Tuzemské a zahraničné pracovné cesty (Zákon č. 283/2002 Z.z. v znení zákona č.151/2010 Z.z., v znení zákona č. 548/2010 Z.z. a novely č. 503/2011 účinnej

od 01.02. 2012)

ING.MIRIAM MATISOVÁ,

BENEFIT CONSULT s.r.o., Nitra

Zákon o cestovných náhradách – úplné znenie zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení novely č. 503/2011 Z. z. účinnej od 1. 2. 2012 a 1. 7. 2012

Po zmene zákonom č. 503/2011 Z. z.:• v nových ustanoveniach § 33b až § 33l sa upravuje poskytovanie náhrad výdavkov súvisiacich s vyslaním civilného experta na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia SR.

I.časť – výklad teoretických základných pojmov, ktoré je potrebné aplikovať na príkladové štúdie vznikajúce v praxi

Posúdenie nárokových a nenárokových plnení cestovných náhrad::

− Ak zamestnávateľ poskytne stravné nad rámec zákona o Cestovných náhradách č. 283/2002 Z.z v znení zákona č. č.503/2011 Z.z. účinný od 01.02. 2012 t.j. v nenárokovej výške (napríklad vyššiu sadzbu denného stravného alebo stravné poskytne aj v prípade, ak má zamestnanec na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie), takýto výdavok (náklad) si nemôže započítať medzi výdavky, resp. náklady vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

− Plnenia, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancom v súvislosti s ich pracovnými cestami podľa zákona o Cestovných náhradách 282/2002 Z.z v znení neskorších predpisov č. 151/2010 Zz sa u neho daňovo uznávajú. Môžeme sa pritom oprieť o § 19 ods.2 písmena d) zákona č. 595/2003 Z z o v znení zákona č. 548/2011 Z. Z. a po novele č. 69/2012 o dani z príjmov účinný od 01.03. 2012 ( § 19 ods.2, písmeno d - cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa osobitného predpisu,

► Zákon č. 595/2003 Z.z o dani z príjmov v znení zákona č.548/2011 :

Príjmy zo závislej činnosti - § 5, odsek 5) znie - Okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods.2, nie je predmetom dane ani:► cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste

2

Z toho vyplýva, že len tie cestovné náhrady, na ktoré vzniká zamestnancom zo zákona nárok, nie sú predmetom dane z príjmov. Ide tu vecne len o príjem zo závislej činnosti. To znamená, že ak si daňovník(ktorý nie je zamestnancom na daňové účely podľa § 5 ods. cit.zákona) dostane preplatené, lebo zaplatené cestovné náhrady spojené s činnosťou a dosiahnutým príjmov, u neho pôjde o predmet dane (musí si ho započítať do zdaniteľných príjmov v rámci príslušného čiastkového základu dane)

Vreckové poskytované pri zahraničnej služobnej ceste - dobrovoľné a zdaňované

Vreckové sa považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca bez ohľadu na výšku, v akej bolo

zamestnancovi poskytnuté. Zrušila sa dolná hranica (5%) na poskytnutie vreckového a povinnosť

zamestnávateľa na poskytnutie vreckového sa upravilo na jeho možnosť, tzn., že zamestnávateľ už

nemá povinnosť vreckové zamestnancovi poskytnúť. Z vyplatenej sumy vreckového sa úpravy

platia aj preddavky na zdravotné poistenie a poistné na sociálne poistenie.

Nárok na vreckové už zamestnanec nemá. Ak mu však vreckové zamestnávateľ vyplatí – je to

jednoznačne daňový výdavok len u právnickej osoby, u SZČO a u fyzickej osoby to nie je danový

výdavok. Odôvodnenie: vreckové musí zamestnanec zdaniť a vstupuje mu aj do vymeriavacieho

základu pre odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Pretože sa fyzickej osobe a ajSZČO

vypočítava zo základu dane aj základ pre odvody- to je dôvodom, prečo mu vreckové nemôže ponížiť

základ dane – preto u nich, je to vždy nedaňový výdavok. Zamestnávateľ navyše musí odviesť z

vyplateného vreckového odvody do fondov SP a ZP – čiže si navyšuje svoje výdavky.

Zákon o SP od č. 461/2003 Z.z v znení zákona č. 403/2010 účinného od 01.01. 2011

§ 138 odsek 1) – Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť podľa § 3

odsek1, písmeno a) je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti, okrem príjmov, ktoré nie sú

predmetom dane alebo sú od dane oslobodené ( v §3 je definovaná zárobková činnosť vyplývajúca z

právneho vzťahu, ktorá zakladá právo na príjem zo závislej činnosti

3

Zákon o zdravotnom poistení č. 580/2004 Z.z v znení zákona č.

– okruh zamestnancov sa rozšíril na všetky FO, ktorých príjem je zdaňovaný ako príjem zo závislej

činnosti (§ 5 Zákona č. 595/2003 Z.z)

– zmeny vo vymeriavacom základe pre zdravotné poistenie od roku 2011: Zjednotenie s daňovým

zákonom a sociálnymi zákonmi vo vymeriavacích základoch. VZ na platenie odvodov na

zdravotné poistenie u zamestnanca sa stane jeho príjem zdaňovaný ako príjem zo závislej

činnosti. Naopak, ak niečo v daňovom zákone nebude zdaňované alebo bude oslobodené od

dane, nebude sa z toho platiť zdravotné poistenie, okrem dividiend.

Príklad 1:

Zamestnancovi zamestnávateľ zaplatil v súvislosti s pracovnou cestou cestovné náhrady ( stravné do nárokovej výšky a preukázané cestovné výdavky). Tento príjem nie je u zamestnanca predmetom dane, t.j. zamestnancovi sa nezdaní.

Príklad č. 2Prednášajúci, ktorý vykonal na objednávku verejnú prednášku na základe autorskej zmluvy, mal od objednávateľa preplatené cestovné výdavky v rovnakej výške ako keby bol zamestnanec. Autor si tento príjem ( cestovné náhrady) spolu s honorárom musí uviesť do zdaniteľných príjmov. V podstate – ak sa mu len preplatili cestovné výdavky, ktoré sám vynaložil, a ktoré si súčasne uplatnil aj v daňových výdavkoch ( v skutočnej alebo paušálnej výške), tak sa mu tento príjem kráti, resp. vynuluje (nebude zaň v skutočnosti platiť daň). Musí si však tieto náhrady do zdaniteľných prijmov uviesť.

Príklad č. 3Prednášateľ vykonal prednášku na základe dohody o vykonaní práce. S platiteľom sa dohodol písomne aj na preplatení cestovných náhrad, čo je v súlade s § 1 ods.1 písm.c) zákona o cestovných náhradách..Ak mu objednávateľ preplatil stravné do nárokovej výšky (podľa počtu hodín pracovnej cesty) a preukázané cestovné výdavky, prípadne ďalšie preukázateľné výdavky, u prijímateľa ( ide o zamestnanca na daňové účely) tento príjem nebude zdanený – nie je predmetom dane z príjmov.

Príklad č. 4Zamestnávateľ zamestnancovi, ktorý má u neho uzatvorený pracovný pomer, a ktorého vyslal v januári 2012 na pracovnú cestu (20 hodín), zaplatil stravné vo výške 10 Euro. Podľa zákona o cestovných náhradách mal zamestnanec nárok len na 8,80 Euro. Rozdiel medzi nárokovým a nenárokovým plnením vo výške 2,20 Euro bolo potrebné zamestnancovi zdaniť a zamestnávateľ si tento výdavok nemohol zahrnúť do daňovo uznateľných nákladov.

4

U podnikateľských subjektov je špecifikované, ktoré výdavky s ich tzv. pracovnými cestami možno u nich daňovo uznať. Vychádzame pritom z § 19 ods.2 písm.e) zákona č. 595/2003 Z.z. ktorý sa týka len daňovníkov s príjmami podľa § 6 ods.1 a 2 t.j.j s príjmami:

- z podnikania ( z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, zo živnosti a z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov)

- z inej samostatne zárobkovej činnosti ( napr. podľa autorského zákona, z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napríklad osobní asistenti) a príjmy znalcov a tlmočníkov podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch

- V § 19 odsek 2 písmeno e) znie:– daňovými výdavkami sú výdavky daňovníka s príjmami podľa § 6 odsek 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu a to stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste .

- Ak daňovník na cestovanie použije motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku firmy, uplatní výdavky do výšky náhrady za spotrebované PHM podľa cien platných v čase nákupu a základnej náhrady za každý jeden kilometer jazdy.

Cestovné náhrady FOTzv. pracovná cesta v tomto ustanovení o dani z príjmov pre uvedených podnikateľov je posudzovaná ako činnosť vykonávaná v inom mieste ako je miesto, v ktorom činnosť podnikateľ vykonáva. Pokiaľ ide o rozsah daňovo uznateľných výdavkov podnikateľov je ustanovené, ž je to limitované najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestných náhradách a to na:- stravovanie – podľa počtu hodín- ubytovanie v preukázateľnej výške- nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste a v súvislosti s činnosťou

vykonávanou v zahraničí aj suma do výšky 40 % nároku na stravné podľa citovaného zákona o cestovných náhradách

- cestovné dopravnými prostriedkami- náhrada za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase nákupu- základná náhrada za každý km jazdy

Náhrada za spotrebované PHM a základná náhrada prináleží FO v prípade použitie súkromného automobilu vo vlastníctve.Náhrady sa neuplatnia pri automobile zahrnutom do obchodného majetku, automobile, ktorý nie je vo výhradnom vlastníctve alebo bezpodielovom spoluvlastníctve FO a inom ako osobnom automobile.

Ak podnikateľ na cestovanie v týchto prípadoch využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatiť si môže výdavky/náklady do výšky náhrady z spotrebované pohonné látky a základnú náhradu za každý kilometer jazdy podľa zákona o cestovných náhradách.

Pri uvedených zmenách zákona o cestovných náhradách bude preto v praxi potrebné pamätať na daňové súvislosti nielen u zamestnancov, zamestnávateľov ale i podnikateľov.

5Zákon o cestovných náhradách – jeho personálna pôsobnosť:

1. Zákon v svojej pôsobnosti tiež pamätá na možnú skutočnosť, pri ktorej vznikajú zamestnancovi vyššie výdavky oproti jeho obvyklým výdavkom, a to o cestu do miesta pravidelného pracoviska v prípade mimoriadneho výkonu práce zamestnanca mimo rozvrhu pracovných zmien.

2. Zamestnancovi sa umožňuje, aby sa so zamestnávateľom pri určovaní podmienok pracovnej cesty dohodol na prerušení pracovnej cesty

3. zamestnávateľovi sa umožňuje poskytnúť zamestnancovi pri pracovnej ceste, pri ktorej nevznikol nárok na stravné (trvá menej ako 5 hodín) stravné alebo bezplatné stravovanie

4. rozširujú sa podmienky poskytovania stravného pre osobitnú skupinu zamestnancov aj o pracovné cesty vykonané v rámci jednej pracovnej zmeny počas dvoch kalendárnych dní

5. upravuje sa rozsah náhrad za cesty vykonané v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť

6. upravuje sa spôsob výpočtu náhrady za spotrebované pohonné hmoty7. rozšírili sa možnosti preukázania spotreby pohonnej látky8. rozšírili sa právne úkony, pri ktorých môže zamestnávateľ poskytovať iné a vyššie náhrady a

to konkrétne o vyslanie zamestnanca do štátu EÚ a o cesty v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien zamestnanca do miesta pravidelného pracoviska

9. upravuje sa výpočet náhrad výdavkov pre zamestnanca štátnej príspevkovej organizácie, ktorý je odmeňovaný podľa Zákonníka práce

10. zamestnancovi sa ukladá povinnosť bezodkladne informovať zamestnávateľa o zmenách, ktoré by mohli poskytovanie náhrad alebo ich výšku ovplyvniť alebo ktoré môžu mať za následok stratu nárok na náhradu

11. spresňuje sa úprava sťahovacích výdavkov12. upravuje sa problematika poskytovania preddavku na náhrady, lehoty potrebné na

vyúčtovanie náhrad, vyúčtovanie náhrad a spôsob zaokrúhľovania celkového nároku zamestnanca, preplatku zamestnanca alebo nedoplatku zamestnávateľa v eurách alebo cudzej mene.

Predmet úpravy zákona o cestovných náhradách

– Tento zákon upravuje poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej FO alebo PO, pri vyslaní do členského štátu EU, pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo iného obdobného pomeru pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť

a) zamestnancom v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak osobitný predpis neustanovuje inakb) členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťahc) fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo PP, ak je v dohode o práci vykonávanej mimo PP dohodnuté d) osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon

6

Základné pojmy Zákona o cestovných náhradách:

►Pracovná cesta podľa tohto zákona - je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Osobitný postup je v prípade, ak ide o osoby, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis alebo osoby, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k nej v pracovno-právnom vzťahu (napr. ide o členov štatutárnych orgánov právnických osôb) alebo ak ide o osoby, ktoré plnia pre PO alebo FO úlohy a nie sú k týmto subjektom v pracovnoprávnom a ani v inom právnom vzťahu, ak je to dohodnuté.

►Zahraničná pracovná cesta – je čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty. To znamená, že PC je možné skončiť aj v zahraničí (napríklad niekto ostane po vykonaní pracovných povinností v zahraničí na dovolenke)

Rozlíšenie, či ide o tuzemskú alebo zahraničnú pracovnú cestu, je dôležité aj z hľadiska poskytovania tzv. stravného. Kým pri tuzemských pracovných cestách poskytovanie stravného upravuje § 5 zákona č. 283/2002 Z.z. , pri zahraničných pracovných cestách je táto problematika riešená aj v § 13 zákona č. 283/2002 Z.z.

►Pravidelné pracovisko – je miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Z uvedeného vyplýva, že „bežnú cestu z domu (bydliska) do práce (na pravidelné pracovisko) nemožno všeobecne považovať za pracovnú cestu z hľadiska posúdenia nárokov na cestovné náhradyPracovisko zamestnanca – je miesto, ktoré má zamestnanec písomne dohodnuté so svojim zamestnávateľom. U zamestnancov, ktorí často menia pracovisko z dôvodu osobitnej povahy povolania (napríklad zamestnanci, ktorí vykonávajú stavebné, montážne práce, cestujúci predajcovia, vodiči.... ) je možné ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu - bydlisko

Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu. Ak má zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce ,výkon práce v mieste mimo miesta pobytu, môže s ním zamestnávateľ v tejto dohode dohodnúť, že mu poskytne i pri ceste z miesta pobytu do miesta výkonu práce a späť náhrady ako pri pracovnej ceste.

Ak by títo zamestnanci nemali v pracovnej zmluve uvedené ako svoje pravidelné pracovisko bydlisko či miesto pobytu, ale by mali napr. napísané ako výkon práce územie Slovenskej republiky, v podstate by sa pri výkone práce v tuzemsku na nich zákon o cestovných náhradách nevzťahoval, pretože k pracovným cestám by v uvedenom zmysle nedochádzalo.Ak by však ako pravidelné pracovisko mali títo zamestnanci napísané v pracovnej zmluve napr. sídlo zamestnávateľa, potom každá cesta mimo tohto sídla by bola pracovnou cestou.

Pre zamestnancov, ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, môže zamestnávateľ určiť podmienky pracovnej cesty jednoduchšie, a to jedným rozhodnutím ( cestovným príkazom)pre viacero zamestnancov alebozamestnancovi na viacero pracovných ciest

7

Ak však pôjde o viac zamestnancov, ktorí nemajú taký charakter práce, žeby častá zmena pracoviska vyplývala z osobitnej povahy ich povolania, týmto zamestnávateľ bude musieť podmienky na pracovnú cestu (aj keď pojde spolu) určiť individuálne. Im nebude môcť aplikovať vyššie uvedený spôsob určenia PC (jedným spoločným rozhodnutím)

§ 3 – náhrady pri pracovnej ceste

(1)Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty. Môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.(2)Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom pri určovaní podmienok PC podľa odseku l dohodnúť na prerušení pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca, prerušenie pracovnej cesty sa môže uskutočniť v období pred začatím výkonu práce na PC alebo v období po skončení výkonu práce na pracovnej ceste

§ 4 Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí:− náhrada preukázaných cestovných výdavkov− náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie− stravné− náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov− náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu− alebo medzi zamestnávateľa a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území

SR, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne pracovnej zmluve alebo inej zmluve so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas.

§ 5 odsek 4

Ak zamestnanec, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vykoná počas

a) kalendárneho dňa viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac – patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest

b) dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá v každom kalendárnom dni menej ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá najmenej 5 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume ustanovenej pre časové pásmo od 5-12 hodín.

c) Jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest

8Príklad:Vodič má určenú pracovnú zmenu, ktorá je súčasne aj pracovnou cestou v rámci dvoch kalendárnych dní, a to od 22.00 – 04.00 hod. , prvý deň teda trvala pracovná cesta 2 hodiny a druhý deň trvala PC 4 hodiny..► časy trvania PC sa takisto spočítajú, a to z dôvodu, že ani jeden kalendárny deň nevznikol zamestnancovi nárok na stravné a stravné sa poskytne za pracovnú cestu ako celok. Stravné sa v tomto prípade neposudzuje za každý kalendárny deň samostatne.

Príklad:Zamestnanec, ktorý vykonáva rozvoz tovaru, vykonal dvojdňovú pracovnú cestu, pričom trvala od 18.00 hod. do 06.00 hod ráno.

► stravné sa zamestnancovi poskytne za každý kalendárny deň trvania PC – t.j. od 18.00-24.00 hod, čo je 6 hodín a druhý kalendárny deň tiež 6 hodín výkonu PC, za čo bude mať zamestnanec nárok na stravné za obidva dni výkonu pracovnej cesty. Časy dvoch kalendárnych dní by sa spočítali len v prípade, keby v danom kalendárnom dni bol čas trvania pracovnej cesty menej ako 5 hodín.

PríkladZamestnanec, ktorý vykonáva kontrolnú činnosť, vykonal dvojdňovú pracovnú cestu, pričom v prvý kalendárny deň trvala PC od 21.00 hod. do 24.00 hod. (t.j.3 hodiny) a druhý kalendárny deň trvala jeho PC od 0.00 hod. do 10.00 hod ráno. (t.j.10 hodín)

► stravné sa poskytne za každý kalendárny deň samostatne, zamestnancovi za prvý deň nepatrí stravné z dôvodu, že nie je splnená podmienka vzniku nároku na stravné (PC netrvala min. 5 hodín) a za druhý kalendárny deň mu patrí stravné v sume ustanovenej pre časové pásmo od 5-12 hodín. Časy trvania PC sa nemôžu v rámci jednotlivých kalendárnych dní sčítať, lebo druhý kalendárny deň trvala pracovná cesta viac ako 5 hodín, ako aj z dôvodu, že celkovo trvala PC viac ako 5 hodín.

Príklad:Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolnú činnosť, vykonal dvojdňovú pracovnú cestu, pričom v prvý kalend. deň trvala od 22.00 – 24.00 hod., t.j. 2 hodiny a druhý kalendárny deň trvala jeho pracovná cesta od 0,00 hod do 02.00 hod., t.j. 2 hodiny, t.j. celkovo trvala PC 4 hodiny.Zamestnancovi nevznikne nárok na stravné .

Čas strávený na pracovnej ceste

Čas strávený na pracovnej ceste v rámci pracovného času je potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 37 ZCN. Čas strávený na pracovnej ceste po pracovnom čase sa posudzuje podľa Zákonníka práce (práca nadčas, pracovná pohotovosť) alebo sa neposudzuje vôbec.

Pre posúdenie času zamestnanca, ktorý strávi na PC vo väzbe na posúdenie práce nadčas, odmeňovanie a poskytovanie náhrad, je potrebné rozlišovať čas:– strávený na pracovnej ceste v rámci rozvrhnutého pracovného času zamestnanca– strávený na pracovnej ceste mimo rámca rozvrhnutého pracovného času zamestnanca s rozlíšením,

či zamestnanec v rámci tohto času vykonával prácu alebo nie.

9

Čas v rámci rozvrhnutého pracovného časuČas, ktorý na pracovnej ceste spadá do rozvrhnutého pracovného času zamestnanca, sa

považuje za výkon práce. Z uvedeného vyplýva, že všetok čas strávený na PC v rámci rozvrhnutého pracovného času zamestnanca ( výkon práce ale napríklad aj cestovanie, čakanie medzi spojmi, zabezpečovanie ubytovania, obstarávanie lístkov a podobne) sa považuje za výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda s výnimkou tých prípadov, keď prerušenie výkonu práce v rámci PC zavili zamestnanec sám.

Čas mimo rozvrhnutého pracovného časuČas strávený na pracovnej ceste mimo rozvrhnutého pracovného času, počas ktorého

zamestnanec vykonáva prácu, je posudzovaný ako práca nadčas, za ktorý patrí zamestnancovi mzda za prácu nadčas.

Posudzovanie práce nadčasPrácu nadčas je potrebné posudzovať u každého zamestnanca individuálne a to podľa jeho

pracovnej náplne, teda druhu práce, ktorý má dohodnutý v pracovnej zmluve ( inak sa bude posudzovať napríklad čas vodiča, ktorý riadi motorové vozidlo mimo svojho pracovného času a inak u ostatných účastníkov pracovnej cesty, ktorých vezie). Pri posudzovaní času stráveného na pracovnej ceste je potrebné vedieť, aké rozvrhnutie pracovného času má zamestnanec.

Čas strávený na PC mimo rozvrhnutý pracovný čas, počas ktorého zamestnanec nevykonáva prácu, je čas za ktorý nepatrí zamestnancovi odmena (mzda) a ani žiadna osobitná náhrada. Ide napríklad o čas, počas ktorého zamestnanec prekonáva vzdialenosť na pracovnej ceste mimo pracovný čas alebo o čas, ktorý zamestnanec strávi na PC mimo svojho pracovného času (nielen počas pracovného týždňa ale napríklad aj počas sviatku, soboty, nedele.)

►Právna úprava zákona

1. definuje nárok na náhrady podľa zákona o cestovných náhradách aj osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Tieto osoby majú nárok na cestovné náhrady iba v prípade, ak ich poskytovanie je dohodnuté v týchto dohodách. V praxi sa ale vyskytujú prípady, keď nárok na cestovné náhrady osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je založený všeobecne, napríklad v kolektívnej zmluve a nie v konkrétnej dohode a následne potom vznikajú problémy pri uznávaní cestovných náhrad,

2. umožňuje zamestnancovi, aby sa so zamestnávateľom pri určovaní podmienok pracovnej cesty dohodol na prerušení pracovnej cesty, napríklad zamestnanec chce zostať v mieste výkonu

práce na pracovnej ceste napr. na víkend, resp. chce do miesta výkonu práce na pracovnej ceste odcestovať skôr. Ide o prerušenie pracovnej cesty v období pred výkonom práce alebo v období po skončení výkonu práce na PC,

3. umožňuje zamestnávateľom aby zjednodušeným a administratívne menej náročným spôsobom mohli určiť podmienky pracovnej cesty nielen zamestnancom, ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, ale všetkým zamestnancom

4. zamestnávateľovi umožňuje poskytnúť zamestnancovi pri PC, pri ktorej nevznikol nárok na stravné (trvá menej ako 5 hodín) stravné alebo bezplatné stravovanie

105. rozširuje podmienky poskytovania stravného pre osobitnú skupinu zamestnancov aj o

pracovné cesty vykonané v rámci jednej pracovnej zmeny počas dvoch kalendárnych dní. Vychádza sa totiž zo skutočnosti, že v praxi sa vyskytujú prípady, keď má zamestnanec rozvrhnutú pracovnú zmenu v rámci dvoch kalendárnych dní, počas ktorej vykoná viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá v kalendárnom dni menej ako 5 hodín a zamestnancovi nevznikne nárok na stravné ani za jednu pracovnú cestu a ani za kalendárny deň (napríklad ide o povolanie vodiča, strojvodcu a pod.)

6. stravné poskytované na základe dohody so zamestnancom za iných podmienok alebo v nižšej sume, ktoré sa zaokrúhľovalo na celé koruny nahor, sa po prechode na menu euro zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Tento spôsob zaokrúhľovania je v súlade s platným spôsobom zaokrúhľovania a je v prospech zamestnanca v súlade so základnými princípmi pre prechod na menu euro

7. zosúlaďuje spôsob krátenia stravného v prípade poskytnutých raňajok v rámci ubytovacích služieb. V prípade, ak mal zamestnanec na tuzemskej pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb preukázaným spôsobom poskytnuté raňajky, zamestnávateľ hodnotu raňajok zamestnancovi tak, ako doteraz, uzná, ale stravné na ktoré má nárok v rámci kalendárneho dňa a pracovnej cesty mu kráti. Vzhľadom na aplikačné problémy sa stanovuje len všeobecná preukázateľnosť o poskytnutých raňajkách v rámci ubytovacích služieb ( napríklad doklad o rezervácií, informácia od zamestnanca a pod.) a nevyžaduje sa preukázateľnosť iba cez doklad o ubytovaní (účtovný doklad)

8. Stravné v prípade bezplatne zabezpečeného jedla alebo v prípade poskytnutých raňajok zamestnancovi nekráti ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych alebo

9. opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil ( napríklad skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa a pod.) Závažnosť a opodstatnenosť v danom prípade posúdi zamestnávateľ

10. novo sa určuje spôsob zaokrúhľovania určenej sumy stravného po prechode na euro a to na najbližší eurocent nahor. Podľa doterajšieho o znenia § 5 ods.6 zákona sa zaokrúhľovala vypočítaná nominálna miera krátenia na celé koruny nahor. Schválený spôsob zaokrúhľovania je v súlade s platným spôsobom zaokrúhľovania a je v prospech zamestnanca v súlade so základnými princípmi pre prechod na menu euro

11. vylúčilo sa poskytovanie stravného počas dohodnutého prerušenia pracovnej cesty na žiadosť zamestnanca v období pred začiatkom výkonu práce na pracovnej ceste alebo v období po skončení výkonu práce na pracovnej ceste. Vzhľadom na aplikačné problémy sa problematika poskytovania stravného upravila aj počas návštevy rodiny. Spresňuje sa, že ani počas doby návštevy rodiny zamestnancovi stravné nepatrí ( zamestnanec má nárok len na cestovné výdavky za cesty k návšteve rodiny)

12. upravil sa rozsah náhrad vo väzbe na rozšírenie predmetu zákona o cestovných náhradách o cesty vykonané v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť na príkaz zamestnávateľa alebno s jeho súhlasom. V danom prípade sa zamestnancovi zakladá nárok iba na preukázané cestovné výdavky, pričom pri týchto cestách možno aplikovať aj ust. § 7 zákona o cestovných náhradách, t.j. Dohodnúť sa na použití cestného motorového vozidla ( ide v prevažnej miereo cesty v sobotu, v nedeľu, v neskorých hodinách, kedy je niekedy problém použiť prostriedok verejnej dopravy. Zamestnancovi vzniknú predovšetkým zvýšené cestovné výdavky.

11Používanie cestných motorových vozidiel

Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla zamestnávateľa, patrí mu základná náhrada za každý km jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky. V súčasnej dobe je problém v praxi definovať pojem „okrem vozidla zamestnávateľa“ a z tohto dôvodu nová úprava v § 7 ods.1 spresňuje tento pojem. Môže ísť o akékoľvek vozidlo, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na pracovnú cestu. ( napríklad nielen vozidlo, ktoré má v obchodnom majetku firmy, ale aj v prenájme, na lízing a podobne)Ak použitie cestného motorového vozidla pri PC je na žiadosť zamestnávateľa, vylučuje sa aplikácia ustanovenia, v zmysle ktorého má zamestnávateľ možnosť dohodnúť sa so zamestnancom na náhrade za použitie cestného motorového vozidla len vo výške ceny cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.

►Právna úprava pre používanie cestných motorových vozidiel pri PC

– rozširuje v § 7 odsek 3 zákona o cestovných náhradách druh cestného motorového vozidla, pri použití ktorého sa suma základnej náhrady dohodne medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Na rozdiel od nákladných automobilov a autobusov môže zamestnanec použiť i traktory,

– ustanovuje sa nielen spôsob výpočtu náhrady za spotrebované pohonné látky, ale i jednotná úprava ceny pohonnej látky. Za cenu pohonnej látky sa v prvom rade vždy považuje cena PHM preukázaná dokladom o kúpe, z ktorého je zrejmá časová súvislosť s konanou pracovnou cestou, napr. z doby trvania PC, bezprostredne pred začiatkom pracovnej cesty (napr. zamestnanec má načerpané pohonné látky pred nástupom na pracovnú cestu, resp. si načerpá deň pred nástupom na pracovnú cestu a pod.). V prípade, že zamestnanec predloží viacero dokladov o kúpe PHM, z ktorých je zrejmá časová súvislosť s konanou pracovnou cestou, z hľadiska zjednodušenia výpočtu

– sa na výpočet umožňuje použiť priemernú cenu pohonnej látky vypočítanú aritmetickým priemerom. V prípade, že zamestnanec cenu pohonnej látky nepreukáže dokladom o kúpe, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou, na výpočet sa použije cena PHL, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú cestu, ktorú zisťuje a uverejňuje Štatistický úrad SR (trikrát do mesiaca)

– rozšírili sa možnosti preukázania spotreby pohonnej látky, v prípade, ak technický preukaz spotrebu pohonnej látky neuvádza (napr. doplňujúce údaje výrobcu, dovozcu alebo predajcu, protokol o meraní spotreby paliva a pod.) Týmto spôsobom sa môže preukázať spotreba PHL aj v prípade, ak TP obsahuje údaj o spotrebe, ale táto sa nezhoduje so skutočnou spotrebou napr. Ak technický preukaz cestného motorového vozidla staršej výroby obsahuje údaje o spotrebe PHL, pričom táto spotreba nezodpovedá už skutočnej – reálnej spotrebe, osoba ktorej bola udelená autorizácia, ako aj napr. Dovozca môže poskytnúť údaje o inej spotrebe tohto motorového vozidla, ktorá sa použije na výpočet náhrady, napríklad ak technický preukaz vozidla obsahuje len jednu

– spotrebu podľa smerní európskeho spoločenstva, výrobca môže poskytnúť údaje o spotrebe v členení na jednotlivé cykly (mestský cyklus, mimomestský, kombinovaný cyklus)

Výslednú sumu základnej náhrady a výslednú sumu náhrady za spotrebované pohonné hmoty, ktoré sa zaokrúhľovali na celé koruny nahor, sa po prechode na menu euro zaokrúhľujú na najbližší eurocent nahor. Tento spôsob zaokrúhľovania je v súlade s platným spôsobom zaokrúhľovania a je v prospech zamestnanca.

12Sumy stravného, ktoré sa zaokrúhľovali na celé koruny nahor, sa po prechode na menu euro

zaokrúhľujú na desať eurocentov nahor. Ide o jednotkovú sumu, ktorá je súčasne aj základňou pre výpočet napr. Miery krátenia v prípade bezplatne zabezpečeného stravovania na PC, pre výpočet stravného pre zahraničného zamestnanca, ktorý vykonáva zahraničnú pracovnú cestu u slovenského zamestnávateľa (§ 17 zákona o cestovných náhradách), príspevok na stravovanie podľa § 152 ZP.

☻ Podmienky pre použite cestného motorového vozidla na tuzemskej pracovnej ceste

Pre použitie cestného motorového vozidla na PC musia byť splnené dve podmienky a to, že zamestnanec:

1. použije pri PC akékoľvek vozidlo s výnimkou vozidla, ktoré mu poskytne zamestnávateľ2. sa písomne dohodol so zamestnávateľom o použití tohto vozidla

1. Cestné motorové vozidlo použité na pracovnej ceste Vozidlom použitým pri PC môže byť akékoľvek cestné motorové vozidlo, okrem vozidla, ktoré mu poskytol zamestnávateľ. Môže ísť teda o vozidlo vo vlastníctve zamestnanca, či jeho manželky, poprípade vo vlastníctve inej osoby. Z hľadiska typového rozlíšenia môže ísť o jednostopové vozidlo, trojkolku, o osobné motorové vozidlo, nákladné vozidlo, traktor alebo autobus.

2. Forma dohody o použití motorového vozidla ZCN neustanovil žiadne podmienky pre používanie cestných motorových vozidiel pri PC, za ktorých môže zamestnávateľ dohodnúť používanie cestného motorového vozidla pri PC. V praxi ako jedna zo základných a rozhodných podmienok použitia cestného motorového vozidla zo strany zamestnávateľa je podmienka uzavretia havarijnej poistky. Určenie podmienok pre dohodu pre použitie motorového vozidla je vecou zamestnávateľa a jeho vnútorného predpisu.

ZCN ustanovil písomnú formu dohody o použití cestného motorového vozidla (CMV ) na PC. Zamestnávateľ nemusí písomnú dohodu o použití CMV uzatvárať pred každou pracovnou cestou, ale dohoda sa môže písomne uzatvoriť na dlhšie časové obdobie, napríklad pre také pracovné cesty, pri ktorých zamestnávateľ predpokladá že ich zamestnanec bude pravidelne a často vykonávať súkromným vozidlom.

Ak by písomná dohoda mala byť súčasťou napríklad cestovného príkazu, je potrebné aby cestovný príkaz, v ktorom bude ako druh dopravy uvedené súkromné vozidlo, pred pracovnou cestou podpísal tak zamestnávateľ ako aj zamestnanec na znak dohody s jeho použitím. ( bez podpisu zamestnanca by to bola jednostranná podmienka zamestnávateľa).Písomná dohoda o použití CMV na PC medzi zamestnancom a zamestnávateľom musí byť uzatvorená v každom prípade a to bez ohľadu na to, akým spôsobom sa zamestnancovi poskytuje náhrada výdavkov za použitie CMV. Nie je podstatné, či sa zamestnancovi poskytuje suma základnej náhrady a náhrada výdavkov na PHM, alebo sa mu poskytuje na základe dohody iná výška náhrady a to náhrada vo výške ceny cestovného lístka za pravidelnú verejnú dopravu. Tak isto nie je podstatné či sa náhrada výdavkov za použitie CMV poskytuje jednorázovo po každej PC, alebo za nejaké obdobie vo väzbe na spôsob vyslania a vyúčtovania (napr. raz mesačne), alebo či sa náhrada výdavkov poskytuje paušálnou sumou.

13Zamestnávateľ nezodpovedá zamestnancovi za škodu na motorovom vozidle, ktoré použil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bez písomného súhlasu zamestnávateľa ( § 192 ZP ods. 3 ZP)Z judikatúry R18/1983– ak zamestnanec koná pracovnú cestu vlastným motorovým vozidlom a utrpí pracovný úraz a na

vozidle dôjde ku škode, ide o škodu, ktorá zamestnancovi vznikla pri plnení pracovných úloh. To však neplatí v prípade, keď zamestnanec v súvislosti s PC neplní pracovné úlohy, ani neuskutočňuje úkony súvisiace priamo s výkonom práce , ktorá je účelom pracovnej cesty.

Rozsah nárokových náhrad a podmienky ich poskytovania.§ 7 ods.1 ZCN – Za cestovné výdavky sa považujú aj výdavky za požite CMV na PC, t.j. nárokové náhrady a to:a) suma základnej náhrady b) náhrada za pohonné látky

Náhrada za pohonné látky - § 7 ods. 4 ZCNNáhrada výdavkov za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi v sume, ktorá sa stanoví v závislosti od:– počtu najazdených kilometrov na tuzemskej PC– ceny pohonnej látky preukázanej dokladom o kúpe PHM, z ktorého je zrejmá časová súvislosť s

PC– spotreby pohonnej látky uvedenej v TP vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného

motorového vozidla

Na výpočet náhrady za spotrebované PHM sa použije vzorec:

(Spotreba pohonnej látky : 100) x cena pohonnej látky x počet najazdených kilometrov

► Počet kilometrovZamestnávateľ pri výpočte náhrady za pohonné látky zohľadní zamestnancovi celkový počet najazdených kilometrov, ktoré prejde počas celej doby trvania tuzemskej PC ( môže v podmienkach tuzemskej PC, resp. Úpravou vo vnútornom predpise nariadiť, že zamestnanec bude musieť uviesť stav tachometra pred a po skončení tuzemskej pracovnej cesty.) Tieto kilometre si môže porovnať s kilometrami napr. Podľa najhospodárnejšej trasy, najrýchlejšej trasy a pod. Zamestnávateľ musí zohľadniť pri výpočte nielen km prejdené z miesta nástupu do miesta konania tuzemskej PC a späť, ale aj km, ktoré zamestnanec musel najazdiť v mieste konania tuzemskej PC, ak mu to vyplývalo z podmienok tuzemskej PC.

►Normy spotrebySlovenská technická norma (STN)

STN je slovenská technická norma č. 300510- je to bývalá ČSN. Ak je v TP vozidla uvedená len spotreba podľa STN, kilometre prejdené počas PC:– mimo mesta sa prepočítajú spotrebou podľa STN– v meste sa prepočítajú spotrebou podľa STN, ktorá sa zvýši o 40 %

14Príklad:STN mimo mestaZamestnanec použil po dohode so zamestnávateľom pri PC z Bratislavy do Popravu súkromné motorové vozidlo Lada a prejazdil 690 km, pričom všetky km najazdil v režime mimo mesto. Vozidlo má v TP uvedenú spotrebu PHM podľa STN, ktorá je na 100 km 9,9 litra. Zamestnanec preukázal cenu pohonnej látky v deň nástupu na pracovnú cestu dokladom o kúpe, ktorá bola 1,31 Euro.Zamestnanec vyúčtoval výdavky, ktoré mu vznikli v priamej súvislosti s použitím súkromného MV na pracovnej ceste:– základnú náhradu za každý kilometer jazdy t.j. 0.183 €/km– spotrebované PHM, prepočítané podľa STN v závislosti od konkrétneho režimu jazdy a

preukázanej ceny PHM v čase konania PC– potrebné vedľajšie výdavky – poplatok za parkovanie ( 11,62 €) a poplatok za diaľnicu ( 11,62 €)Základná náhrada 690 x 0,183 = 126,27 €Náhrada za pohonné hmoty (9,9 : 100 )x 690 km x 1,31 € = 89,486 = 89,49 €Potrebné vedľajšie výdavky 23,24 €Výdavky celkom - nárokové - nenárokové

239 € 0 €

STN mestoZamestnanec po dohode so zamestnávateľom používa pri PC konanej len v Bratislave súkromné motorové vozidlo Lada. Za jeden mesiac najazdil 1 650 km. Vozidlo má v TP uvedenú spotrebu PHM podľa STN, ktorá je na 100 km 9,9 litra.. Zvýšená spotreba PHM o 40 % pre mesto je 13,86 litra/100 km. Zamestnanec preukázal cenu PHM z času konania pracovnej cesty dokladom o kúpe, ktorá bola 1,31 € ( cena platila počas celého mesiaca)Zamestnanec vyúčtoval výdavky, ktoré mu vznikli v priame súvislosti s použítím súkromného vozidla pri PC:– základnú náhradu za km– spotrebované PHM prepočítané podľa STN v závislosti od konkrétneho režimu jazdy a ceny

pohonnej látky– potrebné vedľajšie výdavky – poplatok za parkovanie vo výške 23,24 Eura a pokuta za

jazdu bez použitia bezpečnostného pásu 66 Euro.

Základná náhrada 1 650 x 0,183 = 301,95 €Náhrada za pohonné hmoty (13,86 : 100 ) x 1 650 km x 1,31 € = 299,583 = 299,59 €Potrebné vedľajšie výdavky 89,24 €Výdavky celkom, z toho:- nárokové - nenárokové

690,78 €624,78 € 66 €

15Predpis Európskej j hospodárskej komisie

Predpis EHK je norma Európskej hospodárskej komisie, ktorá obsahuje spotrebu pre 3 ustálené režimy , a to spotrebu pre 90 km/hod, spotrebu pre rýchlosť 120 km/hod a spotrebu pre jazdu v meste.Ak je v TP vozidla uvedená spotreba podľa EHK, kilometre prejdené počas PC:– mimo mesta sa prepočítajú priemernou spotrebou, ktorá sa vypočíta aritmetickým priemerom 3

údajom predpisu EHK ( vypočíta sa aritmetický priemer zo spotreby pre mesto, pre rýchlosť 90 km/hod a pre rýchlosť 120km/hod.). Týmto sa zohľadňuje aj prechod cez mestá do a z miesta konania pracovnej cesty.

– V meste sa prepočítajú spotrebou podľa predpisu EHK určenou pre mesto

EHK/mestoZamestnanec po dohode so zamestnávateľom používa pri pracovnej ceste konanej len v Bratislave súkromné MV Felíciu 1300. Za jeden mesiac najazdil 1 650 km. V TP vozidla je uvedená spotreba pohonnej látky na 100 km len podľa normy EHK, ktorá je pre mesto 7,4 litra, pre rýchlosť 90km/hod. 5,5 litra a pre 120km/hod je to 7,5 litra. Spotreba pohonnej látky výrazne nezodpovedala skutočnej spotrebe a zamestnanec preukázal spotrebu pre mesto 8,88/100 km a to dokladom vydaným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie ( napr. Slovdekra). Zamestnanec preukázal cenu PHM v deň nástupu na PC dokladom o kúpe, ktorá bola 1,31 Euro.

Zamestnanec vyúčtoval výdavky, ktoré mu vznikli v priamej súvislosti s použitím súkromného vozidla na pracovnej ceste:– základnú náhradu za 1 km jazdy 0,183 €/km– spotrebované PHM prepočítané podľa § 7 odsek 6 písmena b) zákona o cestovných náhradách a

podľa skutočnej spotreby (oproti norme EHK o 20% ) v závislosti od konkrétneho režimu jazdy a dokladovanej ceny PHM z času konania PC ( 1,31 €)

– potrebné vedľajšie výdavky – poplatok za parkovanie 23,24 €, poplatok za umytie auta (11,62 €) a výdavok za zaplatenie pokuty za prekročenie rýchlosti 99 € .

Základná náhrada 1 650 km x 0,183 = 301,95 €Náhrada za pohonné hmoty (8,88:100) x 1 650 km x 1,31 € = 191,941 = 191,95 €Potrebné vedľajšie výdavky 133,86 €Výdavky celkom, z toho:- nárokové - nenárokové

627,76 €517,14110,62

EHK mimo mesta/prívesZamestnanec po dohode so zamestnávateľom použil pri PC z Bratislavy do Košíc súkromné MV

Felíciu 1300 s prívesom a na pracovnej ceste odjazdil 900 km, pričom všetky km boli najazdené v režime mimo mesto. Z podmienok PC pre zamestnanca vyplýva, že súkromné vozidlo s prívesom nemá používať na výkon práce počas trvania pracovnej cesty v Košiciach. V TP vozidla je uvedená spotreba podľa normy EHK, ktorá je pre mesto 7,4 litra na 100 km, pre rýchlosť 90 km/hod. Je to

5,5 litra a pre rýchlosť 120km/hod je to 7,5 litra na 100 km. Priemerná spotreba pohonnej látky je 6,8 l/100 km ( 7,4 + 5,5 + 7,5): 3 = 6,8 litra/100 km. Zamestnanec preukázal cenu pohonnej látky v deň

nástupu na PC dokladom o kúpe, ktorá bola 1,31 €.

16

Príklad:Zamestnanec vyúčtoval výdavky, ktoré mu vznikli v priamej súvislosti s použitím súkromného vozidla na pracovnej ceste:– základnú náhradu za 1 km jazdy– spotrebované PHM prepočítané podľa normy EHK v závislosti od konkrétneho režimu jazdy a

dokladovanej ceny PHM– potrebné vedľajšie výdavky – poplatok za parkovanie vo výške 6,64 € a poplatok za použitie

diaľnice vo výške 11,62 € .

Základná náhrada 900 km x 0,21045 = 189,405 = 189,41 €Náhrada za pohonné hmoty (6,8 : 1010) x 900 km x 1,31 = 80,172 = 80,18 €Potrebné vedľajšie výdavky 18,26 €Výdavky celkom, z toho:- nárokové - nenárokové

287,85 €287,85 €0

EHK mesto/mimo mesto

Zamestnanec po dohode so zamestnávateľom použil pri PC z Košíc do Bratislavy súkromné MV Felíciu 1300. Z podmienok PC pre zamestnanca vyplýva, že súkromné vozidlo má používať na výkon práce počas trvania pracovnej cesty v Bratislave. V TP vozidla je uvedená spotreba pohonnej látky na 100 km podľa normy EHK, ktorá je pre mesto 7,4 litra na 100 km, pre rýchlosť 90 km/hod. Je to 5,5 litra a pre rýchlosť 120km/hod je to 7,5 litra na 100 km. Priemerná spotreba pohonnej látky je 6,8 l/100 km ( 7,4 + 5,5 + 7,5): 3 = 6,8 litra/100 km. Zamestnanec preukázal cenu pohonnej látky v deň nástupu na PC dokladom o kúpe, ktorá bola 1,31 €.

Počet najazdených km v Bratislave – 120 kmPočet najazdených km Košice – Bratislava a späť – 810 km

Zamestnanec vyúčtoval výdavky, ktoré mu vznikli v priamej súvislosti s použitím súkromného vozidla na pracovnej ceste:– základnú náhradu za 1 km jazdy 0,183 €– spotrebované PHM prepočítané podľa normy EHK v závislosti od konkrétneho režimu jazdy a

dokladovanej ceny PHM preukázanej dokladom ( 1,31 €)– potrebné vedľajšie výdavky – poplatok za parkovanie 23,24 € a poplatok za použitie diaľnice vo

výške 11,62 € .

Základná náhrada 930 km x 0,183 = 170,19 €(810 + 120)

Náhrada za pohonné hmoty (7,4 : 100) x 120 km x 1,31 = 11,6328 €(6,8 : 100 ) x 810 km x 1,31 = 72,1548 €Spolu 11,6328 + 72,1548 = 83,7876 = 83,79 €

Potrebné vedľajšie výdavky 34,86 €Výdavky celkom, z toho:- nárokové - nenárokové

288,84 €288,84 €0

17Predpis EHK a STN súčasne

Ak je v TP vozidla uvedená spotreba podľa predpisu EHK a STN súčasne, kilometre prejdené počas pracovnej cesty: – mimo mesta sa prepočítajú priemernou spotrebou, ktorá sa vypočíta aritmetickým priemerom 3

údajom predpisu EHK– v meste sa prepočítajú spotrebou podľa predpisu EHK určenou pre mesto.STN sa v tomto prípade neberie do úvahy, pretože údaje z predpisu EHK plne postačujú pre výpočet náhrady za pohonné látky pri zohľadnení konkrétneho režimu jazdy vozidla počas PC

STN a EHK/mimo mestaZamestnanec po dohode so zamestnávateľom použil pri PC súkromné MV Lada a prejazdil

890 km. Vozidlo má v TP uvedenú spotrebu PHL podľa normy STN, ktorá je na 100 km 9,9 litra, ako aj podľa normy EHK, ktorá je na 100 km pre mesto 11,00 litrov, pre rýchlosť 90 km/hod. 7,8 litrov a pre rýchlosť 120km/hod 10,7 litrov. Priemerná spotreba pohonnej látky podľa normy EHK je 9,83 litra na 100 km. Zamestnanec preukázal cenu PHM dokladom o kúpe ,ktorá bola 1,31 €.

Zamestnanec vyúčtoval výdavky, ktoré mu vznikli v priamej súvislosti s použitím súkromného vozidla na pracovnej ceste:– základnú náhradu za 1 km jazdy 0,183 €– spotrebované PHM prepočítané podľa normy EHK v závislosti od konkrétneho režimu jazdy a

dokladovanej ceny PHM preukázanej dokladom ( 1,31 €)– potrebné vedľajšie výdavky – poplatok za parkovanie 23,24 € a poplatok za umytie auta vo výške

11,62 € .

Základná náhrada 890 km x 0,183 = 162,87 €Náhrada za pohonné hmoty (9,83 : 100) x 890 x 1,31 = 114,6079 = 114,61 €Potrebné vedľajšie výdavky 34,86 €Výdavky celkom, z toho:- nárokové - nenárokové

312,34 €300,72 €11,62 €

Predpis Európskeho spoločenstva resp. Eúropskej únie (ES/EU)Ak je v technickom preukaze CMV uvedená spotreba podľa niektorej zo smerníc ES , na výpočet sa použije spotreba zodpovedajúca príslušnému cyklu premávky alebo kombinácii jednotlivých cyklov premávky uvedených v príslušnej smernici ES, ktoré sa odvodia od konkrétneho režimu jazdy cestného motorového vozidla.Jednotlivé cykly simulovanej premávky podľa predpisu ES/EU predstavujú:– mestky cyklus – premávku iba v meste– mimom estský cyklus – premávku iba mimo mesta, napríklad na diaľnici– kombinovaný cyklus – premávku súčasne v, alebo cez mesto a mimo mesta.

Ak je v TP vozidla uvedená spotreba napríklad podľa predpisu Európskeho spoločenstva č. 93/116, kilometre prejdené počas pracovnej cesty:– v mestskom cykle sa prepočítajú spotrebou určenou pre mestský cyklus– v mimomestskom cykle sa prepočítajú spotrebou určenou pre mimomestský cyklus– v kombinovanom cykle sa prepočítajú spotrebou pre kombinovaný cyklus

18V prípade normy spotreby PL podľa smernice ES/EU sa v žiadnom prípade pri výpočte náhrady za spotrebované PHM nemôže postupovať spôsobom, že sa vypočíta aritmetický priemer uvedených spotrieb, a to z dôvodu, že táto norma spotreby uvádza spotrebu PHL podľa simulovaných cyklov premávky.

V prípade normy spotreby podľa smernice ES/EU sa pri výpočte osobitne zohľadňuje konkrétny cyklus premávky ( napríklad ak je celá pracovná cesta vykonaná len v mestskom cykle, použije sa potreba pre mestský cyklus) alebo kombinácia jednotlivých cyklov ( napríklad aj je časť pracovnej cesty vykonaná v mestskom cykle a časť v kombinovanom cykle, pre výpočet sa použije spotreba pre mestský cyklus za kilometre prejdené v mestskom cykle a spotreba pre kombinovaný cyklus za kilometre prejdené v kombinovanom cykle.

ES/mesto/kombinácia

Zamestnanec – obchodný zástupca používa po dohode so zamestnávateľom na pracovných cestách súkromné vozidlo Honda Accord CE75. Počas jednej pracovnej cesty prejazdil 412 km. V TP je uvedená spotreba PHL na 100 km podľa normy ES č. 93/116, ktorá je pre mestský cyklus 11,7 litra, pre mimomestský cyklus 7,1 litra, pre kombinovaný cyklus 8,8 litra. Zamestnanec preukázal cenu PHL v deň nástupu na pracovnú cestu dokladom o kúpe PHL, ktorá bola 1,31 €.

Zamestnanec počas pracovnej cesty najazdil:– v mestskom cykle 120 km bez prívesu– v mimomestkom cykle 90 km s prívesom– v kombinovanom cykle 202 km s prívesom

Zamestnanec vyúčtoval náhradu výdavkov za PHL, ktér mu vznikli v súvislosti s použitím súkromného MV na pracovnej ceste:– základnú náhradu za každý km jazdy bez prívesu - 0,183 €/km– základnú náhradu za každý km jazdy s prívesom – 0,21045 €/km – spotrebované PHL prepočítané podľa normy ES/EU v závislosti od konkrétneho režimu jazdy a

dokladovanej ceny PHL z času konania PC– potrebné vedľajšie výdavky – poplatok za parkovanie 23,24 €, poplatok za použitie diaľnice 11,62

€ a poplatok za umytie auta 11,62 €.

Základná náhrada 120 km x 0,183 = 21,96 292 km x 0,21045 = 61,4514Spolu: 21,96 + 61,4514 = 83,4114 = 83,42 €

Náhrada za pohonné hmoty (11,7 : 100) x 120 km x 1,31 = 18,3924 (7,1 : 100) x 90 km x 1,31 = 8,3709(8,8 : 100) x 202 km x 1,31 = 23,2865Spolu: 50,049 = 50,05 €

Potrebné vedľajšie výdavky 46,48 €Výdavky celkom, z toho:- nárokové - nenárokové

179,95 €168,33 11,62

19

Ak je v TP cestného MV uvedená spotreba podľa niektorej zo smerníc ES/EU bez členenia na cykly, na výpočet sa použije:– spotreba uvedená v technickom preukaze vozidla– pri jazde v meste sa spotreba uvedená v technickom preukaze zvýši o 20 %

Príklad:Zamestnanec – obchodný zástupca používa po dohode so zamestnávateľom na pracovných cestách vykonávaných stále v meste Košice súkromné MV. Počas jednej pracovnej cesty prejazdil 445 km. V TP vozidla je uvedená spotreba PHL 8,8 litra / 100 km. (bez udania názvu spotreby, predpokladá sa že ide o spotrebu podľa smerníc ES pre kombinovaný cyklus). Zamestnanec preukázal cenu PHL v deň nástupu na pracovnú cestu dokladom o kúpe PHL, ktorá bola 1,31 €.

Zamestnanec vyúčtoval náhradu výdavkov za PHL, ktoré mu vznikli v súvislosti s použitím súkromného MV na pracovnej ceste:– základnú náhradu za každý km jazdy - 0,183 €/km– spotrebované PHL prepočítané podľa normy ES/EU v závislosti od konkrétneho režimu jazdy a

dokladovanej ceny PHL z času konania PC– potrebné vedľajšie výdavky – poplatok za parkovanie 23,26 €.

Základná náhrada 445 km x 0,183 = 81435=81,44 €Náhrada za pohonné hmoty 10,56 : 100) x 445 km x 1,31 = 61,559 = 61,56 €Potrebné vedľajšie výdavky 23,26 €Výdavky celkom, z toho:- nárokové - nenárokové

166,26 €166,26

Používanie cestného motorového vozidla na zahraničnej pracovnej ceste

Zamestnancovi, ktorý použila na ZPC (zahraničnej pracovnej ceste) cestné MV podľa § 7 odsek 1 zákona o CN patria tieto nárokové náhrady:– suma základnej náhrady– náhrada za pohonné látkyZamestnancovi v súvislosti s použitím CMV patria aj potrebné vedľajšie výdavky ako napríklad poplatok za parkovanie, poplatok za diaľnicu, poplatok za požívanie tunela a pod.

1. Suma základnej náhradySuma základnej náhrady za 1 km jazdy sa zamestnancovi poskytuje za všetky kilometre prejdené na zahraničnej pracovnej ceste ( na území SR aj v zahraničí) vždy len v Eurách.

2. Náhrada výdavkov za spotrebované pohonné látkyVo väzbe na náhradu výdavkov za PL v eurách alebo v cudzej mene je potrebné rozlišovať zahraničné pracovné cesty vykonané:– v štáte, ktorý je členským štátom eurozony ( napríklad Rakúsko, Nemecko)– v treťom štáte, ktorý nie je členským štátom eurozóny

–20

Náhrada výdavkov za pohonné látky sa určí v závislosti od:– počtu najazdených km na ZPC– ceny pohonnej látky preukázanej dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá časová

súvislosť s konanou ZPC– spotreby pohonnej látky uvedenej v TP vozidlaVýsledná suma náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky, ktorá sa zamestnancovi za podmienok ustanovených v § 15 ZCN poskytuje v eurách alebo v cudzej mene sa nezaokrúhľuje

Počet kilometrovZamestnávateľ zohľadní zamestnancovi celkový počet najazdených km, ktoré prejde počas

ZPC, zamestnávateľ musí pri výpočte zohľadniť nielen km z miesta nástupu do miesta konania ZPC a späť, ďalej aj kilometre, ktoré zamestnanec musel najazdiť v meste konania ZPC, ak mu to vyplývalo z podmienok konania ZPC. Kilometre musí zamestnanec rozčleniť na kilometre podľa jednotlivých režimov, resp. Cyklov podľa konkrétnej normy spotreby PHL, ako aj na km prejdené na jednotlivé ceny PHL na území SR a v zahraničí. Uvedené je potrebné pre správny výpočet náhrady za PHL vo väzbe na menu, v ktorej táto náhrada zamestnancovi patrí.

Cena pohonnej látkyZa cenu PHL sa aj pri ZPC vo všeobecnosti považuje cena PHL preukázaná dokladom, z ktorého je zrejmá súvislosť so zahraničnou pracovnou cestouNáhrada za pohonné látky patrí zamestnancovi vo všeobecnosti v eurách (pohonné látky kúpené za eurá v zahraničí) alebo v cudzej mene za:– kilometre prejdené mimo územia SR, t.j. skutočný počet km prejdených v zahraničí– prípadne aj za kilometre prejdené od prechodu slovenskej štátnej hranice až do miesta skončenia

ZPC

ZPC vykonané v štáte, ktorý je členom eurozóny, alebo tretím štátomZamestnancovi patrí náhrada výdavkov za pohonné látky v eurách(pohonné látky kúpené v eurách v zahraničí:– kilometre prejdené mimo územia SR, t.j. skutočný počet km prejdených v zahraničí– prípadne aj za kilometre prejdené od prechodu slovenskej štátnej hranice až do miesta skončenia

ZPC

Viacero dokladov o kúpe pohonnej látkyV prípade, že zamestnanec predloží viacero dokladov o kúpe pohonnej látky v zahraničí v

eurách, z hľadiska zjednodušenia výpočtu zamestnávateľ môže na výpočet použiť priemernú cenu PHL vypočítanú aritmetickým priemerom. Ak by zamestnanec žiadal zohľadniť pri výpočte jednotlivé preukázané ceny pohonnej látky, musí kilometre prejdené počas celej doby trvania ZPC rozčleniť na km, ktoré prešiel na jednotlivé ceny pohonnej látky.Nepreukázanie ceny pohonnej látky dokladom o kúpe v euráchAk zamestnanec cenu PHL v eurách nepreukáže dokladom o kúpe mimo územia SR, na výpočet sa môže použiť:– zistená cena PHL v eurách, ktorá platila v čase nástupu na ZPC v krajine, kde sa zahraničná

pracovná cesta uskutočnila alebo– cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na zahraničnú PC, ktorú zisťuje a

uverejňuje ŠÚ SR.Časom nástupu na pracovnú cestu sa rozumie prvý deň zahraničnej pracovnej cesty.Uvedený postup platí pre ZPC vykonané v štáte, v ktorom platí euro, t.j. v štáte ktorý je:– členských štátov eurozony (Rakúsko, Nemecko)– tretím štátom ( Vatikán, San Maríno , Monako)

– 21

Príklad: Zamestnanec vykonal ZPC z Bratislavy do Rakúska na základe dohody so zamestnávateľom súkromným vozidlom Mazda 626. Celkovo najazdil 1 500 km, z toho na území Rakúska 1 000 km. V TP vozidla je uvedená spotreba podľa normy EHK a to pre mesto 9,1 litra/100 km, pre rýchlosť 90km/hod je to spotreba 8,8 litra a pre rýchlosť 120 km/hod je spotreba 7,6 litra na 100 km. Priemerná spotreba podľa normy EHK je 7,5 litra na 100 km.Zamestnanec preukázal cenu PHL v eurách, dokladom o čerpaní v Rakúsku, ktorá bola 1,10 Euro. Cenu pohonnej látky v eurách kúpenú na území SR nepreukázal dokladom o čerpaní a preto zamestnávateľ použil na výpočet cenu PHL, ktorú zistil v deň nástupu na zahraničnú pracovnú cestu a zamestnancovi uznal cenu 1,31 Euro.

Zamestnanec si vyúčtoval výdavky, ktoré mu vznikli v priamej súvislosti s použitím súkromného vozidla na PC:– základnú náhradu za 1 km jazdy– spotrebované PHL prepočítané spotrebou v TP, podľa normy EHK v závislosti od konkrétneho

režimu jazdy a preukázanej ceny PHL v Rakúsku (1,10 €) a ceny PHL zistnej v den nástupu na pracovnú cestu – t j. 1,31 €

– potrebné vedľajšie výdavky – poplatok za použitie diaľnice 20 €

Základná náhrada 1 500 km x 0,183 = 274,50 €Náhrada za pohonné hmoty (7,5 : 100) x 500 km x 1,31 = 49,125= 49,13 €

(7,5 : 100) x 1000 km x 1,10 = 85,50 €Potrebné vedľajšie výdavky 20 €Výdavky celkom, z toho:- nárokové - nenárokové

409,13 €409,13

Zahraničné pracovné cesty vykonané v štáte, ktorý nie je členom eurozóny alebo tretím štátom

Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov za pohonné látky v cudzej mene za:– kilometre prejdené mimo územia SR, t.j. skutočný počet prejdených km v zahraničí– prípadne aj za km prejdené od prechodu slovenskej štátnej hranice až do miesta skončenie ZPC

Viacero dokladov o kúpe PHL v tej istej cudzej meneAk zamestnanec predloží viacero dokladov o kúpe PL v zahraničí v tej istej cudzej mene, z hľadiska zjednodušenia výpočtu zamestnávateľ môže na výpočet použiť priemernú cenu PL vypočítanú aritmetickým priemerom.Ak by zamestnanec žiadal zohľadniť pri výpočte jednotlivé preukázané ceny PL, ,musí km prejdené počas celej doby trvania ZPC rozčleniť na kilometre, ktoré prešiel na jednotlivé ceny pohonnej látky.

22

Nepreukázanie ceny pohonnej látky dokladom o kúpe v cudzej meneAk zamestnanec cenu PL v cudzej mene nepreukáže dokladom o kúpe, na výpočet sa môže použiť:– zistená cena PL v cudzej mene, ktorá platila v čase nástupu na ZPC v krajine, kde sa ZPC

uskutočnila alebo– cena pohonnej látky v eurách, ktorá platila v čase nástupu na ZPC, ktorú zisťuje a uverejňuje ŠU

SR.Časom nástupu na pracovnú cestu sa rozumie prvý deň zahraničnej pracovnej cesty.Uvedený postup platí pre ZPC vykonané v štáte, v ktorom platí cudzia mena, t.j. v štáte ktorý nie je:– členským štátom eurozóny alebo tretím štátom– členským štátom EU

Príklad:Zamestnanec vykonal ZPC do ČR na základe dohody so zamestnávateľom súkromným vozidlom Honda Accord. Celkovo najazdil 260 km, z toho mimo územia SR 210 km. V TP vozidla je uvedená spotreba pohonnej látky podľa normy ES 93/116 a to pre mestský cyklus 11,7 litra, pre mimomestský cyklus 7,1 litra a pre kombinovaný cyklus 8,8 litra na 100 km.Zamestnanec počas ZPC najazdil:– v mestskom cykle 50 km– v mimomestskom cykle 210 km– v kombinovanom cykle 0 km

Cenu PL v slovenskej mene zamestnanec nepreukázal dokladom o čerpaní, a preto zamestnávateľ použil na výpočet cenu PL v deň nástup na ZPC a zamestnancovi uznal cenu 1,31 €.

Zamestnanec si vyúčtoval aj výdavky, ktoré mu vznikli v priamej súvislosti s použitím súkromného MV na zahraničnej PC:– základnú náhradu za každý 1 km jazdy– spotrebované PHL prepočítané podľa normy ES/EU v závislosti od konkrétneho režimu jazdy a

zistenej ceny PL v čase použitia súkromného vozidla ( 1,31 € a 32 Kč)– potrebné vedľajšie výdavky – poplatky za použitie diaľnice 500 Kč a 11,62 €

Základná náhrada 260 km x 0,183 = 47,58 €Náhrada za pohonné hmoty (11,07 : 100) x 50 km x 1,31 = 7,663 €

( 7,1 : 100) x 210 km x 1,31 = 19,532 €alebov zahraničí prešiel 210 kilometrov, tak za km prejdené v zahraničí mu patrí náhrada za PHL v cudzej mene. Ak predpokladám, že v zahraničí prešiel 50 km v meste a 160 km mimo mesta potom:(11,7 : 100) x 50 km x 32 Kč = 187,20 Kč( 7,1 : 100) x 160 km x 32 Kč = 363,52 Kča zvyšných 50 km prešiel na území SR potom v mimomestskom cykle: ( 7,1 : 100) x 50 x 1,31 Eur = 4,650 €

Potrebné vedľajšie výdavky 11,62 €500 Kč

23

§ 17 zákona – zahraničné pracovné cesty vykonávané na základe dohôd o vzájomnej výmene zamestnancovi- v dohode o vzájomnej výmene zamestnancov môže zamestnávateľ, ktorý zamestnanca vysiela so zamestnávateľom, ku ktorému je zamestnanec vysielaný, dohodnúť poskytovanie bezplatného ubytovania, stravného alebo bezplatného stravovania, vreckového a náhrady cestovných výdavkov za cesty súvisiace s výkonom práce.

● Cestovné výdavky za cesty zo sídla zamestnávateľa, ktorý zamestnanca vysiela na pracovnú cestu do sídla zamestnávateľa v zahraničí a späť, náhradu preukázaných výdavkov za komerčné poistenie v zahraničí, náhradu preukázaných výdavkov za povinné očkovanie, náhradu výdavkov na návštevu rodiny uhrádza vysielajúci zamestnávateľ.

● Slovenskému zamestnancovi vyslanému do zahraničia patrí stravné v cudzej mene podľa § 13 odsek 4 a 5

● Zahraničnému zamestnancovi vyslanému do SR patrí za každý kalendárny deň stravné v sume trojnásobku sumy stravného ustanoveného pre pracovné cesty na území SR v časovom pásme nad 18 hodín a vreckové vo výške od 5 – 40 % ustanoveného stravného. V prípade, že pracovná cesta zahraničného zamestnanca netrvá celý kalendárny deň, patrí zamestnancovi pomerná suma stravného v závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Suma stravného sa zaokrúhli na najbližší eurocent smerom nahor

Stravné

Tuzemská pracovná cestaAktuálne sadzby stravného na tuzemské pracovné cesty vyhlasuje Ministrestvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vo svojom Opatrení.

S platnosťou od 1.1.2009 do 31.3.2009, v súvislosti so zavedením meny EURO, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vydalo opatrenie číslo 621/2008 Z. z. v čiastke 208, 30. decembra 2008, v ktorom určuje základné sadzby stravného na tuzemské pracovné cesty takto:

a. 3.30 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín, b. 5.00 € pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín, c. 7.70 € pre časové pásmo nad 18 hodín.

Od 1.4.2009 do 31.12.2010 platili nové sadzby stravného, vyhlásené Opatrením číslo 110/2009 Z. z. o sumách stravného, ktoré vyšlo v čiastke 41/2009 zo dňa 25.3.2009.

a. 3,60 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín, b. 5,40 € pre časové pásmo 12 až 18 hodín, c. 8,30 € pre časové pásmo nad 18 hodín.

S platnosťou od 1.1.2011 platia nové sadzby stravného, vyhlásené Opatrením číslo 533/2010 Z. z. o sumách stravného, ktoré vyšlo v čiastke 194/2010 zo dňa 29.12.2010.

a. 3,80 € pre časové pásmo 5 až 12 hodín, b. 5,70 € pre časové pásmo 12 až 18 hodín, c. 8,80 € pre časové pásmo nad 18 hodín.

● O P A T R E N I EMinisterstva financií Slovenskej republikyz 12.12. 2011ktorým sa ustanovujú na rok 2012 základné sadzby stravného v euráchalebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestáchMinisterstvo financií Slovenskej republiky podľa§ 13 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovnýchnáhradách v znení neskorších predpisov ustanovuje:§ 1Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzejmene pri zahraničných pracovných cestách sa na rok2012 ustanovujú takto:

Čiastka 142 Zbierka zákonov č. 472/2011

25

Zahraničná pracovná cestaAktuálne sadzby stravného na zahraničné pracovné cesty vyhlasuje spravidla raz ročne Ministerstvo financií SR vo svojom Opatrení

Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni

a. do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,

b. nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,

c. nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

Náhrady za používanie súkromného motorového vozidla na služobné účely platné od 1.1.2009 sú stanovené Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny číslo 632/2008 Z. z. uverejnené v Zbierke zákonov čiastka 211/2008 dňa 30.12.2008.

a. 0.050 € pre jednostopé motorové vozidlo na 1 km jazdy, b. 0.183 € pre osobné cestné motorové vozidlá na 1 km jazdy.

Okrem týchto náhrad patrí zamestnancovi aj náhrada za spotrebované pohonné hmoty (§ 7 pre TSC s použitím § 15 pre ZSC).

Cestná daňOsobitnou problematikou je cestná daň. Táto sa viaže na všetky motorové vozidlá používané na podnikanie. Je súčasťou systému miestnych daní, čo znamená, že sadzbu tejto dane určuje Vyšší územný celok a podmienky platenia dane zákon.

Platiteľom cestnej dane je zamestnávateľ. V praxi to znamená, že cestnú daň za súkromné vozidlo používané na služobné účely neplatí majiteľ vozidla - zamestnanec, ale podnikateľ - zamestnávateľ.

Právna úprava doplnila časť týkajúcu sa náhrad pri ZPC o ustanovenie § 10a, v zmysle ktorého sa zabezpečí, aby zamestnancovi, ktorému na ZPC patrí náhrada alebo náhrada obdobných výdavkov podľa medzinárodnej zmluvy boli zachované minimálne rovnaké nároky, ktoré zabezpečuje naša právna úprava. Podľa tohto ustanovenia sa budú posudzovať aj ZPC, ktoré sú vykonávané afinancované na základne rozhodnutia orgánov EU, pri ktorých zamestnancovi patrí náhrada za podmienok uvedených v príslušnom rozhodnutí.Zamestnancovi by mal byť zachovaný aspoň minimálny rozsah a výška náhrad podľa zákona o CN bez ohľadu na to, kto tieto náhrady poskytuje.

26Na požiadavky praxe sa v zákone uplatňuje i tzv. Komerčné poistenie, ktoré v sebe zahŕňa okrem poistenia liečebných nákladov v zahraničí aj iné poistenia. Týmto spôsobom sa docielilo aby zamestnávateľ mohol zamestnancovi vyslanému na ZPC poskytnúť aj iné druhy poistenia (poistenie batožiny, poistenie za úraz, stratu dokladov a pod. ) Ide o nenárokové plnenie.

☻ § 13 – Stravné:Pri ZPC patrí zamestnancovi stravné za každý kalendárny deň v eurách alebo v cudzej mene.Stravné v eurách alebo v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania pracovnej cesty mimo územia SR. Čas trvania ZPC je rozdelený na uvedené časové pásma: a) do 6 hodín vrátane - patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného b) nad 6 hodín do 12 hodín – patrí zamestnancovi 50 % zo základnej sadzby stravného

c) nad 12 hodín – patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného

Výklady k jednotlivým odsekom paragrafu 13 – Stravné:

Odsek 5) – Stravné v eurách alebo v cudzej menej za kalendárny deň poskytne zamestnávateľ zamestnancovi v mene a vo výške stravného ustanoveného pre krajinu, v ktorej zamestnanec strávi v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie. V prípade leteckého spôsobu dopravy sa za rozhodujúci čas pre posúdenie času stráveného v jednotlivých krajinách považuje čas odletu lietadla podľa letového poriadku.

Odsek 6) - So zamestnancom, ktorému častá zmena a pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno dohodnúť v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo PP odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného v eurách alebo v cudzej mene ako aj nižšie stravné, naviac však o 25 %.

Odsek 7) - Ak má zamestnanec na ZPC preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytne. Ak má zamestnanec na ZPC zabezpečené stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné kráti:raňajky – o 25 %obed – o 40 %večera – o 35 % z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného.

Odsek 8) – Ak má zamestnanec na ZPC preukázané poskytnuté raňajky v rámci ubytovacích služieb, zamestnávateľ stravné kráti

Odsek 9) – Zamestnávateľ stravné v eurách alebo v cudzej mene nekráti, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené stravovanie alebo raňajky, z dôvodov, ktoré sám nezavinil

27

Odsek 10) – Preukázanie zabezpečeného jedla alebo poskytnutých raňajok sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad.

Po dobu prerušenia ZPC z dôvodu návštevy rodiny alebo po dobu dohodnutého prerušenia ZPC z dôvodov na strane zamestnanca stravné v eurách alebo v cudzej mene nepatria.

☻ Náhrada výdavkov za pohonné hmoty - § 151. sa rozlišujú vo väzbe na náhradu uvedeného druhu výdavkov poskytovaných v cudzej menej

alebo v eurách v rámci zahraničných pracovných ciest ktoré boli vykonané v štáte, ktorý je členským štátom eurozony alebo zúčastneným tretím štátom . ( Štát , ktorý nie je členským štátom EU, alebo na základe menovej dohody zaviedol euro) a ktorý nie je členským štátom eurozony.

2. Zrušila sa vzdialenosť 350 km v zahraničí za ktorú sa zamestnancovi poskytuje náhrada výdavkov za pohonné látky ešte v slovenskej mene. Uvedený postup v súčasnej dobe už nemá opodstatnenie, cena pohonnej látky v okolitých štátoch je porovnateľná, alebo aj nižšia a tento postup bol aj administratívne náročný

3. Stanovila sa podmienka, aby zamestnancovi patrila náhrada výdavkov za PHM v cudzej mene za reálne najazdené km v zahraničí, prípadne aj za kilometre prejdené od prechodu slovenskej štátnej hranice až do miesta skončenia zahraničnej PC. V prípade, ak zamestnanec preukáže dokladom o kúpe cenu pohonnej látky viacerými dokladmi v rovnakej cudzej mene, na výpočet sa môže z hľadiska zjednodušenia použiť priemerná cena PHM v cudzej mene vypočítaná aritmetickým priemerom. Ak zamestnanec nepreukáže cenu PHM v cudzej mene dokladom o kúpe, na výpočet sa použije zistená cena pohonnej látky v cudzej mene, ktorá platila v krajine konania ZPC ( napríklad cez internet, cena ktorú skutočne zamestnanec vynaložil na základe jeho prehlásenia a pod.) alebo cena PHM v eurách, ktorá platila v čase nástupu na ZPC v Slovenskej republike zistená Štatistickým úradom SR.

☻ Náhrady pri výkone práce v zahraničí - § 18, 19§ 18 - Zamestnancovi s miestom výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve v zahraničí patrí za dni cesto do miesta výkonu práce v zahraničí a späť a pri pracovných cestách v zahraničí náhrada ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Pri pracovných cestách na územie SR za čas strávený na území Slovenskej republiky patri náhrady zamestnancovi ako pri pracovnej ceste. Ak zamestnanca nasledujú do miesta výkonu práce v zahraničí aj osoby, ktoré sa považujú za rodinu, možno zamestnancovi poskytnúť za dni cesty do tohto miesta späť náhradu preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov a preukázaných vedľajších výdavkov, ktoré vznikli týmto osobám. Toto sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorý denne dochádza zo Slovenskej republiky do miesta výkonu práce v zahraničí.

28

§ 19 - Zamestnancovi s miestom výkonu práce v zahraničí, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis (zákon č. 312//2001 Z.z – zákon o štátnej službe, ktorý upravuje postavenie štátnych zamestnancov), ak predpokladaný čas výkonu práce v zahraničí je viac ako 6 kalendárnych mesiacov patrí:– výdavky spojené s pobytom manžela– výdavky spojené s pobytom detí– výdavky spojené so sťahovaním vecí– výdavky spojené s doplnením šatníka– výdavky spojené so vzdelávaním detí zamestnanca– výdavky spojené s pôrodom, preventívnou starostlivosťou a očkovaním– výdavky spojené s evakuáciou– výdavky s prepravou telesných pozostatkov– komerčné zdravotné poistenie– byt so štandartným vybavením

Záverečné spoločné ustanovenia zákona:

1. § 35 ods.3) zakladá zamestnancovi nárok na cestovné výdavky a potrebné vedľajšie výdavky v prípade vopred dohodnutého prerušenia pracovnej cesty na žiadosť zamestnanca, pred začiatkom výkonu práce na pracovnej ceste, ako aj po skončení výkonu práce na pracovnej ceste , a to len vo výške, ktorá mu patrila, keby k prerušeniu pracovnej cesty nedošlo. Aj v týchto prípadoch sa môže použiť na základe dohody zamestnanca a zamestnávateľa cestné motorové vozidlo. Súčasne sa upravujú rozhodné časy pre vznik nároku na stravné a vreckové:

2. ubytovacie výdavky počas doby vopred dohodnutého prerušenia PC v žiadnom prípade zamestnancovi nepatria

3. poskytovanie ubytovacích výdavkov zamestnanca počas doby návštevy rodiny, patri iba v prípade, ak si ubytovanie podľa podmienok PC a ubytovacieho zariadenia musel počas tejto doby zachovať ( napríklad ubytovacie zariadenie trvá na tom, že zamestnanec vzhľadom na dobu trvania PC má veľa osobných a iných vecí)

4. § 35 a, ukladá zamestnancovi povinnosť bezodkladne informovať zamestnávateľa o o zmenách, ktoré by mohli poskytovanie náhrad alebo ich výšku ovplyvniť, resp. Oznámiť skutočnosti, ktoré môžu mať za následok stratu nároku na náhradu ( napr. V mieste konania pracovnej cesty zamestnanec zistí, že nie je možné použiť určený spôsob dopravy, dodržať čas trvania PC, oznámiť, že mu bolo bezplatne poskytnuté stravovanie …)

5. v odseku 1 je spresnený postup pri poskytovaní preddavku na náhrady, ktoré sa poskytujú podľa zákona o CN. Povinnosť poskytnúť preddavok bez žiadosti zamestnanca má zamestnávateľ len v prípade zahraničnej pracovnej cesty a pri vyslaní do štátu EU. Pri ostatných právnych úkonoch (tuzemská pracovná cesta, dočasné pridelenie, výkon práce v zahraničí) je zamestnávateľ povinný poskytnúť preddavok len na žiadosť zamestnanca . V odseku 2 sú uvedené všetky možné formy poskytnutia preddavku a to:

a) formou cestovného šekub) zapožičaním platobnej bankovej karty zamestnávateľa alebo medzinárodnej platobnej bankovej karty zamestnávateľac) prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej bankyPreddavok podľa platného stavu sa vo všeobecnosti poskytuje na každý pracovnú cestu samostatne a každému zamestnancovi samostatne ( Okrem skupiny zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania)

29

- v odseku 3 je zamestnávateľovi umožnené z dôvodu zníženia administratívnej náročnosti poskytnúť preddavok zamestnancovi jedným rozhodnutím na viacero pracovných ciest, alebo jedným

rozhodnutím pre viacerých zamestnancovi– v odseku 4 je riešená problematika poskytovania preddavku pri ZPC a pri vyslaní zamestnanca do

štátu EU a to v členení na štáty, ktoré sú členskými štátmi eurozony alebo tretími štátmi (preddavok v eurách) a ktoré nie sú členskými štátmi eurozony alebo tretími štátmi (preddavok v cudzej mene). Súčasne je daná zamestnávateľom aj možnosť poskytnúť preddavok aj v inej mene a to na základe dohody so zamestnancom alebo ak banka alebo zmenáreň nedisponuje príslušnou cudzou menou.

– V odseku 6 je ponechaná možnosť poskytnúť preddavok na stravné v inej mene, ako je mena ustanovená opatrením MF SR, pričom je ustanovené, aký kurz sa použije pri prepočte eura na cudziu menu a opačne pri prepočte cudzej meny na inú cudziu menu.

– V odseku 7 je ustanovená lehota pre zamestnanca, v rámci ktorej je povinný predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad ako aj lehota na vrátenie nevyúčtovaného preddavku. Základnou lehotou je 10 pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty, alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady, v ktorej je zamestnanec povinný predložiť písomné doklady potrebné pre vyúčtovanie náhrad a na vrátenie preddavku.. Táto lehota môže vyť predlžená pre všetkých zamestnancov (nielen pre zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania), ale najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta. Táto dlhšia lehota môže byť dohodnutá písomne so zamestnancom alebo môže byť určená vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Uvedená lehota sa vzťahuje nielen na pracovné cesty, ale na všetky právne úkony a skutočnosti pri ktorých sa náhrady poskytujú.

– V odseku 8 je ustanovená lehota pre zamestnávateľa v rámci ktorej je povinný zamestnancovi vyúčtovať preddavok. ( do desiatich pracovným dní odo dna predloženia všetkých dokladov)

– odsek 9 – Sumu, o ktorú bol poskytnutý preddavok v eurách pri PC alebo pri inej skutočnoti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona vyšší, ako je celkový nárok zamestnanca – vracia zamestnanec zamestnávateľovi v eurách. Po dohode so zamestnávateľom môže zamestnanec pri vyslaní na ZPC a pri vyslaní do štátu EU preplatok v eurách alebo jeho časť vrátiť aj v cudzej mene.

– Odsel 10 – Sumu, o ktorú bol preddavok v eurách pri PC alebo iných skutočnostiach zakladajúcich nárok na náhrady podľa tohto zákona nižší, ako je celkový nárok zamestnanca, poskytuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom v eurách alebo v cudzej mene na ktorej sa vopred dohodli.

– Odsek 11 a 12) §36 zákona o CN – stanovujú v akej mene majú zamestnanci vrátiť preddavok zamestnávateľovi v inej cudzej mene, ako eurá

Stanovil sa aj spôsob uspokojenia nároku zamestnanca v cudzej mene, ak zamestnanec počas doby splatnosti náhrad nie je prítomný na pracovisku a zamestnávateľ má z tohto dôvodu problém poskytnúť mu náhrady v cudzej mene.(napríklad zamestnanec je na pracovnej ceste, je dočasne vyslaný, čerpá dovolenku, je práceneschopný). V tomto prípade zamestnávateľ náhrady, na ktoré má nárok v cudzej mene, poskytne zamestnancovi v eurách.

30Stravné v inej mene

Preddavok na stravné zamestnávateľ poskytuje v mene ustanovenej pre jednotlivé krajiny opatrením MF SR. Stravné podľa opatrenia MF SR môže byť ustanovené:- v mene, ktorá platí v danej krajine v členení na: - euro (Rakúsko, Nemecko, Taliansko) - cudziu menu ( Švajčiarsko, Česká rep.,Dánsko..)– vo voľne zameniteľnej mene pre danú krajinu -americký dolár alebo euro (napríklad Madarko,

Poľsko, Rusko, Ukrajina …)Zamestnávateľ sa v prípade potreby môže so zamestnancom dohodnúť na poskytnutí preddavku na stravné v inej mene ako je mena ustanovená pre jednotlivé štáty . Pri využití možností poskytnúť stravné v inej mene, ako je mena ustanovená pre danú krajinu Opatrením MF SR, môže v praxi ísť o prepočet:

– eura na cudziu menu ( napríklad euro na českú korunu, euro na americký dolár)– cudzej meny na euro ( napríklad česká koruna na euro, americký dolár na euro)– cudzej meny na inú cudziu menu ( anglická libra na americký dolár, švajčiarsky frank na

americký dolár)

Prepočet eura na cudziu menu a opačne:– pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte sumy stravného ustanoveného v eurách na cudziu menu a

naopak, použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo NBS, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala.

Prepočet cudzej meny na inú cudziu menu– pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte sumy stravného ustanoveného v cudzej mene na inú cudziu

menu použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo NBS, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa začala ZPC alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné.

Suma stravného sa určí prepočtom hodnoty stravného v eurách na dohodnutú cudziu menu.

Prepočet japonského jenu na americký dolár:– Zamestnávateľ zistí k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa ZPC začala , kurz japonský jen – euro a

euro-americký dolár a prepočtom cez euro sa prepočítajú tieto dve cudzie meny. Prepočet sa vždy musí urobiť cez euro, nemôže sa urobiť priamo prepočet japonský jen-americký dolár ( uvedený postup vychádza z nariadenia Európskej únie)

–

Prepočet stravného na inú menu až pri vyúčtovaní náhrad

§29 odsek 2 znie:Zamestnancovi sa náhrada výdavkov podľa § 22, § 25 až 28, § 31 a 33 (výdavky na

sťahovanie, doplnenie šatníka, vzdelávanie detí zamestnanca, výdavky s porodom a zdravotnou starostlivosťou, náhrada výdavkov za služby spojené s užívaním bytu - je to pre zamestnancov s miestom výkonu práce v zahraničí na ktorých sa vzťahuje osobitný predpiszákon 312/20001t.j zákon o štátnej službe a zákon 553/2003 Z z – výkon práce vo verejnom záujme)a poskytne v mene, v ktorej boli výdavky uhradené. Po dohode so zamestancom možno náhradu poskytnúť aj v inej mene. Na prepočet eura na cudziu menu a naopak sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB alebo NBS, ktorý je

31

platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom boli výdavky uhradené. Na prepočet cudzej meny na inú cudziu menu sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený ECB, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom boli výdavky uhradené. Suma náhrad sa určí prepočtom hodnoty náhrad v eurách na dohodnutú cudziu menu.

§36, odsek 6 – Pri vyúčtovaní náhrad sa pri prepočte sumy stravného ustanoveného v eurách na cudziu menu a naopak, použije referenčný výmenný kurz EBC, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa ZPC alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala.

Prepočet medzi menami ( euro-cudzia mena a opačne, cudzia mena – iná cudzia mena) a posúdenie nároku na stravné sa uskutočňuje až pri vyúčtovaní náhrad. Celkový nárok na stravné sa v niektorých prípadoch bude posudzovať až pri vyúčtovaní náhrad.Napríklad pri ZPC alebo pri inej skutočnosti, ktorá začína prvého dňa v mesiaci. Preddavok na ZPC sa poskytuje v praxi zamestnancovi skôr, ako v deň nástupu na na ZPC a zamestnávateľ nebude ešte vedieť tento kurz. V tomto prípade pre určenie sumy preddavku na stravné použije kurz, ktorý v tom čase je vyhlásený a pri vyúčtovaní náhrad sa suma stravného prepočíta kurzom, ktorý bude platný k prvému dňu v mesiaci, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala.

Napríklad. 29.01. 2012 – preddavok na ZPC 10 000 CZK : kurz ECB 25,250 = 396,04 EUR 335AE/211.AE

Zamestnanec obdržal fyzicky 10 000 CZK

Preddavok, ktorý sme zamestnancovi poskytli bol prepočítaný na menu Euro referenčným výmenným kurzom ECB z 29.01.2012 pre účely zaúčtovania výdaja hotovostí z pokladne ....(lebo účtovníctvo sa vedie v mene Euro)

Zahraničná pracovná cesta sa ale začala až 01.02.2012 a bola ukončená 20.02.2012. Zamestnanec predložil vyúčtovanie cestovných náhrad 10.03.2012 – stravné vo výške 15 000 CZK. Likvidácia CP: 15 000 CZK: kurz ECB z 01.02 2012 napr. 25,620 = 585,48 EURO 512.AE/333.AE

Zamestnancovi sa doplatí 5000 CZK ak vo valutovej pokladni má účtovná jednotka české koruny Ak účtovníka vyplatí hotovosť z valutovej pokladne napríklad 12.3.2012 a to vo výške 5 000 CZK, na menu Euro to zaúčtouje kurzom z 11.3.2012 v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu - napr. 24.56 CZ/Euro a zaúčtuje v doplatok na pracovnú cestu vo výške 203,58 Euro

a) zúčtovanie zálohy - 396,04 Euro 333/335b) doplatok z PC - 203,58 Euro 333/211

( a doúčtovanie kurzového rozdielu z PC vo výške 14.17 Euro 563/333)

Alebo, sa zamestnancovi vyplatia Eurá z pracovnej cesty, likvidácia CP je nasledovná:celkové výdavky preukázané: 15 000 CZK 585,48zúčtovaná záloha z 29.01.2012 10 000 CZK -396,04Rozdiel 189,44 Euro

VPD – doplatok z pokladne 189, 44 Euro 333.AE/211.AE ( v prípade výplaty v eurách)

32

V sústave PU sa v zmysle opatrenia MF SR č. 230054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, cestovné náhrady vrátane stravného sa účtujú na účte 512 – Cestovné. Na účte 512 sa účtujú cestovné náhrady poskytované pri tuzemských aj zahraničných pracovných cestách ako aj cestovné náhrady poskytované nad rámec zákona, preto je nevyhnutné tento účet následne analyticky rozčleniť.

Zúčtovanie predpisov vo výške cestovných náhrad v prípade, že preddavok na pracovnú cestu poskytnutý nebol sa vykonáva prostredníctvom účtu 333 – Ostatné záväzky voči zamestnancom nasledovne:

Účtovný prípad MD DZúčtovanie cestovných náhrad 512 333Vyplatené cestovné náhrady v hotovosti 333 211Vyplatené cestovné náhrady prevodom z účtu 333 221

V prípade zúčtovania predpisov cestovných náhrad voči spoločníkom sa zúčtovanie vykoná prostredníctvom účtu 365 – Ostatné záväzky voči spoločníkom.

V prípade, že na pracovnú cestu bol poskytnutý preddavok, zúčtovanie sa vykonáva prostredníctvom účtu 335 – Pohľadávky voči zamestnancom nasledovne:

Účtovný prípad MD DPoskytnutie preddavku v hotovosti 335 211Poskytnutie preddavku prevodom z účtu 335 221Vyúčtovanie nároku cestovných náhrad 512 335Zúčtovanie rozdielu medzi preddavkom a výdavkami- doplatok pri nižšom preddavku v hotovosti 335 211- doplatok pri nižšom preddavku prevodom z účtu

335 221

- vrátenie nevyúčtovaného preddavku v hotov. 211 335- vrátenie nevyúčtovaného preddavku prevodom na účet

221 335

Kurzová strata vzniknutá pri vyúčtovaní preddavku

563 335

Kurzový zisk vzniknutý pri vyúčtovaní preddavku

335 663

V prípade poskytnutia preddavku spoločníkom sa zúčtovanie vykoná prostredníctvom účtu 355 – Ostatné pohľadávky voči spoločníkom a členom

33

II. časť – praktické príklady :

Príklady na krátenie stravného:

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na dvojdňovú PC, pričom prvý deň pracovná cesta trvala v časovom pásme 5-12 hodín (nárok na stravné 3,80 Eura) a druhý deň trvala PC v časovom pásme nad 12 hodín do 18 hodín. (nárok na stravné 5,70 Eura Sk). Zamestnanec mal čiastočne zabezpečené stravovanie:l. deň – večeru2. deň – raňajky, obed.

Podľa 5 odsek 10 – suma stravného, ktorá sa kráti o poskytnuté raňajky, obed alebo večeru sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Riešenie: 1. deň - Zamestnanec mal nárok na stravné vo výške 3,80 EURO, ktoré mu zamestnávateľ kráti o 35 % za poskytnutú večeru, miera krátenia sa vypočíta zo stravného nad 18 hodín trvania pracovnej cesty, t.j. 3,08 Eura,t.j. (8,80 Eura x 0,35 % ).Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi rozdiel medzi nárokovým stravným a sumou krátenia za bezplatne poskytnutú večeru t.j. poskytne mu sumu 0,70 EURA ( 3,80 – 3,08 = 0,72 Eura. )

2. deň – zamestnanec mal nárok na stravné vo výške 5,70 EURA ktoré mu zamestnávateľ kráti o 25%za bezplatne zabezpečené raňajky miera krátenia sa vypočíta zo stravného nad 18 hodín trvania pracovnej cesty, t.j. o 2,20 Eura, t.j. 2,08 Eura (8,80 X 0,25 % = 2,20 Eura, ),o 40 % za bezplatne zabezpečený obed, miera krátenia sa vypočíta zo stravného nad 18 hodín trvania pracovnej cesty, t.j. o 3, 52 Eura (8,80 x 0,40 = 3,52 Eura)

Krátenie za poskytnuté raňajky a obed je vo výške 2,20 + 3,52 = 5,72 Euro,- nárok na stravné za daný deň je vo výške 5,70 Euro, zamestnanec nemá nárok za tento deň na stravné.

Príklad:Zamestnanec vykonávajúci kontrolnú činnosť – ide o zamestnanca, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, sa dohodol so zamestnávateľom v pracovnej zmluve na nižších sumách stravného o 15 % oproti zákonom garantovanej sume. Zamestnanec má nárok na stravné v jednotlivých časových pásmach na základe dohody v pracovnej zmluve v týchto sumách:

- pri pracovnej ceste, ktorá trvá od 5 – 12 hodín v sume 3,23 € ( 3,80 – 15 % = 3,23 €)- pri pracovnej ceste, ktorá trvá od 12 do 18 hodín v sume 4,85 € (5,70 – 15 % = 4,85 € )- pri pracovnej ceste, ktorá trvá nad 18 hodín v sume 7,48 € ( 8,80 – 15 % = 7,48 €)

34

Príklad:Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na PC v trvaní 8 hodín, pričom mal zamestnanec počas pracovnej cesty bezplatne zabezpečený obed.

► zamestnanec mal nárok na stravné vo výške 3,80 Eura , ktoré mu zamestnávateľ bude krátiť o 40 % za bezplatne zabezpečený obed – t.j. (40% zo 8,80 = 3,52 Eura) a zamestnancovi vyplatí rozdiel medzi nárokovým plnením a sumou krátenia za bezplatne poskytnutý obed –t.j. 3,80 – 3,52 = 0,28 €

Príklad zahraničnej pracovnej cesty do Nemecka:

Poskytovanie stravného pri zahraničnej pracovnej ceste pri prechode cez viaceré štátyMožnosti poskytovania stravného pri ZPC do Nemecka, ktorá trvala 3 kalendárne dni a čas výkonu práce bol aj v Českej republike.1. deň – začiatok o 04.00 hod., prechod hraníc do ČR o 6.30 hod., prechod hraníc do Nemecka o 19.30 hod.2.deň – o 15.30 hod prechod hraníc z Nemecka do ČR3.deň – o 2.30 hod. prechod hraníc z ČR na Slovensko, ukončenie PC o 5.15 h.

1. deň

Pracovná cesta zamestnanca trvala od 04.00 hod. do 24.00 hod. t.j. celkovo 20 hodín z toho:- na území SR od 04.00 hod. do 6.30 hod., t.j. 2.30 hod. Z uvedeného vyplýva, že zamestnancovi

nevznikol nárok na stravné v SK, pretože nesplnil základnú podmienku nároku na stravné ako pri tuzemskej pracovnej ceste, t.j. minimálne 5 hodín trvania pracovnej cesty na území SR počas kalendárneho dňa.

- Mimo územia SR od 6.30 hod do 24.00 hod. t.j. celkom 17.30 hod, pričom na území Českej republiky jeho zahraničná pracovná cesta trvala od 06.30 hod. do 19.30 hod., t.j. 13 hodín a na území Nemecka trvala od 19.30 hod do 24.00 hod., t.j. 4.30 hod.

Likvidácia cestovného príkazu: Zamestnávateľ poskytne za tento kalendárny deň zamestnancovi stravné ustanovené pre Českú republiku vo výške 600 CZK z dôvodu, že v rámci kalendárneho dňa strávil v ČR dlhší čas ako v Nemecku.Zamestnávateľ môže pri poskytnutí preddavku na ZPC poskytnúť po dohode so zamestnancom preddavok na stravné nie v českých korunách ako je ustanovené v opatrní MF SR, ale v eurách, a to prepočtom cez kurzový lístok ECB

2. deň

- zahraničná pracovná cesta zamestnanca trvala od 0.00hod do 24.00 hod. t.j. celkovo 24 hodín, a to celý čas mimo územia SR, pričom na území Nemecka jeho ZPC trvala do 0.00 hod. do 15.30 hod., t.j. 15.30 hod., a na území ČR do 15.30 hod. do 24.00 hod.

Zamestnávateľ poskytne za tento kalendárny deň zamestnancovi stravné ustanovené pre Nemecko vo výške 45 Euro z dôvodu, že v rámci kalendárneho dňa strávil v Nemecku dlhší čas ako v ČR

353. deň

- zahraničná pracovná cesta trvala od 0.00 hod. do 5.15 hod, t.j. celkovo 5.15 hod z toho:− mimo územia SR od 0.00 hod. do 2.30 hod, t.j. 2.30 hod, pričom celý čas strávil zamestnanec

na území ČR, z uvedeného vyplýva, že zamestnancovi vznikol nárok na stravné v inej ako slovenskej mene vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného ( pracovná cesta mimo územia SR trvala do 6 hodín počas kalendárneho dňa)

Nárok, likvidácia pracovnej cesty – zamestnávateľ poskytne za tento kalendárny deň stravné ustanovené pre ČR vo výške 150 CZK (600 CZK x 25%). Zamestnávateľ môže pri poskytnutí preddavku na ZPC po dohode so zamestnancom poskytnúť preddavok na stravné nie v českých korunách ako je v opatrení MF SR, ale aj v eurách, a to prepočtom cez kurzový lístok ECB, ktorý je platný v prvom dni v mesiaci, v ktorom zahraničná PC začala, napríklad kurz ECB by predstavoval 1 EURO=27,144 CZK, tak by sa zamestnancovi za tento daný deň vyplatilo stravné 150 CZK : 27,144 = 5,53 Eura

na území SR od 2.30 hod. do 5.15 hod. t.j. celkom 2.45 hod. – z uvedeného vyplýva, že zamestnancovi nevznikol nárok na stravné v Eurách, pretože nesplnil základnú podmienku nároku na stravné ako pri

TPC, t.j. minimálne 5 hodín trvania pracovnej cesty na území SR.

Krátenie stravného v prípade zabezpečenia bezplatného stravovania pri ZPC

Príklady:

▐ Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na trojdňovú pracovnú cestu do ČR v mesiaci február 2012 , pričom prvý deň pracovná cesta trvala v časovom pásme do 6 hodín (nárok na stravné 150 Kč), druhý deň trvla pracovná cesta v časovom pásme nad 12 hodín (nárok na stravné 600 Kč) a tretí deň trvala pracovná cesta v časovom pásme od 6 – 12 hodín(nárok na stravné 300 CZK). Zamestnanec mal čiastočne zabezpečené stravovanie:1.deň – večeru2.deň – raňajky, obed3.deň – raňajky

Krátenie stravného − 1.deň – zamestnanec mal nárok na stravné vo výške 150 CZK, ktoré mu zamestnávateľ kráti o 35

% za poskytnutú večer, miera krátenia sa vypočíta zo stravného nad 12 hodín trvania pracovnej cesty, t.j. 210 Kč. (35% z 600 CZK)

Zamestnávateľ v tomto prípade neposkytne zamestnancovi žiadne peňažné plnenie, z dôvodu, že nárok na stravné mal zamestnanec za kalendárny deň vo výške 150 Kč, miera krátenia za bezplatne zabezpečené stravovanie vyjadrená v nominálnej hodnote je 210 Kč.

2. deň – zamestnanec mal nárok na stravné vo výške 600 Kč, ktoré mu zamestnávateľ kráti o 25 % za bezplatne zabezpečené raňajky, miera krátenia sa vypočíta zo stravného nad 12 hodín trvania pracovnej cesty, t.j. o 150 Kč ( 25 % zo 600 Kč) a o 40 % za bezplatne zabezpečený obed, miera krátenia sa vypočíta zo stravného nad 12 hodín trvania pracovnej cesty, t.j. o 240 Kč ( 40 % zo 600 Kč)

36

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi rozdiel medzi nárokovým stravným a sumou krátenia za bezplatne zabezpečené raňajky a obed, t.j. poskytne mu sumu 210 Kč. ( 600 Kč – 65 %= 600 Kč – 390 Kč)

3. deň – zamestnanec mal nárok na stravné vo výške 300 Kč, ktoré mu zamestnávateľ bude krátiť o 25 % za poskytnuté raňajky o 25 % , miera krátenia sa vypočíta zo stravného nad 12 hodín trvania pracovnej cesty, t.j. o 150 Kč. (25% z 600 Kč)

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi rozdiel medzi nárokovým stravným a sumou krátenia za bezplatne zabezpečené raňajky, t.j. poskytne mu sumu 150 Kč ( 300 Kč – 25% zo 600 CZK= 300-15O=150)

Vyúčtovanie cestovných náhrad z pracovnej cesty v CZK: - prvý deň: 0 CZK- druhý deň: 210 CZK-tretí deň: 150 CZK spolu: 360CZK

Ak by sme zamestnancovi vyplatili menu Euro, prepočítame ju referenčným výmenným

kurzom ECB zo dňa 01.02.2012,(napríklad 26,999 CZK/Euro) aj napriek tomu, že by ju zamestnanec vyúčtoval napríklad v apríli 2012.

Ak by zamestnanec obdržal napríklad v 01/2012 preddavok vo výške 100 CZK, tento preddavok by sa zaúčtoval na menu euro kurzom ECB zo dňa kedy bol preddavok poskytnutý – napríklad 25.01. 2012 kedy bol vyhlásený kurz ECB 26.789 CZK/Euro.

Preddavok na PC bol vo výške 100 CZK :26,789 = 3,73 Euro (kurz ECB z 25.01. 2012 )

Vyúčtovanie CP – stravné z ZPC z 02/2012: 360 CZK : 26,999 =13,33Euro (kurz ECB 1.2)Záloha na PU -100 CZK : 26,789 = 3,73Euro (kurz 25.01.)K vyplateniu 9,60 Euro alebo by zamestnanec obdržal 260 CZK ( vo finančnom účtovníctve by sa to previedlo na

menu euro kurzom ECB z 01.02. 2012 26,999 CZK/Euro, čo by sa zaúčtovalo v mene euro vo výške 9,63 Euro a následne by sa doúčtovali kurzové rozdiely 0,03 euro)

Ak by zamestannec održal 260 CZK ( vo finančom účtovníctve by sa to prepočítalo na menu Euro kurzom ECB určeným a vyhláseným v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu – zákon o účtovníctve)

BENEEFIT CONSULT, spol s r.o., Rybárska 37, 949 01 NITRAING.MIRIAM MATISOVÁ, asistentka auditora SKAu č. 2427, konateľka spoločnosti

Tuzemské a zahraničné pracovné cesty zamestnancov, podnikateľských subjektov, využívanie cestných motorových vozidiel pri PC. Príkladové štúdie na

pracovné cesty v roku 2012

Nitra, 2012