Problém „pridanej hodnoty"v literatúre pre deti a mládež 2003

ZUZANA STANISLAVOVÁ

Po roku 2001, ktorý v literatúre predeti a mládež signalizoval črtajúcu sageneračnú pluralitu autorskej základne,ukázal sa rok 2002 hlavne z hľadiskahodnôt pôvodnej tvorby ako „oddycho-vý". A tak sme v roku 2003 s očakáva-ním sledovali, či dôjde k posunu, akýJán Uličiansky príhodné pomenoval„pridanou hodnotou", a či sa tak stanev žánrovom spektre tvorby pre deti,v generačnej základni alebo v oblastiumeleckej hodnoty.

Hneď prvý pohľad do produkcie det-ských kníh v roku 2003 ukazuje pretr-vávajúcu kvantitatívnu dominantnosťrozprávkového žánru. Jednu z jeho po-dôb tvoria adaptácie folklórnych roz-právkových textov. Nechýbajú v kniž-nej ponuke pre deti ani jeden rok a v tomminulom možno za tvorivý prínos po-kladať Veľkú knihu slovenských roz-právok (Reader's Digest Výber, il. PeterUchnár) Ľubomíra Feldeka. Feldeko-ve adaptácie vybraných rozprávok P.Dobšinského i parafrázy povesťovýcha baladických textov patria k typu krea-tívneho a individualizovaného prístupuk folklóru. Zrejme nesledujú zámerotvoriť súčasnému čitateľovi cestu k sta-rým folklórnym podaniam, ale sa usi-lujú o individuálne pretvorenie ľudovejtradície takým spôsobom, aby sa uká-zali nové možnosti oživenia jej este-tického a myšlienkového potenciálu.V tom smere má rozhodujúcu úlohu

rozprávač, ktorý tradičnú rozprávkovúobradnosť skĺbil so súčasným jazykom,mudrujúcu „feldekovskú" dikciu s dik-ciou ľudového podania. Folklórnu tra-díciu akceptuje Feldek s úctou, ale bezpietnej mýtizácie (čo dosvedčuje ajautorov sprievodný komentár, tvoriaciepilóg knihy), mnohokrát s jemnounadľahčujúcou (nie však zľahčujúcou!)paródiou, ako to vidno napríklad vo ver-šovaných explicitoch viacerých rozprá-vok.

Aj v uplynulom roku bola však bo-hatá predovšetkým produkcia autor-ských rozprávok, umelecky značne rôz-norodých. Najzaujímavejšími titulmitohto žánru sú nové knihy J. Uličian-skeho a J. Dlážkovej. Ján Uličiansky sav knihe Podivuhodné príbehy siedmichmorí (Perfekt, il. Ľ. Paľo) pohral s me-nami a osudmi známych moreplavcov,dobrodruhov i literárnych postáv.V cykle ôsmich rozprávkových grote-siek ponúkol čitateľovi vtipnú paródiuna slávne zámorské objavy i na feno-mén moci. Prostredníctvom kalambúr-nej podoby mien rozprávkových postáv(kráľovná Regina, moreplavec Kukuk,gróf Mentol Krištof, stroskotanec Ro-bímsám, barón Prášok, dobrodruh Mó-ric Leňovský, kapitán Chacha, cestova-teľ Marko Kolo, korzár Čierna koža)dostáva sa do podtextu príbehov alúziana osudy ich prototypov. Rozprávačskýbravúrne podanie príbehov tak nadobú-

BIBIANA l BIBIÁNA

dá okrem dobrodružno-grotesknej de-jovej roviny aj vertikálny významovýrozmer postavený na parodickej kon-frontácii dvoch kontextov. Dôvtipnosťpríbehov teda zvlášť ocení čitateľ znalýhistorických či literárnych súvislostíokolo vybraných postáv a problémov.

Jaroslava Blaiková sa novou pôvod-nou rozprávkou Minka a Pyiaminka(Aspekt, il. Andrej Augustín) vrátilak detským čitateľom po dlhých desaťro-čiach odmlky. Halucinačno-snový prí-beh dievčatka Minky, ktoré v sprievodekavky a pomocou sna prekročí hranicuvedúcu do iného, podivuhodného svetaa stretne tam svoje druhé „ja", dievčat-ko Pyžaminku, niektorými motívmii stavebnými postupmi pripomína gro-tesku carrollovského typu. Dve hrdinkyputujú po podobne bizarnom priestore,strácajú svoju osobnostnú identitu, stre-távajú sa s podivuhodnými postavamia nonsensovými situáciami (napr. stôlstojaci na levích nohách, líšky vovečerných róbach s lodičkami). Nevtie-ravý humor a lyrická poetizácia (zmys-lovo konkrétne farebné a zvukové pred-stavy a metafory) rozprávkového tvarua jeho sémantická vrstevnatosť sú vý-sledkom konfrontácie reálneho s fantas-tickým, patriarchálneho s moderným,napätia medzi štruktúrnym a hodnoto-vým archetypom folklórnej rozprávkya hodnotami súčasnosti. Je to navyše ajestetická správa o integrite osobnosti,osamelosti a priateľstve.

Profesionálnu úroveň majú ešte dverozprávkové diela z roka 2003: knihy A.Verešpejovej a P. Štilichu. V poradí tre-tia rozprávková kniha Alžbety Vereš-pejovej Maškrtné rozprávky pána Do-bošíka a pani Krémešíkovej (Mladéletá, il. T. Čepek) potvrdzuje, že tvorbatejto autorky má kvalitatívne vzostupnú

líniu. Aj teraz ponúkla triptych burlesk-ných príbehov zjednotených rámcom(priestor cukrárne, v ktorej gazdujú pánDobošík s pani Krémešíkovou, a úlohavymyslieť rozprávky pre malú maškrt-nú Sašu) a grotesknými postavičkami,ktoré príbehy zaľudňujú. Hravá zábav-nosť knižky poznamenala aj pripojenéslovníčky, vtipne objasňujúce deťomsujetovo využité pojmy z divadelnej,entomologickej, vesmírnej i kulinár-skej oblasti. Pôsobivosť Verešpejovejrozprávok je v situačných gagocha v komike jazykového typu. V tomtosmere najmä v druhej a tretej rozpráv-ke disciplinovane udržala estetickúmieru.

Debutantom v tvorbe pre deti a mlá-dež je inak skúsený básnik Peter Štili-cha. Rozprávka Udatný rytier Rolanda poslední dráči (Ikar, il. O. Bajusová)je v najzákladnejšom sujetovom plánedobrodružnou paródiou folklórnej hr-dinskej rozprávky, ktorá vzniká kon-frontáciou civilných reálií (samoobslu-ha, spevácke koncerty) s tradičnýmirekvizitami hrdinskej rozprávky (dráči,rytier Roland). Pod dobrodružno-paro-dickým príbehom s detektívnou záplet-kou sú však ukryté aj narážky na sklonmocných manipulovať s bezbrannými,na praktiky konzumnej spoločnosti, zá-bavného priemyslu i na to, aké dôležitéje zostať sebou samým.

Napokon nová rozprávková knihaJozefa Pavloviča Macko Lacko (Ikar,il. V. Máchaj) neprekvapuje ani motív-mi, ani poetikou. V podstate napĺňaschému zručne napísaného konvenčné-ho zábavného zvieracieho príbehu s jed-noduchým významovým plánom.

Väčšina ďalších rozprávkových príbe-hov je už z umelecko-estetického hľa-diska problematická jednoznačne. Týka

BIBIÁNA BIBIÁNA

sa to animovaných rozprávkových prí-behov Antona Rákaya Rozprávky tat-ranské (Knižné centrum, il. Ján Vrabec),nasmerovaných na formovanie vzťahudetí k prírode, v ktorých sa však nevyholpomerne priamočiaremu moralizmu, ajrozprávok Ladislava Fričovského Sťa-hovaví snehuliaci (Produkčná dielňaAVE, il. Karolína Andreasová), ktorýtakisto nedokázal potlačiť mentorský,paternalistický tón.

Iné rozprávkové príbehy boli pozna-menané vyššou či nižšou mierou ama-terizmu. Platí to aj o novej rozprávko-vej knihe publicistu Jozefa KolláraPonpia a Piapon (Regent, il. P. Stan-kovič), ktorá je v súlade s podtitulomBláznivá kniha o duchoch a dusíkochburičskou bez pevnejšej koncepcie za-loženou väčšinou na prvoplánovom hu-more. Po pomerne zdĺhavej expozíciinasleduje príbeh s tradičným protikla-

dom dobra a zla aktualizovaným po-mocou módneho paranormálneho prv-ku. Rozprávke chýba dramatizmus,vtipnosť, pričom viaceré celkom origi-nálne nápady zostali sujetovo a narač-ne nevypracovane. Miroslav Sanigamá podľa všetkého „nažité" na biolo-gické rozprávky-báje, jeho nová knihaRozprávky prababičky Prírody (Ru-žomberok, Epos, il. autor) však svedčío tom, že predbežne pre ne nedokázalnájsť adekvátny tvar. Neústrojná roz-právková antropomorfizácia pôsobív rozprávaní o špecifických znakochvtáčích druhov infantilizujúco a preká-ža textom, ktoré mohli byť zaujímavépredovšetkým svojím vecným obsahoma možno aj príbuzenstvom so žánrombáje. Problémom publikácie Viery Ry-šavej Zježkovej kapsičky (Epos, il. Ju-raj Maxon) je konvenčnosť príbehova nekoncepčnosť, s akou sa bez viditeľ-

Ľ. PAĽO / J. Uličiansky: Podivuhodné príbehy siedmich morí

BIBIÁNA 3 BIBIÁNA

nej zacielenosti striedajú poviedkyo deťoch s animovanými rozprávkami.Kniha Lýdie Kráľovičovej Prekrásnerozprávky o ľudských citoch (Ružom-berok, Tlačiareň Ján Šindléry -TESFO,il. autorka) je zasa súborom poetizujú-cich, miestami ornamentalizujúcíchrozprávkových príbehov postavenýchna kontaminácii žánru prvkami povied-ky a mýtu, s podtextovým duchovnýmrozmerom a s viac či menej moralizu-júcim aspektom.

Takýto aspekt je celkom explicitneprítomný v rozprávkovom príbehu Mar-tina Hunčára Ako Janko Oriešok po-razil draka (Slovo života intemationalBratislava, il. Soňa Szoková). Rozpráv-kový pôdorys a rekvizity slúžia jedno-značne, v súlade s podtitulom Kresťan-ská rozprávka, na šírenie kresťanskejmravouky. Príbeh sám má vysloveneamatérske parametre.

V značnej miere to platí aj o kniheOlega Suka O Červenej Čiapočke, kto-rá tancovala s vlkmi (Košice, samizdat,il. Zuzka Šuková). Sujet sa dotýkafenoménu detského strachu a nízkejmiery porozumenia dospelých voči det-skej úzkosti vyvolanej desivými snamia predstavami, ktoré u nich neraz mi-movoľne, neuvedomené navodia právedospelí. Ide teda o nosný problém, jeholiterárne spracovanie je však začiatoč-nícke, čomu neodpomohlo ani to, žetext vo svojej dikcii a v princípe naze-rania na detstvo prezrádza školenie naMalom princovi.

Popri rozprávkach sa v pôvodnej tvor-be roku 2003 objavilo viacero príbehovzo života detí. Cyklus poviedok BoženyLenčovej Miško a jeho kamaráti (Ma-tica slovenská, il. P. Uchnár) ponúkaštandardný diapazón motívov. Zážitkypredškoláka Miška na sídlisku, v rodine,

škôlke, prvé kamarátstva i prvé sklama-nia sú situované do tradičného časovéhorámca od jari do Vianoc a uzavreté kon-venčnou pointou: správou o budúcomsúrodencovi. Ale i bežná realita podanákultivovane a s porozumením voči det-skej duši má pre malých čitatelov se-bautvrdzovací význam. Nie vždy sa všakv takomto prípade autori dokážu vyhnúťnebezpečenstvu deskriptívnej bezprob-lémovosti života a lacnej idyle, ako tomožno vidieť napr. v poviedkach Mila-na Chovaná Terezkin kosíček (Epos, il.Aneta Mišovie).

Väčšina príbehov zo života detí v mi-nuloročnej produkcii aspoň marginálnevyužíva ako súčasť sujetovej štruktúryfantazijný princíp. Tak je to v próze Bla-ženy Mikšíkovej Smieško zl.A (Mla-dé letá, il. Danica Pauličková), ktorúmožno vo vývine autorky vnímaťako kvalitatívny posun. Ak totiž fantas-tika Mikšíkovej doteraz slúžila len na vy-tvorenie rozprávačský síce zručných, alesujetovo celkom konvenčných animova-ných zvieracích rozprávok, v tomto prí-pade ju funkčne zužitkovala na mode-lovanie znakovosti textu: imaginárnupostavičku Smieška využila ako perso-nifikáciu prváckych pocitov v škole a po-stavila na tom vtipné, nenáročné čítanie.

Na rozhraní poviedky a rozprávky sapohybujú aj prózy Margity IvaničkovejPyžamkáči (Mladé letá, il. Dáša Hlože-ková). Knižné vydanie pôvodne roz-hlasových večerníčkových rozprávokobnažilo ich skôr poviedkovú než roz-právkovú žánrovú podstatu. Zaiste k to-mu prispela aj skutočnosť, že postavič-ky z detského pyžamka oživené detskoufantáziou zostávajú len okrajovo prí-tomnou imagináciou, ktorá prostredníc-tvom rodičov (čoby médií) pomáhadeťom vyriešiť malé záhady. Aj v tom-

BIB1ANA 4 BIBIÁNA

to prípade vládne medzi deťmi (ktoréobčas pôsobia naivnejšie, než im na ichvek azda prislúcha) a dospelými har-mónia.

Zábavnosť spojená s rudimentárnymihodnotami rodinných vzťahov charak-terizuje tvorbu Gabríely Futovej a ob-javuje sa aj v jej dvoch nových prózachNezblázni sa, mamička! a Keby sombola bosorka (Mladé letá, il. P. Cpina M. Šútovec). Pre čitateľsky príťažlivéprózy tejto autorky je charakteristickétrpezlivé a ústretové partnerstvo dospe-lých vo vzťahu k deťom a rodinné tram-poty súrodencov, resp. rozmaznanéhodieťaťa. V rámci sujetoveho stereotypu,ktorý si autorka vytvorila, ide buď o su-jetové tajomstvo (zatajenie skutočnos-ti, že podivuhodné udalosti odohráva-júce sa okolo hrdinky sú zinscenovanéjej rodinou), alebo o moment falošnéhovýkladu (v próze Nezblázni sa, mamič-ka! výklad kontextu, v akom zaznie po-jem útulok). Na takom základe vievypracovať vtipný príbeh naplnený akč-nými motívmi a vierohodne vybudova-nými charaktermi a vzťahmi. Cez úsmev-nú napínavosť deja presvitá autentická,nesentimentálna rodinná spolupatrič-nosť.

Marginálna fantastika s paranormál-nym, magickým príznakom figurujev debute Kataríny Petkaničovej Hodys upírom (Ikar, il. Miloš Kopták). Do-tyk s telom salamandry škvrnitej v tom-to príbehu spôsobí, že hrdina z brati-slavskej Dúbravky získa schopnosťvidieť bolesť a ťaživé problémy antro-pomorfizovane, v podobe rôznofareb-ných upírov. Použité banálne i originál-ne nápady sa „rozpustili" vo verbálnejdeskripcii (neadekvátny rozsah má na-pr, popisovanie triviálnych životnýchsituácií), ku ktorej patrí aj nadmiera

zdrobnenín (vatička, prštek, nechtík),ktoré vo vzťahu k hlavnému hrdinovi(deväť-desať rokov) pôsobia neprimera-ne maznavo. Zriedkavejšie sa v pro-dukcii detských príbehov objavujú pró-zy pre stredný vek. Do tejto kategóriepatrí debut Dagmar Pokornej Lienkyz piatej B (Qlll, il. M. Matlovičová).Príbeh o troch piatačkach, ktoré spolus učiteľkou hudobnej výchovy nacvi-čujú súťažnú pieseň na festival a popritom sa vyrovnávajú s prvými príznak-mi dospievania, má spád, hoci viacerésituácie pôsobia vykonštruované, resp.sú sujetovo nedotiahnuté. Vo svojejpodstate je to próza významovo lineár-na, jednoplánová, psychologicky skôrplytšia než plastická. Približne v rovna-kom veku ako hrdinky prózy D. Po-kornej sú i hrdinovia v amatérsky pô-sobiacom príbehu Pavla FábryhoChlapčenský revír (Epos, il. Ján Kele-men). Začína sa ako prázdninový prí-beh, pokračuje ako návod na ochranuprírody.

V kontexte príbehov pre mladšie de-ti sa v minulom roku objavili aj spo-mienkové prózy. Próza Jaroslavy Blaž-kovej Traja nebojsovia a duch Miguel(Qlll, il. B. Votavová) je rozprávanímo detstve Blažkovej otca a jeho dvochbratov prežitom v mestečku Rakúsko-Uhorskej monarchie a podanom tak,ako si ho v podobe otcovských rozprá-vaní uchovala autorkina citová pamäť.Niekedy humorné, inokedy dojímavépríbehy dýchajú láskavosťou, nostal-giou a nehou, aká sprevádza spomien-ky na najbližších, a zároveň vydávajúsvedectvo o mravnej a ľudskej statoč-nosti. Podobne ako kedysi Rozprávkystarej matere M. Jančovej, aj v tomtoprípade autentické citové väzby vyjad-rujú nielen epizódky o huncútstvach

BIBIÁNA BIBIÁNA

troch súrodencov a ich dôsledkoch, aleaj situácia, v akej sa k autorke dostalia v akej ich ona posúva ďalej. Spomien-kové podložie má aj kniha Jána Fáb-ryho Nezbedníček (Mladé letá, il. V.Kardelisová). Fábryho rozprávanie sav podstate dotýka hlavne objavovaniaprvých vecí v živote, v tom zmysle jetypologický z rodu takých próz, aképredstavuje Chlapčekovo leto M. Rá-zusovej-Martákovej. Spomienkovosť jeprítomná prostredníctvom priamehorozprávača, ktorý neskrýva totožnosťja-rozprávajúceho a ja-prežívajúceho.

Oživenie (aspoň kvantitatívne), kto-ré možno pobádať v príbehoch zo živo-ta detí, je tentoraz badatelné aj v prózepre dospievajúcich, ktorá nezazname-nala výraznejší rozmach v podstate odprelomu 80. a 90. rokov, hoci z času načas sa dielo tohto typu objavilo. Malýobrat k lepšiemu sa v minulom rokuukazuje predovšetkým zásluhou próz P.Glocka a J. Šimulčíkovej. Próza PetraGlocka Tri vety pre ospedalské siroty(Tanec v okovách - vydalo vydavateľ-stvo Cornea) má základ v rovnomen-nej rozhlasovej hre. Stvárňuje problémnásilia v rodine v prepojenosti s prob-lémom alkoholizmu a nezamestnanos-ti. Glockova novela, koncipovaná dotroch častí, je hĺbkovou sondou do trau-my psychicky i fyzicky týraného do-spievajúceho dieťaťa, vyjavuje jehobezmocnosť a bezradnosť a upozorňujena šikmú plochu, do akej môže takáto si-tuácia vyústiť. Glocko využil skúsenos-ti z novelisticky konštruovaných prózsvojej dávnejšej dilógie: časovú kon-trakciu príbehu - konflikt sa dramatickyvyostrí a vyrieši v priebehu niekoľkýchdní, súvzťažnosť viacerých časovýcha dejových pášem, postavu chápavéhostarého otca ako harmonizujúci prvok,

ktorý uvoľňuje vypätú tenziu. Vyššiumieru presvedčivosti a zážitkovej inten-zity však ponúka rozhlasová hra.

Na závažné sociálne problémy sú-časnosti reaguje aj dievčenský románJany Šimulčíkovej Nebuď labuť (Úletk protinožcom - Knižné centrum Žili-na). Je pokračovaním príbehu dievčaťaBeáty (Bébé) z prózy Na hojdačke. Pro-tagonistka po neúspešných prij hnač-kách na vysokú školu odíde so svojouláskou Paľom za „operku" do Austrálie.Cez tento motív sa román stáva vlastneprvým (a celkom iste nie neúspešným)pokusom stvárniť novodobý psychoso-ciálny fenomén. Psychologicky je tátopróza vypracovanejšia než predchá-dzajúca, autorka pritlmila sklony k vyu-melkovanej exkluzivite, dokázala vie-rohodnejšie rekonštruovať vnútornýsvet dievčaťa, ktoré sa musí vyrovnávaťso situáciou cudzinky ekonomicky zá-vislej od chlebodarcov i s poznaním, žecesta späť z drogovej závislosti môžebyť nemožná. V porovnaní s prvým ro-mánom jemnejšie precizovala jazyko-vo-štylistický plán prózy, a tak sa jejpodarilo „utrafiť" autentický spôsob ko-munikácie mladých.

Dobrý dojem zanechá v čitateľovi ajnová kniha Jely Mlčochovej Stratenýegyptský poklad (Senica, Arkus). Po-zoruhodná je jednak už zvoleným žán-rom: dievčenská detektívka predstavujev nasej literatúre zriedkavosť, u autorkyvšak podľa všetkého pôjde o programo-vé zameranie. Vcelku úspešne sa totižo uvedený žáner pokúsila už v prózeAdrianin prvý prípad (vtedy sme jej vy-čítali predovšetkým nekorektnosť spo-jenú s faktom, že išlo v podstate o ne-priznanú prepracovanú verziu jej prvejknihy tohto typu Hľadajte muža v mas-ke). Mlčochová má schopnosť modelo-

BIBIANA BIBIÁNA

vať záhadu, vybudovať okolo nej napí-navý dej a predovšetkým formovať po-darené, originálne a primeranou mierouhumornej nadsádzky ozvláštnené posta-vy (rodina, svojrázna stará mama, archi-vár i kriminalista). Vznikol tak príjemnýprázdninový príbeh, ktorý má šancuspontánne zaujať dospievajúce čitateľky.

Prózu pre dospievajúcich rozšírilao historicko-dobrodružný žáner Zuza-na Zemaníková. V príbehu Lulukajs podtitulom Dobrodružný román z na-šich dejín (Matica slovenská, il. D. Mo-ravčíková) sa sústredila na postavu kup-ca Sama a na obdobie predchádzajúcezaloženiu jeho ríše, poznamenané zá-pasmi s Avarmi a bojom s Franskou rí-šou. Sujetové napätie je vybudované naprotiklade pozitívneho (postavy Slova-nov) a negatívneho (postavy Avarov)rozloženého podlá ideového klúča. Drs-nú dobu, exotiku dávnych vekov, divejprírody a divých hôrd evokovala mies-tami naturalisticky, detskému čitateľoviju priblížila prostredníctvom postavyslovanského chlapca a jeho uhla pohľa-du. Starším deťom je určená aj prózaMariána T. Behúňa Prázdniny na Du-bovej samote (Vydavateľstvo Dobrá vo-da, il. Pavel Čisárik). Prázdninový prí-beh, tematicky sa dotýkajúci problémuprenasledovania občanov pre ich nábo-ženské presvedčenie počas totality všaktrpí deskriptívnosťou a v istom zmysleho možno pokladať za tematicky aktu-alizovanú modifikáciu ideologickéhomodelu prózy (pravda, v opačnom sve-tonázorovom garde), akú predstavujúideologizujúce schematické príbehyz prvej polovice 50. rokov. Rozprávač-skou rozvláčnosťou a ťažkopádnosťoutrpí aj debut Miroslava Bórika Čaka-nie na budúcnosť (Agentúra K-Kristí-na Rybárová, il. Silvia Kassayová) - ten-

DUŠAN POLAKOVIC /Peter Nagy: Bobi a kamoši

toraz ide o amatérsky pokus v žánri ve-deckej fantastiky.

V produkcii kníh pre deti a mládež sakaždoročne objavujú publikácie, kto-rých prioritným zámerom je príťažli-vým spôsobom šíriť a sprostredkovaťpoznanie. Jedna línia takejto náučnej li-teratúry používa na tento účel beletri-zujúci princíp, predovšetkým naračnéa sujetové postupy rozprávky, zriedka-vejšie poviedky o deťoch. Tento typ pro-dukcie, dosť ľahko podliehajúci lacneja nefunkčnej beletrizácii, predstavujev minuloročnej produkcii próza EvyHajdu Zázračná krajina húb aleboRozprávkový atlas húb pre deti (Ven-dryné, Región Beskydy, il. Márie Sie-gelstein). Kniha je adjustačne výprav-ná, ale konvenčné rozprávkové postupya náučnosť si navzájom prekážajú. Textnapokon nie je ani rozprávkou, ani at-lasom húb.

Hoci v ostatných rokoch patrila po-vesť medzi bohato zastúpené žánre,pre rok 2003 to tak celkom neplatí.Okrem reedície knihy Klimenta On-drejku vydanej ešte r. 1972 Rozpráva-nia spod Salatína (LAPRINT, il. Daniel

BIBIÁNA BIBIÁNA

Teplický) a Márie Ďuríčkovej Bratislav-ské povesti (r. 1996 s názvom Dunajsképovesti) vyšli dve pôvodné knihy tohtožánru. Kniha Antona Habovštiaka Slo-venské povesti II. (Matica slovenská, il.Peter Matis) je súborom profesionálnepodaných historických i miestnych po-vestí s látkovou väzbou na celé Sloven-sko. Literárne spracovanie jednotlivýchlátok je doplnené doslovom autora, slov-níčkom vysvetľujúcim málo známe kra-jové výrazy alebo archaizmy a poznám-kami, a vysvetlivkami, ktoré ozrejmujúhistorické pozadie lokality, doby aleboosobnosti, na ktorú sa konkrétne poves-ti vzťahujú. Habovštiakova kniha je dô-stojným príspevkom do „ľudového deje-pisu" Slovenska, za aký možno projektMatice slovenskej, povesťovú mapu Slo-venska, považovať.

Ako autorka povestí Turkova stúpajs podtitulom Povesti zo žilinského kra-

ja (Vydavateľstvo Spolku slovenskýchspisovateľov, il. Miroslav Strnadel) savcelku úspešne prezentovala aj poetkaa prozaička Zuzana Kuglerová. Platíto predovšetkým o povestiach prvéhoa druhého cyklu knihy (Povesti o bo-hoch a praotcoch a Povesti o Tatárocha Turkoch). Kuglerová dokáže vybudo-vať dramatický dej a vie sa vyvarovaťsujetového stereotypu.

Kdesi na pomedzí povesťovej tvorbya úžitkovej literatúry sa nachádzajú en-cyklopedicky usporiadané publikácieo paranormálnych javoch. V r. 2003 sak nim zaradila kniha Ivana Szabóa Slo-venské strašidlá od „A"po „Ž" (Vyda-vateľstvo Štúdio humoru a satiry, il. Mi-lan Stano). V podstate však ide o dosťnáhodne koncipovaný a torzovitý pen-dant ku knihe Miloša Jesenského Kra-jina zázrakov (1998). Literárna podobatextov nespĺňa podtitul Legendy, poves-

ti, príbehy: sú to totiž len holé sujetovékostry poverových látok, nie literárnevy praco vanejšie príbehy.

Poézia pre deti je zastúpená najmäautormi strednej a staršej generácie.V tomto kontexte si spoľahlivú profe-sionálnu úroveň už desaťročia udržiavaJozef Pavlovič. Jeho Riekankovo (Ma-tica slovenská, il. Daniela Krajčová) po-núka najmenším deťom jazykovo vtipné,rytmicky úderné veršovanky usporiada-né do cyklov podľa štyroch ročných ob-dobí.

Riekankový pôdorys majú aj veršev novej knihe Františka Rojčeka Keďsa lieta na veľrybe (PRÍMA ART -NONA, il. M. Matlovičová). V súlades titulom majú jeho básne blízko k non-sensu, sú poväčšine podložené intelek-tuálnym humorom a niektoré sa pre-chyľujú k naratívnemu typu poézie.Vtipné metafory, funkčná hravosť s ja-zykom, nonsens a nápadité pointovanieradí Rojčekovu zbierku medzi to naj-lepšie, čo v posledných rokoch pre de-ti v oblasti poézie vyšlo.

Po dlhšom odmlčaní sa novou knihouohlásila aj Dagmar Wagnerová. JejBásničková babka (Mladé letá, il. S.Mydlo) je tematicky pestrá séria básni-čiek riekankového rytmu, usilujúca sao ozvláštnený pohľad na dôverne zná-me veci, momenty a javy a svedčiacao životaschopnosti hravej imagináciev tvorbe pre malých čitateľov. Novýmmenom v poézii pre deti je GabrielaDittelová. Básnická knižka Letí, letí,všetko letí (Junior, il. Petra Némethová)má však pečať konvenčnosti v tematikea znaky amaterizmu v úrovni veršovejtechniky.

Poézia pre dospievajúcich - ak by smemali na mysli autentický intencionálny

BIBIÁNA BIBIÁNA

básnický text - v podstate už celé rokynejestvuje. Aj minulého roku ju nahrá-dzali texty populárnej piesne a špecific-ké výbery z poézie pre dospelých. Pop-texty tentoraz zastupuje výber ZuzanyKrížikovej z piesňových textov 1969-2003 Zora Laurinca Pesničky na číta-me (Perfekt). Potrebu poézie u mladýchmôže však azda saturovať i zbierka ľú-bostnej lyriky Jána Štrassera Stala sanám láska (Ikar), resp. výber z ľúbost-nej poézie Miroslava Válka Jesennáláska (Slovenský spisovatel).

Básnický jazyk je však uplatnený ajv slovensko-nemeckom „bilderbuchu"Jany Bodnárovej Čo som videla pri ja-zere - Was ich am See gesehen bekam(BAUM, il. Juraj Bartusz). Na filiácielyriky upozorňuje podtitul: Básničky,ktorým sa nechcelo rýmovať. Lyrickéminiatúry, inšpirované pobytom autor-ky pri Starnberskom jazere, napísanéna prírodný motív (neskorej jesenea nastupujúcej zimy), vyjadrujú náladuokamihu, a tým pripomínajú stavebnýprincíp haiku. Tematicky má k poéziiveľmi blízko aj kniha Štefana Morav-číka a Danuše Dragulovej-Faktoro-vej (Kalam)búrske oriešky. Princíphry v tvorbe pre deti (Matica slovenská,il. M. Kellenberger). V tomto prípadeide však o antológiu, ktorá mladým či-tateľom odkrýva tajomstvá a finesyjazykovej hry v poézii, prevedie ichvybranými literárnoteoretickými poj-mami, upozorní na básnikov-majstrovslovotvorby v slovenskej i svetovej li-teratúre, zasvätí do ťažkostí a radostí li-terárnej tvorby.

Špecifický typ publikácií každoroč-ne predstavujú aj cykly hlavolamov, há-daniek, jazykolamov. Keďže deti mlad-šieho školského veku hádanky milujú,nestratí sa medzi nimi ani najnovší vý-

ber tohto typu, knižka Márie Ďuríčko-vej a Márie Števkovej Ahoj, hádanka!Veľká kniha hádaniek, rapotaniek,prekáraniek, hier a vy čítaniek. (U. M.Cipár. Bratislava, Buvik 2003).

Posledné poznámky sa dotknú feno-ménu kreatívne písanie detí. Tento typtvorby sa v posledných rokoch prezen-tuje najmä v podobe zborníkov prác z re-gionálnych súťaží, ojedinelé aj akosúčasť edičného plánu profesionálnychvydavateľstiev. Takto r. 2003 vyšla Kniž-ka pre radosť. Humor zo školy (Mladéletá, edit. MagdaBaloghová). Hrubej ko-mercii, ako ju reprezentuje publikáciaSisy Záhadnej (Víta Krnáčová) Fľakovebláznivé dobrodružstvá (Martin, VE-EM 2003, il. Viliam Mruškovič), pozor-nosť na tomto mieste nebudeme venovať.

Na pozadí bilančného pohľadu te-legraficky sumujme avizovaný prob-lém „pridanej hodnoty": Žánrovéspektrum tvorby je v porovnanís ostatnými rokmi bohatšie o príbehyzo života detí a mládeže, pričom tátooblasť tvorby autentickejšie (hoci oje-dinelé) začína reagovať na aktuálnesociálne problémy dnešnej mládeže.Z generačného hľadiska je spoľahli-vá hlavne stredná a staršia generáciaautorov - debutanti sú poväčšine„starorodičovského" razenia a tí hod-noty tvorby skôr devalvujú ako roz-víjajú. Z esteticko-umeleckého hľa-diska možno v roku 2003 „pridanúhodnotu" hľadať v knihách pre detia mládež len opatrne a ojedinelé (Uli-čiansky, Blažková, Futová, Glocko,Šimulčíková, Mlčochová, Rojček).A tak situácia slovenskej detskej lite-ratúry zostáva naďalej rozpačitá, ho-ci nie beznádejná.

BIBIÁNA 9 BIBIÁNA