Slovenský orgán sociálno-demokratickej strany Uhorska. Motto: VliBfcrou š i t o u

Vychodia každý štvrtok. Adressa na dopisy, predplatky a všetky zásielky je : „ R o b o t n í c k e

N e v i n y " , Pozsony, Korházutca 18.

P ř e d p l a t n é : Do Uhorska a Rakúska: na rok 5 korun, na pol roka 2.5. kor., na štvrf roka 1.25 kor.

Do Nemecka 6 korun, do ostatného cudzozemská 8 kor. na celý rok. J e d n o t l i v é č í s l a v Uhorsku a Rakúsku po 8 halierov.

Ročník XI. V Prešporku- 13. augusta 1914. Číslo 33.

'/ Európska vojna Fúria vojny rozletela sa po celej Europe

a postavila všetky európske národy proti sebe so zbraňou v ruke. Zatíchly všetky hlasy o humanite, bratstve ľudí a kultúrnej vzájomnosti národov a mysli všetkých obrá­tily sa ku vraždeniu ľudí vo vojne. Neme­cko síejí vo vojne s Ruskom, Francúzskom, Anglickom, Srbskom a Belgickom a Rakú-sko-Uhorsko stojí zas vo vojne s Ruskom, Srbskom, Čiernou Horou a Francúzskom. Ostatné európske štáty mobilizovaly svoje armády, aby boly prichystané na všetky e-ventuality.

Zo zdánlivé malého konfliktu so Srbskom, ktorý by sa bol dal lanko odstrániť, ako sa zdalo, povstal obrovský požár európskej vojny. Dosial nepíše a nehovorí sa nič o mieru a jeho možnostiach. Terí.z celý svet len má zaujatú myseľ, koľko kde padne ľu­dí, _ A predsa cesta ku mieru dala by sa vefmi ľahko najsf. Nemôže byť o tom reči, že by sa zo dneskajšich dob dal niekto­rý národ vojnou vykynožiť celkom, aby zmiz­nul so sveta, ako si to azda podaktorí hor­livci predstavujú. Vzájomné vzťahy jednotli­vých štátov a národov v Europe zasluhujú a potrebujú — pravda — sriadenia. Ale je to správna cesta, keď z toho účelu apeluje sa ku zbraniam ? Celá Európa stojí dnes vo zbrani. Čo tak daleko sme prišli v Europe, že si budeme rozbíjať hlavu, na miesto to­ho, aby sme sa vzájomne dorozumeli a po­dali si ruky ku európskemu mieru?

Teraz, keď celá Európa stoji vo zbrani, vidíme aspoň, kam nás večné ozbrojovanie priviedlo, môžeme pozorovať, aké hrôzy ne­sie vo svojom kline dneskajšia kapitalistická spoločnosť. Desom zatriasť sa musíme, kecľ vidíme národy proti sebe stáť v takovom o-brevskom počte a s takou nesmiernou ne­návisťou, ako je to teraz. Celá Európa by sa mala vzchopiť k osvobodzujúcemu činu, siahnuť po mierovej vetvičke Najlepšia prí­ležitosť teraz je, aby uzavretý bol európsky mier, obmedzené bolo ozbrojovanie v Euro­pe vzájomnou dohodou štátov, spory medzi štátmi odkázané boly medzinárodnému súdu a na obranu Európy proti cudziemu vpádu do života bolo uvedené všeobecné ozbroje-nie ľudu.

Pochybujeme ale, že by tieto naše slová našly priveľa ohlasu. Národy čakajú teraz na prúdy ľudskej krvi nepriateľskej a nemajú chvíľky, aby myslely na európsky mier, aby si vzpomenuly, že sú vyznavačmi kresťan­ského náboženstva, ktoré je náboženstvom lásky a milosrdenstva.

Ale nech udalosti sa vyvinú akokoľvek, jedno je isté, že ku želanému európskemu mieru prísť musí v najkratšom čase, bo ná­rody nemôžu vykrvácať v terajšej európskej vojne celkom a zahynúť hospodársky i du­

ševne. Sociálna demokracia v tejto nesmier­ne ťažkej dobe nemôže nič iného konať, než volať k vládnucim kruhom, aby hľadaly ce­stu ku stálemu mieru a šťastnejšej budúcno­sti národov v Europe a nedaly vypiť horký pohár európskej vojny národom v Europe až do ostatnej kvapky.

Černohorci bombardujú Teodo. V Teodo leží jedon prápor našien 72 tých.

Černohorci túto pevnosť teraz bombardujú, ale bez úspechu.

Bitky na mori.' Nemecké loďstvo poškodilo veľmi vážne

poniektoré ruské lode a bombardovalo prí­stavy Libavu a Krostadt. Nemecká loď„Kô-nigin Luise", ktorá je .určená pre osobní premávku, odvážila sa zí is. anglickým bre­hom, kde položila míny. Na tieto vrazila an­glická válečná loď „Amphion^a bola celkom zničená. Výše 130 Angličanov zahynulo. Aj nemecká loď bola od Angličanov zničená s časťou mužstva. Nemecké lode strieľajú na anglické prístavy v Stredozemskom mori a stoja v pohotovosti proti ruskej flotte v bal­tickom mori. Prichodia chýry, že v adriati­ckém mori napadnuly anglické lode rakúsko-uhorské lodstvo a že prišlo ku väčšej sräž-ke na mori.

Pád Lutgetu. Nemci učinili po vyhlásení vojny Belgicku

vpád do Belgicka a po nepatrnom odporu zmocnili sa jednoho z najkrajších belgických mest, na priemysel bohatého Lutychu. Belgi­čania významnú túto pevnosť opustili tak­mer bez boja a otvorili Nemcom tak cestu do Francúzska. Keď Nemci Lutych mali už vo svojej moci, pokusilo sa obyvateľstvo ich z mesta vyhnať so zbraňou, ale to sa im nepodarilo. Nad týmto úspechom nemeckých zbraní bolo v Nemecku prirodzene mnoho radosti.

„Sociálni demokrati" spálili rudú zá­stavu.

V Gelsenkirchenu usporiadali dľa zprávy nemeckej úradnej kancellárie soeiálni demo­krati sprievod ku Bismarckovmu pomníku s fakľami a rudými zástavami. Pred pomníkom spálili rudé zástavy a pozdvihli veľkoneme-cké zástavy na miesto rudých.

Nemci rozprášili francúzsky armádny sbor.

Pri Muhllúszach srazilo sa nemecké voj­sko s jedným francúzskym sborom a tento po malých ztrátách celkom rozprášilo. Pri tom padla Nemcom do rúk bohatá válečná korisť a 700 zajatcov.

Anglicko zhabalo dve lode. V Anglicku stavali dve válečné lode pre

Turkov, ktoré v najbližšom čase malý by Turecku odovzdané. Anglická vláda ale obi­dve zhabala s ohľadom na válečný stav a rozmnožila týmito svoje loďstvo.

Rusi na obranu Petrohradu. Rusi uzavreli východ ku Petrohradu na

mori. V prístave potopili párník, obsadili prístav torpédami a uzavreli cestu ku Petro­hradu mínami.

Angličania obsadili nemeckú kolóniu. V Západnej Afrike napadli Angličania hl

mesto Toga Lomu a oosadili celé mesto Lome leží na morskom brehu a má 5800 obyvateľov.

Manifest k honvédom. Hlavné velitelstvo honvédov vydalo váleč­

ný rozkaz, v ktorom sděluje, že z nariade­nia kráľovho aj honvédi sú povolaní do voj­ny, čím červánky historických časov sa roz­prestierajú na honvédov, ktorým sa dáva tým príležitosť, aby na krvou zbrotených bo-jišťach dokázali svoju nezlomnú vernosť ku kráľovi a lásku ku vlasti. V manifeste ďalej sa hovorí : Kráľovskí uhorskí honvédi rozvi­nú svoju nepoškvrnenú zástavu radostne, pleco pri pleci so spoločnou armádou a tia­hnú do poľa s oduševnením a povedomím svojej sily s mužnou odhodlanosťou. Prenik­nutí súc vojenskou disciplínou, idú za svo­jimi vodcami s dôverou a prítulnosťou na bojiště a stoja prichystaní, aby za milované­ho kráľa, za slávu vlasti, keď treba bude, obetovali aj ostatnú kvapku krvi.

Ohlas nemeckého cisára.

Nemecký cisár Vilhelm vydal k vojsku ohlas, v ktorom píše: Nepriatelia na všet­kých stranách! To je známka situácie. Ťaž­ký boj a veliké obety stoja pred nami. Dô­verujem, že starý válečný duch ešte v ne­meckom národe žije, ten mohutný válečný duch, ktorý nepriateľa všade, kde ho nájde, napadne, nech to stojí čokoľvek, ktorý vždy bol postrachom našich nepriateľov. Dôveru­jem vo Vás, nemeckí vojaci! V každom z Vás žije horúca, ničím nezničiteľná vola k víťazstvu. Každý z Vás vie, keď musí, zo-mreť ani hrdina. Myslite na našu slávnu mi­nulosť! Pomyslite, že Ste Nemci!

Proklamácia ruského cára.

Ruský cár v úvode svojej proklamácie zdôrazňuje bratské city ruského národa pre všetkých Slovanov (No, ale Poliaci veru málo z týchto citov mali. P. r.) Tento pocit solidarity vzrástol najmä v poslednom čase, keď Rakúsko-Uhorsko žiadalo od Srbska podmienky, ktorých nemôže žiadny neod\ i-slý štát prijať, a odvrhnulo mierumilovné

Strana 2, „ROBOTNÍCKE NOVINY" Číslo 33.

zprostredkovanie Ruska. Rakúsko-Uhorsko j podniklo ozbrojený útok na Srbsko a bom­bardovalo Belehrad. Preto Rusko mobilizo­valo vojsko a loďstvo, aby vraj podporovalo pokojné(!) riešenie za každú cenu. Nemecko žiadalo zastavenie vojenských opatrení Ru­ska, ktoré ale toto odvrhnulo. Preto Neme­cko vyhlásilo Rusku vojnu. V proklamácii stojí ďalej, že teraz neide len o obranu Srb­ska, ale o zachovanie velmocenského posta­venia, dôstojnosť a celistvosť Ruska, a že cár pevne v to verí, že všetci poddaní jednotne vystúpia na obranu ruskej pôdy, že zabudnú v tejto nebezpečnej hodine na vnútorné zva­dy, že medzi cárom a ľudom ešte pevnejšia bude páska a Rusko povstane ani jedon muž, aby odrazilo útoky nepriateľov.

Koľko vojska má Rusko, Francúzsko a Nemecko ?

Nemecká ríša má na 4,200.000 vycviče­ných vojakov. Z nich utvoriť sa dá poľná armáda s rezervným mužstvom, složená z 25 armádnych sborov v sile 1,700.000 mu­žov. Zemebrany je na 1,800.000 mužov. Francúzsko má 1,600.000 vycvičených mu­žov vo zbrani. Rusko má 7,700.000 mužov k disposícii vo vojne, z toho v Europe na 4 miliony. Náhrada za kone a premávkové pro­

striedky. Vláda upozorňuje, že náhrada za kone a

premávkové prostriedky prevzaté ku vojen­ským cieľom v smysle 10. a 17. §. u LVTX. zák. či. z roku 1912. ku tomu oprávneuým alebo hneď alebo cestou poštovej sporiteľne behom 6 týždňov treba zaplatiť. Ačkoľvek je iste, že zaplatenie tejto náhrady hneď pre patričných bolo by bývalo výhodnejšie. Vzhľadom však na to, že pri značných tro­vách prvých dní mobilizovania nesmierne veke boly aj tie obnosy, ktoré peňažné ú-stavy tieto dni cielom vyhovenia požadavôk so strany všetkých vrstiev obecenstva vy­platily, vyplácán ie náhrady za kone a pre­mávkové prostriedky v záujme vyhnutia zmätkov v národnom hospodárstve v smysle zákona bolo treba odročiť. Náhrady za ko­ne a premávkové prostriedky však behom šest týždňov bezpodmienečne budú vyplate­né. Aby ale jednotliví špekulanti nevedo­mosť a neodôvodnenú nedôveru ku náhrade oprávnených nemohli využiť tým, že skrze kone odoberujúce komissie vystavené certi­fikáty modrej barvy, poťažne duplikáty evi-

Burič v raj i . Poslovenčil Harry Th. Myssal.

Zomrel som . . . . Zaiste od únavy. Po-neváč som bezprestajne 15 dní na ľudových shromaždeniach v záujme potlačených reč­nil, na smrť unavený som dovandroval do­mov, ľahol som si a ako som očakával — prevandroval som na druhý svet.

Myslím, že som na svete nemusel byť zlým človekom, lebo som sa rovno pred rajskú bránu dostal. Svätý Peter, prezrúc jednu listinu (menoslov), zaviedol ma do jednej predsieni podobnej miestnosti, tu som si moje zemské šaty za anjelskú uniformu zamenil Dostal som na plecia mocná krídla, do ruky jemnozvučnú harfu a jakýsi prie­zračne jasný takmer jagajúci sa plášť. Tam-dnu som si mohol potom dfa vôle vybrať miesto. Svätý portáš raja dal mi slobodný vchod a ja priletel som na jedno miesto, ktoré, bárs len povrchne, predsa by som chcel opísať, zvlášť k poučeniu tých, ktorí sa tam snáď nikdy nedostanú.

Co som tam videl? Nič, čo by sa dalo ľudsky vyjadriť. Nič z tých obrazov, na kto- S rých pozemčanom raj maľujú, a ktoré sú j len kópiou zemských vecí. Nikde žiaden po­tok, oblak lebo kvet. Nikde žiaden potok, a predsa možno počuť jeho sladký, tichý š um . . . nikde žiaden oblak, len príjemný

denčných karéf, taktiež pri preukázaní týchže skrze daňové úrady (štátne pokladnice) vy­stavené biele soznánia o prevzatí koni, ča­sto o veľa lacnejšie odkúpia od patričných: v záujme prekazenia oškodenia zainteresso-vaných upozorňuje sa obecenstvo, Že daňo­vé úrady náhradu s za kone a premávkové prostriedky nebudú vyplácať do rúk tých, ktorí by spomenuté legitimácie preukázali v štátnych pokladniciach, lež daňové úrady pe­ňažitú ustálenú náhradu cestou poštovej spo­riteľne pošlú patričným ku náhrade opráv­neným.

Porážka kozákov. Pri Graszyne napadnulo nemecké vojsko

kozákov. Bitka skončila sa porážkou ruské­ho vojska.

Na južnom bojišti je situácia nepozmenená. K väčšiemu boju medzi naším vojskom neprišlo. Boly tam len menšie šarvátky.

Černohorská blokáda. Rakúsko-uhorské loďstvo blokuje černohor­ské brehy.

Ženy pezepvistov hláste so o podporu!

Minister vnútra vydal toto nariadenie: Na základe 59. §. zák. či. XI. z r. 1882.

nariadujem, aby sa cieľom podporovania po-písaly rodiny povolaných do zbrani, ktoré ostaly bez zaopatrenia. Keď toto dávam na verejnú známosť, nech v týchto ťažkých ča­soch rodiny narukovaných upokojí vedomie, že uhorský štát vykoná všetko možné, aby im na čas neprítomnosti hlavy rodiny zabez­pečil podmienku ku živobytiu.

Ku podpore oprávněni. Nárok na podporu má; a) manželka, b) dieťa, c) nevlastné dieťa (pastorča), d) vnuk alebo vnučka, e) otec, matka, otčím a macocha.

f) starý otec, stará matka, g) ženin otec, ženina matka, h) vlastný alebo nevlastný brat, alebo

sestra

ohebný vetrík, ktorý naháňa oblaky nikde žiadna kvetina, len omamujúca essen-cia vône kvetov . . . . Omámený letel som ďalej, samotný, s harfou v ruke, keď zrazu ku mne priletel jeden jasný tieň. Bol to je­den anjel. Oslovil som ho:

— Pardon, súdruh . . . — Vidím, si nový príchodzí, — dýchal

jemne — menuj ma Phréderealom . . . . tu sa len menom oslovujeme jeden druhého. Ako ťa volajú ?

— Arthur. — Anjel Arthur . . . dosť harmonicky to

zneje. No, teda čo si žiadaš, anjel Arthur ? — Rád by som vedel, že kde je spoloč­

nosť. — Leť smerom k hudbe, tam je celá spo­

ločnosť. Môžeš vstúpiť do sboru. Tam bu­deš spievať, na harfu hrať, zakiaľ nepocítíš potrebu samoty. Lebo môžeš uveriť, raj by bolo prekrásne miesto, ale je trochu, ako to mám povedať . . . jednohlasný . . . . Vždy len spev . . . harfa . . . oslavovanie! Zprvu je to krásne, ale potom chýba premena, chýba . . .

— Pekné dievčiny, však ? — Ó, anjel Arthur, — odpovedal sklopiac

zrak, tu nie sú mužskí a ženské, len an-jelia.

— Slovom, nudíte sa ? — Nie práve, len niekedy by sme radšej

boli niečo menej oslavení . . . — To je to, radi by ste chceli sletef do

,očisťujúceho ohňa?

takého na území koruny sväto-štefanskej do aktívnej vojenskej služby narukovaného, ktorý patril do neaktívneho stavu mužstva ako rezervista alebo náhradnú 'rezervista, alebo bol na trvalú dovolený prepustený, potom landšturmistu, taktiež toho, kto na základe LXVIII. záb. či. ž roku 1912. bol ku osob­nej službe povolaný, všetci ale len vtedy, ak nemajú žiadneho zaopatrenia, ak sa z dô­chodku svojho majetku alebo na inakší spô-soh vyživit nemôžu a ak ich patričný ku vojsku povolaný celkom alebo čiastočne vy­držiaval zo svojho zárobku, pri čom ohľa­dom podpory pod ten istý zreteľ ako vlastné dieťa padá dieťa to, ktoré štátna ochrana dietok bola v rodine povolaného umiestnila.

Popis stáva sa na základe prihlásenia. Kto má nárok na podporu, nech sa pri­

hlási bezodkladne': v obciach u obecného predstavenstva, v mestách u toho úradní­ka, ktorého bol meštanosta tým cieľom po­veril, v Rjeke ale u toho úradníka, ktorého bola mestská rada tým cieľom poverila.

O podporu nech sa hlási, každý tam, v ktorom meste alebo obci sa zdržuje.

Členovia rodín štátnych zamestnancov (aj štátnych železníc) nech sa nehlásia, lebo ich popísanie stane sa úradnou cestou.

Denný obnos podpory je dľa municipil rozdielny, najmenší obnos je denných 57 halierov na hlavu, najväčší 70 halierov, ale v Košiciach 80 halierov, v Rjeke 81 halie­rov, v Prešporku 88 hal.

Na deti niže osemročné, ako aj na tých členov rodiny, ktorých patričný len čiastoč­ne vydržiaval, ráta sa polovica jednoho čle­na rodiny ustáleného obnosu.

Nakoľko podporovaná rodina vlastného domu, alebo bezplatného bývania nemá, do­stane denný príplatok na bytné, ktorý prí­platok je z pravidla polovica dennej súhrn­nej podpory, ale príplatok tento na celý rok prerátaný nesmie presahovať to bytné, ktoré patričná rodina ináče platila na rok.

Pre rodinu ustálená denná podpora, včet­ně aj príplatok na bytné nesmie presahovať obnos priemerného denného zárobku naru­kovaného.

Nárok na podporu konečným spôsobom ustálil:

v obciach okresný okresný slúžny, v mestách mešťanosta, v Rjeke mestská rada. Proti ustáleniu nároku na podporu

ako aj jej obnosu apeláta miesta nemá.

— Áno, ale neni k tomu spôsob! — No tedn, stavil by som sa, že by ste

i na zem radi zpäť sletěli. — To by som mohol urobiť, v podobe

anjela strážcu . . . Ale mám sa dať pripú­tať k neakej antipatickej osobe za stráž, ktorá by ma dfa svojej vôle potrýznila, nie radšej sa pripojím k mojím milým spoloč­níkom. Čím si sa zaoberal na zemi ?

— S politikou. — No teda! Tak ťa zaiste z omylu pu­

stili sem dnu. No, ale všetko jedno. Došli sme.

— Jasní oslávenci, tvoriac kruh, soskúpení boli okolo akejsi oslepujúcej žiary, ktorá čiahala do nekonečna, a s prstami jemno, nebesko-sladko dotýkali sa strún.

Jedna-druhá skupina anjelov si kedy-vtedy odpočinula, aby mohla potom zameniť svojich hrajúcich spoločníkov, ani za oka­mih neodpočíval spev a hudba hárf.

— A takto to ide do nekonečna . . . A vtedy tam v ráji môj buričský duch sa

zvedol nad moju anjelskú dôstojnosť. Tak sa mi zdálo, že vidím shromaždenie môjho ne­spokojného ľudu a zvolal som až môj hlas široko zvučal:

— Spoluobčania! . . . už sme tento stav zunovali . . .

V kruhu paprskových phalangeonov pov­stal šum . . . na strunách hárf plačúc zom­relý sladké zvuky . . . udivený ruch vyšla-hol, ako dajaký vzdych . . . zomrela hudba

Č. 33. „ROBOTNÍCKE NOVINY" Strana 3.

Podpory v obciach vypláca rychtář, v mestách mestská pokladnica.

Každý na podporu oprávnený dostane vý­platnú knižočku a je v nej obsažené všetko, čo treba vedef.

Podpora po prvý raz vyplatí sa be­hom augusta, potom bude sa vyplácať vopred každého 1. a 16. v mesiaca.

Taká rodina, ktorá sa prihlási po dvoch mesiacoch od návratu patričného povolané­ho rátaných, alebo po šesf mesiacoch ráta­ných od smrti, alebo zmiznutia povolaného, nemá vôbec nároku na podporu.

Členovia rodiny povolaného bývajúci na území koruny svätoštefanskej, majú nárok na podporu aj vtedy, ak patričný povolaný je príslušníkom rakúskym, alebo hercegbo-senským.

Česi a Rusi. Bratrské „Právo Lidu" uverejňuje tento

významný prejav: „Válka Rakouska se Srbskem změnila se

ve válku světovou a v popředí dějin vystu­puje nikoli zápas habsburgské říše s poměr­ně nepatrným protivníkem na jihu, zápas, jenž by byl skončil pravděpodobně včasným povolením Srbska, nýbrž nesmírný boj dvou vojensky nejsilnějších mocí světa, za nimiž stoji ještě milionové armády jejich spojenců z ttojspolku a trojdohody.

V Německu i v Rusku byly učiněny pokusy, prohlásiti toto nesmírné zápolení za boj ple­menný, za boj Slovanstva s Germanstvem, a nebyl to v Německu nikdo menší, nežli sám říšský kancléř Bethmann-Hollweg, který pa­trně z důvodů taktických vyslovil tuto ne­bezpečnou zásadu. Je neméně jisto, že stejně bude prohlašováno i v Rusku. Nicméně by­lo by od základů chybno, kdyby tato vále­čná hesla měla být brána za bernou minci a stačí nejběžnější přehled, aby se ukázalo, že tomu tak není.

Dle skutečného stavu věcí nebude se ani na jedné ani na druhé straně zápasit pro zájmy jednoho národa nebo jednoho pleme­ne. Rusko nemá na byli s Německem vět­šího zájmu nežli Francie, a vmísí-li se do války Anglie, jejiž obyvatelstvo j přecee pů­vodu anglosaského, uvidíme tu v jedné linii slovanské Rusko, románskou Francií a ger­mánskou Anglii. Ale také na druhé straně

. . . A ja oprúc sa o harfu, ešte silnejším, rečníckym hlasom pokračujem:

— Spoluobčania, sverte na mňa riešenie anjelov urážajúcej otázky. Nezanedbávajme si naše práva! Žiadajme týždenne jednoden­ný očisťujúci oheň! Žiadajme odpočívame hárf a zavedenie do nebeského sboru husieľ, trúb a okarín. A keď náš pšn nesplní naše oprávnené požiadavky, vystúpme energicky, občania! Zastavme oslavovanie, shabeme harfy. Štrajkujme súdruhovia!

— Zatiať von so zlým duchom! — zvu­čal jeden od môjho mnohokráf silnejší, hro­mový hlas, ostré svetlo zablesklo a hlas ďalej burácal:

— Padlý,, anjel! Do pekla s nim ! Závratnou rýchlosťou letel som nadole a

tento pád pozbavil ma môjho jagajúceho sa plášťa, harfy a krídiel . . Do akejsi čiernej krútňavy som sa dostal . . . Rajská brána už len ako maličký fliaček blyšťala sa z ďa­leká . . . A peklo už naproti mňa dýchalo svojimi, červenými plameňmi. So sklonenou hlavou som padal nadol . . . Potom jeden hrozný otras! Myslel som, že mám lebku na dvoje rozštiepenú . . .

Hlavou udrel som do rohu mojej nočnej skryne a truc si navreté čelo, mdle som sa zobúdzal . . . Snilo sa mi to !

Ale preto nebanujem, že som nezomrel. Lebo musím sa priznať, ešte som nedozrel na raj, — aspoň nie na taký, aký som si ho vysnil.

není ani zdání po nějaké plemenné jednoli­tosti. Německo bude mít zajisté po boku Rakousko, ale o tom se dnes již nikdo ne­odváží tvrdit, že je německé. Bude tu stát část plemene germánského, spolu se Slova­ny, asijským plemenem maďarským a Ro­many italskými a rumunskými, a třetí ve spolku bude čistě románská Itálie. Na obou stranách budou tedy zastoupena všechna tři evropská plemena, téměř stejným poměrem a stejně jako je v Německu populární válka proti Rusku, je v Anglii populární válka proti Němečku, ač toto je s Anglií plemene stej­ného. To ukazuje samo, že povídání o boji světa slovanského proti německého a nao­pak je sice snad dobré pro lidi, kteří ne­mají o skutečném základu kapitalistické ev­ropské politiky ponětí, ale každý, kdo jenom poněkud zná souvislost hospodářských ten­dencí jednotlivých států, ví, že ve hře a v konkurenci jsou tu kapitalisticko-impariali-stické snahy jednotlivých velmocí.

Přihlédneme-li ještě zvláště ke světu slo­vanskému, vidíme, že není tu rovněž žádné jednolitosti a že zájmy jednotlivých slovan­ských národů a jejich stanovisko vůči Rusku nejenom se různí, ale že některé z nich po­važují Rusko přímo za protivníka kulturního vývoje Slovanstva. Považuje-li se za Rusko to, co dnes úředně Ruskem vládne je tomu skutečně tak a je možno pochopiti, že pol­ská sociální demokracie vydává v této chvíli manifest do války s Ruskem, odvolávajíc se na to, že bojovati s dnešními představiteli Ruska znamená bojovati s nejukrutnějším hubitelem lidu, s tyranem Polsky, vrahem volnosti a rozvoje polského, a jestliže se v tomto manifeste prohlašuje válka s carátem za závazek netoliko polský, nýbrž pracující třídy v celé Evropě, je to názor, jejž zastá­valo mnoho vynikajících socialistických hlav i v Rusku. Pravíme tedy, že v polských po­měrech lze pochopiti tento názor, třeba ho schvalovati nemůžeme, ne proto, že bychom nesdíleli stejného mínění o carské krutovláde se soudruhy polskými, ate proto, že nemůže být věcí sociálních demokratů, vyslovovat se pro jakýkoli způsob zápasu, kde nelze roz­lišovat vinných od nevinných a kde by lid ruský trpěl zároveň se svými utlačiteH.

Uslyšíme asi co nejdříve, jak posoudí da­nou situaci sociální demokracie r u s k á . V carově říši zrodily se dosud všechny i nej­nepatrnější svobody lidu z porážek samo-vládného carismu a také slabá nynější du­ma děkuje svojí existenci jenom válce rusko-japonské a následující po ní revoluci.

Stanovisko sociální demokracie k válkám je známo a sociální demokracie česká sou­hlasí v tom s Internacionálou do posledního písmene a dokázala to nespočetněkráte. Co mohlo být uděláno proti vzplanutí světového požáru s naší strany, stalo se a svět vypa­dal by dnes jinak, kdyby bylo všeobecně dbáno našich hlasů. Ve přítomné chvíli je však lavina událostí již v proudu a je po­žadavkem zdravého, aby každý národ zaujal vůči ni stanovisko, které odpovídá nejlépe jeho dobře uváženým zájmům.

My Cechové jsme Slovany, nikdy jsme se tím netajili, právě naopak, protože musíme v Rakousku zápasit namnoze ještě o svoji národnostní rovnoprávnost, cítili jsme vždy svoje slovanství živěji, než-li kterýkoli jiný slovanský národ a mnohem živěji, nežli Ru­sové sami. A kromě několika nenapravitel­ných fantastů nebylo v Cechách nikdy ni­koho, kdo by této plemenné vzájemnosti přikládal význam jiný, nežli kulturní a řek­něme to upřímně, hlavně hospodářský. Če­chové, jako nejvzdělanější a i průmyslově nejvyvinutější národ slovanský mají přiroze­né poslání sprostredkovať své vědomosti méně pokročilým Slovanům jižním a východ­ním a pro svoji plemennou jazykovou pří­buznost byli by nejlepším agentem hospo­dářského vývoje Rakouska na Balkáně a v Rusku. Odtud vyvíraly všechny snahy české buržoasie o státní politiku, příznivější slo­vanským sousedům. Co bylo děláno nad to,

bylo více věcí politické taktiky a aféra Švi­hová ukázala, že jediná politická stana, jejíž zdánlivý rusofilism by bylo možno brát tro­chu vážně, naši národní sociálové, dovedli se velmi dobře krýt postrannými cestičkami na Konopiště, že tam byly o pravé podstatě jejich politiky dobře informováni. A nebyl to jenom Švihá, který podával tato vysvětlení.

Toto stanovisko vyplývalo ostatně ze správné o poznání skutečného stavu věcí a nikdo by nemohl vyčítat národním sociálům, co bylo v jejich jednání pouze taktického, kdyby jejich taktika nebyla používala nepo­ctivých a veřejnost vědojně zavádějících pro­středků. Z politických Čechů dosud každý, kdo byl ve mládí rusofilem, prožil stejný přerod jako Havlíček, jenž odejel do Ruska jako politický Všeslovan a vrátil se jako pouhý Čech. Také Palacký věděl dobře prese svoji pout do Moskvy, proč prohlásil své proslulé : „Kdyby Rakouska nebylo, rau-silo by být utvořeno", třeba také věděl, že „Čechové byli před Rakouskem a budou i po něm." Tato stanoviska vyplývala vždy z jasného uvážení skutečných poměrů, z po­chopení, že český národ celou svojí mezi­národní situací je do budoucnosti odkázán na Rakousko, že musí usilovat o jeho pře­tvoření dle svých potřeb, že je v situaci člo­věka, který obývá prozatím těsné místnosti, ale v domě, který vyhovuje nejlépe jeho po­třebám a že jeho snaha nemůže tedy smě­řovat k tomu, aby dům zboural nebo se přestěhoval, nýbrž vyjednal pro sebe obytné podmínky příznivější. Proto českoslovanská sociální demokracie uznala známou resolucí za nutno, vyslovit se pro trvání Rakouska.

V přítomné době se však ukazuje, že v Rusku skutečně se počítalo se jsoucností nějakých silných rusofilských proudů v Če­chách až do té míry, že byl v Petrohradě názor, že tyto proudy mohou míti vliv na válečný postup Rakouska proti Srbsku. O-statně je nám známo, že na příklad „Novo-je Vremja" citovala i náš otevřený projev o rakouském ultimatu Srbsku a navazovala naň nepřímo některé domněnky.

Dnes, po mobilisaci, v Rusku snad nepo­čítají již s tím, co naznačoval před málo dny „Bosrsencourier" telegramem, že v Petrohra­dě bedlivě sledují vnitřní události v Čechách, očekávajíce, že „vnitřní obtíže" způsobí, že Rakousko povolí se svého stanoviska. Co bylo potřebí říci o rakouských požadavcích vůči Srbsku věcně, řekli jsme my i všechny jiné sociálně demokratické listy v Říši zcela otevřeně v době, kdy to mohlo mít ještě nějaký vliv na průběh událostí. Počítaly-li však ruské vládni kruhy vážně s možností naznačovanou „Boersencourierem", pak vidí dnes, že se velice mýlily a nutno říci, že zmýlí se i nadále.

Mluvíme v prvé řadě za sebe a jako nej­větší česká strana máme právo mluvit v dějinných chvílích. Myslíme však, že vyslo­vujeme i názor ohromné většiny vrstev ne­dělnických, řekneme-li: sympatie českého lidu nejsou s kruhy, které dnes oficielně představují Rusko, v pravdě však jsou nej­většími hubiteli a nejukrutnějšími po tlačová teli ruského národa. Naše sympatie jsou s těmi, které ruská vláda střílí a pobíjí po uli­cích vel oměst, které v kriminálích dusí, do ledových plání Sibiře zaváží. Jsme hrdl, že jsme těmto skutečným representantům kul­turního Ruska prokázali leckterou dobrou službu a mohou s námi vždy počítat. Kdyby bylo po našem, nebylo by války vůbec. Je-li však tu válka, které zabrániti nebylo v naší moci, má na ní ruská vláda svůj poctivý podíl viny a nemůže očekávat, že by Če­chové pro sobecké cíle ruského carismu vydali v šanc budoucnost svého národa.

Čítajte, predplácajte a rozši­rujte „Robotnícke Noviny!"

Gratis 4. „ROBOTNÍCKE NOVINY" Číslo 33.

Chýrni! i&aáim o d b e r a t e ľ o m ! N a s t a l y

n á m f a ž k é c h v í l e . M n o h é č a s o ­p i s y p ř e s t a l y n á s l e d k o m v á l e č -n e j k r í z e v y c h o d i t . D o s i a ľ č a s o ­p i s n á š s m e n e z a s t a v i l i a n e ­m á m e a n i v ú m y s l u j e h o v y d á ­v a n i e z a s t a v i t , k e ď s ú d r u h o v i a a s ú d r u ž k y n á m t o s v o j o u p o ­m o c o u u m o ž n i a . Č a s o p i s m ô ž e ­m e n a j m ä t e r a z l e n t a k v y d á v a t , k e ď k a ž d ý p r e d p l á c a n í m a p o d ­p o r o v a n í m j e h o n á m j e h o v y d á ­v a n i e u m o ž n í . P r á v e t e r a z t r e b a n á m j e n a j v i a c t o h o , a b y s i k a ž ­d ý , k o m u p r e d p l a t n é v y p r š a l o , t o t o o b n o v i l . Ešte s ú n e n i t a k é z l é č a s y , ž e by t o t e r a z u č i n i t n e m o h o l . — N a š i c h s ú d r u h o v a p r i a t e ľ o v v A m e r i k e a l e ž i a d a ­m e , a b y n a n á š č a s o p i s p a m ä ­t a l i p r e d p l a t k a m i a a j i n o u p o d ­p o r o u , a b y n á m t a k u m o ž n i l i p ř e k o n a t n a j h o r š i u d o b u v á l e č -n e j k r í z e , a b y s m e n e b o l i n ú t e n í č a s o p i s c e l k o m z a s t a v i ť v d o b e , k e d y v p l y v u n á š h o č a s o p i s u j e n a j v i a c t r e b a m e d z i s l o v e n s k ý m ľudom. »& mi Ä >

Válečné hyeny. Na obyvaterstvo v te­rajšej dobe vojny pustily sa rozličné beštie v ľudskej podobe. Špekulanti s potravnými článkami a inými potrebami povýšili tak ce­ny svojho tovaru, že vrchnosti proti nim musely vystúpiť a pohroziť im pokutami, temnicou a prípadne odobratím kupeckej li­cencie, budú-li v tejto „svojej nesvedomitej činnosti pokračovať. Špekulanti s ľudskou nevedomosťou zas začali svoje manévre s tými sedliakmi, ktorým dal štát za im odo­braté kone poukázky. Chceli týmto nahovo-rit, že poukázky nemajú pravej ceny a usi­lovali sa od nich dostať tieto poukázky za nižšiu cenu. Aj proti týmto vrchnosť prísne vystúpila a zapovedala takéto klamanie rudu.

S válečným nebezpečenstvom rastie aj nebezpečenstvo nemoci a nakazí (epidémií). Preto treba bedliť všade na najväčšiu čisto­tu v domoch, dvoroch, záchodoch a nutno ohlásiť každý prípad podozrivého ochorenia, spojeného s- dávením a diarém, okamihne vrchnosti, aby sa predišlo vzniknutiu nakazí.

Dvojkorunové bankovky vydá rakúsko-uhorská banka, aby tým čelila núdzi o drob­né peniaze.

Pohostinnosť. Najkrajšou ozdobou každé­ho národa je, kecť sa o ňom môže oprávne­ne hovoriť, že je pohostinný. V dobách voj­ny ale zabúda sa na túto vzácnu vlastnosť, ktorá zdobí národ. Proti pohostinnosti ťažko sa previnili Francúzi, Belgičania a Angliča­nia, ktorí dopustili sa ťažkých násilností na príslušníkoch našej monarchie, ktorí medzi nimi žili. Mnohí z nich vyprávajú strašlivé veci, čo s nimi robili. Ale nielen našim prí­slušníkom sa tak vodilo, aj štátnym prísluš­níkom Nemecka. Vo Francúzsku vypovedali aj 80 tisíc Talianov z krajiny, ktorú museli okamihne opustiť. Poniektorým nedovolili ani, aby si vzali svoje najnutnejšie veci so sebou.

Pri parných mlátičkách môžu byť dla spoločného nariadenia ministrov orby a ob­chodu v terajšej dobe vojny zamestnané aj také osoby, ktoré nemajú síce potrebnej kva­lifikácie, ale poskytujú záruku, že sparnými mláťačkami pracovať vedia, v tom prípade, ked nieto dostatok kvalifikovaných síl.

Zprávy o padlých a ranených. Vo Viedni a v Budapešti sriadené boly osobitné kancellárie, ktoié budú podávať písomné zprávy na dotazy príbuzných, či niektorý vojak vo vojne padol alebo bol ranený. — Lístky, ktoré sú duplované a musia byť o-patrené čitefnou a presnou adressou toho, kto žiada o zprávu a presným menom (a inými známkami ešte, ked je niektoré meno rozšírené) vojaka, o stanu, ktorého zprávu chceme dostať, sú k dostaniu na každej po­

ste. Kde pošty niet, dostať tieto lístky u rychtára, alebo notára. Dotazy možno aj po slovensky písať.

V Nemecku lapili vraj tri automobily s ruskými peniazmi.

Pán prešporský štátny fiškus dal nám doručiť rozhodnutie, že vyšetrovanie proti prešporskému hlavnému slúžnemu Fuzékovi zastavuje z tej príčiny, že neboly podané dô­kazy toho, že by pán hlavný slúžny Fiizék bol odmietnul vydať svedectvo, že vie čítať a písať, niektorému oprávnenému občanovi. Pán štátny fiškus postavil sa v tomto ohľa­de na právnicky neškodné stanovisko, bo naozaj deputácia, ktorá bola od novoves-kých občanov vyposlaná v záležitosti volič­ských zkúšok, nemala za úlohu hlásiť sa ku vohčskej zkúške, ale požiadať p. hlavného slúžneho, aby nariadil novoveskému notáro­vi, aby prijímal prihlášky ku zkúškam aj od tých, ktorí menej než 20 korún platia. To bolo treba učiniť tým skorej, bo pán notár odvolával sa na p. hlavného slúžneho, že ten mu nariadil prijímať len prihlášky, že vedia čítat a písať, od tých, ktorí platia 20 korún dane. Je síce ťažko v terajších ťažkých ča­soch, kedy naši priatelia so zbraňou stoja na hraniciach našej ríše a krv prelievať mu­sia za tento štát, púšťať sa do dlhých juri­stických diškussií o vine a nevine p. Fúzé-ka, ale prosíme pána hlavného štátneho fi-škusa v Prešporku, aby si dal predostreť rozhodnutie p. štátneho fiškusa Scheffera a predvolal si bystrického, račišdorfského a devínskonovoveskéHo notára, aby vydali sve­dectvo o tom, či rjal p. hlavný slúžny ob­čianstvu ohlásiť, že ku voličskej zkúške sa môže hlásiť len ten, kto platí štátnu daň. Keby toto nedostačovalo, nech predvolá si členov redakcie prešporskéko časopisu „Westungarische Volksstimme", ktorí mu tiež podajú dôkazy o pravdivosti nášho tvr­denia. Očakávame toto od prešporského p. hlavného štátneho fiškusa tým skorej, bo práve v terajších zlých časoch jasne treba dokázať svetu, že v Uhorsku vládne zákon a nik be,~trcstr.e r.^smie zákcn porušovať. Jest-li sa ale dokáže — a my pevne verí­me, že sa nedokáže — že p. hlavnému slúž­nemu sme ublížili, budeme prví, ktorí sme ochotní dať jemu každú satisfakciu. Ale do­siaľ nebolo nič v stave v nás podvrátif pre­svedčenie, že sa občanstvu prešporského slúžnovského okresu stala pri vydobývaní volebného práva veliká krivda, ktorú zaprí­činil náš p. prešporský hlavný slúžny Fúzék.

Stanovy Delníckej Telocvičnej Jedno­ty v Prešporku vláda odobrila a tým vstú­pil do rodiny prešporských organizácií dô­ležitý článok, ktorého úlohy sú nesmierne. Telesnou i duševnou výchovou má tento spolok proletariát privádzať na vyšší stupeň vzdelanostný a zušľachťovaním tela i ducha učiniť proletariát boja schopnejším v jeho borbe za lepšiu budúcnosť ľudstva. Novému bojovníkovi želáme mnoho zdaru v jeho prá­ci za dobro pracovného ľudu. Nech rastie, mohutnie a kvitne!

V pondelok prekvapila správa prešpor-skej elektrickej železnice obecenstvo novin­kou. Vzala do'služby na miesto konduktp-rov, ktorí odisť museli do vojny, ženy. Že sa táto novota osvedčí, o tom nechceme ani pochybovať.

Veselú zábavu mali v uplynulom týždni v Holíči. Rozniesol sa chýr, že cez Holíč pôjdu francúzske automobily, ktoré vezú Ru­som zlaté peniaze. Ľudia hned vedeli, že vezú na 80 miliónov. Celý Holíč aj s okolím bol na nohách. Ale automobily nechcely a-kosi prísť. Napnuté očakávanie zplodilo naj­čudnejšie chýry, ktorým sa prirodzene oka­mihne verilo. Vo štvrtok na večer rozniesol sa chýr, že holičské fabrikantky na ceste z hodonínskej tabakovej fabriky viděly na lú­kách automobil, ktorý v daždi a blate ne­môže ďalej. Nik nemyslel na to, ako by sa mohl na lúky automobil dostať s hradskej, ale všetko — aj š vojskom — sa rozběh­nulo za automobilom a každý chcel byť pr­vý u tých 80 miliónov. Ale na lúkách auto-

mobíla nebolo a nič sa nenašlo, vzdor toi mu, že všetko pečlivé na lúkách a v les sa prehľadalo. Ktorýsi figliar vymyslel, že Francúzi na automobile mali äeroplán, ten že rozložili, priviazali naň automobil a so všetkým odleteli. Našli sa ľudia, ktorí aj to­muto hrozitán-skemu nesmyslu verili a uisťo­vali, že tí Francúzi sú predsa len prefíkaní kmíni. Tak v Holíči hľadali a chytali auto­mobile. V jednej obci zas postavili občaniai cez hradskú barrikády, aby mohli automobil aj s válečným kontrabandom lapiť. Ale ne-lapili nič. Toto ovšem neni sú tie najhroz­nejšie veci. Ľudia majú s tým v terajšej do­be svoju lacnú zábavu, ale viac znepokojujú ľudí nesmyselné zprávy o zastrelení rozlič­ných ľudí. Aj v Prešporku boly takéto chý­ry rozšírené, ktoré sa ukázaly celkom ne­pravdivými. Ľudia nesmejú zabúdať, že ani vo vojne nestrieľajú pre každú maličkosť. Bude dobre, keď naši súdruhovia, súdružky a priatelia budú k tomu pôsobiť, aby ľud rozličným poplašným chýrom neveril a ne­dal sa týmito balamutiť.

Rodinám do zbrane povolaných re-zervistov poskytuje v Prešporku porady-zdarma Emil Somogyi Kalapos u. 5. O pod­pory môžu sa hlásiť v učňovskej škole na­proti mestskému domu.

V Arade sa obesil 70-ročný gazda Ko­váč, že ho nechceli pre vysoký vek prijať; na vojnu.

Kassai Munkás, náš stranný orgán v Ko­šiciach, úradne zastavili.

Súdruh Vandervelde vstúpil do belgi­ckého ministerstva.

Na Morave pri Olomúci boly veliké da­žde. Celý kraj stojí pod vodou.

Albáncov zunovala už ich vzbura. Knie­ža Wied cíti sa teraz na svojom tróne istej­ším.

Papierové peniaze musi každý prijať. Kto by sa proti tomu previnil, môže byť aj, pokutovaný. Rakúskc-uhorská banka aby predišla nedostatku drobných peňazí, vydá dvojkorunové bankovky.

F a r á r a Snedica vo Viktringu v Koruiaa- _ sku zatkli, že sympatizoval so Srbmi.

Grófku Christaliniggovú zastrelil vojak vo Fiitschi v Prímorí, že nezastavil jej au­tomobil, ked vojak zavolal: Halt! Upozor­ňujeme všetkých, že treba na prvé zavola­nie vojenskej hlídky sa zastaviť. Kto sa ne­zastaví okamihne, na toho hlídka strelí.

Obchodná škola v Uh. Hradišti, ktorú vychodilo aj mnoho slovenských šuhajov,, prevzatá bola do mestskej správy.

Zvláštna, ;Yeľmi výhoc-rá no j i n k a pre fajčiarov MARDDS.

Přibylové zákT chránené cigaretové a cigárové nespáliteľné rúrky. Táto no­vinka prináša výhody jednak tým. že fajčiar plní rúrky dohánom fajkovým, robí však pojem, že fajčí skutočnú ci­garu. Kdo plní rúrku dnhánom cigare­tovým, fajčí čistý dohán bez papieru. Rúrka Mardus je z veľmi jemného kovu, tedy nespáliteľná. Polepená je tak, že robí úplný dojení skutočnej cigary, Na hrubosti dohánu nezáleží, ale je pod­mienkou, že dohán musí byt' úpl­ne suchý, s k ô r ako c h c e m e ním r ú r k u naplniť. Keď sušíme dohán, pozorujeme, že v teple najprv zvlhne a len potom schne, preto fajčiar, ak chce ľahko a príjemne fajčiť, musí len takto usušený dohán do rúrky plnif. — Cena kusu od 40—80 hal., Hlavný sklad pre Uhorsko má: Adalbert Bouček

v Ružomberku (Rózsshegy.)

Mýdlo Palacky je najlepší český výrobok. Práca ľahká, účinok prekva­

pujúci ! Prádlo biele ako sňah. JAN VILÍMEK, tov. mýdla v

Lipníku Morava.

Majiteľ a zodpovedný redaktor: Andrej Kubál. — Kníhtlačiareň B- R»pek ¥ Holíči.