slovenskÁ poĽnohospodaska univerzita v...

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

1122611

Populačná dynamika vošiek na jabloni domácej na lokalite

Brezová pod Bradlom vo vzťahu k výskytu mravcov

Nitra 2011 MICHAELA KOMADOVÁ

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

Populačná dynamika vošiek na jabloni domácej na lokalite

Brezová pod Bradlom vo vzťahu k výskytu mravcov

Bakalárska práca

Študijný program : Manažment rastlinnej výroby

Študijný odbor : 4173700 Rastlinná produkcia

Školiace pracovisko : Katedra ochrany rastlín

Školiteľ : Prof. Ing. Ľudovít Cagáň, CSc.

Nitra 2011 Michaela Komadová

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Michaela Komadová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na

tému ,,Populačná dynamika vošiek na jabloni domácej na lokalite Brezová pod Bradlom vo

vzťahu k výskytu mravcov“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 9.mája 2011

MICHAELA KOMADOVÁ

Abstrakt

Vošky patria medzi najrozšírenejších škodcov pestovaných rastlín. Cicaním

rastlinných štiav poškodzujú asimilačné orgány, oslabujú rastlinu a navyše prenášajú aj

nebezpečné vírusové ochorenia. Okrem toho vylučujú veľké množstvo medovice, ktorá je

živnou pôdou pre rôzne druhy mravcov.

Pravidelnými kontrolami rastlín môžeme vošky ľahko objaviť a včas proti nim zasiahnuť

povolenými prípravkami. U nás najviac vyskytujúcich sa vošiek na jabloniach sú voška

jabloňová (Aphis pomi), voška skorocelová (Dysaphis plantaginea), Dysaphis devecta

a voška krvavá (Eriosoma lanigera) a okrem toho žijú aj na jarabinách, hlohu, mišpuli a

zriedkavo aj na hruškách.

V období marec – apríl sme v lokalite Brezová pod Bradlom sledovali populačnú

dynamiku vošiek na jabloni domácej vo vzťahu k výskytu mravcov. V chemicky

neošetrenom sade sme na tri stromy aplikovali pás lepidla na kmeň, aby sme zabránili

prístup mravcom k voškám a na tri jablone lepidlo aplikované nebolo. Počas nášho

pozorovania sme zistili, že lepidlo nemalo žiadny vplyv na výskyt vošiek iba na mravce,

ktoré sa na natretých stromoch nenachádzali vôbec, čo pripisujeme tomu, že im bol

znemožnený prístup do koruny stromov aplikovaným lepidlom.

Kľúčové slová: vošky, prirodzení nepriatelia, lienky, mravce, zlatoočky

Abstract

Aphids are among the most common pests of cultivated plants. Suckling saps they

are affecting assimilation organs, weakening the plant and, in addition, they transmit

dangerous viral diseases. Moreover, they produce a large amount of honeydew, which is a

ground for various species of ants.

Regular inspections of plants can easily discover the aphids and applied the chemical in

correct time. In Slovakia, Aphis pomi, Dysaphis plantaginea, Dysaphis devecta and

Eriosoma lanigera are the most usual aphids on apple tree. In addition, they can be found

on rowan, hawthorn, and loquat, but rarely on pears.

In the period from March to April, population dynamics of aphids on the apple tree in

relation to the occurrence of ant was monitored in the area of Brezová pod Bradlom. On

chemically untreated set of three trees, there were applied the adhesive strip with in order

to prevent access of ants to aphids. Next three trees without glue were used as a control.

During our study it was found that the glue had no effect on the incidence of aphids, but it

had an effect only to ants, which did not have an access to crowns of trees.

Key words : aphids, natural enemies, ladybirds, ants, lacewings

OBSAHÚVOD 7

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY 8

1.1. Pôvod a botanické zaradenie jablone 8

1.2 Vhodnosť stanovišťa pre jablone 8

1.3 Škodcovia jablone domácej 9

1.3.1 Najvýznamnejší škodcovia jablone domácej z čeľade Aphididae 9

1.3.1.1 Voška jabloňová 9

1.3.1.2 Voška skorocelová 11

1.3.1.3 Vlnačka krvavá 12

1.3.1.4 Dysaphis devecta 12

1.4 Mravce 13

1.4.1 Spôsob života mravcov 13

1.4.2 Komunikácia mravcov 13

1.4.3 Symbiotické vzťahy 14

1.5 Vzťah mravcov a vošiek 14

1.5.1 Druhy mravcov 15

1.5.1.1 Mravec lesný 15

1.5.1.2 Mravec červený 16

1.5.1.3 Mravec faraónsky 16

1.5.1.4 Mravec atta 17

1.5.1.5 Mravec obecný 18

1.6 Prirodzení nepriatelia vošiek 18

1.6.1 Lienky ako prirodzení nepriatelia vošiek 19

1.6.2 Zlatoočky ako prirodzení nepriatelia vošiek 19

1.6.3 Pestrice ako prirodzení nepriatelia vošiek 19

1.6.4 Iní prirodzení nepriatelia vošiek 19

1.7 Choroby vošiek

20

1.8 Vývojové cykly vošiek 20

1.9 Ochrana proti škodcom jablone domácej 21

1.9.1 Biologická ochrana 25

2 CIEĽ PRÁCE 26

3 MATERIÁL A METODIKA 27

3.1 Agroklimatické pomery vybranej lokality 27

4 VÝSLEDKY A DISKUSIA 28

5 ZÁVER 40

6 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 41

Prílohy 44

ÚVOD

Z hľadiska podielu produkcie ovocia na Slovensku sú jablká jednoznačne naším

najdôležitejším ovocným druhom. Pri pestovaní jabloní bol v poslednom období

pozorovateľný trend poklesu výmery plôch, ktorý je však kompenzovaný vyššími

výnosmi. Medzi základné agrotechnické opatrenia, ktoré sa podieľajú na tejto

intenzifikácií, patrí aj ochrana proti chorobám a škodcom jabloní.

Vošky patria medzi najrozšírenejších a každoročne sa niekoľkokrát vyskytujúcich

škodcov. Ich premnoženie vedie k zastaveniu rastu výhonov, ich deformáciám, zníženiu

asimilačnej plochy stromu, následne k oslabeniu rastu, nižším úrodám, ... Ich škodlivosť je

proste všestranná, nehovoriac o tom, že patria medzi najväčších šíriteľov chorôb.

Vyskytujú sa na jadrovinách, kôstkovinách aj drobnom ovocí.

Ochrana proti nim je nevyhnutná, vykonáva sa podľa potreby v priebehu celého

roka, pričom najdôležitejšia časť boja proti voškám je práve na jar, na začiatku vývoja

nových výhonov..

Ich škodlivosť spočíva predovšetkým v tom, že rastlinné šťavy cicajú v takom množstve,

že ich nestačia zúžitkovať. Preto lepkavými kvapkami štiav, ktoré prešli ich tráviacim

traktom (tzv. medovica) znečisťujú nižšie položené listy, na ktorých sa neskôr rozrastajú

čerňovky. Škodlivosť vošiek zvyšuje aj skutočnosť, že sa dokážu v krátkom čase

mimoriadne rýchlo premnožiť. Okrem cicania rastlinných štiav škodia aj prenášaním

rôznych vírusových chorôb (napr. šárka sliviek). Všetky druhy vošiek prezimujú vo forme

vajíčok na jednotlivých druhoch ovocných drevín. Niektoré druhy začiatkom leta preletujú

(migrujú) na letné hostiteľské rastliny, z ktorých sa na jeseň vracajú späť na ovocné

dreviny a nakladú prezimujúce vajíčka. Iné druhy zostávajú počas celej vegetácie na

ovocných drevinách.

Na svete je známych vyše 4 tisíc druhov vošiek a mnohé z nich patria

k hospodársky najvýznamnejším skupinám škodcom.

Cieľom tejto bakalárskej práce je zistenie populačnej dynamiky vošiek na jabloni

v mesiaci marec a apríl, zistiť vzťah vošiek s mravcami, biologickú ochranu a chemickú

ochranu pred voškami a porovnať aký vplyv má na výskyt vošiek a prirodzených

predátorov vošiek ochranné lepidlo, ktoré sa natiera na kmeň stromu.

7

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ

PROBLEMATIKY

1.1 Pôvod a botanické zaradenie jablone

Všetky kultúrne odrody jabloní i plano rastúce jablone patria do čeľade Rosaceae

(ružovité ), podčeľade Pomoidae (malvice) a tvorí rod Malus (jabloň).

Rod Malus Mill. sa delí do 5 sekcii :

1. sekcia – Eumalus – zahrnuje druhy plano rastúce v Ázií a v Európe a majúc

listy s čepeľou nedelenou.

Podsekcia Pumilae ma kalich neopadavý a väčšie plody.

Podsekcia Baccatae ma kalich opadavý a plody malé.

2. sekcia – Sorbomalus – zahrňuje plané jablone rastúce hlavne v Japonsku

a Číne a majúc plody malé a často delene listy.

3. sekcia – Chloromeles – zahrnuje severoamerické druhy jabloni s veľkými

zelenými alebo žltými aromatickými, ale nepožívateľnými plodmi.

4. sekcia – Eriolonus – zahrnuje druh Malus trilobata (jabloň trojlaločná) ,

rozšírený v Malej Ázií.

5. sekcia- Docyniopsis – zahrnuje druhy rastúce v Číne, v Japonsku a na

Tchaj-wane.

( Dvořák, Vondráček, 1969 ).

1.2 Vhodnosť stanovišťa pre jablone

Jablone sú u nás najrozšírenejšie ovocne stromy. Najlepšie sa im darí na pôdach

dostatočne hlbokých, hlinitých, ale aj piesočnato - hlinitých a ílovito - hlinitých, dostatočne

vlhkých.

Hladina podzemnej vody smie byt v ľahších pôdach nanajvýš 80 cm pod povrchom,

v ťažších pôdach však musí byt hlbšia (asi 180 cm) (Dvořák, Vondráček, 1969).

8

V pôdach ľahkých a piesočnatých, zle hnojených, s nedostatkom vlahy jablone zle

rastú a málo plodia, v pôdach ťažkých a kyslých, s vysokou hladinou podzemnej vody,

trpia náchylné odrody rakovinou (Dvořák, Vondráček, 1969 ).

1.3 Škodcovia jablone domácej (Malus domesticus)

Na jabloni škodí väčšina nešpecializovaných škodcov ovocných drevín a tiež ďalšie

druhy. Okrem nich puky jablone poškodzujú kvetovka jabloňová (Anthonomus pomorum)

a psota striedková (Blastodacna hellerella). Puky poškodzujú aj larvy priadzovca

jabloňového (Yponomeuta malinellus), ktoré sa neskôr vyvíjajú aj na listoch a môžu

spôsobiť aj holožery (Cagáň a kol., 2011 ).

Už zavčasu na jar sa liahnu z prezimujúcich vajíčok méra jabloňová (Cacopsylla

mali) a vošky (voška jabloňová - Aphis pomi, voška skorocelová - Dysaphis plantaginea

a voška Dysaphis devecta), ktoré sa obyčajne vyvíjajú už na rozvíjajúcich sa pukoch

a neskôr na výhonkoch. Všetky uvedené druhy okrem méry jabloňovej sú významnými

škodcami. Napadnuté výhonky výrazne spomaľujú rast nielen vplyvom cicania, ale aj

vplyvom vylučovaných toxických látok (Cagáň a kol., 2011).

Kvetovka jabloňová pri premnožení výrazne znižuje počet kvetov. Z Ameriky bola

dovezená voška vlnačka krvavá (Eriosoma lanigera), ktorá sa vyvíja na kôre, ale od mája

sa vyskytuje aj na mladých vetvičkách.

V plodoch jabloní sa vyvíjajú piliarka jablčná (Hoplocampa testudinea), obaľovač

jablčný (Cydia pomonella) a priadzovček jarabinový (Argyresthia conjugella). Z nich

k významným škodcom patria piliarka jablčná a obaľovač jablčný. V letnom období

poškodzuje plody aj obaľovač zemolezový (Adoxophyes orana) (Cagáň a kol., 2011 ).

1.3.1 Najvýznamnejší škodcovia jablone domácej z čeľade Aphididae

1.3.1.1 Voška jabloňová

Symptómy: Listy napadnutých rastlín sa skrúcajú a na ich spodnej strane sa

nachádzajú kolónie vošiek. Pri silnom napadnutí uschýnajú celé výhonky. Napadnuté listy

nemenia farbu a zostávajú stále zelené. Pri silnom výskyte sa v lete tvoria na vylučovanej

medovici černe.

9

Popis škodcu: Bezkrídla živorodá samička meria 1,5-2,0 mm. Telo je

trávovozelenej farby, oči, sifunkuly a chvostík sú čierne. Nohy a tykadlá sú bledšie a na

konci hnedé. Okrídlená živorodá samička meria 1,6,0-2,4 mm. Hlavu, hruď, sifunkuly a

chvostík má čierne, oči červené, bruško zelené s tromi pármi okrajových čiernych

okrúhlych škvŕn na predných brušných článkoch. Vajíčko je po nakladení bledozelené, za

asi 3-4 dni černie. Larva je zelené s čiernymi nohami, tykadlami a sifunkulami (Cagáň

a kol., 2011).

Bionómia: Prezimuje vajíčko na konároch v blízkosti pukov. Vajíčko potrebuje na

prekonanie diapauzy obdobie chladu. Na jar, v čase pučania, sa liahnu larvy, ktoré asi za

14 dní po štyroch zvliekaniach dospievajú v živorodé zakladateľky (obyčajne v čase

kvitnutia jabloní). Jedna zakladateľka rodí počas života 80-120 lariev. Kolónie vošiek sa

najčastejšie nachádzajú na koncoch mladých letorastov a výhonkov. Koncom mája a v júni

sa vyvíjajú prvé okrídlené jedince, ktoré sa preletujú na ďalšie stromy. Predpokladá sa, že

okrídlené jedince zakladajú nové kolónie vošiek, ktoré sú zodpovedné za naj väčšie škody

vznikajúce najmä v júni, prípadne v júli. Na jeseň sa vyvíja pohlavná generácia. Samičky

tejto generácie plodia zimujúce vajíčka. Jedna samička nakladie 1-5 vajíčok.

V podmienkach strednej Európy sa v priebehu vegetácie sa vyvinie 10-13 generácií (Cagáň

a kol., 2011).

Hostiteľské rastliny: Voška jabloňová sa môže živiť a vyvíjať na viacerých druhoch

rastlín z čeľade ružovitých, najmä na jabloni domácej, zriedkavejšie na hruške obyčajnej,

hlohu obyčajnom, mišpuli obyčajnej a jarabine vtáčej. Je to monocyklický druh.

Rozšírenie a ekonomický význam: Je to kozmopolitný druh rozšírený všade, kde sa

pestujú jablone. Dôležitým škodcom je v Európe, západnej Ázii a v Severnej Amerike.

Škodlivosť vošky jabloňovej závisí od poveternostných podmienok. Zvyšuje sa tiež vtedy,

keď sa neurobila ochrana proti mladým vývinovým štádiám v jarnom období. Vplyvom

cicania sa výrazne spomaľuje rast výhonkov, čím môžu vznikať značné škody na mladých

stromoch. Predpokladá sa, že napadnutie zavčasu na jar je obyčajne ešte málo významné

a najväčšie škody vznikajú na začiatku leta. Na starších stromoch sa poškodenie prejaví

menej. V škôlkach naopak môže mať veľký význam (Cagáň a kol., 2011).

Ochrana: Na ochranu sa používajú podobné opatrenia ako sú uvedené v časti

o nešpecializovaných škodcoch zeleniny. V prípade jablone sa odporúča najmä použitie

lepiacich pásov na kmeňoch stromov na ochranu proti mravcom. Proti prezimujúcim

vajíčkam sú účinné olejové emulzie na jar. Uvádza sa, že na starších jabloniach sa vajíčka

vošiek vyskytujú najmä na výrastkoch v spodnej časti kmeňa. Takéto výrastky sa odporúča

10

odrezať a zlikvidovať. Proti škodcovi sa odporúča predjarný postrek v období od pučania

do kvitnutia. Má sa robiť pri výskyte viac ako 25 vajíčok na 1 m dĺžky konárov, alebo pri

výskyte kolónií vošiek na viac ako 8-15 konárikoch zo 100 hodnotených. V prípade

silného výskytu vošiek počas vegetácie sa odporúča ďalšie chemické ošetrenie. Po kvitnutí

sa pokladá za prah škodlivosti 10 kolónií vošiek na 100 výhonkoch (Cagáň a kol., 2011 ).

1.3.1.2 Voška skorocelová

Symptómy: Listy jablone sú deformované smerom dolu a sfarbené do žlta alebo do

hneda, ale nikdy nie sú červené. Na spodnej strane listov, prípadne na výhonkoch sa

vyskytujú kolónie škodcu. Poškodené môžu byť aj mladé výhonky. Pri silnom napadnutí

listy opadávajú (Cagáň a kol., 2011).

Popis škodcu: Bezkrídla živorodá samička meria 2,0-2,5 mm. Farba tela je sivá,

žltkastá, červenkastá, hnedastá, modročierna alebo čierna. Na povrchu tela sa nachádza

voskový poprašok. Tykadlá sú šesťčlánkové, bledé s tmavým koncom. Sifunkuly sú čierne,

valcovité, mierne sa zužujúce smerom ku koncu. Chvostík je čierny a má trojuholníkovitý

tvar. Okrídlená samička je tmavozelená s lesklou škvrnou na brušku. Sifunkuly sú dlhé

a tmavohnedé, chvostík veľmi krátky a valcovitý. Vajíčko je po nakladení žlté, neskôr

tmavne. Meria asi 1 mm (Cagáň a kol., 2011).

Bionómia: Prezimujú vajíčka, z ktorých sa v apríli, v období pučania, liahnu

samičky zakladateľky. V priebehu 12-15 dní približne na začiatku kvitnutia jabloní sa

objavujú dorastené samičky zakladateľky, ktoré rodia v priebehu asi jedného mesiaca

spolu asi 70-250 lariev druhej generácie.

V apríli počas kvitnutia jabloní sa už tvoria zreteľné kolónie. Na primárnom hostiteľovi sa

vyvinie niekoľko generácií škodcu. V máji, júni a v júli sa objavujú okrídlené jedince,

ktoré preletujú na skorocel. Prvé okrídlené jedince sa objavujú už v druhej generácii.

Početnosť okrídlených foriem sa v každej ďalšej generácii zvyšuje. Na skorocele vošky

cicajú na listoch a koreňoch. Na jeseň v septembri a v októbri preletujú zo skorocelu na

jabloň. Oplodnené samičky kladú zimné vajíčka na vetvičky jabloní. Jedna samička

nakladie asi 4-6 vajíčok. Za rok sa vyvinie 6-9 generácií (Cagáň a kol., 2011).

Hostiteľské rastliny: Primárnym hostiteľom je jabloň domáca, sekundárnym

hostiteľom je skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata).

Rozšírenie a ekonomický význam: Vyskytuje sa v Európe, Ázii, severnej Afrike aj

v Severnej Amerike. Je to dôležitý škodca jablone domácej a na Slovensku tiež patrí k jej

11

významným škodcom. Následkom poškodenia výhonkov sa plody vyvíjajú horšie,

deformujú sa a zakrpatievajú.

Ochrana: Je rovnaká ako proti voške jabloňovej. Zahrňuje predjarný postrek

a prípadný postrek pri zvýšenom výskyte škodcu v priebehu vegetácie. Ochrana proti

škodcovi sa odporúča už pri výskyte vošiek na viac ako 2 súkvetiach zo 100 hodnotených,

alebo pri výskyte 1-2 kolónií vošiek na 100 výhonkov (Cagáň a kol., 2011).

1.3.1.3 Vlnačka krvavá

Bionómia: Voška krvavá je teplomilná a neznáša mrazy. V Európe sa rozmnožuje

partenogeneticky ( bez oplodnenia a to len na jabloniach ).U nás prezimuje ako larva 1.

alebo 2. rastového stupňa na koreňoch alebo v štrbinách kôry. V apríli a v máji putujú

nymfy nahor a začínajú cicať predovšetkým na kalusovom pletive. Behom roku sa vyvinie

až 10 generácií. V júni vyvíjajú okrídlené samičky , ktoré napadajú ďalšie stromy.

V auguste sa objavujú samičky kladúce jedno vajíčko, ale to sa väčšinou ani nevyvinie.

Nakoniec prezimuje len potomstvo živorodých samíc (Nečas, Krška, 2006).

Symptómy a prejavy napadnutia : Na vetvách vznikajú v dôsledku cicania nádory.

Samičky vylučujú na zadku dlhé biele voskovité vlákna, takže vlastne kolónie vošiek nie je

často zvonku viditeľná a na vetvách vidíme biele chumáče podobné vate. Silnejšie

napadnute mladých stromov môže deformovať tvar budúcej koruny. Hubovité pletivo

v dôsledku cicania praská a je vstupnou branou rôznych infekcii.

Ochrana : Nepriama ochrana spočíva v používaní selektívnych insekticídov , ktoré

šetria užitočný hmyz. Veľký význam ma i ošetrovanie rán po reze. Priamo sa ošetruje pri

zistení výskytu 5 a viac kolónii na sto stromov v období kvitnutia a po odkvitnutí.

Ošetrenie podľa potreby opakovať (Nečas, Krška, 2006).

3.1.1.4 Voška Dysaphis devecta

Popis: Bezkrídla živorodá samička meria asi 2 mm. Je olivovozelená alebo špinavo

žltozelená, prípadne ružovkastosivá. Vajíčko je po nakladení bledožlté, neskôr (za 2-3 dni)

černie.

Hostiteľské rastliny: Jabloň domáca (monocyklický druh).

12

Bionómia: Prezimujú vajíčka pod popukanou kôrou vetvičiek. Larvy sa liahnu

obyčajne na začiatku apríla v čase pučania jabloní. Dospelé zakladateľky sa objavujú v

čase kvitnutia jabloní a plodia 50-70 lariev. Okrídlené jedince sa objavujú v júni. Na konci

vegetácie kladú oplodnené samičky vajíčka pod kôru. Jedna samička nakladie 2-3 vajíčka.

Škodlivosť: V dôsledku cicania okraje listov hrubnú a stáčajú. Listy menia farbu na

červenú, ružovú alebo žltú. Pri silnom výskyte sú poškodené aj plody, na ktorých sa tvoria

červené škvrny (Cagáň, Hudec, 2011).

1.4 Mravce

1.4.1 Spôsob života mravcov

Mravce sú sociálny hmyz, ktorý prežíva v dobre organizovaných kolóniách

v postavených hniezdach- mraveniskách. Počty mravcov môžu v kolónií kolísať. Kolónie

mravcov sú vzhľadom na ich vysoký stupeň organizácie, ktorá je nad úrovňou jedinca,

označované ako superorganizmus.

Mravce môžu vytvárať niekoľko kást:

-kráľovná ( gyne )

-samec ( aner )

-robotnice ( ergate)

-vojaci (dinergate )

Mravce svoje hniezda budujú pod zemou, v dutinách stromov, niektoré druhy aj na

zemi medzi spadnutými listami stromov (Fent, Wehner, 1985).

1.4.2 Komunikácia mravcov

Najdôležitejšou zmyslovou zložkou komunikácie sú pachy feromónov. Ďalším

komunikačným prvkom je chuť, ktorú odkomunikujú tak, že dávajú iným jedincom svojej

rodiny ochutnať čo našli. Zrak u väčšiny mravcov je slabý a niektoré druhy sú úplne slepé,

iné majú výnimočne dobré videnie napr. austrálske buldočie mravce (Fent, Wehner, 1985).

13

1.4.3 Symbiotické väzby

V mraveniskách žije množstvo parazitov, ktoré zneužívajú to, že mravce preferujú

komunikáciu na báze pachov feromónov. Niektorí paraziti dokážu tieto pachy imitovať,

niekedy sú parazitmi mravce iných druhov (Oster, Wilson, 1978 ).

Okrem parazitizmu žijú mravce aj v pozitívnej symbióze s celým radom

rastlinných aj živočíšnych druhov. Niekedy sa jedná o fakultatívnu symbiózu, na ktorej sú

úplne existenčne závislé obe spolunažívajúce strany (Oster, Wilson, 1978 ).

Najznámejšia je symbióza mravcov a vošiek, ktoré v rámci svojich možností

chránia pred nepriateľmi, alebo ich prenášajú na vyhliadnutý strom kde sa potom živia ich

sladkými výkalmi. Podobne spolupracujú s niekoľkými druhmi červcov, či larvami

motýľov (Oster, Wilson, 1978 ).

1.5 Vzťah mravcov a vošiek

Vošky a mravce sú dve bohaté a veľmi úspešne skupiny hmyzu, ktoré často žijú v

rovnakom prostredí, a preto je pravdepodobné, že budú navzájom medzi sebou

komunikovať (Nixon, 1951).

Mravce a vošky zdieľajú vzájomný vzťah. Mravce sa živia sladkou medovicou,

ktorú produkujú vošky. Výmenou, mravce chránia vošky pred predátormi a parazitmi

(Nixon, 1951).

Voška cicia cukor –bohatý na tekutiny z ich hostiteľských rastlín. Pretože tieto

kvapaliny majú nízky obsah dusíka, musia vošky konzumovať veľké množstvá aby z nich

získali primeranú výživu. Vošky vylučujú potom rovnako veľké množstvo odpadu, tzv.

medovice, čo obsahuje vysoký podiel cukornatosti (Nixon, 1951).

Tam, kde je cukor, musia byť mravce. Mravce používajú svoje tykadlá na umŕtvenie

vošky, stimulujú ich k vypusteniu medovice. Niektoré druhy vošiek stratili schopnosť

vypúšťať medovicu sami zo zadku sami, tak sú závislé na mravcoch, ktoré ich „ podoja“

(Kunkel, Kloft, 1985). Voška ženie mravce ako ich "dobytok" aby boli vypasené a vošky

boli potom v bezpečí. Keď sú hostiteľské rastliny vyčerpané od živín, mravce nesú voškám

vajcia ako nový zdroj potravy. Ak dravý hmyz alebo paraziti sa pokúsia poškodiť svojich

zverencov, bude mravce reagovať agresívne. Niektorí mravce kvôli medovici dokonca idú

tak ďaleko, aby mohli zničiť vajcia predátorov vošiek napr. lienky (Völkl a kol., 1999).

14

Niektoré druhy mravcov sa aj naďalej starajú o svoje vošky aj počas zimy. Mravce

nesú voškám vajcia a ukryjú ich v ich hniezdach na zimné mesiace. Oni uložia drahé vošky

tam, kde je teplota a vlhkosť optimálna, a presúvajú ich podľa potreby, ak sa podmienky v

hniezde zmenia. Na jar, keď sa vošky zobudia, mravce ich odnesú do hostiteľských rastlín

na kŕmenie (Völk a kol.,1999).

Zatiaľ čo sa zdá, že mravce sú veľkorysí správcovia, vošky platia, za vlastné záujmy.

Vošky sú takmer vždy bezkrídlé, ale určité podmienky prostredia spustia rozvoj krídel. Ak

populácia vošiek je príliš hustá, alebo potravinové zdroje poklesli, môžu okrídlené vošky

preletieť na nové miesto. Ak nechcú stratiť mravce svoj zdroj potravy medovicu, musia

zabrániť rozptýleniu vošiek (Douglas, 2000).

1.5.1 Druhy mravcov

Existujú tisícky druhov mravcov. V roku 2010 ich bolo okolo 12 000 druhov.

Každý druh má špecifické chovanie a rozličné vlastnosti.

Naše druhy mravcov :

Mravec hôrny

Mravec červený

Mravec faraónsky

Mravec dubový

Cudzokrajné druhy mravcov :

Mravec argentínsky

Mravec atta

Mravec Myormecia forticata

(Hölldobler, Wilson, 1997)

1.5.1.1 Mravec lesný

Mravec lesný (Formica rufa) žije pri kmeni veľkého smreka s veľkou kopou ihličia

a listov. Vysoká kopa ihličia je však len strechou ich domova. Vlastné mravenisko so

široko rozvetvenými chodbami a komorami siaha takmer dva metre hlboko do zeme.

Vytvorili ho usilovné robotnice. Spoločenstvo mravcov je ako jedna veľká rodina, v ktorej

15

má každý svoje úlohy .Do veľkej rodiny mravcov patria robotnice, trúdy, a jedna alebo

viac kráľovien. Robotnice sa ako dojky starajú o vajíčka, larvy a kukly. Kŕmia a starajú sa

aj o kráľovnú. Vykonávajú aj práce mimo mraveniska: zbierajú semená kvetov, odvláčajú

ulovené živočíchy a dávajú pozor, aby do mraveniska nevnikol nijaký nepriateľ. Trúdy a

kráľovné sú schopné rozplodzovania a sú zodpovedné za udržanie mravčej rodiny (Dreyer,

2007).

Mravčia kráľovná býva v najspodnejšej komore veľkého mraveniska. Vyjde nahor raz v

živote, v slnečnom májovom dni. Potom sa vydá na svadobný tanec. Po párení zhodí krídla

a zasa sa ukryje hlboko do zeme. Odteraz rok čo rok usilovne znáša vajíčka (Dreyer,

2007).

Každé znesené vajíčko je sotva väčšie ako zrnko piesku a robotnice ho okamžite

odnesú na určené miesto. O desať dní z neho vykĺzne malá larva. Táto larva ešte nemá oči,

tykadlá a nôžky. Je celkom bezmocná a starajú sa o ňu a kŕmia ju dojky. Keď je dostatočne

vykŕmená, tak sa zakuklí. Pre ďalší vývin potrebuje veľa tepla. Preto ju jej opatrovkyňa

vynesie z hlbín mraveniska na vyššie poschodia (Dreyer, 2007).

1.5.1.2 Mravec červený

Mravec červený (Myrmica rubra) je 3,5-6,5 mm dlhý, hrdzavo sfarbený, dvojčlánková

stopka, na hrudi dva ostré tŕne, má žihadlo.

Výskyt: lesy a otvorené, ale nie príliš suché oblasti, veľmi hojný, celoročne

(http://www.mravenci-hubeni.cz/mravenec-cerveny.html).

Zaujímavosti: stavia si malé kôpky z hliny alebo hniezdia pod kameňmi alebo v

pňoch. Kolónie nie sú početné, ale je v nich viac kráľovien. Robotnice navštevujú kolónie

vošiek a veľmi citeľne bodajú.

Spôsob likvidácie: v prípade napadnutia bytových priestorov je nutné tieto ošetriť

insekticídom na lezúci hmyz (http://www.mravenci-hubeni.cz/mravenec-cerveny.html).

1.5.1.3 Mravec faraónsky

Mravec faraónsky (Monomorium pharaonis) žije v našich podmienkach trvale

synantropne. Má dokonalú premenu. Vývoj pri izbovej teplote prebieha zhruba 36 dní

(vajíčko 7 dní, larva 17 dní, predkukla 3 dni, kukla 9 dní). U pohlavných foriem trvá vývoj

v priemere o 14 dní dlhšie. Optimálna teplota je 26°C. Pri 14°C prežívajú, ale sa

16

nerozmnožujú. Pri teplote 10°C hynú behom jedného týždňa. Samčeky a samičky nikdy

nelietajú, samičky po spárení sa vracajú nazad do hniezda. Faraónsky mravec je všežravec,

prednosť dáva potrave s obsahom bielkovín (mäso, mäsové výrobky) požiera aj sladkosti.

Zdá sa, že potravu rád strieda. Vždy dáva prednosť čerstvej a vlhkej potrave. K životu

nutne potrebuje vodu. Škodí nie len požieraním potravín, ale aj znečisťovaním. Stavia si

jednoduché hniezda na skrytých miestach, ako sú špáry v múre, strope, podlahe v nábytku,

okolo teplovodného potrubia, elektrického vedenia, v kúpeľniach, bytových jadrách,

kinách, a v rôznych obaloch, škatuliach, izbových kvetinách. Kolónie mravcov sú rôzne

veľké a v napadnutých miestach ich býva väčší počet. Jedna kolónia má niekoľko desiatok

i stoviek (150 a viac) samičiek a mnoho tisíc robotníc. Pre založenie novej kolónie je

potrebné najmenej 20 robotníc a jedna samička.

Charakteristické znaky :

Robotnice - veľkosť 2 mm, svetlohnedá až čajová farba, bruško tmavé, dožívajú sa 20

týždňov.

Samičky - veľkosť 3,5 – 4,8 mm, farba žltohnedá, dožívajú sa cca 400 dní.

Samčeky - veľkosť 2,5 – 3,1 mm, farba hnedá, dožívajú sa 14 – 21 dní

(http://www.dddactiv.sk/index.php?ID=51)

1.5.1.4 Mravec atta

Mravec atta (Atta cephaloteps) je obávaný škodca listnatých stromov. Reže listy a

na nich pestuje huby. Je známe, že mravce pestujú niektoré druhy húb, ktorými sa živia.

Keď sa mravčia kráľovná mravcov rodov Atta pustí do výstavby hniezda, v prvej komnate

svojho kráľovstva zriadi pestovanie húb. Nie každá huba je vhodná a mravce si ušľachtilé

druhy húb odovzdávajú z generácie na generáciu. Huby mravce zbierajú tak aby ich

nepoškodili a kŕmia ju larvy aj dospelé jedince. Ani huby nie sú pre mravce bezprácny

zdroj potravy. Aj o nich sa musí starať, "prelievať je" a vyberať z nich "nálety"

neušľachtilých húb a dokonca je aj preventívne potierať sekréty, ktoré bránia bakteriálnym

infekciám, obrábať substrát na ktorom rastú atď S plevelnými druhy bojujú obdobne ako

človek - pomocou akejsi mravčej chémie. Napríklad jedným z najúpornejší burín mravcov

záhradiek mravcov rodu Atta je huba Escovopsis. Ak by mohla rásť nerušene, úplne by

vytlačila ušľachtilej huby a záhradku tak dokonale zničila. Preto mravčej robotnice na

svojom tele v špeciálnych vreckách vykopaných v chitínová pancieri pestujú baktérie rodu

Psudonokardia. Tie sú zdrojom silného antibiotiká, ktorým robotníčka burinné huby ničí

17

(http://zbysek-mravenci.webgarden.cz/druhy-mravencu/atta-cephalotes-mravenec-

atta.html).

1.5.1.5 Mravec obyčajný

Mravec obyčajný (Lasisu niger) je naším najbežnejším druhom. Poznáme ho tiež

pod názvom čierny. Hniezda si vytvára na najrôznejších miestach – pod kameňmi, kusmi

dreva či v pôde s hlinenou kopcovitou nadstavbou. Často ho môžeme nájsť v spoločnosti

vošiek, kde sa živia sladkými výlučkami, ktoré prenášajú na ďalšie rastliny. Ako všežravec

loví drobné bezstavovce a konzumuje rôzne rastlinné a živočíšne zbytky. Niekedy preniká

aj do bytov. Podobne sa chová i kontrastne zafarbený druh s červenožltou hrudou Lasius

emarginatus. Sýtejšiu čiernu farbu má mravec čiernolesklý (L. fuligonosus), ktorý je

viazaný na stromy. Pod koreňmi alebo v dutinách kmeňov si buduje charakteristické

kartónové hniezda.

(http://www.dddactiv.sk/index.php?ID=51)

1.6 Prirodzení nepriatelia vošiek

Vošky sú najrozšírenejšími a najznámejšími škodcami záhradných plodín. Ich

škodlivosť spočíva jednak v tom, že sa dokážu veľmi rýchlo rozmnožovať a jednak v tom,

že z rastlín vycicajú omnoho viac štiav, než dokážu zúžitkovať. Preto týmito sladkými a

lepkavými výlučkami (tzv. medovica) znečisťujú nižšie položené listy, na ktorých sa

rozrastajú čerňovky. Vošky škodia aj nepriamo prenášaním rôznych vírusových chorôb

(napr. pestrokvetosť tulipánov, prúžkovitosť mečíkov). Väčšina druhov vošiek má

zimných hostiteľov, na ktorých prezimuje vo forme vajíčok. Na jar na nich vytvorí dve - tri

generácie a potom preletuje na letné hostiteľské rastliny, kde sa zdržuje až do jesene.

Potom sa vracia späť na zimných hostiteľov a nakladie prezimujúce vajíčka

(http://www.uri.edu/ce/factsheets/sheets/aphids.html).

Najlepšou ochranou proti premnoženiu škodcov je totiž biologická rovnováha vo

vašej záhrade. Ak dôjde k jej narušeniu, môžu prejaviť nečakanú silu aj inak takmer

neškodné živočíchy. V boji proti nim však môžete využiť možnosti, ktoré vám príroda

sama ponúka. Sú to prirodzení nepriatelia pôvodcov chorôb a škodcov rastlín, ktorí

pomáhajú udržiavať rovnováhu v záhrade. Na príklade vošky ako predstaviteľa jedného z

najvýznamnejších škodcov vám ukážeme, ako sa dá proti škodcom účinne bojovať aj bez

18

toho, aby ste siahli po chemických prípravkoch

(http://zahradkar.pluska.sk/zahradkar/rastlinny-lekar/na-vosky-bez-chemie.html).

1.6.1 Lienky ako prirodzený nepriatelia vošiek

Medzi najznámejších prirodzených nepriateľov vošiek patria lienky, k

najrozšírenejším patrí lienka sedembodková. Samička tohto druhu počas 2 až 3 mesiacov

nakladie až 1 500 vajíčok. Každá vyliahnutá larva môže za 2 až 3 týždne zničiť aj 400

vošiek. Po zakuklení a premene na dospelého jedinca skonzumuje lienka okolo 50 vošiek

za deň. Dôležité na prezimovanie sú úkryty v štrbinách kôry, suchej vegetácii, puklinách

skál a podobne ( Fritzi a kol., 2000).

1.6.2 Zlatoočky ako prirodzený nepriatelia vošiek

Z dravých lariev sieťokrídlovcov živiacich sa voškami sú najznámejšie zlatoočky,

ktoré kladú vajíčka s dlhými stopkami na časti rastlín. Z nich sa liahnu larvy so silnými

dutými hryzadlami, ktorými prebodnú a vyciciavajú korisť (Debach, Rosen, 1991).

1.6.3 Pestrice ako prirodzení nepriatelia vošiek

Z dvojkrídlovcov majú veľký význam najmä pestrice. Z vajíčok kladených do

kolónií vošiek sa liahnu dravé larvy. Každá z nich dokáže zlikvidovať počas

dvojtýždňového vývinu okolo 500 vošiek (Debach, Rosen, 1991).

1.6.4 Iní prirodzení nepriatelia vošiek

Veľmi účinné pri potláčaní premnoženia vošiek sú aj dravé byľomory. Dospelé

jedince podobné drobným komárom kladú vajíčka podobne ako pestrice do blízkosti

vošiek. Z nich vyliahnuté larvy môžu skonzumovať aj desiatky vošiek. Niektoré druhy

dvojkrídleho hmyzu sú dravé nielen v larválnom štádiu, ale aj ako dospelé. . Príkladom

môžu byť muchy z čeľade Dolichopodidae, z ktorých niektoré druhy rodu Medetera

konzumujú okrem iného aj vošky. Aj niektoré blanokrídlovce sú viazané na vošky.

Najvýznamnejšie sú drobné druhy, ktorých larvy sa vyvíjajú v telách vošiek a po ukončení

premeny mŕtvu vošku opúšťajú. Patria sem hlavne lumčíky a chalcidky. Poznáme aj dravé

19

blanokrídlovce špecializované na vošky, napríklad niektoré kutavky ich lovia a nosia do

pripravených komôrok ako potravu pre svoje larvy (Rabasse, Stenis, 2002).

Ani uvedené príklady nevyčerpávajú možnosti prirodzenej regulácie vošiek v

záhradách. Ak je nevyhnutné použitie chemických prípravkov, mali by byť neškodné pre

užitočné organizmy (Rabasse, Stenis, 2002).

1.7 Choroby vošiek

Vošky škodia aj nepriamo prenášaním rôznych vírusových chorôb (napr.

pestrokvetosť tulipánov, prúžkovitosť mečíkov, chloróza, vírusové ochorenie zemiakov,

tabaku, uhoriek, hrozna. Napadnuté listy sa zvinujú a deformujú, čím výrazne poškodzujú

listy v období rýchleho rastu a ešte pred objavením sa prirodzených nepriateľov.

Napadnuté kvetné puky sa v dôsledku cicania nedostatočne vyvíjajú

(www.syngenta.sk/img/products/syninfo/syninfo-10-05.pdf ).

1.8 Vývojové cykly vošiek

V zložitých životných cykloch vošiek sa strieda niekoľko partenogenetických

generácií s jednou generáciou pohlavnou. Cyklus má obyčajne 3 fázy:

Thelytókna fáza: Na jar sa z prezimovaných vajíčok liahnu nymfy, ktoré dorastajú

na bezkrídle samice–tzv. zakladateľky (fundatrices), a tie sa ďalej množia thelytókiou na

bezkrídle i krídlaté panny (virgines).V tejto fáze môže dôjsť k lavínovitému namnoženiu

obrovského množstva vošiek, pričom krídlaté jedince kolonizujú ďalšie rastliny

(http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C5%A1ky_%28Aphidinea%29).

Amphitókna fáza: Samice, ktoré sú stále neoplodnené, kladú ďalšie vajíčka, z

ktorých sa vyvinú krídlaté samice i samce. Thelytókna a amphitókna generácia sa často

líšia aj vo výbere živnej rastliny.

Pohlavná fáza: Samce a samice kopulujú, potom samice kladú oplodnené „zimné“

vajíčka, z ktorých na jar vznikajú opäť zakladateľky.

Tento cyklus u (sub)tropických druhov môže byť pozmenený, ale v základe ostáva

rovnaký, chýbajú len tzv. zimné vajíčka (http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C5%A1ky_

%28Aphidinea%29).

20

1.9 Ochrana proti škodcom jablone domácej počas roka

Fenofázy Ochrana proti škodcom

0- Pučanie

00 Uzavreté puky

Na jeseň

Použitie lepkavých pásov proti piadivkám.

Prípadná ochrana proti nosánikovi ovocnému

Na jar (február – marec)

Odstrániť:

- konáre silno napadnuté štítničkou nebezpečnou

- malé zimné hniezda mlynárika ovocného

- zimné hniezda mníšky zlatorítky

- vajíčka priadkovca obrúčkavého

- znášky mníšky veľkohlavej

01 Začiatok

pučania (marec).

Puky sú viditeľne

zdurené.

V období od pučania do objavenia sa kvetného púčika (marec –

polovica apríla)

Postrek proti prezimujúcim škodcom, ktorý ničí:

- zimné vajíčka roztočcov

- vajíčka méry jabloňovej

- larvy štítničky nebezpečnej

- vajíčka piadiviek

- vajíčka vošiek

- larvy obaľovača púčikového, o. záhradného a o. zemolezového

07 Začiatok

otvárania pukov

(marec).

Viditeľné sú prvé

zelené konce

listov .

21

- larvy rúrkovčeka púčikového

- larvy psoty striedkovej

- larvy priadzovca jabloňového

- imága nosánika ovocného, n. čerešňového, n. jablčného, n.

jabloňového a šupináčika obyčajného

- imága kvetovky jabloňovej

1- Vývin listov

10 Myšie uško

(marec – apríl).

Zelené konce

listov sú 10 mm

nad šupinami

pukov. Oddeľujú

sa prvé listy.

3- Vývin

výhonku

31 Začiatok rastu

výhonku.

Viditeľná je os

výhonku.

Chemická ochrana proti prezimujúcim škodcom vtedy ak sa neurobila

počas pučania alebo vývinu prvých listov a zistil sa ich výskyt.

5-Objavenie

súkvetia

55 Viditeľné sú

kvetné puky

(stále sú zavreté)

(zelený púčik)

57 Ružový púčik.

Chemická ochrana proti kvetovke jabloňovej.

alebo larvám podkopáčikov v oblastiach s jeho silným výskytom.59 Väčšina

kvetov

s okvetným

lístkami

tvoriacimi dutú

guľu

22

6-Kvitnutie

60 Otvorenie

prvých kvetov

61 Začiatok

kvitnutia:

otvorených je asi

10 % kvetov

65 Plné kvitnutie

Chemická ochrana proti škodcom sa nerobí, pretože by to viedlo

k usmrteniu včiel.

69 Koniec

kvitnutia (všetky

okvetné lístky sú

opadnuté)

Hneď po odkvitnutí (koniec apríla – začiatok mája)

Postrek proti piliarke jablčnej (rovnaké prípravky ako proti

obaľovačovi jablčnému.

Ochrana (podľa vývinu mín) proti 1. generácii podkopáčika

špirálového a podkopáčika ovocného (2. a 3. generáciu ničí postrek

proti obaľovačovi jablčnému).

23

7-Vývin plodov

71 Veľkosť

plodov do 10

mm; opad plodov

po kvitnutí

Po utvorení plodov (začiatkom mája – koniec júna)

V prípade silného výskytu ochrana proti roztočom.

Od polovice apríla do začiatku mája začína rojenie chrústa

obyčajného (trvá 4-5 týždňov).

V máji odstraňovanie hniezd alebo postrek proti priadzovcovi

jabloňovému (prípravky rovnaké ako pri obaľovačovi jablčnom).

Od polovice mája ochrana proti larvám spriadača amerického (1.

generácia). (prípravky rovnaké ako pri obaľovačovi jablčnom).

Od konca mája podľa signalizácie (maximum je obyčajne v júni)

ochrana proti obaľovačovi jablčnému.

Od polovice júna sa objavuje nová generácia lariev štítničky

nebezpečnej.

Koncom júna je možné rozmiestniť lapacie pásy na zhromažďovanie

lariev obaľovača jablčného.

Najvyššia početnosť vlnačky krvavej býva obyčajne v máji a v júni

(na ochranu sa používajú prípravky proti voškám).

75 Plody veľké

asi z polovice

konečnej veľkosti

Po utvorení plodov (júl – august)

Podľa signalizácie (obyčajne na konci júla) ochrana proti druhej

generácii obaľovača jablčného a obaľovača zemolezového.

Prípadná ochrana proti roztočom.

Pri výskyte lariev od konca júla ochrana proti spriadačovi

americkému (2. generácia).

( Cagáň a kol., 2011 nepublikované dáta)

24

1.9.1 Biologická ochrana

1. Klasická – riešila najmä problémy so zavlečenými druhmi škodcov donesením

prirodzených nepriateľov z oblastí ich spoločného pôvodu. Známy je prípad vlnačky

krvavej, pôvodne americkej vošky, ktorá spôsobovala vážne škody cicaním na ovocných

drevinách. Kvôli nej bola donesená parazitická chalcidka druhu Aphelinus mali, ktorá tu

dodnes reguluje početnosť tohto škodcu najmä v teplejších oblastiach


2. Masové rozmnožovanie vybraných druhov biologických prostriedkov –

bioagens v umelých chovoch a ich aplikácia proti príslušným škodlivým organizmom

podľa aktuálnej potreby. Spravidla nedochádza k ich dlhodobému udržaniu v prostredí,

takže pri novom premnožení škodcov je potrebné ich nasadenie opakovať


3. Využitie prirodzených nepriateľov bežne sa vyskytujúcich v prírode a

spontánne prenikajúcich za škodcami aj do pestovaných kultúr. Ich pozitívny vplyv

možno znásobiť vhodnými úpravami prostredia, najmä poskytnutím možností úkrytov a

alternatívnych zdrojov potravy (http://zahradkar.pluska.sk/zahradkar/rastlinny-lekar/na-

vosky-bez-chemie.html).

25

2 CIEĽ PRÁCE

Cieľom tejto bakalárskej práce je zistenie populačnej dynamiky vošiek na jabloni

v lokalite Brezová pod Bradlom v mesiacoch marec a apríl, zistiť vzťah vošiek k mravcom,

biologickú ochranu a chemickú ochranu pred voškami a porovnať aký vplyv má na výskyt

vošiek a prirodzených predátorov vošiek ochranné lepidlo, ktoré sa natiera na kmeň

stromu.

26

3 MATERIÁL A METODIKA

Dynamika výskytu vošiek na jabloni bola sledovaná v roku 2011 na začiatku jari

v priebehu mesiacov marec a apríl. Výskyt sa zaznamenával v dvojtýždňových intervaloch

a sledovaný bol stav počasia, vošky a ich prirodzení nepriatelia.

Samotná realizácia bola vykonaná na 6 jabloniach, z ktorých 3 kmene boli natreté

lepidlom asi 30 cm od zeme v 10 cm páse a 3 kmene jabloní neboli ničím natreté.

Natieranie kmeňov prebiehalo v 2-týždňových intervaloch.

Zistené výsledky sme použili na zhodnotenie výskytu a početnosti vošiek na

jabloniach podľa termínu na skúmanej lokalite.

3.1 Agroklimatické pomery vybranej lokality

Výsledky sme zaznamenávali na území Brezovej pod Bradlom v ovocnom sade.

Táto oblasť sa nachádza v zemiakarskej výrobnej oblasti v teplom, mierne vlhkom,

vrchovinnom regióne a v mierne chladnom a okrajovo i v chladnom regióne. Je to oblasť

vrchovín a k nim priľahlých kotlín a pahorkatín.

• Priemerná ročná teplota: 7 – 8°C.

• Priemerné ročné zrážky: 700 - 800 mm.

• Nadmorská výška: 350 - 600 m

• Pôdne typy: prevládajú kambizeme

• Pôdny druh: stredne ťažká hlinitá pôda (80%) a ťažká ílovito-hlinitá (20%), vysoký

podiel plytkých pôd (17%), skeletové pôdy tvoria 2/3 oblasti

(fapz.webzdarma.cz/subory/Vseobecna_rastlinna_vyroba.doc).

27

4 VÝSLEDKY A DISKUSIA

Táto bakalárska práca je zameraná na sledovanie populačnej dynamiky vošiek na

jabloni domácej a porovnanie medzi sebou jablone natreté ochranným lepidlom

s jabloňami, ktoré natreté lepidlom neboli.

Na sledovanej lokalite v ovocnom sade v Brezovej pod Bradlom sa našli tieto druhy

živočíšnych škodcov : voška jabloňová, lienky a mravce. Cagáň a kol. (2011) uvádzajú, že

pri začiatku otvárania pukov, by sa mal urobiť postrek, ktorý zničí prezimujúce larvy

a vajíčka vošiek. V našom prípade tento postrek nebol vykonaný, čo nám umožnilo urobiť

tento výskum na jabloniach. Začiatkom apríla 2011 boli na všetkých jabloniach iba

prezimujúce vajíčka vošky jabloňovej (tabuľka 1), prirodzení nepriatelia sa na jabloniach

nenachádzali čo bolo spôsobené skorým termínom pozorovania, pretože lienky sa v tento

čas ešte neobjavujú v danej lokalite.

Vplyvom pribúdajúcich teplôt, či už cez deň ale aj v noci bol viditeľný výskyt už aj

mravcov a lienok na jabloniach Obr.3 a 4.

Obr. 5 a 6 zobrazuje rozdiel medzi jabloňou bez lepidla a s lepidlom na kmeni,

z čoho vyplýva, že lepidlom natreté jablone nemali žiadne mravce v korunách stromu,

pretože mali znemožnený výstup na strom a nemohli tak ochraňovať vošky pred lienkam.

Podľa Fritzi (2000) lienky patria medzi najznámejších prirodzených nepriateľov vošiek.

Tab. 3 a 4 ukazuje zvyšujúci sa počet lienok a mravcov vplyvom slnečného

a bezdaždivého počasia.

Obr. 7 zobrazuje väčší počet mravcov ako lienok, ktorí bránia vošky pred nimi.

Mravce na týchto stromov mali umožnený výstup do koruny stromov, z čoho vyplýva, že

mravce ako uvádza Nixon (1951) chránia vošky pred prirodzenými nepriateľmi výmenou

za medovicu.

Obr.8 zobrazuje, že mravce vďaka lepidlu nedokázali vyliezť na strom a vošky

nemal kto ochraňovať a tak biologická ochrana využitím prirodzených nepriateľov je

účinná.

Na Obr. 9 vidíme približne vyrovnaný počet mravcov a lienok, z čoho vyplýva, že

prirodzená regulácia škodcov prebieha v prírode.

Obr. 10 zobrazuje, že ak na strome bolo natreté lepidlo mravce sa nemali ako

dostať za voškami a ochraňovať ich pred lienkami, tak na strome bolo pozorovaný väčší

počet lienok.

28

Tab.1 Populačná dynamika prezimujúcich lariev vošiek vo vzťahu k výskytu mravcov na

jabloni domácej v lokalite mesta Brezová pod Bradlom dňa 2.4.2011 pri teplote vzduchu

18 °C, pričom bolo pozorovaných 6 stromov, z ktorých na 3 bolo aplikované lepidlo.

Hodnoty v tabuľke predstavujú počet prezimovaných lariev vošiek, počet mravcov a lienok

na dopredu vyznačených 4 konárov na každom strome.

2.4.201

1

18 °C

jabloň bez lepidla

na kmeni

jabloň s lepidlom

na kmeni

1.jabloň

Prezimujúce

vajíčka vošiek mravce lienky

Prezimujúce


1.konár 1 0 0 0 0 0

2.konár 2 0 0 1 0 0

3.konár 1 0 0 2 0 0

4.konár 0 0 0 0 0 0

súčet 4 0 0 3 0 0

2.jabloň

1.konár 2 0 0 1 0 0

2.konár 1 0 0 0 0 0

3.konár 1 0 0 1 0 0

4.konár 1 0 0 0 0 0

súčet 5 0 0 2 0 0

3.jabloň

1.konár 1 0 0 1 0 0

2.konár 1 0 0 2 0 0

3.konár 1 0 0 0 0 0

4.konár 1 0 0 2 0 0

súčet 4 0 0 5 0 0

29

Obr. 1 Obr.2

voškymravcelienky

vošky

mravce

lienky

Obr. 1 uvádza pomer medzi mravcami, lienkami a voškami na jabloniach nenatretých

lepidlom na lokalite mesta Brezová pod Bradlom dňa 2.4.2011.

Obr. 2 uvádza pomer medzi mravcami, lienkami a voškami na jabloniach natretých


30






16.4.201

1

16° C

jabloň bez

lepidla na kmeni

jabloň s lepidlom

na kmeni

1.jabloň

Prezimujúce


Prezimujúce


1.konár 1 1 2 0 0 0

2.konár 2 0 0 1 0 1

3.konár 1 1 0 2 0 1

4.konár 0 0 0 0 0 0

súčet 4 2 2 3 0 2

2.jabloň

1.konár 2 1 0 1 0 0

2.konár 1 1 2 0 1 1

3.konár 1 1 0 1 0 1

4.konár 1 0 0 0 0 1

súčet 5 3 2 2 1 3

3.jabloň

1.konár 1 1 1 1 0 0

2.konár 1 2 1 2 0 1

3.konár 1 0 0 0 0 1

4.konár 1 1 1 2 0 0

súčet 4 4 3 5 0 2

31

Obr.3 Obr.4

voškymravcelienky

voškymravcelienky




lepidlom na lokalite mesta Brezová pod bradlom dňa 16.4.2011

32






26.4.201

1

25 °C

jabloň bez

lepidla na kmeni

jabloň s lepidlom

na kmeni

1.jabloň

Prezimujúce


Prezimujúce


1.konár 1 1 2 0 0 0

2.konár 2 1 0 1 0 1

3.konár 1 1 1 2 1 1

4.konár 0 2 0 0 0 0

súčet 4 5 3 3 1 2

2.jabloň

1.konár 2 1 0 1 0 0

2.konár 1 2 2 0 1 1

3.konár 1 0 0 1 1 1

4.konár 1 1 0 0 0 1

súčet 5 4 2 2 2 3

3.jabloň

1.konár 1 1 1 1 0 0

2.konár 1 3 1 2 0 2

3.konár 1 0 2 0 0 1

4.konár 1 1 1 2 0 0

súčet 4 5 5 5 0 3

33

Obr. 5 Obr. 6

voškymravcelienky

voškymravcelienky





34






2.5.2011

11 °C

jabloň bez lepidla

na kmeni

jabloň s lepidlom

na kmeni

1.jabloň

Prezimujúce


Prezimujúce


1.konár 1 2 1 0 0 1

2.konár 2 1 2 1 0 1

3.konár 1 2 0 2 0 0

4.konár 0 3 1 0 0 1

súčet 4 8 4 3 0 3

2.jabloň

1.konár 2 2 2 1 1 1

2.konár 1 1 3 0 0 2

3.konár 1 2 1 1 0 1

4.konár 1 2 2 0 0 0

súčet 5 7 8 2 1 4

3.jabloň

1.konár 1 1 1 1 0 2

2.konár 1 3 2 2 0 1

3.konár 1 2 1 0 0 2

4.konár 1 1 1 2 0 1

súčet 4 7 5 5 0 6

35

Obr. 7 Obr. 8

voškymravcelienky

vošky

mravce

lienky





36

Tab. 5 Celkový počet škodcov na 3 jabloniach kde bolo aplikované lepidlo a aj na 3

jabloniach bez lepidla počas sledovaného obdobia marec – apríl na lokalite mesta Brezová

pod Bradlom.

jablone bez lepu jablone s lepom

vošky mravce lienky vošky mravce lienky

2.4.2011 1. 4 0 0 3 0 0

2. 5 0 0 2 0 0

3. 4 0 0 5 0 0

spolu 13 0 0 10 0 0

16.4.201

1 1. 4 2 2 3 0 2

2. 5 3 2 2 1 3

3. 4 4 3 5 0 2

spolu 13 9 7 10 1 7

26.4.201

1 1. 4 5 3 3 1 2

2. 5 4 2 2 2 3

3. 4 5 5 5 0 3

spolu 13 14 10 10 3 8

2.5.2011 1. 4 8 4 3 0 3

2. 5 7 8 2 1 4

3. 4 7 5 5 0 6

spolu 13 22 17 10 1 13

Na jabloniach kde nebolo aplikované lepidlo sa postupom času zvyšovali počty mravcov,

na jabloniach kde bolo lepidlo aplikované, boli počty mravcov zredukované na počet 0 až

3. Počty lienok mali v oboch prípadoch (jablone s aplikáciou lepidla, jablone bez aplikácie

lepidla) stúpajúcu tendenciu. Počty prezimujúcich vošiek boli počas celého pozorovania na

tej istej úrovni.

37

Obr. 9 Početnosť škodcov počas sledovaného obdobia marec – apríl na lokalite mesta

Brezová pod Bradlom na jabloniach bez aplikácie lepidla

2.4. 16.4. 26.4. 2.5.0

5

10

15

20

25

V1M1L1

dátum pozorovania

poče

t ško

dcov

Hodnoty predstavujú počet prezimujúcich vajíčok vošky jabloňovej (V1), lienky

sedembodkovej (L1) a mravca obyčajného (M1).

39

Obr. 10 Početnosť škodcov počas sledovaného obdobia marec – apríl na lokalite mesta

Brezová pod Bradlom na jabloniach s aplikáciou lepidla

2.4. 16.4. 26.4. 2.5.0

2

4

6

8

10

12

14

V2M2L1

dátum pozorovania

poče

t ško

dcov

Hodnoty predstavujú počet prezimujúcich vajíčok vošky jabloňovej (V2), lienky

sedembodkovej (L1) a mravca obyčajného (M2).

40

5 ZÁVER

Na základe sledovania výskytu vošiek na jabloni domácej v jarnom období v roku 2011

v lokalite v Brezovej pod Bradlom v ovocnom sade sme urobili nasledovné závery:

1. Počas nášho pozorovania ktoré, bolo v období od 2.4.2011 do 2.5.2011, môžeme

konštatovať, že v chemicky neošetrenom sade v lokalite mesta Brezová pod

Bradlom sa prvá generácia vošiek objavuje až začiatkom mája, pretože táto lokalita

sa nachádza v zemiakarskej výrobnej oblasti v teplom, mierne vlhkom,

vrchovinnom regióne.

2. Na jabloniach s aplikáciou lepidla na kmeni je početnosť mravcov oveľa menšia

ako na jabloniach bez aplikácie lepidla, čo môže spôsobiť, že na jabloniach sa

spravidla vyskytuje väčší výskyt lienok, ktoré redukujú počty vošiek.

41

6 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

1. Addicot, J. F. 1979. A multispecies aphids-ant associaton:density dependence and

species specific effects. Canadian Journal of Zoology 57, 1979.558-569 p.

2. Ashord, D. A. - Smith. W. A. - Douglas, A. E. 2000. Living on a high sugar diet: the

fate of sucrose ingested by a phloem-feeding insect, the pea aphid Acrythosiphon pisum.

Journal of Insect Physiology, vol. 46, p. 335-341.

3. Banks, C. J. 1962. Effects of the ant,Lasius niger(L.),on insects preying on small

populations of Aphids fabae Scop. On bean plants. Animals of Applied Entomology, 1962,

669-679 p.

4. Bonser, R. – Wright, P. J. – Bament, S. – Uchegbu, O. Ch. 1998. Optimal patch use by

foraging workers of Lasius fuliginosus, L.niger, and Myrmica ruginodis. Ecological

Entomology, vol. 23, 1998, 15-21 p.

5. Börner, C. 1952. Aphididae Europae Centralis. Mitteillungen der Thuringischen

Botanischen Gesellschaft, vol.4, 1952, 1-184 p.

6. Bristow, C.M. 1991. Why are so few aphids ant-tended? Ant-Plant Interactions, Oxford

University Press, Oxford, 1991, 104-119 p.

7. Cagáň, Ľudovít a kol. 2011. Choroby a škodcovia záhradníckych rastlín. 1.vyd. Nitra :

SPU, 2011 v tlači.

8 .Cagáň, Ľ., Hudec, K. 2011 Manažment ochrany rastlín. Vydavateľstvo SPU Nitra, 100

s. ISBN 978-80-552-0524-3

9. Debach, P. - Rosen, D. 1991. Biological control by naturalenemies. 2. Vyd. Cambridge:

University of Cambridge, 1991. 36 p. ISBN 0 521 3911 1

10. Del-Claro, K. - Oliviera, P.S. 1993. Ant-Homoptera interactions: do alternative sugar

sources distract tending ants? Oikos, vol. 68, 1993, 202-206 p.

11. Douglas, A. E. 1993. The nutritional quality of phloem sap utilized by natural aphid

populations. Ecological Entomology, vol.18, 1993, 31-38 p.

12. Dreyer, E. M. 2007. Zvieratá v lese. B.m. : B.v., ( ca 2007 ). 34 p.

13. Dvořák, A. - Vondráček, J. 1969. Malá pomologie 1 jablka.1. vyd. Praha : Státní

zemědělské nakladatelství, 1969, 335 p. ISBN 07-006-69-64/44

14. FENT, K. - WEHNER, R. O. 1985. A Celestial Compass in the Desert Ant

Cataglyphis. Science, vol. 228, 1985, no. 4696, p. 192–194.

42

15. Fisher, M. K. – Hoffman, H. – Wölkl, W. 2001. Competition for mutualists in an ant-

homopteran interraction mediated by hierarchies of ant attendance. Oikos, vol. 92, 2001,

p. 531-541.

16. Fischer, M. K. - Shingleton, A.W. 2001. Host plant and ants influence the honeydew

sugar composition of aphids. Functional Ecology, vol. 15, 2001, p. 544-550.

17. Fritzi, S. – Grevstad and Bradley, W. – Klepetka..2000. The influence of plant

architecture on the foraging efficiencies of a suite of ladybird beetles feeding on

aphids.Oceologia,ol. 92, 2000, no.3, p. 399-404.

18. Gallo, Ján.2004. Živočíšni škodcovia starších rastlín repy cukrovej. [ online] [cit.2011-

05-03]. Dostupné na internete :

<http://www.agroporadenstvo.sk/ochrana/skod_repy.htm>.

19. Harris, K. - Maramorosch, K. 1977. Aphids as virus vectors.1.vyd.New York:

Academis Press, 1977, 559 p. ISBN 0-12-327550-4

20. Hendrix, D. L. – Wei, Y. – Legget, J. E. 1992. Homopteran honeydew is detetmined by

both the insect and the plant species. Comparative Biochemistry and Physiology, vol. 101,

1992, p. 23-27.

21. Hölldobler, B., Wilson, E. O.1997. Cesta k mravencům, Academia, Praha.

22. Hölldobler, B., Wilson, E.O.1990.The ants. The Belknap Press of Harvard University

Press, Cambridge, 1990, MA.

23. Kiss, A. 1981. Melezitose, aphids and ants. Oikos 37, 1981, 382 p.

24. Kunkel, H.- Kloft, W. J. 1985. Die Honigtau-Erzeuger des Waldes. Waldtracht und

Waldhonig in der Imkerei, 1985, p. 48-265.

25. Maurizio, A. 1985.Honigtau-hotauhonig. Wladtracht un Waldhonig in der Imkerei,

1985, p. 268-295. Ehranwirth, Munich.

26. Mesačník syninfo 5-6 /2010 str. 24,30 dostupné na internete :

www.syngenta.sk/img/products/syninfo/syninfo-10-05.pdf

27. Mravec červený. 2010. [online] [cit.2011-04-18]. Dostupné na internete :

<http://www.mravenci-hubeni.cz/mravenec-cerveny.html>.

29. Mravec obecný, mravec faraónsky.2007. [online]. [cit. 2011-04-18] . Dostupné na :

<http://www.dddactiv.sk/index.php?ID=51>.

30. Mravec atta. 2010. [ online] [cit. 2011-04-05]. Dostupné na internete :

<http://zbysek-mravenci.webgarden.cz/druhy-mravencu/atta-cephalotes-mravenec-

atta.html>.

43

31. Na vošky bez chémie. 2008. [online] : [cit. 2011-04-13].Dostupné na internete:<

http://zahradkar.pluska.sk/zahradkar/rastlinny-lekar/na-vosky-bez-chemie.html >.

32.Nečas, T. - Krška , B. 2006. Eriosoma lanigeum. [online] [ cit 2011-03-05].

Dostupné na internete : <tilia.zf.mendelu.cz/ustavy/551/ustav_551/.../vlnatka_krvava.pdf>.

33. Nixon, G. E. J. 1951 The associaton of ants with aphids and coccicds. Commonwealth

Institute of Entomology,London, 1951, 36 p.

34. Oster, G. F. - Wilson, E. O. 1978. Caste and Ecology in the Social Insects.. Princeton

University Press, Princeton

35. Rabasse, J. M. - Stenis, M. 2002.Biological control of aphids [online]. B.m. : b.v.,2002

[cit.2011-04-15]. 235-243.Dostupné na internete :

<http://www.springerlink.com/content/x232486710036qq3>.

36. Takeda, S. – Kinomura, K. – Sakurai, H. 1982. Effect of attendance on the honeydew

excretion and larviposition ofthe cowpea aphids, Aphis craccivora. Applied Entomology

and Zoology , vol.17, 1982, p. 33-135.

37. University of Rhode Island Landscape Horticulture Program.1999 [online] : [cit.

2011-04-13] Dostupné na internete:

<http://www.uri.edu/ce/factsheets/sheets/aphids.html>.

38. Völkl, W. 1992. Aphids or their parasitoids:who actually benefitsfrom ant attendance?

Journal of Animal Ecology, vol. 61, 1992, p. 273-281.

39. Völkl, W. - Woodring, J. – Fisher, M. – Lorenz, M. W. – Hoffman., K. H. 1999. The

impact of honeydew production and honeydew sugar composition on ant preferences.

Oceologia, vol. 118, p. 483-491.

40. Vývojové cykly vošiek. 2011. [online]. [cit.2011-04-16 ]. Dostupné na internete :

<http://sk.wikipedia.org/wiki/Vo%C5%A1ky_%28Aphidinea%29>.

Všeobecná rastlinná výroba. 2010. [online]. [cit.2011-04-30 ]. Dostupné na internete :

<fapz.webzdarma.cz/subory/Vseobecna_rastlinna_vyroba.doc>.

41. Way, M.J. 1954. Studies of the association of the ants, Oecophylla longinoda(Latr.)

(Formicidae) with the scale insect Saissetia zanzibarensis Williams (Coccodae).Bulletin of

Entmological Research, vol, 45, 1954, p. 113-154.

44

PRÍLOHY

44

Dysaphis devecta

Zdroj: autor

Aphis pomi

Zdroj: autor

45

vývojový cyklus vošiek počas roka

Zdroj: internet

Dysaphis plantaginea

Zdroj: autor

46

slovenskÁ poĽnohospodaska univerzita v...

Documents