y .v-

Číslo 41. V Prešporku, dňa 4. októbra 1918. Ročník 9.

Podplatné od l. júla 1918 na rok 12 korún, na pol roka 6 korún.

Von do poľa! Píše: F e r d i š J u r i g a .

Von do poľa Slovač milá! Tu je čas, čas nádeje s nim i rodu deň sa skvěje!

Udrela hodina jakej sa svet od tisíc liet nedožil. V krvavom vajataní, v boľastnom zvíjaní pohnul sa plod pokoja, aby sa na­rodil. Čierne mrákavy, ktoré slnko pokoja zakrývaly, trhajú sa. Trhajú sa, trhajú, ale nekam padnú, lebo v povetrí neostanú. Zem sa bude rozkrajovaf ako pecen chle­ba medzi defma. Útraty tejto vojny, účet jej nekto musí zaplatiť. Bude to súd štátov a národov ä jednotlivcov asi podobný to­mu, o ktorom sa hovorí na konci sveta:

„Na deň hnevu v strašnej chvíli Jak so Sibyllou Dávid kvíli, Pojme nás všech hrôza, strach, Čo si počnem v strachu, v mdlobe? Keď aj čnostný v tejto dobe Trnie, hľadá ochranu!

Ochrany, obrany treba našej dynastii, nasej monarchii, našej vlasti, našemu slo­venskému národu,naším osobám, lebo ťaž­ké časy zaľahly na nás. Brániť sa nám treba, aby tie mrákavy, ktoré sa okolo slnka trhajú, nezvalily sa na nás, nezato-pily nás.

Ni my Slováci neboli sme v tejto vojne niktoši. I našeho národa krv potokami sa cedila; hrobov našich nemáme menej jak ktorýkoľvek iný národ. Snášali sme a snášame všetky ťarchy tak, jak ktorýkoľ­vek iný národ.

A meno „Slovák" stalo sa tak sveto-chýrnym, ako nikdy dosaváď! Veď sme sa fdostali do samých podmienok sveto­vého pokoja! To je raz taký skutok, pred ktorým oči zažmúriť bolo by sprostosťou a samoklamou.

Slovenská otázka pokojovými pod­mienkami předsedy americkej republiky — po slovensky „spoluvec" — stala sa sve­tovou otázkou. To sa dnes zamlčováním ubiť už nedá. Veď to už aj vrabci čviri­kajú, že Wilson do národa, do samospráv­neho telesa Čecho-Slovákov j zahrňuje aj nás uhorských Slovákov a Česi keď žia­dajú čechoslovenský štát, zahŕňajú doňho aj nás uhorských Slovákov.

Tak jako je dnes slovenská otázka na­stolená, úzko súvisí so svetovým mierom, dôrazne sa týka habsburgskej dynastie,

rakúsko-uhorskej monarchie, uhorskej kra­jiny, slovenského národa a našich osôb.

Tak nastolená nedá sa už ani zamlčať, ani riešiť censúrou, tým menej kriminál­nym súdom alebo žalárom. í

A ktože má prerieknúť slovo k tejto otázke jak v prvom rade my Slováci, kto­rých sa nás to týka na život a na smrť?

Verne k dynastii, k monarchii, k uhor­skej vlasti niesli sme všetky ťarchy ťažkej vojny. Za to more krvi a slz, kto by sa opovážil odoprieť nám právo preriecť slo­víčko o nás, za nás! Neboli sme my vo vojne ako mrtvé stroje, ktoré keď sa so-derú, uhodia sa do starého železa, ani nie jíiko kone, ktorý keď nevládze, dá sa na bitúnok, lež sme boli jako povedomí ľu­dia, občania, ktorým patrí po toľkých kr­vavo slzavých obeťách slovo!

Kto pochybuje v našej vernosti k dy­nastii, k vlasti ešte aj dnes, je podliakom, ktorý šlape našu obetnú krv, škvrní naše slzy. Kto by nám odopieral práva slova o nás, za nás, tomu nech volá do duše, do nebies naša krv, naše slzy, naše vzdychy bôlné.

Máme my slovo k mocným tejto kra­jiny! Známe my zákon krajinský o našej materinskej reči!

Verní chceme byť dynastii, verní' neroz-dielnosti ríše, celivosti uhorskej krajiny; chceme sa držať hesla círnera: „indivisi-biliter, et inseparabiliter", „nerozdielne a nerozlučiteľne", ale dovoľte nám aspoň to, že by sme sa poradiť mohli medzi sebou, s Vami, s najvyššími činiteľmi o riešení slovenskej otázky.

Mýli sa, jestli kto myslí, že sme ničemi, niktoši, ktorých si všimnúť netreba, od ktorých možná je žiadať už či nadužíva­ním mena Božieho, či vlasti, aby zapreli svoju krv, práva svojho ducha, svojej re­či. To možná žiadať iba od blbca a učiní to iba nezdara, nezduch.

Vnútorné domáce riešenie slovenskej otázky na základe národnostného zákona z-roku 1868. rozhodne je v záujme sveto­vého mieru, v záujme dynastie, monar­chie, uhorskej krajiny a jak slovenského tak aj maďarského národa.

Jesltír by k tomuto nepohla naša vy­liata krv, naše vycedené slzy,' hroby na­šich bratov, uspokojenie živých sloven­ských občanov každého, kto neni úplne pýchou oblbený, pohnúť má aspoň to, že takto zbraň zádrapky do našich vnútor­

ných diel z rúk protivníkov monarchie dá sa vykrútiť.

Bez nás o nás rozhodovať nikto neni oprávnený, lebo nie sme telence, lež po­vedomí ľudia.

V záujme dynastie, monarchie, uhor­skej vlasti, slovenského národa silno sme si pred seba vzali pristúpiť k riešeniu tejto otázky prednesením našich žiadostí v du­chu krajinského zákona o právach živých rečí, vlasti. K tomu treba .predstaviteľst-vo, výbor mužov, ktorí požívajú v náro­de dôveru a majú svoju" Váhu.

článok o „Osjamelých havranoch" chvála Bohu, neodznel na piano. Svojím možným spôsobom vyzvaní boli čelní mu-žovia našeho národa, aby utvorili sloven­ská národnú radu, ktorá má pojednávať slovenskú národnú otázku s patričnými činiteľmi, od ktorých jej zákonité riešenie závisí.

Mám niekoľko verejných slov k týmto mužom. Neodpovedajte na to vyzvanie s darebákmi v evanjeliume, keď ich povo­lal hospodár na svatbu syna svojeho: kú­pil som dvorec, mám sprobovať zápraž vOlov atď. maj ma za vymluveného. V tom páde budiž vaším podielom večná hanba a potupa v našom národe. Patriční činitelia, viem z úst samého ministerpred-sedu, chcú vedieť našu mienku, naše žia­dosti representativně, predstavíte ľsky prednesené. Učiniť to, je našou svätou po­vinnosťou národnou. Neni hoden cti bra­tov svojich ten, kto vo vážnej chvíle vo vážnych veciach dovedie byť ľahostajným a Čaká na druhého v zbabelosti alebo v darobáctve svojom, že by mu kaštany zo žeravého uhlia vyškriabal.

Odějte sa svatobným rúchom múdrosti, smelosti a obetivosti. Von do poľa! Po­zrite, koľkí vedeli v poli položiť životy svoje! V čul prišiel čas, by sme skutkami plnily slová piesne toľkokrát spievanej: Kto za pravdu h o r í . . . . Tomu moja pie­seň slávu zazvoní! Vyplnite-li múdro, smelo, obetive svoju úlohu, nielen vám. lež celému národu, vlasti, monarchii a dy­nastii pieseň ha večnú slávu zazvoní.

A ty milý národu úfaj! Dôveruj v Boha a v seba. Slnko vychádza z krvavočerve­ného mora ranných zôr jako by na zna­menie, že nový deň, nový svet aj v du­chovnom svete tak svitá.

Pred troma rokmi v článku „čo nár za to bude?" napísal som: „Pozdvihnime

'élzm& 4. SLOVENSKÉ LUDOVÉ NPVflfg Otelo 41. ^ - - - -

hlavy naše z prachu uponíženosti. Pevne verme, že po vojne nastane obrat k do­brému. Náš národ je všetkým živlom vzdorujúcim, bezpríkladné otuženým kme­ňom. Ak dá trpieť, zhynúť nedá Boh tof-kej rodine.

Boli sme, sme a budeme! 1 nech že sa aj nad nami hrozná búra

vznesie, dub sa láme, skala puká a zem nech sa trasie, my budeme.

Budeme a zas len budeme, to má byť ozvenou každej slovenskej duše.

Jak v Boha verím, jak cítim tú všet­kým živlom vzdorujúcu silu a bezpríklad­nú otúženosí, ťak silno verím, že: bude­me, lebo neni možná, aby toľkej sloven­skej krvi na zmar bolo vyliato.

.,Áno, budeme!" To isté nieže pevne verím ako vtedy,

lež už naisto viem. Ver, vidím vysosf Poľany, hory A opachy nezvratných skál, A spúšťam zraky prvé v doliny. Čo vidím? — hory zázračnej stíny; A prekrásnu slovenskú diaľ.

Svetová vojna Talianske

Úradná zpráva so dňa 30. septembra. Na talianskom bojišti zdarné podujatia

patrol. Od Ochridského jazera bezprostredne na

západ vzhľadom na položenie bulharského frontu vyprázdnili sme jeden odsek.

Náčelník generálneho štábu. Úradná zpráva so dňa 1. októbra. Na rôznych bodoch albánskeho frontu miest­

ne boje. Ináč nebolo zvláštnejších udalosti.

Náčelník generálneho štábu.

Bojiště nemecko«franctíz$ke. Nemecká úradná zpráva so dňa 30- sep­

tembra. A r m á d y d e d i č a b a v o r s k é h o

t r ó n u R u p p r e c h t a a g e n e r á l p l u ­k o v n í k a B o e h n a : Vo Flandrii nepria­teľ pokračoval v útokoch. Nepriateľské vtr-hnutie do našich pozícií, čo sa stalo 27. sep­tembra k tomu nás prinútilo, aby sme pra­vé krídlo nášho ochranného frontu odtiahli zpät za odsek Hansame. Od Dixmuidena po Merken, na favom krídle bojišfa ale vy­prázdnili sme wytschaetskú pozíciu v podo­be oblúku. Proti odseku Hansame a proti čiare ťahajúcej sa od Zarren—Roesebecke na západ smerujúce nepriateľské útoky sme odrazili.

Medzi Paschendaele a Becelaere nepria­teľ postúpil po Moorslede a Dadizelle, kde sme náraz zachytili. Od Houthemu po Ko-men pozdĺž Lysú včasné ráno napredujúce­ho nepriateľa protiútokom opäf sme odbili. Tu bojujeme na rovine Lysú-

Mocný zápas sa vedie na fronte medzi Cambrai a St. Quentinom. Proti mestu a od neho vo dve strany nepriateľ hodil do boja 16 divísií. aby zaujal Cambrai a prelomil na-, šu čiaru na oboch stranách hradskej. Od Cambrai na sever miestami osemkrát zo­pakované silné nepriateľské útoky pri San-courte a Tilley pred našimi čiarami násled­kom našich zdarných protiútokov sa zma­řily.

Vo vonkajších predmestiach Cambrai, v

Meonvilíe a Cantierre nepriateľ sa usalašil Tu stojíme na západnom kraji mesta za Scheldou, kde sme odrazili nepriateľove ob­novené prudké' útoky.

Za odsekom pri kanáli, od Marcoingu na sever nepriateľské útoky pred hradskou Cambrai—Masniéŕes a na hradskej sa roz­padly. Od Macroingu na juh nepriateľ nás odtiskol zpät za odsek pri kanáli Masniéŕes —Crévecoeur. Podobnou silou napadol ne­priateľ našu čiaru siahajúcu od Qonnelieu-xu až po Belie Eglise. Medzi Belle Eglise a Bellicourtom viacnásobný útok nepriateľa sme úplne odTazíli. Villers Quislain, ktorý sme úplne priechodne utratili, sme zpäf za­ujali. Miesta, do ktorých nepriateľ vtrhol, protinárazorn sme očistili od nepriateľa. Pri Gonneiíeuxi a Villers Ouislaine bojujúce di-vlsié v smere Marcoingu proti nášmu krídlu napredujúceho nepriateľa odhodlaným proti­útokom reservných bataillonov zahnaly. Medzi Bellicourtom a Belie Eglise nepriateľ sa prelomil cez kanál- Jeho napredovanie večer na severnom kraji Bellicourtu na čia­re: západný kraj Joancourtu—Le-Hautcourt sme pristavili. Od Qricourtu na sever kaž­dému útoku vzdorujúce naše pluky večer prinútené boly svoje krídlo odtiahnuť do Le-Hautcourtu.

V zdarnom výsledku včerajších ťažkých bojov zväčša všetky nemecké kmeny majú rovnaký podiel. Angličania svoje zdary miestneho charakteru dosiahli za cenu veľ­mi veľkých krvných obetí.

A r m á d y d e d i č a nem e,c k é h o t r ó ­nu a g e n e r á l a Q a l l w i t z a : Proti na­šim novým čiaram pozdĺž kanála Oise— Aisne nepriateľ silne tiahol za nami- V zdar­ných bojoch v prednom území tu priviedli sme zajatých.

Francúzi medzi Suippou a Aisnou, Ame­rikáni na východnom kraji Argonn, taktiež medzi Argonnämi a Maasom pokračovali v rozhorčeniach útokoch. Včera tu nepriateľ hodil do boja novu divísiu. Medzi Auberive a Somme Py viackrát, od Somme Py na severozápad deväťkrát obnovený nepriateľ­ský útok sme odrazili pred našimi čiarami. Ďalej na východ obce Maure a Ardeuil zo-staly v rúkácli nepriateľa. Večer po odra­zení nepriateľa stáli sme na čiare: od Mau­re Ardeuilu na sever, od Séthaula na sever, Bouconville.

Aj Amerikáni s veľkými silami útočili proti východnému kraju argonnskej hory, taktiež na náš front medzi Argonnämi a Maasom. Ich útok sa úplne zmaril. Na oboch sranách údolia Airy" vyrvali sme nepriate­ľovi Apremont, taktiež horu v Montrebeau a Amerikánov odohnali sme viac než na je­den kilometer-

Včera sme sostrelili 45 nepriateľských lie­tadiel.

Ludendortt. prvý hlavný kvartier-majster

Bulharsko sa padalo. Uzavrelo prímerie.

Paríž, 30. septembra. Úradne oznamujú: Prímerie s Bulharskom včera večer vjaakc^ r

nikách hlavný veliteľ FräTtčheTlTFľsperay a buharskí delegáti, ktorí prijali všetky pod­mienky hlavného velitela, podpísali. Boje za-stivili. Generál Franchet d'Esperay dostal úpravu, aby sa bez meškania pribral ku pre­vedeniu podmienok prímeria.

Sofia, 30. septembra. Úradne oznamujú: Včera, 29. septembra, pozde v noci pod písal,_

bulharskí delegáti a hlavný veliteľ salonickej východnej armády prímerie. Vydali rozkaz, aby "ojenské operácie na celom fronte zastivili. V tomto okamihu ku bulharskému národu a armáde, poneváč nepriateľstvo už, prestalo, vydajú vyzvanie, aby zachoval pokoj a po­riadok, aby vláda mohla dokončit dielo po*"** koja. Krátky čas nás cfeií v d dňa konečného pokoja, následkom toho musíme sa dat viesť len horúccu láskou k vlasti Buliiarskej.

•MfWW"<*«J>'ŕ* * > M T * ' '

\Sťo\\čné shromaždenie. •i/ Dňa 30. septembra stolica prešporská vy­

držiavala svoje jasenné riadne shromáždě­me. Shromaždenie toto bolo navštívené hro­madne a bolo ono zaujímavé, lebo sa tu rú­balo do živého za ľud náš.

Predsedujúci osvp- nadžupan S z m r e -c s á n y i otvoril shromaždenie s pozdrave­ním na členov stoličného výboru a pripo­menul, že nad hlavami našimi zjayily sa mračná; Na Balkáne totižto staly sa také udalosti, ktoré každého vlastenca musia na­plňovať úzkosťou a obavou, nakoľko polože­nie naše n a Balkáne je y nebezpečenstve. No za to obávať sa netreba, lebo sú poro­bené veškeré pokroky tým cieľom, aby na­še záujmy na Balkáne chránené boly. Čína je položenie vážnejšie a nebezpeČneí§fe,. tým viac je nám zapotreby sily ä sebave­domia, že musíme vydržať.

•

Gróf Zichy v mene stolice pozdravil nad-župana z príležitosti jeho vyznačenia rytier­skym krížom rádu Leopoldovho.

Ján Tŕubíni interpeloval p. podžupana pre zlé rozdelenie zemiakového semena a po­ukázal na biedu dedinského ľudu- Zaili srne pri terajších poriadkoch už tak ďaleko, že onedlho nebudeme mať ničoho a budeme chodiť otrhaní, ba i nahí. Ľudu ponechali n a

rok 200 kg. zemiakov pre osobu. Zvedavý je každý na to, ako môže vyžiť človek pracujúci z 200 kg. zemiakov vtedy, keď ten ľud inej potraviny nemá? Nech sa vrchnosti neču­dujú, že ľud vynáša potraviny za hranicu; čo ale má ľud ten robiť, keďže tu doma nedostane ani cukru, ani petrolínu, ani sviečky, ba ani tých zápaliek. Pán podžupaa odpovedá, že on svedomité koná povinnosť svoju-

Nasledovala podžunanská správa. Ku tej­to správe prehovorili: Dénes B i 11 ó, Ferdi­nand J u r i g a a Florián T o m á n e k . Bittó pripomína, že náš 72. regiment, ktorý stojí na bojišti pri Piave, trpí na maláriu. Z isté­ho pluku ostalo len 300 mužov, všetko one­mocnělo na maláriu- Tu sa musí zakročiť, aby vojaci dómov sa vracajúci nepriniesli chorobu domov a nenakazili domácich.

Slovenský výborník Ferdinand .1 u r i g a

oprávnene žaluje, že hotaři berú ľudu ba­líčky, uzlíčky s potravinami aj tu, na území krajiny. To by malo prestať, bo však na­riadenia vládne takéto pokračovanie notá­rov nedovoľujú. Smutné je aj to, — pravi Juriga, že títo hotaři, žandári a financi opo­vážia sa strieľať do ľudí a zastreliť človeka pre kilo, dve zemiakov, alebo, múky, ktorá si tento nesie za hranicu/ Pán Juriga žiada, aby rôzne nariadenia vytlačené boly aj v reči nášho ľudu, v reči slovenskej; aby na­riadeniam ľud náš porozumeť mohol, veď ten ľud sa dnes v tých všakových rendele-toch už ani nevyzná a toho bubnovania po dedinách býva tak na husto, že ani tu sa

Číslo \l. amassa,-Kffia.v JJKCTIBL. Straš*:-

iMik nevyzná, že čo to vlastne ten konšel áase bubnuje. Notári nech vedia posloven-isky. Tam je napríklad notár búrsvätopeter-ský Žitvay, ktorý nevie slovensky, nerozu­mie Fudu a Fud nemu, čo je na škodu obci. Osvp. nadžupan odpovedá pánovi Jurigovi, že jestli sa dáke chyby' ohľadom hotarov stávajú, to treba pripísať tomu, že títo ho­taři nie sú ľudia povyberaní z najlepších, bo väčšina je ich na bojišti- Čo sa týka streľby pre pašovanie, tu majú hotaři svoje vojen­ské predpisy, dľa ktorých pokračujú, č i tí hotaři, alebo žandári strieľajú na ľudí pre.5 kilo kapusty, alebo pre vagón kapusty, to na veci nemení, bo tých 5 kilo ohľadom tre­stu padá pod tú istú mieru, ako celý vagón. Stravovanie krajiny zabezpečí sa len vtedy, jestli budeme pokračovať prísnosťou kara-íanskou.

Ku podžupauskej správe prihlásil sa ešte stoličný výborník Florián T o m á n e k. To­mánek v reči svojej poukázal na nesnesiteľ-né chyby, prechmaty a švindlerstvá, ktoré sa popáchaly pri rekvirovaní statku. Pou­kázal na obec svoju rodnú. Búr sv. Peter, kde rychtář Kassay pri rekvirovaní dobyt­ka bral od ľudí jedinkú kŕavicu, jedinú živi-teľku detí, žandármi nechal brať juncov z páru, ktoré boly súce do záprahu a tak veľ­kú škodu zapríčinil v hospodárstve gazdov.

Výborník Tománek ohradzuje sa proti to­mu, aby právo rekvirovania ponecháte bolo výlučne notárom a rychtárom. Všetky kriv­dy okolo rekvirovania rychtárom popácha­né, oznámil výborník Tománek pánovi slúž-nemu v Malackách, ale tento pán proti ry ch-tárovi do dnes nezakročil. Pán slúžny ma­lacký, vo dvorane stoličnej začal brániť rychtára a tu povedal nepravdu, keď tvrdil, že vyšetrovanie zaviedol, ale vraj nedoká­zalo sa proti rychtářovi ničoho, prečo by JBÔhol byť potrestaný?

Pán Tománek odpovedal slúžnemu, že dokáže všetko to, čo tvrdil svedkami; do­káže to, keď treba, samému stoličnému shromaždeniu. Žiada a prosí pána podžupa-

%a, aby proti takýmto rychtárom zakročil prísne, aby ľud obránil proti krivde. Osvie­tený Pán nadžupan S z m r e c s á ' n y i vy­zval dp. T o m á n k a , aby všetky žaloby a ponosy búrpeterskej rekvirácie dobytkovej sa týkajúce, predostrel jemu nadžupanovi osobne alebo na písme- Čo Dp. T o m á n e k v týchto dňoch aj učiní.

Po reči tejto nasledovala voľba hlavného slúžneho prešporského okresu. Boii dvaja kandidáti Julius P a n a j o t h a Georg M a-y e r. Zvolený bol Panajoth 75 hlasmi proti 55 hlasom na Mayera- Slovenskí výborníci hlasovali na Mayera. Shromäždenie trvalo až do 2. hodiny popoludní.

Kardinál-primaš v Prešporku. Kardinál-primaš Ján Č e r n o c h v nedeľu a v pon­delok meškal v Prešporku a cez tieto dva dni 5800 veriacim udelil sviatosť birmova­nia. Arcipastier v pondelok večer s vlakom odcestoval do Skalice.

Pozdravy z bojišťa. My Slováci od pluku nášho prešporského pozdravujeme našich domácich, naše dietky. manželky a rodičov z bojišťa. Sme s Božou pomocou pri živote. Ján Š u r i n a zo Závodov, Vendelín K r a j -č í r zo Závodov, Tomáš Š t e f e k zo Zoho­

ru,- Arnold Š t e f e k zo Zohoru, Ján F a-b i á n z Lozorna, Michal Š i m e k zo Se-kul, Franc M a s á r i k z Unína, Ján B e-d e r k a z Holiča, Ján W a l e n t a zo Sta­rej Turej, Ján Š k á p i k z Bilka Humenec, Michal H a r a m i a zo Zohoru.

Lístok od ďalekej Adrie- D ô s t o j n ý P á n R e d a k t o r ! Prijmite moje pozdravy Vy aj Vaši čitatelia tu z ďalekej Adrie. Ne­dávno som čítal v „Národných Novinách" zaujímavý článok o „Najlacnejších Novi­nách". Článok je zaujímavý preto, lebo sa týkal nás, celého slovenského národa. Medzi iriýrn bolo tam podotknuté, že naše sloven­ské časopisy sú drahé, a ja zase dľa terajších pomerov čudujem sa veľmi, jako môžu naše časopisy z a tak malichernú cenu vychádzať, ako môžu vychádzať pri dnešnej veľkej dra-bote, pri nedostatku papieru a pri pomerne malom počte predplatiteľov? V prvom rade pričiňme sa k tomu, aby naše časopisy malý čím viac predplatiteľov, postarajme sa o to, aby sa mohly čo v najväčšom počte vydá­vať. Áno, berme si za povinnosť, aby každý jednotlivec prinášal polienko na matf ohní­ček. Náš slovenský národ rád číta a dá aj peniaz na časopis, len treba ho poučiť a ce­stu k tpmu ukázať. Chudobní sme na naš­ské školy a preto to, čo sa nám v školách nedostáva, musíme doháňať pomocou kníh a časopisov. Boío by to ozaj smutné, keby srne nevedeli ani tých niekoľko našských časopisov udržať. Berme si príklad od iných národov, ktoré stoja na veľkom stupni vzde­lanosti- Objednaime si knihy slovenské zo Spolku sv. Vojtecha v Trnave, z knihtlačiar-skeho spolku v Martine atcf. Preč s bojazli-vosťou, poďme do roboty s chuťou! S ro­dáckym pozdravom Jozef* P a ž i t n ý .

Utopil sa. Dňa 28. septembra 24 ročný de­vínsky obyvatel ž' nepozornosti padol zo šífa „Leda" do Dunaja. a

v o vlnách zmiznul, utopil sa-

Rekvirovante orechov- Stravovací mini­ster vydal nariadenie, v smysle ktorého to­horočnú úrodu "orechov tio 1. novembra tre­ba oznámiť- Majiteľ orechy, ktoré má vyše svojej domácej a gazdovskej potreby, po­vinný je prepustiť Očastinárskej spoločnosti pre obchod s ovocím (Gyumolcsíorgalmi Rt.) Pre potrebu rodiny vyše 50 kilov ne­smie si nikto zadržať. Orechy, letore do 1. novembra nebudú oznámené, tiež rekvirujú a dajú za ne o 10% menej, ako za ozná­mené.

Jeúen million 750 tisíc Ainerikánov na zá­padnom fronte. Dľa Washington skej zprávy Reuterovej agencie generál March, náčel­ník generálneho štábu americkej armády vyhlásil, že 28- augusta na západnom fronte bolo vyše jednoho milliona 750 tisíc ame­rických vojakov.

Nemecko protestuje. „Wolffova kancellá-ria" oznamuje: Nemecká vláda odovzdala švajčiarskemu vyslanectvu v Berlíne pro­testnú nótu, aby ju doručilo vládam Spoje­ných Štátov. V note protestuje sa proti po­žívaniu brokovníc (pušky brokové) ame­rickými vojakmi.

Fochova dôvera- Hlavný vodca vojsk do­hody, generál Foch v3qadril sa pred paríž­skym zástupcom bazilejských Nachrichten: Nestojíme ešte na Rýne. ale dostaneme sa tam, dáme-li si na čase. Nemci kladú odpor

a budú ho klásť, ale my budeme pokračovať v akcii.bez ustania.

Súdne rozvody vo Viedni rastú. „N. VV. J." prináša zprávu, že vo Viedni vzrast počtu súdnych rozvodov je priveľký. Počet rozvodov proti mierovým dobám postúpil viac než o 100 procent. Rozvody týkajú sa menovite mužov slúžiacich na fronte. Vina zo dvoch tretín padá n a neverné ženy. Man­želstvá tieto boly uzavřené zväčša vo vátke a trvaly neobyčajne krátko, pravidelne len do návratu manželov z fronty, ktorí obyčaj­ne zistili nevernosť svojich manželiek. Vzra­stajúci počet rozvodov vo Viedni počal už v roku 1915 a teraz stúpil na viac než 100 procent proti dobám mierovým.

Obrana proti španielskej chorobe- Lekári proti španielskej chorobe odporúčajú tieto poriadky: Nakazenie stáva sa hlavne po­vetrím, preto treba vyhýbať každému mie­stu, kde sa mnoho ľudí schádza a aké si divadlá, kyno, kaviarne, kostoly, čakálne, kluby, shromaždenia aid- Vyhýbajme aj pre­mávke. Ústa a hrdlo každý deň viackrát si vypláchnime, pred jedením ruky si dobre umyme a vôbec veľmi pozorujme na čisto­tu- Jestli sa choroba dostaví, naskutku sa obráťme k lekárovi.

Liečenie španielskej choroby. .1 akonáhle vystúpi zimnica, treba vziať niečo na pre­línanie. V apatieke dá sa dostať- Totižto -choroba je' hlavne v črevách, tie sa musia teda náležíte prečistiť. Potom treba praco­vať proti zimnici. To sa tak deje, že užijeme dačo na potenie, ku pr- aspirín, alebo lipo­vého, ruského čaju, alebo vareného vrelého červeného vína. Medzitým a!e majú s a dá­vať chorému každej polhodiny studejj&Jik-. kladky na prsia, aby nedostal"' zapálenie pľúc. Obyčajne len" tí prechádzajú zle, ktorí dostanú zapálenie pľúc. — J.

Lieky zase zdražejú. Ministerský pred­seda dr. Wekerle č*ko minister vnútorných záležitostí upovedomil Krajinský spolok le­kárnikov, že na předestřenu: spolku dovolí cenu liekov zdvihnúť o novších 30 percentov. Zdvihnuté ceny liekov najbližšie vstúpia do života

Umelá masť. Krajinský stravovací úrad nariadil, í e v Budapešti na cedule na masť, k t ré sú platné od 1. do 10. októbra, dostať len umelú m?sť alebo maslo, a síce masla 15, umelej masli 20 dekov. Na cedule na maslo nedostať ani svifiskej masti, ani masla, ani umelej masti.

Heríling a Hintxe zaďakovali. Nemecký ríšsky kancellár gróf Heitling a zahraničný štítny sekretár Hintze na hlavnom vátečnom stane cisárovi Vilhelmovi podali prosbu o piepustenie. Cisár zadakovanie ríšskeho kan-cd ára prijal, zaďakovanie zahraničného štát-íieho sekretára však dľa chýru neprijal, lež h> poveril, aby vyjednával s politickými stanami.

Wilsonových nových 5. punktov: Pred­seda Spojených Štátov severo-amerických Wilson v New-Yorku povedal reč o jednote národov. Jednotu národov, hovoril teraz ešte nemožno utvoriť, lebo vtedy byv bola obmed­zená len na národy, ktoré spoločne bojujú pr ti speločnému nepriatelovi. Najprv treba ľzavŕeť pokoj a postarat sa o garaTíaFříBkQJa^ lebo" ^ f ~ T n ^ : n ~ % h U r H t t e ^ móru sa nájsť nespoľahliví. Že nakolko ne-možno tieto garancie urobiť závislými od neskoršej vlády, dostatočne ukázal mi«r Brest-Litovský a Bukurest, ie.K> „RUSKJ spustošili

Starna 4. SLOVENSKÉĽUDOVÉ NOVINY Číslo 41.

a Rumunsko oklamali." Wilsos potom v pia­tich punktoch zahrnuje zásady, na ktorých jednota nárcdov má byf vybudovaná. Po 1. žiada nestrannú spravodlivosť, rovnaké práva pre každého; po 2. vyhlasuje, že zvláštne záujmy jednotlivých národov nesmú sa pro­tiviť všeobecným záujmom ľudstva; po 3. v támci jednoty národov nové spolky neslo­bodno uzavreť; po 4. každý hospodárski spolok, bojko It treba vytvoriť a voči renitenf-nému národu len sama jednota národov rpože použiť zbraň hospodárskej pomsty; konečne po 5. každú medzinárodné smluvu treba oz-

\aámíť jednote národov. Za tieto ideály bojujú ofotoodové národy.

HBiaoaiED'anoEiEiDa MALÝ OZNAMOVATEĽ

Prijmeme poriadneho mlynára alebo mlynárskeho pomocníka,

~~ do válcového mlynáT'Äor'ý sa vyzná pri strojoch mlynských. Nastúpiť môže hneď. Plat día dohovore. Záhorská Rofnicka banka uč. spol. Zohor, Prešpor-ská stolica (Pozsonymegye).

Hrobové pomníky veľmi lacno, ďalej na sklade náhrobníky día

skize sú k dostaniu u

Cudini a Spol., Prešporok Fabrik uí. 3 a Grosling ul. 66 (BaPářlnOV plac) Umelé kamene a umelé mramore, kamenné

imitácie ol.áre ata*.

Železný túto, Hoílooý Ml, strojnílf-ířárfinřlíls a u ^ n ' D r ' i m u s a n t i e ď nastále zamest-£ (III! U l i l i i" nanie. Uhorská strojová dielňa úč. spol. prešporok, Hafner ul. 3. Konsmn a válečná kuchyia ">o fabrike.

Ct. obecensŤno do pozornosti f ! Mám na sklade vlastnú v{fcr©bu: Ce»ea-

tové hranty (Válevy) áo maÍJai a ku stód-ňám, ďalej rôzaý špe«jalný beton*vý tovar:

kríže, pomníKY a n á h r o b n í k y .

Pôdujímám rôzne betonové práce:

Podlahy, štukatóre

I Žiadajte • Mstitom v »d-ralateírácif

i v PRAHE 111.. MostcobA ? j ícvné - popttžárat - veseWS SILE HuMln

i atá". Dodávam stavebný materiál: tehlu, \ škryiiíicu, vápno, cement v© veľfctm i v ! malom.

Staviteľ a specialista cementové] a beténo-vej práce

Jozef Wachaiek ŠTOMFA (Pozsonymegye.) ffffffffffffffif

ilcijral Mici Siróil Sereďská Ľud©*á banka úž. sp. vSeredi s Jej filiálka v Trnave na Dolnej hrubej ul. č. 35. ktoré banky m najistejšie pre vkladu íeľov preto, leko sú založené na širokých vrstvách nášho rofnfc-keh© íudu. Tieto banky prevád­zajú všetky, možné obchody, za­mieňajú cudzie peniaze, majô to­varové oddelenie všetkých hospo­dárskych stľojo/, lacno a vý­hodne poskytujú pôžičky úve-raschopným občanom.

Kto potrebuje na kápu, na stavbu atď. pôžičku, alebo kto má usporené groše, nech sa rozpomenie na katolicky slo­venský peňažný ústav a ncc» vyhľadá

uč. spol. v Seredi u Jej filiálku v Trnave DoLiA krtóá

olics číslo 35 kíoré banky Vás ochotne obslúžiš.

M '{$.* # > <#" <w c-ip <•$?

Sŕ* »"- K5.->>—4?^>o- >• ir^y'-*--^-^^-1--^-'"-^:

4\

5&s&. .^•<*K#,

VYZVANIE

*&2

m

<»-? 0 " «S>"

'A 5¾ 5% i

• ^ . ?

H ' ^"©ľ

na upisovanie nových 200 korunových účastín „Tatry" hornouhorskej banky účastinárskeho spolku v Turčianskom Svätom Martine.

V smyle uzavretia valného shromaždenia „Tatry" hornouhorskej banky účastinárskeho spojku v Turčianskom Svätom Martine z 12. júna 1913, potvrdeného sedriou pod č. 3801/1913 vypustené je na­miesto do 1. októbra 1913 neprihlásených a nedoplatených 3681 kusov starých ten istý počet nových 200 korunových účastín.

Upisovanie týchto účastín prevádzame len teraz z nasledujúcich dôvodov:

Ich upísanie najprv následkom vnútorných po­merov, potom následkom vypuknutia vojny nemohlo byť prevedené. Ale počas vojny početné nemovito­sti naše — v prvom rade dielňa na náradie — vy-stúpily v cene veľmi vysoko, ich cena stále rastie a tým je náš majetkový stav v plnej miere konsoli­dovaný a ústav na pevné základy postavený, takže zaujíma svoje predošlé miesto medzi prednými naš­skými bankami. Účastiny naše nielen že majú svoju úplnú nominálnu hodnotu, v skutočnosti je ich vnú­torná cena daleko väčšia, ako sme ju s prirátaním úrokov pre nových účastinárov určili. A tak ríič ne­stojí v ceste, aby sme upísanie týchto účastín doV končili.

V Turčianskom Sv. Martine, 23. septembra

Týmto tedy vyzývame ct. obecenstvo k upiso­vaniu týchto nových { účastín, pod nasledovnými podmienkami: ,

Okrem nominálnej 200 korunovej ceny účastín počítajú sa aj úroky na 4 roky a 8 mesiacov, totiž od toho času, ako malo byť upisovanie prevedené, a síce pre starých účasťinárov 3%-ové a pre nových 6%-Ové, taktiež aj 4 koruny zápisné od každej účastiny. Día toho platia starí účastinári 232 korún a noví 260 korún za každú účastinu.

Celý upísaný obnos treba zaplatiť pri upísaní, najdalej však do í. decembra 1918, ktorým dňom končí sa upisovanie.

V páde prepísania správa podržuje si právo pridelenia, skór došlé prihlasy avšak budú mať prednosť.

1918. Správa „Tatry" hornouhorskej banky úč. spol.

v

Tíai Jř&xswiMirvv** «**arÄraei ffi®m$mm ii''žďtt®&$*& * .**•« . i*«».!tt»i ««rk* fetg#t&. j»#ve!f ks*l msti*m>.