BOJOVNÍK1919D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

Ročník LX

DNES V ČÍSLEstr. 2

NSR – rasistických zločinovje viac

str. 8

Slovenskí vojaci v Talianskustr. 9

Sankei Shimbun:Mýtus o víťazoch

ISSN 03223-2018

Norbert Adamec, predseda OblV SZPB, L. Miku-láš: – Pokiaľ som sledoval slávnostné prejavy po-čas osláv SNP v okrese Liptovský Mikuláš, všade sa na túto hrozbu poukazovalo. Problém vidím najmä v tom, že nie je exaktne defi nované, o čo v skutoč-nosti ide. Dnes sa táto hrozba dá zneužiť používaním demokratickej terminológie. A hovoriť iba o tom, že my v SZPB sme za dobro pre všetkých ľudí, nemusí byť dostatočné. Očakával by som skôr uskutočne-nie odbornej vedeckej konferencie pod záštitou ÚR SZPB na túto tému. Jaroslav Bulko, predseda OblV SZPB, Žiar nad Hronom: – Bolo veľmi správne, že všetci rečníci, ktorí vystúpili na tohoročných oslavách SNP pou-kázali na hrozbu neofašizmu. Pre nás, občanov ban-skobystrického kraja, ktoré bolo srdcom SNP, nie je na chválu, že na čele VÚC je človek, ktorý sa hlási k fašistickému slovenskému štátu. Čas pomáha liečiť rany a aj zabúdať. Dnešná gene-rácia nezažila, čo to bol fašizmus a nacizmus. Tieto ideológie ponúkajú na riešenie problémov jednodu-ché recepty, v zmysle „malý dvor, veľký bič“. Po-tláčanie slobôd, vyvyšovanie sa nad ostatné národy a ich likvidáciu, to tu už predsa bolo. Je na nás čle-nov SZPB v mieste našich bydlísk, aby sme v zárod-ku poukazovali na tieto výstrelky neofašizmu a neo-nacizmu a spoločne so štátnou mocou vytvorili také podmienky, aby tieto ideológie nemali živnú pôdu v našom štáte. Emília Díteová, tajomníčka OblV SZPB, Trnava: – Mám pocit, že je to trochu zložitejšie. Ľudia ako keby strácali pravé hodnoty, zmysel... Ľudskosť, spoluprá-ca... na to sa im myslieť nechce. No a teraz je to také vyhrotené. Keď sa povie ľudskosť, tak všetci nás zú-žene poučujú, že pomáhajme utečencom... Nedávno sme sedeli v jednej spoločnosti, vrátane priateľov našich detí. No a rozprávali sme sa o deji-nách. Zrazu sa môj manžel opýtal – kedy bola obja-vená Amerika? Ten oslovený hovorí, že „ale to ja predsa neviem! A čo by som z toho mal, ak by som to vedel?“ Chcem tým povedať, že sú okolo nás veci, ktoré by každý človek mal vedieť! A ak to niekto nevie, tak vytvára príležitosť na to, aby ho niekto aj „ospros-tel“. No a takýto „osprostený“ potom vlastne ani ne-vie, čomu a komu to prikyvuje!

Za účasti predsedu NR SR Petra Pel-legriniho a predsedu vlády SR Ro-berta Fica, pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia, sme si v Bratislave uctili pamiatku desiatok tisíc obetí, ktoré si vyžiadal režim vojnovej Slovenskej republiky najmä v radoch židovského obyvateľstva.

Židovský kódex (nariadenie o práv-nom postavení Židov), ktorý pred 74 rokmi (9. septembra 1941) vydala vláda slovenského štátu zásadne obmedzoval občianske, náboženské a základné ľud-ské práva Židov. Patril medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Eu-rópe. Žiaľ, ako v príhovore poznamenal gréckokatolícky arcibiskup Ján Babjak, „na čele štátu stál prezident – kňaz.“

Nesmieme zabúdať na toto obdobie neslobody našich židovských spoluob-čanov. „Musíme robiť všetko pre to, aby pravda o holokauste vychádzala stále najavo,“ pripomenul 9. septembra na pietnej spomienke R. Fico. Vyzval občanov, aby sa nebáli prejaviť svoj vlastný názor a vlastné videnie sveta.

„Pri holokauste niet pochybností,

pravda je úplne jasná,“ zdôraznil pre-miér. Podľa neho akoby sme sa báli používať vlastný rozum aj pri súčas-ných udalostiach a hovoriť vlastnú pravdu. „Prepáčte, naši priatelia, ktorí ste s nami v EÚ a NATO. Neznamená

to, že keď vy niečo poviete, tak to musí byť automaticky pravda. Aj my máme právo na svoj suverénny názor,“ pod-čiarkol myšlienku potreby pravdivého autonómneho informovania aj vtedy, keď sa to „nehodí“. Vladimír DOBROVIČ

Na zamyslenie:Na zamyslenie:J. W. GOETHEJ. W. GOETHE

17. 9. 2015 Cena 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov)

Naša anketaNaša anketa

Perlička z internetovej poštyVeľkolepý moment senioraSebavedomý mladík idúc po pláži sám od seba začne vysvetľovať staršiemu občanovi odpočívajúcemu na schodíkoch, prečo nedo-káže staršia generácia pochopiť ich generáciu:„Vy ste vyrástli v inom svete, všeobecne vzaté, v primitívnom sve-te“, povedal mladík dosť nahlas, aby ho všetci počuli.„Mladí ľudia dnes vyrástli s televíziou, tryskáčmi, cestovaním vo vesmíre, človekom chodiacim po Mesiaci. My máme atómovú energiu, lode, mobily, počítače s rýchlosťou svetla... a mnohé iné.“Po chvíli ticha mu starší na to: „Máš pravdu synu. My sme nemali tieto veci, keď sme boli mladí... tak sme ich vymysleli. No a teraz ty, arogantný malý nešťastník, čo ty robíš pre nasledujúcu generáciu?“Zaznel obrovský potlesk.

Zareagovali tohtoročné oslavy Výročia SNP na hrozbu neofašizmu? V čom je dnes, podľa vás, neofašizmus a neonacizmus najnebezpečnejší?

Pravda, ktorá mrzí, je lepšia ako lož,ktorá potešuje.Pravda, ktorá mrzí, je lepšia ako lož,ktorá potešuje.

Poklonili sme sa obetiam holokaustu

Na protestnom zhromaždení proti základniam NATO na území SR a proti provokačným prejazdom vojen-skej techniky NATO po našich cestách.

...čo máme ako člen NATO pomáhať chrániť v pobalt-ských krajinách? Máme tam chrániť tamojšiu diskriminá-ciu? Teda stav, že Lotyšsko a Estónsko po roku 1991 odňa-

li štátne občianstvo a volebné právo väčšine príslušníkov ruskej menšiny? Alebo máme chrániť a podporovať pocho-dy jednotiek veteránov Waffen SS, ktoré sú v Pobaltí nor-malitou?

Sú toto naši spojenci? Je azda naším spojencom ukra-jinský premiér Arsenij Jaceňjuk, ktorý verejne v nemeckej televízii povedal, že Sovietsky zväz napadol nacistické Ne-mecko?

Vypočuli sme si

V súlade s uznesením XVI. zjazdu SZPB sa 10. septembra konala pracovná porada vedenia SZPB s tajomníkmi oblast-ných organizácií SZPB.Stretnutie bolo v podstate teoreticko-praktickou prípravou hlavných výkonných oblastných funkcionárov. A preto riešilo nielen aktuálne organizačné otázky oblastí, viď. zabezpečenie účasti na o slavách Dňa obetí Dukly, aplikáciu Smernice o hospodárení..., ale naznačilo aj smerovanie a ciele nášho historického bádania, vzdelávacieho systému a mediálnej ko-munikácie. Zdá sa, že momentálne najproblematickejšou témou je praktická aplikácia zákona č. 264/2014 Z.z. o poskytnutí jednora-zového fi nančného príspevku vojnovým sirotám. Niektoré riešenia orgánov sú natoľko špecifi cké, že časti „potenciálne oprávneným“ sa odporúča domáhať sa spravodlivosti až cez súdy. -vmi-

(Pokračovanie na str. 3)

BOJOVNÍK / 19 2

H O R Ú C A Z E M E G U Ľ A Čo píšu iníČo píšu iníObama: Občania majú v rukáchpríliš veľa zbraníKomentujúc vraždu v priamom prenose dvoch novinárov vo Vir-ginii americký prezident Barack Obama povedal, že takéto inci-denty sa pre USA stávajú nebez-pečnejšie než teroristické akty.

„Vieme, že v dôsledku inciden-tov so streľbou zomrie v našom štáte omnoho viac ľudí, ako od te-roristických aktov,“ cituje Obamu TASS.

Toto nie je prvé vyjadrenie pre-zidenta za sprísnenie prístupu k zbraniam – o takejto nevyhnut-nosti hovoril aj v decembri 2012

po streľbe v štáte Connecticut, kde zomrelo 26 ľudí, vrátane 20 detí.

Profesor politológie štátu Ten-nessee, expert Ruskej rady pre medzinárodné otázky, doktor eko-nomických vied Andrej Korobkov hovorí, že takéto prípady sú už pre USA „rutinnou záležitosťou“. V daný deň je to pre ľudí senzácia, na druhý si na to už ani nespome-nú. V rukách obyvateľstva je oko-lo 300 miliónov kusov zbraní, čiže takéto situácie sú už nevyhnutné.

Navyše je tu stav, že každá ta-káto vražda predaj zbraní len zin-tenzívni, hovorí Korobkov. „Toto je americká psychológia, prak-

ticky sa s ňou nič nedá robiť. Ak by, dokonca, aj bol prijatý zákon, ktorý obmedzí vlastníctvo zbraní, i tak sa u všetkých odobrať zbrane nepodarí. Druhý dodatok ústavy zaručuje slobodu nosenia zbraní, čo je veľmi pevne zakorenené vo vedomí veľkej časti amerického obyvateľstva.“

Podľa pravda.ru, 27. 8. 2015

Guvernér Aljašky o ruských silách v ArktídeUvedomujúc si vzdialenosť k Rusku, trápi nás zníženie nášho vojenského potenciálu na Aljaš-ke, povedal guvernér Bill Walker prezidentovi Barackovi Obamovi.

„Prebieha najväčší rast ozbrojených síl Ruska

od čias studenej vojny. Oni otvárajú 10 nových (vojenských) základní a budujú ešte štyri a všetky sú v Arktíde,“ poznamenal guvernér a pripomenul, že vzdialenosť Ruska k Aljaške je v týchto miesta ch len niečo vyše 4 km. Podľa vz.ru 1. 9. 2015

V Nemecku rastie počet rasistických zločinovV posledných mesiacoch v Ne-mecku badať značný nárast počtu rasistických zločinov, uviedol minister vnútra Tho-mas de Maiziere.

„Udial sa značný nárast zloči-nov, ktoré sú motivované pravico-vou ideológiou: urážky, nenávisť, násilie voči žiadateľom o azyl, proti organizáciám zaoberajúcimi

sa utečencami. Za šesť mesiacov tohto roku bolo takýchto zločinov viac, ako za celý minulý rok,“ po-znamenal minister.

Podľa ria.ru, 29. 8. 2015

OSN treba presťahovať!OSN treba zreformovať a ako prvý krok na to sa patrí vyriešiť presťahovanie jej rozhodujúcich štruktúr, napríklad do Brazílie alebo do Číny, nazdáva sa podpredseda Dumy za Spravodlivé Rusko Nikolaj Levičev.

O prenos úradov OSN do neutrálneho štátu žia-dal jej generálneho tajomníka už aj člen výboru pre obranu ruskej Dumy Igor Zotov, ktorý navrhoval aj Švajčiarsko.

„Podľa môjho názoru, otázka reformovania sa dá začať aj presunom kľúčových štruktúr do štátov, ktoré sú novými bodmi svetového rastu. Brazília a Čína, na-príklad, patria medzi desať štátov, ktoré sú najväčšími prispievateľmi do reálneho rozpočtu OSN,“ povedal

Levičev a poznamenal, že počas jubilejného roka OSN sa v diplomatických kruhoch neraz spochybňo-valo, či organizácia ešte dokáže plniť svoju misiu.

„Mnohé rozhodnutia OSN sú dnes spolitizované, ovplyvnené miestom, kde sa nachádza úrad OSN. V každom prípade sa presťahovanie nemá riešiť „z opaku“.

Levičev si myslí, že Švajčiarsko, hoci má dobrú reputáciu diplomatického sprostredkovateľa, sa ne-bude posudzovať ako štát na umiestnenie úradovní OSN. „Kladná reputácia mu ešte nedáva právo stať sa základným centrom medzinárodného diania. Po-zerať sa na Švajčiarsko ako na politicky nezávislý štát neumožňuje aj nedávny prípad so zatknutím činiteľov FIFA v Zurichu a ich vydania Spojeným štátom.“ Podľa ria.ru, 31. 8. 2015

Dňa 23. augusta bol v Donecku iniciatívnou skupinou Charkovčanov – účastníkov osloboditeľského hnutia Novoruska založený Charkovský krajanský spolok.

Jedným z cieľov krajanského spolku na Donbase je vy-tvorenie úzkeho jednotného kolektívu, ktorý by bol ochot-ný a schopný prevziať na seba zodpovednosť za riadenie Charkovskej ľudovej republiky po jej oslobodení od ky-jevskej chunty.

Významné je i to, že založenie Charkovského krajanské-ho spolku sa udialo v deň 72. výročia oslobodenia Charko-va od nemeckých nacistických dobyvateľov.

(Charkov je bývalé hlavné mesto Ukrajiny, ktoré toto žezlo odovzdalo Kyjevu až po 2. sv. vojne.)

Podľa evrazia.org, 27. 8. 2015

Charkov stále dúfav oslobodenieod kyjevskej chunty

Smiech cez slzy

Ukrajinskú armádu urobia „najväčšou“ v EurópeA Ukrajinci sľubujú, že o tri roky bude rádovo „vyššie“, ako je ruská. Predseda ukrajinského parlamentného výboru Sergej Pašinskij sa vyjadril, že „Ukrajina tak rýchlo modernizuje svo-ju armádu, že o tri roky prekoná ruskú“.

Na podporu svojich slov uvie-dol: „Len vojakov na kontrakt máme 107 tisíc. Máme najväč-šiu pozemnú armádu v Európe.

Našou úlohou je vycvičiť ju, vyzbrojiť ju tak, aby bola pri-pravená na akékoľvek provo-kácie, ...som presvedčený, že

o 2–3 roky vytvoríme armádu, ktorá bude rádovo vyššie ako ruská“.

Poznámka: Rusi majú 230 tisíc vojakov na kontrakt a každoročne vyše 300 tisíc absolvuje prezenč-nú službu

Podľa kp.ru, 29. 8. 2015

Aj on i mali problém s imigrantmi.Teraz žijú v rezerváciách.

Bude mať Arktída bratské mohyly?Účastníci „Karskej vyhľadávacej expedície – 2015“, ktorí ukon-čili prieskum vojnových lodí, ktoré boli potopené v Karskom mori v rokoch 1942 – 1944 odovzdajú ich spresnené koordiná-ty Ministerstvu obrany RF na ďalšie vyhlásenie týchto miest za bratské mohyly sovietskych námorníkov. Počas tohtoročnej expedície boli nájdené a preskúmané plavidlá sovietskeho polárneho konvoja „BD-5“, ľadoborca Alexander Sibi-riakov, potopeného v auguste 1942 nemeckým ťažkým krížnikom Admiral Scheer. Účastníci expedície našli a preskúmali aj nemeckú ponorku U-362.

Podľa ria.ru, 7. 9. 2015

Poľskí katolíci: „1. september 1939si pripomínajú len Rusi...“

Prvý september si spájame so začiatkom školského roka a za-čiatkom 2. sv. vojny, píše Polonia Christiana (Krakov). Pre nás, Poliakov je fakt, že globálny konfl ikt sa začal z napadnutia našej krajiny Nemeckom, očividný. Svet však tento názor nezdieľa. Západné informačné zdroje nikdy neinformujú o udalostiach, ktoré sú spojené s 1. septembrom 1939. Len niekoľko neznámych anglo-jazykových stránok pripomenulo, že v tento deň Nemecko prepadlo Poľsko. Na frankojazykových stránkach sa takáto informácia vôbec nenachádza. Nemecké stránky majú mieru zábudlivosti podobnú anglojazykovým. Kto si však pamätá 1. september 1939? Na prekvapenie je to národ, ktorého ofi ciálna historiografi a 2. sv. vojny sa vzťahuje k 22. júnu 1941. Na rusky hovoriacom internete tak populárne médiá, ako aj agentúry, uverejňujú materiály týkajúce sa udalostí roku 1939 a Poľska. Je zaujímavé, že takéto materiály sa objavujú aj na rusky píšucich stránkach Ukrajiny, Kazachstanu a Abcházska. V mno-hých prípadoch neskrývajú ani fakty o sovietskom vpáde do Poľska 17. septembra 1939. Bez ohľadu na odlišnosti určenia začiatku 2. sv. vojny (tu sa autori mýlia, aj Rusi považujú za začiatok 2. sv. vojny 1. 9. 1939 – Bojov-ník), ktorý je prirodzeným dôsledkom existencie národnej historio-grafi e, „zábudlivosť“ o 1. 9. 1939 šokuje. Pamäť o tomto dátume sa stala ďalšou obeťou nekončiaceho sa úsilia svetových lídrov zmazať pravdu o 2. sv. vojne. Podľa regnum.ru, 6. 9. 2015

Obama si na Číňanov nespomenulVo svojom písomnom vyhlásení k 70. výročiu ukončenia 2. sv. vojny na Ďalekom východe Barack Obama vyzdvihol spojenec-kých vojakov, no na Čínu si ani len nespomenul. Zároveň americký prezident oznámil „začiatok novej éry vo vzťa-hoch s Japonskom“. Podľa pravda.ru, 2. 9. 2015

Osvienčim má „plynové“ komoryCesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Toto príslovie sa naplnilo i v toto leto. V snahe spríjemniť čakanie v horúčavách pracovníci múzea v bý-valom nacistickom koncentráku Auschwitz Birkenau vybudovali v toto leto pre rozhorúčených návštevníkov sprchy. Lenže mnohých návštevníkov vraj pobúril ich vzhľad, vraj im pripo-mína smutne známe táborové „sprchy“ s plynom. Fakty sú však neodškriepiteľné, počet ľudí, ktorí pri čakaní na vstup odpadli, sa výrazne znížil, uviedla agentúra BBC. Podľa dni.ru, 2. 9. 2015

Jasaň chce 6. október venovaťhrdinom KDO

Poslanec Viliam Jasaň (Smer SD) tvrdí, že nie všade si s patrič-nou úctou vážime pamiatku tých, ktorí v bojoch druhej svetovej vojny zahynuli. A preto chce 6. október ustanoviť ako pamätný deň s názvom Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. To je cieľom jeho návrhu novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorý predložil na septem-brovú schôdzu NR SR.„V minulosti sa v našom štáte deň konečného prielomu, 6. október, oslavoval ako Deň Československej ľudovej armády. V súčasnosti je tento pamätný deň venovaný obetiam Dukly a nie hrdinom,“ vy-svetlil Jasaň, podľa ktorého by mal byť venovaný práve im.Poslanec tvrdí, že nie všade si s patričnou úctou vážime pamiatku tých, ktorí v bojoch 2. sv. vojny zahynuli. „Áno, mnoho našich spo-luobčanov sa stará o pomníky a pamätné miesta bojov druhej sveto-vej vojny, ale mnohé boli po roku 1989 zanedbané a z mnohých boli odstránené symboly Červenej armády. Žiaľ, lebo tí, ktorí bojovali v bojoch 2. sv. vojny, nemôžu za to, čo bolo po oslobodení,“ uvádza Jasaň v dôvodovej správe. Podľa TASR, 1. 9. 2015

Čo riešiInternet?

3 BOJOVNÍK / 19

Koncom augusta sa v Bratislave podarilo zhromaždiť ďalšiu veľ-kú skupinu priamych účastníkov bojov s fašizmom, ktorým pplk. Jevgenij S. Borisenko odovzdal medailu prezidenta RF, vydanú pri príležitosti 70. výročia víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne. Za väčšinu si medaily prevzali príbuzní.Jevgenij Borisenko sa pri odovzdávaní medailí osobne prihovoril každému preberajúcemu a poďakoval za „pomoc v boji“, za „zacho-vávanie spoločnej pravdy o 2. sv. vojne“...a pri otvorení tohto aktu zdôraznil, že aj títo veteráni môžu dosvedčiť, že vo vojne sa nežilo politikou, „tam bol len boj“. -vmi-

28. AUGUSTPredseda chorvátskej bis-

kupskej konferencie arcibis-kup Želimir Puljič navrhol, aby o znovuzavedení niekdajšieho fašistického pozdravu „Za dom spremni!“ (Pripravený pre vlasť) v ozbrojených silách rozhodli občania v referende. Tento po-zdrav, ktorý je od konca 2. sve-tovej vojny zakázaný, používali svojho času ustašovci, členovia ultranacionálneho hnutia. K moci sa dostali v apríli 1941 a ich vlá-du sprevádzali brutálne zločiny. Lídra ustašovcov Anteho Pave-liča odsúdili v neprítomnosti na trest smrti za vojnové zločiny. Zomrel ako 79-ročný pod ochra-nou frankistického režimu v Špa-nielsku v roku 1959.

2. SEPTEMBERDavy ľudí sledovali v uliciach

Hanoja pompéznu vojenskú pre-hliadku usporiadanú na oslavu 70. výročia vyhlásenia nezá-vislosti Vietnamu. Sprievod asi 30-tisíc vojakov a civilistov pre-šiel pred Ho Či Minovým mau-zóleom na námestí Ba Dinh, kde po 2. svetovej vojne 2. septem-bra 1945 vyhlásil nezávislosť krajiny prezident Ho Či Min. Okrem vojenských a policajných jednotiek išlo v sprievode aj nie-koľko pochodových orchestrov, vojnoví veteráni, zástupcovia robotníkov a roľníkov, ako i ná-rodnostných menšín v tradičnom oblečení svojich kmeňov.

Prezident Vladimir Putin sa

zúčastnil na nezvyčajnom obrade na Sibíri, kde si spoločne s voj-

novými veteránmi pripomenul 70. výročie víťazstva nad Japon-skom. Putin sa cestou na oslavy konca 2. svetovej vojny v Pekin-gu nakrátko zastavil v meste Číta, kde položil veniec k pamätníku. Porážka Japonska v 2. svetovej vojne sa pritom v Rusku bežne neoslavuje. Aj v iných mestách na východe krajiny usporiadali

vojenské prehliadky, zatiaľ čo v Moskve si koniec vojny pripo-menuli položením kvetov na hrob neznámeho vojaka pod múrmi Kremľa.

3. SEPTEMBERAmerickí predstavitelia a voj-

noví veteráni si pripomenuli 70. výročie skončenia 2. sveto-vej vojny v priestoroch základne Pearl Harbor na Havaji, ktorá sa stala v roku 1941 terčom japon-ského útoku. Spomienkové zhro-maždenie sa konalo na palube vyradenej vojnovej lode Missou-ri, na ktorej 2. septembra 1945 vtedajší japonský minister zahra-ničných vecí Mamoru Šigemicu spolu s armádnym generálom Jošidžirom Umezom ofi ciálne potvrdili porážku svojej krajiny.

V Pekingu sa uskutočnila ob-

rovská vojenská prehliadka pri príležitosti porážky Japonska v 2. svetovej vojne. Veľkolepú scénu v metropole ČĽR tvorilo vyše

12-tisíc vojakov, 500 kusov bo-jovej techniky a 200 lietadiel. Reprezentovali tú najšpičkovej-šiu technológiu čínskej armády. Prezident Si Ťin-pching ot voril prehliadku prejavom pri legen-dárnej Bráne nebeského pokoja. Obklopovali ho čínski a zahra-niční lídri, vrátane prezidentov Vladimira Putina a Miloša Ze-mana, juhokórejskej prezident-ky Pak Kun-hje a generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna.

4. SEPTEMBERPiotr Koper a Andreas Rich-

ter v poľskej televízii vyhlásili, že to oni našli legendárny vlak zanechaný nacistickými oku-pantmi v podzemnom tuneli, ktorý podľa špekulácií obsahuje náklad aj s 300 kilogramami zla-ta. Chýry sa začali šíriť nedáv-no po tom, čo nemecký obrnený vlak z 2. svetovej vojny objavili ukrytý v podzemnom tuneli pod železničnou traťou na juhozápa-de Poľska v zalesnenej oblasti v okolí mesta Walbrzych.

Rusko odmieta rokovať s Ja-

ponskom o sporných Kurilských ostrovoch s odôvodnením, že táto záležitosť bola vyriešená pred 70 rokmi. Japonsko sa do-máha ostrovov, ktoré nazýva Severné územia. Ruský premiér Dmitrij Medvedev a ďalší minis-tri ostrovy nedávno navštívili, čo vyvolalo protesty japonskej vlá-dy. Sovietski vojaci sa zmocnili ostrovnej oblasti v roku 1945 po tom, ako Tokio pristúpilo na podmienky postupimskej dekla-rácie pre svoju kapituláciu. (ao)

stalo saVO SVETE

28. 8.–4. 9. 2015

V budúcom roku už aj dobrovoľná vojenská prípravaVláda SR dala 26. 8. zelenú projektu dobrovoľnej vojenskej prípravy. Obča-nia, ktorí absolvujú 12-týždňový výcvik získajú základné vedomosti a zručnos-ti, ktoré sú potrebné na plnenie úloh ozbrojených síl a krízového manažmen-tu. Následne budú môcť byť zaradení do aktívnych záloh, alebo budú mať väčšiu šancu zamestnať sa v bezpeč-

nostných zložkách SR, čo je jeden z be-nefitov.

„Pilotný projekt so skupinou 150 ľudí by mal byť spustený už na úvod roku 2016. Sa-mozrejme, uchádzači o tento druh prípravy musia splniť zákonom stanovené podmien-ky,“ uviedol minister M. Glváč.

Občania, ktorí absolvujú dobrovoľnú vo-jenskú prípravu by mali za tento dobrovoľ-

ný výcvik dostať 375 eur, pričom po dohode s ministerstvom fi nancií sa nebude zdaňo-vať. Bude im poskytnuté bezplatné ubyto-vanie, stravovanie, preplatenie cestovných nákladov, zapožičia sa im výstroj a získajú benefi ty v oblasti sociálneho a zdravotného poistenia. „Tí, ktorí budú zaradení do ak-tívnych záloh, budú mať k tomu ďalšie vý-hody,“ doplnil šéf rezortu obrany.

Výcvik účastníkov dobrovoľnej vojen-skej prípravy bude prebiehať v Prápore výcviku Martin. Okrem zákonom stano-vených podmienok budú musieť občania v prijímacom konaní doložiť čestným vy-hlásením, že nie sú členmi, alebo sympa-tizantami extrémistických skupín a ani sa nepodieľajú na ich podpore.

Podľa mosr.sk, 26. 8. 2015

Vrcholia prípravy na KDO

V priestoroch Okresného úradu Svidník sa 7. 9. konala 1. koordinačná porada za účelom prípra-vy a organizačného zabezpečenia tohtoročného spomienkového stretnutia pri príležitosti Kar-patsko-duklianskej operácie a Dňa obetí Dukly.

Na porade sa okrem predstaviteľov okresu a mesta Svidník zúčastnil aj tajomník ÚR SZPB V. Longauer

spolu s vedúcim organizačného oddelenia Z. Marto-nom. Svidnícky Oblastný výbor SZPB zastupovali predseda J. Rodák, tajomník M. Žižák a priamy účastník boja s fašizmom J. Jurčišin.

Na porade nechýbali ani predstavitelia Poľskej re-publiky, ktorí sa spolupodieľajú na organizácii týchto osláv. Jozef ŽIŽÁK

„Ak nevyriešia vojenský konfl ikt, nikto im nebude požičiavať ani nikto nebude investovať do krajiny,“ vysvetľuje (Vladimír) Bačišin (z Paneurópskej vysokej školy).

Možné riešenie je buď federalizácia, alebo obetovanie územia.„Najlepšie by urobili, ak by ho dali Rusku na lízing. V takýchto

problémoch netreba hľadať pušky, ale biznis,“ dodáva ekonóm. Aktualne.atlas.sk, 1. 9. 2015 (výňatok)

* * *Redakcia Bojovník: Ak si uvedomíme, že naša „profesúra“ tu

nehovorí o „lízingu“ mŕtveho územia, tak nám musí dôjsť, že tu ide už o pomaly akceptovanú vývojovo najmodernejšiu formu otrokár-stva, feudálneho panstva, zvanú biznis. A to sme ani nepoukázali na očividné porušenie ľudských práv formou, že niekto si osobuje právo kúpiť, predať, prenajať územie aj s ľuďmi.

Takto sa uvažuje a učí na slovenskej súkromnej vysokej škole. Komu je to prospešné?

7 dôvodov prečo sa Ukrajina nepostaví na nohy Títo učia naše deti

Jozef Marunič, predseda OblV SZPB, Nové Zámky: – U nás v regió-ne sa neofašizmus, neonacizmus príliš neprejavujú. Nejaké mladé vý-strelky sú, ale žeby sa to prejavilo proti naším podujatiam, proti naším ľuďom, tak to nie. No a že sa to vôbec prejavuje? Treba si otvorene povedať, že je to o hodnotách. Kto čo presadzuje a čomu verí, že je to vôbec presaditeľ-né. Navyše, pre mnohých majú „neo“ názory aj väčšiu motivačnú silu. Pretože stavajú na tzv. „rýchlych pravdách“.Alebo majú z toho šou. Ako keď nedávno bola na budove BSK vyve-sená čierna zástava.

Milan Malý, tajomník OblV SZPB, Trebišov: – Mladí ľudia sa podľa toho, napríklad, obliekajú. Lenže niečo tu nesedí. Príde klásť kvet na hrob osloboditeľa a pritom vyzerá ako fašista. Mali sme také prípady, ale keď sme si s nimi o tom pohovorili, tak na ďalší akt prišli už nor-málne oblečení. A aké je z toho poučenie? Že česť ich predkov im je cennejšia. Lebo mohli aj neprísť a ponechať si „neo“ odev i „neo“ názor.

Naša anketaNaša anketa(Dokončenie zo str. 1)

BOJOVNÍK / 19 4

Ako každoročne, aj tento rok som sa zúčastnil 29. augusta pietneho aktu a osláv 71. výročia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici a ná-sledne v Pohronskom Bukovci. Okrem kladných dojmov mám aj jednu neprí-jemnú spomienku, ktorú som sformuloval do otázky.

Komu to ďakujeme?Na SNP mám konkrétne spomienky, pre-

tože som ho prežil ako chlapec v Telgárte. Polovica dediny v bojoch vyhorela, medzi nimi aj drevenica, v ktorej som sa naro-dil. Preto sa podľa možnosti každoročne zúčastňujem aj pietneho aktu a centrál-nych osláv v B. Bystrici. Aj teraz som tam bol spolu s členmi základnej organizácie SZPB v Pezinku.

Na uľahčenie pohybu na zhromaždení v okolí Múzea SNP a pamätníka sme do-stali červené náramky na zápästie. Nie zlá myšlienka, no potešenie ma prešlo, keď som si v Pohronskom Bukovci predčítal na ňom vytlačený text: „29. augusta 1944 THANK YOU ĎAKUJEME“. Text bol vytlačený dvakrát. Neviem či len nedopat-rením, nedomyslením tam chýbalo jedno veľmi dôležité slovíčko SPASIBO alebo BLAGODARJU.

Mám však nepríjemný pocit, že to bolo úmyselne, v súlade so súčasným režimis-tickým trendom a snahami o prepisovanie dejín, o znižovaní podielu a zásluh Soviet-skeho zväzu na našom oslobodení od ne-meckého nacizmu a fašizmu. Ešte možno pochopiť, keď ofi ciálne osobnosti ďakujú v Plzni Americkej armáde za oslobodenie, no ťažšie je pochopiť, ak niekto zabudne po-ďakovať za pomoc SNP Sovietskemu zväzu, ktorého nasledovníkom je Ruská federácia.

Dnešná politická situácia je veľmi po-dobná tej, ktorá bola pred 2. sv. vojnou. Aj vtedy západné mocnosti, vrátane našich spojencov Francúzska a Veľkej Británie,

robili všetko, aby usmernili Nemecko a Hitlera na útok proti Sovietskemu zväzu (cez iné slovanské štáty).

Ako to dopadlo poznáme. Najviac na to doplatili Slovania.

Na podrobení a postupnej likvidácii Slo-vanov pracuje Západ už stáročia. Žiaľ, aj vďaka našej krátkej pamäte a liknavej po-litike, poplatnej momentálnym výhodám.

Nedopusťme prekrucovanie dejín, opa-kovanie chýb minulosti, ktoré by vyústili do ďalšej svetovej vojny. Rozmýšľajme, prečo by sa viedla a komu by pos lúžila? Kto je agresor a kto sa musí brániť?

Ondrej KUŇÁK, Pezinok

Z osláv 71. výročia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici

Konečne sa to podarilo. Až v Banskej Bystrici sa podarilo urobiť snímku pravej „čapa-jevky“ Anny Bergerovej s replikou bojovej zástavy partizánskej brigády Čapajev.

V Múzeu SNP kladie veniec delegácia ÚR SZPB.

Veľvyslanec A. L. Fedotov so slovenskými protifašistickými veteránmi: Karolom Kunom (vľavo) a Antonom Šálym.

Funkcionári SZPB s delegáciou ČSBS na čele s jeho predsedom plk. J. Vodičkom.

V skupine primátorov kládol veniec aj primátor Ružomberka a podpredseda ÚR SZPB genmjr. Igor Čombor.

Aj o tomto boli oslavy 71. výročia SNP.

Voľné pokr ačovanie z čísla 18

5 BOJOVNÍK / 19

ZO ŽIVOTA REGIÓNOV

Ocenenie z TalianskaV piatok 24. júla 2015 privítali v Zariadení pre seniorov a Do-move sociálnych služieb Humanus, n. o. v Hlohovci veľvyslan-ca talianskej republiky na Slovensku J. E. Roberta Martiniho, ktorý prišiel navštíviť 93-ročného Jozefa Kudlu, účastníka protifašistického odboja v Taliansku. Stretnutia sa zúčastnili aj jeho syn Jozef Kudla a zástupkyne zariadenia.

Návšteva sa niesla v príjemnej atmosfére. Veľvyslanec sa zaují-mal o zážitky Jozefa Kudlu v od-boji, ale aj o jeho spomienky na Taliansko, ktoré navštívil v roku 1996. V mene svojej vlasti mu po-ďakoval za účasť v odboji a odo-vzdal darček.

* * *Krátko po začiatku 2. sv. vojny

Jozef Kudla narukoval do armády v posádke Kežmarok. Jeho jednot-ka bola v roku 1942 presunutá do

Talianska. Jozef Kudla si pomerne rýchlo osvojil taliančinu, čo mu pomohlo pri nadviazaní kontaktu s príslušníkmi protifašistického odboja. Spočiatku im dodával informácie a vojenský materiál, neskôr bojoval v partizánskych jednotkách Valle Versa – brigáda Mattotti. Medzi partizánmi bol známy ako „Giuseppe Biondo“.

Neskôr vstúpil do 1. čs. divízie, ktorá sa vytvorila v Taliansku. Tá sa spojila s americkou armádou.

Vykonávala pre ňu ženijno-tech-nické práce a spolu s ňou prišla v roku 1945 do Plzne.

Jozef Kudla dostal za aktívnu účasť v protifašistickom odboji viacero vyznamenaní. Medzi naj-vzácnejšie radí pamätnú medailu Za odboj Slovákov v Taliansku, udelenú Výborom talianskych partizánov a odboja v roku 1970, ďalej Medailu M. R. Štefánika I. stupňa za významnú činnosť v zahraničnom odboji, Pamät-nú medailu ministra obrany SR k 70. výročiu SNP a ukončenia 2. svetovej vojny, Pamätnú me-dailu predsedu Trnavského sa-mosprávneho kraja za účasť na národnooslobodzovacom hnutí a protifašistickom odboji a iné.

Oblastný výbor SZPB Trnava

Turistický výstupna Klenovský VeporV Povstaleckej obci Čierny Balog je súčasťou tradičného Pocho-du vďaky po stopách SNP aj turistický výstup na 1 338 metrov vysoký Klenovký Vepor. Posledné ročníky sa vyznačovali náras-tom počtu účastníkov. V roku 2014 dosiahol číslo 292.

Tohtoročný už 42. pochod síce pritiahol na štyri trasy rôznej ob-tiažnosti „len“ 280 účastníkov, no tí prišli aj z Malaciek, Pezin-ku, Bratislavy, Veľkých Loviec pri Nových Zámkoch... vo veku od 5 do 78 rokov.

Ako prví sa na štart – Tlstý javor (1 068 m) vydali asi 120 účastníci. Položili kvety na cin-toríne povstaleckých vojakov a odtiaľ sa pustili do zdolávania cca 25 km trate s cieľom pri po-ľovníckej chate v doline Šaling.

Druhá partia začínala výstup pri Antalovej horárni v Starej Doline, kde Peter Jilemnický v rokoch 1945-46 napísal ro-mán Kronika, v ktorom zobrazil povstaleckú históriu odboja na Čiernom Balogu. Odtiaľ malo asi 80 turistov do cieľa cca 20 km. Viedol ich spoluzakladateľ tohto pochodu, dnes už 74-ročný Július Kliment.

Tretia skupina v počte približne 50 osôb putovala popri pomníku

obranných bojov v doline Pále-ničné. Postupovali Molčanovou dolinou na Pálenice a Klenovský Vepor. Do cieľa prekonali vyše 15 km.

Poslednú skupinu asi 35 osôb čakala 12 km trasa. Najprv vyko-nali pietny akt pri pomníku Jozefa Schona v doline Páleničné, ktoré-ho sa zúčastnili aj prednostka OÚ v Brezne Alena Káanová a sta-rosta Čierneho Balogu František Budovec. Potom sa presunuli na južné úpätie Klenovského Ve- pra, odkiaľ začali vystupovať ku studničke Jánošíkova slza (podľa rovnomennej povesti spisovateľa Ladislava Ťažkého). Takto už po 7-krát vzdali úctu životu a dielu svojho významného rodáka. La-dislav Ťažký, ako frontový vojak, svoj odpor k vojne vyjadril v šty-roch protivojnových románoch a v autobiografi ckom románe Evanjelium čatára Matúša, kde popísal aj svoju vlastnú bojovú cestu. Milan KOVÁČIK

Zaslúžená odmena za aktívnu činnosťTak sa nám to podarilo! Dňa 3. septembra sme sa v ZO SZPB v Is-tebnom dočkali vzácnej návštevy – zástupcu veľvyslanectva Ruskej federácie Michaila Mačechina, ktorý bol zdokumentovať (odfoto-grafovať) dosluhujúci pamätník obetiam bojov proti fašistickej okupácii v Lučivnej na Orave. Dal 100 % prísľub, že v najbližšo m možnom termíne sa na ňom uskutoční generálna rekonštrukcia.

Počas rozhovoru so starostkou Istebného Lýdiou Fačkovou vyjadril ľútosť, že v archívoch nie sú žiadne materiály o padlom veliteľovi roz-viedky partizánskeho oddielu Ščors poručíkovi M. I. Jachnovi. D. SABOL

Dni sv. Huberta – Svätý AntonDňa 5. septembra 2015 sa členovia ZO SZPB Centrum 2 Zvolen, ZO SZPB Detva a klubu dôchodcov vydali na výlet do Sv. Antona, Banskej Štiavni-ce a Sklených Teplíc, ktorý zorganizovala pani Vlaďka Gmitterová.

Cestou do Sv. Antona sme sa zastavili v obci Banská Belá pri pamät-níku obetiam, ktorí padli pri oslobodzovaní obce. Položením kytičky sme si uctili pamiatku všetkých obetí SNP a 2. svetovej vojny.

Vo Sv. Antone sme sa zúčastnili Dňa sv. Huberta. Následne sme si v Banskej Štiavnici pozreli drevený b etlehem na Sväto-trojičnom ná-mestí a výlet sme zakončili v Sklených Tepliciach návštevou kúpeľov „Parenica a Mária Terézia“. Helga ŠVACHOVÁ ŠEBEŇOVÁ

Ocenenie tajomníkaNa nemeckom vojenskom cintoríne Hunkovce vo svidníckom okrese je pochovaných vyše 3 000 n emeckých vojakov z druhej svetovej vojny.

Pri príležitosti tohtoročného 20. výročia zasvätenia tohto vojenského cintorína a na pamiatku nespočetných

Tradičný pochod „Po partizánskom chodníku“V sobotu 29. augusta pri príležitosti 71. výročia SNP a 70. výročia ukon-čenia 2. svetovej vojny zorganizovala ZO SZPB Istebné pod patronátom obecných úradov Isteb-né a Párnica tradičný pochod z obce Istebné cez Párnické Bralo do Lučivnej, kde k pamät-níkom obetiam vojny položili účastníci vence a kvety.

Po pietnych aktoch na-sledovala pri konzumácii kotlíkového gulášu a rôz-nych iných dobrôt beseda s priamymi účastníkmi SNP a strelecký turnaj detí.

Dušan SABOLNajlepších strelcov oceňuje zástupca starostky Istebného Bohuš Belica.

Členská schôdza ZO SZPB Martin – stredČlenovia SZPB Martin – stred si oslavy SNP v Turci pripomenuli v predvečer jeho výročia aj slávnostnou zlučovacou (s 11-člen-nou základňou ZO SZPB Martin – juh) členskou schôdzou.

V správe o činnosti boli ako najaktívnejší vyhodnotení: členky speváckeho telesa Lúč (svojimi pesničkami spríjemnili i toto roko-vanie), Božena Zollerová, Imrich Repka, Júlia a Jozef Černayovci, Michal Malík, Daniel Medzihrad-ský, Štefan Tichý...

Naším najväčším úspechom je, že v roku 2015 sme medzi seba pri-jali 19 nových členov. Z toho jednu členku aj na tejto schôdzi.

V ďalšom období sa sústredíme

na organizáciu poznávacích zájaz-dov Po stopách SNP, na prijímanie ďalších členov a na pokračovanie vydávania nášho Spravodaja.

Vydávame ho hlavne pre po-treby našich imobilných členov, aby jeho prostredníctvom stále žili s našimi radosťami i problé-mami.

Prvým, koho sme s aktuálnym Spravodajom navštívili je 91-roč-ný Ladislav Palla.

Predseda ZO SZPB Jaroslav ŠINKO

vojnových obetí 2. svetovej vojny zorganizoval Ľudový zväz starostlivosti o nemecké vojnové hroby spomien-kovú slávnosť, na ktorej tajomníkovi OblV SZPB Svid-ník Mikulášovi Žižákovi udelili medailu Immanuela Kanta za zmierenie nad hrobmi a prácu za mier. Oce-nený si ju prevzal z rúk zástupcu generálneho sekretára Ľudového zväzu... Bernharda Hansa. Jozef ŽIŽÁK

I keď v čase Povstania Košice patrili pod správu maďarské-ho kráľovstva, neznamená to, že mesto s ním nemalo nič spoločné. Nachádzalo sa tu totiž internacionálne pro-tifašistické hnutie, ktoré vy-tváralo podmienky na silný

podzemný odboj. Tvorili ho konkrétni ľudia, ktorí tu žili, študovali, alebo pracovali: Zoltán Schönherz, Janko Ba-čík, Zoltán Fábry, Ladislav Ex-nár a mnoho ďalších.

Zhodou okolností sa tohto-ročné oslavy v Košiciach konali

prvýkrát pri pamätníku osobnos-ti, ktorej meno je so SNP späté priamo a osudovo. Ide o povsta-leckú legendu majora Ľudovíta Kukorelliho, ktorý nejaký čas žil v Kuzmiciach a zmaturoval na reálnom gymnáziu v Košiciach.

-DŠK-

Oslavy prvýkrát pri pamätníku hrdinu

BOJOVNÍK / 19 6 7 BOJOVNÍK / 19

„Fašizmus nie je názor – fašizmus je zločin!“ Generálny tajomník FIRUlrich SCHNEIDER

Práve to symbolickyvyjadrili holuby...Partizánčania si na Námestí SNP v jeden deň pripomenuli nie-len 71. výročie SNP, ale aj 23. výročie prijatia Ústavy SR.

Medzi hosťami boli zástupca veľvys lanectva RF, poslankyňa NR SR Mária Janíková, starosta mesta Otrokovice Jaroslav Bu-dek, 2. zástupkyňa partnerského mesta Valašské Meziříčí Yvona Wojaczková, podpredseda TSK Richard Takáč, primátor mesta Svit Miroslav Škvarek, primá-tor mesta Nováky Daniel Daniš, veliteľ 1. mechanizovanej bri-gády Topoľčany plk. gšt. Vla-dimír Kubáň, predseda SZPB Pavol Sečkár a ďalší.

Oslavy otvoril koncert Vojen-

skej hudby z B. Bystrice. Potom, po básni Juraja Sarvaša, zazneli slávnostné príhovory, v ktorých rečníci vyzvali, aby sa nezabú-dalo ani na ďalšie dejinné uda-losti, ktoré nám dnes umožňujú žiť slobodne a v mieri. Práve to symbolicky vyjadrili holuby, ktoré vzlietli nad námestím.

Spomienky na vypuknutie Po vstania oživili ukážky histo-rických bojov, ktoré predviedli na Námestí SNP členovia Klu-bu vojenskej histórie Duklian-sky priesmyk z Trenčína.

Účastníci spomienkového podujatia v Partizánskom.

Svidníčania si 71. výročie SNP pripomenuli v dvojdňovom predstihu. Slávnostné kladenie vencov sa konalo pri Pamätníku Sovietskej armády vo Svidníku, pri soche armádneho generála L. Svo-bodu a pri Pamätníku Československej armády na Dukle, ktorého sa zúčastnili aj zástupcovia Ruska, Bieloruska a Ukrajiny. Pri soche generála Svobodu sa k zhromaždeným prihovoril p redseda OblV SZPB Jozef Rodák. Jozef ŽIŽÁK

„Fašizmus nie je názor – fašizmus je zločin!“

V Trebišove sme si pamiatku hrdinov pripomenuli pri Pomníku osloboditeľov na mestskom cintoríne.

Tradičným a na Slovensku ojedinelým kordónom žiakov základných škôl spoločne kráčali a položili kvety odbojári s priamymi účastníkmi protifašistického odboja Michalom Hospodárom a Jurajom Pokrivňákom.

71. výročie SNP si uctili aj poslanec NR SR Róbert Puci, poslanec KSK Jozef Čičatko, predstavitelia štátnej správy s prednostom OÚ Rastislavom Petrovičom a samosprávy s primátorom Marekom Čižmárom...

S hlavným prejavom vystúpil predseda OblV SZPB Milan

Urban. Pripomenul hrdinstvo i utrpenie povstalcov, represálie voči civilistom zo strany tak Nemcov, ako aj ich domácich pri-sluhovačov a pripomenul čím bola tzv. Partizánska republika, čo sa stalo na Kališti... Poznamenal, že práve táto Nemcami vypálená obec nebola nikdy obnovená, že na jej území sa na-chádza Sad života, ktorý pripomína aj hrôzy dargovských obcí – Sečovce, Kravany, Stankovce, Bačkov, Dargov, Trnávka, Zbehňov, Malé a Veľké Ozorovce, Zemplínska Teplica a Egreš.

Príhovor ukončil myšlienkou generálneho tajomníka Me-dzinárodnej federácie odbojárov Ulricha Schneidera že „Fa-šizmu s nie je názor – fašizmus je zločin!“ -MU-

SNP v Bardejovea v partizánskej obci KrížeV Bardejove sa na Námestí SNP stretlo pri Pamätníku vďaky vyše 300 ľudí. Boli medzi nimi predstavitelia SZPB, miestnej samosprávy, veliteľstva 2. mechanizovanej bri-gády v Prešove, okresnej organizácie strany Smer SD, ale aj delegácia z družobného poľského mesta Gorlice, z čes-kých Teplic a Českej Lípy.

Slávnostný príhovor prednie-sol predseda OblV SZPB Milan Gibeľ, ktorý zdôraznil, že SNP si musíme nielen pripomínať, ale v jeho duchu sa tak k okoli-tému svetu aj správať.

Oslavy ďalej pokračovali v partizánskej obci Kríže, kde sa pri Pamätníku partizánov k prítomným prihovorila sta-rostka obce Oľga Dutková, ktorá podrobne popísala pôsobenie tu-

najších partizánskych skupín. Po nej zhromaždenie pozdravil člen ÚR SZPB Jozef Čorba a pri vat-re pozdravil účastníkov za OV ČSBS Teplice Josef Martonka.

Do neskorého večera, pri vatre, zneli partizánske piesne v podaní hudobno-speváckej skupiny SAMI SEBE pod vede-ním Anny Cidílkovej.

Leonard BAŇAS(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Ocenenie pre obec SásaAj Sása slovami zástupcu starostky, Petra Nemca, zdôraznila, že „Povstanie bolo najodvážnejším činom v našich novodo-bých dejinách, pretože nikdy predtým a nikdy potom Slová-ci nedokázali z vlastných zdrojov, z vlastného rozhodnutia a vlastnými prostriedkami chopiť sa historickej možnosti a rozhodnúť o vlastnom osude.“

Je preto viac ako príznačné, že práve tejto obci sa z rúk člena Klubu generálov SR dostalo ocenenie v podobe zlatej pamätnej medaile Jána Goliana I. stupňa za historický prínos v SNP a aj za jeho neustále pripomínanie prostredníctvom rôznych spoločen-ských podujatí. -PN-

Partizánska vatra v HniezdnomV tejto obci sa SNP už tradične pripomína partizánskou vat-rou. Tento rok ju so starostom obce zapálil jeden z najstar-ších členov miestnej ZO SZPB J. Fecenko.

Asi 10 metrov od nich im kolegovia odbojári, na čele s predsedníč-kou Annou Fecenkovou zaspievali známu partizánsku Tichú noc... Prítomní boli aj hostia z Oblastného výboru SZPB.

Ladislav ŠLACHTOVSKÝ, podpredseda OblV SZPB v S. Ľubovni

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

V ob ci Muránska Dlhá Lúka so slávnostným prejavom vystúpil predseda ZO SZPB Jozef Kubaško. Súčasťou osláv SNP bolo odhalenie novej pamätnej tabule padlým občanom našej obce v 1. svetovej vojne, na ktorom sa zúčastni-li i pozostalí týchto obetí. Tabuľu posvätil rímsko-katolícky kňaz z obce Muránska Dlhá Lúka. Na záver vystúpil s kultúrnym progra-mom miestny spevácky súbor Poľan. -FL-

Oslavy SNP v Muránskej Dlhej Lúke

Oslavy SNP na viacerých „frontoch“V Pohorelej si oslavy robíme spoločne s našimi priateľmi a dnes už aj zmluvný-mi partnermi z Liptovskej Tepličky.

Spoločne sme si so starostkou Pohorelej Janou Tkačíkovou a starostom L. Tepličky Slavomírom Kopáčom dohodli termín polože-nia vencov na horáreň pod Staníkovom, kde sídlil štáb partizánskej brigády Jánošík. Tiež sme sa poklonili pamiatke padlých pri dvoch hroboch v lesnatom pohorí pod Kráľovou ho-ľou zo strany L. Tepličky. Avšak hlavné oslavy 71. výročia SNP sa uskutočnili v Pohorelej.

Po slávnostnej omši a položení kytice kvetov v miestnom cintoríne k hrobu padlých partizá-nov sa sprievod odobral na námestie k pom-

níku padlých v prvej a druhej svetovej vojne. Na oslavách sa zúčastnili aj predseda a ta-

jomník OblV výboru SZPB v Brezne Jaro-slav Demian a Ján Šulej. K prítomným sa prihovoril predseda miestnej ZO SZPB Ján Lakanda. Vyzdvihol zmysel povstania pre slovenský a slovanské národy, priblížil jeho históriu a priebeh na Horehroní.

Na druhý deň sme podporili ústredné oslavy SNP v B. Bystrici, kde sme tlieskali prejavu premiéra Roberta Fica. Veľmi pres-ne zhodnotil SNP a súčasnú situáciu, hlavne v prisťahovaleckej vlne z tretích krajín. Čo nás, a le nepríjemne prekvapilo, boli ceny

a kvalita ponúkaných jedál v stánkoch. -JL-

Živá diskusia v L. RevúcachV sobotu 29. augusta sme v Liptovských Revúcach už po 41-krát zorganizovali výstup do sedla Ploskej vo Veľkej Fatre, venovaný spomienke na SNP. Zišlo sa nás asi 300 z Liptova, Turca, ba aj spoza rieky Morava.

Každý účastník výstupu sa za-písal do pamätnej knihy a na pa-miatku dostal tričko s logom po-dujatia.

Výstup sme odštartovali klade-ním vencov k pamätnej tabuli. Za obecný úrad ho položili zástupca starostky Štefan Ragula a 92-roč-ný priamy účastník SNP Dominik Praženica. Za SZPB predseda MO SZPB Ján Borovský a podpredse-da Miroslav Gazdarica.

V príhovore J. Borovský infor-moval, že z oblastnej historicko-dokumentačnej komisie získal dokument z apríla 1945, v ktorom Revolučný NV v L. Revúcach hodnotí činnosť tunajších par-tizánskych skupín. Ukázalo sa, že väčšina prítomných nemala o týchto informáciách ani len tu-šenia a aj preto sa o tom rozprúdi-la živá diskusia. Marta MASTIŠOVÁ

tajomníčka MO SZPB Liptovské Revúce

Z Rohu sa opäť šírilo vlastenectvoSlávnostnú náladu už v predvečer krajských osláv výročia SNP na vrchu Roh pomohla pred zapálením vatry dvihnúť speváčka Marcela Leiferová a pri vatre Myjavskí heligonkári.

V rovnakom rozpoložení podpí-sali v Miškech Dedinke Dohodu o priateľskej a bratskej spolupráci Ján Hulínek za OblV SZPB Nové Mesto nad Váhom, Ján Holička za OblV SZPB Trenčín, Ján Štokman za OV ČSBS Uherské Hradište a Miroslav Běťák za OV ČSBS Kyjov.

Pietna spomienka sa konala na mieste odpočinku 45 padlých par-tizánov pri pomníku na vrchu Roh. Zúčastnili sa jej predseda vlády R. Fico, predseda TSK J. Baška a ďalší, vrátane zástupcov rumun-ského a ruského veľvyslanectva. SZPB zastupoval podpredseda ústrednej rady Juraj Drotár. No a, pochopiteľne, ani tento rok tu nechýbali Zora Uhrová, dcéra kpt. Miloša Uhra a Štefan Brunovský, syn genmjr. Jozefa Brunovského.

V príhovoroch boli vyzdvihnuté slová Dr. Jozefa Lettricha, že SNP vyrástlo z domácich koreňov a preto bolo predovšetkým slo-venskou záležitosťou. Že povstalcov spájala myšlienka odporu pro-ti medzinárodnému ná-siliu, ktoré triumfovalo v Mníchove a viedlo k rozbitiu ČSR.

Dnes sa SNP stáva terčom najväčšieho prehodnocovania. Je to preto, lebo v sú-lade s historickou pravdou vyzdvihuje-me jeho programovú prípravu a organizo-vanosť, masový ráz a ľudový charakter.

Záver osláv patril Mužskému cirkevnému zboru v Brezovej pod Bradlom a v jeho prevedení piesni Kto za pravdu horí.

Viliam SOLOVIČ, foto autor

Pri rodnom dome kpt. Miloša Uhra v Lubine zľava: Ján Hulínek, Zora Uhrová, starosta Martin Beňatinský a Juraj Drotár.

So súborom prelínajúcich sa podujatíV Liptovskej Osade sa tohtoročné oslavy SNP niesli v duchu via-cerých vzájomne sa dopĺňajúcich podujatí.

Najprv sa členovia SZPB stretli na brigáde v Korytnici pri Pamätníku SNP. Upratali tam okolie a vyčistili prístupové cesty. Potom sa s vedením obce zhromaždili pri pamätníku v L. Osade a pripomenuli si tunajšie uda-losti spred 71 rokov. Ďalším podujatím bol hromadný turistický výstup na vrch Zvolen, odkiaľ

naše kroky viedli po magistrále Veľkej Fatry späť domov. Oslavy SNP sa nám tento rok naozaj vydarili. Za najcennejšie považuje-

me, že sa ich zúčastnili nie len starší občania, ale aj deti. Veď práve mládež by si mala osvojovať dôležité medzníky vlastných dejín. J. KONÍČKOVÁ

V Muráni je to na násOslavy SNP v Muráni zorganizo-vala miestna ZO SZPB. Za obec boli prítomní starosta Roman Goldschmidt, poslanec obecného zastupiteľstva Svetoslav Albíni a, žiaľ, len niekoľko obyvateľov.

Program osláv dopĺňala svojim tradičným vystúpením spevácka skupina Levenda z Muráňa, vede-ná Evou Struhárovou, ktorá si tu za svoje výkony prevzala Ďakov-ný list od OblV SZPB Rožňava.

František LUKÁŠ

Žarnovičania myslia už na budúce oslavyV Žarnovici sa rozhodli priblížiť tradičnú vatru bliž-šie k občanom a preto ju so súhlasom Farnosti Žar-novica preniesli zo Skalky na Kalváriu. Aj časovo sa organizátori viac prispôsobili miestnym občanom.

Po kultúrnom programe pohovorila o význame SNP

členka OblV SZPB v Žiari nad Hronom Mária Števková. Ľudia prichádzali i odchádzali. Celkovo sa pri vatre

stretlo 98 ľudí rôzneho veku, čo bolo asi o tretinu menej ako minulý rok. No už dnes je jasné, čo treba spraviť, aby sa to o rok výrazne zlepšilo. Jozef PIECKA, snímka autor

BOJOVNÍK / 19 8

KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY

Slovenskí vojaci v TalianskuV júli 2014 ma oslovila Vlasta Perďochová zo Staškova. Naj-skôr sa mi poďakovala, že som založil webovú stránku www.oslobodenie.wbl.sk, ktorá sa venuje vojnovej histórii a najmä padlým v 2. svetovej vojne.

Dostala sa k nej náhodou po návrate z Talianska, kde hľada-la hrob svojho padlého strýka. Ten aj našla v malom mestečku Monteleone di Spoleto v pro-vincii Perugia. Od starostky tohto mesta a miestneho kňa-za dostala informáciu, že spolu s jej strýkom Pavlom Šupolom je tu pochovaných ďalších päť slovenských vojakov, o ktorých 70 rokov nik neprejavil záujem. Kňaz V. Perďochovej poskytol mená týchto padlých vojakov. Okrem Pavla Šupolu to boli: Ján Petričko, Kazimír Basta, Štefan Kuruc, Ján Paulovič a Pavol Pio varči. Všetci zahynuli po výbuchu počas leteckého náletu 10. júna 1944. Boli pochovaní ešte v ten deň na kresťanskom cintoríne v Monteleone di Spo-leto. Vtedajší kňaz don Enrico Ricci zapísal mená vojakov v la-tinčine do matriky zomrelých na miestnej fare.

Po 70 rokoch konečne úspech

Po návrate na Slovensko za-čala V. Perďochová pátrať po príbuzných týchto piatich voja-kov. Vzhľadom na to, že nema-la žiadne ďalšie údaje, sa jej to nedarilo. Začala teda hľadať na internete. Takto prišla na mňa.

V spolupráci s Vojenským archívom v Trnave som zis-til dátumy a miesto narodenia padlých. Následne som kontak-toval obecné úrady v obciach, z ktorých títo vojaci pochádzali. V štyroch prípadoch však o nich vôbec netušili, ani ich priezviská sa v týchto obciach nevyskytujú alebo ak sa aj v minulosti vysky-tovali, nik už v súčasnej dobe nežije. Iba Obecný úrad v Han-kovciach mi poskytol kontakt na pána Kuruca, ktorý mal byť príbuzný padlého Štefana Ku-ruca. Keď som mu zavolal bol veľmi prekvapený, že sa po 70 rokoch niekto zaujíma o padlého brata jeho matky. Vôbec netuši-li, čo sa s ním stalo, ako a kde skončil. Keď som mu povedal, že Štefan Kuruc je pochovaný v Taliansku, nechcel mi uveriť. Takouto zložitou cestou a vlast-ne aj vďaka náhode, sa aspoň jedna rodina dozvedela, kde je ich príbuzný pochovaný.

Slovenské jednotkyv Taliansku

V roku 1941 začali slovenskí vojaci svoje pôsobenie na vý-chodnom fronte, keď sa spolu s nemeckými jednotkami zú-častnili útoku proti Sovietske-mu zväzu. Slovenské jednotky

tvorili Rýchlu a Zaisťovaciu divíziu. V roku 1942 sa však Za-isťovacia divízia na východnom fronte stala nespoľahlivou, a tak padlo rozhodnutie ju reorgani-zovať.

Po reorganizácii a premenova-ní Zaisťovacej divízie na Tech-nickú brigádu (101. a 102. peší pluk) sa táto stala 25. októb-ra 1943 nebojovou jednotkou a z Minska sa začala cez Poľsko, Nemecko a Rakúsko presúvať do Talianska, do priestoru Imo-la-Ravenna-Cervia.

Úlohou brigády bolo budo-vanie opevnenia na pobreží Jadranského mora. Začiatkom júna 1944 dostala brigáda roz-kaz na presun do nového priesto-ru smerom na sever – na Gótsku líniu. Táto sa tiahla od mesta Pesaro na pobreží Jadranského mora po Viareggio pri Ligúr-skom mori. Práve počas tohto 400 kilometrového presunu boli jednotky Technickej brigády na-pádané spojeneckým letectvom.

Dňa 10. júna 1944 boli v ka-tastri mesta Monteleone di Spo-leto bombardovaní aj príslušníci 3. roty I. práporu 102. pešieho pluku. Počas náletu zahynuli šiesti slovenskí vojaci – Pavol Šupola, Ján Petričko, Kazimír Basta, Štefan Kuruc, Ján Paulo-vič a Pavol Piovarči. Údajne mal spolu s nimi zahynúť ešte jeden slovenský vojak, no jeho meno dodnes zostalo neznáme.

Mená a osudy Na základe mien sa podarilo

zistiť, odkiaľ pochádzali títo vo-jaci a ako sa do Talianska vôbec dostali. Možno si tu niekto nájde svojho predka, možno sa pozo-stalí konečne dozvedia, kde je ich blízky pochovaný.

PAVOL ŠUPOLA sa narodil 6. augusta 1922 v Staškove. Na vojenskú základnú službu bol prezentovaný 1. októbra 1942. Ako nováčik nastúpil k Pluku útočnej vozby v Martine.

JÁN PETRIČKO sa narodil 6. apríla 1922 v Hatalove. Dňa 1. októbra 1942 bol prezento-vaný k vykonaniu prezenčnej služby k Pešiemu pluku 6 v Bar-dejove. 17. septembra 1943 bol pridelený k Pionierskemu prá-poru 11 v Novom Meste nad Vá-hom. V novembri 1943 ho pre-ložili k Náhradnej rote Pešieho pluku 6 do Prešova a v decembri 1943 bol odoslaný do výcvi-kového strediska v Trebišove. 31. januára 1944 odvelený do poľa k Technickej brigáde do Talianska.

KAZIMÍR BASTA, narodený 17. júna 1921 v obci Ďurkov. Na vojenčinu bol prezentovaný 1. októbra 1942 k Delostrelec-kému pluku 12 v Kežmarku. Po základnom výcviku v Kežmarku bol 22. novembra 1943 pride-lený k Jazdeckému priezvedne-mu oddielu 2 v Michalovciach. 25. novembra 1943 ho odoslali

do poľa k Technickej brigáde do Talianska.

ŠTEFAN KURUC sa narodil 27. júla 1921 v Hankovciach. Do brannej moci bol zaradený 1. októbra 1942 k Jazdeckému priezvednému oddielu 2 v Mi-chalovciach.

JÁN PAULOVIČ, narodený 13. septembra 1921 v obci Belá. Prezentovaný bol 1. októbra 1942 a základný vojenský a technic-ký výcvik vykonal pri výcviko-vej rote Pionierskeho práporu 11 v Novom Meste nad Váhom. 16. augusta 1943 bol odoslaný do poľa, na východný front, k 3. pio-nierskej rote pri 2. pešej divízii. Koncom októbra 1943 bol s Tech-nickou brigádou presunutý do Ta-lianska.

PAVOL PIOVARČI sa narodil 19. januára 1922 v obci Hybe. 1. októbra 1942 bol povolaný do prezenčnej služby k Pionierske-mu práporu 11 v Novom Meste nad Váhom. Po základnom výcvi-ku bol 16. augusta 1943 odoslaný na východný front k 3. pionierskej rote pri 2. pešej divízii. Koncom októbra 1943 bol s Technickou brigádou presunutý do Talianska.

Všetci narukovali v rovna-ký deň, všetkých osud zavie-dol do Talianska, všetci za-hynuli v ten istý deň, všetci sú spolu pochovaní... Je to náhoda alebo osud? No nie o všetkých sa rodiny dozvede-li, nie o všetkých blízki vedia, kde skončila ich životná cesta a kde snívajú svoj večný sen.

Marcel Maniak

Môj otec Michal Bandurič (1886–1977) zanechal po sebe výpovede o kontaktoch s partizánmi v lesoch Vihorlatu a aj s ilegálnymi spolupra-covníkmi, napr. aj s Vasiľom Popovičom z obce Michajlov, či s Jánom Demjanom zo Sniny.

Demjan bol kominárom a profesia mu umož-ňovala hladko prechádzať cez kontroly maďar-ských žandárov, ako aj nemeckých sympatizan-tov. Vasiľ Popovič bol zase fotografom a ani on nemal obmedzovaný prechod cez rôzne kontroly. Lenže niekto ho zradil. Viackrát bol vypočúvaný nemeckými vojakmi a nakoniec bol zavraždený. Nemci ho zviazali reťazami a živého ho ťaha-li za motorovým vozidlom po roliach tak dlho, kým sa jeho telo úplne nerozpadlo. Zo súroden-cov mu žije sestra v Snine.

Z otcových dokumentovV jednom píše, že v roku 1944 dal prostred-

níctvom svojich dvoch detí (mňa a sestry Anny) avízo Jaškovi (Jozefovi) z Hrabovej Roztoky, že do ich obce prídu ráno nemeckí vojaci rekvíro-vať domáce zvieratá a iný majetok. Prezradil mu to brat Andrej, ktorému to zase prezradil jeden nemecký vojak.

Pamätám sa ako sa ma vtedy otec opýtal, že „synu, poznáš lesnú cestu do obce Hrabová Roztoka?“ Vtedy som mal 10 rokov, cestu som poznal, lebo často som chodil do prírody. Lenže mama ma samého nechcela pustiť a tak poslali so mnou aj sestru.

Neďaleko od dediny nás zastavil nemecky vo-jak (Ukrajinec z UPA) a spýtal sa nás, kam to tak večer ideme. Odpovedali sme mu, že po obede som pásol kravu a tá sa mi stratila. Tak ju ideme spolu hľadať do nášho chotára.

Ráno, keď do obce prišli vojaci, miestni obča-nia už boli ukrytí v lesoch a majetok si zachránili.

Ďalší zaujímavý záznam hovorí o ústupe Nem-

cov, ktorí zanechali v zákopoch veľa materiálu. Keď sa to našinci dozvedeli, začali ho zvážať do domácností.

Lenže, nebolo to jednoduché. Okolie zákopov bolo zamínované a tak mnohých zranilo. Jurajo-vi Vajdovi, Jurajovi Sejnovi-Fedorčinovi odtrhlo nohu, následkom čoho vykrvácali. Ďalší, Miko-laj Sejna stúpil na mínu a telo mu tak potrhalo, že ho pochovali priamo na mieste. Zraneniu sa nevyhol ani náš mladý kamarát Michal Sejna-Dovhoho, ktorého ranilo pri odmínovaní, z čoho sa liečil až do roku 1953. Táto rana sa mu i tak nikdy nescelila.

V našej obci v spomienkach žije aj takýto prí-pad. Do Červenej armády nastúpili dvaja ruskí bratia. Od tých čias sa nevideli pretože vojna ich porozdelovala po rôznych jednotkách. Osud to zariadil tak, že náhodne sa stretli až v našej obci. Keď sa stretli, tak sa objali a práve v tom momen-te dopadla blízko nich mína a oboch ich roztrhala.

Pochovaní boli pri kostole, ale v roku 1947 ich hrob premiestnili d o Humenného.

Druhá svetová vojna nám spôsobila veľa škôd

a ľudských tragédií. Mnohé otec zaznamenal, ktoré tu ani neuvádzam. Spomeniem ešte zabitie Anny Prislupčákovej (rodenej Libákovej) a jej dvojročnej dcéry pri leteckom nálete, padlých rodákov Michala Zajaca, Jána Chochruna a Jána Danka, ktorí sa už domov nevrátili...

Ivan BANDURIČ, st.

Moje predstavy o hrdinstve boli samozrejme značne romantické, akčné. Túžil som zajať nemeckú čatu, alebo zachrániť partizánsky oddiel ako Janko Giertli z Čierne-ho Balogu. Vyrástol som, no živého partizána som nikdy nestretol. Moji rodičia, hoci vojnu obaja zažili, veľa o nej nerozprávali. Až v puber-te som sa dozvedel, že mamu pred smrťou pri americkom nálete na Nové Zámky vlastným telom ochrá-nil strýko, ktorý v ten deň takto na-plnil svoj mladý život.

Ako dieťa som nerozumel tomu prečo ľudia nehovoria o svojich hrdinských činoch, o dobrodruž-stvách, o chvíľach keď im život vi-sel na vlásku?

Dnes viem. Mám tri dcéry a desí ma každá zmienka o vojne, kaž-dá fotka mŕtvych mladých mužov a osobitne žien a detí z konfl iktov na Ukrajine, v Líbyi, Sýrii, Palestí-ne... proste kdekoľvek.

Mám kamarátov, ktorí prežili bombardovanie Nového Sadu v bý-valej Juhoslávii a neradi o balkán-skej kríze rozprávajú. Kamarátku, ktorá s bábätkom na rukách tŕpla v pivnici, či si Tomahawk nevyberie

za cieľ susednú fabriku na výrobu pluhov pre podozrenie z vojnovej výroby.

Počul som mnohých rozprávať o vojne, no málokoho, kto ju zažil. Tí ľudia by ju totiž najradšej vytes-nili z pamäte.

Tak ako staršia pani z Udiče, kto-rú ako šesťročnú zachránili spod trosiek zbombardovanej školy, do-teraz nemôže vidieť ruiny, lebo jej je zle. A pritom všetci preživší sú plní humoru. Áno, aby zakryli rany, aby vzdorovali smutným spomien-kam, aby mohli žiť.

Ondrej Martiško je milý, vtipný a veľmi komunikatívny pán. Huncút, žiada sa povedať. Nepamätám si, že by som ho niekedy videl zachmúre-ného. Keď sa s ním dáte do reči, ho-diny vám bude hovoriť o výrobe syra, lebo ho roky robil, ale ani sa nezmie-ni, že tri desaťročia riadil mliekareň. No a to, že bojoval v Povstaní vám prezradia len metále na saku, keď ho vidíte klaňať sa pamätníku obetiam vojny. Lebo takto, a teraz to viem, takto nenápadne vyzerajú hrdinovia. Nezdôrazňujú čo prežili, naopak, zdôrazňujú a varujú, aby sme to ne-prežili my. Peter Hudák

Vojnové čriepky Michala Banduriča Nenápadný hrdinaOd malička som mal bojovníkov SNP vo veľkej úcte. Vlčie diery, Kapi-tán Dabač, seriál – V tieni vlkov..., to boli filmy, na ktorých vyrastala moja generácia a ktoré v mojej naivnej chlapčenskej duši vzbudzo-vali pocit národnej hrdosti. Hrdosti na nepoddajných hrdinov, ktorí za cenu vlastného života bojovali proti sto ráz silnejším okupantom, odhodlaní biť sa o každú piaď zeme.

9 BOJOVNÍK / 19

HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA Viete, že...?...Japonci premenili Mandžusko za 14 rokov nadvlády (1931–1945) na hospodársku i vojenskú pevnosť?

V roku 1931 sa tam nachádzalo iba 7 letísk a pristáva-cích plôch, 7 vojenských skladov... No v roku 1945 tam bolo už 416 letísk a 870 vojenských skladov.

V počte ciest pre automobily bol prírastok nasledovný: takmer nula v roku 1931 a 22 tisíc km v roku 1945, pri železniciach 6 140 km / 19 800 km, kasárne – 1 931 na 7 divízií / 1945 na 55 (resp. až 72) divízií...

Obdobné prírastky boli zaznamenané aj v Kórei.

...existoval aj nepotopiteľný kocúr menom Sam?Ak ste videli fi lm Pearl Harbor, ktorý zachytáva dôležitý

míľnik v druhej svetovej vojne, bola tam dojímavá scéna s kocúrom, ktorý prežil potopenie vojnovej lode. Lenže táto scéna nebola šikovným ťahom režiséra, aby vytlačila z di-vákov ďalšie slzy, ale scéna, ktorá zachytáva niekdajšiu realitu.

Kocúr Sam slúžil ako lovec potkanov na nemeckej voj-novej lodi Bismarck, ktorú potopili. Prežilo 115 z 2 200 členov posádky a Sam. Našli ho na jednej z trosiek plá-vať britskí vojaci. Dali mu meno Oscar a povolali ho do rovnakej služby na plavidle HMS Cossack, ktoré rovnako poslalo ku dnu torpédo. A Sam (Oscar) opäť prežil. Lie-tadlom ho previezli na ďalšiu loď HMS Ark Royal a môže-te hádať, čo sa stalo s touto loďou a so Samom? Presne tak, loď šla ku dnu a Sam to prežil. Údajne ho z vody vytiahli nahnevaného a poslali ho do dôchodku do Belfastu s pre-zývkou Nepotopiteľný Sam. Tam žil ďalších 14 rokov.

...Američania chceli Japoncov zničiť najprv ich vlastný-mi sopkami?

V januári 1944 sa objavila veľmi zaujímavá teória profe-sora Harolda O. Whitnalla, vychádzajúca zo zaujímavého nápadu, ktorý bol súčasne názvom štúdie – Vieme zaútočiť na Japoncov z hlbín?

V praxi išlo o umelú aktiváciu sopiek, pretože nie je ta-jomstvom, že z nich majú Japonci naozaj obrovský strach. Spojené štáty chceli sopky premeniť na detonačné zbrane.

Sopky boli nakoniec nahradené atómovými bombami, ktoré zrovnali so zemou Hirošimu a Nagasaki.

Táto teória sa mnohým zdala pritiahnutá za vlasy, ale teore ticky môže byť funkčná. V krátkosti – ak je sopka tesne pred výbuchom, stačí malá bomba, aby sa rozpútalo peklo. Myšlienka sa zapáčila aj prezidentovi Roosevelto-vi, ale nikdy nebola realizovaná.

(Jedna veľmoc s ňou ráta dodnes – v súvislosti s akti-vizáciou megasopky pod Yellowstonským národným par-kom v USA.)

...dnes odovzdávané purpurové srdcia sú z čias vojny?

Tentoraz nehovoríme o dejinách, ale o výrobe. Američa-nia vo vojne predpokladali oveľa väčšie straty na životoch. Plánovaná invázia do Japonska spôsobila, že dali vyrobiť 1 506 000 vojnových ocenení, ktoré poznáme ako Purpuro-vé srdce. Lenže pre atómové bomby a sovietske vyhláse-nie vojny Japonsku sa operácia nekonala a vyznamenania zostali v skladoch. Preto sa rozdávajú dodnes. Je to jediná vec, ktorá po vojne zostala dlhodobo v statuse – nadstav. Ostatné z druhej svetovej vojny ako tanky, či guľky sa buď rozpredali, použili, alebo zošrotovali.

...smrtiaci plyn a pomník majú rovnakých výrobcov?

Pamätník holokaustu v Berlíne má špeciálny náter, lát-ku, ktorá odolá vandalom, ktorí by na pomník chceli na-kresliť, alebo napísať nejaké graffi ti.

Toto je naozaj zvláštne, pretože náter na pomník dodala rovnaká spoločnosť, ktorá vyrábala aj smrtiaci plyn Cyk-lón B. Práve ten, ako je známe, sa používal na fyzickú lik-vidáciu väzňov v koncentračných táboroch.

...aj penicilín sa recykloval?

Lieky boli potrebné a bolo ich málo, zdravotnícky mate-riál bol vôbec veľkým nedostatkovým tovaro m. Preto bolo potrebné vymyslieť spôsob, ako ho recyklovať.

Lekári prišli na zaujímavý spôsob, napríklad pri penici-líne. Recyklovali ho z moču vojakov, ktorí ním boli práve liečení.

Prežitkom to nie je ani dnes. I dnes sa takto dajú liečivá využívať. Ale len tie, ktoré sa cestou cez telo nerozložia. Penicilín je na to ako stvorený. A. MIKUNDOVÁ

Yoshida pochyboval o právoplat-nosti vyhlásenia, že po podpísaní Zmluvy o pripojení Kórei k Japonsku štát bojoval na strane USA a V. Bri-tánie, bol však prinútený s Dullesom súhlasiť. V. Británia napriek tomu protestovala, vyhlásiac, že Kórea bola v tábore porazených. A tak po-žiadavka kórejskej strany nebola uspokojená.

Bez ohľadu na protesty zrealizo-val prezident Kórei Rhee Syngman tzv. Líniu Li Syn-Mana v Japonskom a vo Východočínskom mori, pone-chajúc si ostrovy Tokdó (po japonsky Takešima) na kórejskej strane.

Podľa profesora Univerzity Ferris Michihiko Shinjo, južná Kórea sa do-dnes nevie zbaviť historickej traumy z 35-ročného poníženia, spôsobenej pripojením Kórei k Japonsku.

Bez ohľadu na to, že v roku 1945 bolo Japonsko porazené Spojenými štátmi, južná Kórea sa nevie vzdať

mýtu, že Japonsko zvrhla sama a aj štát si sama vytvorila.

Rovnakú traumu prežíva dnes aj Čína. Britský časopis The Econo-mist píše, že tvrdenia Komunistickej strany Číny o tom, že ona zohrala dô-ležitú úlohu pri zničení japonského militarizmu, sú neudržateľné. Peking falšuje dejiny.

The Economist prináša fakty, v sú-lade s ktorými nebojovala s japon-skými vojskami komunistická, ale nepriateľská „Čínska národná ľudová strana“ (Homindan). Keď bol vytvo-rený Druhý zjednotený front, sily ko-munistickej strany plnili len podpor-né funkcie, viedli partizánsku vojnu.

V tomto zmysle sa záujmy Číny a južnej Kórei zhodujú: potrebujú vytvoriť mýtus o víťazstve nad Ja-ponskom. Zvláštne je to, že zúčastniť sa toho chce aj prezident Putin.

ZSSR, ktorý je predchodcom Ruska, zaútočil svojho času proti Ja-

ponsku, čím porušil sovietsko-japon-skú dohodu o neutralite. K 5. septem-bru obsadil „severné územia“.

Napriek tomu sa v ofi ciálnej so-vietskej histórii 2. sv. vojny hovo-rí, že Kurilské ostrovy boli dobyté 1. septembra. Ide o to, že boje sa mali skončiť do 2. septembra, keď bola na palube Missouri Japonskom podpísa-ná kapitulácia. Inak by ZSSR nemo-hol získať suverenitu nad ostrovmi. Tak konajú zbabelci.

Nedávno ruský premiér Dmitrij Medvedev navštívil Iturup. V odpo-vedi na kritiku japonskej vlády MZV RF odporovalo: „Tokio pokračuje v popieraní všeobecne uznaných výsledkov druhej svetovej vojny“. Správne by sa mali nazývať „nezá-konnými výsledkami“.

Pretože tak Čína, ako aj Rusko s juž-nou Kóreou, ktoré sa zúčastnia osláv dňa víťazstva nad Japonskom, si z tejto vojny nesú rovnaké zastarané traumy.

Vyplýva z toho len jeden záver. Že všetky tri krajiny využívajú dejiny na svoje zištné ciele.

Možno, že politika, ktorú robí pre-zidentka Kórei Park Geun-hye vo vzťahu k Číne je pokračovaním kom-plexu malého štátu. Kórea pohodlne pláva medzi takými veľmocami ako Japonsko, USA, Čína a Rusko, usilu-júc sa neocitnúť sa pod vplyvom len jednej z nich. Napriek tomu podobná strategická neurčitosť neprinesie Kó-rei žiadnu výhodu.

Podľa Sankei Shimbun, Japonsko, august 2015

Čína, južná Kórea a Rusko:zrod mýtu o víťazných štátoch

Tento článok je dôležitý na poznanie, že vojnoví víťazi to dnes nemajú ľahké ani na Ďalekom východe. I tam žijú pokusy aspoň právne rozmazať to, čo „podpísali“ zbrane a krv víťazov.

V septembri 1951 požiadala južná Kórea USA, aby mohla podpísať San-franciskú mierovú zmluvu v úlohe víťazného štátu. Poradca štátneho tajomníka John Dulles požadoval od japonského predsedu vlády Shige-ru Yoshidu prijať tieto podmienky vzhľadom na výsledky vojny v Kórei.

Vedec rozvial 5 mýtov o hirošimskej bombePrvý mýtus: Bomba pomohla ukončiť 2. sv. vojnu, pretože pri-nútila Japonsko kapitulovať.

Pre mnohých, vrátane škôl a to nielen v USA, ide o jediné vysvet-lenie, uvádza profesor dejín diplo-macie Kalifornskej univerzity Gregg Harken v The Washington Post. Lenže zo záznamov vtedajšej japon-skej vlády vyplýva, že všetko bolo zložitejšie. Zdá sa, že šokom pre Japonsko sa nestalo bombardovanie Hirošimi, ale vstup ZSSR do vojny s ním.

Japonci totiž dovtedy dúfali, že ZSSR sa stane sprostredkovateľom mierových rozhovorov. Čiže spo-ločnými rozhodujúcimi faktormi na podporu kapitulácie sa stalo bom-bardovanie Hirošimi (Nagasaki) a vojenský tlak Ruska, uvádza his-torik.

Druhý mýtus: Atómová bomba zachránila život 500 tisícom Ame-ričanov.

Americký prezident Harry Tru-man v memoároch spomínal: velenie americkej armády mu tvrdilo, že pri vpáde do Japonska môže padnúť pol milióna Američanov. Lenže v júni 1945 Spoločný výbor vojnového plánovania USA predpovedal, že straty USA pri vpáde do Japonska budú činiť 193 tisíc vojakov, z toho 40 tisíc mŕtvych.

Tretí mýtus: Vpád do Japonska bol jedinou alternatívou atómovej bomby.

Profesor vysvetľuje: Okrem pokra-

čovania klasického bom ba rdovan i a a námornej blokády sa v tom čase uva-žovalo o ďalších dvoch variantoch postupu.

Prvý: Pozvať po-zorovateľov z Ja-ponska a ďalších štátov a predviesť im ukážkový vý-buch atómovej bom by na neobýva-nom ostrove alebo v púšti. Tento variant bol odmietnu-tý, pretože v auguste 1945 existovali len dve bomby, navyše predvedenie mohlo byť neúspešné.

Druhý: Súhlasiť s kapituláciou Ja-ponska s niektorými výhradami. Ja-ponci nechceli, aby sa s imperátorom Hirohitom nakladalo ako s vojnovým zločincom. Autor článku pozname-náva – aj keď cisár kapituloval bez-podmienečne, „podmienka o imperá-torovi“ bola splnená post factum.

Mýtus štvrtý: Japoncov pred bombardovaním varovali.

Profesor vysvetľuje, že pred oby-čajným americkým bombardovaním boli na japonské mestá zhadzova-né letáky, ktorými obyčajných Ja-poncov vyzývali na útek. Truman v rozhlase vyhlásil o nadchádzajúcej „vzdušnej pustošivej záplave, dopo-siaľ pre tento svet nevídanej“. Lenže „konkrétnych upozornení pre mes-tá, vybraných za ciele atómového úderu, nikdy nebolo“, píše Harken.

USA sa totiž báli, že Japonci lietadlá s atómovými bombami zostrelia.

Mýtus piaty: Moment bombar-dovania bol zvolený na získanie výhody pred Ruskom v diplomacii a stal sa politickým „tromfom“ v rannej fáze studenej vojny.

Historici – revizionisti tvrdia: Ame-rickí politici dúfali, že s pomocou bomby ukončia vojnu s Japonskom dávno predtým, ako ZSSR nadobud-ne značnú rolu v povojnových doho-dách o mieri. Lenže v skutočnosti bol moment úderu zvolený na základe názorov vojakov, uvádza expert.

Minister USA pre otázky vojny Henry L. Stimson a štátny tajom-ník James F. Byrnes naozaj dúfali, že atómovka sa stane „tromfom“ vo vzťahoch so ZSSR, no v septembri 1945 sa Byrnes sťažoval, že soviet-ski predstavitelia sú „tvrdohlaví, svojvoľní a nič ich nevystraší,“ uvá-dza inopressa.ru. Podľa The Washington Post

a www.rosbalt.ru, august 2015

BOJOVNÍK / 19 10

Bratislava 9 s 89-ročným Horymírom Máchom. Breznička s 94-ročným Pav-lom Frančokom a 89-ročnou Helenou Olšiakovou. Kordíky s 83-ročnou Máriou Bírešovou.

Novosad s 89-ročným Joze-fom Potockým. Stará Turá so 67-ročným Miroslavom Kubečkom. Turany s 95-ročnou Boženou Vandlíkovou.Česť ich nehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

Dňa 9. septembra 2015 sme sa navždy rozlúčili s naším členom Ga-brielom Hulmanom, ktorý by sa bol 21. novembra dožil 69 rokov.

Ešte pred pár dňami sme spolu sedeli a robili plány, ako budeme postupovať pri dokumentovaní pamät níkov v regióne Turca.

Gaba sme poznali ako aktívneho, pracovitého a obetavého čle-na nášho zväzu. Jeho nápady, rady, poučenia a povzbudivé slová nám budú chýbať. Bol podpredsedom ZO Martin-Sever, predsedom HDK pri OblV SZPB Martin, členom HDK pri ÚR SZPB a zároveň aj aktívnym lektorom pri objasňovaní našej histórie na základných školách.

S úctou budeme na Teba Gabo spomínať!Česť Tvojej pamiatke. Členovia oblastnej organizácie SZPB Martin

Rozlúčka s naším GabomVo veku 94 rokov opustil naše rady (4. 9. 2015)

dlhoročný funkcionár a člen SZPB Pavel FRAN-ČOK z Mládzova. Narodil sa 10. júla 1921 v Mlá-dzove, v maloroľníckej rodine. Detstvo nemal ľahké. Povolaním bol požiarnik, základnú vojen-skú službu si plnil v Bratislave. Mal len 23 ro-kov, keď sa ako vojak slovenskej armády zapojil do SNP. Bojoval v okolí Korytnice a Liptovskej Lúžnej. Pri jednej z vojenských akcií ich na Lip-tove zajali Nemci. Naložili ich do vagónov „do-bytčákov“ a odvliekli do koncentračného tábora v Landsdorfe. Utrpenie, ktoré tu zažil zanechalo v ňom hlboké rany na tele i duši. Po oslobodení sa rozhodol konať. Celý svoj ďalší život zasvätil myšlienke boja proti vojne. Hovoril, že vojna je

najväčší nezmysel ľudského konania. Zastával funkciu tajomníka a neskôr predsedu Okresného výboru SZPB v Lučenci a potom v Poltári. Bol členom Ústrednej rady SZPB. Od roku 2004 aj členom vojnových veteránov pri MO SR v hod-nosti poručíka. Za jeho odvahu a činy ho oceni-li rôznymi vyznamenaniami. Naposledy dostal medaily: 70. výročia ukončenia 2. svetovej voj-ny a 70. výročia SNP, ktorú mu udelilo MO SR a medailu Veľkej vlasteneckej vojny, ktorú pri príležitosti 70. výročia ukončenia 2. sv. vojny udelila RF výnosom prezidenta Vladimíra Putina.

Pavel FRANČOK bol pre nás dobrým učiteľom a my jeho odkaz ponesieme ďalej. Dôstojne sme sa s ním rozlúčili a v našich spomienkach si ho navždy zachováme.

Mária ŠVIKRUHOVÁ, Oblastný výbor SZPB v Lučenci

Odpočívajte v pokoji

Ján Sedlák z Krajného, časť Ma tejovec, sa už nedožil toh-toročných krajských osláv 71. výročia SNP pri pamätní-ku na vrchu Roh pri Ľubine (23. 8. 2015), na ktorých sa pravidelne zúčastňoval.

Zomrel nečakane 1. 5. 2015 vo veku 84 rokov. V čase povstania, keď mal necelých 14 rokov bol prevádzačom a partizánskou spojkou. Poznal sa s kapitánom Milošom Uhrom a s niektorými jeho spolubojovníkmi, s ktorý-mi je pochovaný práve na vrchu

Roh. Ján Sedlák bol dlhoroč-ným členom SZPB v obci Kraj-né (niekoľko rokov i predsedom ZO SZPB) i členom OblV SZPB

v Novom Meste nad Váhom. Bol ocenený mnohými vyznamena-niami, vrátane SZPB.

OblV SZPB Nové Mesto nad Váhom

Česť jehopamiatke

Na snímke zo dňa 22. 2. 2015 Ján Sedlák pri pamätníku Padlých a umučených v Cetune, kde zahynul i kpt. Miloš Uher.

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú• Bratislava 3: Barbora Kováčo-vá 85 rokov.• Bratislava 4: Ema Šajnohová 100 rokov.• Bratislava 7: RSDr. Emília Michalíková 84, Ida Podlucká a Olga Vaculová 83 rokov.• Bratislava 9: Jaroslav Lenko 95, Viera Nosková a Ján Borota 90 rokov.• Bratislava 12: Rudolf Kulíšek 94 rokov.• Bratislava 16: Štefánia Valúš-ková 88 rokov.• Bratislava 18: Ing. Rudolf Lachkovič 93 a PhDr. Milan Má-lek 86 rokov.• Bratislava 19: Ing. Václav Červenka 70 rokov.• Bratislava 24: prof. Ing. Miro-slav Chmúrny 94 rokov.• Bzince p/Javorinou – Cetuna: Alžbeta Gašparíková 94 rokov.• Bernolákovo: Helena Černay-ová 65 rokov.• Bošáca: Emília Adámková 96 rokov.• Banská Bystrica – Uhlisko: Ing. Mária Ungerová 87 rokov.• Banská Bystrica – Tr. SNP: Jozef Bacúr 75 a Dana Kaducová 50 rokov.• Banská Bystrica – Obr. mie-ru: Viera Uhrínová 86 rokov.• Banská Bystrica – ZO gen. I. Gibalu – Fončorda: doc. Ing. Zita Janotková 86, Ing. Ján Pa-česa 70 a JUDr. Dušan Kazár 65 rokov.• Banská Bystrica – Stred: Karol Štaudinger 87, Luba Barošová 65 a Oľga Pecháčová 60 rokov.• Bardejov 1: Alojz Fuňák 94, Mária Krakovská 91, Anna Špá-ková 88 a Mária Leščišinová 85 rokov.• Bardejov 2: Mária Holevová 91, Ing. Bartolomej Novotný 70 a Dušan Gonšenica 60 rokov.• Bardejov 3: Anna Gurská 60 rokov.• Bardejov 4: Ján Lazor 65 ro-kov.

• Beloveža: Jozef Balenčin 60 rokov.• Bystré: Mária Rišková 70 ro-kov.• Čierny Potok: Ľudmila Ter-nóczka 70 rokov.• Čaňa: Jana Sročenská 55 ro-kov.• Dolné Vestenice: Mária Ma-sárová 89 a Irena Plichtová 65 rokov.• Dunajská Streda: Jarmila Bel-jaková 81 rokov.• Hrachovo: Emília Hrušková 65 a Tatiana Klimová 50 rokov.• Hniezdne: Božena Majosteko-vá 70 a Kristína Mačugová 45 rokov.• Hanušovce: Zuzana Sabová 89 rokov.• Hertník: Mária Lenártová 93 rokov.• Hrabské: Katarína Čižmárová 87 rokov.• Chmeľová: Demeter Greňo 92 rokov.• Chtelnica: Mária Rešková 90 rokov.• Istebné: Dušan Sabol 60 rokov.• Kremnica: Elza Červeňová 93 a Karol Klobušický 35 rokov.• Kláštor p/Znievom: Ján Baleja 75 rokov.• Košice – Staré Mesto: Paulí-na Baťalová a Michal Iman 89 rokov.• Komárno: Irena Böhmová 87, Hildegarda Servanská a Mária Magdolénová 86, Anna Kudlá-ková a Ing. Ladislav Urban, CSc. 81, Helena Ražná a Ladislav Tóth 75, Vladimír Kulhavý 60 rokov.• Kráľovský Chlmec: Mária Dzurková 60 rokov.• Liptovská Teplička: Mária Černohorská 90 rokov.• Lipovec: Aurel Horský 87 ro-kov.• Malinová: Božena Palešová 88 rokov.• Myjava: Ing. Tibor Kozánek 84 rokov.

• Medzilaborce: Ivan Gališin 92 a Eugénia Jancurová 88 rokov.• Marhaň: Mária Havirová 94 rokov.• Mikulášová: Andrej Rostocký 91 a Peter Rusiňák 55 rokov.• Martin – Stred: Štefan Kusý 80 rokov.• Martin – Východ: Ivan Lukáč 87 a Jela Zajacová 81 rokov.• Nitra – Horné mesto: Irena Kertészová 75 rokov.• Nižná Olšava: Mária Kostur-ská 92 rokov.• Necpaly: Mária Janotová 83 rokov.• Novosad: Mária Sotáková 84 rokov.• Prašník: Anna Palanská 92 ro-kov.• Prievidza pri HBP: Agneša Mazániková 87, Helena Berešo-vá a Ján Žiak 65 rokov.• Pezinok: Jaroslav Skúpy 83 rokov.• Považská Bystrica: Anna Bla-nárová 80 rokov.• Piešťany: Ernest Bagi 95, Voj-tech Javorka a Tibor Urbánek 93, Viera Bedrnová a Lýgia Pú-čeková 90, Kornel Kubani 88, Jozefína Chebeňová 87, Helena Selešová 84, Anna Foltánová 83 a Mária Hložková 80 rokov. • Podhradie: Mária Turčeková 80 rokov.• Revúca – ZO gen. Viesta: Má-ria Čipková a Ladislav Machava 84, Ján Debnár 81 a Zuzana Hra-dická 80 rokov.• Rimavská Sobota 1: Helena Počilová 91, Júlia Červienková

90, Aurélia Tereková 83 a Ing. Aneta Varcigová 50 rokov.• Rimavská Sobota 2: Gabriela Jariabková 87, Jozef Hukel 86, Ing. Ján Károly 82, Pavol Belán 75 a Miroslav Zachar 50 rokov.• Skýcov: Ľudmila Minárová 87 a Katarína Černáková 55 rokov.• Stará Ľubovňa: RSDr. Ján Troščák 75 a Mgr. Marta Brone-ková 65 rokov.• Selce: Marián Paško 65 rokov.• Sučany: Antónia Neumanová 80 a Ing. Milan Mázor 40 rokov.• Senec: Miroslav Ivaniš 65 ro-kov.• Senica: Anna Švancarová 86 rokov.• Sklabiňa: Ján Ďurík 92 rokov.• Staškovce: Mária Slivková 89 rokov.• Svidník: Pavel Gaľ 65 rokov.• Snakov: Mária Hrabčáková 55 rokov.• Sačurov: Mária Macušková 65 rokov.• Slovenská Kajňa: Anna Fec-ková 89 rokov.• Sečovce 1: Ján Ostapčúk 89 rokov.• Trebišov 1: Miroslav Centko 60 rokov.• Trebišov 2: Barbora Horňá-ková 84 a Mgr. Štefan Didlič 60 rokov.• Trenčín 1: Ladislav Orechov-ský 94 rokov.• Turany: Etela Majerová 94, Helena Hudryová 86 a Ján Vajda 50 rokov.• Trnava 2: Alžbeta Lančaričová 94 rokov.

• Valaská: Zlatica Dianišková 91 rokov.• Vráble: Ján Tužinský 85 ro-kov.• Vranov n/Topľou 3: Michal Bundzák 92 a Helena Sabolčáko-vá 88 rokov.• Vígľaš: Ondrej Fekiač 89 a Anna Húšťavová 88 rokov.• Veľaty: Helena Sabová 88, Mária Kazienková 87 a Mária Dociová 86 rokov.• Veľké Kapušany: Alica Fuzes-seriová 84 rokov.• Zemplínske Hradište: Terézia Marušková 75 rokov.• Zvolen – Centrum 1: Július Mihál 92 rokov.• Zvolen – Centrum 2: Štefan Hlivár 98, Zuzana Tatarková 93, Martin Gubančok 91, Anna Flíderová 90, Anna Pavlíková, Anna Valachová a Magda Gre-gáňová 87, Otília Šefl ová 85,Jo-zefa Šalagová 84, Ing. František Šušlík 75 a Ing. Peter Šebeň 45 rokov.• Závadka n/Hronom: Pavol Hruška 93 rokov.• Zvolenská Slatina: Ján Bahýľ 82 a Miroslav Sokáč 70 rokov.• Zborov: Serafi na Semaneková 84 rokov.• Žiar n/Hronom: Jaroslava Hu-linová 87, Monika Šusterová 83 a MVDr. Kazimír Wachtarczyk 81 rokov.• Žilina 1: Ladislav Hanzel 96 rokov.

Jubilantomsrdečne blahoželáme!

11 BOJOVNÍK / 19

Pozvánka do RevúcejMesto Revúca pod záštitou ministra obrany SR Martina Glváča

v spolupráci s Oblastnou organizáciou SZPB Rožňava, ZO SZPB generála Viesta Revúca a Klubom generálov SR

si Vás dovoľujú pozvať 24. 9. 2015 do Revúcejna spomienkovú slávnosť spojenú s konferenciou,

venovanú 125. výročiu narodenia revúckeho rodákaarmádneho generála Rudolfa Viesta

PROGRAM:

09.30 – 10.00 Prezentácia účastníkov(budova Mestského úradu v Revúcej)

10.00 SPOMIENKOVÁ SLÁVNOSŤ(Zhromaždenie účastníkov na Námestí slobody v Revúcej,pri buste armádneho generála Rudolfa Viesta)

Hymna Slovenskej republiky

Kladenie vencov

Báseň

Otvorenie, privítanie, príhovory

Udeľovanie pamätných medailí armádneho generála Rudolfa Viesta

Hymnická pieseň

Odborná konferencia: Armádny generál Rudolf Viest, známy – neznámy sa bude konať v Mestskom dome kultúry v Revúcej. Súčasťou jej programu bude aj odovzdanie cien pre víťazov ve-domostnej a výtvarnej súťaže detí.

Príspevky odbornej konferencie: 1.Vojenská služba Rudolfa Viesta do roku 1920 (Plk. Mgr. Milo-

slav Čaplovič, PhD., Vojenský historický ústav).

2. Rudolf Viest – dôstojník československej armády (1920 – 1939) (Mgr. Peter Chorvát, PhD., Vojenský historický ústav).

3. Vojenská služba Rudolfa Viesta v období druhej svetovej vojny (1939 – 1945) (plk. v. v. doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., Vojen-ský historický ústav).

Sprievodné podujatie: Armádny generál Rudolf Viest – výstava pri príležitosti 125. výro-čia narodenia (výstavná sieň, Mestský dom kultúry, Revúca)

Múzeum SNP má mobilnú aplikáciu

VHÚ na leteckých dňoch na SliačiV dňoch 29. až 30. augusta 2015 sa na leteckej základni Sliač uskutočnili Medzinárodné letecké dni – Slovak International Air Fest 2015, na ktorých sa zúčastnilo 14 krajín Európy.

VHÚ Bratislava v rámci progra-mu predstavil výstavu Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939–1945, ktorá návštevníkom priblí-žila zaujímavé, avšak aj tragické osudy niekoľkých významných osobností spojených s vojenskou minulosťou Slovenska.

Pre fanúšikov leteckej histórie predstavil historický unikát, čes-koslovenské lietadlo Avia B-33, ktoré sa do plnej krásy opäť „zrodilo“ pod šikovnými rukami

leteckých technikov na základni Vrtuľníkového krídla generálplu-kovníka Jána Ambruša v Prešove. Ide o jeden z mála exemplárov tohto lietadla, ktoré sa zachovali až do dnešných čias.

Na leteckých dňoch bola vy-stavená aj verná kópia britského stíhacieho lietadla Spitfi re pochá-dzajúca z Čiech. Na legendárnom lietadle tohto typu lietal aj jeden z najvýznamnejších čs. pilotov gene-rálmajor in memoriam Otto Smik.

Podmienky súťaže:Účastníci zhotovia fotografi e resp. selfi es na telefóne alebo fotoaparáte. Povinnou požiadavkou je prítomnosť na záberoch (okrem samotného súťa-žiaceho) ruskej symboliky alebo všeobecne známych symbolov Ruska (ako je, napríklad, štátny znak, štátna vlajka, Víťazná vlajka, Georgijevská stužka, matrioška, balalajka, národná kuchyňa, ľudové kroje a  pod.) alebo archi-tektonickej kompozície, súvisiacej s ruskými dejinami, na pozadí (chrámy, pomníky, pamätihodnosti a pod.).

Súťaž bude prezentovaná dvomi nomináciami:1. „Ja a Rusko“;2. „Rusi a Slováci – priatelia“ (na fotografi i musia byť zobrazení Slovák a Rus).

Fotografi e zasielajte na e-mailovú adresu: press@rusemb.sk (DÔLEŽITÉ! ako predmet uveďte „FOTOGRAFICKÁ SÚŤAŽ“).Je potrebné uviesť vaše meno, občianstvo, vek a mesto kde žijete.

Súťaž bude mať dve fázy: 1. Primárny výber z fotografi í doručených na uvedenú e-mailovú adresu.2. Vybrané práce budú zverejnené na našej stránke na „Facebook“ v samo-

statnom albume, na ktorom bude umožnené verejné hlasovanie podľa počtu lajkov.

V  každej nominácii budú vypísané tri ceny. Na fi nalistov čaká priateľské stretnutie na veľvyslanectve Ruska s odovzdaním pamätných cien a darče-kov, a na víťazov – prekvapenie.Po skončení súťaže bude usporiadaná výstava najlepších fotografi í.

Termín fotografickej súťaže: od 1. septembra do 1. novembra 2015.

Čakáme na Vaše kreatívne práce!

FANTAZÍRUJ, POSIELAJ, VYHRÁVAJ !

https://www.facebook.com/ambasadarus

Milí priatelia!Ruské veľvyslanectvo na Slovenskupozýva všetkých záujemcov k účastina fotografi ckej súťaži „JA A RUSKO“

bbb kkkk //// bbbb ddddd

Ide o aplikáciu, ktorá interaktívnym spôsobom pri-blíži informácie o múzeu, jeho histórii, Pamätník SNP, zbierkové predmety a aktuálne podujatia.

Čo mobilná aplikácia Múzeum SNP ponúka?Program osláv a kalendár pripravovaných podujatí.Virtuálneho sprievodcu expozíciami Múzea SNP.Informácie o exponátoch stálej expozície múzea.Informácie o skanzene ťažkej bojovej techniky.Informácie o histórii Múzea SNP.Dvojjazyčnú verziu – obsah aplikácie po slovensky

a po anglicky.Prístup a priamu komunikáciu cez sociálnu sieť.Používateľom smartfónov s podporovaným Blue-

tooth 4 umožní efektívnu orientáciu a pohyb medzi vy-stavenými exponátmi vďaka interaktívnej mape. Keď sa návštevník dostane do blízkosti vybraných exponá-tov skanzenu ťažkej bojovej techniky, zobrazí sa mu rozšírený popis o jednom zo štyroch kľúčových zbier-kových predmetov.

Mobilná aplikácia je na www.muzeumsnp.sk dostup-ná zdarma pre platformy Apple iOS a Google Android.

Aplikácia Múzeum SNP bude dostupná pre Android vo verzii 4.03 a vyššej alebo pre iPhone 4S a novší.

Pre plnohodnotné využívanie orientácie medzi vy-stavenými exponátmi je potrebný Android vo verzii 4.3 Podľa www.muzeumsnp.sk

Do prezentačného stánku VHÚ zavítal aj náčelník GŠ OS SR. Prezrel si 17 vystavovaných zbier-kových predmetov z fondu VHM a vypočul lektorský výklad. Pra-covníci z VHM Piešťany tu pre diváko v pripravili statickú ukážku ručných palných zbraní počnúc 1. svetovou vojnou až po súčas-nosť. Nechýbal ani raritný 9 mm československý samopal ČZ 247, z konca 40. rokov minulého sto-ročia, vyznačujúci sa špecifi ckou možnosťou plynulo meniť polohu zásobníka zo zvislej na vodorov-nú a naopak, aby sa mohla znížiť silueta strelca pri streľbe z ľahu.

Podľa vhu.sk, 8. 9. 2015

Na fronte – výstava v rámci Dňa obce BudimírDeň obce Budimír 2015, ktorý Budimírčania prichystali na 29. au-gusta 2015, mal okrem tradičného programu aj špecifické podu-jatia. Jedným z nich, ktoré evokoval aj dátum, bola výstava Na fronte, v starom kaštieli Florián, realizovaná v spolupráci s Kraj-ským múzeom v Prešove.

Na výstave venovanej 70. vý-ročiu oslobodenia obce a ukonče-nia 2. sv. vojny si jej návštevníci mohli obzrieť vojenské uniformy a rôzne vojenské predmety. Mali tiež možnosť vyskúšať si čistenie zbraní a ostrú streľbu pod záštitou Klubu vojenskej histórie Dargov.

V prízemí starého kaštieľa bola umiestnená fotogaléria o ruko-vaní a vojenčine. Na poschodí nainštalovala autorka a kurátor-ka výstavy Zuzana Kšenžighová expozíciu venovanú 2. sv. vojne a účastníkom národ ného boja za oslobodenie, zviazaných s obcou Budimír.

Jozef ANDREJČÁK (1921–2001). Rodák z Budimíra. Ako vojak narukoval do Slovenskej armá-dy a bol odvelený na východný front. Po stiahnutí na Slovensko sa zúčastnil SNP od 30. 8. do 2. 11. 1944. Zajatý bol nemeckou okupačnou armádou a odvlečený do koncentračného tábora v Ne-mecku, odkiaľ sa vrátil domov až v auguste 1945.

Jozef BIACOVSKÝ (1922–1944). Rodák z Budimíra. Ako vojak bol odvedený do Slovenskej armády. V čase vypuknutia povstania, bola jednotka, v ktorej slúžil, disloko-vaná na povstaleckom území. Do obranných bojov proti okupantom sa zapojil hneď na najťažšom úse-ku povstaleckého frontu. Hrdin-sky padol pri Strečne 8. 9. 1944. Pochovaný je na partizánskom cintoríne v Martine-Priekope.

Andrej JEDINÁK (1921–1975). Rodák z horného Zemplína, z Ňa-gova pri Medzilaborciach. Po na-

rukovaní a vyše polročnom výcvi-ku sa dostal k Rýchlej divízii. Dňa 1. 11. 1943 prešiel k Červenej ar-máde a od 1. 7. 1944 sa stal radis-tom delostreleckého pluku v 3. čs. samostatnej brigáde v ZSSR.

Štefan KICKO (1910–1990). Slovenským rodičom sa narodil v ďalekej Pennsylvánii (USA). V dospelosti sa vrátil do Budimí-ra. Ako účastník SNP bol zajatý nemeckou okupačnou armádou a odvlečený do koncentračného tábora Buchenwald v Nemecku. Po skončení vojny prežil život v obci Budimír.

Michal MACKANIČ (1918–1976). Rodák z malej dedinky Kalnište pri Giraltovciach. Po prechode frontu sa prihlásil do 1. čs. armád-neho zboru v ZSSR. Bol začle-nený do 9. pešieho práporu 4. čs. samostatnej brigády v ZSSR. Je vyznamenaný Československým vojnovým krížom 1939. Po skon-čení vojny prežil svoj život v obci Budimír.

Andrej MAKO (1923–1993). Slo-venským rodičom, Budimírča-nom, sa narodil v americkom Pittsburghu. Rodina sa neskôr vrátila do Budimíra. V obci je dodnes familiárne známy ako „Andy“. Ako účastník SNP bol zajatý nemeckou okupačnou ar-mádou. Záver vojny strávil vo väzení v koncentračných táboroch Ravensbrück a Sachsenhaussen v Nemecku. To sa prejavilo aj na jeho zdravotnom stave. Po vojne žil v obci Budimír.

Andrej PLESKO (1910–1973). Rodený Budimírčan. Základnú

vojenskú službu odslúžil v Čes-koslovenskej armáde v rokoch 1930–1932. Ako záložník sa zú-častnil mobilizácie, ktorá bola vyhlásená v septembri 1938. Bo-jov za národné oslobodenie sa zúčastnil ako partizán a neskôr aj príslušník 3. čs. samostatnej bri-gády v ZSSR. Po skončení vojny žil v obci Budimír.

Anton METEŇKO, člen ZO SZPB Košice-juhsnímka Z. Kšenžighová

Pri pódiu si mohli návštevníci podujatia pozrieť aj výtvory drevorezbárov. Napríklad Sta-nislav Polek je autorom takmer 3-metrovej sochy PARTIZÁN.

Správne vylúštenie tajničky z č. 16–17 znie: Bez dôvery niet priateľstva.Knihu posielame Antónii Ďurovskej do Čajkova.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORURU

V ydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktor Dr. Vladimír Mikunda, editor Dr. Vladimír Dobrovič, redaktorka Mgr. Adriana Mikundová, tel. 02/38 10 49 48 • Internet: www.szpb.sk, e-mail redakcia: sefredaktor@szpb.sk, bojovnik@szpb.sk, zlata.haringova@szpb.sk • Redakčná rada: predseda – Viliam Solovič, tajomník Dr. Vladimír Dobrovič, členovia – Doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., JUDr. Ján Fančovič, Dr. Anton Hoffmann, Mgr. Ľubomír Jančo, Doc. PhDr. Viliam Longauer, CSc., JUDr. Jozef Pupala, PaedDr. Jozef Rodák. • Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • IČO 00177431 • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov) • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Účelové stredisko predplatiteľských služieb, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Grösslingova 45, 811 09 Bratislava • Grafi cká úprava: Peter Procházka – G-T-P. Ročník XXXIX (LX) • Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08. Titul neprešiel jazykovou korektúrou.

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

HISTORICKÝ KALENDÁRKTORÝ JE PROSTREDNÝ,opýtal sa v Jalte Stalin Churchilla

ČítaníčkoVo voľnom čase počas Jalt-skej konferencie Josif Visa-rio novič Stalin, Franklin De-lano Roosevelt a Winston Churchill oddychovali mimo ostatných. W. Churchill mal dobrú náladu a tak sa rozho-dol zažartovať si na účet J. V. Stalina. Je to pravda, že vy, Gruzínci,

máte vo zvyku podarovať hosťovi to, čo sa mu u vás zapáčilo?Áno! – odvetil zamyslený

Stalin.Mne sa zapáčil Livadijský

palác (letné sídlo posledného cára Mikuláša II. – pozn. red.). Môžem sa spoľahnúť na pohostinnosť podľa gruzínskych zvykov?

Stalin sa zamyslel a odvetil:Áno! No s podmienkou, že

vyriešite jednu úlohu. Churchill sa usmial a súhlasil.Stalin ukázal na tri svoje prsty

– palec, ukazovák a prostredník a pýta sa.Ktorý z nich je prostredný? Churchil sa zamyslel, no nako-

niec ukázal na prostredník.Nie! – hovorí Stalin. Roosevelt pozorujúc túto disku-

siu sa zasmial a ukázal na ukazo-vák, keďže je uprostred tých dvoch.Je to tento, hovorí.

Nie! – opäť na to Stalin a zasu-núc palec medzi tie dva (vytvoril „fi gu“) a s medzinárodne zrozu-miteľným gestom, dodal. Toto je on! Podľa ruských prameňov

21. september 1938 – Ľudový komisár zahraničných vecí ZSSR M. M. Litvinov vyhlasuje na zasadnutí Spoločnosti národov, že Sovietsky zväz je ochotný poskytnúť Československu okamžitú a účinnú pomoc. So-vietska vláda vyjadrila ochotu prísť Československu na pomoc dokonca aj bez účasti Francúzska, ak sa Československo bude samo brániť a po-žiada o pomoc. 21. september 1944 – 20. septembra prekročili väčšie sovietske jed-notky horského streleckého zboru Andreja Vedenina karpatský hrebeň a 21. septembra oslobodzujú prvú obec súčasného Slovenska – Kalinov. Oslobodzovanie územia predvojnovej ČSR sa začalo už v apríli 1944.22. september 1944 – Golian sa rozhodol vyprázdniť Turiec. Martin padol. Nastali zmätky, kritika vojenského velenia v SNR... 23. september 1928 – Na Bradle je slávnostne odhalená Štefánikova mohyla od architekta Jána Jurkoviča.23. september 1938 – Vyhlásená všeobecná mobilizácia, ČSR vstupuje do brannej pohotovosti.23. september 1938 – Ľudový komisár zahraničných vecí ZSSR M. M. Litvinov na Valnom zhromaždení Spoločnosti národov v Ženeve opä-tovne zdôraznil, že ZSSR je ochotný pomôcť Československu, ohroze-nému fašistickou agresiou.24. september 1944 – Bola uzavretá dohoda medzi Ukrajinským par-tizánskym štábom, I. ukrajinským frontom a moskovským vedením KSČ, na základe ktorej sa vytvoril Hlavný partizánsky štáb pre Sloven-sko. Do funkcie náčelníka ustanovili partizánskeho veliteľa plk. A. N. Asmolova. Veliteľom štábu sa stal K.Šmidke.25. september 1944 – Začal presun 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR z Kroscienka na Tri Duby lietadlami Li-2.25. september 1944 – Do boja je nasadený povstalecký pancierový vlak Hurban. Jeho hlavným úsekom je B. Bystrica – Diviaky, kde operuje od 3. do 25. 10. 1944.26. september 1944 – SNR prijíma nariadenie o generálnej previer-ke dôstojníckeho a poddôstojníckeho zboru armády. Predchádzali mu predsedníctva 12. 9. a 22. 9. (plus tajné rokovanie 23. 9.), ktoré rieši-li konkrétne chyby, nedostatky i prípady zbabelosti dôstojníkov, ktorí povstaniu narobili veľké škody.27. september 1940 – Podpis Paktu troch (Berlín – Rím – Tokio) na 10 rokov. Ešte predtým bol 22. 5. 1939 podpísaný Oceľový pakt medzi Ne-meckom a Talianskom. K Paktu troch sa 22. 11. pripojilo horthyovské Maďarsko, 23. 11. monarchofašistické Rumunsko, 22. 11. klerofašis-tická Slovenská republika a 1. 3. 1941 monarchofašistické Bulharsko. Prvý článok tohto paktu hovorí: „Japonsko uznáva a rešpektuje vede-nie Nemecka a Talianska pri nastoľovaní nového poriadku v Európe.“ V druhom článku sa zase Nemecko a Taliansko zaviazali uznať vedúcu úlohu Japonska pri zriaďovaní „nového poriadku“ v priestore „Veľká východná Ázia“.27. september 1941 – Podpísaná je sovietsko-československá vojenská dohoda, sovietska vláda prijala rozhodnutie povolávať do českosloven-ských jednotiek na území ZSSR „sovietskych občanov československej národnosti“.27. september 1944 – Sovietske lietadlá prepravili na Tri duby prvé roty 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR. 27. september 1944 – Povereníctvo SNR v B. Bystrici vydalo prvé smernice pre organizáciu a právomoc národných výborov.28. september 1941 – R. Heydrich vyhlasuje v Protektoráte stanné prá-vo a začína s represiami. Stanné právo trvá do 19. 1. 1942. Za toto ob-dobie bolo popravených 660 vlastencov.28. september 1941 – Z Islandu odchádza prvý konvoj v rámci vojnovej pomoci USA a Veľkej Británie Sovietskemu zväzu. Celkovo ich bolo 42 a v nich 722 britských, amerických a sovietskych transportov.28. september 2013 – Historický prielom. V OSN je schválená rezolú-cia o Sýrii. Znamenalo to, že Rusko a Čína (uplatnením svojho veta) po prvýkrát v histórii naplnili základnú rolu OSN – odvrátili nelegálny vojenský zásah agresorov do vnútorných záležitostí iného suverénneho štátu (Sýrie) nie vojenskými, ale diplomatickými prostriedkami. 29. september 1938 – Podpis Mníchovskej dohody (Nemecko, Talian-sko, V. Británia a Francúzsko). 30. 9. 1938 Petržalka a Devín pripadli nemeckej ríši.29. september 1941 – II. ilegálne vedenie KSS vydalo pokyny na orga-nizovanie Bojových jánošíkovských skupín. 29. september 1992 – Poslanec za SDĽ Pavol Kanis predložil SNR návrh zákona na vyhlásenie 29. augusta za štátny sviatok SR. Zo 128 prítomných poslancov „za“ Výročie SNP hlasovalo 89, „proti“ – 12, zdržali sa – 26 a 1 hlasoval chybne. 30. september 1943 – 1. čs. samostatná brigáda v ZSSR začala pre-sun na front. Má 3 517 mužov a žien, z toho 563 Čechov, 343 Slová-kov, 2 210 Rusínov a Ukrajincov, 401 osôb inej národnosti. Skladala sa z dvoch peších a jedného tankového práporu, z dvoch delostreleckých oddielov, z roty protilietadlových guľometov a batérie protilietadlových kanónov, z veliteľských a zabezpečovacích jednotiek.

„Hej, kamarát môj. Keď sme my boli mladí, mohli sme si vybrať ženu, ktorá vedela variť ako naša vlastná matka.

A dnes? Tí mladí už nájdu len takú, ktorá pije a fajčí ako naši otcovia!“

* * *„Jožko, mám problém. Milujem

krás ne dievča, ona miluje mňa a jej rodičia chcú, aby sme sa vza-li…“

„No, to je krásne. V čom vidíš ten problém?“

„Ako to len vysvetlím svojej žene!“

* * *„Nemáte pravdu chlapi. Všetci

vodiči nie sú hulváti. Niektorí vám zastavia, odvezú vás, dokonca vás pozvú na vínko, nechajú vás u seba prespať…“

„Už sa ti to niekedy stalo?“„Mne nie, ale mojej žene už nie-

koľkokrát.“* * *

„Vidíš to okienko rozsvietené na piatom poschodí?“

„Vidím a čo s ním?“„Tak tam som ešte pred rokmi

posielal tisíc božtekov. Teraz však posielam 100 eur alimentov!“

* * *„Chlapi, vidíte tú dámu s krás-

nymi prsiami? Tak tú som pripra-vil o poctivosť.“

„Táraš!“„Fakt! Pred rokmi som jej po-

žičal 500 eur a dodnes mi ich ne-vrátila!“

* * *Hovorí šéf zamestnancovi:„Z dá sa mi, že dnes nemáte

žiadnu chuť do práce!“

Odpoveď: „Mám, ale človek sa musí vedieť ovládať.“

* * *Môj dedo hovorí:„Svet sa neskutočne zmenil. Ja

si ešte pamätám na svoj prvý bozk a moja vnučka si už nepamätá na svojho prvého manžela.“

* * *„S kým bankujete vy? S mojim

krčmárom. Ten jediný mi dá 40 percent.“

* * *Naradovaná žena príde domov

a chváli sa:„Mám vodičský preukaz a teraz

precestujeme celý svet.“„Myslíš tento, alebo ten po-

smrtný?“* * *

„Drahý vstávaj už ide autobus!“„A čo ležím na ceste?“

pomôcky:AMIT, KEZ, NEN, ANAA,AMBITO, ED

pretekárv skokoch

kučery

dokonca

nemeckémužskémeno

trýzní

stáva saslabším

vylaďujú

staršíizraelskýpolitik

kanón

prívrženecskautingu

úbordžudistu

surovina navýrobu piva

1. časťtajničky predložka

zakasať

obriadil

sídlov Rusku

veľmi túžiť

obvod, polatinsky

obyvateľArábie

549 rím. číslicami

osobnézámeno

2. časťtajničky

ostrovv Polinézii

nespadne

naivnážena

EČVKrupiny

autor výroku:

STEVEN-SON

náhleochabnutieorganizmu

poskytnizdrav. pomoc

osobitný ziskz peňazí

citoslovcezvuku vrán

riekav Anglicku

žal

gniavi

dieža

zaodej

škriepka

namáhavárobota

cestujlietadlom

otázkana miesto

oslavuje

12mesiacov

značka pre technickúatmosféru

americkémuž. meno

citoslovcehlasu žaby

chem. zn.astátu

vzduch, po latinsky

3. časťtajničky

opytovacie zámeno

železnáruda

všetkov poriadku