2 lexikÁlna paradigmatika paradigmatickÁ motivÁ · 2 lexikÁlna paradigmatika –...

2 LEXIKÁLNA PARADIGMATIKA – PARADIGMATICKÁ MOTIVÁCIA

2.1 Podstata paradigmatickej motivácie

Termín paradigma je známy z morfológie. V Encyklopédii jazykovedy (Mistrík a kol., 1993, s. 314) sa heslo paradigma charakterizuje dvojako: 1 „súbor slov s rovnakým ohýba-ním (skloňovaním al. časovaním), skloňovací, resp. časovací vzor (deklinačný, resp. konju-gačný typ)“; 2. „súbor foriem jedného slova pri jeho skloňovaní al. časovaní.“

Morfologická paradigma je teda súbor gramatických tvarov jednej lexikálnej jednotky (napr. N. strom: G. stromu, D. stromu, A. strom, L. strome, I. stromom atď.) alebo súbor rovnako sa ohýbajúcich lexém, teda lexém s rovnakým súborom gramatických tvarov (napr. bedač, bielizeň, faloš, čerň, hlaveň atď.: klasický deklinačný typ dlaň).

O paradigmách možno uvažovať aj v lexikálnej zásobe. Lexikálnou paradigmou nazý-vame súbor lexém so spoločnými a zároveň odlišnými vlastnosťami. Takto chápanú para-digmu možno prirovnať napr. k športovému kolektívu. Hráči jedného futbalového (hoke-jového a i.) mužstva majú spoločnú farbu dresov (aby sa odlíšili od súpera), zároveň sa jednotliví hráči odlišujú číslom (aby si ich neplietli rozhodcovia a diváci). Hráči teda majú niečo spoločné a niečím sa zároveň odlišujú. Takúto konfiguráciu spoločného (všeobecné-ho) a odlišného (jednotlivého) možno pozorovať aj v lexikálnej zásobe. Jednotlivé lexémy sa do paradigiem grupujú na základe istej spoločnej vlastnosti, tým sa odlišujú od členov iných paradigiem (iných „mužstiev“), zároveň sa však v rámci paradigmy navzájom odlišujú (na „dresoch“ majú iné „čísla“). Napríklad lexémy otec – matka – syn – dcéra – brat – ses-tra a i. patria do jednej lexikálnej paradigmy (spoločná vlastnosť: „príbuzenské názvy“). Tým sa odlišujú napr. od lexém učiteľ – smetiar – vodič električky – inštalatér – kurič – lekár („názvy povolaní“). V rámci skupiny príbuzenských názvov sa však jednotlivé lexémy musia odlišovať, pretože by označovali to isté a v komunikácii by nastal chaos; porov. otec „rodič mužského pohlavia“, matka „rodič ženského pohlavia“, syn „potomok mužského

LEXIKÁLNA PARADIGMATIKA, SÉMANTIKA A KOMBINATORIKA

26

pohlavia“, dcéra „potomok ženského pohlavia“, brat „súrodenec mužského pohlavia“, sestra „súrodenec ženského pohlavia“ atď.

Z paradigmatického hľadiska možno vymedziť dva druhy vlastností:

interparadigmatické vlastnosti – ide o vlastnosti, ktoré odlišujú jednotlivé paradigmy navzájom, a zároveň o vlastnosti, ktoré majú lexémy v rámci príslušných paradigiem spoločné;

intraparadigmatické vlastnosti – také, ktoré odlišujú lexémy v rámci príslušných paradigiem;

Napríklad lexémy hokej, krasokorčuľovanie, zjazdové lyžovanie, beh na lyžiach, biatlon sa vyznačujú spoločnými vlastnosťami „v zime, na snehu, na ľade“, ktorá je interparadig-matickou vlastnosťou, lebo na základe nej sa odlišujú napr. od lexém futbal, basketbal, volejbal, plážový volejbal, tenis. V rámci paradigiem sa aktualizujú intraparadigmatické vlastnosti, rozlišujúce jednotlivé lexémy, napr. príznak „na ľade“ odlišuje hokej a krasokorčuľovanie od ostatných zimných športov (zjazdové lyžovanie, beh na lyžiach, biatlon), príznak „s pukom“ odlišuje hokej od krasokorčuľovania. A podobne.

[13] Interparadigmatické vlastnosti odlišujúce letné športy od zimných športov

[14] Intraparadigmatické vlastnosti odlišujúce vybrané druhy zimných športov

LETNÉ ŠPORTY futbal

basketbal volejbal

plážový volejbal tenis

…

ZIMNÉ ŠPORTY hokej

krasokorčuľovanie zjazdové lyžovanie

beh na lyžiach biatlon

…

v zime, na snehu, na ľade v ostatných ročných obdo-biach, na tráve, na betóne,

na palubovke…

hokej krasokorčuľovanie

zjazdové lyžovanie beh na lyžiach

na ľade s pukom

na ľade umelecké prvky

tanec…

na snehu, lyže rôzne druhy terénu

na snehu, lyže dolu svahom

na snehu rôzne druhy terénu

streľba

biatlon

LEXIKÁLNA ZÁSOBA A LEXIKÁLNA MOTIVÁCIA

27

Lexikálnu zásobu možno chápať ako obrovský súbor paradigmaticky usúvzťažnených lexikálnych jednotiek, resp. ako súbor lexikálnych paradigiem. Rozoznávame tieto druhy lexikálnych paradigiem: pojmová paradigma (lexikálno-sémantické pole), synonymická paradigma, hyperonymicko-hyponymická paradigma, antonymická paradigma, parony-mická paradigma, homonymická paradigma, konverzívna paradigma, slovotvorná para-digma (podrobnejšie porov. 2.1 – 2.8).

Na základe konceptu paradigmatickej motivácie J. Dolník rozširuje chápanie pojmu mo-tivácie a J. Furdík považuje motiváciu za všeobecne platný princíp pri organizácii a fungo-vaní lexikálnej zásoby (porov. predchádzajúcu kapitolu). Paradigmatická motivácia je jedi-ný motivačný typ, ktorý je „stopercentný“, t. j. paradigmaticky motivovaná je každá lexi-kálna jednotka.

Lexikálna jednotka zväčša býva súčasťou viacerých lexikálnych paradigiem, napr. kritic-ký „typický pre krízu“: synonymická paradigma (kritický – krízový, nebezpečný, hrozivý), homonymická paradigma (kritický1 „súvisiaci s krízou“ – kritický2 „súvisiaci s kritikou“), paronymická paradigma (kritický – križiacky), slovotvorná paradigma (kríza kritický kriticky).

Paradigmatickým motivátom je príslušná lexikálna jednotka, paradigmatickými moti-vantmi sú všetky jej paradigmaticky súvzťažné lexémy; porov. [15]. Prostredníctvom PM rekonštruujeme lexému ako centrum a priesečník interlexematických vzťahov (porov. aj kap. 1.3.1). Celkovú paradigmatickú hodnotu lexémy tvorí súčet čiastkových interlexema-tických vzťahov na jednotlivých paradigmatických úrovniach (pojmovej, synonymickej, antonymickej, homonymickej atď.).

[15] Paradigmatická motivácia

Z uvedeného vyplýva, že pri PM možno uvažovať o multimotivovanosti: lexia vo funkcii motivátu má množstvo paradigmatických motivantov, teda sa vyznačuje množstvom in-terlexematických vzťahov. Pravdaže, tieto vzťahy sa neuvedomujú rovnako intenzívne, nie sú matematicky presne hierarchizované a podliehajú dynamike v závislosti od zmien v čiastkových lexikálnych paradigmách. Napríklad neologizmus sa po svojom vzniku začle-

vlastnosť

paradigmatické motivanty

paradigmatický motivát

paradigmaticky súvzťažné lexémy

synonymá: kráčať, uberať sa, hýbať sa...

antonymum: stáť hyponymum: cestovať

hyperonymum: pohybovať sa ...

ísť „pohybovať sa robením krokov“

vzťah

interlexematickosť

proces


28

ňuje do existujúcich paradigiem, čo zároveň znamená čiastočnú reštrukturáciu týchto paradigiem (vstupom nového člena sa menia aj vzťahy v paradigme); napr. song – pieseň, šláger, šansón; DVD-téka – diskotéka, vinotéka, zbierka; klientelizmus – korupcia, úplat-kárstvo, korupčníctvo, predajnosť.

2.2 Typy lexikálnych paradigiem

2.2.1 Pojmová paradigma Pojmová paradigma (používajú sa aj termíny lexikálne pole, onomaziologicko-

lexikálna paradigma) je zoskupenie lexém s istým spoločným príznakom („hyperprízna-kom“), pojmom. Tento spoločný príznak budeme nazývať klaséma, napr.

klaséma „NÁBYTOK“: skriňa, stolička, stôl, posteľ, gauč, pohovka, taburetka…

klaséma „JEDLO“: omeleta, rezeň, ryža, hrachová kaša, bryndzové halušky…

klaséma „NÁPOJ“: voda, mlieko, malinovka, kofola, káva, pivo, víno, brandy…

klaséma „VYUČOVACIE PREDMETY“: slovenský jazyk, matematika, biológia, výtvar-ná výchova, geografia…

klaséma „OBLEČENIE“: nohavice, sako, kravata, sukňa, ponožky, rukavice, čiapka…

klaséma „ĽUDSKÁ VLASTNOSŤ“: veselosť, priateľskosť, naivita, pracovitosť…

klaséma „POHYB A POLOHA“: ísť, kráčať, liezť, skákať, stáť, krútiť sa… Pojmové pole sa rozličným spôsobom štruktúruje a hierarchizuje, napr. pojmová para-

digma ČAS sa môže členiť na subparadigmy „časové úseky“ (rok, deň), „dĺžka času“ (rýchly, pomalý), „trvanie času“ (trvať, plynúť, zrýchliť, spomaliť), „meranie času“ (merať, hodiny, hodinky, stopky) atď. Subparadigmy sa ďalej rozličným spôsobom členia a sú vzájomne prepojené, čím vzniká mnohoúrovňová spleť interlexematických vzťahov. V ukážke [16] znázorňujeme výsek subparadigmy „časové úseky“.

[16] Ukážka výseku lexikálnej subparadigmy „časové úseky“

ČASOVÉ ÚSEKY

časové jednotky ...

tisícročie storočie

desaťročie rok

mesiac týždeň

deň hodina minúta

sekunda stotina

...

časti dňa ráno

dopoludnie poludnie

popoludnie večer noc

časti týždňa pondelok

... piatok

pracovný týždeň víkend

predĺžený víkend

ročné obdobia jar

leto jeseň zima

január ...

december


29

V procese osvojovania si materinského jazyka alebo učenia sa cudzieho jazyka človek nadobúda jazykovo-lexikálnu kompetenciu aj prostredníctvom paradigmatickej motivova-nosti. Lexikálne jednotky sú v jeho jazykovom vedomí ukladané do pamäti vo vzťahoch k iným lexikálnym jednotkám, ako súčasť lexikálnych, a teda aj pojmových paradigiem, ktoré sú rozličným spôsobom štruktúrované.

Paradigmatická súvzťažnosť slov zakladajúca sa na pojmovej klasifikácii je zo všetkých typov lexikálnych paradigiem najmenej kompaktná. Takto usúvzťažnené slová tvoria otvo-renú lexikálnu triedu, do ktorej patria lexémy bez ohľadu na slovnodruhovú príslušnosť (substantíva, adjektíva, verbá...), lexikálno-gramatickú príslušnosť (napr. apelatíva – prop-riá), normovanosť (spisovné – nespisovné) či akýkoľvek iný klasifikačný príznak. Napríklad pojem „FUTBAL“ vytvára triedu lexikálnych jednotiek (samozrejme, uvádzame len niekoľ-ko predstaviteľov): futbal, hráč, tréner, funkcionár, lopta, brána, gól, ihrisko, päťka, šest-nástka, brankár, obranca, stredopoliar, útočník, prihrávka, pätička, hlavička, skórovať, výhra, prehra, remíza, dres, chrániče, žltá karta, červená karta, rozhodca, vylúčiť, sústre-denie, náhradník, kapitán, liga, divák, tifosi, rowdies, tribúna, povzbudzovať, simulovať, center, rohový kop, pokutový kop, priamy kop, nepriamy kop, penalta, zranenie, ísť pod sprchy, Rozhodcovi mrkvu!, koňar, jasličky, Tehelné pole, Popluhár, Tittel, Maradona, Ro-naldo, Messi, Slovenský futbalový zväz, Arsenal Londýn, Real Madrid, Liga majstrov a i.

Z uvedenej ukážky je zrejmé, že pojmová paradigma FUTBAL sa prostredníctvom nie-ktorých lexém prekrýva jednak so všeobecnou športovou lexikou (napr. hráč, tréner, roz-hodca, gól, remíza, dres) či s pojmovými paradigmami niektorých iných športov (napr. s hádzanou, žltá karta, červená karta), v niektorých prípadoch ide o špecificky „futbalové“ lexikálne jednotky (napr. šestnástka, priamy kop, FC Barcelona, Marek Hamšík).

2.2.1.1 Tezaurus – pojmový slovník Pojmové paradigmy sa snažia lexikograficky zachytiť tezaury. Tezaurus je vecný, tema-

tický, pojmový slovník. Prvý tezaurus s názvom Thesaurus of English Words and Phrases bol vydaný v roku 1852. Jeho autorom je Peter Mark Roget, vo svojej dobe významný anglický lekár a prírodovedec, ktorý sa jazykovede profesionálne nevenoval (dnes je para-doxne preslávený práve svojím tezaurom) (bližšie porov. Klégr, 2000). Počas Rogetovho života vyšlo 28 vydaní a po smrti vo vydávaní pokračovali jeho potomkovia. Po storočí v roku 1952 autorské práva kúpilo vydavateľstvo Longman, v ktorom tezaurus pôvodne vyšiel. Nateraz posledné vydanie Rogetovho tezaura vyšlo v roku 2002. Aj keď dielo prešlo viacerými inováciami a rozsah sa z pôvodných 15 000 slov „rozrástol“ na dnešných viac než 300 000 jednotiek, pôvodná koncepcia sa prakticky nezmenila. Tezaury angličtiny sú v súčasnosti k dispozícii aj na internete, porov. napr. vyhľadávací on-line tezaurus (http://www.thesaurus.com/) alebo na názorný tezaurus, v ktorom sa zobrazujú vzťahy medzi lexikálnymi jednotkami (http://visualthesaurus.com/index.jsp).

V českom jazykovom prostredí je k dispozícii Tezaurus jazyka českého. Slovník českých slov a frází souznačných, blízkých a příbuzných (Klégr, 2007), ktorý vychádza z rogetovskej koncepcie.


30

Plán klasifikácie pojmov vychádza zo šiestich tried (I. Abstraktné vzťahy, II. Priestor, III. Hmota, IV. Intelekt (myseľ), V. Vôľa, VI. Emócie, náboženstvo a morálka) s 39 sekciami, ktoré sa ďalej členia na podsekcie, zložené z konkrétnych hesiel. Napríklad prvá trieda Abstraktné vzťahy obsahuje osem sekcií (Existencia, Vzťah, Kvantita, Poradie, Číslo, Čas, Zmena, Príčinné vzťahy); prvá sekcia Existencia zahrnuje napr. heslá Existencia, Neexisten-cia, Skutočnosť, Neskutočnosť a i. Takýchto hesiel je spolu 885.

V jednotlivých heslách sa jednotky ďalej vnútorne členia v poradí: podstatné mená (sb.), prídavné mená (adj.), slovesá (vb.), príslovky (adv.) – v tejto skupine sa okrem prí-sloviek a príslovkových určení nachádzajú aj jednotky iného typu – predložky, spojky, pri-rovnania, citácie a i. Obmedzené členenie do štyroch skupín, aj napriek značne hetero-génnej poslednej skupiny, sleduje pragmatický cieľ – poskytnúť čitateľovi čo najprehľad-nejšiu štruktúru hesla. V rámci každého slovného druhu sa nachádzajú odseky s východiskovými dominantami, napr. pri hesle č. 730 Pocit sú uvedené odseky s dominantnými lexémami: substantíva pocit, kategorie citů, cítění, soucit, citovost, emoč-ní vzrušení, emocionální zaujetí, adjektíva pocitový, cituplný, citlivý, soucitný, citově roz-echvělý, rozrušený, zaujatý, verbá cítit, soucítit, dojmout, reagovat. V odseku s východis-kovým podstatným menom soucit nájdeme tieto jednotky: soucítění, soustrast, účast, účastenství, spoluúčast, útrpnost, sympatie, solidárnost, schopnost vcítit se, vcítění, vciťo-vání, empatie, pocit sounáležitosti, pocit vzájemného porozumění, porozumění, pochopení, vnímavost, přátelskost, kolegialita, pozitivní vibrace, ocenění, uznání, docenění, citlivost, senzitivita, něha, něžnost, vlídnost, srdečnost, laskavost, láskyplnost, vřelost, vroucnost. (Aj z tohto príkladu je evidentné, že v tezauroch sa spracúva nielen synonymia, ale zachy-távajú sa široko chápané pojmové vzťahy.) Na konci väčšiny hesiel nájdeme odkazy na ďalšie obsahovo súvisiace heslá, napr. pri spomínanom hesle Pocit sú to <334 Tělesný pocit, 731 Citlivost, 733 Silná emoce, 797 Láska, 798 Nenávist, 811 Soucit>.

[17] Tezaurus jazyka českého (KLégr, 2007) – ukážka a obálka 797 Láska sb. láska, náklonnost, pozitivní citový vztah, cit, milostný cit, cítění, emoce, sentiment, afekt, přilnutí, příchylnost, přítulnost, oddanost, citová vazba, emocionální pouto, láskyplnost, láska manželská, láska rodičovská, láska mateřská, láska otcovská, láska bratrská, láska sesterská, láska synovská, opičí láska, volná láska, erós, melomania, patriotismus, filogynie, filiá; láska k bližnímu, lidumilnost, lidumilství, filantropie, altruismus, nesobeckost, nezištnost, dobročinnost, charita, samaritánství, křesťanská láska, agapé, lidství, lidskost, humánnost, humanita, mecenášství ... dvoření, namlouvání, námluvy, vyznávání lásky, nabídka k sňatku, požádání o ruku, dvornost, galantnost, kavalírskost, pozornost k ženám, skládání komplimentů, tokání, obletování, koketerie, balení; ...


31

milostní partner, milenec, milenka, souložník, souložnice, kon-kubína, kuběna, hetéra, metresa, grizeta, grizetka, kurtizána; ... adj. láskyplný, milující, citový, emocionální, milostný. milostipl-ný, něžný, laskavý, mateřský, pozorný; ... zamilovaný, zamilovaný až po uši, rozkochaný, roztoužený, poblázněný, poblouzněný, okouzlený, zaslepený, zaláskovaný, zabouchnutý; vb. milovat, mít rád, chovat náklonnost k, pociťovat náklonnost vůči, cítit lásku k, chovat něžný cit k, stát o, mít v oblibě, uchová-vat v srdci, mít ve svém srdci, nosit ve svém srdci, mít citovou vazbu na, mít fixaci na; ... adv. s láskou, con amore, appasionato, amoroso, láska hory přenáší, amor vincit omnia

Sféra využitia tezaurov je široká – môžu poslúžiť každému používateľovi jazyka, ktorý,

najmä pri tvorbe písaných textov, hľadá čo najvýstižnejší výraz pre daný pojem, čo v konečnom dôsledku vedie k rozširovaniu individuálnej slovnej zásoby. Tezaurové výstu-py sa môžu stať aj východiskom či inšpiráciou pre ďalší lingvistický, ale aj interdisciplinár-ny, napr. psycholingvistický výskum. V neposlednom rade tezaurus je svedectvom výz-namovej i výrazovej pestrosti lexiky národného jazyka, ktorá je „vsadená“ do konkrétnej doby a determinovaná geopolitickými či sociokultúrnymi faktormi.

Na základe pojmových vzťahov sú zostavené aj niektoré nárečové slovníky, napr. Vecný slovník dolnotrenčianskych nárečí (Ripka, 1981); Lexika Novohradu. Vecný slovník (Matej-čík, 1975). Napríklad Matejčíkov slovník je usporiadaný do šiestich oddielov: I. Príroda, II. Práca, III. Obytný dom, IV. Fyzický život človeka, V. Duševný a psychický život, VI. Dedina a spoločenský život. Ďalej sa oddiely členia na kapitoly a skupiny. Napríklad oddelenie IV. Fyzický život človeka sa ďalej člení na tieto skupiny: život človeka (napr. heslá nátura, ži-vót, baba, staroba), časti tela (napr. heslá hlava, gamba, vráske, šeďivéťi), fyziologická činnosť (napr. heslá hlas, pišťaťi, xrápaťi, poťiťi sa), činnosť zmyslov a ústrojov (napr. heslá viďéťi, počuťi, koštovaťi), pohyb a stav (napr. heslá ňésťi, škrabaťi, šmajtaťi) a i.

Na princípe pojmovej klasifikácie sa koncipujú aj nárečové zväzky medzinárodného projektu OLA (Obščeslavjanskij lingvističeskij atlas. Slovanský jazykový atlas). Príprava jedného zo zväzkov bola koordinovaná aj slovenskými lingvistami z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, konkrétne ide o 4. zväzok lexikologicko-slovotvornej série s názvom Poľno-hospodárstvo (Ferenčíková, 2012). Možno tiež pripomenúť, že pojmové kritériá stoja v pozadí lexikálno-sémantickej klasifikácie toponým (Šmilauer, 1960, 1972; Krško, 2001 a i.)

S rozvojom počítačovej a korpusovej lingvistiky sa začali objavovať snahy o počítačové spracovanie interlexematických (paradigmatických) vzťahov. Jedným z takýchto výstupov je projekt WordNet (http://wordnet.princeton.edu/), ktorý pripomína spracovanie lexiky pomocou tezaurov. WordNet sa však od tezaurov odlišuje vo viacerých smeroch: vo väčšej


32

miere berie do úvahy lexie; keďže ide o elektronickú databázu, je možné sa v ňom orien-tovať pomocou prehliadača (browsera), typy sémantických vzťahov sú explicitne pomeno-vané (porov. citovanú webovú stránku). Informácie o slovenskom WordNete sú k dispozícii na stránke Slovenského národného korpusu Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra (http://korpus.juls.savba.sk/WordNet.html). Píše sa tu, že „WordNet je slovník slov uspo-riadaných podľa sémantických vzťahov. V databáze slovenského WordNet-u sú spracova-né sémantické vzťahy najfrekventovanejších podstatných mien, prídavných mien, slovies a prísloviek s využitím mapovania na anglický WordNet. Ku každému záznamu (synsetu) je pripojený aj anglický ekvivalent.“ K dispozícii je 25 000 záznamov, pričom projekt sloven-ského WordNetu je v štádiu vývoja.

Niektorí bádatelia pojmovú klasifikáciu neuznávajú poukazujúc na jej „nelingvistický“ základ a prílišnú vágnosť. V jazyku však takéto členenie nepochybne funguje. V. Krupa (1991, s. 25 – 26) v tejto súvislosti uvádza príklad výpovedí Potrebujem ceruzku. – Potre-bujem pero., ktorý komentuje takto: „Chyby tohto druhu nie sú vôbec náhodné a vždy odhaľujú významové väzby medzi slovami, akoby nesprávne zvolené slovo pochádzalo vždy z toho istého významového okruhu či slovného poľa.“ Klasifikácia je totiž jedným z fundamentálnych princípov hierarchizácie mimojazykovej skutočnosti, ktorá sa, pravda-že, uskutočňuje prostredníctvom jazyka. V neposlednom rade klasifikácia je imanentným prejavom ľudského myslenia. V jazyku nie je nič, čo by nebolo v ľudskom myslení a v tomto zmysle jazyk je lakmusovým papierikom ľudského myslenia.

2.2.2 Synonymická paradigma Paradigmatický vzťah synonymie je založený na sémantickej dominante relatívnej výz-

namovej zhody a formálnej rozdielnosti. Základným útvarom synonymie je synonymický rad, čiže „štruktúrovaný útvar, ktorý spája sémantická zhoda alebo blízkosť, pričom vše-obecným zjednocujúcim činiteľom je spoločný významový základ“ (Horecký – Buzássyová – Bosák a kol., 1989, s. 322); napr. abdikovať – odísť – vzdať sa – rezignovať, mocný – silný – statný – mohutný – svalnatý – svalovitý – zavalitý – robustný – obrovitý – pevný – jadrný – zemitý – dúži – zdatný. Členy synonymického radu patria do rovnakého slovného druhu. Voľnejší je tento vzťah v prípade, ak členom synonymického radu je frazéma. Určovanie slovnodruhovej príslušnosti najmä pri frazémach s vetnou a súvetnou stavbou je irele-vantné, keďže ide o špecifické lexémy, ktoré okrem pomenovacej funkcie plnia aj vyjadro-vaciu funkciu (porov. Ološtiak – Ivanová, 2013).

Termín synonymický rad je totožný s termínom synonymická paradigma. Východisko-vou lexémou synonymického radu je synonymická dominanta, ktorou býva zväčša naj-frekventovanejšia, štylisticky a komunikačne bezpríznaková jednotka. Okolo dominanty sa zoskupujú ďalšie členy synonymického radu; porov. [18].


33

[18] Synonymický rad dohovárať (podľa Synonymického slovníka slovenčiny, 2004)

Paradigmatické vzťahy synonymie sa primárne určujú vo vzťahu k lexiám, pretože: a) jednotlivé lexie môžu mať iné synonymá; b) jednotlivé lexie sa môžu navzájom odlišovať zaradením do synonymických radov; napr. prvé dve lexie lexémy matný sú východiskami synonymických radov, tretia lexia je člen synonymického radu; porov. [19].

[19] Synonymické vzťahy lexií lexém byť a matný

BYŤ

lexie synonymá

nachádzať sa v priestore alebo čase jestvovať, existovať, žiť, kniž. prebývať...

byť prítomný zdržiavať sa, zdržovať sa, nachádzať sa...

MATNÝ

lexie synonymá

ktorý má málo lesku mdlý, nevýrazný, nejasný, slabý, nepriehľadný...

ktorý nemá prísnu al. viditeľnú podobu nejasný, nezreteľný, neostrý, rozmazaný...

ktorý je nevyhovujúci (z istého hľadiska) slabý

2.2.2.1 Klasifikácia synoným Synonymá možno triediť z viacerých hľadísk, z ktorých si predstavíme významové

a formálne hľadisko. I. Sémantické hľadisko a) Významová totožnosť sémantických komponentov aa) synonymá, ktoré sú rovnaké z hľadiska extralingválnych typov lexikálnej motivácie;

napr. lingvistika – jazykoveda, iba – len, klamár – luhár, nadrbať sa – najebať sa (obe sú expresívne motivované vo význame „opiť sa“);

ab) synonymá odlišujúce sa z hľadiska extralingválnych typov lexikálnej motivácie; napr. peniaz – zast. grajciar (temporálna motivácia), nahnevať sa – vulg. nasrať sa (expre-sívna motivácia), tvoriť – kniž. kreovať (registrová motivácia) (tradične sa hovorí o pragma-

synonymická dominanta

dohovárať pripomínať niečo s výčitkou

dovrávať: márne mu dohovárali, dovrávali za neskoré príchody • vyčítať • vyčitovať • menej vhodné vytýkať (prísnejšie dohovárať): vyčítali jej nevďačnosť • mentorovať • poúčať (nevhodným, povýšeneckým spô-sobom dohovárať): mentorovaním nič nedosiahneš • napomínať • hovor. predhadzovať: napomínali ho za klamstvo; predhadzovali jej, že sa nestará o deti • karhať • hrešiť (prísne dohovárať za nesprávne ko-nanie): karhala syna za bitkárstvo • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • fraz. prehovárať/hovoriť do duše • fraz. expr.: vyhadzovať na oči • čistiť žalúdok (niekomu) • subšt. pucovať

členy synonymického

radu


34

tických a štylistických synonymách), profesor „stredoškolský učiteľ“ – slang. profák (socio-lektická motivácia).

b) Významová totožnosť a odlišnosť sémantických komponentov ba) Ideografické synonymá – líšia sa významovými odtienkami, ktoré dominantne

pramenia z rozdielneho nazerania na mimojazykovú skutočnosť; napr. skúmavý „ktorý chce pozorovaním niečo odhaliť“ – pýtavý „v ktorom sa zračí podozrenie, neistota, otáz-ka“, nesprávny „ktorý je v rozpore so správnosťou“ – pomýlený „ktorý sa pomýlil, chybný“ – nevhodný „z hľadiska situácie, potreby, normy“, trestný „ktorý si zasluhuje trest“ – na-padnuteľný „ktorý možno právne napadnúť“, sviatočný „ktorý sa odohráva počas sviat-kov“ – nevšedný „nezvyčajný, výnimočný“, uterák „kus tkaniny určený na utieranie tela“ – osuška „veľký uterák na osúšanie“, ošarpaný „používaním, vekom ap. poškodený“ – spustnutý „zanedbaný, upadnutý“.

bb) Špecifikačné synonymá – líšia sa v rozličnom vyjadrení na úrovni konkrétnejšie – všeobecnejšie; napr. myšlienka – nápad „náhla myšlienka“, peniaze – hotovosť „hotové peniaze“, skúpy „ktorý nerád dáva zo svojho majetku“ – lakomý „ktorý nerád dáva zo svojho majetku a túži po majetku iných“, tretiak „žiak tretej triedy“ – tercián „žiak tretej triedy osemročného gymnázia“, svieca – voskovica „vosková svieca“, triediť „zaraďovať do skupiny“ – klasifikovať „systematicky zaraďovať“, uhorka – nakladačka „uhorka určená na nakladanie, konzervovanie“.

Tento typ synoným môže byť aj výsledkom pôsobenia slovotvornej motivácie:

pri substantívach ide o dvojice s deminutívnymi a augmentatívnymi motivátmi, kto-ré obsahujú špecifikačné komponenty „malý; milý“ (stôl – stolček, loď – loďka, pero – pier-ko), resp. „veľký; nepríjemný“ (chlap – chlapisko, čert – čertisko, dievča – dievčisko);

pri verbách ide o dvojice s deminutívnymi motivátmi, ktoré možno roztriediť do týchto významových skupín (Ivanová – Kyseľová – Perovská, 2015, s. 600): verbá vydáva-nia zvukov (napr. klepať – klepkať, dupať – dupkať), verbá prijímania potravy/tekutín (napr. cucať – cuckať, lízať – lizkať), verbá kontaktu (napr. hladiť – hladkať, hrýzť – hryz-kať), verbá fyziologických aktivít (napr. búvať – buvinkať, grcať – grclať), verbá pohy-bu/polohy (napr. bežať – bežkať, sedieť – sedkať), verbá manipulácie (napr. gúľať – guľkať, nazberať – nazberkať), iné (napr. baviť sa – bavkať sa).

bc) Intenzifikačné synonymá – majú rozdielny stupeň významu; napr. pekný – krásny – nádherný, špatný – ohyzdný, nie – ani bohovi „razantné odmietnutie“.

Aj tento typ synoným môže byť výsledkom pôsobenia slovotvornej motivácie:

pri adjektívach ide jednak o kategóriu zintenzívnenia – komponent „veľmi“ (bledý – bledunký, malý – malinký), jednak oslabenia vlastnosti motivantu – komponent „trochu“ (bledý – pobledší, hlúpy – hlúpučky);

pri verbách ide o kategóriu intenzívnosti (tzv. úsilné slovesá), napr. gágať – gago-tať, dýchať – dychčať (Ivanová – Kyseľová – Perovská, 2015, s. 601 – 602).

Odlišnosť sémantických komponentov môže byť sprevádzaná aj odlišnosťou

v pragmatických a štylistických aspektoch, napr. učiteľ – zastar. rechtor „učiteľ pôsobiaci aj


35

ako organista“ (temporálna motivácia), odkrojiť – expr. odšmyknúť „odkrojiť malý kúsok“ (expresívna motivácia).

II. Slovotvorno-morfematické hľadisko Z tohto hľadiska sa rozlišujú dve skupiny: a) Rôznokoreňové synonymá – také jednotky, ktoré nemajú spoločný morfematicko-

slovotvorný komponent, napr. lúčovitý – radiálny, trezor – sejf, trieštiť – rozbíjať. b) Rovnakokoreňové synonymá – také jednotky, ktoré majú okrem významového

komponentu (významových komponentov) spoločnú koreňovú morfému, príp. rezíduum koreňovej morfémy (pri abreviácii). Zaraďujeme ich do dvoch hlavných skupín podľa toho, či synonymický vzťah je alebo nie je ovplyvnený motivačným vzťahom k viacslovným po-menovaniam:

ba) Synonymá bez motivačného vzťahu k viacslovným pomenovaniam baa) slovotvorné – sú späté vzťahom slovotvornej motivácie, a to ako členy rovnakého

slovotvorného hniezda, napr. strom – stromček, ustlať – postlať, vzpriamiť sa – napriamiť sa, rozmaznanec – maznák – maznoš – maznavec;

bab) abreviačné – jedno zo synoným je skratka, napr. profesor – prof., mladší – ml. bb) Synonymá s motivačným vzťahom k viacslovným pomenovaniam bba) univerbizačné – synonymný vzťah sa utvára ako dôsledok univerbizačného proce-

su (bližšie porov. 4.4.1): – slovotvorné, napr. lokálna anestézia – lokálka, metrický cent – metrák; – abreviačné, napr. nezávislý kandidát – NEKA, polievková lyžica – PL; – slovnodruhové, napr. ručná brzda – ručná, plochá dráha – plochá; bbb) multiverbizačné – synonymný vzťah sa utvára ako dôsledok multiverbizačného

procesu (bližšie porov. 4.4.2), napr. odpovedať – dať odpoveď, kniha – knižné dielo.

2.2.2.2 Lexikografické spracovanie synonymie Synonymické vzťahy v slovenčine sú spracované jednak čiastkovo v podobe týchto diel:

Príručný slovník diferenciálny a synonymický (Garaj, 1937); Malý synonymický slovník (Pi-sárčiková – Michalus, v priebehu obdobia 1973 – 1990 vyšlo 6 vydaní), jednak komplex-nejšie prostredníctvom akademického Synonymického slovníka slovenčiny (1. vyd. 1995, 2., oprav. vyd. 2000; 3., nezm. vyd. 2004; ďalej SSS). SSS obsahuje cca 10 000 synonymic-kých radov (spolu 40 000 hesiel, z toho 30 000 je odkazových). Synonymia sa uchopuje prostredníctvom jednotlivých lexií, používa sa výklad významu, a to pri synonymickej do-minante a všade tam, kde to je relevantné, exemplifikácia (v obmedzenej miere ako dopl-nok k sémantizácii), ako aj systém funkčných kvalifikátorov, ktorý je v takomto type slov-níka extrémne dôležitý, pretože je ukazovateľom, resp. spoluukazovateľom diferencií vnútri synonymického radu.


36

[20] Synonymický slovník slovenčiny – ukážka a obálka

hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. ved-ľajší) • základný • fundamentálny • rozhodujúci: hlavný, základ-ný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fun-damentálny prvok • podstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázka • prvoradý (op. druhoradý) • prvý • primárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcia • najdôležitejší • najvýznamnejší: najdôležitejšie je zdra-vie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienka • kniž. eminent-ný: eminentný záujem • ústredný • centrálny • titulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústred-ná, titulná postava románu • zastar.: sídelný • stoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, pre-vládajúci): dominantné vlastnosti druhu • kľúčový • nosný • oporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné body • kniž. kardinálny • zastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problém • generálny • najvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miesta • vedúci • hegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna sila • ko-runný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok 2. p. predný 1

2.2.3 Hyperonymicko-hyponymická paradigma Človeku je vlastné myslenie (a teda aj tvorenie pojmov a významov) na rôznych úrov-

niach konkrétneho a všeobecného. Táto schopnosť nachádza svoj prirodzený odraz aj v jazyku, lexikálnom význame a vo vzťahoch medzi lexikálnymi jednotkami, resp. lexiami, pričom elementárnym je v tomto prípade rodovo-druhový vzťah. Lexéma, ktorá je nosi-teľkou rodového pojmu a významu, sa nazýva hyperonymum (napr. pes), lexéma, ktorá je nositeľkou druhového pojmu a významu, sa nazýva hyponymum (napr. doga). Hyponymá na rovnakej úrovni sa nazývajú kohyponymá (napr. doga – buldog – pudel); porov. [21].

[21] Hyperonymicko-hyponymický vzťah

pes

doga buldog pudel hyponymum kohyponymá

hyperonymum

...


37

Hyperonymicko-hyponymická paradigma je zoskupenie lexém majúcich nerovnaký ob-sah a rozsah významu. Lexéma s užším významom (hyponymum) je obsiahnutá v lexéme so širším významom (v hyperonyme). Hyperonymum a hyponymum sa nachádzajú vo vzťahu recipročnej inklúzie, a to z hľadiska významovej extenzie a intenzie.

Významová extenzia značí počet denotátov, ktoré sa danou lexiou pomenúvajú. Z tohto hľadiska hyperonymum pes má širšiu extenziu než hyponymum doga, pretože zahŕňa viac denotátov. Platí pritom inkluzívny vzťah rezltujúci do pravdivosti výroku Každá doga je pes. a nepravdivosti výroku *Každý pes je doga.

Významová intenzia je bohatosť, konkrétnosť významu danej lexie. Hyponymum doga „veľká šelma s krátkou hladkou srsťou chovaná ako domáce zviera“ je významovo bohat-šie než hyperonymum pes „šelma chovaná ako domáce zviera“, pretože pomenúva kon-krétny druh (plemeno) psa. Platí inkluzívny vzťah, pri ktorom význam lexie pes je zahrnutý vo význame lexie doga; porov. [22].

[22] Extenzia a intenzia v hyperonymicko-hyponymickom vzťahu

K tejto problematike pripájame dve krátke poznámky: 1) Rodovo-druhové vzťahy sa môžu stupňovito zreťazovať, čím vznikajú rozličné úrovne

všeobecnosti a konkrétnosti. Inými slovami, lexéma môže fungovať aj ako hyponymum, aj ako hyperonymum. Napríklad lexéma modrý je hyponymum vo vzťahu k lexéme farebný, ale hyperonymum vo vzťahu k lexémam bledomodrý, tmavomodrý; porov. [23]:

[23] Hyperonymicko-hyponymické vzťahy lexémy modrý

pes

doga

extenzia intenzia

doga „veľká šelma s krátkou hladkou srsťou chovaná ako domáce zviera“

pes „šelma chovaná ako domáce zviera“

farebný

modrý červený

zelený hyponymum

hyperonymum

...

bledomodrý tmavomodrý


38

2) Je prirodzené, že rodovo-druhová hierarchizácia v bežnej komunikácii je iná (menej presná) než vo sfére vedy. V odbornom (vedeckom) pomenúvaní sa rodovo-druhové vzťa-hy vymedzujú presne a stupňovito. Napríklad v biológii sa takto triedia všetky živé orga-nizmy; pre hierarchické usporiadanie sa používa termín taxonómia. Základné taxonomické (hierarchické) úrovne tvoria (podľa encyklopédie Zviera, 2002, s. 18 – 23): ríša – kmeň – trieda – rad – čeľaď – rod – druh (treba upozorniť, že systematík triedenia je viacero). Živočíchy, tvoriace jednu z piatich ríš1, sa členia na kmene bezchordátov a chordátov. Chordáty sa členia na tieto triedy: cicavce, vtáky, plazy, obojživelníky, kruhoústnice, drs-nokožce a ryby. A tak ďalej. Prirodzene, postupovať možno aj opačným smerom, od kon-krétneho k všeobecnému. Napríklad druh lev púšťový (lat. Panthera leo) patrí do rodu pantera (lat. Panthera), rod pantera patrí do čeľade mačkovité (lat. Felidae), čeľaď mačko-vité patrí do radu šelmotvaré (lat. Carnivora), rad šelmotvaré patrí do triedy cicavce (lat. Mammalia), trieda cicavce patrí do kmeňa chordáty (lat. Chordata) a kmeň chordáty patrí do ríše zvierat (lat. Animalia).

2.2.4 Antonymická paradigma Antonymická paradigma je zoskupenie lexém s protikladným významom, napr. silný –

slabý, chorý – zdravý, bohatstvo – chudoba. Antonymá vyjadrujú protikladnosť významov na základe spoločnej pojmovej bázy, napr. samec – samica „pohlavie“, veľký – malý „veľ-kosť nezodpovedajúca štandardu“. Antonymia sa na rozdiel od synonymie nevyznačuje takým kvantitatívnym zastúpením2, platí však, že „myslieť v protikladoch sa pokladá za tendenciu platnú všeobecne“ (Horecký a kol., 1989, s. 336 – 337). Dokazujú to aj psycho-logické experimenty (Guiraud, 1954, s. 54; cit. podľa Filipec – Čermák, 1985, s. 129), podľa ktorých najfrekventovanejšie slovné asociácie sa generujú na základe koordinácie a kontrastu, následne podobnosti a hyperonymie.

Pre antonymá je charakteristická obojstranná závislosť: vzájomne sa predpokladajú a zároveň vylučujú (Dolník, 2003, s. 97), napr. vysoký (strom) sa vníma len na podklade nízky (strom), význam „vysoký“ sa vylučuje s významom „nízky“, ale zároveň význam „vysoký“ bez významu „nízky“ nejestvuje. Podobne ako pri synonymii jednotlivé lexie môžu vstupo-vať do rozličných antonymických vzťahov; porov. [24].

[24] Antonymické vzťahy lexií lexém starý a ostrý

STARÝ

lexia antonymá

„ktorý je v pokročilom alebo poslednom období svojho života, vývinu“ mladý

„dlhým používaním, jestvovaním opotrebovaný“ nový

1 Ďalšími ríšami sú monéry, protisty, huby, rastliny. 2 „Na rozdiel od synonymie je antonymia javom kvantitatívne pomerne obmedzeným a do vývinu

lexiky výraznejšie zasahujú iba niektoré jej typy“ (Horecký a kol., 1989, s. 329 – 330).


39

OSTRÝ

lexia antonymá

„majúci tenkú, nabrúsenú hranu, ktorou sa dá krájať, rezať ap.“ tupý

„(o náboji) majúci prieraznú strelu“ slepý

„vyznačujúci sa prísnosťou, strohosťou, príkry“ mierny, jemný

2.2.4.1 Klasifikácia antoným Pri klasifikácii vychádzame najmä z poznatkov J. Filipca (Filipec – Čermák, 1985, s. 129

– 132), J. Dolníka (2003, s. 97 – 104) a M. Pisárčikovej (in: Horecký a kol., 1989, s. 333 – 337), ako celok však ponúkame vlastnú systemizáciu a interpretáciu; porov. schému [28]. Antonymá členíme podľa troch hľadísk – logicko-pojmového, slovotvorno-morfema-tického a pragmatického.

I. Logicko-pojmové hľadisko Logicko-pojmové hľadisko odráža vzťah antoným k rodovému pojmu. Rodový pojem je

platforma, báza, na základe ktorej sa významy lexém vnímajú ako kontrastné. Na najvyššej úrovni rozlišujeme pravé a nepravé antonymá. Kým pri pravých antonymách oba pojmy majú kladný obsah (napr. odborník – neodborník „laik“), pri nepravých antonymách má kladný obsah len jeden člen (napr. učiteľ – neučiteľ).

a) Pravé antonymá aa) Graduálne antonymá Členy antonymickej dvojice nepokrývajú celý rodový pojem, ale isté jeho stupne, výse-

ky, časti. Z toho vyplýva, že popretie jedného člena automaticky neznamená platnosť dru-hého člena, t. j. nie A ≠ B (Tento stĺp nie je vysoký. ≠ Tento stĺp je nízky.). Takto sa pome-núvajú najmä časové pojmy (minulosť – budúcnosť, včera – zajtra), priestorové pojmy (horný – dolný, vľavo – vpravo), fyzické vlastnosti denotátov (čierny – biely, veľký – malý), vlastnosti a hodnotiace pojmy (jednoduchý – komplikovaný, hlúpy – múdry, pekný – špat-ný). Podľa toho, či antonymá pomenúvajú alebo nepomenúvajú krajné póly rodového pojmu, rozoznávame polárne a nepolárne antonymá:

aaa) Polárne graduálne antonymá Členy antonymickej dvojice A a B pomenúvajú krajné póly pojmu, medzi ktorými je je-

den alebo viac medzistupňov Y, schematicky A – (Y1-n) – B; napr. začiatok – (stred) – koniec, predný – (prostredný) – zadný, porov. aj schému [25].

[25] Polárna graduálna antonymia

[xx] Polárna graduálna antonymia

pojmy „priestor“ / „čas“

(stred)

(Y1 – n) A

ZAČIATOK

B

KONIEC


40

aab) Nepolárne graduálne antonymá Členy antonymickej dvojice A a B pomenúvajú isté výseky, časti rodového pojmu, ktoré

sa chápu kontrastne, pričom krajné póly pojmu sa pomenúvajú lexiou alebo lexiami X1-n a Z1-n a medzistupne lexiou, resp. lexiami Y1-n, schematicky (X) – A – (Y1-n) – B – (Z); napr. (obrovský) – veľký – (priemerný) – malý – (drobný), (ľadový) – studený – (vlažný) – teplý – (horúci) – (vriaci); porov. [26].

[26] Nepolárna graduálna antonymia

aab) Vektorové antonymá Členy antonymickej dvojice pomenúvajú protikladný smer (porov. termín vektor ako

veličina daná veľkosťou, smerom a zmyslom). Takýto význam majú najmä pomenovania pohybov (vyliezť – vliezť, prísť – odísť, priblžiť sa – vzdialiť sa), iných činností (doniesť – odniesť, dosypať – odsypať, obliecť sa – vyzliecť sa), pomenovania sociálneho správania a prejavov (prijať – zamietnuť), príp. vyjadrenia ideových a svetonázorových konceptov (komunistický – antikomunistický, ficovec – antificovec), ako aj pomenovania vzťahov po-mocou prepozícií (napr. nad – pod, do – z, pred – za, k – od), ktorých sémantika je vo via-cerých ohľadoch súvzťažná so sémantikou prefixov, utvárajúcich vektorové vzťahy najmä pri verbách.

Pri vektorových významoch sa neguje časť významu antonymického partnera, napr. doliať „liatím doplniť“ – odliať „liatím odobrať“, prísť „dostať na na určité miesto“ – odísť „dostať sa preč z určitého miesta“. Pri graduálnej antonymii sa popiera celý význam anto-nymického partnera, napr. veľký = opak malý.

ab) Komplementárne antonymá Členy antonymickej dvojice pokrývajú celý spoločný pojem, v danom pojme neexistuje

tretia možnosť, napr. muž – žena, samec – samica, svetlo – tma, živý – mŕtvy, ženatý – slobodný, áno – nie. To znamená, že negácia jedného člena automaticky značí platnosť druhého člena, t. j. nie X = Y, napr. nie muž = žena.

horúci, vriaci

(Z1 – n)

ľadový vlažný

pojem „teplota“

STUDENÝ

(X1 – n) (Y1 – n)

A B

TEPLÝ


41

[27] Znázornenie komplementárnej antonymie

b) Nepravé antonymá Ako bolo spomenuté, podstata nepravej antonymie spočíva v tom, že len jeden (vý-

chodiskový) člen dvojice má kladný obsah, druhý pojem je záporný, napr. učiteľ – neučiteľ, ružový – neružový, Slovák – Neslovák. J. Dolník (2003, s. 97) v tejto súvislosti konštatuje, že takýto kontradiktorický (protirečivý) vzťah nie je základom antonymie. Z tohto dôvodu možno uvažovať o nepravej antonymii.

II. Morfematicko-slovotvorné hľadisko a) Rôznokoreňové antonymá – také lexémy v protikladnom významovom vzťahu, kto-

ré nemajú spoločný morfematicko-slovotvorný komponent, napr. veľký – malý, biely – čierny, vnútri – vonku, pravda – lož.

b) Rovnakokoreňové antonymá – také antonymá, ktoré majú súvzťažnú koreňovú morfému. Môžu byť:

ba) privatívne – jedna lexia má morfematický, resp. slovotvorný odlišujúci príznak; ide o formálne identické antonymá, z ktorých lexia B má oproti lexii A o jednu alebo niekoľko morfém viac:

prefixálne adjektíva (najmä s prefixmi bez-, ne-, proti, príp. s prevzatými prefixmi a-/ ab-, i-/im-/in-, anti- a i.): napr. malý – nemalý, cenný – bezcenný, morálny – amorálny, normálny – abnormálny, racionálny – iracionálny, potentný – impotentný, aktívny – inak-tívny;

prefixálne substantíva: smer – protismer, román – antiromán, šťastie – nešťastie; bb) ekvipolentné – obe lexie majú morfematický, resp. slovotvorný odlišujúci príznak;

porov. substantíva (sympatia – antipatia), prefixálne verbá (prísť – odísť, doniesť – od-niesť), prefixálne verbá (nadradený – podradený, nadzvukový – podzvukový), kompozitné alebo polokompozitné lexémy (o statuse polokompozít porov. Ološtiak – Gianitsová-Ološtiaková, 2015, s. 287 – 292): dobromyseľný – zlomyseľný, rusofil – rusofób, makrocefá-lia – mikrocefália.

III. Pragmatické antonymá Pragmatické antonymá zaraďujeme do osobitnej skupiny. Napríklad pes a mačka sa

chápu ako opozitá na základe prototypického vzťahu neznášanlivosti medzi týmito dvomi druhmi domácich zvierat (porov. aj frazému byť ako mačka a pes „neznášať sa“); podobne

MUŽ ŽENA

pojem „pohlavie“


42

aj mačka – myš. Protikladný alebo čiastočne protikladný vzťah sa konštituuje na základe skúseností človeka, resp. jeho interpretácie javov mimojazykovej skutočnosti; porov. ďal-šie príklady: pán – sluha, metalista – depešák, katolík – evanjelik, veriaci – ateista, červený (ľavicový; komunistický) – modrý (pravicový), pracovný týždeň – víkend.

Nepragmatické antonymá sú všetky ostatné skupiny. [28] Typy antonymie

pravé

nepolárne

vektorové

graduálne

komplementárne

polárne

nepravé

logicko-pojmové hľadisko

slovotvorno-morfematické

hľadisko

pragmatické hľadisko

A N T O N Y M Á

rôznokoreňové

rovnakokoreňové

privatívne

ekvipolentné

nepragmatické

pragmatické


43

2.2.5 Paronymická paradigma Paronymická paradigma je zoskupenie lexém, ktoré sa vyznačujú formálnou podobnos-

ťou a zväčša zhodnou gramatickou charakteristikou, na základe čoho dochádza v komuni-kácii k potenciálnej zámene, napr. veta – veda, vystrojiť – vyrojiť, zaraziť – naraziť. Pokiaľ ide o vzťah paronymie a významu, názory sa rôznia. Niektorí autori vymedzujú paronymiu ako formálno-obsahový vzťah, teda súvzťažnosť sa prejavuje aj na obsahovej úrovni (napr. J. Dolník, 2003, s. 105); iní zasa paronymá charakterizujú ako lexémy významovo úplne odlišné (Filipec – Čermák, 1985, s. 142). V našom prístupe zdôrazňujeme formálnu podob-nosť, pričom spoločné významové prvky môžu, ale nemusia byť prítomné (paronymá mô-žu, ale nemusia byť sémanticky príbuzné), napr. lampa – rampa, pritiahnuť – pretiahnuť – dotiahnuť – odtiahnuť.

2.2.5.1 Klasifikácia paroným Pri klasifikácii paroným vychádzame z prístupu J. Dolníka (2003, s. 105 – 106), pričom

ako relevantnú vyčleňujeme aj kategóriu homonymizovaných a privatívnych paroným. a) Morfematické paronymá sú dve alebo viaceré lexémy so zhodnou koreňovou mor-

fémou a odlišnými afixmi: obradný – obradový, pamätný – pamiatkový, napariť – zapariť, prisadnúť – vysadnúť.

b) Fonematické paronymá sú dve alebo viaceré lexémy, pri ktorých sa hranica formál-nej zhody nezhoduje s morfematickým členením: plieskať – trieskať – vrieskať, škrípať – škriekať – škŕkať; hltan – hrtan, strach – strasť.

c) Homonymizované paronymá sú dve alebo viaceré lexémy líšiace sa jednou foné-mou (homonymizované = blížia sa k homonymii, teda k formálnej zhode): sud – súd, dať – žať – mať, výsek – výseč, plotík – plodík, ruka – muka, pykať – vykať.

d) Privatívne paronymá sú také, keď sa jeden člen paronymickej dvojice odlišuje od druhej lexémy prítomnosťou istého formálneho prvku, ktorý môže a nemusí mať morfe-matický charakter), napr. rozložiteľný – nerozložiteľný, kolt – dekolt. Tento typ paroným sa v písanej podobe niekedy kumuluje do jedného formálneho slova, pričom časť, ktorou sa jedna lexéma od druhej odlišuje, sa označuje zátvorkami, napr. ...a vďaka (r)evolúciám / je všetko v r... (auforizmus Evolúcia od T. Janovica), P(r)ózy po roku 1989 (názov literárno-vednej monografie M. Součkovej).

Vzhľadom na pomerne široké vymedzenie formálnej príbuznosti uvedená typológia nezachytáva všetky možnosti, ktoré sa v komunikácii môžu vyskytnúť; porov. napr. vetu z internetovej diskusie (pravopisne neupravované): je to naozaj pocuvatelne doaleluja :-) nie ako dnesne rychle (s)hity. Pokiaľ berieme do úvahy písanú posobu, ide o privatívne paronymá hity – shity, v hovorenej podobe ide o homonymizované paronymá: [hiti] – [šiti].

Vzhľadom na formálnu podobnosť dochádza často k zámene paroným v texte, čo môže vyústiť do nechcených a vtipných výpovedí (pán priemer – pán premiér, tenorista – tero-rista, flirtovať – filtrovať), ale aj zámerných textových postupov (porov. vyššie). Paronymá sa tiež môžu využiť funkčne v umeleckých textoch (porov. príklady z aforizmov Tomáša Janovica):


44

Čas Aj tie ženy nedobytné po čase sú neodbytné

Technický pokrok U ľudí sú dôležité dobré a zlé skutky. U robotov – dobré a zlé skrutky.

Podľa správania niektorých mladých ľudí už nehovoríme o mladej populácii, ale papulácii.

Paronymia sa využíva aj na čisto pragmatické účely pri tvorení tzv. logonymických pa-roným (Puma – Plima, Adidas – Addidas – Adidos), kde sa menej známy výrobca v rámci možností obchodného zákonníka snaží čo najviac priblížiť renomovanej značke – jazykovo i výtvarne (Imrichová, 2002), a tak na zákazníka spôsobiť dôveryhodnejším dojmom evo-kujúc záruku kvality.

2.2.5.2 Lexikografické spracovanie paronymie V slovenskej lingvistike existuje jedno dielo, ktoré spracúva problematiku paronymie.

Ide o Paronymický slovník (Škvareninová, 1999). V teoretickej časti sa vymedzuje status paronymie ako jazykovo-štylisticko-textového javu. Okrem formálnej podobnosti autorka upriamuje pozornosť na sémantiku, keď píše, že „ich ďalším – no nie sekundárnym - zna-kom je významová odlišnosť, ktorá sa uplatňuje od jemných odtienkov cez protikladnosť až po maximálnu polaritu. Z hľadiska obahu sa paronymami môžu stať slová synonymné, antonymné, homonymné, slová sémanticky blízke i zdanlivo nesúvisiace“ (s. 11).3 Autorka uvádza mnoho príkladov na štylisticko-estetickú funkciu paronymie, čo je pochopiteľné, pretože práve v umeleckých textoch sa paronymá funkčne uplatňujú veľmi často. Slovní-ková časť obsahuje 12 000 jednotiek vstupujúcich do paronymických vzťahov;

[29] Paronymický slovník – ukážka a obálka

koncesia konfesia

koncom kopcom

koncový kopcový

končiar kočiar koniar

konektor kolektor korektor

...

3 Súhlasíme so všetkým, čo sa v uvedenej charakteristike nachádza, okrem vymedzenia homonymie.

Homonymné paronymá nemôžu existovať ex definitione, pretože homonymia je formálna totožnosť a paronymia je formálna podobnosť.


45

kosť akosť dosť hosť kosa koso osť

2.2.6 Homonymická paradigma Homonymická paradigma je zoskupenie formálne totožných a významovo rozdielnych

lexém. V slovníkoch sa zväčša označujú hornými indexmi, každé slovo je spracované v osobitnom hesle, čím sa dáva najavo, že ide o dve samostatné lexémy: napr. pop1 pravo-slávny kňaz – pop2 hovor. „populárna hudba“, šach1 „titul panovníka v Perzii, v Iráne“ – šach2 „hra založená na premiestňovaní bielych a čiernych figúrok po šachovnici“, pór1 „drobný otvor na povrchu tela“ – pór2 „zelenina pestovaná pre hrubú vňať a hrubý biely koreň“. V odbornej

literatúre sa uvádzajú tieto charakteristiky homoným (Šikra, 1992): odlišné významy, ktoré nie sú synchrónne usúvzťažnené; totožná (zvuková alebo grafická) forma; spravidla zhod-né morfologické významy; často odlišné derivačné reťazce odvodené od homonymných derivačných základov; čiastočne zhodné syntagmatické a syntaktické vlastnosti. Etymolo-gický pôvod pritom nie je rozhodujúci, pretože v homonymickom vzťahu sú nielen lexémy s rozdielnym pôvodom, ale aj tie jednotky, ktoré majú spoločný pôvod, ale postupne sa ich významy od seba vzdialili a v súčasnosti sa sémantická súvzťažnosť medzi nimi neuve-domuje (tzv. historické homonymá; porov. ďalej). Rozhodujúci je synchrónny vzťah medzi významami.

2.2.6.1 Klasifikácia homoným Homonymia je komplexný jav, ktorý sa odráža aj v rozličných prístupoch pri klasifikácii

tohto javu. na najvyššej úrovni pritom možno rozlíšiť vlastnú lexikálnu homonymiu, na ktorú sa vzťahujú vyššie uvedené charakteristiky (najmä neusúvzťažnenosť významu a rovnaká slovnodruhová príslušnosť), a nelexikálnu (slovnodruhovú) homonymiu, pri ktorej uvedené charakteristiky neplatia.

I. Lexikálna homonymia 1) Miera realizácie formálnej zhody a) Vlastná homonymia. Vlastné homonymá sa vyznačujú totožnosťou zvukového aj

grafického stvárnenia vonkajšej formy, napr. banka1 [baŋka] – banka2 [baŋka], aktívum1 [aktívum] – aktívum2 [aktívum].

b) Homofónia. V homofónickom vzťahu sú tie homonymá, ktoré sa vyznačujú totož-nosťou zvukovej podoby a odlišnosťou grafickej podoby, napr. byť [biť] – biť [biť], rok [rok] – rock [rok].


46

c) Homografia. V homografickom vzťahu sú tie homonymá, ktoré sa vyznačujú totož-nosťou grafickej podoby a odlišnosťou zvukovej podoby, napr. lev1 [ľeǔ]4 „mačkovitá šel-ma“ – lev2 [leǔ] „platidlo bulharskej meny“, bytový1 [bitoví] „súvisiaci s bytom, nachádza-júci sa v byte“ – bytový2 [bajtoví] „súvisiaci s bajtom, počítačovou jednotkou“.

2) Uplatnenie vlastností a) Úplná homonymia – realizujú sa všetky vymedzené vlastnosti (porov. vyššie), napr.

akcia1 „účastina“ – akcia2 „zámerná činnosť“, mat1 „porážka v šachu“ – mat2 „vlastnosť niečoho, čo je matné“.

b) Čiastočná homonymia – niektorá z vymedzených vlastností chýba, napr. homonymá sa nezhodujú vo všetkých gramatických tvaroch; porov. kivi1 „druh ovocia“ nesklonné neutrum – kivi2 „nelietavý vták žijúci na Novom Zélande“ maskulínum, G. ponyho, N. pl. ponyovia, banka1 „nádoba“ G. pl. baniek – banka2 „finančná inštitúcia“ G. pl. bánk; ver-bálne homonymá sa nezhodujú vo valencii, porov. dojedať sa1 (čím, 0) „dodatočne sa sýtiť“ – dojedať sa2 (s kým, s čím) „cítiť hnev“.

3) Realizácia v lexikálnych subsystémoch Do úvahy sa berú tieto základné lexikálne subsystémy: neterminologický – terminolo-

gický, apelatívny – propriálny, subsystémy podľa stratifikačnej teórie členenia národného jazyka (príslušnosť k odlišným varietám).

a) Vnútrosystémová homonymia – dochádza k nej medzi lexiami v rámci daného lexi-kálneho subsystému:

aa) neterminologická: perlička1 „domáci kurovitý vták“ – perlička2 „malá perla“; ab) terminologická: fin. burza1 „druh organizovaného trhu“ – anat. burza2 „mazový va-

čok“; ac) propriálna: napr. Hron1 „rieka“ – Hron2 „hotel“ – Hron3 „vlakový spoj“. b) Medzisystémová homonymia – dochádza k nej medzi lexiami patriacimi do odliš-

ných lexikálnych subsystémov: ba) apelatívnosť/propriálnosť: napr. Kubo1 (hypokoristická podoba mena Jakub) – ku-

bo2 „hlupák“; bb) varietovosť: napr. spis. kukať1 „vydávať zvuk kukuk“ – štand. kukať2 „pozerať“; bc) neterminologickosť/terminologickosť: napr. zásada1 „rieka“ – chem. zásada2 „zlú-

čenina kovového prvku a hydroxidovej skupiny tvoriaca s kyselinou soľ“. 4) Pôvod Pri pôvode možno rozlíšiť etymologicko historické hľadisko a slovotvorné hľadisko. a) Etymologicko-historické hľadisko – do úvahy sa berú etymologické súvislosti ho-

monymných lexií.

4 Pri slabnúcom statuse mäkkého ľ v tejto pozícii sa táto homografická dvojica posúva do oblasti

vlastnej homonymie.


47

aa) Nekontaktová homonymia vzniká tak, že do homonymického vzťahu vstupujú le-xie domáceho pôvodu:

aaa) homogénna – v homonymickom vzťahu sú lexie, ktoré diachrónne boli významo-vo usúvzťažnené v polysémickom vzťahu (tzv. historické homonymá; porov. aj 2.2.6.2): napr. hranica1 „hromada dreva“ – hranica2 „pomedzie“, pero1 „časť pokrývky vtáčieho tela“ – pero2 „písacia potreba“5;

aab) heterogénna – v homonymickom vzťahu sú lexie, ktoré diachrónne neboli v poly-sémickom vzťahu: vyzrieť1 „pozrieť“ – vyzrieť2 „dospieť“.

ab) Kontaktová homonymia vzniká tak, že do homonymického vzťahu vstupuje aspoň jedna lexia cudzieho pôvodu:

aba) externo-interná – v homonymickom vzťahu sú lexie, z ktorých jedna má domáci a druhá má cudzí pôvod, napr. čelo1 „predná časť hlavy nad očami“ – čelo2 „violončelo“;

abb) externá – v homonymickom vzťahu sú lexie cudzieho pôvodu: napr. novela1 „no-vá právna forma“ – novela2 „kratší epický útvar“.

b) Slovotvorné hľadisko – do úvahy sa berú slovotvornomotivačné vzťahy homonym-ných lexií, ktoré môžu byť dvojakého druhu:

ba) Odvodenosť z homonymných základov – motiváty „dedia“ homonymický vzťah od

svojich motivantov, napr. lokálový1 ( lokál1 „6. pád“) – lokálový2 ( lokál2 „pohostinské

zariadenie“), parabolický1 ( parabola1 „druh kužeľosečky“) – parabolický2 ( parabola2 „podobenstvo“).

bb) Odvodenosť z rozdielnych základov – motiváty vstupujú do homonymického vzťa-hu až ako výsledky slovotvornomotivačného procesu (ich motivanty nie sú v homonymic-

kom vzťahu), napr. nosný1 ( nos) – nosný2 ( nosiť), napr. nadrobiť1 ( robiť) – nadro-

biť2 ( drobiť) II. Nelexikálna (slovnodruhová) homonymia Slovnodruhová homonymia je špecifický typ homonymie, ktorý sa nezaraďuje k lexi-

kálnej homonymii. Nie je to však okrajový jav, preto ho spomíname aj na tomto mieste. Ide o formálnu totožnosť dvoch lexém alebo ich gramatických tvarov patriacich k rozličným slovným druhom. Slovnodruhové homonymá vznikajú dvomi spôsobmi:

a) nemotivačná: homonymné tvary sú výsledkom viac-menej náhodnýho usporiadania prvkov: napr. mať (verbum, infinitív) – mať (substantívum, N./A. sg.), otcov (adjektívum, N./A. sg.) – otcov (substantívum, G. pl.);

b) motivačná: vzniká slovnodruhovým prechodom (ide o prejav morfologickej motivá-

cie): napr. bokom (subst. I. sg.) bokom (adv.), veriaci (verb., particípium) (subst.),

a (konjunkcia) a (partikula)

5 V KSSJ sú tieto jednotky spracované ako polysémické (porov. heslo pero).


48

2.2.6.2 Homonymia a polysémia Homonymia a polysémia sú javy, ktoré sú založené v zásade na rovnakom type asy-

metrie medzi obsahom a formou – jedna forma je nositeľkou viacerých významov. Zá-kladný rozdiel je v tom, že pri homonymii významy nemajú súvzťažný (spoločný, príbuzný) významový komponent, pri polysémii významy nejakým spôsobom súvisia (možno pozo-rovať odvodenosť medzi významami a/alebo spoločné významové komponenty; porov. kap. 3 o sémantickej motivácii). Z toho vyplýva, že homonymia je interlexematický jav (do tohto vzťahu sa zapájajú viaceré, t. j. najmenej dve lexémy) a polysémia je intralexematic-ký jav (realizuje sa v rámci jednej lexémy). S tým súvisí aj rozličné lexikografické spracova-nie týchto javov: homonymá sú spracované ako samostatné heslové jednotky (odlíšené hornými číselnými indexmi; porov. aj 2.2.6.3) a polysémia sa uvádza v jednom hesle (jed-notlivé významy sú číslované arabskými číslicami); porov. [30]:

[30] Homonymia a polysémia

Významy pôvodne polysémickej lexémy sa môžu od seba vzdialiť natoľko, že vzniknú dve nové lexémy v homonymickom vzťahu, tento proces sa nazýva homonymizácia; porov. [31]:

[31] Homonymizácia polysémie

intralexematickosť

interlexematickosť

polysémia

homonymia

polysémia jedna lexéma

homonymia viac lexém

župan1 „správca župy“

župan2 „domáci plášť“

hviezda 1. nebeské teleso, ktorého žiaru vidieť v noci 2. čo má podobu hviezdy; hviezdicovitý útvar 3. vynikajúci a populárny umelec, športovec

homonymizácia

hranica 1. čiara oddeľujúca isté administratívne celky, územia 2. naukladaná hromada dreva na zapálenie, vatra

hranica1 čiara oddeľujúca isté administratívne celky, územia

hranica2 naukladaná hromada dreva na zapálenie, vatra


49

Medzi homonymiou a polysémiou je priestupná hranica, čo dokumentuje aj rozličné slovníkové chápanie tohto javu, napr. v KSSJ sa lexéma pero spracúva ako polysémická so štyrmi významami: 1. jednotlivá zložka pokrývky vtáčieho tela: vtáčie, pávie pero; 2. ná-stroj na písanie alebo kreslenie (atramentom, tušom): plniace pero; 3. pružná, obyč. kovo-vá súčiastka (na tlmenie nárazov): špirálové p-á, p. v hodinkách, p-á v sedadle; 4. ozdobná kytka z pier (význ. 1) al. z kvetov: svadobné p.

Keďže v minulosti sa písalo vtáčími brkami, motivácia druhého významu „nástroj na pí-sanie“ je zrejmá. Na základe sémantického komponentu „pružnosť“ vznikol tretí význam „pružná súčiastka“ (metaforická transpozícia) a na báze metonymického posunu vznikol štvrtý význam „ozdobná kytka“. V súčasnosti sa však súvislosť medzi prvým a druhým významom a prvým a tretím významom prestáva uvedomovať, takže za rovnako primera-né považujeme spracovanie s tromi homonymami, z ktorých jedno by bolo polysémické:

pero1 1. jednotlivá zložka pokrývky vtáčieho tela 2. ozdobná kytka z pier al. z kvetov pero2 nástroj na písanie alebo kreslenie (atramentom, tušom) pero3 pružná, obyč. kovová súčiastka (na tlmenie nárazov)

2.2.6.3 Lexikografické spracovanie homonymie V slovenčine je k dispozícii lexikografické spracovanie homonymie v podobe Homony-

mického slovníka (Ivanová-Šalingová, 1997). Do slovníka sa zaraďujú len vlastné homony-má, teda homografické a homofónické lexémy sa tam nenachádzajú. Podobne v slovníku nie sú uvedené slovnodruhové homonymá typu mať1 (verbum) – mať2 (substantívum). Za negatívum považujeme rozkolísanie hranice medzi homonymiou a polysémiou. Ako ho-monymné sa totiž často spracúvajú aj také lexémy (najmä verbá a deverbatíva), ktoré sa vyznačujú spoločným či súvzťažným sémantickým komponentom, teda také, ktoré sú polysémické. Niekoľko príkladov6: 1hra 1. činnosť pre zábavu, kvôli hraniu 2. zaujímavý, pestrý jav, úkaz – 2hra 1. divadelný kus, dráma 2. činnosť, výkon herca na javisku 3. hranie na hudobnom nástroji – 3hra 1. pretekanie sa v športe, zápas, preteky 2. šport. vymedze-ná časť, úsek zápasu, set 3. kart. zahratie, jedno kolo v kartách 4. hovor. špekulácie, špe-kulovanie (s hrou); 1kopa 1. navŕšená hromada, hŕba 2. kopcovitý útvar, do ktorého sa vkladá seno alebo ďatelina 3. geol. vyvretý kužeľovitý alebo zvonovitý útvar – 2kopa expr. veľké množstvo; 1odpadať 1. postupne padať dolu 2. opúšťať, zrádzať dakoho, dačo, od-cudzovať sa dakomu, dačomu 3. strácať sa, zanikať – 2odpadať nekonať sa, nebyť, nereali-zovať sa – 3odpadať zried. odpadnúť, poodpadávať, popadať.

6 Uvádzame skrátené podoby hesiel s vybratými významami.


50

[32] Homonymický slovník (Ivanová-Šalingová, 1997) – ukážka a obálka

1atlas -u m kniha. súbor máp daktorého vedného odbo-ru: zemepisný, jazykový, anatomický a. 2atlas -u m text. druh hodvábu vysokého lesku 3atlas -u m lek. prvý krčný stavec; nosič 1-3atlasový od 1-3atlas 1august -a m (neživ.) ôsmy mesiac v roku: výlet v a-e 2august -a m (živ.) trochu zastar. šašo, pajác (v cirkuse) 1autograf -u m 1. vlastnoručné písmo; originál rukopisu 2. vlastnoručný podpis, autogram 2autograf -u m 1. tech. prístroj na samočinné zapisova-nie výsledkov merania (napr. barograf, oscilograf ap.) 2. polygr. kontrolný prístroj registrujúci činnosť a výko-ny tlačiarenských strojov 1automat -u m automatický, samočinný stroj, prístroj, zariadenie 2automat -u voj. automatická puška 3automat -u m hovor. jedáleň, bufet so samoobsluhou

2.2.7 Konverzívna paradigma Ide o zoskupenie verbálnych lexém, ktoré majú rovnaký počet valenčných pozícií (do-

plnení, ktoré si vyžadujú), pričom tieto pozície sa vyznačujú obrátenou štruktúrou logicko-sémantických rolí (Dolník, 2003, s. 104). Porovnajme napr. tieto dve vety:

Milan dal Andrejovi nové CD. Andrej dostal od Milana CD. X dal Y-ovi Z. Y dostal od X-a Z. X (agens) – Y (kontraagens) – Z (objekt) Y (agens) – X (kontraagens) – Z (objekt)

V prvej vete substantívum Milan je vo funkcii aktívneho činiteľ deja (agensa)

a substantívum Andrej je vo funkcii aktívneho účastníka deja (kontraagensa) a substantí-vum CD má funkciu objektu (paciensa). V druhej vete sa pozícia agensa a kontraagensa vymieňa, pričom funkcia objektu ostáva nezmenená. Konverzívnu paradigmu teda vytvá-rajú dve verbá vyjadrujúce rovnaký dej, ale z protichodných valenčných pozícií. Ďalšie príklady: predať – kúpiť, zdolať – podľahnúť, vyhrať – prehrať, odovzdať – prijať, prenajať – prenajať si (ide o dvojicu verb, kde sa konverzívnosť vyjadruje slovotvorne), oženiť sa „brať si za manželku“ – vydať sa „brať si za manžela“. Pri derivátoch odvodených od kon-verzívnych slovies možno uvažovať o konverzívnych rezíduách, napr. prehra – výhra (deri-váty konverznej dvojice prehrať – vyhrať). Hoci sémantika zostáva (ide o transpozičné deriváty), prechodom medzi substantíva sa konštrukčný rozmer stráca, takže nejde o vlastnú konverziu.

Morfologicky sa konverzívnosť vyjadruje pomocou slovesného rodu (aktívum – pasí-vum), napr. Robotníci stavajú dom. – Dom je stavaný robotníkmi. Niekedy sa aktívny


51

a pasívny gramatický význam verba transponuje do samostatných lexií odvodených jedno-

tiek, napr. adoptívny „ktorý prijal dieťa za vlastné“ (adoptívny otec) – „ktorý bol prijatý za vlastného“ (adoptívny syn).

Konverzívnosť možno vyjadriť aj vnútroslovne (na úrovni polysémie), napr. obrásť 1. narásť dookola (Mach obrástol kmeň.); 2. pokryť sa niečím (Kmeň obrástol ma-chom.) (porov. Dolník, 2003, s. 71 – 74).

2.2.8 Slovotvorná paradigma Slovotvorná paradigma je zoskupenie lexém spätých princípom slovotvornej motivácie

(v takomto vymedzení sa termín slovotvorná paradigma používa v širšom zmysle), napr. ruka – ručička, rúčka, ručisko, bezruký…, chodiť – chod, chodec, chodkyňa, chodecký, chodník, chodníček…, vnoriť – vbiť – vpísať..., železný – strieborný.

Podľa toho, či sa členy slovotvornej paradigmy vyznačujú alebo nevyznačujú spoločnou koreňovou morfémou, sa rozoznávajú dve skupiny (a v rámci nich ďalšie podskupiny) (po-rov. Furdík, 2004) – rovnakokoreňové a rôznokoreňové slovotvorné útvary (namiesto termínu paradigma sa tradične používa termín slovotvorný útvar). V nasledujúcich časti ponúkame len základné triedenie, pretože podrobnejšie sa slovotvornými paradigmami zaoberáme v učebnici Slovotvorba, preberanie a skracovanie lexém (Ološtiak, 2017).

2.2.8.1 Rovnakokoreňové slovotvorné útvary Rovnakokoreňové útvary sú vytvárané lexémami, ktorú sú späté vzťahom slovotvornej

motivácie a majú formálne rovnaký alebo súvzťažný radix (koreňovú morfému). Základ-ným útvarom je tu slovotvorné hniezdo, ktoré je zložené zo slovotvorných radov a slovo-tvorných paradigiem (v užšom zmysle). Napríklad slovotvorné hniezdo s východiskovou lexémou päsť (porov. ukážku [33]) obsahuje:

a) slovotvorné rady: päsť pästička, päsť pästiar pästiarka pästiarkin, päsť

pästiar pästiarov, päsť pästiar pästiarsky pästiarstvo, päsť pästný, päsť

zápästie zápästný; b) slovotvorné paradigmy: pästička – pästiar – pästný – zápästie (slová odvodené od

lexémy päsť), pästiarka – pästiarov – pästiarsky (slová odvodené od lexémy pästiar)

2.2.8.2 Rôznokoreňové slovotvorné útvary Lexémy tvoriace rôznokoreňové slovotvorné útvary nemajú súvzťažný radix, ale vyzna-

čujú sa inými spoločnými slovotvorne relevantnými vlastnosťami. Ide o tri druhy útvarov: 1) Slovotvorný typ – zoskupenie slovotvorne motivovaných slov, ktoré majú spoločný:

a) slovotvorný formant; b) typ slovotvorného základu; c) slovotvorný význam, napr. ban-kár – bavlnár – brzdár – jachtár – kartár (desubstantíva so sufixom -ár a s významom „ten, kto (má vzťah k) motivujúcemu substantívu“), hviezdička – iskrička – husička – kapsička (desubstantíva so sufixom -ička a s významom „motivujúce substantívum + malá“).


52

2) Onomaziologická kategória – zoskupenie slovotvorne motivovaných slov, ktoré ma-jú spoločný: a) typ slovotvorného základu; b) slovotvorný význam, napr. krstiteľ – plavec – pisár – jedák – kandidát – kreslič – lichotník – maturant (kategória „činiteľ deja“).

3) Typ onomaziologickej kategórie – najvšeobecnejší útvar, do ktorého patria slovo-tvorne motivované slová s rovnakým typom vzťahu k motivantu, a to na úrovni slovného druhu a zároveň lexikálneho významu, napr. lexémy knižka – stromisko – prezidentka – strigôň – tŕnie patria do modifikačného typu onomaziologickej kategórie substantív, pre-tože ich motivantmi sú substantíva a od svojich motivantov sa odlišujú jedným významo-vým príznakom navyše: knižka „malá kniha“ – stromisko „veľký strom“ – prezidentka „pre-zident + ženské pohlavie“ – strigôň „striga + mužské pohlavie“ – tŕnie „tŕň + veľa“.

Uvedené tri druhy rôznokoreňových slovotvorných útvarov sú hierarchicky usporiada-né. Viaceré slovotvorné typy vytvárajú jednu onomaziologickú kategóriu a viaceré onoma-ziologické kategórie vytvárajú jeden typy onomaziologickej kategórie; porov. schému [34].

[33] Ukážka slovotvorného hniezda s východiskovou lexémou päsť

päsť pästička

pästiar pästiarka pästiarkin

pästiarov

pästiarsky pästiarstvo

pästný

zápästie zápästný


53

[34] Hierarchické usporiadanie rôznokoreňových slovotvorných útvarov [35] Klasifikácia slovotvorných paradigiem (slovotvorných útvarov)

TYP ONOMAZIOLOGICKEJ

KATEGÓRIE modifikácia

ONOMAZIOLOGICKÁ KATEGÓRIA 1

deminutíva

slovotvorný typ 1 líčko – pierko – kolienko

slovotvorný typ 2 chlievik – háčik – kĺbik

slovotvorný typ 3 jamka – jahôdka – kefka

...

ONOMAZIOLOGICKÁ

KATEGÓRIA 2 feminatíva

slovotvorný typ 1 učiteľka – konzulta – patrónka

slovotvorný typ 2 pedagogička – psychiatrička –

imunologička

slovotvorný typ 3 kráľovná – cisárovná – cárovná

...

...

slovotvorný rad

slovotvorná paradigma (v užšom zmysle)

slovotvorné paradigmy (v širšom zmysle) / slovotvorné útvary

slovotvorné hniezdo

slovotvorný typ

onomaziologická kategória

rovnakokoreňové

typ onomaziologickej kategórie

rovnakokoreňové


54

2.3 Paradigmatická motivácia a text

Formálno-významové vzťahy medzi lexiami na paradigmatickej úrovni v systéme majú potenciu realizovať sa aj na syntagmatickej úrovni v texte (parole), a to vtedy, keď komu-nikantom z nejakého dôvodu ide najmä o zvýraznenie diferencií medzi paradigmaticky súvzťažnými jednotkami; porov. napr. príklad Je síce vzdelaný, ale príliš múdry nie je (Dol-ník, 2003, s. 125; autor síce tento príklad uvádza v inej súvislosti – pri explikácii rozdielu medzi sémantickou determináciou a motiváciou –, ale to v tejto chvíli nie je dôležité).

Syntagmaticky aktualizované paradigmatickú súvzťažnosť lexikálnych jednotiek bude-me ilustrovať na príklade textov s primárne estetickou funkciou. Konkrétne ide o zbierku aforizmov s príznačným názvom Aforizmy Stana Radiča (2005). Aforizmus sme si vybrali z toho dôvodu, pretože ide o žáner s takými konštitutívnymi črtami (komprimovanosť, pregnantnosť, neočakávanosť, kontrapunktická údernosť, humor, pointa), ktoré sa často dosahujú tým, čo by sa bežne dalo označiť ako „hra so slovom“ či kontrapunkt výrazu a významu (porov. Buzássyová, 1984). „Hru so slovom“ pritom možno bližšie explikovať práve prostredníctvom aplikácie konceptu paradigmatickej motivácie. Vzhľadom na prie-storové obmedzenie nám na tomto mieste pôjde len o načrtnutie niektorých z interpretačných možností – bez ambície čo i len vymenovať či komplexne charakterizo-vať alebo kvantifikovať všetky možné realizácie interlexematických paradigmaticko-syntagmatických vzťahov.

Syntagmatická konfrontácia výrazu a významu sa v aforizmoch zvyčajne realizuje kom-plexne, t. j. nemožno napríklad uvažovať o funkčnom využití čistej antonymie, synonymie či slovotvornej motivácie, ale skôr o rozličnom prepájaní týchto javov: napr. Ak partnera držíte príliš nakrátko, neudržíte ho nadlho: antonymia (nakrátko – nadlho) v kooperácii so slovotvornou motiváciou (súvzťažnosť lexém nakrátko, nadlho sa indikuje aj príslušnosťou do rovnakého slovotvorného typu; slovotvorno-sémantický vzťah držať – udržať), ako aj s frazeologickou aktualizáciou (komponenty držať a nakrátko z frazémy držať niekoho nakrátko sa sémanticky aktualizujú v dôsledku syntagmatickej blízkosti lexém udržať, na-dlho).

Niekoľko ďalších príkladov: Keď hovorili komunisti, múzy museli mlčať. (aktualizácia frazémy v dôsledku asociovaného antonymického vzťahu); Sú úlohy, s ktorými sa dá vy-rovnať iba tak, že si človek pokriví charakter.; Na výslnie sa najčastejšie dostávajú tí, čo sa už nejako namočili - asi preto, aby vyschli.; Keď niekde zašermujete tvrdou valutou, hneď sú všetci na mäkko.; Studená vojna neprinesie osvieženie ani v najhorúcejšom lete.; Čím viac išli doľava, tým menej pravoverných bolo v ich radoch. (antonymia realizovaná v podobe voľnejšie chápanej opozitnosti – na báze aktualizácií frazém a nefrazeologických viacslovných pomenovaní, polysémie či slovotvorných vzťahov); Ak netrávite svoj voľný čas v rodinnom kruhu, veľmi rýchlo sa ocitnete v manželskom trojuholníku. (príslušnosť do lexikálneho poľa a aktualizácia pôvodných významov viacslovných pomenovaní); Po priví-taní chlebom a soľou prišlo na rad cukrovanie. (príslušnosť do lexikálneho poľa

a slovotvorba: chlieb – soľ – (cukor cukrovať ) cukrovanie); Ak niekto slušne zarába, neznamená to, že zarába poctivo. (antonymia, synonymia, polysémia); Atómovú energiu využívali výlučne na mierené ciele. (paronymia, pojmové vzťahy); Nielen v gramatike, ale


55

aj v živote sú niektoré mená podstatné a iné len prídavné. (aktualizácie odborných termí-nov). Autor takýmto spôsobom dáva čitateľovi indície na viacrozmerné asociácie a interpretácie, a to s využitím extrémne malého textového priestoru.

2 lexikÁlna paradigmatika paradigmatickÁ motivÁ · 2 lexikÁlna paradigmatika –...

Documents