SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva

Evidenčné číslo: 2125128

NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY

PROTIPOVODŇOVÁ OCHRANA OBCE KRÍŽE NA

POTOKU SLATVINEC

2011 Miroslava Kmecová, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

FAKULTA ZÁHRADNÍCTVA A KRAJINNÉHO

INŽINIERSTVA

PROTIPOVODŇOVÁ OCHRANA OBCE KRÍŽE NA

POTOKU SLATVINEC Diplomová práca

Študijný program: Krajinné inžinierstvo

Študijný odbor: Krajinárstvo

Školiace pracovisko: Katedra krajinného inžinierstva

Školiteľ: doc. Ing. Viliam Bárek, CSc.

Konzultant: doc. Ing. Ľuboš Jurík, PhD.

Nitra 2011 Miroslava Kmecová, Bc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Miroslava Kmecová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Protipovodňová ochrana obce Kríže na potoku Slatvinec“ vypracovala samostatne

s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 9. mája 2011

.................................

Poďakovanie

Touto cestou by som chcela poďakovať vedúcemu bakalárskej práce doc. Ing.

Viliamovi Bárekovi, CSc., konzultantovi doc. Ing. Ľubošovi Juríkovi, PhD. a Ing.

Karolovi Šinkovi, PhD. za pomoc, cenné rady a odborné usmernenie pri spracovaní

tejto diplomovej práce.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

ZADANIE ZÁVEREČNEJ PRÁCE

Názov záverečnej práce: Protipovodňová ochrana obce Kríže na potoku Slatvinec

Označenie záverečnej práce: diplomová práca

Jazyk, v ktorom sa práca vypracuje: slovenský

Anotácia (nepovinné): Cieľom diplomovej práce je vytvorenie účinnej

protipovodňovej ochrany obce Kríže, ktorá by mala byť zameraná na úpravu

odtokových pomerov zadržaním zrážkovej vody a spomaľovaním jej odtoku.

Študent: Bc. Miroslava Kmecová

Fakulta: Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva

Študijný program: Krajinné inžinierstvo

Študijný odbor: 4127800 krajinárstvo

Školiace pracovisko: Katedra krajinného inžinierstva

Fakulta: Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva

Školiteľ: doc. Ing. Viliam Bárek, CSc.

Konzultant: doc. Ing. Ľuboš Jurík, PhD

Vedúci školiaceho pracoviska: doc. Ing. Viliam Bárek, CSc.

Dátum schválenia: 3.11.2010 ........................................................................

podpis vedúceho školiaceho pracoviska

Abstrakt

Predkladaná diplomová práca vznikla so zámerom zhodnotenia možností

protipovodňovej ochrany obce Kríže. Táto obec sa nachádza na východe Slovenska

a preteká ňou potok Slatvinec, ktorý pri intenzívnejších zrážkach ohrozuje túto obec

vybrežením z koryta. Práca je riešená v dvoch na seba nadväzujúcich častiach. Prvá-

teoretická časť hovorí o platnej legislatíve týkajúcej sa tejto problematiky. Ďalej

spracováva prehľad poznatkov o protipovodňovej ochrane u nás a v okolitých krajinách.

Druhá- praktická časť práce sa zaoberá konkrétne obcou Kríže a možnosťami riešenia

protipovodňovej ochrany tejto obce. Okrem metodického postupu písania práce

obsahuje charakteristiku územia, ktorá pozostáva z opisu prírodných podmienok územia

ako sú klimatické pomery, geologické pomery, hydrologické a vodohospodárske

pomery, pedologické pomery a iné. V druhej časti práce sa nachádzajú v krátkosti

spomenuté poznatky o povodniach v záujmovom území z uplynulých rokov,

zhodnotenie použiteľnosti protipovodňových opatrení v horských oblastiach. Pre

riešenie danej problematiky sú následne uvedené základné charakteristiky povodia,

ktorých časť je vypočítaná pomocou príslušných vzorcov, a časť je získaná spracovaním

Základnej mapy Slovenskej republiky v mierke 1:10 000 v programe ArcGIS.

Okrem týchto údajov sú vypočítané hodnoty doby koncentrácie, trvania

kritického dažďa a hodnoty Q100 pre toky Slatvinec a Solisko. Tieto hodnoty slúžia ako

podklad pre výpočet prietokových pomerov po sútoku tokov Slatvinec a Solisko. Pre

bližšie určenie kapacity koryta, ktoré má tento objem bezpečne previesť, sa po terénnom

prieskume a zameraní priečneho profilu za sútokom týchto tokov v programe Složkor

určil priečny profil koryta. V prostredí tohto programu sa určila konzumčná krivka,

ktorá nám určuje kapacitu koryta v jednotlivých hĺbkach. V závere práce sú zhodnotené

všetky získané informácie, ktoré slúžia ako podklad pre stanovenie záverečného

stanoviska. To v našom prípade predstavuje, že pre riešenie protipovodňovej ochrany

obce Kríže je potrebné zabezpečiť zníženie kinetickej rýchlosti, oddialenie stretu

povodňových vĺn v mieste sútoku tokov Slatvinec a Solisko, ako aj úprava prietokových

pomerov koryta odstránením sedimentovaného materiálu na jeho dne.

Abstract

My thesis is an assessment of the possibility of flood protection for the village of

Krize. Krize lies in the east of Slovakia and has a stream – the Slatvinec – flowing

through it. After heavy rainfall the Slatvinec tends to burst its banks and threaten the

local community with flooding. My thesis is in two interconnected parts. The first part –

a theoretical section – focuses on current legislation related to this issue.It also contains

an overview of the development flood protection in Slovakia and its neighbouring

countries. The second part – a practical section - looks at a specific community, Krize,

and addresses the issue of flood protection for the village. In addition to the

methodological procedure, the written work includes an analysis of a characteristic area

taking into account the natural conditions of the area such as climate,the local geology,

hydrology, water management, soil conditions and other related issues. In the second

part too can be found, in brief, the application of anti-flood measures in mountainous

areas in recent years and their applicability to my area of interest. To address this issue I

have referred to the essential features of a river basin part of which is calculated using

the appropriate formulas and part of which was obtained by reference to the Basic Map

of the Slovak Republic at a scale of 1:10000 in theArcGis programme. In addition to

this data, values were calculated regarding the concentration and duration of critical

rainfall values for Q100 flows of the Slatvinec and Solisko. These values serve as the

basis for calculating the flow ratios at the confluence of the Slatvinec and Solisko

streams. This allows, after field surveys using the programme `Slozkor`, the

determination of the bed capacity necessary to transfer water safely and to focus on the

cross section of the river bed at the confluence of the two streams. The programme

determined the optimum curve which shows the river capacity at various points and

depths. In conclusion, this work has evaluated all the information available for

producing the final record. In this case it is a solution to the flood protection issues at

the village of Krize by ensuring a reduction in the kinetic rate and diminishing `conflict

flood` waves at the confluence of the Slatvinec and Solisko streams. Flow conditions

were also improved by the removal of sediment from the floor of the river.

Obsah

Obsah................................................................................................................................7

Zoznam ilustrácií.............................................................................................................9

Zoznam tabuliek............................................................................................................10

Zoznam skratiek a značiek...........................................................................................11

Slovník termínov............................................................................................................12

Úvod................................................................................................................................14

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky.........................................................15

1.1 Právna úprava.......................................................................................................15

1.2 Povodňové riziko.................................................................................................16

1.2.1 Rozdelenie povodní......................................................................................19

1.3 Ochrana pred povodňami.....................................................................................20

1.3.1 Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami.....................................23

1.3.2 Technické opatrenia......................................................................................24

1.3.3 Organizačné opatrenia..................................................................................31

1.4 Finančné prostriedky............................................................................................35

2 Cieľ práce.................................................................................................................36

3 Metodika...................................................................................................................37

3.1 Charakteristika horného povodia Slatvinca.........................................................38

3.1.1 Klimatické pomery.......................................................................................38

3.1.2 Hydrologické a vodohospodárske pomery...................................................40

3.1.3 Geologické pomery.......................................................................................42

3.1.4 Pedologické pomery.....................................................................................43

3.1.5 Morfometrické parametre reliéfu..................................................................45

3.1.6 Charakteristika územia podľa reprezentatívnych geosystémov

(REPGES)............................................................................................................48

3.1.7 Geologický profil územia.............................................................................50

3.1.8 Lesné pomery...............................................................................................51

3.2 Všeobecná charakteristika územia.......................................................................52

3.2.1 Charakteristika vlastnej obce........................................................................52

4 Vlastná práca............................................................................................................53

4.1 Základné charakteristiky mikropovodí................................................................55

4.2 Prietokové pomery koryta....................................................................................65

Diskusia..........................................................................................................................70

Záver...............................................................................................................................71

Zoznam použitej literatúry...........................................................................................72

Prílohy............................................................................................................................76

Zoznam ilustrácií

Obr. 1 Pretekaný polder..................................................................................................30

Obr. 2 Nepretekyný polder..............................................................................................31

Obr. 3 Zobrazenie meračských staníc.............................................................................39

Obr. 4 Hĺbka pôdy podľa BPEJ......................................................................................44

Obr. 5 HPJ podľa BPEJ..................................................................................................44

Obr. 6 Digitálny model reliéfu

Obr. 7 Sklon reliéfu v stupňoch

Obr. 8 Orientácia územia voči svetovým stranám

Obr. 9 Vymedzenie oblasti povodia a oblasti CHKO Čergov

Obr. 10 Zobrazenie polohy obce Kríže

Obr. 11 Vek drevín

Obr. 12 Riešené územie v 3D zobrazení

Obr. 13 Mikropovodie Slatvinca a mikropovodie Soliska

Obr. 14 Mapka izolínií objemového súčiniteľa

Obr. 15 Stanovenie strednej rýchlosti dobehu

Obr. 16 Saturácia tvorby odtoku

Obr. 17 Určenie koeficientu tvaru p

Obr. 18 Hydrogram

Obr. 19 Čiara opakovania

Obr. 20 Hydrogram súčtovej vlny

Obr. 21 Priečny profil koryta toku Slatvinec

Obr. 22 Konzumčná krivka koryta toku Slatvinec

Obr. 23 Priečny profil upraveného koryta

Obr. 24 Konzumčná krivka po stabilizácii nivelety dna koryta

Obr. 25 Schéma nepretekaného poldra

Obr. 26 Lokality vhodné na výstavbu poldrov

Obr. 27 Miesto vhodné na vybudovanie poldra

Obr. 28 Zobrazenie plánov Slovenského vodohodspodárskeho podniku

9

Zoznam tabuliek

Tab. 1 Úhrn atmosferických zrážok

Tab. 2 Klimatické charakteristiky získané so stanice Bardejov

Tab. 3 Základné charakteristiky toku Slatvinec..............................................................40

Tab. 4 Regionálne geomorfologické členenie.................................................................42

Tab. 5 Výškopisná charakteristika územia 45

Tab. 6 Sklon územia........................................................................................................46

Tab. 7 Expozícia 47

Tab. 8 Lokalizácia chránených území.............................................................................48

Tab. 9 Prehľad lesných typov.........................................................................................51

Tab. 10 Prehľad povodní v obci kríže za roky 1998-2010 53

Tab. 11 Základná charakteristika povodia....................................................................54

Tab. 12 Základná charakteristika povodia Slatvinca a Soliska 56

Tab. 13 Súčiniteľ αN......................................................................................................62

Tab. 14 Hodnoty QN 62

Tab. 15 Súčet povodňových vĺn toku Slatvinec a Solisko............................................63

Tab. 16 Výstup z programu Slozkor 66

Tab. 17 Výstup z programu Slozkor po stabilizácii nivelety dna koryta 67

10

Zoznam skratiek a značiek

BG Bodrog

ES Európske spoločenstvo

GIS Geograficko-informačný systém

CHKO Chránená krajinná oblasť

LWS Lokálny varovný systém

OÚŽP Obvodný úrad životného prostredia

PA Povodňová aktivita

POVAPSYS Povodňový varovný a predpovedný systém v SR

REPGES Reprezentatívne geosystémy

STN Slovenská technická norma

SÚPD Správne územie povodia Dunaja

SÚPV Správne územie povodia Visly

Z.z. Zbierka zákonov

11

Slovník termínov

Inundačným územím je územie priľahlé k vodnému toku, zaplavované vyliatím vody z

koryta, vymedzené záplavovou čiarou najväčšej známej alebo navrhovanej úrovne

vodného stavu (Zákon č.364/2004 Z. z.).

Ochrana pred povodňami sú činnosti, ktoré sú zamerané na zníženie povodňového rizika

na povodňami ohrozovanom území (Zákon č.7/2010 Z. z.).

Povodňové riziko je kombinácia pravdepodobnosti povodne a potenciálnych

nepriaznivých dôsledkov na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo

a hospodársku činnosť spojených s povodňou (SMERNICA 2007/60/ES, 2007).

Povodňová situácia je stav, keď hrozí nebezpečenstvo povodne alebo povodeň už vznikla

(Zákon č.7/2010 Z.z.).

Prehrádzka (drevená alebo kamenná) je objekt v údolnici, rigole i eróznej ryhe na

zachytávanie sedimentov počas splachov dažďových dažďov z jednotlivých častí povodí

(Zákon č.666/2004 Z. z.).

Suchá nádrž ( ďalej len „polder“) je vymedzený priestor určený na zaplavenie vodou pre

potreby transformácie povodňovej vlny. (zákon 666 z 27. Októbra 2004 o ochrane pred

povodňami §2 (Zákon č.666/2004 Z. z.).

Svahová depresia s periodickým zaplavením je plocha v povodí na zachytenie

prívalových dažďových vôd pre potreby transformácie povodňovej vlny (Zákon

č.666/2004 Z. z.).

Vnútorné vody sú vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom vodnými stavbami,

najmä vody, ktoré nemôžu odtekať prirodzeným spôsobom pri zvýšenom stave vody

v recipiente, alebo vody z intenzívnej zrážkovej činnosti na území bez možnosti odtoku

prostredníctvom vodného toku (Zákon č.666/2004 Z. z.).

Vodozádržná plocha v povodí (ďalej len „mokraď“) je vymedzený priestor na

zadržiavanie dažďovej vody zo spevnených plôch pre potreby transformácie povodňovej

vlny (Zákon č.666/2004 Z. z.).

Vodnými stavbami sú stavby, prípadne ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd

alebo iné nakladanie s vodami. Vodnými stavbami sú aj stavby na ochranu pred

povodňami (Zákon č.364/2004 Z. z.).

12

Vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po

zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a

ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru (Zákon č.7/2010 Z.

z.).

Záplavová čiara je priesečnica hladiny vody s terénom pri povodni (Zákon č.666/2004 Z.

z.).

Zasakávací pás je rigol po vrstevnici zachytávajúci dažďovú vodu, určený na potreby

transformácie povodňovej vlny (Zákon č.666/2004 Z. z.).

Zátopové územie je územie ohraničené zátopovou čiarou (Zákon č.666/2004 Z. z.).

13

Úvod

So slovami povodeň, protipovodňová ochrana, nebezpečenstvo povodne

a mnohými podobnými výrazmi sa v súčasnosti stretávame v rozličných oblastiach

života, či už politických a akademických kruhoch, ale aj v laickej verejnosti. Keďže

povodne sa stali nechcenou realitou mnohých slovenských obcí, bolo potrebné začať

tento problém riešiť. Legislatívny základ v súčasnosti predstavuje zákon č.7/2010 Z. z.

o ochrane pred povodňami. Ten v §8 ods. 12 uvádza, že obec má spolupracovať na

vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizovaní plánu manažmentu povodňového rizika

spolu so správcom vodohospodársky významných vodných tokov. Má taktiež

spolupracovať pri navrhovaní preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami

v katastrálnom území obce. Mnoho menších obcí si tento zákon „vyložilo po svojom“

a bez spolupráce so správcom toku začalo riešiť svoju protipovodňovú ochranu. Ako

príklad možno uviesť nemenovanú obec, ktorá vybudovala suchú retenčnú nádrž, zvanú

polder. Pri jeho výstavbe nebola použitá vhodná zemina a ani potrebné technológie

zhutnenia, ktoré je pri výstavbe potrebné dodržať. Výsledkom bolo pretrhnutie tohto

poldra. Namiesto ochrany majetku a zdravia obyvateľov obce, objem naakumulovanej

vody spolu s povodňovou vlnou mal oveľa ničivejší účinok, ako samotná povodeň,

ktorá by nastala v území bez takéhoto tzv. „protipovodňového riešenia“.

Táto diplomová práca sa zaoberá protipovodňovou ochranou obce Kríže. Je to

obec na východnom Slovensku, ležiaca v okrese Bardejov. Táto obec sa nachádza

v hornej časti toku Slatvinec. Ten so svojimi prítokmi spôsobuje povodne nie len v tejto

obci, ale aj v obciach ležiacich v nižších častiach toku. Pri intenzívnejších zrážkach sa

vytvorí väčší prietok na toku Slatvinec a na jeho ľavostrannom prítoku Solisko. Ten

spôsobí, že sa vytvorí taký objem vody v koryte, ktorý nie je koryto schopné previezť.

Voda okrem objemu naberá aj na sile, čo spôsobuje, že vodou je nesené značné

množstvo materiálu rôznej frakcie. Tento materiál je nesený a ukladaný pozdĺž toku

a pri prechode mostnou konštrukciou môže spôsobiť upchatie a následne pretrhnutie.

Najvhodnejším riešením protipovodňovej ochrany obce je výstavba nepretekaných

poldrov spolu s výstavbou prehrádzok v toku a úpravou nivelety dna koryta toku.

14

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

Protipovodňová ochrana je ochrana pred povodňami. Je to rozsiahla

celospoločenská činnosť, ktorá patrí medzi najstaršie vedomé činnosti človeka.

Systémovými opatreniami sa snaží predchádzať, alebo v prípade vzniku povodne aspoň

redukovať, alebo regulovať negatívne dôsledky vplyvu vody ako živlu. Štát sa už

v minulosti snažil ochranu pred povodňami upravovať vo svojich legislatívnych

predpisoch (Abaffy, 2006).

1.1 Právna úprava

V súčasnosti je protipovodňová ochrana na území SR riešená v:

- zákone č.7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami, ktorý nahradil zákon 666/2004

Z. z. o ochrane pred povodňami,

- zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady

č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)

v znení neskorších predpisov,

- Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o

hodnotení a manažmente povodňových rizík,

- Vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 204/2010 z

28. apríla 2010, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vykonávaní predpovednej

povodňovej služby,

- Vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.252/2010 zo

17. mája 2010, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predkladaní priebežných

správ o povodňovej situácii a súhrnných správ o priebehu povodní, ich

následkoch a vykonaných opatreniach,

- Vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.261/2010 z

28. mája 2010, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu povodňových plánov

a postup ich schvaľovania,

15

- Vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 251/2010

Z. z. zo 17. mája 2010, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhodnocovaní

výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce, povodňové záchranné práce

a povodňových škôd,

- Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 313/2010

Z. z. z 22. júna 2010, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predbežnom hodnotení

povodňového rizika a o jeho prehodnocovaní a aktualizovaní,

- Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho

rozvoja Slovenskej republiky č. 419/2010 Z. z. z 13. októbra 2010, ktorou sa

ustanovujú podrobnosti o vyhotovovaní máp povodňového ohrozenia a máp

povodňového rizika, o uhrádzaní výdavkov na ich vypracovanie,

prehodnocovanie a aktualizáciu a o navrhovaní a zobrazovaní rozsahu

inundačného územia na mapách.

1.2 Povodňové riziko

Zákon pod pojmom povodeň rozumie dočasné zaplavenie územia, ktoré zvyčajne

nie je zaliate vodou. Povodeň vzniká, keď :

- sa prechodne výrazne zvýši hladina vodného toku, a bezprostredne hrozí

vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku už

vylieva,

- je dočasne zamedzený prirodzený odtok vody zo zrážok alebo topenia snehu do

recipientu a dochádza k zaplaveniu územia vnútornými vodami,

- sa zaplavuje územie následkom intenzívnych zrážok alebo hromadenia sa vody z

topiaceho sa snehu (Zákon č.7/2010 Z. z.).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES o hodnotení a manažmente

povodňových rizík obsahuje definíciu pojmu povodeň, ktorá je výsledkom určitého

rozumného kompromisu členských štátov Európskej únie. Pojem povodeň je v nej

definovaný ako dočasné zaplavenie územia, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou a patria

sem povodne spôsobené riekami, horskými bystrinami, občasnými vodnými tokmi

v oblasti Stredozemného mora a záplavy pobrežných oblastí z mora, ale nemusia sem

patriť povodne spôsobené kanalizačnými systémami (MŽP SR, 2011).

16

Pre povodeň podľa definície v smernici 2007/60/ES sú charakteristické tri základné

znaky:

- Povodeň musí zaplaviť územie, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou.

- Povodeň zvyčajne spôsobuje voda vyliata z vodných útvarov – z riek, bystrín,

dočasných vodných tokov alebo z mora.

- Záplava územia spôsobená poruchou technického zariadenia môže, ale nemusí

byť považovaná za povodeň (MŽP SR, 2011).

Horváthová označuje povodeň ako zvláštnu fázu obehu vody v prírode, ktorý

neprebieha časovo pravidelne a priestorovo rovnomerne. Je to prechodné výrazné

zvýšenie hladiny vody v toku, ktoré býva spôsobené náhlym zväčšením prietoku,

pričom môže dôjsť na niektorých úsekoch toku k vyliatiu vody (vybreženiu) z koryta

a k zatopeniu priľahlého územia (Horváthová, 2003).

Problémom výskytu povodní sa venuje v poslednom období pomerne veľká

pozornosť. Jedná sa o jav, ktorý nie je možné si nevšimnúť. S dopadom povodní na

vodný režim pôd, kvalitu vody v zóne aerácie pôdy, resp. zmene hlavne povrchových

vlastností pôdy ešte dostatočná pozornosť nie je venovaná. Jeden z problémov, ktorý

súvisí s problémami záplav, resp. povodní je čas za ktorý sa začnú tvoriť kaluže na

povrchu pôdy po zrážke určitej intenzity (Štekauerová, 2006).

Nebezpečenstvo povodne je situácia charakterizovaná:

a) možnosťou výskytu extrémnych zrážok, náhleho topenia snehu alebo rýchleho

stúpania hladín vo vodných tokoch,

b) dlhotrvajúcimi výdatnými atmosférickými zrážkami a následným zvýšeným odtokom

vody,

c) zvýšeným odtokom vody z topiaceho sa snehu,

d) rýchlym stúpaním hladiny vody alebo prietoku vo vodnom toku, pri ktorom sa

očakáva dosiahnutie stupňov povodňovej aktivity,

e) vznikaním prekážky, ktorá obmedzuje plynulé prúdenie vody v koryte vodného toku,

na moste, priepuste alebo na povodňou zaplavovanom území,

f) nebezpečným chodom ľadov s potenciálnou možnosťou vzniku ľadovej zátarasy,

ľadovej zápchy alebo

17

g) poruchou alebo haváriou na vodnej stavbe alebo vodnej elektrárni na vodnom toku

(Zákon č.7/2010 Z. z.).

Priebeh povodne na toku je charakterizovaný povodňovou vlnou. Za začiatok

povodňovej vlny sa považuje okamih, keď dochádza k výraznému stúpaniu prietokov.

Za ukončenie povodňovej vlny sa považuje okamih, keď prietok na zostupnej vetve

klesne na počiatočný alebo iný trvalý prietok. Najvyšší bod povodňovej vlny je

charakterizovaný kulminačným prietokom (Horváthová, 2003).

Povodňová vlna je ďalej charakterizovaná dĺžkou trvania stúpajúcej a klesajúcej

vetvy a jej objemu. Tvar povodňovej vlny je odrazom príčin vzniku povodne

a charakteru povodia nad vodomerným profilom (Horváthová, 2003).

Povodeň môže mať prechodný alebo trvalý charakter. Pri prechodnej povodni po

klesnutí hladiny sa voda vracia späť do koryta toku, a to buď tou istou cestou, ktorou sa

vyliala, alebo tečie súbežne po zaplavovanom území a až v nižšom území späť do toku.

Pri trvalej povodni sa voda nemôže vrátiť do pôvodného koryta (nevhodná konfigurácia

terénu) a nemôže ani vsiaknuť do pôdy (Jurík, 2011).

Varovanie pred nebezpečenstvom povodne, resp. hlásnu povodňovú službu

zabezpečuje ústav varovaním pred nebezpečenstvom povodne vydávaním výstrah;

výstraha je na účely tejto vyhlášky informácia o predpokladanom výskyte

nebezpečenstva povodne. Miera nebezpečenstva povodne sa vyjadruje tromi stupňami

výstrahy, pričom výstraha tretieho stupňa charakterizuje najväčšie povodňové riziko

(Vyhláška č. 204/2010).

Stupne povodňovej aktivity charakterizujú mieru nebezpečenstva povodne,

viazanú na stanovené vodné stavy alebo prietoky na vodných tokoch a na vodných

stavbách pri povodňovej situácii.

V povodňových plánoch sa určujú tieto stupne povodňovej aktivity:

a) I. stupeň – stav bdelosti

b) II. stupeň – stav pohotovosti

c) III. stupeň – stav ohrozenia (Zákon č.666/2004 Z. z.).

Ale v zákone č. 7/2010 Z. z. sú ustanovené stupne povodňovej aktivity bez

názvov. Príčinou vypustenia názvov pre stupne povodňovej aktivity bez názvu bola

nepriama pojmová kolízia so zákonom č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových

18

situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, podľa ktorého je obdobie ohrozenia (t.j.

tiež „stav ohrozenia“ počas povodne) krízovou situáciou a jej riešenie už patrí do oblasti

krízového riadenia vykonávaného orgánmi krízového riadenia ustanovených v § 3

zákona 387/2002 Z. z. (Bačík, 2010).

Povodňou ohrozeným územím je spravidla:

a) územie pri vodnom toku na úseku, v ktorom sa očakáva alebo už nastalo výrazné

zvýšenie vodnej hladiny v dôsledku:

1. intenzívneho povrchového odtoku z povodia a vytvorenia povodňovej vlny

vo vodnom toku,

2. vznikania prekážok, ktoré obmedzujú plynulý odtok vôd,

3. nebezpečného chodu ľadov, vznikania ľadových zátarás a ľadovej zápchy,

4. poruchy alebo havárie na vodnej stavbe alebo na hydroenergetickej stavbe,

b) územie, na ktorom je dočasne zamedzený prirodzený odtok vody zo zrážok alebo z

topenia snehu do recipientu, následkom čoho sa očakáva jeho zaplavenie vnútornými

vodami alebo už dochádza k zaplavovaniu,

c) územie, ktoré je zaplavované z dôvodu extrémnej zrážkovej činnosti alebo zvýšeného

odtoku vody z topiaceho sa snehu (Zákon č.7/2010 Z. z.).

1.2.1 Rozdelenie povodní

Povodne poznáme pravidelné, vyvolané zvýšeným prietokom, a nepravidelné,

vyvolané mimoriadnymi udalosťami na vodnom toku, napr. vzdutím od ľadovej

upchávky, zatarasením mostu a pod. nepravidelné povodne sa nedajú predvídať, sú teda

nebezpečnejšie než povodne pravidelné (Jurík, 2011).

Rozdelenie pravidelných povodní behom roka závisí na klimatických

podmienkach, najmä na dobe topenia snehu, na početnosti, dobe výskytu, intenzite

a rozsahu dažďov. Rozdeľujeme ich na jarné, letné a jesenné.

Jarné povodne sa vyskytujú spravidla koncom zimy a v prvých jarných

mesiacoch pri topení snehu, ktoré je často spojené s výdatnými zrážkami.

Letné povodne vyvolávajú časté dlhotrvajúce zrážky, lejaky a neskoršie topenie

snehu vo vysokých polohách. Vyskytujú sa v máji, prípadne koncom mája.

19

Jesenné povodne vznikajú na všetkých slovenských tokoch v dobe druhého

zrážkového maxima v jesenných mesiacoch, najčastejšie v septembri, prípadne

v októbri alebo až v decembri (Jurík, 2011).

Okrem rozdelenia povodní na pravidelné a nepravidelné, jarné, letné a jesenné

poznáme aj povodne:

regionálne povodne, ktoré spôsobuje trvalejší regionálny dážď s pozvoľnejším

nástupom, dlhším trvaním a postihnuté sú väčšie povodia či oblasti alebo celé

regióny,

prívalové povodne krátkeho trvania s veľkým prietokom a relatívne veľkými

hospodárskymi škodami, ktoré spôsobujú najmä na krátkych úsekoch horných

častiach tokov ( na malých povodiach) krátkodobé prívalové dažde veľkej

intenzity,

ľadových povodniach, s ktorými sa stretávame po tuhých zimách, v zúžených

profiloch tokov, na mostných objektoch, prípadne v ostrejších zákrutách.

Ľadové kryhy sa môžu nahromadiť, vytvoriť ľadovú zápchu, zvýšiť (vzduť)

hladinu a vytvoriť až povodňovú situáciu (SHMÚ, 2003).

1.3 Ochrana pred povodňami

Ochrana pred povodňami sú činnosti, ktoré sú zamerané na zníženie povodňového

rizika na povodňami ohrozovanom území, na predchádzanie záplavám spôsobovanými

povodňami a na zmierňovanie nepriaznivých následkov povodní na ľudské zdravie,

životné prostredie, kultúrne dedičstvo a na hospodársku činnosť (Zákon č.7/2010 Z. z.).

Ako uvádza Jurík (2011) ochrana pred povodňami je súbor technických opatrení

a organizačných opatrení na predchádzanie vzniku povodne a na zmiernenie jej

následkov (Jurík, 2011).

Ochranu pred povodňami vykonávajú:

a) orgány ochrany pred povodňami,

b) ostatné orgány štátnej správy,

c) orgány územnej samosprávy,

20

d) povodňové komisie,

e) správca vodohospodársky významných vodných tokov a správcovia drobných

vodných tokov,

f) vlastníci, správcovia a užívatelia pozemkov, stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré

sú umiestnené na vodnom toku alebo v inundačnom území,

g) iné osoby (Zákon č.7/2010 Z. z.).

Zákon č. 7/2010 Z. z. v § 22 ods. 1 označuje ako orgány ochrany pred povodňami:

a) ministerstvo,

b) krajské úrady životného prostredia,

c) obvodné úrady životného prostredia (Zákon č.7/2010 Z. z.).

Ochranu pred povodňami riadia a zabezpečujú aj obce. Vláda, orgány ochrany pred

povodňami a obce zriaďujú povodňové komisie ako svoj poradný a výkonný orgán

(Zákon č.7/2010 Z. z.).

Ten istý zákon v §22 ods. 3 uvádza, že ochranu pred povodňami vykonávajú aj

povodňové komisie, a to:

a) Ústredná povodňová komisia,

b) krajská povodňová komisia,

c) obvodná povodňová komisia,

d) povodňové komisie obcí (Zákon č.7/2010 Z. z.).

Rezort Ministerstva životného prostredia SR zabezpečuje úlohy

v protipovodňovej ochrane predovšetkým ním riadeným štátnym podnikom-

Slovenským vodohospodárskym podnikom, š.p. Banská Štiavnica (Abaffy, 2006).

Na Slovensku je evidovaných viac ako 49 tis. km vodných tokov. Slovenský

vodohospodársky podnik, š. p. Banská Štiavnica so svojimi odštepnými závodmi

spravuje 29 343 km vodných tokov, z toho 12 412 km vodohospodársky významných

a vodárenských tokov. Takmer 8 tis. km tvoria upravené toky a dĺžka protipovodňových

ochranných hrádzi je 2 895 km (Abaffy, 2006).

Súčasťou protipovodňových opatrení je aj zabezpečovanie koordinovaného

postupu k protipovodňovej ochrane so susednými štátmi na hraničných vodách. Táto

21

spolupráca prebieha na základe uzatvorených dohôd medzi vládami a v zmysle

protokolov jednotlivých zasadnutí komisií pre hraničné vody. Na našom území sa

spolupráca týka povodí riek Tisa, Bodrog, Uh, Latorica, Hornád, Bodva a Slaná

(Abaffy, 2006).

Povodňovými zabezpečovacími prácami sa predchádza vzniku povodňových

škôd. Povodňové zabezpečovacie práce sa vykonávajú na vodných tokoch, stavbách,

objektoch alebo zariadeniach, ktoré sú umiestnené na vodných tokoch alebo

v inundačných územiach a v povodňou ohrozených územiach s cieľom zabezpečovať

plynulý odtok vody, chrániť stavby, objekty a zariadenia pred poškodením povodňou

a zabezpečovať funkciu ochranných hrádzí a protipovodňových línií (Zákon č.7/2010 Z.

z.).

Povodňové zabezpečovacie práce sú uvedené v texte ako napr.:

a) vykonávanie hliadkovej služby,

b) odstraňovanie prekážok obmedzujúcich plynulý odtok vody,

c) ochrana koryta vodného toku pred poškodzovaním vodným prúdom, predmetmi

unášanými vodou alebo ľadmi,

d) odstraňovanie ľadových krýh, rozrušovanie a nasekávanie ľadu, rozrušovanie

ľadových zátarás a ľadovej zápchy,

e) ochrana hrádzí proti vlnobitiu, priesaku, účinkom erózie, výverom a ochrana proti

preliatiu koruny hrádze a výstavba provizórnych prístupových ciest na tieto účely,

f) mimoriadna manipulácia na vodných stavbách,

g) uzavieranie prietrží hrádzí alebo protipovodňových línií,

h) odvádzanie vôd z povodňou zaplaveného územia a zo zaplavených stavieb, objektov

a zariadení,

o) činnosť povodňových dispečingov a technických štábov,

p) činnosť predpovednej povodňovej služby,

r) označovanie a meranie výšky hladiny na vodných tokoch, ochranných hrádzach a

protipovodňových líniách počas povodne vrátane záznamov o čase merania,

s) meranie prietoku vody vo vodných tokoch a na objektoch vodných stavieb,

22

t) pozemné merania, letecké merania a prieskumy v súvislosti so sledovaním vývoja

povodne a získavaním informácií pre rozhodnutia o realizácii opatrení, medzi ktoré

patrí evakuácia obyvateľstva, úmyselné a riadené zaplavenie chráneného územia

a umelé prietrže ochranných hrádzí alebo protipovodňových línií (Zákon č.7/2010 Z.z.).

1.3.1 Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami

Opatrenia na ochranu pred povodňami sa vykonávajú preventívne, v čase

nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni (Zákon č.7/2010 Z. z.).

Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami sú:

a) opatrenia, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú

retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody v lokalitách

na to vhodných a ktoré chránia územie pred zaplavením povrchovým odtokom, ktorým

je zložka celkového odtoku odtekajúca z povodia po povrchu terénu do vodných tokov

alebo iných vodných útvarov, ako sú úpravy v lesoch, úpravy na poľnohospodárskej

pôde a úpravy na urbanizovaných územiach,

b) opatrenia, ktoré zmenšujú maximálny prietok povodne, ako je výstavba, údržba,

oprava a rekonštrukcia vodných stavieb a poldrov; polder je vodná stavba na ochranu

pred povodňami, ktorej súčasťou je územie určené na zaplavenie vodou pre potreby

sploštenia povodňovej vlny,

c) opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku, ako je

úprava vodných tokov, výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia ochranných hrádzí

alebo protipovodňových línií pozdĺž vodných tokov,

d) opatrenia, ktoré chránia územie pred zaplavením vnútornými vodami, ako je

výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia zariadení na prečerpávanie vnútorných vôd, e)

opatrenia, ktoré zabezpečujú prietokovú kapacitu koryta vodného toku, ako je

odstraňovanie nánosov z koryta vodného toku a porastov na brehu vodného toku; breh

je postranné obmedzenie koryta vodného toku od jeho dna po brehovú čiaru,

f) vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizácie plánov manažmentu povodňového

rizika vrátane predbežného hodnotenia povodňového rizika a vyhotovovania máp

povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika,

g) vypracúvanie a aktualizácie povodňových plánov,

h) vykonávanie predpovednej povodňovej služby,

23

i) vykonávanie povodňových prehliadok,

j) iné preventívne opatrenia na zníženie povodňového rizika (Zákon č.7/2010 Z. z.).

Mapy povodňového ohrozenia spomínané v zákone č. 7/2010 v § 6 pokrývajú

geografické oblasti, ktoré by mohli byť zaplavené podľa týchto scenárov:

a) povodne s nízkou pravdepodobnosťou opakovania alebo scenáre výnimočných

udalostí;

b) povodne so strednou pravdepodobnosťou opakovania (pravdepodobná doba

opakovania ≥ 100 rokov);

c) prípadne povodne s vysokou pravdepodobnosťou opakovania (SMERNICA

2007/60/ES, 2007).

Návrhy preventívnych protipovodňových opatrení podľa plánu manažmentu

povodňového rizika sa považujú za dôvod na nariadenie pozemkových úprav.

Priestorové objekty, najmä prvky územného systému ekologickej stability a významné

krajinné prvky v návrhu protipovodňových opatrení sa budú považovať za spoločné

zariadenia podľa osobitného predpisu (Jurík, 2011).

1.3.2 Technické opatrenia

Ako technické opatrenia vo vodnom toku a jeho inundačnom území je možné

zaradiť opatrenia :

- transformujúce prietok povodne (úprava vodných tokov, výstavba nádrží

a poldrov),

- chrániace územie pred zaplavením (výstavba ochranných hrádzí),

- chrániace pred zaplavením vnútornými vodami (výstavba odvodňovacích

kanálov, výstavba zariadení na prečerpávanie vnútorných vôd) (Jurík, 2011).

V súčasnosti sa na ochranu pred povodňami budujú najmä ochranné hrádze, ale aj

v posledných rokoch začal rozvoj poldrov a technických montovaných hrádzi

a protipovodňových zábran (Jurík, 2011).

Významnou súčasťou protipovodňových opatrení je schopnosť vodných nádrží

svojou retenciou a pomocou manipulácií zmierniť účinky povodňových vĺn. V 54

veľkých vodných nádržiach (s objemom nad 1 mil. m3) je k dispozícii na zachytenie

povodňových prietokov retenčný objem 26 mil. m3. Dôležitosť vodných nádrží-

24

priehrad sa pravidelne preukazuje tiež pri jarných povodniach, ktoré vznikajú

v dôsledku prudkého topenia nadmerných snehových zásob (Abaffy, 2006).

1.3.2.1 Suché nádrže- poldre

Polder je z vodohospodárskeho hľadiska jednoúčelové dielo, navrhované

a postavené s účelom vytvoriť ochranu pre územia, ležiace v dielčom povodí pod jeho

hrádzou pred možnými škodlivými účinkami povodne (Jurík, 2011).

Polder je nížinná plocha chránená hrádzami pred zaplavením. Takéto poldre

poznáme nielen v prímorských oblastiach severného Nemecka alebo v Holandsku,

dokonca i na Dunaji. Pod pojmom povodňový polder oproti tomu rozumieme plochy,

ktoré sú pri povodniach cielene zaplavované. Od okolia musia byť oddelené hrádzami,

aby pri povodniach nedochádzalo k zaplaveniu ďalších oblastí. Na ploche poldra sa

okrem toho nesmie nachádzať žiadna zástavba ani dôležitá infraštruktúra (MZ ČR,

2006).

Hlavným účinkom poldrov je časový posun kulminácie povodňovej vlny, zníženie

kulminačného prietoku na kapacitu výpustu a zachytenie splavenín (Jurík, 2011).

Predpokladom pre zriadenie povodňového poldra je, aby v blízkosti vodného toku

už existovala hrádza. Na túto hrádzu sa napojí ďalšia hrádza, a to tak aby vznikol

kapsovitý útvar- povodňový polder. V hrádzi pri rieke bude vybudovaný vpust, cez

ktorý bude cielené zaplavovanie poldra. Po opadnutí povodne bude polder behom

niekoľkých dní cez výpust zase vyprázdnený (MZ ČR, 2006).

Veľkosť ochranného priestoru suchej nádrže vyplýva z morfológie územia a môže

byť limitovaná zástavbou, prípadne líniovými stavbami a sieťami technického

vybavenia, ktoré nie je možné v rámci výstavby rušiť alebo prekladať (TNV 75 2415,

2006).

Pre určenie veľkosti ochranného priestoru poldra je potrebné určiť stupeň ochrany

územia pod poldrom. Pre riešenie objemu musíme poznať miesto, ktoré má chrániť

a jeho obmedzujúce parametre. Pre riešenie ochrany môže byť rozhodujúcim

parametrom kapacita koryta v intraviláne obce alebo pri objektoch priemyselnej alebo

poľnohospodárskej výroby. Iným obmedzujúcim prvkom môže byť kapacita objektov

na toku. Sú to mosty, priepusty alebo vodné stavby (Jurík, 2011).

25

Zátopové územie je vymedzené územie, kde sa počas povodne akumuluje časť

z objemu povodňovej vlny. Pretože je zátopové územie (alebo jeho časť) prevažnú dobu

nezatopené, je možné podľa vhodnosti využívať toto územie aj na iné účely (pasienky,

lesnícke, poľnohospodárske, rekreačné účely, a pod), no tie musia byť podriadené

hlavnému protipovodňovému účelu využitia zátopovej oblasti (Čomaj, 2005).

Podkladom pre návrh poldrov sú parametre návrhovej N- ročnej povodňovej vlny,

konkrétne N- ročný prietok, typický tvar hydrogramu, dobu vzostupu a poklesu

povodňovej vlny a celkový objem povodne (Jurík, 2011).

Návrh poldra zahŕňa: návrh umiestnenia poldra, návrh veľkosti a rozdelenia

objemov poldra a návrh regulačných objektov poldra, návrh prevádzky a súčinnosti

s inými aktívnymi prvkami protipovodňovej ochrany (Čomaj, 2005).

Pri návrhu výškového usporiadania telesa sypanej hrádze je potrebné rešpektovať

predpokladané pretvorenie (sadanie) telesa hrádze a jeho podložia prevýšením koruny

hrádze pri výstavbe a po jej dokončením (TNV 75 2415, 2006).

Opevnenie návodného svahu hrádze je nutné prispôsobiť skutočnosti, že suchá

nádrž bude zaplňovaná vodou iba krátkodobé, a že môže dôjsť k rýchlemu kolísaniu

hladiny. Pri návrhu je treba posúdiť možné destrukčné účinky splavenín na hrádzu

(TNV 75 2415, 2006).

Vysádzanie drevín na hrádzi a v okolí objektov pre prevádzanie vody nie je

dovolené. Porasty v okolí hrádze nemôžu prekážať činnostiam, súvisiacim

s pozorovanými a meranými na hrádzi a v jej okolí (musí byť zachovaný prístup

k zariadeniam určeným pre tieto činnosti a potrebné priehľady pre geodetické meranie)

(TNV 75 2415, 2006).

Pri návrhu výpustných zariadení sa volia také konštrukčné riešenia a usporiadania, ktoré

v daných podmienkach zaručia:

- bezpečný a spoľahlivý prevoz pri prechode povodní, pokiaľ možno

s minimálnymi nárokmi na ľudskou obsluhu,

- účinnú a jednoduchú obsluhu a údržbu,

- dlhodobú životnosť a efektívny prevádzku z hľadiska nárokov na opravy

a rekonštrukcie,

26

- odolnosť proti vonkajším zásahom cudzích osôb, tak aby nemohlo dôjsť

k nežiaducemu samovoľnému plneniu retenčného priestoru (TNV 75

2415, 2006).

Spôsob využívania pozemkov záleží na:

- režime záplav- s ohľadom na ich počte v jednotlivých ročných obdobiach

a na splaveninovom režime toku,

- pôdnych pomeroch,

- výrobných pomeroch (lesníctve, poľnohospodárstve),

- klimatických pomeroch,

- iných územných požiadavkách (TNV 75 2415, 2006).

Funkčné objekty poldrov:

- bezpečnostné priepady,

- dnové výpustné zariadenia,

- nápustné zariadenia,

- objekty na zamedzenie prítoku splavenín do zátopovej plochy poldra

a iné objekty (Jurík, 2011).

Základnými objektmi pretekaných suchých nádrží sú dnové výpusty

a bezpečnostné prepady. Nepretekané suché nádrže sú spravidla vybavené napúšťacími

objektmi alebo rozdeľovacími objektmi a zariadeniami pre prívod vody, ktoré

zabezpečujú prevedenie povodňových prietokov alebo ich časti do nádrže (TNV 75

2415, 2006).

Výpustné zariadenie

Suchá nádrž musí byť vybavená dnovým výpustom, ktorého kapacita zodpovedá

požiadavkám, ktoré sú kladené na funkciu nádrže. Dnový výpust musí spĺňať

nasledovné podmienky:

- prevádzať bežné prietoky do priestoru pod hrádzou bez vzdúvania vody

v priestore nádrže,

- umožniť úplné vyprázdnenie nádrže,

- pri prechode povodne prevádzať do územia pod nádržou najväčší neškodný

odtok až do dosiahnutia kóty hladiny v nádrži na hrane bezpečnostného priepadu

(TNV 75 2415, 2006).

27

ako aj:

- objekt musí byť konštrukčne riešený tak, aby sa nedostali cudzie predmety do

výpustného potrubia a neznížili jeho prietočnú kapacitu,

- výpustné potrubie musí byť vodotesné a nesmie sa dostať z neho voda do

prostredia hrádze prienikom z tlakového prúdenia v potrubí (Jurík, 2011).

Profil potrubia dnového výpustu pretekaných suchých nádrží sa navrhuje

minimálne DN 800, čo zaručuje prieleznosť potrubia pre revízie, údržbu, odstraňovanie

splavenín a pod. Prípadné úpravy k zaisteniu neškodného odtoku je možné previesť na

vtoku do potrubia spodného výpustu (TNV 75 2415, 2006).

Pri prevádzaní povodňového prietoku potrubím dnového výpustu suchých nádrží

je možné uvažovať o tlakovom režime prúdenia. Pri návrhu tlakového režimu prúdenia

v potrubí dnového výpustu sa kladie dôraz na použitie kvalitného a trvanlivého

materiálu, na dôkladné obetónovanie potrubia železobetónom a na kvalitu prevedených

prác. Pod vyústením dnového výpustu s tlakovým prietokom je nutné vždy zaistiť

tlmenie kinetickej energie vody. Pri netlakovom prúdení sa nutnosť realizovania

opatrení k utlmeniu kinetickej energie vody pod vyústením potrubia spodného výpustu

podľa miestnych podmienok (TNV 75 2415, 2006).

Bezpečnostný priepad

Pri dimenzovaní bezpečnostných priepadov sústavy suchých nádrží je možné

uvažovať ovplyvnenie prietokov vyššie položených nádrží. Na bezpečnostnom priepade

a v jeho bezprostrednej blízkosti nesmie byť umiestnená žiadne zariadenia ohrozujúce

jeho funkciu alebo znižujúcu jeho kapacitu. Pri návrhu usporiadania a konštrukčného

riešenia bezpečnostných priepadov suché nádrže sa doporučuje rešpektovať podmienky

pre architektonicko-estetické začlenenie objektu do krajiny (TNV 75 2415, 2006).

Z konštrukčných možností sa používajú všetky druhy používané pre malé vodné nádrže.

Môže to byť:

- čelný bezpečnostný priepad (doporučený pre hrádze do výšky 5 m, jeho

konštrukcia sa umiestňuje na okraj hrádze, aby sa odpadové koryto

umiestnilo do rastlého terénu),

- bočný bezpečnostný priepad (umiestňuje sa na miernejšom bočnom

svahu nádrže tesne vedľa násypu hrádze),

28

- šachtový priepad (používaný pre vyššie hrádze, konštrukcia oddelená od

telesa hrádze) (Jurík, 2011).

STN 73 68 24 definuje malé vodné nádrže, teda aj poldre niekoľkými podmienkami:

- Objem nádrže po hladinu ovládateľného priestoru nie je väčší ako 2 mil.

m³.

- Najväčšia hĺbka vody v nádrži nepresahuje 9 m.

- Storočný prietok(Q100) v profile hrádze nie je väčší ako 60 m³. s-¹, alebo

u nádrží, do ktorých je voda privádzaná umelo, nepresahuje túto hodnotu

súčet Q100 z vlastného povodia nádrže a kapacity privádzača (STN 73

68 24, 1978).

Rozdelenie poldrov podľa typov regulačných objektov:

- pretekaný polder,

- nepretekaný polder,

- kombinovaný polder (Jurík, 2011).

Pretekaný polder- je vytvorený priečnym prehradením koryta toku hrádzou. Je

vhodný pre výstavbu na malých podhorských tokoch v relatívne úzkych údoliach, kde

sa retenčný objem vytvára krátkou priečnou hrádzou a vyššou výškou vzdutia. Prietok

je transformovaný regulačným dnovým priepustom alebo regulačným dnovým otvorom,

ktorý môže mať konštantnú prietokovú plochu otvoru alebo premenlivú – ovládateľnú

prietokovú plochu. Prietoková kapacita dnového priepustu je tak závislá od hĺbky vody

v poldri, prietokovej plochy priepustu a spätným zavzdutím od dolnej vody (Kováč,

2006).

Pre nízke poldre do 5 m je vhodný združený funkčný objekt vo výseku hrádze

hradený betónovou stenou, ktorá vytvára bezpečnostný priepad na vrchu steny

a zároveň regulačný priepust ako otvor pri dne steny, kadiaľ je prevedené koryto. Tvar

steny môže mať aj vypuklý tvar smerom proti vode a vytvárať tzv. kačací (kašnový)

priepad na dosiahnutie potrebnej dĺžky prepadovej hrany bezpečnostného priepadu.

Priamo za hradiacou stenou v tomto výseku hrádze sa nachádzajú aj objekty na tlmenie

energie prevádzanej vody (Čomaj, 2005).

Pre vyššie poldre ako 5 m je vhodný priepust s nezahlteným odvádzačom popod

celé teleso hrádze. Bezpečnostný priepad je vhodné urobiť ako bočný priepad mimo

29

telesa hrádze s odvedením vody zdrsneným sklzom po údolnom svahu späť do koryta

(Čomaj, 2005).

Nevýhodou pretekaného poldra je malá efektívnosť využívania základného

retenčného objemu, pretože regulačný objekt- priepust (hlavne neregulovateľný)

priebežne transformuje aj menšie ako bezpečné prietoky a tým sa základný retenčný

objem zapĺňa priebežne už aj pri malých prietokoch a zátopové územie je aj častejšie

zaplavené. Výhodou pretekaných poldrov je menší rozsah stavebných objektov hrádze

pre dosiahnutie potrebného objemu poldra (Kováč, 2006).

30

Obr.1 Pretekaný polder (Zdroj: Kováč, 2006)

Nepretekaný polder- sa zvyčajne stavia pri toku, na rovinatom území s malým

pozdĺžnym sklonom, kde sú toky lemované ochrannými hrádzami vyvýšenými nad

terénom. Tok je oddelený od poldra regulačným priepadom, nápustným objektom

prípadne aj s privádzačom. Prepadový objekt môže tvoriť bočne prelievaná hrádza

(vhodne povrchovo opevnená), alebo pevný (betónový, kamenný) bočný priepad

dostatočnej dĺžky. Koryto toku oddelené od poldra prevádza všetky menšie ako

bezpečné prietoky bez využitia (zatápania) poldra. Ak sa vyskytne v toku vyšší ako

bezpečný prietok, zvýšená časť prietoku prepadá cez bočný priepad do poldra. Dĺžkou

a priebehom výškovej úrovne prepadovej hrany regulačného priepadu je možné

navrhnúť vhodný priebeh plnenia poldra (Čomaj, 2005).

Výhodou nepretekaných poldrov je ich vysoká účinnosť tým, že celú časť

prietoku nad bezpečný prietok prevádzajú do poldra, t.j. všetky typy, tvary a veľkosti

povodňových vĺn zrezávajú tak, že pokiaľ sa nenaplní základný retenčný objem, koryto

pod poldrom odvádza práve bezpečný prietok. Vzhľadom na princíp plnenia poldra

a prechodu extrémnych prietokov nie je potrebný bezpečnostný priepad. Nevýhodou je

väčší rozsah stavebných objektov hrádzi na dosiahnutie potrebného objemu,

komplikovanejšie návrhové riešenie regulačného nátokového priepadu a pomalšie

vypúšťanie vody z poldra po povodni (Kováč, 2006).

Obr.2 Nepretekaný polder (Zdroj: Kováč, 2006)

Kombinovaný polder- je taký, ktorý využíva na transformáciu vlny do určitého

prietoku regulačný priepust a od vyššieho prietoku regulačný priepad alebo opačne.

Napríklad pretekaný polder, cez ktorý prechádza koryta, je od zátopovej plochy poldra

oddelený nízkymi ochrannými hrádzami, aby sa základný retenčný objem zaplavoval až

31

od určitého zvoleného prietoku. Vyššie prietoky sú už regulované vplyvom hradiaceho

dnového priepustu v objekte priečnej hrádze ako pri pretekanom poldri (Čomaj, 2005).

1.3.3 Organizačné opatrenia

Jedným z opatrení na ovplyvnenie povrchového odtoku sú zalesňovanie

nelesných pôd a vytváranie zasakovacích pásov na poľnohospodárskych pôdach. Lesy

majú spravidla vyššiu transpiráciu a intercepciu ako nelesné ekosystémy – vzhľadom na

vysokú celkovú lesnatosť Slovenska má však zalesňovanie nelesných pôd zmysel len

v najmenej zalesnených povodiach a ani tu sa nedá vždy očakávať prínos rovnajúci sa

nákladom a prípadným stratám na benefitoch z nelesných pôd. Navyše účinnosť tohto

opatrenia sa prejaví až po viac než desiatich rokoch, čo nemusí byť postačujúce (MŽP

SR, 2011).

Jednoduchším a efektívnejším opatrením je zakladanie zasakovacích lesných

pásov na poľnohospodárskych pôdach, prípadne v intravilánoch miest a obcí, ktoré

dokážu pri podstatne nižšej zalesnenej výmere taktiež znížiť povrchový odtok vody

a znížiť obsah splavenín v nej. Pre sanáciu výmoľov sú vhodným riešením (popri ich

zalesnení) aj zasakovacie pásy v ich zberných oblastiach (MŽP SR, 2011).

Vplyv lesa na vodnú bilanciu povodia je priamo úmerný jeho lesnatosti. Z tohto

pohľadu je vývoj lesnatosti Slovenska už mnoho desaťročí priaznivý. V minulosti bolo

trendom odlesňovanie za účelom získania pasienkov a ornej pôdy, ale nástup

priemyselnej revolúcie tento trend zvrátil a najmenej výnosné pôdy začali postupne

opäť zarastať lesom, prípadne boli úmyselne zalesnené (MŽP SR, 2011).

Ročný úhrn podkorunových zrážok je pod lesným porastom výrazne nižší, ako

pod porastom trávy, alebo aj listnatého lesa; príčinou je vysoký úhrn intercepcie lesných

porastov. Voda, zachytená na listoch alebo ihličí sa rýchlo (až dvojnásobne vyššou

rýchlosťou ako je potenciálna transpirácia) vyparí do atmosféry bez toho, aby táto voda

bola využitá pre produkciu biomasy. Čo sa týka hospodárenia s vodou, les sa chová

veľmi márnotratne. To znamená, že pôda pod lesným porastom obsahuje menej vody

ako pod iným porastom (Novák, 2010).

Podpora vhodných vlastností lesa môže za špecifických podmienok zabrániť

niektorým typom menších povodní, najmä u dažďov po období sucha. Pri povodniach

z dlhých dažďov, alebo z dažďov na premočenú pôdu, je les relatívne neúčinný.

32

Opatrenia však spôsobia aj trvalé zníženie prietokov počas sucha, pričom toto zníženie

bude výraznejšie, než zníženie povodňových prietokov (MŽP SR, 2011).

Les má určitý vplyv na povodne v malých povodiach s plochou približne

do 100 km2, ale s narastajúcou výmerou povodí začínajú prevládať skôr klimatické

a časové faktory. Vo väčších povodiach sú dopady stavu lesa na povodňové prietoky

„kompenzované“ časovým oneskorením medzi jednotlivými prítokmi, rozdielnym

využívaním pôdy v povodiach jednotlivých prítokov a rozdielmi v zrážkových

pomeroch v oblastiach jednotlivých prítokov (MŽP SR, 2011).

Dôležitým lesníckym opatrením zabraňujúcim splavovaniu pôdy do vodných

tokov a nádrží je vyhlasovanie ochranných lesov a správne obhospodarovanie

brehových porastov. Za ochranné lesy, ktorých funkčné zameranie vyplýva

z prírodných podmienok sa vyhlasujú aj lesy s prevažnou funkciou ochrany pôdy.

Hlavným problémom ochranných lesov je v súčasnosti vysoký podiel náhodných ťažieb

spôsobených vetrom a najmä hmyzom. Treba podotknúť, že odumreté lesné porasty

neplnia ochranné funkcie dostatočne a existuje vysoké riziko vzniku lesných požiarov,

ktorých dopad najmä pri zasiahnutí väčšej plochy na hydrické a pôdoochranné funkcie

lesa je katastrofálny (MŽP SR, 2011).

Pri zakladaní a pestovaní lesa je možné znížiť riziko povodní využitím

základných poznatkov o vplyve lesa na vodný režim. V zásade existujú dva hlavné

mechanizmy, ktorými les znižuje množstvo vody odtekajúce z ekosystému –

intercepcia, čiže zachytávanie časti zrážok korunami stromov a ich následné vyparenie,

a transpirácia, t.j. odčerpanie časti vody z pôdy koreňmi, jej využitie na fyziologické

procesy stromov (a podrastu) a jej odparenie do atmosféry cez prieduchy listov.

Intercepcia dosahuje 15-30 % ročného zrážkového úhrnu, u hustých ihličnatých lesov až

45 %. Počas jedného dňa je však obmedzená na absolútnu hodnotu niekoľkých mm, čo

je v prípade prívalových dažďov zanedbateľné (MŽP SR, 2011).

Transpirácia drevín sa pohybuje od 300 do 500 mm ročne, čo je 30-50 %

ročného zrážkového úhrnu. Transpirácia vysušuje pôdu a pripravuje ju na prijatie

väčšieho množstva vody, z pohľadu vzniku povodňových situácií je však často príliš

pomalá a v prípade zrážkovo nadpriemerných rokov nedostatočná. Časť vody

infiltrovanej do pôdy je „nadbytočná“ a na svahoch sa mení na bočný podzemný odtok,

ktorý pomerne rýchlo (rádovo v hodinách) presakuje do vodných tokov. Často teda ide

len o určitý odklad a sploštenie povodňovej vlny (MŽP SR, 2011).

33

Výrazne negatívne ovplyvňuje retenčnú kapacitu rozrušovanie nadložného

humusu, vytváranie rýh pri ťažbe dreva, pri výstavbe a prevádzaní dopravnej siete. I jej

poloha v povodí, pozdĺžny sklon a spôsob odvodnenia zvyšujú odtokový súčiniteľ,

prevádzajúci svahový nesústredený odtok na rýchly sústredený a urýchľuje tak odtok

zrážkovej vody, skracuje dobu koncentrácie povodňovej vlny a tak prispievajú ku

zvyšovaniu kulminačných prietokov a ich škodlivých dôsledkoch (Dumbrovský, 2003).

1.3.3.1 Lesná dopravná sieť

Odtokové a erózne procesy sú v lesnom povodí ovplyvňované tiež systémom

lesnej dopravnej siete. Preto je treba vymedziť a rešpektovať tzv. únosné hustoty

sprístupňovacích prvkov v závislosti na prírodných a hospodárskych pomeroch

sprístupňovaného územia (zvl. sklonovitosti, pôdnych pomeroch. Intenzite a spôsobu

obhospodarovania, potrieb pestovaných kultúr a porastu a pod.) (Dumbrovský, 2003).

Doporučuje sa:

- navrhovať pozdĺžne sklony ciest ( zvl. nespevnených) v pahorkatinách

ideálne v rozmedzí 5-7%, vyššie sklony používať iba výnimočne, vylúčiť

pozdĺžne sklony nad 12% a sklony nižšie než 1%,

- klasifikovať a prehodnotiť podľa funkčnosti a súčasného stavu (zvl.

eróznych prejavov) existujúcich sprístupňovacích a cestných sieti

a vychádzať z tohto hodnotenia pri ďalších opatreniach ( trvalé vyradenie

z prevádzky a následná sanácia, pretrasovanie časti úseku alebo i celých

trás, údržby, opravy, rekonštrukcie),

- dôsledne a súbežne navrhovať, realizovať a udržovať potrebné pozdĺžne

a priečne odvodňovacie zariadenie a objekty pri všetkých sprístupnených

trás a ciest v záujme neškodného odvádzania zrážkových vôd s cieľom

ich prevedenia na nesústredený odtok resp. najvhodnejšie do vsaku

(infiltrácie) (Dumbrovský, 2003).

Nevhodne navrhnuté alebo zle udržiavané lesné cesty (ich odvodňovacie priekopy

resp. erózne ryhy v telesách ciest) môžu povrchový odtok koncentrovať a urýchľovať.

Hoci sa tento vplyv trochu preceňuje (súhrnná výmera ciest predstavuje len malé

34

percento výmery lesa), celkovo platí, že z pohľadu protipovodňovej ochrany sú lesné

cesty skôr negatívnym faktorom, čo je možné zmierniť nasledovnými opatreniami:

- vyhnúť sa konštrukciám koncentrujúcim a urýchľujúcim odtok – ako pomerne

nevhodné sa ukazujú cesty naklonené k zárezovému svahu odvodňované

priekopami vyústenými do vodných tokov alebo doliniek (na Slovensku

pomerne vzácne), vhodnejšie sú cesty s vozovkou sklonenou k násypovému

svahu, z ktorých voda nekoncentrovane steká do porastov. Obojstranne zarezané

cesty môžu pôsobiť ako drény,

- v prípade nevyhnutnosti vyústenia priekop do prirodzených recipientov –

vyhnúť sa vyústeniu priepustov na svahy,

- dôsledná údržba lesných ciest a zvážnic – budovanie a údržba odrážok, úprava

zárezových a násypových svahov napomáhajú zníženiu erózie telesa

a splavovania materiálu do vodných tokov a zamedzujú koncentráciu odtoku

(MŽP SR, 2011).

1.4 Finančné prostriedky

Výdavky na vyhotovenie, prehodnocovanie a aktualizácie predbežného hodnotenia

povodňového rizika, máp povodňového ohrozenia, máp povodňového rizika, plány

manažmentu povodňového rizika sa hradia z rozpočtovej kapitoly ministerstva alebo

z vlastných zdrojov správcu vodohospodársky významných vodných tokov. Na

spolufinancovanie možno použiť prostriedky z pomoci a podpory poskytovanej

z fondov Európskeho spoločenstva a prostriedky Environmentálneho fondu podľa

osobitných predpisov (Jurík, 2011).

Environmentálny fond podporuje činnosti zamerané na dosiahnutie cieľov štátnej

environmentálnej politiky na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

Protipovodňová ochrana je zaradená ako samostatná činnosť v rámci oblasti „Ochrana

a využívanie vôd“ (MŽP SR, 2011).

Protipovodňová ochrana v zmysle špecifikácie činností podpory formou dotácie je

určená na realizáciu opatrení zabezpečujúcich ochranu a prevenciu pred povodňami.

Podporované sú najmä projekty, ktoré riešia technické a biotechnické opatrenia na

35

vodnom toku zamerané na zvýšenie prietokovej kapacity koryta toku (podpora je určená

pre žiadateľov, ktorým správca vodného toku prenechal drobný vodný tok alebo jeho

ucelený úsek do nájmu alebo výpožičky podľa § 51, ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z.

o vodách) a opatrenia mimo vodného toku, najmä obnova a oprava systémov

odvodňovacích zariadení slúžiacich na odvádzanie prívalových vôd (MŽP SR, 2011).

Výdavky na výstavbu, údržbu, rekonštrukciu alebo opravy preventívnych opatrení,

ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zmenšujú maximálny prietok

povodne, chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku alebo pred zaplavením

vnútornými vodami, uhrádza štát prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva,

správca vodohospodársky významných vodných tokov, správcovia drobných vodných

tokov a vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností. Na spolufinancovanie

možno použiť prostriedky z pomoci a podpory poskytovanej z fondov Európskeho

spoločenstva a prostriedky Environmentálneho fondu podľa osobitných predpisov

(Jurík, 2011).

36

2 Cieľ práce

Cieľom tejto práce je vytvorenie účinnej protipovodňovej ochrany obce Kríže,

ktorá by mala byť zameraná na úpravu odtokových pomerov zadržaním zrážkovej vody

a spomaľovaním jej odtoku. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné:

- spracovať prehľad poznatkov o protipovodňovej ochrane u nás a v okolitých

krajinách,

- zhodnotiť použiteľnosť protipovodňových opatrení v horských oblastiach,

- určiť poznatky o povodniach v riešenej obci z uplynulých rokov,

- určiť základné charakteristiky povodia,

- dobu koncentrácie trvanie kritického dažďa na toku Slatvinec a na jeho

pravostrannom prítoku Solisko.

Následne je potrebné určiť hodnoty Qmax, v našom prípade Q100, ktoré pretečie

oboma tokmi. Súčtom prietokov v jednotlivých časových intervaloch je následne

potrebné určiť hodnotu Q100,s po sútoku týchto tokov. Vyhodnotením prietokových

pomerov koryta a porovnaním s vypočítanou hodnotou Q100,s sa následne pristúpi k 

navrhnutiu možných princípov protipovodňovej ochrany riešenej obce a ich

uskutočniteľnosť.

37

3 Metodika

Pred začatím písania práce bolo nevyhnutné získať dostatočné poznatky

o riešenej problematike. Tie sa čerpali poväčšine zo zákona č.7/2010 Z. z. o ochrane

pred povodňami, ktorý nahradil zákon 666/2004 Z. z. o ochrane pred povodňami, zákon

č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších

predpisov. Pre získanie väčšiny podkladov nachádzajúcich sa v tejto práci bolo potrebné

navštíviť Obvodný úrad ŽP v Bardejove, Regionálnu správu ochrany prírody a krajiny

v Prešove, Obvodný úrad Bardejov- odbor civilnej ochrany a krízového riadenia

v Bardejove a Obvodný lesný úrad v Bardejove, VÚVH v Bratislave. Informácie

a podklady sú spracované jednak v teoretickej, tak aj praktickej časti práce. Okrem

týchto údajov ako podklady k vypracovaniu slúžili aj:

- Letecké meračské snímky (LMS), získané od Topografického ústavu v Banskej

Bystrici

- Základná mapa Slovenskej republiky v mierke 1:10 000, obstaraná od

Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave

- Lesnícke dáta- Porastová mapa, Lesné mapy a Lesné pôdy, zadovážené od

Národného lesníckeho centra vo Zvolene

- Ortofotomapy, získané od Eurosence s.r.o., Bratislava

- BPEJ, zadovážené od Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy,

v Bratislave

- Teplota vzduchu o 1400hod., denný priemer teploty vzduchu, úhrn

atmosférických zrážok a trvanie atmosférických zrážok získané od SHMÚ v

Bratislave

Po zozbieraní, roztriedení a spracovaní týchto údajov nasledoval terénny prieskum,

ktorý pozostával z oboznámenia sa s prírodnými danosťami riešeného územia,

vytvorením fotodokumentácie a zameraním priečneho profilu koryta v mieste sútoku

potoka Slatvinca a Soliska.

Charakteristiky povodia sa získali v prvom rade spracovaním podkladových máp

a údajov v programe ArcGIS, v ktorom sa určila plocha povodia, zalesnená plocha

38

povodia, dĺžka údolnice, dĺžka prítoku Solisko a toku Slatvinca, sklon údolnica, maxim.

a minim. nadm. výška v povodí. Zvyšné charakteristiky povodia sa vypočítali podľa

vzorcov uvedených v praktickej časti práce. Z Truplovej približnej závislosti pre trvanie

kritického dažďa sa vypočítal zrážkový úhrn h pre potok Slatvinec a Solisko. Ten slúžil

ako podklad pre výpočet objemu zrážok Vs. Trvanie prechodu povodne sa následne

určilo náhradou skutočného hydrogramu trojuholníkovým priebehom odtoku z povodia.

Pre túto prácu bolo potrebné poznať okrem vypočítaných povodňových vĺn pre tok

Slatvinec a Solisko, aj súčtovú vlnu. Tá sa určila ako súčet prietokov v mieste sútoku

týchto tokov v jednotlivých časových intervaloch (v našom prípade súčet prietokov

každú minútu od začiatku dažďa). Najvyššia získaná hodnota predstavuje max. prietok

korytom počas trvania kritického dažďa. Tieto údaje pre lepšie vyobrazenie

prietokových pomerov za celkový čas trvania povodne sa preniesli do hydrogramu

súčtovej vlny. Pred určením potrebných protipovodňových opatrení bolo nutné poznať

objem koryta, t.j. množstvo vody, ktoré je koryto schopné previesť. Podľa kapacity

koryta sa určilo množstvo vody, ktoré je v povodí potrebné zadržať a množstvo vody,

ktoré môže byť bezpečne prevedené korytom toku. Táto kapacita koryta sa určila

v programe „Složkor“ , kde vkladaním údajov získaných z terénneho prieskumu pri

zameraní priečneho profilu koryta sa vytvorila konzumčná krivka. Až po získaní

a prehodnotení týchto údajov bolo možné pristúpiť k návrhu najoptimálnejšieho riešenia

protipovodňovej ochrany v danej lokalite.

3.1 Charakteristika horného povodia Slatvinca

3.1.1 Klimatické pomery

Z hľadiska klímy územie obvodu patrí do všetkých troch klimatických oblastí:

najnižšie polohy sa nachádzajú v teplej, stredné v mierne teplej a najvyššie v chladnej

klimatickej oblasti. Východná a severovýchodná časť obvodu má vrchovinový typ

klímy, mierne teplý a vlhký. Veľká členitosť terénu, flyšový geologický podklad a

silná podzolizácia pôd nepriaznivo vplýva na vodohospodárske pomery. Podnebie má

kontinentálny charakter (Marcinek, 2009).

39

Údaje o úhrne atmosférických zrážok sú uvedené v tab.1 a tab.2, tieto údaje sú získané

spracovaním meraných údajov od roku 1980 do roku 2010 získaných od SHMÚ.

Meračské stanice sú zobrazené na obr.3.

Tab.1 Úhrn atmosférických zrážok

Úhrn atmosf. zrážok Kríže Osikov Malcov Livovská Huta

Maximum mm deň 80,0 55,7 82,0 97,2Priemer mm deň 5,7 4,9 4,2 5,9Priemer 3 dni 148,0 108,3 141,2 163,8Priemer 5 dní 187,0 138,0 167,0 193,8Priemer 7 dní 218,3 148,3 181,4 218,8Priemer 15 dní 317,3 251,5 225,2 311Priemerne mm ročne 846,8 637,9 718,5 855,3Suma mm 25404,1 18498,4 21555,5 25659,9

Tab.2 Klimatické charakteristiky získané so stanice Bardejov

Obr.3 Zobrazenie meračských staníc

40

Bardejov

Teplota vzduchu o 14,00 hod

Denný priemer teploty vzduchu

Úhrn atmosf. zrážok

Trvanie atmosf. zrážok za3 dni

Trvanie atmosf. zrážok za5 dní

Trvanie atmosf. zrážok za7 dní

°C °C mm hod hod hodMaximum 35,1 28,6 63,2 66 84,7 97,7Priemer 12,4 8,5 4,3 2,75 3,529167 4,070833

3.1.2 Hydrologické a vodohospodárske pomery

Územie povodia Bodrogu a Hornádu zaberá 30% z plochy Slovenskej republiky.

Povodie Bodrogu zaberá najvýchodnejšiu časť Slovenska. Celková plocha povodia na

území Slovenska je 7 272 km2. Územie povodia vykazuje ako celok veľmi nízku

lesnatosť- 37,6 %. Je to v rámci vsl. regiónu povodie s najnižšou lesnatosťou. Najvyššiu

lesnatosť v rámci povodia vykazuje základné povodie Laborca- 45%, základné povodie

Tople- 41% a Uhu 40,5%. Na tomto percente lesnatosti sa podieľajú pramenné oblasti

tokov v týchto povodiach, ktoré vykazujú 70% lesnatosť. V strednej, pahorkatinnej časti

povodia toto percento klesá a dolnú časť povodia tvorí takmer úplné bezlesie.

Geologicky sú horné časti týchto povodí v prevažnej miere tvorené nestabilnými

vrstvami pieskovcov a ílovcov, známymi pod názvom karpatský flyš (Miščík, 2006).

3.1.2.1 Vymedzenie oblasti povodia

Povodie: medzinárodné povodie Dunaja (úmorie Čierne more)

Čiastkové povodie Bodrogu: Topľa po sútok s Ondavou 4- 30-09

Paleogén Čergova – subrajón povodia Bodrogu P 109 BG

(P – rajón budovaný horninami paleogénneho veku, BG – Bodrog) (Vyhláška

224/2005, 2005).

Tab.3 Základné charakteristiky toku SlatvinecPoradie Názov

obceNázovkraja

Názov okresu

Názov toku Hydrologické poradieP.č. SR

111 2011 Kríže Prešovský kraj Bardejov Slatvinec 4-30-09-026 Dĺžka toku v intraviláne

Dĺžka navrh. úprav

v intraviláne

Priemerný ročný prietok

Závod Plochapovodia

Celk. km Upravenékm km m3. s-1 km2

0,90 0 0,90 0,21 Povodie Bodrogu

19,09

Kapacita koryta

v kritickom profile v upravenom profilePrietok, N-ročná voda

m3.s-1

Prietok, N-ročna vodam3.s-1

29,70 Q20 31,50 -

Zdroj: DOBROTKA, 2008

41

3.1.2.2 Podpovrchové vody

Paleogénne horniny z hydrogeologického hľadiska môžeme v jednotlivých

stratigraficko- tektonických jednotkách rozdeliť na nepriaznivé na utváranie

a akumuláciu podzemných vôd (komplexy ílovcov), na málo priaznivé (súvrstva

s prevahou pieskovcov nad ílovcami a ich vzájomným striedaním), relatívne priaznivé ä

s prevahou pieskovcov až čistých pieskovcov a zlepencov). Vody cirkulujú po

puklinách a vytekajú z puklinových alebo vrstevnatých prameňov. Pórová priepustnosť

je veľmi malá, najmä v pieskovcoch (Gojdičová, 1995).

Pre výskyt podzemných vôd sú z hydrologického hľadiska dôležité pukliny

zvetrávania a tektonické pukliny. Zóna zvetrávania je plytká (20-60m). zdroje pitných

vôd treba vyhľadávať na poruchách lokálneho významu v malých hĺbkach. V horninách

flyšového vývoja sa vyskytuje málo prameňov. Väčšina dažďových a snehových vôd

odtečie hneď do povrchových tokov. Pramene majú iba malé výdatnosti (0,2-1,0 l/s),

väčšie pramene ( 1-2 l/s) sú zriedkavejšie (Gojdičová, 1995).

3.1.2.3 Povrchové vody

Podobne ako pre hydrologický režim má aj pre vývoj riečnej siete rozhodujúci

vplyv geologická skladba povodia. Horné úseky tokov Laborca, Ondavy a Tople sa

prispôsobili pruhu flyša ílovcového vývoja, ktorý tvorí oblúk Nízkych Beskýd. Zdvih

Karpát v pliocéne a silný pokles výbežku Dolnej zeme spôsobili zmenu sklonu a

zväčšenie spádu smerom na juh. Tak spomínané toky boli postupnou eróziou tokov

Dolnej zeme obrátené na juh. Po opustení hornej časti majú uvedené toky tendenciu

tiecť rovnobežne. Pritom väčšie z nich v dolnej časti nanášajú viac materiálu, takže

dvíhajú koryto nad okolitý terén, čím vznikajú riečne valy (SHMÚ, 2011).

Najväčšie historické povodne spadajú často do obdobia letného polroka. K

najväčším patria povodne z roku 1813, 1893 a 1913, ktoré zasiahli celé povodie

Bodrogu súčasne. Bolo to zhodou okolností v auguste, ktorý patrí v posledných

desaťročiach k najmenej frekventovaným (SHMÚ, 2011).

Povodie Bodrogu pokrýva sústava riek, ktoré predstavujú vejár s približne

rovnakou dĺžkou hlavných tokov. To zapríčiňuje, že povodňové kulminačné prietoky

pri celoplošnom zasiahnutí zrážkami, alebo topení snehu sa spravidla stretávajú s

malým časovým posunom. Prevažuje výskyt povodní v zimnom polroku (XI - IV), v

42

ktorom sa vyskytuje priemerne 70 % najväčších kulminačných prietokov. Najčastejšie

sa vyskytujú povodne v mesiaci marci (21 - 30 % všetkých povodní). Najmenej je

zastúpený mesiac september (SHMÚ, 2011).

3.1.3 Geologické pomery

Riešené územie povodia hornej Tab.4 Regionálne geomorfologické členenie

Tople sa rozprestiera v podsústave

Karpaty, ktorú reprezentujú orografické

celky Čergov, Busov a Ondavská

vrchovina. Geologickú skladbu buduje

flyšového pásmo a kvartérne

sedimenty. Kvartérne sedimenty,

reprezentované prevažne sedimentmi so

štrkami, piesčitými štrkami poriečnych

nív

prekrytými piesčitými hlinami, budujú úzke Zdroj: Atlas Krajiny SR

nivné pruhy po oboch stranách vodných tokov: Tople, Kamenca, Rosuckej vody,

Šibskej vody, Cerninky, Kurimky a Hažlínky (Dobrotka, 2008).

Podložie je tvorené intenzívne navetralými ílovcami (malá priepustnosť

podložia) a preplástkami pieskovcov (hladko modelovaný reliéf), ktoré bránia hlbšiemu

vsakovaniu povrchových vôd. Pri intenzívnych a dlhodobých zrážkach dochádza

k nasýteniu pórov svahových sedimentov zrážkovou vodou, čo spôsobuje ich

rozmáčanie a rozvoj zosuvných procesov (Marcinek, 2009).

Práve táto skladba hornín zohráva významnú úlohu pri vodohospodárskom

režime obvodu. Má vplyv na často sa opakujúce záplavy a nedostatok pitnej vody.

Nadmerným topením snehu a výdatnými zrážkami sa do podložia dostáva zvýšené

množstvo vody, ktoré narušuje ustálený odtokový režim, dochádza k nasýteniu zemín,

následne k zvýšeniu šmykových napätí a vplyvom vztlakovej vody k aktivizácií

zosuvov. Ide prevažne o plytkejšie zosuvy s rotačnou a kombinovanou šmykovou

plochou (Marcinek, 2009).

K prírodným danostiam flyšového územia pristupuje aj ďalší nepriaznivý

moment, spôsobený činnosťou človeka, a tým je rozsiahle odlesnenie svahov pahorkatín

43

Geomorfologické jednotky

Orografický celok

Sústava (systém) Alpsko- himalájskaPodsústava (subsystém) KarpatyProvincia Východné KarpatySubprovincia Vonkajšie Východné

KarpatyOblasť Nízke BeskydyCelok Ondavská vrchovina

a ich následné využívanie pre intenzívnu poľnohospodársku výrobu. Nie je

zriedkavosťou, že aj na svahoch so sklonom nad 17 °C sa nachádzajú oráčiny. Riešené

územie budované prevažne flyšovými jednotkami je značne ohrozené vodnou eróziou.

Odnos tu dosahuje extrémne hodnoty. U väčšiny plôch sa jedná o šesťnásobok

prípustného množstva odnosu, ale v pramennej oblasti Tople a jej prítokov v katastroch

obcí Lukov, Malcov, Snakov, Hrabské, Bogliarka, Kružlov a Vyšný Tvarožec sa

vyskytujú rozsiahle plochy, u ktorých intenzita odnosu presahuje až 10 násobok

prípustného množstva odnosu (Dobrotka, 2008).

Odolnosť hornín v reliéfe je výrazná. Na miestach s väčším zastúpením

odolnejších pieskovcov vznikli vyvýšeniny, štruktúrne tvrdoše a chrbty. Na miestach,

kde je viac ílovcov a slieňovcov, sa nachádzajú erózne brázdy (Marcinek, 2009).

3.1.3.1 Orografické celky

Pohorie Čergov patrí k vonkajšiemu flyšovému oblúku a budujú ho horniny

magurského flyšu – pieskovce, ílovce a sliene. Doliny pokrývajú hlinito-ílovité

zvetraliny s vložkami pieskovcových úlomkov. Na úpätí pohoria uložili stekajúce toky

množstvo flyšových zvetralín vo forme terás a periglaciálnych náplavových kužeľov

(Dobrotka, 2008).

Reliéf pohoria Busov sa viaže na hruborytmický flyš zlínskych vrstiev, ktoré

tvoria v nadloží pestrých belovežských vrstiev denundačné zvyšky. Ondavská

vrchovina je budovaná jednotkami magurského flyšu. Striedajú sa tu prvky račianskej,

bystrickej a čergovskej jednotky v zastúpení rôznych druhov pieskovcov, bridlíc,

ílovcov a slieňov (Dobrotka, 2008).

3.1.4 Pedologické pomery

Pôdy na riešenom území sú zastúpené predovšetkým kambizemami

a fluvizemami (obr.5).

Kambizeme sa vyskytujú na bohatších silikátových svahovinách. Vytvárajú sa zo

silikátových sypkých a pevných hornín. Zrnitosť, obsah minerálnych látok, a tým

vlastne aj ich úživnosť ovplyvňuje pôdotvorná hornina (Gojdičová, 1995).

44

Na území sa vyskytujú kambizeme plytké na flyši, plytké na ostatných substrátoch a na

flyši, na výrazných svahoch (obr.4).

Fluvizeme sú vytvorené pozdĺž všetkých väčších riek. Zrnitostne sú stredne ťažké, bez

skeletu, slabo, stredne i silne skeletovité. Vyznačujú sa slabou až silnou humóznou

a kyslou pôdnou reakciou. (Gojdičová, 1995).

Obr.4 Hĺbka pôdy

podľa BPEJ

Obr.5 HPJ podľa

BPEJ

Podľa údajov o pôdnej

reakcii vyplývajú

relatívne nízke hodnoty

pH, v prípade aktívnej,

reálnej i výmennej

reakcie. Zistené údaje

aktívnej reakcie (pH/H2O)

sú v rozpätí 4,18 až 4,92,

to znamená v oblasti

kyslej až silne kyslej.

Podľa Ulrichovej

koncepcie tlmivých

rozsahov sa pôdy nachádzajú v intervale sorbentov až hliníka, pričom môžeme

predpokladať, že čiastočne tu došlo k vyčerpaniu tlmivej kapacity pôdy. Vzhľadom na

znečistenie atmosféry kyslými emisiami, zvýšený input škodlivín prostredníctvom

podkorunových zrážok, najmä pod smrekovými ekosystémami zvyšujúca sa kyslosť

pôdy môže klasifikovať ako jeden z najvážnejších faktorov, ktoré nepriaznivo mení

akologické podmienky stanovišťa (Gojdičová, 1995).

Vo flyšových oblastiach vzniká veľké nebezpečenstvo, najmä po odstránení

a oslabení vegetácie, deštrukcie pôdy. Pôdy sú citlivé na ohrozenie eróziou a zosuvmi,

čím sa znižuje produkčná schopnosť lesnej pôdy, čo má bezprostredný negatívny vplyv

na ekologickú stabilitu prostredia (Gojdičová, 1995).

45

Z pohľadu antropogénnej záťaže je priame, alebo nepriame poškodzovanie

a fyziologické oslabovanie lesných ekosystémov závislé od prítomnosti cudzorodých

látok v zrážkach. V oblasti reakcie vody, obsah a koncentrácia vodíkových iónov,

kyselín a iných látok spôsobujú, že pH kolíše vo veľmi širokom variačnom rozpätí (pH

od 3,2 do 6,8) (Gojdičová, 1995).

3.1.5 Morfometrické parametre reliéfu

Morfometrické parametre reliéfu riešeného územia je možné odvodiť z DMR

(Digitálny model reliéfu), pričom DMR (viď obr.5) sa vytvára z údajov účelového

mapovania výškopisu (zoznam súradníc .TXT a zadefinované zlomové hrany/bariéry)

vhodnou interpolačnou metódou v prostredí GIS (Muchová, 2009).

Z vytvoreného DMR (obr.5) je následne možné odvodiť výškové členenie územia

a určenie hodnoty Hmax. a Hmin. nadmorskej výšky územia, pričom pre naše riešené

územie sa jedná o Hmax.= 1095 m n.m. a Hmin.= 485 m n. m. (tab.5).

Tab.5 Výškopisná charakteristika územia

Obr.6 Digitálny model reliéfu

46

Hypsografické stupne

Plocha km2

Plocha %

485- 553 0,767 3,343553- 621 2,068 9,016621-689 3,384 14,752689-757 4,287 18,688757-824 4,692 20,453824-892 3,736 16,286892- 960 2,201 9,595960-1027 1,397 6,0891027-1095 0,408 1,778

SPOLU : 22,94 100%

3.1.5.1 Sklon územia

Sklon územia je najdôležitejší ukazovateľ Tab.6 Sklon územia

pre hodnotenie rýchlosti a tým aj množstva

odtoku vody po povrchu reliéfu. Je

zobrazený na obr.7, plocha povodia

prislúchajúca pre jednotlivé hodnoty sklonu

sa nachádza v tab.6. Sklon reliéfu má veľký

vplyv na potencionálny odtok, splach

územia. Podľa mapy sklonov a tabuľky je

zrejmé, že väčšina územia je situovaná na

strmých svahoch so sklonom väčším ako 16

° (tab.6). Najstrmšie plochy sa nachádzajú

za obcou Kríže, kde sklon presahuje 25°.

V týchto miestach boli pri povodni strhnuté

svahy (viď Príloha C5), ktoré je potrebné

stabilizovať, a tým znížiť riziko opätovného

zosuvu pôdy. Na túto stabilizáciu je možné

použiť drôtené konštrukcie- gabiony, ktoré

tvoria vonkajší obal

drôtokamenných prvkov

v tvare mohutných hranolov.

Vyplnené kamenivom sa ako

nadrozmerné tehly vyväzujú

do stavebných konštrukcii

oporných múrov.

Obr.7 Sklon reliéfu v stupňoch

47

Sklon Plocha km2

Plocha %

0-7 1,211 5,2797-12 2,131 9,28912-16 3,462 15,09116-19 4,406 19,20719-22 4,253 18,53922-25 3,348 14,59525-28 2,293 9,99628-33 1,344 5,85933-45 0,492 2,145

Spolu: 22,94 100%

3.1.5.2 Expozícia

Ďalším morfometrickým parametrom Tab.7 Expozícia

je orientácia reliéfu voči svetovým stranám

– expozícia, ktorá je znázornená na obr.8

a percentuálne rozdelenie pre jednotlivé

svetové strany je uvedené v tab.7.

Orientáciu reliéfu voči svetovým stranám

môžeme považovať za stabilnú expozíciu

reliéfu voči chodu Slnka. Expozícia určuje

smer pohybu povrchového odtoku, v

kombinácii so sklonom stanovuje množstvo

slnečnej energie dopadajúcej na zemský

povrch, ktorá je podmieňujúcim faktorom

evapotranspiračných procesov a obehu vody v

krajine. So stúpajúcou hodnotou sklonu rastie

význam orientácie najmä na výslnných

častiach svahov, kde dochádza k zhoršovaniu

pôdnych vlastností a oslabovaniu vegetačnej

vrstvy. Veľkú úlohu hrá i orientácia vzhľadom

na prevládajúce vetry (eolické procesy,

hromadenie snehu, a i.).

48

Expozícia Plocha km2

Plocha %

337,5-360 N 1,47 6,4080-22,5 N 1,453 6,33422,5-67,5 NE 4,516 19,68667,5-112,5 E 3,710 16,173112,5-157,5 SE 2,259 9,847157,5-202,5 S 1,43 6,234202,5-247,5 SW 1,68 7,323247,5-292,5 W 2,902 12,65292,5-337,5 NW 3,52 15,345

SPOLU 22,94 100%

Obr.8 Orientácia územia voči svetovým stranám

3.1.6 Charakteristika územia podľa reprezentatívnych geosystémov

(REPGES)

K reprezentatívnym biocentrám patria národné prírodné rezervácie Becherovská

tisina, Magura a Čergovský Minčol, prírodné rezervácie Zborovský hradný vrch,

Regetovské rašelinisko, Livovská Jelšina, Lúky pod Beskydom a Slatina pod

Lieskovcom s výskytom vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov i

významných prvkov v krajine. Pramení tu množstvo potokov, vodárenský tok Topľa,

Ondava a Sekčov. Celá severná časť obvodu sa vyznačuje výskytom minerálnych

prameňov, z ktorých najznámejšie sa nachádzajú v Bardejovských Kúpeľoch a Cigeľke.

Zdroje palivovo-energetických surovín alebo iných surovín anorganického pôvodu sa na

území obvodu nenachádzajú (Marcinek, 2009).

Konkrétna lokalizácia chránených území s udanou výmerou je zachytená v  tab.8

Tab.8 Lokalizácia chránených území

Obvod Kataster obce Chránené územie prírody Výmera v ha

Bardejov

Zborov ŠPR Zborov – hrad 24,25

Becherov ŠPR Becherovská tisina 24,13Stebník ŠPR Magura 76,54

Regetovka ŠPR Regetovské rašelinisko 2,55Livov- Lukov ŠPR Livovská jelšina 1,52

N. Polianka ŠPR Lúky pod Beskydom 3,04Cigeľka ŠPR Cigeľka 2,16

Bartošovce ŠPR Stavenec 9,75Bardejov ŠPR Lesopark Bardejovské Kúpele 126,52

Bardejovská Nová Ves CHN Slatina pod Lieskovcom 0,71Kríže CHN Kríže 1,05

Prešov, S.Ľubovňa, Bardejov, Sabinov CHKO Čergov 16 875 Zdroj: MARCINEK , 2009

49

3.1.6.1 CHKO Čergov

Kód územia: SKUEV0332

Časová doba platnosti podmienok ochrany: od 1.1. do 31.12. každého roka

Katastrálne územie: Okres Bardejov: Gerlachov, Malcov, Lenartov, Kružlov, Lukov,

Richvald, Krivé, Venécia, Bogliarka, Livov, Livovská Huta, Hervartov, Kríže, Šiba,

Hertník, Fričkovce, Osikov,

Odôvodnenie návrhu ochrany: Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov

európskeho významu: Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych

nivách od nížin do alpínskeho stupňa (6430), Nížinné a podhorské kosné lúky (6510),

Kyslomilné bukové lesy (9110), Lipovo-javorové sutinové lesy (9180), Javorovo-

bukové horské lesy (9140), Bukové a jedľové kvetnaté lesy (9130), Kvetnaté

vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte (6230) a druhov

európskeho významu: kunka žltobruchá (Bombina variegata), mlok karpatský (Triturus

montandoni), rys ostrovid (Lynx lynx), medveď hnedý (Ursus arctos) a vlk dravý (Canis

lupus) (MŽP SR, 2004).

Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany

prírody na umiestnenie zariadenia na vodnom toku alebo na inej vodnej ploche

neslúžiaceho plavbe alebo správe vodného toku alebo vodného diela.

50

Obr.9 Vymedzenie oblasti povodia (čierna) a oblasti CHKO Čergov (červená)

3.1.7 Geologický profil územia

Na území obvodu sa

nachádzajú tri geografické jednotky:

Na severe pohorie Busov s najvyšším

vrchom Busov ( 1002 m n. m.) nad

obcou Gaboltov, na západe pohorie

Čergov s najvyšším vrchom Minčol

(1157 m n. m) nad obcou Livovská

Huta, na úpätí ktorého pramení aj

rieka Topľa. Celé vnútro územia

obvodu vypĺňa Ondavská vrchovina,

prechádzajúca do obvodu Svidník s

najvyšším vrchom na území obvodu

51

Stebnícka Magura (900 m n. m.) vypínajúcim sa nad obcou Stebník. Pohoria sú zložené

prevažne z flyšových hornín.

Obr.10 Zobrazenie polohy obce Kríže

Územie sa rozprestiera na

geomorfologických celkoch Vonkajších Karpát.

Sú to Ondavská vrchovina, Busov, Čergov a

Ľubovnianska vrchovina. Najvyšší vrch a

zároveň najvyšší bod okresu je Veľká Javorina v

pohorí Čergov vo výške 1098 m n. m. Najnižší

bod územia je pri výtoku Tople v katastri obce

Vyšný Kručov - 180 m n. m. (Marcinek, 2009).

Pohorie Čergov tvorí tektonicky

vyzdvihnutú asymetrickú kryhu, budovanú

prevažne odolnými hrubolavicovitými

pieskovcami. Hlavný chrbát má charakter

hrebeňa, z ktorého vybiehajú rázsochy o výškach okolo 900 m. Svahové doliny sú

zarezané a majú okolo 200-450 m. chrbát aj rázsochy sú značne odlesnené a majú

charakter subalpínskych lúk. Erózne svahy dosahujú sklony až 40 stupňov. Suché,

hlboko zarezané doliny majú charakter murových rýh. Svahové

toky pri výstupe z pohoria vytvárajú terasovité stupne,

a niektoré (Ľutinka) aj rozsiahle náplavové kužele. Na obvode sa

nachádzajú plošné zosuvy (Gojdičová, 1995).

3.1.8 Lesné pomery

Riešené územie tvorí z 80% les. Účelom 90% lesa je produkcia dreva

a ostatných lesných produktov pri súčasnom zabezpečení mimoprodukčných funkcií

lesov. Tieto lesy sú označované ako hospodárske lesy (viď Príloha B10 a Prílohe B12).

Okrem funkcie hospodárskych lesov sa na území nachádzajú aj lesy ochranné (7%),

ktorých hlavnou funkciou je chrániť pôdu, brehovú čiaru alebo nižšie položené porasty,

a lesy osobitného určenia, ktorých účelom je zabezpečovanie špecifických potrieb

spoločnosti, právnických osôb alebo fyzických osôb, na ktorých zabezpečenie sa

52

významne zmení spôsob hospodárenia oproti hospodáreniu.

Obr. 11 Vek drevín

Zastúpenie lesných typov je znázornené v tab.9, pričom najväčšie zastúpenie má

ostricová flyšová buková jedlina, skalné- sutinové stepi a bučiny. Viac ako 60%

územia je vo vlastníctve štátu, zvyšok lesného porastu je vo vlastníctve súkromných

osôb resp. urbariát. Na obr.11 možno vidieť vekové rozloženie drevín v nami riešenom

území. Z obrázka vyplýva že najpočetnejšie sú dreviny od 0-50 rokov, nasledujú

dreviny vo veku 100 a viac rokov. Tab. 9 Prehľad lesných typov

3.2 Všeobecná

charakteristika územia

Obvod Bardejov sa nachádza na severovýchode Slovenskej republiky a

územne je začlenený do Prešovského kraja. Patrí medzi väčšie územné celky. Jeho

rozloha 936 km2 je približne 1,5 krát väčšia ako má priemerne veľký obvod Slovenska

(Marcinek, 2009).

Na severe obvod hraničí s Poľskou republikou v dĺžke cca 60 km, na východe s

obvodom Svidník v dĺžke 52 km, na juhu s obvodom Prešov v dĺžke 18 km, na

juhozápade s obvodom Sabinov v dĺžke 17 km a na západe s obvodom Stará Ľubovňa v

dĺžke 11 km. Obvod má výhodnú geografickú polohu prenikania na trhy Poľska,

Ukrajiny a Bieloruska (Marcinek, 2009).

53

Lesné typyPlocha

km2 %

Skalné-sutinové stepi 5,65 30,38Bučina pod extrémnym klimatickým vplyvom 0,30 1,61Horské bučiny obmedzeného vzrastu 1,08 5,80Chlpaňová bučina 0,61 3,28Kamenitá buková jedlina nst 1,15 6,18Kysličková bučina vst 2,81 15,11Metlicová bučina 0,16 0,86Ostricová flyšová buková jedlina 6,06 32,58Zubačková bučina 0,15 0,81Kamenitá papradinová bučina 0,63 3,39

Spolu 18,6 100%

3.2.1 Charakteristika vlastnej obce

Názov obce: Kríže

Okres: Bardejov

Kraj: Prešovský

Počet obyvateľov: 74

Výmera katastra: 2 294 ha

Nadmorská výška od- do :

560 m n. m, v katastri od

510-1098 m n.m.

Obr.12 Riešené územie v 3D zobrazení

Obec Kríže leží v lone prírody, v pohorí Čergov. Prvá písomná zmienka o nej

pochádza z roku 1600. Z minulosti sa tu zachovalo viacero pôvodných ľudových

drevených stavieb. Veľmi vzácnou je cerkva zasvätená Ochrane Presvätej Bohorodičky,

ktorá bola postavená v roku 1852. Chrám bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Obdobie druhej svetovej vojny výrazne ovplyvnilo dianie v obci, ktorá sa stala

strediskom odboja (Základné informácie o obci Kríže, 2011).

Obec Kríže sa nachádza 22 km na juhozápad od Bardejova. Na cestnú sieť sú

napojené prostredníctvom štátnej cesty III. Triedy : III/545017 Kružlov- Kríže, na ktorú

nadväzujú miestne komunikácie (Atlas Krajiny SR, 2002).

54

4 Vlastná práca

V obci Kríže sa povodne opakovali už v minulosti. Svedčia o tom údaje z úradu

civilnej obrany zobrazené v tab.10, ktoré však zobrazujú len údaje od roku 1998

a nezaznamenávajú staršie povodne. Najväčšie škody spôsobili povodne v roku 2004

a povodne v roku 2008. Ako je ďalej v tabuľke vidieť tieto povodne vznikli v letnom

období, následkom dlhotrvajúcich a intenzívnych zrážok. Koryto toku pri takýchto

intenzívnych zrážkach nie je schopné bezpečne previesť vodu z povrchového odtoku,

ktorá sa následne z koryta vylieva čím spôsobuje povodeň. Na presné zhodnotenie

povodňového ohrozenia územia je potrebné dlhodobejšie meranie prítoku

a klimatických parametrov pre vytvorenie charakteristík odtoku z ohrozeného územia.

Tab.10 Prehľad povodní v obci Kríže za roky 1998- 2010

rok Dátum vyhlásenia III. st. PA

Dátum odvolania III. st. PA

Náklady na záchranné práce

Škody

1998-2000 0 0 0,00 Sk 0,00 Sk2001 25.7.2001 29.7.2001 - -

2002-2003 0 0 0,00 Sk 0,00 Sk2004 29.7.2004 1.8.2004 20 563,00 Sk 150 000,00 Sk2005 0 0 0,00 Sk 0,00 Sk2006 4.6.2006 11.6.2006 46 840,00 Sk 0,00 Sk2007 0 0 0,00 Sk 0,00 Sk2008 23.7.2008 27.8.2008 809 954,00 Sk 40 000,00 Sk2009 0 0 0,00 Sk 0,00 Sk2010 1.6.2010 1.7.2010 13 497,20 € 0,00 €

Zdroj: Marcinek, 2009

Pre riešenie danej problematiky je potrebné okrem dlhodobejšieho merania

prítoku a klimatických parametrov poznať aj základné charakteristiky povodia.

Základné charakteristiky územia ako je plocha povodia, zalesnená plocha povodia,

dĺžka údolnice, dĺžka prítoku Soliska a toku Slatvinca, sklon údolnica, maxim. a minim.

nadm. výška v povodí sú získané spracovaním Základnej mapy Slovenskej republiky

v mierke 1: 10 000 v programe ArcGIS. Zvyšné údaje sa vypočítajú pomocou

prislúchajúcich vzorcov.

55

Tab.11 Základné charakteristiky povodia

Plocha povodia Sp[km2] Zalesnená plocha povodia SL

[km2]Dĺžka údolnice Lú [km]

22,94 18,6 8,59Priemerný sklon údolnice

Iú=(Hmax-Hmin)/Sp1/2 [%]

Priemerná nadmorská výška povodia

Hn [m n.m.]:

Tvar povodia, ktorý sa spresní na základe súčiniteľa tvaru

povodia α =B/Lú

12,73 790 vejárovitéMaxim. nadm. výška v povodí

Hmax (m n.m.)Minim. nadm. výška v povodí

Hmin (m n.m.)Typ riečnej siete

1095 485 Dendridická

Koeficient zalesneniaKL= SL/SP

Hustota riečnej sietehrs=ΣL/Sp

Priemerná šírka povodia B= Sp/Lú [km]

0,81 1,768 2,67

Typ riečnej siete je určení podľa základných typov riečnej siete v povodí podľa

Howarda (ŠÍBL et al., 2002). Následne priemerný sklon povodia Ip sa vypočíta podľa

vzťahu:

Iú= (Hmax- Hmin)/Sp1/2

Iú=( 1095- 485)/ 22,941/2

Iú= 0,1273.100=12,73%

Priemernú šírku povodia dostaneme dosadením do vzorca:

B= Sp/Lú

B= 22,94/8,59

B= 2,67

Tvar povodia sa spresní na základe súčiniteľa tvaru povodia α, a to podľa vzťahu:

α =B/Lú

α = 2,67/8,59

α =0,31

Pričom prislúchajúci tvar povodia určíme podľa hodnoty α, a to pre hodnoty

α < 0,24 sa jedná o pretiahnutý typ povodia

0,24 < α < 0,26 sa jedná o prechodný typ povodia

0,26 < α sa jedná o vejárovitý typ povodia

56

Koeficient zalesnenia sa vypočíta pomocou vzorca:

KL= SL/SP

KL=18,6/22,94

KL=0,81

Hustota riečnej siete sa vypočíta ako:

hrs=ΣL/Sp

hrs=40,576/22,94

hrs= 1,768

Obr.13 Mikropovodie Slatvinca (A) a mikropovodie Soliska (B)

4.1 Základné charakteristiky mikropovodí

Okrem základných charakteristík povodia je potrebné poznať charakteristiky

mikropovodia Soliska a povodia Slatvinca po uzatvárací profil v mieste vtoku Soliska

do Slatvinca (11,17 km). Tieto charakteristiky sa vypočítajú rovnako ako

v predchádzajúcej kapitole, pričom plocha povodia, zalesnená plocha povodia, dĺžka

údolnice, dĺžka prítoku Solisko a toku Slatvinca, sklon údolnica, maxim. a minim.

nadm. výška v povodí sú získané spracovaním Základnej mapy Slovenskej republiky

v mierke 1: 10 000 v programe ArcGIS. Základné charakteristiky povodia sú uvedené

v nasledujúcej tabuľke.

57

Tab.12 Základné charakteristiky povodia Slatvinec a Solisko

Plocha povodia Sp

[km2]Zalesnená plocha povodia SL

[km2] Dĺžka údolnice Lú

[km] Slatvinec Solisko Slatvinec Solisko Slatvinec Solisko 11,33 5,54 9,39 4,45 5,27 3,77 Priemerný sklon údolnice Iú=(Hmax-Hmin)/Sp

1/2

[%]

Priemerná šírka povodia B=Sp/Lú

[km]

Tvar povodia, ktorý sa spresní na základe súčiniteľa tvaru povodia α =B/Lú

Slatvinec Solisko Slatvinec Solisko Slatvinec Solisko 15,75 20,82 2,15 1,47 vejárovitý vejárovitýMaxim. nadm. výška v povodí Hmax [m n.m.]

Minim. nadm. výška v povodí Hmin [m n.m.]

Koeficient zalesnenia KL= SL/SP

Slatvinec Solisko Slatvinec Solisko Slatvinec Solisko 1095 1055 565 565 0,829 0,803

Hustota riečnej siete hrs=ΣL/Sp

Priemerná nadmorská výška povodia Hn [m n.m.]

Dobu koncentrácie t= Lú/vs

[min] Slatvinec Solisko Slatvinec Solisko Slatvinec Solisko 1,92 1,55 830 810 76,91 50,713Zrážkový úhrn h za dobu trvania kritického dažďa [mm]

Maximálny povodňový prietok Q100

[m3.s-1]

Trvanie prechodu povodne τ = 2.Vo/Q100

[h]

Slatvinec Solisko Slatvinec Solisko Slatvinec Solisko 61,664 53,671 66,579 44,975 4,372 2,755

Priemerný sklon povodia Ip sa vypočíta podľa vzťahu Iú= (Hmax- Hmin)/Sp1/2

Pre Slatvinec je to : Pre Solisko je to :

Iú=( 1095- 565)/ (11,33.106 )1/2 Iú= ( 1055- 565)/ (5,54.106 )1/23

Iú= 0,1575.100=15,75% Iú= 0,2082.100=20,82%

Priemernú šírku povodia dostaneme pomocou vzorca B=Sp/Lú

Pre Slatvinec je to : Pre Solisko je to :

B= 11,33 / 5,27 B= 5,54 / 3,77

B= 2,15 B= 1,47

Tvar povodia sa spresní na základe súčiniteľa tvaru povodia α, a to podľa vzťahu

α =B/Lú

Pre Slatvinec je to : Pre Solisko je to :

α = 2,15 / 5,27 α = 1,47 / 3,77

α = 0,407 α = 0,389

58

Koeficient zalesnenia sa vypočíta pomocou vzorca KL= SL/SP

Pre Slatvinec je to: Pre Solisko je to :

KL= 9,39 / 11,33 KL= 4,45 / 5,54

KL= 0,829 KL= 0,803

Hustota riečnej siete sa vypočíta ako hrs=ΣL/Sp

Pre Slatvinec je to : Pre Solisko je to :

hrs= 21,725 / 11,3 hrs= 8,578 / 5,54

hrs= 1,922 hrs= 1,55

Objemový súčiniteľ odtoku určuje ako podiel medzi spadnutým Vs a objemom vody Vo,

ktorý skutočne odtiekol z povodia. Ten sa odčíta z mapky izolínii tohto súčiniteľa

(obr.14).

Obr.14 Mapka izolínii

objemového súčiniteľa

(Cobj= Vo/Vs)= 0,75

Avšak pre malé povodia je možné použiť aj číslo CN krivky.

resp. sa vypočíta ako : Cobj= (ζ. Cf). (i+0,1)0,34.T0,15

kde Cf dostaneme zo vzťahu:

59

Cf =

Pre Slatvinec je to : Pre Solisko je to :

Cf = 1/(1+0,2.KL)= 1/(1+0,2.0,829) Cf = 1/(1+0,2.KL)= 1/(1+0,2.0,803)

Cf = 0,858 Cf = 0,862

Stredná rýchlosť dobehu vs sa určí pomocou obr.15, v závislosti na percente zalesnenia

povodia a priemernému sklonu údolnice toku.

Obr. 15 Stanovenie strednej rýchlosti dobehu

Pre percento zalesnenia 82,9 % a priemerný sklon údolnice 15,75 je odčítaná hodnota

pre Slatvinec ( zelená farba v grafe)

vs2/3= 1,22 m/s vs= 1,142 m/s

Pre percento zalesnenia 80,3 % a priemerný sklon údolnice 20,82 je odčítaná hodnota

pre Solisko (červená farba v grafe)

vs2/3= 1,38 m/s vs= 1,239 m/s

Povrchový odtok z územia je tvorený z :

Q = QPO + QZO,

60

kde QPO- povrchový odtok

QZO- odtok z podzemných vôd- základný odtok

Transport vody z povrchu závisí od zaplnenia jednotlivých zón (obr.16).

Obr.16 Saturácia tvorby odtoku (LUDWIG, 2000)

Koncentrácia povrchového odtoku je založená na skladaní odtoku z dielčích povodí

a pre ne je potrebné určiť dobu koncentrácie odtoku.

Dobu koncentrácie (trvanie dobehu z hydraulicky najvzdialenejšieho profilu) určíme

ako t=Lú/vs

Pre Slatvinec je to : Pre Solisko je to :

t= 5270 / 1,142 t= 3770 / 1,239

t= 4614,71 (s) t= 3042,776

t= 76,91 (min) = 1,282 (h) t= 50,713 (min)= 0,845 (h)

Trvanie kritického dažďa považujeme za približne rovnaké dobe koncentrácie.

Predpokladá sa totiž, že po tejto dobe zrážky sa odtok z povodia kulminuje.

Pre Slatvinec je to : Pre Solisko je to :

t´= t = 76,91 (min) t´= t = 50,713 (min)

61

Zrážkový úhrn h za dobu trvania kritického dažďa sa stanoví z Truplovej približnej

závislosti pre trvanie kritického dažďa (periodicita p´= 0,01, opakovania N=100 rokov)

h= 14,5 .( t´)1/3, kde t´ sa dosadzuje v minútach a h vychádza v mm.

Pre Slatvinec je to : Pre Solisko je to :

h= 14,5. (76,91)1/3 h= 14,5. (50,713)1/3

h= 61,664 mm h= 53,671 mm

Objem zrážok spadnutých na povodie VS sa dostaneme po dosadení do vzorca Vs= h. SP

Pre Slatvinec je to : Pre Solisko je to :

Vs= 0,061664. 11,33. 106 Vs= 0,053671. 5,54. 106

Vs= 698,653.103 m3 Vs= 297,337.103 m3

Objem vody, ktorý odtečie uzatvárajúcim profilom Vo sa vypočíta ako Vo= Vs . Cobj

Pre Slatvinec je to : Pre Solisko je to :

Vo= 698,653.103. 0,75 Vo= 297,337.103. 0,75

Vo=523,99. 103 m3 Vo= 223,003. 103 m3

Maximálny povodňoví prietok Q100,

Q100=24,7.C obj . v

2 /3 . SP

p . 3√ Lú2

Pre Slatvinec je to: Q100 = 66,579 m3. s-1

Pre Solisko je to :

Q100 = 44,975 m3. s-1

62

Obr.17 Určenie koeficientu tvaru p

Koeficient p závisí na tvare povodia, je určení podľa obr.17 pričom sa plocha

dosadzuje v km2 a dĺžka údolnice v km (Lú2 / SP ).

Pre Slatvinec (zelená) prislúcha koeficientu p hodnota 1,27 a pre Solisko (červená)

hodnota 1,30.

Trvanie prechodu povodne sa určí za predpokladu náhrady skutočného hydrogramu

trojuholníkovým priebehom odtoku vody z povodia. Pre základňu tohto trojuholníku

platí:

τ = 2.Vo/Q100

Pre Slatvinec je to:

τ = 2. 523,99. 103 / 66,579 τ = 15740,399(s) = 262,34 (min)= 4,372 (h)

Pre Solisko je to :

τ = 2. 223,003. 103 / 44,975τ = 9916,754 (s) = 165,279 (min)= 2,755 (h

Konštrukcia hydrogramu povodne je znázornená na obr.18.

63

Obr.18 Hydrogram (Solisko- zelená, Slatvinec- červená )

Pre výpočet čiary opakovania je použitý vzťah:

QN= Q100 . αN ,

kde αN je určená z tab.13 v závislosti na sklone a zalesnenosti povodia.

Tab. 13 Súčiniteľ αN

1 2 3 4 5N

rokovStrmé povodia

nezalesnené (extrémne podľa

Duba)

Čiastočne zalesnené30-60% svahovitá

Zalesnená60-80% mierne

svahovitá

Čiastočne zalesnená (extréme podľa

Bratránka)

1 0,06 0,10 0,14 0,182 0,08 0,15 0,21 0,295 0,13 0,23 0,33 0,4410 0,21 0,33 0,45 0,5520 0,34 0,47 0,60 0,6750 0,62 0,70 0,81 0,84100 1 1 1 1

V našom prípade je hodnota odpočítaná v závislosti na priemernej dobe opakovania N

zo stĺpca 5. Vypočítané hodnoty sa nachádzajú v tab.14.

Tab.14 Hodnoty QN

64

N (rok)

αN SLATVINECQN= Q100 . αN

(m3. s-1)

SOLISKOQN= Q100 . αN

(m3. s-1)1 0,18 11,984 8,0962 0,29 19,308 13,0435 0,44 29,295 19,78910 0,55 36,618 24,73620 0,67 44,608 30,13350 0,84 55,926 37,779100 1 66,579 44,975

Prislúchajúce body N, QN sú vynesené do pravouhlého súradnicového systému.

Pospájaním bodov je získaná čiara opakovania (obr.19).

Obr.19

Čiara opakovania (Solisko- zelená, Slatvinec- červená)Keďže obec, ktorej protipovodňová ochrana je cieľom riešenia tejto práce, sa

nachádza tesne za sútokom Slatvinca a jeho prítoku Solisko, je potrebné poznať nielen

trvanie prechodu povodne na toku Slatvinec a na prítoku Solisko, ale dôležité je poznať

časový interval súčtu oboch povodňových vĺn. Ten sa vypočíta ako suma prietokov

v uzatváracom profile za časovú jednotku a nachádza sa v nasledujúcej tabuľke a

graficky je znázornené na obr.20.

Tab.15 Súčet povodňových vĺn toku Slatvinec a Solisko

Tmin Slatvinec Solisko

Súčtová vlna

ΣT

min Slatvinec SoliskoSúčtová vlna Σ

Tmin

Slatvinec Solisko

Súčtová vlna Σ

1 0,865 0,887 1,751 41 35,45 36,36 71,81 81 50,471 33,138 83,6092 1,729 1,774 3,503 42 36,32 37,25 73,56 82 50,113 32,744 82,8573 2,594 3,66 6,254 43 37,18 38,13 75,31 83 49,755 32,349 82,1044 3,459 3,547 7,006 44 38,05 39,02 77,06 84 49,397 31,955 81,3525 4,323 4,434 8,757 45 38,91 39,91 78,82 85 49,039 31,56 80,5996 5,188 5,321 10,51 46 39,77 40,79 80,57 86 48,681 31,166 79,8477 6,053 6,208 12,26 47 40,64 41,68 82,32 87 48,323 30,771 79,0948 6,917 7,094 14,01 48 41,5 42,57 84,07 88 47,965 30,377 78,3429 7,782 7,981 15,76 49 42,37 43,45 85,82 89 47,607 29,982 77,58910 8,647 8,868 17,51 50 43,23 44,34 87,57 90 47,249 29,588 76,83711 9,511 9,755 19,27 51 44,1 44,97 89,07 91 46,892 29,193 76,085

65

12 10,38 10,64 21,02 52 44,96 44,58 89,54 92 46,534 28,799 75,33213 11,24 11,53 22,77 53 45,827 44,184 90,011 93 46,176 28,404 74,5814 12,11 12,42 24,52 54 46,692 43,79 90,481 94 45,818 28,01 73,82715 12,97 13,3 26,27 55 47,556 43,395 90,951 95 45,46 27,615 73,07516 13,83 14,19 28,02 56 48,421 43,001 91,422 96 45,102 27,221 72,32217 14,7 15,08 29,77 57 49,286 42,606 91,892 97 44,744 26,826 71,5718 15,56 15,96 31,53 58 50,15 42,212 92,362 98 44,386 26,432 70,81719 16,43 16,85 33,28 59 51,015 41,817 92,832 99 44,028 26,037 70,06520 17,29 17,74 35,03 60 51,88 41,423 93,302 100 43,67 25,643 69,31221 18,16 18,62 36,78 61 52,744 41,028 93,772 101 43,312 25,248 68,5622 19,02 19,51 38,53 62 53,609 40,634 94,242 102 42,954 24,854 67,80823 19,89 20,4 40,28 63 54,474 40,239 94,713 103 42,596 24,459 67,05524 20,75 21,28 42,04 64 55,338 39,845 95,183 104 42,238 24,065 66,30325 21,62 22,17 43,79 65 56,203 39,45 95,653 105 41,88 23,67 65,5526 22,48 23,06 45,54 66 57,068 39,056 96,123 106 41,522 23,276 64,79827 23,35 23,94 47,29 67 57,932 38,661 96,593 107 41,164 22,881 64,04528 24,21 24,83 49,04 68 58,797 38,267 97,063 108 40,806 22,487 63,29329 25,08 25,72 50,79 69 59,662 37,872 97,534 109 40,448 22,092 62,5430 25,94 26,6 52,54 70 60,526 37,478 98,004 110 40,09 21,698 61,78831 26,8 27,49 54,3 71 61,391 37,083 98,474 111 39,733 21,303 61,03632 27,67 28,38 56,05 72 62,256 36,689 98,944 112 39,375 20,909 60,28333 28,53 29,26 57,8 73 63,12 36,294 99,414 113 39,017 20,514 59,53134 29,4 30,15 59,55 74 63,985 35,9 99,884 114 38,659 20,12 58,77835 30,26 31,04 61,3 75 64,85 35,505 100,36 115 38,301 19,725 58,02636 31,13 31,92 63,05 76 65,714 35,111 100,83 116 37,943 19,331 57,27337 31,99 32,81 64,8 77 66,579 34,716 101,295 117 37,585 18,936 56,52138 32,86 33,7 66,56 78 51,545 34,322 85,866 118 51,903 18,542 70,44439 33,72 34,59 68,31 79 51,187 33,927 85,114 119 51,545 18,147 69,69240 34,59 35,47 70,06 80 50,829 33,533 84,361 120 51,187 17,753 68,939121 50,829 17,358 68,187 169 33,65 - 33,65 217 16,466 - 16,466122 50,471 16,964 67,435 170 33,29 - 33,29 218 16,108 - 16,108123 50,113 16,569 66,682 171 32,93 - 32,93 219 15,75 - 15,75124 49,755 16,175 65,93 172 32,57 - 32,57 220 15,392 - 15,392125 49,397 15,78 65,177 173 32,22 - 32,22 221 15,034 - 15,034126 49,039 15,386 64,425 174 31,86 - 31,86 222 14,676 - 14,676127 48,681 14.991 48,681 175 31,5 - 31,5 223 14,318 - 14,318128 48,323 14,597 62,92 176 31,14 - 31,14 224 13,96 - 13,96129 47,965 14,202 62,167 177 30,78 - 30,78 225 13,602 - 13,602130 47,607 13,808 61,415 178 30,43 - 30,43 226 13,244 - 13,244131 47,249 13,413 60,662 179 30,07 - 30,07 227 12,886 - 12,886132 46,892 13,019 59,91 180 29,71 - 29,71 228 12,528 - 12,528133 46,534 12,624 59,158 181 29,35 - 29,35 229 12,17 - 12,17134 46,176 12,23 58,405 182 28,99 - 28,99 230 11,812 - 11,812135 45,818 11,835 57,653 183 28,64 - 28,64 231 11,454 - 11,454136 45,46 11,441 56,9 184 28,28 - 28,28 232 11,097 - 11,097137 45,102 11,046 56,148 185 27,92 - 27,92 233 10,739 - 10,739138 44,744 10,655 55,398 186 27,56 - 27,56 234 10,381 - 10,381139 44,386 10,257 54,643 187 27,2 - 27,2 235 10,023 - 10,023140 44,028 9,8625 53,89 188 26,85 - 26,85 236 9,6647 - 9,6647141 43,67 9,468 53,138 189 26,49 - 26,49 237 9,3067 - 9,3067142 43,312 9,0735 52,386 190 26,13 - 26,13 238 8,9488 - 8,9488143 42,954 8,679 51,633 191 25,77 - 25,77 239 8,5908 - 8,5908144 42,596 8,2845 50,881 192 25,41 - 25,41 240 8,2329 - 8,2329145 42,238 7,89 50,128 193 25,057 - 25,057 241 7,8749 - 7,8749146 41,88 7,4955 49,376 194 24,699 - 24,699 242 7,517 - 7,517

66

147 41,522 7,101 48,623 195 24,341 - 24,341 243 7,159 - 7,159148 41,164 6,7065 47,871 196 23,983 - 23,983 244 6,8011 - 6,8011149 40,806 6,312 47,118 197 23,625 - 23,625 245 6,4431 - 6,4431150 40,448 5,9175 46,366 198 23,267 - 23,267 246 6,0852 - 6,0852151 40,09 5,523 45,613 199 22,909 - 22,909 247 5,7272 - 5,7272152 39,733 5,1285 44,861 200 22,551 - 22,551 248 5,3693 - 5,3693153 39,375 4,734 44,109 201 22,193 - 22,193 249 5,0113 - 5,0113154 39,017 4,3395 43,356 202 21,835 - 21,835 250 4,6534 - 4,6534155 38,659 3,945 42,604 203 21,477 - 21,477 251 4,2954 - 4,2954156 38,301 3,5505 41,851 204 21,119 - 21,119 252 3,9375 - 3,9375157 37,94 3,156 41,1 205 20,761 - 20,761 253 3,5795 - 3,5795158 37,58 2,762 40,35 206 20,403 - 20,403 254 3,2216 - 3,2216159 37,23 2,367 39,59 207 20,045 - 20,045 255 2,8636 - 2,8636160 36,87 1,973 38,84 208 19,687 - 19,687 256 2,5057 - 2,5057161 36,51 1,578 38,09 209 19,329 - 19,329 257 2,1477 - 2,1477162 36,15 1,184 37,34 210 18,971 - 18,971 258 1,7898 - 1,7898163 35,8 0,789 36,58 211 18,613 - 18,613 259 1,4318 - 1,4318164 35,44 0,395 35,83 212 18,256 - 18,256 260 1,0739 - 1,0739165 35,08 - 35,08 213 17,898 - 17,898 261 0,7159 - 0,7159166 34,72 - 34,72 214 17,54 - 17,54 262 0,358 - 0,358167 34,36 - 34,36 215 17,182 - 17,182168 34,01 - 34,01 216 16,824 - 16,824        

Najvyššia súčtová hodnota predstavuje Qmax, ktoré koryto toku pri trvaní

kritického dažďa v povodí musí previesť. V našom prípade sa jedná o Qmax= 101,295

m3.s-1 a tento max. prietok nastane v 77 min. od začatia zrážky (obr.20).

Obr. 20

67

4.2 Prietokové pomery koryta

Horské toky takmer na každom metri menia hĺbku a šírku koryta, preto je ťažké

bez presného merania určiť presný tvar koryta a tak aj prietokové pomery v ňom. Tieto

pomery je dôležité poznať, keďže hovoria o množstve vody, ktoré je koryto schopné

previesť. V našom prípade, pre zjednodušenie výpočtov, bol po zameraní priečnych

profilov koryta vybratý priečny profil zobrazený na obr.21, ktorý sa nachádza za

sútokom tokov Slatvinec a Solisko.

Obr.21 Priečny profil koryta toku Slatvinec

Profil je vytvorený v prostredí programu Složkor, pričom jednotlivé body sú od seba

vzdialené 50 m,  jedná sa o balvanité dno, ktorému prislúcha drsnosť n= 0,04 (y

min=99,322 y max=101,2 krok y=0,1 Ie=0,005).

Tab.16 Výstup z programu Složkor

y(m n.m.)

Q_SCM(m3.s-1)

y(m n.m.)

Q_SCM(m3.s-1)

y(m n.m.)

Q_SCM(m3.s-1)

y(m n.m.)

Q_SCM(m3.s-1)

99,322 0 99,822 1,3209 100,322 8,989728 100,822 22,9696899,422 0,01144535 99,922 2,359961 100,422 11,33219 100,922 26,5677199,522 0,08694829 100,022 3,648715 100,522 13,89669 101,022 30,3766899,622 0,2946779 100,122 5,18114 100,622 16,67815 101,122 34,3923999,722 0,5605258 100,222 6,950411 100,722 19,67208 101,222 38,67281

Následne sa v tomto programe vypočítala konzumčná krivka (obr.22), z ktorej tak ako

z tab.16 vychádza, že k vybreženiu dochádza pri prietoku väčšom ako 38,67 m3.s-1.

68

Obr. 22 Konzumčná krivka koryta

Keďže tento objem predstavuje iba 1/3 vody, ktorá pri kritickom daždi

prechádza korytom a spôsobuje povodeň, v programe Složkor sa upravia vstupné

hodnoty. Vzdialenosť bodov a drsnosť ostávajú nezmenené, zmení sa len nadmorská

výška bodov dna koryta, ktorá by nastala po odstránení uloženého materiálu na dne

koryta. (ymin=98,322 y max=101,2 krok y=0,1 Ie=0,005)

Obr.23 Priečny profil upraveného koryta

y(m n.m.)

Q_SCM(m3.s-1)

y(m n.m.)

Q_SCM(m3.s-1)

y(m n.m.)

Q_SCM(m3.s-1)

y(m n.m.)

Q_SCM(m3.s-1)

98,322 0 99,122 11,11641 99,922 34,75422 100,722 67,9336698,422 0,3562749 99,222 13,49236 100,022 38,40492 100,822 72,9016298,522 1,126048 99,322 16,04403 100,122 42,20107 100,922 78,1962998,622 2,204211 99,422 18,76519 100,222 46,1401 101,022 83,636698,722 3,546512 99,522 21,65056 100,322 50,2208 101,122 89,2211898,822 5,125781 99,622 24,69594 100,422 54,44166 101,222 95,0517598,922 6,922888 99,722 27,897 100,522 58,8013499,022 8,923451 99,822 31,25073 100,622 63,29924

Tab.17 Výstup z programu Složkor po stabilizácii nivelety dna koryta

69

Podľa zmenených údajov sa vypočítala konzumčná krivka upraveného koryta

(obr.24), z ktorej tak ako z tab.17 vychádza, že koryto po úprave dna je schopné

bezpečne previesť približne 95 m3.s-1.

Obr.24 Konzumčná krivka po stabilizácii nivelety dna koryta

Okrem stabilizácie nivelety dna koryta, je potrebné zabezpečiť aj spomalenie

prechodu povodňovej vlny. To je možné vybudovaním prehrádzok v toku, ktoré musia

byť navrhnuté na viacerých miestach v toku Solisko (viď Príloha C6). Na vybudovanie

prehrádzok v toku môžu byť použité miestne zdroje.

V kombinácii s prehrádzkami prichádzajú do úvahy aj suché retenčné nádrže,

zvané poldre. Jedná sa pritom o miesta, kde by sa mohla byť časť vody v prípade

potreby zadržať a následne, po prechode povodňovej vlny vypustená. Z pohľadu

celkového územia je však potrebné rešpektovať prírodné zdroje a nezasahovať do nich,

a preto tieto technické opatrenia musia v maximálnej miere byť citlivo koncipované do

územia. Oba toky sa nachádzajú v CHKO Čergov, avšak na danom území platí iba II.

stupeň ochrany. Znamená to, že pred akýmkoľvek zásahom do krajiny a umiestnením

zariadenia na vodnom toku sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody (OÚŽP), ako je

uvedené v zákone č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších

predpisov. Pred výstavbou je potrebné získať aj povolenie od všetkých ostatných

dotknutých právnických osôb (obce Kríže, obce Hervartov, Štátnych lesov SR, správcu

toku- Slovenského vodohospodárskeho podniku).

Terénnym prieskumom boli určené vhodné lokality na výstavbu poldra, tie sú

zobrazené v obr.26. Jednalo by sa pritom o nepretekané poldre, ktorých konštrukcia by

70

sa schematicky zhodovali s obr.25. Pred priestorom poldra je potrebné umiestniť

priestor, ktorý by slúžil na zachytenie veľkých predmetov a na zabránenie

sedimentovania nánosov.

Obr.25

Poldre by boli napĺňané výhradne pri prietoku povodňovej vlny. Z hľadiska ich

technického riešenia, starostlivosti a údržby je to lepšie riešenie oproti pretekaným

údolným poldrom.

71

Obr.26 Lokality vhodné na výstavbu poldrov

Obr.27

72

Diskusia

Ako najzákladnejším protipovodňovým opatrením sa uvádza zalesňovanie pôdy.

Avšak keďže naše riešené územie tvorí z viac ako 80% les, takéto opatrenie je v našom

prípade nevyužiteľné. Taktiež aj výstavba zasakovacích pásov, ktoré sa navrhujú na

poľnohospodársky využívanej pôde, ktorá sa v danom území nenachádza. Do úvahy

prichádzajú technické opatrenia, medzi ktoré zaraďujeme napr. výstavbu akumulačných

prehrádzok či poldrov, ktoré sú pre danú lokalitu vhodné.

Keďže otázka protipovodňovej ochrany je stále aktuálna, danou problematikou

sa začal zaoberať aj Slovenský vodohospodársky podnik. Ten v povodí hornej Tople

v roku 2008 v práci „Návrh preventívnych protipovodňových opatrení v povodí hornej

Tople“ vytipoval 9 lokalít na vybudovanie poldrov za účelom transformácie

povodňových vĺn. Pre naše riešené územie sa jedná o nasledovné lokality (viď obr.28):

Kríže- Solisko rkm 1,100 (1)

Kríže- Slatvinec rkm 12,500 (2)

Tieto lokality sa však nestotožňujú s našim návrhom.

Slovenský vodohospodársky podnik ďalej uvádza, že vhodnejšia ako klasická

korytová úprava sa z hľadiska geologických a iných

prírodných pomerov, javí stabilizácia nivelety dna

korýt vodných tokov, resp. vhodnú kombináciu oboch

návrhov, príp. rekonštrukcie už realizovaných úprav

tokov. V návrhu sa spomínajú nasledovné lokality

(viď obr.28):

Kríže- Slatvinec – rkm 9,700- 11,600 (B)

Bogliarka- Slatvinec- rkm 4,500- 6,500 (A)

S takouto úpravou nivelety dna koryta rátame

v návrhu aj my, keďže pre zvýšenie kapacity koryta je

potrebné odstrániť sedimentovaný materiál, ktorý sa

pri predchádzajúcich povodniach v koryte uložil.

73

Obr.28 Zobrazenie plánov Slovenského

vodohospodárskeho podniku

74

Záver

Reálne výpočty potvrdili stav, ktorý prebiehal v obci za posledné roky, a to že

kapacita koryta v obci nie je dostatočná na prevedenie povodňových vĺn. Potrebné je

prijať vhodné opatrenia, keďže priestor v obci je veľmi ohraničený (úzky) je potrebné

riešiť protipovodňovú ochranu ešte pred príchodom povodňovej vlny do obce. Takéto

opatrenia sú opatreniami plošnými, ktoré by mali zahŕňať vybudovanie čo najväčšieho

množstva akumulačných prehrádzok na prítokoch. Tieto by okrem akumulácie

neseného materiálu mali plniť funkciu zníženia rýchlosti prítoku a spomalenie

povodňovej vlny. Keďže 80% extravilánu tvorí lesný pôdny fond a aj drobné prítoky

Slatvinca a Soliska sú v správe Štátnych lesov SR , je potrebná ich súčinnosť.

Druhým opatrením sú poldre, ktoré sú už vodohospodárske diela zaradené

z hľadiska bezpečnosti do III. kategórie vodných stavieb a podliehajú tak technicko-

bezpečnostnému dohľadu, ich návrh musí byť riešený kvalifikovaným odborníkom

a posúdený Slovenským vodohospodárskym podnikom. Priebeh tokov Slatvinca

a Soliska umožňuje postaviť bočné poldre, ktoré by sa napĺňali výhradne pri prietoku

povodňovej vlny, čo je z hľadiska ich technického riešenia, starostlivosti a údržby lepšie

riešenie oproti pretekaným údolným poldrom. Doplnkom k týmto riešeniam by mal byť

prieskum v koryte toku, ktorý by určil pôvodné koryto toku približne na konci 90-tych

rokov minulého storočia, keď ešte kapacitne postačovalo na prevedenie väčšej časti

povodňového odtoku. Sedimenty, ktoré sú nad touto úrovňou by sa mali použiť buď na

výstavbu spomaľovacích priečnych výhonov alebo by sa mohli použiť napr. do

konštrukcie gabionov pre prehrádzky v lesných tokoch. Iné opatrenia v krajine, ktoré sa

používajú v nížinných oblastiach ako sú napr. vytváranie zasakovacích pásov na

poľnohospodárskej pôde, sa nedajú v danej lokalite použiť.

75

Zoznam použitej literatúry

1. ABAFFY, Dušan - SUPEK, Marián – HALMO, Norbert. 2006. Povodne

a ochrana pred povodňami v SR, In Voda pre život- voda živel: Zborník

referátov zo sympózia s medzinárodnou účasťou. Nitra: Slovenská akadémia

pôdohospodárskych vied, 2006, s. 23-33. ISBN 80-89162-23-1

2. ATLAS KRAJINY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 2002. 1.vyd. Bratislava MŽP

SR a Banská Bystrica SAŽP, 2002, 344 s

3. BAČÍK, Martin. - HALMO, Norbert. 2010. Nová právna úprava ochrany pred

povodňami, In Vodohospodársky spravodajca, roč. 53, Bratislava, 2010, č.3-4,

s.8-12

4. BEVEN, K. J. - WOOD, E. F. 1993. Flow routing and the hydrological response

of channel networks. In: BEVEN, K. J, KIRKBY, M.J. (Ed), Channel Network

Hydrology,Wiley, Chichester, Chapter 5, 1993

5. ČOMAJ, Marek. 2005. Smernica pre navrhovanie poldrov. Výskumný ústav

vodného hospodárstva, Bratislava, 2005

6. DOBROTKA, Stanislav. 2008. Návrh preventívnych protipovodňových opatrení

v povodí hornej Tople. Slovenský vodohospodársky podnik, Košice, 2008

7. DUMBROVSKÝ, Miroslav – BILÍK, Milan. 2003. Suché nádrže

v pozemkových úpravách, In Zborník z konferencie z medzinárodnou účasťou:

Ochrana pred povodňami a bezpečnosť vodných stavieb, Bratislava, 2003, s.98-

103,

8. GOJDIČOVÁ, Ema. 1995. Regionálny systém ekologickej stability okresu

Bardejov. Slovenská agentúra životného prostredia Banská Bystrica, Prešov,

1995

9. HORVÁTHOVÁ, Blažena. 2003. Povodeň to nie je len veľká voda. VEDA

vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2006, ISBN 80-224-0735-

6

10. JURÍK, Ľuboš. 2011. Vodné stavby. 1.prepracované a doplnené vydanie Nitra:

SPU, 2011, 206 s. ISBN 978-80-552-0519-9

11. KOVÁČ, Pavol. 2006. Účinnosť poldrov navrhovaných na rieke Morava

a programové vybavenie na jej hodnotenie [online]. Slovenská technická

76

univerzita Bratislava, Stavebná fakulta, 2006 [cit. 2011-01-21]. Dostupné na:

<http://www.fsv.cvut.cz/svoc/2006/prisp/02/kovac.pdf>

12. KRAUS, Karl-Heinz. 2004. Hochwasser Naturereignis und Gefahr. Bayerisches

Landesamt für Wasserwirtschaft, München, 2004, ISBN 3-930253-93-3

13. LINKEŠ, Vladimír - PESTÚN, Vladimír - DŽATKO, Michal. 1996. Príručka

pre používanie máp bonitovaných pôdno- ekologických jednotiek. Výskumný

ústav pôdnej úrodnosti, 3.upr. vyd., Bratislava, 1996, 103s., ISBN 80-85361-19-

1

14. LUDWIG, R. 2000. Die flächenverteilte Modellierung von Wasserhaushalt und

Abflußbildung im Einzugsgebiet der Ammer. In: Münchener Geographische

Abhandlungen, Reihe B, Band 32.

15. MARCINEK, Miroslav. 2009. Analýza územia z hľadiska možných

mimoriadnych udalostí. Obvodný úrad Bardejov, Odbor civilnej ochrany

a krízového riadenia, Bardejov, 2009

16. MIŠČÍK, Marian. 2006. Príklady návrhov riešenia protipovodňovej ochrany

v horných úsekoch povodí Bodrogu a Hornádu. In Ochrana pred povodňami:

Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie, Podbanské- Vysoké Tatry:

Výskumný ústav vodného hospodárstva, 2006, s. 144- 148 . ISBN 80-89062-48-

2

17. MUCHOVÁ, Zlatica – VANEK, Jozef, a kol., 2009. Metodické štandardy

projektovania pozemkových úprav. SPU v spolupráci s Ministerstvom

pôdohospodárstva, Prvé vydanie, Nitra, 2009, ISBN 978-8-552-0267-9

18. MZ ČR, 2006. Ochrana před povodněmi v Bavorsku POLDRY. Bavorské státní

ministerstvo pro životní prostředí, zdraví a ochranu spotřebitelů, České vydanie

november 2006, ISBN 80-903244-9-5

19. MŽP SR, 2011. Analýza stavu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky,

vrátane stavu realizácie povodňového varovného a predpovedného systému.

Materiál na rokovanie vlády SR, Bratislava, 2011[cit. 2011-02-09]. Dostupné

na: <https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?

instEID=54&matEID=3621&docEID=157270&docFormEID=-

1&docTypeEID=1&langEID=1>

20. MŽP SR, 2004. VÝNOS Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky

č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území

európskeho významu Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

77

podľa § 27 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z.z. v znení zákona č. 525/2003 Z.z. ,

Bratislava, 2004

21. NOVÁK, Viliam. 2010. Vplyv porastu na pohyb vody v povodí a na povodne v

podmienkach Slovenska. Slovenská akadémia vied, Ústav hydrológie,

Bratislava, 2010

22. SHMÚ, 2003. Povodne pred, počas, po. Slovenský hydrometeorologický ústav

v rámci riešenia projektu POVAPSYS- povodňový varovný a predpovedný

systém Slovenska, v spolupráci so Slovenskou vodohospodárskou spoločnosťou,

Bratislava, 2003, ISBN 80-88907-38-1

23. SHMÚ, 2011. Povodie Bodrogu – Hydrologické a vodohospodárske problémy.

2011 [online] Bratislava: SHMÚ, aktualizované 2011. [cit. 2011-01-16].

Dostupné na: <http://www.shmu.sk/sk/?

page=130&highlight=povodie+bodrogu>

24. SMERNICA 2007/60/ES, 2007. SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

A RADY 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente

povodňových rizík, OJ L 288, 6.1.2007, pp 27 - 34

25. SOIL CONSERVATION SERVICE (Ed.) (1983): Computer Program for

Project Formulation Hydrology. Technical Release 20. U.S. Department of

Agriculture, Washington, DC., 1983

26. ŠTEKAUEROVÁ, Vlasta. 2006. Impakt povodne na následný vodný režim

územia a vice verza,. In Ochrana pred povodňami: Zborník príspevkov

z medzinárodnej konferencie, Podbanské- Vysoké Tatry: Výskumný ústav

vodného hospodárstva, 2006, s. 151- 155 . ISBN 80-89062-48-2

27. TASCHNER, STEFAN. 2003. Flood Modelling In The Ammer WatershedUsing

Coupled Meteorological And Hydrological Models. Dissertation Der Fakultät

Für Geowissenschaften Der Ludwig-Maximilians-Universität München, 2003

28. TNV 75 2415, 2006. Odvetvová technická norma vodního hospodárství, Suché

nádrže, Ministerstvo zemnedelství, Hydroprojekt CZ, Praha, 2006

29. VIESSMAN, W. Jr.- LEWIS, G. L.- KNAPP, J. W. 1989. Introduction to

hydrology. 3.edition., Harper and Row. New York,1989

30. Vyhláška č. 224/2005 Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z

apríla 2005, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení oblasti povodí,

environmentálnych cieľoch a o vodnom plánovaní.

78

31. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky 211/2005

z 29. apríla 2005, ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných

vodných tokov a vodárenských vodných tokov, strana 1919

32. Zákon č.7/2010 Z.z. Národnej rady Slovenskej republiky z 2. decembra 2009

o ochrane pred povodňami.

33. Základné informácie o obci Kríže. 2011 [online] Kríže : SARIS.EU.SK,

aktualizované 2011. [cit. 2011-01-15]. Dostupné na:

<http://www.saris.eu.sk/krize/>.

79