sociálno – ekonomické prognózy vývoja Žilinského samosprávneho · sociálno - ekonomické...
TRANSCRIPT
1
Sociálno – ekonomické prognózy
vývoja Žilinského samosprávneho
kraja
Názov projektu:
„Kooperácia a posilnenie cezhraničnej spolupráce regionálnych samospráv a subjektov pôsobiacich
v Žilinskom a Moravskosliezskom kraji.“
Názov programu:
OPERAČNÝ PROGRAM CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE SLOVENSKÁ REPUBLIKA - ČESKÁ REPUBLIKA
2007 - 2013
Kód projektu /ITMS/:
22410220025
1
OBSAH
Úvod ...................................................................................................................................................... 2 1. Prognóza vývoja HDP v Žilinskom samosprávnom kraji ................................................................. 4 2. Prognóza vývoja priemernej mzdy v Žilinskom samosprávnom kraji ............................................ 8 3. Prognóza vývoja nezamestnanosti v Žilinskom samosprávnom kraji ...........................................11 4. Prognóza demografického vývoja v Žilinskom samosprávnom kraji ............................................13 Záver .....................................................................................................................................................15 Zoznam grafov a tabuliek.....................................................................................................................16
2
Úvod
Predvídanie sociálno – ekonomického vývoja ŽSK do roku 2020, ktorý je štandardným
medzníkom súčasných európskych stratégií a prognóz vývoja, je podmienené sociálno –
ekonomickým vývojom Slovenskej republiky nachádzajúcej sa v turbulentnom ekonomickom
prostredí Európskej únie, u ktorej samotnej je dnes príliš náročné zodpovedne nastaviť
indikátory budúceho vývoja, keďže všetky renomované inštitúcie zaoberajúce sa touto
problematikou prehodnocujú v mesačných intervaloch svoje odhady.
Na meranie pokroku k cieľom zadefinovaným v Lisabonskej stratégii bolo zadefinovaných 79
ukazovateľov. V súlade s úlohou Eurostatu v poskytovaní prehľadov ukazovateľov prepojených
na súčasné politiky, po uzavretí Lisabonského procesu v r. 2010 a po schválení stratégie
Európa 2020 bolo udržovanie tohto zoznamu 79 ukazovateľov postupne prerušené. Európa
2020 je nová stratégia pre EÚ na dosiahnutie konkurencieschopnejšej, na vedomostiach
založenej a zelenšej ekonomiky, produktivity a sociálnej súdržnosti. Nahrádza Lisabonskú
stratégiu. Hlavnými ukazovateľmi sa meria proces dosiahnutý EÚ a členskými štátmi smerom
k dosiahnutiu piatich hlavných cieľov stratégie, ktoré sú v súčasnosti merané ôsmimi hlavnými
indikátormi. Tie tvoria vstupy pre každoročnú správu Komisie o európskej hospodárskej
politike. Doplňujúce indikátory ešte detailnejšie prezentujú vývoj týkajúci sa piatich hlavných
cieľov a vlajkových iniciatív stratégie.
Tab. 01: Hlavné ciele a indikátory Stratégie Európa 2020
Hlavné ciele Ukazovatele
75 % obyvateľstva vo veku 20-64 by
malo byť zamestnaných
Zamestnanosť podľa rodov, veková skupina 20-64
3% HDP EU by sa mali investovať do
VaV
Hrubé domáce výdavky na VaV
Redukcia emisií skleníkových plynov
o 20% v porovnaní s rokom 1990 Zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie na 20% 20% zvýšenie energetickej účinnosti
Emisie skleníkových plynov, východiskový rok 1990
Podiel obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie
Energetická intenzita ekonomiky
Zníženie podielu osôb, ktoré predčasne ukončujú školskú dochádzku pod 10 % a dosiahnutie minimálne 40 % podielu
vysokoškolského vzdelania medzi mladšou generáciou
Osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku a vzdelávanie podľa rodov
Dosiahnutie vysokoškolského vzdelania podľa rodov, veková
kategória 30-34
Zníženie počtu osôb, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie, aspoň o 20 miliónov
Ľudia ohrození chudobou a sociálnym vylúčením
3
Strednodobá makroekonomická prognóza hospodárskeho vývoja Slovenskej republiky do r. 2020 je uvedená v základnom scenári a troch variantných scenároch v Prílohe 2 Národnej stratégie regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. I tento vrcholový strategický dokument poukazuje na skutočnosť o náročnosti prognózovania ekonomického vývoja tak malej a zároveň otvorenej ekonomiky, akou je tá slovenská, v čase pretrvávajúcej ekonomickej recesie. Pri tvorbe prognózy bol uplatnený makroekonomický ekonometrický model Slovenska vytvorený na Ekonomickom ústave SAV (ekonometrický model SAS BIER_ECM_09q3) založený na štvrťročných dátach. Najpravdepodobnejší scenár vývoja ekonomiky Slovenskej republiky je základný (bázický) scenár, tri variantné scenáre vychádzajú z predikcie vývoja pri rôznom nastavení regionálnej a hospodárskej politiky štátu, pričom: Variantný scenár č. 1 je orientovaný na silnú politiku súdržnosti smerom k rýchlemu znižovaniu regionálnych rozdielov, jednak využitím podporných fondov EÚ, ako aj prerozdelením verejných financií. Regionálna politika bude využívať všetky dostupné nástroje, ako napríklad vyššie prerozdeľovanie podielových daní v prospech najslabších regiónov. Variantný scenár č. 2 je orientovaný na podporu rozvoja regionálnych centier spolu s miernou politikou súdržnosti hlavne prostredníctvom využitia podporných prostriedkov. Využívané budú iba tie prostriedky, ktoré nepôjdu na úkor silnejších regiónov. Variantný scenár č. 3 vychádza z variantného scenára č. 2, pričom dochádza k súčinnosti využitia podporných prostriedkov s vyššou efektivitou prostredníctvom regionálnej samosprávy (kvalitná regionálna politika vyšších územných celkov – predpokladaný synergický efekt).1 Riešenie variantných scenárov ekonomického vývoja Slovenskej republiky do r. 2020 ponúka aj Makroekonomická prognóza vývoja slovenskej ekonomiky so zameraním na vývoj dopytu po práci. Variantné scenáre vývoja hlavných ekonomických ukazovateľov člení do troch variantov vychádzajúcich z vývoja globálnej ekonomiky, úspešnosti čerpania eurofondov a vývoja inflácie, pričom: Optimistický variant – predpokladá známky oživenia svetovej ekonomiky ku koncu roku 2009, v strednodobom období rast zahraničného dopytu na úrovniach mierne vyšších pred krízou, rast priamych zahraničných investícií (PZI) hneď po kríze, takmer kompletné dočerpanie NSRR do roku 2016, rast spotrebiteľských cien strednodobo na nižších úrovniach okolo 2,5 %. Stredný variant – predpokladá známky oživenia svetovej ekonomiky v priebehu roku 2010, v strednodobom období rast zahraničného dopytu na úrovniach ako pred krízou, postupný návrat PZI na hodnoty mierne nižšie ako v predchádzajúcich obdobiach v strednodobom horizonte, čerpanie NSRR na úrovni 75-85 %, rast spotrebiteľských cien strednodobo na úrovniach okolo 3 %. Pesimistický variant – predpokladá známky oživenia svetovej ekonomiky v priebehu roku 2012, v strednodobom období iba mierny rast zahraničného dopytu na úrovniach výrazne nižších ako pred krízou, hodnoty PZI v strednodobom horizonte výrazne oslabený, čerpanie prostriedkov NSRR na úrovni okolo 50-60 %, strednodobo vyšší rast cien na úrovniach okolo 2,5 %.2 Sociálno - ekonomické prognózy vývoja ŽSK v troch variantoch (lineárnom, pozitívnom a negatívnom) vychádzajú z prognózovaných údajov na národnej úrovni (prípadne aj na úrovni NUTS 3) podľa metodiky Makroekonomickej prognózy vývoja slovenskej ekonomiky so zameraním na vývoj dopytu po práci.
1 Bližšie pozri Národná stratégia regionálneho rozvoja SR. Dostupné na internete:
http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=93254
2 Bližšie pozri RADVANSKÝ, Marek a kol. Makroekonomická prognóza vývoja slovenskej ekonomiky so
zameraním na vývoj dopytu po práci. Dostupné na internete:
http://expak.at/expak/img/uploads/expak1231.pdf
4
1. Prognóza vývoja HDP v Žilinskom samosprávnom kraji
Prognóza vývoja hrubého domáceho produktu (HDP) v Žilinskom samosprávnom kraji (ŽSK) v r. 2011 – 2020 sa opiera o predpoklad mierneho nárastu podielu tvorby HDP v ŽSK na celkovom HDP v Slovenskej republike (SR). Kým v r. 2011 je prognózovaný podiel ŽSK na celkovom HDP v SR na úrovni 10,9%, v r. 2020 sa očakáva nárast tohto podielu na 11,2%.3 Vychádzajúc z tohto predpokladu by tvorba HPD v ŽSK mohla v prípade pozitívneho variantu v r. 2020 atakovať hranicu 10 mld. EUR v stálych cenách r. 2000, kým v prípade stredného/lineárneho variantu na sklonku dekády presiahne hranicu 8 mld. EUR a v prípade negatívneho variantu presiahne 7 mld. EUR v stálych cenách r. 2000. Graf 01: Hrubý domáci produkt, mld. EUR, s.c. 2000 v Žilinskom kraji - prognóza4
Z hľadiska podielu jednotlivých odvetví hospodárstva na tvorbe regionálnej hrubej pridanej hodnoty možno na základe revidovaných údajov za r. 2009 za osobitného ťahúňa vývoja hospodárstva určiť v Žilinskom samosprávnom kraji stavebníctvo. Jeho podiel na tvorbe hrubej pridanej hodnoty činil v sledovanom roku v ŽSK 15,3%, čo je o 5,6% viac, než bol celorepublikový priemer (9,7%). Prispeli tomu veľké infraštrukturálne projekty v oblasti budovania nadradenej dopravnej infraštruktúry, ako aj súkromné investície do nových výrobných kapacít. Možno predpokladať udržanie podielu stavebníctva na tvorbe regionálnej pridanej hodnoty z dôvodu pokračovania v investíciách do budovania diaľničnej infraštruktúry, ako aj do modernizácie železničnej infraštruktúry s podporou fondov Európskej únie minimálne do roku 2015. Tieto investície sú podporované tiež súkromnými investíciami, najmä modernizáciou výrobných liniek spojenou s prechodom na nové výrobné programy v automobilovom priemysle a postupným rozširovaním výrobných kapacít subdodávateľských subjektov v tomto výrobnom segmente. V druhej polovici dekády 2011 – 2020 sa bude podiel stavebníctva na tvorbe regionálnej hrubej pridanej hodnoty odvíjať najmä od investícií
3 Prekročenie hranice 11,2% podielu ŽSK na tvorbe HDP Slovenskej republiky predpokladajú obe horeuvedené
makroekonomické prognózy na národnej úrovni.
4 4 Zdroj vstupných makroekonomických dát: RADVANSKÝ, Marek a kol. Makroekonomická prognóza vývoja
slovenskej ekonomiky so zameraním na vývoj dopytu po práci. Dostupné na internete:
http://expak.at/expak/img/uploads/expak1231.pdf
0,0
2,0
4,0
6,0
8,0
10,0
12,0
2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Lineárny
Pozitívny
Negatívny
5
v priemysle, keďže úroveň podpory veľkých verejných investícií do dopravnej infraštruktúry zo strany Európskej únie v programovom období 2014 – 2020 nedosiahne hodnoty programového obdobia 2007 – 2013. Výnimkou je dobudovanie diaľničného tunela Višňové - Dubná skala, ktoré, v prípade, že bude realizované v dekáde 2016 – 2020, môže udržať podiel verejných investícií v stavebníctve na celkovej účasti stavebníctva na tvorbe regionálnej hrubej pridanej hodnoty v ŽSK. Mimo toho by táto investícia mala pozitívny vplyv aj na súkromné investície v stavebníctve, čo by súviselo s dotiahnutím diaľnice do regiónov, ktoré dnes na ňu nie sú pripojené, a tak ostávajú v tieni záujmu investorov. Najväčší podiel na tvorbe hrubej pridanej hodnoty v ŽSK mal priemysel s 26,1%, čím sa približuje k celoslovenskému podielu, pričom takmer 73% tvorby hrubej pridanej hodnoty u priemyslu pochádza z priemyselnej výroby. Obchod a služby (veľkoobchod, maloobchod, oprava motorových vozidiel, doprava a skladovanie, ubytovacie a stravovacie služby) dosiahol v sledovanom období úroveň 20,1% tvorby hrubej pridanej hodnoty, čo je mierny podpriemer SR (21,6%). Je predpoklad, že daná štruktúra ekonomických odvetví ostane s miernym posilnením priemyselnej výroby zachovaná aj v prognózovanej dekáde. Graf 02: Podiel odvetví ekonomických činností na tvorbe hrubej pridanej hodnoty v ŽSK v r. 2009
Prognóza, vychádzajúca z troch prognózovaných alternatív vývoja HDP na národnej úrovni, berie do
úvahy vývoj HDP v čase ekonomickej recesie 2008 – 2009. Pre neexistenciu revidovaných údajov za
roky dlhovej krízy však môže mierne skresľovať vývoj v prvej polovici sledovanej dekády. Možno
predpokladať, že po zverejnení revidovaných údajov za obdobie dlhovej krízy a prípadne po opustení
eurozóny Gréckom, čo môže mať tiež krátkodobé dopady na vývoj HDP v celej eurozóne vrátane
Slovenskej republiky, sa prognózovaný vývoj HDP mierne zníži, najmä pokiaľ ide o rok 2012. Odchýlka
ale nebude zásadná. Najnovšie (ešte nerevidované) údaje o vývoji reálneho HDP v Slovenskej
republike v rokoch 2010 a 2011 dokazujú zachovanie jeho rastu. Najnižší reálny rast HDP je
prognózovaný práve na rok 2012 (MF SR na úrovni 1,1%; EK na úrovni 1,8%), pričom za spomalením
rastu bude stáť najmä pokles dopytu po priemyselnej produkcii zo Slovenska u jeho hlavných
Poľnohospod., lesníctvo a rybolov
Priemysel spolu
Stavebníctvo
Veľkoob., maloob., opr. mot. voz.; dopr. a sklad; ubyt. a strav. sl.
Informácie a komunikácia
Finančné a poisťovacie činnosti
Činnosti v oblasti nehnuteľností
Odb., ved. a tech. činnosti; adm. sl.
Verejná. správa., obrana, pov. soc. zab.; vzdel.; zdrav a sociálna pomoc
Umenie, zábava a rekreácia; ostatné činnosti
6
ekonomických partnerov v Európskej únii, kam dnes smerujú štyri pätiny slovenského vývozu.
Osobitne dôležitý je vývoj v Nemecku, u ktorého sa v r. 2012 predpokladá utlmený ale stále pozitívny
rast HDP na úrovni 0,7%, hnaný najmä domácou spotrebou. V nasledujúcich rokoch už bude
dochádzať k postupnej akcelerácii rastu HDP. Priemyselný charakter Žilinského kraja prejavujúci sa aj
na tvorbe jeho HDP bude teda tiež ovplyvnený týmto vývojom.
Úspešné dočerpanie alokácií pre jednotlivé operačné programy v Národnom strategickom
a referenčnom rámci SR v programovom období 2007 – 2013 s uplatnením princípu n+2 (t.j. do konca
r. 2015) by mohlo mať pozitívny vplyv na zvýšenie rastu HDP až o 2%. Na základe aktuálnych údajov
o vývoji čerpania jednotlivých operačných programov ale ostávajú otvorené riziká nedočerpania
schválených alokácií. Slovenská republika kolísala v rámci členských štátov EÚ v r. 2011 okolo 20.
miesta v úspešnosti čerpania fondov EÚ v rámci Kohéznej politiky EÚ, pričom jej čerpanie dosiahlo
cca ¼ alokovanej sumy na prebiehajúce programové obdobie. Pokiaľ ide o Žilinský kraj, úroveň
čerpania financií z jednotlivých operačných programov Národného strategického a referenčného
rámca SR prekračuje priemer SR, čo vytvára predpoklad úspešnejšieho čerpania, než bude
celonárodný priemer, nie však dočerpania všetkých alokovaných zdrojov.
Graf 03: Čerpanie fondov EÚ v krajoch SR podľa operačných programov k 2.1.2012
0,00
100 000 000,00
200 000 000,00
300 000 000,00
400 000 000,00
500 000 000,00
600 000 000,00 Regionálny operačný program
OP Zdravotníctvo
OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia
OP Technická pomoc
OP Doprava
OP Bratislavský kraj
OP Životné prostredie
OP Vzdelávanie
OP Výskum a vývoj
OP Konkurencieschopnosť a Hospodársky rast
OP Informatizácia spoločnosti
7
Medzi najviac čerpanými operačnými programami na území Žilinského samosprávneho kraja sú OP
Doprava, Regionálny operačný program a OP Životné prostredie, čo zodpovedá alokácii na tieto
operačné programy, keďže sú prevažne zamerané na väčšie investície do infraštruktúry. Naopak do
sledovaného obdobia nedošlo na území ŽSK k žiadnemu čerpaniu v rámci OP Informatizácia
spoločnosti. OP Bratislavský kraj a OP Technická pomoc sú pre územie ŽSK irelevantné.
Graf 04: Podiely jednotlivých operačných programov na čerpaní fondov EÚ v Žilinskom kraji
k 2.1.2011
Vychádzajúc z hore uvedených informácií o vývoji HDP v Európe a v SR v čase dlhovej krízy, ako aj
o aktuálnom vývoji čerpania fondov EÚ v SR v rámci jej Kohéznej politiky možno konštatovať, že
scenár vývoja DPH v ŽSK bude minimálne v prvej polovici tejto dekády nasledovať negatívnu
prognózu. To, či v druhej polovici tejto dekády rast DPH dosiahne také tempo, aby sa na konci
desaťročia dosiahli hodnoty prognózované v lineárnom alebo dokonca v pozitívnom scenári
prognózy, ukáže vývoj v najbližších rokoch, najmä ďalšie prejavy globálnej hospodárskej recesie
„západu“ a jej trvanie, ako aj efektívnosť a účinnosť Kohéznej politiky EÚ a zdrojov na jej realizáciu
vyčlenených pre ŽSK v programovom období 2014 – 2020. Ku sklonku dekády sa však naplno prejavia
ďalšie dve výzvy, ktorým musí čeliť celá Európa vrátane SR a ŽSK – starnutie populácie a energetická
kríza prejavujúca sa vo vyčerpaní fosílnych zdrojov energie. Kým v prípade starnutia populácie bude
výzva smerovaná najmä na verejné rozpočty a ich schopnosť dodržať kritériá Paktu stability, prechod
na alternatívne zdroje vyjadrený aj v stratégii Európa 2020 bude so sebou niesť zvýšenú finančnú
náročnosť na strane verejného i súkromného sektora, čo dočasne tiež pribrzdí vývoj ekonomiky.
OP Výskum a vývoj
OP Vzdelávanie
OP Životné prostredie
OP Doprava
OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia
OP Zdravotníctvo
Regionálny operačný program
8
2. Prognóza vývoja priemernej mzdy v Žilinskom samosprávnom kraji
Dva faktory, ktoré dominantne určujú rast miezd sú produktivita práce a miera nezamestnanosti.
Pokiaľ ide o produktivitu práce, dlhodobým lídrom v SR je Bratislavský kraj, kde sú sústredené
ústredné orgány štátnej správy, ako aj centrály mnohých spoločností s celoslovenskou pôsobnosťou.
Druhým krajom je Trnavský kraj, ktorý profituje z blízkosti hlavného mesta ako aj z viacerých veľkých
priamych zahraničných investícií. Tie pomohli v raste produktivity práce aj Žilinskému kraju.
Graf 05: Produktivita práce v štátoch V4 ako % priemeru EÚ 27
Napriek najnižšej zamestnanosti v regióne V4 si v rokoch dlhovej krízy práve vďaka rapídne rastúcej produktivite práce dokázala Slovenská republika zachovať rast HDP a tiež rast miezd, ktorý síce nekorešponduje nárastu produktivity práce, ale predsa je rýchlejší než rast HDP. Priemerný slovenský zamestnanec v roku 2010 vyprodukoval nominálnu pridanú hodnotu 30.500 eur, kým nominálna pridaná hodnota vyprodukovaná priemerným zamestnancom v Českej republike v tom istom období bola o tisíc eur nižšia. S hodnotou 81,4% priemeru EÚ 27 v roku 2010 sa Slovenská republika stala lídrom v produktivite práce nielen v rámci krajín V4, ale dostala sa na čelo všetkých postsocialistických členov EÚ, dokonca predstihla aj Portugalsko.
Rast produktivity práce možno predpokladať aj v prognózovanej dekáde, a to tak vďaka inováciám vo
výrobe, ktoré prinášajú najmä priame zahraničné investície, ako aj vďaka ochote slovenských
zamestnancov pracovať za nižšie mzdy, čomu prispieva nízka zamestnanosť. Žilinský samosprávny
kraj, vďaka vysokej úrovni priamych zahraničných investícií bude z hľadiska rastu miezd v sledovanom
desaťročí dobiehať priemer SR. Pri predpoklade, že úroveň 88,4% priemernej nominálnej mzdy v SR v
r. 2011 porastie v ŽSK až na úroveň 91,1% priemeru SR v roku 2020, priemerná mesačná mzda
zamestnanca by sa tu mohla pohybovať na úrovni od 1213€ (pesimistický scenár) do 1432€
(optimistický scenár).
0
10
20
30
40
50
60
70
80
90
2006 2007 2008 2009 2010
Slovenská republika
Maďarsko
Česká republika
Poľsko
9
Graf 06: Priemerná nominálna mesačná mzda v Žilinskom kraji v EUR - prognóza5
Najvyššia priemerná mzda bola v r. 2010 v odvetviach informácií a komunikácie, dodávke elektriny,
plynu, pary a studeného vzduchu a vo finančných a poisťovacích činnostiach. O polovicu nižšie mzdy
boli v odvetviach ubytovacích a stravovacích služieb a administratívnych a podporných služieb.
Tab. 02: Priemerná nominálna mesačná mzda v ŽSK podľa odvetví v r. 2010
ŽSK celkom 756
Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov 664
Ťažba a dobývanie 872
Priemyselná výroba 790
Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu 1 227
Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov
745
Stavebníctvo 746
Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov 686
Doprava a skladovanie 720
Ubytovacie a stravovacie služby 510
Informácie a komunikácia 1 250
Finančné a poisťovacie činnosti 1 189
Činnosti v oblasti nehnuteľností 740
Odborné, vedecké a technické činnosti 860
Administratívne a podporné služby 565
Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie 875
Vzdelávanie 649
Zdravotníctvo a sociálna pomoc 749
Umenie, zábava a rekreácia 648
Ostatné činnosti 598
5 5 Zdroj vstupných makroekonomických dát: RADVANSKÝ, Marek a kol. Makroekonomická prognóza vývoja
slovenskej ekonomiky so zameraním na vývoj dopytu po práci. Dostupné na internete:
http://expak.at/expak/img/uploads/expak1231.pdf
0
200
400
600
800
1000
1200
1400
1600
2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Optimistický
Lineárny
Pesimistický
10
Tak, ako u prognózovaného vývoja HDP v prvých rokoch sledovanej dekády, aj u prognózovaného
vývoja priemernej nominálnej mesačnej mzdy sa reálny vývoj zatiaľ najviac približuje pesimistickému
scenáru. Nebyť rastu produktivity práce, vývoj miezd by bol pravdepodobne ešte viac stagnoval,
prípadne by bol zaznamenal prepad. Pomalé oživovanie európskej ekonomiky od r. 2013 bude mať
pozitívny vplyv aj na postupný rast dopytu po slovenských výrobkoch, čo vytvorí predpoklady pre
ďalší rast produktivity práce, ako aj samotných miezd. Ich reálna hodnota ale bude závisieť aj od
schopnosti Európy vyrovnať sa s výzvami a rizikami, ktorým čelí jednotná európska mena bez
nekontrolovaného nárastu inflácie.
11
3. Prognóza vývoja nezamestnanosti v Žilinskom samosprávnom kraji
Reálny pokles nezamestnanosti v Žilinskom samosprávnom kraji je podmienený rastom
zamestnanosti v ňom samotnom ako aj v ostatných regiónoch SR. Ako ukázalo prvé desaťročie tohto
storočia, najlepším nástrojom na rast zamestnanosti v kraji sú daňové reformy a priame zahraničné
investície (PZI), ktoré nielen samé vytvoria značný počet nových pracovných miest, ale tiež naviažu na
seba subdodávateľské kapacity, ktoré niekoľkonásobne tento počet nových pracovných miest ešte
navýšia. Skúsenosť z hospodárskej recesie v r. 2008 – 2009 ukázala, že novovzniknuté pracovné
miesta sú osobitne citlivé na vývoj ekonomiky. V okresoch s najväčším objemom PZI bol nárast
nezamestnanosti v čase nástupu recesie oveľa rapídnejší než v okresoch, kde nedošlo k umiestneniu
PZI. Tento trend môže súvisieť aj s vyššou schopnosťou moderných výrobných podnikov reagovať na
krízu inováciami vo výrobných procesoch vedúcimi k zvýšeniu produktivity práce, ktoré vyniesli SR na
pozíciu lídra u tohto ukazovateľa v rámci V4 v r. 2010.
Vychádzajúc z predpokladu postupného poklesu nezamestnanosti v SR v sledovanej dekáde, ako aj
mierneho zvýšenia podielu ŽSK na celkovej evidovanej nezamestnanosti v SR zo 76,8% v r.2010 na
77,4% v r. 2020 možno vytvoriť prognózu vývoja evidovanej nezamestnanosti, ktorá pri pozitívnom
scenári predpokladá v roku 2020 hodnotu 3,2% a pri negatívnom scenári hodnotu 5,0%.
Graf 07: Vývoj evidovanej nezamestnanosti v Žilinskom kraji - prognóza6
Prognóza ešte neberie do úvahy reálny vývoj evidovanej nezamestnanosti v r. 2010 – 2011 počas
dlhovej krízy, kedy utlmenie dopytu Európy po slovenských výrobkoch viedlo k opätovnému rastu
nezamestnanosti v Žilinskom kraji (z 10,86% v r. 2010 na 11,91% v r. 2011), hoci práve vďaka zvýšeniu
6 Zdroj vstupných makroekonomických dát: RADVANSKÝ, Marek a kol. Makroekonomická prognóza vývoja
slovenskej ekonomiky so zameraním na vývoj dopytu po práci. Dostupné na internete:
http://expak.at/expak/img/uploads/expak1231.pdf
0
1
2
3
4
5
6
7
8
9
2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Pozitívny
Lineárny
Negatívny
12
produktivity práce bol zachovaný rast HDP ako aj rast miezd. Rok 2012 s rekordne nízkym rastom
HDP pravdepodobne nepovedie k poklesu evidovanej nezamestnanosti, naopak pri ďalšom náraste
produktivity práce môže viesť k jej zvýšeniu. Ani ďalšie roky nepovedú k rapídnemu poklesu
evidovanej nezamestnanosti, keďže zotavenie z dlhovej krízy bude iba pomalé a môžu ho ohroziť
viaceré riziká vrátane schopnosti európskych štátov dodržať Pakt stability. Na druhej strane potreba
limitovať výdavky verejnej správy môže viesť k ďalšiemu znižovaniu pracovných síl vo verejnom
sektore. V porovnaní s ostatnými slovenskými regiónmi by sa evidovaná nezamestnanosť v Žilinskom
samosprávnom kraji mala aj naďalej pohybovať niekde od tretieho po šieste miesto, pričom najnižšiu
nezamestnanosť bude vykazovať Bratislavský kraj a Trnavský kraj, naopak najvyššej evidovanej
nezamestnanosti budú naďalej čeliť Banskobystrický kraj a Prešovský kraj.
Z hľadiska štruktúry pracovných síl v r. 2009 mali v rámci celkového počtu zamestnancov v Žilinskom
samosprávnom kraji (259 415 zamestnancov) dominantné postavenie sektor priemyslu (26,9%),
sektor veľkoobchodu a maloobchodu; opravy motorových vozidiel a motocyklov (15,9%)
a stavebníctvo (12,5%), ktoré dohromady zamestnávali vyše polovicu všetkých zamestnancov v kraji.
Práve vysoký podiel zamestnanosti v priemysle a stavebníctve je dobrou správou z hľadiska tvorby
hrubej pridanej hodnoty, v prípade pretrvávania problémov v eurozóne však existuje riziko rastu
nezamestnanosti z dôvodu uvoľňovania pracovných síl v týchto sektoroch.
Graf 08: Pracujúci v hospodárstve Žilinského kraja podľa ekonomických činností v r. 2009
Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov Priemysel spolu
Stavebníctvo
Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov Doprava a skladovanie
Ubytovacie a stravovacie služby
Informácie a komunikácia
Finančné a poisťovacie činnosti
Činnosti v oblasti nehnuteľností
Odborné, vedecké a technické činnosti Administratívne a podporné služby
Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie Vzdelávanie
Zdravotníctvo a sociálna pomoc
Umenie, zábava a rekreácia
Ostatné činnosti
13
4. Prognóza demografického vývoja v Žilinskom samosprávnom kraji
V sledovanej dekáde by podľa prognózovaných údajov o demografickom vývine mal počet obyvateľov
Žilinského samosprávneho kraja vzrásť celkom o 8 995 obyvateľov na 706 910 obyvateľov.7
Každoročne si tým bude posilňovať svoju pozíciu z hľadiska podielu na obyvateľstve SR o 0,1%
a zaradí sa spolu s Bratislavským krajom, Trnavským krajom, Prešovským krajom a Košickým krajom
medzi tie kraje, ktoré budú zvyšovať počet svojich obyvateľov. Nastane však mierny pokles ľudí
v produktívnom veku. Pokiaľ ide o porovnanie počtu ľudí v predproduktívnom veku
a poproduktívnom veku, čomu zodpovedá index staroby, ich počty sa v Žilinskom samosprávnom
kraji na sklonku dekády vyrovnajú, t.j. na jedno dieťa vo veku do 14 rokov bude pripadať jeden človek
vo veku nad 65 rokov – index staroby dosiahne hodnotu 1. Slovenská republika celkovo dosiahne
tento zlomový bod už v r. 2017. Pritom počet ľudí v poproduktívnom veku bude rásť rýchlejším
tempom, čomu bude zodpovedať nielen celkové starnutie populácie Slovenskej republiky vrátane
Žilinského samosprávneho kraja, ale aj napätie vo verejných financiách a vyššie ekonomické
zaťaženie produktívnej populácie.
Graf 09: Demografický vývoj v Žilinskom kraji - prognóza
Negatívny vývoj v starnutí populácie Žilinského samosprávneho kraja bude sčasti spôsobený aj
poklesom pôrodnosti. Počet živonarodených detí bude dosahovať svoje ročné vrcholy v rokoch 2014
a 2015 aj vďaka narodeniam odkladaných detí, v druhej polovici sledovanej dekády ale tento
ukazovateľ zaznamená prudký pád až pod úrovne z počiatku tohto obdobia.
7 Bližšie pozri Prognóza obyvateľov SR 2008 – 2025; Dostupné na internete:
http://www.infostat.sk/vdc/sk/index.php?option=com_content&task=blogcategory&id=9&Itemid=45
0
100000
200000
300000
400000
500000
600000
700000
800000
2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Počet obyvateľov
V tom vo veku 65+
V tom vo veku 0-14
14
Graf 10: Vývoj pôrodnosti v Žilinskom samosprávnom kraji - prognóza
Trend starnutia obyvateľstva je trendom celoeurópskym a je identifikovaný, ako jedna z výziev,
ktorým musí Európa v nastávajúcom programovom období 2014 – 2020 čeliť. Žilinský samosprávny
kraj spolu s Banskobystrickým krajom v rámci NUTS 2 Stredné Slovensko zaradila Európska komisia
z hľadiska rizika starnutia obyvateľstva medzi tzv. pripravené regióny, je to ale iba kvôli ešte
rapídnejšiemu starnutiu obyvateľstva vo vyspelejších regiónoch Európy. Našu „pripravenosť“ čeliť
tejto výzve taktiež torpéduje neschopnosť regiónu čeliť medzinárodnej migrácii, ktorá nám
každoročne uberá na obyvateľstve v produktívnom veku. V tejto zložke sledovanej v rámci výzvy
Demografická zmena je región NUTS 2 Stredné Slovensko zaradený medzi zraniteľné regióny.8
8 Bližšie pozri Regions 2020, Demografic challenges for European regions; Dostupné na internete:
http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docoffic/working/regions2020/pdf/regions2020_demographic.pd
f
7200
7250
7300
7350
7400
7450
7500
7550
7600
2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Živonarodení
15
Záver
Žilinský samosprávny kraj je otvoreným regiónom v otvorenej slovenskej ekonomike. Jeho vývoj
z hľadiska sledovaných ukazovateľov (HDP, nezamestnanosť, priemerná mzda a demografia) bude
v dekáde 2011 – 2020 naviazaný na vývoj v okolitých regiónoch a v Európe ako celku. Priemyselný
charakter kraja viedol v čase konjunktúry k rastu zamestnanosti a príchodu významných priamych
zahraničných investícií, úspech priemyselnej výroby na jeho území sa však priamo odvíja od rastu
alebo poklesu dopytu v Európe. Z dôvodu pretrvávajúcich prejavov ekonomickej recesie v rokoch
2010 – 2011 prejavujúcich sa aj dlhovou krízou v Európe a jej dopadmi na zníženie tempa rastu
európskych ekonomík sa zatiaľ ako najreálnejší z troch prognózovaných scenárov javí negatívny
scenár, a to tak u vývoja rastu HDP ako aj u vývoja priemerných miezd. Vývoj nezamestnanosti
v týchto rokoch bol dokonca ešte nepriaznivejší, pričom v roku 2012, kedy rast HDP v Slovenskej
republike dosiahne iba minimálne hodnoty od 1,1% do 1,8% možno predpokladať jej ďalší rast, ktorý
na druhej strane bude sprevádzať rast produktivity práce. Ten nakoniec môže udržať aj rast
priemernej nominálnej mesačnej mzdy, hoci jej reálna hodnota bude závisieť najmä od vývoja
inflácie.
Demografický vývoj nie je až tak závislý od alternatív vývoja ekonomiky v sledovanom desaťročí a sám
osebe sleduje skôr dlhodobé demografické trendy. Medzi nimi ako najväčšie riziko sa javí starnutie
obyvateľstva, ktoré bude každoročne zvyšovať napätie vo verejných rozpočtoch, a to tak z hľadiska
výdavkov na sociálne zabezpečenie, zdravotnú starostlivosť, ako aj iné zložky verejných politík.
16
Zoznam grafov
01: Hrubý domáci produkt, mld. EUR, s.c. 2000 v Žilinskom kraji – prognóza
02: Podiel odvetví ekonomických činností na tvorbe hrubej pridanej hodnoty v ŽSK v r. 2009
03: Čerpanie fondov EÚ v krajoch SR podľa operačných programov k 2.1.2012
04: Podiely jednotlivých operačných programov na čerpaní fondov EÚ v Žilinskom kraji k 2.1.2011
05: Produktivita práce v štátoch V4 ako % priemeru EÚ 27
06: Priemerná nominálna mesačná mzda v Žilinskom kraji v EUR - prognóza
07: Vývoj evidovanej nezamestnanosti v Žilinskom kraji – prognóza
08: Pracujúci v hospodárstve Žilinského kraja podľa ekonomických činností v r. 2009
09: Demografický vývoj v Žilinskom kraji – prognóza
10: Vývoj pôrodnosti v Žilinskom samosprávnom kraji – prognóza
Zoznam tabuliek
01: Hlavné ciele a indikátory Stratégie Európa 2020
02: Priemerná nominálna mesačná mzda v ŽSK podľa odvetví v r. 2010