Školský časopis Základnej školy vo Veľkom Ďure

Ročník 13. Číslo 3 Šk. rok 2015/2016

Autor: Dominika Solčanská 7.roč.

Ako vznikol priestupný rok?

Tento rok 2016 je priestupným rokom.

Priestupným rokom sa koriguje rozdiel, ktorý vzniká medzi skutočnou dĺžkou roka a trvá o

niečo dlhšie ako 365 - 24-hodinových dní. K najkratšiemu mesiacu sa pridáva jeden deň -

29. február a priestupný rok tak má 366 dní.

Súčasný systém počítania rokov má korene v Rímskej ríši. Prvý systém údajne zaviedol v

roku 750 pred Kristom zakladateľ Ríma Romulus. Rok mal 304 dní rozdelených na desať

mesiacov, naviazaných na cyklus Mesiaca. Rok sa začínal marcom a končil decembrom.

Dedičstvo systému sa v dnešnom roku prejavuje v názvoch mesiacov. September, hoci je

dnes deviatym mesiacom, nesie meno siedmeho mesiaca, náš dvanásty mesiac december má

meno desiateho mesiaca. Rovnako je to aj s ďalšími mesiacmi poslednej tretiny roka. Marec,

máj a jún nesú zasa meno podľa rímskych bohov.

Romulom ustanovený spôsob počítania rokov vzhľadom na rozdiely medzi občianskym a

astronomickým rokom veľmi rýchlo prestal vyhovovať. Cisár Numus Pompilius v siedmom

storočí pred Kr. pripojil na koniec roka dva ďalšie mesiace

január a február, pričom celkový počet dní bol 354. Keďže

Rimania považovali párne čísla za nešťastné, pridali ešte deň,

aby celkový počet dní 355. Chýbajúce dni roka sa dorátavali v

prechodných obdobiach.

Zásadnú reformu kalendára urobil Gaius Julius Caesar v roku

45 pred Kr. Dĺžka roka bola stanovená na 365,25 dňa, pričom

tri roky mali 365 dní a štvrtý priestupný 366 dní. Tento

systém, zvaný Juliánsky kalendár, prežil bez zmien až do 16.

storočia. Vzhľadom na nepresne určenú dĺžku roka, ktorý je

v skutočnosti o 11 minút kratší ako 365,25 dňa, narástol

rozdiel medzi občianskym a astronomickým rokom v tomto

období na desať dní.

Súčasný kalendár navrhol Aloisius Lilius z Neapola a bol

prijatý pápežom Gregorom XIII. v súlade z inštrukciami

Tridentského koncilu (1545-1563) na opravu chýb Juliánskeho kalendára. Dôvodom, prečo

cirkev radikálne zasiahla do zaužívaného počítania času, bolo chybné stanovovanie termínu

Veľkej noci na základe Juliánskeho kalendára. Gregoriánsky kalendár bol vyhlásený

pápežskou bulou vo februári 1582.

Rok v gregoriánskom kalendári je stanovený oveľa presnejšie

- má približne 365,2425 dňa. Rozdiel medzi skutočnou a

kalendárovou dĺžkou roka je približne pol minúty. Chybu -

jeden deň navyše, ktorú produkoval Juliánsky kalendár raz za

128 rokov, vytvára iba raz za 3 300 rokov. Výpočet

priestupného roku bol stanovený presnejšie: aby bol rok

považovaný za priestupný musí byť deliteľný číslom štyri,

pričom však nesmie byť deliteľný číslom 100. Ak je však deliteľný číslom 400, je taktiež

priestupný.

Podľa pápežskej buly chybu Juliánskeho kalendára vyrovnali tak, že po 4. októbri 1582

nasledoval 15. október. Tento spôsob akceptovalo Taliansko, Španielsko, Portugalsko a

Poľsko. Ďalšie krajiny menili kalendáre postupne, a to až do prvej polovice 20. storočia, kedy

spôsob rátania dní reformovali napríklad Rusko, Grécko, Rumunsko, Bulharsko, Juhoslávia a

pobaltské krajiny.

V Uhorsku sa prechod uskutočnil v roku 1587, kedy po 21. októbri nasledoval 1. november.

Protestantské krajiny pristupovali na nový kalendár oveľa neskôr, napríklad Anglicko ho

prijalo až v roku 1752.

Gregoriánsky kalendár tiež zjednotil začiatok roka na 1. január. Napríklad v Anglicku a v

ďalších krajinách bol dovtedy za začiatok roka uznávaný 25. marec. Tento termín vychádza z

jarnej rovnodennosti, ktorá bola začiatkom roka už v prvých kalendároch najstarších

civilizácií.

Kurióznym spôsobom zavádzali Gregoriánsky kalendár vo Švédsku, kde v roku 1700 začali

postupný prechod z Juliánskeho kalendára s plánom synchronizovať sa v roku 1740 s

gregoriánskym. Urobili však chyby v rokoch 1704 a 1708 a rozhodli sa radšej pre návrat k

Juliánskemu kalendáru. V roku 1712 preto pridali k februáru dva dni navyše, a tak mal tento

február 30 dní. Neskôr sa Švédi rozhodli pre prechod na nový kalendár podobným spôsobom

ako ostatné národy a v roku 1753 vypustili 11 dní.

1. januára 1967 – Svetový deň mieru, pokoja

29. januára 2001 – Medzinárodný deň bez internetu

2. februára - Svetový deň mokradí

01.marca 1872 – Zriadenie Yellowstonského národného

parku (1. národný park na svete)

22. marca 1993 – Svetový deň vody

23. marca 1950 – Svetový meteorologický deň

01. apríla 2006 – Svetový deň vtáctva

22. apríla 1970 – Svetový deň Zeme

03. mája 2005 – Deň Slnka

10. mája 2005 – Medzinárodný deň sťahovavých vtákov

22. mája 2000 – Medzinárodný deň biodiverzity

23. mája 2000 – Svetový deň korytnačiek

05. júna 1972 – Svetový deň životného prostredia

08. júna 1992 – Svetový deň oceánov

21. júna 1986 – Svetový deň veľrýb

4. júla 1993 – Svetový deň proti chovu delfínov v zajatí

6. augusta – Svetový deň boja za zákaz jadrových zbraní,

Deň Hirošimy

9. septembra 2015 – Európsky deň recyklácie použitých

batérií a akumulátorov

10. septembra 1991 – Výročie podpísania Dohody o ochrane netopierov v Európe

13. septembra – Deň pozitívneho myslenia

16. septembra 1994 – Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy, výročie podpísania

Montrealského protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu

19. septembra 1979 – Výročie podpísania Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov

(Bernský dohovor)

27. septembra 1979 – Svetový deň cestovného ruchu, turizmu, turistiky

1. októbra – Svetový deň cyklistiky

1. októbra 1993 – Svetový deň chôdze

3. – 7. októbra – Medzinárodný týždeň pešej

chôdze do školy

4. – 10. októbra 1999 – Svetový týždeň vesmíru / Svetový kozmický týždeň

4. októbra – Svetový deň ochrany zvierat

9. – 15. októbra 1989 – Týždeň Európa proti rakovine

10. októbra 1992 – Svetový deň duševného zdravia

11. októbra 1989 – Medzinárodný deň predchádzania prírodným katastrofám

15. októbra 1978 – Medzinárodná liga práv zvieraťa, Svetová deklarácia práv zvieraťa

16. – 22. októbra – Svetový týždeň

dažďových lesov

16. októbra 1980 – Svetový deň výživy

17. októbra – Medzinárodný deň pre odstránenie chudoby

18. októbra 2003 – Svetový deň monitorovania vody

20. októbra – Stredoeurópsky deň stromov

5. novembra– Svetový deň behu

16. novembra - Medzinárodný deň bez fajčenia

1. decembra 1959 – Prijatie Zmluvy o Antarktíde

4. decembra 1991 – Výročie prijatia Dohody o

ochrane netopierov v Európe

10. decembra 1998 – Medzinárodný deň práv zvierat

11. decembra 2002 – Medzinárodný deň hôr

Trápi vás kašeľ, bolesť hrdla, plný nos? Zabudnite na lieky! 6 zázračných čajov, ktoré zaberajú na prechladnutie :

1. Zázvorový pomáha pri zápale

Čerstvý koreň očistite, nakrájajte a zalejte horúcou vodou. Nechajte 10 minút

lúhovať a pite po dúškoch. Zázvor je ako prírodné antibiotikum.

2. Plody šípky sú vitamínovou bombou

Šípkový čaj je vyrobený zo šupiek plodu, ktoré obsahujú 5 x viac vitamínu C

ako citróny. Čaj zvyšuje obranyschopnosť a pôsobí preventívne a

povzbudzujúco pri nachladnutí.

3. Šalvia pôsobí proti kašľu

Existuje okolo 500 druhov šalvie, ale iba lekárska (kúpite ju v lekárni) je liečivá.

Obsahuje látky, ktoré zabíjajú baktérie, pôsobia proti kašľu a upokojujú

podráždené sliznice.

4. Bazový kvet je na potenie

Éterický olej z bazového kvetu znižuje horúčku a napomáha poteniu. Okrem

toho látky obsiahnuté v baze pomáhajú vykašliavať hlien. Najlepšie je vypiť

šálku hodinu pred spaním.

5. Rakytník pomáha imunite

Volajú ho aj „citróny severu“ kvôli oranžovej farbe plodov. Má extrémne veľa

vitamínu C, vitamínu A, B, E a K, ale tiež iných dôležitých látok na podporu

imunity. Pri prechladnutí je božím darom.

6. Kvet lipy lieči hlien

Čaj z lipového kvetu sa používa pri prechladnutí storočia. Okrem toho, že

napomáha lepšiemu poteniu, znižuje horúčku, tiež tlmí bolesť pri horúčke,

pomáha aj pri strese a k lepšiemu spánku.

E.H.

ŠALIANSKY MAŤKO – VYHODNOTENIE ŠKOLSKÉHO KOLA

I. Kategória:

1. miesto – Karinka Hlbočanová – 3. ročník

2. miesto – Vaneska Bóššiová – 3. ročník

3. miesto – Vaneska Bogdanová – 2. ročník

II. Kategória:

1. miesto – Natálka Mozdíková – 4. ročník

2. miesto – Vaneska Šimeková – 5. ročník

3. miesto – Peťko Vojtek, Natálka Porubská – 4. roč.

III. Kategória:

1. miesto – Jasmínka Petríková – 7. ročník

2. miesto – Dominika Solčanská – 7. ročník

3. miesto – Zuzka Kramárová, Natálka Debnárová – 7. a 6. roč.

Cena poroty: Milan Kramár – 7. Ročník

Pripravila : p.uč.Z.Frtúsová

FAŠIANGY

FAŠIANGY- symbol veselosti, zábavy, hodovania a pitia. Také boli

fašiangy v minulosti a také sú v istej podobe takmer vo všetkých

regiónoch Slovenska i dnes. Fašiangové obdobie sa vlastne začína už v

čase od Troch Kráľov a trvá do popolcovej stredy. Je v podstate obdobím

prechodu od zimy k jari. Po ňom nasleduje čas štyridsaťdňového pôstu.

Na Slovenskom vidieku v minulosti k fašiangom patrili neodmysliteľné

zakáľačky, maškary a muzika. Mnohé dediny a osady si tieto obyčaje

zachovávajú dodnes.

Mládenci – fašiangovníci poobliekaní do masiek sa v poslednú fašiangovú

nedeľu vydávali na obchôdzku z domu do domu. Za odmenu dostávali

slaninu, klobásu, vajíčka, koláče a samozrejme aj vypiť. K typickému

pečivu „na ponúkanie“ patrili smažené šišky – pampúšiky a fánky.

Vyvrcholenie fašiangových sviatkov bolo vo fašiangový utorok – posledná

muzika spojená s pochovávaním basy.

V mestách sa zase v čase fašiangov okrem tanečných zábav a plesov

konali rôzne sprievody remeselníckych cechov, súťažné hry, prijímanie

učňov za tovarišov a pod. Fašiangy boli a hádam ešte i sú nielen tou

zvláštnou časťou roka, keď – ako hovorí tradícia – „by malo byť všetko

naopak “, ale je to i čas stretávania sa , spoločenských posedení a akéhosi

„vzývania“, aby rok, ktorý sa len nedávno začal, bol štedrý a bohatý ako

fašiangový čas.

Pripravila : p.uč. Šubová

Fašiangové masky

Pred negatívnymi silami ochrániť a

zabezpečiť úrodný rok a plodnosť

hospodárskych zvierat mali i masky,

ktorých výzor sa poväčšine dedil

z generácie na generáciu.

Fašiangy boli podľa zvykov a obyčajov

najbujarejšie obdobie z celého roka, poslnovratové oslavy. Ľudia očakávali,

že sa skončí zima a príde jar. Ľudia sa

obliekali do masiek, ktoré mali okrem zábavy aj ochranný význam a mali

chrániť pred zlom.

Fašiangové masky boli najmä zvieracie a vyzerali

hrôzostrašne.

Kedysi nesmel chýbať Turoň -

V prvej polovici 20. storočia k maskám pribudol aj

vojak so šabľou a práve na túto šabľu napichovali

gazdiné potravinové podarúnky pre masky. Každá obec má svoje tradičné

vinšovačky a masky na dvore domu nikdy nezabudli domácich vyzvŕtať. V sprievode nechýbal ani ľudový zabávač, ktorý zábave udával tempo.

Fašiangy a my

Jedlo

V domoch sa pieklo mäso, slaninka s klobáskou, varila huspenina,

vyprážali šišky a fánky. Bolo zvykom sa riadne najesť pred obdobím pôstu.

V mestách

V mestách sa zase v čase fašiangov okrem tanečných zábav a plesov

konali rôzne sprievody remeselníckych cechov, súťažné hry, prijímanie

učňov za tovarišov a pod. Teda skôr sa tu konali zábavy, ktorých hlavnými

organizátormi boli tovariši. Podľa svojej profesie stvárali rôzne žartíky a

súťaže. Remeselnícke fašiangové zvyky zanikli s 1. svetovou vojnou.

Pripravila: p.uč.Holečková

Fotografie spracovala p.uč.M.Frtúsová

Skupinu založili koncom roku 1995 bývalí členovia skupiny Shotgun:

Vratko Rohoň a Majo Chromý. Názvom kapely znel Ине Кафе (písané v azbuke).

V pôvodnej zostave okrem nich hrali aj Richard Barger (basgitara) a Noro Komada

(bicie).

Začiatkom roku 1996 odišiel R. Barger a zároveň sa zistilo, že Komada berie drogy. Približne

v marci 1996 na tieto dve uvoľnené pozície nastupujú bratia Praženci (Wayo – basa, Dodo –

bicie). Táto zostava začína koncertovať a zároveň nahráva prvé demo skupiny Kachny

v Trenčíne.

V septembri 1996 Majo Chromý nastupuje VŠVÚ v Prahe a skupinu opúšťa. Na pozícii

speváka ho dočasne zastupuje V. Rohoň, až kým v decembri nenastúpi Marek "Cibi" Cibula.

Kapela v tejto zostave zostava nahráva roku 1997 demo Situácia V roku 1998 kapela začína

nahrávať debutový album, ktorý Vratko Rohoň vydáva v októbri prostredníctvom vlastného

vydavateľstva Shotgun Records pod názvom Vitaj!

Album bol pokrstený v Aligátore.

Bývalá zostava: Majo Chromý Marek Cibi Cibula

Noro Komada

Tibor Prikler Dano Mathia

Jano Rozbora

Mario Praženec Peter Fóra

Rok 2013

V tomto roku kapela aktívne koncertovala a hrala v mestách, kde sa roky nehralo, na letných festivaloch, ale aj v kluboch a festivaloch v Poľsku. Po

desiatich rokoch koncertovala opäť na Poľskom Woodstocku. Dodo si otvoril vlastnú bubenícku školu Rock'n Roll drumschool. Vratko Rohoň zmluvne

znížil počet pracovných hodín v spoločnosti Air Explore ale s fanúšikmi kapely v rámci AIR INEKAFE lietal aj túto sezónu. Kapela nahrala hymnu pre

domáci hokejový klub Slovan "Bratislava volá!".

ROK 2014

Začiatkom roka 2014 basgitaristu Petra Fóru (Forusa) strieda Hulo (Roman Hulín), ktorý

predtým hrával basu v kapelách ako Davová psychóza, či Testimony. V marci kapela vydala

prvý singel z albumu s názvom "Strom" a vydala sa na krátke jarné "Strom minitour 2014" po

českých a slovenských mestách. Od februára do novembra kapela nahráva nový, v poradí už

siedmy radový album, ktorý dostal názov "Nevhodný typ". Počas celého roka kapela aktívne

koncertuje a popri tom z pripravovaného albumu postupne uverejňuje single, niektoré aj s

videoklipmi. Album vychádza oficiálne 1.1.2015, avšak v predtermíne 1.12.2014 ho poštou

dostávajú tí, ktorí si ho objednali vopred, dokonca za zníženú cenu. Tieto aktivity, spolu

s pripravovaným tour po 7 EU krajinách /CZ, SK, PL, UA, SRB, IRL a UK/ predznamenávajú

veľkolepý charakter najbližšieho roka, kedy kapela oslávila 20 rokov svojej existencie.

Súčasní členovia:

Vratko Rohoň-gitara

Jozef Praženec -bicie

Roman Hulin –gitara Pripravil : Timotej Sűč - 7.ročník

Svätý Valentín bol kňaz, lekár a neskorší svätec. Ide o jedného

z najznámejších a najobľúbenejších svätcov. Ženy a dievčatá

boli pri tejto príležitosti obdarovávané kvetmi. Pápež Gelasius I.

v roku 494 ho zakázal. Aby však cirkev obyvateľom „nahradila“

ich obľúbený sviatok, zasvätila ho svätému Valentínovi,

ktorému zverila do opatery snúbencov a zamilovaných.

Kráľ miluje kráľovnu, slnko kúsok neba, vták miluje slobodu a ja zase Teba!

Láska je nebo, láska je sen, láska je človek, ktorého chcem. Láska je neha, po ktorej túžim, láska je človek, ktorého ľúbim.

Pripravila : Lucia Stracová, 8.roč.

Pripravila p.uč. Dražkovičová

Vieš – odpovieš:

1. Koľko mesiacov mal pôvodný rímsky kalendár?

2. Ktoré mesiace boli neskôr zaradené?

3. Čo sa pôvodne konalo v mesiaci február?

4. Koľko dní má mesiac február v roku 2016 ?

5. Mal niekedy február aj 30 dní?

6. Poznáš aj niektoré názvy pre február z nárečí?

Odpovede:

1. 10

2. Január a február

3. Očistné slávnosti proti chorobám

4. 29

5. Áno, trikrát v histórii

6. malý sečeň, luteň a snežeň

V každej z viet nájdi slovo vzťahujúce sa na február a zimu:

(niekedy neplatia dĺžne a mäkčene)

1. Janka, len darček to nevyrieši ! (kalendár)

2. Pepo, pole celé tvoje nebude! ( popolec)

3. Hory, doly, ženie sa ako o dušu! ( lyže)

4. Sarah, okej, pôjdeme na to divadlo. ( hokej)

5. Nebuď drzá, veje nová zástava, vzdaj jej úctu!

(záveje)

E.H.

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

10. _ _ _

11.

12.

13.

1. veľmi – Thank you . . . . much (=Ďakujem veľmi pekne)

2. krieda

3. žltá, žltý, žlté

4. ceruzka

5. lietadlo

6. vlak

7. ja – . am good at sport (=Som dobrý

v športe.)

8. okno – Open the . . . . . . , please (=Otvor

okno, prosím.)

9. jedenásť

10. Slnko – . . . is shining (=Slnko svieti.)

11. červená, červený, červené

12. čierna, čierny, čierne

13. môj – It is . . pen (To je moje pero

Jedno mužské krstné meno má pôvod v latinskom slove valens s významom „silný“,

„zdravý“. O akom mene je reč, sa dozvieš, keď vyplníš obrázkovú tajničku

( okrem dvoch slov sú to vybrané slová).

Y

I

Y

Š

K

O

B

1

2 3 4

5

6 7

8

1

2

3

4

5

6

7

8

Pripravila : Nátália Porubská 4.roč.

Pod vedením p.uč. Baškovej

Valentínska omaľovanka

Obsah Ako vznikol priestupný rok

Environmentálny kalendár

Trápi vás kašel

Šaliansky Maťko

Fašiangy

Karneval

INE KAFE

Valentín

Pre zábavu a poučenie

Anglická tajnička

Valentínska slovenčina

Komiksy

Valentínska omaľovanka

Autor: Viktória Wang 8.roč.

Ďurko, školský časopis. Vydáva Základná škola vo Veľkom Ďure.