Historick formovanie kontinentlneho

eurpskeho prva a jeho truktra

Svetov prvne systmy

tudijn program Ekonmia a prvo

Mgr. Jn Sombati, PhD.

Sasn svetov prvne systmy

Veobecne uznvan svetov prvne systmy

Romanogermnsky (kontinentlny) prvny systm

Anglo-americk prvny systm (common law)

Islamsk prvny systm

Nboensk (resp. nboensko-filozofick) a tradicionalistick prvne systmy

Podstata kontinentlneho prvneho systmu

Hlavn znaky kontinentlneho eurpskeho prva

Psan prvo

Prvna obyaj, jurisprudencia, prvna doktrna - len subsidirne vyuitie

Legislatvne prvo

Vznik prva prostrednctvom zkonodarnej innosti kompetentnch ttnych orgnov, nie vak sudcovskou tvorbou

Systm obianskeho prva v kdexovej forme

Kodifikcia obianskeho prva do podoby odvetvovho kdexu

Podstata kontinentlneho prvneho systmu

Vznam historickho vvoja pre vntorn lenenie kontinentlneho systmu

Vznik kontinentlneho prvneho systmu viazan na historick vvoj

Vplyv rmskeho, knonickho, romnskeho a germnskeho prva

Pvodn vplyvy ako kritrium lenenia kontinentlneho prvneho systmu na podskupiny

Skupina romnskeho prva

Skupina germnskeho prva

Nordick prvo

Socialistick prvo

Eurpske prvo

Podstata kontinentlneho prvneho systmu

Skupina romnskeho prva

Charakteristick rty

Zklad pvodn obyajov prvo kmeov v junom Franczsku

Poslednch 200 rokov Napoleonov Code Civil z r. 1804, platn so zmenami dodnes

Krajiny zaraden do podskupiny

Franczsko (matersk krajina), Taliansko, Rumunsko, Belgicko, panielsko, Monako, Holandsko, Luxembursko, Portugalsko, krajiny Latinskej Ameriky, frankofnne krajiny Afriky

Podstata kontinentlneho prvneho systmu

Skupina germnskeho prva

Charakteristick rty

Zklad nemeck prvo, ovplyvnen obyajovm prvom germnskych kmeov

Krajiny zaraden do podskupiny

Nemecko, Raksko, vajiarsko, Lichtentajnsko, Grcko, Turecko, Japonsko, Jun Krea, Thajsko

Podstata kontinentlneho prvneho systmu

Nordick prvo

Charakteristick rty

Vplyv nemeckho prva, najm prvneho myslenia, formovanho nboenskm reformanm hnutm

Sasn nordick prvo - vlastn pecifik

Krajiny zaraden do podskupiny

Island, vdsko, Nrsko, Dnsko, Fnsko

Podstata kontinentlneho prvneho systmu

Socialistick prvo

Charakteristick rty

Pvod v romano-germnskom prve, no v svislosti s formovanm jeho charakteru marxisticko-leninskou ideolgiou vykazuje vznamn odchlky od tchto podskupn

Krajiny, ktor patrili do podskupiny

Krajiny bvalho vchodnho bloku (eskoslovensko, Posko, Maarsko, NDR, Bulharsko, Albnsko, Rumunsko, Sovietsky zvz)

Podstata kontinentlneho prvneho systmu

Eurpske prvo

Charakteristick rty

Formovan na bze legislatvy a psanho prva, no vykazuje urit osobitosti

Supranacionlny (nadnrodn) charakter

Vlastn truktra jurisdikcie, sdnictva a zkonodarnch orgnov

Periodizcia vvoja kontinentlneho prvneho systmu

Poiatky formovania systmu

Vvoj na eurpskom kontinente (s vnimkou Britskch ostrovov) bez externch vplyvov (importu cudzch prvkov)

Celkov systm sa formoval v krajinch zpadnej Eurpy, pripa sa vzjomnos vplyvov

Zaiatok formovania systmu 12. a 13. storoie, vznik systmu univerzitnho prva

Dovtedy stabiln prvky a zklady rmskeho, knonickho, germnskeho prva

Zaloenie univerzt (Bologna 1148, Oxford 1178, Par 1257)

Vedeck, resp. teoretick tradovanie prva v svislosti s renesanciou rmskeho prva

Poiatok formovania doktrny prva, vychdzajcej z analzy rmskeho prva

Periodizcia vvoja kontinentlneho prvneho systmu

Vvojov etapy

Obdobie barbarskho prva

Vplyv romnskeho a germnskeho prva

Renesancia idey prva

ra univerzitnho prva

Renesancia rmskeho prva a koexistencia a interakcia s knonickm prvom

Prirodzenoprvna a historickoprvna kola

Obdobie legislatvneho prva a tvorby kdexov

Sformovanie nordickho a socialistickho prva

Periodizcia vvoja kontinentlneho prvneho systmu

Barbarsk prvo v Eurpe

Historick kontext sahovanie nrodov v irom kontexte a do cca. 13. storoia; sformovanie barbarskho prva okolo r. 500

Prvo zaloen na prvnej obyaji

Obsah neskorch prvnych noriem vyplynul z prvnej obyaje modifikcia pre nov potreby (usadenie na zem Rmskej re)

Neskr postupn spisovanie obyajovho prva - inkorporcie a kodifikcie platnch obyaj v podobe tzv. leges barbarorum

Charakteristick rysy leges barbarorum

Kazuistick normy

Vulgrna (udov) latinina

Katalg pokt civiln delikty aj trestn iny

Princp personality prva kad si so sebou nesie svoje prvo

Germnske prvo pre Germnov, rmske prvo pre Rimanov

Periodizcia vvoja kontinentlneho prvneho systmu

Barbarsk prvo v Eurpe

Spolupsobenie rmskoprvnej tradcie

Prenikanie rmskeho prvneho myslenia do germnskeho prva s romanizciou barbarov

Leges romanae barbarorum kodifikcie rmskeho prva pre rmske obyvatestvo barbarskch krovstiev ranho stredoveku

Knonick prvo a svetsk prvo

Formovan apotolmi a cirkevnmi otcami, psomn forma, vedeck prstup k tvorbe

Prednos idey charity pred justciou, kresansk obec m sdi previnenia, idea trojitho Boieho udu

Stredovek prvny internacionalizmus ius divinum

Prvo pochdzajce od Boha ako reakcia svojvli svetskej feudlnej vrchnosti zvrchovanos spravodlivho Boieho prva

Periodizcia vvoja kontinentlneho prvneho systmu

Vplyv romnskeho prva

Vznik Franskej re

Usadenie sa germnskych kmeov = princp personality prva strca vznam

padok centrlnej moci absentuje celottne zkonodarstvo, prvna obyaj ako dominantn prame skromnho prva na loklnej rovni (teritorilny partikularizmus)

Rmske prvo vs. obyajov prvo

Jun a juhovchodn Franczsko oblas psanho prva

Prevzatie rmskeho prva (Codex Theodosianus) Vizigtmi a Burgundmi

Spravidla nepsan obyajov prvo vychdzajce z tradcie psanho rmskeho prva (osobn, rodinn, dedisk prvo, vlastnctvo nehnutenost)

Severn Franczsko oblas obyajovho prva

Spravidla nepsan obyajov prvo spisovan do skromnch inkorporci (prvnych knh) v 13. a 14. storo

Periodizcia vvoja kontinentlneho prvneho systmu

Vplyv germnskeho prva

Formovanie germnskeho prva podmienen formovanm Svtej re rmskej v obdob rokov 843 1254

Najvraznejia rta nejednotnos prvneho systmu kvli etnickej rozmanitosti germnskych kmeov (nie 1 nrod, personalita prva) a rznorodosti orgnov tvoriacich germnske prvo (sdy, udov zhromadenia)

Postupn stabilizcia germnskeho prva

11. storoie Landrecht = teritorilne aplikovan krajinsk prvo poznaen stavovskou diferenciciou spolonosti (lnne prvo a mestsk prvo)

Skromn inkorporcie krajinskho prva prvne knihy (Rechtsbcher)

Postupne subsidirna platnos, racionlna systematizcia prva existujceho prva danho reginu

Periodizcia vvoja kontinentlneho prvneho systmu

Vplyv germnskeho prva

Najvznamnejie prvne knihy s vplyvom za hranicami Nemecka

Sask zrkadlo (Sachsenspiegel)

Krajinsk a lnne prvo barira proti rmskemu prvu

Vplyv na domce prvo a renie kolonizciou v strednej a vchodnej Eurpe

vbske zrkadlo (Schwabenspiegel)

Krajinsk a lnne prvo, no erpan z inch zdrojov (fransk kapitulre, bavorsk prvo, rmske a knonick prvo, rske miery,...)

Taktie rozren v rmci nemeckej kolonizcie

Mestsk prvo od 13. storoia rozvoj prostrednctvom jeho systematizcie v prvnych knihch (Magdeburg, Norimberg), vzor pre in mest aj mimo Nemecka

Recepcia rmskeho prva

Intenzvne od konca 15. storoia ius commune (veobecn prvo), snaha o urit zjednotenie prva (prvna terminolgia)

1701, Samuel Styk Usus modernus pandectarum (Modern pouitie pandekt) modifikcia rmskeho prva na zklade prva nemeckho

Periodizcia vvoja kontinentlneho prvneho systmu

Renesancia idey prva

Rozvoj ekonomiky vo vrcholnom stredoveku poiadavka prvnej istoty rozvoj prva

Oddelenie prva od morlky

Charita a kresansk lska u m alej tm viac komernej prvnej praxi nepostauj ako garancie spravodlivosti

Prvo ako organizan poriadok spoloenskho ivota

Na to nadviazala osvietensk prirodzenoprvna kola a neskr marxizmus

Sben rozvoj univerzitnho prva uencov a nrodnch prv aplikovanch v praxi

Periodizcia vvoja kontinentlneho prvneho systmu

Univerzitn prvo

Prvopoiatky univerzt kltorn koly

biskup Izidor zo Sevilly a jeho knon vzdelvania (cca. r. 600) tzv. sedem slobodnch umen (septem artes liberales) vyuovanch na artistickch fakultch po celej Eurpe

Trivium gramatika, rtorika (antick prvna veda, opisovanie prvnych formulrov a listn), dialektika (logika)

Quadrivium aritmetika, muzika, geometria, astronmia

12. storoie fakulta v Bologni centrom prvnickho vzdelania v Eurpe

Reakcia na nedokonalosti archaickho (obyajovho) prva

tradciou dan formule obyaj si nevyadovali prvnikov a interpretciu (ani tdium), nehadal sa el normy, rozsudky sa neodvodovali

Potreba spravodlivho racionlne zdvodnenho prva

Periodizcia vvoja kontinentlneho prvneho systmu

Univerzitn prvo

Prvo ako predmet rozumovej vahy = nov paradigma modernej prvnej vedy a eurpskeho prvnickho stavu

Teoretick zoveobecnenie prva, ktor presahovalo hranice ttov a rmec nrodnch prvnych poriadkov

Model socilnej organizcie spolonosti

Modelov prvo maximlne konformn pravidlm morlky