuteľnosti sa:– pri zmluvnom prevode (predaj – kúpa)

podľa ObčZ nadobúda vkladom do ka-tastra nehnuteľností,

– pri dedení nadobúda podľa ObčZ dňomúmrtia poručiteľa,

– pri dražbe nadobúda právoplatnosťouuznesenia o udelení príklepu, t. j. dňompríklepu podľa Občianskeho súdnehoporiadku,

– pri exekúcii v rámci exekučného kona-nia nadobúda dňom udelenia príklepupodľa Exekučného poriadku,

– na základe rozhodnutia štátneho orgá-nu nadobúda napr. rozhodnutím správ-neho orgánu o vyvlastnení veci,

– pri postavenom dome či už vlastnou vý-stavbou alebo dodávateľským spôso-bom nadobúda na základe kolaudač-ného rozhodnutia.


29

T

Nadobudnutie pozemkovBežným prípadom praxe býva v súčasnostiaj nadobudnutie pozemkov v rámci konaniao obnove evidencie niektorých pozemkova právnych vzťahov k nim podľa zákonač. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniachna usporiadanie vlastníctva k pozemkomv znení neskorších predpisov. V týchto prí-padoch sú jestvujúce práva k pozemkomzapísané do verejnejlistiny, ktorou je regis-ter obnovenej eviden-cie pozemkov (ďalejlen „ROEP“), pričompo splnení zákonomustanovených podmie-nok sa rozhodnutie o schválení ROEP zapí-še do katastra nehnuteľností záznamom.Záznam rozhodnutia o schválení ROEPv katastri nehnuteľností nezakladá novéprávne vzťahy (nezakladá vznik, zmenualebo zánik právnych vzťahov), nemá tzv.konštitutívne účinky, ale má účinky deklara-tórne, t. j. len potvrdzuje už vzniknuté, hociprávne neošetrené vzťahy súvisiace s užjestvujúcimi právami k nehnuteľnostiam.

Na účely oslobodenia od dane v prípadetakto zapísaného pozemku do katastranehnuteľností, t. j. záznamom na základe

rozhodnutia o schválení ROEP, ak bolpozemok nadobudnutý zmluvou, je roz-hodujúci pôvodný dátum nadobudnutiapozemku na základe zmluvy a nie až uvá-dzaný záznam.

Ak sa vlastníctvo k pozemku nadobúda vy-držaním podľa § 134 ods. 1 ObčZ, opráv-

nený držiteľ sa stávavlastníkom pozemku,ak ho má nepretržitev držbe po dobu desaťrokov (dátum nado-budnutia pozemku dovlastníctva je uvedený

v príslušných dokumentoch, napr. notárskazápisnica, rozhodnutie správneho orgánu,rozhodnutie o schválení ROEP v ustanove-ných prípadoch).

Ak ide o predaj nehnuteľnosti nadobudnu-tej dedením (postupným dedením) v pria-mom rade alebo niektorým z manželov, po-tom podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona je prí-jem z predaja oslobodený od dane, zapodmienky, že uplynie aspoň päť rokov ododňa nadobudnutia nehnuteľnosti preukáza-teľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctvaporučiteľa (poručiteľov).

Ak sa vlastníctvo k pozemku nadobú-da vydržaním, oprávnený držiteľ sastáva vlastníkom pozemku, ak ho mánepretržite v držbe po dobu desať ro-kov. Dátum nadobudnutia je uvedenýv notárskej zápisnici.

Na školení Povinnosti mzdovej účtovníčky pri uzávierke roka 2016 a legis-latívne zmeny v mzdovej učtárni k 1. 1. 2017 s Jozefom Mihálom sa dozvietevšetko podstatné, čo máte vedieť na prelome rokov 2016/2017.

Poznámka:

O dedenie v priamom rade ide vtedy, ak poručiteľom je príbuznýv priamom rade, t. j. priamy predok alebo pria-my potomok (napr. rodičia, deti, starí rodičia, vnuci).

�

Príklad č. 8

V marci 2016 daňovník predal pozemok, ktorý zdedil v decembri 2013 po smrti otca. Otec daňovníka(poručiteľ) nadobudol pozemok kúpou v decembri roku 2007.

Príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane, pretože od nadobudnutia pozemku poručiteľom (otcom) dopredaja pozemku daňovníkom uplynulo viac ako päť rokov (doba vlastnenia poručiteľa + doba vlastnenia sy-na/daňovníka).

�

Príklad č. 9

V apríli 2016 predala daňovníčka rekreačnú chatu, ktorú nadobudla v roku 2014 dedením po svojejsestre. Sestra nadobudla chatu kúpou v roku 2008.

Predávanú nehnuteľnosť síce daňovníčka nadobudla dedením, ale keďže nešlo o dedenie v priamom rade,na účely oslobodenia príjmu od dane nie je možné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 1 písm. b) zákona. Podmien-ky na oslobodenie takejto nehnuteľnosti od dane sú ustanovené v § 9 ods. 1 písm. a) zákona. Pretože k pre-daju rekreačnej chaty došlo do piatich rokov od jej nadobudnutia, príjem z predaja nie je oslobodený od dane.

�

30

Ak ide o predaj nehnuteľnosti po zánikua vyrovnaní bezpodielového spoluvlast-níctva manželov podľa § 149 až § 151ObčZ, do doby vlastníctva nehnuteľnosti sa

započítava aj doba, počas ktorej bola taká-to nehnuteľnosť v bezpodielovom spolu-vlastníctve manželov (§ 9 ods. 3 zákona).

Poznámka:

Podľa § 149 ObčZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, vykoná sa vyrovnanie. Bezpodielovéspoluvlastníctvo manželov zaniká zrušením manželstva zo zákona, za trvania manželstva súdnym rozhodnu-tím a za trvania manželstva zo zákona. K vyrovnaniu bezpodielového spoluvlastníctva môže dôjsť dohodou,súdnym rozhodnutím alebo uplynutím doby. Podľa § 149a cit. zákona, pokiaľ sa dohody medzi manželmi týkajú ne-hnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

�

Príklad č. 10

Vo februári 2008 manželia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva pozemok. V septembri2013, po rozvode manželstva, nadobudla uvedený pozemok na základe dohody o vyrovnaní bez-podielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva manželka. V apríli 2016 manželka pozemokpredala (pozemok nebol zahrnutý do obchodného majetku). Keďže ide o predaj nehnuteľnosti po zánikua vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do doby vlastníctva sa započítava aj doba, počasktorej bola nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve.

Ak ste na Kaskádach už boli a radi by ste vyskúšali niečo nové, pripravili smeDaňový a odvodový kolotoč a legislatívne zmeny pre rok 2017 s rovnakýmprogramom i lektormi aj vo Vysokých Tatrách v hoteli Permon.

Vzhľadom na to, že od nadobudnutia nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do jej pre-daja uplynulo viac ako päť rokov, príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane.

�

Poznámka:

Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak k vyrovnaniu bezpodielového spoluvlastníctva dôjde až na základe roz-hodnutia súdu alebo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (po uplynutí 3 rokov dôjde k vyrovnaniu majetkuzo zákona, pričom majetok prejde do polovičného spoluvlastníctva obidvoch bývalých manželov, t. j. každý jevlastníkom polovice majetku). To znamená, že aj v týchto prípadoch sa do lehoty vlastníctva pri následnompredaji zarátava aj lehota, počas ktorej ju manželia vlastnili cez manželstvo.

�


31

T

Príjmy z predaja nehnuteľnosti od dane oslobodenéOd dane sú oslobodené aj príjmy z predajanehnuteľnosti, ktorá bola vydaná oprávne-nej osobe podľa osobitných predpisov (ideo vydanie v rámci tzv. reštitučných záko-nov), a to za podmienky, že príjem z pre-daja takejto nehnuteľnosti bol prijatý to-uto oprávnenou osobou [§ 9 ods. 1písm. d)].

V prípade oslobodenia príjmov z predajanehnuteľností nadobudnutých ako opráv-nené osoby sa príslušné ustanovenia ZDPodvolávajú napr. na osobitné predpisy (tzv.„reštitučné zákony“), ako napr. zákonč. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v zne-ní neskorších predpisov, zákon č. 403/1990

Zb. o zmiernení následkov niektorých ma-jetkových krívd v znení neskorších predpi-sov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnychrehabilitáciách v znení neskorších predpi-sov a pod.

Na účely oslobodenia od dane v tomto prí-pade:– nie je rozhodujúce ako dlho predávajúci

nehnuteľnosť vlastnil a– nie je podstatné ani to, či je alebo bola

predávaná nehnuteľnosť zahrnutá doobchodného majetku daňovníka.

Dôležité je len to, či príjem z predaja plynieoprávnenej osobe.

Príklad č. 11

Daňovníčke bola 25. 2. 2016 na základe rozhodnutia v reštitúcii vrátená nehnuteľnosť. Túto sa daňov-níčka rozhodla hneď v marci 2016 predať.

Keďže predáva nehnuteľnosť ako oprávnená osoba, ktorá ju nadobudla na základe rozhodnutia v rámci rešti-túcie, príjem, ktorý dosiahne za predaj nehnuteľnosti, bude u nej oslobodeným príjmom v súlade s § 9 ods. 1písm. d) ZDP, a to bez ohľadu na skutočnosť, že túto nehnuteľnosť daňovníčkanevlastnila viac ako 5 rokov.

Ak by túto nehnuteľnosť však napr. darovala dcére a táto by sa rozhodla predať túto nehnuteľnosť, už bude prí-jem z predaja nehnuteľnosti poberať dcéra, ktorá nebola oprávnenou osobou na vydanie nehnuteľnosti v rám-ci reštitúcie a podmienky pre oslobodenie tohto príjmu z predaja sa budú skúmať podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDPvo vzťahu k daňovníčke/dcére.

�

Júlia Pšenková na školení Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmovzo závislej činnosti za rok 2016 a zmeny od 1. 1. 2017 rozoberie zmenyv legislatíve v oblasti SP, ZP a dane z príjmov zo závislej činnosti.

Príklad č. 12

Daňovník nadobudol v roku 2013 nehnuteľnosť na základe rozhodnutia vydaného v súlade s ustano-veniami tzv. „reštitučných zákonov“ ako oprávnená osoba. Keďže vykonával podnikateľskú činnosť,zaradil si aj túto nehnuteľnosť do svojho obchodného majetku a ďalej ju využíval ako skladové prie-story. V januári roku 2016 túto nehnuteľnosť vyradil zo svojho obchodného majetku a v septembri ro-ku 2016 túto nehnuteľnosť predal. Je tento príjem oslobodený od dane?

Áno. V súlade s § 9 ods. 1 písm. d) ZDP, keďže daňovník bol oprávnenou osobou, ktorá nadobudla nehnuteľ-nosť na základe rozhodnutia v reštitúcii, je príjem z predaja nehnuteľnosti oslobodený od dane bez ohľadu naskutočnosť, že nehnuteľnosť bola zaradená v obchodnom majetku tohto daňovníka a od jej vyradenia z ob-chodného majetku do dňa predaja neuplynulo päť rokov.

�

Od dane z príjmov sú oslobodené aj príjmyz predaja majetku (aj nehnuteľností), ktorýje zahrnutý do konkurznej podstaty, a tobez ohľadu na skutočnosť, či bola splnenápodmienka doby vlastníctva predávanejnehnuteľnosti a či ide o predaj nehnuteľ-nosti zahrnutej do obchodného majetku da-ňovníka [§ 9 ods. 1 písm. e) ZDP].

Vo všeobecnosti platí, že pri predaji ne-hnuteľnosti, ktorú mal daňovník zahrnu-tú v obchodnom majetku, t. j. daňovníko tejto nehnuteľnostiúčtoval ako o majetkuvyužívanom na podni-kanie alebo inú samo-statnú zárobkovú čin-nosť alebo na prená-jom, alebo ju daňovníkevidoval ako majetok prenajímaný, sauplatňuje prísnejší režim oslobodeniaod dane z príjmov fyzických osôb akopri nehnuteľnosti, ktorú daňovník nemal

zaradenú v obchodnom majetku. V takom-to prípade sa nesledujú podmienky preoslobodenie príjmu z predaja nehnuteľnos-ti v závislosti od uplynutia zákonnej dobyodo dňa jej nadobudnutia do vlastníctva,ale odo dňa jej vyradenia z obchodnéhomajetku.

Príjem z predaja zaradenej nehnuteľnostiv obchodnom majetku bude teda oslobode-ný od dane, ak k jej predaju dôjde po vyra-dení nehnuteľnosti z obchodného majetku

do osobného užívaniaaž po uplynutí piatichrokov odo dňa jej vy-radenia. Dňom vyra-denia majetku z ob-chodného majetkudaňovníka sa rozumie

deň, v ktorom daňovník posledný raz účto-val majetok v účtovníctve alebo uvádzalv evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP (§ 9ods. 5 zákona).

32

Pri predaji nehnuteľnosti, ktorá bola za-hrnutá v obchodnom majetku, sa uplat-ňuje prísnejší režim oslobodenia oddane z príjmov FO. Sledujú sa pod-mienky odo dňa jej vyradenia z obchod-ného majetku.

Upozornenie!

Pre účely oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľnosti je dôležité, či daňovník, ktorý predáva nehnuteľnosť,mal túto zaradenú v obchodnom majetku alebo nie. Nie je dôležité, či ju mal v obchodnom majetku predchá-dzajúci vlastník, či už napr. poručiteľ (ak bola zdedená), darca (ak bola darovaná) alebo pôvodný vlastník (pre-dávajúci).

�

V sérii ôsmich videoškolení Daňová optimalizácia komplexne lektorkaIng. Ivana Glazelová rozoberá možnosti legálnej daňovej optimalizáciez rôznych uhlov pohľadu. Objednávajte na www.zakon.sk.

Ak nehnuteľnosť daňovník využíval lensčasti na podnikanie alebo na inú samo-statnú zárobkovú činnosť, alebo ak ju da-ňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej

časti príjmu z jej predaja, ktorá nie je oslo-bodená od dane, sa vychádza z rovnakéhopomeru, v akom ju daňovník využíval nauvedené činnosti (§ 4 ods. 5 ZDP).


33

TPríklad č. 13

Daňovník vlastnil byt od roku 2009. V roku 2013 pracoval v zahraničí a počas tejto doby byt prenají-mal. Pri príjmoch z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona) uplatňoval preukázateľne vynaložené daňové výdav-ky a súčasne byt evidoval v evidencii prenajímaného hmotného majetku podľa § 6 ods. 11 písm. b)ZDP, t. j. byt mal zahrnutý do obchodného majetku. K 31. decembru 2014 byt z obchodného majetkuvyradil (preradil ho z obchodného majetku do majetku určeného na osobné účely). V marci 2016 da-ňovník byt predal.

Pretože ide o predaj bytu, ktorý bol zahrnutý do obchodného majetku, na účely oslobodenia príjmu z predajaje rozhodujúca doba, ktorá uplynula od vyradenia bytu z obchodného majetku do jeho predaja. K predaju bytudošlo do piatich rokov od vyradenia bytu z obchodného majetku a z toho dôvodu príjem z predaja nie je oslo-bodený od dane.

�

Predaj pozemkuAk sa predáva pozemok, na ktorom jeumiestnená stavba, je potrebné posudzo-vať splnenie podmienok na účely oslobode-nia príjmov z predaja podľa § 9 zákona sa-mostatne za pozemok a samostatne zastavbu (uvedené platí aj vtedy, ak ide o pre-daj pozemku, na ktorom je umiestnená ro-zostavaná stavba). Uvedené sa rozlišuje aj

z dôvodu, že podľa § 120 ObčZ stavba nieje súčasťou pozemku. Pri určení momen-tu nadobudnutia nehnuteľnosti, ktorá bolaobstaraná na základe zmluvy, je potrebnévychádzať z údajov uvedených v právoplat-nom rozhodnutí správy katastra o vklade,a to v nadväznosti na právne účinky vkladupodľa § 28 katastrálneho zákona.

Rozostavaná stavbaPodľa § 6 ods. 1 písm. c) tretí bod katastrál-neho zákona sa v katastri evidujú aj stavbyspojené so zemou pevným základom, kto-ré sú rozostavanými stavbami v súvislostiso vznikom, zmenou alebo zánikom právak nim. Podľa § 3 ods. 15 tohto zákona sa ro-zostavanou stavbou na evidovanie v katas-tri rozumie stavba, na ktorú nebolo vydanékolaudačné rozhodnutie a pridelené súpis-né číslo a je aspoň v takom stupni rozosta-vanosti, že už z predloženého znaleckého

posudku je zrejmé stavebno-technickéa funkčné usporiadanie jej prvého nadzem-ného podlažia. Pri zápise údajov o právek rozostavanej stavbe sa podľa § 46 ods. 4katastrálneho zákona predkladá právoplat-né stavebné povolenie, geometrický plána znalecký posudok o cene rozostavanejstavby a ako vlastník sa zapíše osoba uve-dená v právoplatnom stavebnom povolení.Stavebný zákon definíciu pojmu „rozostava-ná stavba“ neobsahuje.

Čo prináša novelizácia zákona o DPH účinná od 1. januára 2016, zistítevo videoškolení Novela zákona o dani z pridanej hodnoty od 1. 1. 2016s Ing. Vladimírom Ozimým. Objednávať môžete na www.zakon.sk.

V nadväznosti na uvedené ustanovenia jena účely ZDP pri posudzovaní príjmov do-siahnutých z predaja rozostavanej stavbypotrebné vychádzať zo skutočnosti, čirozostavaná stavba je evidovaná v ka-tastri nehnuteľností. Ak je rozostavanástavba evidovaná v katastri nehnuteľností,momentom nadobudnutia takejto nehnu-teľnosti je zápis do katastra nehnuteľností.Príjem z predaja takejto rozostavanej stav-by sa zaraďuje medzi príjmy z prevoduvlastníctva nehnuteľností podľa § 8 ods. 1písm. b) zákona, aknejde o príjem oslobo-dený od dane podľa§ 9 ods. 1 písm. a),resp. b) zákona. Toznamená, že ak sapredáva napr. rozo-stavaná stavba evidovaná v katastri ne-hnuteľností po uplynutí piatich rokov ododňa jej nadobudnutia – zápisu rozostava-nej stavby do katastra nehnuteľností, po-tom je príjem z jej predaja oslobodený oddane. Ak by však k jej predaju došlo dopiatich rokov od jej nadobudnutia, po-tom sa príjem z predaja považuje za zda-niteľný príjem.

Ak sa predáva rozostavaná stavba, ktoránie je evidovaná v katastri nehnuteľností,potom príjem z jej predaja nie je možné naúčely ZDP posudzovať ako príjem z pre-daja nehnuteľností (t. j. nie je možné aniuplatňovať ustanovenia týkajúce sa oslo-bodenia príjmov z predaja nehnuteľností oddane z príjmov fyzickej osoby). V danomprípade ide o príjem z predaja majetku da-ňovníka (nejde ani o predaj hnuteľných ve-cí) a ako taký sa zaraďuje medzi ostatnépríjmy podľa § 8 ods. 1 zákona, ktorý sav daňovom priznaní uvádza v riadku iné

príjmy podľa § 8 zákona. Za výdavok sav danom prípade v súlade s ustanovením§ 8 ods. 2 zákona považujú výdavky preu-kázateľne vynaložené na dosiahnutie pred-metného príjmu (napr. výdavky vynaloženéna nákup materiálu a pod.).

Kolaudáciou rozostavanej stavby sa na-dobúdajú vlastnícke práva k nehnuteľ-nosti vtedy, ak vlastník nezapísal už ro-zostavanú stavbu v súlade s § 3 a § 6 ka-tastrálneho zákona. V takomto prípade sa

päťročná lehota preoslobodenie príjmuz predaja tejto nehnu-teľnosti počíta od vkla-du tejto skolaudovanejnehnuteľnosti do ka-tastra nehnuteľností.

Ak by nastala situácia, že daňovník predá-va skolaudovanú nehnuteľnosť, ktorú zapí-sal už v momente jej rozostavanosti, t. j.ako rozostavanú stavbu, momentom nado-budnutia je zapísanie rozostavanej stavbydo katastra nehnuteľností a od tohto mo-mentu sa bude počítať aj päťročná lehota,ktorej splnenie je potrebné pre oslobodeniedane z príjmu z predaja tejto nehnuteľnosti.

V prípade, ak príjem z predaja nehnuteľ-nosti nespĺňa podmienky pre jeho oslobo-denie, pôjde o zdaniteľný príjem z predajanehnuteľnosti podľa:– § 6 ods. 1 a 2 ZDP (nikdy nie je príjem

oslobodený) alebo– § 8 ods. 1 písm. b) ZDP.

Príjmy z predaja nehnuteľnosti patria medzipríjmy z podnikania alebo príjmy z inej sa-mostatnej zárobkovej činnosti vtedy, ak ideo predaj nehnuteľnosti, ktorá je zaradenádo obchodného majetku predávajúceho

34

Pri predaji rozostavanej stavby, ktoránie je evidovaná v katastri nehnuteľ-ností, príjem z jej predaja nie je možnéna účely ZDP posudzovať ako príjemz predaja nehnuteľností ale z majetkudaňovníka.

Vo videoškolení INCOTERMS 2010 – medzinárodné pravidlá pre výklad do-dacích položiek lektor Ing. Tibor Vojtko rozoberá dané pravidlá pre výklad do-dacích položiek známe ako INCOTERMS 2010. Objednávajte na www.zakon.sk.

[§ 6 ods. 5 písm. a) zákona]. Príjem z pre-daja takejto nehnuteľnosti sa zahrnie me-dzi jednotlivé druhy príjmov z podnikania

a z inej samostatnej zárobkovej činnostiv závislosti od toho, na ktorú z uvedenýchčinností je nehnuteľnosť využívaná.


35

TPríklad č. 14

Živnostník vlastní od roku 2001 výrobnú halu. Halu využíva v súvislosti s výkonom živnosti a má ju za-hrnutú do obchodného majetku. V roku 2016 halu predal.

Pretože ide o predaj nehnuteľnosti zahrnutej do obchodného majetku, príjem z jej predaja nie je oslobodený oddane. Keďže daňovník využíva nehnuteľnosť v súvislosti s výkonom živnosti a má ju zahrnutú do obchodnéhomajetku (nevyradil ju pred predajom z obchodného majetku), príjem z jej predaja zahrnie do základu dane (čiast-kového základu dane) z príjmov zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona.

�

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželovPri predaji nehnuteľnosti v bezpodielovomspoluvlastníctve manželov zahrnutej doobchodného majetku, ktorý využívajú na do-siahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmovz podnikania alebo z inej samostatnej zárob-kovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona) obaja

manželia, sa príjem z predaja rozdelí medzioboch manželov v takom pomere, v akomnehnuteľnosť využívajú pri svojej činnosti.

V rovnakom pomere sa delia aj daňové vý-davky.

Poznámka:

Nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktorú využívajú na dosiahnutie, zabezpečeniea udržanie príjmov podľa § 6 zákona obaja manželia, môže zahrnúť do obchodného majetku len jedenz manželov (§ 6 ods. 15 zákona).

�

Príklad č. 15

Manželia – obidvaja živnostníci majú od roku 2005 v bezpodielovom spoluvlastníctve výrobnú halu, ktorúvyužívajú na vykonávanie živnosti a to v rovnakom pomere. V januári 2012 manžel zaradil predmetnú ne-hnuteľnosť do svojho obchodného majetku. V apríli 2016 manželia nehnuteľnosť predali za 300 000 eur.

Keďže ide o predaj nehnuteľnosti zahrnutej do obchodného majetku, príjem z jej predaja nie je oslobodený oddane. Manželia vyžívajú nehnuteľnosť na podnikateľskú činnosť v rovnakom pomere, to znamená, že každýz nich zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákonasumu zodpovedajúcu 1/2 kúpnej ceny (150 000 eur), ktorú im v roku 2016 kupujúci za nehnuteľnosti zaplatil.

�

Ak daňovník nehnuteľnosť, ktorú má zahr-nutú do obchodného majetku, využíva napodnikanie alebo na inú samostatnú zárob-kovú činnosť len sčasti, príjmy z jej predaja,

ktoré nie sú oslobodené od dane, sa zahr-nú do základu dane v tom pomere, v akomdaňovník tento majetok využíva na uvede-né činnosti (§ 4 ods. 5 zákona).

Prečo bol zavedený INTRASTAT, aký je jeho legislatívny rámec i to, čo je pred-metom hlásenia INTRASTAT, sa dozviete vo videoškolení s rovnomennýmnázvom v podaní Ing. Tibora Vojtka. Objednávať môžete na www.zakon.sk.

Príklad č. 16

Daňovník predal v roku 2016 nehnuteľnosť za 400 000 eur. Nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctvav roku 2001. Od roku 2006 polovicu tejto nehnuteľnosti využíval na zabezpečenie príjmov zo živnostia súčasne ju mal zahrnutú do obchodného majetku.

Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť je zahrnutá v obchodnom majetku a polovica z nej je využívaná v súvislostis vykonávaním živnosti, príjem zodpovedajúci sume 200 000 eur (polovica príjmu dosiahnutého z predaja ne-hnuteľnosti) nie je oslobodený od dane a daňovník je túto časť príjmu povinný zahrnúť do základu dane (čiast-kového základu dane) zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona. Polovica nehnuteľnosti nebola využívanána vykonávanie živnosti, to znamená, že na účely oslobodenia príjmu z predaja tejto časti nehnuteľnosti jerozhodujúce, aká doba uplynula od nadobudnutia bytu do predaja. K predaju došlo po piatich rokoch od nado-budnutia nehnuteľnosti, t. j. príjem zodpovedajúci jednej polovici príjmov dosiahnutých z predaja nehnuteľnos-ti (200 000 eur) je oslobodený od dane.

�

36

Pri príjmoch z predaja nehnuteľností, ktorésa zaraďujú medzi príjmy z podnikaniaa z inej samostatnej zárobkovej činnostipodľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, sa na zistenie

základu dane (čiastkového základu dane)použijú ustanovenia § 17 až § 29 zákona. Po-dľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona je daňovýmvýdavkom zostatková cena nehnuteľnosti.

Len z časti v obchodnom majetkuPri predaji nehnuteľnosti, ktorá je predávanápočas jej zaradenia v obchodnom majetkuv súvislosti s dosahovanými príjmami z pre-nájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP alebo majetku,ktorý bol zaradený do obchodného majet-ku v súvislosti s činnosťou, z ktorej daňovníkdosahoval príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP,ale v čase predaja už nie je, ale ešte nespĺ-ňa podmienky pre oslobodenie príjmu z pre-daja nehnuteľnosti, ide o príjmy, ktoré zara-díme medzi príjmy podľa § 8 ods. 1písm. b) ZDP, pričom je možné uplatniť dodaňových výdavkov daňovú zostatkovú cenuvyčíslenú podľa § 25 ods. 3 ZDP. Možnosť

odpočítania zostatkovej ceny je riešenáv § 8 ods. 5 písm. c) ZDP, pričom táto sa vy-počíta podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZDPa § 25 ZDP. Zostatková cena určená podľa§ 25 ods. 3 ZDP sa zahrnie do daňovýchvýdavkov v plnej výške, okrem vybranéhodruhu majetku, u ktorého sa daňová zostat-ková cena zahrnuje do daňových výdavkovlen do výšky príjmov z predaja tohto majet-ku, t. j. na stratu z predaja takéhoto majetkusa neprihliada. Medzi majetok, pri ktoromsa limituje zostatková cena pri jeho vyrade-ní, patria aj budovy a stavby zaradené doodpisovej skupiny 6.

Poznámka:

Bližšie k určeniu zostatkovej ceny podľa § 25 je uvedené v iných častiach príspevku.�

V prípade zaradenia príjmu z predaja ne-hnuteľnosti, ktorá je obchodným majetkom

pri príjme z prenájmu tejto nehnuteľnostipodľa § 6 ods. 3 ZDP, ide vždy o ostatný

Neprehliadnite nadstavbové videoškolenie: Transferové oceňovanie – doku-mentačná povinnosť a špecifické transakcie medzi závislými osobamiv podaní Ing. Silvie Karelovej. Objednávajte na www.zakon.sk.

príjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP. Príj-my z akéhokoľvek nakladania s obchod-ným majetkom (aj príjem z predaja majetkuuvedený v § 6 ods. 5 ZDP) sú súčasťou príj-mov podľa § 6 ZDP len v prípade príjmovz podnikania alebo z inej samostatnej zá-robkovej činnosti. V prípade nehnuteľnostízaradených v obchodnom majetku či už

predávaných ešte počas ich zaradenia,alebo až po ich vyradení sa každá zostat-ková cena posudzuje samostatne k dané-mu príjmu z predaja nehnuteľnosti, to zna-mená, že sa nemôžu kompenzovať príjmya výdavky formou zostatkovej ceny k úhrnupríjmov z predaja týchto nehnuteľností.


37

T

Ostatné príjmy (§ 8 ZDP)Ak nehnuteľnosť nikdy nebola zaradenáv obchodnom majetku, potom sa výda-vok k tejto nehnuteľnosti zisťuje výluč-ne podľa § 8 ods. 5 ZDP v nadväznosti naspôsob nadobudnutia takejto nehnuteľnos-ti, pričom pri zahrnovaní príjmov z predajaviacerých nehnuteľností do základu dane(čiastkového základu dane) podľa § 8 ZDPsa vykoná úhrn príjmov z predaja nehnuteľ-nosti a od takto určeného príjmu sa odpočí-ta úhrn všetkých oprávnených výdavkov.Uvedené v konečnom dôsledku znamená,že by mohla byť uznaná aj strata z predajaniektorej nehnuteľnosti.

Konečný výsledok čiastkového základu da-ne z tohto druhu príjmu (§ 8 ZDP) však ne-môže byť stratový.

Tak ako bolo už vyššie uvedené, príjmyz predaja nehnuteľnosti patria medzi príjmyz prevodu vlastníctva nehnuteľností podľa§ 8 ods. 1 písm. b) zákona vtedy, ak ideo predaj nehnuteľnosti, ktorú predávajúcivyužíva– na osobné účely alebo– na prenájom, z ktorého plynú príjmy po-

dľa § 6 ods. 3 zákona, pričom nie jepodstatné, či je alebo nie je prenajíma-ná nehnuteľnosť zahrnutá do obchod-ného majetku predávajúceho, alebo

– na podnikanie alebo na inú samostatnúzárobkovú činnosť, ak v momente pre-daja nehnuteľnosť už nie je zahrnutádo obchodného majetku predávajúceho.

Pre ostatné príjmy podľa § 8 zákona jecharakteristické, že do základu dane(čiastkového základu dane) sa zahŕňajúzdaniteľné príjmy znížené o výdavkypreukázateľne vynaložené na dosiahnu-tie predmetných príjmov.

Ostatné príjmy nikdy nie je možné znížiťo výdavky vynaložené na ich udržanie ale-bo zabezpečenie.

Ak sú výdavky spojené s jednotlivým dru-hom príjmu uvedeným v § 8 ods. 1 zákonavyššie ako dosiahnutý príjem, na rozdiel saneprihliada. To znamená, že pri jednotli-vých druhoch ostatných príjmov nie jemožné vykázať stratu (§ 8 ods. 2 zákona).

Príjmy z predaja nehnuteľnosti sa zahrnúdo základu dane (čiastkového základu da-ne) vždy až v tom zdaňovacom období,v ktorom ich predávajúci prijal, pričom nieje rozhodujúce, kedy nadobudol vlastníckeprávo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 8 ods. 4zákona) a rovnako nie je podstatné, kedydošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy.

Vo videoškolení Ochrana osobných údajov v E-SHOPE zistíte, aké IS môžemať e-shop, ako majú vyzerať všeobecné obchodné podmienky či kedymôžete posielať newslettre. Viac na www.profivzdelavanie.sk.

Príklad č. 17

Daňovník uzavrel v roku 2016 zmluvu o prevode bytu a rekreačnej chaty. Byt, ktorý kúpil v roku 2015 za100 000 eur, predal za 120 000 eur a chatu, ktorú kúpil v roku 2013 za 60 000 eur (po prepočte na eurá),predal za 30 000 eur. Kúpnu cenu za obidve nehnuteľnosti zaplatil kupujúci predávajúcemu v roku 2016.

Obidve nehnuteľnosti predávajúci využíval len na osobné účely a z uvedeného dôvodu sa príjmy dosiahnutéz predaja bytu a rovnako aj príjmy z predaja chaty zaraďujú medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) zá-kona. Podľa § 8 ods. 2 zákona, ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu vyššie ako dosiahnutý prí-jem, na rozdiel sa neprihliada. To znamená, že daňovník zahrnie v daňovom priznaní za rok 2016 do základudane (čiastkového základu dane) príjmy v sume 150 000 eur (120 000 eur za byt a 30 000 eur za chatu). Vý-davky môže uplatniť len do výšky príjmov dosiahnutých z predaja uvedených nehnuteľností t. j. môže uplatniťvýdavky maximálne vo výške 150 000 eur, a to aj napriek tomu, že celkové preukázateľne vynaložené výdav-ky v danom prípade predstavovali 160 000 eur.

�

38

Ak daňovník využíval nehnuteľnosť (zara-denú do obchodného majetku) na podnika-nie alebo na inú samostatnú zárobkovúčinnosť alebo ak ju prenajíma alebo prena-jímal len sčasti, príjmy z jej predaja, ktoré

nie sú oslobodené od dane, sa zahrnú dozákladu dane v takom pomere, v akom da-ňovník tento majetok využíval na uvedenéčinnosti (§ 4 ods. 5 zákona).

Príklad č. 18

Daňovník predal v roku 2016 nehnuteľnosť za 100 000 eur. Nehnuteľnosť nadobudol do vlastníctvav roku 2009. Od roku 2010 polovicu tejto nehnuteľnosti využíva na prenájom, z ktorého mu plynú príj-my podľa § 6 ods. 3 ZDP. Časť nehnuteľnosti eviduje podľa § 6 ods. 11 ZDP (t. j. má ju zahrnutú do ob-chodného majetku).

Vzhľadom na to, že nehnuteľnosť je zahrnutá v obchodnom majetku a polovica nehnuteľnosti je využívaná naprenájom, príjem zodpovedajúci sume 50 000 eur (polovica príjmu dosiahnutého z predaja nehnuteľnosti) nieje oslobodený od dane a daňovník je túto časť príjmu povinný zahrnúť do základu dane (čiastkového základudane) z ostatných príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP. Polovica nehnuteľnosti nebola využívaná na prená-jom, to znamená, že na účely oslobodenia príjmu z predaja tejto časti nehnuteľnosti je rozhodujúce, aká dobauplynula od nadobudnutia nehnuteľnosti do jej predaja. K predaju došlo po piatich rokoch od nadobudnutianehnuteľnosti, t. j. príjem zodpovedajúci jednej polovici príjmov dosiahnutých z predaja nehnuteľnosti(50 000 eur) je oslobodený od dane.

�

Konkrétne druhy výdavkov, ktoré jemožné odpočítať od príjmov dosiahnu-tých za predaj nehnuteľností, sú taxatívneurčené výdavky v § 8 ods. 5 ZDP, pričomide o:a) kúpnu cenu preukázateľne zaplate-

nú za nehnuteľnosť, ak ide o predaj

nehnuteľnosti, ktorú daňovník nadobu-dol kúpou,

b) cenu nehnuteľnosti zistenú v čase jej na-dobudnutia, ak ide o nehnuteľnosť, ktorúdaňovník nadobudol dedením, darova-ním alebo získal zámenou, pričom prinehnuteľnosti získanej dedením alebo

Ing. Vladimír Ozimý vo videoškolení Finančný prenájom (daňovo-účtovnýaspekt) rozoberá problematiku: venuje sa právnemu hľadisku zmluvy o finanč-nom prenájme, daňovému hľadisku a účtovnému hľadisku finančného prenájmu.

darovaním sa vychádza z ceny stanove-nej podľa § 25 ZDP,

c) zostatkovú cenu podľa § 25 ods. 3, akide o majetok, ktorý bol zahrnutý v ob-chodnom majetku,

d) finančné prostriedky preukázateľne vy-naložené na technické zhodnotenie,opravu a údržbu bytu vrátane ďalšíchvýdavkov súvisiacich s jej predajom ok-rem výdavkov na osobné účely,

f) výdavky preukázateľne vynaložené naobstaranie majetku alebo jeho výrobuvo vlastnej réžii, pričom za takéto vý-davky sa považuje aj1. úhrada za prevod členských práv

a povinností spojených s členstvomv bytovom družstve,

2. úroky z hypotekárneho úveru alebostavebného úveru súvisiace s obsta-raním tejto nehnuteľnosti alebo úrokyz účelového úveru na bývanie, ktorýmá v zmluv-ných podmien-kach uvedenéobstaranie tejtonehnuteľnosti,okrem úrokov,ktoré boli uplat-nené ako daňový výdavok počas za-radenia nehnuteľnosti do obchodné-ho majetku, ktoré sa sem dopĺňajúz dôvodu právnej istoty. Rovnako sabudú posudzovať aj iné poplatky sú-visiace s poskytnutým úverom, ako

napr. poplatky za zrušenie úverovejzmluvy alebo poplatky za predčasnésplatenie úveru, vedenie úverovéhoúčtu, zriadenie záložného právaa pod.

Všetky výdavky musí daňovník preukázaťhodnovernými dokladmi, z ktorých musí byťzrejmá tak vynaložená suma, ako aj účel,na ktorý boli výdavky vynaložené.

Postup pri zdaňovaní príjmov z predajanehnuteľnosti, ktoré sú vyplácané da-ňovníkovi v splátkach na základe kúpnejzmluvy alebo formou preddavkov na zákla-de zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnos-ti, je upravený v § 8 ods. 4 a 8 zákona.

Takto dosahované príjmy sa zahrnú do zá-kladu dane (čiastkového základu dane)v tom zdaňovacom období, v ktorom boli do-

siahnuté. Súvisiace vý-davky, ktoré prevyšujúpríjmy v tom zdaňova-com období, v ktorompo prvý raz plynú splát-ky alebo preddavky napredaj nehnuteľnosti,

sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom obdo-bí až do výšky dosiahnutých príjmov. Ak tietopríjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom obdo-bí, postupuje sa rovnako, a to až do výškycelkovej sumy, ktorú možno uplatniť (§ 8ods. 8 zákona).


39

T

Príjmy z predaja nehnuteľnosti, ktorésú vyplácané daňovníkovi v splátkachna základe kúpnej zmluvy, sa zahrnúdo čiastkového základu dane v tomzdaňovacom období, v ktorom boli do-siahnuté.

Príklad č. 19

V kúpnej zmluve sa predávajúci a kupujúci dohodli, že kupujúci zaplatí predávajúcemu kúpnu cenu600 000 eur za nehnuteľnosť v troch splátkach. Prvú splátku v sume 350 000 eur zaplatí v roku 2016,druhú v sume 150 000 eur v roku 2017 a tretiu splátku v sume 100 000 eur zaplatí až v roku 2018. Predá-vajúci nehnuteľnosť nadobudol kúpou za 400 000 eur (nehnuteľnosť nemal zahrnutú v obchodnommajetku) a okrem kúpnej ceny iné preukázateľné výdavky nevynaložil.

Zaplatené splátky zahrnie predávajúci do základu dane (čiastkového základu dane) nasledovne:

Videoškolenie Stavebné práce a kedy sa nás týka prenos daňovej povin-nosti s Ing. Zuzanou Uríkovou je zamerané na problematiku stavebných práca obsahuje množstvo praktických príkladov.

a) v roku 2016 zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) príjem v sume 350 000 eur, ku ktorémusi môže uplatniť výdavok maximálne do výšky príjmu, t. j. do výšky 350 000 eur,

b) v roku 2017 v sume 150 000 eur, ku ktorému si môže uplatniť výdavok v zostávajúcej výške 50 000 eur ac) v roku 2018 už zdaní len zostávajúci príjem sume 100 000 eur bez uplatnenia výdavku.

�

40

Nepeňažné plnenie získané zámenouPredmetom dane z príjmov fyzickej osobyje aj nepeňažné plnenie získané záme-nou. Základný právny rámec zámeny veciza vec predstavuje zámenná zmluva, ktorúupravuje § 611 ObčZ. Zámennou zmluvousa jeden účastník zaväzuje odovzdať dru-hému účastníkovi určitú vec do vlastníctvaa ten sa zaväzuje výmenou odovzdať mudo vlastníctva inú vec. Na zámennú zmluvuplatia primerane ustanovenia o kúpnejzmluve (§ 588 až § 610 ObčZ), a to tak, žekaždá zo strán sa považuje ohľadne veci,ktorú výmenou dáva, za predávajúcu stra-nu a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma,za kupujúcu stranu.

V praxi často dochádza k zámene bytov.

Pri zámene bytu za byt dochádza k prevo-du vlastníctva bytu a príjem získaný záme-nou (ak nejde o byt zahrnutý do obchodné-ho majetku) sa považuje za ostatný príjempodľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona.

Pri zisťovaní základu dane (čiastkového zá-kladu dane) z príjmov dosiahnutých záme-nou bytu za byt sa uplatňuje ustanovenie § 8ods. 2 zákona, t. j. do základu dane (čiastko-vého základu dane) sa zahŕňa zdaniteľný prí-jem znížený o výdavky preukázateľne vyna-ložené na jeho dosiahnutie, pričom výdavky,ktoré je možné pri príjmoch získaných záme-nou bytu za byt uplatniť, sú vymedzené v § 8ods. 5 zákona (t. j. uplatňujú sa rovnaké vý-davky ako pri príjmoch z predaja bytu).

Príklad č. 20

Pani J. vlastní jednoizbový byt, ktorý nadobudla kúpou, a zaplatila zaň kúpnu cenu vo výške50 000 eur. Pán Z. vlastní trojizbový byt, ktorý nadobudol kúpou za 100 000 eur. Ani pani J. a ani pán Z.nemali tieto byty zahrnuté v obchodnom majetku. Obidvaja sa na základe zámennej zmluvy dohodli,že si predmetné byty vymenia. Pani J. sa v zámennej zmluve zaviazala odovzdať pánovi Z. do vlastníc-tva jednoizbový byt a pán Z. sa zaviazal odovzdať pani J. do vlastníctva trojizbový byt. Okrem toho sav predmetnej zmluve dohodli, že vzhľadom na to, že pani J. za jednoizbový byt získa trojizbový byt, jepovinná pánovi Z. doplatiť v hotovosti 80 000 eur. V zámennej zmluve je uvedená cena vymieňanýchbytov, ktorá bola určená na základe znaleckého posudku tak, že cena jednoizbového bytu je70 000 eur a cena trojizbového bytu predstavuje 110 000 eur.

Predmetom dane z príjmov fyzickej osoby je aj nepeňažný príjem získaný zámenou, to znamená, že v dôsled-ku zámeny získala pani J. nepeňažný príjem 110 000 eur, čo je hodnota trojizbového bytu, ktorý získala záme-nou. Pán Z. získal nepeňažný príjem 70 000 eur, čo je hodnota jednoizbového bytu, ktorý získal zámenou,a okrem tohto nepeňažného príjmu získal aj peňažný príjem 80 000 eur, čo je doplatok, ktorý mu na základezámennej zmluvy zaplatila pani J., t. j. v úhrne dosiahol príjem v sume 150 000 eur.

Ing. Vladimír Ozimý rozoberá vo videoškolení Uplatnenie pomerného odpisupri predaji majetku zmenu, ktorá nastala novelou zákona o dani z príjmovod 1. 1. 2016, ale už s aplikáciou aj pre rok 2015 cez prechodné ustanovenie.

Príjem (nepeňažný aj peňažný), ktorý daňovníci dosiahli na základe zámennej zmluvy, sa považuje za ostatnýpríjem podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona. Pri zistení základu dane z uvedeného príjmu musia obidvaja daňovnícipostupovať podľa § 8 ods. 2 a 5 zákona. Pretože obidvaja nadobudli byty, ktoré dali na zámenu kúpou, budeu obidvoch výdavkom kúpna cena, ktorú za byt, ktorý dali na zámenu, preukázateľne zaplatili. To znamená, žena účely zistenia základu dane (čiastkového základu dane) z prevodu bytu si môže pani J. príjem získaný záme-nou v sume 110 000 eur znížiť o výdavok v sume 50 000 eur (kúpna cenu bytu preukázateľne zaplatená za byt,ktorý dala na zámenu). Pán Z. si môže dosiahnutý príjem 150 000 eur (70 000 + 80 000) znížiť o výdavok v sume100 000 eur (kúpna cena bytu preukázateľne zaplatená za byt, ktorý dal na zámenu).

�

Príjmy z predaja nehnuteľnosti, ktoré plynúmanželom z ich bezpodielového spolu-vlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane(čiastkového základu dane) u každéhoz manželov v rovnakom pomere, ak samanželia nedohodnú inak (v zákone nie jeustanovená forma takejto dohody). V rov-nakom pomere, ako sa do základu danezahŕňajú príjmy z predaja takejto nehnuteľ-nosti, zahŕňajú sa do základu dane aj vý-davky vynaložené na ich dosiahnutie (§ 4

ods. 8 zákona). V súlade s § 10 ods. 1 zá-kona, ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktoráje v podielovom spoluvlastníctve dvochalebo viacerých daňovníkov, potom sa spo-ločne dosiahnuté príjmy z predaja a spoloč-ne vynaložené výdavky zahŕňajú do zákla-du dane jednotlivých podielových spolu-vlastníkov podľa ich spoluvlastníckychpodielov, ak nie je právnym predpisomustanovený alebo spoluvlastníkmi dohod-nutý iný podiel (§ 137 až § 142 ObčZ).


41

T

3. Nepeňažný vklad nehnuteľnosti do obchodnej spoločnostiNehnuteľnosť môže fyzická osoba využiť ajako kapitálový majetok, ktorý vložído základ-ného imania obchodnej spoločnosti, za čozíska majetkový podiel na danej obchodnejspoločnosti. Podstatou nepeňažného vkladudo obchodnej spoločnosti je premena vlože-ného majetku na majetkovú účasť v obchod-nej spoločnosti, tzn. že ide o obstaranie ob-chodného podielu, resp. o obstaranie akcií.V konečnom dôsledku dôjde len k zmeneštruktúry majetku u fyzickej osoby.

Na strane fyzickej osoby je následne po-trebné rozlíšiť, či ide o:– vkladateľa – fyzickú osobu – nepodni-

kateľa alebo– fyzickú osobu – podnikateľa, t. j. dosa-

hujúceho príjmy z podnikania alebo inejsamostatnej zárobkovej činnosti,

a to z dôvodu, že v prípade, ak by vznikoloceňovací rozdiel medzi hodnotou vkladanejnehnuteľnosti a tým, ako ju ocenil znalec preúčely vkladu podľa ObchZ, je potrebné tentooceňovací rozdiel u fyzickej osoby zdaniť.

Pre fyzickú osobu – nepodnikateľa je pred-metné zdanenie v uvedenom prípade nasta-vené v § 8 ods. 2 ZDP a pre fyzickú osobudosahujúcu príjmy z podnikania v § 17 ZDP.V obidvoch prípadoch je potrebné rozlišovať,či sa vkladá NV, ktorý prijímateľ preberá:– v reálnych cenách alebo– v pôvodných cenách.

Uvedené upravuje aj ustanovenie § 17ods. 11 písm. b) ZDP, podľa ktorého sa navyčíslenie základu dane pri NV použijeocenenie nehnuteľnosti v:

Rok 2016 je z pohľadu ochrany osobných údajov prelomový, pretože EÚ schvá-lila nové nariadenie. Aké zmeny vás čakajú? Príďte na školenie OOÚ – novéusmernenia a aktuality v roku 2016. Viac na www.profivzdelavanie.sk.

– reálnych hodnotách alebo v hodnotezapočítanej na vklad spoločníka, ak sapostupuje podľa § 17b, alebo

– pôvodných cenách, ak sa postupujepodľa § 17d.

V prípade, ak prijímateľ preberá NV v reál-nych cenách a vkladateľ NV, fyzická oso-ba, vykazuje základ dane podľa § 17 ods. 1písm. a) ZDP, t. j.– účtuje v sústave jednoduchého účtov-

níctva alebo– vedie daňovú evidenciu podľa § 6

ods. 10 a 11 ZDP,postupuje primerane podľa ustanovení§ 17b ods. 1 a 2 ZDP.

Ak je vkladateľom NV FO, ktorá o nehnuteľ-nosti neúčtuje, pri ocenení NV uplatní pos-tup podľa § 8 ods. 2 ZDP.

V prípade, ak prijímateľ preberá NV v pô-vodných cenách a vkladateľom NV je da-ňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa§ 17 ods. 1 písm. a) ZDP, uplatní primeranepostup podľa § 17d ods. 1 a 4 ZDP.

U daňovníka – FO, nepodnikateľa, však ajv tomto prípade môže vzniknúť oceňovacírozdiel medzi hodnotou vkladu určenou po-dľa § 8 ods. 2, resp. ods. 5 ZDP a hodnotouzapočítanou na vklad spoločníka podľa§ 59 ObchZ.

42

Nepeňažný vklad FO

Vklad v reálnych hodnotách

§ 17b ods. 11 – postup podľa § 17b ods. 1 a 2 použije pri-merane vkladateľ NV, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17ods. 1 písm. a); ak je vkladateľom NV FO, ktorá o majetkuneúčtuje, pri ocenení NV uplatní postup podľa § 8 ods. 2

Vklad v pôvodných hodnotách

§ 17d ods. 10 – postup podľa § 17d ods. 1 a 4 uplatní pri-merane daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17ods. 1 písm. a)

§ 17b

FO s príjmami podľa § 6ods. 1 a 2 (ďalej len „pod-nikateľ“), ktorá účtuje v JÚ

§ 8 ods. 2

FO nepodnikateľ

FO podnikateľ uplatňujúci

– „paušálne“ výdavky

– vedie daňovú evidenciu(neúčtuje)

FO s príjmami z prenájmu

§ 17d

FO s príjmami podľa § 6,ktorá

– účtuje v JÚ,

– vedie daňovú evidenciu,

– vedie „paušálne“ výdavky

§ 8 ods. 2

FO nepodnikateľ

– oceňovací rozdiel vznikámedzi hodnotou urče-nou podľa § 8 a hodno-tou započítanou navklad a tento sa zahŕňado ZD podľa § 8 ods. 2

Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 ZDP postup,podľa ktorého daňovník, ktorý vkladá dozákladného imania obchodnej spoločnostialebo družstva NV, zahrnuje do základudane (čiastkového základu dane) rozdiel

medzi vyššou hodnotou NV započíta-nou na vklad spoločníka určenou po-dľa § 59 ObchZ a hodnotou vkladanej ne-hnuteľnosti (ďalej len „oceňovací rozdielNV“).

Poznámka:

Nepeňažný vklad môže byť uskutočnený pri– založení obchodnej spoločnosti alebo už– za trvania spoločnosti, pristúpením nového spoločníka do obchodnej spoločnosti.

Od januára 2017 sa v ZDP menia doterajšie pravidlá transferového oceňovania.Čo nás čaká, sa dozviete na školení Transferové oceňovanie: najdôleži-tejšie zmeny v roku 2016 a 2017. Viac info na www.profivzdelavanie.sk.

Vklad do obchodnej spoločnosti je upravený v § 59 Obchodného zákonníka („ObchZ“), podľa ktorého je vkla-dom spoločníka súhrn peňažných prostriedkov (ďalej len „peňažný vklad“) a iných peniazmi oceniteľných hod-nôt (ďalej len „nepeňažný vklad“), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podni-kania spoločnosti.

Vkladom spoločníkov sa vytvára základné imanie spoločnosti. Právnym titulom na prevod majetku, ktorý tvorípredmet vkladu, je vklad do základného imania spoločnosti na základe záväzku prevzatého v spoločenskejzmluve, zakladateľskej listine, zakladateľskej zmluve, listine upisovateľov. Spôsob prevodu majetku, ktorýtvorí vklad, závisí od druhu vkladu, pričom ObchZ uvádza špecifiká vkladu len pri podniku a pohľadávke.ObchZ nevymedzuje striktne, čo je spôsobilé byť predmetom vkladu, ale vymedzuje náležitosti na vklady, kto-ré v nadväznosti s občianskoprávnou úpravou podľa § 118 Občianskeho zákonníka predmety občianskopráv-nych vzťahov uvedené riešia.

Vkladom môže byť majetok predstavovaný peniazmi alebo inými hodnotami, tzv. nepeňažné vklady – veci, pohľa-dávky, cenné papiere, obchodné podiely, podnik alebo jeho časť, práva z priemyselného a duševného vlastníctva,majetkové práva užívacie a iné. Vklady spočívajúce v záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby nie sú ustano-veniami ObchZ povolené. Vklad musí byť peniazmi oceniteľný, prevoditeľný, hospodársky určiteľný.

Plnenie vkladovej povinnosti sa odlišuje podľa skutočnosti, či ide– o peňažný vklad alebo– nepeňažný vklad.

Nepeňažný vklad do spoločnosti a určenie peňažnej sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vkladspoločníka, sa v súlade s § 59 ods. 3 ObchZ musia uviesť v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebov zakladateľskej listine, ak tento zákon neustanovuje inak.

Hodnota nepeňažného vkladu sa podľa § 59 ods. 3 ObchZ určí znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovaťaj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, údaj o tom, či jeho hodnota zodpovedá emisnému kurzuupísaných akcií splácaných týmto vkladom alebo hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti. Zna-lec určuje cenu uznanú na zapísanie vkladu podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SRo stanovení všeobecnej hodnoty majetku (ďalej len Vyhláška č. 492/2004 Z. z.).

Ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností primerane ustanove-nia § 476 až § 488 ObchZ o zmluve o predaji podniku (§ 59 ods. 4 ObchZ).

Ak vklad do spoločnosti alebo jeho časť spočíva v prevode pohľadávky, použijú sa primerane ustanoveniao postúpení pohľadávky. Spoločník, ktorý previedol na spoločnosť ako vklad pohľadávku, ručí za vymožiteľ-nosť tejto pohľadávky do výšky hodnoty svojho vkladu. Nepeňažným vkladom môže byť aj pohľadávka vočispoločnosti.

Vlastnícke práva ku vkladom alebo k ich častiam, prípadne aj iné práva spojené s vkladmi, ktoré boli spla-tené pred vznikom spoločnosti, prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vlastnícke právo k nehnuteľnos-ti však spoločnosť nadobúda až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomnéhovyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Vkladateľ je povinný odovzdať správ-covi vkladu uvedené písomné vyhlásenie pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra.Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený.


43

T

Máte už aktivovanú elektronickú schránku? Ak nie, školenie Elektronickéschránky v zmysle zákona o e-Governmente od 1. 1. 2017 je určené právepre vás. Viac info na www.profivzdelavanie.sk.

Ustanovenia tejto právnej úpravy na území Slovenskej republiky týkajúce sa vymedzenia náležitostí na pred-met vkladov z hľadiska ich určiteľnosti a oceniteľnosti, požiadavka na stanovenie ich hodnoty znaleckým po-sudkom, pravidlá pre zachovanie hodnoty základného imania aj po vzniku spoločnosti sú výsledkom prispô-sobovania sa komunitárnemu právu, predovšetkým druhej smernici obchodných spoločností, tzv. kapitálovejsmernici (77/91/EEC v znení 92/101EEC).

�

44

Základná zásada pri vyčíslení základu da-ne (čiastkového základu dane) uvedenáv § 8 ods. 2 ZDP, ktorá obmedzuje uznaťvyššie výdavky ako dosiahnuté príjmy, t. j.obmedzuje vznik straty, zostáva zachovanáaj pre tieto prípady. Uvedené znamená, žev prípade, ak bola hodnota vkladanej nehnu-teľnosti uznaná na započítanie na vklad doobchodnej spoločnosti v nižšej sume ako jehodnota tejto vkladanej nehnuteľnosti, natento rozdiel sa neprihliada a daňovník (vkla-dateľ) nebude postupo-vať podľa doplneného§ 8 ods. 2 ZDP – z dô-vodu, že ustanovenie§ 8 ods. 2 ZDP určujelen zahrnutie kladnéhorozdielu medzi vyššou hodnotou NV zapo-čítanou na vklad spoločníka a hodnotouvkladanej nehnuteľnosti.

V prípade vzniku straty nebude vkladateľpostupovať podľa tohto ustanovenia ani vy-pĺňať daňové priznanie z tohto titulu, a toani pri uplatnení výdavkov do výšky príjmu.

Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 ZDP postup,podľa ktorého daňovník, ktorý vkladá do zá-kladného imania obchodnej spoločnosti ale-bo družstva NV, zahrnuje do základu dane(čiastkového základu dane) rozdiel medzi

vyššou hodnotou NV započítanou navklad spoločníka určenou podľa § 59ObchZ a hodnotou vkladanej nehnuteľnosti(ďalej len „oceňovací rozdiel NV“).

Základná zásada pri vyčíslení základu da-ne (čiastkového základu dane) uvedenáv § 8 ods. 2 ZDP, ktorá obmedzuje uznaťvyššie výdavky ako dosiahnuté príjmy, t. j.obmedzuje vznik straty, zostáva zachova-ná aj pre tieto prípady. Uvedené znamená,

že v prípade, ak bolahodnota vkladanejnehnuteľnosti uznanána započítanie navklad do obchodnejspoločnosti v nižšej

sume, ako je hodnota tejto vkladanej ne-hnuteľnosti, na tento rozdiel sa neprihliadaa daňovník (vkladateľ) nebude postupovaťpodľa doplneného § 8 ods. 2 ZDP.

Z dôvodu, že ustanovenie § 8 ods. 2 ZDPurčuje len zahrnutie kladného rozdielu me-dzi vyššou hodnotou NV započítanouna vklad spoločníka a hodnotou vklada-nej nehnuteľnosti, v prípade vzniku stratynebude vkladateľ postupovať podľa tohtoustanovenia ani vypĺňať daňové priznaniez tohto titulu, a to ani pri uplatnení výdavkovdo výšky príjmu.

Ak bola hodnota vkladanej nehnuteľ-nosti uznaná na započítanie na vklad doobchodnej spoločnosti v nižšej sume akoje jej hodnota, na rozdiel sa neprihliadaa nepostupuje sa podľa § 8 ods. 2 ZDP.

Určenie hodnoty vkladuHodnota vkladanej nehnuteľnosti pre účelyvyčíslenia prípadného oceňovacieho rozdielu

NV je podľa § 8 ods. 2 ZDP pri ne-hnuteľnostiach, s výnimkou takých, pri

Oboznámte sa s platnou legislatívou v oblasti nakladania s majetkom obce, ap-likáciou legislatívy v praxi a súvisiacimi mechanizmami kontroly hospodáreniana školení Nakladanie s majetkom obcí – kontrola hospodárenia obce.

ktorých príjmy z jej predaja sú oslobo-dené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a),b) a d):– cena majetku zistená podľa § 25 ods. 1

ZDP a– zostatková cena podľa § 25 ods. 3

ZDP, ak je vkladom nehnuteľnosť, ktorábola obchodným majetkom podľa § 2písm. m).

Hodnota nehnuteľnosti podľa § 25 ods. 1ZDP, ktorá bude používaná ako hodnotaNV pre vkladateľa podľa § 8 ods. 2 ZDP,môže byť vo výške:

– Obstarávacej ceny:- ak ide o nehnuteľnosť nadobudnutú

kúpou,- ak ide o nehnuteľnosť nadobudnutú

od FO darom, zistenú u tohto darcu,ktorá ju nemala zaradenú v obchod-nom majetku a pri jej predaji usku-točnenom v deň darovania by sa napríjem z jej predaja nevzťahovalooslobodenie podľa § 9 ZDP,

- ak ide o nehnuteľnosť vylúčenúz odpisovania u darcu a tento ju vy-radí v dôsledku jej darovania, v tom-to prípade vkladateľovi.


45

T

Poznámka:

Ide o prípadyneodpisovaného majetku, ktorý bol vyradený z obchodného majetku v dôsledku jeho darovania.�

Príklad č. 21

Daňovník A chce v roku 2016 vložiť do obchodnej spoločnosti Alfa pozemok, ktorý mu daroval daňovník Bv roku 2016. Daňovník B využíval pozemok na podnikanie a mal ho aj zaradený v obchodnom majetku. Tentopozemok nadobudol kúpou v roku 2012 za 100 000 eur. Daňovník B vyradil pozemok z obchodného majetkuz dôvodu, že ho chcel darovať daňovníkovi A, pričom ide o neodpisovaný majetok.

Hodnotou vkladu bude pre daňovníka A obstarávacia cena, za ktorú daňovník B kúpil pozemok, t. j.100 000 eur, ak ide o majetok vylúčený z odpisovania, zistený u darcu, ktorý je FO, pri jeho vyradení z obchod-ného majetku (§ 9 ods. 5 ZDP), pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania (vkladateľovi) by sanaň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 ZDP.

�

Poznámka:

Ide o prípady, keď daňovník vyradil neodpisovaný majetok z obchodného majetku a do 5 rokov od jeho vyra-denia ho daruje vkladateľovi, ktorý ho vloží do obchodnej spoločnosti, pričom jeho príjem z predaja v deň daro-vania nie je oslobodený od dane.

�

Príklad č. 22

Daňovník A chce v roku 2016 vložiť do obchodnej spoločnosti Beta pozemok, ktorý mu daroval da-ňovník C. Daňovník C kúpil pozemok v roku 2009 v obstarávacej cene po prepočte 89 000 eur, pričomtento aj využíval na podnikanie a mal ho zaradený v obchodnom majetku. Keďže daňovník C už v roku2014 nevyužíval pozemok, rozhodol sa ho vyradiť z obchodného majetku. V auguste 2016 daroval ten-to pozemok daňovníkovi A.

Ing. Dagmar Melotíková vás prevedie viacerými nadstavbovými témami vo ve-rejnom obstarávaní na školení Verejné obstarávanie trochu inak – zelenéVO, sociálne aspekty, „in-house“ zákazky.

Keďže ide o neodpisovaný majetok nadobudnutý darom a príjem z jeho predaja by v deň darovania neboloslobodený od dane (odo dňa vyradenia z obchodného majetku neuplynulo 5 rokov), hodnotou tohto pozem-ku pre účely vkladu u daňovníka (vkladateľa) A je obstarávacia cena zistená u darcu, t. j. 89 000 eur.

�

46

– Reprodukčnej obstarávacej cenyzistenej podľa zákona o účtovníctvepre nehnuteľnosti nadobudnuté do31. 12. 2015:- ak ide o nehnuteľnosť nadobudnutú

od fyzickej osoby darom, pričom ide

o nehnuteľnosť, ktorú darca nemalzahrnutú v obchodnom majetkua pri jej predaji uskutočnenom v deňdarovania by sa na príjem z jej pre-daja vzťahovalo oslobodenie podľa§ 9 ZDP;

Príklad č. 23

Daňovník A nadobudol v roku 2015 nehnuteľnosť darom od svojho brata daňovníka B, ktorý ju kúpil v roku2001 v prepočte za 80 000 eur. Túto nehnuteľnosť vložil v roku 2016 do obchodnej spoločnosti.

Keďže ju nadobudol darom od iného daňovníka a príjem z jej predaja v deň darovania by bol oslobodený oddane (od nadobudnutia v r. 2001 ubehlo viac ako 5 rokov), hodnotou vkladanej nehnuteľnosti bude reprodukč-ná obstarávacia cena.

�

Vo videoškolení Trojstranný obchod – aktuálne od 1. 1. 2016 ozrejmuje lek-tor problematiku trojstranného obchodu, ktorý je jedným z najbežnejšíchreťazových obchodov, ktoré sa uskutočňujú v rámci dodávok EÚ.

- ak ide o nehnuteľnosť nadobudnutúdedením,

- ak ide o nehnuteľnú kultúrnu pamiat-ku, kde sa reprodukčná obstarávaciacena určí ako cena stavby zistenápodľa Vyhlášky Ministerstva spra-vodlivosti SR č. 465/1991 Zb. o sta-novení všeobecnej hodnoty majetkuo cenách stavieb, pozemkov, trva-lých porastov, úhradách za zriadeniepráva osobného užívania pozemkova náhradách za dočasné užívaniepozemkov v z. n. p., ktorá bola nahra-dená zákonom č. 18/1996 Zb. o ce-nách bez prihliadnutia na kategóriukultúrnej pamiatky, na jej historic-kú hodnotu a na cenu umeleckýcha umelecko-remeselníckych prác,ktoré sú jej súčasťou.

S účinnosťou od 1. 1. 2016 sa v § 25ods. 1 písm. c) ZDP nahrádza repro-dukčná obstarávacia cena

- všeobecnou cenou podľa § 175oObčianskeho súdneho poriad-ku v znení neskorších predpisovpri hmotnom majetku a nehmot-nom majetku nadobudnutom de-dením a

- cenou podľa zákona č. 382/2004Z. z. o znalcoch, tlmočníkocha prekladateľoch a o zmene a dopl-není niektorých zákonov pri hmot-nom majetku a nehmotnom majet-ku nadobudnutom darovaním.

Uvedená úprava nastala z dôvodu zru-šenia ocenenia reprodukčnou obstará-vacou cenou v zákone o účtovníctve od1. 1. 2016.Ocenenie týmto spôsobom sa použi-je na majetok obstaraný po 31. 12.2015 podľa § 52zg ods. 8 ZDP.Predmetná úprava znamená, že daňov-ník bude musieť použiť presne zákonomstanovený druh ocenenia nehnuteľnosti,

a to v závislosti od spôsobu nadobudnu-tia, t. j. v prípade dedenia podľa ceny ur-čenej v dedičskom rozhodnutí (rovnakoaj do 31. 12. 2015 pri tomto spôsobe

nadobudnutia) alebo v prípade darova-nia podľa ceny určenej znalcom.

– Sumy vo výške vlastných nákladovpodľa § 25 zákona o účtovníctve;


47

TPríklad č. 24

Akcionár – fyzická osoba vkladá v roku 2016 do obchodnej spoločnosti nehnuteľnosť. Nehnuteľnosťzískal vkladateľ darovaním. U darcu táto nehnuteľnosť nebola zahrnutá do obchodného majetku, pri-čom ak by darca predmetnú nehnuteľnosť v čase darovania v roku 2016 predal, na príjem z predaja bysa nevzťahovalo oslobodenie od dane podľa § 9 ZDP.

Darca uvedenú nehnuteľnosť staval svojpomocne (nenadobudol ju kúpou). Podľa § 8 ods. 2 ZDP sahodnota vkladaného majetku (nehnuteľnosti), z ktorého by príjem z predaja nebol oslobodený od da-ne, posudzuje podľa § 25 ods. 1 ZDP.

Keďže vkladaná nehnuteľnosť (vkladateľ fyzická osoba) bola nadobudnutá darom od inej fyzickej osoby a ne-bola zaradená u darcu v obchodnom majetku, pričom v čase daru by príjem z jej predaja nebol oslobodený oddane, vychádza sa pri určení vkladaného majetku z ceny zistenej u darcu, t. j. v tomto prípade pôjde o sumu vovýške vlastných nákladov vynaložených darcom na výstavbu vkladanej nehnuteľnosti [uvedené je aj v kontex-te s § 8 ods. 5 písm. f) zákona výdavok, ktorý by si darca mohol uplatniť, ak by skutočne nehnuteľnosť predávala nie daroval] podľa § 25 ods. 1 písm. b) ZDP.

�

�

Vo videoškolení Analýza hlavných výkazov firmy a „finančného zdravia“:Veľká automobilka analyzuje Dr. Milan Veščičík firemné výkazy a „finančnézdravie“ veľkej automobilky.

– Zostatkovej ceny vkladanej nehnu-teľnosti nadobudnutej darom:- ak ide o nehnuteľnosť nadobudnutú

darom, zistenú u darcu, ktorý túto

nehnuteľnosť vyradil z obchodnéhomajetku v dôsledku jej darovania,okrem nehnuteľnosti vylúčenejz odpisovania;

Poznámka:

Ide o darovanú nehnuteľnosť, ktorú mal darca zahrnutú v obchodnom majetku a vyradil ju v dôsledku jej da-rovania.

�

- ak ide o nehnuteľnosť nadobudnutúdarom, zistenú u darcu, ktorý je fyzic-kou osobou, pri vyradení z obchod-ného majetku (§ 9 ods. 5 ZDP), akide o nehnuteľnosť, ktorá bola u dar-cu zahrnutá v obchodnom majetku

[§ 2 písm. m) ZDP], pričom pri jejpredaji uskutočnenom v deň daro-vania by sa na tento príjem ne-vzťahovalo oslobodenie podľa § 9ZDP, okrem nehnuteľnosti vylúče-nej z odpisovania.

Poznámka:

Ide o darovanú nehnuteľnosť, ktorú darca vyradil z obchodného majetku a do piatich rokov sa rozhodol ju da-rovať, pričom príjem z jej predaja v deň darovania nie je od dane oslobodený.

– Zostatkovej ceny podľa § 25 ods. 3ZDP, ak je vkladom nehnuteľnosť,ktorá bola zaradená do obchodnéhomajetku podľa § 2 písm. m) ZDPPodľa tohto ustanovenia postupuje da-ňovník, ktorý vkladá do obchodnej spo-ločnosti svoju nehnuteľnosť, ktorú malzaradenú v obchodnom majetku.Podľa § 25 ods. 3 ZDP sa zostatkovácena vypočíta ako rozdiel medzi vstup-nou cenou hmotného a nehmotnéhomajetku a celkovou výškou odpisovz tohto majetku zahrnutých do daňo-vých výdavkov [§ 19 ods. 3 písm. a)] ok-rem zostatkovej ceny podľa § 28 ods. 2písm. b), pričom v zdaňovacích obdo-biach, v ktorých daňovník postupuje po-dľa § 17 ods. 34 a § 19 ods. 2 písm. t),sa za výšku odpisu zahrnutého do

daňových výdavkov považuje ročný od-pis podľa § 27 alebo § 28 ZDP.Uvedená úprava znamená, že pri výpo-čte zostatkovej ceny hmotného a ne-hmotného majetku sa táto počíta z ce-lých daňových odpisov bez akéhokoľ-vek limitovania [nezohľadňuje sa kráte-nie odpisov podľa § 17 ods. 34 ZDPalebo § 19 ods. 2 písm. t) ZDP].V prípade určenia zostatkovej ceny pripredávanom majetku sa v § 19 ods. 3písm. b) ZDP obmedzuje výška zostat-kovej ceny pri vybranom majetku, ktorúje možné zahrnúť do daňových výdav-kov, a to do výšky príjmu z predaja toh-to majetku.V prípade nehnuteľností ide o budovya stavby zaradené do odpisovej skupi-ny 6 (napr. administratívne budovy).

48

Príklad č. 25

Daňovník A účtoval o nehnuteľnosti (výrobnej hale) využívanej na podnikanie, ktorú nadobudol v ro-ku 2011 kúpou v obstarávacej cene po prepočte 100 000 eur. Nehnuteľnosť je zaradená do 5. odpiso-vej skupiny, v ktorej sa odpisuje majetok 20 rokov. V roku 2014 túto nehnuteľnosť vyradil z obchodné-ho majetku a v roku 2016 ju chce vložiť do obchodnej spoločnosti.

Keďže je vkladaným majetkom nehnuteľnosť, ktorú mal daňovník zaradenú v obchodnom majetku a od jej vy-radenia ešte neuplynulo viac ako 5 rokov, nie je v deň vkladu príjem z jej predaja oslobodený od dane, hodno-tou vkladanej nehnuteľnosti bude jej zostatková cena, t. j. 90 000 eur (100 000 / 20 – 2 ročné odpisy =10 000 eur).

�

Zahrnutie oceňovacieho rozdielu NV do základu daneTento vzniknutý oceňovací rozdiel NV sazahrnie do základu dane vkladateľa v zda-ňovacom období:– v ktorom došlo k splateniu NV alebo– až do jeho úplného zahrnutia postupne,

najdlhšie počas siedmich bezprostred-ne po sebe nasledujúcich zdaňovacíchobdobí, najmenej vo výške jednej sed-miny ročne, počnúc zdaňovacím obdo-bím, v ktorom došlo k splateniu NV.

Príklad č. 26

Daňovník, nepodnikateľ, vložil v roku 2016 do obchodnej spoločnosti nehnuteľnosť, z ktorej príjemz predaja by nemal od dane oslobodený, keďže ju nevlastnil viac ako 5 rokov. Daňovník, vkladateľ,

Dr. Milan Veščičík analyzuje vo videoškolení Analýza hlavných výkazovfirmy a „finančného zdravia“: Veľkoobchodná firma firemné výkazya „finančné zdravie“ veľkoobchodnej firmy.


49

túto nehnuteľnosť obstaral kúpou za 200 000 eur. Znalec nehnuteľnosť pri vklade ohodnotil na sumu500 000 eur, ktorá bola aj uznaná za vklad do obchodnej spoločnosti.

Rozdiel vo výške 300 000 eur môže daňovník:– vložiť jednorazovo ako príjem vstupujúci do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 8

ZDP,– vkladať postupne počnúc rokom 2016, najdlhšie však do 7 rokov, t. j. do r. 2022, pričom však zahŕňa naj-

menej vo výške 1/7 z uvedeného rozdielu s výnimkou posledného roku, v ktorom už len zvyšnú časť do-odpisuje, napr.:

RokyVo výške 1/7

(zaokrúhlenie,§ 47 ods. 2)

Do 3 rokov(zaokrúhlenie

na celé eurá nahor)

Do 5 rokov(zaokrúhlenie na celé eurá nahor)

2016* 42 857,14 150 000 80 000 80 000

2017 42 857,14 100 000 80 000 80 000

2018 42 857,14 50 000 80 000 80 000

2019 42 857,1430 000 nie je možné, musí celú sumu do-odpisovať v roku 2015 alebo uplatniť min. 1/7= 42 857,14 a zvyšok uplatniť v roku 2016

42 858

2020 42 857,14 30 000 17 142

2021 42 857,14

2022 42 857,16

* zaradil do obchodného majetku hneď v januári, t. j. uplatnil odpis za 12 mesiacov aj v prvom roku zaradenia�

T

Ak počas tohto obdobia dôjde u vkladateľaNV:– k predaju alebo inému úbytku cenných

papierov a obchodného podielu pod hod-notu NV započítaného na vklad spoloční-ka podľa § 59 ObchZ alebo

– u prijímateľa, ktorý nadobudol NV, dô-jde k predaju alebo inému vyradeniuviac ako 50 % reálnej hodnoty podľazákona o účtovníctve hmotného alebonehmotného majetku nadobudnutéhoNV,

je vkladateľ NV povinný zahrnúť celú zostá-vajúcu časť vykázaného rozdielu do zákla-du dane v tom zdaňovacom období, v kto-rom dôjde k vzniku niektorej z týchto sku-točností.

Zároveň pri vzniku týchto skutočností je po-vinný:– vkladateľ NV uplatniť postup podľa

§ 17b ods. 2 ZDP, t. j. je povinný prijí-mateľovi NV oznámiť skutočnosť o jed-norazovom zahrnutí vykázaného oce-ňovacieho rozdielu NV do základu da-ne, a to do 30 dní od splatenia NV podľa§ 59 a § 60 ObchZ a

– prijímateľ NV je povinný uplatniť postuppodľa § 17b ods. 7 ZDP, t. j. prijímateľ jepovinný oznámiť vkladateľovi skutoč-nosť, že predal alebo vyradil viac ako50 % reálnej hodnoty majetku nadobud-nutého NV počas sedemročnej lehoty,v ktorej vkladateľ zahŕňa do základu da-ne oceňovací rozdiel NV, a to do 30 dníodo dňa vzniku tejto skutočnosti.

Lektor vo videoškolení Manká a škody z pohľadu DzP a DPH rozoberá proble-matiku mánk a škôd z pohľadu dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty aktuálnek 1. októbru 2016.

4. Príjem z predaja a prenájmu nehnuteľností z pohľadumedzinárodného zdaňovania – zmluvy o zamedzenídvojitého zdanenia

V prípade riešenia zdanenia príjmov z pre-nájmu a z predaja nehnuteľností v rámcimedzinárodných vzťahov je potrebné vy-chádzať nielen z ustanovení ZDP, resp. zá-kona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňo-vý poriadok) v znení neskorších predpisov,ale aj:– z medzinárodných zmlúv, a to predovšet-

kým zmlúv o zamedzení dvojitého zda-nenia v odbore daníz príjmov a z majetku(zmluvy o ZDZ), ktorými je SR viazanáa ktoré vychádzajú predovšetkým,

– z Modelovej zmluvy OECD a jej komen-tára.

Aj keď táto právna norma nie je záväznouprávnou normou, vyjadruje vo všeobec-nosti väčšinový názor členských štátovOECD, na základe ktorého sa vypracúvaaktualizácia modelovej zmluvy a jej komen-tára a aplikuje sa jej výklad pri použití roz-riešenia oprávnenosti dotknutých štátov nazdanenie jednotlivých príjmov.

Samozrejme existujú určité oblasti, v kto-rých niektoré členské aj nečlenské štátyOECD so znením jednotlivých článkov mo-delovej zmluvy a s ich výkladom uvedenomv komentári k tejto zmluve nesúhlasia.

50

Poznámka:

V takomto prípade môže každý členský i nečlenský štát OECD zaujať svoje stanovisko k záležitosti, s ktorouprincipiálne nesúhlasí. Svoj nesúhlas je potom vyjadrený pod označením „poznámka ku komentáru“ alebo„výhrada k článku“ v prípade členských a v prípade nečlenských štátov OECD je označený ako „stanovisko(resp. pozícia) k článku... a ku komentáru k tomuto článku“.

�

Každý štát má suverénne právo stanoviťsi podmienky vyberania daní od daňo-vých subjektov, t. j. fyzických a právnic-kých osôb na svojom území bez akéhokoľ-vek obmedzenia, t. j. bez ohľadu na daňovésystémy iných štátov. Týka sa to tak daníz príjmov z podnikateľskej činnosti, investo-vaného kapitálu a pod., ako aj nepriamychdaní.

Daňové povinnosti sú teda stanovené vnút-roštátnymi právnymi predpismi, nad ktorý-mi môžu stáť – majú vyššiu právnu silu,po prípade ich modifikujú, medzinárodnézmluvy.

Nadradenosť medzinárodnej zmluvynad ZDP je ustanovená v § 1 ods. 2 ZDP.

Nejde len o zmluvy o ZDZ, ale aj o iné zmlu-vy spĺňajúce podmienky ustanovené v cito-vanom ustanovení. Medzinárodnými zmlu-vami sú zmluvy uzatvorené v súlade s Vie-denským dohovorom o zmluvnom práve(vyhláška MZV č. 15/1998 Z. z.), ktoré bolischválené, ratifikované a vyhlásené spôso-bom ustanoveným zákonom.

Za takúto medzinárodnú zmluvu sa po-važuje aj dohoda, ktorá bola uzatvorenáalebo schválená vládou SR a ktorá upravuje

Martin Tužinský vo videoškolení Zľavy, skontá a rabaty v prípade tuzem-ských a cezhraničných transakcií z pohľadu DPH, DzP a ZoÚ rozoberávybrané náležitosti faktúr.

zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahyvo vzťahu k nesamosprávnym územiam,ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujúsamostatne. V súčasnosti je takouto doho-dou len dohoda medzi Ministerstvom financiíSR a Ministerstvom financiíČínskej republiky(Taiwan) o zamedzení dvojitého zdaneniaa zabránení daňovému úniku v odbore daníz príjmov (úplné znenie medzirezortnej admi-nistratívnej dohody bolo uverejnené vo Fi-nančnom spravodajcovi č. 9/2011 oznáme-ním č. 31).

Hlavnou prioritou uzatvárania medzinárod-ných zmlúv je zabránenie vzniku medziná-rodného dvojitého alebo viacnásobnéhozdanenia príjmu a majetku, ktoré by malonegatívny dosah na hospodársky rozvojjednotlivých štátov a súčasne by malodemotivujúci charakter na podnikateľskésubjekty pôsobiace na území tohto štátu.Uvedené by v konečnom dôsledku zname-nalo aj obmedzenie príjmového toku doštátneho rozpočtu a práve to je zo stranyštátov impulzom k uzatváraniu medziná-rodných zmlúv.

Medzinárodnými zmluvami v oblasti danísú predovšetkým zmluvy o ZDZ, ktoré súdvojstrannými opatreniami. Tieto zmluvyhrajú najpodstatnejšiu úlohu v zabránenídvojitého zdanenia, keďže práve povahevzťahu medzi dvomi štátmi obvykle najlep-šie vyhovuje dvojstranná dohoda. Ide pre-dovšetkým o dvojstranné zmluvy o ZDZv odbore daní z príjmov a z majetku, kto-rých uzatváranie bolo dôsledkom aktivitykrajín OECD a USA, ku ktorým sa pripojiloaj OSN a nakoniec aj Európska únia.

Riešenie problému dvojitého, resp.viacnásobného zdanenia je len jedným

z hlavných cieľov uzatvárania zmlúvo ZDZ, nie však jediným. Rovnako akoriešenie zamedzenia dvojitého zdanenia jedôležité riešiť aj zamedzenie dvojitého ne-zdanenia. To znamená, že použitie metódna zamedzenie dvojitého zdanenia savyužije len v prípade reálneho zdanenia naúzemí iného zmluvného štátu, t. j. v prípa-de, ak bol príjem daňového nerezidentazdaniteľným príjmom na území štátu zdrojapríjmov.

Ďalšími cieľmi uzatvárania zmlúv o ZDZ sú:– zabránenie prípadným daňovým úni-

kom a podvodom,– umožnenie priamej spolupráce prísluš-

ných orgánov zmluvných štátov,– zabezpečenie daňovej nediskriminácie

pre subjekty jedného štátu na územíštátu druhého,

– podpora vzájomných vzťahov v hospo-dárskej a obchodnej oblasti medzi jed-notlivými štátmi,

– zabezpečenie objektívneho rozdeleniadaňového výnosu medzi obidva štátyt. j. štát zdroja príjmov a štát jeho sku-točného vlastníka (štát rezidencie).

V súčasnosti (k 18. 2. 2016) má SR uzavre-tých 65 zmlúv o ZDZ (zdroj – www.finan-ce.gov.sk).

Ani prijaté dvojstranné opatrenia nie sú beznedostatkov a nedokonalostí, keďže vše-obecne nie je možné pozerať na medziná-rodnú činnosť len čisto ako na dvojstrannú.

Napríklad nadnárodná spoločnosť môževykonávať výskum v jednej krajine, vyrábaťv druhej krajine, všetky propagačné akciepripravovať v tretej krajine a tovar predávaťv ďalších krajinách.


51

T

Lektor sa vo videoškolení Príležitostný príjem z pohľadu ZDP u FOvenuje problematike príležitostného príjmu z pohľadu zákona o dani z príjmovu fyzických osôb.

Z uvedeného dôvodu sa začali uzatvárať ajviacstranné opatrenia a to predovšetkýmv rámci členských štátov OSN a jej rôznychorgánov, OECD, Európskej únie a ďalšíchpodobných inštitúcií.

V súčasnosti existujú dva vzorové modelyzmluvy o ZDZ, podľa ktorých je uzatváranáväčšina daňových zmlúv, a to:– Modelová zmluva OECD, ktorá je smer-

nicou pre vypracovávanie daňových

zmlúv medzi hospodársky vyspelýmištátmi, kde sa predpokladá vyváženýobojstranný tok investícií a príjmov, po-dľa ktorých sú príjmy zdaňované pre-važne v štáte sídla alebo bydliska daňov-níka a

– Modelová zmluva OSN, ktorá slúžipredovšetkým na rokovanie s rozvojo-vými krajinami s prihliadnutím k ich po-trebám, podľa ktorých sú vo väčšej mie-re príjmy zdaňované v zemi ich zdroja.

52

Poznámka:

SR uzatvára zmluvy o ZDZ predovšetkým na princípoch Modelovej zmluvy OECD, a preto princíp aplikáciezmlúv o ZDZ vychádza práve z tohto typu zmluvy a pravidelne aktualizovaného komentára k Modelovej zmlu-ve upravovaného a schvaľovaného štátmi OECD.

�

4.1. Príjmy z užívania nehnuteľnostíPríjmy z užívania nehnuteľností sú riešenév článku „Zdaňovanie príjmov z nehnu-teľného majetku“ (väčšinou článok 6).V tomto článku je zakotvená zásada, žepríjmy z priameho užívania (napr. príjemzískaný z rezania a predávania drevnejhmoty), prenájmu alebo používania nehnu-teľného majetku v akejkoľvek inej forme(vrátane príjmov z poľnohospodárstvaa lesníctva) sa zdaňujú v štáte, v ktorom jetento majetok umiestnený.

Toto všeobecné pravidlo oprávnenia zdane-nia príjmu z prenájmu nehnuteľného majetkuvrátane príjmov z poľnohospodárstva a les-níctva v štáte, kde je tento majetok umiestne-ný, je ustanovené v každej zmluve.

S cieľom vylúčiť možné nejasnosti je tiežv článku deklarované, že výraz „nehnuteľ-ný majetok“ bude mať taký význam, aký mápodľa zákonov zmluvného štátu, v ktoromsa predmetný majetok nachádza.

Príklad č. 27

Zmluva uzatvorená medzi SR a Austráliou definuje, že výraz „nehnuteľný majetok“ v tomto článku má vovzťahu k niektorému zmluvnému štátu taký význam, aký má podľa zákonov tohto štátu, a zahŕňaa) prenájom pôdy a akékoľvek iné oprávnenia na pôdu alebo disponovanie ňou, či už využívané alebo nie,

vrátane práv na prieskum nerastných ložísk, ložísk ropy alebo plynu, alebo iných prírodných zdrojova práva ťažiť v týchto ložiskách alebo zdrojoch a

b) právo prijímať premenlivé alebo pevné platby buď ako náhradu za využívanie, alebo v súvislostis využívaním,alebo za právo na prieskum alebo využívanienerastných ložísk, ložísk ropy alebo plynu, ka-meňolomov alebo iných miest ťažby alebo využívania prírodných zdrojov.

�

Vo videoškolení Analýza hlavných výkazov firmy a „finančného zdravia“:Veľká strojárska firma analyzuje lektor firemné výkazy a „finančné zdravie“veľkej strojárskej firmy.

Príklad č. 28

Podľa zmluvy uzavretej medzi SR a Švajčiarskom výraz „nehnuteľný majetok“ má taký význam, aký má podľazákonov zmluvného štátu, v ktorom sa tento majetok nachádza. Výraz v každom prípade zahŕňa príslušenstvonehnuteľného majetku, živý a mŕtvy inventár používaný v poľnohospodárstve a lesníctve, práva pre ktoré pla-tia ustanovenia Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa na pozemky, právo užívania nehnuteľného majetkua práva na premenlivé alebo pevné platby za ťažbu alebo za povolenie na ťažbu nerastných ložísk, prameňova iných prírodných zdrojov; lode a lietadlá sa nepovažujú za nehnuteľný majetok.

�


53

T

Uvedené všeobecné pravidlo sa použijebez ohľadu na formu využívania nehnu-teľného majetku. Ustanovenia tohto článku(väčšinou článok 6) sa použijú tiež na príjmy

z nehnuteľného majetku priemyselných, ko-merčných a iných podnikov a na príjemz nehnuteľného majetku používaného prevýkon nezávislých osobných služieb.

Príklad č. 29

Zmluva uzatvorená medzi SR a Austráliou ďalej vymedzuje, že akékoľvek oprávnenie alebo právo uvedené v definíciivýrazu „nehnuteľný majetok“ sa bude vzťahovať k miestu, kde sú podľa okolnosti pozemky, nerastné ložiská, ložiskáropy alebo plynu, kameňolomy alebo prírodné zdroje umiestnené alebo kde sa môže uskutočňovať ich prieskum.

Ustanovenia vymedzené v článku 6 Zmluvy sa budú uplatňovať aj na príjmy z nehnuteľného majetku podnikua na príjmy z nehnuteľného majetku používaného na výkon osobne vykonávaných nezávislých činností.

�

V zmluve uzavretej medzi SR a ČR satento článok (článok 6) vzťahuje aj napríjmy z nehnuteľného majetku podnikua v zmluvách SR uzavretých napr. s Dán-skom, Fínskom, Gréckom, Holandskom, Ír-skom, Kanadou, Maďarskom, Nemeckom,Poľskom, Rakúskom, Španielskom, Švéd-skom a Talianskom sa tento článok vzťahujena príjmy z nehnuteľného majetku používa-ného na výkon nezávislých povolaní aj napríjmy z nehnuteľného majetku podniku.

V zmluve uzavretej medzi SR a Kanadoupod článok 6 spadajú okrem príjmovz akéhokoľvek užívania nehnuteľného ma-jetku aj príjmy zo scudzenia (predaja) ta-kéhoto majetku, čo má zásadný významna článok, ktorý sa zaoberá scudzovaním(predajom) majetku (väčšinou článok 13).

V zmluve uzavretej medzi SR a Fínskomje článok 6 rozšírený aj na vlastníctvopodielov alebo iných obchodných právk spoločnosti a príjmov z ich využívania.

„Ak vlastníctvo podielov alebo iných obchod-ných práv k spoločnosti oprávňuje vlastní-ka týchto podielov alebo obchodných právužívať nehnuteľný majetok vo vlastníctvespoločnosti, príjmy z priameho užívania, náj-mu alebo z každého iného spôsobu užívaniatakýchto práv sa môžu zdaniť v tom zmluv-nom štáte, v ktorom sa nehnuteľný majetoknachádza.“

Spôsob, akým však budú tieto príjmy zda-ňované, zostáva tak ako pri ostatných dru-hoch príjmov právom jurisdikcie štátu,v ktorom je nehnuteľnosť umiestnená.

Marcela Macová sa vo videoškolení Ochrana osobných údajov a kamerovésystémy od 1. 9. 2016 venuje IS Monitorovaniu priestorov prístupných verej-nosti a Monitorovaniu zamestnancov na pracovisku.

Poznámka:

Spôsob zdanenia príjmovz prenájmu nehnuteľnosti u fyzickej osoby je uvedený v predchádzajúcich častiach.�

Tento článok je potrebné využiť v prípadezdanenia príjmov z prenájmu nehnuteľnostía) daňovníka s neobmedzenou daňovou

povinnosťou na území SR, t. j. ide pre-dovšetkým o daňovníka, ktorý má naúzemí SR trvalý pobyt alebo ktorý sa naúzemí SR obvykle zdržiava, čo je viacako 183 dní v príslušnom kalendárnomroku, ktorý má umiestnenú prenajíma-nú nehnuteľnosť na území štátu, s kto-rým má SR uzavretú zmluvu o zame-dzení dvojitého zdanenia;

b) daňovníka s obmedzenou daňovou po-vinnosťou, t. j. da-ňovníka, ktorý nemána území SR trvalýpobyt alebo ktorý sana územíSR obvyk-le nezdržiava, ktorýmá umiestnenúprenajímanú nehnuteľnosť na území SR.

Príslušná zmluva o ZDZ určuje, ktorý zozmluvných štátov je oprávnený na zdane-nie príjmu z prenájmu nehnuteľnosti. Spô-sob zdanenia určuje každý štát, na úze-mí ktorého sa nehnuteľnosť nachádza.Zmluvy o ZDZ určujú práve tú skutočnosť,že príjmy súvisiace s nehnuteľnosťami, čiuž prenájom, alebo predaj, sú zdaňovanév krajine, kde je umiestnená. Vo väčšinezmlúv je táto zásada určená aj pre prípady,

ak je nehnuteľnosť súčasťou podniku.Avšak pri konkrétnom posudzovaní je sa-mozrejme potrebné vychádzať z príslušnejzmluvy o ZDZ.

V prípade posudzovania príjmov z pre-nájmu nehnuteľnosti umiestnenej v za-hraničí daňovníkom s neobmedzenou da-ňovou povinnosťou tento si musí uvedenýpríjem priznať na území SR v rámci svojejcelosvetovej daňovej povinnosti.

Vzhľadom na skutočnosť, že príjem z pre-nájmu bude zdanenýv zahraničí, ak tak určízmluva o ZDZ, daňov-ník s neobmedzenoudaňovou povinnosťousi môže zaplatenú daňv zahraničí za tento

prenájmom započítať na úhradu svojej daňo-vej povinnosti. Má teda právo využiť metódyna zamedzenie dvojitého zdanenia, a to ta-ké, aké určuje konkrétna zmluva o ZDZ.

V prípade daňovníka s obmedzenou da-ňovou povinnosťou je príjem z prená-jmu nehnuteľností uvedený v § 16 ods. 1písm. f) ZDP, podľa ktorého je predmetomdane na území SR príjem z prenájmu aleboiného využitia nehnuteľnosti umiestnenejna území SR.

54

Príslušná zmluva o ZDZ určuje, ktorýzo zmluvných štátov je oprávnený nazdanenie príjmu z prenájmu nehnuteľ-nosti. Spôsob zdanenia určuje každýštát, na území ktorého sa nehnuteľ-nosť nachádza.

Zabezpečenie danePríjem z prenájmu nehnuteľností je zdaniteľ-ným príjmom, z ktorého je platiteľ príjmu po-vinný zabezpečovať daň podľa § 44 ods. 2ZDP, pričom daňovník s ODP si následne

vyrovná svoju daňovú povinnosť prostred-níctvom daňového priznania. Ak daňovníknepodá daňové priznanie, zrazením sumyna zabezpečenie dane môže správca dane

Vo videoškolení Ochrana osobných údajov pre obce od 1. 9. 2016 rozoberálektorka problematiku ochrany osobných údajov v obciach.

rozhodnúť, že daňová povinnosť daňovníkaje splnená.

Zabezpečenie dane sa nevykonáva z úhradvyplácaných, pripisovaných alebo poukazo-vaných v prospech daňovníka s ODP, kto-rý je daňovníkom podľa § 2 písm. t), t. j. da-ňovníkom členského štátu Európskej únie

(fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorápodlieha zdaneniu na území tohto členské-ho štátu Európskej únie z príjmov plynúcichzo zdrojov na území tohto členského štá-tu Európskej únie, ako aj zo zdrojov mimoúzemia tohto členského štátu Európskejúnie a ktorá na území SR nie je daňovníkoms NDP).


55

T

K téme:

V prípade, ak by daňovníks ODP podával daňové priznanie, vyčísli si základ dane rovnakým spôsobom stano-veným ZDP so sadzbou dane stanovenou v § 15 ZDP.

Ak by išlo o daňovníka fyzickú osobu, môže uplatniť aj príslušné oslobodenie od dane z príjmov, ak dosahujepríjem z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP.

V prípade daňovníkov členského štátu Európskej únie títo musia vždy podať daňové priznanie na území SR,ak im vznikne povinnosť podľa § 32 ZDP, keďže im nebola zabezpečovaná daň, a preto sa nemôže považovaťich daňová povinnosť na území SR za vyrovnanú.

Základná zásada pre povinnosť podania daňového priznania podľa § 32 ZDP je, že jeho zdaniteľné príjmy za zda-ňovacie obdobie presahujú polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

�

Zabezpečenie dane sa vykonáva vo výš-ke 19 % z príjmov vyplácaných daňovní-kovi za prenájom, a to platiteľom danez peňažného plnenia do 15. dňa každéhokalendárneho mesiaca za predchádzajú-ci kalendárny mesiac príslušnému správ-covi dane, pričom v tejto lehote je povinnýzabezpečenie dane platiteľ aj oznámiťsprávcovi dane na tlačive, ktorého vzor určífinančné riaditeľstvo a uverejní ho na svo-jom webovom sídle. Táto sadzba dane všakneplatí v prípade, ak je príjem vyplácaný da-ňovníkom z tzv. „nezmluvných štátov“, kdesa zvyšuje až na 35 %. Uvedené zvýšeniesadzby dane v tomto prípade bolo zavedenéz dôvodu zvýšeného boja vlády proti daňo-vým únikom s účinnosťou od 1. 3. 2014.

Podľa § 2 písm. x) ZDP daňovníkom z „ne-zmluvných štátov“ je fyzická osoba, ktorá

nemá trvalý pobyt, alebo právnická osoba,ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zo-zname štátov, ktorý je uverejnený nawww.finance.gov.sk (http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=9501).

Ministerstvo financií zaradí do zoznamuštát,– s ktorým má SR uzavretú zmluvu

o ZDZ,– s ktorým má SR uzavretú medzinárod-

nú zmluvu o výmene informácií týkajú-cich sa daní – bilaterálne uzatváranézmluvy – v súčasnosti je to len zmluvauzavretá medzi SR a Guernsey –Oznámenie č. 6/2016 Z. z.,

– ktorý je zmluvným štátom medzinárod-nej zmluvy obsahujúcej ustanoveniao výmene informácií pre daňové účelyv obdobnom rozsahu, ktorou je tento

Lektorka vo videoškolení Ochrana osobných údajov v školách a školskýchzariadeniach od 1. 9. 2016 vymedzuje základné pojmy a uvádza aj príkladyinformačných systémov.

štát a SR viazaná – Multilaterálna zmlu-va – „Dohovor o vzájomnej administra-tívnej pomoci v daňových záležitos-tiach“ (napr. Írsko, Japonsko, Grécko,Francúzsko).

V súvislosti s takto zvýšenou sadzbou da-ne sa pri zabezpečení dane podľa § 44ods. 2 ZDP (rovnako aj pri dani vyberanejzrážkou podľa § 43 ZDP) platiteľom dane,upravuje aj rozsah jeho oznamovacej po-vinnosti určenej v § 44 ods. 3 ZDP.

Podľa uvedeného ustanovenia je platiteľdane povinný nahlasovať správcovi danepri zabezpečení dane voči daňovníkoms ODP z „nezmluvného štátu“ podľa § 2písm. x) podrobné údaje o zabezpečeneja odvedenej dani v členení na jednotlivédruhy príjmov podľa § 16 ods. 1 ZDP, sumuzdaniteľného príjmu, sadzbu dane, zraze-nú sumu na zabezpečenie dane, dátumúhrady zdaniteľného príjmu a dátum odve-denia zabezpečenej dane, pričom ak ideo fyzickú osobu, aj meno, priezvisko, adre-su TP a dátum narodenia.

Vzor tohto oznámenia určilo Finančné ria-diteľstvo SR a je zverejnené na ich webo-vom sídle www.financnasprava.sk.

Rovnaký rozsah údajov musí platiteľ daneoznámiť správcovi dane aj v prípade zra-zenia dane alebo zabezpečenia dane vočidaňovníkovi s obmedzenou daňovou povin-nosťou, ktorý bude žiadať správcu dane o vy-danie potvrdenia o zaplatení dane pre účelyaplikácie metód na zamedzenie dvojitéhozdanenia v štáte svojej rezidencie. V nadväz-nosti na úpravy týkajúce sa úhrad voči da-ňovníkom z nezmluvných štátov je nastave-ná aj úprava v § 17 ods. 19 písm. e) ZDP, po-dľa ktorej si daňovník môže zahrnúť dodaňových výdavkov výdavky vzťahujúcesa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 ZDPvyplácaných, poukazovaných alebo pripiso-vaných v prospech daňovníka nezmluvnéhoštátu až1. po ich zaplatení a2. po splnení uvedených oznamovacích

povinností ako platiteľa dane vočisprávcovi dane podľa § 43 ods. 11a § 44 ods. 3 ZDP.

56

4.2. Príjmy zo scudzenia (predaja) nehnuteľnostíTento článok zmluvy, väčšinou článok 13zmlúv, udeľuje zmluvnému štátu neobme-dzené právo na zdaňovanie ziskov ply-núcich z predaja majetku nerezidentovv dvoch prípadoch:

Prvý je, že príjmy z predaja nehnuteľnéhomajetku môžu byť plne zdanené v štáte,

kde sa tento majetok nachádza (kde je ne-hnuteľnosť umiestnená);

Druhým prípadom je neobmedzené právozdaňovať príjmy z predaja hnuteľného a ne-hnuteľného majetku, ktorý je využívanýv stálej prevádzkarni, prostredníctvom ktorejnerezident vykonáva činnosť v štáte zdroja.

Príklad č. 30

Pri zmluve uzavretej medzi ČR a SR je článok 13 – Zisky zo scudzenia majetku upravený nasledovným spô-sobom:


1. Zisky, ktoré poberá rezident jedného zmluvného štátu zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedenéhov článku 6 a umiestneného v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

2. Zisky zo scudzenia hnuteľného majetku, ktorý je súčasťou prevádzkového majetku stálej prevádzkarne,ktorú má podnik jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte, vrátane ziskov dosiahnutýchzo scudzenia tejto stálej prevádzkarne (samej alebo spolu s celým podnikom) sa môžu zdaniť v tomtodruhom štáte.

�

Uvedenú zásadu na riešenie oprávnenostištátu na zdanenie príjmov z predaja nehnu-teľného majetku a predaja hnuteľného ma-jetku, ktorý tvorí súčasť stálej prevádzkar-ne, obsahujú všetky z vybraných zmlúv.

Tento článok je potrebné využiť v prípadezdanenia príjmov z predaja nehnuteľnostía) daňovníka s neobmedzenou daňovou

povinnosťou na územíSR, t. j. ide predo-všetkým o daňov-níka, ktorý má naúzemí SR trvalýpobyt alebo ktorýsa na území SRobvykle zdržiava,čo je viac ako 183dní v príslušnomkalendárnom roku, ktorý má umiestnenúpredávanú nehnuteľnosť na územíštátu,s ktorým má SR uzavretú zmluvu o za-medzení dvojitého zdanenia;

b) daňovníka s obmedzenou daňovou po-vinnosťou, t. j. daňovníka, ktorý nemána území SR trvalý pobyt alebo ktorý sana území SR obvykle nezdržiava, ktorýmá umiestnenú predávanú nehnuteľ-nosť na území SR.

Zmluva o ZDZ len určuje, ktorý zo zmluv-ných štátov je oprávnený na zdaneniepríjmu z predaja nehnuteľnosti. Spôsoburčuje každý štát, na území ktorého sa ne-hnuteľnosť nachádza. Zmluvy o ZDZ určujúpráve tú skutočnosť, že príjmy súvisiace

s nehnuteľnosťami, či už prenájom alebopredaj, sú zdaňované v krajine, kde jeumiestnená.

Vo väčšine zmlúv je táto zásada určená ajpre prípady, ak je nehnuteľnosť súčasťoupodniku.

Avšak pri konkrétnom posudzovaní je sa-mozrejme potrebné vychádzať z príslušnej

zmluvy o ZDZ. V prí-pade posudzovaniapríjmov z predaja ne-hnuteľnosti umies-tnenej v zahraničídaňovníkom s neob-medzenou daňovoupovinnosťou tento si

musí uvedený príjem priznať na územíSR v rámci svojej celosvetovej daňovejpovinnosti. Vzhľadom na skutočnosť, žepríjem z predaja bude zdanený v zahraničí,ak tak určí zmluva o ZDZ, daňovník s neob-medzenou daňovou povinnosťou si môžezaplatenú daň v zahraničí za tento predajzapočítať na úhradu svojej daňovej povin-nosti. Má teda právo využiť metódu na za-medzenie dvojitého zdanenia, a to takú,akú určuje konkrétna zmluva o ZDZ.

V prípade daňovníka s obmedzenou da-ňovou povinnosťou je príjem z predajanehnuteľností uvedený v § 16 ods. 1písm. f) ZDP, a v tej nadväznosti § 44ods. 2 ZDP.


57

T

Pretože príjem z predaja bude zda-nený v zahraničí, ak tak určí zmluvao ZDZ, daňovník s neobmedzenou da-ňovou povinnosťou si môže zaplatenúdaň v zahraničí za tento predaj zapo-čítať na úhradu svojej daňovej po-vinnosti.

Certifikovaná audítorka Ing. Mária Cvečková vo videoškolení Konsolidovanáúčtovná závierka v modelových situáciách podľa postupov IFRS vysvetľujeproblematiku KÚZ na množstve praktických príkladov. Objednajte: www.zakon.sk.

Príklad č. 31

Ak má daňovník – český rezident, na území SR nehnuteľnosť, ktorú predá, príjem z jej predaja je predmetomdane na území SR tak podľa zmluvy o ZDZ, ako aj podľa ZDP a daňovník si vyrovná svoju daňovú povinnosťz príjmov z predaja nehnuteľnosti prostredníctvom daňového priznania.

Pri zdanení alebo nezdanení takéhoto príjmu však musíme ešte brať do úvahy, či daňovníkov príjem z predaja ne-hnuteľnosti nebude na územíSR oslobodený od dane z príjmov v súlade so ZDP, a to konkrétne podľa § 9 ZDP.

Ak by mal český daňovník predávanú nehnuteľnosť vo vlastníctve viac ako päť rokov, potom je jeho príjemz predaja tejto nehnuteľnosti oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb. V prípade, ak by mal nehnuteľnosťzahrnutú v obchodnom majetku, tak by bol príjem z predaja nehnuteľnosti oslobodený po piatich rokoch od jejvyradenia z obchodného majetku daňovníka.

V takomto prípade je síce príjem českého daňovníka predmetom dane na území SR v súlade s § 16 ZDP, alezároveň je tento príjem oslobodený od dane v súlade so ZDP a český daňovník nie je povinný podávať daňovépriznanie na území SR z oslobodených príjmov.

�

Ing. Miroslava Brnová

58

Sociálna poisťovňa informuje (www. socpoist.sk)Dôchodcovia, neberte si pred Vianocami zbytočné pôžičkySociálna poisťovňa v predvianočnom ob-dobí opäť varuje verejnosť pred zvýšený-mi rizikami nevýhodných pôžičiek.

Často sa stáva, že najmä dôchodcovia sana ne nechajú zlákať a potom ich nedokážusplácať alebo majú problém zabezpečiť sizákladné životné potreby z dôchodku, ktorýje krátený na základe príkazu exekútora.Exekučné zrážky z dôchodku sú totiž vyko-návané ako následok toho, že dôchodcaneuhradil dlh voči určitému subjektu. Po-stup voči dlžníkovi v tomto štádiu, a to ajv prípade, ak ide o dôchodcu, je už v ru-kách exekútora a nerieši ho Sociálnapoisťovňa. Mnohí penzisti si však myslia,že dôchodky exekúciám nepodliehajú. Nieje to však pravda – príkaz na exekúciu musí

Sociálna poisťovňa rešpektovať a vykoná-vať určenú zrážku z dôchodku.

Počet exekúcií dôchodkov za uplynulémesiace pritom opäť stúpol. K 31. októbru2016 ich Sociálna poisťovňa registruje33 821. Pritom ešte ku koncu januára 2016ich bolo 32 046 a ku koncu júla 33 249. Po-čas tohto roka je to nárast o vyše 1 700exekúcií dôchodkov.

Jedným z najčastejších dôvodov exekúciídôchodkov sú práve pôžičky z nebanko-vých subjektov. Sociálna poisťovňa pretoupozorňuje dôchodcov, aby nepodľahli lá-kavým reklamám, ktoré sú mnohokrát za-vádzajúce a mnohým môžu spôsobiť fi-nančné problémy.


Videoškolenie Finančná kontrola od 1. 1. 2016 je zamerané na praktickývýkon FK na základe nového zákona o finančnej kontrole a audite. Objedná-vajte na www.zakon.sk.

Zdaňovaniepríležitostných príjmov

Pre správne stanovenie daňovej povinnosti je nevyhnutné správne posú-diť, ktoré príjmy možno zaradiť medzi príležitostné príjmy (okrem príjmovz príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodár-

stva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí). Rozhodujúce je posúdenie, čiide o zmluvne dohodnutý príjem. https://www.financnasprava.sk/sk/pre-media/no-vinky/archiv-noviniek/detail-novinky/_zdan-prilez-prijmov-na

Dňa 22. 7. 2016 zverejnila finančná správastanovisko k zdaňovaniu príležitostných príj-mov, ktoré od začiatku vnímam ako sporné.Pre objasnenie, v čom je problém, si dovolímz neho citovať:– Ak fyzickej osobe plynie príjem z jej čin-

nosti, ktorú vykonáva na základe zmluv-ne dohodnutých podmienok, či už podľaZákonníka práce, Občianskeho zákon-níka alebo Obchodného zákonníka, tre-ba v prvom rade určiť konkrétny druhtohto príjmu. V tomto prípade môže ísťo príjmy zo závislej činnosti, z podnika-nia, z inej samostatnej zárobkovej čin-nosti, z prenájmu, z vytvorenia alebopoužitia umeleckého diela alebo výkonualebo príjmy z kapitálového majetku.

– Ak zmluvne dohodnutý príjem daňovní-ka nie je príjmom zo závislej činnosti,z podnikania, z inej samostatnej zárob-kovej činnosti, z prenájmu, z vytvoreniaalebo použitia umeleckého diela alebovýkonu a nie je ani kapitálovým príj-mom, zaradí sa tento príjem medziostatné príjmy (iné príjmy).

– Len v prípade, ak fyzickej osobe plyniepríjem bez zmluvne dohodnutých pod-mienok a nejde o príjmy zo závislej čin-nosti, z podnikania, z inej samostatnejzárobkovej činnosti, z prenájmu, z vy-tvorenia alebo z použitia umeleckéhodiela (výkonu) a nejde ani o kapitálovýpríjem, je možné takýto príjem zaradiťmedzi príjem z príležitostnej činnosti.

To znamená, že fyzickej osobe plynie prí-jem z príležitostnej činnosti vtedy, ak sasama rozhodne vykonať určitú činnosť,a to bez zmluvne dohodnutej povinnosti,ktorú by jej určila alebo prikázala iná oso-ba. Je to napr. príjem z príležitostnej čin-nosti, ako je zber lesných plodov, odvoznepotrebného papiera do zberných suro-vín, pokosenie trávy susedovi a pod.

Osobne vnímam metodiku na finančnejspráve ako pomerne kvalitnú, pretože daťstanovisko k nejakému problému na rozdielod toho mať názor na nejaký problém spočí-va v tom, že nielen poviem, ako by to malobyť, ale aj prečo by to tak malo byť.

Pre štátny orgán, ktorým finančná správaje, to platí dvojnásobne, pretože takéto sta-noviská sa pretavujú do rozhodnutí a tiemusia byť náležite odôvodnené.

V tejto súvislosti nech mi je dovolené citovaťz rozhodnutia US SR I. ÚS 56/01:

Rozhodnutie správneho orgánu musíuviesť relevantné a dostatočné dôvody,na základe ktorých bolo vydané. Rozsahtejto povinnosti sa môže meniť podľa po-vahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vosvetle okolností každej veci. Z čl. 46 Ús-tavy Slovenskej republiky však ne-možno vyvodzovať, že dôvody uvedenésprávnym orgánom sa musia zaoberať 59

DÚ

PP

1/20

17D

AN

EA

ÚČ

TO

VN

ÍCT

VO

zvlášť každým bodom, ktorý niektorýz účastníkov konania môže považovaťza základný pre svoju argumentáciu.

Dôvody uvedené v rozhodnutí správne-ho orgánu, ktorým sa po právoplatnomskončení správneho konania ukladá je-ho účastníkovi pokuta za nesplneniepovinnosti uloženejpočas jeho trvania,musia byť relevantnéa dostatočné nielenvo vzťahu k nesplne-niu uloženej povin-nosti, ale aj k potrebesankcionovať týmto spôsobom jej nespl-nenie po skončení správneho konania.

Dovolím si tvrdiť, že ak by toto stanoviskomalo byť prevzaté do odôvodnenia rozhod-nutia vo veci samej, tak by to bolo odôvodne-nie nezrozumiteľné a bol by to dôvod na zru-šenie takéhoto rozhodnutia správnym sú-dom podľa § 191 ods. 1 písm. e) zákonač. 162/2015 Z. z., čo je Správny súdny poria-dok; citujem: „ d) je nepreskúmateľné pre ne-zrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov “.

Toto stanovisko je nekorektné z viacerýchhľadísk:

Toto stanovisko sa snaží ako samozrej-mosť podsúvať fakt, že zmluvné vzťahyuzatvárané na základe štandardnýchzmluvných typov sa nikdy nemôžu zaradiťdo iných príjmov ako príjmov zo závislejčinnosti – § 5 ZDP, príjmov z podnikania –§ 6 ZDP, z kapitálového majetku – § 7 ZDP.Toto ale nezdôvodňuje žiadnym znenímrelevantného právneho predpisu. Vzhľa-dom na pomerne špecifický druh príjmovuvedených v § 7 ZDP ma celkom dobre

nenapadá, výsledky akej činnosti by mohlibyť zaradené pod príjem z kapitálovéhomajetku.

Takže tu máme iba dve ustanovenia, a to§ 5 ZDP – závislá činnosť a § 6 ZDP – príj-my z podnikania a inej samostatnej zárob-kovej činnosti, z prenájmu a použitia diela

a umeleckého výkonu.Vzhľadom na to, žeprenájom je od počiat-ku jasný ako identi-fikovateľný zmluvnýtyp, zostávajú nám lenpríjmy zo závislej čin-

nosti – § 5 ZDP, prímy z podnikania – § 6ZDP, inej samostatnej zárobkovej činnostia z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6ods. 1 ZDP, § 6 ods. 2 ZDP a § 6 ods. 4ZDP).

Ak pôjdeme vo svojich úvahách ďalej, takčinnosti uvedené v § 6 ods. 1 a 2 sivyžadujú podnikateľské oprávnenie, čo,samozrejme, nemusí byť vždy živnostenskýlist ( advokáti, daňovíporadcovia a podobne )a v § 6 ods. 4 – teda zmluvy uzatváranév režime autorského zákona (zákonč. 185/2015 Z. z.) sa nehodia na všetky čin-nosti, ktoré sa bežne vyskytujú, takže v pod-state daňový úrad hovorí (aj keď nie priamo),že každá činnosť, na ktorú si nevybavíte živ-nostenský list, ale osobitné oprávnenie, jev podstate závislá činnosť.

To je veľmi sporná argumentácia, aj keď lo-gická – závislá činnosť je zdaňovaná v naj-nevýhodnejšom režime a podlieha odvo-dom. Pokiaľ vám niekto prekvalifikuje prí-jem na podnikateľskú činnosť, minimálnevám môžu dať pokutu za oneskorenú regis-tračnú povinnosť.

60


Nie každá skutočnosť spôsobuje práv-ne následky a nie každá právna sku-točnosť spôsobuje rovnaké právnenásledky. Právne skutočnosti sa deliana závislé od vôľového ľudského ko-nania a nezávislé.

Príklad:

Takže ak mi sused (inak šikovný chlap) bude chcieť nabudúce opraviť v rámci dobrých vzťahov záchod, bu-dem od neho vyžadovať DIČ alebo sa pôjdem prihlásiť do Sociálnej poisťovne, aby som náhodou nedostal po-kutu ako nelegálny zamestnávateľ.

�

Dane a účtovníctvo � Zdaňovanie príležitostných príjmov

61

DĎalšie tvrdenie finančnej správy je tiež viacako sporné. Citujem: „...len v prípade, akfyzickej osobe plynie príjem bez zmluvnedohodnutých podmienok a nejde o príjmyzo závislej činnosti, z podnikania, z inej sa-mostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu,z vytvorenia alebo z použitia umeleckéhodiela (výkonu), a nejde ani o kapitálový prí-jem, je možné takýto príjem zaradiť medzipríjem z príležitostnej činnosti.“

Toto tvrdenie sa dá vyvrátiť pomerne jed-noducho. Toto stanovisko zjavne predpo-kladá, že zmluva je len vtedy, ak existujepapierová podoba nejakého textu. To jezásadné nepochopenie problematiky.Pre objasnenie troška právnej teórie.

Právna skutočnosť je skutočnosť, s ktorouprávo spája právne následky. To znamená,že nie každá skutočnosť spôsobuje právnenásledky a nie každá právna skutočnosť spô-sobuje rovnaké právne následky. Právne sku-točnosti sa rozdeľujú do dvoch základnýchskupín. Tou prvou sú právne skutočnosti,– ktoré sú závislé od vôľového ľudského

konania a– tie ďalšie sú od vôľového konania člo-

veka nezávislé.

Právne skutočnosti závislé od vôle človeka– právne úkony (zmluvy) a protiprávne úko-ny (delikty)

Medzi právne skutočnosti nezávislé odvôle človeka, ktoré tiež nazývame právne

udalosti, patria napríklad: narodenie, smrťa plynutie času.

Zmluvy ako právne skutočnosti vyžadu-jú písomnú formu iba vtedy, ak to vý-slovne zákon upravuje alebo sa na tomúčastníci zmluvného vzťahu dohodnú. Toznamená, že reálne je ďaleko viac zmlúvuzatváraných neformálne ako formálne.

Typický nákup v nákupnom centre je kúp-nou zmluvou a napriek tomu o uzatvoreníkúpnej zmluvy môžeme hovoriť iba preto,že máme doklad. To znamená, že formauzatvorenia zmluvy nemá na daňové za-triedenie príjmu vplyv. To však nezname-ná, že pri neformálne uzatvorenej zmluvenejestvuje žiaden doklad. U vyššie spomí-nanej kúpnej zmluvy v nákupnom centre jeto doklad z pokladne, prípadne záručný list.U zmluvy o dielo je to minimálne objednáv-ka so špecifikáciou diela. Ani v súčasnostito neznamená, že mám výdavok a voči ne-mu nejestvuje žiadne reálne preukázateľnéplnenie.

To znamená, že fyzickej osobe plyniepríjem z príležitostnej činnosti vtedy, aksa sama rozhodne vykonať určitú čin-nosť, a to bez zmluvne dohodnutej po-vinnosti, ktorú by jej určila alebo priká-zala iná osoba. Je to napr. príjem z prí-ležitostnej činnosti, ako je zber lesnýchplodov, odvoz nepotrebného papiera dozberných surovín, pokosenie trávy su-sedovi a pod.

Ing. Vladimír Ozimý sa venuje stravným a základným náhradám, fakultatívnymnáhradám, cestovným náhradám ako daňovému výdavku a cestovným náhradámvo vzťahu k DPH vo videoškolení Pracovná cesta – spoločník verzus konateľ.

Táto časť stanoviska je len výsledkom toho,že sa k apriórnemu tvrdeniu hľadá, ako toprávne zdôvodniť. Hovorí sa, že paragraf jekrivý, ale to je samozrejme laický pohľad.Právo je predovšetkým ľudský výtvor a apli-kovaný ľuďmi, čím je, samozrejme, aj deter-minované. Napriek tomu to neznamená, žev právnom štáte je akýkoľvek právny názorv poriadku. Právo totiž nie je iba normatívnysystém, ale i hodnotový, ktorý a priori chrániintegritu spoločnosti.

Preto aj v práve je samozrejme určitý vý-klad prípustný a určitý nie. Je, samozrejme,ťažké všeobecne hovoriť, čo v konkrétnomprípade je za hranicou.

V tomto prípade sa môžeme obrátiť na zá-kladné zásady uvedené v Civilnom sporo-vom poriadku, ktorý hovorí o výklade, ktorýby mal byť v súlade s ustálenou rozhodo-vacou praxou najvyšších súdnych auto-rít, mal by rešpektovať požiadavku práv-nej istoty a hodnoty spoločnosti. Toto súslová priamo zo zákona, ktoré sa použijúi na správne súdnictvo. Budem citovať:

Čl. 2

(1) Ochrana ohrozených alebo porušenýchpráv a právom chránených záujmov musíbyť spravodlivá a účinná tak, aby bol napl-nený princíp právnej istoty.

(2) Právna istota je stav, v ktorom každýmôže legitímne očakávať, že jeho spor bu-de rozhodnutý v súlade s ustálenou rozho-dovacou praxou najvyšších súdnych auto-rít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxeniet, aj stav, v ktorom každý môže legitím-ne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutýspravodlivo.

(3) Ak sa spor na základe prihliadnutia na prí-padné skutkové a právne osobitosti prípadurozhodne inak, každý má právo na dôkladnéa presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.

Čl. 3

(1) Každé ustanovenie tohto zákona je po-trebné vykladať v súlade s Ústavou Sloven-skej republiky, verejným poriadkom, prin-cípmi, na ktorých spočíva tento zákon,s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slo-venskej republiky, ktoré majú prednosť predzákonom, judikatúrou Európskeho súdu preľudské práva a Súdneho dvora Európskejúnie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty,ktoré sú nimi chránené.

(2) Výklad tohto zákona nesmie protirečiťtomu, čo je v jeho slovách a vetách jasnéa nepochybné. Nikto sa však nesmie dovo-lávať slov a viet tohto zákona proti ich účelua zmyslu podľa odseku 1.

Čl. 4

(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a roz-hodnúť na základe výslovného ustanove-nia tohto zákona, právna vec sa posúdi po-dľa ustanovenia tohto alebo iného zákona,ktorý upravuje právnu vec čo do obsahua účelu najbližšiu posudzovanej právnejveci.

(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejed-ná a rozhodne právnu vec podľa normy, kto-rú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom,a to s prihliadnutím na princípy všeobecnejspravodlivosti a princípy, na ktorých spočívatento zákon, tak, aby výsledkom bolo ro-zumné usporiadanie procesných vzťahovzohľadňujúce stav a poznatky právnej

62


náuky a ustálenú rozhodovaciu praxnajvyšších súdnych autorít.

Štátne orgány majú takú obrovskú prevahujednako v silách a prostriedkoch, že ak by steškrtli hodnotovo orientovaný výklad, tak odzačiatku subjekt práva nemá žiadnu šancu.Každý štátny orgán, ktorý bude chcieť odo-prieť vaše práva, budeto robiť tak, aby kon-krétnym hmotnopráv-nym nárokom odňalnástroje procesnejochrany. Nenadarmo jeprávo na spravodlivýproces formulované už v 13. storočí ako zá-kladná požiadavka Magny charty (1215), ajkeď v tomto prípade právo na spravodlivýproces sa týkalo úzkej skupiny ľudí (šľachty).

Zároveň to absolútne nerešpektuje právnuúpravu uzatvárania zmlúv, ktorá je upra-vená v Občianskom zákonníku v § 43 –§ 47a a v Obchodnom zákonníku § 266 –§ 288. Zmluva sa uzatvára tak, že prebiehanávrh na uzatvorenie zmluvy a jeho akcep-tácia druhou stranou. To znamená, žezmluva ako dvoj a viacstranný právny úkonje vždy podmienená iniciatívou. Ak zoberie-me do úvahy príklady zo stanoviska – zberlesných plodov a zber papiera – ide v ko-nečnom dôsledku o realizáciu kúpnej zmlu-vy a navyše ide o predaj hnuteľných vecí,ktoré sú od dane oslobodené. Pokosenietrávy zas je zmluvou o dielo, prípadne prí-kaznou zmluvou.

Navyše stanovisko finančnej správy v tomtoprípade ignoruje existenciu inominátnychzmlúv, ktoré tak isto je možné uzatvárať a ne-spadajú pod jednotlivé zmluvné typy uvede-né v Občianskom/Obchodnom zákonníku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sanevyhneme ani definícii závislej práce tak,ako je definovaná v Zákonníku práce § 1ods. 2 Zákonníka práce: „Závislá práca jepráca vykonávaná vo vzťahu nadriadenostizamestnávateľa a podriadenosti zamestnan-ca, osobne zamestnancom pre zamestnáva-teľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v je-

ho mene, v pracovnomčase určenom zamest-návateľom.“

Máme tu znaky:– nadriadenosti za-

mestnávateľaa podriadenosti zamestnanca,

– osobne zamestnancom pre zamestná-vateľa,

– podľa pokynov zamestnávateľa,– v jeho mene,– v pracovnom čase určenom zamestná-

vateľom.

Tieto znaky sú pomerne všeobecné, čo mána jednej strane zabrániť, aby sa inak zá-vislá práca dala vykonávať podľa inéhorežimu na základe nejakého formálnehokritéria, ale na druhej strane sa štátny or-gán nevyhne pomerne náročnému skúma-niu ekonomickej podstaty činnosti v tomktorom prípade.

Ak si pozriete definíciu iných zmluvných ty-pov (či už je to zmluva o dielo, príkaznázmluva, mandátna zmluva), vidíte, že nie-ktoré pojmové znaky sú totožné: Podľa po-kynov objednávateľa v § 537 ods. 3ObchZ.: „Pri vykonávaní diela postupujezhotoviteľ samostatne a nie je pri určeníspôsobu vykonania diela viazaný pokynmiobjednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazalplniť ich.“


63

D

Návrh nemôže byť odvolaný počas le-hoty, ktorá je v ňom určená na prijatie,ibaže z jeho obsahu vyplýva právo hoodvolať aj pred uplynutím tejto lehoty,alebo ak je v ňom vyjadrená neodvo-lateľnosť.

Ing. Vladimír Ozimý sa vo videoškolení Závislé vzťahy spoločníkov (konate-ľov) a vplyv na základ dane spoločnosti zameriava na štandardné vzťahyspoločníkov a spoločností s dôrazom na princíp poskytovania pôžičiek.

Podľa pokynov mandanta v § 567 ods. 2ObchZ.: „Činnosť, na ktorú sa mandatár za-viazal, je povinný uskutočňovať podľa poky-nov mandanta a v súlade s jeho záujmami,ktoré mandatár pozná alebo musí poznať.Mandatár je povinný oznámiť mandantovivšetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovanízáležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenupokynov mandanta.“

Povinnosti príkazníka v § 725 OZ: „Príkaz-ník je povinný konať pri plnení príkazu podľasvojich schopností a znalostí. Od príkazco-vých pokynov sa príkazník môže odchýliťlen vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme prí-kazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas;inak zodpovedá za škodu.“

Osobný výkon práce môže byť dohodnutýaj v iných zmluvných typoch. Konanie

príkazníka v § 726 OZ: „Príkazník je povinnývykonať príkaz osobne. Ak zverí vykonaniepríkazu inému, zodpovedá, akoby príkaz vy-konával sám; ak však príkazca dovolil, aby siustanovil zástupcu alebo ak bol tento nevy-hnutne potrebný, zodpovedá príkazník ibaza zavinenie pri voľbe zástupcu.“

Konanie mandatára podľa § 568 ObchZ:„(1) Mandatár je povinný zariadiť záležitosťosobne, len ak to určuje zmluva. Ak tútopovinnosť poruší, zodpovedá za škodu týmspôsobenú mandantovi.“

Zhotovovanie diela podľa § 538 ObchZ:„Zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykona-ním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z pova-hy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávanídiela inou osobou má zhotoviteľ zodpoved-nosť, akoby dielo vykonával sám.“

64

V jeho meneTak i mandatár, ako i príkazník potrebujúna konanie v mene mandanta a príkazcuplnú moc. Vyplýva to z § 566 ObchZ, ktorýje pojmovou definíciou mandátnej zmluvy§ 568 ods. 3 ObchZ: „Mandátnou zmluvousa mandatár zaväzuje, že pre mandanta najeho účet zariadi za odplatu určitú obchod-nú záležitosť uskutočnením právnych úko-nov v mene mandanta alebo uskutočneníminej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiťmu za to odplatu.“

Rovnako sa dá vyššie uvedené výkla-dom odvodiť i z právnej úpravy príkaznejzmluvy. Tam je tiež konanie za iného pod-mienené vystavením plnej moci. Je tedazrejmé, že to či ide v konkrétnom prípadeo závislú, respektíve nezávislú činnosť, bu-de potrebné posudzovať individuálne.

Medzi použiteľné prvky bude potrebnévziať také prvky ako:– fakt, či činnosť má samostatne použiteľ-

ný výsledok (je asi rozdiel medzi pova-hou práce čašníka a murára) osobne,

– fakt, či organizácia pracovného času jena pracovníkovi alebo inej osobe,

– fakt, či ide o prácu, ktorá si vyžadujesamostatne udeľované oprávnenie (li-cenciu).

Zasa sme tu pri výklade právneho predpi-su, ktorý mal zohľadňovať všetky súvislostidaného problému a nie iba izolované javy(systematický výklad zákona), ktorý je aj li-mitáciou správnej úvahy štátneho orgánu.

Rovnako je potrebné v tejto súvislosti spo-menúť základné zásady daňového poriadku


– teda zásadu neformálnosti v § 3 ods. 6zákona č. 563/2009 Z. z.: „Pri uplatňovaníosobitných predpisov pri správe daní saberie do úvahy skutočný obsah právnehoúkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcejpre zistenie, vyrubenie alebo vybratie da-ne. Na právny úkon alebo inú skutočnosťrozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebovybratie dane, ktoré nemajú ekonomickéopodstatnenie a ktorých výsledkom je úče-lové obchádzanie daňovej povinnosti ale-bo získanie takého daňového zvýhodne-nia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt

oprávnený, alebo ktorých výsledkom je úče-lové zníženie daňovej povinnosti, sa pri sprá-ve daní neprihliada.“

Ako je i z vyššie uvedeného zrejmé, pre-kvalifikovať je možné len taký úkon, ktorýnemá okrem účelového vylákania daňovejvýhody ekonomické opodstatnenie. Zmlu-vy, ktoré sú uzatvárané ako zmluvy o dielo,príkazné zmluvy a podobne zjavne ekono-mický zmysel majú, a teda len pri použití tej-to zásady ich nemožno bez ďalšieho pre-kvalifikovať.

JUDr. Samuel Diatka


65

D

Sociálna poisťovňa informuje (www.socpoist.sk)Zvýšenie nemocenskej od 1. januára 2017 sa netýka všetkých poberateľovtýchto dávokSociálna poisťovňa upozorňuje, že zmenavo výpočte nemocenských dávok v súvis-losti so zvýšením maximálneho vymeriava-cieho základu sa týka len tých poistencov,ktorí majú vymeriavací základ (hrubý prí-jem) 1 287 eur a viac. Tých, ktorých príjemnedosahuje uvedenú sumu, sa zmena zá-kona netýka. Zmena sa taktiež nevzťahujena osoby, ktorým bola nemocenská dávkapriznaná ešte v roku 2016 a jej výplata po-kračuje v roku 2017, im sa nemocenskádávka neprepočíta.

Od 1. 1. 2017 sa mení maximálna výška vy-meriavacieho základu pre výpočet nemo-cenských dávok.

Do 31. 12. 2016 sa nemocenské dávky po-čítajú z vymeriavacieho základu maximálnezo sumy 1 287 eur. Od januára 2017 sa ma-ximálny vymeriavací základ pre výpočet ne-mocenských dávok zvyšuje na sumu 1 766eur. Zmena zákona má zvýšiť dávku u týchpoistencov, ktorí platia do Sociálnej poisťov-ne vysoké poistné, ale nemocenské dávkynedostávajú úmerné výške ich odvodu.

Zmenou zákona sa čiastočne zníži rozdielmedzi výškou zaplateného poistného a vy-platenou dávkou, keďže denný vymeriava-cí základ sa už nebude počítať z 1,5-ná-sobku priemernej mzdy spred dvoch rokov,ale z 2-násobku.


Na zamyslenie:

Ak zasejete čestnosť, zožnete dôveru. Ak zasejete dobrotu, zožnete priateľov. Ak zasejete pokoru, zožnete veľkosť a si-lu. Ak zasejete dobrú a kvalitnú prácu, zožnete úspech.


Reklama a propagáciaz pohľadu dane z príjmov

Reklama a propagácia sú v širšom ponímaní chápané ako súčasť marke-tingu a ďalších podporných prostriedkov predaja. Vynakladanie prostried-kov na reklamu a propagáciu má aj daňové dôsledky. Ak je naplnená defi-

nícia daňového výdavku, sú prostriedky vynakladané na reklamu a propagáciuuznané ako daňové výdavky. V prípade reklamných predmetov je ich daňová uzna-teľnosť osobitne upravená s ohľadom na ich charakter a hodnotu jednotlivého pred-metu. Z hľadiska dane z príjmov sa posudzujú aj príjmy z reklám. Tieto príjmy saspravidla spájajú so športovými organizáciami a sú u nich zdaniteľnými príjmami.

Reklama a propagácia sú jednými z dô-ležitých činností podnikateľských subjek-tov, bez ktorých nemožno obstáť v súčas-nom trhovo orientovanom konkurenčnom

prostredí. Reklamný trh sa stal jednýmz najdynamickejších odvetví, v ktorom pre-bieha ostrý boj o zákazníka a presadenie sana trhu.

66

DA

NE

AÚ

ČT

OV

NÍC

TV

OD

ÚP

P1/

2017

Vymedzenie reklamy a propagácie v právnych predpisochPodľa § 2 ods. 1 písm. a) zákonač. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení ne-skorších predpisov (ďalej len „zákon o rekla-me“) reklama je predvedenie, prezentáciaalebo iné oznámenie v každej podobesúvisiace s obchodnou, podnikateľskoualebo inou zárobkovou činnosťou s cie-ľom uplatniť produkty na trhu.

V zmysle § 2 ods. 2 zákona o reklame re-klamou nie je:a) označenie sídla právnickej osoby, trva-

lého pobytu fyzickej osoby, označe-nie prevádzkarne alebo organizačnejzložky právnickej osoby alebo fyzickejosoby obchodným menom, ako aj ozna-čenie budov, pozemkov a iných nehnu-teľných vecí alebo hnuteľných vecí vovlastníctve alebo v nájme týchto osôb,

b) označenie listov a obálok obchodnýmmenom alebo ochrannou známkou,

c) označenie produktov alebo ich obalovúdajmi, ktoré sa musia na nich uvádzaťpodľa osobitného predpisu (napr. zákon

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľaa o zmene zákona Slovenskej národnejrady č. 372/1990 Zb. o priestupkochv znení neskorších predpisov, zákonč. 152/1995 Z. z. o potravinách v zneníneskorších predpisov),

d) zverejnenie výročnej správy o hospo-dárení, o účtovnej závierke, o auditepodniku alebo o iných informáciácho podniku, ak povinnosť ich zverejneniavyplýva z osobitného predpisu, ktorýmje zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctvev znení neskorších predpisov.

Zákon o reklame vymedzuje v § 3 všeobec-né požiadavky na reklamu. Osobitným spô-sobom je upravená reklama alkoholickýchvýrobkov, tabakových výrobkov, zbranía streliva, liekov, dojčenských a násled-ných doplnkových prípravkov, energetickyvýznamného výrobku.

Na účely televízneho a rozhlasového vy-sielania je reklama upravená v zákoneč. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii

a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o te-lekomunikáciách v znení neskorších predpi-sov. V zmysle § 32 ods. 1 tohto zákona jereklamou akékoľvek verejné oznámenie vy-sielané za odplatu alebo inú podobnú proti-hodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktoré-ho zámerom je podpo-riť predaj, nákup alebonájom tovaru aleboslužieb vrátane nehnu-teľností, práv a záväz-kov alebo dosiahnuťiný účinok sledovanýobjednávateľom reklamy alebo vysielate-ľom. Obdobne ako v zákone o reklame jetýmto zákonom obmedzená reklama urči-tých druhov výrobkov (alkoholické výrobky,zbrane a strelivo, lieky).

Ďalej je v tomto zákone upravený spôsobzaraďovania reklamy do vysielania, časovýrozsah reklamy, obmedzenia vysielaciehočasu, v ktorom môžu byť niektoré reklamyuvádzané.

Reklamou sa zaoberá aj Obchodný zákon-ník, a to vo väzbe na dodržiavanie pravidielhospodárskej súťaže medzi podnikateľský-mi subjektmi.

Obchodný zákonník v hlave V v prvej častidefinuje nekalú súťaž, ktorej používaniev hospodárskej súťaži zakazuje. Za nekalúsúťaž sa považuje aj klamlivá reklama.

Podľa § 45 Obchodného zákonníka klam-livou reklamou je reklama tovaru, služieb,nehnuteľností, obchodného mena, ochrannejznámky, označenia pôvodu výrobkov a inýchpráv a záväzkov, ktorá uvádza do omylu ale-bo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je ur-čená alebo ku ktorým sa dostane, a ktorá

v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekono-mické správanie týchto osôb alebo ktorá po-škodzuje alebo môže poškodiť inéhosúťažiteľa alebo spotrebiteľa. V Slovenskejrepublike pôsobí Rada pre reklamu ako or-gán etickej samoregulácie reklamy, ktorého

hlavným cieľom je za-bezpečovať a presa-dzovať, aby sa na úze-mí SR šírila čestná,slušná, decentná, le-gálna a pravdivá rekla-ma. Rada pre reklamu

združuje subjekty, ktoré aktívne vstupujú doprocesu marketingovej komunikácie – aso-ciácie zadávateľov reklamy, reklamné agen-túry, médiá, ale aj podnikateľské subjektyvyužívajúce propagáciu formou reklamy.

Propagáciou možno rozumieť šírenie in-formácií o niečom s cieľom uvedenia pred-metu propagácie, ktorým môže byť výro-bok, služba, akcia.

Propagácia je súčasťou marketingovýchaktivít podnikateľských subjektov. V zása-de existujú dva základné typy propagácie,a to:– propagácia nepriama, ktorá smeruje

plošne (nie na konkrétneho zákazníka)na cieľovú skupinu potenciálnych zákaz-níkov. Medzi nepriamu propagáciu sapočítajú rôzne propagačné akcie (napr.prezentácie, semináre, výstavy, letáky,katalógy, prospekty, webové stránky, in-zercia);

– propagácia priama, ktorá smeruje pria-mo na konkrétneho zákazníka, zvyčajnenadväzuje na nepriamu propagáciu.Medzi priamu propagáciu patrí oslove-nie konkrétneho zákazníka listom, letá-kom, telefonickým hovorom, e-mailom.

Dane a účtovníctvo � Reklama a propagácia z pohľadu dane z príjmov

67

D


Rada pre reklamu združuje subjekty,aktívne vstupujúce do procesu marke-tingovej komunikácie – zadávateľov re-klamy, reklamné agentúry, média, pod-nikateľské subjekty. Dodržuje sa Etickýkódex.

Reklama a propagácia z pohľadu dane z príjmovZákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmovv znení neskorších predpisov (ďalej len „zá-kon o dani z príjmov“) upravuje reklamuv týchto ustanoveniach:– v § 19 ods. 2 písm. k), podľa ktorého da-

ňovými výdavkami sú aj výdavky (nákla-dy) na reklamu vynaložené na účel pre-zentácie podnikateľskej činnosti da-ňovníka, tovaru, služieb, nehnuteľností,obchodného mena, ochrannej známky,obchodného označenia výrobkov a inýchpráv a záväzkov súvisiacich s činnosťoudaňovníka so zámerom dosiahnutia, za-bezpečenia, udržania alebo zvýšeniapríjmov daňovníka,

– v § 19 ods. 2 písm. n), podľa ktoréhodaňovým výdavkom sú aj odpisy primajetku, ktorý nie je priamo využívanýdaňovníkom, ale slúži na zabezpečeniezdaniteľných príjmov tohto daňovníkaa súčasne aj daňovníka, ktorému bolposkytnutý, ak ide o poskytnutie majet-ku, ktorý slúži na podporu predaja tova-ru, služieb alebo výrobkov daňovníka,ktorý tento majetok poskytol na priamevyužitie inému daňovníkovi,

– v § 21 ods. 1 písm. e), z ktorého vyplý-va, že daňovými výdavkami nie sú anivýdavky (náklady) vynaložené v roz-pore s týmto zákonom a s osobitnýmipredpismi, okrem iného aj v rozporeso zákonom o reklame,

– v § 21 ods. 1 písm. h), podľa ktoré-ho daňovými výdavkami nie sú výdavky

na reprezentáciu okrem výdavkov nareklamné predmety v hodnote neprevy-šujúcej 17 eur za jeden predmet. V tom-to ustanovení je súčasne vymedze-né, čo sa nepovažuje za reklamnýpredmet.

Propagácia nie je v zákone o dani z príjmovpriamo uvádzaná. Skutočnosť, že zákono reklame niektoré podnikateľskými sub-jektmi vynakladané výdavky nepovažujeza výdavky na reklamu, neznamená, že byneboli daňovo uznané.

Takéto výdavky sa posúdia podľa všeobec-nej definície daňového výdavku uvedenejv § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, resp.§ 19 tohto zákona. Napríklad výdavky súvi-siace s označením miesta podnikania ob-chodným menom nie sú síce výdavkami nareklamu podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákonao dani z príjmov, sú však daňovými výdav-kami, pretože povinnosť takéhoto označe-nia vyplýva zo živnostenského zákona (zá-kon č. 455/1991 Zb. v znení neskoršíchpredpisov). Obdobne sa posudzujú výdav-ky na označenie produktov a ich obalovalebo na uloženie účtovnej závierky a vý-ročnej správy, keďže táto povinnosť vyplý-va z osobitných predpisov. V prípade ozna-čovania listov, obálok obchodným menomide o prevádzkové výdavky, ktoré sú sú-časťou firemnej kultúry a vchádzajú do zá-kladu dane v súlade s účtovníctvom.

68


Výdavky na reklamu ako daňové výdavkyNa to, aby výdavky na reklamu mohli byťuznané ako daňové výdavky, musia v pr-vom rade spĺňať podmienky uvedené vo

všeobecnej definícii daňového výdavkuuvedenej v § 2 písm. i) zákona o daniz príjmov. V zmysle tohto ustanovenia je

daňovým výdavkom výdavok (náklad) nadosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zda-niteľných príjmov preukázateľne vyna-ložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtov-níctve daňovníka alebo zaevidovaný v evi-dencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona.

Pri prípadnej daňovej kontrole musí daňov-ník preukázať, že výdavok (náklad) skutoč-ne vznikol a tiež súvislosť takéhoto výdav-ku (nákladu) s dosiahnutím, zabezpečeníma udržaním zdaniteľných príjmov daňovní-ka. Výdavok (náklad) musí byť správne za-účtovaný v súlade s postupmi účtovaniaalebo zaevidovaný v daňovej evidencii ve-denej podľa § 6 ods. 11 zákona o daniz príjmov. Súčasne nemôže ísť o výdavokvzťahujúci sa k zakázanej reklame v zmys-le zákona o reklame alebo ku klamlivej re-klame v zmysle Obchodného zákonníka.

Zákon o dani z príjmov z hľadiska uzna-teľnosti daňového výdavku na reklamuv § 19 ods. 2 písm. k) vyžaduje, aby výda-vok (náklad):– bol vynaložený s cieľom prezentácie

podnikateľskej činnosti daňovníka, to-varu, služieb, nehnuteľností, obchod-ného mena, ochrannej známky, ob-chodného označenia výrobkov a inýchpráv a záväzkov,

– súvisel s činnosťou daňovníka,– bol vynaložený so zámerom dosiahnu-

tia, zabezpečenia, udržania alebo zvý-šenia príjmov daňovníka.

Výkonom samotnej reklamy nie je priamodosahovaný príjem, ale očakáva sa, že ná-klady vynaložené na reklamnú činnosť savrátia v budúcich príjmoch dosahovanýchz činnosti daňovníka.

Výška výdavkov (nákladov) na reklamunie je, s výnimkou reklamných predme-tov, zákonom o dani z príjmov limitova-ná. Zákon o dani z príjmov nevymedzujeani formy reklamy. V praxi sa využívajú naj-mä tieto formy:– grafická reklama prostredníctvom inze-

rátov v novinách a časopisoch, rekla-mných plagátov, transparentov, pro-spektov, katalógov,

– obrazová a zvuková reklama v elektro-nických médiách, najmä rozhlasovéa televízne reklamné šoty,

– reklamné akcie, ako sú prednášky,predvádzanie výrobkov, reklamné filmy,reklamné, predajné a žrebovacie akcie,reklamné súťaže,

– vystavovanie výrobkov na veľtrhoch,výstavách,

– poskytovanie vzoriek, ochutnávky vý-robkov,

– poskytnutie výhier do reklamných, pre-dajných súťaží a do žrebovacích akcií,

– poskytovanie reklamných predmetov,– nosiče reklamných nápisov.

Výdavky na reklamu vynaložené v súla-de s § 2 písm. i) a s § 19 ods. 2 písm. k)zákona o dani z príjmov možno daňovouplatniť v plnej výške aj v prípade, že da-ňovník vykáže daňovú stratu.

Pri uplatňovaní výdavkov na reklamu akodaňových výdavkov je potrebné súčas-ne rešpektovať všeobecné ustanoveniao zisťovaní základu dane. V zmysle § 2písm. j) zákona o dani z príjmov je zákla-dom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmyprevyšujú daňové výdavky pri rešpektovanívecnej a časovej súvislosti zdaniteľnýchpríjmov a daňových výdavkov v príslušnomzdaňovacom období.


69

D


V zmysle § 17 zákona o dani z príjmov sapri zisťovaní základu dane alebo daňovejstraty vychádza:– u daňovníka účtujúceho v sústave jed-

noduchého účtovníctva alebo u daňov-níka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6ods. 10 alebo ods. 11, z rozdielu medzipríjmami a výdavkami,

– u daňovníka účtujúceho v sústave po-dvojného účtovníctva z výsledku hos-podárenia.

V zmysle § 37 ods. 15 Opatrenia MF SRč. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujúpodrobnosti o postupoch účtovania a rám-covej účtovej osnove pre podnikateľov

účtujúcich v sústave podvojného účtovníc-tva v znení neskorších predpisov (ďalej len„Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92), sanáklady na reklamu neúčtujú ako dlhodo-bý nehmotný majetok, ale sa účtujú akonáklady na hospodársku činnosť.

V zmysle § 56 ods. 6 Opatrenia MF SRč. 23054/2002-92 sa náklady na rekla-mu a propagáciu časovo nerozlišujú, aleúčtujú sa do nákladov v tom účtovnomobdobí, v ktorom vznikli. Ak sú tieto služ-by vopred platené, napríklad platené ná-jomné reklamných plôch, vysielacieho ča-su, inzertného priestoru, časovo sa rozli-šujú.

70

Príklad č. 1

Spoločnosť zaoberajúca sa predajom výrobkov vydala katalóg produktov na sezónu 2016/2017. Napropagáciu výrobkov si dala vyrobiť reklamný spot a objednala reklamu v médiách, ktorá bude vysie-laná v období od októbra 2016 do februára 2017. Ako bude o uvedených skutočnostiach účtovať?

O všetkých výdavkoch na katalóg, reklamný spot a vysielací čas bude spoločnosť v podvojnom účtovníctveúčtovať ako o nákladoch na hospodársku činnosť na účte 518 – Ostatné služby. Faktúru za výrobu katalógua výrobu reklamného spotu zaúčtuje do nákladov jednorazovo. Faktúru za vysielací čas musí časovo rozlíšiťprostredníctvom účtu 381 – Náklady budúcich období.

�

Príklad č. 2

Spoločnosť zaoberajúca sa výrobou nábytku sa zúčastnila vo februári 2016 na veľtrhu nábytkárskych výrob-kov, kde predvádzala svoje výrobky. V tej súvislosti má zaúčtované náklady:– prenájom plochy – faktúra od organizátora z decembra 2015 na sumu 1 000 eur, uhradená do konca roku

2015,– za služby poskytnuté organizátorom veľtrhu (energie, internet) – faktúra z marca 2016 na sumu 200 eur,– za zhotovenie prospektov z januára 2016 na sumu 100 eur.

Všetky uvedené výdavky možno považovať za výdavky na reklamu, ktoré sú v súlade s § 19 ods. 2 písm. k) zá-kona o dani z príjmov daňovými výdavkami. Výdavok za prenájom plochy uhradený vopred sa musí časovorozlíšiť v súlade s účtovnými predpismi a zahrnie sa do daňových výdavkov v tom účtovnom období, ktoréhosa týka. Predpokladáme, že zdaňovacím obdobím spoločnosti je kalendárny rok. Potom ide v danom prípadeo daňový výdavok roku 2016. Výdavok na prenájom hmotného majetku je v súlade s § 17 ods. 19 písm. b) zá-kona o dani z príjmov súčasťou základu dane po zaplatení. Pretože bol tento výdavok zaplatený do konca roka2016 (v danom prípade už v roku 2015), je aj táto podmienka pre uznanie daňového výdavku splnená.


71

V rámci veľtrhu boli rozdávané reklamné predmety do 17 eur za kus (šiltovky, perá, kľúčenky) v hodnote 180 eur.Tento výdavok je uznaným daňovým výdavkom v súlade s § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov.

Pri osobných rokovaniach s obchodnými partnermi boli vynaložené výdavky na občerstvenie v úhrnnej výške75 eur. Náklady na tento účel sú považované za výdavky na reprezentáciu, ktoré v súlade s § 21 ods. 1písm. h) zákona o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami.

S účasťou na veľtrhu sú spojené aj pracovné cesty zamestnancov, ktorí poskytovali informácie a predvádzalivýrobky. Zamestnancom z vyúčtovania pracovných ciest vyplynuli náhrady vo výške 80 eur. Tieto výdavky saposúdia ako daňové výdavky v súlade s § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.

Účtovanie:

Č. Text účtovného prípadu Suma v € MD D

Rok 2015

1. Faktúra za prenájom plochy 1 000 381 321

2. Úhrada faktúry 1 000 321 221

Rok 2016

1. Zúčtovanie nákladov za prenájom 1 000 518 381

2. Faktúra za služby 200 518 321

3. Úhrada faktúry 200 321 221

4. Faktúra za prospekty 100 518 321


6. Poskytnuté reklamné predmety 180 501 112

7. Výdavky v hotovosti na občerstvenie 75 513 211

8. Záväzok voči zamestnancom z cestovných náhrad 80 512 333

9. Výplata cestovných náhrad z pokladnice 80 333 211

Použité účty:112 – Materiál na sklade, 211 – Pokladnica, 221 – Bankové účty, 321 – Dodávatelia, 333 – Ostatné záväzkyvoči zamestnancom, 381 – Náklady budúcich období, 501 – Spotreba materiálu, 512 – Cestovné, 513 – Ná-klady na reprezentáciu, 518 – Ostatné služby

�


D

Príklad č. 3

Výrobca mliečnych produktov zorganizoval v obchodnom centre ochutnávku nových druhov jogurtov. Pri rea-lizácii akcie mu vznikli náklady:– na prenájom priestoru 250 eur,– na spotrebu vlastných výrobkov 500 eur,– na hostesky 100 eur.


Všetky náklady súvisiace s ochutnávkou výrobkov sú pre spoločnosť v plnej výške uznaným daňovým výdav-kom v súlade s § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov. V prípade nájomného sa daňový výdavok uzná zapredpokladu, že do konca zdaňovacieho obdobia bol aj uhradený.

Účtovanie:

Č. Text účtovného prípadu Suma v € MD D

1. Faktúra za prenájom 250 518 321


3. Faktúra za hostesky 100 518 321


6. Vyskladnenie vlastných výrobkov 500 613 123

Použité účty:123 – Výrobky, 221 – Bankové účty, 321 – Dodávatelia, 518 – Ostatné služby, 613 – Zmena stavu výrobkov

�

Poznámka:

Pretože článok je zameraný na posúdenie výdavkov na reklamu z hľadiska zákona o dani z príjmov, v príkla-doch kvôli zjednodušeniu abstrahujeme od uplatnenia dane z pridanej hodnoty.

�

72

Príklad č. 4

Obchodná spoločnosť zaoberajúca sa predajom kávy zorganizovala pre verejnosť reklamnú súťaž,v rámci ktorej v prípade zakúpenia tovaru nad určitú sumu je kupujúci zaradený do zlosovania o vec-né ceny. Budú výdavky so zakúpením cien uznaným daňovým výdavkom spoločnosti?

Výdavky na obstaranie cien do reklamnej súťaže spĺňajú podmienky výdavkov na reklamu a budú uznanév spoločnosti vo výdavkoch v súlade s § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov v zaúčtovanej výške bezohľadu na to, či spoločnosť vykáže za toto zdaňovacie obdobie kladný základ dane alebo daňovú stratu. V prí-pade cien a výhier vyplácaných fyzickým osobám je potrebné zaoberať sa z daňového hľadiska aj zdaniteľ-nosťou prijatých cien a výhier týmito osobami. V súlade s § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov sú prijatéceny alebo výhry napr. aj z reklamných súťaží a žrebovaní oslobodené od dane do výšky 350 eur za cenu ale-bo výhru. Do základu dane fyzickej osoby sa zahrnú príjmy presahujúce uvedenú sumu. Peňažné výhry zda-ňuje organizátor súťaže zrážkovou daňou [§ 43 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov], povinnosť zdanenianepeňažnej výhry je na výhercovi, ktorý zdaniteľný príjem uvádza v daňovom priznaní ako príjem podľa § 8ods. 1 písm. i) zákona, pričom organizátor súťaže alebo žrebovania je povinný mu hodnotu výhry oznámiť.

�

Príklad č. 5

Spoločnosť zaoberajúca sa výrobou zdravotníckych prístrojov zorganizovala odbornú konferenciuspojenú s prezentáciou výrobkov firmy, na ktorú boli pozvaní zástupcovia odberateľov. Okrem


odbornej časti bol súčasťou konferencie aj spoločenský večer s programom a občerstvením. Ako máspoločnosť posúdiť z daňového hľadiska jednotlivé náklady, ktoré jej s touto akciou vznikli?

Náklady na prenájom prednáškovej miestnosti a služby s tým súvisiace budú uznanými daňovými výdavkamiv súlade s § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov. Náklady na spoločenský večer – prenájom sály, odme-na moderátora, účinkujúcich umelcov, občerstvenie nie sú uznanými daňovými výdavkami v zmysle § 21ods. 1 písm. h) zákona.

�

Príklad č. 6

Obchod s parfumériou uskutoční reklamnú akciu na podporu predaja svojho tovaru. V rámci akcie poskytujepri nákupe nad určitú hodnotu svojim zákazníkomjednorazové vzorky nových produktov, ktoré má v ponuke.

Reklamné podujatia predstavujú jednu z foriem podpory predaja výrobkov, ktorej účelom je informovanie zá-kazníkov s cieľom získania potenciálnych zákazníkov. Náklady na obstaranie jednorazových vzoriek možnopovažovať za daňovo uznané výdavky na reklamu v súlade s § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov.

�


73

D


Reklamné predmetyZákon o dani z príjmov sa osobitne venujereklamným predmetom, ktoré považuje za„reprezentačné“ výdavky. Výdavky na repre-zentáciu sa všeobecne neuznávajú ako da-ňové výdavky. Uznaným daňovým výdav-kom sú však reklamné predmety v hodno-te neprevyšujúcej 17 eur za jeden takýtopredmet. Zákon o dani z príjmov nevyžadu-je, aby tieto predmety boli označené obchod-ným menom alebo ochrannou známkou po-skytovateľa. Zákon tiež priamo neuvádza, čihodnota 17 eur sa rozumie s daňou z prida-nej hodnoty.

V zmysle § 8 ods. 3 zákona č. 222/2004Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení ne-skorších predpisov (ďalej len „zákono DPH“) bezodplatné dodanie tovaru na ob-chodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne17 eur bez dane za jeden kus, sa nepo-važuje za dodanie tovaru za protihodnotu,a teda nepodlieha zdaneniu. Ak by všakhodnota reklamného predmetu presiahla17 eur bez dane za predmet, považovalo by

sa jeho bezodplatné odovzdanie za dodanietovaru za protihodnotu podľa § 2 ods. 1písm. a) zákona o dani z pridanej hodnotya podliehalo by zdaneniu.

Ak bol uvedený reklamný predmet nado-budnutý od platiteľa dane z pridanej hodno-ty, celkové plnenie sa skladá zo základudane, dane z pridanej hodnoty a celkovejsumy vrátane dane z pridanej hodnoty. Vovšeobecnosti vzniká platiteľovi dane z pri-danej hodnoty pri nákupe reklamnýchpredmetov, ktoré sú následne bezodplatnedodané, nárok na odpočítanie DPH bezohľadu na ich hodnotu. V tom prípade sana účely zákona o dani z príjmov posu-dzuje hranica 17 eur bez DPH. Existujevšak výnimka, keď v zmysle § 49 ods. 3 zá-kona o DPH platiteľ dane nemá nárok naodpočítanie DPH z reklamných predmetov,ak ich použil na podporu činnosti, ktorá jeod dane oslobodená; v takom prípade daňz pridanej hodnoty bude zvyšovať hodnotureklamného predmetu. U neplatiteľa dane

z pridanej hodnoty, vzhľadom na to, že ne-má pri nákupe týchto predmetov nárok naodpočítanie DPH, sa sumou 17 eur rozu-mie suma vrátane dane z pridanej hodnoty.

Forma reklamných predmetov nie je v zá-kone o dani z príjmov špecifikovaná. Zá-kon len uvádza niektoré reklamné pred-mety, na obstaranie ktorých výdavkybuď vôbec neuznáva ako daňové výdav-ky, alebo uznáva lens určitými obmedze-niami. V praxi sú re-klamnými predmetminapr. perá, peňažen-ky, diáre, kalendáre,zapaľovače, dáždniky,šatky, notesy, prívesky na kľúče a pod.

Za reklamný predmet sa nepovažujú:– darčekové reklamné poukážky,– tabakové výrobky,– alkoholické nápoje.

Výnimka je u výrobcov tabakových vý-robkov a výrobcov alkoholických nápo-jov, ak je výroba tabakových výrobkov a al-koholických nápojov hlavným predmetomich činnosti. U týchto výrobcov sa aj taba-kový výrobok alebo alkoholický nápoj po-važujú za reklamný predmet a ak sú v hod-note do 17 eur za 1 predmet, výdavok vy-naložený na tento reklamný predmet jepovažovaný za daňový výdavok. U da-ňovníkov, u ktorých výroba tabakových

výrobkov a alkoholických nápojov nie jehlavným predmetom činnosti, nie je možnétabakové výrobky a alkoholické nápoje aniv hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jednot-livý predmet považovať za reklamný pred-met zahrnovaný do základu dane.

Za reklamný predmet je považované ajvíno, pričom u daňovníkov, u ktorých jevýroba vína hlavným predmetom ich

činnosti, sa víno akoreklamný predmetdo limitu 17 euruznáva ako daňovývýdavok bez obme-dzenia. U daňovní-kov, u ktorých nie je

výroba vína hlavným predmetom čin-nosti, je možné uznať výdavky (náklady)na víno ako reklamný predmet v hodnoteneprevyšujúcej 17 eur za jedno víno,v úhrnnej výške najviac 5 % zo základudane. Pri pojme „víno“ sa zákon o daniz príjmov odvoláva na zákon č. 530/2011Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických ná-pojov v znení neskorších predpisov.

Darčeková reklamná poukážka nie je po-važovaná za reklamný predmet z dôvodu,že nemá úžitkovú hodnotu, ale je platob-ným prostriedkom. Poskytnutím reklamnejpoukážky daňovník nevykonáva reklamusvojej činnosti, len dáva k dispozícii finanč-né prostriedky vo výške uvedenej na pou-kážke na nákup tovaru alebo služieb.

74

Darčeková reklamná poukážka nie jepovažovaná za reklamný predmet z dô-vodu, nemá úžitkovú hodnotu. Jej po-skytnutím daňovník dáva k dispozíciifinančné prostriedky na nákup tovarualebo služieb.

Príklad č. 7

Obchodná spoločnosť, ktorá nie je výrobcom vína, zaúčtovala do nákladov ako reklamné predmety:– 50 ks vína, pričom hodnota jednej fľaše je 25 eur, v nákladoch je zaúčtované 1 250 eur,– 100 ks vína, pričom hodnota jednej fľaše je 15 eur, v nákladoch je zaúčtované 1 500 eur.

V daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby vykázala na riadku 301 základ dane 24 500 eur.


Ako sa premietnu uvedené skutočnosti v daňovom priznaní právnickej osoby?

Z uvedených zúčtovaných nákladov možno ako daňový výdavok uznať ako reklamný predmet len víno, u kto-rého hodnota jednej fľaše je 15 eur, avšak v celkovej výške najviac 5 % zo základu dane.

Víno, u ktorého hodnota 1 fľaše je 25 eur, nespĺňa kritérium reklamného predmetu.

Zaúčtovaný náklad 1 250 eur sa uvedie ako položka zvyšujúca výsledok hospodárenia na r. 130 tlačiva daňo-vého priznania k dani z príjmov právnickej osoby a predtým na r. 6 v pomocnej tabuľke A v III. časti tlačiva.

Víno, u ktorého hodnota 1 fľaše je 15 eur, spĺňa kritérium reklamného predmetu, v základe dane sa však uzná-va v limitovej výške 5 % zo základu dane. V danom prípade 5 % zo základu dane je suma 1 225 eur (24 500 x5 %). Suma reklamných predmetov prevyšujúca uvedený limit 275 eur (1 500 – 1 225) sa uvedie ako položkazvyšujúca základ dane na riadku 304 tlačiva priznania.

�


75

D

Poznámka:

Pretože v súčasnosti je k dispozícii len tlačivo používané pri podávaní daňových priznaní právnických osôb, akposledný deň lehoty na podanie pripadol na obdobie po 31. 12. 2015, uvádzame čísla riadkov z tohto tlačivaoznačeného MF/017084/2015-721.

�

Príklad č. 8

Podnikajúca fyzická osoba účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva, ktorá nie je výrobcom vína,uhradila výdavky na reklamné predmety:– 10 ks vína, pričom hodnota jednej fľaše je 25 eur, spolu je uhradené 250 eur,– 20 ks vína, pričom hodnota jednej fľaše je 15 eur, spolu je uhradené 300 eur.

Ako má uvedené skutočnosti premietnuť v peňažnom denníku a v daňovom priznaní?

Z uvedených výdavkov možno ako daňový výdavok uznať ako reklamný predmet len víno, u ktorého hodnotajednej fľaše je 15 eur, avšak v celkovej výške najviac 5 % zo základu dane.

Víno, u ktorého hodnota 1 fľaše je 25 eur, nespĺňa kritérium reklamného predmetu. Výdavok sa uvedie v pe-ňažnom denníku ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov (250 eur).

Predpokladáme, že z jednoduchého účtovníctva vykáže daňovník príjmy 53 500 eur a výdavky 50 000 eur,ktoré uvedie v daňovom priznaní fyzickej osoby typu B v tabuľke č. 1 (VI. oddiel) na 2. riadku a tiež na riadkochč. 37 a 38. Na r. 39 uvedie rozdiel medzi príjmami a výdavkami ako základ dane vo výške 3 500 eur.

Víno, u ktorého hodnota 1 fľaše je 15 eur, spĺňa kritérium reklamného predmetu. V peňažnom denníku sa uve-die ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov suma 300 eur. V základe danesa však uznáva v limitovej výške 5 % zo základu dane.

V danom prípade 5 % zo základu dane je suma 175 eur (3 500 x 5 %). Suma reklamných predmetov prevyšu-júca uvedený limit 125 eur (300 – 175) sa uvedie ako položka zvyšujúca základ dane na riadku 41 tlačiva pri-znania. V tomto prípade sa úprava nevykoná v peňažnom denníku, ale v daňovom priznaní.

�


Poznámka:

Pretože je k dispozícii len tlačivo daňového priznania fyzickej osoby typ B používané pri podávaní daňovýchpriznaní, ak posledný deň lehoty na podanie pripadol na obdobie po 31. 12. 2015, uvádzame čísla riadkovz tohto tlačiva označeného MF/017080/2015-721.

�

Príklad č. 9

Obchodná spoločnosť, ktorá nie je výrobcom vína, nakúpila víno v hodnote 1 500 eur (100 fliaš po15 eur), ktoré poskytuje svojim obchodným partnerom ako reklamný predmet. Za rok 2016 vykáže da-ňovú stratu. Je možné uhradený výdavok zahrnutý v účtovných nákladoch spoločnosti uznať ako da-ňový výdavok?

Hodnota jednej fľaše vína nepresahuje sumu 17 eur, preto je možné víno považovať za reklamný predmet.Keďže nejde o výrobcu vína, v daňových výdavkoch by bolo možné uznať len výdavok do výšky limitu, a to dovýšky 5 % zo základu dane. Z dôvodu, že spoločnosť nedosiahla základ dane, nie je možné považovať zaúčto-vaný náklad na víno za daňový výdavok. Spoločnosť v daňovom priznaní uvedie sumu 1 500 eur ako položkuzvyšujúcu základ dane.

�

Príklad č. 10

Fyzická osoba – podnikateľ – nakúpila s cieľom poskytovania reklamných predmetov svojim zákazníkom50 ks zapaľovačov v hodnote 16 eur za kus. U iného dodávateľa si obstarala označenie týchto predmetov svo-jím obchodným menom. Za túto službu zaplatila na základe faktúry dodávateľa 90 eur. Rozpočítanímna početkusov pripadá na kus reklamného predmetu z tejto faktúry suma 1,80 eura. Hodnota jedného reklamnéhopredmetu tak prekročila limitovanú sumu 17 eur. Podnikateľ nemôže uvedené výdavky uplatniť ako daňovévýdavky v zmysle § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov.

Ak tento daňovník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, uvedie oba druhy výdavkov v peňažnom den-níku do výdavkov, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov.

Ak tento daňovník účtuje v sústave podvojného účtovníctva, oba druhy zaúčtované do nákladov ovplyvnili vý-sledok hospodárenia. V daňovom priznaní fyzickej osoby sa výsledok hospodárenia uvedie na r. 39 (ak jekladný), resp. 40 (ak je záporný). Suma zvyšujúcej položky sa uvedie na riadku 41.

�

Poznámka:

Uvádzané riadky zodpovedajú tlačivu použitému za zdaňovacie obdobie roku 2015, vydanému MF SR podč. 017080/2015-721.

�

Nosiče reklámZákon o dani z príjmov v § 19 ods. 2písm. n) umožňuje uplatniť do daňových vý-davkov aj daňové odpisy majetku, ktorý je

vo vlastníctve daňovníka, ale nie je nímpriamo využívaný, ale slúži na zabezpeče-nie zdaniteľných príjmov tohto daňovníka

76


a súčasne aj daňovníka, ktorému bol po-skytnutý. Musí ísť pritom o majetok, ktorýslúži na podporu predaja tovaru, služiebalebo výrobkov daňovníka, ktorý tento ma-jetok poskytol na priame využitie inému da-ňovníkovi. V praxi je obyčajne poskytnu-tie tohto majetku podmienené odberom

tovaru, služieb alebo výrobkov za dohodnu-tých podmienok.

V tomto ustanovení ide o odpisy majetku –nosiča reklamy, ak vstupná cena tohto ma-jetku prevyšuje sumu 1 700 eur a ide o od-pisovaný hmotný majetok.


77

DPríklad č. 11

Výrobca piva poskytuje na podporu predaja piva svojim odberateľom – reštauráciám a hotelom – zariadeniena čapovanie piva so vstupnou cenou 2 000 eur.

V písomnej zmluve sa predajca piva zaviaže využívať zariadenie len na čapovanie piva tohto výrobcu a ročneodobrať dohodnuté množstvo piva. Pri nesplnení dohodnutých podmienok má výrobca piva právo odobrať za-riadenie tomuto predajcovi.

Výrobca piva zaradí zariadenie v roku odovzdania predajcovi do hmotného majetku a odpisuje ho. Toto vý-čapné zariadenie nie je priamo využívané výrobcom piva, ale slúži na podporu predaja jeho produkcie, pričomsúčasne slúži aj na zvýšenie tržieb predajcu. Odpisy zariadenia sú u výrobcu piva uznaným daňovým výdav-kom v súlade s § 19 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov.

�

Ak ide o nosiče reklamy so vstupnou cenou1 700 eur a menej, výdavok na ich obstara-nie je uznaným daňovým výdavkom daňov-níka, ktorý ho poskytol inému daňovníkovina využitie, a to ako výdavok na reklamuv súlade s § 19 ods. 2 písm. n) zákona o da-ni z príjmov.

Predpokladom uznania daňového výdavkuje, že nosič reklamy:– má úžitkovú hodnotu,– je označený logom, reklamným nápi-

som poskytovateľa trvalým spôsobom,

– jeho funkciou je reklama tovarov,služieb a iných výkonov súvisiacichs príjmami poskytovateľa nosiča,

– nosič aj po poskytnutí inému zostáva vovlastníctve poskytovateľa,

– na základe písomnej zmluvy je poskyt-nutý inému daňovníkovi na dosiahnu-tie, zabezpečenie, udržanie a zvýšeniepríjmov obidvoch daňovníkov,

– za jeho poskytnutie sa zvyčajne vy-žaduje plnenie – napr. odber výrob-kov poskytovateľa v dohodnutommnožstve.

Príklad č. 12

Značkový výrobca kávy poskytol prevádzkovateľovi kaviarne zdarma šálky na kávu a tanieriky označenéochrannou známkou výrobcu.

V písomnej zmluve sa majiteľ kaviarne zaviazal odoberať mesačne dohodnuté množstvo kávy tohto značko-vého výrobcu. Výrobca kávy si výdavky na obstaranie týchto predmetov uplatní ako daňové výdavky na rekla-mu v súlade s § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov.

�


Príklad č. 13

Výrobca nealkoholických nápojov poskytuje svojim odberateľom bezodplatne chladiarenské zariadeniaso vstupnou cenou 1 800 eur za kus. V písomnej zmluve sa predajca zaviazal využívať zariadenie na chlade-nie nealkoholických nápojov výrobcu a zároveň ročne odobrať dohodnuté množstvá nápojov tohto výrobcu.Tento výrobca dodáva svojim predajcom aj stoly a stoličky z umelej hmoty označené logom výrobcu a taktiežtakto označené slnečníky a obrúsky.

Výrobca zaradí chladiaci box do 2. odpisovej skupiny a daňové odpisy si uplatní ako daňový výdavok v súlades § 19 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov. Výdavky na obstaranie ostatných predmetov, ktoré nie sú hmot-ným majetkom odpisovaným, si uplatní ako daňové výdavky na reklamu v súlade s účtovníctvom na základe§ 19 ods. 2 písm. k) zákona.

�

78

Príjmy z reklamyPríjmy z reklamy sú zdaniteľnými príj-mami u dodávateľa reklamy. Uvedenéplatí aj u daňovníkov, ktorí nie sú za-ložení alebo zriadení na podnikanie, a tovymedzených v § 12 ods. 3 zákona o daniz príjmov.

V zmysle § 2 písm. h) zákona o dani z príj-mov zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý jepredmetom dane a nie je oslobodený oddane podľa tohto zákona ani medzinárod-nej zmluvy. V súlade s § 12 ods. 2 tohto zá-kona predmetom da-ne daňovníkov vyme-dzených v § 12 ods. 3zákona sú príjmyz činností, ktorýmidosahujú zisk aleboktorými sa dá ziskdosiahnuť, a to vrátane príjmov z predajamajetku, príjmov z nájomného, príjmovz reklám, príjmov z členských príspevkov,príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43a príjmov na základe zmluvy o sponzorstvev športe.

V súlade s § 13 ods. 1 písm. a) zákonao dani z príjmov sú od dane oslobodené

príjmy daňovníkov uvedených v § 12ods. 3 plynúce z činnosti, na ktorej účeltíto daňovníci vznikli alebo ktorá je ichzákladnou činnosťou vymedzenou oso-bitným predpisom okrem príjmov z pre-daja majetku, príjmov z nájomného, príj-mov z reklám, príjmov z členských prí-spevkov, ak nie sú oslobodené podľapísmen b) až f) alebo odseku 2, príjmov nazáklade zmluvy o sponzorstve v športe,príjmov z činností, ktoré sú podnikaním,a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa

§ 43. Z vyššie uvede-ných ustanovení zá-kona o dani z príj-mov vyplýva, že aju daňovníkov neza-ložených alebo ne-zriadených na podni-

kanie sú príjmy z reklám zdaniteľnýmipríjmami. Daňovníci nezaložení alebo ne-zriadení na podnikanie na účtovné a daňo-vé účely rozlišujú príjmy a výdavky zo zda-ňovanej a nezdaňovanej činnosti. Príjmyz reklám sú zdaniteľnými príjmami uvede-ných daňovníkov aj v prípade, ak im tietopríjmy plynú v súvislosti s činnosťou, naktorej účel vznikli alebo je ich základnou

Dosiahnutie príjmu z reklamy zakladáu daňovníkov nezriadených na podni-kanie povinnosť podať daňové prizna-nie. Tento príjem je predmetom dane.Povinnosť vzniká bez ohľadu na výškupríjmu.

Odborníčka Júlia Pšenková vo videoškolení Zákon o cezhraničnej spolu-práci pri vysielaní zamestnancov od 18. 6. 2016 rozoberá zmeny v uvede-nom zákone.

činnosťou. Daňovými výdavkami k príjmomz reklamy sú hlavne výdavky na jej zhoto-venie, umiestnenie a šírenie.

V zmysle § 41 zákona o dani z príjmov jedaňové priznanie za predchádzajúce zda-ňovacie obdobie povinný podať daňovníkv lehote podľa § 49. Z povinnosti podať da-ňové priznanie existujú určité výnimky tý-kajúce sa daňovníkov, ktorí nie sú založení

alebo zriadení na podnikanie, napr. aj ob-čianskych združení, ktoré sú uvedenév § 41 ods. 1 tohto zákona.

Dosiahnutie príjmu z reklamy zakladá u da-ňovníkov nezaložených alebo nezriadenýchna podnikanie povinnosť podať daňové pri-znanie, keďže tento príjem je predmetomdane a nie je od dane oslobodený. Táto po-vinnosť vzniká bez ohľadu na výšku príjmu.


79

D

Príklad č. 14

Lyžiarsky oddiel, ktorý je občianskym združením (dodávateľ reklamy), má podpísanú zmluvu o zabezpečeníreklamy a propagácie s podnikateľským subjektom (objednávateľ reklamy). V zmluve sa oddiel zaviazal za-bezpečiť reklamu a propagáciu objednávateľa, jeho loga, obchodného mena, obchodnej značky, prípadneiného reklamného odkazu formou zverejnenia (našitím, nalepením, vytlačením, prípadne inou vhodnou for-mou akceptovanou objednávateľom) na výstroji a zariadeniach, čo zabezpečí klub u externých dodávateľovpočas dohodnutého obdobia za dohodnutú cenu.

U podnikateľského subjektu – objednávateľa reklamy – je dohodnutá suma za predmet reklamy uznaným da-ňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov. U lyžiarskeho oddielu – dodávateľa re-klamy – je prijatá suma za predmet reklamy zdaniteľným príjmom. Ako výdavok k tomuto príjmu môže lyžiar-sky oddiel uplatniť len výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenia a udržanie tohto príjmu z reklamy,čo v danom prípade môže byť faktúra od externej firmy, ktorá zabezpečí napr. výrobu a našitie reklamného od-kazu na výstroji.

�

Ing. Martina Oravcová

Problematiku zamestnávania cudzincov a vysielania zamestnancov do zahra-ničia rozoberá Júlia Pšenková vo videoškolení Zamestnávanie cudzincova vysielanie zamestnancov.

Na zamyslenie:

Ak seba nevnímaš ako víťaza, nemôžeš podávať výkon víťaza.Zig Ziglar

Marketing sa dá naučiť za deň. Žiaľ trvá celý život, kým ho naozaj zvládnete.Phillip Kotler

Keď chcete očariť ľudí, vašim cieľom nemôže byť zarobiť na nich peniaze alebo dosiahnuť, aby urobili to, čo chcete alenaplniť ich veľkou radosťou.

Guy Kawasaki

Skutočne šťastní ľudia sú len tí, ktorí hľadali a našli spôsob, ako môžu slúžiť.Albert Schweitzer

Ak sa práve tebe zdá niečo neprekonateľné, z toho ešte neusudzuj, že je to nad ľudské možnosti, ale ak nájdeš niečo člo-veku primerané a možné, pokladaj to za dosiahnuteľné aj pre seba.

Marcus Aurelius

Novela Obchodného zákonníkaod 1. 1. 2017

Novela Obchodného zákonníka publikovaná v Zbierke zákonov podč. 389/2015 Z. z. nadobúda účinnosť k 1. 1. 2017. Táto novela je pomer-ne rozsiahla a dotýka sa nasledovných oblastí: upravuje nový zmluvný

typ – zmluvu o výkone práv spojených s účasťou na spoločnosti, zavádza nový typkapitálovej obchodnej spoločnosti – jednoduchú spoločnosť na akcie, v rámcinovej obchodnej spoločnosti na akcie novo upravuje práva spojené s akciouako cenným papierom.

Predtým, ako sa pustíme do samotnéhovýkladu novely zákona, si musíme ujasniťekonomický účel toho, prečo sa v podsta-te používajú obchodné spoločnosti akoprávnické osoby na podnikanie napriektomu, že je to administratívne náročnejšie.

Právnická osoba má odlišnú právnu subjekti-vitu od spoločníka (akcionára), čím umožňu-je oddeliť osobný život od podnikateľskýchaktivít.– Právnická osoba (podľa typu) zodpove-

dá za záväzky sama a spoločníci v kapi-tálových spoločnostiach neručia za zá-väzky spoločnosti (a ak áno, tak len ob-medzene, pozri s. r. o.).

– Výhoda spočíva v daňovej oblasti i keďpo zavedení dane z dividend táto výho-da bude čiastočne eliminovaná.

– Nevýhoda podnikania ako právnickej oso-by je pomerne náročná administratívaa v neposlednom rade zosúladenie záuj-mov viacerých spoločníkov, ktorí môžumať na otázky obchodného vedenia spo-ločnosti rozdielne predstavy.

– Zásadná nevýhoda pre spoločníka spočí-va v tom, že účasť v spoločnosti sa nedáukončiť zo dňa na deň, ale iba spôsobompredpísaným zákonom. V tomto istú flexi-bilitu poskytuje akciová spoločnosť, aleiba pri verejne obchodovateľných akciáchje takýto proces relatívne bezproblémový.Inak môže byť veľký problém zbaviť sa

akcií za predpokladu, že chceme do-siahnuť primeranú cenu.

Ďalší problém spojený s podnikaním ob-chodnej spoločnosti je financovanie jej čin-nosti. To, že základné imanie spoločnostitvorí financie potrebné na chod spoločnosti,je čistá fikcia a prostriedky, ktoré sú ako mi-nimálne predpísané zákonom (pri s. r. o.5 000 eur a pri a. s. 25 000 eur ), jednodu-cho na seriózne podnikanie nestačia. Akbudeme zamestnávať jedného človeka zaminimálnu mzdu, mzdové náklady spoľahli-vo prevýšia 5 000 eur ročne nerátajúc na toďalšie náklady.

V podstate sú na výber dva zdroje externé-ho financovania – vklad nového spoločníka/akcionára, ktorým sa však môžu zmeniť vnú-torné pomery v spoločnosti, alebo externé fi-nancovanie cestou úveru či už spoločníka,alebo banky. Tu je problém, pretože zákaznízkej kapitalizácie a transferové oceňova-nie môžu mimoriadne skomplikovať externéfinancovanie zo strany spoločníkov. Bankazas nebude mať ochotu financovať firmy bezdostatočnej histórie.

Práve z vyššie uvedeného dôvodu bola prija-tá novela Obchodného zákonníka, ktorá riešijednak legálnu možnosť úpravy vzťahovmedzi spoločníkmi (akcionármi) na stranejednej a na strane druhej zabezpečuje nové80

PR

ÁV

OV

PO

DN

IKA

NÍ

DÚ

PP

1/20

17

spôsoby financovania spoločnosti, kedyv novoupravenej jednoduchej spoločnostina akcie zavádza možnosť akcií s rôznymiprávami, ktorá sa dá efektívne uplatniť spô-sobom, kedy akcionár, ktorý kúpi takéto ak-cie spoločnosti, bude mať síce vo finanč-nom vyjadrení väčšinu, ale nemusí to auto-maticky znamenať ovládnutie spoločnostiako takej, čo nemusí byť pre pôvodných ak-cionárov (spoločníkov) želateľný stav.

Zároveň však osoba v postavení finančné-ho investora bude mať postavenie vlastní-ka (a nie iba externého subjektu) a tedana ochranu svojich záujmov bude maťoveľa výhodnejšie postavenie ako externýveriteľ, ktorý sa o finančnej situácii dozviev podstate až z účtovnej závierky a výroč-nej správy, a to i za predpokladu, že ne-obsahuje vedome nepresné údaje.

Právo v podnikaní � Novela Obchodného zákonníka od 1. 1. 2017

81

P

Základná úpravaJSA (jednoduchá spoločnosť na akcie) je sí-ce podľa názvu i množstva legislatívnych od-kazov klonom akciovej spoločnosti, ktorá jeupravená v § 154 – § 220g, ale jej právnaúprava je v pomere špeciality k právnej

úprave akciovej spoločnosti a preto je vočinej lex specialis. Navyše právna úprava ajumožňuje odlišnú úpravu práv jednotli-vých akcionárov.

Základné imanieZatiaľ čo pri a. s. musí byť základné imanieminimálne 25 000 eur, pri jednoduchej spo-ločnosti na akcie postačuje 1 euro.

Hodnota jednotlivej akcie môže byť i v euro-centoch. Aj keď ja osobne považujem zá-kladné imanie ako garanciu solventnostispoločnosti za iluzórnu hodnotu, nech bybolo v akejkoľvek výške, hodnota 1 euro

znamená, že spoločnosť by bola predlženáuž pri svojom vzniku. Len náklady na zápisspoločnosti do obchodného registra sú nie-koľko stonásobne vyššie ako 1 euro. Sa-mozrejme akcionári môžu poskytnúťprostriedky spoločnosti aj inak, ale tuzas narazia na inštitút spoločnosti v krízea zákaz nízkej kapitalizácie. Osobne to vní-mam len ako zvýšenie flexibility...


Zakladateľská zmluvaJej náležitosti sú pri JSA podobné, ale pred-sa len odlišné, keďže JSA sa nemôže za-ložiť na základe verejnej výzvy na upisova-nie akcií. Zároveň už v zakladateľskej listinesa reflektuje odlišná koncepcia orgánovspoločnosti. Súčasťou zakladateľskej listinymusia byť už stanovy spoločnosti a nestačílen ich návrh. Je to dané tým, že JSA simôže množstvo vecí upraviť odlišne práve

v stanovách. Je to v podstate obdoba § 171a § 172 OBCHZ, ktoré sa vzťahujú na za-loženie akciovej spoločnosti bez výzvy naupisovanie akcií.

Významným prvkom pri celkovej úpraveJSA je fakt, že akcie majú len formu akciína meno (nie akcií na doručiteľa) a môžubyť len v podobe zaknihovaných akcií.

Tým v podstate odpadá JSA vedenie zo-znamu akcionárov, čo nahrádza záznamv stredisku cenných papierov.

Vzniká otázka, či bude akcia JSA schop-ná prijatia na regulovaný trh s cennými pa-piermi. Domnievam sa, že za určitých okol-ností áno, ale vzhľadom na zásadne odlišnú

úpravu práv spojených s akciami JSA si tocelkom dobre neviem predstaviť.

Táto otázka bude musieť byť riešená ažv praxi, ale z viacerých dôvodov sa dom-nievam, že je dôležitá. Jednoduchá spo-ločnosť na akcie bude môcť zmeniť práv-nu formu len na akciovú spoločnosť.

82

Akcionárska zmluvaAkcionárska zmluva nie je úplne presnépomenovanie, ale bolo použité, aby sa toneplietlo s pojmom spoločenská zmluva,ktorá je odlišným inštitútom.

Predovšetkým je potrebné poznamenať, žeuzatvoriť takúto dohodu je možné vo všet-kých obchodných spoločnostiach, ale vzhľa-dom na právnu úpravu to najväčšiu logikudáva práve v akciovejspoločnosti a jedno-duchej spoločnosti naakcie. Je pravdou, žespoločnosť sa zakla-dá spoločenskou zmlu-vou, respektíve zakla-dateľskou zmluvou, kde sa výslovne môžuustanoviť výhody poskytované osobám, kto-ré sa podieľali na zakladaní spoločnosti, aletakáto zakladateľská listina, respektíve spo-ločenská zmluva je založená v zbierke listín,preto je verejne dostupná.

Navyše každá zmena takéhoto dokumentuje pomerne náročným procesom. To isté sadá povedať aj o stanovách spoločnosti.

V konkrétnom prípade môže byť v súladeso záujmom spoločníkov upraviť si konkrét-ne vzťahy v rámci spoločnosti i spôsobomformálnejším.

To potom môže byť nápomocné v kritickýchsituáciách, keď napríklad jeden spoločníktvrdí, že od neho nemožno spravodlivopožadovať zotrvanie v spoločnosti.

To sa najčastejšie stáva, ak dôjde k sporomohľadne obchodného vedenia spoločnosti.Tieto zmluvy doteraz neboli riadne upra-vené ani v súčasnej dobe, pretože síce

Obchodný zákonníkpozná pojem ovládajú-cej a ovládanej osoby(§ 66a OBCHZ) i ko-nanie v zhode (§ 66bOBCHZ) a dokonca za-kazuje dohody (§ 186a

OBCHZ), ktorými sa akcionár zaväzuje vočispoločnosti alebo niektorému z jej orgánov,alebo členovi jej orgánov:a) dodržovať pri hlasovaní pokyny spoloč-

nosti alebo niektorého z jej orgánovo tom, ako má hlasovať,

b) hlasovať za návrhy predkladané orgán-mi spoločnosti alebo

c) uplatniť hlasovacie právo určitým spô-sobom alebo nehlasovať ako protipl-nenie za výhody poskytnuté spoloč-nosťou.

Mimo týchto ustanovení nebol dostatoč-ný rámec pre takého dohody vytvorený.

Nakoľko akcionárske zmluvy nie sú po-vinne zverejňované, pre účely registrá-cie tohto práva sa požaduje potvrdenieo obsahu zmluvy, ktorou sa zakladáprávo pridať sa k prevodu akcií. Potvr-denie musí byť v písomnej forme.

Na školení Povinnosti mzdovej účtovníčky pri uzávierke roka 2016 a le-gislatívne zmeny v mzdovej učtárni k 1. 1. 2017 s Jozefom Mihálom sa do-zviete všetko podstatné, čo máte vedieť na prelome rokov 2016/2017.

Takéto dohody, aj keď sa uzatvárali, mohlibyť uzatvorené iba ako nepomenovanézmluvy a boli by vždy absolútnymi obchod-mi (§ 261 ods. 6 OBCHZ).

Súdy však nemuseli takéto dohody vždyakceptovať. Preto sa do Obchodného zá-konníka zakotvil § 66c OBCHZ, ktorý dávarámec takýmto dohodám, ktoré upravujú:a) spôsob a podmienky výkonu práv spo-

jených s účasťou na spoločnosti,b) spôsob výkonu práv súvisiacich so

správou a riadením spoločnosti,c) podmienky a rozsah účasti na zmenách

základného imania ad) vedľajšie dojednania súvisiace s prevo-

dom účasti na spoločnosti.

Rozpor rozhodnutia orgánu spoločnostis dohodou medzi spoločníkmi nespôsobujejeho neplatnosť.

V súvislosti s týmito dohodami je potreb-né spomenúť i fakt, že novela výslovne za-kotvila v jednoduchejspoločnosti na akcietri práva, ktoré sa vy-skytovali v zahranič-ných právnych úpra-vách. A to:– právo pridať sa k prevodu akcií – § 220x

(tag-along),– právo požadovať prevod akcií – § 220y

(drag-along),– právo požadovať nadobudnutie akcií –

§ 220z (shootout).

Tieto práva sú spojené s jednoduchou spo-ločnosťou na akcie. Dohodnuté mohli byť ajdosiaľ ako nepomenované zmluvy v akciovejspoločnosti, ale len v jednoduchej spoloč-nosti na akcie budú môcť byť dohodnuté ako

registrované práva (to znamená viazané naakciu a nie na akcionára).

Čo to v podstate znamená:– Právo pridať sa k prevodu akcií opráv-

ňuje akcionára (oprávnený) previesťsvoje akcie zároveň s akciami iného ak-cionára (povinný). (§ 220x ods.1)

– Právu pridať sa k prevodu akcií zodpo-vedá povinnosť povinného, ktorý sa za-viazal, že pri prevode svojich akcií nazáklade zmluvy umožní zároveň pre-viesť akcie oprávneného na tretiu oso-bu za rovnakých podmienok. (§ 220xods. 2)

V praxi sa toto právo môže využívať v spo-ločnostiach, do ktorých vstúpil investors cieľom zhodnotenia svojich peňazí. Takýtoinvestor spravidla v určitom čase zo spoloč-nosti vystúpi a je schopný dohodnúť lepšiepodmienky predaja svojich akcií ako mino-ritný akcionár. Toto právo teda oprávňu-je menšinových vlastníkov podieľať sa na

prevode akcií za rov-nakých podmienok.Toto právo bolo možnédohodnúť ako nepo-menovaný kontrakt ajpodľa súčasnej práv-

nej úpravy, ale výslovným zakotvením tohtopráva dáva väčšiu právnu istotu pre účastní-kov právnych vzťahov.

Len pri jednoduchej spoločnosti na akcieje ho však možné zriadiť ako registro-vané, čiže viaznuce na akcii s účinka-mi obdobnými ako vecné právo. Toto jeuľahčené i tým, že akcie jednoduchej spo-ločnosti na akcie je možné vydať len v de-materializovanej podobe – teda ako zakni-hované.


83

P

Novela zakotvila v jednoduchej spoloč-nosti na akcie tri práva, ktoré sa vysky-tovali v zahraničných právnych úpra-vách. Len tu budú môcť byť dohodnutéako registrované práva.

Ak ste na Kaskádach už boli a radi by ste vyskúšali niečo nové, pripravili smeDaňový a odvodový kolotoč a legislatívne zmeny pre rok 2017 s rovnakýmprogramom i lektormi aj vo Vysokých Tatrách v hoteli Permon.

Právo požadovať prevod akcií– Právo požadovať prevod akcií je v pod-

state zrkadlovo obrátené právo pridaťsa k prevodu akcií.

– Právo požadovať prevod akcií opráv-ňuje akcionára (oprávnený) požadovaťod iného akcionára (povinný), aby záro-veň s prevodom akcií oprávneného pre-viedol na tretiu osobu svoje akcie.(§ 220y ods. 1)

– Právu požadovať prevod akcií zodpo-vedá povinnosť povinného, ktorý sa za-viazal, že zároveň s prevodom akciíoprávneného na základe zmluvy preve-die svoje akcie na tretiu osobu za rov-nakých podmienok. (§ 220y ods. 2)

V praxi sa toto právo bude využívať v prípa-de finančného investora, ktorý bude za-mýšľať prevod svojich podielov na spoloč-nosť a tento prevod môže zatraktívniť tým,že spolu so svojím podielom môže kupujú-cemu zaručiť, že nadobudne celý podiel naspoločnosti.

Rovnako aj toto právo je možné dohodnúťi pred účinnosťou zákona i v iných typochspoločností, ale len v jednoduchej spoloč-nosti na akcie ho bude možné dohodnúťako registrované právo, teda inými slovamiprávo viazané na akciu a teda s obdobnýmiúčinkami ako vecné právo

84

Právo požadovať nadobudnutie akcií (shootout)– Právo požadovať nadobudnutie akcií

oprávňuje akcionára (oprávnený) určiťcenu jednej akcie a žiadať od iného ak-cionára (povinný), aby na neho previedolakcie za takto určenú cenu. Za oprávne-ného sa považuje akcionár, ktorý ako pr-vý doručí svoj návrh s určením ceny zajednu akciu inému akcionárovi.

– Ak povinný predložený návrh oprávne-ného neprijme v lehote a spôsobom ur-čeným v akcionárskej zmluve, platí, že jeza rovnakých podmienok povinný nado-budnúť akcie od oprávneného.

Právo požadovať nadobudnutie akcií jev podstate poistka voči patovej situáciiv spoločnosti, kde sa pri rovnosti hlasovv určitej pre spoločnosť kľúčovej problemati-ke nedosiahne zhoda a v dôsledku toho sachod spoločnosti zablokuje. Vychádza saz toho, že žiadny spoločník by nemal bloko-vať chod spoločnosti ako nástroj nátlaku

na dosiahnutie svojho cieľa. Aby bola poist-ka voči zneužitiu tohto práva, tak platí, žeten, kto dal ponuku, je povinný v prípadejej neakceptácie previesť svoje akcie nadruhého za rovnakých podmienok, akosám navrhol. Z toho dôvodu pri šikanóz-nej ponuke by na ňu doplatil ten, kto by judal. Podrobné podmienky uplatnenia tohtopráva môžu upraviť procedúru, ktorá budepredchádzať uplatneniu tohto práva. Podľaznámych materiálov väčšinou je presne za-definované, v prípade akej opakovanej ne-zhody sa takéto právo uplatní a prípadne saupravuje aj určitá procedúra mediácie predaplikáciou tohto práva. Toto právo sa nemu-sí uplatniť na všetky podiely ako celok, alelen napríklad na ich časť, čo postačuje nazmenu pomeru hlasovacích práv. Toto prá-vo môže pôsobiť ako prevencia sporovmedzi spoločníkmi, pretože málokto buderiskovať stratu podielu na fungujúcej spoloč-nosti takýmto drakonickým spôsobom.


Právna úprava akcií v jednoduchej spoločnosti na akcieTáto právna úprava je relatívne komplexná,ale domnievame sa, že sa primeranepoužijú tie inštitúty akciovej spoločnosti, vo-či ktorým nie je právna úprava jednoduchejspoločnosti na akcie lex specialis. Jednouz kľúčových zmien v právnej úprave jedno-duchej spoločnosti na akcie je práve právnaúprava akcií. Tieto môžu byť vydané len akozaknihované a môžu znieť len na meno.

Základným rozdielom medzi klasickými ak-ciami je to, že práva spojené s akciamimôžu byť určené odlišne pre rôzne druhyakcií, a to v podstate ľubovoľne. Rozdielymôžu spočívať v rozdielnom podiele na zis-ku, likvidačnom zostatku i práve na informá-ciách o záležitostiach spoločnosti. Osobitnépráva spojené s akciami môžu spočívať v:a) rozsahu nároku na podiel zo zisku ale-

bo na likvidačnom zostatku inak akopomerom menovitej hodnoty akciík menovitej hodnote akcií všetkých ak-cionárov; rozsah nároku môže byť urče-ný najmä ako pevný, prednostný, pod-riadený (väčšie, menšie),

b) počte hlasov akcionára inak ako pome-rom menovitej hodnoty akcií k výškezákladného imania (väčší/ menší),

c) rozsahu práva na poskytovanie infor-mácií o spoločnosti.

Naproti tomu akcia v klasickej akciovejspoločnosti môže byť vydaná ako kme-ňová (teda bez obmedzenia hlasovacíchpráv), prioritná (s obmedzením hlasova-cích práv), ale s prednostným právom nadividendu.

Prioritné akcie nemôžu tvoriť viac ako polo-vicu základného imania spoločnosti. V tejtosúvislosti sa žiada poznamenať, že klasic-ká akciová spoločnosť môže vydať aj tak-zvané prioritné dlhopisy, s ktorými síce nieje spojené hlasovacie právo, ale je s nimispojené právo na výmenu za akcie spoloč-nosti, ak sa zároveň rozhodne o podmiene-nom zvýšení základného imania.

Toto v konečnom dôsledku povedie k zme-ne vlastníckych pomerov v spoločnosti,a preto sa tento inštitút hodí len pre spoloč-nosti s vysokým základným imaním, kdeprípadná suma, ktorá bude takto konverto-vaná na akcie, nepovedie k podstatnýmzmenám vo vlastníckej štruktúre, respektí-ve takýto efekt je zamýšľaný.


85

P

Upisovanie a nadobúdanie vlastných akcií JSAĎalšou významnou zmenou oproti klasickejakciovej spoločnosti je možnosť upisovaniaakcií jednoduchou spoločnosťou na akcie.V zásade platí, že akciová spoločnosť ne-môže nadobúdať vlastné akcie, respektívelen v prípade veľmi konkrétnych podmienok,akými je napríklad zníženie základného ima-nia, respektíve upisovanie zamestnaneckýchakcií. Aby sme si to vysvetlili, sú dva spôsoby

nadobúdania vlastníctva – originárne a od-vodené.

Akciová spoločnosť nemôže v zásade upi-sovať svoje vlastné akcie nikdy a v žiad-nom prípade – inými slovami nemôže spla-tiť emisný kurz akcií vrátane emisného ážiapri vydaní nových vlastných akcií zo zdro-jov spoločnosti. Pokiaľ by nejaká osoba


konala vo vlastnom mene, ale na účet spo-ločnosti, tak v tomto prípade platí, že akcieupísala vo vlastnom mene a je povinnásplatiť ich emisný kurz vrátane emisnéhoážia z vlastných zdrojov.

Zakladatelia spoločnosti alebo v prípade zvý-šenia základného imania členovia predsta-venstva sú povinní spoločne a nerozdiel-ne splatiť emisný kurz akcií, ktoré boli upí-sané v rozpore s vyššie uvedeným, a ručiaspoločne a nerozdielne za splatenie emisné-ho kurzu akcií osobami, ktoré upísali akcievo vlastnom mene, ale na účet spoločnosti(§ 161 OBCHZ).

Tohto ručenia sa zbavia len za predpokla-du, že preukážu, že nemohli vedieť o týchtoskutočnostiach a keďže sú povinní konaťs odbornou starostlivosťou, tak to preuka-zovanie bude veľmi problematické.

Za obmedzených podmienok môžu nado-búdať do majetku už vydané akcie, to je tak-zvané odvodené nadobudnutie vlastníc-keho práva, odvodené preto, lebo vlastníc-ke právo prechádza z jedného vlastníka nadruhého, pričom pri originárnom nadobúdavlastnícke právo vlastník k veci, ktorá eštevlastníka nemala (napríklad pri upísaní no-vých akcií tieto ešte nemajú vlastníka, leboešte nie sú upísané).

Tieto podmienky sú nasledovné (§ 161aOBCHZ):– nadobudnutie akcií schváli valné zhro-

maždenie, ktoré súčasne určí podmien-ky, za ktorých môže spoločnosť vlastnéakcie nadobudnúť, najmä najvyšší početakcií, ktoré môže spoločnosť nadobud-núť, lehotu, počas ktorej môže spoloč-nosť akcie nadobudnúť, ktorá nesmie

presiahnuť 18 mesiacov, a pri odplat-nom nadobudnutí akcií najnižšiu a naj-vyššiu cenu, za ktorú môže spoločnosťakcie nadobudnúť,

– nadobudnutím akcií neklesne vlastnéimanie spoločnosti pod hodnotu zá-kladného imania spolu s rezervnýmfondom (§ 217), prípadne ďalšími fon-dmi vytváranými spoločnosťou povinnepodľa zákona zníženú o hodnotu ne-splateného základného imania, ak tátohodnota ešte nie je zahrnutá v aktívachuvedených v súvahe podľa osobitnéhozákona,

– emisný kurz nadobúdaných akcií je úpl-ne splatený,

– spoločnosti hrozí značná a bezpros-tredná škoda,

– účelom nadobudnutia je prevod na za-mestnancov spoločnosti. Takto nado-budnuté akcie musia byť prevedené nazamestnancov spoločnosti do 12 mesia-cov od ich nadobudnutia spoločnosťou.

Okrem toho môže akciová spoločnosť na-dobúdať vlastné akcie pri splnení pod-mienok podľa § 161b OBCHZ:a) v súlade s týmto zákonom a stanovami

znižuje základné imanie alebob) vstupuje ako právny nástupca do všet-

kých práv a povinností osoby, ktorá bo-la majiteľom týchto akcií, alebo

c) ide o akcie, ktoré spoločnosť nadobud-la na základe povinnosti ustanovenejv zákone alebo na základe rozhodnutiasúdu o ochrane menšinových akcioná-rov, alebo

d) ide o akcie, ktorých emisný kurz je úpl-ne splatený a spoločnosť ich nadobúdabezodplatne, alebo

e) ide o akcie, ktorých emisný kurz jeúplne splatený a ktoré spoločnosť

86


nadobudla v dražbe v rámci súdnehovýkonu rozhodnutia, ktorým spoločnosťvymáhala pohľadávky voči majiteľoviakcií, alebo

f) ide o akcie, ktoré spoločnosť nadobudlapodľa § 177 ods. 5 OBCHZ (pri vylúčeníakcionára pre omeškanie so splatenímakcií).


87

P

Uvoľnenie možnosti upisovania vlastných akcií spoločnosťouČo sa týka upisovania akcií jednoduchejspoločnosti na akcie, táto svoje vlastné ak-cie upisovať môže na rozdiel od klasickejakciovej spoločnosti, ale len za predpokla-du, že budú splnené kumulatívne nasle-dovné podmienky: (§ 220r)a) upisovanie akcií schváli valné zhro-

maždenie, ktoré zároveň určí podmien-ky, za ktorých môže spoločnosť akcievytvárajúce jej základné imanie upísať,najmä najvyššiu menovitú hodnotu ak-cií, ktoré môže spoločnosť upísať, a le-hotu, počas ktorejmôže spoločnosťakcie upísať, tá ne-smie presiahnuť18 mesiacov,

b) akcie sú určené naprevod na zamestnancov spoločnostia na iné fyzické osoby podnikajúce nazáklade živnostenského oprávneniaalebo na základe iného než živnosten-ského oprávnenia, ktorých výsledky čin-nosti pre spoločnosť sú predmetom právduševného vlastníctva; akcie upísanéspoločnosťou sa musia previesť do pia-tich rokov od ich upísania spoločnosťou,

c) upísaním akcií neklesne vlastné imaniespoločnosti pod hodnotu základnéhoimania spolu s rezervným fondom

(§ 217), prípadne ďalšími fondmi vytvára-nými spoločnosťou povinne podľa záko-na, zníženú o hodnotu nesplateného zá-kladného imania, ak táto hodnota eštenie je zahrnutá v aktívach uvedenýchv súvahe podľa osobitného zákona a

d) súčet ich menovitých hodnôt nepresiah-ne 20 % základného imania spoločnosti.

Inými slovami, upísať vlastné akcie je prí-pustné len za predpokladu, že budúprevedené na zamestnancov spoločnos-

ti (respektíve osoby,ktoré na základe živ-nostenského oprávne-nia alebo na základeiného oprávnenia),ktorých výsledky čin-

nosti pre spoločnosť sú predmetom práv du-ševného vlastníctva;...

Vzhľadom na to, že doba prevedenia natieto skupiny osôb je až 5 rokov, jedinýmiefektívnymi podmienkami na obmedzenieupisovania vlastných akcií jednoduchouspoločnosťou na akcie je obmedzenie 20 %základného imania spoločnosti, a to ževlastné imanie spolu s rezervným fondoma ostatnými povinne vytváranými fondmineklesne pod hodnou základného imania.

Akcie upísané spoločnosťou môžu byťprevedené na iné osoby len za kúpnucenu vo výške ich menovitej hodnoty,spolu s emisným ážiom a s výhradouvlastníctva v prospech spoločnosti.

Nadobúdanie vlastných akcií jednoduchou spoločnosťou na akcieAko už bolo vyššie uvedené, akciová spo-ločnosť môže nadobúdať už upísané akcie

(§ 161a a § 161b OBCHZ). Právna úpravajednoduchej spoločnosti na akcie nemá


osobitnú úpravu, ktorá by bola analogickátejto právnej úprave. Jediným výslovnýmobmedzením nadobúdania vlastných akciíje v JSA § 220o OBCHZ:

Právo akcionára požadovať odkúpenie ak-cií spoločnosťou nemožno vykonať, ak:a) vlastné imanie spoločnosti by v dôsled-

ku odkúpenia akcií bolo nižšie ako hod-nota základného imania spolu s rezerv-ným fondom (§ 217), prípadne ďalšímifondmi vytváranými spoločnosťou, kto-ré sa podľa zákona alebo stanov ne-smú použiť na plnenie akcionárom,znížená o hodnotu nesplateného zá-kladného imania, ak táto hodnota eštenie je zahrnutá v aktívach uvedenýchv súvahe podľa osobitného zákona,

b) spoločnosť je v kríze, úpadku alebov dôsledku odkúpenia akcií by sa do krí-zy alebo úpadku dostala,

c) spoločnosť by v dôsledku odkúpeniaakcií nemala aspoň jedného akcionára.

Vyvoláva u mňa isté pochybnosti, či apliká-cia tohto ustanovenia vylučuje komplet-nú aplikáciu § 161a a § 161b OBCHZ. Usta-novenie, ktoré rieši nadobudnutie vlastnýchakcií JSA, súvisí s právom akcionára na od-kúpenie akcií s vylúčenou prevoditeľnosťou.Vylúčená prevoditeľnosť akcií je novinkouprávnej úpravy jednoduchej spoločnosti naakcie. V klasickej akciovej spoločnosti ju sta-novy môžu obmedziť, nie však vylúčiť prevo-diteľnosť akcií na meno (§ 156 ods. 9).

Obmedzenia prevoditeľnosti akcií jestvujúaj v a. s. i JSA s tým, že v prípade nesúhla-su je dotknutý akcionár oprávnený požado-vať odkúpenie akcií spoločnosťou (§ 156ods. 9 OBCHZ, § 220m, § 220l OBCHZ).Rozdiely sú v tom, že zatiaľ čo § 156 ods. 9zákona č. 513/1991 Zb. odkazuje pri určeníprimeranej sumy na § 218j ods. 4 OBCHZ,čiže za primeranú hodnotu považuje:a) najvyššie protiplnenie poskytnuté jed-

notlivým oprávneným akcionárom zarovnakú akciu,

b) hodnota čistého obchodného imania pri-padajúca na jednu akciu, stanovená po-dľa poslednej riadnej účtovnej závierkyvyhotovenej pred vyhotovením návrhuzmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčeníspoločností zvýšená o hodnotu nehmot-ného majetku nevykazovaného v súva-he vyčíslenú nezávislým expertom,

c) priemerný kurz akcií spoločností, ktorésa podieľajú na zlúčení alebo splynu-tí a ktorých akcie sú obchodovanéna regulovanom trhu, dosiahnutý naburze cenných papierov za posledných12 mesiacov pred uložením návrhuzmluvy o zlúčení alebo zmluvy o sply-nutí spoločností do zbierky listín.

Tak pri právnej úprave JSA to síce musí byťprimeraná cena, ale spôsob určia stanovy.To môže viesť k zaujímavým situáciám, akbudeme uvažovať, že predmety práv du-ševného vlastníctva budú často súčasťoutakejto spoločnosti.

88

Orgány jednoduchej spoločnosti na akcieOrgány JSA sú upravené pomerne stručne,preto sa domnievame, že bude nielenmožné, ale i potrebné použiť ustanoveniao orgánoch akciovej spoločnosti tam, kde

právna úprava ani spoločenská zmluva, res-pektíve stanovy tento problém neriešia. V zá-kone to síce nenájdeme výslovne taktovyjadrené, ale vo viacerých ustanoveniach


týkajúcich sa JSA nájdeme odkazy na prime-rané použitie, respektíve nepoužitie ustano-vení týkajúcich sa akciovej spoločnosti. Po-merne stručná právna úprava orgánov JSAvšak dáva veľkú a podľa názoru autoraaž priveľkú voľnosť pri úprave vnútornýchvzťahov v spoločnostiach. Právna úprava ob-chodných spoločností je totiž do veľkej mierykogentná.

Zásadné zmeny v orgánoch spoločnostiv podstate spočívajú v troch veciach:– pomerne stručná úprava valného zhro-

maždenia,– úplne odlišná úprava predstavenstva

akciovej spoločnosti,– dozorná rada nie je obligatórny orgán

JSA.


89

PValné zhromaždenieNapriek pomerne stručnej úprave valnéhozhromaždenia, kde je v podstate upravenélen hlasovanie kvalifikovanou väčšinou o vy-braných otázkach spoločnosti vrátane vý-slovných modifikácií postupu pri zvýšenía znížení základného imania JSA, je tátoúprava riziková, pretože, ako bolo vyššieuvedené v JSA, je možné rôznym druhomakcií priznať rôzne práva a odchylne od zá-kona tak upraviť nárok na podiel na zisku,likvidačnom zostatku, informáciách o stavespoločnosti a ešte i odchylne právo na upiso-vanie nových akcií, takže kombináciou týchtoustanovení je v podstate možné eliminovaťmenšinových akcionárov aj v rozpore s usta-novením Obchodného zákonníka, ktoré satýkajú klasickej akciovej spoločnosti.

Okrem toho je pomerne komplexne upra-vené písomné hlasovanie.

V podstate zákon kvalifikovanú 2/3 väčšinuvšetkých akcionárov (nielen prítomných)vyžaduje pri:– zmene práv spojených s niektorým dru-

hom akcií,– obmedzení prevoditeľnosti akcií.

2/3 kvalifikovanú väčšinu prítomných ak-cionárov vyžaduje pri:

– zmene stanov,– zvýšení základného imania,– znížení základného imania,– poverení predstavenstva na zvýšenie

základného imania podľa § 210 (zvýše-nie základného imania predstaven-stvom),

– prioritných dlhopisoch alebo vymeniteľ-ných dlhopisoch,

– zrušení spoločnosti alebo– zmene právnej formy.

Osobitne je upravené hlasovanie pri zvýše-ní základného imania, kedy má JSA dvezákladné možnosti:– ísť klasicky podľa § 202 ods. 1 OBCHZ

a teda vyžaduje sa 2/3 väčšina prítom-ných akcionárov a každého druhu akcií,ktorých sa to týka (z logiky pojmu sa tý-ka akcionárov všetkých druhov akcií),

– v stanovách určiť odchylný postupa v takom prípade stačí aj kvalifikovaná2/3 väčšina hlasov všetkých akcioná-rov (netreba hlasovať podľa jednotli-vých druhov akcií).

Presne rovnaký prístup sa aplikuje priznižovaní základného imania, teda ak saJSA rozhodne a v stanovách to upraví, sta-čí na prijatie rozhodnutia kvalifikovaná

Neprehliadnite nadstavbové videoškolenie: Transferové oceňovanie – do-kumentačná povinnosť a špecifické transakcie medzi závislými osobamiv podaní Ing. Silvie Karelovej. Objednávajte na www.zakon.sk.

2/3 väčšina hlasov všetkých akcionárov(netreba hlasovať podľa jednotlivých dru-hov akcií).

Aj tu zákon opakuje princíp, že upisovať ak-cie (a teda ani zvyšovať základné imanie)nie je na základe verejnej výzvy možné.

90

PredstavenstvoV JSA sa neaplikuje právna úprava § 191OBCHZ, ktorý upravuje právomoci štatutár-neho orgánu akciovej spoločnosti s tým, ževypustenie tohto ustanovenia z právnejúpravy jednoduchej spoločnosti na akcieumožňuje v akcionárskej zmluve v úvodzov-kách prekopať celú úpravu predstavenstva,či už tým, že na čele akciovej spoločnostibude jeden človek a nie kolektívny orgán,alebo tým, že jednotliví členovia predsta-venstva budú mať odlišné právomoci.

Vypustenie § 191 OBCHZ z právnej úpravyjednoduchej spoločnosti na akcie sa záro-veň vypúšťa ako zákonný predpoklad, žeinterné obmedzenie konania členov pred-stavenstva nie je účin-né voči tretím osobám.To je veľmi významnýzásah do právnej isto-ty externých subjek-tov, ale má to logiku.Ak sa niekto vzdá ak-cionárskych práv v rozsahu, v ktorom toumožňuje právna úprava jednoduchej spo-ločnosti na akcie, nejaké poistky si budechcieť nechať. Spôsob konania sa bude

síce zapisovať do obchodného registra, lensom si nie celkom istý, ako sa bude toto rie-šiť. Vzhľadom na novosť tejto právnej úpra-vy riešenia ukáže až aplikačná prax.

Je potrebné poznamenať, že na členovpredstavenstva sa nebude obligatórnevzťahovať zákaz konkurencie. To však nieje celkom pravda, pretože tento sa len modi-fikoval na informačnú povinnosť uvedenúv § 220zd OBCHZ a ako pozornejšiemu či-tateľovi neušlo, tak právna úprava predsta-venstva je úplne odlišná od právnej úpravypredstavenstva akciovej spoločnosti. Dá sateda povedať, že spoločnosť sa v akcionár-skej zmluve podľa § 66c OBCHZ, respek-

tíve v zakladateľskejzmluve, respektívev stanovách môže s to-uto otázkou vyrovnaťodlišne. Bude to prav-depodobne súvisieťs tým, že osoby, ktoré

vlastnia práva duševného vlastníctva a naspoločnosť ich neprevedú, ale len poskytnúlicenciu na ich použitie, nebudú mať záujemna likvidácii svojho podnikania.

Dozorná radaObligatórnym orgánom JSA už nie je do-zorná rada, s čím súvisí i vypustenie častiustanovení týkajúcich sa rozhodovania do-zornej rady, respektíve informačných po-vinností z právnej úpravy JSA. Dozorná

rada však zriadená byť môže a nič spoloč-nosti nebráni ju zriadiť a dať jej adekvátneprávomoci. S tým súvisí i vylúčenie voľ-by zamestnancov spoločnosti do dozornejrady.

JUDr. Samuel Diatka

Vypustenie § 191 OBCHZ z právnejúpravy jednoduchej spoločnosti naakcie zároveň vypúšťa predpoklad, žeinterné obmedzenie konania členovpredstavenstva nie je účinné voči tre-tím osobám.

Vo videoškolení Ochrana osobných údajov v E-SHOPE zistíte, akéIS môže mať e-shop, ako majú vyzerať všeobecné obchodné podmienky čikedy môžete posielať newslettre. Viac na www.profivzdelavanie.sk.

Pokuta za správne deliktyv oblasti účtovníctva po novom

Vo všeobecnosti ukladanie sankcií súvisí s porušením právnych predpi-sov, ktoré má charakter správneho deliktu, za ktorý správca dane uložísankciu vo forme pokuty alebo úroku z omeškania, v závislosti od toho,

či ide o správny delikt peňažného alebo nepeňažného charakteru. Článok je za-meraný na ukladanie sankcií za porušenie zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctvev z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“ alebo „z. Účt.“), ktorého dodržiavaniesprávca dane zisťuje a preveruje pri daňovej kontrole.

I. Všeobecná informácia o pokute a spôsob zisteniaporušení v oblasti účtovníctva

Správny delikt možno chápať ako protipráv-ne konanie, ak sa fyzická osoba alebo práv-nická osoba, ktorá z hľadiska účtovníctva jeúčtovnou jednotkou, dopustí porušenia zá-kona o účtovníctve. Dodržiavanie zákonao účtovníctve preveruje správca dane, kto-rým je daňový úrad, daňovou kontrolou.

Daňová kontrola je jedným z množstvaúkonov správcu dane, ktoré upravuje zá-kon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňovýporiadok) a o zmene a doplnení ďalších zá-konov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „daňový poriadok“) a umožňuje vykoná-vať daňovú kontrolu v oblasti daní, ako ajv oblasti účtovníctva. Podľa § 44 ods. 1 da-ňového poriadku daňovou kontrolou správ-ca dane zisťuje alebo preveruje skutočnostirozhodujúce pre správne určenie dane ale-bo dodržiavanie ustanovení osobitných zá-konov; týmto osobitným zákonom je aj zá-kon o účtovníctve.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu,ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiah-nutie jej účelu, je zameraná na určitý druhdane a určité zdaňovacie obdobie s cie-ľom preveriť alebo zistiť všetky skutočnostia okolnosti rozhodujúce pre správne určenie

dane a následne správnu výšku daňovejpovinnosti.

Kontrola dodržiavania zákona o účtovníctvebezprostredne súvisí s kontrolou dodržiava-nia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmovv znení neskorších predpisov (ďalej len„ZDP“) a nie je efektívne, aby správca danekontroly dvoch právnych predpisov, kto-ré navzájom bezprostredne súvisia, vy-konával jednotlivo. Je to z dôvodu, že prizisťovaní základu dane podľa § 17 ZDP da-ňovník vychádza z účtovníctva, na základektorého vykazuje výsledok hospodáreniaspôsobom podľa toho v akej sústave účtov-níctva, ktoré upravuje z. Účt., účtovná jed-notka účtuje. To znamená, že správca danepri kontrole dane z príjmov najprv vykonákontrolu správnosti vedenia účtovníctva nad-väzne na zákon o účtovníctve a Postupy úč-tovania, a to s cieľom správneho vykázaniavýsledku hospodárenia alebo správneho vy-číslenia rozdielu medzi príjmami a výdavka-mi a následne vykonáva kontrolu dodržiava-nia ustanovení ZDP s vplyvom na základ da-ne a vyčíslenie správnej daňovej povinnostiza kontrolované zdaňovacie obdobie. Podľazaužívanej praxe, správca dane vykonávakontrolu dodržiavania zákona o účtovníctve 91

DÚ

PP

1/20

17P

RÁ

VO

VP

OD

NIK

AN

Í

súbežne s kontrolou dodržiavania zákonao dani z príjmov.

Správca dane však môže vykonať daňo-vú kontrolu dodržiavania ustanovení zá-kona o účtovníctve aj samostatne bez za-čatia daňovej kontroly ZDP. Vykonaniekontroly dodržiavania zákona o účtovníctveje správca dane oprávnený podľa § 38ods. 4 zákona o účtovníctve, na vykonaniektorej sa primerane vzťahuje daňový poria-dok. Poznamenávame však, že z praktické-ho hľadiska a aj z hľadiska efektivity výkonusprávcu dane ako aj z hľadiska zaťaženostidaňového subjektu je efektívne, aby tietodve kontroly správca dane vykonával sú-bežne na základe jedného oznámenia o za-čatí daňovej kontroly.

Správca dane je tiež oprávnený rozšíriťzačatú daňovú kontrolu aj o inú daň ale-bo iné účtovné obdobie alebo iné zdaňova-cie obdobie; túto sku-točnosť správca danepodľa § 46 ods. 4 da-ňového poriadku pí-somne bez zbytočné-ho odkladu (t. j. ihneď)oznámi kontrolované-mu daňovému subjektu (účtovnej jednotke).Pri daňovej kontrole dodržiavania záko-na o účtovníctve sa postupuje podľa § 44 až47 daňového poriadku, na ktorú sa vzťahu-je tiež zákonná ročná lehota ustanovenáv § 46 ods. 10 daňového poriadku. Daňovákontrola podľa zákona o účtovníctve jeukončená dňom doručenia protokolu po-dľa § 46 ods. 9 daňového poriadku. Doruče-nie protokolu je úkonom smerujúcim na vy-rubenie dane, ktorým sa predlžuje lehota nazánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel danepodľa § 69 ods. 2 daňového poriadku.

Daňový poriadok sa podľa § 38 ods. 4 zá-kona o účtovníctve primerane vzťahuje ajna konanie o uložení pokuty, ak jej uloženievyplynulo z výsledku zistení kontroly do-držiavania zákona o účtovníctve, ako aj najej vymáhanie a na podanie opravných pro-striedkov proti rozhodnutiu o uložení poku-ty. Správca dane spolu s doručením proto-kolu doručí účtovnej jednotke aj oznámenieo začatí konania o uložení pokuty, v ktoromuvedie, že sa podľa § 58 daňového poriad-ku začína daňové konanie o uložení pokutypodľa § 38 ods. 2 zákona o účtovníctve.

Vzhľadom na to, že daňový poriadoksa procesne vzťahuje na celý proces ulo-ženia pokuty za zistené porušenia zákonao účtovníctve, správca dane uloží pokuturozhodnutím, ktoré vydá podľa § 63 daňo-vého poriadku. Účtovná jednotka môže protitomuto rozhodnutiu podať opravný prostrie-dok, napr. odvolanie. Včas podané odvo-

lanie má podľa § 72ods. 7 daňového po-riadku odkladný úči-nok, čo znamená, žeúčtovná jednotka nemápovinnosť pokutu za-platiť, jej zaplatenie sa

odkladá až do vydania právoplatného roz-hodnutia o odvolaní. Účtovná jednotka jeoprávnená podať aj ďalšie opravné prostried-ky, ako je podanie podnetu na preskúmanierozhodnutia mimo o odvolacieho konania po-dľa § 77 daňového poriadku alebo podanienávrhu na povolenie obnovy konania podľa§ 75 daňového poriadku. Rovnako sa da-ňový poriadok vzťahuje aj na vymáhanieuloženej pokuty za účtovníctvo, t. j. na celýproces od začatia konania o uložení pokutyaž po jej zaplatenie alebo jej vymáhaniev rámci exekučného konania.

92

Podnet na preskúmanie rozhodnutiamimo odvolacieho konania sa podávaorgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Môžebyť podaný najneskôr do 3 rokov ododňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorésa preskúma.


II. Účtovníctvo účtovnej jednotky ako zdroj účtovných informáciíÚčtovníctvo účtovnej jednotky je zdrojomúčtovných informácií, ktoré využíva účtov-ná jednotka pre internú potrebu, ale slúžiaaj pre externých používateľov, ako sú ve-rejné inštitúcie, napr. štatistický úrad, kto-rému účtovná jednotka predkladá podrob-nejšie informácie zamerané na posúdeniepre nich potrebných ukazovateľov; v rámciobchodno-záväzkových vzťahov podnika-telia môžu využívať aj verejne dostupné úč-tovné informácie účtovných jednotiek z re-gistra účtovných závierok zverejňované naweb stránke www.ruz.sk.

Základom účtovníctva je vypracovanie a ná-sledne spracovanie účtovných záznamovpreukazujúcich skutočnosti, ktoré sú pred-metom účtovníctva a následne vykonanieúčtovných zápisov v účtovných knihách,ktorých výsledkom je zostavenie účtovnejzávierky podľa § 17a § 17a zákona o úč-tovníctve. Účtovnýmzáznamom sa podľa§ 31 zákona o účtov-níctve rozumie údaj,poskytujúci informáciuo predmete účtovníctva a spôsobe jehovedenia. Účtovný záznam musí byť podľa§ 32 zákona o účtovníctve preukázateľnýv takom rozsahu, aby dokladovo a obsaho-vo preukazoval skutočnosť, ktorá nastalaa je predmetom účtovníctva. Za účtovnýzáznam možno považovať napr. uzatvore-né zmluvy, súdne a iné rozhodnutia, faktú-ry, bankové výpisy a iné účtovné záznamy.Spracovanie účtovných záznamov si vy-tvára každá účtovná jednotka sama v zá-vislosti od vykonávanej činnosti a technic-kého spracovania.

Účtovný zápis je úkon, ktorý podľa § 11zákona o účtovníctve sa zaznamenávav účtovných knihách účtovným spôsobompodľa § 12 a § 15 z. Účt.

Účtovné zápisy v účtovných knihách sa vy-konávajú podľa zásady dokladovosti, t. j.vykonávajú sa len na základe účtovnéhodokladu.

Účtovným dokladom je podľa § 10 zákonao účtovníctve preukázateľný účtovný zá-znam ako je napr. dodávateľská faktúra vrá-tane dodacieho listu a pod; účtovným zázna-mom pri tvorbe účtovného dokladu v oblastimzdových nákladov môžu byť mzdové listyzamestnancov, kniha dochádzky zamest-nancov, hlásenia do poisťovní, hláseniasprávcovi dane. Účtovný doklad dokladujeskutočnosť, ktorá je predmetom účtovania,

obsahuje aj slovné a čí-selné označenie účtov-ného dokladu a posky-tuje aj informáciu, naktorých účtoch sa vyko-nali účtovné zápisyv účtovných knihách

a podpisové záznamy zodpovedných osôbza účtovný prípad a za jeho zaúčtovaniea dátum vyhotovenia účtovného dokladua dátum uskutočnenia účtovného prípadu.

Súčasný rozvoj automatického spracova-nia účtovníctva zabezpečuje prepojeniejednotlivých účtovných záznamov účtovnejjednotky a účtovných zápisov v účtovnýchknihách a ich účtovanie na jednotlivýchúčtoch vyplývajú priamo z programovéhovybavenia, ktoré na vedenie účtovníctvapoužíva účtovná jednotka.

Právo v podnikaní � Pokuta za správne delikty v oblasti účtovníctva po novom

93

P

Účtovná jednotka je povinná uvádzaťv účtovnej závierke informácie podľastavu ku dňu jej zostavenia. Informá-cie v účtovnej závierke musia byť prepoužívateľa užitočné, zrozumiteľnéa spoľahlivé.


Účtovná dokumentácia (§ 31 – § 36z. Účt.) účtovnej jednotky predstavuje sú-hrn všetkých účtovných záznamov, na zá-klade ktorých účtovná jednotka vykonalaúčtovné zápisy, spôsob ich vykonania, vý-stupy z účtovných kníh tak, aby bola splne-ná požiadavka preukázateľnosti účtovnéhozáznamu podľa zákona o účtovníctve, pri-čom nie je dôležité, v akej je forme, či v lis-tinnej alebo technickej forme.

Používateľom účtovníctva účtovnej jed-notky je aj správca dane, ktorý účtov-níctvo účtovnej jednotky využíva s cieľom

kontroly dodržiavania zákona o účtovníctveako aj hmotnoprávnych daňových predpi-sov a aj na zistenie ekonomickej stability,prípadne rizika podnikania a aj na plneniedaňových povinností tejto účtovnej jednot-ky. Pri daňovej kontrole správca dane pre-veruje správnosť a pravdivosť účtov-ných údajov v účtovnej závierke nadväz-ne na daňové povinnosti a aj na plnenieiných povinností vyplývajúcich z právnychpredpisov. Ak zistené porušenie pri kontro-le dodržiavania zákona o účtovníctve mácharakter správneho deliktu, správca daneuloží účtovnej jednotke pokutu.

94

III. Správne delikty podľa zákona o účtovníctve, za ktorésprávca dane uloží pokutu

Vychádzajúc z dôvodovej správy k proble-matike ukladania pokuty za porušenia záko-na o účtovníctve zmenil sa s účinnosťou od1. 1. 2016 postup ukladania pokuty za poru-šenia zákona o účtovníctve. Zmena postupupri ukladaní pokuty spočíva v tom že správ-ca dane uloží pokutu iba za tie porušeniazákona o účtovníctve, ktoré sú ako správ-ne delikty uvedeného v § 38 ods. 1 záko-na o účtovníctve. Tzn., že za porušenieustanovení zákona o účtovníctve, neuvede-né v § 38 ako správne delikty, správca danepokutu účtovnej jednotke neuloží. Správnedelikty uvedené v § 38 ods. 1 z. Účt. sú roz-delené podľa závažnosti porušenia toho kto-rého ustanovenia zákona o účtovníctve.V § 38 ods. 2 zákona o účtovníctve je usta-novená výška pokuty v závislosti od zá-važnosti porušenia zákona o účtovníctveuvedené v odseku 1 tohto ustanovenia.

Výška pokuty sa vypočíta z hodnoty vykazo-vaného majetku v súvahe alebo z hodnotymajetku vykazovaného vo výkaze o majetku

a záväzkoch. Zároveň je však stanovenámaximálna výška pokuty pre jednotlivésprávne delikty. Pri ukladaní pokuty daňovýúrad prihliada na závažnosť, mieru zavine-nia, dobu trvania, následky a okolnosti, priktorých k správnemu deliktu došlo. Daňovýúrad prihliada aj na to, ak účtovná jednotkado začatia kontroly písomne oznámi miestnepríslušnému daňovému úradu obsah a sumuvykonanej opravy chyby za kontrolované úč-tovné obdobie účtovanej v bežnom účtov-nom období.

Zistené porušenia z. Účt. majú podľa § 38ods. 1 z. Účt. charakter správneho deliktu,za ktoré správca dane uloží pokutu vo výškepodľa § 38 ods. 2 z. Účt. Ust. § 38 zákonao účtovníctve bolo legislatívne upravenézákonom č. 423/2015 Z. z., ktorým sa menía dopĺňa zákon o účtovníctve s účinnosťouod 17. júna 2016. Poznamenávame, žesprávne delikty sú usporiadané do bodov 1až 4, a to podľa toho, aká pokuta prináležíza ten, ktorý správny delikt nasledovne:

Ing. Vladimír Ozimý rozoberá vo videoškolení Uplatnenie pomerného odpi-su pri predaji majetku zmenu, ktorá nastala novelou zákona o dani z príjmovod 1. 1. 2016, ale už s aplikáciou aj pre rok 2015 cez prechodné ustanovenie.

1. Podľa § 38 ods. 1 písm. a) a n) z.Účt.sa účtovná jednotka dopustí správnehodeliktu, ak- písm. a) neviedla účtovníctvo po-

dľa § 4 ods. 1, t. j. neviedla účtovníc-tvo odo dňa svojho vzniku až do dňasvojho zániku s výnimkou podľa § 4ods. 3, keď sa účtovná jednotka, kto-rá je právnickou osobou zrušuje bezlikvidácie alebo nezostavila účtov-nú závierku podľa § 6 ods. 4, t. j.účtovná jednotka je povinná zosta-vovať individuálnu účtovnú závierku(IUZ) v súlade a v rozsahu ako usta-novuje uvedené ustanovenie,

- písm. n) porušila ust. § 11 ods. 3,napr. účtovná jednotka vykonalazápis o účtovnom prípade, ktorý jejv skutočnosti nevznikol.

ULOŽENIE POKUTY: Za správny de-likt podľa § 38 ods. 1 písm. a) a n)z. Účt. správca dane uloží pokutuv rozpätí od 0,00 do 3 mil. €.

2. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) až f) z.Účt.sa účtovná jednotka dopustí správnehodeliktu, ak- písm. b) – neotvorila účtovné kni-

hy alebo neuzavrela účtovné kni-hy podľa § 16; ust. § 16 ustanovujedeň otvorenia a uzavretia účtovnýchkníh ako aj osobitosti postavenia úč-tovnej jednotky (likvidácia, konkurz,zlúčenie...) pri otváraní a uzavretí úč-tovných kníh;

- písm. c) – neuložila dokumentypodľa § 23a a § 23b, t. j. uvedenéustanovenie upravujú uloženie do-kumentov uvedených v § 23 ods. 2z. Účt. ako je napr. riadna IUZ, mi-moriadna IUZ, riadna konsolidovanáÚZ, mimoriadna konsolidovaná ÚZ,súhrnná účtovná závierka verejnej

správy....oznámenie o schválení úč-tovnej závierky, nezverejnila doku-ment podľa § 23d, t. j. nezverejnilaIUZ uložením do registra alebo ne-vyhovela výzve;

- písm. d) – podľa § 23b ods. 1 aleboods. 6 v určenej lehote alebo v roz-sahu, t. j. účtovná jednotka nevyho-vela výzve správcu dane zaslanej naodstránenie zistených chýb v účtov-nej závierke, neodstránila pochyb-nosti o správnosti a pravdivosti aleboú úplnosti dokumentov uloženýchv registri s poučením o následkochspojených s ich neodstránením, ne-dala overiť účtovnú závierku alebosúlad údajov účtovnej závierkys výročnou správou audítoroma tým porušila § 19, § 22 alebo§ 22a, t. j. uvedené ustanovenia usta-novujú povinnosť účtovnej jednotkyoveriť riadok IUZ v ustanovenej leho-te (§ 19), konsolidovanú UZ za kon-solidovaný celok materskou účtov-nou jednotkou za podmienok uvede-ných v § 22 a konsolidovanú účtovnúzávierku účtovnej jednotky verejnejsprávy podľa podmienok v uvede-ných v § 22a;

- písm. e) – nedala schváliť alebonedala odvolať audítora podľa§ 19 ods. 2, t. j. účtovná jednotka jepovinná bez zbytočného odkladu,po schválení valným zhromaždenímalebo členskou schôdzou účtovnejjednotky o odvolaní alebo odstúpeníaudítora, najneskôr do jedného me-siaca odo dňa odstúpenia alebo od-volania audítora, písomne informo-vať Úrad pre dohľad nad výkonomauditu o odstúpení alebo odvola-ní audítora v priebehu vykonávania


95

P


auditu a vysvetliť dôvody, ktoré k od-stúpeniu alebo k odvolaniu viedli;

- písm. f) – neviedla účtovníctvopodľa § 8 a toto porušenie malovplyv na nesprávne vykázanieskutočnosti v účtovnej závierke,t. j. účtovná jednotka je povinná naj-mä viesť účtovníctvo, správne, úpl-ne, preukázateľne, zrozumiteľnea spôsobom zaručujúcim trvalosťúčtovných záznamov po celú dobuich spracovania a úschovy v ustano-venej lehote;

ULOŽENIE POKUTY: Za správny de-likt podľa § 38 ods. 1 písm. b) až f)z. Účt. správca dane uloží pokutudo 2 % z celkovej sumy majetku vy-kázanej

1. v súvahe zostavenej za kontrolovanéúčtovné obdobie v ocenení upravenomo položky podľa § 26 ods. 3; najviacvšak 1 mil. €,

2. vo výkaze o majetku a záväzkoch zos-tavenom za kontrolované účtovné ob-dobie, najviac 1 mil. €.

96

Príklad č. 1

Vzorový príklad uloženia pokuty z majetku účtovnej jednotky vykázanej v súvahe

Správca dane kontrolou dodržiavania zákona o účtovníctve vykonanou v roku 2016 zistil, že účtovná jednot-ka, ktorá je právnickou osobou sa dopustila správneho deliktu tým, že neuložila dokumenty podľa § 23aa § 23b zákona o účtovníctve do registra účtovných závierok za účtovné obdobie roku 2014. Uvedeným postu-pom sa účtovná jednotka dopustila správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. c) cit. zákona.

Správca dane uloží tejto účtovnej jednotke pokutu podľa § 38 ods. 2 písm. b) do výšky 2 % z celkovej sumy ma-jetku vykázanej v súvahe zostavenej za kontrolované účtovné obdobie upravené o položky podľa § 26 ods. 3 cit.zákona, najviac však 1 mil. €. Účtovná jednotka vykázala majetok za účtovné obdobie 2014 po úprave vo výške258 tis. €, z ktorej 2 % predstavujú sumu 5 160,00 €. Táto suma predstavuje najvyššiu sumu, ktorú môže správ-ca dane uložiť tejto účtovnej jednotke, keďže je menšia ako max. suma 1 mil. €, ktorú môže uložiť správca dane,ak by skutočne vypočítaná suma pokuty vzhľadom na výšku hodnoty majetku prevýšila sumu 1 mil. €.

Pri uložení výšky pokuty správca dane prihliada podľa § 38 ods. 5 z. Účt. na závažnosť, mieru zavinenia, častrvania a následky a okolnosti spáchania tohto správneho deliktu. Správca dane po dôkladnom zvážení správ-neho deliktu, ktorého sa účtovná jednotka dopustila, zo sumy vypočítanej pokuty uloží účtovnej jednotke po-kutu vo výške 50 %, t. j. 2 580,00 €.

�

3. Podľa § 38 ods. 1 písm. g) zÚčt sa úč-tovná jednotka dopustí správneho de-liktu, ak neviedla účtovníctvo podľa§ 8 a toto porušenie nemalo vplyv navykázanie skutočnosti v účtovnej zá-vierke, t. j. napr. pri prevode účtovnéhozáznamu z jednej formy do druhej for-my nebola zhoda s obsahom účtovné-ho záznamu v novej forme;

ULOŽENIE POKUTY: Za správnydelikt podľa § 38 ods. 1 písm. g)z. Účt. správca dane uloží pokutu do2 % z celkovej sumy majetku vyká-zanej:1. v súvahe zostavenej za kontrolova-

né účtovné obdobie v ocenení upra-venom o položky podľa § 26 ods. 3;najviac však 1 000 €,

Od januára 2017 sa v ZDP menia doterajšie pravidlá transferového oceňovania.Čo nás čaká, sa dozviete na školení Transferové oceňovanie: najdôležitej-šie zmeny v roku 2016 a 2017. Viac info na www.profivzdelavanie.sk.

2. o výkaze o majetku a záväzkochzostavenom za kontrolované účtov-né obdobie; najviac však 1 000 €.

4. Podľa § 38 ods. 1 písm. h) až m)z. Účt. sa účtovná jednotka dopustísprávneho deliktu, ak- písm h) porušila § 9, napr. účtovná

jednotka neúčtovala v tej formesústavy účtovníctva ako ustanovujetoto ustanovenie pre daný typ úč-tovnej jednotky,

- písm. i) porušila § 17; napr. účtov-ná jednotka nezostavila účtovnúzávierku do šiestich mesiacov oddátumu, ku ktorému sa účtovná zá-vierka zostavuje, ak osobitný pred-pis neustanovuje inak;

- písm. j) nedodržala oceňovaniepodľa § 24 až § 28, napr. účtovnájednotka neocenila majetok a zá-väzky ku dňu ku ktorému sa zosta-vuje účtovná závierka spôsobompodľa § 27, neocenila majetok na-dobudnutý bezodplatne nadobud-nutý reálnou cenou a ponechala

tento majetok ocenený v pôvodnejreprodukčnej obstarávacej cene;

- písm. k) porušila § 31, napr. ne-umožnila vykonať prevod účtov-ných záznamov do formy, aby bolpre správcu dane čitateľný;

- písm. l) porušila § 34, napr. pred-ložené účtovné záznamy boli neči-tateľné;

- písm. m) porušila § 35, napr. ne-zabezpečila ochranu technickýchnosičov dát a účtovných záznamovproti krádeži.

ULOŽENIE POKUTY: Za správny deliktpodľa § 38 ods. 1 písm. h) až m)z. Účt. správca dane uloží pokutudo 2 % z celkovej sumy majetku vy-kázanej1. v súvahe zostavenej za kontrolova-

né účtovné obdobie v ocenení upra-venom o položky podľa § 26 ods. 3;najviac však 100 000 €,

2. vo výkaze o majetku a záväzkochzostavenom za kontrolované účtov-né obdobie; najviac však 100 000 €.


97

P

IV. Správne delikty a pokuty s účinnosťou od 1. 7. 2015a od 17. 6. 2016

Ust. § 38 ods. 1 a 2 z. Účt. prešlo v priebe-hu roka 2015 viacerými legislatívnymiúpravami, ktoré podľa noviel zákonao účtovníctve nadobudli rôznu účinnosť.Z dôvodu prehľadnosti porušení zákona

o účtovníctve, ktoré sú správnymi deliktamipodľa § 38 ods. 1 z. Účt. v roku 2015, zaktoré správca dane uloží pokutu, uvádza-me nasledovný prehľad účinnosti § 38ods. 1 a 2 zákona o účtovníctve:

S účinnosťou od 1. júla 2015Zákonom č. 130/2015 Z. z., ktorým sa me-ní a dopĺňa zákon o účtovníctve boli, prijatéokrem iných legislatívnych úprav v oblas-ti účtovných závierok aj legislatívne úpra-vy v oblasti správnych deliktov a pokuty

uloženej za tieto správne delikty. Legisla-tívnej úprave správnych deliktov a pokutypredchádzalo hodnotenie Slovenskej re-publiky pracovnou skupinou OECD v roku2014.


Na základe výsledkov zasadnutia pracov-nej skupiny OECD zameranej okreminých oblastí ukladania sankcií aj nahodnotenie Slovenskej republiky v ob-lasti ukladania pokuty za účtovníctvobolo konštatované, že Slovenská republi-ka prestala spĺňať čl. 8 Dohovoru o bojis podplácaním verejných činiteľov v medzi-národných transakciách a sankcie zachybné účtovníctvo sú neúčinné, nepri-merané a odradzujúce a demotivujúcedodržiavať zákon o účtovníctve. Dovtedyplatné znenie zákona o účtovníctve sivyžiadalo aj doplnenie v rozsahu, aby spĺ-ňalo obsah Dohovoru. Nadväzne na tietozávery pracovnej skupiny OECD bol do zá-kona o účtovníctve do-plnený správny deliktza nevedenie účtov-níctva alebo vedenieúčtovníctva v rozporeso zákonom o účtov-níctve a došlo k zvýšeniu pokuty uloženejza tieto nové správne delikty; ide o prípadyuloženia pokuty za správne delikty, pri kto-rých nie je možné uložiť účtovnej jednotkepokutu z celkovej vykázanej sumy majetku,keď účtovná jednotka nevykazuje žiadenmajetok v účtovníctve alebo výška majetku jev takej malej výške, že uloženie pokuty neve-die k náprave dodržiavania zákona o účtov-níctve.– Ust. § 38 ods. 1 písm. a) bolo doplne-

né o § 4 ods. 1; t. j. za správny deliktsa považuje aj zistenie, ak účtovná jed-notka neviedla účtovníctvo podľa § 4ods. 1,

– Ust. § 38 ods. 1 sa doplnilo o znenieo písm. o), ide o nový správny delikt,podľa ktorého sa za správny delikt po-dľa písm. o) považuje aj porušenie§ 11 ods. 3; zároveň z dôvodu, aby ust.

§ 11 ods. 3 presne vyjadrovalo obsahDohovoru, bolo znenie § 11 ods. 3 zá-kona o účtovníctve legislatívne uprave-né a doplnené na súčasne platné zne-nie: „ Účtovná jednotka nemôže vyko-návať účtovné zápisy mimo účtovnýchkníh, vykonávať účtovný zápis o účtov-nom prípade, ktorý jej nevznikol, zatajo-vať a nezaúčtovať skutočnosť, ktorá jepredmetom účtovníctva“.

– Ust. § 11 z. Účt. upravuje účtovné zápi-sy zaznamenané v účtovných knihách;odsek 3 tohto ustanovenia bol doplne-ný na odporúčanie pracovnej skupinyOECD, ako je uvedené v predchádzajú-cej časti. Porušenie § 11 ods. 3 s účin-

nosťou od 1. 7. 2015sa považuje za správ-ny delikt podľa § 38ods. 1 písm. o), ak úč-tovná jednotka: vyko-nala účtovné zápisy

mimo účtovných kníh, vykonala účtovnýzápis, ktorý jej nevznikol, zatajila a ne-zaúčtovala skutočnosť, ktorá je predme-tom účtovníctva, za ktorý správca da-ne uloží pokutu po 1. júli 2015 a tonajviac do výšky 3 mil. €.

– Ust. § 38 ods. 2 písm. a) bol doplnenýo písm. o) a suma pokuty vo výške1 mil. € bola zvýšená na sumu 3 mil. €,podľa ktorého sa uloží pokuta za správnydelikt podľa § 38 ods. 1 písm. a) a o)z. Účt. do výšky 3 mil. €. Ide o správnedelikty, za ktoré sa pokuta neuloží výpo-čtom zo sumy majetku uvedeného v sú-vahe alebo vo výkaze o majetku a záväz-koch, ale v rozpätí od 0,00 do 3 mil. €.

– Ust. § 39l prechodných ustanoveník úpravám účinným od 1. júla 2015 jev odseku 2 tohto ustanovenia upravenékonanie o uložení pokuty podľa § 38

98

Porušenie zákona o účtovníctve sapovažuje za správny delikt podľa § 38ods. 1 písm. o), ak táto skutočnosť na-stala po 1. 7. 2015, za ktorý sa uloží po-kuta najviac do výšky 3 mil. €.

Oboznámte sa s platnou legislatívou v oblasti nakladania s majetkom obce,aplikáciou legislatívy v praxi a súvisiacimi mechanizmami kontroly hospodáre-nia na školeníNakladanie s majetkom obcí – kontrola hospodárenia obce.

z. Účt. začaté a právoplatne neukonče-né pred 1. júlom 2015. Na tieto kona-nia sa vzťahujú predpisy – zákon o úč-tovníctve účinný do 30. 6. 2015. Tzn.,ak sa začalo konanie o uložení pokutypred 1. júlom 2015 a išlo o uloženiepokuty podľa § 38 ods. 2 písm. a)za správny delikt podľa § 38 ods. 1písm. a) v znení platnom do 30. 6. 2015,pokuta sa uloží do výšky 1 mil. €.

Ak bolo konanie o uložení pokuty zača-té po 1. 7. 2015, pokuta sa uloží aždo výšky 3 mil. €. Za začatie konaniao uložení pokuty sa považuje písomnédoručenie oznámenia o začatí konaniao uložení pokuty účtovnej jednotke do30. 6. 2015 a rovnako aj písomné doru-čenie oznámenia o začatí konaniao uložení pokuty účtovnej jednotke po1. 7. 2015.


99

P

Príklad č. 2

a) Správca dane ukončil kontrolu dodržiavania zákona o účtovníctve 20. mája 2015, kedy doručil účtovnej jed-notke spolu s protokolom aj písomné oznámenie o začatí konania o uložení pokuty podľa § 38 ods. 2 zákonao účtovníctve za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. a) zákona o účtovníctve. Ak správca dane vydá roz-hodnutie aj po 1. 7. 2015, podľa prechodných ustanovení § 39l ods. 2 z. Účt., správca dane uloží pokutu naj-viac do výšky 1 mil. €. Ide o začaté, ale neukončené daňové konanie o uložení pokuty do 30. 6. 2015.

b) Správca dane ukončil kontrolu dodržiavania zákona o účtovníctve 20. júla 2015, kedy doručil účtovnej jednotkespolu s protokolom aj písomné oznámenie o začatí konania o uloženípokuty podľa § 38 ods. 2 zákona o účtov-níctve za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. a) zákona o účtovníctve. Ak správca dane vydá rozhodnutiepo 1. 7. 2015, podľa prechodných ustanovení § 39l ods. 2 z. Účt. uloží pokutu najviac do výšky 3 mil. €.

�

Poznámka:

V obidvoch prípadoch ide o správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. a) v znení platnom do 30. 6. 2015.�

Porušenie zákona o účtovníctve sa po-važuje za správny delikt podľa § 38 ods. 1písm. o), ak táto skutočnosť nastala po1. 7. 2015, za ktorý sa uloží pokuta najviacdo výšky 3 mil. €. Do 30. júna 2015 tentosprávny delikt nebol uvedený v § 38 ods. 1zUčt. Správca dane pokutu za to porušenieneuloží, z dôvodu, že do 30. 6. 2015 nebo-lo toto porušenie považované za správny

delikt podľa § 38 ods. 1 z. Účt. Ak správcadane pri kontrole dodržiavania zákonao účtovníctve začatej po 1. júli 2015 zistí, žeúčtovná jednotka zatajila a nezaúčtovalaskutočnosť, ktorá je predmetom účtovníc-tva, porušila § 11 ods. 3 z. Účt., správca da-ne začne konanie o uložení pokuty podľa§ 38 ods. 2 z. Účt. a uloží pokutu najviac dovýšky 3 mil. €.

S účinnosťou od 17. júna 2016:Zákonom č. 423/2015 Z. z, ktorým sa menía dopĺňa aj zákon o účtovníctve sa vypus-til správny delikt uvedený v § 38 ods. 1

písm. f), t. j. o nezriadení výboru pre audit.Dôvodom na jeho vypustenie zo záko-na o účtovníctve bola skutočnosť, že zo

Ing. Dagmar Melotíková vás prevedie viacerými nadstavbovými témamivo verejnom obstarávaní na školení Verejné obstarávanie trochu inak –zelené VO, sociálne aspekty, „in-house“ zákazky.

zákona o účtovníctve sa vypustil § 19a,ktorý rozoberal zriadenie výboru pre audit,ktorého zriadenie bolo presunuté do záko-na o štatutárnom audite a v zákone o úč-tovníctve už nemal opodstatnenie, rovnakoako aj uloženie sankcie za nezriadenie vý-boru pre audit. Následne sa zmenilo dovte-dy platné označenie správnych deliktov odpísmena g) až o) na písmená f) až n) a rov-nako aj označenie písmen pri uložení poku-ty v § 38 ods. 2 zákona o účtovníctve.

Podľa § 39o prechodného ustanoveniak úpravám účinným od 17. júna 2016 sa nakonanie podľa § 38 ods. 1 písm. f) začatépred 17. júnom 2016 vzťahuje predpisúčinný do 16. júna 2016. Ak správca danedo 16. júna 2016 začal konanie o uložení po-kuty za správny delikt podľa § 38 ods. 1písm. f) a toto konanie do 16. júna 2016 ne-bolo ukončené, správca dane postupuje pri

uložení pokuty aj po 17. 6. 2016 a pokutuuloží podľa zákona o účtovníctve v zneníplatnom do 16. 6. 2016. t. j. podľa § 38 ods. 1písm. f) v zneníúčinnom do 16. júna 2016. Aksprávca dane do 16. júna 2016 nezačal ko-nanie o uložení pokuty za správny delikt po-dľa § 38 ods. 1 písm. f) a táto skutočnosťdo 16. júna 2016 nastala, po tomto termínesprávca dane už pokutu neuložíz dôvodu, žezákon o účtovníctve pokutu za tento správnydelikt neupravuje, bol vypustený.

Za porušenie zákona o účtovníctve sa po-dľa § 38 ods. 3 nepovažuje spôsob účto-vania a vykazovania podľa medzinárod-ných účtovných štandardov (IFRS), podľaktorých zostavujú individuálnu účtovnú zá-vierku účtovné jednotky, ktoré spĺňajú pod-mienky uvedené v § 17a z. Účt. na vykazo-vanie výsledku hospodárenia pred zdane-ním podľa IFRS.

100

V. Uloženie úhrnnej pokuty podľa zákona o účtovníctveS účinnosťou od 1. 1. 2016 nadobudlo účin-nosť ust. § 155a – Úhrnná pokuta, ktorúmôže uložiť správca dane, ak je uloženieúhrnnej pokuty účelné a hospodárne. Ulo-ženie úhrnnej pokuty je z právneho hľadi-ska založené na absorpčnej zásade, ktoráspočíva v uložení prísnejšej sankcie, kto-rá pohlcuje miernejšiu sankciu za viace-ré správne delikty, ktorých sa dopustídaňový subjekt a za tieto správne delik-ty správca dane môže uložiť jednu poku-tu vo forme úhrnnej pokuty.

Podmienkou uplatnenia absorpčnej zása-dy je dopustenie sa viacerých správnychdeliktov, za ktoré sa ukladá pokuta, ktorejvýška je určená rozpätím od – do. Správcadane uloží pokutu podľa toho ustanovenia,

ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvy-ššou hornou hranicou sadzby pokuty, ak súza é viaceré správne delikty horné hranicesadzieb rovnaké, úhrnná pokuta sa uložípodľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahujena jeden z nich. Úhrnnú pokutu nemožnouložiť za správne delikty, za ktoré sa počítapokuta výpočtom s použitím ukazovateľov,napr. ZUS ECB, počtu dní omeškania, stavmajetku k určitému dňu a pod. Úhrnnú po-kutu uloží správca dane podľa miestneja vecnej príslušnosti za viaceré správnedelikty týkajúce sa len jedného zákona.

Úhrnná pokuta sa uloží len v prípade, akje to účelné a možné, napr. ak bolo v rám-ci kontroly zistených niekoľko porušení –správnych deliktov, za ktoré možno uložiť

Vo videoškolení Trojstranný obchod – aktuálne od 1. 1. 2016 ozrejmujelektor problematiku trojstranného obchodu, ktorý je jedným z najbežnejšíchreťazových obchodov, ktoré sa uskutočňujú v rámci dodávok EÚ.

úhrnnú pokutu alebo daňový subjekt sa do-pustil opakovane toho istého správnehodeliktu. Uloženie úhrnnej pokuty sa uplatníprimerane aj pri uložení pokuty za správne

delikty, ktoré sú porušením osobitnéhopredpisu, napr. zákona o účtovníctve, zá-kona o používaní ERP, zákona o DPH.


101

P

Upozornenie:

Je potrebné upozorniť, že absorpčnú zásadu možno uplatniť len v prípade, že daňový subjekt sa dopustí via-cerých deliktov v rámci jedného zákona a príslušným správcom dane na uloženie úhrnnej pokuty je ten istýsprávca dane. Úhrnnú pokutu nemožno uložiť za správny delikt, ktorého sa dopustí daňový subjekt napr. po-dľa zákona o DPH a aj podľa zákona o používaníERP a aj podľa zákona o účtovníctve. V takýchto prípadochje potom možné uložiť úhrnnú pokutu za každé porušenie zákona jednotlivo, ak sú splnené podmienky nauloženie úhrnnej pokuty. Ak táto podmienka nie je splnená, správca dane nemôže uložiť úhrnnú pokutu a uložípokuty za porušenie jednotlivých zákonov samostatne.

�

Uloženie úhrnnej pokuty za správne de-likty podľa zákona o účtovníctve jemožné za správne delikty, za ktoré saukladá pokuta v absolútnej výške v roz-pätí od - do, pričom správca dane priuložení výšky úhrnnej pokuty prihliada aj nazávažnosť, mieru zavedenia, čas trvania,následky a okolnosti spáchania správnychdeliktov, za ktoré sa úhrnná pokuta uloží,pričom výška pokuty by mala zodpovedaťdôvodom, ktoré uviedol správca dane v roz-hodnutí o pokute; výška pokuty by mala maťpredovšetkým preventívny a výchovný cha-rakter pre daňový subjekt, ale nie likvidačný.

Podľa § 38 ods. 1 zákona o účtovníctvemožno uložiť úhrnnú pokutu za správnedelikty podľa:– písmena a), t. j. účtovná jednotka ne-

viedla účtovníctvo podľa § 4 ods. 1a nezostavila účtovnú závierku podľa§ 6 ods. 4,

– písmena n), t. j. porušila § 11 ods. 3,tým, že účtovná jednotka vykonala úč-tovné zápisy mimo účtovných kníh, vy-konala účtovný zápis, ktorý jej nevzni-kol, zatajila a nezaúčtovala skutočnosť,ktorá je predmetom účtovníctva.

Za tieto dva správne delikty uvedenépod písm. a) a n) sa uloží pokuta podľa§ 38 ods. 2 písm. a) zákona o účtovníc-tve do výšky 3 mil. €, čo znamená, že sauloží pokuta v absolútnej výške v rozpä-tí od 0 – do 3 mil. €. Výška pokuty bude zá-visieť od posúdenia správcom dane, t. j. po-dľa závažnosti, miery zavinenia, času trva-nia, následkov a okolností dopustenia sasprávneho deliktu, ktorého sa účtovná jed-notka dopustila.

Vzhľadom na skutočnosť, že pokuta podľa§ 38 ods. 2 písm. b) až písm. d) zákona o úč-tovníctve sa vypočíta zo sumy majetku úč-tovnej jednotky uvedenej v účtovnej závier-ke, t. j. výpočtom, je zároveň v týchto ustano-veniach uvedené aj rozpätie, do výšky ktorejje možné uložiť takto vypočítanú pokutu zaúčtovníctve, t. j. od 0,00 % do 2 % a záro-veň výška takto vypočítanej pokuty je li-mitovaná najvyššou sumou, je možné, akto bude účelné uložiť úhrnnú pokutu aj za via-ceré správne delikty, ktorých sa účtovná jed-notka dopustila. Pri uložení úhrnnej pokutysa prihliada, aby bola úhrnná pokuta uloženáza správne delikty, za ktoré sa ukladá pokutav približne maximálnej sume.


Príklad č. 3

Účtovná jednotka sa dopustí správneho deliktu:– podľa § 38 ods. 1 písm. g), t. j. účtovná jednotka neviedla účtovníctvo podľa § 8 a toto porušenie nemalo

vplyv na vykázanie skutočnosti v účtovnej závierke,– podľa § 38 ods. 1 písm. n), t. j. keď účtovná jednotka vykonala účtovné zápisy mimo účtovných kníh, vyko-

nala účtovný zápis, ktorý jej nevznikol, zatajila a nezaúčtovala skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva.

Pre účtovnú jednotku by nebolo účelné uložiť úhrnnú pokutu za správny delikt podľa § 38 ods. 1 písm. g), t. j.za ktorý správca dane uloží pokutu podľa § 38 ods. 2 písm. d) najviac vo výške 1 000 € a za správny delikt,ktorého sa dopustila účtovná jednotka podľa § 38 ods. 1 písm. n), za ktorý správca dane uloží pokutu najviacdo výšky 3 mil. €. V takomto prípade je pre účtovnú jednotku účelné uložiť pokutu jednotlivo za každý správ-ny delikt.

�

102

Úhrnnú pokutu je oprávnený (nie je topovinnosť) správca dane uložiť tomu, ktosa dopustí viac ako jedného správnehodeliktu. Ide o uloženie úhrnnej pokuty v prí-pade, ak ide o správny delikt, za ktorý saukladá pokuta, ktorej výšku možno určiťv rámci ustanoveného rozpätia, a správcadane uloží úhrnnú pokutu za správny delikts najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty.

Ak sú za viaceré správne delikty horné hra-nice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokutasa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré savzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokutasa uloží najmenej vo výške najvyššejdolnej hranice sadzby pokuty ustanove-nej za správny delikt z tých správnychdeliktov, ktorých sa daňový subjekt do-pustil.

Poznámka:

Prechodné ust. § 165e daňového poriadku neupravuje uloženie úhrnnej pokuty podľa § 155a daňovéhoporiadku, t. j. neupravuje použitie absorpčnej zásady pri uložení pokuty od 1. januára 2016 za správne delikty,ktorých sa dopustil daňový subjekt do 31. decembra 2015. To znamená, že správca dane (daňový úrad, colnýúrad) môže po 1. januári 2016 uložiť aj úhrnnú pokutu, ak sa daňový subjekt alebo iná osoba dopustila viace-rých porušení jedného právneho predpisu aj pred účinnosťou tohto zákona a pokuty za jednotlivé správne de-likty neboli do 31. decembra 2015 uložené, a ak je pre daňový subjekt priaznivejšie uložiť úhrnnú pokutu a súsplnené podmienky na jej uloženie ustanovené v § 155a daňového poriadku.

�

VI. Lehota na uloženie pokuty za účtovníctvo a výška uloženejpokuty

Lehota na uloženie pokuty v § 38 je ustano-vená v odseku 6.

Správca dane, ktorým je daňový úrad ulo-ží pokutu vypočítanú podľa odseku 2 do

jedného roka odo dňa, keď sa o správnomdelikte dozvedel, najneskôr však do piatichrokov od skončenia účtovného obdobia,v ktorom k správnemu deliktu došlo. To zna-mená, že pre uloženie pokuty platia dve


lehoty, jednoročná lehota je subjektívnaa päťročná je objektívna, pričom jednoročnálehota môže plynúť len v rámci objektívnej

päťročnej lehoty. Daňový úrad je povinnýobidve tieto lehoty dodržať.


103

P

Príklad č. 4

Jednoročná lehota na uloženie pokuty začne plynúť nasledujúci deň po dni doručenia protokolu.

Správca dane doručil protokol z daňovej kontroly dodržiavania zákona o účtovníctve za účtovné obdobie 2013dňa 20. mája 2015. Nasledujúci deň, t. j. od 21. mája 2015 začína plynúť jednoročná lehota na uloženie pokutya objektívna päťročná lehota uplynie 31. 12. 2018. To znamená, že, ak sa správca dane dozvedel, že došlok správnemu deliktu, uloží pokutu do jedného roka, ale najneskôr do piatich rokov od skončenia účtovného ob-dobia, v ktorom k správnemu deliktu došlo. Po uplynutí piatich rokov pokutu nemožno uložiť pokutu.

�

Poznámka:

Pre pochopenie významu plynutia objektívnej päťročnej lehoty pre uloženie pokuty za účtovníctvo možno prirovnaťs plynutím päťročnej lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa § 69 daňového poriadku, tzn., že ani daň nemožno vy-rubiť po uplynutí piatich rokov, ktoré začínajú plynúť od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt povinný podať da-ňové priznanie, ani uložiť pokutu po uplynutí ustanovenej lehoty na jej uloženie.

�

Pri ukladaní výšky pokuty správca danepodľa § 38 ods. 5 z. Účt. prihliada nazávažnosť, mieru zavinenia, čas trvania,následky a okolnosti porušenia z. Účt.Správca dane pri ukladaní výšky pokuty pri-hliada aj na skutočnosť, či účtovná jed-notka v súlade s § 3 ods. 1 z. Účt. vykona-la účtovanie opravy chyby na kontrolova-né účtovné obdobiev iných účtovnýchobdobiach. Podľa § 3ods. 1 z. Účt. účtovnájednotka účtuje a vyka-zuje účtovné prípadyv období, s ktorým časovo a vecne súvisia.Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovnájednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keďsa tieto skutočnosti zistili. Pri kontrole sa tiežprihliada na to, ak účtovná jednotka do zača-tia kontroly podľa § 46 daňového poriadku

písomne oznámi správcovi dane obsah a su-mu vykonanej opravy chyby za kontrolovanéúčtovné obdobie účtovanej v bežnom účto-vom období. Výnos pokút je podľa § 38ods. 7 z. Účt. príjmom štátneho rozpočtu. Naodpustenie pokuty alebo povolenie úľavyz pokuty uloženej podľa § 38 ods. 2 zákonao účtovníctve sa vzťahuje § 157 daňového

poriadku, o ktorom roz-hoduje príslušný orgán(ministerstvo, finanč-né riaditeľstvo, daňovýúrad) podľa výšky po-kuty, ktorú žiada účtov-

ná jednotka na základe žiadosti odpustiť po-kutu alebo povoliť úľavu z pokuty. Žiadosťo povolenie úľavy alebo odpustenie pokutysa predkladá správcovi dane, ktorý je povin-ný ju postúpiť príslušnému orgánu, ak nie jepríslušný o nej rozhodnúť.

Ing. Klára Klabníková

Žiadosť o povolenie úľavy alebo od-pustenie pokuty sa predkladá správ-covi dane, ktorý je povinný ju postúpiťpríslušnému orgánu, ak nie je prísluš-ný o nej rozhodnúť.

Lektor vo videoškolení Manká a škody z pohľadu DzP a DPH rozoberá proble-matiku mánk a škôd z pohľadu dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty aktuálnek 1. októbru 2016.

Metodický pokynk uplatňovaniu nezdaniteľných častí základudane podľa § 11 zákona č. 595/2003 Z. z.

o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

104

PR

ÁV

NE

PR

ED

PIS

YD

ÚP

P1/

2017

Obsah

Úvodné ustanovenie1. oddiel Vymedzenie nezdaniteľných častí základu dane2. oddiel Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

2.1 Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka2.2 Spôsob preukazovania nároku

3. oddiel Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)3.1 Vymedzenie pojmov

3.1.1 Manželka (manžel)3.1.2 Vlastný príjem manželky (manžela)3.1.3 Domácnosť

3.2 Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela)3.3 Spôsob preukazovania nároku

3.3.1 Spôsob preukazovania nároku u zamestnávateľa3.3.2 Spôsob preukazovania nároku pri podaní daňového priznania

4. oddiel Nezdaniteľná časť základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevkyna starobné dôchodkové sporenie4.1 Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené dobrovoľné

príspevky na starobné dôchodkové sporenie4.2 Spôsob preukazovania nároku

4.2.1 Spôsob preukazovania nároku u zamestnávateľa4.2.2 Spôsob preukazovania nároku pri podaní daňového priznania

4.3 Zvýšenie základu dane o uplatnené príspevky5. oddiel Nezdaniteľná časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie

5.1 Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, ktorou sú príspevkyna doplnkové dôchodkovésporenie

5.2 Spôsob preukazovania nároku5.2.1 Spôsob preukazovania nároku u zamestnávateľa5.2.2 Spôsob preukazovania nároku pri podaní daňového priznania

5.3 Zvýšenie základu dane o uplatnené príspevky�

Úvodné ustanovenieFinančné riaditeľstvo Slovenskej republikynadväzne na doplnenia zákona č. 595/2003

Z. z. o dani z príjmov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „ZDP“) vykonané

zákonom č. 25/2015 Z. z., ktorým sa menía dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnomdôchodkovom sporení a o zmene a doplne-ní niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zá-kony (ďalej len „zákon č. 25/2015 Z. z.“)a zákonom č. 140/2015 Z. z., ktorým sa me-ní a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociál-nom poistení v znení neskorších predpisov

a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré záko-ny vydáva metodický pokyn k uplatňovaniunezdaniteľných častí základu dane podľa§ 11 ZDP.

Cieľom metodického pokynu je zabezpeče-nie jednotného postupu pri uplatňovaní ne-zdaniteľných častí základu dane podľa § 11ZDP.

Právne predpisy � K uplatňovaniu nezdaniteľných častí základu dane podľa § 11 ZDP

105

P

Martin Tužinský vo videoškolení Zľavy, skontá a rabaty v prípade tuzem-ských a cezhraničných transakcií z pohľadu DPH, DzP a ZoÚ rozoberávybrané náležitosti faktúr.

1. oddiel Vymedzenie nezdaniteľných častí základu daneZ ustanovenia § 11 ods. 1 ZDP vyplýva, ženezdaniteľné časti základu dane (ďalej len„NČZD“) sú sumy, o ktoré si daňovník, kto-rý je fyzickou osobou, znižuje základ dane(čiastkový základ dane) alebo súčet čiast-kových základov dane zistený z tzv. aktív-nych príjmov, t. j. z príjmov podľa § 5 ZDP(príjmy zo závislej činnosti) alebo § 6 ods. 1a 2 ZDP (príjmy z podnikania a z inej samo-statnej zárobkovej činnosti).

NČZD v súlade s § 11 ZDP sú:– NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP),

– NČZD na manželku (manžela) [§ 11ods. 3 ZDP],

– NČZD, ktorou sú preukázateľne zapla-tené dobrovoľné príspevky na starobnédôchodkové sporenie (§ 11 ods. 8 ZDP),

– NČZD, ktorou sú príspevky na doplnko-vé dôchodkové sporenie (§ 11 ods. 10ZDP).

Prehľad NČZD a súm potrebných na ich vý-počet za zdaňovacie obdobia 2011 až2016 je uvedený v prílohe tohto metodické-ho pokynu.

2. oddiel Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníkaV súlade s § 11 ods. 2 ZDP, ak daňovník v prí-slušnom zdaňovacom období dosiahne zá-klad dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako100-násobok sumy životného minima platné-ho k 1. januáru príslušného zdaňovacieho ob-dobia (ďalej len „platné životné minimum“),NČZD ročne na daňovníka je suma zod-povedajúca 19,2-násobku sumy platného

životného minima. Ak daňovník dosiahnezáklad dane, ktorý je vyšší ako 100-ná-sobok platného životného minima, NČZDročne na daňovníka je suma zodpoveda-júca rozdielu 44,2-násobku platného ži-votného minima a jednej štvrtiny zákla-du dane.

2.1 Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníkaNárok na NČZD na daňovníka si môže uplat-niť každý daňovník, s výnimkou daňovníka,

ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdo-bia poberateľom starobného dôchodku,

vyrovnávacieho príplatku alebo predčasné-ho starobného dôchodku zo sociálneho po-istenia, starobného dôchodkového spore-nia alebo dôchodku zo zahraničného po-vinného poistenia rovnakého druhu, alebovýsluhového dôchodku (ďalej len „dôcho-dok“). Výnimkou je aj daňovník, ktorémubol dôchodok priznaný spätne k začiatkuzdaňovacieho obdobia alebo k začiatkupredchádzajúcich zdaňovacích období, ak

suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia akosuma NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2ZDP). V súlade s § 11 ods. 6 ZDP, ak sumadôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o kto-rú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2ZDP, zníži sa základ dane podľa § 11 ods. 2ZDP len vo výške rozdielu medzi sumouNČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP) a vy-platenou sumou dôchodku.

106

Príklad č. 1

Daňovník v roku 2014 splnil podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, ale o výplatu tohtodôchodku požiadal až 4. 7. 2016. Daňovník si každoročne NČZD na daňovníka uplatňoval v plnejsume. Dňa 14. 10. 2016 bolo daňovníkovi doručené rozhodnutie, v ktorom mu bol spätne priznaný sta-robný dôchodok k 3. 1. 2014. Úhrnná suma spätne priznaného dôchodku za zdaňovacie obdobie 2015predstavuje sumu 4 342 €. Od ktorého mesiaca daňovník nemá nárok na NČZD na daňovníka?

Vzhľadom k tomu, že v roku 2016 bol daňovníkovi priznaný starobný dôchodok spätne k začiatku zdaňovacie-ho obdobia 2015, podá dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie2015 v súlade s § 32 ods. 11 ZDP. V tomto daňovom priznaní si podľa § 11 ods. 6 ZDP neuplatní NČZD na da-ňovníka, nakoľko suma dôchodku za zdaňovacie obdobie 2015 bola vyššia ako suma NČZD na daňovníka zatoto zdaňovacie obdobie. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osobyje do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo daňovníkovi doručené rozhodnutie o spätnepriznanom starobnom dôchodku, t. j. do 30. 11. 2016. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná.

Za zdaňovacie obdobie roku 2014 daňovník má nárok na celú NČZD na daňovníka, pretože mu starobný dô-chodok nebol priznaný spätne k 1. 1. 2014.

�

Ustanovenie § 11 ods. 6 ZDP sa nevzťahu-je na daňovníka, ktorý splnil podmienky ná-roku na výplatu starobného dôchodku, vy-rovnávacieho príplatku alebo predčasnéhostarobného dôchodku a naďalej poberá in-validný dôchodok.

Nárok na NČZD na daňovníka [§ 11 ods. 2písm. a) ZDP] si môže daňovník uplatniťv priebehu zdaňovacieho obdobia u za-mestnávateľa alebo po skončení zdaňova-cieho obdobia v ročnom zúčtovaní preddav-kov na daň z príjmov zo závislej činnosti(ďalej len „ročné zúčtovanie“), alebo osobne

prostredníctvom daňového priznania k daniz príjmov fyzickej osoby (ďalej len „daňovépriznanie“). Ak si daňovník uplatňuje NČZDna daňovníka u zamestnávateľa, zamestná-vateľ na ňu prihliadne vtedy, ak daňovník po-dá do konca mesiaca, v ktorom nastúpil dozamestnania, a každoročne najneskôr dokonca januára alebo v priebehu zdaňovacie-ho obdobia písomné vyhlásenie podľa § 36ods. 6 ZDP. Zamestnávateľ v súlade s § 35ods. 1 písm. b) ZDP základ dane na výpo-čet preddavku na daň za kalendárny me-siac zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 NČZDna daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP]. Pri

Lektor sa vo videoškolení Príležitostný príjem z pohľadu ZDP u FO venujeproblematike príležitostného príjmu z pohľadu zákona o dani z príjmov u fyzic-kých osôb.

mesačnom uplatňovaní NČZD na daňovní-ka nie je rozhodujúca výška dosiahnutéhozákladu dane zamestnanca, nakoľko za-mestnávateľ NČZD na daňovníka postupne

znižuje v súlade s § 11 ods. 2 písm. b) ZDPaž pri ročnom zúčtovaní [§ 35 ods. 1písm. b) ZDP].


107

P

Príklad č. 2

Daňovník, ktorý nie je poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP, dňa 15. 7. 2016 zomrel.Daňové priznanie za príslušnú časť roka za zomrelého daňovníka, t. j. od 1. 1. 2016 do 15. 7. 2016, jepovinný podať dedič podľa § 49 ods. 4 ZDP. Daňovník do dňa smrti poberal zdaniteľné príjmy len zozávislej činnosti, z ktorých vykázal základ dane 12 325 €. V akej sume môže dedič v daňovom priznaníza zomrelého daňovníka uplatniť NČZD na daňovníka?

Dedič v daňovom priznaní, ktoré podáva za zomrelého daňovníka, základ dane (čiastkový základ dane) znížio plnú sumu NČZD na daňovníka, t. j. o sumu 3 803,33 €. Nárok na NČZD na daňovníka má aj daňovník s ob-medzenou daňovou povinnosťou, bez ohľadu na výšku zdaniteľných príjmov, ktoré mu plynuli zo zdrojov naúzemí Slovenskej republiky, s výnimkou daňovníka uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP.

�

2.2 Spôsob preukazovania nárokuNárok na NČZD na daňovníka sa v zásadenepreukazuje. Výnimkou je len ten daňov-ník – zamestnanec, ktorý bol na začiatkuzdaňovacieho obdobia poberateľom dô-chodku a suma tohto dôchodku v úhrnenepresahuje sumu NČZD na daňovníka(§ 11 ods. 2 ZDP), pričom uvedené vyplývaz § 37 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade s § 37ods. 1 písm. b) ZDP nárok na zníženie zákla-du dane preukazuje zamestnanec zamest-návateľovi posledným rozhodnutím o pri-znaní dôchodku alebo dokladom o ročnomúhrne vyplateného dôchodku.

Ak si daňovník uvedený v § 11 ods. 6 ZDPuplatňuje NČZD na daňovníka prostred- níc-tvom daňového priznania, nemá automatickypovinnosť k nemu priložiť doklad o dôchodku,

ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZDpreukázal. V daňovom priznaní uvádza lenúhrnnú sumu dôchodku, ktorú dosiahol zacelé zdaňovacie obdobie, pričom správcadane je oprávnený vyzvať daňovníka, abynárok na uplatnenú NČZD na daňovníka pre-ukázal. Pokiaľ ide o daňové priznanie typu A,daňovník v daňovom priznaní uvedie úhrnnúsumu dôchodku len vtedy, ak si uplatňujeNČZD na daňovníka v súlade s § 11 ods. 6ZDP. Ak daňovník podáva daňové priznanietypu B, úhrnnú sumu dôchodku v daňovompriznaní uvádza len vtedy, ak si uplatňujeNČZD na daňovníka alebo dosahuje príjmypodľa § 6 ZDP (v tomto prípade je tento údajpotrebný na účely výpočtu poslednej známejdaňovej povinnosti na platenie preddavkovna daň podľa § 34 ZDP).

Školenia organizované vydavateľstvomPoradca podnikateľa

Ochrana osobných údajov – nové usmernenia a aktuality

JUDr. Marcela Macová01. 12. 201602. 12. 201605. 12. 2016

BratislavaŽilina

Košice

Zoznam všetkých školení nájdete na www.profivzdelavanie.sk.Viac informácií a objednávanie na tel. čísle: +421 41 70 53 888, e-mail: [email protected].

Nájdete nás aj na facebooku na adrese www.facebook.com/VzdelavacieCentrum.

3. oddiel Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)V súlade s § 11 ods. 3 ZDP, ak daňovníkv príslušnom zdaňovacom období dosiahnezáklad dane, ktorý sa rovná alebo je nižšíako 176,8-násobok platného životného mini-ma a jeho manželka (manžel) žijúca s da-ňovníkom v domácnosti v tomto zdaňova-com období nemá vlastný príjem, NČZD namanželku (manžela) ročne je suma zodpo-vedajúca 19,2-násobku platného životné-ho minima. Ak manželka (manžel) daňov-níka má vlastný príjem nepresahujúci su-mu zodpovedajúcu 19,2-násobku platnéhoživotného minima, NČZD na manželku(manžela) je rozdiel medzi sumou zodpo-vedajúcou 19,2-násobku platného životnéhominima a vlastným príjmom manželky(manžela). Pokiaľ vlastný príjem manželky(manžela) presahuje túto sumu, NČZD namanželku (manžela) sa rovná nule.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyššíako 176,8-násobok platného životného mi-nima, NČZD na manželku (manžela) ročneje suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-ná-sobku platného životného minima a jednejštvrtiny základu dane tohto daňovníka. Akmanželka (manžel) mala vlastný príjem,potom takto vypočítaná suma sa znížio vlastný príjem manželky (manžela).

Ak si daňovník v zdaňovacom období môžeuplatniť NČZD na manželku (manžela) lenjeden alebo niekoľko kalendárnych mesia-cov, potom si základ dane v súlade s § 11ods. 5 ZDP zníži len o NČZD na manželku(manžela) zodpovedajúcu 1/12 tejto NČZDza každý kalendárny mesiac, na začiatkuktorého boli splnené podmienky na uplat-nenie tejto NČZD, pričom sa posudzujú ce-loročné príjmy manželky (manžela) bezohľadu na to, v ktorých mesiacoch boli spl-nené podmienky na uplatnenie NČZD namanželku (manžela). V súlade s § 47 ZDPsa NČZD na manželku (manžela) zaokrúh-ľuje na eurocenty nahor, pričom postupnézaokrúhľovanie v dvoch alebo vo viacerýchstupňoch nie je prípustné. Znamená to, žesa zaokrúhľuje až konečná suma NČZD namanželku (manžela), na eurocenty nahor.

Od 1. 1. 2013 sa sprísnili podmienky nauplatnenie NČZD na manželského partne-ra. Okrem spoločnej domácnosti, sledova-nia vykázaného základu dane a dosiahnu-tého vlastného príjmu manželky (manžela),je potrebné, aby manželka (manžel) v zda-ňovacom období splnila aspoň jednu pod-mienku ustanovenú v § 11 ods. 4 písm. a)ZDP (bližšie v bode 3. 1. 1).

108

Poznámka:

Zmena bola vykonaná zákonom č. 395/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príj-mov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

�

3.1 Vymedzenie pojmov3.1.1 Manželka (manžel)Za manželku (manžela) daňovníka sa v sú-lade s § 11 ods. 4 písm. a) ZDP na účely

uplatnenia tejto NČZD považuje man-želka (manžel), ktorá žije s daňovníkom

Vo videoškolení Analýza hlavných výkazov firmy a „finančného zdravia“:Veľká strojárska firma analyzuje lektor firemné výkazy a „finančné zdravie“veľkej strojárskej firmy.

v domácnosti a v príslušnom zdaňovacomobdobí splní aspoň jednu z nasledovnýchpodmienok:– manželka (manžel) sa starala o vyživo-

vané maloleté dieťa podľa § 3 ods. 2 zá-kona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom prí-spevku a o zmene a doplnení niektorýchzákonov (ďalej len „zákon o rodičovskompríspevku“), v súlade s ktorým ide o dieťado troch rokov veku, do šiestich rokov ve-ku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav (posudok o dlhodobo ne-priaznivom zdravotnom stave dieťaťa vy-dáva úrad práce, sociálnych vecía rodinyna základe písomnej žiadosti oprávnenejosoby), alebo do šiestich rokov veku, kto-ré je zverené do starostlivosti nahrádza-júcej starostlivosť rodičov [§ 2 písm. b)zákona o rodičovskom príspevku], naj-dlhšie tri roky od právoplatnosti prvéhorozhodnutia o zverenídieťaťa do starostli-vosti tej istej oprávnenej osobe,


109

PPríklad č. 3

Daňovník sa 15. 12. 2015 oženil. Jeho manželka 12. 5. 2016 porodila dieťa a od tohto dňa sa o toto dieťazačala starať. Daňovníkovi vznikol nárok na NČZD na manželku od mesiaca jún 2016. Dňa 14. 7. 2016sa manželka zamestnala, o dieťa sa aj naďalej starala, pričom počas pracovnej doby riadnu starostli-vosť zabezpečila daňovníkovou matkou. Môže si daňovník uplatniť NČZD na manželku aj po júli 2016?

V súlade s § 3 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje zasplnenú nielen vtedy, ak manželka zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne, ale aj vtedy, ak riadnustarostlivosť o dieťa zabezpečuje právnickou osobou alebo inou plnoletou fyzickou osobou, t. j. aj matkou da-ňovníka. Vzhľadom na uvedené, ak sú splnené aj ďalšie ustanovené podmienky, daňovník si môže namanželku uplatniť NČZD aj po 14. 7. 2016.

�

– manželka (manžel) poberala peňažnýpríspevok na opatrovanie, ktorý je vyplá-caný v súlade s § 40 zákona č. 447/2008Z. z. o peňažných príspevkoch na

kompenzáciu ťažkého zdravotného po-stihnutia a o zmene a doplnení niektorýchzákonov (ďalej len „zákon o peňažnýchpríspevkoch“),

Príklad č. 4

Manželka daňovníka od 1. 12. 2016 začala opatrovať fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,za čo jej úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím priznal nárok na peňažný príspevokna opatrovanie. Peňažný príspevok na opatrovanie za mesiac december 2016 jej bol vyplatený dňa20. 1. 2017. Môže si daňovník uplatniť NČZD na manželku od decembra 2016?

Nárok na peňažný príspevok na opatrovanie a nárok na jeho výplatu vzniká právoplatným rozhodnutím úradupráce, sociálnych vecí a rodiny o jeho priznaní. Peňažný príspevok na opatrovanie sa vždy vypláca mesačne po-zadu. V súlade s § 11 ods. 5 ZDP si môže daňovník uplatniť NČZD na manželku za každý kalendárny mesiac, nazačiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto NČZD. Ak daňovník preukáže rozhodnutím úradupráce, sociálnych vecí a rodiny, že peňažný príspevok na opatrovanie bol manželke priznaný za mesiac decem-ber 2016, a tento jej bol aj vyplatený (bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci), a ak sú splnené aj ďalšie ustanovenépodmienky, daňovník si môže na manželku uplatniť NČZD od decembra 2016.

�

Marcela Macová sa vo videoškolení Ochrana osobných údajov a kamerovésystémy od 1. 9. 2016 venuje IS Monitorovaniu priestorov prístupných verej-nosti a Monitorovaniu zamestnancov na pracovisku.

– manželka (manžel) bola zaradená do evi-dencie uchádzačov o zamestnanie v súla-de s ustanovením § 33 zákona č. 5/2004

Z. z. o službách zamestnanosti a o zme-ne a doplnení niektorých zákonov (ďalejlen „zákon o službách zamestnanosti“),

110

Poznámka:

Táto podmienka nie je splnená, ak manželka (manžel) bola v súlade s ustanoveniami zákona o službách za-mestnanosti zaradená do iných evidencií, napr. do evidencie záujemcov o zamestnanie.

�

Príklad č. 5

Od 15. 12. 2015 do 6. 6. 2016 bola manželka daňovníka dobrovoľne nezamestnaná. Dňa 7. 6. 2016manželka požiadala úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o zaradenie do evidencie uchádzačov o za-mestnanie. Za ktoré mesiace roka 2016 si môže daňovník uplatniť NČZD na manželku?

Keďže na začiatku mesiacov január až jún 2016 nebola splnená ani jedna z podmienok ustanovených v § 11ods. 4 písm. a) ZDP, daňovníkovi za tieto mesiace nevzniká nárok na NČZD na manželku. Až na začiatku me-siaca júl 2016 splnila jednu z ustanovených podmienok, t. j. bola zaradená do evidencie uchádzačov o za-mestnanie, a preto až od júla 2016 si môže daňovník na manželku uplatniť NČZD, pričom musia byť splnené ajďalšie ustanovené podmienky.

�

Príklad č. 6

Manžel zamestnankyne bol celý rok 2015 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Vzhľa-dom k tomu, že boli splnené všetky ustanovené podmienky na uplatnenie NČZD na manžela, zamest-nankyňa si u zamestnávateľa v ročnom zúčtovaní uplatnila túto NČZD v plnej sume. V auguste 2016boli zistené nové skutočnosti, na základe ktorých bol manžel spätne k 1. 7. 2015 vyradený z evidencieuchádzačov o zamestnanie. Má manželka kvôli spätnému vyradeniu manžela z evidencie uchádza-čov o zamestnanie povinnosť podať daňové priznanie za rok 2015 a upraviť v ňom výšku NČZDna manžela?

Vzhľadom k tomu, že v auguste 2016 nastala nová skutočnosť, na základe ktorej manželke nevzniká nárok naNČZD na manžela za celé zdaňovacie obdobie 2015, je povinná uplatniť postup podľa § 32 ods. 9 ZDP a § 16ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov. Znamená to, že manželka podá daňové priznanie za rok 2015, ktoré sa po-važuje za dodatočné daňové priznanie a v tomto daňovom priznaní si upraví výšku NČZD na manžela.

�

– manželka (manžel) sa považuje za ob-čana so zdravotným postihnutím podľa§ 9 zákona o službách zamestnanosti.Občan so zdravotným postihnutím naúčely zákona o službách zamestnanos-ti je občan uznaný za invalidného, t. j.občan, ktorý pre dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav má pokles schopnos-ti vykonávať zárobkovú činnosť o viacako 40 % v porovnaní so zdravou fyzic-kou osobou,

– manželka (manžel) sa považuje za ob-čana s ťažkým zdravotným postihnutímpodľa § 2 ods. 3 zákona o peňažných

Vo videoškolení Ochrana osobných údajov pre obce od 1. 9. 2016 rozoberálektorka problematiku ochrany osobných údajov v obciach.

príspevkoch, v súlade s ktorým ťažkézdravotné postihnutie je zdravotné

postihnutie s mierou funkčnej poruchynajmenej 50 %.

Príklad č. 7

Manželka daňovníka v mesiacoch január až júl 2016 poberala invalidný dôchodok. Od augusta 2016jej nárok na invalidný dôchodok zanikol z dôvodu, že 15. 4. 2016 posudkový lekár posúdil jej zdravot-ný stav tak, že jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je menej ako 40 % v porovnaníso zdravou fyzickou osobou. Za ktoré mesiace roka 2016 si môže daňovník uplatniť NČZD na manželku?

Poberanie invalidného dôchodku nemá vplyv na uplatnenie NČZD na manželku. Vzhľadom na uvedené, ak súsplnené aj ďalšie ustanovené podmienky, daňovník si môže na manželku uplatniť NČZD za mesiace január ažapríl 2016, t. j. v mesiacoch, v ktorých sa manželka považovala za občana so zdravotným postihnutím, resp.za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

�


111

P

3.1.2 Vlastný príjem manželky (manžela)Vlastným príjmom manželky (manžela) sav súlade s § 11 ods. 4 písm. b) ZDP rozumiepríjem manželky (manžela) znížený o zapla-tené poistné a príspevky, ktoré manželka(manžel) v príslušnom zdaňovacom obdobíbola povinná z tohto príjmu zaplatiť.

Legislatívna skratka „poistné a príspevky“ jezavedená v § 5 ods. 7 písm. e) ZDP. V súla-de s citovaným ustanovením sa poist-ným a príspevkami rozumejú poistné na ve-rejné zdravotné poistenie (napr. zákonč. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistenía o zmene a doplnení zákona č. 95/2002Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov), poistné na sociálne poistenie(zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poiste-ní v znení neskorších predpisov), poistné nasociálne zabezpečenie (zákon č. 328/2002Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtova vojakov a o zmene a doplnení niekto-rých zákonov v znení neskorších predpisov)a príspevky na starobné dôchodkové spore-nie [zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dô-chodkovom sporení a o zmene a doplne-ní niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o SDS“)] alebopoistné a príspevky na zahraničné poistenierovnakého druhu.

Príklad č. 8

Manželka daňovníka bola celý rok 2015 zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V tomto zda-ňovacom období predala garáž, ktorá bola v jej výlučnom vlastníctve, za 2 000 €, pričom poistné z toh-to príjmu v zdaňovacom období 2015 neplatila. V roku 2016 zdravotná poisťovňa za zákonom stanove-ných podmienok vykonala manželke daňovníka ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné po-istenie za rok 2015 a výsledkom ročného zúčtovania poistného je nedoplatok v sume 68 € viažuci sak príjmom z predaja garáže (príjem podľa § 8 ZDP). Manželka tento nedoplatok zaplatila dňa 30. 6.2016, t. j. po dni uplatnenia NČZD na manželku jej manželom. Môže sa pri výpočte vlastného príjmu zarok 2015 príjem manželky znížiť o poistné, ktoré zaplatila manželka až v zdaňovacom období roka2016?

Lektorka vo videoškolení Ochrana osobných údajov v školách a školskýchzariadeniach od 1. 9. 2016 vymedzuje základné pojmy a uvádza aj príkladyinformačných systémov.

V súlade s § 11 ods. 4 písm. b) ZDP manželka daňovníka od príjmu dosiahnutého v zdaňovacom období 2015môže odpočítať len to poistné, ktoré z tohto príjmu bola povinná zaplatiť a do dňa uplatnenia NČZD na manželku ajzaplatila. Vzhľadom k tomu, že poistné z tohto príjmu manželka zaplatila až po tom, ako si na ňu manžel NČZDuplatnil, o toto poistné sa môže znížiť príjem manželky na účely výpočtu NČZD na manželku len prostredníctvomdodatočného daňového priznania za rok 2015. Keďže poistné zaplatené 30. 6. 2016 sa viaže k príjmom za rok2015, nie je možné odpočítať ho pri výpočte NČZD na manželku za rok 2016 od príjmov za rok 2016.

�

112

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sazahŕňajú všetky príjmy (tzv. hrubé príjmy),ktoré manželka (manžel) dosiahla v prísluš-nom zdaňovacom období, t. j. aj príjmy, kto-ré nie sú predmetom dane alebo príjmyoslobodené od dane. Výnimku predstavujúlen príjmy, ktorými sú:– zamestnanecká prémia podľa § 32a ZDP,– daňový bonus podľa § 33 ZDP,– zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,– štipendium poskytované študentovi,

ktorý sa sústavne pripravuje na budúcepovolanie [zákon č. 600/2003 Z. z. o prí-davku na dieťa a o zmene a doplnení zá-kona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom pois-tení v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon č. 600/2003 Z. z.“)],

– štátne sociálne dávky, ktorými sú:- príspevok pri narodení dieťaťa alebo

príspevok na viac súčasne narode-ných detí (zákon č. 383/2013 Z. z.o príspevku pri narodení dieťaťaa príspevku na viac súčasne naro-dených detí a o zmene a doplneníniektorých zákonov),

- rodičovský príspevok (zákon o rodi-čovskom príspevku),

- príspevok na pohreb (zákonč. 238/1998 Z. z. o príspevku napohreb v znení neskorších pred-pisov),

- prídavok na dieťa a príplatok k prí-davku na dieťa (zákon č. 600/2003Z. z.),

- vianočný príspevok (zákonč. 592/2006 Z. z. o poskytovanívianočného príspevku niektorýmpoberateľom dôchodku a o doplne-ní niektorých zákonov),

- príplatok k dôchodku (zákonč. 274/2007 Z. z. o príplatku k dô-chodku politickým väzňom v zneníneskorších predpisov),

- príspevok športovému reprezentan-tovi (zákon č. 112/2015 Z. z. o prí-spevku športovému reprezentan-tovi a o zmene a doplnení záko-na č. 461/2003 Z. z. o sociálnompoistení v znení neskorších pred-pisov).

Príklad č. 9

Daňovník od roku 2010 žil v domácnosti s manželkou Annou, ktorá sa podľa rozhodnutia úradu práce,sociálnych vecí a rodiny považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Okrem invalidného dô-chodku, ktorý celý rok poberala v úhrne 200 €, nemala Anna v roku 2016 žiadny iný príjem. Dňa 20. 2.2016 sa daňovník od manželky odsťahoval a začal žiť v domácnosti s novou partnerkou Elenou.S manželkou Annou ich súd rozviedol dňa 21. 3. 2016. Dňa 6. 7. 2016 uzavrel daňovník sobáš s novoupartnerkou Elenou, ktorej sa 30. 7. 2016 narodilo dieťa, o ktoré sa od tohto dňa začala starať. V roku 2016manželka Elena poberala len materské dávky, v úhrne za rok 2016 v sume 500 €. V ktorých mesiacoch súsplnené podmienky na uplatnenie NČZD na manželku a ktoré príjmy sa zahrnú do vlastného príjmu?


Podmienky na uplatnenie NČZD na manželku Annu (domácnosť, manželka bola občanom s ťažkým zdravot-ným postihnutím) boli súčasne splnené len v mesiacoch január a február 2016.

Podmienky na uplatnenie NČZD na manželku Elenu (domácnosť, starostlivosť o maloleté dieťa) boli súčasnesplnené až od augusta 2016 (dieťa sa narodilo 30. 7. 2016, t. j. august 2016 je prvým kalendárnym mesiacom,na začiatku ktorého je splnená podmienka starostlivosti o maloleté dieťa).

Vlastný príjem na účely uplatnenia NČZD na manželku sa určí ako súčet ročného príjmu Anny (200 €) a ročné-ho príjmu Eleny (500 €), t. j. 700 €, pričom daňovník si základ dane za rok 2016 môže znížiť o NČZDna manželku zodpovedajúcu 7/12 NČZD na manželku.

�


113

PVzhľadom na to, že spôsob zahrnutia príjmovplynúcich z bezpodielového spoluvlastníctvamanželky (manžela) do vlastného príjmumanželky (manžela) na účely uplatneniaNČZD na manželku (manžela) ZDP špecific-ky neupravuje (na rozdiel od zahrnovania

takýchto príjmov do základu dane podľa § 4ods. 8 ZDP), uvedené príjmy sa do vlastnéhopríjmu manželky (manžela) zahrnú buď v su-me zodpovedajúcej 1/2 dosiahnutých príj-mov, alebo v sume vyplývajúcej z dohodymanželov podľa § 4 ods. 8 ZDP.

Príklad č. 10

V roku 2016 manželom plynul príjem z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 ZDP vo výške 10 000 €.Nehnuteľnosť bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Manželia sa dohodli, že do základudane si príjmy z prenájmu v súlade s § 4 ods. 8 ZDP zahrnú tak, že na manžela z celkových príjmovz prenájmu pripadne suma 9 500 €, z čoho 500 € je oslobodených od dane, t. j. do základu dane simanžel zahrnie 9 000 €. Na manželku pripadne 500 €, čo je suma oslobodená od dane, ktorá sa do zá-kladu dane nezahŕňa. Aká suma z celkových príjmov sa má zahrnúť do vlastného príjmu manželkyna účely uplatnenia NČZD na manželku?

Predmetné príjmy sa do vlastného príjmu manželky zahrnú v sume vyplývajúcej z dohody manželov, čo je 500 €.�

3.1.3 DomácnosťPojem „domácnosť“ je ustanovený v § 115Občianskeho zákonníka, podľa ktorého do-mácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolutrvale žijú a spoločne uhradzujú náklady

na svoje potreby. Adresa trvalého pobytumanžela a manželky pri uplatnení NČZD namanželku (manžela) nie je podstatná.

3.2 Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela)Nárok na NČZD na manželku (manžela)[§ 11 ods. 3 a 4 ZDP] si môže daňovníkuplatniť len po uplynutí zdaňovacieho obdo-bia, a to buď u zamestnávateľa prostred-níctvom ročného zúčtovania, alebo sám

podaním daňového priznania. NČZD namanželku (manžela) sa v závislosti od výškyvykázaného základu dane (čiastkového zá-kladu dane) postupne znižuje, pričom jej ná-rok vzniká len v tom mesiaci, na začiatku

Certifikovaná audítorka Ing. Mária Cvečková vo videoškolení Konsolidovanáúčtovná závierka v modelových situáciách podľa postupov IFRS vysvetľujeproblematiku KÚZ na množstve praktických príkladov. Objednajte: www.zakon.sk.

ktorého boli splnené podmienky nauplatnenie tejto NČZD.

NČZD na manželku (manžela) za podmie-nok ustanovených v § 11 ods. 3 a 4 ZDPsi môže uplatniť aj daňovník s obmedze-nou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho

zdaniteľných príjmov zo zdrojov na územíSlovenskej republiky (§ 16 ZDP) v prísluš-nom zdaňovacom období tvorí najmenej90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka,ktoré mu plynú zo zdrojov na území Sloven-skej republiky a zo zdrojov v zahraničí (§ 11ods. 7 ZDP).

114

3.3 Spôsob preukazovania nároku3.3.1 Spôsob preukazovania nároku u zamestnávateľaV súlade s § 37 ods. 1 písm. a) ZDP nárokna zníženie základu dane preukazuje za-mestnanec zamestnávateľovi:– predložením dokladov preukazujúcich

oprávnenosť nároku na uplatnenieNČZD podľa § 11 ods. 3 ZDP vystave-ného oprávneným subjektom, t. j.v každom prípade zamestnanec musípredložiť okrem sobášneho listu, resp.iného dokladu preukazujúceho uzavre-tie manželstva aj ďalší doklad, ktorýmpreukazuje splnenie ustanovenýchpodmienok v § 11 ods. 4 písm. a) ZDP,

napr. rodný list dieťaťa, posudok o dlho-dobo nepriaznivom zdravotnom stavedieťaťa, rozhodnutie o poberaní pe-ňažného príspevku na opatrovanie, po-tvrdenie z úradu práce o zaradení doevidencie uchádzačov, posudok o tom,že ide o občana so zdravotným postih-nutím alebo občana s ťažkým zdravot-ným postihnutím,

– čestným vyhlásením o výške vlastnéhopríjmu manželky (manžela), ktoré je sú-časťou žiadosti o ročné zúčtovanie.

Príklad č. 11

Manželka daňovníka sa stará o dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravot-ný stav. Aké doklady má predložiť daňovník zamestnávateľovi na preukázanie nároku na NČZDna manželku?

Daňovník predloží zamestnávateľovi tri doklady, ktorými preukazuje nárok na NČZD na manželku, t. j. sobáš-ny list, rodný list dieťaťa a posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa. Vlastný príjemmanželky zamestnanec zamestnávateľovi nepreukazuje, ale v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania uve-die (vyhlási) výšku jej vlastného príjmu.

�

3.3.2 Spôsob preukazovania nároku pri podanídaňového priznania

Daňovník, ktorý si túto NČZD uplatňuje pro-stredníctvom daňového priznania, nemá au-tomaticky povinnosť k daňovému priznaniupriložiť doklad, ktorým by nárok na uplat-nenie tejto NČZD preukázal. V III. oddiele

oboch typov daňových priznaní uvedieúhrnnú sumu vlastného príjmu manželky(manžela), pričom správca dane je oprávne-ný daňovníka vyzvať, aby nárok na uplatne-nú NČZD na manželku (manžela) preukázal.

Videoškolenie Finančná kontrola od 1. 1. 2016 je zamerané na praktickývýkon FK na základe nového zákona o finančnej kontrole a audite. Objedná-vajte na www.zakon.sk.

4. oddiel Nezdaniteľná časť základu dane, ktorou súpreukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevkyna starobné dôchodkové sporenie

V súlade s § 11 ods. 8 ZDP účinným od1. 1. 2013 je do 31. 12. 2016 NČZD aj sumapreukázateľne zaplatených dobrovoľnýchpríspevkov na starobné dôchodkové spo-renie (ďalej len „SDS“), a to najviac do výš-ky 2 % zo základu dane (čiastkového zá-kladu dane) zisteného z tzv. aktívnych príj-mov, pričom táto suma nesmie presiahnuťvýšku 2 % zo 60-násobku priemernej me-sačnej mzdy v hospodárstve SR zistenejŠtatistickým úradom SR za kalendárny rok,ktorý dva roky predchádza kalendárnemuroku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Tento

postup po prvýkrát mohol daňovník uplatniťza zdaňovacie obdobie 2013.

Podľa prechodného ustanovenia § 52rZDP k úpravám účinným od 1. 1. 2013 nauplatnenie NČZD za zdaňovacie obdobieroku 2013 sa pri osobe, ktorá zaplatila dob-rovoľné príspevky na SDS a ktorej zanikloprávne postavenie sporiteľa podľa osobit-ného predpisu (§ 123ac zákona o SDS),použijú ustanovenia tohto zákona v zneníúčinnom do 31. 12. 2012.


115

P

Poznámka:

Ustanovenia § 11 ods. 8 a § 52r ZDP boli do ZDP doplnené od 1. 1. 2013 zákonom č. 252/2012 Z. z., ktorýmsa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa me-nia a dopĺňajú niektoré zákony.

�

Príklad č. 12

Daňovník, ktorého základ dane vypočítaný z príjmov z podnikania za zdaňovacie obdobie 2016 je vovýške 50 000 €, si od januára 2016 preukázateľne sám platí dobrovoľné príspevky na SDS, v úhrne zazdaňovacie obdobie 2016 je to suma 1 200 €. V akej výške si môže daňovník uplatniť NČZD podľa § 11ods. 8 ZDP?

V súlade s § 11 ods. 8 ZDP si daňovník môže uplatniť NČZD na preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevkyna SDS do výšky 2 % zo základu dane, čo v danom prípade predstavuje 1 000 € (2 % z 50 000 €), pričom sumauvedenej NČZD za rok 2016 nesmie presiahnuť 1 029,60 € (2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdyv hospodárstve SR za rok 2014, t. j. 2 % zo sumy 51 480 €). Znamená to, že daňovník si v daňovom priznaní zazdaňovacie obdobie 2016 môže znížiť základ dane podľa § 11 ods. 8 ZDP maximálne o sumu 1 000 €, aj napriektomu, že v roku 2016 preukázateľne zaplatil dobrovoľné príspevky na SDS až v sume 1 200 €.

�

Do sumy preukázateľne zaplatených dobro-voľných príspevkov na SDS na účely uplat-nenia NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP daňov-ník započíta preukázateľne zaplatené

príspevky v príslušnom zdaňovacom obdo-bí, t. j. od 1. januára do 31. decembra, bezohľadu na to, či sa k tomuto zdaňovaciemuobdobiu aj viažu.


Príklad č. 13

Daňovník v zdaňovacom období 2015 zaplatí dobrovoľné príspevky na SDS v úhrne 490 €. Nakoľko zazdaňovacie obdobie 2015 vykáže základ dane nula, NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP si uplatniť nemôže.Môže si príspevky na SDS, ktoré preukázateľne zaplatí v zdaňovacom období 2015 uplatniť v inomzdaňovacom období?

Daňovník si od základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie môže odpočítať len tie príspevky na SDS, ktorév tomto zdaňovacom obdobíaj preukázateľne zaplatil. Znamená to, že príspevky na SDS preukázateľne zaplate-né v zdaňovacom období 2015, si daňovník môže uplatniť len pri výpočte daňovej povinnosti za rok 2015. Ak da-ňovník za rok 2015 nevykáže základ dane z tzv. aktívnych príjmov, príspevky zaplatené v roku 2015 sa pri výpo-čte daňovej povinnosti za uvedené zdaňovacie obdobie neuplatnia, a nie je ich možné uplatniť ani pri výpočte da-ňovej povinnosti za nasledujúce zdaňovacie obdobia. Uvedené príspevky nie je možné uplatniť ani prostredníc-tvom dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2014.

�

116

4.1 Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, ktorou sú preukázateľnezaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie

Nárok na NČZD, ktorou sú preukázateľnezaplatené dobrovoľné príspevky na SDS, simôže daňovník uplatniť len po uplynutí zda-ňovacieho obdobia, a to buď u zamestná-vateľa prostredníctvom ročného zúčtova-nia, alebo osobne prostredníctvom poda-ného daňového priznania.

NČZD, ktorou sú preukázateľne zaplatenédobrovoľné príspevky na SDS, za podmie-nok ustanovených v § 11 ods. 8 ZDP, simôže uplatniť aj daňovník s obmedzenou da-ňovou povinnosťou, a to bez ohľadu na výškudosiahnutých zdaniteľných príjmov plynúcichzo zdrojov na území Slovenskej republiky.

4.2 Spôsob preukazovania nároku4.2.1 Spôsob preukazovania nároku u zamestnávateľaV súlade s § 37 ods. 1 písm. c) ZDP nárokna zníženie základu dane preukazuje za-mestnanec zamestnávateľovi, ktorý je plati-teľom dane, predložením dokladu preuka-zujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenieNČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP vystavenéhooprávneným subjektom. Takýmto dokla-dom je napr. výpis z osobného účtu

sporiteľa vystavený dôchodkovou správ-covskou spoločnosťou, ak za zamestnancaneodvádza dobrovoľný príspevok naSDS zamestnávateľ. Ak za zamestnancadobrovoľný príspevok na SDS odvádza za-mestnávateľ, zamestnanec nemá povinnosťzamestnávateľovi preukazovať nárok na tú-to NČZD.

4.2.2 Spôsob preukazovania nároku pri podaní daňového priznaniaDaňovník, ktorý si NČZD, ktorou sú preu-kázateľne zaplatené dobrovoľné príspevkyna SDS, uplatňuje prostredníctvom daňo-vého priznania, nemá automaticky povin-nosť k daňovému priznaniu priložiť doklad,

ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZDpreukázal, pričom správca dane je opráv-nený daňovníka vyzvať, aby nárok na uve-denú NČZD preukázal.

Ing. Vladimír Ozimý sa venuje stravným a základným náhradám, fakultatívnym ná-hradám, cestovným náhradám ako daňovému výdavku a cestovným náhradámvo vzťahu k DPH vo videoškolení Pracovná cesta – spoločník verzus konateľ.

4.3 Zvýšenie základu dane o uplatnené príspevkyAk bola daňovníkovi vyplatená suma po-dľa osobitného predpisu [§ 64a ods. 13a § 123ae písm. b) zákona o SDS] a tentodaňovník si v predchádzajúcich zdaňova-cích obdobiach uplatnil NČZD na preuká-zateľne zaplatené dobrovoľné príspevkyna SDS, je povinný si zvýšiť základ dane

do troch zdaňovacích období od skončeniazdaňovacieho obdobia, v ktorom mu bolatáto suma vyplatená, o sumu zaplatenýchdobrovoľných príspevkov na SDS, o ktorúsi v predchádzajúcich zdaňovacích obdo-biach znížil základ dane (§ 11 ods. 9 ZDP).


117

PPoznámka:

Sumou podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona o SDS sa rozumie suma zodpovedajúca súčinu počtudôchodkových jednotiek, ktoré boli pripísané z dobrovoľných príspevkova aktuálnej hodnoty dôchodkovej jed-notky ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu, osobe, na ktorej meno bol vedený osobný dôchodkový účet,na ktorom boli tieto dôchodkové jednotky evidované, a ak to nie je možné, osobe, ktorá preukáže, že má natieto finančné prostriedky nárok.

�

Príklad č. 14

Daňovník si za zdaňovacie obdobie 2015 znížil základ dane o preukázateľne zaplatené dobrovoľné prí-spevky na SDS v sume 432 €. Dňa 27. 6. 2016 dôchodková správcovská spoločnosť vyplatila tomutodaňovníkovi z bežného účtu dôchodkového fondu sumu podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákonao SDS. V ktorých zdaňovacích obdobiach má daňovník povinnosť zvýšiť základ dane o uplatnené prí-spevky na SDS?

Daňovník je povinný zvýšiť základ dane najneskôr pri vyrovnaní daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie2019 o sumu 432 €, t. j. o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na SDS, o ktorú si v roku 2015 znížil zá-klad dane. Základ dane daňovník zvýši o uplatnené príspevky na SDS (432 €) buď jednorazovo v jednom zda-ňovacom období, alebo základ dane bude o uvedenú sumu zvyšovať postupne vo viacerých zdaňovacích ob-dobiach, najneskôr však pri vyrovnaní daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie 2019.

�

Príklad č. 15

Daňovník si za zdaňovacie obdobie 2015 znížil základ dane o preukázateľne zaplatené dobrovoľné prí-spevky na SDS v sume 432 €. Dňa 27. 6. 2016 dôchodková správcovská spoločnosť vyplatila tomutodaňovníkovi z bežného účtu dôchodkového fondu sumu podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákonao SDS. Daňovník 30. 7. 2016 zomrel. Vzťahuje sa povinnosť ustanovená v § 11 ods. 9 ZDP aj na dediča,ktorý je povinný podať daňové priznanie za zomrelého daňovníka?

V súlade s § 11 ods. 9 ZDP by bol daňovník povinný zvýšiť základ dane o uplatnené príspevky na SDS v sume432 €, najneskôr pri vyrovnaní daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie 2019. Keďže daňovník zomrel,povinnosť podať daňové priznanie za príslušnú časť roka 2016 za zomrelého daňovníka má dedič v leho-te ustanovenej v § 49 ods. 4 ZDP. Povinnosť podať daňové priznania za ďalšie zdaňovacie obdobia dedičovi


ZDP neustanovuje. Vzhľadom k tomu, že dedič je povinný správne vysporiadať daňovú povinnosť za zomre-lého daňovníka, v daňovom priznaní podanom v súlade s § 49 ods. 4 ZDP je preto povinný zvýšiť základ da-ne aj o sumu dobrovoľných príspevkov na SDS, t. j. o sumu 432 €.

�

118

V súlade s § 52ze ZDP s účinnosťou od15. 3. 2015 daňovník, ktorý si v predchá-dzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnilNČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP, je povinnýzvýšiť si základ dane o sumu zaplatenýchdobrovoľných príspevkov na SDS, o ktorúsi v predchádzajúcich zdaňovacích obdo-biach znížil základ dane, ak mu zanikloprávne postavenie sporiteľa podľa osobit-ného predpisu (§ 123aq ods. 2 zákonač. 43/2004 Z. z. v znení zákona č. 25/2015Z. z.) a:a) bola mu vyplatená suma podľa osobitné-

ho predpisu [§ 123aq ods. 5 písm. b)a ods. 6 písm. b) a c) zákona č. 43/2004Z. z. v znení zákona č. 25/2015 Z. z.], po-daním daňového priznania za zdaňovacie

obdobie, v ktorom mu bola táto sumavyplatená, alebo za bezprostredne na-sledujúce zdaňovacie obdobie,

b) uzatvoril dohodu o vyplácaní starobné-ho dôchodku alebo predčasného sta-robného dôchodku programovým výbe-rom podľa osobitného predpisu (§ 33aods. 4 zákona č. 43/2004 Z. z. v znenízákona č. 183/2014 Z. z.), podaním da-ňového priznania za zdaňovacie obdo-bie, v ktorom bola táto dohoda uzatvo-rená, alebo za bezprostredne nasledu-júce zdaňovacie obdobie, v ktorom muzaniklo právne postavenie sporiteľa po-dľa osobitného predpisu (§ 123aqods. 2 zákona č. 43/2004 Z. z. v znenízákona č. 25/2015 Z. z.).

Poznámka:

Zmena bola vykonaná zákonom č. 25/2015 Z. z.�

5. oddiel Nezdaniteľná časť základu dane, ktorou súpríspevky na doplnkové dôchodkové sporenie

NČZD podľa ustanovenia § 11 ods. 10 ZDPsú aj príspevky na doplnkové dôchodko-vé sporenie podľa osobitného predpisu[zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dô-chodkovom sporení a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o DDS“)]a na doplnkové dôchodkové sporenie v za-hraničí rovnakého alebo porovnateľnéhodruhu.

Poznámka:

Ustanovenie § 11 ods. 10 ZDP bolo do ZDP doplnené od 1. 1. 2014 zákonom č. 318/2013 Z. z., ktorým sa me-ní a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zá-konov v znení neskoršíchpredpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zneníneskorších predpisov.

�


V súlade s § 11 ods. 11 ZDP je možné prí-spevky daňovníka na doplnkové dôchod-kové sporenie (ďalej len „DDS“) podľa § 11ods. 10 ZDP odpočítať od základu dane vovýške, v akej boli v zdaňovacom období pre-ukázateľne zaplatené, v úhrne najviac dovýšky 180 € za rok. Pri výpočte úhrnu príspev-kov na DDS, platené zamestnávateľom a za-mestnancom, ktorí sú účastníkmi tohto spore-nia, sa použije postup podľa § 4 ods. 3 ZDP.

Podľa § 11 ods. 12 ZDP na uplatnenie tejtoNČZD musia byť súčasne splnené nasle-dovné podmienky:– príspevky na DDS podľa § 11 ods. 10

ZDP zaplatil daňovník na základe účast-níckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12.2013 alebo na základe zmeny účastníc-kej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušeniedávkového plánu,

– daňovník nemá uzatvorenú inú účast-nícku zmluvu podľa zákona o DDS,

ktorá nespĺňa podmienky uvedenév § 11 ods. 12 písm. a) ZDP.

NČZD, ktorou sú príspevky na DDS, si zapodmienok ustanovených v § 11 ods. 10ZDP môže uplatniť aj daňovník s obmedze-nou daňovou povinnosťou, ak úhrn jehozdaniteľných príjmov zo zdrojov na územíSlovenskej republiky (§ 16 ZDP) v prísluš-nom zdaňovacom období tvorí najmenej90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka,ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slo-venskej republiky a zo zdrojov v zahraničí(§ 11 ods. 7 ZDP).

V súlade s § 52z ZDP ustanovenia § 11ods. 10 až 13 v znení účinnom od 1. 1.2014 sa použijú po prvýkrát pri vykonaníročného zúčtovania a pri podávaní hláse-nia za zdaňovacie obdobie 2014 a pri po-daní daňového priznania za zdaňovacieobdobie 2014.


119

P

Príklad č. 16

Daňovník si od roku 2010 platí sám mesačne príspevky na DDS. Dňa 16. 6. 2016 podpísal dodatok k uza-tvorenej účastníckej zmluve, ktorého súčasťou je zrušenie dávkového plánu. Môže si za zdaňovacie ob-dobie 2016 do úhrnu príspevkov na DDS započítať aj príspevky, ktoré zaplatil v tomto roku do 16. 6.?

Aj napriek tomu, že daňovník podpísal dodatok k uzatvorenej účastníckej zmluve až 16. 6. 2016, za zdaňova-cie obdobie 2016 si pri výpočte úhrnu príspevkov na DDS, môže započítať príspevky preukázateľne zaplatenéod 1. 1. 2016 do 31. 12. 2016, najviac však do výšky 180 €.

�

5.1 Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, ktorou sú príspevkyna doplnkové dôchodkové sporenie

Nárok na NČZD, ktorou sú príspevky naDDS si môže daňovník uplatniť len po uply-nutí zdaňovacieho obdobia, a to buď u za-mestnávateľa prostredníctvom ročnéhozúčtovania, alebo osobne prostredníctvompodaného daňového priznania.

Pri výpočte úhrnu príspevkov na DDS, pla-tených zamestnávateľom za zamestnanca,ktorý je účastníkom tohto sporenia, sapoužije postup podľa § 4 ods. 3 ZDP, t. j. prí-spevky na DDS uhradené zamestnávate-ľom za zamestnanca do 31. 1. po skončení


zdaňovacieho obdobia sú súčasťou úhrnupríspevkov na DDS za toto zdaňovacie ob-dobie.

Zamestnanci, ktorí si príspevky na DDSplatia sami, postup podľa § 4 ods. 3 ZDPneuplatnia.

120

5.2 Spôsob preukazovania nároku5.2.1 Spôsob preukazovania nároku u zamestnávateľaV súlade s § 37 ods. 1 písm. c) ZDP nárokna zníženie základu dane preukazuje za-mestnanec zamestnávateľovi, ktorý je pla-titeľom dane, predložením dokladu preuka-zujúceho oprávnenosť nároku na uplatne-nie NČZD podľa § 11 ods. 10 ZDPvystaveného oprávneným subjektom. Ta-kýmto dokladom je napr. výpis z osobného

účtu sporiteľa vystavený doplnkovou dô-chodkovou spoločnosťou. Ak za zamest-nanca príspevok na DDS odvádza zamest-návateľ a zamestnanec mu preukáže spl-nenie podmienok ustanovených v § 11ods. 12 ZDP, potom zamestnanec nemápovinnosť zamestnávateľovi každoročnepreukazovať nárok na túto NČZD.

5.2.2 Spôsob preukazovania nároku pri podaní daňového priznaniaDaňovník, ktorý si NČZD, ktorou sú prí-spevky na DDS, uplatňuje prostredníctvomdaňového priznania, nemá automatickypovinnosť k daňovému priznaniu priložiť

doklad, ktorým by nárok na uplatnenie tejtoNČZD preukázal. Správca dane je všakoprávnený daňovníka vyzvať, aby nárok nauplatnenú NČZD preukázal.

5.3 Zvýšenie základu dane o uplatnené príspevkyAk bol daňovníkovi vyplatený predčasný vý-ber podľa osobitného predpisu (§ 19 záko-na o DDS), a v predchádzajúcich zdaňova-cích obdobiach si uplatnil NČZD, ktorou súpríspevky na DDS, je 14 povinný zvýšiťzáklad dane do troch zdaňovacích obdobíod skončenia zdaňovacieho obdobia, v kto-rom mu bola táto suma vyplatená o sumuzaplatených príspevkov na DDS, o ktorú si

v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiachznížil základ dane (§ 11 ods. 13 ZDP).

Základ dane môže daňovník zvýšiť o uplat-nené príspevky na DDS buď jednorazovov jednom zdaňovacom období, alebo základdane bude zvyšovať postupne vo viacerýchzdaňovacích obdobiach, najneskôr všakv lehote ustanovenej v § 11 ods. 13 ZDP.


Poznámka:

Predčasným výberom podľa § 19 zákona o DDS sa rozumie suma zodpovedajúca súčinu aktuálnej hodnoty dopln-kovej dôchodkovej jednotky zo dňa predchádzajúceho dňu určenému v žiadosti o vyplatenie predčasného výberua počtu všetkých doplnkových dôchodkových jednotiek z príspevkov zaplatených účastníkom.

�

Vypracoval: Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica,Odbor daňovej metodiky

121

Prehľad NČZD a súm potrebných na ich výpočet za zdaňovacie obdobia 2011 – 2016

2011 2012 2013 2014 2015 2016

platné životnéminimum

185,38 € 189,83 € 194,58 € 198,09 € 198,09 € 198,09 €

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka[§ 11 ods. 2 ZDP]

19,2-násobokplatného životnéhominima

3 559,30 € 3 644,74 € 3 735,94 € 3 803,33 € 3 803,33 € 3 803,33 €


8 193,796 € 8 390,486 € 8 600,436 € 8 755,578 € 8 755,578 € 8 755,578 €

100-násobokplatného životnéhominima

18 538,00 € 18 983,00 € 19 458,00 € 19 809,00 € 19 809,00 € 19 809,00 €

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)[§ 11 ods. 3 ZDP]


3 559,30 € 3 644,74 € 3 735,94 € 3 803,33 € 3 803,33 € 3 803,33 €


11 753,092 € 12 035,222 € 12 336,372 € 12 558,906 € 12 558,906 € 12 558,906 €


32 775,18 € 33 561,94 € 34 401,74 € 35 022,31 € 35 022,31 € 35 022,31 €

Nezdaniteľná časť základu dane - dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie[§ 11 ods. 8 ZDP]

priemernámesačná mzda

786,00 € 805,00 € 824,00 € 858,00 € – –

60-násobokpriemernejmesačnej mzdy

47 160,00 € 48 300,00 € 49 440,00 € 51 480,00 € – –

2 % zo 60-násobkupriemernejmesačnej mzdy *

– – 943,20 € 966,00 € 988,80 € 1 029,60 €

Nezdaniteľná časť základu dane - príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie[§ 11 ods. 10 ZDP]

– – – 180,00 € 180,00 € 180,00 €

* ide o priemernú mesačnú mzdu zistenú Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky pred-chádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane


P


Príspevokna samostatnú zárobkovú činnosťAsi každému človeku v priebehu svojho života napadla niekedy myšlien-ka: „Čo tak začať podnikať?“ Niektorí vo svojom odbore, niektorí by rozvi-nuli svoj podnikateľský nápad. Prvý vánok však vystrieda druhý, ktorý sa

bude pýtať na financie. A potom príde otázka: „Znesiem toľké riziko?“ Vstup dopodnikania treba zvážiť. Jednou z možností, ako zvládnuť začiatočné výdavky, jepríspevok na samostatnú zárobkovú činnosť od úradu práce.

Príspevok posudzuje, priznáva a vyplácaúrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalejlen Úrad práce) a jeho podmienky sú defi-nované v § 49 zákona č. 5/2004 Z. z.o službách zamestnanosti.

Na tento príspevok však nie je právny ná-rok, t. j. že môže, ale aj nemusí byť priznanýnapriek tomu, že žiadateľ o príspevok SZČ

splnil všetky podmienky a predložil kom-pletnú žiadosť s podnikateľským zámerom.

Taktiež výšku príspevku SZČ určuje prí-slušný Úrad práce, a to aj v závislosti odkraja.

Priblížme si teda, aké sú konkrétne pod-mienky a náležitosti tohto príspevku.

122

PR

AC

OV

NÉ

PR

ÁV

OD

ÚP

P1/

2017

Kto môže o príspevok SZČ požiadaťO príspevok SZČ na úhradu, čiastočnúúhradu nákladov súvisiacich s prevádzko-vaním SZČ môže písomne požiadať len fy-zická osoba, ktorá:– je vedená v evidencii uchádzačov o za-

mestnanie najmenej tri mesiace alebonajmenej dvanásť mesiacov v prípade,ak v období šiestich mesiacov pred zara-dením do evidencie uchádzača o za-mestnanie pozastavila, prerušila aleboskončila prevádzkovanie SZČ,

– bude samostatne zárobkovo činnouosobou v zmysle zákona č. 455/1991Z. z. o živnostenskom podnikaní alebobude vykonávať poľnohospodárskuvýrobu vrátane hospodárenia v lesoch

podľa § 12a až § 12e zákonač. 105/1990 Zb. o súkromnom podnika-ní občanov,

– bude SZČ prevádzkovať nepretržitenajmenej tri roky,

– nie je občanom so zdravotným postih-nutím, ktorému bol poskytnutý príspe-vok podľa zákona o službách zamest-nanosti v zmysle § 57 (Príspevok obča-novi so zdravotným postihnutím naSZČ) alebo je poskytovaný príspevokpodľa § 60 (Príspevok na úhradu pre-vádzkových nákladov chránenej dielnealebo chráneného pracoviska a na úhra-du nákladov zamestnancov).

Upozornenie!

Ak vám už raz bol poskytnutý príspevok SZČ, opätovne oň môžete žiadať až po uplynutí ôsmich rokov odzačatia prevádzkovania SZČ, na ktorej prevádzkovanie vám bol príspevok poskytnutý.

�

Príklad č. 1

Pán Peter mal v období od 1. 5. 2012 do 31. 10. 2015 živnosť. Po ukončení živnosti sa zamestnal nariadny pracovný pomer, ktorý však trval len do 31. 1. 2016. Od 1. 2. 2016 je evidovaný na Úrade práce.Keďže sa mu nepodarilo nájsť novú prácu, uvažuje, že sa opäť vráti k podnikaniu a od 1. 10. 2016 si za-loží živnosť a požiada o príspevok SZČ. Bude mať na príspevok nárok?

Keďže pán Peter v období 6 mesiacov pred evidenciou uchádzača o zamestnanie (6 mesiacov pred 1. 2.2016) skončil prevádzkovanie SZČ (31. 10. 2015), nespĺňa k 1. 10. 2016, kedy si chce založiť živnosť, pod-mienky nároku na príspevok na SZČ, keďže nebol v evidencii uchádzača o zamestnanie evidovaný najmenej12 mesiacov. Aby splnil podmienky nároku na príspevok SZČ, musel by byť evidovaný na Úrade práce v obdo-bí od 1. 2. 2016 do 31. 1. 2017 a až po tomto období by spĺňal základnú podmienku na nárok príspevkuSZČ.

�

Príklad č. 2

Pán Ján mal živnosť od 1. 7. 2009 do 31. 12. 2012 a pri začatí podnikania mu bol priznaný a vyplatenýpríspevok SZČ. Od 1. 1. 2013 až do 31. 3. 2016 bol zamestnaný. Po ukončení zamestnania sa zaevido-val na Úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Aj pán Ján zvažuje, že sa opäť vráti od 1. 10. 2016k podnikaniu a požiada o príspevok SZČ. Bude mať na príspevok nárok?

Pán Ján síce spĺňa základnú podmienku evidencie uchádzača o zamestnanie najmenej tri mesiace, keďže bybol evidovaný v období od 1. 4. 2016 do 30. 9. 2016 (nemal zrušenú živnosť 6 mesiacov pred evidenciou), av-šak mu už raz príspevok SZČ bol priznaný. Žiadal by teda o opätovné priznanie príspevku SZČ, na ktorý by,žiaľ, k 1. 10. 2016 nemal nárok, keďže od začatia prevádzkovania SZČ, na ktorú dostal príspevok SZČ, neup-lynulo osem rokov. Opätovne by mohol žiadať o príspevok SZČ až od júla 2017 pri spnení ostatných základ-ných podmienok.

�

Pracovné právo � Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť

123

P


Príspevok SZČ a jeho výškaO príspevok SZČ je potrebné písomnežiadať Úrad práce, v ktorého územnom ob-vode občan vytvorí pracovné miesto, v kto-rom bude prevádzkovať svoju SZČ, t. z.miesto podnikania, prevádzkareň, tam, kdebude vykonávať činnosť. Výška príspevkuSZČ je v závislosti od rôznych faktorov. Zá-kon určuje len maximálne výšky príspevkuSZČ, a to podľa krajov a ich miery evidova-nej nezamestnanosti. Delí ich na:– bratislavský kraj– ostatné kraje

- okresy s priemernou mierou evidova-nej nezamestnanosti najviac 11,5 %,

- okresy s priemernou mierou evidova-nej nezamestnanosti viac ako 11,5 %.

Uvedená percentuálna výška miery evido-vanej nezamestnanosti je celoslovenskýpriemer v kalendárnom roku 2015, teda ka-lendárneho roku, ktorý predchádza kalen-dárnemu roku, v ktorom uchádzač žiadao príspevok SZČ. Takéto delenie okresovteda platí len na posudzovanie výšky prí-spevku na rok 2016. V roku 2017 sa okresyiných krajov budú deliť podľa percentuálnejvýšky miery evidovanej nezamestnanostiz celoslovenského priemeru z roku 2016.

Poznámka:

Maximálna výška príspevku je následne určovaná v súlade s uvedeným delením krajov ako 2,5-násobok/3-násobok/4-násobok celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Sloven-skej republiky (ďalej skratka „SR“) za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemuroku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

�

124

Pri poskytovaní príspevku SZČ sa pretov roku 2016 vychádza z priemernej mzdyv hospodárstve SR za prvý až tretíštvrťrok roku 2015 a celkovou cenou prá-ce sa vždy rozumie súčet tejto vypočítanejpriemernej mzdy v hospodárstve SRa preddavku na poistné na povinné verejnézdravotné poistenie, poistného na sociálnepoistenie a povinných príspevkov na sta-robné dôchodkové sporenie platených za-mestnávateľom.

Pozrime sa teda bližšie, ako vznikajú kon-krétne čísla podľa zákonom zadanéhovzorca: Pri výpočte sa z časového hľadiskamusí vychádzať len z priemernej mzdyv hospodárstve SR za obdobie prvý až tretíštvrťrok kalendárneho roka, keďže zisťova-nie celoročnej priemernej mzdy sa usku-točňuje až v aktuálnom roku, v ktorom samá príspevok vyplácať, t. j. ročná priemer-ná mzda za rok 2015 sa stanovuje najne-skôr do 30. 4. 2016.

Výpočet príspevku

Prehľady priemerných miezd v hospodárstve SR zverejňuje Štatistický úrad SR na svojej webovej stránke.

Kalendárny rok 2015

1 Q (január – marec) 2 Q (apríl – jún) 3 Q (júl – september)

839,00 € 877,00 € 861,00 €

Z uvedených údajov za jednotlivé štvrťroky sa vypočíta aritmetický priemer: 839 + 877 + 861 / 3 = 859 €

K tejto vypočítanej priemernej mzde sa ešte pripočítajú výdavky zamestnávateľa na zdravotné a sociálne po-istenie, ktoré by z tejto mzdy bol povinný uhrádzať do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.

Hrubá mzda 859 €

do Sociálnej poisťovne: 216,45 €

– nemocenské poistenie 1,4 % 12,02 €

– starobné poistenie 14 % 120,26 €

– invalidné poistenie 3 % 25,77 €

– rezervný fond solidarity 4,75 % 40,80 €

– poistenie v nezamestnanosti 1 % 8,59 €

– úrazové poistenie 0,8 % 6,87 €

– garančné poistenie 0,25 % 2,14 €

do zdravotnej poisťovne: 85,90 €

– zdravotné poistenie 10 % 85,90 €

Celková cena práce 1 161,35 €


Jednotlivé kraje (okresy) majú z takto vypo-čítanej celkovej ceny práce stanovenú ma-ximálnu hranicu výšky poskytovaného prí-spevku SZČ ako násobok:– Bratislavský kraj = 2,5-násobok = na

rok 2016; 2 903,38 € (1 161,35 x 2,5)– Ostatné kraje do 11,5 % = 3-násobok =

na rok 2016; 3 484,05 € (1 161,35 x 3)– Ostatné kraje nad 11,5 %= 4-násobok =

na rok 2016 4 645,40 € (1 161,35 x 4)

Okrem týchto faktorov, ktoré človek neov-plyvní, sa pri posudzovaní výšky zohľadňu-je fakt, ako napr. či už danej fyzickej osobe,ktorá žiada o príspevok SZČ, bola poskyt-nutá za posledné dva roky nejaká iná štát-na pomoc a pomoc de minimins od inýchposkytovateľov pomoci alebo v rámci inýchschém pomoci de minimis a v akej výškealebo či sa súbežne nerozhoduje o schvá-lení s inou štátnou pomocou alebo pomo-cou de minimis.

Ďalším dôležitým faktorom je samozrej-me samotný podnikateľský zámer, ktorýmusí byť detailne rozpísaný, rozpracovanýpodľa zákonom stanovenej štruktúry. V ňomsi žiadateľ vypočítava predpokladanú výškunákladov, a to tak, aby spĺňali kritériá:– hospodárnosti (minimalizácia výdav-

kov na vykonanie činnosti alebo obsta-ranie tovarov),

– efektívnosti (maximalizovanie výsled-kov činnosti vo vzťahu k poskytnutýmzdrojom),

– účelnosti (vzťah medzi určeným úče-lom použitia prostriedkov a skutočnýmúčelom),

– účinnosti (vzťah medzi plánovaným vý-sledkom činnosti a skutočným výsled-kom činnosti vzhľadom na použité ve-rejné prostriedky),

– primeranosti (výdavok zodpovedá ob-vyklým cenám v danom mieste a časea zodpovedá potrebám projektu).


125

P

Ako treba o príspevok SZČ požiadaťEšte pred samotným požiadaním o príspe-vok SZČ môže žiadateľ najprv požiadaťa Úrad práce môže za-bezpečiť absolvovanieprípravy na začatie pre-vádzkovania SZČ. Sú-časťou prípravy by ma-lo byť aj vypracovaniepodnikateľského zámeru. Ide teda o dobro-voľnú možnosť žiadateľa, ale zároveň aj dob-rovoľnú možnosť zabezpečenia zo stranyÚradu práce o takúto prípravu, a to vo väčši-ne formou externých firiem, ktoré žiadateľovipriblížia podnikateľské prostredie, orientáciumedzi inštitúciami, ich povinnosti, práva, alehlavne pomôžu s vypracovaním podnikateľ-ského zámeru.

To, či to Úrad práce zabezpečí a akou for-mou, pravdepodobne záleží na danom kon-

krétnom Úrade prácea jeho hospodárení s fi-nanciami. O prípravuna začatie prevádzko-vania SZČ žiadateľ po-žiada prostredníctvom

tlačiva – Prihláška na prípravu. Na príspe-vok SZČ je potrebné vyplniť tlačivo Žiadosťo poskytnutie príspevku SZČ. Súčasťoužiadosti je vypracovaný:– podnikateľský zámer s kalkuláciou

predpokladaných nákladov súvisiacichs vykonávaním SZČ,

– vyhlásenie, že ste pred zaradením doevidencie uchádzačov o zamestnanie

Súčasťou žiadosti o príspevok je vypra-covanie podnikateľského zámeru s kal-kuláciou predpokladaných nákladov,žiadne záväzky z predchádzajúcej pre-vádzky SZČ, doklad o vzdelaní.


nevykonávali, neprevádzkovali SZČ.Ak áno, je potrebné doložiť výpis zo živ-nostenského registra nie starší ako 3mesiace a preukázať, že z nej nemátezáväzky;

– fotokópiu dokladu na oprávnenie miestavykonávať SZČ (napr. nájomnú zmluvu,list vlastníctva z katastra nehnuteľností,

súhlas spoluvlastníka nehnuteľnostík podnikaniu),- fotokópiu dokladu o založení ban-

kového účtu, na ktorý má byť prí-spevok poskytnutý,

- fotokópiu dokladu o vzdelaní,- vyhlásenie žiadateľa o prijatej/ne-

prijatej pomoci.

126

Čo musí obsahovať podnikateľský zámerPodnikateľský zámer musí mať rozsah naj-menej 5 strán a musí obsahovať:1. Údaje o žiadateľovi:

Profesijný životopis, údaje o absolvovaníškoly, doklad o po-slednom ukonče-nom vzdelaní, prie-beh zamestnaní,schopnosti, zruč-nosti, absolvovaniekurzov, stážía v prípade ukončenia/preru-šenia živnosti je potrebné uviesť dôvod.

2. Charakteristika zámeru:Predmet podnikateľskej činnosti, opisproduktu činnosti, služieb.

3. Postup realizácie zámeru:Základná myšlienka podnikateľskéhoplánu a časový realizačný plán.

4. Miesto realizácie zámeru:Kde sa bude podnikateľský plán realizo-vať, priestorové zabezpečenie, údajeo nebytových priestoroch, nájomnévzťahy, technické a organizačné zabez-pečenie realizácie zámeru.

5. Marketingové informácie:Informácie o trhu v lokalite, odhad roz-sahu produkcie podnikateľskej činnosti,popis zabezpečenia reklamy, opis kon-kurencie, marketingové ciele.

6. Slabé a silné stránky zámeru:V čom teda vidíte vaše výhody, v čom

nevýhody pri podnikaní, napr. menšiakonkurencia vo vašom okolí, väčšie od-borné skúsenosti na základe doteraj-šej praxe, priaznivá cena, nemáte prob-

lém flexibilne reagovaťna potreby zákazníka,kreativita a naopak,očakávate možno nazačiatku menšiu klien-telu, menej finančných

zdrojov na propagáciu atď.7. Finančná prognóza:

Celková finančná prognóza projektua priebeh finančného toku minimálne 3roky, predpokladané náklady a výnosy,podiel vlastného vkladu na celkovom fi-nancovaní, iné zdroje financovania.

8. Doplňujúce údaje:Informácie, ktoré zvyšujú dôveryhod-nosť zámeru, napr. zmluvy o budúcejzmluve, certifikáty, osvedčenia, pripra-vené cenníky atď.

9. Kalkulácia predpokladaných ná-kladov:Predpokladané výdavky súvisiaces prevádzkovaním SZČ.Konkrétne predmety, ktoré predpokla-dáte kúpiť, poplatky za služby, ktorépredpokladáte uhradiť zo získanéhopríspevku.

Najdôležitejšia je posledná časť podni-kateľského zámeru. Je potrebné rozpí-sať do položiek, čo presne máte v plá-ne zakúpiť z poskytnutého príspevku.Bližší popis a hlavne suma.


Predpokladané nákladyNajmä posledná časť podnikateľského zá-meru je dôležitá. Je potrebné rozpísať dopoložiek, čo presne máte v pláne zakúpiťz poskytnutého príspevku.

Položky by mali obsahovať bližší popisa hlavne sumu. V prípade tovaru by bolovhodné spísať napríklad aj tri cenové ponu-ky na vybrané produkty, aby sa tým doká-zalo kritérium primeranosti nákladu.

Treba dať pozor na to, že ak vám Úrad prá-ce schváli príspevok SZČ, schválil vám týmto, že príspevok vynaložíte iba tak, akouvádzate v podnikateľskom zámerev položkách. V prípade, ak vynaložíte prí-spevok na niečo iné alebo suma položky jereálne oveľa vyššia, budú to považovať zaneoprávnený výdavok, ktorý im zakladáprávo vyžadovať si časť príspevku späť.

Ak by ste sa teda ocitli náhodou v situácii,že si potrebujete zadovážiť iný tovar, čokoľ-vek iné, je potrebné najprv požiadať o opä-tovné posúdenie kalkulácie nákladov, ktorúschvaľuje komisia Úradu práce.

Čo je oprávneným a neoprávneným výdav-kom, charakterizuje pre SZČO v zmysle zá-kona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskompodnikaní „Schéma pomoci de minimisDM 16/2004 v platnom znení“, pre SZČO,ktorý vykonáva poľnohospodársku výrobuvrátane hospodárenia v lesoch „Schémapomoci de minimis DM 7/2015“ a spoločneich dopĺňa Usmernenie RO č. N3/2007k oprávnenosti výdavkov v platnom znení.

Toto usmernenie sa stále mení, dopĺňaa keďže obsahuje podrobnejšie podmienky

a limity na oprávnené výdavky, je potreb-né (a určite odporúčam) sa v čase pred pí-saním podnikateľského plánu informovaťna svojom Úrade práce na jeho aktuálneznenie (prípadne ho nájsť prostredníctvominternetu).

Ide napríklad o limity typu (usmernenieč. 17):– cena počítačovej zostavy s operačným

systémom do 627 € s DPH vrátane do-dávky a montáže na miesto realizácieprojektu,

– notebook s operačným systémom do589 € s DPH vrátane dodávky a mon-táže na miesto realizácie projektu,

– reklamná tabuľa formátu A2 do 41 €,– výdavky za obstaranie mobilných tele-

fónov sa považujú za neoprávnené vý-davky,

– akýkoľvek výdavok, ktorý sa uhrádzav hotovosti, môže mať hodnotu maxi-málne do 332 €,

– pri nákupe nového zariadenia, vybave-nia – hmotného majetku nad 1 700 €/ne-hmotného nad 2 400 € – sú oprávnený-mi výdavkami len odpisy za príslušnéobdobie.

Medzi neoprávnené výdavky sa v kaž-dom prípade považujú: úroky z dlhov, vratnádaň z pridanej hodnoty, výdavky bez pria-meho vzťahu k oprávnenému projektu, vý-davky sankčného charakteru (pokuty, pená-le, trovy konania atď.), mimoriadne náklady(manká, škody), výdavky, ktoré nie sú v sú-lade so schválenou kalkuláciou nákladov,výdavky na subdodávky, ktoré zvyšujú ná-klady na realizáciu činností bez pridaniahodnoty.


127

P


Postup po podaní žiadosti o príspevok SZČSúčasťou žiadosti, ako si všimnete v bode9, je, že žiadosť o príspevok SZČ budepredložená komisii zriadenej v zmysle § 18ods. 4 zákona o službách zamestnanostipo absolvovaní testu Úradu práce na posú-denie predpokladov a pripravenosti na pre-vádzkovanie SZČ. Ide o písomný testznalosti žiadateľa o všeobecnom zákon-nom prehľade povinnosti SZČO, napr.

kedy SZČO platí poistné do Sociálnej po-isťovne, kedy do zdravotnej poisťovne, koľ-ko, na čo slúži príspevok SZČ atď. Po ab-solvovaní testu následne pred komisioupredstavíte, obhájite vlastnými slovamisvoj spísaný podnikateľský zámer a komi-sia Úradu práce ho buď schváli, alebo ne-schváli. Ako je uvedené vyššie, na príspe-vok SZČ nemáte právny nárok.

128

Vyplatenie schváleného príspevku SZČAk komisia Úradu práce schváli vašu žia-dosť o príspevok SZČ, pripraví a podpíšes vami Dohodu o poskytnutí príspevkuSZČ podľa § 49 ods. 6 zákona o službáchzamestnanosti.

Táto dohoda bude obsahovať:– identifikačné údaje účastníkov dohody,– vykonávané činnosti podľa štatistickej

kvalifikácie ekonomických činností,– dátum začatia prevádzkovania SZČ,– výšku príspevku, jeho špecifikáciu

a spôsob úhrady,– podmienky poskytnutia príspevku SZČ,– spôsob kontroly plnenia dohodnutých

podmienok,– podmienky a spô-

sob vrátenia prí-spevku alebo jehočasti v prípade ne-splnenia dohodnu-tých podmienok,

– záväzok, že oznámite Úradu prácekaždú zmenu dohodnutých podmienoknajneskôr do 30 kalendárnych dní,

– záväzok, že predložíte správu o prevádz-kovaní SZČ a o čerpaní poskytnutéhopríspevku za každý rok prevádzkovania

SZČ počas obdobia, na ktoré bola uza-tvorená dohoda (3 roky),

– záväzok, že predložíte doklady preuka-zujúce vynaložené náklady,

– ďalšie dohodnuté náležitosti.

Po podpísaní Dohody vám Úrad práce naj-neskôr do 30 kalendárnych dní odo dňauzatvorenia tejto dohody vyplatí najprv60 % z celkového schváleného príspev-ku SZČ.

Túto časť vyplateného príspevku SZČ stepovinný využiť najneskôr do poslednéhodňa 12. mesiaca odo dňa začatia prevádz-

kovania SZČ. Zvyšnúčasť príspevku SZČ –40 % vyplatí Úrad prá-ce až po predložení pí-somnej správy o čer-paní už poskytnutejčasti 60 % príspevku

SZČ, a to najneskôr do 60 kalendárnychdní odo dňa predloženia Žiadosti o úhraduplatby. 40 % príspevku SZČ ste povinnývyužiť najneskôr do posledného dňa 36.mesiaca odo dňa začatia prevádzkovaniaSZČ.

Ak vynaložíte príspevok na niečo inéalebo suma položky je reálne oveľavyššia, bude to Úrad práce považovaťza neoprávnený výdavok, ktorý mu za-kladá právo vyžadovať si časť príspev-ku späť.


Upozornenie!

V prípade, ak nepredložíte doklady o použití 60 % poskytnutého príspevku SZČ alebo predložíte doklady, kto-ré nemožno považovať za oprávnené výdavky, ste povinný Úradu práce vrátiť vyplatený príspevok SZČ alebojeho časť a Úradu práce nevzniká povinnosť vyplatiť zvyšnú časť 40 % z celkového schváleného príspevkuSZČ. Vyplatí vám ju až po vrátení príspevku SZČ, a to najneskôr do 60 kalendárnych dní odo dňa vrátenia fi-nančných prostriedkov na účet Úradu práce.

�

Preukázanie použitia vyplateného príspevku SZČDohoda o poskytnutí príspevku SZČ je plat-ná 3 roky. Preto Úrad práce vyžaduje tri pí-somné správy o použití vyplateného prí-spevku SZČ.– Prvá písomná správa o prevádzko-

vaní SZČ: Je o časti príspevku SZČ –60 % a ste povinný ju Úradu prácepredložiť najneskôr do 3 mesiacov pouplynutí 12 mesiacov prevádzkovaniaSZČ vrátane príslušných fotokópií úč-tovných dokladov a umožniť nahliadnu-tie aj ich originálov.

– Druhá písomná správa o prevádzko-vaní SZČ: Je o časti príspevku SZČ –40 % a ste povinný ju Úradu prácepredložiť najneskôr do 3 mesiacov pouplynutí 24 mesiacov prevádzkovaniaSZČ vrátane príslušných fotokópií úč-tovných dokladov a umožniť nahliadnu-tie aj ich originálov.

– Tretia písomná správa o prevádzko-vaní SZČ: Je o 100 % príspevku SZČa ste povinný ju Úradu práce predložiťnajneskôr do troch mesiacov po uply-nutí 36. mesiaca prevádzkovania SZČa opäť vrátane príslušných fotokópií úč-tovných dokladov a umožniť nahliadnu-tie aj ich originálov.

Nepredloženie ktorejkoľvek správy alebopredloženie dokladov, ktoré nemožno po-važovať za oprávnené výdavky, je závažnéporušenie podmienok dohody a budete po-vinný Úradu práce vrátiť príspevok alebo je-ho časť.

Písomná správa musí obsahovať:– prehľad o použití príspevku (poradové

číslo, dátum, číslo z účtovníctva/eviden-cie, názov, suma, zostatková suma prí-spevku),

– informácie o skutočnom vykonávaníSZČ(bližšípopis priebehu vykonávania SZČ),

– informácie o dodržiavaní podnikateľ-ského zámeru (realizácia v praxi),

– informácie o zabezpečení publicity(bližšie informácie, popis, akou formouste zabezpečili publicitu),

– informácie o prípadných problémoch,s ktorými ste sa stretli pri vykonávaníSZČ,

– ďalšie informácie, ktoré by mohli maťvplyv na realizáciu dohody.

Súčasťou takejto písomnej správy, ako sauvádza vyššie, sú fotokópie účtovných do-kladov o kúpe (pokladničné doklady, faktú-ry, výpisy z účtu).


129

P

Upozornenie!

Za závažné porušenie podmienok dohody, kedy si Úrad práce bude nárokovať vrátenie alikvotnej časti prí-spevku SZČ, je aj ukončenie prevádzkovania SZČ skôr, ako uplynie platnosť trvania dohody, t. j. skôr, ako


uplynú tri roky od začatia prevádzkovania SZČ. A postih bude nielen v povinnosti vrátiť finančné prostriedky,ale po chýbajúcu dobu do týchto troch rokov nemôžete byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnaniev súlade s § 34 ods. 14 písm. g) zákona o službách zamestnanosti, čo v preklade znamená – žiadna podporav nezamestnanosti, žiadna sociálna dávka, žiadne ponuky práce z Úradu práce.

�

130

ZáverTak takáto je jedna z foriem podpory podni-kania. Ak spĺňate základné podmienky naposkytnutie príspevku SZČ, je len na vás, čisa rozhodnete oň požiadať a absolvujete ná-ročný trojročný proces papierovania („byro-kracie“) založený na Dohode plnej záväzkova následkov pri jej nedodržaní alebo sa roz-hodnete začať podnikať aj bez tejto finančnejpodpory.

V každom prípade sa ťažšie hovorí, že ideo podporu podnikania, keď na ňu majú

nárok len ľudia, ktorí sú evidovaní akouchádzači o zamestnanie na Úrade práce.

Ak o príspevok SZČ požiadate, beriete naseba oveľa väčšie riziko „čo ak sa nebudedariť“ ako iní podnikatelia.

Pri rozhodovaní, či vstúpite do podnikania,sa ale nenechajte zlákať vidinou možnýchfinancií, ale podnikajte, len ak máte dobrýpodnikateľský zámer. Veľa šťastia v pod-nikaní.

Bc. Katarína Danajovičová


Povinnosti mzdovej účtovníčky pri uzávierke roka 2016a legislatívne zmeny vo mzdovej učtárni k 1. 1. 2017

RNDr. Jozef Miháľ

01. 12. 2016

02. 12. 2016

05. 12. 2016

12. 12. 2016

15. 12. 2016

16. 12. 2016

20. 12. 2016

Bratislava

Nitra

Košice

Trenčín

Žilina

Bratislava

Bratislava




Cestovné náhradyv jednoduchom účtovníctve

Nevyhnutnou súčasťou podnikania sú okrem iného aj pracovné cesty.Každý podnikateľ sa s tým v praxi stretol aj stretne, preto si priblížimev tomto článku charakteristiku, podmienky a čo všetko je pre podnikateľa

daňovým výdavkom, a ako to správne zaúčtovať v jednoduchom účtovníctve.

Cestovné náhrady podnikateľ môže vyna-ložiť v súvislosti:1. s dosahovaním, zabezpečením a udr-

žiavaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2zákona o dani z príjmov č. 595/2003Z. z. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“),tzn. príjmy z podnikania a inej samo-statnej zárobkovej činnosti (ďalej len„SZČO“),

2. ako zamestnávateľ, ktorý vypláca ces-tovné náhrady svojim zamestnancom.

Rozoberme si to podrobnejšie a aj v súvislostis účtovaním v jednoduchom účtovníctve nazáklade Oznámenia o opatrení o postupochúčtovania pre podnikateľov účtujúcich v jed-noduchom účtovníctve č. 628/2007 Z. z. (ďa-lej len „Oznámenie o účtovaní v JÚ“) a záko-na č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

131

DÚ

PP

1/20

17P

RA

CO

VN

ÉP

RÁ

VO

1. Cestovné náhrady SZČOCestovné náhrady SZČO nájdeme presnecharakterizované v zákone o dani z príjmovv § 19 ods. 2 písm. e): „výdavky (náklady)daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vy-naložené v súvislosti s činnosťou vykonáva-nou v inom mieste, ako je miesto, v ktoromčinnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výš-ke, aká je ustanovená pre zamestnancov po-dľa osobitného predpisu, a to na stravovanieokrem výdavku na stravu, ktorá bola poskyt-nutá ako nepeňažné plnenie držiteľom [§ 9ods. 2 písm. y)] poskytovateľovi zdravotnejstarostlivosti, ubytovanie, cestovné doprav-nými prostriedkami a nevyhnutné výdavkyspojené s pobytom v tomto mieste; ak da-ňovník na cestovanie využije vlastné osobnémotorové vozidlo nezahrnuté do obchodné-ho majetku, uplatní výdavky (náklady):

1. do výšky náhrady za spotrebované po-honné látky podľa cien platných v časeich nákupu, len ak nebolo zahrnuté doobchodného majetku v predchádzajú-cich zdaňovacích obdobiach u tohto da-ňovníka, uplatní aj výdavky (náklady)do výšky základnej náhrady za každýjeden km jazdy podľa osobitného pred-pisu, alebo

2. vo forme paušálnych výdavkov do výšky50 % z celkového preukázaného náku-pu pohonných látok za príslušné zdaňo-vacie obdobie primeraného počtu najaz-dených kilometrov podľa stavu tacho-metra na začiatku a na konci príslušné-ho zdaňovacieho obdobia pre každémotorové vozidlo samostatne“.

Pracovná cesta u SZČODôležitým faktorom je účel pracovnej cestya fakt, že sa činnosť vykonáva v inommieste, ako je miesto, v ktorom sa čin-nosť pravidelne vykonáva.

Účelom pracovnej cesty v súvislosti s do-sahovaním príjmov SZČO môže byť napr.obchodné rokovanie, nákup materiálu, od-borné školenie alebo samotný výkon práce

práve mimo miesta, v ktorom sa činnosťpravidelne vykonáva. Je teda potrebné po-súdiť, či daná pracovná cesta nie je súk-romná, či nejde o návštevu známych, ale čiide o návštevu skutočne v súvislosti s do-sahovaním, zabezpečovaním a udržova-ním príjmov SZČO. Bremeno dokazovaniaje vždy na SZČO, napr. objednávka, vysta-vená faktúra, pozvánka na školenie, semi-nár, prípadne emailová komunikácia.

Iným miestom, ako je miesto, v ktorom čin-nosť pravidelne vykonáva, je napr., ak máSZČO ako miesto podnikania miesto trva-lého bydliska, ale čin-nosť vykonáva v pre-vádzke (v predajni,v ambulancii, v kance-lárii...), ktorú má zria-denú na výkon činnos-ti, a sídlo prevádzky nie je totožné s mies-tom trvalého bydliska SZČO, potom jemiesto pravidelného vykonávania činnostimiesto, v ktorom je zriadená prevádzka.

Pracovnou cestou by tak nemala byť cestaz miesta trvalého bydliska do tejto prevádz-ky, aj keď má SZČO uvedené v živnosten-skom liste alebo v inom oprávnení na výkonpodnikateľskej činnosti ako miesto podni-kania trvalé bydlisko. Ak vzhľadom na cha-rakter vykonávanej podnikateľskej činnostije obtiažné vymedziť miesto pravidelnéhovykonávania činnosti, je možné za miestopravidelného vykonávania činnosti po-važovať miesto podnikania uvedenév oprávnení na výkon podnikateľskej čin-nosti, a to aj vtedy, ak je ako miesto podni-kania v oprávnení uvedené trvalé bydli-

sko. To znamená, žeak SZČO vykonávapodnikateľskú čin-nosť, pri ktorej musíčasto meniť miestopracoviska (napr.

sprostredkovateľ, stavbár, maliar, lektor,ktorý učí priamo u klienta), potom je pra-covnou cestou každá cesta z miesta trva-lého bydliska ku klientovi a späť.

132

Daňovo uznateľné výdavkyPo posúdení, že ide o pracovnú cestu,a stanovení časového rozpätia pracovnejcesty je možné si uplatniť daňové výdavky:– na stravovanie,– na ubytovanie,– na cestovné dopravné prostriedky a– nevyhnutné výdavky spojené s poby-

tom v tomto mieste,a to najviac vo výške, aká je stanovená prezamestnancov podľa zákona o cestovných

náhradách č. 283/2002 Z. z. (ďalej len „zá-kon o cestovných náhradách“). Zákon o da-ni z príjmov teda presne SZČO určuje, čo simôže zahrnúť do daňových výdavkov. Vrec-kové pri pracovných cestách SZČO nie jedaňovým výdavkom.

Na vreckové je zákonný nárok pri osobáchuvedených v § 1 zákona o cestovných ná-hradách.

Vreckové pri pracovných cestáchSZČO nie je daňovým výdavkom. Je naňzákonný nárok pri zamestnancoch v pra-covnom pomere, členoch družstiev po-dľa § 1 zákona 283/2002 Z. z.


StravovanieVýška výdavkov na stravovanie závisí oddoby trvania výkonu činnosti v inom mieste,pričom do tejto doby sa započítava aj časstrávený cestovaním z miesta pravidelného

vykonávania činnosti do iného miesta výko-nu činnosti a späť. Pri výpočte sumy nárokupodľa doby trvania (časových pásiem) vy-chádzame z:

– § 5 zákona o cestovných náhradách,ak ide o činnosť vykonávanú v tuzemsku,

– § 13 zákona o cestovných náhradách,ak ide o činnosť vykonávanú v zahraničí.

Výšku stravného za jednotlivé časové pás-ma stanovuje od 1. 12. 2016 Opatrenie Mi-nisterstva práce, sociálnych vecí a rodinySlovenskej republiky o sumách stravné-ho č. 309/2016 Z. z. v § 1:

a) 4,50 eura pre časové pásmo 5 až12 hodín,

b) 6,70 eura pre časové pásmo nad 12 ho-dín až 18 hodín,

c) 10,30 eura pre časové pásmo nad18 hodín.

Od 1. 12. 2016 a aj pre rok 2017 bude mini-málna suma stravných lístkov (gastrolíst-kov) platná vo výške 3,38 eur.

Pracovné právo � Cestovné náhrady v jednoduchom účtovníctve

133

P

Tuzemská pracovná cesta (§ 5)Výdavky na stravovanie SZČO nie je po-vinná preukázať dokladom o nákupe stravy– v prípade trvania pracovnej cesty nad 5hodín a viac vzniká zákonný nárok, ktorý saprizná vo vyúčtovaní pracovnej cesty. Privýpočte stravného je potrebné dávaťpozor, či na pracovnej ceste nebolo ná-hodou zabezpečené bezplatné stravo-vanie alebo či nebolo bezplatné stravova-nie zabezpečené čiastočne, napr. raňajkyv rámci ubytovania alebo školenie spolu ajso zabezpečenou stravou atď.

Ak by mala SZČO zabezpečené stravova-nie v celom rozsahu, nevznikol by nárokna stravné. Za zabezpečenie stravova-nia v celom rozsahusa považuje bezplatnézabezpečenie trochhlavných jedál, čoznamená raňajok,obeda a večere. Začiastočné zabezpeče-nie stravovania sa považuje zabezpečeniejedného alebo dvoch hlavných jedál v rôz-nych kombináciách. Za čiastočné zabezpe-čenie bezplatného stravovania sa nemôžepovažovať napríklad čiastočné zabezpeče-nie obeda, za ktorý si musí SZČO sama do-platiť.

Ak má SZČO zabezpečené na pracovnejceste bezplatné stravovanie čiastočne,výška stravného sa kráti:– o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky,– o 40 % za bezplatne poskytnutý obed,– o 35 % za bezplatne poskytnutú veče-

ru, a tozo sumy stravného pre časové pásmo nad18 hodín.

Pri čiastočnom zabezpečení stravovaniasa teda stravné poskytuje, ale percentuál-ne sa kráti podľa poskytnutého jedla. Mierakrátenia je jednotná bez ohľadu na časovépásmo pracovnej cesty, pretože výpočto-vou nominálnou základňou je časové pás-

mo nad 18 hod. (aktu-álne 9,80 eura). Vypo-čítaná miera kráteniasa nezaokrúhľuje, za-okrúhľuje sa až vý-sledná suma stravné-ho za kalendárny deň.

Výsledná suma stravného sa zaokrúhľujena najbližší eurocent nahor.

Takto sa zaokrúhľuje za každý deň samo-statne, nie za pracovnú cestu ako celok,pretože sa stravné posudzuje a poskytujeza každý kalendárny deň samostatne.

Za čiastočné zabezpečenie stravovaniasa považuje zabezpečenie jedného ale-bo dvoch hlavných jedál v rôznych kom-bináciách. Ale nie čiastočné zabezpeče-nie obeda, ktorý si musí SZČO samadoplatiť.


Príklad č. 1

SZČO mala obchodné rokovanie od 8,30 hod. do 11,00 hod., potom si šla nakúpiť kancelárske potreby– nákup materiálu (výdavok ovplyvniteľný základ dane/zásoby) a o 12 hod. sa vrátila späť do miesta,v ktorom vykonáva svoju činnosť pravidelne. Má SZČO nárok za tento deň na stravovanie v súlades pracovnou cestou?

Obchodné rokovanie trvalo 2,5 hodiny, nákup materiálu 1 hod. = obe cesty spĺňajú charakteristiku pracovnejcesty podľa § 19 ods. 2 písm. e). Keďže však súhrnne neprekročili časové pásmo podľa § 5 ods. 1 písm. a) zá-kona o cestovných náhradách, tzn. súhrnne netrvali dlhšie ako 5 hodín, nevzniká nárok na stravné v súvislostis pracovnou cestou.

�

Príklad č. 2

SZČO ide na odborný seminár, ide o školenie, ktoré začína 15. 6. 2016 od 8.00 hod. do 17.00 hod. a trvádo 16. 6. 2016 do 12.00 hod. V rámci školenia je zabezpečené dňa 15. 6. 2016 stravovanie v celom roz-sahu a dňa 16. 6. 2016 len raňajky. SZČO si hradí ubytovanie za dve noci, pretože je miesto konaniadosť vzdialené od miesta, v ktorom pravidelne vykonáva svoju činnosť. Jej pracovná cesta teda začí-na dňa 14. 6. 2016 o 16. 00 hod., kedy vyrazila z miesta výkonu SZČO.

Výpočet stravného v súlade s pracovnou cestou (použité sumy stravného do 1. 12. 2016):

14. 6. 2016 = trvanie pracovnej cesty = od 16.00 hod. do 24.00 hod = 8 hod.nárok na stravné 4,20 eura (časové pásmo 5 – 12 hod./nebolo zabezpečené stravovanie)

15. 6. 2016 = trvanie pracovnej cesty = od 0.00 hod. do 24.00 hod = 24 hod. [stravovanie zabezpečené v ce-lom rozsahu (raňajky, obed, večera)], – nevzniká nárok na stravné

16. 6. 2015 = trvanie pracovnej cesty = od 0.00 hod. do 15.00 hod = 15 hod. (seminár + cesta späť 3 hod.), ča-sové pásmo 12 – 18 hod. = stravné 6,30 eura

Výška stravného sa však musí krátiť, pretože bolo zabezpečené čiastočné stravovanie, a to raňajky (§ 5 ods. 6zákona o cestovných náhradách). Miera krátenia sa vypočíta zo stravného nad 18 hodín trvania pracovnejcesty, t. j. zo sumy 9,80 eura. Teda: výška stravného = 6,30 – (25 % z 9,80) = 6,30 – 2,45 = 3,85 eura.

Celkový nárok na stravné počas pracovnej cesty je teda 8,05 eura (4,20 + 3,85) a táto suma je pre SZČO da-ňovým výdavkom.

�

134

Zahraničná pracovná cesta (§ 13)Pri zahraničnej pracovnej ceste patríSZČO stravné za každý kalendárny deň za-hraničnej pracovnej cesty v eurách alebov cudzej mene. Stravné v eurách alebo v cu-dzej mene je ustanovené v závislosti od ča-su trvania zahraničnej pracovnej cestymimo územia Slovenskej republiky (ďalej

len „SR“) v kalendárnom dni, pričom častrvania zahraničnej pracovnej cesty mimoúzemia SR je rozdelený na časové pásmado 6 hod., od 6 hod. do 12 hod. a nad 12 hod.Zahraničná pracovná cesta teda na rozdielod tuzemskej pracovnej cesty nemá stano-venú minimálnu dolnú časovú hranicu

Odborníčka Júlia Pšenková vo videoškolení Zákon o cezhraničnej spolu-práci pri vysielaní zamestnancov od 18. 6. 2016 rozoberá zmeny v uvede-nom zákone.

pre vznik nároku na stravné, tzn. aj keby tr-vala len 1 hod. mimo územia SR – ide o pr-vé časové pásmo = do 6 hodín.

SZČO má nárok na stravné vo výške, ktoráje stanovená pre danú krajinu v opatreníMinisterstva financií SR č. 401/2012 Z. z.

Ak SZČO vykonala pracovnú cestuvo viacerých krajinách, t. j. prechádzalav jeden deň cez viaceré krajiny, má nárokna stravné pre krajinu, v ktorej strávilav kalendárnom dni najviac hodín. Ak aleSZČO strávi v kalendárnom dni rovnakýpočet hodín vo viacerých krajinách, má ná-rok na stravné tej krajiny, podľa ktorej to vy-chádza najvýhodnejšie.

Ak by sa SZČO rozhodla využiť pri zahra-ničnej pracovnej ceste leteckú dopravu, zarozhodujúci čas pre posúdenie času strá-veného v jednotlivých krajinách sa po-važuje čas odletu lietadla podľa letovéhoporiadku.

V prípade, ak zahraničná pracovná cestaprostredníctvom leteckej dopravy končí naúzemí SR, rozhodujúcim časom na náhrady

poskytované v eurách alebo cudzej mene jeprílet lietadla (§ 16).

Výpočet stravného pri zahraničnej pracov-nej ceste (§ 13 ods. 4):a) do 6 hodín vrátane = 25 % zo základnej

sadzby stravného,b) nad 6 hodín až 12 hodín = 50 % zo zá-

kladnej sadzby stravného,c) nad 12 hodín = 100 % základnej sadzby

stravného.

Vypočítaná výška stravného sa tak ako prituzemskej pracovnej ceste kráti v závislostiod toho, či bolo bezplatné zabezpečeniestravovania v celom rozsahu (raňajky,obed, večera) alebo bolo zabezpečenév čiastočnom rozsahu (jedno alebo dvejedlá rôznych kombinácií).

Výpočet tohto krátenia je nasledovný(§ 13 ods. 7):– o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky,– o 40 % za bezplatne poskytnutý obed,– o 35 % za bezplatne poskytnutú veče-

ru, a tozo sumy stravného pre časové pásmo nad12 hodín prislúchajúceho danej krajine.

Príklad č. 3

SZČO ide dňa 15. 6. 2016 na obchodné stretnutie do Berlína. Rozhodla sa ísť autom cez Českú republi-ku do Nemecka. Na pracovnú cestu by vyrazila o 14.00 hod. Späť z Berlína by vyrazila 17. 6. 2016o 10.00 hod. V rámci ubytovania má zabezpečené bezplatné raňajky.

Výpočet stravného v súlade s pracovnou cestou:

15. 6. 2016 – tento deň musíme pracovnú cestu rozčleniť na čas strávený na území SR (tuzemská pracovnácesta) a mimo územia SR (zahraničná pracovná cesta)

– o 14.00 hod. začína pracovná cesta na území SR do 15.00 hod. (do času prekročenia hranice) = pracovnácesta na území SR trvala menej ako 5 hod. = nie je nárok na stravnéň

– od 15.00 hod. do 20.00 hod. = bola SZČO na území Českej republiky = 5 hodín

– od 20.00 hod. do 24.00 hod. = bola SZČO na území Nemecka = 4 hodiny


135

P

Problematiku zamestnávania cudzincov a vysielania zamestnancov do zahrani-čia rozoberá Júlia Pšenková vo videoškolení Zamestnávanie cudzincova vysielanie zamestnancov.

Celkový čas mimo územia SR je 9 hodín = časové pásmo nad 6 hodín do 12 hodín = 50 % zo základnej sadzbystravného. Základnú sadzbu stravného určíme podľa krajiny, v ktorej strávila viac hodín. V tomto prípade tobude základná sadzba Českej republiky = 600 ČK.Nárok na stravné pri zahraničnej pracovnej ceste teda je 300 ČK (50 % zo 600).

Na prepočet cudzej meny na euro sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrál-nou bankou (ECB) alebo Národnou bankou Slovenska (NBS), ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v kto-rom sa zahraničná pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala.

Referenčný výmenný kurz ECB k 1. 6. 2016 = 1 euro/27,027 ČKNárok na stravné prepočítané na euro = 11,10 eura

16. 6. 2016 – celý deň SZČO strávila v Nemecku v Berlíne = 24 hod. a mala zabezpečené bezplatné raňajky.Časové pásmo nad 12 hodín = 100 % základnej sadzby stravného.Základná sadzba stravného – Nemecko 45 €

Bezplatné raňajky – krátenie 25 % zo stravného pre časové pásmo nad 12 hodínVýpočet nároku na stravné: 45 – (25 % zo 45) = 45 – 11,25 = 33,75 eura

17. 6. 2016 – na území mimo SR = 0.00 – 12.00 = Nemecko = 12 hodín (o 10.00 hod. vyrazila + 2 hod. cestak hraniciam)– 12.00 – 17.00 = Česká republika = 5 hodín (5 hodín cesty od nemeckej hranice po slovenskú hranicu)

Celkový čas mimo územia SR = 17 hodín = časové pásmo nad 12 hodín = 100 % zo základnej sadzby. Keďžetentokrát v Nemecku strávila dlhší čas ako v Českej republike, použije sa základná sadzba stravného – Ne-mecko = 45 eur. Ešte aj v tento deň mala v rámci ubytovania SZČO bezplatné raňajky, tzn. stravné sa opäťkráti obdobným spôsobom ako 16. 6. 2016.

Výpočet nároku na stravné: 45 – (25 % zo 45) = 45 – 11,25 = 33,75 eura– na území SR = trvala pracovná cesta od 17.00 hod. do 18.00 hod. = 1 hodinu = menej ako 5 hodín = nie je

nárok na stravné.

Pri vyúčtovaní má teda SZČO celkovo nárok na stravné v sume 78,60 eura (11,10 + 33,75 + 33,75) a tátosuma je daňovo uznateľným výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

�

136

Príklad č. 4

Ak by sa však SZČO pri tej istej pracovnej ceste rozhodla letieť do Berlína z Bratislavy lietadlom. Odletz BA 15. 6. 2016 o 18.30 hod. Odlet z Berlína 17. 6. 2016 o 10.00 hod. Trvanie letu 1,5 hodiny. Výpočetstravného by bol nasledovný:

15. 6. 2016 – pracovná cesta na území SR = od 16.00 do 18.30 hod. = 2,5 hod. (30 min. cesta na letisko + 2hodiny čakacia doba pred odletom); Trvanie pracovnej cesty menej ako 5 hodín = nie je nárok na stravné.– pracovná cesta mimo územia SR = od 18.30 hod. do 24.00 hod. = 5,50 hod. (od času odletu z územia SR

sa počíta do času cieľovej krajiny a bez ohľadu na to, cez aké iné krajiny lietadlo letí).

Výpočet stravného: časové pásmo do 6 hodín = 25 % základnej sadzby stravného.


Použije sa základná sadzba stravného Nemecka = 45 €, nárok na stravné = 25 % zo 45 = 11,25 €.

16. 6. 2016 – celý deň SZČO strávila v Nemecku a mala zabezpečené bezplatné raňajky. Výpočet je rovnakýako 16. 6. 2016 v príklade pri použití auta pri pracovnej ceste. Nárok na stravné = 33,75 €.

17. 6. 2016 – pracovná cesta mimo územia SR = od 0.00 hod. do 11.30 hod. = 11,5 hodiny [v prípade príletu lie-tadla na územie SR sa čas odletu z Nemecka nepripočítava do tuzemskej cesty, ale tuzemská cesta začína ča-som príletu lietadla (§ 16), tzn. čas v Nemecku = 0.00 hod. do 10.00 hod. + čas letu od 10.00 hod. do 11.30 hod.].

Výpočet stravného: časové pásmo od 6 hodín do 12 hodín = 50 % základnej sadzby stravného

Použije sa základná sadzba stravného Nemecka = 45 €; Bezplatné raňajky – krátenie 25 % zo stravného prečasové pásmo nad 12 hodín; Nárok na stravné: (50 % zo 45) – (25 % zo 45) = 22,50 – 11,25 = 11,25 eura.

- pracovná cesta na území SR = od 11.30 hod. do 12.00 hod. = 0,5 hod. (30 min. cesta z letiska do miesta,v ktorom SZČO pravidelne vykonáva svoju činnosť). Trvanie pracovnej cesty menej ako 5 hodín = nie je nárokna stravné.

Pri vyúčtovaní má teda SZČO celkovo nárok na stravné v sume 56,25 eura (11,25 + 33,75 + 11,25) a tátosuma je daňovo uznateľným výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

�


137

P

UbytovanieDo daňových výdavkov je možné zahrnúťlen taký výdavok na ubytovanie, ktorý da-ňovník preukáže dokladom z ubytovacie-ho zariadenia v tuzemsku alebo v zahra-ničí. Povinnosť preukázať výdavok vyplývaaj zo zákona o cestovných náhradách, aj zozákona o dani z príjmov. Výšku výdavku zaubytovanie však ani jeden zákon nelimituje.

Musí ísť o ubytovacie zariadenie, ktoréhoprevádzkovateľ je držiteľom živnostenské-ho oprávnenia alebo obdobného oprávne-nia, ktorého predmetom podnikania je po-skytovanie ubytovacích služieb (fyzickáosoba prenajíma ubytovacie zariadenie nazáklade príslušného mestského aleboobecného úradu).

Cestovné dopravnými prostriedkamiPatria sem všetky výdavky, ktoré SZČO vy-naložila pri pracovnej ceste na dopravu,napríklad výdavky za cestovné lístky (auto-busy, vlaky, lode), výdavky za letenky a s týmsúvisiace poplatky s letom, výdavky za do-pravu taxíkom. Všetky doklady musia ok-rem ostatných náležitostí účtovnéhodokladu obsahovať aj správny dátum,tzn. že musia súhlasiť s časom a miestomkonania pracovnej cesty. Výdavky na ces-tovné dopravnými prostriedkami, ktoré boli

použité na súkromné účely, nie je možnépovažovať za daňové výdavky, aj keď spĺ-ňajú všetky náležitosti účtovného dokladu.

Takéto výdavky musí SZČO zaúčtovať vosvojom účtovníctve ako výdavky neovplyv-niteľné základ dane.

Ak SZČO využije na cestovanie vlastnéosobné motorové vozidlo nezahrnuté doobchodného majetku, uplatní výdavky:

Na školení Povinnosti mzdovej účtovníčky pri uzávierke roka 2016 a legis-latívne zmeny v mzdovej učtárni k 1. 1. 2017 s Jozefom Mihálom sa dozvietevšetko podstatné, čo máte vedieť na prelome rokov 2016/2017.

1. do výšky náhrady za spotrebované po-honné látky podľa cien platných v časeich nákupu, len ak nebolo zahrnuté doobchodného majetku v predchádza-júcich zdaňovacích obdobiach u toh-to daňovníka, uplatní aj výdavky dovýšky základnej náhrady za každý je-den km jazdy. Suma základnej náhradypre osobné motorové vozidlá je stano-vená opatrením Ministerstva práce, so-ciálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008Z. z. v sume 0,183 eura za 1 km.Náhrada za spotrebované pohonné lát-ky sa uplatňuje podľa:- počtu najazdených kilometrov,- ceny pohonnej látky platnej v čase

jej nákupu,- spotreby pohonnej látky uvedenej

v technickom preukaze alebov osvedčení o evidencii cestnéhomotorového vozidla.

Výpočet náhrady:Náhrada za spotrebované PHL = (po-čet km x spotreba PHL : 100) x cena 1 lPHL (eur).Celková náhrada = sadzba základnejnáhrady (0,183) x počet km + vypočíta-ná náhrada za spotrebované PHL (eur).Pri tomto spôsobe uplatňovania cestov-ných výdavkov musí SZČO viesť knihujázd a cenu pohonnej látky dokladovať

účtovným dokladom. Spotreba podľatechnického preukazu sa použije v súla-de s § 7 ods. 6 zákona o cestovných ná-hradách:- ak je v technickom preukaze uvede-

ná len spotreba podľa príslušnejslovenskej technickej normy, na vý-počet sa použije spotreba podľa tej-to normy a pri jazde v meste sa tátospotreba zvýši o 40 %,

- ak je v technickom preukaze uvede-ná spotreba podľa slovenskej tech-nickej normy a aj podľa predpisuEHK alebo len podľa predpisu EHK,na výpočet sa použije norma podľapredpisu EHK prepočítaná aritme-tickým priemerom, pri jazde v mes-te sa použije spotreba určená najazdu v meste,

- ak je v technickom preukaze uvede-ná spotreba podľa smerníc ES, navýpočet sa použije spotreba zodpo-vedajúca príslušnému cyklu pre-mávky alebo kombinácii jednotlivýchcyklov premávky uvedených v prí-slušnej smernici ES, odvodených odkonkrétneho režimu jazdy vozidla,

- ak je v technickom preukaze uvede-ná spotreba podľa inej normy bezčlenenia na cykly, na výpočet sapoužije táto spotreba a pri jazdev meste sa spotreba zvýši o 20 %.

138

Upozornenie!

Pre daňové účely osobné motorové vozidlo obstarávané formou finančného prenájmu na základe nájomnejzmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci (lízingovej zmluvy) nie je vlastným osobným motorovýmvozidlom a taktiež jednostopové vozidlá a trojkolky nepatria do kategórie osobných motorových vozidiel.

�

Príklad č. 5

SZČO použila na pracovné cesty vlastné osobné motorové vozidlo, ktoré v predchádzajúcich obdo-biach nemala nikdy zahrnuté v obchodnom majetku. V knihe jázd zaznamenáva len tie cesty, ktoré

Ak ste na Kaskádach už boli a radi by ste vyskúšali niečo nové, pripravili smeDaňový a odvodový kolotoč a legislatívne zmeny pre rok 2017 s rovna-kým programom i lektormi aj vo Vysokých Tatrách v hoteli Permon.

spĺňajú charakteristiku pracovnej cesty a členia sa na kilometre mimo mesta, v rámci mesta. Zároveňnákup PHL deklaruje v priebehu mesiaca viacerými účtovnými dokladmi. V technickom preukaze máspotrebu PHL uvedenú podľa slovenskej technickej normy (STN) – 7 l/100 km.

Výpočet náhrady:Spotreba pre mimo mesto = 7 l/100 kmSpotreba pre mesto = navýšenie o 40 % = 9,8 l/100 kmPočet najazdených km mimo mesta v priebehu jedného mesiaca = 500 kmPočet najazdených km v meste v priebehu jedného mesiaca = 200 kmCena PHL = viacero účtovných dokladov v priebehu mesiaca = priemerná cena za 1 liter PHL = napr. 1,20 euraNáhrada za spotrebované PHL = (počet km x spotreba PHL : 100) x cena 1 l PHL(500 x 7 : 100) x 1,20 = 42,00 eura(200 x 9,8 : 100) x 1,20 = 23,52 eura

Spolu náhrada za spotrebované PHL 65,52 eura.Celková náhrada = sadzba základnej náhrady (0,183) x počet km + vypočítaná náhrada za spotrebované PHL (eur)Celková náhrada = 0,183 x 700 + 65,52 = 128,10 + 65,52 = 193,62 eura

�

Príklad č. 6

V prípade, ak by SZČO použila na pracovné cesty vlastné osobné vozidlo, ktoré bolo v predchádzajúcich zda-ňovacích obdobiach zahrnuté v obchodnom majetku, nemala by nárok na tzv. amortizáciu (0,183 eura na1 km), jej daňovým výdavkom by bola náhrada vypočítaná len za spotrebované PHL – vo vyššie uvedenompríklade len suma 65,52 eura.

�


139

P

2. do výšky 50 % z celkového preukázané-ho nákupu pohonných látok za príslušnézdaňovacie obdobie primeraného počtunajazdených kilometrov podľa stavu ta-chometra na začiatku a na konci prísluš-ného zdaňovacieho obdobia pre každémotorové vozidlo samostatne.

Pri tomto spôsobe SZČO nie je povinnáviesť evidenciu jázd, nevzniká však ná-rok na uplatnenie základnej náhrady zakaždý jeden km jazdy. Je však povinnápreukázať stav tachometra na začiatkua na konci príslušného zdaňovacieho ob-dobia, na základe ktorého zistí počet najaz-dených kilometrov a je povinná preukázaťcelkový nákup pohonných látok dokladmio nákupe.

Ak SZČO využíva v rámci podnikateľskej čin-nosti alebo inej samostatnej zárobkovej čin-nosti vlastné osobné motorové vozidlo ne-zaradené do obchodného majetku, môžedo daňových výdavkov uplatňovať okremuvedených výdavkov na spotrebu po-honných látok aj iné výdavky súvisiaces používaním vozidla, ako napr. zaplatenúdaň z motorových vozidiel, diaľničné poplat-ky, poplatky za parkovanie a pod. Ak všaktieto výdavky súvisia aj s používaním vozidlana súkromné účely, nie je možné tieto výdav-ky zahrnúť do daňových výdavkov v plnejvýške, ale iba vo výške prislúchajúcej pome-ru použitia vozidla k pracovným cestám.

Žiadne iné výdavky súvisiace s predmet-ným osobným motorovým vozidlom, ako


napr. odpisy vozidla, výdavky na opravya údržbu vozidla, zákonné poistenie, hava-rijné poistenie, úrok z úveru poskytnutéhona obstaranie vozidla a pod., nie sú daňový-mi výdavkami, pretože vozidlo nie je zara-dené do obchodného majetku daňovníka.

Ak SZČO využije na cestovanie vlastnéosobné motorové vozidlo zahrnuté doobchodného majetku, uplatní výdavky zaspotrebované PHL v súlade s § 19 ods. 2písm. l) zákona o dani z príjmov a môže sivybrať jeden z troch spôsobov preukázaniaspotreby PHL:1. Preukazovanie spotreby pohonných lá-

tok podľa cien platných v čase nákupuPHL, prepočítaných podľa spotrebyuvedenej v osvedčení o evidencii alebov technickom preukaze.Pri tomto spôsobe preukazovania spot-reby PHL sa vychádza z počtu najazde-ných kilometrov = SZČO je povinnáviesť knihu jázd, z ceny pohonnej látkyplatnej v čase jej nákupu a zo spotrebyuvedenej v technickom preukaze alebov osvedčení o evidencii vozidla.

Ak sa spotreba v osvedčení o evidenciialebo v technickom preukaze nezhodu-je so skutočnou spotrebou alebo satam neuvádza, pri stanovení spotrebyPHL sa vychádza zo spotreby preuká-zanej buď:- dokladom vydaným osobou, ktorej

bolo udelené oprávnenie autorizá-cie podľa zákona č. 142/2000 Z. z.o metrológii a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskor-ších predpisov, alebo

- doplňujúcimi údajmi výrobcu alebopredajcu preukazujúcimi inú spotre-bu PHL.

2. Preukazovanie spotreby pohonných lá-tok na základe dokladov o nákupe PHL,a to najviac do výšky vykázanej z prístro-jov satelitného systému sledovania pre-vádzky vozidla. Tento spôsob preukazo-vania spotreby PHL môže SZČO použiťiba v prípade, ak je vozidlo vybavené jed-notkou satelitného sledovania pohybuvozidla, ktorá zaznamenáva všetky vy-konané jazdy a zároveň aj spotrebu po-honných látok.

140

Upozornenie!

Ak jednotka satelitného sledovania pohybu vozidla nesleduje aj spotrebu PHL, SZČO nemôže použiť tentospôsob preukazovania spotreby PHL.

�

3. Uplatnenie výdavkov na spotrebu po-honných látok vo forme paušálnych vý-davkov do výšky 80 % z celkového pre-ukázateľného nákupu pohonných látokprimeraného počtu najazdených kilo-metrov. Pri uplatnení paušálnych vý-davkov na spotrebu PHL sa vychádza:- z celkového preukázaného nákupu

PHL za príslušné zdaňovacie ob-dobie,

- z počtu najazdených kilometrov po-dľa stavu tachometra na začiatkua na konci príslušného zdaňovacie-ho obdobia vozidla.

Pri tomto spôsobe paušálnych výdav-kov na spotrebu PHL SZČO nevedieknihu jázd, ale je povinná preukázaťstav tachometra vozidla na začiatkua na konci príslušného zdaňovaciehoobdobia, ako aj nákup PHL dokladmi


o ich nákupe zaúčtovanými v účtov-níctve.

Ďalšími daňovými výdavkami v prípadepoužitia vlastného osobného motorovéhovozidla zaradeného do obchodného majet-ku sú aj výdavky vynaložené na obstaranievozidla (formou odpisovania majetku), vý-davky na opravy a údržbu, na poistenie vo-zidla (zákonné aj havarijné), daň z motoro-vých vozidiel, diaľničné poplatky, poplatkyza parkovanie a pod.Tieto výdavky môžeSZČO zahrnúť do da-ňových výdavkov v pl-nej preukázanej výškeaj pri uplatnení paušál-nych výdavkov naspotrebu PHL, ak je vozidlo používanévýlučne na podnikateľskú alebo inú sa-mostatnú zárobkovú činnosť.

Ak je však vozidlo používané na zabez-pečenie zdaniteľného príjmu iba sčastia sčasti je používané aj na súkromné účely,potom sa do daňových výdavkov zahrnieiba pomerná časť odpisov zodpovedajú-ca pomeru použitia vozidla v súvislosti

s podnikaním alebo inou samostatnou zá-robkovou činnosťou.

Rovnakým pomerom sa do daňových vý-davkov uplatnia aj ostatné výdavky súvisia-ce s daným vozidlom vrátane výdavkov naspotrebu PHL.

Ak SZČO využije na cestovanie iné mo-torové vozidlo (nie vlastné osobné moto-rové vozidlo), napríklad vlastné nákladné

vozidlo, vlastné jedno-stopové vozidlo alebopožičané vozidlo, pre-najaté formou opera-tívneho prenájmu ale-bo s právom kúpy pre-najatej veci (lízing), do

daňových výdavkov si uplatňuje spotrebuPHL v súlade s § 19 ods. 2 písm. l) zákonao dani z príjmov, tzn. má na výber jednuz troch možností uplatnenia – tak ako privlastnom osobnom vozidle zahrnutomv obchodnom majetku.

Z uvedeného teda vyplýva, že SZČO ne-vzniká nárok na uplatnenie základnej ná-hrady za každý jeden kilometer jazdy!


141

PAk SZČO využije na cestovanie iné mo-torové vozidlo do daňových výdavkovsi uplatňuje spotrebu PHL podľa cienplatných v čase ich nákupu, prepočíta-né podľa spotreby uvedenej v osvedče-ní o evidencii.

Upozornenie!

Pri uplatňovaní ostatných výdavkov súvisiacich s používaním iného motorového vozidla (okrem výdavkov naspotrebované pohonné látky) je potrebné rozlišovať, či predmetné vozidlo je zahrnuté v obchodnom majetkuSZČO alebo nie je zahrnuté v obchodnom majetku.

Do obchodného majetku daňovníka možno zaradiť iba vlastné motorové vozidlo (nie vypožičané alebo prena-jaté) alebo motorové vozidlo obstarávané formou finančného prenájmu.

�

Nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto miesteMedzi takéto výdavky patria rôzne výdavky,ktoré SZČO vynaložív súvislosti s pracovnoucestou, napríklad parkovné, diaľničné nálepky,

rôzne poplatky, vstupenky a podobne. Vyna-ložené výdavky je samozrejme potrebné do-kladovať účtovným dokladom o ich úhrade.


2. SZČO ako zamestnávateľ, ktorý vypláca cestovné náhradysvojim zamestnancom

V prípade, ak je SZČO zamestnávateľom,uplatňuje zamestnancom cestovné náhra-dy stanovené výlučne zákonom o cestov-ných náhradách, ktorý v § 2 charakterizujepracovnú cestu zamestnanca. Okruh ces-tovných náhrad pre zamestnanca je v tom-to zákone širší ako cestovné náhrady preSZČO stanovené v § 19 ods. 2 písm. e) zá-kona o dani z príjmov (náhrady pri pracov-nej ceste – § 3 až § 9, náhrady pri zahranič-nej pracovnej ceste – § 10 až § 17, náhradypri výkone práce v zahraničí – § 18 až § 33lzákona o cestovných náhradách). Zákono cestovných náhradách stanovuje aj po-vinnosti zamestnanca, zamestnávateľa, ur-čuje zákonné cestovné náhrady a povoľujeaj cestovné náhrady poskytnuté zamest-nancovi nad rámec zákona.

Daňovými výdavkami u SZČO sú len ces-tovné náhrady vyplatené zamestnancomv súlade s § 19 ods. 2 písm. d) zákonao dani z príjmov, tzn. cestovné náhradydo výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zá-kona o cestovných náhradách, a vreckovépri zahraničnej pracovnej ceste poskytnutév súlade so zákonom o cestovných ná-hradách.

To, čo zákon určuje ako povinné cestov-né náhrady pre zamestnanca, na ktoré muvzniká nárok, je daňovým výdavkom.

To, čo SZČO – zamestnávateľ – vyplatí na-vyše v súvislosti s pracovnou cestou (nadrámec zákona), nie je daňovým výdavkomu SZČO.

142

3. Účtovanie v jednoduchom účtovníctvePri cestovných náhradách sa výpočty a výš-ky odvíjajú aj od zákona o cestovných náhra-dách a rôznych opatrení. Postup účtovaniav jednoduchom účtovníctve je charakterizo-vaný v oznámení o účtovaní v JÚ, v kto-rom podľa § 4 ods. 6 písm. e) členíme vý-davky vynaložené na dosahovanie, zabez-pečenie a udržanie príjmov na:1. zásoby,2. služby,3. mzdy,4. poistné a príspevky platené fyzickou

osobou alebo podnikateľom podľa § 1a poistné a príspevky platené zamest-návateľom za zamestnancov,

5. tvorbu sociálneho fondu,6. ostatné výdavky.

Rozdeľme si teda vyššie spomínané daňo-vé výdavky v súvislosti s cestovnými ná-hradami do jednotlivých účtovných skupín.

Cestovné náhrady vyúčtované na zákla-de § 19 ods. 2 písm. e) vo vyúčtovanío pracovnej ceste ( sem patrí stravovanie,ubytovanie, cestovné dopravnými pro-striedkami) a nevyhnutné výdavky spojenés pobytom zaúčtujeme medzi Služby (§ 4ods. 9 – výdavky na cestovné).

Ak SZČO použije vlastné osobné motorovévozidlo zaradené do obchodného majet-ku – uplatňuje spotrebu PHL na základe§ 19 ods. 2 písm. l) = nákup PHL zaúčtuje-me medzi Zásoby [§ 11 ods. 2 písm. c)


PHL sa radí medzi materiál a ten sa účtujev Zásobách].

Ďalšie výdavky v spojitosti s vozidlomzaradeným do obchodného majetku:– ako napr. opravy a udržiavanie hmot-

ného majetku, poistenie vozidla sa ra-dia medzi Služby,pretože ide o vý-davky, ktoré majúpovahu nakupova-ných služieb (§ 4ods. 9),

– daňový odpis hmotného majetku (vo-zidla v obchodnom majetku) zaúčtuje-me do Ostatných výdavkov (druhá ve-ta § 4 ods. 9).

Cestovné náhrady vyplácané zamestná-vateľom (SZČO) svojim zamestnancom súdaňovým výdavkom na základe § 19 ods. 2písm. d).

Výdavky na cestovné v spojitosti so za-radením medzi Služby by mali byť vy-naložené v zmysle ustanovenia § 2 písm. i)zákona o dani z príjmov, tzn. v súvislostis dosahovaním, zabezpečením a udržanímpríjmov SZČO – čo sú cestovné náhrady

v súlade s § 19 ods. 2 písm. e). Preto ces-tovné náhrady na základe § 19 ods. 2písm. d) zaúčtujeme medzi Ostatné vý-davky.

A v neposlednom rade je na záver potreb-né spomenúť aj výdavok na daň z motoro-

vých vozidiel. Akévozidlo a kedy je pred-metom dane, kto jedaňovníkom, aké mázákonné povinnosti,čo je základom dane,

aká je ročná sadzba a výpočet dane – všet-ko stanovuje zákon č. 361/2014 Z. z. o daniz motorových vozidiel.

Daň z motorových vozidiel nie je súčasťoucestovných náhrad v súlade s § 19 ods. 2písm. e), nemá povahu nakupovanýchslužieb, záväzok vzniká voči daňovémuúradu na základe podaného daňového pri-znania, ktoré sa podáva spätne za pred-chádzajúci kalendárny rok.

Úhrada dane z motorových vozidiel je da-ňový výdavok zaúčtovaný medzi Ostatnévýdavky.

Bc. Katarína Danajovičová


143

P

Daň z motorových vozidiel nie je sú-časťou cestovných náhrad, nemá po-vahu nakupovaných služieb, záväzokvzniká voči daňovému úradu na zákla-de podaného daňového priznania.


Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2016 a zmeny od 1. 1. 2017

Júlia Pšenková

20. 12. 201621. 12. 201611. 01. 201712. 01. 2017

PopradBratislava

ŽilinaBratislava

Daňový a odvodový kolotoč a legislatívne zmeny pre rok 2017

Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD.Ing. Vladimír OzimýRNDr. Jozef Mihál

12.- 14. 12. 2016Vysoké Tatry

Grandhotel Permon****



Začínajúci podnikateľa odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne

Príspevok sa venuje odvodom do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, kto-ré musí platiť podnikajúca FO (označíme si ju ako podnikateľa), ktorá zís-kala oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti. Podnikateľom bude

FO, ktorá ešte nepodnikala a začala sa venovať výkonu podnikania a nie je súčas-ne zamestnaná.

Za podnikateľa budeme považovať podni-kajúcu FO, tzn. nielen živnostníka, ale ajnapríklad samostatne hospodáriacu osobu,advokáta, notára, exekútora, daňového po-radcu, lekára, autorizovaného architekta,umelca, športovca, poisťovacieho agenda,znalca, tlmočníka a podobne.

Všetky tieto FO vykonávajú samostatnú zá-robkovú činnosť (ďalej podnikanie) na zákla-de povolenia na výkon podnikateľskej činnos-ti, napríklad živnostník na základe vydanéhoživnostenského listu alebo koncesnej listiny,advokát na základe licencie a podobne.

Podnikateľ, ktorý získal oprávnenie na výkonpodnikateľskej činnosti (živnostenský list,koncesnú listinu alebo iné oprávnenie), máregistračné a oznamovacie povinnosti,ktoré si musí splniť v zákonom stanovenomtermíne. V prípade, že si tieto povinnosti ne-splní, nevyhne sa hneď na začiatku podnika-nia pokutám, ktoré zvýšia jeho finančné vý-davky spojené so začatím podnikateľskej čin-nosti. Začínajúci podnikateľ má registračnúpovinnosť voči zdravotnej poisťovni, v ktorejje poistený. Odvody do Sociálnej poisťovnenemusí platiť, tzn. že sa nemusí, ale môže re-gistrovať v Sociálnej poisťovni.

144

PR

AC

OV

NÉ

PR

ÁV

OD

ÚP

P1/

2017

Odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovneOdvody – je to všeobecné pomenovaniepoužívané v podnikateľskej praxi, a to preplatby preddavkov na verejné zdravotnépoistenie a poistenie do Sociálnej poisťov-ne, ktoré má povinnosť platiť podnikajúcafyzická osoba (ďalej podnikateľ). Či musíplatiť podnikateľ odvody do zdravotnej po-isťovne (ďalej ZP) a do Sociálnej poisťovne(ďalej SP) hneď v začiatkoch podnikania,

tzn. po pridelení povolenia na výkon podni-kateľskej činnosti a v akej výške, závisí odniekoľkých skutočností. Napríklad od toho,či v minulosti vykonával podnikateľskú čin-nosť ako fyzická osoba (ďalej FO), či je po-berateľom starobného dôchodku alebo in-validného dôchodku, či je zamestnaný ale-bo či začal podnikať popri štúdiu.

Povinnosti voči zdravotnej poisťovniPodnikajúca fyzická osoba (ďalej podnika-teľ), ktorá získala povolenie alebo oprávne-nie na výkon podnikateľskej činnosti, máoznamovaciu povinnosť voči ZP, tzn. žepodnikateľ je povinný prihlásiť sa podľaustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 580/2004

Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskor-ších predpisov (ďalej len ZZP) do svojej ZPnajneskôr do 8 dní od vzniku oprávnenia navykonávanie samostatnej zárobkovej čin-nosti (ďalej podnikateľskej činnosti) na úze-mí SR.

Prihlášku môže podnikateľ podať len dojednej ZP.

Podľa § 7 ods. 1 ZZP má podnikateľ právopodať prihlášku do ZP, ktorú si vybral. Akby podnikateľ podal prihlášku do viacerýchZP, považuje sa za poistenca tej ZP, ktorámu potvrdila prihlášku ako prvá. Ak mužiadna ZP prihlášku nepotvrdí, stáva sa po-istencom tej ZP, v ktorej podal prihláškuako v prvej.

Prihláška podnikateľa do ZP musí mať po-dľa § 8 ods. 1 ZZP písomnú formu a musíobsahovať:– označenie, že ide o prihlášku, dátum jej

podania a čas;– meno, priezvisko, rodné priezvisko, po-

hlavie, adresu trvalého bydliska a pre-chodný pobyt poistenca, dobu trvaléhopobytu na území SR. U cudzinca sauvádza adresa trvalého pobytu v cudzi-ne a kontaktná adresa, štátna prísluš-nosť, dátum narodenia, ak mu rodnéčíslo nebolo pridelené, a číslo identifi-kačnej karty alebo pasu;

– obchodné meno ZP, v ktorej sa prihláš-ka podáva;

– označenie poistenca podľa § 3 ZZP.U podnikateľov je to označenie podľa § 3ods. 2 písm. b) ZZP, tzn. osoba, ktorá vy-konáva samostatnú zárobkovú činnosťa je zdravotne poistená na území SR;

– označenie platiteľa poistného (§ 11ods. 1 a 2 ZZP). Podľa § 11 ods. 1písm. b) a ods. 2 písm. b) ZZP je platite-ľom poistného samostatne zárobkovočinná osoba (ďalej SZČO), tzn. podni-kateľ;

– podpis poistenca.

Podnikateľ sa prihlási do ZP na tlačive, ktoréna tento účel určila príslušná ZP (tlačivo „Pri-hláška poistenca na verejné zdravotné pois-tenie“), kde uvedie všetky potrebné údaje.Prihlášku dostane podnikateľ v ZP, kde jepoistený alebo ju nájde na internetovýchstránkach:– Všeobecnej zdravotnej poisťovne

(www.vszp.sk),– zdravotnej poisťovne Dôvera

(www.zpdovera.sk),– zdravotnej poisťovne Union

(www.unionzp.sk).

Pri prihlasovaní postupuje podnikateľ takto:– prihlášku si môže zobrať vo svojej ZP,

ručne ju vypíše, podpíše a odovzdá ale-bo pošle do ZP, alebo

– prihlášku vyplní v počítači, vytlačí, pod-píše a odovzdá vo svojej ZP alebo jupošle do ZP, alebo

– vyplní elektronický formulár on-line naÚstrednom portáli verejnej správy SRwww.slovensko.sk (elektronické jed-notné kontaktné miesto).

Pracovné právo � Začínajúci podnikateľ a odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne

145

P

Živnostenský zákon a prihlásenie do zdravotnej poisťovnePodnikateľ môže na registráciu do ZPvyužiť jednotné kontaktné miesto živnos-tenského úradu (ďalej JKM ŽÚ).

Ak budúci podnikateľ požiada o vydanieživnostenského listu ŽÚ a zároveň požiada

aj o vykonanie doplnkových služieb, ktorouje aj prihlásenie do príslušnej ZP a dodáJKM aj doplnkové údaje potrebné na pri-hlásenie do ZP, má JKM ŽÚ povinnosť pri-hlásiť podnikateľa do systému povinnéhozdravotného poistenia u vybranej ZP.


To, či požiada budúci podnikateľ ŽÚ o pri-hlásenie do ZP, závisí len od neho, nie jeto jeho povinnosť. Ak podnikateľ nepožiada

JKM ŽÚ o registráciu do ZP, musí sa zare-gistrovať on sám v zákonnej lehote, tzn.najneskôr do 8 dní od začatia podnikania.

146

Z čoho sa platia odvody do ZPPodľa § 10b ods. 1 písm. b) ZZP sa poistnéna zdravotné poistenie platí z príjmovz podnikania a inej samostatnej zárobkovejčinnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákonač. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zneníneskorších predpisov (ďalej ZDP) – s vý-nimkou príjmu z výkonu činnosti osobnéhoasistenta. Ide o tieto príjmy z podnikania:– príjmy z poľnohospodárskej výroby, les-

ného a vodného hospodárstva podľa zá-kona č. 105/1990 Zb. o súkromnom pod-nikaní občanov, ide o príjmy samostatnehospodáriacich roľníkov, ktorímajú na tú-to činnosť vydané osvedčenie,

– príjmy zo živnosti,– príjmy z podnikania vykonávaného po-

dľa osobitných predpisov, napríkladpríjmy advokátov, audítorov, daňových

poradcov, autorizovaných architektov,exekútorov, notárov, lekárov a podob-ne,

– príjmy z duševného vlastníctva, naprí-klad z vytvorenia diela a z podaniaumeleckého výkonu podľa Autorskéhozákona, ak nie je príjem zdanenýzrážkovou daňou podľa § 43 ods. 14ZDP, príjmy z vydávania, rozmnožova-nia a rozširovania literárnych a inýchdiel na vlastné náklady,

– príjmy znalcov a tlmočníkov,– príjmy z činnosti sprostredkovania, na-

príklad dôchodkového doplnkovéhosporenia, iného sporenia a podobne,

– príjmy z činnosti športovca alebo špor-tového odborníka vrátane príjmov nazáklade zmluvy o sponzorstve v športe.

Povinnosti podnikateľa pri odvodoch do ZPPovinnosť platiť odvody do ZP vzniká pod-nikateľovi podľa § 15 písm. c) ZZP dňom,od ktorého je podnikateľ SZČO podľa § 11ods. 4 ZZP.

Podľa uvedeného ustanovenia ZZP jeSZČO fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 ro-kov veku a ktorá je oprávnená na výkonalebo na prevádzkovanie zárobkovej čin-nosti alebo má príjem z tejto činnosti.

Podnikateľ ako platiteľ zdravotného poisteniaje povinný podľa § 16 ods. 1 ZZP vypočítať,platiť a odvádzať preddavok na poistné naúčet príslušnej ZP v každom kalendárnom

mesiaci. Preddavok na poistné sa zaokrúh-ľuje na najbližší eurocent nadol. Preddavokna zdravotné poistenie sa platí u podnikate-ľov podľa § 17 ods. 2 ZZP do ôsmeho dňapo uplynutí príslušného kalendárneho me-siaca.

Podnikateľ má odvody do ZP platiť me-sačne podľa § 15 ods. 2 ZZP jedným z uve-dených spôsobov:– bezhotovostným prevodom z účtu plati-

teľa poistného na účet ZP,– poštovou poukážkou na účet príslušnej

ZP,– v hotovosti v príslušnej ZP.

Neprehliadnite nadstavbové videoškolenie: Transferové oceňovanie – do-kumentačná povinnosť a špecifické transakcie medzi závislými osoba-mi v podaní Ing. Silvie Karelovej. Objednávajte na www.zakon.sk.

Za deň platby odvodov do ZP (preddavkuna zdravotné poistenie) sa podľa § 17 ods. 5ZZP považuje:– pri bezhotovostnom prevode z účtu

deň, v ktorom sa uskutočnilo odpísanieplatby z účtu platiteľa poistného,

– pri platbe poštovou poukážkou deň,v ktorý sa uskutočnila platba poštovoupoukážkou,

– pri platbe v hotovosti deň, v ktorý sauskutočnila platba v príslušnej ZP.

Príklad č. 1

Lenka začala podnikať od 1. 8. 2016. Prvú platbu odvodov do ZP mala vykonať za mesiac august 2016, najne-skôr do 8. 9. 2016. Lenka pozabudla na svoju povinnosť a odvody do ZP zaplatila až 19. 9. 2016 úhradou dopokladnice ZP.

Lenka mala povinnosť uhradiť odvody do ZP za august 2016 do 8. 9. 2016. Túto povinnosť si nesplnila, pretojej ZP za obdobie od 9. 9. 2016 do 19. 9. 2016 môže vyrubiť úrok z omeškania z oneskorenej platby preddavkuna zdravotné poistenie.

�

Príklad č. 2

Ľuboš, ktorý začal podnikať od 15. 8. 2016, mal uhradiť prvú platbu odvodov do ZP najneskôr do 8. 9.2016. Ľuboš zadal príkaz na úhradu 8. 9. 2016, ale ZP dostala platbu až 9. 9. 2016. Neporušil Ľuboš ZZP?

Ľuboš zaplatil odvody do ZP (preddavok na zdravotné poistenie) za august 2016 načas, pretože príkaz naúhradu dal svojej banke 8. 9. 2016, čo má potvrdené bankou na kópii príkazu. Banka mu z účtu odpísala plat-bu odvodov do ZP 8. 9. 2016. Podľa § 17 ods. 5 ZZP sa za deň platby odvodov do ZP pri bezhotovostnom pre-vode z účtu považuje deň, v ktorom sa uskutočnilo odpísanie platby z účtu platiteľa poistného. Týmto dňombol deň 8. 9. 2016.

�


147

P

V roku 2016 je minimálny mesačný pred-davok na zdravotné poistenie 60,06 eura(14 % z minimálneho vymeriavacieho zákla-du, tzn. 14 x 429 : 100). U podnikateľa, ktorýje osobou so zdravotným postihnutím, sasuma mesačného preddavku na verejné

zdravotné poistenie znižuje o polovicu – na30,03 eura. Preddavok vo výške 60,06 eura,resp. 30,03 eura platí podnikateľ do svojejZP mesačne pozadu, t. j. vždy do 8. dňa na-sledujúceho mesiaca. Napríklad za septem-ber 2016 do 8. 10. 2016.

Redakčná poznámka č. 1

Minimálne preddavky (odvody) SZČO do zdravotnej poisťovne pre rok 2017 sú v sume 61,81 eur, čo jev porovnaní s rokom 2016 nárast o 1,75 eura. Minimálny preddavok SZČO so zdravotným postihnutímdo zdravotnej poisťovne je v roku 2017 30,90 eur.

�

Vo videoškolení Ochrana osobných údajov v E-SHOPE zistíte, aké IS môžemať e-shop, ako majú vyzerať všeobecné obchodné podmienky či kedymôžete posielať newslettre. Viac na www.profivzdelavanie.sk.

Príklad č. 3

Ladislav začne vykonávať činnosť notára ma základe menovania Notárskou komorou SR od 1. 10.2016. Do 30. 9. 2016 bol zamestnaný a odvody do ZP a SP za neho platil zamestnávateľ. Ako to bude od

1. 10. 2016 ? Má povinnosť registrovať sa v ZP ako začínajúci podnikateľ? Alebo je od platenia odvo-dov do ZP oslobodený?

Ladislav ukončil pracovný pomer k 30. 9. 2016 a ďalej už nie je zamestnaný. Od 1. 10. 2016 bude vykonávaťčinnosť notára ako SZČO, tzn. ako podnikateľ. Ladislav má povinnosť registrovať sa do 8. 10. 2016 vo svojejZP. Prihlášku si môže vybrať v ZP, ručne ju vypísať, podpísať a odovzdať alebo poslať do ZP.

Prihlášku môže vyplniť aj v počítači, vytlačiť ju, podpísať a odovzdať alebo poslať do ZP. Postupovať môže ajtak, že vyplní elektronický formulár on-line na Ústrednom portáli verejnej správy SR www.slovensko.sk (elek-tronické jednotné kontaktné miesto).

�

Výška prvého odvodu do ZP závisí oddátumu začatia podnikania. Ak podnika-teľ začne vykonávať podnikateľskú činnosť

v priebehu kalendárneho mesiaca, prvý od-vod do ZP zaplatí len za pomernú časť me-siaca.

148


Príklad č. 4

Linda sa rozhodla podnikať na základe živnosti. Živnostenský list si prevzala na ŽÚ 16. 9. 2016. Plat-nosť živnosti má od 19. 9. 2016. Musí platiť odvody do ZP aj za september 2016? Ak áno, v akej výške?

Linda je od 19. 9. 2016 podnikateľka, tzn. má povinnosť platiť od uvedeného dátumu aj odvody do ZP.

Výpočet výšky prvého odvodu do ZP:Počet kalendárnych dní v mesiaci 09/2016 = 30 dníMinimálna mesačná výška odvodu do ZP = 60,06 euraPočet dní podnikania = 30 – 18 = 12 dní; 60,06 : 30 x 12 = 24,02 eura

Linda má povinnosť zaplatiť do 8. 10. 2016 mesačný preddavok na zdravotné poistenie vo výške 24,02 eura.�

Príklad č. 5

Lukáš ukončil strednú školu a rozhodol sa podnikať spolu s otcom v stavebnej činnosti. Lukáš požia-dal ŽÚ o vydanie živnostenského listu. JKM ŽÚ požiadal aj o prihlásenie do ZP. Živnosť má Lukáš plat-nú od 25. 7. 2016 a od uvedeného dátumu je prihlásený v ZP. Lukáš zaplatil odvody do ZP prvýkrát 8. 9.2016 vo výške 60,06 eura. ZP ho vyzvala na doplatenie nedoplatku na zdravotnom poistení za obdobiepodnikania vo výške 13,56 eura. Je postup ZP správny?

Lukáš ako nový podnikateľ je registrovaný v ZP od 25. 7. 2016, preto má povinnosť od tohto dátumu uhrádzaťmesačne preddavky na zdravotné poistenie, čo neurobil. Za júl 2016 odvody do ZP nezaplatil. Lukáš ako pod-nikateľ, ktorý začal vykonávať podnikateľskú činnosť v priebehu kalendárneho mesiaca, mal zaplatiť prvý od-vod do ZP v pomernej výške.

Výpočet výšky prvého odvodu do ZP:

Počet kalendárnych dní v mesiaci 07/2016 = 31 dní

Minimálna mesačná výška odvodu do ZP = 60,06 eura

Počet dní podnikania = 31 – 24 = 7 dní; 60,06 : 31 x 7 = 13,56 eura

Lukáš mal povinnosť zaplatiť do 8. 8. 2016 mesačný preddavok na zdravotné poistenie vo výške 13,56 eura.�

Príklad č. 6

Lívia sa rozhodla, že bude podnikať ako FO, preto požiadala ŽÚ o vydanie živnosti a aj o registráciu doZP. Živnosť má platnú od 1. 9. 2016 a od tohto dátumu je registrovaná v ZP. V septembri činnosť neza-čala vykonávať (nemala žiadne príjmy a ani výdavky), lebo sa rozhodla navštíviť svoju sestru, ktorážije v zahraničí. Zo zahraničia sa vrátila 10. 10. 2016 a začala pomaly rozbiehať svoju podnikateľskúčinnosť. ZP ju upozornila, že neuhradila odvody do ZP za september 2016 vo výške 60,06 eura. Musíich Lívia uhradiť, aj keď podnikateľskú činnosť nevykonávala?

Lívia je podnikateľka od 1. 9. 2016, k uvedenému dátumu má platný živnostenský list a je registrovaná v ZP.Podľa § 15 písm. c) ZZP povinnosť platiť odvody do ZP vzniká podnikateľovi dňom, od ktorého je podnikateľSZČO. FO je SZČO, ak dovŕšila 18 rokov veku a má oprávnenie na výkon alebo na prevádzkovanie


149

Pzárobkovej činnosti. Podnikateľ ako platiteľ zdravotného poistenia je povinný podľa § 16 ods. 1 ZZP vypočítať,platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej ZP v každom kalendárnom mesiaci. Preddavok nazdravotné poistenie sa platí u podnikateľov, podľa § 17 ods. 2 ZZP, do ôsmeho dňa po uplynutí príslušnéhoka-lendárneho mesiaca. Z uvedených ustanovení ZZP jasne vyplýva, že Lívia má povinnosť zaplatiť odvody doZP za september 2016 vo výške 60,06 eura (minimálne odvody). Keď vedela, že ide do zahraničia na dlhšiudobu, mala požiadať ŽÚ o pridelenie živnosti od neskoršieho dátumu.

�


Podnikateľ, ktorý začal podnikať v roku2016, platímesačné odvody do ZP (preddav-ky na zdravotné poistenie) v minimálnej výš-ke v priebehu celého roka 2016.

Na základe daňového priznania k daniz príjmov FO za rok 2016 mu jeho ZP vyčísli

preplatok alebo nedoplatok na zdravotnompoistení. O výsledku ročného zúčtovaniazdravotného poistenia ho bude ZP pí-somne informovať, a to najneskôr dokonca septembra 2017, respektíve októb-ra 2017, ak si predĺži lehotu na podanie da-ňového priznania.

Povinnosti voči Sociálnej poisťovniPodnikateľ – FO, ktorý začal podnikaťv priebehu roku 2016, bez rozdielu, či ideo živnostníka, samostatne hospodáriace-ho roľníka, advokáta, notára a podobne,nemá povinnosť v roku 2016 platiť odvodydo SP.

Hneď po založení živnosti alebo začatí vyko-návania podnikania na základe iného opráv-nenia na výkon podnikateľskej činnosti má

povinnosť platiť len odvody do ZP. Odvodydo SP bude podnikateľ platiť podľa výšky príj-mu z podnikania až od 1. 7. 2017 (z daňové-ho priznania k dani z príjmov FO za rok2016).

Oznamovacia povinnosť začínajúcehopodnikateľa voči SP na účely sociálnehopoistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z.o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov (ďalej len ZSP) spočíva v pri-hlásení podnikateľa do SP. Oznamovaciapovinnosť závisí odvzniku účasti na ne-mocenskom poistenía dôchodkovom za-bezpečení a pri rozho-dovaní, či má podnika-teľ povinnosť prihlásiťsa do SP, sa musí riadiť ustanovením§ 21 ods. 1 ZSP. Podľa § 21 ods. 1 ZSPpovinné nemocenské poistenie a povinné

dôchodkové poistenie SZČO, tzn. podnika-teľa, vzniká od 1. júla kalendárneho roku

nasledujúceho po ka-lendárnom roku, zaktorý je jeho príjemz podnikania vyšší akovýška 12-násobku vy-meriavacieho základuuvedeného v § 138

ods. 5 ZSP. V súčasnosti už SP písomneinformuje každého podnikateľa o výškeplatby odvodov do SP.

150

Poznámka:

Zdravotné poistenie a nemocenské poistenie nie je to isté. Zdravotné poistenie platí podnikateľ do ZP a nemo-censké poistenie platí do SP. Zo zdravotného poistenia, ktoré platí do ZP, prepláca poisťovňa zdravotné výko-ny lekárom a nemocniciam. Zo zdravotného poistenia podnikateľ „priamo“, napríklad na jeho účet, nedostávanič. Podnikateľ dostáva peniaze z nemocenského poistenia vo forme nemocenských dávok, ak je práce-neschopný.

�

Ing. Vladimír Ozimý rozoberá vo videoškolení Uplatnenie pomerného odpi-su pri predaji majetku zmenu, ktorá nastala novelou zákona o dani z príjmovod 1. 1. 2016, ale už s aplikáciou aj pre rok 2015 cez prechodné ustanovenie.

Podnikateľ – FO, ktorý začal podnikaťv priebehu roku 2016, bez rozdielu,či ide o živnostníka, samostatne hos-podáriaceho roľníka, advokáta, notáranemá povinnosť v roku 2016 platiť od-vody do SP.

Pri platení odvodov do SP ide o platbu po-istného, nie o platbu preddavku, ako je topri odvodoch do ZP.

SP momentálne nerobí ročné zúčtovanietak ako ZP, aj keď sa o jeho zavedeníuvažuje.


Na rok 2017 je pre SZČO stanovený minimálny vymeriavací základ vo výške 50 % z priemernej mesačnejmzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok 2015, teda 50 % z 883 eur, čo predstavuje na rok2017 sumu minimálneho základu SZČO 441,50 eur mesačne.

Novela zákona o sociálnom poistení ustanovila, že maximálny vymeriavací základ pre rok 2017 na účely so-ciálneho poistenia je 7 – násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2015,teda 7 x 883 eur.

Od 1. 1. 2017 je na účely sociálneho poistenia maximálny vymeriavací základ SZČO vo výške 6 181 eurmesačne.

�

Príklad č. 7

Ladislav začal od 1. 8. 2016 vykonávať činnosť ako SZČO – projektant. Dňa 8. 8. 2016 sa prihlásil doZP. ZP mu vypočítala výšku mesačných odvodov, ktoré má platiť (minimálne odvody vo výške 60,06eura mesačne). V SP mu povedali, že nemusí nič platiť a nemusí sa v SP registrovať, lebo je novovznik-nutý podnikateľský subjekt. Ak o má Ladislav ďalej postupovať?

Ladislav bude do ZP platiť odvody mesačne, tak ako ho informovala ZP. Do SP sa neregistroval, lebo nemá po-vinnosť platiť odvody do SP. Po zvažovaní, či má alebo nemá platiť dobrovoľne odvody do SP, sa rozhodol, že ichnebude platiť, lebo „je ešte mladý a do dôchodku má ďaleko“. Postup ohľadom platieb do SP bude takýto:– odvody do SP nebude platiť do 30. 6. 2017,– do 31. 3. 2017 podá daňové priznanie k dani z príjmov FO za rok 2016, kde uvedie aj celkový zdaniteľný

príjem za rok 2016. Predpokladajme, že jeho zdaniteľný príjem bude 25 000 eur;– daňový úrad oznámi do SP potrebné údaje pre výpočet odvodov do SP, ktoré Ladislav uviedol v daňovom

priznaní k dani z príjmov FO za rok 2016;– Ladislav nemusí do SP nosiť žiadne potvrdenie ohľadom daňového priznania, všetko za neho vybaví da-

ňový úrad;– od 1. 7. 2017 má povinnosť platiť odvody do SP, lebo prekročil za rok 2016 stanovený obrat (od 1. 7. 2016

platí pre platby do SP hranica 5 148 eur, čo je 12 x 429 eur),– SP oznámi Ladislavovi listom výšku odvodov do SP, ktoré bude platiť od 1. 7. 2017 (prvýkrát do 8. 8.

2017), a údaje potrebné na úhradu.�


151

PDobrovoľné platenie odvodov do SPNovozaregistrovaní podnikatelia (začínajú-ci podnikatelia) až do 30. júna kalendárne-ho roku, ktorý nasleduje po roku, v ktoromvzniklo ich oprávnenie alebo povolenie navýkon podnikateľskej činnosti, nie sú povin-ní platiť odvody do SP.Napríklad, ak začalpodnikateľ vykonávaťpodnikateľskú činnosťna základe živnosten-ského oprávnenia,ktoré nadobudlo platnosť od 1. 9. 2016, je-ho povinnosťou je prihlásiť sa do SP až od1. 7. 2017, ak splnil ustanovenia § 21 ods. 1ZSP a dosiahol stanovený obrat.

Podnikateľ sa môže rozhodnúť pre dobro-voľné platenie odvodov do SP.

Dobrovoľné odvody do SP platí v období,kedy je na dobrovoľné platenie odvodov do

SP prihlásený. Ak sapodnikateľ rozhodnepre dobrovoľné plate-nie odvodov do SP,mal by sa zaregistro-vať v príslušnej poboč-

ke SP na predpísanom tlačive (tlačivo „Re-gistračný list FO“), ktoré dostane v SP ale-bo ho nájde na internetových stránkach SPwww.socpoist.sk.


Po založení živnosti alebo začatí vyko-návania podnikania má podnikateľ – FOpovinnosť platiť len odvody do ZP. Odvo-dy do SP bude platiť podľa výšky príjmuaž od 1. 7. 2017

Upozornenie!

Ak sa začínajúci novovzniknutý podnikateľ rozhodne platiť odvody do SP dobrovoľne, zaregistruje sa v SPa platí mesačne odvody tak ako ostatní podnikatelia. Výšku odvodov si dohodne v príslušnej pobočke SP.Podnikateľ však nesmie zabudnúť, že ak mu vznikne k 1. 7. povinnosť platiť odvody do SP z podaného daňo-vého priznania, musí sa k 30. 6. odhlásiť z dobrovoľného platenia odvodov do SP a k 1. 7. prihlásiť na riad-ne platenie odvodov do SP. Ak sa neodhlási z dobrovoľného platenia odvodov do SP, poisťovňa ho na to ne-upozorní. Podnikateľ bude musieť doplatiť mesačné dobrovoľné odvody do SP k dátumu odhlášky z dobrovoľ-ného platenia odvodov do SP. Tzn., že bude mať zaplatené odvody do SP 2-krát.

�

Výhody a nevýhody dobrovoľného platenia odvodov do SPMedzi výhody a nevýhody, o ktorých by malpodnikateľ uvažovať pred svojím rozhodnu-tím, či platiť alebo neplatiť dobrovoľne od-vody do SP, patrí:– v období, kedy podnikateľ neplatí odvo-

dy do SP, nešetrí si na starobný dôcho-dok a toto obdobie sa mu nezapočítavado obdobia odrobených rokov pri výpo-čte starobného dôchodku, tzn. že mo-mentálnou výhodou je, že nemusí platiťodvody do SP, ale nevýhodou v budúc-nosti bude, že dostane nižší dôchodok;

– keď si podnikateľ neplatí odvody do SP,neplatí si ani nemocenské poistenie.

Ak by ostal práceneschopný, nemánárok na vyplatenie nemocenskýchdávok;

– keď podnikateľ neplatí odvody do SP,neplatí si ani poistenie v nezamestna-nosti (platenie poistenia v nezamestna-nosti je vždy dobrovoľné). Ak by podni-kateľ musel podnikanie z akéhokoľvekdôvodu zrušiť a ostal by nezamestnaný,nemá nárok na podporu v nezamestna-nosti, lebo si neplatil poistenie v neza-mestnanosti;

– obdobne to platí aj pri invalidnom pois-tení.

Ing. Jarmila Strählová

152


Minimálne a maximálne poistné do Sociálnej poisťovne od 1. 1. 2017 pre SZČO

Minimálne poistné v EUR(zo sumy 441,50 eur)

Maximálne poistné v EUR(zo sumy 6 181 eur)

Nemocenské poistenie 4,4% 19,42 271,96

Starobné poistenie 18% 79,47 1 112,58

Invalidné poistenie 6% 26,49 370,86

Rezervný fond solidarity 4,75% 20,97 293,59

Spolu do Sociálnej poisťovne 33,15% 146,35 2 048,99

�


Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2016 a zmeny od 1. 1. 2017

Júlia Pšenková

20. 12. 201621. 12. 201611. 1. 201712. 1. 2017

PopradBratislava

ŽilinaBratislava

Zákonník práce pod lupou pre začiatočníkov (prax 0–5 rokov)

doc. JUDr. Marta Thurzová, CSc. 23. – 24. 3. 2017 Bratislava



Vy sa pýtate – my odpovedámeTermíny výroènej správy | Refakturácia ubytovacích slu�ieb | Podpora predaja svo-

jich výrobkov | Predaj nehnute¾nosti a oslobodenie od dane | Úètovanie stravných

lístkov a DPH | Pracovná cesta zamestnanca v rámci školenia | Výstavba výrobnej

budovy na pozemku, ktorý nepatrí spoloènosti | Bezúroèná pô�ièka zamestnancovi

| Náklady na zriadenie novej prevádzkarne | Pou�itie povinného prídelu zo sociálne-

ho fondu na dopravu zamestnancov | Predaj notebooku zamestnancovi za 1 euro |

Príplatok za prácu v sobotu alebo v nede¾u | Úètovanie nájomného a energií paušá-

lom | Príspevok z úradu práce v jednoduchom úètovníctve | Vyplatenie podielov

na zisku – daòové a odvodové povinnosti | Pneumatiky na „lízingové“ auto | Odstup-

né a exekuèné zrá�ky | Dokumentácia pre e-shop | Zrušenie registrácie za platite¾a

DPH | Materské u otca die�a�a

DÚ

PP

1/20

17R

IEŠ

IME

VA

ŠE

PR

OB

LÉ

MY

153

Otázka č. 82: Termíny výročnej správySpoločnosť má povinnosť auditu. Účtov-nú závierku za r. 2015 má schválenú a ajvyhotovenú správu od audítora. Spoloč-nosť odoslala oznámenie o schválení úč-tovnej závierky, ako aj správu audítora do30. 6. 2016. Spoločnosť zatiaľ nemá vy-pracovanú výročnú správu. Je stanovenýtermín zaslania výročnej správy v závis-losti od zostavenia tejto výročnej správyalebo od zostavenia účtovnej závierky?

Ustanovenie § 20 ods. 3 zákona č. 431/2002Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpi-sov definuje, že výročná správa účtovnej jed-notky musí poskytovať verný a pravdivý

obraz a musí byť overená audítorom dojedného roka od skončenia účtovnéhoobdobia. Na uvedené nadväzuje i § 23aods. 8 zákona, ktorý taktiež stanovujerovnaký termín. Platí totiž nasledovné:„Účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahujepovinnosť vyhotovenia individuálnej vý-ročnej správy, je povinná uložiť riadnu in-dividuálnu výročnú správu a mimoriadnuindividuálnu výročnú správu v regis-tri najneskôr do jedného roka od skonče-nia účtovného obdobia, za ktoré sa tátoindividuálna výročná správa vyhotovuje,ak osobitný predpis neustanovuje inak.“

Zhrnutie:

Termín jedného roka je určený v spojitosti s dátumom skončenia účtovného obdobia a neodvíja sa od toho,kedy bola výročná správa alebo účtovná závierka vyhotovená.

�

Otázka č. 83: Refakturácia ubytovacích služiebSpoločnosť objednala ubytovanie presvojho konateľa z Rakúska. Faktúra bolavystavená na spoločnosť s DPH v 7/2016s tým, že túto službu bude refakturovaťna inú slovenskú firmu, tiež s DPH. Musírefakturácia služby prebehnúť v tom is-tom mesiaci, teda v 7/2016, alebo môžespoločnosť refakturáciu uskutočniť ajv inom mesiaci, napr. v 8/2016?

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.o dani z pridanej hodnoty miestom dodaniaslužby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrá-tane realitnej činnosti a činnosti znalcov,ubytovacích služieb, poskytnutia práva naužívanie nehnuteľnosti, služieb zamera-ných na prípravu a koordináciu stavebnýchprác, ako sú služby poskytované architekt-mi a osobami zabezpečujúcimi stavebný

dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť na-chádza. Ubytovacie služby sú službamivzťahujúcimi sa na nehnuteľnosť, v ktorejsa poskytujú. Miesto ich dodania zdaniteľ-nou osobou, ktorá ich poskytuje, sa tedaurčí podľa toho, kde sa nachádza samotnánehnuteľnosť – ubytovacie zariadenie, a toje v tuzemsku. Pri refakturácii poskytnutýchubytovacích služieb v tuzemsku sa po-dľa § 9 ods. 4 zákona o DPH uplatní DPH navýstupe z hodnoty ubytovacích služieb. Akzdaniteľná osoba vo svojom mene pre inúosobu obstará dodanie služby, platí, že táto

zdaniteľná osoba službu sama prijalaa sama dodala. Ide o prípady refakturácieslužby, keď zdaniteľná osoba v skutočnostislužbu sama neposkytuje, ale službu pri-jme od osoby, ktorá jej ju dodá (fakturuje),a následne túto službu poskytuje svojmuodberateľovi (odberateľ nemusí mať infor-máciu o tom, kto je skutočný poskytovateľslužby).

Daňová povinnosť vznikne spoločnosti po-dľa § 19 ods. 6 zákona o DPH dňom vyho-tovenia faktúry.

154

Zhrnutie:

Refakturácia služby môže byť uskutočnená aj v mesiaci 8/2016, daňová povinnosť vzniká dňom vyhotoveniafaktúry alebo môže byť neskôr podľa dohodnutých zmluvných vzťahov.

�

Otázka č. 84: Podpora predaja svojich výrobkovVýrobná spoločnosť vyrába a predávasvoje výrobky slovenskému odberateľo-vi za cenu 80 €/kus + DPH. S cieľom mo-tivácie odberateľa a s cieľom zabezpečiťzvýšenie predaja sa spoločnosť s odbe-rateľom dohodla, že v prípade, ak odo-berie 10 kusov výrobkov za 80 €/kus +DPH, tak jedenásty kus mu predá za 1 €

+ DPH. Je uvedený spôsob stanoveniaceny z daňového hľadiska možný?

Podpora predaja je vo všeobecnosti bežnýprvok, ktorý sa radí medzi výdavky na re-klamu a je daňovo uznaný podľa § 19ods. 2 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z.o dani z príjmov.

Takýto výdavok nemá obmedzenú výšku,do akej sa môže zahrnúť do daňových vý-davkov. Zákon o dani z príjmov teda nebrá-ni takémuto postupu.

Z pohľadu dane z pridanej hodnoty je nutnéskúmať a testovať, či nie sú naplnené pod-mienky bezodplatného dodania. Ustanove-nie § 8 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.o DPH definuje, že ak sa tovar dodal bez-odplatne a daň bola odpočítateľná, potomna účely tohto zákona ide o dodanie tovaruza protihodnotu. Pod túto definíciu nespa-dajú reklamné predmety do 17 € za kus bezDPH, obchodné vzorky, ak sa dodajú bez-odplatne. Podľa znenia otázky však ideo predaj za 1 euro.

Podľa názorov Najvyššieho súdu SR môžespadať pod princíp bezodplatného dodaniatovaru aj prípad symbolickej ceny, ak cenav porovnaní s reálnym plnením je tak výz-namovo rozdielna, že symbolická cenamusí mať charakter, že bol tovar dodanýbezodplatne. Otázkou teda je, či hodnota 1euro a 80 eur zakladá takýto rozdiel, a teda

Od januára 2017 sa v ZDP menia doterajšie pravidlá transferového oceňovania.Čo nás čaká, sa dozviete na školení Transferové oceňovanie: najdôležitej-šie zmeny v roku 2016 a 2017. Viac info na www.profivzdelavanie.sk.

je možné aj pri takomto dodaní hovoriťo symbolickej cene. Zastávame názor, ženie, a teda by mali byť naplnené podmien-ky, že protihodnotu tvorí 1 euro a z nej sa

odvedie daň z pridanej hodnoty. Základdane bude tvoriť podľa § 22 ods. 1 zákonao DPH protihodnota požadujúca sa odklienta znížená o daň.

Riešime vaše problémy � Vy sa pýtate – my odpovedáme

155

R

Otázka č. 85: Predaj nehnuteľnosti a oslobodenie od daneFyzická osoba nadobudla nehnuteľnosťvydržaním, t. j. 10 rokov užívala nehnu-teľnosť a na základe tejto skutočnostikataster prepísal fyzickej osobe nehnu-teľnosť do jej vlastníctva. Po prvom rokuzápisu do katastra nehnuteľností fyzic-ká osoba nehnuteľnosť predala. Je pre-daj z takto nadobudnutej nehnuteľnostioslobodený od dane z príjmov fyzickejosoby?

Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákonač. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov od daneje oslobodený príjem z predaja nehnuteľ-nosti, a to po uplynutí piatich rokov odo dňajej nadobudnutia alebo jej vyradenia z ob-chodného majetku, ak bola táto nehnuteľ-nosť zahrnutá do obchodného majetku, ok-rem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľazmluvy o budúcom predaji nehnuteľnostiuzatvorenej do piatich rokov od jej nado-budnutia alebo od jej vyradenia z obchod-ného majetku, aj keď kúpna zmluva budeuzatvorená až po piatich rokoch od jej na-dobudnutia alebo vyradenia z obchodnéhomajetku.

Podľa § 133 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.Občiansky zákonník, ak sa prevádza ne-hnuteľná vec na základe zmluvy (napr. kúp-nej, darovacej), tak sa nadobúda vlastníctvovkladom do katastra nehnuteľností.

Podľa § 5 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastrinehnuteľností a o zápise vlastníckycha iných práv k nehnuteľnostiam vklad jeúkon správy katastra, vkladom vzniká, menísa alebo zaniká právo k nehnuteľnosti.

Vlastníctvo nehnuteľnosti je teda možnénadobudnúť kúpnou zmluvou, darovacouzmluvou alebo inou zmluvou (napr. zámen-nou zmluvou), dedením, rozhodnutím štát-neho orgánu alebo na základe iných sku-točností ustanovených osobitným pred-pisom.

V prípade zmluvy o budúcom predaji ta-kejto nehnuteľnosti uzatvorenej do piatichrokov od jej nadobudnutia, aj keď kúpnazmluva bude uzatvorená až po piatich ro-koch od jej nadobudnutia, príjem z predajanie je oslobodený od dane.

Zhrnutie:

Predaj takejto nehnuteľnosti bude podliehať zdaneniu, pretože nadobudnutie vlastníctva vkladom do katastranehnuteľností je menej ako 5 rokov.

Zdaneniu tiež podlieha príjem plynúci na základe zmluvy o budúcom predaji takejto nehnuteľnosti uzatvorenejdo piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatichrokoch od tohto dňa.

�


Otázka č. 86: Účtovanie stravných lístkov a DPHSpoločnosť má problém s kalkulácioua účtovaním stravných lístkov agentúr-nych a kmeňových zamestnancov. Hlav-ný dôvod spochybnenia je DPH na vý-stupe. Zamestnancom sa strháva 0,50 €

(z toho základ dane 0,42 € a DPH 0,08 €).Na vstupe je došlá faktúra od poskytova-teľa stravy: účet 213 (3,11 €), 343(0,62 €)/321 (3,73 €). V akej výške je spo-ločnosť povinná odvádzať DPH zo strav-ných lístkov? Je to zo vstupnej ceny líst-ka bez DPH, čiže na výstupe spoločnosťodvedie to, čo si uplatnila na vstupe?

Zamestnávateľ na základe § 152 Zákonní-ka práce je povinný zabezpečiť stravovaniezamestnancom, ktorí odpracujú na svojompracovisku viac ako 4 hodiny.

Príspevok zamestnávateľa je najmenej vovýške 55 % z ceny jedla, najviac však nakaždé jedlo do sumy 55 % stravného po-skytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5až 12 hodín vo výške 4,20 € (55 % je2,31 €) pre toto pásmo. Zamestnávateľ úč-tuje tento príspevok na ťarchu účtu 527 –Zákonné sociálne náklady. Zvyšnú časťstravy, ktorú si hradí zamestnanec, účtujezamestnávateľ na ťarchu účtu 335 – Pohľa-dávky voči zamestnancom.

Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravo-vanie:– vo vlastnom stravovacom zariadení,– v stravovacom zariadení iného zamest-

návateľa,– prostredníctvom právnickej alebo fyzic-

kej osoby, ktorá má oprávnenie spro-stredkovať stravovacie služby, napr.formou stravovacích poukážok.

Povinnosť zamestnávateľa prispievať nastravovanie zamestnancov zohľadňuje ajzákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Po-vinný príspevok zamestnávateľa v súladeso Zákonníkom práce je podľa § 19 ods. 2písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov uzna-ným daňovým výdavkom zamestnávateľa.

Zamestnávateľ môže na stravovanie pri-spievať aj vyššou sumou, ale príspevky po-skytnuté nad rámec ustanovení § 152ods. 2 Zákonníka práce nie sú uznanýmdaňovým výdavkom.

Podnikateľ, platiteľ DPH, má pri splnenípodmienok podľa § 49 a § 51 zákonač. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnotyprávo na odpočítanie DPH:– pri nákupe surovín a výdavkov na pre-

vádzku vlastného stravovacieho zaria-denia,

– pri nákupe stravy od iných dodávate-ľov,

– z provízie za sprostredkovanie stravo-vania formou stravovacích poukážok.

Zákon o DPH v § 22 ods. 1 ustanovuje, žezákladom dane pri dodaní tovaru aleboslužby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorúdodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcuplnenia alebo inej osoby za dodanie tovarualebo služby, zníženú o daň. V zmysle tohtoustanovenia základom dane pri poskytovanístravovania zamestnávateľom – platiteľomDPH, je len protihodnota, ktorú zamestná-vateľ prijal od svojho zamestnanca, t. j. zá-kladom dane je hodnota, ktorú platí zamest-nanec, do základu dane sa nezahŕňa prí-spevok zamestnávateľa ani príspevok zosociálneho fondu.

156

Oboznámte sa s platnou legislatívou v oblasti nakladania s majetkom obce, ap-likáciou legislatívy v praxi a súvisiacimi mechanizmami kontroly hospodáreniana školení Nakladanie s majetkom obcí – kontrola hospodárenia obce.

157

Účtovanie stravy od iných dodávateľov stravy bude nasledovné:

Zamestnanec Suma v € MD DAL

Cena lístka bez DPH (podľa faktúry) 3,11 213 321

Príspevok zamestnávateľa 2,31 527 213

Príspevok zo sociálneho fondu 0,38 472 213

Základ dane – zamestnanec 0,42 335 (518) 213

DPH 20 % – zamestnanec 0,08 335 (518) 343

Úhrada od zamestnanca, napr. v hotovosti 0,50 211 335


R

Pri zabezpečení stravovania prostredníc-tvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorámá oprávnenie sprostredkovať stravova-cie služby prostredníctvom stravovacích po-ukážok, tieto poukážky majú charakter

finančných poukážok ako forma plateniaa nie sú predmetom dane z pridanej hodnoty.

Účtovanie pri stravovaní formou stravova-cích poukážok:

Text MD DAL

stravovacie poukážky 213 321

provízia 518 321

DPH z provízie 343 321

úhrada faktúry 321 221

55 % uznaný daňový náklad 527 213

hodnota nad 55 % – nedaňový náklad 528 213

príspevok zo sociálneho fondu 472 213

príspevok zamestnancov 335 213

úhrada od zamestnancov 211 335

Zhrnutie:

Z pohľadu DPH sa na vstupe odpočíta celá výška DPH z faktúry, to znamená suma 0,62 €. Na výstupe sauplatní DPH len z hodnoty, ktorá sa zráža zamestnancovi. Postup účtovania DPH je rovnaký pri kmeňo-vých aj agentúrnych zamestnancoch.

�

Otázka č. 87: Pracovná cesta zamestnanca v rámci školeniaZamestnanec s. r. o. bol vyslaný na pra-covnú cestu do sesterskej spoločnosti

v Belgicku na obdobie 3 týždňov zaško-liť ich zamestnancov.

Ing. Dagmar Melotíková vás prevedie viacerými nadstavbovými témami vo ve-rejnom obstarávaní na školení Verejné obstarávanie trochu inak – zelenéVO, sociálne aspekty, „in-house“ zákazky.

Predmetom pracovnej cesty bolo „ško-lenie“. Je to v tomto prípade možné chá-pať ako vyslanie zamestnanca?

Pracovná cesta podľa § 2 zákonač. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách ječas od nástupu zamestnanca na cestu navýkon práce do iného miesta, ako je jehopravidelné pracovisko, vrátane výkonu prá-ce v tomto mieste do skončenia tejto cesty.

V súlade s § 3 ods. 1 zákona o cestovnýchnáhradách zamestnávateľ vysielajúci za-mestnanca na pracovnú cestu písomneurčí miesto jej nástupu, miesto výkonu prá-ce, čas trvania, spôsob dopravy a miestoskončenia pracovnej cesty.

Cestovné náhrady zamestnancov sú daňo-vým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. d)zákona o dani z príjmov do výšky, na ktorú

vzniká nárok podľa zákona č. 283/2002Z. z. o cestovných náhradách v znení ne-skorších predpisov a vreckové pri zahranič-nej pracovnej ceste poskytované po-dľa § 14 zákona o cestovných náhradách.

Školenie zamestnanca, ktoré súvisí s jehopracovnou činnosťou a spoločnosťou, sapovažuje za pracovnú cestu. Ak sa za-mestnanec zúčastní trojtýždňového škole-nia mimo pravidelného pracoviska, vznikámu nárok na stravné v zmysle zákonao cestovných náhradách. Keďže daňovýmvýdavkom je suma stravného, na ktorúvznikol nárok, túto sumu si spoločnosť za-hrnie do daňových výdavkov. Suma zastravu nad rámec tohto zákona nie je daňo-vým výdavkom. Náhrady za ubytovanie zá-kon o cestovných náhradách nelimituje, jeto plne daňový výdavok preukázaný dokla-dom o zaplatení v plnej preukázanej výške.

158

Zhrnutie:

V danom prípade ide zamestnanec zaškoliť zamestnancov v sesterskej firme, nejde o jeho „pasívne“ zaškole-nie. Na účely cezhraničného vysielania je preto nutné skúmať, či ide o výkon prác v mene a v prospech za-mestnávateľa (kedy sa zamestnanec zúčastní pracovného stretnutia, školenia, resp. rokovania), alebo či ideo poskytovanie služieb prostredníctvom tohto vyslaného zamestnanca. Zamestnanec by bol v danom prípadeškoliteľom na základe zmluvnej dohody so sestrou v Belgicku. Odporúčame, aby sa spoločnosť kontaktovalas Národným inšpektorátom práce, resp. zvážila zmluvné podmienky kontraktu. Do úvahy sa pritom berie ajskutočnosť, či ide o odplatné alebo bezodplatné plnenie.

�

Otázka č. 88: Výstavba výrobnej budovy na pozemku, ktorýnepatrí spoločnosti

Spoločnosť chce postaviť výrobnú bu-dovu na pozemku, na ktorú má podpísa-nú zmluvu o budúcej zmluve s fyzickouosobou.

Budova však bude na pozemku, ktorýje pri ceste 1. triedy, t. j. bude patriť štátu.

Ako má spoločnosť uplatňovať výdavkya DPH na tomto pozemku, ak ten poze-mok nebude nikdy patriť spoločnosti?Musí spoločnosť byť zapísaná na katastrinehnuteľností ako vlastník pozemku,aby si mohla uplatňovať výdavky a DPH,aj keď jej pozemok nebude patriť?

Vo videoškolení Trojstranný obchod – aktuálne od 1. 1. 2016 ozrejmujelektor problematiku trojstranného obchodu, ktorý je jedným z najbežnejšíchreťazových obchodov, ktoré sa uskutočňujú v rámci dodávok EÚ.

Na účely odpočítania DPH z výstavby vý-robnej budovy je podstatné, aby spoloč-nosť preukázala, že v budúcnosti budeuskutočňovať zdaniteľné plnenia v danejbudove, z ktorých má nárok na odpočítanieDPH, t. j. splnenie podmienky podľa § 49ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pri-danej hodnoty v znení neskorších predpi-sov. Vlastníctvo k pozemku z hľadiska od-počítania DPH z budovy nie je podstatné.

Z pohľadu dane z príjmov na účely daňo-vých výdavkov – odpisov z budovy podľa§ 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších

predpisov tiež nie je rozhodujúce, či budo-va je postavená na vlastnom alebo cudzompozemku. Ak by spoločnosť aj vlastnila po-zemok, ten by bol evidovaný osobitne a ne-odpisoval sa. Výrobná budova je hmotnýmmajetkom odpisovaným. Zákon o daniz príjmov sa pri budovách a stavbách odvo-láva v § 22 ods. 2 písm. b) na § 43a staveb-ného zákona (zákon č. 50/1976 Zb. v zneníneskorších predpisov). Teda ak ide o budo-vu podľa stavebného zákona (v danom prí-pade ide o takúto budovu), budova vovlastníctve daňovníka je na účely zákonao dani z príjmov hmotným majetkom odpi-sovaným.


159

RZhrnutie:

Na účely odpočítania DPH a uplatnenia daňových výdavkov spoločnosť nemusí byť v katastri nehnuteľnostízapísaná ako vlastník pozemku.

�

Otázka č. 89: Bezúročná pôžička zamestnancoviZamestnancovi bola zo sociálneho fon-du poskytnutá bezúročná pôžička vovýške 7 000 eur od 1. 7. 2016 do 31. 12.2017. Aký je najvhodnejší model prepo-čtu výšky úroku? Aké odvody sa platia?

Zamestnávateľ musí pri poskytnutí bezúroč-nej pôžičky zamestnancovi zdaniť fiktívnyúrok. Fiktívny úrok predstavuje u zamest-nanca nepeňažný príjem, ktorý sa ocení ce-nami bežne používanými v mieste a v časeplnenia alebo spotreby, a to podľa druhu,kvality, prípadne miery opotrebenia pred-metného plnenia [§ 2 písm. c) zákonač. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov].

Pri ocenení nepeňažného príjmu je potreb-né vychádzať z výšky úroku, ktorú byv čase poskytnutia pôžičky podobného

charakteru zamestnanec zaplatil, keby mupôžičku poskytla niektorá z komerčnýchbánk.

Tento nepeňažný príjem sa zamestnancovizdaní v súlade s § 35 zákona o dani z príj-mov v úhrne jeho zdaniteľných príjmovpriebežne počas celej doby splácaniapôžičky.

Zároveň je fiktívny úrok (nepeňažný príjem)vymeriavacím základom na platenie poist-ného na verejné zdravotné poisteniea sociálne poistenie.

Výpočet úrokov: [(dlžná suma x výška úro-ku) / 365 (alebo 366) x 100] x počet dní

dlžná suma – nesplatený zostatok pôžičky,


výška úroku – bežný úrok alebo rozdiel me-dzi bežným úrokom a úrokom, za ktorý bolapôžička poskytnutá,

počet dní – obdobie, počas ktorého boladlžná suma požičaná.

Zhrnutie:

Pri bezúročnej pôžičke je predmetom dane tzv. fiktívny úrok, ktorý sa ocení výškou úroku, ktorú by zamestna-nec zaplatil, keby mu pôžičku poskytla niektorá z komerčných bánk. Z tohto nepeňažného príjmu sa platí po-istné na zdravotné a sociálne poistenie a zamestnávateľ je povinný vybrať preddavok na daň v úhrne zdaniteľ-ných príjmov zamestnanca.

�

160

Otázka č. 90: Náklady na zriadenie novej prevádzkarneSpoločnosť má podpísanú zmluvu o bu-dúcej zmluve o kúpe pozemku s fyzic-kou osobou, kde chce v budúcnostipostaviť prevádzkareň. Môže si už terazuplatniť všetky náklady súvisiace sozriaďovaním novej prevádzkarne aleboaž keď bude pozemok v jej majetkua spoločnosť bude zapísaná v katastrinehnuteľností?

Zmluva o budúcej zmluve by mala garanto-vať, že predbežné dohody budú platiť ajpo uplynutí určitého času a že ich vzťahybudú v istom časovom horizonte potvrdenériadnymi zmluvami v súlade s právnym po-riadkom.

Zmluva o budúcej zmluve je takýmto práv-nym inštitútom, avšak len v prípade, že jevyhotovená obsahovo správne a spĺňanáležitosti vyžadované zákonom.

Podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákonač. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov za výdav-ky vynaložené na dosiahnutie, zabezpeče-nie a udržanie príjmov nemožno uznať vý-davky na obstaranie hmotného majetku,nehmotného majetku a majetku vylúčené-ho z odpisovania, napr. pozemkov.

Na účte 042 – Obstaranie dlhodobého hmot-ného majetku sa účtuje obstarávaný dlhodo-bý hmotný majetok a jeho technické zhodno-tenie do času jeho uvedenia do užívania vrá-tane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním,najmä na prípravu a zabezpečenie výstavbydlhodobého hmotného majetku, napríkladodvody za dočasné odňatie poľnohospodár-skej pôdy z poľnohospodárskeho pôdnehofondu, náklady na poskytnutie záruky v sú-vislosti s obstaraním, a to do času uvedeniadlhodobého majetku do užívania, tak akohovorí § 35 ods. 1 opatrenia MF SRč. 23054/2002-92 o postupoch účtovaniav podvojnom účtovníctve.

V prípade, že by nedošlo k výstavbe, zrušilialebo trvalo by sa zastavili práce súvisiaces obstaraním majetku, suma účtovaná naúčte 042 – Obstaranie dlhodobého hmot-ného majetku alebo na účtu 041 – Obstara-nie dlhodobého nehmotného majetku saúčtuje na ťarchu účtu 549 – Manká a škody,ak ide o škodu, v ostatných prípadoch naťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hos-podársku činnosť.

Tieto tzv. zmarené investície, ak nejdeo škodu, sa do základu dane z príjmov od


roku 2015 zahrnujú rovnomerne počas36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom

daňovník o tých skutočnostiach účtoval ale-bo ich evidoval v evidencii podľa § 6 ods. 11.


161

R

Zhrnutie:

Spoločnosť si náklady súvisiace so zriaďovaním prevádzkarne bude účtovať na účet 042, nie priamo na nákla-dový účet, a teda sa môžu uplatňovať už teraz. Do nákladov sa dané premietne až po zaradení majetku a jehoodpisovaní.

�

Otázka č. 91: Použitie povinného prídelu zo sociálnehofondu na dopravu zamestnancov

Spoločnosť plánuje poskytovať zamest-nancom príspevok na dopravu do za-mestnania zo sociálneho fondu. Spoloč-nosť nemá uzatvorenú kolektívnu zmlu-vu a netvorí ďalší prídel do sociálnehofondu. Príspevok bude vyplácaný len nadopravu zamestnancov do zamestnanianočnými spojmi verejnej dopravy, a topo preukázaní vynaložených výdavkovna dopravu. Môže spoločnosť na tentopríspevok použiť povinný prídel vo výš-ke 1 % v zmysle § 7 ods. 1 písm. b) záko-na o sociálnom fonde?

Sociálny fond sa podľa § 3 zákonač. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde tvoríz povinného prídelu, ďalšieho prídelua z ďalších zdrojov. Povinný prídel je podľa§ 3 ods. 1 písm. a) zákona vo výške 0,6 %až 1 % zo súhrnu hrubých miezd alebo pla-tov zúčtovaných zamestnancom na výplatuza kalendárny rok.

Ak zamestnávateľ nemá v kolektívnej zmlu-ve dohodnutý ďalší prídel, tvorí ho podľa § 3ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o sociálnomfonde účelovo na poskytnutie príspevku nadopravu ako formu kompenzácie nákladovzamestnancov na dopravu do zamestnaniaa späť, aj pre tento druh tvorby ďalšieho

prídelu je celková výška limitovaná 0,5 %z hrubých miezd alebo platov zúčtovanýchzamestnancom na výplatu za kalendárnyrok.

Podľa § 7 ods. 5 zákona o sociálnom fon-de, ak nie je v kolektívnej zmluve dohodnu-tý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod1 zákona o sociálnom fonde, zamestnáva-teľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšie-ho prídelu do sociálneho fondu tvorenéhonajviac vo výške podľa § 3 ods. 1 písm. b)bod 2 na kompenzáciu výdavkov na dopra-vu do zamestnania a späť zamestnancovi,ktorý:– dochádza do zamestnania verejnou

dopravou a– jeho priemerný mesačný zárobok ne-

presahuje 50 % priemernej nominálnejmesačnej mzdy zamestnanca v hospo-dárstve SR zistenej Štatistickým úra-dom SR za rok, ktorý dva roky predchá-dza kalendárnemu roku, za ktorý satvorí fond.

Oblasť použitia prostriedkov zo sociálnehofondu vymedzuje § 7 ods. 1 zákona o sociál-nom fonde. Podmienky na poskytnutie prí-spevku na dopravu do zamestnania, jehovýška a prípadný spôsob preukazovania sa

Lektor vo videoškolení Manká a škody z pohľadu DzP a DPH rozoberá proble-matiku mánk a škôd z pohľadu dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty aktuál-ne k 1. októbru 2016.

dohodne v kolektívnej zmluve alebo vo vnú-tornom predpise.

Príspevok na dopravu do zamestnaniaa späť sa zamestnancovi zdaňuje v mesiaciposkytnutia preddavkovým spôsobom.

To znamená, že poskytnutý príspevok je sú-časťou zdaniteľných príjmov zamestnancov.Zamestnávateľ ho pripočíta k ostatným

príjmom zo závislej činnosti v kalendárnommesiaci, v ktorom bol poskytnutý a zdaní sapreddavkovým spôsobom.

Zamestnávatelia účtujú tvorbu a čerpaniesociálneho na účte 472 – Záväzky zo sociál-neho fondu. Čerpanie prostriedkov sociál-neho fondu na príspevky zamestnancom saúčtuje na ťarchu účtu 472 a v prospech účtu211, 221 alebo 333 podľa druhu plnenia.

162

Zhrnutie:

Pokiaľ spoločnosť nemá v kolektívnej zmluve určený ďalší prídel do sociálneho fondu, zamestnávateľ je povin-ný tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu, ak chce účelovo poskytnúť príspevok na dopravu ako formu kom-penzácie nákladov zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť. Zároveň sa nevylučuje možnosť po-skytnutia príspevku na dopravu aj z povinného prídelu do fondu. Príspevok na dopravu z povinného prídelu užnie je viazaný na zákonné kritériá platné pre vznik nároku na tento príspevok z ďalšieho prídelu do sociálnehofondu. Príspevok na dopravu môže spoločnosť použiť z povinného prídelu do sociálneho fondu.

�

Zmeny v daňovom poriadku účinné od 1. januára 2016 predstavujeIng. Eva Ivaničová z MF SR vo videoškolení Daňový poriadok – zmeny od1. 1. 2016. Objednávajte na www.zakon.sk.

Otázka č. 92: Predaj notebooku zamestnancovi za 1 euroSpoločnosť predáva notebook zamest-nancovi za 1 €, ktorý bol používaný od11/2015. Treba to ešte daňovo ošetriť(daň z príjmov, resp. DPH)?

Je v záujme spoločnosti, aby si stanovilacenu notebooku v cene bežnej, obvyklej. Od-porúčame, aby si spoločnosť pozrela predajnotebookov podobnej značky v inzerciách nainternete, resp. v rámci svojho IT oddeleniapožiadala pracovníka o odborný odhad ceny.Notebook používaný 2 – 3 roky môže mať ajvyššiu hodnotu ako 1 €, preto doklad o ceneje potrebný. Cenové zvýhodnenie sa po-tom zdaní zamestnancovi.

Cena bežná, obvyklá bude predstavovaťjeho nepeňažný príjem podľa § 5 zákonač. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zneníneskorších predpisov.

Z pohľadu DPH platí, že pri predaji tovaruzamestnancovi, ktorý má osobitný vzťahk spoločnosti, sa stanoví základ dane po-dľa § 22 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z.o dani z pridanej hodnoty v znení neskor-ších predpisov. Musí teda ísť o trhovúhodnotu, z ktorej sa DPH odvedie, i kebysa notebook predal za 1 €. Ak sa notebookdaruje, základom dane je daňová zostatko-vá cena.

Zhrnutie:

Hodnotu notebooku 1 € si musí vedieť spoločnosť obhájiť. Z pohľadu DPH, ale i dane z príjmov je dôležité sta-noviť cenu bežnú, obvyklú (resp. trhovú cenu). Pokiaľ sa cena neobháji, potom cenové zvýhodnenie

predstavuje nepeňažný príjem zamestnanca, taktiež sa bude musieť dodaniť plnenie z pohľadu DPH, keďžezákon vyžaduje pri predaji tovaru zamestnancovi základ dane v trhovej hodnote.

�


163

R

Otázka č. 93: Príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľuZamestnanec (odmeňovaný podľa záko-na č. 553/2003 Z. z.) nastúpi na nočnúzmenu v piatok o 22:00 hod. a pracujedo 6:00 hod. v sobotu. Má nárok na prí-platok za prácu v sobotu alebo nedeľuod 00:00 hod. do 6:00 hod. alebo savzťahuje na tento príplatok § 95 Zákon-níka práce?

Ak zamestnanec nastúpi na zmenu o 22:00hod. v piatok a pracuje do 6:00 hod. v sobo-tu, tak nárok na príplatok za prácu v sobotumá za hodiny práce v sobotu, t. j. za 6 hodín(od 00:00 hod. do 6:00 hod.)

Rovnako, ak by zamestnanec nastúpil nazmenu v nedeľu o 22:00 hod. a pracoval by

do 6:00 hod. do pondelka, tak nárok na prí-platok za prácu v nedeľu má za 2 hodinypráce v nedeľu.

Príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľupodľa § 17 zákona č. 553/2003 Z. z. o od-meňovaní niektorých zamestnancov pri vý-kone práce vo verejnom záujme patrí za-mestnancovi za každú hodinu práce v so-botu alebo nedeľu vo výške 30 % hodinovejsadzby funkčného platu.

V danom prípade sa príplatok posudzuje voväzbe na každú hodinu práce v sobotu ale-bo nedeľu. Pri posudzovaní príplatku zaprácu v sobotu alebo nedeľu sa nevychá-dza z ustanovenia § 95 Zákonníka práce.

Otázka č. 94: Účtovanie nájomného a energií paušálomAkým spôsobom má zriadená organizá-cia obce účtovať o príjme nájomného,ktoré obsahuje paušálnu sumu energií,a služieb spojených s užívaním predme-tu nájmu?

Subjekt verejnej správy účtuje príjem ná-jomného vo štvrťročných intervaloch pro-stredníctvom pohľadávkového účtu 318(311) súvzťažne s účtom 648 (príjem cezúčet 221 súvzťažne s účtom 318/311).

Práve použitie účtu 648 nadväzuje na usta-novenie § 72 ods. 2 opatrenia Ministerstvafinancií Slovenskej republiky č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrob-nosti o postupoch účtovania a rámcovej

účtovej osnove pre rozpočtové organizá-cie, príspevkové organizácie, štátne fondy,obce a vyššie územné celky v znení ne-skorších predpisov, podľa ktorého sa natomto účte účtujú výnosy, ktoré majú vzťahk prevádzkovej činnosti.

Výnos predstavuje pre subjekt verejnejsprávy nájomné, ako aj energie a službyspojené s nájmom.

Celá suma sa teda zúčtuje do výnosov, pri-čom následne sa (na základe prijatej faktúryod dodávateľa energií) účtuje o náklade súvi-siacom s úhradou spotreby energií. Násled-ná refakturácia (preplatok na energiách) saúčtuje ako výnos prostredníctvom účtu 648.

Certifikovaná audítorka Ing. Mária Cvečková vo videoškolení Konsolidovaná úč-tovná závierka v modelových situáciách podľa postupov IFRS vysvetľuje prob-lematiku KÚZ na množstve praktických príkladov. Objednajte: www.zakon.sk.

Otázka č. 95: Príspevok z úradu práce v jednoduchomúčtovníctve

Účtovná jednotka dostala príspevokz úradu práce na úhradu prevádzkovýchnákladov chránenej dielne a chránené-ho pracoviska a na úhradu nákladov nadopravu zamestnancov podľa § 60 záko-na o službách zamestnanosti. Ako po-stupovať pri účtovaní v jednoduchomúčtovníctve?

Pri účtovaní dotácií v jednoduchom účtov-níctve je nutné vychádzať z § 17 ods. 3písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o daniz príjmov v znení neskorších predpisov. Dozákladu dane sa nezahrnie dotácia, pod-pora a príspevok u daňovníka, ktorý úč-tuje v sústave jednoduchého účtovníc-tva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu po-dľa § 6 ods. 11 ZDP v zdaňovacom období,v ktorom ich prijal, ak neboli použité naúhradu daňových výdavkov. Ten sa zahrniedo základu dane až v čase, kedy dôjde k vy-naloženiu daňového výdavku ako takého.

Podľa opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 sa poskytnutie dotácie, podporyalebo príspevku (ďalej len „dotácia“) účtujev knihe pohľadávok. V deň prijatia dotáciesa príjem peňažných prostriedkov z dotácie

účtuje v peňažnom denníku ako prírastokna účte v banke a súčasne ako príjem ne-ovplyvňujúci základ dane z príjmov podľa§ 4 ods. 6 písm. f). Súčasne sa účtuje zánikpohľadávky voči poskytovateľovi dotáciev knihe pohľadávok.

Preto je dôležitá časová väzba, kedyvzniknú výdavky:– ak sa prepláca príspevok po vzniku

daňového výdavku, ktorý sa musí pre-ukázať, potom v čase prijatia dotáciepôjde o zdaniteľný príjem,

– ak sa však príjem dostane pred vzni-kom samotného výdavku, vtedy saúčtuje dotácia ako príjem neovplyvňu-júci základ dane a súčasne sa zrušípohľadávka, pričom by sa mal zaevido-vať záväzok vo výške čerpania dotáciena účel, na ktorý bola poskytnutá. Ak sapoužije tak, ako má, zníži sa záväzokvoči organizácii vo výške čerpania do-tácie a v peňažnom denníku sa zúčtujek poslednému dňu zdaňovacieho obdo-bia nepeňažný príjem vo výške poskyt-nutej dotácie, ktorá bola použitá na vý-davky zahrnované do základu dane da-ňovníka.

164

Otázka č. 96: Vyplatenie podielov na zisku – daňovéa odvodové povinnosti

Spoločnosť ABC s. r. o. sa v roku 2016rozhodla vyplatiť podiely na zisku dosiah-nutom v rokoch 1994 až 2015. Má trochspoločníkov: spoločnosť XXX, s. r. o, kto-rá má sídlo v Českej republike = 90 % (je

vlastníkom od vzniku spoločnosti v roku1994), fyzická osoba – občan Slovenskejrepubliky = 5 %, fyzická osoba – občanČeskej republiky = 5 %. Aké sú daňovéa odvodové povinnosti?

Videoškolenie Finančná kontrola od 1. 1. 2016 je zamerané na praktický vý-kon FK na základe nového zákona o finančnej kontrole a audite. Objednávajtena www.zakon.sk.

Daňové hľadiskoOd 1. 1. 2004 nie sú podiely na zisku pred-metom dane z príjmov podľa zákonač. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení ne-skorších predpisov (ZDP). Ustanovenie § 3ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c), podľaktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované,sa použije na podiely na zisku vykázanom zazdaňovacie obdobie po nadobudnutí účin-nosti tohto zákona, na vyrovnacie podielya na podiely na likvidačnom zostatku, na vy-platenie ktorých vznikol nárok po nadobud-nutí účinnosti tohto zákona. Ak podiel na zis-ku vykázanom za zdaňovacie obdobia do31. decembra 2003 plynie od 1. apríla 2004daňovníkovi s obmedzenou daňovou povin-nosťou, je príjmom zo zdroja na území Slo-venskej republiky zdaňovaným daňou vybe-ranou zrážkou (§ 43); tento príjem nie jepredmetom dane, ak plynie daňovníkovi sosídlom v členskom štáte Európskej únie, kto-rý má v čase výplaty, poukázania alebo pripí-sania takého príjmu v jeho prospech aspoň25 % priamy podiel na základnom imaní sub-jektu, od ktorého mu takýto príjem plynie. Akpodiel na zisku vykázanom za zdaňovacieobdobia do 31. decembra 2003 plynie da-ňovníkovi s neobmedzenou daňovou povin-nosťou od subjektu, ktorý má sídlo v inomčlenskom štáte Európskej únie, a tento da-ňovník má v čase výplaty, poukázania alebopripísania takého príjmu v jeho prospech

aspoň 25 % priamy podiel na základnomimaní subjektu, od ktorého mu takýto príjemplynie, tento príjem odo dňa nadobudnutiaúčinnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej re-publiky k Európskej únii nie je predmetomdane. Preto z daňového hľadiska podiely nazisku budú zdaňované nasledovne:a) vyplácané podiely na zisku právnickej

osobe, ktorá má podiel na základnomimaní viac ako 25 %, nebudú predmetomdane v tuzemsku v celom rozsahu za ob-dobie od roku 1994 až do roku 2015;

b) vyplácané podiely na zisku fyzickej oso-be, rezidentovi Českej republiky, nebu-dú predmetom dane za zdaňovacie ob-dobie roku 2004 až roku 2015. Podielyz obdobia 1994 až 2003 budú predme-tom dane a podliehajú zrážkovej dani15 % v čase výplaty podľa § 43 ZDP nazáklade článku 10 Zmluvy o zamedzenídvojitého zdanenia medzi SR a ČR;

c) vyplácané podiely na zisku fyzickejosobe, rezidentovi SR, nebudú pred-metom dane za zdaňovacie obdobieroku 2004 až roku 2015. Podiely z ob-dobia 1994 až 2003 budú predmetomdane a podliehajú dani z príjmov 19 %(prípadne 25 % v závislosti od výšky zá-kladu dane podľa § 15), pričom podielyzdaní fyzická osoba v podanom daňo-vom priznaní ako príjem podľa § 8 ZDP.


165

R

Odvodové hľadiskoVyplácané podiely na zisku nebudú pred-metom zdravotného poistenia u právnickejosoby a fyzickej osoby, rezidenta ČR, ak jetáto osoba poistená v zdravotnom systémev Českej republike a nie v SR. Podiely nazisku vyplácané občanovi SR, ktorý je pois-tený na zdravotné poistenie v Slovenskej

republike, budú podliehať zdravotným od-vodom nasledovne:a) za roky 1994 až 2003 by nemali byť

predmetom zdravotného poistenia, pre-tože zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravot-nom poistení zaviedol princíp odvodovaž na dividendy za roky 2011 a neskôr;

Problematiku kontrolného výkazu a všetky zmeny vysvetlené priamo prostred-níctvom nového tlačiva platného od 1. 4. 2016 nájdete vo videoškolení Kon-trolný výkaz – aktuálne od 1. 4. 2016. Viac na www.profivzdelavanie.sk.

prax však nie je v tomto jednoznačnáa poisťovne pristupujú k vymeraniuzdravotného poistenia aj z takto vyplate-ných podielov na zisku,

b) dividendy za roky 2004 až 2010 nie súpredmetom zdravotného poistenia,

c) dividendy za roky 2011 a 2012 sú pred-metom zdravotného poistenia, alezdravotné poistenie sa vyrubí v ročnomzúčtovaní zdravotného poistenia fyzic-kej osoby, a teda právnická osoba nieje platiteľom tohto poistného; fyzic-ká osoba oznamuje túto skutočnosť do

konca mája nasledujúceho kalendárne-ho roka s cieľom ročného zúčtovania,

d) dividendy z rokov 2013 až 2015 súpredmetom zdravotného poisteniaa v tomto prípade je platiteľom poistné-ho spoločnosť, ktorá vypláca predmet-né dividendy. Túto skutočnosť oznamu-je a uhrádza voči zdravotnej poisťovnido 8. dňa nasledujúceho kalendárnehomesiaca, v ktorom boli vyplatené divi-dendy. Ide však o poistné spoločníka,teda je to poistné, ktoré sa zrazí z po-dielu na zisku.

166

Otázka č. 97: Pneumatiky na „lízingové“ autoSpoločnosť kúpila 4 ks pneumatík. Jed-notková cena bez DPH je 450 €, celkovácena za pneumatiky bez DPH je 1 800 €.Pneumatiky sú priradené na vozidlo, kto-ré bolo obstarané na lízing a už sa odpi-suje. Majú uvedené pneumatiky zvýšiťobstarávaciu cenu vozidla, a tak vypočí-tať nové odpisy na vozidlo v roku 2016alebo je možné zaúčtovať pneumatikypriamo na účet 501?

Automobil na lízing sa účtuje špecificky –podľa § 30a opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 (postupy účtovania pre PÚ). Sútam obsiahnuté i definície späté s finanč-ným lízingom.

Istina je suma dohodnutých platieb, pričomsúčasťou dohodnutých platieb je aj kúpnacena, za ktorú na konci dohodnutej doby fi-nančného prenájmu majetku prechádzavlastnícke právo k prenajatému majetkuz prenajímateľa na nájomcu.

Pneumatiky do nej nevstupujú. Zimnépneumatiky nie sú súčasťou istiny motoro-vého vozidla (ani súčasťou obstarávacejceny). Nejde pritom ani o technické zhod-notenie automobilu. Účtujú sa ako záso-ba, t. j. buď spôsobom A na ťarchu účtu112, alebo spôsobom B na ťarchu účtu501. Nákup zimných pneumatík sa môžepovažovať aj za bežnú údržbu, keďže za-bezpečujú prevádzkyschopný stav vozidla.V súlade s § 35 ods. 2 písm. f) postupov úč-tovania pre PÚ sa na účte 042 – Obstaraniedlhodobého hmotného majetku neúčtujúa nie sú súčasťou obstarávacej ceny dlho-dobého hmotného majetku náklady na op-ravy a udržiavanie dlhodobého hmotnéhomajetku. V praxi sa preto volí i postup účto-vania na účte 511. Všetky prístupy sú ak-ceptovateľné a obhájiteľné. Ani v jednom prí-pade sa neskresľuje výsledok hospodáreniavzhľadom na skutočnosť, že ide o rovnakývplyv na výšku výsledku hospodáreniaz hospodárskej činnosti.

Zhrnutie:

Pneumatiky nezvýšia obstarávaciu cenu vozidla, budú sa účtovať priamo na účet 501.�

Ing. Vladimír Ozimý sa venuje stravným a základným náhradám, fakultatívnym ná-hradám, cestovným náhradám ako daňovému výdavku a cestovným náhradámvo vzťahu k DPH vo videoškolení Pracovná cesta – spoločník verzus konateľ.

Otázka č. 98: Odstupné a exekučné zrážkyZamestnávateľ skončil pracovný pomerso zamestnancom, ktorému sa dlhodobozrážajú exekučné zrážky zo mzdy. Za-mestnancovi bude vyplatené odstupné.Ako má zamestnávateľ posúdiť odstupnéz pohľadu exekučných zrážok? Je prizna-né odstupné predmetom exekúcie? Za-počíta sa odstupné pri výpočte poslednejexekučnej zrážky do príjmu zamestnanca?

V zmysle § 63 ods. 1 zákona č. 233/1995Z. z. (Exekučný poriadok), ak podkladomna exekúciu je exekučný titul, v ktorom saukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu,exekúciu možno okrem iného vykonaťzrážkami zo mzdy a iných príjmov. Ustano-venia § 129 až § 131 zákona č. 311/2001

Z. z. Zákonník práce sa vzťahujú rovnako navšetky zložky príjmu zamestnanca poskyto-vané zamestnávateľom, ak ide o ich splat-nosť, výplatu a vykonávanie zrážok (§ 132Zákonníka práce). To umožňuje zamestná-vateľovi vykonávať zrážky nielen zo mzdy,ale z celého príjmu zamestnanca, ktorý muzamestnávateľ poskytol na výplatu. Vyplate-né odstupné pri skončení pracovného pome-ru je súčasťou príjmu zamestnanca, to zna-mená, že aj z odstupného bude zamestnáva-teľ vykonávať zrážky. V prípade nejasnostialebo komplikovaného výpočtu zrážok môžezamestnávateľ využiť § 78 Exekučného po-riadku a požiadať exekútora o určenie sumy,ktorá sa má v príslušnom výplatnom obdobízamestnancovi zraziť.


167

R

Zhrnutie:

Keďže v zmysle § 132 Zákonníka práce sa ustanovenia o zrážkach zo mzdy vzťahujú rovnako na všetky zložky príj-mu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, pokiaľ ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok, mal byzamestnávateľ započítať aj vyplatené odstupné do príjmu pre výpočet exekučných zrážok zo mzdy.

�

Otázka č. 99: Dokumentácia pre e-shopAké povinnosti má prevádzkovateľ in-ternetového obchodu z pohľadu zákonao ochrane osobných údajov? Spoloč-nosť chce spustiť e-shop len na predajzdravotníckych pomôcok a zdravotníc-keho materiálu bez marketingových ak-tivít a aj bez zasielania propagačnýchmateriálov. Bude potrebovať len menoa adresu dotknutej osoby? Stačí mať lenevidenčný list IS alebo je potrebné ozná-menie na úrad?

Zaznamenávanie osobných údajov zákaz-níka konkrétneho e-shopu je z pohľadu

zákona spracúvaním jeho osobných údajov.Tým dochádza k vytvoreniu informačnéhosystému osobných údajov podľa zákonač. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných úda-jov (ďalej aj „IS e-shop“ alebo „informačnýsystém e-shop“). Účelom tohto spracúvaniaosobných údajov zákazníka, fyzickej osoby,je najčastejšie uzavretie kúpnej zmluvya následné uskutočnenie platby, dodanietovaru alebo služby a prípadné poskytnutieiných súvisiacich služieb (reklamačné a inépovinnosti vyplývajúce prevádzkovateľovie-shopu najmä v súvislosti s právnymi pred-pismi upravujúcimi ochranu spotrebiteľa).


Právnym základom spracúvania osobnýchúdajov zákazníka v informačnom systémee-shop je § 10 ods. 3 písm. b) citovaného zá-kona. Prevádzkovateľ e-shopu nemá povin-nosť oznamovať IS e-shop úradu, pretožeprávnym základom spracúvania osobnýchúdajov v ňom je § 10 ods. 3 písm. b) citova-ného zákona, prevádzkovateľ si o IS e-shopvedie evidenciu v zákonom stanovenom roz-sahu. Úrad zverejňuje na svojom webovomsídle tlačivo „Evidencia informačného systé-mu osobných údajov“, ktoré po vyplnení pre-vádzkovateľ e-shopu na úrad nezasiela, alesi ho uschová u seba (tlačivo evidencie infor-mačného systému osobných údajov). Pre-vádzkovateľ e-shopu musí plniť informačnúpovinnosť v zmysle § 15 ods. 1 zákona, a tooznámiť zákazníkovi, ako dotknutej osobe,istý rozsah informácií, ktoré súvisia so spra-cúvaním jej osobných údajov. Informačnúpovinnosť môže zapracovať do Všeobec-ných obchodných podmienok.

Z hľadiska personálneho zaistenia bezpeč-ného spracúvania osobných údajov zákazní-kov je potrebné, aby zamestnanci e-shopuspracúvajúci osobné údaje zákazníkov boli,ako oprávnené osoby prevádzkovateľa, pou-čení v zmysle zákona (vzor „Poučenia“ jezverejnený na webovom sídle úradu). Pokiaľe-shop prevádzkuje fyzická osoba – podni-kateľ, ktorá nemá žiadnych zamestnancov

a okrem nej samotnej neprichádza do stykus osobnými údajmi žiadna iná fyzická osoba,nie je potrebné, aby poučila samu seba. Zabezpečnosť osobných údajov v tomto prípa-de zodpovedá ona ako prevádzkovateľ.

V prípade, ak by prevádzkovateľom e-shopubola jednoosobová spoločnosť s ručením ob-medzeným, kde je totožná osoba spoločníkaa konateľa, je potrebné, aby táto fyzická oso-ba bola poučená ako oprávnená osoba, pre-tože ide o osobu odlišnú od obchodnej spo-ločnosti, ktorá je prevádzkovateľom e-shopu.Z hľadiska bezpečnostnej dokumentácievyžadovanej podľa § 19 zákona a nasledujú-cich, ak prevádzkovateľ nespracúvav IS e-shop citlivé osobné údaje podľa § 13zákona, ktorý je prepojený s verejne prístup-nou počítačovou sieťou (sieť internet), je po-stačujúce, ak prijme primerané bezpečnost-né opatrenia v základnom rozsahu. Nie jepotrebné, aby bezpečnostné opatrenia zdo-kumentoval v bezpečnostnom projekte.

Bezpečnostný projekt je prevádzkovateľ po-vinný vypracovať vždy, ak si napríklad spra-cúva personálnu a mzdovú agendu sám.V prípade, ak personalistiku a mzdy alebo ajúčtovníctvo spracúva externá spoločnosť,ide o sprostredkovateľa a prevádzkovateľ jepovinný vypracovať zmluvu podľa § 8 ods. 4zákona o ochrane osobných údajov.

168

Otázka č. 100: Zrušenie registrácie za platiteľa DPHAko si má spoločnosť skontrolovať z da-ňového priznania k DPH, či neprekročilaobrat 49 790 € za najviac 12 predchádza-júcich po sebe nasledujúcich mesiacov,aby mohla poslať žiadosť o zrušenieregistrácie za platiteľa DPH? Od1. 11. 2015 je spoločnosť platiteľ dane

a chce si strážiť obrat, aby mohlapožiadať o zrušenie registrácie. Sumuobratu má spoločnosť napočítať z riad-ku č. 3 x 12 mesiacov? V ktorom mesiacimôže spoločnosť poslať elektronickúžiadosť, v 10. či až pri posielaní DPHv 11. mesiaci?


Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.o dani z pridanej hodnoty platiteľ registrova-ný podľa § 4 môže požiadať o zrušenie re-gistrácie pre daň najskôr po uplynutí jedné-ho roka odo dňa, keď sa stal platiteľom,ak jeho obrat nedosiahol za 12 predchádza-júcich po sebe nasledujúcich kalendárnychmesiacov sumu 49 790 eur. Platiteľ dane,ktorý žiada o zrušenie registrácie, musí spl-niť obidve uvedené podmienky, inak daňovýúrad registráciu pre daň nezruší.

Podľa § 81 ods. 4 zákona o DPH daňovýúrad môže zrušiť registráciu pre daň:– na základe žiadosti platiteľa, ak sú spl-

nené podmienky na zrušenie registrá-cie (dobrovoľné zrušenie),

– ak nie sú dôvody na registráciu, a to, akplatiteľ nevykonáva podnikanie (ekono-mickú činnosť), alebo ak opakovaniev kalendárnom roku nesplní povinnosťpodať daňové priznanie alebo kontrolnývýkaz, opakovane v kalendárnom rokunezaplatí vlastnú daňovú povinnosť, pridaňovej kontrole nie je opakovane za-stihnuteľný na adrese sídla, miestapodnikania, prevádzky (zrušenie regis-trácie z úradnej moci).

V prípadoch zrušenia registrácie pla-titeľa dane najskôr určí daňový úrad pla-titeľovi posledné zdaňovacie obdobie.

Uplynutím posledného zdaňovacieho ob-dobia platiteľ dane stratí postavenie platite-ľa, zaniká platnosť osvedčenia o registráciipre daň, zaniká platnosť identifikačnéhočísla pre daň.

Do desiatich dní od skončenia poslednéhozdaňovacieho obdobia je osoba, ktorá bolaplatiteľom, povinná odovzdať daňovému úra-du osvedčenie o registrácii platiteľa dane.

Pri zistení výšky obratu pre účely zruše-nia registrácie pre daň sa postupuje po-dľa § 4 ods. 7 zákona o DPH. Na účelytohto zákona sa obratom rozumejú výnosy(príjmy) bez dane z dodávaných tovarova služieb v tuzemsku okrem výnosov (príj-mov) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobo-dené od dane podľa § 28 až § 36 a podľa§ 40 až § 42.

Výnosy (príjmy) z poisťovacích služieb,ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37,a finančných služieb, ktoré sú oslobodenéod dane podľa § 39, sa nezahŕňajú do ob-ratu, ak tieto služby sú poskytované pri do-daní tovaru alebo služby ako doplnkovéslužby. Do obratu sa nezahŕňajú výnosy(príjmy) z príležitostne predaného hmotné-ho majetku okrem zásob a výnosy (príjmy)z príležitostne predaného nehmotného ma-jetku.

169

R

Zhrnutie:

Zrušiť registráciu pre daň je možné na základe žiadosti platiteľa, ak za posledných 12 po sebe idúcich kalen-dárnych mesiacov spoločnosť nedosiahla obrat 49 790 eur, alebo ak skončila svoju ekonomickú činnosť, naj-skôr môže spoločnosť požiadať o zrušenie registrácie k 1. 11. 2016. Pre zistenie výšky obratu je potrebné ria-dok 03 daňového priznania k DPH očistiť o výnosy z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane a zároveňo výnosy z príležitostného predaja hmotného a nehmotného majetku. To znamená, že do obratu sa započíta-vajú len príjmy (výnosy) z dodávaných tovarov a služieb (pri ktorých miesto dodania zdaniteľného obchodu jev SR) x 12 mesiacov.

�


Otázka č. 101: Materské u otca dieťaťaZamestnanec, otec dieťaťa, sa rozhodol,že od 1. 1. 2017 nastúpi na materskú do-volenku. Dieťa sa narodilo 29. 1. 2015a manželka zamestnanca momentálnepoberá rodičovský príspevok. Ak nastú-pi otec dieťaťa na rodičovskú dovolen-ku, manželka nastúpi do práce, prípad-ne sa bude evidovať na úrade práce akonezamestnaná. Manželia chcú využiťmožnosť poberania materského pre obi-dvoch rodičov. Zamestnanec zároveňpožiadal svojho zamestnávateľa, abymu umožnil pracovať aj počas pobera-nia materského. Je to možné? Ak áno,akým spôsobom? Aký druh pracovno-právneho vzťahu by bol možný? Ako jeto potrebné ošetriť vo vzťahu k Sociálneja zdravotnej poisťovni?

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťouo narodené dieťa patrí žene v zmysle § 166ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníkpráce materská dovolenka. V súvislosti sostarostlivosťou o narodené dieťa patrí ajmužovi od narodenia dieťaťa, prípadne odprevzatia dieťaťa do starostlivosti rodičov-ská dovolenka.

Ak sa zamestnanec rozhodne nastúpiť narodičovskú dovolenku v zmysle vyššie uve-deného paragrafu od 1. 1. 2017, môže takurobiť, ak manželka prestane poberať rodi-čovský príspevok, pretože v prípade pobe-rania materského otcom dieťaťa nie jemožné, aby žena zároveň poberala rodi-čovský príspevok.

Ak zamestnanec, ktorý poberá materské,chce aj naďalej pracovať, môže pracovať,ale nesmie mať príjem, ktorý sa považuje

za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom pois-tení, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iné-ho dôvodu než za vykonanú prácu, a to zaobdobie trvania dôvodu na poskytnutie ne-mocenskej dávky [§ 30 písm. b) zákonao sociálnom poistení].

Z uvedeného vyplýva, že nárok na mater-ské zamestnanec nestratí, ak nebude maťpríjem za výkon práce z toho istého pracov-noprávneho vzťahu, z ktorému mu vznikolnárok na materské.

Zamestnávateľ môže so zamestnancomuzatvoriť jednu z dohôd o prácach vyko-návaných mimo pracovného pomerualebo môže uzatvoriť aj pracovný pomer,avšak na iný výkon práce, ako mal zamest-nanec v predchádzajúcom pracovnom po-mere, z ktorého odchádza na rodičovskúdovolenku a z ktorého sa mu vypláca ma-terské.

Zamestnávateľ na základe uzatvorenéhopracovnoprávneho vzťahu prihlási zamest-nanca do poisťovní, avšak zamestnanecnie je povinný v zmysle § 140 zákonao sociálnom poistení platiť poistné nanemocenské poistenie, poistné na dô-chodkové poistenie a poistné na po-istenie v nezamestnanosti okrem iné-ho v období, počas ktorého poberá ma-terské.

Takže z príjmu počas poberania materské-ho zamestnanec zaplatí poistné na zdra-votné poistenie a zamestnávateľ zaplatíz príjmu zamestnanca iba poistné na zdra-votné poistenie a úrazové poistenie.

170


Vyhľadávač DÚPP– ročník 2016

Predkladáme vám vyhľadávač publikovaných článkov v našom časopise.Túto službu môžete využívať aj telefonicky na čísle: 041/70 53 222.

Vysvetlivky:

Z – zákon, usmernenie, opatrenie, pokyn K – komentár Č – článok V – vzor T – tlačivo

Oblasť Názov príspevku DÚPP č. Str. Z K Č V T

Benefity Ceny a výhry na pracovisku a ich zdaňovanie 13/2016 59 x

Cestovnénáhrady

Účtovanie cestovných náhrad v podvojnom a jednoduchom účtovníctve 13/2016 167 x

Náhrady za vlastné vozidlo zamestnanca 14/2016 90 x

Daňz motorovýchvozidiel

Daň z motorových vozidiel, jej uplatňovanie vo väzbe na daňovníka FO 14/2016 59 x

Daň z motorových vozidiel po 1. 1. 2015 a podávanie daňového prizna-nia za rok 2015

2-3/2016 141 x 1

Zdaňovacie obdobie a podávanie daňového priznania k dani z motoro-vých vozidiel

1/2016 142 x

Daňovépriznania

Príjmy, ktoré sa v daňovom priznaní neuvádzajú 4-5/2016 103 x

Nové aspekty podania dodatočného daňového priznania od 1. 1. 2016 8/2016 62 x

Chyby v priznaniach k dani z príjmov 8/2016 87 x

Daňz pridanejhodnoty

Prenos daňovej povinnosti pri dodaní stavebných prác 4-5/2016 165 x

Osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby za doda-nie tovaru alebo služby

6-7/2016 114 x

Služby z hľadiska DPH 11/2016 145 x

Zmeny a doplnenia zákona o DPH 1/2016 65 x

Samozdanenie pri cezhraničných dodávkach 1/2016 148 x

Výmaz platiteľa dane zo zoznamu rizikových platiteľov DPH 1/2016 165 x

Nákup automobilu platiteľom DPH zo zahraničia 14/2016 113 x

Koncoročné povinnosti platiteľa dane z pridanej hodnoty 2-3/2016 188 X 4

Metodický pokyn FR SR k § 6a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z prida-nej hodnoty v z. n. p.

1/2016 14 x

Metodický pokyn FR SR k postupu pri zrušení registrácie podľa § 82zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. osôb regis-trovaných pre daň podľa § 7 a § 7a

2-3/2016 5 x

Daňz príjmov

Zmeny v zákone o dani z príjmov od 1. 1. 2016 1/2016 21 x

Zmeny spôsobu uplatňovania výdavkov so zameraním na prechodz paušálnych výdavkov na skutočné výdavky

2-3/2016 179 x

Podpora kapitálového trhu z pohľadu daní 11/2016 6 x

Sociálna sféra a daň z príjmov 11/2016 56 x

Zostatková cena hmotného majetku 11/2016 105 x

DÚ

PP

1/20

17V

YH

ĽA

DÁ

VA

Č

171


Daňz príjmov

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnostiza rok 2015

4-5/2016 25 x

K novele zákona o dani z príjmov obsiahnutej v zákone o športe 4-5/2016 78 x

Zmeny v zákone o dani z príjmov s vplyvom na úpravu základu daneza rok 2015

4-5/2016 95 x

Nezdaniteľné časti základu dane platné pre rok 2016 4-5/2016 140 x

Platenie preddavkov na daň z príjmov v roku 2016 6-7/2016 12 x

Najvýznamnejšie zmeny v zdaňovaní príjmov FO v roku 2015 a 2016 6-7/2016 46 x

Druhý rok platenia daňovej licencie 6-7/2016 92 x

Zmeny v obchodnom majetku FO v rokoch 2015 a 2016 8/2016 10 x

Zdaňovanie príjmovzo závislej činnosti v kontexte medzinárodných da-ňových vzťahov

12/2016 9 x

Daňový bonus v roku 2016 12/2016 113 x

Zmeny v zákone o dani z príjmov so zameraním na daňovníka v re-štrukturalizácii

8/2016 102 x

Daňová asignácia za rok 2015 4-5/2016 21 x

Vstupná cena hmotného majetku 13/2016 81 x

Daňovo účtovná optimalizácia 13/2016 106 x

Osobné auto v podnikaní FO a jeho daňové dôsledky pre daň z príj-mov

14/2016 12 x

Dokumentačná povinnosť závislých osôb – aktuálne zmeny 14/2016 130 x

Pohľadávky z daňového a účtovného hľadiska 15/2016 9 x

Metodický pokyn k zdaňovaniu príjmov plynúcich poskytovateľovi zdra-votnej starostlivosti od držiteľa podľa zákona č. 595/2003 Z. z.

8/2016 178 x x

Daňovéjudikáty

Daňové dokazovanie vedené nesprávnym smerom (5Sžf/49/2010) 2-3/2016 215 X

Dokazovanie – dvojitá podmienka neuznania odpočtu DPH (C-18/13) 1/2016 168 X

Daňové tipy

Zdaňovanie príjmov starobných dôchodcov 4-5/2016 51 x

Zdaňovanie spoločných príjmov manželov 1/2016 94 x

Odpočítanie daňovej straty od základu dane za rok 2015 2-3/2016 134 x

Povinnosť daňovej registrácie fyzickej a právnickej osoby 11/2016 32 x

Registračná povinnosť tuzemských osôb pre DPH 11/2016 38 x

Výber metódy uplatňovania výdavkov podnikateľa –FO 13/2016 44 x

Tuzemský prenos daňovej povinnosti pri dani z pridanej hodnoty 8/2016 53 x

Jednoduchéúčtovníctvo

Účtovná závierka podnikateľov v jednoduchom účtovníctve za rok 2015(verzus paušálne výdavky či daňová evidencia)

2-3/2016 99 x 1

Účtovanie výdavkov na zásoby 12/2016 102 x

172



Jednoduchéúčtovníctvo

Účtovanie výdavkov na mzdy, poistné a príspevky na tvorbu sociálne-ho fondu

14/2016 100 x

Účtovanie príjmov zahrnovaných do základu dane z príjmov FO 11/2016 152 x

Mzdy

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v roku 2016 14/2016 135 x

Odvodové a daňové povinnosti pri vyplácaní odmien na základe dohôdo prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v roku 2016

14/2016 151 x

Zmeny v rozsahu zrážok zo mzdy od 1. 1. 2016 4-5/2016 199 x

Ostatnédaňové

Daňový poriadok účinný od 1. januára 2016 4-5/2016 56 x

Predaj auta za nižšiu ako zostatkovú cenu podľa ZDP a DPH 15/2016 97 x

Nový autorský zákon a daňové zaťaženie autorov 11/2016 52 x

Daňová kontrola 13/2016 5 x

Sankčný systém v roku 2016 15/2016 65 x

Poisteniea odvody

Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie za rok 2015 13/2016 156 x

Odvody SZČO do sociálnej poisťovne od 1. 7. 2016 12/2016 136 x

Zamestnávanie cudzincov 1/2016 171 x

Právnepredpisy

Úplné znenie zákona č. 222/2004 Z. z. s komentárom k zmenámod 1. 1. 2016 a 1. 4. 2016

6-7/2016 125 x x

Úplní znenie zákona č. 595/2003 Z. z. o daní z príjmov s komentárom(18. 3. 2016)

9-10/2016 43 x x

Úplné znenie zákona č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite 12/2016 36 x x

Podvojnéúčtovníctvo

Účtovná závierka podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtov-níctva za rok 2015

2-3/2016 13 x 1

Právov podnikaní

Správny súdny poriadok: Prehľad vybraných ustanovení nového pro-cesného kódexu

11/2016 172 x

Trestná zodpovednosť právnických osôb od 1. 7. 2016 12/2016 153 x

Elektronické schránky pre PO a ich dopad a účinok 14/2016 148 x

Združenie právnických osôb – konzorcia 14/2016 153 x

Zrušenie a likvidácia obchodnej spoločnosti z právneho, účtovnéhoa daňového hľadiska

15/2016 116 x

Ochrana veriteľov po novom 12/2016 165 x

Účtovníctvo

Veličiny používané v mzdovom účtovníctve v roku 2016 podrobnejšie 8/2016 141 x

Oceňovanie majetku a záväzkov podľa novelizovaného zákonao účtovníctve

8/2016 111 x

Daňové súvislosti výplaty podielu na zisku 8/2016 122 x

Zmeny v účtovníctve od 1. 1. 2016 a od 17. 6. 2016 9-10/2016 4 x

Zrážková daňOsobitosti uplatňovania zrážkovej dane na príjmy poskytovateľov zdra-votnej starostlivosti

13/2016 71 x

Vyhľadávač � Vyhľadávač DÚPP – ročník 2016

173

V


DA

ŇO

VÁ

KA

VIA

RE

ŇD

ÚP

P1/

2017

174

Odporúčame

11/2016

Schopnosť získať a udržať pozornosť zákazníka je jednou z najdô-ležitejších komunikačných schopností obchodníka. Viete, ako na to?V novembrovom čísle mesačníka Zisk manažment Vám ponúkneme10 tipov, ako na to!

Vo veľkej téme s názvom Horizontálne kariéry upriamime svoju pozor-nosť na (ne)dostatok manažérskych pozícií, na „výchovu“ top lídrovvo firmách, ale aj na tému fluktuácie zamestnancov.

Pre tých, ktorí plánujú rozšíriť podnikanie do Českej republiky,máme takisto skvelú správu: v podrobnom článku sa zameriame na po-stup, poplatky a základné informácie, ako založiť firmu u našich západ-ných susedov.

V najnovšom čísle Zisk manažmentu sa tiež dočítate o tom, ako zviesťzlatú rybku a byť neodolateľnou šťavnatou návnadou, ktorej nik ne-povie nie! Inými slovami, ak budete všetko robiť správne, budú z vásčervíky a zákazníci sa premenia na zlaté rybky, ktoré budú plniť želaniavám. A o to ide, nie?

V poslednej tohtoročnej Línii s podtitulom Moderné bývanie sa zame-riavame na aktuálne témy. S príchodom najkrajších sviatkov v roku –Vianoc, sme si pripravili pre čitateľov lahôdky v podobe pútavých člán-kov o sviatočnom stolovaní, vianočných dekoráciách a darčekoch.Teplo domova či rodinného krbu predstavujeme ako hlavnú témua zamerali sme sa aj na to, ako sa popasovať so snehom okolo domu.Prajeme príjemné čítanie!

1/2017

Ako zdaňovať príjmy FO plynúce zo závislej činnosti zo zdro-jov v zahraničí a príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovýmnerezidentom SR zo zdrojov na území SR, vám vysvetlí článokod Ing. Valérie Jarinkovičovej.

U niektorých zamestnancov nastáva vznik pracovného pomeruaž po tom, ako sú do svojej funkcie menovaní.Ako sa majú obajaúčastníci pracovnoprávneho vzťahu, zamestnanec a zamestná-vateľ, správať, ak je zamestnanec odvolaný? Viac už v článkuJUDr. Ondreja Beracku.

Viete, čo je job sharing? Delené pracovné miesto zaraďujememedzi flexibilné formy zamestnania, inak nazývané aj ako atypic-ké formy zamestnávania alebo netypické formy zamestnávania.Aj prostredníctvom tejto formy zamestnávania Zákonník prácevytvára podmienky pre zvýšenie flexibility na slovenskom trhupráce a širšie využívanie atypických foriem zamestnávania.

Daňová kaviareň

175

K

Pripravili sme pre vás

Prehľad o zvýšení dôchodkov v roku 2017Od 1. januára 2017 sa vyplácané dôchodky zvýšia o pevnú sumu. Pevná suma zvýšenia sa určí najmenejako 2 % z priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku. Vyplýva to z novely zákona o sociálnom po-istení, ktorú po schválení parlamentom včera podpísal aj prezident SR.

Novela zákona o sociálnom poistení ustanovuje pevné sumy zvýšení dôchodkových dávok v roku 2017 na-sledovne pre jednotlivé druhy dôchodkových dávok:

Druh dôchodku Plná suma (eur) Suma jednej polovice (eur)

starobný 8,20 2,50

predčasný starobný 7,90 3,00

invalidný nad 70 % 7,10 2,60

invalidný do 70 % 4,00 1,70

vdovský/vdovecký 5,30 2,30

sirotský 2,60 1,40

O zvýšenie dôchodku nebude potrebné žiadať. O zvýšení dostanú poberatelia dôchodkov písomnérozhodnutie. Dôchodky vo vyššej sume budú prvý raz vyplatené vo výplatnom termíne za mesiac ja-nuár 2017 aj s doplatkom zvýšenia od 1. januára 2017 do posledného dňa pred výplatným termínomv mesiaci január 2017.

Dokument bol revidovaný: 26. 10. 2016 (www.socpoist.sk)

Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republikyč.269/2016Z.z.oúpravedôchodkovéhovekuareferenčnéhovekunarok2017Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa § 65a ods. 3 zákona č. 461/2003Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z. ustanovuje:

§ 1: Dôchodkový vek sa zvyšuje o 76 dní.

§ 2: Dôchodkový vek na kalendárny rok 2017 je 62 rokov a 76 dní.

§ 3: Referenčný vek na kalendárny rok 2017 je 62 rokov.

§ 4:Toto opatrenie nadobúda účinnosť 1. januára 2017.

Fond pracovného času – rok 20178-hodinový pracovný čas

Rok má dokopy 247 pracovných dní, t. j. 1 976 pracovných hodín.

S platenými sviatkami má rok 260 pracovných dní, t. j. 2 080 pracovných hodín.

7,5-hodinový pracovný čas

Rok má dokopy 247 pracovných dní, t. j. 1 852,5 pracovnej hodiny.

S platenými sviatkami má rok 260 pracovných dní, t. j. 1 950 pracovných hodín.

Sociálna poisťovňa informuje (www. socpoist.sk)

Úrazová renta a pozostalostná úrazová rentasa zvýšia o 2 percentáÚrazová renta a pozostalostná úrazo-vá renta sa od 1. januára 2017 zvýšiao 2 %.

O rovnaké percento vzrastú aj úrazovédávky – jednorazové odškodnenie, ná-hrada nákladov spojených s liečením, ná-hrada nákladov spojených s pohrebom,ktoré sú zo zákona obmedzené maximál-nou sumou, ktorá sa tiež každý rok valo-rizuje.

Konkrétne, maximálna suma jednora-zového odškodnenia manžela alebomanželky v roku 2017 bude vo výške53 503,20 eur.

Maximálna suma úhrnu súm jednorazo-vého odškodnenia nezaopatrených detísa zvyšuje na 53 503,20 eur.

Maximálna suma náhrady nákladov spo-jených s liečením v roku 2017 bude pred-stavovať 26 751,80 eur.

Maximálna suma náhrady nákladov spo-jených s pohrebom v roku 2017 bude vovýške 2 675,70 eur.

Na sumu 2 675,70 eur vzrastie aj maxi-málna suma úhrnu náhrad výdavkov spo-jených s pohrebom pre všetky fyzickéosoby a nezaopatrené deti.


Časopis:

mesačník „DAŇOVÝ A ÚČTOVNÝPORADCA PODNIKATEĽA“vydávaný v jazyku slovenskom, 21. ročník

Vydavateľ a redakcia:

Poradca podnikateľa, spol. s r. o.Martina Rázusa 23A010 01 ŽilinaIČO: 31 592 503

Spoločnosť je súčasťou Vydavateľskéhoa vzdelávacieho domu PP.

Šéfredaktor:Ing. Eva Rosinová, PhD.e-mail: [email protected]ón: 041/7053 253

Grafická úprava:Marián Kollár

Sadzba daná do tlače: 23. 11. 2016

Tlač:Alfa print, s.r.o.Robotnícka 1/D, 036 01 Martin

Služby zákazníkom:telefón: 041/70 53 600e-mail: [email protected]

Daňová pohotovosťPoradenstvo z oblasti Dane a účtovníctvov pracovných dňoch od 9.00 – 12.00 hod.a od 13.00 – 15.00 hod.telefón: 041/7053 434

041/7053 535041/7053 737041/7053 838

e-mail: [email protected]

Predplatné na ročník 2017 je vo výške105,98 € s DPH.

Inzercia:adresa: Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilinatelefón: 041/7053 251mobil: 0918 635 305e-mail: [email protected]

Objednávky:telefón: 041/7053 222e-mail: [email protected]: www.zakon.sk

Povolenie na podávanie periodických listo-vých zásielok do maximálnej hmotnosti 500 gvo vnútroštátnom styku č. 1/OHP/2006

Evidenčné číslo:EV 3315/09ISSN 1335-0897

Odkazy na portálywww.danovecentrum.sk, www.zakon.sk

danovecentrum.sk:

Zbierka zákonov, Komentáre

Martina Rázusa 23A

Web adresa: www.danovecentrum.sk

041/70 53 222 www.zakon.sk

KoKoKoKoKoomemememeenntnttntntttnnnnnnn árárrráárárreeeeeeeeekkkkkk zázázááz kkokookokokookokoooookonononoonooooonommmmmmm

PPPPPPPPPPPPPPPPPPPPPPPPPPPPPPPPrrrrrrrrrrrrrrrrríííííííííííííííííííííííííííííííkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkllllllllllllllllllllllaaaaaaaaaaaaaaaaaddddddddddddddddddddddddyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyy zzzzzzzzzzzzzzzzzzzzzz ppppppppppppprrrrrrrrrraaaaaxxxxxxxxxeeeeeee

FFFFFFFFoooooooooooorrrmmmmmmmmuuuuulllláááárreee

S pocitom istoty sa podniká lepšie

Poistenie FIREMNÝCH KLIENTOVOdvážte sa posunúť svoje malé či veľké podnikanie na vyššiu úroveň. Spoľahnite sa pri tom na silného partnera, ktorý vďaka svojej veľkosti a stabilite dodáva istotu podnikaniu úspešných firiem na Slovensku. • flexibilná likvidácia poistných udalostí• široká ponuka poistných produktov pre firmy• najdlhšia tradícia v tomto segmente

www.allianzsp.sk Infolinka 0800 122 222

zdanenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami fo · nehnuteľnosti sú vymedzené v hlavne v...

Documents