ŽILINA: FNsP Žilina pomáhajú aj nemocnice Žilinského samosprávneho kraja

(01.02.2016; www.lekari.sk; s. ; TASR)

Žilina Fakultnej nemocnici s poliklinikou (FNsP) v Žiline podajú pomocnú ruku v súvislosti s výpoveďami sestier aj nemocnice Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK). TASR o tom informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.Podľa predsedu ŽSK Juraja Blanára je dohodnuté, že lôžka pre pacientov poskytnú Kysucká nemocnica v Čadci a Dolnooravská nemocnica v Dolnom Kubíne a výpomoc sestier príde aj z Hornooravskej nemocnice v Trstenej. "S Fakultnou nemocnicou v Žiline intenzívne komunikujeme a v rámci možností našich nemocníc sme pripravení v maximálnej miere pomôcť. Už dnes nastúpili do nemocnice na výpomoc dve z našich sestier z Dolného Kubína a zajtra sa zapoja i dve z Trstenej. Aj takýmto spôsobom pomáhame pacientom, aby mali zabezpečené poskytovanie zdravotnej starostlivosti pomocou našich nemocníc," zdôraznil Blanár."Odmietam zároveň tvrdenia predstaviteliek sestier, ktoré manipulatívne uvádzajú, že zdravotná starostlivosť nebude zabezpečená po 1. februári 2016 vo viacerých nemocniciach, medzi ktorými uvádzajú aj nemocnice ŽSK (Dolný Kubín, Trstená a Čadca). V našich nemocniciach podalo výpovede spolu 22 sestier z celkového počtu 937, čo predstavuje 2,3 percenta. Pacientov môžem ubezpečiť, že aj po uplynutí výpovednej lehoty po 1. marci 2016 bude starostlivosť naďalej zabezpečená v plnej miere. Päť nových sestier sme už prijali v Dolnom Kubíne a chcem pripomenúť, že sestry majú stále možnosť svoje výpovede stiahnuť. Nemusia sa báť ani vyhrážok o zaplatení nemorálnej a protiprávnej pokuty vo výške 3300 eur. Na základe rozhodnutia súdu nesmie odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek tieto peniaze od sestier vymáhať," dodal predseda ŽSK.

Predsedníčka Odborového zväzu sestier a pôrodných asistentiek: Situácia v Žiline je vážna

(01.02.2016; www.cas.sk; Čas > Správy > Slovensko, 13:04, s. ; TASR)

Podľa Kaveckej je situácia v žilinskej nemocnici vážna (ilustračné foto). Autor TASR

Po odchode 175 sestier z Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) v Žiline nie sú podľa predsedníčky Odborového zväzu sestier a pôrodných asistentiek (OZ SaPA) Moniky Kaveckej oddelenie anestézie a intenzívnej medicíny (OAIM) a niektoré jednotky intenzívnej starostlivosti (JIS) personálne správne zabezpečené a pre pacientov dostatočne bezpečné.

"Situácia je skutočne z nášho hľadiska vážna. Bohužiaľ, naším odchodom prestáva byť žilinská nemocnica plne funkčná. Novorodenecká JIS je od piatku zatvorená a na OAIM sme zistili, že majú jedného pacienta a je tam jedna sestra. Podľa výnosu ministerstva zdravotníctva musí byť na týchto intenzívnych pracoviskách personálny normatív nastavený podľa lôžok, aj bez počtu obsadených lôžok. Čiže, ak je osem lôžok, musia tam byť štyri sestry. Starostlivosť nebude zabezpečená správne a bezpečne," povedala Kavecká po nočnej návšteve nemocničných oddelení po mimoriadnom brífingu pred žilinskou nemocnicou.

Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) v Žiline Peter Blaško upozornil, že situácia je z lekárskeho hľadiska neprehľadná a zrejme aj vážna. "Skúsená sestra a lekár sú nenahraditeľný tím. A keď si predstavím situáciu, že by ma niekto vyslal do cudzieho prostredia, mám sa veľmi rýchlo zorientovať v priestore a kvalitne poskytovať zdravotnú starostlivosť, môže to byť naozaj problém a stres pre obidve strany. Myslím si, že lekári budú mať z toho dosť veľké stresové situácie. Predsa sa im veľmi dobre robilo a robí so sestrami, ktoré poznajú. Odišlo 175 sestier, čo je takmer tretina. Logika hovorí, že je to zložitá situácia a nemyslím si, že to bude možné len tak nahradiť," podotkol Blaško.

Hovorkyňa FNsP v Žiline Viera Jurčiová reagovala, že zdravotná starostlivosť o pacienta na OAIM bola zabezpečená. "O pacienta sa starala špecializovaná sestra. Pokiaľ ide o novorodenecké oddelenie, tam bola taktiež zabezpečená zdravotná starostlivosť o pacientov. Je tam k dispozícii observačný box, pokiaľ by došlo k situácii, že by bolo potrebné ho využiť. Nemocnica stále hľadá riešenia, aby situáciu stabilizovala a komunikuje s okolitými nemocnicami. Na výpomoc prišli dve sestry z Dolného Kubína a dve sestry z Trstenej," uviedla Jurčiová s tým, že žilinská nemocnica uzatvorila počas januára pracovné zmluvy s 20 novými sestrami.

Pomáhajú aj nemocnice Žilinského samosprávneho kraja

Fakultnej nemocnici s poliklinikou (FNsP) v Žiline podajú pomocnú ruku v súvislosti s výpoveďami sestier aj nemocnice Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK). TASR o tom informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková. Podľa predsedu ŽSK Juraja Blanára je dohodnuté, že lôžka pre pacientov poskytnú Kysucká nemocnica v Čadci a Dolnooravská nemocnica v Dolnom Kubíne a výpomoc sestier príde aj z Hornooravskej nemocnice v Trstenej. "S Fakultnou nemocnicou v Žiline intenzívne komunikujeme a v rámci možností našich nemocníc sme pripravení v maximálnej miere pomôcť. Už dnes nastúpili do nemocnice na výpomoc dve z našich sestier z Dolného Kubína a zajtra sa zapoja i dve z Trstenej. Aj takýmto spôsobom pomáhame pacientom, aby mali zabezpečené poskytovanie zdravotnej starostlivosti pomocou našich nemocníc," zdôraznil Blanár.

"Odmietam zároveň tvrdenia predstaviteliek sestier, ktoré manipulatívne uvádzajú, že zdravotná starostlivosť nebude zabezpečená po 1. februári 2016 vo viacerých nemocniciach, medzi ktorými uvádzajú aj nemocnice ŽSK (Dolný Kubín, Trstená a Čadca). V našich nemocniciach podalo výpovede spolu 22 sestier z celkového počtu 937, čo predstavuje 2,3 percenta. Pacientov môžem ubezpečiť, že aj po uplynutí výpovednej lehoty po 1. marci 2016 bude starostlivosť naďalej zabezpečená v plnej miere. Päť nových sestier sme už prijali v Dolnom Kubíne a chcem pripomenúť, že sestry majú stále možnosť svoje výpovede stiahnuť. Nemusia sa báť ani vyhrážok o zaplatení nemorálnej a protiprávnej pokuty vo výške 3300 eur. Na základe rozhodnutia súdu nesmie odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek tieto peniaze od sestier vymáhať," dodal predseda ŽSK.

Autor TASR

Z nemocníc ŽSK odchádza 22 sestier

(01.02.2016; www.openiazoch.zoznam.sk; openiazoch.zoznam.sk, , s. ; SITA)

Župné nemocnice pomôžu žilinskej fakultnej nemocnici lôžkami aj sestrami

V troch nemocniciach, ktoré spravuje Žilinský samosprávny kraj (ŽSK), podalo výpoveď 22 sestier, pričom ich výpovedná lehota uplynie 1. marca. Ako informoval predseda ŽSK Juraj Blanár, v nemocniciach v Dolnom Kubíne, v Trstenej a v Čadci pracuje spolu 937 sestier. Výpoveď teda podalo 2,3 % z nich. "Pacientov môžem ubezpečiť, že aj po uplynutí výpovednej lehoty po 1. marci 2016 bude starostlivosť naďalej zabezpečená v plnej miere," vyhlásil Blanár.

Župné nemocnice podľa Blanára pomôžu žilinskej Fakultnej nemocnici s poliklinikou. Je dohodnuté, že lôžka pre pacientov poskytnú Kysucká nemocnica v Čadci a Dolnooravská nemocnica v Dolnom Kubíne. Výpomoc sestier príde aj z Hornooravskej nemocnice v Trstenej. "S Fakultnou nemocnicou v Žiline intenzívne komunikujeme a v rámci možností našich nemocníc sme pripravení v maximálnej miere pomôcť," konštatoval žilinský župan.

V pondelok nastúpili do žilinskej nemocnice na výpomoc dve zo sestier z Dolného Kubína a v utorok sa zapoja i dve z Trstenej. Okrem toho nemocnica v januári uzatvorila pracovné zmluvy s 20 novými sestrami a od 1. februára majú nastúpiť ďalšie. Výpoveď však podalo 175 sestier.

http://openiazoch.zoznam.sk/cl/164089/ZnemocnicZSKodchadzasestier

[Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

8. Zdravotné sestry na Orave výpovede nestiahli

(01.02.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 15:04, s. ; Martin Pavelek)

Dolnokubínska nemocnica prijíma nové zdravotné sestry ako náhradu za tie, ktoré chcú odísť koncom februára.

ORAVA. V oravských nemocniciach v pôsobnosti Žilinskej župy dalo výpovede 22 sestier. "Situáciu vyhodnocujeme s ich riaditeľmi a pacientov môžeme ubezpečiť, že nedôjde k ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti," povedal župan Juraj Blanár.

Vedenie nemocnice mlčí

S výrokmi zriaďovateľa nesúhlasí Jana Šúthová, vrchná sestra neurológie a bývalá prezidentka Regionálnej komory sestier a pôrodných asistentiek v Dolnom Kubíne. "Ako chcú v Trstenej operovať, keď výpovede dalo šesť inštrumentárok na operačných sálach?"

Odpoveď sme hľadali u Jarmily Letašiovej, námestníčky pre ošetrovateľstvo v Hornooravskej nemocnici. "K tejto téme sa odmietam vyjadriť."

V Dolnooravskej nemocnici, kde dalo výpoveď 15 sestier, sú ústretovejší. "Prijali sme päť nových zdravotných sestier, ďalšie sa hlásia," povedal námestník Ján Strežo. "Čakáme. Dúfame, že sestry si výpovede rozmyslia. Niektoré sa už informovali, ako sa dajú stiahnuť."

Jana Šúthová ostala prekvapená. "O ničom takom neviem. Na našom postoji sa nič nemení. Stále trváme na požiadavkách, na ktoré ministerstvo nechce pristúpiť."

Dôvodom údajnej zmeny postoja sestier môže byť zvýšenie platu. Sestre bez špecializácie sa od januára základný tarifný plat zvýšil zo 608 na 695 eur. Ich kolegyne so špecializáciou dostanú namiesto 668 až 824 eur. K tomu treba pripočítať príplatky za zmeny a prácu cez víkendy.

Prijali nové sily

Dolnooravská nemocnica je pripravená pomôcť Fakultnej nemocnici v Žiline, z ktorej by malo odísť 179 sestier. "V súčasnosti máme už dvoch pacientov zo Žiliny," hovorí Ján Strežo. "Sme pripravení prijať aj ďalších."

V areáli dolnooravskej nemocnice sme stretli päť študentiek Strednej zdravotníckej školy v Dolnom Kubíne. "Dobre, že sestry dali výpovede a protestujú," povedala tretiačka Miroslava Zápotočná. "Poukazujú na zlý systém."

Spolužiačka Annamaria Štefanidesová ju podporila. "Po vyštudovaní budeme len asistentky. Na sestru potrebujeme vyššie vzdelanie." Všetkých päť jednotne potvrdilo, že sa zdravotnou sestrou stať neplánujú. "V zdravotníctve ostaneme, ale nie ako zdravotné sestry. Skôr ako špecialistky, masérky, pôrodné asistentky, záchranárky."

Župní poslanci nevyhoveli petícii proti zrušeniu triedy v ružomberskej Obchodnej akadémii

(31.01.2016; www.ruzomberok.dnes24.sk; Ružomberok, , s. ; TASR)

Poslanci zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) na minulotýždňovom rokovaní nevyhoveli petícii rodičov, žiakov, zamestnancov a sympatizantov Obchodnej akadémie (OA) v Ružomberku, proti zrušeniu triedy študijného odboru služby v cestovnom ruchu v školskom roku 2016/2017.

Podľa poslanca zastupiteľstva ŽSK za volebný obvod Ružomberok Stanislava Bellu (KDH), klesol počet tried v odbore cestovný ruch z dvoch na jednu prvýkrát v 23ročnej histórii obchodnej akadémie. "Preto rodičia napísali petíciu. Vnímame to aj ako podporný prostriedok, len prišiel v časovo nevhodnom termíne, aby sme ešte mohli niečo vyrokovať. Ak by sa nepodarilo v nasledujúcom školskom roku 2017/2018 opäť naplniť stabilný počet osem tried, majú obavu, že by časom mohlo dôjsť k zlúčeniu alebo k likvidácii školy. Po rokovaní s predsedom ŽSK sme dostali vyjadrenie, že nič také v pláne nie je," uviedol Stanislav Bella.

Predseda ŽSK Juraj Blanár zdôraznil, že samosprávny kraj má záujem, aby sa OA v Ružomberku rozvíjala. "Ak sa v tomto školskom roku prejaví zvýšený záujem o štúdium na tejto škole, zoberieme to do úvahy pri rozhodovaní o určovaní počtu prvých tried v ďalšom školskom roku 2017/2018. Budeme o ňom rozhodovať v októbri tohto roku a budeme už mať všetky informácie k dispozícii," povedal Juraj Blanár.

Žilinský župan zároveň upozornil, že ružomberská OA nie je jedinou školou, v ktorej sa počty prvých tried redukovali. "Bola to napríklad aj OA v Žiline, ktorá má dlhoročnú tradíciu. Musíme reagovať na neustály pokles počtu deviatakov v našom kraji. V tomto roku bolo minimálne o 3000 deviatakov menej. Ale redukcia zároveň automaticky neznamená, že sa v budúcnosti škola zruší. Preto s plnou vážnosťou hovorím, že OA je dôležitou školou na území Ružomberka a my ju chceme rozvíjať ďalej," uzatvoril predseda ŽSK.

Zdroj TASR

http://ruzomberok.dnes24.sk/zupniposlancinevyhovelipeticiiprotizruseniutriedyvruzomberskejobchodnejakademii228005

[Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

15. Dejiny nie sú iba o hradoch

(30.01.2016; Slovenské národné noviny; č. 04, KULTÚRA , s. 9; Lenka ZÁTEKOVÁ)

M. Jesenský a kol.: Žilinská župa v dejepise, Matica slovenská, Martin 2015

Kniha tematicky nadväzuje na dejepisné osnovy pre žiakov stredných škôl, preto ju Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR zaradilo do zoznamu odporúčaných materiálov pre stredné školy. Je bohatým zdrojom informácií o histórii kraja.

"Každý región, či už Kysuce, Liptov, Orava, horné Považie alebo Turiec, mal svojrázne dejiny a historici z inštitúcií Žilinského samosprávneho kraja v spolupráci s učiteľmi dejepisu sa podujali vypracovať návod, ako čítať veľkú svetovú históriu cez ich bežné, dá sa povedať až každodenné udalosti," povedal na uvedení knihy predseda ŽSK Juraj Blanár. "Dejiny sa nediali iba na kráľovských hradoch, v metropolách a centrách, ale aj v našich regiónoch, ktoré už viac ako desať rokov tvoria Žilinskú župu," dodal. Kniha vyšla vo Vydavateľstve Matice slovenskej a na jej tvorbe sa podieľali odborníci z Kysuckého, Liptovského i Považského múzea a Oravskej knižnice A. Habovštiaka. Čitateľov prevedú slovanskými časmi, stredovekom a uhorským kráľovstvom, habsburskou monarchiou i obomi svetovými vojnami. Popri historických faktoch ponúka publikácia aj úlohy, ktoré pomôžu žiakom lepšie sa zamerať na dôležité medzníky dejín a zároveň si na konci každej kapitoly prečítať zaujímavosti, nové podnety a odporúčania. Župný dejepis distribuujú do všetkých stredných škôl v Žilinskom kraji a zároveň do knižníc, odkiaľ si ho budú môcť záujemcovia vypožičať.

Lenka ZÁTEKOVÁ

[Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

16. Osobnosť európskeho významu

(30.01.2016; Slovenské národné noviny; č. 04, ZO ŽIVOTA MATICE SLOVENSKEJ , s. 11; Emil SEMANCO)

V Žilinskom kraji vyhlásili spomienkový rok na Juraja Turza

Tento rok sa v Žilinskom kraji ponesie v znamení Juraja Turza. Vedenie kraja a jeho samosprávne orgány tak rozhodli pri príležitosti 400. výročia úmrtia tejto osobnosti. Juraj Turzo ako významný protiturecký bojovník, jeden z najbližších poradcov cisára a uhorský miestodržiteľ výrazne vo svojich časoch vplýval na dianie v Žilinskej župe, ale i na celom Slovensku a formoval aj osudy Európy.

"Rok 2016, keď bude Slovenská republika aj predsedať Rade Európskej únie, venujeme uhorskému palatínovi, rodákovi z Lietavy, ktorý sa významnou mierou zapísal do histórie našich regiónov. Turzo bol vzdelaný, hovoril latinsky, grécky, nemecky, maďarsky, slovensky, dorozumel sa i chorvátsky a v gréčtine dokonca písal básne. Práve on dal začiatkom 17. storočia postaviť skvostnú stavbu s najväčšou renesančnou sálou v strednej Európe náš Sobášny palác v Bytči, kde vydal všetkých sedem svojich dcér. Rovnako dal vybudovať Kaplnku sv. Michala pri v súčasnosti najnavštevovanejšom Oravskom hrade, ktorá je aj miestom jeho posledného odpočinku. Vďaka svojej charizme, umu a vzdelanosti zastával v Uhorsku tie najvyššie posty," priblížil osobnosť Juraja Turza žilinský župan Juraj Blanár. Najvýznamnejšieho príslušníka rodu Turzovcov si pripomenú organizácie v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja množstvom podujatí počas celého roka. Treba tiež uviesť, že Turzo napriek blízkemu príbuzenskému vzťahu s Alžbetou Bátoriovou zakročil proti zločinom tejto zlopovestnej grófky a dal ju na jej hrade v Čachticiach internovať. Sobášny palác v Bytči, ako hlása nápis nad hlavným portálom, "dal postaviť z otcovskej lásky pre svadobnú slávnosť svojich milých dcér roku 1601". Jednu z najkrajších renesančných stavieb u nás vybudovali talianski renesanční majstri za dva roky. Pred desaťročím práve zásluhou ŽSK i samotného J. Blanára prešla nákladnou unikátnou rekonštrukciou a v súčasnosti patrí táto národná kultúrna pamiatky ku klenotom slovenských pamätihodností.

Foto:

Turci ho prezývali Čierny beg.

Sobášny palác v Bytči

[Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

17. O palatínovi Turzovi, ktorý písal aj dejiny Žilinského kraja

(28.01.2016; Turčianske ECHO; č. 02, KULTÚRA , s. 7; VIERA LEGERSKÁ)

S palatínom do histórie. Žilinský kraj vyhlásil Rok Juraja Turza.

MARTIN. Pri príležitosti 400. výročia úmrtia osobnosti, ktorá výrazne ovplyvnila nielen územie Žilinskej župy, ale i celého Slovenska a Európy, vyhlásil Žilinský kraj Rok Juraja Turzu. "Turzo bol vzdelaný, hovoril latinsky, grécky, nemecky, maďarsky, slovensky, dorozumel sa i chorvátsky a v gréčtine dokonca písal básne. Práve on dal začiatkom 17. storočia postaviť stavbu s najväčšou renesančnou sálou v strednej Európe terajší Sobášny palác v Bytči, kde vydal všetkých sedem svojich dcér. Rovnako dal vybudovať Kaplnku sv. Michala pri najnavštevovanejšom Oravskom hrade, ktorá je miestom jeho posledného odpočinku," priblížil osobnosť Juraja Turzu žilinský župan Juraj Blanár. Podľa jeho slov si najvýznamnejšieho príslušníka rodu Turzovcov pripomenú organizácie v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja množstvom podujatí, a to počas celého roka. "Najvýraznejšími budú najmä Turzove slávnosti na Oravskom hrade, ktoré otvoria novú turistickú sezónu víkendom na prelome mesiacov apríl a máj a jarmokom a pestrým programom Takzvanou čerešničkou na torte však bude otvorenie novozrekonštruovaných priestorov Turzovho paláca, ktoré boli pre verejnosť vyše 25 rokov neprístupné," informovala riaditeľka Oravského múzea Pavla Országha Hviezdoslava v Dolnom Kubíne Mária Jagnešáková. Unikátna výstava hodnotných zbierkových predmetov, ktoré sa doteraz nachádzajú iba v depozitároch, odhalí vzácne hrobové textílie a mnoho ďalších jedinečných zbierkových predmetov. "V Európe sa nachádza len päť múzeí, ktoré sa podobnými textíliami môžu pochváliť a naši návštevníci ich budú môcť u nás vidieť v zachovanej a zreštaurovanej podobe už od 1. mája 2016," dodala Jagnešáková. A čo Turiec? Nosným podujatím Roka Juraja Turza bude konferencia v októbri v Turčianskej galérii, ktorá objasní vplyv tejto osobnosti na vývoj umelecko architektonického smerovania župy. V Turčianskej knižnici pripravujú diskusiu s autormi knihy Juraj Turzo. Veľká kniha o uhorskom palatínovi. "Monografia, ktorú Žilinský kraj vydal v spolupráci s Maticou slovenskou a ďalšími kultúrnymi organizáciami v roku 2012, mapuje život panovníka a je plná príbehov, faktov a zaujímavostí. Stala sa Knihou Oravy 2013 a skončila druhá v hodnotení Najlepších kníh o Slovensku," uviedol J. Blanár. Vyvrcholením turzovských podujatí v Turci bude program Palatínovo dedičstvo, ktorý v Evanjelickom kostole v Necpaloch zorganizuje Turčianske kultúrne stredisko.

Väčšina sestier, ktoré podali hromadné výpovede, od dnes do práce nenastúpila

(01.02.2016; Rozhlasová stanica Lumen; Infolumen; 17:30; por. 2/20; Júlia Kavecká / Monika Majerová)

Monika Majerová, moderátorka:

"Väčšina sestier, ktoré podali hromadné výpovede, od dnes do práce nenastúpila. Podľa údajov sesterskej komory malo z nemocníc odísť 602 sestier. Ďalších 122 tak má urobiť od marca. Ministerstvo zdravotníctva hovorí o nižšom čísle, a to 548. Do Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline dnes napríklad neprišlo 175 sestier, ktoré podali výpovede. Detská jednotka intenzívnej starostlivosti je preto už od piatka zatvorená a na oddelení anestézie a intenzívnej medicíny pracovala v noci len jedna sestra namiesto štyroch. Vedenie nemocnice však trvá na tom, že zdravotná starostlivosť je zabezpečená. Zároveň vyjadrilo ľútosť nad odchodom sestier. Situáciu sleduje naša kolegyňa Júlia Kavecká."

Júlia Kavecká, redaktorka:

"Situáciu v žilinskej nemocnici si prišla krátko po polnoci overiť šéfka sesterských odborov Monika Kavecká. Podľa nej oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny a niektoré jednotky intenzívnej starostlivosti nie sú personálne správne zabezpečené a teda nie sú pre pacientov dostatočne bezpečné."

Monika Kavecká, šéfka sesterských odborov:

"Ja sa bojím sama o seba ako o pacienta a o moju rodinu, pretože tu sa 4 roky bagatelizuje to, že sestier dramaticky ubúda zo systému."

Júlia Kavecká:

" Podľa prezidentky Slovenskej komory sestier Ivety Lazorovej, odchodom takmer tretiny sestier prestáva byť žilinská nemocnica plne funkčná."

Iveta Lazorová, prezidentka Slovenskej komory sestier:

"Je vážne ohrozená zdravotná starostlivosť a pokým sa niečo nestane, pokým na to nedoplatí pacient životom, dovtedy budeme čakať?"

Júlia Kavecká:

" Podľa riaditeľa nemocnice Ivana Mačugu je však akútna zdravotná starostlivosť zachovaná v plnom rozsahu a elektívna čiastočne."

Ivan Mačuga, riaditeľ žilinskej nemocnice:

"Na anestéze je podľa minimálnych normatívov personálnych nutná jedna setra na dve lôžka. Včera sme mali jedného pacienta, bola tam jedna špecializovaná sestra, od rána máme tam dve sestry bez špecializácie, jednu so špecializáciou a dneska do nočnej služby majú prísť ďalšie 4 sestry so špecializáciou."

Júlia Kavecká:

" Žilinskej nemocnici sú nápomocné aj župné zariadenia. Podľa hovorkyne Lenky Zátekovej, lôžka pre pacientov poskytnú Kysucká nemocnica v Čadci a Dolnooravská nemocnica v Dolnom Kubíne."

Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja:

"Dnes už nastúpili do žilinskej nemocnice na výpomoc dve z našich sestier z Dolného Kubína a zajtra nastúpia aj dve sestry z Hornooravskej nemocnice v Trstenej."

Júlia Kavecká:

" Sestričky by mali takto vypomáhať minimálne do konca týždňa."

[Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

20. Hľadáme knihu Oravy 2015

(01.02.2016; www.sme.sk; Kultúra, 10:05, s. ; ok)

Oravská knižnica Antona Habovštiaka v spolupráci s mediálnymi partnermi MY Oravské noviny a TV Dolný Kubín vyhlasujú 8. ročník čitateľskej súťaže Kniha Oravy 2015.

Do súťaže môžu byť nominované knihy, ktoré boli vydané v roku 2015 a sú späté s regiónom Oravy tematicky alebo osobou autora textovej či obrazovej časti.

Tlačené knihy, graficky a knihársky spracované do formy zväzku viazanej alebo brožovanej publikácie, tvoriace myšlienkový a výtvarný celok a bolo im pridelené ISBN.

Môžu obsahovať výlučne text, môže ísť o obrazovú publikáciu alebo text kombinovaný s obrazovou časťou.

Sú z oblasti krásnej alebo odbornej literatúry.

Ako nominovať?

Knihu môže nominovať do súťaže čitateľská verejnosť, autori, zostavovatelia, redaktori, vydavatelia, kníhkupci aj distribútori kníh. Čitateľská verejnosť nominuje knihu nominačným listom, ktorý je možné si stiahnuť z internetovej stránky knižnice alebo vyzdvihnúť priamo v knižnici. Nominačný list treba doručiť osobne, faxom, poštou alebo mailom na adresu knižnice.

Autori nominovanej publikácie, zostavovatelia, redaktori, vydavatelia, kníhkupci a distribútori kníh jeden výtlačok nominovanej publikácie spolu s nominačným listom doručia osobne alebo poštou na adresu knižnice.

K nominácii môžu byť priložené recenzie, kritiky uverejnené v periodikách, názory iných literátov na knihu a podobne.

Dôležité termíny

Nominované knihy budú rozdelené do dvoch súťažných kategórií: beletria a odborná literatúra. Nominované knihy budú v čase od 1. marca do 8. apríla 2016 vystavené v knižnici a postupne predstavované mediálnymi partnermi, na internetovej stránke knižnice a Žilinského samosprávneho kraja v čase od 1. marca do 8. apríla 2016.

Termín odovzdania nominácií je od 20. januára do 29. februára 2016. Hlasovanie bude prebiehať od 1. marca do 8. apríla 2016. Vyhlásenie výsledkov súťaže bude 25. apríla 2016.

Kto rozhodne o výsledkoch

O víťaznej knihe rozhodne čitateľská verejnosť prostredníctvom hlasovacích lístkov. Hlasovanie bude možné po uzávierke nominácií v čase od 1. marca do 8. apríla 2016.

Hlasovacie lístky budú uverejnené na web stránke knižnice alebo si ich záujemcovia môžu vyzdvihnúť priamo v knižnici.

Na jednom hlasovacom lístku môže hlasujúci udeliť jeden hlas knihe v prvej kategórii (beletria) a jeden hlas knihe v druhej kategórii (odborná literatúra).

Hlasujúci môže udeliť jednej knihe len jeden hlas. Počas trvania súťaže môže hlasujúci hlasovať len jedenkrát.

Platný je len originálny anketový lístok, ktorý bude k dispozícii v knižnici, na web stránke knižnice alebo uverejnený v regionálnych periodikách.

Hlasovací lístok je potrebné doručiť do knižnice osobne, poštou, mailom alebo faxom.

Kniha, ktorá získa najviac čitateľských hlasov, získa ocenenie Kniha Oravy.

Putovná výstava

Z kníh, ktoré sa umiestnili na prvých troch miestach súťaže v každom regióne Žilinského kraja, bude zostavená putovná výstava. V Oravskej knižnici potrvá od 1. do 24. augusta 2016.

Kontakty na organizátora súťaže: Oravská knižnica Antona Habovštiaka, Ul. Samuela Nováka 1763/2, 026 80 Dolný Kubín, tel. 043/586 2277, 043/586 3368, fax 043/586 3368, email podujatia@oravskakniznica.sk alebo web www.oravskakniznica.sk

http://s.sme.sk/rrss/8126147/orava.sme.sk/hladameknihuoravy2015.html

[Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

21. V Kysuckej nemocnici podala výpoveď jedna sestra

(01.02.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 08:42, s. ; (ih))

Žilinský samosprávny kraj je zriaďovateľom štyroch nemocníc v Čadci, Trstenej, Dolnom Kubíne a Liptovskom Mikuláši. Výpovede v nich podalo celkom 22 sestier, z toho v Kysuckej nemocnici jedna.

ČADCA. V nemocniciach v pôsobnosti Žilinskej župy podalo výpovede celkom 22 sestier, v Čadci len jedna. Kysucká nemocnica zabezpečuje starostlivosť pre spádovú oblasť 124 504 obyvateľov. V súčasnosti v nej pracuje 253 zdravotných sestier. "S vedením nemocnice v Žiline sme rokovali o prípadnej pomoci. Zatiaľ sme sa dohodli, že pre ich pacientov vytvoríme jedno lôžko na našom oddelení anestézie a intenzívnej medicíny," informoval riaditeľ nemocnice Martin Šenfeld.

http://s.sme.sk/rrss/8129337/kysuce.sme.sk/vkysuckejnemocnicipodalavypovedjednasestra.html

[Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

22. Sestry sa s ministrom doťahujú, či je plne zabezpečená starostlivosť o pacientov

(01.02.2016; www.aktuality.sk; Správy, 19:00, s. ; Jana Čunderlíková)

Minister zdravotníctva sestrám odkázal, že opustili pacientov. Podáva aj trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy.

Odovzdali kľúče a vyzdvihli si zápočtové listy. Takto skončili svoje niekoľkoročné pôsobenie dvaja kolegovia žilinskej nemocnice na Oddelení anesteziológie a intenzívnej medicíny. Monika Sevčíková a Miroslav Vlk patria medzi vyše 170 žilinských sestier, ktoré sa zapojili do hromadných výpovedí na protest proti zákonu o platoch.

Dnešný deň bol pre nich a pre ich kolegyne posledným v nemocnici.

"Mám tri pracovné ponuky. Jedna je zo Slovenska, jedna z Českej republiky, jedna z Nemecka. Ale hlavne si chcem chvíľu oddýchnuť doma a potom sa rozhodnem," odpovedá Miroslav Vlk na otázku, čo bude robiť ďalej.

Pracujú emócie

Monika Sevčíková netají, že je jej z tejto celej situácie do plaču. "Je to človeku ľúto, že odchádza z miesta, kde bol dobrý kolektív a ktoré mal rád. Teraz sme veľmi rozrušení. Viete, ako keď prídete o miesto. Je to veľmi čerstvé," hovorí.

Emócie vraj pracovali aj dnes doobeda, keď si bola vyzdvihnúť zápočtový list.

"Bolo to tam také ostrejšie. Od vedúcej pracovníčky nám bolo povedané, že ako sestry si nevážime zamestnávateľa. Je mu z toho veľmi smutno," konštatuje Monika Sevčíková.

Podobne ako jej kolega Miroslav Vlk aj ona si plánuje teraz chvíľku oddýchnuť. Ešte sa nerozhodla, či sa pôjde prihlásiť na úrad práce, alebo si jednoducho odvody bude platiť sama. Prvý mesiac bude pre ňu skôr vyčkávací, ako sa situácia vyvinie.

Väčšina odišla

Z oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny (ARO) odišlo 19 z celkovo 20 sestier. Na nemocničné oddelenia už nikto z nich nemá prístup, nevedia preto zhodnotiť aká je v nemocnici aktuálne situácia. Podľa ich posledných informácií na oddelenie mali prísť dve sestry z nemocnice z Trstenej.

Riaditeľ žilinskej nemocnica najprv vydal stanovisko, že lôžková časť oddelenia anesteziológie a intenzívnej medicíny bude od nedele večera zatvorená. Potom sa situácia podľa nemocnice podarila stabilizovať a oddelenie funguje ďalej vďaka spolupráci s nemocnicami v Trstenej a Dolnom Kubíne, ktoré "požičali" štyri sestry. Obe nemocnice patria pod žilinskú župu.

"Stalo sa taká nepríjemná vec, čo sa dalo očakávať, že je tam tam pacient, ktorý nebol transportu schopný," vysvetľuje Miroslav Vlk, prečo bolo podľa neho oddelenie zachované.

Na toto oddelenie dnes narážal aj minister zdravotníctva Viliam Čislák pred novinármi. Sestrám smeroval aj ostrejší odkaz. "Sestry opustili svojich pacientov a je to prvýkrát v histórii Slovenska. Stalo sa to dnes v noci, kedy sestry v žilinskej nemocnici práve na oddelení ARO zo služby o polnoci odišli, " konštatoval Čislák.

List riaditeľa žilinskej nemocnice však dával jasné inštrukcie, čo majú odchádzajúce sestry urobiť "Po skončení pracovného pomeru opustiť pracovisko zamestnávateľa."

Skončilo 540 sestier

Svoje pracovisko v pondelok opustili nielen sestry v žilinskej, ale aj prešovskej a trnavskej nemocnice. K dnešnému dňu ich odišlo 540, oznámil minister. Niekoľkokrát zdôraznil, že zdravotná starostlivosť je pre všetkých pacientov vrátane Žilinského a Prešovského kraja plnohodnotne zabezpečená.

V žilinskej a prešovskej nemocnici bolo najviac výpovedí, v prvej 175, v druhej 304. Akútna starostlivosť je podľa Čislákových slov v týchto nemocniciach zabezpečená na sto percent a plánované operácie na 70 percent. Nemocnice postupne naberajú nové sestry a tak sa majú postupne rozširovať aj plánované výkony.

Pre informácie, že je ohrozených milión pacientov sa rozhodol dokonca podať trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy.

Skresali lôžka

Že je o pacientov postarané, odkazujú aj samotné nemocnice. Žilina si dohodla spoluprácu s okolitými zdravotníckymi zariadeniami, v Prešove pristúpili k organizačnej zmene. V prvej prijali doposiaľ 24 nových sestier, v druhej rovných sto.

Na východe Slovenska posilnili aj o siedmych zdravotníkov z armády, ktorí sa pridajú k anesteziologickému tímu, aby mohli robiť aj plánované zákroky. Štyria už v prešovskej nemocnici pôsobili dlhodobo. Žilinská nemocnica sestry z armády nevyužila.

Hovorkyňa Fakultnej nemocnice Prešov Renáta Cenková hovorí, že vyše 60 percent oddelení je plne funkčných a poskytujú zdravotnú starostlivosť bez obmedzenia. Na 8 oddeleniach úrazovej chirurgie, chirurgie, pediatrie, psychiatrie, kardiocentra, neonatológie, oddelenia anesteziológie a intenzívnej medicíny a gynekológie, dočasne znížili počet lôžok. Nemocnica tiež pozastavila činnosť jedného oddelenia.

Sestry posielajú ministra do nemocníc

"Odišlo celkovo 540 sestier, čo mi je ľúto, ale zdravotná starostlivosť a zdravotný systém nie je nijakým spôsobom ohrozený," vyhlásil Čislák.

Tomuto však len ťažko veria samotné sestry. Predsedníčka sesterských odborov Monika Kavecká hovorí, že tomu tak nie je. Pýta sa, ako môže byť zabezpečovaná zdravotná starostlivosť v takej istej miere ako sa poskytovala pred odchodom stoviek sestier. Ministrovi odporúča, aby sa išiel pozrieť priamo do nemocníc.

"Odchod 600 vysokokvalifikovaných a skúsených sestier sa nedá nahradiť šibnutím čarovného prútika," konštatuje Kavecká.

Čo zdroj, to iná informácia. Napríklad žilinská nemocnica odkázala, že zdravotná starostlivosť o pacientov je zabezpečená aj na oddeleniach, kde dali sestry výpovede. Kavecká má zase o čosi iné informácie.

"Bolo nám povedané, že novorodenecká jednotka intenzívnej starostlivosti je zatvorená od piatku," hovorí odborárka, ktorá bola v nedeľu o polnoci na obhliadke nemocnice.

Presúvanie sestier

Žilinská nemocnica si dohodla spoluprácu s župnými nemocnicami. Okrem spomínaných sestier poskytnú nemocnice v Čadci a Dolnom Kubíne aj lôžka.

Kavecká však za riešenie situácie nepovažuje presúvanie sestier medzi nemocnicami, podľa nej je to len plátanie diery. "To je aké zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, keď presúvame personál ako na šachovnici," pýta sa odborárka.

Otázok majú sestry viac. Pýtajú sa či nové sestry, ktoré prišli do nemocníc sú adekvátnou náhradou. Podľa prezidentky komory sestier Ivety Lazorovej totiž majú informácie z prešovskej nemocnice o tom, že z 39 sestier, ktoré vedenie prijalo do pracovného pomeru, 37 z nich nemá platnú registráciu a ide o osoby, ktoré sú 6 až 10 rokov na dôchodku.

Otázne je podľa nich aj dodržiavanie normatív na oddeleniach, t.j. či je pri lôžku pacienta toľko sestier koľko podľa predpisov má byť.

Zástupkyne sestier chcú zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, aby sa situácia začala riešiť. Čislák s nimi nerokoval a s premiérom Robertom Ficom síce sedeli, ale výsledok žiadny.

"Pôsobenie ministra Čisláka sa zapíše ako čierne obdobie pre všetky sestry a pôrodné asistentky, ale aj pre celé slovenské zdravotníctvo," konštatuje Kavecká.

Asociácia pacientov: Obráťte sa na vedenie nemocníc

Asociácia na ochranu práv pacientov už vyzvala ľudí, aby jej dali vedieť, ak budú mať problémy v nemocniciach súvisiace s výpoveďami sestier. Zatiaľ podľa prezidentky asociácie Kataríny Kafkovej im nikto nič nehlásil.

Podotýka, že je úlohou manažmentov nemocníc, aby zabezpečili adekvátnu zdravotnú starostlivosť.

"Najpodstatnejšie je, aby nedošlo k poškodeniu zdravia pacientov v tomto momente, či už je to poskytovanie akútnej alebo plánovanej zdravotnej starostlivosti," konštatuje Kafková.

Pevne verí, že nemocnice túto situáciu zvládnu. " Ale z nášho pohľadu nie je takáto situácia dlhodobo udržateľná," konštatuje Kafková.

Ak by pacienti predsa len mali problémy, odporúča im kontaktovať aj vedenie samotných nemocníc, aby tie mali spätnú väzbu a vedeli, na ktorých oddeleniach musia situáciu riešiť.

Žilinčania, bez tohto by ste nový týždeň začať nemali: Stačí jeden klik a máte po ruke šikovný PREHĽAD

(01.02.2016; www.zilina.dnes24.sk; Žilina, , s. ; Adela Fruckova)

Nový týždeň je tu! Aby ste boli pripravení nielen na svoje pracovné či školské povinnosti, máme pre vás šikovný ťahák na chystané akcie. Nájdete v ňom prehľad niekoľkých podujatí, na ktoré sa v Žiline oplatí skočiť.

FILMOVÉ PONDELKY: ZVONKY ŠŤASTIA

1.2. 2016 o 19:00, Klub Kolečko

Kočovné Kino Bastard (OZ PreNos) v spolupráci s Klubom Kolečko Vám každý pondelok prinesú zaujímavé dokumentárne aj hrané filmy. Tešte sa na diskusie s tvorcami aj odborníkmi. Tentokrát pôjde o premietanie filmu Zvonky šťastia, bizarný dokument o rómskych fanúšikoch Gotta a Rolinsovej.

MASKY ZIMNEJ LÁSKY (RADOVÁNKY A KRÁSA V BIELOM)

do 13.2. 2016, Považské múzeum

Považské múzeum v Žiline v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v spolupráci s FOART a KELLYFOTOATELIÉR pripravili netradičnú výstavu dvoch popredných slovenských fotografov, ktorí nezávisle na sebe, v rôznom časovom období, fotografovali fašiangové masky a zimné motívy v Rajeckej doline, na Orave a na Kysuciach, ktorými sa inšpiroval akademický maliar Vladimír Kompánek.

DALIBOR JANDA SO SKUPINOU PROTOTYP

3.2. 2016 o 19:00, Dom Odborov

V bezmála dvojhodinovej show českej hudobnej legendy za sprievodu pôvodnej kapely Prototyp si môžete užiť tie najväčšie hity.

MESIAC ARCHITEKTÚRY

do 28.2., Považská galéria

Považská galéria umenia v Žiline v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, Slovenská komora architektov a Spolok slovenských architektov Vás a Vašich priateľov pozývajú na otvorenie výstav v rámci podujatia Mesiac architektúry v Považskej galérii umenia.

12. ŽILINSKÝ FESTIVAL FAŠIANGOVÝCH MASIEK

5.2. o 14:30 pred Mestským úradom v Žiline

Už po dvanásty krát prejde v piatok 5. februára 2016 žilinskými ulicami karnevalový sprievod fašiangových masiek, do ktorého sa zapojí vyše 400 rôznych masiek z celého Slovenska. Ako zahraničný hosť sa predstaví divadlo KVELB z Českých Budejovíc. Osobnosťou tohtoročného karnevalu bude známa žilinská knihárka Lida Mlichová. Nebude chýbať ani tradičné pochovávanie basy a na záver karnevalu vystúpi skupina LOJZO.

ENJOY VIDEOOLDIES

6.2. o 21:00, *enjoyclub

Miroslav Kukoo Kukla je fenomén, ktorý keď zažijete, chcete znovu. Ak sa máte chuť zabaviť na skutočných hitoch 90.rokov, ENJOYVideooldies je podujatie pre vás a tým pravým sobotným oddychom. Videooprojekcie, fotky do ruky, súťaže a nezabudnuteľná atmosféra.

ZVEDAVÝ SLONÍK

7.2. o 16:00, Bábkové divadlo

Chcete vedieť, odkedy majú slony dlhé choboty? Tak poďte s nami do Afriky! Inscenácia získala ocenenie Dosky 2015 za Najlepší kostým. Nedeľné predstavenie pre verejnosť.

V súťaži selfie fotografií môžu triedy vyhrať autobus na výlet

(02.02.2016; www.teraz.sk; Školský servis, 11:41, s. ; TASR)

Stačí vytvoriť selfie fotografiu tak, aby bolo zreteľné, že je odfotená vo vnútri alebo pri autobuse spoločnosti SAD.

Žilina 2. februára (TASR) V jednom kuse v našom buse je názov súťaže selfie fotografií, v ktorej môžu žiaci z akejkoľvek triedy na území Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) vyhrať autobus na celodenný výlet. TASR o tom informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.

Doplnila, že stačí vytvoriť selfie fotografiu tak, aby bolo zreteľné, že je odfotená vo vnútri alebo pri autobuse spoločnosti SAD ARRIVA Liorbus alebo SAD Žilina, ktoré sú zmluvnými prepravcami ŽSK. "Fotku potom súťažiaci pošlú najneskôr do 28. februára 2016 správou na stránku ŽSK na sociálnej sieti a spolu s ostatnými sa budú uchádzať o čo najviac 'lajkov'," uviedla Záteková.

Podľa predsedu ŽSK Juraja Blanára je trend selfie fotografií výrazný najmä medzi mladými ľuďmi a práve žiaci denne využívajú autobusovú dopravu. "Každoročne financujeme zľavy na cestovnom aj pre študentov. Teraz majú možnosť získať na jeden deň celý autobus, ktorým môžu zadarmo vyraziť na exkurziu či koncoročný výlet. Preto verím, že sa do súťaže zapoja a vybojujú hlavnú cenu pre svoju triedu," zdôraznil Blanár.

Víťaznou sa stane fotografia, ktorá sa bude hlasujúcim najviac páčiť, čiže získa najviac "lajkov". "Pre účasť v súťaži je okrem zaslania fotky potrebné pripojiť i kontaktné údaje a označiť tlačidlom 'Páči sa mi to' stránku ŽSK na sociálnej sieti. Kompletné pravidlá sú dostupné na internetovej adrese http://www.regionzilina.sk/sk/aktuality/aktuality/vjednomkusenasom buse.html," uzatvorila hovorkyňa ŽSK.

V Žiline zostali úplne zatvorené dve ZŠ

(02.02.2016; www.teraz.sk; Školský servis, 10:55, s. ; TASR)

Zo škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Žilina je podľa hovorcu mesta Pavla Čorbu zapojená do štrajku len ZŠ Námestie mladosti, ostatné školy sú v prevádzke.

Žilina 2. februára (TASR) Dve základné školy (ZŠ) Cirkevná základná škola (CZŠ) s materskou školou (MŠ) Dobrého pastiera a ZŠ Námestie mladosti Žilina zostali dnes v Žiline zatvorené v súvislosti so štrajkom učiteľov. Zo škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Žilina je podľa hovorcu mesta Pavla Čorbu zapojená do štrajku len ZŠ Námestie mladosti, ostatné školy sú v prevádzke.

V Martine sa podľa hovorkyne mesta Zuzany Kalmanovej z deviatich škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta do štrajku momentálne zapojilo šesť škôl a štrajkuje aj jedna základná umelecká škola (ZUŠ). "V ZŠ Ul. J. Kronera je obmedzená prevádzka školy. Vyučuje sa v 8. a 9. ročníku a v 3.A i 1.B. Školský klub je otvorený pre žiakov, ktorí sa vyučujú a školská jedáleň je v prevádzke. V ZŠ s MŠ Ul. Gorkého je prerušené vyučovanie v ročníkoch 1. 4., školská družina je zatvorená. V ročníkoch 5. 9. sa riadne vyučuje, škôlka a jedáleň fungujú v normálnej prevádzke. V ZŠ A. Dubčeka a ZŠ Ul. A. Stodolu je v prevádzke školská jedáleň," dodala Kalmanová.

Zo stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) sa do štrajku zapájajú Gymnázium Hlinská v Žiline, Gymnázium Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši, Spojená škola Scota Viatora v Ružomberku a Stredná odborná škola Hattalova v Námestove. Na všetkých školách sa vyučuje v bežnom režime, Gymnázium M. M. Hodžu má špecifický režim výučby, informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.

Časť učiteľov na Slovensku vstúpila 25. januára do ostrého, časovo neobmedzeného štrajku. Niektoré školy zostali zatvorené, inde vyučovanie prebieha v obmedzenom režime. Dôvodom vyhlásenia štrajku je podľa Iniciatívy slovenských učiteľov dlhodobé ignorovanie požiadaviek učiteľskej obce, odborových a profesijných organizácií v školstve na zabezpečenie primeraného financovania školstva.

http://skolskyservis.teraz.sk/skolstvo/vzilinezostaliuplnezatvorenedve/25000clanok.html

[Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

4. Aktuálne info o štrajku učiteľov: V Žiline zostali úplne zatvorené dve základné školy

(02.02.2016; www.zilina.dnes24.sk; Žilina, , s. ; Adela Fruckova)

Nespokojnosť pedagógov sa stále dotýka aj nášho mesta. V utorok zostali zatvorené v Žiline dve základné školy a to práve v súvislosti so štrajkom učiteľov. Tu sú ďalšie podrobnosti.

Dve základné školy (ZŠ) Cirkevná základná škola (CZŠ) s materskou školou (MŠ) Dobrého pastiera a ZŠ Námestie mladosti Žilina zostali v utorok v Žiline zatvorené v súvislosti so štrajkom učiteľov. Zo škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Žilina je podľa hovorcu mesta Pavla Čorbu zapojená do štrajku len ZŠ Námestie mladosti, ostatné školy sú v prevádzke.

Zo stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja sa do štrajku zapájajú Gymnázium Hlinská v Žiline, Gymnázium Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši, Spojená škola Scota Viatora v Ružomberku a Stredná odborná škola Hattalova v Námestove. Na všetkých školách sa vyučuje v bežnom režime, Gymnázium M. M. Hodžu má špecifický režim výučby, informovala hovorkyňa ŽSK Lenka Záteková.

Časť učiteľov na Slovensku vstúpila 25. januára do ostrého, časovo neobmedzeného štrajku. Niektoré školy zostali zatvorené, inde vyučovanie prebieha v obmedzenom režime. Dôvodom vyhlásenia štrajku je podľa Iniciatívy slovenských učiteľov dlhodobé ignorovanie požiadaviek učiteľskej obce, odborových a profesijných organizácií v školstve na zabezpečenie primeraného financovania školstva.

Foto: ilustračné

Zdroj TASR

Sestry sa chcú dohodnúť

(03.02.2016; Pravda; mut. , správy Slovensko , s. 2,3; Zlatica Beňová,Renáta Jaloviarová)

Zlatica Beňová,Renáta Jaloviarová Bratislava

Plánované operácie odsúvajú, niektoré oddelenia pracujú na polovičný výkon. Taký bol druhý deň po odchode zdravotných sestier v nemocniciach v Žiline a v Prešove, kde je najkritickejšia situácia. Odborárky a komora, ktoré protestnú akciu pripravili, včera vyzvali ministra zdravotníctva a vládu na rokovanie. Tvrdia, že sú v otázke financií ochotné pristúpiť na kompromis. Rezort im odkázal, že dvere u nich sú otvorené.

Z práce na protest proti nízkym platom odišlo celkom 530 sestier zo šiestich štátnych nemocníc, 63 v regionálnych nemocniciach. Výpadok 175 zdravotníčok je pre Fakultnú nemocnicu v Žiline veľký problém. Najmä preto, že to boli sestry so špecializáciou a s dlhoročnou praxou. Prijali síce 20 nových a štyri ďalšie prídu od februára, stále to však nestačí. Oddnes im ešte vypomôže päť armádnych sestier. Štyri sestry požičali župné nemocnice z Dolného Kubína a Trstenej.

Odsúvajú nás, tvrdia pacienti

Pravde sa v žilinskej nemocnici podarilo hovoriť s mužom, ktorému mali operovať chrbticu kvôli stlačenej mieche, no napokon ho poslali domov. A spolu s ním vraj aj ďalšie dve pacientky, ktorých plánované operácie sa tento pondelok tiež neuskutočnili. Najprv nemocnica odložila operáciu, ktorú mal mať v piatok, a potom aj v pondelok. "Poslali ma domov. Povedali, že majú naše telefónne čísla a že sa nám ozvú. Ale nikto nevie kedy," hovorí muž, ktorý si želal zostať v anonymite.

O tom, koľko plánovaných operácií už odsunuli, však nemocnica mlčí. "Na každom oddelení je to individuálne, s pacientmi sa komunikuje," uviedla hovorkyňa Viera Jurčiová.

Kritikou nešetril pán Anton, ktorého manželka podstúpila zákrok na gynekologickom oddelení. "Operovali ju v stredu poobede a v nedeľu ráno jej povedali, že musí ísť domov, neboli schopní ju tam ďalej hospitalizovať. A nebola jediná. Tak som musel prísť po ňu a zobrať ju domov, hoci mala veľké bolesti," povedal.

Iní pacienti si, naopak, nevšimli, že by nemocnica nefungovala tak, ako má, prípadne že by bola v núdzovom režime. "Nezbadal som, že by niečo nebolo v poriadku. Ani to, že by chýbali sestry," povedal Michal, ktorý leží na chirurgii.

V pondelok riaditeľ nemocnice Ivan Mačuga uviedol, že je problém nájsť náhrady za sestry, ktoré odišli. Priznal, že nemocnica má služby sestier zabezpečené iba na sedem dní.

V prípade, že by bol so zabezpečením akútnej starostlivosti problém, pomôžu Žiline nemocnice v susedných mestách. Napríklad v Martine Univerzitná nemocnica. "Zo žilinskej nemocnice môžeme prebrať dvoch dospelých pacientov na ARO a novorodencov vyžadujúcich umelú pľúcnu ventiláciu na špecializované pracovisko neonatologickej kliniky," priblížila hovorkyňa UNM Katarína Kapustová. Jedno lôžko na ARO dokáže poskytnúť nemocnica v Čadci a dve nemocnica v Dolnom Kubíne.

Aj v prešovskej nemocnici už prešli na úsporný režim, tam odišlo 304 sestier, prijali 100 nových. Podľa hovorkyne Renáty Cenkovej plne funkčných ostalo 60 percent oddelení, na ôsmich dočasne znížili počet lôžok a prechodne bola pozastavená činnosť oddelenia cievnej chirurgie. Aj tu odkladali zákroky, ktoré boli naplánované. "Situácia sa už zlepšuje, pomaly rozbiehame aj plánované operácie, kým v pondelok sa uskutočnilo 26 operácií, v utorok už to bolo 35," povedala Cenková.

"Ak v žilinskej nemocnici majú problém, tak v prešovskej musia mať ešte väčší," myslí si zdravotník z Prešova, ktorý si neprial zverejniť svoje meno. Pracuje sa podľa neho na polovičné výkony, ak nie ešte menej. "Keďže nie sú sestry na anestéziológii, tak nemôžu poskytovať anestézie v plnom rozsahu, to znamená, že sa neoperuje, a ak, tak funguje len akútna starostlivosť na vybraných oddeleniach, to znamená rýchle a najnutnejšie zákroky," pripomenul. Operačné obory sú podľa neho v "kľudovom režime".

V Prešove tiež zaskakuje sedem armádnych sestier.

Čislák: Problém nie je

Minister zdravotníctva Viliam Čislák tvrdil, že sa dva mesiace starostlivo pripravovali na situáciu, keď sa sestrám skončí pracovný pomer. "Nie je to improvizácia, mali sme čas dva mesiace a pripravovali sme sa s plnou vážnosťou na to, aby nemocnice, pri sestrách, ktoré dali výpoveď, fungovali," reagoval Čislák. Včera navštívil žilinskú nemocnicu. "O pacientov je postarané," dodal.

Podľa neho sú na všetkých oddeleniach služby zabezpečené vrátane oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny. Čislák tvrdí, že podobne je to aj vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Prešove. Zároveň vyjadril ľútosť, že predsedníčka Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek Monika Kavecká sa včera nezúčastnila na dlhodobo plánovanom rokovaní ku kolektívnej zmluve v žilinskej nemocnici. "Táto zmluva vychádza v maximálne možnej miere v ústrety zamestnancom a zohľadňuje aj požiadavky sestier, pokiaľ ide o započítavanie odbornej praxe či navýšenie mzdy v nadväznosti na odpracované roky, a opätovne tak znemožnila podpis tejto zmluvy," uviedol. Denník Pravda sa pokúsil spojiť s Kaveckou, do uzávierky sa to nepodarilo.

Cez médiá vyzvali na dohodu

Zástupkyne sestier včera cez médiá avizovali, že sú ochotné rokovať a pristúpiť na kompromis. K detailom sa zatiaľ nechceli vyjadrovať. Prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová naznačila, že kompromis je v otázke financií. "Zatiaľ sme návrh neodoslali ani na vládu, ani na ministerstvo. Momentálne prebieha diskusia medzi jednotlivými sestrami, ktoré sú vo výpovediach. V prvom rade ony by mali rozhodnúť o tom, či to bude pre ne satisfakcia, ak kompromisy urobíme. Momentálne sa pracuje na finálnej podobe," vysvetlila Lazorová. Prezidentka dodala, že sestry výzvu na rokovania cez médiá dali, na ťahu je teraz ministerstvo.

"Zatiaľ nám od zástupkýň sestier nebol doručený žiaden konkrétny návrh. Samozrejme, ak sa tak stane, radi sa s ním oboznámime. Zároveň platí, že tak ako v každom prípade, dvere na ministerstve zdravotníctva sú pre rokovanie otvorené," reagoval na vyhlásenia sestier hovorca rezortu Peter Bubla. Zdravotné sestry začali hromadné výpovede podávať v novembri po tom, čo parlament schválil novelu zákona o poskytovateľoch, ktorá im garantuje minimálne platy. O zákone rokovali s vedením rezortu, nedokázali sa však dohodnúť najmä na výškach základných platov. Od ministerstva žiadali, aby ich garantovaný základ boli vyšší, ako udáva zákon, chceli tiež zvyšovanie platov za každé tri roky praxe.

(c) AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Kto vedie nemocnice v Prešove a Žiline

Radoslav Čuha

Prešovskej nemocnici šéfuje od roku 2012. Do funkcie ho dosadila bývalá ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská (nominant Smeru). Po tom, čo ju o dva roky neskôr vo funkcii nahradil jej štátny tajomník Viliam Čislák, mal Čuha obsadiť voľné miesto po Čislákovi.

V novembri 2014 mal postúpiť z Prešova do Bratislavy. Do funkcie štátneho tajomníka ministerstva ho pôvodne mala vymenovať vláda. Nakoniec sa tak nestalo. Po tom, čo médiá pripomenuli Čuhovu reakciu pri kauze bielenia dokumentácie, sa Čislák rozhodol pre zmenu a na vládu predložil nový návrh. Štátnym tajomníkom sa stal Mário Mikloši, ktorý dovtedy viedol sekciu zdravia na ministerstve, a Čuha zostal riaditeľom prešovskej nemocnice.

Riaditeľ prešovskej nemocnice v roku 2013 zrejme nechcel pre médiá reagovať na prípad bielenia zdravotníckej dokumentácie v jeho nemocnici. Mail, v ktorom odporúčal hovorkyni nemocnice, aby sa z odpovede vyvliekla výhovorkou, že je na dovolenke alebo práceneschopná, omylom poslal redaktorke televízie Markíza, ktorá ho zverejnila. Zvolenská to vtedy označila za chybu. Čuha odmietol, že by hovorkyni kázal klamať. Označil to za manažérske zlyhanie.

Čislák sa s ním pozná už z minulosti, v rokoch 2011 až 2012 pôsobili v jednej firme Svet zdravia, ktorá patrí finančnej skupine Penta. Čuha tam bol medicínskym riaditeľom, Čislák na poste manažéra pre zdravotnú starostlivosť.

Od roku 2013 je Čuha aj poslancom Prešovského samosprávneho kraja. Podľa majetkového priznania za rok 2014, ktoré je zverejnené na webovej stránke župy, ako poslanec mal príjmy z verejnej funkcie 8 823,68 eur a iné 51 928,19 eur. V priznaní uviedol, že vlastní záhrady, dom dva byty, chalupu aj hypotekárny úver. V akej výške nie je uvedené.

Ivan Mačuga

Riaditeľ žilinskej nemocnice je vo funkcii dočasne, a to už od vlaňajšieho septembra. Dosadil ho súčasný šéf rezortu Viliam Čislák po neúspešnom konkurze na post šéfa nemocnice, keď ani jeden zo štyroch uchádzačov nevyhovel. Mačuga je neurochirurg a na neurochirurgickom oddelení žilinskej nemocnice pracuje od roku 1993, od roku 2000 ho aj vedie.

Žilinskej nemocnici do marca 2015 tri roky šéfoval Štefan Volák. Tomu vlani na jar zlomili krk výpovede desiatich lekárov z interného oddelenia a 64 zdravotných sestier z jednotiek intenzívnej starostlivosti. Lekári sa sťažovali na zlé podmienky na internom oddelení a sestry zase na vyčerpanosť z nadčasov. Lekárske odbory hrozili, že táto kríza môže vyvrcholiť do celoslovenského štrajku. Čislák nakoniec zasiahol až na pokyn premiéra Roberta Fica. Vyzval Voláka na vyvodenie zodpovednosti, ten z funkcie odstúpil.

Ministerstvo vypísalo konkurz na riaditeľa, no podľa jeho informácií uchádzači nespĺňali podmienky. Vedením nemocnice dočasne poverilo primára neurochirurgického oddelenia Mačugu. V riaditeľskej funkcii by mal skončiť v marci tohto roka. Dovtedy by mal rezort vybrať nového šéfa nemocnice.

Výpovede sestier

štátne nemocnice

Košice 2

Martin 40

Poprad 0

Prešov 195

Trnava 62

Trenčín 56

Žilina 175

Spolu 530

regionálne nemocnice

Bojnice 39

Dolný Kubín 17

Považská Bystrica 1

Trstená 6

Spolu 63

FOTO:

Chod oddelení je podľa žilinskej nemocnice zabezpečený.

V Žiline dalo výpovede 175 sestier. Ešte minulý týždeň pochodovali mestom, aby upozornili na dôvody.

Za selfie môžu žiaci vyhrať autobus na výlet

(03.02.2016; Plus jeden deň; SLOVENSKO , s. 8; tasr)

V jednom kuse v našom buse je názov selfie súťaže. Žiaci z akejkoľvek triedy na území Žilinského kraja môžu vyhrať autobus na celodenný výlet.

Stačí vytvoriť selfie fotografiu tak, aby bolo zreteľné, že je odfotená vnútri alebo pri autobuse spoločnosti SAD ARRIVA Liorbus alebo SAD Žilina, ktoré sú zmluvnými prepravcami kraja. Fotku treba poslať najneskôr do 28. februára správou na webovú stránku kraja na sociálnej sieti a spolu s ostatnými sa budú uchádzať o čo najviac 'lajkov`.

tasr

Aj oravské sestričky zachraňujú situáciu

(02.02.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 14:33, s. ; Martin Pavelek)

V žilinskej fakultnej nemocnici na oddelení anestézie a intenzívnej medicíny (OAIM) ostala z dvadsiatich sestričiek jedna. Na pomoc prišli kolegyne z Oravy.

DOLNÝ KUBÍN/ŽILINA. Posledný januárový deň ostalo vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline oddelenie OAIM takmer prázdne. Vedenie nemocnice presunulo všetkých pacientov na iné oddelenia a do iných nemocníc. Ostala jedna neschopná prevozu. Zostávajúca sestra sa o ňu nemohla starať sama. Vedenie preto požiadalo o pomoc župné nemocnice.

Dva rôzne prístupy

Z dolnokubínskej nemocnice prišli dobrovoľne pomôcť dve sestry, z trstenskej jedna.

"Treba povedať otvorene, aká je situácia," hovorí riaditeľ Dolnooravskej nemocnice Jozef Mintál. "Nejde o to, že dve sestry išli prekaziť akciu kolegýň. Na OAIM v Žiline je pacientka, ktorá je neschopná presunu do inej nemocnice. Ide jej o život. Je na prístrojoch monitorujúcich životné funkcie a sestry sa ju snažia udržať pri živote. Toto je ich základná práca. Ak niekto na ne útočí, tak si pomýlil povolanie a nemal by robiť sestru."

Ako riaditeľ zažil protest a výpovede lekárov aj zdravotných sestier. Poukázal na úplne odlišný prístup zúčastnených strán. "Lekári dali výpovede, ale mal som s nimi dohodu. Sedeli na lekárskej izbe v nemocnici a keby sa niečo dialo, boli ochotní postarať sa o pacienta. Odišli z hľadiska pracovno právneho, ale neodišli od pacienta z pohľadu lekára."

Orava pomáha pacientom

Riaditeľovi sa nepáči postoj prezidentky komory sestier, ktorá tvrdí, na pomáhajúce sestry kazia štrajk. "Štrajk už skončil. Sestry odišli z nemocníc. Teraz ide o to, že tam ostali pacienti. Sestry sa museli rozhodnúť, či sa o ne postarajú, alebo ich nechajú bez pomoci. Veľmi si vážim naše sestry, ktoré išli pomôcť. Keby tam ležal rodinný príslušník kohokoľvek, určite by nerozprával, že sestry kazia štrajk. Každý by bol, rád, že tam prišli."

Dve dolnokubínske sestry budú zatiaľ pomáhať do konca týždňa. Žilinská nemocnica požiadal o predĺženie termínu o ďalších sedem dní.

"Našich pacientov sa to nedotkne" hovorí Jozef Mintál. "Sestry v našom zariadení budú mať dobrovoľné nadčasy podľa zákonníka práce."

Vedenie: Nemocnica zabezpečí starostlivosť

(01.02.2016; Žilinské noviny; č. 04, Žilina , s. 3; AJ)

Zdravotná starostlivosť vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline bude po 1. februári zabezpečená v plnom rozsahu. Tvrdí vedenie.

ŽILINA. Zdravotná starostlivosť vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline bude po 1. februári zabezpečená v plnom rozsahu. Informovala o tom hovorkyňa nemocnice Viera Jurčiová. V prípade nutnosti je podľa nej dohodnutá spolupráca s okolitými nemocnicami v Martine, Čadci, Dolnom Kubíne a Považskej Bystrici. "Žilinská nemocnica eviduje 181 výpovedí sestier, z toho je 24 PN. Výpovede stiahlo 36 sestier a 20 sestier je nových. V súvislosti s výpoveďami zdravotných sestier bude k 1. februáru zrušené ARO a pacienti preložení na príslušné oddelenia jednotiek intenzívnej starostlivosti," povedala Jurčiová. Aká je situácia v krajských nemocniciach? V štyroch nemocniciach v kraji podalo výpovede 22 sestier. Čo pre pacientov nepredstavuje ohrozenie a zdravotná starostlivosť zostane naďalej zachovaná. Na zastupiteľstve kraja o tom informoval predseda ŽSK Juraj Blanár. "Situáciu vyhodnocujeme s riaditeľmi nemocníc a pacientov môžeme ubezpečiť, že nedôjde k ohrozeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Vo všetkých našich nemocniciach sa mzdy sestier spoločne zvýšili mesačne takmer o 416tisíc eur, čo je priemerný nárast mzdy približne o 127 eur," zdôraznil Blanár. Žilinský kraj je zriaďovateľom štyroch nemocníc Kysuckej nemocnice v Čadci, Hornooravskej nemocnice v Trstenej, Dolnooravskej nemocnice v Dolnom Kubíne a Liptovskej nemocnice v Liptovskom Mikuláši. Výpovede podalo 15 sestier v Dolnom Kubíne, šesť v Trstenej a jedna v Čadci. "V súvislosti s výpoveďami sestier sme pripravení prijať opatrenia tak, aby ostala zdravotná starostlivosť zachovaná v plnej miere. Podmienky budú zabezpečené minimálne na takej úrovni ako doteraz. Rovnako sme pripravení pomôcť i v prípade ohrozenia zdravotnej starostlivosti vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline. Lôžka pre pacientov poskytnú nemocnice v Čadci a Dolnom Kubíne," dodal Blanár.

Nedostatok obecných lekárov

(03.02.2016; Televízna stanica TA 3; Žurnál; 12.00; por. 10/15; Peter Revús / Zuzana Straková Wenzlová)

Zuzana Straková Wenzlová, moderátorka:

"V Oravskej Lesnej prišli pacienti o detskú lekárku, ktorá náhle zomrela, spôsobuje to komplikácie deťom, ale predovšetkým ich rodičom. Chýbajúcu lekárku totiž nedokázala obec spolu so Žilinskou župou ani za takmer pol roka nahradiť. Podobných prípadov je však v tomto kraji viac."

Peter Revús, reportér TA 3:

"Pre niekoho možno banálny problém, ale pre rodiny v Oravskej Lesnej predstavuje chýbajúci detský lekár v obci značné komplikácie. Po náhlom úmrtí lekárky župa rozdelila zdravotné karty medzi lekárov v Zákamennom a Námestove."

Katarína Kojdová, matka:

"Do Námestova máme tridsať kilometrov, takže aj k detskému lekárovi ísť do Námestova je veľmi ďaleko."

Iveta Dendisová, matka:

"Človek bez auta sa v tejto dobe nepohne, spojami, keby mám chodiť autobusom, tak ťažko, naspäť sa nedostanem."

Helena Klimčíková, výchovná poradkyňa ZŠ v Oravskej Lesnej:

"Sa blíži odbobie vyplňovania prihlášok na stredné školy a rodičia majú s tým veľký problém, pretože musia tie prihlášky ísť potvrdzovať až do okresného mesta."

Peter Revús:

"Nepríjemnú situáciu rieši obec a župa takmer pol roka, do Oravskej Lesnej ale zatiaľ nikoho neprilákali ani benefity."

Marián Murín, starosta Mútneho:

"Máme priestory, ktoré sú prerobené, to znamená, že aj po stránke hygienickej spĺňajú normy. Tak isto vieme poskytnúť služné bývanie lekárovi alebo lekárke."

Peter Revús:

"Nedostatok obecných lekárov je celoslovenský problém, len v Žilinskom kraji má viac ako polovica z nich vysoký vek."

Anna Majbíková, vedúca odboru zdravotníctva ŽSK:

"V Žilinskom samosprávnom kraji v ambulanciách pracuje zhruba 60 percent lekárov, ktorí sú nad 55 rokov, to znamená, tento problém nám hrozí do budúcna, že budeme mať problémové obsadzovanie obvodov."

Peter Revús:

"O nutnosti detského lekára v Oravskej Lesnej vypovedá aj jeden dôležitý fakt, zosnulá lekárka sa starala o približne 1300 detí."

Cestujú za lekármi

(03.02.2016; Televízna stanica Markíza; Prvé Televízne noviny; 17:00; por. 8/12; Zuzana Glabazňová / Mária Chreneková Pietrová, Jaroslav Zápala)

Mária Chreneková Pietrová, moderátorka:

"Celodenný rodinný výlet za lekárom. To nie je vtip, ale na Hornej Orave krutá realita."

Jaroslav Zápala, moderátor:

"V Oravskej Lesnej sú mesiace bez detského lekára. Rodičia si na dlhé cestovanie s chorými deťmi museli zvyknúť. A dôvod? O miesto obvodného lekára jednoducho nie je záujem."

Zuzana Glabazňová, redaktorka:

"Najchladnejšia obec na Slovensku je už štyri mesiace bez detského obvodného lekára."

Marek Majdiš, starosta Oravskej Lesnej:

"Náhle došlo k úmrtiu detskej lekárky, ktorá tu slúžila viac ako dvadsať rokov."

Zuzana Glabazňová:

"Tento obvod mal tisíc tristo detí, ktoré musia teraz so svojimi rodičmi za zdravotnou starostlivosťou dochádzať desiatky kilometrov. Tridsať kilometrov do Námestova a dvanásť do Zakamenného. O tom, kto bude cestovať kam, rozhodla župa podľa abecedy. Helena má trojročnú dcérku a päťmesačného syna. Vyfasovala dlhší variant."

Helena Opartyová, mama:

"Vzhľadom k tomu, že mám malé deti, je to zložitejšie, lebo nechodí len, keď sú choré, ale hlavne na preventívne prehliadky, čo je dosť často."

Zuzana Glabazňová:

"Navyše to, čo pred tým vybavila v obci za hodinu, jej teraz trvá celý deň. A rodine sa zvyšujú len náklady."

Helena Opartyová:

"Ja nie som dobrý šofér, takže manžel vždy si musí v práci zobrať voľno, aby nás odviezol a doviezol."

Zuzana Glabazňová:

"Žilinská župa o probléme vie a lekára vraj hľadá, no nie je to také jednoduché. Podobné problémy sú aj v iných obciach na Kysuciach a bude to vraj ešte horšie."

Lenka Záteková, hovorkyňa ŽSK:

"V Žilinskom kraji máme šesťdesiat percent všeobecných lekárov pre dospelých, deti a dorast, ktorí sú vo veku nad päťdesiat rokov a preto môže nastať situácia, že v priebehu približne desiatich rokov nebudeme mať týchto lekárov dostatok."

Zuzana Glabazňová:

"Obec ponúka novému lekárovi aj benefit, ako napríklad byt v základnej škole, ktorý je vzdialený len pár metrov od zdravotného strediska. No ani na túto lákavú ponuku nikoho zatiaľ nepritiahla. Prečo je to tak, nevie ani starosta."

Marek Majdiš:

"Naša obec má ročný prírastok päťdesiatšesť detí. A našu škôlku navštevuje stodeväť detí, to znamená, že detského lekára v takejto obci nevyhnutne potrebujeme."

Žena:

"Veľmi dúfame, že sa nejaký teda nájde."

Helena Opartyová:

"Uvítala by som už možno aj niekoho mladšieho, že by tu aj ostal dlhšiu dobu."

Nedostatok obecných lekárov

(03.02.2016; Televízna stanica TA 3; Hlavné správy; 18.30; por. 8/15; Peter Revús / Natália Fónod Babincová, Jozef Dúbravský)

Jozef Dúbravský, moderátor:

"V Oravskej Lesnej prišli pacienti o detskú lekárku, ktorá náhle zomrela, spôsobuje to komplikácie deťom, ale predovšetkým ich rodičom. Chýbajúcu lekárku totiž nedokázala obec spolu so Žilinskou župou ani za takmer pol roka nahradiť."

Peter Revús, reportér TA 3:

"Pre niekoho možno banálny problém, ale pre rodiny v Oravskej Lesnej predstavuje chýbajúci detský lekár v obci značné komplikácie. Po náhlom úmrtí lekárky župa rozdelila zdravotné karty medzi lekárov v Zákamennom a Námestove."

Katarína Kojdová, matka:

"Do Námestova máme tridsať kilometrov, takže aj k detskému lekárovi ísť do Námestova je veľmi ďaleko."

Iveta Dendisová, matka:

"Človek bez auta sa v tejto dobe nepohne, spojami, keby mám chodiť autobusom, tak ťažko, naspäť sa nedostanem."

Helena Klimčíková, výchovná poradkyňa ZŠ v Oravskej Lesnej:

"Sa blíži odbobie vyplňovania prihlášok na stredné školy a rodičia majú s tým veľký problém, pretože musia tie prihlášky ísť potvrdzovať až do okresného mesta."

Peter Revús:

"Nepríjemnú situáciu rieši obec a župa takmer pol roka, do Oravskej Lesnej ale zatiaľ nikoho neprilákali ani benefity."

Marián Murín, starosta Mútneho:

"Máme priestory, ktoré sú prerobené, to znamená, že aj po stránke hygienickej spĺňajú normy. Tak isto vieme poskytnúť služné bývanie lekárovi alebo lekárke."

Peter Revús:

"Nedostatok obecných lekárov je celoslovenský problém, len v Žilinskom kraji má viac ako polovica z nich vysoký vek."

Anna Majbíková, vedúca odboru zdravotníctva ŽSK:

"V Žilinskom samosprávnom kraji v ambulanciách pracuje zhruba 60 percent lekárov, ktorí sú nad 55 rokov, to znamená, tento problém nám hrozí do budúcna, že budeme mať problémové obsadzovanie obvodov."

Peter Revús:

"O nutnosti detského lekára v Oravskej Lesnej vypovedá aj jeden dôležitý fakt, zosnulá lekárka sa starala o približne 1300 detí."

Petícia nepomohla, odbor na akadémii neotvoria

(03.02.2016; www.sme.sk; Spravodajstvo, 05:54, s. ; Ľubica Kubišová)

Takmer dvetisíc rodičov, zamestnancov, bývalých študentov a priaznivcov sa podpísalo pod petíciu za zachovanie študijného odboru služby v cestovnom ruchu na Obchodnej akadémii v Ružomberku.

RUŽOMBEROK. Petíciou sa minulý utorok zaoberali poslanci Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, medzi ktorými sú piati poslanci z okresu Ružomberok. Nepodporili ju, a tým potvrdili, že na ružomberskej Obchodnej akadémii otvoria v novom školskom roku iba jednu triedu prvákov, hoci je o školu oveľa väčší záujem.

Dôvodom zrušenia alebo neotvorenia odborov na školách je väčšinou nezáujem zo strany študentov. V prípade Obchodnej akadémie v Ružomberku je situácia iná, deviataci sa o štúdium zaujímajú, dokonca je ich záujem vyšší ako ponuka a škola neprijíma všetkých záujemcov. Tí si vyberajú medzi dvoma odbormi, obchodná akadémia alebo podnikanie v cestovnom ruchu, odbor, ktorý funguje päť rokov.

Ružomberská obchodná akadémia spravidla otvára v prvom ročníku dve triedy. V nasledujúcom školskom roku to bude inak, pretože prijme iba 30 žiakov v študijnom odbore obchodná akadémia. Odbor služby v cestovnom ruchu neotvoria vôbec.

Odbor je vraj pre pracovný trh nepotrebný

Vlani v septembri schválili žilinskí župní poslanci všeobecne záväzné nariadenie, ktoré určilo počet tried aj prvákov v nasledujúcom školskom roku. Pri jeho zostavovaní sa držali nariadenia ministerstva školstva o odboroch potrebných pre trh práce. Uvádza sa v ňom, že odbor s názvom služby v cestovnom ruchu údajne slovenský pracovný trh nepotrebuje. Okrem Ružomberka ho neotvoria ani v Martine.

"Je to škoda, pretože o štúdium na našej škole je vyšší záujem, ako dokážeme uspokojiť," povedala riaditeľka školy Ľudmila Kerndlová. Zároveň zdôraznila, že petícia je samostatnou iniciatívou rodičov.

"Pri výbere školy pre dcéru sme sa riadili odporúčaniami a uplatnením. Poznám veľa úspešných absolventov, ktorí podnikajú alebo pracujú v známych zariadeniach cestovného ruchu. Rozhodnutie neotvoriť tento odbor ma veľmi prekvapilo a sklamalo," napísal nám rodič druháka.

Vynikajúce výsledky a uplatenie v zamestnaní

Škola funguje takmer 25 rokov, v meste a okolí si stihla urobiť dobrú povesť. Rodičia označili rozhodnutie o neotvorení odboru so zameraním na cestovný ruch za nepochopiteľné.

"Absolventi sa úspešne umiestňujú na trhu práce alebo na vysokých školách, škola má mimoriadne výsledky v porovnávacích hodnoteniach škôl, vlani sa vo výsledkoch maturitných skúšok umiestnili v Top desiatke stredných škôl na Slovensku," opísal predseda petičného výboru Ľubomír Kubáň.

Vysvetlenie, že odbor je pre slovenský pracovný trh nepotrebný, považujú za nepravdivé. K prvému septembru evidoval ružomberský úrad práce iba dvoch absolventov obchodnej akadémie. Župným poslancom predložili aj ďalšie odôvodnenia, pre ktoré by mal študijný odbor pokračovať.

"Je nekorektné, aby Žilinský samosprávny kraj rozhodoval politicky a nie odborne. Niektoré odborné školy majú povolený odbor v školskom roku 2016/2017, aj keď ich odbor je nad rozsah potrieb trhu práce," reagoval Kubáň.

Ružomberskí župní poslanci súhlasili

Župní poslanci o neotvorení odboru v Ružomberku hlasovali ešte v septembri prijatím všeobecne záväzného nariadenia. Súhlasilo s ním všetkých päť poslancov zastupujúcich okres Ružomberok.

Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja, povedala, že riaditeľka obchodnej akadémie o nižšom počte prvákov vedela ešte vlani v auguste.

"Počet bol s riaditeľkou prerokovaný na porade riaditeľov regiónu Liptov ešte 25. augusta 2015 a so stanoveným počtom súhlasila," potvrdila Záteková.

O pláne župy rodičia vôbec netušili

Návrh všeobecne záväzného nariadenia zverejnili pred schvaľovaním na úradnej tabuli. Verejnosť, teda rodičia či učitelia, ho mohli počas 15 dní pripomienkovať. Nestalo sa tak.

Záteková upozornila, že nespokojní rodičia mali ešte jednu možnosť. Prostredníctvom školy mohli osloviť Republikovú úniu zamestnávateľov ako príslušnú stavovskú alebo profesijnú organizáciu. Na ich návrh by mohlo ministerstvo povoliť zvýšenie počtu tried. "Ani túto možnosť obchodná akadémia nevyužila," konštatovala Záteková.

Predseda petičného výboru ale zdôraznil, že o zámere otvoriť v škole iba jednu triedu sa dozvedeli už neskoro na to, aby mohli zvrátiť situáciu. Zostala im už iba petícia. Tú ale župní poslanci uplynulý týždeň nepodporili.

Obávajú sa zániku školy s dobru povesťou

Rodičia sa teraz obávajú toho, že podobný scenár sa zopakuje aj o rok. O štyri roky by mohla mať obchodná akadémia už iba štyri triedy, čo je dlhodobo neudržateľné a školu by museli zlúčiť s inou.

Záteková povedala, že je to veľmi málo pravdepodobné. To, že tento rok odbor služby v cestovnom ruchu na škole neotvorili, ešte neznamená, že ho neotvoria o rok. "Žiaci, ktorí daný odbor študujú, budú v ňom naďalej pokračovať," uzavrela.

http://s.sme.sk/rrss/8128714/liptov.sme.sk/peticianepomohlaodbornaakademiineotvoria.html

[Na začiatok informácie] [Späť na obsah]

8. Kruhový objazd by vyriešil dva pálčivé problémy naraz

(02.02.2016; Liptovské noviny; č. 04, AKTUALITY / INZERCIA , s. 3; ĽUBICA KUBIŠOVÁ)

KRIŽOVATKA PRI PODBREZINÁCH KOLABUJE

Križovatka v Okoličnom na sídlisko Podbreziny je dlhodobo zlým snom každého šoféra. Najmä v dopravnej špičke križovatka nestíha. Pomôcť môže jedine okružná križovatka, ale nie hocaká.

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Križovatka pri desaťtisícových Podbrezinách je známa tým, že ráno a popoludní na nej doprava doslova kolabuje. Najmä v smere zo sídliska pri odbočovaní doľava na Liptovský Hrádok potrebujú šoféri veľa trpezlivosti. Menej zdatný šofér má vážny problém odbočiť. Križovatku tvorí hlavná cesta I/18, ktorá je v správe Slovenskej správy ciest a vedľajšia cesta tretej triedy, ktorú spravuje Žilinský samosprávny kraj. Vážnu situáciu na križovatke mesto pozná, ale nemá veľa možností, ako to vyriešiť, pretože cesty nie sú majetkom mesta a mesto nemôže investovať do niečoho, čo nevlastní.

Malý kruhový objazd by nestačil

Radnica nechala ešte vlani urobiť prieskum, ktorý mal kapacitne posúdiť problémovú križovatku. Mesto si objednalo aj posudok situácie, keby bola na mieste jednoduchá okružná križovatka. Výsledky sú jednoznačné. "Existujúca križovatka absolútne nevyhovuje intenzite dopravy, aká tam je. Nevyhovovala by ale ani malá okružná križovatka. Do úvahy sa brala súčasná intenzita dopravy aj tá, ktorá tam bude v horizonte 30 rokov," povedal Gabriel Lengyel, vedúci odboru dopravy a životného prostredia na Mestskom úrade v Liptovskom Mikuláši.

Majú na výber z dvoch možností

Uplynulý týždeň predložil projektant dva návrhy, ktoré by odľahčili križovatku pri Podbrezinách. "Do úvahy prichádza superokružná križovatka alebo križovatka s baypassmi, vyzerala by podobne ako pri hoteli Jánošík," spresnil Lengyel. Miesto na realizáciu veľkej okružnej križovatky v Okoličnom je. "Dá sa to tam pekne vyriešiť, križovatka sa odsunie hlbšie ku trati. Pozemky sú ale súkromné, muselo by sa vyriešiť aj majetkovoprávne usporiadanie," spresnil Lengyel.

Uľavilo by sa aj Závažnej Porube

Ďalšou boľačkou na hlavnom ťahu mestom je križovatka zo Závažnej Poruby. Autá tu stoja v kopci, často aj kamióny z neďalekej priemyselnej zóny a čakajú dlhé minúty, kým môžu odbočiť do mesta. Ak začne odbočovať dlhý kamión, nie je nezvyčajné, že dochádza k zablokovaniu premávky na hlavnej ceste v oboch jazdných pruhoch. Lengyel povedal, že veľká okružná križovatka pri Podbrezinách by pomohla aj križovatke pri Závažnej Porube. "Prikázaným smerom na križovatke zo Závažnej Poruby by sme autá nasmerovali na veľký kruhový objazd. Tam by sa otočili a bez komplikácií sa dostali do mesta.

Mesto môže už iba presviedčať

Dopravný prieskum križovatky pri Pobrezinách zaplatilo mesto. Viac investovať nemôže. Prieskum má slúžiť ako odborný dôkaz toho, že križovatku treba bezpodmienečne riešiť. "Mesto bude teraz iniciovať stretnutie so Slovenskou správou ciest a Žilinským samosprávnym krajom. Musíme ich presvedčiť, že križovatka musí byť ich prioritou, a preto ju treba čo najskôr zaradiť do plánu investícií," dodal Lengyel.

ĽUBICA KUBIŠOVÁ

Petícia nepomohla, odbor na akadémii neotvoria

(02.02.2016; Liptovské noviny; č. 04, AKTUALITY , s. 2; ĽUBICA KUBIŠOVÁ)

Takmer dvetisíc rodičov, zamestnancov, bývalých študentov a priaznivcov sa podpísalo pod petíciu za zachovanie študijného odboru služby v cestovnom ruchu na Obchodnej akadémii v Ružomberku.

RUŽOMBEROK. Petíciou sa minulý utorok zaoberali poslanci Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, medzi ktorými sú piati poslanci z okresu Ružomberok. Nepodporili ju, a tým potvrdili, že na ružomberskej Obchodnej akadémii otvoria v novom školskom roku iba jednu triedu prvákov, hoci je o školu oveľa väčší záujem. Dôvodom zrušenia alebo neotvorenia odborov na školách je väčšinou nezáujem zo strany študentov. V prípade Obchodnej akadémie v Ružomberku je situácia iná, deviataci sa o štúdium zaujímajú, dokonca je ich záujem vyšší ako ponuka a škola neprijíma všetkých záujemcov. Tí si vyberajú medzi dvoma odbormi, obchodná akadémia alebo podnikanie v cestovnom ruchu, odbor, ktorý funguje päť rokov. Ružomberská obchodná akadémia spravidla otvára v prvom ročníku dve triedy. V nasledujúcom školskom roku to bude inak, pretože prijme iba 30 žiakov v študijnom odbore obchodná akadémia. Odbor služby v cestovnom ruchu neotvoria vôbec.

Odbor je vraj pre pracovný trh nepotrebný

Vlani v septembri schválili žilinskí župní poslanci všeobecne záväzné nariadenie, ktoré určilo počet tried aj prvákov v nasledujúcom školskom roku. Pri jeho zostavovaní sa držali nariadenia ministerstva školstva o odboroch potrebných pre trh práce. Uvádza sa v ňom, že odbor s názvom služby v cestovnom ruchu údajne slovenský pracovný trh nepotrebuje. Okrem Ružomberka ho neotvoria ani v Martine. "Je to škoda, pretože o štúdium na našej škole je vyšší záujem, ako dokážeme uspokojiť," povedala riaditeľka školy Ľudmila Kerndlová. Zároveň zdôraznila, že petícia je samostatnou iniciatívou rodičov. "Pri výbere školy pre dcéru sme sa riadili odporúčaniami a uplatnením. Poznám veľa úspešných absolventov, ktorí podnikajú alebo pracujú v známych zariadeniach cestovného ruchu. Rozhodnutie neotvoriť tento odbor ma veľmi prekvapilo a sklamalo," napísal nám rodič druháka.

Vynikajúce výsledky a uplatenie v zamestnaní

Škola funguje takmer 25 rokov, v meste a okolí si stihla urobiť dobrú povesť. Rodičia označili rozhodnutie o neotvorení odboru so zameraním na cestovný ruch za nepochopiteľné. "Absolventi sa úspešne umiestňujú na trhu práce alebo na vysokých školách, škola má mimoriadne výsledky v porovnávacích hodnoteniach škôl, vlani sa vo výsledkoch maturitných skúšok umiestnili v Top desiatke stredných škôl na Slovensku," opísal predseda petičného výboru Ľubomír Kubáň. Vysvetlenie, že odbor je pre slovenský pracovný trh nepotrebný, považujú za nepravdivé. K prvému septembru evidoval ružomberský úrad práce iba dvoch absolventov obchodnej akadémie. Župným poslancom predložili aj ďalšie odôvodnenia, pre ktoré by mal študijný odbor pokračovať. "Je nekorektné, aby Žilinský samosprávny kraj rozhodoval politicky a nie odborne. Niektoré odborné školy majú povolený odbor v školskom roku 2016/2017, aj keď ich odbor je nad rozsah potrieb trhu práce," reagoval Kubáň.

Ružomberskí župní poslanci súhlasili

Župní poslanci o neotvorení odboru v Ružomberku hlasovali ešte v septembri prijatím všeobecne záväzného nariadenia. Súhlasilo s ním všetkých päť poslancov zastupujúcich okres Ružomberok. Lenka Záteková, hovorkyňa Žilinského samosprávneho kraja, povedala, že riaditeľka obchodnej akadémie o nižšom počte prvákov vedela ešte vlani v auguste. "Počet bol s riaditeľkou prerokovaný na porade riaditeľov regiónu Liptov ešte 25. augusta 2015 a so stanoveným počtom súhlasila," potvrdila Záteková.

O pláne rodičia vôbec netušili

Návrh všeobecne záväzného nariadenia zverejnili pred schvaľovaním na úradnej tabuli. Verejnosť, teda rodičia či učitelia, ho mohli počas 15 dní pripomienkovať. Nestalo sa tak. Záteková upozornila, že nespokojní rodičia mali ešte jednu možnosť. Prostredníctvom školy mohli osloviť Republikovú úniu zamestnávateľov ako príslušnú stavovskú alebo profesijnú organizáciu. Na ich návrh by mohlo ministerstvo povoliť zvýšenie počtu tried. "Ani túto možnosť obchodná akadémia nevyužila," konštatovala Záteková. Predseda petičného výboru ale zdôraznil, že o zámere otvoriť v škole iba jednu triedu sa dozvedeli už neskoro na to, aby mohli zvrátiť situáciu. Zostala im už iba petícia. Tú ale župní poslanci uplynulý týždeň nepodporili.

Obávajú sa zániku školy s dobru povesťou

Rodičia sa teraz obávajú toho, že podobný scenár sa zopakuje aj o rok. O štyri roky by mohla mať obchodná akadémia už iba štyri triedy, čo je dlhodobo neudržateľné a školu by museli zlúčiť s inou. Záteková povedala, že je to veľmi málo pravdepodobné. To, že tento rok odbor služby v cestovnom ruchu na škole neotvorili, ešte neznamená, že ho neotvoria o rok. "Žiaci, ktorí daný odbor študujú, budú v ňom naďalej pokračovať," uzavrela.

ĽUBICA KUBIŠOVÁ

Dôležitý most ponad Belú po rokoch opravia

(02.02.2016; Liptovské noviny; č. 04, AKTUALITY , s. 8; MAREK JURIŠ)

NAJVÄČŠIA INVESTÍCIA V KRAJI V TOMTO ROKU

V Liptovskom Hrádku sa dočkali rekonštrukcie dôležitej dopravnej spojnice. S prácami na oprave Petranského mosta ponad rieku Belá by krajskí cestári mali začať v priebehu tohto roka.

LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Viac ako sedemdesiatročný most ponad Belú spája Liptovský Hrádok s obcou Liptovský Peter. Využívajú ho školáci, pracujúci a všetci, ktorí chodia z okolitých dedín do Liptovského Hrádku, alebo vodiči idúci z mesta do Tatier či na diaľnicu. Petranský most aj cesta II/537 sú majetkom krajskej samosprávy a na rekonštrukciu je už niekoľko rokov spracovaný projekt a vydané stavebné povolenie. Momentálne prebieha verejné obstarávanie a práce by sa mali začať v lete alebo na jeseň.

Do opravy investujú milión a pol eur

"Rekonštrukcia mosta ponad Belú bude v roku 2016 jednou z najvýznamnejších a najrozsiahlejších aktivít v Liptove. Obnova vo výške 1,5 milióna eur prinesie vodičom pohodlnejší a kvalitnejší prejazd a zároveň zvýši životnosť objektu," povedala hovorkyňa ŽSK Lenka Zateková. Dodala, že ďalšia investícia 250tisíc eur pôjde do rekonštrukcie cesty III. triedy medzi liptovskou obcou Lúčky a Osádkou na Orave.

Cestu rozšíria, chodník zúžia

Projekt rekonštrukcie mosta počíta s rozšírením vozovky a chodníky, ktoré sa zúžia, už nebudú slúžiť peším, ale iba údržbe. Okrem vozovky a jej podložia plánuje správca komplexne opraviť konštrukciu mosta aj zábradlia. Most by mal byť podľa primátora Liptovského Hrádku Branislav Trégera v prevádzke aj počas rekonštrukcie. "Premávka by mala byť počas prác v polovičnom profile riadená semafórom," informoval.

Chceli ho vyhodiť do vzduchu

Petranský most postavili v roku 1941 pracovné jednotky v rámci Hilterových plánov. Odvtedy sa na ňom žiadne zásadné opravy nerobili, len čadičové kocky pokryli asfaltovým kobercom. V archívnych materiáloch sa uvádza, že počas zábavy s vojakmi nemeckého Wehrmachtu sa Štefanovi Orfánusovi z Liptovského Petra podarilo zistiť, čo všetko plánujú pri svojom ústupe zlikvidovať. Okrem vojenských a iných objektov plánovali odstrániť aj vtedy ešte nový most ponad rieku Belú. Hneď na druhý deň Štefan Orfánus povedal o plánoch nemeckých vojakov partizánskemu oddielu Vysoké Tatry. Tí sa rozhodli Nemcom plán prekaziť. Potrebovali prerušiť elektrické vedenie, ktoré viedlo k náloži umiestnenej pod mostom. Na akciu sa podujal Pavel Alexejevič Kolesnikov, ktorému sa elektrické vedenie podarilo prerušiť. Došlo k silnej prestrelke, v ktorej pre záchranu mosta zahynulo jedenásť mladých partizánov. Na znak vďaky a úcty im vybudoval Zväz protifašistických bojovníkov malý pamätník, na ktorý umiestnili pamätnú tabuľu.

Stavalo ho vyše dvetisíc chlapov

Z mestského archívu sme sa dozvedeli, že na stavbe pracovalo viac ako dvetisíc ľudí. Počas druhej svetovej vojny most slúžil hlavne nemeckým vojskám pri presunoch vojenského materiálu, ale aj civilnému obyvateľstvu. Naprojektoval ho stavebný inžinier, ruský emigrant so slovenským občianstvom, Michal Piasecký. Okrem neho postavili pracovné jednotky aj ďalšiu infraštruktúru medzi Liptovským Hrádkom a Liptovským Petrom na Kaleník do Tichej doliny či cestu cez Jamník. Výstavba bola jednou z požiadaviek nemeckého velenia a súvisela s prípravou Slovenska na vojnu. Na sklonku vojny pri ústupe nemeckých vojsk pred Červenou armádou likvidovali vojaci Wehrmachtu všetky strategické objekty. Podobný osud čakal aj hrádocký most. Zásluhou partizánskej skupiny sa ho podarilo ubrániť, stálo to však jedenásť životov. V roku 2011 urobil správca mosta aj čiastočnú opravu pravej časti betónového zábradlia.

MAREK JURIŠ

Čadcou budú pochodovať pestré fašiangové masky

(02.02.2016; Kysucké noviny; č. 04, NÁŠ REGIÓN , s. 8; ĽM)

Ukončenie obdobia veselých fašiangov pripomenie v Čadci tradičný sprievod fašiangových masiek. Milovníci tradícií si vďaka nemu zaspomínajú na dávne časy.

ČADCA. Fašiangy sú podľa slov Pavla Markecha, etnografa Kysuckého múzea v Čadci, starobylým obdobím, ktoré v ľudovom kalendári symbolizujú prechodové obdobie medzi zimou a jarou. "Spájajú sa v nich starobylé slovanské poľnohospodárske kulty so stredovekou karnevalovou mestskou tradíciou, ktorá si v ľudovom prostredí našla svoje miesto ako symbol ľudového veselia, zábavy, hodovania, pitia a predovšetkým patrí fašiangovým obchôdzkam v maskách," dod�