slovenskÁ po ĽnohospodÁrska univerzita fakulta...

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

2122551

ANALÝZA PRÍ ČIN PORÚCH PLODNOSTI MUŽOV

V BRATISLAVSKOM KRAJI VO VZ ŤAHU K RIZIKOVÝM

FAKTOROM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

2011 Marianna Elgyüttová, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

ANALÝZA PRÍ ČIN PORÚCH PLODNOSTI MUŽOV

V BRATISLAVSKOM KRAJI VO VZ ŤAHU K RIZIKOVÝM

FAKTOROM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

Diplomová práca

Študijný program: Výživa ľudí

Študijný odbor: 4188800 Výživa

Školiace pracovisko: Katedra veterinárskych disciplín

Školiteľ: Slavomír Mindek Ing., PhD.

Nitra 2011

Marianna Elgyüttová, Bc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Bc. Marianna Elgyüttová vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému

„Analýza príčin porúch plodnosti mužov v Bratislavskom kraji vo vzťahu k rizikovým

faktorom životného prostredia“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 11. apríla 2011

................................................

Podpis

Poďakovanie

Touto cestou chcem poďakovať pánovi Ing. Slavomírovi Mindekovi, PhD. za

odborné vedenie, pomoc a cenné rady, počas vypracovávania mojej diplomovej práce.

Osobitne chcem poďakovať mojím rodičom za ich dôveru a podporu v mojom štúdiu.

ABSTRAKT

Cieľom diplomovej práce bola analýza jednotlivých zmien ejakulátu mužov

celého Bratislavského kraja vo vzťahu k rizikovým faktorom životného prostredia.

V práci sme celkovo hodnotili 1067 vzoriek ejakulátu mužov, z ktorých patologické

vzorky predstavovali 69,91 % (746 vzoriek). Pri každej vzorke bola stanovená

pohyblivosť spermií, koncentrácia spermií, morfologická stavba spermií, aj prítomnosť

leukocytov v ejakuláte mužov. Z príslušných údajov sme vyjadrili percentuálne podiely

vzoriek s poruchami plodnosti za celý Bratislavský kraj, aj za príslušné okresy kraja.

Pre komplexnejší prehľad sme všetky patologické vzorky hodnotili aj podľa vekovej

kategórii mužov v celom kraji a taktiež aj v samotných okresoch. Najčastejšie

zaznamenanou poruchou v celom Bratislavskom kraji bola oligoteratoastenozoospermia

(28,28 %), pričom jej výskyt sme zaznamenali aj v príslušných okresoch hodnoteného

kraja. Najvyššie percentuálne zastúpenie bolo v okresoch Pezinok a Senec (30,47 %).

Na základe analýz vzoriek v jednotlivých vekových skupinách mužov sme

oligoteratoastenozoospermiu zaregistrovali opätovne ako najčastejšie sa vyskytujúcu

poruchu plodnosti, a to v troch vekových kategóriách, pričom jej najvyšší výskyt bol

v kategórii 41 – 50 ročných mužov (33,69 %).

Kľúčové slová: neplodnosť, poruchy plodnosti, spermie, ťažké kovy, znečistené

životné prostredie, Bratislavský kraj

THE ABSTRACT

The aim of this thesis was to analyze separate changes of ejaculate of men all

over the Bratislava region in relation to environmental risk factors. In this work, we

totally evaluated 1067 samples of ejaculate of men, of which 69.91 % (746 samples)

were pathologic specimens. For each sample, sperm mobility, sperm concentration,

sperm morphological structure and the presence of leukocytes in men ejaculate were

determined. From found data, we expressed the percentage of samples with fertility

problems in the whole Bratislava region, as well as in individual districts of this

region. For a more complex overview, we also evaluated all pathological specimens

according to age group of men throughout the region and also in separate districts. Most

commonly observed disorder in the entire Bratislava region

was oligoteratoastenozoospermia (28.28 %), while its incidence was also recorded in

the districts of evaluated region. The highest percentage of this disorder was in the

districts Pezinok and Senec (30.47 %). Based on the analysis of samples in different age

groups of men, again we found out that oligoteratoastenozoospermia was the most

common disorder of fertility in three age categories, while its highest incidence was in

the category of men between the age from 41 to 50 years (33.69 %).

Key words: infertility, fertility disorders, sperms, heavy metals, polluted environment,

Bratislava region

OBSAH

Zoznam ilustrácií .................................................................................................. 8

Zoznam tabuliek ................................................................................................... 9

Zoznam grafov ...................................................................................................... 11

Zoznam skratiek .................................................................................................. 13

Úvod ....................................................................................................................... 16

1. Súčasný stav riešenej problematiky ................................................................ 17

1.1 Mužské pohlavné orgány (Organa genitalia masculina) ........................ 17

1.1.1 Vnútorné mužské pohlavné orgány (Organa genitalia

masculina interna) ........................................................................... 17

1.1.2 Vonkajšie mužské pohlavné orgány (Organa genitalia

masculina externa) .......................................................................... 22

1.2 Spermatogenéza a vývinové štádiá spermií ............................................. 24

1.2.1 Funkčná morfológia spermie .......................................................... 27

1.2.2 Kapacitácia a akrozómová reakcia ................................................. 29

1.3 Neplodnosť a jej definícia ......................................................................... 31

1.3.1 Faktory pôsobiace na spermatogenézu .......................................... 31

1.3.2 Príčiny mužskej neplodnosti ........................................................... 32

1.3.3 Endogénne faktory ........................................................................... 33

1.3.4 Exogénne faktory ............................................................................. 36

1.4 Vyšetrenie spermiogramu a hodnotenie spermií ................................... 50

1.4.1 Hodnotenie kvality spermií počítačovou technikou ..................... 51

1.4.2 Abnormality spermií ........................................................................ 54

1.4.3 Možnosti liečby neplodnosti ............................................................ 55

1.5 Charakteristika Bratislavského kraja ..................................................... 57

1.5.1 Hlavné zdroje kontaminácie prostredia v Bratislavskom

kraji ................................................................................................... 59

1.5.1.1 Priemysel ............................................................................... 60

1.5.1.2 Poľnohospodárstvo ............................................................... 60

1.5.1.3 Ovzdušie ................................................................................. 61

1.5.1.4 Pôda ........................................................................................ 65

1.5.1.5 Voda ........................................................................................ 66

1.5.2 Zdravotný stav obyvateľstva Bratislavského kraja ........................ 67

2. Cieľ práce ........................................................................................................... 69

3. Metodika práce .................................................................................................. 70

4. Výsledky práce a diskusia ................................................................................. 71

5. Návrh na využitie poznatkov ............................................................................ 93

6. Záver .................................................................................................................. 94

7. Použitá literatúra .............................................................................................. 96

8. Prílohy ............................................................................................................... 101

Zoznam príloh ...................................................................................................... 102

..............................................................................................................................................

............................................................................................................................................8

Zoznam ilustrácií

Obr. 1: Semenník a prisemenník (testis et epididymis) ………………………............ 18

Obr. 2: Semennník, prisemenník a semenovod

(testis, epididymis et ductus deferens)................................................................ 19

Obr. 3: Prostata .............................................................................................................. 21

Obr. 4: Priečny rez pohlavným údom ............................................................................ 22

Obr. 5: Priečny rez mieškom ......................................................................................... 23

Obr. 6: Bunková rada spermatogenézy .......................................................................... 26

Obr. 7: Stavba spermie .................................................................................................. 28

Obr. 8: Pohľad na spermiu pod elektrónovým mikroskopom ....................................... 29

Obr. 9: Priebeh oplodnenia ............................................................................................ 30

Obr. 10: Schéma hodnotenia pohyblivosti spermií ...................................................... 52

Obr. 11: Analyzátor SQA – V Gold .............................................................................. 53

Obr. 12: Mikroinjekcia spermie do vajíčka ................................................................... 56

Obr. 13: Zóna Bratislavského kraja ............................................................................... 58

..............................................................................................................................................

........................................................................................................................................... 9

Zoznam tabuliek

Tab. 1: Prehľad počtu prevádzkovateľov a zdrojov v jednotlivých okresoch

Bratislavského kraja k 31.12.2009 ................................................................................ 62

Tab. 2: Množstvo vypustených základných znečisťujúcich látok za rok 2009

v jednotlivých okresoch ................................................................................................. 63

Tab. 3: Poradie najväčších znečisťovateľov v rámci Bratislavského kraja podľa

množstva emisií za rok 2009 ......................................................................................... 64

Tab. 4: Výskyt zmien ejakulátu mužov (%) v celom Bratislavskom kraji .................... 71

Tab. 5: Výskyt zmien ejakulátu mužov (%) s poruchami plodnosti v celom

Bratislavskom kraji ........................................................................................................ 73

Tab. 6: Výskyt zmien ejakulátu mužov (%) v hodnotených okresoch Bratislavského

kraja ............................................................................................................................... 75

Tab. 7: Výskyt zmien ejakulátu mužov (%) s poruchami plodnosti v hodnotených

okresoch Bratislavského kraja ....................................................................................... 76

Tab. 8: Výskyt zmien ejakulátu mužov (%) rôznych vekových kategórií v celom


Tab. 9: Výskyt zmien ejakulátu mužov (%) rôznych vekových kategórií s poruchami

plodnosti v celom Bratislavskom kraji .......................................................................... 80

Tab. 10: Výskyt zmien ejakulátu mužov (%) rôznych vekových kategórií v hodnotených

okresoch Záhoria ........................................................................................................... 84

..............................................................................................................................................

........................................................................................................................................... 10


plodnosti v hodnotených okresoch Záhoria ................................................................... 85


okresoch Bratislavy ....................................................................................................... 87


plodnosti v hodnotených okresoch Bratislavy ............................................................... 88


okresoch Pezinok a Senec .............................................................................................. 90


plodnosti v hodnotených okresoch Pezinok a Senec ..................................................... 91

..............................................................................................................................................

............................................................................................................................................11

Zoznam grafov

Graf 1: Podiel vybraných zdrojov na celkovom množstve emisií za rok 2009

v aglomerácii Bratislava ................................................................................................ 65

Graf 2: Zmeny ejakulátu mužov v celom Bratislavskom kraji ...................................... 72

Graf 3: Zmeny ejakulátu mužov s poruchami plodnosti v celom


Graf 4: Výskyt oligoteratoastenozoospermie v Bratislavskom kraji ............................. 77

Graf 5: Výskyt astenozoospermie v Bratislavskom kraji .............................................. 78

Graf 6: Výskyt oligospermie v Bratislavskom kraji ...................................................... 78

Graf 7: Výskyt porúch plodnosti mužov vekovej kategórie 20 – 30 rokov .................. 81



Graf 10: Výskyt porúch plodnosti mužov vekovej kategórie 51 a viac rokov .............. 84

Graf 11: Výskyt oligoteratoastenozoospermie rôznych vekových kategórií v

hodnotených okresoch Záhoria ...................................................................................... 87


hodnotených okresoch Bratislavy .................................................................................. 89

..............................................................................................................................................

............................................................................................................................................12


hodnotených okresoch Pezinok a Senec ........................................................................ 92

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................13

Zoznam skratiek

cm – centimeter

º C – stupeň Celzia

FSH – folikulostimulačný hormón

DNA – deoxyribonukleová kyselina

BMI – Body Mass Index

ml – mililiter

CO – oxid uhoľnatý

mg.l-1 - miligram na liter

µg.g-1 – mikrogram na gram hmotnosti

mg – miligram

Cd.kg-1 – kadmium na kilogram hmotnosti

mg.kg-1 – miligram na kilogram

g – gram

t – tona

Hg.kg-1- ortuť na kilogram hmotnosti

Hg0 – elementárna ortuť

Hg2+ - dvojmocný katión ortuti

µm - mikrometer

Fe – železo

Cu – meď

Zn – zinok

Afalon 50 WP - účinná látka linuron v 47,5 %

SYS 67 B - účinná látka 2,4, dichlórfenoxymaslová kyselina v 80 %

Zeazin 50 DP - účinná látka atrazín v množstve 50 %

Gy – gray

WHO - World Health Organisation

pH – potencia hydrogeni, miera zásaditosti resp. kyslosti roztoku

CASA - Computer Assisted Semen Analyser

VSL – Straight – Line Velocity (lineárna rýchlosť)

VCL – Curvilinear Velocity (priemerná rýchlosť na skutočnej dráhe)

SQA - Sperm Quality Analyzer

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................14

106.ml-1 – desať na šiestu v jednom mililitri

IUI - intrauterinná inseminácia

ICSI - intracytoplazmatická injekcia spermií do oocytu

IVF - in vitro fertilizácia

MESA – odber spermií z prisemenníka

TESA – odber spermií zo semenníka

TESE – testikulárna extrakcia

USG – ultrasonografia

CHKO – chránená krajinná oblasť

m.s–1 – meter za sekundu

CH4 - metán

N2O – oxid dusný

CO2 – oxid uhličitý

NH3 – amoniak

TZL – tuhé znečisťujúce látky

SO2 – oxid siričitý

NOX – oxid dusíka

CO – oxid uhoľnatý

TOC – organické látky

SOX – oxid síry

Pb – olovo

F – fluór

Ni – nikel

Mn - mangán

PAU – polycyklické aromatické uhľovodíky

STN – slovenská technická norma

a.s. – akciová spoločnosť

s.r.o. – spoločnosť s ručením obmedzením

ČOV – čistička odpadových vôd

A – astenozoospermia

AL – astenoleukocytozoospermia

AT – astenoteratozoospermia

ATL – astenoteratoleukocytospermia

AZOO – azoospermia

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................15

LE – leukocytozoospermia

NL – normoleukocytozoospermia

O – oligospermia

Oa – oligospermia s progresívnym pohybom dopredu

OA – oligoastenozoospermia

OT – oligoteratozoospermia

OTA – oligoteratoastenozoospermia

OTAL – oligoteratoastenoleukocytozoospermia

OTA-Ť – ťažká oligoteratoastenozoospermia

T – teratozoospermia

TL – teratoleukocytozoospermia

N - normozoospermia

n – počet vzoriek

č. – číslo

..............................................................................................................................................

............................................................................................................................................16

ÚVOD

Infertilita je definovaná ako choroba 21. storočia. Tento prívlastok jej právom

patrí, dokonca by sme ju mohli považovať za najzávažnejšie ochorenie súčasnosti.

Pretože aké iné patologické zmeny v ľudskom organizme majú také „tragické“ následky

ako práve nemožnosť počať vlastné dieťa, neschopnosť dať nový život? Napriek tomu populácia prijíma túto skutočnosť so zavretými očami,

neuvedomujúc si vážnosť momentálnej situácie týkajúcej sa celého ľudstva. Schopnosť

rozmnožovať sa je celé generácie chápaná ako samozrejmá možnosť ľudského tela.

Organizmus človeka je však biologicky a funkčne vysoko citlivý celok,

pozostávajúci z miliónov buniek denne plniacich stovky úkonov. Súčasťou života sú

mnohé faktory zasahujúce do prirodzeného existenčného reťazca, ovplyvňujúc tak celý

ľudský genóm. Preto expozícia zohráva primárnu úlohu vo vzniku akýchkoľvek

diferencií.

Prvotné spúšťače rizika porúch plodnosti sú variabilného charakteru a môžu sa

vyskytovať v okolitom prostredí, respektíve sú priamou súčasťou nášho života. Ich

povaha je definovaná ako z endogénneho, tak aj z exogénneho hľadiska.

Endogénne faktory možno definovať ako nesprávnu životosprávu, t. j. stres,

obezita, rôzne návykové látky ako napr. fajčenie, drogy, alkohol.

Najväčší význam majú však exogénne faktory, ktorých nespočetná škála by sa

dala zhrnúť celkovo ako životné prostredie. Paradoxne práve prostredie v ktorom sa ako

živá bytosť formujeme nám v čo najväčšej možnej miere zasahuje do bunkových

pochodov, do procesov reprodukcie, spermatogenézy a vývoja pohlavných buniek.

Medzi ne zaraďujeme negatívny, prípadne deštruktívny účinok ťažkých kovov,

toxických látok, emisií priemyselných podnikov aj dopravy, znečisťovanie vody, pôdy,

ovzdušia a celkovo všetky látky, ktoré akýmkoľvek spôsobom kontaminujú okolie

a prostredníctvom potravinového reťazca aj nás.

Dopad environmentálnej záťaže na pohlavný systém je vysoko neprospešný,

priam alarmujúci. Napriek mnohým úsiliam zvrátenia tohto faktu je jeho pôsobenie

progresívne, často sa prejavujúce ireverzibilným poškodením mnohých životných

funkcií, z ktorých najdôležitejšou je predsa tak prirodzená - funkcia oplodnenia.

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................17

1. SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

1.1 Mužské pohlavné orgány (Organa genitalia masculina)

Mužské pohlavné orgány delíme na vnútorné a vonkajšie pohlavné orgány.

K vnútorným pohlavným orgánom u muža patria semenníky (testes), prisemenník

(epidydimis), semenovod (ductus deferens), semenný mechúrik (vesicula seminalis)

a predstojnica (prostata). K vonkajším pohlavným orgánom u muža patria pohlavný úd

(penis), mužská močová rúra (urethra masculina) a miešok (scrotum) (Binovský a i.,

2001).

1.1.1 Vnútorné mužské pohlavné orgány (organa genitalia masculina interna)

Semenníky (testes)

Semenníky sú párovými pohlavnými žľazami uloženými v miešku, v ktorých sa

tvoria mužské pohlavné bunky – spermie a mužské pohlavné hormóny. Semenník má

oválny z bokov mierne sploštený tvar. Veľkosť semenníka je 4 – 5 cm, ľavý je väčší,

ťažší a uložený nižšie ako pravý. Semenník je zvisle postavený a na jeho zadný okraj

nalieha prisemenník.

Na semenníku rozlišujeme horný koniec (extremitas superior) a dolný koniec

(extremitas inferior), prístrednú plochu (facies medialis) a bočnú plochu (facies

lateralis). Obe plochy vpredu sa spájajú v prednom okraji (margo anterior) a vzadu

v zadnom okraji (margo posterior).

Povrch semenníka je tuhý, pružný, hladký a citlivý na tlak. Na povrchu

semenníka je tuhý, belavý väzivový obal (tunica albuginea), z ktorého vnikajú do

semenníka väzivové priehradky (septula testis). Priehradky semenníka delia semenník

na 200 – 300 kužeľovitých, lúčovite prebiehajúcich lalôčikov semenníka (lobuli testis),

s hrotom obráteným dozadu, do stredového pletiva semenníka (mediastinum testis).

Lalôčiky semenníka obsahujú stočené semenovodné kanáliky (tubuli seminiferi

contorti), v ktorých prebieha tvorba spermií. Stočené kanáliky sa vzadu na hrote

lalôčika zbiehajú do jedného krátkeho rovného kanálika (tubuli seminiferi recti). Krátke

kanáliky v stredovom pletive semenníka tvoria sieť semenníka (rete testis). Zo siete

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................18

semenníka vystupuje 10 – 20 odvodných kanálikov (ductuli efferentes testis), ktoré

vstupujú do hlavy prisemenníka.

Stena stočených kanálikov je tvorená väzivovou blankou (membrana propria),

na ktorú nasadá zárodočný epitel. Zárodočný epitel má niekoľko vrstiev a skladá sa

z dvoch odlišných typov buniek. Pohlavné (spermatogenné) bunky prekonávajú rôzne

štádiá vývoja spermie – spermatogenézu. Najperiférnejšie sú spermatogónie (nezrelé

materské bunky) a tie sa postupne delia cez spermatocyty I. radu a spermatocyty II. radu

na spermatídy, ktoré sa nakoniec transformujú na zrelé spermie. Dozrievajúce bunky sa

postupne posúvajú k stredovému pletivu semenníka a k prisemenníku. Druhým typom

buniek v zárodočnom epiteli sú podporné bunky Sertoliho, ktoré okrem podpornej

funkcie zabezpečujú aj ochranu a výživu spermií.

Priestory medzi stočenými kanálikmi semenníka tvorí riedke fibrilárne väzivo,

ktoré je bohaté na fibroblasty, žírne bunky, makrofágy, krvné a lymfatické cievy.

V puberte sa v tomto väzive objavujú intersticiálne Leydigove bunky, ktoré pod

vplyvom hormónu podmozgovej žľazy začnú produkovať mužský pohlavný hormón

testosterón (Binovský a i., 2001).

Obr. 1 Semenník a prisemenník (testis et epididymis)

(www.androcare.cz)

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................19

Prisemenník (epididymis)

Prisemenník je uložený za semenníkom. Má esovitý tvar a je 5 cm dlhý. Horná

časť, caput epididymidis, pokrýva hornú časť semenníka a je najširšou časťou celého

prisemenníka. Stredná časť prisemenníka, corpus epididymidis, je trojboká, jej vonkajší

okraj je ostrý, vnútorný zaoblený. Dolná časť prisemenníka, cauda epididymidis, je

väzivom spojená s dolným koncom semenníka a ostro sa ohýbajúc prechádza do

semenovodu, ductus deferens.

V prisemenníku dozrievajú a hromadia sa spermie. Tu dostávajú výživné látky

a začínajú sa pohybovať. Svoju plnú zrelosť dosiahnu približne za 20 dní, kedy sú

následne pretlačené do semenovodu, ktorým sú poháňané pri ejakulácii.

Vývin prísemenníka podmieňuje endokrinná funkcia semenníka. Epitel

prisemenníka môže slúžiť preto ako test pre hormón semenníka (Borovanský a i., 1979;

Walker, 2002).

Obr. 2 Semennník, prisemenník a semenovod (testis, epididymis et ductus deferens)

(Netter, 2005)

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................20

Semenovod (ductus deferens)

Semenovod predstavuje rúru dlhú asi 40 cm. Prebieha od prisemenníka cez

miešok k vonkajšiemu otvoru slabinového kanála, potom prechádza kanálom do brušnej

dutiny, tu sa zatáča do panvy a pod močovým mechúrom ústi do močovej rúry, ktorá

prechádza cez prostatu.

Na mediálnej ploche semenných mechúrikov je semenovod zhrubnutý a tvorí

vretenovitú ampulla ductus deferents, potom sa zrazu zúži a spojením s vývodom

semenných mechúrikov tvorí ductus ejaculatorius, ktorý prechádza cez bázu

predstojnice a malým otvorom ústi v prostatickej časti močovej rúry na vyvýšenine,

colliculus seminalis.

Stena semenovodu sa skladá z hladkého svalstva, ktoré je špirálovito upravené.

Pri pohlavnom vzrušení sa toto svalstvo zmršťuje, pričom nasáva z prisemenníkov

spermie a vypudzuje ich do močovej rúry Sekrét buniek semenovodu zvyšuje

pohyblivosť spermií (Borovanský a i., 1979; Dylevský a Trojan, 1992).

Semenné mechúriky (vesiculae seminales)

Semenné mechúriky sú dutý párový orgán, ktorý vzniká ako vydutina dolného

konca semenovodu.

Horný koniec je tupý, smeruje hore a laterálne, dolný koniec smeruje mediálne

k predstojnici a prechádza do ich vývodu, ductus excretorius, ktorý sa spája s koncom

ductus deferens do ductus ejaculatorius.

Vesiculae seminales sú naplnené belavým sekrétom želatínového vzhľadu, ktorý

sa vylučuje ku koncu ejakulácie. V tomto sekréte sa nachádza fruktóza, ktorá tvorí

energetický zdroj pre spermie. Alkalická reakcia sekrétu podporuje pohyblivosť spermií.

Vývin semenných mechúrikov závisí od aktivity mužských pohlavných hormónov,

preto rastú v puberte a v starobe, keď hladina hormónu klesá, zmenšuje sa a epitel sa

splošťuje (Borovanský a i., 1979).

Prostata

Prostata je žľaza mužského reprodukčného systému. Jej veľkosť a tvar možno

prirovnať ku gaštanu. Normálna prostata má hmotnosť 20 gramov. Je umiestnená tesne

pod močovým mechúrom. V tomto mieste obklopuje hornú časť močovej rúry v dĺžke 2

až 3 cm.

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................21

Je pokrytá väzivovým obalom a pozostáva zo žľazového, svalového

a spojivového tkaniva. Rozdeľuje sa na tri časti, tzv. zóny – centrálnu, prechodnú

a periférnu.

S prostatou úzko súvisia semenné mechúriky, ktoré sú uložené za spodinou

močového mechúra a naliehajú na hornú časť prostaty. Obsahujú tekutinu, ktorá tvorí

prevažnú časť ejakulátu. Popri semenných mechúrikoch prebiehajú semenovody, ktoré

transportujú spermie zo semenníkov. Za mechúrom sa konce semenovodov spájajú so

semennými mechúrikmi a vytvárajú ejakulatórne kanáliky, ktoré vyúsťujú v močovej

rúre prechádzajúcej cez prostatu (Kliment, 2002).

Funkcia prostaty

Hlavnou funkciou prostaty je tvorba semennej tekutiny, ktorá umožňuje

transport spermií. Semenná tekutina z prostaty a zo semenných mechúrikov spolu so

spermiami tvorí ejakulát, ktorý sa počas mužského orgazmu kontrakciou svalov dostáva

do močovej rúry. Ejakulát má objem približne 4 – 5 ml, pričom spermie, ktoré sa tvoria

v semenníkoch, sa zúčastňujú na celkovom zložení ejakulátu menej ako 1 % (Kliment,

2002).

Tento sekrét je charakteristického zápachu a obsahuje bielkoviny, lipidy

a enzým – kyslú fosfatázu. Svojou alkalickou reakciou dodáva spermiám životnosť

a neutralizuje aj kyslú reakciu sliznice pošvy (Borovanský a i., 1979).

Obr. 3 Prostata

(www.andrologie.cz)

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................22

1.1.2 Vonkajšie mužské pohlavné orgány (organa genitalia masculina externa)

Pohlavný úd (penis)

Pohlavný úd je kopulačný orgán, cylindrického tvaru, ktorý tvoria tri dutinkovité

telesá zvláštneho hubovitého tkaniva.

Dve dutinkovité telesá (corpora cavernosa penis) majú trojuholníkový tvar

a pomocou koreňa údu (radix penis) sú pripojené k lonovým kostiam. Tretie dutinkovité

teleso sa nazýva hubovité teleso údu (corpus spongiosum penis) je menšie a začína sa

ako hľuza údu (bulbus penis), končí ako kužeľovité zakončenie údu, žaluď (glans penis).

V hubovitom teliesku prebieha močová rúra, ktorá vyúsťuje na vrchole žaluďa a je

spoločným vývodom močových i pohlavných ciest. Žaluď prekrýva predkožka

(preputium), ktorá na spodnej strane údu je pripojená uzdičkou (frenulum preputii).

Okolo dutinkovitých teliesok je väzivový obal (fascia penis). Dutinkovité telesá

obsahujú komôrky, škáry, ktoré medzi sebou komunikujú, a do ktorých sa vlievajú

závitové tepny. Zvýšený prítok krvi cez tieto tepny zapríčiní naplnenie komôrok a škár,

čo je sprevádzané stoporením údu (erekciou). Pri ochabovaní erekcie dochádza

k zvýšeniu tónusu hladkej svaloviny v prítokových tepnách, prítok krvi do

dutinkovitých teliesok sa zmenší, ale zvýši sa odtok krvi závitovými žilami a dochádza

k vyprázdneniu komôrok s následným ochabnutím údu (Binovský a i., 2001).

Obr. 4 Priečny rez pohlavným údom

(Netter, 2005)

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................23

Miešok (scrotum)

Miešok je vak z kože a podkožných útvarov za koreňom penisu, zavesený pod

lonovou sponou. Obsahuje semenníky, prisemenníky a začiatočnú časť semenného

povrazca. Miešok má okrúhly až hruškovitý tvar, v strede na spodnej ploche je sagitálna

hrana, raphe scroti. Vnútri mieška odpovedá raphe scroti väzivová priehradka, septum

scroti, ktorá rozdeľuje miešok na dve polovice.

Stena mieška je mnohovrstvová. Jej stavbu možno prirodzene odvodiť od

mnohovrstvovej stavby telesnej steny, ktorej vyklenutím vzniká. Miešok je tvorený

viacerými vrstvami: tenkou, zvrásnenou a pigmentovanou kožou; vrstvou väziva

s hladkou svalovinou – svalovým obalom, tunica dartos; tromi vrstvami pokrývok

odvodených od vrstiev telesnej steny, v ktorých sú zahrnuté i svalové snopce zdvíhača

semenníka a pošvovým obalom semenníka, čo je uzavretý mokvavý obal naliehajúci na

semenník a prisemenník. Vznikol ako vychlípenina pobrušnice vystielajúcej brušnú

dutinu. Obsahuje malé množstvo tekutiny umožňujúcej pohyby semenníka. Na rozdiel

od brušnej steny, stena mieška neobsahuje tukové väzivo.

Vonkajší vzhľad mieška závisí od teploty, veku a celkového stavu. U mladých

a zdravých mužov je miešok pri chlade zvrásnený so zreteľnými priečnymi ryhami,

naopak v teple a u starých mužov je ochabnutý.

Miešok je dôležitým regulátorom teploty okolo semenníkov. Priemerná teplota

je o 2 až 6 º C nižšia ako v brušnej dutine. Regulátorom teploty mieška je tunica dartos.

Nižšia teplota v miešku ako v brušnej dutine sa pokladá za dôležitú pre spermatogenézu

(Abrahams, 2002; Borovanský, 1979).

Obr. 5 Priečny rez mieškom

(Netter, 2005)

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................24

1.2 Spermatogenéza a vývinové štádiá spermií

Pod pojmom spermatogenéza rozumieme vývoj spermií, t. j. proces dozrievania

a premeny nediferencovaných zárodočných buniek na výsledné, tvarovo a funkčne

diferencované mužské pohlavné bunky schopné oplodnenia, spermie (Čihák, 2002).

Spermie sa vyvíjajú v semenotvorných kanálikoch semenníkov. Základy

semenotvorných kanálikov vznikajú už počas embryonálneho vývoja jedinca v podobe

pohlavných povrazcov. V pohlavných povrazcoch možno rozoznať prvopohlavné bunky

(gonocyty) a podporné bunky. Gonocyty sa rozmnožujú a niekoľko mesiacov pred

narodením z nich vznikajú vlastné materské bunky (spermatogónie).

Spermie sa začínajú tvoriť pri nástupe pohlavnej dospelosti. Spermatogenéza

prebieha v pravidelných cykloch, ktoré nasledujú za sebou v presných časových

intervaloch, pričom sa každý nový cyklus začína asi o jednu štvrtinu dĺžky cyklu neskôr

ako predchádzajúci. V stene semenotvorných kanálikov sa vyskytujú štyri bunkové

generácie, ale každá z nich je z iného spermatogénneho cyklu (Gampčík, Kozumplík

a i., 1984; Vrabec, 1990).

Pri spermatogenéze nadväzujú na seba dva procesy, z ktorých prvý sa označuje

ako spermatocytogenéza a druhý ako spermiohistogenéza.

Spermatocytogenéza resp. spermatogénny cyklus, zahŕňa tri fázy: fázu

rozmnožovania, fázu rastu a fázu zrenia (obdobie meiózy) (Čihák, 2002).

V štádiu rozmnožovania vznikajú mnohonásobným delením a postupnou

diferenciáciou spermatogónie trojakého typu. Sú východiskovou bunkou, z ktorej

vzniká prvý typ – A spermatogónia. Ďalším mitotickým delením vzniká z jednej

dcérskej bunky nová generácia diferencovanejších spermatogónií označených ako

intermediálne spermatogónie. Táto bunka je podobná A – spermatogónii s tým, že má

menšie jadro, ktoré je bohatšie na chromatín. Pokračovaním mitózy vzniká v poradí tretí

typ spermatogónie – B spermatogónia (Gampčík, Kozumplík a i., 1984; Kliment a i.,

1989).

Fáza rastu začína tým, že spermatogónie typu B sa postupne zväčšujú a následne

sa delia, pričom vzniknú dva spermatocyty I. radu. Ich interfáza trvá pomerne dlho,

potom vstupujú do I. meiotického delenia. Delia sa iba raz, potom vznikajú dva

spermatocyty II. radu, ktoré vstupujú do II. meiotického delenia, kedy vznikajú

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................25

z každého spermatocytu dve, spolu štyri spermatidy (Čihák, 2002; Gampčík,

Kozumplík a i., 1984).

Spermatogénne, resp. zárodkové bunky, z ktorých sa tvoria vysoko

špecializované spermie, sú v kanálikoch umiestnené v presnom poradí od bazálnej

membrány smerom do lúmenu kanálikov. Spermatogónie ležia priamo na bazálnej

membráne a smerom do lúmenu kanálika sa nachádzajú primárne spermatocyty,

sekundárne spermatocyty a spermatidy.

Fáza zrenia – obdobie meiózy alebo redukčné delenie buniek je osobitný druh

delenia buniek, ktorý prebieha u človeka len počas spermatogenézy, pri dozrievaní

zárodkových buniek (Breza a i., 2007).

Cieľom meiózy je výmena materiálu medzi homologickými chromozómami

a redukcia ich počtu, t. j. zníženie normálneho počtu chromozómov na polovicu.

Meiotické delenie a spermatocyty I. radu znamenajú v spermatogenéze kritické štádium.

Dvojica chromozómov X určujúcich pohlavie sa delí pri meióze tak, že dlhší X

chromozóm smeruje k jednému a kratší Y chromozóm k druhému pólu bunky. Po

rozdelení spermatocytu I. radu sa do každého spermatocytu II. radu dostáva len jeden

pohlavný chromozóm (Vrabec, 1990).

Prvé meiotické delenie sa vyznačuje dlhou profázou, pričom najdôležitejšie je

pachytenné štádium. Druhé delenie trvá len veľmi krátko a vznikom spermatidov sa

končí delenie vyvíjajúcich sa samčích pohlavných buniek. Spermatidy sú najmenšie

a najpočetnejšie bunky semenotvorného epitelu (Gampčík, Kozumplík a i., 1984).

V priebehu spermiohistogenézy prechádza sférická forma spermatidy

štrukturálnymi zmenami, ktorými sa zmení do formy zrelej spermie (Věžník a i., 2004).

Metamorfóza sa delí na Golgiho štádium, štádium akrozómovej čiapočky,

štádium kaudálnej manžety a štádium zrenia (Massányi a i., 2002).

V Golgiho štádiu sa pri jadre mladého spermatidu tvorí základ akrozómu

v podobe malého mechúrika s tmavým telieskom vo vnútri (akrozómove granulum).

Centrioly pôvodne uložené v blízkosti jadra sa premiestňujú na okraj bunky. Jeden

z centriolov sa prikladá k bunkovej membráne a z neho začne vyrastať vlákno bičíka

(Vrabec, 1990).

V štádiu akrozómovej čiapočky vzniká základ akrozómu, ktorý sa zväčšuje

a prikladá na jadro, a potom ako akrozómová čiapočka pokrýva celú prednú polovicu

jadra spermatidy. Centrioly sa postupne premiestňujú do blízkosti jadra, pričom ťahajú

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................26

za sebou cytoplazmatickú membránu. Takto sa vytvára akýsi kanál, v ktorom sa vyvíja

bičík (Gampčík, Kozumplík a i., 1984).

Štádium kaudálnej manžety je charakteristické vznikom a prítomnosťou

kaudálnej manžety, ktorá má vzťah k dehydratácii a modelovaniu jadra (Kliment a i.,

1989). V tomto štádiu sa guľaté jadro spermatidy mení na ploskú hlavičku spermie,

končí sa syntéza ribonukleových kyselín a spermatid stráca jadierko (Gampčík,

Kozumplík a i., 1984).

V štádiu zrenia sa kaudálna manžeta rozplýva pozdĺž prednej časti jadra a mizne.

Vzniká bičík a akrozóm, nepotrebná cytoplazma odchádza (Massányi a i., 2002).

Tým sa vlastne skončí premena spermatidy a spermie sa uvoľňujú zo zväzku

Sertoliho bunky a ako voľné bunky sa dostávajú zo semenotvorných kanálikov do

vývodných semenovodných ciest. Postup vývodným kanálikom trvá 10 – 15 dní. Až do

ejakulácie sú spermie uskladnené v chvoste prisemenníka a nevykazujú aktívny pohyb

(Vrabec, 1990).

Pohlavne zrelý semenník obsahuje okolo 1 miliardy spermatogónií a odhaduje sa,

že každú hodinu opúšťa semenník asi 1 milión spermií. Dospelý muž vyprodukuje

priemerne 12 biliónov spermií. Každej z nich trvá asi 72 dní, kým dozreje a môže tak

vstúpiť do procesu, kontrolovaného zložitou interakciou hormónov a umožňovaného

termostatickou funkciou mieška, ktorý udržuje spermie v správnej a stálej teplote

(Čihák, 2002; Marshall, 1989).

Obr. 6 Bunková rada spermatogenézy

(www.androcare.cz)

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................27

1.2.1 Funkčná morfológia spermie

Spermia sa skladá z dvoch základných častí, a to hlavičky a bičíka. Sám bičík sa

skladá zo 4 oddielov: centriolového alebo kŕčka, mitochondriálneho alebo stredného,

hlavného a koncového (Massányi, 1991).

Hlavička spermie sa počas spermiohistogenézy vytvára najmä z jadra spermatidy,

takže základným materiálom hlavičky je jadro. Prednú časť jadra pokrýva akrozóm,

zadnú len cytoplazmatická membrána a postakrozomálna čiapka. Celú hlavičku pokrýva

bunková membrána, ktorá prechádza na bičík.

V procese oplodnenia má významnú funkciu. Jej úlohou je preniesť dedičný

materiál lokalizovaný v nukleoplazme, pričom je potrebný správne vyvinutý a intaktný

akrozomálny systém a nukleoplazma (Gampčík, Kozumplík a i., 1984).

Hlavička pozostáva z – nukleoplazmy, štruktúr nukleárneho pôvodu

akrozomálneho systému a postakrozomálnej čiapočky (Kliment a i., 1989).

Nukleoplazma vypĺňa celé jadro hlavičky spermie. V jadre sa nachádza otcovský

dedičný materiál v kondenzovanej forme v podobe polovičného obsahu DNA.

V nukleoplazme môžeme príležitostne pozorovať väčšie alebo menšie svetlé prázdne

miesta, vakuoly (Massányi a i., 2002).

Akrozóm pokrýva prednú časť hlavičky spermie. Je to cytoplazmatický útvar

čiapočkovitého tvaru, ktorý zaberá takmer 50 % plochy hlavičky. Na povrchu je

pokrytý cytoplazmatickou membránou. Vnútro akrozomálneho systému tvorí

akrozómový materiál, najmä enzýmy, ktoré pomáhajú penetrácii a rozpúšťaniu obalov

vajíčka (Gampčík, Kozumplík a i., 1984).

Postakrozómová čiapočka obaľuje zadnú časť jadra od ekvatoriálneho segmentu

po bázu (asi 40 % dĺžky jadra). Má kalíškovitý tvar a pri zadnom okraji jadra sa pripája

k jadrovej i cytoplazmatickej membráne (Kliment a i., 1989).

Bičík spermie (flagellum spermii) ako ústroj pohybu sprostredkúva transport

spermie na miesto oplodnenia. Pritom má dôležitú úlohu mitochondriálny aparát, ktorý

vyrába energiu (ATP), a komplex axiálnych vláken ako miesto, kde sa táto energia mení

na mechanickú – na pohyb spermie. Bičík sa delí na niekoľko častí, ktoré sa odlišujú

lokalizáciou, štruktúrou a funkciou. Sú to krček spermie, stredný, hlavný a koncový

oddiel (Gampčík, Kozumplík a i., 1984).

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................28

Najdôležitejšou časťou spermie je krček čiže centriolový oddiel. Základ krčku

tvoria dva centrioly (proximálny a distálny) a segmentové chordy. Proximálny centriol

tvorí hlavicu bičíka, z distálneho vzniká axonéma.

Mitochondriálny (spojovací) oddiel nasadá na krček spermie. Na ňom je osové

vlákno obalené ľavotočivo špirálovite prebiehajúcim vláknom, tzv. mitochondriálnou

membránou, ktorá tvorí respiračný aparát spermie (Kliment a i., 1989).

Hlavný oddiel je najdlhšia časť bičíka. Jeho podkladom je komplex osových

vlákien (2+9+9). Veľkosť hlavného oddielu určuje prítomnosť fibróznej pošvy, ktorá

zabezpečuje súdržnosť osových vláken, ale aj pevnosť a pružnosť potrebnú na kmitanie

bičíka (Massányi, 2002).

Koncový oddiel tvoria len fibrily osového vlákna. Celý povrch spermie pokrýva

dvojvrstvová membrána (Kliment a i., 1989).

Obr. 7 Stavba spermie

(www.encyklopedie.divoch.info)

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................29

1.2.2 Kapacitácia a akrozómová reakcia

Spermie po prechode cez prisemenník a čerstvo ejakulované spermie nemajú

ešte schopnosť oplodniť vajíčko. Proces, ktorým spermie získajú oplodňovaciu

schopnosť sa označuje ako kapacitácia. Kapacitácia sa definuje ako séria zmien

potrebných na transformáciu spermií do takého stavu, v ktorom budú schopné

uskutočniť akrozómovú reakciu. Vzniká po určitom pobyte spermií v pohlavných

orgánoch ženy (Massányi, 1991; Scialli a Zinaman, 1993; Vrabec, 1990).

Predpokladá sa, že v priebehu kapacitácie vznikajú biochemické zmeny, ktoré sa

prejavujú destabilizáciou cytoplazmatickej membrány spermií. Destabilizácia bunkovej

blany v oblasti nad akrozómom spôsobuje, že v spermiách nachádzajúcich sa v blízkosti

vajíčka prebehne tzv. akrozómová reakcia. Týmto názvom sa označuje špecifický

rozpad membrány akrozómu, kedy vznikajú otvory, cez ktoré sa do okolia uvoľní

akrozómová hmota spôsobom, ktorý kontroluje sama spermia (Massányi, 1991;

Vrabec, 1990).

Obr. 8 Pohľad na spermiu pod elektrónovým mikroskopom

(http://img.cas.sk)

Počas akrozómovej reakcie sa uvoľňujú rozličné enzýmy, ktoré umožňujú

prenikanie spermií cez zona pellucida (Scialli a Zinaman, 1993).

Pri štiepení buniek cumulus oophorus zohráva dôležitú úlohu enzým

hyaluronidáza, ktorý rozkladá kyselinu hyaluronovú na glukosamín a kyselinu

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................30

glukurónovú. Týmto procesom dochádza k rozpadu buniek corona radiata a odhaľuje

sa ďalšia vrstva – zona pellucia. Na túto vrstvu pôsobí akrozín, ktorý ako spermiová

proteáza rozpúšťa glykoproteinovú zonu pellucidu, v ktorej vytvára kanálik pre

penetráciu spermie (Scialli a Zinaman, 1993; Kováčik a i., 1999).

Pri procese penetrácie cez obalovú vrstvu vajíčka je nevyhnutná hyperaktívna

pohyblivosť prenikajúcej spermie (Scialli a Zinaman, 1993).

Po preniknutí spermie do vajíčka vzniká reakcia nazývaná polyspermický blok.

Ide o enzymatický proces, pri ktorom vajíčko po preniknutí spermie uvoľní látky, ktoré

biochemickou cestou uskutočnia zonu pellucidu nepriepustnou pre ďalšie spermie.

Spermie v ooplazme veľmi rýchle strácajú svoj pôvodný tvar. Hlavička spermie

sa zväčšuje a vzniká z nej prvojadro – pronukleus. Obidve jadrá sa pohybujú do stredu

vajíčka, tam sa rýchle zmenšujú, miznú a miesto nich ostávajú dve skupiny

chromozómov, ktoré po spojení prezentujú štádium profázy prvého delenia

oplodneného vajíčka. Táto fáza oplodňovacieho procesu, od dotyku prvojadier až do

spojenia chromozómových skupín, sa nazýva syngamia. Výsledkom týchto zložitých

procesov je nová, kvalitatívne odlišná bunka – zygota (Kováčik a i., 1999).

Obr. 9 Priebeh oplodnenia

(www.cas.sk)

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................31

1.3 Neplodnosť a jej definícia

Neplodnosť sa zvyčajne definuje ako neschopnosť páru dosiahnuť počatie alebo

graviditu po uplynutí jedného roka nechráneného styku. Normálne plodná dvojica vo

veku okolo 25 rokov, ktorá má pravidelný pohlavný styk, má každý mesiac šancu na

otehotnenie jedna ku štyrom. To znamená, že asi deväť z desiatich párov, ktoré sa

pokúšajú o otehotnenie dosiahne tehotnosť počas jedného roku. Čiže jeden z desiatich

párov tehotnosť nedosiahne a práve u takéhoto páru ide o neplodnosť, alebo zníženú

plodnosť (www.mamatata.sk).

Donedávna sa tradovalo, že príčiny neplodnosti sú približne rovnako rozdelené

medzi mužov a ženy. Najnovšie výskumy však potvrdzujú, že výrazne stúpa neplodnosť

u mužov. Okolo 30 – 40 % prípadov neplodnosti spôsobuje iba "ženský faktor", zatiaľ

čo až u 60 – 70 % párov nachádzame v nejakej forme príčinu neplodnosti u muža. Asi

u 10 – 20 % prípadov neplodnosti je príčina neznáma, čo sa zvyčajne nazýva

neobjasnená neplodnosť (www.androlog.sk).

1.3.1 Faktory pôsobiace na spermatogenézu

Reprodukčný proces závisí na komplexnej rade biologických vzťahov

zahrňujúcich mnoho orgánov, typov buniek, typov molekúl ako aj presnú časovú

a priestorovú koordináciu procesov. Nie je preto prekvapujúce, že tento zložitý

biologický systém je zraniteľný rozličnými environmentálnymi faktormi, fyzikálnymi

ako aj chemickými.

Je mnoho špecifických chemických látok, ktoré pôsobia priamo na bunky

semenníka, na jednotlivé štádiá spermatogenézy. Postupným poškodením spermatogónií

dochádza až k deštrukcii spermatocytov. Ak jedno zo štádií spermatocytov je

poškodené alebo zničené, počet spermií sa zníži o presný počet týždňov neskôr, keďže

poškodeniu spermatogónií odpovedá presné štádium poškodenia spermatocytov, ale sa

obnoví ak nepoškodené štádiá doplnili ich zretie na spermie. Spermatocyty sú

počiatočným cieľom mnohých toxických látok. Nakoľko spermatidy sú konečným

vývojovým štádiom spermatogénnych buniek účinky toxických látok špecifických pre

spermatidy sa rýchlo prejavia poklesom počtu spermií a poklesom plodnosti. Taktiež

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................32

poškodenie Sertoliho buniek, ktoré má za následok výrazné odumieranie buniek, môže

spôsobovať úplnú neplodnosť (Massányi, 1999).

Spomedzi nespočetného množstva príčin to môžu byť napr. vplyv chemických

a toxických látok, niektoré pesticídy a herbicídy, ktoré svojím pôsobením môžu

ovplyvniť produkciu spermií. Ďalšími chemickými látkami sú ťažké kovy, ako je olovo,

kadmium a arzén (Doherty a Clark, 2006).

Obzvlášť škodlivo pôsobia rozličné druhy jedov a trvalé intoxikácie, ktorých

účinok je podmienený od ich množstva a doby expozície. Alkoholizmus, vysoké dávky

nikotínu, rozličné farbivá, ako je aminobenzén, taktiež aj drogy z nich morfium a jeho

deriváty, ďalej kokaín a stopové množstvá chinínu, rozličné dávky žiarenia a rádium sa

podieľajú na čiastočnom, alebo úplnom poškodení semenníkov.

Pri úrazoch môže dôjsť k deštrukcii semenníkov alebo semenovodov, čo môže

brániť transportu spermií zo semenníkov do prisemenníka a tým spôsobiť problémy

s ejakuláciou (Joël, 1971).

Okrem spomínaných faktorov to môžu byť aj genetické poruchy, rôzne infekcie,

nadmerné teplo ako aj rozličné iné, ktoré rozlišujeme v dvoch rovinách ako endogénne

a exogénne faktory.

1.3.2 Príčiny mužskej neplodnosti

Existuje celý rad príčin mužskej neplodnosti, najčastejšími sú poruchy tvorby

a vyzrievania spermií a poruchy priechodnosti vývodov, ktorými prechádza sperma

(Doherty a Clark, 2006).

Všeobecne môžeme príčiny infertility rozdeliť do nasledovných skupín:

a) Pretestikulárne príčiny – funkčné i organické poruchy hypotalamu

(izolovaný deficit v sekrécii GnRH, LH a FSH) a hypofýzy (hypofyzárna

insuficiencia, hyperprolaktinemia, hemochromatóza a nadmerný prívod

exogénnych a endogénnych hormónov – estrogénov, androgénov alebo

glukokortikoidov). Ich dôsledkom je tzv. hypogonadotrópny

hypogonadizmus, pri ktorom infertilitu spôsobuje nedostatočná

stimulácia semenníkov v dôsledku nedostatočnej sekrécie

gonadotropínov.

b) Testikulárne príčiny – primárna insuficiencia semenníkov, tzv.

hypergonadotrópny hypogonadizmus, keď semenníky nereagujú

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................33

zlepšením spermatogenézy a zvýšením produkcie testosterónu ani na

nadmernú stimuláciu vysokými hladinami gonadotropínov. Do tejto

kategórie príčin infertility patria retencia testis (neskoro liečená),

kongenitálna anorchia, stavy po prekonanej orchitíde, úraze alebo torzii

semenníka, varikokéla, aplázia zárodkového epitelu, poškodenie

semenníkov gonadotoxínmi (cytostatiká, žiarenie). Do tejto kategórie

príčin patria aj chromozomálne abnormality, najmä tzv. Klinefelterov

syndróm, ktorý je dôsledkom prítomnosti jedného chromozómu X

navyše.

c) Posttestikulárne príčiny – poruchy transportu spermií a poruchy motility

a funkcie spermií. Poruchy transportu spermií možno klasifikovať ako

vrodené pri agenéze semenovodov a semenných mechúrikov, získané po

poranení alebo podviazaní semenovodu alebo po rozsiahlych

chirurgických výkonoch v oblasti panvy. Do kategórie porúch

pohyblivosti spermií patria kongenitálne defekty bičíka spermií, tvorba

protilátok, ktoré sa viažu na bičík spermií. Pravdepodobne najčastejšou

príčinou horšej pohyblivosti spermií je infekcia (prostatitída,

epididymitída).

Asi u 10 – 20 % mužov s infertilitou sa napriek dôkladnému vyšetreniu nepodarí

zistiť príčinu tohto stavu. Infertilita sa potom klasifikuje ako idiopatická (Breza a i.,

2007).

1.3.3 Endogénne faktory

Abnormality pohlavného chromozómu

Najčastejšou abnormalitou pohlavného chromozómu je tzv. Klinefelterov

syndróm (46, XY; 47 XXY). Dospelý muži trpiaci týmto syndrómom majú malé

semenníky s chýbajúcimi zárodočnými bunkami. Fenotyp sa môže líšiť od muža

s normálnymi znakmi virilizácie až po muža so znakmi androgénnej nedostatočnosti,

zahrňujúci výskyt ženského ochlpenia, obmedzené telesné ochlpenie a dlhé končatiny

v dôsledku neskorého uzavretia epifýzy. Funkcia Leydigových buniek je obvykle

zhoršená. Hladina testosterónu môže byť normálna alebo nízka, hladina estradiolu

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................34

normálna alebo zvýšená a hodnota hormónu stimulujúceho folikuly (FSH) je zvýšená

(Colpi a i., 2003).

Imunologické poruchy

Podstatou imunologických porúch ako je prítomnosť protilátok proti spermiám,

je napádanie vlastných buniek (spermií) rovnakým mechanizmom, akým je napádaný

cudzí materiál alebo baktérie. Tieto protilátky sa vyskytujú až u 10 % neplodných

mužov. Príčina ich vzniku nie je jasná, ale lekári sa domnievajú, že môže byť spôsobená

rôznymi príčinami ako je napr. chemoterapia, pôsobenie pesticídov, zranenie,

rakovinové ochorenie semenníkov, infekcie a iné (Doherty a Clark, 2006).

Anomálie ductus deferens

Anomálie ductus deferens bývajú spojené s inými vývojovými chybami

pohlavných orgánov. Vyskytuje sa agenéza semenovodu (nie je vôbec vytvorený), alebo

jeho aplázia, kedy nemá lumen a je zakrpatený. V tom prípade na postihnutej strane síce

prebieha spermatogenéza, spermie však nie sú odvádzané, starnú a rozpadajú sa

v epididymis, pričom produkty ich rozpadu sú fagocytované (Čihák, 2002).

Poruchy ejakulácie

Poruchy ejakulácie sú neobvyklými avšak dôležitými príčinami neplodnosti. Do

tejto skupiny patrí niekoľko heterogénnych dysfunkcií, ktoré môžu byť organického

alebo psychogénneho pôvodu.

• Anejakulácia (neschopnosť dosiahnutia ejakulácie) – je to kompletná

absencia antegrádnej alebo retrográdnej ejakulácie. Je spôsobená

poruchou emisie semena z prostaty a semenných kanálikov do močovej

trubice. Skutočná anejakulácia je obvykle spojená s normálnym pocitom

orgazmu. V niektorých prípadoch, napr. pri nekompletných poraneniach

miechy môže byť tento pocit pozmenený alebo znížený. Skutočná

anejakulácia je vždy spojená s dysfunkciou centrálneho alebo periférneho

nervového systému, alebo vplyvom liekov ako sú antidepresíva,

antipsychotiká, antihypertenzíva, aj alkohol.

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................35

• Retrográdna ejakulácia – je celková absencia antegrádnej ejakulácie,

keďže semenná tekutina sa cez hrdlo močového mechúra dostáva späť do

močového mechúra. Orgazmus je väčšinou kompletný a zriedkakedy

neúplný. Príčiny retrográdnej ejakulácie môžu byť neurogénneho

charakteru (poranenie miechy, autonomná neuropatia, retroperitoneálna

lymfadenektómia, sympatektómia a iné), v dôsledku uretrálnej prekážky

ako aj farmakologické (antihypertenzíva, antidepresíva, antipsychotiká

a iné) (Colpi a i., 2003) .

Kryptorchizmus

V priebehu vnútromaternicového vývinu sa základy semenníkov tvoria vysoko

v driekovej oblasti, odtiaľ zostupujú do panvy a cez slabinový kanál sa dostávajú do

mieška. Zrelý novorodenec má semenníky v miešku už zostúpené. Avšak zostup

semenníkov sa môže predčasne zastaviť a semenník môže uviaznuť v ktoromkoľvek

mieste v priebehu svojej normálnej cesty. Ak semenník uviazne v slabinovom kanáli

hovoríme o kryptorchizme. Ak sa túto poruchu nepodarí odstrániť do puberty, zvýšená

teplota v semenníkoch má za následok poruchu tvorby a dozrievania spermií až

neplodnosť (Dylevský a Trojan, 1992; Zvara a Horňák, 1986).

Varikokéla

Odhaduje sa, že až 15 % mužov má varikokélu, tzn. rozšírené žily v miešku. Až

40 % mužov s varikokélou má zníženú plodnosť, a tým sa varikokéla stáva najčastejšou

príčinou mužskej neplodnosti.

Varikokéla vzniká na podklade defektov malých žilných chlopní, ktoré za

normálnych okolností napomáhajú odtoku krvi zo semenníkov smerom nahor k bruchu.

Miesto toho, aby odtekala, hromadí sa krv v žilách, ktoré sa tým rozširujú a zväčšujú.

Časté sú varikokély zvlášť pri ľavom semenníku. Majú nepriaznivý vplyv na

plodnosť, keďže dochádza k degenerácii spermatogenézy. Príčinou je pravdepodobne

porucha termoregulácie v postihnutom semenníku, čo môže negatívne ovplyvniť

schopnosť semenníka vyrábať spermie (Doherty a Clark, 2006; Hynie a i., 1964).

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................36

Nadváha

Vedci v Atlante skúmali do akej miery môže byť nadváha a obezita príčinou

mužskej neplodnosti. Podrobili mužské spermie genetickému vyšetreniu vo vzťahu

k telesnej hmotnosti a zistili, že kyselina deoxyribonukleová (DNA), ktorou sa prenáša

genetický kód muža, je „potrhaná“ tým viac, čím je muž obéznejší. Takáto fragmentácia

DNA spermiu znefunkčňuje.

Telesná hmotnosť sa jednoduchým spôsobom dá posúdiť ako index telesnej

hmotnosti (body mass index), v skratke BMI. Ak je BMI v rozpätí 20 – 24,9 znamená to

normálnu hmotnosť, 25 – 29,9 je ľahká obezita, 30 – 39,9 je výrazná obezita a hodnota

40 a viac je morbídna obezita, obezita ťažkého stupňa.

Vedci zistili, že podiel spermií s poškodenou DNA začína dramaticky stúpať pri

hodnote BMI 25 a pri hodnotách okolo 30 dosahuje takmer 30 %. To je hranica, kedy

znížená kvalita spermií môže byť už príčinou neplodnosti (www.akv.sk).

1.3.4 Exogénne faktory

V súčasnej dobe je ľudská populácia, zväčša mužského pohlavia, vystavená

účinku mnohých faktorov, ktoré svojou koncentráciou a množstvom negatívne pôsobia

na ich zdravie, v podobe deštrukcii pohlavných buniek, čo môže viesť až k infertilite.

Znečistenie životného prostredia

Medzi najvýznamnejšie problémy súvisiace s ochranou zdravia patrí zlé životné

prostredie. Osobitne to platí o tzv. nadmerne znečistených oblastiach, kde intenzita

narúšania životného prostredia dosiahla taký stupeň, že viaceré bionegatívne faktory sa

kumulujú (Rovný a i., 1995). Spomedzi všetkých zložiek životného prostredia výrazne

vplýva na plodnosť najmä znečistené ovzdušie.

Vedci v Českej Republike pozorovali vplyv sezónneho znečistenia ovzdušia na

reprodukciu a kvalitu semena. Štúdie sa zúčastnilo 408 dobrovoľníkov, prevažne

mladých mužov, ktorí pochádzali z Teplíc, z vysoko spriemyselnenej oblasti so

zvýšenými hodnotami znečisteného ovzdušia a z Prachatíc, z vidieckej oblasti

s relatívne čistým vzduchom. Analýzy prebiehali v období neskorej zimy, t. j. po sezóne

vysokého znečistenia, alebo koncom leta kedy znečistenie bolo nízke. Z poskytnutej

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................37

vzorky semena sa počítačovou technikou hodnotila pohyblivosť spermií a ich štruktúra.

Priemerná koncentrácia a počet spermií bol v rozmedzí od 61,2 miliónov/ml semena do

113,3 miliónov/ml. Štúdie dokázali, že muži žijúci v Tepliciach, v období zvýšeného

znečistenia ovzdušia disponovali spermiami, ktoré mali pozmenenú svoju štruktúru.

Charakteristický bol nižší počet spermií s normálnou morfologickou stavbou a tvarom,

ako aj menšia pohyblivosť. Výsledky jasne poukazujú na to ako negatívne vplýva na

plodnosť priemyselná oblasť v porovnaní s vidieckou (Selevan et al., 2000).

Iná štúdia v Taliansku uvádza, že dopravné znečistenie v podobe výfukových

plynov môže poškodiť spermie a spôsobiť neplodnosť. Medzi takéto škodliviny patria

oxidy dusíka, oxidy síry, oxid uhoľnatý a olovo (Rosa et al., 2003).

Oxid uhoľnatý (CO) je plyn bez farby a zápachu. Jeho jedovatosť spočíva v tom,

že vytláča kyslík z väzby s hemoglobínom, čím znemožňuje dodávanie kyslíka do

tkanív. Okrem toho má toxický vplyv aj iným mechanizmom účinku. Obsah 0,3 – 0,5 %

CO vo vzduchu usmrcuje v priebehu niekoľkých minút až jednej hodiny. Maximálna

prípustná koncentrácia CO vo vzduchu je 0,036 mg.l-1 (Piskač a i., 1985).

Vedci uvádzajú, že najškodlivejší účinok má oxid dusíka a olovo, keďže

nepriaznivo vplývajú na kvalitu semena a štruktúru spermií, čo môže mať za následok

nízku plodnosť (Rosa et al., 2003).

Kadmium

Kadmium je toxikologicky významný kontaminant životného prostredia (Piskač

a i., 1985). Je to mäkký, vodivý kov striebornej farby. Známe sú mnohé zlúčeniny tohto

prvku, ako napríklad : acetát, sulfid, sulfoselenid, stearát, oxid, karbonát, sulfát, chlorid.

Chemicky je podobný zinku a vyskytuje sa prirodzene so zinkom a olovom

v sírnych rudách (Toman a Massányi, 1997).

Kontaminácia životného prostredia kadmiom je v poslednej dobe spôsobená

predovšetkým jeho stále rastúcim používaním v priemysle. Kadmium emitované do

ovzdušia sa nakoniec hromadí v pôde a vo vode. Odtiaľ vstupuje do krmovinového ako

aj do potravového reťazca (Beseda a Kováčik, 2000).

Hlavnou cestou vstupu kadmia do organizmu je gastrointestinálny aparát

a alveolárna absorpcia. Kadmium sa vstrebáva procesom pasívnej difúzie v dvanástniku,

lačníku a bedrovníku. Koncentruje sa v črevnej stene a predpokladá sa, že epitelové

rezorpčné bunky – enterocyty – pôsobia ako regulátory vstrebávania. Túto schopnosť

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................38

majú len pri nižších dávkach. Pri vyšších dávkach sa ich schopnosť regulácie stráca

a bunky vstrebávajú značné množstvá kadmia. Jeho vstrebávanie ovplyvňujú aj diétne

zložky, najmä minerálne látky ako napr. železo, vápnik a zinok, vitamíny C a D a nízky

obsah bielkovín v potrave. Nízky príjem vápnika alebo železa jeho vstrebávanie zvyšuje.

Typickou vlastnosťou kadmia v organizme je jeho akumulácia. Jeho

koncentrácia v krvi je v porovnaní s hodnotami v iných tkanivách nízka, udáva sa

priemerná hodnota 0,0005 – 0,008 µg.g-1 hmotnosti. V krvi sa kadmium viaže na

plazmatické proteíny (gamaglobulíny) a na erytrocyty. Časť jedu v erytrocytoch sa

viaže na hemoglobín a okolo 60 % na proteín s nízkou molekulovou hmotnosťou (okolo

10 000), tzv. metalotioneín. Usudzuje sa, že tvorba metalotioneínu je formou

detoxikácie škodlivého kadmia (Piskač a i., 1985; Sokol a i., 1998).

Toman a Massányi (1997) uvádzajú, že pľúca sú prvým orgánom, ktorý je

zasiahnutý kadmiom pri vdychovaní kontaminovaného vzduchu. Chronická inhalácia,

prevažne u ľudí, môže pochádzať zo zdrojov v pracovnom prostredí a tiež z fajčenia.

Kadmium sa v organizme akumuluje hlavne v pečeni a v obličkách, preto

konzumácia týchto orgánov, hlavne starších zvierat, môže byť pre človeka riziková.

Vysoké množstvá tohto kovu sa nachádzajú v morských živočíchoch. Pečeň rýb

obsahuje asi 10 – 50 mg Cd.kg-1 . Extrémne hodnoty sa vyskytujú v hríboch, až

27,9 mg.kg-1 čerstvej hmoty, kým priemerne sa v rastlinách vyskytuje 0,015 – 0,670

mg.kg-1, až do 1 mg.kg-1 . Smrteľná dávka kadmia pre človeka je 0,3 – 9,8 g (Toman,

2003).

Chorobné zmeny v semenníkoch spôsobené kadmiom sú príčinou porúch

plodnosti v dôsledku zastavenia spermatogenézy. Hneď po podaní kadmia sa objavuje

hyperémia semenníkov, ktoré následkom toho za 24 – 48 hodín stmavnú a sčervenajú.

Semenotvorný epitel a intersticiálne väzivo podliehajú nekróze, parenchým sa zmenšuje,

hromadí sa v ňom eozinofilná masa a zbytky bazofilných jadier. Hrubne tunica

albuginea.

Kadmium pôsobí toxicky selektívne na steny krvných ciev semenníkov a ciev

hlavy prisemenníkov. Práve hemorágie a edém semenníka sú dôsledkom zvýšenej

priepustnosti stien ciev, ktorá sa prejavuje už za 90 minút po parenterálnom podaní. Za

14 – 24 hodín sa objavujú trombózy a za 24 hodín sa objavuje miestne prerušenie

hemotestikulárnej bariéry a za 24 hodín zasahuje toto prerušenie celý semenník (Sokol

a i., 1998).

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................39

Kadmium inhibuje aktivitu cholín acetyl – transferázy a spôsobuje pokles

syntézy acetylcholínu v spermiách a poškodzuje pohyblivosť spermií (Massányi a i.,

1999).

Piskač a i. (1985) konštatujú, že podaním zinku, ale najmä selénu, sa semenníky

čiastočne chránia proti toxickému účinku kadmia.

Degenerácia semenotvorného epitelu a všetky biochemické a fyziologické

odchýlky postihujúce semenníky po podaní kadmia sú skôr sekundárne, následkom

ischémie, ako priame vplyvy kadmia (Sokol a i., 1998).

Ortu ť

Ortuť je významný toxický kontaminant potravinového reťazca. Do ovzdušia sa

dostáva (30 000 t za rok celosvetovo) zvetrávaním hornín (70 %), spaľovaním fosílnych

palív (20 %), z moridiel osív, farbív a náterov, dezinfekčných látok a pod.

Kumuluje sa v jadrách slnečnice a prechádza do oleja. Ryby, rybie výrobky

a cereálie sú hlavnými zdrojmi ortuti v potrave. Rastlinná potrava obsahuje bežne 0,001

– 0,03 mg Hg.kg-1. U rýb sa zistilo vyššie množstvo ortuti vo svalovine než v pečeni

(Toman, 2003).

Vysoká je i alveolárna vstrebateľnosť ortuťových pár (až 70 – 90 %). Keď do

krvi vniknú alveolárnou cestou ortuťové pary, pomerne rýchle (asi za 15 – 20 minút) sa

oxiduje elementárna ortuť (Hg0) na ortuťnaté ióny (Hg2+), ktoré sa viažu zväčša na

proteíny krvnej plazmy. Určité množstvo ortuťových pár, ktoré sa nestačilo zoxidovať,

preniká cez krvno – mozgovú bariéru a spôsobuje ťažké lézie v centrálnom nervovom

systéme. Kovová ortuť má totiž v podobe pár vysokú penetračnú schopnosť a kumuluje

sa najmä v mozgu.

Alkylové zlúčeniny ortuti, najmä metylortuť, sú toxickejšie než anorganické

zlúčeniny ortuti. Toxický účinok organických zlúčenín je mnohostranný : spôsobujú

disfunkciu krvno – mozgovej bariéry, poškodzujú permeabilitu membrán, inhibujú

mnohé enzýmy a brzdia syntézu bielkovín a utilizáciu substrátov (Piskač a i. 1985).

Boli publikované výsledky vyšetrenia ejakulátov mužov pracujúcich

v prevádzkach s metylortuťou a etylortuťou svedčiace o hypospermii a teratospermii.

V súvislosti s intoxikáciou metylortuťou sa pozoruje aj nedostatočná produkcia

testosterónu (Massányi a i., 1999).

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................40

Olovo

Olovo sa považuje za typický toxický prvok. Je jedným z najrozšírenejších

ťažkých kovov, ktoré sa vyskytujú v pôde, vode i v atmosférických komponentoch

biosféry. Vážnym zdrojom olova v prostredí je automobilová doprava a produkcia

výfukových plynov. Olovo, ktoré sa pridáva do benzínov vo forme tetraetyl a tetrametyl

olova, sa uvoľňuje pri spaľovaní benzínu do ovzdušia a jeden automobil vyprodukuje za

rok asi 1 kg olova vo výfukových plynoch (Massányi a i., 2000; Toman a i., 2003).

Olovo sa môže do organizmu dostávať najmä cez gastrointestinálny a respiračný

aparát, vstup cez kožu je nepatrný a len príležitostný. U človeka sa absorbuje až okolo

37 % inhalovaného olova, najviac ho ostáva v takomto prípade v pľúcach. Ak sú

inhalované čiastočky menšie než 5 µm, je absorpcia takmer úplná (Piskač a i., 1985).

Pri dlhodobom príjme sa olovo ukladá najmä do kostí, menej v obličkách, pečeni

a svaloch. U dospelého človeka sa pri chronických otravách v kostiach kumuluje až

95 % celkového zadržaného olova. Pri akútnych otravách sa ukladá do

parenchymatóznych orgánov a svaloviny, menej do kostí (Massányi a i., 2000; Piskač

a i., 1985).

Účinkom olova dochádza k narušeniu intermediárneho metabolizmu, k inhibícii

výmeny sacharidov v nervovom tkanive, k zmenám metabolizmu porfyrínov

a k inhibícii hemosyntézy. Neurotoxické účinky sa vyskytujú pri expozičných hladinách,

ktoré sú ľahko dosiahnuteľné. Vyskytujú sa aj poruchy imunitného systému. Účinky

olova sa zvyšujú pri vysokom obsahu tukov i proteínov v potrave a znížení obsahu Fe,

Cu a Zn. U mužov môže dôjsť k poruche plodnosti (Toman a i., 2003).

V súvislosti s intoxikáciou olovom sa popisuje hyperplázia Leydigových buniek

v atrofických tubuloch. Hoci koncentrácia testosterónu v sére je u pacientov

profesionálne exponovaných olovu normálna, boli popísané poruchy spermatogenézy

vrátane výskytu oligospermie, azoospermie a astenospermie (Massányi a i., 1999).

Meď

Meď je kov nevyhnutný pre život. Je súčasťou mnohých enzýmových systémov

a zúčastňuje sa tvorby krvi. Kovová meď je pomerne neškodná, ale mnohé jej zlúčeniny,

najmä dvojmocné sú pre človeka veľmi toxické. Do prostredia sa dostáva ako súčasť

rôznych priemyselných emisií (Toman a i., 2003).

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................41

Toxický účinok medi sa prejavuje atakovaním membránových štruktúr buniek

a ich intracytoplazmatických zložiek. V periférnej zóne kanálikov, v mieste lokalizácie

jadier Sertoliho buniek a v mieste spermatogónií vznikajú vakuoly väčších rozmerov.

Dochádza často k ruptúre plazmalemy spermatogónií, ktoré obsahujú len zbytky

cytoplazmy s dobre definovateľným jadrom. Spermatidy v štádiu zretia sa manifestujú

poškodením plazmalemy, napučiavaním mitochondrií a v extrémnych prípadoch aj

deformáciou jadra. Spermatidy vyšších štádií metamorfózy sú spravidla

homogenizované, cytoplazmatická membrána je miestami prerušená. Na spermiách

vidieť široký rozptyl malformačných zmien bičíka (torzia, chýbanie mitochondriálnej

časti, zdvojenie bičíka). Meď znižuje aj percento aktívnych spermií, spôsobuje pokles

koncentrácie spermií a vyšší podiel primárnych zmien spermií (Massányi a i., 1999).

Zinok

Zinok patrí medzi esenciálne prvky pre všetky druhy žijúcich organizmov. Je

dôležitou súčasťou viac ako 200 metaloenzýmov, prostredníctvom ktorých zasahuje do

všetkých životne dôležitých funkcií (Cigánková a i., 2000). Zúčastňuje sa na stavbe

bunkových a organelových membrán a zároveň ich chráni pred vonkajšími vplyvmi, čo

je zvlášť dôležité z pohľadu spermie v procese spracovania ejakulátu (Massányi a i.,

2000).

Vstrebávanie zinku v organizme prebieha v tenkom čreve. Aminokyseliny

(histidín, cysteín) zvyšujú využiteľnosť zinku v čreve, methionín jeho ukladanie

v pečeni, arginín naopak znižuje. K zníženému vstrebávaniu zinku dochádza tiež pri

hypovitaminóze A. Biochemická vzájomnosť medzi zinkom a vitamínom A prebieha

cez alkoholdehydrogenázu. Takto viazaný vplýva na keratinizačné pochody kože

a slizníc, ako aj na spermatogenézu a vývoj pohlavných orgánov (Cigánková a i., 2000).

Jeho potrebná dávka bola stanovená na 12 – 15 mg denne pre dospelých. Pri

nadmernom potení môže strata zinku dosiahnuť až 3 mg za deň (Mindell a Mundisová,

2006).

Metabolizmus zinku je antagonisticky ovplyvňovaný kadmiom, ktoré zabraňuje

jeho správnemu rozdeľovaniu a utilizácii ako súčasti aktívnych centier mnohých

enzýmov (Beseda a Kováčik, 2000). Taktiež zvýšenie obsahu vápnika v diéte má za

následok zníženie koncentrácie zinku v krvnej plazme.

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................42

Deficit zinku môže vzniknúť pri nedostatočnom prísune v potrave, alebo pri jeho

zníženej absorbcii. U človeka sa prejavuje poškodením pohlavného vývoja. Pri jeho

nedostatku sa zastavuje vývoj semenníkov a ich semenotvorný epitel atrofuje, čo sa

primárne prejaví hypogonadizmom. V závislosti na výške deficitu môže byť tento

účinok reverzibilný alebo ireverzibilný. Deficit zinku u pohlavne dospelých samcov

spôsobuje výrazné poruchy v priebehu spermatogenézy, čo sa prejavuje aj v zníženej

kvalite ejakulátu.

Zinok sa nachádza aj v spermiách, a to najviac v jadre spermií. Spermie

akumulujú zinok najmä zo semennej plazmy. U samcov s nedostatkom zinku klesá

motilita spermií, celková koncentrácia spermií a percento prežívajúcich spermií,

v dôsledku čoho je znížená aj fertilita. V konečnom dôsledku sa deficit zinku prejaví

nižšou oplodňovacou schopnosťou semena.

Tento prvok je nepostrádateľný pre normálny priebeh reprodukčných funkcií

samcov (Cigánková a i., 2000).

Selén

Selén je typický biogénny prvok. Má úzky vzťah k vitamínu E, keďže pôsobí

spoločne s ním a pri činnosti sa vzájomne podporujú. Majú antioxidačné účinky,

spomaľujú starnutie tým, že bránia tkanivu proti nadmernému pôsobeniu voľných

radikálov (Mindell a Mundisová, 2006; Toman a i., 2003).

Selén môže vytesňovať z rôznych biologicky dôležitých látok síru, a preto

dochádza k prejavom jeho toxických účinkov. Do prostredia sa dostáva odpadovými

vodami z elektrární spaľujúcich uhlie.

Ovocie a zelenina majú nižší obsah selénu, väčšie množstvo je v cereáliách,

morských produktoch, mäse a vnútorných orgánoch.

Človek prijíma z celkového množstva selénu 1/3 zo živočíšnych produktov,

ostatné je rastlinného pôvodu (Toman a i., 2003).

Muži potrebujú väčšie množstvá selénu ako ženy, keďže tento prvok zvyšuje

počet spermií a ich kvalitu. Viac ako polovica celkového množstva obsiahnutého v tele

je umiestnená v semenníkoch a v prostate. Selén sa stráca pri ejakulácii. Jeho potrebná

denná dávka je 0,07 mg pre mužov a 0,05 mg pre ženy (Mindell a Mundisová, 2006).

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................43

Herbicídy

Herbicídy sú prípravky na ničenie alebo potlačenie rastu burín. V súčasnosti

používané herbicídy sú založené na báze pestrej palety účinných látok patriacich do

rôznych skupín najmä organických zlúčenín. Ide predovšetkým o :

a. deriváty karboxylových kyselín (fenoxymastné kyseliny, chlórované

karboxylové kyseliny, amidy, estery, nitrily)

b. deriváty karbamidovej kyseliny (karbamidany, tiokarbamidany,

substituované močoviny)

c. nitrované aromáty (nitrované deriváty anilínu, nitrované fenoly

a fenolestery)

d. heterocyklické zlúčeniny (dypyridily, triazíny, diazoly, triazoly, diazíny)

a iné účinné látky.

Rôznorodé chemické zloženie je príčinou ich rozdielnych škodlivých účinkov na

živé organizmy (Piskač a i., 1985).

Zisťoval sa účinok herbicídov Afalon 50 WP (účinná látka linuron v 47,5 %),

SYS 67 B (účinná látka 2,4, dichlórfenoxymaslová kyselina v 80 %) a Zeazinu 50 DP

(účinná látka atrazín v množstve 50 %). Plodnosť samcov v skupine Afalon klesla zo

100 % na začiatku pokusu na 22,2 % na konci pokusu. V skupine SYS klesla plodnosť

zo 100 % na začiatku na 36,3 % na konci pokusu a v skupine Zeazín plodnosť neklesla.

Histologická analýza semenníkov ukázala v semenotvorných kanálikoch príznaky

chronického poškodzovania semenotvorného epitelu – zastavenie spermatogenézy na

úrovni spermatogónií a dilatáciu intertubulárnych priestorov. Našli sa aj zmeny

v cytoplazme Sertoliho buniek, pričom všetky tieto uvedené zmeny sa považujú za

nešpecifické, nasvedčujúce chronickej intoxikácii (Massányi a i., 1999).

Cytostatiká

Cytostatiká sú látky používané pri liečbe nádorov s cieľom tlmiť rast

a rozmnožovanie nádorových buniek.

Toxický účinok cytostatík, ktoré sa používajú v súčasnej dobe v hematologickej

a onkologickej praxi spočíva v inhibícii kľúčových enzýmov metabolizmu, čo vedie

k poruche biosyntézy nukleových kyselín s následnou inhibíciou bunkového delenia.

Cytostatiká priamo poškodzujú štruktúru už hotových nukleových kyselín čoho

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................44

výsledkom je obmedzenie bunkovej proliferácie a alterácie mikrotubulárneho proteínu,

čo má za následok abnormálny priebeh mitózy a jej blokádu v metafáze. Toxický

účinok cytostatík sa u oboch pohlaví prejaví deštrukciou zárodočných buniek. U mužov

dochádza k oligospermii, prípadne k azoospermii pričom Leydigove bunky produkujúce

androgény (testosterón) môžu poškodeniu uniknúť. Po vysokých dávkach

spôsobujúcich trvalú sterilitu dochádza i k poškodeniu Leydigových buniek, čím

sekrécia testosterónu klesá, čo sa prejaví znížením potencie. Stupeň poškodenia gonád

cytostatikami ako chemoterapeutikami používanými pri liečbe nádorových ochorení a s

tým súvisiace funkčné poškodenia závisia najmä od druhu a dávky podaného cytostatika.

Rozdiely v toxickom účinku cytostatík sú dané rozdielom v ich mechanizme účinku.

Patria sem napríklad : cyklofosfamid, prokarbazín, antinomycín D, prednizon

a iné. Po aplikácii prednizonu bola popísaná oligospermia už pri dávkach nad 10 mg

denne (Massányi a i., 1999).

Žiarenie

Žiarenie, ktoré pri prechode hmotou ionizuje (vyrazí elektrón z obalu atómu),

nazývame ionizujúce. Podľa charakteru a pôvodu vzniku delíme ionizujúce žiarenie na

korpuskulárne a elektromagnetické, podľa spôsobu ionizácie na priamo ionizujúce

a nepriamo ionizujúce. Dávkou alebo absorbovanou dávkou akéhokoľvek ionizačného

žiarenia rozumieme množstvo energie, ktoré sa v určitom objeme absorbovalo. Hlavnou

jednotkou je gray (Gy). Je to taká dávka, pri ktorej sa v hmote 1 kg pohltí energia 1

joulu (Rovný a i., 1995).

O ionizačnom žiarení, zvlášť röntgenom a rádiom, je všeobecne známe, že má

nepriaznivý vplyv na plodnosť. Samozrejme záleží od dávky, intenzity a doby ožiarenia,

ale tiež aj od veku (mladé semenníky sú citlivejšie) a na individuálnej citlivosti. Zo

spermatogénneho epitelu sú najcitlivejšie spermatogónie, avšak nie všetky rovnako.

V ďalších vrstvách spermatogenéza často postupuje ďalej, až kým sú zo spermatogónií

bunky doplňované. Po čase spermatogenéza vyhasne pre nedostatok spermatogónií.

Po röntgenovom žiarení býva pri chránení semenníkov plodnosť zachovaná, ale

pri rádioterapii chránenie nemá veľký význam (Hynie a i., 1964).

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................45

Infekcie

Infekcie hrajú v mužskej neplodnosti významnú úlohu. Môžu viesť k vzniku

zjazveného tkaniva blokujúceho kanáliky, ktorými prechádza sperma, alebo môžu

priamo ovplyvňovať tvorbu spermií, alebo ich pohyblivosť (Doherty a Clark, 2006).

Medzi takéto infekcie patrí zápal prostaty a zápal prisemenníkov a semenníkov.

Akútne zápalové postihnutie prisemenníkov je epididymitída. Vzniká krvnou cestou za

sprievodu prudkej bolesti. Za vysokej horúčky sa prisemenník značne zdurí a postupne

môže až zahnisať. Pri zanesení infekcie z močovej rúry je začiatok pomalší. Často býva

súčasne postihnutý aj semenný váčok a prostata. Vtedy sa stav nazýva mužská

adnexitída. Pri opakovaných vzplanutiach s trvalým zdurením prisemenníka sa

odporúča ich operačné odstránenie (epididymektómia).

Orchitída – zápaly semenníka sú zriedka vyvolané prestupom z prisemenníka.

Ide skôr o metastatickú infekciu pri septických stavoch. Typická je orchitída pri

vírusovom zápale príušnej žľazy – parotitíde. Pri skutočnom, najmä vírusovom zápale

semenníka, funkčné tkanivo vždy zaniká aj pri celkovom vyliečení (Kopecká a

Kopecký, 1998).

Lieky

Rôzne skupiny liekov môžu ovplyvňovať jeden alebo viac fyziologických

faktorov regulujúcich mechanizmus erektilnej funkcie, ktorá sa taktiež istým spôsobom

podieľa na neplodnosti.

Za hlavné mechanizmy, ktorými jednotlivé liečivá ovplyvňujú erektilné funkcie

sa predpokladá ich vplyv na autonómny nervový systém, depresívny, alebo sedatívny

vplyv na centrálnu nervovú sústavu, ich vplyv na endokrinné funkcie a na regulačný

systém kavernózneho parenchýmu.

Z mnohých liekov to môžu byť napríklad antihypertenzíva, ktoré svojím

špecifickým mechanizmom spôsobujú nielen impotenciu, ale aj poruchy ejakulácie

a pokles libida. Ďalšiu skupinu tvoria anticholínergiká. Sem zaraďujeme tricyklické

antidepresíva, antiparkinsoniká, antihistaminiká a mnohé ďalšie psychoaktívne látky.

Spôsobujú erektilnú dysfunkciu a poruchy ejakulácie.

Okrem spomínaných to môžu byť aj diuretiká, kardiotiká, ako aj cimetidín

a indometacín (Massányi a i., 1999).

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................46

Zranenia

Zranenia spôsobené pri športoch, alebo pri autonehodách môžu ovplyvniť

mužskú schopnosť tvoriť spermie. Pri úrazoch môže dôjsť k poškodeniu semenníkov,

alebo k prerušeniu či poškodeniu vas deferens, veľmi jemného vývodu, ktorý zaisťuje

transport spermií zo semenníkov do ejakulačného vývodu. Poranenia ďalších orgánov,

ako napríklad močového mechúra, alebo prostaty môže mať na plodnosť rovnaký vplyv.

Poranenie miechy môže ovplyvniť ejakuláciu a tým spôsobiť neplodnosť (Doherty a

Clark, 2006). Taktiež paraplégia zapríčiňuje poruchu zárodočného epitelu, najmä

v zmysle nedozrievania (Hynie a i., 1964).

Nesprávna životospráva

Nesprávna a nedôsledná životospráva zahŕňa v sebe komplex viacerých faktorov,

ktoré môžu zapríčiniť neplodnosť. Patria sem : fajčenie, alkohol, stres, nadmerné teplo,

aj výživa.

a) Fajčenie

Výskumný tím z brazílskej univerzity preukázal, že fajčenie negatívne

ovplyvňuje pohyblivosť spermií a hladinu antioxidačných látok v semene. Vedci

vyšetrili semeno 112 neplodných mužov a 10 plodných dobrovoľníkov. Spozorovali

významný pokles hladiny superoxid dismutázy u neplodných mužov – fajčiarov, ktorý

negatívne koreloval s fajčením. Okrem toho u fajčiarov zistili aj nižší počet spermií.

Štúdiu uzatvárajú konštatovaním, že znížená hladina antioxidantov súvisí

s mužskou neplodnosťou a že škodlivý efekt fajčenia na hladinu týchto látok a na

pohyblivosť spermií môže byť príčinou neplodnosti. Preto odporúčajú neplodným

fajčiarom prestať fajčiť (www.andromeda.cz).

Americký autori upozorňovali na oligoastenospermiu pri silnom fajčení nad 30 –

40 cigariet denne, ktorá rýchlo ustupovala po obmedzení fajčenia. Okrem nikotínu sa

pri tom zdôrazňuje aj vplyv oxidu uhoľnatého. Na druhej strane však spermatogenézu

nepriaznivo ovplyvňuje aj nadbytok kyslíka (Hynie a i., 1964).

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................47

Výskumný ústav veterinárneho lekárstva v Brne v spolupráci s pracoviskom

humánnej medicíny vykonával pravidelné vyšetrovanie ejakulátu mužov počas 37

rokov, t. j. v období od roku 1970 až do roku 2005. Za sledované obdobie bolo

vyšetrených 4887 ejakulátu mužov vo veku od 19 do 56 rokov. Vyšetrovaný súbor

mužov bol selektovaný do značnej miery tým, že pochádzal predovšetkým z bezdetných

manželstiev, resp. z párov s problémami koncepcie.

Do sféry negatívne pôsobiacich faktorov v ľudskej populácii voľne

ovplyvniteľných patrí na prvé miesto fajčenie. U časti sledovaných mužov bolo možné

z anamnestických údajov označiť pacienta ako fajčiara, alebo nefajčiara. Toto kritérium

bolo stanovené aj pri hodnotení analýz semena. Taktiež boli z dostupných anamnéz

vytvorené skupiny mužov s charakterom životného štýlu s prevahou pohybu v priebehu

dňa a naopak bez pohybu, ako v sedavom zamestnaní, tak celý deň. Ďalšími

podskupinami bolo členenie podľa fyzickej aktivity v pravidelnom cvičení.

Spermatoanalýzy boli vykonané jednak z vyšetrenia celého súboru a jednak po

rozdelení súboru do trojročných období. Samostatná analýza bola venovaná ejakulátom

pochádzajúcim od fajčiarov (477 mužov) a nefajčiarov (928 mužov).

Pre stanovenie funkčnej úrovni spermií v ejakulátoch bola stanovená motilita

spermií, rýchlosť pohybu spermií a podiel živých spermií.

Výsledné porovnanie ejakulátu fajčiarov a nefajčiarov prezentuje negatívny

vplyv fajčenia na pohlavné bunky.

Spermatoanalytické vyšetrenia deklarovali v priemeroch jednotlivých kritérií

hodnoty, ktoré vo väčšine zodpovedali konvenčným normálom okrem kritéria motility

spermií. Pri komparácii s normatívnymi ukazovateľmi WHO nedosiahlo potrebný

objem 21,98 % ejakulátov, koncentrácia spermií na ml nebola získaná v dostatočnej

hodnote v 28,32 %, motilita spermií nevykazovala potrebný podiel v 46,61 % a podiel

morfologicky nezmenených spermií bol v posledných troch rokov iba 21,4 %.

Z výsledku je zrejmá kvalitatívna degradácia ejakulátu mužov. Významným

dôkazom o negatívnych vplyvoch fajčenia na funkciu germinativného epitelu je

zníženie koncentrácie spermií v ejakulátoch fajčiacich probandov o dramatických

53,67 % oproti nefajčiarom. Frekvencia kontaminovaných ejakulátov dosahujúcich

49,21 % dokladá zvlášť pri asistovanej reprodukcii potrebu zaradiť diagnostiku

kontaminantov do spermatoanalytických postupov (Vězník a i., 2006).

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................48

b) Alkohol

Alkohol môže negatívne ovplyvňovať mužskú plodnosť. Výsledkom

chronického alkoholizmu končiaceho poškodením pečene je aj znížená plodnosť a to

poklesom hladiny hormónu LH a obmedzenou tvorbou testosterónu. Nízka hladina

testosterónu vedie k impotencii a k úbytku spermií (Doherty a Clark, 2006).

c) Stres

Stres je faktor ovplyvňujúci všetky telesné funkcie muža, zdravie aj pohodu.

Stres môže tiež negatívne ovplyvňovať hodnoty hormónu LH, ktorý kontroluje funkciu

semenníkov. Toto môže viesť až k zníženiu počtu spermií, alebo k poruche funkcie

spermií (Doherty a Clark, 2006).

d) Nadmerné teplo

Muži, ktorí si chcú zachovať plodnosť, by sa mali vyhýbať častým horúcim

kúpeľom. K tomuto záveru dospel výskumný tím z univerzity v San Francisku.

Názor, že vlhké teplo škodí tvorbe spermií, sa dlho považoval za poveru. Teraz

sa naskytol dôkaz, že sa jedná o reálny rizikový faktor, ktorý však nemá trvalé následky.

Tím sledoval 11 mužov, ktorí boli po dobu najmenej 3 mesiacov vystavení

vlhkému teplu 30 a viac minút týždenne. Po prerušení horúcich kúpeľov sa u takmer

polovice z nich zvýšil v priebehu nasledujúcich 3 – 6 mesiacov celkový počet spermií

takmer päťkrát a súčasne sa takmer trikrát zvýšila aj pohyblivosť spermií

(www.andromeda.cz).

e) Výživa

Pojem výživa predstavuje široký aspekt, avšak z pohľadu neplodnosti ňou

môžeme chápať prísun telu dôležitých látok v podobe dostatočného množstva bielkovín,

vitamínov a minerálnych látok. Všetky tieto komponenty vo vzájomnom pôsobení

priaznivo vplývajú na mužské pohlavné bunky a na plodnosť samotnú ako významný

exogénny faktor.

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................49

K poruchám reprodukcie môže dôjsť aj v dôsledku nedostatočného príjmu

vitamínu C. Niektorí odborníci tvrdia, že jeho vysoké dávky dokážu vyliečiť jednu z

bežných príčin neplodnosti u mužov – zhlukovanie alebo aglutináciu spermií. V rámci

tejto štúdie bola na univerzite v Texase podávaná pacientom 500 mg dávka vitamínu C.

Všetci muži v tejto skupine začínali s veľmi nízkymi dávkami vitamínu C v strave. Po

troch týždňoch klesla percentuálna aglutinácia spermií priemerne z 37 na 11 %, čo

znamená, že sa dostala do rozmedzia bežného u zdravých plodných mužov

(www.fit.server.sk).

Arginín a ginko dvojlaločné sa označujú ako „prirodzená viagra“. Rôzni

liečitelia ich odporúčajú mužom, ktorí majú poruchy erekcie a potencie. Arginín

zväčšuje prítok krvi do penisu, čo by malo uľahčiť úspešnú erekciu. Okrem toho

zvyšuje množstvo spermií, sekrét z prostaty a semenníkov obsahuje až 80 % tejto

aminokyseliny (Mindell a Mundisová, 2006).

Pracovné riziká

Vedci z nemeckej univerzity v Münsteri skúmali vplyv profesijného zamestnania

na mužskú plodnosť. Analyzovali sa parametre spermií 2054 neplodných mužov, ktorí

pracovali ako farmári, natierači a zvárači. U farmárov a natieračov sa spozoroval

znížený počet spermií a nízka koncentrácia spermií, čo môže byť dôsledkom pôsobenia

rozličných toxínov (umelé hnojivá, herbicídy). Spermie zváračov preukazovali výrazne

zníženú pohyblivosť, čo mohlo byť zapríčinené vysokými teplotami, ale aj vplyvom

toxínov. Štúdia dokazuje, že aj zamestnanie môže byť dôvodom neplodnosti (Kenkel et

al., 2001).

V Dánsku sa uskutočnil výskum, ktorý sledoval ako vplýva sedavá pracovná

pozícia na kvalitu semena a na počet spermií v dôsledku vzrastajúcej teploty mieška.

Štúdie sa zúčastnilo 1747 mužov vo veku 18 až 39 rokov, ktorí pracovali viac ako 30

hodín týždenne. Zhodnotili sa všetky informácie o ich životnom štýle, záujmoch,

predchádzajúcich povolaniach aj pracovnej náplne. Výsledky boli rozdielne v závislosti

od druhu pracovnej pozície. Muži s najmenej sedavým povolaním mali koncentráciu

spermií 30,6 miliónov/ml v porovnaní s mužmi s najintenzívnejším sedavým

zamestnaním, ktorí mali koncentráciu spermií 40,5 miliónov/ml. Analýzy nenaznačujú,

že takáto pracovná pozícia môže zapríčiniť vysoké abnormality spermií, ktoré by mohli

viesť až k neplodnosti (Stoy et al., 2004).

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................50

1.4 Vyšetrenie spermiogramu a hodnotenie spermií

Základným vyšetrením plodnosti muža je spermiogram. Pri klinickom hodnotení

výsledku je nevyhnutné mať na pamäti výraznú variabilitu v závislosti od času.

Z jedného vyšetrenia nemožno určiť definitívne závery, preto je potrebné vyšetrenie

opakovať s odstupom času. Možnosť dosiahnutia tehotenstva závisí nielen od

parametrov spermiogramu, ale taktiež aj od ďalších faktorov fertility u ženy.

Pre správne vyšetrenie spermiogramu je dôležité dodržať základné pravidlá

odberu, ktoré majú vplyv na výsledok. Pred odberom semena sa odporúča pohlavná

abstinencia 2 až 7 dní. Kratší odstup od predchádzajúcej ejakulácie môže znížiť objem

ejakulátu a koncentráciu spermií. Naopak pri dlhšej abstinencii môže byť znížená

motilita. Pri porovnávaní výsledkov opakovaných spermiogramov (s niekoľko dňovým

odstupom) sa často zisťuje, že výsledky z prvého odberu bývajú nižšie – pravdepodobne

v dôsledku zvýšenej psychickej tenze.

Sperma sa získava masturbáciou. Prerušovaný styk môže viesť ku kontaminácii

baktériami pošvového prostredia a použitie kondómu ku kontaminácii spermicídnymi

látkami.

Na uchovanie vzorky sa odporúča sterilná jednorazová nádobka s adekvátnym

vyznačením potrebných údajov. Pri opakovanom použití je riziko pôsobenia zvyškov

čistiacich prostriedkov, alebo predchádzajúcich vzoriek na stenách nádobky. Pri odbere

mimo zariadenia je dôležité dopraviť vzorku do 60 minút od odberu pri izbovej teplote.

Cieľom je udržať optimálnu motilitu spermií pre analýzu.

Základnými parametrami spermiogramu sú: skvapalnenie a vzhľad, objem, pH,

koncentrácia, pohyblivosť a morfológia spermií.

Skvapalnenie ejakulátu je prirodzená zmena konzistencie z polotekutej na tekutú.

Porucha skvapalnenia sťažuje spoľahlivosť vyšetrenia, keďže až po úplnom skvapalnení

sa spermie uvoľnia a ich rozptýlenie je rovnomerné. Takáto porucha môže byť

prejavom deficitu prostatických enzýmov (Crha, Žáková, 2003).

Objem ejakulátu sa udáva v rozmedzí 2 až 5 ml. Väčšie množstvo nie je

známkou zvýšenej fertility. Muž môže byť neplodný aj keď je množstvo jeho ejakulátu

napríklad dvojnásobné.

Pod pojmom morfológia rozumieme predovšetkým tvar spermie. Nie je úplne

jasné, do akej miery tvar ovplyvňuje jej funkciu. Spermie s dvomi hlavičkami, dvoma

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................51

bičíkmi, alebo spermie bizarného tvaru majú iba malú šancu preniknúť do vajíčka.

Napriek tomu aj ejakulát väčšiny plodných mužov často obsahuje pomerne značné

množstvo takto nepravidelných spermií (Doherty a Clark, 2006).

Pohyblivosť spermií je obzvlášť dôležitý parameter, keďže od nej závisí

schopnosť spermie dosiahnuť ženskú pohlavnú bunku – vajíčko a oplodniť ju. Závisí od

mnohých faktorov ako je vek muža, jeho zdravotný stav, doba od poslednej ejakulácie,

expozícia vplyvom vonkajšieho prostredia ako je teplo, alebo toxické látky, taktiež aj od

metódy odberu a spôsobu zaobchádzania so vzorkou v čase od odberu do vyšetrenia.

Prehľad hranice normy pre základné parametre spermiogramu podľa WHO

(World Health Organisation):

� Skvapalnenie – kompletne do 60 minút pri izbovej teplote

� Vzhľad – homogénny, šedavý

� Objem – viac ako 2 ml

� pH – v rozmedzí od 7,2 do 8,0

� Koncentrácia – 20 miliónov/ml a viac

� Pohyb – 50 % a viac s progresívnym pohybom

� Morfológia – 30 % a viac normálnych foriem

� Leukocyty – menej ako 1 milión/ml

(Crha, Žáková, 2003)

1.4.1 Hodnotenie kvality spermií počítačovou technikou

Biologická plnohodnotnosť ejakulátu sa testuje laboratórnymi metódami,

pomocou ktorých možno zistiť, či vlastnosti ejakulátu zodpovedajú do určitej miery

fertilizačným požiadavkam.

V poslednom období značnú pozornosť zaznamenalo používanie počítačových

metód na analýzu ejakulátu a hodnotenia fertility a sterility. Je množstvo spôsobov

a zariadení pre hodnotenie kvality ejakulátu, napr. turbidimetricky, spektrofotometricky,

fotomikrografické metódy (Massányi a i., 2002).

Špeciálnou technikou je počítačová analýza ejakulátu – CASA (computer

assisted semen analysis). Jej cieľom je stanovenie kompletne štandardizovaných

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................52

objektívnych a opakovateľných testov pre určenie koncentrácie, pohybu a morfológie.

Zariadenie sa skladá zo špeciálneho zariadenia s fázovým mikroskopom, videokamerou

a rekordérom, monitorom, počítačom a tlačiarňou. Ejakulát je umiestnený v špeciálnej

komôrke, obraz je digitalizovaný a zmeny v obraze sú analyzované a prepočítavané do

výstupných veličín. Pri hodnotení pohybu sa stanovuje napr. lineárna rýchlosť (straight

– line velocity – VSL), priemerná na skutočnej dráhe (curvilinear velocity – VCL),

parametre oscilácie a mnoho ďalších veličín. Týmto spôsobom môže byť tiež

detekovaný hyperaktívny pohyb spermie, ktorý sa považuje za známku uvoľnenia

spermie zo seminálnej plazmy a schopnosti fertilizovať oocyt.

Obr. 10 Schéma hodnotenia pohyblivosti spermií

(www.agroporadenstvo.sk)

Napokon o hodnotách jednotlivých výsledkov vyšetrení CASA sa stále vedú

odborné debaty. Presnosť vyšetrení je menšia pri ťažších patológiách ejakulátu, alebo

vysokom počte spermií. Koncentrácia je tiež ovplyvnená použitým typom komôrky

a riedenia (Crha, Žáková, 2003).

Ďalším prístrojom používaným na vyšetrenie kvality spermií je prístroj

s označením Sperm Quality Analyzer (SQA). Má jednoduchú obsluhu a vykazuje dobrú

koreláciu medzi indexom pohyblivosti, koncentráciou spermií a množstvom iných

parametrov pre hodnotenie spermií. SQA pracuje na systéme, pri ktorom zachytáva

variačnú optickú denzitu ako súhrn pohyblivých partikúl. Na analýzu je potrebné malé

množstvo ejakulátu. Pri tomto prístroji je možné zadať parametre, podľa ktorých má

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................53

analýzu vykonať a tým získať čo najpreukaznejšie výsledky. Tento prístroj vykazuje

vysokú spoľahlivosť a vyhodnocuje tieto parametre:

o index pohyblivosti spermií,

o objem (ml),

o koncentráciu (106.ml-1),

o pohyblivosť (%),

o koncentrácia pohybujúcich sa spermií (106.ml-1)

(Massányi a i., 2002)

Moderné analyzátory ejakulátu 4. generácie umožňujú diagnostiku na najvyššej

úrovni. Jedná sa o spermiologickú elektronoptickú analýzu SQA – Vision,

s digitalizáciou systémov V Gold, vizualizáciou a archiváciou nálezu umožňuje

sledovať dynamiku aktivity spermií na obrazovke po dobu niekoľko hodín, zaznamenať

ju a porovnávať nálezy pred liečbou a po liečbe (www.androcare.cz).

Obr. 11 Analyzátor SQA – V Gold

(www.mes-ltd.com)

Pre hodnotenie funkcie spermií existuje veľký počet rôznych vyšetrení a testov.

Neboli však dokázané zhody o ich prínose pre stanovenie schopnosti spermie oplodniť

oocyt. Vzhľadom k zložitosti tohto procesu nie je pravdepodobné, že by mohol byť

jediný test s dostatočnou predikčnou hodnotou pre posúdenia plodnosti muža (Crha,

Žáková, 2003).

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................54

1.4.2 Abnormality spermií

Pri vzniku defektných spermií sa uplatňuje vplyv mnohých činiteľov toxicko –

infekčného, fyzikálno – chemického, alimentárneho a genetického pôvodu. V závislosti

od intenzity mechanizmu a miest ich účinku môže nastať úplná porucha v produkcii

spermií.

Podľa miesta tvorenia, prípadne pasáže spermií, na ktorých boli spermie

postihnuté chorobnou noxou, možno rozdeliť zmeny v morfológii spermií na primárne

a sekundárne.

Primárne zmeny vznikajú počas spermatogenetického cyklu až po príchod

spermií do chvosta prisemenníka. Medzi primárne zmeny sa zaraďujú teratoidné, príp.

degeneratívne formy spermií, zmeny tvaru hlavičky, zmeny v nukleoplazme spermií,

zmeny na akrozóme, tvarové zmeny na mitochondriálnom oddiele bičíka spermie,

vývojové anomálie spermií a pod.

Sekundárne zmeny vznikajú pri dlhšom pobyte spermií v chvoste prisemenníka.

Sem zaraďujeme zmeny, ktoré vznikajú od ejakulačného reflexu až po posúdenie

semena. Tieto zmeny sú prejavom kvalitatívnych zmien v semennej plazme. Medzi

sekundárne zmeny patrí napučiavanie, uvoľnenie, roztrhanie akrozómu a hlavičky,

roztrhaný bičík a torzie bičíka rozličného stupňa (Gampčík, Kozumplík a i., 1984).

Nomenklatúra parametrov ejakulátu:

• Normozoospermia – normálny ejakulát spĺňajúci základné parametre

• Oligozoospermia – koncentrácia spermií nižšia ako 20 miliónov/ml

• Asthenozoospermia – nedostatočná pohyblivosť spermií

• Teratozoospermia – menej ako 15 % spermií s normálnou morfológiou

• Oligoasthenoteratozoospermia – nízka koncentrácia spermií s nedostatočnou

pohyblivosťou a s abnormálnou morfológiou

• Oligoasthenozoospermia – kombinácia zníženej koncentrácie a pohyblivosti

• Azoospermia – neprítomnosť spermií v ejakuláte

• Aspermia – neprítomnosť ejakulátu

(www.androcare.cz)

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................55

1.4.3 Možnosti liečby neplodnosti

V nedávnej minulosti bola závažná mužská neplodnosť len ťažko liečiteľná

a inseminácia darovanými spermiami bola často jedinou možnosťou. Nové technológie

z posledných rokov však umožnili liečbu tisícom pacientov (Doherty a Clark, 2006).

Asistovaná reprodukcia sa v súčasnosti považuje za najúčinnejšiu metódu

v liečbe mužskej infertility. Hlavne zavedenie ICSI do praxe znamenalo revolučný

prevrat v liečbe ťažkej mužskej neplodnosti.

V súčasnosti sa asistovaná reprodukcia rozdeľuje na dve skupiny:

1. intrauterinná inseminácia (IUI),

2. in vitro fertilizácia (IVF), IVF sa ďalej môže rozdeliť na dve podskupiny:

a. klasická,

b. intracytoplazmatická injekcia spermií do oocytu (ICSI).

Intrauterinná inseminácia (IUI)

Táto metóda sa indikuje v prípade, že v ejakuláte sa nachádza aspoň 10 miliónov

pohyblivých spermií. Po ovariálnej hyperstimulácii sa z ejakulátu špeciálnymi

preparačnými (kutivačnými a centrifugačnými) metódami extrahuje populácia spermií,

ktorá má najlepší fertilizačný potenciál. Tieto spermie sa potom spolu s kultivačným

médiom aplikujú do maternice. Odporúča sa realizovať 3 – 6 IUI cyklov. Pri neúspechu

sa partnerskému páru odporúča IVF.

In vitro fertilizácia (IVF)

Klasická IVF

Princípom je oplodnenie vajíčka ženy spermiami v laboratórnych podmienkach

(spoločnou kultiváciou v skúmavke). Vajíčka sa odoberajú z vaječníkov pomocou

transvaginálnych USG metód alebo laparoskopicky. Odberu predchádza ovariálna

hyperstimulácia, ktorej účelom je stimulácia vývoja čo najväčšieho počtu folikulov.

Embryá, ktoré vzniknú po oplodnení (väčšinou maximálne 3), sa potom umiestnia do

maternice. Táto metóda je vhodná v prípadoch mužskej subfertility, keď počet

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................56

pohyblivých spermií v ejakuláte je 1 – 10 miliónov. Variantom tejto metódy je

umiestnenie vajíčka so spermiami alebo embrya do vajíčkovodu.

Intracytoplazmatická injekcia spermií do oocytu (ICSI)

Táto metóda sa zaraďuje medzi mikromanipulačné techniky, pri ktorých sa

špeciálnymi postupmi umožňuje interakcia vajíčka a spermie. Zavedenie tejto techniky

v roku 1991 spôsobilo revolúciu reprodukčnej medicíne. Princípom je fertilizácia

oocytu jedinou spermiou injikovanou pod inverzným mikroskopom priamo do jeho

cytoplazmy pomocou mikromanipulátora a špeciálnej sklenenej mikropipety.

Fertilizovaný oocyt sa potom 48 – 72 hodín kultivuje a v štádiu 4 – 8 buniek sa prenáša

do dutiny maternice. Týmto postupom je možné dosiahnuť oplodnenie aj u ťažkých

oligoastenozoospermatikov. Okrem toho sa táto metóda používa aj u pacientov

s azoospermiou, u ktorých sa podarí získať spermie z prisemenníka alebo semenníka

mikrochirurgickými metódami (MESA, TESA, TESE a pod.) Úspešnosť tejto metódy je

v priemere 20 – 30 % a dosahuje sa aj v centrách IVF na Slovensku (Breza a i., 2007).

Obr. 12 Mikroinjekcia spermie do vajíčka

(www.osel.cz)

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................57

1.5 Charakteristika Bratislavského kraja

Bratislavský kraj sa rozprestiera v juhozápadnej časti Slovenska a je hraničným

krajom s Rakúskom, Maďarskom a Českou republikou. Zo severnej a východnej strany

je ohraničený Trnavským krajom. Územie kraja sa rozprestiera od juhovýchodu na

Podunajskej rovine, kde na východe zasahuje do tzv. Trnavskej tabule. Masív Malých

Karpát tvorí jednu z najvýznamnejších dominánt tohto kraja, ktorý sa rozprestiera

medzi Borskou (Záhorskou) nížinou a Podunajskou pahorkatinou

(www.enviroportal.sk).

Väčšiu časť územia Záhorskej nížiny zaberá Pomoravie, domácky nazývané

Záhorie, ktoré leží v západnej časti Slovenskej republiky pri štátnej hranici s Rakúskom

a Českou republikou. Záhorie je začlenené do okresov Skalica, Senica, Malacky,

Bratislava IV (Záhorská Bratislava) a čiastočne aj Myjava (www.ezahorie.sk).

Z územnosprávneho hľadiska sa Bratislavský kraj člení na 8 okresov a to:

Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V, Malacky, Pezinok

a Senec (www.ba.kusp.sk).

Územie Bratislavského kraja nezaberá ani 5 percent plochy Slovenska a počet

obyvateľov predstavuje viac ako desatinu obyvateľov Slovenskej republiky. Rozlohou

najväčší je okres Malacky, najmenšie sú okresy Bratislava I a Bratislava III


Osídlenie Bratislavského kraja pozostáva z hlavného mesta SR Bratislavy a zo

72 obcí. Dominantné postavenie, kvantitatívne aj plošne, má hlavné mesto SR

Bratislava, ktoré z celého kraja zaujíma takmer 70 % počtu obyvateľov a cca 18 %

plochy kraja. Ďalej je tu šesť obcí so štatútom mesta (Malacky, Stupava, Modra,

Pezinok, Svätý Jur, Senec) a ďalších 66 obcí (Hrdina a i., 2010).

Počet obyvateľov v kraji predstavuje 622 706 (k 31.12.2009), pričom počet

mestského obyvateľstva je 504 741 (www.region-bsk.sk).

Z geografického hľadiska je poloha kraja veľmi výhodná, pretože leží na

historickej križovatke obchodných ciest – podunajskej a severo – južnej, tzv. jantárovej

ceste. Súčasná centrálna poloha kraja v stredoeurópskom priestore, dobrá dopravná

dostupnosť a plnenie funkcie medzinárodnej križovatky v cestnej a železničnej doprave,

vzrastajúci význam vodnej a leteckej dopravy a dosiahnutá úroveň ukazovateľov v

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................58

ekonomickej a sociálnej oblasti patria k výrazným rozvojovým faktorom Bratislavského

kraja (www.region-bsk.sk).

Za najvýznamnejšie rieky v území Bratislavského kraja možno považovať Dunaj

a Moravu. Medzi najdlhšie vodné toky riešeného územia môžeme zaradiť Moravu,

Malinu, Rudavu, Čiernu vodu, Dunaj a Malý Dunaj (Hrdina a i., 2010).

Významnou súčasťou kultúrneho dedičstva kraja je pamiatkový fond, v ktorom

je registrovaných 2 560 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok a 1 951

hnuteľných pamiatok (www.region-bsk.sk).

Do územia Bratislavského kraja zasahujú tri chránené krajinné oblasti: CHKO

Dunajské luhy, CHKO Malé Karpaty, CHKO Záhorie, ktorých celková výmera

predstavuje 24,45 % celkovej výmery kraja (Paluchová a i., 2009).

Obr. 13 Zóna Bratislavského kraja

(www.ba.kusp.sk)

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................59

1.5.1 Hlavné zdroje kontaminácie prostredia v Bratislavskom kraji

Z hľadiska podielu jednotlivých stupňov poškodenia životného prostredia patrí

Bratislavský kraj k silno narušenému prostrediu. V rámci kraja je najväčšia plocha

územia zaradená do 4. stupňa (prostredie narušené). Z hľadiska počtu dotknutých

obyvateľov žije najvyšší počet obyvateľov v 5. stupni (prostredie silne narušené).

Kvalita životného prostredia v danom regióne poukazuje na intenzívne nevyvážené

využívanie krajiny (priemysel, doprava, poľnohospodárstvo) (www.enviroportal.sk).

Podľa Správy o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2008 sa

na znečisťovaní ovzdušia podieľajú najmä veľké a stredné zdroje priemyslu, a to

petrochemického, palivovo-energetického a automobilového priemyslu. Ďalším

významným zdrojom znečisťovania ovzdušia je rozsiahla výstavba a zvyšujúca sa

koncentrácia automobilovej dopravy. Na znečistení povrchových vôd sa podieľajú

priemyselné a komunálne odpadové vody, poľnohospodárska činnosť a lodná doprava.

Kvalita vôd Dunaja v oblasti je nepriaznivo ovplyvňovaná aj znečistením, ktoré

privádza jeho horný prítok – rieka Morava. Najnepriaznivejšia situácia vzhľadom na

kvalitu povrchového toku je v prípade dusitanového dusíka, aktívneho chlóru,

chloroformu, absorbovaných organických halogénov, chlorofylu, koliformných baktérií

a fekálnych streptokokov (Paluchová a i., 2009).

Veterné pomery oblasti sú ovplyvnené svahmi Malých Karpát, ktoré zasahujú do

severnej časti mesta. Orografické efekty zvyšujú rýchlosť vetra z prevládajúcich smerov.

Na ventiláciu mesta priaznivo pôsobia vysoké rýchlosti vetra, ktoré v Bratislave

dosahujú v celoročnom priemere viac ako 5 m.s–1. Vzhľadom na prevládajúce

severozápadné prúdenie je mesto výhodne situované k najväčším zdrojom znečistenia,

ktoré sú sústredené na relatívne malom území medzi južným a severovýchodným

okrajom Bratislavy. Významným zdrojom znečistenia ovzdušia v meste je aj

sekundárna prašnosť ktorej úroveň závisí od meteorologických činiteľov, zemných

a poľnohospodárskych prác a charakteru povrchu (Ronchetti a i., 2010).

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................60

1.5.1.1 Priemysel

Hlavné produkčné odvetvia kraja sú chemický, automobilový, strojársky,

elektrotechnický a potravinársky priemysel. Tieto sektory využívajú silné výhody, ktoré

kraj poskytuje – vysokú vzdelanostnú úroveň, rozvinutú dopravnú a technickú

infraštruktúru, aktívny zahraničný obchod a najvyšší dopyt po tovaroch a službách.

Napriek tomuto faktu je Bratislavský kraj prvým regiónom Slovenska kde obchod

a služby získavajú prevahu nad priemyselnou produkciou.

V chemickom priemysle je kľúčovým výrobcom olejových produktov

spoločnosť Slovnaft Bratislava. Chemické výrobky pre gumárenský a farmaceutický

priemysel vyrába Istrochem Bratislava. Spoločnosť Matadorfix sa zaoberá výrobou

lepidiel a náterových látok (www.sario.sk).

V Záhorskom regióne má dominantné postavenie potravinársky priemysel, ktorý

je zastúpený vo všetkých mestách. V Malackách a v Myjave sa nachádza strojársky

priemysel, v Rohožníku a vo Veľkých Levároch je to priemysel stavebných hmôt,

v Senici chemický priemysel a v oblasti pod Malými Karpatmi drevársky priemysel

(www.ezahorie.sk).

Spracovateľský priemysel však negatívne ovplyvňuje jednotlivé zložky

životného prostredia a to najmä emisiami znečisťujúcich látok do ovzdušia, vody, pôdy

a horninového prostredia, dôsledkami havárií, produkciou priemyselných odpadov

a záberom poľnohospodárskych pôd. Z pohľadu emisií základných znečisťujúcich látok

patria priemyselné podniky medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia


1.5.1.2 Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo patrí medzi významných znečisťovateľov životného

prostredia. Ide hlavne o podiel poľnohospodárstva na emisiách skleníkových plynov,

tvorbu odpadov a vypúšťanie odpadových vôd.

Poľnohospodárske výrobné postupy sú producentom skleníkových plynov,

hlavne metánu (CH4), oxidu dusného (N2O), v menšej miere oxidu uhličitého (CO2),

halogenovaných uhľovodíkov a produkujú tiež amoniak (NH3).

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................61

Medzi najväčších producentov metánu patrí poľnohospodárstvo (živočíšna

výroba) – veľkochovy hovädzieho dobytka a ošípaných. Hlavným zdrojom oxidu

dusného je poľnohospodárstvo (rastlinná výroba) – prebytky minerálneho dusíka v pôde

(dôsledok intenzívneho hnojenia) a nepriaznivý vzdušný režim pôd (zhutňovanie pôd).

Produkcia CO2 v pôde a jeho únik z pôdy do ovzdušia sa musí udržiavať na

ekologicky únosnej úrovni. Podiel poľnohospodárstva na tvorbe CO2, ktorý sa dostáva

do ovzdušia je hlavne pri konverzii lúk a lesných plôch na ornú pôdu, avšak všeobecne

je zanedbateľným producentom.

Poľnohospodárstvo (živočíšna výroba) má dominantné postavenie v tvorbe

emisií amoniaku (viac ako 97 %). Rozhodujúcim producentom je chov hospodárskych

zvierat, predovšetkým jeho intenzívna forma.

Prchavé organické zlúčeniny prispievajúce k tvorbe fotochemického smogu

používané pri aplikácii chemických prípravkov na ošetrovanie rastlín sa podieľajú na

celkovej tvorbe týchto emisií 0,5 %.

Ďalšou zo zložiek životného prostredia negatívne ovplyvňovanou

poľnohospodárskou výrobou je voda, povrchová aj podzemná. Je to hlavne spôsobené

dusičnanmi, pesticídmi, únikom zo silážnych štiav. Dusičnany môžu spôsobiť

eutrofizáciu vôd, kontaminovať podzemné vody a tak ohrozovať kvalitu vody na pitie.

Rezíduá pesticídov môžu mať často vplyv na biodiverzitu. Sú tiež potenciálnou hrozbou

pre kvalitu vody.

Pri používaní pesticídov hrozí riziko, ktoré spočíva jednak v zásahu i tých

organizmov, ktorým pesticíd pôvodne nebol určený, v priamom ohrození pôdnych

i vodných organizmov a v ohrození i ostatných organizmov a človeka prostredníctvom

potravového reťazca (www.enviroportal.sk).

1.5.1.3 Ovzdušie

Na znečistení ovzdušia v Bratislavskom kraji sa podieľajú výraznou mierou

činitele, ktoré sú situované priamo v jeho území, ale aj pôsobiace v okolí tohto územia.

Hlavné zdroje znečistenia ovzdušia pochádzajú z bodových zdrojov priemyselnej

prevádzky (Slovnaft, Volkswagen, Holcim a iné), ale aj z mobilných zdrojov –

automobilová doprava. Zdroje znečistenia sú sústredené najmä na území Bratislavských

okresov.

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................62

Z hľadiska zdrojov znečistenia sa podieľajú najmä energetické zdroje

priemyselných podnikov, centrálne tepelné zdroje, blokové kotolne, domáce kúreniská,

automobilová doprava a prach z ulíc, nespevnených plôch a poľnohospodárskej pôdy

(Hrdina a i., 2010).

V Bratislavskom kraji je 994 prevádzkovateľov zdrojov, ktorí prevádzkujú 1642

zdrojov znečisťovania ovzdušia, z toho v aglomerácii Bratislava je 732

prevádzkovateľov zdrojov prevádzkujúcich 1263 zdrojov znečisťovania ovzdušia.

V zóne Bratislavský kraj, vrátane okresov Senica a Skalica, je 421 prevádzkovateľov

zdrojov prevádzkujúcich 684 zdrojov znečisťovania ovzdušia.

Tab. 1 Prehľad počtu prevádzkovateľov a zdrojov v jednotlivých okresoch

Bratislavského kraja k 31.12.2009

Bratislavský kraj

Prevádzko-vatelia

Zdroje Veľké zdroje

Stredné zdroje

Energet. zdroje

Technolog. zdroje

Bratislava I 173 278 0 278 270 8

Bratislava II 166 321 28 293 225 96

Bratislava III 184 310 18 292 242 68

Bratislava IV 98 156 4 152 119 37

Bratislava V 111 198 0 198 159 39

Aglomerácia Bratislava

732 1263 50 1213 1015 248

Senec 72 105 9 96 43 62

Pezinok 73 91 7 84 59 32

Malacky 117 183 22 161 93 90

Zóna Bratislavský kraj

262 379 38 341 195 184

Senica 96 180 5 175 116 64

Skalica 63 125 10 115 60 65

Bratislavský kraj spolu

994 1642 88 1554 1210 432

(www.ba.kusp.sk)

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................63

Medzi základné znečisťujúce látky, ktoré sa vo významnej miere podieľajú na

znečisťovaní životného prostredia a tým aj samotného ovzdušia Bratislavského kraja,

patria: tuhé znečisťujúce látky (TZL), oxidy síry (SOX), oxidy dusíka (NOX), oxid

uhoľnatý (CO), organické látky (TOC) a ďalšie iné zlúčeniny.

Znečisťujúce látky sú príslušnými prevádzkovateľmi v jednotlivých okresoch

produkované rozdielne, čo znázorňuje aj nasledujúca tab. 2.

Tab. 2 Množstvo vypustených základných znečisťujúcich látok za rok 2009

v jednotlivých okresoch

Okres TZL (t) SO2 (t) NOX (t) CO (t) TOC (t)

Bratislava I 2,84 1,09 36,22 18,87 4,56

Bratislava II 192,98 9129,3 3141,6 531,11 210,13

Bratislava III 26,466 116,16 554,86 51,0 26,61

Bratislava IV 17,80 2,45 173,21 47,67 23,68

Bratislava V 6,567 6,22 107,18 39,43 38,85

Aglomerácia

Bratislava 246,65 9255,22 4013,07 688,09 303,84

Senec 3,31 0,07 11,31 18,74 16,94

Pezinok 8,95 9,34 25,94 32,84 13,44

Malacky 74,10 124,23 1463,32 2915,51 168,26

Zóna

Bratislavský

kraj

86,36 133,64 1500,57 2967,09 198,64

Senica 9,21 16,47 34,65 46,99 11,05

Skalica 8,87 2,01 20,18 9,75 20,97

Bratislavský

kraj spolu 333,01 9388,86 5513,64 3655,18 502,48

TZL – tuhé znečisťujúce látky SO2 – oxid siričitý

NOX – oxidy dusíka CO – oxid uhoľnatý

TOC – organické látky vyjadrené ako celkový uhlík

(www.ba.kusp.sk)

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................64

Tab. 3 Poradie najväčších znečisťovateľov v rámci Bratislavského kraja podľa

množstva emisií za rok 2009

Tuhé látky SO2

Prevádzkovateľ Okres Prevádzkovateľ Okres

1. SLOVNAFT, a.s. Bratislava II CM European power

Slovakia, s.r.o.

Bratislava II

2. CM European power

Slovakia, s.r.o.

Bratislava II SLOVNAFT, a.s. Bratislava II

3. Holcim, a.s. Malacky Holcim, a.s. Malacky

4. Slovnaft Petrochemicals,

s.r.o.

Bratislava II Duslo, a.s. Bratislava III

5. PPC POWER, a.s. Bratislava III Bratislavská vodárenská

spoločnosť, a.s.

Bratislava II

6. Swedwood Slovakia, s.r.o. Malacky Baňa Záhorie, a.s. Senica

7. VOLKSWAGEN

SLOVAKIA, a.s.

Bratislava IV Bratislavská teplárenská,

a.s.

Bratislava II

8. Tehelňa Gbely, s.r.o. Skalica Bratislavská vodárenská

spoločnosť, a.s.

Bratislava V

9. ALAS Slovakia, s.r.o. Malacky Slovasfalt Bratislava Senica

10. Dalkia, a.s. Bratislava V Univolt-Remat, s.r.o. Pezinok

NOX CO

Prevádzkovateľ Okres Prevádzkovateľ Okres

1. CM European power

Slovakia, s.r.o.

Bratislava II Holcim, a.s. Malacky

2. SLOVNAFT, a.s. Bratislava II SLOVNAFT, a.s. Bratislava II

3. Holcim, a.s. Malacky Swedwood Slovakia, s.r.o. Malacky

4. PPC POWER, a.s. Bratislava III Termming, a.s. Malacky

5. Slovnaft Petrochemicals,

s.r.o.

Bratislava II Swedspan Slovakia, s.r.o. Malacky

6. Swedwood Slovakia, s.r.o. Malacky Slovnaft Petrochemicals,

s.r.o.

Bratislava II

7. Odvoz a likvidácia

odpadu,a.s.

Bratislava II NAFTA, a.s. Malacky

8. Bratislavská teplárenská,a.s. Bratislava V Dalkia, a.s. Bratislava V

9. Službyt, s.r.o. Senica MO SR, PSB Bratislava Pezinok

10. Swedspan Slovakia, s.r.o. Malacky Bratislavská teplárenská,a.s. Bratislava IV

(Ronchetti a i., 2010)

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................65

Nasledujúci graf znázorňuje podiel vybraných zdrojov znečisťovateľov na

celkovom množstve emisií za rok 2009 v aglomerácii Bratislava.

Graf 1 Podiel vybraných zdrojov na celkovom množstve emisií za rok 2009

v aglomerácii Bratislava

54%

46%ostatné zdroje

vybrané zdroje

(www.ba.kusp.sk)

1.5.1.4 Pôda

Časť územia Bratislavského kraja je poľnohospodársky intenzívne využívaná.

Rozvoj veľkoplošného hospodárenia na pôde má za následok zníženie ekologickej

kvality priestorovej štruktúry krajiny a ohrozenie jej ekologickej stability.

Realizovanie poľnohospodárskych, výrobných a ťažobných aktivít potenciálne

zvyšuje nebezpečenstvo kontaminácie pôd. Potenciálnymi bodovými zdrojmi

znečistenia pôd môžu byť čierne (príp. riadené) skládky odpadov a to na

poľnohospodárskej ako aj lesnej pôde. V okolí týchto skládok sa môžu koncentrovať

neznáme, často veľmi toxické látky (Hrdina a i., 2010).

Bratislava ako centrum Bratislavského kraja patrí medzi 12 oblastí Slovenska

s najvyššou kontamináciou pôd rizikovými prvkami. Chemické závody Slovnaft,

Istrochem a Závody technického skla produkujú exhaláty s rizikovými prvkami

a zlúčeninami SOX, NOX, Pb, Cu, F a iné. Znečistené pôdy sa vyskytujú na menších

lokalitách v okolí chemických závodov Slovnaft.

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................66

Vplyvom intenzívnej poľnohospodárskej výroby na Podunajskej nížine sa

používanie rôznych agrochemikálií lokálne prejavuje miernym zvýšením koncentrácie

niektorých rizikových prvkov v pôde nad A referenčnú hodnotu, t.j. ich obsahy sú

mierne vyššie ako pozaďové hodnoty pre tieto prvky. Ide o zvýšené koncentrácie Cd

a Ni (pravdepodobne vplyvom aplikácie fosfátov), Cu a Zn.

Z organických polutantov, ktoré v pôdach dlhšie pretrvávajú sú predmetom

monitorovania hlavne polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU). Ostatné organické

polutanty majú viac charakter „bodového“ znečistenia. V rámci monitoringu pôd boli

zistené najvyššie hodnoty PAU najmä na fluvizemiach, v nivách väčších riek,

v čierniciach a v okolí priemyselných centier (www.enviroportal.sk).

1.5.1.5 Voda

Kvalita povrchových vôd je na Slovensku hodnotená na základe sumarizácie

výsledkov klasifikácie v zmysle STN 75 7221 „Kvalita vody. Klasifikácia kvality

povrchových vôd“, ktorá kvalitu vody hodnotí v 8 skupinách ukazovateľov a s použitím

sústavy medzných hodnôt zaraďuje vody podľa ich kvality do piatich tried.

Na území Bratislavského kraja sa kvalita vody v rámci povodí Moravy, Dunaja

a Malého Dunaja sleduje na tokoch:

• povodie Moravy – Morava, Rudava, Malina, Mláka

• povodie Dunaja – Dunaj

• povodie Malého Dunaja – Malý Dunaj, Čierna voda

Nepriaznivý stav kvality vody na povodí Moravy naďalej pretrváva. Kvalita

vody na Morave a jej prítokoch je ovplyvňovaná vypúšťaným znečistením z bodových

a plošných zdrojov. Najvýznamnejšími priemyselnými zdrojmi odpadových vôd je

podnik Slovenský hodváb Senica, na prítoku Teplica, Tower automative a.s. Malacky

na prítoku Malina, Volkswagen Slovakia a.s. Devínska Nová Ves na prítoku Mláka.

Tok Morava priteká na územie Slovenska z Českej republiky a zároveň je hraničným

tokom s Rakúskom, z tohto dôvodu je kvalita vody ovplyvňovaná aj znečistením

privádzaným z týchto susedných krajín (www.enviroportal.sk).

Na znečistení toku Dunaja sa podieľajú priemyselné a komunálne odpadové

vody z bodových zdrojov znečistenia, z plošných zdrojov najmä z poľnohospodárskej

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................67

činnosti a lodnej dopravy. Dunaj je ovplyvňovaný aj znečistením, ktorým sú zaťažené

jeho prítoky – v hornom úseku prítok Morava.

V oblasti Bratislavy sú znečisťujúce predovšetkým komunálne odpadové vody

z ČOV Petržalka v Bratislave, z priemyselných zdrojov odpadové vody zo Slovnaftu

a Istrochemu.

V povodí Malého Dunaja bola kvalita povrchových vôd v riešenom území

sledovaná v 3 miestach odberov vzoriek na tokoch Malý Dunaj a Čierna voda. Zo

zdrojov znečistenia prejavujúcich sa na Čiernej vode je to vplyv komunálnych

odpadových vôd ČOV Bernolákovo a Senec, splaškové vody z ČOV Veľký Biel. Zo

znečisťovateľov lokalizovaných v povodí Malého Dunaja majú najväčší vplyv na

kvalitu vody chladiace odpadové vody zo Slovnaftu, a.s. Bratislava a splaškové

odpadové vody z okolitých obcí (Hrdina a i., 2010).

Kvalita podzemných vôd sa hodnotí podľa normy STN 75 7111 „Kvalita vody –

pitná voda“. Z hľadiska kvality podzemných vôd zasahujú do Bratislavského kraja

vodohospodársky významné oblasti ako Bratislava, Malé Karpaty a Žitný ostrov

(Chránená Vodohospodárska oblasť).

V závislosti od kvality podzemných vôd bolo zvýšené znečistenie zaznamenané

v blízkosti priemyselných podnikov (Istrochem, Sklad káblov Istrochem, Technické

sklo), kde je znečistenie späté s výrobou. Pri lokalite Pálenisko – Slovnaft nedošlo

k prekročeniu medzných hodnôt čo svedčí o zlepšení zabezpečenia ochrany

podzemných vôd v objekte. Kvalitu podzemných vôd značne ovplyvňuje horninové

prostredie (zvýšené koncentrácie Fe a Mn, ktoré sú odrazom nízkeho obsahu

rozpustného kyslíka v horninovom prostredí). Kvalitu podzemných vôd ovplyvňuje

taktiež kvalita povrchových tokov (ktoré prispievajú vo veľkej miere k dopĺňaniu zásob

podzemných vôd) (www.enviroportal.sk).

1.5.2 Zdravotný stav obyvateľstva Bratislavského kraja

Z dostupných štatistických údajov vyplýva, že zdravotný stav obyvateľov

Bratislavského kraja nie je horší, ako je celoslovenský priemer, naopak v sledovaných

ukazovateľoch sa javí ako lepší. A to napriek tomu, že ovzdušie na území tohto kraja je

najviac znečisťované, pôsobia pozitívne niektoré vplyvy, ako sú vyššie vzdelanie a s

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................68

ním aj racionálnejší prístup k spôsobu života (stravovanie, pohybová aktivita,

spracovanie stresov a pod.).

Vzhľadom na medzinárodné porovnávanie kvality života a zdravia boli

stanovené niektoré ukazovatele, ktoré čiastočne reprezentujú zdravotný stav populácie,

a to:

� stredná dĺžka života

� úmrtnosť na choroby obehovej sústavy

� úmrtnosť na nádorové ochorenia

Úmrtnosť na choroby obehovej sústavy patrí medzi najčastejšie príčiny smrti.

Zároveň patria k celosvetovému zdravotnému problému s neustále rastúcim trendom.

Vo svete sú tieto ochorenia príčinou až 16,6 miliónov úmrtí za rok. Patrí sem úmrtnosť

na cievne choroby mozgu, ischemickú chorobu srdca a akútny infarkt myokardu. Tento

štatistický údaj sa prejavuje v štatistikách tzv. predčasnej úmrtnosti, nakoľko významne

postihuje generácie stredného veku. Najnižšiu úmrtnosť na choroby obehovej sústavy

v roku 2009 evidujeme v obvode Bratislava I.

Úmrtnosť na nádorové ochorenia je ukazovateľ, ktorý informuje o tom, že

nádorové ochorenia sú druhou najčastejšou príčinou smrti obyvateľstva. Posledné

desaťročia tento ukazovateľ v celej populácii zaznamenal vzostupný trend, ktorý dosiaľ

nebol zastavený. Bratislavčania zomierajú na nádorové ochorenie skoro tak často, ako je

slovenský priemer. V porovnaní s okolitými krajinami je u nás úmrtnosť na tieto

ochorenia nižšia ako v Maďarsku, Poľsku a v Česku.

Demografický vývoj obyvateľstva žijúceho v Bratislavskom kraji možno

charakterizovať zvyšovaním pôrodnosti, znižovaním plodnosti žien a stagnujúcou

úmrtnosťou obyvateľstva. Ďalej ho možno charakterizovať i tým, že sa svojou vekovou

štruktúrou zatiaľ ešte zaraďuje medzi desiatku európskych krajín s najmladším

obyvateľstvom, ako aj tým, že priemerný vek matiek pri narodení všetkých detí

dosiahol 40 rokov (pokles nie je spôsobený iba demografickými faktormi, ale aj

ekonomickou situáciou), pozitívne možno hodnotiť vývoj dojčenskej a novorodeneckej

úmrtnosti, úrovňou ktorej možno kraj zaradiť medzi vyspelé európske krajiny

(Karovi čová a Gbelecová, 2011).

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................69

2. CIEĽ PRÁCE

Cieľom našej diplomovej práce bolo zhodnotiť a predovšetkým poukázať na

najčastejšie možné príčiny mužskej neplodnosti.

Ďalším cieľom bola analýza jednotlivých príčin, ktoré spôsobujú poruchy

plodnosti mužov v celom Bratislavskom kraji, vrátane príslušných okresov hodnoteného

kraja. Súčasťou práce bola taktiež analýza porúch plodnosti v rôznych vekových

kategóriách celého kraja, ako aj ich zhodnotenie v jednotlivých okresoch podľa veku.

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................70

3. METODIKA PRÁCE

Diplomová práca je z dôvodu lepšej orientácie rozdelená na viaceré kapitoly

a podkapitoly. Prvá kapitola s názvom Súčasný stav riešenej problematiky poskytuje

prehľad o aktuálnosti riešenej tematiky.

V kapitole s názvom Výsledky práce a diskusia, ktorá je najdôležitejšou zložkou

diplomovej práce, sú analyzované a graficky znázornené príslušné vzorky ejakulátu

mužov pochádzajúce z Centra asistovanej reprodukcie ISCARE, a.s. Bratislava.

Sumárne sa hodnotí 1067 vzoriek ejakulátu mužov rozličného vekového pásma od 20

do 66 rokov v celom Bratislavskom kraji.

Všetky dostupné vzorky sú vyhodnotené podľa určitých kritérií, kde je

stanovená pohyblivosť spermií, počet spermií, morfologická stavba, ako aj prítomnosť

leukocytov v ejakuláte. Súčasne je určená príslušná porucha, ktorá môže tvoriť

samostatnú skupinu, prípadne vzájomné kombinácie. Medzi takéto poruchy patrí

astenozoospermia (A), oligozoospermia (O), teratozoospermia (T),

leukocytozoospermia (LE) a azoospermia (AZOO). Ejakulát s normálnymi parametrami

je zaradený do skupiny normozoospermia (N).

Zo všetkých zhodnotených údajov sú vyjadrené percentuálne podiely vzoriek

s poruchami plodnosti za celý Bratislavský kraj a taktiež aj za jednotlivé okresy, ktoré

zahŕňajú Záhorie (Malacky, Stupava, Myjava, Senica, Skalica a okolie), Bratislavu

(aglomerácia Bratislava I, II, III, IV, V) a Pezinok a Senec (Senec, Pezinok, Modra,

Svätý Jur vrátane okolitých obcí). S cieľom podrobnejšej analýzy sú všetky poruchy

vyhodnotené aj podľa vekovej skupiny v celom kraji, aj v samotných okresoch.

V kapitole Návrh na využitie poznatkov sa nachádzajú odporúčania, ktoré môžu

vo veľkej miere zvýšiť možnosť oplodnenia.

Záver predstavuje stručné zhrnutie nadobudnutých poznatkov. Poslednou časťou

je zoznam bibliografických odkazov uvedený pod názvom Použitá literatúra.

V Prílohách sú znázornené obrázky a schéma, ktoré sú priamou súčasťou práce a týkajú

sa riešenej problematiky.

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................71

4. Výsledky práce a diskusia

Najdôležitejšou súčasťou práce bolo zhodnocovanie 1067 vzoriek ejakulátu

mužov pochádzajúcich z Bratislavského kraja, ktoré sme s cieľom dôkladnej analýzy

rozdelili do rozličných vekových kategórií ako aj do príslušných okresov danej oblasti.

4.1 Zmeny ejakulátu mužov v celom Bratislavskom kraji

Z celkového počtu hodnotených vzoriek ejakulátu sa spomedzi všetkých porúch

najčastejšie vyskytovala oligoteratoastenozoospermia 19,77 %, pričom druhou

najčastejšie sa vyskytujúcou bola astenozoospermia 14,43 %. Ďalšími častými

poruchami boli astenoteratozoospermia 8,71 %, oligoastenozoospermia 6,65 % a

azoospermia 5,99 %, pričom normozoospermia predstavovala spomedzi všetkých

vzoriek 30,08 %.

Normozoospermia tvorí skupinu normálnych ejakulátov. Vyjadruje množstvo 20

mil. spermií v ml ejakulátu, alebo 40 mil. spermií v celom objeme ejakulátu (Toman

a i., 2009).

Všetky zmeny vyšetrených ejakulátov znázorňuje nasledujúca tabuľka č. 4

a graf 2.

Tab. 4 Výskyt zmien ejakulátu mužov (%) v celom Bratislavskom kraji

Charakteristika ejakulátu Počet vzoriek (n) % A 154 14,43 AL 2 0,18 AT 93 8,71 ATL 6 0,56 AZOO 64 5,99 LE 11 1,03 NL 0 0 O 55 5,15 Oa 1 0,09 OA 71 6,65 OT 22 2,06 OTA 211 19,77

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................72

OTAL 5 0,46 OTA-Ť 14 1,31 T 37 3,46 TL 0 0

N 321 30,08

A – astenozoospermia, AL – astenoleukocytozoospermia, AT – astenoteratozoospermia,

ATL – astenoteratoleukocytospermia, AZOO – azoospermia, LE –

leukocytozoospermia, NL – normoleukocytozoospermia, O – oligospermia, Oa –

oligospermia s progresívnym pohybom dopredu, OA – oligoastenozoospermia, OT –

oligoteratozoospermia, OTA – oligoteratoastenozoospermia, OTAL –

oligoteratoastenoleukocytozoospermia, OTA-Ť – ťažká oligoteratoastenozoospermia, T

– teratozoospermia, TL – teratoleukocytozoospermia, N - normozoospermia

Najčastejšie sa vyskytujúca porucha Druhá najčastejšie sa vyskytujúca porucha

Graf 2 Zmeny ejakulátu mužov v celom Bratislavskom kraji

14,43

0,18

8,71

0,56

5,99

1,030

5,15

0,09

6,65

2,06

19,77

0,461,31

3,46

0

30,08

0

5

10

15

20

25

30

35

Charakteristika ejakulátu

Per

cent

uáln

y po

diel

(%

)

A AL AT ATL AZOO LE NL O Oa

OA OT OTA OTAL OTA-Ť T TL N

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................73

Tabuľka č. 5 a graf 3 zobrazujú priebežné anomálie ejakulátov s poruchami

plodnosti, ktoré boli zaznamenané v celom Bratislavskom kraji s počtom 746 vzoriek.

Príčina poruchy plodnosti mužov sa často vyskytovala ako kombinácia nízkej

koncentrácie, pohyblivosti a vyššieho výskytu patologických foriem spermií (Toman

a i., 2005).

Najväčšie percentuálne zastúpenie pripadá na oligoteratoastenozoospermiu

28,28 %. Druhou najčastejšou poruchou plodnosti bola astenozoospermia 20,64 %.

Medzi nasledujúce poruchy s nižším podielom patria astenoteratozoospermia 12,46 %,

oligoastenozoospermia 9,51 % a azoospermia 8,57 %.

Tab. 5 Výskyt zmien ejakulátu mužov (%) s poruchami plodnosti v celom

Bratislavskom kraji

Charakteristika ejakulátu Počet vzoriek (n) % A 154 20,64 AL 2 0,26 AT 93 12,46 ATL 6 0,8 AZOO 64 8,57 LE 11 1,47 NL 0 0 O 55 7,37 Oa 1 0,13 OA 71 9,51 OT 22 2,94 OTA 211 28,28 OTAL 5 0,67 OTA-Ť 14 1,87 T 37 4,95

TL 0 0

V bratislavskej zaťaženej oblasti je hlavným zdrojom znečistenia Slovnaft, a.s.,

Bratislava. Okrem toho však treba brať do úvahy vysokú koncentráciu obyvateľov,

ktorá spôsobuje uvoľňovanie kontaminantov do prostredia. Jedným z možných faktorov

v tejto oblasti môže byť vyššia konzumácia koncentrovaného alkoholu. Alkohol je

známy ako rizikový faktor porúch plodnosti mužov (Toman a i., 2005).

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................74

Graf 3 Zmeny ejakulátu mužov s poruchami plodnosti v celom Bratislavskom

kraji

0,26

9,51

20,64

12,46

0,8

8,57

1,470

7,37

0,13

2,94

28,28

0,671,87

4,95

00

5

10

15

20

25

30


Per

cent

uáln

y po

diel

(%

)

A AL AT ATL AZOO LE NL OOa OA OT OTA OTAL OTA-Ť T TL

4.2 Zmeny ejakulátu mužov v jednotlivých okresoch Bratislavského

kraja

V práci sme skúmali jednotlivé vzorky, ktoré vykazovali zmeny ako aj poruchy

ejakulátu mužov pochádzajúcich z rozličných oblastí príslušného kraja. Preto

primárnym kritériom kategorizácie bolo rozdelenie nadobudnutých údajov do

jednotlivých okresov, ktoré zahŕňajú Záhorie (Malacky, Stupava, Myjava, Senica,

Skalica a okolie), Bratislavu (aglomerácia Bratislava I, II, III, IV, V) a Pezinok a Senec

(Senec, Pezinok, Modra, Svätý Jur vrátane okolitých obcí).

Za hlavný antropogénny zdroj znečistenia životného prostredia sa považujú

emisie, ktoré sa uvoľňujú z priemyselných výrob do atmosféry a v dôsledku spádu, či už

vo forme prachu alebo zrážok sa potom dostávajú do pôdy a vody. Medzi takéto

znečisťujúce látky prostredia, ktoré potenciálne vplývajú na plodnosť človeka, sa

považujú priemyselné emisie, fajčenie, automobilové emisie, kovy, pesticídy, emisie zo

spaľovania biomasy a odpadov, emisie z elektrární, žiarenie, kontaminanty potravín

a exogénne hormóny (Fargašová, 2009; Toman a i., 2009).

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................75

Nasledujúca tabuľka č. 6 znázorňuje zmeny ejakulátu mužov v hodnotených

okresoch Záhoria, kde sme analyzovali 213 vzoriek, v okresoch Bratislavy to bolo

spoločne 708 vzoriek a v okresoch Pezinok a Senec s počtom 146 vzoriek.

Najčastejšie sa vyskytujúcou anomáliou zo všetkých bola

oligoteratoastenozoospermia (21,9 %), ktorá dominovala prevažne v okresoch Pezinok

a Senec. Napriek tomu bola jedinou, ktorá mala najväčší podiel aj v oblasti Záhoria

(20,65 %) a napokon s najnižším zastúpením aj v Bratislavskom okrese (19,06 %).

Na druhom mieste bola astenozoospermia so 14,38 % - ami, a to opätovne

v okrese Pezinok a Senec, nasledoval okres Bratislavy (16,24 %) a Záhorie (8,45 %),

kde s rovnakým percentuálnym zastúpením prevažovala aj oligospermia.

Normozoospermia vykazovala takmer konštantné hodnoty vo všetkých okresoch, kedy

v oblasti Záhoria to bolo 30,5 %, v okrese Bratislavy 30,3 % a v okresoch Pezinok

a Senec 28,08 %.

Tab. 6 Výskyt zmien ejakulátu mužov (%) v hodnotených okresoch Bratislavského

kraja

Oblasť Záhorie Bratislava Pezinok + Senec

Počet vzoriek (n) 213 708 146

n % n % n %

A 18 8,45 115 16,24 21 14,38 AL 0 0 2 0,28 0 0 AT 17 7,98 62 8,75 14 9,58 ATL 3 1,4 3 0,42 0 0 AZOO 14 6,57 42 5,93 8 5,47 LE 2 0,93 4 0,56 5 3,42 NL 0 0 0 0 0 0 O 18 8,45 30 4,23 7 4,79 Oa 0 0 1 0,14 0 0 OA 15 7,04 50 7,06 6 4,1 OT 3 1,4 17 2,4 2 1,36 OTA 44 20,65 135 19,06 32 21,9 OTAL 1 0,46 3 0,42 1 0,68 OTA-Ť 1 0,46 11 1,55 2 1,36 T 12 5,63 18 2,54 7 4,79 TL 0 0 0 0 0 0

N 65 30,5 215 30,3 41 28,08

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................76

Pri analýze príslušných vzoriek ejakulátov s poruchami plodnosti sa najčastejšie

vyskytovala oligoteratoastenozoospermia v okresoch Pezinok a Senec (30,47 %),

Záhorie (29,72 %) a Bratislava (27,38 %) čo znázorňuje aj tabuľka č. 7.

Tab. 7 Výskyt zmien ejakulátu mužov (%) s poruchami plodnosti v hodnotených

okresoch Bratislavského kraja

Oblasť Záhorie Bratislava Pezinok + Senec

Počet vzoriek (n) 148 493 105

n % n % n %

A 18 12,16 115 23,32 21 20 AL 0 0 2 0,4 0 0 AT 17 11,48 62 12,57 14 13,33 ATL 3 2,02 3 0,6 0 0 AZOO 14 9,45 42 8,51 8 7,61 LE 2 1,35 4 0,81 5 4,76 NL 0 0 0 0 0 0 O 18 12,16 30 6,08 7 6,66 Oa 0 0 1 0,2 0 0 OA 15 10,13 50 10,14 6 5,71 OT 3 2,02 17 3,44 2 1,9 OTA 44 29,72 135 27,38 32 30,47 OTAL 1 0,67 3 0,6 1 0,95 OTA-Ť 1 0,67 11 2,23 2 1,9 T 12 8,1 18 3,65 7 6,66 TL 0 0 0 0 0 0

Druhou najčastejšou poruchou bola astenozoospermia a to predovšetkým

v okrese Bratislavy (23,32 %). V okrese Pezinok a Senec to bolo 20 % a v okresoch

Záhoria len 12,16 % podobne ako výskyt oligospermie (12,16 %).

Ďalšími poruchami v okresoch Záhoria boli astenoteratozoospermia (11,48 %),

oligoastenozoospermia (10,13 %) a azoospermia (9,45 %). V okresoch Bratislavy to

boli astenoteratozoospermia (12,57 %), oligoastenozoospermia (10,14 %)

a azoospermia (8,51 %). V okresoch Pezinok a Senec boli nasledujúcimi poruchami

astenoteratozoospermia (13,33 %), azoospermia (7,61 %) a oligospermia spoločne

s teratozoospermiou (6,66 %).

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................77

Najčastejšou príčinou mužskej subfertility je kombinácia

oligoastenoteratozoospermia (Isidori et al., 2005).

Príčinou poklesu počtu spermií môže byť pracovná expozícia olovom. Olovo

okrem zníženého počtu spermií spôsobuje tiež poškodenie štruktúry spermií a integritu

membrán, pohyblivosť a funkčnú aktivitu spermií, ako aj samotné poruchy

spermatogenézy vrátane oligospermie, azoospermie a astenospermie (Naha a

Chowdhury, 2006; Lukáč a i., 2003).

Výskyt oligoteratoastenozoospermie v jednotlivých okresoch Bratislavského

kraja znázorňuje nasledujúci graf 4.

Graf 4 Výskyt oligoteratoastenozoospermie v Bratislavskom kraji

29,72

27,38

30,47

0

5

10

15

20

25

30

35

Per

cent

uáln

y po

diel

(%

)

Oligoteratoastenozoospermia

Záhorie

Bratislava

Pezinok + Senec

Astenozoospermia alebo nízka pohyblivosť spermií je bežná príčina mužskej

neplodnosti (Curi et al., 2003).

Jednou z príčin vzniku astenozoospermie môže byť aj chronická expozícia

kadmiom. Po chronickej expozícii nízkych dávok kadmia dochádza k zníženiu

pohyblivosti spermií, ktoré závisí od doby a dávky pôsobenia (Toman a i., 2009).

Významným zdrojom kadmia je aj fajčenie. V ejakuláte mužov, fajčiarov,

s astenozoospermiou boli zistené významne vysoké hladiny kadmia (Omu et al., 1995).

Graf 5 zobrazuje výskyt astenozoospermie v hodnotených okresoch

Bratislavského kraja.

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................78

Graf 5 Výskyt astenozoospermie v Bratislavskom kraji

12,16

23,3220

0

5

10

15

20

25

Per

cent

uáln

y po

diel

(%

)

Astenozoospermia

Záhorie

Bratislava

Pezinok + Senec

Za hlavné príčiny oligospermie sa považuje kontaminácia potravy, vody

a vzduchu rôznymi chemickými látkami. Expozícia chemických látok v pracovnom

a životnom prostredí, najmä nematocídov, organofosfátov, estrogénnych látok, benzénu,

zinku, olova, kadmia, ortuti a iné, má antispermatogénne účinky (Toman a i., 2009).

Nasledujúci graf 6 zobrazuje výskyt oligospermie v Bratislavskom kraji.

Graf 6 Výskyt oligospermie v Bratislavskom kraji

12,16

6,08 6,66

0

2

4

6

8

10

12

14

Per

cent

uáln

y po

diel

(%

)

Oligospermia

Záhorie

Bratislava

Pezinok + Senec

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................79

4.3 Zmeny ejakulátu mužov rôznych vekových kategórií

Zárodočné bunky aj samotný proces spermatogenézy je nepretržite vystavovaný

rozličným faktorom endogénneho aj exogénneho pôvodu, čím môžu vznikať variabilné

poruchy a zmeny ejakulátu v ktoromkoľvek vekovom decéniu muža. Preto sme všetky

patologické vzorky ejakulátov hodnotili aj z pohľadu jednotlivých vekových kategórií

mužov, pričom dolnú vekovú hranicu tvorila skupina 20 ročných mužov a hornú vekovú

hranicu skupina 51 a viac ročných mužov.

Tabuľka č. 8 poskytuje prehľad o zmenách ejakulátu mužov rôznych vekových

kategórií, pričom nasledujúca tabuľka č. 9 zobrazuje zmeny ejakulátu s poruchami

plodnosti mužov rôznych vekových kategórií.

Tab. 8 Výskyt zmien ejakulátu mužov (%) rôznych vekových kategórií v celom

Bratislavskom kraji

VEK 20 - 30 31 - 40 41 - 50 51 a viac

Počet vzoriek (n) 145 607 251 64

n % n % n % n %

A 20 13,79 78 12,85 43 17,13 13 20,31 AL 0 0 1 0,16 1 0,39 0 0 AT 19 13,1 54 8,89 15 5,97 5 7,81 ATL 1 0,68 3 0,49 2 0,79 0 0 AZOO 11 7,58 26 4,28 20 7,96 7 10,93 LE 0 0 10 1,64 1 0,39 0 0 NL 0 0 0 0 0 0 0 0 O 7 4,82 36 5,93 11 4,38 1 1,56 Oa 0 0 0 0 1 0,39 0 0 OA 9 6,2 39 6,42 18 7,17 5 7,81 OT 1 0,68 15 2,47 1 0,39 5 7,81 OTA 26 17,93 112 18,45 62 24,7 11 17,18 OTAL 0 0 4 0,65 1 0,39 0 0 OTA-Ť 3 2,06 7 1,15 3 1,19 1 1,56 T 7 4,82 23 3,78 5 1,99 2 3,12 TL 0 0 0 0 0 0 0 0

N 41 28,27 199 32,78 67 26,69 14 21,87

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................80

Tab. 9 Výskyt zmien ejakulátu mužov (%) rôznych vekových kategórií

s poruchami plodnosti v celom Bratislavskom kraji

VEK 20 - 30 31 - 40 41 - 50 51 a viac


n % n % n % n %

A 20 19,23 78 19,11 43 23,36 13 26 AL 0 0 1 0,24 1 0,54 0 0 AT 19 18,26 54 13,23 15 8,15 5 10 ATL 1 0,96 3 0,73 2 1,08 0 0 AZOO 11 10,57 26 6,37 20 10,86 7 14 LE 0 0 10 2,45 1 0,54 0 0 NL 0 0 0 0 0 0 0 0 O 7 6,73 36 8,82 11 5,97 1 2 Oa 0 0 0 0 1 0,54 0 0 OA 9 8,65 39 9,55 18 9,78 5 10 OT 1 0,96 15 3,67 1 0,54 5 10 OTA 26 25 112 27,45 62 33,69 11 22 OTAL 0 0 4 0,98 1 0,54 0 0 OTA-Ť 3 2,88 7 1,71 3 1,63 1 2 T 7 6,73 23 5,63 5 2,71 2 4

TL 0 0 0 0 0 0 0 0

Na základe analýz sme zistili, že z patologických vzoriek sa najčastejšie

vyskytovala oligoteratoastenozoospermia (33,69 %) a to v skupine 41 – 50 ročných

mužov. Táto anomália mala vysoké zastúpenie aj v skupine 31 – 40 ročných mužov

(27,45 %) a taktiež aj v skupine 20 – 30 ročných mužov (25 %).

Druhá najčastejšia zmena bola astenozoospermia s dominantným podielom

23,36 % vo vekovej kategórii 41 – 50 ročných, 19,23 % v skupine 20 – 30 ročných

a 19,11 % v skupine 31 – 40 ročných mužov. Vo vekovej skupine 51 a viac ročných

mužov bolo percentuálne zastúpenie presne opačné, kedy astenozoospermia mala 26 %

a za ňou nasledovala oligoteratoastenozoospermia , ktorá predstavovala 22 %.

Reprodukčný proces závisí na komplexnej rade biologických vzťahov

zahrňujúcich mnoho orgánov, typov buniek, typov molekúl ako aj presnú časovú

a priestorovú koordináciu procesov. Nie je preto prekvapujúce, že tento zložitý

biologický systém je zraniteľný rozličnými environmentálnymi faktormi, fyzikálnymi

ako aj chemickými (Lukáč a i., 2003).

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................81

Vo vekovej kategórii 20 – 30 ročných mužov sme celkovo analyzovali 145

vzoriek, z ktorých patologické vzorky predstavovali počet 104 (71,72 % ). V tejto

skupine mužov sa najčastejšie vyskytovala oligoteratoastenozoospermia (25 %) a za

ňou nasledovala astenozoospermia (19,23 %).

Medzi ďalšie vyskytujúce sa poruchy patrili astenoteratozoospermia (18,26 %),

azoospermia (10,57 %) a oligoastenozoospermia (8,65 %).

Analýzami 456 darcov vo veku 20 – 40 rokov sa zistil slabší pokles koncentrácie

spermií, čo bolo kompenzované vyšším objemom ejakulátu. Avšak funkčné vlastnosti

spermií, ako lineárny pohyb a morfológia boli natoľko porušené, že podiel normálnych

mužov so suboptimálnou kvalitou spermií vzrástol z 5 na 45 % a podiel infertilných

mužov vzrástol 5 – násobne (Comhaire et al., 1996).

Výskyt porúch plodnosti mužov vo veku 20 – 30 rokov zobrazuje nasledujúci

graf 7.

Graf 7 Výskyt porúch plodnosti mužov vekovej kategórie 20 – 30 rokov

19,23

0

18,26

0,96

10,57

0 0

6,73

0

8,65

0,96

25

0

2,88

6,73

0

0

5

10

15

20

25

Per

cent

uáln

y po

diel

(%

)



Vo vekovej škále 31 – 40 rokov sme hodnotili 607 vzoriek ejakulátu, z čoho

množstvo patologických vykazovalo 408 vzoriek (67,21 %). Najčastejšou poruchou

bola oligoteratoastenozoospermia (27,45 %) a druhou najčastejšou bola

astenozoospermia (19,11 %).

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................82

Vyššie zastúpenie v porovnaní s ostatnými poruchami mali v tejto skupine aj

astenoteratozoospermia (13,23 %), oligoastenozoospermia (9,55 %) a oligospermia

(8,82 %).

Degeneratívne zmeny sa zisťujú vo vekovej kategórii mužov od 20 do 40 rokov.

Pokles celkovej pohyblivosti, progresívneho pohybu a morfológie spermií belgických

mužov preukazne klesli (Van Waeleghem et al., 1996).

Graf 8 znázorňuje výskyt porúch plodnosti mužov vekovej kategórie 31 – 40

rokov.


19,11

0,24

13,23

0,73

6,37

2,450

8,82

0

9,55

3,67

27,45

0,981,71

5,63

0

0

5

10

15

20

25

30

Per

cent

uáln

y po

diel

(%

)


A AL AT ATL AZOO LE NL O

Oa OA OT OTA OTAL OTA-Ť T TL

V skupine 41 – 50 ročných mužov sme hodnotili spoločne 251 vzoriek

ejakulátov. Z tohto počtu 184 vzoriek tvorilo vzorky s poruchami plodnosti, čo

predstavovalo 73,30 %.

Aj v tejto skupine bola najčastejšie sa vyskytujúcou poruchou

oligoteratoastenozoospermia (33,69 %) a druhou najčastejšou bola astenozoospermia

(23,36 %). Nasledujúce poruchy boli azoospermia (10,86 %), oligoastenozoospermia

(9,78 %) a astenoteratozoospermia (8,15 %).

U 44,1 % mužov z hypofertilných párov býva prítomná

oligoastenoteratozoospermia (Diallo et al., 2007).

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................83

Graf 9 zobrazuje výskyt porúch plodnosti mužov vo veku 41 – 50 rokov.


23,36

0,54

8,15

1,08

10,86

0,54 0

5,97

0,54

9,78

0,54

33,69

0,541,63

2,71

0

0

5

10

15

20

25

30

35

Per

cent

uáln

y po

diel

(%

)



Vo vekovej kategórii 51 a viac rokov sme analyzovali celkovo 64 vzoriek,

z čoho 50 vzoriek (78,12 %) vykazovalo patologické zmeny.

Najviac sa vyskytujúcou poruchou bola astenozoospermia (26 %) a za ňou

nasledovala oligoteratoastenozoospermia (22 %). Medzi ďalšie poruchy patrili

azoospermia, ktorá predstavovala 14 %, pričom astenoteratozoospermia,

oligoastenozoospermia a oligoteratozoospermia sa na jednotlivých poruchách podieľali

rovnako 10 %.

K najzávažnejším kontaminantom zo súboru chemických prvkov, ktoré na

Slovensku sleduje monitoring cudzorodých látok v potravinovom reťazci patrí kadmium.

Kadmium je zároveň považované za kov, ktorý negatívne vplýva na spermatogenézu

a jeho účinkom dochádza až k nekróze semenotvorného epitelu (Toman a i., 2005).

Signifikantné korelácie boli pozorované medzi hladinami kadmia a objemom

ejakulátu, defektmi v strednej časti bičíka spermie a nezrelými formami spermií.

Vysoké hladiny kadmia môžu mať vplyv aj na spermatogenézu (Lukáč a i., 2003).

Nasledujúci graf znázorňuje výskyt porúch plodnosti mužov vo vekovej

kategórii 51 a viac rokov.

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................84

Graf 10 Výskyt porúch plodnosti mužov vekovej kategórie 51 a viac rokov

26

0

10

0

14

0 02

0

10 10

22

02

4

0

0

5

10

15

20

25

30

Per

cent

uáln

y po

diel

(%

)



Všetky vzorky ejakulátu mužov sme s cieľom podrobnejšieho prehľadu

hodnotili aj v jednotlivých okresoch Bratislavského kraja podľa príslušných vekových

kategórií.

Tabuľka č. 10 a č. 11 znázorňujú výskyt zmien ejakulátu a poruchy plodnosti

mužov rôznych vekových kategórií v hodnotených okresoch Záhoria.


v hodnotených okresoch Záhoria

Oblasť Záhorie

Vek 20 - 30 31 - 40 41 - 50 51 a viac


n % n % n % n %

A 3 8,33 11 8,33 4 10,81 0 0 AL 0 0 0 0 0 0 0 0 AT 5 13,88 11 8,33 1 2,7 0 0 ATL 1 2,77 1 0,75 1 2,7 0 0 AZOO 3 8,33 5 3,78 5 13,51 1 12,5 LE 0 0 2 1,51 0 0 0 0 NL 0 0 0 0 0 0 0 0 O 2 5,55 12 9,09 4 10,81 0 0

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................85

Oa 0 0 0 0 0 0 0 0 OA 4 11,11 9 6,81 2 5,4 0 0 OT 0 0 3 2,27 0 0 0 0 OTA 7 19,44 29 21,96 8 21,62 0 0 OTAL 0 0 1 0,75 0 0 0 0 OTA-Ť 0 0 0 0 1 2,7 0 0 T 1 2,77 6 4,54 3 8,1 2 25 TL 0 0 0 0 0 0 0 0

N 10 27,77 42 31,81 8 21,62 5 62,5


s poruchami plodnosti v hodnotených okresoch Záhoria

Oblasť Záhorie

Vek 20 - 30 31 - 40 41 - 50 51 a viac


n % n % n % n %

A 3 11,53 11 12,22 4 13,79 0 0 AL 0 0 0 0 0 0 0 0 AT 5 19,23 11 12,22 1 3,44 0 0 ATL 1 3,84 1 1,11 1 3,44 0 0 AZOO 3 11,53 5 5,55 5 17,24 1 33,3 LE 0 0 2 2,22 0 0 0 0 NL 0 0 0 0 0 0 0 0 O 2 7,69 12 13,33 4 13,79 0 0 Oa 0 0 0 0 0 0 0 0 OA 4 15,38 9 10 2 6,89 0 0 OT 0 0 3 3,33 0 0 0 0 OTA 7 26,92 29 32,22 8 27,58 0 0 OTAL 0 0 1 1,11 0 0 0 0 OTA-Ť 0 0 0 0 1 3,44 0 0 T 1 3,84 6 6,66 3 10,34 2 66,66 TL 0 0 0 0 0 0 0 0

V okresoch Záhoria sme celkovo hodnotili 213 vzoriek ejakulátu mužov, pričom

vzorky vykazujúce poruchy plodnosti predstavovali 148 vzoriek, čo je 69,48 %.

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................86

Vo vekovej skupine 20 – 30 ročných mužov sa najčastejšie vyskytovala

oligoteratoastenozoospermia (26,92 %), pričom za ňou nasledovala

astenoteratozoospermia (19,23 %).

Oligoteratoastenozoospermia mala prevažujúci charakter aj vo vekovej kategórii

31 – 40 ročných mužov, a to s podielom 32,22 %, čím tvorila najväčšie zastúpenie

v celom okrese spomedzi všetkých porúch v daných vekových decéniách. Druhou

anomáliou bola oligospermia (13,33 %).

Vo vekovej škále 41 – 50 rokov bola najčastejšou poruchou taktiež

oligoteratoastenozoospermia (27,58 %) a azoospermia (17,24 %).

V skupine 51 a viac ročných mužov bola v dôsledku nízkeho počtu vzoriek

najčastejšou poruchou teratozoospermia (66,66 %) a azoospermia (33,3 %).

Kvalita vody v rieke Morave je nepriaznivá – patrí do V. triedy kvality, čo

zodpovedá veľmi silne znečistenej vode. Zdrojom znečistenia vôd je vypúšťanie

nečistených odpadových vôd, ako aj vypúšťanie vôd z čistiarní odpadových vôd (ČOV).

Do vôd sa takto dostávajú aj fosforečnany a ťažké kovy, ktoré majú toxické účinky na

živé organizmy (www.stare.daphne.sk).

Kvalita vody na Morave a jej prítokoch je ovplyvňovaná znečistením

z bodových zdrojov. Medzi najvýznamnejšie priemyselné zdroje odpadových vôd patria

Kinex a.s., Skalica na toku Morava, Slovenský hodváb a.s., Senica na prítoku Teplica,

Energoblok Brezová pod Bradlom na prítoku Brezovský potok, Tower Automative a.s.,

Malacky na prítoku Malina. Z hľadiska množstva vypúšťania komunálnych odpadových

vôd sú významné mestá a obce ako Skalica, Gbely, Holíč, Myjava, Senica, Brezová pod

Bradlom, Malacky a Stupava. Tok Morava priteká na územie Slovenska z Českej

republiky, a zároveň je hraničným tokom s Rakúskom, z toho dôvodu je kvalita vody v

toku ovplyvňovaná aj znečistením privádzaným z týchto susedných krajín

(www.shmu.sk).

Nasledujúci graf 11 zobrazuje najčastejšie sa vyskytujúcu poruchu –

oligoteratoastenozoospermiu, v jednotlivých vekových kategóriách hodnotených

okresov Záhoria.

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................87

Graf 11 Výskyt oligoteratoastenozoospermie rôznych vekových kategórií v

hodnotených okresoch Záhoria

26,92

32,22

27,58

0

0

5

10

15

20

25

30

35

Per

cent

uáln

y po

diel

(%

)


Záhorie

20 - 30 r.31 - 40 r.

41 - 50 r.

51 a viac r.

V okresoch Bratislavy sme hodnotili spoločne 708 vzoriek ejakulátov, pričom

vzorky s poruchami plodnosti predstavovali počet 493 (69,63 %).

Nasledujúce tabuľky č. 12 a 13 znázorňujú najčastejšie sa vyskytujúce zmeny

a poruchy ejakulátu mužov rozličného veku v okresoch Bratislavy.


v hodnotených okresoch Bratislavy

Oblasť Bratislava

Vek 20 - 30 31 - 40 41 - 50 51 a viac


n % n % n % n %

A 11 14,86 55 13,99 36 19,04 13 25 AL 0 0 1 0,25 1 0,52 0 0 AT 9 12,16 37 9,41 11 5,82 5 9,61 ATL 0 0 2 0,5 1 0,52 0 0 AZOO 6 8,1 16 4,07 14 7,4 6 11,53 LE 0 0 4 1,01 0 0 0 0 NL 0 0 0 0 0 0 0 0

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................88

O 4 5,4 18 4,58 7 3,7 1 1,92 Oa 0 0 0 0 1 0,52 0 0 OA 5 6,75 28 7,12 15 7,93 2 3,84 OT 0 0 11 2,79 1 0,52 5 9,61 OTA 13 17,56 66 16,79 46 24,33 10 19,23 OTAL 0 0 3 0,76 0 0 0 0 OTA-Ť 2 2,7 6 1,52 2 1,05 1 1,92 T 6 8,1 11 2,79 1 0,52 0 0 TL 0 0 0 0 0 0 0 0

N 18 24,32 135 34,35 53 28,04 9 17,3


s poruchami plodnosti v hodnotených okresoch Bratislavy

Oblasť Bratislava

Vek 20 - 30 31 - 40 41 - 50 51 a viac


n % n % n % n %

A 11 19,64 55 21,31 36 26,47 13 30,23 AL 0 0 1 0,38 1 0,73 0 0 AT 9 16,07 37 14,34 11 8,08 5 11,62 ATL 0 0 2 0,77 1 0,73 0 0 AZOO 6 10,71 16 6,2 14 10,29 6 13,95 LE 0 0 4 1,55 0 0 0 0 NL 0 0 0 0 0 0 0 0 O 4 7,14 18 6,97 7 5,14 1 2,32 Oa 0 0 0 0 1 0,73 0 0 OA 5 8,92 28 10,85 15 11,02 2 4,65 OT 0 0 11 4,26 1 0,73 5 11,62 OTA 13 23,21 66 25,58 46 33,82 10 23,25 OTAL 0 0 3 1,16 0 0 0 0 OTA-Ť 2 3,57 6 2,32 2 1,47 1 2,32 T 6 10,71 11 4,26 1 0,73 0 0

TL 0 0 0 0 0 0 0 0

Najčastejšia patologická vzorka ejakulátu mužov pochádzajúcich z okresov

Bratislavy bola oligoteratoastenozoospermia, ktorá vo vekovej skupine 20 – 30 ročných

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................89

mužov predstavovala 23,21 %. Druhou najčastejšou v tejto skupine bola

astenozoospermia s podielom 19,64 %.

Podobné hierarchické zastúpenie mali tieto poruchy plodnosti aj vo vekovej

skupine 31 – 40 ročných mužov, kde oligoteratoastenozoospermia mala podiel 25,58 %

a astenozoospermia 21,31 %.

Vo vekovej kategórii 41 – 50 rokov bolo zastúpenie jednotlivých porúch

plodnosti opäť nemenné, s percentuálnym zastúpením 33,82 %

u oligoteratoastenozoospermii a 26,47 % u astenozoospermii.

V poslednej hodnotenej vekovej kategórii 51 a viac ročných mužov sa

najčastejšie vyskytovala astenozoospermia (30,23 %) a za ňou nasledovala

oligoteratoastenozoospermia (23,25 %).

Na znečistení toku Dunaja sa podieľajú priemyselné a komunálne odpadové

vody z bodových zdrojov znečistenia, z plošných zdrojov najmä poľnohospodárska

činnosť, taktiež lodná doprava. V oblasti Bratislavy sú to predovšetkým komunálne

odpadové vody z ČOV Petržalka v Bratislave, z priemyselných zdrojov odpadové vody

zo Slovnaftu a Istrochemu Bratislava (www.shmu.sk).

Graf 12 znázorňuje výskyt oligoteratoastenozoospermie v hodnotených okresoch

Bratislavy a to v jednotlivých vekových kategóriách mužov.


hodnotených okresoch Bratislavy

23,2125,58

33,82

23,25

0

5

10

15

20

25

30

35

Per

cent

uáln

y po

diel

(%

)


Bratislava

20 - 30 r.

31 - 40 r.

41 - 50 r.

51 a viac r.

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................90

V hodnotených okresoch Pezinok a Senec sme celkovo analyzovali 146 vzoriek,

z ktorých 105 vzoriek (71,91 %) bolo patologických.

V tabuľke č. 14 sú vyjadrené zmeny ejakulátu mužov rôznych vekových

kategórií v okresoch Pezinok a Senec.


v hodnotených okresoch Pezinok a Senec

Oblasť Pezinok + Senec

Vek 20 - 30 31 - 40 41 - 50 51 a viac


n % n % n % n %

A 6 17,14 12 14,63 3 12 0 0 AL 0 0 0 0 0 0 0 0 AT 5 14,28 6 7,31 3 12 0 0 ATL 0 0 0 0 0 0 0 0 AZOO 2 5,71 5 6,09 1 4 0 0 LE 0 0 4 4,87 1 4 0 0 NL 0 0 0 0 0 0 0 0 O 1 2,85 6 7,31 0 0 0 0 Oa 0 0 0 0 0 0 0 0 OA 0 0 2 2,43 1 4 3 75 OT 1 2,85 1 1,21 0 0 0 0 OTA 6 17,14 17 20,73 8 32 1 25 OTAL 0 0 0 0 1 4 0 0 OTA-Ť 1 2,85 1 1,21 0 0 0 0 T 0 0 6 7,31 1 4 0 0 TL 0 0 0 0 0 0 0 0

N 13 37,14 22 26,82 6 24 0 0

Najčastejšie sa vyskytujúcou poruchou vo vekovej skupine 20 – 30 ročných

mužov bola oligoteratoastenozoospermia a astenozoospermia s podielom 27,27 %.

Druhou najčastejšou poruchou bola astenoteratozoospermia (22,72 %).

V skupine 31 – 40 ročných mužov sme zaznamenali prevládajúce zastúpenie

oligoteratoastenozoospermie (28,33 %), pričom za ňou to bola astenozoospermia

(20 %).

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................91

Oligoteratoastenozoospermia bola najčastejšou anomáliou aj v ďalšej skupine

41 – 50 ročných mužov, kde mala celkový podiel 42,1 %. Ďalšími nasledujúcimi

poruchami boli astenozoospermia a astenoteratozoospermia (15,78 %).

Veková kategória 51 a viac rokov mala v dôsledku nízkeho počtu vyhodnotených

vzoriek najčastejší výskyt oligoastenozoospermie (75 %) a oligoteratoastenozoospermie

(25 %).

Nasledujúca tabuľka č. 15 zobrazuje zmeny ejakulátu s poruchami plodnosti

mužov rôznych vekových kategórií v hodnotených okresoch Pezinok a Senec.


s poruchami plodnosti v hodnotených okresoch Pezinok a Senec

Oblasť Pezinok + Senec

Vek 20 - 30 31 - 40 41 - 50 51 a viac


n % n % n % n %

A 6 27,27 12 20 3 15,78 0 0 AL 0 0 0 0 0 0 0 0 AT 5 22,72 6 10 3 15,78 0 0 ATL 0 0 0 0 0 0 0 0 AZOO 2 9,09 5 8,33 1 5,26 0 0 LE 0 0 4 6,66 1 5,26 0 0 NL 0 0 0 0 0 0 0 0 O 1 4,54 6 10 0 0 0 0 Oa 0 0 0 0 0 0 0 0 OA 0 0 2 3,33 1 5,26 3 75 OT 1 4,54 1 1,66 0 0 0 0 OTA 6 27,27 17 28,33 8 42,1 1 25 OTAL 0 0 0 0 1 5,26 0 0 OTA-Ť 1 4,54 1 1,66 0 0 0 0 T 0 0 6 10 1 5,26 0 0

TL 0 0 0 0 0 0 0 0

Hospodárska vyváženosť okresov je relatívne nízka. Priemysel sa skoncentroval

do mesta Senec. K najvýraznejším zamestnávateľom patrí firma ELV Produkt, ktorá

vyrába betónové a oceľové stožiare a rozvádzače, ďalej je tu KAFILÉRIA, a.s.,

spracúva odpad z celého Bratislavského kraja, firma SCHRAMKO je výrobcom

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................92

manipulačných zariadení, VPP, s.r.o., vykonáva opravárenskú činnosť, ďalej tu pracuje

firma Montostroj (www.rrasenec-pezinok.sk).

Znečistenie ovzdušia je komplexná zmes kontaminantov. Určiť jednu konkrétnu

látku, ktorá by bola zodpovedná za poškodenie semenníkov je preto veľmi zložité. Muži

žijúci v priemyselných oblastiach preukazujú poškodenú kvalitu spermií, ako aj

endokrinné poruchy, pretože sa v prostredí vyskytujú látky narúšajúce endokrinné

funkcie (Toman a i., 2009).

K znečisteniu toku Malého Dunaja významne prispievajú okrem priemyselných

odpadových vôd aj komunálne odpadové vody, pričom medzi najvýznamnejšie patria

ČOV v mestách: Bratislava, Pezinok, Senec a Modra (www.shmu.sk).

Výskyt oligoteratoastenozoospermie, ako jednej z najčastejšie sa vyskytujúcich

porúch plodnosti u mužov rôznych vekových skupín v hodnotených okresoch Pezinok

a Senec, znázorňuje nasledujúci graf 13.


hodnotených okresoch Pezinok a Senec

27,27 28,33

42,1

25

05

1015202530354045

Per

cent

uáln

y po

diel

(%

)


Pezinok a Senec

20 - 30 r.31 - 40 r.

41 - 50 r.

51 a viac r.

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................93

5. NÁVRH NA VYUŽITIE POZNATKOV

Keďže pohlavný systém je zraniteľný nespočetným množstvom faktorov, je

dôležité vyhýbať sa ich vplyvom, prípadne zmierniť ich negatívne pôsobiaci účinok.

Každý muž by v záujme zachovania svojho reprodukčného zdravia mal dbať na správnu

a zdravú životosprávu, ktorá v sebe zahŕňa komplex viacerých krokov.

Patrí sem predovšetkým abstinencia od fajčenia a požívania alkoholu, ktoré

v kombinácii so stresom pôsobia vysoko deštruktívne, hlavne ak je ich prívod dlhodobý.

Taktiež fyzická inaktivita a s ňou spojená nekvalitná strava prispievajú k riziku

obezity a tým k poklesu úspešnosti oplodnenia.

S cieľom predchádzania akýchkoľvek porúch fertility je taktiež dôležité dodávať

telu v čo najvyššej možnej miere pestrú a racionálnu stravu, ktorá je bohatým zdrojom

cenných vitamínov a minerálnych látok.

Pre správnu funkciu a životaschopnosť spermií sú prednostne potrebné vitamín

A, C, E, zinok, selén, kyselina listová, ako aj ďalšie látky prírodného charakteru (ženšen,

ginko dvojlaločné a iné).

Preto je dôležité zaradiť do jedálnička kvalitné celozrnné výrobky, mäso, hlavne

ryby, tekvicové, sezamové a slnečnicové semená, orechy, vajcia a samozrejme doplniť

stravu dennou konzumáciou zeleniny a ovocia.

Dodržiavanie všetkých týchto krokov môže vo významnej miere podporiť

fertilizačnú schopnosť pohlavných buniek, a to aj v prostredí s vyššou koncentráciou

negatívnych činiteľov, t.j. aj v oblasti Bratislavského kraja.

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................94

6. ZÁVER

Cieľom diplomovej práce bolo odhaliť vyskytujúce sa anomálie a patologické

zmeny hodnotením vzoriek ejakulátu mužov v celom Bratislavskom kraji. Súčasne sme

analyzovali prítomnosť porúch plodnosti aj v príslušných okresoch kraja, ktoré boli

členené na Záhorie, Bratislavu a okresy Pezinok a Senec. Taktiež sa zisťovali možné

poruchy ejakulátu v jednotlivých vekových kategóriách mužov, ako aj v okresoch podľa

vekovej skupiny mužov.

Našou primárnou snahou bolo zistiť príčiny vyskytujúcich sa porúch plodnosti.

V dôsledku toho sme všetky možné faktory rozdelili na endogénne a exogénne. Medzi

faktory endogénneho pôvodu sme zaradili všetky vnútorné príčiny ako genetické,

imunologické, ale aj rôzne defekty pohlavných orgánov. Pri hodnotení vplyvu

exogénnych faktorov sme venovali pozornosť nesprávnej životospráve, ťažkým kovom,

ale predovšetkým znečistenému životnému prostrediu.

Celkovo sme hodnotili 1067 vzoriek ejakulátu mužov, z čoho patologické

vzorky predstavovali 69,91 %, čo je 746 vzoriek.

Po analýze všetkých vzoriek s poruchami plodnosti sme zistili tieto skutočnosti:

• Najčastejšie sa vyskytujúcou poruchou v celom Bratislavskom kraji bola

oligoteratoastenozoospermia (28,28 %) a naopak najmenej častou bola

oligospermia s progresívnym pohybom dopredu (0,13 %). Poruchy ako

normoleukocytozoospermia a teratoleukocytozoospermia sa v celom

kraji nevyskytovali vôbec.

• Oligoteratoastenozoospermia sa najčastejšie vyskytovala v okresoch

Pezinok a Senec (30,47 %), vysoký výskyt bol aj v oblasti Záhoria

(29,72 %), pričom najnižší výskyt sme zaznamenali v Bratislavskom

okrese (27,38 %).

• Oligoteratoastenozoospermiu sme opätovne zaznamenali ako najčastejšiu

vo vekovej kategórii 41 – 50 ročných mužov (33,69 %), následne to bola

veková skupina 31 – 40 ročných mužov (27,45 %), potom skupina

20 – 30 ročných mužov (25 %). Vo vekovej kategórii 51 a viac ročných

mužov sa najčastejšie vyskytovala astenozoospermia (26 %) a za ňou

oligoteratoastenozoospermia (22 %).

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................95

V oblasti Bratislavského kraja sa na znečisťovaní prostredia, predovšetkým však

ovzdušia, podieľajú vo veľkej miere automobilová doprava a mnohé priemyselné

prevádzky, ktoré svojimi nadlimitnými hodnotami emisií výrazne znečisťujú životné

prostredie. Medzi najväčších znečisťovateľov kraja patria: SLOVNAFT, a.s., CM

European power Slovakia, s.r.o., PPC POWER, a.s. Holcim, a.s., Swedwood Slovakia,

s.r.o., Termming, a.s..

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................96

7. POUŽITÁ LITERATÚRA

1. ABRAHAMS, P. 2002. Ľudské telo : Atlas anatómie človeka. Leicester : Silverdale Books, 2002. 256 s. ISBN 80-7181-956-5.

2. BESEDA, I. – KOVÁČIK, J. 2000. Ťažké kovy a ich vzťah k produkčným

ochoreniam. In KOVÁČIK, J. a i.: Rizikové faktory potravového reťazca človeka. Nitra : SPU, 2000, s. 68, 73. ISBN 80-7137-796-1.

3. BINOVSKÝ, Alexander a i. 2001. Anatómia II. 2. vyd. Bratislava : UK

Bratislava, 2001. 191 s. ISBN 80-223-1557-5.

4. BOROVANSKÝ, Ladislav a i. 1979. Sústavná anatómia človeka. Martin : Osveta, 1979. 524 s. ISBN 70-069-79.

5. BREZA, J. – KLIMENT, J. – VALANSKÝ, L. a i. 2007. Všeobecná a špeciálna

urológia. 2. vyd. Bratislava : UK, 2007. 262 s. ISBN 978-80-223-2271-3.

6. CIGÁNKOVÁ, V. – BÍREŠ, J. – MESÁROŠ, P. 2000. Zinok a reprodukčné funkcie samcov. In KOVÁČIK, J. a i.: Rizikové faktory potravového reťazca človeka. Nitra : SPU, 2000, s. 117-123, ISBN 80-7137-796-1.

7. COLPI, G. M. a i. 2003. Guidelines eau pro léčbu infertility. In Urologické listy,

roč. 2003, č. 2, s. 48-76, ISSN 1801-7584.

8. COMHAIRE, F. – WAELEGHEM, K. V. - DE CLERCQ, N. – SCHOONJANS, F. 1996. Declining sperm quality in European men. In Andrologia, roč. 28, 1996, s. 300-301.

9. CRHA, I., ŽÁKOVÁ, J. 2003. Základní vyšetření spermatu. In Urologické listy,

roč. 2003, č. 2, s. 34-37, ISSN 1801-7584.

10. CURI, S. M. – ARIAGNO, J. I. – CHENKO, P. H. et al. 2003. Asthenozoospermia: analysis of lakye population. In Andrologia, roč. 49, 2003, s. 343-349.

11. ČIHÁK, Radomír. 2002. Anatomie 2. 2. vyd. Praha : Grada Publishing, 2002.

488 s. ISBN 80-247-0143-X.

12. DIALLO, A. S. – DIARRA, M. – SOW, A. – MBODJ, M. – AFOUTOU, J. M. 2007. Ultrastructural aspect of the spermatozoon abnormalities on infertile men in Senegal. In Dakar Med., roč. 52, 2007, s. 17-22.

13. DOHERTY, C. M. – CLARK, M. M. 2006. Léčba neplodnosti. Brno : Computer

Press, 2006. 121 s. ISBN 80-251-0771-X.

14. DYLEVSKÝ, I., TROJAN, S. 1992. Somatológia 2. Martin : Osveta, 1992. 300 s. ISBN 80-217-0535-3.

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................97

15. FARGAŠOVÁ, Agáta. 2009. Znečistenie kovmi na Slovensku : výskumná

správa. Bratislava : UK, 2009. 16 s.

16. GAMČÍK, P., KOZUMPLÍK, J. a i. 1984. Andrológia a umelá inseminácia hospodárskych zvierat. 2. vyd. Bratislava : Príroda, 1984. 344 s. ISBN 64-028-84.

17. GAMČÍK, P., KOZUMPLÍK, J. a i. 1976. Umelá inseminácia a andrológia

hospodárskych zvierat. Bratislava : Príroda, 1976. 574 s. ISBN 64-026-76.

18. HRDINA, Vojtech a i. 2010. Územný plán regiónu - Bratislavský samosprávny kraj : výskumná správa. Bratislava : Bratislavský samosprávny kraj, 2010. 288 s.

19. HYNIE, J. – TRAPL, J. – ČECH, J. 1964. Lidská plodnost a její poruchy. Praha :

Státní zdravotnické nakladatelství, 1964. 340 s. ISBN 08-084-64.

20. ISIDORI, I. – LATINI, M. – ROMANELLI, F. 2005. Treatment of male infertility. In Contraception, roč. 72, 2005, s. 314-318.

21. JOËL, CH. A. 1971. Fertility Disturbances in Men and Women. Basel : S.

Karger AG, 1971. 617 p. ISBN 3-8055-0837-9.

22. KAROVIČOVÁ, Viera – GBELECOVÁ, Marcela. 2011. Správa o zdravotnom stave obyvateľov hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v roku 2009 : výskumná správa. Bratislava : Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky, 2011. 39 s.

23. KENKEL, S. – ROLF, C. – NIESCHLAG, E. 2001. Occupational risks for male

fertility : an analysis of patients attending a tertiary referral centre. In International Journal of Andrology, vol. 24, 2001, no. 6, p. 318.

24. KLIMENT, Ján. 2002. Čo potrebujete vedieť o ochoreniach prostaty. Martin :

Osveta, 2002. 32 s. ISBN 80-8063-098-4.

25. KLIMENT, Jozef a i. 1989. Reprodukcia hospodárskych zvierat. 2. vyd. Bratislava : Príroda, 1989. 378 s. ISBN 80-07-00027-5.

26. KOPECKÁ, K., KOPECKÝ, P. 1998. Zdravie a klinika chorôb. Martin : Osveta,

1998. 696 s. ISBN 80-8063-010-0.

27. KOVÁČIK, Jaroslav a i. 1999. Fyziológia zvierat. 3. vyd. Nitra : SPU, 1999. 290 s. ISBN 80-7137-607-8.

28. Ľudské telo – The human body. 1989. London : Marshall Editions Limited, 1989.

336 s. ISBN 80-85265-12-5.

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................98

29. LUKÁČ, N. – MASSÁNYI, P. – TRANDŽÍK, J. – TURČAN, J. – TOMAN, R. – NAĎ, P. – SKALICKÁ, M. – KORÉNEKOVÁ, B. 2003. Vybrané stopové rizikové prvky v ejakulátoch kancov. In Rizikové faktory potravového reťazca [Zborník na CD ROM]. Nitra : SPU, 2003, s. 86-88. ISBN 80-8069-594-6.

30. MASSÁNYI, Ladislav. 1991. Funkčná morfológia spermie. Bratislava : VEDA,

1991. 196 s. ISBN 80-224-0149-8.

31. MASSÁNYI, Peter a i. 1999. Reprodukčná toxikológia. Nitra : SPU, 1999. 147 s. ISBN 80-7137-641-8.

32. MASSÁNYI, P. – TOMAN, R. – LUKÁČ, N. a i. 2000. Ťažké kovy a ich vzťah

k reprodukcii zvierat. In KOVÁČIK, J. a i.: Rizikové faktory potravového reťazca človeka. Nitra : SPU, 2000, s. 81-83, ISBN 80-7137-796-1.

33. MASSÁNYI, Peter a i. 2002. Hodnotenie pohyblivosti spermií komputerovou

technikou. Nitra : SPU, 2002. 70 s. ISBN 80-8069-117-7.

34. MINDELL, E. – MUNDISOVÁ, H. 2006. Nová vitaminová bible. 2. vyd. Praha : Euromedia Group, 2006. 576 s. ISBN 80-249-0744-5.

35. NAHA, N. – CHOWDHURY, A. R. 2006. Inorganic lead exposure in battery

and paint factory : effect on human sperm structure and functional activity. In Yuoeh., roč. 28, 2006, s. 157-171.

36. NETTER, F. H. 2005. Anatomický atlas člověka : Překlad třetího, rozšířeného

vydání. 2. vyd. Praha : Grada Publishing, 2005. 628 s. ISBN 80-247-1153-2.

37. OMU, A. E. – DASHTI, H. – MOHAMED, A. T. – MATTAPPALLIL, A. B. 1995. Significance of trace elements in seminal plasma of infertile men. In Nutrition, roč. 11, 1995, s. 502-505.

38. PALUCHOVÁ, Katarína – OKOLIČÁNYIOVÁ, Milena – BREZNÍKOVÁ,

Silvia. 2009. Bratislavský kraj. In Enviromagazín, 2009, č. 2, s. 28-30.

39. PISKAČ, A. – KAČMÁR, P. a i. 1985. Veterinární toxikologie. Praha : Státní zemědělské nakladatelství, 1985. 256 s. ISBN 07-058-85.

40. PRIADKOVÁ, D. – BERTOVÁ, S. 2008. Pas plodnosti. 2. vyd. Bratislava : PR

2002, 2008. 32 s.

41. RONCHETTI, Ladislav a i. 2010. Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní v Slovenskej republike 2009 : výskumná správa. Bratislava : SHMÚ, 2010. 89 s.

42. ROSA, M. D. et al. 2003. Traffic pollutants affect fertility in men. In Human

Reproduction, vol. 18, 2003, no. 5, p. 1055.

43. ROVNÝ, I. a i. 1995. Preventívne lekárstvo. Martin : Osveta, 1995. 272 s. ISBN 80-217-0574-4.

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................99

44. SCIALLI, A. R. – ZINAMAN, M. J. 1993. Reproductive toxicology and

infertility. New York : McGraw – Hill, 1993. 338 p. ISBN 0-07-105438-3.

45. SELEVAN, S. G. et al. 2000. Semen quality and reproductive health of young czech men exposed to seasonal air pollution. In Environmental Health Perspectives, vol. 108, 2000, no. 9, p. 887.

46. SOKOL, J. a i. 1998. Kadmium a jeho výskyt v organizmoch živočíchov.

Bratislava : Štátna veterinárna správa Slovenskej republiky, 1998. 116 s. ISBN 80-7148-022-3.

47. STOY, J. et al. 2004. Semen quality and sedentary work position. In

International Journal of Andrology, vol. 27, 2004, no. 1, p. 5.

48. TOMAN, R. – MASSÁNYI, P. 1997. Štrukturálne zmeny semenníka a prisemenníka králika po podaní kadmia. Nitra : SPU, 1997. 83 s. ISBN 80-7137-420-2.

49. TOMAN, R. – GOLIAN, J. – MASSÁNYI, P. 2003. Toxikológia potravín.

Nitra : SPU, 2003. 116 s. ISBN 80-8069-166-5.

50. TOMAN, R. - VÁLKY, J. - KONÝČKOVÁ, I. - MINDEK, S. - BÁBIKOVÁ, L. - CALAMAR, A. - BALOGH, P. 2005. Výskyt zmien kvality ejakulátu mužov na Slovensku a možný vplyv chemických faktorov prostredia. In Rizikové faktory potravového reťazca. Nitra : SPU, 2005, s. 340-345.

51. TOMAN, R. – MASSÁNYI, P. – LUKÁČ, N. – GOLIAN, J. – MINDEK, S. –

VÁLKY, J. 2009. Poruchy plodnosti mužov v Nitrianskom kraji a ich vzťah k rizikovým faktorom prostredia. In Potravinárstvo [online], roč. 3, 2009, č. 4, s. 69-74 [cit. 2011-03-11]. Dostupné na: <http://potravinarstvo.com/dokumenty/potravinarstvo_no4_2009.pdf>. ISSN 1337-0960.

52. VAN WAELEGHEM, K. – DE CLERCQ, N. – VERMEULEN, L. –

SCHOONJANS, F. – COMHAIRE, F. 1996. Deterioration of sperm quality in young healthy Belgian men. In Human Reproduction, roč. 11, 1996, s. 325-329.

53. VĚŽNÍK, Z. a i. 2004. Repetitorium spermatologie a andrologie a metodiky

spermatoanalýzy. Brno : Výzkumný ústav veterinárního lékařství, 2004. s. 21. ISBN 80-86895-01-7.

54. VĚZNÍK, Z. – ŠVECOVÁ, D. – ZAJÍCOVÁ, A. – SLAVÍKOVÁ, M. 2006.

Analýza spermatologických vyšetření v letech 1970 – 2005. In Newsbulletin České společnosti pro sexuální medicínu, roč. 1, 2006, č. 2, s. 23-25.

55. VRABEC, Ján. 1990. Andrológia. Bratislava : Univerzita Komenského, 1990.

46 s. ISBN 80-223-0273-2.

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................100

56. WALKER, R. 2002. Veľká rodinná encyklopédia : Ľudské telo. London : Dorling Kindersley Limited, 2002. 304 s. ISBN 80-7145-790-6.

57. ZVARA, V. – HORŇÁK, M. 1986. Urológia pre sestry. 3. vyd. Martin : Osveta,

1986. 264 s. ISBN 70-026-86. Elektronické zdroje:

- http://www.potencia.sk 23.8.2008

- http:// www.androcare.cz 29.8. 2008

- http://www.oskarsk.sk 2.9.2008

- http://www.andrologie.cz 7.9.2008

- http://img.cas.sk 15.9.2008

- http://www.osel.cz 11.10.2008

- http://www.encyklopedie.divoch..info/cs 18.10.2008

- http://www.cas.sk 20.11.2008

- http://www.mamatata.sk 20.11.2008

- http://www.androlog.sk 14.12.2008

- http://www.gymspgs.cz 8.2.2009

- http://www.chinesemedicinenews.com 8.2.2009

- http://www.akv.sk 10.3.2009

- http://www.andromeda.cz 15.3.2009

- http://www.fit.server.sk 2.4.2009

- http://www.agroporadenstvo.sk 5.4.2009

- http://mes-ltd.com 5.4.2009

- http://www.sario.sk 5.10.2010

- http://www.enviroportal.sk 20.10.2010

- http://www.ezahorie.sk 3.11.2010

- http://www.ba.kusp.sk 20.12.2010

- http://www.region-bsk.sk 3.2.2011

- http://www.stare.daphne.sk 5.2.2011

- http://www.shmu.sk 10.3.2011

- http://www.rrasenec-pezinok.sk 11.3.2011

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................101

8. PRÍLOHY

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................102

Zoznam príloh

Príloha č. 1: Mužské pohlavné orgány (organa genitalia masculina)

Príloha č. 2: Obaly mieška (tunica scrotum)

Príloha č. 3: Stavba semenníka a prisemenníka (testes et epididymis)

Príloha č. 4: Toporivé telesá pohlavného údu a močová rúra (corpus spongiosum penis

et urethra masculina)

Príloha č. 5: Priečny rez kanálikom semenníka so znázornením spermatogenézy

Príloha č. 6: Stavba spermie

Príloha č. 7: Rôzne typy deformácií spermií

Príloha č. 8: Penetrácia spermie cez zona pellucida

Príloha č. 9: Schéma mužskej neplodnosti

..............................................................................................................................................

..............................................................................................................................................

(Čihák, 2002) Príloha č. 1: Mužské pohlavné orgány (organa genitalia masculina) 1- a. iliaca externa dextra, 2- a. iliaca communis dextra, 3- a. iliaca communis sinistra, 4- a. iliaca interna dextra, 5- a. iliolumbalis, 6- truncus lumbosacralis, 7- a.sacralis lateralis, 8- a. glutea superior, 9- a. sacralis mediana, 10- a. glutea inferior, 11- plexus sacralis, 12- m. piriformis, 13- a. pudenta interna, 14- a. vesicalis inferior dextra, 15- nervová vetva z plexus sacralis pre m. levator ani, 16- m. coccygeus, 17- a. rectalis superior, 18- m. levator ani, 19- a. vesicalis inferior sinistra, 20- a. rectalis media sinistra, 21- a. pudenda interna sinistra, 22- prostata, 23- septum scroti, 24- ľavostranné crus penis, 25- a. dorsalis penis, 26- glandula vesiculosa dextra, 27- ureter ľavej strany, 28- lig. umbilicale medianum, 29- lig. umbilicale mediale, 30- a. vesicalis superior dextra, 31- a. epigastrica inferior dextra, 32- žilná spojka z v. iliaca externa do v. obturatoria, 33- ductus deferens spolu s a. et v. ductus deferentis, 34- n., a. et v. obturatoria, 35- v. iliaca externa dextra, 36- ureter dexter

..............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................

(Čihák, 2002)

Príloha č. 2: Obaly mieška (tunica scrotum) 1´ koža a podkožné väzivo mieška 7´ fascia spermatica interna 2´ tunica dartos scroti 8´ lamina parietalis tunicae vaginalis testis 3´ fascia spermatica externa 8´ lamina visceralis tunicae vaginalis testis 5´+6´ m. cremaster s fascia cremasterica

..............................................................................................................................................

............................................................................................................................................

(www.gymspgs.cz)

Príloha č. 3: Stavba semenníka a prisemenníka (testes et epididymis)

..............................................................................................................................................

............................................................................................................................................

(www.gymspgs.cz) Príloha č. 4: Toporivé telesá pohlavného údu a močová rúra

(corpus spongiosum penis et urethra masculina)

..............................................................................................................................................

............................................................................................................................................

(Čihák, 2002)

Príloha č. 5: Priečny rez kanálikom semenníka so znázornením spermatogenézy 1 Sertoliho bunka 6 spermatidy 2 spojovací komplex Sertoliho buniek 7 zrejúca spermatida 3-8 elementy vývojovej rady zárodočných buniek 8 dozreté spermie 3 spermatogónie 9 myoidná bunka 4 spermatocyt I. radu 10 kapilára s krvinkou 5 spermatocyt II. radu 11 Leydigove bunky

..............................................................................................................................................

............................................................................................................................................

(www.gymspgs.cz)

Príloha č. 6: Stavba spermie

..............................................................................................................................................

............................................................................................................................................

(Crha, Žáková, 2003)

Príloha č. 7: Rôzne typy deformácií spermií a - guľatá hlavička bez akrozómu, b - malý akrozóm, c - elongovaná hlavička d - veľká hlavička, e - malá hlavička, f - špendlíková hlavička, g - vakuolovaná hlavička h - amorfná hlavička, i - zdvojená hlavička, j - voľná hlavička, k - amorfný krčok l - zalomený krčok, m - stočený bičík, n - zdvojený bičík, o - odstup bičíka mimo osi, p - viacpočetné defekty, q - nezrelá bunka, r - elongovaná spermatida s - proximálná cytoplazmatická kvapka, t - distálná cytoplazmatická kvapka

..............................................................................................................................................

............................................................................................................................................

(www.chinesemedicinenews.com)

Príloha č. 8: Penetrácia spermie cez zona pellucida

Nes

chop

nosť re

pro

dukc

ie

Im

pote

ntia

gen

eran

di

I

mpo

tent

ia c

oeun

di

P

oruc

hy

sekr

éci

e

Por

uch

y tr

ansp

ortu

Por

uch

a lib

ida

P

oruc

ha e

rekc

ie

P

red

časn

á ej

akul

áci

a

Por

ucha

em

isie

O

klúz

ia

C

horo

bné

zúže

nie

Por

ucha

ej

akul

ácie

A

sper

mat

ism

Eja

cula

tio s

ejun

cta

Asp

erm

ia

Cry

ptos

perm

ia,

ol

igos

perm

ia

Por

uch

y ch

rom

ozóm

ovej

št

rukt

úry,

de

gene

ráci

a se

men

níko

v

A

sper

mia

A

zoos

perm

ia

Cry

ptos

perm

ia

Olig

o-as

then

o-te

rato

-spe

rmia

(Joë

l, 19

71)

P

rílo

ha č

. 9: S

chém

a m

užsk

ej n

eplo

dnos

ti

slovenskÁ po ĽnohospodÁrska univerzita fakulta...

Documents