Úvod

Nezamestnanosť predstavuje jeden z najsledovanejších makroekonomických problémov

spoločnosti v súčasnosti. Na začiatku 21. storočia ovplyvnili nezamestnanosť pády akciových

trhov, teroristické útoky, vojna, účtovné škandály, čo konkrétne v spojených štátoch znamenalo

nárast nezamestnanosti o takmer dva a pol milióna osôb. Mnohí z nezamestnaných mali smolu

a stratili prácu nedobrovoľne. V histórii ponúka miera nezamestnanosti ešte vyššie hodnoty

napríklad počas veľkej hospodárskej krízy v 80-tych rokoch.

Na Slovensku po nulovej nezamestnanosti pred rokom 1989 a začatí transformačného

procesu po tomto prelomovom období trh práce prechádzal neustálym vývojom.

Nezamestnanosť, dovtedy fenomén, ktorý bol známy z "kapitalistickej" cudziny, zasiahla do

života takmer všetkých ľudí v krajine, keď po prezamestnanosti sa začalo v podnikoch vo

veľkom prepúšťať. Prvá vlna veľkého prepúšťania nastala po roku 1991 a razom sa

nezamestnanosť dostala na úroveň 12 %. Odvtedy mala miera nezamestnanosti stúpajúcu

tendenciu, podľa oficiálnych štatistík však neprekročila 20 %.

V mojej seminárnej práci sa budem venovať práve tematike nezamestnanosť, a jej

podrobnejšiemu členeniu.

1

Stav v ekonomike, keď ide o plné využitie zdrojov pracovných síl v súlade s ich

kvalifikáciou a zároveň o také využitie pracovných síl, ktoré spĺňa požiadavku efektívnosti,

nazývame plná zamestnanosť. Plnú efektívnu zamestnanosť možno dosiahnuť, keď sa

odstráni zamestnanosť, ktorá súvisí s neefektívnymi ekonomickými činnosťami a zrušia sa

spoločensky neužitočné pracovné miesta v nadstavbovej oblasti. V ekonomickej praxi

dosiahnuť takýto stav je prakticky nemožné, tak sa stáva, že väčšinou sa stretávame

s opakom zamestnanosti, čiže nezamestnanosťou.

Definícia nezamestnanosti

Prirodzeným fenoménom a súčasťou demokratickej spoločnosti založenej na trhovom

hospodárstve  je nezamestnanosť. Nezamestnanosť nás sprevádza na každom kroku. S týmto

pojmom sa stretávame v každodennom živote, či už v médiách alebo sa nás dotýka priamo.

Nezamestnanosť vzniká ako nerovnováha medzi ponukou a dopytom  po pracovných silách. Pre

zvýšenú ponuku pracovnej  sily na trhu práce nie je vytvorený dostatočný dopyt, o čom svedčí

nedostatok voľných pracovných miest. Nezamestnanosť je preto častokrát označovaná za prejav

porúch na trhu práce.

Nezamestnanosť vyjadruje nedobrovoľné a dlhotrvajúce prerušenie práce z dôvodu nemožnosti

nájsť si zamestnanie keď medzi zamestnávateľom a zamestnancom neexistuje, alebo bol

prerušený pracovný vzťah.

Nezamestnanosť je sociálno – ekonomický jav spojený s existenciou trhu, konkrétne trhu práce.

Predstavuje dôsledok a súčasne prejav nerovnováhy na trhu práce, medzi ponukou a dopytom po

práci. Ponuka práce je daná počtom pracovníkov alebo všeobecnejšie, počtom hodín práce, ktoré

sú k dispozícii v danej ekonomike. Dopyt po práci je vyjadrený počtom pracovných miest či už

obsadených alebo voľných, ich počet je v zásade určovaný stavom ekonomiky

Odráža v najširšom slova zmysle neúplné využitie práceschopného obyvateľstva uchádzajúceho

sa o prácu.

2

Za nezamestnanú sa považuje osoba, ktorá síce nepracuje, ale prácu aktívne hľadá, alebo čaká,

že sa po dočasnom vyradení z pracovnej aktívnej časti populácie bude môcť do zamestnania

vrátiť . Niekedy je nezamestnanosť len čiastočná, ktorá sa prejavuje tak, že nezamestnaná osoba

nepracuje plne počas celého pracovného času (hoci by mohla, alebo chcela), alebo tak, že

nezamestnaná osoba dostáva menší pracovní príjem pre zlé pracovné podmienky.

Pracovná, resp. mimopracovná sila

Národné hospodárstvo každej krajiny má k dispozícii určitý počet práceschopného

obyvateľstva, ktorý obvykle označujeme pojmom ekonomicky aktívne obyvateľstvo.

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo, často nazývané aj pracovnou silou sa delí na:

a) Osoby zamestnané

Ide o ľudí, ktorí majú viac ako 15 rokov a vykonávajú akúkoľvek platenú prácu a o ľudí, ktorí sú

zamestnaní, ale dočasne nepracujú napríklad z dôvodu choroby, štrajku alebo dovolenky

b) Osoby nezamestnané

Za nezamestnaného sa považuje každá osoba vo veku 15 – 64 rokov, ktorá síce nemá žiadnu

platenú prácu, ale aktívne sa podieľa na tom, aby si ju našla. Európska štatistický úrad

(EUROSTAT) vychádza z definície Medzinárodnej organizácie práce (ILO), podľa ktorej

nezamestnaná osoba je:

• bez práce

• schopná začať pracovať počas nesledujúcich 14 dní

• aktívne si hľadala zamestnanie v priebehu predchádzajúcich štyroch týždňov.

Opačným prípadom je ekonomicky neaktívne obyvateľstvo, resp. mimopracovná sila, ktorá je

tvorená osobami mladšími ako 15 rokov, študentmi, ženami v domácnosti, dôchodcami, ľuďmi

žijúcimi z vlastného majetku, ľuďmi, ktorí pre chorobu nemôžu pracovať alebo jednoducho

nehľadajú prácu zo subjektívneho dôvodu. K ekonomicky neaktívnemu obyvateľstvu teda

zaraďujeme ľudí, ktorí prácu nemajú a ani sa z akéhokoľvek dôvodu nepodieľajú na jej hľadaní.

3

 Príčiny nezamestnanosti

Pokiaľ by trh práce bol trhom dokonalým, kde by pružné mzdy zabezpečovali obnovovanie

rovnováhy medzi ponukou pracovných síl a dopytom po nich, veľká časť tohto problému by sa

vyriešila už na trhu práce. Potom by existovala len dobrovoľná nezamestnanosť spôsobená tým,

že časť práceschopného obyvateľstva považuje reálne mzdy za príliš nízke, za ktoré nie je

ochotná pracovať. Trh práce má charakter trhu administratívneho, kde sú nepružné mzdy a

dlhodobejšie nerovnováhy medzi ponukou práce a dopytom po práci.

Nezamestnanosť vzniká z viacerých príčin:

1. neexistujúci dopyt po tovaroch a službách

2. daňová politika, odvody

3. odbory

4. nefunkčný sociálny systém

5. kvalifikácia zamestnanca

6. neochota cestovať za prácou

Typy nezamestnanosti

Dobrovoľná nezamestnanosť

Je charakteristická stavom, kedy je počet nezamestnaných osôb nižší, nanajvýš rovný počtu

voľných pracovných miest v danej ekonomike. Ide o ľudí, ktorí sú síce ochotní pracovať, ale za

vyššiu mzdu než je rovnovážna mzda, preto nemajú prácu. Nazývame ich dobrovoľne

nezamestnanými. Dobrovoľne nezamestnané osoby nepracujú z rôznych objektívnych alebo

subjektívnych dôvodov, často pred prácou uprednostňujú štúdium, voľný čas, starostlivosť

o domácnosť alebo inú činnosť. Medzi dobrovoľne nezamestnaných zaraďujeme aj absolventov,

ktorí po ukončení štúdia hľadajú svoje prvé zamestnanie.

4

Nedobrovoľná nezamestnanosť

Charakterizuje stav, kedy má záujem pracovať vyšší počet pracovníkov, než zodpovedá

počtu voľných pracovných miest. Dochádza teda k prebytku zamestnancov, vzniká skupina

nedobrovoľne nezamestnaných ľudí, ktorí majú záujem pracovať, ale za daných podmienok na

trhu práce zamestnanie nenachádzajú.

Druhy nezamestnanosti

Vo všeobecnosti možno rozlíšiť niekoľko druhov nezamestnanosti :

1. Frikčná nezamestnanosť

Ide o krátkodobú formu nezamestnanosti spojenú s plynulým prechodom z jedného

zamestnania do druhého, z jedného regiónu do druhého alebo rôznymi etapami životného

cyklu človeka. Spôsobená však môže byť aj nedostatočnou informovanosťou o pracovných

príležitostiach. Dokonca aj v ekonomike s plnou zamestnanosťou vždy dochádza k určitej

fluktuácii ľudí, napríklad ak si absolventi hľadajú po skončení školy prácu alebo ak sa matky

znova zaraďujú do pracovného procesu po období materskej, resp. rodičovskej dovolenky.

Na základe toho, že v prípade frikčnej nezamestnanosti pracovníci pomerne často menia

svoje pracovné miesta a hľadajú tak lepšie, môžme pokladať frikčnú nezamestnanosť za

dobrovoľný typ nezamestnanosti.

2. Štrukturálna nezamestnanosť

Je charakteristická štrukturálnymi zmenami v ekonomike, ktoré úzko súvisia najmä

s technickým pokrokom, nerovnomernosťou medzi ponukou práce a dopytom po nej alebo

zmenami preferencií spotrebiteľov. Často pozorujeme štrukturálnu nerovnováhu medzi

5

zamestnaniami alebo regiónmi, keďže niektoré sektory sa rozvíjajú, kým iné upadajú.

Nedostatok pracovných síl v jednom odvetví je tak sprevádzaný nadbytkom pracovných síl

v odvetví ďalšom. Potenciálnym riešením je tak rekvalifikácia, avšak v niektorých prípadoch je

veľmi nepravdepodobná, alebo prispôsobenie vzdelávacieho systému a štruktúry vzdelávania 

podmienkam trhu. Ide tak o prijateľnejšie riešenie, avšak realizovateľné v strednedobom až

dlhodobom časovom horizonte.

3. Cyklická nezamestnanosť

Je to vlastne klasický model nezamestnanosti, charakteristický hlavne pre devätnáste

a začiatok dvadsiateho storočia. Niekedy sa hovorí o nezamestnanosti z dôvodu nedostatočného

dopytu. Ide o formu nezamestnanosti, ktorá vzniká v čase , keď sa ekonomika nachádza vo fáze

hospodárskej recesie, depresie alebo krízy a v prípade hospodárskeho vzostupu opäť zaniká. Jej

základným rysom je, že výrazne klesá celkový dopyt po práci z dôvodu nízkych celkových

výdavkov a outputu ekonomiky.

4. Sezónna nezamestnanosť

Ak je cyklická nezamestnanosť pravidelná a spojená s prírodným cyklom hovorí sa o nej

ako o sezónnej nezamestnanosti. V minulosti bola najviac rozšírená zimná sezónna

nezamestnanosť v stavebníctve. Sezónnou nezamestnanosťou môžu byť tiež postihnuté i služby

spojené hlavne s turistikou.

5. Skrytá nezamestnanosť

Ide o tzv. skrytú pracovnú silu, čiže o fakticky nezamestnaných, ktorí nie sú ako

nezamestnaní evidovaní, i keď zamestnanie nemajú a pri dostatočnej ponuke by ho prijali. Skrytá

nezamestnanosť je formou nezamestnanosti, keď si nezamestnaná osoba nehľadá prácu a ani sa

ako nezamestnaná neregistruje. Veľkú časť tejto skupiny tvoria vydané ženy a mládež..Súvisí

6

tiež s prípadom osôb s nízkou kvalifikáciou alebo vysokým vekom,keď zostávajú pre tieto svoje

charakteristiky nezamestnaní a sú odsúvaní mimo trh práce.

6. Funkčná nezamestnanosť

Medzi pracovnými miestami dochádza k presunu osôb. Buď sú tieto presuny motivované

vlastnými potrebami týchto osôb, alebo potrebami ekonomického vývoja. Jedná sa

predovšetkým o normálne zmeny v zamestnaí a doba zamestnania je vo väčšine týchto prípadov

pre nezamestnané osoby len krátkou epizódou, počas ktorej si hľadajú nové zamestnanie.

Označujú sa ako ľudia medzi dvoma zamestnaniami. Prechodnosť tohto stavu sa volá

nezamestnanosť.

7. Neúplná nezamestnanosť

Alebo nepravá nezamestnanosť sa týka pracovníkov, ktorí musia akceptovať prácu na

znížení úväzok, či prácu nevyužívajúcu naplno ich schopnosti a kvalifikáciu. Tento typ neúplnej

zamestnanosti sa paradoxne rozširuje, okrem iného ako jeden zo spôsobov, ktorými sa

spoločnosť snaží čeliť masovej nezamestnanosti. Najčastejšie ide o skrátenú pracovnú dobu,

alebo spoločné pracovné miesto a príjem z neho delia dve osoby. V posledných rokoch tieto

nové formy zamestnaneckých pomerov naberajú značné rozšírenie najmä v krajinách EÚ

a USA.Časť takto zamestnaných osôb sa však ocitá bez pracovnej ochrany a sociálneho

zabezpečenia. Neúplná nezamestnanosť je niekedy chápaná ako nútenie k horším pracovným

podmienkam.

Miera nezamestnanosti

Miera evidovanej nezamestnanosti sa v súlade s dohovorom Medzinárodnej organizácie

práce vypočíta z počtu disponibilných uchádzačov o zamestnanie, ktorí môžu bezprostredne po

predložení ponuky vhodného voľného pracovného miesta nastúpiť do zamestnania a z počtu

ekonomicky aktívnych osôb za predchádzajúci rok z výberového zisťovania pracovných síl.

7

Mieru nezamestnanosti vyjadrujeme ako mieru neschopnosti hospodárstva využívať všetky

zdroje práceschopného obyvateľstva, ktoré má k dispozícií. Miera nezamestnanosti patrí k

dôležitým ukazovateľom výkonnosti národného hospodárstva. Rozsah nezamestnanosti sa v

bežnej hospodárskej praxi meria zvyčajne dvomi spôsobmi.  

1. Počtom nezamestnaných osôb

2. Percentuálnou mierou nezamestnanosti

Počet nezamestnaných osôb

Počet nezamestnaných osôb vyjadrujeme ako rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a

veľkosťou zamestnanej pracovnej sily.

Percentuálna miera nezamestnanosti

Percentuálna miera nezamestnanosti sa vypočíta ako pomer počtu nezamestnaných osôb, ktoré sa

aktívne snažia získať zamestnanie a sú schopní to preukázať,  a celkového počtu ekonomicky

aktívneho obyvateľstva vyjadrený v percentách.

U = počet nezamestnaných osôb / ekonom. aktívne obyvateľstvo × 100

V posledných desaťročiach sa stal jedným z kľúčových pojmov makroekonomický pojem

prirodzená miera nezamestnanosti. Prirodzenou mierou nezamestnanosti rozumieme takú mieru

nezamestnanosti, pri ktorej sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe. Čiže je to taká úroveň

dobrovoľnej nezamestnanosti, pri ktorej sú sily pôsobiace na rast a pokles cenovej a mzdovej

inflácie v rovnováhe. Pri tejto miere je inflácia stabilná.

Prirodzenú mieru nezamestnanosti tvoria napríklad čerství absolventi škôl, ktorí ešte nenastúpili

do zamestnania, nezamestnaní následkom odchodu zo zamestnania, ktorí si hľadajú vhodnejšie

zamestnanie, nezamestnaní, ktorí dali prednosť voľnému času a podobne...

Percentuálne vyjadrenie prirodzenej miery nezamestnanosti nie je konštantné. Prirodzená miera

nezamestnanosti sa pohybuje na úrovni 4-6% , niekde sa uvádza do 12% .Prirodzená miera

8

nezamestnanosti má tendenciu k rastu, tento vývoj zapríčiňujú štrukturálne zmeny, vládna

politika a demografický vývoj.

Vzorec pre výpočet prirodzenej miery nezamestnanosti

U* = z / (z + n)×100

Pričom z = miera straty pracovných príležitostí,

n = miera straty nových pracovných príležitostí

Dôsledky nezamestnanosti

Dôsledky nezamestnanosti je možné rozdeliť do dvoch oblastí a to dôsledky ekonomické

a sociálne.

Ekonomické dôsledky nezamestnanosti

1. Priame ekonomické náklady a straty

2. nevytvorený podiel hrubého domáceho produktu iba z titulu nezamestnaných

3. nevytvorené zdroje- zníženie daňových príjmov

Ekonomické dôsledky sú predstavované stratou produkcie, nevytvorením časti produktu

v podobe rozdielu medzi skutočným a potencionálnym produktom. Kvantifikáciu tohto rozdielu

vyjadruje tzv OKUNOV ZÁKON.

Okunov zákon hovorí, že každému 2%-nému poklesu GDP oproti potenciálnemu zodpovedá

rast miery nezamestnanosti o 1%-ny bod.

Zdravý vývoj ekonomiky by popri ekonomickom raste mal so sebou prinášať aj prirodzenú

mieru nezamestnanosti. Pri zvýšenej miere nezamestnanosti ekonomika prichádza o statky a

služby, ktoré by mohli vyrobiť v danom období nezamestnaní ľudia, pričom táto strata sa pri

priemernej produktivite práce dá ľahko vyčísliť.

Súčasťou toho, o čo ekonomika počas obdobia zvýšenej nezamestnanosti prichádza, sú napríklad

finančné dávky v nezamestnanosti. Tie na jednej strane vytvárajú podmienky na to, aby aj

človek, ktorý prišiel o prácu, mohol naďalej žiť dôstojným životom, no na druhej strane tieto

9

dávky značne zaťažujú štátnu pokladňu, čím mnohokrát dochádza k prehlbovaniu deficitu

štátneho rozpočtu.

Tieto ekonomické straty z období zvýšenej nezamestnanosti sú doloženým príkladom plytvania

zdrojmi v modernej ekonomike. Sú niekoľkonásobne vyššie než odhadovaná neefektívnosť z

mikroekonomického pohľadu, ktoré je následkom monopolizácie trhu alebo plytvanie, ktoré je

vyvolané clami a kvótami.

Sociálne dôsledky

Rozsah sociálnych následkov na jednotlivca i spoločnosť do značnej miery závisí na dĺžke

trvania nezamestnanosti. Čím má nezamestnanosť dlhšie trvanie, tým sú jej následky vo

všeobecnosti závažnejšie. Obzvlášť negatívne dôsledky prináša dlhodobá nezamestnanosť, ktorej

príčinou je mnohokrát nízka kvalifikácia alebo chýbajúca prax a skúsenosti. Dlhodobá

nezamestnanosť je jedným z najdôležitejších fenoménov na trhu práce za posledných 10-15

rokov.

Atribútom dlhodobej nezamestnanosti sú negatíva v podobe zníženia životnej úrovne

nezamestnaného a jeho rodiny, vylúčenia zo sociálnych vzťahov, narušených životných istôt a

chudoby. Chudoba a sociálne vylúčenie je definovaná ako stav, kedy prístup k príjmu a ostatným

zdrojom neumožňuje dosiahnuť životný štandard, ktorý je považovaný v spoločnosti, v ktorej

žijú, za prijateľný.

Dlhodobá nezamestnanosť všeobecne najviac postihuje :

1. .nepružnú, dlhodobo nezamestnanú pracovnú silu

2. osoby s nízkymi príjmami, nekvalifikovanú pracovnú silu

3. osoby s kumulovanými a osobnými a sociálnymi handicapmi

4. príslušníkov etnických skupín a imigrantov

5. . obyvateľov vidieckych oblastí

6. zdravotne postihnutých jedincov..

Nezamestnanosť má silný vplyv nielen na spoločenský život, ale aj na život samotných

nezamestnaných. Strata zamestnania ovplyvňuje negatívnym spôsobom sebahodnotenie človeka,

10

znižuje jeho sebaúctu a vedie aj k pocitu menejcennosti. Dlhodobo nezamestnaný človek stráca

po určitej dobe nadobudnuté schopnosti a zručnosti, ktoré nevyužíva a postupne stráca pracovné

návyky.

Doba trvania nezamestnanosti ovplyvňuje faktory pôsobiace na makro a mikro úrovni

demografické krivky populačného vývoja

stav agregátneho dopytu po práci

nízka mobilita práce

flexibilita trhu práce a pracovných režimov

výška a doba poberania hmotného zabezpečenia

informačná základňa trhu práce

podiel rizikových skupín obyvateľstva

 Za posledné tri roky nezamestnanosť na Slovensku neustále rastie. Dôvodom je svetová

hospodárska kríza, ktorá v roku 2007 zasiahla Európu. V súčasnosti je na Slovensku bez práce

takmer 400-tisíc ľudí. Stotisíc z nich o ňu prišlo práve za posledné tri roky. Snahou vlády je

znížiť úroveň nezamestnanosti pomocou vládnych opatrení.

Opatrenia vlády na zníženie nezamestnanosti

1. Zjednodušenie zakladania sociálnych podnikov

2. Platenie odvodov, ak si zamestnávateľ ponechá zamestnanca v pracovnom pomere a bude mu

platiť 60 percent náhrady mzdy

3. Príspevok na dochádzku do zamestnania

4. Príspevok pre firmy, ktoré zamestnajú nezamestnaných na sezónne práce v poľnohospodárstve

5. Príspevok pre nezamestnaných, ktorí sa stanú SZČO, plus úľava na daniach

6. Príspevok na vytvorenie pracovného miesta firmám, ktoré riadne odvádzali dane a odvody

11

7. Príspevok ku mzde určený pre zamestnanca, ktorý bol predtým nezamestnaný, a jeho hrubá

mzda v práci je nižšia ako 1,7-násobok životného minima

8. Zjemnenie pravidiel na poberanie podpory - od septembra 2010

9. Príspevky pre obce na vytváranie nových pracovných miest - od marca 2010

Záver

Nezamestnanosť je stále najväčším a hlavným problémom slovenskej ekonomiky. Miera

nezamestnanosti je jedným z najhorších makroekonomických ukazovateľov na Slovensku.

Nezamestnanosť v Slovenskej republike je piata najvyššia v únii za Španielskom, Lotyšskom,

Estónskom a Litvou. V práci som dospela k záveru, že k odstráneniu nezamestnanosti, prípadne

k jej zníženiu, vedie cesta cez podporu aktívnej politiky zamestnanosti, cez flexibilitu

pracovného trhu, ktorá sa dá dosiahnuť prostredníctvom flexibilného a moderného zákonníka

práce, cez hĺbkovú reformu sociálneho systému a v neposlednom rade taktiež cez zefektívnenie

práce štátnych úradov.

12

13