nÁzov vysokej Školy - uniag.skcrzp.uniag.sk/.../g/d64c10b4f47c43d89635f486420e555c.docx · web...
Post on 02-Jan-2020
1 Views
Preview:
TRANSCRIPT
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO
ROZVOJA
1127750
NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY
PRÁVNE POSTAVENIE A KOMPETENCIE
PÔDOHOSPODÁRSKEJ PLATOBNEJ AGENTÚRY
2010 Ľubica Gajdošová
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO
ROZVOJA
PRÁVNE POSTAVENIE A KOMPETENCIE
PÔDOHOSPODÁRSKEJ PLATOBNEJ AGENTÚRY
Bakalárska práca
Študijný program: Európske rozvojové programy
Študijný odbor: 3.3.5 Verejná správa a regionálny rozvoj
Školiace pracovisko: Katedra práva
Školiteľ: Eleonóra Marišová, doc. JUDr., PhD.
Nitra 2010 Ľubica Gajdošová
Čestné vyhlásenie
Podpísaná Ľubica Gajdošová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému
„Právne postavenie a kompetencie Pôdohospodárskej platobnej agentúry“ vypracovala
samostatne s použitím uvedenej literatúry.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre 15. marca 2010
Ľubica Gajdošová
Poďakovanie
Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani doc. JUDr. Eleonóre Marišovej, PhD.,
za jej pomoc, odborné vedenie a cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej
bakalárskej práce.
Abstrakt
Témou bakalárskej práce je „Právne postavenie a kompetencie Pôdohospodárskej
platobnej agentúry“. Cieľom práce je popis právneho postavenia a kompetencií
Pôdohospodárskej platobnej agentúry SR so zameraním na podporu
v poľnohospodárstve SR formou priamych platieb. Pre splnenie hlavného cieľa bolo
nevyhnutné splnenie čiastkových cieľov zameraných na popis európskej a slovenskej
legislatívy v danej problematike, vymedzenie kompetencií PPA, analýza organizačnej
štruktúry PPA a vymedzenie základných činností jednotlivých útvarov, postupy
platobnej agentúry pri administrácii a kontrole priamych platieb. Prvú teoretickú časť
práce možno rozdeliť na dve skupiny. V prvej časti sme sa pokúsili pomocou autorov
zaoberajúcich sa danou problematikou vysvetliť pojmy štátna správa a orgán štátnej
správy, v tej druhej sme sa orientovali na vplyv podpôr na slovenské poľnohospodárstvo
a na priame platby konkrétnejšie. V úvodnej kapitole praktickej časti sme sa zamerali na
stručnú charakteristiku Slovenskej republiky z pohľadu administratívneho členenia,
analyzovali sme podiel ekonomických činností na HDP v roku 2009 a nakoniec sme
opísali štruktúru a výmeru pôdy SR. V hlavnej časti sme popísali európsku a slovenskú
legislatívu v oblasti priamych podpôr a to priamych platieb, doplnkových priamych
platieb, legislatívu v oblasti krížového plnenia a predkladania žiadostí platnú v roku
2009. Zároveň sme vypracovali SWOT analýzu priamych platieb. V praktickej časti
práce sme sa venovali aj vymedzeniu kompetencií PPA a analýze organizačnej štruktúry
PPA a vymedzeniu základných činností jednotlivých útvarov, postupov platobnej
agentúry pri administrácii a kontrole priamych platieb. V závere praktickej časti sme
porovnali počet a výšku vybraných typov podpôr za roky 2007-2009.
Kľúčové slová: Pôdohospodárska platobná agentúra, priame platby, doplnkové priame
platby, krížové plnenie.
Abstrakt (v nemeckom jazyku)
Das Thema dieser Bachelorarbeit ist der „Juristischer Standpunkt und Kompetenzen
der landwirtschaftlichen Zahlungsagentur“. Das Ziel dieser Arbeit ist die Beschreibung
des juristischen Standpunkts und der Kompetenzen der landwirtschaftlichen
Zahlungsagentur in der Slowakischen Republik mit dem Fokus auf landwirtschaftliche
Unterstützung der Slowakei durch Direktzahlungen. Für die Erreichung des Hauptzieles
war es notwendig, die Teilziele zu erfüllen. Diese bestanden aus der Beschreibung der
europäischen und der slowakischen Legislative im Rahmen der gegebenen Problematik,
die Einschränkung der Kompetenzen der PPA, die Analyse der organisatorischen
Struktur der PPA, die Zuständigkeiten der Hauptabteilungen der PPA als auch die
Abläufe der Zahlungsagentur bei der Administration und Kontrolle der
Direktzahlungen. Den ersten theoretischen Teil kann man in zwei Teilbereiche gliedern.
Im ersten Teilbereich haben wir uns mit den Autoren auf die Abgrenzung der Begriffe
„Staatsverwaltung“ und „Organe der Staatsverwaltung“ , im zweiten Teil sind wir schon
näher auf den Einfluss diverser Beihilfen auf die slowakische Landwirtschaft und die
und Direktzahlungen eingegangen. Im ersten Teil des praktischen Bereichs haben wir
uns auf den generellen Charakteristika der Slowakischen Republik bezüglich
administrativer Gliederung konzentriert, wir haben den Anteil der ökonomischen
Aktivität am BIP im Jahr 2009 analysiert und letztendlich die Struktur und die
Landschaftsplanung der Slowakischen Republik beschrieben. Im Hauptbereich dieser
Arbeit haben wir die europäische und slowakische Legislative im Bezug auf die
direkten Zuschüssen und zwar Direktzahlungen, zusätzlichen Direktzahlungen und die
Legislative im Rahmen des Cross compliance und Antragstellen für das Jahr 2009
behandelt. Zusätzlich wurde eine SWOT Analyse für Direktzahlungen erstellt. Als
Abschluss des praktischen Teils dieser Arbeit haben wir die Höhe und Anzahl der in
Anspruch genommenen Zuschüsse in den Jahren 2007-2009 verglichen.
Schlusselwörter: Landwirtschafliche Zahlungsagentur - Pôdohospodárska platobná
agentúra, Direktzahlungen - priame platby, zusätzliche Direktzahlungen - doplnkové
priame platby, Cross compliance - krížové plnenie.
Obsah
Obsah
Obsah................................................................................................................................6
Zoznam skratiek..............................................................................................................7
Úvod..................................................................................................................................8
1 Súčasný stav riešenej problematiky.......................................................................10
1.1 Štátna správa........................................................................................................10
1.2 Vplyv podpôr na slovenské poľnohospodárstvo..................................................13
1.3 Priame platby v slovenskom poľnohospodárstve.................................................16
2 Cieľ práce.................................................................................................................19
3 Metodika práce........................................................................................................20
4 Výsledky práce.........................................................................................................22
4.1 Slovenská republika.............................................................................................22
4.1.1 Administratívne rozdelenie SR.....................................................................23
4.1.2 Klasifikácia ekonomických činností SR.......................................................24
4.1.3 Štruktúra a výmera pôdy SR.........................................................................25
4.2 Právne akty Európskych spoločenstiev v oblasti priamych podpôr.....................25
4.3 Legislatíva SR o podmienkach poskytovania podpôr v poľnohospodárstve
formou priamych platieb...........................................................................................27
4.3.1 Priame platby................................................................................................27
4.3.1.1 Swot analýza priamych platieb.................................................................29
4.3.2 Doplnkové priame platby.............................................................................30
4.3.3 Krížové plnenie.............................................................................................30
4.3.4 Predkladanie žiadosti....................................................................................34
4.4 Právne postavenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry...................................35
4.5 Kompetencie Pôdohospodárskej platobnej agentúry...........................................35
4.6 Organizačná štruktúra Pôdohospodárskej platobnej agentúry.............................36
4.7 Poskytovanie podpôr v poľnohospodárstve SR...................................................37
4.7.1 Integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS)............................39
4.7.2 Komparácia počtu a výšky vybraných typov podpôr v rokoch 2007 –
2009......................................................................................................................41
5 Záver.........................................................................................................................43
6 Použitá literatúra.....................................................................................................46
7 Prílohy.......................................................................................................................52
Obsah
Zoznam skratiek
EFRH Európsky fond pre rybné hospodárstvo
EPFRV Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka
EPZF Európsky poľnohospodársky záručný fond
ES Európske Spoločenstvo
EÚ Európska únia
GPS Global Position System
Ha Hektár
HDP Hrubý domáci produkt
IACS Integrovaný administratívny a kontrolný systém
LFA Znevýhodnené oblasti
LPIS Register poľnohospodárskych produkčných plôch
MP SR Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky
PPA Pôdohospodárska platobná agentúra
PRV SR Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky
RP PPA Regionálne pracovisko Pôdohospodárskej platobnej agentúry
SAPS Jednotná platba na plochu
SPP Spoločná poľnohospodárska politika
SPS Jednotná platba na farmu
SR Slovenská republika
ŠÚ SR Štatistický úrad Slovenskej republiky
VÚC Vyšší územný celok
9
Úvod
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sme sa postupne začali podieľať
na čerpaní finančných prostriedkov z fondov EÚ. V bakalárskej práci sa zameriavame
na právne postavenie a kompetencie Pôdohospodárskej platobnej agentúry so
zameraním na podporu v poľnohospodárstve SR formou priamych platieb. Založenie
Pôdohospodárskej platobnej agentúry bolo jednou zo základných podmienok čerpania
prostriedkov EÚ. Pôdohospodárska platobná agentúra bola zriadená zákonom č.
473/2003 Z. z. o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania
v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov s účinnosťou od 1.12.2003. Tento zákon upravuje zriadenie, organizáciu,
pôsobnosť a hospodárenie platobnej agentúry. Platobná agentúra zabezpečuje v rámci
tohto zákona poskytovanie finančných prostriedkov na rozvojové programy
poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, poskytovanie podpory podnikania
v poľnohospodárstve, potravinárstve a lesnom hospodárstve z prostriedkov štátneho
rozpočtu a činnosti na účely zabezpečenia poskytovania finančných prostriedkov pre
pôdohospodárstvo zo všeobecného rozpočtu EÚ.
Pri vstupe Slovenska do EÚ sa začala v SR uplatňovať aj Spoločná
poľnohospodárska politika, ktorá sa riadi základnými zásadami, ako je jednotný
vnútorný trh vyžadujúci vytvorenie jednotných vnútorných politík a ich jednotné
uplatňovanie. Medzi zásady SPP patrí aj preferencia Európskeho spoločenstva, čo
znamená zvýhodnenie producentov spracovateľov a obchodníkov Spoločenstva oproti
subjektom z tretích krajín. Treťou zásadou je finančná solidarita, v ktorej má svoje
nezastupiteľné miesto práve podporná politika. Najväčší finančný objem v rámci
podpornej politiky EÚ predstavujú priame platby, ktorých hlavným cieľom je
zabezpečenie väčšej stability príjmov poľnohospodárov. Nariadenie vlády č. 20/2009 Z.
z. upravuje podmienky poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych
platieb v SR, ktoré v roku 2009 predstavovala jednotná platba na plochu, platba na
pestovanie energetických plodín, osobitná platba na cukor, osobitná platba na ovocie
a zeleninu a prechodná platba na rajčiaky. Ďalšími nariadeniami vlády SR v oblasti
poskytovania podpôr v poľnohospodárstve formou priamych platieb je nariadenie č.
114/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou
doplnkových národných platieb v rastlinnej výrobe, ktoré bolo bližšie rozpracované
10
v metodickom pokyne MP SR č. 1868/2009-930 a nariadenie vlády SR č. 266/2007 Z.
z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou doplnkovej
národnej priamej platby na veľkú dobytčiu jednotku. Podľa týchto nariadení vlády sa
poskytujú doplnkové priame platby financované zo štátneho rozpočtu a to doplnková
platba na plochu, platba na chmeľ a podpora na veľké dobytčie jednotky.
V rámci záverečnej práce skúmame aj podmienky, ktoré farmár musí dodržiavať,
aby mu boli platby poskytnuté v plnej výške. Sú to podmienky tzv. krížového plnenia,
ktoré predstavujú povinnosť plnenia určitých zákonných požiadaviek hospodárenia
v oblasti verejného zdravia, zdravia zvierat a zdravia rastlín, životného prostredia a
životných podmienok zvierat a dodržiavania podmienok dobrého poľnohospodárskeho a
environmentálneho stavu poľnohospodárskej pôdy. Cieľom krížového plnenia, okrem
jeho pozitívneho dopadu na životné prostredie, zdravie ľudí a zvierat je aj robiť
hospodárenie viac udržateľným a zvýšiť akceptovateľnosť poľnohospodárskej politiky v
očiach spotrebiteľov a daňových poplatníkov. Na administrovanie a kontrolu žiadostí v
systéme priamych platieb má platobná agentúra vytvorený Integrovaný administratívny
a kontrolný systém (IACS), ktorý bol pôvodne zriadený nariadením Rady č. 3508/92 z
27. novembra 1992, ktorým sa stanovuje integrovaný systém spracovania a kontroly
určitých schém poskytovania pomoci v Spoločenstve.
Záverečná práca sa zameriava na právne postavenie a kompetencie
Pôdohospodárskej platobnej agentúry SR s akcentom na podporu v poľnohospodárstve
SR formou priamych platieb. Pre splnenie hlavného cieľa bolo nevyhnutné splnenie
čiastkových cieľov zameraných na analýzu európskej a slovenskej legislatívy v danej
problematike, vymedzenie kompetencií PPA, analýza organizačnej štruktúry PPA
a vymedzenie základných činností jednotlivých útvarov a základné postupy platobnej
agentúry pri administrácii a kontrole priamych platieb.
11
1 Súčasný stav riešenej problematiky
1.1 Štátna správa
Škultéty (2008) hovorí, že štátna správa je najrozsiahlejším druhom štátnej činnosti.
Výkonom štátnej správy sa zabezpečuje realizácia všetkých funkcií štátu – vnútorných
i vonkajších – a orgány štátnej správy plnia prevažnú časť úloh zabezpečovanú štátnymi
orgánmi. Štátnu správu ako jednu z foriem uskutočňovania štátnej moci charakterizujú
určité črty, ktorými sa odlišuje od iných foriem uskutočňovania štátnej moci.
Podľa Marišovej , Ilkovej , Belicovej (2002) pojem orgán štátnej správy sa používa
v dvojakom význame. V užšom zmysle pre tie štátne orgány, ktoré právne predpisy
označujú ako orgány štátnej správy. V teórii správneho práva sa pojem orgán štátnej
správy chápe aj v širšom poňatí, v takomto prípade je pojem orgán štátnej správy
totožný s pojmom správny orgán.
U Machajovej (2007) sú orgány štátnej správy jedným z orgánov štátu. Orgány
štátnej správy predstavujú najzložitejší subsystém orgánov verejnej správy. Ide
o hierarchický systém založený na vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti. Poslaním
orgánov štátnej moci je uskutočňovať štátnu správu a výkonnú a nariaďovaciu činnosť.
Každý orgán štátnej správy je charakterizovaný jednak všeobecnými črtami, ktoré sú
spoločné pre všetky štátne orgány (napr. parlament, súd, prokuratúra, Najvyšší
kontrolný úrad) a jednak špecifickými črtami, ktoré sú charakteristické len pre orgány
štátnej správy.
Belajová - Balážová (2004) chápu štátnu správu ako samostatný druh
spoločenského riadenia a organizujúcej činnosti štátu, samostatný druh správnych
aktivít uskutočňovaných štátom. Výkonom štátnej správy sa zabezpečuje realizácia
vonkajších a vnútorných funkcií štátu.
Škultéty (2002) hovorí, že štátna správa je jednou zo základných zložiek verejnej
správy. Štátna správa ako činnosť výkonná a nariaďovacia je činnosťou podzákonnou.
Zákon určuje jej zameranie a a dosiahnutie cieľov správy stanovuje aj hlavné
prostriedky, najmä právne. Z ústavných a iných zákonov vyplýva, že štátnu správu
vykonáva osobitá skupina orgánov štátu, ktoré sa volajú orgány štátnej správy.
12
Gozora – Haburtová (2005) definujú činnosť štátu ako výkon správy štátu na
základe zákonov. Taktiež rozoznávajú štátnu správu v dvoch kategóriách:
1. Štátna správa ako samostatný druh činnosti, vyznačujúci sa určitými znakmi
podobnými s inými, ostatnými druhmi činnosti štátu: organizovanosť, výkonná,
donucovacia a nariaďovacia právomoc, zákonnosť
2. Štátna správa ako sústava samostatných orgánov.
Orgány štátnej správy tvoria hierarchicky usporiadanú pyramídovú sústavu orgánov,
ktoré sú navzájom pospájané vzťahmi nadriadenosti, podriadenosti a spolupráce. Každý
orgán štátnej správy je samostatným orgánom štátu a osobitným druhom štátnych
orgánov vtedy, ak vykonáva činnosť v mene štátu, má kompetencie určené právom a má
štátne materiálne a personálne zabezpečenie.
Tóthová (1992) hovorí, že štátna správa je najintenzívnejšia, najrozmanitejšia
a najdynamickejšia činnosť štátu. Štátna správa ako samostatný druh činnosti štátu sa
vyznačuje znakmi, ktoré sú charakteristické pre všetky druhy činnosti štátu, ako aj
znakmi, ktorú ju od ostatných činností odlišujú. Štátnu správu ako samostatný druh
činnosti štátu možno charakterizovať ako činnosť
a) organizujúcu
b) uskutočňovanú na základe zákonov a iných právnych predpisov
c) výkonnú a nariaďovaciu
d) vykonávanú v mene štátu, za ktorou stojí donucovacia moc štátu
e) ktorú možno determinovať inštrukciami nadriadených orgánov štátnej správy
f) ktorou sa realizujú spoločenské záujmy.
Bezáková a kol. (2010) uvádzajú, že štátna správa je organizačná činnosť štátu,
ktorá má nariaďovací a výkonný charakter, uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci
jeho donucovacej moci. Štátnu správu zabezpečujú:
a) ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy
b) miestne orgány štátnej správy.
Ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy sa zúčastňujú na tvorbe jednotnej štátnej
politiky, v rozsahu jej pôsobnosti vykonávajú štátnu správu a plnia úlohy, ktoré sú
ustanovené v zákonoch a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
13
Posluch, Cibulka (2006) tvrdia, že ústavné vymedzenie delenia moci a hierarchia
najvyšších orgánov štátnej správy vychádzajú z toho, že vláda je najvyšším orgánom
štátnej správy. Pritom však nepochybne jestvuje rozdiel medzi vládnymi orgánmi ako
politickými reprezentantmi a správnymi orgánmi, ktoré sú miestami vlastného výkonu
štátnej správy, sú teda výkonným aparátom. Kým najvyššie orgány majú politickú
a štátoprávnu zodpovednosť, ostatné sú hierarchicky usporiadané a jestvujú medzi nimi
vzťahy podriadenosti a nadriadenosti (tieto vzťahy však neplatia v samospráve).
Marišová, Ilková, Belicová (2002) konštatujú, že výnimočných prípadoch úlohy
štátu zabezpečujú orgány miestnej samosprávy v tzv. prenesených kompetenciách za
štátnej správy na samosprávu, t. j. obce a samosprávne kraje. Subjektivita orgánov
štátnej správy je vymedzená spravidla právomocou týchto orgánov, t.j. vymedzením
oprávnení a povinností týchto orgánov určitým spôsobom konať a vstupovať do
právnych vzťahov. Vymedzenie práv a povinností je určené v právnych normách.
Benčo ( 2003) uvádza, že štátna správa predstavuje samostatný druh organizujúcej
činnosti štátu, ktorá má výkonný a nariaďovací charakter a uskutočňuje sa v mene štátu
a za pomoci jeho donucovacej moci. Jej ciele a metódy, formy a prostriedky
uskutočňovania reguluje právo, v medziach ktorého sa uskutočňuje jej iniciatívny
prvok, a ďalej sa vymedzujú interné normatívne akty nadriadených orgánov. Túto
činnosť uskutočňuje predovšetkým prostredníctvom orgánov štátnej správy a v rámci
zákonného zmocnenia aj prostredníctvom štátnych a iných orgánov a organizácií.
Orgánom štátnej správy môže byť len taký orgán, ktorého prevažná časť činnosti má
charakter štátnej správy.
Staroňová, Sičáková-Beblavá, (2006) rozlišujú štátnu správu na ústrednú-
celoštátnu a miestnu, tvorenú krajskými a obvodnými úradmi a špecializovanou štátnou
správou. Štátnu správu tvoria menovaní úradníci a je pre ňu charakteristický systém
hierarchie, nadriadenosti a podriadenosti.
Bezáková a kol. (2010) hovoria, že orgánmi štátnej správy na centrálnej úrovni sú
vláda a ústredné orgány štátnej správy. Sú upravené zákonom č. 575/2001 Z. z.
o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Ich úlohou je
vykonávať štátnu správu a zabezpečovať jej výkon na celom území SR. Vláda SR má
výkonnú moc. V súlade s tzv. kompetenčným zákonom sa delia jednotlivé ministerstvá
a ostatné ústredné orgány štátnej správy o výkonné právomoci a zodpovednosť za
výkon štátnej správy.
14
Volek, Přenosil (2008) uvádzajú, že štátna správa má vždy povahu verejnej správy
a je jej základným druhom. Je začlenená do mocenskej štruktúry štátu, pričom je
súčasťou výkonnej moci a má samozrejme úzke vzťahy s ostanými zložkami štátnej
moci. Vnútorná organizácia štátnej správy funguje na princípe vertikálnej hierarchie,
obmedzenia autonómie rozhodovania a vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti. Na
základe týchto princípov sú orgány (zamestnanci) ustanovovaní do funkcií menovaním
alebo na základe pracovného pomeru. Výnimkou je volebný princíp.
1.2 Vplyv podpôr na slovenské poľnohospodárstvo
Chrastinová (2008) konštatuje, že v rokoch 2004 a 2006 sa v kontexte
s transparentnosťou a záväznosťou podporných platieb SPP (SAPS a LFA), tvoriacich
takmer dve tretiny z celkových podpôr, zlepšili aj podmienky úverového financovania
prevádzkových a investičných potrieb podnikateľov v poľnohospodárstve. Priame
platby svojou právnou nárokovateľnosťou sa stávajú finančným stabilizátorom
dôchodkov poľnohospodárskych podnikov. Čerpanie projektovo orientovaných podpôr
zo štrukturálnych fondov, ktoré predstavujú takmer tretinu z celkových podpôr,
pozitívne prispievajú k obnove materiálno-technickej základne podnikov.
Marišová (2008) uvádza, že vstupom do Európskej únie začali pre Slovensko
a ďalšie nové členské krajiny plynúť výhody súvisiace s liberalizáciou vzájomnej
obchodnej výmeny a zavedením podporných systémov, ktoré poskytuje spoločná
poľnohospodárska politika. Nové členské krajiny sa snažia získať stabilné pozície na
agropotravinárskych trhoch EÚ, čo sa začalo prejavovať zvýšeným konkurenčným
tlakom, ktorý by v konečnom dôsledku mal vyústiť do istej diverzifikácie
poľnohospodárskych a potravinárskych aktivít v rámci tohto zoskupenia.
Božík (2006) uvádza, že reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ
nahradila dotácie, ktoré sa predtým vyplácali roľníkom na množstvo produkcie
(vyjadrenej pestovateľskou plochou, objemom výroby a počtom chovaných zvierat)
novým systémom jednotnej platby na farmu. Táto platba garantuje výrobcovi, že bude
naďalej dostávať tú istú výšku podpory ako pri predošlom systéme, avšak bez ohľadu na
to, čo vyrába a koľko vyrába. Poskytovanie Jednotnej platby je podmienené
dodržiavaním hygienických, veterinárnych a environmentálnych kritérií.
15
Buchta a Federičová (2009) hodnotia dopady projektových podpôr programového
obdobia 2004-2006 nasledovne:
podporné programy skráteného programového obdobia 2004-2006 prispeli
k diferenciácii podnikateľských subjektov na skutočne životaschopné vo
zvyšujúcom sa konkurenčnom prostredí
spolupodieľali sa pri naštartovaní rozvoja „inovatívnych“ fariem, ktoré sú
významným generátorom udržania vidieckej zamestnanosti, pozitívnym
podnikateľským vzorom a stimulom rozvoja širšej vidieckej lokality
príjemcovia pomoci sa naučili uchádzať o podpory EÚ a implementovať
projekty v súlade s požiadavkami EÚ
podpory ukázali určité pozitívne vzory realizovaných intervencií, ktoré
nasmerovali ďalšie podnikateľské subjekty k nasledovaniu a tým pomáhali
vytvárať vhodné prostredie pre širšie využívanie týchto podpôr v celom
poľnohospodárskom sektore.
Tvrdoň (2000) o význame podpôr v poľnohospodárstve tvrdí, že ekonomická
opodstatnenosť dotácií v poľnohospodárstve vyplýva:
zo špecifík poľnohospodárskej výroby
z obmedzenej alokačnej funkcie
zo špecifík potreby potravín
zo zabezpečenia dôchodkov osti poľnohospodárskych podnikov.
Dotačné programy by mali vo väčšej miere ako doteraz dôrazne podporovať
modernizáciu technickej úrovne poľnohospodárstva, rozvoj nepoľnohospodárskej
činnosti, modernizáciu spracovateľského priemyslu a podporovať export.
Becík (2009) hovorí, že ako už návrh koncepcie rozvoja pôdohospodárstva na roky
2007-2013 deklaroval, štátnym záujmom Slovenskej republiky je rozvoj produkčne
výkonného pôdohospodárstva, zabezpečujúceho celoplošné, účelné a efektívne
obhospodarovanie pôdneho fondu krajiny a dostupnosť potravín pre obyvateľstvo. Jeho
udržateľný rozvoj ovplyvňuje kvalitu života spoločnosti. Agropotravinárske procesy sa
uskutočňujú v otvorenej krajine, využívajú prírodné zdroje a ekosystémy a preto aktívne
pôsobia na prírodu a životné prostredie ako aj ekonomické a sociálne podmienky života
na vidieku. Pôdohospodárstvo výrazne prispieva k udržiavaniu vidieckej infraštruktúry
a osídlenia.
16
Podľa Figeľa a Adamiša (2004) je základným predpokladom prijímania finančnej
pomoci a dotácií z európskych fondov po vstupe vybudovanie a zavedenie
integrovaného administratívneho systému. Jeho vytvorenie a fungovanie je kľúčovým
nástrojom na prijímanie finančných prostriedkov po vstupe do EÚ, predovšetkým však
priamych platieb.
Buchta a Federičová (2009) analyzujú sociálno-ekonomické dopady projektových
podpôr nasledovne:
- beneficienti investičných podpôr vykazovali vyššie tempá rastu výnosov ako skupina
podnikateľských subjektov, ktorá nepoberala žiadne investičné podpory
- trend poklesu zamestnanosti bol v podporovaných podnikoch nižší ako
v nepodporovaných podnikateľských subjektoch
- tvorba nových pracovných miest bola všeobecne veľmi nízka, ale dynamika ich tvorby
bola jednoznačne vyššia u benefientov investičných podpôr
- dynamika rastu hospodárskeho výsledku (v prepočte na jedného pracovníka) bola pri
podporovaných podnikoch výrazne vyššia
- investičné podpory z uvedených programov jednoznačne zvyšujú rast produktivity
práce, dynamika zvyšovania produktivity práce bola v podporovaných podnikoch
vyššia.
Zoborský (2006) definuje financie z eurofondov ako podporné prostriedky, ktoré
majú účelový charakter transferovej platby, t. j. platby, ktorú jednotlivec alebo inštitúcia
poskytuje inému jednotlivcovi alebo inštitúcii bez toho, aby očakával nejakú
protihodnotu. Pri podporách do poľnohospodárstva ide o peňažné jednotky
z európskych fondov a zo štátneho rozpočtu s cieľom udržať produkčné a mimo
produkčné funkcie poľnohospodárstva. Cieľom podpôr je vyrovnať finančnú
nerovnováhu podnikateľských subjektov.
Buchta a Rentková (2007) tvrdia, že v štruktúre priamych podpôr prevládajú SAPS
a LFA. Pomer medzi týmito podpornými titulmi sa zvyšuje v prospech SAPS (podiel
SAPS sa zvyšoval, na rozdiel do podielu LFA, ktorý sa z roka na rok naopak znižoval).
V sledovaných rokoch 2004-2006 priame podpory prevyšovali investičné dotácie. To
naznačuje, že v štruktúre podpornej politiky sú tieto podpory celoplošne dominantné.
Priame podpory svojou dominanciou tak zásadne formujú majoritné priestorové
rozloženie rozdeľovaných podporných prostriedkov v regiónoch Slovenska.
17
Chrastinová (2008) analyzovala v rokoch 2004-2006 vplyv podpôr z fondov EÚ.
V nasledovnej tabuľke sa orientovala na čerpanie projektovo orientovaných podpôr zo
štrukturálnych fondov, ktoré predstavujú takmer tretinu z celkových podpôr a pozitívne
prispievajú k obnove materiálno-technickej základne podnikov v oblasti investícií
(Príloha 1). V roku 2005 nastali pozitívne zmeny, keď investície dosiahli najvyšší
objem, aký sa dostal do poľnohospodárstva od roku 1990, čo prispelo k čiastočnej
obnove materiálno-technickej základne a vytvoreniu predpokladov k postupnej
stabilizácii odvetvia.
1.3 Priame platby v slovenskom poľnohospodárstve
Schwarcz (2007a) konštatuje, že reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky
z roku 2003 vytvára stabilnejší politický rámec pre európske poľnohospodárstvo.
Predstavuje výrazné zjednodušenie podpory producentov EÚ a celkové zlepšenie
trhovej orientácie poľnohospodárstva. SR dočasne zaviedla systém jednotnej platby na
plochu (SAPS), kým sa prispôsobí novému systému jednotnej platby na farmu (SPS)
uplatňovanom v starých členských štátoch.
Chrastinová (2008) tvrdí, že po vstupe Slovenska do EÚ nastali v ekonomickej
situácii poľnohospodárstva zmeny súvisiace s uplatnením novej podpornej politiky
a možným prístupom na jednotný európsky trh. Od vstupu do EÚ sú poskytované
poľnohospodárskym podnikom podpory v súlade so zásadami SPP EÚ a jej príslušnými
nariadeniami. Ide o podporu domáceho a zahraničného trhu, priame platby (SAPS
a LFA) a podporu opatrení na rozvoj vidieka projektového charakteru (investičné
podpory) financované z programu SAPARD, Sektorového operačného programu –
poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Plánu rozvoja vidieka. Nad rámec podpory SPP
EÚ je poskytovaná národná podpora.
Rumanovská (2009) hovorí, že hlavným cieľom priamych platieb je zabezpečenie
väčšej stability príjmov poľnohospodárov. Poľnohospodári sa na základe dopytu trhu
môžu rozhodnúť, čo budú vyrábať a majú istotu, že budú dostávať pomoc v rovnakej
výške bez ohľadu na to, čo vyrábajú. Priame platby sú tak určené k racionalizácii
výroby, t.j. znižovaniu nákladov, pričom jedným z prostriedkov je aj znižovanie
mzdových nákladov. Priame platby by teda nemali mať cieľ riešiť otázku
zamestnanosti, ale ich cieľom by malo byť zabezpečenie stability príjmov
18
poľnohospodárov a zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho podniku
v silnom európskom poľnohospodárskom prostredí.
Ako uvádzajú Božík a Blahovics (2004) príjmy poľnohospodárstva budú po vstupe
do EÚ v značnej miere závisieť od úrovne výšky priamych platieb, ale taktiež od
štruktúry produkcie, jej budúceho regionálneho rozmiestnenia motivovaného úrovňou
konkurencieschopnosti.
Schwarcz (2007b) konštatuje, že priame platby predstavujú podporu na zachovanie
poľnohospodárskej produkcie podľa vopred stanovených výrobných kvót a tvoria
podstatnú časť výdavkov EÚ do poľnohospodárstva. Podmienkou pre čerpanie podpôr,
vrátane priamych platieb z európskych fondov v zmysle zásad Spoločnej
poľnohospodárskej politiky, bola po vstupe Slovenskej republiky do EÚ existencia:
- akreditovanej Platobnej agentúry
- funkčného Integrovaného administratívneho a kontrolného systému (IACS).
Blaas a Božík (2004) konštatujú, že kým štandardná schéma priamych platieb
v podmienkach Slovenska znamená predovšetkým podporu regiónov a podnikov
s vysokým podielom ornej pôdy, jednotná platba na plochu, ktorá sa bude vyplácať na
hektár užívanej poľnohospodárskej pôdy v dobrom poľnohospodárskom stave, stiera
rozdiely v podpore medzi intenzívnymi a extenzívnymi oblasťami. Týmto sa valorizuje
význam kompenzačných národných platieb, ktoré môžu pomôcť tlmiť extenzifikačné
účinky jednotnej platby na plochu. Jednotná platba na plochu je špecifickým nástrojom,
ktorý Európska komisia ponúkla prístupovým krajinám ako náhradu za priame platby
v zmysle Agendy 2000.
Ministerstvo pôdohospodárstva 2009 hodnotí výsledky hospodárenia
poľnohospodárskych podnikov v roku 2008 nasledovne: výsledok hospodárenia
poľnohospodárskych podnikov v roku 2008 podobne ako v predchádzajúcich rokov
pozitívne ovplyvnili celkové podpory, ale najmä priame platby (Príloha 2).
Izakovičová (2005) hodnotí zmeny v podporách poľnohospodárstva v roku 2004.
Vstup do EÚ mal zásadný vplyv na poskytovanie priamych platieb. V období do vstupu
sa podpory poskytovali na základe výnosu MP SR, podľa ktorého sa podporovali
plodiny na ornej pôde, tabak, chmeľu vybrané chovy hospodárskych zvierat (dojčiace
19
kravy, ovce, kozy). V podstate sa prolongoval systém poskytovania podpôr, ktorý
fungoval aj v predchádzajúcich rokoch s malými zmenami, t.j. zredukovala sa
nomenklatúra podporovaných komodít. Okrem chmeľu a tabaku boli podpory plodín
poskytované jednotnou sadzbou na hektár osevnej plochy. Pri podpore živočíšnych
komodít bola stanovená sadzba na kus. Napriek skutočnosti, že sa uvedené podpory
poskytovali v predvstupovom období z národných zdrojov, jednou z podmienok nároku
na uvedenie platby bolo prihlásenie sa do systému zjednodušenej platby na ha
poľnohospodárskej pôdy (SAPS), ktorý sa začal uplatňovať po vstupe do EÚ.
Podľa Schwarcza (2007b) priame platby Európska komisia uprednostnila ako
nástroj, ktorý je transparentnejší ako podpora trhu prostredníctvom intervenčných
mechanizmov, ktoré v narastajúcom rozsahu nahradili. Sú považované za vhodný
prechodný nástroj pre odvykanie farmárov od foriem podpory, ktoré viac deformujú trh.
V mnohých prípadoch mali farmári neustály ekonomický stimul maximalizovať
produkciu alebo pokračovať v produkcii aj vtedy, ak signály trhu naznačovali, že by sa
produkcia mala zredukovať, alebo zastaviť. Priame platby v poľnohospodárstve tvoria
rozhodujúcu časť výdavkov Európskych spoločenstiev.
20
2 Cieľ práce
Cieľom bakalárskej práce je skúmanie právneho postavenia a kompetencií
Pôdohospodárskej platobnej agentúry SR so zameraním na podporu
v poľnohospodárstve SR formou priamych platieb.
Spoločné pravidlá EÚ, platné aj v SR sú zamerané na priamu podporu pre
poľnohospodárstvo v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky podporujú
predovšetkým dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky v oblasti ochrany
pôdy pred pôdnou eróziou, zachovaním alebo zvyšovaním organických zložiek v pôde,
zachovaním respektíve so zlepšovaním štruktúry pôdy a dodržiavaním minimálneho
zaťaženia veľkých dobytčích jednotiek na hektár pôdy pri zabezpečovaní nedopustiť
zhoršovanie životného prostredia SR.
Pre splnenie hlavného cieľa bolo nevyhnutné analyzovanie čiastkových cieľov
zameraných na nasledovné oblasti:
- európsku legislatívu v danej problematike
- legislatívu SR v danej problematike
- vymedzenie kompetencií PPA
- organizačnú štruktúru PPA a vymedzenie základných činností jednotlivých útvarov
-postupy platobnej agentúry pri administrácii a kontrole priamych platieb
21
3 Metodika práce
Objektom skúmania bakalárskej práce je Pôdohospodárska platobná agentúra SR,
ako orgán štátnej správy, jej právne postavenie a kompetencie zo zameraním na
podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v roku 2009.
Pre dosiahnutie vytýčených cieľov sme získali údaje o PPA nasledovne:
štúdiom odbornej vedeckej literatúry
štúdiom platnej legislatívy EÚ a SR
štúdiom odborných časopisov a publikácií (Ekonomika poľnohospodárstva,
AGRO magazín a pod.)
vyhľadávaním informácií prostredníctvom internetu napr. web stránky MP SR,
PPA, Zbierka zákonov, ŠÚ SR
získavaním podkladov priamym rozhovorom a riadeným rozhovorom
s pracovníkmi PPA
K dosiahnutiu vytýčeného cieľa bakalárskej práce bolo potrebné použiť nasledovné
pracovné postupy:
získanie teoretických poznatkov z danej problematiky
zber informácií a materiálov
analýza získaných podkladov a ich spracovanie
V bakalárskej práci používame nasledovné metódy:
metódu analýzy použijeme na:
- podiel ekonomických činností na HDP v roku 2009
- legislatívu EÚ v oblasti priamych podpôr
- legislatívu SR o podmienkach poskytovania podpôr v poľnohospodárstve
formou priamych platieb
- právne postavenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry
- kompetencie Pôdohospodárskej platobnej agentúry
22
- organizačnú štruktúru Pôdohospodárskej platobnej agentúry
metódu komparácie použijeme na:
- vybrané typy podpôr v rokoch 2007-2009
metódu SWOT analýzy použijeme na zhodnotenie silných a slabých stránok,
príležitostí a ohrození priamych platieb
metódu syntézy použijeme na zhrnutie získaných poznatkov danej problematiky
a vyvodenie záverov záverečnej práce
23
4 Výsledky práce
4.1 Slovenská republika
Slovenská republika je vnútrozemský štát strednej Európy. Slovensko ako
samostatný štát vzniklo rozdelením bývalého Československa dňa 1. januára 1993.
1. mája 2004 vstúpilo Slovensko spolu s ďalšími 9 európskymi krajinami do
Európskej únie v dôsledku čoho sa počet členských krajín EÚ zvýšil z 15 na 25. Od 21.
decembra 2007 je členom Schengenského priestoru, v ktorom platí voľný pohyb osôb
a tovaru v záujme dokonalejšej hospodárskej spolupráce. Občania SR a ostatných
zmluvných krajín Schengenu môžu voľne prekračovať hranice bez toho aby museli
prejsť hraničnou kontrolou. Integračný proces Slovenska sa zavŕšila 1. januára 2009,
kedy Slovensko prijalo menu EÚ Euro a stalo sa 16 štátom eurozóny. Slovensko
zároveň získalo právo účasti na spolurozhodovaní a budúcej orientácii EÚ.
Vstupom Slovenska do EÚ začala platiť aj Spoločná poľnohospodárska politika,
ktorá sa riadi základnými zásadami, ako je jednotný vnútorný trh vyžadujúci vytvorenie
jednotných vnútorných politík a ich jednotné uplatňovanie, ďalej medzi zásady SPP
patrí aj preferencia Európskeho spoločenstva, čo znamená zvýhodnenie producentov
spracovateľov a obchodníkov Spoločenstva oproti subjektom z tretích krajín a treťou
zásadou je finančná solidarita, v ktorej má svoje nezastupiteľné miesto práve podporná
politika.
Podmienkou možnosti podieľať sa na tejto podpornej politike EÚ bolo vytvorenie
nových inštitúcií. Jednou z nich je Pôdohospodárska platobná agentúra, na ktorú sa naša
práca orientuje.
24
4.1.1 Administratívne rozdelenie SR
Hlavným mestom Slovenska je Bratislava. Slovensko je od roku 1996 rozdelené na
osem samosprávnych krajov, ktoré sa nazývajú aj ako vyššie územné celky (VÚC).
Vytvorenie VÚC ako aj presun vybraných kompetencií štátnej správy bolo výsledkom
procesu decentralizácie, ktorého hlavným cieľom lepšie využitie ľudského, prírodného
a výrobného potenciálu v rámci jednotlivých regiónov Slovenska. Samosprávne kraje:
Banskobystrický
Bratislavský
Košický
Nitriansky
Prešovský
Trenčiansky
Trnavský
Žilinský
Zdroj: wikipédia
Obr. 1
[Samosprávne kraje SR]
25
4.1.2 Klasifikácia ekonomických činností SR
V roku 2009 dosiahol hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska výšku 48 068 miliárd
Eur. Podiel jednotlivých ekonomických činností na tvorbe HDP v roku 2009 ako
môžeme vidieť v Obr. 2 bol nerovnomerný. Najvyššie zastúpenie mal s podielom
30,72% priemysel, ďalej bol obchod s 29,22% , hotely a reštaurácie a doprava. Na
treťom mieste s 26,33% podielom na HDP v roku 2009 bolo finančné sprostredkovanie
a nehnuteľnosti, ďalej s podielom 10,62% bolo stavebníctvo a nakoniec
poľnohospodárstvo s 3,12% podielom.
Zdroj: ŠÚ SR + vlastná práca
Obr. 2
[HDP v roku 2009 podľa odvetví]
26
4.1.3 Štruktúra a výmera pôdy SR
Poľnohospodárska pôda na Slovensku predstavuje podľa Programu rozvoja vidieka
2007-2013 výmeru 2 436 879 ha, čo zahŕňa skoro polovicu výmery územia SR. Pričom
podľa registra pôdy (LPIS) bolo v roku 2004 evidovaných 2,099 mil. ha
poľnohospodárskej pôdy a žiadosti na jednotnú platbu na plochu sú každoročne
predkladané na výmeru necelých 1,9 mil. ha. Lesy pokrývajú asi 41 % územia SR a sú
tak jedným z najdôležitejších ekostabilizačných faktorov. Svojou lesnatosťou patrí SR v
rámci celej Európy na 4. miesto (3,72 km2 lesa/1000 obyvateľov).
Tab. 1
[Štruktúra a výmera pôdy v SR (v ha)]
Výmera SR spolu 4 903 347 podiel v %poľnohospodárska pôda spolu 2 436 879 49,7v tom: orná pôda 1 430 197 29,1chmeľnice 560 -vinice 27 313 0,5záhrady 77 351 1,6ovocné sady 17 952 0,4trvalé trávne porasty 883 506 18,0lesná pôda 2 004 100 40,8vodné plochy 92 895 1,9zastavané plochy 224 671 4,6ostatné plochy 144 844 3,0
Zdroj: PRV SR 2007-2013
4.2 Právne akty Európskych spoločenstiev v oblasti priamych podpôr
Spoločné pravidlá režimov priamych podpôr SPP pre toto obdobie vyjadrilo
nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003 upravené mnohými inými
legislatívnymi normami ES, ako aj napríklad rozhodnutím Rady 2004/281/ES z 22.
marca 2004 ktorým sa v dôsledku reformy SPP upravuje akt o podmienkach
pristúpenia SR a iných členských krajín ES. Tieto legislatívne normy ES vzťahujúce sa
k režimom priamych podpôr boli neustále menené a dopĺňané nariadeniami Rady ES
v rokoch 2005, 2006 a 2007.
27
Jedným z dôležitých nariadení ES, ktoré podrobne ustanovuje jednotlivé práva
a povinnosti členských štátov a upravuje niektoré prvky režimov priamych podpôr je
nariadenie Komisie (ES) č. 796/2004 z 21. apríla 2004, ktoré ustanovuje podrobné
pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a
kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003, ktorým sa
ustanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej
poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre
poľnohospodárov v znení
nariadenia Komisie (ES) č. 239/2005 z 11. februára 2005
nariadenia Komisie (ES) č. 436/2005 zo 17. marca 2005
nariadenia Komisie (ES) č. 1954/2005 z 29. novembra 2005
nariadenia Komisie (ES) č. 2184/2005 z 23. decembra 2005
nariadenia Komisie (ES) č. 263/2006 z 15. februára 2006
nariadenia Komisie (ES) č. 489/2006 z 24. marca 2006
nariadenia Komisie (ES) č. 659/2006 z 27. apríla 2006
nariadenia Komisie (ES) č.1187/2006 z 3. augusta 2006
nariadenia Komisie (ES) č. 2025/2006 z 22. decembra 2006
nariadenia Komisie (ES) č. 381/2007 z 4. apríla 2007
nariadenia Komisie (ES) č. 972/2007 z 20. augusta 2007
nariadenia Komisie (ES) č. 1550/2007 z 20. decembra 2007
Ďalším z dôležitých nariadení v oblasti priamych platieb je nariadenie Komisie (ES)
č. 1973/2004 z 29. októbra 2004, ustanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania
nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 a využití pozemkov vyňatých z produkcie na výrobu
surovín v znení
nariadenia Komisie (ES) č. 681/2005 z 29. apríla 2005
nariadenia Komisie (ES) č. 794/2005 z 26. mája 2005
nariadenia Komisie (ES) č. 1044/2005 zo 4. júla 2005
nariadenia Komisie (ES) č. 2182/2005 z 22. decembra 2005
nariadenia Komisie (ES) č. 2184/2005 z 23. decembra 2005
nariadenia Komisie (ES) č. 263/2006 z 15. februára 2006
nariadenia Komisie (ES) č. 660/2006 z 27. apríla 2006
28
nariadenia Komisie (ES) č. 1250/2006 z 18. augusta 2006
nariadenia Komisie (ES) č. 1679/2006 zo 14. novembra 2006
nariadenia Komisie (ES) č. 270/2007 z 13. marca 2007
nariadenia Komisie (ES) č. 381/2007 z 4. apríla 2007
nariadenia Komisie (ES) č. 993/2007 z 27. augusta 2007
nariadenia Komisie (ES) č. 1548/2007 z 20. decembra 2007
4.3 Legislatíva SR o podmienkach poskytovania podpôr
v poľnohospodárstve formou priamych platieb
4.3.1 Priame platby
Vláda SR v zákone č. 19/2002 Z. z. ustanovila podmienky vydávania aproximačných
nariadení v znení zákona č. 207/2002 Z. z., kde ustanovuje oblasti v ktorých je vláda SR
oprávnená vydávať nariadenia vlády SR na vykonanie Európskej dohody o pridružení
a na vykonanie niektorých medzinárodných zmlúv. Vo vzťahu k poskytovaniu
priamych platieb vláda SR v roku 2009 vydala nariadenie vlády SR č. 20/2009 Z. z.
o podmienkach poskytnutia podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb a
nariadenie vlády SR č. 155/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR
20/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou
priamych platieb a Ministerstvo pôdohospodárstva SR spresnilo podmienky
poskytovania podpory v metodickom pokyne MP SR č. 1900/2009-930.
Nariadenie vlády č. 20/2009 Z. z. upravuje podmienky poskytovania podpory v
poľnohospodárstve formou priamych platieb ktorými sú:
jednotná platba na plochu
platba na pestovanie energetických plodín
osobitná platba na cukor
osobitná platba na ovocie a zeleninu
prechodná platba na rajčiaky
Podmienky poskytovania priamych platieb vyjadruje právna úprava paragrafov 2-7
hore uvedeného nariadenia č. 20/2009 Z. z.
29
jednotná platba na plochu sa poskytuje na výmeru obhospodarovanej
poľnohospodárskej pôdy vedenú v evidencii poľnohospodárskych podnikov
platba na pestovanie energetických plodín sa poskytuje na plochu takému
farmárovi, ktorý pestuje tieto plodiny na výrobu produktov pre energetické účely
osobitná platba na cukor sa poskytuje na výmeru poľnohospodárskych pozemkov,
na ktorých sa pestovala cukrová repa v roku 2005
osobitná platba na ovocie a zeleninu sa poskytuje na výmeru pestovaných určitých
druhov ovocia a zeleniny, ktorú žiadateľ uviedol v prílohe žiadosti na jednotnú
platbu na plochu v roku 2007
prechodná platba na rajčiaky sa poskytuje na výmeru pestovaných rajčiakov
v kalendárnom roku predloženia žiadosti, pričom je farmár povinný tieto rajčiaky
odovzdať schválenému spracovateľovi, tzn. spracovateľovi ktorý je zaradený v
zozname schválených prevádzkovateľov
4.3.1.1 SWOT analýza priamych platieb
Tab. 2
[SWOT analýza priamych platieb]
Silné stránky Slabé stránky
- možnosť farmára sa rozhodnúť, čo
produkovať
- nárokovateľnosť podpôr
- časť národných doplnkových priamych
platieb je odviazaná od produkcie
(napĺňanie cieľov reformy SPP)
- používanie jednotnej platby na plochu
(SAPS) namiesto režimu jednotnej platby
(platba na farmu – SPS)
-nemožnosť naplno uplatňovať priority
v oblasti podpornej politiky podľa
záujmov členského štátu
- nedofinancovanie doplnkových
priamych platieb každoročne do výšky
30%
- administratívna záťaž pri žiadaní
o podporu (vyplnenie a predloženie
žiadostí, preukázanie plnenia podmienok
30
- podmienky poskytovania priamych
platieb upravené v nariadeniach vlády SR
- kvalifikovaní pracovníci PPA
- zavedenie poľnohospodárskych
postupov šetrných k životnému prostrediu
a zdraviu ľudí a zvierat
podpôr)
- komplikovanosť a neprehľadnosť
podmienok pri dodržiavaní krížového
plnenia
- nemožnosť predložiť žiadosť
v elektronickej forme
- slabý poradenský systém pre farmárov
Príležitosti Ohrozenia
- v prípade prispôsobenia sa
poľnohospodárskeho podniku smerovaniu
SPP, možnosť získania finančných
prostriedkov v očakávanom objeme
a pomerne jednoduchou cestou
- v prípade zavedenia zmien
poľnohospodárskeho podniku v oblasti
prístupu k životnému prostrediu, možnosť
zvýšiť príjem finančných prostriedkov
v rámci podpornej politiky kombináciou
priamych platieb s environmentálnymi
podporami
- pri nesplnení niektorých
administratívnych úkonov vo vzťahu
k poskytovaniu priamych platieb
ohrozenie vyplatenia týchto platieb
- pri nedostatočnej podpore členského
štátu ohrozenie existencie
poľnohospodárskeho subjektu
Zdroj: vlastná práca
4.3.2 Doplnkové priame platby
Ďalším dôležitým nariadením vlády SR v oblasti poskytovania podpôr v
poľnohospodárstve je nariadenie č. 114/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania
31
podpory v poľnohospodárstve formou doplnkových národných platieb v rastlinnej
výrobe, ktoré bolo bližšie rozpracované v metodickom pokyne MP SR č. 1868/2009-
930 a nariadenie vlády SR č. 266/2007 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory
v poľnohospodárstve formou doplnkovej národnej priamej platby na veľkú dobytčiu
jednotku. Podľa týchto nariadení vlády sa poskytujú nasledovné druhy platieb a to:
doplnková platba na plochu
platba na chmeľ
podpora na veľké dobytčie jednotky
Doplnkové národné priame platby podľa nariadenia vlády SR č. 114/2009 Z. z. a č.
266/2007 Z. z. môže dostať fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva
poľnohospodársku činnosť na území SR.
doplnková platba na plochu sa poskytuje žiadateľom na využívanú výmeru ornej
pôdy, vinohradov, ovocných sadov a chmeľníc vedenú v evidencii pôdnych
blokov (LPIS), žiadateľ o doplnkovú platbu na plochu musí byť žiadateľom
o jednotnú platbu na plochu
platba na chmeľ sa poskytuje na výmeru chmeľníc, ktoré žiadateľ využíval k 31.
12. 2006
podpora na veľké dobytčie jednotky sa poskytuje na viaceré kategórie
hospodársky zvierat, a to jednak formou viazaných a odviazaných platieb od
produkcie
4.3.3 Krížové plnenie
Nariadenie vlády SR 20/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory
v poľnohospodárstve formou priamych platieb zároveň určuje, ktoré podmienky je
žiadateľ povinný plniť v nasledovných oblastiach krížového plnenia
a) dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky (z anglického
originálu Good Agricultural and Environmental Conditions – tzv. GAEC)
b) požiadavky hospodárenia, kde žiadateľ hospodári správnou farmárskou
praxou (z anglického originálu Statutory Management Requirements – tzv. SMR)
Krížové plnenie zahŕňa aj tretiu oblasť, ktorou je
32
c) dodržiavanie požiadaviek na používanie hnojív (vedenie a uchovávanie
evidencie o množstve, druhu a čase použitia hnojív) a prípravkov na ochranu rastlín
(vedenie evidencie spotreby a o spôsobe aplikácie týchto prípravkov, podmienky
skladovania a manipulácie s týmito prípravkami) - spotreba živín (predovšetkým
dusíka) a spotreba chemických ochranných prostriedkov – ktoré sa však vzťahuje na
farmárov, ktorí žiadajú o podporu v rámci opatrení osi 2 Programu rozvoja vidieka
2007-2013
Zavedenie krížového plnenia (z anglického originálu Cross compliance) predstavuje
povinnosť plnenia určitých zákonných požiadaviek hospodárenia v oblasti verejného
zdravia, zdravia zvierat a zdravia rastlín, životného prostredia a životných podmienok
zvierat a dodržiavania podmienok dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho
stavu poľnohospodárskej pôdy farmármi.
Cieľom krížového plnenia je podľa Hlavu (2010), okrem jeho pozitívneho dopadu
na životné prostredie, zdravie ľudí a zvierat a pod. je aj robiť hospodárenie viac
udržateľným a zvýšiť akceptovateľnosť poľnohospodárskej politiky v očiach
spotrebiteľov a daňových poplatníkov.
Jednotlivé oblasti krížového plnenia nepredstavujú zavedenie žiadnych nových
povinností pre farmárov, jednotlivé základné požiadavky v rámci týchto oblastí platili
v podmienkach Slovenskej republiky už pred zavedením krížového plnenia (boli
ustanovené legislatívnymi normami – napr. zákonmi). Rozdiel oproti predchádzajúcemu
obdobiu je v tom, že nedodržanie jednotlivých podmienok zákonných požiadaviek
hospodárenia a dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu
poľnohospodárskej pôdy farmármi v minulosti nemalo dopad na výšku poskytnutých
priamych platieb, čo sa zavedením krížového plnenia zmenilo.
Hlava (2010) ďalej uvádza, že zavádzanie jednotlivých podmienok krížového
plnenia je na Slovensku postupné. Napríklad Slovenská republika ako členský štát
Európskej únie zaviedla povinnosti farmárov hospodáriť na poľnohospodárskej pôde
v súlade s dobrými poľnohospodárskymi a environmentálnymi podmienkami ešte
predtým, ako sa táto povinnosť vzťahovala aj na tzv. staré členské krajiny európskej
pätnástky. V rámci zákonných požiadaviek hospodárenia Slovenská republika musela
tieto zaviesť v určitých oblastiach od 1. januára 2009 (napr. životné prostredie,
identifikácia a registrácia zvierat) a niektoré z nich (napr. životné podmienky zvierat) je
povinná zaviesť od 1. januára 2011.
33
Oblasti a štandardy krížového plnenia vzťahujúce sa k priamym platbám uvedené
v prílohe č. 2 k nariadeniu vlády SR č. 20/2009 Z. z.:
Dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky:
pôdna erózia - ochrániť pôdu pomocou vhodných opatrení:
minimálne krytie pôdy
minimálna správa pôdy odrážajúca špecifické miestne podmienky
zachovávanie terás
Organické zložky pôdy - zachovať úrovne organických zložiek pôdy pomocou vhodných praktík:
striedanie plodín
správa polí so strniskom
štruktúra pôdy - zachovať štruktúru pôdy pomocou vhodných opatrení:
vhodné používanie strojov
minimálna miera údržby - zabezpečiť minimálnu úroveň údržby a zabrániť zhoršeniu stanovíšť:
minimálna miera intenzity chovu a vhodné režimy
ochrana stálych pasienkov
zachovávanie krajinných prvkov
zabránenie prenikaniu nežiaducej vegetácie na poľnohospodársku pôdu
ochrana vody a hospodárenie z vodou
chrániť vodu pred znečistením a odtokom a regulovať používanie vôd
Zákonné požiadavky hospodárenia
životné prostredie
zdravie ľudí a zvierat
identifikácia a registrácia zvierat
zdravie ľudí, zvierat a rastlín
oznamovanie chorôb
životné podmienky zvierat
Kontrolnými inštitúciami ako sa uvádza na internetovej stránke PPA (2010)
v systéme krížového plnenia sú Pôdohospodárska platobná agentúra (napr. v oblasti
34
dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok alebo ochrany voľne
žijúcich vtákov), Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (napr.
v oblasti ochrany podzemných vôd pred znečistením niektorými nebezpečnými látkami
alebo ochrany životného prostredia a najmä pôdy pri používaní čistiarenských kalov)
a Štátna veterinárna a potravinová správa (napr. v oblasti identifikácie a registrácie
hovädzieho dobytka alebo oviec a kôz).
Pri kontrole jednotlivých podmienok krížového plnenia a hodnotení ich nedodržania
sa prihliada na:
„Rozsah“ nesúladu sa určuje najmä s prihliadnutím na to, či nesúlad má ďalekosiahly dosah alebo je obmedzený na samotný podnik
„Závažnosť“ narušení závisí predovšetkým od dôležitosti následkov narušenia s prihliadnutím na príslušné ciele a požiadavky alebo štandardy
„Trvanie“ závisí najmä na dĺžke časového obdobia, počas ktorého sa nedostatok prejavoval alebo potenciálu ukončiť tento vplyv rozumnými prostriedkami
Pri hodnotení porušenia podmienky krížového plnenia sa zároveň, z hľadiska podielu
zavinenia zo strany farmára, posudzuje či sa jedná o:
porušenie z nedbanlivosti
porušenie s úmyslom
porušenie extrémneho rozsahu
opakované porušenie
Po vyhodnotení porušenia krížového plnenia a po zohľadnení všetkých ukazovateľov
(rozsah, závažnosť, úmysel, opakované porušenie a pod.) sa farmárovi stanoví konečná
výška krátenia podpory pre každý dotknutý podporný program (napr. jednotná platba na
plochu, platba na znevýhodnené oblasti). Krátenie sa prevažne stanovuje vo výške 3%
(štandardné porušenie), prípadne vo výške 1% (menej závažné porušenie) alebo 5%
(závažnejšie porušenie). Avšak toto krátenie môže byť napr. z dôvodu opakovaného
porušenia, úmyselného porušenia alebo porušenia extrémneho rozsahu zvýšené až na
napr. 9%, 15%, 20% až 100%, resp. neposkytnutie podpory farmárovi v predmetný ako
aj v nasledujúci rok.
Najnovšie poznatky v tejto oblasti poukazujú nato, že Európska Komisia v blízkej
budúcnosti plánuje na základe doterajších skúsenosti plnenia noriem krížového plnenia
zjednodušiť celý systém krížového plnenia s cieľom znížiť administratívnu zaťaženosť
35
všetkých dotknutých subjektov (štátne orgány, farmári). Cieľom tohto zjednodušenia by
mala byť harmonizácia jednotlivých podmienok a požiadaviek krížového plnenia, ich
zjednodušenie a sprehľadnenie, malo by dôjsť k prehodnoteniu potrieb kontrol na
mieste u farmárov ako aj k zhodnoteniu (príp. k zníženiu) existujúcich úrovní krátení
platieb uplatňujúcich sa v prípade zistenia nedodržania krížového plnenia.
4.3.4 Predkladanie žiadosti
O priame platby žiadateľ žiada podľa PPA (2010) prostredníctvom jednotnej
žiadosti alebo prostredníctvom príslušných platobnou agentúrou stanovených
formulárov, ktorej najdôležitejšími prílohami sú
a) grafická príloha, kde žiadateľ zakresľuje svoje pozemky
b) zoznam poľnohospodárskych pozemkov, kde žiadateľ deklaruje pozemky na ktorých
vykonáva poľnohospodársku činnosť a uvádza spôsob ich využitia alebo v prípade
podpôr orientovaných na živočíšnu výrobu sa jedná o zoznamy zvierat
Žiadosti sa predkladajú na regionálnych pracoviskách Pôdohospodárskej platobnej
agentúry a to v nariadení vlády stanovených termínoch (napr. pre podpory zahrnuté
v jednotnej žiadosti je tento termín stanovený na 15. máj príslušného kalendárneho roka
max. do ďalších 25 kalendárnych dní, pričom na žiadosť predloženú po 15. máji sa
vzťahuje krátenie konečnej výšky podpory vo výške 1% za každý pracovný deň
omeškania). Žiadosti sa predkladajú buď osobne alebo poštou a to na regionálne
pracovisko platobnej agentúry v mieste trvalého bydliska fyzickej osoby alebo sídla
spoločnosti ak sa jedná o právnickú osobu. Na žiadosti predložené po najneskoršom
možnom termíne na ich predkladanie Pôdohospodárska platobná agentúra neprizerá. Po
predložení žiadosti na platobnú agentúru táto začína predložené žiadosti administrovať
a kontrolovať, pričom výsledkom je schválenie, krátenie alebo zamietnutie podpory
v závislosti od závažnosti porušenia, ktoré platobná agentúra na žiadosti zistí.
4.4 Právne postavenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry
Pôdohospodárska platobná agentúra bola zriadená zákonom č. 473/2003 Z. z.
o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od
1. 12.2003.
36
Tento zákon upravuje zriadenie, organizáciu, pôsobnosť a hospodárenie platobnej
agentúry. Platobná agentúra zabezpečuje v rámci zákona poskytovanie finančných
prostriedkov na rozvojové programy poľnohospodárstva a rozvoja vidieka,
poskytovanie podpory podnikania v poľnohospodárstve, potravinárstve a lesnom
hospodárstve z prostriedkov štátneho rozpočtu a činnosti na účely zabezpečenia
poskytovania finančných prostriedkov pre pôdohospodárstvo zo všeobecného rozpočtu
EÚ.
Ústredným orgánom štátnej správy na podporu podnikania v pôdohospodárstve je
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky.
Platobná agentúra sa zároveň sa podieľa na príprave programových dokumentov
a ich prispôsobovaní na podmienky v Slovenskej republike.
Sídlom platobnej agentúry je Bratislava. Platobná agentúra má 18 regionálnych
pracovísk (RP).
V súčasnom programovacom období 2007 – 2013 zabezpečuje platobná agentúra
implementáciu opatrení z Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2007 – 2013,
implementáciu opatrení Spoločnej poľnohospodárskej politiky ako aj spoločnú politiku
rybného hospodárstva a administráciu podpôr štátnej pomoci. Pôdohospodárska
platobná agentúra je jedinou akreditovanou platobnou agentúrou s územnou
pôsobnosťou celého Slovenska, ktorá zabezpečuje implementačné, administratívne
a kontrolné činnosti v oblastiach vymedzených zákonom č. 543/2007 Z. z. z 25. októbra
2007 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve
a rozvoji vidieka.
4.5 Kompetencie Pôdohospodárskej platobnej agentúry
Kompetencia ako právny pojem vyjadrujúci rozsah a druh aktivity orgánu
štátnej správy pri vybavovaní štátnych vecí sa vždy viaže na určitý orgán a je vždy
určená právnymi normami.
Právnou normou, ktorá vymedzuje rozsah a druh aktivity Pôdohospodárskej platobnej
agentúry je zákon č. 543/2007 Z. z. z 25. októbra 2007 o pôsobnosti orgánov štátnej
správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Tento zákon bol
2-krát novelizovaný a to zákonom č. 601/2008 Z. z. z 5. decembra 2008, ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri
37
poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a zákonom č. 390/2009 Z. z. z 11. septembra 2009, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní
podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení zákona č. 601/2008 Z. z.
a o zmene a doplnení zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a o zmeny a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa tohto zákona platobná agentúra rozhoduje o poskytovaní podpory v rámci
opatrení spoločnej organizácie trhu podľa pozmeňujúcich nariadení Európskej Komisie
alebo Rady EÚ v sektore ovocia a zeleniny, v sektore vína, mlieka a mliečnych
výrobkov a v rámci vybraných opatrení Programu rozvoja vidieka - osi 2. Platobná
agentúra rozhoduje taktiež o poskytovaní podpôr formou priamych platieb
a o poskytovaní zálohovej platby. Rozhoduje o poskytovaní štátnej pomoci
v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom a rybnom hospodárstve. K rozhodovacím
kompetenciám patrí aj zaradenie žiadostí o poskytnutie podpory do opatrení
s viacročnými záväzkami, kde žiadateľ prijíma záväzok vykonávať svoje povinnosti
minimálne po dobu piatich rokov v oblastiach agroenvironmentálnych platieb, platieb
na opatrenie životné podmienky zvierat, platieb na prvé zalesnenie poľnohospodárskej
pôdy a v oblasti lesnícko-environmentálnej platby.
4.6 Organizačná štruktúra Pôdohospodárskej platobnej agentúry
Platobná agentúra je orgán štátnej správy, ktorý sa podľa Výročnej správy PPA
(2009) organizačne člení na útvary zabezpečujúce implementáciu podporných schém
z fondu predvstupovej pomoci, povstupovej pomoci a národnej podpory. Organizačnú
štruktúru, postup činností a zodpovedností zamestnancov určuje organizačný poriadok
platobnej agentúry, ktorý schvaľuje minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky.
Stav zamestnancov Pôdohospodárskej platobnej agentúry ku koncu roka 2009
predstavoval počet 564 zamestnancov, z toho 302 zamestnancov pracujúcich na ústredí
a 262 zamestnancov pôsobiacich na regionálnych pracoviskách.
Organizačná schéma platobnej agentúry je zobrazená v prílohe 3 a v prílohe 4 sa
nachádza tabuľka, v ktorej sme sa venovali vymedzeniu základných činností daných
útvarov pri administrácii a kontrole priamych platieb.
38
4.7 Poskytovanie podpôr v poľnohospodárstve SR
Vo výročnej správe PPA (2009) sa uvádza, že platobná agentúra poskytuje
v súčasnosti, bez ohľadu na predchádzajúce programovacie obdobie rokov 2004 - 2006,
podpory financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF),
z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), z Európskeho
fondu pre rybné hospodárstvo (EFRH) a takisto poskytuje podpory financované alebo
spolufinancované zo štátneho rozpočtu.
Podpory financované z EPZF môžeme rozdeliť na:
priame platby, medzi ktoré v súčasnosti patria: jednotná platba na plochu,
osobitná platba na cukor, osobitná platba na ovocie a zeleninu, prechodná
platba na rajčiaky a platba na energetické plodiny
obchodné mechanizmy, ako sú dovozné a vývozné licencie, vývozné náhrady
pre poľnohospodárske výrobky, vývozné náhrady pre spracované
poľnohospodárskej výrobky a zábezpeky v licenčnom režime
nástroje regulácie trhu, kam zaraďujeme intervenčný nákup, skladovanie,
intervenčný predaj, mliečne kvóty, výrobné náhrady a reštrukturalizácia
vinohradov.
Podpory financované z EPFRV zadeľujeme podľa prioritných osí Programu rozvoja
vidieka (PRV) nasledovne
v rámci opatrení osi 1, ktorej cieľom je zvýšenie konkurencieschopnosti sektoru
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva sa jedná o opatrenia zamerané na
modernizáciu fariem, pridávanie hodnoty do poľnohospodárskych produktov
a produktov lesného hospodárstva, infraštruktúru týkajúcu sa rozvoja
a adaptácie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, zvýšenie hospodárskej
hodnoty lesov, odbytové organizácie výrobcov, odborné vzdelávanie
a informačné aktivity a využívanie poradenských služieb
v rámci opatrení osi 2, cieľom ktorej je zlepšenie životného prostredia a krajiny
sa jedná o podpory vyplácané formou vyrovnávacieho príspevku na
znevýhodnené oblasti (LFA), agroenvironmentálnych platieb, platby na územia
európskeho významu na poľnohospodárskej pôde, platby na opatrenie životné
podmienky zvierat, platby na prvé zalesnenie poľnohospodárskej pôdy,
39
lesnícko-environmentálnej platby a formou podpory na lesné pozemky
v územiach európskeho významu.
v rámci osi 3, cieľom ktorej je zvýšenie kvality života vo vidieckych oblastiach
a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva sa jedná o opatrenia zamerané na
diverzifikáciu smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam, podporu činností
v oblasti vidieckeho cestovného ruchu, vzdelávanie a informovanie, obnovu
a rozvoj obcí, občianskej vybavenosti a služieb, získavanie zručností
a oživovanie a vykonávanie stratégií miestneho rozvoja
v rámci osi 4, cieľom ktorej je realizácia prístupu Leader sa jedná o opatrenia
zamerané na implementáciu integrovaných stratégií rozvoja územia,
vykonávanie projektov spolupráce a a chod miestnej akčnej skupiny
Podpory financované z EFF zadeľujeme podľa prioritných osí Operačného programu
Rybné hospodárstvo nasledovne:
v rámci opatrení osi 2 zameraných na akvakultúru, spracovanie a uvádzanie
produktov rybolovu a akvakultúry na trh sa jedná o opatrenie zamerané na
investície do akvakultúry a investície do spracovania a uvádzania na trh
v rámci opatrení osi 3 zameraných na spoločné záujmy sa jedná o opatrenie
zamerané na organizácie výrobcov a podporu a rozvoj nových trhov
v rámci osi 5 sa jedná o technickú pomoc
Podpory financované zo štátneho rozpočtu rozdeľujeme na:
doplnkové priame platby ako doplnková platba na plochu, platba na chmeľ,
platba na veľké dobytčie jednotky
dotácie vyplácané formou štátnej pomoci
V oblasti priamych platieb PPA prijíma, kontroluje, administruje, spracováva
a schvaľuje žiadosti na priame platby financované z EPZF a na doplnkové priame
platby financované zo štátneho rozpočtu.
4.7.1 Integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS)
Na administrovanie a kontrolu žiadostí v systéme priamych platieb má platobná
agentúra vytvorený Integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS), ktorý bol
pôvodne zriadený podľa nariadenia Rady č. 3508/92 z 27. novembra 1992, ktorým sa
stanovuje integrovaný systém spracovania a kontroly určitých schém poskytovania
40
pomoci v Spoločenstve. Toto nariadenie bolo viac krát novelizované a poslednou
právnou úpravou bolo nariadenie Komisie č 118/2004 z 23. januára 2004, ktorým sa
mení a dopĺňa nariadenie č. 2419/2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá
uplatňovania integrovaného správneho a kontrolného systému pre určité programy
pomoci spoločenstva stanovené nariadením Rady č. 3508/92.
IACS zabezpečuje centralizáciu údajov o žiadateľoch a o forme poskytnutej
podpory ako aj výkon mnohých kontrol (napr. krížových kontrol), evidenciu výsledkov
kontrol (administratívnych a kontrol na mieste) ako aj zníženia a krátenia platieb alebo
vylúčenia z poskytovania platieb. IACS má zabezpečiť efektívne využívanie
prostriedkov Spoločenstva a zamedziť zneužívanie finančných prostriedkov. Je
prepojením viacerých databáz, ktoré detailne sledujú a zobrazujú stav
poľnohospodárstva v krajine. Ide najmä o register poľnohospodárskych produkčných
plôch, kategorizáciu prírodných a znevýhodňujúcich faktorov a ich prepojenie na
register pôdy, satelitné a letecké snímky (ortofotomapy), register hospodárskych zvierat,
evidenciu ušných značiek na identifikáciu individuality zvierat, register fariem,
farmárov a farmárskych žiadostí o podporu ako aj špeciálne registre (viníc, chmeľníc,
ovocných sadov a pod.) zahrnuté v registri plôch.
Hlava (2010) konštatuje, že medzi základné druhy kontrol, ktoré Pôdohospodárska
platobná agentúra zabezpečuje zaraďujeme administratívne kontroly a kontroly na
mieste. Administratívne kontroly vykonáva platobná agentúra napríklad prijímaní
žiadosti alebo pri vyhodnocovaní plnenia jednotlivých podmienok viažucich sa
k priamym platbám a to počas celého obdobia od predloženia žiadosti zo strany farmára
až po schválenie výšky podpory. Niektoré administratívne kontroly zabezpečuje systém
IACS, ktorý kontroluje napríklad plnenie špecifických podmienok na žiadostiach,
kontroluje plnenie podmienok vo vzťahu k údajom evidovaných v databázach s ktorými
pracuje (pôda, zvieratá) a vyhodnocuje závažnosť zistených porušení. Jednou
z najpodstatnejších administratívnych kontrol IACS sú tzv. krížové kontroly, kde
dochádza k porovnávaniu údajov uvedených žiadateľom v žiadosti s údajmi
v databázach a údajmi medzi všetkými žiadosťami navzájom. Účelom tejto kontroly je
zamedziť poskytnutie podpory v rovnakom kalendárnom roku na tú istú plochu alebo
zviera viac krát alebo viacerým žiadateľom, overenie nárokov na platbu a zistenie
oprávnenosti na podporu.
41
Kontroly na mieste predstavujú fyzickú návštevu farmára na jeho podniku, kde sa
plnenie podmienok poskytnutia priamej platby kontroluje priamo u farmára. Predmetom
kontroly sú väčšinou všetky farmárove povinnosti, ktoré sa predložením žiadosti
zaviazal plniť. Minimálne percento farmárov, ktorí musia byť skontrolovaný priamo na
mieste závisí od formy priamej platby, v prípade jednotnej platby na plochu sa jedná
o 5%. Farmári sú vyberaní na kontrolu na mieste prostredníctvom tzv. rizikovej
analýzy, ktorá zohľadňuje vopred stanovené rizikové faktory a farmári sú vyberaní aj
prostredníctvom náhodného výberu. Predmetom kontrol na mieste sú všetky povinnosti
farmára, tzn. platobná agentúra hodnotí napríklad stav pozemkov alebo zvierat, výmeru
pozemkov alebo počet zvierat, plnenie špecifických podmienok podpôr ale aj plnenie
podmienok krížového plnenia. Ako náhradu kontrol na mieste v oblasti merania
pozemkov prostredníctvom tzv. GPS prístrojov (Global Position System) využíva SR
metódu diaľkového prieskumu zeme, kde dochádza k snímkovaniu vybraných oblastí
SR prostredníctvom satelitov.
Všetky zistenia, tzn. zistenia z administratívnych kontrol a kontrol na mieste sa
nakoniec zosumarizujú a v závislosti od závažnosti zistenia porušenia platobná agentúra
pri schvaľovaní platieb tieto zohľadňuje. Zistenia platobnej agentúry a ich závažnosť
môžu v konečnom dôsledku spôsobiť krátenie podpory pre farmára, dokonca môžu
zapríčiniť neposkytnutie žiadnej podpory alebo neposkytnutie podpory a stanovenie
určitého krátenia aj do budúcich období.
Pôdohospodárska platobná agentúra postupuje pri spravovaní žiadostí o priame
platby podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
4.7.2 Komparácia počtu a výšky vybraných typov podpôr v rokoch 2007 – 2009
V priebehu rokov 2007-2009 realizovala platobná sekcia PPA úhradu
a zúčtovanie platieb v zmysle platnej legislatívy SR a EÚ. Odbor platieb zabezpečoval
prevody finančných prostriedkov EÚ a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu (platby
financované z európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, európskeho fondu pre
rozvoj vidieka, a štátneho rozpočtu) prostredníctvom Štátnej pokladnice na účty
konečných prijímateľov.
42
Z tabuľky 3 jednoznačne vyplýva, že tak ako počet tak aj výška priamych platieb sa
z roka na rok zvyšovala, kde oproti roku 2007 môžeme v roku 2008 sledovať nárast
počtu priamych platieb o 6042. Takisto sa tento pozitívny nárast odzrkadlil aj vo výške
priamych platieb, ktorá narástla v roku 2008 oproti roku 2007 o viac ako 131 mil. Eur.
Táto pozitívna bilancia pokračovala aj v roku 2009, kde vzrástol počet priamych platieb
oproti roku 2008 o 2173 platieb a oproti roku 2007 dokonca o 8215. Rozdiel 144 mil.
Eur vo výške priamych platieb medzi rokmi 2007 a 2009 na narastajúcu tendenciu.
Počet realizovaných opatrení Programu rozvoja vidieka v roku 2007 bol 2069. V roku
2008 počet týchto realizovaných opatrení mierne klesol, a to v dôsledku počtu
vyhlásených výziev. V roku 2009 sa počet realizovaných opatrení oproti roku 2007
zvýšil o 146, pričom možno konštatovať, že objem výšky týchto opatrení sa zvýšil
v roku 2009 oproti roku 2007 o približne 181 mil. Eur. Pri intervenčných opatreniach
sme postrehli nepriamu úmeru vo vzťahu počet opatrení a výška vynaložená na tieto
opatrenia. Z tabuľky je zrejmé, že v roku 2008 bolo realizovaných oproti roku 2007
o 233 opatrení menej, avšak výška realizovaných platieb stúpla o takmer 10,5 mil. Eur.
V roku 2009 sa pomer počtu opatrení oproti ich výške opäť stabilizoval, avšak oproti
roku 2007 sme zaznamenali viac ako 100% nárast ako počtu a nárast výšky
intervenčných opatrení o 66,5%. Počet opatrení štátnej pomoci v roku 2008 oproti roku
2007 stúpol o 422 avšak paradoxne ich výška v roku 2008 oproti 2007 klesla o približne
740 tis. Eur. A presne opačný dopad možno sledovať v roku 2009, kde sa počet oproti
roku 2008 znížil takmer o polovicu, avšak výška vzrástla takmer o jednu tretinu. Trhovo
orientované výdavky si v rokoch 2007 a 2008 držali takmer rovnakú úroveň, avšak
v roku 2009 možno sledovať neprimeraný výkyv takmer 500% zvýšenie vo výške
výdavkov v pomere k počtu trhovo orientovaných výdavkov, ktorý sa v pomere
k rokom 2007 a 2008 veľmi nezmenil.
Tab. 3
[Komparácia počtu a výšky vybraných typov podpôr v rokoch 2007-2009]
Druh platby 2007 2008 2009
Počet Suma v EUR počet Suma v EUR počet Suma v EURPriame platby
31 430 346 282 178 ,52 37 472 477 199 668,53 39 645 490 158 592,91
43
Program rozvoja vidieka 2 069 101 880 528,52 1 738 99 741 432,69 2 215 281 602 093,96
Intervenčné opatrenia 416 25 693 945,67 183 36 211 690,12 976 42 808 793,14
Štátna pomoc1 087 9 048 090,25 1 509 8 311 143,45 752 12 503 687,32
Trhovo orientované výdavky
690 7 727 723,51 846 7 108 382,97 659 39 758 803,61
Zdroj: výročná správa PPA a vlastná práca
44
5 Záver
Platobná agentúra je orgánom štátnej správy zriadeným za účelom zabezpečovania
administratívnej a kontrolnej činnosti súvisiacej s poskytovaním priamych platieb,
podpôr v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom a rybnom hospodárstve a podpôr
v rámci opatrení Programu rozvoji vidieka 2007 - 2013, ktoré sú financované z fondov
Európskej únie a štátneho rozpočtu. Úlohou platobnej agentúry je aj zabezpečovanie
administratívnych a kontrolných činností súvisiacich s poskytovaním podpôr v rámci
národnej podpory financovanej zo štátneho rozpočtu.
Objektom záverečnej práce je právne postavenie a kompetencie Pôdohospodárskej
platobnej agentúry SR so zameraním na podporu v poľnohospodárstve SR formou
priamych platieb.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že Pôdohospodárska platobná agentúra
rozhoduje o poskytovaní podpory v rámci opatrení spoločnej organizácie trhu podľa
pozmeňujúcich nariadení Európskej Komisie alebo Rady EÚ v sektore ovocia
a zeleniny, v sektore vína, mlieka a mliečnych výrobkov a v rámci vybraných opatrení
Programu rozvoja vidieka - osi 2. Platobná agentúra rozhoduje taktiež o poskytovaní
podpôr formou priamych platieb a o poskytovaní zálohovej platby. Rozhoduje
o poskytovaní štátnej pomoci v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom a rybnom
hospodárstve. K rozhodovacím kompetenciám patrí aj zaradenie žiadostí o poskytnutie
podpory do opatrení s viacročnými záväzkami, kde žiadateľ prijíma záväzok vykonávať
svoje povinnosti minimálne po dobu piatich rokov napríklad v oblastiach
agroenvironmentu alebo životných podmienok zvierat.
V roku 2009 poskytovala PPA podpory poľnohospodárom formou priamych
platieb, ktorými boli jednotná platba na plochu, platba na pestovanie energetických
plodín, osobitná platba na cukor, osobitná platba na ovocie a zeleninu a prechodná
platba na rajčiaky a formou doplnkových priamych platieb, ktorými boli v roku 2009
doplnková platba na plochu, platba na chmeľ a podpora na veľké dobytčie jednotky.
V rámci záverečnej práce sme spracovali SWOT analýzu priamych platieb, z ktorej
vyplývajú silné stránky a slabé stránky. Medzi silné stránky možno zaradiť odviazanosť
časti priamych platieb od produkcie, kde sa farmár môže rozhodnúť čo bude pestovať
alebo chovať, respektíve či vôbec. Zároveň má farmár istotu, bez ohľadu nato čo
produkuje, že po splnení príslušných podmienok viažucich sa k jednotlivým schémam
45
podpory mu bude platba poskytnutá. V prípade jednotnej platby na plochu sú primárne
podmienky vzťahujúce sa k jej poskytnutiu pomerne jednoduché, zložitejšie sa zdá byť
plnenie špecifických podmienok viažucich sa ku krížovému plneniu alebo k plneniu
podmienok podpôr s viacročnými záväzkami v rámci opatrení osi 2 PRV 2007-2013. Na
druhej strane plnenie týchto špecifických podmienok napomáha k ochrane životného
prostredia, k zavedeniu šetrnejších poľnohospodárskych postupov, k zavedeniu
prijateľných podmienok pre chov hospodárskych zvierat a v konečnom dôsledku
k zlepšeniu zdravia ľudí a zvierat. Medzi slabé stránky možno zaradiť predovšetkým
nutnosť prispôsobiť sa smerovaniu SPP s obmedzenou možnosťou uplatnenia priorít
členského štátu v oblasti podpornej politiky. Zároveň je oblasť podpornej politiky
obmedzená výškou finančných zdrojov a to hlavne v rámci doplnkových priamych
platieb financovaných zo štátneho rozpočtu. Za zmienenie stojí aj fakt, že konečná
výška podpory môže byť poľnohospodárovi krátená, a to nielen z dôvodu neplnenia
podmienok ale aj z dôvodu napríklad nesprávne vyplnenej žiadosti, alebo iného
nedostatku súvisiaceho s administratívnymi činnosťami poľnohospodára. Tieto
nedostatky by sa dali eliminovať jednak znížením administratívnej komplikovanosti pri
získavaní priamych platieb ako aj kvalitným poradenským systémom. Pokiaľ sa
poľnohospodár pomerne rýchlo prispôsobí smerovaniu SPP, finančné prostriedky, ktoré
môže získať sú v dostatočnom objeme na zabezpečenie jeho existencie.
V rámci záverečnej práce sme porovnávali počet a objem vybraných typov podpôr
v rokoch 2007-2009, kde možno konštatovať, že tak počet žiadateľov ako aj objem
finančných prostriedkov vyplatených týmto žiadateľom každoročne narastá. K zvýšeniu
počtu žiadateľov dochádza predovšetkým z dôvodu narastajúceho záujmu o priame
platby, lepšej informovanosti verejnosti a v niektorých prípadoch aj z dôvodu
rozdelenia poľnohospodárskych podnikov. Nárast výšky vyplatených priamych platieb
súvisí s nárastom počtu žiadateľov ako aj s každoročným nárastom finančnej obálky
vyčlenenej zo zdrojov ES na financovanie priamych platieb. Podobnú tendenciu nárastu
objemu vyplatených finančných prostriedkov možno sledovať aj pri realizovaní opatrení
Programu rozvoja vidieka, kde tento nárast predstavuje v roku 2009 oproti roku 2007
približne 181 mil. EUR.
V záverečnej práci sme zistili, že práva a kompetencie Pôdohospodárskej platobnej
agentúry sú dané pomerne jednoznačne a to zákonom č. 473/2003 Z. z.
o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve
46
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedený zákon
presne vymedzuje aké sú právomoci tohto orgánu štátnej správy ako aj právomoci
riadiaceho orgánu v oblasti poľnohospodárstva s to Ministerstva pôdohospodárstva SR.
Bližšie podmienky poskytovania podpôr, administratívne a kontrolné postupy PPA
a tým pádom aj jej právomoci sú špecifikované v jednotlivých legislatívnych normách
vydaných vládou SR. Vzhľadom k tomu, že PPA plní viaceré funkcie v zmysle
legislatívnych noriem ES a je jediným takýmto orgánom v oblasti poskytovania podpôr
v poľnohospodárstve na Slovensku, jej kompetencie sa neprakrývajú s kompetenciami
žiadneho iného orgánu štátnej správy a sú jednoznačne vymedzené.
47
6 Použitá literatúra
1. BECÍK, S. 2009. Strategické vízie vo vývoji slovenského poľnohospodárstva.
In: Ekonomika poľnohospodárstva IX.,2009, č. 3 Bratislava: VÚEPP, s. 3-9.
ISSN 1335-6186.
2. BELAJOVÁ, A. – BALÁŽOVÁ, E. 2004. Ekonomika a manažment územných
samospráv. Nitra SPU, 2004. 180s. ISBN 80-8096-458-3.
3. BENČO, J. 2003. Štátna správa a samospráva v krajinách EU. In: Kolektív
autorov: Základy ekonómie, verejnej správy, psychológie a sociológie. FSEV
TUAD. Trenčín, 2003. ISBN 80-88914-33-7.
4. BEZÁKOVÁ, L. a kol. (2010). Základy práva. Nitra: SPU, 2010. 138 s. ISBN
978-80-552-0339-3.
5. BLAAS, G. – BOŽÍK, M. 2004. Uplatnenie poľnohospodárskych dotácií
Európskej únie formou jednotnej platby na plochu. In: Ekonomika
poľnohospodárstva IV., 2004, č. 1. Bratislava VÚEPP, s. 47-54. ISSN 1335-
6186.
6. BOŽÍK, M. 2006. Distribučné efekty prechodu na Jednotnú platbu na farmu
v poľnohospodárstve Slovenska. In: Ekonomika poľnohospodárstva VI., 2006, č.
3. Bratislava VÚEPP, s. 3-12. ISSN 1335-6186.
7. BOŽÍK, M. – BLAHOVICS, M. 2004. Modelové riešenie regionálneho
hodnotenia dopadov agrárnej politiky po vstupe do EÚ. In: Ekonomika
poľnohospodárstva IV., 2004, č. 3.Bratislava: VÚEPP, s. 15-21. ISSN 1335-
6186.
8. BUCHTA, S. – FEDERIČOVÁ, Z. 2009. Dopady projektových podpôr
programových dokumentov na rozvoj poľnohospodárstva a vidieka. In:
Ekonomika poľnohospodárstva IX., 2009, č. 1 Bratislava: VÚEPP, s. 3-9. ISSN
1335-6186.
9. BUCHTA, S. – RENTKOVÁ, Z. 2007. Regionálna analýza úrovne podpôr
poskytnutých v SR v rokoch 2004-2006. In: Ekonomika poľnohospodárstva VI.,
2007, č. 4 Bratislava: VÚEPP, s. 3-13. ISSN 1335-6186.
48
10. FIGEĽ, J. – ADAMIŠ, M. Slovensko na ceste do Európskej únie. Kapitoly
a súvislosti. Bratislava: Zastúpenie Európskej komisie v SR, 2004. 176 s. ISBN
80-89102-07-7.
11. GOZORA, V. – HARBUTOVÁ. E. 2005. Teória riadenia a organizácie
verejnej správy ( Manažment verejnej správy ). Nitra: SPU, 2005. 104 s.
12. HLAVA, J. 2010. Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie
a podpora agrárneho rozvoja vidieka v období 2007-2013. Vrútky: Neoprint
plus, s.r.o., 2010. 96 s.
13. CHRASTINOVÁ, Z. 2008. Ekonomický vývoj poľnohospodárstva v rokoch
2004-2006. In: Ekonomika poľnohospodárstva VIII., 2008, č. 1. Bratislava:
VÚEPP, s. 3-11. ISSN 1335- 6186.
14. IZAKOVIČOVÁ, B. 2005. Zmeny v podporách poľnohospodárstva v roku 2004
a ich vplyv na hospodársky výsledok odvetvia. In: Ekonomika
poľnohospodárstva, V., 2005, č. 2. Bratislava: VÚEPP, s. 11-19. ISSN 1335-
6186.
15. KIMLIČKA, Š. 2002. Ako citovať a vytvárať zoznamy bibliografických odkazov
podľa noriem ISO 690 pre „klasické“ aj elektronické zdroje. Bratislava: Stimul,
2002. 82 s. ISBN 80-88982-57-X.
16. MACHAJOVÁ, J. 2007. Verejná správa a správne právo. In: Všeobecné
správne právo 1. časť. S. 9-76. Bratislava: Poradca podnikateľa, spol. s r.o.,
2007. ISBN 978-80-88931-71-3.
17. MARIŠOVÁ, E. - ILKOVÁ, Z. - BELICOVÁ, J. 2002. Správne právo hmotné
a procesné. Nitra: SPU, 2002. 155 s. ISBN 80-8069-127-4.
18. MARIŠOVÁ, E. 2008. Ekonomicko-legislatívne aspekty priamych platieb
v slovenskom poľnohospodárstve. Nitra: SPU, 2008. 105 s. ISBN 978-80-552-
0021-7.
19. Metodický pokyn MP SR č. 1868/2009-930 k nariadeniu vlády SR č. 114/2009
Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou
doplnkových priamych platieb v rastlinnej výrobe.
20. Metodický pokyn MP SR č. 1900/2009-930 k nariadeniu vlády SR č. 20/2009 Z.
z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych
platieb v znení nariadenia vlády SR č. 155/2009 Z. z..
49
21. MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY,
2009. Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike
2009(stav za rok 2008) ZELENÁ SPRÁVA. Bratislava: VÚP - Vydavateľstvo
NOI, 2009. 47 s. ISBN 978-80-89088-85-0.
22. NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1973/2004 z 29. októbra 2004, ustanovujúce
podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 o schémach
podpory stanovených v hlavách IV tohto nariadenia a využití pozemkov
vyňatých z produkcie na výrobu surovín.
23. NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 796/2004, zo dňa 21. apríla 2004, ktoré
ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie
a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady
(ES) č. 1782/2003, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej
podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú
niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov.
24. NARIADENIE RADY (EHS) č. 3508/92 z 27. Novembra 1992, ktorým sa
ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie integrovaného systému riadenia
a kontroly pre určité schémy pomoci spoločenstva.
25. NARIADENIE RADY (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa
stanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej
poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre
poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93,
(ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES)
č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č.
2529/2001.
26. NARIADENIE VÁDY SR č. 114/2009 Z. z. z 18. marca 2009 o podmienkach
poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou doplnkových národných
priamych platieb v rastlinnej výrobe.
27. NARIADENIE VLÁDY SR č. 155/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie vlády SR č. 20/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory
v poľnohospodárstve formou priamych platieb.
28. NARIADENIE VLÁDY SR č. 20/2009 Z. z. zo 14. januára 2009
o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych
platieb.
50
29. NARIADENIE VLÁDY SR č. 266/2007 Z. z. z 6. júna 2007 o podmienkach
poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou doplnkovej národnej
priamej platby na veľké dobytčie jednotky.
30. POSLUCH, M. - CIBULKA, Ľ. 2006. Štátne právo Slovenskej republiky.
Šamorín: Heuréka, 2006. 335s. ISBN 80-89122-31-0.
31. PÔDOHOSPODÁRSKA PLATOBNÁ AGENTÚRA. 2009. Výročná správa
pôdohospodárskej platobnej agentúry za rok 2008 [online] Bratislava: PPA,
2009. [cit. 2010-02-20]. Dostupné na: <http://www.apa.sk/index.php?
navID=18>.
32. PÔDOHOSPODÁRSKA PLATOBNÁ AGENTÚRA. 2010. [online] Bratislava:
PPA, 2010. [cit. 2010-03-25]. Dostupné na: < http://www.apa.sk/>.
33. PROGRAM ROZVOJA VIDIEKA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2007-2013.
[online] Bratislava: PPA, 2007. [cit. 2010-02-15]. Dostupné na:
<http://www.apa.sk/index.php?navID=132>.
34. ROZHODNUTIE RADY 2004/281/ES z 22. marca 2004, ktorým sa v dôsledku
reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky upravuje Akt o podmienkach
pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky,
Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej
republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o
úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia.
35. RUMANOVSKÁ, Ľ. 2009. Vplyv priamych platieb EÚ na
konkurencieschopnosť vybraných subjektov v poľnohospodárstve v Nitrianskom
kraji v rokoch 2004-2006. Regióny - vidiek - životné prostredie 2009. [online] :
zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Nitra, 4.-5. jún 2009
- Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2009. - 978-80-552-0259-4 -
S. 203-207 [cit. 2010-03-20]. Dostupné na internete
<http://www.slpk.sk/eldo/2010/zborniky/002-10/rumanovska.pdf>.
36. SCHWARCZ, P. 2007a. Priame platby ako nástroj SPP. In: Podnikanie na
poľnohospodárskej pôde vo väzbe na rozvoj vidieka zborník príspevkov z
medzinárodnej vedeckej konferencie, Račková dolina, 26.-27. apríla 2007.
[online] Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2007. s. 191-194.
[cit. 2010-03-21]. Dostupné na internete:
51
<http://www.slpk.sk/eldo/2007/017_07/schwarcz.pdf>. ISBN 978-80-8069-872-
0
37. SCHWARCZ, P. 2007b. Využitie priamych platieb v poľnohospodárstve po
luxemburskej reforme SPP z roku 2003. In: Ekonomika poľnohospodárstva VII.,
2007, č. 3 Bratislava: VÚEPP, s. 19-23. ISSN 1335-6186.
38. STAROŇOVÁ, K. – SIČÁKOVÁ-BEBLAVÁ, E. 2006. Verejná politika
a miestna samospráva: Štyri princípy spracovania. Prešov: FSEV UK , 2006.
234 s. ISBN 80-89244-13-0.
39. ŠKULTÉTY, P. 2002. Správne právo hmotné – všeobecná časť. Bratislava:
Heuréka, 2002. 348 s. ISBN 80-9685-676-6.
40. ŠKULTÉTY, P. 2008. Verejná správa a správne právo. Bratislava: VEDA,
vydavateľstvo SAV, 2008. 180 s. ISBN 978-80-224-1023-6.
41. ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2010. [online]
Bratislava: 2010 [cit. 2010-02-15]. Dostupné na: <http://www.statistics.sk/>.
42. TÓTHOVÁ, K. a kol. 1992. Základy správneho práva hmotného. Bratislava:
VO PF UK, 1992. 172 s. ISBN 80-7160-039-3.
43. TVRDOŇ, J. 2000. Konkurencieschopnosť českého zemědelství v delším
časovém vývoji. In:Předpoklady a možnosti konkurencieshcopnosti zemědelství,
Sborník příspěvků z mezinárodní vědecké konference pořádané Ústavem
podnikové ekonomiky. Brno. MZLU, 2000. ISBN 80-7157-469-4.
44. VOLEK, P. - PŘENOSIL, J. 2008. Veřejná správa. Brno: MZLU, 2008. 160 s.
ISBN 978-80-7157-847-5.
45. Zákon č. 19/2002 Z. z. z 18. decembra 2001, ktorým sa ustanovujú podmienky
vydávania aproximačných nariadení vlády SR.
46. Zákon č. 390/2009 Z. z. z 11. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v
pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení zákona č. 601/2008 Z. z. a o zmene
a doplnení zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
47. Zákon č. 473/2003 Z. Z. o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore
podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1.12.2003.
52
48. Zákon č. 543/2007 Z. Z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní
podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
49. Zákon č. 601/2008 Z. z. z 5. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory
v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
50. ZOBORSKÝ, I. 2006. Ekonomika poľnohospodárstva. Nitra: SPU, 2006. 319 s.
ISBN 80-8069-758-2.
53
7 Prílohy
Príloha 1 Vývoj investícií do poľnohospodárstva
Príloha 2 Vývoj ekonomických ukazovateľov poľnohospodárskej výroby
Príloha 3 Organizačná schéma PPA
Príloha 4 Základné činnosti jednotlivých útvarov PPA
Príloha 5 Uzatváranie zmlúv a čerpanie prostriedkov PRV 2007-2013 k 31.12.2009
Príloha 6 Územná pôsobnosť regionálnych pracovísk PPA
Príloha 7 CD médium, elektronická podoba diplomovej práce vo formáte pdf
54
Príloha 1 Vývoj investícií do poľnohospodárstva ( v mil. Sk, bežné ceny)
Ukazovateľ 2004 2005 2006
Obstaraný DHNM 7 833 10 630 10 840
z toho - budovy a stavby 1 633 1 616 1 398
- stroje a zariadenia 2 655 3 773 3 290
- dopravné prostriedky 783 1 586 2 873
Zdroj: ŠÚ SR
DHNM= Dlhodobý hmotný a nehmotný majetok
55
Príloha 2 Vývoj ekonomických ukazovateľov poľnohospodárskej výroby v mld.
Sk
Zdroj: Zelená správa 2009
56
Príloha 3 Organizačná schéma PPA
Zdroj: Výročná správa PPA 2009
57
100
Gen
erálny
riadit
eľ14
0Od
bor v
nútor
ného
audit
u
300
Sekc
ia ko
ntroly
400
Sekc
ia pro
jektov
ých p
odpô
r
500
Sekc
ia pr
iamyc
h pod
pôr
210
Odb
or sp
rávy m
ajetku
a pre
vádz
ky
220
Odbo
rorg
aniza
čno-p
rávny
230
Odbo
r infor
matik
y
600
Plato
bná
sekc
ia
510
Odbo
r pria
mych
a
envir
onme
nt. po
dpôr
710
Odbo
r AT
IS
720
Odbo
r ob
chod
ných
mec
haniz
mov
730
Odbo
r ra
stlinn
ých k
omod
ít
740
Odbo
r živ
očíšn
ych k
omod
ít
310
Odbo
r de
legov
anýc
h činn
ostí
320
Odbo
r kon
troly
priam
ych
a en
viron
mentá
lnych
podp
ôr
330
Odbo
r ko
ntroly
proje
ktový
ch po
dpôr
410
Odbo
r au
torizá
cie pl
atieb
420
Odbo
r m
onito
ringu
430
Odbo
r ho
dnote
nia pr
ojekto
v
610
Útva
r tech
nicke
j po
moci
621
Odd.
účtov
níctva
fond
ov
620
Odb
or úč
tovníc
tva
a roz
počtu
421
Odde
lenie
pre po
dporu
IS
422
Odde
lenie
monit
oring
u SOP
a PR
V
431
Odde
lenie
zmluv
ných
vzťah
ov
432
Odde
lenie
vyho
dnoc
ovan
ia pro
jektov
411
Odde
lenie
admi
nistra
tívne
j po
dpory
autor
izácie
plati
eb
412
Odde
lenie
PRV
os 1
a 4
413
Odde
lenie
PRV
os 2
a 3
511
Odde
lenie
priam
ych
podp
ôr
512
Odde
lenie
envir
onme
nt. po
dpôr
233
Odde
lenie
koord
inácie
a int
egrác
ie IS
520
Odbo
r sys
tému
pri
amyc
h pod
pôr
130
Odbo
r vnú
torne
j kon
troly
340
Odbo
rko
ntroly
trhov
ých o
patre
ní
200
Sekc
ia org
aniza
čnéh
o a
techn
ickéh
o zab
ezpe
čenia
201
Refer
át kr
ízové
ho ria
denia
920
Odbo
r auto
rizác
ie št
átnej
pomo
ci
900
Sekc
ia št
átnej
pomo
ci
910
Odbo
r meto
diky
a imp
lemen
tácie
štátne
j pom
oci
530
Odbo
r les
nícky
ch po
dpôr
721
Odde
lenie
licen
cií a
správ
y zá
bezp
ek
722
Odde
lenie
vývo
znýc
h náh
rad
731
Odde
lenie
obiln
ín a o
statný
ch
komo
dít
732
Odde
lenie
cukru
, ovo
cia,
zelen
iny a
vína
742
Odde
lenie
podp
ôr živ
očíšn
ych
komo
dít
741
Odde
lenie
mlieč
nej k
vóty
930
Odbo
r mon
itorin
gu a
analý
z štát
nej p
omoc
i
Regio
nálne
prac
ovisk
á PPA
801 B
ratisla
va,
802
Trna
va,
803
D. S
treda
, 8
04 Tr
enčín
,
805
Nitra
,
806
N. Z
ámky
, 80
7 Kom
árno,
80
8 Lev
ice,
809
Žilin
a,
810
D. Ku
bín,
811
Zvole
n,
812 L
učen
ec,
110
Kanc
elária
GR
101
Sekre
tariát
GR
112 R
eferát
komu
nikác
ie s
verej
nosťo
u
113 O
ddele
nie in
forma
čnej
bezp
ečno
sti
131
Odde
lenie
vnúto
rnej k
ontro
ly 13
2 Od
delen
ie ná
sledn
ej fin
ančn
ej ko
ntroly
120
Osob
ný úr
ad
141
Odde
lenie
vnúto
rného
au
ditu
142
Refer
át pre
kvali
tu a
konz
ultač
né sl
užby
150
Odbo
r riad
enia
rizík
111 O
ddele
nie za
hranič
ných
vz
ťahov
521
Odde
lenie
komu
nikác
ie s
exter
nými
systé
mami
522
Refer
át sy
stému
podp
ôr
513
Odde
lenie
krížo
vého
plne
nia
143
Refer
át pre
vyhlá
senie
o vie
rohod
nosti
321
Odde
lenie
kontr
ol krí
žové
ho
plnen
ia
322
Refer
át plá
nova
nia, k
oordi
nácie
a h
odno
tenia
kontr
ol
323
Refer
át tec
hnick
ých z
ariad
ení a
tec
hnoló
gií m
erania
232
Odde
lenie
podp
ory už
ívateľ
ov
IS231
Odde
lenie
prevá
dzky
IS
622
Odd.
rozpo
čtu fo
ndov
623
Od
d. úč
tovníc
tva a
rozpo
čtu pr
evád
zky
630
Odbo
r plat
ieb
700
Sekc
ia org
anizá
cie trh
u
10
10
Odb
or ne
zrovn
alostí
a dlho
v
1020
Odbo
r výk
azníc
tva
a št
atisti
ky
1000
Sekc
ia ne
zrovn
alostí
a v
ýkaz
níctva
514
Odde
lenie
viacro
čnýc
h vzťa
hov
Príloha 4 Základné činnosti jednotlivých útvarov PPA
Organizačne sa PPA člení na: Zabezpečuje:
úsek generálneho riaditeľaorganizačné a administratívne úlohy v rámci sekretariátu, masmediálnu politiku
PPA, koordinuje činnosť a plnenie úloh vedúcich regionálnych pracovísk PPA
osobný úradplnenie úloh vyplývajúcich zo štátnozamesnaneckých vzťahov, komplexne
zabezpečuje personálnu a mzdovú agendu
odbor vnútornej kontrolyvybavovanie sťažností a petícií doručených PPA, odbor vnútornej kontroly
vykonáva kontrolu investičných operácií financovaných z EPFRV
odbor vnútorného audituvýkon vnútorného auditu v rámci poskytovaných dotácií, poskytuje poradenské
a konzultačné služby pre organizačné útvary PPA
odbor riadenia rizík
koordináciu, vypracovávanie, vyhodnocovanie, analýzu rizík súvisiacich
s činnosťou PPA a zabezpečuje činnosti súvisiace s rizikovou analýzou (výberom
žiadateľov na kontrolu na mieste)
sekcia pre organizačné
a technické zabezpečenie
komplexnú hospodársku správu, účtovníctvo a rozpočet PPA
sekcia kontroly
koncepčnú činnosť, tvorbu materiálov a samotný výkon kontrol rozhodujúcich pre
kontrolu efektívneho využívania prostriedkov z fondov EÚ a štátneho rozpočtu
v rámci PPA
sekcia projektových podpôrproces prevzatia, kontroly, administrácie a spracovania žiadosti o poskytnutie
finančnej pomoci z programov poskytujúcich pomoc formou projektových podpôr
sekcia priamych podpôr
procesy a opatrenia spojené s poskytovaním priamych podpôr, zabezpečuje
spracovávanie, kontrolu, administráciu a schvaľovanie priamych podpôr a všetky
činnosti súvisiace s implementáciou tohto procesu do IACS
platobná sekcia platobný styk, vedie bankové účty PPA v štátnej pokladnici
sekcia organizácie trhu opatrenia spojené s organizovaním trhu
sekcia štátnej pomocimetodickú činnosť, implementáciu, autorizáciu a kontrolu systému štátnej pomoci
a národných podpôr
sekcia nezrovnalostí
a výkazníctva
vypracovávanie správ, výkazov, hlásení a štatistík
regionálne pracoviskázabezpečujú príjem, registráciu a vyhodnocovanie žiadostí o poskytnutie podpôr,
zabezpečujú informatívnu činnosť pre žiadateľov a vykonávajú kontrolu na mieste
Zdroj: Výročná správa PPA 2009 + vlastná práca
58
Príloha 5 Uzatváranie zmlúv a čerpanie prostriedkov PRV 2007-2013 k 31.12.2009
v tis EUR
PRV SR 07-13 opatrenia
Limity
2007-2013
v tis. EUR
Počet prijatých
projektovZmluvy uzatvorené na projekty
Vyplatená suma
verejných
výdavkov početVýška verejných
výdavkov
1.1 Modernizácia fariem 433 669 4 186 921 393 992 147 337
1.2 Pridávanie hodnoty do
poľn. produktov...204 000 276 159 176 224 49 982
1.3 Infraštruktúra týkajúca sa
rozvoja...107 200 321 319 83 782 16 913
1.4 Zvýšenie hosp. hodnoty
lesov41 040 212 38 4 455 0
1.5 Odbytové organizácie
výrobcov22 500 66 62 19 761 1 971
1.6 Odborné vzdelávanie a inf.
aktivity22 366 402 223 12 509 2 936
1.7 Využívanie poradenských
služieb13 620 756 0 0 0
2.1 Obnova potenciálu lesného
hospodárstva126 584 626 267 78 518 36 628
3.1 Diverzifikácia smerom k
nepoľn. činnostiam116 760 271 10 12 266 0
3.2.A Podpora činností v
oblasti vidieckeho CR - časť A21 787 230 0 0 0
3.2.B Podpora činností v oblasti
vidieckeho CR - časť B1 147 22 0 0 0
3.3 Vzdelávanie a informovanie 12 553 138 58 3 970 580
3.4.1 Základné služby pre
vidiecke obyvateľstvo86 989 626 297 51 306 0
3.4.2 Obnova a rozvoj obcí 98 171 646 179 30 312 0
3.5 Získavanie zručností,
oživovanie a vyk. stratégií1 500 16 14 906 160
Os LEADER 79 013 38 15 37 465 0
SPOLU PRV 2007-2013 1 388 899 8 832 2 562 905 466 256 507
Zdroj: Výročná správa PPA 2009
59
Príloha 6 Územná pôsobnosť regionálnych pracovísk PPA
Regionálne pracovisko Územná pôsobnosť v okresoch
Bratislava Bratislava I. – V., Malacky, Pezinok, Senec
Trnava Trnava, Skalica, Senica, Piešťany, Hlohovec
Dunajská streda Dunajská Streda, Galanta
Nitra Nitra, Topoľčany, Zlaté Moravce, Šaľa
Komárno Komárno
Levice Levice
Nové Zámky Nové Zámky
Zvolen Zvolen, Banská Bystrica, Žiar nad Hronom,
Banská Štiavnica, Detva, Krupina,
Žarnovica, Brezno
Trenčín Trenčín, Považská Bystrica, Bánovce nad
Bebravou, Prievidza, Púchov, Partizánske,
Ilava, Nové Mesto nad Váhom, Myjava
Rimavská Sobota Rimavská Sobota, Rožňava, Revúca
Lučenec Lučenec, Veľký Krtíš, Poltár
Žilina Žilina, Kysucké Nové Mesto, Čadca, Bytča,
Turčianske Teplice, Martin
Dolný Kubín Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš,
Námestovo, Tvrdošín, Ružomberok
Košice Košice I.-IV., Košice okolie
Michalovce Michalovce, Vranov nad Topľou, Snina,
Humenné, Sobrance, Medzilaborce
Trebišov Trebišov
Prešov Prešov, Stropkov, Svidník, Sabinov,
Bardejov
Poprad Poprad, Gelnica, Levoča, Kežmarok,
Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa.
Zdroj: PPA a vlastná práca
60
Príloha 7 CD médium, elektronická podoba diplomovej práce vo formáte pdf
61
top related