4 lexikÁlna kombinatorika a syntaktickÁ motivÁcia

4 LEXIKÁLNA KOMBINATORIKA A SYNTAKTICKÁ MOTIVÁCIA

4.1 Podstata syntaktickej motivácie a porovnanie so slovotvornou motiváciou

Syntakticky motivované sú viacslovné pomenovania (ďalej aj VP): napr. rohová vaňa, čokoláda na varenie, chránená krajinná oblasť, dýchanie z úst do úst; mať prednosť, dať do prenájmu; zamlčaný podmet, klesavá intonácia; Nové Mesto nad Váhom, Liga proti rako-vine; mať na saláme, dojná krava, Šaty robia človeka., Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.

Pre VP je typická asymetria medzi formou a obsahom. Relatívne jednoliaty obsah sa vyjadruje rozčlenenou formou – minimálne dvoma autosyntagmatickými slovami, kompo-nentmi. Ide o také lexémy, ktoré sa vyznačujú syntaktickou štruktúrou, t. j. ich komponen-ty sú v syntaktickom vzťahu (konštrukčne sú to syntagmy, vety alebo súvetia). Práve syn-taktickú konštruovanosť VP vystihuje termín syntaktická motivácia, ktorý vyjadruje, že takto chápané VP tvoria hraničnú oblasť medzi lexikou (pomenovaním) a syntaxou (usúv-zťažňovaním). Syntaktická forma je sekundárna, podstatné je funkčné (pomenovacie) hľadisko, preto sa o VP zaujíma lexikológia.

Ďalej porovnávame syntaktickú motiváciu (ďalej aj SyntM) so slovotvornou motiváciou (ďalej aj SM). Vychádzame pritom zo všeobecnej motivačnej schémy (ktorá vznikla na báze SM), zachytávajúcej princíp lexikálnej motivácie ako trojrozmerný jav v podobe pro-cesu, vzťahu a vlastnosti; porov. schému [10] v kap. 1.3.3.

Podobne ako pri SM vymedzujeme princíp syntaktickej motivácie ako proces, vzťah a vlastnosť. SyntM ako proces sa prejavuje utvorením viacslovného pomenovania. SyntM a SM sa odlišujú vo vzťahovej a vlastnostnej stránke, ako aj v spôsobe realizácie medzi motivantom a motivátom. Z tejto diferencie vyplýva aj odlišný vzťah motivant – motivát. Syntaktickým motivantom je prototypovo viacslovný komplex, najmä voľná syntagma, syntaktickým motivátom je viacslovné pomenovanie; porov. schému [53].

LEXIKÁLNA PARADIGMATIKA, SÉMANTIKA A KOMBINATORIKA

78

[53] Syntaktická motivácia

SM aj SyntM sa prejavujú ako proces utvorenia nového pomenovania. To znamená, že

aj prostredníctvom SM, aj prostredníctvom MM vznikajú sekundárne (druhotné) lexémy, teda také, ktoré sa zakladajú na elementárnejších jazykových jednotkách – slovotvorne motivované pomenovania na morfémach, resp. morfematických komplexoch, syntakticky motivované pomenovania na slovách, medzi ktorými sa realizujú syntaktické vzťahy. Napr. v syntagmatickom VP rohová vaňa je to vzťah medzi nadradeným substantívom a pod-radeným anteponovaným adjektívom, formálnym ukazovateľom syntaktického vzťahu je úplná kongruencia (zhoda) adjektíva so substantívom v rode, čísle a v páde.

Miera priezračnosti syntaktických vzťahov medzi komponentmi VP je diferencovaná. Všeobecne možno konštatovať, že syntaktické vzťahy medzi komponentmi VP sú dobre čitateľné, a to aj pri frazémach, kde sa v porovnaní s voľnými syntagmami najväčšmi pre-javujú rozličné typy obmedzení. Prostriedky a spôsoby vytvárania syntagiem1 sú viditeľné aj vo VP. Túto skutočnosť presvedčivo dokazuje aj J. Mlacek (1990), hoci takpovediac z druhej strany, keďže jeho pozornosť sa sústredí na analýzu slovného charakteru kompo-nentov frazém. Autor napríklad poukazuje na vzťah medzi lexikálnou variantnosťou a väzbou nadradeného frazeologického komponentu; s ilustračnými príkladmi roznášať (rozvláčať…) deň na nohách, vodiť (ťahať) niekoho za nos a i.: „(...) aj pri lexikálnej varian-tnosti nadradenej zložky sa väzba uchováva, ba práve ona je limitujúcim činiteľom tohto druhu variantnosti“ (Mlacek, 1990, s. 73). Všíma si aj realizáciu zhody ako ďalšieho zo spôsobov spájania slov do syntagiem. V prvom prípade, ktorý spomína J. Mlacek, síce zhoda naozaj nie je pre frazeologizáciu relevantná, keďže ide o úplne petrifikované jed-notky typu márnosť šedivá, márna sláva. Aj keď v týchto prípadoch je fungovanie zhody redukované na minimum, do podoby jedného tvaru, konštatujeme síce na prvý pohľad zreteľný a elementárny, avšak dôležitý fakt, že zhoda sa realizuje aj v tomto jednom tvare, a to na úrovni gramatického rodu (márna sláva, nie napr. *márny sláva). Ešte viditeľnejšia je zhoda v prípadoch, keď varírujúce elementy patria do rozličného rodu (príklady J. Mlac-ka: Kameň by sa nad ním zľutoval. – Skala by sa nad ním zľutovala). Zhodu možno explicit-

1 Pod formálnosyntaktickou stránkou rozumieme v zhode s vymedzením J. Oravca (Oravec –

Bajzíková, 1986, s. 9, 12 a n.) prostriedky a spôsoby, prostredníctvom ktorých sa primárne vytvárajú syntagmy, sekundárne aj komplexnejšie syntaktické konštrukcie.

proces syntaktický motivant

syntaktický motivát

sprchovací + kút sprchovací kút

vzťah

vlastnosť

utvorenie novej lexémy

interlexematickosť

LEXIKÁLNA KOMBINATORIKA A SYNTAKTICKÁ MOTIVÁCIA

79

ne pozorovať najmä v prípadoch, ak tvarové zloženie frazémy pripúšťa realizáciu paradig-matických foriem, resp. frazeologických variácií, napr. morálna facka – morálnej facky – morálnej facke – morálnu facku – o morálnej facke – s morálnou fackou.

V ďalšej časti porovnávame SM a SyntM z týchto hľadísk: 1.1.1 typ motivantu; 1.1.2 viacnásobná a globálna motivácia; 1.1.3 miera onomaziologickej explicitnosti.

4.1.1 Typ motivantu a motivačný vzťah Slovotvorným motivantom môže byť jednoslovné pomenovanie, viacslovné pomeno-

vanie a voľná syntagma, slovotvorným motivátom je jednoslovné pomenovanie; porov. [54].

[54] Slovotvorná motivácia

Syntaktickým motivantom môže byť kombinácia lexém (jednoslovných a/alebo viac-

slovných) alebo viacslovná lexéma: 1) Kombinácia lexém (pri dvoj-, troj- a viacslovných pomenovaniach): a) nemultiverbizačná kombinácia – výsledkom lexikalizácie nie sú multiverbizované

pomenovania:

aa) kombinácia jednoslovných lexém: internetová + adresa internetová adresa, beh

+ cez + prekážky beh cez prekážky, zmena + organizácie + dopravy zmena organizá-cie dopravy;

ab) kombinácia jedno- a viacslovných lexém: magnetické pole + Zeme magnetické

pole Zeme, letné + olympijské hry letné olympijské hry, centrum + voľného času cen-trum voľného času;

b) multiverbizačná kombinácia – výsledkom lexikalizácie sú multiverbizované pome-novania (porov. aj kap. 4.2), pri ktorých možno uvažovať o dvojakom vzťahu medzi moti-vantom a motivátom: významový vzťah medzi jednoslovným motivantom a viacslovným

slovotvorný motivant slovotvorný motivát

1) jednoslovné pomenovanie 2) viacslovné pomenovanie

3) voľná syntagma

jednoslovné pomenovanie

zmena morfematickej

štruktúry

automobil (jednoslovné pomenovanie)

automobilový

vedecký výskum (viacslovné pomenovanie)

tri nohy (voľná syntagma)

vedeckovýskumný

trojnožka


80

motivátom (plánovať mať v pláne, čitatelia čitateľská obec); formálny vzťah medzi formálnym motivantom (syntaktickou konštrukciou) a viacslovným motivátom (mať + v +

pláne mať v pláne, čitateľská + obec čitateľská obec). Kumulovaný zápis tohto vzťa-hu vyzerá takto (v hranatých zátvorkách uvádzame formálne motivanty): plánovať [mať +

v + pláne] mať v pláne, uprednostniť [dať + prednosť] dať prednosť, diplomati [dip-

lomatické + kruhy] diplomatické kruhy, čitatelia [čitateľská + obec] čitateľská obec. 2) Viacslovné pomenovanie ako samostatný syntaktický motivant sa pretvára dvomi

spôsobmi:

a) na základe slovotvornej motivácie, napr. životný partner životná partnerka, žen-

ský lekár ženská lekárka. b) na základe redukcie (pri troj- a viacslovných pomenovaniach): z rozsiahlejších VP

vznikajú menej rozsiahle VP elimináciou komponentov (tento raritný proces sme zatiaľ

zaznamenali len pri vlastných menách): Všeobecná zdravotná poisťovňa Všeobecná

zdravotná, Prvá penzijná správcovská spoločnosť Prvá penzijná. [55] Syntaktická motivácia

4.1.2 Charakter interlexematickosti SM aj SyntM majú interlexematický charakter, pretože motivanty a motiváty majú sta-

tus lexém. Charakter interlexematickosti sa však pri týchto dvoch motivačných typoch v istých črtách odlišuje.

syntaktický motivant syntaktický motivát

1) kombinácia viacerých lexém 2) viacslovné pomenovanie

viacslovné pomenovanie

nemultiverbizačná lexikalizácia lety + na + lyžiach lety na lyžiach

mediálny analytik mediálna analytička slovotvorná zmena

multiverbizačná lexikalizácia financie [finančné + prostriedky] finančné prostriedky

Všeobecná zdravotná poisťovňa Všeobecná zdravotná redukcia


81

Pri SM sa medzi motivantom a motivátom realizujú tieto typy vzťahov:

1) jedno slovo = jedna lexéma jedno slovo, napr. mobil mobilový;

2) viac slov = jedna lexéma jedno slovo, napr. Starý zákon starozákonný;

3) viac slov = viac lexém jedno slovo, napr. násobiť dvomi dvojnásobný. Pri SyntM sa medzi motivantom a motivátom realizujú tieto typy vzťahov:

1) viac slov = viac lexém viac slov = jedna lexéma, napr. profil + absolventa profil absolventa;

2) viac slov = jedna lexéma viac slov = jedna lexéma, napr. literárny kritik literár-

na kritička, Všeobecná zdravotná poisťovňa Všeobecná zdravotná. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozdiel medzi viacnásobnou a globálnou mo-

tiváciou. Viacnásobná motivácia je možnosť viacerých alternatívnych motivačných vzťahov

(v zmysle „aj tak sa dá, aj tak sa dá“); napr. mäso mäsiarstvo, mäsiar mäsiarstvo,

mäsiarsky mäsiarstvo (porov. [56]). Globálna motivácia sa realizuje ako súčasné zapo-jenie dvoch alebo viacerých komponentov vo funkcii spoločného motivantu; napr. tvoriť

kyselinu kyselinotvorný, sláčikový + orchester sláčikový orchester (porov. [57], [58]): Ako vidno z príkladov, viacnásobná motivácia sa realizuje pri SM, globálna motivácia sa

realizuje pri SyntM aj pri SM. [56] Viacnásobná motivácia pri slovotvornej motivácii [57] Globálna motivácia pri slovotvornej motivácii Mn [58] Globálna motivácia pri syntaktickej motivácii Mn

mäsiarstvo

sláčikový sláčikový orchester orchester

Mn1: mäso

Mn2: mäsiar

Mn3: mäsiarsky

+

tvoriť kyselinotvorný kyselinu +


82

4.1.3 Miera onomaziologickej explicitnosti Termínom onomaziologická explicitnosť vyjadrujeme to, že lexikálna jednotka je

schopná vo svojej vnútornej forme (prostredníctvom formálno-sémantickej rozčlenenosti zložiek) explicitne vyjadriť isté významové prvky. Zhmotnenie sémantických príznakov lexikálneho významu v onomaziologickej štruktúre sa pritom realizuje na rozličných stup-ňoch, možno teda postulovať poznatok o rozličnej miere explicitnosti onomaziologických štruktúr. Terminologicky tak vychádzame a zároveň rozvíjame pojem explicitnej onoma-ziologickej štruktúry, ktorý použil J. Furdík (2005, s. 367 – 371) pri naznačení možností výskumu medzijazykových onomaziologických symetrií a asymetrií. Vychádzame z týchto základných poznatkov:

1) Z hľadiska prítomnosti onomaziologickej štruktúry môžeme lexikálne jednotky roz-deliť do dvoch skupín:

a) neonomaziologické pomenovania (také, ktoré nemajú OŠ), napr. rok, pes, sekunda, piť, tušiť, vysoký, nový;

b) onomaziologické pomenovania (také, ktoré majú OŠ), napr. nož-ička, ps-isko, se-kund-ový, pit-ný, výš-ka, kalendárny rok, strážny pes, meter za sekundu.

2) Za onomaziologické pomenovania považujeme slovotvorne a syntakticky motivova-né lexémy, pretože z hľadiska onomaziologickosti ide o prototypové druhy pomenovaní (vnútorná forma je vyjadrená aj formálnymi prostriedkami).2

3) Onomaziologické pomenovania sa vyznačujú istou mierou OE, ktorú možno vyjadriť na škále.

4) Miera OE je determinovaná najmä týmito faktormi: a) počet komponentov OŠ; b) charakter komponentov OŠ; c) spôsob formálneho vyjadrenia komponentov OŠ; d) prí-slušnosť lexémy do typu onomaziologickej kategórie; e) miera demotivácie (tomuto fakto-ru zatiaľ nebudeme venovať pozornosť).

Z predchádzajúcich poznámok vyplýva, že základom uvažovania o onomaziologickej explicitnosti je analýza onomaziologických komponentov. Onomaziologický komponent je člen onomaziologickej štruktúry, a to onomaziologická báza (OB), onomaziologický príznak (OP) a onomaziologický spoj (OS); bližšie porov. Ološtiak, 2015b. Z toho vyplýva predbežná hierarchizácia jednotlivých typov pomenovaní z hľadiska onomaziologickej explicitnosti, ktorú možno konkretizovať nasledujúcim spôsobom.

Na okraji škály stoja slovotvorne a syntakticky nemotivované pomenovania, ktoré sa vyznačujú nulovou mierou onomaziologickej explicitnosti. Druhú stranu škály nemožno presne vyčleniť; platí, že čím viac komponentov má nefrazeologické a nepropriálne viac-slovné pomenovanie, tým je onomaziologicky explicitnejšie, porov. napr. termíny mandá-tový a imunitný výbor, radenie jazdných pruhov pred križovatkou. Hoci horná hranica ex-plicitnosti je teoreticky neuzavretá, komunikačne je však obmedzená, čomu zodpovedá aj frekvencia štruktúrnych typov viacslovných pomenovaní (najfrekventovanejšie sú dvoj-slovné pomenovania a potom so stúpajúcim počtom komponentov využívanie jednotli-

2 V ďalších fázach výskumu však bude potrebné venovať pozornosť aj ostatným, inak motivovaným

typom pomenovaní.


83

vých typov pomenovaní klesá). Napríklad pomenovanie typu lanovej dráhy visutá osobná jednolanová obežná dráha s odpojiteľnými štvormiestnymi vozňami, ktoré obsahuje osem autosémantických komponentov, je síce onomaziologicky výrazne explicitné, na druhej strany je extrémne antikomunikačné a v bežnej komunikácii nepoužiteľné. Medzi týmito krajnými pólmi sa nachádzajú kompozitá a deriváty; porov. schému [59]:

[59] Škála onomaziologickej explicitnosti základných typov lexikálnych jednotiek

Ako sme spomenuli, onomaziologicky explicitnejšie sú syntakticky motivované (viacslov-

né) pomenovania3 než slovotvorne motivované (jednoslovné) pomenovania. Onomaziologic-ké komponenty viacslovných pomenovaní majú totiž len lexikálny charakter (konštrukčnými prvkami sú slová), zatiaľ čo komponenty slovotvorne motivovaných lexém sú variabilnejšie (porov. vyššie). Porovnajme nasledujúce dve lexémy, slovotvorne motivované pomenovanie kvapalina [60] a syntakticky motivované dvojslovné pomenovanie brzdová kvapalina [61]:

[60] Vzťah formálnej a onomaziologickej štruktúry v lexéme kvapalina KVAPAL - INA

základ formant báza príznak „niečo“ „kvapalné“

3 Máme na mysli nefrazeologické a nepropriálne lexémy, t. j. neutrálne viacslovné pomenovania

(združené pomenovania) a odborné termíny; porov. kap. 4.2 o typológii VP.

onomaziologická explicitnosť

nulová miera stúpajúca miera

jednoslovné pomenovania

viacslovné pomenovania nefrazeologcké, nepropriálne

slovotvorne nemotivované

slovotvorne motivované

deriváty kompozitá

radenie jazdných pruhov pred križovatkou jazdný pruh

krasojazda jazdiť jazda


84

[61] Vzťah formálnej a onomaziologickej štruktúry v lexéme brzdová kvapalina

BRZDOVÁ KVAPALINA adj sub báza príznak „kvapalina“ „brzdová“

Zisťujeme, že obe jednotky majú dvojčlennú onomaziologickú štruktúru v zmysle báza + príznak. Viacslovné pomenovanie je však explicitnejšie, pretože vo svojej vnútornej štruktúre obsahuje viac príznakov: explicitnejšia je už báza, ktorou sa pomenúva špecifický druh látky („kvapalina“), zatiaľ čo pri jednoslovnom pomenovaní je báza vyjadrená vše-obecne len ako „niečo“, t. j. neživá substancia. Vyššia miera onomaziologickej explicitnosti VP pramení aj z toho, že sa v nich do jedného celku môžu kumulovať slovotvorne motivo-vané komponenty, ktoré sú samy osebe onomaziologicky explicitné. V prípade VP brzdová kvapalina oba komponenty sú slovotvorne motivované deriváty.

Možno teda zhrnúť, že onomaziologická explicitnosť sa realizuje diferencovane podľa typov lexikálnych jednotiek: nulovou explicitnosťou sa vyznačujú jednoslovné slovotvorne nemotivované pomenovania (hlava, škola, noha), zatiaľ čo najvyššiu mieru onomaziolo-gickej explicitnosti majú viacslovné pomenovania nefrazeologického typu, pri ktorých platí, že čím väčší počet komponentov, tým vyššia miera explicitnosti. Medzi týmito pólmi sú medzistupne zastúpené slovotvorne motivovanými derivátmi a kompozitami.

4.1.4 Sumár porovnávaných vlastností

Sumár vlastností SM a SyntM uvádzame v tabuľke [62].

[62] Porovnanie vlastností SM a SyntM slovotvorná motivácia syntaktická motivácia

sekundárnosť motivátov

jednoslovnosť viacslovnosť

motivačné zložky: morfémy motivačné zložky: slová

motivant: a) jednoslovné pomenovanie b) viacslovné pomenovanie

c) kombinácia lexém

motivant: a) kombinácia lexém

b) iné viacslovné pomenovanie

menšia miera onomaziologickej explicitnosti väčšia miera onomaziologickej explicitnosti

4.2 Typológia viacslovných pomenovaní

V lexikologickej literatúre sa najčastejšie vyčleňujú tieto pojmy/termíny, ktorými sa označujú jednotlivé typy VP:

ustálené slovné spojenie: pomenúvajú sa ním viacslovné pomenovania v opozícii k voľným slovným spojeniam (napr. Kučerová, 1974; Ripka, 1987);


85

združené pomenovanie: je to tradičný termín, ktorým sa zväčša pomenúvajú nefra-zeologické viacslovné pomenovania typu školský inšpektor, polnočná omša; týmto termí-nom sa však nevyjadruje, o aký typ viacslovných jednotiek ide;

priame viacslovné pomenovanie: pomenúvajú sa ním taktiež nefrazeologické viac-slovné pomenovania; vychádza sa z opozície priamych a nepriamych (frazeologických) viacslovných pomenovaní (napr. Ondrus – Horecký – Furdík, 1980);

lexikalizované spojenie: používa sa zväčša na označenie nefrazeologických VP (Ku-čerová, 1974; Kačala, 1997b, 1997c, 2002; Jarošová, 1999, 2000a, 2000b);

multiverbizačné/multiverbizované spojenie: tento termín odkazuje na jeden pod-typ VP, t. j. takých, ktoré vznikli multiverbizáciou (Ondrejovič, 1988; Horecký – Buzássyová – Bosák a kol., s. 251 – 259);

frazéma, frazeologická jednotka, frazeologizmus: termíny, ktorými sa pomenúvajú frazeologické VP.

V nasledujúcej časti si typologickú charakteristiku všimneme z troch hľadísk: základné členenie (hľadisko syntaktickej motivácie) (4.2.1), funkčné členenie (4.2.2), konštrukčné členenie (4.2.3), onomaziologické členenie (4.2.4).

4.2.1 Základné členenie Za syntakticky motivované pokladáme VP so stavbou syntagmy a konštrukčne kom-

plexnejšie jednotky so stavbou vety a súvetia (hypersyntagmatické pomenovania). VP, ktoré sú konštrukčne simplexnejšie než syntagmy (synsyntagmatikum + autosyntagmati-kum, synsyntagmatikum + synsyntagmatikum), z hľadiska syntaktickej motivácie členíme takto:

a) syntakticky nemotivované sú asyntagmatické (hyposyntagmatické) jednotky s nerovnorodou genetickou štruktúrou jedno autosyntagmatikum + jedno alebo viac syn-syntagmatík:

aa) prepozície: napr. v súlade s, v nadväznosti na, v mene, úmerne k, nevynímajúc z toho, pod vplyvom, v spojení s, v prípade, pri príležitosti, zo strany, zo stanoviska;

ab) konjunkcie: bez toho, aby; s tým, že; miesto toho, aby; napriek tomu, že; bez toho, aby; okrem toho, že;

ac) minimálne frazémy: napr. od Adama, bez debaty, bez komentára, ani za svet; b) syntakticky kvázimotivované – za špecifický a periférny prejav syntaktickej motivá-

cie pokladáme: ba) viacslovné konjunkcie s rovnorodými komponentmi – tu sa kvázimotivácia zakladá

na analógii viacslovné pomenovanie (dve a viac autosyntagmatík) – viacslovné pomeno-vanie (dve a viac synsyntagmatík):

baa) konjunkcie neprerušované inými slovami: a čo, a jednako, a predsa, a preto, a tak, a teda, aj čo, aj keby, aj keď, ako aj, ako tak, ako že, a to;


86

bab) viacčlenné (súvzťažné) konjunkcie prerušované inými slovami (nielenže X – ale aj; nielen X – ale i/aj);4

bb) subfrazémy – frazémy pozostávajúce zo synsyntagmatických komponentov majúce výpovednú platnosť (Že či! Veď áno! No preto! To už hej!) alebo platnosť jednotky komen-tujúcej výpoveď (ako áno, ako nie).

Členenie VP vo vzťahu k syntaktickej motivácii znázorňuje schéma [63]. V ďalšom vý-klade sa budeme venovať syntakticky motivovaným viacslovným pomenovaniam.

[63] Viacslovné pomenovania a syntaktická motivácia Ako sme spomínali, VP tvoria hraničnú oblasť medzi lexikou a syntaxou. Konštatovanie

J. Furdíka (1994, s. 7) o lexikálno-syntaktickom synkretizme frazeologických jednotiek možno vztiahnuť na všetky typy syntakticky motivovaných viacslovných jednotiek. Podob-ne sa na túto skutočnosť pozerá J. Kačala (1997c, s. 95 – 96): „Viacslovnosť je výsledkom toho, že v ich stavbe sa projektuje syntagmatický vzťah, t. j. gramatický princíp jazyka. To značí, že viacslovné pomenovania ako jednotky slovnej zásoby chápeme ako výsledok súčinnosti slovnej zásoby a gramatiky, užšie syntaxe.“ Lexikalizáciou slovných spojení sa v jazyku posilňujú analytické črty na úrovni pomenovania, čo korešponduje s nárastom analytizmu v morfológii a v syntaxi. Na hybridný charakter VP upozorňuje aj E. Kučerová (1974, s. 9), keď konštatuje, že tieto jazykové jednotky existujú v lexike a tvoria sa v syntaxi. Ide o kombináciu onomatologickej oblasti (lexiky) a usúvzťažňovacej oblasti (syntaxe).5 VP sú tradične objektom lexikologického výskumu; jedným z východiskových

4 Opakované spojky pokladáme za kombináciu samostatných jednoslovných jednotiek, napr. aj – aj,

aj – aj – aj, ani – ani, ani – ani – ani, že – a že (Ružička, 1966, s. 695 – 696). 5 Porov. aj konštatovanie F. Mika: „Problém frazeologických jednotiek […] je v tom, že fungujú, akoby

boli pomenovaniami, to jest lexikálnymi jednotkami (môžu podobne ako slová figurovať v slovníkoch), no majú pritom syntaktickú formu usúvzťažnenia. Akoby sa v nich krížila rovina pomenovania s rovinou usúvzťažnenia.“ (Miko a kol., 1989, s. 14). Hoci autor svoje konštatovanie adresuje frazémam, platí pre všetky typy syntakticky motivovaných pomenovaní.

hyposyntagmatické VP

syntagmatické VP

hypersyntagmatické VP

syntaktická motivácia

kvázisyntaktická motivácia

Karta sa obrátila. Vie, koľká bije.

palubný počítač gordický uzol

aj – aj, no predsa, a tak, a keď

Že či! No zbohom!

v rámci, v mene, bez komentára,


87

postulátov je skutočnosť, že viacslovné lexémy majú pomenúvaciu funkciu práve tak ako jednoslovné jednotky. Upozorňuje sa pritom na tvarovú prepojenosť voľných syntaktic-kých útvarov a lexikalizovaných viacslovných pomenovaní: „Syntaktické vlastnosti lexikali-zovaných spojení sa veľmi podobajú syntaktickej výstavbe analogických nelexikalizova-ných, t. j. živých či aktuálnych syntagiem, a lexikalizované spojenia svojou syntaktickou výstavbou sú rovnako formálne (slovnodruhovo aj tvaroslovne) pestré.“ (Kačala, 2002, s. 103). K podobnému záveru po analýze formálnej ustrojenosti syntagmatických frazeolo-gických jednotiek prichádza J. Mlacek (2007, s. 49): „V našom jazyku existujú frazémy korešpondujúce so všetkými konštrukčnými typmi voľných syntagmatických spojení.“ Ako sme ukázali vyššie, aj tu je potrebné diferencovať medzi konštrukčne prototypovými a konštrukčne atypickými štruktúrami. V ďalšom texte si budeme všímať VP so stavbou syntagmy, vety a súvetia.

4.2.2 Funkčné členenie V pozadí funkčného hľadiska stojí princíp funkčnej separácie (Dolník, 1997). Podstatou

tohto princípu je fakt, že ak sa nejaký typ jazykového výrazu vyznačuje nejakou vlastnos-ťou (či súborom vlastností), ktorú používatelia vnímajú ako osobitne kontrastnú voči vlastnostiam iných pomenovaní. Takýto jazykový výraz sa v jazyku vydeľuje ako jedinečný typ, separuje (odčleňuje) sa od ostatných typov. Na vec by sme sa mohli pozrieť aj z onomaziologického hľadiska a zdôrazniť, že funkčná separácia istého typu pomenovania je výsledkom osobitných komunikačných potrieb používateľov jazyka.

4.2.2.1 Štyri skupiny VP Na základe analýzy spomínaného princípu funkčnej separácie A. Jarošová (2000c) viac-

slovné pomenovania člení na tieto štyri skupiny:6

Frazeologické viacslovné pomenovania (frazémy): funkčným určením frazém je prí-znakovým, emocionálno-hodnotiacim a zväčša sémanticky transponovaným spôsobom pomenovať situácie a denotáty: vysoký ako jedľa; žiť z ruky do úst; Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche.

Terminologické viacslovné pomenovania (odborné termíny): funkčným určením odborných termínov je jednoznačne, systémovo a definovane pomenovať triedu denotá-tov: ribonukleová kyselina, dub letný, prísunová chôdza vpravo.

Propriálne/onymické viacslovné pomenovania (vlastné mená): funkčným určením vlastných mien je individualizácia, identifikácia a diferenciácia jednotliviny: Mariana Mas-lenová, Haniska pri Prešove, Slovenská banská, a. s.

Neutrálne viacslovné pomenovanie: funkčným určením neutrálnych VP je (v porov-naní s jednoslovnými pomenovaniami) jednoznačnejšia a komplexnejšia klasifikácia deno-

6 Terminologický návrh je náš; na stvárnenie uvedených štyroch skupín používame jednotnú pome-

novaciu štruktúru: špecifikujúce adjektívum (frazeologické, terminologické, propriálne, neutrálne) + viacslovné pomenovanie.


88

tátov a vyčleňovanie konvenčných pojmov: napr. petrolejová lampa, zubná pasta, tmavé pivo, akademická obec, letný čas.

Inštruktívne členenie uvedených štyroch typov na základe dichotómií nocionálnosť – emocionálnosť/postojovosť, definičnosť – nedefiničnosť, identifikačnosť – nie identifikač-nosť ponúka A. Jarošová (2000c, s. 45); porov. [64]:

[64] Typológia viacslovných pomenovaní podľa A. Jarošovej

nocionálne emocionálno-postojové

–definičnosť +definičnosť

–id

en

tifi

kačn

osť

neutrálne viacslovné

pomenovania (lexikalizované

spojenia)

Termíny

odborné pomenovania

nomenklatúra

Frazémy

frazémy kolokačného typu

prirovnania

formuly

príslovia a porekadlá

pranostiky

+id

en

tifi

kačn

osť

Propriá

Propriá odbornej a nomenklatúrnej povahy

Najmenej príznaková je skupina neutrálnych VP, čo sa odráža aj v tom, že sa často vy-

čleňuje negatívne (ako nefrazéma a netermín), pričom doteraz pre tento typ VP nemáme adekvátne terminologické stvárnenie. Termín lexikalizované spojenie je podľa našej mien-ky príliš všeobecný na to, aby sa ním pomenúval konkrétny typ VP. Môže sa totiž týkať všetkých typov VP (k vymedzeniu termínu lexikalizácia porov. ďalej v tejto kapitole). Dos-tatočne motivovaný nie je ani termín združené pomenovanie, pretože explicitne nevyjad-ruje, aké typy jednotiek sa ním pomenúvajú. Termín multiverbizované spojenie je zasa príliš konkrétny, pretože odkazuje len na jeden podtyp VP. Na pomenovanie tohto typu VP navrhujeme termín neutrálne viacslovné pomenovanie (ďalej aj NVP). Adjektívom neu-trálny sa poukazuje na bezpríznakovosť tohto typu lexikálnych jednotiek v kontexte ostat-ných typov VP, teda neutrálnosť sa chápe v rámci skupiny VP, nie navonok vo vzťahu k JP.

K vyčleňovaniu uvedených štyroch typov VP možno pristupovať aj cez prizmu motivačnej kooperácie (Ološtiak, 2011). Pri príznakových typoch VP syntaktická motivácia záväzne spo-lupracuje s terminologickou, onymickou a frazeologickou motiváciou, ktoré fungujú ako dôležité lexikalizačné činitele. Pri NVP takéto lexikalizačné „potvrdenie“ zo strany iného typu motivácie absentuje (porov. [65]). Z tohto dôvodu, ako konštatuje A. Jarošová (2007, s. 93),


89

„oblasť ,netermínov’ a ,nefrazém’ je oveľa ťažšie uchopiteľná, pretože ustálenosť a typickosť týchto spojení sa konštituuje sčasti na základe ich pomenúvacej platnosti a pojmovej celost-nosti (aj to nie vždy jednoznačnej) a sčasti na základe kolokačných preferencií ich kompo-nentov (čo je menej výrazná charakteristika v porovnaní s kolokačnou a sémantickou jedi-nečnosťou komponentu, resp. komponentov frazém)“.

[65] Typy viacslovných pomenovaní a motivačná kooperácia typ VP vlastnosti kooperujúci

typ motivácie

nocionálnosť definičnosť identifikačnosť

neutrálne VP + – – –

terminologické VP + + – terminologická motivácia

propriálne VP + – + onymická motivácia

frazeologické VP – – – frazeologická motivácia

Tieto štyri typy možno charakterizovať aj z hľadiska procesu lexikalizácie, ktorý chápe-

me ako „proces, ktorým sa slovný tvar alebo konštrukcia stáva prvkom slovnej zásoby“ Encyklopédiou jazykovedy (Mistrík, 1993, s. 262).7 V našom návrhu pracujeme so širším a s užším vymedzením pojmu lexikalizácia. V širšom vymedzení ide o súhrnné označenie procesu, ktorého výsledkom je akákoľvek, a teda aj viacslovná lexikálna jednotka. V nadväznosti na kvadrárnu typológiu VP vo vzťahu konštatujeme, že lexikalizácia sa môže realizovať štyrmi konkrétnymi spôsobmi: frazémy sú výsledkom frazeologizácie, odborné termíny sú výsledkom terminologizácie, vlastné mená sú výsledkom proprializácie (onymi-zácie) a neutrálne VP vznikajú lexikalizáciou v užšom zmysle. Lexikalizáciu v širšom zmysle teda chápeme hyperonymicky vo vzťahu k terminologizácii, onymizácii, frazeologizácii a k lexikalizácii v užšom zmysle; porov. [66].

7 Zhodujeme sa tak aj s vymedzením J. Machača: „Proměnu slovního spojení vzniklého při

pojmenovacím aktu ve víceslovnou lexikální jednotku, a to jak proces sám, tak i jeho výsledek, nazýváme lexikalizací.“ (Machač, 1967, s. 142). Vo Frazeologickej terminológii sa termín lexikalizované spojenie definuje ako „ustálené slovné spojenie, ktoré nadobudlo povahu pomenovania a stalo sa súčasťou slovnej zásoby“ (Mlacek – Ďurčo a kol., 1995, s. 81; zvýraznil M. O.).


90

[66] Typy viacslovných pomenovaní a lexikalizácia

4.2.2.2 Vzťahy a prechody medzi funkčnými typmi VP Napriek tomu, že uvedené štyri typy VP sa vymedzujú na základe odlišného funkčného

určenia (na základe odlišného uplatnenia princípu funkčnej separácie), nemožno uvažovať o presne stanovených hraniciach, ale skôr o škálovitom usporiadaní s hraničnými zónami. Navyše, pomenovanie sa môže funkčne prehodnotiť, s čím súvisia rôznosmerové precho-dy medzi funkčnými typmi VP. V nasledujúcom výklade naznačujeme niektoré okruhy otázok, ktoré vznikajú pri analýze hraníc medzi týmito skupinami lexém.

[67] Vzťahy medzi funkčnými typmi viacslovných pomenovaní

a) Neutrálne VP – frazeologické VP Neutrálne a frazeologické VP môžeme odlíšiť na základe vlastností nocionálnosť –

emocionálnosť, neobraznosť – obraznosť, konkrétny – nekonkrétny denotát. „Najsilnej-šie“ je prvé kritérium: neutrálne VP sú nocionálne (cudzí jazyk, čierny čaj, prvá pomoc), frazémy majú výrazný emocionálno-hodnotiaci charakter (fúkať cudziu kašu „starať sa do cudzích záležitostí“, čierny bod „pokarhanie; zlé hodnotenie“, podať niekomu pomocnú ruku „pomôcť“).

LEXIKALIZÁCIA (v širšom zmysle)

lexikalizácia (v užšom zmysle)

neutrálne viacslovné pomenovanie

terminologizácia

terminologické viacslovné pomenovanie

propriálne viacslovné pomenovanie

frazeologizácia

proprializácia

frazeologické viacslovné pomenovanie

lexikalizované viacslovné pomenovanie

neutrálne viacslovné pomenovanie

terminologické viacslovné pomenovanie

frazeologické viacslovné pomenovanie

onymické viacslovné pomenovanie


91

Ďalšie dva protiklady (neobraznosť – obraznosť, konkrétnosť – nekonkrétnosť denotá-tu) nemajú taký vyhranený charakter, avšak rozloženie týchto vlastností v porovnávaných skupinách VP má svoje vnútorné zdôvodnenie. Obrazné môžu byť aj neutrálne VP (napr. pomenovania s „geografickými“ a „farebnými“ komponentmi: francúzsky bozk, španielsky vtáčik; čierna kronika, biela káva), aj frazémy (podopierať stenu „nič nerobiť“, nezmestiť sa do kože „vyvádzať, byť nezbedný“). Platí však, že zatiaľ čo pre frazémy je obraznosť prototypová vlastnosť, v skupine neutrálnych VP nemá takú dištinktívnu schopnosť, je rozptýlená a vyskytuje sa v rôznej intenzite, porov. neobrazné jednotky (detské ihrisko, dieselový motor, hlasový pedagóg), jednotky s jedným obrazným komponentom (celove-černý film, cibuľový porcelán, divoká voda, ovsené vločky), jednotky s oboma komponen-tmi v prenesenom význame (čierna skrinka, zlatá svadba, hodinový manžel).

Miera denotačnej vágnosti (rozplývavosti, všeobecnosti) je vyššia pri frazémach, porov. napr. neutrálne VP armádny generál „príslušník armády s najvyššou vojenskou hodnos-ťou“, lavínový pes „záchranársky pes špeciálne cvičený na vyhľadávanie ľudí zasypaných lavínami“, slepá ulica „ulica bez vyústenia“ – frazémy generál bez vojska „vodca hnutia, skupiny a pod., ktorého opustili stúpenci al. ktorý vystupuje bez podpory stúpencov“, tu je pes zakopaný „tu je podstata veci; tu je hlavný problém“, slepá ulička „bezvýchodisková situácia“. Porovnajme aj homonymné jednotky, ich významy a kontexty, v ktorých sa vy-skytujú [68].

Príklady typu majster sveta zároveň dokumentujú, akým spôsobom sa môže z neutrálneho VP stať frazéma. Spôsob sémantickej transpozície sa uskutočňuje pod vply-vom pragmatického, emočno-vôľového faktora (v tomto prípade ironizácie) na základe analógie „niekto, kto sa tvári, koná a pod., ako keby bol majster sveta“. Posun do takejto pragmatickej zóny dobre dokumentujú kontexty s komparatívnym funktorom ako: Do baru vošiel ako majster sveta.; No Janovi sláva stúpla do hlavy a už sa tvári ako majster sveta.

Istú prechodnú zónu tvoria pomenovania typu cestovná horúčka, obchod s bielym mä-som, ohnivá voda, ale aj publicizmy typu čierne zlato „ropa; uhlie“, biele zlato „cukor“, modrá armáda „železničiari“ (Jarošová, 2000a, s. 147), ktoré sú obrazné, majú konkrétny denotát a emocionálno-vôľovú zložku možno pri nich pokladať za nevyhranenú.

[68] Homonymné neutrálne VP a frazémy

neutrálne VP frazémy

majster sveta „(obyč. v športe) víťaz celosvetového tur-naja alebo pretekov“ Slovensko sa stalo majstrom sveta v hokeji v roku 2002.

majster sveta „kto sa vychvaľuje, kto je namyslený, frajer, macher“ Pozrite sa na neho, takých nafúkancov a majstrov sveta už poznáme.

vlastný gól „gól strelený do vlastnej bránky“ Dali sme si vlastný gól a nepremenili sme jedenástku.

vlastný gól „niečo, čím človek škodí sám sebe“ V tomto roku, ktorý je najdôležitejší z hľadi-ska slovenských integračných ambícií, po-


92

dať si + vlastný gól (voľné spojenie slovesa a VP) Z nášho protiútoku si ten istý hráč dal tak-mer vlastný gól hlavou.

važuje kauzu údajného odpočúvania verej-ného činiteľa za obrovský vlastný gól. dať si vlastný gól „uškodiť sám sebe“ Súčasná moc si dala vlastný gól: TV Markí-za má dnes sledovanosť vyše 60 %, kým STV iba necelých 40.

b) Terminologické VP – frazeologické VP Odborný termín sa svojimi vlastnosťami (nocionálnosť, jednoznačnosť, presnosť, defi-

novanosť, systémovosť) výrazne odlišuje od frazém (emocionálnosť, významová a deno-tačná nejednoznačnosť). Ani v tomto prípade (podobne ako pri vzťahu neutrálnych VP a frazém) nemožno počítať s obraznosťou ako rozlišovacím príznakom. Frazeologická aj terminologická teória uvádza mnoho dokladov na odborné termíny, ktoré sa vyznačujú obraznosťou, teda vlastnosťou, ktorá sa pripisuje predovšetkým frazémam, napr. materi-na dúška, svokrin jazyk, kozia brada. Kým vo frazeológii je obraznosť prototypovou vlast-nosťou, v terminológii nie je podstatná, pretože je prekrytá terminologicky relevantnými vlastnosťami, najmä definičnosťou, presnosťou a systémovosťou.

Odlišnosť medzi funkčným určením odborného termínu a frazémy nebráni prechodu jednotiek z jednej oblasti do druhej. Dynamickú oblasť prechodu medzi terminologickou a frazeologickou zónou predstavujú jednotky typu časovaná bomba, bod mrazu, záchran-ná brzda, čierna diera, krvná skupina, sťahovanie národov, reťazová reakcia, zaťažkávacia skúška, pásová výroba, ktoré fungujú aj ako odborné termíny, aj ako frazémy. Na tomto type homonymných lexém možno názorne pozorovať rozdiel medzi terminologickou a frazeologickou funkčnou separáciou.

Napríklad lexéma zákopová vojna ako odborný termín z oblasti vojenstva značí formu vojny, keď súperiace strany držia svoje stabilné pozície, front sa nehýbe (charakteristic-kým znakom je systém zákopov, čo sa prejavilo výberom vzťahového adjektíva zákopový). Táto lexéma sa vyznačuje všetkými definičnými vlastnosťami, ktoré sa viažu na odborný termín: ustálenosť, systémovosť (porov. pomenovania iných typov vojen, napr. blesková vojna, jadrová vojna a i.), definovanosť, presnosť, motivovanosť (syntaktická motivova-nosť celého pomenovania a slovotvorná motivovanosť adjektívneho komponentu). Z tohto termínu sa utvorila frazéma s rovnakou formou. Frazeologizácia jednotky zákopo-vá vojna prebehla tak, že z denotačnej zložky významu motivujúceho termínu sa do fra-zémy dostali sémantické komponenty <súperenie dvoch strán>, <statickosť>. Pribúda zásadná konotačno-pragmatická zložka, do ktorej zahrnujeme expresívnosť aj emocionál-no-evaluatívny aspekt. Frazéma zákopová vojna nadobudla v porovnaní s termínom vág-nejší, difúznejší význam „vleklý spor dvoch strán, z ktorých ani jedna nechce ustúpiť“. V súčasnej slovenčine tak popri sebe fungujú dve lexikálne jednotky s rovnakou formou zákopová vojna, jedna ako odborný termín, druhá ako frazéma. Vlastnosti odborného termínu a frazémy sú zhrnuté v tabuľke [69]:


93

[69] Vlastnosti odborného termínu a frazémy

odborný termín frazéma

jednoznačnosť referenčnej zložky významu vágnosť referenčnej zložky významu

systémovosť asystémovosť

absencia konotačno-pragmatickej zložky nocionálnosť

prítomnosť konotačno-pragmatickej zložky expresívnosť

–/(+) obraznosť +/(–) obraznosť

+definovanosť –definovanosť

c) Neutrálne VP – terminologické VP Základným rozdielom medzi týmito typmi sú príznaky definičnosti, jednoznačnosti a

systémovosti. Terminologické VP sú presne definované a systémovo sa začleňujú do jed-noznačných terminologických tried, používajú ich odborníci v danej oblasti vedy a techniky primárne v rámci odborného štýlu, resp. v jeho didaktickej transformácii: napr. termíny z oblasti klimatológie: vzduchová hmota, zrážkový tieň, tropická cyklóna, úplný klimatický systém, všeobecná cirkulácia atmosféry. Neutrálne VP nie sú definičné, ich systémovosť a presnosť nie je taká striktná vzhľadom na to, že sa nezaraďujú do presne určených a definovaných štruktúr príslušného odboru, napr. zubná pasta, kontaktný gól, národná hymna, darčekový kôš, mestský park.

Medzi neutrálnymi a terminologickými VP však existujú prirodzené styčné body. A. Ja-rošová (2007, s. 95) konštatuje, že viacslovné netermíny a nefrazémy povahou svojho významu v odstupňovanej miere inklinujú k odborným termínom. Najviac sa to týka po-menovaní typu faktická poznámka, bloková pokuta, najmenej spojení typu vodné dielo, akademická obec a obrazných pomenovaní typu anjelské vlasy. V súvislosti s odbornou terminológiou je potrebné upriamiť pozornosť na to, že „medzi lexikalizovanými spoje-niami sú časté aj výrazy, ktoré prešli aj do bežnej komunikácie z niektorej špeciálnej oblas-ti“ (Jarošová, 2007, s. 93); autorka uvádza príklady kyslé dažde, švédska debna, profesio-nálna deformácia a i.

Prienik termínov do bežného (neodborného) jazyka je predpokladom ich determinolo-gizácie, v rámci ktorej sa narúšajú terminologické vlastnosti (dochádza k strate presnosti, oslabuje sa striktná systémovosť a definovanosť). Takéto jednotky potom žijú „dvojakým“ životom – zviazané presnými pravidlami vo sfére odbornej komunikácie a v uvoľnenejšom mode vivendi v sfére bežnej či mediálnej komunikácie; napr. predpoveď počasia, porov. odborné termíny z oblasti meteorológie, klimatológie a geografie: rosný bod, globálne otepľovanie, guľový blesk, podnebné pásmo, zemepisná šírka, zemepisná dĺžka, tlak vzdu-chu, pocitová teplota, letný deň, obdobie sucha, skleníkový efekt.

Determinologizácia je v súčasnosti veľmi dôležitým spôsobom obohacovania bežnej slovnej zásoby, je prejavom narastajúceho vplyvu a expanzie vedeckých, technických či ekonomických poznatkov, či už prostredníctvom masmédií, alebo aj priamo do sféry kaž-dodenného života. Človek sa pomerne často dostáva do rôznych komunikačných situácií (napr. súdne, dedičské konanie, vypĺňanie daňového priznania, pobyt v nemocnici),


94

v ktorých sa ako laik stretáva s odbornou terminológiou a tá sa stáva súčasťou jeho pasív-nej, ale často aj aktívnej slovnej zásoby. Ide najmä o termíny z oblastí, ktoré sa priamo dotýkajú života človeka – najmä ekonómia a ekonomika, bankovníctvo, právo, súdnictvo, psychológia, sociológia, politológia a viaceré ďalšie, napr. daňové priznanie, darovacia zmluva, dohoda o vykonaní práce, dokumentárny film, dozorná rada, geneticky modifiko-vané potraviny, trvalý príkaz, justičný omyl, kúpno-predajná zmluva, menšinová vláda, mimovládna organizácia, nádorové ochorenie, nápravnovýchovná skupina, nárazový vietor.

d) Propriálne VP – ostatné typy VP Propriálne lexémy predstavujú vyhranený typ pomenovaní vzhľadom na svoju jedno-

značnú funkčnú určenosť – individualizovať, identifikovať a diferencovať druhové jednotli-viny. Z tohto dôvodu ich delimitácia od ostatných typov VP nespôsobuje problémy, a to ani v prípadoch sémanticky transponovaných proprií typu Biely dom (sídlo prezidenta USA), Zlatá hus (názov reštaurácie). Preto možno pri náznaku vzťahu viacslovných proprií a iných typov VP poukázať skôr na prechody medzi týmito oblasťami. Funkčné prehodno-tenie nepropriálneho VP na propriálne VP (resp. na súčasť propriálneho VP) súvisí s uvedením oficiálnej podoby propriálneho VP, v ktorej sa explicitne uvádzajú hierarchické

vzťahy medzi zložkami istej inštitúcie, napr. filozofická fakulta Filozofická fakulta Uni-

verzity Komenského v Bratislave; katedra slovenského jazyka Katedra slovenského jazy-ka Inštitútu slovakistiky a mediálnych štúdií Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove.

Ako diskutabilná sa v tomto kontexte ukazuje skupina obrazných pomenovaní, ktoré najčastejšie denotujú krajiny, štáty a mestá a ktoré majú formu perifrázy, napr. krajina vychádzajúceho slnka (Japonsko), krajina tisícich jazier (Fínsko), krajina galského kohúta (Francúzsko), krajina veterných mlynov (Holandsko), Atény nad Torysou (Prešov), mesto valčíkov (Viedeň), ale aj pragmaticky príznakové pomenovania typu Bradavica na Dunaji (Bratislava), Pažravá pri Zvolene (Banská Bystrica), ktoré sa používajú najmä v žurnalistickej sfére. Tomuto typu pomenovaní venoval pozornosť J. Kačala (1997a) v kontexte výkladu o súvzťažnosti viacslovných a jednoslovných pomenovaní. Konštatuje, že takéto pomenovania (sám píše o viacslovných názvoch) tvoria paralelu k istým typom miestnych názvov. Všíma si ich formálnu stránku, sémantickú motiváciu a denotačnú vý-berovosť (nie každé toponymum má perifrastický pendant), ktorú vysvetľuje praktickými potrebami pomenúvania vybratých významnejších a Slovensku duchovne blízkych lokalít (Kačala, 1997a, s. 36).

A. Jarošová (2000a, s. 147 – 148) tento typ pomenovaní kladie na hranicu medzi fraze-ologickými a lexikalizovanými spojeniami. Viaceré aspekty však naznačujú, že tu možno uvažovať skôr o jednotkách stojacich na hranici medzi frazémami a propriami. Naznačil to (aj keď nie explicitne) aj spomínaný J. Kačala (1997a), kde túto skupinu označuje ako viac-slovné názvy, resp. viacslovné neoficiálne názvy. Autor tiež konštatuje (v kontexte séman-tickej motivovanosti), že v týchto názvoch sa spájajú „pomenovania istého charakteristic-kého, výrazného prvku, ktorý z významovej stránky pomáha jednoznačne identifikovať takýto viacslovný názov ako pomenovanie príslušného zemepisného objektu s presne


95

vymedzenými alebo približnými hranicami“ (Kačala, 1997a, s. 37 – 38; zvýraznil M. O.). Aj keď tu autor píše o jednoznačnej identifikácii názvu, možno konštatovať, že funkciu jedno-značného identifikátora plnia predovšetkým samotné perifrázy, ktoré de facto identifikujú a diferencujú príslušnú druhovú jednotlivinu v rámci triedy. Vyznačujú sa teda vlastnos-ťami, ktoré sa pripisujú propriám (porov. Blanár, 1996).

Z tomto kontexte je namieste aj otázka, či perifrázy typu Krajina tisícich jazier radšej nepísať s veľkým začiatočným písmenom, a tým aj ortograficky dať najavo funkčno-sémantický status týchto pomenovaní. Pravopisná prax to však nepotvrdzuje, v Slovenskom národnom korpuse prevažuje písanie s malým začiatočným písmenom, napr. krajina/Krajina tisícich jazier 279/2, krajina/Krajina vychádzajúceho slnka 711/64, krajina/Krajina tulipánov 359/3, čierny/Čierny kontinent 864/19. Sčasti to môže byť spô-sobené normatívnou činnosťou jazykovedy, ktorá tieto pomenovania odporúča písať s malým začiatočným písmenom (porov. SSSJ-2 a elektronickú jazykovú poradňu8), a sčasti tým, že používatelia jazyka vzhľadom na neoficiálnosť a tvarovú rozmanitosť chápu tieto pomenovania ako príznakové, atypické identifikátory druhových jednotlivín.

Je pozoruhodné, že v analogických prípadoch neoficiálnych toponým, ktoré sa používa-jú v bežnej hovorenej sfére, typ Pažravá/pažravá pri Zvolene (B. Bystrica), Bradavica/ bradavica na Dunaji (Bratislava), je pomer ortografických variantov vyrovnanejší.9 J. Krško (2002; tam aj ďalšia literatúra) v súvislosti s touto skupinou používa termín prezývkové vlastné meno, pričom o zaradení medzi propriá autor nepochybuje. Novšie tento termín špecifikuje a navrhuje používať terminológiu vzťahujúcu sa na jednotlivé druhy vlastných mien, napr. prezývkové ojkonymum (Krško, 2014, s. 15), v prípadoch typu Krajina tisícich jazier prezývkové choronymum.10

Možno uzavrieť, že perifrastické pomenovania typu Krajina/krajina tisícich jazier mož-no na jednej strane hodnotiť ako výsledok pôsobenia princípu tvarovosti (viacslovnosť), princípu transpozície (sémantická transponovanosť), princípu druhotnosti (ide o sekundárne pomenovania) a princípu príznakovosti (všetky spomínané charakteristiky dovedna), teda princípov, ktoré spoločne konštituujú princíp frazeologickej funkčnej sepa-rácie. Na druhej strane ide zároveň o jednotky, ktoré individualizujú, identifikujú a dife-rencujú druhové jednotliviny, a ich synonymami sú propriá (Krajina tisícich jazier = Fínsko). Z toho vyplýva, že ich môžeme zaradiť medzi pomenovania stojace na hranici medzi fra-zémami a propriami a je otázkou ďalšej diskusie, či takéto jednotky písať s malým alebo

8 V elektronickej jazykovej poradni na portáli sme.sk (dostupné na: <http://jazykovaporadna.sme.sk/

q/1869/#ixzz441yaHxuq>, citované 1. 12. 2015) sa pri otázke, ako písať perifrastické názvy štátov, uvádza takáto odpoveď: „Obrazné pomenovania štátov sa v Slovníku súčasného slovenského jazyka H – L (2011) uvádzajú s malým začiatočným písmenom, napr. krajina vychádzajúceho slnka, krajina tisícich jazier, krajina galského kohúta.“ Dodajme, že v SSSJ-2 sa tieto jednotky uvádzajú v hesle krajina za značkou označujúcou frazémy.

9 Konštatujeme to na základe predbežnej internetovej sondy, pretože v databáze SNK je výskyt týchto jednotiek raritný: pomer Pažravá/pažravá pri Zvolene je 4/1 v prospech písania s veľkým písmenom, v prípade bradavica na Dunaji sa v korpuse nachádza len jeden výskyt s malým písmenom.

10 Autor ďakuje za túto poznámku recenzentovi tejto publikácie, J. Krškovi.


96

s veľkým začiatočným písmenom. Argumenty v prospech písania s veľkým písmenom sú podľa nášho názoru dostačujúce, no jazyková prax to nepotvrdzuje.

4.2.3 Konštrukčné členenie Z hľadiska konceptu syntaktickej motivácie sa ako dôležité javí aj konštrukčné hľadisko.

Konštrukčnému (formálnemu) ustrojeniu frazém ako jedného typu VP sa monograficky venoval J. Mlacek (2007), ktorý vymedzil šesť konštrukčných typov (tvarov) frazeologic-kých jednotiek (porov. Ološtiak – Ivanová, 2013). Najfrekventovanejšie a najmenej prízna-kové sú viacslovné jednotky so stavbou syntagmy ako najmenšej, elementárnej syntaktic-kej jednotky, ktorá v sebe zvládne pomerne bezpríznakovo saturovať funkciu nominačnos-ti. Ak sa toto konštatovanie týka frazém (Mlacek, 2007, s. 30), v oveľa väčšej miere platí pre nocionálne typy VP. Dominantnosť VP so syntagmatickou stavbou dovoľuje práve tento typ považovať za základný, najmenej príznakový. Od tejto skutočnosti sa odvíja kla-sifikácia, v ktorej vychádzame zo syntagmatických jednotiek ako centrálnych. Voči nim na jednej strane vyčleňujeme konštrukčne komplexnejšie typy – hypersyntagmatické viac-slovné pomenovania (jednotky so stavbou vety a súvetia), na druhej strane konštrukčne jednoduchšie jednotky – hyposyntagmatické (asyntagmatické) viacslovné pomenovania (minimálne frazémy, subfrazémy, viacslovné sekundárne predložky); porov. predchádza-júci výklad v kap. 2.1.

V nasledujúcom prehľade predstavíme štruktúrne typy neutrálnych VP so stavbou syn-tagmy. Nepôjde síce o vyčerpávajúci súpis, avšak typy zastúpené v nasledujúcom texte sú dostatočne reprezentatívne, predstavujú celú škálu konštrukčných možností, ktoré sa pri tvorbe tohto typu VP využívajú; porov. aj schému [70]. V jazyku aj v textoch dominujú dvoj-slovné VP so stavbou syntagmy, ktoré optimálne spĺňajú dve protichodné komunikačné po-treby – na jednej strane snahu o ekonomickosť, na druhej strane snahu o presnosť. Ukazuje sa, že dvojslovné pomenovania sú dostatočne presné a zároveň dostatočne ekonomické.

1) Substantívne a) dvojkomponentové (ako komponent hodnotíme len plnovýznamové slová): aa) koordinatívne: aaa) bezspojkové: ovocie zelenina, farby laky, kuchár čašník, chyžná upratovačka; aab) spojkové: straty a nálezy, anglistika a amerikanistika; ab) determinatívne: aba) adjektívum/adjektiválium + substantívum/substantiválium11 (A + S): červený dip-

lom, energetický nápoj, cestovný pas, čierna technika, obchodný cestujúci, trinásty plat; abb) substantívum + substantívum v bezpredložkovom genitíve (S + Sg): cena útechy,

body varu, kult osobnosti, obdobie dažďov, darca krvi; abc) substantívum + predložkové substantívum (S + Sp): raňajky do postele, párok

v rožku, predaj na splátky, čokoláda na varenie; abd) numerále + substantívum (N + S): tri bodky;

11 V ďalšom texte uvádzame len termíny adjektívum, substantívum, do príslušných typov však zaraďu-

jeme aj adjektiválne a substantiválne komponenty.


97

abe) skratka + substantívum (ABR + S): USB kľúč, LCD monitor, SMS správa; abf) adverbiále + substantívum (ADV + S): dlhodobo nezamestnaný, drogovo závislý, te-

lesne postihnutý; abg) nesklonný komponent + substantívum (neskl + S): pet fľaša, crash test, internet

banking; abh) nesklonný komponent + nesklonný komponent (neskl + neskl): last minute, first

moment; b) trojkomponentové: ba) adjektívum + adjektívum + substantívum (A + A + S): mleté čierne korenie, mestská

hromadná doprava, základná umelecká škola, malý pohraničný styk, prvá svetová vojna; bb) substantívum + adjektívum + substantívum v bezpredložkovom genitíve (S + A +

Sg): deň otvorených dverí, čistička odpadových vôd, zbraň hromadného ničenia, univerzita tretieho veku;

bc) adjektívum + substantívum + substantívum v bezpredložkovom genitíve (A + S + Sg): umelé prerušenie tehotenstva, národný úrad práce;

bd) adverbium + adjektívum + substantívum (ADV + A + S): výškovo nastaviteľný vo-lant, geneticky modifikované potraviny, životne dôležitý orgán, energeticky pasívny dom;

be) substantívum + dve substantíva v bezpredložkovom genitíve v koordinačnom vzťa-hu vyjadrenom spojkou (S + Sg + c + Sg): park kultúry a oddychu, kniha prianí a sťažností;

bf) substantívum + substantívum v predložkovom páde + substantívum v bezpredlož-kovom genitíve (S + Sp + Sg): dohoda o vykonaní práce, výpis z registra trestov;

bg) substantívum + anteponované adjektívum + substantívum v predložkovom páde (S + A + Sp): obchod s bielym mäsom;

bh) substantívum + substantívum v predložkovom páde + postponované adjektívum (S + Sp + A): spoločnosť s ručením obmedzeným;

bi) substantívum + substantívum v predložkovom páde + substantívum v predložko-vom páde (S + Sp + Sp): dýchanie z úst do úst;

bj) dve anteponované adjektíva v koordinačnom vzťahu vyjadrenom spojkou + sub-stantívum (A + c + A + S): mandátový a imunitný výbor, jedálny a nápojový lístok;

bk) numerále + substantívum + substantívum v bezpredložkovom genitíve (N + S + Sg): sedem divov sveta.

c) štvor- a viackomponentové (bez bližšej špecifikácie): zákonom chránená prírodná oblasť, orgány činné v trestnom konaní.

2) Verbálne a) nesponové: aa) objektové: dať príkaz, dať prednosť, mať strach, klásť odpor, robiť žarty; ab) bezobjektové: dať najavo, dať na vedomie; b) sponové: byť na prekážku, byť príčinou.


98

[70] Štruktúrne podtypy substantívnych neutrálnych VP

ovocie zelenina

straty a nálezy

vodičský preukaz

trest smrti

vodič z povolania

tri bodky

USB kľúč

zdravotne postihnutý

koordinatívne

determinatívne

bezspojkové

spojkové

dvoj-komponentové

štvor- a viackomponentové

SUB

STA

NTÍ

VN

E N

EUTR

ÁLN

E V

P

A + S

S + Sg

S + Sp

N + S

ABR + S

ADV + S

malý pohraničný styk

národný úrad práce

výškovo nastaviteľný volant

kniha prianí a sťažností

dohoda o vykonaní práce

A + A + S

S + A + Sg

ADV + A + S

S + Sg + c + Sg

S + Sp + Sg

S + A + Sp obchod s bielym

mäsom

deň pracovného pokoja

A + S + Sg

orgány činné v trestnom konaní

troj-komponentové

spoločnosť s ručením obmedzeným

S + Sp + A

pet fľaša

last minute

neskl + S

neskl + neskl

mandátový a imunitný výbor

A + c + A + S

dýchanie z úst do úst S + Sp + Sp


99

4.2.4 Onomaziologické členenie V nasledujúcom výklade si všímame formálnu (onomatologickú) a onomaziologickú

štruktúru dvojslovných a trojslovných substantívnych lexém, ktoré tvoria absolútnu väčši-nu VP.12 Analýzu pomenovaní s väčším počtom komponentov uvádzame len ilustratívne. Šípkami naznačujeme vzťah determinácie (od určujúceho prvku k určovanému prvku). V schémach na ľavej strane uvádzame príklad na vzťah medzi onomaziologickou a onoma-tologickou štruktúrou daného typu pomenovania; na pravej strane priestorový vzťah me-dzi onomaziologickými komponentmi. Členenie dvojkomponentových a trojkomponento-vých štruktúr sumarizujú schémy [91] a [92].

4.2.4.1 Dvojkomponentové štruktúry a) Binárna štruktúra báza + príznak: OBOP aa) Formálna štruktúra AtS: anteponovaný zhodný atribút (adjektiválium) + substan-

tívum, pričom prvý komponent je nositeľom príznaku, druhý komponent je nositeľom bázy (celovečerný film, stávková kancelária, režijné náklady, predný náhon, ryžový nákyp, geologický prieskum, nové zemiaky, suchý zips, organizovaný zločin, pracovná zmluva, ropná zmes). Ide o najfrekventovanejší a pre pomenovacie potreby najefektívnejší typ viacslovných pomenovaní vôbec. Z hľadiska poradia v ňom dochádza k asymetrii medzi formálnou a onomaziologickou štruktúrou, keďže empiricky prvý komponent je nositeľom príznaku a druhý komponent je nositeľom bázy:

[71] Štruktúra lexémy olympijský oheň OLYMPIJSKÝ OHEŇ

At S OB OP

„oheň“ „olympijský“

ab) Formálna štruktúra SAt: substantívum + postponovaný zhodný atribút (adjekti-válium). Prvý komponent je nositeľom bázy, druhý komponent je nositeľom príznaku. Z hľadiska poradia sa realizuje symetrický vzťah medzi formálnou a onomaziologickou štruktúrou. Tento typ je frekventovaný najmä v terminologickej lexike (nomenklatúre) (vrabec obyčajný, kobra kráľovská, slon africký):

[72] Štruktúra lexémy tiger indický TIGER INDICKÝ S At OB OP „tiger“ „indický“

12 Podobným spôsobom naznačuje analýzu formálnej a obsahovej stránky viacslovných pomenovaní

J. Kuchař (1963, s. 107 – 111).

OB

OP

OB

OP


100

ac) Formálna štruktúra SAtN: substantívum + postponovaný nezhodný atribút (v predložkovom alebo bezpredložkovom páde). Prvý komponent je nositeľom bázy, druhý komponent je nositeľom príznaku, podobne ako v predchádzajúcom prípade z hľadiska poradia aj tu sa uplatňuje symetria medzi formálnou a onomaziologickou štruktúrou (rozvrh hodín, kontrola originality, kandidát vied, karta zliav, liečba šokom, linka dôvery, následník trónu, profil absolventa, čaj s rumom, čokoláda na varenie, daň z príjmu, návod na obsluhu, právo na štrajk, vodič z povolania, škola v prírode):

[73] Štruktúra lexémy rozvrh hodín ROZVRH HODÍN S AtN OB OP „rozvrh“ „hodín“

b) Binárna štruktúra báza + báza: OB+OB ba) Formálna štruktúra S+S. Podobne ako pri kompozitách možno uvažovať aj

o integračných (koordinatívnych) viacslovných pomenovaniach, ktoré majú dve onomazio-logické bázy, napr. straty a nálezy, anglistika a amerikanistika, humanizmus a renesancia, lovci a zberači, hmaty a chmaty, tovary a služby, ovocie zelenia. Tento onomaziologický typ je zriedkavý.

[74] Štruktúra lexémy straty a nálezy STRATY A NÁLEZY S S OB OB „straty“ „nálezy“

4.2.4.2 Trojkomponentové štruktúry Trojkomponentové štruktúry sú z formálneho hľadiska rozvinutím dvojkompo-

nentových štruktúr. Jednotlivé typy však vymedzujeme podľa z pomenovacieho hľadiska podľa toho, či trojslovné štruktúry vznikajú kombináciou dvojslovných a jednoslovných štruktúr (skupiny a), alebo vznikajú kombináciou troch jednoslovných štruktúr (skupina b). V jednotlivých typoch rozlišujeme podtypy podľa formálnej štruktúry.

a) Trojslovné pomenovanie utvorené kombináciou dvojslovného a jednoslovného pomenovania

V rámci tejto skupiny sa vyskytujú dva typy: aa) kombinácia dvojslovného pomenova-nia, ktoré je rozvité jednoslovným pomenovaním; ab) kombinácia jednoslovného pome-novania, ktoré je rozvité dvojslovným pomenovaním.

+ OB OB

OB

OP


101

aa) [OBOP1]OP2 Trojslovné pomenovanie je utvorené kombináciou dvojslovného pomenovania a jed-

noslovného pomenovania tak, že existujúce dvojslovné pomenovanie je rozvité jedno-slovným pomenovaním: VP2 + JP => VP3. Ternárny onomaziologický komplex báza + prí-znak + príznak sa vyznačuje vnútornou usporiadanosťou, v ktorej pôvodná dvojčlenná štruktúra báza + príznak je rozvitá ďalším príznakom (komponenty pôvodného dvojslov-ného pomenovania znázorňujeme v hranatých zátvorkách): [OBOP1]OP2. V tomto type sa nachádzajú štyri podtypy.

aaa) Formálna štruktúra At[AtS]: anteponovaný zhodný atribút rozvíja štruktúru anteponovaný zhodný atribút + substantívum, napr. mleté čierne korenie, predčasné par-lamentné voľby, riadny hrací čas, pružný pracovný čas, viacnásobný vetný člen, civilná letecká doprava, zimné olympijské hry, časový cestovný lístok

[75] Štruktúra lexémy zimné olympijské hry ZIMNÉ [OLYMPIJSKÉ HRY] At At S OB OP1 OP2 [„hry“ „olympijské“] „zimné“

aab) Formálna štruktúra At[SAt]: anteponovaný zhodný atribút rozvíja štruktúru substantívum + postponovaný zhodný atribút, napr. malá doba ľadová, mladšia doba kamenná.

[76] Štruktúra lexémy malá doba ľadová MALÁ [DOBA ĽADOVÁ] At S At OB OP1 OP2 [„doba“ „ľadová“] „malá“

aac) Formálna štruktúra At[SAtN]: anteponovaný zhodný atribút rozvíja štruktúru

substantívum + postponovaný nezhodný atribút, napr. bežný používateľ jazyka, profesio-nálny používateľ jazyka, prirodzená deľba práce, obojstranný zápal pľúc, čiastočné zatme-nie Slnka, dlhodobá predpoveď počasia.

[77] Štruktúra lexémy bežný používateľ jazyka BEŽNÝ [POUŽÍVATEĽ JAZYKA] At S AtN OB OP1 OP2 [„používateľ“ „jazyka“] „bežný“

OB

OP1

OP2

OB

OP1

OP2

OB

OP1

OP2


102

aad) Formálna štruktúra [AtS]AtN: štruktúra anteponovaný zhodný atribút + sub-stantívum je rozvitá postponovaným nezhodným atribútom: magnetické pole Zeme.

[78] Štruktúra lexémy magnetické pole Zeme [MAGNETICKÉ POLE] ZEME At S AtN OB OP1 OP2 [„pole“ „magnetické“] „Zeme“

ab) OB[OP2OP1]

Trojslovné pomenovanie je utvorené kombináciou jednoslovného pomenovania a dvojslovného pomenovania tak, že jednoslovné pomenovanie je rozvité existujúce viac-slovným pomenovaním: JP + VP2 => VP3. Ternárny onomaziologický komplex báza + prí-znak + príznak sa vyznačuje vnútornou usporiadanosťou, v ktorej báza (ako reflex pôvod-ného jednoslovného pomenovania) je rozvitá dvomi príznakmi, ktoré sú reflexom pôvod-ného dvojslovného pomenovania (so štruktúrou OBOP), napr. centrum + voľný čas (OBOP) => centrum voľného času (OB[OP2

OP1]). Vymedzujeme tu jeden podtyp. aba) Formálna štruktúra S[AtAtN]: substantívum je rozvité postponovaným ne-

zhodným atribútom, ktorý je rozvitý anteponovaným zhodným atribútom, napr. centrum voľného času, generátor striedavého prúdu, intencia slovesného deja, intenzita cestnej premávky, minister životného prostredia, sklon zemskej osi, zdroj pitnej vody, doktor prí-rodných vied, pohár na šumivé víno.

[79] Štruktúra lexémy centrum voľného času CENTRUM [VOĽNÉHO ČASU] S At AtN OB OP1 OP2 „centrum“ [„času“ „voľného“]

b) Trojslovné pomenovanie utvorené z troch jednoslovných pomenovaní Trojslovné pomenovania utvorené z troch jednoslovných pomenovaní zaraďujeme do

troch onomaziologických typov: ba) bázu rozvíja príznak, ktorý je rozvitý ďalším prízna-kom; bb) bázu súčasne rozvíjajú dva príznaky, medzi ktorými nie je vzťah; bc) bázu spoloč-ne rozvíjajú dva príznaky v koordinatívnom vzťahu.

ba) OBOP1OP2

Bázu rozvíja príznak, ktorý je rozvitý ďalším príznakom. Tento onomaziologický kom-plex je formálne vyjadrený piatimi štruktúrami.

baa) Formálna štruktúra AtAtS: substantívum s dvomi anteponovanými postupne rozvíjajúcimi zhodnými atribútmi, napr. vyšší územný celok, rýchla lekárska pomoc, rýchla zdravotná pomoc, hrubý domáci produkt, štátne hmotné rezervy, náhradná rodinná sta-rostlivosť, starší školský vek, prírodný liečivý zdroj.

OB

OP1

OP2

OB

OP1

OP2


103

[80] Štruktúra lexémy rýchla lekárska pomoc RÝCHLA LEKÁRSKA POMOC At At S OB OP1 OP2

„pomoc“ „lekárska“ „rýchla“

bab) Formálna štruktúra S(AtAtN): substantívum s nezhodným postponovaným

prívlastkom, ktorý je bližšie rozvitý anteponovaným zhodným prívlastkom, napr. deň pra-covného pokoja, univerzita tretieho veku, deň otvorených dverí, divadlo jedného herca:

[81] Štruktúra lexémy deň pracovného pokoja DEŇ PRACOVNÉHO POKOJA S At AtN OB {OP1 OP2} „deň“ „pokoja“ „pracovného“

bac) Formálna štruktúra ADVAtS: substantívum so zhodným anteponovaným prí-

vlastkom, ktorý je bližšie určený adverbiom: napr. životne dôležitý orgán, geneticky modi-fikované potraviny, trvalo udržateľný rozvoj, biologicky rozložiteľný odpad:

[82] Štruktúra lexémy trvalo udržateľný rozvoj TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ ADV A S OB OP1 OP2

„rozvoj“ „udržateľný“ „trvalo“

bad) Formálna štruktúra SAtNAtN: substantívum s nezhodným postponovaným at-ribútom, ktorý je rozvitý ďalším nezhodným postponovaným atribútom, napr. dohoda o vykonaní práce, osvedčenie o evidencii vozidla, žltačka typu A.

[83] Štruktúra lexémy dohoda o vykonaní práce DOHODA O VYKONANÍ PRÁCE S AtN AtN OB {OP1

OP2} „dohoda“ „o vykonaní“ „práce“

OB

OP1

OP2

OB

OP1

OP2

OB

OP1

OP2

OB

OP1

OP2


104

bae) Formálna štruktúra SAtNAt: substantívum s nezhodným postponovaným atri-bútom, ktorý je rozvitý zhodným postponovaným atribútom, napr. spoločnosť s ručením obmedzeným.

[84] Štruktúra lexémy spoločnosť s ručením obmedzeným SPOLOČNOSŤ S RUČENÍM OBMEDZENÝM S AtN At OB {OP1 OP2}

„spoločnosť“ „s ručením“ „obmedzeným“

bb) OP1

OBOP2 Bázu súčasne rozvíjajú dva príznaky, medzi ktorými nie je vzťah. Tento onomaziologic-

ký typ má v skúmanom súbore jednu formálnu štruktúru. bba) Formálna štruktúra AtSAtN: nadradené substantívum so zhodným antepono-

vaným atribútom a nezhodným postponovaným atribútom, napr. umelé ukončenie teho-tenstva, hromadná preprava osôb, pohyblivá zložka mzdy, programové vyhlásenie vlády, ľavá strana rovnice, lineárne písmo A.

[85] Štruktúra lexémy umelé ukončenie tehotenstva UMELÉ UKONČENIE TEHOTENSTVA At S AtN OB OP1 OP2

„ukončenie“ „umelé“ „tehotenstva“

bc) OB(OP1a

+OP2b) Bázu spoločne rozvíjajú dva príznaky v koordinatívnom vzťahu. bca) Formálna štruktúra (At+At)S: substantívum s dvomi zhodnými anteponovanými

atribútmi v koordinatívnom vzťahu, napr. mandátový a imunitný výbor.

[86] Štruktúra lexémy mandátový a imunitný výbor MANDÁTOVÝ A IMUNITNÝ VÝBOR At + At S OB {OP1 + OP2}

„výbor“ „mandátový“ „imunitný“

+

OB

OP1 OP2

OB

OP1

OP2

OB

OP1a OP1b


105

bcb) Formálna štruktúra S(AtN+AtN): substantívum s dvomi nezhodnými postpono-vanými atribútmi v koordinatívnom vzťahu, napr. park kultúry a oddychu, kniha prianí a sťažností.

[87] Štruktúra lexémy park kultúry a oddychu PARK KULTÚRY A ODDYCHU S AN + AN OB OP1a OP1b

„park“ „kultúry“ „oddychu“

4.2.4.3 Štvor-, päť- a viackomponentové štruktúry Podobným spôsobom by bolo možné analyzovať štvor- a viacčlenné viacslovné pome-

novania, ktoré vznikajú rozličnou kombináciou existujúcich štruktúr. Na tomto mieste uvádzame len tri ilustratívne príklady.

a) Lexéma dohoda o brigádnickej činnosti študentov má štvorčlennú onomaziologickú štruktúru, ktorú tvorí jedna báza a tri príznaky: OB(OP2

OP1OP3). Báza je priamo

rozvitá jedným príznakom OP1 (na úrovni formy postponovaný nezhodný atribút), ktorý je ďalej rozvitý príznakmi OP2 a OP3 (jedným v podobe anteponovaného zhodného atribútu, druhým v podobe post-ponovaného nezhodného atribútu).

[88] Štruktúra lexémy dohoda o brigádnickej činnosti študentov DOHODA O BRIGÁDNICKEJ ČINNOSTI ŠTUDENTOV

S At AtN AtN OB OP1 OP2 OP3

„dohoda“ „o činnosti“ „brigádnickej“ „študentov“

b) Lexéma podkolenná bočná predová šírka nohavice má päťčlennú onomaziologickú

štruktúru, ktorú tvorí jedna báza a štyri príznaky): OP4OB((OP1

OP2)OP3). Báza je nezávisle od seba rozvitá na jednej strane príznakom OP4 (v podobe postponovaného ne-zhodného atribútu), na druhej strane tromi príznakmi OP1, OP2, OP3 (všetky vo forme zhod-ného anteponovaného atribútu) determinujúcimi bázu postupne rozvíjajúcim spôsobom.

+

OB

OP1a OP1b

OB

OP1

OP2 OP3


106

[89] Štruktúra lexémy podkolenná bočná predová šírka nohavice PODKOLENNÁ BOČNÁ PREDOVÁ ŠÍRKA NOHAVICE

At At At S AtN

OB OP1 OP2 OP3 OP4 „šírka“ „predová“ „bočná“ „podkolenná“ „nohavice“

c) Lexéma visutá osobná jednolanová obežná dráha s odpojiteľnými štvormiestnymi vozňami Ide o jednotku s osemčlennou onomaziologickou štruktúrou, ktorú tvorí jedna báza

a sedem príznakov): (OP1(OP2

(OP3OP4)))OBOP5((OP6)OP7).

Báza je nezávisle od seba rozvitá na jednej strane príznakom OP5 (v podobe postpono-vaného nezhodného atribútu), ktorý je postupne rozvitý dvomi príznakmi OP6, OP7 (vo forme zhodného anteponovaného atribútu), na druhej strane štyrmi príznakmi OP1, OP2, OP3, OP4 (všetky vo forme zhodného anteponovaného atribútu) determinujúcimi bázu postupne rozvíjajúcim spôsobom.

[90] Štruktúra lexémy visutá osobná jednolanová obežná dráha s odpojiteľnými štvormiestnymi vozňami

VISUTÁ OSOBNÁ JEDNOLANOVÁ OBEŽNÁ DRÁHA S ODPOJITEĽNÝMI ŠTVORMIESTNYMI VOZŇAMI

At At At At S At At AtN

OB (((OP1 OP2) OP3) OP4) ((OP5 OP6) OP7) „dráha“ „obežná“ „jednolanová“ „osobná“ „visutá“ „s vozňami“ „štvormiestnymi“ „odpojiteľnými“ VISUTÁ OSOBNÁ JEDNOLANOVÁ OBEŽNÁ DRÁHA S ODPOJITEĽNÝMI ŠTVORMIESTNYMI VOZŇAMI

OB

OP1 OP2

OP3

OP4

OB dráha

OP5 s vozňami

OP6 štvormiestnymi

OP7 odpojiteľnými

OP1 obežná

OP2 jednolanová

OP3 osobná

OP4 visutá


107

[91] Onomaziologické typy dvojkomponentových substantívnych pomenovaní [92] Onomaziologické typy trojkomponentových substantívnych pomenovaní

dvojkomponentové štruktúry

TR

OJ

KO

MP

ON

EN

TO

VÉ

ŠT

RU

KT

ÚR

Y

OBOP

OB+OB

{SAt}

{SAtN}

{AtS}

{S+S}

[OBOP1]OP2

OB[OP2OP1]

At[AtS]

At[SAt

OBOP1OP2

At[SAtN]

OB(OP1a+OP1b)

[AtS]AtN

S[AtAtN]

AtAtS

S(AtAtN)

pracovný čas

človek zručný

straty a nálezy

zimné olympijské hry

malá doba ľadová

obojstranný zápal pľúc

magnetické pole Zeme

zdroj pitnej vody

starší školský vek

deň otvorených dverí

číslo účtu

JP+VP

JP+JP+JP OP1OBOP2

ADVAtS

SAtNAtN

SAtNAt

S(AtN+AtN)

AtSAtN

(At+At)S

životne dôležitý orgán

dohoda o vykonaní práce

spoločnosť s ručením obmedzeným

programové vyhlásenie vlády

mandátový a imunitný výbor

kniha prianí a sťažností


108

spájanie JP do VP

univerbizácia

multiverbizácia

4.3 Vzťahy medzi viacslovnými pomenovaniami a jednoslovnými pomenovaniami

VP sú prirodzenou súčasťou lexikálnej zásoby. Na základe ich existencie možno vyčleniť jeden zo štruktúrnych klasifikačných vzťahov: jednoslovné pomenovanie – viacslovné pomenovanie. V lexike popri sebe vo vzájomnej interakcii (teda nie v absolútnom proti-klade) fungujú oba typy pomenovaní, napr. starý, matka, ruka, myť, hotdog, kruháč – stará matka, ruka ruku myje, párok v rožku, kruhový objazd.

Medzi jednoslovnými a viacslovnými pomenovaniami dochádza k neustálej interakcii.

Možno vyčleniť dva typy interakčných vzťahov (porov. [93]): 1) Nominačno-motivačné vzťahy – tvorenie pomenovaní jednej skupiny na podklade

pomenovaní druhej skupiny: a) tvorenie viacslovných pomenovaní na základe lexikalizácie kombinácií jednoslovných

pomenovaní: bočný + vietor bočný vietor, prieskum + trhu prieskum trhu; b) redukcia viacslovných pomenovaní na úroveň jednoslovných pomenovaní – univer-

bizácia: čerpacia stanica čerpačka, integrovaný dopravný systém IDS; c) tvorenie viacslovných pomenovaní ako synonymických náprotivkov jednoslovných

pomenovaní; VP pozostávajú z funkčne diferencovaných komponentov (kategoriálny komponent a lexikálny komponent) – multiverbizácia: tušiť mať tušenie, uprednostniť dať prednosť.

2) Paradigmatické vzťahy (formálno-obsahové vzťahy) medzi VP a JP majú dvojaký charakter podľa toho, či:

a) ide o výsledok nominačno-motivačných vzťahov, t. j. synonymia: aa) medzi VP a jeho univerbátom (jazyková škola – jazykovka); ab) medzi JP a jeho multiverbátom (hlásiť – podať hlásenie); b) nejde o výsledok nominačno-motivačných vzťahov – široké spektrum vzťahov syno-

nymie, antonymie, hyperonymie a hyponymie, pojmových vzťahov.

[93] Nominačno-motivačné vzťahy medzi JP a VP

cestujúci cestujúca verejnosť

stredná + škola stredná škola

jednoslovné pomenovania

viacslovné pomenovania

stredná stredná škola

synonymia

synonymia


109

4.3.1 Univerbizácia Univerbizácia („zjednoslovňovanie“) je proces utvorenia jednoslovného pomenovania

z viacslovného pomenovania. Možno uvažovať o vzťahu univerbizačný motivant

(viacslovná lexéma) univerbizačný motivát (univerbát). Medzi univerbizačným moti-vantom a motivátom sa realizuje formálno-významovo-štylistický vzťah: členy univerbi-začnej dvojice sú usúvzťažnené formálne (majú spoločné isté formálne prvky), významovo (vstupujú do synonymického vzťahu), príp. funkčno-štylisticky (v komunikácii môžu plniť

rozličné funkcie a môžu mať iný komunikačno-pragmatický status), napr. horský bicykel

horák, plná čiara plná, deň otvorených dverí DOD.13 Z hľadiska lexikálnej motivácie možno univerbizáciu charakterizovať ako syntaktickú demotiváciu, teda proces straty syntaktickej motivácie – z viacslovného (syntakticky motivovaného) pomenovania sa stáva syntakticky nemotivované jednoslovné pomenovanie.

K univerbizácii dochádza viacerými spôsobmi, ktoré možno analyzovať aj prostredníc-tvom teórie lexikálnej motivácie, konkrétne podľa toho, aký ďalší motivačný typ sprevádza syntaktickú demotiváciu. Rozoznávame päť univerbizačných typov: slovnodruhovú, slovo-tvornú, sémantickú, abreviačnú a frazeologickú univerbizáciu; porov. 4.1.1 – 4.1.5.

4.3.1.1 Slovnodruhová univerbizácia (syntaktická demotivácia + morfologická motivácia)

Nadradený substantívny komponent sa vynecháva (eliduje14) a podradený adjektívny alebo adjektiválny komponent sa substantivizuje. Pri tomto procese dochádza k zmene slovného druhu bez zmeny vonkajšej formy. To znamená, že univerbát nadobúda morfo-logickú motiváciu. Takýmto spôsobom sa môžu univerbizovať apelatíva aj propriá: občian-sky preukaz → občiansky, plochá dráha → plochá, pľúcne oddelenie → pľúcne, Spišská Nová Ves → Spišská, Devínska Nová Ves → Devínska.

4.3.1.2 Slovotvorná univerbizácia (syntaktická demotivácia + slovotvorná motivácia) Univerbát sa tvorí prostredníctvom slovotvornej motivácie. Podľa dvoch slovotvorných

spôsobov sa rozlišujú dva typy slovotvornej univerbizácie:

Derivačná univerbizácia – nadradený komponent VP sa nahrádza slovotvorným formantom: toaletný papier → toaleť-ák, prezenčná listina → prezenč-ka, rodičovské združenie → rodič-ko.

Kompozičná univerbizácia – komponenty viacslovného pomenovania sa spájajú do jedného celku, pričom prvý komponent sa redukuje pomocou trunkácie alebo abreviácie a výsledný univerbát sa najčastejšie zaraďuje medzi čisté kompozitá: masové médium → masmédium, informačné centrum → infocentrum, rýchlostná cesta → rýchlocesta.

13 Pri nesplnení uvedených požiadaviek nemožno uvažovať o vzťahu univerbizácie, napr. vysoká škola

– univerzita (chýba tu formálna a morfematická súvzťažnosť). 14 Tento typ sa tradične označuje ako eliptická univerbizácia. Pomerne ojedinelé prípady elipsy

determinovaného komponentu (typ cestovný pas → pas) pokladáme za sémantickú univerbizáciu (porov. 4.1.3).


110

4.3.1.3 Sémantická univerbizácia (syntaktická demotivácia + sémantická motivácia) Podstatou sémantickej univerbizácie je to, že na báze VP vzniká nový význam už existu-

júceho jednoslovného pomenovania: napr. zlato „drahý kov“ aj „zlatá medaila“; žrď „kus dreva alebo kovu s okrúhlym prierezom“ aj „skok o žrdi“. Možno uvažovať o univerbizačne determinovanom význame jednoslovnej lexikálnej jednotky; porov. [94]:

[94] Sémantická univerbizácia Za prejav sémantickej univerbizácie pokladáme aj pomerne ojedinelé prípady elipsy

determinovaného komponentu, napr. Matica slovenská → Matica („(v minulosti) kultúrny spolok“ aj „Matica slovenská“).

4.3.1.4 Abreviačná univerbizácia (syntaktická demotivácia + abreviačná motivácia) Pri abreviačnej univerbizácii sa univerbát zaraďuje medzi skratky, napr. bezpečnosť

a ochrana zdravia pri práci → BOZP, pedagogická fakulta → PF, konštantný symbol → KS; abreviačne sa univerbizujú aj vlastné mená (najmä chrématonymá), napr. Liga majstrov → LM, Slovenská akadémia vied → SAV, Divadlo Jonáša Záborského → DJZ.

4.3.1.5 Kombinácia univerbizačných typov Uvedené univerbizačné typy sa môžu kombinovať: Šafárikovo námestie → Šafko (slo-

votvorná + abreviačná univerbizácia), kriminálny film → krimi (morfologická + abreviačná univerbizácia).

4.3.2 Multiverbizácia Multiverbizácia („zviacslovňovanie“) je proces utvorenia viacslovného komplexu na

báze jednoslovného pomenovania, pričom medzi členmi multiverbizačnej dvojice sa tento vzťah realizuje spravidla prostredníctvom slovovornej motivácie (majú spoločný formálno-

sémantický komponent), napr. súhlasiť dať súhlas, financie finančné prostriedky,

pracovník pracovná sila, vedci vedecké kruhy. Možno tu vymedziť vzťah:

multiverbizačný motivant multiverbizačný motivát (multiverbát). Ako bolo spomenu-té v kap. 1.1.1, medzi multiverbizačným motivantom a multiverbizačným motivátom sa realizujú jednak významový vzťah, jednak formálny vzťah;

a) významový vzťah medzi jednoslovným motivantom a viacslovným multiverbátom,

napr. podnietiť dať podnet, vedci vedecká obec;

zlatá medaila

zlato „drahý kov“

„zlatá medaila“


111

významový vzťah

formálny vzťah

b) formálny vzťah medzi formálnym motivantom (syntaktickou konštrukciou)

a viacslovným motivátom, napr. dať + podnet dať podnet, vedecká + obec vedecká obec).

Kumulovaný zápis tohto vzťahu vyzerá takto (v hranatých zátvorkách sa uvádzajú for-

málne motivanty: podnietiť [dať + podnet] dať podnet, vedci [vedecká + obec] ve-decká obec; porov. aj [95]:

[95] Multiverbizačné vzťahy Najvýraznejšiu sémanticko-štruktúrnu skupinu multiverbátov predstavujú jednotky

s kategoriálnym komponentom, ktorý má verbálnu alebo substantívnu platnosť. Podľa toho rozoznávame deverbatívnu a desubstantívnu multiverbizáciu.

4.3.2.1 Deverbatívna multiverbizácia Deverbatívne multiverbáty sa vyznačujú štruktúrou kategoriálne sloveso + transflexné

alebo sufixálne deverbatívum: odpovedať dať odpoveď, umožniť dať možnosť, odpo-

rovať klásť odpor.

4.3.2.2 Desubstantívna multiverbizácia Deverbatívne multiverbáty majú štruktúru desubstantívne adjektívum + kategoriálne

substantívum: novinári novinárska obec, cestovatelia cestovateľská verejnosť, od-

borníci odborné kruhy.

podnietiť

[dať + podnet]

dať podnet

4 lexikÁlna kombinatorika a syntaktickÁ motivÁcia

Documents