lexikálna motivácia

Lexikálna motivácia

Úvodné poznámky

Úvodné poznámky

Lexéma a jej vzťahy

• intralexematickosť – vzťah medzi F a O• interlexematickosť – vzťah k iným LJ• extralexematickosť – vzťah k mimojazykovým

entitám• paralexematickosť – vzťah k denotátu

Motivovanosť a arbitrárnosť

• argumenty v prospech arbitrárnosti• deskriptívna argumentácia• historická argumentácia• komparatívna argumentácia

Deskriptívna argumentácia

• ak by bola nevyhnutná väzba medzi F a O, tá istá forma by znamenala vždy to isté a naopak

• neexistovala by polysémia

Historická argumentácia

• ak by bola nevyhnutná väzba medzi F a O, nemohlo by dochádzať k zmene významu

Komparatívna argumentácia

• ak by bola nevyhnutná väzba medzi F a O, rozličné jazyky by nemohli mať odlišné slová na vyjadrenie toho istého významu

• slov. stôl – angl. table – nem. Tisch – špan. mesa – maď. asztal

Arbitrárnosť a motivovanosť

• pri arbitrárnosti nie je nevyhnutná vnútorná spätosť medzi F a O

• nepresná interpretácia: arbitrárnosť (ľubovoľnosť) – motivovanosť (nie ľubovoľnosť, nevyhnutnosť)

• opak nevyhnutnosti je náhodnosť• arbitrárnosť = forma je náhodná, povaha F nesúvisí s

povahou O

Arbitrárnosť a motivovanosť

• Nie náhodnosť (motivovanosť) napr. v slovách gagotať, cililink však neznamená nevyhnutnosť

• „Ak hovoríme, že forma slova je motivovaná, mienime tým to, že nie je náhodné, že táto forma je taká, aká je, ale nie je ani nevyhnutné, aby takou bola (mohla by byť aj inou formou, môže sa zmeniť)“.

(J. Dolník)

Arbitrárnosť a motivovanosť

• motivácia je neľubovoľný, nenáhodný jav a tvorí stredný článok v pojmovom rade:

• náhodné (arbitrárne) – nenáhodné (motivované) – nevyhnutné

Arbitrárnosť a motivovanosť

• izolovanosť – neizolovanosť LJ• „O absolútnej arbitrárnosti označujúceho vo

vzťahu k označovanému môžeme hovoriť len v súvislosti s izolovaným jazykovým znakom, t. j. vtedy, keď abstrahujeme od súvzťažných znakov.“ (Dolník, 2003, s. 122)

Arbitrárnosť a motivovanosť

• Ak berieme do úvahy neizolovaný jazykový znak, musíme pripustiť, že tento znak je minimálne (elementárne) motivovaný

Arbitrárnosť a motivovanosť

• „Motiváciou slova sa rozumie priamy kauzálny vzťah medzi jeho formálnou (výrazovou, materiálnou, zvukovou) a významovou (ideálnou) zložkou, ako aj nepriamy vzťah, ktorý je podmienený vzťahom slova k paradigmaticky súvzťažným slovám“ (Dolník, 2003, s. 123).

Arbitrárnosť a motivovanosť

• vzťah medzi paradigmaticky súvzťažnými lexémami (napr. vzťah medzi synonymami) – vzťah minimálnej motivácie

Arbitrárnosť a motivovanosť

• potreba diferenciácie jednotiek v rámci istých paradigiem

• „To, čo je na slove dôležité, nie je samotný zvuk, ale zvukové rozdiely umožňujúce slovo rozlíšiť od všetkých ostatných slov“ (Saussure, 1989, s. 145): napr. jesť = nie žrať, nie papať, nie džgať sa, nie šrotovať

Motivovanosť

• relačnosť (neizolovanosť)• multirelačnosť, multištruktúrnosť• motivovanosť ako všeobecnejšie platný

princíp v lexike

Typológia LM

• tradičné tri typy: zvuková, sémantická, slovotvorná

• 17 typov v koncepcii J. Furdíka

Typológia LM

• Základné (intralingválne)• Prechodné• Nadstavbové (extralingválne)

Základné typy

• Elementárna: paradigmatická• Špecifikačné:

1. Fónická2. Sémantická3. Morfologická4. Slovotvorná5. Syntaktická6. Frazeologická7. Onymická

Prechodné typy

• Interlingválna• Abreviačná

Nadstavbové typy

• Expresívna• Registrová (stratifikačná)• Terminologická• Sociolektická• Temporálna• Teritoriálna• Individualizačná