: P R Í L E Ž I T O S T I 2 5 . V Ý R O Č I A S V Š T H O V O R Í M E S J E J R E K T O R O M P R O F . I N Ž . D R . J O Z E F O M T R O K A N O M

ŠTVRŤSTOROČIE T E C H N I K Y 4a začiatku 120, d n e s 12 00 0 poslucháčov • Tento r o k p r o m u j e desaťtisíci inž i -,ier • Spolupráca s m a t e m a t i k m i a f y z i k m i Ф Budú spolupracovať s u n i v e r z i t o u

V októbri oslávi Slovenská vysoká škola technická 25. výročie svojho založenia. Navštívili sme preto j e j rektora prof. inž. dr. Jozefa Trokana, aby sme sa ho spýtali na vývoj, súčastný stav a perspektivy Techniky. Aké boli začiatky SVŠT? s úzkou spoluprácou s Univerzitou Skromné. V prvom školskom ro- Komenského. Podľa našich terajších

ku sme mali iba 120 poslucháčov, predstáv bude SVŠT dobudovaná do Situáciu značne skomplikovalo a j roku 1975. .osamotenie sa" Slovenska, čím Spomenuli ste spoluprácu s UK.

bola znemožnené akákoľvek spolu- V akých oblastiach budete spolu-jráca s kolegami v Čechách. Obrat pracovať? lastal hlavne po februári 1948 V poslednej dobe, čim ďalej dvtedy až podnes sa datuje vše- tým viac sa ukazuje potreba vy

hranily rozvoj SVŠT. Dnes sme budovať akýsi medzičlánok medzi inžinier — matematik,

fyzik a pod. Treba vybudovať most medzi základnou pri-

Koľko inžinierov vychovala SVŠT rodovedeckou problematikou a apli-

ruhou najväčšou vysokou školou profesiami republike. Na našich fakultách inžinier

luduje takmer 12.000 poslucháčov

d svojho založenia? V tomto roku očakávame, že štu

kovanou vedou inžiniera-realizátora. Preto chceme, aby sa naša spolu-

lium dokonči desaťtisíci inžinier, práca s univerzitou týkala hlavne Ooteraz sme vychovali skoro 9.700 prírodovedeckých disciplín — aby

•horníkov a v tomto roku movať dalších 500.

bude naši inžinieri našli spoločnú reč matematikmi, fyzikmi, biológmi.

Aké problémy okrem výuky a Musia si nájsť spoločné pojmy, edeckej práce riešia odborníci va- vzájomne si pomáhať a získané po-.•j školy? znatky aplikovať v t e j najdôležitej-

Je ich nemálo. Naša škola j e ar š e j oblasti — vo výrobe. Ďalším litrom v celom rade akútnych otá- dôvodom, prečo je potrebná naša >ok výroby. Zasahuje všade tam, spolupráca, j e využitie unikátnych cde sa vyskytnú náhle poruchy vo prístrojov. Experimentálna výuka ýrobe. Naši odborníci robia me- na modernej vysokej škole bez nich inia na už hotových konštrukciách nie je mysliteľná. Je náročná na

stavbách, radia v otázkach orga- materiálne prostriedky i na prístro-izácie prevádzky v stavebníctve jovú vybavenosť. Ide hlavne o také

priemysle. Doteraz naši učitelia zariadenia, ktoré vo svoje j práci poiu s pomocným personálom vy- rovnako potrebuje matematik či f y -iešili rad závažných výrobných zik, ako strojár alebo chemik, roblémov. Pomohli pri vyriešení Spoločné využívanie materiálu ážnych výrobných problémov na- i prístrojov by umožnilo našim štu-riklad v hlinikámi v Žiari nad dentom dostať sa k najlepším za-ironom. v bratislavskom Slovnafte, riadeniam a svoju prácu doviesť na

Niklovej huti v Seredi, na VSŽ najvyššiu úroveň. Najväčšie nádeje i inde. Niektorí naši odborníci sa vkladáme do spolupráce v oblasti .ústredujú i na monumentálne fvziky a matematiky, pretože kľú-,tavby ako j e Slavln. pamätník čovou otázkou inžiniera každého rancúzskym partizánom pri Streč- typu je hmota a j e j štruktúra. My

ne a pod" nemôžeme pracovať v matematic-Aké výhfady do budúcnosti ma kých oblastiacn — my potrebujeme

SVŠT? matematiku s*ôr ako nástroj, po-V budúcich rokoch rýchly vzrast mccou ktorého zaručujeme bezpeč-

zaznamenajú hlavne strojnická, nost a zvyšujeme hospodárnosť na-chemická a elektrotechnická fakul- šich stavieb a konštrukcii. Podobne ta. čo súvisí s automatizáciou vý- je to i s fyzikou. Dokonale ovlád-robných procesov. Začneme a j nuť vlastnosti materiálu je neod-s výstavbou novej budovy staveb- deliteľnou podmienkou hospodárne j fakulty a dokončime chemickú nosti navrhovaných projektov. fakultu. V budúcnosti rátame a j V našej práci prostriedok (v tomto

• • • • • • • • • • •

com augusta t. r. sa doc. P. Schiller z Farmaceutickej fakulty UK zúčastnil ako jeden z oficiálnych zástupcov z ČSSR zasadania^ Komisie pre mierové využitie atómovej energie Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, ktoré sa konalo v Rige.

Z cudziny na praxi u nás. Cez tohoročné prázdniny sa v ČSSR zúčastnilo zahraničnej praxe okolo 50 poslucháčov farmaceutických fakúlt z Maďarska a NDR. Na výmenu boli naši farmaceuti v týchto krajinách.

Chcete ísť na Piesky? Krásne prostredie učebného a rekreačného zariadenia UK v Harmónii — Piesky môže privítať v zimnom semestri rad záujemcov z univerzity o krátkodobé i dlhšie pracovné a rekreačné pobyty. URZ j e voľné v čase od 16.—29. októbra, od 18. —30. novembra a od 1.—15. decembra 1963. Prihlásiť sa môžte priamo na URZ Modra — Piesky u správcu s . Ľudovíta Jančulu. Môžete si zavolať na číslo telefónu Modra — Piesky 29.

prípade matematika, fyzika) nie je cieľ. Preto jc táto spolupráca logická a nutná a budúcnosť vedy j e iba v spojení vedeckých stano-VÍSK Univerzity a. Techniky.

leraz, v čase vysokých nárokov na človeka, ktoré vyžaduje každý vedn.y odbor, sa stáva, že absolventi univerzít nemajú potrebný prehľad a úctu pred prácou absolventov techniky a naopak. Tým samozrejme a j vedomosti v základoch odboru „tých druhých" sú minimálne. Ako by sa podľa vášho názoru dal odstrániť tento rozpor?

Tu by veľa užitočnej práce mohla urobiť stredná škola. Mala by viacej informovať svojich žiakov o zlolkách výroby a vedy. Veď iba široké všeobecné vzdelanie j e základom všetkých vedných odborov. Osobne si myslím, že by sa malo organizovať a j viac spoločných podujatí poslucháčov Techniky a Univerzity — zaviesť spoločné ubytovanie na internátoch, kde by býval - medik so strojárom, filozof s chemikom a pod. Študenti by sa takto viac zblížili a naučili by sa váži'! si prácu a štúdium svojich kolegov. ('•)

Nová budova Strojníckej fakulty SVŠT na Gottwaldovom námestí. Foto: Technika.

Ročník IX. číslo 1.-2. Brat is lava 28. IX. 1963. TTitó Za socialistickú školu

univerzita

V sobotu 7. septembra zavítal na naiu Alma mater \/ácny hosť z ďalekej, ale nám všetkým blízkej Kuby rektor Havanskej univer-zitv prof. dr. Juan Marinello, Dr. S< člen S\etovej rady mieru so svojou manželkou. Vedenie UK udelilo dr Martnrllovi pri príležitosti jeho návštevy u nás Zlatú medailu l K Na obr V Přibyla — ČTK. odovzdáva Zlatú medailu UK rektor I K proí dr Vojtech Hlkorn.

Dr. Sr.

Tisicpäťsto prvoročiakov.V školskom roku 1963/64 zasadne do lavíc posluchární našej univerzity po prvý raz asi 1 500 prvoročiakov. Najviac ich bude na lekárskej a prírodovedeckej fakulte. Spolu s nimi bude vnikať do tajov vedy a j 60 študentov zo zahraničia, ktorých bude najviac na farmaceutickej a lekárskej fakulte.

Kofkí s diplomami? V školskom roku 1962/63 promovalo na fakultách našej univerzity 809 absolventov. Noví farmaceuti, filozofi, právnici, lekári a prírodovedci sa s čerstvými diplomami v ruke rozišli na desiatky pracovísk po celom Slovensku. V dennom štúdiu promovalo 651 absolventov, v štúdiu popri zamestnaní ich bolo 158. Červený diplom si odnieslo 56 absolventov vysokoškolského štúdia. Najviac novopromovaných bolo na lekárskej, farmaceutickej a prírodovedeckej fakulte.

r, try f . S,. --i,

&ZS

/Sít

' " '

• NAŠA UNIVERZITA SA PÝTA "ZA VÁS

# s s r od Richňavských jazier

Chcem nechať písomne vyjadrený môj obdiv a sympatie voči tomuto „veľkému domu "štúdia", jeho profesorom a študentom. V mene Havanskej univerzity, ktorá je predvojom našej

revolúcie, v mene kultúrnych pracovníkov univerzity chcem vyslovit vrelú vdaku za Vašu pomoc a príklad pri premene systému našich vysokých škôl. Tisíceré vdaky! Patria o muer-te! Venceremos!

dr. Juan Marinello

NAŠA UNIVERZITA SA PÝTA ZA VÁS • • • NAŠA UN

Kerf nás po dovolenke stretnú známi, neodpustia si obligátnu otázku: „Ako si sa mal?" Tak teda — ako sa mali rekreanti UK v stanovom tábore na Richňavských jazerách pri Banskej Štiavnici? Vedúci tábora Martin E v e n i c h a odborný asistent Milan P r e k o p spomínali a rozprávali. ,,Nuž myslím si, že rekreanti

boli spokojní," povedal súdruh Ľvenich. „Aspoň — mnohí si pobyt pochvaľovali. A uspokojiť 250 ľudí — nie je také ľahké. Na Richňave sa vystriedali dva turnusy učiteľov a zamestnancov UK. V prvom, od 31. VII.— 10. VIII. bolo 150 ľudí, v druhom od 10. VIII.—19. VIII. Ich bolo 100.

„Počkaj, mu»lme tvoje tvrdenie podoprieť faktami, aby sa nezdalo, že . . ." prerušil ho Milan Prekop. „Najprv o strave. Bola »kutočne výborná a bolo je j dos' — jedlo sa 5-krát denne. Varil nám kolektív kuchyne 10 Suvorovovho Internátu. A j ubytovaní um«) boll veľmi slušne. Počas prvého turnusu bolo prekrásne počasie. A keď Je tak krásne, e j nálada j e dobrá. Ofastnlci mohli hrávať volejbal. futbal, badmlngton, ruské kolky — práv« tie často hrávali t i do neskr >rc*} noci. Mesiac bol v úplnku, takže hráči mali avet-la do*ŕ . , Samozrejme, že tak

mer stále sme boli pri jazerách, kúpali sme sa, a j člnkovali. Kto chcel, mohol strieľať zo vzduchovky ini robili športovú gymnastiku. Náradia bolo dosť.

Súdruh Evenich: „Ale sem-tam sa a j pofrfľalo. Obyčajne — keď bolo treba mať službu a nechcelo sa od vody. Totiž — mávali sme pravidelné nočné i denné služby. Cez deň sa rezalo pre kuchyňu drevo a udržiaval sa pod kotlom s teplou vodou oheň. V noci bolo treba strážiť potraviny a ubytovací materiál. Ale väčšinou to všetci pochopili а radi si svoj čas ,,odslúžili".

,,Ja teraz budem kritický," prerušil ho súdruh Prekop. .Kuchyňa nobola dosť dobre vybavená. Ďalej — dosť veľké ťažkosti nám robilo zabezpečenie programu. Dvaja ľudia nestačili zvládnuť také množstvo povinnosti. Preto najmä program u štyroch veľkých táborákov pokulhával. Bolo by dobre, keby program mal na starosti

niekto sám. A ešte — zlé skúsenosti sme mali s hygienickým zariadením. Účastníci by nemali zabúdať, že znečistené okolie je zlou vizitkou všetkých."

,,No, prestaňme byť už prísni", skočil mu do reči súdruh Evenich. ,,Ja ešte o niečom príjemnom. Pekne sa vydaril autobusový výlet do Kremničky, Banskej Bystrice, Harmaneckých jaskýň, Sliača a Sklenných Teplíc. Najmä v prvom turnuse. V druhom už počasie výletníkom neprialo. Tak sa vzdali a išli iba do Sklenných Teplíc. Veľmi dobre nám padlo a j účinkovanie dychového súboru z Handlovej. Skoro ako keby sme boli v kúpeľoch."

Na záver súdruh Prekop povedal: ,,Táto forma oddychu sa stáva čoraz obľúbenejšou. Vidieť to na stúpajúcom počte prihlášok. Tak by hádam ZV ROH mal počítať s väčšou finančnou podporou — najmä na dokúpenie stanového materiálu. A chcem v mene všetkých rekreantov poďakovať predovšetkým súdruhom /, ITVS a Katedry telesnej výchovy pri Lekárskej fakulte UK ža to, že nám zdarma požičali spacie vaky a stany." (ora)

SÍASA UNIVERZITA SA VÝI A ZA VÄS • • NA S A UNIVERZITA SA l'V l Л ZA VAS • • • N Л S A Uľ

Noví akademickí funkcionári UK prof. dr. Vojtech FILKORN,

Dr. Sc. — rektor UK doc. Vladimír ČERNUŠÄK —

prorektor pre katedry marxiz-mu-leninizmu a ideologickú výchovu

prof. MlIDr, Vladimír VRŠAN-SKÝ — prorektor pre pedagogickú činnosť

doc. dr. Ján TOMKO, C. Sc. — prorektor pre výstavbu a pedagogickú činnosť (diaľkové štúdium)

doc. dr. Augustín GORF.K, C. Sc. — prorektor pre vedeckovýskumnú Činnosť.

DEKANI: z. doc. PlIMr RNDr. Karol

P a 1 á t, C. Sc. — farmaceutická fakulta doc. dr. Simon ONDRUŠ, C. Sc. — filozofická fakulta

prof. dr. Karol STRANA! — ITVS

prof MUI>r. Jozef KUKllRA — lekárska fakulta

prof. dr. Ladislav SCIfl'Hl RT — právnická fakulta

doc. dr Michal GREGUS, C. Sc. — prírodovedecká fakulta

Veda do popredia Prof. dr. Vo j tech FILKORN, Dr. Sc., r e k t o r UK

Býva dobrým zvykom povedať si na prahu každého školského roku, aké úlohy nás čakajú, čo budeme musieť urobiť, aby sme sa zase dostali o kus ďalej v pedagogickej, vedeckej práci i v práci na iných úsekoch bohatého života našej univerzity. Čo nás teda čaká v školskom roku 1963 64, na aké hlavné problémy by sme sa mali predovšetkým sústrediť?

V prvom rade pristúpime v tomto školskom roku k realizovaniu prvej etapy plánu komunistickej výchovy. Budeme sa pritom riadiť plánmi, ktoré schválili vedecké rady fakúlt a univerzity. Čo treba urobiť v tejto prvej etape? Predovšetkým začneme odbúravať stredoškolské metódy výuky, začneme odstraňovať encyklopedické prednášky a učitelia sa budú zameriavať na to, aby študentov učili metódy vedeckej práce.

Tým. že prednášky prestanú mať encyklopedický charakter, že študentov bude treba učiť vedecky myslieť a pracovať, vystupuje vedecká práca učiteľov do popredia. Lebo ten učiteľ, ktorý sám vedecky nepracuje, nemôže byť ani dobrým pedagógom. Skúsenosti ukazujú, že len ten učiteľ môže mať politický vplyv na študentov, ktorý má vedeckú autoritu.

Eil«- «täte. «1*1. Hosť rozšírené mienka, akoby praxi, prie-iiiykiu poii lun u it len ífcchnlťKe SkOl). i á to mlefiRa Je rastaxaíá. ľíá5 priemysel potrebuje veľké množstvo odborníkov, ktorí majú teoretickú prípravu na našich prírodovedeckých fakultách. Preto by a j zodpovední vyšší činitelia mali urobiť všetko, aby naša prírodove decká fakulta dostala moderné laboratóriá a moderné prístroje.

Je preto len samozrejmé, že väčšiu váhu ako doteraz budeme klásť na vedeckú prácu našich učiteľov. Skúsení učitelia budú prideľovať mladým témy,- ktoré sú súčasne najaktuálnejšie, vyriešenie ktorých znamená prínos pre vedu a pre prax. Budeme sa usilovať, aby čo najviac takýchto tém bolo v štátnom pláne. Pousilujeme sa učiteľom vytvoriť čo najlepšie podmienkv pre vedeckú prácu. Na zdávame sa, že vedecká kapacita našej univerzity nie j e využitá a budeme sa musieť usilovať ju využiť. Dovolenky, ktoré má možnosť roirtor a dekan udeľovať učiteľom na vedeckú prácu (pri zachovaní riadneho chodu pedagogického procesu) sa budú v tomto roku hojnejšie udeľovať.

Okolo starších, skúsenejších učiteľov by sa mali už v najbližšom čase vytvárať vedecké školy, ktoré by mali dosiahnuť svetovú úroveň. Na jednotlivých fakultách by okolo týchto škôl malo vzniknúť vedecké ovzdušie, ktoré by strhávalo študentov k poctivej práci a k pokusom o samostatné vedecké bádanie. Toto ovzdušie by zne možňovalo, aby sa prejavy lajdáctva a nedisciplinovanosti udomácnili.

V tomto roku začneme intenzívnejšie sledovať i problémy ideologických základov vied. Máme tu na mysli známe filozoficko-meto-dické semináre. Mnohé z týchto seminárov sa nebudú robiť izolovane po jednotlivých fakultách, ale odbory, ktoré sa prednášajú na via cerých fakultách (chémia, fyzika atď.), budú mať semináre spoločné, aby sa dosiahla koordinácia v bádaní i väčšia účinnosť tohto bádania.

Naša práca i vlani nebola bez chýb. Mnohé naše chyby a nedostatky vyplynuli z toho, že sme prijímali veľké množstvo uznesení, často bez toho, že by sme si všimli, či sa dajú realizovať a bez toho, že by sme ich kontrolovali. Chceme zaviesť prax, aby sa pri každom uznesení uviedol a j spôsob jeho realizovania a každé uznesenie budeme dôsledne kontrolovať. Z každej nedisciplinovanosti a z neplnenia uznesení budeme vyvodzovať prísne dôsledky.

V tomto školskom roku pôjde o to, aby na katedrách našej univerzity vznikol duch otvorenosti, súdružskej pomoci, aby vzniklo a udomácnilo sa presvedčenie, že univerzita môže veľmi mnoho urobiť nielen pre kultúru 3 výchovu, ale a j pre naše národné hospodárstvo.

-. 4

Tak ako stovky poslucháčov univerzity, brigádničila cez prázdniny a j Marta Slováková, poslucháčka 1. ročníka FFUK. A robila na vysokom poste — leriavnlčku na Východoslovenských železiarňach. O brigádach poslucháčov UK čítajte na stranách 2. a 3. Foto: Miro Vojtek

Úlohu sme splnili ÚSPECHY NAŠICH POSLUCHÁČOV N A VSŽ ® HODNOTA V Y K O N A -

49 48 Brigádnická móda.

43 5 5 "/963 Kresba: Dáša Lantayová

N

a novej pohľadnici so Spišským hradom vidno v popredí polia a poukladané

snopy, či pohľadnicu dostanete kú. piť — nevedno: brigádnici-prírodo-vedcl vykúpili asi celý náklad.

Tie snopy totiž do panákov stavali augustoví brigádnici, 37 chlapcov a dievčat г terajšieho prvého ro/nika — a boli radi, že si domov niesH f taký viditeľný dôkaz svoj e j ..letnej aktivity".

/atva • /be r zemiakov — to bola pracovné oblasť, kde mohli ukázal! •voju Ukovnotiŕ. Л pousilovali sa —• dážjf-nedážď — prácu skonfili už 24. bU0tma. Vi«4cí brigádnici sa obracali «ко sa patrí — no na j -U-pií pr i K o m á r e k i d o n e s i e š v i n o , h o -ze sa u lepšie cíti ako v najlep- n e m , . В э 1 о v I n < 1

Kotn&rek '.v,e je pucák. Komárek „Komárek, tak rýchlo tančiť, tá j e kamoš, brigádnik a vo všetkom

stará tlstá na teba berie, ideš pre počúvne čaču. Čača j e vedúci bri-ňu!" gády. Vôbec sme sa vtedy nepýtali,

„Jasné!" a k ú majú brigádu, najlepšie j e nič Takú hudbu ste ešte nepočuli, sa nepýtať a byť s nimi. Videl som,

katastrofa. Napití muzikanti mali že majú dobrú partu, viem to. Asi saxofóny, trúbku, harmoniku, bu- si výborne rozumejú s vedením beník mal motýlik, ale sluch nemal štátnych majetkov, lebo každú asi nikto. Najprv sme mali nervy, chvíľu bol pri nás kočiš Mišo a potom víno. Všetko robilo takú sú_ vyslovoval slová uznania, hru, brigádničky v nohaviciach. Taká noc je veľmi krátka, lebo ktoré o týždeň sú prvý deň na vy- o piatej j e už ráno, vypľul nás sokej škole, vojaci, ktorým pre- dom osvety a naši predkovia to dlžili vojnu, babky, ktoré sa v päť- mali asi pomýlené, lebo ráno nie desiatke stávajú modernými, miest- je vôbec múdre a o pol šiestej ide nosť plná dymu a nôh, človek sa vlak do Ružomberka na brigádnic-pozerá na svet cez nohy susedných ký festival. stolov. Vynikajúca dedinská zába- Človek všeličo zabúda, neviem, va! Je to „vynikoš" nie preto, že ako sa volá vzorný vedúci čača, hrdlá fliaš sú práve také lákavé poznám ho dávno, vždy bol pre ako ženské, je to fa jn a j preto, mňa — čača. že mnohí to málokedy zažili, ráta August 1963 sa mi t a k á d e d i n a . Išlo nám Farmaceutická brigáda,

Foto: NU — M. T u l e j a však o to, že je to veru tiež bri- Beňudikovo

vorl ktosi z hlúčku opálených tiel.

— Ale najlepšie je v robote — ohlásil sa Miloš Fo-sina — zberáme seno a re-kultivujeme lúky okolo kej-dy. Pracujeme spolu s družstevníkmi a vet mi sa s nimi ľúbime.

T

ak sme im aj pomaly začali závidieť. Dobrá

robota, krásne okolie — to všetko zaváňa už akousi brigádnickou romantikou. A napriek rozbitému vagónu sa tu všetkým brigádnikom páči. Napríklad traja z nich — Jožo Patovský, Milan Gú-čik a Ivan Malo si predĺžili brigádu až do 15. septembra. „Vyhodríara" Patovského sme sa spýtali prečo zostáva v Podlaviciach.

— Prečo, а со budzem in-dze robic. Zarobím períeii a hotovo, ne ?

ci sa poberali do va

góna. Rozlúčili sme sa a zrazu sa nám naše mestské šaty zdali byt strašne nevhodné v tomto prostredí. Potajme sme závideli tým, čo mali na s e b a montérky, staré tepláky, vyčaptané topánky. Ľutovali sme, že nepatríme medzi nich, že nie sme na brigáde.

NÝCH P R Ä C : 3,5 MILIÖNA K č s © NAJLEPŠIA P A R T A I. HORSKÉHO

V

minulom roku si na JRD v Podlaviciach

urobili dobré „očko" filozofi z kombinácie španielčina — slovenčina. Akoby aj nie, ved počas brigády postavili kej-du. A ani družstevníci sa nedali zahanbiť — na rozlúčku zaklali poriadneho brava.

Do Podlavíc sa vybrali i tohto roku. Na brigádu išli všetci, celá pracovná skupina.

Rozhodli sme sa 1st za nimi pozrieť, reku čo ich do tej diery, pánubohu za chrbtom ťahá.

Z

najbližšej dediny kam ide autobus — z Tajo-

va, je k nim na pracovisko dobrá hodina pešky po kamenistej horskej cestičke. Hore pri horskej chate (ale s vysokohorskými cenami) sme stretli ujka — pásol kravy. Zarostený, s fajočkou v ústach a poprelamovanom klobúku.

— Ujko, kde by sme mohli nájsf brigádnikov?

x — Brigádnikov? Hen na tom kopci — pri kejde, vo vagóne.

— Co, vo vagóne? A ujko vyzeral celkom normálne — nechcelo sa nám veriť, žc by tu mohla byť nejaká, čo i zabudnutá úzkokotajka.

\/yšli sme teda na kopec v a naozaj. Na kraji le

sa stál vagón. Starý, vyradený, bez kolies a okien. Pod ním sa povaľovali hrable, staré slamníky a vietor vyťahoval z okien kusy odevu. Vedľa vagóna stál stôl z narýchlo zhlobených dosák, kde okolo lyžice od lekváru s bzukotom krúžili včely. Chýlilo sa k obedu i k daž-du, tak na brigádnikov sme dlho nečakali. Po jednom sa trúsili spoza kopca k vagónu. Natrúsilo sa ich trinásť. Zpomedzi nich sa v šere lesa krásne vynímalo päť dohola ostrihaných hláv.

— Chlapci, preboha, čo ste urobili s vlasmi?

— Navzájom sme si ich ostrihali — a takto je to praktickejšie.

Okolostojace dievčatá vyznamenávali holohlavcov pochvalným chichotom.

— Nuž vážení, a čo takto robota, strava, bývanie. Spo. kojní ?

— Tak strava zbaví, dostaneme najest čo hrdlo ráči a brucho zvládze — odpovedá Magda Berecovp.

— Bývanie dobré, ved okná sme si zakryli igelitom a spíme pekne t> teple — ho-

Л tu Je parta filozofov z Podlavíc pri hrabaní sena.

MUSELO TO BYŤ? Prišli na brigády vtedy, keď už mali dávno pracovat • V júli nastúpilo

iba 76 pere. pozvaných medikov Na úspechu či neúspechu b r i g á d y n i e k t o r e j v y s o k e j školy, dosta l napr ík lad zoznam l u -

m á t e r a z pri n o v e j organizácii l e t n e j ak t iv i ty vždy v e ľ k ú z á - dí, k tor í m u mali nastúpiť, s l u h u a j Fakultný š t á b b r i g á d p r í s l u š n e j v y s o k e j školy. J e - Zo š t á b u dosta l iba zoznam ho práca, dobrá či zlá, s a n u t n e m u s í odzrkadliť na pr iebehu brigádnikov, k tor í v j ú l i n e -b r i g á d t e j - k t o r e j školy . nastúpil i . Priali b y s m e č l e -

.. , , . , a-, * n o " 1 takul tného š t á b u , a b y v i -Na br igádach, k d e pracovali kov — nastúpi lo len 67. A d e l j t o m t e n „blázinec" v

Brat i s lavy, s m e s a ani na o f l a t n y c h br igádach u b y t o v n i k e ď s . K I i m o n e m a ( s výnimkou VSŽ) t o nebolo k a m u l o ž i r br igádnikov.

D V O J S T R A N U P R I P R A V I L I :

D U Š A N KLINGER, D Á Š A L A N T A Y O V Ä , FERO L E T O V A N E C , DUŠAN ZÁHORSKÝ.

medici s t r e t l i s t ý m d r u h ý m prípadom. Nemožno hovoriť o vyložene z l e j práci f aku l tného š t á b u — no dopusti l s a n iektorých chýb, k t o r é na br igádach robili ťažk ú hlavu jednot l ivým vedúcim.

Jednou z n a j v á ž n e j š í c h chýb, k t o r ý c h s a dopusti l medický š t á b br igád, bolo nepresné u r čenie začiatku br igády na po-

lepšie. Takto si l e k á r s k a f a kul ta „vybo jova la" p r v é m i e s t o v počte nenas túpených br igádnikov jú lového t u r n u s u v Stredoslovenskom k r a j i , keď nastúpi lo iba 76 percent pozvaných medikov.

Málo pozornosti venoval š t á b a j vedúcim s v o j i c h br igád. V e dúci b r i g á d y v Martine (Po-v c . c . « v . » » . - r - u í l Ľ l b r i g á d y v Martine

zvánkach. Fakultný s t a b br igád z e m n é s t a v b y ) P. Klimo n e -LFUK rozoslal čas t i b r igadni-

Bola t o škoda, ž e Fakul tný š t á b b r i g á d LFUK s a t a k t o nevš ímavo zachoval k u s v o j i m poslucháčom — brigádnikom. Veď o práci medikov s a s k o r o v š a d e v y jadroval i v super lat ívoch — iba o práci medických „ š t á -b i s t o v " t o as i nikde nepovedali . Kresba: Feďor Vico

Pri čistení s t r iech n a ob jektoch Východoslovenských železiarní pracovala v jú l i skupina poslucháčov ITVŠ, k t o r á bola drž it e l k o u v l a j k y „Najlepšia č a t a " . Na zábere s ú d v e členky t e j t o č a t y Eva Samáková a Maruša Rulíková.

Foto: NU — M Tlileja

k o v pozvánky na nedeľu 4. a u g u s t a a os ta tným n a pondelok 5. augus ta . Takmer polovica medikov pr i š la na b r i g á d u v deň, k e d y už mali dávno p r a covať.

Zlé vysvedčenie o práci FSB nám d á v a j ú a j p r e h ľ a dy o nástupoch na niektor ý c h br igádach. V Okresnom s tavebnom podniku v Mart ine malo pracovať 38 m e dikov — no nastúpi lo ich iba 17. U Pozemných s t a v i e b v Liptovskom Mikuláši malo nastúpiť 90 br igádni-

Tromfli aj robotníkov

TELOCVIKÁRI SA N E D A L I Z A H A N B I Ť

Obaja sú štvrtáci, obidvaja boli na brigáde a j v júli a j v auguste, obaja výborne zarobili. Zorvan a Tarač, obaja Milanovia z Prírodovedeckej fakulty UK, ktorí brigádničili na poliach Štátneho majetku Jelšava v Rožňavskom okresq. To sú tl najstarší, dobre slúžili príkladom. najlepšie pracovali. Mladší kolegovia však ani velmi nezaostávali. Boli sme v Jelšavskom kaštieli. kde bola ubytovaná Ich bri-gádii A vitall nás trochu nedôverčivo. Jano Koričanský, ktocý tu bol vedúcim po oba mesiace, mal už napísaný list, ktorý sa chyttal zaslat našej redakcii:

„Ide nám o niektoré články uverejnené v Brigádnom zpravodaji. kde pliu. že tá-ktorá brigáda zarábala Kčs 4,28 na hodinu. Nevieme, či to má byt chvála, alebo kritika . . ."

Chápeme, mali tu dobrú brigádu. f i t» . o iných, na majetku ich každý chválil a bolo lm ati tak trochu túto, la M na nich pozabudlo . .

horela práca, brigádničili sme až 16 hodín. Zárobky chlapcov sa pohybovali od 40 do 150 korún denne. Neraz sme vstávali o 3. hodine ráno . . ."

Naozaj si zaslúžia slová chvály. Vedenie majetku neraz s údivom pozeralo na pracovné tempo niektorých brigádnikov. Jedna z nich za smenu očistila 155 metrákov obilia, to je rekord majetku. A rastlinár súdruh Berente hovorí:

„Nech sa robotnici nečudujú, že zarobia menej ako brigádnici."

Brigádnici píšu: „Naša mimopracovná náplň:

každý večer usporiadavame kvizy o čokolády. Volejbal, futbal, spoločenské hry, tanec. Nacvičili sme estrádne pásmo Brigádnický deň, s ktorým sme

vystúpili pre jelšavskú mládež na festivale v Betliari. Sympatické *a ňom bolo, že bolo úplne originálne, aktuálne, teda častušky, básne a scénky čisto o brigáde a Jelšave."

Dobre im tu bolo, mnohým snáď sa a j ťažko odchádzalo. Pýtam sa vedúceho Jána Koričanského, máš už asi dosť brigády za tie dva mesiace, ale kdeže, som prekvapený, vraví, že ešte jeden mesiac by to ušlo . . .

Nuž a j také sú prázdniny, niekto by sa mu čudoval, ale on sa snád čuduje tým, ktorí celé dva mesiace preflákali. Ostatní asi tiež, lebo Jožo Chomič a Tóno Môcik, „v civile" tiež štvrtáci, prišli za nimi na brigádu na august.

TS eby ste sa vybrali v niektorý augustový podvečer na dvor

ŠM Palárikovo — na Pikovú, uvideli by ste volejbalistov v jednom rohu, futbalistov v druhom. Kúsok ďalej „kulturisti" zdvíhali činky — zmajstrované zo starých ozubených kolies. Na lúčke cvičili malebné skupinky dievčat. A okolo celého dvora vytrvalo obiehal dlhý mladík.

Äno, tak trávili svoj voľný čas na brigáde terajší prvoročiaci

Po robote: činky z ITVŠ, ktorí sa sem — do Palárikova zišli na brigádu zo všetkých kútov Slovenska, ba a j z Moravy a Čiech. Ich „šéfom" tu bol Jožo Mačuga.

T akto teda oddychovali. Neču-J do, veď bolo medzi nimi a j

niekoľko reprezentantov, napríklad v plávaní, trojskoku atď. Ako pracovali? Kopali odvodňovací kanál, zarobili 20 až 30 Kčs denne. „Všetci sa usilovali a pekne robili", povedal nám súdruh majster Gerstl. „A kto bol najlepší?" „Bolo ich viac. Ivan Trnovský, Ivan Matys, Laco Pálfy, čatár — druhoročlak Milan Hrico, Helenka Péchiová, no Jano Pampúrik „kopal ako mašina", krompáč len tak lietal v jeho rukách."

Päť čiat tu súťažilo medzi sebou — a súťaž vyhodnocovali každý deň. Podnik vychádzal všemožne brigádnikom v ústrety. A súdruh majster? Ten sa o nich sta-

ZAČALI AKO STARl ZNÁMI

)e podľa potreby в—11 hodín, depot noho«podáгоm

ral ako otec: a j pokarhal, ale vždy pomohol.

ba vedúci brigády trénoval celý ' čas — či behom alebo na bi

cykli. Podnik v Palárikove, pracovisko — dvor Žofia, ubytovne — na Pikovej. To bola jeho denná trasa . . .

Stravu mali dobrú, čo im varila teta Halásová, a j vodu vozili. . . „Iba tie muchy" — privítali nás dievčatá. Na dievčenských izbách bol problém prejsť a neprilepiť šfc — všade viseli girlandy mucholapiek.

\ o otravám — muchám sa ne-* * podarilo zmôcť elán telocvi

károv. Športovali — ako každý chcel,

a j volejbalový turnaj sl zorganizovali. Hoci mali s Palárikovčanmi najviac športové «styky — hrávali s nimi futbal — s DO ČSM si spolu pripravili a j zábavu.

Pozerali sa na televíziu, boli na vystúpení SĽUK-u a odviezli sa a j jednokoľajkou — „konskou dráhou" do kina v Palárikove.

Tak si žili a pracovali brigádnici — prvoročiaci z ITVŠ na ŠM v Palárikove. (dl)

H l l l l l l l t P r i v>'»iavbe » l u d v n c j valcovne V S 2 pracovali a j posluchácf ITVŠ Mella Práznovská, Mariana Kopecká, Marta Chrenová a L a dis lav Šusták. Na obr. ich v id ít e pri betonáži.

Foto: NU — M. Tule ja

Autostop do Lučenca Nás nestopovali, šesťstotrojky nezvyknú zastaviť a

stopári nemajú k nim dôveru. Zastavili sme sami, občas máme na brigádničky „dobrý nos".

„Zvezieme dve do Lučenca, vy ste bratislavské medičky, však, ideme sa práve pozrieť k vám."

Neverili. Stopárky asi majú a j zlé skúsenosti . . . A tak dali prednosť starému garantu, zobrali a j mňa a naše auto nás potichu sledovalo.

Zoznámili sme sa: Oľga Schmidtové, Marta Škul-tétyová, Milka Šikurová a Marta Motyčková. Išli práve po šichte domov, ostatné dievčatá už „stopli" skôr, pretože na ceste z Trebelovlec, kde pracujú na melioráciách, do Lučenca, kde sú ubytované, stopovať žiadne umenie nie je, každú chvíľu ide nejaký náklaďák. A tak sme sa spoločne zviezli dq školy, kde sú ubytované.

Prekvapilo nás, že brigádu práve skončili, o týždeň skôr, ich vysokoškolská brigáda trvala teda len tri týždne. Krajský podnik poľnohospodárskych melio

rácii zabezpečil ubytovanie a stravu len na* takú dobu. Škoda, sám podnik sa obral o dva týždne výhodných pracovných síl. No nič. Inak to tam klapalo, spokojná bola stovka brigádnikov, zväčša budúcich druhoročiakov, spokojné bolo a j vedenie podniku.

Len vody j e v Lučenci málo, to je stará bolesť celého mesta, ale brigádnici veľmi nenadávali, namiesto vody im podávali pivo, len s umývaním to bolo horšie a s chuligánmi. Nečudo, osemdesiat dievčat, málo chlapčenských hláv . . .

A zárobky? Nuž, dalo sa zarobiť, piata čata napríklad plnila normy robotníkov a tak a j zarábala. Po práci hrali na dvore volejbal, basketbal, mali magneťák a dobré nahrávky. Nuž a vcelku boli spokojní. Hej, mall tu a j dvoch z Jemenu — Mohameda Aliho El Saidi a Mohameda Aliho El Huraibi,

to sú tiež budúci druhoročiaci. brigádničili s nimi, a švandy bolo fakt, neúrekom.

Internát L e k á r s k e j f a k u l t y na Ľadovni v Martine, k t o r ý bol v minulom školskom r o k u po p r v ý r a z v histórii vôbec domovom medikov, os ta l v e r n ý s v o j e j funkci i i v priebehu prádžnin.

S v o j dočasný domov t u našl i 86-ti poslucháči t e r a j š i e h o I. ročníka L e k á r s k e j f a k u l t y UK z Brat is lavy, ktor í a u g u s t zasvät i l i b r i g á d e pri v ý s t a v b e Mártina a V r ú t o k .

Práca t o bola pestrá, n a j m ä čo s a t ý k a množs tva pracovísk. Medici pracovali pri v ý s t a v b e b y t o v na Podhájí , v š t v r t i Mar-tin-eever, s t a v a l i novú školu v Martine, Dom s luž ieb v o Vrútkach, ku l túrny dom v Martine, pomáhali pri rekonštrukci i Dielni Slovenského národného povstania v o Vrútkach, Tehelni v Martine a na ú p r a v e nového medického Internátu v Martine. ( S t a r f i mart inskí kolegovia lm í*te budú vďační.)

Na br igáde s a s t r e t l i novi «^olužlacl, k torých čaká š e s ť i 'kov spoločného života a š t ú dia. Skutočnosť, že s a spoznali za tvrdš ích podmienok, a k o s ú prednášková sieň. ČI prakt iká r a niektorom г teoretických ú tiavov, J e p r e týchto chlapcov e dievčatá výhodou, k t o r ú s a m i celkom 1st« ocenia u i v p vých dňoch l l ú d l a

Keď s a hovorí o brigáde, n a j mä o s v ä z á c k e j , z v y k n e s a s a m o z r e j m e na prvom m i e s t e hodnotiť j e j pracovný výkon. Mladi adepti medicíny dokázali, ž e s a roboty neboja . Hoci bolo v b r i g á d e v iac dievčat a k o chlapcov, predsa pr iemerný m e sačný zárobok na hodinu v y chádza okolo 4 koruny. A m o hol byť e š t e lepší, a l e Pozemné s t a v b y v Martine nepripravil i dôkladne pracoviská.

Od vedúcich br igád (boli d v e — j e d n a pracovala u Pozemných s t a v i e b a druhá u Okresného s tavebného podniku) m e dika — š i e s t a k a Paľa Klimu a piataka Laca Floreána som s a dozvedel, ž e t o bol výborný kolekt ív a veľmi dobre s a znášal s br igádou s tavbárov, k torá t iež bývala na Ľadovni a pracovala u Pozemných s tav ieb .

Družba s nimi v r a j dosiahla t a k ý s tupeň pr iateľs tva, ž e š t a t ist ici za 5 — 6 rokov celkom urč i te zaznamenajú z v ý š e n é percento sobášov kombinácie s t a v e b n ý inžinier + promovaná lekárka.

Chlapci a dievčatá z L e k á r s k e j f a k u l t y UK, ktor í u ž v týchto dňoch i s t e v l a s t n í t e novučičký, s t a r o s t l i v o zabalený Index — v ď a k a vám za dobrú reprezentáciu n a i e j un iverz i ty !

Egon SKALÁK

У ЬалШХ

grófa Bešeňovského

Hybaj voda, hybaj z čiíniy von .., Dúfame, ž e reuma г toho nebude. Voda patri potoku vo Vŕbovom, ktorý regulovali poslucháči Prírodovedeckej fakulty UK. Citmu nosila Dana Va-

labhovä.

V kaštieli kedysi býval gróf Be-šeňovský. Po parku sa preháňali koče a na lavičkách v tienistých zákutiach sedávali napudrované dámy.

A dnes? Po celý august sa chod. by kaštieľa ozývali veselým dievčenským smiechom. Zo zanedbaného kaštieľa (inak j e známy z Kalinčiakovej Reštavrácie) odchádzalo každé ráno do práce dvadsať brigádničok a s nimi mladý muž s fúzikmi — ich vedúci Ondrej Lauko.

Vtedy ešte budúce poslucháčky, dnes už prvoročiačky FFUK — ešte si z prstov nezmyli atrament maturitných písomiek. Na ŠM v Be-äeňovej s radosťou zabudli na knihy — tu si prsty popichali od s l a . my, stavali panáky pri žatve. Rovnako nadšene pracovali na senách a pri triedení zemiakov. A súťažili — pretekali sa v pracovných výkonoch. Každú sobotu bolo ťažko rozhodnúť, ktorá čata sl zaslúži vlajku. Zdravá rivalita nenaštr-blla výborný kolektív,

„Najlepšie pracovníčky?" Podobná otázky uvádzali vedúceho do

rozpakov. „Musel by som odrecitovat' zoznam brigády. Podpíšu to a j čatárky Elena Beracková a Helenka Kuklová." A slovko hany nenašli ani na vedenie ŠM. Najmä s mladým správcom si výborne rozumeli.

Vo voľnom čase? Beseda o SNP, výlety na salaš, kúpanie vo Váhu, tanečné večierky v Ružomberku, filmové predstavenia v Liptovskej Teplej. Šport: stolný tenis, volejbal.

A romantika — všade: v novosti brigády, v dlhých rozhovoroch pri mesiačiku, v piesňach pri práci . . .

„Čo nás čaká na fakulte?" — to bola často vyslovovaná otázka. S dievčencami si o tom pohovoril vedúci a na besede sa mal čo obracať.

Brigáda skončila, dievčence si odniesli prvý brigádnický zárobok — 300 korún.

Skončili romantické večery, prechádzky v parku, v kaštieli sa prestali ozývať veselé hlasy.

Ak stretnete filozofky z Bešeňo-ve j niekde na fakulte, možno si pripomeniete, že a j v Bratislave je dosť miesta pre romantiku. (dl)

Učebné pomôcky-aké máme a aké by sme mali mat Z dokumentov XII. s j a z d u "

KSČ vyplýva, ž e na v y s o k é š k o l s t v o v ČSSR s a b u d ú k lásť v budúcich rokoch v y s o k é požiadavky. V r o k u 1961 bolo u n á s 202 042 vysokoškol sky vzdelaných pracovníkov a t e n t o počet s a m á do dvads ia t ich rokov v pr iemere s t ro jnásobiť . V ce lku poras t ie počet š t u d e n t o v t a k t o :

r o k 1962 117 000 poslucháčov r o k 1970 224 000 poslucháčov rok 1980 300—330 000 pos lu cháčov. K tomuto kvant i ta t ívnemu

r a s t u p r i s t u p u j e e š t e k v a l i t a t ívna 2mena v obsahu v y s o k o -

V R O K U 1 9 8 0 3 3 0 0 0 0 V Y S O K O Š K O L Á K O V V ČSSR © N O V É U Č E B N É METÓDY UMOŽNIA RÝCHLEJŠIE C H Á P A Ť A Z V Ý Š I A E F E K T Í V N O S Ť V Y U Č O V A C I E H O PROCESU ® CESTOU A U D I O V I Z U Á L N E J V Ý U K Y ® ROBME D A Č O U Ž T E R A Z — MNOHO POMÔCOK MÁME © P O K U S N Á POSLUCHÁREŇ N A F F U K © LINGVISTI N A J Ď A L E J © N A R A D E J E A J T E L E

VÍZIA © B U D Ú АЛ VYUČ O V A C I E STROJE?

vlduálnu. E š t e v ý r a z n e j š i e s a t á t o skutočnosť u k a z u j e v používaní vyučovacích s t r o j o v , o k t o r ý c h uviedol časopi s Naša univerz i ta in formáciu v p o s lednom čís le minulého ročníka.

Budeme učiť A k o teraz poznatkov, mus ia voliť končen- h lavne tým, ž e by s a dali l'ah-t r o v a n e j š i e a in tenz ívne j š ie š i e uplatniť v o v ý u k o v ý c h p r i e -

f o r m y a metódy v ý u k y , aby s toroch ( t r v a l á inštalácia d i a -š t u d e n t i v rovnakom č a s e r ý c h - p r o j e k t o r u a premietacieho -p-» q 7 l e j š i e pochopili v e d e c k ú a b - plátna a pod.). l i d L U < s t r a k c i u a z ískal i s i t r v a l é po- Z d r u h e j čast i tabuľky, k t o -znatky p r e prakt ickú činnosť. r á u k a z u j e

zat iaľ nie j e prepracovaný v o 1 veľa odboroch. N a j ď a l e j p o s t ú - j J U I i l U L - U U

s>r*fií«a r

iiÉÉÉtSÉ . - v ш жШШШШШ • • . шшшштт

ж -mm

V pionierskom tábore

pre deti učiteľov a zamestnancov univerzity bol tohto roku v krásnom prostredí pod Liecavským hradom. V rekreačnom stredisku n. p. Makjta v Žiline v Lietavskej S vinnej pobudli naše deti tri týždne. Л boli to tri týždne, pln?» veselia, ch v rámci osláv bolo Hovoril som * družstevníkmi z Lipt .a. t dťiegáciami L Ostravy I Z ľiílie • J.r.rwm Ru&ln in i so

7i-ročnou stredoskol.nou profesorkou Zlatou Porubskou-Jesenskou z Kysača v Juhoslávii, so známymi z rôznych dedín v Turci a — každý bol dojatý.

Jubilujúca Matica dostala množstvo darov. Najväčšie a najcennejšie z nich priniesla delegácia strany a vlády, ktorú viedol prvý tajomník ÚV KSS s. Alexander Dubček. Rad republiky a položenie základného kameňa novej budovy Ma-t'a na m a r t i n s k y Hostihore — to su dary, ku ktorých hodnote naozaj netreba komentára. Náklady na stavbu novej budovy budú predstavovať zhruba 30 miliónov korún.

Zo štátneho rozpočtu a nie z g r a j -ciarii,ov našich prostých ľudí.

Matica k svojim narodeninám dostala množstvo zdravíc a listov z celého sveta.

Chutnú historku zažili organizátori osláv s 90-ročnou Ľudmilou Čániovou zo Skalice. Pricestovala do Martina a ako dobrá národov-kyňa priniesla Matici peňažný dar. „Počula som, že sa ide stavať nová budova, tak som a j ja niečo ušetrila." Trvalo dosť dlho, kým funkcionári Matice slovenskej starenku presvedčili, že pomery sa u nás podstatne zmenili, že nová budova nepotrebuje zbierok.

Veľmi pekne vyzdobený, ale hlavne upravený bol Martin matičných dni. Až tak veľmi, že Mar-tinčania medzi sebou hovorili, že také oslavy by nezaškodili každý rok . . . E. Skalák

1 5 ROKOV KAR1KATÜR V.KUBALA

Zamyslenie na výstave N E M O Ž N O M L C A T

Dísať o kulte osobnosti stalo sa 1 u nás v poslednom čase tak

mer tak módnym ako nosiť topánky so špicou „karé". Už po koľký krát si prehrávame túto ošúchanú platňu a v j e j nesúzvučných tónoch postihujeme minulosť s j e j Skvrnami a neresťami. Ešte stále nachádzame v archívoch zaprášené krivdy, čierno orámované portréty a j charaktery. Stuchlinou páchnucich

generálov kultu sme pochovali, penzionovali alebo degradovali. Výmena figúr na šachovnici nemení však systém h r y . . .

Aby sa niektorí z pozostalých nezľakli, že mierím na nich, zostanem na pôde konkrétnych faktov. Som sväzák — do Československého sväzu mládeže ma prijímali vtedy, ked z tribúny XX. sjazdu KSSS znela historická poľnica leninskej pravdy, ktorá odtrúbila epoche dogmatizmu a zvole. Oba trůnili v tom čase ešte veľmi vysoko — ich moc siahala až tam, kam som ja nemohol dovidieť.

Dnes sa ml zdá, že vo Sväze sme kult osobnosti ani nemali. Bol to skôr kult inštitúcie. Ak nejaký výbor alebo ustanovizeň prijali návrh uznesenia, nikdy sa nestalo, aby ho členovl.1 neodhlasovali. Nad nami sedel niekto, komu bolo predurčené myslieť a rozhodovať za nás. Ani nás nenapadlo zapochybovať, či sa tl naši — nami zvolení — funkcionári nemýlía. Pochybovači boli reakčné elementy!

„Kult inštitúcie" splodil smernicu. 2111 sme podľa smernice, schô-dzovall tme podľa smernice i referovali sme podľa smernice. A nikto nás k tomu nenútil. Iba zotrvačnosť

nášho vlastného JA nás viedla k takejto ľahostajnosti a podväzovala iniciatívu v myslení. Demokratický centralizmus — lepšie povedané: byrokratický centralizmus — sme si predstavovali, ako systém obežníkov a príkazov. Kázali organizovať brigády, organizovali sme. Keď nariadili kompostovať, kompostovali sme. Keď nám zahrali, tancovali sme. Nikto z nás sa nepýtal, či sa nehrá na falošnú nótu.

Organizačná disciplína znamená vernosť prijatému uzneseniu. Koľkokrát sme prijímali uznesenia, ktoré sa nikdy nesplnili, o ktorých sme vopred vedeli, že zostanú iba na papieri ako slávnostné vyhlásenia? Pohodlie v našich hlavách zrkadlilo pohodlie našej existencie. Bojovali sme proti formalizmu — ale len formálne. Pokúšali sme sa preklenúť priepasť medzi funkcionárom a sväzákom, ktorá sa otvárala tým hrozivejšie, čím úprimnejšie boli naše snahy konať v intenciách zásad a poučiek.

Otrávili sme svoje myslenie do t e j miery, že sme boli ochotní uveriť svoje j naivite. Mysleli sme si, že päť ateistických prednášok urobí z nás protináboženských fanatikov; alebo krúžok „Učíme sa o ČSM" vyvolá v nás hlbšie sväzácke c'te-nie a uvedomelejší vzťah k povinnostiam. Zaútočili sme proti rock end rollu, hoci zmizol zo scény skôr, než sme stačili vytiahnuť proti nemu v plnej zbrojí. Viedli sme náborové kampane za odber novín, ktorými si naše mamky čistili okná. Kádrovali sme ľudí podľa rubrík; urobili sme z nich schému, ktorú možno meniť pripočítaním dvoch plusov a odrátaním jedného záporu.

Dnes tančíme twist, milujeme sa na brigádach, čítame Sartra a recitujeme Jevtušenka, tlieskame Te-reškovovej, nadchýňame sa roman

tikou kubánskej revolúcie. . . ale odmietame uznesenia, ktoré prijala rada nejakých malých alebo väčších bohov. Nežiada sa nám farbistých fráz, diskusii o platení členských príspevkov ani referátov na tému: „Výchova dnešnej generácie." Nemôžeme mlčať, pretože roky mlčania už minuli. Nebojíme sa, že nás okríknu — hoci o našom zmýšľaní nehlasovala žiadna plenárka. Dokážeme uchopiť komunistickú pravdu do rúk rovnako pevne ako čakan či lopatu?

IGOR CIBUĽA

O slovenskej karikatúre sa donedávna vôbec nepísalo, odnedávna sa o i w j »»čslo písať, konečne bola a j u nás karikatúra uznaná za tiež ak>u pr^e« k výtvarného umenii Písalo sa a píše sa ešte s presne na gramy, či deká určeným fanatizmom alebo čudáctvom, ktoré musí karikaturista v sebe mať. Karikaturista neprestal byť pre autorov glôs a profilov obdivovaným žartovným človiečikom, s neobmedzenou dávkou recesistickej pohody a nekonvenčným humorom. Je to podľa predstáv recenzenta živočích neustále chrliaci nápady, žartujúci, ale idúci vždy hlboko pod povrch vecí. Je načase karikaturistov hodnotiť seriózne, s prístupom rovnaKým ako sa pozeráme na ostatných predstaviteľov všetkých odvetví umenia. V Galérii Cypriána Majerníka vy

stavoval niekotko týždňov svoje karikatúry Viktor Kubal, známy zo stránok Roháča, ale i zo všetkých ostatných slovenských časopisov azda bez výnimky. V prvom rade sa musíme zaradovať, zdá sa, že výstavy karikatúr nebudú už u nás takou vzácnosťou. Karikatúra si

Divadlo pre nás SND začína svoju novú, už 44.

sezónu. Pre milovníkov opery, baletu a činohry pripravilo prekrásne diela svetových a našich autorov.

Z nových premiér v tejto sezóne uvidíme Čajkovského operu „Eugen Onegin", vrcholné Weberove dielo — romantickú operu „Čaro-strelec", Cikkerovu operu „Ožer-ník Scrooge" podľa Dickensa. Od Glucka uvedie SND operu ,,Ifigénia v Aulide", príjemnou hudobnosťou sa vyznačujúcu Flotowu operu „Marta", Šostakovičovu operu „Katarína Izmajlovna", brilantnú Do-nizettiho operu „Nápoj lásky".

Balet uvedie tri premiéry: Meli-kovovú „Legendu o láske", Čajkovského „Labutie jazero" a Dvořákové „Slovanské tance".

Činohra uvedie Brechtovu komédiu „Pán Puntila a jeho sluha Matti", Stodolovu „Bačovu ženu", Kundérovu satiru „Nežart", Topolovu pôsobivú hry z vidieckeho prostredia „Posledný fašiang", od Dürenmatta to bude „Herkules a Augiášov chliev", samopašná, no pritom filozoficky hlboká satira. A konečne — uvedie i veľkú Shakespearovu drámu „Hamlet".

Obľúbená Malá scéna SND uvedie hru Tendriakova a Ikramova „Biela zástava" o problémoch z obdobia kultu osobnosti, hru Juhoslovana Matkoviča „Herakles" a Ionescovu pozoruhodnú celovečernú jednoaktovku „Kráľ umiera". Okrem toho sa počíta s pripravením „Večera malých foriem". Jednou z jednoaktoviek tohto Večera by mala byť Macháčkova „Aktovka a diplomatku", ktorú uvádza pražské divadlo Paravan.

Pantomlna uvedie „Únos do ticha" od Sládka a Žlábka.

Vysokoškoláci môžu vidieť s 25-percentnou zľavou Brechta, Sha-pespeara, Dürenmatta, Ionesca, pantomínu, v opere Cikkera a Šo-stakoviča a Čajkovského Labutie jazero.

Využite preto tieto možnosti. ( jk)

vybojovala vstup do výstavných siení.

Na druhej strane zostáva nám zamyslieť sa a pouvažovať. Mám dojem, že Kubal nedal na výstavu ani bďaleka všetko, čo mohol dať. Totiž, fyuď j e výstava výberom najlepších a najnovších výtvorov, alebo j e prehliadkou retrospektívnou, súbornou. Kubal sa dal pri výbere na cestu prvú a podarilo sa mu to, čo iste ani sám nechcel. Celý prehľad tvorby, servírovanej divákovi, j e akýsi náhodný chaos, priehrštie dobrých, horších i zlých nových vecí, so zaviazanými očami vytiahnutých z hŕby do tlače pripravených, či už odtlačených fórov.

Nechcem Kubalovi nijako škodiť, j e to človek, bez ktorého by bola slovenská povojnová karikatúra sakramentsky ochudobnená, v mi

nimálnom počte našich karikaturistov j e jeho práca prepotrebná. Viktor Kubal ako málokto dokázal chrlit denne vtipy na beiiacom p.á-se jeden za druhým už 15 rokov. A to neuvereňuje len vo svojom domácom časopise Roháči. Myslím, že práve v tomto je kameň úrazu výstavy. Neúprosná exploatácia výtvarníka, karikaturistu vedie, musí viesť k jeho vyčerpanosti. Nehovorím o celkovej vyčerpanosti — karikaturista dáva do tlače takmer všetko, čo dokáže vyplodiť. Chýba zdravá autocenzúra, vznikajú vtipy pod obvyklý štandard karikaturistu.

To je, myslím, základný bod poznania a j u Kubala, tento karikaturista, sypúci vynikajúce vtipy, prepúšťa niekedy a j výrobky komerčné, zlé. Proste a jasne, Kubal má dnes u nás neotrsiteľnú pozíciu karikaturistu, nemusí si j u však narúšať slabými výtvormi. (bd)

Ukrajinská grafika do cudziny Z Kijeva vypravili v týchto dňoch

asi 150 grafických prác ukrajinských umelcov do San Franclska, kde usporiadajú v najbližšom čase výstavu ukrajinskej grafiky.

V y s o k o š k o l á c i na n a j v y š š í c h f ó r a c h To obdobie v nás zostalo už len ako spomienka, alebo ho pozná

me z rozprávania starších kolegov, ktorí končili u nás na univerzite pred pár rokmi. Mám na myslí obdobie, kedy hlavne na filozofickej, ale i na iných fakultách existovali činné súbory a krúžky ĽUT. V súčasnosti na prehliadkach tvorivosti mládeže reprezentovali bratislavské vysoké školy len dva súbory — Divadielko poézie pri Farmaceutickej fakulte UK a Literárny kabaret AMFOR. Tretí súbor, v ktorom pracujú vysokoškoláci z Bratislavy, Divadielko poézie Za rampami sa sebakriticky z vlastnej vôle nezúčastnilo Wolkrovho Prostějova a stretli sme sa s nim až na celoslovenskej prehliadke amatérskeho recitačného umenia — na IX. Hviezdoslavovom Kubíne.

Vybalili чти už kufre . . . začal sa nový školský rok. Foto: P. Poliak

No ale teraz bilanciu po poriadku.

O recitačnom súbore FaFUK sa na prostějovských diskusiách veľa hovorilo. Snáď ani o Jednom z prítomných kolektívov sa nevyslovilo toľko protichodných a ostro formulovaných názorov. Pokus o javiskovú kombináciu Mrožkovej jednoaktovky „Karol", ktorá má hlboký filozofický podtext, s veršami Mor-gensternovými (autor libreta redaktor H os la do domu M. Uhde) je skutočne šibeničným experimentom a a j proti recltátorskej úrovni členov súboru možno mať dielčie výhrady. MroŽek ako činoherná záležitosť j e zvládnutá, no predely veršami zahmlievali zmysel Jeho až do absurdnej kryštalizácie Idúceho textu a samy zanikali v porovnaní s Javiskovou akciou. Bol to však statočne odvážny zápas, odhodlanie dať sa novou, neoskúilanou cestou, moment, ktorý chýbal mnohým, n j lepšie oficiálnou porotou hodnoto-ným súborom.

Bratislavský AMFOR po prieťahoch okolo účasti v STM sa vďaka porozumeniu zodpovedných pracovníkov (!) dostal najprv na Celoslovenskú divadelnú prehliadku v Sp. Novej Vsi a odtiať až do Ostí nad Labem, kde sa konala celoštátna prehliadka malých javiskových foriem. Spišskonovoveské predstavenie trpelo na neujasnenosť symboliky, zakľučkovaný konflikt a pre-rozprávanosť niektorých pasáží. Do Ostí cestoval súbor s dopracovaným programom. Zaktualizoval ho, posilnil v ňom líniu „toho, čo chceme povedať", dopracoval herecky. Napriek mnohým výhradám v Ostl (hovorilo sa dokonca o „poprave") zostal AMFOR najúspešnejš m autorským slovenským kabaretom a po piešťanskej Satirke, ktorá pracuje s cudzími textami, druhým najlepším amatérskym kabaretom vôbec. To pravda, sme ešte vďaka zmiitkotn okolo termínov krajských prehliadok Stredoslovenského a Východoslovenského kraja, nepoznali

kabaret Letištného klubu z Košíc a príjemný objav zo Šace — kabaret Kovohút z Istebného, ktoré budú AMFOR-u na jeho pozíciu veľmi tvrdo dorážať.

Vieme, že Amforáci majú pripravené dokonca až dva vlastné nové texty, nuž držíme im palce, aby mali dostatok času a síl a j javisko-vo ich stvárniť.

Divadielko Za rampami na IX. HK premiérovalo svoj nový program z poézie L, Feldeka, M. Válka, M. Kováča a J. Stach u. Náročné pásmo, ktorého zostavovateľom j e redaktor Kultúrneho života J. Bob, sa súboru podarilo scénicky zvládnuť a nebyť pár nedopracovaných recitačných výkonov, mohlo predstavenie znamenať snáď vrchol ich dotera jše j tvorby. Súbor na inscenácii pracuje a pre bratislavské obecenstvo pripraví doštudovanú premiéru, po návrate z tohoročnej Wolkrovej Poljanky. K nei sa potom vrátime samostatným článkom.

Aktívnu kultúrnu činnosť bratislavských vysokoškolákov v oblasti javiska reprezentovali tieto tri súbory. A nereprezentovali najhoršie. Je však v možnostiach všetkých troch súborov (najmä však Divadielka poézie FaFUK a AMFOR-u) ist eite podstatne vyüie . (VS)

'

UNIVE RZITY

Nový poriadok v internátoch

Pracovnici Štátneho majetku v Be-šeňovej si veľmi pochvaľovali pomoc dievčat z I. ročníka Filozoficke j fakulty UK, ktoré tu boli v auguste na brigáde. Na obr. sú dievčatá pri mlatbe.

Foto: Miro Vojtek

PRÄVNICKÄ FAKULTA Medzinárodné právo verejné I.

(24); Štefanovič: Roľnícke družstevné právo (21); Vietor: Základy rímskeho súkromného práva (125); Matoušek: Čs. štátne právo II. (90).

(ap)

Študenti, ktorí sa začiatkom nového školského roku nasťahovali do internátov, boli iste prekvapení zmenami, ktoré sa v tomto smere udiali. Napríklad v Horskom parku našli zamurované chodby (mimochodom pevnosť týchto murovaných prepážok j e veľmi diskutabilná), nový vchod a najmä — obmedzenie návštevných dní a hodín na dni pred a v deň pracovného pokoja.

Všetky tieto zmeny sú dôsledkom nového internátneho poriadku, ktorý vydalo v auguste Ministerstvo školstva a kultúry spoločne s ÚV

N A O K R A J MAJSTROVSTIEV ČSSR V P L Á V A N Í :

Plavci Slávie UK: ELI TÁ Posledné majstrovstvá ČSSR, ktoré sa konali v bazéne n. p. Mata

dor v Bratislave, priniesli našim plavcom mnoho víťazstiev a čs. rekordov. A j keď výkony, ktoré dosiahli na tohoročných majstrovstvách ČSSR boli oproti minulému roku podstatne lepšie, predsa zaostávajú za európskym priemerom.

tom tri československé seniorské rekordy a jeden dorastenecký rekord. V súťaži družstiev žien ostala neporušená tradícia — víťazstvo putovalo do Bratislavy. Tak sa stalo a j pri celkovom hodnotení v súťaži mužov — bratislavskí plavci zvíťazili prec| Duklou Praha o 28 bodov a o 200 bodov pred ČH Brno.

Na 200 m prsia bol boj veľmi vyrovnaný, až posledných 50 metrov si víťazstvo vybojoval veľmi dobrým finišom Hečko zo Slávie UK v novom čs, rekorde 2:41,2 min.

Na 400 m os. pol. preteky si na jlepšie viedla naša Šeboková a vytvorila nový čs. rekord v čase 5:54,8 min.

Na 100 m znak Ferák po tuhom boji s Krčkom zaostal za čs. rekordom iba o 0,1 sek. v čase 1:05,2 min.

Za štyri dni tuhých bojov vybojovali plavci Slávie UK celkove 10 zlatých, 9 strieborných a 8 bronzových medailí a prekonali pri-

Zahraničná prax medikov

Dobrý nápad sa zrodil v hlavách poslucháčov IV. a V. ročníka Lekárskej fakulty UK. Rozhodli sa nadviazať styk so študentskými organizáciami v Poľsku, NDR, Bulharsku a v Maďarsku a navrhnúť im, aby ich poslucháči medicíny výmenou za našich medikov absolvovali э voj u povinnú prax u nás. V spolupráci s dekanstvom sa im to podarilo a tak skoro 80 poslucháčov LFLK odišlo na prax do nemocníc spomínaných krajín.

V Pofsku pracovali vo Varšave, v NDR v Rostocku, v Bulharsku vo Varne a Sofii, v Maďarsku v Budapešti a Szegede. Naši študenti sa oboznámili s metódami a zvyklosťami práce v zdravotníctve v týchto krajinách. Všade sa o našich výborne starali. V Poísku im umožnili výlet k moru do Gdaňska. spojený s plavbou na polostrov Hell. V Maďarsku zase strávili niekofko dni na Balatone, v Bulharsku sa obidve skupiny okúpali v Čiernom mori a v NDR okúsili vody Severného mora. ( f l )

Svoje kvality nezaprela ani Brt-ková, keď zvíťazila v novom čs. rekorde 2:45,1 min. a predstihla svoju súperku Drobilovú o 2,2 sek.

O prekvapenie sa postarala Ko-čendová a 12-ročná Kozičová, keď po peknom súboji dosiahli vynikajúce časy, z ktorých čas Kočendo-ve j — 5:14,4 min. — znamenal nový čs. rekord.

Svoje kvality dokázali plavci Slávie UK a j na neskorších závodoch, kde dosiahli cenné víťazstvá — na Pohári SNP \4 Trenčianskych Tepliciach i v prvom ročníku medzinárodných pretekov o Veľkú cenu Bratislavy, kde Slávia UK vyhrala v súťaži trojčlenných družstiev s 4557 bodmi pred ČSSR В (449У bodov) a Sláviou UK B.

Ako vidieť, výkony našich plavcov ich zaraďujú medzi čs. plavec, kú špičku a bolo by dobré, keby dostali a j primerané možnosti na to, aby svoje schopnosti rozvíja a mohli si svoje výkony porovná vať na viacerých medzinárodných pretekoch s európskou elitou.

ČSM. Okrem všeobecných ustanovení určuje nový internátny poriadok práva a povinnosti študentov tak, ako minulý rok. Článok IV. nového internátneho poriadku venuje zvýšenú pozornosť práci študentských rád v internátoch a výslovne uvádza, že študentské rady sú spoluzodpovedné za prácu Internátu a aktívne sa podieľajú na celom jeho živote. Sú zároveň prostredníkmi medzi Studentaml a vedením internátov, «majú právo spolurozhodovať o všetkých veciach, ktoré sa týkajú ubytovaných študentov a dozerajú na to, aby si plnili svoje základné povinnosti a j študenti.

Zoznamujú študentov s plnením plánu a rozpočtu internátu, no zároveň ich vedú k najvyšše j hospodárnosti. Pri porušení internátneho poriadku má študentská rada právo udeliť (alebo navrhnúť dekanovi fakulty) tieto tresty: 1. napomenutie, 2. pokarhanie pred kolektívom, 3. podmienečné vylúčenie, 4. vylúčenie z internátu.

Zásady vnútorného režimu internátu sú založené na ukáznenom podriaďovaní sa jednotlivca záujmom celku, na súdružských vzťahoch medzi ubytovanými študentami a na ich zodpovednom vzťahu k socialistickému vlastníctvu. Tieto zásady má na zreteli a j nové ustanovenie návštevných hodín, ktoré obmedzuje návštevné dni v záujme Študentov, aby sa tak vytvorili lepšie študijné podmienky na internátoch. keďže kapacita študovní zďaleka nestačí kryť potreby stále stú-I»; júceho množstva študujúcich. Za chovanie návštev sú zodpovední navŠťvení a návštevy na izbách sú možné letí so súhlasom spolubýva-júcich a nesmú v žiadnom prípade rušiť študijný kľud.

Záverečné ustanovenia sa výslovne zmieňujú o neporiadnych študentoch. ktori ,,po upozornení z akýchkoľvek dôvodov nezaplatia nájomné za dobu dlhšiu ako dva mesiace-, že strácajú právo na ubytovanie a musia byť vysťahovaní Tento nový poriadok platí od 1. októbra 1963. (ap)

AKO SO SKRIPTAMI Skúsenosti z minulého školského roku ukazujú, že na úseku vysc

koškolských učebníc bude treba e š t e veľa naprávať, najmä čo sa tv-ka otázky vydávania ucelených učebných materiálov pre niektoré prevj. mety. Táto otázka j e páľčivá najmä na lekárskej a na filozofickej fakulte. No iný j e problém, keď nakladateľstvo skriptá vydá a leží» v sklade iba preto, že si ich predajne neobjednávajú len z pohodlno* ti. Potom Je to už vecou študentov, objednali. Uvádzame preto najdôl- -

aby tlačili na vedúcich predajní, žitejšie tituly skript, ktoré sú ešt« aby skriptá, ktoré sú na sklade, na sklade (čísla v zátvorka vyjad

ru jú množstvo zásob).

LEKÁRSKA FAKULTA Krsek: Súdne lekárstvo pre medikov (296); Barta: Kapitoly z patologickej fyziológie IV. (130); Nikš: Kapitoly z patologickej fyziológie X. (518): Staněk: Histológia a mikroskopická anatómia (256).

StriAai Dejiny telesnej výchovy (55)

FARMACEUTICKÁ FAKULTA K d r l l : V »rob«-« n» mikrobiológia p r e Urmttrulot ( 1 ) ; I armakognó/t i < TO). \landAk: Cvod do kontroly galraickych prpravkov ( U )

PRIHODOVEDF.CKA FAKULTA Chrapan: Lvod do kvantovej (29), Fischer: Ovod do atómovej fyziky II. (192); Holba: Cvičenia z fyzikálnej chémie (53); Bernát. Mikrobiológia (28). Slay: Základy všeobecnej a systematickej petrografie (13); Duba: Dynamika podzemných vôd (56).

FILOZOFICKÁ FAKULTA

Kovalčíková: Anatómia pre poslu-Okál: Latinská štylistika (8); Šini-

I pre (IU31U- ко: Výber zo staršej anglickej li-cháčov ITVS (156); Brozmanová: teratúry I„ 11. (71, 31); Duhajova: Fyziológia telesných cvičení (479); Kapitoly z dejín medzinárodného

hnutia (28); Majtán: Učebnica jazyka latinského (42); čebotarev: Ruská textová cvičebnica pre posl. fil. L, II. neruštinárov (68).

Э в 0 9

MYSLÍME UŽ N A 50. VÝROČIE UNIVERZITY KOMENSKÉHO

Kabinet dejín UK založený Rozhodnutím vedenia UK z 13. mája 1963 vytvoril sa na Univerzite

Komenského útvar, ktorý si zasluhuje osobitnú pozornosť. Je to Kabinet dejín Univerzity Komenského Tento nový útvar v organizácii UK si vynútilo blížiace sa 50-ročné jubileum existencie Univerzity Komenského. Ak nadviažeme na Accademiu Istropolitanu v Bratislave, založenú roku 1467 kráľom Matejom Korvínom, ku ktorej sa historicky hlásime a na ktorú založením Univerzity Komenského v roku 1919 a j v tradíciách nadväzujeme, stáva sa blížiace 50-ročné Jubileum o to významnejšie. Veď od založenia Accademle Istropolltany uplynulo už viac ako 495 rokov. I keď v živote slovenského náro- univerzity a podávajú ho popisne,

da Univerzita Komenského zohrala veľmi stručne a bez náväznosti na veľmi významnú úlohu a bola dlhý celý vtedajší spoločenský, kultúrny čas jedinou vysokoškolskou usta- a hospodársky život. novlzŕou na Movensku nemá dote- Ľ o k z n a m ( , n a l o v y d a n i e raz úplne spracovanú históriu svo- d v o c h í ; b ^ r n i k o v U K a t < ) j D d e n

, . z príležitosti 10-ročného jubilea os-V minulosti boli tu síce snahy l o ^ n i a n a š , . j v l a s t , a d r u h ý " « " h y ' - n . e ."ho-k.orého obdobia i | e ž | t o s t | 4 0 . v ý r o i | a založenia •.O íorn . ro-eniek UK a to zväčša Komenského. Tieto sbor-V rokoch prve, C.SR a/, do r. 1837 v e n o v a l i však otázke histórie Po tomto roku su Ю iba veľmi U R * č a g < h Q o b s 0 h u nporadi.ké a kusí- písomné dok . - 4 c e v e n o v a „ o t á z . dy, »ledujuc- rozvoj UK. Ani obdo- bibliografie Ue tzv slovenského štátu z pocho- , < я т plť . r v h dôvodov nevenovalo otáz- Blížiace sa 50. výročie založenia И j a histórie UK náležitú UK j e Jednou z vážnych pohnútok pozornosť. Oilobodenie naftej vlasti k tor* vedú k tomu. aby bol;« vy-prinieslo «о mnoho momen- pracovaná súborná história Unlver-:ov. Hor'- boli prvoradé pri budo- zlty Komenského, prehodnocujúca vani ri'ivej univerzity v novom du- zo vietkých aspektov doterajšiu rhu IfiJitôrli UK sa však venovala činnosť. Vypracovanie takejto sú-ро/ornosť len príležitostne. Pozor- hornej práce znamená veľkú bádáno«* «I zasluhuj«» prára akademika teTskú činnosť, prihliadajúc na tú Mrftza pri príležitosti 50, výročia okolnosť, že v majetku UK sa nfi-/alozenéÉ « K a niektoré Iné publi- rhádza iba veľmi skromný písomný kAri* rm*n»íeho rozsahu materiál, týkajúci sa histórie unl-

Ani tieto prá< e v4ak nevyčerpá- verzíty ako a j z toho dfivodu, že vijU a plne nedoceftujú význam, ide o prehodnotenie činnosti Uni-spofofensk* a kultům«» postavenie verzity Komenského v rozličných

fázach j e j trvania od rokov 1919 až do roku 1969.

Historicky tiež treba prehodnotiť, či tu j e alebo nie j e nejaká náväznosť založenia Univerzity Komenského v roku 1919 na slávne tradicie Accademie Istropolitany a či Univerzitu Komenského možno považovať za pokračovateľa Accademi«1 Istropolitany v novom štáte Čechov a Slovákov, v Československej republike.

Po vzore Karlovej uni"er7ity, k