���������� �

��� �� ����������

���������� �

Peter Kováč forensic.skInštitút forezných medicínskych expertíz s.r.o., Bratislava

Katedra trestného práva a kriminológiePrávnickej fakulty Trnavskej univerzity, Trnava

�� �

Ochrana telesnej integrity a možnosť disponovať vlastným telom je nepo-chybne súčasťou práva na ochranu osobnosti. Toto právo má každý a nikomuho nemožno upierať. Ochrana telesnej integrity je osobitne dôležitá v súvis-losti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. To si veľmi dobre uvedomovali ajtvorcovia Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Me-dzinárodného paktu o paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych prá-vach. Podľa čl. 7 paktu o občianskych a politických právach sa nebude niktobez svojho slobodného súhlasu podrobovať lekárskym alebo vedeckým po-kusom. V niektorých štátoch je právo na ochranu telesnej integrity priamo sú-časťou ústavy, avšak omnoho častejšie je súčasťou právnych predpisov jed-notlivých právnych odvetví. (ŠTEPÁN, 1989).1) Právo na ochranu zdraviaa právo na zdravotnú starostlivosť je upravené podobným spôsobom. Pakto hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach v čl. 12 uznáva právo kaž-dého na dosiahnutie najvyššej dosiahnuteľnej úrovne fyzického a duševnéhozdravia. V Slovenskej republike je toto právo zakotvené v článku 40 ÚstavySlovenskej republiky.

Trestné právo, informovaný súhlas a reálny život

87

1) ŠTEPÁN, J. Právo a moderní lékařství, s. 5.

Právo na ochranu telesnej integrity a právo na ochranu zdravia sa dopĺňa-jú, avšak niekedy sa môžu dostať do kolízie. V žiadnej inej oblasti spoločen-ského života okrem zdravotníctva totiž neexistuje v zásade beztrestná mož-nosť zasahovať do telesnej integrity iného ľudského jedinca. S istou mierouzovšeobecnenie možno tvrdiť, že prakticky každý zdravotný výkon2) zasahujealebo môže zasiahnuť do telesnej integrity. Niektoré zdravotné výkony pritompredstavujú zásah do telesnej integrity jedinca, ktorý nezvratne a trvalo modifi-kuje jeho možnosť uplatniť sa v spoločnosti (napr. amputácie končatín, trans-plantácie a pod.). Preto právna teória už od konca 19. storočia kladie pri po-skytovaní zdravotnej starostlivosti dôraz na objasnenie rizík poskytovanejzdravotnej starostlivosti pacientovi. V Nemecku už v roku 1894 uznal súdtrestnú zodpovednosť lekára za škodu na zdraví spôsobenú síce správne indi-kovaným lekárskym zákrokom, avšak bez súhlasu otca dieťaťa. (ŠTEPÁN,1989).3) V tejto súvislosti je prelomový aj rozsudok rakúskeho Oberster Ge-richtshof zo 4. januára 1906, v ktorom súd judikoval, že zodpovednosť lekáraza škodu sa súhlasom príbuzného a varovaním pacienta o rizikách zákrokuprenáša na pacienta a jeho príbuzných. (PRUTSCH, 2004)4)

��� �� ����������� ��� ���� ���

Aj keď právo na súhlas s medicínskym zákrokom bol súčasťou nášhoprávneho poriadku5), reálna prax bola odlišná. Do roku 1989 bol totiž vzťah le-kár – pacient chápaný viac-menej paternalisticky. Po zmene spoločenskýchpomerov nastala výrazná zmena. V apríli 2001 vláda Slovenskej republikyuznesením č. 326 prijala „Chartu práv pacienta v SR“. (Vláda Slovenskej re-publiky, 2001)6) Z materiálneho hľadiska bola však len formálnou deklarácioupráv kodifikovaných vo vtedy platnej a účinnej zdravotníckej legislatíve. V ro-koch 2002 a 2003 vláda Holandského kráľovstva podporila grantom a po-skytnutím expertov projekt „Informovanosť a práva pacientov v Slovenskej re-publike.“ (DEFLOOR, NYS, DIERICKX, & GOFFIN, 2008)7) V na jeseň roku2004 bolo prijatých 6 zákonov, ktoré zásadným spôsobom reformovali dovte-dajšiu úpravu poskytovania zdravotnej starostlivosti .

Informovaný súhlas a inštitút predchádzajúceho priania - Zborníkpríspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou

88

2) Zdravotný výkon legálne definuje zákon č- 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v § 2 ods. 2ako „ucelenú činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskyto-vania zdravotnej starostlivosti“

3) ŠTEPÁN, J. Právo a moderní lékařství, s. 14.4) PRUTSCH, K. Die Ärtztliche Aufklärung. 2. Aufgabe. s. 475) K tomu pozri napr. § 23 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu6) Vláda Slovenskej republiky. Charta Práv pacienta v SR. Dostupné na http://portal.gov.sk/Po-

rtal/s k/Default.aspx?CatID =17&eventid=432 (10.4.2011)7) DEFLOOR, S. Patient Rights in the EU – Slovakia. Lueven 2008. s 9.

Zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacichs poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zá-konov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „ZoZS“) v § 6 novo definoval in-formovaný súhlas a povinnosť zdravotníckych pracovníkov poučiť pacienta.Zákon ukladá ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi povinnosť „infor-movať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej sta-rostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách od-mietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti“ definovaný okruh osôb.Osobitná úprava informovaného súhlasu sa týka žien, ktoré požiadali o utaje-nie svojej totožnosti v súvislosti s pôrodom (§6a) a umelého prerušenia teho-tenstva (§ 6b). Informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutímzdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie, alebo odmietnutiepoučenia, pokiaľ nejde o niektorú z ďalších špecifických situácií (biomedicín-sky výskum, odoberanie orgánov tkanív a buniek od živých darcov, príjem or-gánov tkanív a buniek, sterilizácia). Treba však poznamenať, že nová úpravanebola a nie je bez chýb. (KOVÁČ, 2007).8) Zásadným problémom súčasnejúpravy informovaného súhlasu je faktická kodifikácia jeho písomnej formy,a to v každom prípade. Aj keď ZoZS výslovne požaduje písomnú formu infor-movaného súhlasu len v prípade umelého prerušenia tehotenstva (§ 6b), bio-medicínskeho výskumu (§ 27 ods. 1), odoberania orgánov tkanív a buniek odživých darcov (§ 36 ods. 2), príjmu orgánov tkanív a buniek (§ 38 ods. 1), ste-rilizácie (§ 40 ods. 2), pred vykonaním invazívnych zákrokov v celkovej alebolokálnej anestézií (§ 6 ods. 5 písm. b) a pri zmene diagnostického postupualebo liečebného postupu, ktorý nebol obsahom predošlého informovanéhosúhlasu (§ 6 ods. 5 písm. c), zásadným problémom je formulácia použitáv § 21 ods. 1 písm. b) ZoZS. Podľa nej zápis do zdravotnej dokumentácie ob-sahuje „spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, infor-movaný súhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informo-vaného súhlasu“. Pozitívne treba vnímať snahu Ministerstva zdravotníctva,ktoré po zistení nedostatkov v oblasti poučenia a informovaného súhlasu do-plnilo do ZoZS s účinnosťou od 1. januára 2008 ako prílohu č. 4 vzor informo-vaného súhlasu.9) Pre slovenskú normotvorbu, charakteristickú niekedy do-slova kauzistickým prístupom, je celkom však príznačné, že riešenia šité horú-cou ihlou trpia pravidelne „chybičkami krásy“. V prípade vzoru informovanéhosúhlas v prílohe č. 4 ZoZS je takouto chybou skutočnosť, že vo vlastnom textezákona žiaden odkaz na prílohu č. 4 neexistuje. Na ďalšie nedostatky aktuál-nej úpravy informovaného súhlasu upozornil aj Humeník. (HUMENÍK,2011).10)

Trestné právo, informovaný súhlas a reálny život

89

8) KOVÁČ, P. K niektorým aspektom právnej úpravy informovaného súhlasu. Justičná revue : Roč.59, č. 8-9 (2007), s. 1104-1112.

9) Zákonom č. 662/2007 Z.z.10) HUMENÍK, I. Informovaný súhlas: pojem a aplikačné súvislosti. Právo a manažment v zdravotníc-

tve 1/2011, s. 16-21.

��� �� ���������������������

Zdravie predstavuje hodnotu, ktorá je právnym poriadkom mimoriadnesilno chránená, vrátene ochrany prostredníctvom trestného práva. Zdravie jechránené absolútne, voči každému protiprávnemu zásahu či útoku. Hodnotuľudského zdravia ako statku chráneného prostredníctvom trestného právamožno odvodiť aj zo systematicky Trestného zákona (ďalej len „TZ“), kde sútrestné činy proti životu a zdraviu zaradené do prvej hlavy osobitnej časti. Z to-ho možno dovodiť, že ľudský život a zdravie má v hierarchií záujmov chráne-ných prostredníctvom trestného práva najvyššie postavenie.11)

Ako už bolo uvedené vyššie, určité zdravotné výkony zasahujú do tele-snej integrity jedinca výrazným spôsobom. Z hľadiska trestnoprávneho mož-no celkom oprávnene tvrdiť, že niektoré zdravotné výkony možno z hľadiskanásledku aj v prípade ich realizácie lege artis charakterizovať ako ujmu nazdraví, ublíženie na zdraví či dokonca ako ťažkú ujmu na zdraví v zmysle legál-nej definície týchto pojmov v § 123 TZ.

Trestnoprávna ochrana zdravia sa však nevzťahuje na prípady zdravotnejstarostlivosti, ktorá je poskytovaná podľa osobitných predpisov, teda lege ar-tis vykonaného zdravotníckeho výkonu na základe informovaného súhlasualebo zdravotníckeho výkonu vykonaného lege artis v situácií, keď informova-ný súhlas nie je potrebný. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti prestavujev oboch prípadoch okolnosť vylučujúcu protiprávnosť takého konania.

Názov informovaný súhlas celkom prvoplánovo zvádza k tomu, že okol-nosťou vylučujúcou protiprávnosť činu by mal byť súhlas poškodeného. Išloby teda o jednostranný právny úkon, ktorého obsahom by bol prejav vôle oso-by (pacienta), oprávňujúci na zásah do jeho telesnej integrity. Tento súhlas bymal vylúčiť naplnenie skutkovej podstaty niektorého trestného činu. To všaku informovaného súhlasu celkom jednoznačne vylučuje formulácia použitáv § 29 ods. 1 TZ in fine. Z nej jednoznačne vyplýva, že súhlas poškodeného,hoci aj vážny a vopred udelený nemôže vylúčiť trestnosť činu, ak smeruje protiživotu alebo zdraviu osoby, ktorá udeľuje súhlas. Informovaný súhlas podľaZoZS nie je súhlasom poškodeného vylučujúcim protiprávnosť činu podľa§ 29 TZ.

Protiprávnosť konania zdravotníckych pracovníkov pri poskytovaní zdra-votnej starostlivosti informovaný súhlas vylučuje, ale z iného dôvodu. Týmto

Informovaný súhlas a inštitút predchádzajúceho priania - Zborníkpríspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou

90

11) To je výrazná zmena v porovnaní so zákonom č. 140/1961 Zb., kde boli tieto trestné činy zara-dené až v 7. hlave osobitnej časti

dôvodom je výkon práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 TZ. Podľa citovanéhoustanovenia TZ „Čin inak trestný nie je trestným činom, ak ide o výkon prá-va alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právnehopredpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, z plneniapracovných či iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecnezáväznému právnemu predpisu ani ho neobchádza; spôsob výkonu práva povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpi-su.“ Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je v zmysle § 28 ods. 1 TZ celkomjednoznačne výkonom práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne zá-väzného právneho predpisu, ktorým je ZoZS a jeho prípadné vykonávajúcevšeobecne záväzné predpisy. Musím však upozorniť, že existuje aj odlišný ná-zor, ktorý z § 28 TZ odvodzuje vylúčenie protiprávnosti pri poskytovaní zdra-votnej starostlivosti iným spôsobom. Burda zastáva názor, že „postup lege ar-tis pri výkone lekárskeho povolania, ktorý je určený súčasným všeobecnýmstavom poznania v lekárskej vede“ vylučuje protiprávnosť konania zdravotníc-keho pracovníka nie z dôvodu získania informovaného súhlasu podľa ZoZS,ale z dôvodu, že ide o výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcej z plnenia pra-covných úloh. (BURDA, 2010).12) S týmto spôsobom odvodenia absencietrestnosti zdravotnej starostlivosti poskytovanej s informovaným súhlasomvšak nemôžem súhlasiť.

Dôležitým modifikátorom konštrukcie beztrestnosti zdravotnej starostli-vosti poskytnutej s informovaným súhlasom je aj veta za bodkočiarkou na kon-ci § 28 ods. 1 TZ, podľa ktorej „spôsob výkonu práv a povinností nesmieodporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu.“ Tým je vylúčenieprotiprávnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti limitované iba na tie prípa-dy v ktorých bola zdravotná starostlivosť poskytnutá na základe informované-ho súhlasu a súčasne nebola poskytnutá v rozpore so všeobecne záväznýmpredpisom, najmä so ZoZS. Vylúčenie protiprávnosti sa bude vzťahovať len nataké poskytnutie zdravotnej starostlivosti ,ktoré bolo:

1. s informovaným súhlasom alebo sa jednalo o situáciu, v ktorej sa infor-movaný súhlas nevyžaduje a

2. správne

Správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti je podľa § 4 ods. 3 ZoZStaké, pri ktorom k sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určeniechoroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia oso-by alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskejvedy. Správnosť alebo nesprávnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti jeotázka, na ktorej vyriešenie sú potrebné vedomosti a znalosti z medicíny. Ide

Trestné právo, informovaný súhlas a reálny život

91

12) BURDA, E. § 28 výkon práv a povinnosti. In: BURDA, E. et al.. Trestný zákon: všeobecná časť:komentár. Praha, C.H. Beck, 2010. s. 242

teda o otázku odbornú a nie právnu. Takéto otázky sa riešia v trestnom konanípostupom podľa tretieho dielu šiestej hlavy Trestného poriadku (ďalej iba„TP“). Zastávam názor, že postup podľa § 141 ods. 1 TP – získanie odborné-ho vyjadrenia mimo znaleckú činnosť na základe opatrenia - napríklad stanovi-ska od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou („ÚDZS“) nie jevzhľadom na závažnosť posudzovanej problematiky dostatočný.13) ÚDZS for-muluje svoje závery na základe stanoviska svojich konzultantov pre príslušnéodbory, avšak vnútorný predpis ÚDZS upravujúci činnosť konzultantov, znal-cov a členov odbornej komisie predsedu úradu vôbec nerieši takú elementár-nu záležitosť, ako je napríklad vylúčenie konzultantov z dôvodu možnej zauja-tosti.14) Pre ilustráciu uvádzame v tabuľke č. 1 náklady ÚDZS za poskytnutieodborných stanovísk konzultantov pri výkone dohľadu.

Tabuľka č. 1 Náklady ÚDZS za poskytnutie odborných stanovísk konzultantov.15)

Rok Suma

2006 90. 686,00 SKK

2007 123. 515,00 SKK

2008 171. 447,00 SKK

2009 4. 681,00 EUR

2010 5. 234,91 EUR

Dlhoročnou snahou ÚDZS je, aby sa na výkon dohľadu, v rámci ktoréhosa rieši väčšina podnetov na nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivostiprestali vzťahovať všeobecné predpisy o správnom konaní. Niektorí právnicipreto ÚDZS vytýkajú, že jeho postup negarantuje ústavné právo na súdnua inú ochranu. (KORIMOVÁ, 2009)16) Okrem toho, ÚDZS v niektorých prípa-doch podáva trestné oznámenia, ak konštatoval pochybenie pri poskytovanízdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bude jedinýmprávne relevantným spôsobom, ako v trestnom konaní zistiť, či bola v danomprípade zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, pribratie znalca podľa§ 142 ods. 1 TP.

Informovaný súhlas a inštitút predchádzajúceho priania - Zborníkpríspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou

92

13) V praxi som sa opakovane stretol s prípadmi, v ktorých Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostli-vosťou konštatoval, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, podal trestné oznáme-nie a znalec v trestnom konaní názor ÚDZS o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivostipresvedčivo a jednoznačným spôsobom vyvrátil.

14) K tomu pozri Pracovný postup č. 1/5/2007 k spôsobu zabezpečenia činnosti a odmeňovaniakonzultantov, znalcov a členov odbornej komisie predsedu úradu.

15) Informácia bola získaná na základe žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístu-pe k informáciám v znení neskorších predpisov

16) KORIMOVÁ, A. Čo nie je zaznamenané v zdravotnej dokumentácii, akoby sa nestalo. Konzílium4/2009, s. 6-7.

���������� ���������

Každá učebnica trestného práva obsahuje v niektorej z úvodných kapitolcharakteristiku trestného práva ako právneho odvetvia verejného práva, ktoréchráni významné spoločenské vzťahy pred protiprávnym konaním. V tejto sú-vislosti sa tiež uvádza, že ochrana spoločenských vzťahov prostriedkami trest-ného práva je ultima ratio, ktorá nastupuje až vtedy, keď prostriedky ochranyjednotlivých právnych odvetví nestačia alebo zlyhajú. Praktické skúsenostivšak ukazujú, že v posledných rokoch trestné právo sa z pozície prostriedkuultima ratio stáva skôr bežným taktickým prostriedkom vedenia medicín-sko-právnych káuz.

Ak sa ktokoľvek domnieva, že bol pri poskytovaní zdravotnej starostlivostipoškodený, má v zásade nasledovné možnosti:

1. žiadosť o nápravu u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (§ 17 ods. 1ZoZS)

2. podať podnet na preskúmanie zdravotnej starostlivosti na ÚDZS (§ 17ods. 3 písm. a) ZoZS)

3. podať trestné oznámenie

4. iniciovať občiansko-právne konanie

V rámci taktiky vedenia medicínsko-právneho sporu je najčastejším po-stupom žiadosť u poskytovateľa, podnet na ÚDZS a trestné oznámenie. Po-danie trestného oznámenia spravidla predchádza občianskoprávne konanie,čo má okrem iného aj ekonomickú racionalitu. Po podaní trestného oznáme-nia, ktorého obsah býva formulovaný tak, že niektorý zdravotnícky pracovníkspôsobil ujmu na zdraví vzniká pre orgány činné v trestnom konaní situácia,v ktorej takéto trestné oznámenie spravidla nie je možné vybaviť podľa § 197TP.17) To vedie ku začatiu trestného stíhania. Oznamovateľ má v trestnom ko-naní procesné postavenie poškodeného, so všetkými k tomu prislúchajúcimiprávami a povinnosťami. K tým patrí podľa § 46 ods. 1 TP právo sa vyjadriť, čisúhlasí s trestným stíhaním, právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návr-hy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazeraťdo spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verej-nom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatítrestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právopodávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Z

Trestné právo, informovaný súhlas a reálny život

93

17) Odovzdanie na prejednanie priestupku alebo správneho deliktu, odovzdanie na disciplinárne ko-nanie, odloženie ak je trestné stíhanie neprípustné alebo zanikla trestnosť, prípadne odmietnutietrestného oznámenia, alebo odloženie veci aj je trestné stíhanie neúčelné.

hľadiska vedenia medicínsko-právnych sporov má najväčší význam právo po-škodeného robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, pred-kladať dôkazy a nazerať do spisu.

V prakticky každom prípade trestného oznámenie týkajúceho sa posky-tovania zdravotnej starostlivosti treba vyriešiť odborné medicínske otázky a toformou znaleckého posudku. S tým sa pri nazeraní do spisu môže poškodenýalebo jeho zástupca oboznámiť a získať tým informácie použiteľné aj v rámciobčianskoprávneho konania. Takýto posudok znalec spravuje na náklady za-dávateľa, ktorým je polícia alebo prokuratúra. V ideálnom prípade sa v trest-nom konaní dokonca podarí preukázať spáchanie trestného činu, čo je prak-ticky vždy cieľom, ktorý oznamovateľ sleduje pri podaní trestného oznámenia.Pochopiteľne v takomto prípade je znalecký posudok možné následne použiťaj v občianskoprávnom konaní.

Naše skúsenosti v oblasti znaleckej činnosti nám umožňujú uviesť niekto-ré už tradične sa opakujúce situácie, ktoré orgány činné v trestnom konanípožadujú od znalcov vyriešiť.

��!"�"������!���� �

���� �� ����������

Často je veľmi prekvapujúce, aké otázky sú schopné položiť orgány čin-né v trestnom konaní znalcom. Ako príklad uvádzame súbor otázok z jednéhouznesenia:

� Bol poškodený poučený o zdravotnej starostlivosti (§6 ods. 1 zák.č. 576)?

� Dal poškodený informatívny18) súhlas na poskytnutie starostlivosti (§ 6ods. 4 zák. č. 576)?

� Odmietol poškodený poskytnutie zdravotnej starostlivosti (§11 ods. 8písm. d) zák. č. 576)?

Z uvedených otázok vyplýva, že orgán činný v trestnom konaní otázky for-muloval spôsobom, ktorý imponuje viac-menej ako snaha nahradiť vlastnú zis-ťovaciu činnosť znaleckým skúmaním.

Kým otázka o poučení pacienta má jednoznačne odborný základ, nakoľ-ko účelom poučenia je (okrem iného) poskytnúť pacientovi dostatok informá-cií pre rozhodnutie o prijatí rizík zdravotných výkonov. Posúdenie, či takéto

Informovaný súhlas a inštitút predchádzajúceho priania - Zborníkpríspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou

94

18) Ide o doslovný citát.

informácie boli alebo neboli poskytnuté patrí jednoznačne do kompetenciesúdneho znalca.

Na druhej strane však otázky, či bol získaný informovaný súhlas alebo čipoškodený odmietol zdravotnú starostlivosť majú jednoznačne právny cha-rakter. Pritom podľa § 145 ods. 1 TP znalec nie je oprávnený riešiť právneotázky ani hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne závery. Odpoveď natieto otázky však možno získať iba zo zdravotnej dokumentácie, keďže podľa§ 21 ods. 1 písm. b) ZoZS zápis do zdravotnej dokumentácie obsahuje „spô-sob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný sú-hlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného sú-hlasu.“ Samotný orgán činný v trestnom konaní nie je oprávnený do zdravot-nej dokumentácie nahliadať a preto je prakticky jedinou možnosťou je položiťtakúto otázku znalcovi. Znalec potom v odpovedi na takto položenú otázkuspravidla konštatuje, či je v dokumentácií informovaný súhlas alebo jeho od-mietnutie zaznamenané, čím nebude porušený zákaz riešenia právnych otá-zok znalcom podľa § 145 ods. 1 TP.

#��"���"���� ������$����

���� �� ����������

V medicínskej praxi sa celkom pravidelne opakujú isté typy situácií, v kto-rých vznikajú problémy s informovaným súhlasom a ktoré môžu viesť ku trest-nému stíhaniu. Ide o zámenu strán tela u toho istého pacienta a rozšírenieoperačného výkonu.

Zámena strán tela je viac menej prirodzeným dôsledkom existencie páro-vých anatomických štruktúr v ľudskom organizme. V roku 1995 napríklad le-kár v nemocnice v Tampe (Florida, USA) amputoval pacientovi nohu na ne-správnej strane. (ROSEN, 1995)19)

V podobných prípadoch sa občas už počas realizácie zdravotného výko-nu stane, že lekár si svoju chybu uvedomí a vykoná najprv zákrok na nespráv-nej strane, ale následne aj na strane, kde mal byť zákrok pôvodne vykonaný.V tomto prípade však musí byť stanoviska právnika celkom jednoznačné – vy-konanie zákroku na strane kde mal byť vykonaný, pokiaľ je realizované s infor-movaným súhlasom je beztrestné, avšak v prípade zákroku na nesprávnejstrane chýba informovaný súhlas pacienta a teda aj okolnosť vylučujúca

Trestné právo, informovaný súhlas a reálny život

95

19) ROSEN, Marthy. Tampa Hospital Under Investigation. Sunsentinel.com. http://articles.sun-sentinel.com/1995-03-14/news/9503140023_1_424-be d-fede ral-agency-patient.(11.4.2011)