slovenskÁ poĽnohospodÁrska...

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

1128639

REGIONÁLNE ZVLÁŠTNOSTI VINOHRADNÍCTVA

A ODBYTU VÍNA

2010 Petronela Kotesová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

REGIONÁLNE ZVLÁŠTNOSTI VINOHRADNÍCTVA

A ODBYTU VÍNA

Bakalárska práca

Študijný program: Medzinárodné podnikanie s agrárnymi

komoditami

Študijný odbor: 3.3.17 Medzinárodné ekonomické

vzťahy

Školiace pracovisko: Katedra marketingu

Školiteľ: prof. Ing. Mária Hambálková, CSc

Nitra 2010 Petronela Kotesová

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Petronela Kotesová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Regionálne zvláštnosti vinohradníctva a odbytu vína“ vypracovala samostatne s použitím

uvedenej literatúry.

V Nitre 10.5.2010

Petronela Kotesová

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie prof. Ing. Márii Hambálkovej, CSc za

pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej

práce.

Nitra 10.5.2010

Petronela Kotesová

Abstrakt

Vinohradníctvo a vinárstvo sú jedným z najstarších odvetví slovenského agrárneho

obchodu. Napriek tomu, že ide o plošne veľmi malé odvetvie, jeho vplyv na ekonomiku

a národné hospodárstvo krajiny je značný. Pre súčasné obdobie je charakteristický mierny

útlm v tomto odvetví, ktorý spôsobuje viacero faktorov, ako napríklad hospodárska kríza,

znižovanie plôch vinohradov alebo príliš nízke ceny hrozna. Práca charakterizuje súčasnú

situáciu a vývojové tendencie vinohradníctva a vinárstva vo svete, v EÚ a na Slovensku,

ako aj legislatívne požiadavky platné na území Slovenskej republiky. Cieľom tejto práce je

zhodnotiť špecifiká Malokarpatskej vinohradníckej oblasti a zahraničný obchod s hroznom

a vínom. Pozornosť je sústredená aj na možnosti podpory odbytu vína prostredníctvom

rôznych marketingových aktivít, kam začleňujeme aj tzv. vinársky cestovný ruch. V rámci

tejto práce je hodnotená konkurencieschopnosť hrozna a vína, ako aj ich cenový vývoj

v období rokov 2005 – 2009.

Kľúčové slová: vinohradníctvo, vinárstvo, konkurencieschopnosť, agrárny obchod,

vinohradnícky región, vínna cesta

Abstract

Viniculture and wine making is one of the oldest branches of the Slovak agrarian

trade. Despite being a very small industry, the impact of viniculture and wine making on

the economy and national economy is considerable. The current period is characterized by

a slight decline of this sector which is caused by a number of factors such as economic

crisis, reductions in area of vineyards or too low prices of grapes. The thesis describes the

current situation and trends in the development of viniculture and wine making around the

world, in the European Union and Slovakia as well as legal requirements applicable in the

Slovak Republic. The aim of the thesis is to evaluate the specific features of the vineyard

region of Small Carpathian Mountains and foreign trade in grapes and wine. The thesis is

also focused on the possibilities to support the wine sales with the use of various marketing

activities, among which is the so-called wine tourism. In the thesis, the competitiveness of

grapes and wine is evaluated as well as the related price development in the period 2005 –

2009.

Key words: viniculture, wine making, competitiveness, agrarian trade, wine-growing

region, wine route

5

POUŢITÉ OZNAČENIA

EÚ Európska únia

SR Slovenská republika

MVO Malokarpatská vinohradnícka oblasť

VÚEPP Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva

ZVHV Zväz výrobcov hrozna a vína

CHOP Chránené označenie pôvodu

t tona

kg kilogram

SKK Slovenská koruna

MVC Malokarpatská vínna cesta

tis. tisíc

mil. milión

6

OBSAH

OBSAH 6

ÚVOD 7

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY 9

1.1 Vývojové tendencie vo svete, v EÚ a na Slovensku 9

1.2 Rajonizácia vinohradníckych oblastí SR 13

1.3 Legislatívny rámec vinohradníctva a vinárstva na Slovensku 17

1.3.1 Spoločná organizácia trhu EÚ vo vinohradníctve a vinárstve 17

1.3.2 Národný legislatívny rámec SR 18

2 CIEĽ PRÁCE 19

3 METODIKA PRÁCE 20

4 VLASTNÁ PRÁCA 23

4.1 Regionálne aspekty Malokarpatského vinohradníckeho regiónu 23

4.1.1 Vína s chráneným označením pôvodu Malokarpat/-ská, ské, ský 24

4.1.2 Maximálne hektárové výnosy MVO 27

4.1.3 Odrody viniča pestované v MVO 27

4.1.4 Podiel MVO na celkovej ploche vinohradov 27

4.2 Zahraničný agrárny obchod 28

4.2.1 Zahraničný obchod SR s hroznom a vínom 30

4.2.2 Konkurencieschopnosť hrozna a vína vypočítaná pomocou RCA 33

4.2.3 Priemerné kilogramové ceny hrozna a vína 34

4.3 Nástroje na zvyšovanie účinnosti odbytu vína na Slovensku a v Malokarpatskej

vinohradníckej oblasti 36

4.3.1 Podpora predaja a odbyt vína na Slovensku 37

4.3.2 Vinársky cestovný ruch 38

5 ZÁVER 43

6 POUŢITÁ LITERATÚRA 46

7

ÚVOD

V minulosti sa víno pilo predovšetkým ako nápoj na uhasenie smädu. Dnes je

situácia iná, a to aj z toho dôvodu, že došlo k zlepšeniu kvality vody, čim si ľudia našli

nový spôsob, ako uhasiť smäd. Spôsobilo to predovšetkým rapídny pokles spotreby vína

a to predovšetkým v tradičných vinárskych krajinách, akými sú Taliansko a Francúzsko.

V posledných rokoch sa začína klásť dôraz predovšetkým na kvalitu vína, čo

zapríčinilo zníženie produkcie lacných nekvalitných vín. Iná situácia je ale vo Veľkej

Británii, kde podľa Adamsa a kol. (2004) stúpla od roku 1970 konzumácia vína o viac ako

500%. Víno sa stalo dostupným pre všetkých vďaka tradičným obchodníkom,

supermarketom, internetu, takže už nie je určené len pre zámožnejšiu časť spoločnosti.

Ďalším determinujúcim faktorom, ktorý ovplyvňuje túto časť národného

hospodárstva je podľa Gregorovej (2005) globalizácia. Prejavy globalizácie sú rôznorodé

a v mnohých prípadoch aj ťažko identifikovateľné. Ich vplyv je však stále silnejší. Týka sa

to aj svetového trhu s vínom, kde ide predovšetkým o rast podielu produkcie určenej na

export.

Rovnako ako globalizácia aj regionalizácia má značný vplyv na trh s vínom.

Klobučníková (2008) vo svojej bakalárskej práci v tejto súvislosti zdôrazňuje, že

podstatou regionálneho prístupu vo vinárstve je zdôrazňovanie typických senzorických

vlastností vína daných homogénnymi prírodnými podmienkami vymedzenej

vinohradníckej oblasti. Tento prístup je charakteristický pre tradičné vinohradnícke krajiny

EÚ a pre Spoločnú organizáciu trhu s vínom. Podporuje sa regionálna diverzita

vinohradníctva a výroby vín, pre ktoré sú typické jedinečné senzorické vlastnosti dané

regiónom pôvodu a ročníkom. Je stanovený oficiálny akostný systém, ktorý je založený

najmä na geografickom pôvode hrozna. Dôležité je aj zosúladenie odrodového zloženia

s prírodnými podmienkami vinohradníctva. V protiklade so zámorskými vínami sa

enológia využíva aj na zdôraznenie časovo-priestorovej variability charakteru vín.

Výsledkom je veľké množstvo značne odlišných typov výrobkov.

Stav vinohradníctva v vinárstva vo svete sleduje Medzinárodná organizácia pre

vinič a víno v Paríži – Organization International de la vigne et du vin (OIV). Má 43

členských štátov vrátane Slovenska. Každoročne vypracováva správu o plochách

vinohradov, produkcii hrozna a vína, o obchode, konzumácii a zásobách hrozna, vína

a hrozienok.

8

Významným momentom vo svetovom vinohradníctve je tzv. zosvetovanie

pestovania hrozna a výroby vína. Rozmach vinohradníctva a vinárstva v netradičných

oblastiach sveta s dobrými až výbornými klimatickými podmienkami podporený

najmodernejšími technológiami spôsobil zvýšenie svetovej produkcie vína a vznik vysokej

nadprodukcie, ktorý zasiahol predovšetkým európske vinohradníctvo. To si vyžiadalo

radikálne opatrenia na zníženie plôch a produkcie predovšetkým v krajinách EÚ.

(Bernáth, 2008).

Vinohradníctvo a vinárstvo momentálne prechádza určitými zmenami, ktoré sú

spôsobené rozličnými ekonomickými, sociálnymi a spoločenskými podmienkami. Preto sa

pristupuje k opatreniam, ktoré nútia výrobcov k produkcii kvalitného a zdravého vína.

Využíva sa predovšetkým metóda „terroir“, pomocou ktorej sa vyrábajú vína, ktoré sú

charakteristické kvalitatívnymi znakmi prostredia a osobitosťami využívaných technológií.

Pod pojmom „terroir“ rozumieme buď vzťah pôda – rastlina – technológia, alebo ide

o označenie územia a dodržanie zvykov. V poslednom období sa taktiež výrazne menia

legislatívne nároky na kvalitu vína a na druhej strane produkcia hrozna a z neho

vyrobeného vína sa liberalizuje. (Hronský,2009)

9

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

1.1 Vývojové tendencie vo svete, v EÚ a na Slovensku

Pod pojmom vinohradníctvo sa podľa zákona č. 313/2009 rozumie súhrn činností

zameraných na pestovanie viniča, na pestovanie podpníkového viniča, výrobu

podpníkových odrezkov, vrúbľov, viničových sadeníc, výsadbu a ošetrovanie

vinohradníckych plôch, ako aj zber na pestovanie hrozna. Na druhej strane vinárstvo je

súhrn činností zameraných na spracovanie hrozna na víno, jeho ošetrovanie, nakladanie

s ním a na jeho uvádzanie na trh.

1.1.1. Situácia na svetovom trhu

Narastajúcej tendencii v produkcii vína sa môžu tešiť predovšetkým krajiny,

v ktorých sa donedávna vinič nepestoval, akými sú napríklad India, Čína, Turecko,

Brazília, ale aj USA a Kanada. Na druhej strane klesá produkcia v tradičných vinárskych

oblastiach v okolí Stredozemného mora.

Spotreba vína vo svete klesla v roku 2008 o 7,8 mil. hl (3,2%). Spotreba najviac

narastá v krajinách ako USA, Austrália, ČR a klesá na Novom Zélande, v Brazílii

a Argentíne. (Šajbidorová, 2009)

Plochy vinohradov vo svete sú podľa údajov uverejnených v Bulletine Organization

International de la vigne et du vin (OIV) v roku 2005 7,943 mil. hektárov. Po výraznom

znižovaní plôch vinohradov od roku 1975, keď sa vinič pestoval na 10 mil. hektároch a do

roku 1996 sa plochy znížili až o 2,5 mil. ha, dochádza k stabilizácii celosvetových plôch.

Najväčšia výmera vinohradov 4,676 mil. ha pripadá na Európu ( z toho EÚ 3,6 mil. ha ),

1,720 mil. ha na Áziu, 0,963 mil. pripadá na Ameriku, 0,391 mil. ha na Afriku a 0,192 mil.

ha na Austráliu a Nový Zéland. Plochy vinohradov v krajinách mimo EÚ zobrazuje graf

č.1. Vinohradníckou činnosťou, to jest produkciou alebo obchodom hrozna, hrozienok

a vína sa vo svete zaoberá 75 krajín. ( Bernáth, 2008)

10

Graf 1 Plochy vinohradov v krajinách mimo EÚ

Zdroj: Zväz výrobcov hrozna a vína - Štatistika

1.1.2. Situácia na trhu v EÚ

Ako uvádza Šimo (2006) vybrané krajiny EÚ, Španielsko, Francúzsko, Taliansko,

Portugalsko, ale aj ďalšie, majú dlhoročnú tradíciu výroby hrozna a vína. V EÚ 15 sa

pestovateľské plochy vinohradov za roky 2001 – 2004 mierne znižujú, čo dokazuje aj

indexová zmena 2005/2001 -1,9%. V roku 2004 sledované krajiny mali 3 478 tis. ha

vinohradov. Najviac ich mali v Španielsku 1 198 tis. ha, čo je 34,4%, ďalej vo Francúzsku

25,7%, v Taliansku 26,4% a Portugalsku 7,0%. Z prístupových krajín má najväčšiu

rozlohu vinohradov Maďarsko 93 tis. ha.

Produkcia vína v EÚ 25 má narastajúci trend, keď v roku 2002 to bolo 155 666 tis.

hl a v roku 2004 183 674 tis. hl Najväčší producenti v roku 2004 boli Francúzsko 56 600

tis. hl, čo je 30,8% podiel, Taliansko 28,8%, Španielsko 23,5% a Nemecko 5,5% podiel na

celkovej produkcii vína.

Rozloha plôch vinohradov má v posledných rokoch klesajúcu tendenciu. Platí to

predovšetkým v tradičných vinárskych krajinách, ako sú Taliansko, Španielsko a taktiež

Portugalsko a naopak mierne narastajú plochy vinohradov v krajinách ako

Grécko, Bulharsko, Nemecko a Rakúsko. Rozloha plôch vinohradov členských krajín EÚ

je naznačená v grafe č. 2.

11

Graf 2 Plochy vinohradov v krajinách EÚ

Zdroj: Zväz výrobcov hrozna a vína - Štatistika

Po nadmernej úrode v roku 2004 sa začali ceny vína prudko znižovať, tento trend

trval až do roku 2007, kedy klesli zásoby a taktiež sa znížila aj produkcia vína v celej

Európe. Ceny bielych vín sa zvyšovali rýchlejším tempom ako ceny červených vín,

dokonca sa priblížili k úrovni cien červených odrôd vína, čo môže mať významný vplyv na

pomer pestovaných bielych a červených odrôd. (Šajbidorová, 2008)

Pokles produkcie vína pre rok 2008 sa očakával predovšetkým vo Francúzsku,

naopak nárast sa očakával v Rumunsku, Maďarsku, Rakúsku a Grécku.

1.1.3 Situácia na trhu v SR

Podľa Šima (2006) má Slovensko bohatú tradíciu vo vinohradníctve a vinárstve

najmä v južných regiónoch, kde sú naše tradičné vinohradnícke oblasti (malokarpatská,

južnoslovenská, nitrianska, stredoslovenská, modrokamenská, východoslovenská

a tokajská). Aj slovenské vinohradníctvo a vinárstvo je poznačené úpadkom plôch

vinohradov, produkciou a nadväzne aj ekonomické výsledky sa viažu na technicko –

technologické a manažérske predpoklady. Pokles pestovateľských plôch vinohradov je

dôsledkom nepriaznivej hospodárskej situácie v agrorezorte ako celku. Nedostatok zdrojov

na intenzívnu výrobu hrozna spôsobuje v značnej časti podnikov nízku produkciu.

Značné problémy majú výrobcovia hrozna s odbytom produkcie. Nízke ceny

hrozna výrobcov sú príčinou zaostávania tohto odvetvia. Vysoké náklady spojené

s výrobou hrozna, pretože základné pracovné operácie treba vykonať, či úroda bude 8 ton

alebo len 4 tony produkcie, významne zaťažia dosiahnutú úrodu.

12

Taktiež Mikulášová (2008) zaraďuje vinohradníctvo medzi významné odvetvia

rastlinnej výroby na Slovensku, a to najmä pre jeho dlhoročnú tradíciu, rozlohu vinohradov

a kvalitu dorábaných vín. Hoci súčasná miera vinohradov tvorí z výmery

obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy iba necelé percento (0,97 %), napriek tomu

jeho podiel na HDP rastlinnej produkcie je vyšší ako by tomu nasvedčovala jeho relatívna

veľkosť a tvorí cca 2,6%. Za hlavnú úlohu pre nasledujúce roky pritom považuje zaistenie

sebestačnosti v hroznovom víne pre SR a taktiež aj v nápojoch na báze hrozna a čiastočne

až úplne v spotrebe stolového vína.

Vstupom SR do EÚ, sa najmä od roku 2005 výrazne zvýšila ponuka zahraničného

vína. Vyspelé vinárske krajiny EÚ, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko,

Portugalsko, ale i ďalšie, produkujú rozhodujúci podiel výroby hrozna a nadväzne vína.

Dovezené víno z krajín EÚ, ale aj Južnej Ameriky, Austrálie, Juhoafrickej republiky,

Argentíny či Chile, vytvárajú veľmi silné konkurenčné prostredie, najmä v cenovej

politike.

Podľa metódy zisťovania plôch vinohradov ÚKSÚP-u bola k 31.7.2009

zaregistrovaná celková plocha vinohradov 20 625 ha. Rodiace vinohrady predstavujú

15 991,1 ha, nerodiace vinohrady do 3 rokov 652,8 ha a neobrábané vinohrady 3 981,1 ha.

Muštové biele odrody predstavujú výmeru 13 692,3 ha, muštové odrody modré 4 668,1 ha,

stolové odrody 244,1 ha a vinič podpníkový 78 ha. Výmera 1 942,5 ha je vysadená zmesou

odrôd.

Spotreba vína na obyvateľa v SR sa v roku 2006 zvýšila o 2 litre, to znamená na

úroveň 12,2 l na obyvateľa. V roku 2007 sa však znížila o 0,7 litra na 11,5 l.

Vinohradníci budú nútení naďalej znižovať obrábanú plochu vinohradov, najmä

z dôvodu nízkych cien dopestovaného hrozna. Platí to predovšetkým pre producentov,

ktorí nemajú svoje vlastné výrobné kapacity. Taktiež budú musieť domáci producenti čeliť

narastajúcej konkurencii zo zahraničia. Predpokladá sa, že o niekoľko rokov sa podiel

importovaných vín na celkovej spotrebe vyrovná spotrebe domácich vín. Ďalším

problémom je nezáujem zo strany ČR ako nášho najväčšieho odberateľa o vína našich

producentov, čo znamená buď zníženie produkcie vína alebo v lepšom prípade potreba

nájsť nových partnerov pre odbyt. (Šajbidorová, 2009)

13

1.2 Rajonizácia vinohradníckych oblastí SR

Podľa Randušku (2009) sú vinohradnícke oblasti Slovenska určené a vymedzené

zákonom NR SR č.332 z 25. októbra 1996. Celková výmera viníc je približne 21 000 ha.

Oblasti sa delia na rajóny a vinohradnícke obce. Zákon vymedzuje 40 rajónov a 690

vinohradníckych obcí.

V malokarpatskej oblasti sa nachádza 12 rajónov: skalický, záhorský, stupavský,

pezinský, modranský, doliansky, orešanský, senecký, trnavský, hlohovecký a vrbovský.

Južnoslovenská vinohradnícka oblasť sa člení na 8 rajónov: strekovský,

dunajskostredský, galantský, palárikovský, komárňanský, hurbanovský, šamorínsky,

štúrovský.

V stredoslovenskej vinohradníckej oblasti je rajónov sedem: ipeľský, hontiansky,

vinický, modrokamenský, fiľakovský, gemerský a tornaľský.

Nitrianska vinohradnícka oblasť má deväť rajónov: šintavský, nitriansky,

radošínsky, zlatomoravský, vrábeľský, žitavský, tekovský, želiezovský, pukanecký.

Vo východoslovenskej vinohradníckej oblasti sú rajóny štyri: moldavský,

sobranský, michalovský a kráľovskochlmecký.

A napokon je tu naša najvzácnejšia vinohradnícka oblasť – slovenský Tokaj.

S pôvodným potenciálom vyše 900 hektárov sa nedelí na rajóny, ale je členený do

niekoľkých obcí. (Malík, 2004)

Obrázok 1 Vinohradnícke oblasti Slovenska

Zdroj: Zväz výrobcov hrozna a vína

14

Malokarpatská vinohradnícka oblasť

Malík (2004) tvrdí, že vinice pod Malými Karpatmi sú najväčšie a historicky

najstaršie. Pestovanie viniča tu má takmer 1000 ročnú tradíciu. Hlinito – piesočnaté

a kamenisté pôdy na slnkom prehriatych svahoch Malých Karpát už stáročia vytvárajú

ideálne podmienky na zrodenie dobrého vína. Vína tohto kraja sa vyznačujú decentnou

vôňou a plnou kyslastou chuťou.

Oblasť s najväčšou rozlohou vinohradov (22 847 ha, z toho 19 005 ha rodiacich)

tvorí 12 rajónov a 115 vinohradníckych obcí. Vinohrady sa rozprestierajú od Pezinka až po

Horné Orešany. V tomto regióne prevažuje veterné počasie a priemerná teplota sa

pohybuje okolo 16,8 ºC. Medzi najrozšírenejšie odrody, ktoré sa v tomto regióne pestujú,

patrí Rizling Vlašský, Rizling rýnsky, Veltlínske zelené a z modrých odrôd sú to

predovšetkým Frankovka modrá a Svätovavrinecké.

Podľa Stevensona (2002) sú geologicky najpestrejšie pôdy práve v Malokarpatskej

vinohradníckej oblasti. Nachádzajú sa tu sopečné vyvreliny, metamorfované horniny

i druhotné vápence. Väčšinou sú to piesčité, kamenisté a hlinito – piesočnaté pôdy, ktoré

sú chudobné na živiny.

S cieľom propagovať vinohradníctvo i celú túto oblasť vzniklo zoskupenie

Malokarpatská vínna cesta, ktoré zahŕňa 33 obcí, vinárskych spolkov, podnikateľských

subjektov a jednotlivcov. Organizovanie vinárskych dní, Dní otvorených pivníc,

prehliadok, súťaží a iných podujatí poskytuje záujemcom možnosť poznať skvosty tohto

kúta Slovenska.

Juţnoslovenská vinohradnícka oblasť

Je to najteplejšia vinohradnícka oblasť na Slovensku. Do tejto oblasti patrí 8

vinohradníckych rajónov so 114 vinohradníckymi obcami. Pre tento región sú

charakteristické suché podnebie a mierne zimy.

Charakteru oblasti zodpovedá aj odrodová skladba pestovaného viniča. Mimoriadne

dobre sa tu darí teplomilným odrodám, preto sú bohato zastúpené biele stolové odrody

viniča, z muštových sa stretávame s Rizlingom vlašským aj rýnskym, s Tramínom

červeným a Silvánskym zeleným. Rulandské biele a šedé, či moderné Chardonnay

dotvárajú odrodovú pestrosť. Spomedzi modrých odrôd je typická Frankovka modrá, ale

potešujúce výsledky sú aj pri Rulandskom modrom a milovníkov vína iste poteší Cabernet

Sauvignon.

15

Nitrianska vinohradnícka oblasť

Táto oblasť sa vyznačuje predovšetkým svojou geografickou rôznorodosťou. Sú pre

ňu charakteristické teplé podnebie a mierne zimy. Nitriansky región má 9 rajónov, ktoré sa

členia na 159 vinohradníckych obcí.

Na prevažne hlinitých, ílovitohlinitých pôdach a hnedozemiach sa pestujú

osvedčené odrody v takmer celej šírke sortimentu. Z bielych sú to produkčne spoľahlivé

Veltlínske zelené či Rizling vlašský, Silvánske zelené, či Rulandské biele. Bohaté pôdy

spolu s klímou v teplejších polohách vytvárajú vhodné podmienky pre Tramín červený aj

pre aromatickejší Müller – Thurgau. Podstatne menšie zastúpenie majú modré muškátové

odrody.

Stredoslovenská vinohradnícka oblasť

Tento región tvorí 7 vinohradníckych rajónov a 110 obcí. Rozprestiera sa na

južných svahoch Krupinskej pahorkatiny. Priemerná teplota tu dosahuje 16,2 ºC. Hlavnú

rolu tu zohrávajú biele odrody, a to predovšetkým Veltlínske zelené, Müller Thurgau,

Rizling vlašský, rizling rýnsky, Burgundské biele, Sauvignon, menej už Tramín červený

a Dievčie hrozno. Klíma severnej, drsnejšej časti a južnej, teplejšej a suchšej časti vytvára

podmienky na vznik vín s rozdielnym charakterom

Východoslovenská vinohradnícka oblasť

Rozprestiera sa na svahoch pohoria Vihorlat a okraji Východoslovenskej nížiny.

Podnebie je v tejto oblasti teplé a mierne vlhké, s chladnejšími zimami. Tvoria ju 4

vinohradnícke rajóny a 89 obcí od Moldavy nad Bodvou, cez Orechové, Tibavu a Vinné.

Rozšírené je pestovanie bielych muštových odrôd Müller–Thurgau, Rizling vlašský,

Burgundské biele, Chardonnay a modrých odrôd Burgundské modré a Frankovka modrá.

Tokajská oblasť

Najmenšia vinohradnícka oblasť Slovenska, ktorá je považovaná za exkluzívnu,

a to najmä vďaka výborným prírodným podmienkam, ktoré umožňujú produkciu vysoko

kvalitných vín, ktoré nemajú vo svete konkurenciu. Pre túto oblasť je charakteristické

teplé, suché podnebie. V oblasti je povolené pestovať tokajské odrody – Furmint, Lipovinu

a Muškát žltý.

16

Vinice sú situované na južných, juhozápadných a juhovýchodných svahoch

zvlnenej pahorkatiny, aby sa maximálne využilo množstvo slnečného svitu a tepla, čím

hrozno dosahuje vysokú koncentráciu cukru a extraktu. K špecifickému charakteru

tokajských vín značne prispievajú pôdy vzniknuté na sopečných horninách, na ktorých sa

vinič pestuje. (Randuška, 2009)

1.3 Legislatívny rámec vinohradníctva a vinárstva na Slovensku

1.3.1 Spoločná organizácia trhu EÚ vo vinohradníctve a vinárstve

Európska únia je vo svetovom meradle najväčším výrobcom, vývozcom

a dovozcom vína. Medzi jej členskými štátmi sú traja najväčší svetoví výrobcovia:

Taliansko, Francúzsko a Španielsko. Výroba vína v Európe však klesá, v najlepšom

prípade stagnuje.

Nariadenie Rady (ES) č.479/2008 z 29. apríla 2008, ktorým sa menia a dopĺňajú

nariadenia (ES) č. 1493/1999, (ES) č. 1782/2003 (predmetné nariadenie bolo nahradené

nariadením č. 73/2009), ďalej (ES) č.1290/2005, (ES) č.3/2008 a zrušujú sa nariadenia

(EHS) č.2392/86 a (ES) č.1493/1999.

Predmetné nariadenie č. 479/2008 sa týka podporných a regulačných opatrení,

obchodu s tretími krajinami, výrobným potenciálom, všeobecnými ustanoveniami,

zmenami, doplnkami, prechodnými a záverečnými ustanoveniami.

Podporné opatrenia

Podporné opatrenia predstavujú určité pravidlá, ako má spoločenstvo prideľovať

finančné zdroje dvojím členským štátom a ako ich majú tieto členské štáty využívať na

podporu vinárstva. Jednotlivé štáty musia spoločenstvu predložiť podporný program, na

základe ktorého požiadajú o pridelenie finančných prostriedkov. Pre prvé päťročné

obdobie sa predkladali požiadavky Komisii do 30.6.2008. Pri rozhodovaní o obsahu

podpôr je rozhodujúce nariadenie Rady (ES) č. 479/2008.

Najvýznamnejšie podporné opatrenia:

a) režim jednotnej platby a podpora vinohradníkov,

b) propagácia na trhoch tretích krajín,

c) reštrukturalizácia a konverzia vinohradov,

d) zelený zber,

17

e) poistenie úrody,

f) investície,

g) destilácia vedľajších produktov, krízová destilácia,

h) používanie zahusťovaného hroznového muštu,

i) krížové plnenie.

Regulačné opatrenia

Regulačné opatrenia sú naviazané na všeobecné pravidlá, medzi ktoré zaraďujeme

klasifikácia odrôd viniča, výroba vína a uvádzanie na trh.

Dôležité sú aj enologické postupy a taktiež obmedzenia, ako aj označenie pôvodu,

tradičné pojmy alebo zemepisné označenia.

Pre odbornú, ale predovšetkým pre laickú verejnosť je dôležité poznať opatrenie

zemepisné označenia a označenie pôvodu. „Zemepisné označenie“ je označenie, ktoré

odkazuje na región alebo na určité miesto, ktoré sa používa pri opise produktu. „Označenie

pôvodu“ pomenúva názov regiónu alebo určité miesto, ktoré sa taktiež používa pri opise

produktu.

Obchod s tretími krajinami

Obchod s tretími krajinami sa všeobecne viaže na uplatňovanie sadzby cla

uvedeného v Spoločnom colnom sadzobníku a všeobecné pravidlá výkladu kombinovanej

nomenklatúry a osobitných pravidiel ich uplatňovania. Ďalej obchod s tretími krajinami sa

riadi dovoznými a vývoznými povoleniami, ich vydávaním, platnosťou a zárukami.

(Mikulášová, Šimo, 2009 )

1.3.2 Národný legislatívny rámec SR

− Zákon č. 182/2005 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení neskorších predpisov

283/2007.

− Nariadenie vlády SR č. 340/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v rámci

spoločnej organizácie trhu s vínom v znení neskorších predpisov.

− Nariadenie vlády SR č. 341/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory za trvalé

ukončenie výsadby vinohradov v znení nariadenia vlády SR č. 339/2009 Z. z.

− Zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve (účinnosť od 1.9.2009).

18

− Vyhláška MP SR č. 350/2009 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č.

313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve.

Zákon o vinohradníctve a vinárstve ustanovuje podmienky pestovania viniča na

registrovaných plochách nachádzajúcich sa vo vinohradníckych oblastiach, ako aj

podmienky výroby vinárskych produktov a ich uvádzania na trh v záujme zabezpečenia

zdravotnej neškodnosti a kvality. Tento zákon ďalej ustanovuje povinnosti fyzických osôb

a právnických osôb, ktoré vinič pestujú na vinohradníckej ploche, sú vlastníkmi alebo

užívateľmi vinohradníckych plôch, dorábajú hrozno, vrúble, podpníkové odrezky

a viničové sadenice, vyrábajú hroznový mušt, burčiak a hroznové víno, nakladajú s ním

alebo ho uvádzajú na trh. Taktiež ustanovuje povinnosti výkonu štátnej správy a kontroly

nad vinohradníctvom a vinárstvom a vedenie vinohradníckej a vinárskej evidencie.

Ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa zdravotnej neškodnosti a vedenia evidencie

vína uvádzaného na trh nie sú týmto zákonom dotknuté. Tento zákon sa nevzťahuje na

hrozno určené na priamu spotrebu, hroznovú šťavu, zahustenú hroznovú šťavu a vínny

ocot.

Od 1.septembra 2009 vstúpila do platnosti novela Slovenského vinohradníckeho

a vinárskeho zákona. Jednou z najdôležitejších zmien je nová kategorizácia vín. Ruší sa

povinné označenie stolové víno a zdôrazňuje sa zemepisné označenie pôvodu hrozna.

Taktiež predaj „mladého vína“ je povolený až od prvého novembrového pondelka a predaj

burčiaka najskôr 15.augusta. Tieto opatrenia sa zaviedli najmä preto, aby sa zamedzilo

nelegálnym dovozom.

Najväčšou novinkou je prechod na apelačný systém chránených označení pôvodu

vín, čiže pre každú oblasť je vypracovaný a schválený osobitný postup a konkrétne

minimálne hodnoty obsahu alkoholu, maximálnych výnosov, extraktu, ktoré sa musia pri

výrobe dodržať.

19

2 Cieľ práce

Víno sa prelína ľudskou kultúrou už od nepamäti, a to bez ohľadu na to, kde ľudia

žijú, akého sú vierovyznania alebo akej sú rasy. Víno patrilo v minulosti ku každodennému

životu. Tento nápoj zohrával významnú úlohu najmä pri spoločenských podujatiach

a udalostiach, ale taktiež aj v ľudovom liečiteľstve, kde mu boli prisudzované

nadprirodzené účinky. Vinohradníckym remeslom sa vo svete zaoberá 75 krajín.

Cieľom predkladanej bakalárskej práce je zhodnotiť regionálne zvláštnosti

vinohradníctva a vinárstva na Slovensku a taktiež aj súčasné trendy v odbyte vína.

Objektom sledovania bakalárskej práce je Malokarpatská vinohradnícka oblasť, ktorá je

považovaná za najstaršiu vinohradnícku oblasť na Slovensku.

Dosiahnutie hlavného cieľa bakalárskej práce si vyžaduje naplnenie troch

čiastkových cieľov.

Poukázať na regionálne aspekty Malokarpatského vinohradníckeho regiónu.

Cieľom bolo zdôrazniť špecifiká daného regiónu týkajúce sa predovšetkým

chráneného označenia pôvodu, maximálnych hektárových výnosov a pestovaných

odrôd.

Posúdenie súčasnej situácie efektívnosti a konkurencieschopnosti v zahraničnom

obchode s hroznom a vínom prostredníctvom indexu RCA a kilogramových cien.

Nástroje na zvyšovanie účinnosti odbytu vína na Slovensku a v rámci

Malokarpatskej vinohradníckej oblasti.

V teoretickej časti bakalárskej práce je venovaná pozornosť najmä nasledovným

problémovým okruhom. Prvá časť rozoberá vývojové tendencie vo vinohradníctve

a vinárstve vo svete, v EÚ a na Slovensku. Ďalšia časť upriamuje pozornosť na rajonizáciu

vinohradníckych oblastí na Slovensku a charakteristiku jednotlivých oblastí. Posledný bod

teoretickej časti poskytuje prehľad o legislatívnom rámci vinohradníctva a vinárstva na

Slovensku.

20

3 Metodika práce

Pri spracovaní bakalárskej práce bol zvolený nasledovný harmonogram činností:

- výber témy,

- zhromažďovanie odbornej literatúry od domácich a zahraničných autorov,

- štúdium danej literatúry,

- vymedzenie hlavného cieľa a jednotlivých čiastkových cieľov,

- vymedzenie metodiky práce,

- spracovanie získaných informácií,

- vyhotovenie bakalárskej práce.

Na dosiahnutie stanoveného cieľa sa využil nasledovný metodický aparát:

1. Ukazovateľ komparatívnych výhod RCA

Pomocou ukazovateľa komparatívnych výhod RCA bola sledovaná

konkurencieschopnosť hrozna a vína. Ukazovateľ kvantifikuje len domáce obchodné

vstupy a výstupy, čiže berie do úvahy len národnú obchodnú výkonnosť danej komodity.

Za rok 2009 je uvedená len celková hodnota indexu RCA, nakoľko hodnoty vývozu

a dovozu hrozna a vína do EÚ a tretích krajín ešte neboli zverejnené.

RCA = ln [(x/m)/(X/M)]

kde:

x – export danej komodity

m – import danej komodity

X – celkový agroexport krajiny

M – celkový agroexport krajiny

Ak je hodnota RCA > 0, potom krajina dosahuje v sledovanej komodite komparatívnu

výhodu.

Ak je RCA < 0, daná komodita má komparatívnu nevýhodu.

Ak sa RCA = 0, znamená to, že daná komodita nemá ani komparatívnu výhodu, ani

komparatívnu nevýhodu.

21

2. Saldo zahraničného agrárneho obchodu

Pri analýze zahraničného agrárneho obchodu a zahraničného obchodu s hroznom a

vínom bol využitý ukazovateľ saldo zahraničného agrárneho obchodu.

Saldo ZAO = Export ZAO – Import ZAO

Ak je saldo ZAO < 0, potom zahraničný agrárny obchod dosahuje pasívnu obchodnú

bilanciu.

Ak je saldo ZAO > 0, potom zahraničný agrárny obchod dosahuje aktívnu obchodnú

bilanciu.

Ak je saldo ZAO = 0, zahraničný agrárny obchod má vyrovnanú obchodnú bilanciu.

3. Kilogramové ceny

Na sledovanom trhu má významné postavenie cena a cenový vývoj výrobcov,

spracovateľov a spotrebiteľov. Cena vo všeobecnosti vyjadruje úžitkovú hodnotu výrobku

a kúpnu silu zákazníka. Kilogramové ceny bez náležitého metodického ošetrenia vyjadrujú

zhodnotenie hmoty, nemôžu spoľahlivo charakterizovať ceny.

uit = Xit / Qit,

kde :

Xit = hodnota výrobku i vyvezeného/dovezeného v roku t

Qit = hmotnosť výrobku i vyvezeného/dovezeného v roku t

4. Reťazové indexy

Pre spracovanie údajov boli použité reťazové indexy, ktoré poukazujú na trend vývoja

v jednotlivých rokoch.

index = (sledovaný rok / bázický rok ) * 100

Ďalšími použitými metódami výskumu boli metóda organizačno – ekonomického

prieskumu a taktiež aj komparatívna metóda.

22

Pri vypracovaní predkladanej práce boli využité údaje za roky 2005 - 2008 uvedené

v mil. Sk a mil. Eur ( 2005: 1 Euro = 38,59 SKK; 2006 1 Euro = 37,2 SKK; 2007: 1 Euro =

33,8 SKK; 2008: 1 Euro = 31,29 SKK; 2009: 1 Euro = 30,126 SKK).

Faktografický materiál bol získaný z viacerých informačných zdrojov:

knižná literatúra domácich a zahraničných autorov,

Štatistický úrad SR,

VÚEPP – Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva,

ZVHV – Zväz výrobcov hrozna a vína,

Ministerstvo pôdohospodárstva SR,

Zelené správy,

Osobné stretnutie s riaditeľkou Malokarpatskej vínnej cesty a riaditeľkou Zväzu

výrobcov hrozna a vína.

23

4 Vlastná práca

4.1 Regionálne aspekty Malokarpatského vinohradníckeho regiónu

Najväčší rozvoj vinohradníctva na Slovensku bol zaznamenaný v 18. a 20. storočí,

kedy plocha viníc dosahovala až 20 000 hektárov. O malokarpatské vína bol v tej dobe

veľký záujem, a to nielen doma, ale aj v zahraničí. V minulosti sa tieto vína podávali aj na

kráľovských stoloch a konkurovali najlepším európskym vínam.

Malokarpatská vinohradnícka oblasť sa nachádza na juhozápade Slovenska. Vinič

sa v tomto regióne pestuje už niekoľko tisíc rokov prevažne na južnej strane Malých

Karpát alebo v oblasti Záhorie. Pôdy sú tu stredne skeletnaté, hlinito – piesočnaté,

v menšej miere spraše alebo viate piesky. Malokarpatský vinohradnícky región

zaraďujeme do kontinentálneho klimatického pásma. Zrážky sa tu vyskytujú rovnomerne

počas celého roka a ich celkový objem dosahuje 650 mm. Vinice v predmetnej oblasti sa

nachádzajú v nadmorskej výške 100 – 250 m.n.m. Priemerná teplota vzduchu sa pohybuje

v rozpätí 13ºC - 20ºC (máj – september), priemerná teplota v období vegetácie dosahuje

17,5ºC. Priemerné ročné trvanie slnečného svitu je 2100 hodín, suma aktívnych teplôt

počas vegetácie sa vyšplhá na 3000˚C. Malokarpatská vinohradnícka oblasť sa vyznačuje

teplotným rozdielom medzi dňom a nocou v období vegetácie najmenej 15˚C. Spolu so

skeletnantými pôdami to umožňuje vyprodukovať v hrozne prevažne bielych odrôd vyšší

obsah kyselín a zároveň nedochádza k odbúraniu kyseliny jablčnej na mliečnu ešte na

kroch.

V Malokarpatskom vinohradníckom regióne je vinič prednostne vedený na

strednom alebo vysokom vedení. Povolené je pestovať maximálne 10 000 krov na ploche

jedného hektára rodiaceho vinohradu. Pre výrobu akostného vína s prívlastkom je povinné

dodržiavať zaťaženie viniča očkami v počte maximálne 65 000 očiek na ploche jedného

hektára a pri ostatných vínach (akostné vína, sektu V.O., likérového vína alebo

pestovateľského sektu) sa dodržiava zaťaženie maximálne 80 000 očkami na ploche

jedného hektára vinohradu.

Malokarpatská vinohradnícka oblasť sa zameriava predovšetkým na spracovanie

bielych muštových odrôd. Ich spracovanie je rýchle a šetrné. Pre biele vína je typický vyšší

obsah kyselín počas spracovania, čím sa dosiahne víno so správnym pomerom kyselín

a cukrov. Výroba bieleho vína sa tu uskutočňuje reduktívnym spôsobom, a to buď bez

prístupu vzduchu, alebo len s minimálnym prístupom vzduchu. Fermentácia je riadená

24

prostredníctvom kontroly teploty kvasenia, ktorá nepresahuje 15˚C alebo použitím

kvasiniek, komerčných preparátov alebo autochtónnych izolovaných kmeňov. Ako

chemický konzervant sa používa oxid siričitý.

Víno z Malokarpatskej vinohradníckej oblasti je produkt získaný výhradne úplným

alebo čiastočným alkoholovým kvasením čerstvého hrozna alebo hroznového muštu, ktorý

pochádza z tejto oblasti. Hrozno tu dosahuje výbornú cukornatosť, vína sú plné, s výraznou

chuťou, s príjemnými kyselinkami a sú taktiež vhodné aj na archiváciu. Vína z tejto oblasti

sú veľmi obľúbené najmä pre ich harmonické spojenie pohoria, rieky, slnka a výživnej

pôdy, ktoré vytvára osviežujúce a ľahké vína. Aby mohlo byť víno označené chráneným

označením pôvodu „Malokarpatské“, 100 % hrozna na výrobu vína musí pochádzať z tejto

oblasti. Zemepisnou jednotkou určenou na spracovanie hrozna a plnenie vína je územie

Slovenskej republiky vysadenej viničom – Slovenský vinohradnícky región. Víno

z Malokarpatskej vinohradníckej oblasti nie je povolené vyrábať ani plniť mimo

Slovenského vinohradníckeho regiónu.

4.1.1 Vína s chráneným označením pôvodu Malokarpat / - ská, ské, ský

Pre vína s chráneným označením pôvodu Malokarpat /- ská, ské, ský je možné

vyrábať nasledujúce druhy vín:

Víno s chráneným označením pôvodu (CHOP)

Analytické vlastnosti

skutočný obsah alkoholu: najmenej 9,5 % obj.,

obsah titrovateľných kyselín: najmenej 3,5 g/l.

Organoleptické vlastnosti

Čírosť: číre s iskrou, pripúšťajú sa ojedinelé vlákna filtračnej hmoty, jemné kryštáliky

vínneho kameňa a pri červených vínach slabo vyzrážané farbivo.

Farba: biela, ružová a červená zodpovedajúca ročníku a označeniu, pripúšťa sa v bielych

vínach slabší hnedožltý alebo ružovkastý odtieň a v červených vínach hnedastý odtieň.

Vôňa: čistá, typická, výrazná, podľa príslušnej odrody, poprípade značky, pripúšťa sa

menej výrazná vôňa.

Chuť: čistá, typická, plná, harmonická, výrazná, pripúšťajú sa menšie odchýlky v plnosti

a typickosti.

Akostné víno

25


skutočný obsah alkoholu: najmenej 10,0 % obj.

bezcukorný extrakt: najmenej 16 g/l

obsah titrovateľných kyselín: najmenej 3,5 g/l

Organoleptické vlastnosti:

Čírosť: Číre s iskrou, pripúšťajú sa ojedinelé vlákna filtračnej hmoty a ojedinelé čiastočky

z korku, jemné kryštáliky vínneho kameňa a pri červených vínach slabo vyzrážané farbivo.

Farba: biela, ružová a červená zodpovedajúca ročníku a označeniu, pripúšťa sa v bielych

vínach slabší hnedožltý alebo ružovkastý odtieň a v červených vínach hnedastý odtieň.

Vôňa: čistá, typická, výrazná, podľa príslušnej odrody, poprípade značky, pripúšťa sa


Chuť: čistá, typická, plná, harmonická, svieža, pripúšťajú sa menšie odchýlky v plnosti

a typickosti.

Akostné víno s prívlastkom

a) kabinetné

b) neskorý zber

c) výber z hrozna

d) bobuľový výber

e) hrozienkový výber

f) cibébový výber alebo botrytický výber

g) ľadové víno

h) slamové víno


skutočný obsah alkoholu:

kabinetné najmenej 9,5 % obj.,

neskorý zber najmenej 9,5 % obj.,

výber z hrozna najmenej 9,5 % obj.,

bobuľový výber najmenej 8,0 % obj.,

hrozienkový výber najmenej 8,0 % obj.,

cibébový výber najmenej 8,0 % obj.,

ľadové víno najmenej 6,0 % obj.,

slamové víno najmenej 6,0 % obj.

26

bezcukorný extrakt: najmenej 16,5 g/l,



Čírosť: číre s iskrou, pripúšťajú sa jemné kryštáliky vínneho kameňa a pri červených

vínach slabo vyzrážané farbivo.

Farba: biela, ružová a červená zodpovedajúca odrode, ročníku a prívlastku.

Vôňa: čistá, typická, výrazná, podľa príslušnej odrody, poprípade značky.

Chuť: čistá, typická, plná, harmonická.

Likérové víno

Likérové víno je produkt, ktorý sa získava z kvasiaceho hroznového muštu alebo

vína a do ktorého bol pridaný neutrálny alkohol alebo destilát vínneho pôvodu.


skutočný obsah alkoholu: najmenej 15 % obj., najviac 22 % obj.,

celkový obsah alkoholu: najmenej 17,5 % obj.,



Farba: biela, ružová a červená zodpovedajúca značke a ročníku.

Vôňa: typická, čistá, výrazná, podľa príslušnej odrody, poprípade značky, pripúšťa sa


Chuť: čistá, typická, plná, harmonická, výrazná, pripúšťajú sa menšie odchýlky v plnosti

a typickosti.

Sekt V.O. a pestovateľský sekt

Sekt V.O. a pestovateľský sekt sú produkty, ktoré sa získavajú prvotným alebo

druhotným kvasením čerstvého hrozna, hroznového muštu alebo vína a z ktorých sa pri

otvorení fľaše alebo nádoby uvoľňuje oxid uhličitý, ktorý vznikol výhradne kvasením.

Umením vinárskych majstrov pri zostavovaní skvelých cuvée z vybraných vín spolu

s dlhým časom zrenia vo fľašiach umožňujú v tejto oblasti vyrábať sekt jedinečných

charakteristík.


skutočný obsah alkoholu: najmenej 9,0 % obj.,

27

celkový obsah alkoholu: najmenej 9,0 % obj.,

obsah titrovateľných kyselín: najmenej 3,5 g/l,

bezcukorný extrakt: najmenej 16,9 g/l.


Farba: biela, ružová a červená zodpovedajúca označeniu a ročníku.

Vôňa: čistá, typická, výrazná, svieža, podľa príslušnej odrody, poprípade značky.

Perlenie: jemné a dlhotrvajúce.

Chuť: výrazná svieža, harmonická, čistá, plná.

4.1.2 Maximálne hektárové výnosy Malokarpatskej vinohradníckej oblasti

Víno CHOP 18 000 kg/ha

Akostné víno 17 500 kg/ha

Akostné víno s prívlastkom 12 000 kg/ha

Likérové víno 18 000 kg/ha

Sekt V.O. 18 000 kg/ha

Pestovateľský sekt 16 000 kg/ha

4.1.3 Odrody viniča pestované v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti

Biele muštové odrody:

Aurelius, Bouvierovo hrozno, Devín, Dievčie hrozno, Feteasca regala, Chardonnay, Irsai

Oliver, Milia, Muškát moravský, Muškát Ottonel, Müller – Thurgau, Neuburské, Noria,

Pálava, Rizling Rýnsky, Rizling Vlašský, Rulandské biele, Sauvignon, Silvánske zelené,

Tramín červený, Veltlínske červené skoré, Veltlínske zelené.

Muštové modré:

Alibernet, André, Cabernet Sauvignon, Dunaj, Frankovka modrá, Modrý Portugal,

Neronet, Rulandské modré, Svätovavrinecké, Zweigeltrebe.

4.1.4 Podiel Malokarpatskej vinohradníckej oblasti na celkovej ploche vinohradov

Malokarpatská vinohradnícka oblasť je oblasť s najväčšou plochou vinohradov,

zaberá 28,21 % z celkovej plochy vinohradov na Slovensku. Región pozostáva

z dvanástich rajónov a 115 obcí. Táto oblasť disponuje aj najlepšou technológiou pre

28

spracovanie hrozna a vína, preto je aj značná časť hrozna a vína ostatných oblastí

Slovenska spracovaná práve v tomto regióne.

Plocha vinohradov a podiel jednotlivých oblastí na celkovej ploche sú znázornené

v tabuľke č. 1.

Tabuľka 1 Plocha vinohradov a podiel jednotlivých vinohradníckych oblastí na

celkovej ploche

Vinohrad. oblasť Plocha vinohradov Počet rajónov / obcí Podiel na celk. ploche

Malokarpatská 5 819 ha 12 / 115 28,21 %

Juţnoslovenská 5 283 ha 8 / 114 25,61 %

Nitrianska 3 941 ha 9 / 159 19,11 %

Stredoslovenská 2 448 ha 7 / 110 11,87 %

Východoslovenská 1 733 ha 4 / 89 8,4 %

Tokajská 1 401 ha 0 / 7 6,8 %

Zdroj: VÚEPP, vlastné spracovanie

4.2 Zahraničný agrárny obchod

Zahraničný agrárny obchod je dôležitou súčasťou celkového zahraničného obchodu

Slovenskej republiky a to aj napriek tomu, že nemá také výrazné postavenie v celkovom

zahraničnom obchode ako je to v iných krajinách. Významnou mierou však vplýva na

ekonomiku a hospodárstvo Slovenskej republiky. Vývoj zahraničného obchodu

s agrokomoditami popisuje tabuľka č. 2.

Štruktúru zahraničného agrárneho obchodu najviac ovplyvnil vstup Slovenskej

republiky do EÚ. Export aj import Slovenskej republiky je prioritne zameraný na trhy EÚ.

29

Tabuľka 2 Základné ukazovatele vývoja agropotravinárskeho zahraničného obchodu

Rok Mil. 2005 2006 2007 2008 2009

Vývoz

Sk 46 844 52 267 55 714 61 359,7 53 073,4

Eur 1 213,89 1 405,03 1 648,34 2 036,8 1 761,7

Index 100,00 111,58 106,6 110,13 86,5

Dovoz

Sk 66 940 69 162 80 350 87 621,9 81 698,3

Eur 1 734,65 1 859,19 2 377,22 2 908,5 2 711,9

Index 100,00 103,32 116,18 109,05 93,24

Obrat

Sk 113 824 121 429 136 064 148 981,6 134 471,6

Eur 2 949,57 3 264,22 4 025,56 4 945,3 4 473,6

Index 100,00 106,68 112,05 109,49 90,26

Saldo

Sk -20 256 -16 895 -24 636 - 26 262,1 -28 624,9

Eur -524,9 -454,17 -728,88 - 871,7 -950,2

Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Zelené správy, vlastné prepočty

Vývoz agropotravinárskych tovarov mal od roku 2005 každoročne narastajúcu

tendenciu, až v roku 2009 vývoz klesol o takmer 15 %, čo spôsobila najmä hospodárska

a finančná kríza. Najväčším exportným trhom v oblasti agrokomodít je pre Slovensko

Európska únia ( 92 %). Ďalšou zaujímavosťou je, že vývoj slovenského vývozu do tretích

krajín v posledných rokoch vykazuje vyššiu dynamiku ako export do EÚ. Avšak napriek

nárastu exportu do tretích krajín sa percentuálny podiel na celkovom vývoze výrazne

znižuje.

V oblasti dovozu agrokomodít je situácia podobná ako pri ich vývoze, rozdiel je len

v tom, že dynamika rastu importu je nižšia ako je to pri exporte. EÚ predstavuje pre

Slovensko najväčší importný trh. Celkový dovoz do EÚ dosahuje 85%. Import z tretích

krajín má v posledných rokoch narastajúcu tendenciu, avšak jeho percentuálny podiel na

celkovom dovoze stále klesá.

Saldo zahraničného agrárneho obchodu Slovenska v období od 2005 – 2009 je

pasívne. Vo väčšej miere má vzrastajúcu tendenciu, iba v roku 2006 oproti roku 2005

zaznamenalo mierny pokles (16,6%). Saldo zahraničného obchodu bolo vysoko

ovplyvnené vstupom Slovenska do EÚ.

30

Obrat zahraničného agrárneho obchodu sa taktiež vstupom Slovenska do EÚ zvýšil

takmer o 100% a počas celého sledovaného obdobia mal rastúcu tendenciu. Tento vývoj je

zobrazený na grafe č.3.

Graf 3 Zahraničný agrárny obchod 2003 – 2009 v mil. EUR

-2000

-1000

0

1000

2000

3000

4000

5000

6000

2005 2006 2007 2008 2009

vývoz

dovoz

obrat

saldo

Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Zelené správy, vlastné spracovanie

4.2.1 Zahraničný obchod SR s hroznom a vínom

Zahraničný obchod SR s hroznom a vínom podlieha v posledných rokoch

narastajúcemu tlaku najmä zo strany zahraničnej konkurencie. Spôsobuje to predovšetkým

zvyšujúci sa podiel dovozu z krajín ako sú Taliansko, Španielsko a taktiež aj Maďarsko

alebo Česká republika. Jedná sa v prevažnej miere o akostné vína. Tieto vína nepresvedčia

spotrebiteľov svojou kvalitou, ale skôr nízkou cenou, ktorú si tieto krajiny môžu dovoliť

stanoviť. Krajiny ako Taliansko a Španielsko najmä z dôvodu vysokej produkcie hrozna

a vína a taktiež vďake podpore vinárstva a vinohradníctva zo strany štátu.

31

Tabuľka 3 Zahraničný obchod s hroznom a vínom 2005 – 2009 v tis. Sk

tis. Sk 2005 2006 2007 2008 2009

Hrozno dovoz 735 173 589 224 703 346 787 813 738 356,92

vývoz 65 808 91 605 97 950 134 539 105 644,7

saldo -669 365 -497 619 -605 396 -653 273 - 632 412,22

Víno dovoz 719 693 977 575 1 276 273 1 369 863 2 676 993,6

vývoz 225 455 296 380 644 098 513 426 316 572,14

saldo -494 238 -681 195 -632 176 -856 438 -2 360 421,5

Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné spracovanie

Tabuľka 4 Zahraničný obchod s hroznom a vínom 2005 – 2009 v tis. EUR

tis. EUR 2005 2006 2007 2008 2009

Hrozno Dovoz 24 403,3 19 558,66 23 346,82 26 150,6 24 508,91

Vývoz 2 184,4 3 040,73 3 251,34 4 465,9 3 516,72

Saldo -22 218,9 -16 517,9 -20 095,47 -21 684,7 -20 992,24

Víno Dovoz 23 889,4 32 449,54 42 364,52 45 471,13 88 859,91

Vývoz 7 483,7 9 838,014 21 380,12 17 042,60 10 508,27

Saldo -16 405,7 -22 611,5 -20 984,4 -28 428,52 -78 351,64


Zahraničný obchod s hroznom

V zahraničnom obchode so stolovým hroznom má SR záporné saldo počas celej

doby sledovania. Najvyššiu hodnotu dosiahlo v roku 2005, kedy sa vyšplhalo až na 22 219

tis. EUR, naopak najnižšiu hodnotu dosiahlo v roku 2006, kedy pokleslo na 16 518 tis.

EUR. V ďalších troch rokoch sledovania malo saldo zahraničného obchodu s hroznom

narastajúcu tendenciu.

Podiel dovozu členských krajín EÚ na celkovom dovoze stolového hrozna

predstavoval 82,8%. Najviac sa doviezlo z Talianska (62,9%) a Nemecka (20,6%).

Najväčší podiel muštového hrozna sa k nám doviezol z Talianska (23,2%)

a Maďarska (7,9%). Slovenská republika vyviezla do Českej republiky (96,0%) a do

Poľska (4,0%). Zahraničný obchod s hroznom popisujú tabuľky č.3 a č.4 a graf č.4.

32

Graf 4 Zahraničný obchod s hroznom 2005 – 2009 v tis. EUR

-30000

-20000

-10000

0

10000

20000

30000

2005 2006 2007 2008 2009

dovoz

vývoz

saldo


Zahraničný obchod s vínom

V zahraničnom obchode s vínom má taktiež Slovensko dlhodobo pasívnu bilanciu.

Počas celého sledovaného obdobia prevažoval dovoz nad vývozom. Mierny pokles bol

zaznamenaný iba v roku 2007 oproti roku 2006, kedy kleslo saldo zahraničného obchodu z

– 22 611 tis. EUR na - 20 984 tis. EUR. V roku 2009 v porovnaní s rokom 2008 sa saldo

zahraničného obchodu s vínom rapídne zvýšilo a dosiahlo hodnotu až – 78 351,64 tis.

EUR. Jedným z hlavných faktorov poklesu vývozu vína zo Slovenska je vytlačenie

slovenských výrobcov z českého trhu, ktorý bol pre nás rozhodujúci.

Graf 5 Zahraničný obchod s vínom 2005-2009 v tis. EUR

-100000

-80000

-60000

-40000

-20000

0

20000

40000

60000

80000

100000

2005 2006 2007 2008 2009

dovoz

vývoz

saldo


33

4.2.2 Konkurencieschopnosť hrozna a vína vypočítaná pomocou RCA

Tabuľka 5 Konkurencieschopnosť hrozna a vína vypočítaná pomocou RCA

2005 2006 2007 2008 2009

Hrozno

s EÚ -2,01 -1,48 -1,50 -1,18

s tretími

krajinami

-2,10

-2,09

-1,89

-1,72

celkom -2,06 -1,67 -1,67 -1,36 -1,51

Víno

s EÚ -0,84 -1,02 -0,42 -1,78

s tretími

krajinami

-0,80 -0,31 -0,14 -0,14

celkom -0,80 -0,96 -0,39 -0,73 -1,7


Index RCA meria podiel komoditnej skupiny na celkovom vývoze krajiny

z podielu komoditnej skupiny na celkovom exporte. Rovnicou sa porovnáva miera exportu

určitej krajiny v danej komoditnej skupine s celkovým exportným podielom danej krajiny

na celkovom svetovom exporte. Ak je podiel danej krajiny na celkovom svetovom exporte

v danej komoditnej skupine väčší než podiel danej krajiny na celkovom svetovom exporte

všetkým komoditných skupín, potom index RCA > 1, čo naznačuje, že v krajine existujú

pri exporte danej komoditnej skupiny odhalené komparatívne výhody. V opačnom prípade

poukazuje na komparatívne nevýhody.

Indexy RCA naznačené v tabuľke č. 5 poukazuje na komparatívne nevýhody

hrozna aj vína, a to počas celej doby sledovania. Pri komodite hrozno sa komparatívne

nevýhody v roku 2006 oproti roku 2005 s krajinami EÚ znížili o takmer 26%. V roku 2007

bol zaznamenaný mierny nárast a v roku 2008 opätovný pokles na -1,18. Hrozno má

menšiu komparatívnu nevýhodu pri obchode s členskými krajinami EÚ.

Pri komodite víno má Slovensko menšiu komparatívnu nevýhodu ako s hroznom.

V roku 2005 pri obchode s krajinami EÚ dosahovali hodnotu -0,84, podobnú úroveň mal

index RCA aj pri obchode s tretími krajinami. V ďalšom roku index RCA mierne vzrástol

pri obchode s krajinami EÚ a naopak výrazne poklesol pri obchode s tretími krajinami.

V roku 2007 komparatívna nevýhoda poklesla o viac ako 50% pri obchode s EÚ aj

34

s tretími krajinami. V poslednom roku sledovania index RCA pre EÚ výrazne narástol na

hodnotu -1,78 a pre tretie krajiny zostal na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom roku.

Graf 6 Konkurencieschopnosť hrozna a vína

-2,5

-2

-1,5

-1

-0,5

0

2005 2006 2007 2008 2009

Hrozno

Víno


4.2.3 Priemerné kilogramové ceny hrozna a vína

Priemerná cena muštového hrozna v roku 2008 v porovnaní s rokom 2007 klesla

o 3,0 % na 369,45 EUR/t. Priemerná ročná cena stolového hrozna vzrástla o 0,9 % na

573,36 EUR/t. Cenový vývoj výrazne poukazuje na zlé postavenie vinohradníkov vo

vzťahu k rentabilnosti produkcie hrozna. Pestovatelia hrozna, ktorí nemajú vlastné

spracovateľské kapacity, dostávajú za dopestované hrozno veľmi nízke ceny a je

predpoklad, že budú naďalej nútení znižovať plochu obrábaných vinohradov.

Tabuľka 5 Priemerné kilogramové ceny slovenského agrárneho dovozu

Dovoz

2005 2006 2007 2008

SKK/Euro SKK/Euro SKK/Euro SKK/Euro

EÚ

hrozno 40,38 - 1,05 30,59 - 0,82 38,62 - 1,14 38,66 - 1,24

víno 32,73 - 0,85 30,51 - 0,82 40,74 - 1,21 39,51 - 1,26

tretie krajiny

hrozno 41,37 - 1,07 50,39 - 1,35 35,12 - 1,04 44,21 - 1,41

víno 65,91 - 1,71 62,17 - 1,67 62,19 - 1,84 67,86 - 2,17

celkom

hrozno 40,38 - 1,05 34,88 - 0,94 37,54 - 1,11 40,11 - 1,28

víno 33,86 - 0,88 31,61 - 0,85 41,59 - 1,23 40,66 - 1,80


35

Priemerné kilogramové ceny dovozu hrozna mali počas sledovaného obdobia

stúpajúcu tendenciu. Iba v roku 2006 sa oproti roku 2005 znížili z 1,05 Eur/kg na 0,94

Eur/kg. V ostatných dvoch rokoch ceny stúpali.

Priemerné ceny dovozu hrozna z tretích krajín mali väčšinou vyššiu úroveň ako

priemerné ceny dovozu z krajín EÚ, iba v roku 2007 bola cena dovozu hrozna z tretích

krajín nižšia.

Pri komodite víno mali priemerné kilogramové ceny skôr kolísavú tendenciu. Kým

v roku 2006 sa priemerné ceny mierne znížili, v roku 2007 a 2008 sa výrazným spôsobom

opäť zvýšili.

Priemerné kilogramové ceny dovozu vína sú rovnako ako pri hrozne vyššie pri

dovoze z tretích krajín. Počas sledovaného obdobia mali narastajúcu tendenciu. Ich vývoj

je naznačený v tabuľke č. 5.

Tabuľka 6 Priemerné kilogramové ceny slovenského agrárneho vývozu

Vývoz

2005 2006 2007 2008

SKK/Euro SKK/Euro SKK/Euro SKK/Euro

EÚ hrozno 56,96 - 1,48 38,50 - 1,03 55,98 - 1,66 60,01 - 1,92

víno 44,24 - 1,15 42,20 - 1,13 90,95 - 2,69 65,33 - 2,09

tretie krajiny

hrozno 10,64 - 0,28 10,36 - 0,28 13,24 - 0,39 17,62 - 0,56

víno 25,37 - 0,66 40,77 - 1,09 139,95 - 4,14 382,39 - 12,24

celkom hrozno 38,19 - 0,99 28,67 - 0,77 43,47 - 1,29 49,32 - 1,58

víno 43,0 - 1,11 42,09 - 1,13 91,88 - 2,72 68,43 - 2,19


Priemerné kilogramové ceny vývozu hrozna mali podobne ako pri dovoze

narastajúcu tendenciu. Iba v roku 2006 je zaznamenané mierne zníženie priemerných cien,

ktoré je však už v ďalšom roku vykompenzované radikálnym zvýšením týchto cien.

Rovnako je to aj pri vývoze hrozna do krajín EÚ.

Iná situácia nastala pri vývoze do tretích krajín. Priemerné kilogramové ceny

hrozna sú minimálne a niekoľkonásobne nižšie ako je to pri obchode s členskými krajinami

EÚ.

Úplne opačná situácia nastala pri vývoze vína do tretích krajín. Priemerné ceny

vývozu v roku 2007 vzrástli takmer o 400% a v roku 2008 ešte dvakrát viac, kedy cena

dosiahla hodnotu 12,24 EUR/liter. Priemerné ceny vývozu zobrazuje tabuľka č. 6.

36

4.3 Nástroje na zvyšovanie účinnosti odbytu vína na Slovensku

a v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti

Súčasný trh je charakteristický svojou dynamickosťou, rastúcou silou spotrebiteľa

a intenzívnou konkurenciou. Zmeny prebiehajú stále rýchlejšie. Neustále sú zavádzané

nové technológie, ktoré nám umožňujú vyrábať viac za menej peňazí a vo vyššej kvalite.

Taktiež sa skracuje aj doba, počas ktorej je výrobok alebo služba, ktorá sú uvedené na trh,

považované za nové. Podstatnou mierou sa mení aj spotrebiteľské správanie, čo je

spôsobené najmä neustále rozširujúcim sa sortimentom a pestrejšou ponukou produktov.

Rastie kúpna sila spotrebiteľa, ktorému tak vzniká priestor na zvyšovanie nárokov

a požiadaviek na jednotlivé výrobky, ktoré slúžia na uspokojenie jeho potrieb.

Rozhodovanie v podniku teda už nemôže fungovať na intuitívnej úrovni. Je potrebné, aby

sa opieralo o kvalitné analytické nástroje, ktoré môžu navyše uľahčiť a urýchliť

rozhodovací proces, čím môže podnik získať určitú konkurenčnú výhodu.

Moderný marketing je teda dôležitým prvkom riadenia podniku, ktorý je

orientovaný na trh. Je prospešný v prvom rade pre zákazníka, pretože mu umožňuje

jednoduchší prístup k žiadanému produktu vo vhodnom časovom okamihu, ale taktiež

prináša úžitok aj pre podnik.

V súčasnosti sa marketing stal v hospodárskej praxi jedným z najpoužívanejších

výrazov, a to najmä z toho dôvodu, že je považovaný za spôsob riešenia problémov

a poskytuje možnosť hľadania východísk pri neuspokojivej situácii v podniku. Marketing

považujú firmy za jeden z kľúčových faktorov pre dosiahnutie podnikateľského úspechu.

Je ale potrebné tento termín správne pochopiť. Doslovný preklad totiž poskytuje len

zúžený pohľad na marketing. Pri preklade do slovenského jazyka slovo „market“ znamená

trh a s príponou –ing – „trhovanie“. Avšak pod pojmom marketing nemôžme chápať iba

predaj.

Dnešný marketing je definovaný rôznymi autormi a odborníkmi rôznym spôsobom.

Jedným z nich je, že prvoradou úlohou marketingu je vytvoriť dlhodobé a vzájomne

výhodné väzby medzi firmou a verejnosťou (jednotlivcami a organizáciami), s ktorou je

firma v určitom kontakte a na druhej strane je marketing proces zladenia silných stránok

firmy so skupinami zákazníkov, ktorým firma môže slúžiť. Jedná sa o proces, ktorý

ovplyvňuje celkový smer a budúcnosť firmy, preto je pre celý proces nutná znalosť

makroprostredia, mikroprostredia a obsluhovaných trhov.

37

Komunikácia so spotrebiteľom je pre väčšinu domácich výrobcov veľmi dôležitá,

a to najmä v súčasnosti v období globalizácie trhov. Mnohé vinárske spoločnosti často

volia nesprávnu formu komunikácie so spotrebiteľom, ktorá je neefektívna a nezabezpečí

aktívnu viditeľnosť danej značky. Vývoj na trhu s vínom na Slovensku a vo viacerých

európskych krajinách monitoruje EnoVia, ktorá vykonáva analýzy trhu a sleduje

požiadavky spotrebiteľov. Na základe týchto analýz a požiadaviek trhu navrhujú

systémové riešenia pre výrobu jednotlivých kategórií vína a ostatných vinárskych

produktov. Ich ďalšou úlohou je príprava komunikačnej stratégie jednotlivých brandov

a následne spoločná podpora predaja vo zvolených distribučných systémoch. Do oblasti ich

činnosti spadá aj riešenie pre pozicioning na trhu s vínom a taktiež aj poradenstvo pri

rebrandingu.

Za marketing vína môžeme považovať aj sledovanie trhu s vínom so zámerom

podriadenia vlastnej produkcie vína požiadavkám trhu. Ide o hľadanie optimálnych

variantov typu výrobku, jeho ceny, dostupnosti a propagácie. Je nevyhnutný nielen pre

veľké podniky, ale pre každého vinára, ktorý uvádza víno na trh.

Ministerstvo pôdohospodárstva SR v záujme trvalého rozvoja vinohradníctva,

vinárstva a výroby vysokokvalitného hroznového vína zriadilo 1.januára 1999 príspevkovú

organizáciu s názvom Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky so sídlom v Bratislave.

Táto organizácia vznikla najmä z dôvodu zdĺhavého procesu vysporiadania a navrátenia

pôdy pôvodným vlastníkom, ktorý zapríčinil, že veľa plôch zostalo neobrábaných. Podľa

údajov MP SR máme v súčasnosti 22 000 ha registrovaných vinohradov, z toho len 16 000

ha je obhospodarovaných a 12 000 ha rodiacich viníc. Cieľom programu podpôr je

dosiahnuť 22 000 ha rodiacich viníc.

Nový vinohradnícky rok sa oficiálne začína 1.augusta. Na Slovensku sa vtedy

začína s predajom burčiaku z prvých dozretých strapcov hrozna, aj keď skôr stolových

odrôd. Tradícia burčiakov je známa len na Slovensku, v Rakúsku, v Českej republike a

v Nemecku, iné krajiny takýto nápoj nepoznajú. Aj toto môže byť jeden z faktorov

podpory predaja slovenského vína v zahraničí.

4.3.1 Podpora predaja a odbyt vína na Slovensku

Predaj vína je na Slovensku uskutočňovaný najmä prostredníctvom

veľkoobchodných reťazcov, kde vysoký podiel z celkového predaja tvoria zahraničné vína.

V posledných rokoch stúpa počet producentov vína, ktorí predaj realizujú priamo vo

38

svojich vlastných predajniach, reštauráciách, vinotékach alebo iných stravovacích

a obchodných zariadeniach. Obľúbený je i predaj sudového vína, často do vlastných nádob

kupujúceho. Ceny vína na slovenskom trhu sa pohybujú od 1,50 EUR až do niekoľko

desiatok EUR za 0,75 litra.

Podpora predaja vína je na Slovensku realizovaná rôznymi formami. Najčastejšie sa

jedná o rôzne degustácie alebo výstavy vín, ako aj dni otvorených pivníc, vinobrania.

V posledných rokoch sa organizujú aj verejné prednášky, napr. na výstave potravín a vín.

Niektoré časopisy a noviny propagujú tzv. zdravé pitie vína. Negatívom je, že v domácich

médiách stále viac prevažuje propagácia zahraničných vín, zatiaľ čo propagácia domácich

vín stagnuje.

Za posledné tri roky sa spotreba vína na obyvateľa Slovenska nijako výrazne

nemenila, avšak menia sa požiadavky spotrebiteľov. Stúpa počet konzumentov, ktorí si

víno vyberajú podľa výrobcu alebo odrody. Väčšia pozornosť by sa mala venovať úrovni

predaja, skladovaniu a podávaniu vína a taktiež je potrebné viesť slovenských

konzumentov ku kultúrnej a zdravej konzumácii vína.

Odbyt slovenského vína v minulom roku klesol o 5 – 10 %, čo spôsobila

predovšetkým kríza. Aj keď toto číslo nie je enormné, bude mať dopad aj na

vinohradníkov a plochu vinohradov. Vinárske podniky, pretože im ostalo viac vína,

vykúpia menej hrozna, nakoľko majú obmedzené kapacity. Vinohradníkom ostane

nepredané hrozno a pravdepodobne oveľa významnejšie zvážia možnosť trvalého

vyklčovania vinohradov, na ktoré dostanú jednorazovú dotáciu až 5 – 7000 EUR/ha.

Množstvo vinohradov sa tak premení na stavebné parcely alebo ornú pôdu. Vinohradníci

už teraz bijú na poplach, že nemajú odberateľov a súčasná cena hrozna pri výkupe 0,20

EUR/kg je likvidačná.

39

Graf 7 Kategórie vína vyrobené v SR v roku 2008

Kategórie vína vyrobené v SR v roku 2008

10,4%

76,4%

13,0% 0,2%

stolovéakostnéa.s prívlastkomtokajské

Zdroj: Zväz výrobcov hrozna a vína – Štatistika

Na odbyt a spotrebu vína bude taktiež vplývať aj nová legislatíva. Najmä z toho

dôvodu, že bude ďaleko komplikovanejšie len podľa etikety rozlíšiť jednotlivé vína. Tieto

opatrenia vychádzajú z iniciatívy EÚ, ktorá tak chce zlepšiť konkurencieschopnosť

európskych vín. Realita je však taká, že toto opatrenie pomôže skôr veľkoproducentským

krajinám, ako Taliansko a Španielsko, zbaviť sa prebytkov svojich lacných vín. Bohužiaľ

až 80% slovenských konzumentov si vyberá víno podľa odrody a nie podľa pôvodu

hrozna. Na grafe č. 7 sú znázornené jednotlivé kategórie vín, ktoré boli na Slovensku

vyrobené v roku 2008.

Jedným z dôležitých faktorov pri výbere vína je jeho cena v pomere ku kvalite.

Veľkým konkurentom slovenských vín pri odbyte vína sú lacné vína z Talianska

a Španielska, ktorým sa kvôli tamojšej dotačnej politike nemôžu slovenskí vinári cenou

vyrovnať. V Taliansku majú trojnásobne vyšší príspevok na plochu vinohradu ako je to na

Slovensku a tak je hrozno v Taliansku niekoľkonásobne lacnejšie.

4.3.2 Vinársky cestovný ruch

Cestovný ruch sa považuje za jeden z najväčších fenoménom posledných rokov.

Zatiaľ čo v minulosti bol cestovný ruch realizovaný zvyčajne len vo forme obchodných

ciest, dnes je situácia iná. Cestovný ruch sa stal jednou zo súčastí hospodárskeho odvetvia

každej krajiny. Jednou z najzaujímavejších súčastí cestovného ruchu je agroturistika, ktorá

je úzko spätá s prírodou.

40

V každej krajine na svete, kde sa darí pestovaniu hrozna a výrobe vína, prosperuje

tzv. vinársky cestovný ruch. Každá významnejšia vinohradnícka oblasť má svoju vínnu

cestu, ktorá vedie cez jednotlivé obce, a tým obohacuje vidiecky turizmus a aj jednotlivé

regióny danej krajiny. Na Slovensku je vinársky turizmus zatiaľ v začiatkoch, ale vínne

cesty už existujú aj u nás. Najstaršia a najznámejšia z nich je Malokarpatská vínna cesta.

Na Záhorí je Vínna cesta Záhorie, cez štyri kraje prechádza Nitrianska kráľovská vínna

cesta (je najrozsiahlejšia), v Hokovciach má sídlo Hontianska vínna cesta a na východe

Slovenska Tokajská vínna cesta.

Väčšinu podujatí v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti organizuje spolok

Malokarpatská vínna cesta. Ich počet každým rokom narastá, čo platí aj pre záujem o

takéto podujatia. Tento spolok vydáva každý rok špecializovaný kalendár, kde sú

uverejnené všetky podujatia, ktoré sa budú konať počas celého roka.

Malokarpatská vínna cesta

Pod pojmom vínna cesta rozumieme panoramatickú cestu vinohradníckou

oblasťou, ktorá poskytuje pekné pohľady na vinohrady, a na ktorej je možné navštíviť

vinárske prevádzky, najmä rázovité pivnice a viechy a ochutnať miestne víno, prípadne aj

miestne špeciality. S rozvojom vinárskeho marketingu nadobudol pojem vínnej cesty aj iné

významy. Vínne cesty sú považované za turistický a marketingový produkt, ktorý je

spravidla podporovaný združením vinárom, ale ide aj o inštitucionálne zázemie vínnej

cesty, ktorá je založená na podporu rozvoja regiónu a cestovného ruchu v danom regióne.

Ide o propagáciu tradičných produktov. Na tomto základe funguje aj Malokarpatská vínna

cesta. Hlavným cieľom organizátorov vínnych ciest je prostredníctvom rozvoja vínneho

turizmu spojiť snahu producentov vína a miestnych samospráv a dosiahnuť tak

ekonomické povznesenie dotknutých oblastí. Prostredníctvom rozvoja vínneho turizmu sú

podporované aj ostatné služby, ktoré naň nadväzujú.

Za najdôležitejšiu vínnu cestu na Slovensku sa považuje Malokarpatská vínna

cesta. Je to marketingový produkt vinárskeho cestovného ruchu, ktorý sa odohráva na

juhovýchodných svahoch pohoria Malé Karpaty. Ide o spojenie najzaujímavejších

a najkrajších atrakcií, týkajúcich sa vinárstva a vinohradníctva, ktoré tvoria nádhernú

krajinnú expozíciu dotvorenú mestečkami a obcami na úpätí tohto pohoria. Malokarpatská

vínna cesta sa dotýka oblasti siahajúcej od Bratislavy až po Trnavu a spája štyri fenomény

– krajinu, jej históriu, dobré víno a miestnu gastronómiu. Je známe, že víno vyrábané

41

v tejto oblasti chutilo i korunovaným hlavám vo Viedni aj v Bratislave, ktorá bola vtedy

hlavným mestom Uhorska a vďaka produkcii vysoko kvalitného vína získali v 17. storočí

mestá Modra, Pezinok a Svätý Jur titul slobodné kráľovské mestá. Najväčšie pivnice

v Malokarpatskom regióne sa nachádzajú v obci Červený Kameň.

Pri návšteve Malokarpatskej vínnej cesty návštevníci dostanú tzv. vínny pas,

degustačný pohárik a putujú podľa vlastnej vôle po regióne. Počet otvorených pivníc

dosahuje až 60 a ponúkajú vína od takmer stovky výrobcov, ktorí sú členmi Združenia

Malokarpatská vínna cesta. Jej trasa je vyznačená tabuľami na kraji každej obce a na

členských prevádzkach.

Združenia Malokarpatská vínna cesta je občianskym združením právnických

a fyzických osôb, v ktorom sú zastúpené miestne samosprávy, vinohradnícke a vinárske

spolky a iné subjekty, ktoré sú aktívne v oblasti vínneho turizmu a jeho propagácie.

Deň modranských pivníc

Deň modranských pivníc už sedem rokov organizuje vinársky a vinohradnícky

spolok VINCUR. Ide o prehliadku 18 historických pivníc, kde sa prezentuje 20

regionálnych výrobcov vína. Cieľom tohto podujatia je prezentovať mladé vína v čase,

keď sa už chystajú opustiť pivnice.

Vínne trhy v Pezinku

Predchádzajú im miestne prehliadky vína koncom zimy a na jar a vínne trhy sú ich

vyvrcholením. Ide o riadené ochutnávky v atraktívnych lokalitách, ktoré sú sprevádzané

bohatým programom, ktorý slúži na to, aby návštevníkov poučil a taktiež zabavil.

Malokarpatské vinobranie v Pezinku a Modre

Za centrum malokarpatského regiónu sa považujú Pezinok a Modra, ktoré sú okrem

vinárskej tradície zaujímavé aj svojou históriou

Vinobranie je každoročným vyvrcholením vinárskeho roka, ktoré sa koná vždy

v septembri. Pezinok aj Modra sú mestá, ktoré okrem vína žijú aj kultúrou a práve na

týchto oberačkových slávnostiach sa spájajú oba tieto fenomény. Tieto podujatia sa konali

vždy raz za dva roky v Modre a každý rok v Pezinku, avšak posledné roky sa vinobranie

koná v oboch mestách každý rok, zvyčajne dva víkendy po sebe, a to najmä z dôvodu

vysokého záujmu o tento typ podujatia.

42

Svätomartinské poţehnanie mladého vína

Táto tradícia bola prebraná od juhomoravských vinárov a koná sa od založenia

Združenia pezinských vinohradníkov a vinárov. Vinári sa stretávajú vo svojich vínnych

pivniciach a ochutnávajú mladé víno. Pri tomto podujatí víno požehnávajú katolícki

a evanjelickí kňazi.

43

5 ZÁVER

Vinohradníctvo a vinárstvo má na Slovensku dlhoročnú tradíciu. Na HDP sa

podieľa 2,6% a to aj napriek tomu, že jeho podiel v agrorezorte SR je relatívne malý,

keďže plocha vinohradov zaberá len necelé percento obhospodarovanej poľnohospodárskej

pôdy. Väčšina slovenských vinohradov je situovaných na západe Slovenska. Slovenské

vinohradníctvo je súčasťou európskeho vinohradníctva. Je preto nevyhnutné sledovať jeho

vývojové tendencie, aby sa slovenskí vinohradníci a vinári dokázali včas prispôsobiť

zmenám na zahraničných trhoch a aby tieto zmeny vedeli efektívne využiť vo svoj

prospech.

Slovensko v súčasnosti zaznamenáva mierny útlm v tomto odvetví, ktorý je

spôsobený predovšetkým znižovaním plôch vinohradov a taktiež aj príliš nízkymi cenami

hrozna, ktoré sú často pre producentov hrozna až likvidačné. Za ďalší faktor súčasného

útlmu vinohradníctva a vinárstva považujem narastajúci konkurenčný tlak zo strany

dovážaných vín zo zahraničia, ktorému slovenské vína nedokážu čeliť najmä pre ich nízke

ceny.

Cieľom predkladanej bakalárskej práce bolo zhodnotiť regionálne zvláštnosti

vinohradníctva a vinárstva na Slovensku s bližším zameraním na Malokarpatskú

vinohradnícku oblasť a poskytnúť prehľad o súčasnej situácii v odbyte hrozna a vína.

Teoretická časť bakalárskej práce hodnotí súčasný stav vinohradníctva a vinárstva

vo svete, v EÚ a na Slovensku a jednotlivé vinohradnícke oblasti Slovenska so zreteľom

na klimatické podmienky, pestované odrody a iné špecifiká každej vinohradníckej oblasti.

Ďalej som sa v tejto časti pokúsila priblížiť legislatívny rámec uplatňovaný vo

vinohradníctve a vinárstve na Slovensku a taktiež som sa snažila zhodnotiť dopady novely

Zákona o vinohradníctve a vinárstve.

Nosnou časťou bakalárskej práce bola kapitola štyri – Vlastná práca, ktorá bola

rozdelená do troch okruhov, z ktorých vyplývajú nasledovné závery. Táto kapitola je

zameraná na regionálne aspekty Malokarpatského vinohradníckeho regiónu, ktorý sa

považuje za oblasť s najbohatšou históriou. Ide o rozlohou najväčší slovenský

vinohradnícky región, ktorý zahŕňa 12 vinohradníckych rajónov a 115 vinohradníckych

obcí. V tomto regióne sú výborné klimatické podmienky, ktoré zaručujú produkciu

kvalitných vín. Pozornosť je sústredená na špecifiká tohto regiónu v oblasti chráneného

označenia pôvodu, maximálnych hektárových výnosov a rovnako aj v oblasti pestovaných

odrôd.

44

V nasledujúcej časti predkladanej práce je venovaná pozornosť zahraničnému

obchodu s hroznom a vínom, ako aj efektívnosti a konkurencieschopnosti týchto dvoch

komodít slovenského agrárneho obchodu. Slovensko dosahuje počas celej doby sledovania

(2005 – 2009) pasívne saldo pri zahraničnom obchode tak s hroznom, ako aj s vínom Vo

väčšine prípadov má žiaľ aj narastajúcu tendenciu. Najväčším exportným trhom pre

Slovensko je Česká republika, ktorá však v posledných rokoch prejavuje nezáujem

o slovenské vína. S týmto nezáujmom musia slovenskí vinári bojovať predovšetkým

hľadaním nových exportných trhov, prípadne znížením produkcie vína, čo považujem za

jednu z krajných možností.

V tejto časti som sa zamerala aj na meranie konkurencieschopnosti prostredníctvom

indexu RCA. Vypočítané hodnoty tohto indexu poukazujú na komparatívne nevýhody pri

oboch komoditách, a to počas celého sledovaného obdobia. Pri komodite hrozno má

Slovensko menšiu komparatívnu nevýhodu pri obchode s členskými krajinami EÚ. Pri

komodite víno je situácia opačná, kedy menšiu komparatívnu nevýhodu dosahuje

Slovenská republika pri obchode s tretími krajinami. V zahraničnom obchode s vínom je

na tom Slovensko celkovo lepšie ako pri obchode s hroznom.

V poslednej časti je pozornosť venovaná nástrojom na zvyšovanie účinnosti odbytu

vína na Slovensku a v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Pod pojmom marketing

môžeme v tomto smere rozumieť viacero činností. Ide napríklad o zviditeľnenie danej

značky alebo môže ísť aj o uskutočňovanie marketingového výskumu za účelom zistenia a

prispôsobenia sa požiadavkám spotrebiteľov. Takýto marketingový výskum je často

využívaným nástrojom na dosiahnutie stabilnej pozície na trhu.

Odbyt vína sa na Slovensku uskutočňuje predovšetkým prostredníctvom veľkých

obchodných reťazcov, len v malej miere sa predaj realizuje cez špecializované vinotéky.

Dobrou správou však je, že takýto spôsob odbytu vína každým rokom narastá. Odbyt vína

má však v posledných rokoch klesajúcu tendenciu. Za hlavnú príčinu považujem

predovšetkým hospodársku krízu, ale ďalším významným faktorom, ktorý môže

v budúcnosti ovplyvniť predaj vína na Slovensku, je nová legislatíva. Nové pravidlá

v označovaní vína na etiketách mali zlepšiť konkurencieschopnosť európskych vín na

svetových trhoch, avšak na slovenské vína to má podľa môjho názoru úplne opačný dopad.

Toto opatrenie prinesie úžitok len krajinám ako sú Taliansko alebo Španielsko, pretože sa

dokážu pomerne ľahko zbaviť prebytkov svojich lacných vín. Slovenský spotrebiteľ tak

bude mať problém zorientovať sa v ponuke vín a vo väčšine prípadov uprednostní cenu

pred kvalitou a domácou značkou. Ďalšou príčinou poklesu odbytu vína je už spomínaný

45

nezáujem nášho najväčšieho odberateľa – Českej republiky a taktiež narastajúci import

zahraničných vín.

V tejto časti je taktiež upriamená pozornosť aj na tzv. vinársky cestovný ruch, ktorý

si získava stále väčšiu popularitu. Za hlavnú súčasť tohto vinárskeho cestovného ruchu

môžeme považovať organizovanie vínnych ciest. Dnes už skoro každá vinohradnícka

oblasť má svoju vlastnú vínnu cestu. Najväčšou a najdôležitejšou z nich je práve

Malokarpatská vínna cesta. Ide o najzaujímavejšie atrakcie spojené s vinohradníctvom

a vinárstvom na juhovýchodných svahoch Malých Karpát. Okrem vínnych ciest sa

organizuje ešte mnoho ďalších podujatí spojených so spoznávaním jednotlivých regiónov

a ochutnávkou vína, akými sú napríklad Vínne trhy v Pezinku alebo Vinobrania v Pezinku

a v Modre.

Na základe výsledkov bakalárskej práce považujem za najproblémovejšiu časť

slovenského vinohradníctva a vinárstva obchod s hroznom a vínom. Za jednu z možností

riešenia pokladám zlepšenie osvety a vzdelávania spotrebiteľov v oblasti vinárstva. Ďalším

riešením zo strany výrobcov môže byť zvýšenie produkcie akostných vín, ktoré budú

cenovo prístupné pre bežného slovenského spotrebiteľa, nakoľko cena je často

rozhodujúcim faktorom pri výbere vína. Pomôcť by mohol aj štát, a to prostredníctvom

založenia fondu určeného pre vinohradníkov a vinárov. V okolitých krajinách takéto fondy

fungujú už niekoľko rokov a pomáhajú domácim vínam zvyšovať ich

konkurencieschopnosť na domácich, ale aj na zahraničných trhoch. Taktiež by štát mohol

venovať viac prostriedkov na marketing. Tieto riešenia sú len všeobecného charakteru,

nakoľko situácia sa neustále mení a je potrebné prispôsobovať sa konkrétnym podmienkam

v danom období.

46

6 Pouţitá literatúra

1. ADAMS, Geoff. a kol. 2004. Vína sveta. Darling Kindersley. 2004. 641 s. ISBN

80-8085-184-0

2. BERNÁTH, Slavko. 2008. Vinohradníctvo. Nitra: Slovenská poľnohospodárska

univerzita v Nitre, 2008, 137 s. ISBN 978-80-552-0150-4

3. FARKAŠ, Ján. 1998. Všetko o víne. Martin: Neografia. 1998. 171 s. ISBN 80-

88892-16-3

4. GÁLIK, Jozef. 2007. Analýza zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi

a potravinárskymi výrobkami . Bratislava: VÚEPP. 2007. 63 s. ISBN 978-80-8058-

449-8

5. GREGOROVÁ, Zuzana. 2005. Modelové prístupy k formovaniu základných

faktorov konkurencieschopnosti a kvantifikácia vplyvu na efektívnosť vývozu

vybraných agrokomodít: dizertačná práca. Nitra: Slovenská poľnohospodárska

univerzita v Nitre, 2005, 96 s.

6. HRONSKÝ, Štefan. a kol. 2006. Vinárstvo. Nitra: Slovenská poľnohospodárska

univerzita v Nitre, 2006, 128 s. ISBN 80-8069-774-4

7. JAKUBÍKOVÁ, Dagmar. 2008. Strategický marketing. Praha: Grada Publishing.

2008. 272 s. ISBN 978-80-247-2690-8

8. KLOBUČNÍKOVÁ, Hana. 2008. Analýza úspešnosti podnikateľského procesu

vybraného podnikateľského subjektu: bakalárska práca. Nitra: Slovenská

poľnohospodárska univerzita, 2008, 35 s.

9. KOTLER, Philip. a kol. 2007. Moderní marketing. Praha: Grada Publishing. 2007.

66 s. ISBN 978-80-247-1545-2

10. KRETTER, Anton. a kol. 2004. Marketing. Nitra: Slovenská poľnohospodárska


11. MALÍK, Fedor. 2004. 100 najlepších slovenských vín. Bratislava: Albert Marenčin

– Vydavateľstvo PT, 2004, 160 s. ISBN 80-889-12-77-6

12. MALÍK, Fedor. 2005. Víno Malých Karpát. Bratislava: Albert Marenčin –

Vydavateľstvo PT, 2005, 212 s. ISBN 80-89218-07-5

13. MIKULÁŠOVÁ, Stanislava. 2008. Trh hrozna a hroznového vína v SR: dizertačná

práca. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2008, 163 s.

47

14. MIKULÁŠOVÁ, Stanislava - ŠIMO, Dušan. 2009. Marketing hrozna a hroznového

vína. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2009, 147 s. ISBN

978-80-552-0262-4

15. PÍCHA, Emil. a kol. 2004.Slovensko-rakúska vínna cesta.[online]. [cit. 10.4.2010].

Dostupné na internete: < http://www.mvc.sk/download/skat_sk.pdf >

16. PINTÉR. Eduard, HRONSKÝ, Štefan. 2009. Situácia v odbornom vzdelávaní

a vzdelávacom systéme v oblasti vinohradníctva a vinárstva [online]. [cit.

10.4.2010]. Dostupné na internete: <

http://www.svapezinok.sk/files/gallery/20091015134800_Odborne%20vzdelavanie

%20v%20SR_SK.pdf >

17. RANDUŠKA, Peter. 2009. Vademecum o víne. Bratislava: Ikar, 2009, 335 s. ISBN

978–80-551-2012-6

18. STEVENSON, Tom. 2002. Nová encyklopédia svetových vín. Bratislava: Ikar,

2002, 600 s. ISBN 80-551-0446-8

19. ŠAJBIDOROVÁ, Viera. 2008. Vinič hroznorodý, hroznové víno: Situačná

a výhľadová správa k 31.7.2008. Bratislava: VÚEPP, 2008, 45 s. ISBN 978-80-

8058-489-4

20. ŠAJBIDOROVÁ, Viera. 2009. Vinič hroznorodý, hroznové víno: Situačná

a výhľadová správa k 31.7.2009. Bratislava: VÚEPP, 2009, 45 s. ISBN 978-80-

8058-489-4

21. ŠIMO, Dušan. 2006. Agrárny marketing. Nitra: Slovenská poľnohospodárska


22. http://www.enovia.sk/

23. http://www.invinotrading.sk/

24. http://www.vino.sk/

25. http://www.vinozoslovenska.sk/

26. http://www.land.gov.sk/

http://www.mvc.sk/download/skat_sk.pdf

http://www.svapezinok.sk/files/gallery/20091015134800_Odborne%20vzdelavanie%20v%20SR_SK.pdf

http://www.svapezinok.sk/files/gallery/20091015134800_Odborne%20vzdelavanie%20v%20SR_SK.pdf

http://www.enovia.sk/

http://www.invinotrading.sk/?go=slovnik&sid=357&lng=1

http://www.vino.sk/rozne/dejiny-vinohradnictva-na-slovensku.html

http://www.vinozoslovenska.sk/

http://www.land.gov.sk/

48

PRÍLOHY

49

Príloha č.1 Dovoz vína a hroznovej šťavy podľa jednotlivých druhov

Názov 2005/2006 2006/2007 2007/2008 2008/2009

Šumivé víno 6 702 7 060 11 022 7 674

Víno do 2 l 146 501 188 484 228 736 249 460

Víno nad 2 l 189 594 201 642 164 945 105 757

Hroznový mušt 0 4 144 5 839 10 905

Celkom 342 797 401 330 410 542 373 796

Vermuty 19 352 16 551 19 111 21 938

Hroznová šťava 11 255 19 843 29 894 18 631


Príloha č.2 Dovoz vína a hroznovej šťavy podľa jednotlivých druhov v hl

0

50 000

100 000

150 000

200 000

250 000

300 000

350 000

400 000

450 000

Šumivé

víno

Víno do 2

l

Víno nad

2 l

Hroznový

mušt

Vermuty Hroznová

šťava

Celkom

2005/2006

2006/2007

2007/2008

2008/2009


50

Príloha č.3 Vývoz vína a hroznovej šťavy podľa jednotlivých druhov v hl

Názov 2005/2006 2006/2007 2007/2008 2008/2009

Šumivé víno 1 600 2 170 283 193

Víno do 2 l 34 485 37 517 98 296 38 282

Víno nad 2 l 78 753 88 067 80 352 55 117

Hroznový mušt 0 0 0 0

Celkom 114 838 127 753 178 931 93 952

Vermuty 21 245 1 159

Hroznová šťava 0 3 653 4 874 539


Príloha č. 4 Vývoz vína a hroznovej šťavy podľa jednotlivých druhov

0

20 000

40 000

60 000

80 000

100 000

120 000

140 000

160 000

180 000

200 000

Šumivé

víno

Víno do 2

l

Víno nad

2 l

Hroznový

mušt

Vermuty Hroznová

šťava

Celkom

2005/2006

2006/2007

2007/2008

2008/2009


51

Príloha č.5 Mapa Malokarpatskej vínnej cesty

Zdroj: www.mvc.sk

slovenskÁ poĽnohospodÁrska...

Documents