UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE PEDAGOGICKÁ FAKULTA

BAKALÁRSKA PRÁCA

2010 Alica Mlinarcsiková

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE PEDAGOGICKÁ FAKULTA

PREMENY V HODNOTOVÝCH ORIENTÁCIÁCH

Bakalárska práca

Študijný program: Pedagogika

Školiace pracovisko: Katedra pedagogiky

Školiteľ: PaedDr. Gábor Pintes, PhD.

Nitra 2010 Alica Mlinarcsiková

Ďakujem môjmu školiteľovi práce PaedDr. Gáborovi Pintesovi, PhD. za rady, pomoc a

odborné usmernenie pri vypracovaní bakalárskej práce.

ABSTRAKT MLINARCSIKOVÁ, Alica: Premeny v hodnotových orientáciách. [Bakalárska práca]

– Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Pedagogická fakulta; Katedra pedagogiky. –

Školiteľ: PaedDr. Gábor Pintes, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár (Bc.). –

Nitra : PF, 2010. 40 s.

Práca sa zaoberá problematikou hodnôt a hodnotovej orientácie súčasnej mládeže.

Cieľom práce je objasniť faktory, ktoré majú na hodnotovú orientáciu mládeže vplyv,

ich vývoj a zmeny, ktorými prešli. Zároveň vypovedá o tom, ako tieto zmeny

premieňajú aj hodnotový systém, ktorý si mládež vytvorila. Autorka v prvej kapitole

objasňuje charakteristiku témotovorných pojmov, definuje pojem hodnota všeobecne a

tiež z pohľadu viacerých vedných disciplín, význam hodnôt a uvádza pohľady

niekoľkých autorov na ich delenie. Zameriava sa tiež na hodnotovú orientáciu ako

takú, vysvetľuje, čo hodnotová orientácia znamená v živote človeka a prečo je dôležitá.

Druhá kapitola vypovedá o faktoroch, ako rodina, škola, spoločnosť a masmédiá.

Autorka sa venuje stručnej charakteristike týchto faktorov a ich význame v živote

mladého človeka. Súčasne venuje pozornosť aj premene týchto faktorov v čase a tiež

rozoberá problematiku, ako tieto zmeny vplývajú na hodnotovú orientáciu mladých

ľudí.

Kľúčové slová:

Hodnota. Hodnotová orientácia. Mládež. Rodina. Škola. Spoločnosť. Masmédiá.

ABSTRACT MLINARCSIKOVÁ, Alica: Transformation in the value orientations. [BA thesis] –

Constantine the Philosopher University in Nitra, Faculty of Education; Department of

Education. – Tutor: PaedDr. Gábor Pintes, PhD. Master of degree: Bachelor (Bc.). –

Nitra : Faculty of Education, 2010. 40 p.

This work deals with values and value orientation of today's youth. The work is to

clarify the factors that have a value orientation of youth influence their development

and changes, which passed. It also tells how these changes transformed the value

system that created a youth. The author first chapter explains the characteristics terms

defines value in general and also from the perspective of several disciplines, the

importance of values and provides views of several authors in their division. It also

focuses on value orientation as such, explains what value orientation in life means and

why it's important. The second chapter tells of factors such as family, school, society

and the media. The author deals with a brief characterization of these factors and their

importance in the lives of young people. At the same time pays attention to the

conversion of these factors over time and also discusses the issue of how these changes

affect the value orientation of young people.

Key words:

Value. Value orientation. Youth. Family. School. Society. Media.

OBSAH:

ÚVOD 7

1 CHARAKTERISTIKA TÉMOTVORNÝCH POJMOV

A PROCESUÁLNYCH JAVOV 8 1.1 Pedagogická axiológia 8

1.2 Pojem hodnota, význam a delenie hodnôt 9 1.3 Hodnotový systém a hodnotová orientácia 13

2 PREMENY V HODNOTOVEJ ORIENTÁCII SÚČASNEJ MLÁDEŽE 18 2.1 Faktory ovplyvňujúce hodnotovú orientáciu mládeže 18

2.1.1 Rodina ako ovplyvňujúci faktor 20

2.1.2 Škola ako ovplyvňujúci faktor 21 2.1.3 Spoločnosť ako ovplyvňujúci faktor 22

2.1.4 Masmédiá ako ovplyvňujúci faktor 22 2.2 Premeny faktorov ovplyvňujúcich hodnotovú orientáciu mládeže

v čase a ich vplyv na mládež 23

2.2.1 Rodina 24

2.2.2 Škola 27 2.2.3 Spoločnosť 30

2.2.4 Masmédiá 33

ZÁVER 37

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV 38

7

ÚVOD

Hodnoty sú neodmysliteľnou súčasťou života každého človeka. Majú významnú úlohu

a možno ich označiť tiež ako isté normy, kritériá alebo pravidlá, ktorými sa v živote

riadime. Existujú v každej kultúre, v každej spoločnosti. Každá spoločnosť však

považuje za svoje prioritné hodnoty niečo iné. To znamená, že spoločnosti majú rôznu

hodnotovú orientáciu.

V našej práci sme sa rozhodli venovať pozornosť problematike hodnôt a hodnotových

orientácií súčasnej mládeže. Problematika hodnôt je v súčasnosti veľmi frekventovaná

a venuje jej pozornosť mnoho autorov. Považujeme za dôležité zaoberať sa témou

hodnôt u mladých ľudí v dnešnej modernej a pretechnizovanej dobe. Naším cieľom je

objasniť ako vplývajú faktory, ktoré sa mládeže bezprostredne dotýkajú na jej

hodnotovú orientáciu a ako ju menia. Čo v živote mladého človeka znamená rodina,

rodičia, ako sa mení jeho hodnotový rebríček vplyvom školy, samotnej spoločnosti

a v neposlednom rade masmédií. Je však veľmi dôležité poukázať aj na to, ako sa

postupom času menili aj samotné faktory, poukážeme na dôležité zmeny, ktoré sa

v našej spoločnosti udiali, a to pád režimu v roku 1989 a vstup do Európskej únie

v roku 2004. Tieto okamihy určite, či už pozitívne alebo negatívne ovplyvnili celú našu

spoločnosť, vrátane mládeže.

8

1 CHARAKTERISTIKA TÉMOTVORNÝCH POJMOV A

PROCESUÁLNYCH JAVOV

Pojem hodnota môže vyjadrovať pre každého človeka v rámci jeho individuality niečo

iné. Definovať toto slovo je veľmi zložité, pretože vo všeobecnosti nedokážeme presne

určiť, čo znamená. Každý z nás sám hodnotí, čo je pre neho najdôležitejšie a čo si cení

najviac. Hodnotou môže byť duševná schopnosť, talent, vloha, charakterová vlastnosť,

fyzická alebo psychická predispozícia. Hodnotou môžu byť pojmy ako rodina, vlasť,

viera, spoločenstvo, právo, spravodlivosť, sloboda, tolerantnosť a iné. Téme hodnôt

a ich dôležitosti a rôznorodosti sa venuje veľa pozornosti zvlášť dnes. Verejné

osobnosti radi a často používajú termín „hodnota“, „rodinné hodnoty“, „morálne

hodnoty“ , „hodnoty spoločnosti“ a pod.

1.1 Pedagogická axiológia

Axiológiu možno vo všeobecnosti nazvať ako teóriu hodnôt a hodnotenia. Usiluje sa o

analýzu a jednotný opis rôznych druhov hodnôt (etických, estetických, ekonomických,

biologických a iných), ako aj procesu hodnotenia.

„Axiológia, predtým tiež timológia, timetika, je náukou o pôvode, povahe hodnôt, ich

mieste v spoločnosti a v hodnotovej štruktúre. Predstavuje filozofickú disciplínu

skúmajúcu otázky súvisiace so vznikom, fungovaním a premenou hodnôt“

(Klčovanská, 2005, s. 1).

„Ku konštituovaniu samostatnej axiológie prichádza až v druhej polovici devätnásteho

storočia. Učenie o hodnotách rozvinuli predovšetkým Eduard von Hartmann, ktorý

prvý raz použil pojem axiológia pre učenie o určovaní hodnôt; a tiež Rudolf Hermann

Lotze, ktorý pojem hodnota zaviedol do filozofie a je považovaný za zakladateľa

filozofie hodnôt. Mohutným impulzom pre systematické skúmanie hodnôt bola taktiež

požiadavka Fridricha Nietzscheho o prehodnotenie všetkých hodnôt“ (Klčovanská,

2005, s. 1). Od začiatku dvadsiateho storočia sa objavuje celý rad axiologických teórií,

napríklad ako psychologizujúce, historické, objektivistické, intuitívne, existenciálne.

9

Úlohy pedagogickej axiológie (Kročková, Gogová, Pintes, 2004):

1. Ujasniť si kľúčové hodnoty, ktoré sú odvodené z ideálov (tieto kľúčové hodnoty

rozdeľujeme do troch oblastí);

a) súvisiace s biologickou stránkou - ako príklad môžeme uviesť hodnoty zdravia,

enviromentálnosti,

b) súvisiace s psychickou stránkou - sú to napríklad hodnoty mravnosti,

humánnosti, vzdelanosti, charakternosti,

c) súvisiace so sociálnou stránkou - človek za dôležité považuje napríklad hodnoty

rodiny, profesie, občianstva, tolerantnosti,

2. analyzovať proces hodnotenia subjektom;

3. analyzovať príčiny nepríťažlivosti alebo odmietnutia niektorých všeľudských alebo

nadčasových hodnôt;

4. venovať sa problémom a zmenám vplyvom sebavýchovy a pedagóga.

Normy pedagogickej axiológie sú isté pravidlá, prostredníctvom ktorých sa môžeme

dopracovať k hodnotám. Slúžia na reguláciu správania sa ľudí k sebe navzájom, učia

nás sebakontrole, umožňujú predvídať správanie jednotlivca aj skupín. Normy

vytvárajú pocit bezpečia a istoty.

Brožík (2007, s. 85) hovorí, že „norma je konceptuálna, myslená hodnota, teda

„činiteľ“, ktorý síce tiež jestvuje iba vo vedomí človeka, no má už výrazne axiologickú

povahu“.

Normy a hodnoty sú veľmi úzko späté. Brožík (2007, s. 87) tiež tvrdí, že „každé

hodnotenie je porovnávaním a norma ako kritérium hodnotenia preto sama musí byť

hodnotou“.

1.2 Pojem hodnota, význam a delenie hodnôt

Pojem hodnota vyvoláva v každom človeku množstvo asociácií, ktoré sa môžu výrazne

líšiť. Každopádne sa hodnoty považujú za veľmi dôležité. Hodnotou alebo nehodnotou

môže byť všetko na svete, čo sa v zásade stane predmetom hodnotovej orientácie

človeka. Pojem hodnota sa používa skoro v každej oblasti života; v ekonómii,

matematike, elektrotechnike, filozofii, pedagogike, etike, atď. a jej významu sa venuje

veľké množstvo predstaviteľov.

10

„Spoločnou črtou všetkých definícií týkajúcich sa hodnôt je fakt, že sú chápané ako

konštrukty, ktoré majú vplyv na rozhodovanie a správanie človeka, na jeho percepciu

ľudí a udalostí. Práve z tohto dôvodu sa javí dôležitým zistenie hodnotovej orientácie

jednotlivcov, nakoľko sa na základe toho dá do istej miery predikovať ich následné

správanie smerom do budúcnosti“ (Ištvániková, Kentoš, Čižmárik, 2005).

„Vo filozofii všeobecne hodnotami rozumieme význam, ktorý pripisujeme nejakej veci

či nejakému konaniu na základe toho, že môžu uspokojiť nejakú našu potrebu.

V etike mravnou hodnotou je to, čo po morálnej stránke slúži spoločenskému pokroku.

Predmetom mravného hodnotenia sú vzťahy k ľuďom a ľudské konanie, v ktorom sa

vzťahy prejavujú.

V sociológii sa hodnoty klasifikujú ako životné a kultúrne hodnoty. Hierarchia

životných hodnôt vzniká na základe vlastných skúseností jednotlivcov ovplyvňovaných

verejnou mienkou danej spoločenskej skupiny.

Pojem hodnota má širšie interdisciplinárne vedné zastúpenie a je odborným pojmom vo

viacerých spoločenskovedných disciplínach. Vymedzenie pojmu v rôznych

spoločenských vedných disciplínach si neprotirečí ani sa neprekrýva, pretože každá

disciplína vymedzuje a odzrkadľuje pojem hodnoty z hľadiska svojho

metodologického prístupu“ (Grác,1979).

„V psychológii existujú značne rôznorodé prístupy k skúmaniu, chápaniu a definovaniu

hodnôt, ako aj ich praktického významu pre človeka (od popierania existencie hodnôt,

cez ich stotožňovanie s potrebami, až po komplexnejšie ponímanie ich úlohy v živote

človeka)“(Klčovanská, 2005, s. 15).

V kontexte ponímania toho, čo je to byť pravým človekom, V. E. Frankl hovorí

o dimenzii „sebatranscendencie” človeka. Táto sebatrancendencia môže byť veľmi

individuálna u každého človeka a je ovplyvnená rôznymi objektívnymi aj

subjektívnymi faktormi, ktoré na našu osobu vplývajú počas celého života. Človek

svoje hodnoty dokonca v priebehu života viac ráz prehodnocuje, a to v súvislosti s už

spomínaným ovplyvňovaním faktormi. Preto môžeme povedať, že hodnoty sú časovo

premenlivé.

„Čo to vlastne znamená sebatranscendencia? Znamená to, že človek nie je iba do seba

uzavretá a na seba zacielená bytosť, ale že človek je bytosťou zameranou na oddávanie

11

sa úlohám a cieľom, ktoré jeho život a konanie robia zmysluplným. Tak sa vlastne

človek stáva bytosťou, ktorá je otvorená voči svetu, voči iným, voči tomu, čo je aj

mimo neho. Tým, že sa oddáva tomu, čo ho presahuje, otvára sa aj možnému zmyslu“

(Štempelová, 2007, s. 16).

Hodnoty rozdeľujeme na objektívne a subjektívne. Objektívnymi hodnotami môžu byť

ľudské hodnoty, čiže všetky dobrá pre človeka vo všeobecnosti. Takéto dobrá

„prináležia k podstate ľudských bytostí a v istom zmysle nás robia viac ľuďmi. Ony

nás vylepšujú ako osoby a zdokonaľujú našu ľudskú prirodzenosť“ (Williams, 2004, s.

22). Naopak subjektívne hodnoty sú tie, ktoré sme my sami prijali do nášho života ako

vylepšenie vlastnej osobnosti, je to objekt vnútornej motivácie a smerovania

k hľadaniu vlastného dobra. „Pravé hodnoty sú založené nielen na subjektívnom

faktore túžby, ale aj na objektívnom prvku vnútornej hodnoty. Mohli by sme povedať,

že hodnota je dobro uznané a ocenené ako dobro. Pravá hodnota by mala byť

objektívne dobrá. Človeka môže priťahovať niečo, čo sa javí ako dobré, no

v skutočnosti také nie je“ (Williams, 2004, s. 14-15).

Na základe uvedeného sa nám vynára otázka, či možno niektorým hodnotám

pripisovať väčší význam ako iným. Touto otázkou sa zaoberalo už mnoho vedcov

a filozofov, ktorí sa zmýšľali nad zmyslom hodnôt a ich významom pre človeka.

Dospeli k záveru, že je potrebné hodnoty rozčleniť.

V našej práci ponúkame delenia niekoľkých autorov. Ani jedno delenie však nemožno

považovať za najlepšie, pretože každé z týchto delení zachytáva hodnoty z iného uhla

pohľadu. Záleží len na jednotlivcovi, s ktorým z týchto delení sa stotožní.

Kučerová (1990, s. 43-44) delí hodnoty podľa dimenzií, a to na:

„1. Prírodné hodnoty, ktoré rozdeľuje do dvoch skupín:

a) hodnoty vitálne, ktoré zodpovedajú potrebám telesnej existencie. Príroda ich

v nás podnecuje. Sú výrazom tendencie udržať a presadiť, uchovať a rozvinúť

život organizmu. Sú to napríklad prírodné podmienky života, zdravia, sviežosti,

príjemnosti, telesného blaha,

b) sociálne hodnoty sú prejavom vzťahu človeka k iným ľudom a k sebe samému

medzi nimi. Človek má potrebu asociácie, túži po družnosti, vzájomnosti,

12

citovej odozve, chce milovať a byť milovaný. Má súčasne potreby egotické,

tendencie uplatniť sa, presadiť sa, byť uznaný, ocenený, mať prestíž.

2. Civilizačné hodnoty sú podmienkami aj výsledkom spoločenskej výroby

a organizácie a ekonomiky. Civilizačné hodnoty, úžitok, komfort zbavujú človeka

bezprostrednej závislosti na prírode, umožňujú mu utvárať materiálnu kultúru, svet

utilitárnych významov.

3. Duchové hodnoty sú ohniskom, okolo ktorého vyrastá vnútorná kultúra človeka,

jedinca i spoločnosti. Patrí sem tvorivé sebauvedomenie a sebavyjadrenie, úsilie

zachytiť zmysel vecí, plnosť života, uchopiť vzťah človeka k svetu a života vo svetle

významu pravdivostných, etických a estetických, filozofie a umenia, intelektuálny

rozvoj, citové bohatstvo, vzdelanosť, duchovná tvorba. Duchovné hodnoty

zodpovedajú potrebe integrácie, vnútornej jednoty, jednoty seba a sveta, jednoty

všetkých rozmanitých a rôznorodých tendencií, potrebe uvedomelého poriadku

života“.

Viktor Emanuel Frankl (1984, 1996 In Klčovanská, 2005 s. 16) rozpracoval

trichotomickú kategorizáciu hodnôt:

tvorivé hodnoty – ich uskutočňovanie spočíva v tom, čo človek sám vytvára a

dáva svetu;

zážitkové hodnoty – ich uskutočňovanie spočíva v tom, že človek vstupuje do

životne významných vzťahov a skúseností;

postojové hodnoty – v rámci hierarchie hodnôt sa im pripisuje najväčší význam.

Uskutočňovanie hodnôt spočíva v tom, nakoľko akceptujúco sa človek postaví k

osudovým danostiam, ktoré nemôže zmeniť. Typickou príležitosťou k

uskutočňovaniu postojových hodnôt je osobné utrpenie.

Inú kategorizáciu hodnôt klasifikuje a ponúka Ján Grác (1979, s. 40-41):

hodnoty nepoznané – ide tu o hodnoty existujúce v reálnej alebo ireálnej podobe

v spoločenských skupinách, ktoré si určitý subjekt ešte neosvojil,

hodnoty poznané, ale neuznávané – dochádza k rozporu medzi vlastnou

zážitkovou skúsenosťou a uznávanými hodnotami,

13

hodnoty uznávané, ale neželané – vieme oceniť umelecký alebo športový výkon,

telesnú krásu alebo duševné kvality, bez toho, aby nás takéto hodnoty osobne

priťahovali,

hodnoty želané (priťahujúce) – majú motivačný charakter a vystupujú do

popredia ako osobný cieľ alebo ideál.

Hodnoty sa tiež podieľajú na spôsobe nášho života tým spôsobom, že preferencia nami

zvolených hodnôt sa odráža v životnom štýle a našom správaní.

Lída Osecká (1991, s. 127-134) rozlišuje nasledovných deväť kategórií hodnôt:

allocentrické – porozumieť a pomáhať ľuďom,

intelektuálne – byť inteligentný, mať vedomosti,

sociocentrické – pracovať pre spoločnosť,

estetické – mať vkus a zmysel pre krásu,

zdokonaľovanie – usilovať sa o dokonalosť,

prestíž – dosahovať úspech a uznanie,

príjemnosť – žiť príjemne a pohodlne,

materiálne – mať veľa peňazí,

emocionálne – prežívať silné pocity.

„Pre pedagogickú axiológiu je však dôležité delenie podľa motivácie na:

hodnoty východiskové, ktoré uspokojujú naše potreby a

hodnoty očakávané, teda vytyčovanie si i sebavýchovných cieľov“ (Kročková,

Gogová, Pintes, 2004, s. 75-76).

1.3 Hodnotový systém a hodnotová orientácia Hodnotovú orientáciu považujeme za jeden z najvýznamnejších ukazovateľov

osobnostnej vyspelosti človeka. V našej spoločnosti sa neustále dejú rôzne náročné

zmeny, a preto problematika hodnôt, ich význam a úlohy vystupujú v živote človeka do

popredia.

14

Ako sme už spomínali, naša spoločnosť neustále prechádza rozličnými zmenami. Je

preto logické, že sa v nej vyskytuje aj množstvo problémov a negatívnych javov. Tieto

zase majú negatívny vplyv na mládež a jej smerovanie hodnôt. V súčasnosti je

orientácia mladých ľudí vo veľkej miere zameraná viac na materiálne ako na duchovné

hodnoty. Hodnotová orientácia mladých ľudí sa v súčasnej dobe zameriava na hodnoty

konzumného charakteru, ktoré zatieňujú hodnoty vyššej úrovne. Myslia si, že

dosiahnuť úspech a moc je jednoduché. Pokiaľ sa im však nedarí tento cieľ dosiahnuť,

mnohí sa utiekajú k negatívnym prostriedkom, ako sú alkohol a bohužiaľ často krát aj

drogy. Preto je veľmi potrebné načúvať mladému človeku, viac sa mu priblížiť a na

základe poznania jeho problémov mu ukázať správnu cestu, správne hodnoty, ktoré

vymedzia jeho miesto v spoločnosti.

V závislosti od hodnotových predstáv a názorov, vytvára sa určité zameranie záujmov

a konania človeka. Tak vzniká hodnotová orientácia a hodnotový systém.

„Hodnoty majú tendenciu sa spájať a vytvárať celé siete. Okolo jednej centrálnej

hodnoty sa zoskupujú hodnoty nižšieho stupňa všeobecnosti, čo nazývame hodnotovou

orientáciou“ (Šútovec a kol., 1994).

Brožík (2007, s. 130) zastáva názor, že „hodnotová orientácia je výberová zameranosť

osobnosti na tvorbu a osvojovanie si celkom určitých hodnôt. Prejavuje sa nielen

v tvorbe špecificky funkčných artefaktov, (napríklad vo výrobe), ale aj v hocakej inej

produkcii vzťahov či predstáv, napríklad etických či právnych, enviromentálnych

a iných. Výsledkom a súčasne predpokladom hodnotovoorientačnej činnosti sú aj

konceptuálne, myslené hodnoty: napríklad normy, predstavy životného optima

a ašpirácie, ktoré môžu byť nielen kritériami hodnotenia, ale aj cieľmi či pravidlami

nášho správania“.

Boroš (1999, s. 187) pod pojmom hodnotová orientácia rozumie „zameranie osobnosti

na určité hodnoty duchovnej a materiálnej kultúry spoločnosti. Možno ju chápať ako

proces, v ktorom sa tvoria a uplatňujú hodnoty. Predstavuje určitú os vedomia, s ktorou

úzko súvisia myšlienky a city, a z hľadiska ktorej sa rozhodujú mnohé životné otázky“.

V Stručnom psychologickom slovníku (1987, s. 66) je hodnotová orientácia definovaná

nasledovne. Predstavuje „spôsob rozlišovania objektov podľa ich významnosti. Utvára

sa pri osvojovaní sociálnej skúsenosti (socializácia) a prejavuje sa v cieľoch, ideáloch,

presvedčeniach, záujmoch a pod. V štruktúre ľudskej činnosti je hodnotová orientácia

15

úzko spätá s poznávacou a vôľovou stránkou činnosti. Ďalej predstavuje obsahovú

stránku zamerania osobnosti a vyjadruje vnútorný základ jej vzťahov ku skutočnosti“.

Sillamy (In Grác, 1979) vidí významný činiteľ hodnotovej orientácie v spoločenskom

statuse alebo aj v roli jedinca.

Aj keď mnoho autorov uvádza, že potreby sú východiskom pre vznik hodnotovej

orientácie, možno hodnotovú orientáciu prevažne považovať za výsledok procesu

socializácie. V jej dôsledku vzniká u človeka jeho základná hodnotová orientácia, ktorá

v mnohom závisí od kvality vonkajších, exogénnych činiteľov, predovšetkým však od

výchovných pôsobení (Mesárošová In Ďurič et al., 1997).

Najznámejšiu koncepciu hodnôt v psychológii podľa Šútovca a kol. (1994) vytvoril E.

Spranger. Hovorí o šiestich základných duchovných princípoch, ktoré určujú prístup

človeka k svetu. Sú to: pravda, úžitok, krása, láska, moc a Boh. Podľa toho, ktorý z

týchto princípov v živote konkrétneho človeka dominuje, môžeme hovoriť

o teoretickom, ekonomickom, estetickom, sociálnom, mocenskom alebo náboženskom

človeku. Súhlasíme s názorom, ktorý prezentuje Spranger, a to, že rozdiely

v hodnotovej orientácii sú najpodstatnejšími rozdielmi medzi ľuďmi.

Hodnoty, ktoré človek uznáva a ktoré ho priťahujú netvoria nejaké náhodné

zoskupenie, ale sú usporiadané, predstavujú určitý poriadok, hierarchiu. Takéto

systematické usporiadanie hodnôt nazývame hodnotovým systémom. Na hodnotovú

orientáciu človeka vplýva obsahové zameranie jeho hodnotového systému (Grác,

1979).

V Pedagogickom slovníku (1998, s. 81-82) sa pod pojmom hodnotový systém rozumie

„hierarchicky usporiadaný zoznam hodnôt, ktorý odráža reálne poradie (dôležitosť)

hodnôt zdieľaných určitou skupinou populácie v určitom období“.

Medzi hodnotovou orientáciou a hodnotovým systémom je úzka spojitosť, obe

ovplyvňujú správanie sa človeka a jeho miesto v spoločnosti. Hodnotový systém

jednotlivca by sa logicky mal stotožňovať s hodnotovým systémom spoločnosti,

v ktorej žije a ktorou je ovplyvňovaný. Často sa to však nedeje. Jednotlivec nemusí

uznávať všetky hodnoty, ktoré uznáva spoločnosť. Do jeho hodnotového systému

patria spravidla iba tie, s ktorými je sám stotožnený. To, aké miesto daná hodnota

v hodnotovom systéme jednotlivca dosiahne, je podmienené jednak jej objektívnymi

kvalitami a jednak kvalitami samotného hodnotiaceho subjektu.

16

K základným funkciám hodnotového systému možno zaradiť tieto funkcie:

„1. Hodnotový systém má riadiacu úlohu v správaní a konaní ľudí, určuje, čo je

v živote človeka najdôležitejšie, čo mu dáva zmysel a ovplyvňuje jeho celkový

prístup k svetu;

2. hodnotový systém je relatívne konzistentným útvarom. Vážnejšie zásahy doň môžu

znamenať narušenie integrity osobnosti;

3. v hodnotovom systéme sa odzrkadľuje zameranosť osobnosti. Jeho zložením človek

reaguje spravidla na najdôležitejšie otázky, ktoré sa týkajú jeho vzťahov k svetu

a určujú jeho postavenie vo svete;

4. hodnotový systém sa vyznačuje dynamickosťou a pružnosťou. Je prístupný určitým

vývinovým a socializačným zmenám, čo však neprotirečí konzistentnosti tohto

útvaru, iba ho obohacuje a dotvára;

5. hodnotový systém má vyhovovať požiadavke ucelenosti a jednotnosti“ (Mesárošová

In Ďurič et al., 1997, s. 104-109).

Ako uvádza Světlý (1976, s. 181) „človek je živým a žijúcim subjektom, ktorý

v procese životnej aktivity získava stále nové skúsenosti, stretáva sa stále s novými

hodnotami, odhaľuje nové možnosti a volí medzi nimi. Súbor hodnôt, ktorý si zvolil, a

ktorý vo svojej aktívnej činnosti konštituuje, sa v dôsledku toho mení a v súvislosti

s tým sa menia hierarchické vzťahy“.

Súhlasíme s názorom Gráca (1979, s. 43), ktorý hovorí, že „hodnotový systém má

nielen konkrétny človek, ale aj skupina a spoločnosť“. Podľa Colemana aj Homolu (in

Grác, 1979, s. 46) hodnotový systém normálneho človeka by mal

z psychohygienického hľadiska zodpovedať nasledujúcim trom požiadavkám.

1. Hodnotový systém má byť vnútorne konzistentný s celou osobnosťou. Má tvoriť

určitú hierarchiu podľa dôležitosti jednotlivých hodnôt pre jedinca.

2. Hodnotový systém má byť realistický a do určitej miery pružný. Hodnoty sa majú

prakticky uplatňovať vo svete okolo nás, nemajú byť utópiami.

3. Hodnotový systém podľa ktorého človek žije, má každému prinášať uspokojenie. Je

zaradený do ja každého človeka a má tým väčší vplyv na osobnosť, čím je ucelenejší

a prepojenejší s ostatnými subsystémami osobnosti.

17

Na utváraní hodnotového systému sa podieľajú exogénne činitele. Medzi exogénne

činitele patria všetky faktory, ktoré človeka ovplyvňujú zvonka, či už ich môže

ovplyvniť alebo nie. Sem zaraďujeme faktory ako rodina, spolužiaci (sociálna

skupina), rovesníci, s ktorými sa mladí ľudia stretávajú, prírodné činitele. Na základe

získavania skúseností s týmito faktormi, si tieto skúsenosti jednotlivec interiorizuje

a takýmto spôsobom pretvára svoj hodnotový systém. Popri exogénnych činiteľoch sa

na utváraní hodnotového systému jednotlivca podieľajú aj endogénne činitele

hodnotovej orientácie. Interiorizované hodnoty človeka sa stávajú regulátorom jeho

správania.

Ako hodnotový systém vplýva na hodnotovú orientáciu človeka? Podľa Gráca (1979)

na hodnotovú orientáciu človeka predovšetkým vplýva obsahové zameranie jeho

hodnotového systému. Každá obsahová sústava hodnotového systému je časovo

trojrozmerná. Objektívne ide o hodnoty:

1. minulé (preteriálne), čo už bolo;

2. prítomné (aktuálne), čo už je;

3. budúce (futurálne), čo má byť.

„Zo subjektívneho hľadiska preteriálne hodnoty sú také, ktoré už subjekt niekedy mal,

napr. majetok alebo spoločenské postavenie a môže tento pôvodný status uznávať

alebo sa oň usilovať. Na druhej strane subjektívne aktuálne hodnoty sú zasa také, ktoré

jedinec má a usiluje sa o ich udržanie, kým subjektívne futurálne hodnoty sú také,

ktoré ešte nemá a o ich dosiahnutie sa usiluje“ (Grác, 1979, s. 52).

Ďalej Grác (1979) uvádza, že keďže hodnotový systém je po obsahovej stránke takmer

u každého človeka iný, interpretátor empirických meraní sa orientuje na tzv.

dominantné hodnoty v danej štruktúre. Sú to spravidla tie, ktoré sú uvedené na prvých

miestach. Žiadna hodnota však práve preto, že je súčasťou systému, nie je izolovaná od

ostatných hodnôt, a aj terminologicky dve totožné dominantné hodnoty, ale

z rozdielnych hodnotových systémov, môžu mať často značne odlišný pojmový obsah.

18

2 PREMENY V HODNOTOVEJ ORIENTÁCII SÚČASNEJ

MLÁDEŽE

„Známy španielsky psychiater Enrique Rojas vydal v roku 1992 knihu pod

názvom Light človek. Hovorí v nej o vlne produktov s označením light, ktoré zasiahli

trh v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia: bezkofeínová káva, Coca–cola, pivo

bez alkoholu, margarín bez cholesterolu. Tieto produkty porovnáva s novým typom

človeka, ktorému chýba substancia, navonok pekná fasáda a vo vnútri nič. Vôkol nás je

akoby všetko light, oslabené, zriedené, vyprázdnené. Rojas hovorí, že sa akoby zrodil

nový človek, nový model light človeka. Mohli by sme ho opísať takto: sú mu

ľahostajné nadprirodzené hodnoty, nepridŕža sa ničoho, iba peňazí, moci, úspechu,

sexu, narcizmu a pôžitku. Nemá žiadne pevné presvedčenie a ani neprijíma absolútnu

pravdu, hoci na druhej strane trpí neuhasiteľnou túžbou po informáciách. Chce všetko

vedieť, ale nič zmeniť alebo zlepšiť, chce iba vedieť čo sa okolo neho deje“ (Williams,

2004, s. 103).

2.1 Faktory ovplyvňujúce hodnotový systém mládeže Každá spoločnosť alebo spoločenský systém v dejinách ľudstva sa snažil vštepiť

základné cnosti a morálne či iné hodnoty už deťom v útlom veku. Cieľom mravnej

výchovy bolo vypestovať u mladého človeka charakter, aby bol schopný dodržiavať

všeobecné morálne pravidlá.

„Pre každého jedinca je charakteristický určitý relatívne stály súbor motívov, ktorý sa

obyčajne označuje ako motivačný systém osobnosti. Je usporiadaný hierarchicky,

jednotlivé motívy v ňom nemajú rovnakú váhu. Niektoré z nich vystupujú viac do

popredia, čo závisí na ich vzťahu k centru osobnosti. Motivačný systém sa vytvára

behom života jedinca a nie je úplne konzistentný. V správaní každej osoby sa môžu

prejavovať značné výkyvy. Konzistentnosť a integrácia motivačného systému je v

priamej súvislosti s konzistenciou a integráciou osobnosti ako celku. Nie v každom

chovaní sa motivačný systém prejavuje v celku, niekedy prevažujú interné vplyvy,

niekedy externé. Motivačný systém ako celok je významným motivačným činiteľom,

ovplyvňujúcim celkový prejav osobnosti a jej konkrétne prejavy. Nie je stály, mení sa a

19

ovplyvňuje psychické procesy osobnosti, ktoré znova pôsobia spätne.“ (Galajdová,

Hitka, 2009).

Ak chceme hovoriť o mládeži a o faktoroch, ktoré vplývajú na osvojenie si

hodnotového rebríčka v ich živote , musíme si ujasniť základné pojmy o nej. Obdobie

dospievania sa delí na dve výrazné periódy, a to obdobie puberty (pubescencie), ktoré

trvá zhruba od 11 do 15 roku života a obdobie adolescencie, ktoré je vymedzené

zhruba od 15 do 22 roku života mladého človeka. Obe obdobia sa od seba výrazne líšia

jednak významnými a nápadnými psychickými zmenami, ktoré vo veľkej

interindividuálnej variabilite charakterizujú jednotlivé fázy a aj zmenami fyzickými,

ktoré súvisia s pohlavnou zrelosťou a vývojom sekundárnych pohlavných znakov.

Obe obdobia sú vyhranené aj rýchlo sa meniacim postavením jedinca - mladého

človeka v spoločnosti. Za posledných sto rokov sa vo všetkých rozvinutých krajinách

urýchlil nástup dospievania a táto zvýšená akcelerácia dospievania so sebou zákonite

priniesla aj urýchlenie nástupu duševného i emocionálneho rozvoja. Vývoj a rozvoj

inteligencie a abstraktného myslenia mení u mladého človeka celý spôsob myslenia,

ktorý mal zaužívaný ešte z obdobia detstva.

„Na začiatku puberty väčšina dospievajúcich dosahuje vyšší stupeň logického

myslenia, podľa Piagetových názorov sa v tejto dobe objavuje nový operačný systém,

systém formálnych operácií. Dospievajúci je schopný pracovať s pojmami, ktoré sú

vzdialené bezprostrednej zmyslovej skúsenosti, sú všeobecnejšie a abstraktnejšie. Je

schopný vytvárať domnienky, ktoré nie sú podložené reálnou skúsenosťou. Nástup

formálnych operácií umožňuje tiež nový spôsob morálneho hodnotenia – objavujú sa

častejšie mravné súdy, ktoré berú ohľad na druhého a v takomto uhle pohľadu sa

jedinec dokáže pozrieť i sám na seba. Nový spôsob myslenia dovoľuje vidieť samého

seba, svoj život, svoje pocity a myšlienky akoby zvonka, analyzovať ich a kriticky

posudzovať“ (Langmeier, Krejčířová, 2006, s. 149-152).

V oboch už spomínaných štádiách vývinu mladý človek potrebuje množstvo podnetov,

aby si vypestoval vlastný autoregulatívny zmysel pre morálku, ktorý bude autonómny

a nezávislý od akejkoľvek vonkajšej cenzúry alebo sankcií. Morálna zodpovednosť

a zmysel pre povinnosť sa musia stať súčasťou osobnosti adolescenta.

„Niet pochýb, že každý človek si želá, aby ho ľudia považovali za zrelého. Jednou

z najpichľavejších poznámok pre pätnásťročného človeka je, ak ho nazveme nezrelým,

nezrelou. Najväčšia ambícia pre adolescenta – okrem toho, aby ho prijímali jeho

20

rovesníci je, aby sa na neho hľadelo ako na dospelého a vyzretého“ (Wiliams, 2004, s.

97).

Otázka, ako si mladí ľudia definujú a osvojujú hodnoty sa dotýka problému, o ktorý

nám ide. Hodnoty mládeže formuje predovšetkým rodina, škola a v neposlednom rade

spoločnosť, či už ako štát alebo cirkev. V dnešnom modernom svete však nesmieme

zabúdať na stále väčší vplyv masmédií, či už je to televízia, rozhlas, tlač alebo asi

v najväčšej miere zastúpený internet.

2.1.1 Rodina ako ovplyvňujúci faktor

Rodina je najintímnejšia spoločenská skupina, patrí v ľudskej spoločnosti medzi

zoskupenia, ktoré sú podrobované permanentnej kontrole. V klasickej definícii je

rodina považovaná za základnú bunku spoločnosti. A tak ako v biologickom organizme

môže byť poškodený, či ohrozený celý organizmus pri poruchách buniek, tak aj

v ľudskej spoločnosti je úspešné bytie či nebytie rodiny determinované úrovňou týchto

intímnych ľudských štruktúr (Kurincová, 2005).

Veľmi dobre zadefinovala rodinu ako jeden z najvplyvnejších faktorov na mládež

Kratochvílová (1994), ktorá hovorí, že „rodina je prvým prostredím, kde sa začína

socializácia i výchova dieťaťa, a teda i utváranie jeho osobnosti. V nej sa formujú

a utvárajú prvé vzťahy, názory, postoje detí i voči spoločnosti a jej hodnotám. Pritom

rodina pôsobí nielen svojím intencionálnym vplyvom (teda zámerným výchovným

vplyvom), ale aj funkcionálnym vplyvom celého svojho prostredia, atmosféry,

vzťahov, celkovým spôsobom života. Utváranie osobnosti dieťaťa od začiatku jeho

životnej dráhy je ovplyvnené statusom rodiny (ekonomickým, politickým, kultúrnym,

spoločenským), ale aj tým, ako si rodičia uvedomujú svoje úlohy od chvíle, keď sa

dieťa narodilo“ a my s týmto názorom súhlasíme.

Hoci v minulosti sa uzatváralo manželstvo na celý život, dnešná rodina je typická tým,

že sa rodinné spolužitie skracuje. Jednak preto, že ľudia vstupujú do manželstva neskôr

a tiež preto, že mnohí stihnú počas života aj dve či tri manželstvá. Spolužitie manželov

je veľmi skrátené oproti tomu, keď sa vytváralo na celý život. Napriek tomu však dnes

existujú oveľa silnejšie a emocionálnejšie vzťahy ako kedysi. Ľudia neuzatvárajú

21

manželstvo z finančných dôvodov, ale z lásky. Môžeme teda povedať, že vývoj rodiny

ide dobrým smerom. Z toho vyplýva, že rodina stále patrí medzi najvyššie hodnoty.

Mladí ľudia sa vracajú k rodinným hodnotám. Môžeme pozorovať príznaky toho, že sa

vracajú k zaužívaným hodnotám, ako napríklad aspoň raz do týždňa spoločný obed

alebo čítanie rozprávok deťom pred spaním. Sociológovia sa zhodujú na tom, že

rodinný život je podmienený materiálnymi podmienkami, a to nielen finančnými, ale aj

prostredím, v ktorom rodina žije. V súčasnosti už konkrétny životný štýl a následne i

rodinné správanie a postoje primárne nezávisia od toho, či žije rodina v meste, alebo na

dedine. Výraznejšie však závisia od vzdelania, príjmu, zamestnania a od iných

určujúcich alebo limitujúcich možností a príležitostí (Dnešná rodina je typická tým,

že..., 2008).

2.1.2 Škola ako ovplyvňujúci faktor

Škola (z gréckeho Schole – voľný čas), siaha až do staroveku, kedy popri rodine

preberá spoločnosť a jej inštitúcie zodpovednosť za výchovu dorastajúceho pokolenia.

Je základnou výchovno-vzdelávacou inštitúciou v civilizovanej spoločnosti. Jej

hlavnou úlohou je zabezpečiť výchovu a vzdelávanie detí, mládeže a dospelých na

základe rešpektovania princípov humanizmu, demokracie a vedeckosti.

Škola začína formovať mravný charakter dieťaťa už v predškolskom období. Tu dieťa

objavuje nový svet a nové hodnoty a začína si overovať nadobudnuté postoje. V tomto

období sa objavujú prvé konflikty medzi hodnotami získanými doma a novými

v spoločenstve nových ľudí. Začínajú vnímať, skúmať, porovnávať a prehodnocovať.

Hodnoty získané doma sú podrobené overovacej skúške s novozískanými hodnotami.

Školská dochádzka tento proces ešte vystupňuje a zintenzívni. Mnohí mladí ľudia

prežívajú práve tu svoje obdobie identifikácie a hľadania ideálu. Názory učiteľov na

život, na prácu môžu mať rozhodujúci význam pre ďalší život mladého človeka.

K vplyvu školy na utváranie si hodnôt u mladých ľudí sa ruka v ruke druží i vplyv

„ulice“, kde mladí trávia často nekontrolovateľne celé hodiny so svojimi rovesníkmi.

22

2.1.3 Spoločnosť ako ovplyvňujúci faktor

Spoločnosť možno definovať ako súhrn indivíduí konajúcich s ohľadom na konanie

druhých, a to v určitom historickom, spoločenskom, kultúrnom a priestorovom

kontexte, ktorého parametre môžu svojím konaním ovplyvniť len čiastočne. Je to

špecifický sociálny útvar, spravidla účelovo usporiadaný s vlastným, od iných

sociálnych útvarov sa odlišujúcim hodnotovým a normatívnym systémom, ktorým

realizuje svoje ciele.

S vekom sa stupňuje u mladého človeka vedomie, že je členom spoločnosti, do ktorej

patrí nielen on so svojou rodinou i školou, ale aj všetky ostatné rodiny a školy. Dnešná

konzumná a komerčná spoločnosť značne ovplyvňuje hodnoty mladého človeka.

Hodnoty dnešnej spoločnosti a úsilia ľudí sú zamerané na zhromažďovanie, ale aj

spotrebu materiálnych statkov. Schopnosť spotrebovávať je jednou z najviac cenených

hodnôt zasluhujúcich širokú podobu, dôležitým kritériom posudzovania spoločenskej

prestíže jedinca a meradlom spoločenského úspechu. Spotreba je v konzumnej

spoločnosti chápaná ako tá správna a hlavná odmena za prácu a zároveň je i zmyslom a

cieľom.

Cirkev je pre mnohých mladých ľudí súčasťou dnešnej spoločnosti. Aké šance však má

cirkev osloviť dnešného mladého človeka, viesť ho k mravným hodnotám, získať si

jeho sympatie, vieru v Boha a duchovné hodnoty? V spoločnosti, v ktorej žijeme je

najrozšírenejším náboženstvom kresťanstvo. Kresťanstvo formovalo európske dejiny

a európsku spoločnosť a jeho ideály, hodnoty a morálka sa po dlhé stáročia stali

nosnými prvkami všetkých panovníckych dvorov a rodov. Cirkev sa stala v tých

časoch silnou mocenskou autoritou. V dnešnom svete, v dvadsiatom prvom storočí by

sa cirkev chcela a mala stať najmä morálnou autoritou. Náboženstvo má silný potenciál

ovplyvňovať v rozhodujúcej miere osobnosť človeka a dáva mu zmysel života.

2.1.4 Masmédiá ako ovplyvňujúci faktor

Masmédiá je označenie pre inštitúcie a technológie, ktoré vytvárajú a rozširujú

informácie k masovému publiku. Sú to realizátori masovej komunikácie. V súčasnosti

tento pojem zahŕňa televíziu, rozhlas, film, tlač. Väčšinu kritérií pre médium masovej

23

komunikácie však spĺňajú aj zvukové nosiče, video (záznamy aj hry), elektronické

materiály a počítačová hry, reklamné prostriedky (bilboardy, plagáty, letáky),

populárna knižná produkcia a niektoré typy komunikácie v internete.

Masová komunikácia je nepretržitý proces, v ktorom špecializované organizácie

prostredníctvom moderných technológií šíria informácie v čase a priestore s cieľom

zasiahnuť čo najväčšiu časť publika (Rankov, 2002).

Médiá vplývajú na ľudí pozitívne aj negatívne. Dospelý človek však dokáže posúdiť

a vybrať si z obrovského množstva informácií, ktoré médiá ponúkajú to, čo je pre neho

prínosom. Najviac rizikovou skupinou divákov sú deti a mládež, pretože sú ľahko

ovplyvniteľné, majú znížené kritické myslenie. Médiá majú schopnosť ohrozovať

hodnoty, ktoré svojim deťom od narodenia vštepovali ich rodičia, škola a pod ich

vplyvom sa mení záujmová štruktúra mladých ľudí, ktorá môže vyústiť až v závislosť.

2.2 Premeny faktorov ovplyvňujúcich hodnotovú orientáciu mládeže

v čase a ich vplyv na mládež

“Deťom treba venovať najväčšiu starostlivosť, lebo sú najcennejším Božím darom a

klenotom, ktorý sa nedá s ničím porovnať.“

Jan Amos Komenský

Naša spoločnosť prešla od histórie po súčasnosť mnohými závažnými zmenami.

Od čias komunistického režimu, cez dobu, ked nikto nevedel, ako sa bude žiť ďalej, po

nástup kapitalizmu až po vstup do Európskej únie. Všetky tieto zmeny mali

samozrejme vplyv aj na všetky faktory, ktoré ovplyvnili každého človeka, mládež

nevynímajúc. Konkrétnym zmenám jednotlivých faktorov a vplyvom týchto zmien na

súčasnú mládež sa v tejto kapitole budeme venovať.

24

2.2.1 Rodina

„Keď uvažujeme o situácii dnešnej rodiny v našej civilizácii, stretávame sa s dvoma

smermi súčasnej dialektiky týkajúcej sa hodnôt. Na jednej strane môžeme v našej

spoločnosti pozorovať nepopierateľný príklon a úctu k istým hodnotám, na strane

druhej sa však naša spoločnosť odvracia zvlášť od hodnôt, ktoré súvisia s rodinou,

pričom sa spochybňuje samotný význam a potreba rodiny“ (Suaudeau, 2008).

Aby sme si priblížili vývoj a premeny hodnôt u detí a mládeže, rozhodli sme sa do

našej práce zahrnúť výskum Márie Potočárovej a kol. – Hodnoty slovenskej rodiny

(1999), ktorý sa zaoberal hodnotovou orientáciou rodín. Hoci tento výskum sa

vykonával pred vyše desiatimi rokmi, jeho výsledky sú v plnej miere použiteľné aj

v súčasnosti. Základným cieľom výskumu bolo prehĺbiť poznatky o hodnotovej

orientácii súčasnej slovenskej rodiny a modeloch výchovy v rodine. Výskum sa

uskutočnil na reprezentatívnej vzorke rodín s deťmi školského veku. Teoretické

východiská výskumu sa opierali o poznatky axiológie, pedagogickej antropológie

a teórie rodinnej výchovy. Cieľom a úlohou bolo prehĺbiť poznanie hodnotovej

orientácie súčasných rodín na Slovensku, potvrdiť dôležitosť hodnotovej orientácie pre

rodinný život, spoznať postoj rodičov k premene hodnôt pod vplyvom spoločnosti,

potvrdiť, že hodnoty a hodnotová orientácia rodiny ovplyvňuje aj výchovné procesy

v rodine.

Respondenti odpovedali na niekoľko otázok, z ktorých za primárne autori výskumu

považujú nasledujúcich šesť:

1. Definovanie pojmu hodnota

2. Preferencia hodnotového systému respondentov

3. Hodnoty respondentov vyplývajúce z rodinného prostredia

4. Preferencie hodnôt v minulosti a v súčasnosti

5. Komparácia hodnôt dnešnej generácie rodičov s hodnotami dnešnej mládeže

6. Preferencia charakterových vlastností a výchova k nim

Pri definovaní pojmu hodnota uviedlo až 61,3% respondentov odpoveď, že hodnota je

všetko, čo uspokojuje naše životné potreby. Iba 8,4% respondentov uviedlo, že hodnota

je usmerňovateľom ich správania. Na základe odpovedí respondentov autori výskumu

25

zistili, že do spoločného základu v hodnotovom systéme rodiny patria hodnoty, ako

zdravie, život, rodina, práca, zdravé životné prostredie, medziľudské vzťahy,

materiálne podmienky, láska, sloboda, vzdelanie a viera. Za hodnoty, ktoré človek

získava v rodine, najviac respondentov odpovedalo, že rodina poskytuje citové zázemie

(až 96,8%) a základy pre manželský život (94%). Zaujímavé je však zistenie, že

materiálne zabezpečenie uviedlo len 60,3% opýtaných, ale zároveň uviedli spojitosť

medzi materiálnym zabezpečením a vzdelaním. Nové spoločenské pomery v našej

krajine našli odraz v rozdieloch v posudzovaní a hodnotení významnosti hodnôt

v súčasnosti oproti minulosti. Autori výskumu identifikovali skupiny hodnôt, ktorým

v súčasnosti prikladáme iný význam, ako mali tieto hodnoty v minulosti. Pri

porovnávaní hodnôt súčasnosti a minulosti by sa dalo povedať, že všeobecne sa znížila

hodnota medziľudských vzťahov, tolerancie a pravdy. Viac uznávané sú hodnoty

práce, peňazí, bývania a prírodného prostredia. Respondenti vnímajú ako skôr nemenné

a stabilné hodnoty rodiny, manželstva a detí. Pokiaľ ide o charakterové vlastnosti,

ktoré sú potrebné pre život mládeže v dnešnej spoločnosti, najviac preferovanou

hodnotou podľa výskumu bola zodpovednosť (97,4%), medzi ďalšie preferované

hodnoty respondenti zaradili pracovitosť, pravdovravnosť, úprimnosť, spravodlivosť,

svedomitosť a priebojnosť. Všetky tieto hodnoty dosiahli viac ako 90% preferencií.

Nízko preferovanou hodnotou však bola skromnosť, iba 76,7%. Z toho vyplýva, že

rodičia u svojich detí skromnosť príliš neoceňujú, čo je v dnešnej spoločnosti plnej

konkurencie a dravosti logické. Dnešná mládež si tento stav dobre uvedomuje

a môžeme pozorovať, že sa podľa toho aj správa. V súčasnosti sú pre mladých ľudí

dôležité hodnoty hmotného zabezpečenia a uspokojovania potrieb. Treba však

podotknúť, že vlastnosti ako priebojnosť a pracovitosť sú síce v dnešnej dobe potrebné,

ale súčasne sú sprevádzané aj negatívnymi javmi, ku ktorým rodičia nechcú svoje deti

vychovávať, ale čoraz častejšie sa s nimi u mladých stretávame. Medzi tieto vlastnosti

patria egoizmus, individualizmus a bezohľadnosť.

Na základe výskumu európskych hodnôt podľa European Values Study (EVS) sa

v deväť ročných cykloch porovnávajú hodnoty a hodnotové orientácie v Európe.

Slovensko sa k tomuto výskumu pripojilo v roku 1991. Garantom výskumu európskych

hodnôt na Slovensku je od roku 1999 Sociologický ústav SAV. Z podkladov k tlačovej

besede Sociologického ústavu SAV z výskumu EVS, ktorý sa uskutočnil v roku 2008,

26

je možné vidieť zmeny jednotlivých hodnôt, ku ktorým rodičia viedli svoje deti, za

časové obdobie 18 rokov.

Tab. 1 - K akým hodnotám vedú rodičia svoje deti (percentuálne vyjadrenie)

Výber najviac piatich hodnôt! 1991 1999 Európa 1999 2008

pracovitosť 81,8 75,2 53,1 82,2

pocit zodpovednosti 61,3 66,9 75,2 78,3

slušné spôsoby 87,6 72,5 73,6 77,9

samostatnosť 58,6 61,3 49,8 68,5

tolerancia, ohľaduplnosť k iným ľuďom 52,0 57,0 72,9 49,6

šporovlivosť, šetrnosť 31,9 38,6 38,3 47,0

poslušnosť 34,7 26,4 30,0 32,5

náboženská viera 32,6 33,1 22,4 29,6

rozhodnosť a vytrvalosť 24,0 25,0 38,1 26,2

nesebeckosť 20,0 18,6 28,6 25,5 Zdroj: Búzik, Tížik, Kusá, 2008

Taktiež považujeme za dôležité uviesť v našej práci výsledky výskumov, ktoré vo

svojom článku uvádza Kratochvílová (1994). Hovorí o význame a vplyve rodiny na

osobnosť dieťaťa na základe výsledkov viacročných výskumov detí vo veku 10 – 15

rokov (sú to žiaci piateho až deviateho ročníka základných škôl) a mládeže vo veku 17

– 18 rokov (ide o študentov gymnázií a stredných odborných učilíšť) v rámci

Slovenska, zameraných na hodnoty a hodnotové orientácie mládeže.

U všetkých respondentov oboch vekových kategórií zaujala rodina popredné miesto

v ich hodnotovom rebríčku. Čo sa týka žiakov základných škôl, rodičov si za svoj vzor

vybralo 64,4% respondentov a spomedzi študentov stredných škôl to bolo takmer 42%.

U svojich rodičov si cenia hodnoty ako citové väzby a prácu. Je teda predpoklad, že

tieto hodnoty budú v budúcnosti aj sami uznávať. Okrem svojich rodičov vidí mládež

vzory aj v ostatných blízkych členoch svojej rodiny (súrodenci, starí rodičia).

27

Z prezentovaných výskumov vyplýva, že pre mladých ľudí má rodina v ich živote

dôležité postavenie, dá sa povedať, že je najvyššie postavenou hodnotou v živote

človeka. Vedie k zodpovednosti, pracovitosti, ale v súčasnosti hlavne k uspokojovaniu

hmotných potrieb, čo však potláča ľudské hodnoty ako skromnosť, nesebeckosť

a dobré medziľudské vzťahy.

2.2.2 Škola

Škola je výchovná inštitúcia, v ktorej sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie detí,

mládeže a dospelých. Ale čo vlastne predstavuje vzdelávanie? Petlák (2004)

vzdelávanie chápe ako „proces, v ktorom si žiak osvojuje poznatky a činnosti, vytvára

vedomosti a zručnosti, rozvíja telesné a duševné schopnosti a záujmy“. Výsledkom

procesu vzdelávania je potom vzdelanie. Ide o systém vedomostí, zručností a návykov

a o dosiahnutú úroveň rozvoja schopností, potrieb a záujmov. Vzdelanie tiež možno

chápať ako určitú perspektívu, cieľovú rovinu, ktorú chceme dosiahnuť.

Petlák (2004) tiež hovorí o niekoľkých druhoch vzdelania z rôznych hľadísk. Možno

ich rozdeliť nasledovne:

1. Z hľadiska historického sú známe tri koncepcie

Didaktický materializmus – tzv. teória materiálneho vzdelania, ktorý kládol

dôraz na učebnú látku a vychádzal z názoru, že je potrebné žiaka naučiť čo

najväčšie množstvo učiva. S tým však bolo spojené nadmerné preťažovanie

žiakov a nedocenenie ich duševných schopností. K zástancom tejto teórie patril

napríklad H. Spencer.

Didaktický formalizmus – tzv. teória formálneho vzdelania, ktorý si dával za

cieľ formovať rozvíjanie osobnosti, jej psychických procesov (rozumových

schopností, pozorovania, predstavivosti atď.). Učivo sa považovalo za menej

dôležité, čo bolo odôvodnené tým, že žiak si ho v budúcnosti ľahko osvojí.

K zástancom patrili napríklad J. J. Rousseau, J. H. Pestalozzi a ďalší.

Didaktický utilitarizmus kládol dôraz na pragmatickosť a užitočnosť.

Vychádzal z pedocentrizmu a filozofie pragmatizmu, ktoré sústreďujú

pozornosť na prípravu dieťaťa pre praktický život.

28

Treba konštatovať, že ani jedna z týchto koncepcií nebola správna, pretože sa zaoberala

iba jednou stránkou vzdelania. Súčasná pedagogika sa však komplexne venuje

materiálnemu, formálnemu aj praktickému vzdelaniu.

2. O druhoch vzdelania tiež hovoríme z hľadiska

vertikálneho – tzn., že ide o vzdelanie na seba nadväzujúce (základné, stredné,

vysokoškolské, postgraduálne ...)

horizontálneho – tzn., že o vzdelaní hovoríme z hľadiska obsahu (všeobecné,

odborné, polytechnické ...).

Medzi týmito druhmi vzdelania existuje úzka spätosť.

Všetky stupne inštitucionalizovanej výchovy majú za úlohu zlepšovať intelektuálnu aj

morálnu stránku osobnosti subjektu (žiaka). Ich primárnou úlohou je sprostredkovať

a rozvinúť vedomosti v rozličných odboroch, ale aj sprostredkovať žiakom dobré

zvyky správania. Každý výchovno-vzdelávací systém si dáva za úlohu a za cieľ

odovzdávať určité hodnoty a hodnotový systém nasledujúcej dospievajúcej generácii.

Hodnota vzdelania začala po roku 1989 nadobúdať úplne nový rozmer. Žiadala sa

zmena v systéme vzdelávania z uniformovaného a centralizovaného spôsobu

vzdelávania, kde bol učiteľ neomylnou autoritou a žiak pasívnym prijímateľom

informácií, na spôsob takého vzdelávania, ktoré by žiakov viedlo k samostatnosti,

tvorivosti a aktivite. Školy sa odideologizovali od komunistickej ideológie, začali sa

zakladať neštátne školy (cirkevné, súkromné). Taktiež mladí ľudia – študenti postupne

začali vnímať hodnotu vzdelania z iného uhla pohľadu, nakoľko kvalitné vzdelanie

bolo a v súčasnosti stále viac je dôležité pre nájdenie si dobrého zamestnania. Narastá

záujem študentov o štúdium na vysokých školách. Pre porovnanie uvádzame štatistický

údaj z projektu Milénium (1998), v ktorom sa uvádza nárast počtu prijatých študentov

v porovnaní s rokom 1990 až 1,7 násobne. Na vysoké školy sa hlási viac ako 50%

maturantov.

V roku 2009 bola zverejnená správa o stave vzdelanosti v krajinách OECD, ktorá

konštatuje trend rastu populácie s terciárnym vzdelaním a mladých ľudí, ktorí sú

pripravení investovať do tohto druhu vzdelania, uvedomujúc si budúce výhody z toho

vyplývajúce. V rokoch 1998 – 2006 sa na Slovensku zvýšil počet ľudí s ukončeným

univerzitným alebo iným vysokoškolským vzdelaním o 5,7%. Uvedené naznačuje, že

dopyt po terciárnom vzdelávaní bude rásť aj v budúcnosti.

29

Okrem rastúceho záujmu o štúdium na vysokých školách, sledujeme tiež zvyšujúci sa

záujem o štúdium cudzích jazykov, ktoré sa čoraz viac stávajú zdrojom komunikácie pri

dnešnej globalizácii sveta.

K zintenzívneniu rozvoja našej spoločnosti prispeli aj informačné technológie. Tieto sa

stali súčasťou našich životov a hlavne mladí ľudia ich berú ako bežnú samozrejmosť

života.

Informačné technológie podľa Stoffovej (1998 In Horváthová, 2005) označujú

„techniku (výpočtovú, telekomunikačnú, prenosovú a organizačnú), ktorá slúži na

spracovanie informácií a tiež jej programové vybavenie a organizačné usporiadanie“.

Brdička (2002 In Horváthová, 2005) uvádza priebeh uplatňovania uvedených

technológií za posledných dvadsať rokov v oblasti školstva. V tejto súvislosti uvádza

tri fázy:

1. počítačovú – zavedenie počítačov do škôl. Proces prebiehal (prebieha) bez ucelenej

koncepcie zapojenia počítačov do osnov jednotlivých predmetov (existovala, resp.

existuje iba informatika ako samostatný odbor),

2. koncepčnú – školy sú materiálne vybavované multimediálnymi počítačmi a začínajú

zmeny s možnosťou uplatnenia informačných a komunikačných technológií vo

vzdelávaní. Odštartované sú pilotné projekty, väčší dôraz je kladený na výučbové

programy, t. j. ich vývoj a uplatnenie,

3. kľúčového uplatnenia informačných a komunikačných technológií – edukáciu

získava v podobe informačných a komunikačných technológií fenomenálny

prostriedok ako zdroj informácií. Školy začínajú, resp. pokračujú v pripájaní na

internet.

Z uvedeného vyplýva, že pre mladých ľudí je kvalita vzdelania dôležitá aj z hľadiska

postupnej modernizácie škôl. Pri výbere školy sa čoraz väčší dôraz kladie aj na

vybavenosť škôl výpočtovou technikou a na kvalitu poskytnutého vzdelania z tohto

hľadiska.

Na výchove a formovaní hodnotovej orientácie mládeže sa okrem škôl podieľajú aj

mimoškolské záujmové organizácie.

Voľný čas má v živote dieťaťa nenahraditeľnú úlohu. Väčšinou je to čas trávený zábavou,

záujmami, niečím, čo nám robí radosť, prináša relax a uvoľnenie. Je veľmi dôležité, aby

30

dieťa trávilo svoj voľný čas zodpovedne a regulovane. Pokladáme za dôležité poukázať na

to, aby zamestnancami centier voľného času boli kvalifikovaní pracovníci, či už ide

o pedagógov, vychovávateľov alebo vedúcich krúžkov. Aby títo pracovníci dokázali u detí

a mládeže vyzdvihnúť hodnotu voľného času.

Novotná (2003 In Kačáni, Višňovský, 2007) rozdeľuje záujmové činnosti z hľadiska

obsahového zamerania na:

spoločensko-vedné (cudzie jazyky)

prírodovedné (biológia, botanika)

technické (PC technika, modelárstvo)

umelecko-estetické (hudba, spev, tanec, výtvarné a dramatické umenie)

telovýchovné (šport, turistika)

aktivity orientované na sebavzdelávanie a sebavýchovu (získanie vedomostí,

zručností, návykov)

Záujmová činnosť sa podieľa na rozvoji záujmov, utváraní podmienok pre rozvíjanie a

zdokonaľovanie praktických zručností, formovaní návykov užitočného využívania

voľného času detí a mládeže. Záujmová činnosť taktiež zohráva nezastupiteľnú úlohu

pri sebarealizácii detí a je významným činiteľom pri prevencii a eliminácii negatívnych

javov ako sú alkohol a drogy, s ktorými mladí ľudia mnohokrát aj z nudy, či frajeriny

radi experimentujú.

„Pozitívny vzťah učiteľa a žiaka založený na empatii, láskavosti, trpezlivosti a pomoci

výrazne ovplyvňuje účinnosť výchovy, lebo je orientovaný na druhých, vzbudzuje

u žiaka dôveru k druhým osobám. A práve dôvera je najspoľahlivejším spôsobom ako

rozvíjať u žiaka potenciálne pozitívne črty a morálne hodnoty. Jedine cez pozitívny

postoj k iným ľuďom a spoločnostiam sme schopní rozvíjať samých seba

predovšetkým po morálnej stránke“ (Bláhová, 2006).

2.2.3 Spoločnosť

Rok 1989 znamenal pre našu spoločnosť začiatok obrovských politických,

ekonomických, hospodárskych, vlastníckych i spoločenských zmien. Došlo k výraznej

31

zmene spoločenského zriadenia, komunistická strana stratila svoju ústavou zaručenú

politickú, spoločenskú a ekonomickú moc a tvár spoločnosti sa postupne začala meniť

(Vývoj na Slovensku..., 2010). Nastalo postupné otváranie sa svetu západných krajín,

možnosti podnikať a postupný nástup kapitalizmu. Po všetkých týchto významných

zmenách sa asi najskloňovanejšou hodnotou stala sloboda. Mladšie vekové kategórie

mladých ľudí a detí si určite nevedeli úplne predstaviť a zhodnotiť, aké ťažké je žiť

v spoločnosti, ktorej princípom jednania s ľuďmi je totalita moci, uniformovanosť

názorov a režim, ktorý nepripúšťa inú ideológiu ako svoju vlastnú a potláča akúkoľvek

pluralitu názorov. Vo všeobecnosti platí, že viac slobody prináša so sebou aj oveľa

väčší tlak na zodpovednosť ľudskej individuality, či skupiny. Sloboda, ktorá vstúpila

do našich medziľudských vzťahov nás prinútila k zamýšľaniu sa nad hodnotami a

hodnotovým systémom.

Nezamestnanosť sa stala ďalším narastajúcim problémom v spoločnosti deväťdesiatych

rokov. Získanie a udržanie si zamestnania už nebolo také samozrejmé a isté ako pred

rokom 1989. To znamená, že získanie zamestnania začalo dosahovať oveľa vyššiu

hodnotu. Nezamestnanosť je však v mnohých prípadoch veľmi ťažko riešiteľná

situácia, do ktorej sa môže dostať jednotlivec i celé regióny.

Po vstupe Slovenska do Európskej únie sa však možnosti zamestnať sa zvýšili. Otvorili

sa pracovné trhy bez potreby pracovných víz. Zároveň sa však zvyšuje riziko odchodu

mladých, kvalifikovaných a kvalitných pracovníkov za hranice. Ako sa píše v Správe

o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2008, mladí ľudia tvoria

nielen významnú skupinu obyvateľstva, ale tiež predstavujú významnú súčasť trhu

práce na Slovensku. Logicky sa však značnou mierou podieľajú aj na nezamestnanosti,

nakoľko nie všetci absolventi škôl si dokážu okamžite po ukončení štúdia nájsť

zamestnanie. Napriek tomu veľa mladých ľudí zvládne prechod od prípravy na

povolanie vo vzdelávacom systéme k zapojeniu sa do trhu práce úspešne a bez väčších

problémov. Sú však aj takí, ktorí musia čeliť prekážkam a znevýhodneniam pri vstupe

na trh práce. Buď ich začlenenie trvá dlho alebo k nemu nedôjde vôbec.

Na základe informácií, ktoré uvádza Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

(MPSVaR) v Správe o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok

2008, uvádzame stav zamestnanosti z hľadiska veku a dosiahnutého vzdelania za rok

32

2008. Z uvedeného vyplýva, že z hľadiska veku dosiahli rast zamestnanosti všetky

vekové skupiny, s výnimkou najmladších vekových skupín 15 – 24 rokov.

Tab. 2 - Pracujúci podľa veku v roku 2008 (priemer za rok)

Ukazovateľ

Počet

pracujúcich

(v tis. osôb)

Podiel na SR

(v %)

Index

2008/2007

Spolu 2433,8 100,0 103,2

v tom veková skupina

15 – 24 roční 219 9,0 93,6

25 – 34 roční 697,5 28,7 103,5

35 – 49 roční 954,8 39,2 102,3

50 – 54 roční 316,8 13,0 103,9

55 – 59 roční 192,1 7,9 114,8

60 a viac roční 53,7 2,2 121,5 Zdroj: MPSVaR. 2008

Z hľadiska dosiahnutého vzdelania je zjavné prepojenie úrovne vzdelania s možnosťou

uplatniť sa na trhu práce. V porovnaní s rokom 2007 osoby s vyšším odborným,

vysokoškolským a úplným stredným vzdelaním dosiahli najvyššie tempo rastu

zamestnanosti. Pokles zaznamenali len osoby so stredným vzdelaním bez maturity.

Tab. 3 – Pracujúci podľa vzdelania v roku 2008 (priemer za rok)

Ukazovateľ

Počet

pracujúcich

(v tis. osôb)

Podiel na SR

(v %)

Index

2008/2007

Spolu 2433,8 100,0 103,2

vzdelanostná skupina

základné 109,9 4,5 103,8

učňovské 769,4 31,6 101,7

stredné (bez maturity) 60,5 2,5 98,7

učňovské s maturitou 126,0 5,2 101,9

úplné stredné všeobecné 103,6 4,3 101,9

úplné stredné odborné 857,4 35,2 104,3

33

Ukazovateľ

Počet

pracujúcich

(v tis. osôb)

Podiel na SR

(v %)

Index

2008/2007

vyššie odborné 19,5 0,8 106,0

vysokoškolské 387,4 15,9 105,4 Zdroj: MPSVaR, 2008

„V dnešnom multikultúrnom svete sa veľmi dôležitou normou stáva tolerancia.

Tolerancia je schopnosť vnímať a poznať iných. Rešpektovať názor iných, brať do

úvahy argumenty iných. Rešpektovať právo na iný hodnotový svet, ak nie je v rozpore

so všeobecne platnými všeľudskými normami. Tolerancia ako zásadný postoj k

inakosti: rasovej, politickej, náboženskej. Tolerancia však nemôže byť bezbrehá, má

svoje hranice, určené predovšetkým existujúcimi a platnými morálnymi normami.

Dnešná spoločnosť má teda záujem i „povinnosť“ tie normy a hodnoty, ktoré

podporujú toleranciu v spoločnosti, v konaní a správaní jej jednotlivých členov

všemožne podporovať“ (Hodnoty, ich význam..., 2006).

Hodnoty zohrávajú dôležitú úlohu v živote človeka aj spoločnosti. „Spoločnosť má

tendenciu ich preferenciu presadzovať, zdôvodňovať a prezentovať aj istými

sociálnymi väzbami. Takto sa hodnoty prezentujú ako spoločensky potrebné a

spoločnosť prostredníctvom verejnej mienky, ale i inštitucionálnymi väzbami pozitívne

hodnoty upevňuje a tým i reguluje správanie a konanie jej členov“ (Hodnoty, ich

význam..., 2006).

2.2.4 Masmédiá

Médiá a mediálne technológie prešli od svojho vzniku až do dnešnej doby dlhú

vývojovú cestu, čo sa odzrkadlilo aj v tom, ako ľudia a hlavne mladí ľudia vnímali

médiá kedysi, ako ich vnímajú v súčasnosti a akú hodnotu pre nich predstavovali vtedy

a teraz. V dobe, keď ešte neexistoval internet a mobilný telefón bol len vymoženosťou

vyvolených, ľudia získavali informácie prevažne z tlače, rozhlasu a televízie.

V súčasnosti sa už počítač a internet považujú za niečo samozrejmé, niečo, čo je

zdrojom obrovského množstva informácií všetkého druhu.

34

Vývoj médií a ich vplyv na hodnotovú orientáciu mládeže veľmi dobre identifikoval vo

svojom príspevku Vrabec (2008, s. 3), z ktorého časť uvádzame a hovorí, že „médiá a

mediálna komunikácia predstavujú veľmi významný zdroj skúseností, zážitkov

a poznatkov pre čoraz širší okruh príjemcov, mladých ľudí nevynímajúc. Žijeme v

mediálne saturovanej dobe, ktorá je doslova presiaknutá obrovským množstvom

podnetov valiacich sa na človeka z jednotlivých druhov tlačených i elektronických

médií. Vplyv médií na celú spoločnosť je evidentný. Ich pôsobenie je dôležitým

nástrojom socializácie jednotlivca od najútlejšieho veku, médiá vplývajú na

formovanie našich postojov, názorov, úsudkov i hodnotenia reality. Stále významnejšiu

pozíciu zaujímajú médiá v živote mladých ľudí. Tí na jednej strane patria k

najpočetnejším a najaktívnejším užívateľom jednotlivých mediálnych technológií. Na

strane druhej sú však zároveň jednou z najatraktívnejších cieľových skupín pre

mediálny priemysel. Mladí ľudia sú primárnym publikom nielen pre predajcov

počítačových hier, ale aj pre veľkú časť tvorcov reklamy, televíznych programov,

tínedžerských časopisov, rozhlasových staníc či tzv. nových médií fungujúcich

v prostredí internetu. Odolať tomuto obrovskému tlaku, ktorý navyše väčšina mladých

ľudí vníma ako úplne prirodzenú a integrálnu súčasť svojich životov, je čoraz ťažšie.

Problémom dospievajúcich v súčasnej globálnej spoločnosti už vonkoncom nie je

nedostatok informácií. Tie majú možnosť získať skutočne z najrôznejších zdrojov, v

najrôznejšej kvalite a v širokom spektre formátov. Kľúčovou zručnosťou dneška je

skôr schopnosť vyhľadávať a identifikovať v médiách tie informácie, ktoré mladému

človeku umožnia úspešne sa začleniť do spoločenského, študijného a neskôr

pracovného života, efektívne komunikovať s rovesníkmi i dospelými členmi komunity,

rozlišovať príležitosti pre osobný rozvoj, byť empatický, rešpektovať kultúrnu

rôznorodosť, ľudské práva a podobne. Mladí ľudia si však tieto a ďalšie dôležité

kompetencie určite neosvoja v prípade, ak zostanú len v pozícii pasívnych

konzumentov médií, ak mediálnu produkciu a s ňou spojené sofistikované

marketingové stratégie budú len automaticky prijímať a identifikovať sa s hodnotami a

obrazom sveta, ktoré sú v nich obsiahnuté“.

Význam médií v modernej spoločnosti stále rastie. Ich význam vyplýva z ich funkcií

v spoločnosti. Systematizovaný prehľad funkcií médií prináša McQuail (1999, s 103).

Identifikuje tieto funkcie:

1. Informačná funkcia – poskytovanie informácií o udalostiach a podmienkach

spoločnosti vo svete, podpora inovácií a pokroku.

35

2. Korelačná funkcia – vysvetľovanie a komentovanie významov udalostí

a informácií, poskytovanie podpory ustanoveným autoritám a normám,

socializácia, vytváranie konsenzu.

3. Funkcia udržania kontinuity – prenášanie dominujúcej kultúry a objavovanie

subkultúr a nových trendov v kultúrnom vývoji, presadzovanie a udržiavanie

všeobecne prijateľných hodnôt.

4. Zábavná funkcia – zdroj pobavenia, obveselenia a rozptýlenia, prostriedok

uvoľnenia, oslabovanie sociálneho napätia.

5. Získavacia (mobilizačná) funkcia – agitovanie pre spoločenské ciele v sfére

politiky, vojny, ekonomického vývoja, práce a náboženstva.

Ako historicky prvé médium v spoločnosti sa vyvinula tlač. O vzniku novín

a časopisov ako periodickej tlače môžeme hovoriť na začiatku 17. storočia. Postojom

k tlači si príjemca informácií vytvára aj súlad so svojimi postojmi, názormi, záujmami

a hodnotami. Za výhodu sa považuje to, že recipient si mohol zvoliť tempo a čas

prijímania informácií, aj to, že sa k nim mohol kedykoľvek vrátiť. Postupom času sa

vytvorila istá diferencovanosť vo vydávaní novín a časopisov z hľadiska veku,

pohlavia, životného štýlu a záujmov. V súčasnosti je veľký záujem o spoločenské,

rodinné a programové časopisy. U mladej generácie čitateľov sú však dlhodobo

obľúbené časopisy venujúce sa móde, hudbe a filmu.

Rozhlas bol druhým masovokomunikačným prostriedkom, ktorý sa začal vyvíjať

hlavne po prvej svetovej vojne. Informácie sprostredkováva akusticky. Mladá

generácia dnes uprednostňuje hlavne moderné rádiá s kvalitnou zvukovou grafikou,

súčasnou modernou hudbou a kvalitnými modernými džinglami.

Za dlhodobo najrozšírenejší a najuniverzálnejší masovokomunikačný prostriedok sa

považuje televízia. Sprostredkováva informácie nielen akusticky, ale aj obrazom. K jej

prednostiam patrí všeobecná dostupnosť a stále narastajúci výber televíznych kanálov.

Spomedzi všetkých médií má práve televízia najväčšiu možnosť podieľať sa na

vytváraní a formovaní postojov a hodnôt človeka, aj napriek tomu, že už niekoľko

rokov výrazne zasahuje najmä do života mladých ľudí internet.

Internet úplne zmenil model komunikácie medzi ľudmi. Dnešná mládež ho považuje za

niečo samozrejmé a svoj život si bez neho už ani nedokážu predstaviť. Využívajú ho

36

v každodennom živote, či už na zábavu, vzájomnú virtuálnu komunikáciu alebo ako

zdroj informácií potrebných na vyučovanie a neformálne vzdelávanie.

Na základe výskumu, ktorý v roku 2010 vykonala organizácia IUVENTA prinášame

informácie o tom, akú hodnotu má pre dnešnú mládež internet. Internet sa stáva stále

dostupnejší a tzv. on-line generácia pri ňom trávi čoraz viac času, komunikuje so

svojimi rovesníkmi prostredníctvom sociálnych sietí. Tieto siete sa stávajú akousi

občianskou spoločnosťou tínedžerskej kultúry. Dnešní mladí ľudia preferujú prevažne

obrazové a zvukové informácie viac ako textové. Okrem vzájomnej komunikácie

prostredníctvom sociálnych sietí je potešujúce, že mladí ľudia venujú pozornosť

aj rôznym témam, zapájajú sa do diskusií a vyjadrujú k nim svoj, často kritický názor

a zaujímajú postoje k rôznym otázkam a hodnotám v živote spoločnosti.

Je treba podotknúť, že všetky masovokomunikačné prostriedky môžu byť aj

sprostredkovateľom negatívnych a nekvalitných mediálnych obsahov. „Obzvlášť

závažná sa pre rodičov v súčasnosti stáva úloha formovať schopnosti svojich detí

kriticky reflektovať a posudzovať kvalitu mediálne šírených obsahov a selektívne

využívať médiá. V rámci uplatňovania rozlišujúceho prístupu k médiám a ich

produktom sa deti musia naučiť identifikovať hodnotné mediálne obsahy, ktoré

pozitívne vplývajú na ich osobnostný rast, ale tiež rozpoznávať negatívne mediálne

vplyvy na svoju osobnosť a snažiť sa ich zodpovedným prístupom eliminovať.

Rozvíjanie schopností detí uvedomele a zodpovedne využívať médiá, požaduje od

rodičov vymedziť a sprostredkovať hodnotiace kritériá, ktoré budú deti uplatňovať

v interakcii s mediálne šírenými obsahmi. Posilnenie výchovy k hodnotám v rodine je

základom vymedzenia týchto kritérií aplikovaných deťmi následne pri posudzovaní

hodnoty mediálnych obsahov“ (Kačinová, 2008).

37

ZÁVER

V našej práci sme sa zaoberali problematikou hodnôt. Pokúsili sme sa načrtnúť

teoretické poznatky o hodnotách, hodnotovej orientácii a hodnotovom systéme

mladých ľudí. Pomocou reprodukcie výskumov niekoľkých autorov sme zisťovali, aké

hodnoty preferuje súčasná mládež, aká je jej hodnotová orientácia z hľadiska

pôsobenia a zmien faktorov, ktoré sa mládeže bezprostredne dotýkajú. Dané ciele sa

nám podarilo naplniť. Zistili sme, že dnešná mládež kladie na popredné miesto vo

svojom hodnotovom systéme rodinu. Ďalšie preferované hodnoty potrebné pre život

v dnešnej spoločnosti sú podľa mladých ľudí zodpovednosť, pracovitosť a priebojnosť.

Naopak skromnosť zaznamenala pokles preferencií. Považujeme za dôležité upozorniť

na fakt, že preferované hodnoty sa spájajú aj s negatívnymi javmi v správaní dnešnej

mládeže. Ide o javy ako egoizmus, individualizmus a bezohľadnosť. Pokiaľ ide

o vzdelanie, zaznamenali sme nárast hodnoty vzdelania po zmene režimu v roku 1989

a najmä po vstupe do Európskej únie vzrástol záujem mladých ľudí o štúdium na

vysokých školách, nakoľko si uvedomujú budúce výhody z toho vyplývajúce. Dôležitú

úlohu v poskytovaní kvalitnejšieho vzdelania zohrali aj neustále sa zdokonaľujúce

informačné technológie. Taktiež sme poukázali na to, že mladí ľudia tvoria dôležitú

súčasť obyvateľstva, predstavujú významnú súčasť trhu práce, ale tiež sa značnou

mierou podieľajú aj na nezamestnanosti. Mládež sa tiež vo veľkej miere zaujíma aj

o masmédiá, predovšetkým internet považujú za samozrejmosť vo svojom živote.

Považujú ho za zdroj informácií, ktoré najrôznejšie využívajú. Veľmi obľúbené sú

sociálne siete, ktoré mladí ľudia radi využívajú na vzájomnú virtuálnu komunikáciu.

Na záver pokladáme za dôležité upozorniť na negatívne javy, ktoré so sebou

masovokomunikačné prostriedky prinášajú. Je dôležité viesť mládež k tomu, aby

dokázala kriticky reflektovať a posudzovať kvality mediálnych obsahov. Musia sa

naučiť identifikovať hodnotné mediálne obsahy a vedieť ich zodpovedne využívať.

38

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:

BLÁHOVÁ, A. 2006. Morálny vplyv vzťahu učiteľ – žiak na účinnosť edukačného

procesu. [online]. 2. študentská vedecká konferencia. Prešov. Filozofická fakulta

prešovskej univerzity. 2006, [cit. 2010-03-09]. Dostupné na internete:

<http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Slancova1/sekcia%20filozofie%20a%20etiky/2svk06

_blahova.pdf>

BOROŠ, J. – ONDRIŠKOVÁ, E. – ŽIVČICOVÁ, E. 1999. Psychológia. Bratislava :

Iris, 1999. 268 s. ISBN 80-88778-87-5

BROŽÍK, V. 2007. Hodnotové orientácie. Nitra : Polianka, 2007. 148 s. ISBN 978-80-

8094-122-2

BÚZIK, B. – TÍŽIK, M. – KUSÁ, Z. 2008. Podklady k tlačovej besede Sociologického

ústavu SAV k zisteniam výskumu európskych hodnôt EVS 2008 na Slovensku. [online].

2008, [cit. 2009-06-09]. Dostupné na internete:

<http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/1180_attach_evs_2008_podklady.doc>

Dnešná rodina je typická tým, že sa rodinné spolužitie skracuje. [online]. 2010, [cit.

2010-05-20]. Dostupnosť na internete:

<http://veda.sme.sk/c/4168777/dnesna-rodina-je-typicka-tym-ze-sa-rodinne-spoluzitie-

skracuje.html>

ĎURIČ, L. – HOTÁR, V.S. – PASTIER, J. 1997. Pedagogická psychológia. Bratislava

: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997. 464 s. ISBN 80-08-02498-4

GALAJDOVÁ, V. – HITKA, M. Motivácia a osobnosť. [online]. [cit. 2009-06-09].

Dostupné na internete: <http://www.miloshitka.szm.com/motivacia1.html>

Hodnoty, ich význam v spoločnosti. [online]. 2006, [cit. 2010-02-15]. Dostupné na

internete:

<http://www2.statpedu.sk/buxus/spu/02_HODNOTY_ICH_V_ZNAM_V_SPOLO_N

OSTI_PDF/01.U_ebn_texty.pdf>

GRÁC, J. 1979. Pohľady do psychológie hodnotovej orientácie mládeže. Bratislava :

Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1979. 338 s. ISBN 67-015-79

HORVÁTHOVÁ, Z. 2005. Využitie informačných a komunikačných technológií vo

vzdelávaní. [online]. 2005, [cit. 2010-05-16]. Dostupné na internete:

<http://www.pf.jcu.cz/stru/katedry/pgps/konf05-sbornik-20-horvathova_z.pdf>. ISBN

80-7040-789-1

39

IŠTVÁNIKOVÁ, L. – KENTOŠ, M. – ČIŽMÁRIK, M. 2005. Hodnoty a hodnotová

orientácia osôb s rodinnými povinnosťami v košickom kraji. In Človek a spoločnosť

[online]. 2005, roč. 8, č. 4 [cit. 2009-05-09]. Dostupné na internete:

<http://www.saske.sk/cas/archiv/4-2005/studia_istvanikova-kentos-cizmarik.html>

KAČÁNI, V – VIŠŇOVSKÝ, Ľ. 2007. Psychológia a pedagogika pomáhajú škole.

Bratislava : Iris, 2007. 198 s. ISBN 80-8901-885-8

KAČINOVÁ, V. 2008. Mediálna výchova v rodine. [online]. 2008, [cit. 2010-03-01].

Dostupné na internete: <http://www.rodinaamedia.sk/pages/prejavy/s10kacinova.pdf>

KAĽATA, D. 2008. Mládež a mravné hodnoty. [online]. 2008, [cit. 2010-01-12].

Dostupné na internete: <http://www.jezuiti.sk/admin/dok/47f85775a54fe.pdf>

KLČOVANSKÁ, E. 2005. Axiologická podstata noetického procesu. Trnava. 2005,

[cit. 2009-12-11]. Dostupné na internete:

<http://pdfweb.truni.sk/elskripta/evsuv/sekcia2/Klcovanska.pdf>

KOLEKTÍV AUTOROV. 1987. Stručný psychologický slovník. Bratislava : Pravda,

1987, 288 s.

Koncepcia rozvoja výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15-20

rokov : projekt „Milénium“. 1998.

KRATOCHVÍLOVÁ, E. 1994. Rodina v hodnotovom systéme detí a mládeže. In

Učiteľské noviny. 1994, roč. 44, č. 43, s. 10

KROČKOVÁ, Š. – GOGOVÁ, A. – PINTES, G. 2004. Žiak–sloboda–výchova. Nitra :

Univerzita Konštantína Filozofa, 2004. 308 s. ISBN 80-8050-675-2

KUČEROVÁ, S. 1990. Úvod do pedagogiky antropológie a axiológie. Brno :

Masarykova univerzita, 1990. 49 s. ISBN 80-210-0141-0

LANGMEIER, J. – KREJČÍŘOVÁ, D. 2006. Vývojová psychologie. Praha : Grada,

2006. 368 s. ISBN 80-247-1284-9

McQUAIL, D. 1999. Úvod do teorie masové komunikace. Praha : Portál, 1999. 432 s.

ISBN 80-7178-200-9

OSECKÁ, L. 1991. Typologie hodnotových hierarchií. In Československá psychologie.

ISSN 0009-062X, 1991, roč. 35, č. 2, s. 127-134

PETLÁK, E. 2004. Všeobecná didaktika. Bratislava : Iris, 2004. 311 s. ISBN 80-

89018-64-5

POTOČÁROVÁ, M. 1999. Hodnoty slovenskej rodiny. In Pedagogická Revue. ISSN

1335-1982, 1999, roč. 51, č. 3, s. 204-214

40

PRŮCHA, J. – WALTEROVÁ, E. – MAREŠ, J. 1998. Pedagogický slovník. Praha :

Portál, 1998. 328 s. ISBN 80-7178-252-1

RANKOV, P. 2002. Masová komunikácia, masmédiá a informačná spoločnosť. Levice

: L.C.A., 2002. 84 s. ISBN 80-88897-89-0

SEIDLER, P. – KURINCOVÁ, V. 2005. (In)akosti v edukačnom prostredí. Nitra :

Univerzita Konštantína Filozofa, 2005. 242 s. ISBN 80-8050-839-9

Správa o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2008 : výskumná

správa. Bratislava : MPSVaR, 2008. 134 s.

Správa o stave vzdelanosti v krajinách OECD. 2009. [online]. 2009 [cit. 2010-04-15].

Dostupné na internete:

<http://www.mzv.sk/App/wcm/media.nsf/vw_ByID/ID_577AEC8A5FAD6AE1C1257670

0042D457_SK/$File/Sprava_o_stave_vzdelanosti.pdf>

SUAUDEAU, J. 2008. Rodina v našej dobe. [online]. 2008, [cit. 2010-02-05].

Dostupné na internete: <http://www.jezuiti.sk/admin/dok/47ee2e8ff29ab.pdf>

SVĚTLÝ, J. 1977. Hodnoty a hodnocení. Praha : SPN, 1977. 208 s. ISBN 36-10-22/1

ŠTEMPELOVÁ, J. 2007. Vôľa k zmyslu : Myšlienky Viktora Frankla. Bratislava : Lúč,

2007. 116 s. ISBN 978-80-7114-628-5

ŠÚTOVEC, J. a kol. 1994. Psychológia a pedagogika. 1. vyd. Martin : Osveta, 1994.

VEČERKOVÁ, J. 2006. Hodnoty a hodnotová orientácia žiakov 5. – 7. ročníka

špeciálnych základných škôl : diplomová práca. Bratislava UK, 2006. 70 s.

Vplyv médií : Význam a funkcia médií. [online]. 2008, [cit. 2010-05-17]. Dostupné na

internete: <http://www.uninova.sk/fmk/pdf/VplyvMedii_I.pdf>

VRABEC, N. 2008. Mládež a médiá : Mediálna gramotnosť mladých ľudí na

Slovensku. Bratislava : Iuventa, 2008. 40 s. ISBN 978-80-8072-074-2

VRABEC, N. 2009. On-line generácia. [online]. 2009, [cit. 2010-04-30]. Dostupné na

internete:

<http://www.vyskummladeze.sk/index.php?option=content&task=view&id=113>

Vývoj na Slovensku po roku 1989. [online]. 2010, [cit. 2010-05-08]. Dostupné na

internete:

<http://www.praca-ako.sk/hospodarska-kriza/vyvoj-na-slovensku-po-roku-1989/>

WILLIAMS, T. 2004. Stavať na pevnom základe. Bratislava : Lúč 2004. 144 s. ISBN

80-7114-465-7

Záujmová činnosť. [online]. 2010, [cit. 2010-05-17]. Dostupnosť na internete:

<http://www.zsstitnik.ocu.sk/index.php?ids=7>