EXTRAPOLACIE2015

24. 9. — 25.10. 2015

HISTÓRIA A BUDÚCNOSŤ IT V KOŠICIACH

Úsmevné príbehy s IT

Pootvorené okno

Keď sa chlapcom darilo riešiť nejaký problém pri konštrukcii RPP a bol už večer a nemali povolenie na prácu v noci, zbalili sa akože domov, ale nechali pootvorené okno na miestnosti na prízemí. Veselo pozdravili vrátničku tesne pred 22:00 a odišli z budovy. Schovali sa do kríkov a keď vrátnička odišla vrátili sa cez okno a do rána pracovali. Samozrejme, že im to nikto nezaplatil, ale ráno boli šťastní, že postúpili ďalej v konštrukcii počítača. Toto sa nestalo len raz.

Osmičková sústava

Počas nočnej zmeny traja programátori (Fabini, Frnka, Mlich) celú noc programovali v assembleri a počítali adresy v osmičkovej sústave. Ráno išiel Vilo Mlich do bufetu kúpiť raňajky a keď mu bufetárka navážila tresku a iné dobroty, na ktoré mu už tiekli slinky, povedala cenu: Osem dvadsať (Kčs). Vilo sa na ňu oboril: Tak asi sedem dvadsať, nie? Osmičková číselná sústava totiž nepozná číslicu 8. Predavačka, vraveli o nej, že často nahodí vyššiu cenu, sa zľakla a povedala: Áno, sedem dvadsať. Vilo prišiel na to čo spravil až keď jedol svoju tresku nad klávesnicou počítača.

Copak je to ten procesor?

Plander chcel pre svoj tím projekt, v ktorom by navrhli číslicový počítač, lebo analógový mu už svojou presnosťou nestačil. Navrhol čiastkovú úlohu do hlavnej vedeckej úlohy, ktorá sa riešila v ČSAV, kde sa navrhoval počítač pre Československo, a dal jej názov Výskum rýchleho programového procesora. Prišiel do Prahy na tzv. vstupnú oponentúru, kde mal obhájiť zaradenie svojej úlohy do úloh základného výskumu. Keď začal používať slovo procesor, člen oponentskej rady ho prerušil a povedal: A, copak je to ten procesor?. Toto slovo bolo v tom čase úplne nové a možno Plander bol prvý v Československu, ktorý ho použil. Nakoniec usilovní pracovníci ÚTK za tri roky, nielenže vyskúmali ten procesor, ale postavili celý počítač RPP (Rýchly programový procesor), ktorý volali „Dedko“.

Uprataný Dedko

Dedko sa volala laboratórna verzia počítača RPP-16 postavená na železných rámoch na asi 10tich písacích stoloch na prízemí Ústavu technickej kybernetiky SAV. Vtedy ešte docent Plander išiel do Moskvy vyjednávať o možnostiach výroby počítača RPP-16 v rámci programu SMEP. V tom čase už mal prísť na ústav počítač RPP-16 z výroby v Námestove. Mal výrobné číslo 007 a vo fabrike TESLA Námestovo mu hovorili James Bond. Keďže Plander mal byť v Moskve dlhšie, rozhodli sa pracovníci Počítačového laboratória, že ho prekvapia. Dedko už „odpočíval“, lebo sa na ňom už nerobilo a tak ho pracovníci laboratória rozobrali a uložili do skladu. Miestnosť vyčistili, vymaľovali a čakali ako profesora prekvapia. Lenže Plander v Moskve ohúril všetkých vlastnosťami RPP a najmä tým, že tento počítač je na 10 písacích stoloch a funguje. Doviedol na ústav celú delegáciu a prvé čo urobil, zaviedol ich rovno na prízemie do počítačovej sály. Keď otvoril dvere zbledol a zožltol, ale pracovníci laboratória, čo stáli vedľa už začali tušiť, čo vyviedli... Možno aj preto sa SMEP začal orientovať na počítače PDP11.

EXTRAPOLACIE2015

24. 9. — 25.10. 2015

HISTÓRIA A BUDÚCNOSŤ IT V KOŠICIACH

Časové limity

Základný výskum RPP trval štyri roky (1965 – 1968), na to naviazal aplikovaný výskum päť rokov (1969 – 1973) a od 1.1.1974 začala v TESLE Námestovo sériová výroba počítačov RPP-16. V krátkom �lme (12 min) Počítače z Oravy počuť komentátora na záver �lmu: Počítače RPP-16 sa stali nenahraditeľnou súčasťou nášho národného hospodárstva. Celý tento projekt sa niekedy zdá akoby z �lmu.

Svetové časy

Plander zostrojil svoj analógový počítač 22 rokov po prvom analógovom počítači na svete (Atanaso�, Iowa State College,1936), výskum RPP – počítača tretej generácie – začal len 3 roky po prvých testoch počítača tretej generácie s viacuživateľským operačným systémom na svete (PDP-1, DEC v spolupráci s MIT - Massachussets Institute of Technology, 1962). Počítač typu RISC so slovom šírky 32 bitov na jednom čipe bol v ÚTK SAV vyvinutý a v TESLA Piešťany vyrobený v roku 1989, len dva roky po USA. To dokazuje úžasný vývoj ľudských zdrojov na ÚTK SAV pod vedením prof. Plandera.

How - know

Po úspešných štátnych skúškach RPP-16 v decembri 1973 bola záverečná oponentúra tejto rozsiahlej federálnej úlohy. Konštrukciu, vlastnosti aj svetovú úroveň tím Plandera úspešne obhájil a členovia oponentskej rady sa predbiehali v chválach na konštrukciu. Nakoniec sa prihlásil člen so zelenými výložkami a povedal, že toto všetko je nič oproti tomu, aké „how-now“ Československo týmto projektom získalo.

Diera v kotle

Počítač RPP-16 bol nasadený do elektrárne Nováky (ENOIII), kde mal riadiť systém kotol-turbína. V riadení bola zabudovaná aj kontrola bilancie vody, vstupnej a výstupnej? V prípade, že vystupovalo menej vody ako vstupovalo do kotla, znamenalo, že voda uniká do kotla. Táto porucha sa nazývala „diera v kotle“. Počítač RPP hlásil túto dieru v kotle operátorovi, každú minútu a operátor hlásil poruchu vedúcemu zmeny, ten povedal: Žiadna diera v kotle nie je, veď pozerám na naše meracie prístroje. Keď počítač pridal aj akustický signál, tak vedúci zmeny kázal operátorovi vypnúť hlásenia, lebo to počítač „blbne“. Klasické meracie prístroje ukázali „dieru v kotle“ na druhy deň a začal poplach. Odvtedy pracovníci ENOIII chodili okolo technikov a programátorov RPP, ako spomínal Plander „v predklone ako Japonci“.

EXTRAPOLACIE2015

24. 9. — 25.10. 2015

HISTÓRIA A BUDÚCNOSŤ IT V KOŠICIACH

Služobná cesta

Čas hral pre výskumníkov veľkú rolu. Stále ho bolo málo. Ing. Miloš Ort, ktorý vyvíjal technológiu výroby páskového vodiča vo Výskumnom ústave káblov a izolantov v Bratislave mal ísť na služobnú cestu do podniku TESLA Jihlava. Keďže okrem špecialistu na vysokofrekvenčné káble bol aj „prútikár“ a vedel nájsť vodu pod zemou, ale bol aj pilot ľahkých motorových lietadiel a aj letecký inštruktor, mal povinnosť nalietať určitý počet hodín. Vyžiadal si povolenie na cvičný let do Jihlavy. Do lietadla si dal skladací bicykel a keď pristál v Čechách na letisku a chcel zložiť bicykel, náčelník letiska sa mu ponúkol, že ho odvezie svojim Trabantom, lebo je to ďaleko. Po skončení schôdze, keď vychádzali z budovy požiadal českých partnerov, či by ho niekto neodviezol na letisko, lebo je tu lietadlom. Niekto poznamenal: „V tom výskume sa musíte mať ale dobre...“. Potom boli všetci zvedaví a išli sa všetci presvedčiť, či je to pravda. Ešte čakali všetci vyše hodiny, kým prišlo povolenie na let, lebo boli zvedaví, či to ten „soudruh ze Slovenska“ naozaj zvládne. Miloš Ort bez váhania sadol do lietadla, zdvihol to, zamával im krídlami na pozdrav a podľa plánu odletel do Bratislavy. Let trval 80 minút a cesta vlakom a autobusmi by bola na celý deň.

Důl Staříč

Jedno z vynikajúcich aplikácií počítača RPP bolo sledovanie baníkov v podzemí v bani Důl Staříč na Ostravsku. Na začiatku každej štôlne bol snímač magnetickej karty, ktorú mal každý baník pridelenú. Baník sa musel takto identi�kovať pri vstupe na svoje pracovisko. Počítač potom „vedel“ kde sa kto nachádza a pri nešťastiach, alebo iných pracovných situáciách hlavný dispečer vedel s kým môže rátať do spolupráce, pretože z personálnej databázy mal ďalšie informácie o zamestnancoch – zručnosti, schopnosti, zdrav. stav a pod. Údaje o práci išli ďalej na spracovanie miezd. V začiatkoch baníci nedôverovali novým zariadeniam pod zemou a tak sa často stalo, že čakanom rozbili snímaciu skrinku. Raz sa zase stalo, že jednému baníkovi nevypadol magnetický štítok a on išiel ďalej do roboty. Jeho štítok však vypadol nasledujúcemu v rade a tak si všetci baníci na tom porube povymieňali identi�kačné štítky a bol to veľký problém dať do poriadku. Tento systém evidencie chceli ako celok kúpiť Angličania aj s montážou. Na rokovaní v Prahe však česká strana v Podniku zahraničného obchodu súhlasila, len za podmienky, že počítač bude český ADT. Angličania však vedeli, že to znamená naprogramovať a odskúšať všetko od začiatku, pretože tieto programy sa písali v assembleri, teda boli závislé od typu počítača. S takýmto obchodom teda nemohli súhlasiť, lebo by vlastne kúpili len ideu a nie zariadenie.

EXTRAPOLACIE2015

24. 9. — 25.10. 2015

HISTÓRIA A BUDÚCNOSŤ IT V KOŠICIACH

Každý štvrtok čisté stoly

Pracovné kolektívy si museli dávať záväzky na kalendárny rok, čo okrem svojej pridelenej práce ešte spravia. Napríklad umyjú okná, pôjdu spolu do divadla, zlepšia svoje pracovné prostredie a pod. Kolektív Počítačového laboratória ÚTK SAV (PL) si naplánoval okrem mnohých iných záväzkov aj záväzok s názvom Každý štvrťrok čisté stoly, čo znamenalo, že na konci každého štvrťroka dobehnú všetky resty a vybavia meškajúce povinnosti. Sekretárka pri prepisovaní záväzku omylom napísala „štvrtok“. Na schôdzi ROH, kde sa posudzovali navrhnuté záväzky hovoril predseda ROH: Každý si dáva záväzky, že bude upratovať, umývať okná. ale pozrite sa na Počítačové laboratórium – to je pracovný záväzok: Každý štvrtok čisté stoly, to je správna pracovná iniciatíva. Tak by mal postupovať každý z vás. Šéf PL sa chcel prihlásiť, že to je len preklep, ale dostatočne skoro sa zbadal a ruku nezdvihol.

V Bratislave 21.9.2015Napísal: Ing. Štefan Kohút

partneri:

Výpočtové stredisko SAVComputing Center of the Slovak Academy of Sciences PRINT

organizátori: