Stredná odborná škola

Bijacovce

,

Dušan Sokolský, Mário Knapík, Jakub Orlovský, Miroslav Uličný, Dávid Čarák, Marek Duda – Bašista, Jakub Švikruha

P o d d u b á č i k 2

Školský rok 2013/2014

Dostala som raz knihu o malom dievčatku,Kláre,a jej

kamarátovi, psíkovi Tuláčikovi. Zaujala ma v nej jedna

pasáž. A vždy, keď nemám náladu,

alebo ma niečo sklame, spomeniem si na ňu.

Knihu napísal Erik Jakub Groch, ktorý žije v Uloži.

Klára sa pozrela na Tuláčika. Bol veľmi smutný.

„Tuláčik,“ povedala odrazu Klára.

„Svet je plný čarovných vecí. Len sa pozri!“

Tuláčik a Klára si sadli pred dom.

A pozreli sa na svet okolo seba.

Na trávu, ktorá rástla sama od seba. Na kvety, ktoré voňali

nevedno prečo. Na potok, ktorý prúdil a nikto ho nepoháňal.

Na velikánske slnko nad sebou, ktoré nik nemusel

pridržiavať, aby nespadlo.

A keď všetko pohltila noc, Tuláčikovi sa zdalo, že je svet

schovaný v jednom jedinom kúzelníckom klobúku.

Takom veľkom, že sa do neho všetci pomestíme.

Až raz budem učiteľkou......

Až raz budem učiteľkou, budem dávať samé jednotky.... Túto pieseň od

Darinky Rolincovej som si spievala, keď som bola malá. A stalo sa. Rozhodla

som sa pre toto ťažké povolanie. Inšpiráciou pre mňa boli moji rodičia, ktorí učili

dlhé roky a učiteľkami boli aj moja krstná mama a teta. To všetko sa nejako

spojilo a ja som sa pre toto povolanie rozhodla tiež.

Na vysokej škole nám prízvukovali, že byť učiteľom nie je vôbec

jednoduché. Samozrejme, bola som mladá študentka, a aj ja som často používala

pri „múdrych“ rečiach učiteľov metódu „jedným uchom dnu, druhým uchom

von.“ Keď však bolo treba v skúškovom období zabojovať, tak som bojovala

a snažila sa splniť ciele skúškového obdobia do bodky a nenechať nič na náhodu.

Prvým momentom, keď som zistila, že učiteľovanie nie je jednoduché, boli

prvé skúšobné hodiny na vysokej škole. Vtedy som to pochopila. Učiteľ je ako

herec a musí pred divákmi podať dobrý výkon, aby mal úspech.

Vysoká škola pominula a ja som sa ocitla tu, na tejto škole. Keď som išla na

prvú hodinu, kolená sa mi triasli ako novonarodenému teliatku, lapala som po

dychu a moje pocity boli hrozné. Tiež som musela zabojovať, lebo tretiaci

MLVáci ma privítali vetou: „Vydržíte tu tak tri týždne a pôjdete s plačom

domov.“ No, aj som sa tak cítila. Niekedy však človek potrebuje práve takéto

negatívne slová, aby sa naštartoval, zaťal zuby a dokázal iným a aj sám sebe, že

na to má a že žiadne hodené poleno pod nohami ho nezastaví. Áno, zvykala som

si ťažko. Prišli však chvíle, ktoré ma povzbudili, napríklad, keď som na môj prvý

učiteľský deň dostala od jedného žiaka na pamiatku knihu, keď som dostala

kyticu od žiakov, s ktorými som „bola na nože“ celý rok, keď mi prišli podať

ruku a poďakovať sa končiaci žiaci– poviem Vám, tieto pocity boli úplne iné ako

tie na začiatku môjho učiteľského pôsobenia.

Možno sa Vám, milí študenti, zdá, že sme zlí, neznesiteľní, chceme od Vás

hory -doly. Ale uvedomte si, že učiteľ má svojich žiakov rád a vôbec nechce ísť

proti nim. Nie je naším cieľom ublížiť. Vieme pochopiť, že nemáte vždy dobrú

náladu.

Na druhej strane, pokúste sa pochopiť aj Vy nás. Vžite sa do našej kože,

kože učiteľa. Každodenne sa aj my musíme pripraviť na hodinu. Nemyslite si, že

sme pojedli múdrosť sveta. Musíme byť rečníkmi, poslucháčmi, v niektorých

prípadoch bútľavými vŕbami, poradcami, rozhodcami v sporoch, musíme poznať

všetky čísla na rodičov, dumať nad „výhražnými“ listami , aby sme rodičom

nespôsobili infarkt. A častokrát nás aj po pracovnej dobe trápia Vaše problémy, o

ktorých nám potajomky poviete a rozmýšľame, ako by sme mohli pomôcť.

Verím, že ste si článok prečítali a určite ste si povedali:

„Veď ste si sami vybrali takú robotu, tak čo sa teraz sťažujete.“

Ja odpovedám: „ Som rada, že som učiteľka. Každý deň sa stretávam

s ľuďmi. Ale niekedy mi z Vašej strany chýba kvapka slušnosti, zdvorilosti

a taktu.“

Počujem Vašu odpoveď:

„Posnažíme sa, pani učiteľka, aspoň o trošku zmeníme svoje správanie a ku

všetkým učiteľom a zamestnancom školy budeme slušnejší a zdvorilejší.“

PhDr. Zuzana Vilčková

Vianočné zvyky a tradície na Slovensku

Vianoce

- najkrajšie kresťanské sviatky v roku sa slávia

v mnohých krajinách po celom svete. Ľudové

zvyky a tradície, ktoré sú s nimi spojené, sa

líšia od národa k národu a sú veľmi rozmanité.

Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista,

pripravujeme už štyri týždne dopredu. Počas tohto obdobia

nazývaného Advent, ktoré nám v sebe nesie posolstvo očakávania

príchodu malého Ježiška, ľudia chodia do kostola, kupujú či

pripravujú darčeky pre svojich blízkych, ozdobujú si svoje príbytky

dekoráciami. Svoje nezastupiteľné miesto má adventný veniec,

častokrát z čečiny, ktorý je ozdobený štyrmi sviecami

zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ. Umocňuje vianočnú

atmosféru v období pred Štedrým dňom, či už je umiestnený v byte

na stole alebo zavesený na dverách. Je znamením nádeje a holdom

tomu, ktorý prichádza.

Sviatok sv. Mikuláša

(6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy

od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo

sladkých darčekov. Tie si však musia pripraviť už v podvečer

predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka, aby si v nich

ráno našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie. U nás je

Mikuláš známy ako bielovlasý deduško s veľkou bradou v červenom

kabáte a zvykne chodiť spolu s anjelom a čertom, ktorí mu

pomáhajú rozdávať darčeky či „čertovské“ odmeny.

13. december - sviatok Lucie

-patrí do série tzv. strídžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam a

trvali od Kataríny (25. novembra), viazali sa

tiež naOndreja (30.novembra), Barboru (4. decembra), Mikuláša (6.

Decembra). Ľudia verili, že v tento deň môžu strigy aj uvidieť.

Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili

trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená,

pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a

postupne, počas nasledujúcich dní ich po jednom zničili (pálili).

Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno, a posledný otvorili

večer.

Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho

manžela. Ak zostal posledný lístok prázdny, v budúcom roku sa

dievčina ešte nemala vydať.

24. decembra, na Štedrý deň,

na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne

aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj “vilija” alebo

“vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer

sviatku. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú,

varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky

či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu. Jedlá, ktoré

sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch

Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom

stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba,

zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče, ovocie. Po

večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa

nielen deti veľmi tešia. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše,

aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu

vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc.

Najväčším sviatkom Vianoc je 1. sviatok vianočný (25. decembra) –

deň Kristovho narodenia.

26. decembra rodiny často zostávajú spolu, idú do kostola alebo

navštevujú svojich príbuzných a priateľov.

Milí kolegovia, žiaci!

Čas sviatočný, výnimočný a zázračný, ktorý sa s nehou v tichosti blíži

k nám, do našich domovov, príbytkov, do našich duší, pocitov ....

k rodinám, deťom, príbuzným, priateľom a známym.

Čas, kedy sa aspoň na chvíľu snažíme zastaviť sa

a vychutnať si čaro Vianoc. Vianočné dni plné vône koláčov,

kapustnice, smažených rýb a ostatných dobrôt preniknú

do Štedrého dňa.

Ten nech nám prináša pohodu

a pokoj pri sviečkach betlehemského svetla, v kruhu našich najbližších.

Vianočné sviatky sú obdobím blížiaceho sa konca roka

a očakávania toho nového. Prajem Vám, aby Vás ten nadchádzajúci rok

2014 sprevádzal len v pozitívnom duchu, nech Vám prinesie viac pevného

zdravia, viac síl a šťastia

v každodennom živote, zlepšenie medziľudských vzťahov, harmónie

a pochopenia. Veľa životnej iskry, lásky a potešenia z najbližších a ľudí

blízkych Vášmu srdcu.

Prajem nám všetkým nádherné Vianoce.

Ing. Agáta Kamenická

Čo sa nám nepáči.... Žiaci...

Strava. Čo na nej? Raňajky slabé, niektoré obedy sú odporné, večera

niekedy dobrá.

V sprche na internáte je kosa.

Robte už niečo s telocvičňou. Aj by sme si zacvičili, ale je tam

neuveriteľná zima.

Internet na internáte nejde, wifi v budove školy je nefunkčné.

Druhí nám na izbe narobia bordel a my to musíme upratovať.

Pôjdeme na lyžiarsky výcvik? A plavecký?

Nedala by sa vyhradiť v škole miestnosť na jedenie počas veľkej

prestávky?

Čo sa nám nepáči... Učitelia...

Jedenie počas hodín v triedach, pri počítačoch.

Žiaci chodia oblečení nevhodne – tepláky do školy nepatria, možno na

telesnú áno.

Žiaci chodia na hodiny neskoro. Niektorí až o 8.30, a to pravidelne.

Takmer každú prestávku chodia žiaci do obchodu, fajčiť, a potom meškajú.

Často si žiaci nerobia DÚ, nenosia si pomôcky.......

Žiakom je zaťažko ostať na 7., 8. hodine. A problém je niekedy aj šiesta

hodina.

Zo strany žiakov by bodol menší záujem o facebook, mobil pod lavicou,

a väčší záujem o sjl, anj, dej, nle, tle, stz, stn, elk, fyz, eko, tad, obn...

Naša škola sa prezentovala na burzách škôl v Gelnici,

v Spišskej Novej Vsi a v Kežmarku

Rasťo Valkošák našu školu

prezentoval s Marekom

Majkuthom v Gelnici, s Dávidom

Kollárom v Kežmarku.

Dávid Noga a Peter Baloga

v Spišskej Novej Vsi.

Dohliadali na nich Štefan

Koperdák, Ing. Ján Mulík a Bc.

Pavol Knižka.

Symbol Medzinárodného dňa hôr sa skladá z troch rovnostranných

trojuholníkov, ktoré vyrastajú z pomyselnej vodorovnej čiary. Čierne

trojuholníky znázorňujú hory. Prvý zľava má modrý „diamant” na

vrchole, znázorňujúci ľadovce

a snehovú pokrývku, dávajúci životodárnu vodu. Koliesko

vo vnútri prostrednej „hory” znázorňuje surovinové zdroje

a zelená plocha v tretej časti predstavuje plodiny

a poľnohospodársku produkciu v horských oblastiach.

Tento deň naväzuje na Medzinárodný rok hôr (bol vyhlásený

od 11. 12. 2001 do 11. 12. 2002), ktorý bol vyhlásený OSN

z iniciatívy organizácie pre poľnohospodárstvo a výživu.

Po skončení Mezinárodného roku hôr bol valným zhromaždením OSN

20. 12. 2002 vyhlásený, s účinnosťou od nasledujúceho roku od 11.

decembra 2003, historicky prvým Medzinárodným dňom hôr. Hlavným

cieľom je predovšetkým podpora trvale udržateľného rozvoja horských

oblastí a upozornenie

na možnosti i obmedzenia pri využívaní hôr.

Zdroj: internet

Spoločné poľovačky

November a december sú

mesiacmi, kedy sa veľká časť

poľovníckej verejnosti

sústreďuje na spoločných poľovačkách. Ide o poľovníkov

poľujúcich hlavne v hornatejších a lesnatejších častiach

Slovenska, kde sa spoločne loví diviačia zver. Ale tiež veľká

časť poľovníkov poľujúcich trebárs v poľných poľovných

revíroch, kde sa diviačia zver v takom hojnom počte

nevyskytuje, si príde na svoje. Títo sú pozývaní kamarátmi,

kolegami či inými poľovnými združeniami na tzv. hosťovské

spoločné poľovačky. Takýmto príkladom je aj naša SOŠ

v Bijacovciach. Študenti sa tu vyučujú povinný predmet

Poľovníctvo a spolu so zamestnancami ( poľovníkmi ) sa

zúčastňujú ako hostia na takýchto spoločných poľovačkách.

Poďme sa teraz spolu ,,pozrieť“, ako takáto tradičná akcia

prebieha!

Čo hovorí zákon?

O love zveri na spoločnej poľovačke sa zmieňuje zákon o

poľovníctve č. 274/ 2009 Z.z. v paragrafe (§ 58):

1. spoločnou poľovačkou je taká, ktorá je schválená

príslušným obvodným lesným úradom,

2. je potrebná účasť najmenej troch strelcov a potrebný počet

poľovne upotrebiteľných psov,

3. je dopredu naplánovaná a schválená podľa plánu,

4. loví sa len malá zver ( zajac, jarabica, bažant, kačka, hus )

a diviačia zver, ktorá podlieha poľovníckemu plánovaniu,

5. podľa najnovšej zmeny sa na spoločnej poľovačke môže

loviť aj zver ,,holá“ vysoká, t.j. jelenica a jelienča; a je

zakázaný lov vlka dravého, ktorého možno loviť len

individuálnym spôsobom,

6. je určený vedúci poľovačky, ktorý dáva ďalšie pokyny, riadi

a organizuje,

7. účastníci sú povinní dodržiavať bezpečnostné pokyny,

8. smú sa zúčastniť len osoby staršie ako 15 rokov.

V týchto dňoch sa žiaci II. OLT a II. MLV zúčastnili

spoločnej poľovačky na diviačiu zver. Našim hostiteľom boli

ako už tradične Cirkevné lesy PRO POPULO so správou lesov

v Spišskom Podhradí.

Poľovalo sa v okolitých lesoch obcí: Ordzovany, Jablonov,

Lúčka, v poľovnom revíri Orlovec.

Týchto poľovačiek sa zúčastňuje veľké množstvo ľudí.

Zvykne tu byť okolo 30 až 40 strelcov, 30 až 40 honcov, plus

ďalší personál. Medzi honcami boli aj naši žiaci. Ich úlohou bolo

prechádzať lesom v rovnomernej línii a v určitom rozstupe tak,

aby sa navzájom videli, alebo počuli. Zároveň

mali byť hlasití, a tým ,,vyduriť“ zver z úkrytov a ležovísk

a nahnať ju smerom ku strelcom.

V týchto dňoch boli úspešní honci aj strelci a bohyňa lovu Diana

dopriala účastníkom poľovačky nezabudnuteľný poľovnícky

zážitok a úspech v podobe 17 kusov ulovenej diviačej zveri

a jednej líšky.

A čo všetko sme zažili, postrehli a naučili sa?

Ťahanie diviaka. Ulovenú zver je potrebné dopraviť

k najbližšej ceste. Žiaci by vedeli hovoriť o tom, aké je to

namáhavé. Ťahať hoci aj 70-kilovú diviačicu je poriadna

fuška, a najmä po takomto teréne.

Lesom prejde veľké množstvo ľudí,

vždy nás tam čaká nejaké nečakané prekvapenie, napríklad

tento uhynutý jeleň. Okrem toho sa našlo aj jeleních

niekoľko zhodov.

Výradište – miesto, kde sa po

poľovačke zhromaždí všetka

ulovená zver. Ošetrená zver sa

kladie na pravý bok. Zver má na

zadnej ratici evidenčnú značku.

Lesničiari, strelci, honci, psovodi

a vedúci poľovačky sú nastúpení

a slávnostný ceremoniál sa môže

začať.

Diviačí brloh – takto nejako vyzerá príbytok diviačej zveri.

Gravidná diviačica tu vrhá svoje mláďatá, ktorých môže byť

4 až 8 kusov.

Poľovnícke právo – jazyk, srdce, pľúca, pečeň, slezina

a obličky patria strelcovi. Ušlo sa aj našim žiakom, a tak si

doma mohli pripraviť chutný jagerek.

Posledný pohon – tradičná udalosť po skončení poľovačky.

V našom prípade sa konala na Chate Jažviny. Účastníci

poľovačky sa občerstvia dobrým jedlom, teplým nápojom

a prípitkom.

Text a foto: Ing. Jaroslav Bučák

Čo sme vypotili....

Na dejepise mali žiaci 2. OLT napísať požiadavky Slovákov

v Memorande slovenského národa. Jedna z odpovedí bola: Slováci

žiadali anatómiu Slovenska . M. Knapík

Rakúska časť monarchie sa volala Predlietavsko /správne

Predlitavsko/ a uhorská časť monarchie sa volala Zalietavsko

/správne Zalitavsko/.

D. Čarák

Ako by ste správne napísali slovo „ťažkosti“? T. Višňovský

špekuloval, až prešpekuloval. Jeho verzia? „ Tažkosťy“.

Na otázku: „O čo sa snažili štúrovci?“, odpovedal maturant, A.

Štieber takto: „O spisovnú slovenčinu a o božie písmo.“

Ernest Hemingway napísal dielo ZBOHOM ZBRANIAM.

V 3. OLT som sa stretla s dielom: Odhoďme zbrane, Zbohom

zbraň.

A dielo Ostrovy v prúde? Ostrovy v prírode.

Čas, keď sa chlapec zamiluje, sa podľa Richarda Kubuša nazýva

časom, „ked še mu vyfuk zapaľuje“.

Máme na škole dvoch silákov, ktorí sa na súťaži

v Giraltovciach, v dňoch 16. – 17. 11. 2013, umiestnili na

popredných miestach.

B L A H O Ž E L Á M E!

Marcel Beličák

z 2. MLV

Matúš Demčák z III. OLT

Milí chlapci, nie každý sa môže pochváliť takými úspechmi.

Budeme Vám obom držať palce, aby sa

Vám naďalej darilo nielen

v súťažiach...

Naši žiaci nevynikajú len v športe. Sú aj výtvarne nadaní.

Kreslia v rámci svojho voľného času, alebo v rámci ESV.

Vlado Kopčan, Juraj Makový

Dávid Galiniak

Dávid Kollár

Peter Baloga

Minulosť a súčasnosť....

4. 11. 2013 sme v školskej mailovej schránke našli pozdrav od bývalého

žiaka, Ivana Dzurka.

„Prajem Vám príjemný deň. Ako vidíte, Váš bývalý študent, Ivan Dzurko, na

Vás nezabudol. Touto cestou by som chcel pozdraviť hlavne môjho

najobľúbenejšieho učiteľa, pána Balogu. Ďakujem Vám za to, že ste sa so mnou

trápili tie štyri roky.

Keď sme chodili do školy, tak sme sa všetci tlačili do práce, a teraz by sme

všetci najradšej sedeli v školských laviciach. Život je krásny, ale najdôležitejšie

je učiť sa, lebo v dnešnej dobe je škola dôležitá. Spomínam s radosťou na naše

výstrelky, čo sme vystrájali, ale aj tak ste boli našimi najlepšími učiteľmi, i keď

sme Vám to neuľahčovali.

Ďakujem za všetko, čo ste ma naučili. S pozdravom Váš exštudent, Ivan Dzurko.

Pozdravujem celý učiteľský zbor a aj pána riaditeľa.

-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-

Súčasný žiak, Peter Sedlák, napísal takýto príbeh a inšpiroval sa vlastnou

skúsenosťou.

Jedného pekného dňa som v škole cez prestávku len tak sedel na stoličke, od

nudy som sa pozeral na kvetináč na okne a vtedy môj spolužiak oblečený

v čiernom plášti vyslovil vetu: „ Učiteľka zabudla triednu knihu!“

Poškarabal som sa za uchom a napadlo mi, že si vylepším známku

z občianskej výchovy. Mal som strach, že mi na to učiteľka príde. Tak sa aj

stalo. Zobrala ma do kabinetu, kde čítala školský časopis. Povedala mi, že som

hlúpy ako trúba a že mám smolu, lebo mi na to prišla. Na polročnom

vysvedčení budem mať dvojku zo správania.

/Podčiarknuté slová mali použiť v krátkom príbehu/.

Dostali sme diplom......

Ešte v júli, keď ste si užívali prvé prázdninové dni, som poslala do súťaže náš

Poddubáčik – tri čísla z minulého školského roku.

Akurát dnes, 5. 12. 2013, som na internete hľadala výsledky súťaže. Trošku

som posmutnela, keď som zistila, že sme nič nezískali a ani nás v malom

článočku nespomenuli. Ale zázračné veci sa dejú. Hovorila som pani Gubkovej,

že v tej súťaži sme nezískali nič a ona mi v tom momente podala do ruky tento

diplom. Potešil ma.

Aj keď sa mi nie vždy chce, snažím sa, aby sme v tradícii pokračovali

a časopis vydávali ďalej.

Ďakujem všetkým, ktorí aj malou časťou občas prispejú - článkom, fotkou,

vtipnou odpoveďou na vyučovaní.

Symbol Vianoc – stromček

Najkrajším a neodmysliteľným symbolom Vianoc sa stal vianočný stromček.

Nevie sa presne, v ktorej krajine si ľudia na Vianoce začali ozdobovať svoje

príbytky ozdobenou drevinou. Prečo sa najznámejším symbolom Vianoc stala

práve drevina? Na internete je mnoho verzií, mne

sa najviac páčila táto.

Legenda hovorí, že starí keltskí kňazi verili, že ich bohovia prebývajú v

stromoch. Pred jednou slávnosťou, vraj pripravili bohom krvavú obetu,

mladého muža. Na stretnutí sa objavil kresťanský misionár Winfried, ktorý

prítomným ľuďom porozprával príbeh

o narodení Ježiša Krista a o sile dobra a lásky. Svedectvo presvedčilo kňazov

a darovali mladíkovi život. Vyťali strom, v ktorom podľa nich prebývali ich

bohovia. Pri tomto strome spoločne večerali a oslávili Boží dar, narodenie

Ježiša Krista.

Neverili by ste, ale móda existuje aj vo vianočných stromčekoch .

Ľudia vymysleli dokonca toto:

Veselé Vianoce!

Hromadu darčekov, čo srdce pohladia,

rodinu a priateľov, čo nikdy nezradia,

k bohatstvu krôčik, ku šťastiu krok,

nádherné Vianoce

a šťastný nový rok.