SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV132304

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

MOŽNOSTI VYUŽITIA OBNÔŽKOVÉHO PEĽU

VO VÝŽIVE A LIEČITEĽSTVE

2011 Martina Jánošíková

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

MOŽNOSTI VYUŽITIA OBNÔŽKOVÉHO PEĽU

VO VÝŽIVE A LIEČITEĽSTVE Bakalárska práca

Študijný program: Výživa ľudí

Študijný odbor: 4188700 Výživa

Školiace pracovisko: Katedra genetiky a šľachtenia rastlín

Školiteľ: RNDr. Zoltán Balogh, CSc.

Konzultant: (nepovinný) Doc. Ing. Ján Brindza, CSc.

Nitra 2011 Martina Jánošíková

Čestné vyhlásenie

Dolu podpísaná Martina Jánošíková vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Možnosti využitia obnôžkového peľu vo výžive a liečiteľstve“ vypracovala samostatne

s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 9. mája 2011

Martina Jánošíková

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie môjmu školiteľovi RNDr. Zoltánovi

Baloghovi, CSc., za pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri

vypracovávaní bakalárskej práce.

Abstrakt (v štátnom jazyku)

Obnôžkový peľ je produkt kvitnúcich rastlín a zaraďujeme ho medzi prírodný

produkt včiel. Peľ je nevyhnutná potrava pre život včelstva. Je to jemný až hrubozrnný

prášok obsahujúci microgametophytes zo semien rastliny , ktoré produkujú samčie

gaméty (spermie). Peľ je najdokonalejšia potrava. Ide o peľ z kvetov, premenený

včelami na potravu, ktorá má silne omladzujúce účinky. V živote človeka má peľ svoje

miesto ako potravinový doplnok. Vo výžive ľudí má peľ v poslednej dobe čoraz väčší

význam.

Kľúčové slová: obnôžkový peľ, včela, nutričné vlastnosti, liek

Abstrakt (v cudzom jazyku)

Bee pollen is the product of flowering plants and it is classified as a natural bee

product. Pollen is necessary nurture for the living of the colony of bees. It is soft to

coarse grained powder containing microgametophytes from the seeds of those plants,

which produce male gametes (sperm). Pollen is the most perfect nurture. The point is

that the pollen from the flowers, which is transformed to nurture, has juvenescent

effects. In our lives the pollen is important as a food complement. Lately the pollen has

been gaining a larger importance in human nutrition.

Key words: bee pollen, bee, nutritional properties, medicament

Obsah

Obsah................................................................................................................................5

Úvod..................................................................................................................................9

1 Literárny prehľad....................................................................................................10

1.1 Charakteristika obnôžkového peľu......................................................................10

1.2 Získavanie a manipulácia.....................................................................................11

1.3 Fyzikálne vlastnosti peľu.....................................................................................11

1.3.1 Tvar, veľkosť a hmotnosť peľových zŕn......................................................11

1.3.2 Farba peľu.....................................................................................................15

1.3.3 Chuť peľu.....................................................................................................17

1.4 Chemické vlastnosti peľu.....................................................................................17

1.4.1 Bielkoviny....................................................................................................20

1.4.2 Tuky..............................................................................................................25

1.4.3 Sacharidy......................................................................................................27

1.4.4 Minerálne látky.............................................................................................29

1.4.5 Nukleové kyseliny........................................................................................32

1.4.6 pH.................................................................................................................32

1.4.7 Vitamíny.......................................................................................................33

1.4.8 Éterické oleje................................................................................................36

2 Odoberanie a uskladnenie peľu..............................................................................37

2.1 Odber a zber peľu.................................................................................................37

2.1.1 Pomôcky na odber peľu z plástov................................................................38

2.1.2 Pomôcky na odber peľových obnôžok.........................................................39

2.2 Skladovanie, čistenie a sušenie peľu....................................................................40

2.2.1 Sušenie a pomôcky na sušenie peľu.............................................................40

2.2.2 Čistenie peľu a jeho pomôcky......................................................................42

2.2.3 Uskladnenie a pomôcky na uskladnenie peľu..............................................43

3 Peľ a jeho účinky.....................................................................................................44

3.1 Použitie a využitie peľu........................................................................................44

3.1 Liečivé účinky peľu.............................................................................................46

3.2 Užívanie a dávkovanie peľu.................................................................................47

3.2.1 Užívanie peľu...............................................................................................47

3.2.2 Dávkovanie peľu..........................................................................................47

3.3 Liečebné použitie peľu.........................................................................................48

3.3.1 Peľ a apetít....................................................................................................48

3.3.2 Peľ a zvýšenie telesnej hmotnosti.................................................................48

3.3.3 Peľ a chudnutie.............................................................................................48

3.3.4 Peľ pri žalúdočných ťažkostiach..................................................................48

3.3.5 Peľ ako antibiotikum....................................................................................49

3.3.6 Peľ a psychika...............................................................................................49

3.3.7 Peľ a neurasténia...........................................................................................49

3.3.8 Peľ a celkový stav organizmu.......................................................................49

3.3.9 Peľ a duševne pracujúci................................................................................50

3.3.10 Peľ a poruchy mozgovej činnosti.................................................................50

3.3.11 Peľ a telesný vzrast.......................................................................................50

3.3.12 Peľ a staroba.................................................................................................50

3.3.13 Peľ a zrak......................................................................................................51

3.3.14 Peľ a vlasy....................................................................................................51

3.3.15 Peľ v kozmetike............................................................................................51

3.3.16 Peľ a šport.....................................................................................................51

3.4 Využívanie peľu v medicíne................................................................................52

3.4.1 Pôsobenie peľov na ľudský organizmus.......................................................53

3.4.2 Prípravky obsahujúce peľ.............................................................................53

4 Výkup včelieho obnôžkového peľu na Slovensku.................................................57

Záver...............................................................................................................................59

5 Zoznam použitej literatúry.....................................................................................60

6 Prílohy.........................................................................................................................1

Zoznam ilustrácií

Obr. 1 Schematické zobrazenie tvaru obnôžok 12

Obr. 2 Vykrajovač peľu – jednoduchý 39

Obr. 3 Vykrajovač peľu – s vratnou pružinou 39

Obr. 4 Skriňová sušiareň na peľové obnôžky 41

Obr. 5 Sušiareň na peľ s infražiarovkami 42

Obr. 6 Jabloň domáca 65

Obr. 7 Jabloň kvetnatá 66

Obr. 8 Višňa obyčajná 66

Obr. 9 Broskyňa obyčajná 67

Obr. 10 Jahoda obyčajná 67

Obr. 11 Repka olejná 68

Obr. 12 Peľ z kapusty repkovej pravej 69

Obr. 13 Peľ z maku siateho 69

Obr. 14 peľ zo slnečnice 69

Obr. 15 Polenapin 70

Obr. 16 Apipol 70

Obr. 17 Forever bee pollen - Včelí peľ 71

Obr. 18 Včelí peľ 71

Obr. 19 Melbrogen 72

Obr. 20 Apikomplex 72

Obr. 21 Androgel 72

Zoznam tabuliek

Tab. 1 Hmotnosť obnôžkových zŕn ................................................13

Tab. 2 Triedenie peľových zŕn na základe ich veľkosti ................................................13

Tab. 3 Veľkosť peľových zŕn niektorých včelárskych významných rasltín...................14

Tab. 4 Priemerná veľkosť a hmotnosť peľových zŕn ................................................15

Tab. 5 Farba peľu jednotlivých rastlí ................................................16

Tab. 6 Základné chemické zloženie obnôžkového peľu ................................................18

Tab. 7 Zloženie obnôžkového peľu vybranných druhov rastlín.....................................18

Tab. 8 Zloženie sušiny peľu rastlinných druhov ................................................19

Tab. 9 Obsah vody vo včelích produktoch ................................................20

Tab. 10 Porovnanie zložiek peľu s inými potravinami ................................................22

Tab. 11 Obsah základných aminokyselín v g na 100 g potravín......................................24

Tab. 12 Esenciálne aminokyseliny vo vybranných typoch peľu druhu Aloe greatheadii var Davyana ................................................25

Tab. 13 Obsah tukov a mastných kyslín vo včeľom peli ................................................27

Tab. 14 Obsah sacharidov a vlákniny vo včeľom peli ................................................29

Tab. 15 Minerálne zloženie peľu vyb ranných druhov drevín..........................................31

Tab. 16 Obsah minerálnych látok (ppm) v rôznych druhoch obnôžkového peľu............32

Tab. 17 Porovnanie obsahu vitamínov v peli s inými potravinami..................................34

Tab. 18 Obsah vitamínov skupiny B v peli a mede ................................................35

Tab. 19 Obsah tukov vo včeľom peli ................................................36

Tab. 20 Rozdiely v chemickom zložení medzi obnôžkovým a fermentovaným peľom. .45

Tab. 21 Energetická hodnota 100 g včelieho obnôžkového peľu.....................................45

Tab. 22 Výkup včelieho peľu na Slovensku ................................................57

Tab. 23 Výkup včelieho obnôžkového peľu na Slovensku podľa regiónov.....................57

Tab. 24 Prehľad o nákupe včelieho peľu na Slovensku podľa druhov rastlín..................58

Tab. 25 Počet zapojených včelárov do zberu včelieho obnôžkového peľu na Slovensku58

Úvod

V poslednej dobe sa čoraz viac a viac stretávame s problematikou hospodárskeho

využívania obnôžkového peľu v rôznych odvetviach. Jeho využitie je všestranné. Možno ho

využívať vo samotnom včelárstve, vo farmaceutike, v lekárstve, v kozmetike, v potravinárstve

alebo na výživu ľudí.

Cieľom predkladanej bakalárskej práce bolo použitím disponibilných zdrojov odbornej

literatúry

charakterizovať obnôžkový peľ, jeho pôvod, získavanie, spracovanie

a uskladnenie, popísať jeho fyzikálne vlastnosti a chemické zloženie

popísať možnosti jeho využitia v každodennej výžive

poukázať na jeho liečivé účinky, užívanie a dávkovanie v liečiteľstve – medicíne.

10

1 Literárny prehľad

1.1 Charakteristika obnôžkového peľu

Peľ, teda peľové zrnká sú malé samčie reprodukčné bunky (gametofyty) vytvárané

v prašnících ( samčí orgán kvetu) vyšších kvitnúcich rastlín. Peľ je prenášaný vetrom, vodou,

ale i živočíchmi, z nich najviac včelami (Hymenoptera: Apoidea), ktoré sú na peľ obligátne

viazané. Pre včely je peľ jediným zásadným zdrojom proteínov, minerálov a vitamínov

a spotrebujú za rok 20 – kg/včelstva a v tropických oblastiach je to až 100 kg/včelstvo.

Každá rastlina má špecifický tvar, veľkosť a farbu peľových zŕn. Peľové zrnká môžu byť

pretiahnuté, guľovité alebo sploštené. Celkový obrys peľových zŕn je rôzny, napríklad

okrúhly, eliptický, uholníkový alebo kosoštvorcový. Peľové zrnká môžu byť hladné, niektoré

majú ostne, zárezy na povrchu, či nepravidelné priehlbiny alebo výstupky. K pomerne

výrazným znakom peľový zrniek patrí aj farba.

Patrí k hlavným zdrojom bielkovín, aminokyselín lipidov, sacharidov, minerálnych látok

pre vyvíjanie sa larvy, rast ďalších vývojových štádií a fyziologických prejavov včiel. Podieľa

sa na tvorbe materskej a robotníckej kašičky, ktorou sú kŕmené larválne štádia včiel. Okrem

vývoju včiel je dôležitá pri produkcii vosku.

Predpokladá sa, že vysoká výživová hodnota peľu entomofilných rastlín je výsledkom

procesu adaptácie rastlín na tento spôsob cudzoopelenia, kvalitnejší peľ láka včely viac. Včely

zbierajú málo výživný peľ len v prípade nedostatku peľu vyšších výživných hodnôt (PŘIDAL

2003).

Peľ nazývajú mnohí včelári včelím chlebom, pretože obsahuje dusíkaté látky, ktoré včely

potrebujú pri príprave kŕmnej kašičky pre plod a matku (SILNÝ 1984, 1987).

Včely lietavky zbierajú peľ na kvetoch a pomocou nôh ho ukladajú do peľových košíčkov

nachádzajúcich sa na treťom páre nôh z vonkajšej strany holene. Na udržanie obnôžky peľu

slúžia včelám tuhé obvodové chĺpky košíčka, najmä jeho dlhý chĺpok vyčnievajúci z dna

košíčka. Peľové obnôžky včely nosia do úľa a ukladajú ich do buniek plásta. Včely mladušky

prinesené peľové obnôžky navlhčujú medom a hlavne ich vtláčajú do buniek plásta.

V uloženom peli vzniká mliečnym kvasením kyselina mliečna, ktorá peľ konzervuje. Takto si

peľ udržuje výživnú hodnotu aj viac rokov. Bunky s peľom sú naplnené iba do 2/3 (SILNÝ

194, 1987).

11

1.2 Získavanie a manipulácia

Peľ sa včelám odoberá najčastejšie pomocou peľochytov (stierače peľu). Sú to plastové

alebo plechové dosky s vŕtanými otvormi o priemere 5 mm, ktoré sa vkladajú do letáčového

otvoru. Otvory môžu byť kruhové alebo polkruhové so zárezmi.

Pod doskou je uložený zásobník prikrytý pletivom, do ktorého padajú obnôžky peľu. Peľ

na zvláštne účely sa získava aj jeho vykrajovaním z buniek plástov, alebo ručným zberom

z liesky.

Obnôžkový peľ sa musí sušiť, pretože čerstvý by sa nedal skladovať, pretože obsahuje

20 – 25 % vody. Suší sa na lieskach s hustým pletivom na obsah vlhkosti 8 %. Potom sa čistí

a ukladá do plastových vrecúšok, alebo do hermeticky uzatvorených nádob.

1.3 Fyzikálne vlastnosti peľu

1.3.1 Tvar, veľkosť a hmotnosť peľových zŕn

Peľová zrnká jednotlivých rastlín majú charakteristické vlastnosti. Veľkosť a tvar

peľových zŕn sú pri jednotlivých rastlinách rozličné. Veľkosť sa pohybuje najčastejšie medzi

0,010 – 0,100 mm. Len málo rastlín má peľové zrná väčšie než 0,100 mm (Čavojský a kol.

1981).

Tvar peľových zrniek je charakteristický pre každú rastlinu. Najčastejšie sa peľové zrnká

vyskytujú v podobe ako (obr. 1):

guľovité (napr. – tekvica obyčajná, vŕba rakyta, horčica roľná, agát biely,

ríbezľa červená, lucerna siata)elipsovité (napr. – kapusta obyčajná, pagaštan

konský, ľadenec rožkatý, komonica lekárska, vika siata, vičenec veľkolistý)

trojuholníkové (napr. – ďatelina plazivá, vŕbka úzkolistá, trnka obyčajná,

ostružina, malina)

štvorhranné (napr. – tabak viržínsky) (ČAVOJSKÝ A KOL. 1981).

Tvar peľových zŕn zodpovedá vo veľkej väčšine prípadom rotačným telesám, súmerným

podľa jednej, dvoch alebo niekoľkých rovín a s tromi osami súmernosti. Sú to teda

trojrozmerné útvary, i keď sa často zobrazujú ako útvary plošné, dvojrozmerné, kde potom

sledujeme ich obrys. Keďže však ide o trojrozmerné útvary, môže byť ich tvar rôzny

12

v závislosti od polohy v preparáte. V takomto prípade nám ide o zachytenie jeho objemu (L.

ambitus), teda tvaru vymedzeného krajnými hodnotami, ako napr. hrán alebo iných častí

trojrozmerného telesa. Používajú sa pri tom osi súmernosti (polárna os, priečna os,

predozadná os).

Peľové zrno súmerné podľa jednej roviny súmernosti je monosymetrické (bilaterálne),

súmerné podľa dvoch rovín súmernosti je bisymetrické a s jednou osou, ktorou prechádza

niekoľko rovín je radiálne symetrické alebo polysymetrické. Miesto, na povrchu peľového

zrna, kade prechádza polárna os sa nazýva pól peľového zrna.

Obrázok č. 1- Schematické zobrazenie tvaru obnôžok

1 2

3 4

1 – nepravidelný, 2 – guľovitý, 3 – elipsoidný, 4 – srdcovitý

13

Na povrchu sú peľové zrnká pokryté blanou (exina), ktorá ich chráni pred vyschnutím a inými vonkajšími vplyvmi. Vetromilné rastliny majú túto blanu hladkú, zatiaľ čo hmyzomilné rastliny ju majú rozlične členenú. Môžeme na nej pozorovať rôzne znaky ako napr. – ostne, háčiky, hrbolčeky a brázdy. Tieto výčnelky slúžia na lepšie zachytenie peľových zŕn na ochlpené telo hmyzu a na jeho prenášanie.

Odlišnosti v štruktúre povrchu obnôžok sú spôsobené mikrotextúrou, ktorá súvisí

s morfológiou peľových zŕn každého taxónu (Carrión Et Al. 2003; Carrión Et Al. 2004).

Hmotnosť obnôžkového peľu súvisí s rastlinným zdrojom. Priemerná hmotnosť obnôžok, ktorá

sa uvádza v literatúre je 7,5 mg až 15 mg (Stanley & Linskens 1974). (Tab. č. 1).

Tabuľka č. 1 – Hmotnosť obnôžkových zŕn (g) (STANLEY & LINSKENS 1974)

Úrove Slovná Rozsah

1 veľmi malá < 6,32

2 malá 6,32 – 10,74

3 stredne veľká 10,75 – 15,16

4 veľká 15,17 – 19,58

5 veľmi veľká 19,59 a viac

Veľkosť obnôžky rozdeľujeme do piatich základných skupín (Sawyer 1981). V tabuľke

č. 2 uvádzame veľkosti peľových zŕn porovnané s peľom liesky obyčajnej (Corylus alvelana).

Tabuľka č. 2 – Triedenie peľových zŕn na základe ich veľkosti (SAWYER 1981)

Poradie Veľkostná skupina Veľkosť peľového Porovnanie

1. Veľmi malé < 20 µm < 1x Corylus

2. Malé 20 – 30 µm 1x Corylus

3. Stredne veľké 30 – 50 µm > 1x Corylus

4. Veľké 50 – 100 µm > 2x Corylus

5. Veľmi veľké > 100 µm > 4x Corylus

V tabuľke č. 3 uvádzame veľkosti peľových zŕn niektorých včelársky významných rastlín

(Sawyer 1981) a v tabuľke č. 4 uvádzame priemernú veľkosť a hmotnosť peľových zŕn (podľa

Stanleyho 1974, doplnil Mačička), kde si môžeme porovnať jednotlivé druhy rastlín.

14

Tabuľka č. 3 – Veľkosť peľových zŕn niektorých včelársky významných rastlín (SAWYER

1981)

Rastlinný rod, druh Veľkosť peľového zrna

(µm)Crataegus sp. > 40 µm

Prunus sp. > 40 µm

Malus sp. 35 µm

Pyrus sp. 30 – 35 µm

Rubus sp. 25 -30 µm

Rosa sp. 26 – 28 µm

Salix sp. 17 – 26 µm

Vicia sp. 50 µm

Lotus sp. 18 µm

Trifolium repens 25 – 30 µm

Trifolium pratense 40 µm

Medicago sp. 35 µm

15

Tabuľka č. 4 – Priemerná veľkosť a hmotnosť peľových zŕn (STANLEY 1974)

Rastlina Veľkosť mm Hmotnosť 10-9 kg

Jedľa biela 0,097 251,6

Javor cukrový 0,032 6,6

Pagaštan konský 0,031 0,9

Jelša lepkavá 0,026 1,4

Breza bradavičnatá 0,010 0,8

Buk lesný 0,055 26,0

Lipa veľkolistá 0,040 6,5

Kukurica siata 0,116 247,0

Tekvica obyčajná 0,213 1 068,0

Vika 0,034 -

Pohánka 0,037 -

Vičenec siaty 0,035 -

Lieska obyčajná 0,027 -

Vres obyčajný 0,044 -

Ďatelina plazivá 0,030 -

Čučoriedka obyčajná 0,022 -

Lucerna chmeľovitá 0,027 -

1.3.2 Farba peľu

Farba peľu býva rozmanitá a je charakteristická pre jednotlivé druhy rastlín. Jemné

sfarbenie odtiene vo farbe peľu toho istého druhu spôsobujú najmä poveternostné vplyvy

a vek kvetu. Podľa farby peľu prinášaného na obnôžkach môžeme usudzovať, ktoré rastliny

včely navštevujú (Tabuľka č. 5) (ČAJKOVSKÝ A KOL 1981).“

U nás majú prevahu peľové obnôžky so žltou farbou. Sú to obnôžky napríklad z peľu

rastlín kapusta repková pravá, ovocné stromy, zlatobyľ, ruža šípová, vŕby, gaštan jedlý, lieska

obyčajná, horčica biela, lipa veľkolistá a iné (POPOVIČ 2006).

Farba obnôžok je tiež špecifickým znakom rastlinného zdroja. A však obnôžky nemajú

vždy len jednu farbu (REITER, CAMDEN 1947; LINSKENS H.F. 1974; MODRO ET AL. 2009;

BARTH ET AL. 2009).

16

Zložitejšie ale presnejšie metódy hodnotenia farieb sú pomocou mikroskopickej

a obrazovej analýzy (BOTON ET AL. 2001), ako aj chemického zloženia, ktorému

zodpovedajú príslušné farby (SYNYTSYA ET AL. 2009).

Tabuľka č. 5 – Farba peľu jednotlivých rastlín (SCHÖNFELD 1995)

Farba Rastlina

Biela jedľa

Červenkastá broskyňa

Krvavočervená Hluchavka purpurová, divozel veľkokvetý

Tmavočervená Pagaštan konský, trnka

Fialová Pichliač poľný, ibiš lekársky

Modrastá Gacélia

Sivozelená Vlčí mak

Žltkastá Šalvia lúčna, starček, zlatobyľ, drieň, jarabina, čremcha, dula obyčajná,

lucerna siataBledožltá Lipa laolistá, lipa veľkolistá, topoľ biely, topoľ čierny, hrab obyčajný,

imelovníkBieložltá Kukurica, ríbezľa, egreš, javor mliečny, javor , klen

Svetložltá Hruška, jabloň, vŕba

Citrónová až

sírovožltá

Horčica biela, repka olejka, ohnica, lieska obyčajná, rakyta, gaštan jedlý,

bukČervenožltá Púpava, materina dúška, podbeľ, marhuľa

Okrovožltá Jelša lepkavá

Zelenožltá Mak siaty

Zlatožltá Slnečnica, komonica

Žltobiela Nevädza poľná, kostihol lekársky

Žltosivá Brest

Žltá Uhorka, tekvica

Tmavožltá Vika

Hnedastá Breza biela

Tmavohnedá Ďatelina lúčna, ďatelina plazivá

Sivohnedá Bôb

Žltohnedá Vičenec vikolistý, malina, ostružina

Hnedožltá Ďatelina hybridná, čerešňa, višňa

17

1.3.3 Chuť peľu

Chuť peľu je horká až horkokyslá (ČAVOJSKÝ 1981).

CHLEBO & Čermáková (2001) tvrdia, že obnôžkový peľ má v porovnaní s natívnym

peľom rastlín sladšiu chuť a tým nadobúda aj niektoré ďalšie cenné vlastnosti. Sladkosť peľu

je spôsobený tým, že včely musia zlepiť peľové zrná nektárom a výlučkami žliaz.

1.4 Chemické vlastnosti peľu

Chemické vlastnosti peľu nezáležia len od druhu rastlín, z ktorých peľ pochádza, ale vo

veľkej miere aj od úrodnosti pôdy, na ktorej rastliny rastú, od obsahu vlhkosti v pôde a od

poveternostných podmienok v období formovania a dozrievania peľových zrniek. Preto sú aj

výsledky chemických rozborov peľu tej istej rastliny od jednotlivých autorov rozdielne

(KOPERNÍCKY 1988).

Význam peľu nespočíva iba v zabezpečovaní reprodukcie rastlín. Na základe všetkých

súčasných poznatkov predstavuje peľ zdroj energie a výživy. Biochemické štúdie prírodného

peľu, t. j. peľu nespracovaného včelami (získaného ručným zberom z kvetov) potvrdzujú, že

peľové zrná patria medzi bunky rastlinného organizmu s bohatým vybavením. Zaznamenaný

kvalitatívny a kvantitatívny obsah organických a anorganických látok, svedčí o tom, že peľ

prestavuje zložitý, rôznorodý biochemický systém a je prirodzenou zásobárňou látok

stavebných, energetických a zásobných.

Včelí obnôžkový peľ je zvyčajne zložený z peľu kvetov viacerých rastlín jedného alebo

viacerých druhov, je považovaný za potenciálny zdroj energie a živín (nutrientov) vo výžive

človeka (ABREU 1992; BLOCK ET AL. 1994; SERRA BONVEHI & ESCOLA JORDA 1997).

Včelí obnôžkový peľ ako aj peľ zozbieraný z kvetov manuálne, obsahuje živiny ako

sacharidy, bielkoviny, aminokyseliny, lipidy, vitamíny, minerálne látky a stopové prvky

(SERRA BONVEHI & ESCOLA JORDA 1997).

ORZAES Villanueva ET AL. (2002) uvádza, že tento včelí produkt, teda peľ môže byť

doplnkom dennej stravy pre zaujímavý obsah bielkovín, tukov a sacharidov.

SCHMIDT (1996) uvádza, že peľ je vo všeobecnosti bohatý na bielkoviny, minerálne látky

a vitamíny a má nízky obsah tuku v porovnaní s mnohými klasickými potravinami.

18

Chemické zloženie peľu je variabilné. Mení sa na jednom stanovišti v priebehu roka, a to

v závislosti od zberu podľa rastlinného druhu a oblasti pôvodu. V tabuľkách 6 - 8 je uvedené

zloženie obnôžkového peľu.

Peľové zrnká obsahujú 12 -20 % vody. Čerstvý peľ, najmä obnôžky z neho, však

obsahujú niekedy i väčšie množstvo vody (25 -30 %). Sušinu peľu (80 – 88 %) tvoria dusíkaté

látky (bielkoviny), tuky, glycidy, minerálne látky a iné látky (ČAVOJSKÝ A KOL. 1981).

Tabuľka č. 6 – Základné chemické zloženie obnôžkového peľu (%) (SCHMIDT &

BUCHMANN 1992)

Chemické látky

Minimum – Maximum Priemerný obsah

Bielkoviny 7,5 – 35 23,7

Lipidy 1 – 15 4,8

Sacharidy 15 – 45 27,0

Popoloviny 1 – 5 3,1

Tabuľka č. 7 – Zloženie obnôžkového peľu vybranných druhov rastlín (%) (NEUSCHLOVÁ

1995)

Peľ

druhov

Strávite

ľné

bielkov

iny

LipidySachari

dy

Minerál

ne látkyVoda

Vŕba 15,4 5,2 41,9 2,2 13,6

Horčica 21,7 8,6 25,5 2,5 13,2

Repka 25,3 9,6 24,7 2,7 9,8

Lieska 46,7 0,6 4,2

19

Tabuľka č. 8 – Zloženie sušiny peľu rastlinných druhov (%) (PŘIDAL 2003)

Peľ

druhov

Bielkovi

ny

Stráviteľ

né

bielkovi

ny

LipidySacharid

y

Mineráln

e látky

Borovica 14,14 9,54 1,23 30,92 2,24

Kukuric

a14,65 11,98 0,76 19,28 3,22

Jelša 18,94 14,34 3,02 17,35 -

Hrab 20,01 13,63 0,56 15,88 3,21

Breza 23,02 11,25 2,67 16,69 2,97

Orech 25,04 21,87 2,32 26,64 4,19

Mak 48,99 33,04 1,80 12,37 4,12

Lieska 50,16 46,68 0,16 21,58 4,20

Vŕba 54,45 47,13 3,56 19,02 -

20

Voda

SZCZESNA ET AL. (2009) zistila, že obsah vody v čerstvom včeľom obnôžkovom peli je

18,34 % a v sušenom peli pri teplote približne 40 °C je 6,25 %.

V tabuľke č. 9 možno vidieť pre porovnanie včelí jed , že obsahoval 6,99 % vody,

materská kašička 62,56 % a propolis 2,30 %.

Tabuľka č. 9 – Obsah vody vo včelích produktoch SZCZESNA ET AL. (2009)

Včelí produkt nMinimum –

Maximum

Priemerný

obsah

Čerstvý včelí

peľ32 10,16 – 21,37 18,34

Sušení včelí

peľ32 2,79 – 8,56 6,25

Včelí jed 16 5,90 – 8,89 6,99

Materská

kašička5 60,15 – 65,18 62,56

Propolis 10 1,70 – 2,60 2,30

PATRUICA ET AL. (2008) uvádzajú obsah vody v zmiešanom kvetovom peli 22,5 %,

v peli kapusty repkovej 24,4 %, v peli slnečnice 18,2 %, vo fermentovanom peli: 13,3 %

(zmiešanom) a 13,5 % (slnečnicovom).

1.4.1 Bielkoviny

Bielkoviny sú najdôležitejšou zložkou pre ľudský organizmus. Rozkladajú sa na

aminokyseliny, z ktorých sa v organizme tvoria potrebné bielkoviny. Organizmus nie je

schopný skladovať aminokyseliny do zásoby, preto nadbytok aminokyselín počas 4 – 6 hodín

odbúrava. Vzniknutý amoniak sa detoxikuje tým, že sa z neho vytvorí v pečeni močovina.

U pacientov s ťažším poškodením pečene treba obmedziť prísnu bielkovín, aby sa nezvýšila

hladina amoniaku v krvi. Niektoré rastlinné bielkoviny vo výžive treba kombinovať s inými.

21

Problém dostatočnej produkciu plnohodnotných bielkovín je hlavným problémom

svetovej výživy. Pri nedostatku energie sa najviac spaľujú ketolátky a vetvené aminokyseliny.

V krvi sa to najviac prejavuje stratou albumínu. Preto môže vzniknúť relatívny nedostatok

aminokyselín. Lebo tie sa namiesto proteosyntézy využívajú na úhradu energie.

Bielkoviny v humánnej výžive predstavujú najdôležitejšiu živinu. Z denného príjmu

tvoria 10 – 15 % energie. Denná odporúčaná dávka pre dospelého človeka je 50 – 70 g.

V prvom rade sú dôležité ako stavebný materiál pre ľudský organizmus a nie ako zdroj

energie. Zúčastňujú sa na zabezpečovaní funkcie tkanív a orgánov. Bielkoviny dodávajú

určité množstvo energie. Bielkoviny poskytujú také isté množstvo energie ako sacharidy. Sú

to zložité organické zlúčeniny uhlíka, kyslíka, vodíka, dusíka, niektoré aj síry, fosforu

a železa.

Najdôležitejšiu úlohu v peli práve zohrávajú bielkoviny. Najdôležitejší význam pre včely

má peľ, ktorý má vyšší obsah bielkovín. Kvalitný peľ obsahuje 20 – 74 % stráviteľných

bielkovín. Najviac bielkovín obsahuje peľ rakyty, liesky a maku. Peľ z borovice a kukurice

obsahuje len málo stráviteľných bielkovín – okolo 10 %. V týchto bielkovinách sa nachádzajú

všetky základné aminokyseliny.

V obnôžkovom peli (upravenom sušením, lyofilizáciou alebo mrazením) z repky olejnej

(Brassica napus subsp. Napus L.) bol zistený obsah bielkovín v priemere 25,113 3,3306

g.100 g-1 (FATRCOVÁ-ŠRAMKOVÁ ET AL. 2008A, 2008B).

GROOT (CIT. Čavojský A KOL. 1981) zistil, že včely nevyhnutne potrebujú pre svoj

úspešný rozvoj 10 základných aminokyselín, medzi ktoré patrí arginín, leucín, izoleucín,

histidín, treonín, metionín, lyzín, fenylalanín, tryptofán, valín a glycín. Tieto aminokyseliny

musí včela získať z peľovej potravy, pretože si ich nedokáže v tele vytvoriť.

V tabuľke č. 10 môžeme porovnať zložky peľu s potravinami (BUCHTOVÁ 1987).

22

Tabuľka č. 10 – Porovnanie zložiek peľu s inými potravinami (BUCHTOVÁ 1987)

Aminokyseliny

(%)

Včelí peľ Pšeničná múka

chlebová tmavá

Ovsené vločky

Leucín 0,70 1,132 0,975

Izoleucín 0,23 0,673 0,676

Lyzín 1,06 0,337 0,481

Valín 0,40 0,627 0,780

Fenylalanín 0,40 0,796 0,689

Treonín 0,55 0,428 0,429

Tyrozín 0,53 0,505 0,481

Metionín 0,30 0,199 0,195

Cystín + 0,291 0,286

Tryptofán + 0,184 0,169

∑ EAMK 4,17 5,172 5,161

Histidín + 0,291 0,234

Arginín 0,51 0,643 0,853

Serín 0,81 0,750 0,520

Prolín 1,68 1,744 0,780

Glycín 0,76 0,535 0,585

Alanín 0,65 0,444 0,793

Kyselina

asparágová

1,84 0,627 0,533

Kyselina

glutámová

1,25 5,095 2,613

∑ OAMK 7,50 10,129 6,916

Bielkoviny (%) 19,5 15,3 13,0

23

∑ OAMK – suma ostatných aminokyselín, ∑ EAMK – suma esenciálnych aminokyselín

Z dusíkatých látok obsahuje peľ aminokyseliny viazané v bielkovinách (kyselina

glutámovú, histidín, asparagín, serín, leucín, izoleucín, lyzín, valín, prolín, tyrozín, glycín,

kyselinu asparágovú, hydroxyprolín, tryptofán). Z týchto 20 aminokyselín sa môže vytvoriť

neprehľadné množstvo bielkovín. Bielkoviny tvoria 80 – 90 % všetkých organických zlúčenín

živočíchov. Bielkoviny udržujú a určujú špecifické vlastnosti orgánov, tkaniva a buniek.

Jedince rovnakého druhu a ich potomkovia majú teda v jednotlivých častiach tela rovnaké

alebo veľmi podobné bielkoviny. Každý organizmus si vytvára z prijatej bielkovinovej

potravy svoju vlastnú špecifickú bielkovinu (ČAVOJSKÝ A KOL 1981).

CAILLAS (1968) uvádza, že zo 100 g peľu môžeme získať toľko základných aminokyselín

ako asi z 0,5 kg hovädzieho mäsa alebo zo siedmich vajec. Dávkou asi 30 g peľu možno teda

kryť dennú potrebu týchto aminokyselín. Jedna kávová lyžička suchého peľu má hmotnosť asi

5 g, vrchovatá asi 8 g. Pre dospelého človeka stačí 20 g peľu denne, pre deti vo veku 3 – 5

rokov 12 g peľu, vo veku 6 -12 rokov je to 16 g peľu, pre staršie deti je dávka peľu rovnaká

ako pre dospelých. Toto porovnanie si môžeme pozrieť v tabuľke č. 11 a 12.

24

Tabuľka č. 11 – Obsah základných aminokyselín v g na 100 g potravín (CAILLAS 1975;

DOBROVODA 1968)

Aminokyselin

y

Miešaný

peľ

Obnôžkový

peľ

Hovädzie

mäso

Vajce Syr Denná

spotreba

človekom

Izoleucín 4,5 4,5 0,93 0,85 1,74 2,7

Leucín 6,7 6,7 1,28 1,17 2,83 3,9

Lyzín 5,7 5,7 1,45 0,93 2,34 3,0

Treonín 1,8 4,0 0,42 0,39 0,80 2,1

Fenylalanín 3,9 3,9 0,66 0,69 1,43 4,2

Metionín 4,0 1,8 0,81 0,67 1,38 2,1

Tryptofán 1,3 1,3 0,20 0,20 0,34 0,6

Valín 5,7 5,7 0,91 0,90 2,05 3,0

Peľ môže byť jedným z významných zdrojov esenciálnych aminokyselín (DE GROOT CIT.

GILLIAM ET AL. 1980). Vysoká koncentrácia esenciálnych aminokyselín je z výživového

hľadiska veľmi významnou skutočnosťou. Obsah takmer všetkých týchto aminokyselín v 10 g

zmiešaného včelieho peľu prevyšuje ich denné odporúčané minimum (KOŠLÍK 1995).

25

Tabuľka č. 12 – Esenciálne aminokyseliny vo vybranných typoch peľu druhu Aloe

greatheadii var Davyana (g.100g-1) (DE GROOT 1953)

Aminokyselina Kvetový

peľ

Obnôžkový

peľ

Fermentovaný

peľ

Izoleucín 4,1 4,1 4,0

Leucín 6,9 7,0 7,5

Lyzín 6,1 6,4 6,5

Metionín 1,5 2,2 2,3

Fenylalanín 4,2 4,1 4,4

Treonín 4,4 4,7 5,0

Tryptofán 0,1 0,2 0,2

Valín 4,8 4,9 5,2

Arginín 5,1 5,1 5,3

Histidín 1,9 2,1 2,3

Súčasťou peľu sú aj enzýmy. Urýchľujú chemické pochody v tele a podporujú štiepenie

zložitých látok na jednoduché (DOBROVODA 1986).

V peli sa nachádzajú aj niektoré enzýmy ako pepsín, trypsín, erepsín, amyláza čiže

diastáza, invertáza, reuktáza, pektináza, kozymáza, kataláza, fosfatáza, dehydrogenáza

kyseliny mliečnej a kyseliny jantárovej (ČAVOJSKÝ A KOL 1981).

1.4.2 Tuky

Človek získava tuky potravou, ale tiež aj premenou zo sacharidov a bielkovín. Tuk

z materského mlieka je výhodnejší u dojčiat, pretože je jemnejšie emulgovaný, a preto je

ľahšie stráviteľný ako tuk z kravského mlieka.

Ľudský organizmus si nevie syntetizovať niektoré vyššie nenasýtené mastné kyseliny,

a preto ich musí získavať potravou. Potrava musí obsahovať aj lipotrofné faktory, bez ktorých

26

vznikajú poruchy metabolizmu lipidov a v pečeni sa hromadí abnormálne množstve tukov. Pri

nedostatku tukov v potrave sa poruší aj resorpcia vitamínov rozpustných v tukoch. Naopak

priveľký prísun cholesterolu potravou sa pokladá za nevhodný, pretože podporuje vývoj

aterosklerózy. Endogénna biosyntéza steroidných látok z acetyl-coA úplne stačí pokryť

potrebu organizmu.

Tuky predstavujú energetickú zásobu, ktoré sa zúčastňujú na termoregulácii organizmu.

Tuky možno považovať teda za zdroj esenciálnych (nenahraditeľných) mastných kyselín.

Zabezpečujú vstrebávanie lipofilných (v tukoch rozpustných) vitamínov, zúčastňujú sa na

tvorbe niektorých hormónov, na štruktúre membrán, ovplyvňujú vývoj sietnice oka

a centrálneho nervového systému. Ako bonus tukov môžeme uviesť, že zlepšujú chuť

a senzorické vlastnosti potravín a majú sýtiaci účinok.

Podiel prijímaných tukov na celkovom objeme energie nemá presiahnuť 30 % z denného

energetického príjmu s odporúčaním nasledujúcej štruktúry mastných kyslín: nasýtené mastné

kyseliny 10 %, mononenasýtené 10 – 12 % a polynenasýtené 8 – 10 % na dennom

energetickom príjme (KAJABA ET AL. 1999; VESTNÍK MZ SR 1997).

Peľ obsahuje celkovo asi 2 – 4 % tukov (lipidov). Obsah tukov v peli skúmali BATTGLINI

& BOSI, ktorí v ňom našli 12 mastných kyselín. Medzi najdôležitejšie patria nenasýtené

mastné kyseliny – linolová, linolenová a arachidová. Tieto kyseliny sa dnes zaraďujú medzi

vitagény (látky podobné vitamínom, ktoré však majú aj úlohu stavebných látok a zdrojov

energie). Sú súčasťou najmú fosfolipidov a ich nedostatok sa považujú za jednu z príčin

ekzémov, najmú u deti, ich nedostatok vyvoláva u človeka nechutenstvo. Poruchy ústrednej

nervovej sústavy a poškodenie pečene. V zisťovanom peli predstavovali 43 % mastných

kyselín.

K látkam tukového charakteru v peli patria aj estery sterolov a fosfolipidy. Podstatnou

zložkou tkaniva včely sú steroly. Najdôležitejší z nich je cholesterol (cholesterín), ktorý sa

vyskytuje vo všetkých bunkách, najmä v nervovom tkanive stavovcov. Včely si dokážu

steroly zaobstarať zberom peľu.

Najviac (60 %) mastných kyselín sa nachádza v neviazanej forme. Viazané mastné

kyseliny, ktoré odrážajú profil zloženia peľu boli charakterizované vysoký obsahom α -

linoleovou kyselinou (70 %) a malým množstvom kyseliny linoleovej a olejovej. Kyselina

palmitová je najhojnejšou nasýtenou mastnou kyselinou (CAMPOS & CUNHA & MARKHAM

1997).

27

Tabuľka č. 13 – Obsah tukov a mastných kyselín vo včeľom peli (PERCIE DU SERT 2006)

Parameter Jednotka RDA Cistus Gaštan Vŕba Vresovní

k

Mal

Tuky g.100 g-1 - 6,56 4,19 5,80 3,90 3,26

Kyselina

linolová (AL)

g.100 g-1 8 0,87 0,31 0,31 0,20 0,13

Kyselina

linolénová

(ALA)

g.100 g-1 1,6 0,52 0,15 0,33 0,12 0,55

Pomer

AL/ALA

- - 1,67 2,00 1,00 1,66 0,24

Polynenasýtené

mastné

kyseliny

% - 57,65 57,10 54,30 49,50 68,90

RDA (Recommended Dietary Allowance) – odporúčaný denný príjem

1.4.3 Sacharidy

Sacharidy sa považujú predovšetkým za energetický zdroj. Najviac sacharidov

organizmus prijíma vo forme škrobu. Škrob obsahujú napríklad zemiaky, ryža a múka. Časť

sacharidov sa ukladá vo forme glykogénu a ostaný sa metabolizuje na zásobné tuky. Na

metabolizmus tukov je príjem sacharidov dôležitý. Pri bezcukrovej diéte sa na energetiku

využívajú tuky a bielkoviny. Tuky sa však nedostatočne spaľujú v citrátovom cykle a vzniká

ketoacidóza. Dieteticky najvýhodnejší je zložitý sacharid – škrob.

Sacharidy sú organické zlúčeniny uhlíka, kyslík a vodíka, ktoré zahŕňajú jednoduché

sacharidy. Medzi sacharidy patria monosacharidy a disacharidy, ako aj oligosacharidy tvorené

viac ako dvomi monosacharidmi. Patria sem aj vysokomolekulárne polysacharidy, ako sú

škrob, glykogén a komplex nestráviteľných polysacharidov, tvoriaci podstatu potravinovej

vlákniny.

28

V humánnej výžive predstavujú významný zdroj energie pre ľudský organizmus.

Z nutričného hľadiska je potrebné rozlišovať sacharidy s nízkou molekulovou hmotnosťou

rozpustné vo vode, ktoré sa vyznačujú sladkou chuťou a komplexné sacharidy.

Prijímané sacharidy v potravinách by mali pozostávať z komplexných sacharidov

s vlákninou. Podľa nutričných odporúčaní je potrebné pokrývať 55 – 60 % denného

energetického príjmu sacharidmi. Pri dennom príjme energie 10 000 kJ (2400 kcal) by malo

byť množstvo prijatých sacharidov 325 – 350 g (MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA SR 2001).

PERCIE DU SERT (2006) uvádza obsah sacharidov a vlákniny vo včeľom obnôžkovom peli

rôznych druhov rastlín (tabuľka č. 14). Sacharidy dosahujú hodnoty od 46,77 do 64,50 g.100

g-1. Rozpustná vláknina bola zistená v najvyššom obsahu v obnôžkovom peli vŕby,

nerozpustná v peli vresovníka.

PERCIE DU SERT (2006) zdôraznil, že príjem vlákniny prostredníctvom 100 g zo všetkých

uvedených druhov peľu kryje odporúčaný denný príjem (RDA = 25 g) z podielu minimálne

30 % RDA.

29

Tabuľka č. 14 – Obsah sacharidov a vlákniny vo včeľom peli (g.100 g-1) (PERCIE DU

SERT 2006)

Ukazovateľ Cistus Gaštan Vŕba Vresovník Mak

Sacharidy 58,03 52,17 46,77 64,50 48,66

Vláknina 12,8 14,4 14,4 13,1 9,2

rozpustná 3,2 4,0 5,2 0,9 1,2

nerozpustná 9,6 10,4 9,2 12,2 8,0

Zo sacharidov sa v peli nachádza glukóza, škrob, pentóza, celulóza a v blanách peľových

zŕn aj pollenín. Sacharidy sa nachádzajú v peli v množstve 3 – 20 %, z čoho asi polovicu

tvoria jednoduché redukujúce sacharidy.

Peľ rôznych rastlinných druhov obsahuje široké spektrum sacharidov ako napríklad

fruktóza, glukóza, sacharóza, rafinóza, stachyóza, galaktóza, arabinóza, xylóza, manóza a iné.

Fruktóza a sacharóza sú neviazané sacharidy, ktoré sa nachádzajú v najvyšších

koncentráciách etanolových extraktoch peľu (STANLEY & LINSKENS 1974).

SERRA BONVEHI & ESCOLA JORDA (1997) zistili vo včeľom peli (Cistus ladaniferus) zo

Španielska vysoký obsah diétnej vlákniny (13,7 1,3 g.100 g -1). K hlavným

identifikovaným sacharidom patrila fruktóza, glukóza a sacharóza, s malým podielom di-

a trisacharidov.

1.4.4 Minerálne látky

Minerálne látky podľa prijímaného množstva vo výžive ľudí sa delia na makroelementy,

mikroelementy, resp. stopové prvky (v mikrogramových dávkach denne). Minerálne látky

majú stavebnú úlohu, podieľajú sa na tvorbe tkanív, raste orgánov a na ich funkcii (sú

súčasťou metabolických biochemických procesov).

Makroelementy – ich denná potreba je viac ako 100 mg. Patria k ním: vápnik (Ca), horčík

(Mg), sodík (Na), draslík (K), chlór (Cl), fosfor (P), síra (S). Zúčastňujú sa výstavby tkanív.

30

Mikroelementy a stopové prvky – denná potreba mikroelemtnov je menej ako 100 mg

a stopových prvkov niekoľko µg (ich účinnosť sa overuje). Zabezpečujú funkciu

biokatalyzátorov, aktivátorov enzýmov alebo ich súčasťou. Patria k ním: železo (Fe), zinok

(Zn) a ďalšie mikronutrienty ako meď (Cu), mangán (Mn), molybdén (Mo), chróm (Cr),

vanád (V), nikel (Ni), kobalt (Co), kremík (Si), hliník (Al), selén (Se), jód (I), fluór (F), bróm

(Br) (PETR 1995, 2004; DLOUHÝ 19995, 2004).

Peľ obsahuje v priemere asi 3 % minerálnych látok (v sušine), čo je 6 – krát viac než

v mede. Peľ jednotlivých druhov rastlín obsahuje rozdielne množstvo minerálnych látok.

V chemických dejoch pôsobia tieto látky ako biokatalyzátory. Patrí k nim najmä draslík

a fosfor, ktoré sú zastúpené v najväčšej miere. V menších množstvách je zastúpený sodík,

vápnik horčík, železo, chlór, síra, meď, kobalt, kremík, draslík, nikel, titan, vanád, chróm,

zirkón, berýlium, bór, zinok, olovo, striebro, arzén, cín, hélium, stroncium, bárium, urán,

hliník, mangán a molybdén (ČAVOJSKÝ A KOL. 1981).

V tabuľke č. 15 si môžeme všimnúť výsledky analýz popola niektorých druhov peľu,

ktoré uvádza vo svojom príspevku KRIŽO (2002) a v tabuľke č. 16 obsah minerálnych látok

v rôznych druhoch obnôžkového peľu (PATRUICA ET AL. 2008).

31

Tabuľka č. 15 – Minerálne zloženie peľu vybraných druhov drevín (KRIŽO 2002)

Druhy mg . 100 mg -1

Ca Mg K Na P Mn Fe Zn Cu Pb

Borovica lesná 53 68 967 1,2 77 4,4 2,4 3,5 0,30 0,07

Smrek obyčajný 54 95 2175 1,2 177 3,4 10,0 6,4 0,90 0,20

Breza biela 160 58 796 1,5 59 9,3 7,2 7,7 1,30 0,26

Hrab obyčajný 118 92 969 12,

4

406 4,0 10,5 10,

3

1,80 0,07

Buk lesný 53 77 935 1,7 73 1,4 5,6 4,4 0,10 0,10

Dub letný 148 93 886 1,5 62 9,5 8,9 6,4 1,00 0,08

Jaseň štíhly 79 79 1112 2,3 194 3,9 7,5 6,4 0,60 0,20

Vŕba rakyta 412 227 1557 52,

0

1329 5,2 16,0 13,

9

1,70 0,05

32

Tabuľka č. 16 – Obsah minerálnych látok (ppm) v rôznych druhoch obnôžkového peľu

(PATRUICA ET AL. 2008)

1.4.5 Nukleové kyseliny

Významnou zložkou peľu sú nukleové kyseliny. Ribnonukleová a dezoxyribonukleová

kyselina sa uplatňujú v syntéze bielkovín a spolu s bielkovinami tvoria základné články

látkovej premeny v živých organizmoch. Pri hmyze pôsobia ako rastové faktory. Dôležitú

úlohu v živote včely majú látky bázického charakteru (purínové zásady), ktoré sa nachádzajú

v peli. Tieto látky sú základnými zložkami nukleových kyselín, ktoré majú rozhodujúci podiel

na prenose genetických informácií (ČAVOJSKÝ A KOL 1981).

Z ostatných kyselín sa v peli nachádza kyselina jablčná, vínna, citrónová, malinová,

jantárová, mliečna, akonitová, giberelová, adipová, indolyloctová a fumárová (ČAVOJSKÝ

A KOL 1981).

1.4.6 pH

Čerstvý peľ má hodnotu pH okolo 6,3, kým peľ spracovaný včelami a odložený

v bunkách má okolo 4,3, čo je spôsobené najmä zvýšeným obsahom kyseliny mliečnej

(ČAVOJSKÝ A KOL 1981).

33

Prvok Zmiešaný

kvetový

peľ

Repkov

ý peľ

Slnečnicový

peľ

Zmiešaný

fermentovan

ý peľ

Slnečnicový

fermentovaný

peľ

Železo 3,220 2,003 0,850 1,830 1,742

Meď 0,890 0,983 0,410 0,650 0,586

Mangá

n

2,905 2,740 1,090 1,200 1,106

Zinok 5,701 5,956 3,410 3,090 3,100

Nikel 0,030 0,021 0,003 0,011 0,015

Kobalt 0,003 0,001 0,0005 0,001 0,002

Chróm 0,041 0,025 0,033 0,012 0,020

1.4.7 Vitamíny

Vitamíny alebo provitamíny sú nevyhnutnou súčasťou potravy človeka. Provitamínov

však musí byť v potrave relatívne viac, pretože ich konverzie na vitamín vznikajú straty. Aj

úpravou potravy sa môže znížiť množstvo vitamínov. Napríklad opakované ohrievanie alebo

dlhé varenie ochudobňuje potravu o vitamín C.

Vitamíny sú biologicky aktívne látky. Viaceré vitamíny sú esenciálne. Ľudský

organizmus však nie je schopný si ich sám syntetizovať. Sú nevyhnutné pre správny priebeh

látkovej premeny v organizme, pričom nemajú energetický význam (neposkytujú energiu).

Vitamíny sa rozdeľujeme na:

a) Rozpustné vo vode (hydrosolubilné): sú to vitamíny skupiny B (vitamín B1 –

tiamín; vitamín B2 – riboflavín, niacín – niacínamid – PP faktor – amid kyseliny

nikotínovej; vitamín B5 – kyselina pantoténová; vitamín B6 – pyridoxín; vitamín

B9 – kyselina listová (folová); vitamín B12 – kobalamín; vitamín H – biotín;

vitamín C – kyselina askorbová)

b) Rozpustné v tukoch (liposolubilné): vitamín A – renitol a jeho deriváty, karotény;

vitamín D – kalciferol; vitamín E – tokoferol; vitamín K – fylochinón,

menachinón, menadion.

Sú významnou zložkou peľu. V 100 g peľu sa zistilo 9,2 µg tiamínu (B1), 18,5 µg

riboflavínu (B2), 5,0 µg pyridoxínu (B6), 200 µg kyseliny nikotínovej (PP), 30 – 50 µg

kyseliny pantoténovej (B5), 3,4 – 6,8 µg kyseliny listovej, 70 – 150 µg kyseliny askorbovej

(vitamínu C) (ČAVOJSKÝ A KOL 1981).

Tieto vitamíny majú pomerne veľký vplyv napríklad vitamín B1 (thiamin) – reguluje

hospodárenie so sacharidmi v organizme a chráni centrálny nervový systém; vitamín B2

(riboflavin-laktoflavin) – jeho nedostatok spôsobuje poruchy rastu poškodenie pokožky

a slizníc a stavy únavy; vitamín B3 (niacin) – urýchľuje rast, posilňuje nervy a dýchanie,

reguluje trávenie, zlepšuje krvný obraz; vitamín B5 (kyselina nikotínová) - má vplyv na

správny rast a fungovanie pokožky, dobré trávenie a nervovú sústavu; B6 (pyridoxin) –

urýchľuje rast a pôsobí proti anémií, jeho nedostatok spôsobuje vypadávanie vlasov, vznik

ekzémov a poškodenie nervov; vitamín C (kyselina askorbová) – pôsobí preventívne proti

krvácaniu ďasien a skorbutu; vitamín H (biotín) – pomáha rastu, pôsobí proti zápalom

pokožky a viečok, jeho nedostatok sa objavuje pri dlhodobom podávaní antibiotík; vitamín E

(tokoferol) – stimuluje pohlavnú činnosť, napomáha spermato a ovogenezii, chráni pred

34

potratom, pôsobí proti sterilite; karotén a provitamín A – z neho si organizmus vytvára

vitamín A. Vitamín A je súčasťou farbiva citlivého na svetlo, ktoré sa nachádza na sietnici

oka. Okrem toho pôsobí zmierňujúcim spôsobom pri zápale spojiviek. Nedostatok vitamínu

A spôsobuje zrohovatenie rohovky, zvýšené slzenie, šeroslepotu v krajnom prípade až slepotu

(RICHTER 1995).

Významnou zložkou včelieho obnôžkového peľu sú najmä vitamíny rozpustné vo vode zo

skupiny B: vitamín B1 (tiamín), B2 (riboflavín), B6 (pyridoxín), B5 (kyselina pantoténová)

a B9 (kyselina listová) (DOBROVODA 1986). V tabuľke č. 17 a č. 18 je uvedené porovnanie

obsahu vitamínov B vo včeľom obnôžkovom peli v porovnaní s inými potravinami podľa

NEUCSHLOVEJ (1955) je obnôžkový peľ zvlášť bohatý na vitamíny B1, B2 a B6. Okrem toho

obsahuje aj vitamíny ako med, a to: A, C, E a H.

Tabuľka č. 17 – Porovnanie obsahu vitamínov v peli s inými potravinami (mg.kg-1)

(BUCHTOVÁ 1987)

Vitamíny Včelí peľ Pšeničná múka

chlebová tmavá

Ovsené vločky

Vitamín B1 4,15 4,50 6,30

Vitamín B2 4,90 0,40 1,40

Vitamín B6 5,70 1,00 -

35

Tabuľka č. 18 – Obsah vitamínov skupiny B v peli a mede (mg.kg-1) (SVOBODA CIT.

DOBROVODA 1986)

Vitamíny Peľ Med

Vitamín B1 0,6 0,044

Vitamín B2 1,7 0,026

Vitamín PP 10,0 0,110

Vitamín B6 0,9 0,010

Kyselina pantoténová 3,0 0,055

Biotín 25,0 0,066

S výnimkou lipofilných vitamínov predstihuje peľ takmer vo všetkých významných

nutričných parametroch všetky bežné potraviny (PŘIDAL 2005).

Obsah vitamínov v odporúčanej dávke 30 g peľu len čiastočne pokryje dennú potrebu pre

človeka (DOBROVODA 1986).

Obsah vitamínov vo vybraných druhoch včelieho peľu uvádza PERCIE DU SERT (2006)

(tabuľka č. 19). V jednotlivých druhoch peľu bol určený obsah vitamínov skupiny B, vitamín

C, vitamín E. v prípade vyznačených údajov pokrýva príjem 100 g konkrétneho druhu peľu

odporúčanú dávku RDA z podielu minimálne 30 % RDA.

36

Tabuľka č. 19 – Obsah vitamínov vo včeľom peli (PERCIE DU SERT 2006)

Paramete

r

Jednotka RDA Cistus Gaštan Vŕba Vresovník Mal

Vitamíny

B1

mg.100

g-11,4 0,80 0,52 1,01 0,38 0,47

Vitamín

B2

mg.100

g-11,6 0,76 1,17 0,86 0,86 0,36

Vitamín

B3

mg.100

g-118 4,60 6,70 7,10 4,79 2,27

Vitamín

B5

mg.100

g-16 4,60 6,70 7,10 4,79 2,27

Vitamín

B6

mg.100

g-12 0,27 0,29 0,30 0,25 0,041

Kyselina

listová

µg.100

g-1200 124 371 844 128 157

Vitamín

C

mg.100

g-160 14,2 14,3 29,8 20,2 67,1

Vitamín

E

mg.100

g-110 27,8 4,2 11,8 9,28 1,44

RDA (Recommended Dietary Allowance) – denný odporúčaný príjem. Vyznačené údaje

znamenajú, že príjem 100 g konkrétneho druhu peľu pokrýva odporúčanú dávku RDA

z podielu minimálne 30 % RDA.

1.4.8 Éterické oleje

V peli sú taktiež prítomné éterické oleje. Sú to látky s antibiotickými účinkami. Zistilo sa,

že extrakt z peľu pôsobí bakteriostaticky, prípadné na niektoré choroboplodné zárodky aj

baktericídne. Pravdepodobne ide o fytoncídy (ČAVOJSKÝ A KOL. 1981).

37

2 Odoberanie a uskladnenie peľu

2.1 Odber a zber peľu

HEROLD (1970) povedal, že nevyhnutnou potravou pre včely je peľ ale aj nektár a je pre

nich jediným zdrojom bielkovín. Keď majú včely nedostatok bielkovín tak dochádza k tomu,

že majú nedokonale vyvinuté niektoré orgány ako napríklad voskotvorné žľazy. Mladušky,

ktoré sú kŕmené potravou s nedostatočným obsahom peľu sa dožívajú krátkeho veku. Včely,

ktoré sú kŕmené gycidovou potravou dokážu žiť niekoľko týždňov, ale však nedokážu

vychovať plod.

Včela zbiera peľ prevažne z kvetov jedného druhu rastlín (florokonštantosť). Takáto

vernosť kvetom zabezpečuje účinné opelenie kvetov. Peľ zbierajú peľ najmä v ranných

hodinách. Pri návšteve kvetov sa peľové zrnká zachytávajú medzi chĺpkami na tele včely,

odkiaľ ich včely kefkami na nohách dopravujú postupne na holeň tretieho páru nôh do

peľového košíčka. Z peľových zrniečok postupne vzniknú malé hrudky peľu a to sú peľové

obnôžky. Pri vytváraní peľových obnôžok včela ovlhčuje zrnká peľu nektárom alebo medom.

Okrem toho na veľkosť môže vplývať aj lepkavosť peľových zŕn. Veľkosť, a tým sa mení aj

hmotnosť peľových obnôžok závisí okrem iného od množstva peľu v prírode a od počasia.

Staršie včely prinášajú obnôžky až s hmotnosťou 8 miligramov. Priemerná hmotnosť obnôžok

nazberaných v júni alebo v júli býva 11 -12 miligramov. Jeden kilogram peľu býva vytvorený

z 90 – 100 tisíc obnôžok (TARANOV 1963).

Peľ, ktorý prinesú do úľa, ukladajú do buniek plástov, kde prebieha mliečne kvasenie,

a tým sa peľ konzervuje. Mladšie včely prinesený peľ v bunkách utláčajú, aby sa vytlačil

vzduch. Peľ nahromadený v bunkách vplyvom pridaných výlučkov hltanových žliaz,

primiešaním medu, ako aj pridaním kŕmnej kašičky stráca klíčivosť o 5 dní po uskladnení

(MAURIZIOVÁ 1958).

Peľ uložený v bunkách plástov podlieha biochemickým zmenám, zvyšuje sa obsah

kyseliny mliečnej (SVOBODA 1969).

Ale aj obsah bielkovín a stráviteľnosť sa uchováva 8 -12 mesiacov. Včely nezaplnia celú

bunku, ale iba 2/3 a zvyšok doplnia medom a zaviečkujú ho. Takto je peľ chránený pred

pôsobením plesní a mikroorganizmov na dlhý čas (MAČIČKA 1981).

38

Peľ sa môže získavať trojakým spôsobom:

Ručne

Priamo z plástu – ako plástový peľ

Špeciálnym zariadením na získavanie peľu od včiel, teda pomôckami na odber

peľových obnôžok (DOBROVODA 1986)

2.1.1 Pomôcky na odber peľu z plástov

Pre opakované použitie plastu pre včely sa musia bunky s peľom zoškriabať lyžicou až na

medzistienku vyradeného plásta. Zozbieraný peľ z plastu vložíme do skleného pohára

zalejeme tekutým medom v pomere, aby peľ bol medom presýtený. Takto vznikne peľová

konzerva, ktorá sa môže výhodne použiť vo včasnom jarnom období.

Aby sme mohli peľ využiť na ľudskú potrebu ako pokrm, tak ho musíme vyberať

vykrajovačom. Vykrajovač môže byť jednoduchý (obr. č. 2) a vykrajovač s vratnou pružinou

(obr. č. 3). Vykrajovač je tenkostenná kovová rúrka, ktorá má vonkajší priemer 5 mm. Do nej

sa vsúva piest a ten má byť trochu tenší narozdiel od vnútornej rúrky. Niektoré vykrajčovače

majú na pieste hlavicu (tlačidlo) a vratnú pružinu. Výber peľu vykonávame tak, že koniec

vykrajovača mierne vtlačíme do peľu a zasunieme do bunky s peľom. Následne rúrku mierne

vtlačíme do peľu a súčasne ňou jedným smerom pootočíme a vytiahneme ju z bunky. Peľ,

ktorý sme vykrojili zostáva v rúrke vykrajovača. Toto vykrajovanie môžeme opakovať do

troch buniek, kedy sa naplní obsah rúrky. Vytlačenie peľu získame tak, že stlačíme piest

priamo do sklenej nádobky z tmavého skla. Získaný peľ v nádobe zalejeme vrstvou jemne

stuhnutého medu. Keby sa náhodou peľ upchával a ťažšie by sa s ním manipulovalo pri

vyberaní, tak ho stačí namáčať do čistého konzumného liehu.

39

Obrázok č. 2 – Vykrajovač peľu – jednoduchý (MAČIČKA 1981)

1 – rúrka, 2 – piest

Obrázok č. 3 – Vykrajovač peľu – s vratnou pružinou (MAČIČKA 1981)

1 – rúrka, 2 – piest, 3 – pružina, 4 – opierka, 5 – piest s tlačidlom

2.1.2 Pomôcky na odber peľových obnôžok

Pre obchodné účely je vhodnejšie odoberať peľové obnôžky, ktoré možno získavať

v určitom ročnom období v oblastiach s nadbytkom peľu. Z jedného včelstva možno za rok

získať priemerne 1 – 2,5 kg peľových obnôžok. V niektorých oblastiach s bohatou peľovou

pašou možno z jedného včelstva z a 40 dní odberu získať 4 -5 kg peľových obnôžok. Ak

chceme dosiahnuť maximálne množstvá peľu, musí peľová znáška pripadnúť na obdobie bez

prínosov nektáru. Len čo sa objaví nektárová znáška, treba odber peľu zastaviť, pretože včely

dávajú prednosť znáške nektáru pred znáškou peľu (MAČIČKA 1981).

40

2.2 Skladovanie, čistenie a sušenie peľu

2.2.1 Sušenie a pomôcky na sušenie peľu

Obnôžky s čerstvým peľom obsahujú 20 – 30 % vody, a preto ich v takomto stave

nemožno uskladniť. Vlhký peľ začína klíčiť a môže aj splesnieť. Preto treba z peľochytu peľ

odobrať denne a hneď ho začať aj konzervovať (vysušiť na 6 – 8 % vlhkosti). Peľ sa nemá

sušiť na slnečnom mieste, pretože slnečné lúče ho znehodnocujú (MAČIČKA 1981).

Menšie množstvá peľu môžeme sušiť tak, že ich nasypeme do plytkého papierového

vrchnáka zo škatule najviac vo vrstve 20 mm. Teplota miestnosti kde sa suší peľ má byť 20 –

40 °C. Cez deň je peľové obnôžky potrebné premiešavať. Potrebný čas na vysušenie je

rozličný. Peľ z niektorých rastlín sa vysuší aj za 24 hodín, ale sú aj pele, ktoré sa sušia aj 48 –

72 hodín.

Sušenie je založené na princípe teplého vzduchu, ktorý obsahuje viac vodnej pary ako

studený vzduch. Záležitosť, ktorú treba riešiť pri sušení peľu je cirkulácia (prúdenie) vzduchu.

Na obrázku č. 4 môžeme vidieť schematický nákres skriňovej sušiarne na peľové obnôžky,

kde v hornej časti je umiestnený ventilátor vháňajúci vzduch do oplechovanej časti skrinky,

v ktorej sú dva odpory s výkonom po 1 000 W. Peľ je uložený na 10 výsuvných lieskach,

ktoré sú umiestnené zriedkavo ku stranám sušiarne. Vzdialenosť vrstiev od seba je 5 cm.

Pomocou regulačného systému sa udržiava stála teplota 40 °C. Sušiareň dokáže za 24 hodín

vysušiť 15 kg peľu na obsah 6 % vlhkosti podľa druhu peľu. Peľ, ktorý je vysušení si udržiava

svoj pôvodnú farbu.

41

Obrázok č. 4 – Skriňová sušiareň na peľové obnôžky (MAČIČKA 1981)

1 – ventilátor, 2 –

čerstvý vzduch zvonku, 3 – odporové ohrievacie teleso, 4 – teplý vzduch, 5 – teplomer, 6 –

Sušenie peľu môže byť aj pomocou infračervených žiaroviek (obr. č. 5). Infračervené lúče

zasiahnu aj povrch, ale aj preniknú do peľových obnôžok. V hornej časti drevenej debny sú

namontované žiarovky s viacerými vetracími otvormi v stenách a vo vrchnáku. Na dne debny

je položená lieska z hustého pletiva, na ktorú sa umiesti 15 20 mm vrstva peľu. Infračervené

žiarovky (250 W) sú vzdialené od seba 200 mm ale aj od vrstvy peľu. Teplota v sušiarni sa

reguluje pomocou termostatu. Táto teplota nesmie prekročiť teplotu + 40 °C. Jedna 250 W

žiarovka dokáže vysušiť peľ za 8 hodín a to 200 g peľu. Ak sa v sušiarni nenachádza

termostat, treba dávať pozor nato, aby sa peľ neprehrial.

Sušenie peľu je vtedy úspešné, ak sa peľové obnôžky zbavia vody. To zistíme tak, že

stlačíme peľové obnôžky medzi prstami a tie musia ostať neporušené – tvrdé. Ak sa peľové

obnôžky roztlačia v prstoch, tak sú ešte vlhké a vtedy ich musíme sušiť ďalej.

42

Obrázok č. 5 – Sušiareň na peľ s infražiarovkami (MAČIČKA 1981)

1 – stena debny, 2 – vetracie otvory, 3 – zásuvka na peľové obnôžky s dnom z drôteného

pletiva, 4 – infražiarovka

2.2.2 Čistenie peľu a jeho pomôcky

Čistenie peľu je dôležité, lebo počas jeho získavania sa v peli nahromadí množstvo

menších alebo väčších nečistôt (nohy a krídla včiel, prach).

Na oddelenie nečistôt od peľu sa používa prúd vzduchu, ktorý ľahšie predmety (nečistota)

z celkom tenkej vrstvy peľových obnôžok odfúkne. Nádoba na peľ pri čistení má byť nízky

(plytká) a väčších rozmerov, aby boli obnôžky peľu rozptýlené v tenkej vrstve (MAČIČKA

1981).

Na vytvorenie prúdu vzduchu možno použiť:

- vysávač s hadicou zapojenou na opačný koniec (na výtlačné potrubie)

- malý elektromotor s ventilátorom

- fén na sušenie vlasov – v podstate je to malý ventilátor s možnosťou ohrievania

predchádzajúceho vzduchu (MAČIČKA 1981).

Po prečistení treba peľové obnôžky preosiať, aby z nich vypadli omrvinky peľu, ktoré sú

menšie než 2 mm. Preosievať možno na site z drôteného pletiva s okami primeranej veľkosti

(MAČIČKA 1981).

43

2.2.3 Uskladnenie a pomôcky na uskladnenie peľu

Aby sa peľ neznehodnotil, treba ho hneď po vysušení vyčistiť a plniť do vhodných

obalov. Peľové obnôžky sa uskladňujú v igelitových vrecúškach s obsahom 2 kg. Pre predaj

v drobnom možno peľ uskladňovať v nádobách z tmavého skla, ktoré treba dobre uzavrieť

vrchnáčikom na zaskrutkovanie. Vo väčších množstvách možno peľ uskladňovať

v igelitových vreciach s hmotnosťou 50 kg. Všetky použité obaly treba po naplnení peľom

vzduchotesne uzavrieť, aby peľ nenavlhol alebo aby sa doň nedostali škodcovia peľu (peľový

roztoč, vijačka voštinová a pod.) (ČAVOJSKÝ 1981).

Po vysušení sa môžu peľové obnôžky aj konzervovať zmiešaním s medom v pomere

hmotnosti 1 : 1. Tento spôsob sa využíva vtedy, ak sa peľ použije na výživu ľudí.

Pri skladovaní vlhkého peľu je nutné vymeniť prístup vzduchu a preto ho skladujeme pri

teplotách do 0 °C, v tme a obal musí obmedziť prístup hmyzu a iným škodcom. Do dnes

najčastejším používaným spôsobom konzervácie peľu je šetriace sušenei peľu vzduchom do

teploty 40 °C. Vyššiu teplota by mohla peľu uškodiť. Pre dlhodobé uskladnenie musíme

udržovať teplotu od – 10 °C až do – 18°C (VESELÝ A KOL. 1985).“

44

3 Peľ a jeho účinky

3.1 Použitie a využitie peľu

V súčasnosti stúpa záujem o využitie peľu v rôznych oblastiach, zvlášť v oblasti medicíny

a kozmetiky, nielen pre jeho vysokú kalorickú a výživnú hodnotu, ale aj pre obsah prírodných

látok s antibakteriálnym a iným účinkom. Rozdiely vo výživnej hodnote sú dané

špecifickosťou chemického zloženia peľových zŕn jednotlivých rastlinných druhov.

Včelí obnôžkový peľ je považovaný za špeciálnu, nutrične hodnotnú potravinu, ktorá má

mnohé účinky prospešné zdraviu a využíva sa aj v apiterapii (BOGDANOV 2004).

Tento včelí produkt „peľ“ má viaceré farmakologické účinky, ako sú antibiotické,

antineoplastické, antidiarhoické, a pôsobí aj ako antioxidačný činiteľ (CAMPOS 1997).

Je potrebné, okrem iného aj z medicínskeho a praktického hľadiska, odlišovať kvetový

peľ od včelieho obnôžkového peľu, nakoľko peľové zrná uvoľnené z peľníc kvetov

spôsobujú často polinózu – ľudovo nazývanú sennú (peľovú) nádchu. Ide o alergickú reakciu

sliznice horných dýchacích ciest na kvetový peľ, ktorý sa na ňu prichytí svojimi drobnými

výbežkami, čo neprichádza do úvahy pri včeľom obnôžkovom peli. Nie je totiž možné, aby

človek vdýchol hrudky (obnôžky) veľké okolo 2 mm (KOŠLÍK 1995; KOŠLÍK 1997).

Vo výžive ľudí sa využíva obnôžkový a fermentovaný peľ (perga).

Fermentovaný peľ je označovaný aj ako úľový peľ, plástový peľ alebo včelí chlieb. Tento

peľ už prešiel hydrolýzou neredukujúcich sacharidov a mliečnym kvasením v plástoch.

Získava sa z buniek plástov. Vyberanie peľu z plástov je veľmi náročné, a preto sa používa

najmä peľ obnôžkový.

ŽITŇANSKÝ (1996) povedal, že rozdiel obnôžkového a fermentovaného peľu je ten, že

v obnôžkovom pele chýbajú niektoré látky ako sú napríklad enzýmy. Napriek tomuto

nedostatku je jeho hodnota aj bez týchto látok vysoká. Nedostatok možno tak nahradiť, že sa

bude obnôžkový peľ konzumuje v mede. V tabuľke č. môžeme vidieť rozdiely medzi

obnôžkovým a fermentovaným peľom.

45

Tabuľka č. 20 – Rozdiely v chemickom zložení medzi obnôžkovým a fermentovaným

peľom (%) (VINOGRADOVÁ CIT. DOBROVODA 1986)

PeľBielko

vinyTuky

Sachar

idy

Popolo

viny

Kyselina

mliečna

Akú

tna

kysl

osť

Obnôžko

vý24,0 3,33 18,5 2,55 0,56 6,3

Fermento

vaný

20,3 –

21,7

0,67 –

1,58

24,4 –

34,8

2,4 –

2,63,06 – 3,20 4,3

Výskum využitia peľu na včelárske účely viedol k odhaleniu biologických faktorov, ktoré

priviedli CAILLASA na myšlienku použiť ho na výživu ľudí, prípadne na liečenie niektorých

ochorení. Sám sa dožil vysokého veku a bol neúnavným propagátorom používania peľu. Jeho

knihy „Le pollen“ (1953) („Peľ“) a „Vivex vieux, restez jeunes...“ (1965) („Žite dlho,

zostaňte mladí“) sú základom referátov, článkov alebo pojednaní o tejto téme.

PERCIE DU SERT (2006) uvádza energetickú hodnotu vybraných druhov včelieho peľu

(tabuľka č. 21) v rozsahu 313 – 354 kcal. Prepočítaním energetickej hodnoty na kJ (kilojouly)

energetický obsah predstavoval 1308 – 1480 kJ (1 kcal = 4,18 kJ).

Energetická hodnota stúpa v poradí: mak < vŕba < gaštan < cistus, vresovník. Pre

dospelého človeka s priemernou fyzickou aktivitou a dennou energetickou potrebou cca

10 000 kJ predstavuje energetická hodnota 100 g peľu pokrytie odporúčaného príjmu na 13,08

až 14,80 %.

Tabuľka č. 21 – Energetická hodnota 100 g včelieho obnôžkového peľu (PERCIE DU SERT

2006)

Jednotk

aOVD Cistus Gaštan Vŕba

Vresov

níkMak

kcal 1 2392 354 319 316 354 313

kJ 10 000 1480 1333 1321 1480 1308

46

% OVD - 14,80 13,33 13,21 14,80 13,08

OVD (odporúčaná výživová dávka) – odporúčaný denný príjem

3.1 Liečivé účinky peľu

Peľ má okrem iného aj antibiotické pôsobenia. Dokázali to francúzsky bádatelia Chauvin

a Lenormand.

Francúz CAILLAS tvrdí, že peľová terapia lieči zápal čriev. Peľ pôsobí v črevách priaznivo

na mikróby, baktérie a fermenty. Abstraktne by sa dalo povedať, že je črevným „policajtom“.

Peľ však nepôsobí proti hubám.

Švédsky profesor Uppmark a urológ doktor G. Jonnson pripisujú peľu účinné pôsobenie

pri ochoreniach prostaty.

Peľ pomáha pri črevných problémoch. Na jednej strane lieči neústupnú zápchu ale však

na druhej strane dokáže pôsobiť protihnačkovo. Vďaka svojmu antibiotickému pôsobeniu

reguluje činnosť čriev. Tlmí a ničí rast škodlivých mikróbov a napomáha množeniu dobrých –

saprofytických mikróbov.

Peľ dobre vplýva na psychiku, upokojuje nervy a dokáže znížiť stavy vzrušenia. Jeho

konzument sa stáva postupne milým človekom a chápajúcim svoje okolie. Podávanie peľu pri

neurózach vyvoláva druh eufórie, pocit zdravia, šťastia a spokojnosti. Zlepšuje dynamiku

ducha, podnikavosť a optimizmus, tak veľmi potrebný, ak sa chce v živote niečo dosiahnuť.

Peľ zvyšuje chuť do jedla, preto sa jeho užívanie doporučuje chorým, rekonvalescentom,

ľuďom pochybovačným, ale aj trpiacim (RICHTER 1995).

Svojím účinkom dokáže peľ stimulovať funkciu žalúdka. Ľudia, ktorí trpia váhovou

deficitom dokážu nadobudnúť rýchlo svoju pôvodnú váhu a ľudia s nadváhou ju strácajú.

U diabetikov peľ znižuje hladinu cukru v krvi. Zároveň je vynikajúcim posilňujúcim

prostriedkom a preto sa používa pri stave, keď je človek vyčerpaný a unavený, ale aj pri

oslabení organizmu a stareckých problémoch. Dokonca sa dokázalo, že peľ pôsobí priaznivo

na zlepšenie zraku, čo sa pripisuje v peli obsiahnutému vitamínu A a riboflavínu. Predchádza

vypadávaniu vlasov. Zlepšuje ich vzhľad, ale aj rast, čo zapríčiňuje cistínu – aminokyseline

obsahujúcej síru. Tiež priaznivo pôsobí pri ochoreniach centrálneho nervového systému. Bolo

dokázané, že podporuje prekrvenie mozgu a zlepšuje jeho myslenie. Jeho pôsobenie v tejto

oblasti je pomalšie, niekedy možno málo výrazné, ale trvalé. U slabých detí dokáže liečiť a pri

47

anemických spôsobuje nárast červených krviniek o 25 – 30 % a hemoglobínu o 15 %. Taktiež

sa používa pri ochoreniach trávania, pečene, žlčníka, srdca, pri látkovej premene,

v klimaktériu, atrofii podkožného tkaniva a pri nadmernej lámavosti nechtov.

Dr. Paul G. Seeger (Berlín) ktorý sa zaoberal dlhoročným výskumom rakoviny a tiež

akademik N. Titiin (Moskva) radia pri rakovinovom ochorení konzumovať väčšie množstvo

peľu. Dr. Seeger uchvátený jeho všestranným pôsobením ho nazval elixírom života.

3.2 Užívanie a dávkovanie peľu

3.2.1 Užívanie peľu

Peľ sa užíva v čerstvom alebo sušenom stave, mletý, spráškovaný, zmiešaný s medom,

marmeládou, tvarohom, maslom, margarínom, rozpustený v mlieku, v ovocných šťavách

a tiež v kaši z ovsených vločiek. Najhodnotnejší je však čerstvý peľ. Plesnivý peľ sa nesmie

užívať v žiadnom prípade, pretože plesne môžu obsahovať vysokotoxické zložky. V západnej

Európe sú dostupné najrozmanitejšie peľové preparáty vo forme kapsúl, tabletiek, v suchom,

spráškovanom ale i granulovanom stave. Dostupné sú tiež zmesi peľu s materskou kašičkou

alebo medom (RICHTER 1995).

3.2.2 Dávkovanie peľu

Peľ dodávaný do predaja je rôznych farieb ako aj chutí. Jeden je horkastý, iný zas sladký.

Ak vytvoríme zmes pochádzajúcu z desiatok rôznych druhov rastlín, ukazuje sa, že chuť tejto

zmesi je nahorklá. Aj z tohto dôvodu sa nemá užívať peľ samotný, bez dodatku chuťových

prísad – samozrejme sladkých (RICHTER 1995).

Francúzski propagátori peľu, najmä CAILLAS (CIT. RICHTER 1995), doporučujú užívať

peľ dokonca v naturálnom stave vo forme sušených guliek, hoci v tomto stave je naším

organizmom minimálne využívaný. Doporučujú užívať peľ zmiešaný s maslom, mliekom,

alebo zaváraninou. Pričom doporučujú užívať veľké dávky a to 20 g denne, a výnimočne,

spolu 32 g – dve, alebo tri dávky pred jedlom. U detí sa odporúčajú menšie dávky. U 2 – 5

ročných deťoch je to 12 g denne a u 12 – 16 ročných deťoch je to 16 g denne.

Omnoho výhodnejšie je užívať peľ v podobe zmesi zmiešanej s medom. Jedna lyžička

takejto zmesky rozpustená v ½ pohári letnej vody prijatá nalačno, pôsobí posilňujúco na

organizmus. Pôsobí to lepšie ako jednorázovo podaná 3 x veľká dávka pred jedlom. Pre deti

48

sú doporučované polovičné dávky. Pred započatím užívania peľu sa doporučuje poradiť sa

s lekárom (RICHTER 1995).

3.3 Liečebné použitie peľu

Užívanie peľu na ľudí máva dokonalo prekvapujúci účinok. Jeho sila pôsobenia spočíva

predovšetkým v komplexnom synergickom pôsobení jeho zložiek.

CAILLAS (CIT. RICHTER 1995) nás oboznamuje, v ktorých prípadoch je účinnosť

pôsobenia užívaného peľu najviditeľnejšia.

3.3.1 Peľ a apetít

Užívanie peľu po niekoľkých dní dostaví svoj účinok. Tento účinok sa prejavuje zvyčajne

chuťou do jedla. Možno povedať, že je to spojené s pôsobením jeho zložiek, ktoré obsahuje

peľ a tie vplývajú na celkovú výmenu čiže stimulujú funkciu organizmu.

3.3.2 Peľ a zvýšenie telesnej hmotnosti

Peľ má v sebe všetky posilňujúce zložky. Pri užívaní peľu priberajú aj tie osoby, ktorým

iné prostriedky nedokázali pomôcť.

3.3.3 Peľ a chudnutie

Peľ sa môže doporučiť aj ženám, ktoré túžia mať postavu modelky. Namiesto toho, aby si

ženy odopierali sladké, užívali lieky, alebo podstupovali prísne diéty a spôsobili si problémy,

je lepšie ale aj zdravšie užívať peľ bez vedľajších účinkov, ktorý navracia zdravie,

pohyblivosť a dobrú náladu.

Existujú rôzne diéty, ktoré môžu trvať jeden deň alebo viac dní. Môžu to byť diéty ako

napríklad ovocné, mliečne alebo hroznové diéty. Teda môžeme povedať, že ako sa

dodržiavajú tieto diéty môže byť aj „peľová diéta“. Táto diéta je praktickejšia a lepšia od

iných druhov diét. Peľová diéta dodáva všetky prvky potrebné pre ľudský organizmus.

49

3.3.4 Peľ pri žalúdočných ťažkostiach

Pri užívaní peľu dochádza k liečeniu zápche. Prináša zlepšenie pri niektorých druhoch

dlhodobých hnačiek, pri črevných ochoreniach, bakcylióze – coli a iných ochoreniach. Peľ

v tomto prípade plní funkciu poriadkovej stráže v organizme a účinkuje aj v tých prípadoch,

kde zlyhali iné spôsoby liečenia.

3.3.5 Peľ ako antibiotikum

V peli objavili antibiotikum. Je to prvok vlastniaci schopnosť brzdiť rast a rozvoj

niektorých mikróbov, ktoré sú ťažko zničiteľné a spôsobujú mnohé ochorenia. Peľ zohráva

v tráviacom trakte rolu „regulátora“ a spĺňa úlohu ničiteľa alebo zdržovateľa pôsobenia

choroboplodných baktérii.

3.3.6 Peľ a psychika

Psychický a fyzický stav človeka je veľmi prepojený. Zdravý človek má dobrú náladu,

menšie či väčšie zdravotné problémy príjma s optimizmom a práve tieto účinky prináša

užívanie peľu. Človek prestáva byť nervózny, podráždený, nevybuchuje rýchlo hnevom,

prejavuje jemnosť a pochopenie vo vzťahoch s okolím a stáva sa pre okolie príťažlivým.

PARET (1974) používa peľ pri depresívnych syndrómoch spolu s antidepresívnymi liekmi;

peľ umožňuje znížiť dávky antidepresívnych liekov, teda dosiahnuť remisiu (vymiznutie

prejavov choroby) s menšou dávkou antidepresív a za kratší čas ako u pacientov, ktorým sa

peľ nepodáva; pri stavoch vyčerpania a asténie a pri alkoholizme.

3.3.7 Peľ a neurasténia

Neurostatik je to bytosť, ktorá je neplnohodnotná. Bytosť, ktorej celkový stav je nedobrý,

vidí v čiernych farbách a vyhľadáva negatíva. Vitamíny, minerálne látky a aminokyseliny,

ktoré obsahuje peľ, účinkujú spoločne a dajú do poriadku narušenú harmóniu a poškodenú

rovnováhu organizmu. Kladný výsledok bude viditeľný až po určitom čase.

3.3.8 Peľ a celkový stav organizmu

Pod celkovým stavom rozumieme stav jednotlivých orgánov a ich vzájomných funkcií.

Peľ pôsobí ako posilňujúci prostriedok, ktorý rýchlo navracia sily a psychickú a fyzickú

50

rovnováhu u rekonvalescentov. Peľ upravuje náladu, zvyšuje duševnú sviežosť ako

i iniciatívu. Upravuje sa celková kondícia rekonvalescenta.

3.3.9 Peľ a duševne pracujúci

Peľ nielen zväčšuje fyzické sily a rýchlo postaví na nohy rekonvalescentov, ale výborne

pôsobí i na ľudí duševne pracujúcich. Peľ v značnej miere napomáha získať jasnú myseľ.

Mozog človeka akoby omladol a je schopný vydržať úspešne aj také zaťaženia, aké nevydrží

ani po konzumácii kávy. Avšak peľ nie je dopingom. Peľ pôsobí pomaly, v niektorých

prípadoch nie veľmi efektívne, ale konečné výsledky sú isté a stále. Peľ v porovnaní

s produktmi, ktoré sú základnými zložkami našej výživy, je niekoľkonásobne bohatším

koncentrátom aminokyselín. Preto je jeho priaznivý vplyv na prácu mozgových buniek plne

pochopiteľný.

3.3.10 Peľ a poruchy mozgovej činnosti

Vieme, že najmä pohánkový peľ obsahuje veľa rutínu, ktorý pôsobí pozitívne na mozgové

bunky a krvný obeh, posilňuje cievny systém, a to hlavne ten najmenší, kapiláry. Napríklad

pohánkový peľ obsahuje až 17 mg rutínu, väčšina druhov peľu obsahuje od 3 do 13 mg

rutínu. Tento faktor je dôvodom jeho mimoriadnej hodnoty pre regeneráciu mozgovej

činnosti.

3.3.11 Peľ a telesný vzrast

Dr. LENORMANN (CIT. RICHTER 1995) a aj iní výskumní pracovníci objavili v pele aj

rastový faktor. Tento faktor pôsobí na ľudí pozitívne nie len na vzrast, ale aj na celý rad

ďalších zdravotných ukazovateľov. Ako napríklad – reguluje funkciu tráviaceho traktu,

rýchlejšie zvyšuje hodnoty hemoglobínu u detí trpiacich na anémiu, posilňuje ľudský

organizmus pri rôznych ochoreniach, ktoré sprevádza strata telesnej hmotnosti a síl a pôsobí

upokojujúco bez vedľajších účinkov. Užívanie v tomto prípade môžeme vrele odporučiť.

51

3.3.12 Peľ a staroba

Peľ obsahuje bohatý komplex prírodných látok, vitamínov, minerálov, stopových prvkov,

enzýmov, rastlinných hormónov ale aj éterických olejov, ktoré pôsobia na starších ľudí veľmi

priaznivo.

Pôsobenie v tomto prípade je rýchlejšie ako u mladých ľudí. V priebehu niekoľkých

týždňov sa objaví sila a energia.

3.3.13 Peľ a zrak

Ako už bolo spomenuté peľ obsahuje karotén, ktoré majú priaznivé účinky na zrak.

Pozitívne pôsobenie bolo zistené nielen pri avitaminózach, šeroslepote, chronických zápaloch,

ale aj pri stareckých zmenách a niektorých zákaloch.

3.3.14 Peľ a vlasy

Na regeneráciu vlasov priaznivo pôsobia aminokyseliny a vitamíny, ktoré sa nachádzajú

v peli. Najmä prítomnosť cystínu, ktorý sa vo vlasoch nachádza v množstve 1 %. Lekársky je

potvrdené, že cystín posilňuje ovlasenie a zastavuje vypadávanie vlasov. Po používaní peľu

vlasy začnú rásť ale zároveň aj prestanú vypadávať a dokonca začnú hustnúť.

3.3.15 Peľ v kozmetike

CIOCAOVÁ (MADRID 1974) uvádza technológiu, pri ktorej zbavili peľ celulózy a pektínov,

ale aj bielkovín, čím sa vylúčila možnosť alergizácie (tepelné spracovanie). O tom, aké

vehikulá sa používajú, rozhoduje už kozmetický priemysel.

V domácej kozmetike sa používa peľ na rôzne masky. Peľ sa zmiešava s vajcami,

tvarohom, mliekom, jogurtom, čerstvými uhorkami. Po nanesení na tvár sa nechá pôsobiť asi

30 minút a potom sa umyje z tváre teplou vodou.

3.3.16 Peľ a šport

Informácie z Nemecka hovoria o prekvapujúcich výsledkoch športovcov po použití

kvetného peľu. V žiadnom prípade to nie je doping, ale vynikajúca výživa. Musíme

podčiarknuť, že v oblasti športu sa používajú hlavne preparáty vo forme výťažkov z kvetného

peľu. V odborných kruhoch bolo referované, že užívanie peľových preparátov zväčšuje

52

fyzickú silu človeka, zväčšuje výdrž pri tréningových zaťaženiach, pomáha skrátiť čas

liečenia pri kontúziach, nenastávajú prípady ochorenia na chrípku, spánok sa prehlbuje, čím

sa budíme odpočinutejší, uvoľnenejší, ľahšie sa koncentrujeme, dlhšie môžeme pracovať,

zväčšuje sa tréningová záťaž a stresy miznú.

3.4 Využívanie peľu v medicíne

Liečba peľom nie je rozšírená v našej krajine. Peľ užívajú najmä včelári a ich rodinní

príslušníci.

POLJAK, BLAŽI A KOL. (1978) skúmali vplyv peľu na imunitnú reakciu laboratórnych

myší. V pokuse použili juhoslovanský preparát na báze peľu – Melbrosin (Mendex). Medzi

samicami a samcami boli rozdiely v hmotnosti. Zvýšenie hmotnosti po peľovej diéte zistili len

u samíc, pri jednom druhu peľu aj u samcov, ale až po 90 dňoch. Takisto týmus sa zväčšil len

u samíc. Je veľa prác, najmä rumunských, ktoré odporúčajú podávanie peľu pri chronických

hepatopatiách.

IALOMICIANU A KOL. (CIT. DOBROVODA 1986) porovnávali biologické účinky kvetového

a plástového peľu na pribúdanie hmotnosti (podľa pohlavia), na hematokrit, množstvo

hemoglobínu, množstvo bielych krviniek a glykémiu. Výsledky neboli jednoznačné.

PALOS & ANDREJ (1976) v záveroch svojej práce konštatujú, že plástový peľ má antianemický

faktor a je vhodný na liečenie sideropenických málokrvností. Môže byť teda doplnkom

antianemického liečebného arzenálu.

ABAD (1974) skúmal vplyv prídavku peľu ku diéte hlodavcov. Považuje ho za dobrý

doplnok diéty pre potkany v čase vývoja. Vplyv na vitalitu nebol štatisticky signifikantný, ale

domnieva sa, že peľ má rozhodujúci vplyv na vývoj mozgu hlodavcov.

MONTERDE & PAIUELO (1974) študovali základné imunosérologické princípy peľových

vodných a tukových extraktov. Nepodarilo sa im ani po senzibilizácii vyvolať anafylaktický

šok.

ARROYOVÁ (1974) zisťovala účinok peľových extraktov na fertlitu (plodnosť)

a teratogenézu (vznik monštier – znetvorenín) bielych potkanov. Zatiaľ čo fertilita sa zvýšila,

nepozorovala nijaké teratogénne malformácie (znetvorenia).

MIHAILESCU A KOL. (1973) skúmali liečenie ženskej frigidity (pohlavnej chladnosti)

medom a peľom, ktorý aplikovali lokálne. Konštatovali, že je potrebné celkové liečenie.

53

VASILEV & GEORGEIOVÁ (1983) skúmali vplyv peľu na hyperlipoproteinémiu starých

ľudí trpiacich na aterosklerózu, ako aj na cerebrálnu (mozgovú) aterosklerózu. Klinické aj

laboratórne výsledky boli pozitívne. Opísali tiež terapeutický a profylatkrický efekt peľu (ale

aj materskej kašičky) na krvácajúce žalúdočné a dvanástnikové vredy, ktoré neboli

indikované na chirurgický zákrok. Podľa ich názoru možno peľ široko využívať pri krvácaní,

ako aj pri profylaktickom liečení často sa opakujúceho krvácajúceho vredu.

DUMITRIU & BALICA (1976) považujú za neistú prítomnosť dezoxyribonukleovej

kyseliny v peľových zrnkách. Dokazovali tiež enzymatickú kinetiku enzýmov medu a peľu

špeciálnym analyzátorom. Med a peľ považujú za veľmi bohaté na enzýmy vysokej kvality.

DIAZ (1974) upozorňuje na novú orientáciu v konzervatívnom liečení chronickej

prostatovezikulitídy (zdĺhavý zápal prostaty a semenných váčikov). Ide o zdĺhavý zápal

prostaty a semenných váčikov. Liečenie tohto ochorenia je problémom, lebo v žľaze je nízka

hladina liekov, skoro sa vyvíja rezistencia a často je zmiešaná bakteriálna flóra. Autor podával

6 – 8 dní s úspechom peľové kapsle po 400 mg. Môže sa brať aj s inými liekmi, ako sú

antibiotiká.

3.4.1 Pôsobenie peľov na ľudský organizmus

V literatúre sa uvádza menovité pôsobenie peľov na ľudský organizmus.

Agátový peľ má utišujúci, podľa iných stomachický účinok. Peľ gaštana jedlého

podporuje cirkuláciu krvi v žilách a tepnách, odkrvuje pečeň a prostatu. Peľ gaštana konského

pôsobí na cirkulačné ťažkosti, najmä na krvný obeh v žilách, zosiľňuje kapilárnu sieť.

Repkový peľ má priaznivý účinok na vredy predkolenia pri varikóznom syndróme. Púpavový

peľ má diuretický (močopudný) účinok, pôsobí priaznivo na obličky a močový mechúr,

okrem toho má ľahký depuratívny ( prečisťujúci) a laxatívny (preháňavý) účinok. Jabloňový

peľ má blahodarný, celkove zosilňujúci účinok na srdcový sval. Šalviový peľ pôsobí na

žalúdočno-črevné funkcie, má diuretický účinok, provokuje potenie a upravuje menštruáciu.

Peľ z materinej dúšky aktivizuje obeh, pôsobí ako mierne tonikum (posilňujúci liek)

a afrodiziakum (liek podnecujúci pohlavný pud). Pôsobí aj ako antiseptikum (látka ničiaca

mikróby) a podporuje vykašliavanie. Lipový peľ pôsobí utišujúco a upokojujúco.

(DOBROVODA 1986)

54

3.4.2 Prípravky obsahujúce peľ

V súčasnej dobe existuje veľa produktov, ktoré obsahujú peľ. S niektorými z nich Vás

oboznámim:

3.4.2.1 ANDROGEL

Je to liek, ktorý obsahuje testosterón. Je to mužský hormón, ktorý je prirodzene

produkovaný v tele. Liek je určený na hormonálnu liečbu mužov. Používa sa vtedy, keď sú

problémy s nedostatkom testosterónu. Nesmie sa používať keď je človek alergický na

testosterón alebo na niektorú z ďalších zložiek gélu, alebo keď bola preukázaná rakovina

prostaty alebo prsníka.

Pred začatím liečby musí byť dôkladne preukázaný nedostatok testosterónu (regresia

mužských znakov, redukcia telesnej hmoty, slabosť alebo vyčerpanosť, znížená sexuálna

túžba/pud) a potvrdené laboratórnymi testami.

Neodporúča sa na liečbu mužskej sterility alebo impotencie; pre deti, nakoľko nie sú

dostupné klinické informácie pre chlapcov mladších ako 18 rokov; u žien pre možnosť

objavenia sa mužských sekundárnych pohlavných znakov.

Športovci by si mali uvedomiť, že tento patentom chránený liek obsahuje aktívnu látku

(testosterón), ktorá môže vyvolať pozitívnu reakciu pri antidopingových testoch.

Odporúčaná dávka je 5 g gélu (t. j. 50 mg testosterónu). Aplikovať 1 krát denne

v rovnakom čase, však najlepšie je to ráno. Táto denná dávka môže byť upravená lekárom

v závislosti od pacienta, ale nemôže sa prekročiť dávka 10 g gélu denne. Gél sa musí

aplikovať jemne, na čistú, suchú a zdravú kožu oboch ramien, rúk alebo brucha ako tenká

vrstva.

Tento výrobok sa vyrába vo Francúzsku firmou Laboratoires Besins International

a v Belgicku firmou Besins international Belgique.

3.4.2.2 APIKOMPLEX

Je to komplexný prípravok, ktorý je zložený z včelích prípravkov. Cenený je najmä pre

obsah zdravých, výživných a prospešných zložiek. Materská kašička vracia chuť do života.

Často sa spája aj so stavom duševnej pohody, rovnováhy a sústredenosti, fyzickej odolnosti

55

a vytrvalosti. Priaznivo pôsobí na ľudské trávenie a metabolizmus, tvorbu krvi, krvného tlaku

a prostaty. Propolis tomu výrobku dodáva antibakteriálne, antitoxické a abiostimulačné

účinky.

Tento výrobok je vhodné pre mládež, študentov, ženy ale aj mužov, športovcov, osobám

vykonávajúcu náročnú duševnú či fyzickú aktivitu, manažérov a dôchodcov ako doplnok

zdravej výživy.

3.4.2.3 APIPOL

Sú to cukríky, ktoré obsahujú peľ, materskú kašičku a vitamín C.

Tento výrobok udržiava telesné a duševné zdravie a zlepšuje náladu človeka. Výrobca

odporúča tento výrobok osobách, ktoré trpia chronickou únavou a vyčerpanosťou.

3.4.2.4 MELBROGEN

Melbrogen je doplnok vo forme tabliet. Výrobok sa nepoužíva ako náhrada vyváženej

pestrej stravy.

Je to výrobok, ktorý stimuluje pečeň a vylučovanie žlče. Napomáha pri trávení tučných

jedál, zmierňuje negatívny vplyv nadmernej konzumácie alkoholu, kávy, čaju a nápojov

s vysokým obsahom oxidu uhličitého.

Odporúčaná dávka je 1 – 2 tabletky denne s 2 dl vody. Táto dávka by sa nemala

prekročiť.

3.4.2.5 POLENOVITAL

Polenovital sú vo forme tabletiek. Obsahujú peľ a materskú kašičku.

Odporúča sa osobách trpiacim nervovej únavy, pri karencii bielkovín, pri anémiách

a nechutenstvách.

3.4.2.6 POLENAPIN

Produkt je vyrábaný vo forme tabliet.

56

Má príjemnú sladkú chuť, ktorá je dodávaná pomocou pomocných látok. Výrobok je

dobré používať v prípade chudokrvnosti, zlej chuti do jedla, choroby pečene a žalúdka. Je to

tonikum pre osoby vyčerpané fyzickou námahou, takže je odporúčané, aby ju používali

športovci a deti.

Tento výrobok by nemali používať ľudia, ktorí trpia diabetom.

3.4.2.7 VČELÍ PEĽ

Včelí peľ je vo forme emulzie a jeho dávkovanie je dané u deťoch jedna kávová lyžička

denne, u dospelých jedna polievková lyžica denne, u dospelých nad 40 rokov sú to dve

polievkové lyžice denne. Tento doplnok možno však pri niektorých chorobách zvýšiť na tri

lyžice denne.

Je to prípravok na zvýšenie obranyschopnosti organizmu pri depresiách,

predmenštruačnom syndróme, na získanie životnej sily a energie, pri podvýžive, pri zvýšenej

hladiny cholesterolu, pri alergiách, na choroby pečene, na zápaly močových ciest a mechúra,

na zväčšenú prostatu a pri chronickej únave.

Tento prípravok sa odporúča športovcom pre vysokú energetickú hodnotu.

3.4.2.8 FOREVER BEE POLLEN – VČELÍ PEĽ

Každá tabletka obsahuje 500 mg peľu. Jeho zložky sú med, kyselina stearová, oxid

kremičitý a včelia materská kašička.

Je to úplne prírodný a neobsahuje žiadne konzervačné látky, umelé príchute a ani farbivá.

Včelí peľ poskytuje široké spektrum výživných látok, ktoré sú nevyhnutné na udržanie

vynikajúceho zdravia.

Pomáha pri trávení a metabolizme tukov. Taktiež zlepšuje funkciu imunitného

a nervového systému. Jeho výživné látky sú ľahko stráviteľné a  vstrebateľné ľudským

organizmom.

Pri jeho dávkovaní sa odporúča najprv výrobok vyskúšať malým množstvom asi ¼

tablety. Preto aby bolo zaistené, že nenastali alergické reakcie. Potom sa môže denný príjem

pomaly zvýšiť na 1 tabletu trikrát denne.

57

4 Výkup včelieho obnôžkového peľu na SlovenskuSlovensko patrí medzi významných producentov aj spotrebiteľov včelieho obnôžkového

peľu. Peľ na Slovensku využíva hlavne na kŕmenie čmeľov. Pre uvedené a ďalšie účely sa na

Slovensku eviduje spotreba v rozsahu od 108 ton (2008) do 205 ton (2006), čo dokumentujú

údaje tabuľky č. (GRÓF 2010).

Tabuľka č. 22 – Výkup včelieho peľu na Slovensku (kg)

Rok Import Vlastné zdroje Spolu

2005 129 000 55 250 184 000

2006 119 000 86 832 205 830

2007 56 500 118 180 174 680

2008 35 600 73 080 108 680

Zaujímavá je tiež analýza aktivít včelárov pri odbere včelieho peľu po jednotlivých

krajoch, čo dokumentujú údaje v tabuľke č. . Vo všeobecnosti uvedenú aktivitu najlepšie

zvládli včelári zo západného regiónu Slovenska, ktorí v rokoch 2005 – 2008 odobrali včelí

obnôžkový peľ v objeme od 20,8 do 69,0 ton. Vo všeobecnosti sa najnižší objem výkupu peľu

realizuje zatiaľ v regióne východného Slovenska. V týchto regiónoch sa odobral peľ len

v objeme od 1,6 do 9,5 ton (GRÓF 2010).

Tabuľka č. 23 – Výkup včelieho obnôžkového peľu na Slovensku podľa regiónov (kg)

Roky Západný Stredný Východný Spolu

2005 30 890 22 760 1 600 55 250

2006 53 272 30 620 2 940 86 832

2007 69 090 39 560 9 530 118 180

2008 48 240 19 920 4 920 73 080

58

Veľmi zaujímavé sú aj informácie o druhovom zastúpení odoberaného včelieho peľu, čo

dokumentujú údaje v tabuľke č. 24. V skorom jarnom období sa odoberá včelí peľ hlavne

z rôznych druhov vŕb. V následnom období kvitnutia ovocných druhov sa odber včelieho peľu

zabezpečuje z kvitnúcich čerešní, sliviek a jabloní. S rozširovaním pestovateľských plôch

olejnín a to kapusty pravej a slnečnice sa úmerne zvyšuje aj odber včelieho peľu. Najväčší

objem včelieho peľu sa získava z rôznych poľných a lúčnych druhov vo forme zmesi.

Z olejnín sa najväčší odber včelieho peľu získava z kapusty repkovej pravej. Slnečnicový peľ

sa v najväčšom objeme vykúpil v podmienkach Slovenska v roku 2007. Včelári považujú za

veľmi kvalitný peľ získaný z maku siateho (GRÓF 2010).

Tabuľka č. 24 – Prehľad o nákupe včelieho peľu na Slovensku podľa druhov rastlín (kg)

Rok VŕbyOvocné

druhy

Mix

jar/jeseň

Kapusta

repková

pravá

Slnečnica

2005 1 600 5 600 31 250 14 200 2 600

2006 2 200 3 040 59 610 15 480 6 500

2007 1 800 3 080 34 200 32 600 46 500

2008 2 460 3 940 35 080 12 000 19 600

Tabuľka č. 25 – Počet zapojených včelárov do zberu včelieho obnôžkového peľu na

Slovensku

Rok Spolu

2005 190

2006 236

2007 112

2008 104

59

Záver

Z každej strany na nás vplývajú negatíva ale aj pozitíva. Veľký podiel chorobnosti má na

svedomí aj nezdravá životospráva a neracionálna výživa. Ako toto všetko obísť? Samotnou

prírodou. Však ona sama nám ponúka prírodne – hodnotné dary: „liečivé rastliny, minerálne

vody, plody ovocných stromov a rôzne zrná“. Všetky jej produkty nám slúžia k zdravej

výžive a napomáhajú nám k rovnováhe telesného i duševného zdravia. A práve obnôžkový

peľ patrí k prírodným produktom, ktoré nám sama príroda ponúka už od najstarších čias

ľudstva.

Touto prácou sme sa snažili poukázať klady a zápory obnôžkového peľu. V prírodnej

liečbe a prevencii je veľmi dôležitý a dá sa všestranne použiť. Keď využijeme správne,

niektoré choroby dokážme oslabiť alebo dokonca aj odstrániť.

Vďaka tomu, že obsahuje aminokyseliny, železo, vitamíny B, C, rôzne minerálne látky,

organické kyseliny, terpentíny, nukleové kyseliny, regulátory rastu a viac ako 100 enzýmov.

Keďže obsahuje veľa železa, je výborným prostriedkom pri liečení chudokrvnosti. Taktiež je

vhodným liečiteľom pri chorobách pečene, prostaty, žalúdka, štítnej žľazy ale aj obličiek. Dá

sa použiť pri mentálnej anorexii a podvýžive a na ochorenia kože.

Obnôžkový peľ využívame najmä na posilnenie imunitného systému. Možno ho zaradiť

medzi produkty, ktoré napomáhajú pri únave, zabezpečujú zvýšenie fyzickej i duševnej sily

a na posilňujúce pamäť. Vďaka bohatému obsahuje zinku a vitamínu B6 napomáha pri

poruchách spánku a depresiách.

Ako negatívum v súvislosti s pojmom peľ by sa dala spomenúť „peľová alergia“. Táto

alergia sa prejavuje zvyčajne na jar. Podľa štatistických prieskumov touto alergiou trpí každý

tretí človek. Táto alergia sa šíri vzduchom kde sa víria peľové zrná. Môže nastať aj taká

situácia, že sme alergický na peľ, ale neprejavujeme klasické príznaky. Či sme alergický

alebo nie sme zistime práve kožnými testami. Nato aby sme obišli alergie by sme mali žiť

s prírodou, lebo práve každé ochorenie poukazuje nato, že čosi v našom živote nie je správne

a neriešime to. A keď áno tak zvyčajne antibiotikami, kde napomáhame farmaceutickému

priemyslu.

Nazdávame sa, že ciele tejto kompilačnej práce boli splnené a jej výsledky možno využiť

v ďalších kvalifikačných prácach odborného a vedeckého zamerania.

60

5 Zoznam použitej literatúry1. ABAD, R.L.: Influencia del polen en la dieta de los roedores. Los productos de la

colmena nutricion, salud y belleza. Zborník z Apimondie, Madrid, 1974, s. 140-146.

2. ABREU, M.: Food use of pollen in relation to human nutrition. In: Alimentaria, vol.

235, 1992, p. 45-46.

3. ARROYO, F.: Efecto del polen sobre la fertilidad y teratogenia en ratones albinos

del laboratorio. Zborník z Apimondie, Madrid, 1974, s. 91-93.

4. BARTH, O.M., MUNHOZ, M.C., LUZ, C.F.P. 2009. Botanical origin of apis pollen

loads using colour, weight and pollen morphology data. In: Acta Alimentaria, 38 (1):

133-139.

5. BLOCK, G. – SINHA, R. – GRIDLEY, G.: Collection of dietary-supplement data

and implication for analysis. In: American Journal of Clinical Nutrition, vol. 59, no.

1 (Suppl.), 1994, p. S234-S239.

6. BOGDANOV, S.: Quality and standards of pollen and beeswax. In: Apiacta, vol. 38,

2004, p. 334-341.

7. BROVARSKYI, V. – BRINDZA, J. A KOL.: Včelí obnôžkový peľ. Vyd. 1.

Ukrajina : FOP I. S. Maidachenko, Nitra : SPU 2010, 290 s.. ISBN 978-966-8302-

32-2

8. BUCHTOVÁ, V.: Aditívne látky v cereáliách. In: Výživa a zdravie, roč. 32, č. 5,

1987, s. 114-115.

9. CAILLAS, A. : Le Polen. Paris 1968

10. CAILLAS, A. In: STOKLASA, 1975. Včelí produkty ve výživě, lékařství, farmacii

a kosmetice. Praha : Státní zmeědělské nakladatelství v praze, 1975. 161 p.

11. CAILLAS, A.: Le pollen. Orléans, 1963

12. CAILLAS, A.: Le rucher de raport. Orléans, 1963

13. CAILLAS, A.: Vivez vieux, restez jeunes. Giens, 1963

14. CAMPOS, M. – MARKHAM, K.R. – MITCHELL, K.A. – PROENCA DA

CHUNHA, A.: PHYTOCHEM. ANAL., 8, 1997, P. 181-185.

15. CAMPOS, M. MARKHAM, K.R. – MITCHELL, K. A. – da CUNHA, A.P.: An

approach to the characterization of bee pollen via their flavonoid/phenolic profiles.

In: Phytochemical Analysis, vol. 8, no. 3, 1997, p. 181-185.

16. CIOCA, V.: Utilización de los extractos de polen en los productos cosméticos.

Zborník z Apimondie, Madrid, 1974, s. 63-64.

61

17. ČAVOJSKÝ, V. Včelárstvo. Vyd. 1. Bratislava : Príroda, 1981. 628 s. ISBN 64-092-

81.

18. De GROOT, A.P.: Protein and amino acid requirements of the honeybee Apis

mellifera. In: Physiologia Comparata et d´Ecogia, vol. 3, 1953, p. 197-285.

19. DLOUHÝ, P.: Výživa v těhotenství. In: PROVAZNÍK, K., KOMÁREK, L.: Manuál

prevence v lékařské praxi. Souborné vydání. Praha : Fortuna, Univerzita Karlova –

3. LF, 2004. S. 61-63. ISBN 80-7168-942-4

20. DOBROVODA, I. Včelie produkty a zdravie. Vyd. 1. Bratislava : Príroda, 1986. 307

s. ISBN 64-109-86.

21. FATRCOVÁ-ŠRAMKOVÁ, K., NOŽKOVÁ, J., KAČÁNIOVÁ, M.,

MÁRIÁSSYOVÁ, M., KROPKOVÁ, Z. 2008a. Microbial properties, nutritional

composition and antioxidant activity of Brassica napus subsp. Napus L. bee pollen

used in human nutrition. In: Risk Factors of Food Chain VIII. 2008, Krakow. Nitra :

Slovak University of Agriculture, 2008a. p. 11-12.

22. HEROLD, E.: Jak získávat pyl. OVP, 3, 30, 1970

23. CHLEBO, R. – ČERMÁKOVÁ, T.: Potravinárske využitie peľu. In: Výživa

a potraviny pre tretie tisícročie : zborník z vedeckej konferencie. Nitra : SPU, 2001,

s. 171-173. ISBN 80-7137-847-X

24. KAJABA, I. – ŠIMONČIČ, R. – GINTER, E.: Odporúčané výživové dávky pre

obyvateľstvo Slovenska (8. Revízia OVD). In: Výživa a zdravie, roč. 44, č. 2, 1999,

s. 25 – 29.

25. KOPERNÍCKY, M., 1998: Bielkovinová výživa v období rozmnožovania včelstiev.

Autoreferát dizertácie k získaniu vedeckej hodnosti kandidáta poľnohospodársko-

lesníckych vied, Nitra, 21 pp.

26. KOŠLÍK, Š., Možnosti využitia včelieho peľu v humánnej medicíne. In: Včelár, roč.

69, č. 7-8, 1995, s. 112-113.

27. MAČIČKA, M. Včelárske zariadenia, pomôcky a ich svojpomocná výroba. Vyd. 1.

Bratislava : Príroda, 1981. 476 s. ISBN 64-186-81.

28. MAURIZIO, A.: Vliv metody sušení na biologickou účinnost pylu pro včely. OVP,

3, 68, 1958

29. MIHAILESCU, N.N.: Apiterapia zabolevania prostaty. Zborník z II. medzin.

Apiterapeut. Sympózia, Bukurešť 1976, s. 227-233.

30. Ministerstvo zdravotníctva: Skupiny potravinových komodít a kritériá pre

hodnotenie ich zdravotnej neškodnosti : Projekt Zdravá výživa pre zdravé srdce.

62

Ministerstvo zdravotníctva, máj 2001, 16 s.

31. MODRO, A.F.H., SILVA, I.C., LUZ, C.F.P., MESSAGE, D. 2009. Analysis of

pollen load based on color, phsicochemical composition and botanical source. In: An

Acad Cienc (2009), 81 (2):281-285, ISSN 0001-3765

32. MONTERDE, A., PAIUVELO, G.: Estudio basico de los principios

immunoserologicos del polen. Zborník z Apimondie Madrid, 1974, s. 94-97.

33. NEUSCHLOVÁ, J.: Peľ ako potravina i liek. In: Výživa a zdravie, roč. 40, č. 10,

1995, s. 220.

34. ORZAES VILLANUEVA, M.T. – DÍAZ MARQUINA, A. – BRAVO SERRANO,

R. – BLÁZQUEZ ABELLAN, G.: The importance of bee-collected pollen in the

diet: a study of its composition. In: Int. J. Sci. Nutr., vol. 53, no. 3, 2002, p. 217-224.

35. PALOS, E.: Kondicirovanie i chranenie pyley dľa primenenia v apiterapii. Zborník

z II. medzin. Apiterapeut. Sympózia, Bukurešť 1976, s. 93-96.

36. PATRUICA, S. – JIVAN, A. – HARMANESCU, M.: Researches regarding the

mineral content of pollen and bee breadd samples rise from Banats area. In: Bulletin

of University of Agricultural Sciences and Veterinary Medicine Cluj-Napoca :

Animal Science and Biotechnologies, vol. 65, no. 1-2, 2008, p. 447.

37. PERCIE DU SERT, P.: The Healing Powers of Pollen. Paris : Guy Trédaniel

Éditeur, 2006. 214 pp. ISBN 2-84445-698-7

38. PETR, T.: Minerální látky a stopové prvky. In: PROVAZNÍK, K., KOMÁREK, L.:

Manuál prevence v lékařské praxi. Souborné vydání. Praha : Fortuna, Univerzita

Karlova – 3. LF, 2004, s. 35-39. ISBN 80-7368-942-4

39. POLJAK-BLAZI, M.: Impact of pollen on the immunological reactions of test mice .

Zbroník III. Medzinár. symp. O apiterapii, Portorož, 1978, s. 254.

40. PŘIDAL, A. Včelí produkty. Vyd. 2. Brno : Mendelova zemědělská a lesnická

univerzita. 2005. 102 s. ISBN 80-7157-717-0

41. PŘIDAL, A.: Včelářství – cvičení. Brno : Mendelova zemědělská a lesnická

univerzita v Brně, 2005, 40 s. ISBN 80-7157-852-5.

42. PŘIDAL, A.: Včelí produkty – cvičení Brno : Mendelova zemědělská a lesnická

univerzita v Brně, 2003, 61 s. ISBN 80-7157-711-1.

43. PŘIDAL, A.: Včelí produkty Brno : Mendelova zemědělská a lesnická univerzita

v Brně, 2003, 95 s. ISBN 80-7157-171-0.

44. REITER, R., CAMDEN, N.J. 1947. The coloration of anther and corbicular pollen.

The Ohio journal of science. Vol. 67 (4), 137-152.

63

45. RICHTER, J. Liečenie včelími produktami a múmiom. Vyd. 1. Bratislava : PPA,

1995. 121 s. ISBN 80-88809-01-0.

46. SAWYER, R. 1981. Pollen identification for Beekeepers. In: Univerzity College

Cardiff Press, 111 pp. ISSN 0 906449 29 4

47. SERRA BONVEHI, J. – ESCOLA JORDA, R.: Nutrient composition and

microbiological quality of honeybee-collected pollen in Spain. In: Journal

Agricultural Food Chemistry, vol. 45, no. 3, 1997, p. 725-732

48. SCHMIDT, J.O. – BUCHMANN, S.L.: Other products of the hive. In: GRAHAM.

J.M.: The Hive and the Honey Bee. Hamilton, IL : Dadant & Sons, 1992, p. 927-988.

49. SCHMIDT, J.O.: Bee products : Chemical Composition and Application. In:

MIZRAHI, A., LENSKY, Y.: Bee products. New York : Plenum Press, 1996, p. 15-

26.

50. SCHÖNFELD; A. Anatomie, morfologie a fysiologie včely medonosné. Praha :

ČSAZV – SZN 1955

51. SILNÝ, P. Abeceda včelára. Vyd. 2. Bratislava : Príroda 1987. 359 s. ISBN 064-

031-87

52. STANELY, R. G. – LINSKENS, H. F. Pollen Biology, Biochemistry and

Managment. Sprinter verlag Berlin. 1974. 289 p. ISBN 3-540-06827-9

53. STANLEY, R.G. – LINSKENS, H.F.: POLLEN. SPRINGER, BERLIN, 1974

54. STANLEY, R.G. – LINSKENS, H.F.: Pollen: Biology, Biochemistry, Management.

Berlin, heidelberg, New York : Springer-Verlag, 1974, p. 117-257. ISBN 0-387-

06827-9

55. STANLEY, R.G. – LINSKENS, H.F.: Pollen: Biology, Biochemistry, Management.

Springer-Verlag, Berlin, 1974, 307 p. ISBN 0-387-06827-9

56. SVOBODA, J. – FYMAN, L.: Invet proti zavíječům. Včelařství, 127, 1971

57. SZCZESNA, T. – RYBAK-CHMIELEWSKA, H. – WAŚ, E. – SKUBIDA, P.:

Water determination in bee products using the Karl Fisher titratin method. In:

Journal of Apicultural Science, vol. 53, no. 2, 2009, p. 49-56.

58. TARANOV, G. F.: O použití kyseliny karbolové. OVP, 3, 55, 1963

59. VESELÝ, V. Včelařství. Vyd. 1. Praha : Státní změdělské nakladatelství, 1985. 368

s. ISBN 07-056-85.

60. VESTNÍK MZ SR.: 1997. Roč. 45, čiastka 7-8.

61. www1: Polenapin [online] [cit. 30.04.2011]. Dostupné na internete:

<http://www.biolinea.ro/produse-apicole/248-polenapin-100-comprimate-institut-

64

apicol.html>

62. www2: Apipol [online] [cit. 30.04.2011]. Dostupné na internete:

<http://www.hellotrade.com/apipharma/product2.html>

63. www3: Forever bee pollen – Včelí peľ [online] [cit. 30.04.2011]. Dostupné na

internete: < http://www.aloevera-produkty.sk/product/forever-bee-pollen-vceli-pel-

100-tbl-54/>

64. www4: Včelí peľ [online] [cit. 30.04.2011]. Dostupné na internete: <

http://www.ikon.sk/pomarkmd1/kvet_pel.asp>

65. www5: Melbrogen [online] [cit. 30.04.2011]. Dostupné na internete: <

http://www.medex.si/index.php?cat=31&art=129>

66. www6: Apikomplex [online] [cit. 30.04.2011]. Dostupné na internete:

<http://www.binexinfo.de/pages/krankheiten/arteriosklerose.php>

67. www7: Androgel [online] [cit. 30.04.2011]. Dostupné na internete: <

http://www.drug3k.com/imagepages/12629/image4.html>

68. ŽITŇANSKÝ, B.: Peľ. In: Slovenský včelár, roč. 31, č. 1, 1996, s. 6.

65

6 Prílohy

Obrázok č. 6 – Jabloň domáca (Malus domestica) (JÁNOŠÍKOVÁ 2011)

66

Obrázok č. 7 - Jabloň kvetnatá (Malus floribunda) (JÁNOŠÍKOVÁ 2011)

Obrázok č. 8 – Višňa obyčajná (Cerasus vulgaris) (JÁNOŠÍKOVÁ 2011)

67

Obrázok č. 9 – Broskyňa obyčajná (Prunus persica) (JÁNOŠÍKOVÁ 2011)

Obrázok č. 10 – Jahoda obyčajná (Fragaria vesca) (JÁNOŠÍKOVÁ 2011)

68

Obrázok č. 11 – Repka olejná (Brassica napus) (JÁNOŠÍKOVÁ 2011)

69

Obrázok č. 12 – Peľ z kapusty repkovej pravej (Brassica napus) (BRINDZA 2010)

Obrázok č. 13 – Peľ z maku siateho (Papaver somniferum var. album) (BRINDZA 2010)

Obrázok č. 14 – Peľ zo slnečnice (Helianthus Linné) (BRINDZA 2010)

70

Obrázok č. 15 – Polenapin

(INTERNET)

Obrázok č. 16 – Apipol (INTERNET)

71

Obrázok č. 17 – Forever bee pollen – Včelí peľ (INTERNET)

Obrázok č. 18 – Včelí peľ (INTERNET)

72

Obrázok č. 19 – Melbrogen (INTERNET)

Obrázok č. 20 – Apikomplex (INTERNET)

Obrázok č. 21 – Androgel (INTERNET)

73