Sociálne sluby pre seniorov, typy, vekos a priestorová diferencovanos – komparácia eskej republiky a Slovenskej republiky. Social services for seniors, types, size and spatial differentiation – a comparison of Czech and Slovak Republicsregionální studia *0 1 | 20 13
Sociálne sluby pre seniorov, typy, vekos a pries torová diferencovan os – komparácia eskej republiky a Slovenskej republiky
Social services for seniors, types, size and spatial differentiation – a comparison of Czech
p eh
le dy
a d
isk us
Marcela Káerová | kacerova@fns.uniba.sk Jana ondaková | ondackova@gmail.com Katedra humánnej geografie a d emografie, Schubert&Franzke, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v B ratislave Kartografické vydavatestvo s.r.o. ,B ratislava
Joze f Mlád ek | mladek@fns.uniba.sk Katedra humánnej geografie a d emografie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského v B ratislave
A BS TRAkT remains d eeper in the patterns of social care from the previous peri­ od. Among others, this also reflects a different representation of the three basic types of services – ambulatory, field and resid ential. It is expected that the further d evelo pment of social services for seniors will continue, particularly for the reason of ageing of both po pulati­ ons. The d evelo pment of social services should focus on greater di­ versification of services. From the regional aspect, there is an act ual need for a more balanced dis tribution with expansion in regions that shows undersized capacity.
Cieom nášho príspevku je analýza s tarostlivosti o s tarých udí v po­ puláciách eskej republiky a Slovenskej republiky. Je zameraná na vývoj legislatívy pre existenciu sociálnych sluieb, id entifikáciu typov sociálnych zariadení pre seniorov v regionáln om pohade v oboch krajinách. Predmetom záujmu je vzah medzi d emografickými zme­ nami (s tarnutie obyvates tva) a (ne)dos tatkom vybraných druhov sociálnych sluieb v jednotlivých regiónoch (kraje, okresy). Napriek dlhému vývoju týchto sluieb v spolon om štáte má ich vekos, štruktúra a pries torové rozmies tnenie urité rozdiely. eská spolo­ n os reflektuje rýchlejšie demografické zmeny, a prunejšie vytvá­ ra n ové a dynamické formy kombin ovanej formálno-neformálnej s taros tlivosti o svojich seniorov. Slovenská republika zos táva hlbšie v intenciách nas tolených vzorcov s taros tlivos ti z predchádzajúceho obdobia. Medzi iným sa to odráa i v rozdieln om zastúpení troch zák ladných typov sluieb – ambulantných, terénnych a pobytových. Mon o predpoklada alší rozvoj sociálnych sluieb pre seniorov, na­ jmä z dôvodov starnutia oboch po pulácií. Rozvoj sociálnych sluieb by sa mal orientova na väšiu diverzifikáciu poskytovaných sluieb. Z regionálneho aspekt u je akt uálna potreba rovn omernejšieho roz­ mies tnenia s rozšírením v región och, ktoré majú v súasn osti pod­ dimenzované kapacity.
Key words social services for seniors, ambulatory, field and resid ential servicies, population ageing
Úvod zmeny vekových štruktúr sú charakteristickou rtou vývoja všetkých populácií. Tieto zmeny majú komplexnejší charak- ter, dotýkajú sa všetkých vekových kategórií obyvatestva. Vemi asto sa posudzujú ako procesy starnutia obyvatestva. Je viacej charakteristických znakov starnutia obyvatestva (pokles plodnosti, emigrácia mladých vekových kategórií obyvatestva a pod.), priom najväšiu pozornos si zasluhuje starnutie zhora t.j. nárast poetnosti a podielu obyvatestva starších vekových kategórií.
V procese starnutia industrializovaných spoloností nejde len o to ako rastie podiel a poet starších osôb, ale e sa znova vymedzuje staroba ako sociálna kategória a vzah spolonosti k nej. Ide o predefinovanie postavenia seniorov v meniacom sa systéme sociálnej stratifikácie (Mareš, 1998). Proces popu- laného starnutia vyvoláva zmeny, ovplyvujúce spoloenské zloky ekonomickej aktivity, spotreby a sluieb. Enormný nárast starého obyvatestva podnecuje k zmenám v sociálnej oblasti, v oblasti formálnej a neformálnej starostlivosti. zvy- šovanie dlhovekosti znamená, e tri aj štyri generácie rodín v súasnosti preívajú. Vynára sa potreba rieši ich bývanie
­
p eh
le dy
a d
isk us
a sociálne zabezpeenie. Bývanie („living arrangements“) sta- rých udí je ovplyvnené mnostvom faktorov: rodinný stav, zloenie domácnosti resp. vekos rodiny a štruktúra (exis- tencia resp. neexistencia detí), kultúrne tradície, príbuzenské vzahy, vhodnos sociálnych sluieb a sociálnej podpory, fy- zické rty bytového fondu a miestnej spolonosti (Schoen- maeckers, Kotowska, 2005, Kinsella, Velkoff, 2001).
So starnutím obyvatestva súvisí veké mnostvo javov, ktoré si zasluhujú vedeckú ako i administratívno-organiza- nú pozornos. Pri jeho posudzovaní, hodnotení jeho dôsled- kov sa objavujú optimistické (pozitívne) i pesimistické (nega- tívne) názory. Pozitívne hodnotenie populaného starnutia sa opiera o stály rast kvality ivota obyvatestva, vyjadrenej najmä rastúcou strednou dkou ivota. Na Slovensku v roku 1950 dosahovala stredná dka ivota pri narodení 59 rokov u muov a 63 rokov u ien. V eskej republike to bolo 62 ro- kov mui a 67 rokov eny. Do roku 2010 vzrástli tieto ukazo- vatele na Slovensku na 71,6 rokov u muov (resp. 74,4 v R) a 78,8 rokov u ien (resp. 80,6 v R). V týchto ukazovateoch sa odráa ekonomický rozvoj, starostlivos o verejné zdra- vie, zlepšenie výivy obyvatestva, zvyšovanie vzdelanostnej a kultúrnej vyspelosti spolonosti.
astejšie sa populané starnutie vníma pesimisticky, ako významná ekonomická a sociálna hrozba budúceho vývoja. Spájajú sa s nim problémy ekonomického vývoja (starnúca pracovná sila), zdravotnej starostlivosti a najmä finannej udratenosti dôchodkového systému. Sú tu i alšie špecific- ké potreby obyvatestva starších vekových kategórií – osobit- né, enormne vysoké nároky na zdravotnícke zabezpeenie, poiadavky na vekos a technickú vybavenos bývania, oso- bitné stravovacie poiadavky, nároky na kultúrne a športové programy a pod. Aj s týmito potrebami sú spojené zvýšené poiadavky na ich materiálne, personálne a finanné zabez- peenie.
Mnohé z týchto potrieb obyvateov – seniorov zabezpeu- jú aktivity a zariadenia sociálnych sluieb.
Cieom nášho výskumu je analýza starostlivosti o starých udí v populáciách eskej republiky a Slovenskej republiky. záujem o túto problematiku vyplýva zo skutonosti, e po- et seniorov v oboch populáciách sa zvyšuje. Odhaduje sa, e 13 % seniorov potrebuje pomoc v domácnosti, 7-8 % potre- buje sústavnejšiu domácu starostlivos a 5 % potrebuje ústav- nú starostlivos (Holmerová et al., 2007). Prvotný záujem našej analýzy je zameraný na vývoj legislatívy pre vznik, for- movanie a existenciu sociálnych sluieb. alším cieom je identifikova dve základné charakteristiky sociálnych zaria- dení: druhové a kapacitné monosti zariadení pre seniorov v regionálnom pohade v oboch krajinách. V neposlednom rade je predmetom nášho záujmu vzah medzi demografic- kými zmenami resp. zvýšeným dopytom udí odkázaných na sociálne sluby (seniori) a (ne)dostatkom vybraných druhov sociálnych sluieb v jednotlivých regiónoch (kraje, okresy) Slovenskej republiky a eskej republiky.
Dáta boli získané výhradne pre úely tohto lánku, priom sme vychádzali z registrov poskytovateov sociálnych sluieb evidovaných na príslušných ministerstvách k 1.7.2010, ktoré sú dostupné online. Všetky hodnotenia a analýzy sa vzaho- vali k tomuto dátumu. Pobytové sociálne sluby sme hod-
notili aj z hadiska lôkovej kapacity, priom neroztriedené údaje (udávané za viaceré druhy sluieb spolu) v zariadeni- ach ilinského kraja boli doiadané priamo u poskytovateov sociálnych sluieb. V prípade ambulantných a terénnych sluieb sme od hodnotenia ich kapacity upustili v dôsledku nedostatonej bázy dát Slovenskej republiky.
1. Sociálne sluby – legislatívne podmienky ich formovania a exis tencie Jednotná politika v spolonom štáte sa prirodzene prejavila i v podobnom vývoji sociálnej starostlivosti v oboch jeho as- tiach. „V bývalom eskoslovensku (po roku 1945) nachádza- me vekokapacitné sociálne zariadenia, ktoré slúia pre rôzne postihnutých obanov (telesne postihnutí, duševne postih- nutí rôzneho veku)“ (Krupa et al., 2006, s. 12). Podobne tomu bolo i v západnej Európe. Avšak kým v západnej Európe po roku 1970 dochádza k reformám smerujúcim k deinštituci- onalizácii a komunitnej starostlivosti, tak v eskoslovensku ostáva zachovaný inštitucionálny koncept sociálnej starost- livosti.
Prvým krokom k zlepšeniu zabezpeovania sociálnych sluieb v priestore eskej republiky a Slovenskej republiky bolo prijatie zákona . 180/1990, ktorý zrušil monopol štátu na poskytovanie sociálnych sluieb. Poskytovateom od roku 1990 mohli by aj organizácie a obania, ktorým štát mohol poskytova príspevky na úhradu nákladov za tieto sluby.
O rok neskôr pripravilo Ministerstvo práce a sociálních vcí eské republiky vyhlášku . 182/1991, ktorá zadefinovala 13 druhov zariadení sociálnej starostlivosti. Medzi zariadenia primárne urené seniorom radíme domovy dôchodcov a do- movy – penzióny pre dôchodcov. Sociálnu starostlivos pre týchto obyvateov poskytovali aj ústavy pre telesne postih- nutých dospelých obanov, ústavy pre telesne postihnutých dospelých obanov s pridrueným mentálnym postihnutím, ústavy pre telesne postihnutých dospelých obanov s viace- rými vadami, ústavy pre zmyslovo postihnutých dospelých obanov a ústavy pre mentálne postihnutých dospelých obanov. Rovnako táto vyhláška zadefinovala poskytovanie opatrovateskej sluby v domácnostiach obanov.
V Slovenskej republike definuje zákon . 135 z roku 1992 sociálne sluby ako špecializované innosti, ktoré svojím ob- sahom zodpovedajú výchovnej a poradenskej starostlivosti, ústavnej sociálnej starostlivosti, starostlivosti v ostatných zariadeniach sociálnej starostlivosti, opatrovateskej slube, stravovaniu, kultúrnej a rekreanej starostlivosti, poskyto- vanými poda osobitných predpisov. K rozleneniu ústavnej starostlivosti došlo a v zákone 195/1998 z.z. o sociálnej po- moci. zákon definuje 12 typov zariadení, priom rovnako ako v eskej republike aj na Slovensku za kúové mono povaova domovy dôchodcov a zariadenia opatrovateskej sluby, pod ktoré spadali domovy – penzióny pre dôchodcov. z alších druhov zariadení boli významné domovy sociál- nych sluieb, zariadenia chráneného bývania, rehabilitané strediská a z neústavnej starostlivosti opatrovateská slu- ba, organizovanie spoloného stravovania, prepravná slu- ba. Obce navyše zriaujú aj kluby dôchodcov, jedále pre dôchodcov, stredisko osobnej hygieny i práovu.
52
regionální studia *0 1 | 20 13
V Slovenskej republike dochádza k alšej zmene orga- nizácie sociálnych sluieb v roku 2002 s cieom striktného oddelenia pôsobnosti štátnej správy a samosprávy. Sociálnu sféru upravuje zákon . 416/2001 z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky. V priebehu rokov 2002 – 2004 prešli všetky zariadenia sociálnych sluieb do kompetencie obcí a samosprávnych krajov (Wolekova, Petijová, 2007). V eskej republike zazna- menávame obdobnú reformu verejnej správy v roku 2002, avšak sociálnu slubu môe aj naalej poskytova aj Minis- terstvo práce a sociálních vcí, ktoré je v súasnosti zriaova- teom 5 špecializovaných ústavov sociálnej starostlivosti.
Uchádzaním sa o lenstvo a následným zalenením krajín do štruktúr Európskej únie dochádza k prispôsobovaniu ná- rodných a regionálnych plánov sociálnej starostlivosti k eu- rópskej sociálnej politike. Medzi strategické dokumenty EÚ v oblasti sluieb patria Amsterdamská zmluva, Lisabonská stratégia, Európsky sociálny program, Akný plán Európskej komisie Rovnos príleitostí pre udí so zdravotným postih- nutím.
Rešpektovaním zásad európskeho spoloenstva je snaha dosiahnu tri ciele v oblasti sociálnych sluieb:
1) Dostupnos – druhová, asová, ekonomická, fyzická 2) Kvalita – štandardy kvality, informovanos, komunitná sta-
rostlivos 3) Udratenos – koordinácia medzi zdravotnou a sociálnou
starostlivosou a medzi miestnymi, regionálnymi a štátny- mi organizáciami, verejné aj súkromné financovanie, za- bezpeenie udských zdrojov
S cieom individualizácie a skvalitnenia sociálnych sluieb vypracovalo v roku 2002 Ministerstvo práce a sociálních vcí eskej republiky Standardy kvality sociálních slueb, ktoré spajú väšinu odporúaní z Dobrovoného európskeho rám­ ca pre kvalitu sociálnych sluieb. štandardy mali spoiatku iba odporúací charakter, avšak od 1.1.2007 sa stali záväzným dokumentom ako príloha Vyhlášky MPSV . 505/2006. Po- dobne Slovensko zadefinovalo štandardy kvality sociálnych sluieb ako prílohu . 2 k zákonu . 448/2008.
za komplexne rozpracovaný zákon mono povaova sú- asný eský zákon o sociálnych slubách . 108/2006. Poda tohto zákona bude poskytovaná sociálna pomoc dostupná, efektívna, kvalitná, bezpená a hospodárna. Na zvýšenie informovanosti o dostupnosti poskytovateov sociálnych sluieb bol zriadený Registr poskytovatel sociálních slueb. Sociálne sluby sa poskytujú v troch formách – pobytovej, terénnej a ambulantnej. Dochádza aj k diverzifikácii a zvý- šenej špecializácii sociálnych sluieb. zákon rozlíšil 20 rôz- nych druhov zariadení sociálnych sluieb. z hadiska nami zvolenej vekovej kategórie sú najvýznamnejšie domovy pre seniorov, centrá denných sluieb, denné stacionáre, týdenné stacionáre, domovy pre osoby so zdravotným postihnutím, domovy so zvláštnym reimom, chránené bývanie. V oblasti sociálneho poradenstva sú navyše poskytované osobná asi- stencia, opatrovateská sluba, tiesová starostlivos, sprie- vodcovská a preditateská sluba, podpora samostatného bývania a odahovacia sluba. Azda ešte významnejším prv-
kom je zavedenie tzv. príspevku na starostlivos. Príspevok je poskytovaný vo výške od 2000,– K (ahká závislos) do 11 000,– K (úplná závislos) mesane. Príspevok by mal fi- nanne pomôc zabezpei starostlivos v rámci prirodzenej komunity a tým zvyšova podiel ambulantných a terénnych sluieb na úkor pobytových. Podstatnou zmenou je aj povin- nos spracovania strednodobých plánov rozvoja sociálnych sluieb pre kraje a ministerstvo.
Podobné princípy obsahuje aj slovenský zákon . 448/2008. Rovnako ako je tomu v eskej republike, aj na Slovensku je mono poskytova sociálnu slubu v troch formách – ambu- lantnej, terénnej a pobytovej. Platí pritom, e poskytovanie terénnej alebo ambulantnej sluby má prednos pred poby- tovou. Ak terénna alebo ambulantná sluba nie je vhodná, úelná alebo dostatone nerieši nepriaznivú sociálnu situáciu fyzickej osoby, poskytuje sa pobytová sociálna sluba. Pri po- bytovej sociálnej slube má prednos týdenná pred celoro- nou pobytovou sociálnou slubou. Poskytovanie v zariadení s kapacitou nišou ako je 40 má prednos pred zariadeniami s vyššou kapacitou. Súasná právna úprava vymedzuje pä oblastí poskytovania sociálnych sluieb. Treou oblasou je poskytovanie sociálnych sluieb ako riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu akého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu, alebo z dôvodu dovšenia dôchodkového veku. Prevane pobytové zariadenia pre túto skupinu obyvatestva sú zariadenia podporovaného bývania, zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateskej sluby, re- habilitané stredisko, domov sociálnych sluieb, špecializova- né stredisko, ktoré doplujú denný stacionár, opatrovateská sluba, prepravná sluba, sprievodcovská a preditateská sluba, poiiavanie pomôcok. Aj v Slovenskej republike sa zavádza povinnos pre vyššie územné celky, ale aj obce vy- pracováva komunitné plány sociálnych sluieb a koncepcie rozvoja sociálnych sluieb.
V posledných rokoch sa v oboch republikách dostáva do popredia otázka humanizácie sociálnych sluieb. Prijímatelia ijúci v inštitucionálnej starostlivosti toti bývajú izolovaní od širšieho spoloenstva, nemajú moc nad svojimi ivotmi a rozhodnutiami, upadajú do dennej rutiny a stávajú sa pa- sívnymi. Navyše v krajinách Strednej a Východnej Európy výdavky na ústavnú starostlivos presahujú polovicu výdav- kov verejnej starostlivosti (zpráva..., 2009). Preto sa len- ským štátom únie odporúa deinštitucionalizácia a podpo- ra sociálnych sluieb v prirodzenom prostredí. Na podporu transformácie sociálnych sluieb môe poskytnú finanné prostriedky Európsky sociálny fond (vzdelávanie personálu), i Európsky fond pre regionálny rozvoj (budovanie a podpo- ra komunitných sluieb).
Tieto trendy sa odráajú v Národných prioritách sociál- nych sluieb vypracovaných Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v roku 2009. Medzi prio- rity patrí najmä podpora zotrvania v prirodzenom prostredí, rozvoj ambulantných a terénnych sluieb, zvýšenie kvality a vzdelávanie zamestnancov. O dva roky neskôr bola vypra- covaná stratégia deinštitucionalizácie v Slovenskej republike, ktorej hlavnými ciemi bola prípravná fáza deinštitucionali- zácie – utvorenie právnych podmienok, vypracovanie národ- ných projektov a zriadenie výboru expertov pre deinštituci-
p eh
le dy
a d
isk us
Mapa 1: Starnutie obyvatestva eskej republiky a Slovenskej republiky
onalizáciu. V roku 2011 taktie vznikol Národný akný plán prechodu z inšitucionálnej na komunitnú starostlivos v systé­ me sociálnych sluieb na roky 2012-2015. Plán do roku 2014 predpokladá zrealizovanie pilotných projektov. Monitorova sa bude 24 zariadení (po tri v kadom VÚC), z ktorých vzíde pä a osem pilotných transformaných projektov. Plán alej predpokladá vznik Národného centra prepodporu deinštitu- cionalizácie, legislatívnu a metodickú podporu transformá- cie, ako aj jej následný monitoring.
V eskej republike bola v roku 2007 vypracovaná Koncep­ ce podpory transformace pobytových sociálních slueb v jiné typy sociálních slueb, poskytovaných v pirozené komunit uivatele a podporující sociální zalenní uivatele do spole­ nosti. Medzi jej ciele patrí zvýšenie informovanosti verejnos- ti, zaistenie koordinácie, podpora zariadení do 40 uivateov umiestnených v prirodzenej komunite, rozvoj terénnych a ambulantných sluieb, zvyšovanie kvality. zámery kon- cepcie uviedol do praxe projekt Podpora transformace so- ciálních slueb, ktorý zahájil pilotné projekty transformácie, na základe ktorých bol v roku 2009 vypracovaný dokument Kritéria transformace, humanizace a deinstitucionalizace vy­ braných slueb sociální pée a v roku 2010 otvorené Národní centrum podpory transformace. Aj medzi súasné priority rozvoja sociálnych sluieb pre roky 2009 – 2012 patrí mimo iného transformácia sociálnej starostlivosti, ktorej cieom je sie komunitných sluieb a zvýšenie kvality, zabezpeenie akreditovaných kurzov vzdelávania, ale aj podpora pre sta- rajúcu rodinu a blízkych, rovnako ako alšia podpora stred-
nodobých regionálnych plánov, i participácia na úrovni Eu- rópske únie.
2. Seniori a ich kvantitatívn y ras t, veková štruktúra a pries torový obraz eská republika a Slovenská republika tvorili poas dlhého obdobia jeden štátny útvar, v dôsledku oho krajiny ovplyv- ovali rovnaké spoloenské udalosti, ktoré viedli k utváraniu podobných vzorcov ich demografického správania. Napriek tomu mono pozorova aj urité špecifiká v oboch populá- ciách a to najmä v intenzite pôrodnosti. Na Slovensku bola dlhodobo vyššia, v dôsledku oho procesy starnutia v eskej republike prebiehali rýchlejšie. Aj po rozpade spoloného štátu je populaný vývoj týchto republík podobný a obe kra- jiny v súasnosti patria medzi populácie s rýchlym nárastom absolútnej i relatívnej poetnosti seniorov. V priebehu 20. storoia sa poet obyvateov 65 a viac roných v SR zvýšil 4,2 násobne (zatia o celkový poet obyvateov vzrástol iba 1,8 násobne) a jeho podiel vzrástol zo 5,3 % na 12,3 %. V eskej populácií sa v priebehu rokov 1920-2010 celkový poet oby- vateov zvýšil 1,1 násobne a obyvatestvo staršie ako 65 rokov vzrástlo 2,6 krát, priom podiel tejto skupiny obyvatestva sa zvýšil z 6,2 % na 15,4 %. Aj na regionálnej úrovni sa v eskej republike nachádza viac okresov so staršou populáciou. Na Slovensku je viac vekovo mladších okresov (mapa 1). Nad- priemerné zastúpenie seniorskej zloky je charakteristické
54
tabuka 1: Zariad enia sociálnych sluieb v eskej republike a v Slovenskej republike
Indikátor 1991 1994 1997 2000 2003 2006 2009 20 10*
Poet
Domov dôchodcov R 269 290 314 338 369 390 4 54 471
SR 92 109 118 154 175 201 222 26 7
Domov-penzión pre R 5 6 106 146 148 144 142 - -
zariadení dôchodcov SR 32 35 38 30 20 13 - -
Spolu v prepote na R 0,25 0,29 0,33 0,34 0,36 0,36 0,29 0,29 1000 seniorov SR 0,22 0,25 0,26 0,30 0,31 0,33 0,33 0,40
Poet lôok
Domov dôchodcov R 31 915 32 798 3 4 248 36 163 38 315 38 6 72 37 272 36 529
SR 9 765 10 684 10 953 13 204 1 2 666 13 258 13 8 93 10 999
Domov-penzión pre dôchodcov
R 5 903 10 159 1 2 547 1 2 1 29 11 487 11 428 - -
SR 3 640 4 179 4 254 3 039 1 8 99 1 703 - -
Spolu v prepote na 100 seniorov
R 2,8 9 3,18 3,35 3,40 3,51 3,41 2,36 2,26
SR 2,43 2,57 2,51 2,62 2,35 2,3 4 2,09 1,64
Pozn. * Dáta za rok 2010 uvádzame na základe údajov z Registrov poskytovateov sociálnych sluieb.
Zdroj: SÚ (1993 – 2009), ŠÚ SR (1996 – 2010), SÚ (2011), MPSV (2010), ŠÚ SR (2011), MPSVR (2011a), vlastný výpoet
regionální studia *0 1 | 20 13
v eskej republike v oblasti eskej vnútrozemskej periférie (okresy juhoeského a východoeského regiónu hraniiace so Stredoeským krajom). Je to dôsledok pretrvávajúcej emi- grácie produktívneho obyvatestva a následne nízkej pôrod- nosti. Druhú skupinu okresov tvoria vplyvom nadpriemer- nej strednej dky ivota mestské okresy (Praha, Plze, Brno) a moravské okresy (zlínsky, juh Olomouckého kraja). Na Slovensku disponujú najstaršou vekovou štruktúrou okresy Trenianskeho a Nitrianskeho kraja, a to najmä vaka dlho- dobo nišej úrovni plodnosti. Naša analýza bude zameraná na vzah procesov starnutia, ich nástupu, rýchlosti a priesto- rovej diferencovanosti s rozvojom a rozmiestnením zariadení sociálnych sluieb.
3. Sociálne zariad enia Lokalizácia sociálnych zariadení v regionálnom aspekte má pri jej teoretickom posudzovaní najsilnejšie väzby s obyva- testvom, s jeho priestorovým rozmiestnením. as tých zaria- dení, ktoré majú slúi potrebám seniorov, má prirodzene silný vzah k rozmiestneniu obyvatestva starších vekových kategórií. Aj v takomto pomerne jasnom vzahu treba zvaova viacero faktorov, ktoré môu rozmiestnenie sociálnych sluieb modi- fikova. Ak napr. hodnotíme poetnos obyvateov 65 roných a starších, tak je potrebné hodnoti ich distribúciu poda po- drobných vekových kategórií. S rastom zastúpenia obyvateov 80 roných a starších budú narasta ich nároky na kapacity so- ciálnych zariadení. Je potrebné zvaova i tradície rodinných, medzigeneraných vzahov a monos úasti pôvodných rodín pri zabezpeovaní starostlivosti o seniorov. Rozmiestnenie so- ciálnych zariadení pre seniorov môu ovplyvni i alšie fak- tory, ako je hustota zaudnenia, charakter osídlenia (urbánne útvary, vidiecke sídla), vzdelanie obyvatestva, finanné a ma- teriálne zabezpeenie obyvatestva a alšie.
Vzhadom na prezentované legislatívne zmeny v oblasti jednotlivých druhov sociálnych sluieb zhodnotíme z a- sového hadiska vývoj dvoch typov zariadení – domovov dôchodcov a domovov – penziónov pre dôchodcov. V oboch republikách platí, e domov dôchodcov bol urený pre oba- nov, ktorí poberali starobný dôchodok a zárove potrebovali pre svoj nepriaznivý zdravotný stav sústavnú starostlivos inej osoby, ktorú obanovi nemohla zabezpei rodina ani opat- rovateská sluba, zatia o domov – penzión pre dôchodcov bol urený pre obyvateov v dôchodkovom veku (prípadne invalidní), ktorých zdravotný stav si nevyadoval komplexnú starostlivos inej osoby a boli tak vo vhodných podmienkach schopní vies relatívne samostatný ivot (Vyhláška MPSV R .182/1991). Vo východiskovom roku 1991 môeme po- zorova, e eská republika disponovala 269 domovmi a 56 penziónmi a Slovenská republika s 92 resp. 32 zariadeniami (tab. 1). Toto zastúpenie bolo v súlade s pomerom poetnosti seniorov v krajinách. V ostatných 20 rokoch sa však vývoj zaal diferencova. Kým esko dokázalo do roku 1997 po- etnos penziónov strojnásobi, tak na Slovensku ich vývoj stagnoval. Vzhadom na fakt, e táto sociálna sluba nie je nevyhnutnou, došlo k zriadeniu iba v niekokých mestách. V ostatných regiónoch s vyššou mierou rodinnej súdrnosti a nišími finannými prostriedkami sa uplatovala len spo- radicky. Pozoruhodný je aj vývoj lôkovej kapacity v eskej republike. zatia o na zaiatku 90. rokov miesta pribúdali vemi dynamicky, v ostatných rokoch dochádza pri tomto type sociálnej sluby k niším prírastkom a teda preferen- cii menších zariadení. Po decentralizácii verejnej správy na Slovensku (vi kap. 2) mnohé samosprávy hospodárili s ne- dostatonými finannými prostriedkami a uprednostnili ne- vyhnutnejšie sociálne sluby. Poet penziónov tak postupne klesol a na 13 zariadení v roku 2006. V eskej republike do- chádza v tomto období k stagnácií. Pozitívny vývoj zazname- nali v oboch krajinách domovy pre dôchodcov, ktoré poas
p eh
le dy
a d
isk us
p eh
le dy
a d
isk us
e
celého sledovaného obdobia zvyšovali svoju poetnos. Med- zi rokmi 2006 – 2009 môeme v prípade eska pozorova zvýšený prírastok, ten však súvisí so zmenou zákona v roku 2006 a pretransformovaním mnohých penziónov na domo- vy. Napriek nárastu poetnosti zariadení dochádza v tomto období iba k miernemu nárastu lôok v Slovenskej republike a dokonca poklesu kapacity v eskej republike, o súvisí so zaatím transformácie sociálnych sluieb. V dôsledku rých- lejšie starnúcej populácie v eskej republike od roku 2006 mono pozorova zmenšujúci sa poet zariadení v prepote na seniorskú populáciu. V Slovenskej republike registrujeme poas celého obdobia rastúci trend. Ukazovate lôkovej ka- pacity na 100 seniorov vykazuje v oboch republikách klesaj- úci trend u od roku 2003.
Sociálne sluby v oboch krajinách majú zákonne ukotve- ný rozsah poskytovanej starostlivosti. Pre našu analýzu boli vytvorené dvojice paralelných (kompatibilných) druhov po- skytovaných sluieb v oboch krajinách. Ich vymedzenie malo podmienku, rovnaká „povaha“ sluby v oboch krajinách a zárove sú to sluby urené prevane pre vekovú kategóriu (v prípade Slovenskej republiky cieová skupina) seniorov.
K dátumu nášho výskumu platí, e väší poet sluieb je v eskej republike, o sa z pohadu vekosti populácie a hlav- ne poetnosti seniorov dalo predpoklada (tab. 2). V našej komparácii sa nachádzajú tri typy poskytovaných sluieb: ambulantných, terénnych a pobytových1. eská republika má viac menej rovnomerné zastúpenie všetkých troch typov sluieb v pomere: 31,5 % (A)– 35,7 % (T)– 32,8 % (P). štruk- túra sluieb na Slovensku je 6,0 % (A)– 47,1 % (T)– 46,9 % (P) a teda ambulantný typ sluieb je v Slovenskej republike znane poddimenzovaný. V poetnosti len špecializované zariadenie, domov sociálnych sluieb/ domovy pre osoby so zdravotným postihnutím, domovy so zvláštnym reimom majú prevahu v Slovenskej republike.
Lepšiu vybavenos sociálnymi slubami v prepote na 1 000 obyvateov v seniorskom veku dosahuje Slovenská (2,61 ‰) ako eská (1,84 ‰) republika. Na úrovni okresov mono konštatova, e vyššie hodnoty zaznamenali v oboch republikách okresy s niším zastúpením seniorov (juhozá- padné pohraniie eskej republiky, Jeseník, Bruntál, eská Lípa, severné a východné Slovensko), prípadne okresy s nad- priemerným zastúpením terénnych sluieb (kraj Vysoina, ilinský, Košický kraj). Naopak aj napriek vyššiemu absolút- nemu potu sociálnych sluieb za podpriemerné z hadiska tohto ukazovatea mono povaova okresy vekých miest, i Moravy s nadpriemernou strednou dkou ivota. V prípade moravských okresov navyše mono uvaova o vplyve religi- ózneho faktora, ktorý vedie k zvýšenej rodinnej súdrnosti a neformálnej starostlivosti o seniorov a nišom dopyte po sociálnych slubách.
Na takýto fenomén poukázal vo svojej práci Rehrer (1998),
1 – Ambulantná forma sociálnej sluby sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá dochádza, je sprevádzaná alebo je dopravovaná do miesta poskytovania sociálnej sluby. Miestom poskytovania ambulantnej sociálnej sluby môe by aj zariadenie, súasou sluby však nie je ubytovanie. Terénna forma sociálnej sluby sa poskytuje fyzickej osobe v jej prirodze- nom sociálnom prostredí. Pobytová forma sociálnej sluby je spojená s ubytovaním v zariadeniach sociálnych sluieb.
ktorý porovnával krajiny Severnej (prevane protestantskej) a Junej (prevane katolíckej) Európy. zatia o v Severnej Európe iba 25 % seniorov chce i s rodinou a vyuíva skôr inštitucionálnu a kolektívnu starostlivos, tak v Junej Európe preferuje bývanie s rodinou a 75 % seniorov, rodinné väzby sú tu silnejšie a starostlivos prebieha v rámci širšej rodiny a je menej formálna.
3.1 Poetnos zariad ení poskytovateov sociálnych sluieb
Slovenská republika dosahuje len 60 % (1762) z poetnos- ti zariadení poskytovateov sociálnych sluieb pre seniorov v eskej republike (2980). Nutné však je pripomenú, e po- etnos seniorov Slovenska dosahuje len 40 % z poetnosti seniorov eskej republike. V okresnom pohade sa prevaha eskej republiky len potvrdzuje (mapa 2). Maximá v Sloven- skej republike logicky dosahuje Bratislava so 116 poskytova- temi a druhým v poradí je okres ilina so 77. eská strana má maximá v Prahe (236) a Brne (117). Najmenšie poty poskytovateov dosahujú malé okresy Slovenska (s nízkou infraštruktúrou všeobecne) s hodnotu nišou ako 10 (Med- zilaborce, Stropkov, Levoa). Okresy eskej republiky takúto hodnotu ani nedosahujú. štruktúra poskytovateov vzha- dom k forme zriaovatea (verejný – neverejný2) je taktie vemi odlišná v porovnávaných populáciách. Kým v Sloven- skej republike 71 % sluieb zabezpeujú verejní zriaovate- lia, v esku má tento druh poskytovaných sluieb len 45,7% zastúpenie. V eskej republike toti po roku 2002 dochádza k prechodu zariadení nielen do správy obcí, ale aj neštátnych neziskových organizácií (Krajský úad zlínského kraje 2006). Neverejní poskytovatelia v eskej republike sú navyše mno- hokrát podporovaný formou rozliných grantov.
Rozvoju sociálnych sluieb poskytovaných neverejnými poskytovatemi v priestore Slovenskej republiky bráni i legis- latívny rámec, ktorý vytvára rozdielne podmienky pre prístup k informáciám a zdrojom. Ten toti uruje, e finanný prí- spevok dostane poskytovate iba v prípade, e sociálna slu- ba je nedostatková a poskytovate nekoná za úelom dosa- hovania zisku (zákon . 195/1998). Mimovládne organizácie povaujú túto právnu úpravu za obmedzovanie vonej súae a poukazujú na fakt, e nedochádza k zohadovaniu ekono- mickej efektívnosti a kvality poskytovaných sluieb (Woleko- vá, Petijová 2007). Na Slovensku tak celoplošne pôsobia iba Slovenská katolícka charita (v súasnosti decentralizovaná na 10 diecéznych charít) a Evanjelická diakónia (v súasnosti 12 zriadených sluieb pre seniorov), v ostatných prípadoch sa obyajne jedná o individuálne iniciatívy miestnych spolkov.
Podobne problematickú situáciu pre poskytovateov ne- verejných sluieb. zaznamenávame i v eskej republike. Najmarkantnejšou bariérou rozvoja neštátnych organizácií
2 – Verejný poskytovate – obec, právnická osoba zriadená obcou alebo za- loená obcou, právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo zaloená vyšším územným celkom, v prípade eskej republiky aj Minis- terstvo práce a sociálních vcí Neverejný poskytovate – iné osoby, predovšetkým neštátne neziskové organizácie (obianske zdruenie, obecne prospešná spolonos, cirkev- né právnické osoby), obchodné spolonosti (spolonos s ruením ob- medzeným, akciová spolonos, drustvo)
56
slovenská republika eská republika
špecializované zariad enie, domov sociálnych sluieb
420 domovy pro osoby se zdravotním postiením, domovy se zvláštním reimem
301
zariadenie pre seniorov 267 domovy pro seniory 471
zariadenie pre opatrovateské sluby 91 odlehovací sluby 127
d enný stacionár 1 centrum d enních slueb, denní s tacioná, týd enní s tacioná
12
zariadenie pre opatrovateské sluby 0 odlehovací sluby 45
opatrovateská sluba – terénna 753 osobní asis tence, peovatelská sluba 924
spievodcovia a preditateské sluby 2 prvodcovské a peditatelské sluby 29
prepravná sluba 52 - -
tl monícke sluby 11 tlumonické sluby 33
os tatné 6 os tatné 12
terénne sluby spolu 824 terénne sluby spolu 1064
d enný stacionár 19 centrum d enních slueb, denní s tacioná, týd enní s tacioná
148
- - odborné sociální porad ens tví 525
- - socialn aktivizaní sluby pro seniory 16 7
špecializované zariad enie, domov sociálnych sluieb
40 domovy pro osoby se zdravotním postiením, domovy se zvláštním reimem
0
ambulantné sluby spolu 109 ambulantné sluby spolu 938
sociálne sluby spolu 1753 sociálne sluby spolu 2980
Zdroj: MPSV (2010), MPSVR (2011a), vlastný výpoet
regionální studia *0 1 | 20 13
p eh
le dy
a d
isk us
e
v oblasti sociálnych sluieb je financovanie, ktoré je riešené formou centrálne riadených dotácií, avšak so iadnou víziou rozvoja sociálnych sluieb, udeovaním dotácií iba na jeden rok a pravidelným meškaním tak výsledkov dotaného ria- denia ako aj samotných platieb (Matoušek et al., 2007, Neš- porová, Svobodová, 2006).
Vnútorná štruktúra verejných poskytovateov v okresoch nevykazuje výrazne diferencie medzi krajinami (mapa 3). V oboch krajinách patria medzi najrozšírenejšie tri sluby: opatrovateská sluba, zariadenia pre seniorov/ domovy pre seniorov a špecializované zariadenia, domovy sociálnych slu- ieb/ domovy pre osoby so zdravotným postihnutím, domo- vy so zvláštnym reimom. Vo všeobecnosti však mono po- veda, e eská republika predsa len disponuje vyváenejšou druhovou rozmanitosou. Okresy Slovenska majú v šiestich prípadoch len verejných poskytovateov (100 %). Polovicu z nich nachádzame v ilinskom kraji. V eskej republike
takýto okres neexistuje. Necelých 30 % sluieb je v súkromných rukách na Slo-
vensku a 54 % poskytovateov je neverejných v esku (mapa 4). S prevahou neverejného sektora disponujú dve najväšie mestá Bratislava, Košice, s ekonomicky lepšie zabezpeeným obyvatestvom, ale aj okresy Martin, Prešov, Poprad a Krupi- na. Neverejní poskytovatelia sluieb absentujú v slovenských okresoch: Gelnica, Ruomberok, Skalica, Turianske Teplice, Tvrdošín a Veký Krtíš. Najrozšírenejší podiel neverejných poskytovateov v eskej republike je v okresoch Plze– ms- to, Vsetín, Hradec Králové a Karlovy Vary. Vnútorná štruk- túra neverejných sluieb vykazuje zásadný rozdiel medzi krajinami. Kým slovenské okresy majú (s výnimkou nišieho zastúpenia opatrovateskej sluby) obdobné zastúpenie slu- ieb ako u verejných poskytovateov, eské okresy majú odliš- né sluby, ktoré zriauje neverejný sektor. Výrazným sa stáva v štruktúre neverejných poskytovateov odborné sociálne
57
Mapa 2: Poetnos zariad ení poskytovateov sociálnych sluieb pre seniorov
poradenstvo, sociálne aktivizané sluby, teda novšie a finan- ne menej nároné sociálne sluby. Tieto typy sluieb nie sú vôbec zastúpené v Slovenskej republike.
3.2 Formy poskytovania sociálnych sluieb
Ako sme u uviedli vyššie, v oboch krajinách platí prefe- rencia ambulantných a terénnych sluieb pred pobytovými. Tieto priority sa lepšie darí napa eskej ako Slovenskej republike. Výraznejšie zastúpenie ambulantných sluieb na Slovensku toti nachádzame iba v okresoch krajských miest (Bratislava, Trnava, Banská Bystrica, Prešov, Košice) a tak ce- lorepublikový priemer dosahuje len 5,76 %. V regionálnom pohade mono v eskej republike podobne ako na Sloven- sku konštatova, e vyššie zastúpenie (nad 20 %) ambulant- ných sluieb dosahujú okresy vekých miest (Praha, Plze, Hradec Králové, Pardubice, Brno, Olomouc, Frýdek-Místek, Karviná, Ostrava). Nadpriemerné zastúpenie pozorujeme aj v Stredoeskom a Ústeckom kraji (mapa 5). Ambulantné sluby tak v eskej republike zaznamenali 19,6 %.
Podobné zastúpenie vykazuje v esku aj kombinovaná for- ma ambulantno-terénnych sluieb s 22,28 %. Najrozšírenejší- mi sú tieto sluby opä v okresoch s dominanciou okresného mesta (Praha, Plze, Brno, Hradec Králové, Pardubice, Libe- rec, Ostrava), ako aj niekokých alších prevane moravských okresov (Kromí, zlín, kraj Vysoina). Na Slovensku dosa-
huje táto forma poskytovania zanedbatené hodnoty (0,46 %). Najrozšírenejšou v Slovenskej republike je terénna for-
ma poskytovania (46,81 %). V niekokých okresoch pre- dovšetkým ilinského a Košického kraja dosahuje nadpo- lovinú väšinu sociálnych sluieb pre seniorov. V eskej republike predstavujú terénne sluby štvrtinu sociálnych sluieb, priom aj tu nachádzame dva okresy s nadpolovi- ným zastúpením (eský Krumlov, Rokycany). Významné zastúpenie terénnych sluieb môeme rovnako pozorova v Plzeskom kraji, ktorý je z hadiska sociálnych sluieb podpriemerne vybavený. Vzhadom na vyššiu diferenciáciu foriem poskytovania v eskej republike (vysoké zastúpenie ambulantno-terénnych sluieb) dosahujú najvyššie relatívne zastúpenie v esku pobytové sluby (32,15 %). V Slovenskej republike je pobytovou formou poskytovaných 43,96 % so- ciálnych sluieb. Avšak kým v eskej republike nachádzame iba štyri okresy s vyšším ako 50% zastúpením (Jeseník, znoj- mo, Tebí, Jindichv Hradec), tak na Slovensku je takýchto okresov a 34, priom v štyroch okresoch zaznamenávame viac ako 75% zastúpenie (Krupina, Levoa, Medzilaborce, Veký Krtíš). Pobytové sluby v kombinácii s inou formou poskytovania (ambulantné a pobytové, terénne a pobytové, ambulantné, terénne a pobytové) nemajú, s výnimkou am- bulantno-pobytových sluieb v domovoch sociálnych sluieb v Bratislave, poetnejšie zastúpenie tak v eskej ako v Slo- venskej republike.
58
Mapa 3: Sociálne sluby pre seniorov poskytované verejným poskytovateom
Mapa 4: Sociálne sluby pre seniorov poskytované neverejným poskytovateom
p eh
le dy
a d
isk us
p eh
le dy
a d
isk us
3.3 Ambulantné sociálne sluby3
Ambulantné sluby v eskej a Slovenskej republike sa vý- razne líšia tak poetnosou ako aj ich štruktúrou. Kým v Slo- venskej republike zaznamenávame iba 105 ambulantných sluieb, tak v esku je to devänásobne viac – 938 sluieb. A tak kým v eskej republike pripadá na 10 000 seniorov 5,8 ambulantných sluieb, na Slovensku je to iba 1,5 sluby. Tomu zodpovedá aj okresná mierka (mapa 6). Na Slovensku nachádzame a 28 okresov (predovšetkým na juhu krajiny), v ktorých úplne absentujú sociálne sluby poskytované am- bulantnou formou. Túto nelichotivú situáciu zapríiuje níz- ky dopyt po tomto type sociálnej sluby, pretoe aj súasne nízke kapacity ambulantných sluieb nie sú slovenskými se- niormi dostatone vyuívané (Banskobystrický samospráv- ny kraj, 2011). Nízky dopyt seniorov vyplýva predovšetkým z nedostatonej informovanosti a finannej zabezpeenosti obyvatestva. Okresy s vyššou relatívnou poetnosou sú roz- trúsené pozd republiky a nevytvárajú kompaktnejšie celky. V eskej republike nadpriemerné hodnoty dosahujú okre- sy vekých miest, priom v Plzni dosahujú viac ako 50% za- stúpenie. Takéto rozloenie je výsledkom strategických plá- nov jednotlivých krajských centier. zavedenie špecifických sluieb toti podporujú iba vo vekých mestách (Pardubický kraj, 2011), i významných centrách dochádzky (Plzeský kraj, 2007), nakoko zavedenie do ostatných obcí sa javí ako neefektívne z hadiska financovania a vyuitia. Na jednej strane tak dochádza k vytváraniu komplexných centier, na druhej strane dochádza k prehlbovaniu nedostatonej vyba- venosti periférnych oblastí.
Slovenské okresy vo všeobecnosti dosahujú aj nišiu mie- ru heterogenity, ke v jednotlivých okresoch väšinou zazna- menávame iba jeden a dva druhy poskytovaných sluieb. Najvyššie zastúpenie majú domovy sociálnych sluieb, a to predovšetkým v Prešovskom a Košickom kraji, i niektorých mestách – Trnava, Banská Bystrica, Trenín. Rozšíreným ty- pom sú aj rehabilitané strediská (24 % zo všetkých ambu- lantných sluieb), s vyšším zastúpením v Bratislavskom kraji, kde je informovanos obyvatestva a následne aj dopyt po tomto type sociálnej sluby vyššia. Po 18 % dosahuje poiia- vanie pomôcok a denný stacionár. Kým poiiavanie pomô- cok je v priestore znane diferencované, denné stacionáre sú väšinou situované do okresov vekých miest so širším spek- trom sociálnych sluieb.
V eskej republike je situácia znane diferencovaná. V okresoch s niším potom sluieb (ambulantných i cel- kovo) je logicky aj nišia druhová rozmanitos. Jedná sa predovšetkým o okresy Juhoeského a Plzeského kraja, v ktorých sa podobne ako na Slovensku zameriavajú iba je- den a dva druhy poskytovaných sluieb (odborné sociálne
3 – Ambulantno-terénne typy sluieb sme do troch základných skupín slu- ieb zaradili poda prevahy (absolútnej poetnosti sluby) t.j. v prípade prevahy ambulantného typu sme ju priradili k ambulantným, v prípade terénneho typu boli zaradené do skupiny terénnych sluieb (napríklad opatrovateskú slubu poskytovanú v ambulantno – terénnou formou sme zaradili medzi terénne sluby). Analogicky sme vyriešili aj sluby terénno-pobytové, ambulantno – pobytové a ambulantno-terénno-po- bytové.
poradenstvo, rehabilitané stredisko, i socialno-aktivizané sluby pre seniorov). Väšou mierou heterogenity oplývajú okresy s vyšším potom sluieb, ako aj okresy Stredoeské- ho kraja. Dominantnou ambulantnou slubou (55,97 %) v eskej republike je odborné sociálne poradenstvo, ktoré dosahuje významné zastúpenie okrem spomínaného Ju- hoeského a Plzeského kraja aj v štruktúrne postihnutých regiónoch Ústeckého a Moravskosliezskeho kraja. Sociálne aktivizané sluby pre seniorov zaznamenali 17 % a mono ich povaova za pozitívny signál smerom k preferovanému aktívnemu starnutiu obyvatestva. špecializujú sa na ne okre- sy s dominantným postavením okresného mesta, Stredoes- ký kraj a mnohé moravské okresy. Podobné zastúpenie ako v prípade Slovenskej republiky zaznamenali centrá denných sluieb a denné stacionáre s 15 %, ktoré sa sústreujú najmä do oblasti Stredných a Východných iech. Nerovnomerným rozmiestnením je charakteristická sociálna rehabilitácia, kto- rá tvorí 10 % ambulantných sluieb eskej republiky.
3.4 Terénne sociálne sluby
za nerovnomerne zastúpené mono povaova aj terénne sociálne sluby, ktoré v okresoch variujú medzi 0 – 87,1 % z poskytovaných sluieb (mapa 7). V prípade Slovenskej re- publiky existujú dva okresy s absenciou terénnych sluieb – Krupina a Stropkov, v prípade eskej republiky takýto okres nenachádzame. Najvyššou vybavenosou v oboch republi- kách disponujú hornaté regióny s rozptýleným charakterom osídlenia – Orava a Vysoina. V ilinskom kraji, ako aj nie- kokých alších okresoch (Brezno, Michalovce, Levice, Prie- vidza) je poetnejšie zastúpenie týchto sluieb predovšetkým výsledkom innosti spoloných obecných úradov. V ilin- skom kraji mono navyše uvaova o vplyve silnejších rodin- ných väzieb, kedy obyvatelia uprednostujú zotrvanie seni- orov v domácom prostredí s istou pomocou (predovšetkým opatrovateská sluba) pred trvalým umiestnením seniora do inštitucionálneho zariadenia.
V oboch krajinách dominuje opatrovateská sluba, ktorá predstavuje 87 % z 1064 terénnych sluieb eska a 91 % z 826 terénnych sluieb Slovenska. Na slovenskom území nachád- zame 36 okresov so 100% zastúpením opatrovateskej slu- by a to predovšetkým v periférnych astiach republiky. Na eskej strane je takýchto okresov 26 s výraznejším zastúpe- ním v Juhoeskom a Plzeskom kraji a rovnako v perifériách republiky (Náchod, Rychnov na Knnou, Trutnov). V Slo- venskej republike majú významnejšie zastúpenie (6,3 %) u iba prepravné sluby, ktoré sú zvyajne situované do väších miest – Bratislava so svojím zázemím, Košice, Prešov, Mar- tin. Druhou najpoetnejšou slubou v eskej republike sú odahovacie sluby s 4 %, priom uplatnenie nachádzajú opä vo vyššej miere v kraji Vysoina. Socialne-aktivizané sluby, sprievodcovské sluby a tlmonícke sluby zazname- nali 1-3% podiel. Ich zastúpenie je väšinou výsledkom akti- vít krajských i celorepublikových spolkov pre zrakovo a slu- chovo postihnutých obanov (TyfloCentrum, Sjednocená organizace nevidomých a slabozrakých R, Svaz neslyšících a nedoslýchavých v R, a i.).
60
Mapa 5: Sociálne sluby pre seniorov poda formy poskytovania
Mapa 6: Štruktúra ambulantných sluieb pre seniorov
p eh
le dy
a d
isk us
p eh
le dy
a d
isk us
Pobytové sociálne sluby majú výraznejšie zastúpenie na Slovensku. Ak pouijeme ukazovate absolútnej poetnosti pobytových sluieb, potom na Slovensku registrujeme 823 zariadení a v eskej republike 978 zariadení. Na Slovensku predstavujú tieto zariadenia 47,09 % zo všetkých zariadení sluieb, zatia o v esku je to 35,70 %.
Na úrovni okresov Slovenska je vo viac ako polovici okre- sov zastúpenie tohto typu sluieb vyššie ako 50 % (mapa 8). Dominantne v okresoch Banskobystrického a Nitrianske- ho kraja. znane poddimenzovaný t.j. niší ako 25% podiel vykazujú okresy Námestovo, Tvrdošín a Turianske Teplice na severe Slovenska a okresy na východe: Sobrance, Svidník, Sabinov. eský priestor má najvyššie zastúpenie pobytových sluieb v okresoch Tebí, znojmo, Jindichv Hradec, Be- nešov a Jeseník. Ale a v 60 % okresov eskej republiky sa podiel pohybuje v rozmedzí 25-40 %.
V štruktúre pobytových sluieb na Slovensku majú špe- cializované zariadenia, domovy sociálnych sluieb 51,5% podiel (v esku zariadenia domov pre osoby so zdravotným postihnutím, domovy so zvláštnym reimom) a druhým na- jrozšírenejším sú zariadenia pre seniorov/ domovy pre seni- orov s 32,3 %.V eskej republike sú rovnako tieto dva typy najviac frekventovanými, ale ich poradie je opané, s hodno- tami 30,8 % a 48 %. Tretím najfrekventovanejším typom sú zariadenia opatrovateskej sluby/ odahovacie sluby s 13% podielom v esku resp. 11% v Slovenskej republike. Pozoru- hodnou je skutonos, e Slovensko s potom 91 zariadení tohto typu má a 1620 lôok, zatia o esko so 127 zariade- niami má lôok len 1280.
zariadenia pre seniorov s výnimkou troch slovenských okresov (Levoa, Stropkov a zlaté Moravce) sa v kadom okrese vyskytujú minimálne raz. Maximá dosahujú v okre- soch Bratislava (17) a Prešov (10). eská republika má ma- ximum rovnako v hlavnom meste Praha (25), nasledované okresmi Brno – msto a Karviná, ktoré majú zhodne po 16 zariadení. za negatívny z hadiska druhovej dostupnosti po- vaujeme fakt, e v okresoch Domalice, Tachov a Jihlava je zariadenie pre seniorov jediným typom pobytovej sluby. za nedostatone vybavené mono povaova okresy Plzeského kraja, ke všetky zaznamenali menej ako 4 domovy pre seni- orov. Domovy pre osoby so zdravotným postihnutím, domo- vy so zvláštnym reimom/ špecializované zariadenia, domo- vy sociálnych sluieb majú pomerne rovnomerné rozšírenie, ich zastúpenie chýba v okresoch Domalice a Tachov, Jihlava a Jeseník. Na Slovensku tento typ sluby absentuje len v okre- se Sobrance. zariadenia opatrovateskej sluby/odahovacie sluby (predtým známe ako respitná starostlivos) sú v eskej republike rozšírené v okresoch s rozvinutejšou sieou sociál- nych sluieb – okresy krajských sídiel (Praha, eské Bud- jovice, Pardubice, Hradec Králové, Ostrava), v Stredoeskom a zlínskom kraji. V prípade zlínskeho kraja sa jedná o prvé výsledky komunitného plánovania. V súlade s plánom rozvo- ja na roky 2009 – 2011 sú dnes odahujúce sluby dostupné v kadom okrese zlínskeho kraja. Analogicky ich zastúpenie úplne absentuje v poddimenzovaných okresoch Plzeského kraja, i Jeseníku. Celkovo a v 21 eských okresoch seniori
nemôu poíta s týmto druhom sluby. Ešte horšiu bilanciu však registruje Slovenská republika s 29 okresmi bez zariade- nia opatrovateskej sluby. zariadenia podporovaného býva- nia/chránené bývanie sa vyskytujú v oboch krajinách vemi zriedkavo. V esku registrujeme tieto zariadenia v severných astiach republiky s vyššou mierou urbanizácie – Ústí nad Labem, Dín, Liberecký kraj, i v Stredoeskom a Pardubic- kom kraji. Na Slovensku majú tieto sociálne sluby význa- mnejšie pôsobisko len v okresoch Bratislava, ilina, Banská Bystrica a Luenec.
iada sa zhodnoti nielen poetnos pobytových sluieb, ale aj poetnos ich kapacity. Lôková kapacita pobytových zariadení je na Slovensku pä lôok na 100 obyvateov v seni- orskom veku, o zodpovedá návrhu doporuených normatí- vov vybavenosti slubami pre starých a zdravotne postihnu- tých obanov (53 miest v zariadeniach pre seniorov celkom na 1000 obyvateov starších ako 65 rokov4) vypracovaných Federálním ministerstvem práce a sociálních vcí v polovici 80. rokov a aktualizovaných Socioklubom v 90. rokoch 20. storoia. Tento ukazovate je v esku niší a dosahuje len tri a pol lôka. Na tomto mieste však treba upozorni na fakt, e väšina domovov sociálnych sluieb a špecializovaných zariadení v Slovenskej republike uvauje o cieovej skupine iba ako o fyzických osobách, prípadne deti, mláde a plnoleté fyzické osoby (kým eská republika rozlišuje a 10 vekových kategórií). Pre tento druh sociálnej sluby treba preto bra do úvahy, e mnohé lôka sú síce teoreticky seniorom do- stupné, avšak v skutonosti sú obsadené aj osobami mladšími ako 65 rokov. Navyše zatia o obe republiky deklarujú pod- poru zariadeniam s kapacitou do 40 uívateov (vi kap.2), tak v Slovenskej republike je viac ako 40 % lôok poskytova- ných v zariadeniach, ktoré prekraujú túto hranicu viac ako dvojnásobne. Obdobná situácia je však aj v eskej republike, v ktorej takéto lôka predstavujú viac ako 55 % lôkovej ka- pacity.
Nišiu lôkovú kapacitu ako tri lôka na 100 seniorov má Slovenská republika v okresoch východného Slovenska Trebišov, Sobrance, Snina, Sabinov a na západnom v okre- soch Piešany, Senec a Bánovce nad Bebravou (mapa 9). Ide o okresy s celkovým niším potom pobytových sluieb a sú- asne s výnimkou Senca aj o okresy staré s vyšším potom
seniorov. Niší poet lôok ako 100 je v okresoch Stropkov (len jeden domov dôchodcov) a Sobrance (dve zariadenia špecializované zariadenia, domov sociálnych sluieb). Na- jvyššími potami lôok disponujú veké okresy Bratislava, Komárno, Košice, Nové zámky, ilina. Ich relatívny ukazo- vate však vzhadom k potu seniorov nepatrí k maximálnym v Slovenskej republike. Najvyššiu lôkovú kapacitu eviduje- me naopak v malých okresoch, v Turianskych Tepliciach, Senici a Ilave. eská republika disponuje s nišou mierou lôkovej kapacity aj na okresnej úrovni. Najvyššie poetnos- ti logicky dosahuje Praha , Brno – msto, Ostrava – msto s kapacitami presahujúcimi 2000 lôok. Kapacita v prepote na poet seniorov okresu, ich však posúvajú k podpriemer- ným okresom. Naopak okresy Pelhimov a Litomice evi- dujú najvyššiu mieru lôkovej kapacity, takmer osem lôok
4 – Prša et al. (1997)
62
Mapa 7: Štruktúra terénnych sluieb pre seniorov
Mapa 8: Štruktúra pobytových sluieb pre seniorov
p eh
le dy
a d
isk us
Mapa 9: Lôková kapacita pobytových sociálnych sluieb pre seniorov
na 100 seniorov. Minimálne poty lôok zaznamenali okresy s absenciou domovov pre osoby so zdravotným postihnutím, domovov so zvláštnym reimom (Tachov, Domalice, eský Krumlov, Jihlava, Jeseník).
V štruktúre potu lôok (v kartodiagrame) sa prirodzene do istej miery odráajú poetnosti zariadení jednotlivých druhov sluieb. Slovenské okresy disponujú najväšími ka- pacitami v špecializovaných zariadeniach, domovoch sociál- nych sluieb/ domovoch pre osoby so zdravotným postihnu- tím, domovoch so zvláštnym reimom. eské okresy majú naopak najviac lôok v domovoch pre seniorov/ zariadeni- ach pre seniorov. Pri doiadaných informáciách v ilinskom kraji však zisujeme, e štruktúra lôok medzi zariadeniami pre seniorov a domovmi sociálnych sluieb nie je stabilná. získavame informácie, e poet lôok zriaovatelia zaria- dení prispôsobujú aktuálnym potrebám – potu iadateov jednotlivých druhov sociálnych sluieb. Avšak zariadenia podporovaného bývania/chránené bývanie a zariadenia opa- trovateskej sluby/odahovacie sluby sa v kapacitnom ná- hade uplatujú v nišej miere. Tento druh pobytovej sluby sa toti omnoho astejšie vyskytuje v podobe (v súasnosti) preferovaných zariadení s kapacitou do 40 klientov.
Záver Starostlivos o seniorov je podstatnou zlokou sociálnych slu- ieb. Napriek dlhému vývoju tohto typu sluieb v spolonom štáte má ich vekos, štruktúra a priestorové rozmiestnenie
urité rozdiely, špecifiká. Sú výsledkom predovšetkým od- lišností ich transformaných procesov v oboch republikách ako i odlišností procesov starnutia obyvatestva oboch po- pulácií. eská spolonos a riadiace orgány reflektujú rých- lejšie demografické zmeny, zmeny ekonomických pomerov a prunejšie vytvárajú nové a dynamické formy kombinova- nej formálno-neformálnej starostlivosti o svojich seniorov. Slovenská republika zostáva hlbšie v intenciách nastolených vzorcov starostlivosti z predchádzajúceho obdobia. Na Slo- vensku po roku 1990 prevládal odpor k akémukovek plá- novaniu, do rozvoja sociálnych sluieb sa investovalo málo financií, sústredilo sa najmä na dokonenie zaatých stavieb. Túto situáciu navyše komplikovali reštitúcie a tak sa mno- hé „staré“ sociálne zariadenia sahovali do týchto novovzni- kajúcich priestorov (Woleková, Petijová, 2007), avšak bez navýšenia poetnosti i druhovej rozmanitosti poskytova- ných sociálnych sluieb. Táto skutonos sa následne odráa i v rozdielnom zastúpení troch základných typov sluieb – ambulantných, terénnych a pobytových. V eskej republike je tento pomer 31,5 % (A)– 35,7 % (T)– 32,8 % (P), na Slo- vensku je 6,0 % (A)– 47,1 % (T)– 46,9 %(P).
Dobré monosti porovnávania sociálnych sluieb poskytu- jú poet a predovšetkým kapacity (bývalých) domovov a pen- ziónov pre dôchodcov. V eskej republike je 36,5 tisíca lôok (2,26 na 100 seniorov) a na Slovensku 11 tisíc lôok (1,64 na 100 seniorov) v týchto zariadeniach. (Tab.1). Rozdielna úro- ve sa dá vysvetli viacerými príinami. Ku kapacitným dis- proporciám prispieva aj vplyv rozdielneho dopytu po poby- tových slubách v sledovaných populáciách. Na Slovensku je
64
regionální studia *0 1 | 20 13
silnejší faktor religiozity obyvatestva a z toho vyplývajúceho silnejšieho prorodinného správania. Ešte stále ije relatívne väší poet seniorov vo svojich rodinách asto i viacgenera- ných. Demografické prognózy poukazujú na enormný rast starších seniorov (nad 80 rokov), ktorí spravidla participujú vyššou mierou na vyuívaní zariadení a aktivitách pobyto- vých sociálnych sluieb. A tak aj napriek tomu, e niektoré kraje v eskej republike vyhodnotili súasnú kapacitu lôok za dostatonú (Pardubický kraj, 2011, Krajský úad zlínske- ho kraje, 2006), ukazuje sa potreba ich alšieho rozvoja.
Súasne preferované priority starostlivosti v rámci prirod- zenej komunity sa darilo napa vo väšej miere eskej re- publike ako Slovenskej republike. Ambulantné sluby majú v eskej republike v porovnaní so Slovenskom niekoko- násobne vyššie zastúpenie. Rozvoj ambulantných sluieb v okresoch Slovenska limituje nízky dopyt zo strany obyva- testva spôsobený nízkou informovanosou o týchto typoch sociálnych sluieb a nedostatonými finannými prostried- kami. Ambulantné sluby tak nachádzajú uplatnenie iba vo väších mestách. Na terénnych slubách vo vyššej miere par- ticipujú menej urbanizované regióny, asto s menšou druho- vou rozmanitosou sociálnych sluieb.
Vo všeobecnosti hodnotíme ako nedostatkové alternatív- ne sluby, ktoré umoujú zotrváva seniorom dlhšie v pri- rodzenom prostredí a to predovšetkým novodobého druhu (napr. denný stacionár, rehabilitané stredisko, sprievodcov- ské sluby, odahovacie sluby, poiiavanie pomôcok,..). Nedostatonú aktivitu verejných poskytovateov v týchto ob- lastiach aspo iastone eliminujú aktivity rôznych nezisko- vých organizácií. Vyriešenie otázky problematického finan- covania neverejných poskytovateov by mohlo prinies ešte vyššiu participáciu tohto sektora (predovšetkým v Slovenskej republike) na poskytovaní sociálnej starostlivosti.
Súasné regionálne rozmiestnenie sociálnych sluieb je výsledkom historického, ivelného vývoja. Komunitné plány krajov v niekokých prípadoch nerozlišujú cieové skupiny poberateov sociálnych sluieb (Nitriansky, Treniansky, Pl- zeský) a tak mono hovori skôr o splnení si predpísanej povinnosti ako reálnom záujme spracovania strategického plánu pre alší rozvoj sociálnych sluieb. z priestorového aspektu je tak aktuálna potreba rovnomernejšieho rozmiest- nenia s rozšírením moností vyuíva sociálne sluby i v re- giónoch, ktoré majú v súasnosti poddimenzované kapacity. Ako problematické sa javia predovšetkým periférne oblasti oboch republík (Plzeský, Juhoeský kraj, okresy Sobrance, Medzilaborce, Snina). V prípade slovenských okresov je ten- to deficit umocnený vysokou poetnosou obyvatestva v se- niorskom veku. Priaznivejšiu situáciu zaznamenávajú okresy vekých miest, ktoré majú vysokú absolútnu poetnos i dru- hovú rozmanitos sluieb a predstavujú akési komplexné cen- trá sociálnych sluieb. Avšak v týchto oblastiach by sa rozvoj sociálnych sluieb mal naalej orientova na vyššiu kvalitu poskytovaných sluieb (renovácia priestorov, preferencia menších zariadení), ako aj na alšiu diverzifikáciu poskyto- vaných sluieb. Sebestanos seniorov toti neupadá skokom, ale ide o postupný proces, take je dôleité disponova širo- kou škálou variabilných a flexibilných sluieb a neuvaova len o tradiných slubách – opatrovateská sluba – domov
dôchodcov. Kvalitné sluby prichádzajú za obanom a poda jeho individuálnych potrieb, hadajú optimálne riešenie jeho situácie.
Príspevok vznikol v rámci riešenia projektov VEGA 1/0562/1 2 s ná­ zvom „Nové demografické analýzy a prognózy obyvates tva Sloven­ ska a jeho región ov s vyuitím progresívnych geografických aplikácií“ a KEGA 069UK-4/2013 s názvom „Sprievodca najmod ernejšou kva­ litatívn ou a kvantitatívn ou metodológiou v geografii – ako e fektívne hada a interpretova odpoved e na výskumné otázky“.
Literatúra • BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ, 2011: Koncepcia rozvoja sociál-
nych sluieb v Banskobystrickom samosprávnom kraji na roky 2011 – 2017, 146 s. [online]. [cit. 19.05.2012]. Dostupné z: http:// www.vucbb.sk/portal/sites/default/files/bbsk/dokumenty/ 2011/ koncepcne-materialy/koncepcia-rozvoja-socialnych-sluzieb-v- banskobystrickom-samospravnom-kraji-na-roky-2011-2017.pdf
ESKÝ STATISTICKÝ ÚAD, 1993 – 2009: Statistická roenka eské republiky 1993 – 2009. Praha: SÚ.
ESKÝ STATISTICKÝ ÚAD, 2011: Vkové sloení obyvatel- stva v roce 2010. [online]. Praha: SÚ, 2011. [cit.19.05.2012]. Dostupné z: http://www.czso.cz/csu/2011edicniplan.nsf/pu- bl/4003-11-r_2011.
HOLMEROVá, I., JURAšKOVá, B., zIKMUNDOVá, K., et al., 2007: Vybrané kapitoly z gerontologie. [online]. Praha: EV public relations, 144 s. [cit. 28.06.2010]. Dostupné z: http://www.geriat- rie.cz/dokumenty/VybrKapzGerontologie.pdf
KINSELLA, K. G., VELKOFF V. A., 2001: „An ageing world 2001.” U.S. Census Bureau, Series P95/01-1 [online]. Washington, D.C.: U.S. Government Printing Office, 184 s. [cit. 15.6.2006]. Dostup- né z: http://www.census.gov/prod/2001pubs/p95-01-1.pdf
KRAJSKÝ ÚAD zLíNSKEHO KRAJE, 2006: Analýza vybave- nosti území zlínského kraje sociálními slubami, 62 s. [online]. [cit. 19.05.2012]. Dostupné z: http://old.kr-zlinsky.cz/docDetail. aspx?docid=31321&doctype=ART&nid=6976&cpi=1
KRUPA, S., et al., 2006: Rozvoj komunitných sociálnych sluieb. [online]. Bratislava: Rada pre poradenstvo v sociálnej práci, 109 s. [cit. 31.05.2012]. Dostupné z: http://www.rpsp.sk/download/ publikacie/rozvoj.pdf
MAREš, P., 1998: Seniori a politika. In: Sociologický asopis 34, .3, s. 321-337.
MATOUšEK, O., et al. 2007: Sociální sluby: legislativa, ekono- mika, plánování, hodnocení. Praha: Portál, 184 s. ISBN 978-80- 7367-310-9.
MINISTERSTVO PRáCE A SOCIáLNíCH VCí ESKÉ RE- PUBLIKY, 2007: Koncepce podpory transformace pobytových sociálních slueb v jiné typy sociálních slueb, poskytovaných v pirozené komunit uivatele a podporující sociální zale- nní uivatele do spolenosti. [online]. Praha: MPSV, 26s. [cit. 31.5.2012]. Dostupné z: http://www.mpsv.cz/files/clanky/3858/ Koncepce_podpory.pdf
MINISTERSTVO PRáCE A SOCIáLNíCH VCí ESKÉ RE- PUBLIKY, 2009: Kritéria transformace, humanizace a deinsti- tucionalizace vybraných slueb sociální pée. [online]. Praha:
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
p eh
le dy
a d
isk us
• MINISTERSTVO PRáCE A SOCIáLNíCH VCí ESKÉ RE- PUBLIKY, 2010: Registr poskytovatel sociálních slueb. [onli- ne]. [cit. 19.05.2012]. Dostupné z: http://iregistr.mpsv.cz.
• MINISTERSTVO PRáCE, SOCIáLNYCH VECI A RODINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY, 2011A: Centrálny register poskyto- vateov sociálnych sluieb. [online]. [cit. 19.05.2012]. Dostupné z: http://www.employment.gov.sk/CRP/
• MINISTERSTVO PRáCE, SOCIáLNYCH VECI A RODINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY, 2011B: Národný akný plán pre- chodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivos v systéme sociálnych sluieb na roky 2012 – 2015. Bratislava: MPSVR SR.
• NEšPOROVá, O., SVOBODOVá, K., 2006: Nestátní sféra v ob- lasti podpory rodin a slueb pro rodiny. [online].Praha: VÚPSV, 56 s. [cit. 19.05.2012]. Dostupné z: http://praha.vupsv.cz/Full- text/vz_204.pdf
• PARDUBICKÝ KRAJ, 2011: Stedndobý plán rozvoje sociálních slueb. Pardubického kraje na období 2012 – 2015, 68 s. [onli- ne]. [cit. 19.05.2012]. Dostupné z: http://www.pardubickykraj.cz/ viewDocument.asp?document=22244&file=22369
• PLzESKÝ KRAJ, 2007: Stedndobý plán rozvoje sociálních slueb v Plzeském kraji /na období 2008 – 2010/, 61 s. [online]. [cit. 19.05.2012]. Dostupné z: http://www.kr-plzensky.cz/cs/sys- tem/files/1005011070904124703.pdf
• PRšA, L., et al., 1997: Obce, msta, regiony a sociální sluby. Praha: Sociopress, 271 s.
• REHER, D.S., 1998. Family Ties in Western Europe: Persistent Contrasts. In: Population and Development Review, Vol. 24, No. 2, s. 203-234
• SCHOENMAECKERS, R., KOTOWSKá, I., 2005: Population ageing and its challenges to social policy. In: Population studies 50, 177 s. [online]. [cit. 13.6.2006]. Dostupné z: http://www.coe. int/t/e/social_cohesion/population/N%B050_Active_Ageing. pdf
• šTATISTICKÝ ÚRAD SR, 1996 – 2010: štatistická roenka Slo- venskej republiky 1996 – 2010. Bratislava: šÚSR.
• šTATISTICKÝ ÚRAD SR, 2011: Vekové zloenie obyvatestva Slovenskej republiky v r oku 2010. Bratislava: šÚSR.
• Vyhláška Ministerstva práce a sociálních vcí . 505/2006, kterou se provádjí nkterá ustanovení zákona o s ociálních slubách.
• Vyhláška Ministerstva práce a sociálních vcí eské republiky . 182/1991 Sb., kterou se provádí zákon o sociálním zabezpeení a zákon eské národní rady o psobnosti orgán eské republi- ky v s ociálním zabezpeení.
• WOLEKOVA, H., PETIJOVá M., 2007: Sociálne sluby na Slo- vensku. Analýza ponuky a dopytu. [online]. Bratislava: SOCIA – nadácia na podporu sociálnych zmien, 35 s. [cit. 31.05.2012]. Dostupné z: http://www.spo.sk/dokumenty/socialnesluzby.pdf
• zákon . 180/1990, o zmenách predpisov v nemocenskom a soci- álnom zabezpeení a materskom príspevku a niektorých alších predpisov.
• zákon . 135/1992, o poskytovaní sociálnych sluieb právnický- mi a f yzickými osobami.
• zákon . 195/1998, o s ociálnej pomoci. • zákon . 416/2001, o o prechode niektorých pôsobností z orgá-
nov štátnej správy na obce a n a vyššie územné celky. • zákon . 108/2006 Sb., o s ociálních slubách. • zákon . 448/2008, o sociálnych slubách a o zmene a doplnení
zákona . 455/1991 zb. o ivnostenskom podnikaní (ivnosten- ský zákon) v zn ení neskorších predpisov.
• zpráva Ad-hoc expertní skupiny o pechodu z in stitucionální na komunitní péi. 2009, 22s. [online]. [cit. 31.5.2012]. Dostupné z: http://www.mpsv.cz/files/clanky/8387/zprava-Ad-hoc-expert- ni– skupiny.pdf
1. Sociálne sluby – legislatívne podmienky ich formovania a exis tencie
2. Seniori a ich kvantitatívn y ras t, veková štruktúra a pries torový obraz
3. Sociálne zariad enia
3.2 Formy poskytovania sociálnych sluieb
3.3 Ambulantné sociálne sluby3
3.4 Terénne sociálne sluby
3.5 Pobytové sociálne sluby