Lukan, Lorkov, Demjanov

MOTIVCIA Priemern ui-

te rozprva.

Dobr uite vy-

svetuje. Vbor-

n uite ukazu-

je. Najlep ui-

te inpiruje.

(Artemus Ward)

V tomto motivanom bulletine njdete:

KEMSAK (str. 1)

Motivcia z pohadu

(pedagogickej) psycholgie

(str. 2)

Motivan metdy

motivcia a vyuovanie (str. 3

a 5)

Neformlne vzdelvanie

(str.4)

Vonkajia motivcia (str. 5)

Preo tudujeme? Preo sa o nieo sname? S akmi ciemi robme to, o robme?

KEMSAK Tto skratka predstavuje nonkognitvne (mimopoznvacie) funkcie osobnosti a je zrove zkladnm prvkom Zelinovej koncepcie tvorivo-humanistickej vchovy. Rozliujeme tieto non-kognitvne funkcie:

K kognitivizcia jej cieom je naui loveka poznva, mys-

lie a riei problmy

E emocionalizcia m za cie naui loveka cti a rozvja

jeho kompetencie pre ctenie, prevanie, rozvja jeho city

a emcie

M motivcia cieom je rozvin zujmy, potreby, tby, chce-

nia osobnosti, jej activity

S socializcia jej cieom je naui loveka i s druhmi u-

mi, naui ich komunikova a tvori progresvne medziudsk

vzahy

A axiologizcia m za cie rozvja progresvnu hodnotov

orientciu osobnosti, ui hodnoti

K kreativizcia cieom tejto funkcie je rozvja v osobnosti

tvoriv tl ivota

Ester Demjanov, Lvia Lorkov, Luk Lukan

Na vchovno-vzdelvacom procese sa podiea viacero faktorov, medzi nimi i motivcia iakov.

S to vlastne podnety, ktor vyvolvaj aktivitu organizmu a uruj jeho smerovanie. Je vedecky

dokzan, e vkon loveka je vo vekej miere ovplyvnen prve motivciou. V praxi to zname-

n, e udia s podobnmi schopnosami nemusia vdy poda podobn vkon. Tento rozdiel je

podmienen prve motivciou.

2

o je motivcia? Motivcia je stav zvenej pohotovosti reagova

na urit podnety uritm spsobom. Ide o zdro-

je, dvody, priny sprvania. Motivcia ns

usmeruje a aktivizuje.

Motivcia a kola Motivcia pre tdium je s-

ten najm kognitvnymi po-

trebami, potrebou sebareali-

zcie, potrebou sebacty

a iastone i potrebou akcep-

tcie.

Zdrojom motivcie v tdiu

bvaj potreby poznvacie

(chcem vedie!), socilne

(chcem by najlep, chcem

spoznva inch a sm seba)

a vkonov (chcem by po-

vzbuden, ocenen).

Dimenzia motivcie Motivan initele

aktivan Nieo mi chba. Potreby Pudy Intinkty

smerov m by som to uspokojil?

Postoje Hodnoty Zujmy

cieov Ako to urobm? Ciele Apircie Va

Druhy motivcie Vntorn = chcem, lebo je to pre ma d-

leit

Vonkajia = chcem, lebo za to nieo dosta-

nem / lebo sa tm vyhnem trestu

Princpy Pri motivciami sa mono

riadi dvoma zkladnmi

motivanmi tendenciami:

Princp udrania ek-

vilibria (chcem psy-

chick rovnovhu)

Princp hedonizmu

(tim po prjemnom,

vyhbam sa neprjem-

nmu)

3

Motivan metdy

Didaktick metdy by mali usmerova

zujem iakov. Meme ich vyuva v

vode hodiny alebo priebene. Mnoho

didaktickch metd sa d vyui na namo-

tivovanie tudentov. Ide naprklad o:

Problmov vyuovanie

Vyuovanie hrou

Zaujmav lohy

Sa

Programov uenie

Dramatizcia innosti

Odmena a trest

Brainstorming

Uenie innosou

Kooperatvne vyuovanie (v skupi-nch)

Didaktick metdy meme

deli poda etp vyuova-

cieho procesu. Samostatn

etapa vyuovacej hodiny by

mala by venovan motiv-

cii iakov. Prvoradou lo-

hou motivanch metd je

vzbudi u iakov zujem o

vyuovanie. Mu ma po-

vahu

(zujem o uivo, tba po

poznan, elanie uspokoji

zvedavos a pod.) alebo

( ue-

nie vyvolan vonkajmi

podnetmi uenie sa pre

zlepenie prospechu, ue-

nie sa pod ntlakom, hroz-

bou, ale aj pre pochvalu

at.)

vo vyuovan a m

sa prelna celm vyuova-

cm procesom.

Nuda je smrten hriech uitea.

(Johann Friedrich Herbart)

4

Nai uitel ne-

smj bt podobni

sloupm u cest,

je pouze ukazuj,

kam jt, ale samy

nejdou.

(Jan Amos Ko-

mensk)

Neformlne vzdelvanie Vzdelvanie, ktor je organizovan mimo formlneho vzdelvanie, ie mimo koly

Je dobrovon!!!

Ved ho kolitelia/facilittori

M flexibiln program, ktor je vak vopred dobre pripraven a ma jasne stanoven

cie

Sna sa rozvja prcu v kolektve a do vetkch aktivt zaha astnkov

Otvoren a priatesk prostredie, kde s si vetci rovn (astnci si tykaj: navzjom,

s facilittorom)

Vyuva rzne metdy a aktivity, ktor sa vo formlnom vzdelvan nepouvaj alebo

sa pouvaj len vemi zriedka

Prklady druhov metd a aktivt:

- Icebreaker

- Enerdajzer

- Brainstorming

- Diskusia

- Skupinov prca

- Buzz Groups

- Rolov hra alebo simulcia

- Relaxan aktivity

5

Najastejie formy vonkajej motivcie vo vyuovan

vysvedenie

znmka (no znmky takmer nikdy nie s

najvou motivciou iaka)

odmena za spech

pochvala

vyhnutie sa poznm-

ke alebo zlej znm-

ke

podnetn a tvoriv

aktivity

Pouit zdroje:

Centrum pedagogicko-psychologickho poradenstva a prevencie. 2014. Centrum peda-gogicko-psychologickho poradenstva a prevencie Nmestovo. Motivcia iaka. [Online] 2014. [Dtum: 20. Marec 2015.] dostupn na internete: http://www.cpppap.orava.sk/METODIKY/Motiv%C3%A1cia%20%C5%BEiaka.pdf.

Orosov, Oga. 2005. Psycholgia a pedagogick psycholgia I. Koice: Univerzita Pavla Joze-fa afrika v Koiciach, 2005. str. 130-143.

Orosov, Renta. 2014. Univerzita Pavla Jozefa afrika, robrova 2, Koice: Veobecn pedagogika a didaktika. Prednka.

Raabe, Josef. 2010. Zaujmav motivan techniky. kolsk portl. [Online] 2010. [Dtum: 22. marec 2015.] http://www.skolskyportal.sk/clanky/zaujimave-motivacne-techniky.

ZELINA, M. 1996. Stratgie a metdy rozvoja osobnosti dieaa. Bratislava : Vydavatestvo IRIS, 1996. 230 s.

+ vlastn sksenosti :)