ÚLOHY – Cvičný text 3:

1) Nastav okraje: hore, dole, vpravo, vľavo – 2 cm.1b

2) Nastav orámovanie strán dokumentu1b

3) Zmeniť všetky tvary slova rozum za systém (je ich 17).2b

4) Vložiť hlavičku: tvoje meno a triedu (zarovnané vpravo) a očíslovať strany (centrované na stred).2b

5) V prvom odseku nastaviť jazyk na slovenčinu a opraviť chyby.2b

6) V prvých troch odsekoch: nastaviť špeciálne odsadenie 1. riadku v odseku na 1 cm, a riadkovanie násobky: 1,15 (vyznačené farbou)2b

7) Vložiť viacúrovňový obsah (Nadpis 1 – označené modrou, Nadpis 2 – označený zelenou, Nadpis 3 – označený červenou) na koniec dokumentu.3b

8) Odoslať ako prílohu e-mailu na moju adresu: andrea.karchutnak@gmail.com alebo uložiť na USB.1b

HODNOTENIE: 1: 14 – 13 b 2: 12 – 10 b 3: 9 – 7 b 4: 6 – 4 b

Internet a WWW

Internet

Internet je celosvetové prepojenie pocítačov, niekedy oznacované aj ako sieť sietí. Tvorí ho obrovské množstvo počítačov a počítačových sietí rôzných typov, ktoré sú navzájom poprepajané a schopné komunikovat vďaka jednotnému rozhraniu, tzv. komunikačnemu protokolu. Nad týmto rozhraním boli vytvorené tzv. internetovské služby, ktoré nám umozňujú komunikovat, získavať, vyhľadávať a prezentovať informácie.

Stručná história Internetu

Internet sa vyvinul z pôvodnej siete ARPANET, ktorá vznikla okolo roku 1971 pre potreby vojenského priemyslu v USA. Pôvodne armádna sieť ARPANET sa postupne rozširovala aj pre ďalšie výskumné a akademické inštitúcie. Začiatkom 80. rokov sa armádna časť ARPANET-u odčlenila, čo umožnilo, aby sa do zvyšku siete mohli pripojiť mnohé ďalšie inštitúcie nielen z USA, ale aj zo zahraničia. Počet pripojených inštitúcií neustále rástol a najmä po sprístupnení Internetu (ako jednoducho nazvali zvyšok po sieti ARPANET) pre komerčné využitie nastal obrovský rozmach a nárast veľkosti Internetu do dnešnej vcelku impozantnej podoby.

Komunikačný protokol

Jednotlivé počítače a počítačové siete, ktoré sú pripojené do Internetu, môžu byť rôznych typov. Ich počítače môžu mať rôzne architektúry a môžu používať rôzne operačné rozumy. Aby tieto rôznorodé počítače mohli spolu v Internete komunikovať, musia komunikovať rovnakým spôsobom. To znamená, že musia používať rovnaký komunikačný protokol.  Pre komunikáciu v Internete sa používa protokol TCP/IP (Transmission Control Protocol / Internet Protocol), ktorý sa vyznačuje najmä tým, že:

· Údaje sa po sieti prenášajú v malých častiach - paketoch. Vysielací počítač najprv rozdelí prenášané údaje na pakety, ktoré sa prenesú po sieti a prijímací počítač poskladá jednotlivé pakety do pôvodného celku. To sa realizuje časťou protokolu TCP.

· Celá komunikácia v Internete je vlastne iba prenos paketov, čo zabezpečujú špecializované komunikačné počítače, ktoré sa nazývajú smerovače (routers). Smerovače hľadajú aktuálnu najprechodnejšiu cestu po sieti od vysielajúceho k prijímaciemu počítaču. Pri výpadku spojenia sú schopné nájsť náhradnú cestu, ak takáto cesta existuje. Toto je realizované časťou protokolu IP.

Adresácia v Internete a IP-adresa

Každý počítač v Internete musí mať svoje jedinečné označenie, tzv. IP-adresu. IP-adresa je tvorená štyrmi maximálne 8-bitovými číselnými hodnotami, ktoré zvykneme oddeľovať od seba bodkami. IP-adresa môže byť vyjadrená ako číselná adresa (napr. 192.108.133.10) alebo ako doménová adresa. Doménová adresa je symbolický - znakový ekvivalent číselnej adresy v tvare:

uzol.doména

Uzol predstavuje meno počítača, ktorý spája lokálnu sieť s Internetom. Doména predstavuje určitý priestor, ktorý je organizovaný hierarchicky. Skladá sa z častí – subdomén oddelených bodkou. Posledná subdoména v doménovej adrese je vrcholová a obyčajne označuje krajinu (sk, cz, uk, nl,...). Výnimku tvoria USA, ktoré používajú ako vrcholovú doménu oblasť pôsobenia (edu – školstvo, mil – armáda, gov – vláda). Doménové adresy sa tvoria mnemonicky, napríklad:

www.kosice.sk , www.humor.sk , www.divadlo.cz

Spôsob práce typu klient/server

Mnohé služby Internetu pracujú v tzv. klient/server režime práce, ktorý je založený na spolupráci a deľbe práce medzi dva prvky: klienta a server. Server poskytuje vykonanie určitej služby a klient tieto služby požaduje alebo používa, pričom server aj klient sú určité programy. Tieto programy môžu pracovať na jednom a tom istom počítači, ale v praxi je však oveľa bežnejšie, že počítače vykonávajúce tieto programy sú od seba vzdialené aj tisícky kilometrov a sú prepojené sieťou.

Analogicky potom zvykneme označovať príslušné počítače vykonávajúce dané programy, ako klient a server. Ten istý počítač môže byť voči jednému počítaču klientom a súčasne voči ďalšiemu serverom. Usporiadanie a najmä vzdialenosť počítačov klienta a servera ovplyvňuje dobu prenosu požadovaných informácií a z tohto dôvodu je veľmi dôležité používať najbližší server.

Hostiteľský počítač

Každý počítač v Internete, ktorý poskytuje určité služby pre používateľov, označujeme ako hostiteľský počítač (hostiteľ). Hostiteľský počítač poskytuje služby predovšetkým pre vlastných používateľov (majú na ňom svoje používateľské účty - vyhradený priestor na disku, možnosť spúšťať určité programy, prístupové práva a pod.). Jednotlivé hostiteľské počítače sa špecializujú na poskytovanie rôznych služieb. Niekedy ich služby môžeme využívať aj vtedy, ak na nich nemáme svoj účet. Umožňujú nám anonymný prístup, so všeobecne známym prihlasovacím menom a heslom. Ako meno spravidla uvádzame guest alebo anonymous a ako heslo vlastnú e-mail adresu.

Niektoré hostiteľské služby sú pre používateľov také populárne, že nestačia uspokojiť všetkých záujemcov. Preto sa poskytovatelia služieb Internetu v niektorej inej krajine rozhodnú poskytovať rovnakú službu a vytvoria kópiu populárneho servera (samozrejme so súhlasom vlastníka). Toto sa nazýva zrkadlený server (tzv. mirroring, mirror server).

Pripojenie do Internetu

Aby sme mohli pracovať v Internete, musíme byť k nemu pripojení – musíme mať patričné technické a programové vybavenie počítača. Technické vybavenie musí zahŕňať aj pripojovaciu linku, ktorou môže byť linka lokálnej počítačovej siete, alebo – ak sa pripájame napríklad z domu – telefónna linka prepojená s počítačom pomocou špeciálneho zariadenia – modemu.

Naše pripojenie do Internetu zabezpečí poskytovateľ služieb Internetu (Internet Service Provider - ISP), čo je inštitúcia (štátna alebo súkromná, nezisková alebo komerčná), s ktorou sa musíme dohodnúť a zaplatiť jej príslušné poplatky - za zriadenia pripojenia aj za ďalšie používanie pripojenia. Na Slovensku poskytuje pripojenie do Internetu mnoho firiem (SANET, NOVITECH, IBM, ST, NAPRI, NEXTRA, ...), ktoré sa líšia najmä ponúkanou prenosovou rýchlosťou, poskytovaným rozsahom služieb a cenou. Pri výbere poskytovateľa internetovských služieb by sme mali starostlivo zvážiť svoje potreby, ponuku služieb a cenu.

Prehľad internetovských služieb

Internetovské služby nám umožňujú napríklad:

· posielať správy našim známym na celom svete

· nakupovať aj platiť za tovar

· rezervovať letenky, pozrieť ponuku zájazdov u cestovných kancelárií

· kontrolovať stav účtov v banke a dávať príkazy na úhradu

· čítať noviny, predpoveď počasia, televízny program

· a mnoho ďalších činností – napríklad aj učiť sa

V tejto časti sa zoznámime s niektorými základnými službami Internetu. Tieto služby sa vyvíjali postupne. Ich originálne anglické názvy sú často názvami programov, ktoré tieto služby poskytujú. Pre viaceré služby sa používa aj viac názvov. V slovenskom jazyku sa zaužívali slovenské názvy služieb, ale používajú sa aj prebrané anglické názvy. Preto v ďalších častiach v nadpise sú za slovenským názvom v zátvorke vymenované aj ďalšie názvy, ktoré sa používajú pre túto službu. Môžete sa s nimi stretnúť na Internete aj v rôznych typoch príručiek a návodov na používanie Internetu.

Vzdialený terminál (TELNET)

Táto služba je historicky najstaršia a umožňuje nám používať náš počítač ako terminál  vzdialeného počítača. Vďaka príslušnému programu náš počítač vysiela nami zadané povely vzdialenému počítaču a odpovede vzdialeného počítača zobrazuje na obrazovku nášho počítača. Podľa kvality a schopností príslušného programu môžeme pracovať buď iba v textovom režime, ale existujú terminálové programy, ktoré podporujú plne grafický režim práce pomocou myši, umožňujú skopírovať obsah obrazovky na tlačiareň alebo do súboru, vytvoriť súčasne spojenie s viacerými počítačmi a podobne. Najznámejším predstaviteľom programov pre prácu na vzdialenom počítači je program Telnet.

Prenos súborov medzi počítačmi (FTP - File Transer Protocol)

Pomocou tejto služby, skrátene označovanej ako FTP, môžeme prenášať dáta medzi našim (lokálnym, domovským) počítačom a vzdialeným počítačom, tzv. FTP serverom. Po nadviazaní spojenia medzi lokálnym a vzdialeným počítačom v závislosti od prístupových práv môžeme prenášať dáta zo vzdialeného počítača na lokálny alebo opačne. Táto služba sa najčastejšie používa na kopírovanie voľne šíriteľných programov z FTP serverov.

Elektronická pošta (MAIL, e-mail)

Táto služba patrí dnes k najčastejšie používaným službám Internetu. Slúži na výmenu informácií formou elektronických správ. Funguje ako analógia s bežnou poštou: napíšeme list, adresu, prípadne pribalíme nejakú prílohu a pošleme. List môžeme poslať jednému adresátovi, ale aj celej skupine adresátov, prípadne si vytvoriť kópiu listu pre vlastné potreby. Podobne ako v bežnom živote, aj pri elektronickej pošte máme svoju schránku, do ktorej je doručovaná naša pošta. Túto schránku môžeme otvoriť, prečítať si poštu, vybaliť prípadné prílohy, nepotrebnú poštu zahodiť a dôležitú poštu si odložiť do priečinkov.

Môžeme si vytvoriť vlastný zoznam adresátov a ich adries, ktorý nám uľahčí posielanie listov elektronickou poštou.

Diskusné kluby (Listserver)

Táto internetovská služba je nadstavbou elektronickej pošty. Funguje vcelku jednoducho: na hostiteľskom počítači pracuje program listserver, ktorý obhospodaruje viac diskusných klubov. Diskusný klub je vytvorený ako zoznam adries jednotlivých členov klubu. Každá správa, ktorá je elektronickou poštou doručená na adresu diskusného klubu, sa automaticky rozpošle všetkým členom diskusného klubu. Aby sme sa stali členmi diskusného klubu, musíme sa do neho prihlásiť a keď už nechceme byť jeho členmi, tak sa z neho odhlásime.

Elektronické konferencie

Pomocou tejto služby pristupujeme k príspevkom uverejneným na elektronickej konferencii ako na nástenke. Príspevky môžeme prečítať, poslať na ne odpoveď (alebo odpoveď na odpoveď...), môžeme poslať nový príspevok, nechať si posielať reakcie na náš príspevok atď.

Na rozdiel od elektronickej pošty či diskusného klubu príspevky nechodia k nám, ale my musíme prísť za nimi. K tejto službe môžeme pristupovať dvojakým spôsobom:

· pomocou www stránok poskytujúcich prístup k jednotlivým príspevkom – vtedy hovoríme o diskusných fórach

· pomocou špecializovaných programov (napr. Internet News) a vtedy hovoríme o diskusných skupinách

Interaktívna komunikácia (CHAT, IRC, ICQ)

Týmto termínom označujeme internetovské služby, ktoré umožňujú komunikovať interaktívne (online), kedy odosielateľ aj príjemca sú súčasne prítomní a v podstate sa môžu rozprávať pomocou Internetu. Rozhovor môže byť vedený písomne (krátkymi textovými správami), ale dnes už aj normálnou rečou (ako cez telefón), ba aj obrazovo-zvukovým spojením, kedy sa komunikujúci nielen počujú, ale aj vidia (ako vo videotelefóne, tu označovanom ako videospojenie či videokonferencia). Využívanie týchto možností vyžaduje príslušné technické a programové vybavenie, najmä mikrofón, reproduktory a prípadne kameru pripojenú k počítaču. Mnoho týchto služieb využíva WWW pre zjednodušenie ich používania.

Gopher

Gopher bola jedna z prvých služieb, ktorá umožňovala interaktívny prístup k informáciám uloženým na Gopher-serveroch. Tieto informácie sú dostupné pomocou ponúk, ktoré majú stromovú štruktúru. V ponukách sú okrem samotných informácií uložené aj odkazy na iné ponuky, ktoré môžu byť uložené na tom istom Gopher-serveri alebo na ľubovoľnom inom Gopher-serveri. Dnes sa už táto služba využíva zriedkavo a je nahrádzaná službou WWW.

World Wide Web (WWW, WEB, web, 3W)

Táto internetovská služba, označovaná aj ako WWW alebo Web, patrí k najaktuálnejším a k najčastejšie využívaným službám Internetu. Vyplýva to z určenia tejto služby, ktorým je:

· zdokonalenie možností vyjadrenia informácií na Internete pomocou plnegrafických a multimediálnych prvkov,

· uľahčenie používania internetovských služieb.

WWW je internetovská služba typu klient/server, kde na WWW-servri sú uložené údaje vo forme tzv. WWW stránok, ktoré okrem textu môžu obsahovať fotografie, obrázky, animácie, zvuk, video ako aj odkazy na iné WWW stránky. Pomocou WWW-klienta, tzv. prezerača, si môžeme prezerať WWW stránky a pomocou odkazov si jednoducho zobraziť ďalšie WWW stránky.

Vyhľadávacie služby

Rýchlym rozmachom Internetu vzrástol aj počet používateľov Internetu, aj množstvo informácií uložených na Internete. Preto vznikli rôzne vyhľadávacie služby, ktoré nám umožnia nájsť požadované informácie na Internete a tak používať Internet nielen na komunikáciu ale aj ako zdroj informácií. Tieto typicky klient/server služby využívajú databázy informácií, ktoré sú vytvorené a udržiavané na niektorých počítačoch na Internete. Pomocou klientskych programov si môžeme vyhľadať napríklad:

· na ktorom FTP serveri nájdeme hľadaný súbor,

· elektronickú adresu hľadaného používateľa Internetu,

· adresy www stránok, obsahujúce hľadané informácie.

 

WWW - World Wide Web

WWW je jednou z  najrozšírenejších služieb počítačovej siete Internet. V preklade jej názov znamená „celosvetová pavučina". Pomocou WWW si môžeme prezerať, hľadať a vystavovať vlastné informácie a zároveň používať všetky ostatné internetové služby.

Pomocou prehliadacieho programu si môžeme zobraziť množstvo WWW stránok, ktoré sú uložené na jednotlivých serveroch v sieti Internet. Každá WWW stránka môže byť ľubovoľne veľká a môže obsahovať textové informácie, obrázky, fotografie, animované klipy, videozáznamy a ďalšie prvky, ktoré môžu byť doplnené prehrávaním zvuku. WWW stránka môže obsahovať aj odkazy na iné WWW stránky, alebo na iné miesto v tej istej stránke. Tak vznikne štruktúra stránok, ktorá pripomína pavučinu..

WWW je vybudovaný na princípe klient/server:

· WWW server obsahuje dokumenty, ktoré chce jeho správca zverejniť. Väčšina týchto dokumentov je voľne prístupná komukoľvek, avšak v prípade potreby je možné prístup obmedziť vyžiadaním hesla. Niektoré servery umožňujú aj zašifrovaný prenos dôležitých alebo citlivých dokumentov (tajné materiály, osobné údaje, čísla kreditných kariet, a pod.). Úlohou WWW servera je čakať na požiadavku klienta, ktorú následne vybaví.

· WWW klient je program (často nazývaný prehliadač-browser), ktorý umožňuje používateľovi prístup ku stránkam, ktoré sú uložené na WWW serveroch.

Po kliknutí na odkaz na WWW dokument:

· klient nadviaže spojenie s príslušným serverom,

· požiada server o zaslanie vybraného dokumentu,

· server odošle požadovaný dokument alebo odpovie chybovým hlásením, ak došlo k neočakávanému stavu (napr. požadovaná WWW stránka nie je na serveri uložená alebo klient nevie nadviazať spojenie so serverom, ...),

· prehliadač zobrazí požadovanú stránku.

Každý dokument na WWW má svoju jedinečnú adresu, tzv. URL adresu (Uniform Resource Locator), ktorá obsahuje:

· adresu servera, na ktorom je uložený dokument,

· meno dokumentu,

· spôsob komunikácie,

· v niektorých prípadoch aj doplňujúce informácie.

Samotná štruktúra adresy URL je pomerne komplikovaná a jej tvar je navrhnutý tak, aby vyhovoval pre najrôznejšie služby Internetu od elektronickej pošty, cez prenos súborov až po samotné WWW dokumenty. Tvar základnej štruktúry URL je:

Schéma:Špecifikácia 

kde schéma určuje jednu z nasledujúcich služieb, pomocou ktorej získame informáciu:

· ftp     - prenos súborov,

· http    - prístup k WWW stránkam,

· Gopher  - prístup na Gopher server,

· mailto  - odoslanie elektronickej pošty,

· file    - prístup k súboru na klientskom počítači,

· telnet  - prístup k serveru so službou Telnet,

· wais    - prístup k vyhľadávacím serverom,

· news    - prístup k informáciám na News serveri.

Špecifikáciu môžeme podrobnejšie rozpísať takto:

//používateľ:heslo:@počítač:port/cesta

Nezľaknime sa hrôzostrašne vyzerajúceho zápisu, pretože vo väčšine prípadov URL adresu generuje priamo prehliadač WWW stránok.

Tvar URL adresy pre jednotlivé schémy uvádzame v nasledujúcich príkladoch:

· http://www.kosice.sk/   -   zobrazenie WWW stránky s adresou www.kosice.sk,

· http://altavista.digital.com  -   štart vyhľadávania na vyhľadávacom serveri ALTAVISTA.

· ftp://ftp.uakom.sk/pub/mcafee/wsc251e1.zip -  prenos súboru wsc251e1.zip z ftp servera ftp.uakom.sk

· mailto:rasto@telegrafia.sk -   odoslanie správy autorovi týchto riadkov,

· gopher://fpedas.utc.sk:70/ -  pripojenie na gopher server Fakulty Prevádzky a Ekonomiky dopravy Žilinskej univerzity.

· file://C:/temp/welcome.html  -  sprístupnenie dokumentu na lokálnom počítači v adresári c:/temp.

WWW stránky prezeráme pomocou prehliadacích programov tzv. prehliadačov alebo browserov. Existujú dva základné typy prehliadačov:

· textové - zobrazujú WWW stránky iba v textovom tvare, miesto obrázkov a iných multimediálnych prvkov zobrazia len informáciu o vloženom multimediálnom prvku. Tieto sú už zastarané a prakticky sa nepoužívajú.

· plne grafické - zobrazujú úplný obsah WWW stránky s obrázkami, videozáznamami a ďalšími multimediálnymi prvkami.

Prehliadač zobrazí na obrazovke počítača okno, v ktorom zobrazuje vybranú WWW stránku. Ak chceme, aby prehliadač zobrazil WWW stránku, požijeme niektorý z nasledujúcich postupov:

· Zadefinujeme prehliadaču adresu WWW stránky ak ju poznáme, lebo WWW neobsahuje úplný zoznam WWW stránok.

· Aktivujeme odkaz na WWW stránku v zobrazenej stránke kliknutím myšou. Týmto spôsobom jednoducho prechádzame zo stránky na stránku (používa sa na to aj pojem surfovanie po Webe).

· Ak nepoznáme adresu WWW stránky, ale vieme aké informácie na WWW hľadáme, použijeme niektorý z vyhľadávačov, aby nám zobrazil adresy WWW stránok s hľadanými informáciami.

WWW obsahuje množstvo zaujímavých stránok. WWW stránky si vytvárajú vládne a mimovládne organizácie, aj súkromné osoby. Nájdeme na nich množstvo novín, časopisov, dokonca rádiostaníc, ktoré vysielajú na WWW, informácie o nadáciách, firmách, o programoch Európskej únie, či možnostiach nákupu a predaja alebo strávenia príjemnej dovolenky. Pomocou WWW môžeme poslať pohľadnicu elektronickou poštou, ale aj si vypočuť napríklad uvítaciu reč prezidenta Spojených štátov. WWW ponúka veľké možnosti aj vo výučbe. Na WWW stránkach môžeme nájsť jednotlivé kurzy, alebo aj celé výukové programy. Niektoré WWW stránky sa denne menia, iné sa menia iba zriedkavo – napr. mapa mesta.

WWW stránky okrem toho, že obsahujú informácie, môžu poskytovať aj služby. Pomocou nich môžeme posielať elektronickú poštu, SMS správy, komunikovať pomocou chat, počúvať rádio, …Na Internete sú vystavené milióny www stránok. Každý z nás si tam môže vystaviť svoju www stránku a na nej zverejniť ľubovoľné informácie: pravdivé aj zavádzajúce.

Práve vďaka tomu, že každý môže na Internete publikovať svoje informácie aj dezinformácie, je vhodné pouvažovať nad dôveryhodnosťou informácií, ktoré na Internete nájdeme. Ak hľadáme informácie o nejakom výrobku, pozrime sa na stránky výrobcu. Informácie o škole a možnostiach štúdia, či výsledkoch prijímacích skúšok nájdeme na oficiálnych stránkach školy.  Informácie o ministerstvách, programe vlády a jej členoch zase nájdeme na oficiálnych stránkach vlády, poštové smerovacie čísla zase nájdeme na stránkach slovenskej pošty.

 Microsoft Internet Explorer

Microsoft Internet Explorer je plne grafický WWW prehliadač od firmy Microsoft. Je rozšírenejší vďaka tomu, že je dodávaný ako súčasť operačného rozumu Windows. Kedykoľvek si môžeme z Internetu nainštalovať najnovšiu verziu tohto programu z adresy http://www.microsoft.com/windows/ie/. Tým, že je tento program voľne šíriteľný, môžeme ho z tejto WWW stránky nakopírovať napr. na CD, ktoré vytvárame.

Internet Explorer naštartujeme:

· z ponuky Štart – Programy – Internet Explorer

· alebo kliknutím na jeho tlačilo  v paneli rýchleho spustenia, alebo na zástupcu programu na pracovnej ploche.

Po spustení sa zobrazí základné okno programu a v ňom sa zobrazí WWW stránka, ktorá je nadefinovaná ako tzv. domovská (úvodná) stránka prehliadača - HomePage.

Teraz si popíšeme jednotlivé časti okna:

· V hornej časti okna je zobrazený titulný pruh okna. Je v ňom ikona programu Internet Explorer, za ňou nasleduje meno zobrazenej www stránky a za ním názov programu Microsoft Internet Explorer

 

V pravej časti okna sú tri ovládacie tlačidlá:

· Tlačidlom s krížikom ukončíme prácu s programom a jeho okno sa zatvorí.

· Prostredným tlačidlom zväčšíme okno na celú obrazovku. Všimnite si, či okno vášho programu je zobrazené na celú obrazovku. Ak nie, kliknite na prostredné ovládacie tlačidlo. Teraz sa tvar ovládacieho tlačidla zmenil. Ak na neho znova klikneme, okno programu sa zmenší na pôvodnú veľkosť.

· Ovládacím tlačidlom s podčiarnikom zminimalizujeme okno programu. Naďalej sa bude zobrazovať jeho tlačidlo v hlavnom paneli. Ak klikneme na toto tlačidlo, znova sa zobrazí okno programu.  

· Pod titulným pruhom okna sa zobrazuje príkazový riadok (hlavné menu) a panely nástrojov:

 

Pomocou nich zadávame príkazy programu Internet Explorer. V paneli Adresa je zobrazená adresa tej www stránky, ktorá je zobrazená v okne programu.  Ak v našom okne nemáme zobrazené panely nástrojov, zobrazíme si ich pomocou príkazu Zobraziť – Panely nástrojov. Zobrazí sa podponuka s menami panelov nástrojov, z ktorej vyberieme tie panely nástrojov, ktoré chceme mať zobrazené:

Najväčšiu plochu okna tvorí pracovná plocha, v ktorej sa zobrazuje obsah vybraných www stránok.

Ak sa celý obsah WWW stránky nevojde do okna, zobrazujú sa rolovacie pruhy, pomocou ktorých si vieme prezrieť celý obsah okna.

V spodnej časti okna sa zobrazuje stavový riadok programu. Ak ho nemáme zobrazený, zobrazíme si ho príkazom Zobraziť – Stavový riadok.

Prezeranie WWW stránok

WWW stránku si môžeme zobraziť (sprístupniť) rôznymi spôsobmi:

Zobrazenie WWW stránky zadaním adresy

Adresu WWW stránky, ktorú si chceme zobraziť, zapíšeme do panela adresy a potvrdíme klávesom Enter.

Po potvrdení adresy stránky najprv program nadviaže spojenie so serverom, na ktorom je stránka uložená, a potom sa začne prenos jednotlivých častí stránky, ktoré sa postupne zobrazujú.

Najprv sa prekopíruje na náš počítač samotný text stránky a potom sa postupne zobrazujú obrázky na stránke. Zobrazovanie stránky môže trvať aj dlhšiu dobu, najmä ak sme pripojení do Internetu linkou s malou prenosovou rýchlosťou alebo ak stránka obsahuje množstvo grafických prvkov. Aby sa urýchlilo zobrazovanie WWW stránok, používajú sa tzv. proxy servery. Tieto sú umiestnené medzi naším serverom a nejakým vzdialeným serverom. Majú veľkú pamäť, do ktorej sa ukladajú kópie WWW stránok, ktoré si zobrazil niektorý z používateľov tohto servera. Ak si aj iný používateľ chce zobraziť rovnakú stránku, táto sa zobrazí z proxy servera, čo je oveľa rýchlejšie ako keby sa prenášala zo servera, na ktorom je uložená.

Ak sa pri zadávaní adresy pomýlime a zadáme chybnú adresu, zobrazí sa stránka s chybovým hlásením:

· ak neexistuje zadaný server, zobrazí sa chybové hlásenie Požadovaný dokument je nedostupný

· ak na serveri nie je uložená požadovaná stránka, zobrazí sa chybové hlásenie Stránka sa nedá zobraziť

Okrem obsahu WWW stránky sú niekedy zaujímavé aj vlastnosti stránky ako napríklad dátum poslednej zmeny. Zobrazíme ich príkazom Súbor – Vlastnosti.

Zobrazenie WWW stránky pomocou odkazu

Najčastejšie si WWW stránku zobrazujeme kliknutím na odkaz v práve zobrazenej WWW stránke. Odkazom môže byť zvýraznený text, tlačidlo alebo obrázok. Ak nastavíme ukazovateľ kurzora na odkaz, zmení sa zo šípky na ruku s ukazujúcim prstom. V stavovom riadku sa zobrazí adresa stránky, na ktorú odkaz odkazuje. Po kliknutí na odkaz sa zobrazí táto stránka.

Dobrým zvykom je zobrazovať textové odkazy inou farbou a podčiarknuté. To uľahčuje vyhľadávanie odkazov v texte. Odkaz, na ktorý sme už klikli, sa zobrazí ešte inou farbou. Tak máme prehľad, ktorý odkaz sme si už zobrazili a ktorý nie.

Zobrazovanie WWW stránok klikaním na odkazy sa nazýva aj surfovanie. Pomocou odkazov jednoducho prechádzame z jednej stránky na druhú, nachádzame ďalšie zaujímavé odkazy a zobrazujeme si ďalšiu stránku.

Keď si zobrazenú stránku prečítame alebo ak zistíme, že je na nej niečo iné, ako sme očakávali, môžeme sa jednoducho vrátiť na predchádzajúcu stránku kliknutím na tlačidlo Dozadu. Vtedy sa zvýrazní aj tlačidlo Dopredu. Ak na neho klikneme zobrazí sa tá stránka, z ktorej sme sa pred chvíľou vrátili späť. Program si totiž ukladá zoznam všetkých WWW stránok, ktoré sme si zobrazili od spustenia programu. Ak klikneme na šípku dole vedľa tlačidla Dozadu alebo Dopredu zobrazí sa zoznam stránok. Stránku si zobrazíme kliknutím na stránku v zozname.

Zoznam adries stránok, ktoré sme zadali do poľa adresy sa zobrazí kliknutím na šípku dole v paneli adresy. Výberom adresy WWW stránky sa stránka zobrazí.

Uloženie a tlač WWW stránky

Obsah zobrazovanej WWW stránky si môžeme uložiť príkazom Súbor – Uložiť ako. Pri ukladaní vyberieme typ súboru podľa toho, čo všetko z WWW stránky chceme uložiť.

Výberom typu v poli Typ súboru:

· Stránka WWW, úplná - sa uloží celá WWW stránku spolu s obrázkami, animáciami a prípadnými zvukmi, čo je náročné na voľný priestor na pevnom disku. Výsledný objekt je WWW stránka, ktorú si prezeráme ľubovoľným prehliadacím programom.

· Stránka WWW, iba HTML - sa uložia iba textové informácie z WWW stránky. Ušetrí sa tým miesto na disku, ale ak sú obrázky nositeľom informácie, tieto informácie sa strácajú. Výsledný objekt je tiež WWW stránka, ktorú si prezeráme ľubovoľným prehliadacím programom.

· Textový súbor - sa uložia iba textové informácie do textového súboru, ktorý je možné ďalej upravovať programami pre spracovanie textov, napríklad MS Word alebo WordPad.

Z WWW stránky si môžeme skopírovať iba časť textu alebo niektorý obrázok:

1. Označíme časť WWW stránky, ktorú si chceme skopírovať

2.  Klávesovou skratkou Ctrl+C ju skopírujeme do schránky

3.  Zo schránky ju vložíme do iného dokumentu klávesovou skratkou Ctrl+V

Ak nájdeme na WWW stránke zaujímavý obrázok, môžeme si ho skopírovať alebo nastaviť ako pozadie svojej pracovnej plochy. Stačí ak na neho nastavíme ukazovateľ kurzora, stlačíme pravé tlačidlo myši a vyberieme si príkaz zo zobrazenej ponuky.

Pri tých WWW stránkach, u ktorých nepredpokladáme, že sa budú meniť, nám stačí uložiť iba adresu WWW stránky, aby sme si ju mohli neskôr jednoducho zobraziť. Príkazom Súbor – Odoslať – Odkaz na pracovnú plochu vytvoríme na pracovnej ploche odkaz na WWW stránku. Dvojitým kliknutím na odkaz sa spustí prehliadací program a zobrazí sa požadovaná WWW stránka.

Príkazom Súbor – Tlačiť alebo tlačidlom Tlačiť vytlačíme zobrazenú WWW stránku na pripojenú tlačiareň.

Úprava prostredia

Pracovné prostredie programu si podľa potreby môžeme upraviť pomocou príkazov z ponuky Zobraziť - Panely s nástrojmi – zobrazí alebo skryje jednotlivé panely nástrojov.

Po spustení programu sa zobrazí www stránka, ktorá je nastavená ako domovská. Po nainštalovaní programu Microsoft Explorer je ako domovská stránka nastavená stránka firmy Microsoft. Domovskú stránku si môžeme kedykoľvek zmeniť. Vyberieme si takú stránku, ktorú si najčastejšie prezeráme, alebo stránku poskytovateľa internetových služieb, na ktorej sa spravidla zobrazujú aktuálne informácie o poskytovaných službách, cenách a prípadných zmenách. Adresu domovskej stránky definujeme príkazom Nástroje – Možnosti Internetu.

 Na ďalších záložkách v tomto okne nastavujeme:

· úroveň zabezpečenia, ktorá má ochrániť počítač pred zavírením a iným poškodením pri prezeraní WWW stránok

· kontrolu obsahu, ktorá umožní potlačiť zobrazovanie nevhodných WWW stránok

· spôsob pripojenia do Internetu 

· programy, ktoré sa používajú na úpravu WWW stránok, posielanie elektronickej pošty, prezeranie elektronických novín, atď.

Program Internet Explorer poskytuje kompletný návod na použitie, ktorý sa zobrazí príkazom Pomocník a ovláda sa rovnakým spôsobom ako v ostatných programoch MS Office.

Vyhľadávacie služby

Na Internete je zverejnené veľké množstvo WWW stránok, ktoré obsahujú informácie z rôznych oblastí ľudskej činnosti v rôznych jazykoch. Aby sme sa  vedeli rýchlo dostať k tým informáciám, ktoré potrebujeme, vznikli špeciálne vyhľadávacie servery, ktoré umožňujú nájsť WWW stránky s požadovaným obsahom. Podľa spôsobu vyhľadávania WWW stránok sa delia na dve skupiny:

· Katalógové, ktoré obsahujú katalóg WWW stránok. Je to vlastne stromová štruktúra, v ktorej sa prechádza od všeobecných kategórií ku stále konkrétnejším až ku hľadaným WWW stránkam s požadovaným obsahom. K takýmto vyhľadávacím službám patrí napríklad Zoznam, Superzoznam, Yahoo, Lycos... Tieto stránky nám okrem možnosti vyhľadávať informácie spravidla poskytujú aj ďalšie služby ako nap. posielanie správ elektronickou poštou, posielanie SMS, komunikovanie pomocou chatu, prehľad dennej tlače, kurzový lístok, televízny program, či predpoveď počasia. Tieto stránky sa nazývajú portály.

· Netriedené služby, ktoré vyhľadávajú WWW stránky podľa zadaných kľúčových slov. Niektoré z nich umožňujú zadávať aj zložitejšie výrazy pre vyhľadávanie. Ak pri zadaní kľúčových slov vyhľadávacia služba nájde veľké množstvo WWW stránok, je potrebné zúžiť výber zadaním ďalšieho vhodného kľúčového slova. Netriedenou službou je napríklad AltaVista alebo HotBot.

Vyhľadávanie pomocou katalógov

V katalógoch sú stránky tematicky usporiadané podľa ich obsahu. Zvyčajne tu môžeme nájsť stránky, ktoré sú venované dennej tlači, politike, médiám, cestovaniu, vzdelávaniu, kultúre, atď. V katalógu si vyberieme kapitolu, ktorá nás zaujíma a zobrazia sa ďalšie podkapitoly. Týmto spôsobom pokračujeme, až pokiaľ si nenájdeme informácie, ktoré hľadáme.

Napríklad, ak by sme si zo stránky www.szm.sk chceli prečítať denník Sme:

· zobrazíme si www stránku www.szm.sk, klikneme v časti Spravodajstvo na odkaz Tlač – zobrazí sa ďalšia ponuka:

 Vyhľadávače

Vyhľadávače nám umožňujú vyhľadávať stránky zadaním kľúčových slov, ktoré sa zadávajú do editovacieho poľa. Medzi takéto vyhľadávače vo svete patrí:

· http://www.yahoo.com

· http://www.altavista.com

· http://hotbot.lycos.com

· http://www.google.com

Na stránke vyhľadávača zapíšeme do textového poľa jednotlivé kľúčové slová, ktoré chceme, aby sa vyskytovali v hľadanom dokumente. Oddeľujeme ich medzerou. Pokiaľ chceme, aby sa v dokumente nachádzala nejaká slovná väzba, tak ju zadáme v úvodzovkách – napr. "obchodný register". Odporúča sa zadávať kľúčové slová malými písmenami a bez diakritiky.

Prehľadávanie Internetu sa vtedy robí bez rozlišovania týchto znakov. Takže, ak ako kľúčové slovo použijeme slovo bratislava, tak sa nám vyhľadajú všetky dokumenty, ktoré obsahujú výraz Bratislava, BRATISLAVA, atď. Podobne je to aj s diakritikou. Akonáhle by sme pri zadávaní našej žiadosti začali používať veľké písmená alebo mäkčene a dĺžne, tak vyhľadávač by zobral do úvahy vždy len presnú kópiu týchto výrazov. Pokiaľ nevieme alebo nechceme zadať pri vyhľadávaní časť slova, tak je možné chýbajúcu časť nahradiť hviezdičkou. Tak napríklad zadaním výrazu bratislav*, nájdeme dokumenty, ktoré obsahujú v sebe slová Bratislava, bratislavský, Bratislave, atď.

Offline komunikácia

 Úvod do komunikácie

Komunikáciu vo všeobecnosti môžeme rozdeliť na:

· neinteraktívnu - posielame správu a čakáme, kedy si ju adresát prečíta a prípadne nám odpovie

· interaktívnu - nadviažeme spojenie a komunikujeme - všetci účastníci sú v jednom čase v spojení a navzájom komunikujú

Oba spôsoby komunikácie sa používajú aj pri komunikácii cez Internet:

Pri neinteraktívnej (offline) komunikácii máme možnosť posielať správu na jednu alebo viac adries, prípadne na skupinu adries a čakáme na odpoveď. Prípadne môžeme vystaviť informácie na elektronickú nástenku a tiež čakať na odozvu. Výhodou tohto spôsobu komunikácie je, že môžeme poslať správu aj niekomu, kto nie je v dosiahnuteľný telefónom alebo iným spôsobom interaktívnej komunikácie. Akonáhle je adresát v dosahu, môže na našu správu reagovať a my medzitým nestrácame čas opakovanými pokusmi o spojenie.

Pri bežnej medziľudskej komunikácii sme zvyknutí skôr na rozhovor ako na dopisovanie a preto sa hľadali spôsoby ako komunikovať prostredníctvom Internetu aj naživo v reálnom čase. Tak vznikli programy, ktoré umožňujú tzv. online alebo interaktívnu komunikáciu dvoch prípadne aj viacerých používateľov, pričom sa prenáša buď iba text, alebo aj zvuk a obraz.

Neinteraktívna komunikácia

K neinteraktívnej komunikácii patrí komunikácia pomocou:

· elektronickej pošty,

· diskusných klubov (listserver)

· diskusných skupín (news),

· diskusných fór (hypernews)

· posielanie SMS správ pomocou Internetu.

Interaktívna komunikácia

K interaktívnej komunikácii patrí komunikácia pomocou:

· Chat

· IRC

· ICQ

· NetMeeting

 Elektronická pošta (e-mail)

Najčastejší spôsob komunikácie prostredníctvom Internetu je posielanie elektronickej pošty, ktoré sa veľmi podobá na posielanie bežnej pošty. Ak posielame list poštou, napíšeme text listu, vložíme ho do obálky, na ktorú napíšeme adresu. Do obálky môžeme priložiť napr. fotografie, pozvánky, ... List hodíme do poštovej schránky, alebo odnesieme na poštu. Tým sa naša úloha odosielateľa končí. Ďalší osud listu je v rukách pošty. Ak je na obálke napísaná známa adresa, poštová služba zabezpečí doručenie listu do poštovej schránky na tejto adrese. Potom list čaká v poštovej schránke, pokiaľ si ho adresát vyberie a možno aj prečíta.

Podobne je to pri elektronickej pošte. Použijeme niektorý program pre prácu s elektronickou poštou a napíšeme adresu (prípadne aj viac adries), na ktoré sa má správa doručiť a  text správy. K správe môžeme pripojiť ľubovoľný súbor ako prílohu. Správu odošleme. Postup pri doručení správy je nasledovný:

· Program, ktorý odosiela správu, sa spojí s poštovým serverom a pošle mu správu.

· Poštový server uloží správu do fronty posielaných správ, kde počká, kým príde na rad.

· Poštový server z adresy správy zistí adresu počítača, na ktorom je uložená poštová schránka, do ktorej treba správu doručiť a pošle ju na tento počítač. Ak nenájde počítač so zadanou adresou, pošle odosielateľovi správu, že takýto počítač neexistuje. Druhá možnosť je, že adresa počítača je zadaná správne, ale na počítači nie je žiadna poštová schránka so zadaným menom. V tom prípade dostaneme naspäť správu s oznamom, že adresát je neznámy (User unknown).

· Ak bola adresa zadaná správne, celá správa sa prenesie prostredníctvom siete Internetu na cieľový počítač a uloží sa do poštovej schránky so zadanou adresou. V tejto poštovej schránke čaká, kedy si ju adresát prečíta.

· Ak sa adresát rozhodne zistiť, či mu neprišla nová správa, spustí program pre prácu s elektronickou poštou. Tento program sa spojí s tzv. poštovým servrom na počítači, na ktorom je uložená poštová schránka a požiada o doručenie nových správ.

· Poštový server najprv zistí, či bolo správne zadané heslo pre prístup k poštovej schránke a ak áno, presunie alebo prekopíruje správu do počítača adresáta, kde sa uloží do priečinka pre doručenú poštu

Celý tento postup prebehne veľmi rýchlo. Za normálnych okolností sú správy elektronickou poštou doručené aj do najvzdialenejšej časti sveta za niekoľko minút, čo je veľkou výhodou elektronickej pošty. Rýchlosť odozvy na doručenú správu závisí od toho, ako často si adresát kontroluje obsah svojej poštovej schránky a či pošle odpoveď okamžite po prečítaní správy.

Elektronická správa

Každá elektronická správa sa skladá z:

· hlavičky správy,

· textu - tela správy

· príloh, ktoré môžu a nemusia byť k správe pripojené

Hlavička správy

Najdôležitejšou časťou hlavičky správy je adresa používateľov, ktorým chceme správu poslať. Má takú istú funkciu ako adresa na obálke bežného listu. Pravidlá jej písania sú jednoznačne dané a je ich treba dodržiavať. Adresa má tvar:

meno@adresa

kde meno je spravidla prihlasovacie meno používateľa a adresa je adresa počítača, na ktorom má používateľ zriadenú poštovú schránku. Ako príklad si môžeme uviesť adresu katka@telegrafia.sk : katka označuje meno používateľa a telegrafia.sk je adresa počítača, na ktorom má používateľ katka poštovú schránku.

Pozor: Adresa nesmie obsahovať medzery.

Adresu používateľa píšeme v hlavičke do poľa Komu: (v anglickej verzii To:). Ak chceme tú istú správu odoslať viacerým používateľom súčasne, uvedieme adresy všetkých osôb a oddelíme ich bodkočiarkou (v niektorých verziách programu ich môžeme oddeliť aj čiarkou alebo medzerou).

Okrem adresy hlavička správy obsahuje ďalšie nepovinné položky:

· Predmet správy (Subject), ktorý pri viacerých správach v poštovej schránke, resp. poštovom priečinku, umožňuje ľahšiu orientáciu medzi správami,

· Kópia (Cc), do ktorej píšeme adresy všetkých používateľov, ktorým chceme poslať kópiu správy,

· Skrytá kópia (Bcc), do ktorej píšeme ďalšie adresy, na ktoré sa má správa doručiť. Tieto adresy sa nezobrazujú v hlavičke doručených správ. To znamená, že ostatní adresáti nemajú informáciu o tom, že táto správa bola poslaná aj na adresy uvedené v tomto poli.

Text správy

Po vyplnení hlavičky pokračujeme písaním textu správy. Jej obsah a štýl závisí len od nás. Existujú však nepísané pravidlá pre tvorbu elektronických listov - správ. Tieto pravidlá sa týkajú nielen formálnej úpravy správ, ktorá je daná technickými možnosťami, ale aj ich obsahu, pri ktorom by sme sa mali riadiť pravidlami slušnosti a ohľaduplnosti:

· Text správy je obyčajný text bez zvláštnych riadiacich znakov. To napríklad znamená, že pri písaní správ nepoužívame mäkčene a dĺžne, pretože nie všetky programy pre prácu s elektronickou poštou ich vedia správne zobraziť.

· Počet znakov v riadku by nemal presiahnuť dĺžku 65 znakov, pretože niektoré programy pracujú s obmedzenou dĺžkou riadku.

· Celkový rozsah správy by nemal presiahnuť 60 kB, pretože niektoré programy neumožňujú spracovať rozsiahlejšiu správu.

· V hlavičke správy vždy uvedieme predmet správy, ktorý by mal stručne a výstižne charakterizovať správu - maximálne v dĺžke 40 znakov.

· Správa by mala byť stručná a jasná. Kvôli prehľadnosti a lepšej čitateľnosti, by mala byť členená do odstavcov. Odstavec by nemal byť dlhší ako 15 riadkov.

· Elektronický list by mal začínať oslovením a končiť podpisom odosielateľa. Ak si to charakter listu vyžaduje, je vhodné pri podpisovaní uviesť okrem mena aj funkciu v zamestnaní, adresu, telefón atď. Podpis by ale nemal presahovať dĺžku 5 riadkov.

· Ak je elektronický list odpoveďou na prijatú správu, nepovažuje sa za slušné skopírovať do odpovede celý pôvodný text. Skopírujeme len tú časť, na ktorú odpovedáme. Okrem iného tým zbytočne neznižujeme priechodnosť liniek v Internete.

· Vyhýbame sa urážlivým a emotívne podfarbeným textom.

Časom sa v Internete zaužívali skratky na vyjadrenie pocitov, napríklad :

:-,             hmm,:-)             vyjadrenie radostného úsmevu,:-(             vyjadrenie nahnevaného úsmevu,:-x             posielam pusu,:-c             som skutočne nešťastný.

Ak vyplníme hlavičku správy a napíšeme vlastný text správy, môžeme správu odoslať.

Čo potrebujeme, ak chceme pracovať s elektronickou poštou

Na to, aby sme mohli posielať správy elektronickou poštou a dostávať správy, musíme byť pripojení do Internetu a mať zriadenú poštovú schránku, do ktorej budú doručované správy poslané na našu adresu. Poštovú schránku si môžeme nechať zriadiť od poskytovateľa internetových služieb. V tom prípade budeme potrebovať ešte niektorý z programov pre prácu s elektronickou poštou. Keďže základné funkcie týchto programov sú rovnaké, aj práca s týmito programami je veľmi podobná. Ak sa naučíme pracovať s jedným z nich, budeme vedieť používať aj iný program pre prácu s elektronickou poštou. V prostredí Windows sa najčastejšie na prácu s elektronickou poštou používajú programy Outlook Express a Outlook. Program Outlook má rovnaké možnosti pre posielanie elektronickej pošty ako program Outlook Express, ale navyše obsahuje aj informačný manažér, ktorý nám uľahčí organizovanie svojich aktivít. Program Outlook Express sa dodáva ako súčasť operačného rozumu MS Windows a program Outlook je jedným z programov kancelárskeho balíka MS Office.

Okrem nich sa môžeme stretnúť aj programom Netscape Mail, Eudora a s ďalšími.

Ak nemáme stály prístup k Internetu, môžeme si zriadiť poštovú schránku pomocou niektorej voľne prístupnej tzv. free-mail služby. Tieto služby môžeme využívať pomocou WWW stránok a používanie týchto služieb je spravidla bezplatné. Nepotrebujeme k tomu žiadny ďalší program, iba prehliadač WWW stránok.

Možnosti elektronickej pošty

Všetky programy pre prácu s elektronickou poštou nám umožňujú:

· prečítať si doručenú správu

· odpovedať na správu

· posielať správu spolu s prílohami správy

· presmerovať správu inému adresátovi

· vymazať nepotrebné správy

· vytvoriť si vlastné priečinky na ukladanie správ, presúvať správy do iných priečinkov a tak si udržiavať poriadok v svojej poštovej schránke

Väčšina programov nám umožňuje aj:

· zadefinovať podpis, ktorý sa automatický pripája na koniec správy

· vyžiadať si správu o doručení a prečítaní posielanej správy

· zabezpečiť správu šifrovaním

· nadefinovať pravidlá pre príjem správ (napr. automaticky uložiť správy od určitého odosielateľa do iného priečinka, vymazať správy, presmerovať správy, ...)

· nadefinovať text, ktorý sa bude automaticky posielať ako odpoveď na správu počas našej neprítomnosti (napr. dovolenky)

Freemailové služby na Internete

Na Internete existujú aj poskytovatelia služieb, ktorí nám umožňujú používať elektronickú poštu pomocou ich WWW stránok. Najznámejšími sú www.gmail.com, www.pobox.sk, www.post.sk, www.seznam.cz, www.hotmail.com, www.centrum.sk alebo www.yahoo.com .

Výhodou tohto spôsobu práce s elektronickou poštou je:

· že používame na prácu program, s ktorým bežne pracujeme pri prezeraní WWW stránok

· WWW stránky týchto poskytovateľov sú prístupné z ktoréhokoľvek miesta na svete. To znamená, že ak si zobrazíme WWW stránku poskytovateľa tejto služby, zobrazí sa nám vždy rovnaké prostredie tak, ako ho používame aj doma.

Spôsob prihlásenia a práca s freemailovými službami je veľmi podobná a podrobnejšie si ju vysvetlíme na príklade www.post.sk. Na stránke www.post.sk v časti E-mail zadáme svoje meno a heslo, ak už máme zriadenú schránku, alebo si zriadime novú schránku kliknutím na text Založiť novú schránku. Na jednotlivých obrazovkách zadáme svoje základné údaje:

· meno, priezvisko, vek, kraj, pohlavie, zamestnanie

· prihlasovacie meno, heslo a kontrolnú otázku aj so správnou odpoveďou

· prečítame si pravidlá pre používanie služby

· vyberieme si oblasť záujmov

a prihlásime sa svojim menom a heslom. Zobrazí sa základné okno so zoznamom doručených správ:

Vybraná je záložka Priečinky a priečinok Doručená pošta. V ňom je uložená iba jedna doručená správa s predmetom Vítame Vás!

· kliknutím na ikony v pravej časti riadku správy môžeme napísať a poslať odpoveď na správu, alebo preposlať správu inému adresátovi

· kliknutím do políčka v ľavej časti riadku správu označíme a môžeme ju presunúť do iného priečinka, napríklad do Koša

· môžeme vyhľadávať správy podľa predmetu správy, alebo podľa odosielateľa správy

· v spodnej časti nastavujeme počet správ, ktoré chceme mať zobrazené na obrazovke

· kliknutím na texty Doručená správa, Kôš, Odoslaná správa a Rozpísané správy si môžeme zobraziť tieto priečinky  pracovať v nich

· novú správu môžeme začať písať po kliknutí na záložku Nová správa

· na záložke Priečinky si môžeme vytvoriť nové priečinky alebo premenovať existujúce priečinky

· nové položky do adresára vkladáme na záložke Adresár

· kliknutím na text Pomoc v hornej časti si zobrazíme návod na prácu s poštovým klientom post.sk

· automatický podpis môžeme vytvoriť po kliknutí na text Signatúry

Všetky freemailové služby majú podobné ovládanie, ktoré sa tvorcovia snažili vytvoriť tak, aby boli príjemné pre používateľa a ľahko sa s nimi pracovalo. Ak vieme používať niektorý z klientskych programov na prácu s elektronickou poštou, bez problémov si zvykneme pracovať aj s týmito free mail klientskymi programami.

Diskusné kluby

Diskusné kluby (listserver, mailing lists) sú nadstavbou elektronickej pošty. Príspevky do diskusného klubu sú rozposielané elektronickou poštou. Slúžia na komunikáciu skupiny účastníkov zaujímajúcich sa o danú tému. Každý účastník sa musí najprv do diskusného klubu prihlásiť zaslaním správy predpísaného obsahu na určenú adresu. Potom dostáva do svojej poštovej schránky všetky správy, ktoré boli doručené do klubu, a môže posielať správy späť všetkým ostatným členom klubu.

Vo väčšine diskusných klubov sa správy doručené na adresu klubu automaticky rozposielajú všetkým jej členom. Existujú aj také diskusné kluby, v ktorých správca moderuje príspevky do klubu - rozhodne o ich zaslaní.

Diskusné kluby môžu byť:

· verejné, do ktorých sa môže prihlásiť ľubovoľný účastník

· súkromné, v ktorých správca klubu zaraďuje jednotlivých členov do klubu

· moderované, v ktorých diskusiu - posielanie príspevkov - riadi určený člen klubu

Online komunikácia

Synchrónna komunikácia a jej nástroje

Okrem elektronickej pošty, diskusných klubov, atď. ako nástrojov pre asynchrónnu komunikáciu, prináša Internet aj ďalšie možnosti, umožňujúce priamu interakciu, čiže akýsi rozhovor pomocou Internetu.

Synchrónnu (interaktívnu, online, v reálnom čase) komunikáciu si môžeme predstaviť ako analógiu telefonovania, pri ktorom nadviažeme spojenie, porozprávame sa a ukončíme spojenie. Samozrejme platia pri tom tie isté zásady ako pri telefonovaní: musíme poznať telefónne číslo a druhá strana musí byť práve dostupná - zdvihnúť telefón a odpovedať.

Synchrónna komunikácia na Internete zahŕňa rôzne formy a možnosti: môžeme iba zisťovať, či je niekto práve prítomný (prihlásený a teda dostupný) pri počítači, alebo aj naozaj komunikovať vo dvojici, alebo vo väčšej skupine prostredníctvom písaných správ, rečou či dokonca aj obrazom.

Ucelené rozumy pre synchrónnu komunikáciu sa označujú ako tzv. telekonferencie, prípadne audiokonferencie a videokonferencie na zvýraznenie toho, že okrem písomnej komunikácie môžeme využívať zvuk alebo aj obraz. Komunikácia s využitím zvuku či obrazu ale vyžaduje patričné technické vybavenie: zvukovú kartu, mikrofón a reproduktory pre audiokonferenciu a pre videokonferenciu aj kameru pripojenú k počítaču.

Rozumy interaktívnej komunikácie pracujú v režime klient/server. Používateľ (klient) používa špecializované klientske programy (budú popísané ďalej) alebo webovský prehliadač, pomocou ktorých sa pripája na príslušné servery.

Základné určenie synchrónnej komunikácie a jej nástrojov je umožniť lepšiu (rýchlejšiu) interaktivitu, často označovanú ako "práca v reálnom čase" (live, real-time). Odosielateľ pošle správu, na ktorú príjemca reaguje bezprostredne - v praxi to znamená do niekoľkých sekúnd. Podľa okolností občas znesieme aj niekoľko minút, najmä ak je to jediná možnosť ako zastihnúť dotyčného, ktorý je na opačnom konci sveta.

Výhodou synchrónnej komunikácie je krátka doba odozvy, nevýhodou potreba súčasnej prítomnosti komunikujúcich a prípadne aj ďalšie technické vybavenia (reproduktory, slúchadlá, mikrofón, kamera).

V súčasnosti najrozšírenejšie typy počítačových nástrojov pre synchrónnu komunikáciu sú:

· četovacie (chatovacie) služby - skrátene čet (chat), známe aj ako talk a IRC, prípadne ich webovská alternatíva WebChat, WebIRC,

· služby okamžitej komunikácie, známe aj ako messengerové: Instant Messaging alebo IM služby, napr. ICQ, MSN Messenger, Windows Messenger, AOL Instant Messenger (AIM), Yahoo! Messenger a pod.,

· telekonferenčné a videokonferenčné rozumy, napríklad MS NetMeeting.

Četovacie (chatovacie) služby a IRC

IRC je skratka pre Internet Relay Chat, čo znamená "Internetom prenášaný rozhovor" a takto sa označujú rozumy, ktoré umožňujú používateľom komunikovať formou písaného textu. Na rozdiel od e-mailu IRC umožňuje interaktívnu komunikáciu, pri ktorej sú účastníci súčasne prítomní a môžu si takto vymieňať správy okamžite.

Poznámka:Pôvodne sa pojem Chat používal na označenie interaktívnej komunikácie medzi dvomi osobami a IRC na označenie komunikácie medzi viacerými osobami. Dnes sa pojem Chat používa najmä pre službu, ktorá je ponúkaná prostredníctvom WWW stránok pre interaktívnu komunikáciu medzi viacerými osobami.

Princíp činnosti IRC (CHAT) rozumu si môžeme vysvetliť na analógii s diskusnými miestnosťami (angl. chatroom): do diskusnej miestnosti môžeme vstúpiť, predstaviť sa, zapojiť sa do diskusie a na záver odísť z miestnosti.

Iná analógia je založená na rádio spojení na kanáloch civilných rádiostaníc (angl. channel): naladíme si rádiostanicu na patričný kanál, počúvame, odpovedáme a na konci stanicu vypneme.

Analogicky funguje aj IRC. Na vstup do miestnosti, či na kanál slúži náš klientsky program, pomocou ktorého sa môžeme prihlásiť a predstaviť sa, komunikovať aj odísť. Musíme samozrejme poznať adresu IRC servera, ktorý poskytuje kanály (diskusné miestnosti) pre komunikáciu. Server býva spravidla prepojený na iné servery a tak sa môžeme dostať na ďalšie kanály, ktoré sa spravidla označujú znakom # a názvom, napríklad:

#Slovensko              #humor

Pre prácu v IRC a na danom kanáli platia určité pravidlá, ktoré musíme dodržiavať, aby sme neboli z kanála vylúčení správcom kanálu. Spravidla to sú základné pravidlá slušnosti, doplnené o sieťovú etiku: nenadávať, nepoužívať vulgárne slová, nepokúšať sa o zneužívanie kanálu a pod.

Poznámka:Pre prácu v týchto rozumoch by sme mali uvedomiť, že aj napriek určitej anonymite sa dá zistiť, odkiaľ sme prihlásení a takto určiť totožnosť. Nemali by sme sa preto spoliehať na to, že za prezývkou sme anonymní a môžeme si teda robiť, čo chceme.

A samozrejme aj naopak: ak my poskytujeme nejaké informácie (najmä dôverného charakteru), môžu sa dostať aj k iným účastníkom a hrozí ich zneužitie.

Pri práci v týchto rozumoch by sme si mali naozaj počínať obozretne, aby sme ani nespôsobili nejaké problémy iným, ani sa sami nestali obeťou nejakých útokov, kedy za nevinne a lákavo vyzerajúcou ponukou sa ukáže niečo nepríjemné.

Aktuálne informácie o IRC nájdeme na WWW adresách:

· www.irc.sk  - IRC na Slovensku

· www.irc.cz , WWW.ircnet.cz - IRC v Čechách

· www.irc.org  - IRC vo svete

Nástroje okamžitej komunikácie

Rozširovanie možností komunikačných nástrojov pre synchrónnu komunikáciu prinieslo novú generáciu nástrojov, označovaných ako nástroje okamžitej komunikácie - "Messenger" alebo "Instant Messaging" (IM). Tieto nástroje rozširujú možnosti predchádzajúcej skupiny nástrojov, keď okrem četovania (rozprávanie v písomnej forme) umožňujú zisťovať prítomnosť, vymieňať si dokumenty a mnohé ďalšie veci.

V ďalšom si priblížime prácu s najrozšírenejšími nástrojmi tohto typu - ICQ a MSN Messenger.

ICQ

Komunikačný rozum ICQ (ako fonetický prepis "I seek you" - "hľadám Ťa") predstavuje v súčasnosti najdokonalejší a veľmi rýchlo sa rozširujúci nástroj pre komunikáciu medzi ľuďmi na celom svete prostredníctvom Internetu. O jeho popularite a úspechu svedčí fakt, že za niekoľko málo rokov počet jeho používateľov na celom svete presiahol 100 miliónov a že americká spoločnosť America OnLine (AOL) ho odkúpila za niekoľko sto miliónov dolárov.

ICQ nám poskytuje veľmi bohaté možnosti práce:

· vyhľadávať ľudí,

· zisťovať ich prítomnosť v sieti,

· pozývať do diskusie,

· komunikovať s nimi offline - elektronickou poštou,

· alebo online (IRC) - organizovať vlastné diskusie,

· vytvárať si adresáre kontaktov

· a mnoho ďalších činností.

Pre používanie ICQ si musíme najprv nainštalovať príslušný klientsky program, ktorý môžeme získať zadarmo z Internetu (napr. z www.icq.com ). Program si podľa pokynov nainštalujeme a pokiaľ sme v ICQ ešte nepracovali, musíme sa zaregistrovať a získať svoj účet v ICQ, čo znamená ICQ číslo (tzv. UIN, udáva sa v tvare #12345678) a heslo. Pri registrácii je potrebné zadať niektoré povinné údaje. Poskytnutie ďalších údajov nie je povinné.

Opäť si uvedomme, že poskytnuté údaje môžu byť využité ale aj zneužité. Uvádzajme ich teda po starostlivom zvážení, čo uvedieme a čo radšej nie.

Zaregistrovať a pracovať v ICQ môžu cez daný počítač aj viacerí používatelia (podobne ako napr. pri práci s elektronickou poštou), pričom ICQ umožňuje výber používateľa v úvodnom prihlasovacom dialógu.

Podrobnejšie informácie o ICQ nájdeme napr. na www.icq.com  alebo v knihách o ICQ.

MSN Messenger

Tento program je typickým predstaviteľom tzv. "messenger" programov, ktoré poskytujú v rámci svojich rozumov poskytovatelia Internetu ako sú AOL, YAHOO alebo Microsoft. MSN Messenger je program využívajúci službu MSN firmy Microsoft, prostredníctvom ktorej môžeme využívať ďalšie poskytované služby. Jedna z  predností tohto programu je aj tá, že je lokalizovaný aj do slovenského (či českého,...) jazyka, čo uľahčuje jeho používanie.

 Videokonferencia NetMeeting

Ďalšie zdokonalenie a rozšírenie možností synchrónnej komunikácie poskytujú tzv. telekonferenčné (označované aj ako videokonferenčné) rozumy, ktoré umožňujú okrem komunikácie a interakcie textom či zvukom aj napr. videospojenie, zdieľanie práce, aplikácií aj ďalšie činnosti.

Typickým predstaviteľom tejto kategórie je program NetMeeting od firmy Microsoft, ktorý si popíšeme v tejto kapitole.

Program Microsoft NetMeeting je klientsky program pre interaktívnu komunikáciu, ktorý umožňuje nové spôsoby komunikácie, virtuálneho stretávania, práce a zdieľania dát v sieti Internet prostredníctvom tzv. adresárových serverov (ILS - Internet Location Server).

K hlavným funkciám programu NetMeeting patria:

· zavolanie ľubovoľného používateľa, ktorý používa sieť Internet/intranet, a komunikácia s ním,

· audio alebo vizuálne spojenie s volaným používateľom,

· zdieľanie aplikácie s ďalšími používateľmi,

· zdieľaná tabuľa na kreslenie počas schôdze,

· vyhľadávanie prihlásených osôb podľa osobného zoznamu telefónnych pamätí,

· komunikácia písanými správami - CHAT,

· vytvorenie odkazu pre telefonické spojenie, aby nám mohli ďalší používatelia zavolať priamo z našej WWW stránky,

· odoslanie súborov všetkým účastníkom schôdze a ďalšie.

Program NetMeeting je k dispozícii zadarmo a môžeme ho získať z niektorého zdroja voľne dostupných programov alebo z Internetu. Býva distribuovaný aj ako súčasť operačného rozumu Windows a pri inštalácii tohto operačného rozumu sa spravidla nainštaluje aj tento program. Program spustíme príkazom Štart - Programy - Príslušenstvo - Komunikácie - Netmeeting. Ak tam taký nie je, nebol nainštalovaný a ak ho chceme používať, musíme si ho doinštalovať. Budeme k tomu potrebovať inštalačný program, ktorý nájdeme buď na inštalačnom médiu operačného rozumu alebo na Internete.

Pred používaním programu Netmeeting sa musíme zaregistrovať na nejakom adresárovom serveri. Pre skúšobné účely máme k dispozícii aj skúšobný adresárový server ils.nr.sanet.sk:1002, ktorý môžeme použiť.

Netiketa (netiquette) - spôsob správania sa na Internete

Termín netiketa vznikol spojením a skomolením dvoch slov net - sieť a etiketa - súhrn zásad spoločenského správania. Netiketa je teda súhrn zásad spoločenského správania, ktorý by ste mali dodržiavať pri komunikácii v sieti. Vaše správy samôžu dostať k desať tisícom ľudí na celom svete. Samozrejme záleží na tóne a obsahu správy, aký dojem z vás títo ľudia budú mať. Vždy majte na pamäti, že nekomunikujete s počítačmi, ale s ľuďmi, ktorí majú city podobne ako vy.

Na Internete existuje množstvo nepísaných pravidiel, ktoré sa, na rozdiel od pravidiel zákonne ustanovených, vcelku dodržiavajú. Ich rešpektovaním si totiž užívatelia navzájom šetria čas, nervy a v neposlednom rade i peniaze. Pre tieto pravidlá slušnosti na Internete sa zaužíval termín netiketa, odvodený z anglických slov net (sieť) a etiquette (etiketa). Aj keď sa netiketa považuje len za "nepísaný súbor pravidiel", jej nedodržiavanie sa chápe ako prejav neúcty, egoizmu až vulgárnosti. Na začiatok si dovolím uviesť voľný preklad "desatora počítačovej etiky" tak, ako ich definoval The Computer Ethics Institute.

Desatoro počítačovej etiky:

· Nepoužiješ počítač k škode iného.

· Nebudeš ničiť prácu iných.

· Nebudeš prezerať dáta iných ľudí.

· Nepoužiješ počítač ku krádeži.

· Nepoužiješ počítač pre krivé svedectvo.

· Nepoužiješ alebo nevytvoríš kópiu softvéru, ktorý si nezaplatil.

· Nepoužiješ neoprávnene počítačové zdroje iných ľudí.

· Neprivlastníš si intelektuálne dielo iného.

· Budeš premýšľať o spoločenských následkoch programu, ktorý si stvoril.

· Budeš používať počítač ohľaduplne a s úctou.

A na čo iné by ste určite tiež nemali zabudnúť:

· Dodržujte bežné pravidlá styku medzi ľuďmi.

· Buďte zdvorilý a ostatných používateľov siete oslovujte tak, ako by ste chceli, aby oni oslovovali vás.

· Uvedomte si, že veľa iných používateľov siete vás pozná len ako adresu a preto si obraz o vás robí na základe vašich komunikačných príspevkov.

· Politika, náboženstvo a iné rozporuplné  témy by mali byť diskutované s maximálnou ohľaduplnosťou a taktom.

Elektronická komunikácia môže mať rôzne podoby a formy. Prezeranie WWW stránok, diskusné skupiny a fóra, "chat", e-mail. To všetko sú formy komunikácie odohrávajúce sa prostredníctvom elektronických prostriedkov. Každá z nich má svoje špecifiká, zásady a pravidlá. Jednou z najviac používaných je email (e-mail, mail, elektronická pošta). Funguje obdobne ako klasická pošta(v elektronickom svete posmešne označovaná aj ako snail mail – slimačia pošta:)). Oproti nej má ale mnoho výhod. Je omnoho rýchlejšia, má nižšie náklady, správu môžeme poslať ľubovoľnému počtu ľudí naraz a to teoreticky z ľubovoľného miesta Zeme a v ľubovoľnom čase. Aby sme však boli spravodliví, musíme priznať, že má aj nevýhody. Čokoľvek, čo nie je elektronické, sa takouto poštou poslať nedá. Rukou písaný list je omnoho osobnejší ako strojové písmo na obrazovke počítača. Komunikácia prostredníctvom emailu ponúka aj najviac príležitostí na porušenie netikety.