SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

1127750

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

PRÁVNE POSTAVENIE A KOMPETENCIE

PÔDOHOSPODÁRSKEJ PLATOBNEJ AGENTÚRY

2010 Ľubica Gajdošová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

PRÁVNE POSTAVENIE A KOMPETENCIE

PÔDOHOSPODÁRSKEJ PLATOBNEJ AGENTÚRY

Bakalárska práca

Študijný program: Európske rozvojové programy

Študijný odbor: 3.3.5 Verejná správa a regionálny rozvoj

Školiace pracovisko: Katedra práva

Školiteľ: Eleonóra Marišová, doc. JUDr., PhD.

Nitra 2010 Ľubica Gajdošová

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Ľubica Gajdošová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Právne postavenie a kompetencie Pôdohospodárskej platobnej agentúry“ vypracovala

samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 15. marca 2010

Ľubica Gajdošová

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani doc. JUDr. Eleonóre Marišovej, PhD.,

za jej pomoc, odborné vedenie a cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej

bakalárskej práce.

Abstrakt

Témou bakalárskej práce je „Právne postavenie a kompetencie Pôdohospodárskej

platobnej agentúry“. Cieľom práce je popis právneho postavenia a kompetencií

Pôdohospodárskej platobnej agentúry SR so zameraním na podporu

v poľnohospodárstve SR formou priamych platieb. Pre splnenie hlavného cieľa bolo

nevyhnutné splnenie čiastkových cieľov zameraných na popis európskej a slovenskej

legislatívy v danej problematike, vymedzenie kompetencií PPA, analýza organizačnej

štruktúry PPA a vymedzenie základných činností jednotlivých útvarov, postupy

platobnej agentúry pri administrácii a kontrole priamych platieb. Prvú teoretickú časť

práce možno rozdeliť na dve skupiny. V prvej časti sme sa pokúsili pomocou autorov

zaoberajúcich sa danou problematikou vysvetliť pojmy štátna správa a orgán štátnej

správy, v tej druhej sme sa orientovali na vplyv podpôr na slovenské poľnohospodárstvo

a na priame platby konkrétnejšie. V úvodnej kapitole praktickej časti sme sa zamerali na

stručnú charakteristiku Slovenskej republiky z pohľadu administratívneho členenia,

analyzovali sme podiel ekonomických činností na HDP v roku 2009 a nakoniec sme

opísali štruktúru a výmeru pôdy SR. V hlavnej časti sme popísali európsku a slovenskú

legislatívu v oblasti priamych podpôr a to priamych platieb, doplnkových priamych

platieb, legislatívu v oblasti krížového plnenia a predkladania žiadostí platnú v roku

2009. Zároveň sme vypracovali SWOT analýzu priamych platieb. V praktickej časti

práce sme sa venovali aj vymedzeniu kompetencií PPA a analýze organizačnej štruktúry

PPA a vymedzeniu základných činností jednotlivých útvarov, postupov platobnej

agentúry pri administrácii a kontrole priamych platieb. V závere praktickej časti sme

porovnali počet a výšku vybraných typov podpôr za roky 2007-2009.

Kľúčové slová: Pôdohospodárska platobná agentúra, priame platby, doplnkové priame

platby, krížové plnenie.

Abstrakt (v nemeckom jazyku)

Das Thema dieser Bachelorarbeit ist der „Juristischer Standpunkt und Kompetenzen

der landwirtschaftlichen Zahlungsagentur“. Das Ziel dieser Arbeit ist die Beschreibung

des juristischen Standpunkts und der Kompetenzen der landwirtschaftlichen

Zahlungsagentur in der Slowakischen Republik mit dem Fokus auf landwirtschaftliche

Unterstützung der Slowakei durch Direktzahlungen. Für die Erreichung des Hauptzieles

war es notwendig, die Teilziele zu erfüllen. Diese bestanden aus der Beschreibung der

europäischen und der slowakischen Legislative im Rahmen der gegebenen Problematik,

die Einschränkung der Kompetenzen der PPA, die Analyse der organisatorischen

Struktur der PPA, die Zuständigkeiten der Hauptabteilungen der PPA als auch die

Abläufe der Zahlungsagentur bei der Administration und Kontrolle der

Direktzahlungen. Den ersten theoretischen Teil kann man in zwei Teilbereiche gliedern.

Im ersten Teilbereich haben wir uns mit den Autoren auf die Abgrenzung der Begriffe

„Staatsverwaltung“ und „Organe der Staatsverwaltung“ , im zweiten Teil sind wir schon

näher auf den Einfluss diverser Beihilfen auf die slowakische Landwirtschaft und die

und Direktzahlungen eingegangen. Im ersten Teil des praktischen Bereichs haben wir

uns auf den generellen Charakteristika der Slowakischen Republik bezüglich

administrativer Gliederung konzentriert, wir haben den Anteil der ökonomischen

Aktivität am BIP im Jahr 2009 analysiert und letztendlich die Struktur und die

Landschaftsplanung der Slowakischen Republik beschrieben. Im Hauptbereich dieser

Arbeit haben wir die europäische und slowakische Legislative im Bezug auf die

direkten Zuschüssen und zwar Direktzahlungen, zusätzlichen Direktzahlungen und die

Legislative im Rahmen des Cross compliance und Antragstellen für das Jahr 2009

behandelt. Zusätzlich wurde eine SWOT Analyse für Direktzahlungen erstellt. Als

Abschluss des praktischen Teils dieser Arbeit haben wir die Höhe und Anzahl der in

Anspruch genommenen Zuschüsse in den Jahren 2007-2009 verglichen.

Schlusselwörter: Landwirtschafliche Zahlungsagentur - Pôdohospodárska platobná

agentúra, Direktzahlungen - priame platby, zusätzliche Direktzahlungen - doplnkové

priame platby, Cross compliance - krížové plnenie.

Obsah

Obsah

Obsah................................................................................................................................6

Zoznam skratiek..............................................................................................................7

Úvod..................................................................................................................................8

1 Súčasný stav riešenej problematiky.......................................................................10

1.1 Štátna správa........................................................................................................10

1.2 Vplyv podpôr na slovenské poľnohospodárstvo..................................................13

1.3 Priame platby v slovenskom poľnohospodárstve.................................................16

2 Cieľ práce.................................................................................................................19

3 Metodika práce........................................................................................................20

4 Výsledky práce.........................................................................................................22

4.1 Slovenská republika.............................................................................................22

4.1.1 Administratívne rozdelenie SR.....................................................................23

4.1.2 Klasifikácia ekonomických činností SR.......................................................24

4.1.3 Štruktúra a výmera pôdy SR.........................................................................25

4.2 Právne akty Európskych spoločenstiev v oblasti priamych podpôr.....................25

4.3 Legislatíva SR o podmienkach poskytovania podpôr v poľnohospodárstve

formou priamych platieb...........................................................................................27

4.3.1 Priame platby................................................................................................27

4.3.1.1 Swot analýza priamych platieb.................................................................29

4.3.2 Doplnkové priame platby.............................................................................30

4.3.3 Krížové plnenie.............................................................................................30

4.3.4 Predkladanie žiadosti....................................................................................34

4.4 Právne postavenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry...................................35

4.5 Kompetencie Pôdohospodárskej platobnej agentúry...........................................35

4.6 Organizačná štruktúra Pôdohospodárskej platobnej agentúry.............................36

4.7 Poskytovanie podpôr v poľnohospodárstve SR...................................................37

4.7.1 Integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS)............................39

4.7.2 Komparácia počtu a výšky vybraných typov podpôr v rokoch 2007 –

2009......................................................................................................................41

5 Záver.........................................................................................................................43

6 Použitá literatúra.....................................................................................................46

7 Prílohy.......................................................................................................................52

Obsah

Zoznam skratiek

EFRH Európsky fond pre rybné hospodárstvo

EPFRV Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka

EPZF Európsky poľnohospodársky záručný fond

ES Európske Spoločenstvo

EÚ Európska únia

GPS Global Position System

Ha Hektár

HDP Hrubý domáci produkt

IACS Integrovaný administratívny a kontrolný systém

LFA Znevýhodnené oblasti

LPIS Register poľnohospodárskych produkčných plôch

MP SR Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

PPA Pôdohospodárska platobná agentúra

PRV SR Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky

RP PPA Regionálne pracovisko Pôdohospodárskej platobnej agentúry

SAPS Jednotná platba na plochu

SPP Spoločná poľnohospodárska politika

SPS Jednotná platba na farmu

SR Slovenská republika

ŠÚ SR Štatistický úrad Slovenskej republiky

VÚC Vyšší územný celok

9

Úvod

Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sme sa postupne začali podieľať

na čerpaní finančných prostriedkov z fondov EÚ. V bakalárskej práci sa zameriavame

na právne postavenie a kompetencie Pôdohospodárskej platobnej agentúry so

zameraním na podporu v poľnohospodárstve SR formou priamych platieb. Založenie

Pôdohospodárskej platobnej agentúry bolo jednou zo základných podmienok čerpania

prostriedkov EÚ. Pôdohospodárska platobná agentúra bola zriadená zákonom č.

473/2003 Z. z. o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania

v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov s účinnosťou od 1.12.2003. Tento zákon upravuje zriadenie, organizáciu,

pôsobnosť a hospodárenie platobnej agentúry. Platobná agentúra zabezpečuje v rámci

tohto zákona poskytovanie finančných prostriedkov na rozvojové programy

poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, poskytovanie podpory podnikania

v poľnohospodárstve, potravinárstve a lesnom hospodárstve z prostriedkov štátneho

rozpočtu a činnosti na účely zabezpečenia poskytovania finančných prostriedkov pre

pôdohospodárstvo zo všeobecného rozpočtu EÚ.

Pri vstupe Slovenska do EÚ sa začala v SR uplatňovať aj Spoločná

poľnohospodárska politika, ktorá sa riadi základnými zásadami, ako je jednotný

vnútorný trh vyžadujúci vytvorenie jednotných vnútorných politík a ich jednotné

uplatňovanie. Medzi zásady SPP patrí aj preferencia Európskeho spoločenstva, čo

znamená zvýhodnenie producentov spracovateľov a obchodníkov Spoločenstva oproti

subjektom z tretích krajín. Treťou zásadou je finančná solidarita, v ktorej má svoje

nezastupiteľné miesto práve podporná politika. Najväčší finančný objem v rámci

podpornej politiky EÚ predstavujú priame platby, ktorých hlavným cieľom je

zabezpečenie väčšej stability príjmov poľnohospodárov. Nariadenie vlády č. 20/2009 Z.

z. upravuje podmienky poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych

platieb v SR, ktoré v roku 2009 predstavovala jednotná platba na plochu, platba na

pestovanie energetických plodín, osobitná platba na cukor, osobitná platba na ovocie

a zeleninu a prechodná platba na rajčiaky. Ďalšími nariadeniami vlády SR v oblasti

poskytovania podpôr v poľnohospodárstve formou priamych platieb je nariadenie č.

114/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou

doplnkových národných platieb v rastlinnej výrobe, ktoré bolo bližšie rozpracované

10

v metodickom pokyne MP SR č. 1868/2009-930 a nariadenie vlády SR č. 266/2007 Z.

z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou doplnkovej

národnej priamej platby na veľkú dobytčiu jednotku. Podľa týchto nariadení vlády sa

poskytujú doplnkové priame platby financované zo štátneho rozpočtu a to doplnková

platba na plochu, platba na chmeľ a podpora na veľké dobytčie jednotky.

V rámci záverečnej práce skúmame aj podmienky, ktoré farmár musí dodržiavať,

aby mu boli platby poskytnuté v plnej výške. Sú to podmienky tzv. krížového plnenia,

ktoré predstavujú povinnosť plnenia určitých zákonných požiadaviek hospodárenia

v oblasti verejného zdravia, zdravia zvierat a zdravia rastlín, životného prostredia a

životných podmienok zvierat a dodržiavania podmienok dobrého poľnohospodárskeho a

environmentálneho stavu poľnohospodárskej pôdy. Cieľom krížového plnenia, okrem

jeho pozitívneho dopadu na životné prostredie, zdravie ľudí a zvierat je aj robiť

hospodárenie viac udržateľným a zvýšiť akceptovateľnosť poľnohospodárskej politiky v

očiach spotrebiteľov a daňových poplatníkov. Na administrovanie a kontrolu žiadostí  v

systéme priamych platieb má platobná agentúra vytvorený Integrovaný administratívny

a kontrolný systém (IACS), ktorý bol pôvodne zriadený nariadením Rady č. 3508/92 z

27. novembra 1992, ktorým sa stanovuje integrovaný systém spracovania a kontroly

určitých schém poskytovania pomoci v Spoločenstve.

Záverečná práca sa zameriava na právne postavenie a kompetencie

Pôdohospodárskej platobnej agentúry SR s akcentom na podporu v poľnohospodárstve

SR formou priamych platieb. Pre splnenie hlavného cieľa bolo nevyhnutné splnenie

čiastkových cieľov zameraných na analýzu európskej a slovenskej legislatívy v danej

problematike, vymedzenie kompetencií PPA, analýza organizačnej štruktúry PPA

a vymedzenie základných činností jednotlivých útvarov a základné postupy platobnej

agentúry pri administrácii a kontrole priamych platieb.

11

1 Súčasný stav riešenej problematiky

1.1 Štátna správa

Škultéty (2008) hovorí, že štátna správa je najrozsiahlejším druhom štátnej činnosti.

Výkonom štátnej správy sa zabezpečuje realizácia všetkých funkcií štátu – vnútorných

i vonkajších – a orgány štátnej správy plnia prevažnú časť úloh zabezpečovanú štátnymi

orgánmi. Štátnu správu ako jednu z foriem uskutočňovania štátnej moci charakterizujú

určité črty, ktorými sa odlišuje od iných foriem uskutočňovania štátnej moci.

Podľa Marišovej , Ilkovej , Belicovej (2002) pojem orgán štátnej správy sa používa

v dvojakom význame. V užšom zmysle pre tie štátne orgány, ktoré právne predpisy

označujú ako orgány štátnej správy. V teórii správneho práva sa pojem orgán štátnej

správy chápe aj v širšom poňatí, v takomto prípade je pojem orgán štátnej správy

totožný s pojmom správny orgán.

U Machajovej (2007) sú orgány štátnej správy jedným z orgánov štátu. Orgány

štátnej správy predstavujú najzložitejší subsystém orgánov verejnej správy. Ide

o hierarchický systém založený na vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti. Poslaním

orgánov štátnej moci je uskutočňovať štátnu správu a výkonnú a nariaďovaciu činnosť.

Každý orgán štátnej správy je charakterizovaný jednak všeobecnými črtami, ktoré sú

spoločné pre všetky štátne orgány (napr. parlament, súd, prokuratúra, Najvyšší

kontrolný úrad) a jednak špecifickými črtami, ktoré sú charakteristické len pre orgány

štátnej správy.

Belajová - Balážová (2004) chápu štátnu správu ako samostatný druh

spoločenského riadenia a organizujúcej činnosti štátu, samostatný druh správnych

aktivít uskutočňovaných štátom. Výkonom štátnej správy sa zabezpečuje realizácia

vonkajších a vnútorných funkcií štátu.

Škultéty (2002) hovorí, že štátna správa je jednou zo základných zložiek verejnej

správy. Štátna správa ako činnosť výkonná a nariaďovacia je činnosťou podzákonnou.

Zákon určuje jej zameranie a a dosiahnutie cieľov správy stanovuje aj hlavné

prostriedky, najmä právne. Z ústavných a iných zákonov vyplýva, že štátnu správu

vykonáva osobitá skupina orgánov štátu, ktoré sa volajú orgány štátnej správy.

12

Gozora – Haburtová (2005) definujú činnosť štátu ako výkon správy štátu na

základe zákonov. Taktiež rozoznávajú štátnu správu v dvoch kategóriách:

1. Štátna správa ako samostatný druh činnosti, vyznačujúci sa určitými znakmi

podobnými s inými, ostatnými druhmi činnosti štátu: organizovanosť, výkonná,

donucovacia a nariaďovacia právomoc, zákonnosť

2. Štátna správa ako sústava samostatných orgánov.

Orgány štátnej správy tvoria hierarchicky usporiadanú pyramídovú sústavu orgánov,

ktoré sú navzájom pospájané vzťahmi nadriadenosti, podriadenosti a spolupráce. Každý

orgán štátnej správy je samostatným orgánom štátu a osobitným druhom štátnych

orgánov vtedy, ak vykonáva činnosť v mene štátu, má kompetencie určené právom a má

štátne materiálne a personálne zabezpečenie.

Tóthová (1992) hovorí, že štátna správa je najintenzívnejšia, najrozmanitejšia

a najdynamickejšia činnosť štátu. Štátna správa ako samostatný druh činnosti štátu sa

vyznačuje znakmi, ktoré sú charakteristické pre všetky druhy činnosti štátu, ako aj

znakmi, ktorú ju od ostatných činností odlišujú. Štátnu správu ako samostatný druh

činnosti štátu možno charakterizovať ako činnosť

a) organizujúcu

b) uskutočňovanú na základe zákonov a iných právnych predpisov

c) výkonnú a nariaďovaciu

d) vykonávanú v mene štátu, za ktorou stojí donucovacia moc štátu

e) ktorú možno determinovať inštrukciami nadriadených orgánov štátnej správy

f) ktorou sa realizujú spoločenské záujmy.

Bezáková a kol. (2010) uvádzajú, že štátna správa je organizačná činnosť štátu,

ktorá má nariaďovací a výkonný charakter, uskutočňuje sa v mene štátu a za pomoci

jeho donucovacej moci. Štátnu správu zabezpečujú:

a) ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy

b) miestne orgány štátnej správy.

Ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy sa zúčastňujú na tvorbe jednotnej štátnej

politiky, v rozsahu jej pôsobnosti vykonávajú štátnu správu a plnia úlohy, ktoré sú

ustanovené v zákonoch a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

13

Posluch, Cibulka (2006) tvrdia, že ústavné vymedzenie delenia moci a hierarchia

najvyšších orgánov štátnej správy vychádzajú z toho, že vláda je najvyšším orgánom

štátnej správy. Pritom však nepochybne jestvuje rozdiel medzi vládnymi orgánmi ako

politickými reprezentantmi a správnymi orgánmi, ktoré sú miestami vlastného výkonu

štátnej správy, sú teda výkonným aparátom. Kým najvyššie orgány majú politickú

a štátoprávnu zodpovednosť, ostatné sú hierarchicky usporiadané a jestvujú medzi nimi

vzťahy podriadenosti a nadriadenosti (tieto vzťahy však neplatia v samospráve).

Marišová, Ilková, Belicová (2002) konštatujú, že výnimočných prípadoch úlohy

štátu zabezpečujú orgány miestnej samosprávy v tzv. prenesených kompetenciách za

štátnej správy na samosprávu, t. j. obce a samosprávne kraje. Subjektivita orgánov

štátnej správy je vymedzená spravidla právomocou týchto orgánov, t.j. vymedzením

oprávnení a povinností týchto orgánov určitým spôsobom konať a vstupovať do

právnych vzťahov. Vymedzenie práv a povinností je určené v právnych normách.

Benčo ( 2003) uvádza, že štátna správa predstavuje samostatný druh organizujúcej

činnosti štátu, ktorá má výkonný a nariaďovací charakter a uskutočňuje sa v mene štátu

a za pomoci jeho donucovacej moci. Jej ciele a metódy, formy a prostriedky

uskutočňovania reguluje právo, v medziach ktorého sa uskutočňuje jej iniciatívny

prvok, a ďalej sa vymedzujú interné normatívne akty nadriadených orgánov. Túto

činnosť uskutočňuje predovšetkým prostredníctvom orgánov štátnej správy a v rámci

zákonného zmocnenia aj prostredníctvom štátnych a iných orgánov a organizácií.

Orgánom štátnej správy môže byť len taký orgán, ktorého prevažná časť činnosti má

charakter štátnej správy.

Staroňová, Sičáková-Beblavá, (2006) rozlišujú štátnu správu na ústrednú-

celoštátnu a miestnu, tvorenú krajskými a obvodnými úradmi a špecializovanou štátnou

správou. Štátnu správu tvoria menovaní úradníci a je pre ňu charakteristický systém

hierarchie, nadriadenosti a podriadenosti.

Bezáková a kol. (2010) hovoria, že orgánmi štátnej správy na centrálnej úrovni sú

vláda a ústredné orgány štátnej správy. Sú upravené zákonom č. 575/2001 Z. z.

o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Ich úlohou je

vykonávať štátnu správu a zabezpečovať jej výkon na celom území SR. Vláda SR má

výkonnú moc. V súlade s tzv. kompetenčným zákonom sa delia jednotlivé ministerstvá

a ostatné ústredné orgány štátnej správy o výkonné právomoci a zodpovednosť za

výkon štátnej správy.

14

Volek, Přenosil (2008) uvádzajú, že štátna správa má vždy povahu verejnej správy

a je jej základným druhom. Je začlenená do mocenskej štruktúry štátu, pričom je

súčasťou výkonnej moci a má samozrejme úzke vzťahy s ostanými zložkami štátnej

moci. Vnútorná organizácia štátnej správy funguje na princípe vertikálnej hierarchie,

obmedzenia autonómie rozhodovania a vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti. Na

základe týchto princípov sú orgány (zamestnanci) ustanovovaní do funkcií menovaním

alebo na základe pracovného pomeru. Výnimkou je volebný princíp.

1.2 Vplyv podpôr na slovenské poľnohospodárstvo

Chrastinová (2008) konštatuje, že v rokoch 2004 a 2006 sa v kontexte

s transparentnosťou a záväznosťou podporných platieb SPP (SAPS a LFA), tvoriacich

takmer dve tretiny z celkových podpôr, zlepšili aj podmienky úverového financovania

prevádzkových a investičných potrieb podnikateľov v poľnohospodárstve. Priame

platby svojou právnou nárokovateľnosťou sa stávajú finančným stabilizátorom

dôchodkov poľnohospodárskych podnikov. Čerpanie projektovo orientovaných podpôr

zo štrukturálnych fondov, ktoré predstavujú takmer tretinu z celkových podpôr,

pozitívne prispievajú k obnove materiálno-technickej základne podnikov.

Marišová (2008) uvádza, že vstupom do Európskej únie začali pre Slovensko

a ďalšie nové členské krajiny plynúť výhody súvisiace s liberalizáciou vzájomnej

obchodnej výmeny a zavedením podporných systémov, ktoré poskytuje spoločná

poľnohospodárska politika. Nové členské krajiny sa snažia získať stabilné pozície na

agropotravinárskych trhoch EÚ, čo sa začalo prejavovať zvýšeným konkurenčným

tlakom, ktorý by v konečnom dôsledku mal vyústiť do istej diverzifikácie

poľnohospodárskych a potravinárskych aktivít v rámci tohto zoskupenia.

Božík (2006) uvádza, že reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ

nahradila dotácie, ktoré sa predtým vyplácali roľníkom na množstvo produkcie

(vyjadrenej pestovateľskou plochou, objemom výroby a počtom chovaných zvierat)

novým systémom jednotnej platby na farmu. Táto platba garantuje výrobcovi, že bude

naďalej dostávať tú istú výšku podpory ako pri predošlom systéme, avšak bez ohľadu na

to, čo vyrába a koľko vyrába. Poskytovanie Jednotnej platby je podmienené

dodržiavaním hygienických, veterinárnych a environmentálnych kritérií.

15

Buchta a Federičová (2009) hodnotia dopady projektových podpôr programového

obdobia 2004-2006 nasledovne:

podporné programy skráteného programového obdobia 2004-2006 prispeli

k diferenciácii podnikateľských subjektov na skutočne životaschopné vo

zvyšujúcom sa konkurenčnom prostredí

spolupodieľali sa pri naštartovaní rozvoja „inovatívnych“ fariem, ktoré sú

významným generátorom udržania vidieckej zamestnanosti, pozitívnym

podnikateľským vzorom a stimulom rozvoja širšej vidieckej lokality

príjemcovia pomoci sa naučili uchádzať o podpory EÚ a implementovať

projekty v súlade s požiadavkami EÚ

podpory ukázali určité pozitívne vzory realizovaných intervencií, ktoré

nasmerovali ďalšie podnikateľské subjekty k nasledovaniu a tým pomáhali

vytvárať vhodné prostredie pre širšie využívanie týchto podpôr v celom

poľnohospodárskom sektore.

Tvrdoň (2000) o význame podpôr v poľnohospodárstve tvrdí, že ekonomická

opodstatnenosť dotácií v poľnohospodárstve vyplýva:

zo špecifík poľnohospodárskej výroby

z obmedzenej alokačnej funkcie

zo špecifík potreby potravín

zo zabezpečenia dôchodkov osti poľnohospodárskych podnikov.

Dotačné programy by mali vo väčšej miere ako doteraz dôrazne podporovať

modernizáciu technickej úrovne poľnohospodárstva, rozvoj nepoľnohospodárskej

činnosti, modernizáciu spracovateľského priemyslu a podporovať export.

Becík (2009) hovorí, že ako už návrh koncepcie rozvoja pôdohospodárstva na roky

2007-2013 deklaroval, štátnym záujmom Slovenskej republiky je rozvoj produkčne

výkonného pôdohospodárstva, zabezpečujúceho celoplošné, účelné a efektívne

obhospodarovanie pôdneho fondu krajiny a dostupnosť potravín pre obyvateľstvo. Jeho

udržateľný rozvoj ovplyvňuje kvalitu života spoločnosti. Agropotravinárske procesy sa

uskutočňujú v otvorenej krajine, využívajú prírodné zdroje a ekosystémy a preto aktívne

pôsobia na prírodu a životné prostredie ako aj ekonomické a sociálne podmienky života

na vidieku. Pôdohospodárstvo výrazne prispieva k udržiavaniu vidieckej infraštruktúry

a osídlenia.

16

Podľa Figeľa a Adamiša (2004) je základným predpokladom prijímania finančnej

pomoci a dotácií z európskych fondov po vstupe vybudovanie a zavedenie

integrovaného administratívneho systému. Jeho vytvorenie a fungovanie je kľúčovým

nástrojom na prijímanie finančných prostriedkov po vstupe do EÚ, predovšetkým však

priamych platieb.

Buchta a Federičová (2009) analyzujú sociálno-ekonomické dopady projektových

podpôr nasledovne:

- beneficienti investičných podpôr vykazovali vyššie tempá rastu výnosov ako skupina

podnikateľských subjektov, ktorá nepoberala žiadne investičné podpory

- trend poklesu zamestnanosti bol v podporovaných podnikoch nižší ako

v nepodporovaných podnikateľských subjektoch

- tvorba nových pracovných miest bola všeobecne veľmi nízka, ale dynamika ich tvorby

bola jednoznačne vyššia u benefientov investičných podpôr

- dynamika rastu hospodárskeho výsledku (v prepočte na jedného pracovníka) bola pri

podporovaných podnikoch výrazne vyššia

- investičné podpory z uvedených programov jednoznačne zvyšujú rast produktivity

práce, dynamika zvyšovania produktivity práce bola v podporovaných podnikoch

vyššia.

Zoborský (2006) definuje financie z eurofondov ako podporné prostriedky, ktoré

majú účelový charakter transferovej platby, t. j. platby, ktorú jednotlivec alebo inštitúcia

poskytuje inému jednotlivcovi alebo inštitúcii bez toho, aby očakával nejakú

protihodnotu. Pri podporách do poľnohospodárstva ide o peňažné jednotky

z európskych fondov a zo štátneho rozpočtu s cieľom udržať produkčné a mimo

produkčné funkcie poľnohospodárstva. Cieľom podpôr je vyrovnať finančnú

nerovnováhu podnikateľských subjektov.

Buchta a Rentková (2007) tvrdia, že v štruktúre priamych podpôr prevládajú SAPS

a LFA. Pomer medzi týmito podpornými titulmi sa zvyšuje v prospech SAPS (podiel

SAPS sa zvyšoval, na rozdiel do podielu LFA, ktorý sa z roka na rok naopak znižoval).

V sledovaných rokoch 2004-2006 priame podpory prevyšovali investičné dotácie. To

naznačuje, že v štruktúre podpornej politiky sú tieto podpory celoplošne dominantné.

Priame podpory svojou dominanciou tak zásadne formujú majoritné priestorové

rozloženie rozdeľovaných podporných prostriedkov v regiónoch Slovenska.

17

Chrastinová (2008) analyzovala v rokoch 2004-2006 vplyv podpôr z fondov EÚ.

V nasledovnej tabuľke sa orientovala na čerpanie projektovo orientovaných podpôr zo

štrukturálnych fondov, ktoré predstavujú takmer tretinu z celkových podpôr a pozitívne

prispievajú k obnove materiálno-technickej základne podnikov v oblasti investícií

(Príloha 1). V roku 2005 nastali pozitívne zmeny, keď investície dosiahli najvyšší

objem, aký sa dostal do poľnohospodárstva od roku 1990, čo prispelo k čiastočnej

obnove materiálno-technickej základne a vytvoreniu predpokladov k postupnej

stabilizácii odvetvia.

1.3 Priame platby v slovenskom poľnohospodárstve

Schwarcz (2007a) konštatuje, že reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky

z roku 2003 vytvára stabilnejší politický rámec pre európske poľnohospodárstvo.

Predstavuje výrazné zjednodušenie podpory producentov EÚ a celkové zlepšenie

trhovej orientácie poľnohospodárstva. SR dočasne zaviedla systém jednotnej platby na

plochu (SAPS), kým sa prispôsobí novému systému jednotnej platby na farmu (SPS)

uplatňovanom v starých členských štátoch.

Chrastinová (2008) tvrdí, že po vstupe Slovenska do EÚ nastali v ekonomickej

situácii poľnohospodárstva zmeny súvisiace s uplatnením novej podpornej politiky

a možným prístupom na jednotný európsky trh. Od vstupu do EÚ sú poskytované

poľnohospodárskym podnikom podpory v súlade so zásadami SPP EÚ a jej príslušnými

nariadeniami. Ide o podporu domáceho a zahraničného trhu, priame platby (SAPS

a LFA) a podporu opatrení na rozvoj vidieka projektového charakteru (investičné

podpory) financované z programu SAPARD, Sektorového operačného programu –

poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Plánu rozvoja vidieka. Nad rámec podpory SPP

EÚ je poskytovaná národná podpora.

Rumanovská (2009) hovorí, že hlavným cieľom priamych platieb je zabezpečenie

väčšej stability príjmov poľnohospodárov. Poľnohospodári sa na základe dopytu trhu

môžu rozhodnúť, čo budú vyrábať a majú istotu, že budú dostávať pomoc v rovnakej

výške bez ohľadu na to, čo vyrábajú. Priame platby sú tak určené k racionalizácii

výroby, t.j. znižovaniu nákladov, pričom jedným z prostriedkov je aj znižovanie

mzdových nákladov. Priame platby by teda nemali mať cieľ riešiť otázku

zamestnanosti, ale ich cieľom by malo byť zabezpečenie stability príjmov

18

poľnohospodárov a zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho podniku

v silnom európskom poľnohospodárskom prostredí.

Ako uvádzajú Božík a Blahovics (2004) príjmy poľnohospodárstva budú po vstupe

do EÚ v značnej miere závisieť od úrovne výšky priamych platieb, ale taktiež od

štruktúry produkcie, jej budúceho regionálneho rozmiestnenia motivovaného úrovňou

konkurencieschopnosti.

Schwarcz (2007b) konštatuje, že priame platby predstavujú podporu na zachovanie

poľnohospodárskej produkcie podľa vopred stanovených výrobných kvót a tvoria

podstatnú časť výdavkov EÚ do poľnohospodárstva. Podmienkou pre čerpanie podpôr,

vrátane priamych platieb z európskych fondov v zmysle zásad Spoločnej

poľnohospodárskej politiky, bola po vstupe Slovenskej republiky do EÚ existencia:

- akreditovanej Platobnej agentúry

- funkčného Integrovaného administratívneho a kontrolného systému (IACS).

Blaas a Božík (2004) konštatujú, že kým štandardná schéma priamych platieb

v podmienkach Slovenska znamená predovšetkým podporu regiónov a podnikov

s vysokým podielom ornej pôdy, jednotná platba na plochu, ktorá sa bude vyplácať na

hektár užívanej poľnohospodárskej pôdy v dobrom poľnohospodárskom stave, stiera

rozdiely v podpore medzi intenzívnymi a extenzívnymi oblasťami. Týmto sa valorizuje

význam kompenzačných národných platieb, ktoré môžu pomôcť tlmiť extenzifikačné

účinky jednotnej platby na plochu. Jednotná platba na plochu je špecifickým nástrojom,

ktorý Európska komisia ponúkla prístupovým krajinám ako náhradu za priame platby

v zmysle Agendy 2000.

Ministerstvo pôdohospodárstva 2009 hodnotí výsledky hospodárenia

poľnohospodárskych podnikov v roku 2008 nasledovne: výsledok hospodárenia

poľnohospodárskych podnikov v roku 2008 podobne ako v predchádzajúcich rokov

pozitívne ovplyvnili celkové podpory, ale najmä priame platby (Príloha 2).

Izakovičová (2005) hodnotí zmeny v podporách poľnohospodárstva v roku 2004.

Vstup do EÚ mal zásadný vplyv na poskytovanie priamych platieb. V období do vstupu

sa podpory poskytovali na základe výnosu MP SR, podľa ktorého sa podporovali

plodiny na ornej pôde, tabak, chmeľu vybrané chovy hospodárskych zvierat (dojčiace

19

kravy, ovce, kozy). V podstate sa prolongoval systém poskytovania podpôr, ktorý

fungoval aj v predchádzajúcich rokoch s malými zmenami, t.j. zredukovala sa

nomenklatúra podporovaných komodít. Okrem chmeľu a tabaku boli podpory plodín

poskytované jednotnou sadzbou na hektár osevnej plochy. Pri podpore živočíšnych

komodít bola stanovená sadzba na kus. Napriek skutočnosti, že sa uvedené podpory

poskytovali v predvstupovom období z národných zdrojov, jednou z podmienok nároku

na uvedenie platby bolo prihlásenie sa do systému zjednodušenej platby na ha

poľnohospodárskej pôdy (SAPS), ktorý sa začal uplatňovať po vstupe do EÚ.

Podľa Schwarcza (2007b) priame platby Európska komisia uprednostnila ako

nástroj, ktorý je transparentnejší ako podpora trhu prostredníctvom intervenčných

mechanizmov, ktoré v narastajúcom rozsahu nahradili. Sú považované za vhodný

prechodný nástroj pre odvykanie farmárov od foriem podpory, ktoré viac deformujú trh.

V mnohých prípadoch mali farmári neustály ekonomický stimul maximalizovať

produkciu alebo pokračovať v produkcii aj vtedy, ak signály trhu naznačovali, že by sa

produkcia mala zredukovať, alebo zastaviť. Priame platby v poľnohospodárstve tvoria

rozhodujúcu časť výdavkov Európskych spoločenstiev.

20

2 Cieľ práce

Cieľom bakalárskej práce je skúmanie právneho postavenia a kompetencií

Pôdohospodárskej platobnej agentúry SR so zameraním na podporu

v poľnohospodárstve SR formou priamych platieb.

Spoločné pravidlá EÚ, platné aj v SR sú zamerané na priamu podporu pre

poľnohospodárstvo v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky podporujú

predovšetkým dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky v oblasti ochrany

pôdy pred pôdnou eróziou, zachovaním alebo zvyšovaním organických zložiek v pôde,

zachovaním respektíve so zlepšovaním štruktúry pôdy a dodržiavaním minimálneho

zaťaženia veľkých dobytčích jednotiek na hektár pôdy pri zabezpečovaní nedopustiť

zhoršovanie životného prostredia SR.

Pre splnenie hlavného cieľa bolo nevyhnutné analyzovanie čiastkových cieľov

zameraných na nasledovné oblasti:

- európsku legislatívu v danej problematike

- legislatívu SR v danej problematike

- vymedzenie kompetencií PPA

- organizačnú štruktúru PPA a vymedzenie základných činností jednotlivých útvarov

-postupy platobnej agentúry pri administrácii a kontrole priamych platieb

21

3 Metodika práce

Objektom skúmania bakalárskej práce je Pôdohospodárska platobná agentúra SR,

ako orgán štátnej správy, jej právne postavenie a kompetencie zo zameraním na

podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v roku 2009.

Pre dosiahnutie vytýčených cieľov sme získali údaje o PPA nasledovne:

štúdiom odbornej vedeckej literatúry

štúdiom platnej legislatívy EÚ a SR

štúdiom odborných časopisov a publikácií (Ekonomika poľnohospodárstva,

AGRO magazín a pod.)

vyhľadávaním informácií prostredníctvom internetu napr. web stránky MP SR,

PPA, Zbierka zákonov, ŠÚ SR

získavaním podkladov priamym rozhovorom a riadeným rozhovorom

s pracovníkmi PPA

K dosiahnutiu vytýčeného cieľa bakalárskej práce bolo potrebné použiť nasledovné

pracovné postupy:

získanie teoretických poznatkov z danej problematiky

zber informácií a materiálov

analýza získaných podkladov a ich spracovanie

V bakalárskej práci používame nasledovné metódy:

metódu analýzy použijeme na:

- podiel ekonomických činností na HDP v roku 2009

- legislatívu  EÚ v oblasti priamych podpôr

- legislatívu SR o podmienkach poskytovania podpôr v poľnohospodárstve

formou priamych platieb

- právne postavenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry

- kompetencie Pôdohospodárskej platobnej agentúry

22

- organizačnú štruktúru Pôdohospodárskej platobnej agentúry

metódu komparácie použijeme na:

- vybrané typy podpôr v rokoch 2007-2009

metódu SWOT analýzy použijeme na zhodnotenie silných a slabých stránok,

príležitostí a ohrození priamych platieb

metódu syntézy použijeme na zhrnutie získaných poznatkov danej problematiky

a vyvodenie záverov záverečnej práce

23

4 Výsledky práce

4.1 Slovenská republika

Slovenská republika je vnútrozemský štát strednej Európy. Slovensko ako

samostatný štát vzniklo rozdelením bývalého Československa dňa 1. januára 1993.

1. mája 2004 vstúpilo Slovensko spolu s ďalšími 9 európskymi krajinami do

Európskej únie v dôsledku čoho sa počet členských krajín EÚ zvýšil z 15 na 25. Od 21.

decembra 2007 je členom Schengenského priestoru, v ktorom platí voľný pohyb osôb

a tovaru v záujme dokonalejšej hospodárskej spolupráce. Občania SR a ostatných

zmluvných krajín Schengenu môžu voľne prekračovať hranice bez toho aby museli

prejsť hraničnou kontrolou. Integračný proces Slovenska sa zavŕšila  1. januára 2009,

kedy Slovensko prijalo menu EÚ Euro a stalo sa 16 štátom eurozóny. Slovensko

zároveň získalo právo účasti na spolurozhodovaní a budúcej orientácii EÚ.

Vstupom Slovenska do EÚ začala platiť aj Spoločná poľnohospodárska politika,

ktorá sa riadi základnými zásadami, ako je jednotný vnútorný trh vyžadujúci vytvorenie

jednotných vnútorných politík a ich jednotné uplatňovanie, ďalej medzi zásady SPP

patrí aj preferencia Európskeho spoločenstva, čo znamená zvýhodnenie producentov

spracovateľov a obchodníkov Spoločenstva oproti subjektom z tretích krajín a treťou

zásadou je finančná solidarita, v ktorej má svoje nezastupiteľné miesto práve podporná

politika.

Podmienkou možnosti podieľať sa na tejto podpornej politike EÚ bolo vytvorenie

nových inštitúcií. Jednou z nich je Pôdohospodárska platobná agentúra, na ktorú sa naša

práca orientuje.

24

4.1.1 Administratívne rozdelenie SR

Hlavným mestom Slovenska je Bratislava. Slovensko je od roku 1996 rozdelené na

osem samosprávnych krajov, ktoré sa nazývajú aj ako vyššie územné celky (VÚC).

Vytvorenie VÚC ako aj presun vybraných kompetencií štátnej správy bolo výsledkom

procesu decentralizácie, ktorého hlavným cieľom lepšie využitie ľudského, prírodného

a výrobného potenciálu v rámci jednotlivých regiónov Slovenska. Samosprávne kraje:

Banskobystrický

Bratislavský

Košický

Nitriansky

Prešovský

Trenčiansky

Trnavský

Žilinský

Zdroj: wikipédia

Obr. 1

[Samosprávne kraje SR]

25

4.1.2 Klasifikácia ekonomických činností SR

V roku 2009 dosiahol hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska výšku 48 068 miliárd

Eur. Podiel jednotlivých ekonomických činností na tvorbe HDP v roku 2009 ako

môžeme vidieť v Obr. 2 bol nerovnomerný. Najvyššie zastúpenie mal s podielom

30,72% priemysel, ďalej bol obchod s 29,22% , hotely a reštaurácie a doprava. Na

treťom mieste s 26,33% podielom na HDP v roku 2009 bolo finančné sprostredkovanie

a nehnuteľnosti, ďalej s podielom 10,62% bolo stavebníctvo a nakoniec

poľnohospodárstvo s 3,12% podielom.

Zdroj: ŠÚ SR + vlastná práca

Obr. 2

[HDP v roku 2009 podľa odvetví]

26

4.1.3 Štruktúra a výmera pôdy SR

Poľnohospodárska pôda na Slovensku predstavuje podľa Programu rozvoja vidieka

2007-2013 výmeru 2 436 879 ha, čo zahŕňa skoro polovicu výmery územia SR. Pričom

podľa registra pôdy (LPIS) bolo v roku 2004 evidovaných 2,099 mil. ha

poľnohospodárskej pôdy a žiadosti na jednotnú platbu na plochu sú každoročne

predkladané na výmeru necelých 1,9 mil. ha. Lesy pokrývajú asi 41 % územia SR a sú

tak jedným z najdôležitejších ekostabilizačných faktorov. Svojou lesnatosťou patrí SR v

rámci celej Európy na 4. miesto (3,72 km2 lesa/1000 obyvateľov).

Tab. 1

[Štruktúra a výmera pôdy v SR (v ha)]

Výmera SR spolu 4 903 347 podiel v %poľnohospodárska pôda spolu 2 436 879 49,7v tom: orná pôda 1 430 197 29,1chmeľnice 560 -vinice 27 313 0,5záhrady 77 351 1,6ovocné sady 17 952 0,4trvalé trávne porasty 883 506 18,0lesná pôda 2 004 100 40,8vodné plochy 92 895 1,9zastavané plochy 224 671 4,6ostatné plochy 144 844 3,0

Zdroj: PRV SR 2007-2013

4.2 Právne akty Európskych spoločenstiev v oblasti priamych podpôr

Spoločné pravidlá režimov priamych podpôr SPP pre toto obdobie vyjadrilo

nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003 upravené mnohými inými

legislatívnymi normami ES, ako aj napríklad rozhodnutím Rady 2004/281/ES z 22.

marca 2004 ktorým sa v dôsledku reformy SPP  upravuje akt o podmienkach

pristúpenia SR a iných členských krajín ES. Tieto legislatívne normy ES vzťahujúce sa

k režimom priamych podpôr boli neustále menené a dopĺňané nariadeniami Rady ES

v rokoch 2005, 2006 a 2007.

27

Jedným z dôležitých nariadení ES, ktoré podrobne ustanovuje jednotlivé práva

a povinnosti členských štátov a upravuje niektoré prvky režimov priamych podpôr je

nariadenie Komisie (ES) č. 796/2004 z 21. apríla 2004, ktoré ustanovuje podrobné

pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a

kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady (ES) č. 1782/2003, ktorým sa

ustanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej

poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre

poľnohospodárov v znení

nariadenia Komisie (ES) č. 239/2005 z 11. februára 2005

nariadenia Komisie (ES) č. 436/2005 zo 17. marca 2005

nariadenia Komisie (ES) č. 1954/2005 z 29. novembra 2005

nariadenia Komisie (ES) č. 2184/2005 z 23. decembra 2005

nariadenia Komisie (ES) č. 263/2006 z 15. februára 2006

nariadenia Komisie (ES) č. 489/2006 z 24. marca 2006

nariadenia Komisie (ES) č. 659/2006 z 27. apríla 2006

nariadenia Komisie (ES) č.1187/2006 z 3. augusta 2006

nariadenia Komisie (ES) č. 2025/2006 z 22. decembra 2006

nariadenia Komisie (ES) č. 381/2007 z 4. apríla 2007

nariadenia Komisie (ES) č. 972/2007 z 20. augusta 2007

nariadenia Komisie (ES) č. 1550/2007 z 20. decembra 2007

Ďalším z dôležitých nariadení v oblasti priamych platieb je nariadenie Komisie (ES)

č. 1973/2004 z 29. októbra 2004, ustanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania

nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 a využití pozemkov vyňatých z produkcie na výrobu

surovín v znení

nariadenia Komisie (ES) č. 681/2005 z 29. apríla 2005

nariadenia Komisie (ES) č. 794/2005 z 26. mája 2005

nariadenia Komisie (ES) č. 1044/2005 zo 4. júla 2005

nariadenia Komisie (ES) č. 2182/2005 z 22. decembra 2005

nariadenia Komisie (ES) č. 2184/2005 z 23. decembra 2005

nariadenia Komisie (ES) č. 263/2006 z 15. februára 2006

nariadenia Komisie (ES) č. 660/2006 z 27. apríla 2006

28

nariadenia Komisie (ES) č. 1250/2006 z 18. augusta 2006

nariadenia Komisie (ES) č. 1679/2006 zo 14. novembra 2006

nariadenia Komisie (ES) č. 270/2007 z 13. marca 2007

nariadenia Komisie (ES) č. 381/2007 z 4. apríla 2007

nariadenia Komisie (ES) č. 993/2007 z 27. augusta 2007

nariadenia Komisie (ES) č. 1548/2007 z 20. decembra 2007

4.3 Legislatíva SR o podmienkach poskytovania podpôr

v poľnohospodárstve formou priamych platieb

4.3.1 Priame platby

Vláda SR v zákone č. 19/2002 Z. z. ustanovila podmienky vydávania aproximačných

nariadení v znení zákona č. 207/2002 Z. z., kde ustanovuje oblasti v ktorých je vláda SR

oprávnená vydávať nariadenia vlády SR na vykonanie Európskej dohody o pridružení

a na vykonanie niektorých medzinárodných zmlúv. Vo vzťahu k poskytovaniu

priamych platieb vláda SR v roku 2009 vydala nariadenie vlády SR č. 20/2009 Z. z.

o podmienkach poskytnutia podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb a

nariadenie vlády SR č. 155/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR

20/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou

priamych platieb a Ministerstvo pôdohospodárstva SR spresnilo podmienky

poskytovania podpory v metodickom pokyne MP SR č. 1900/2009-930.

Nariadenie vlády č. 20/2009 Z. z. upravuje podmienky poskytovania podpory v

poľnohospodárstve formou priamych platieb ktorými sú:

jednotná platba na plochu

platba na pestovanie energetických plodín

osobitná platba na cukor

osobitná platba na ovocie a zeleninu

prechodná platba na rajčiaky

Podmienky poskytovania priamych platieb vyjadruje právna úprava paragrafov 2-7

hore uvedeného nariadenia č. 20/2009 Z. z.

29

jednotná platba na plochu sa poskytuje na výmeru obhospodarovanej

poľnohospodárskej pôdy vedenú v evidencii poľnohospodárskych podnikov

platba na pestovanie energetických plodín sa poskytuje na plochu takému

farmárovi, ktorý pestuje tieto plodiny na výrobu produktov pre energetické účely

osobitná platba na cukor sa poskytuje na výmeru poľnohospodárskych pozemkov,

na ktorých sa pestovala cukrová repa v roku 2005

osobitná platba na ovocie a zeleninu sa poskytuje na výmeru pestovaných určitých

druhov ovocia a zeleniny, ktorú žiadateľ uviedol v prílohe žiadosti na jednotnú

platbu na plochu v roku 2007

prechodná platba na rajčiaky sa poskytuje na výmeru pestovaných rajčiakov

v kalendárnom roku predloženia žiadosti, pričom je farmár povinný tieto rajčiaky

odovzdať schválenému spracovateľovi, tzn. spracovateľovi ktorý je zaradený v

zozname schválených prevádzkovateľov

4.3.1.1 SWOT analýza priamych platieb

Tab. 2

[SWOT analýza priamych platieb]

Silné stránky Slabé stránky

- možnosť farmára sa rozhodnúť, čo

produkovať

- nárokovateľnosť podpôr

- časť národných doplnkových priamych

platieb je odviazaná od produkcie

(napĺňanie cieľov reformy SPP)

- používanie jednotnej platby na plochu

(SAPS) namiesto režimu jednotnej platby

(platba na farmu – SPS)

-nemožnosť naplno uplatňovať priority

v oblasti podpornej politiky podľa

záujmov členského štátu

- nedofinancovanie doplnkových

priamych platieb každoročne do výšky

30%

- administratívna záťaž pri žiadaní

o podporu (vyplnenie a predloženie

žiadostí, preukázanie plnenia podmienok

30

- podmienky poskytovania priamych

platieb upravené v nariadeniach vlády SR

- kvalifikovaní pracovníci PPA

- zavedenie poľnohospodárskych

postupov šetrných k životnému prostrediu

a zdraviu ľudí a zvierat

podpôr)

- komplikovanosť a neprehľadnosť

podmienok pri dodržiavaní krížového

plnenia

- nemožnosť predložiť žiadosť

v elektronickej forme

- slabý poradenský systém pre farmárov

Príležitosti Ohrozenia

- v prípade prispôsobenia sa

poľnohospodárskeho podniku smerovaniu

SPP, možnosť získania finančných

prostriedkov v očakávanom objeme

a pomerne jednoduchou cestou

- v prípade zavedenia zmien

poľnohospodárskeho podniku v oblasti

prístupu k životnému prostrediu, možnosť

zvýšiť príjem finančných prostriedkov

v rámci podpornej politiky kombináciou

priamych platieb s environmentálnymi

podporami

- pri nesplnení niektorých

administratívnych úkonov vo vzťahu

k poskytovaniu priamych platieb

ohrozenie vyplatenia týchto platieb

- pri nedostatočnej podpore členského

štátu ohrozenie existencie

poľnohospodárskeho subjektu

Zdroj: vlastná práca

4.3.2 Doplnkové priame platby

Ďalším dôležitým nariadením vlády SR v oblasti poskytovania podpôr v

poľnohospodárstve je nariadenie č. 114/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania

31

podpory v poľnohospodárstve formou doplnkových národných platieb v rastlinnej

výrobe, ktoré bolo bližšie rozpracované v metodickom pokyne MP SR č. 1868/2009-

930 a nariadenie vlády SR č. 266/2007 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory

v poľnohospodárstve formou doplnkovej národnej priamej platby na veľkú dobytčiu

jednotku. Podľa týchto nariadení vlády sa poskytujú nasledovné druhy platieb a to:

doplnková platba na plochu

platba na chmeľ

podpora na veľké dobytčie jednotky

Doplnkové národné priame platby podľa nariadenia vlády SR č. 114/2009 Z. z. a č.

266/2007 Z. z. môže dostať fyzická alebo právnická osoba, ktorá vykonáva

poľnohospodársku činnosť na území SR.

doplnková platba na plochu sa poskytuje žiadateľom na využívanú výmeru ornej

pôdy, vinohradov, ovocných sadov a chmeľníc vedenú v evidencii pôdnych

blokov (LPIS), žiadateľ o doplnkovú platbu na plochu musí byť žiadateľom

o jednotnú platbu na plochu

platba na chmeľ sa poskytuje na výmeru chmeľníc, ktoré žiadateľ využíval k 31.

12. 2006

podpora na veľké dobytčie jednotky sa poskytuje na viaceré kategórie

hospodársky zvierat, a to jednak formou viazaných a odviazaných platieb od

produkcie

4.3.3 Krížové plnenie

Nariadenie vlády SR 20/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory

v poľnohospodárstve formou priamych platieb zároveň určuje, ktoré podmienky je

žiadateľ povinný plniť v nasledovných oblastiach krížového plnenia

a) dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky (z anglického

originálu Good Agricultural and Environmental Conditions – tzv. GAEC)

b) požiadavky hospodárenia, kde žiadateľ hospodári správnou farmárskou

praxou (z anglického originálu Statutory Management Requirements – tzv. SMR)

Krížové plnenie zahŕňa aj tretiu oblasť, ktorou je

32

c) dodržiavanie požiadaviek na používanie hnojív (vedenie a uchovávanie

evidencie o množstve, druhu a čase použitia hnojív) a prípravkov na ochranu rastlín

(vedenie evidencie spotreby a o spôsobe aplikácie týchto prípravkov, podmienky

skladovania a manipulácie s týmito prípravkami) - spotreba živín (predovšetkým

dusíka) a spotreba chemických ochranných prostriedkov – ktoré sa však vzťahuje na

farmárov, ktorí žiadajú o podporu v rámci opatrení osi 2 Programu rozvoja vidieka

2007-2013

Zavedenie krížového plnenia (z anglického originálu Cross compliance) predstavuje

povinnosť plnenia určitých zákonných požiadaviek hospodárenia v oblasti verejného

zdravia, zdravia zvierat a zdravia rastlín, životného prostredia a životných podmienok

zvierat a dodržiavania podmienok dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho

stavu poľnohospodárskej pôdy farmármi.

Cieľom krížového plnenia je podľa Hlavu (2010), okrem jeho pozitívneho dopadu

na životné prostredie, zdravie ľudí a zvierat a pod. je aj robiť hospodárenie viac

udržateľným a zvýšiť akceptovateľnosť poľnohospodárskej politiky v očiach

spotrebiteľov a daňových poplatníkov.

Jednotlivé oblasti krížového plnenia nepredstavujú zavedenie žiadnych nových

povinností pre farmárov, jednotlivé základné požiadavky v rámci týchto oblastí platili

v podmienkach Slovenskej republiky už pred zavedením krížového plnenia (boli

ustanovené legislatívnymi normami – napr. zákonmi). Rozdiel oproti predchádzajúcemu

obdobiu je v tom, že nedodržanie jednotlivých podmienok zákonných požiadaviek

hospodárenia a dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu

poľnohospodárskej pôdy farmármi v minulosti nemalo dopad na výšku poskytnutých

priamych platieb, čo sa zavedením krížového plnenia zmenilo.

Hlava (2010) ďalej uvádza, že zavádzanie jednotlivých podmienok krížového

plnenia je na Slovensku postupné. Napríklad Slovenská republika ako členský štát

Európskej únie zaviedla povinnosti farmárov hospodáriť na poľnohospodárskej pôde

v súlade s dobrými poľnohospodárskymi a environmentálnymi podmienkami ešte

predtým, ako sa táto povinnosť vzťahovala aj na tzv. staré členské krajiny európskej

pätnástky. V rámci zákonných požiadaviek hospodárenia Slovenská republika musela

tieto zaviesť v určitých oblastiach od 1. januára 2009 (napr. životné prostredie,

identifikácia a registrácia zvierat) a niektoré z nich (napr. životné podmienky zvierat) je

povinná zaviesť od 1. januára 2011.

33

Oblasti a štandardy krížového plnenia vzťahujúce sa k priamym platbám uvedené

v prílohe č. 2 k nariadeniu vlády SR č. 20/2009 Z. z.:

Dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky:

pôdna erózia - ochrániť pôdu pomocou vhodných opatrení:

minimálne krytie pôdy

minimálna správa pôdy odrážajúca špecifické miestne podmienky

zachovávanie terás

Organické zložky pôdy - zachovať úrovne organických zložiek pôdy pomocou vhodných praktík:

striedanie plodín

správa polí so strniskom

štruktúra pôdy - zachovať štruktúru pôdy pomocou vhodných opatrení:

vhodné používanie strojov

minimálna miera údržby - zabezpečiť minimálnu úroveň údržby a zabrániť zhoršeniu stanovíšť:

minimálna miera intenzity chovu a vhodné režimy

ochrana stálych pasienkov

zachovávanie krajinných prvkov

zabránenie prenikaniu nežiaducej vegetácie na poľnohospodársku pôdu

ochrana vody a hospodárenie z vodou

 chrániť vodu pred znečistením a odtokom a regulovať používanie vôd

Zákonné požiadavky hospodárenia

životné prostredie

zdravie ľudí a zvierat

identifikácia a registrácia zvierat

zdravie ľudí, zvierat a rastlín

oznamovanie chorôb

životné podmienky zvierat

Kontrolnými inštitúciami ako sa uvádza na internetovej stránke PPA (2010)

v systéme krížového plnenia sú Pôdohospodárska platobná agentúra (napr. v oblasti

34

dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok alebo ochrany voľne

žijúcich vtákov), Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (napr.

v oblasti ochrany podzemných vôd pred znečistením niektorými nebezpečnými látkami

alebo ochrany životného prostredia a najmä pôdy pri používaní čistiarenských kalov)

a Štátna veterinárna a potravinová správa (napr. v oblasti identifikácie a registrácie

hovädzieho dobytka alebo oviec a kôz).

Pri kontrole jednotlivých podmienok krížového plnenia a hodnotení ich nedodržania

sa prihliada na:

„Rozsah“ nesúladu sa určuje najmä s prihliadnutím na to, či nesúlad má ďalekosiahly dosah alebo je obmedzený na samotný podnik

„Závažnosť“ narušení závisí predovšetkým od dôležitosti následkov narušenia s prihliadnutím na príslušné ciele a požiadavky alebo štandardy

„Trvanie“ závisí najmä na dĺžke časového obdobia, počas ktorého sa nedostatok prejavoval alebo potenciálu ukončiť tento vplyv rozumnými prostriedkami

Pri hodnotení porušenia podmienky krížového plnenia sa zároveň, z hľadiska podielu

zavinenia zo strany farmára, posudzuje či sa jedná o:

porušenie z nedbanlivosti

porušenie s úmyslom

porušenie extrémneho rozsahu

opakované porušenie

Po vyhodnotení porušenia krížového plnenia a po zohľadnení všetkých ukazovateľov

(rozsah, závažnosť, úmysel, opakované porušenie a pod.) sa farmárovi stanoví konečná

výška krátenia podpory pre každý dotknutý podporný program (napr. jednotná platba na

plochu, platba na znevýhodnené oblasti). Krátenie sa prevažne stanovuje vo výške 3%

(štandardné porušenie), prípadne vo výške 1% (menej závažné porušenie) alebo 5%

(závažnejšie porušenie). Avšak toto krátenie môže byť napr. z dôvodu opakovaného

porušenia, úmyselného porušenia alebo porušenia extrémneho rozsahu zvýšené až na

napr. 9%, 15%, 20% až 100%, resp. neposkytnutie podpory farmárovi v predmetný ako

aj v nasledujúci rok.

Najnovšie poznatky v tejto oblasti poukazujú nato, že Európska Komisia v blízkej

budúcnosti plánuje na základe doterajších skúsenosti plnenia noriem krížového plnenia

zjednodušiť celý systém krížového plnenia s cieľom znížiť administratívnu zaťaženosť

35

všetkých dotknutých subjektov (štátne orgány, farmári). Cieľom tohto zjednodušenia by

mala byť harmonizácia jednotlivých podmienok a požiadaviek krížového plnenia, ich

zjednodušenie a sprehľadnenie, malo by dôjsť k prehodnoteniu potrieb kontrol na

mieste u farmárov ako aj k zhodnoteniu (príp. k zníženiu) existujúcich úrovní krátení

platieb uplatňujúcich sa v prípade zistenia nedodržania krížového plnenia.

4.3.4 Predkladanie žiadosti

O priame platby žiadateľ žiada podľa PPA (2010) prostredníctvom jednotnej

žiadosti alebo prostredníctvom príslušných platobnou agentúrou stanovených

formulárov, ktorej najdôležitejšími prílohami sú

a) grafická príloha, kde žiadateľ zakresľuje svoje pozemky

b) zoznam poľnohospodárskych pozemkov, kde žiadateľ deklaruje pozemky na ktorých

vykonáva poľnohospodársku činnosť a uvádza spôsob ich využitia alebo v prípade

podpôr orientovaných na živočíšnu výrobu sa jedná o zoznamy zvierat

Žiadosti sa predkladajú na regionálnych pracoviskách Pôdohospodárskej platobnej

agentúry a to v nariadení vlády stanovených termínoch (napr. pre podpory zahrnuté

v jednotnej žiadosti je tento termín stanovený na 15. máj príslušného kalendárneho roka

max. do ďalších 25 kalendárnych dní, pričom na žiadosť predloženú po 15. máji sa

vzťahuje krátenie konečnej výšky podpory vo výške 1% za každý pracovný deň

omeškania). Žiadosti sa predkladajú buď osobne alebo poštou a to na regionálne

pracovisko platobnej agentúry v mieste trvalého bydliska fyzickej osoby alebo sídla

spoločnosti ak sa jedná o právnickú osobu. Na žiadosti predložené po najneskoršom

možnom termíne na ich predkladanie Pôdohospodárska platobná agentúra neprizerá. Po

predložení žiadosti na platobnú agentúru táto začína predložené žiadosti administrovať

a kontrolovať, pričom výsledkom je schválenie, krátenie alebo zamietnutie podpory

v závislosti od závažnosti porušenia, ktoré platobná agentúra na žiadosti zistí.

4.4 Právne postavenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry

Pôdohospodárska platobná agentúra bola zriadená zákonom č. 473/2003 Z. z.

o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od

1. 12.2003.

36

Tento zákon upravuje zriadenie, organizáciu, pôsobnosť a hospodárenie platobnej

agentúry. Platobná agentúra zabezpečuje v rámci zákona poskytovanie finančných

prostriedkov na rozvojové programy poľnohospodárstva a rozvoja vidieka,

poskytovanie podpory podnikania v poľnohospodárstve, potravinárstve a lesnom

hospodárstve z prostriedkov štátneho rozpočtu a činnosti na účely zabezpečenia

poskytovania finančných prostriedkov pre pôdohospodárstvo zo všeobecného rozpočtu

EÚ.

Ústredným orgánom štátnej správy na podporu podnikania v pôdohospodárstve je

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

Platobná agentúra sa zároveň sa podieľa na príprave programových dokumentov

a ich prispôsobovaní na podmienky v Slovenskej republike.

Sídlom platobnej agentúry je Bratislava. Platobná agentúra má 18 regionálnych

pracovísk (RP).

V súčasnom programovacom období 2007 – 2013 zabezpečuje platobná agentúra

implementáciu opatrení z Programu rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2007 – 2013,

implementáciu opatrení Spoločnej poľnohospodárskej politiky ako aj spoločnú politiku

rybného hospodárstva a administráciu podpôr štátnej pomoci. Pôdohospodárska

platobná agentúra je jedinou akreditovanou platobnou agentúrou s územnou

pôsobnosťou celého Slovenska, ktorá zabezpečuje implementačné, administratívne

a kontrolné činnosti v oblastiach vymedzených zákonom č. 543/2007 Z. z. z 25. októbra

2007 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve

a rozvoji vidieka.

4.5 Kompetencie Pôdohospodárskej platobnej agentúry

Kompetencia ako právny pojem vyjadrujúci rozsah a druh aktivity orgánu

štátnej správy pri vybavovaní štátnych vecí sa vždy viaže na určitý orgán a je vždy

určená právnymi normami.

Právnou normou, ktorá vymedzuje rozsah a druh aktivity Pôdohospodárskej platobnej

agentúry je zákon č. 543/2007 Z. z. z 25. októbra 2007 o pôsobnosti orgánov štátnej

správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Tento zákon bol

2-krát novelizovaný a to zákonom č. 601/2008 Z. z. z 5. decembra 2008, ktorým sa

mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri

37

poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene a doplnení

niektorých zákonov a zákonom č. 390/2009 Z. z. z 11. septembra 2009, ktorým sa mení

a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní

podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení zákona č. 601/2008 Z. z.

a o zmene a doplnení zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej

správy a o zmeny a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa tohto zákona platobná agentúra rozhoduje o poskytovaní podpory v rámci

opatrení spoločnej organizácie trhu podľa pozmeňujúcich nariadení Európskej Komisie

alebo Rady EÚ v sektore ovocia a zeleniny, v sektore vína, mlieka a mliečnych

výrobkov a v rámci vybraných opatrení Programu rozvoja vidieka - osi 2. Platobná

agentúra rozhoduje taktiež o poskytovaní podpôr formou priamych platieb

a o poskytovaní zálohovej platby. Rozhoduje o poskytovaní štátnej pomoci

v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom a rybnom hospodárstve. K rozhodovacím

kompetenciám patrí aj zaradenie žiadostí o poskytnutie podpory do opatrení

s viacročnými záväzkami, kde žiadateľ prijíma záväzok vykonávať svoje povinnosti

minimálne po dobu piatich rokov v oblastiach agroenvironmentálnych platieb, platieb

na opatrenie životné podmienky zvierat, platieb na prvé zalesnenie poľnohospodárskej

pôdy a v oblasti lesnícko-environmentálnej platby.

4.6 Organizačná štruktúra Pôdohospodárskej platobnej agentúry

Platobná agentúra je orgán štátnej správy, ktorý sa podľa Výročnej správy PPA

(2009) organizačne člení na útvary zabezpečujúce implementáciu podporných schém

z fondu predvstupovej pomoci, povstupovej pomoci a národnej podpory. Organizačnú

štruktúru, postup činností a zodpovedností zamestnancov určuje organizačný poriadok

platobnej agentúry, ktorý schvaľuje minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

Stav zamestnancov Pôdohospodárskej platobnej agentúry ku koncu roka 2009

predstavoval počet 564 zamestnancov, z toho 302 zamestnancov pracujúcich na ústredí

a 262 zamestnancov pôsobiacich na regionálnych pracoviskách.

Organizačná schéma platobnej agentúry je zobrazená v prílohe 3 a v prílohe 4 sa

nachádza tabuľka, v ktorej sme sa venovali vymedzeniu základných činností daných

útvarov pri administrácii a kontrole priamych platieb.

38

4.7 Poskytovanie podpôr v poľnohospodárstve SR

Vo výročnej správe PPA (2009) sa uvádza, že platobná agentúra poskytuje

v súčasnosti, bez ohľadu na predchádzajúce programovacie obdobie rokov 2004 - 2006,

podpory financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF),

z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), z Európskeho

fondu pre rybné hospodárstvo (EFRH) a takisto poskytuje podpory financované alebo

spolufinancované zo štátneho rozpočtu.

Podpory financované z EPZF môžeme rozdeliť na:

priame platby, medzi ktoré v súčasnosti patria: jednotná platba na plochu,

osobitná platba na cukor, osobitná platba na ovocie a zeleninu, prechodná

platba na rajčiaky a platba na energetické plodiny

obchodné mechanizmy, ako sú dovozné a vývozné licencie, vývozné náhrady

pre poľnohospodárske výrobky, vývozné náhrady pre spracované

poľnohospodárskej výrobky a zábezpeky v licenčnom režime

nástroje regulácie trhu, kam zaraďujeme intervenčný nákup, skladovanie,

intervenčný predaj, mliečne kvóty, výrobné náhrady a reštrukturalizácia

vinohradov.

Podpory financované z EPFRV zadeľujeme podľa prioritných osí Programu rozvoja

vidieka (PRV) nasledovne

v rámci opatrení osi 1, ktorej cieľom je zvýšenie konkurencieschopnosti sektoru

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva sa jedná o opatrenia zamerané na

modernizáciu fariem, pridávanie hodnoty do poľnohospodárskych produktov

a produktov lesného hospodárstva, infraštruktúru týkajúcu sa rozvoja

a adaptácie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, zvýšenie hospodárskej

hodnoty lesov, odbytové organizácie výrobcov, odborné vzdelávanie

a informačné aktivity a využívanie poradenských služieb

v rámci opatrení osi 2, cieľom ktorej je zlepšenie životného prostredia a krajiny

sa jedná o podpory vyplácané formou vyrovnávacieho príspevku na

znevýhodnené oblasti (LFA), agroenvironmentálnych platieb, platby na územia

európskeho významu na poľnohospodárskej pôde, platby na opatrenie životné

podmienky zvierat, platby na prvé zalesnenie poľnohospodárskej pôdy,

39

lesnícko-environmentálnej platby a formou podpory na lesné pozemky

v územiach európskeho významu.

v rámci osi 3, cieľom ktorej je zvýšenie kvality života vo vidieckych oblastiach

a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva sa jedná o opatrenia zamerané na

diverzifikáciu smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam, podporu činností

v oblasti vidieckeho cestovného ruchu, vzdelávanie a informovanie, obnovu

a rozvoj obcí, občianskej vybavenosti a služieb, získavanie zručností

a oživovanie a vykonávanie stratégií miestneho rozvoja

v rámci osi 4, cieľom ktorej je realizácia prístupu Leader sa jedná o opatrenia

zamerané na implementáciu integrovaných stratégií rozvoja územia,

vykonávanie projektov spolupráce a a chod miestnej akčnej skupiny

Podpory financované z EFF zadeľujeme podľa prioritných osí Operačného programu

Rybné hospodárstvo nasledovne:

v rámci opatrení osi 2 zameraných na akvakultúru, spracovanie a uvádzanie

produktov rybolovu a akvakultúry na trh sa jedná o opatrenie zamerané na

investície do akvakultúry a investície do spracovania a uvádzania na trh

v rámci opatrení osi 3 zameraných na spoločné záujmy sa jedná o opatrenie

zamerané na organizácie výrobcov a podporu a rozvoj nových trhov

v rámci osi 5 sa jedná o technickú pomoc

Podpory financované zo štátneho rozpočtu rozdeľujeme na:

doplnkové priame platby ako doplnková platba na plochu, platba na chmeľ,

platba na veľké dobytčie jednotky

dotácie vyplácané formou štátnej pomoci

V oblasti priamych platieb PPA prijíma, kontroluje, administruje, spracováva

a schvaľuje žiadosti na priame platby financované z EPZF a na doplnkové priame

platby financované zo štátneho rozpočtu.

4.7.1 Integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS)

Na administrovanie a kontrolu žiadostí  v systéme priamych platieb má platobná

agentúra vytvorený Integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS), ktorý bol

pôvodne zriadený podľa nariadenia Rady č. 3508/92 z 27. novembra 1992, ktorým sa

stanovuje integrovaný systém spracovania a kontroly určitých schém poskytovania

40

pomoci v Spoločenstve. Toto nariadenie bolo viac krát novelizované a poslednou

právnou úpravou bolo nariadenie Komisie č 118/2004 z 23. januára 2004, ktorým sa

mení a dopĺňa nariadenie č. 2419/2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá

uplatňovania integrovaného správneho a kontrolného systému pre určité programy

pomoci spoločenstva stanovené nariadením Rady č. 3508/92.

IACS zabezpečuje centralizáciu údajov o žiadateľoch a o forme poskytnutej

podpory ako aj výkon mnohých kontrol (napr. krížových kontrol), evidenciu výsledkov

kontrol (administratívnych a kontrol na mieste) ako aj zníženia a krátenia platieb alebo

vylúčenia z poskytovania platieb. IACS má zabezpečiť efektívne využívanie

prostriedkov Spoločenstva a zamedziť zneužívanie finančných prostriedkov. Je

prepojením viacerých databáz, ktoré detailne sledujú a zobrazujú stav

poľnohospodárstva v krajine. Ide najmä o register poľnohospodárskych produkčných

plôch, kategorizáciu prírodných a znevýhodňujúcich faktorov a ich prepojenie na

register pôdy, satelitné a letecké snímky (ortofotomapy), register hospodárskych zvierat,

evidenciu ušných značiek na identifikáciu individuality zvierat, register fariem,

farmárov a farmárskych žiadostí o podporu ako aj špeciálne registre (viníc, chmeľníc,

ovocných sadov a pod.) zahrnuté v registri plôch.

Hlava (2010) konštatuje, že medzi základné druhy kontrol, ktoré Pôdohospodárska

platobná agentúra zabezpečuje zaraďujeme administratívne kontroly a kontroly na

mieste. Administratívne kontroly vykonáva platobná agentúra napríklad prijímaní

žiadosti alebo pri vyhodnocovaní plnenia jednotlivých podmienok viažucich sa

k priamym platbám a to počas celého obdobia od predloženia žiadosti zo strany farmára

až po schválenie výšky podpory. Niektoré administratívne kontroly zabezpečuje systém

IACS, ktorý kontroluje napríklad plnenie špecifických podmienok na žiadostiach,

kontroluje plnenie podmienok vo vzťahu k údajom evidovaných v databázach s ktorými

pracuje (pôda, zvieratá) a vyhodnocuje závažnosť zistených porušení. Jednou

z najpodstatnejších administratívnych kontrol IACS sú tzv. krížové kontroly, kde

dochádza k porovnávaniu údajov uvedených žiadateľom v žiadosti s údajmi

v databázach a údajmi medzi všetkými žiadosťami navzájom. Účelom tejto kontroly je

zamedziť poskytnutie podpory v rovnakom kalendárnom roku na tú istú plochu alebo

zviera viac krát alebo viacerým žiadateľom, overenie nárokov na platbu a zistenie

oprávnenosti na podporu.

41

Kontroly na mieste predstavujú fyzickú návštevu farmára na jeho podniku, kde sa

plnenie podmienok poskytnutia priamej platby kontroluje priamo u farmára. Predmetom

kontroly sú väčšinou všetky farmárove povinnosti, ktoré sa predložením žiadosti

zaviazal plniť. Minimálne percento farmárov, ktorí musia byť skontrolovaný priamo na

mieste závisí od formy priamej platby, v prípade jednotnej platby na plochu sa jedná

o 5%. Farmári sú vyberaní na kontrolu na mieste prostredníctvom tzv. rizikovej

analýzy, ktorá zohľadňuje vopred stanovené rizikové faktory a farmári sú vyberaní aj

prostredníctvom náhodného výberu. Predmetom kontrol na mieste sú všetky povinnosti

farmára, tzn. platobná agentúra hodnotí napríklad stav pozemkov alebo zvierat, výmeru

pozemkov alebo počet zvierat, plnenie špecifických podmienok podpôr ale aj plnenie

podmienok krížového plnenia. Ako náhradu kontrol na mieste v oblasti merania

pozemkov prostredníctvom tzv. GPS prístrojov (Global Position System) využíva SR

metódu diaľkového prieskumu zeme, kde dochádza k snímkovaniu vybraných oblastí

SR prostredníctvom satelitov.

Všetky zistenia, tzn. zistenia z administratívnych kontrol a kontrol na mieste sa

nakoniec zosumarizujú a v závislosti od závažnosti zistenia porušenia platobná agentúra

pri schvaľovaní platieb tieto zohľadňuje. Zistenia platobnej agentúry a ich závažnosť

môžu v konečnom dôsledku spôsobiť krátenie podpory pre farmára, dokonca môžu

zapríčiniť neposkytnutie žiadnej podpory alebo neposkytnutie podpory a stanovenie

určitého krátenia aj do budúcich období.

Pôdohospodárska platobná agentúra postupuje pri spravovaní žiadostí o priame

platby podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

4.7.2 Komparácia počtu a výšky vybraných typov podpôr v rokoch 2007 – 2009

V priebehu rokov 2007-2009 realizovala platobná sekcia PPA úhradu

a zúčtovanie platieb v zmysle platnej legislatívy SR a EÚ. Odbor platieb zabezpečoval

prevody finančných prostriedkov EÚ a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu (platby

financované z európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, európskeho fondu pre

rozvoj vidieka, a štátneho rozpočtu) prostredníctvom Štátnej pokladnice na účty

konečných prijímateľov.

42

Z tabuľky 3 jednoznačne vyplýva, že tak ako počet tak aj výška priamych platieb sa

z roka na rok zvyšovala, kde oproti roku 2007 môžeme v roku 2008 sledovať nárast

počtu priamych platieb o 6042. Takisto sa tento pozitívny nárast odzrkadlil aj vo výške

priamych platieb, ktorá narástla v roku 2008 oproti roku 2007 o viac ako 131 mil. Eur.

Táto pozitívna bilancia pokračovala aj v roku 2009, kde vzrástol počet priamych platieb

oproti roku 2008 o 2173 platieb a oproti roku 2007 dokonca o 8215. Rozdiel 144 mil.

Eur vo výške priamych platieb medzi rokmi 2007 a 2009 na narastajúcu tendenciu.

Počet realizovaných opatrení Programu rozvoja vidieka v roku 2007 bol 2069. V roku

2008 počet týchto realizovaných opatrení mierne klesol, a to v dôsledku počtu

vyhlásených výziev. V roku 2009 sa počet realizovaných opatrení oproti roku 2007

zvýšil o 146, pričom možno konštatovať, že objem výšky týchto opatrení sa zvýšil

v roku 2009 oproti roku 2007 o približne 181 mil. Eur. Pri intervenčných opatreniach

sme postrehli nepriamu úmeru vo vzťahu počet opatrení a výška vynaložená na tieto

opatrenia. Z tabuľky je zrejmé, že v roku 2008 bolo realizovaných oproti roku 2007

o 233 opatrení menej, avšak výška realizovaných platieb stúpla o takmer 10,5 mil. Eur.

V roku 2009 sa pomer počtu opatrení oproti ich výške opäť stabilizoval, avšak oproti

roku 2007 sme zaznamenali viac ako 100% nárast ako počtu a nárast výšky

intervenčných opatrení o 66,5%. Počet opatrení štátnej pomoci v roku 2008 oproti roku

2007 stúpol o 422 avšak paradoxne ich výška v roku 2008 oproti 2007 klesla o približne

740 tis. Eur. A presne opačný dopad možno sledovať v roku 2009, kde sa počet oproti

roku 2008 znížil takmer o polovicu, avšak výška vzrástla takmer o jednu tretinu. Trhovo

orientované výdavky si v rokoch 2007 a 2008 držali takmer rovnakú úroveň, avšak

v roku 2009 možno sledovať neprimeraný výkyv takmer 500% zvýšenie vo výške

výdavkov v pomere k počtu trhovo orientovaných výdavkov, ktorý sa v pomere

k rokom 2007 a 2008 veľmi nezmenil.

Tab. 3

[Komparácia počtu a výšky vybraných typov podpôr v rokoch 2007-2009]

Druh platby 2007 2008 2009

Počet Suma v EUR počet Suma v EUR počet Suma v EURPriame platby

31 430 346 282 178 ,52 37 472 477 199 668,53 39 645 490 158 592,91 

43

Program rozvoja vidieka 2 069 101 880 528,52 1 738 99 741 432,69 2 215 281 602 093,96

Intervenčné opatrenia 416 25 693 945,67 183 36 211 690,12 976 42 808 793,14

Štátna pomoc1 087 9 048 090,25 1 509 8 311 143,45 752 12 503 687,32

Trhovo orientované výdavky

690 7 727 723,51 846 7 108 382,97 659 39 758 803,61

Zdroj: výročná správa PPA a vlastná práca

44

5 Záver

Platobná agentúra je orgánom štátnej správy zriadeným za účelom zabezpečovania

administratívnej a kontrolnej činnosti súvisiacej s poskytovaním priamych platieb,

podpôr v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom a rybnom hospodárstve a podpôr

v rámci opatrení Programu rozvoji vidieka 2007 - 2013, ktoré sú financované z fondov

Európskej únie a štátneho rozpočtu. Úlohou platobnej agentúry je aj zabezpečovanie

administratívnych a kontrolných činností súvisiacich s poskytovaním podpôr v rámci

národnej podpory financovanej zo štátneho rozpočtu.

Objektom záverečnej práce je právne postavenie a kompetencie Pôdohospodárskej

platobnej agentúry SR so zameraním na podporu v poľnohospodárstve SR formou

priamych platieb.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že Pôdohospodárska platobná agentúra

rozhoduje o poskytovaní podpory v rámci opatrení spoločnej organizácie trhu podľa

pozmeňujúcich nariadení Európskej Komisie alebo Rady EÚ v sektore ovocia

a zeleniny, v sektore vína, mlieka a mliečnych výrobkov a v rámci vybraných opatrení

Programu rozvoja vidieka - osi 2. Platobná agentúra rozhoduje taktiež o poskytovaní

podpôr formou priamych platieb a o poskytovaní zálohovej platby. Rozhoduje

o poskytovaní štátnej pomoci v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom a rybnom

hospodárstve. K rozhodovacím kompetenciám patrí aj zaradenie žiadostí o poskytnutie

podpory do opatrení s viacročnými záväzkami, kde žiadateľ prijíma záväzok vykonávať

svoje povinnosti minimálne po dobu piatich rokov napríklad v oblastiach

agroenvironmentu alebo životných podmienok zvierat.

V roku 2009 poskytovala PPA podpory poľnohospodárom formou priamych

platieb, ktorými boli jednotná platba na plochu, platba na pestovanie energetických

plodín, osobitná platba na cukor, osobitná platba na ovocie a zeleninu a prechodná

platba na rajčiaky a formou doplnkových priamych platieb, ktorými boli v roku 2009

doplnková platba na plochu, platba na chmeľ a podpora na veľké dobytčie jednotky.

V rámci záverečnej práce sme spracovali SWOT analýzu priamych platieb, z ktorej

vyplývajú silné stránky a slabé stránky. Medzi silné stránky možno zaradiť odviazanosť

časti priamych platieb od produkcie, kde sa farmár môže rozhodnúť čo bude pestovať

alebo chovať, respektíve či vôbec. Zároveň má farmár istotu, bez ohľadu nato čo

produkuje, že po splnení príslušných podmienok viažucich sa k jednotlivým schémam

45

podpory mu bude platba poskytnutá. V prípade jednotnej platby na plochu sú primárne

podmienky vzťahujúce sa k jej poskytnutiu pomerne jednoduché, zložitejšie sa zdá byť

plnenie špecifických podmienok viažucich sa ku krížovému plneniu alebo k plneniu

podmienok podpôr s viacročnými záväzkami v rámci opatrení osi 2 PRV 2007-2013. Na

druhej strane plnenie týchto špecifických podmienok napomáha k ochrane životného

prostredia, k zavedeniu šetrnejších poľnohospodárskych postupov, k zavedeniu

prijateľných podmienok pre chov hospodárskych zvierat a v konečnom dôsledku

k zlepšeniu zdravia ľudí a zvierat. Medzi slabé stránky možno zaradiť predovšetkým

nutnosť prispôsobiť sa smerovaniu SPP s obmedzenou možnosťou uplatnenia priorít

členského štátu v oblasti podpornej politiky. Zároveň je oblasť podpornej politiky

obmedzená výškou finančných zdrojov a to hlavne v rámci doplnkových priamych

platieb financovaných zo štátneho rozpočtu. Za zmienenie stojí aj fakt, že konečná

výška podpory môže byť poľnohospodárovi krátená, a to nielen z dôvodu neplnenia

podmienok ale aj z dôvodu napríklad nesprávne vyplnenej žiadosti, alebo iného

nedostatku súvisiaceho s administratívnymi činnosťami poľnohospodára. Tieto

nedostatky by sa dali eliminovať jednak znížením administratívnej komplikovanosti pri

získavaní priamych platieb ako aj kvalitným poradenským systémom. Pokiaľ sa

poľnohospodár pomerne rýchlo prispôsobí smerovaniu SPP, finančné prostriedky, ktoré

môže získať sú v dostatočnom objeme na zabezpečenie jeho existencie.

V rámci záverečnej práce sme porovnávali počet a objem vybraných typov podpôr

v rokoch 2007-2009, kde možno konštatovať, že tak počet žiadateľov ako aj objem

finančných prostriedkov vyplatených týmto žiadateľom každoročne narastá. K zvýšeniu

počtu žiadateľov dochádza predovšetkým z dôvodu narastajúceho záujmu o priame

platby, lepšej informovanosti verejnosti a v niektorých prípadoch aj z dôvodu

rozdelenia poľnohospodárskych podnikov. Nárast výšky vyplatených priamych platieb

súvisí s nárastom počtu žiadateľov ako aj s každoročným nárastom finančnej obálky

vyčlenenej zo zdrojov ES na financovanie priamych platieb. Podobnú tendenciu nárastu

objemu vyplatených finančných prostriedkov možno sledovať aj pri realizovaní opatrení

Programu rozvoja vidieka, kde tento nárast predstavuje v roku 2009 oproti roku 2007

približne 181 mil. EUR.

V záverečnej práci sme zistili, že práva a kompetencie Pôdohospodárskej platobnej

agentúry sú dané pomerne jednoznačne a to zákonom č. 473/2003 Z. z.

o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve

46

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedený zákon

presne vymedzuje aké sú právomoci tohto orgánu štátnej správy ako aj právomoci

riadiaceho orgánu v oblasti poľnohospodárstva s to Ministerstva pôdohospodárstva SR.

Bližšie podmienky poskytovania podpôr, administratívne a kontrolné postupy PPA

a tým pádom aj jej právomoci sú špecifikované v jednotlivých legislatívnych normách

vydaných vládou SR. Vzhľadom k tomu, že PPA plní viaceré funkcie v zmysle

legislatívnych noriem ES a je jediným takýmto orgánom v oblasti poskytovania podpôr

v poľnohospodárstve na Slovensku, jej kompetencie sa neprakrývajú s kompetenciami

žiadneho iného orgánu štátnej správy a sú jednoznačne vymedzené.

47

6 Použitá literatúra

1. BECÍK, S. 2009. Strategické vízie vo vývoji slovenského poľnohospodárstva.

In: Ekonomika poľnohospodárstva IX.,2009, č. 3 Bratislava: VÚEPP, s. 3-9.

ISSN 1335-6186.

2. BELAJOVÁ, A. – BALÁŽOVÁ, E. 2004. Ekonomika a manažment územných

samospráv. Nitra SPU, 2004. 180s. ISBN 80-8096-458-3.

3. BENČO, J. 2003. Štátna správa a samospráva v krajinách EU. In: Kolektív

autorov: Základy ekonómie, verejnej správy, psychológie a sociológie. FSEV

TUAD. Trenčín, 2003. ISBN 80-88914-33-7.

4. BEZÁKOVÁ, L. a kol. (2010). Základy práva. Nitra: SPU, 2010. 138 s. ISBN

978-80-552-0339-3.

5. BLAAS, G. – BOŽÍK, M. 2004. Uplatnenie poľnohospodárskych dotácií

Európskej únie formou jednotnej platby na plochu. In: Ekonomika

poľnohospodárstva IV., 2004, č. 1. Bratislava VÚEPP, s. 47-54. ISSN 1335-

6186.

6. BOŽÍK, M. 2006. Distribučné efekty prechodu na Jednotnú platbu na farmu

v poľnohospodárstve Slovenska. In: Ekonomika poľnohospodárstva VI., 2006, č.

3. Bratislava VÚEPP, s. 3-12. ISSN 1335-6186.

7. BOŽÍK, M. – BLAHOVICS, M. 2004. Modelové riešenie regionálneho

hodnotenia dopadov agrárnej politiky po vstupe do EÚ. In: Ekonomika

poľnohospodárstva IV., 2004, č. 3.Bratislava: VÚEPP, s. 15-21. ISSN 1335-

6186.

8. BUCHTA, S. – FEDERIČOVÁ, Z. 2009. Dopady projektových podpôr

programových dokumentov na rozvoj poľnohospodárstva a vidieka. In:

Ekonomika poľnohospodárstva IX., 2009, č. 1 Bratislava: VÚEPP, s. 3-9. ISSN

1335-6186.

9. BUCHTA, S. – RENTKOVÁ, Z. 2007. Regionálna analýza úrovne podpôr

poskytnutých v SR v rokoch 2004-2006. In: Ekonomika poľnohospodárstva VI.,

2007, č. 4 Bratislava: VÚEPP, s. 3-13. ISSN 1335-6186.

48

10. FIGEĽ, J. – ADAMIŠ, M. Slovensko na ceste do Európskej únie. Kapitoly

a súvislosti. Bratislava: Zastúpenie Európskej komisie v SR, 2004. 176 s. ISBN

80-89102-07-7.

11. GOZORA, V. – HARBUTOVÁ. E. 2005. Teória riadenia a organizácie

verejnej správy ( Manažment verejnej správy ). Nitra: SPU, 2005. 104 s.

12. HLAVA, J. 2010. Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie

a podpora agrárneho rozvoja vidieka v období 2007-2013. Vrútky: Neoprint

plus, s.r.o., 2010. 96 s.

13. CHRASTINOVÁ, Z. 2008. Ekonomický vývoj poľnohospodárstva v rokoch

2004-2006. In: Ekonomika poľnohospodárstva VIII., 2008, č. 1. Bratislava:

VÚEPP, s. 3-11. ISSN 1335- 6186.

14. IZAKOVIČOVÁ, B. 2005. Zmeny v podporách poľnohospodárstva v roku 2004

a ich vplyv na hospodársky výsledok odvetvia. In: Ekonomika

poľnohospodárstva, V., 2005, č. 2. Bratislava: VÚEPP, s. 11-19. ISSN 1335-

6186.

15. KIMLIČKA, Š. 2002. Ako citovať a vytvárať zoznamy bibliografických odkazov

podľa noriem ISO 690 pre „klasické“ aj elektronické zdroje. Bratislava: Stimul,

2002. 82 s. ISBN 80-88982-57-X.

16. MACHAJOVÁ, J. 2007. Verejná správa a správne právo. In: Všeobecné

správne právo 1. časť. S. 9-76. Bratislava: Poradca podnikateľa, spol. s r.o.,

2007. ISBN 978-80-88931-71-3.

17. MARIŠOVÁ, E. - ILKOVÁ, Z. - BELICOVÁ, J. 2002. Správne právo hmotné

a procesné. Nitra: SPU, 2002. 155 s. ISBN 80-8069-127-4.

18. MARIŠOVÁ, E. 2008. Ekonomicko-legislatívne aspekty priamych platieb

v slovenskom poľnohospodárstve. Nitra: SPU, 2008. 105 s. ISBN 978-80-552-

0021-7.

19. Metodický pokyn MP SR č. 1868/2009-930 k nariadeniu vlády SR č. 114/2009

Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou

doplnkových priamych platieb v rastlinnej výrobe.

20. Metodický pokyn MP SR č. 1900/2009-930 k nariadeniu vlády SR č. 20/2009 Z.

z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych

platieb v znení nariadenia vlády SR č. 155/2009 Z. z..

49

21. MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY,

2009. Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike

2009(stav za rok 2008) ZELENÁ SPRÁVA. Bratislava: VÚP - Vydavateľstvo

NOI, 2009. 47 s. ISBN 978-80-89088-85-0.

22. NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1973/2004 z 29. októbra 2004, ustanovujúce

podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 o schémach

podpory stanovených v hlavách IV tohto nariadenia a využití pozemkov

vyňatých z produkcie na výrobu surovín.

23. NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 796/2004, zo dňa 21. apríla 2004, ktoré

ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie

a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadení Rady

(ES) č. 1782/2003, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej

podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú

niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov.

24. NARIADENIE RADY (EHS) č. 3508/92 z 27. Novembra 1992, ktorým sa

ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie integrovaného systému riadenia

a kontroly pre určité schémy pomoci spoločenstva.

25. NARIADENIE RADY (ES) č. 1782/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa

stanovujú spoločné pravidlá pre režimy priamej podpory v rámci spoločnej

poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre

poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93,

(ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES)

č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č.

2529/2001.

26. NARIADENIE VÁDY SR č. 114/2009 Z. z. z 18. marca 2009 o podmienkach

poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou doplnkových národných

priamych platieb v rastlinnej výrobe.

27. NARIADENIE VLÁDY SR č. 155/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa

nariadenie vlády SR č. 20/2009 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory

v poľnohospodárstve formou priamych platieb.

28. NARIADENIE VLÁDY SR č. 20/2009 Z. z. zo 14. januára 2009

o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych

platieb.

50

29. NARIADENIE VLÁDY SR č. 266/2007 Z. z. z 6. júna 2007 o podmienkach

poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou doplnkovej národnej

priamej platby na veľké dobytčie jednotky.

30. POSLUCH, M. - CIBULKA, Ľ. 2006. Štátne právo Slovenskej republiky.

Šamorín: Heuréka, 2006. 335s. ISBN 80-89122-31-0.

31. PÔDOHOSPODÁRSKA PLATOBNÁ AGENTÚRA. 2009. Výročná správa

pôdohospodárskej platobnej agentúry za rok 2008 [online] Bratislava: PPA,

2009. [cit. 2010-02-20]. Dostupné na: <http://www.apa.sk/index.php?

navID=18>.

32. PÔDOHOSPODÁRSKA PLATOBNÁ AGENTÚRA. 2010. [online] Bratislava:

PPA, 2010. [cit. 2010-03-25]. Dostupné na: < http://www.apa.sk/>.

33. PROGRAM ROZVOJA VIDIEKA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2007-2013.

[online] Bratislava: PPA, 2007. [cit. 2010-02-15]. Dostupné na:

<http://www.apa.sk/index.php?navID=132>.

34. ROZHODNUTIE RADY 2004/281/ES z 22. marca 2004, ktorým sa v dôsledku

reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky upravuje Akt o podmienkach

pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky,

Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej

republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o

úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia.

35. RUMANOVSKÁ, Ľ. 2009. Vplyv priamych platieb EÚ na

konkurencieschopnosť vybraných subjektov v poľnohospodárstve v Nitrianskom

kraji v rokoch 2004-2006. Regióny - vidiek - životné prostredie 2009. [online] :

zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Nitra, 4.-5. jún 2009

- Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2009. - 978-80-552-0259-4 -

S. 203-207 [cit. 2010-03-20]. Dostupné na internete

<http://www.slpk.sk/eldo/2010/zborniky/002-10/rumanovska.pdf>.

36. SCHWARCZ, P. 2007a. Priame platby ako nástroj SPP. In: Podnikanie na

poľnohospodárskej pôde vo väzbe na rozvoj vidieka zborník príspevkov z

medzinárodnej vedeckej konferencie, Račková dolina, 26.-27. apríla 2007.

[online] Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2007. s. 191-194.

[cit. 2010-03-21]. Dostupné na internete:

51

<http://www.slpk.sk/eldo/2007/017_07/schwarcz.pdf>. ISBN 978-80-8069-872-

0

37. SCHWARCZ, P. 2007b. Využitie priamych platieb v poľnohospodárstve po

luxemburskej reforme SPP z roku 2003. In: Ekonomika poľnohospodárstva VII.,

2007, č. 3 Bratislava: VÚEPP, s. 19-23. ISSN 1335-6186.

38. STAROŇOVÁ, K. – SIČÁKOVÁ-BEBLAVÁ, E. 2006. Verejná politika

a miestna samospráva: Štyri princípy spracovania. Prešov: FSEV UK , 2006.

234 s. ISBN 80-89244-13-0.

39. ŠKULTÉTY, P. 2002. Správne právo hmotné – všeobecná časť. Bratislava:

Heuréka, 2002. 348 s. ISBN 80-9685-676-6.

40. ŠKULTÉTY, P. 2008. Verejná správa a správne právo. Bratislava: VEDA,

vydavateľstvo SAV, 2008. 180 s. ISBN 978-80-224-1023-6.

41. ŠTATISTICKÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2010. [online]

Bratislava: 2010 [cit. 2010-02-15]. Dostupné na: <http://www.statistics.sk/>.

42. TÓTHOVÁ, K. a kol. 1992. Základy správneho práva hmotného. Bratislava:

VO PF UK, 1992. 172 s. ISBN 80-7160-039-3.

43. TVRDOŇ, J. 2000. Konkurencieschopnosť českého zemědelství v delším

časovém vývoji. In:Předpoklady a možnosti konkurencieshcopnosti zemědelství,

Sborník příspěvků z mezinárodní vědecké konference pořádané Ústavem

podnikové ekonomiky. Brno. MZLU, 2000. ISBN 80-7157-469-4.

44. VOLEK, P. - PŘENOSIL, J. 2008. Veřejná správa. Brno: MZLU, 2008. 160 s.

ISBN 978-80-7157-847-5.

45. Zákon č. 19/2002 Z. z. z 18. decembra 2001, ktorým sa ustanovujú podmienky

vydávania aproximačných nariadení vlády SR.

46. Zákon č. 390/2009 Z. z. z 11. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v

pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení zákona č. 601/2008 Z. z. a o zmene

a doplnení zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

47. Zákon č. 473/2003 Z. Z. o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore

podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1.12.2003.

52

48. Zákon č. 543/2007 Z. Z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní

podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.

49. Zákon č. 601/2008 Z. z. z 5. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory

v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

50. ZOBORSKÝ, I. 2006. Ekonomika poľnohospodárstva. Nitra: SPU, 2006. 319 s.

ISBN 80-8069-758-2.

53

7 Prílohy

Príloha 1 Vývoj investícií do poľnohospodárstva

Príloha 2 Vývoj ekonomických ukazovateľov poľnohospodárskej výroby

Príloha 3 Organizačná schéma PPA

Príloha 4 Základné činnosti jednotlivých útvarov PPA

Príloha 5 Uzatváranie zmlúv a čerpanie prostriedkov PRV 2007-2013 k 31.12.2009

Príloha 6 Územná pôsobnosť regionálnych pracovísk PPA

Príloha 7 CD médium, elektronická podoba diplomovej práce vo formáte pdf

54

Príloha 1 Vývoj investícií do poľnohospodárstva ( v mil. Sk, bežné ceny)

Ukazovateľ 2004 2005 2006

Obstaraný DHNM 7 833 10 630 10 840

z toho - budovy a stavby 1 633 1 616 1 398

- stroje a zariadenia 2 655 3 773 3 290

- dopravné prostriedky 783 1 586 2 873

Zdroj: ŠÚ SR

DHNM= Dlhodobý hmotný a nehmotný majetok

55

Príloha 2 Vývoj ekonomických ukazovateľov poľnohospodárskej výroby v mld.

Sk

Zdroj: Zelená správa 2009

56

Príloha 3 Organizačná schéma PPA

Zdroj: Výročná správa PPA 2009

57

100

Gen

erálny

riadit

eľ14

0Od

bor v

nútor

ného

audit

u

300

Sekc

ia ko

ntroly

400

Sekc

ia pro

jektov

ých p

odpô

r

500

Sekc

ia pr

iamyc

h pod

pôr

210

Odb

or sp

rávy m

ajetku

a pre

vádz

ky

220

Odbo

rorg

aniza

čno-p

rávny

230

Odbo

r infor

matik

y

600

Plato

bná

sekc

ia

510

Odbo

r pria

mych

a

envir

onme

nt. po

dpôr

710

Odbo

r AT

IS

720

Odbo

r ob

chod

ných

mec

haniz

mov

730

Odbo

r ra

stlinn

ých k

omod

ít

740

Odbo

r živ

očíšn

ych k

omod

ít

310

Odbo

r de

legov

anýc

h činn

ostí

320

Odbo

r kon

troly

priam

ych

a en

viron

mentá

lnych

podp

ôr

330

Odbo

r ko

ntroly

proje

ktový

ch po

dpôr

410

Odbo

r au

torizá

cie pl

atieb

420

Odbo

r m

onito

ringu

430

Odbo

r ho

dnote

nia pr

ojekto

v

610

Útva

r tech

nicke

j po

moci

621

Odd.

účtov

níctva

fond

ov

620

Odb

or úč

tovníc

tva

a roz

počtu

421

Odde

lenie

pre po

dporu

IS

422

Odde

lenie

monit

oring

u SOP

a PR

V

431

Odde

lenie

zmluv

ných

vzťah

ov

432

Odde

lenie

vyho

dnoc

ovan

ia pro

jektov

411

Odde

lenie

admi

nistra

tívne

j po

dpory

autor

izácie

plati

eb

412

Odde

lenie

PRV

os 1

a 4

413

Odde

lenie

PRV

os 2

a 3

511

Odde

lenie

priam

ych

podp

ôr

512

Odde

lenie

envir

onme

nt. po

dpôr

233

Odde

lenie

koord

inácie

a int

egrác

ie IS

520

Odbo

r sys

tému

pri

amyc

h pod

pôr

130

Odbo

r vnú

torne

j kon

troly

340

Odbo

rko

ntroly

trhov

ých o

patre

ní

200

Sekc

ia org

aniza

čnéh

o a

techn

ickéh

o zab

ezpe

čenia

201

Refer

át kr

ízové

ho ria

denia

920

Odbo

r auto

rizác

ie št

átnej

pomo

ci

900

Sekc

ia št

átnej

pomo

ci

910

Odbo

r meto

diky

a imp

lemen

tácie

štátne

j pom

oci

530

Odbo

r les

nícky

ch po

dpôr

721

Odde

lenie

licen

cií a

správ

y zá

bezp

ek

722

Odde

lenie

vývo

znýc

h náh

rad

731

Odde

lenie

obiln

ín a o

statný

ch

komo

dít

732

Odde

lenie

cukru

, ovo

cia,

zelen

iny a

vína

742

Odde

lenie

podp

ôr živ

očíšn

ych

komo

dít

741

Odde

lenie

mlieč

nej k

vóty

930

Odbo

r mon

itorin

gu a

analý

z štát

nej p

omoc

i

Regio

nálne

prac

ovisk

á PPA

801 B

ratisla

va,

802

Trna

va,

803

D. S

treda

, 8

04 Tr

enčín

,

805

Nitra

,

806

N. Z

ámky

, 80

7 Kom

árno,

80

8 Lev

ice,

809

Žilin

a,

810

D. Ku

bín,

811

Zvole

n,

812 L

učen

ec,

110

Kanc

elária

GR

101

Sekre

tariát

GR

112 R

eferát

komu

nikác

ie s

verej

nosťo

u

113 O

ddele

nie in

forma

čnej

bezp

ečno

sti

131

Odde

lenie

vnúto

rnej k

ontro

ly 13

2 Od

delen

ie ná

sledn

ej fin

ančn

ej ko

ntroly

120

Osob

ný úr

ad

141

Odde

lenie

vnúto

rného

au

ditu

142

Refer

át pre

kvali

tu a

konz

ultač

né sl

užby

150

Odbo

r riad

enia

rizík

111 O

ddele

nie za

hranič

ných

vz

ťahov

521

Odde

lenie

komu

nikác

ie s

exter

nými

systé

mami

522

Refer

át sy

stému

podp

ôr

513

Odde

lenie

krížo

vého

plne

nia

143

Refer

át pre

vyhlá

senie

o vie

rohod

nosti

321

Odde

lenie

kontr

ol krí

žové

ho

plnen

ia

322

Refer

át plá

nova

nia, k

oordi

nácie

a h

odno

tenia

kontr

ol

323

Refer

át tec

hnick

ých z

ariad

ení a

tec

hnoló

gií m

erania

232

Odde

lenie

podp

ory už

ívateľ

ov

IS231

Odde

lenie

prevá

dzky

IS

622

Odd.

rozpo

čtu fo

ndov

623

Od

d. úč

tovníc

tva a

rozpo

čtu pr

evád

zky

630

Odbo

r plat

ieb

700

Sekc

ia org

anizá

cie trh

u

10

10

Odb

or ne

zrovn

alostí

a dlho

v

1020

Odbo

r výk

azníc

tva

a št

atisti

ky

1000

Sekc

ia ne

zrovn

alostí

a v

ýkaz

níctva

514

Odde

lenie

viacro

čnýc

h vzťa

hov

Príloha 4 Základné činnosti jednotlivých útvarov PPA

Organizačne sa PPA člení na: Zabezpečuje:

úsek generálneho riaditeľaorganizačné a administratívne úlohy v rámci sekretariátu, masmediálnu politiku

PPA, koordinuje činnosť a plnenie úloh vedúcich regionálnych pracovísk PPA

osobný úradplnenie úloh vyplývajúcich zo štátnozamesnaneckých vzťahov, komplexne

zabezpečuje personálnu a mzdovú agendu

odbor vnútornej kontrolyvybavovanie sťažností a petícií doručených PPA, odbor vnútornej kontroly

vykonáva kontrolu investičných operácií financovaných z EPFRV

odbor vnútorného audituvýkon vnútorného auditu v rámci poskytovaných dotácií, poskytuje poradenské

a konzultačné služby pre organizačné útvary PPA

odbor riadenia rizík

koordináciu, vypracovávanie, vyhodnocovanie, analýzu rizík súvisiacich

s činnosťou PPA a zabezpečuje činnosti súvisiace s rizikovou analýzou (výberom

žiadateľov na kontrolu na mieste)

sekcia pre organizačné

a technické zabezpečenie

komplexnú hospodársku správu, účtovníctvo a rozpočet PPA

sekcia kontroly

koncepčnú činnosť, tvorbu materiálov a samotný výkon kontrol rozhodujúcich pre

kontrolu efektívneho využívania prostriedkov z fondov EÚ a štátneho rozpočtu

v rámci PPA

sekcia projektových podpôrproces prevzatia,  kontroly, administrácie a spracovania žiadosti o poskytnutie

finančnej pomoci z programov poskytujúcich pomoc formou projektových podpôr

sekcia priamych podpôr

procesy a opatrenia spojené s poskytovaním priamych podpôr, zabezpečuje

spracovávanie, kontrolu, administráciu a schvaľovanie priamych podpôr a všetky

činnosti súvisiace s implementáciou tohto procesu do IACS

platobná sekcia platobný styk, vedie bankové účty PPA v štátnej pokladnici

sekcia organizácie trhu opatrenia spojené s organizovaním trhu

sekcia štátnej pomocimetodickú činnosť, implementáciu, autorizáciu a kontrolu systému štátnej pomoci

a národných podpôr

sekcia nezrovnalostí

a výkazníctva

vypracovávanie správ, výkazov, hlásení a štatistík

regionálne pracoviskázabezpečujú príjem, registráciu a vyhodnocovanie žiadostí o poskytnutie podpôr,

zabezpečujú informatívnu činnosť pre žiadateľov a vykonávajú kontrolu na mieste

Zdroj: Výročná správa PPA 2009 + vlastná práca

58

Príloha 5 Uzatváranie zmlúv a čerpanie prostriedkov PRV 2007-2013 k 31.12.2009

v tis EUR

PRV SR 07-13 opatrenia

Limity

 2007-2013

v tis. EUR

Počet prijatých

projektovZmluvy uzatvorené na projekty

Vyplatená suma

verejných

výdavkov početVýška verejných

výdavkov

1.1 Modernizácia fariem 433 669 4 186 921 393 992 147 337

1.2 Pridávanie hodnoty do

poľn. produktov...204 000 276 159 176 224 49 982

1.3 Infraštruktúra týkajúca sa

rozvoja...107 200 321 319 83 782 16 913

1.4 Zvýšenie hosp. hodnoty

lesov41 040 212 38 4 455 0

1.5 Odbytové organizácie

výrobcov22 500 66 62 19 761 1 971

1.6 Odborné vzdelávanie a inf.

aktivity22 366 402 223 12 509 2 936

1.7 Využívanie poradenských

služieb13 620 756 0 0 0

2.1 Obnova potenciálu lesného

hospodárstva126 584 626 267 78 518 36 628

3.1 Diverzifikácia smerom k

nepoľn. činnostiam116 760 271 10 12 266 0

3.2.A Podpora činností v

oblasti vidieckeho CR - časť A21 787 230 0 0 0

3.2.B Podpora činností v oblasti

vidieckeho CR - časť B1 147 22 0 0 0

3.3 Vzdelávanie a informovanie 12 553 138 58 3 970 580

3.4.1 Základné služby pre

vidiecke obyvateľstvo86 989 626 297 51 306 0

3.4.2 Obnova a rozvoj obcí 98 171 646 179 30 312 0

3.5 Získavanie zručností,

oživovanie a vyk. stratégií1 500 16 14 906 160

Os LEADER 79 013 38 15 37 465 0

SPOLU PRV 2007-2013 1 388 899 8 832 2 562 905 466 256 507

Zdroj: Výročná správa PPA 2009

59

Príloha 6 Územná pôsobnosť regionálnych pracovísk PPA

Regionálne pracovisko Územná pôsobnosť v okresoch

Bratislava Bratislava I. – V., Malacky, Pezinok, Senec

Trnava Trnava, Skalica, Senica, Piešťany, Hlohovec

Dunajská streda Dunajská Streda, Galanta

Nitra Nitra, Topoľčany, Zlaté Moravce, Šaľa

Komárno Komárno

Levice Levice

Nové Zámky Nové Zámky

Zvolen Zvolen, Banská Bystrica, Žiar nad Hronom,

Banská Štiavnica, Detva, Krupina,

Žarnovica, Brezno

Trenčín Trenčín, Považská Bystrica, Bánovce nad

Bebravou, Prievidza, Púchov, Partizánske,

Ilava, Nové Mesto nad Váhom, Myjava

Rimavská Sobota Rimavská Sobota, Rožňava, Revúca

Lučenec Lučenec, Veľký Krtíš, Poltár

Žilina Žilina, Kysucké Nové Mesto, Čadca, Bytča,

Turčianske Teplice, Martin

Dolný Kubín Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš,

Námestovo, Tvrdošín, Ružomberok

Košice Košice I.-IV., Košice okolie

Michalovce Michalovce, Vranov nad Topľou, Snina,

Humenné, Sobrance, Medzilaborce

Trebišov Trebišov

Prešov Prešov, Stropkov, Svidník, Sabinov,

Bardejov

Poprad Poprad, Gelnica, Levoča, Kežmarok,

Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa.

Zdroj: PPA a vlastná práca

60

Príloha 7 CD médium, elektronická podoba diplomovej práce vo formáte pdf

61