Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici

Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov

Diplomová práca

2008 Vladimír Dolinec

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici

Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov

Vladimír Dolinec

Sekuritizácia ako atribút globálnej vojny proti terorizmu

Medzinárodné vzťahy

Vedúci záverečnej magisterskej práce: Doc.PhDr. Lasicová Jana, PhD.

Čestné prehlásenie

Prehlasujem, že som predloženú záverečnú magisterskú prácu vypracoval samostatne,

s využitím literatúry, ktorú uvádzam podľa zvyklostí.

Banská Bystrica 9.4.2008 .....................................................................

podpis

Poďakovanie

Na tomto mieste sa chcem poďakovať predovšetkým vedúcej predloženej

diplomovej práce, Doc.PhDr. Jane Lasicovej, PhD., za odborné vedenie pri príprave

diplomovej práce.

Úvod..................................................................................................................................................... 6

I. Kapitola - Zmena chápania bezpečnostných hrozieb a rizík na prelome 20. a 21. storočia ..... 8

1.1 Tradičné a moderné chápanie bezpečnosti................................................................................ 8

1.2 Moderný prístup vnímania bezpečnosti ................................................................................... 11

1.3 Teória sekuritizácie ................................................................................................................. 15

II. Kapitola - Sekuritizácia v spojení s medzinárodným terorizmom.......................................... 21

2.1 Terorizmus – problém definície ............................................................................................... 21

2.2 Jedenásty september 2001 ....................................................................................................... 24

2.3 Globálna vojna proti terorizmu ............................................................................................... 28

III. Kapitola - Národné bezpečnostné stratégie USA a dôsledky ich prijatia ............................. 32

3.1. Sekuritizácia terorizmu a Národná bezpečnostná stratégia USA (2002) ............................... 32

3.2 Sekuritizácia terorizmu a Národná bezpečnostná stratégia USA (2006) ................................ 42

3.3 Mimoriadne opatrenia ako dôsledok sekuritizácie terorizmu.................................................. 48

IV. Kapitola - Úloha médií v procese sekuritizácie medzinárodného terorizmu ........................ 54

4.1 Médiá ako sprostredkovateľ a tvorca rečového aktu.............................................................. 54

3.2 Agenda-setting a sekuritizácia medzinárodného terorizmu..................................................... 57

3.3 Mediálne rámcovanie terorizmu.............................................................................................. 59

Záver ................................................................................................................................................. 65

Zoznam použitej literatúry.............................................................................................................. 68

Úvod

Na prahu nového milénia sa často hovorí o zmene bezpečnostnej situácie, zmene

globálneho bezpečnostného prostredia, zmene hrozieb a rizík, ktoré sa v našom svete

vyskytujú. Historickým míľnikom sa stal deň 11.september 2001, kedy na pôde USA

došlo k teroristickým útokom, pri ktorých zahynulo okolo 3000 ľudí. USA ako svetový

hegemón, reagovali na tieto útoky úplne novou koncepciou zahraničnej politiky, ktorú

označili názvom Globálna vojna proti terorizmu. Súčasťou tejto širokej koncepcie bolo

od roku 2001 do roku 2008 viacero operácií, ktoré boli zamerané na úplnú elimináciu

teroristickej hrozby. Súčasťou tejto koncepcie sú niektoré veľmi sporné udalosti, ktoré

vyvolali negatívne reakcie niektorých kľúčových aktérov medzinárodného

spoločenstva.

Hlavným cieľom tejto práce je analyzovať do akej miery je sekuritizácia, fenomén

reflektovaný Kodanskou školou, atribútom súčasnej globálnej vojny proti terorizmu, a

jej vplyv na jej celkový priebeh. Ďalším cieľom je analyzovať vplyv médií na proces

sekuritizácie medzinárodného terorizmu ako aj metódy, ktoré sú v tomto procese

využité.

Práca je rozdelená do troch kapitol a niekoľkých podkapitol. Prvá kapitola

s názvom Zmena chápania bezpečnostných hrozieb a rizík, sa venuje zmene vnímania

bezpečnosti a porovnaniu tradičného a moderného prístupu. Značná časť tejto kapitoly

sa venuje analýze teórie sekuritizácie.

Druhá kapitola s názvom Sekuritizácia medzinárodného terorizmu po 11.9.2001,

poukazuje na problémy definície terorizmu ako takého a v stručnosti popisuje udalosti

z dňa jedenásteho septembra, ako aj reakciu USA, ktorou bolo vyhlásenie globálnej

„vojny“ proti terorizmu. V centre pozornosti je najmä problematickosť jej názvu

a použitia vojenskej stratégie zameranej na teroristickú hrozbu.

Tretia kapitola, s názvom Národné bezpečnostné stratégie USA a dôsledky ich

prijatia, sa zaoberá obidvomi Národnými bezpečnostnými stratégiami USA prijatými za

administratívy G.W.Busha, najmä hĺbkovými analýzami textov týchto stratégií

v súvislosti s teroristickou hrozbou. V závere tejto kapitoly je prehľad mimoriadnych

opatrení uskutočnených ako dôsledok sekuritizácie medzinárodného terorizmu.

Štvrtá kapitola s názvom Úloha médií v procese sekuritizácie medzinárodného

terorizmu je venovaná subkultúre médií v procese sekuritizácie. Analyzuje médiá ako

sprostredkovateľov rečového aktu sekuritizácie, dotýka sa aj priamych metód

ovplyvňovania tohto procesu, najmä tzv. agenda-setting a mediálneho rámcovania

problémov.

Z logiky textu práce vyplýva aj frekvencia a využite historickej analýzy,

systémovej analýzy a v niektorých častiach komparatívnej metódy.

Pri písaní tejto práce boli excerpované rôzne zdroje - najmä monografie týkajúce sa

bezpečnostných tém, zahraničné a domáce odborné časopisy s bezpečnostnou

a medzinárodnou tematikou, ale aj materiály, ktoré vypovedajú o úlohe a cieľoch médií.

V súčasnosti neexistuje literatúra, ktorá by komplexne pokrývala sekuritizáciu

terorizmu, aj keď v zahraničnej literatúre existuje dosť veľký počet štúdií venujúcich sa

práve úlohe médií v súvislosti s terorizmom. Diplomová práca má ambície aspoň

čiastočne osvetliť súvislosti hrozby terorizmu, sekuritizácie a prostriedkov, ktoré môžu

tieto zneužívať ako inštrumenty nátlaku, manipulácie, či zhoršovania medzinárodnej

klímy.

I. Kapitola - Zmena chápania bezpečnostných hrozieb a rizík

na prelome 20. a 21. storočia

1.1 Tradičné a moderné chápanie bezpečnosti

Koniec 20. a začiatok 21. storočia priniesol výrazné zmeny v systéme bezpečnosti a

v chápaní bezpečnostných hrozieb a rizík. Od tohto obdobia sa do popredia dostávajú

fenomény, ktoré síce nie sú nové ako také, nová je skôr ich intenzita, frekvencia, dopad

a prepojenie z čoho následne vzniká potreba upraviť spôsob ich vnímania.

Zhruba jedenkrát za storočie dochádza k revidovaniu platnej bezpečnostnej agendy.

V 15.-16.storočí sa agenda týkala kolonizácie, v 17.storočí vnútornej bezpečnosti štátov,

ich stabilizácie v medzinárodnom prostredí, v 18.storočí sa reinterpretuje sociálna

a ekonomická bezpečnosť už s akcentom ľudských práv a humanizácie spoločnosti,

v 19. storočí je bezpečnostná agenda reflektovaná Európskym koncertom a 20. storočie

bolo storočím agendy kooperatívnej bezpečnosti.1 V 21. storočí prispievajú k tvorbe

bezpečnostnej agendy najmä bezpečnostné faktory a globálne hrozby ľudstva

(zneužívanie poznania, vesmírny výskum, genetické zásady, devastácia životného

prostredia, revolúcia vo vojenstve, terorizmus, konflikty etnických diaspór a iné)2.

So zmenou podmienok a systému fungovania medzinárodného spoločenstva

nevyhnutne prichádza aj zmena chápania bezpečnosti. Kým v minulosti sa na

bezpečnosť pozeralo najmä z vojenského hľadiska, moderné prístupy sa tomuto

fenoménu venujú s využitím odlišného a flexibilnejšieho rámca. Z nového pohľadu na

bezpečnosť vychádzajú aj nové potreby, nové vzťahy, nové javy a nové fenomény,

ktoré by v tradičnom prístupe nemali priestor. V našom prípade sa to týka sekuritizácie,

ktorá je spojená s terorizmom. V minulosti podobným fenoménom nebola venovaná

väčšia pozornosť, pretože všetka pozornosť v oblasti bezpečnosti bola koncentrovaná na

iné, v danej dobe dôležitejšie problémy. Toto vyplývalo najmä zo situácie, v ktorej sa

medzinárodné spoločenstvo nachádzalo a zo systému usporiadania medzinárodných

vzťahov. V tomto období sa presadzovalo takzvané tradičné vnímanie bezpečnosti,

zatiaľ čo dnes sa na bezpečnosť pozerá skôr tzv. moderným prístupom.

1 Lasicová, J.: Bezpečnosť. Bezpečnostná agenda súčasnosti, UMB Banská Bystrica, 2006, s.5-6 2 Ibidem

V súčasnosti existujú dva hlavné pohľady na bezpečnostné štúdiá – tradičná

perspektíva, ktorá sa na bezpečnosť pozerá v zásade ako na vojenský fenomén, spojený

so štátom. Druhým pohľadom je moderná perspektíva, ktorá oblasť bezpečnosti

rozširuje a rozdeľuje na viacero sektorov – napríklad vojenský, politický, ekonomický,

environmentálny či spoločenský. Rozdelenie na tradičné a moderné chápanie

neznamená, že v súčasnosti sa už s tradičným vnímaním nestretneme. Stále si

zachováva veľký vplyv aj na moderný “rozširujúci“ prístup. „Nové prístupy síce

spochybňujú dominanciu tradičného vnímania bezpečnosti realizmu a idealizmu, na

druhej strane, tradičné prístupy môžu byť považované za presvedčivé, čo je v poriadku,

ak sa k tomuto záveru dôjde porozumením iných prístupov. Inými slovami, aby sme

mohli považovať nejaký prístup k skúmaniu bezpečnosti za presvedčivý, nemôžme

ostatné prístupy ignorovať, ale plne im porozumieť.“3

Tradičné vnímanie bezpečnosti ako vojenského fenoménu bolo aktuálne najmä

v období studenej vojny. „Rovnováha vojenských (hlavne jadrových) potenciálov medzi

USA a ZSSR počas studenej vojny zaručovala stabilitu, ktorú bolo možné považovať za

určitú záruku bezpečnosti. Možná katastrofa spôsobená jadrovým útokom proti jednému

zo súperov, a následne jeho schopnosť ”druhého úderu”, by spôsobili nepredstaviteľnú

katastrofu pre život na zemi. Práve pokusy o porušenie tejto rovnováhy znamenali

ohrozenie bezpečnosti, stability (napr. kubánska kríza 1962).“4 Jedná sa o realistický

prístup, ktorý sa opiera o rovnováhu síl a absolútnu suverenitu národného štátu.

Občianska bezpečnosť bola zaručená bezpečnosťou štátu a nebola samostatnou

kategóriou. Výskum bezpečnosti v tomto ponímaní bol vojenský a štátocentrický.

Tradičné vnímanie bezpečnosti bolo založené v prvom rade na vojenských aspektoch

a viazalo sa ku konkrétnemu bezpečnostnému aktérovi.5 Bezpečnosť sa chápala ako

prežitie, potreba k zachovaniu existencie. „Ohrozenie bezpečnosti nastáva vtedy, keď je

ohrozený štát (jeho teritórium, obyvateľstvo) zo strany iného štátu, a ak sa toto

ohrozenie šíri na ďalšie teritóriá (štáty, regióny), ktoré sú stranami zúčastnenými

v konflikte, či už ako bojujúce alebo okupované štáty.“6 Určujúcou kategóriou je povaha

bezpečnostných hrozieb, ktorá často ospravedlňuje použitie mimoriadnych prostriedkov

3 Collins, A.: Contemporary Security Studies, Oxford UP, New York, 2007. s.5 4 Sklenár, M.: Moderné vnímanie bezpečnosti, [online] . [citované 4.2.2008] Dostupné na :

<http://mepoforum.sk/bezpecnostna-politika/analyzy/moderne-vnimanie-bezpecnosti >5 Korba, M.: Súčasné vnímanie bezpečnosti a globálne bezpečnostné hrozby a riziká. In: EAQ, Banská

Bystrica, jún 2006 6 Lasicová, J.: Bezpečnosť. Bezpečnostná agenda súčasnosti, UMB Banská Bystrica, 2006, s.11

na ich zvládnutie. Väčšinou legitimizovala použitie sily, mobilizáciu, intervenciu,

zvýšenie výdavkov na zbrojenie, vznik aliančného zoskupenia a často aj opatrenia, ktoré

porušovali a práva občanov zakotvené v ústave.

Koniec studenej vojny priniesol so sebou transformáciu celkového charakteru

bezpečnosti a bezpečnostného myslenia Diskusie o tradičnej a modernej bezpečnosti

prišli do rozporov práve kvôli obmedzenému rozsahu bezpečnostných štúdií, ktoré sa

zameriavali predovšetkým na zbrojenie, či už jadrové alebo konvenčné. V dôsledku

rastu ekonomickej a environmentálnej agendy v medzinárodných vzťahoch, neskôr aj

v dôsledku nárastu medzinárodného zločinu, sa začalo do popredia dostávať širšie

poňatie bezpečnosti, ktoré sa zameriavalo aj na nevojenské ohrozenia.

Medzi tradicionalistov, ktorí obhajujú úzke chápanie bezpečnosti patrí Stephen

Walt. Walt tvrdí, že predmet výskumu v rámci bezpečnostných štúdií je vojna a teda

bezpečnostné štúdie by mali skúmať „hrozbu použitia, použitie a kontrolu ozbrojenej

sily“ akékoľvek rozšírenie tejto agendy by „so sebou nieslo riziko neprimeraného

rozšírenie bezpečnostných štúdií; z tejto logiky by plynulo že za bezpečnostnú hrozbu by

sme mohli považovať témy ako znečistenie životného prostredia, choroby, zneužívanie

detí alebo ekonomickú recesiu.“ 7

Zmienené názory boli ovplyvnené realistickým prístupom. Okrem tohto sa do

tradičného chápania bezpečnosti radí aj liberálny prístup. Štát je v tomto ponímaní síce

hlavným aktérom, nie však jediným, ako je to v realistickom ponímaní. Ďalším

rozdielom je, že štát nechápe ako unitárneho aktéra, skladá sa z viacerých zložiek, ktoré

ovplyvňujú jeho správanie a môžu mať odlišné názory na niektoré problémy. Kým

realizmus kladie dôraz na bezpečnosť štátu, liberalizmus hľadí aj na jeho vnútorné

súčasti. Suverenita nie je najdôležitejšia, štát sa stáva súčasťou medzinárodných

organizácií a podpisuje multilaterálne zmluvy, toto všetko v záujme bezpečnosti svojich

občanov a mimovládnych zložiek, od ktorých štát a jeho politika závisí. Medzinárodná

bezpečnosť je podľa tohto prístupu výsledkom domácej úrovne štátov, ich politických

systémov a spoločnosti. Liberálny prístup je optimistickejší, predpokladá, že šírenie

demokracie, kapitalizmu a vzájomná závislosť a prepojenosť štátov budú modifikovať

7 Walt, S.: The Renaissance of Security Studies, International Studies Quaterly. 1991 In: Buzan B. a kol.:

Bezpečnosť, nový rámec pro analýzu. Centrum strategických štúdií. Praha 2005

medzinárodný systém, správanie jednotlivých aktérov, ich záujmy a schopnosť mierovej

interakcie. 8

Obidva spomínané prístupy, realistický a liberálny, sa však venujú najmä otázkam

vojny a mieru, otázkam, ktoré sú spojené s vojenskou problematikou. Maximálne

rozšírenie v oblasti bezpečnosti je rozdelenie hrozieb na vojenské a nevojenské.

Nevojenským hrozbám však nebola venovaná veľká pozornosť. Preto po konci studenej

vojny, keď priame vojenské ohrozenie pominulo, vzniklo akési vákuum, ktoré bolo

postupne vyplňované inými ohrozeniami. Tieto ohrozenia sa netýkali len vojenských

otázok a preto spadali do kategórie nevojenských hrozieb. Keďže týmto nebola v rámci

tradičných prístupov venovaná dostatočná pozornosť, vznikli moderné prístupy, ktoré sa

od tradičných odlišujú tým, že oblasť skúmania bezpečnosti rozšírili.

1.2 Moderný prístup vnímania bezpečnosti

Naproti tradičnému vojenskému pohľadu existuje aj moderný pohľad na

bezpečnosť. „V modernom ponímaní bezpečnosť vystupuje ako systémový fenomén,

ktorý nezahŕňa iba vojenskú stránku, ale kladie dôraz aj na iné oblasti, ktoré považuje

štát za oblasti svojho záujmu, a ktoré majú preň strategický význam. V týchto oblastiach

sa snaží dosiahnuť stabilitu, rovnováhu, vyrovnané prostredie, ktoré zaručuje trvalý

rozvoj bez prípadných komplikácií.“9 Preto skúmanie bezpečnosti v novom ponímaní

vyžaduje rozdelenie predmetu skúmania na viacero oblastí. Okrem toho že sa

bezpečnosť delí na globálnu, regionálnu, lokálnu, na systémy, podsystémy a jednotky,

delí sa aj do viacerých sektorov. Kodanská škola10, ktorá sa tejto problematike venuje

vo veľkom rozsahu rozdeľuje predmet bezpečnostných štúdií na 5 sektorov - vojenský,

politický, ekonomický, environmentálny a spoločenský. Autori publikácie Panoráma

globálneho bezpečnostného prostredia, ktorú každoročne vydáva Inštitút

bezpečnostných a obranných štúdií Ministerstva obrany Slovenskej republiky, rozdeľujú

oblasť bezpečnosti rovnako do viacerých sektorov. V tomto prípade je to vojenský,

spoločenský, politický, ekonomický, environmentálny a informačný. Sektorový prístup

8 Morgan, P.: Security in International Politics: Traditional Approaches. In: Collins A.: Contemporary

Security Studies, Oxford UP, New York, 2007. s.30 9 Sklenár, M.: Moderné vnímanie bezpečnosti, [online] . [citované 4.2.2008] Dostupné na :

<http://mepoforum.sk/bezpecnostna-politika/analyzy/moderne-vnimanie-bezpecnosti > 10 Kodanská škola je skupina výskumníkov z Kodane, ktorá sa venuje bezpečnostným štúdiám a výzkumu

bezpečnostných vzťahov. Najznámejší autori tejto školy sú B.Buzan, O.Waever, J. de Wilde. Pozn. autora

je teda moderným prístupom, ktorý sa v praxi bežne používa. Dôkazom je tiež

frekvencia používania pojmov ako energetická alebo informačná bezpečnosť.

Bezpečnosť v tomto ponímaní už nie je len vojenským fenoménom. Skúma sa ako

súhrn faktorov, prepojenie okolností, ktoré sú navzájom prepojené a vytvárajú sieť.

Sektorový prístup sa rovnako zameriava viacero faktorov.

Vojenský faktor sa zameriava na kvalitatívne a kvantitatívne charakteristiky

a schopnosti štátu, ich vnímanie zo strany ostatných štátov, členstvá

v alianciách, zmluvnú základňu vo vojenských otázkach, kompetencie a aktivity

v medzinárodných organizáciách (OSN,OBSE,EÚ). S vojenským faktorom je spätý

politický faktor, ktorý vyjadruje politický režim štátu, jeho postavenie

v medzinárodnom systéme, stabilitu štátnych štruktúr. V súčasnosti sa do popredia

dostávajú informačný a technologický faktor, ktoré vyjadrujú dynamiku

technologického a informačného rozvoja v súvislosti so zaručením bezpečnosti ochrany

materiálnych a ľudských zdrojov. Dôležitými faktormi sú tiež ekonomické

a environmentálne faktory, ktoré úzko súvisia so sociálnymi a etnickými faktormi.11

Sektorový prístup v spoločenských vedách nie je novinkou. Vychádza z ich

samotného rozdelenia. Sektorový prístup k skúmaniu bezpečnostných otázok sa začal

rozvíjať už v posledných desaťročiach studenej vojny, zo strany odbornej verejnosti sa

mu ale nevenovala veľká pozornosť. Podľa teoretikov, ktorí zastávajú túto paradigmu,

bol tento trend akýmsi kopírovaním situácie zo spoločenských vied, kde význam

sektorov nemôže ostať nepovšimnutý.

Vo všeobecnosti vojenský sektor zahŕňa vzťahy násilného donútenia, politický

sektor vzťahy autority, vládnucich a ovládaných, ekonomický sektor je vymedzený

obchodnými, výrobnými a finančnými vzťahmi. Spoločenský sektor je definovaný

vzťahmi kolektívnej identity a sektor životného prostredia tvorí vzťahy medzi ľudským

konaním a planetárnou biosférou.

Výsledkom povýšenia nevojenských hrozieb na hrozby existenčné bolo to, že

okrem tradičného referenčného objektu12 v oblasti bezpečnosti, ktorým bol dovtedy štát,

sa stali referenčnými objektmi aj iné entity, ktoré nemusia byť so štátom úzko spojené.

Toto bol významný posun v rámci skúmania bezpečnosti. Kým do tohto obdobia sa

skúmanie bezpečnosti sústredilo na zabezpečenie vojenskej bezpečnosti štátu pred

11 Lasicová, J.: Bezpečnosť. Bezpečnostná agenda súčasnosti, UMB Banská Bystrica, 2006, s.12 12 Referenčné objekty sú entity, ktoré sú existenčne ohrozené a môžu si legitímne nárokovať právo na

prežitie. Pozn.autora

nepriateľmi, od tohto momentu do úvahy prichádza aj individuálna bezpečnosť,

bezpečnosť sociálnych skupín, zvyšovanie občianskej istoty, sociálne usporiadanie,

environmentálne otázky a iné faktory bezpečnosti. Samozrejme, národná bezpečnosť je

naďalej významnou oblasťou výskumu. Kodanská škola je poznačená tzv.

multidisciplinárnym prístupom skúmania. Otázka bezpečnosti sa stáva rovnocennou

ostatným sociálnym otázkam a jej vojenský rozmer je len jej parciálna časť.13

Tradičným referenčným objektom bol vždy štát a národ. Keďže bezpečnosť

znamená prežitie, pri štáte hovoríme o zachovaní suverenity a pri národe o zachovaní

identity. V rámci rozširujúcej teórii Kodanskej školy však prichádzajú do úvahy aj

ďalšie možné referenčné objekty. Za referenčný objekt môžu aktéri sekuritizácie

prehlásiť takmer hocičo, aj keď niektoré referenčné objekty možno sekuritizovať

úspešnejšie ako iné. Jednou z hlavných premenných, ktoré určujú úspešnosť

sekuritizácie referenčných objektov je ich veľkosť. Jednotlivci a malé skupiny by len

ťažko predstavovali legitímny objekt bezpečnostného záujmu (samozrejme sami o sebe,

nie v širšom kontexte). Problém nastáva aj na najvyššej systémovej úrovni, teda na

úrovni globálnej. Ako najvhodnejší referenčný objekt sa v praxi ukazujú byť kolektívne

telesá strednej veľkosti.14

O rozvoj sektorového prístupu v rámci bezpečnostných štúdií sa postarala najmä

Kodanská škola. V čase formovania tohto prístupu bola bezpečnosť skúmaná v rámci

tradičných vojenských prístupov a nevojenské otázky boli zatláčané do úzadia. Práve

Kodanská škola povýšila nevojenské hrozby na úroveň vojenských, prisúdila im

existenciálny charakter.

Sektorový prístup kodanskej školy priniesol 5 sektorov, ktoré sa líšia referenčnými

objektmi, aktérmi sekuritizácie a funkcionálnymi aktérmi. Referenčné objekty sú entity,

ktoré sú existenčne ohrozené a môžu si legitímne nárokovať právo na prežitie. Aktéri

sekuritizácie sú aktéri, ktorý prehlasujú, že referenčné objekty sú existenčne ohrozené,

čím hýbu procesom sekuritizácie. Funkcionálni aktéri pôsobia na dynamiku

bezpečnostných vzťahov v sektore. Významným spôsobom ovplyvňujú politické

rozhodnutia na poli bezpečnosti, pričom sa nejedná o referenčné objekty, ani aktérov

sekuritizácie. Napríklad v environmentálnom sektore by mohlo ísť o firmu, ktorá

znečisťuje životné prostredie. Ovplyvňuje síce environmentálnu bezpečnosť, nie je však

13 Lasicová, J.: Bezpečnosť. Bezpečnostná agenda súčasnosti, UMB Banská Bystrica, 2006, s.90 14 Buzan, B. a kol.: Bezpečnosť, nový rámec pro analýzu. Centrum strategických štúdií. Praha 2005, s.49

ani referenčným objektom, ani sa nesnaží environmentálne témy sekuritizovať, skôr

naopak.

Základné východiská skúmania bezpečnosti Kodanskej školy sú:

1. Cieľom výskumu bezpečnosti je určenie dynamiky budúceho vývoja.

2. Dynamika budúceho vývoja môže byť analyzovaná len na základe poznania

dynamiky súčasného vývoja.

3. Dynamika súčasných bezpečnostných vzťahov je poznateľná len v rámci

bezpečnostných sektorov.

4. Bezpečnostné sektory sú je jednotky, pre ktoré existujú špecifické ohrozenia

a druhy zraniteľnosti.

5. Bezpečnostné sektory majú dynamické a špecifické referenčné objekty.

6. Referenčné objekty sa identifikujú rôznym stupňom sekuritizácie.15

Kodanská škola zdôraznila aj rozdiel medzi objektívnym a subjektívnym chápaním

bezpečnosti. Objektívna hrozba je taká hrozba, ktorá skutočne existuje, zatiaľ čo

subjektívna hrozba je len vnímanie nejakého javu ako reálnej hrozby, pričom sa tieto

dve roviny nemusia prekrývať. Jav, ktorý je vnímaný ako reálna hrozba ňou teda vôbec

nemusí byť. Politické správanie je vždy určené vnímaním hrozieb, alebo existenciou

pocitu bezpečnosti, istoty. Pocit hrozby alebo bezpečnosti vzniká spracovaním

obrovského množstva informácií, ktoré človek, občan alebo politik prijíma

prostredníctvom médií a iných prostriedkov. Pocit ohrozenia, ktorý, ako sme uviedli,

môže byť len subjektívnym pocitom, často ovplyvňuje rozhodnutia na vysokej úrovni.

K výskumu tejto problematiky prispela Kodanská škola tým, že zaviedla pojem

sekuritizácia, ktorý výrazne napomáha odhaliť niektoré procesy v rámci systému

medzinárodnej bezpečnosti a medzinárodných vzťahov. Fenoménu sekuritizácie sa

budeme venovať v nasledujúcej podkapitole.

Tradicionalisti moderný prístup kritizujú z rôznych dôvodov. Okrem toho, že

rozšírenie výskumnej agendy prináša vyššie nároky na výskum vo vedomostnej

a znalostnej oblasti, sú podľa Buzana a kol. znepokojujúce ešte 2 dôsledky. Po prvé,

vzhľadom k politickému charakteru pojmu bezpečnosť by rozšírením oblasti výskumu

získali silu aj tie názory, ktoré požadujú väčšie zásahy štátu do viacerých oblastí

spoločenského života, čo by mohlo mať negatívne dôsledky vo všetkých sektoroch.

V záujme posilnenia bezpečnosti by potom mohlo dochádzať k zneužívaniu štátnych

15 Lasicová, J.: Bezpečnosť. Bezpečnostná agenda súčasnosti, UMB Banská Bystrica, 2006, s.92

zásahov do oblastí, akými sú ľudské práva, životné prostredie či politický režim. Po

druhé, v širšom poňatí agendy sa často, a aj bezmyšlienkovite, objavujú tendencie

povýšiť bezpečnosť na univerzálne dobro, finálny stav, ku ktorému by malo všetko

snaženie smerovať.16 Takýto ponímanie je idealistické a takisto podlieha riziku

zneužitia. Ako poukážeme v nasledujúcich častiach tejto práce, časť spomínaných obáv

sa naplnila.

1.3 Teória sekuritizácie

Sekuritizácia je pojem, ktorý vzišiel z dielne Kodanskej školy v polovici 90. rokov

20. storočia. V súčasnosti je tento pojem veľmi bežným medzi bezpečnostnými

analytikmi, čo dokazuje, že sekuritizácia problémov je v súčasnom systéme

medzinárodných vzťahov častým javom.

Sekuritizácia je akýmsi pokračovaním politizácie, jej radikálnejšiu verziou.

Kodanská škola tvrdí, že akákoľvek verejná téma môže prechádzať 3 rôznymi štádiami.

Môže byť nepolitizovaná (non-politicized), politizovaná (politicized) alebo

sekuritizovaná (securitized). Nepolitizovaná otázka je taká, ktorá stojí mimo verejného

záujmu, neprebieha o nej žiadna verejná diskusia. Politizované témy sa stávajú súčasťou

verejnej politiky, stávajú sa súčasťou vládneho zásahu v podobe štátneho zásahu formou

oficiálneho rozhodnutia a alokácie zdrojov. Sekuritizované otázky sú chápané ako

existenčné hrozby, ktoré vyžadujú mimoriadne opatrenia a ospravedlňujú konanie, ktoré

sa vymyká z rámca bežných politických procedúr.17 Tieto tri fázy vytvárajú spektrum

sekuritizácie, pričom žiadny problém alebo téma nemá na tomto spektre svoje stabilné

či trvalé miesto. Z otázky nepolitizovanej sa môže stať sekuritizovaná, zo

sekuritizovanej “iba“ politizovaná a podobne. Umiestnenie jednotlivých tém na tejto

škále závisí od rôznych okolností a môže sa líšiť aj v jednotlivých štátoch v rovnakom

období. V jednom štáte sa môže politizovať náboženstvo, zatiaľ čo v druhom štáte je

politizovanou témou kultúra a v 3.štáte sa týmto témam vôbec nevenuje pozornosť.

Aktérom sekuritizácie nemusí byť ale nevyhnutne štát, aktéri sekuritizácie závisia od

konkrétneho sektoru.

Sekuritizácia je teda proces, ktorý posúva témy a problémy, väčšinou už

politizované, do polohy, v ktorej sa stávajú existenčnými hrozbami pre referenčný

16 Buzan, B. a kol.: Bezpečnosť, nový rámec pro analýzu. Centrum strategických štúdií. Praha 2005 17 Ibidem, s.34

objekt (v závislosti od sektoru – štát, subštátne entity, ideológia, ekonomika, životné

prostredie) aj keď často len subjektívnymi. Takýto posun nazývame akt sekuritizácie.

Autori z Kodanskej školy tvrdia, že je to tzv. rečový akt (speech act). Aktér

sekuritizácie musí argumentovať, že daný problém je významnejší ako iné problémy, je

to problém prioritný. Ako kritérium zvolili pojem existenčná hrozba. Spoločenská téma

je sekuritizovaná vtedy, keď jej aktéri sekuritizácie pridelili “nálepku“ existenčnej

hrozby. Z aktu sekuritizácie musí vyplývať odkaz v zmysle: „Ak tento problém včas

nezvládneme, všetko ostatné sa stane nepodstatným (buď bude po nás, alebo budeme pri

jeho riešení niečím obmedzovaní)“.18 Na tomto mieste je nevyhnutné si uvedomiť, že

existujú dve roviny bezpečnosti – objektívna a subjektívna. Akt sekuritizácie sa často

spája práve so subjektívnymi hrozbami. Sekuritizujú sa problémy, ktoré niekto vníma

ako hrozbu, pritom v skutočnosti môže ísť len o klamný pocit. Vzhľadom na výsledok

aktu sekuritizácie a jeho dopadu je toto závažná negatívna črta, najmä keď si

uvedomíme aké rôzne motívy môžu stáť na pozadí tohto aktu. Najlepším príkladom je

záujem niektorých firiem na zvýšení výdavkov na zbrojenie (tieto firmy vystupujú ako

funkcionálni aktéri, nie sú aktérmi sekuritizácie, ale majú na ňu veľký vplyv rôznymi

spôsobmi, napríklad lobbingo, finančnou podporou nevládnym organizáciám,

občianskym združeniam atď.) Sekuritizácia nejakého problému, napr. terorizmu, môže

viesť k dosiahnutiu vytýčeného cieľa – zvýšenie výdavkov na zbrojenie. Do úvahy však

treba brať aj negatívne dôsledky a sprievodné javy, ktoré sú s týmto procesom spojené.

Súčasťou alebo výsledkom aktu sekuritizácie je aj odpoveď na daný problém,

označený ako existenčná hrozba. Celý proces sekuritizácie v podstate smeruje k tejto

odpovedi, reakcii. „Ako odpoveď na existenčnú povahu hrozby aktér sekuritizácie tvrdí,

že musí prijať mimoriadne opatrenia, ktoré stoja mimo bežných noriem politickej

oblasti. Buzan, Waever a de Wild preto argumentujú, že sekuritizácia je pohyb, ktorý

posúva politiku mimo zaužívané pravidlá hry a ohraničuje problém buď ako špeciálny

druh politiky, alebo niečo viac ako politika (above politics).“19

Verejná diskusia, v ktorej sa spoločenská téma alebo problém prezentoval ako

existenčná hrozba, je len prvou fázou procesu sekuritizácie. Je to len prvý krok

v procese sekuritizácie. Druhým krokom je akceptácia tohto problému ako

18 Buzan, B. a kol.: Bezpečnosť, nový rámec pro analýzu. Centrum strategických štúdií. Praha 2005, s.35 19 Emmers, R.: Securitization. In: Collins A.: Contemporary Security Studies, Oxford UP, New York,

2007. s.111

bezpečnostnej hrozby zo strany verejnosti, prípadne referenčného objektu. Až v tomto

momente sa stáva nejaký problém plnohodnotným bezpečnostným problémom.

V podmienkach liberálnej demokracie nie je možné uskutočniť akt sekuritizácie

prostredníctvom donútenia.

Vlády a politické elity majú v rámci aktu sekuritizácie oproti ostatným aktérom

veľkú výhodu. V demokratických podmienkach boli zvolení elektorátom, čo im dáva

istú legitimitu, z ktorej ťažia pri presviedčaní svojho publika (audience) o potrebe

núdzových opatrení ako odpovedi na existenčné hrozby. To ale neznamená, že toto

publikum musí tento rečový akt prijať. K úspešnému aktu sekuritizácie dochádza až

vtedy, keď verejnosť príjme rečový akt aktéra sekuritizácie, ktorý musí byť dostatočne

presvedčivý. Referenčný objekt sa musí stotožniť so svojim postavením a ohrozením

a schváliť (forma súhlasu nie je daná) mimoriadne opatrenia, ktoré sú subjektívne

považované za nevyhnutné.

Bezpečnostný analytik by mal skúmať práve to, kto a akým spôsobom hovorí

o bezpečnosti alebo ju tvorí. Dôležité sú aj témy, ktoré sa sekuritizujú a podmienky za

akých sa sekuritizujú. Bezpečnostne orientovaný rečový akt nemusí vôbec obsahovať

pojem bezpečnosť. Dôležité je presné určenie bezpečnostných hrozieb a pozitívne

prijatie zo strany publika.

Akt sekuritizácie môže prebiehať v rôznych sektoroch, nie len vo vojenskom

sektore. Toto je výsledkom moderného prístupu k skúmaniu bezpečnosti. V rámci

tradičných prístupov by sa nevojenským hrozbám rovnaká pozornosť nedostala.

Výsledkom je, že v súčasnosti je možné sekuritizovať v podstate akýkoľvek

spoločenský problém, len treba nájsť presvedčivé argumenty. Stratégia prežitia

a povaha prežitia sa líšia od sektoru k sektoru a od jednotky k jednotke. Bezpečnosť

znamená prežitie tvárou v tvár existenčným hrozbám, len zdroje a podstata týchto

hrozieb sa budú v jednotlivých sektoroch líšiť.20

Sekuritizácia môže byť sekuritizáciou ad hoc, alebo môže byť inštitucionalizovaná.

K inštitucionalizácii dochádza väčšinou v prípade, že hrozby pretrvávajú, alebo sa

neustále opakujú. Ako príklad sa uvádza vojenský sektor a vytváranie stálych

vojenských zložiek, administratívnych aparátov a procedúr. Takouto proceduralizáciou

sa problémy nevracajú späť do sféry bežnej politiky. Sekuritizované problémy sú

“onálepkované“ ako prioritné, existenčné, o ich dôležitosti sa viac nevedú diskusie,

20 Buzan, B. a kol.: Bezpečnosť, nový rámec pro analýzu. Centrum strategických štúdií. Praha 2005, s.39

pretože boli predtým posúdené ako naliehavé. Častým opakovaním bezpečnostných

argumentov sa už totižto dosiahlo, že urgentné riešenie daných problémov sa chápe ako

samozrejmosť.

V niektorých prípadoch sa môžeme stretnúť aj s tým, že určité bezpečnostné

problémy verejným diškurzom vôbec neprechádzajú, alebo sa o nich verejnosť vôbec

nedozvedá. Tieto situácie často vychádzajú zo samotnej logiky bezpečnosti. V každej

demokratickej spoločnosti by však verejnosť mala vedieť o aké problémy ide a prečo sú

dané problémy utajené. Utajením spoločnosť stráca veľkú časť svojho vplyvu na

bezpečnostnú politiku a preto by argumenty v rámci rečového aktu mali byť obzvlášť

presvedčivé. Tzv. “balíčková legitimizácia“ (riešenia bloku problémov) je akt

mimoriadne netransparentný a malo by sa k nemu pristupovať v čo možno

najobmedzenejšom počte prípadov. Podobná dilema sa rieši v oblasti vnútroštátnej

bezpečnosti v rámci problematiky kontroly tajných služieb.

Proces sekuritizácie vedie k dosiahnutiu práva využiť na riešenie nejakého

problému, prezentovaného ako hrozba, určité mimoriadne opatrenia. Tieto mimoriadne

opatrenia, ktoré sú cieľom aktu sekuritizácie sú väčšinou zavedené do praxe, aj keď to

neznamená, že je tomu vždy tak. Aktér sekuritizácie môže síce predniesť úspešný

rečový akt a dosiahnuť schválenie mimoriadnych opatrení, stále sa však môže

rozhodnúť či ich použije a či nie, rovnako ako má aj možnosť určovať o aké opatrenia

pôjde. Keďže hovoríme o mimoriadnych opatreniach, dá sa povedať že ide o opatrenia

ktoré stoja mimo rámec, ktorý je bežne rešpektovaný a preto stojí mimo obvyklých

hraníc politických procedúr a politickej praxe. Ich rozsah a dopad sa môže líšiť

v závislosti od konkrétneho prípadu a sektoru, v ktorom prebieha.

Proces sekuritizácia následné zavedenie mimoriadnych opatrení môže mať viacero

motívov. „Sekuritizácia vnáša do problému urgenciu a vedie k vytrvalej mobilizácii

politickej podpory a alokácii zdrojov. Tiež vytvára taký politický impulz, ktorý je

potrebný k prijatiu dodatočných a mimoriadnych opatrení. Sekuritizácia nejakého

problému preto môže zabezpečiť preukázateľné výhody, vrátane efektívnejšieho

zvládnutia komplexnejších problémov, mobilizáciu politickej podpory pre politiky

v špecifických oblastiach, tým že ich nazýva dôležitými z hľadiska bezpečnosti, alokáciu

ďalších zdrojov atď. Tieto ciele by nebolo možné dosiahnuť, ak by sa na tie isté

problémy nazeralo len ako na politické záležitosti.“ 21

Uvedené skutočnosti poukazujú na fakt, že samotný akt sekuritizácie môže

predstavovať isté nebezpečenstvo. Tento proces môže byť zneužitý na legitimáciu

použitia vojenských alebo iných bezpečnostných zložiek v občianskej sfére, a to nielen

v krajinách kde je sú demokratizačné procesy len v zárodkoch, aj keď v týchto krajinách

sa to dá očakávať možno o niečo viac. „Po udalostiach z 11.septembra 2001 sa akt

sekuritizácie s následnou legitimizáciou využitia ozbrojených síl aj v politických

záležitostiach a potláčaním občianskych práv stáva bežnou praxou aj v krajinách so

silnou demokratickou tradíciou. Politické elity využívajú akt sekuritizácie na

redukovanie občianskych práv, vyhlásenie stanného práva, zatknutie politických

oponentov alebo osôb podozrivých z teroristických činov bez dôkazov, obmedzenie

vplyvu istých domácich politických inštitúcií, alebo na zvýšenie výdavkov na

zbrojenie.“22 Na mimoriadne opatrenia, ktoré sa využívajú na riešenie “existenčných

hrozieb“ existuje len málo kontrolných mechanizmov. Kedže ide o bezpečnostné

otázky, veľká časť informácií sa v rámci zachovania bezpečnosti utajuje. Vzhľadom

k tomu, že ide o “existenčné otázky“, je toto v rámci logiky sekuritizácie pochopiteľné.

Čím je menšia možnosť kontroly, tým je väčšia možnosť zneužitia.

Autori teórie sekuritizácie preto hodnotia sekuritizáciu ako negatívny akt.

V politickej sfére je riešenie určitého problému otvorenou otázkou, ku ktorej sa môžu

vyjadriť dokonca aj širšie vrstvy obyvateľstva. V rámci demokratických procesov

a inštitúcií je možné vyjadriť názor alebo myšlienku na danú problematiku, či dokonca

navrhnúť riešenie. Toto všetko si môžu dovoliť aj neštátny aktéri a aktéri stojaci mimo

politických elít. Hoci majú politické elity prevahu aj v rámci oblasti politiky, nie je to až

také markantné ako pri oblasti bezpečnosti. V rámci bezpečnostných tém má štát

a politické elity naďalej výhradné postavenie. Najmä v oblasti vojenskej bezpečnosti ide

o dominanciu. Ak sa istý problém posunie z oblasti politizácie do oblasti sekuritizácie,

diskusia o riešení problému už nie je otvorenou záležitosťou. Problém má byť chápaný

ako tak veľmi závažný, že musí byť vyňatý z bežného procesu politického dohadovania

a hľadania kompromisov. Riešením sa od tohto bodu zaoberajú len politické elity.

21 Emmers, R.: Securitization. In: Collins A.: Contemporary Security Studies, Oxford UP, New York,

2007. s.115 22 Anthony, C., Emmres R., Acharya A. : Non-Traditional Security in Asia. Dilemmas in Securitization.

Ashgate Publishers, 2006

Autori Kodanskej školy preto tvrdia, že bezpečnosť by sa nemala idealizovať, pretože

takéto konanie môže byť len jeden z nástrojovo politického boja a umlčania

protivníkov, a osoby, ktoré majú v rukách moc budú rôzne “hrozby“ zneužívať na

súkromné politické účely. Bezpečnosť z ich pohľadu je vnímaná ako negatívny pojem,

neschopnosť zvládať problémy prostredníctvom štandardnej politiky. V ideálnom

prípade sa mal politický proces rozvíjať v súlade s obvyklými postupmi a procedúrami.

Akt sekuritizácie je podľa autorov Kodanskej školy rečový akt. Niektorí autori tiež

pridávajú názor, že tento rečový akt je často doplnený s pomocou využívania rôznych

iných prostriedkov, napríklad masmédií či internetu.23 Ak sa pri procese sekuritizácie

využijú aj médiá, je tento proces možno výrazne uľahčiť a zrýchliť. Aj v tomto prípade

majú politické elity výhodu v porovnaní s ostatnými aktérmi sekuritizácie. „V

posledných rokoch sme svedkami jasných príkladov toho, ako štát využíva prenosy

z bojiska v kyberpriestore na mobilizáciu skupín a indivíduí pre vojnu, s využitím

štandardných rétorických techník. Tieto techniky sú súčasťou širšej stratégie masmédií,

ktorá je oveľa prirodzenejšia vo svojej podstate a ktorá sa využíva štátmi na mobilizáciu

mienky a podpory, predovšetkým v oblasti, ktorú akademici z oblasti medzinárodných

vzťahov nazvali “sekuritizáciou“ vynárajúcich sa medzinárodných problémov.“24

Cieľom procesu sekuritizácie je ovplyvniť vnímanie reality a tým zabezpečiť motivačný

faktor pre formovanie politiky. „Pri získavaní podpory pre konkrétne bezpečnostné

postupy sa aktéri (pomerne konštantne) zaoberajú celou škálou zobrazujúcich stratégií,

ktoré slúžia na to, aby presvedčili určitú skupinu o potrebe byť chránený...“25

Využívanie masmédií v procese sekuritizácie je fenomén, ktorému sa v rámci teórie

sekuritizácie nevenovala veľká pozornosť, no existujú štúdie, ktoré sa mu venovali

a priniesli pozoruhodné výsledky a dokázali, že je to oblasť, ktorá si zaslúži ďalšiu

analýzu. V rámci tejto práce sa jej budeme venovať v tretej kapitole.

23 Williams, M.C : Words, Images, Enemies: Securitization and International Politics. International

Studies Quarterly, roč. 47 / 4, December 2003 , s. 511-531; Walsh, L., Barbara, J.: Speed, international security, and "new war" coverage in cyberspace. In:[http://jcmc.indiana.edu/vol12/issue1/walsh.html]

24 Walsh, L., Barbara, J.: Speed, international security, and "new war" coverage in cyberspace. [citované 15.2 2008] Dostupné na : <http://jcmc.indiana.edu/vol12/issue1/walsh.html >

25 Mc Donald, M.: Constructing Insecurity: Australian Security Discourse and Policy Post-2001’, International Relations, roč. 19. č 3 , 2005 s.301

II. Kapitola - Sekuritizácia v spojení s medzinárodným

terorizmom

2.1 Terorizmus – problém definície

Sekuritizácia a terorizmus sú javy, ktoré sú v dnešnom svete veľmi úzko prepojené.

Kým v prvej kapitole sme vysvetlili proces sekuritizácie, v nasledujúcom texte sa

budeme venovať sekuritizácii v spojitosti s terorizmom a vojnou proti terorizmu. Keďže

ústredným hráčom v súčasnom boji proti terorizmu sú Spojené štáty americké, budeme

ich (vládne štruktúry) považovať za hlavného aktéra sekuritizácie. Ako si ukážeme

neskôr, referenčným objektom je najmä americký národ, aj keď sa dá povedať, že

referenčným objektom je často oveľa širšia časť svetovej populácie. Toto často vedie

k odporu voči sekuritizácii terorizmu vo viacerých krajinách, napriek čiastočným

úspechom tohto procesu sekuritizácie, ktoré však vychádzajú najmä z postavenia USA

vo svete a ich vojenskej dominancie na celom svete. Rozšírenie referenčného objektu na

takú širokú skupinu ľudí ako západná civilizácia, či dokonca ľudstvo prináša a bude

prinášať aktérom sekuritizácie nemalé prekážky.

Terorizmus sa v súčasnosti uvádza ako jedna z najvýznamnejších hrozieb pre

ľudstvo ako také. Takéto vnímanie terorizmu je relatívne novým javom a objavilo sa

najmä po 11. septembri 2001. Samotný problém terorizmu však nevznikol 11.9.2001.

„Za posledných 20 rokov 20. storočia bolo podľa údajov Ministerstva zahraničných vecí

USA vo svete uskutočnených viac ako 9000 medzinárodných teroristických akcií.“26

Profesor O. Krejčí tvrdí, že „terorizmus je jav rovnako starý ako ľudstvo samotné.“27

Problémom v používaní pojmu terorizmus je jeho samotná definícia. V súčasnosti

neexistuje jednotná všeobecne uznávaná definícia pojmu terorizmus. „Podľa

najvšeobecnejších definícií je terorizmus systematické používanie fyzického násilia a to

prevažne voči civilistom... Je ťažké nájsť právne vymedzenie terorizmu, lebo ten

spravidla v sebe nesie prvky politickej, vojenskej a kriminálnej činnosti.“28 Dôvodov

prečo ešte stále takáto definícia neexistuje je viacero. Väčšinou však ide o problémy

politické a nie problémy právne. Súvisí to so známym tvrdením, že niekto kto je

26Škvrnda, F.: Terorizmus: Najvýznamnejšia nevojenská bezpečnostná hrozba súčasnosti. Digital

Graphic, Trenčín 2003. 27 Krejčí, O.: Mezinárodní politika. Ekopress. Praha 2001, s. 405 28 Ibidem

v očiach jednej skupiny ľudí terorista, je v očiach druhej skupiny bojovníkom za

slobodu. Okrem toho sa štáty stránia prijať definíciu terorizmu aj preto, že sa sami

dopúšťajú činov, ktoré by podľa novej definície mohli byť označené ako teroristické

a mohla by byť voči nim vyvodená zodpovednosť.

Debatu o definícii pojmu komplikujú partikulárne záujmy a subjektívny prístup

k problematike. Kým v období od 30. do 90. rokov nebolo prijaté ani jedno vymedzenie

požívajúce všeobecnú právnu záväznosť, v období od 90. rokov do súčasnosti ich

vzniklo hneď niekoľko a to na rôznych úrovniach od medzinárodných zmlúv až po

rezolúcie OSN. Absenciu definície pojmu terorizmus nahradila pluralita pojmov, ktoré

sa však používajú vždy v špecifickom kontexte a žiadna z nich nie je chápaná ako

univerzálne platná.29

V súčasnosti existuje viacero definícií terorizmu - medzinárodného, či globálneho -

ktorý je hlavným prvkom nášho výskumu v tejto práci, pretože terorizmus, ktorý býva

sekuritizovaný najčastejšie je terorizmus globálny alebo medzinárodný. Hovorí sa

o ňom ako o globálnej sieti teroristov, ktorých štruktúry sú prepojené a majú schopnosť

pôsobiť na globálnej úrovni. Medzinárodný terorizmus „zahŕňa občanov viac než jednej

krajiny“30. Pojem globálny terorizmus sa používa od 11.9.2001. Súvisí najmä

s pôvodom hrozby, ktorým sú teroristické siete rozprestreté po celom svete a majú

globálny rozmer. Ďalej sa toto označenie používa aj vzhľadom na ciele, ktoré sleduje –

zasadiť čo najväčší úder tým, ktorí sú hybnou silou globalizácie. Dôležitý je aj charakter

obetí z 11.septembra a fakt, že to neboli len občania USA ale ľudia z celého sveta.31

Väčšina definícií, ktoré boli prijaté v snahe o sformovanie jednotnej definície

obsahujú určité spoločné prvky. Ide o objektívnu a subjektívnu stránku terorizmu

i o páchateľov teroristických aktov. Objektívna stránka terorizmu charakterizuje

v najvšeobecnejšom zmysle násilné jednanie smerujúce proti osobám, eventuálne

majetku. Jednotlivé definície sa často navzájom líšia v tom ako túto stránku zužujú,

resp. rozširujú. Niektoré pridávajú výpočet konkrétnych činov, ktoré pri splnení ďalších

29Bílková, V.: Definice terorizmu. In: Zborník z medzinárodnej konferencie Právne aspekty boja proti

medzinárodnému terorizmu. Slovenská spoločnosť pre medzinárodné právo pri Slovenskej akadémii vied. Bratislava 2006, s. 23-24

30 ODCCP(United Nations Office for Drug Control and Crime Prevention) In: Samson I.: Medzinárodný terorizmus : Implikácie pre Slovensko. Výskumné centrum pre zahraničnú politiku, Bratislava, 2003, s.13

31 Eichler, J.: Mezinárodní bezpečnost na počátku 21. století, Ministerstvo obrany České republiky –AVIS, Praha, 2006. s.156

podmienok možno považovať za terorizmus, po prípade odkaz na činy obsiahnuté

v jednotlivých sektorových medzinárodných protiteroristických zmluvách (takto to bolo

riešené aj v rezolúcii BR OSN č.1566 z roku 2004). Subjektívna stránka terorizmu

spočíva na úmysle, špecifickom zámere a v niektorých prípadoch aj motivácii. Všetky

definície sa zhodujú v tom, že terorizmus je čin úmyselný a nedá sa spáchať

nedobrovoľne alebo z nedbanlivosti. Subjektívna stránka často hovorí o snahe zastrašiť

obyvateľstvo alebo prinútiť vládu či medzinárodnú organizáciu, aby uskutočnila, alebo

sa zdržala uskutočnenia nejakého činu. Motiváciou sa rozumie sledovanie politického

alebo ideologického cieľa. Jednotlivé definície sa líšia aj v pomenovaní subjektívnej

stránky terorizmu. Treťou spoločnou kategóriou prvkov definícií je okruh potenciálnych

páchateľov. Táto skupina prvkov predstavuje pre definíciu terorizmu ešte väčšiu

prekážku ako objektívna a subjektívna stránka. To je často spôsobené tým, že do úvahy

prichádzajú aktéri ako národnooslobodzovacie hnutia či dokonca štáty.32

Ministerstvo zahraničných vecí USA vo svojich každoročných správach

o globálnom terorizme používa od roku 1983 pre štatistické a analytické ciele

k vymedzeniu medzinárodného terorizmu tri znaky:

1. terorizmus je zamýšľané, politicky motivované jednanie spáchané proti

nebojovým cieľom neštátnymi skupinami alebo tajnými agentmi, ktoré je

spravidla namierené na získanie vplyvu na verejnosť. Pojem „nebojové ciele“

vyjadruje aj vojakov, ktorý nie sú momentálne ozbrojený alebo v službe.

2. medzinárodný terorizmus je terorizmus, do ktorého sú zapojení občania alebo

územie viacej ako jedného štátu.

3. za teroristickú skupinu sú považované skupiny, ktoré medzinárodný

terorizmus praktizujú, alebo majú významné podskupiny, ktoré tak konajú. 33

Absencia jednotnej definície je často jednou z konštantných faktorov pri zneužívaní

pojmu terorizmus na presadzovanie rôznych nástrojov či porušovanie ľudských práv.

Ak neexistuje zhoda, čo presne terorizmus znamená a kto presne terorista je, vznikajú

problémy aj pri vymedzovaní legislatívnych, politických, vojenských ale aj mravných

nápravných opatrení. Terorizmus v rétorike aktérov sekuritizácie nie je obvyklé

bezpečnostné riziko ohrozujúce obyvateľov štátu. Naopak, je to niečo mimoriadne,

32Bílková, V.: Definice terorizmu. In : Zborník z medzinárodnej konferencie Právne aspekty boja proti

medzinárodnému terorizmu. Slovenská spoločnosť pre medzninárodné právo pri Slovenskej akadémii vied. Bratislava 2006, s. 32-33

33 Krejčí, O.: Mezinárodní politika. Ekopress. Praha 2001, s. 408

niečo čo ohrozuje našu existenciu. Preto je nevyhnutné, aby otázka definície terorizmu

bola čoskoro vyriešená, v záujme obmedzenia podobného zneužívanie jej absencie.

K riešeniu tejto otázky prispelo aj pôsobenie SR v BR OSN, kde sa v roku 2007

vydefinovala užšia špecifikácia terorizmu.

2.2 Jedenásty september 2001

11. september 2001 sa zapísal do histórie ako míľnik, ktorý sa často spomína,

v odbornej literatúre, v rôznych prejavoch alebo pri iných príležitostiach. Často sa

o ňom hovorí ako o začiatku novej éry, éry strachu, kde hrozba na nás číha z každej

strany, je to hrozba neviditeľná a nepredvídateľná, no pritom všadeprítomná. Samotný

dátum 11.september je tak často spájaný s terorizmom, že pri jeho používaní

v komunikácii sa vytráca rok 2001. Dátum bez udania roka sa stal symbolom.

Dňa 11.9. 2001 došlo k teroristickým útokom na civilné ciele na území USA. Podľa

oficiálnej správy Národnej komisie pre teroristické útoky na USA „dňa 11.9.2001 o

8:46 narazilo dopravné lietadlo, ktoré letelo rýchlosťou niekoľkých stoviek míľ za

hodinu a nieslo okolo 38 000 litrov benzínu, do Severnej veže Svetového obchodného

centra na Manhattane. O 9:03 narazilo druhé dopravné lietadlo do Južnej veže. Z tohto

miesta sa valil oheň a dym. Z budov padalo sklo, prach a telá. Budovy Dvojičiek, kde

denne pracovalo 50 000 ľudí, sa zrútili o menej ako 90 minút neskôr.“34 Okrem budov

WTC 1 a 2 sa dňa 11.9.2001 o 17:20 zrútila aj budova WTC 7, podľa oficiálnej správy,

kvôli škodám spôsobeným pádom trosiek z budov WTC 1 a 2. Podľa oficiálnej správy

špeciálnej komisie, ktorá sa zaoberala udalosťami z 11. septembra sa budovy dvojičiek

zrútili následkom požiarov, ktoré spôsobil náraz lietadiel. Oficiálna správa ďalej

uvádza, že v to isté ráno o 9:37 tretie dopravné lietadlo narazilo do západného krídla

Pentagonu a o 10:07 sa štvrté dopravné lietadlo zrútilo do poľa v južnej Pennsilvánii.

Štvrté lietadlo bolo vraj nasmerované na Kapitol alebo Biely dom vo Washingtone, ale

na zem sa zrútilo vďaka hrdinskému zásahu pasažierov, ktorý už vedeli že Amerika je

vystavená útoku. Správa ďalej uvádza, že pri útoku na WTC zahynulo viac ako 2600

ľudí, 125 ľudí zahynulo pri útoku na Pentagon, 256 ľudí ktorý zahynuli v tento deň sa

34 Final Report of the National Commission on Terrorist Attacks Upon the United States[online], National

Commission on Terrorist attacks upon the United States. [citované 27. február 2008] Dostupné na : <http://govinfo.library.unt.edu/911/report/911Report_Exec.htm>

nachádzalo na lietadlách. „Straty na životoch prevýšili útok na Pearl Harbor

z Decembra 1941.“35

Toto je skrátený súhrn udalostí, ktoré sa podľa oficiálnej verzie odohrali dňa 11.

septembra 2001 v USA. Porovnanie 11. septembra 2001 s útokmi na Pearl Harbor

priniesli viacerí komentátori, aj keď pri týchto dvoch udalostiach nachádzame aj

odlišné znaky. „7. decembra 1941 zaútočili na vojenské základne v dvoch amerických

kolóniách, nie na ich štátne územie; to ohrozené nebolo.“36 Paralela s udalosťou z Pearl

Harbor však má svoje opodstatnenie. Bol prelomovým bodom z hľadiska americkej

zahraničnej politiky, dňom, ktorý otvoril dvere novej doktríne Georga W. Busha a jej

implikáciám pre celú planétu. Pozoruhodným faktom je, že katastrofické udalosti

podobné udalostiam zo 7.12. 1941, ktoré by mohli byť katalyzátorom pre transformáciu

americkej pozície vo svete, sa v americkom think-thanku PNAC (Plan for a New

American Century)37 spomínali už pred samotným 11. septembrom 2001. „Proces

transformácie, aj keby mal priniesť revolučnú zmenu, bude pravdepodobne dlhý, ak by

nedošlo ku nejakej katastrofickej a katalyzujúcej udalosti – ako nový Pearl Harbor.“38

Neokonzervatívny think-tank PNAC teda uvažoval nad tým, ako upevniť a posilniť

dominanciu USA vo svete a prišiel na to, že jedným z prostriedkov na urýchlené

dosiahnutie tejto transformácie je udalosť, ktorá by výrazne šokovala americký národ,

ako aj celý svet. Viacerí zakladatelia Projektu pre Nové Americké storočie neskôr

zastávali vysoké posty v Americkej vláde v čase útokov na WTC (Dick Cheney, Donald

Rumsfeld, Paul Wolfowitz).

Americký prezident George W. Bush de facto vyhlásil „vojnu proti terorizmu“ už

11.9.2001, po menej než 12 hodinách od nárazu prvého lietadla do budovy WTC.

„Amerika a naši priatelia a spojenci sa spájajú so všetkými, ktorí si želajú mier

a bezpečnosť vo svete a všetci stojíme spolu, aby sme vyhrali vojnu proti terorizmu.“39

Už v tejto vete sa začala novodobá sekuritizácia globálneho terorizmu. Americký

35 Final Report of the National Commission on Terrorist Attacks Upon the United States[online] [citované

27. 2. 2008] Dostupné na : <http://govinfo.library.unt.edu/911/report/911Report_Exec.htm> 36 Chomsky, N.: 11.September. KUBKO GORAL, Bratislava 2001. s.5 37 Projekt pre Nové Americké Storočie je, podľa vlastnej internetovej stránky,

http://www.newamericancentury.org/, nezisková, vzdelávacia organizácia zameraná na riešenie základnej otázky: Americká vodcovstvo je dobré pre obidve strany – pre Ameriku aj pre celý svet a toto vodcovstvo vyžaduje vojenskú silu, energickú diplomaciu a oddanosť morálnemu princípu.

38 Rebuilding America's Defence. Strategy, Forces and Resources for a new Century. A report of The Project for a New American Century[online] . [citované 28.2.2008]

Dostupné na : <http://www.newamericancentury.org/RebuildingAmericasDefenses.pdf> 39 Bush, G.W.: Prejav k národu z dňa 11.9.2001 [online] [citované 28.2.2008] Dostupné na:

<http://www.whitehouse.gov/news/releases/2001/09/20010911-16.html>

prezident nazval všetkých tých, ktorí sa spoja s USA vo vojne proti terorizmu tými, čo

si želajú mier a bezpečnosť. Z toho môže vyplynúť, že tí čo sa nepripoja si mier

a bezpečnosť neželajú.

11.septembra 2001 sa začala masívna kampaň, ktorá sa sústredila na mobilizáciu

verejnej mienky v prospech odvetných úderov a protiopatrení proti teroristickým činom.

Od tohto momentu sa začal termín globálny terorizmus používať oveľa častejšie,

najčastejšie na pomenovanie najväčšej hrozby pre Ameriku, západnú civilizáciu,

demokraciu alebo slobodu. Sloboda a demokracia, ako aj americký občania, boli podľa

rétoriky amerických predstaviteľov v ohrození a bolo potrebné prijať nevyhnutné

opatrenia na ich ochranu. Snaha vyvolať pocit ohrozenie sa však rozšírila z amerických

občanov na všetky národy milujúce slobodu na svete. „Bol spáchaný útok na slobodu a

demokraciu.... Americký ľud si musí uvedomiť, že nepriateľ, ktorému čelíme, sa

nepodobá žiadnemu minulému protivníkovi.... Tento nepriateľ nenapadol len náš národ,

ale všetky slobodomilné národy na celom svete. K porážke tohto nepriateľa použijú

Spojené štáty všetky zdroje, ktoré majú k dispozícii. Do boja zapojíme svet... Tento

zápas bude vyžadovať čas a rozhodnosť.“40

Označiť útoky na budovy útokmi na slobodu je prinajmenšom prehnaná reakcia.

Útoky z 11.septembra boli síce útokmi na slobodu a demokraciu, ale nepriamo, keďže

sloboda a demokracia boli v USA výrazne obmedzené radou zákonov, ktoré boli v USA

následne prijaté. Jedná sa napríklad o „Vlastenecký zákon“(USA Patriot Act), ktorý bol

schválený 26. októbra 2001, necelých 50 dní po 11.septembri.41 Tento zákon výrazne

obmedzil občianske slobody v USA, napríklad tým, že povolil odpočúvanie amerických

občanov, sledovanie, prehľadávanie ich domov, korešpondencie, elektronickej pošty

a iné obmedzenia tradičných slobôd len na základe podozrenia z teroristických aktivít.

Americkí agenti majú právo na odpočúvania a prehliadky po získaní povolenia od

tajného sedemčlenného súdu, pričom povolenie sa získava tým, že federálny agent

predloží žiadosť o udelenie povolenia. Pri tejto žiadosti stačí uviesť, že sledovanie

požaduje v rámci prebiehajúceho vyšetrovania špionážnej alebo teroristickej činnosti.

Rovnako môže agent žiadať o záznamy o pôžičkách z knižníc, údaje od

zamestnávateľov, lekárske a iné záznamy, pričom tieto dokumenty a záznamy sú mu

40 Bush, G.W.: Remarks by the President In Photo Opportunity with the National Security Team [online]

[citované 2.3.2008] Dostupné na: <http://www.whitehouse.gov/news/releases/2001/09/20010912-4.html>

41 USA Patriot Act[online] Dostupné na: < http://epic.org/privacy/terrorism/hr3162.html>

kompetentné osoby povinné vydať za rovnakých podmienok, t.j. ak agent tvrdí, že tieto

údaje súvisia s vyšetrovaním medzinárodného terorizmu alebo špionážnych aktivít. O

preskúmaní týchto dokumentov a o vypočúvaní a sledovaní pritom nemusí agent

informovať súd, čím sa stráca súdna kontrola a súdny dohľad.42 Obmedzené boli teda

nielen slobody, ale aj základy amerického demokratického zriadenia a to systém bŕzd

a protiváh. Len takto možno vysvetliť, akým spôsobom boli útoky z 11.septembra

útokmi na slobodu a demokraciu.

Pri popise udalostí z 11.septembra a jeho dôsledkoch na každodenný život občanov,

či už USA, alebo občanov iných štátov sa často hovorí, že tieto udalosti boli zásadnou

zmenou vzhľadom na bezpečnosť. Často sa uvádza argument, že útoky boli novým

javom, a to rozsahom útokov a počtom obetí, povahou útokov, novosťou typu

protivníka a cieľom útoku.43 Tieto argumenty sú rovnako súčasťou rečového aktu

sekuritizácie, pretože zvýrazňujú a zvyšujú reálny potenciál hrozby, pričom ani nemusia

byť pravdivé. To, že teroristické útoky nie sú novým javom sme už spomenuli. Rozsah

jednotlivých teroristických útokov sa mení v závislosti od konkrétnej situácie, ale to že

pri jednom útoku zahynie viac ľudí ako pri iných z neho ešte nerobí nový fenomén.

Spochybniteľné sú argumenty o povahe útokov, ktoré hovoria, že „útoky boli náhle

a nikto ich nedokázal v ich konkrétnosti predvídať,“44 rovnako aj to, že ide o nový typ

protivníka. V súčasnosti je známe, že NORAD - Veliteľstvo Severoamerickej vzdušnej

obrany - v období pred 11.septembrom 2001 vykonávalo cvičenia simulujúce situácie

pripomínajúce udalosti z 11.septembra 2001, a to konkrétne nárazy unesených lietadiel,

ktoré boli použité ako zbrane na zasiahnutie cieľov a spôsobenie množstva obetí.

„Jedným z predpokladaných cieľov bolo Svetové obchodné centrum… V treťom scenári

bol cieľom Pentagón, ale skúška nebola vykonaná, pretože úradníci z ministerstva

obrany tvrdili, že je to nereálne.“45

Argument, že sa stretávame s novým typom protivníka takisto nie je pravdivý. G.

Bush vo svojom prejave hovoril o „inom nepriateľovi akému sme doteraz čelili. Tento

nepriateľ sa skrýva v tieni a nemá úctu k ľudskému životu. Je to nepriateľ, ktorý sa živí

42 Babáček, M.: Bitva o americkou demokracii [online] [citované 2.3.2008] Dostupné na :

<http://www.blisty.cz/art/12828.html> 43 Samson, I.: Medzinárodný terorizmus : Implikácie pre Slovensko. Výskumné centrum pre zahraničnú

politiku, Bratislava 2003, s.117-118 44 Ibidem 45 Komarow, S., Squitieri, T.: NORAD had drills of jets as weapons [online] [citované 6.3.2008]

Dostupné na: < http://www.usatoday.com/news/washington/2004-04-18-norad_x.htm>

nevinnými a nič netušiacimi ľuďmi a potom sa schová.“46 Keďže terorizmus nie je

novým fenoménom, noví nie sú ani teroristi a teroristické siete, ktoré teroristické činy

vykonávajú. To, že pôsobia v utajení a nemajú úctu k ľudskému životu vychádza

z logiky ich činnosti a nie je ničím novým. Nie je rozdiel medzi teroristom spred a

teroristom po 11.septembri v tomto ohľade. Teroristi pred 11.septembrom 2001

neútočili na ľudí, ktorí boli na útoky pripravení a čakali ich, alebo ľudí vinných

(opozitum od slova nevinných), rovnako ako neinformovali o svojich aktivitách vopred

a otvorene. Preto ani povaha protivníka sa v roku 2001 nezmenila a snaha označovať

teroristické skupiny po 11.septembri 2001 ako „nových nepriateľov“ je súčasťou aktu

sekuritizácie globálneho terorizmu.

2.3 Globálna vojna proti terorizmu

11.september bol začiatkom modernej sekuritizácie terorizmu, z ktorej vyšlo

viacero opatrení, ktoré by sme mohli označiť ako mimoriadne. Reakciou na útoky

z tohto dňa bolo vyhlásenie Globálnej vojny proti terorizmu (Global War on Terrorism

– ďalej GWOT), ktorá je smerodajným prvkom v americkej zahraničnej politike do

dnešných dní. Súčasťou vojny proti terorizmu boli vojenské útoky v Afganistane,

invázia Iraku pod názvom operácia „Iracká Sloboda“, schválenie kontroverznej

protiteroristickej legislatívy (Patriot Act), Bushova doktrína opierajúca sa o Národnú

bezpečnostnú stratégiu z rokov 2002 a 2006, Národná stratégia boja proti terorizmu

a mnohé ďalšie opatrenia, ktoré by americkej vláde pred 11.septembrom prešli len

veľmi ťažko. 11.september priniesol novú situáciu, kde verejná mienka na istú dobu

„podporovala“ odvetné opatrenia, pričom táto podpora vychádzala a vychádza zo

strachu občanov z ohrozenia teroristami. Vojna proti terorizmu v podstate pozostáva

z viacerých krokov americkej vlády, pričom ich spája do jednej ucelenej stratégie, ktorej

ciele ako odstránenie hrozby terorizmu, sú politicky, ekonomicky a vojensky

nedosiahnuteľné a pripomínajú zúfalú snahu o dosiahnutie absolútnej bezpečnosti.

Americká vláda v rámci sekuritizácie problému terorizmu definovala viacero hrozieb

pre bezpečnosť, vrátane „darebáckych štátov, šíriteľov zbraní hromadného ničenia,

teroristických organizácií globálneho, regionálneho a národného charakteru

46 Bush, G.W.: Remarks by the President In Photo Opportunity with the National Security Team [online]

[citované 2.3.2008] Dostupné na: <http://www.whitehouse.gov/news/releases/2001/09/20010912-4.html>

a terorizmus samotný. Tiež sa zdá, že ich zjednotili do jednej jednoliatej hrozby, čím

podriadili strategickú čistotu morálnej čistote, o ktorú sa snažia v zahraničnej politike

a nasmerovali Spojené štáty smerom k nekonečnému a bezdôvodnému konfliktu so

štátmi a neštátnymi entitami, ktoré pre ne nepredstavujú žiadnu vážnu hrozbu.“47

Takýmto spojením je spojenie Saddáma Husajna a teroristickej siete Al-Kajdá do jednej

nediferencovanej teroristickej hrozby, následkom čoho bola „zbytočná preventívna

vojna proti odstrašenému Iraku, ktorá na Strednom Východe otvorila nový front

islamskému terorizmu a odvrátila pozornosť a zdroje od zabezpečenia americkej pôdy

proti neodstrašiteľnej Al-Kajde.“48

„Vojna“ proti terorizmu je jedným z možných pohľadov na riešenie problémov

s ním spojených. Z tohto pohľadu sa na terorizmus pozerá v kontexte nepriateľa,

ktorého môžeme poraziť vo vojne a vojenskými prostriedkami. Vojnová terminológia

predpokladá, že využitie vojenských metód môže viesť k úspechom a s jej pomocou je

možné dosiahnuť víťazstvo. Druhý pohľad na vyrovnanie sa s terorizmom je

spoľahnutie sa na obyčajné policajné techniky, čiže riešenie terorizmu ako jeden

z rôznych druhov zločinu. Tento prístup je oproti prvému odlišný v tom, že

predpokladá, že terorizmus, rovnako ako zločin, nezmizne, môže byť len potlačený.

Druhým rozdielom je to, že tento prístup je reakčný, to znamená, že reaguje na

teroristické činy až po tom, ako k nim došlo. Tretím pohľadom je pohľad na terorizmus

ako na chorobu, pričom sa zdôrazňujú jeho základné príčiny a symptómy.49

Samotný pojem „Globálna vojna proti terorizmu“ (používajú sa aj výrazy vojna

proti terorizmu, vojna proti teroru, boj proti medzinárodnému terorizmu, pojem

globálna vojna proti terorizmu a jeho anglická skratka GWOT je však najpoužívanejšia)

je dosť nejasný a môžeme argumentovať, že označenie „vojna“ sa pre tento boj nehodí.

Takéto označenie je nevhodné z viacerých dôvodov. Terorizmus je predovšetkým forma

zločinu, reakcia skupiny ľudí na isté podnety, pričom vojna pre podobné problémy nie

je absolútne žiadnym riešením. Ukázalo sa, že podobné „vojny“ proti drogám či

chudobe neviedli k odstráneniu týchto problémov, či zlepšeniu situácie. Terorizmus,

rovnako ako drogy a chudoba tu bol a bude, môžeme robiť opatrenia proti týmto

fenoménom, ale nikdy ich úplne neodstránime. Problémom pri „vojne“ proti terorizmu

47 Record, J.: Bounding the Global War on Terror. . December 2003,s.1Strategic Studies Institute48 Ibidem 49 Lutz, B, Lutz J.: Terrorism. In: Collins A.: Contemporary Security Studies, Oxford UP, New York,

2007. s.290

je, že je nejasné proti komu sa „vojna“ vedie, aké sú jeho možnosti, schopnosti, ciele,

aké zbrane vlastní atď. V tradičnom chápaní vojny je nepriateľ známy, vojna sa

vyhlasuje v určitý deň a v určitý deň sa končí, väčšinou vtedy, keď bojujúce strany nie

sú ochotné alebo schopné ďalej bojovať za dosiahnutie cieľov, kvôli ktorým do vojny

išli. „Vojna je organizované násilie medzi ozbrojenými sociálnymi skupinami, ktorého

cieľom je buď fyzické zničenie protivníka, alebo podlomenie jeho vôle obhajovať svoje

pôvodné záujmy.“50 Keďže terorizmus nie je hmotný a konkrétny nepriateľ, nemožno

ho fyzicky zničiť, vymazať alebo ukončiť. Terorizmus nie je ozbrojená sociálna

skupina, a ako taký nemá záujmy. Teoreticky je možné zneškodniť všetkých aktívnych

teroristov v určitom danom momente (nehovoriac o tom že ani toto nie je prakticky

možné), stále však existuje možnosť, že na druhý deň sa k vykonaniu teroristických

činov odhodlá niekto iný. Rovnako ako nemožno vyhlásiť vojnu proti vraždeniu. Tim

Garden, člen a bývalý riaditeľ Kráľovského Inštitútu Medzinárodných vzťahov

v Londýne hovorí, že „názov vojna proti terorizmu naznačuje, že existuje vojenské

riešenie všetkých týchto problémov, ale v skutočnosti to tak nie je.“ 51 Podľa britského

profesora Michaela Howarda „použitie, alebo skôr zneužitie termínu vojna nie je iba

záležitosťou práva či sémantickej pedantnosti. Má hlbšie a nebezpečnejšie dôsledky.

Vyhlásiť, že sme vo vojne znamená ihneď vytvoriť vojnovú psychózu, ktorá môže byť pre

žiadaný cieľ kontraproduktívna. Vyvoláva okamžité očakávanie a dopyt po okatej

vojenskej akcii proti nejakému ľahko identifikovateľnému protivníkovi, najradšej

nepriateľskému štátu – akcii vedúcej k rozhodujúcim výsledkom.“52 Problémom pri

„vojne“ proti terorizmu je „daný tým, že ide o priamu vojenskú odpoveď na nepriamu

stratégiu. Vojenské riešenie znamená totižto boj proti konkrétnemu štátu či koalícii, ale

terorizmus sa nestotožňuje so žiadnym štátom ani koalíciou. Vojna proti terorizmu tak

môže mať chcené, ale aj úplne nechcené účinky.“53

Rozdiel medzi „vojnou“ proti terorizmu a klasickými vojnami je aj v možnosti

hodnotenia výsledkov. V tradičnom ponímaní vojny sa úspech vo vojne rátal

konkrétnymi ukazovateľmi, napríklad rozsahom zabraného územia, počtom zničených,

alebo inak zneškodnených nepriateľských síl. Tieto ukazovatele sú však v rámci

50 Krejčí, O.: Mezinárodní politika. Ekopress. Praha 2001, s.430 51 Richissin, T.:"War on terror" difficult to define. [online] [citované 6.3.2008] Dostupné na:

<http://seattletimes.nwsource.com/html/nationworld/2002023596_russanal02.htmlhtml>52 Howard, M.: What's In A Name?: How to Fight Terrorism. Forreign Affairs 81. č.1, január/február

2002, s.9. In: Soros G.: Bublina americkej nadvlády. Kaligram. Bratislava, 2004. s.29 53Eichler, J.: GWOT- úspechy i stinné stránky [online] [citované 8.3.2008] Dostupné na:

< http://www.cspv.cz/dokumenty/kongres2006/HP%2002/Jan%20Eichler.pdf> s.42

hodnotenia výsledkov vojny proti terorizmu, rovnako ako vo vojne proti drogám,

limitované. V boji proti nepriateľovi, akým sú teroristi, majú podobné výsledky malú

výpovednú hodnotu, pretože pre teroristov nie je dôležité ani teritórium ani ľudské

životy, mimo prípadov, kedy ide o vysokopostavené osoby v rámci teroristickej siete,

ktorých odstránenie môže mať pozitívny dopad.54 Na tomto mieste by mohli byť

vznesené námietky, že existuje spôsob akým zmerať úspech „vojny“ proti terorizmu,

a to skúmaním počtu uskutočnených teroristických útokov. Úspechom vojny proti

terorizmu by podľa tohto prístupu malo byť zníženie počtu teroristických útokov, čiže

udalosti ktoré sa nestali. Z analytického hľadiska je toto „neuspokojivý dôkaz úspechu.

Rovnako ako v prípade merania úspechu odstrašenia, ktorý sa rovnako vzťahuje na

neuskutočnené akcie (nonevents), neexistuje tu spôsob dokázať vzťah príčiny

a dôsledku.“55 Povedané inými slovami, nevieme akým dôvodom sa nejaký akt

neuskutočnil, alebo či sa uskutočniť mal. K poklesu teroristických aktivít mohlo dôjsť

z rôznych iných dôvodov, dokonca by to mohla byť súčasť stratégie teroristov, aby

takto vzbudili dojem, že sa stiahli, spôsobujúc tak menšiu ostražitosť.

Napriek tomu, že „vojna“ proti terorizmu je sporný pojem a sporný postup,

americká vláda sa mu nevyhla. Globálna vojna proti terorizmu je aktom sekuritizácie

terorizmu. Americký vodcovia identifikujú terorizmus ako hrozbu, ktorá ohrozuje

(americký) ľud natoľko, že si vyžaduje mimoriadne opatrenia (obmedzenia práv

a slobôd, vojenské intervencie). Táto „vojna“ sa skladá z viacerých opatrení, ktoré sa

opierajú o niekoľko základných dokumentov, ktoré pri písaní tejto práce nemôžu

uniknúť našej pozornosti. Prvým významným dokumentom, ktorý sa týka

bezpečnostných otázok bola Národná bezpečnostná stratégia USA, ktorá bola prijatá

v septembri 2002, rok po útokoch na americkej pôde. Rovnako dôležitá je Národná

bezpečnostná stratégia USA, ktorá bola prijatá v marci 2006. Obidvom týmto

dokumentom budeme venovať pozornosť v nasledujúcej kapitole.

54 Record, J.: Bounding the Global War on Terror. . December 2003,s.4Strategic Studies Institute55 Ibidem,s.5

III. Kapitola - Národné bezpečnostné stratégie USA

a dôsledky ich prijatia

3.1. Sekuritizácia terorizmu a Národná bezpečnostná stratégia USA

(2002)

Administratíva G.W.Busha, reprezentujúca republikánsku stranu, ktorá je výrazne

ovplyvnená neorealistickými náhľadmi, deklarovala problematiku národnej bezpečnosti

hneď po nástupe do Bieleho domu v januári 2001. V predvolebnej kampani sa

republikáni zamerali na problémy spojené s raketovou obranou a reformou ozbrojených

síl. Poradie priorít zmenili útoky z 11.septembra 2001, a zvýraznili tie trendy, ktoré boli

v strategickom myslení predstaviteľov republikánskej strany badateľné už v minulosti.56

Bezpečnostná stratégia USA z roku 2002 bola formovaná v priebehu dvoch rokov

od nástupu G.W.Busha do Bieleho domu. Najprv boli vypracované čiastkové koncepčné

dokumenty ako Revízia jadrového potenciálu, Stratégia boja proti terorizmu, Stratégia

domácej bezpečnosti a Stratégia boja proti zbraniam hromadného ničenia. K jej

formovaniu prispel americký prezident vo svojom prejave z 29.januára 2002, pri

príležitosti prednesu výročnej Správy o stave únie vo Washingtonskom Kapitole.57

Hneď v úvode americký prezident uviedol, že Spojené štáty sú vo vojne a svet čelí

„bezprecedentnému nebezpečenstvu.... To, čo sme sa dozvedeli v Afganistane (v tomto

čase už prebiehala operácia Trvalá sloboda, t.j. vojenská intervencia do Afganistanu,

pozn. autorov) potvrdzuje, že sme ďaleko od konca a naša vojna proti terorizmu iba

začína. Väčšina z 19 mužov, ktorí uniesli lietadlá 11. septembra, boli vycvičení

v táboroch v Afganistane, rovnako ako desiatky tisíc iných. Tisícky nebezpečných

zabijakov, zaučených do vražedných metód, často podporovaných zločineckými

režimami, sa teraz šíria po celom svete ako tikajúce časované bomby, ktoré sú

nastavené na výbuch bez varovania.“58 Americký prezident v tomto prejave tiež

uviedol, že počas misie v Afganistane sa našli plány útokov na ďalšie americké mestá,

vrátane máp miest a atómových elektrární, čo svedčí o tom, že mali byť cieľom ďalších

56 Korba, M.: Nová bezpečnostná stratégia USA a transatlantické vzťahy. In: Medzinárodné otázky,

roč.12, č.3 2003, s.41 57 Bush, G.W.: Správa o stave únie, 29.1.2002, budova Kapitolu, Washington. Dostupné na:

<http://www.whitehouse.gov/news/releases/2002/01/20020129-11.html> 58 Ibidem

útokov. Tieto dokumenty, ako aj spôsob ich získania neboli špecifikované. Celý prejav

sa niesol v duchu identifikovania hrozieb a sľubov na ich odstránenie. Z hľadiska teórie

sekuritizácie a vplyvu na formovanie Národnej bezpečnostnej stratégie bolo tiež

dôležitým momentom označenie Iránu, Iraku a Severnej Kórei ako krajín, ktoré

podporujú terorizmus a snažia sa o vytvorenie zbraní hromadného ničenia. Tieto krajiny

označil ako tzv. Os Zla (Axis of Evil). Vo svojom prvom prejave pri príležitosti

prednesu Správy stavu o únie G.W.Bush podľa všetkého načrtol odôvodnenie pre svoje

budúce kroky, ak to bude považovať za dôležité, nielen proti teroristom, ale aj proti

akýmkoľvek nepriateľským štátom, ktoré vyvíjajú zbrane hromadného ničenia.

Zdôraznil, že USA nebudú čakať, kým sa hrozba jadrových, chemickým a biologických

zbraní v rukách teroristov stane bezprostrednou a nedovolia aby „najnebezpečnejšie

režimy vo svete ich ohrozovali najdeštruktívnejšími zbraňami sveta.“59

Významným impulzom v rámci formovania bezpečnostnej stratégie USA bolo

vystúpenie amerického prezidenta na pôde vojenskej akadémie vo West Pointe 1.júna

2002. Americký prezident uviedol, že „najvážnejšie nebezpečenstvo pre slobodu leží na

nebezpečnej križovatke radikalizmu a technológie. Keď sa objaví šírenie biologických,

chemických a jadrových zbraní spolu s technológiou balistických rakiet, aj malé štáty

a malé skupiny môžu získať katastrofickú silu udrieť veľké na národy. Naši nepriatelia

deklarovali tento zámer a boli prichytení pri hľadaní týchto hrozných zbraní. Chcú mať

možnosť vydierať nás, ublížiť nám, alebo našim priateľom – a my sa im postavíme

v celej našej sile.“60 Prezident ďalej uviedol, že „vojna“ proti terorizmu nebude vyhraná

obrannými metódami. „Bitku musíme preniesť k nepriateľovi, prekaziť jeho plány

a konfrontovať najhoršie hrozby ešte predtým ako vzniknú... A naša bezpečnosť bude

vyžadovať, aby všetci Američania boli prezieravý a odhodlaný, aby boli pripravený na

preemptívne akcie, keď bude potrebné ochraňovať našu slobodu a ochraňovať naše

životy.“61 Toto všetko podľa neho vychádza z toho, že tradičné strategické koncepcie

studenej vojny – zastrašovanie a zadržiavanie – už nezodpovedajú novým

bezpečnostným hrozbám. Tieto hrozby si vyžadujú zmenu myslenia, pretože teroristov

nie je možné odstrašiť, ako nie je možné zadržať proliferáciu zbraní hromadného

59 Bush, G.W.: Správa o stave únie, 29.1.2002, budova Kapitolu, Washington. Dostupné na:

<http://www.whitehouse.gov/news/releases/2002/01/20020129-11.html> In: Korba M.: Nová bezpečnostná stratégia USA a transatlantické vzťahy. In: Medzinárodné otázky, roč.12, č.3 2003, s.42

60 Bush, G.W.: Prejav vo vojenskej akadémii vo West Pointe, New York. 1.7.2002. [online] [citované 9.3.2008] Dostupné na: < http://www.whitehouse.gov/news/releases/2002/06/20020601-3.html>

61 Ibidem

ničenia z rúk darebáckych (roque) režimov do rúk teroristov. Nové strategické myslenie

by preto malo byť založené na aktívnom boji proti všetkým hrozbám, ešte kým sa stačia

plne rozvinúť.62

Bezpečnostná stratégia z roku 2002 sa formovala za špecifických podmienok.

Udalosti z 11.septembra sa využívajú na označenie impulzu pre zmenu v strategickom

myslení, kde nastal posun v citlivosti na asymetrické hrozby a v rámci diškurzu pred jej

prijatím sa hovorilo o potrebe prispôsobenia celého spektra politík USA novým

podmienkam. Najčastejšie spomínanými rizikovými faktormi, ktoré pôsobili na

formovanie Národnej bezpečnostnej stratégie USA (ďalej len NBS) bola hrozba

terorizmu, hrozba vychádzajúca zo spojenia terorizmu a moderných technológií,

neodstrašiteľnosť teroristov, spojenie teroristov a „darebáckych“ štátov, úmysel

teroristov a darebáckych štátov spôsobiť masové škody na životoch a majetku USA,

vlastníctvo zbraní hromadného ničenia alebo technológií na ich výrobu zo strany

„darebáckych“ štátov ako aj snaha teroristov dostať sa k nim. Väčšinou teda išlo

o hrozby, ktoré v „publiku“ (referenčnom objekte) vyvolali vysokú mieru znepokojenia

a strachu, na druhej strane sú to však javy, ktoré je možné len ťažko dokázať.

NBS USA zo septembra 2002 nadviazala na prejavy amerického prezidenta

G.W.Busha z obdobia od septembra 2001. Skladá sa z úvodnej časti a 9.kapitôl – ktoré

predstavujú jednotlivé postupy národnej bezpečnostnej stratégie. Pre skúmanie

sekuritizácie terorizmu sa zameriame len na niekoľko jej častí.

Dôležitou časťou z hľadiska našej analýzy je úvodná časť. Hneď v jej úvode sa

píše, že veľké zápasy 20.storočia medzi slobodou a totalitarizmom sa skončili

víťazstvom síl slobody a „jediného udržateľného modelu národného úspechu: slobody,

demokracie a slobodného podnikania.“63 V úvode tiež môžeme nájsť záväzok

„ochraňovať mier bojovaním proti teroristom a tyranom.“64 Rečový akt v rámci

sekuritizácie terorizmu nachádzame už v tejto časti. „Nepriatelia v minulosti

potrebovali na ohrozenie Ameriky obrovské armády a obrovské priemyselné potenciály.

Dnes môžu k našim brehom priniesť obrovský chaos a utrpenie tajomné siete

62 Korba, M.: Nová bezpečnostná stratégia USA a transatlantické vzťahy. In: Medzinárodné otázky,

roč.12, č.3 2003, s.42 63 White House: The National Security Strategy of the United States of America, September 2002.

Dostupné na : < http://www.whitehouse.gov/nsc/nss/2002/nss.pdf > 64 Ibidem

jednotlivcov za menej, ako stojí nákup jediného tanku. Teroristi sú organizovaní na

prienik do otvorených spoločností a obrátenie sily moderných technológií proti nám.“65

V úvode NBS zo septembra 2002 sa uvádza myšlienka G.W.Busha z jeho prejavu

vo West Pointe, doplnená o nové tézy: „najvážnejším nebezpečenstvom, ktorému čelí

náš národ leží na križovatke radikalizmu a technológie. Naši nepriatelia otvorene

deklarovali, že hľadajú zbrane hromadného ničenia, a dôkazy naznačujú, že tak robia

s odhodlaním. Spojené štáty nedovolia, aby tieto snahy uspeli.“66 Hrozby, ktoré sú

uvádzané v tomto úvode sa javia ako hrozby existenčné. Táto identifikácia hrozieb

presne zapadá do teórie sekuritizácie, ktorá hovorí, že z aktu sekuritizácie musí

vyplývať odkaz v zmysle: „Ak tento problém včas nezvládneme, všetko ostatné sa stane

nepodstatným (buď bude po nás, alebo budeme pri jeho riešení niečím

obmedzovaný).“67

Okrem úvodnej identifikácie „najvážnejších“ hrozieb, ktoré podľa tvorcov NBS z

roku 2002 ohrozujú USA, sa už v úvode poukazuje na najvýznamnejší postup v riešení

týchto hrozieb. Hovorí sa tu, že „je otázkou zdravého rozumu a sebaobrany, že Amerika

bude konať proti takýmto hrozbám predtým, ako sa naplno sformujú. Nemôžme

obraňovať Ameriku a našich priateľov dúfaním v najlepšie. Musíme byť pripravený

poraziť plány našich nepriateľov využívajúc najlepšie spravodajstvo a rozvážnym

postupom. Dejiny budú neľútostne súdiť tých, ktorí toto nebezpečenstvo videli, ale

nekonali. V novom svete, do ktorého sme vstúpili, jediná cesta k mieru a bezpečnosti je

cesta konania.“68 Navrhovaným spôsobom na riešenie teroristickej hrozby je okrem

iného aj šírenie demokracie a slobody po celom svete. V celej úvodnej časti je ako

jediná bezpečnostná hrozba vnímaný terorizmus a zbrane hromadného ničenia. Okrem

tejto hrozby sa spomína len hrozba HIV/AIDS a chudoba, aj keď len jednou vetou. To

potvrdzuje za aké významné hrozby sú tieto problémy pokladané, no na druhej strane

ostatné marginalizuje.

Dôležitou časťou pre analýzu sekuritizácie v rámci tohto dokumentu budú okrem

úvodnej časti nasledovné kapitoly :

• Kapitola č.1 - Prehľad americkej medzinárodnej stratégie

65 White House: The National Security Strategy of the United States of America, September 2002.

Dostupné na : < http://www.whitehouse.gov/nsc/nss/2002/nss.pdf > 66 Ibidem 67 Buzan, B. a kol.: Bezpečnosť, nový rámec pro analýzu. Centrum strategických štúdií. Praha 2005, s.35 68 White House: The National Security Strategy of the United States of America, September 2002.

Dostupné na : < http://www.whitehouse.gov/nsc/nss/2002/nss.pdf >

• Kapitola č.3 - Posilnenie aliancie na porazenie Globálneho terorizmu a práca na

prevencii útokov proti nám a našim priateľom

• Kapitola č.5 - Opatrenia na zabránenie naším nepriateľom, aby ohrozovali nás,

alebo našich priateľov zbraňami hromadného ničenia

• Kapitola č.9 - Transformovanie amerických inštitúcií národnej bezpečnosti, aby

sa vyrovnali s výzvami a príležitosťami 21.storočia.

V prvej kapitole je uvedené, že Spojené štáty majú bezprecedentnú

a neprekonateľnú silu, ktorá musí byť využitá na podporu „mocenskej rovnováhy, ktorá

uprednostňuje slobodu.“ 69 USA sú podľa tohto dokumentu viac ako štátmi ohrozené

katastrofickými technológiami zatrpknutých jedincov a „musia“ poraziť tieto hrozby. V

tejto kapitole sa tiež uvádza cieľ tejto stratégie, ktorý pokračuje v línii boja dobra so

zlom. Cieľ NBS z roku 2002 je pomôcť svetu stať sa nielen bezpečnejším, ale aj lepším.

Kapitola č.3 s názvom „Posilnenie aliancií na porazenie globálneho terorizmu

a práca na prevencii útokov proti nám a našim priateľom“, identifikuje USA ako štát vo

vojne proti terorizmu s globálnym dosahom. Na tomto mieste uvádza aj jeho definíciu.

Nepriateľom v tejto vojne „nie je jeden politický režim alebo osoba, alebo náboženstvo,

alebo ideológia. Nepriateľom je terorizmus - úkladné, politicky motivované násilie

spáchané na nevinných.“70 Táto definícia je však príliš široká na to aby bola

akceptovaná a akceptovateľná. Ak by sme sa mali riadiť podľa nej, tak teroristické

útoky páchajú aj USA, a to v značnej miere. Táto kapitola tiež uvádza, že USA nebudú

rozlišovať medzi teroristami a tými, ktorí im poskytujú útočisko. Na zničenie

teroristickej siete budú USA :

• konať nepretržite s využitím všetkých elementov národnej a medzinárodnej sily,

pričom sa zamerajú na teroristické organizácie s globálnym dosahom

a akéhokoľvek teroristu alebo štát, ktorý sponzoruje terorizmus, ktorý sa snaží

získať alebo použiť zbrane hromadného ničenia

• identifikovať a ničiť hrozby predtým, ako dosiahnu ich hranice, pričom nebudú

váhať konať samostatne a uplatňovať svoje právo na sebaobranu

prostredníctvom preemptívneho konania proti teroristom

69 White House: The National Security Strategy of the United States of America, September 2002.

Dostupné na : < http://www.whitehouse.gov/nsc/nss/2002/nss.pdf >, s.1 70 Ibidem , s.5

• viesť „vojnu myšlienok“ za účelom víťazstva vo vojne proti medzinárodnému

terorizmu, v ktorej je nevyhnutné dať všetkým najavo, že na teroristické činy sa

bude pozerať ako na otroctvo, pirátstvo, alebo genocídu.71

Jednou z najdiskutovanejších je 5. kapitola s názvom „Vopred zabrániť naším

nepriateľom aby ohrozovali nás alebo našich priateľov zbraňami hromadného ničenia“.

Táto kapitola totiž prináša tzv. Bushovu doktrínu, zásadu preventívnej obrany, ktorá

bola naznačená už v predchádzajúcich kapitolách, rovnako ako v prejavoch G.W.

Busha, ešte pred prijatím NBS. „Jadro celého dokumentu tvorí zmena vojensko-

politickej stratégie USA. Práve pasážam, ktoré sú súčasťou piatej kapitoly nazvanej

Vopred zabrániť našim nepriateľom, aby ohrozili nás, našich spojencov a našich

priateľov zbraňami hromadného ničenia sa raz v učebniciach bude hovoriť Bushova

doktrína.“72

Táto kapitola sa začína citátom o nebezpečenstve spojenia technológie

a radikalizmu, a zámere nepriateľov získať zbrane hromadného ničenia s cieľom

vydierania a ubližovania USA a ich priateľom, ktorý bol prednesený vo West Pointe 1.

júna 2002 a v plnom znení je uvedený na predchádzajúcich stranách tejto práce.

Úvodná časť tejto stratégie sa venuje zmene povahy bezpečnostného prostredia

a nutnosti zmeny strategického myslenia. Po konci studenej vojny už nefunguje princíp

odstrašenia a „objavili sa nové smrteľné výzvy od darebáckych štátov a teroristov.

Žiadna z týchto hrozieb sa nevyrovná priamej ničivej sile, ktorá bola namierená proti

nám zo strany Sovietskeho zväzu. Napriek tomu, povaha a motivácia týchto nových

protivníkov, ich odhodlanie získať ničivé sily doteraz dostupné iba najsilenejším štátom

na svete, a väčšia pravdepodobnosť toho, že proti nám použijú zbrane hromadného

ničenia, robia dnešné bezpečnostné prostredie komplexnejšie a najbezpečnejšie.“73

Týmto porovnaním sa zvýrazňuje subjektívne pociťovanie hrozby, napriek tomu, že toto

tvrdenie je do značnej miery prehnané a len veľmi ťažko dokázateľné. Priamo

naznačuje, že napriek tomu, že dnešný nepriateľ, je pre USA väčším nebezpečenstvom,

ako bol Sovietsky zväz v časoch studenej vojny. Toto tvrdenie je prinajmenšom

diskutabilné, ale v rámci sekuritizácie terorizmu našlo v NBS pevné miesto.

71White House: The National Security Strategy of the United States of America, September 2002.

Dostupné na : < http://www.whitehouse.gov/nsc/nss/2002/nss.pdf > s.6 72 Krejčí, O.: Americký mier : Bushova doktrína a vojna proti Iraku In: Slovo. Roč. 4, č. 42 (2002), s. 10. 73 White House: The National Security Strategy of the United States of America, September 2002.

Dostupné na : < http://www.whitehouse.gov/nsc/nss/2002/nss.pdf > , s.13

Tvorcovia NBS ďalej pokračujú v identifikácii hrozby. Po roku 1990 vzniklo podľa

nich malé množstvo „darebáckych“ štátov, ktoré napriek tomu, že sa líšia v rôznych

ohľadoch, zdieľajú niekoľko spoločných vlastnosti. Podľa NBS tieto štáty brutálne

zaobchádzajú so svojimi ľuďmi a plytvajú ich národnými zdrojmi za účelom osobného

zisku vládcov a neprejavujú žiadny rešpekt pre medzinárodné právo, ohrozujú svojich

susedov a bezohľadne porušujú medzinárodné zmluvy, ktorých sú stranami. Okrem

toho:

• sú odhodlané získať zbrane hromadného ničenia, popri iných pokrokových

vojenských technológiách, aby ich použili buď ako hrozbu, alebo ofenzívne, na

dosiahnutie agresívnych plánov týchto režimov

• sponzorujú terorizmus po celom svete

• odmietajú základné ľudské hodnoty a nenávidia Spojené štáty a všetko, čo

symbolizujú74

V tejto časti sa spomína Irak, ktorého plány sa podľa autorov NBS neobmedzili len

na chemické zbrane. USA podľa NBS získali dôkazy, že Irak ich rozšíril o získanie

jadrových a biologických zbraní. Spomenutá tu bola aj Severná Kórea. Snaha o získanie

zbraní hromadného ničenia a globálny obchod týchto štátov a ďalších darebáckych

štátov s nimi sa stala „vynárajúcou sa hrozbou všetkým národom.“75

Súčasťou 5. kapitoly je rozsiahla časť, v ktorej sa popisuje neaktuálnosť koncepcie

odstrašenia, ktoré nefunguje voči „vodcom darebáckych štátov, ktorí sú ochotnejší

podstúpiť riziko, a hazardujú so životami svojich ľudí a bohatstvom svojich národov.

V Studenej vojne boli zbrane hromadného ničenia považované za poslednú inštanciu

a ich použitie viedlo k riziku zániku tých, ktorí ich použijú. Dnes naši nepriatelia vidia

zbrane hromadného ničenia ako výber. Pre darebácke štáty sú zbrane hromadného

ničenia nástrojom na zastrašovanie a vojenskú agresiu voči ich susedom. Tieto zbrane

tiež môžu umožniť týmto štátom vydierať Spojené štáty a našich spojencov...“76

Dôležitým momentom je tiež označenie spojenia terorizmu a darebáckych štátov.

„Prekrývanie sa terorizmu a štátov, ktoré sponzorujú terorizmus a usilujú sa o získanie

zbraní hromadného ničenia, nás núti konať.“77

74 White House: The National Security Strategy of the United States of America, September 2002.

Dostupné na : < http://www.whitehouse.gov/nsc/nss/2002/nss.pdf > , s.14 75 Ibidem 76 Ibidem, s.15 77 Ibidem

Úvodný citát z West Pointu, následné vyobrazenie bezpečnostného prostredia

a popis nebezpečných charakteristík darebáckych štátov, teroristov a ich spojenia,

pripomínajú aktuálnosť, závažnosť a existenčnosť hrozby spojenia radikalizmu

a moderných technológií. Zdôrazňujú nebezpečenstvo, ktoré hrozí referenčnému

objektu, ktorým je v tomto prípade americký národ, ale aj všetky ostatné národy.

Z teórie sekuritizácie vyplýva, že úspešný akt sekuritizácie si vyžaduje, aby sa

referenčný objekt cítil ohrozený a aby tento rečový akt prijal. Na základe tohto je

potom aktér sekuritizácie oprávnený prijať mimoriadne opatrenia, na odstránenie

„existenčnej“ hrozby. V prípade NBS z roku 2002 by sme ako mimoriadne opatrenie

mohli uviesť zásadu preventívnej vojny. Táto je hlavným jadrom dokumentu a jej

podstata je uvedená práve v 5. kapitole.

Zásada preventívnej vojny je uvedená krátkou pasážou o medzinárodnom práve,

ktorá je venovaná výkladu odvekého práva na sebaobranu, ktorá sa opiera o preempciu,

v prípade, že existuje bezprostredná hrozba pre štát - väčšinou mobilizácia armád

spojená s prípravou na útok. NBS z roku 2002 však posúva riešenie existenčnej hrozby

mimo zavedené princípy, mimo zavedené procedúry, mimo bežnú prax, mimo bežné

politické a iné procesy rešpektované medzinárodným spoločenstvom. Odvoláva sa na

to, že darebácke štáty a teroristi sa nesnažia útočiť konvenčnými prostriedkami,

„pretože vedia, že tieto by zlyhali. Namiesto toho sa spoliehajú na teroristické činy

a eventuálne na použitie zbraní hromadného ničenia - zbraní, ktoré môžu byť ľahko

skryté, tajne doručené a použité bez varovania.“78 Týmto sa opäť pripomína nepriateľ,

ktorý predstavuje obrovskú hrozbu a preto je riešenie tejto hrozby možné posunúť mimo

normálnych procedúr a postupov.

V našom prípade sa jedná o posun riešenia mimo medzinárodné právo. Právo na

sebaobranu je síce princíp, ktorý existuje od čias Huga Grotia, dokonca v istej miere je

rovnako stará aj preempcia79, NBS 2002 sa tieto princípy snažila upraviť pre potreby

zabezpečenia bezpečnosti USA v podmienkach dnešného sveta a nového nepriateľa,

čím sa zmenil ich obsah. „Koncept bezprostrednej hrozby musíme prispôsobiť

schopnostiam a cieľom našich dnešných nepriateľov... Čím väčšie je riziko, tým väčšia

je cena za nekonanie - a tým pádnejší je dôvod na predvídavý krok na vlastnú obranu,

dokonca aj vtedy ak vládne neistota o čase a mieste úderu nepriateľa. Aby sme zabránili

78 White House: The National Security Strategy of the United States of America, September 2002.

Dostupné na : < http://www.whitehouse.gov/nsc/nss/2002/nss.pdf > , s.15 79 Murawchik, J.: The Bush Manifesto. In: Comentary. December, 2002 , s.26

alebo predišli takýmto nepriateľským činom našich nepriateľov, Spojené štáty budú, ak

to bude potrebné, konať preemptívne.“80 Táto časť NBS bola v čase pred útokom na

Irak jedna z najdiskutovanejších, možno aj preto, že bola akousi papierovou prípravou

na útok. USA si vyhradili právo zaútočiť aj v prípade, že hrozba zo strany nepriateľa nie

je bezprostredná a vychádza len zo schopnosti a odhodlania nepriateľa ohroziť ich, aj

napriek neistote, kedy a kde ku tomuto dôjde.

Bushova administratíva už vo svojich prvých prejavoch na túto tému zvolila veľmi

širokú interpretáciu preempcie a v dosť radikálnom kroku zahrnula pod preempciu aj

preventívne použitie sily (resp. preventívnu vojnu). Tieto dva prístupy sa v tradičnom

chápaní podstatne líšia:

• Preemptívne použitie sily smeruje k odvráteniu bezprostrednej závažnej hrozby

v situácii, kedy nie je možné využiť iné prostriedky k jej odvráteniu a akcia je

primeraná hrozbe. Je teda založená na existencii protivníkových rozvinutých

schopností a na faktore jasného a bezprostredného ohrozenia. Klasickým

príkladom bolo izraelské zahájení Šesťdňovej vojny v roku 1967.

• Preventívne použitie sily smeruje k odvráteniu či eliminácii vzdialenej závažnej

hrozby, prípadne s cieľom predísť útoku očakávanom v kratšom či dlhšom

časovom horizonte. Vychádza teda z logiky zahájenia konfliktu, ktorý by s

najväčšou pravdepodobnosťou nastal v budúcnosti, za výhodnejších

podmienok. To znamená, že preventívne použitie sily nie je plne opreté

o bezprostrednú hrozbu, ale iba o rozvíjajúce sa či potenciálne schopnosti, ako i

o oveľa problematickejšiu situáciu bez jasného a bezprostredného

nebezpečenstva. 81

Modifikácia princípu preempcie v NBS 2002 v podstate znamená posun od

preempcie k prevencii.82 Preventívna vojna však v medzinárodnom práve nemá svoje

miesto a považuje sa agresiu. „Preventívna vojna je, veľmi jednoducho povedané,

najvyšší zločin, ktorý bol odsúdený v Norimbergu.“83 NBS 2002 sekuritizuje problém

80 White House: The National Security Strategy of the United States of America, September 2002.

Dostupné na : < http://www.whitehouse.gov/nsc/nss/2002/nss.pdf > , s.16 81 Eichler, J. a kol.: Koncept preemptivní sebeobrany v kontextu boje proti terorismu po 11. září 2001.

Závěrečný výstup grantového projektu MZV RM 01/03/05. Ústav mezinárodných vztahú Praha. s.1 82 Sapiro, M.: Iraq: The shifting sands of preemption.In:American Journal of International Law. Júl 2003.

s.599 83 Chomsky, N.: Preventive War 'The Supreme Crime' [online] [citované 12.3.2008] Dostupné na :

<http://www.informationclearinghouse.info/article4416.htm>

terorizmu a mimoriadnym opatrením na odstránenie hrozby má byť útok, ktorý je

v rozpore s medzinárodným právom.

Nová a rozšírená interpretácia pojmu preempcia, ktorá zahŕňa preventívne údery,

vyvolala po zverejnení NBS USA v septembri 2002 polemickú diskusiu. Táto debata

však podstatne viac rezonovala v zahraničí ako v USA. Potreba predstihujúcich zásahov

proti hrozbám bola deklarovaná už v roku 1992 v návrhu dokumentu Pokyny pre

obranné plánovanie. Išlo o tradičné chápanie preempcie, ktoré sa bralo ako štandardný

spôsob obrany. Udalosti z 11.septembra potrebu preempcie nielenže akcentovali, ale

v očiach americkej verejnosti zvýšili jej dôležitosť a rozšírili ju o preventívny rozmer.

V súvislosti so zmenou usporiadania bezpečnostných priorít po septembri 2001 sa táto

zmena vnímania stretla v rámci amerického vnútropolitického diškurzu s pozitívnym

ohlasom a bola vo všeobecnosti akceptovaná.84

Takéto prijatie zo strany verejnosti sa môže považovať za úspešný akt sekuritizácie.

Sekuritizácia v rámci NBS USA z roku 2002 zdôrazňovala hrozby terorizmu a zbraní

hromadného ničenia, rovnako ako ich spojenie. Na zdôraznenie hrozby sa využívalo

neustále opakovanie a zdôrazňovanie týchto hrozieb. Slovo „teror“ (v slovenčine teror)

buď ako celé slovo alebo súčasť slov „terrorist“, „terrorists“ a „terrorism“ (terorista,

teroristi a terorizmus) sa v tomto dokumente vyskytlo 90 krát. Spojenie „weapons of

mass destruction“ (zbrane hromadného ničenia) sa v dokumente vyskytlo 15 krát. Slovo

„threat“ (hrozba) sa v dokumente celé, alebo ako časť iných slov, objavilo 50 krát.

Frekvencia využívania týchto pojmov naznačuje, za akú významnú hrozbu bol v tomto

období považovaný terorizmus a zbrane hromadného ničenia, a akú naliehavosť im

Bushova administratíva prisudzovala.

Zverejnenie NBS USA vyvolalo väčšiu odozvu medzi odbornou a akademickou

komunitou, ktorá sa premietla do intenzívnej domácej debaty. Kritika sa týkala

základných princípov tohto dokumentu, ako aj ďalších aspektov, ktoré súviseli

s implementáciou novej stratégie. Z niektorých častí amerického vnútropolitického

spektra bol tento dokument kritizovaný pre svoj príliš normatívny a ideologický

charakter. Ide o pasáže, ktoré pojednávajú o predurčení USA na globálnu vodcovskú

rolu a ich konečnom cieli robiť svet nielen bezpečnejším, ale aj lepším.85

84 Korba, M.: Nová bezpečnostná stratégia USA a transatlantické vzťahy. In: Medzinárodné otázky,

roč.12, č.3 2003, s.46 85 Ibidem

Z hľadiska analýzy sekuritizácie terorizmu je tento dokument podľa nášho názoru

jej priamym nástrojom. Dôkazom je frekvencia opakovania sa pojmu terorizmus,

opakovanie jeho negatívnych atribútov pôvodcov hrozby, opakovanie ich cieľov

spôsobiť ujmu USA a samotná štruktúra NBS, ktorá sa vo svojom úvode snaží vyvolať

pocit všeobecného ohrozenia, na čo prichádza s opatreniami na riešenie tejto hrozby -

záväzkom ochraňovať USA a svojich spojencov preemptívne, pričom pojem

preemptívne je modifikovaný tak, aby zahŕňal aj prevenciu, ktorá je v rozpore

s medzinárodným právom.

3.2 Sekuritizácia terorizmu a Národná bezpečnostná stratégia USA

(2006)

Ďalším významným dokumentom pri analýze sekuritizácie terorizmu je Národná

bezpečnostná stratégia USA z roku 2006 (NBS USA 2006). Táto stratégia bola prijatá

v marci 2006 a nadviazala na NBS USA 2002. Okrem toho, že má veľmi podobnú

štruktúru a opakuje sa v nej mnoho tvrdení z NBS 2002, každá kapitola NBS 2006

obsahuje zhrnutie danej konkrétnej kapitoly z roku 2002. Skladá sa z úvodnej časti,

záveru a 10 kapitol. Pre analýzu sekuritizácie terorizmu v tomto dokumente budú,

okrem úvodného slova amerického prezidenta G.W.Busha, dôležité nasledujúce

kapitoly86:

• Kapitola č.1 - Prehľad americkej medzinárodnej stratégie

• Kapitola č.3 - Posilnenie aliancie na porazenie Globálneho terorizmu a práca na

prevencii útokov proti nám a našim priateľom

• Kapitola č.5 - Opatrenia na zabránenie naším nepriateľom aby ohrozovali nás

alebo našich priateľov zbraňami hromadného ničenia

• Kapitola č.9 - Transformovanie amerických inštitúcií národnej bezpečnosti, aby

sa vyrovnali s výzvami a príležitosťami 21.storočia.

Úvodné slovo alebo príhovor amerického prezidenta G.W.Busha je formulovaný

v duchu vojnovej terminológie: „Amerika je vo vojne. Toto je vojnová národná

bezpečnostná stratégia, ktorá je vyžadovaná vážnou výzvou, ktorej čelíme - vzostup

86 Jedná sa o rovnaké kapitoly ako pri analýze NBS USA 2002, pozn. autora

terorizmu poháňaného agresívnou ideológiou nenávisti a vraždenia, Američanom

naplno odhalenej 11.septembra 2001.“87

Americký prezident ďalej označuje dve priority, ktoré definuje ako neoddeliteľné,

a to „bojovanie a víťazstvo vo vojne proti terorizmu a podporovanie slobody ako

alternatívu k tyranii a beznádeji.“88 Tieto priority podľa neho vychádzajú z toho, že

slobodné národy majú tendenciu prikláňať sa k mieru a preto rozvoj a šírenie slobody

urobí Ameriku bezpečnejšou.

Veľká časť úvodného príhovoru sa venuje vymenovaniu úspechov, ktoré Amerika

dosiahla za 4 roky od prijatia NBS USA 2002. Jedná sa najmä o postup v Afganistane,

kde bol zvrhnutý režim Talibanu - ochrancov Al-Kajdy a zvrhnutie irackého diktátora

Saddáma Husajna. V obidvoch krajinách sa podľa amerického prezidenta zvýšil stupeň

demokratickosti a z Iraku a Afganistanu sa stali spojenci vo vojne proti terorizmu.

V tejto úvodnej časti sa tiež hovorí o náročnosti vojny proti terorizmu a o obetiach,

ktoré so sebou prináša, ako aj o tom, že sa vôbec nekončí. „Zápas proti nepriateľovi -

nepriateľovi, ktorý si za terč vyberá nevinných bez svedomia a váhania - je zložitý.

A naša práca je ďaleko od konca.“89 V tejto časti sa dokonca otvorene priznáva

idealistickosť cieľov USA, keď americký prezident hovorí: „náš prístup je idealistický

vo svojich cieľoch, ale realistický čo sa týka prostriedkov k ich dosiahnutiu.“90

Nasledujúci citát je ukážkovým príkladom sekuritizácie podľa diela Kodanskej školy.

Americký prezident ho uvádza vo svojom úvodnom príhovore, keď zdôvodňuje prečo si

USA spomedzi izolacionizmu a svetového vodcovstva musí vybrať cestu svetového

vodcovstva. Hovorí: „Aby sme sa držali tejto cesty, musíme udržať a rozširovať našu

národnú silu, aby sme mohli zvládnuť hrozby a výzvy predtým ako zničia našich ľudí

alebo naše záujmy. Musíme udržať armádu aby sme nemali rovnocenných - aj keď naša

moc nie je založená len na sile zbraní.“91 Povedané inými slovami, hrozba, ktorej

čelíme je taká obrovská, že ak nebudeme zbrojiť a naša vojenská sila nebude väčšia ako

sila ostatných národov, naše životy a sú ohrozené. Z tohto vyplýva potreba zvýšiť

výdavky na zbrojenie, vývoj nových zbraní a zbraňových technológií, obranných

systémov, protiraketových systémov, ktoré sa v NBS viackrát spomínajú. V čase keď

87 White House: The National Security Strategy of the United States of America, Marec 2006. Dostupné

na : < http://www.whitehouse.gov/nsc/nss/2006/nss2006.pdf> 88 Ibidem 89Ibidem 90 Ibidem 91 Ibidem

USA nie sú v žiadnom konflikte s národným štátom, ani im takýto konflikt

bezprostredne nehrozí, by sa podobné zvýšenie obhajovalo len ťažko.

V záverečnej časti úvodného príhovoru sa vymedzujú dva piliere NBS USA. Prvý

pilier je podpora slobody, spravodlivosti, a ľudskej dôstojnosti, čo sa má dosiahnuť

ukončením tyranie, podporovaním efektívnych demokracií a podporovaním voľného

obchodu čím sa zvýši prosperita. Druhým pilierom je konfrontácia výziev tejto doby

vedením a zväčšovaním spoločenstva demokratických štátov. Problémy, ktoré sú

vymenované sú pandemické choroby, šírenie zbraní hromadného ničenia, terorizmus,

obchodovanie s ľuďmi a prírodné katastrofy. V porovnaní s NBS USA 2002 sa výpočet

problémov, ktoré ohrozujú USA a svet rozšíril. Rovnaká zostáva pozícia USA, ktorá má

za úlohu celosvetové vodcovstvo v boji proti týmto hrozbám.

Prvá kapitola NBS USA 2006 sa rovnako, ako prvá kapitola NBS USA 2002 venuje

prehľadu národnej bezpečnostnej stratégie USA a stanovuje úlohy, ktoré USA musí

splniť. Úlohy sú rovnaké ako v NBS USA 2002, pribudla však jedna nová úloha -

Využiť príležitosti a konfrontovať výzvy globalizácie.

Okrem prvej a poslednej kapitoly sa štruktúra jednotlivých kapitol v porovnaní

s NBS USA 2002 zmenila. Každá kapitola obsahuje 3 časti. Prvá časť je zhrnutím

kapitoly NBS 2002, druhá časť menuje výzvy a úspechy od roku 2002 a tretia časť je

načrtnutie budúceho postupu.

So sekuritizáciou terorizmu sa stretávame v kapitole č. 3 - Posilnenie aliancie na

porazenie globálneho terorizmu a práca na prevencii útokov proti nám a našim

priateľom. V úvodnom zhrnutí sa hovorí, že porážka terorizmu si vyžaduje dlhodobú

stratégiu a opustenie od starých vzorcov. Opakuje sa tvrdenie o tom, že USA bojujú

proti novému nepriateľovi s celosvetovým dosahom a USA sa viac nemôžu spoliehať na

odstrašenie alebo obranné metódy. „Boj musí byť prenesený k nepriateľovi, aby sme ich

porazili.“92

Druhá časť tejto kapitoly uvádza, že „vojna proti terorizmu nie je skončená.

Amerika je bezpečnejšia, ale ešte nie bezpečná.“93 Nasleduje výpočet úspechov

zaznamenaných od roku 2002 a po ňom výzvy a hrozby, ktoré naďalej ohrozujú USA

a ich „priateľov“. „Teroristické siete sú dnes rozptýlenejšie a menej centralizované. Sú

viac naviazené na menšie bunky inšpirované spoločnou ideológiou a menej riadené

92 White House: The National Security Strategy of the United States of America, Marec 2006. Dostupné

na : < http://www.whitehouse.gov/nsc/nss/2006/nss2006.pdf> s.8 93 Ibidem

centrálnou riadiacou štruktúrou... A pokračujú v úsilí získať zbrane hromadného

ničenia aby viedli ešte katastrofickejšie útoky na nás, našich priateľoch

a spojencoch.“94 Spomína sa tu, že štáty ako Sýria a Irán naďalej poskytujú útočisko pre

teroristov doma a sponzorujú teroristické aktivity v zahraničí. Samotný problém Iránu

je oproti NBS USA 2002 novinkou. Zatiaľ čo v NBS z roku 2002 bol Irán v celom

dokumente spomenutý len raz, v kontexte použitia ZHN Saddámom Husajnom

v konflikte s ním, v NBS 2006 je Irán pomenovaný ako sponzor terorizmu. Na inom

mieste sa dokonca uvádza, že „pri žiadnej jednotlivej krajine nečelíme takej výzve ako

pri Iráne.“ To znamená, že Irán je pre USA najväčšou hrozbou spomedzi všetkých

štátov.

V tretej časti tejto kapitoly sa pojednáva budúcnosť „vojny“ proti terorizmu. Táto je

podľa autorov stratégie „súbojom zbraní rovnako ako aj súbojom ideí - boj proti

teroristom a ich vražednej ideológii.95 Kým v krátkodobom horizonte ide o využívanie

vojenskej sily a iných nástrojov štátu na zabitie alebo zadržanie teroristov, na

znemožnenie nájsť si útočisko alebo kontrolu nad nejakým štátom, na to aby sa im

zabránilo získať zbrane hromadného ničenia a zastaviť ich financovanie, z dlhodobého

hľadiska víťazstvo vo „vojne“ proti terorizmu znamená víťazstvo vo vojne ideí, pretože

sú to myšlienky, „ktoré môžu zmeniť rozčarovaných ľudí na vrahov ochotných zabiť

nevinných ľudí.“96

NBS hovorí o tom, že teroristi zneužívajú vznešený Islam na to, aby slúžil

politickej vízii: „zriadenie, prostredníctvom terorizmu a subverzie, totalitárnej ríše,

ktorá potláča všetky náboženské a politické slobody. Títo teroristi prekrúcajú ideu

džihádu na výzvy na vraždenie proti všetkým, ktorých považujú za odpadlíkov

a neveriacich - vrátane kresťanov, židov, hinduistov, iné náboženské tradície, a všetkých

moslimov, ktorí s nimi nesúhlasia.“97

Táto kapitola sa ďalej vymedzuje príčiny terorizmu. Príčinami terorizmu sú podľa

autorov:

• Politická alienácia. Transnárodní teroristi sú verbovaní spomedzi ľudí, ktorý

nemajú žiadny vplyv vo svojich vládach a preto hľadajú spôsob ako sa presadiť.

94White House: The National Security Strategy of the United States of America, Marec 2006. Dostupné

na : < http://www.whitehouse.gov/nsc/nss/2006/nss2006.pdf>, s.9 95 Ibidem 96 Ibidem 97 Ibidem

• Pocit krivdy, ktorý sa môže zvaliť na iných. Tieto krivdy pramenia zo

subjektívneho vnímania, zvaľujú ich na iných a takto hľadajú motiváciu.

• Sub-kultúry konšpirácie a dezinformácií. Teroristi regrutujú efektívnejšie

spomedzi ľudí, ktorých vnímanie reality je do značnej miery skreslené

klamstvami a konšpiračnými teóriami. Tieto skresľujúce teórie udržujú pri

živote pocit krivdy a filtrujú dôležité informácie, ktoré by inak zmenili

predsudky a vnímanie populácie.

• Ideológia, ktorá ospravedlňuje vraždenie. Terorizmus prekrútil Islam tak, aby

slúžil k zlému cieľu, rovnako ako bolo náboženstvo zneužité v rôznych iných

prípadoch predtým.98

Porazenie terorizmu si podľa autorov vyžaduje odstránenie všetkých týchto príčin.

Za najlepší nástroj považuje demokraciu ako takú, ktorá je odpoveďou na všetky tieto

fenomény. Demokracia je pravým opakom tyranie a je tým najlepším liekom proti

terorizmu, aj napriek tomu, že teroristické bunky sa vyskytujú aj v demokratických

spoločnostiach.

Šírenie slobody a ľudskej dôstojnosti prostredníctvom demokracie je riešenie

z dlhodobého hľadiska. NBS 2006 preto vymedzuje aj kroky, ktorým sa bude venovať

v krátkodobom horizonte:

• Vopred zabrániť útokom teroristických skupín pred tým ako k nim dôjde.

Teroristi sa nedajú zastrašiť ani polepšiť, preto musia byť prenasledovaní, zabitý

alebo zajatí.

• Odoprieť zbrane hromadného ničenia „darebáckym“ štátom a ich teroristickým

spojencom, ktorí by ich použili bez váhania. Teroristi sa snažia spôsobiť toľko

obetí ako sa dá a hľadajú ZHN za týmto účelom.

• Odoprieť teroristickým skupinám podporu a útočisko „darebáckych“ štátov.

USA a ich spojenci vo vojne proti teroru nerozlišujú medzi tými, ktorí páchajú

teroristické útoky a tými, ktorí ich podporujú a ukrývajú, pretože sú rovnako

vinní z vraždy. Akákoľvek vláda, ktorá si vyberie byť „spojencom teroru“, ako

napríklad Sýria a Irán, si tým pádom vyberá byť nepriateľom slobody,

spravodlivosti a mieru. Svet ich zato musí pohnať na zodpovednosť.

98 White House: The National Security Strategy of the United States of America, Marec 2006. Dostupné

na : < http://www.whitehouse.gov/nsc/nss/2006/nss2006.pdf> s.10

• Odoprieť teroristom kontrolu nad akýmkoľvek štátom, ktorý by využili ako

základňu a odrazový mostík pre teror. Cieľom teroristov je zvrhnúť

demokratické štáty, prehlásiť strategickú krajinu za útočisko teroru,

destabilizovať Stredný Východ a zaútočiť na Ameriku a iné slobodné krajiny so

stále sa zvyšujúcim násilím.99

V kapitole č. 5 - Opatrenia na zabránenie naším nepriateľom aby ohrozovali nás

alebo našich priateľov zbraňami hromadného ničenia, sa opakujú viaceré tvrdenia

z NBS 2002, predovšetkým potreba konať preemptívne pretože „je málo väčších

hrozieb ako teroristický útok so zbraňami hromadného ničenia.“100

Medzi výzvy, ktoré sú pre USA hrozbami, boli zaradené predovšetkým počiny

Iránu, ktorý porušoval klauzuly NPT a odmietal dodať dôkazy, že jeho nukleárny

program je výhradne určený na mierové účely a to, že teroristi spájaní s Al-Kájdou sa

naďalej snažia získať zbrane hromadného ničenia. Z označenia Iránu ako štátu, ktorý je

útočiskom a podporovateľom terorizmu v spojení s tým, že sa snaží získať jadrové

zbrane vyplýva teda hrozba, že teroristi sa dostanú k ZHN jeho prostredníctvom.

Proliferácia zbraní hromadného ničenia je označená za najväčšiu hrozbu americkej

národnej bezpečnosti a spomedzi štátov je to Irán, ktorý odmieta podať dôkazy o tom,

že sa nesnaží vyvinúť jadrové zbrane. Okrem toho sponzoruje terorizmus, ohrozuje

Izrael, snaží sa prekaziť mier na Strednom Východe a narúša demokraciu v Iraku.

Spojené štáty sa NBS 2006 dočasne zaväzujú vykonať všetky potrebné opatrenia na

ochranu národnej a ekonomickej bezpečnosti „voči nepriaznivým efektom ich zlého

správania. Problém spočíva v nedovolenom správaní a nebezpečných ambíciách

Iránskeho režimu a nie legitímnych ašpiráciách Iránskeho národa.“101 Takéto vnímanie

Iránu pripomína vnímanie Iraku v NBS USA 2002. Za hrozbu sú v rámci tejto kapitoly

označované aj aktivity Kórejského režimu, biologické zbrane a chemické zbrane, ktoré

sú „aktívne vyhľadávané teroristami, vrátane Al-Kájdy.“102

V záverečnej časti tejto kapitoly je pozornosť venovaná riešeniu týchto problémov.

Za hlavný nástroj odstránenia hrozby je opäť označená preempcia. „Konať preemptívne

je v súčasnej stratégii považované za inherentné právo USA pri výkone sebaobrany. Jej

miesto v NBS 2006 je rovnaké ako v predošlej stratégii a rovnako zahŕňa kalkul, ktorý

99 White House: The National Security Strategy of the United States of America, Marec 2006. Dostupné

na : < http://www.whitehouse.gov/nsc/nss/2006/nss2006.pdf> s.12 100 Ibidem 101 Ibidem, s.20 102 Ibidem, s.22

ešte stále hypotetický útok dopĺňa o mieru škody vyplývajúcej z potenciálne

materializovanej hrozby. V súčasnej verzii dokumentu sa opätovne spomína potreba

zlepšenia spravodajských služieb, ale zároveň obhajuje fakt, že určitá miera neistoty vo

vzťahu k problémovým štátom a ich ukrývaným programom výroby ZHN bude naďalej

pretrvávať.“103

Koncept preempcie v tomto ponímaní a jeho povýšenie na doktrinálnu úroveň pri

riešení otázok bezpečnosti USA znižuje možnosti získavania medzinárodnej podpory

pre ich zahraničnú politiku, pripadne komplikuje jednania pri hľadaní iných riešení,

ktoré potenciálne môžu priniesť podobný výsledok. Napriek tomu zostáva kľúčovým

prvkom v rámci NBS USA 2006.

Pri porovnaní oboch NBS z rokov 2002 a 2006 môžeme konštatovať, že

sekuritizácia terorizmu a problémov s ním spojených naďalej tvorí jadro týchto

dokumentov, aj keď zrejmé, že stratégia z roku 2006 sa venuje aj iným problémom.

Naďalej však zotrváva snaha presvedčiť obyvateľstvo o obrovskom ohrození, ktoré

existuje a o potrebe chrániť sa pred ním mimoriadnymi prostriedkami. Predovšetkým

ide o zvýšenie výdavkov na zbrojenie a podporu preemptívnyh zásahov voči teroristom

a „darebáckym“ štátom, ako aj o zdôrazňovanie potreby zachovať americkú prítomnosť

v Iraku. V porovnaní s NBS 2002 je v NBS 2006 väčšie vnímanie hrozby Iránu.

Aj v NBS USA 2006 sa využívalo neustále opakovanie a zdôrazňovanie

spomínaných hrozieb. Slovo „teror“ (v slovenčine teror) buď ako celé slovo alebo

súčasť slov „terrorist“, „terrorists“ a „terrorism“ (terorista, teroristi a terorizmus) sa

v tomto dokumente vyskytlo 123 krát. Spojenie „weapons of mass destruction“ (zbrane

hromadného ničenia, alebo skratka WMD) sa v dokumente vyskytlo 39 krát. Slovo

„threat“ (hrozba) sa v dokumente celé alebo ako časť iných slov objavilo 42 krát.

V porovnaní s NBS 2002 došlo k nárastu počtu používania týchto termínov.

3.3 Mimoriadne opatrenia ako dôsledok sekuritizácie terorizmu

Sekuritizácia problému terorizmu po 11.septembri 2001 sa stala každodenným

javom, ktorý ovplyvňuje životy ľudí na globálnej úrovni. Samotný akt sekuritizácie sa

síce vzťahuje na referenčný objekt, ktorý nie je síce ľudstvo v globálnom ponímaní,

103 Hersi, A. a kol.: Národná bezpečnostná stratégia USA (I.) - Bushova doktrína v novom kontexte -

úvod, preempcia, nová triáda. [online] [citované 18.3.2008] Dostupné na : <http://stary.mepoforum.sk/index.php?id=135&art=212&cat=75&l=0>

mimoriadne opatrenia, ktoré sa však využívajú ako nástroj na odstránenie hrozby

terorizmu ovplyvňujú ľudí na všetkých kontinentoch.

Za najdôležitejšie opatrenia, ktoré spadajú mimo oblasť bežnej politickej praxe,

alebo mimo zavedených pravidiel sú považované predovšetkým - vojenský zásah na

území Afganistanu pod názvom „Operácia Trvalá sloboda“104, preventívna vojna proti

Iraku a jeho okupácia, porušovanie občianskych a ľudských práv na území USA(USA

Patriotic Act), porušovanie občianskych a ľudských práv mimo územia USA(týranie

a mučenie väzňov na vojenskej základni Guantanamo bez nároku na súdny proces),

ochrana USA mimo vlastného územia (radarové základne v Čechách a Poľsku),

rozširovanie právomocí exekutívnej zložky moci v USA a narúšanie princípu bŕzd

a protiváh. Bez aktu sekuritizácie by tieto opatrenia, s jednotným názvom „vojna proti

terorizmu“, prešli v USA len s malou pravdepodobnosťou.

Vojna proti teritoriálnemu cieľu v Afganistane bola možná len pomocou spojenia

Talibanu a Al-Kájdy, pretože Bushova administratíva odmietla robiť rozdiely medzi

teroristami a tými, ktorý ich chránia. Vojenský zásah proti Iraku bol zase umožnený

spojením teroristov a tyranov.105

Prvým konkrétnym krokom vo vojne proti terorizmu bola vojna v Afganistane v

rámci operácie „Trvalá sloboda“, po nesplnení ultimáta, ktoré bolo Talibanu vydané 21.

septembra 2001. Toto ultimátum pozostávalo z požiadaviek od vydania lídrov

teroristickej siete Al-Kajdá, vydanie všetkých nespravodlivo zajatých cudzincov až po

uzavretie všetkých tréningových táborov teroristov v Afganistane, ako aj ochrana

zahraničných diplomatov, novinárov a pracovníkov medzinárodnej pomoci. Tieto

požiadavky neboli splnené.

Vojnu vyhlásil prezident Bush 7. októbra 2001 v televíznom prejave celému národu

slovami: „Na môj príkaz zahájila armáda Spojených štátov úder na teroristické

výcvikové tábory Al-Kájdy a vojenské ciele Talibanu v Afganistane. Tieto precízne

mierené akcie sú určené na to, aby zabránili používaniu Afganistanu ako teroristickej

základne a aby zaútočili na vojenské schopnosti Talibanu.“106 Konečným cieľom

vojenských operácií malo byť vytlačenie teroristov z Afganistanu.

104 Pôvodne mala sa táto operácia nazývať „Operácia Nekonečná spravodlivosť“, tento názov bol neskôr

zmenený, pretože by mohol byť urážlivý voči moslimskému svetu. Pozn. autora 105 Ryan, D.: Framing September 11: Rhetorical Device and Photographic Opinion. European Journal of

American Culture. 2004, Roč.23, č.1, s.14 106 Bush, G.W.: Prejav k národu , 29.1.2002, Biely Dom, Washington. Dostupné na:

<http://www.whitehouse.gov/news/releases/2001/10/20011007-8.html>

Druhým vojenským krokom vo „vojne“ proti terorizmu bolo zahájenie vojny proti

Iraku v marci 2003. Začiatkom februára 2003 prezentoval vtedajší americký minister

zahraničných vecí C. Powel na pôde Rady bezpečnosti OSN argumenty pre vojenskú

intervenciu v Iraku postavené na materiáloch amerických tajných služieb. Obvinil

Saddáma Husajna, že pokračuje v programe na výrobu jadrových zbraní a nedodržuje

viaceré rezolúcie Rady bezpečnosti OSN. 24. februára spoločne s Veľkou Britániou

Spojené štáty zverejnili text rezolúcie, ktorá deklarovala, že Irak svoju poslednú šancu k

odzbrojeniu premeškal, a následne žiadali autorizáciu použitia sily. Návrh rezolúcie bol

vetovaný Ruskom, Čínou a Francúzskom, ktorí požadovali, aby zbrojní inšpektori

dostali viac času. Už o pár dní však bolo zrejmé, že Spojené štáty, za podpory „koalície

ochotných“, útok zahája aj bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN.

17. marca 2003 prezident Bush vo svojom prejave vyhlásil: „Dekády zavádzania a

krutosti práve skončili. Saddám Husajn a jeho synovia musia do 48 hodín opustiť Irak.

Ich odmietnutie povedie k ozbrojenému konfliktu, ktorý začneme v čase podľa nášho

uváženia.“ Prípadný útok americký prezident zdôvodnil tým, že „Spojené štáty americké

majú suverénne právo použiť silu na zaistenie svojej národnej bezpečnosti.“ Hlavné

nebezpečenstvo Iraku podľa Busha tkvie v skutočnosti, že Irak vlastní „jedny z

najnebezpečnejších zbraní, aké kedy boli vyrobené... a pomáha, trénuje a ukrýva

teroristov vrátane vysokopostavených členov Al-Kajdy.“107 Vo svojom prejave z

19.03.2003 prezident Bush uviedol: „Na môj príkaz koaličné sily zahájili útoky na

vybrané ciele vojenského významu, aby podkopali schopnosť Saddáma Husajna viesť

vojnu.“108 Oficiálne tak zahájil preventívnu vojnu, v rozpore s medzinárodným právom

a bez mandátu OSN, ktorá vyvolala negatívne reakcie viacerých krajín.109 Operácia

dostala názov Iracká sloboda (Operation Iraqi Freedom). Operácie postupovali rýchlo,

9. apríla spojenecké vojská vstúpili do Bagdadu a už o niekoľko dní obsadili celý Irak,

čo viedlo k zrúteniu režimu Saddáma Husajna. Najväčšia hrozba, ktorú Irak pre USA

predstavoval - vlastníctvo zbraní hromadného ničenia a napojenie na teroristov zo siete

Al-Kájda - sa ukázala byť falošná a preventívna vojna v Iraku bola tým pádom

107 Bush, G.W.: Prejav k národu, 17.3.2003, Biely Dom, Washington. Dostupné na:

<http://www.whitehouse.gov/news/releases/2003/03/20030317-7.html> 108Bush, G.W.: Prejav k národu, 19.3.2003, Biely Dom, Washington. Dostupné na:

<http://www.whitehouse.gov/news/releases/2003/03/20030319-17.html> 109 Attacking Iraq - International Reaction , [online] [citované 25.3.2008] Dostupné na:

<http://www.globalsecurity.org/military/ops/iraq-view.htm>

neopodstatnená. V Iraku sa nenašli ani zásoby ZHN ani plány na ich výrobu110

a rovnako bola vyvrátené aj podozrenie o napojení Irackého režimu na teroristickú sieť

Al-Kajdá.111

Sporným prostriedkom vojny proti terorizmu je zaobchádzanie so zadržanými, ktorí

sú podozriví z teroristických aktivít. Ide najmä o praktiky vo väzenských

zariadeniach Abu Ghraib v Iraku, Guantanamo Bay na Kube a zariadeniach

v Afganistane, ktoré sa dajú nazvať aj mučením. Príkladom je metóda simulovaného

topenia tzv. waterboarding. Waterboarding je forma mučenia, ktorá spočíva na

znehybnení objektu mučenia a následného liatia vody na jeho tvár a do dýchacích ciest.

Prostredníctvom dusenia sa a inhalácie vody získava objekt mučenia pocit, že sa topí.112

Táto metóda sa využíva na získavanie informácií od osôb podozrivých z teroristických

aktivít.113 Americký prezident túto metódu považuje za jeden z najcennejších nástrojov

vo vojne proti terorizmu a 8.3.2008 vetoval návrh zákona amerického kongresu, ktorý

by túto metódu zakázal. Vo svojom rozhlasovom príhovore dňa 8.3.2008 zdôvodnil

svoje veto: „Teraz nie je čas na to, aby kongres opustil praktiky, ktoré preukázateľne

udržiavajú Ameriku bezpečnou.“114 Odvolávajúc sa na pretrvávajúcu hrozbu hovoril

o potrebe zabezpečiť vyšetrovateľom CIA všetky potrebné prostriedky na zastavenie

terorizmu: „Pretože nebezpečenstvo zostáva, musíme zaručiť našim spravodajským

službám všetky prostriedky, ktoré potrebujú na zastavenie teroristov.“ 115

Waterboarding je len jednou z mnohých metód, ktoré USA využívajú vo „vojne“

proti terorizmu. Podľa Human Rights Watch (HRW) „ozbrojené sily USA používajú

vypočúvacie metódy ako hooding, vyzliekanie zadržaných donaha, vystavovanie

zadržaných extrémnemu teplu, chladu, hluku, svetlu a odopieranie spánku, ktoré sú

v rozpore so Ženevskými konvenciami proti mučeniu a inému krutému, nehumánnemu

a ponižujúcemu zaobchádzaniu a trestom. Toto očividne rutinné spôsobovanie

bolesti, nepohodlia a poníženia sa v príliš častých prípadoch rozrástlo do brutálnych

110 Report: No WMD stockpiles in Iraq [online] [citované 26.3.2008] Dostupné na: <http://edition.cnn.com/2004/WORLD/meast/10/06/iraq.wmd.report/> 111 Al Qaeda-Hussein Link Is Dismissed, Washington Post. [online] [citované 26.3.2008] Dostupné na: <http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/articles/A47812-2004Jun16.html> 112 White, J.: Waterboarding Is Torture, Says Ex-Navy Instructor. Washington post 9.11.2007. Dostupné

na: <http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2007/11/08/AR2007110802150.html> 113 Ex-CIA agent: Waterboarding 'saved lives'. [online] [citované 26.3.2008] Dostupné na:

<http://edition.cnn.com/2007/POLITICS/12/11/agent.tapes/#cnnSTCText> 114 Bush, G. W.: Radiový prejav z 8.3.2008. Washington. [online] [citované 26.3.2008] Dostupné na:

<http://www.whitehouse.gov/news/releases/2008/03/20080308.html> 115 Ibidem

bitiek, sexuálneho poníženia, sodomie, a konania, ktoré vedie takmer k utopeniu a

uduseniu.“116

Používanie metód mučenia je v zásadnom rozpore so Ženevskými konvenciami,

ktoré podpísali aj USA. Napriek tomu, že ide o signatársku krajinu, G.W.Bush už

v roku 2002 podpísal memorandum, v ktorom prehlasuje„Na základe mojej autority

vrchného veliteľa ozbrojených síl...rozhodujem, že žiadne ustanovenie Ženevských

konvencií sa nevzťahuje na náš konflikt s Al-Kajdou v Afganistane a na celom svete,

pretože, okrem iných dôvodov, Al-Kajdá nie je zmluvnou stranou Ženevských

konvencií.“117 Okrem toho sa v tomto memorande uvádza dôvod, že zadržaní, ktorí sú

členmi Talibanu alebo Al-Kajdy sú nezákonní bojovníci (unlawful combatant) a preto

sa na nich nevzťahuje článok 4 Ženevských konvencií. Podobné tvrdenia potvrdzujú

tézu Kodanskej školy, ktorá hovorí o tom, že mimoriadne hrozby vyžadujú mimoriadne

opatrenia. Možno aj preto sa americký prezident G.W.Bush stal „jediným prezidentom

USA, ktorý verejne obhajoval právo personálu Spojených štátov mučiť zadržané

osoby.“118

V súvislosti s nelegálnym väznením zadržaných osôb, bez nároku na nestranný súd,

je jedno z ďalších mimoriadnych opatrení aj zriaďovanie špeciálnych vojenských

komisií na súdenie zadržaných osôb. Zriadenie a využívanie týchto komisií je v rozpore

s tretím článkom Ženevských konvencií. O tomto rozpore postupu G.W.Busha rozhodol

aj americký najvyšší súd v prípade Hamadan vs. Rumsfeld v roku 2006.119 Ako

odpoveď na tento rozsudok podpísal G.W. Bush tzv. Military Committees Act, ktorý

dal Bushovej administratíve väčšinu tých nástrojov na zaobchádzanie so zadržanými

osobami vo „vojne“ proti terorizmu, ktoré boli zakázané najvyšším súdom USA

v prípade Hamadan vs. Rumsfeld.120

Uvedené prípady potvrdzujú tézy Kodanskej školy v súvislosti s teóriou

sekuritizácie. Sekuritizácia sa stala jedným z hlavných nástrojov vo vojne proti

terorizmu, a jej zavedenie do praxe v tejto oblasti bolo prostriedkom americkej vlády

aby politické štruktúry aj širšia verejnosť akceptovali jej praktiky. Domnievame sa, že

116 http://www.hrw.org/campaigns/torture.htm [citované 26.3.2008] 117 White House : Humane Treatment of Taliban and Al Quaeda Detainees.Washington 7.2.2002

<http://www.pegc.us/archive/White_House/bush_memo_20020207_ed.pdf> 118 Pfiffner, J.P.: Constraining Executive Power: George Bush and the Constitution. Presidential Studies

Quarterly; Marec 2008; roč.38 číslo 1, s.124 119 Ibidem, s.129 120 Ibidem, s.131

dôležitým faktorom v tomto procese sú skutočné motívy, ktoré viedli k širokému

a častému sekuritizovaniu medzinárodného terorizmu a vedomého šíreniu strachu

a pocitu ohrozenia zo strany vládnych štruktúr USA. Citáty vládnych predstaviteľov

USA, najmä prezidenta USA G.W. Busha sú len ukážkami, môžeme však tvrdiť, že

väčšina jeho prejavov vzťahujúcich sa k problematike terorizmu, „vojne“ proti

terorizmu, nástrojom a výsledkom tejto vojny, rozpočtu USA, ich zahraničnej politiky

atď. obsahujú podobnú rétoriku.

Skutočné motívy sekuritizovania medzinárodného terorizmu sú, podľa nášho

názoru, dôležitým prvkom vhodným pre ďalšiu analýzu. Rovnako podnetnou by bola

analýza dôsledkov a dopadov tejto sekuritizácie z ekonomického, geopolitického

a energetického hľadiska (napríklad pomerov výdavkov a príjmov pre americkú

ekonomiku prostredníctvom zisku zbrojárskych firiem, alebo účasť USA na kontrole

Irackých zásob ropy v rámci procesu postkonfliktnej rekonštrukcie) .

IV. Kapitola - Úloha médií v procese sekuritizácie

medzinárodného terorizmu

4.1 Médiá ako sprostredkovateľ a tvorca rečového aktu

V predchádzajúcich kapitolách sme popísali teóriu sekuritizácie a analyzovali sme

sekuritizáciu medzinárodného terorizmu ako atribút globálnej „vojny“ proti terorizmu.

Na tomto mieste chceme poznamenať, že proces sekuritizácie ako taký, je v dnešných

podmienkach procesom zložitým a nespočíva len na rečovom akte aktéra sekuritizácie.

Pre proces sekuritizácie sú významné ďalšie viaceré faktory, ktoré tento proces

urýchľujú, spomaľujú alebo brzdia. Môžeme hovoriť o prípadoch, v ktorých by akt

sekuritizácie bez týchto faktorov nemohol byť aktom úspešným, pretože by širšou

verejnosťou nebol prijatý, alebo by sa k nej ani nedostal. Podľa nášho názoru je jedným

z týchto faktorov priamo pôsobiacich na proces sekuritizácie, v našom prípade

sekuritizácie medzinárodného terorizmu, pôsobenie masmédií.

Je ťažké určiť, nakoľko je pôsobenie masmédií vzhľadom k sekuritizácii terorizmu

vonkajším faktorom a nakoľko je to jeden z nástrojov na dosiahnutie jej úspešného

realizovania. Jedným z hlavných funkcionálnych aktérov v rámci procesu sekuritizácie

sú zbrojárske firmy a korporácie, ktoré z tejto sekuritizácie profitujú len v prípade, ak je

akt sekuritizácie terorizmu úspešný. Ak je tento akt úspešný, prijímajú sa mimoriadne

opatrenia, medzi ktoré pri sekuritizácii terorizmu patria vojenský zásahy a zvyšovanie

výdavkov na „obranu“. Výdavky USA vo „vojne“ proti terorizmu činili za obdobie od

septembra 2001 do júna 2006 okolo 432 miliárd amerických dolárov. Výdavky

amerického ministerstva obrany medzi fiškálnym rokom 2001 a 2006 v USA stúpli

v reálnych hodnotách o 53%.121 V období pred rokom 2001 sa hovorilo o kríze

výdavkov na obranu v USA a autori republikánskych think-tankov122 hovorili

o nevyhnutnosti ich zvýšenia.123 Jedným z nástrojov na ich zvýšenie sa po 11.septembri

2001 ukázala sekuritizácia medzinárodného terorizmu.

121 Stalenheim, P. a col.: Military Expenditure. In: SIPRI Yearbook 2007: Armaments, Disarmament, and

International Security, , Oxford, 2007, s. 275 Stockholm International Peace Research Institute122 Predovšetkým PNAC - Project for the new American Century 123 Schmitt, G.J.: American Primacy and the Defense Spendig Crisis In: Joint Forces Quaterly. Spring

1998, s. 52. pozri : http://www.newamericancentury.org/defensenationalsecurity1998-1997.htm

Zbrojárske firmy teda považujeme za funkcionálnych aktérov sekuritizácie

medzinárodného terorizmu. Za funkcionálnych aktérov vo vojenskom sektore ich

považujú aj autori Kodanskej školy, keď hovoria: „Ak odhliadneme od vlády, ocitnú sa

v našom zornom poli najrôznejší hráči zo súkromnej sféry, predovšetkým však firmy,

ktoré tvoria vojenský priemysel. Na konci 19.storočia boli európske zbrojárske

spoločnosti natoľko nezávislé, že si vyslúžili prezývku „obchodníci so smrťou“. Ich

obchodní zástupcovia nemali nikdy ďaleko od súkromných diplomatických aktivít,

ktorými by priložili pod kotol napätia a konfliktov, len aby pre svoj tovar získali nové

odbytištia.“124 Pri sekuritizácii medzinárodného terorizmu majú svoju významnú úlohu,

okrem iného, aj v spojitosti s masmédiami a ich pôsobením. V roku 1985 jedna

z najväčších obchodníkov so zbraňami - firma General Electric, získala National

Broadcasting Company (NBC), jednu z hlavných televíznych sietí v USA125. Mediálna

korporácia CBS patrila firme zbrojárske firme Westinghouse, neskôr prešla do rúk

firmy Viacom. ABC (American Broadcasting Company) vlastní firma Disney a CNN

vlastní firma AOL Time Warner, ktorej majetkom je aj Warner Brothers Studio. Disney

a Warner Brothers boli dlhoroční spolupracovníci s vládou USA počas druhej svetovej

vojny, produkujúc propagandu pre masy pod rúškom zábavy.126 Hlavné americké

televízne stanice sú pod vplyvom rôznych skupín, medzi inými aj zbrojárskych firiem.

Nezávislosť médií je diskutabilným fenoménom aj v demokratických spoločnostiach a

„vojensko-industriálno-mediálny komplex pravdepodobne zostane impozantnou silou

v americkej domácej a zahraničnej politike.“127

Berúc do úvahy prepojenie veľkých firiem na hlavné televízne siete alebo nie, ako

dokážeme v tejto kapitole, sekuritizácia medzinárodného terorizmu je výsledkom

procesu, v ktorom významnú úlohu zohrávajú médiá. Prvý a najzreteľnejší príklad

vplyvu médií na proces sekuritizácie medzinárodného terorizmu vychádza

z informatívnej funkcii médií. Médiá sú prostredníkom medzi vládou a občanmi, medzi

politikou a spoločnosťou. Úlohou médií je informovať občanov o aktivitách vlády

a aktivitách volených aj nevolených zástupcov, úradníkov štátnej správy atď. V USA sú

aktivity prezidenta monitorované masmédiami a informácie o jeho aktivitách sú jedným

124 Buzan, B. a kol.: Bezpečnosť, nový rámec pro analýzu. Centrum strategických štúdií. Praha 2005, s.70 125 NBC je dostupná približne v 97% amerických domácností. 126 Snow, N.: Information Wars: American Propaganda, Free Speech and Opinion Control since 9/11.

Seven Stories Press, New York, 2003 127 Snow, N.: Truth and Information Consequences Since 9/11. In: Peace Review : A Journal of Social

Justice, Vol. 17, s.103

z hlavných tém spravodajstva, keďže funkcia prezidenta je v silnom prezidentskom

systéme USA kľúčovou. Aj preto je väčšina jeho prejavov vysielaná vo väčšine

spravodajských relácií. V predchádzajúcich kapitolách sme analyzovali niektoré prejavy

amerického prezidenta a dospeli sme k záveru, že je jedným z hlavných aktérov

sekuritizácie medzinárodného terorizmu. Všetky jeho prejavy vzťahujúce sa k tejto

problematike obsahujú fenomén sekuritizácie. Tým že americké médiá vysielajú jeho

prejav, šíria tieto rečové akty a spôsobujú že sekuritizácia sa týka širšieho publika. Ako

sme už spomenuli, tento podiel na sekuritizácii vyplýva z informatívnej funkcii médií

a médiá sú tu v zásade neutrálnym sprostredkovateľom informácie. Tomuto podielu sa

v tejto práci nemienime venovať, pretože aj keď jeho výsledok je relevantný, ťažko

diskutovať o akejsi „vine“ alebo priamom podieľaní sa na sekuritizácii.

Inak je to v prípade, ak sa reportéri a novinári podieľajú na sekuritizácii priamo, t.j.

informácie, ktoré majú črty sekuritizácie v rámci logiky odhalenej Kodanskou školou,

nie sú citátmi vládnych predstaviteľov alebo politikov, ale prezentujú individuálne

stanoviská, závery, predpoklady, domnienky alebo názory jednotlivých reportérov alebo

jednotlivých médií. V takomto prípade sa samotné médiá stávajú jedným z aktérov

sekuritizácie, keďže presviedčajú čitateľov, divákov po prípade poslucháčov (publikum)

o hrozbe, ktorá existuje. Ako príklad môžeme uviesť citát z britských novín The

Guardian, v reakcii na útoky v Madride: „Obrovský rozsah neľudskosti, ktorá mala za

cieľ toľkých nevinných ukázal to, čo sme pochopili už 11.9. Stojíme proti nepriateľovi,

proti akému sme ešte nikdy nestáli... Mnohí stále nerozumejú postate toho, proti čomu

stojíme... Teraz sme vo vojne...Môže a musí byť vyhratá, ale toto sa stane, len ak

začneme bok po boku, nie len s ľuďmi Španielska, ale všetkými krajinami

a vierovyznaniami, ktoré sú teraz vystavené útoku.“128 Takéto prípady sú sekuritizáciou,

na ktorej sa médiá priamo podieľajú, nielen sprostredkovateľsky, ale priamo tvorením

rečových aktov o bezpečnosti a hrozbe. Okrem takéhoto, priameho a ľahko

identifikovateľného pôsobenia médií v procese a na proces sekuritizácie

medzinárodného terorizmu, existujú aj ďalšie, na analýzu náročnejšie fenomény, ktoré

na sekuritizáciu pôsobia.

128 Terror in Madrid: Europeans must tell the United States where Washington is going wrong in its war

on terror, In: The Guardian, 13.3 2004.

3.2 Agenda-setting a sekuritizácia medzinárodného terorizmu

Jednou z hlavných metód, ktorá prispieva sekuritizácii terorizmu je tzv. agenda-

setting (nastoľovanie agendy). Slovník mediálnej komunikácie definuje agenda-setting

ako „(v politológii a sociológii) model procesu presadzovania určitých tém do

verejného diškurzu a súčasne vylučovanie určitých tém z tohto diškurzu... V mediálnych

štúdiách je to hypotéza o vplyve, respektíve účinku médií na obsahy myslenia verejného

a politického diškurzu, podľa ktorej sú médiá schopné, nezámerne ale aj zámerne,

exponovať určité udalosti a súčasne určovať poradie dôležitosti exponovaných udalostí,

ktoré tvoria súčasť verejného priestoru.“ 129 Agenda-setting hľadá odpoveď na otázku

prečo sa niektoré určité informácie o niektorých témach stanú súčasťou verejnej debaty,

zatiaľ čo ostatné zostanú mimo pozornosti, a prečo sú niektoré témy vnímané

verejnosťou ako závažnejšie než ostatné.

Masmédiá majú „moc“ ovplyvňovať agendu jednotlivých štátov, zameriavať

pozornosť na niekoľko problémov, ktoré uznajú za vhodné, pričom ostatné, možno

dôležitejšie problémy, môžu ostať v úzadí. Ľudia nielenže získavajú informácie

o verejných záležitostiach z médií, médiá určujú aj mieru dôležitosti, ktorú majú

jednotlivým témam pripísať, a to tým, aký dôraz kladú na jednotlivé správy. Napríklad

printové médiá na to využívajú umiestnenie na titulnej stránke, veľké titulky, obsah

titulkov atď. Televízne správy zase umiestnenie „dôležitej“ správy v upútavke, dĺžku

času, počas ktorého sa jednotlivým správam venujú, atď. Tieto prostriedky, využívané

deň čo deň, efektívne prezentujú „dôležitosť“ jednotlivých tém.130 Je ťažké povedať,

kto o týchto otázkach rozhoduje vo vnútri jednotlivých médií, aj keď možno

predpokladať, že za veľkú časť rozhodovania zodpovedajú ich majitelia.

Po 11.septembri 2001 sa stretávame s nastoľovaním agendy terorizmu v médiách

veľmi často. Od udalostí z 11. septembra 2001 hlavné masmédiá väčšinu času

spravodajských relácií venovali problematike terorizmu. V porovnávacej štúdii, v ktorej

sa porovnával čas, ktorý venovali televízne stanice jednotlivým otázkam vo svojich

spravodajských reláciách sa došlo k záveru, že počet minút venovaný spravodajstvu

týkajúceho sa terorizmu rapídne stúpol. V prieskume uskutočnenom agentúrou ADT sa

porovnávali spravodajské relácie televíznych staníc ABC, CBS a NBC za obdobia

129 Reifová, I. a kol.: Slovník mediální komunikace., Praha: PORTÁL, 2004, s.16 130 McCombs, M.: The Agenda-Setting Role of Mass Media in the Shaping of Public Opinion [online]

[citované 29.3.2008] Dostupné na: < http://sticerd.lse.ac.uk/dps/extra/McCombs.pdf>

1997-2000 a 2002-2005. V porovnaní s rokmi 1997-2000 stúpol počet minút venovaný

terorizmu v rokoch 2002-2005 o 135%, spravodajstvu týkajúceho sa zahraničnej

politiky o 102%, spravodajstvu týkajúce sa ozbrojených konfliktov o 69%. Naopak,

spravodajstvo týkajúce sa otázok domácej politiky dostalo menej priestoru.131

V období 4 týždňov pred útokmi z dňa 11.9.2001 boli hlavnými témami

spravodajstva televíznych staníc ABC, CBS a NBC(v poradí od najväčšieho počtu

odvysielaných minút po najmenší) požiare na západe USA, politický škandál okolo

nezvestného internistky Chandra Levy, takzvané „Leto Žraloka“, a Izraelsko-

Pakistanský konflikt. Správy v prvej trojke počas týchto týždňov, boli správy o zlyhaní

pokusu obletieť zem na teplovzdušnom balóne, jackpot v lotérii, ktorý presiahol 280

miliónov dolárov a začiatok baseballovej sezóny Little League. Počas štyroch týždňov

po 11.9.2001 boli v prvej trojke správy o samotných útokoch, „vojna proti terorizmu“

a útok na Talibanský režim. Všetky správy v prvej desiatke boli spojené s udalosťami

z 11.9.2001.132

Terorizmus sa takto dostáva do podvedomia širšej verejnosti, a je vnímaný ako

hrozba. Dennodenným opakovaním správ o hroziacich útokoch sa teroristická hrozba

dostáva hlbšie do podvedomia ľudí, ktorí sa takto stávajú náchylnejší vnímať

mimoriadne opatrenia, ktoré sú prijímané vládou danej krajiny, skutočne alebo zdanlivo

zamerané na boj proti terorizmu. Okrem toho, médiá fungujú v trhovom prostredí,

v ktorom si nemôžu dovoliť nudiť svojich divákov. Vzhľadom k tomu musia

pristupovať k rôznym praktikám, aby udržali napínavosť spravodajstva. Preto dochádza

k prezentovaniu extrémnejších názorov, honbou na teroristov, „nálepkovaniu“ a volaniu

po odpovedi.133 Takýmto prípadom bol prípad „antraxovej paniky“ v USA, kedy počas

niekoľkých týždňov bol počet obetí antraxových útokov malý, dôkazy o nových

útokoch nepresvedčivé, a nedošlo ani k zatýkaniu a obvineniam. Napriek tomu sa

tomuto prípadu venovali rozhlasové, televízne a printové médiá vo veľkom rozsahu a na

131 How 9-11 Changed the Evening News[online] [citované 29.3.2008] Dostupné na: < http://www.journalism.org/node/1839> 132 Eisman, A.: The media of Manipulation: patriotism and propaganda - mainstream news in the United

States in the weeks following September 11. In: Critical Quarterly, Spring -Summer 2003.Vol. 45,Issue 1-2. s.56

133 Farmanfarmaian, R.: The Media and the War on Terrorism: Where Does the Truth Lie? In: Cambridge Review of International Affairs, Vol. 15., Number 1, 2002, s.161

prvých stránkach, či na prvom mieste v rámci vysielania, čo spôsobovalo strach a

paniku medzi ľuďmi.134

Vo výskume fenoménu agenda-setting, ktorý bol uskutočnený americkým

profesorom Maxwellom McCombsom, boli opýtaní vyzvaní, aby označili

najdôležitejšie problémy daného obdobia. Ich odpovede kopírovali vzory

spravodajských relácií počas predchádzajúcich mesiacov v televíznych správach,

novinách a časopisoch, ktoré im boli dostupné.135 Od uverejnenia tohto výskumu, ktorý

bol prvým v tejto oblasti, bolo uskutočnených viac než 300 výskumov na celom svete,

ktoré dokumentujú tento vplyv masových médií.136 Jednotlivci vo svojom vnímaní

javov prisudzujú úroveň dôležitosti jednotlivých otázok podľa toho, koľko času,

priestoru, a akým spôsobom zobrazujú médiá, ktoré sledujú, jednotlivé udalosti.

Vzhľadom na tento výskum by sme mohli predpokladať aké by boli odpovede

amerických občanov v období októbra 2001. Najdôležitejším problémom USA by

pravdepodobne bol pre väčšinu medzinárodný terorizmus alebo hrozba teroristického

útoku. Jedná sa pritom o obdobie, kedy sa formovala odpoveď na útoky z 11. septembra

2001 administratívou G.W. Busha. Nárast času, ktorý je venovaný problematike

terorizmu a vojne proti nemu, je však fenoménom, ktorý pretrval do dnešných dní.

Okrem priestoru, ktorý je v médiách venovaný tejto problematike sú dôležité aj

kvalitatívne znaky, ako dôraz, obrazová dokumentácia, využívanie symbolov,

vyvolávanie emócií, atď. Domnievame sa, že agenda-setting je fenomén, ktorý je pri

skúmaní sekuritizácie veľmi dôležitý. Agenda-setting v spojení so sekuritizáciou

medzinárodného terorizmu si podľa nášho názoru zaslúži ďalší mediálny výskum.

3.3 Mediálne rámcovanie terorizmu

Médiá pôsobia na akt a proces sekuritizácie viacerými spôsobmi, ktoré spolu úzko

súvisia a niektoré je len ťažko pozorovať. Jedným z týchto javov je okrem agenda-

setting aj mediálne rámcovanie terorizmu a 11.septembra 2001. Mediálne rámcovanie

(media framing) je akýmsi doplnkom agenda-setting v médiách. Kým agenda-setting

134 Farmanfarmaian, R.: The Media and the War on Terrorism: Where Does the Truth Lie? In: Cambridge

Review of International Affairs, Vol. 15., Number 1, 2002, s.161 135 McCombs, M.,Shaw, D.: The agenda-setting function of mass media, Public Opinion Quarterly, 36,

1972, 176-187. 136 McCombs, M.: The Agenda-Setting Role of Mass Media in the Shaping of Public Opinion [online]

[citované 29.3.2008] Dostupné na: < http://sticerd.lse.ac.uk/dps/extra/McCombs.pdf>

určuje, ktoré informácie budú verejnosti podávané ako dôležité, mediálne rámcovanie

určuje formu tohto zobrazovania a aj to, ako budú jednotlivé javy prijímané.

Definovanie spoločenských podmienok a prijímanie týchto definícii verejnosťou je

v centre záujmu preto, že volení úradníci, médiá, a záujmové skupiny sa snažia

ovplyvňovať verejnú mienku. Okrem toho, indivíduá majú limitovanú kognitívnu

schopnosť simultánne rozmýšľať a zvažovať všetky potenciálne dimenzie daného

problému. Práve preto sa využívajú rámce (frames), alebo špecifické prezentovanie,

ktoré majú potenciál uprednostniť určitý spôsob myslenia o danom probléme, pričom

tento spôsob myslenia je zjednodušený na takú úroveň, aby sa dal ľahko zapamätať.137

Rámcovanie je jav, ktorý sa v sociálnych vedách skúma od roku 1922 po vydaní

knihy Public Opinion W. Lippmana, ktorý naznačil, že človek vie čo sa deje vo svete

len nepriamo, pomocou rôznych „obrazov“, pričom tieto obrazy vníma ako skutočnosť.

Zdrojom týchto obrazov sú médiá, ktoré nás informujú o veciach, ktoré sú „mimo nášho

dosahu, mimo nášho dohľadu a mimo našej mysle.“ 138 Rámcovanie je jav, v ktorom sa

vyberajú len niektoré fakty, obrazy alebo udalosti a týmto sa presadzuje jediná

interpretácia daného javu.139 Americký inštitút venujúci sa rámcovaniu problémov -

Frameworks Institute definuje rámce ako „existujúce konštrukcie, ktoré nám umožňujú

interpretovať vyvíjajúce sa udalosti.“140 Keďže verejnosť sa s problémami, ktoré sú

nastolené vo verejnej agende nestýka dennodenne, musí svoje informácie a názory na

tieto problémy čerpať z nejakého zdroja. Najčastejším zdrojom týchto názorov sú

médiá. Médiá ľuďom nehovoria iba čo si majú o niektorých problémoch myslieť, ale aj

ako majú o nich rozmýšľať. Mediálna komunikácia každú informáciu „balí“ do

osobitného textového a obrazového rámca (kontextu) a tým vytvára (skryte, nenápadne)

špecifické posolstvá. Správne „zabalenie“ má za dôsledok uveriteľnosť

a dôveryhodnosť komunikátu, komunikátora i komunikácie. Spôsob formulácie môže

zásadným spôsobom meniť chápanie skutočnosti, problému, konfliktu.

Mediálne rámcovanie je akýmsi nasmerovaním divákovej, čitateľovej alebo

poslucháčovej pozornosti s cieľom formovať jeho porozumenie tak, ako si to autor

137 Haider-Merkel, D. P. a kol.: Can We Frame the Terrorist Threat? Issue Frames, the Perception of

Threat, and Opinions on Counterterrorism Policies. In: Terrorism and Political Violence, Winter 2006.Volume 18, Issue 4, s.546

138 Lippmann, W.: Public opinion. New York, Macmillan, 1922, s.29 139 Norris P. a kol: Framing Terrorism: The News Media, the Government and the Public. Routledge,

New York, 2003. s.11140 Framing Public Issues. Frameworks Institute [online] [citované 30.3.2008] Dostupné na:

<http://www.frameworksinstitute.org/strategicanalysis/FramingPublicIssuesfinal.pdf>

(článku alebo relácie) želá. Rámcovať znamená vybrať niektoré aspekty vnímanej

reality a zdôrazniť ich.141 Rámce (framy), ktoré médiá poskytujú sú teda akési návody

na rozmýšľanie o jednotlivých problémoch, často zahŕňajú aj návod na ich riešenie.

Takýto návod na riešenie problému obsahovalo aj rámcovanie 11.septembra 2001,

ktoré ako riešenie videlo vojenskú odpoveď. V USA sa v dňoch nasledujúcich po

útokoch vytvoril rámec, akým majú USA odpovedať na útoky. Na vytvorenie tohto

rámca sa využili rôzne symboly, rétorické stratégie a metódy či obrazy, ktoré rýchlo

zakryli širší význam 11.septembra. Vytvoril sa rámec, ktorý spojil 11.september

s vojnou a riešením vojenskou cestou, namiesto nazerania na tieto útoky ako na

kriminálne činy.142 D. Kellner uvádza, že v deň útokov pozvali americké televízne siete

expertov na národnú bezpečnosť, väčšinou z radov krajnej pravice, aby vysvetlili čo sa

v tento deň udialo. Títo prezentovali situáciu ako ohrozenie a oprávnenosť vojnového

zásahu odznievala po celý deň na TV staniciach Fox News, CNN, Canadian

Broadcasting Network a iných. Okrem toho využívali zobrazovacie logá s heslami

„vojna proti Amerike“, „útok na Ameriku“, „Amerika napadnutá“, vysielali debaty,

ktoré naznačovali, že USA sú vo vojne a len vojenská odpoveď je vhodná.143 P. Haider-

Markel a kol. vo svojej štúdii, ktorú opreli o prieskum pomocou otázok a odpovedí

1641 opýtaných v období od 6. novembra do 8. februára 2002, potvrdil, že rámcovanie

výrazne ovplyvňuje myslenie ľudí o budúcej teroristickej hrozbe. Táto analýza tiež

potvrdila, že vystavenie jednotlivcov rámcovaniu teroristických hrozieb tiež zvyšuje ich

podporu pre bezpečnostné opatrenia. „Naše zistenia naznačujú, že vplyv rámcov nie je

artefaktom a poskytujú dosť presvedčivé dôkazy, že rámce problémov (issue frames)

môžu byť použité na manipuláciu verejného vnímania budúcich možných

problémov.“144 Výsledkom tejto štúdie bolo aj zistenie, že tí jednotlivci, ktorí sledovali

spravodajstvo v médiách, ktoré sa zaoberalo terorizmom, odporovali navrhnutým

bezpečnostným opatreniam menej.145 Potvrdzujúc naše predchádzajúce tvrdenia, táto

141 Yang, J.: Framing the NATO Air Strikes on Kosovo across Countries, In: The International Journal for

Communication Studies, Vol 65, Issue3 142 Ryan, D.: Framing September 11: Rhetorical Device and Photographic Opinion. European Journal of

American Culture. 2004, Roč.23, č.1, s.7 143 Kellner, D.: Bushspeak and the Politics of Lying. In: Presidental Studies Quarterly. Washington,

Decemer 2007,Vol.3ý, Issue 4. s.623 144 Haider-Merkel, D.P. a kol.: Can We Frame the Terrorist Threat? Issue Frames, the Perception of

Threat, and Opinions on Counterterrorism Policies. In: Terrorism and Political Violence, Winter 2006.Volume 18, Issue 4, s.550

145 Tieto opatrenia boli navrhnuté výskumníkmi na účely výskumu. Pozn. autora

štúdia tiež dospela k záveru, že rámcovanie je najefektívnejšie, ak je spojené s návrhom

na riešenie daného problému.146

Rámcovanie 11. septembra 2001, ktoré zahŕňalo volanie po vojenskej odpovedi,

bolo v amerických mainstreamových masmédiách veľmi častým javom. Moderátori

Tom Brokaw z televízie NBC a Dan Rather z televízie CBS sa v tento deň vyjadrovali

štýlom, ktorý podporoval odvetu ako jediný vhodný prostriedok odpovede na útoky.

Využívali citácie prezidenta Busha a hnevom podfarbený štýl. Toto možno považovať

za prirodzenú reakciu na udalosti tohto dňa, no moderátor Dan Rather svoju rétoriku na

druhý deň, t.j. 12.9.2001 ešte pritvrdil a „prakticky všetky jeho reportáže zdôrazňovali

jednohlasné dovolávanie sa vojny. Bolo to najmä akési postavenie sa za prezidenta,

využívajúc zapálenú rétoriku z jeho prejavu z predchádzajúceho dňa - slová ako vojna,

spravodlivosť, potrestať - ako aj zdôraznenie, že medzinárodné spoločenstvo stojí

bezvýhradne za Spojenými štátmi, a Američania bezvýhradne podporujú odplatu.“ 147

Dan Rather okrem toho uviedol výsledky nových prieskumov, ktoré vraj naznačovali

všeobecnú podporu americkej verejnosti pre odplatu, pričom neuviedol o aké prieskumy

sa jedná, kto ich uskutočnil a koľko ľudí bolo opýtaných.

Rámcovanie a mediálne rámcovanie sa skladá z viacerých elementov od

výrazových prostriedkov, vyjadrení, prezentovaní jednej strany príbehu, využívanie

rôznych obrazov, ich špecifické usporiadanie, uprednostňovanie jednotlivých informácií

voči iným. Týmto sa presadzuje jeden spôsob vysvetľovania udalostí. Jedným zo

symbolov, ktorý sa využíval ako súčasť rámcovania 11. septembra bola Americká

vlajka. „Celá krajina je posiata vlajkami. Vejú na každom dome a na každom aute okolo

ktorého prejdete keď kráčate po ulici. Obrovské vlajky pokrývajú športové štadióny,

malé visia na detských kočíkoch. Wal-Mart a K-Mart za minulý mesiac predali viac než

pol milióna vlajok.“ 148 Americká vlajka sa tesne po 11. septembri stala ikonou „vojny“

proti terorizmu. Vlajka vysielala signál jednoty, spojenia a odhodlania a vytvorila

emblém nacionalizmu. Vlajka fungovala na ikonickej, symbolickej úrovni a vysielala

146 Haider-Merkel, D.P. a kol.: Can We Frame the Terrorist Threat? Issue Frames, the Perception of

Threat, and Opinions on Counterterrorism Policies. In: Terrorism and Political Violence, Winter 2006.Volume 18, Issue 4, s.556

147 Eisman, A.: The media of Manipulation: patriotism and propaganda - mainstream news in the United States in the weeks following September 11. In: Critical Quarterly, Spring -Summer 2003.Vol. 45,Issue 1-2. s.58

148 The Economist. 22. septembra 2001.

signál, že Američania na celom kontinente súcitia s Američanmi na Manhattane.

Čoskoro sa však vrátila k svojim militaristickým funkciám.149

Využívanie americkej vlajky ako symbolu po 11.septembri 2001 vyústilo do

„patriotickej horúčky“, ktorá zachvátila aj americké médiá. Moderátori mali pri

moderovaní správ odznaky s americkou vlajkou150 a spomínaný moderátor CBS Dan

Rather rok po 11. septembri priznal, že patriotizmus v amerických médiách vytvoril

podmienky, ktoré nie sú priaznivé pre žurnalistiku. Dan Rather, ktorý počas niekoľkých

týždňov po útoku sám nosil odznak s americkou vlajkou priznal, že patriotizmus

v amerických médiách vytváral tlak na žurnalistov, ktorí sa potom stávali konformní

s americkou vládou a nepýtali sa dôležité otázky zo strachu, že budú obvinení zo

zradcovstva. Patriotizmu podľa neho vedie v amerických médiách v súvislosti s

„vojnou“ proti terorizmu k autocenzúre.151

Dôsledkom tohto fenoménu je, že americké médiá neplnia svoju úlohu nestranne

informovať o udalostiach, pretože „zatvorili oči pred všetkým okrem oficiálnej línie.

Zaujatosť médií v prvých týždňoch po útoku pramení skôr z prehnaného

patriotizmu.“152 Ak médiá neinformujú o tak závažnej téme objektívne, či už z dôvodu

cenzúry, alebo autocenzúry, je to významný vplyv na publikum. Rámcovanie udalostí

z 11.9.2001 využívajúc vojnovú terminológiu, namiesto vnímania terorizmu ako

kriminálneho činu uľahčilo vykonanie určitých akcií a vojenských odpovedí

a znemožnilo tvorivejšiemu a efektívnejšiemu prenasledovaniu tých, ktorí za útokmi

stáli.153

Mediálne rámcovanie teroristických útokov a teroristickej hrozby je prekážkou

k uplatňovaniu jednej z normatívnych požiadaviek na médiá a to na zachovanie

diverzity spravodajstva. Diverzita spravodajstva vychádza z predstavy, že spravodajstvo

by malo sprostredkovávať adresátom rozličné a nediskriminujúce spektrum názorov,

predstáv a presvedčení o sociálnom svete, ako aj tém v takej šírke, ako sú

149 Ryan, D.: Framing September 11: Rhetorical Device and Photographic Opinion. European Journal of

American Culture. 2004, Roč.23, č.1, s.9 150 Littlejohns, M.: The P-words: Patriotism press and propaganda. [online] [citované 1.4.2008] Dostupné

na: < http://www.globalpolicy.org/empire/media/2001/1206pat.htm> 151US media cowed by patriotic fever, says CBS star [online] [citované 1.4.2008] Dostupné na:

<http://www.guardian.co.uk/media/2002/may/17/terrorismandthemedia.broadcasting> 152 Eisman, A.: The media of Manipulation: patriotism and propaganda - mainstream news in the United

States in the weeks following September 11. In: Critical Quarterly, Spring -Summer 2003.Vol. 45,Issue 1-2. s.64

153 Ryan, D.: Framing September 11: Rhetorical Device and Photographic Opinion. European Journal of American Culture. 2004, Roč.23, č.1, s.18

reprezentované v spoločnosti. Médiá by nemali opomínať žiadny, ani menšinový

pohľad na sociálnu realitu.154 Postoj amerických médií nebol v súlade s touto

požiadavkou, pretože tieto vyberali len tie skutočnosti, ktoré boli v súlade s oficiálnym

rámcom vytvoreným americkou administratívou a nedali priestor druhej strane - napr.

nedali priestor odporcom „vojny“ proti terorizmu, umierneným islamským vodcom,

ktorí by mohli predostrieť vlastný návrh na riešenie, nerobili sa rozhovory s obeťami

útokov z moslimských krajín (iba s tými, ktorý podporovali protiteroristickú

koalíciu).155

Vplyv rámcovania hrozby zo strany politikov je zreteľný v následnom správaní sa

médií, ktoré majú zase vplyv na vnímanie teroristickej hrozby u ľudí. „Ukázalo sa, že

spôsob, ktorým politici rámcujú hrozbu ovplyvňuje spôsob, ktorým médiá a druhý

koniec komunikačného spektra, verejnosť vnímajú teroristickú hrozbu. Rámcovanie

hrozby má ďalekosiahle dôsledky v skutočnom svete, vrátane spôsobu, akým sa s ňou

vyrovnáme a má tiež vplyv na náš pocit ohrozenia ako spoločnosti.“156 Týmto

spôsobom mediálne rámcovanie priamo ovplyvňuje sekuritizáciu medzinárodného

terorizmu.

154 Reifová, I. a kol.: Slovník mediální komunikace., Praha: PORTÁL, 2004, s.49 155 Farmanfarmaian, R.: The Media and the War on Terrorism: Where Does the Truth Lie? In: Cambridge

Review of International Affairs, Vol. 15., Number 1, 2002, s.161 156 Archetti, C., Taylor P.M.: Managing Terrorism After 9/11: the War On Terror, The Media, and the

Imagined Threat. Paper presented at the ‘Communicating the War on Terror’ conference, June 5 – 6, Royal Institution, London. Dostupné na: <http://www.terrorismresearch.net/finalreports/Taylor/Final%20Report.pdf >

Záver

Globálna vojna proti terorizmu je fenomén, ktorý bol zavedený do praxe Spojenými

štátmi americkými ako reakcia na teroristické útoky z 11.9.2001. Vojna proti terorizmu

je spoločný názov pre viacero krokov administratívy G.W.Busha a jeho spojencov od

roku 2001 až po súčasnosť (2008), ktoré majú podľa amerického prezidenta za úlohu

úplne odstrániť teroristickú hrozbu.

Keďže USA sú hlavným aktérom v rámci tejto vojny, táto práca sa venovala

prevažne analýze postojov USA v medzinárodnom prostredí. Cieľom tejto práce bolo

analyzovať sekuritizáciu ako atribút globálnej „vojny“ proti terorizmu, vedenej USA

a ich spojencami. Po analýze kľúčových dokumentov, z ktorých táto „vojna“ vychádza

(obidve Národné bezpečnostné stratégie USA) sme zistili, že sekuritizácia je atribútom

tejto „vojny“ a dokonca ide o jej kľúčový atribút - nástroj - bez ktorého by sa niektoré

čiastkové kroky uskutočnené americkou vláde nepodarilo presadiť kvôli odporu

domácej verejnej mienky.

Zjednodušene povedané, sekuritizácia je proces, v rámci ktorého sa jednotlivé

problémy pomocou rečového aktu transformujú na bezpečnostné hrozby. Rečovým

aktom aktér sekuritizácie presviedča publikum o tom, že daný problém predstavuje

existenčnú hrozbu, ktorá ak nebude riešená, môže viesť k zániku existencie

referenčného objektu (publika). Ak je rečový akt prijatý, aktér sekuritizácie väčšinou

prijíma mimoriadne opatrenia zamerané na odstránenie hrozby. Tieto opatrenia sú

závažné tým, že väčšinou stoja mimo bežne zaužívanej praxe, politiky a v niektorých

prípadoch aj práva.

Rétorika ovplyvnená týmito rečovými aktami sa nachádza v obidvoch

bezpečnostných stratégiách USA a mnohých prejavoch amerického prezidenta

G.W.Busha.

V období po 11.9.2001 mali takéto akty ľahšiu cestu k prijatiu a nakoniec aj prijaté

boli. Akceptácia aktu sekuritizácie verejnosťou USA dala administratíve amerického

prezidenta akési oprávnenie použiť mimoriadne opatrenia, medzi ktoré môžeme zahrnúť

preventívnu vojnu v Iraku v rozpore s medzinárodným právom, porušovanie ľudských

práv v súvislosti s mučením osôb podozrivých z terorizmu, ich zadržiavanie na

vojenských základniach bez nároku na súdny proces, narušeniu systému bŕzd a protiváh,

prijatie USA Patriot Act a iné.

Ďalším cieľom tejto práce bolo analyzovať vplyv médií na proces sekuritizácie

medzinárodného terorizmu. Analýza vplyvu médií na tento proces dokazuje, že vplyv

médií môže mať rôznu podobu. Médiá môžu pôsobiť na proces sekuritizácie

prostredníctvom plnenia svojej informatívnej funkcie, a to sprostredkovaním informácií

medzi občanmi a vládou. Ide o spôsob, v ktorom médiá nezohrávajú kľúčovú úlohu.

Existujú však aj iné spôsoby mediálneho vplyvu na proces sekuritizácie a to priame

tvorenie rečového aktu, kedy sa médiá snažia presvedčiť príjemcov mediálnych

obsahov o ich ohrození, nejde len o šírenie cudzích myšlienok. V takomto prípade sú

média v podstate ďalším aktérom sekuritizácie.

Okrem šírenia rečového aktu, či už vlastného alebo sprostredkovaného, majú médiá

iné spôsoby vplyvu na proces sekuritizácie medzinárodného terorizmu. Medzi dva

najvýznamnejšie patrí tzv. agenda-setting a mediálne rámcovanie.

Agenda-setting je proces, v rámci ktorého médiá viacerými spôsobmi priraďujú

jednotlivým otázkam rôzne stupne dôležitosti v rámci verejného diškurzu, pričom

niektorým priradia vysoký stupeň dôležitosti, iné z diškurzu úplne vylúčia. Hrozba

medzinárodného terorizmu bola po 11.9.2001 systematicky zviditeľňovaná a boli jej

prideľované popredné miesta v rámci spravodajstva. Týmto sa modifikovalo vnímanie

tejto hrozby zo strany mediálnych recipientov a zväčšovala sa pravdepodobnosť prijatia

mimoriadnych opatrení.

Mediálne rámcovanie je proces, v ktorom sa využíva špecifické prezentovanie

určitého fenoménu, ktoré má potenciál uprednostniť určitý spôsob myslenia o ňom,

pričom tento spôsob myslenia je zjednodušený na takú úroveň, aby sa dal ľahko

zapamätať. Mediálne rámcovanie podáva návod čo si máme o danom fenoméne myslieť

a ako naň máme reagovať. V prípade terorizmu išlo o okresávanie informácií

o terorizme a jednostranné reportáže, umelé posilňovanie patriotizmu, ktoré viedlo

k neobjektívnosti v spravodajstve. Ďalej je to využívanie symbolu americkej vlajky na

vojnové účely, logá s vojnovou terminológiou, a iné nástroje, ktoré podali skreslený

obraz o terorizme a hrozbe z neho plynúcej, čím zároveň poukazovali na vojenskú

odvetu ako na jediný správnu reakciu na teroristické útoky z 11.9.2001.

Sekuritizácia medzinárodného terorizmu je teda jeden z hlavných atribútov

globálnej „vojny“ proti terorizmu. Teoretici z Kodanskej školy považujú sekuritizáciu

ako takú za negatívny jav a táto práca sa prikláňa k tomuto postoju. Sekuritizácia

medzinárodného terorizmu vedie k ilegálnym postupom z hľadiska medzinárodného

práva a využívaniu metód, ktoré porušujú ľudské a občianske práva ľudí z viacerých

kontinentov. Vedie k šíreniu strachu z ohrozenia, ktoré určované subjektívnym pocitom

nebezpečenstva určitej skupiny ľudí, pričom stupeň hrozby je ťažko dokázať.

Marginalizuje problémy, ktoré spôsobujú väčšie škody na ľudských životoch

a materiálne škody, ktoré sú často väčšie ako škody spôsobené medzinárodným

terorizmom. V dôsledku sekuritizácie dochádza k zvýšeným výdavkom na zbrojenie

nielen v USA, ale na celom svete, pričom tieto prostriedky by mohli byť využité

efektívnejšie. Sekuritizácia medzinárodného terorizmu si zaslúži ďalšiu analýzu.

V súčasnosti totiž neexistuje napríklad analýza ekonomických dopadov sekuritizácie na

jednotlivé štáty, analýza skutočných motívov sekuritizácie, a ďalších mimoriadnych

opatrení, ktoré sú jej dôsledkom. Rovnako absentuje aj špecifický druh analýzy

o možnostiach desekuritizácie medzinárodného terorizmu.

Zoznam použitej literatúry

Knihy:

• Anthony, C., Emmres, R., Acharya, A. : Non-Traditional Security in Asia.

Dilemmas in Securitization. Ashgate Publishers, 2006

• Brzobohatý, M.: Terorizmus I. Police history, Praha, 1999

• Buzan, B. a kol.: Bezpečnosť, nový rámec pro analýzu. Centrum strategických

štúdií. Praha, 2005

• Buzan, B.: People, States and Fear. Edn. Hemel Hempstead, 1991

• Čechovský, J.: Čo sú to nevojenské riziká. IVO, Bratislava, 2002

• Carr, C.: Dějiny terorismu : dějiny války proti civilistům. Práh, Praha, 2002

• Chomsky, N.: 11.September. KUBKO GORAL, Bratislava, 2001

• Collins, A.: Contemporary Security Studies. Oxford UP, New York, 2007

• Dillon, M.: Writing Security. Manchester University Press, 1998

• Eichler, J.: Mezinárodní bezpečnost na počátku 21. století. Ministerstvo obrany

České republiky –AVIS, Praha, 2006.

• Hofreiter, L.: Bezpečnosť, bezpečnostné riziká a ohrozenia. EDIS, Žilina, 2004

• Krejčí, O.: Mezinárodní politika. Ekopress. Praha, 2001

• Krynický, C.: Medzinárodná bezpečnostná politika a bezpečnostné riziká. Rokus,

Prešov, 2003

• Kulašik, P. a kol.: Slovník bezpečnostných vzťahov (1.vydanie). Smaragd,

Bratislava, 1998

• Kulašik, P. a kol.: Slovník bezpečnostných vzťahov (2.vydanie). Smaragd,

Bratislava, 2002

• Kushner, H.W.: Encyclopedia of Terrorism. Thousand Oaks, London, 2003

• Lasicová, J.: Bezpečnosť. Bezpečnostná agenda súčasnosti. UMB, Banská

Bystrica, 2006

• Lippmann, W.: Public opinion. Macmillan, New York, 1922

• Pikna, B.: Mezinárodní terorismus a bezpečnost Evropské unie : právní náhled.

Linde, Praha, 2006

• Record, J.: Bounding the Global War on Terror. Strategic Studies Institute.

December 2003

• Reifová I. a kol.: Slovník mediální komunikace., Praha: PORTÁL, 2004

• Snow, N.: Information Wars: American Propaganda, Free Speech and Opinion

Control since 9/11. Seven Stories Press, New York, 2003

• Soros, G.: Bublina americkej nadvlády. Kaligram. Bratislava, 2004

• Škvrnda, F. 2003. Terorizmus : najvýznamnejšia nevojenská bezpečnostná hrozba

súčasnosti. Trenčín : Digital Graphic, 2003

• Sviatko, M.: Globálny terorizmus. Euroatlantické centrum. Banská Bystrica, 2005

• Škvrnda, F.: Terorizmus : Najvýznamnejšia nevojenská bezpečnostná hrozba

súčasnosti. Digital Graphic, Trenčín , 2003

• Volner, Š.: Nová teória bezpečnosti. Teoreticko-metodologické východiská. Bratia

Sabovci, Zvolen, 2007

• Volner, Š.: Problémy bezpečnosti v 21.storočí. Euroatlantické centrum, Banská

Bystrica, 2005

• Volner, Š.: Vojny v 21.storočí. Bratia Sabovci, Zvolen, 2007

• Weaver, O.: Securitization and Desecuritization. Columbia University Press, New

York, 1995

Časopisy

• Berman, I.: The Bush Strategy At War In: The National Interest. Iss. 74,

Washington,Winter 2003/2004, s. 51-57

• Doyle, R.B.: The U.S. National Security Strategy: Policy, Process, Problems. In:

Public Administration Review. Vol. 67, Issue 4, Washington, July - August,

2007, s.624-629

• Eisman, A.: The media of Manipulation: patriotism and propaganda - mainstream

news in the United States in the weeks following September 11. In: Critical

Quarterly, Spring -Summer 2003.Vol. 45,Issue 1-2. s.56

• Gaddis, J.L.: The Grand Strategy of Transformation. Foreign Policy, November-

December 2002. s.52-57

• Haider-Merkel, D.P. a kol.: Can We Frame the Terrorist Threat? Issue Frames, the

Perception of Threat, and Opinions on Counterterrorism Policies. In: Terrorism

and Political Violence, Winter 2006.Volume 18, Issue 4, s.546

• Farmanfarmaian, R.: The Media and the War on Terrorism: Where Does the Truth

Lie? In: Cambridge Review of International Affairs, Vol. 15., Number 1, 2002,

• Ikenberry, J.G.: Political and Legal; Winning the Right War: The Path to Security

for America and the World. In: Foreign Affairs, Vol. 87, Issue 1, New York,

Jan/Feb 2008 s.176

• Kellner, D.: Bushspeak and the Politics of Lying. In: Presidental Studies

Quarterly. Washington, Decemer 2007,Vol.3ý, Issue 4. s.623

• Korba, M.: Súčasné vnímanie bezpečnosti a globálne bezpečnostné hrozby

a riziká, In: EAQ, jún 2006

• Korba, M.: Nová bezpečnostná stratégia USA a transatlantické vzťahy. In:

Medzinárodné otázky, roč.12, č.3 2003, s.36-58

• Krejčí, O.: Americký mier : Bushova doktrína a vojna proti Iraku In: Slovo. Roč.

4, č. 42 (2002), s. 10

• Maran, R.: Detention and Torture in Guantanamo In: Social Justice, Vol.

33, Issue. 4 San Francisco,2006, s.151-181

• Mc Donald, M.: Constructing Insecurity: Australian Security Discourse and Policy

Post-2001, International Relations, roč. 19. č 3 , 2005, s.297-320

• Murawchik, J.: The Bush Manifesto. In: Comentary. December, 2002 , s.23-30

• Murphy, S.D.: Contemporary Practice of the United States relating tot

international law. In: The American Journal of International Law. Vol. 97,Issue

1, Washington, January 2003, s. 179-208

• Sapiro, M.: Iraq: The shifting sands of preemption. In: American Journal of

International Law. Júl 2003. s.599-605

• Saldin, P.: American State Building in the Post-9/11 and Iraq Era. In: Political

Science & Politics. Vol. 41, Issue 1, Washington, January 2008, s.243

• Snow, N.: Truth and Information Consequences Since 9/11. In: Peace Review : A

Journal of Social Justice, Vol. 17, s.103

• Williams, M.C : Words, Images, Enemies: Securitization and International

Politics. International Studies Quarterly, roč. 47 / 4, December 2003 , s. 511-531

• Ryan, D.: Framing September 11: Rhetorical Device and Photographic Opinion.

European Journal of American Culture. 2004, Roč.23, č.1, s.5-20

• Pfiffner, J.P.: Constraining Executive Power: George Bush and the Constitution.

Presidential Studies Quarterly; Marec 2008; roč.38 číslo 1, s.123-143

• Schmitt, G.J.: American Primacy and the Defense Spendig Crisis In: Joint Forces

Quaterly. Spring 1998. s.52-56

Multimédiá

• Encyklopedie Světový terorismus od starověku až po útok na USA. Svojtka &

Co., Praha, 2001

• SIPRI Yearbook 2007: Armaments, Disarmament, and International Security,

Stockholm International Peace Research Institute, Oxford, 2007

• Zborník z medzinárodnej konferencie Právne aspekty boja proti medzinárodnému

terorizmu. Slovenská spoločnosť pre medzinárodné právo pri Slovenskej

akadémii vied. Bratislava,2006

• Perspektívy západní civilizace a pět let globálního terorismu : sborník z

konference, Masarykova univerzita, Brno, 2006

• Zborník z medzinárodnej konferencie: Nove bezpečnostne prostredie –tvarou v

tvar novým bezpečnostným výzvam. EAC Banská Bystrica, 2004

Internet

• Archetti, C., Taylor P.M.: Managing Terrorism After 9/11: the War On Terror,

The Media, and the Imagined Threat. Paper presented at the ‘Communicating

the War on Terror’ conference, June 5 – 6, Royal Institution, London. Dostupné

na: <http://www.terrorismresearch.net/finalreports/Taylor/Final%20Report.pdf >

• Babáček, M.:Bitva o americkou demokracii [online] [citované 2.3.2008] Dostupné

na: <http://www.blisty.cz/art/12828.html>

• Bush, G.W.: Prejav k národu , 29.1.2002, Biely Dom, Washington. Dostupné na:

<http://www.whitehouse.gov/news/releases/2001/10/20011007-8.html>

• Bush, G.W.:Prejav k národu z dňa 11.9.2001 [online] [citované 28.2.2008]

Dostupné na: <http://www.whitehouse.gov/news/releases/2001/09/20010911-

16.html>

• Bush, G.W.:Prejav k národu, 17.3.2003, Biely Dom, Washington. Dostupné na:

<http://www.whitehouse.gov/news/releases/2003/03/20030317-7.html>

• Bush, G.W.: Remarks by the President In Photo Opportunity with the National

Security Team [online] [citované 2.3.2008] Dostupné na:

<http://www.whitehouse.gov/news/releases/2001/09/20010912-4.html>

• Bush, G.W.: Rozhlasový prejav z 8.3.2008. Washington. [online] [citované

26.3.2008] Dostupné na:

<http://www.whitehouse.gov/news/releases/2008/03/20080308.html>

• Eichler, J.: GWOT- úspechy i stinné stránky [online] [citované 8.3.2008]

Dostupné

na:<http://www.cspv.cz/dokumenty/kongres2006/HP%2002/Jan%20Eichler.pdf

>

• Eichler, J. a kol.: Koncept preemptivní sebeobrany v kontextu boje proti terorismu

po 11. září 2001. Závěrečný výstup grantového projektu MZV RM 01/03/05.

Ústav mezinárodných vztahú Praha, Dostupné na:

<http://se2.isn.ch/serviceengine/FileContent?serviceID=ESDP&fileid=E62A6B

13-DA44-734B-F95C-F9AFC00E7CC5&lng=cs>

• Chomsky, N.: Preventive War 'The Supreme Crime' [online] [citované 12.3.2008]

Dostupné na : <http://www.informationclearinghouse.info/article4416.htm>

• Littlejohns, M.: The P-words: Patriotism press and propaganda. [online] [citované

1.4.2008] Dostupné na:

<http://www.globalpolicy.org/empire/media/2001/1206pat.htm>

• Komarow, S., Squitieri T.: NORAD had drills of jets as weapons [online]

[citované 6.3.2008] Dostupné na:

<http://www.usatoday.com/news/washington/2004-04-18-norad_x.htm>

• Richissin,T.: "War on terror" difficult to define. [online] [citované 6.3.2008]

Dostupné na:

<http://seattletimes.nwsource.com/html/nationworld/2002023596_russanal02.ht

mlhtml>

• Sanger,D.E.: The State of the union: The overview; bush, focusing on terrorism,

says secure u.s. is top priority. In: The New York Times. [online] [citované

9.3.2008] Dostupné na:

<http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9F0DE6D9113AF933A05752

C0A9649C8B63&sec=&spon=&pagewanted=1>

• Sklenár, M.: Moderné vnímanie bezpečnosti, [online] [citované 12.3.2008]

Dostupné na : <http://mepoforum.sk/bezpecnostna-politika/analyzy/moderne-

vnimanie-bezpecnosti>

• Walsh, L., Barbara, J.: Speed, international security, and "new war" coverage in

cyberspace. [online] [citované 15.2.2008] Dostupné na :

<http://jcmc.indiana.edu/vol12/issue1/walsh.html>

• White, J.: Waterboarding Is Torture, Says Ex-Navy Instructor. Washington post

9.11.2007. Dostupné na: <http://www.washingtonpost.com/wp-

dyn/content/article/2007/11/08/AR2007110802150.html>

• Al Qaeda-Hussein Link Is Dismissed, Washington Post. [online] [citované

26.3.2008] Dostupné na:

<http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/articles/A47812-2004Jun16.html>

• Attacking Iraq - International Reaction , [online] [citované 25.3.2008] Dostupné

na: <http://www.globalsecurity.org/military/ops/iraq-view.htm>

• Ex-CIA agent: Waterboarding 'saved lives'. [online] [citované 26.3.2008]

Dostupné na:

<http://edition.cnn.com/2007/POLITICS/12/11/agent.tapes/#cnnSTCText>

• Hijack 'suspects' alive and well [online] [citované 29.2.2008] Dostupné na:

<http://news.bbc.co.uk/2/hi/middle_east/1559151.stm>

• Final Report of the National Commission on Terrorist Attacks Upon the United

States[online], National Commission on Terrorist attacks upon the United States.

[citované 27.2.2008] Dostupné na :

<http://govinfo.library.unt.edu/911/report/911Report_Exec.htm>

• Rebuilding America's Defence. Strategy, Forces and Resources for a new Century.

A report of The Project for a New American Century[online] . [citované

28.2.2008] Dostupné na:

<http://www.newamericancentury.org/RebuildingAmericasDefenses.pdf>

• Report: No WMD stockpiles in Iraq [online] [citované 26.3.2008] Dostupné na:

<http://edition.cnn.com/2004/WORLD/meast/10/06/iraq.wmd.report/>

• http://www.hrw.org/campaigns/torture.htm

Ine zdroje

• USA Patriot Act [online] [citované 2.3.2008] Dostupné na:

<http://www.whitehouse.gov/news/releases/2001/09/20010912-4.html>

• White House : The National Security Strategy of the United States of America,

September 2002. Dostupné na : < http://www.whitehouse.gov/NSC/NSS.html>

• White House : The National Security Strategy of the United States of America,

Marec 2006. Dostupné na : <

http://www.whitehouse.gov/nsc/nss/2006/nss2006.pdf>

• White House : Humane Treatment of Taliban and Al Quaeda

Detainees.Washington 7.2.2002, Dostupné na:

<http://www.pegc.us/archive/White_House/bush_memo_20020207_ed.pdf>