V y c hodia tri razy do týždňa : v utorok, štvrtok a sobotu. frtdplatné cena pre Rsknsko-Dliorsko na celý rok 20 k., na pol roka 10 k., na štvrť roka 5 k., na me­siac 2 k.Jednotlivé čísla po 10 h.

Do eudzoiemska: na celý rok 30 k.

Predplatná cena na š t v r t k o v é č í s la je:

pre Rakusko-Uhorsko na celý rok 6 k., na pol roka 2 k 50 h.

Do cudzozemská: na celý rok 7 k.

časopis posiela sa len sku-• točne predplateným

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XL VITI. Sobota, 10. februára 1917. Číslo 17. aiBiBiíiBíMinnirofflrc

Reči v nepríhodnom čase. Len predvčerom večer desať interpellácií

malo sa povedať na sneme. Toľko ich bolo v knihe zaznačených.

Michal Lévay bol zapísal interpelláciu na ministra vnútorných diel o opatere vo­jenských sirôt; Ludvik Szilágyi na ministra krajinskej obrany o výhodách, dávaných rakúskym štátnym občanom; Bela Kelemen na ministrapredsedu, na ministra finančného a ministra krajinskej obrany 1) o zdravotnej službe na bojišti, 2) o márnení majetkov za frontom; Ludvik Holló na ministrapredsedu o novších osvedčeniach v zahraničnej poli­tike a o výmienkach pokoja; Vilhelm Sii-megi o zpäťosadení Sikulov; Vilhelm Vá-zsonyi o podporách vojenských; gróf Teodor Batthyány o seksárdskom železničnom spo­jení; Aladár Gedeon o niekoľkých neporiad­koch v administrácii; Štefan Rakovszky o cenzúre.

Ako vidno, chuti dosť. Chuti naťahovať sa s vládou. Interpellácie takéto sú napospol len zámienky: tituly pohovoriť nemilých vecí najmä Tiszovi.

Ináče z toho všetkého nič nevychodí Ľutovať ministrapredsedu Tiszu by v kr^ jine iste málo Iudí ľutovalo, keby sa mu ML. niečo stalo, keby mohli oslabiť jeho polta-l venie. Ale od interpellácií a takýchto op&p-zicionálnych rečí, čo by ony ešte raz náruv živejšie boly, Tiszovi nebude nič.

Také sněmové dejstvovanie je teraz ani nie primerané. Peštianske ulice sú zasypané snehom: kommunikácia celkom prestala a ľuďom pribudlo tým ešte viac biedy. Od každej takej snemovej reči, diktovanej len partijnou zášťou, užitočnejšie by bolo schrániť tam sneh hoci s jedného kvadrátneho metra.

Až ťažko pochopiť, ako môžu teraz ľudia tak perorovať. Teraz by sa pýtalo jedno­myseľne hútať a spojenými silami robiť, aby v krajine bolo menej nedostatku, núdze Povzbudzovať aspoň a ducha dodávať, aby obyvateľstvu bolo ľahšie dočkať sa leta, žatvy, jasene. Aby bodrejšie a otuženejšie mohlo plniť svoje občianske povinnosti v ťažkej vojne... Hľa, v snemovni strieľal hladný vojak!

Svetová vojna. Zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 7.

februára. Východné bojiště: Na rumunskom fronte

miesty živšia delostreľba. Od Kirlibaby na severo­východ odbili sme výpad dvoch nepriateľských stotín.

Pozdĺž Bereziny z podareného podujatia na předku doviedli dvoch ruských officierov, s 50 chlapov a 9. hádzačov mín. Podujatie rakúsko-uhorské oddiely vykonaly.

Talianske a juho-východné bojiště: Bez pre­meny.

Námestník šéfa generálneho štábu HOÍer, pofný maršalleutnant.

Zpráva nemeckého najvyššieho veliteľstva. 7. februára.

Západné bojiště. Pre nepriaznivé padanie svetla bojová činnost len na niekoľkých čiastkach prevýšila obyčajnú mieru. Od Sennheimu na juho­východ francúzska stotina predpoludním urobila nápad po tuhej delosťŕeľbe. Odbili sme. Viac za­jatých ostalo v našich rukách. Blízko morského brehu, so dvoch strán rieky Ancre, na severnej línii Verduna a v parrovskom lese (Lotaringia) dostali sme 60 zajatých a tri strojové pušky pri podarených výzvedných výpadoch.

Východné bojiště: Front bavorského princa Leopolda: Pri Berezine útočné naše oddiely vtrhly do nepriateľských línií a po rozborení krytia vrá­tily sa š dvoma zajatými ruskými officiermi s päť­desiatimi chlapmi a s deviatimi strojovými puš­kami. I pozdĺž kovefsko lučianskej železnice výpad našich útočných oddielov mal úplný úspech. Z ru­ských zákop doniesli sme 18 zajatých a strojovú pušku.

Front arcikniežafa Jozefa: Od Kirlibaby na severo-východ zmaril sa nápad dvoch nepriateľ­ských stotín.

Vojenská gruppa Mackensena: Pozdĺž Putny a Sereti delostreľba chvífami bola tuhšia. Viac ráz prišlo k bojom pred frontom.

Macedonský front: V zákrute Černej a na oJ}cteh-*r«hqch Vardara chvíľami tuhšia paľba, pri jbtfjovej čt^pljiti, ktorá ináče chatrná bola.

\%\ Prvý generálny ubytovateľ £2 f Ludendorff.

— — — — X^Viedeii, f. februára. »Neues Wiener Abend-blatt« píše: Všetky doterajšie zvesti nepodávajú ešte jasného obrazu. Styky Ameriky s Rakúsko-Uhorskom sú ešte nezmenené. Či zostane pri do­terajších krokoch, či po akcii Spojených Štátov budú nasledovať ďalšie vyhlásenia a akcie, treba vyčkať Čo sa posiaľ stalo, necháva výhľad na obe možnosti. 1 výzov Wilsonov k neutrálom, aby nasledovali jeho príklad, nevyvolal dosiaľ ešte ni­jakého rozhodujúceho účinku.

Berlín, 7. februára. »Tag« zvestuje z Rotter­damu: »Times« píšu z Washingtona, že je možné, že Bryan a niekoľkí politikovia pokúsia sa po­staviť sa proti prúdu. Pacifisti mlčia. 1 nemeckí americkí vodcovia vraj vyhlásili, že budú verne nasledovať präzidenta, lebo sú presvedčení, že Wilson urobí všetko, aby zamedzil vojnu. Präzi-dent pokladá za možné, že Nemecko ustúpi, keď sa dozvie, že Spojené Štáty nedajú so sebou žar­tovať.

Berlín, 7. februára. Präzident Wilson hovorí v nóte neutrálom, že Amerike dôvodom k vojn* bude utopenie americkej lodi alebo usmrtenie ame­rického občana.

Strassburg, 7. februára. »Strassburger Post« zvestuje, že počet nemeckých lodí v amerických prístavoch možno odhadnúť na 200. V New Yorku ich je 31 v cene 700 milliônbv mariek, medzi nimi nákladný parník »Vaterland«, ktorý so svojím deplacementom 52.000 tonn je najväčšou loďou sveta.

Berlín, 7. februára. Ako »Voss. Zeitg.« zve­stuje, Wilson povedal v senáte, že Spojené Štáty přetrhly diplomatické styky so všetkými ústred­nými štáty, nielen s Nemeckom.

že spoločná odpoveď škandinávskych štátov na nemecké vyhlásenie o zostrenej vojne podvod­nými člnmi bude daná v najbližších dňoch.

Štokholm, 7. februára. »Daily Chronicle* píše, že treba uznať veľmi ťažkú situáciu škandinávskych štátov. Nemôžu sa rozhodnúť pretrhnúť diploma­tické styky s Nemeckom z dôvodov zemepisných.

Kodaň, 7. februára. Prevezenie gréckeho voj­ska na Peloponnes je dokončené, preto je blokáda zrušená.

Berlín, 7. februára. Stokholmský dopisovateľ »Lokalanzeigera« dozvedá sa z informovanej strany,

Fatum, Začína sa to banálne, a končí sa tragicky.,. Šlo 14-ročné dievča zo školy. Pravdepodobne

nebolo ani krajšie, ani múdrejšie, ako všetky iné 14-ročné bývajú. Po ceste rozmýšľalo o úlohách, možno i o novej čiapke prámovej, o olevrante, s ktorým ho čaká matka doma. Ani tušenia ne­malo o tom, že prežíva svoje posledné chvíle...

Na Rákóczyho ceste sa prechádza! mladý človek. Ani krajší, ani lepší, ani ľalvkomyseľnejší, ako bývajú mužskí našej doby — a s nejakou trpkosťou poznamenávam: hádam každej doby...

Šiel sa prejsť, a ani myšlienky nemal o tom, že mu už len raz vyjde slniečko...

Bol zdravý, a prechádzal sa po peštianskom asfalte... Hja, lenže je ten asfalt niekedy nebez­pečnejší, ako rumunské zákopy.

Šli jeden proti druhému — oči sa im střetly... Tmavými krýdlami zašušfal osud nad nimi...

» Viete sa vy korčuľovať, slečna ?« touto ba­nalitou oslovil mladý človek dievča, a v tejto chvíli bol ich osud rozhodnutý.

Dievča — ó, večná Eva — odpovedalo. Bár by bolo sklopilo oči a chytro, chytro ušlo pred cudzím mužským. Ale malé dievča odpovedalo, a tým vypovedalo svoj smrtný ortieľ.

Šli spolu ďalej. Čomu sa úfal mladý človek? Pravdepodobne každodennému dobrodružstvu. A dievča? Čo si myslelo dievča? Nedozvieme sa, lebo jej ústa na večnosť zamíkly.

V bočnej ulici ju voviedol do diskrétneho ho­telu. Na schodoch sa dievča zbadalo a začalo sa brániť, plakať, a mladý človek — prirodzená vec — ušieh

Človek je prinútený rozmýšľať o tom: bolo to dievča tak absolútne nevedomé, že šlo až do brány hotelu s cudzím mužským? Tak beda tej materii V tom veku už nesmie byť dievča tak nevedomé. Ale má a musí byt povedome čisté, ne­vinné a hrdé.

Mladý človek odišiel, dievča plačúc tiež. Portáš upozornil policistu, že mladý človek, tak sa zdá, prenasleduje to dievča. Policista ich oboch zaviedol na komisariát.

Pcčína sa tragédia, tak rýchle, konzenkvetne a neúprosne, ako v antických tragédiách.

Dievča, plačúc už tam na komisariáte, vravelo, že ono neprežije tejto hanby, že sa zmárni. O krátky čas ich oboch prepustili. Komisár sa pre­svedčil, že sa nič, absolútne nič takého nestalo, za čo by bol mladý mužský trestu hodný.

Dievča vyšlo na najbližší 4-poschodový dom a tam sa shodilo dolu do dvora ..

Keď sa to večer jej mat dozvedela, sa zblá-znela.

Mladý človek to čítal druhý deň v novinách, čítal svoje meno, a meno neznámeho dievčaťa.

ktoré vtedy bolo už nie mladé dievča, ale len mrtvé telo: nabil si revolver a zastrelil sa.

Bez veľkých vysvetľovačiek, ticho, pokojne — tak, ako keď človek odíde z nejakého bálu..'. sám a sám.. .

Trápilo ho svedomie?! Bál sa Skandálu? Nikdy sa to nedozvieme, lebo zamíkol navždy

i on. Ale ešte nie dosť; tragédia má i ductus. Mladý

šuhaj, priateľ dievčatá, 19-ročný šuhaj, keď sa dozvedel o tragédii svojej kamarátky z detských čias, napísal list, že bez nej ďalej žiť nechce, a za­strelil sa tiež...

Človek zastane: Bože, však je ten ľudský život bezcenný!

Každá matka, ktorá čítala tragédiu školského dievčatá, nech sa sama seba spýta: nemohlo by sa to stať i s mojou dcérou ?1 Nech sa zhrozí, a nech útle, jemne, šetriac city mladého dievčatá, ale nech mu povie pravdu o živote a svete.

Puberta je sama v sebe nebezpečný čas, i u dievčatá, i u mladíka. Ale najnebezpečnejšia je tam, kde je dievča úplne nevedomé. Nemožno je spoliehať sa len na instinkt: to sa nesmie robiti Dievča sa len samé môže bránit, vždy a všade nemôže byí mater pri nej. Ale dievča musí vedieť, čoho a prečo sa mu treba bránit!

Povedomé, čisté, hrdé panny vychovávajme, ktoré ani len pohľadu nemajú pre cudzieho chlapa na ulici, potom nebude detských tragédií, ako je i táto! JV.

Z mojich veršov. M. Básus.

Mŕtva víla. Na modrom úzadí (práve deň zachodil) stály dnes Tatry a čistunko biele —

hviezda tá životom iskrila ako zrak najkrajší, o akom poeti básnia.

stály jak sarkofág Na modrom úzadí z snežného mramoru, (krýdla noc rozpäla) v ktorom spí víla, jej tiene sa schodily mnohá hruď želie. oplakat krásku —

Na modrom úzadí (slnko už zapadlo) hviezda sa zjagala veľká a jasná —

18/1 191,7.

a ja som spieval, čo hviezda mi zjavila: Vstane tá mŕtva — až pocíti lásku.. ! horúcu lásku...! !

Odkaz nenarodených. — Hlas vábny doznieva -— tak vábný z vašej zeme, a my ho slúchame, však dneska nechápeme... Nás chcete vyvolať — a žalôb na stá kvíli, rty kľajú chvíľke tej, keď svet náš opustily, sŕdc vašich hlbiny jak mora vaše stonu.. .

BESEDNICA. Zahynutá sila.

Od A. L Kuprina. (Pokračovanie.)

— Videl som váš obraz. Hľadel som, nasládzal som sa a plakal, — bez poriadku a vytržené mrmľal Iljin, idúc vedľa Savinova a ustavične sbiehajúc s trotoáru na dlažbu, aby sa vyhol stře­távaným ľudom. — Otriasol ma do samého vnútra. Do zmeravenia. A veď ako sa to podivne stalo. Šiel som mimo soboru. Pozrem, přišly štyri koče a zastavily sa u vchodu. Vyšly z nich akési dámy, iste aristokratky, a s nimi generál a dvaja civili. Vošli do soboru. No, strážnici, rozumie sa, hodili sa za nimi v zapätí. A ja som tým časom všuchol za nimi. Načo hriech tajiť, bol som v ten čas napitý, a preto chrabrý, a na šťastie ani policajtov na blízku nebolo. Áno. Vošiel som do chrámu, a tak, viete, k dlažbe som prirástol. Triaška ma po­chytila. Stojí Ona na výšine, ani čo by letela vzdu­chom, v celej nevinnosti, čistá, prekrásna, a oči veľké také, jasné, krotké, zrovna na mňa naliehavo hľadia, ale nie s hnevom... Niel Hľadia tak smutne, žalostne. Ó, Božel A ja som napitý, hnusný, špi­navý, v handrách, len čo som sa z peleše vytrhol... Opáčite položenie, ale očú odtrhnúť nemôžem...

— A zrazu ako by ma čosi strčilo. »Bože môj, — myslím: veJ je toto moje blúznenie; veď som ja tento istý ideál nosil v duši, keď mi ešte bola čistá; veď i ja by som mohol niečo podobného vytvoriť-* Strašná to bola chvíľa, pán Savinov. Strašná preto, že som odrazu, neobyčajne jasne

— Ó, recte, márne li prísť vskutku: k vôli čomu? hľa, stavba vašich rúk jak z karát prevrátená — kde veľké dedictvo? v čom jeho večná cena?? Piť z vášho kalicha a horieť vášňou vašou? — my môžme načierať mier pravý zlatou čiašou! Hry vaše hrozné sú — sme ŕfevinní — nuž známe... — nám v tichom kochaní sú duše zamestnané! Svet váš je väzbou a to hneď od povojníka... — nás žiadny otrokár sa vôbec nedotýka! Zrak váš? — my zakladať si máme skorej na čom: kto hne k vám — zabúda, čo videl, s prvým plačom, za rajom ztrateným mu oči v žiali tonu...I — Ó, recte, máme-li prísť vskutku: k vôli čomu?? svet nový čaká nás? hry hrozné přešly v báje? a nikto — nikto z nás svoj príchod neprekľaje?? pre hriech snáď nanovo už vysvätené chrámy?? ak áno — škoda zvať! — my prídeme i sami!!

23/1 1917.

Mrazu 1 — Ach, vďačný druh môj, našiels' okná moje a sniesols' na sklo fantastických kvetín za jednu noc — i paliem celé chvoje, snáď myslels', že dnes ten deň, ktorý svätím ?

Ver' zmýlil si sal ale rád som daru, i každého rád, kto len kvety pesti, i teba rád, že dušu máš tak jarú — o vesne bájac, keď Smrť stráži cesty...

Hej, mám ťa rád, bo i dnes žiješ kráse, keď zúri zemou víchor svetoborný, a tým sa tešíš, ak kto oči pasie — jak ladné sú tie tvoje voľné formy...

Nuž teš sa! . . . ja sa kochám v nich až príliš, mám kvetov tiež — som trocha záhradníkom... oj, prenes z nich čos', veď sa nepresilíš, do okien — mojím krvou — tuhou — zvykom

Hľaď, ľalia toť — vzor to duše čistej — tú vykúzli, zrak upriam na záujem, až zjasá v slnka žiare pozlátistej, snáď pochopia ju tí, ich —pozdravujem! 27/1 910,

Kronika. — Nové peniaze s podobou kráľa Karia.

Onedlho prídu do obehu nové zlaté a strieborné peniaze, na ktorých bude už poprsie Jeho Veli-íenstva Karia IV. Budú i 50-halierové strieborné peniaze. Vypustia i niečo zlatých mincí, 10-, 20-a 100- korunových, nemnoho, viac len pre pamiatku, zvečniť zmenu na tróne.

— Premeny pri dvore. Ako je už známo, na­miesto princa Alfreda Montenuova hlavným dvorným majstrom Jeho Veličenstva stal sa princ Konrád Hohenlohe, ktorý v kabinete Kôrberovom bol mi­nistrom vnútorných diel a potom za čas spoločným finančným ministrom. Gróf Leopold Berchtold, ktorý bol druhým hlavným dvorným majstrom, stal sa hlavným komorným majstrom a na jeho miesto prišiel princ Felix Welsersheim. Gróf Lanckoronski,

pochopil, pocítil a vymeral hlbinu, do ktorej som sa zahrúžil... Zaplakal som... No, pravda, prišiel strážnik. »Ty čo tu hľadáš, trhan napitý ?« A už ma vyvliekol zo soboru a dolu schodmi. A ja... Čože mi ešte zostávalo? Nacical som sa v ten deň, ako hovädo, a len som reval. Potom ma zodvihli na ulici... nocoval som na policii. Echl i rozprávať je špatněl

Savinov načúval, nepretrhujúc tohto horkého, trhaného samoobvinenia a vždy viac a viacej tie-snilo mu srdce nezdravistou sústrasťou k tomuto nešťastnému človeku. Cez aký dlhý rad unížení a mravných múk musel prejsť, kým sa našiel na ulici v svojom plátenom kabátku a roztrhaných nohaviciach? A veď v ňom bezpochyby vyšiel na zkazu ohromný pôvodný talent. Savinov si zrazu pripomenul vyslovenie sa starého akurátneho pro-fessora, veľkého v klassických tradíciách, ktorý ešte vo vtedajšom „akademickom čase povedal o Iljinovi: »Z tohoto Iljina talentisko sa len tak tisne. Nijaké merítko na neho nejde," — hovoril obyčajne professor. A tejto mienky bola celá — obyčajne tak revnivá k úspechom — zlojazyčná spoločnosť druhov-umelcov, V ten čas, keď iní bojazlivé šli za veľkými majstry, v Iljinovi už bolo badať veľ­kých čŕt originálny, svieži talent, vydvihujúci svoje presvedčenie, svoje spôsoby, svoje kresby a svoje chápanie prírody. On ako by o celú hlavu stál vyššie nad svojimi vrstovníkmi. Jeho radi poslúchali, jeho napodobňovali, jeho divné práce budily vše­obecnú pozornosť. Okolo neho už sa utvoroval neveľký krúžok novátorov, ktorí opovrhovali vše­možné »izmy«, smery i školy, ale vyžadovali od umenia neohraničenej šírky výmyslu a smelosti vyvedenia. Jednako za vodcu partie sa Iljin nikdy

ktorého miesto zaujal teraz gróf Berchtold, vymeno­vaný je za intendanta dvoch dvorných divadiel. Bude stáť i na čele cisárskych muzeí. Barón Schiessl, direktor kabinetnej kancellárie, išiel do penzie a kabinetnú kancelláriu vedie už Artur Polzer, dosiaľ notár rakúskej panskej snemovne.

— Strieľanie v snemovni. V stredu, 7. feb­ruára, v snemovni s gallerie tri razy strelil z ťažkej pištole husársky kaprál Ďuro Palafalvi.

Sněmový podpredseda Simontsits takto roz­povedal vec novinárom: Husársky kaprál Palafalvi na poludnie prišiel do snemovňa a hľadal pred­sedu Pavla Beóthyho. Keď počul, že Beôthy je chorý, vyhľadal jeho sluhu a pýtal si vraj od neho lístok, na ktorý by si mohol kúpiť chleba. Žaloval sa sluhovi, že peniaze má, ale chleba nemôže dostať. Bsz chlebového lísiku nedajú mu nikde.

Strieľal — hovoril ďalej podpredseda Simon-fsits — s gallerie druhého poschodia a mieril na predsednícku tribúnu. Náboje, vystrelené z husárskej pištole, vošly od predsedníckej tribúny na ľavo do steny. Na moju otázku: koho chcel zastreliť? od­povedal, že on nevie.

Tak sněmový podpredseda. Na policii vypočúval kaprála Paiafalvihohlavný

kapitán Bodá. Na otázku: čo to vykonal? odvetil, že naučil sa strieľať na vojne. Ale i tu povedal, že hladoval, a preto hľadal sněmového predsedu Beóthyho.

Pavla Beóthyho iste poznal čo len po mene, lebo Ďuro Palafalvi je rodák tiež z Biharskej sto­lice. Pred vojnou bo! vraj v Amerike.

— Dunaj pod ľadom. Dunaj je už zamrznutý i od Pešti nadol až po Zemún.

— Rumunský korunný princ zasnúbený. Karia, rumunského korunného princa, pri jeho po­slednej návšteve v Cárskom Sele zasnúbili s veľ-kokňažnou Oľgou, najstaršou dcérou čárovou. Tak oznamujú zo Štokholmu.

— Macharove a Jiráskové spisy zakázané v Čechách a na Morave. Zákaz všetkých Macha-rových spisov v Čechách i na Morave prísne exe-kvujú. Zo školských knihovní musia byť všetky vytvorené. O Macharovi nesmie sa hovoriť na stredných školách, a kde je nevyhnutné zmieniť sa o ňom (práce jeho sú v školských čítankách), že treba doložiť, jeho knižky sú rakúskemu štátu a najmä českému národu nebezpečné. — Zo spisoy Jiráskových sú zakázané len Temno a Husitský král, ale direktori odstraňujú zo žiackych knihovní i iné diela Jiráskové, ktoré sú o husitských ča­soch.

— Berlín bez zemiakov. Berlínsky magistrát oznámil, že pre mrazy nemožno deliť zemiaky. Miesto nich budú dávať chlieb a múku. Miesto 174 kg. zemiakov dajú 40 dkg. múky a 30 dkg. pečiva týždenne na osobu. Ktorí sa opairili zemiakmi popredku, smú týždenne minúť najviac 2 funty. Ináče dostávajú v Berlíne na týždeň 4 kg. repy (Wrucken) a 20 dkg. chleba. V Charlottenburgu

nenatískal; on bol na to priskromný, primäkký a chúlostivý. Život viedol surový, temer spartánsky a oddával sa práci s akýmsi posvätným opojením. Pravda, boli i v tie časy v akademii neschopni pracovníci, ktorí pre nedostatok talentu zamieňali ho plazivosťou pred professormi, alebo úpornou nadľudskou vytrvalosťou v práci. Oni vzbudzovali v druhoch žalost a opovrženie. Ale k Iljinovi, k jeho asketickému spôsobu života, k prekvapu­júcej pracovitosti, k jeho odcudzenosti od nepo­riadnej výstřednosti umelcov, všetci sa chovali s vnímavou úctou. Cítilo sa, že on nechce roz­hadzovať nadarmo svoje ohromné sily, ale ich chce výlučne venovať umeniu.

Savinov sa rozpomínal, s akým šumom bol prijatý na konkursnej výstavke obraz Iljinov »Sláv-nost u Štefana Razina«. Celé umelecké mesto sbehávalo sa vidieť ho. Novinárski kritici nazývali ho epochou v maliarstve svojho národa. Iljina po­slali na štátny účet do Ríma. Potom ako by sa do vody bol ponoril, požadovanej práce do aka­demie neposielal ani nijakých vysvetlení ohľadom toho. Nikto nemohol pozitívne tvrdiť, či sa vrátil domov, či zostal za hranicou; ba ani to nevedeli, či žije. Ale, pravda, poriedku, spomínali ho v svojich krúžkoch starí umelci. Bývalo, keď už dosť pokle­betili na účet neprítomných, niekto vzdychne, že s každým rokom tratia sa staré talenty, a nových akosi nevídať. A prvej, páni, pamätáte?* A tu už cele iste vystúpil do popredia Iljin, osobnosť a talent ktorého cez prizmu času nabudla rozmerov legendárnych, V istom čase preniesol sa chýr, že ktosi z umelcov videl Iljina v odesskom prístave nosiť rohožové gule; ale tento chýr skoro zanikol, ani naň zvláštnej pozornosti neobrátili.

pri Berlíne dávajú starým ľuďom funt ovsa roz­mrveného alebo grfsy na mesiac. Ale karotku naň dostanú len tak, keď dokážu, že majú 70 rokov.

— V Dražďanpch tiež boli zavreli na týždeň všetky školy a divadlá pre nedostatok uhlia.

— Egyptské vajcia pre Angllu. V Anglii majú málo vajec, preto začali ich dovázat z Egypta. Dosiaľ doviezli už 7 millionov vajec po 20 halierov. Sú lacnejšie ako americké, ktoré dosiaľ do Anglie posielali.

— Otrávenie od vajec. V Bytové v Prusku rodina hostinského Grubbeho, ktorý je na vojne, jedla na večeru vajcia, ktoré boly uložené v garan-tole. O niekoľko hodín zjavily sa u všetkých prí­znaky otrávenia. Slúžka chcela ísť po lekára, ale zamdlela, ako ostatní, a tak ostali otrávení bez pomoci až do ráno. Ráno prišli súsedi. Päťročné dievčatko bolo mŕtve, ostatných lekár priviedol k pamäti, len stav slúžky bol ešte povážlivý.

— Vlci na fronte. Na ruskom fronte vyhlado­vění vlci vnikajú až do zákop a len ohňom stro­jových pušiek možno sa proti nim obrániť. Nedávno vlci napadli střetnuvší sa ruský a nemecký vý­zvedný oddiel. Nepriatelia museli prestať bit sa medzi sebou a brániť sa spoločne proti dravcom.

— Mládenecká daň v Anglii. Anglické mini­sterstvo financií vystúpi skoro s plánom mláde­neckej dane. Je to vlastne daň svobodných ľudí, lebo ju budú musieť platiť i samostatné ženy, ktoré sú nie vdovy, ani rozsobášené. Anglické ministerstvo bude musieť určiť hranicu veku, kedy svobodná žena prestáva byť mladým dievčaťom a stáva sa osamotenou ženou, to jest starou pannou. Rozhodnutie ministerstva v tejto veci bude zaují­mať nielen ženský a mužský svet v Anglii, ale i za hranicami.

— Februárová zima. Mrazy od poslednej tre­tiny januára držia sa bez prestania. Vo februári stávajú sa postupne surovšími. V piatok, 9. febru­ára, už sme i my v Turčianskom Sv. Martine mali ráno o 7. hodine 23 stupne Celsia. U nás je dole, po poli, málo snehu; ale na mnohých stranách náhle uleví mráz, už sa valí sneh. V Pešti 7. februára boly ulice také zavalené, že prestala všetka pre­mávka. Nemohla chodiť ani elektrická železnica. Ľu­dia nešli ani do úradov. Inde zas obmedzujú sa úradné hodiny preto, že sú mrazy tuhé a kuriva málo. I vo Viedni pre nedostatok uhlia chudoba už temer nevie si rady. No a čo je na bojišti, na to človeku i pomyslieť (ažko.

—- Pán dr. Bela Ferdinandy, advokát v Tur­čianskom Sv. Martine, v polovici februára t. r. vráti sa domov z vojenskej služby na dlhšie dovolenie a osobne povedie svoju advokátsku kancelláriu. Bol pridelený vyše roka vojenskému fiškalátu a na základe tam nadobudnutej praxr'bude prijímať —:

ako pri ministerstve zaznačený vojenský obranca r— i zastupovanie u vojenských súdov.

graben, v Dolných Rakúsach. Tam pred dvoma, katolíkom. Tu pomohla veci snaživosť výboru rokmi strávil som ako rekonvalescent tri týždne; Jednoty. v milom zátiší Annunciaty a oboznámil som saj Zdvihla sa opona. Na javišti, okrášlenom ume-

Z Ciest. Píše: Podäumbierslcy,

II. Po dosť dlhom čase konečne dostal som i ja

úradné dovolenie. A že mi ärár kreditoval cestu vlakom, dovolil som si čo najlepšie využiť príle­žitosť a preto za cieľ cesty postavil som si Eich-

Lakaj vo fraku a s bielym nákrčníkem vošiel do izby s jedlom v oboch rukách a nohou pri-chlopil za sebou dvere. Bol tak dobre vydressiro-vaný, že si nedovolil hrubej zádierky (k tomu Savinov dával hodne prepitného), ale po tom, ako zúmyselne-nedbalo staval na stôl taniere, ako zazeral na Iljina, neobracajúc k nemu hlavy, po chladnej dôstojnosti, s akou vypočul rozkázané jedlá, bolo vídať, že je rozhorčený i za seba i za repu­táciu hotelu do hĺbky duše. Iljin sedel na kraji kresla, starajúc sa ďaleko schovat podeň svoje nohy, a prikrýval dianiami roztrhané kolená. Skon-fundovane sa usmieval, ustavične sa červenal a vytieral si rukávom spotenú tvár.

Keď lákaj odišiel, Savinov potisol k lljinovi vodku a povedal láskavé:

— Pite, holúbok, neonačte sa predo mnou. Viem, že je vám tohto teraz treba.

Hrdlo sklenice cvendžalo o sklo kaliska, ked lljin nalieval vodku. Prevrátiac trasúcou sa rukou vodku do úst, dlho jej neprehltával zmraštiac tvár; potom zrazu prehltol s akýmsi zvláštnym primfas-knutím, zmraštil sa ešte väčšmi a veľmi často začal dýchať cez polostisnuté ústa, ako by bol nieč horúceho nabral do nich. Teraz pri svetle Savinov mohol si dobre rozhľadieť jeho tvár. Bola veľmi otečená; líca a uhrovatý nes boly pokryté drobnou sielou červených záhybov a tiež drobných, vzdutých siných žifôk. Kabát bol u goliera zabodnutý špen­dlíkom, a bielizne pod ním sotva bolo. Od všetkých týchto handier šiel akýsi špinavý maslový zápach, podobný cestu na zamazávanie okien, s prlmie šanlmf lacného dohánu.

—• Odpusťte, keď si ešte vypijem, — potiahol sa lljin za druhým kalíškom.

s pátrom Gereckým, redaktorom znamenitých Hlasov.

Ako ťažko v ten čas lúčil som sa s Annun-ciatou, tak teraz mile bol som prijatý. Tri dni po­bavil som sa tam pod pohostinným prístreším, potom, rozlúčiac sa s vždy milým, dobráckym pá­trom, sadám na vlak ku Viedni.

Stmieva sa. Je nedeľa večer. Ľud hrnie sa z kostola, v ktorom čerpal potěchu Sleva Božieho. Ale divno mi bolo, že len niekoľkí pošli domov, a ostatní v menších-väčšfch gruppách tiahnú spolu.

— Nepekná obyčaj, z kostola do krčmy 1 — zastanem a myslím si, keď tieto gruppy vidím vchádzať do hostinca.

— Však sa teším divadlu 1 — počujem hlas za chrbtom.

Čosi ako elektrický prúd mnou prebehne, a nemôžem sa zdržať, aby som nevošiel do hostinca. Tam je už javište pripravené a temer všetky miesta obsadené. Preto sadám do kúta ku stolu bieloskvúcim obrusom prikrytému a zahľadím sa na došlých hostí. Sú to z jednej čiastky zeleni-nári, z druhej ale rodiny robotníkov, ale miestami vidieť i vkusný úbor dám, ako i vojenskú rov­nošatu.

V kňazskom rúchu prišiel riaditeľ divadla. Poznal ma. Privítajúc ma s vďačným úsmevom na tvári, podal mi ruku a hneď s podivením tázal sa: — A čo, vy nie vojak? A z tak ďaleká prišli ste na naše divadlo?

— Ej, ba vojak, — vetím mu, a v »cibíle« budem chodiť, kým mi dovolenie nezíde.

leckými dekoráciami, zjavil sa roj dievčeniec, oble­čených v malebnom kroji slovenského západu. Razom všetko umlklo, že bolo*by možno počuť i muchu letieť. Oči všetkých obrátily sa k javišťu. Nezačal sa to divadelný kus, ale v dojímavé krásnom kvintete dievčence zaspievaly niekoľko našich trávnic. Spev tak milo a utešene účinkoval, že cítili sme sa ako by zlatý dážď z neba padal na nás. Zabudli sme v ten čas na všetky neresti, ktoré spôsobila nám vojna. Spev, do ubolených našich sŕdc lial príjemné teplo, ktoré rozplynulo sa celou našou bytnosťou.

Radostné tlieskanie bolo odmenou za dojímavé krásny spev. Opona bola spustená. Vrava, šum a pochvala od hostí ozývala sa dvoranou A ozaj, ťažko uhádnuť, čo pri tom výjave mohlo byť najkrajšie: či skutočne len spev, či slovenský kroj, a či samé dievčence? Možno, že všetko bolo rovnako krásné.

Po krátkej pauze nasledovalo predstavenie Ztratený život, od Ferka Urbánka, a za tým jedno­aktovka: Chvalabohu, už je stôl prikrytý. Od môjho zeleninára dozvedel som sa, že niektorí herci a herečky nevedia ani dobre slovensky, čo pri cvi­čení robilo ťažkosti.

V mori cudzieho národa nemôžu sa udržať jednotky národov iných, jestliže nemajú vlastného povedomia. A toho povedomia je málo u nás. Preto tratíme sa všade a tak i vo Viedni Tu zdravá naša krv slúži ku mohutneniu a zveľaďovaniu peknej rassy viedenských Nemcov. Hľa, taký je osud nášho rodu, ako to básnik poznamenal; »tamhore hynieš,

Riaditeľovi bolo ponájttop? ma a ko tudole sa tratíš*. mne na poslednú práz^tí ' stoMku^w'sadol zele-ninár. Hneď sme sa oc&námili. Ori sa mňa opýtal, odkiaľ som rodák, ja jeho zas na duševný život viedenských Slovákov.

— V prítomných časoch -— hovoril zeleninár — náš tunajší duševný život súsWfeiriuje sa okolo Slovenskej Jednoty. Jej členTJvížTža malý poplatok (2 kor. 40 halierov ročne) účastní sú slovenských služieb Božích, s času na čas usporiada sa divadlo a bývajú vzdelávateľné prednášky.

— Ale veď to všetko konalo sa i pred zalo­žením Jednoty, — nadhodil som.

— Ano — prikývol mi hlavou zeleninár. — Okolo »Tatrana« a »Národa« sdružená mládež usporadovala zábavné večery, ale tie nám, prostým ľuďom, nevyhověly úplne, lebo boly viac rázu štu­dentského, ako ľudového. A služby Božie niekedy odbavily sa pre tunajších evanjelikov, nikdy nie

— Prosím, prosím, holúbok. Ja som to ná-ročky pre vás . . .

Dľa toho, ako lljin pil kallšfek za kalíškom, jeho tvár, na podivenie Savinova, pomaly pri­jímala normálny výraz, ruky sa přestaly triasť, hlas sa vyjasnil, oči staly sa živšími a ako by sa boly rozšířily. Jedol hltavo a neporiadne, kladúc do úst veľké kúsky a mliaskajúc, ako jedia vy­hladovělí a odvyknutí od slušného jedenia ľudia. Aby ho neznepokojoval, Savinov náročky sadol si tak, že medzi ním a Iljinom bola vysoká lampa s dlhým visiacim červeným stínidlom.

— Chcete ešte? — pýtal sa, keď lljin skončil jedenie a vytrel si ústa rukávom.

— Nie, ďakujem. Som sýty. Akby papirosku... Zapálil si, hlboko a spešno zatiahol nie­

koľko ráz s zrazu sa rozosmial dlhotrvajúcim ti­chým smiechom.

— Na čom sa to? — pýtal sa Savinov. — Ale tak, hľadím na vás, Ivan Grigorievič

(lljin naozaj vyhliadol zpoza stínidla). a vidím, že sa vám chce soýtať: »Ako si to prišiel do takého života? Len delikátnosť vám zabraňuje... Veď je pravda? Ha? Cha-cha-cha...

— Uverte, že ja nechcem byť neskromným, — vľúdne povedal Savinov.

— No, čo tam po neskromnosti... a ešte so mnou? Áno, krém toho, mne i samému sa chce rozpovedať. Môž' byť, vy, keď všetko sa dozviete, pocítite ko mne nie opovrženie, ako k vydieračovi uličnému, ale poľutujete.. . Akože to ďalej? No, čožel To je jedno...

Počúvajte moju spoveď, pán Savinov. Iljin vyzeral očami popolnicu, a, nenajdúc jej,

Divadlo sa skončilo. Lež zasa nový, blažený pocit zaujal nás, keď znovu zahlaholily naše ľu­dové piesne. Týmto by bol programm večera vy­čerpaný, ale v tom medzi nami zjavil sa jedon z našich sněmových vyslancov. Niekoľkí zavolali mu na slávu a popýtali sme ho, aby nám povedal niečo na potešenie. Sta na rečnícku tribúnu, vy­stúpil na javište a vyložil nám význam slova: Slovák.

— Slovo Slovák — hovoril vyslanec — je krajšie a významnejšie, ako slovo Adam, ktoré toľko znamená, ako »zo zeme vzatý*; je význam­nejšie ako Izrael, ktoré značí ako »vfťazný, hrdin­ský*; lebo »Slovák« pochádza zo slova. Na po­čiatku bolo Slovo, a Slovo bolo u Boha, a Boh bol to Slovo. (Ev. sv. Jána I, 1.)

Napomínal shromážděných, aby i v cudzom svete, po všetky časy, zostávali verní svojeti, a

ukradomkv. aby Savinov, nevidel zahasil papirosu o nohu stoličky a schoval ostatok zo zdvorilosti do vrecka.

— Ako to smiešne píšu v románoch. »V sále zavládla mŕtva tišina. Plukovník zapálil si do faiky, pohladil svoje šedivé fúzy a hľadiac do ohňa piecky, začal«... veď tak? Cha, cha, cha

Trháno sa rozosmial, potom, pomlčal niekoľko sekúnd, a keď znova začal hovoriť, v jeho hlase neočakávane ozvaly sa horké, smutné, úprimné nóty.

— Zamotala ma ženská, Ivan Grigorievič. Ženská a moja vlastná hlúposť. Vy ste. môž' byť, počuli, aký som ja v akademii bol? Možno po­vedať, pustovník. Len v umelectvo a prácu som veril. Toho spisovateľa, ktorý sa vyslovil, ako by genius mohol ožiarovať hlavu blázna, toho nanič-hodného korheľa, ia by som, zdá sa mi, roztrhal bol na čiastky... Ako kôň som robotil. .

— Mali ste pozoruhodný talent, Iljin, — mäkko povedal Savinov.

— Bol! Pravda jel — lljin sa uderil horúce do hrudi päsťou. — 1 ja viem, že bol. Ja som na svoj talent veril viac ako všetci. Na svoju hviezdu som veril, aby to čert vzali Dokonalosti sa ml zachcelo. Celého seba tomuto prekliatemu umeniu som podrobil. Kočačou klobásou som sa živil, idiot, na povalách som mrzol. Iní boli rozumnejší: ten — illustrácie, ten vinetočky. ten — karika-túrky.. . U nich veselosť, pijatyka. na ostrovy chodili — zábavy, chychot, a ja sedím, zakrófiac sa do prikryvadla, a teóriu perspektívy sa učím. Dojímovél.. Vinety som za potupu pokladal. Akože by nie, unlženie umenia, profanáciai

(Dokončenie.)

aby i do sŕdc svojich dietok vštepovali lásku k drahej našej otčine.

Blížilo sa už k polnoci, keď opustili sme dvo­ranu. Nebol by som sa nazdal, že by som vo Viedni mohol byf účastný takého duševného pô­žitku.

Umenie, veda a literatura. Prosba.

Našich milých divadelných ochotníkov a ria­diteľov ochotníckych divadiel prosím, aby sosbie-rali a spísali všetky dáta o divadelných predsta­veniach v ich kraji, ak možno i fotografie diva­delných grúp. Je mi to potrebné k sostaveniu malej historie slovenského divadla. Prosím i naše časopisy, aby mi urobily prístupnými referáty a kritiky, ktoré vo forme dopisov uveřejňovaly o divadelných predstaveniach.

Láskavé zprávy prosím poslaf pod značkou VHV na Staro-pazovskú Banku do Starej Pazovy. (Stará Pazova, Hrvatska.)

VHV.

nnnnnnniDDnnDnninnnnnnninnnnnn • n a a • Od druhej polovice februára toho roku •={ 3 budem doma, v Turčianskom Sv. Martine, H ^ na dlhšom dovolení a osobne povediem g Q svoju advokátsku kancelláriu.

Vyše roka bol som pridelený vojen- • P skému fiškalátu a na základe tam nado- D D budnutej praxi budem prijímať—ako pri E ministerstve zaznačený vojenský obran-= ca — i zastupovanie u vojenských súdov. n p£ auvur\ai, r—*

n a nnnnnnnninnnnnainnnnnnninnnnnD

Dr. Bela Ferdinandy, advokát.

Pozvanie do

v a l n é h o § h r o m a ž i e n i a

„Potravnélio Spolku pre Kláštor a Okolie," ktoré bude sa odbývat v Kláštore pod Znlovom dňa 18. februára 1917 o 2. hodine popoludní

v miestnostiach rím. kat. školy. PREDMETY POJEDNÁVANIA:

1. Zpráva správy a dozorného výboru o obchodnom výsledku z roku 1916.

2. Udelenie absolutoriuma. 3. Rozdelenie čistého osohu. 4. Zvolenie dvoch členov k uhodnover-

neniu zápisnice. 5. Volba jedného člena správy na miesto

zosnulého Jána Štilu. 6. Vylosovanie troch členov správy. 7. Volné návrhy, podané v smysle stanov. V Kláštore pod Zniovom, dňa 6. febr. 1917.

Správa.

^ ó j s i s l t y o e s t o v a t e f a K o r n e l a S t o d o l u .

F " r ™ í i * **' Ceua K 1 — , poštou o 5 halierov viac.

Dostat i každom kníhkupectve i u vydavateľa

KníMlačiarskeho fič. spolku v T u r č i a n s k o m S v . M a r t i n e

( T u r ó c z s z e n t m á r t o n ) .

••••••••••••••••••••••••••••{•••••••••••••••••a —•«»•»•» •••••••••• •••••••••••••••••• !••••••••••••«•<•••••••••••••

IlÚradníkal alebo ••••••••••••••••••••a

I I I M I I I M I I I I I I I I I I I I aa aa aa aa úradníčku

hľadá k okamžitému nastúpeniu

s-Bánovská ľudová banka ú. s. f: B á n o v c e , Bán. Trencsén megye.

K

• a aa •••••••••••••••••Hl i m i i i i i i w i i i i i n v i i i i i i i •••••••••••••••••••iilli i iuiiii i i irii imiiiii

Odporúčame nášmu obecenstvu

I I

=Sobrané Spisy= Martina Kukučina.

Vychádzajú vo sväzkoch 15—30-hárkovych.

ZES®*» a a A a a J L "3F"Älä-3P"s

S podobizňou spisovatelovou. S v ä z o k I. 2<>0 strán 8* K 2-— viazaný vo vkusnej plátenej väzbe , 8*20

O b s a h : Z teplého hniezda, — Neprebudený.— Tichá voda. — KeJ báčik s Chochof >v» umře. — Slepá kuia a zrno.

S v ä z O k I I . 254 strany 8°, broširovaný . . „ Za­viazaný „ 8-20

Obsah: Dedinský román. — Miáo. — Zakáša — darmo je. — íiekrúti. — Na podkonickom bále. — Tiene i svetlo. — Sviatočné dumy.

S v ä z O k I I I . 240 strán 8«, broširovaný . . „ 2-— viazai.ý „ S-20

Obsah: So stupňa na stupeň. — Dies irae. — Na svitaní. — Rysavá jalovica.

S v ä z O k I V . DOM V STSANI. Diel L, bro­širovaný „ 2*— viazaný „ 3*20

S v ä z O k V . DOM V STRÁN LDiel II., bro­širovaný „ 2-— viazaný „ 3 20

Keď sa peniaze poSlú topred, treba průoiit na po­štové porto jedného mázku 20 halierov. Jednotlivé svásky na dob*erku neodporúčame, lebo je pjšt. porto drahite. Fri 3—i alebo viacerých statkoch odporúčame objednat kniky na dobierku.

Zvláätnosfou Kukučínovho umenia je, že z duše každého človeka vynesie niečo milého, pre čitateľa ^ani<n)<i\ého. O velkom jeho diele, Dume t stráni, i najnovšie kri­tika hovorila: „Zaujfraavost diela je nio v pibjkoch, ale v Iutiocb samých: v bohatstve vnú' ircéí o obsahu. Čo by s ktorej stránky vzal svojho č> ivek , Kukučiu vyvedie z neho nk co pozoruhodného, tauý.ar t(ao, pú­tavého. Ľudská dvA je hlboká, a ketí f a j .-j on do­tkne, ona vyjaví vi Jtky svoje tajnosti Filor /fiu života, humánne názory, trplotu citu, vi«iu, it sta ctvo, ideály — v knihe tejto máte všetko. Pritom vo v/ etkom miera — vlastnost umeleckej nátury- A ďrcm vecí spätých a bôlu všetko ožiarené humurcia."

Kto taujima sa sa slovenský lvů, ta. j ha obyčaje, ducha a celý život, nemôže bytbts Aobn.^ych bptsov Martina Kukučina.

Následkom zdraženia materiálov počítame teraz každú väzbu o 8.1 halierov viac,

ako je h o r e u d a n á n o r m á l n a cena.

Odporúčané spisy dostat v k s ž d t n a u í h k u p c c t v e i u nakladatela:

Kníhtíačlarskebo ilč. spolku v T u r č i a n s k o m S vr, M a r t i n e

(Turóezszentmarton).

Kníhtlačiarsky úč. spolok v T u r č i a n s k o m S v . M a r t i n e

prijme na stálu prácu

P V sadzača. "Wä Miesto treba nastúpit hneď.

Rozširujte lároilnie Noviny!

níhllaciarsky účast, spolok v Turčianskom S v. M a r t i n e =

vydal a odporúča

nasledovné knihy: SoĎrané Diela Svstozára Harbana-Yajanskéfio.

Vychádzajú vo sväzkoch 15—30 bárkových. Dosial vyšle 12 sväzkov; dalfiie nasledujú. Podrobný soznam jedno­tlivých sväzkov • udaním obsahá a den dla nášho eo-znamu kníh.

Sobrané Spisy Básnické Hviezdoslava. Sväzok L Oddiel epický. Druhé vydanie. Brošir. K 240

viazaný so zlatorezom 3 80 Sväzok II. Oddiel lyrický. Druhé vydanie. BroSir. . 4 —

viazaný so zlotorezom „ 5-60 Sväzok III. Oddiel epický. Broširovaný. . . . , 4-—

viazaný so zlatorezom „ 5 6 0 Sväzok IV. Herodes a Herodias. Broširovaný . „ 3-—

viazaný so zlatorezom „ 4-20

Sobrané Spisy Martina Kukučina. Vychádzajú v sväzkoch J 5—20-bárkových. Po­drobný soznam "osial vyšlých ô siäzkov • uve­dením obsahu dla nášho soznamu kníh.

Cena jednotlivých sväzkov: broširovaných „ 8>— viazaných . . ' , „ 840

Prostonárodné slovenské povesti. Dosial vyšlo 9 soíitov. Cena 1 soäitu 60 bal., všetkých 9 sošitov spolu „ 4*80

Q U O V a d l S r Historický román z časov Nerona, od H. Sienkiewicza. Preloíil Pavel Halasa. Tri svazky s krásnymi iilustráoami. Broširované . . „ 9*—

viazané , 13*—• -S p e v y S a m a C h a l ú p k u , strán íeo, 8».

Cena broširovaného výlisku „ 1-60 viazaný v plátne so zlatorezom „ 2-50

Sládkovič Andrej: Spisy Básnické. ti.äzok L broširovaný „ 1-60

via'.aný , 280 Sväzok II. broširovaný' . . . . . . . . . . : „ 2-—

viazaný , 3*20 B o t t o J á n : S p e v y , s podobizňou a životo­

pisom. Tretie vydanie. Brušir. , 2 40 vo skvostnej väzbe - • * 4-20

K o t l í n . Román od Světočára Hurbana Vajanského. Broširovaný 4"—

viazaný . . , . . - , 6-50

P r O t i p r ú d l l . Román od Eleny Maróthy Solté-szovp). Broširovaný

viazaný 8-— 4 -

V a l g a t h a . Historická povést od Ľudovíta Kubá-mho. Cena

V s k u t o č n e j s l u ž b e , poves, od i. N. PO-tapenka. Preložila Bohdana Škultéty. Cena • .

S l O V á C l . Vývin ich nírodného povedomia. Na­pínal Julius Botto. Sväzok L (rozobratý). Sv. U. Cena

I. S. Turgenev: Zápisky poľovníka. Broširovaué Viazané

Z á b O ľ S k ý J o n á š . Nákres Životopisný. Na­písal Ju ins Botto. Strán 72, 8*. Broširovaný . . „—-60

KarOl K u z m á n y . Pamätník na storočie jeho narodenia. Sošit L Cena

•90

1W

3-60 460

MalkOtentl . Historická Tomášika. Cena . . .

povesť od Samuela 1 —

,-•» T r e n č i a n s k y M a t ú š . p0veit od vuiama

Paulíny Totha. Cena .—-60

R o m á n o v á Bibl iotéka, vysiy 3 ročníky po 7 svä/kov, obsah jú hlavne preklady diel poprednýih inorečevých si isovatelov. Podrobný soznam a ceny jednotlivých sväziov dla nášho soznamn kníh.

P O S p O l i t é Č í t a m e . Sblerka lacných pouč­ných spisov.

Sošit I. Slovenské Memorandnm r. 1861.Napísal Jozef Skul tety. Formát 8", str. 64. Cena . . . 40 bal

Sošit II. Michal M. Hodža. Životopisný nákres. Na storoční pamiatku jeho narodenia napísal Julius Botto. Formát 8', strán 68. Cena 60 hal

Sošit IIL Zdravotnictvo v rodine. Napísal dr. Jozef Burjan. Strán 47, 8*. Cena 40 bal.

Sošit IV. Hospodárska čítanka. Diel prvý. B po­dobizňou Daniela Licharda. S bohatým obaahoal poučných článkov. Strán 164. Cena K 1 —

Solit V. Slovenská otázka od konca 18. ato-letla. Napísal Stefan M. Daxner. Oaaa . . . 80 haV

I I n m n p n n *r t l Následkom zdraženia materiálov U P O Z O r n G n i o ! počítame teraz každú väzbu

o 80 halierov viac, ako sú horeudané normálne ceny.

Okrem horeivlaných najdete v «oznamo kníh Kníhtlačiarskeho účast, spolku velký výber rozličných inýoh znbavných a poučných ppisov. Soznam na požiadanie pošleme hocikomu zdarma a li.inko.

'Z, a . o b s a l i i n z © r c k - f c o v r e d a k c i a n i e %& z o d p o v e d n á . ^^Sg

Za redakciu zodpovedá: Jozef Škultéty. Majiteľ a vydavateľ: Consortium Matúš Dula a Spol. Tlačou a nákladom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.