vecné práva
DESCRIPTION
Vecné práva. Prednáška č.3 Anna Bandlerová, Katedra práva. OBČIANSKE PRÁVO. Je to právne odvetvie, ktoré upravuje: majetkové vzťahy a s nimi súvisiace osobné a osobno-majetkové vzťahy , pričom subjekty týchto vzťahov majú rovnaké postavenie a dispozičnú autonómiu. - PowerPoint PPT PresentationTRANSCRIPT
Vecné práva Prednáška č.3
Anna Bandlerová, Katedra práva
OBČIANSKE PRÁVO Je to právne odvetvie, ktoré upravuje:
majetkové vzťahy a s nimi súvisiace osobné a osobno-majetkové vzťahy,
pričom subjekty týchto vzťahov majú rovnaké postavenie a dispozičnú
autonómiu
Občianske právo Občianske právo
hmotné : Sústava právnych noriem ,ktoré stanovia ako sa majú ľudia chovať v spoločnosti bez toho, aby takéto chovanie vyžadovalo zásah štátneho orgánu
Občianske právo procesné : upravuje chovanie ľudí v konaní pred štátnymi orgánmi pri realizácii práva hmotného, ako aj chovanie štátneho orgánu, ktoré realizuje práva
Systém Občianskeho páva
1.Všeobecná časť – sú to ustanovenia spoločné pre všetky ostatné súčasti občianskeho práva (patrí sem najmä právna úprava :Subjektov občianskeho práva, právnych skutočností ,právnych úkonov)
2.Vecné práva
-vzťahujú sa na určitú vec a nie na subjekty tohto vzťahu (ako je to napr. pri záväzkovom práve )
- sem patria napr. vlastnícke právo, držba, vecné bremeno, záložné právo (majetkové vzťahy)
3.Dedičské právo
4.Záväzkové právoVo svojej všeobecnej časti sa zameriava na vznik a zánik záväzkov Vo svojej osobitnej časti upravuje konkrétne záväzkové vzťahy -zmluvy
5.Osobné a osobno majetkové právo,
-zahrňuje práva spojené priamo s
osobou , právo na život, smrť, s tvorivou duševnou činnosťou ..)
Vecné práva (Druhá časť OZ §123 až 151v
sú práva , ktoré sa vzťahujú na určitú vec a nie na subjekty tohto vzťahu ako je to napr. pri záväzkovom práve.
Vecné práva delíme na :
A)Vlastnícke práva(§§123 až 151 OZ) B)Práva k cudzím veciam (§§151a až
151v)
A )Vlastnícke právo Je právom vecným,upravené je v §§123
až 151Vlastniť,znamená právo vlastníka v
medziach zákona predmet vlastníctva: držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s
ním.
Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti .
Všetkým vlastníkom sa poskytuje rovnaká právna ochrana.
Subjektom vlastníctva môže byť :
a) FO
b) PO
c) Štát
Povinnosti vlastníka :Vlastníkovi sa zakazuje: Ohroziť susedovu stavbu Nechať chovné zvieratá vnikať na susediaci
pozemok Obťažovať susedov hlukom,
prachom,popolčekom,dymom plynmi,parami, svetlom odpadom nad mieru primeranú pomerom
Povinnosti vlastníka : Nešetrne, v nevhodnej ročnej dobe
odstrániť zo svojej pôdy korene alebo vetvy stromu
Vlastníkovi sa prikazuje:
Strpieť aby bola jeho vec za úhradu použitá v stave núdze a v naliehavom verejnom záujme
VyvlastnenieVyvlastnenie –jeho podmienky sú stanovené
rámcovo v ÚSTAVE SR v čl. 20 ods.4- vyvlastnenie je možné iba:
V nevyhnutnej miere Vo verejnom záujme Na základe zákona Za primeranú náhradu
Všetky podmienky musia byť splnené súbežne
Podľa občianskeho zákonníka: vo verejnom záujme je možné vec
vyvlastniť , alebo právo vlastnícke obmedziť a to ak nie je možné dosiahnuť účel inak . Vyvlastnenie je možné iba v medziach zákona a za náhradu
Podrobnosti o vyvlastnení určuje stavebný zákon.
Vyvlastniť je možné na základe 15 dôvodov ( napr. verejnoprospešné stavby, diaľnice, vodohospodárskeho diela a pod.)
Pred vyvlastnením musí prísť k pokusu o dohodu ,ak nedôjde, tak sa pristúpi k vyvlastňovaciemu konaniu. Ak do dvoch rokov sa nevyužíva predmet vyvlastnenia na účel na čo bol vyvlastnený je nárok na zrušenie vyvlastnenia
Spôsob nadobudnutia vlastníctva Vznik vlastníctva
Spôsob nadobudnutia vlastníctva
1.Derivatívne
2.Originálne
1.Derivatívne:
a)medzi živými
b) pre prípad smrti
Spôsob nadobudnutia vlastníctva
a)Medzi živými : Prevodom (kúpna zmluva, Darovacia,
Zámenna, zmiešaná z.) Prechodom(Rozhodnutím št.orgánov,zo
zákona- vydržaním )
Spôsob nadobudnutia vlastníctva
b) pre prípad smrti Dedením
Spôsob nadobudnutia vlastníctva
1. Kúpnou zmluvou
2. Darovacou zmluvou
3. Inou zmluvou
4.dedením
5.rozhodnutím št.orgánu
6. Vydržaním
7.Na základe iných skutočností
Vznik vlastníctva Pri hnuteľných veciach Pri nehnuteľných veciach
Základný predpokladom prevodu vlastníckeho práva je uplatnenie antickej rímskej zásady
„nikto nemôže previesť na iného viac práv než má sám“
Zánik vlastníckeho práva 1. na základe právneho úkonu - zmluva
2. udalosťou – zánikom veci – smrťou vlastníka
– stratou veci– uplynutím vydržacej doby
3. na základe rozhodnutia štátneho orgánu– súd (PS, stavba) – správny
orgán
Držba ( §129 občianskeho zákonníka) Držiteľ je ten , kto s vecou nakladá ako s
vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Je to oprávnenie vlastníka .
Držba môže byť :
a) oprávnená-
b) neoprávnená
Vydržanie §134 OZ
Vydržanie je spôsob nadobudnutia vlastníctva takým spôsobom , že oprávnený držiteľ má veci nepretržite v držbe u hnuteľných vecí po dobu 3 rokov a u nehnuteľných vecí po dobu 10 rokov.(do tejto doby sa započíta aj doba po ktorú mal v držbe vec právny predchodca)
Predpoklad vydržania: Spôsobilý predmet vydržania Oprávnená držba Nepretržitá držba (3r, 10r)
Nie je možné nadobudnúť vlastníctvo vydržaním : K veciam ,ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva K veciam,ktoré môžu byť iba vo vlastníctve
štátu alebo ktoré môžu byť iba vo vlastníctve zákonom určených PO
Vznik vlastníctva k nehnuteľnostiam
Vlastníctvo k nehnuteľnostiam vzniká: Vkladom do katastra nehnuteľností V prípade ak sa nadobúda vlastníctvo
rozhodnutím štátneho orgánu, vzniká vlastníctvo dňom určeným v rozhodnutí alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Vlastníctvo poznáme: Výlučné vlastníctvo Spoluvlastníctvo
Spoluvlastníctvo
a)podielové spoluvlastníctvo(medzi FO,medzi FO a PO,medzi FO a PO a štátom)
b)bezpodielové spoluvlastníctvo
Podielové spoluvlastníctvo§137 obč. zákonníkaPodiel vyjadruje mieru akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci .
Ak nie je stanovené právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak ,sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké
Práva a povinnosti spoluvlastníkov Sú oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne O hospodárení rozhodujú podľa väčšiny veľkosti
podielov,pri rovnosti podielov rozhodne súd Pri prevode spoluvl.podielu majú spoluvlastníci
predkupné právo
Spôsob zrušenia spoluvlastníctva Dohodou Rozhodnutím súduMožnosti : reálne rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa podielov Prikázanie veci za náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom Nariadenie predaja spoločnej veci
Bezpodielové spoluvlastníctvo(§143)
Môže vzniknúť výlučne iba medzi manželmi
Miera účasti manželov na právach a povinnostiach vyplývajúcich z BSM nie je vyjadrená podielom
Jeho existencia je závislá len na existencii manželstva
.
Bezpodielové spoluvlastníctvo(§143)Do bezpodielového spoluvlastníctva patrí:-všetko čo môže byť predmetom vlastníctva a
čo nadobudol niektorí z manželov za trvania manželstva s výnimkou :
Vecí získaných dedením , darom Vecí ,ktoré slúžia osobnej potrebe alebo
výkonu povolania len jedného z manželov Vecí vydaných v rámci reštitúcii
BSM vzniká :
A) uzatvorením manželstva B) Ku dňu zániku manželstva (§143a ods .2 OZ) - Koakvizícia
(dohoda o vzniku BSM ku dňu zániku manželstva)
Rozšírenie alebo zúženie bezpodielového spoluvlastníctva za existencie manželstva
Počas manželstva je možné dohodou rozšíriť alebo zúžiť rozsah bezpodielového spoluvlastníctva
Dohoda musí mať formu NOTÁRSKEJ ZÁPISNICE
Dohodu je možné uzatvoriť :Len za trvania manželstvaLen do budúcna Len medzi manželmi
Na použitie majetku z BSM potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela
Bezpodielové spoluvlastníctvo zaniká:
A)Zánikom manželstva
B)Rozhodnutím súdu za trvania manželstva
A )Zánikom manželstva Rozvodom Vyhlásením manželstva za neplatné Smrťou jedného z manželov Právoplatným Rozsudkom vyhlásením
manžela za mŕtveho
B) Za trvania manželstva
Zo zákona( vyhlásením konkurzu, uložením trestu prepadnutia majetku)
Súdnym rozhodnutím( na návrh jedného z manželov z dôvodov uvedených v zákone zruší bezpodielové spoluvlastníctvo.
Vysporiadanie bezpodielového vlastníctva §149 Dohodou Rozhodnutím súdu –na návrh niektorého
z manželovAk nedôjde do 3 rokov k vysporiadaniu, platí
pre hnuteľné veci : Stav v akom veci užívajú U ostatných veci a veci nehnuteľných
vzniká podielové spoluvlastníctvo
§150- zásady pre vyporiadanie BSM Podiely oboch manželov sú rovnaké Každý z manželov je oprávnený požadovať
aby sa mu uhradilo to,čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok
Každý z manželov je povinný nahradiť, čo zo spoločného vynaložil na jeho majetok
Prihliada sa na potreby maloletých detí
Súdna ochrana vlastníckeho práva
1. Žaloba na vydanie veci –vindikačná
2.Žaloba na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva- zapieracia
3.Žaloba na určenie vlastníckeho práva
Práva z vecného bremena sú spojené:
a) buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti
b) alebo patria určitej osobe
B) Práva k cudzím veciam §151aa nasl.
1.Záložné právo (§151a)
Založenie pohľadávky (§151 h)
Podzáložné právo (§151k)
2.Vecné bremená (§151n)
3.Zádržné právo (§151s)
Vecné bremená § 151 n a nasl. OZ Je to obmedzenie práva vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech tretej osoby tak, že je povinný niečo :
a) trpieť,b) niečoho sa zdržať c) alebo niečo konať Vecné bremeno sa viaže iba na
nehnuteľnosť
Vznik vecného bremena:
Vecné bremeno vzniká :
a) Na základe písomnej zmluvy
b) Na základe závetu
c) Schválenou dohodou dedičou
d) Rozhodnutím príslušného orgánu
e) Zo zákona
f) Vydržaním
Nadobudnutie práva z vecného bremena: Je potrebný vklad do katastra nehnuteľností
Zánik vecného bremena: Rozhodnutím príslušného orgánu Zo zákona Ak nastanú trvalé zmeny tak, že vec už
nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby Ak je viazané na určitú osobu- zaniká jej
smrťou
Zánik vecného bremena- vklad do katastra
Záložné právo §151 aÚčel a funkcia:Slúži veriteľovi na zabezpečenie
pohľadávky a jej príslušenstvaUmožňuje aby veriteľ uspokojil svoju
pohľadávku z predmetu zálohu ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečovaná nebude riadne a včas splnená
Záložným právom sa zabezpečuje pohľadávka : Peňažná Nepeňažná(hodnota musí byť určitá ,alebo
kedykoľvek určiteľná Záložné právo je vždy viazané na
existenciu pohľadávky
Predmet záložného práva Vec (ak to zmluva nevylúči aj príslušenstvo,a
prírastky,ale z plodov iba tie, ktoré nie sú oddelené)
Právo (pohľadávka)alebo majetková hodnota ,ktorá je prevoditeľná (duševné vlastníctvo aj cenné papiere- aj na výnosy zo založeného cenného papiera , obchodný podiel, podnik, jeho časť)
Predmet záložného práva patrí záložcovi resp. záložca ho nadobudne v budúcnosti
bandler:
Dlhopisy nie sú prevoditelné
bandler:
Dlhopisy nie sú prevoditelné
Zriadenie a vznik záložného práva
Rozdieľ medzi zriadením a vznikom
Zriadenie-vytvorenie takého právneho stavu, ktorý umožňuje vznik záložného práva ale sám o sebe nevyvoláva právne účinky ktoré zákon spája so vznikom záložného práva
Zriadenie záložného práva Písomnou zmluvou Písomnou dedičskou dohodou o
vysporiadaní dedičstva (dohoda musí byť schválená súdom)
Rozhodnutím súdu (sudcovské zál.právo k nehnuteln ) alebo správneho orgánu (správca dane,colný orgán)
Zo zákona
Zriadenie záložného práva na základe záložnej zmluvy Písomná forma(výnimka-hnuteľná vec ak
sa odovzdáva) Podstatná náležitosť: určenie pohľadávky,
ktorá sa záložným právom zabezpečuje (najvyššia hodnota istiny po ktorú sa pohľadávka zabezpečuje
Vznik záložného práva A)registráciou v Notárskom centrálnom
registri záložných práv B) zápisom do katastra nehnuteľností C)zápisom do registrov vedených Úradom
priemyselného vlastníctva SR(
Vznik záložného práva D)zápisom do Obchodného registra E)registráciou v osobitnej evidencii
založených cenných papierov F)odovzdaním zálohu záložnému veriteľovi G)odovzdaním zálohu do úschovy tretej osobe H)prevedením záložného listu alebo vydaním
tovarového záložného listu I)zápisom do námorného registra
Vznik záložného práva registráciou záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv
Záložné právo sa registruje v NOTÁRSKOM CENTRÁLNOM REGISTRI ZÁLOŽNÝCH PRÁV,(NCRzp) vedie ho Notárska komora prostredníctvom notárskych úradov v SR
Registruje notár Žiadosť v prípade zmluvného záložného práva
dáva: záložca –inak záložný veriteľ,
Vznik záložného práva zápisom do registrov vedených Úradom priemyselného vlastníctva
register patentov, register užitkových vzorov, register dizajnov, register topografii, Register ochranných známok
Vznik záložného práva zápisom do obchodného registra Založenie obchodného podielu Návrh dáva záložca alebo záložný veriteľ
(predložiť zmluvu o zriadení záložného práva
Vznik záložného práva registráciou v osobitnej evidencii založených cenných papierov Register vedie centrálny depozitár pre
cenné papiere ,ktoré eviduje v registri emitenta
Práva a povinnosti záložcu Sú určené v zmluve , v Občianskom
zákonníku , v osobitných predpisoch Napr. : Záložca môže záloh používať, musí poistiť
záloh, musí sa zdržať všetkého čím by sa zmenšovala jeho hodnota , chrániť pred poškodením
Poradie záložných práv Rozhodujúce je poradie v akom boli
zapísané v centrálnom notárskom registri záložných práv
Prednosť- ten v prospech koho bolo právo zapísané skôr
Výkon záložného práva Začatie výkonu záložného práva je záložný
veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi aj dlžníkovi –ak záložca a dlžík nie je tá istá osoba .
Výkon záložného práva je možný: predajom zálohu na dražbe , núteným predajom iným spôsobom
dohodnutým v zmluve
Zrušenie a zánik záložného práva
Zrušenie záložného práva je možné:
A)dohodou medzi veriteľom a záložcom (ak to bolo dohodnuté v zmluve o zriadení záložného práva)
B)Rozhodnutím súdu, ktorý ho zriadil
C)Rozhodnutím správneho orgánu ktorý ho zriadil
Zánik záložného práva Zánikom zabezpečenej pohľadávky Zánikom zálohu Ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva Uplynutím času na ktorý bolo záložné právo
zriadené Vrátením veci záložcovi –ak vzniklo
záložné právo odovzdaním veci
Ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania ....
Ak záložca previedol záloh ... Iným spôsobom dohodnutým v zmluve o
zriadení záložného práva
Zádržné právo (§151 s) Je spôsobom zabezpečenia splatnej peňažnej
pohľadávky . Ten kto je povinný vydať hnuteľnú vec môže ju
zadržať aby tým zabezpečil splatnú pohľadávku voči tomu ,komu by inak bol povinný vec vydať
Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní a o dôvodoch zadržania
Veriteľ má zádržné právo aj voči nesplatnej pohľadávke v prípade ak je vyhlásený konkurz alebo je zistená voči dlžníkovi platobná neschopnosť .
Zádržné právo zanikne uspokojením zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej zábezpeky
Založenie pohľadávky Ak predmetom plnenia je vec, právo alebo
iná majetková hodnota ,je možné založiť pohľadávku.
Záložné právo k pohľadávke vznikne písomnou zmluvou medzi záložným veriteľom a záložcom, ktorý je veriteľom pohľadávky použitej na zabezpečenie.
Záložné právo je účinné voči poddlžnikovi iba v prípade ak poddlžnika o tom písomne upovedomí záložca ,alebo ak vznik záložného práva mu preukáže záložný veriteľ.