techniky pôrodnej asistencie - szuelearning.szu.sk/repository/pa_2012.pdf · 1.5 pelvimetria 15...

Techniky pôrodnej asistencie

Program rozvoja SZU

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť

Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

Bratislava, SZU, 2012

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ

2

Recenzovali: Dr.h.c. prof. PhDr. Dana Farkašová, CSc. prof. PhDr. Vlasta Závodná, PhD. Vedúca autorského kolektívu: doc. PhDr. Adriana Repková, PhD. Autorský kolektív: PhDr. Janka Hrabčáková doc. PhDr. Adriana Repková, PhD. PhDr. Emoke Takácsová Mgr. Viera Sklářová, MPH

Učebné texty sú určené študentom študijného programu Pôrodná asistencia Fakulty

ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií Slovenskej zdravotníckej univerzity.

Učebné texty boli pripravené v rámci operačného programu Vzdelávanie - projekt Program

rozvoja SZU.

ISBN 978 – 80 – 89352 – 61 - 6 EAN 9788089352616

Všetky práva vyhradené. Žiadna časť tejto publikácie sa nesmie reprodukovať, ukladať do informačných systémov a ani inak rozširovať (elektronicky, fotografickou reprodukciou a pod.) bez predchádzajúceho písomného súhlasu majiteľov autorských práv.

Publikácia neprešla jazykovou korektúrou.


3

Obsah Predhovor 5 1 Prenatálna starostlivosť o tehotnú ženu 6

1.1 Legislatívne východiská 6 1.2 Charakteristika prenatálnej starostlivosti 8 1.3 Harmonogram vyšetrení počas tehotnosti 9

1.4 Laboratórne vyšetrenia 14 1.5 Pelvimetria 15

1.6 Vonkajšie vyšetrenie tehotnej ženy 17 1.7 Vnútorné vyšetrenie tehotnej ženy 21 1.8 Gravidometria 23 1.9 Glukózotolerančný test 24 1.10 Amniocentéza 25

2 Pôrod 29 2.1 Legislatívne východiská 30 2.2 Charakteristika pôrodu 32 2.3 Vedenie dokumentácie pôrodnej asistencie 34 2.4 Získavanie anamnestických údajov 36 2.5 Temešváryho skúška 38 2.6 Priprava rodičky na pôrod 41 2.7 Amniotómia 43 2.8 Vedenie pôrodu 44 2.9 Cievkovanie pri pôrode 59

3 Fyziologické šestonedelie 62 3.1 Legislatívne východiská 62 3.2 Charakteristika šestonedelia 63 3.3 Starostlivosť o šestonedieľku v rannom šestonedelí 65 3.4 Dojčenie 70 3.5 Problémy pri dojčení 74

4 Vyšetrovacie metódy v gynekológii 79

4.1 Legislatívne východiská 79 4.2 Všeobecné vyšetrovacie metódy v gynekológii 80 4.3 Špeciálne vyšetrovacie metódy v gynekológii 84

5 Perioperačná starostlivosť v gynekológii 105 5.1 Legislatívne východiská 105 5.2 Charakteristika perioperačnej starostlivosti 106 5.3 Druhy gynekologických operácií 107 5.3.1 Delenie operácií podľa rozsahu 108

5.3.2 Delenie operácií podľa operačného prístupu 110 5.3.3 Delenie operácií podľa stupňa nevyhnutnosti a naliehavosti 111 5.3.4 Delenie operácií podľa účelu 112


4

5.4 Indikácie chirurgickej liečby 112 5.5 Špecifiká predoperačnej prípravy 114

5.5.1 Intervencie pôrodnej asistentky (PA) v predoperačnom období 117 5.5.2 Intervencie PA v bezprostrednej operačnej príprave 118

5.5.3 Intervencie PA v deň operácie 119 5.5.4 Intervencie PA pri akútnej (urgentnej) operácii 120 5.6 Intervencie PA v intraoperačnom období 120 5.7 Špecifiká pooperačnej starostlivosti 121 5.7.1 Pooperačné komplikácie 125 5.7.2 Intervencie PA v deň operácie 126 5.7.3 Intervencie PA v ďalších dňoch pooperačného obdobia 127


5

Predhovor Pôrodná asistencia je odbor, ktorý sa zoberá poskytovaním starostlivosti žene počas

celého jej života s orientáciou na prevenciu, udržovanie a podporu zdravia s dôrazom na

kvalitu života nielen ženy, ale aj plodu a novorodenca, v širšom kontexte rodine a komunite.

Pre tieto ciele musí byť pôrodná asistentka dôkladne pripravená po teoretickej, ale aj

praktickej stránke.

Učebné texty Techniky pôrodnej asistencie sú koncipované podľa najnovších trendov

gynekológie, ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie. Prinášajú študentom prehľad špeciálnych

techník poskytovania starostlivosti počas tehotnosti, pôrodu, šestonedelia a v perioperačnom

období. Texty obsahujú aj kapitoly venované vyšetrovacím metódam v gynekológii

a pôrodníctve. Súčasťou každej kapitoly je vymedzenie legislatívnej úpravy v oblasti

kompetencií pôrodných asistentiek pre jednotlivé techniky.

Po didaktickej stránke sú kapitoly v učebnici rozdelené na charakteristiku

starostlivosti, definovanie prípravy ženy na výkon, prípravu pomôcok, vlastný pracovný

postup a starostlivosť po výkone. Takéto členenie umožňuje rýchlu orientáciu v problematike.

Úlohy na záver každej kapitoly poskytujú dostatočný priestor na tvorivé myslenie a aplikáciu

teoretických poznatkov do klinickej praxe každého študenta.

Učebné texty obsahujú len výber informácií a techník používaných v pôrodnej

asistencii. Didakticky nadväzujú na učebné texty Ošetrovateľské techniky a tvoria súčasť

komplexnej inovácie vyučovania predmetu Techniky pôrodnej asistencie, vrátane využitia

nových modelov a pôrodníckych trenažérov.

Učebné texty boli pripravené v rámci operačného programu Vzdelávanie - projekt

Program rozvoja SZU. Vďaka realizovanému projektu majú študenti k dispozícii aj nové

modely a trenažéry.

Veríme, že predkladané učebné texty prispejú k skvalitneniu vyučovania predmetov

Techniky pôrodnej asistencie, Pôrodná asistencia a umožnia lepšiu prípravu študentom

Pôrodnej asistencie na ich budúce povolanie.

za autorský kolektív

doc. PhDr. Adriana Repková, PhD.


6

1 PRENATÁLNA STAROSTLIVOSŤ O TEHOTNÚ ŽENU

Ciele

Vedieť definovať prenatálnu starostlivosť

Poznať harmonogram prenatálnych vyšetrení

Vedieť pripraviť tehotnú ženu na odber biologického materiálu

Vedieť odobrať biologický materiál

Vedieť pripraviť tehotnú ženu na vonkajšie pôrodnícke vyšetrenie

Ovládať vonkajšie pôrodnícke vyšetrenie

Vedieť pripraviť tehotnú ženu na vnútorné pôrodnícke vyšetrenie

Ovládať vnútorné pôrodnícke vyšetrenie

Poznať a zistiť uloženie plodu v maternici

Ovládať špeciálne vyšetrenia v prenatálnej starostlivosti

Vedieť pripraviť tehotnú ženu na špeciálne vyšetrenia v prenatálnej starostlivosti

1.1 Legislatívne východiská

Rozsah činnosti pôrodnej asistentky v prenatálnej starostlivosti je definovaný v :

Koncepcii zdravotnej starostlivosti v odbore pôrodná asistencia, Vestník MZ SR, čiastka

17-23, ročník 54, zo dňa 1. apríla 2006

Vyhláške MZ SR č. 364/2005 Z.z. a v znení neskorších predpisov. O rozsahu praxe

poskytovanej sestrou/pôrodnou asistentkou ....:

o § 4 Rozsah praxe pôrodnej asistencie poskytovanej pôrodnou asistentkou samostatne

(1) a) identifikuje potreby starostlivosti v pôrodnej asistencii ženy, rodiny a komunity a

zabezpečuje alebo vykonáva uspokojovanie potrieb súvisiacich so zdravím, chorobou

alebo umieraním,

b) rozhoduje o všetkých úkonoch týkajúcich sa poskytovania a riadenia pôrodnej asistencie

v závislosti od zistených potrieb ženy, rodiny a komunity, ktorej poskytuje pôrodnú

asistenciu,

e) organizuje a zabezpečuje plnenie intervencií v poradí, ktoré zodpovedá potrebám ženy a

je v súlade s liečebným plánom určeným lekárom, ak osoba potrebuje lekársku

starostlivosť,


7

f) podporuje presadzovanie a obhajovanie potrieb a práv ženy, plodu a novorodenca, i)

vedie ošetrovateľskú dokumentáciu a dokumentáciu v pôrodnej asistencii, kontroluje a

analyzuje záznamy v dokumentácii; na základe dokumentácie vykazuje činnosti pre

potreby zdravotných poisťovní a štatistiky,

j) používa posudzovacie stupnice v ošetrovateľstve a v pôrodníctve,

m) informuje ženu o poskytovaní pôrodnej asistencie a ošetrovateľskej starostlivosti v

potrebnom rozsahu,

p) zabezpečuje hygienu prostredia vrátane dezinfekcie a sterilizácie zdravotníckych

pomôcok, prístrojov, nástrojov a zariadení používaných pri poskytovaní ošetrovateľskej

starostlivosti a starostlivosti v pôrodnej asistencii a podľa stupňa náročnosti dezinfekciu a

sterilizáciu aj vykonáva.

(2) V rámci poskytovania predkoncepčnej starostlivosti a prenatálnej starostlivosti pôrodná

asistentka samostatne:

a) poskytuje informácie a služby súvisiace s podporou zdravého rodinného života,

zdravých sexuálnych návykov, plánovaného rodičovstva, o zdravom životnom štýle a o

možnostiach genetickej diagnostiky rodičovského páru,

b) edukuje ženu o prevencii, diagnostike a liečbe gynekologických ochorení vrátane

ochorení prsníka,

c) poskytuje informácie o včasnej diagnostike tehotnosti, diagnostikuje tehotenstvo a podľa

rozhodnutia ženy monitoruje priebeh fyziologického tehotenstva pomocou primeraných

klinických a technických skríningových vyšetrení,

d) poskytuje poradenstvo o vyšetreniach potrebných pre včasnú diagnostiku rizikového

tehotenstva,

e) poskytuje edukačné programy na prípravu na rodičovstvo a kompletnú prípravu na

pôrod vrátane poradenstva v oblasti hygieny a výživy,

f) sleduje ženu s fyziologickým tehotenstvom a identifikuje varovné signály abnormalít u

matky alebo plodu, ktoré si vyžadujú lekársku starostlivosť,

g) sleduje plod v maternici pomocou stetoskopu, UDOP prístroja a kardiotokografu,

vyhotovuje a hodnotí kardiotokografický záznam,

h) vykonáva psychofyzickú prípravu tehotnej ženy na pôrod a podporuje tehotnú ženu a jej

rodinu pri výbere miesta a spôsobu pôrodu.

(4) Na základe indikácie lekára pôrodná asistentka samostatne

a) meria fyziologické funkcie a vitálne funkcie,

b) odoberá biologický materiál,


8

f) podáva lieky všetkými dostupnými formami; intravenózne aplikovať lieky a

parenterálnu výživu môže podávať na základe písomného poverenia lekára

g) sleduje priebeh fyziologického tehotenstva, pričom vykonáva vyšetrenia pomocou

primeraných klinických prostriedkov, v rámci ktorých sleduje najmä hmotnosť,

fyziologické funkcie a laboratórne testy, vyšetruje panvu pelvimetrom, vykonáva

vyšetrenie vonkajšími hmatmi, stetoskopom, UDOP prístrojom a elektronickým fetálnym

monitorom.

o § 5 Rozsah praxe pôrodnej asistencie poskytovanej pôrodnou asistentkou v

spolupráci s lekárom

Pôrodná asistentka vykonáva aj ošetrovateľské výkony a výkony v pôrodnej asistencii,

ktoré súvisia s diagnostickými výkonmi a liečebnými výkonmi, ktoré uskutočňuje lekár pri

a) nepravidelnom priebehu a patologickom priebehu tehotenstva, pôrodu a šestonedelia,

c) uskutočňovaní metód asistovanej reprodukcie,

1.2 Charakteristika prenatálnej starostlivosti

Prenatálna starostlivosť je definovaná ako starostlivosť o matku a plod počas obdobia

tehotnosti. Jej hlavnou úlohou je monitorovanie zdravotného stavu matky a plodu, skorá

identifikácia rizikových faktorov a prevencia závažných patologických stavov skríningom

hlavne preeklampsie, gestačného diabetu a porúch vývoja plodu. Jednotlivé vyšetrenia sú

predpísané / odporúčané metodickými pokynmi MZ SR.

Prenatálna starostlivosť sa realizuje pri fyziologickej tehotnosti, resp. pri výskyte odchýlok od

fyziologickej tehotnosti v ambulanciách gynekológa v primárnej zdravotnej starostlivosti,

a v poslednom mesiaci tehotnosti v špecializovaných gynekologických ambulanciách

sekundárnej zdravotnej starostlivosti.

Odporúčaný harmonogram návštev v prenatálnej poradni u fyziologického priebehu tehotnosti

je nasledovný:

do 22. gestačného týždňa 1x mesačne,

23.- 29. gestačný týždeň 1x za 3 týždne,

30.- 35. gestačný týždeň 1x za 2 týždne,

36.- 42. gestačný týždeň 1x za týždeň.


9

O prenatálnej starostlivosti vedie záznam pôrodná asistentka v zdravotnej dokumentácii ženy

a údaje sa zaznamenávajú duplicitne aj do preukazu pre tehotné. Pri každej návšteve

prenatálnej ambulancie podpisuje tehotná žena informovaný súhlas. Záznamy o každej

návšteve prenatálnej poradne sú vedené aj v elektronickej podobe.

Pri návštevách v prenatálnej poradni sa realizujú 2 skupiny vyšetrení:

bežné vyšetrenia - vykonávajú sa pri každej návšteve tehotnej ženy v poradni,

o vyšetrenie ranného moču, hmotnostného prírastku, meranie TK, sledovanie edémov,

sledovanie varixov,

o vonkajšie pôrodnícke a vnútorné vaginálne vyšetrenie,

o vyšetrenie pohybov plodu - I. para od 20. gestačného týždňa gravidity, viacrodička - od

18. gestačného týždňa gravidity,

o vyšetrenie akcie srdiečka plodu dopplerom (stetoskopom) cca od 20. gestačného týždňa

gravidity,

o meranie SF indexu ( gravidometria) cca od 16. gestačného týždňa gravidity,

špeciálne vyšetrenia - vykonávajú sa len v určitých trimestroch.

1.3 Harmonogram vyšetrení počas tehotnosti

tab. 1 Orientačný prehľad prenatálnych vyšetrení u fyziologickej gravidity

6. týždeň tehotnosti

povinné zmeranie tlaku krvi chemické vyšetrenie moču (prítomnosť cukru, bielkovín, krvi) hmotnosť pacientky odber krvi na krvný obraz, krvnú skupinu a Rh faktor, pri Rh negativite hladina protilátok - I. vyšetrenie, glykémia, pečeňové testy, celkové bielkoviny, BWR (vyšetrenie na syfilis), anti HIV, HbsAg, anti HCV/protilátky na hepatitídu C, TSH/ hormón štítnej žľazy, v odôvodnených prípadoch odber krvi na antropozoonózy vyšetrenie prsníkov pohmatom gynekologické vyšetrenie (vaginálne vyšetrenie, cervix skóre) sledovanie edémov a stavu varixov ultrazvukové vyšetrenie (stanovenie počtu plodov a vitalita plodu, určuje sa termínu pôrodu) odoslanie na interné vyšetrenie + EKG k obvodnému lekárovi a stomatológovi pelvimetria

odporúčané vyšetrenie močového sedimentu, kultivácia moča ster z krčka maternice (vyšetrenie na vylúčenie rakoviny krčka maternice)


10

– odporúčané v odbornej literatúre, v ambulantnej praxi sa nevykonáva 12. týždeň tehotenstva

povinné zmeranie tlaku krvi chemické vyšetrenie moča (prítomnosť cukru, bielkovín, krvi) hmotnosť pacientky gynekologické vyšetrenie (vaginálne vyšetrenie, cervix skóre) sledovanie edémov a stavu varixov odber krvi na PAPP-A - toto vyšetrenie upresní v 16. týždni tehotenstva pri vyšetrení alfa programu riziko chromozomálnych anomálií plodu

odporúčané ultrazvukové vyšetrenie nuchálnej translucencie (NT a nosovej kostičky) NB - neprítomnosť NB znamená zvýšené riziko morbus Down (dôležitý marker genetických alebo anatomických vývojových chýb plodu) nidácia placenty

16. týždeň tehotenstvapovinné zmeranie tlaku krvi

chemické vyšetrenie moču (prítomnosť cukru, bielkovín, krvi) hmotnosť pacientky gynekologické vyšetrenie (vaginálne vyšetrenie, cervix skóre) sledovanie edémov a stavu varixov odber krvi na alfa program ako skríning vrodených vývojových chýb a genetických ochorení alebo tripple test - spracovanie výsledkov odberu krvi na AFP pomocou počítačového alfa programu SF index

odporúčané amniocentéza - na základe patologického výsledku z alfa programu alebo na želanie tehotnej ženy - je možnosť zo strany matky amniocentézu odmietnuť napriek pozitívnemu výsledku z alfa programu alebo pozitívnej anamnéze


chemické vyšetrenie moču (prítomnosť cukru, bielkovín, krvi) hmotnosť pacientky gynekologické vyšetrenie (vaginálne vyšetrenie, cervix skóre) sledovanie edémov a stavu varixov ultrazvukové vyšetrenie - skríning anatomických vývojových chýb plodu, nidácia placenty ozvy plodu pohyby plodu SF index

23. týždeň tehotenstva povinné zmeranie tlaku krvi

chemické vyšetrenie moču (prítomnosť cukru, bielkovín, krvi) hmotnosť pacientky gynekologické vyšetrenie(vaginálne vyšetrenie, cervix skóre) sledovanie edémov a stavu varixov ozvy plodu pohyby plodu poloha, postavenie, naliehanie plodu SF index

26. týždeň tehotenstva


11

povinné zmeranie tlaku krvi chemické vyšetrenie moču (prítomnosť cukru, bielkovín, krvi) hmotnosť pacientky gynekologické vyšetrenie ozvy plodu pohyby plodu poloha, postavenie, naliehanie plodu SF index

28. týždeň tehotenstvapovinné chemické vyšetrenie moču (prítomnosť cukru, bielkovín, krvi)

zmeranie tlaku krvi hmotnosť pacientky gynekologické vyšetrenie(vaginálne vyšetrenie, cervix skóre) sledovanie edémov a stavu varixov oGTT (orálny glukózo – tolerančný test) pri Rh negativite hladina protilátok - II. vyšetrenie odber materiálu na kultiváciu z pošvy, krčka, rekta, z moča ozvy plodu pohyby plodu poloha, postavenie, naliehanie plodu SF index


chemické vyšetrenie moča (prítomnosť cukru, bielkovín, krvi) hmotnosť pacientky gynekologické vyšetrenie(vaginálne vyšetrenie, cervix skóre) sledovanie edémov a stavu varixov krvný obraz ultrazvukové vyšetrenie (rast plodu) ozvy plodu pohyby plodu poloha, postavenie, naliehanie plodu SF index


chemické vyšetrenie moču (prítomnosť cukru, bielkovín, krvi) hmotnosť pacientky gynekologické vyšetrenie (vaginálne vyšetrenie, cervix skóre) sledovanie edémov a stavu varixov ozvy plodu pohyby plodu poloha, postavenie, naliehanie plodu SF index


12



odporúčané kardiotokografický záznam


chemické vyšetrenie moču (prítomnosť cukru, bielkovín, krvi) hmotnosť pacientky gynekologické vyšetrenie(vaginálne vyšetrenie, cervix skóre) sledovanie edémov a stavu varixov odber krvi na BWR, anti HIV, HbsAg, pri Rh negativite hladina protilátok -III. vyšetrenie ozvy plodu pohyby plodu poloha, postavenie, naliehanie plodu SF index

odporúčané kultivácia z pošvy na prítomnosť streptokoka skupiny B poučenie sledovať pohyby 2 x denne (tehotná by mala pocítiť 10 pohybov do maximálne 2 hodín u rizikovej pacientky kultivácie z pošvy na gonokoky a z krčka maternice na chlamýdie




chemické vyšetrenie moču (prítomnosť cukru, bielkovín, krvi) trombocyty, fibrinogén, APTT- u vybraných skupín TECH a DIC hmotnosť pacientky gynekologické vyšetrenie(vaginálne vyšetrenie, cervix skóre) sledovanie edémov a stavu varixov ozvy plodu pohyby plodu poloha, postavenie, naliehanie plodu


13

SF index odporúčané kardiotografický záznam





chemické vyšetrenie moča (prítomnosť cukru, bielkovín, krvi) hmotnosť pacientky gynekologické vyšetrenie(vaginálne vyšetrenie, cervix skóre) sledovanie edémov a stav varixov ozvy plodu pohyby plodu poloha, postavenie, naliehanie plodu SF index

odporúčané kardiotokografický záznam (sledovanie stavu plodu, kontraktility maternice) ultrazvukové vyšetrenie (rast plodu, sledovanie stavu plodu a placenty) ultrazvukové vyšetrenie prietokov krvi pupočníkom (sledovanie stavu plodu a funkčnosť placenty/grading placenty I., II., III.)





chemické vyšetrenie moču (prítomnosť cukru, bielkovín, krvi) hmotnosť pacientky gynekologické vyšetrenie(vaginálne vyšetrenie, cervix skóre) sledovanie edémov a stavu varixov ozvy plodu pohyby plodu poloha, postavenie, naliehanie plodu


14

SF index odporúčané kardiotokografický záznam (sledovanie stavu plodu, kontraktility

maternice) ultrazvukové vyšetrenie (rast plodu, sledovanie stavu plodu a placenty) ultrazvukové vyšetrenie prietokov krvi pupočníkom (sledovanie stavu plodu a funkčnosť placenty (grading placenty I., II., III.)

1.4 Laboratórne vyšetrenia

Postup pri vyšetrení krvi a moču sú uvedené v učebniciach ošetrovateľských techník.

Vyšetrenia krvi:

hematologické vyšetrenia - odber krvi na krvný obraz, krvnú skupinu a Rh faktor,

hemokoagulačné vyšetrenie: INR, fibrinogén,

sérologické vyšetrenia - BWR (vyšetrenie na syfilis), anti HIV, HbsAg, HbsAg, anti

HCV, TSH/,

biochemické vyšetrenia: glykémia, hepatálne testy, celkové bielkoviny, celkový

bilirubín, amylázy v sére, Fe,

tripple test v 16. týž. gr.,

o vyšetrenie krvi, špeciálna príprava nie je nutná, dôležité je okamžité zaslanie krvi do

laboratória a jej scentrifugovanie, hodnoty HCG sa po odobratí krvi rýchlo menia,

o vyšetruje sa hodnota AFP, HCG, PAPP-A, hodnota NT, gestačný vek a hmotnosť

tehotnej ženy, hodnoty spracúva počítačový alfa program,

o skríningové vyšetrenie, zamerané na zistenie výskytu trizómie 21. chromozómu a

rázštepov neurálnej trubice (Downov syndróm – znížené hodnoty, rázštepy –zvýšené),

o pozitívny nález – upresniť gestačný vek, odporúča sa amniocentéza, genetické

vyšetrenie.

Cytologické vyšetrenie – podľa odporúčaní odbornej literatúry onkologický ster z krčka

maternice sa vykonáva na začiatku tehotnosti na vylúčenie rakoviny krčka maternice

(spracované v kapitole 4), v súčasnosti sa v prenatálnej starostlivosti nerobí.

Kultivačné vyšetrenie – vykonáva sa v 36. týždni tehotnosti na prítomnosť chlamýdií -

výter z krčka a uretry, streptokokov skupiny B - výter z krčka.


15

1.5 Pelvimetria (meranie vonkajších panvových rozmerov)

Je to vyšetrenie, ktorým sa zisťujú panvové rozmery pomocou pelvimetra. Pre pôrodnícku

prax je dôležité utvoriť si určitú predstavu o tvare ženskej panvy a o jej prípadných

odchýlkach. Treba si stanoviť orientačné body a roviny, podľa ktorých možno určovať a

posudzovať postup plodu pôrodnými cestami. Vyšetrenie sa robí na začiatku tehotnosti, pri

hraničných rozmeroch panvy a aj v treťom trimestri tehotnosti, vždy pri príjme na pôrodnú

sálu. Tvar veľkej panvy môžeme orientačne posúdiť z týchto zvonka merateľných rozmerov:

Distantia bispinalis ( vzdialenosť medzi tŕňmi bedrových kostí, fyziologická vzdialenosť

je 25 - 26cm). Pôrodná asistentka ukazovákmi obidvoch rúk vyhmatá tŕne bedrových

kostí a priloží na ne zakončenia ramien (guľôčky) pelvimetra. Na stupnici roztvoreného

pelvimetra odčíta nameranú hodnotu.

Distantia bicristalis ( vzdialenosť medzi hrebeňmi - najvypuklejšími bodmi na bedrovej

kosti, fyziologická vzdialenosť je 27 - 28cm ). Pôrodná asistentka ukazovákmi obidvoch

rúk vyhmatá hrebene bedrových kostí, priloží na ne zakončenia ramien (guľôčky)

pelvimetra a na stupnici odčíta nameranú hodnotu.

Distantia bitrochanterica ( vzdialenosť medzi chocholmi stehnových kostí, najviac

vyčnievajúcimi bodmi veľkých trochanterov, fyziologická vzdialenosť je 30 -

32cm).Pôrodná asistentka ukazovákmi obidvoch rúk vyhmatá body na stehnových

kostiach, priloží na ne zakončenia ramien (guľôčky) pelvimetra a na stupnici odčíta

nameranú hodnotu.

Conjugata externa ( vzdialenosť medzi výbežkom 5. lumbálneho stavca a horným

okrajom lonovej spony, fyziologická vzdialenosť je 19 - 20cm). Pôrodná asistentka počas

štvrtého merania uloží tehotnú ženu na ľavý bok s pokrčenou ľavou dolnou končatinou v

kolene. Pravá dolná končatina je vystretá a posunutá dozadu. Ak sa meranie robí v stoji,

tehotná žena zaujíma polohu ako pri prvých troch meraniach. Pôrodná asistentka priloží

zakončenia ramien (guľôčky) pelvimetra na vyššie uvedené miesta a na stupnici odčíta

nameranú hodnotu.

Príprava ženy:

psychická príprava - informácie o charaktere vyšetrenia,

fyzická príprava- pôrodná asistentka vysvetlí tehotnej žene spôsob a význam merania

panvových rozmerov a vyzve ju k spolupráci.


16

Pomôcky:

pelvimeter

podľa potreby rukavice,

ležadlo (posteľ)

pôrodnícka dokumentácia.

Postup pri vyšetrení:

tehotná žena stojí pred pôrodnou asistentkou - je bosá, päty pri sebe, špičky mierne od

seba; pri meraní conjugata externa môže ležať na boku, pričom nohu, ktorú má na

podložke, skrčí v bedre a v kolene a nohu uloženú hore vystrie a natiahne čo najviac

dozadu,

PA vyhmatá tŕne a hrebene bedrových kostí, vzdialenosť medzi chocholmi stehnových

kostí, vzdialenosť medzi výbežkom 5. lumbálneho stavca a horným okrajom lonovej

spony,

na meranie jednotlivých rozmerov PA použije pelvimeter, namerané vzdialenosti odčíta

na stupnici pelvimetra,

výsledok zaznamená do zdravotnej dokumentácie a tehotenského preukazu.

Starostlivosť o ženu po vyšetrení:

po ukončení výkonu PA infomuje o výsledku vyšetrenia a zabezpečí uloženie použitých

pomôcok.

Obrázok 1 Pelvimeter ( fotografie z archívu autorov)


17

Obrázok 2,3 Meranie vonkajších panvových rozmerov pelvimetrom (foto z archívu

autorov)

1.6 Vonkajšie vyšetrenie tehotnej ženy

Uloženie plodu v maternici

V priebehu tehotenstva, pred pôrodom a počas pôrodu sa musí pôrodná asistentka presvedčiť

o polohe plodu, jeho postavení, držaní a naliehaní.

Poloha plodu (situs foetus): je určená vzťahom pozdĺžnej osi plodu k pozdĺžnej osi

maternice.

poloha pozdĺžna hlavičkou,

poloha pozdĺžna koncom panvovým,

poloha priečna,

poloha šikmá.

Postavenie plodu (positio foetus): týmto termínom určujeme vzťah chrbátika plodu k hrane

maternice

postavenie I. (ľavé - chrbát plodu je otočený k ľavej hrane maternice)

o predné

o zadné

postavenie II. ( pravé - chrbát plodu je otočený k pravej hrane maternice)

o predné

o zadné


18

Držanie plodu (habitus foetus): je dané vzťahom jednotlivých častí tela plodu. Normálne

držanie

hlavička plodu je flektovaná,

brada sa dotýka hrudníka,

horné končatiny sú flektované v lakťovom kĺbe a skrížené na hrudníku,

dolné končatiny sú flektované v bedrových a kolenných kĺboch,

panva je kyfoticky prehnutá, tým vzniká medzi hornými a dolnými končatinami priestor,

kde sa ukladajú kľučky pupočníka.

Pri polohách koncom panvovým, šikmej polohe a priečnej polohe sa vyskytujú častejšie

poruchy držania plodu.

Naliehanie plodu (presentatio foetus): je určené vzťahom tela plodu k panvovému vchodu

najčastejšie na vchod nalieha hlavička a jej chovanie musíme presne určiť. Naliehanie

hlavičky je:

indiferentne – obe fontanely (malá a veľká) sú v rovnakej výške,

centricky – hlava je v strede panvového vchodu rovnako vzdialená

od linea terminalis,

synkliticky – obidve parietálne kosti naliehajú na vchod rovnakou plochou.

Pri vnútornom vyšetrení plodu zisťujeme priebeh šípového šva, ktorý je rovnako vzdialený od

promontória a od lonovej spony.

Na začiatku pôrodu, keď začína hlava plodu vstupovať do panvového vchodu, dokončí

hlavička svoju flexiu, vstupuje obvodom subokcipitobregmatickým a najnižším bodom sa

stane záhlavie (malá fontanela) - tzv. vedúci bod.

Pri naliehaní plodu koncom panvovým hmatáme gluteálnu časť plodu, nožičky plodu, pri

polohe šikmej môžeme najčastejšie hmatať rameno alebo ručičku plodu a pri priečnej polohe

je panvový vchod prázdny.

Vyšetrenie pohmatom - palpácia

Vyšetrenie sa robí pôrodníckymi hmatmi. Pôrodná asistentka si zohreje ruky, aby studenými

rukami nevyvolala kontrakcie. Pôrodná asistentka sa postaví k tehotnej žene po jej pravom

boku, je otočená tvárou k nej a vykoná štyri základné pôrodnícke hmaty na zistenie uloženia

plodu v maternici nazývané aj Leopoldove hmaty. V rámci dodržiavania preventívnych

opatrení, resp. podľa potreby si oblečie jednorazové rukavice.


19

Príprava ženy:

psychická príprava

fyzická príprava - pôrodná asistentka vysvetlí tehotnej žene spôsob a význam

vonkajšieho pôrodníckeho vyšetrenia, uloží tehotnú ženu do polohy na chrbte na ležadlo

a vyzve ju k spolupráci.

Pomôcky:

pôrodnícky trenažér

ležadlo,

podľa potreby jednorázové rukavice,

pôrodnícka dokumentácia

Postup pri vyšetrení

Prvý hmat. Určuje sa ním výška maternicového dna, tvar a uloženie maternice, ale aj časť

plodu, ktorá sa nachádza v maternicovom dne.

Pôrodná asistentka prvým pôrodným hmatom určí tvar maternice, výšku maternicového dna a

uloženie plodu v maternici. Maternicu obopne dvoma rukami malíčkovými hranami tesne nad

lonovou sponou a postupuje súmerne smerom k maternicovému dnu, kde zistí výšku

maternicového dna a jeho vzdialenosť od mečovitého výbežku sterna. Podľa výšky dna

maternice určí, v ktorom mesiaci gravidity sa tehotná žena nachádza.

Druhý hmat. Zisťuje sa ním uloženie chrbátika a malých častí plodu. Obvykle na jednej

strane hmatáme chrbátik a na druhej strane drobné časti plodu.

Pôrodná asistentka druhým pôrodníckym hmatom zistí uloženie chrbátika a malých častí

plodu v maternici. Pôrodná asistentka položí ruky na hrany maternice vo výške pupka a začne

maternicu prehmatávať po obidvoch stranách smerom k lonovej spone tak, že jednou rukou

zatláča maternicu na stranu a druhou rukou ju prehmatáva. Chrbátik vyhmatá ako tuhý,

rovnomerný, doskovitý útvar smerujúci od dna maternice k lonovej spone. Na druhej strane sú

uložené drobné časti plodu.


20

Tretí hmat (Pawlikov). Určuje sa ním naliehajúca časť, poloha a postavenie plodu. Je to

najdôležitejší hmat. Druhou časťou tohto hmatu vyhmatávame priebeh krčnej ryhy.

Pôrodná asistentka vykoná tretí pôrodnícky hmat, ktorý sa nazýva Pawlíkov hmat, z

pôrodníckeho hľadiska je najvýznamnejší a najobsažnejší, pretože sa ním dá určiť naliehajúca

časť plodu, poloha plodu, postavenie plodu a vzťah naliehahúcej časti k panvovému vchodu.

Pôrodná asistentka pri vyšetrovaní odtiahne palec pravej ruky naširoko od ostatných prstov,

položí ruku nad lonovú sponu, obopne maternicu a postupne šetrne ju zovrie. Nahmatá

naliehajúcu časť plodu, hlavičku ako tvrdú guľovitú rezistenciu a podľa záhlavia a čela určí

postavenie plodu. Ak sa naliehajúcou časťou dá pohybovať, nalieha na vchod panvy, ak nie,

je už vstúpená do panvového vchodu. Druhou časťou Pawlíkovho hmatu je vyhmatanie

priebehu krčnej ryhy. Pri ľavom postavení prebieha krčná ryha zhora sprava nadol doľava, pri

pravom postavení zhora zľava nadol doprava. Krčná ryha informuje aj o postupe pôrodu. Ak

Pawlíkovým hmatom nenahmatáme krčnú ryhu, ide o koniec panvový, a ak je vchod prázdny,

ide o priečnu polohu.

Štvrtý hmat. Týmto hmatom kontrolujeme vstup hlavičky do panvového vchodu.

Pôrodná asistentka štvrtým pôrodníckym hmatom určí pomer medzi hlavičkou a panvovým

vchodom a kontroluje zostúpenie hlavičky do panvového vchodu. Pôrodná asistentka stojí po

pravej strane tehotnej ženy ležiacej na pohovke, chrbtom k tvári tehotnej ženy a ruky má

položené plocho na bruchu tehotnej ženy tak, že jedna ruka je na lonovej spone a druhá ruka

na hlavičke plodu. Ak sú prsty na hlavičke nižšie ako na spone, je nález priaznivý, t. j. nejde o

nepomer medzi hlavičkou a panvovým vchodom.


Pôrodná asistentka prípadné zistené odchýlky od fyziologického stavu oznámi lekárovi.

informuje tehotnú ženu o ukončení a výsledku vonkajšieho pôrodníckeho vyšetrenia a

zaznamená výkon do zdravotnej dokumentácie tehotnej ženy.


21

Obrázok 4,5,6 Vyšetrenie rodičky vonkajšími hmatmi (foto z archívu autorov)

1.7 Vnútorné (vaginálne) vyšetrenie tehotnej ženy

Vaginálne vyšetrenie sa vykonáva vždy za aseptických podmienok. Vyšetrujeme rovnakým

spôsobom ako pri gynekologickom vyšetrení netehotnej ženy. Môžeme vyšetrovať

v zrkadlách alebo palpáciou. Dva prsty (ukazovák a prostredník) dominantnej ruky

zavádzame do pošvy nad materničné hrdlo (predná klenba) a popisujeme jej obsah. Klenba

prázdna alebo je vyplnená, ak na vchod nalieha veľká časť plodu. Potom popisujeme tvar

materničného hrdla, jeho dĺžku, charakter a veľkosť bránky a vyšetrujeme vak blán. Pri

vnútornom vyšetrení je možné vyhmatať na naliehajúcej časti (hlavička) šev šípový, fontanely

(malú, veľkú), temenné kosti, pri naliehajúcej časti koncom panvovým to môžu byť nožičky

alebo zadoček plodu. Je možné posúdiť aj patológiu pupočníka a placenty.

Orientačne sa dá tehotná žena vyšetriť aj rektálne.

Pomôcky:

gynekologický vyšetrovací stôl,

prenosný reflektor,

sterilné rukavice rôznych veľkostí,

nádoba s vlažným antiseptickým roztokom,

podložná misa pri vyšetrovaní tehotnej ženy na posteli, vložky,

pri rektálnom vyšetrení Mesocain gel,

zdravotná dokumentácia.


22

Príprava ženy:


fyzická príprava - pôrodná asistentka informuje tehotnú ženu o spôsobe a význame

vaginálneho vyšetrenia, poučí tehotnú ženu o nevyhnutnosti vymočiť sa pred vyšetrením,

zabezpečí tehotnej žene intimitu prostredia počas vyšetrenia, pomôže tehotnej žene zaujať

gynekologickú polohu. Ak sa vyšetrenie realizuje mimo gynekologického stola, podloží

pod gluteálnu časť tehotnej ženy podložnú misu.


Pôrodná asistentka opláchne tehotnej žene vonkajšie rodidlá vlažným antiseptickým

roztokom, na dominantnú ruku navlečie sterilnú rukavicu a vykoná vnútorné vaginálne

vyšetrenie. Palcom a malíčkom dominantnej ruky roztvorí veľké pysky ohanbia a ukazovák a

prostredník vsunie do pošvového otvoru. Súčasne druhou rukou palpuje vyšetrované časti cez

brušnú stenu. Počas vyšetrenia sleduje stav maternicového krčka, bránky, naliehajúcu časť,

celistvosť vaku blán a krvácanie. Počas vyšetrovania usmerňuje tehotnú ženu, aby bola

uvoľnená, a vyzýva ju k spolupráci.

Hodnotenie vaginálneho nálezu v jednotlivých trimestroch

Fyziologický vaginálny nález v I. trimestri: krček maternice je formovaný, uzavretý, tuhý,

uložený sakrálne, dlhý 3 cm, plodová voda (PV) neodteká, krvácanie neprítomné.

Fyziologický vaginálny nález v II. trimestri: krček maternice je formovaný, uzavretý, tuhý,

uložený sakrálne, dlhý 3 cm, klenby nevyplnené, PV neodteká, krvácanie neprítomné.

Fyziologický vaginálny nález v III. trimestri: krček maternice je formovaný, uzavretý,

tuhý, uložený sakrálne, dlhý 3 cm, klenby nevyplnené, PV neodteká, krvácanie neprítomné,

na vchod nalieha hlavička plodu/zadoček plodu, alebo je vchod prázdny.

Fyziologický vaginálny nález v 38. – 40. t.t.: krček maternice je skrátený na 1 – 2cm,

presiakly, mäkkej konzistencie, vonkajšia bránka pootvorená, začína smerovať dopredu,

klenby vyplnené/nevyplnené, PV odteká/neodteká, rodička nekrváca/mierny krvavý výtok, na

vchod nalieha hlavička plodu/zadoček plodu alebo je vchod prázdny.


23


Po ukončení výkonu podá tehotnej žene vložky, pomôže jej zísť z vyšetrovacieho stola a

zabezpečí dekontamináciu a uloženie použitých pomôcok.

1.8 Gravidometria ( sledovanie SF indexu )

Gravidometria je sledovanie vzdialenosti medzi symfýzou a vrcholom maternice (fundus

maternice) nás informuje o veľkosti plodového vajca. Vykonáva sa v prenatálnej poradni pri

každej návšteve v poradni od 16. gestačného týždňa tehotnosti. Výsledok merania sa

zaznamenáva do tabuľky na poslednej strane tehotenského preukazu.

Príprava ženy:


fyzická príprava - pôrodná asistentka vysvetlí tehotnej žene spôsob a význam merania

FS indexu, uloží tehotnú ženu do polohy na chrbte na ležadlo a vyzve ju k spolupráci.

Pomôcky:

pôrodnícky trenažér,

centimeter,

ležadlo,

podľa potreby rukavice,

pôrodnícka dokumentácia,


PA uloží tehotnú ženu do gynekologickej vyšetrovacej polohy na gynekologický

vyšetrovací stôl, alebo do polohy na chrbte s mierne pokrčenými dolným končatinami na

vyšetrovacie ležadlo,

vyhmatá symfýzu a fundus,

na horný okraj symfýzy priloží centimeter,

centimeter vedie v línii pupka až k fundu maternice,


24

odčíta vzdialenosť v centimetroch medzi symfýzou a fundom,

výsledok v cm zaznamená do zdravotnej dokumentácie tehotnej ženy a do tehotenského

preukazu.

Obrázok 7 Meranie FS indexu (foto z archívu autorov)


Po ukončení výkonu PA infomuje o výsledku vyšetrenia, pomôže jej zísť z vyšetrovacieho

stola a zabezpečí dekontamináciu a uloženie použitých pomôcok.

Hodnotenie vyšetrenia:

16.týž – 3 prsty nad symfýzou 13cm

20.týž – 3 prsty pod pupkom 17cm

24.týž. – pupok 21cm

28.týž – 3 prsty nad pupkom 25cm

32. týž. - 3 prsty pod p.x. 29cm

36. týž. – pod p.x. 34cm

40. týž. – 1-2 prsty p.p.x 31cm

1.9 Glukózotolerančný test (oGTT)

Test sa vykonáva sa ako skríningové vyšetrenie zamerané na včasný záchyt gestačného

diabetu medzi 24.-28. týždňom gravidity. Test má rôzne modifikácie, podstatou je sledovanie

glykémie vo venóznej krvi po glukózovej záťaži per os.


25

Príprava ženy:

psychická príprava - poučená o druhu a podstate vyšetrenia.

fyzická príprava - pred testom je žena ráno nalačno, minimálne po 6 hodinovom

hladovaní.


stanovenie glykémie na lačno vo venóznej krvi,

vypitie 75gramov glukózy + 200 ml vody behom 5 minút,

žena po vypití osladenej vody sedí v kľude,

odber krvi na glykémiu za 60 min. po záťaži glukózou,

odber krvi na glykémiu za 120 min. po záťaži glukózou.


tehotná žena je oboznámená s výsledkami,

v prípade pozitivity testu je preradená do rizikovej poradne a prenatálna starostlivosť je

poskytovaná v spolupráci s diabetológom,

pri hraničných hodnotách glykémie PA informuje tehotnú ženu o diétnych opatreniach.

Hodnotenie glykémie v krvi pri oGTT

normálne hodnoty glykémie nalačno – menej ako 5,6 mmol/l,

normálne hodnoty glykémie po záťaži – po 2. hodine do 7,8 mmol/l,

vyššie hodnoty glykémií sa hodnotia ako manifestovaný gestačný diabetes.

1.10 Amniocentéza

Ide o odber plodovej vody cez prednú brušnú stenu, najčastejšie za účelom genetického

vyšetrenia. Amniocentéza sa vykonáva ako:

skorá ( odber v 11.-14. týž. gr.) – vykonáva sa najčastejšie v súvislosti s genetickou

indikáciou, odoberá sa toľko plodovej vody, koľko je gestačný vek plodu,

klasická (odber v 15.-16. týž.gr.) – vykonáva sa najčastejšie v súvislosti s genetickou

indikáciou, odberá sa 20ml plodovej vody,


26

pôrodnícka (odber v III. trimester) - zistenie stavu plodu pri patologickom priebehu

tehotnosti a chorobách plodu,

o stanovenie hladiny bilirubínu pri Rh izomunizácii,

o určenie L/S index (lecitín/sfingomyelín) na určenie zrelosti plodu,

o sfarbenie plodovej vody mekóniom pri suspektnej hypoxii plodu,

o odber plodovej vody na kultivácia pri infekcii,

o výsledky do 2 – 3 týždňov.

Príprava ženy:


fyzická príprava - vyšetrenie UZV na stanovenie polohy placenty, tehotná žena je pred

výkonom vyprázdnená (močový mechúr, hrubé črevo), oholiť miesto vpichu, žena je

uložená do polohy na chrbte, s mierne pokrčenými dolnými končatinami, ak má žena Rh

negatívny faktor, je potrebné 1x za trimester vyšetriť protilátky

Pomôcky :

UZV,

sterilný návlek na sondu,

podávky,

tampóny na dezinfekciu,

2 sterilné rúšky,

2 punkčné ihly,

ihla a striekačka na Mesocain,

2x 20ml striekačky.

Sledovanie po vyšetrení:

Výkon sa vykonáva ambulantne alebo formou jednodňovej starostlivosti, tehotná žena je

prepúšťaná do domácej starostlivosti po 2 hodinách, alebo po 24 hodínách. PA kontroluje po

výkone:

krvácanie z miesta vpichu, aj genitálne,

nástup kontrakčnej činnosti,

odtok PV,

monitoring vitálnych funkcií - TK,P,TT, D


27

poučiť o sledovaní aj pri odchode z nemocnice, tehotná žena má poznať príznaky

hroziaceho potratu, pri príznakoch má kontaktovať svojho gynekológa.

Komplikácie po amniocentéze:

predčasné ukončenie tehotnosti - potrat, predčasný pôrod - cca 1%,

infekcia,

slabé krvácanie,

predčasné odlučovanie placenty,

prienik fetálnych erytrocytov do obehu matky pri napichnutí placenty – preventívne

podať Rhega,

poranenie plodu.

Obrázok 8 Odber plodovej vody (http://www.forumzdravi.cz/clanek-329-amniocenteza-a-

biopsie-choria)


28

Úlohy

1. Demonštruj na pôrodníckom trenažéri Leopoldove hmaty

2. Vyhmataj na pôrodníckom trenažéri naliehajúcu časť plodu nad

panvovým vchodom

3. Urči na pôrodníckom trenažéri jednotlivé postavenia plodu

4. Na pôrodníckom trenažéri demonštruj vaginálne vyšetrenie

5. Sprav odber biologického materiálu na odberovom trenažéri podľa

jednotlivých trimestrov vrátane prípravy tehotnej ženy

6. Urči polohu plodu v maternici na pôrodníckom trenažéri

7. Zmeraj panvu žene, urob záznam do tehotenského preukazu

8. Priprav edukačný list pre ženu, u ktorej sa bude robiť amniocentéza

Použitá literatúra:

HÁJEK, L. a kol. 2004. Rizikové a patologické těhotenství. 1.vyd. Grada Publishing, Praha,

2004, s. 443, ISBN 80-247-0418-8

KOPÁČIKOVÁ, M. 2008. Prenatálna starostlivosť z pohľadu tehotných žien. In: Zborník

„Nové poznatky v oblasti medicínskych vied, ošetrovateľstva a vojenského zdravotníctva“. 3.

medzinárodná vedecká konferencia Ružomberské zdravotnícke dni v Ružomberku,

Ružomberok 2008, s. 68-72, ISBN 978-80-8084-407-3

ROZTOČIL, A. a kol. 2008. Moderní porodnictví. 1.vyd. Grada Publishing, Praha, 2008, s.

405, ISBN 978-80-247-1941-2

ZÁČEKOVÁ, M. a kol. 2006. Štandardy v pôrodnej asistencii. 1. vyd. Osveta, Martin, 2006,

s. 120. ISBN 80-8063-221-9

ZWINGER, A. a kol. 2004. Porodnictví. 1. vyd. Galén, Praha 2004. s. 532. ISBN 80-7262-

257-9

Vyhláška MZ SR č. 470/2006 Z.z., ktorou sa mení Vyhláška MZ SR č. 528/2004 o rozsahu

ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou samostatne a v spolupráci s lekárom a rozsah

praxe pôrodnej asistencie poskytovanej pôrodnou asistentkou samostatne a v spolupráci

s lekárom.


29

2 PÔROD Ciele

Ovládať postupy prijatia rodičky na pôrodnú sálu

Poznať možné dôvody príchodu rodičky na pôrodnú sálu

Zabezpečiť plynulý proces prijatia rodičky na pôrodnícke pracovisko

Poznať dôvody vedenia zdravotnej a ošetrovateľskej dokumentácie

Poznať formuláre na vedenie zdravotnej a ošetrovateľskej dokumentácie

Ovládať formy vedenia zdravotnej a ošetrovateľskej dokumentácie

Zabezpečiť chronologický prehľad a kontinuitu starostlivosti v pôrodnej asistencii

Hodnotiť efektivitu intervencií pôrodnej asistentky u rodičky

Získať zručnosť v odoberaní anamnézy pri príjme rodičky na pôrodnícke pracovisko

Ovládať fyziológiu pôrodu

Vedieť zabezpečiť kontinuálnu starostlivosť o rodičku počas I. doby pôrodnej,

Poznať jednotlivé fázy I.doby pôrodnej

Vedieť interpretovať jednotlivé typy dýchania, ktoré sa používajú v I dobe

pôrodnej

Poznať relaxačné polohy v I.dobe pôrodnej

Ovládať mechanizmus pôrodu a interpretovať na modely

Vedieť poskytnúť kontinuálnu starostlivosť o rodičku v III.dobe pôrodnej

Poznať jednotlivé mechanizmy odlučovania placenty

Ovládať znaky odlučovania placenty

Poznať nástroje a iné pomôcky potrebné na vedenie II.a III. doby pôrodnej


30

2.1 Legislatívne východiská Rozsah činnosti pôrodnej asistentky v intrapartálnej starostlivosti je definovaný v :



Vyhláške MZ SR č. 364/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov O rozsahu praxe





alebo umieraním,

b) rozhoduje o všetkých úkonoch týkajúcich sa poskytovania a riadenia pôrodnej

asistencie v závislosti od zistených potrieb ženy, rodiny a komunity, ktorej poskytuje

pôrodnú asistenciu,

e) organizuje a zabezpečuje plnenie intervencií v poradí, ktoré zodpovedá potrebám ženy

a je v súlade s liečebným plánom určeným lekárom, ak osoba potrebuje lekársku

starostlivosť,

f) podporuje presadzovanie a obhajovanie potrieb a práv ženy, plodu a novorodenca,

i) vedie ošetrovateľskú dokumentáciu a dokumentáciu v pôrodnej asistencii, kontroluje a





potrebnom rozsahu,





(3) V rámci poskytovania intrapartálnej starostlivosti a postpartálnej starostlivosti pôrodná

asistentka samostatne v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti

a) posudzuje rodičku vo fyzickej, duševnej a sociálnej oblasti, usmerňuje a psychicky

podporuje rodičku a sprevádzajúce osoby,

b) sleduje zdravotný stav rodičky a posudzuje priebeh a postup pôrodu kontrolovaním

kontrakčnej činnosti a vaginálnym vyšetrením,


31

c) sleduje a hodnotí zdravotný stav plodu pomocou kardiotokografu a stetoskopu,

vyhotovuje a hodnotí kardiotokografický záznam,

d) identifikuje odchýlky od normálneho priebehu pôrodu,

e) odporúča rodičke výber nefarmakologických metód na zmierňovanie a zvládanie

pôrodných bolestí a alternatívne spôsoby vedenia pôrodu,

f) odvádza fyziologický pôrod vrátane pôrodu, pri ktorom sa vyžaduje epiziotómia;

g) hodnotí rozsah pôrodných poranení a ošetruje jednoduché pôrodné poranenia s

výnimkou poranení, ktoré svojím rozsahom vyžadujú zásah lekára,

h) vykonáva prvé ošetrenie fyziologického novorodenca v prípade potreby a podľa

konkrétnych podmienok zdravotníckeho zariadenia,

i) zabezpečí včasné priloženie novorodenca k prsníku matky,

j) sleduje psychický stav a fyzický stav ženy bezprostredne po pôrode a podľa potreby

zabezpečí okamžitú lekársku starostlivosť,

k) sleduje ošetreného novorodenca po zhodnotení jeho stavu počas pobytu v pôrodnej sále

vrátane odchýlky od normy a v prípade potreby zabezpečí lekársku starostlivosť,




c) preväzuje a ošetruje rany s výnimkou rán, ktoré svojím priebehom hojenia vyžadujú

zásah lekára,

d) zavádza permanentné močové katétre u žien a rektálne rúrky,

e) aplikuje kyslíkovú liečbu, enterálnu výživu, klystíry, liečivé kúpele,



§ 5 Rozsah praxe pôrodnej asistencie poskytovanej pôrodnou asistentkou v





b) operačnom vedení pôrodu


32

2.2 Charakteristika pôrodu

Pôrodom rozumieme vypudenie plodu z tela ženy. Plod musí mať pôrodnú hmotnosť nad

499g ( čo zodpovedá 22.- 23.týždňu tehotenstva ). Podľa medzinárodných klasifikácií sa za

živé dieťa pokladá taký plod, ktorý má aspoň jeden príznak z týchto prejavov života: akciu

srdca, dýchanie, pulzáciu pupočníka alebo aktívny pohyb svalstva. Ak sa narodí plod s ešte

nižšou pôrodnou hmotnosťou, musí spĺňať kritériá pôrodu, prežiť 24 hodín. Ak sa narodí plod

mŕtvy, aby spĺňal kritéria pôrodu musí byť pôrodná hmotnosť nad 999g

Príjem rodičky na pôrod:

Na pôrodnú sálu prichádza rodička z viacerých dôvodov:

začala jej odtekať plodová voda,

začala krvácať z rodidiel,

veľmi slabo alebo vôbec necíti pohyby plodu,

je odoslaná z prenatálnej poradne ( postterminálna tehotnosť, hroziaci predčasný pôrod,

preeklampsia...),

začala sa pravidelná pôrodná činnosť.

Príprava rodičky na pôrod:


fyzická príprava - rodička sa prezlečie do nočnej košele, zaujíma potrebnú polohu ( sedí,

leží na posteli, pri kontrakciách sa prechádza).

Pomôcky:

pomôcky na meranie fyziologických funkcií u rodičky a plodu ( fonendoskop, stetoskop,

hodinky, teplomer, tlakomer),

reagencie na vyšetrenie moču,

Temešváryho roztok na vyšetrenie plodovej vody,

jednorazové sterilné rukavice,

sterilné pošvové zrkadlá,

sterilné vložky,

antiseptický roztok na oplachovanie rodidiel,

pelvimeter,


33

krajčírsky meter,

osobná váha,

pomôcky na holenie genitálu,

pomôcky na podanie očistnej klyzmy,

kardiotokograf (CTG prístroj).

tlačivá: pôrodopis, záznam o hospitalizácii, priebeh pôrodu, ošetrovateľský záznam pre

gynekologicko-pôrodnícke oddelenia, hlásenie o prijatí, plán ošetrovateľskej

starostlivosti, prekladová správa, hlásenie o rodičke, predpis stravy pre oddelenie,

poučenie a písomný informovaný súhlas pacienta podľa § 6 zákona č.576/2004 Z.z.,

Starostlivosť PA o rodičku pri príjme na pôrod:

PA rodičku privíta, predstaví sa jej, v krátkosti zistí dôvod jej príchodu,

vykoná vstupný filter - celková úprava rodičky (čistota vlasov, nechtov, kože, oblečenia),

prezlečie rodičku do nočnej košele,

zabezpečí uloženie odevu, osobných vecí a cenností rodičky podľa zvyklostí

zdravotníckeho zariadenia,

zaznamená príjem rodičky do stavu pacientov a do predpisu stravy, vypíše „ Hlásenie

o prijatí“ ,

vyžiada si doklady, tehotenskú knižku, výsledky vyšetrení, prípadne aj prepúšťaciu

správu z nemocnice,

realizuje sledovanie oziev plodu a kontrakcií pomocou kardiotokografu - vstupný CTG

záznam,

na základe vaginálneho vyšetrenia určí v akom štádiu sa pôrod nachádza,

vykoná vonkajšie pôrodnícke vyšetrenie,

pri podozrení na odtok plodovej vody vykonáva Temešváryho skúšku, sleduje množstvo

a kvalitu PV,

vykonáva orientačné chemické vyšetrenie moču- B, H, ketolátky, Bi, Ubg,

sleduje vitálne funkcie - TK, P, TT,D,

sleduje výšku a váhu rodičky, posúdi hmotnostný prírastok,

zistí vonkajšie panvové rozmery,

zhodnotí predpokladaný priebeh pôrodu a v prípade zistených odchýlok privolá lekára,

ak je vaginálny nález pokročilý, pripraví rodičku na pôrod - holenie, klyzma,

ak rodička prišla v dostatočnom časovom predstihu pred pôrodom, pôrodná asistentka:


34

zisťuje identifikačné a anamnestické údaje,

vypíše dokumentáciu pôrodnej asistencie.

2.3 Vedenie dokumentácie pôrodnej asistencie

Slovo dokumentovať znamená doložiť písomnými dokladmi, osvedčiť na základe

predložených dokumentov. Zdravotná dokumentácia je dokumentácia vedená pri poskytovaní

ošetrovateľskej starostlivosti PA. Svojou povahou predstavuje súbor údajov, ktoré popisujú

zdravotný stav pacienta, jeho zmeny i postupy použité pri liečení pacientky. Zdravotnú

dokumentáciu v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti na pôrodníckom oddelení vedie

pôrodná asistentka. Základné znaky ošetrovateľskej dokumentácie: zrozumiteľnosť,

úplnosť, dostupnosť, stručnosť, čitateľnosť, nepoužívanie skratiek, ktoré nie sú všeobecne

známe, verifikovanie záznamu (dátum, čas, podpis člena tímu, ktorý činnosť vykonal).

Zdravotná dokumentácia je súbor údajov o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej

starostlivosti a o službách súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou poskytovaných tejto

osobe ( zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Je

neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti . Je súborom údajov

o zdravotnom stave pacienta, o poskytnutej zdravotnej starostlivosti, obsahuje výsledky

vyšetrení, údaje o liekoch a iné dôležité informácie súvisiace s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti. Nie je majetkom ani lekára, ani sestry, ani zdravotníckeho

zariadenia, ale ani pacienta. Nepatrí lekárovi, pretože obsahuje údaje o konkrétnom pacientovi

a má význam len pre tohto pacienta. Nepatrí však ani pacientovi, pretože informácie, ktoré

obsahuje, sú aj výsledkom práce zdravotníckych pracovníkov, ich vedomostí a skúseností.

Vedie sa v písomnej alebo v elektronickej forme so zaručeným elektronickým podpisom.

Základným dokumentom zdravotnej dokumentácie na pôrodníckom oddelení je

„Pôrodopis“, ktorého vedenie musí spĺňať ustanovené podmienky. Slúži na zaznamenávanie

údajov o tehotnej (rodičke), šestonedieľke a sprostredkúva vzájomnú komunikáciu v tíme.

Pôrodopis vedie gynekológ - pôrodník. Každá strana je očíslovaná, opatrená pečiatkou

a každý záznam sa končí podpisom. Súčasťou skompletizovanej zdravotnej dokumentácie sú:

záznam o hospitalizácii,

lekárska prepúšťacia správa,


35

dekurzy, v ktorých sú zapísané údaje v chronologickom poradí o rozsahu poskytnutej

zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,

údaje o poučení osoby a informovanom súhlase ( spôsob poučenia, obsah poučenia,

odmietnutie poučenia, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného

súhlasu),

výsledky laboratórnych vyšetrení, konziliárnych vyšetrení, potvrdenie o pracovnej

neschopnosti...

Ošetrovateľská dokumentácia: predstavuje súbor záznamov o činnostiach pôrodnej

asistentky vykonaných v prospech zdravia tehotnej (rodičky, šestonedieľky). Je tzv.

čiastkovým systémom zdravotnej dokumentácie. Ošetrovateľská dokumentácia je

systematické zaznamenávanie starostlivosti pôrodnej asistencie, ktorá je poskytovaná rodičke

pôrodnou asistentkou. Do ošetrovateľskej dokumentácie zaznamenáva pôrodná asistentka

údaje o zdravotnom stave, potrebách a problémoch tehotnej (rodičky, šestonedieľky) z

ošetrovateľského hľadiska a svojím čitateľným podpisom potvrdzuje správnosť údajov, ale aj

výkon, ktorý u tehotnej (rodičky, šestonedieľky) uskutočnila.

Vedenie ošetrovateľskej dokumentácie je celkový postup kontinuálneho zaznamenávania,

uchovávania a organizovania údajov o činnostiach pôrodnej asistentky. Každá tehotná

(rodička, šestonedieľka) musí mať zavedenú ošetrovateľskú dokumentáciu. V záznamoch sa

používajú kódy a štandardizované skratky. Dokumentácia obsahuje osobné údaje osoby v

rozsahu nevyhnutnom pre jej identifikáciu a zistenie anamnézy.

Ošetrovateľský záznam pre gynekologicko - pôrodnícke pracoviská je záznam, ktorý

obsahuje identifikačné údaje, ošetrovateľskú anamnézu (hodnoty fyziologických funkcií,

gynekologickú, pôrodnícku, osobnú, rodinnú, alergologickú anamnézu, údaje o terajšej

tehotnosti, stravovaní, vylučovaní, aktivite a odpočinku a o psychickom stave tehotnej ženy

(rodičky, šestonedieľky). Na správne vypísanie uvedených údajov je potrebný občiansky

preukaz, preukaz poistenca a tehotenský preukaz. Správnosť získaných údajov potvrdí

pôrodná asistentka , ktorá tehotnú ženu (rodičku, šestonedieľku) prijímala, čitateľným

podpisom.

Plán ošetrovateľskej starostlivosti je denný záznam o riešení potrieb ženy. Slúži na

systematické zaznamenávanie ošetrovateľských potrieb ženy a starostlivosti, ktorá jej bola

poskytovaná. V pláne ošetrovateľskej starostlivosti pôrodná asistentka kontroluje, riadi,

priebežne a celkovo vyhodnocuje vytýčené ciele spolu so ženou alebo jej blízkymi osobami.

Obsahuje:


36

o diagnózu pôrodnej asistentky označenú príslušným kódom,

o plánovanie ošetrovateľskej starostlivosti,

o fázu realizácie, vrátane čitateľného podpisu sestry,

o vyhodnotenie poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti.

Podľa zvyklostí pracoviska, v tejto časti dokumentácie uvádzame aj ciele a výsledné kritéria

naplánovanej ošetrovateľskej starostlivosti.

Súhrnná správa pri preklade rodičky z pôrodnej sály na oddelenie šestonedelia –

obsahuje identifikačné údaje, údaje o priebehu pôrodu, zhodnotenie aktuálneho zdravotného

stavu rodičky po pôrode a vitálne hodnoty po preklade rodičky z pôrodnej sály.

Záverečná prepúšťacia správa - pri prepustení tehotnej ženy (rodičky, šestonedieľky)

z pôrodníckeho pracoviska.

Dokumentácia služieb súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou

Hlásenie počtu chorých. V nemocnici je potrebné viesť záznam o tom, koľko pacientov je na

posteľovej ošetrovacej jednotke. Táto evidencia sa vyhotovuje koncom dňa, teda o 24,00

hodine.

Prijímací lístok. Pôrodná asistentka vypĺňa tento formulár pri prijatí tehotnej ženy (rodičky,

šestonedieľky) na pôrodnícke pracovisko. Obsahuje: Identifikačné údaje pacientky, číslo

poisťovne, kontakt na blízku osobu, dátum a hodinu prijatia, podpis a pečiatku prijímajúceho

lekára a lekársku diagnózu.

Predpis stravy pre oddelenie. V súlade s počtom pacientov musí byť na oddelenie dodaná aj

strava - raňajky, obed, večera, prípadne druhá večera a osobitné diéty.

2.4 Získavanie anamnestických údajov

Anamnéza má v procese určovania správnej diagnózy mimoriadny a prakticky

nenahraditeľný význam. Vedie v mnohých prípadoch priamo k určeniu diagnózy (až v 50%),

alebo veľmi výrazne zúži rozsah možných ochorení, či usmerní ďalšie pátranie. Získavanie

anamnestických údajov od tehotnej, rodičky, šestonedieľky sa riadi rovnakými zásadami ako

u všeobecnej klinickej anamnézy. Je to úplnosť, systematickosť a pravdivosť. Medzi

špecifické rysy patrí hlbšie zisťovanie údajov týkajúcich sa reprodukčných orgánov a nutnosť


37

absolútnej diskrétnosti pri získavaní údajov z intímneho života ženy. Údaje sa členia do

nasledujúcich oblastí.

Rodinná anamnéza - je zameraná na získavanie zdravotných údajov od pokrvných

príbuzných pacientky (rodičia, súrodenci, deti) alebo od osôb, s ktorými žije a ktoré môžu

ovplyvniť jej súčasné potiaže alebo zdravotný stav. Ide predovšetkým o infekčné choroby,

onkologické ochorenia (nádory reprodukčných orgánov a prsníkov), choroby žliaz

s vnútornou sekréciou (DM), genetické ochorenia a výskyt vrodených vývojových chýb,

ochorenia alergického pôvodu, psychiatrické ochorenia a iné závažné choroby, pri ktorých sa

predpokladá hereditárna predispozícia ( kardiovaskulárne ochorenie).

Osobná anamnéza - je chronologický záznam podstatných údajov týkajúcich sa choroby,

liečby, návykov a sociálnej situácie pacientky od narodenia až po súčasnosť. Zber údajov sa

týka predovšetkým týchto oblastí:

detský vek,

závažné ochorenia kardiovaskulárneho systému, pľúc, ľadvín,

neurologické, gastrointestinálne, psychiatrické, nádorové ochorenia,

infekčné ochorenia s možnými trvalými následkami - opakované angíny,

mononukleóza, tuberkulóza, infekčná hepatitída,

alergia na lieky,

aplikácia krvi a krvných derivátov,

operácie,

abúzus,

farmakologická anamnéza - trvale užívané lieky,

sociálna anamnéza - zamestnanie, rizikové pracovisko, stresové prostredie...

Gynekologická anamnéza ‐ tehotnej ženy (rodičky, šestonedieľky) sa pýtame na:

obdobie menarche,

pravidelnosť cyklu (poruchy, ktoré by mohli spochybniť správny odhad termínu pôrodu),

zápaly , nádory, inkontinencia, ochorenie prsníkov,

sexuálny život - prvý pohlavný styk, frekvencia pohlavných stykov, bolesť pri

pohlavnom styku, promiskuita pacientky,


38

antikoncepcia: hormonálna, intrauterinné teliesko ( IUD), prípadné problémy počas jej

užívania,

pohlavne prenosné choroby (STD).

Pôrodnícka anamnéza - otázky týkajúce sa predchádzajúcich gravidít

podrobne popísať predchádzajúce tehotnosti,

potraty a interrupcie - gestačný týždeň, spôsob a príčiny, , komplikácie, zistené anomálie

plodu,

pri operačných výkonoch, cisárskych rezoch - zaujímame sa o kauzálne indikácie

k výkonu,

priebeh šestonedelia ,infekcie, poruchy involúcie maternice, poruchy hojenia pôrodných

poranení, laktácia,

zaujímame sa o priebeh terajšej gravidity - plánované, neplánované tehotenstvo, ako

rýchlo tehotná žena (rodička, šestonedieľka) otehotnela, otázky dotýkajúce sa

predchádzajúcej prenatálnej starostlivosti, výsledky screeningov - gestačný diabetes

mellitus, krvácanie v gravidite, hospitalizácie v priebehu tehotnosti.

Terajší stav: popis súčasného stavu zachytáva chronologicky ťažkosti tehotnej ženy

(rodičky, šestonedieľky) od ich vzniku až do doby odoberania anamnestických údajov. Do

popredia gynekologicko-pôrodníckej symptomatológie vstupuje bolesť (kontrakčná činnosť

maternice), krvácanie (dĺžka trvania a intenzita krvácania), výtok z rodidiel, odtok plodovej

vody, nepravidelnosti v životných prejavoch plodu (OP) a rôzne nepravidelnosti v súvislosti s

tehotenstvom. Pri kontrakčnej činnosti treba uviesť dobu a okolnosti vzniku bolesti,

lokalizáciu, intenzitu a dĺžku trvania. Ak sa jedná o odtok plodovej vody PA uvedie jej farbu,

zápach, množstvo a výsledok Temešváryho skúšky.

2.5 Temešváryho skúška

Plodové blany pred postupujúcou hlavičkou vytvárajú klinovitý vak naplnený plodovou

vodou, ktorý sa zúčastňuje na dilatácii krčka maternice a ktorému sa pripisovala funkcia

prirodzeného dilatátora. Pri vstupe hlavičky do vchodu sa amniová tekutina rozdelí na časť

pred hlavičkou a časť za hlavičkou (predná a zadná plodová voda). Pri kontrakcii sa vak blán

napína, mimo nej je ochabnutý.


39

Čas roztrhnutia plodových blán závisí od ich pevnosti, kontrakcií, pootvorenia krčka

maternice, veľkosti intraamniónového tlaku, od pohyblivosti naliehajúcej časti plodu, od

veľkosti dolného pólu vaku blán a tlaku v ňom.

Plodová voda môže odtekať:

predčasne - pred začatím pôrodnej činnosti,

včasne - bránka ešte nie je úplne otvorená ( v I. dobe pôrodnej),

načas - bránka je zašlá,

oneskorene - voda neodteká ani po úplnom otvorení bránky.

Odtokom plodovej vody sa zmenší obsah amniónovej tekutiny, čo môže narušiť cirkuláciu

krvi a zhoršiť zásobovanie plodu kyslíkom. Z toho dôvodu sa predčasný odtok plodovej vody

stáva rizikovým faktorom. Odtok plodovej vody sa diagnostikuje dnes už historickou skúškou

pomocou tzv. Temešváryho roztoku, ktorý kvapneme na vložku a ak sa výtok sfarbí na

modro, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o plodovú vodu. Skúška je nešpecifická.

Príprava rodičky:

psychická príprava - rodičke vysvetlíme význam vyšetrenia

fyzická príprava - ak rodička pri príjme na pôrodnícke pracovisko udáva odtok plodovej

vody uložíme ju do horizontálnej polohy ( väčšinou poloha na boku),

Pomôcky:

emitná miska ,

podávkové kliešte,

Temešváryho roztok- reagencia na skúšku odtoku plodovej vody,

hygienická vložka s pošvovým sekrétom,

čistá hygienická vložka.


PA vysvetlí rodičke význam a postup vyšetrenia,

prevezme vlhkú hygienickú vložku od rodičky podávkovými kliešťami do emitnej misky,

na vložku nakvapká Temešváryho roztok ( oranžová farba) a zhodnotí zmenu zafarbenia (

pri prítomnosti plodovej vody modro - zelená farba),

všíma si množstvo, zápach a farbu plodovej vody,


40

nález hlási lekárovi a zaznamená do pôrodníckej a ošetrovateľskej dokumentácie (dátum,

čas realizácie),

informuje rodičku o výsledku vyšetrenia.

Obrázok 9 Temešváryho skúška (foto z archívu autorov)

Starostlivosť o rodičku po vyšetrení:

PA podá rodičke čistú hygienickú vložku,

podávkovými kliešťami zahodí použitú vložku do smetného koša, použité pomôcky vloží

do dezinfekčného roztoku (podávkové kliešte) alebo uloží,

plní ordinácie lekára (meranie TT, odber krvi, polohovanie pacientky, podávanie

antibiotík a iných liečiv, počúvanie oziev plodu...).


41

2.6 Priprava rodičky na pôrod – holenie, klyzma Holenie genitálu – oholenie tej časti genitálu, kde sa predpokladá vznik pôrodných poranení,

alebo vykonanie epiziotómie. Ešte pred niekoľkými rokmi sa predpokladalo, že oholenie

pubického ochlpenia znižuje riziko infekcie a uľahčuje zošitie prípadných pôrodných

poranení. Pre túto hypotézu neexistujú žiadne dôkazy.

Názor WHO ( Svetovej zdravotníckej organizácie) : Rutinné používanie tohto postupu môže

naopak zvýšiť pravdepodobnosť infekcie vírusom HIV alebo hepatitídou (žltačkou) ako pre

poskytovateľa starostlivosti, tak pre ženu. Ani holenie už nie je povinné vo všetkých

pôrodniciach – podobne ako v iných krajinách.

Klyzma - je zavedenie roztoku do konečníka a esovitej kľučky, prípadne do vyšších častí

hrubého čreva. Najčastejšie používaným roztokom je voda. Je to hypotonický roztok, čo

znamená, že má nižší osmotický tlak, ako je osmotický tlak krvi. Pred pôrodom sa podáva

očistná klyzma, ktorou sa odstraňuje stolica a vyplachuje hrubé črevo, ktoré môže znižovať

kontrakcie maternice (nervový účinok) a brániť vedúcej časti plodu vstupovať do panvy

(mechanický účinok). Niektoré rodičky túto procedúru považujú za ponižujúcu a obťažujúcu.

Vyprázdnenie hrubého čreva a konečníka je do istej miery aj výhodné- zapezpečuje väčšiu

hygienu v oblasti konečníka a tým menše riziko pre dieťa v poslednej fáze pôrodu. Vytvorí sa

aj väčší priestor v malej panve, nakoľko plné hrubé črevo zaberá až 2,5 cm v priemere, čo je

nezanedbateľný fakt. Existuje samozrejme aj iné riešenie - miesto očistnej klyzmy použiť gél

(momentálne je na trhu prípravok Yal). Je to sterilný roztok, ktorý by mal pred pôrodom

spoľahlivo vyprázdniť dostatočnú časť hrubého čreva. Jeho aplikácia je jednoduchá, preto

niektoré pôrodnice používajú už len tento prípravok k príprave na pôrod. Jeho účinok však

častokrát nie je taký efektný ako účinok po podaní očistnej klyzmy.

Odporúčania WHO - rutinné vykonávanie klystíru je postup jednoznačne škodlivý a mal by

byť eliminovaný. Výnimkou môže byť výskyt zápchy, pokiaľ zápcha neustúpi ani v raných

fázach pôrodu (kedy zvyčajne spontánne dochádza k vyprázdneniu čriev). V tomto prípade

však žene postačí len malá klyzma alebo uvoľnenie análnej oblasti špeciálnym gelom.

Príprava rodičky:

psychická príprava - rodičku informujeme o význame výkonov (holenie, klyzma),

vysvetlíme jej dôvod a postup výkonu ( väčšina žien prichádza do nemocnice

s oholenými vonkajšími genitáliami),


42

fyzická príprava- rodičku uložíme v osobitnej miestnosti (kúpeľňa, vyšetrovňa, izba pre

I. dobu pôrodnú) do polohy:

Pri holení genitálií:

o do gynekologickej polohy na pôrodnom stole (kresle),

Pri podávaní klyzmy:

o na ľavom boku s pokrčenou a predloženou dolnou končatinou,

o na chrbát (ak je imobilná),

o do predklonu (lepší prístup ku konečníku, rodička cíti „ voľnosť pohybu“),

o do gynekologickej polohy na gynekologickom stole - môže meniť polohu z chrbta na

pravý bok (sleduje sa priebeh čreva, aby sa tekutina dostala čo najvyššie).

Príprava pomôcok:

vata, alebo hygienická vložka namočená v mydlovom roztoku,

čistá a suchá hygienická vložka,

jednorázová žiletka,

nepremokavá podložka, podložná misa,

rektálne rúrky - rôzne veľkosti,

irigátor s hadicou,

roztok ( voda, fyziologický roztok, mydlový alebo olejový roztok) - voda s teplotou

maximálne do 37°C ( fyziologická telesná teplota ľudského tela)

iný, špeciálny roztok - Yal,

vazelína a ústna lopatka na natieranie,

gumené jednorázové rukavice,

gumená zástera,

infúzny stojan na zavesenie irigátora,

toaletný papier,

buničitá vata,

emitná miska.

Starostlivosť o rodičku pri výkone:

PA informuje rodičku o vyšetrení a vysvetlí jej dôvod a postup výkonu,

pomôže zaujať rodičke vhodnú polohu,

pubické ochlpenie natrie mydlovým roztokom a oholí,


43

rodičke podá čistú vložku,

natrie rektálnu rúrku vazelínou (lubrikantom), otvorí svorku a nechá vytiecť trochu

roztoku aby unikol všetok vzduch z hadice,

navlečie si sterilné rukavice (oblečie si gumenú zásteru) a zavedie rektálnu rúrku do

konečníka (do hĺbky 7-10 cm),

ak pôrodná asistentka pociťuje odpor vnútorného zvierača, požiada rodičku, aby sa

zhlboka nadýchla a potom vstrekne cez rúrku malé množstvo roztoku na uvoľnenie

vnútorného análneho zvierača,

nikdy nezavádza rúrku násilne,

zdvihne nádobu s roztokom do výšky 30 cm nad konečník, uvoľní svorku, aby tekutina

začala vytekať do čreva,

roztok podáva pomaly a priebežne sa informuje o pocitoch rodičky,

po vpravení celého množstva roztoku (alebo ak rodička nemôže viac tekutiny prijať)

uzavrie svorku a rektálnu rúrku vytiahne z anusu a položí ju na buničitú vatu,

požiada rodičku, aby vpravenú tekutinu zadržala čo najdlhšie (cca 10 min)

Starostlivosť po výkone:

PA zaznamená údaje do dokumentácie,

použité pomôcky umyje, odezinfikuje, prípadne vysterilizuje a uloží.

2.7 Amniotómia

Častým zákrokom v I. dobe pôrodnej je prepichnutie vaku blán - amniotómia. Vykonáva sa

zvyčajne vtedy, keď je hlavička už fixovaná a bránka otvorená zhruba na 4-5 cm.

Odporúčania WHO - amniotómia skracuje pôrod o pomerne krátku dobu a nie je faktorom,

ktorý by mal na dĺžku pôrodu zásadný vplyv. Výskumy prospešnosť amniotomie nepotvrdili.

Príprava rodičky na výkon:

psychická príprava - rodička je oboznámená s výkonom,

fyzická príprava - rodička je uložená do gynekologickej polohy, má dezinfikované

vonkajšie rodidlá a má pod sebou podložnú misu.


44

Príprava pomôcok:


podložná misa,

dezinfekčný roztok na oplachovanie rodidiel,

sterilné rukavice,

sterilný Amerikán - jednozubé americké kliešte,

vložky.

Starostlivosť pri výkone:

PA oboznámi rodičku s výkonom,

uloží ju do gynekologickej polohy,

umiestni pod ňu podložnú misu,

dezinfikuje vonkajšie rodidlá,

vydúvajúcu sa časť vaku naruší pomocou amerických klieší,

prebodnutie robí vtedy, keď vrcholí kontrakcia.

Starostlivosť po výkone:

PA podá rodičke sterilnú vložku,

uloží ju do polohy na boku (na stranu, kde je uložený chrbátik plodu),

opláchne vonkajšie rodidlá dezinfekčným roztokom, osuší ich a prekryje vložkou,

výkon zaznamená do dekurzu ( farba, množstvo plodovej vody).

2.8 Vedenie pôrodu

Pôrodom voláme proces, ktorým plod na konci tehotnosti opúšťa organizmus matky

a pôrodnými cestami , pomocou pôrodných síl, sa dostáva na vonkajší svet. Vyvolávajúce

príčiny pôrodnej činnosti nie sú ešte stále úplne objasnené, sú ale multifaktoriálne. Medzi

faktory vyvolávajúce činnosť svalstva maternice patria:

Progesteron - pokles jeho produkcie placentou vedie k relatívnemu nárastu hladiny

estrogénov.

Estrogény - zvyšujú aktivitu myometria a tým nástup činnosti maternice.

Oxytocín - určuje silu a trvanie kontrakcií.


45

Fetálny kortizol - v placente spôsobuje zvýšenú produkciu estrogénov, zníženie

sekrécie progesterónu a vylučovanie prostaglandínov.

Prostaglandíny E2 a F2 - alfa. Pred nástupom pôrodnej činnosti dochádza

k výraznému zvýšeniu hladiny prostaglandínov v plodovej vode. Pravdepodobne tieto

látky hrajú hlavnú úlohu v aktivácii činnosti maternice.

Distenzia steny maternice - s postupujúcim tehotenstvom dochádza k napínaniu steny

maternice. Vyvolaný tlak pôsobí na nervové zakončenia a svalstvo v oblasti vnútornej

bránky a vedie k nástupu kontrakčnej činnosti.

Z viacerých činiteľov uplatňujúcich sa pri pôrode majú najdôležitejší význam:

pôrodné sily - kontrakcie maternicového svalstva a účinok brušného lisu,

pôrodné cesty- tvrdé ( panva) a mäkké (krčok maternice, panvové dno, pošva a vonkajšie

rodidlá).

V pôrodnom mechanizme má veľmi dôležitú úlohu aj hlavička plodu ( najobjemnejšia

a najtvrdšia časť plodu), preto treba poznať jej anatomické pomery.

Z časového hľadiska a podľa prebiehajúcich procesov delíme na tri pôrodné doby (I., II.,

III. doba pôrodná) a na popôrodné obdobie.

Prvá doba pôrodná - otváracia

V tomto období dochádza následkom pravidelných kontrakcií maternice k pootvoreniu krčka

a bránky, preto ju voláme otváracia doba. Tento proces sa začína pravidelnými kontrakciami

svaloviny maternice, hrdlo maternice sa postupne otvára až úplne vymizne. Prvú dobu

pôrodnú delíme na 3 fázy: latentnú (dilatácia bránky do 3 cm), aktívnu ( dilátácia bránky do 8

cm, kontrakcie á 3 min/ 45 sec.) a prechodnú ( dilatácia cca na 10 cm, kontrakcie á 2-3 min/

60 sec.)

Príprava rodičky:

psychická príprava: rozhovor s rodičkou o priebehu I. doby pôrodnej,

demonštrácia jednotlivých typov dýchania:

o abdominálne (brušné) dýchanie - pravidelné, pomalé, hlboké dýchanie „ do brucha“,

nosom nádych - ústami výdych,

o kostálne (hrudníkové) dýchanie - pravidelné (mierne zrýchlené) dýchanie do hrudníka,

o plytké („psie“) dýchanie - krátke, povrchné dýchanie pomáha rodičke predýchať tlakové

kontrakcie, keď bránka ešte nie je úplne dilatovaná,


46

Obrázok 10 Plytké „psie“ dýchanie (foto z archívu autorov)

nácvik relaxácie: relaxačné cvičenia majú uvoľniť svalové aj psychické napätie - technika

napätia a uvoľnenie jednotlivých časti tela v určitom slede,

nácvik odľahčovacích manévrov, ktorých cieľom je uľahčiť vstup hlavičky do malej

panvy, zabrániť sťahom sedacích svalov a panvového dna a uľahčiť priechod plodu

pôsobením zemskej príťažlivosti (poloha vzpriamená, drep, kľak, sed pomocou

partoballu, poloha „ na štyroch),

nácvik masáže brucha,

rozhovor s rodičkou o možnostiach a účinkoch aromaterapie a muzikoterapie,

fyzická príprava:

podanie očistnej kyzmy, oholenie ochlpenia v oblasti hrádze a konečníka,

starostlivosť o pravidelné vyprázdňovanie močového mechúra,

starostlivosť o celkovú hygienu tela (sprcha).

Príprava pomôcok:


stetoskop,

kardiotokograf (CTG prístroj),

gél,

antiseptický roztok,

teplomer, tlakomer, fonendoskop, hodinky umožňujúce sledovanie sekúnd,

sterilné rukavice,

hygienické vložky,

partoball,


47

podložka,

aromalampa - 100% éterické oleje, malé sviečky do aromalampy

masážny olej alebo chladivý gél.

Starostlivosť o rodičku v I. dobe pôrodnej:

PA oboznámi rodičku s priebehom I. doby pôrodnej,

poučí rodičku o správnej technike dýchania počas I. doby pôrodnej

monitoruje frekvenciu, intenzitu a dĺžku trvania kontrakcií,

monitoruje (auskultuje) ozvy plodu (pri nepravidelných kontrakciách každých 30 minút,

pri pravidelných každých 15 minút),

vykonáva kardiotokografické monitorovanie oziev plodu (podľa potreby), vyhodnocuje

kardiotokografické záznamy,

Obrázok 11, 12 Auskultácia oziev plodu stetoskopom a Dopplerovým prístrojom

(foto z archívu autorov)

Obrázok 13 Monitoring kontrakcií a oziev plodu (foto z archívu autorov)


48

realizuje vaginálne vyšetrenie na zhodnotenie postupu pôrodu ( každé 2 hodiny a podľa

potreby),

sleduje vyprázdňovanie močového mechúra,

sleduje odtok plodovej vody a hodnotí farbu, množstvo,

sleduje celkový stav rodičky,

udržiava s rodičkou verbálny kontakt,

zabezpečí rodičke potrebnú hygienickú starostlivosť, ponúkne hydroterapiu ako jednu

z alternatívnych metód tlmenia pôrodných bolestí,

odporúča rodičke alternatívne polohy a relaxačné techniky,

Obrázok 14,15 Relaxačné polohy (foto z archívu autorov)

Obrázok 16 Využitie partoballu na relaxácu (foto z archívu autorov)


49

ponúkne rodičke možnosť využitia aromaterapie ( éterické oleje použije podľa

intenzity kontrakcií a celkového stavu rodičky),

zabezpečí CD prehrávač a hudbu podľa želania rodičky,

predvedie rodičke masáž brucha, jej partnerovi masáž krížov a chrbta,

povzbudzuje rodičku k aktívnej spolupráci.

Obrázok 17 Masáž krížov (foto z archívu autorov)

Starostlivosť o rodičku na konci I. doby pôrodnej:

PA, ak rodička udáva tlak na konečník, realizuje vaginálne vyšetrenie a pri zájdenej

bránke odprevadí rodičku na pôrodný box,

zaznamená zrealizované výkony do zdravotnej a ošetrovateľskej dokumentácie,

vydezinfikuje a odloží pomôcky použité v I. dobe pôrodnej,

pripraví pomôcky potrebné na vedenie II. doby pôrodnej.

Druhá doba pôrodná – vypudzovacia

V tejto dobe sa plod pôsobením pôrodných síl vypudí cez pôrodný kanál na vonkajší svet.

Začína sa zájdením bránky a končí sa porodením plodu. Kontrakcie sú stále výraznejšie

a častejšie a vtláčajú hlavičku v smere najmenšieho odporu do hlbších panvových rovín. Pri

postupe k panvovému východu hlavička vykonáva “ pôrodný mechanizmus“. Nárazmi tlačí

na nervové zakončenie svalstva panvového dna a na rektum. V tomto období pociťuje rodička


50

potrebu zapojiť brušný lis a tlačiť ako „na stolicu“. Na tejto fáze pôrodu sa rodička aktívne

podiela koordináciou svojho dýchania a brušného lisu s kontrakciami maternice, ktoré sa

v tomto období objavujú každé 2-3 minúty a trvajú 60-90 sekúnd. V priebehu tohto obdobia

prechádza plod cez dolný segment maternice, zájdenú bránku, pošvu a panvové dno smerom

k pošvovému introitu, tlačí na hrádzu, otvára otvor konečníka a vyklenuje perineum. Keď

dosiahne panvové dno, objaví sa v panvovom introite. V tomto období sa v indikovaných

prípadoch nastrihuje hrádza ( najčastejšie mediolaterálna episiotómia) jednak z dôvodu

chránenia hrádze pred poranením (ruptúrou) ale aj z dôvodu urýchlenia pôrodu ( pri hroziacej

hypoxii plodu). II. doba pôrodná by nemala trvať dlhšie ako jednu hodinu.

Mechanizmus pôrodu hlavičky:

Počas prechodu pôrodnými cestami hlavička vykonáva sériu pasívnych pohybov, ktoré

nazývame pôrodný mechanizmus. Počas pôrodu hlavička postupuje - progreduje v smere

panvovej osi a vykonáva 4 otáčavé pohyby:

flexia - pri vstupe do panvového vchodu malá fontanela - ako najnižšie uložená časť- sa

stáva vedúcim bodom, brada sa priblíži ku hrudníku a hlavička postupuje svojím

najmenším obvodom,

vnútorná rotácia - vykonáva ju hlavička postupovaním cez pôrodný kanál. Pri tejto

rotácii sa hlavička približuje svojím vedúcim bodom k symfýze. Šípovým švom sa

postupne otočí z priečneho priemeru do priameho. Rotácia sa dokončuje vo východe,

deflexia - vzniká po pôrode záhlavia. Hlavička sa oporným bodom - hypomochliom-

opiera o symfýzu a brada sa odchyľuje od hrudníka. V pošvovom vchode sa po záhlaví

zjaví temeno, čelo, tvár a brada,

vonkajšia rotácia - vzniká po výstupe hlavičky z rodidiel. Záhlavie sa otáča na tú stranu,

kde je uložený chrbát plodu. Ak sa už dieťa nachádza v panvovom dne, rodička pocíti silný

tlak na konečník a potrebu tlačiť.

Príprava rodičky:

psychická príprava - rozhovor s rodičkou o priebehu II. doby pôrodnej,

fyzická príprava - presun rodičky na pôrodný box a uloženie na pôrodnú posteľ,

pôrodné kreslo, pôrodnú stoličku alebo vak ( niektoré pôrodnícke oddelenia ponúkajú

rodičkám možnosť výberu).


51

Pomôcky:


sterilný pôrodný balík, ktorý pozostáva z:

o 1 páru rukavíc,

o 2 veľkých rúšok,

o 2 malých rúšok,

o 1 gumovej podložky,

o min. 8 tampónov z hydrofilného mulu,

o 2 tkaničiek na podviazanie popočníka alebo jednej pupočníkovej svorky,

o 1 tampónových klieští,

o minimálne 1 peána,

o 2 nožníc ( rovné na prípadnú episiotómiu, zahnuté na prestrihnutie pupočníka);

pomôcky na meranie fyziologických funkcií u rodičky aj u plodu: teplomer, tlakomer,

fonendoskop, hodinky, stetoskop alebo UDOP,

CTG prístroj + CTG gél,

antiseptický roztok na oplachovanie rodidiel ,

podložná misa,

pomôcky na podávanie i.m. a i.v. injekcií,

gumená zástera , galoše, operačná maska a čiapka,

2 rovnaké čísla ( pre matku a dieťa), náramky na identifikáciu novorodenca,

skúmavky na odber biologického materiálu ( odber krvi z pupočníka podľa Ks+Rh matky

a otca dieťaťa)

Obrázok 18 Pôrodný balík (foto z archívu autorov)


52

Pôrodný balík: jednorazová podložka, ohnuté nožnice, tampónové kliešte, rovné nožnice,

peán, pupočníková svorka, emitná miska, sterilné kompresy, tampóny, jednorazové rukavice.

Vedenie druhej doby pôrodnej

PA, na konci I. doby pôrodnej pripraví pôrodný balík na inštrumentálny stolík ( za prísne

aseptických podmienok),

posúdi vaginálny nález a pri úplnom otvorení bránky a zostúpení hlavičky až na panvové

dno pripraví rodičku na pôrod, pomôže jej zaujať gynekologickú polohu na pôrodníckej

posteli ( alebo inú polohu podľa zvyklosti pracoviska),

umyje si ruky s dezinfekčným mydlom a oblečie si gumenú zásteru, galoše, operačnú

masku a čiapku, navlečie si sterilné rukavice (podľa zvyklosti pracoviska),

monitoruje celkový stav rodičky,

auskultuje ozvy plodu po každej kontrakcii,

monitoruje kontrakcie,

antiseptickým roztokom odezinfikuje rodidlá (za asistencie druhej pôrodnej asistentky),

pod gluteálnu oblasť rodičky podloží sterilné rúško alebo inú sterilnú podložku,

vysvetlí rodičke techniku dýchania a tlačenia v II. dobe pôrodnej - ak rodička pocíti

príchod kontrakcie, zhlboka sa nadýchne - bránica sa oprie o maternicu - zadrží dych,

zavrie oči a takto pritiahne hlavu smerom k hrudníku. Pokúsi sa uvoľniť panvové dno

a pomocou brušného lisu tlačí smerom ku konečníku. Ak už nedokáže zadržiavať dych

a kontrakcia ešte stále trvá, na chvíľu vráti hlavu do vodorovnej polohy, znovu sa

nadýchne a podobným spôsobom pokračuje ďalej, pokiaľ kontrakcia nepovolí.

vedie fyziologický pôrod alebo asistuje pri pôrode,

dilatuje hrádzu pomocou perineálnej masáže a pri prerezávaní hlavičky chráni hrádzu

vlhkým rúškom,

pri riziku ruptúry hrádze (lesklá, bledá, napätá koža) vykoná epiziotómiu (najčastejšie

mediolaterálne),

po porodení a vonkajšej rotácii hlavičky porodí najprv predné, potom zadné pliecko, trup

a dolné končatiny,

po pôrode hlavičky podá 5 j Oxytocínu i.v.( medikamentózne vedenie III. doby pôrodnej)

- pri alternatívne vedenom pôrode Oxytocín nepodávame,

uloží dieťa do drenážnej polohy a stieravým pohybom rúk vytlačí hlieny z nosa a z úst,

sterilnými tampónmi pretrie oči (od vnútorných kútikov k vonkajším),


53

uloží dieťa na matkinu hruď, informuje matku o pohlaví novorodenca,

podľa potreby odsaje hlieny z dýchacích ciest novorodenca,

po ukončení pulzácie pupočníka ho podviaže - 3 cm od úponu pupočníka, 10 cm od

rodidiel naloží peán - a prestrihne pupočnú šnúru..

Starostlivosť o rodičku na konci II. doby pôrodnej:

PA, všetky výkony zaznamená do zdravotnej dokumentácie rodičky (pôrodopis),

použité pomôcky vloží do dezinfekčného roztoku

pripraví rodičku na spoluprácu v III. dobe pôrodnej.

Obrázok 19,20 Masáž hrádze ( foto z archívu autorov)


54

Obrázok 21,22 Chránenie hrádze (foto z archívu autorov)

Obrázok 23,24 Pôrod hlavičky a ramienok ( foto z archívu autorov)

Tretia doba pôrodná – pôrod placenty

Tretia doba pôrodná sa začína porodením plodu a končí sa porodením placenty. Táto fáza

pôrodu je najkratšia a je rovnako dlhá tak u prvorodičiek ako aj u viacrodičiek. Delí sa na tri

obdobia:

odlučovacia fáza,

vypudzovacia fáza,

hemostatická fáza.


55

Obrázok 25 Pôrod placenty (foto z archívu autorov)

Obrázok 26 Fetálna strana placenty Obrázok 27 Placentárne kotyledóny

(Foto z archívu autorov)

Mechanizmus odlučovania placenty:

Baudelocque-Schultz - najvýhodnejší, placenta sa odlučuje stredom a tak sa aj rodí,

retroplacentárny hematóm je medzi placentou a stenou maternice.

Duncanov - placenta sa odlučuje okrajom a krv vyteká z rodidiel, krvná strata je väčšia

ako pri mechanizme B-Sch.

Gessner - kombinácia predchádzajúcich dvoch mechanizmov. Placenta sa odlučuje

hranou a rodí sa stredom. Tento spôsob odlučovania placenty je najčastejší.

Príznaky odlučovania placenty:

Schröderovo znamenie - po pôrode fundus maternice siaha do výšky pupka.

Küstnerovo znamenie - ak sa kýpeť pupočníka pri zatlačení nad symfýzu vťahuje do

rodidiel, placenta nie je odlúčená.

Alfeldovo znamenie - zachytený peán na pupočníku tesne pri rodidlách sa pri odlúčenej

placente začne od rodidiel vzďaľovať.


56

Strassmannovo znamenie - poklep na fundus maternice sa pri odlúčenej placente

prenáša na pupočník.

Príprava rodičky:

psychická príprava - rozhovor s rodičkou o priebehu III. doby pôrodnej.

fyzická príprava - pôrodná asistentka ponechá rodičku v gynekologickej polohe.

Príprava pomôcok: ako pomôcky v II. dobe pôrodnej

Vedenie III. doby pôrodnej:

PA, sleduje príznaky svedčiace o odlúčení placenty,

rodičku vyzve, aby zatlačila na konečník a po jej odlúčení porodí placentu,

sleduje mechanizmus porodenia placenty,

pri porodení väčšej časti placenty ju zachytí do obidvoch rúk, otáčaním na jednu

stranu zabalí do blán a placentu nechá klesať vlastnou váhou pred rodidlá ( nevyťahuje

násilne),

skontroluje celistvosť blán a prítomnosť umbilikálnych ciev, na maternicovej časti

sleduje okraje placenty a celistvosť kotyledónov. Pri chýbaní kotyledónu alebo viac ako

tretiny blán ako aj pri nadpočetnej placente túto skutočnosť oznámi lekárovi,

odváži placentu a zmeria dĺžku pupočníka,

skontroluje vonkajšie rodidlá, pošvu a krčok maternice a v prípade potreby zabezpečí

chirurgické ošetrenie sutury alebo ruptúry ( alebo asistuje lekárovi pri revízii pôrodných

ciest),

pripraví potrebné pomôcky (sterilný balík) na ošetrenie a šitie epiziotómie alebo

ruptúry.

Sterilný balík obsahuje:

o sterilné rukavice,

o 2 sterilné kompresy,

o tampóny z hydrofilného mulu,

o tampónové kliešte,

o peán,

o chirurgické ihly na šitie,

o ihelec,


57

o pinzeta,

o nožnice,

o pošvové zrkadlá,

o šicí materiál ( catgut, Vicryl...)

o injekčnú striekačku 20 ml,

o injekčnú ihlu- zelená, alebo žltá.,

o +dezinfekčný roztok, emitná miska,

spolupracuje s lekárom pri chirurgickom ošetrení pôrodných poranení,

zaznamená potrebné údaje (krvná strata, rozsah poranenia) do pôrodnej dokumentácie.

Obrázok 28 Set na zašívanie hrádze – chirurgická pinzeta, tampónové kliešte,

nožnice, peán rovný, chirurgické ihly, ihelec, sterilné rukavice, pošvové zrkadlá

sterilné tampóny a kompresy, striekačka a ihla na podanie lokálnej analgézie, emitná

miska, šicí materiál ( foto z archívu autorov).

V tretej dobe pôrodnej môže nastať u rodičky vonkajšie alebo vnútorné krvácanie, preto si

pôrodná asistentka musí pozorne všímať:

pulz rodičky,

vonkajšie rodidlá,

výšku dna maternice a konzistenciu,

tvar maternice.

Vnútorné krvácanie možno zistiť aj podľa pulzu rodičky. Zrýchĺuje sa až nad 100/ min. a len

ťažko sa dá nahmatať.


58

Popôrodné obdobie - doba popôrodného pokoja

Často sa nazýva aj IV. doba pôrodná a trvá zhruba dve hodiny. Počas tohto obdobia rodička

ostáva ležať na pôrodnej sále. Môže spať alebo odpočívať. Počas tohto obdobia je dôležité

kontrolovať výšku a konzistenciu maternice. Po pôrode placenty a plodových obalov sa

myometrium silno kontrahuje , maternica sa zmenšuje, fundus siaha asi 3 prsty pod pupok.

Príprava rodičky:

psychická príprava - rozhovor s rodičkou o priebehu IV. doby pôrodnej, poučenie

rodičky o dôležitosti včasného priloženia novorodenca k prsníku,

fyzická príprava - uloženie rodičky do polohy s vystretými nohami, meniť vložky,

prikryť rodičku.

Príprava pomôcok:

pomôcky na meranie fyziologických funkcií,


sterilné vložky,

antiseptický roztok na oplachovanie rodidiel,

podložná misa,

pomôcky na prípadné cievkovanie,

čistá posteľná bielizeň,

prikrývka,

rukavice.

Starostlivosť o šestonedieľku v dobe popôrodného pokoja:

PA, informuje šestonedieľku o priebehu a trvaní popôrodného obdobia,

po ukončení chirurgického ošetrenia pôrodného poranenia vymaní znečistenú posteľnú

bielizeň, opláchne šestonedieľke rodidlá antiseptickým roztokom a prekryje ich sterilnou

vložkou,

uloží šestonedieľku do polohy na chrbte a prikryje ju,

odmeria šestonedieľke fyziologické funkcie

poučí šestonedieľku o dôležitosti včasného prvého priloženia novorodenca k prsníku pre

stimuláciu laktácie a zabezpečí jeho prvé priloženie, ak je u novorodenca fyziologická


59

popôrodná adaptácia kontroluje šestonedieľku v 15 – 30 minútových intervaloch počas

pobytu na pôrodnej sále:

pôrodná asistentka počas 2 hodín po pôrode kontroluje:

o zavinovanie maternice (involúciu),

o kontroluje výšku maternicového dna,

o krvácanie z maternice

o hrádzu - opuch, výskyt hematómu;

o monitoruje u šestonedieľky:

o fyziologické funkcie (TK, P, TT,D)

o plnenie močového mechúra;

ihneď informuje lekára o prípadných komplikáciách,

ponúkne šestonedieľke tekutiny, prípadne ľahšiu stravu,

vymieňa u šestonedieľky hygienické vložky podľa potreby,

zaznamená údaje týkajúce sa popôrodného obdobia do zdravotnej dokumentácie,

2 hodiny po pôrode ošetrí šestonedieľku: podľa potreby zabezpečí vyprázdnenie

močového mechúra, opláchne rodidlá, vymení vložky, odmeria fyziologické funkcie a

zabezpečí jej prevoz na oddelenie šestonedelia, ak sú všetky kontrolované parametre

v norme.

2.9 Cievkovanie pri pôrode

Cievkovaním rozumieme zavedenie sterilnej cievky cez močovú rúru do močového mechúra.

K tomuto výkonu sa postupuje po dôkladnej úvahe, pretože výkon je spojený s rizikom

infikovania močových ciest, alebo poranenia močovej rúry. Plný močový mechúr môže byť

príčinou nepostupujúceho pôrodu, silného popôrodného krvácania z dôvodu pomalšej

involúcie maternice. Rodička by mala močiť v intervale minimálne l krát za 1-2 hodiny,

šestonedieľka by sa mala spontánne vymočiť do 6-12 hodín po pôrode. Cievkovanie sa

vykonáva až po vyčerpaní alternatívnych metód ako sú teplá sprcha, oplachovanie rodidiel

teplou vodou atď.(pozri učebnice Ošetrovateľských techník).


60

Obrázok 29 Technika cievkovania ( foto z archívu autorov)

Úlohy

1. Zoraď základné formuláre potrebné na príjem tehotnej(rodičky,šestonedieľky)

2. Precvičuj vypĺňanie tlačív pri príjme tehotnej(rodičky,šestonedieľky) na pôrodnú

sálu

3. Vymenuj možné dôvody príchodu tehotnej (rodičky,šestonedieľky) na pôrodnú

sálu

4. Priprav pomôcky na holenie pubického ochlpenia a na aplikáciu očistnej klyzmy

5. Vysvetli pojmy - klyzma, očistná klyzma, mikroklyzma

6. Na modeli nacvičuj podanie klyzmy

7. Vysvetli pojem amniotómia

8. Demonštruj postup pri suspektnom odtoku plodovej vody

9. Opíš množstvo, farbu, konzistenciu plodovej vody

10. Vykonaj psychickú prípravu rodičky na pôrod

11. Nacvičuj vo dvojiciach abdominálne a kostálne dýchanie,

12. Nacvičuj vo dvojiciach úľavové polohy, odľahčovacie manévre

13. Predveď masáž brucha

14. Demonštruj na modeloch panvy a plodu mechanizmus pôrodu hlavičky,

15. Priprav pomôcky na vedenie II. doby pôrodnej,

16. Vysvetli techniku dýchania a tlačenia v II. dobe pôrodnej,

17. Na pôrodníckom trenažéri predveď mechanizmus pôrodu hlavičky a ramienok

18. Na modeli novorodenca demonštruj ošetrenie pupočníka po pôrode

19. Vysvetlite pojmy - involúcia maternice, hematóm hrádze, krvácanie po pôrode.

20. Precvičuj manipuláciu s tlakomerom


61


ELIÁŠOVÁ, J. a kol. 2000. Pôrodnícke ošetrovateľstvo. Martin: Osveta, 2000, s. 135 , ISBN

80 -063-053- 4

KRIŠKOVÁ, A a kol. 2006. Ošetrovateľské techniky. 2. vyd. Martin: Osveta, 2006, s. 779,

ISBN 80-8063-202-2

MIKULANDOVÁ, M. 2004. Těhotenství a porod. Brno: Computer Press ®, 2004, s. 160,

ISBN 80 -251- 0205- X

PADYŠÁKOVÁ, H., REPKOVÁ, A. 2010. Záverečné práce. Bratislava: SZU, 1. vydanie.

2010. 105 s. ISBN 978-80-89352-45-6.

PAŘÍZEK, A. a kol. 2006. Kniha o těhotenství a porodu. Praha: Galén, 2006, s. 414 , ISBN

80 -7262 - 411

PAŘÍZEK, A. a kol. 2008. Kniha o tehotenství a díteti. Praha: Galén, 2008, s. 752, ISBN 978

- 80 -7262 - 594 -9

PONŤÚCH, A. 1984. Gynekológia a pôrodníctvo. Martin: Osveta, 1984, s. 404, ISBN 70-

061-84

REPKOVÁ, A. 2008. Psychofyzická príprava na pôrod. Bratislava: SZU, 2008. 105 s. ISBN

978-80-89352-21-0

ROZTOČIL, A. a kol. 2008. Moderní porodníctví. Praha: Grada Publishing, a.s., 2008, s.

405, ISBN 978-80-247-1941-2

SLEZÁKOVÁ, L. a kol. 2011. Ošetřovatelství v gynekologii a porodnictví, Praha: Grada

Publishing, a.s., 2011, s. 269, ISBN 978-80-247-3373-9

STADELMANN, I. 2001. Zdravé těhotenství - přirozený porod. Praha: One Woman Press,

2001. 583 s. ISBN 80-86356-04-3.

ŽÁČEKOVÁ, M. a kol. 2006. Štandardy v pôrodnej asistencii. Martin: Osveta, 2006, ISBN

80-8063-221-9

Zákon 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

http://www.zdravie.sk/sz/content/464-20817/zakon-5762004-zz-o-zdravotnej-starostlivosti-

sluzbach-suvisiacich-s-poskytovanim.html.

ŽIAKOVÁ, K. 2009. Ošetrovateľský slovník. Martin: Osveta, 2009. 218 s. ISBN: 978-


62

3 FYZIOLOGICKÉ ŠESTONEDELIE

Ciele

Poznať základné vyšetrovacie metódy na posúdenie šestonedieľky

Pôrodná asistentka dôkladným posúdením zabezpečí plynulý priebeh fyziologického

šestonedelia a včas zachytiť odchýlky od normy, uspokojiť primárne a sekundárne

potreby šestonedieľky

Poznať a vedieť edukovať šestonedieľku o starostlivosti o novorodenca, dojčení,

starostlivosti o seba (starostlivosť o hygienickom štandarde v šestonedelí,,

o starostlivosti o epiziotómiu, o vyprázdňovaní močového mechúra a konečníka,

o vhodnej životospráve v šestonedelí

o strava a pitný režim šestonedieľky

o fyzická aktivita šestonedieľky

o denný – nočný režim šestonedieľky, vhodné voľnočasové aktivity

Poznať a vedie aplikovať jednotlivé skupiny cvičení v náväznosti na aktuálny fyzický

a psychický stav šestonedieľky

Vedieť edukovať šestonedieľku o vhodnej fyzickej aktivite v šestonedelí

Poznať princípy tvorby materského mlieka

Poznať a správne vedieť aplikovať techniky dojčenia

Poznať a vedieť edukovať dojčiacu matku o vhodnej strave a pitnom režime

Vedieť edukovať matku o štandarde v hygienickej starostlivosti o prsníky

Vedieť diagnostikovať odchýlky od fyziologického stavu


Rozsah činnosti pôrodnej asistentky v postpartálnej starostlivosti je definovaný v :






63


(2) ) identifikuje potreby starostlivosti v pôrodnej asistencii ženy, rodiny a komunity a


alebo umieraním,




c) podieľa sa na zavedení systému kvality a hodnotí kvalitu starostlivosti v pôrodnej

asistencii,



starostlivosť,





j) používa posudzovacie stupnice v ošetrovateľstve a v pôrodníctve

k) vykonáva ošetrovateľskú starostlivosť a starostlivosť v pôrodnej asistencii v domácom

a inom prirodzenom sociálnom prostredí ženy,

l) vykonáva návštevy v rodinách šestonedieľok, sleduje ich zdravotný stav a edukuje ženu

o starostlivosti o dieťa,


potrebnom rozsahu,





(3) V rámci poskytovania postpartálnej starostlivosti pôrodná asistentka samostatne v

zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti

a) posudzuje rodičku vo fyzickej, duševnej a sociálnej oblasti, usmerňuje a psychicky

podporuje rodičku a sprevádzajúce osoby,

l) sleduje priebeh šestonedelia a poskytuje starostlivosť šestonedieľke, v prípade zistených

komplikácií zabezpečí lekársku starostlivosť,

m) podporuje ženu pri dojčení a dohliada na dodržiavanie zásad správnej techniky


64

dojčenia,

n) oboznamuje ženu v prípade nedostatočnej laktácie o možnostiach náhradnej výživy

novorodenca,

o) poskytuje informácie o správnej životospráve, plánovanom rodičovstve, počas dojčenia

a starostlivosti o novorodenca.





zásah lekára,





§ 5 Rozsah praxe pôrodnej asistencie poskytovanej pôrodnou asistentkou v





b) operačnom vedení pôrodu.

3.2 Charakteristika šestonedelia

Šestonedelie (puerperium) je doba po pôrode v trvaní 6 týždňov, počas ktorej sa organizmus

matky regeneruje z pôrodu a miznú zmeny, ktoré v organizme ženy spôsobilo tehotenstvo.

Nastáva involúcia tehotenských o popôrodných zmien, ktoré prebehli na reprodukčnom

systéme a na rodidlách ženy. U šestonedieľky posudzujeme stav organizmu po pôrode vždy

cefalokaudálne:

nástup laktácie - správna technika dojčenia,

involúcia maternice,

očistky (lochie):

o 1 - 2 deň po pôrode sú krvavé (lochia rubra),

o 3 - 4 deň po pôrode sú ružové (lochia seroza),


65

o koncom prvého týždňa po pôrode biele (lochia alba);

hojenie pôrodných poranení – opuch, hematóm, krvácanie v rane, konečníkové varixy

(epiziotómia, operačná rana po s.c., iné poranenia),

vyprázdňovanie (močenie, stolica),

stav dolných končatín (varixy, opuchy),

mobilizácia rodičky, diétne opatrenia, hygienický režim v šestonedelí,

psychický stav rodičky,

sociálne väzby (matka - dieťa - rodina).

Príprava šestonedieľky

psychická – vysvetlenie dôvodu vyšetrenia

fyzická – úprava polohy podľa spôsobu vyšetrenia

Pomôcky:

pomôcky na jednotlivé ošetrovateľské výkony, (meranie vitálnych funkcií, starostlivosť

o prsníky, starostlivosť o hrádzu a vonkajšie rodidlá, starostlivosť o operačnú ranu po

s.c.),

zdravotná dokumentácia.

3.3 Starostlivosť o šestonedieľku v rannom šestonedelí

Posúdenie šestonedieľky:

Cieľom starostlivosti o šestonedieľku v počas fyziologického šestonedelia je diagnostikovať

odchýlky od normy, poučiť matku o starostlivosti o seba, starostlivosti o novorodenca,

vrátane kŕmenia a podporovať väzbu medzi matkou, novorodencom a rodinou. Na

poskytovanie kvalitnej starostlivosti je potrebné aby pôrodná asistentka mala adekvátne

informácie, ktoré sa týkajú zmien v období šestonedelia.

Posudzujeme:

Vitálne funkcie - TK (tlak krvi) - hodnoty krvného tlaku by mali zostať nezmenené,

alebo môže byť miera hypotenzia. Výrazná hypotenzia nám poukazuje na krvácanie.

Zvýšenie krvného tlaku spojené s bolesťou hlavy môže byť signálom tehotenskej


66

hypertenzie. Pulz - tachykardia signalizuje nadmerné krvné straty, infekciu, bolesť,

úzkosť alebo srdcové ochorenie. Telesná teplota po pôrode môže byť zvýšená do 38°C

v dôsledku dehydratácie, únavy a hormonálnych zmien. Ak sa telesná teplota zvýši nad

38°C môže to poukazovať na výskyt infekcie. Na 2. - 3. deň po pôrode môže byť zvýšená

teplota v súvislosti s nástupom laktácie. Dych - dychová frekvencia počas fyziologického

šestonedelia zostáva nezmenená, zvyšuje sa pri febrilných stavoch, ťažkých anémiách,

akútnej bolesti.

Prsníky - posúdenie zahŕňa inšpekciu a palpáciu prsníkov. Inšpekciou sa zisťuje veľkosť,

tvar a symetriu prsníkov. Ďalej si všímame farbu kože, štruktúru a vaskularizáciu

prsníkov, vzhľad prsného dvorca a bradavky. Môžeme zistiť ragády, ktoré vznikajú

nesprávnym prikladaním dieťaťa k prsníku alebo zápal prsníka ( vzniká vtedy, ak je

v prsníku bakteriálna infekcia alebo nedostatočne vyprázdnený prsník ). Prvé tri dni po

pôrode je typická sekrécia kolostra. Od 2. - 4. dňa po pôrode sa začína tvorba materského

mlieka. V tomto období nastáva zväčšenie prsníkov, čo by mohlo poukazovať aj na

retenciu materského mlieka. Prsník je na pohľad väčší, napätý a lesklý a žena pociťuje

diskomfort. Palpácia prsníkov zahŕňa posúdenie stavu laktácie a zväčšenia prsníkov.

Zdravé prsníky dojčiacej matky sú mäkké a poddajné, dvorce sú neporušené a po

stimulácii nastáva erekcia materského mlieka z bradavky. Zväčšené prsníky pred

dojčením by mali byť rovnomerne tuhé, napnuté, teplé na dotyk.

Maternica - zisťuje sa jej involúcia (zaviňovanie) a to posúdením výšky fundu

maternice, jeho tonusu a umiestnenia. Na správne posúdenie involúcie maternice je

dôležité, aby mala žena vyprázdnený močový mechúr. Plný močový mechúr bráni

involúcii a výška fundu maternice nezodpovedá popôrodnému dňu. Hodinu po pôrode je

výška fundu v úrovni pupka, alebo maximálne jeden prst nad pupok a na tejto úrovni

zostáva asi 24 hodín od pôrodu. Od druhého popôrodného dňa zostupuje fundus denne

o jeden až dva cm smerom k symfýze. Na 10. - 14. deň sa fundus nachádza zatiahnutý už

za symfýzou.

Lochie - zisťujeme ich charakter, farbu, množstvo, prítomnosť zrazenín, zápachu.

Červené lochie (lochia rubra) sú jasnočervenej farby, trvajú 1-3 dni a môžu obsahovať

malé zrazeniny . Ich množstvo sa zvyšuje počas dojčenia, pri chôdzi a fyzickej námahe.

Neskôr lochie blednú a stávajú ružovými až hnedými (lochia serosa) na 4.-9. deň


67

neobsahujú zrazeniny. Na 10. deň sa farba mení na žltú (lochia flava) alebo bielu (lochia

alba). Môže pretrvávať až do konca šestonedelia. Množstvo očistiek sa zisťuje počítaním

počtu prekrvácaných vložiek alebo vážením ( 1 g zodpovedá 1 ml ).

Operačná rana - ak bol pôrod vykonaný cisárskym rezom, posudzuje sa stav krytia,

hojenie operačnej rany, prítomnosť hematómov, opuch, drenáž ( množstvo tekutiny,

farba) a príznaky infekcie.

Vyprázdňovanie močového mechúra - hodnotí sa prvé močenie po pôrode, , množstvo

vylúčeného moču, farba, prítomnosť dyzurických ťažkostí, prejavy dystenzie močového

mechúra

Vyprázdňovanie hrubého čreva - zisťujeme meteorizmus, prítomnosť črevnej distenzie,

auskultáciou posudzujeme črevnú peristaltiku, hlavne po operačne vedenom pôrode. Prvá

stolica po spontánnom pôrode býva 2.-3. deň po pôrode. Ak bol pôrod, vedený

vaginálnou cestou, komplikovaný (veľký plod, rozsiahle poranenia, ruptúra konečníka,

forceps, VE) je vhodné zabezpečiť, aby prvá stolica nebola tuhá. Laxatíva používame

najmä vo forme čapíkov, prvé dni po pôrode je vhodná aj kašovitá strava a dostatok

tekutín. V oblasti konečníka si všímame prítomnosť hemoroidov, ich stav, opuch,

krvácanie a stav sutúry, ak bola vykonaná.

Perineum - hodnotíme stav epiziotómie, pôrodného poranenia. Sledujeme hojenie

epiziotómie, prítomnosť podliatin, hematóm v sutúre, alebo mimo sutúry, edém, infekcia

v sutúre, rozpad sutúry, prítomnosť stolice.

Dolné končatiny - posudzuje sa tvar, farba, symetria, prítomnosť varixov alebo edémov.

Identifikujú sa príznaky tromboflebitídy, pozitívny Homansov príznak, začervenanie,

bolestivosť, napätie, teplá koža v mieste zápalu. Vhodná je skorá mobilizácia

šestonedieľky.

Bolesť - posúdením šestonedieľky zisťujeme aj prítomnosť bolesti. Najčastejšie je

lokalizovaná v oblasti epiziotómie, konečníka, podbruška, v operačnej rane, bolestivosť


68

prsníkov. Pôrodná asistentka vhodnou edukáciou pomáha šestonedieľke zvládnuť bolesť

pomocou odpútavacích techník a informuje lekára.

Psychosociálny stav šestonedieľky - zisťujeme uspokojovanie psychosociálnych

potrieb. Posudzujú sa faktory ovplyvňujúce prechod na materskú rolu - stav matky,

dieťaťa, socioekonomické faktory, vek matky, parita, okolnosti pôrodu, konflikt rolí na

požiadavky kariéry. Z hľadiska stavu dieťaťa sa informujeme o gestačnom veku, príjme

na jednotku intenzívnej starostlivosti novorodencov z akejkoľvek príčiny, výskyte

fyzických anomálií. V rámci socioekonomických faktorov sa získavajú informácie

o zdroji príjmu, stupni sociálnej podpory matky. V rodinných faktoroch sa hodnotí

prijatie dieťaťa súrodencami, kvalita vzťahu medzi matkou a partnerom. V súvislosti

s vekom matky alebo s paritou sa zbierajú informácie o predchádzajúcej skúsenosti

s materskou rolou ( veľmi mladé matky nemusia byť informované o starostlivosti

o novorodenca, staršie matky môžu čeliť konfliktu pri uspokojovaní potrieb ostatných

členov rodiny). Konflikt rolí na požiadavky kariéry zahŕňa napríklad aktívne zamestnané

ženy, ktoré môžu mať ťažkosti s prispôsobením zmeny roly a konflikt požiadaviek

dieťaťa, rodiny a práce.

o baby blues - príznaky sa zjavia obyčajne na 3. deň po pôrode: podráždenosť,

plačlivosť, nepokoj, nespavosť, hnev voči členom rodiny a aj dieťaťu, úzkosť,

náladovosť,

o popôrodná depresia a psychóza – psychosociálne reakcie, prehnaná až predĺžená

podráždenosť, nestabilné správanie, nečinnosť, nevhodné reakcie na členov rodiny

alebo dieťa,

o attachment – citová väzba, ktoré sa utužuje postupne interakciou dieťaťa s osobami,

ktoré sa oň starajú.

o správanie poukazujúce na väzbu – dotýkanie, držanie, maznanie, bozkávanie,

objímanie, oslovovanie dieťaťa menom, ako aj pozorovateľné správanie u dieťaťa:

plač, očný kontakt. Niekedy možno pozorovať materské správanie poukazujúce na

neadekvátne vytvorenie väzby s dieťaťom – negatívne komentáre týkajúce sa vzhľadu

dieťaťa, sklamanie týkajúce sa pohlavia dieťaťa, nepozeranie sa na dieťa, nedotýkanie

sa dieťaťa, neodpovedanie na správanie dieťaťa, neschopnosť uspokojiť potreby

dieťaťa.


69

Bezprostredná starostlivosť PA o šestonedieľku do 6 hodín po pôrode

Pôrodná asistentka prevezme šestonedieľku z pôrodnej sály s kompletnou dokumentáciou a

doplní súhrnnú správu pri preložení rodičky z pôrodnej sály na oddelenie šestonedieľok.

Pôrodná asistentka sleduje:

monitoruje a zaznamenáva vitálne funkcie,

sleduje výšku fundu maternice u šestonedieľky a krvácanie z rodidiel,

informuje lekára o každej patologickej zmene v zdravotnom stave šestonedieľky,

sleduje u šestonedieľky zaviňovanie maternice.

čas prvej mikcie ( do 6 až 8 hodín), ktorý zaznamenáva do zdravotnej dokumentácie,

spontánne močenie v 4 až 6 hodinových intervaloch, v prípade potreby šestonedieľku

cievkuje.

Pôrodná asistentka kontroluje:

stav pôrodného poranenia (opuch, hematóm),

príznaky krvácania v suture,

monitoruje a zaznamenáva výskyt bolesti u šestonedieľky, jej charakter a intenzitu. Pri

zistení výraznej bolesti informuje lekára.

čas prvej mikcie ( do 6 až 8 hodín), ktorý zaznamenáva do zdravotnej dokumentácie,

spontánne močenie v 4 až 6 hodinových intervaloch, v prípade potreby šestonedieľku

cievkuje,

pomáha šestonedieľke pri hygienickej starostlivosti po pôrode (dezinfekcia vonkajších

rodidiel, oplachovanie antiseptickým roztokom).

Starostlivosť PA o šestonedieľku počas ďalších hodín a dní po pôrode až do prepustenia

PA, sleduje a zaznamenáva fyziologické funkcie minimálne 2 x denne,

patologické hodnoty oznámi lekárovi,

monitoruje u šestonedieľky zavinovanie maternice a vzhľad lochií,

sleduje u šestonedieľky nástup laktácie a pravidelné a dokonalé vyprázdňovanie

prsníkových žliaz,


70

sleduje u šestonedieľky vyprázdňovanie hrubého čreva. Pri chýbaní defekácie do 48

hodín od pôrodu podá na základe ordinácie lekára glycerínový čapík, resp. iné mierne

preháňadlo,

poučí šestonedieľku o význame liečebnej telesnej výchovy po pôrode a povzbudzuje ju

k cvičeniu,

sleduje hojenie pôrodného poranenia a edukuje šestonedieľku o zásadách ošetrovania

pôrodného poranenia po prepustení do domácej starostlivosti, edukuje ju o diétnych

režimových opatreniach a životospráve v šestonedelí,

monitoruje psychický stav u šestonedieľky, zmeny v psychickom stave oznámi lekárovi,

zaznamenáva všetky potrebné údaje a zistenia do zdravotnej dokumentácie.

3.4 Dojčenie

Dojčenie predstavuje najprirodzenejší spôsob výživy novorodenca materským mliekom, ktorý

má svoje výhody v rovine fyzickej, psychickej aj sociálnej nielen pre dieťa, ale aj pre matku.

Ide o zložitý neurohumorálny proces závislý na vnútorných, ale aj vonkajších činiteľoch.

Matka v procese prípravy na dojčenie, aj počas „učenia sa dojčiť“ bezprostredne po pôrode

potrebuje pomoc pôrodnej asistentky.

Príprava matky na dojčenie

Väčšina matiek je pevne rozhodnutá svoje dieťa dojčiť už pred otehotnením. Matku je

potrebné pripravovať na dojčenie už počas tehotenstva. Súčasťou psychofyzickej prípravy

ženy na pôrod sú i informácie o dojčení. Predpokladom úspešného dojčenia je dobre

informovaná matka. Dostatok informácií podporuje sebaistotu a sebadôveru matky. Ďalším

dôležitým faktorom pre úspešné dojčenie je aj príprava prsníkov na dojčenie. Prsné bradavky

môžu mať rôzny tvar, môžu byť ploché, krátke, dlhé alebo vtiahnuté. Zvýšenú pozornosť

im musíme venovať už počas tehotnosti, lebo možné anatomické odchýlky by mohli byť

prekážkou dojčenia. Na dosiahnutie úspešného dojčenia je dôležité priloženie novorodenca

hneď po pôrode, najneskôr do jednej hodiny najlepšie však v prvej polhodine. Práve v tomto

čase je novorodenec na sanie najlepšie pripravený.

Technika dojčenia

Pre úspešné dojčenie je dôležitá správna technika dojčenia. Technika dojčenia má všeobecné

pravidlá, ktoré sa musia uplatňovať, ak má byť dojčenie pre dieťa efektívne a pre matku


71

príjemné. Ak si matka na začiatku dojčenia pri prvých priloženiach neosvojí efektívnu

techniku, čoskoro sa prejavia prvé komplikácie a dojčenie bude neúspešné. Hlavnú úlohu má

pôrodná asistentka, ktorá by mala pomôcť matke pri prikladaní dieťaťa k prsníku a prípadné

nedostatky techniky včas korigovala. Úspešné a efektívne dojčenie zaručujú dva základné

kroky:

vhodná vzájomná poloha matky a dieťaťa (foto z archívu autorov)

správne priloženie a prisatie dieťaťa

Obrázok 30,31,32,33,34 Správne prisatie dieťaťa ( Poloková, 2011, s.36)


72

Polohy pri dojčení

Pri dojčení matka by mala vybrať tú najvhodnejšiu polohu, ktorá najviac vyhovuje jej

a dieťaťu. Dôležité je, aby matka bola uvoľnená a aby pridržala svoje dieťa k prsníku

pohodlne. Častá najviac preferovaná je klasická poloha, kedy matka sedí vzpriamená a dieťa

podopiera vo svojom lone alebo leží s dieťaťom vedľa seba. Sú však aj mnohé ďalšie polohy

a matka si z nich môže vybrať. Úlohou pôrodnej asistentky je, aby matke teoreticky vysvetlila

aké polohy dojčenia sú možné a následne spolu prakticky overuje, ktorá poloha matke

a dieťaťu individuálne vyhovuje.

Najvhodnejšie sú tieto polohy:

poloha po ležiačky,

poloha v sede,

poloha bočná – futbalová,

poloha tanečníka,

poloha vertikálna,

poloha v polosede s podloženými nohami,

dojčenie dvojčiat.

Správne priloženie a prisatie dieťaťa

Správna vzájomná poloha matky a dieťaťa umožní správne uchopenie bradavky. Dieťa treba

priložiť k prsníku tak, aby uchopilo čo najväčšiu časť dvorca. Prsty matky sa nesmú dotýkať

dvorca. Prsník podopierať zospodu všetkými prstami okrem palca. Palec položiť vysoko nad

dvorec. Palec a prsty vytvárajú písmeno C. Napriamiť bradavku tlakom palcana prsník. Matka

nesmie odťahovať prsník od nosa. Brada, tvár i nos dieťaťa sa dotýkajú prsníka. Dieťa treba

priložiť k prsníku, nie prsník k dieťaťu!

Bradavka musí byť vždy na úrovni úst dieťaťa. Dotykom a dráždením úst pomocou bradavky

sa u dieťaťa vyvolá orientačný reflex. Naširoko otvorené ústa dieťaťa sú správnou odpoveďou

na tento podnet. Jazyk dieťaťa presahuje dolnú peru, pohárikovito sa sformuje a obopína

bradavku aj s dvorcom zdola prsníka. Ďasná stláčajú dvorec a posúvajú mlieko smerom

k bradavke. Vlnovitý pohyb jazyka spredu dozadu pritláča bradavku s dvorcom o podnebie

dieťaťa, tým sa mliečne sínusy vyprázdňujú a dieťa mlieko prehltne.


73

Výživa dojčiacej matky

Výživa ženy, ktorá dojčí je veľmi dôležitá, pretože sa nestará už len o výživu seba, ale aj

o výživu svojho dieťaťa. Dojčiaca matka preto musí mať dostatok živín, stopových prvkov,

vitamínov a tekutín, aby v materskom mlieku nič nechýbalo.

Energetický príjem: väčšina dojčiacich žien stratí počas prvého polroka po pôrode cca 2-6

kg.. Drastické redukčné diéty spôsobujú rýchle odbúravanie zásobného telesného tuku,

z ktorého sa potom môžu uvoľňovať tzv. PCB (polychlórované bifenily, toxické látky, ktoré

nesieme v organizme všetci), čím sa prirodzene zvyšuje aj ich uvoľňovanie do mlieka.

Druhým extrémom je nadmerný prívod kalórií. Energetický príjem dojčiacej matky by nemal

klesnúť pod 2 000 kcal za deň. Samozrejmosťou je dostatočný prísun zeleniny a ovocia.

Prívod tekutín: počas dojčenia kladieme dôraz na správny pitný režim. Matka by rozhodne

nemala trpieť nedostatkom tekutín. Má sa napiť vždy, keď na ňu príde smäd. Na druhej strane

prehnaný prívod tekutín nemá zmysel. Vhodná je minerálka, mlieko, polievky, neodporúčame

nápoje obsahujúce kofeín.

Pestrá vyvážená strava: v jedálnom lístku dojčiacej matky by mali byť zastúpené všetky

základné skupiny potravín ako obilniny, zemiaky, mäsové výrobky, mliečne výrobky, ovocie

a zelenina. Prirodzene, mamička sa môže najesť podľa svojej chuti, ak je jej strava rozmanitá

a vyvážená, kaloricky dostatočná.

„Zakázané“ potraviny: niektoré deti reagujú príznakmi plynatosti a dojčenskými kolikami,

ak ich mama pred dojčením konzumuje určité potraviny. Najčastejšie sa nadúvanie

a dojčenská kolika vyskytuje po konzumácii cesnaku, cibule, špenátu, kapusty, pažítky,

petržlenu, brokolice, hrachu, fazule, kalerábu, reďkovky, jabĺk.

Strava dojčiacej matky má byť pestrá, ľahko stráviteľná, bohatá na bielkoviny, minerálne

látky, vitamíny. Nesmie byť dráždivá, príliš kyslá alebo nafukujúca (napr. kapusta,

strukoviny). Prevládať má ovocie a zelenina, obmedziť treba sladkosti, mastné a ostré jedlá.

Osobitne dôležitý je dostatok tekutín, najmä vo forme vody , čaju a mlieka. Koncentrované

100% ovocné šťavy nie sú vhodné, pretože majú opačný účinok – z organizmu odoberajú

vodu. Treba ich riediť. Zakázané je pitie alkoholických nápojov (aj piva) a fajčenie. Alkohol

a nikotín sa totiž dostávajú do mlieka a vážne poškodzujú zdravie novorodenca

z pečiva by si mala dojčiaca matka vyberať celozrnné výrobky,


74

z príloh sú vhodné cestoviny a ryža,

mlieko a mliečne výrobky sú významným zdrojom vápnika a živočíšnych bielkovín,

odporúčané sú nízkotučné a zakysané výrobky,

obmedziť treba údeniny, lebo obsahujú veľa soli a tuku, netreba zabúdať zaradiť

do jedálnička mäso z rýb,

vajcia treba konzumovať opatrne, odporúča sa 2-3 vajíčka týždenne,

dojčiaca žena má vypiť denne 2,5 – 3,5 l tekutín, obmedziť treba nadmerné solenie,

sladenie, kávu a alkohol.

3.5 Problémy pri dojčení

Príčiny neefektívneho dojčenia

Klasifikácia príčin, ktoré priamo vedú k neefektívnemu dojčeniu, vychádza z poznania

problému. Tie môžu byť u matky, u dieťaťa, v technike prikladania dieťaťa k prsníku

a prisatia. Prípadne je spôsobená kombináciou faktorov.

Dojčenie je to najlepšie, čo môže matka svojmu dieťaťu dať. Preto je dôležité eliminovať

všetky faktory, ktoré by ho mohli negatívne ovplyvniť.

Faktory ovplyvňujúce dojčenie

Faktory ovplyvňujúce dojčenie zo strany matky :

nedostatočná informovanosť o problematike dojčenia,

zlá technika dojčenia,

dojčenie podľa časového harmonogramu,

slabá pomoc rodiny,

Faktory ovplyvňujúce dojčenie zo strany zdravotníckych pracovníkov:

nízka edukácia dojčiacich matiek o prirodzenej výžive,

oddelené ošetrovanie matky s dieťaťom, neskoré prvé priloženie a dojčenie,

slabá propagácia dojčenia na pôrodníckych oddeleniach,

propagácia umelej výživy v pôrodniciach.


75

Problémy pri dojčení zo strany matky

Mnohé ženy nemajú istotu, či sú schopné tvoriť dostatok mlieka. Ako náhle dieťa vyzerá

nepokojne, plače a chce často piť alebo odmieta prsník, matka môže začať mať pochybnosti,

či má dosť mlieka. Neschopnosť tvorby mlieka je u matky veľmi zriedkavá. Vyskytuje sa iba

u jednej - dvoch z desaťtisíc matiek.

Ťažkosti s oxytocínovým reflexom

Tok mlieka sa môže dočasne prerušiť alebo inhibovať, ak matka prežíva šok, bolesť, úzkosť

alebo zmätok. Toto môže zvýšiť hladinu adrenalínu v krvi, periférnu vazokonstrikciu a menší

prísun oxytocínu do buniek mliečnej žľazy. Inhibícia oxytocínového reflexu máva iba krátke

trvanie, nie je dôvodom k vážnejším problémom.

Málo (nedostatok) mlieka

Mnohé matky prežívajú kritické situácie, keď tvorba ich mlieka nestačí kryť potrebu dieťaťa.

Takéto obdobia nedostatku mlieka môže vyvolávať aj nesprávne priloženie dieťaťa k prsníku,

zníženie frekvencie alebo dĺžky dojčenia alebo inhibícia oxytocínového reflexu. Túto situáciu

vieme skoro vždy zvrátiť. Každá matka, ktorá predtým úspešne dojčila, môže si kedykoľvek

zvýšiť tvorbu mlieka. Riešením je lepšie priloženie dieťaťa a čo najčastejšie dojčenie

niekoľko dní za sebou.

Nadbytok mlieka

Dieťa si samo reguluje potrebné množstvo mlieka a preto jeho pravá nadprodukcia je

zriedkavá. Avšak chybné postupy, ako je zlé prisatie alebo privčasné odloženie dieťaťa

od prvého prsníka, u niektorých žien môžu viesť k nadprodukcii mlieka. Dieťa sa potom

usiluje dostať väčšie množstvo predného mlieka z druhého prsníka. Má snahu nahradiť

potrebnú energiu, ktorú by dostalo v zadnom mlieku.

Bolestivé bradavky a bradavky s ragádami

Bolesti bradaviek sa môžu vyskytnúť v prvom období dojčenia, najmä dovtedy, kým sa

nezískajú skúsenosti so správnym priložením a častým dojčením. Nesprávne prisatie dieťaťa

je hlavnou príčinou bolestí a ragád bradaviek. Obmedzovanie dojčenia môže viesť k zdureniu

prsníkov, ktoré zase môže zapríčiniť nesprávne prisatie.


76

Bolestivé zdurenie prsníkov

Prsníky sa napĺňajú medzi druhým a piatym dňom po pôrode. Ak sa mlieko nevyprázdňuje,

prsníky sú zdurené, tvrdé, horúce a bolestivé. Tento stav označujeme ako bolestivé zdurenie,

na rozdiel od normálneho priebehu rozvoja laktácie, pri ktorom môžu byť tiež prechodne

prsníky výrazne zväčšené. Bolestivému zdureniu možno predísť prevenciou.

Zablokované mliekovody a mastitída

K zablokovaniu mliekovodov môže dôjsť, ak je dojčenie obmedzované, ak je dieťa nesprávne

prikladané a nedostatočne saje, ak je vypudzovací reflex zablokovaný, alebo z iných nie dobre

známych príčin. Zablokovaný mliekovod sa prejavuje ako tvrdá, bolestivá hrčka na prsníku.

Pokožka nad ňou je červená a lesklá. Matka môže mať aj horúčku.

Neinfekčná mastitída je zápal prsníka, ktorý vznikne, ak mlieko presiakne z nepriechodných

mliekovodov do okolitých tkanív prsníka. Zapálená časť prsníka je červená, horúca

a bolestivá. Po zlepšení odtoku mlieka, zlepšením spôsobu satia môže mastitída ustúpiť za 24

hodín. Ak sa mastitída rozvíja ďalej, zhoršuje sa, potom ide o bakteriálnu mastitídu.

Infekcia a absces

Infekčná bakteriálna mastitída je zriedkavá. Oneskorená liečba oboch typov mastitíd môže

vyústiť do abscesu prsníka.

Kontraidikácie dojčenia zo strany matky

Dojčenie je kontraindikované pri vážnom ochorení matky (srdcové zlyhanie, tuberkulóza,

choroby pľúc a obličiek, psychózy, alebo ťažké postnatálne depresie, napr. laktačná

psychóza). Pri infekcií HIV je riziko prenosu materským mliekom rôzne a závisí od štádia

infekcie matky počas dojčenia. Závery WHO z roku 1989 odporúčajú dieťa nedojčiť, ak však

nemožno zabezpečiť alternatívnu výživu (najmä v rozvojových krajinách), dojčenie môže

pokračovať.

Problémy pri dojčení zo strany dieťaťa.

Najčastejšie klinické problémy / kontraindikácie pri dojčení zo strany dieťaťa sú metabolické

poruchy. Pri galaktozémii musí byť z diéty eliminovaná laktóza, preto dieťa nemôže byť

dojčené a ani kŕmené materským mliekom. Pri fenylketonúrii môže byť dieťa dojčené, no

príjem materského mlieka musí byť regulovaný, pričom je potrebné stále monitorovanie

koncentrácie fenylalanínu.


77

Dojčenie je kontraindikované, ale výživa materským mliekom je dovolená pri vrodených

vývojových anomáliách tvárovej časti hlavy, vrodené poruchy priechodnosti GIT

a niektorých genetických aberáciach.

Dojčenie nie je možné pri poraneniach mozgu, najčastejšie pri vnútrolebečnom krvácaní

a hypoxii, s poruchou sacieho a prehĺtacieho reflexu u nezrelých detí. Celkové závažné

ochorenia dieťaťa, pri ktorých nevládze sať z prsníka, sú takisto prekážkou dojčenia.

Za prechodnú prekážku dojčenia sa pokladajú infekcie dýchacích ciest pre sťažené satie.

Ikterické dieťa je často prechodne spavé a menej sa hlási k pitiu, preto ho treba stimulovať.

Deti drogovo závislých matiek sa nedojčia.

Úlohy

1. Charakterizuj šestonedelie

2. Demonštruj na figurantke prijatie šestonedieľky po vaginálnom pôrode na oddelenie

šestonedelia

3. Demonštruj na figurantke prijatie šestonedieľky po cisárskom reze na oddelenie

šestonedelia

4. Demonštruj na pôrodníckom trenažéri posúdenie fyzického stavu šestonedieľky

5. Demonštruj na figurantke posúdenie psychického stavu šestonedieľky

6. Demonštruj na figurantke vertikalizáciu šestonedieľky po vaginálnom pôrode

7. Demonštruj na figurantke vertikalizáciu šestonedieľky po pôrode cisárskym rezom

8. Vypracuj edukačný list o životospráve šestonedieľky

9. Vypracuj edukačné listy o dojčení

10. Demonštruj na figurantke a modeli novorodenca správnu techniku dojčenia

11. Demonštruj na figurantke a modeli novorodenca riešenie rôznych problémov pri

dojčení


78

Použitá literatúra

ELIÁŠOVÁ, A. a kol 2010.: Pôrodnícke ošetrovateľstvo. Martin: Osveta, 2000, s.110, ISBN

80-8063-053-8.

FARKAŠOVÁ, D. a kol. 2005: Ošetrovateľstvo – teória. Martin. Osveta, 2005. 215 s. ISBN

80-8063-182-4

KOBILKOVÁ, J. a kol. 2005. Základy gynekológie a porodnictví. Praha: Galén a Karolínum,

2005. 368 s. ISBN 80-7262-315-X

LEIFER, G.: 2004. Úvod do porodnického a pediatrického ošetřovatelství. Praha: Grada

Publishing, 2004, s. 952, ISBN 80-247-0668-7

PAŘÍZEK, A. a kol. 2005: Kniha o těhotenství a porodu. Praha: Galén, 2005,2006. 414s.

ISBN 80-7262- 411-3

ROZTOČIL, A. a kol. 2008. Moderní porodníctví. Praha: Grada Publishing, a.s., 1. vydanie.

2008. 405 s. ISBN 978-80-247-1941-2

SLEZÁKOVÁ, L. a kol. 2011. Ošetřovatelství v gynekologii a porodnictví. Praha: Grada

Publishing, a.s. 2011, 280 s. ISBN 978-80-247-3373-9

ŠEVČÍK, J. a kol. 2001: Výživa těhotných a kojících. In Výživa a potraviny, 2001, roč. 56,

č.2, s. 61-62. ISSN 1211-846X

Štandardy Európskej únie pre sestry a pôrodné asistentky. In Slovenský zdravotník. 2001,

roč. 10, č.4, s.12.

VITÍKOVÁ, R. 2007. Těhotenství a šestinedělí v kondici. 1. vydanie. Praha: Galén, 2007. 127

s. ISBN 978-80-7262-409-6.


79

4 VYŠETROVACIE METÓDY V GYNEKOLÓGII

Ciele Poznať vyšetrovacie metódy v gynekológii

Poznať a vedieť aplikovať postupy prípravy ženy na vyšetrenie

Poznať pracovné postupy pri vyšetrovacích metódach v gynekológii

Vedieť pripraviť pomôcky na vyšetrenie ženy podľa požadovaného vyšetrenia

Vedieť asistovať lekárovi pri vyšetrení ženy

Vedieť edukovať ženu o meraní bazálnej teploty

Vedieť odobrať MOP, cytológiu, materiál na kultiváciu

V prehľade uvádzame len výber z tých metód, ktoré sa v gynekologickej praxi používajú

najčastejšie a pôrodná asistentka (PA) ich na základe ordinácie lekára vykonáva samostatne,

alebo s lekárom pri nich spolupracuje.


Rozsah činnosti pôrodnej asistentky pri vyšetrovacích metódach realizovaných na

gynekologických pracoviskách je definovaný v:






(1) e) organizuje a zabezpečuje plnenie intervencií v poradí, ktoré zodpovedá potrebám ženy

a je v súlade s liečebným plánom určeným lekárom, ak osoba potrebuje lekársku starostlivosť,


g) poskytuje poradenstvo v premenopauze, menopauze, postmenopauze, odporúča

alternatívnu liečbu pri klimakterickom syndróme,

h) edukuje ženu o prevencii, diagnostike a liečbe gynekologických ochorení vrátane ochorení

prsníka,



80

analyzuje záznamy v dokumentácii; na základe dokumentácie vykazuje činnosti pre potreby

zdravotných poisťovní a štatistiky,


potrebnom rozsahu,


pomôcok, prístrojov, nástrojov a zariadení používaných pri poskytovaní

ošetrovateľskej starostlivosti a starostlivosti v pôrodnej asistencii a podľa stupňa

náročnosti dezinfekciu a sterilizáciu aj vykonáva.









d) ochorení prsníka,

e) diagnostike a liečbe gynekologických ochorení.

4.2 Všeobecné vyšetrovacie metódy v gynekológii

Anamnéza - rodinná, osobná, gynekologická, pôrodnícka, sexuálna, alergiologická,

farmakologická, sociálna (špecifiká anamnestických údajov sú spracované v jednotlivých

kapitolách učebníc gynekológia a gynekologické ošetrovateľstvo)

Fyzikálne vyšetrenie

Zahŕňa vyšetrenie pohľadom, pohmatom, poklepom, posluchom a meraním (špecifiká sú

spracované v jednotlivých kapitolách učebníc Gynekologického ošetrovateľstva). Pôrodná

asistentka ho vykonáva samostatne pri realizácii ošetrovateľskej starostlivosti metódou

ošetrovateľského procesu v pôrodnej asistencii, prioritne v prvom kroku – pri vytváraní

databázy informácií o pacientke. Pri fyzikálnom vyšetrení PA postupuje najčastejšie

cefalokaudálnym prístupom, vyšetruje celé telo, alebo len časti – podľa ťažkostí pacientky.

Zásady dodržiavané pri fyzikálnom vyšetrení


81

predstaviť a vysvetliť účel vyšetrenia,

oslovovať menom a titulom,

vysvetľovať, čo budeme vyšetrovať,

zachovať právo dôstojnosti a intimity,

neuvádzať žiadne závery o diagnóze, prognózy,

vysvetliť len diagnózy a liečbu uvedenú v dokumentácii, o ktorých už pacientka dostala

informáciu od lekára,

venovať pozornosť neverbálnej komunikácii,

všímať si aj iné problémy, ktoré so stavom pacientky zdanlivo nesúvisia.

Príprava ženy:

psychická príprava - poučenie o cieli a priebehu vyšetrenia

fyzická príprava - vyprázdnenie čriev, močového mechúra, zaujatie vyšetrovacej polohy

- na boku, chrbte, v sede, genupektorálna, gynekologická

Pomôcky:

baterka, ústne lopatky,

teplomer,

tlakomer,

rukavice,

fonendoskop, stetoskop,

pelvimeter, centimeter.

Vyšetrenie pohľadom ( inšpekcia )

zisťovanie odchýlok od normy,

sledovanie voľným okom, alebo zdrojom svetla,

PA sleduje najčastejšie postoj, chôdzu, stav výživy, farba sklér, exoftalmus, typ

ochlpenia, varixy, prsníky - veľkosť, tvar, galaktoreu, kožu, pigmentáciu, brucho - tvar

a vyklenutie brušnej steny (nádor), šírenie dýchacej vlny (obmedzenie - peritoneálne

dráždenie), strie, jazvy po operáciách, hernie, diastázu, neverbálnu komunikáciu.


82

Vyšetrenie pohmatom ( palpácia)

pohmat bruškami prstov jednej, alebo oboch rúk,

pacientka zvyčajne leží na chrbte, ruky voľne položené vedľa tela, nohy mierne pokrčené

v kolenách, hlboko dýcha,

PA najčastejšie vyšetruje krk, brucho - priehmatnosť brušnej steny, lokalizácia

bolestivého miesta, palpácia pečene a sleziny (na pravom boku) močový mechúr,

vonkajšie pôrodnícke vyšetrenie tehotnej (spracované v kapitole 1).

Vyšetrenie poklepom ( perkusia)

prsty jednej ruky udierajú na prsty druhej,

rozlíšenie hraníc orgánov - skrátený, plný, temný, jasný, hypersonórny, bubienkový,

PA tento typ fyzikálneho vyšetrenia nepoužíva.

Vyšetrenie posluchom ( auskultácia)

počúvanie priamo uchom, fonendoskopom, stetoskopom,

PA najčastejšie vyšetruje srdce, črevnú peristaltiku - hlasité škvŕkanie (obštrukčný ileus),

vymiznutie zvukov (paralytický ileus) , ozvy plodu.

Vyšetrenie čuchom

lochie,

moč,

dych.

Vyšetrenie meraním ( menzurácia)

váženie - zisťovanie hmotnosti (placenta, dieťa, vložky),

meranie - pelvimetria, gravidometria, edémy, výška, krvná strata.

Gynekologické vyšetrenie vonkajších a vnútorných rodidiel (podrobne je spracované

v učebniciach Gynekológie a špecificky v jednotlivých kapitolách Gynekologického

ošetrovateľstva)

Gynekologické vyšetrenie


83

Gynekologické vyšetrenie začína vyšetrením vonkajších rodidiel a pokračuje bimanuálnym

vyšetrením vnútorných rodidiel. Je doplňované ďalšími vyšetreniami - kolposkopia, odbery

cytológie atď. Asistenciu pri vyšetrení vykonáva pôrodná asistentka.

Príprava ženy

psychická príprava - vysvetliť podstatu vyšetrenia a postup pri vyšetrení,

fyzická príprava - vyprázdnenie močového mechúra a hrubého čreva uľahčuje

vyšetrenie.

Pomôcky:

gynekologický vyšetrovací stôl + papierové podložky (krepový papier na valci),

beztieňová stojatá lampa,

/trenažér na nácvik gynekologického vyšetrenia – nácvik metodiky v odbornej učebni/,

sterilné poševné zrkadlá,

sterilné rukavice,

ďalšie pomôcky podľa nasledujúceho vyšetrenia (kolposkopia, cytológia).

Obrázok 35 Zariadenie gynekologickej ambulancie- gynekologický vyšetrovací stôl

(foto z archívu ambulancie Dr. Mýtnikovej)


84

Obrázok 36 Pošvové zrkadlá Obrázok 37 Vyšetrovacie rukavice

(fotografie z archívu autorov)


PA pripraví vyšetrovací stôl (podložka), pomôcky na stolík, žiadanku vyplnenú podľa

zvyklostí pracoviska,

ženu uloží do gynekologickej polohy na vyšetrovacom stole,

nastaví beztieňovú stojatú lampu,

do pošvy sa môže zaviesť spodné poševné zrkadlo alebo automatické poševné zrkadlo,

ktoré sa po zavedení roztvorí,

po zavedení horného poševného zrkadla PA ho pridrží, aby pošva a cervix boli dobre

viditeľné,

počas výkonu pozoruje ženu a komunikuje s ňou,

po výkone pomôže žene vstať, informuje ju, kedy a ako sa môže dozvedieť výsledok

vyšetrenia,

urobí záznam do zdravotnej dokumentácie,

zabezpečí dekontamináciu pomôcok a ich uloženie podľa zvyklostí pracoviska.


špeciálna starostlivosť po vyšetrení nie je potrebná.

4.3 Špeciálne vyšetrovacie metódy v gynekológii

Menštruačný kalendár a bazálna teplota

Meranie bazálnej teploty je jednoduchá metóda zložená na termogénnom pôsobení

progesterónu. Ide o doplnkovú metódu , ktorú sa využíva na nepriamy dôkaz ovulácie, pri

niektorých prirodzených antikoncepčných metódach a k diagnostike tehotnosti.


85

Bazálna teplota sa meria v pošve, ústach, alebo konečníku, minimálne 3 mesiace, rovnakým

teplomerom v rovnakú dobu a rovnaký čas po najmenej 6 hodinách neprerušovaného spánku.

Údaje sa zaznamenávajú do menštruačného kalendára. Spojením jednotlivých bodov vzniká

krivka, ktorá by pri fyziologickom cykle mala mať bifázický charakter, tzn. že po prebehnutej

ovulácii za 24 hod vystúpi bazálna teplota o 0,2°-0,4° C. Na normálnu teplotu klesá v deň

začiatku menštruačného krvácania. Ak pretrváva zvýšená telesná teplota, môže ísť

o tehotnosť. Do menštruačného kalendára si žena okrem bazálnej teploty zaznamenáva aj

krvácania, pohlavný styk, ochorenie, či užívané lieky.

Príprava ženy:

psychická príprava - dôsledná edukácia o technike merania bazálnej teploty

a zaznamenávania sledovaných údajov do menštruačného kalendára.

fyzická príprava - nie je nutná.

Pomôcky:

teplomer určený len na meranie vaginálnej teploty,

menštruačný kalendár + pero,

buničitá vata na utretie teplomera.


BT sa meria bezprostredne po zobudení, v rovnakom čase, bez vstávania z postele,

žena pred meraním nesmie piť, jesť ani fajčiť,

teplomer si žena zavedie do pošvy, alebo konečníka, alebo do úst (treba zvoliť jeden

spôsob merania a ten potom dodržiavať),

BT sa meria 5 minút, resp. po zaznenie zvukového signálu teplomera,

žena odčíta nameranú BT a zaznamená ju do menštruačného kalendára bodkou na

stupnici v kalendári,

žena očistí teplomer od sekrétov buničitou vatou, teplomer dekontaminuje a odloží.

Ďalšie záznamy v menštruačnom kalendári

pohlavný styk - zaznačiť šipkou ( ↓ ) v príslušný deň,

deň menštruačného krvácania - zaznačiť v príslušný deň v riadku krvácanie,

užívanie liekov – zaznačiť ( X ) v príslušný deň v riadku liečba,


86

prípadné príčiny kolísania teploty (ochorenie, zmeny počasia, nadmerná fyzická

a psychická záťaž, nespavosť, tráviace ťažkosti) - zaznačiť v príslušný deň,

bolesť podbrušia v prípade ovulácie - zaznačiť v príslušný deň.

Meranie pH pošvy

Samočistiaci mechanizmus v pošve je závislý od pH. Pre udržanie prevahy nepatogénnych

mikroorganizmov je nutné, aby pH pošvy bolo kyslé, tzn. v rozmedzí 3,0-3,5. Pri hodnote pH

nad 4,5 dochádza k premnoženiu patogénnych organizmov. Vyšetrenie pH predchádza ďalším

vyšetrovacím metódam.

Príprava ženy:



Pomôcky:




lakmusový papier,

sterilné rukavice.


PA pripraví vyšetrovací stôl (podložka), pomôcky na stolík,


aktívna časť indikačného papierika sa vkladá na povrch prednej poševnej steny v jej

hornej polovici,

hodnoty pH sa stanovujú odčítaním na farebnej škále obalu indikačného papierika po

expozičnej dobe určenej výrobcom,


po výkone pomôže žene vstať,

urobí záznam do dokumentácie,


Starostlivosť o ženu po výkone:


87


Hodnotenie:

Fyziologický nález je pH 3,0-3,5

Mikrobiálny obraz poševný (MOP)

Týmto vyšetrením sa zisťuje mikrobiologické osídlenie pošvy. Vatovou štetôčkou sa odoberá

hlien zo zadnej pošvovej klenby klenby, natrie sa na sklíčko, farbí podľa Grama a vyšetruje

pod mikroskopom. Pre aktuálnu diagnostiku v ambulancii je vhodné zhotovenie natívneho

preparátu a následné vyšetrenie pod mikroskopom.

Príprava ženy:



Pomôcky:




mikroskop,

štetôčka,

podložné sklíčka,

sterilné rukavice,

pri natívnom odbere - + podložné sklíčka, fyziologický roztok; + 10% KOH,

zdravotná dokumentácia – žiadanky, záznamníctvo.


PA pripraví vyšetrovací stôl (podložka), pomôcky na stolík, označí podložné sklíčko

podľa zvyklostí pracoviska, žiadanku vyplnenú podľa zvyklostí pracoviska,


zo zadnej klenby pošvovej sa naberá odberovou štetôčkou sekrét,

sekrét sa nanáša otáčavým pohybom na označené podložné sklíčko,


88

odber natívneho preparátu – sekrét sa naberá odberovou štetôčkou, otiera sa na podložné

sklíčko, potom sa pridá kvapka fyziologického roztoku prikryje sa krycím sklíčkom

a pozoruje sa prítomnosť leukocytov a mikroorganizmov pod mikroskopom,

pri amínovom teste sa sekrét nanesie na podložné sklíčko, pridá sa niekoľko kvapiek

10% KOH,

PA počas výkonu pozoruje ženu a komunikuje s ňou,


vyšetrenia,

urobí záznam do dokumentácie,

PA zabezpečí transport materiálu do laboratória,

PA zabezpečí dekontamináciu pomôcok a ich uloženie podľa zvyklostí pracoviska,

metóda sa doplňuje kultivačným vyšetrením.



Hodnotenie MOP-u MOP Vzhľad poševného

hlienu Ďalší postup Poznámka

I. - fyziologický Belavý – nažltlý hlien

- -

II. - bakteriálny nehnisavý

Hojný, vodnatý - -

III. bakt. hnisavý Hojný hnisavý výtok, až s prímesou krvi

kultivácia -

IV. kvapavkový (gonoroický)

Hojný, smotanový výtok

odobrať kultiváciu z cervixu, zadnej poševnej klenby, uretry a rekta tesne po menštruácii

Sexuálne prenosné ochorenie

V. trichomonádový odber natívneho preparátu (platinovou kľučkou odber do kvapky fyziologického roztoku – pohyb pozorovaný pod mikroskopom),

Pivový,mdlo páchnuci výtok

kultivácia Sexuálne prenosné ochorenie

VI. kvasinkový (mykotický)

hrudky kultivácia Častejší výskyt pri cukrovke, gravidite, postmenopauze


89

Hodnotenie MOP Fyziologický nález je MOP I.-II. Hodnotenie náteru po pridaní 10% KOHAmínový test

Čuchová skúška pri bakteriálnej infekcii sa po nanesení KOH objaví tzv. rybí zápach

Odčítanie náteru na sklíčku sú viditeľné neporušené kvasinky

Odber materiálu na kultivačné vyšetrenie

Vyšetrením sa stanovuje osídlenie pohlavných orgánov ženy patologickými

mikroorganizmami. Stery sa odoberajú zo zadnej pošvovej klenby, alebo z hornej polovice

pošvy, prípadne cervixu a uretry do kultivačnej pôdy, ktorá musí zodpovedať požadovanému

vyšetreniu. Odber sa robí prísne sterilne, pôdy je potrebné spracovať do 6 hodín po odbere.

Ak nie je možné zabezpečiť odvoz materiálu do laboratória, materiál sa má uchovať

v chladničke, spracovať ho treba do 12 hodín po odobratí.

Príprava ženy:

psychická príprava- vysvetliť podstatu vyšetrenia a postup pri vyšetrení,

fyzická príprava- nie je nutná.

Pomôcky:




mikroskop,


odberové tampóny + transportné pôdy,

sterilné rukavice,

zdravotná dokumentácia – žiadanky, záznamníctvo.


pôrodná asistentka (PA) pripraví vyšetrovací stôl (podložka), pomôcky na stolík,

žiadanku vyplnenú podľa zvyklostí pracoviska,

PA ženu uloží do gynekologickej polohy na vyšetrovacom stole,


90

do pošvy sa môže zaviesť spodné poševné zrkadlo alebo automatické poševné zrkadlo,

ktoré sa po zavedení roztvorí,

zo zadnej klenby poševnej, alebo z hornej polovice pošvy, prípadne cervixu a uretry sa

naberá odberovou štetôčkou prísne sterilne sekrét,

tampón so sekrétom sa vkladá do transportnej pôdy, dobre sa uzavrie a označí štítkom

podľa zvyklostí pracoviska,

počas výkony PA pozoruje ženu a komunikuje s ňou,

po výkone PA pomôže žene vstať, informuje ju, kedy a ako sa môže dozvedieť výsledok

vyšetrenia,

PA urobí záznam do zdravotnej dokumentácie,

PA zabezpečí transport materiálu do laboratória,

PA zabezpečí dekontamináciu pomôcok a ich uloženie podľa zvyklostí pracoviska.



Cytologické vyšetrenie

Ide o vyšetrenie buniek, ktoré zaraďujeme medzi prebioptické vyšetrovacie metódy. Delí sa

na hormonálnu a onkologickú cytológiu.

Hormonálna (funkčná) cytológia sa používa pri diagnostike porúch menštruačného cyklu,

účinnosti hormonálnej liečby predovšetkým v detskom veku, sledovanie tehotnosti ( možný

dôkaz sporného odtoku plodovej vody - zaschnutý hlien vytvára papraďový fenomén, pri

farbení je možné dokázať prítomnosť mazu a rohovinových buniek pokožky plodu).

Materiál sa odbery z hornej tretiny pošvy príp. uretry

Onkologická cytológia je významná screeningová prebioptická metóda na odhalenie

bunkových atypií, ktoré môže viesť k malignému zvrhnutiu. Tvorí súčasť každej preventívnej

gynekologickej prehliadky u žien po 25. roku životu.

Materiál sa odoberá po jednoduchej kolposkopii z endo a exocervixu, pomocou špeciálnych

odberových štetôčok, natiera sa na označené podložené sklíčko, fixuje sa vo fixačnom roztoku

(95% alkohol) po dobu minimálne 20 minút a farbí sa podľa Papanicolaua.


91

Príprava ženy:

psychická príprava- vysvetliť podstatu vyšetrenia a postup pri vyšetrení,


Pomôcky:





dokonale čisté podložné sklíčka s vygravírovaným číslom,

špeciálne odberové štetôčky,

fixačný roztok,

vanička na uloženie sklíčok s fixačným roztokom,

zdravotná dokumentácia - žiadanky, záznamníctvo.

Obrázok 38 Pomôcky na odber materiálu na cytologické vyšetrenie (foto z archívu

autorov)

Postup pri vyšetrení: PA pripraví vyšetrovací stôl (podložka), pomôcky na stolík, žiadanku vyplnenú podľa


uloží ženu do gynekologickej polohy na vyšetrovacom stole,

do pošvy sa zavedie najprv spodné, potom vrchné poševné zrkadlo alebo automatické

pošvové zrkadlo, ktoré sa po zavedení roztvorí,

nastaví sa cervix,

z exocervixu a endocervixu sa odoberá ster rotačným pohybom,


92

odobratý materiál sa krúživým pohybom natiera na označené sklíčko,

po natretí sa sklíčko ihneď fixuje najlepšie 40% ametanolom ponorením do vaničky

s fixačným roztokom najmenej na 20 minút, najviac na 7 dní,

vzorky je nutné do laboratória doručiť a spracovať do 1 maximálne do 2 týždňov,

v laboratóriu sa náter farbí a vyhodnocuje podľa Papanicolaoua,



vyšetrenia,


zabezpečí transport materiálu do laboratória,


Obrázok 39 Odber materiálu na cytologické vyšetrenie

(http://www.hadcg.sk/cytologia.php)



Hodnotenie:

Hodnotenie podľa Papanicolaua (PAP):

PAP I. negatívny nález,

PAP II. prítomné negatívne bunkové atypie ,

III. neisté známky malignity,

PAP IV. suspektný nález,

PAP V. pozitívny nález.


93

V súčasnosti sa čoraz viac používa tzv. Bethesda systém, ktorý okrem bunkových zmien

posudzuje aj iné parametre:

Kvalita náteru Optimálny, suboptimálny, nehodnotiteľný Popis infekcie Zmiešaná bakteriálna flóra, koky, gardnerely Hormonálny stav zodpovedá, nezodpovedá veku a menštruačnému cyklu Bunkové zmeny dlaždicového epitelu

Normálny nález ASCUS ( neurčité epitelové atypie, nutná kontrola) Low grade SIL (HPV infekcia, ľahká dysplázia – CIN I) Hight grade SIL (stredná-ťažká dysplázia – CIS/CIN II,III) Karcinóm

Bunkové zmeny žľazového epitelu

Normálny nález endocervikálnych buniek Normálny nález endometriálnych buniek AGUS (neurčité epitelové atypie, nutná kontrola) Atypie Adenokarcinóm endocervikálny Adenokarcinóm endometriálny

Odporúčania Napr. kontrola, preliečiť zápal

Kolposkopia

Endoskopická prebioptická vyšetrovacia metóda, pri ktorej sa opticky vyšetrujú lézie na

krčku maternice pomocou kolposkopu (zväčšenie 6-40x, možnosť pripojiť videokameru). Ide

o základnú prebioptickú metódu. Kolposkopické vyšetrenie má predchádzať vaginálne.

Kolposkopia sa rozdeľuje na natívnu a rozšírenú. Natívnou kolposkopiou sa sledujú zmeny

krčka a pošvy, pre lepšiu viditeľnosť je možné zotrieť prítomný hlien nasucho, alebo

fyziologickým roztokom. Rozšírená kolposkopia sa robí pomocou aplikácie 3% kyseliny

octovej, ktorá rozpustí hlien. Následne sa robí Schillerova skúška - Lugolovým roztokom sa

potiera krčok, patologicky zmenené tkanivo zostáva svetlé, fyziologické tkanivo sa sfarbuje

do hneda.

Príprava ženy:



Pomôcky:




94

(trenažér na nácvik gynekologického vyšetrenia – nácvik metodiky v odbornej učebni),


tampónové kliešte + tampóny,

kolposkop,

roztoky – fyziologický, Lugolov, 3% kyselina octová.

Obrázok 40 Kolposkop Obrázok 41 Kolposkopické vyšetrenie

(http://www.ordinace.cz/clanek/gynekologicke-vysetreni/) Postup pri vyšetrení:




do pošvy sa zavedie najprv spodné, potom vrchné pošvové zrkadlo alebo automatické

pošvové zrkadlo, ktoré sa po zavedení roztvorí,

pomocou zrkadiel sa nastaví cervix,

natívna kolposkopia - pozorovanie krčka maternice po odstránení hlienu otretím

tampónom namočeným vo fyziologickom roztoku,

rozšírená kolposkopia - rozpustenie hlienov potretím cervixu 3% kyselinou octovou,

aplikácia Lugolovho roztoku (zdravé tkanivo sa sfarbí do hneda, choré zostane svetlé),


po výkone pomôže žene vstať, informuje sa, či porozumela vysvetleniu lekára

o výsledkoch vyšetrenia,


95



Obrázok 42 Technika kolposkopického vyšetrenia

( http://www.konizace.info/kolposkopie)

Pertubácia (kymoinsuflácia)

Ide o jednu z tenzidometrických metód, ktorými sa zisťuje priechodnosť vajcovodov

prefúknutím CO2, ktorý sa aplikuje pod tlakom. Výsledkom vyšetrenia je grafický záznam.

Ak sú tuby priechodné, po dosiahnutí určitého tlaku má krivka klesajúci charakter. Vyšetrenie

sa robí na 9.-11. deň cyklu.

Príprava ženy:

psychická príprava - vysvetliť podstatu vyšetrenia, priebeh a starostlivosť po vyšetrení,

fyzická príprava

o odber krvi - na FW, krvný obraz, CRP, odber MOP-u,

o kultivácie z pošvy a krčka, pri výsledkoch potvrdzujúcich zápal preliečiť podľa

ordinácií najlepšie od 4. dňa menštruačného cyklu,

o lokálna príprava pošvy - výplach pošvy (robí sa už len na niektorých pracoviskách,

v súčasnosti sa uprednostňuje príprava pošvy podávaním antibakteriálnych, alebo

antimykotických liečiv lokálne, alebo celkovo ),

o UZV vyšetrenie na vylúčenie zápalu adnex,

o 30 minút pred výkonom podať spazmolytický čapík per rectum.


96

Pomôcky:



(trenažér na nácvik gynekologického vyšetrenia – nácvik metodiky v odbornej učebni)



sterilné rukavice,

pertubačný aparát + nástavce,

bomba s CO2 plynom.





lekár urobí bimanuálne gynekologické vyšetrenie,

zavedie sa poševné zrkadlo

vyberie sa vhodná veľkosť nástavca na cervix

insufluje sa plyn,

zhotoví sa pertubačná krivka,

lekár ukončí vyšetrenie,

počas výkony pozoruje ženu a komunikuje s ňou,






vyšetrenie sa robí ambulantne,

po výkone by žena mala 30 minút ležať,

sledovať krvácanie z rodidiel,

miestnu bolestivosť v podbrušku,

bolesť v podbrušku, bolesť v ramene – (podráždenie nervus frenicus insuflovaným CO2),


97

podpora psychiky ženy,

rozhovor o zistených výsledkoch v rámci kompetencií pôrodnej asistentky.

Hydropertubácia

Tenzidometrická vyšetrovacia metóda, zameraná na skúšku priechodnosti vajíčkovodov

pomocou pertubačného roztoku (fyziologický roztok, obvykle doplnený širokospektrálnym

antibiotikom a kortikoidmi, má okrem diagnostického aj liečebný efekt u tubárnej

neplodnosti) aplikovaného pod tlakom pomocou Schultzeho aparátu cez krčok, dutinu

maternice do vajcovodov.

Príprava ženy:

psychická príprava - vysvetliť podstatu vyšetrenia, priebeh a starostlivosť po vyšetrení,

fyzická príprava




o lokálna príprava pošvy – výplach pošvy (robí sa už len na niektorých pracoviskách,

v súčasnosti sa uprednostňuje príprava pošvy podávaním antibakteriálnych , alebo



o 30 minút pred výkonom podať spazmolytický čapík per rectum

o pripraviť vyšetrovací stôl (podložka), pomôcky na stolík, žiadanku vyplnenú podľa

zvyklostí pracoviska.

Pomôcky:






sterilné rukavice,

pertubačný aparát + nástavce,

hydropertubačné roztoky.


98




zavedie sa pošvové zrkadlo,

vyberie sa vhodná veľkosť nástavca na cervix,

instiluje sa pertubačný roztok,









po výkone by žena mala 1-2 hodiny ležať,





Hysterosalpingografia (HSG)

Rentgenová vyšetrovacia metóda, pri ktorej sa pomocou kontrastnej látky znázorňuje dutina

maternice a vajíčkovodov v predovulačnom období. V súčasnosti sa využívajú častejšie

endoskopické vyšetrovacie metódy.

Pomôcky :



Schultzeho aparát,

2 sterilné amerikány,

sterilné tampónové kliešte,



99

20 ml striekačka,

kontrastná látka,

sterilné tampóny,

sterilné rukavice,

injekčná technika.

Obrázok 43 Nástroje používané pri HSG (foto z archívu autorov)

Príprava ženy:


o vysvetliť podstatu vyšetrenia, priebeh a starostlivosť po vyšetrení,

o poučiť ženu, že nesmie mať pohlavný styk v cykle, keď je vyšetrenie robené,

fyzická príprava




o lokálna príprava pošvy - výplach pošvy (robí sa už len na niektorých pracoviskách,

v súčasnosti sa uprednostňuje príprava pošvy podávaním antibakteriálnych , alebo



o 30 minút pred výkonom podať spazmolytický čapík per rectum .

o vylúčiť alergiu na jódovú kontrastnú látku.


výkon sa vykonáva na rádiodiagnostickom pracovisku,


100




dezinfikuje sa cervix,

zavedie sa Schultzeho aparát,

aplikuje sa kontrastná látka,

zhotovia sa snímky,


počas výkonu pozoruje ženu a komunikuje s ňou, okrem doby snímkovania,





Starostlivosť o ženu po vyšetrení :







Hysteroskopia

Moderná endoskopická vyšetrovacia metóda, pri ktorej sa vyšetruje dutina maternice

pomocou hysteroskopu. Pri zdiagnostikovaní stavu je možné, tak ako pri laparoskopii hneď

operačne zasiahnuť.

Pomôcky :



Schultzeho aparát,

2 sterilné amerikány,


101

sterilné tampónové kliešte,


20 ml striekačka,

kontrastná látka,

sterilné tampóny,

sterilné rukavice,

injekčná technika.

Príprava ženy:


o vysvetliť podstatu vyšetrenia, priebeh a starostlivosť po vyšetrení,

o poučiť ženu, že nesmie mať pohlavný styk v cykle, keď je vyšetrenie robené.

fyzická príprava




o lokálna príprava pošvy – výplach pošvy (robí sa už len na niektorých pracoviskách,

v súčasnosti sa uprednostňuje príprava pošvy podávaním antibakteriálnych alebo


o UZV vyšetrenie,

o 30 minút pred výkonom podať spazmolytický čapík per rectum,

Ak sa predpokladá následný operačný výkon, žena musí mať kompletné predoperačné

vyšetrenie, pretože sa výkon robí v celkovej anestéze (pozri kapitolu 5 Perioperačná

starostlivosť)





dezinfikuje sa cervix,

zavedie sa hysteroskop,

lekár ukončí vyšetrenie po vizuálnom zhodnotení stavu,



102












Ak sa predpokladá následný operačný výkon, žena musí mať kompletné predoperačné

vyšetrenie, pretože sa výkon robí v celkovej anestéze (pozri kapitolu 5 Perioperačná

starostlivosť).

Laparoskopia

Moderná endoskopická vyšetrovacia metóda zameraná na vyšetrenie dutiny brušnej

a vnútorného genitálu pomocou laparoskopu, prípadne vyšetrenie priechodnosti vajíčkovodov

podaním kontrastnej látky cez krčok maternice (chromolaparoskopia). Z hľadiska výkonu je

možné ju rozdeliť na diagnostickú a liečebnú.

Príprava a starostlivosť o ženu po vyšetrení ( pozri kapitolu 5 o perioperačnej

starostlivosti)

Funkčné hormonálne testy

gestagénový, estrogénový, gonádotropínový, klomidový, LH-RH test atď.

Príprava ženy, metodika výkonu, starostlivosť o ženu po výkone ako pri odbere krvi.

Ultrazvukové vyšetrenie

Ide o neinvazívnu zobrazovaciu techniku, pomocou ktorej sa zobrazujú orgány malej panvy

a brucha. Ultrazvuk sa používa ako bežná vyšetrovacia metóda pri štandardnom

gynekologickom vyšetrení, Indikáciou pre ultrazvukové vyšetrenie je diagnostika nádorov,

hodnotenie endometria, folikulometria, urogynekologická diagnostika,v asistovanej


103

reprodukcii a v pediatrickej gynekológii a v senológii (vyšetrenie prsníkov). V gynekológii sa

uplatňuje transabdominálny, alebo transvaginálny prístup.

Obrázok 44 Ultrazvuk ( foto z archívu ambulancie Dr. Mýtnikovej)

Príprava ženy:

psychická príprava - vysvetlenie podstaty vyšetrenia a špecifiká fyzickej prípravy,

fyzická príprava - pri transabdominálnom prístupe je nutná náplň močového mechúra,

ideálne vyprázdnené črevá.

Súčasťou gynekologickej diferenciálnej diagnostiky bývajú aj rôzne iné rozšírené vyšetrenia,

ktorých metodika je popísaná v učebniciach Ošetrovateľských techník ( cystoskopia,

kolonoskopia, irigografia, uretrocystografia.

Úlohy:

1. Priprav pomôcky na gynekologické vyšetrenie

2. Priprav pomôcky na odber MOP, cytológie, kultivácie

3. Na trenažéri odober MOP, cytológiu, kultiváciu

4. Zaznamenávaj BT do menštruačného kalendára po dobu 3 mesiacov

5. Popíš kolposkopiu

6. Na figurantke demonštruj starostlivosť po hysterosalpingografii

7. Popíš, aké diagnostické kategórie môžeme identifikovať pri ošetrovaní ženy pred a po

laparoskopii


104


ROB, L. a kol. 2008. Gynekologie. 2.vyd. Galén, Praha, 2008, s. 319, ISBN 978-80-7262-

501-7

CITTERBART, K. a kol. 2001. Gynekologie. 1.vyd. Galén, Praha, 2001, s. 278, ISBN 80-

7262-094-0

NEJEDLÁ, M. 2006. Fyzikální vyšetření pro sestry. Grada, Praha, 2006, s. 246, ISBN 80-

247-1150-8

REPKOVÁ A. a kol. 2006. Gynekologické ošetrovateľstvo. 1. vyd. Osveta, Martin, 2006,

139s. ISBN 80-8063-236-7

RABE, T.: Memorix gynekologie. Praha, Scentia medica, 1994.

5 PERIOPERAČNÁ STAROSTLIVOSŤ V GYNEKOLÓGII

Ciele

Pochopiť význam dôležitosti gynekologickej perioperačnej starostlivosti

Charakterizovať jednotlivé druhy gynekologických operácií (výhody, nevýhody)

Popísať predoperačnú prípravu pri gynekologických operáciach

Popísať intraoperačnú a pooperačnú starostlivosť pri gynekologických operáciach

Zabezpečiť prevenciu komplikácií


105

Vedieť posúdiť operačné riziko

Vysvetliť význam dočasnej sexuálnej abstinencie v pooperačnom období

Vedieť správne viesť ošetrovateľskú dokumentáciu

Poznať a vedieť realizovať vybrané edukačné aktivity pre perioperačné programy


Rozsah činnosti pôrodnej asistentky pri perioperačnej starostlivosti je definovaný v:





o § 4 Rozsah praxe pôrodnej asistencie poskytovanej pôrodnou asistentkou

samostatne



alebo umieraním,






starostlivosť,

h) edukuje ženu o prevencii, diagnostike a liečbe gynekologických ochorení vrátane

ochorení prsníka,






106


potrebnom rozsahu,









zásah lekára,










d) ochorení prsníka,

e) diagnostike a liečbe gynekologických ochorení.

5.2 Charakteristika perioperačnej starostlivosti

Gynekologické operácie ako invazívny spôsob liečby, obvykle zaraďujeme medzi liečebné

výkony, menej často medzi výkony diagnostické. Samotná indikácia operácie úzko súvisí

s aktuálnym zdravotným stavom ženy, medicínskou diagnózou, druhom operačného výkonu a

naliehavosťou riešenia. Termín operácie je prísne individualizovaný vo vzťahu k operačnému

výkonu a priebehu menštruačného cyklu s tým, že najvhodnejším obdobím pre operáciu je

obdobie po menštruácii, pretože v čase menštruačného krvácania sa zvyšuje krvácavosť

a tesne pred menštruáciou by vplyvom prekrvenia brušných orgánov boli väčšie krvné straty.


107

Perioperačné obdobie môžeme rozdeliť:

Predoperačné obdobie – ide o obdobie rozhodnutia sa pre operačnú intervenciu,

končiace prevozom ženy na operačný sál. Je to obdobie psychickej a fyzickej prípravy

na operačný výkon. Zahŕňa prijatie ženy, stanovenie diagnózy, predoperačné

posudzovanie a predoperačnú prípravu.

Intraoperačné obdobie – začína uložením ženy na operačný stôl a končí prijatím ženy

na pooperačnú ošetrovaciu jednotku.

Pooperačné obdobie – začína prijatím ženy na jednotku intenzívnej starostlivosti (JIS),

alebo pooperačnú izbu, resp. štandardnú ošetrovaciu pooperačnú jednotku a končí až

úplným a kompletným zotavením sa z operácie. Pooperačné obdobie delíme na 3 fázy:

o bezprostredná (postanestetická), za ktoré pokladáme prvé 2 hodiny po jednoduchších

operačných zákrokoch a prvých 6 hodín po náročných operáciách, ktoré je

charakterizované – postupným odbúravaním anestetík, analgetík a svalových relaxancií,

postupným návratom vedomia a svalového napätia, obnovou fyziologických reflexov,

obnovou spontánneho dýchania a pod.,

o intermediálna - začína sa kompletným zotavením sa z narkózy, trvá počas hospitalizácie

a končí prepustením pacientky do domácej starostlivosti,

o rekonvalescenčná - je prechodné obdobie, od prepustenia ženy z nemocnice až do

úplného uzdravenia.

5.3 Druhy gynekologických operácií

Gynekologické operácie delíme podľa rozsahu, prístupu, nevyhnutnosti a naliehavosti a

podľa účelu takto :

1) podľa rozsahu - malé operácie, miniinvazívne operácie, veľké operácie,

2) podľa prístupu - vaginálne operácie, abdominálne operácie,

3) podľa stupňa nevyhnutnosti a naliehavosti - urgentné operácie, plánované operácie,

elektívne operácie

4) podľa účelu - probatórne operácie, paliatívne operácie, rekonštrukčné operácie,

konštrukčné operácie, ablatívne operácie.

5.3.1 Delenie operácií podľa rozsahu

Malé operácie


108

operácie, ktoré trvajú krátko, nevyžadujú náročné predoperačné vyšetrenie, nevyžadujú

hlbokú anestéziu,

patria sem : operácie na vulve/jednoduchá vulvektómia, excízia, discízia, extirpácia

cystis vulve/, operácie v pošve /probatórna excízia z pošvovej časti krčka maternice/,

dilatácia krčka maternice, kyretáž krčka alebo tela maternice, vákuumaspirácia,

odstránenie cervikálneho polypu, punkcia Dougllasovho priestoru, incízia a drenáž

Dougllasovho priestoru, diatermokoagulácia porcia, discízia hymenu pri vrodenej atrézii

hymenu, biopsia – odber tkaniva na histopatologické vyšetrenie, atď.

Ambulantné operačné techniky

kryochirurgia – liečba zmien na cervixe krčka maternice pri začínajúcich zmenách

epitelu, vykonáva sa zmrazovaním tekutým dusíkom,

laser CO2 – rýchla deštrukcia patologického tkaniva s minimálnou jazvou po výkone,

bez anestézie je metóda bolestivá. Nasmerovaným laserovým lúčom sa dá previesť rez,

excízia, konizácia a aj vulvektómia,

LEEP technika – princípom je elektrodiatermia, vaginálnou kľučkou rôznej veľkosti

ambulantne vykonávame excíziu tkaniva z cervixu.

Miniinvazívna operačné techniky v gynekologickej operatíve (MICH) MICH je zaraďovaná medzi najmodernejšie operačné techniky, medzi ktoré patrí:

laparoskopia (LSK, LPSK) - je využívaná ako diagnostická i ako terapeutická operačná

metóda, touto metodikou sa dá operovať na maternici, na vaječníkoch, na vajcovodoch,

lymfatických uzlinách, atď.. Je to miniinvazívna operačná metóda, ktorou sa môžu robiť

malé i veľké chirurgické operácie s minimálnym poškodením kožného krytu

a podkožných vrstiev, sú relatívne nebolestivé, pri výkone je minimálna krvná strata,

neoplyvňuje zásadne fertility.

hysteroskopia (HSK) - je využívaná ako diagnosticko-terapeutická metóda na vyšetrenie

materničnej dutiny a materničného hrdla. Najčastejšie sa používa k cielenej biopsii,

k odstráneniu zrastov na rodidlách, polypov, myómov, k odstráneniu IUD, k ablácii

endometria pri nepravidelnom krvácaní, atď.

MICH je charakterizovaná nasledovne :


109

využíva endoskopické metódy s cieľom minimalizovať intenzitu a rozsah operačnej rany

pri riešení patologického stavu a zároveň o zachovať fyziologický stav orgánov a tkanív,

ktoré bezprostredne nesúvisia s operačným výkonom,

postupne nahrádzajú klasické laparotomické operačné techniky,

vyžaduje zmenu prístupu k liečbe ženy,

vyžaduje zmenu technického vybavenia k operačnému zákroku,

vyžaduje zmenu prístupu anestéziológa, ktorý má nové nároky na predoperačnú

prípravu a perioperačný monitoring,

vyžaduje si plánovanie operačného termínu vo vzťahu k menštruačnému cyklu

(sterilizácia – po ukončení cyklu, endometrióza – 2. deň po ovulácii, hysteroskopia

- vykonáva sa v proliferačnej fáze cyklu, na riešenie sterility je vhodná ovulačná fáza

cyklu), resp. rešpektovanie požiadaviek operatéra,

vyžaduje nové ošetrovateľské postupy a aktivity v pooperačnom období.

Výhody MICH

znižuje sa pooperačná bolestivosť,

znižuje sa výskyt pooperačných komplikácií,

znižujú sa krvné straty, riziko tromboembólie a riziko vzniku pooperačných adhézií,

skracuje sa doba hospitalizácie a rekonvalescencie,

znižujú sa aj ekonomické náklady súvisiacich s MICH.

Nevýhody MICH

zvyšuje sa samotný čas trvania operačného zákroku,

zvyšuje sa riziko, najmä riziko vzniku špecifických anesteziologických komplikáci

Kontraindikácie MICH

absolútnou kontraindikáciou je zápalový proces v pošve a malej panve,

relatívnou je krvácanie z uteru pre zlú vizualizáciu operačného terénu,

nemožnosť uskutočniť výkon v celkovej anestézii,

nemožnosť uskutočniťvýkon v predpísanej polohe (Trendelenburgova poloha),

vysoké riziko vzniku tromboembolického ochorenia,

prítomnosť nádorových útvarov väčších ako 12. týždeň gravidity,

prítomnosť gravidity trvajúcej dlhšie ako 12 týždňov,


110

stav po predchádzajúcich operačných výkonoch plánovaných v tom istom mieste,

obezita ženy ako významný rizikový faktor.

Veľké operácie

sú operácie vyžadujúce dlhšiu anestéziu a zvýšenú pooperačnú starostlivosť,

vykonávajú sa z dvoch prístupových ciest: brušnej (abdominálnej) a pošvovej

(vaginálnej)

patria sem: hysterectómia vaginalis (odstránenie maternice pošvovou cestou), conisatio

cervicis (kruhové vyrezanie exocervixu, amputatio portionis vaginalis uteri) odstránenie

vaginálnej časti krčka maternice, kyretáž materničného hrdla, resp. frakcionovaná

kyretáž, operácie na maternici (enucleatio myomatis, hysterectómia abdominalis,

hysterectómia abdominalis cum adnexetómia bilateralis, rozšírená hysterectómia

(adnexetómia+väzivo v okolí+lymfatické uzliny), operácie na adnexoch (salpingektómia,

adnexetómia, sterilisatio, atď), operácie v gynekologickej urológii TVT - voľná vaginálna

kľučka, obnovenie elastických vlastností parauretrálneho spojiva.

5.3.2 Delenie operácií podľa operačného prístupu

Vaginálny prístup

Vaginálny prístup sa volí najmä pre výkony na vonkajších rodidlách, stenách pošvy, na krčku

maternice, ale aj pre vybratie maternice pri jej zostupe. Vaginálny prístup je výhodnejší

a ľahší aj pri obéznych ženách, u starých a anemických žien.

Výhody vaginálneho prístupu:

menšia operačná rana,

menšie a kratšie trvajúce pooperačné bolesti,

kratšia a plytšia anestézia,

zriedkavejšie sekundárne hojenie a rozpad rany,

rýchlejšie zotavenie,

menšia možnosť vzniku operačného šoku a infekcie, menšia krvná strata,

neprítomnosť jazvy na brušnej stene.

Nevýhody vaginálneho prístupu

nemožnosť prezrieť orgány brušnej dutiny,

nemožnosť prehmatať orgány brušnej dutiny,


111

nemožnosť vykonať aj chirurgickú operáciu iného brušného orgánu (apendektómia).

Abdominálny prístup

Abdominálny prístup je vhodný najmä pri operáciach nádorových ochorení ženských

pohlavných orgánov, pri pozápalových stavoch a iných nepravidelnostiach vnútorných

pohlavných orgánov.

Nevýhody abdominálneho prístupu:

rozsahom operačného výkonu viac zaťažujú ženu,

je väčšia možnosť operačnej traumy,

väčšia možnosť infekcie rany,

väčšia možnosť pooperačných komplikácií,

operácia je pre ženu zaťažujúca aj po psychickej stránke,

operácia na rodidlách ženy vyvoláva strach z narkózy, bolesti, výsledkov z histológie,

z pooperačných komplikácií, ale aj obavy z následkov v oblasti pohlavného života.

Výhody abdominálneho prístupu:

kontrola okolitých brušných orgánov.

5.3.3 Delenie operácií podľa stupňa nevyhnutnosti a naliehavosti

Urgentné operácie

urgentná operácia je taká, ktorá je životne dôležitá (náhle brušné príhody,

mimomaternicové tehotenstvo, ruptúra, torkvácia cysty).

Plánované operácie

plánovaná operácia je operácia , ktorá sa uskutočňuje pre obnovu zdravia ženy, i keď nie

je bezpodmienečne nutná pre život.

Elektívne operácie


112

o operácia, ktorá sa vykonáva na požiadanie ženy, ale nie je nevyhnutná pre život,

zvyšuje však životný komfort ženy (plastiky na pohlavných orgánoch).

5.3.4 Delenie operácií podľa účelu

Probatórne operácie

sú operácie slúžiace k určeniu rozsahu patologického procesu, resp. na potvrdenie

diagnózy /pri nádorových procesoch a pod.).

Paliatívne operácie

sú operácie, ktorých cieľom je zmiernenie príznakov chorobného procesu, resp.

vyliečenia chorobného procesu (pri nádorových ochoreniach pohlavných orgánov,

plastika močovodov, ureostómia a pod.).

Rekonštrukčné operácie

slúžia k náhrade poškodených tkanív po úrazoch pohlavných orgánov.

Konštrukčné operácie

sú operácie vedúce k úprave vrodených orgánových alebo tkanivových chýb ( vrodená

aplázia pošvy a pod.) .

Ablatívne operácie

sú operácie predstavujúce odstránenie orgánov alebo ich častí (odstránenie prsníka pri

nádorovom ochorení a pod.) .

5.4 Indikácie chirurgickej liečby

Operačný zákrok na ženských pohlavných orgánoch má svoje zvláštnosti a preto je dôležité

posúdiť výšku operačného rizika. Rozhodujúcimi faktormi operačného rizika sú - vek ženy,

celkový zdravotný stav, očakávaná fyzická záťaž po operácii, stav plodnosti. V reprodukčnom

veku dávame prednosť plastickým úpravám pošvy, v postmenopauzálnom veku sa uzatvára

pošvový vchod. Operačný zákrok okrem somatických ťažkostí nesie so sebou aj výrazné

psychické zmeny, ktoré spôsobuje najmä strach z anestézie, strach a obava z histologického

výsledku, obava z možných následkov v oblasti sexuálneho života až koniec sexuálnej

aktivity, ovplyvnenie reprodukčnej schopnosti, strach z predčasnej menopauzy, strata


113

ženskosti, zmena vnímania sexuálnej role vo vzťahu k partnerovi ako aj samotná

hospitalizácia sú pre ženu často mimoriadne stresujúce.

Najčastejšími dôvodmi ( indikáciami) k chirurgickej intervencii v gynekológii patria:

krvácanie z rodidiel,

náhle príhody brušné v gynekológii a pôrodníctve,

nepravidelné polohy ženských pohlavných orgánov,

nádorové ochorenia.

Krvácanie z rodidiel

Prejavuje najčastejšie ako slabý, hnedý, hnisavý vaginálny výtok až po jasnočervené

krvácanie s veľkými masívnymi stratami krvi, ktoré môžu byť akútne, alebo chronické.

Krvácanie z rodidiel poznáme :

hypermenorea - je nadmerné a predĺžené krvácanie z rodidiel v čase menštruácie,

ktoré môže byť spôsobené organickými zmenami (nádorové ochorenia, endometrióza,

polypy) , resp. funkčné poruchy (nepravidelné odlučovanie endometria),

intermenštruačné krvácanie - krvácanie v intervaloch medzi menštruačnými cyklami

(polypy, myómy, iné nádory),

postmenopauzálne krvácanie - objavuje sa s časovým posunom po menopauze ,

dysmenorea - bolestivá menštruácia, ktorej príčinou býva najmä endometrióza.

Náhle príhody brušné

Náhle príhody brušné vznikajú náhle, z plného zdravia a môžu ženu ohroziť na živote.

Osobitný význam má bolesť pri dráždení pobrušnice až šokový stav pri krvácaní do dutiny

brušnej. Náhle príhody brušné sa prejavujú ako:

kŕčovité, kolikovité bolesti v podbrušku,

oneskorenie alebo chýbanie menštruácie,

vaginálne krvácanie,

bolestivý infiltrát v oblasti vaječníkov (torzia cysty),

intraperitoneálne krvácanie,

zväčšený uterus (torzia uteru),

hmatná rezistencia v oblasti ovárií (torzia ovariálneho nádoru).

Nepravidelné polohy ženských pohlavných orgánov


114

Nepravidelné polohy ženských pohlavných orgánov sa najčastejšie sa prejavujú nasledovne

ako:

inkontinencia moču (pri kašli, smiechu, námahe, zmene polohy),

opakované dyzurické ťažkosti,

pocit tupého ťahu v podbruší, pocit vypadnutia,

časté bolesti v krížovej oblasti,

pocit tlaku pred rodidlami pri chôdzi (pri prolapse maternice),

zapáchajúci výtok z pošvy (pri mokvaní dekubitálnych vredov na krčku maternice).

Nádorové ochorenia

K nádorovým ochoreniam na pohlavných orgánoch ženy patria:

pravé a nepravé nádory, zhubné a nezhubné nádory, prekancerózy (bližšie delenie

a charakteristiky sú uvedené v učebniach gynekológie, gynekologického ošetrovateľstva)

Najčastejšie prejavy sú :

kontaktné krvácanie pri nádorovom ochorení krčka maternice,

pruritus vulvy s následným zápalovým procesom, nepravidelné krvácanie, hnisavý vodnatý

výtok, krvácanie v postmenopauze,

palpačne zväčšený uterus, bolesť v podbrušku, časté močenie, chudnutie.

Nádorové ochorenia sa diagnostikujú vyšetrovacími metódami:

kolposkopia, cytológia, biopsia, histológia.

5.5 Špecifiká predoperačnej prípravy

Predoperačná príprava sa začína rozhodnutím o operačnom zákroku. Cieľom predoperačnej

prípravy je odhaliť špecifické faktory ovplyvňujúce operačné riziko a vytvoriť podmienky

pre bezpečný a nekomplikovaný priebeh operácie, anestézie (inhalačná, venózna, spinálna,

epidurálna), pooperačného obdobia vrátane liečebnej rehabilitácie (liečebného telocviku),

poznať rozsah a náročnosť operačného výkonu. V rámci predoperačnej prípravy je tiež

veľmi dôležitá psychická príprava a získanie informovaného súhlasu pacienta s operáciou.

Informovaný súhlas - potreba poučenia a získania súhlasu ženy s operačným zákrokom

(operáciou), anestéziou alebo liečebným, či diagnostickým výkonom, potvrdený svojim


115

podpisom. Je vhodné, aby aj v detskom veku, zákonný zástupca svoj súhlas s operačným

zákrokom u dieťaťa potvrdil svojim podpisom.

Psychická príprava – hospitalizácia a zvlášť operácia je pre každú ženu mimoriadne

stresujúca udalosť. Strach a úzkosť v očakávaní výsledku operácie, hanblivosť pre časté

odhaľovanie intímnych častí vlastného tela, bolesť sú často príčinami aj osobnostných zmien,

ženy, prežívania nepríjemných pocitov z telesného vzhľadu a osobnej identity, možnej zmeny

pooperačného sexuálneho prežívania, zmenenej sexuálnej aktivity, zmenenej reprodukčnej

schopnosti, straty ženskej príťažlivosti a vôbec vnímania seba samej ako aj plnenia role

rodinnej, rodičovskej a spoločenskej, možným zrútením sa životných istôt a plánov, dokonca

sú i priamym ohrozením života. Žena reaguje depresiou, plačlivosťou, verbálnou agresiou aj

voči zdravotníckemu personálu, zhoršením životného komfortu, prejavovaným utrpením,

zmenou pohľadu na životné hodnoty, zmenou životného štýlu a preto kladieme dôraz na:

aktívnu stabilizáciu psychického stavu,

primeranú informovanosť ženy lekárom o plánovanom operačnom výkone,

o aktuálnom zdravotnom stave, o potrebe písomného súhlasu s výkonom,

primeranú informovanosť ženy pôrodnou asistentkou o ošetrovateľských

intervenciách v rámci predoperačnej prípravy a pooperačnej starostlivo(problematika bolesti

a jej tlmenie, hygienická starostlivosť-zvýšená hygiena genitálu, LTV, ošetrovanie operačnej

rany, starostlivosť o drény a katétre, vyprázdňovanie moča a stolice (permanentný katéter,

meteorizmus, obstipácia), o možnosti vedľajších účinkov anestetík (nauzea, zvracanie),

pozornosť venovať aj otázkam sexuálneho života po operácii (sexuálna abstinencia cca šesť

týždňov!),

informovať o následnej starostlivosti na špecializovanom pracovisku (onkológia)

alebo v primárnej zdravotnej starostlivosti (rajónny gynekológ, domáca starostlivosť,

ADOS),

priebežne realizovať, už v primárnej zdravotnej starostlivosti, edukačné aktivity

s problematikou predoperačnej a pooperačnej starostlivosti.

Predoperačná príprava

Predoperačná príprava obsahuje klinické vyšetrenia ženy zamerané najmä na diagnostiku

operačných rizikových faktorov. Zároveň sa uskutočňuje celý rad základných a špeciálnych

gynekologických, resp. pôrodníckych vyšetrení na spresnenie diagnózy. Je predpísaný určitý

presný rozsah vyšetrení vo vzťahu k operačnému riešeniu s určitou dobou platnosti ( 14 dní -


116

1 mesiac u plánovaných operácií, u urgentných stavov 12 až 24 hod., u detských pacientov 1

týždeň). O dobe platnosti rozhoduje lekár – operatér, gynekológ-pôrodník spolu

s anesteziológom, interným, resp. chirurgickým konziliárnym lekárom a inými potrebnými

odborníkmi, je zamerané na posúdenie operačného rizika, ktoré podmieňujú najmä tieto

faktory:

vek,

stav výživy,

rovnovážny stav tekutín a elektrolytov v organizme,

celkový zdravotný stav - treba venovať pozornosť aj systémovým ochoreniam, ktoré by

mohli značne zvýšiť operačné riziko (kardiovaskulárnym ochoreniam, krvným,

urologickým, neurologickým ochoreniam a ochoreniam GIT-u, poruchám krvnej

zrážanlivosti, akútnym infekciám horných dýchacích ciest, chronickým a obštrukčným

ochoreniam pľúc ),

pravidelné užívanie liekov pri iných systémových ochoreniach,

udržanie psychickej rovnováhy ženy na primeranej úrovni,

významné miesto v predoperačnej príprave má predanestetické vyšetrenie, pri ktorom sa

venuje pozornosť najmä :

o kontrole laboratórnych výsledkov, záverom iných odborných vyšetrení (preliečenie

vaginálnych a močových zápalových ochorení),

o cielenému fyzikálnemu vyšetreniu vo vzťahu k vykonávanej anestézie ako i operačnému

výkonu,

o cielenému anestéziologickému vyšetreniu,

o voľbe premedikácie (podávanie liekov pred anestéziou) k bezprostrednej predoperačnej

príprave,

o zavedeniu invazívnych vstupov,

o prevencii TECH (bandážovanie DK),

o kompletizácii zdravotnej dokumentácie.

Premedikácia a jej úloha pri operačnom zákroku :

Premedikáciu podávame asi 1 hodinu pred začiatkom operácie, resp. anestézie. Súčasťou

premedikácie je aj podanie hypnotík, sedatív, barbiturátov, analgetík - v predvečer operácie.

Po podaní premedikácie je žena transportovaná na operačnú sálu.


117

Úlohou premedikácie je :

zmierňovať strach a úzkosť,

zmierňovať hypnotický účinok anestetík,

znižovať saliváciu v dutine ústnej,

znižovať sekréciu v dýchacích cestách,

ovplyvňovať pooperačné zvracanie, nauzeu,

oslabiť vagové reflexy (porucha dýchania z podráždenie bránice)

navodiť bazálnu analgéziu.

Urgentné operačné výkony si vyžadujú 1-2 hodinový posun pre úpravu homeostázy

organizmu, celkové zlepšenie zdravotného stavu a zamedzenie možnej aspirácie žalúdočného

obsahu. Pri masívnom krvácaní je samozrejme žena operovaná ihneď.

Odklad plánovanej operácie sa koná v prípadoch akútnych ochorení, resp. minimálne 2

týždne od ich prekonania. Ide o tieto stavy :

akútne infekčné stavy,

akútne ochorenia dýchacích ciest a pľúc,

akútne kardiovaskulárne ochorenia /IM/,

iné akútne, resp. dekompenzované systémové ochorenia.

5.5.1 Intervencie pôrodnej asistentky (PA) v predoperačnom období

Dĺžka predoperačného obdobia závisí od predoperačnej prípravy, ženu je potrebné pripraviť

po fyzickej a psychickej stránke. V našich podmienkach sa v informatívnom rozsahu obe

realizujú ešte pred nástupom do nemocnice, na realizáciu operačného výkonu a po nástupe do

nemocničnej starostlivosti sa vykonávajú tieto intervencie :

povinnosť vytvoriť intimitu prostredia, udržať psychickú stabilitu, zabezpečiť pokoj na

posteli,

vysvetliť potrebu a priebeh predoperačnej prípravy v rozsahu požadovaných

laboratórnych vyšetrení,

základných a špeciálnych gynekologicko-pôrodníckych vyšetrení, systémových vyšetrení,


118

konziliárnych vyšetrení iných medicínskych odborníkov a predanesteziologického

vyšetrenia,

zdôvodniť potrebu diétneho predoperačného režimu,

zdôvodniť potrebu črevnej očisty (podanie očistnej klyzmy),

zdôvodniť potrebu prípravy operačného poľa - hygiena kože, hygiena pošvy,

odchlpovanie, či holenie,

zdôvodniť potrebu celkovej hygieny pred operačným výkonom,

vysvetliť ordinované vyšetrovacie metódy,

podľa ordinácie lekára vykonať potrebné predoperačné výkony:

o zavedenie i.v. kanyly, permanentného katétra do močového mechúra,

o výplach – dezinfekcia pošvy,

o bandáž dolných končatín elastickým obvínadlom, alebo založením elastických

pančúch ako prevencii proti tromboembolickým komplikáciam,

zdôvodniť potrebu odstránenia zubných náhrad, okuliarov, laku na nechtoch, načúvacích

prístrojov a iných kompenzačných pomôcok,

pripraviť ženu na vyšetrenie anestéziológom,

podať informáciu o priebehu, trvaní operácie, resp. o zložení operačnej skupiny,

technika bandáže DK, holenia, cievkovania a ostatných predoperačných výkonov je

spracovaná v učebniciach ošetrovateľských techník ( Krišková, Kozierová).

5.5.2 Intervencie PA v bezprostrednej operačnej príprave (deň pred operáciou)

rozsiahlosť predoperačnej prípravy je v priamej závislosti na druhu a náročnosti

operačného výkonu, na využívanom systéme anestézie,

uskutočniť predoperačný rozhovor o očakávanej operácii - oboznámiť ženu s miestom

operácie, so zložením operačnej skupiny, dĺžkou operácie, priebehom a miestom

pooperačnej starostlivosti, so starostlivosťou o operačnú ranu ,

ak sa dá umožniť prítomnosť najbližšej osoby,

zmierniť strach a úzkosť vhodnou komunikáciou,

vykonať nácvik techník liečebného telocviku po gynekologických operáciách (dýchanie,

vykašliavanie, izometrické cvičenia končatín ),

oboznámiť s problémom ako sa bude riešiť pooperačná bolesť,

oboznámiť s pred a pooperačným diétnym režimom,


119

zabezpečiť potrebnú konzultáciu iných medicínskych odborníkov,

zabezpečiť podpísanie informovaného súhlasu (u neplnoletých zákonného zástupcu),

zabezpečiť podanie očistnej klyzmy ( pozri v učebnici Ošetrovateľské technuiky)

v predvečer operácie, !! očistná klyzma sa nepodáva u akútnych a urgentných

stavov!!,

pripraviť operačné pole - hygiena, odchlpenie - holenie, dezinfekcia,

kontrola kože po odchlpení, akékoľvek patologické prejavy hlásiť lekárovi,

zabezpečiť celkovú hygienu vrátane zvýšenej hygieny genitálu, hygieny vlasov, nechtov

na dolných a horných končatinách, odstránenie laku na nechtoch (potreba posudzovania

periférnej cirkulácie krvi – cyanotické sfarbenie lôžok nechtov), odstránenie iných

kozmetických prípravkov,

vysvetliť úpravu diétneho režimu v predoperačnom a pooperačnom období – ľahšia

strava, cca 8 hod. pred operáciou neprijímať nič per os, ani vodu (označenie na nočnom

stolíku, v dokumentácii), posledné jedlo na obed, odpoludnia a večer len tekutiny, od

22,00 – 24,00 hod neprijímať už ani tekutiny, nefajčiť,

sledovať celkový súčasný zdravotný stav,

podať ordinovanú premedikáciu na noc,

nezabúdať na priebežnú kompletizáciu zdravotnej dokumentácie.

5.5.3 Intervencie PA v deň operácie

V deň operácie je z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti pôrodnou asistentkou

nevyhnutné:

ústretová, upokojujúca, ale efektívna komunikácia,

pred postavením sa z postele založiť bandáž dolných končatín ako prevenciu TECH

(elastické obvínadlo, elastické antiembolické pančuchy, resp. medikamentózna podpora),

kontrola ženy v súvislosti s príjmom per os (absolútny zákaz príjmu per os čohokoľvek),

zabezpečiť vyprázdnenie močového mechúra prirodzeným spôsobom, resp. cievkovaním,

zabezpečiť opätovné podanie očistnej klyzmy,

zabezpečiť vykonanie rannej hygieny,

dlhé vlasy uviazať do chvosta, resp. uzla, odstrániť vlasové spony,

odložiť osobné prádlo, použiť nemocničné prádlo (hygienické predpisy pre chirurgické

pracoviská),


120

zabezpečiť odloženie cenností, kompenzačných pomôcok spôsobom na to určeným,

o prevzatí cenností spísať protokol pred svedkom,

skontrolovať dutinu ústnu (protéza, žuvačky, kývajúce sa zuby),

skontrolovať prípravu operačného poľa (hygiena, holenie, dezinfekcia),

aplikovať 30 – 45 minút pred začiatkom operácie ordinovanú premedikáciu (zníženie

salivácie, lepšie navodenie anestézie, sedatívny účinok),

zabezpečiť invazívne vstupy,

zaviesť permanentný katéter do močového mechúra,

dopĺňať priebežne zdravotnú dokumentáciu,

transport ženy na operačnú sálu spolu s kompletnou zdravotnou dokumentáciou.

5.5.4 Intervencie PA pri akútnej (urgentnej) operácii

Pri akútnej (urgentnej) operácii je zdravotná starostlivosť modifikovaná nasledovne:

všetky ordinované vyšetrenia uskutočňovať akútne „STATIM“ alebo rýchlo „CITO“,

zabezpečiť informovaný súhlas pacientky,

kompletizácia zdravotnej dokumentácie,

podľa aktuálneho zdravotného stavu uskutočniť hygienickú očistu ženy,

zabezpečiť uloženie cenností a kompenzačných pomôcok, spísanie protokolu pred

svedkom,

! Nepodávať očistnú klyzmu !,

aplikovať ordinovanú premedikáciu,

zabezpečiť iné potrebné ordinácie podľa požiadavky operatéra,

založiť a priebežne dopĺňať dokumentáciu,

zabezpečiť transport na operačnú sálu spolu s kompletnou dokumentáciou.

5.6 Intervencie PA v intraoperačnom období

Všetky intervencie v tomto období sú zabezpečované zdravotníckym personálom operačnej

sály (operačný tím, inštrumentárka - sterilná PA, obiehajúca PA), ktorí vykonávajú najmä

tieto intervencie :

ochrana pred infekciou a zranením,

ochrana pred poranením na operačnom stole,

udržiavanie operačnej polohy,

používanie vhodných ochranných pomôcok,


121

sledovanie monitoringu vitálnych funkcií,

realizácia potrebných ošetrovateľských výkonov,

evidencia použitých chirurgických nástrojov a zdravotníckeho materiálu,

vedenie presnej zdravotnej dokumentácie počas operácie (operačný protokol),

potreba zabezpečenia postele a pooperačnej izby (v našich podmienkach JIS),

ďalšia ošetrovateľská starostlivosť je zabezpečovaná na JIS a na štandardnej pooperačnej

jednotke,

priebežne dopĺňať ošetrovateľskú dokumentáciu /operačný protokol/, operačný deň

označujeme ako nultý operačný deň.

5.7 Špecifiká pooperačnej starostlivosti

Pooperačná starostlivosť o ženu začína v čase prebúdzania z anestézie a trvá až do

prepustenia do domácej starostlivosti. Je zameraná na :

zotavenie sa z anestézie,

sledovanie stabilizácie zdravotného stavu ženy - kedy sama spontánne a voľne dýcha,

má stabilizovaný krvný obeh (nemá cyanotické prejavy) a poruchy hemokoagulácie,

reaguje na podnety,

je orientovaná ale ospalá,

obnovuje sa svalové napätie,

obnovuje sa spontánne dýchanie,

obnovujú sa ochranné fyziologické reflexy.

Po splnení týchto kritérií je žena obvykle prekladaná na tzv. prebúdzaciu izbu, resp. na

anestéziologicko-resuscitačnú jednotku, JIS, resp. štandardnú pooperačnú ošetrovaciu

jednotku. PA v tomto období monitoruje a priebežne zaznamenáva:

zabezpečenie merania vitálnych funkcií (á 15 min. meranie TK,TT,D,P - neskôr

každých 30 min. až 1 hod.),

sledovanie vedomia (orientácia miestom, osobou, časom, priestorom, situáciou),

sledovanie stavu zreníc,

zabezpečenie dostatočného príjmu tekutín parenterálne (infúzne roztoky s vitamínmi

a minerálnymi látkami),

sledovanie funkčnosti katétrov, drénov, resp. nazogastrickej sondy,


122

zabezpečenie pooperačnej polohy (stabilizovaná poloha - pri nauzei, zvracaní, Fowlerova

poloha - pri dýchacích ťažkostiach, Trendelenburgova poloha - v pôrodníctve) podľa

požiadaviek operatéra,

po obnovení prehĺtacieho a zvracacieho reflexu sa žena ukladá do polohy na chrbát,

sledovanie krvácania (z rodidiel, operačnej rany - vnútorné krvácanie, drenážna sekrécia,

poruchy hemokoagulácie, telesná teplota a farba akrálnych častí tela často signalizujú

poruchu periférnej cirkulácie),

medikamentózne tíšenie bolesti (lieky podávame najmä v deň operácie po prebudení

z anestézie a na noc, obvykle parenterálne),

sledovanie vyprázdňovania močového mechúra ( ako preventívne opatrenie proti vzniku

ascendentnej infekcie urogenitálneho systému zavádzame permanentný katéter). Táto

drenáž je štandardne robená u všetkých urogynekologických operácií a je odstránená až

keď má žena číry, slamovožltý moč,

starostlivosť o črevnú peristaltiku – po laparotómii i vaginálnej operácii na 24 - 48 hod.

nastáva prechodný útlm črevnej peristaltiky prejavujúci sa vznikom plynatosti – po

výkone nafúknutosťou, nevoľnosťou, bolesťami až kolikovitého charakteru v celom

bruchu - vznikom meteorizmu. Príznaky meteorizmu ustúpia po operácii bez

komplikácií obvykle spontánne do 48 hod. Dôležitý je aj odchod prvej pooperačnej

stolice 2. – 3. deň po operácii, ak nie, podáva sa glycerínový čípok alebo laxatívna

mikroklyzma. Ústup plynatosti ako aj odchod prvej stolice urýchli najmä včasná

mobilizácia (pooperačná LTV, skoré vstávanie, reedukácia chôdze),

posúdenie kože a slizníc (fyziologický odtieň od bledoružovej po červenú), biela až

bledá farba sú u ženy príznakmi vyvíjajúceho sa šoku, resp. u ženy so stratou krvi

červenofialová až fialová (cyanóza). Farba kože a slizníc hovorí o čiastočnej, alebo

úplnej prekážke v dýchacích cestách,

úprava pooperačného stravovania, ponechávame parenterálnu výživu infúziou nultý

a prvý deň po operácii, tekutú stravu podávame od 2. dňa po operácii, od 4.-5. dňa

podávame ľahkú stravu a podľa zdravotného stavu ženy predpisujeme stravu racionálnu,

sledovanie krytia operačnej rany - operačná rana môže mierne zakrvácať, v priebehu 3

dní sa začína zaceľovať fibrínovým krytím, krvácanie sa nezväčšuje. Výnimku tvoria

rany, ktoré sa drenujú a secernujú sekréty s prímesou krvi, hnisu a pod.


123

starostlivosť o operačnú ranu – dodržiavajú sa zásady aseptického ošetrovania, hojenie

rany urýchľuje hydroterapia, ktorá sa realizuje formou teplých spŕch po 24 hod. po

operácii, vlhké krytie sa z rany ihneď odstraňuje, od 3. pooperačného dňa sa rana nekryje,

7.-9. deň sa odstraňujú stehy (po vaginálnych operáciách sa rana nešije, prikladá sa

sterilná vložka),

starostlivosť o Redonovú podtlakovú drenáž, ktorej úlohou je aktívne odsávanie

sekrétov, či krvi z retroperitoneálneho priestoru pri gynekologických operáciach a

používa sa aj pri pôrodníckych a prsníkových operáciách. PA sleduje funkčnosť

Redonového drénu, kontroluje množstvo, farbu, zápach, prímesy vytekajúcej tekutiny

a robí záznam do dokumentácie, na drenáž sa používajú vakuované systémy s nízkym

podtlakom (7-15 kPa) a s vysokým podtlakom (80-90 kPa), koniec drénu, ktorého

veľkosť je označená podľa Charrierovej stupnice ( pozri učebnicu ošetrovateľských

techník Krišková) je zavedený do jednorazovej sterilnej graduovanej nádoby so

skrutkovou objímkou, graduovaná nádoba má na objímke 2 tyčinky, ktoré sa pri

vytvorení podtlaku od seba odtiahnu, podtlak v graduovanej nádobe sa vytvára odsatím

vzduchu odsávacím zariadením, alebo Janettovou striekačkou. Pred odpojením od

odsávacieho zariadenia, po odsatí vzduchu, PA preruší odsávanie a uzavrie drenážnu

hadicu peánom, odpojí odsávacie zariadenie, veľmi rýchlo pripojí spojovaciu hadicu

z graduovanej nádoby svorkou na drén a odstráni peán,

Obrázok 45 Zavedená drenáž po laparatómii (foto z archívu autorov)


124

Obrázok 46 Ústie drenážnej kanyly po laparatómii (foto z archívu autorov)

Obrázok 47 Drenáž v operačnom poli po mastektómii (foto z archívu autorov)

sledovanie funkčnosti aplikácie infúznej, resp. transfúznej liečby. PA zabezpečí polohu

miesta aplikácie, sleduje možné komplikácie - vznik edému, bolesti v mieste vpichu -

paravenózna aplikácia, hematóm, prepichnutie cievy, exantém po tele, zvýšená telesná

teplota, dýchavica, tachykardia, pokles TK, prudká bolesť v bedrovej oblasti, nauzea,

tlak na prsiach, sťažené dýchanie, úzkosť, dezorientácia,

prevenciu tromboembolickej choroby (TECH) zabezpečuje najmä včasná mobilizácia (od

1.dňa po operácii), skoré vstávanie a reedukácia chôdze, vykonávanie cvičenia na

vykašliavanie s fixovaním operačnej rany, kondičných cvičení s využitím dýchania,

cievnej gymnastiky a izometrických cvičení končatín. Najdôležitejšou súčasťou cvičenia

je však polohovanie, vertikalizácia (vysadzovanie, skoré vstávanie) a reedukácia chôdze,

praktizovať liečebnú telesnú výchovu (LTV) za účelom, cvičením zabrániť vzniku

pooperačných komplikácií, podporiť a urýchliť návrat fyziologických funkcií organizmu,

zabezpečiť vertikalizáciu ženy ( vysadzovanie, skoré vstávanie a reedukácia chôdze).


125

Význam cvičenia spočíva v prehĺbení pľúcnej ventilácie, zlepšení látkovej premeny, zlepšení

cirkulácie krvi, črevnej peristaltiky, zlepšení prekrvenia v malej panve a tým i v urýchlení

hojenia operačnej rany, v zlepšení celkovej fyzickej a psychickej kondície.

cviky pre hlboké dýchanie (dýchacia gymnastika),

cviky pre vykašliavanie,

izometrické cviky dolných a horných končatín,

cievna gymnastika,

polohovanie ženy,

vertikalizácia (vysadzovanie, skoré vstávanie a reedukácia chôdze,

cvičenia panvového dna,

posturálna (denná optimálna pohybová aktivita) životospráva,

všetky činnosti PA priebežne zaznamenáva do zdravotnej dokumentácie (operačný

protokol).

5.7.1 Pooperačné komplikácie

Pooperačné komplikácie môžeme diferencovať ako včasné a neskoré.

včasné komplikácie vznikajú 12-24 hodín po operácii, sú miestne a celkové,

o miestne komplikácie (komplikácie v mieste operácie), ktoré sa najčastejšie prejavujú

ako krvácanie v rane a objavenie sa patologického obsahu v rane (hnis, moč, črevný

obsah),

o celkové komplikácie (v inej časti orgánového systému), ktoré sa prejavujú ako zlyhanie

dýchania, zlyhanie krvného obehu, poškodenie CNS, hypertermia, hypotermia, ...

o pooperačný šok - zlyhanie periférneho krvného obehu s následnou hypoxiou tkanív,

acidózou až zlyhaním životne dôležitých orgánov (obličky, pečeň, pľúca, srdce),

o hypovolemický šok - pri nadmerných stratách tekutín (krv, plazma, voda, elektrolyty),

o hemoragický šok - nadmerné straty krvi pri pooperačných stavov,

o septicko-toxický šok - po operácii pri peritonitíde, infekciách močových ciest,

pneumóniách,

o alergický šok - vzniká ako reakcia na stretnutie s cudzorodou bielkovinou, najčastejšie je

reakciou na antibiotiká, lokálne anestetiká, kontrastné látky,

o kardiogénny šok - príčinou je akútne zlyhanie krvného obehu,


126

o ďalšie komplikácie - respiračné (pľúcna embólia, pneumónia, tracheobronchitída,

tromboembolická choroba, infekcia rany, pooperačná peritonitída, pooperačný illeus,

dekubity),

neskoré komplikácie vznikajú o 1-4 týždne po operácii, keď sa už zdá, že žena je už

zdravá a v poriadku. Prejavujú sa ako hnisanie v rane, dehiscencia (rozpad) operačnej

rany, dekubity, neskoré kardiovaskulárne komplikácie (tromboembolické ochorenie žíl

DK), bronchopulmonálne, komplikácie z GIT, poruchy močového systému.

5.7.2 Intervencie PA v deň operácie (nultý pooperačný deň)

Starostlivosť o ženu bezprostredne po operácii prebieha nasledovne:

po stabilizácii vitálnych funkcií na operačnej sále zabezpečiť prevoz na prebúdzaciu

izbu, resp. JIS, ARO alebo štandardnú pooperačnú jednotku,

ak nie je žena stabilizovaná, lekár nevykoná extubáciu endotracheálnej kanyly!,

uloženie operovanej ženy do stabilizovanej polohy - fixácia jazyka proti zapadnutiu,

poloha uľahčuje odtok slín, zvratkov, v tejto polohe je žena udržiavaná až do obnovenia

funkčnosti prehĺtacieho a zvracacieho reflexu, po ich obnove dochádza k extubácii

endotracheálnej kanyly.

Do operačného protokolu (operačná dokumentácia) PA zaznamenáva:

vitálne funkcie (TK, P, D, TT, posúdenie vedomia) každých 15 min podľa závažnosti

zdravotného stavu, neskôr každých 30 min až 1 hod,

kontrolovať stav očných zreníc,

sledovať farbu a teplotu kože na tele, farbu na perách, nechtových lôžkach - bledosť až

cyanóza signalizujú poruchu prekrvenia,

stav krytia pooperačnej rany (zakrvácanie je potrebné hlásiť lekárovi),

ordinované infúzie, transfúzne prípravky, injekcie (zaznamenať druh, množstvo, rýchlosť

podávania, miesto aplikácie, ordinujúci lekár),

polohovanie ženy (frekvencia, druh),

bolesť (druh analgetika, čas aplikácie, množstvo, ordinujúci lekár),

sledovať drenážny sekrét (farbu, množstvo, konzistenciu),

pooperačné komplikácie a subjektívne údaje operovanej ženy,


127

zabezpečiť dostatočnú náhradu tekutín parenterálne, pretože 6 hod. po operácii operovaná

pacientka neprijíma nič perorálne, iba sa jej otierajú pery navlhčenou - gázou, alebo sa

dáva medzi pery kúsok ľadu (zaznamenať),

po 6 hodinách ak je pri vedomí a je orientovaná miestom a prostredím, začína PA

s podávaním čaju po lyžičkách (zaznamenať množstvo),

sledovať bilanciu príjmu a výdaja tekutín,

kontrolovať priechodnosť zavedených katétrov a funkčnosť drénov,

sledovať schopnosť vyprázdňovania močového mechúra – fyziologické je vymočiť sa do

8 hod. po operácii spontánne, ak nie treba použiť pomocné impulzy - púšťanie vody,

oplach rodidiel vlažnou vodu, do podložnej misy dať teplú vodu, namočiť horné

končatiny do studenej vody - ak tieto impulzy zlyhajú pristupujeme ku cievkovaniu,

vykonávať ordinované vyšetrenia,

sledovať psychickú stabilitu operovanej ženy.

5.7.3 Intervencie PA v ďalších dňoch pooperačného obdobia

V ďalších pooperačných dňoch je PA povinná:

monitorovať vitálne funkcie podľa ordinácie lekára,

sledovať vyprázdňovanie močového mechúra a stolice,

do 8 hod. po operácii by malo byť obnovené spontánne močenie,

do 48 hod. po operácii by mala byť obnovená črevná peristaltika a spontánny odchod

plynov a stolice,

prejavy meteorizmu ovplyvňovať liečebne podľa ordinácie lekára,

prvý deň po operácii, podľa zdravotného stavu, je možné už operovanú ženu mobilizovať

(vstávanie, chôdza) ako prevenciu TECH a pľúcnych komplikácií,

naďalej cca každé 2 hod. precvičovať hlboké dýchanie a vykašlávanie - prevencia

odstraňovania hlienu hromadiaceho sa v pľúcnych alveolách po aplikovaných

anestetikách, resp. vzniku pneumónie,

izometrické cviky horných a dolných končatín vykonávať každé 4 hod ako prevenciu

vzniku TECH,

zabezpečiť dodržiavanie zásad hygieny, zvláštnu pozornosť je potrebné venovať

najmä hygiene dutiny ústnej,

zabezpečiť dodržiavanie pooperačného diétneho režimu, spôsob stravovania určuje


128

lekár podľa zdravotného stavu a druhu operačného výkonu, (nesladený čaj, kašovitá

strava, pevná strava). Môže však byť na niekoľko dní ordinovaná aj parenterálna výživa,

zabezpečiť polohovanie operovanej ženy (prevencia dekubitov),

sledovanie prejavov bolesti, obvykle sa aplikujú analgetiká prvé 2 dni, najčastejšie

parenterálnou (injekčnou) formou, ak je to potrebné, lekár ordinuje analgetiká aplikovať

špeciálne aj pred mobilizačnými technikami,

sledovať hojenie operačnej rany (suché, mokré preväzy operačnej rany podľa ordinácie

lekára),

7. - 10. deň podľa rozsahu asistencia pri vyberaní stehov,

ordinované kontrolné odbery biologického materiálu,

priebežné posudzovanie zdravotného stavu ženy,

priebežne a so všetkou dôslednosťou viesť ošetrovateľskú dokumentáciu o priebehu

pooperačného zotavovania, výkonoch, vyšetreniach,

umožniť (podľa prevádzkových možností) prítomnosť najbližšej osoby,

postupne vykonávať rehabilitačné aktivity (LTV) u operovaných žien po

gynekologických operáciách,

odporúča sa minimálne 6-týždňová sexuálna abstinencia,

informovať o potrebe pokračovania v domácej ošetrovateľskej starostlivosti, ADOS,

Konkrétne postupy pri meraní obsahu redonu, výmene sáčku pri cievkovaní, metodika

merania TK, P, D, TT, posudzovanie vedomia, polohovanie, LTV sú uvedené v učebniciach

ošetrovateľských techník.

Úlohy

1. Popíš jednotlivé druhy gynekologických operácií

2. Popíš predoperačnú prípravu pri gynekologických operáciách

3. Demonštruj bezprostrednú predoperačnú prípravu pred vaginálnou operáciou

4. Demonštruj bezprostrednú predoperačnú prípravu pred abdominálnou operáciou

5. Popíš intraoperačnú a pooperačnú starostlivosť pri gynekologických operáciách

6. Demonštruj pooperačnú starostlivosť po abdominálnej operácii

7. Demonštruj pooperačnú starostlivosť po vaginálnej operácii

8. Demonštruj prevenciu tromboembolickej choroby

9. Popíš a demonštruj správne vedenie ošetrovateľskej dokumentácie v perioperačnom

období


129

Použitá literatúra: FARKAŠOVÁ, D. a kol. 2005. Ošetrovateľstvo - teória. Martin: Osveta, 2005, 215 s. ISBN

80-8063-182-4

GREGUŠOVÁ, E. a kol. 1992. Starostlivosť o ženu. Martin: Osveta, 1992, 333 s. ISBN 80-

217-0439-X

KOBILKOVÁ, J. a kol. 2005. Základy gynekológie a porodnictví. Praha: Galén a Karolínum,

2005. 368 s. ISBN 80-7262-315-X

KOZIEROVÁ, B. a kol. 1995. Ošetrovateľstvo 1. 2., 1. vyd. Martin: Osveta, 1995. 1471 s.

ISBN 80-217-0528-0

KRIŠKOVÁ,A. a kol. 2001. Ošetrovateľské techniky. 2001. 1.vyd. Martin: Osveta, 2001. 804

s. ISBN 80-8063-087-9

MACKU, F. a kol. 1995. Kompendium gynekologických operací. 1.vyd. Praha: Grada, 1995.

600 s. ISBN 80-7169-1545-2

MARTIUS, G. a kol. 1996. Gynekologie a porodnictví. Martin: Osveta, 1996-648 s. ISBN

80-88824-56-7

MIKŠOVÁ, Z. a kol. 2006. Kapitoly z ošetřovatelské péče II. 1.vyd. Praha: Grada Publishing,

170 s. ISBN 80-247-1443-4

OLEJNÍK, J. a kol. 1999. Perioperačná liečebná starostlivosť. Martin: Osveta, 1999. 234 s.

ISBN 80-217-0527-X

PONŤUCH, A. a kol. 1989. Gynekológia a pôrodníctvo. 2.vyd. Martin: Osveta, 1989, 445 s.

ISBN 80-217-0034-3

REPKOVÁ, A. a kol. 2006, Gynekologické ošetrovateľstvo. 2006. Martin: Osveta, 2006, 135

strán, ISBN 80-8063-236-7

SLEZÁKOVÁ, L. a kol. 2011. Ošetřovatelství v gynekologii a porodnictví. Praha: Grada

Publishing, a.s. 2011, 280 s. ISBN 978-80-247-3373-9

Šuška, P. a kol. 2003. Vybrané kapitoly z gynekológie. Bratislava: Univerzita Komenského

v Bratislave, 2003, 256 s. ISBN 80-223-1818-3

URBANOVÁ, E. a kol. 2010. Reprodukčné a sexuálne zdravie ženy v dimenziách

ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie.Martin: Osveta, 2010, 255 s. ISBN 978-80-8063-343-1

techniky pôrodnej asistencie - szuelearning.szu.sk/repository/pa_2012.pdf · 1.5 pelvimetria 15...

Documents