PANEURÓPSKA VYSOKÁ ŠKOLA

FAKULTA PRÁVA

PROBLEMATIKA NEPEŇAŽNÝCH VKLADOV A DPL

Law Games

Monika Iva ELISCHEROVÁ

Bratislava 2012 Lukáš SKUKÁLEK

  PEVŠ  Law  Team      

  2  

Obsah:

Úvod ................................................................................................................................. 4 1 Nepeňažné vklady a ich vklad do ZI ....................................................................... 5

a) Pozitívne vymedzenie ...................................................................................... 5

b) Negatívne vymedzenie .................................................................................... 5

2 Nepeňažné vklady v kontexte základného imania v družstve a v obchodných

spoločnostiach ................................................................................................................ 6

a) Nepeňažný vklad a družstvo: .......................................................................... 6

a 1) Z hľadiska družstva ako podniku ..................................................... 6

a 2) Z hľadiska vkladateľa ....................................................................... 6

b) Nepeňažný vklad a obchodné spoločnosti: ..................................................... 6

3 Alternatívne nepeňažné vklady, ktorými sa nezvyšuje hodnota vkladu člena

družstva ........................................................................................................................... 7

a) Druhy nepeňažných vkladov ........................................................................... 7

b) Stanovenie momentu zvýšenia členského vkladu ........................................... 8

4 Odlišná hodnota cenného papiera emitovaného družstvom do ZI obchodnej

spoločnosti .................................................................... .................................................. 9

a) DPL vo všeobecnosti ....................................................................................... 9

b) Konkrétne odlišnosti ...................................................................................... 10

b) 1. Hodnota DPL sa určuje .................................................................. 10

b) 2. Iné metódy ..................................................................................... 11

5 Rozhodovanie v družstvách .................................................................................... 12

1. problém: ........................................................................................................ 12

2. problém: ........................................................................................................ 12

3. problém: ........................................................................................................ 12

Záver ............................................................................................................................. 14

Zoznam použitej literatúry ......................................................................................... 15

  PEVŠ  Law  Team      

  3  

Zoznam použitých skratiek: ZI - Základné imanie

OR - Obchodný register

s. r. o. - Spoločnosť s ručením obmedzeným

DPL - Družstevné podielnické listy

ObZ - Obchodný zákonník

CP - cenný papier

  PEVŠ  Law  Team      

  4  

Úvod

Družstvá bývajú často považované za prežitok socializmu, avšak opak je pravdou.

Úprava družstiev a jemu podobných entít je a bola upravená aj v iných krajinách EÚ.

Dá sa povedať, že terajšia situácia vznikla na základe príliš urýchleného procesu

transformácie a pretrvávajúcemu politickému nezáujmu o podrobnú úpravu nedostatkov

platných právnych noriem.

Hlavným cieľom tejto práce, je priniesť nové svetlo pre úpravu a prax nepeňažných

vkladov a systému zaobchádzania so špeciálnymi cennými papiermi emitovanými

družstvom, družstevnými podielnickými listami.

Práca bola koncipovaná tak, aby sme pokryli otázky, ktoré sme považovali za nutné

vysvetliť, prípadne podať aj extenzívny výklad a rovnako sa snažíme uvádzať

relevantnú právnu úpravu a často kladené otázky z praxe.

Štruktúru práce tvorí päť kapitol, z ktorých prvé dve sú koncipované teoreticky

a ďalšie dve prakticky. V poslednej kapitole sa venujeme jednej z najväčších

problematík v družstvách, a to rozhodovacej činnosti v družstvách.

  PEVŠ  Law  Team      

  5  

1 Nepeňažné vklady a ich vklad do základného imania

a) Pozitívne vymedzenie:

Z praktického hľadiska tvoria nepeňažné vklady nutnosť, keďže prispievajú

k prispôsobivosti podniku v prostredí trhovej ekonomiky, k rýchlosti reakcií na zmeny

a špecifiká trhu a v neposlednom rade k tvorbe kapitálu a prinášajú do družstva nutné

technicko-organizačné vybavenie podniku, teda podľa nášho názoru nepeňažné vklady

v súvislosti s vkladmi do základného imania (ďalej len „ZI“) či už spoločnosti alebo

družstva majú nie len praktický ale aj ekonomický význam. Pretože ako nepeňažný

vklad môžme vložiť či už nehnuteľnosť, hnuteľnú vec, podnik alebo jeho časť, cenný

papier, know how, živnosť, pohľadávku voči spoločnosti samej, atď. Nepeňažný vklad

má pre spoločnosť hlavne hospodársky využiteľný význam. Čiže keď máme prístup

napríklad ku kvalitným poľnohospodárskym strojom z inej vlastnej podnikateľskej

činnosti, ktorých nákup by nás za iných okolností vyšiel nevýhodnejšie, a chceme ich

vložiť do ZI ako nepeňažný vklad, myslím, že takýto typ vkladu je efektívnejší hlavne

z ekonomického hľadiska.

b) Negatívne vymedzenie

§ 59 ods. 2 vymedzuje predmet nepeňažného vkladu presnejšie. Toto ustanovenie

zakazuje možnosť, že by bola predmetom nepeňažného vkladu majetková hodnota,

ktorá je priamo viazaná na osobu vkladateľa. Či už ide o výsledky manuálnej alebo

duševnej práce akokoľvek môže byť hospodársky určiteľný, prevoditeľný a oceniteľný.

Rovnako nemôžu byť vkladom tie pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť podľa §525 OZ

inej osobe1. Pri vklade podniku, prípadne časti podniku je podľa §60 ods. 2 nutné

odovzdať správcovi vkladu písomné vyhlásenie o vklade, čím sa vklad považuje za

odovzdaný. Niektoré vlastnícke práva (tie u ktorých je nutnosť zápisu do osobitného

registra) musia byť najprv zapísané v tomto registri, až potom sa k nim dá nadobudnúť

vlastnícke právo. Jednoducho povedané je rozdiel medzi odovzdaním a nadobudnutím

vlastníckeho práva spoločnosti k danej veci.

                                                                                                               1  OVEČKOVÁ, O. a kolektív. 2012. Obchodný zákonník s komentárom. Tretie doplnené vydanie. Bratislava: Iura Edition. 2012, 250 s.

  PEVŠ  Law  Team      

  6  

2 Nepeňažné vklady v kontexte základného imania

v družstve a v obchodných spoločnostiach

a) Nepeňažný vklad a družstvo:

Nepeňažný vklad musí byť ocenený, a to buď pri založení družstva spôsobom

dohodnutým všetkými členmi na ustanovujcej schôdzi, alebo spôsobom určeným

stanovami (ObZ §223 ods. 6)).2 Iný spôsob zákon neumožňuje. Ak sú predmetom

nepeňažného vkladu podielnické listy vydané družstvom podľa osobitného zákona,

započítajú sa členovi na vklad v ich menovitej hodnote.

a 1) Z hľadiska družstva ako podniku

Hlavná úloha vkladov, či už peňažných alebo nepeňažných v družstve rovnako ako

obchodných spoločnostiach je prinášať kapitál a prostriedky nutné pre prevádzku

spoločnosti v prípade nepeňažných vkladov napríklad: budovy, prístroje, pozemky,

taktiež môže byť nepeňažným vkladom samotná spoločnosť alebo jej podiel.

a 2) Z hľadiska vkladateľa

Vkladom, či už peňažných alebo nepeňažných vkladov do obchodnej spoločnosti

alebo družstva vzniká vkladateľovi nárok podieľať sa na rozhodovaní v podniku.

Hlavná úloha ako bolo spomenuté je rovnaká avšak každá zo spoločností má svoje

špecifiká, ktoré sa v týchto úlohách odrážajú.

b) Nepeňažný vklad a obchodné spoločnosti:

Právna úprava obchodných spoločností vyžaduje aby hodnota nepeňažných

vkladov bola určovaná výhradne odbornými znaleckými posudkami (ObZ §59 ods. 3))3.

V spoločenskej zmluve sa môžu spoločníci dohodnúť, že hodnota v akej sa nepeňažný

vklad započíta za vklad spoločníka, bude nižšia ako hodnota určená znaleckým

posudkom.

Dôvodom zákonnej povinnosti ocenenia nepeňažného vkladu znaleckým posudkom

je, aby spoločníci zámerne neurčili vyššiu hodnotu nepeňažného vkladu, než je jeho                                                                                                                2  Obchodný zákonník, §223 ods. 6) 3  Obchodný zákonník, §59 ods. 3)

  PEVŠ  Law  Team      

  7  

reálna hodnota, a teda aby majetok spoločnosti nebol v účtovníctve nadhodnotený.

(www.podnikanie.sk)4

3 Alternatívne nepeňažné vklady, ktorými sa nezvyšuje

hodnota vkladu člena družstva

a) Druhy nepeňažných vkladov

Právna úprava obchodných spoločností a družstva neobsahuje taxatívny výpočet, čo

všetko môže byť predmetom nepeňažného vkladu. Výslovná úprava existuje len ku

vkladu nehnuteľnosti, podniku, prípadne jeho časti alebo k pohľadávke. Avšak ako bolo

uvedené musí to byť vklad, ktorého peňažná hodnota je určiteľná a existentná, čiže

nemôže byť v nulovej hodnote. Ďalej vkladom nepeňažného vkladu sa konštituuje

zvýšenie členského vkladu. Nepeňažné vklady možno podľa svojej povahy rozdeliť na

dve skupiny5.

Hmotné vklady

Čiže veci hnuteľné (stroje, zariadenia) a nehnuteľné (budovy, pozemky), taktiež

možno za hmotnú vec považovať, keďže ustanovenie §151d ods. 1 OZ podnik zaraďuje

medzi hromadné veci.

Nehmotné vklady

Ktorými sú práva a iné majetkové hodnoty, ako napríklad priemyselné právo,

autorské právo, cenné papiere, pohľadávky voči tretím osobám, voľne prevoditeľný

obchodný podiel (napr. DPL) atď.

                                                                                                               4 http://www.podnikajte.sk/prevadzka-firmy/c/582/category/pravne-formy/article/nepenazne-vklady-do-podniku.xhtml 5  ŽITŇANSKÁ, L. a kolektív. 2009. Základy obchodného práva 1. 1.vydanie. Bratislava: Iura Edition. 2009, 133s.  

  PEVŠ  Law  Team      

  8  

b) Stanovenie momentu zvýšenia členského vkladu

Nepeňažný vklad musí byť vždy peniazmi ohodnotiteľný6, inak nemôže byť

použitý ako nepeňažný vklad. Záväzok splatiť vklad je v zásade splnený okamihom,

keď majetok tvoriaci predmet prejde zo spoločníka na spoločnosť. Avšak nastáva

problém so stanovením okamihu ohodnotenia veci, bez ktorej nemôže byť stanovené

zvýšenie vkladu, keďže obchodný zákonník ponecháva túto úpravu na stanovy.

Z uvedeného sa domnievam, že sa v úprave v stanovách sa určí aj moment zvýšenia

vkladu člena. Čiže ak daný vklad nie je ešte ohodnotený pred tým ako je odovzdaný do

družstva v období medzi odovzdaním vkladu a ohodnotením veci môže nastať určitý

časový úsek kedy je vklad fakticky splatený ale ešte nie je ohodnotený a tým pádom

nemôže nastať zvýšenie hodnoty členského vkladu, kým nebude hodnota tohto

nepeňažného vkladu stanovená. Z uvedeného usudzujem, že nejde ani tak o druhy

alternatívnych vkladov ako o toto konkrétne ustanovenie, keďže obchodný zákonník

neukladá v družstve povinnosť splatiť nepeňažný vklad v dobe pred zápisom do

obchodného registra, kedy by bola nutnosť stanoviť presnú hodnotu do doby zápisu do

obchodného registra. Splatením a ohodnotením vkladu narastá celkový členský vklad.

Za určitých okolností by nepenažným vkladom mohlo byť aj know how, darovanie

majetku, ale pokiaľ hovoríme o súčasnom právnom stave, myslíme si, že nepeňažný

vklad, ktorý by automaticky nezvýšil hodnotu členského vkladu spoločníka do

spoločnosti nie je. Za určitých okolností by to bolo možné, no bola by potrebná

legislatívna zmena. Nakoľko v stanovách družstva si spoločníci môžu dohodnúť výšku

nepeňažného vkladu inú ako je jeho hodnota, no nie nulovú. Podľa nášho názoru

riešenie by mohlo viesť touto cestou.

                                                                                                               6  DVOŘÁK, M., 2003. K aktuálnym otázkam v PPoK v období príprav pre vstup SR do EÚ. Zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra : Katedra práva FEM SPU Nitra, 2003, 205 s  

  PEVŠ  Law  Team      

  9  

4 Odlišná hodnota cenného papiera emitovaného družstvom

do ZI obchodnej spoločnosti

a) DPL vo všeobecnosti: Táto problematika má viacero častí, vymedzíme si teda najskôr o aký typ cenného

papiera emitovaného družstvom ide. Družstvo ako právnická osoba emituje družstevné

podielnické listy (ďalej len „DPL“).

DPL označujeme podľa právnej teórie ako vec a majetkový podiel ako inú

majetkovú hodnotu (FARMagazín, 2010, č. vydania 5, strana 4)7.

Je to druh cenného papiera podľa ustanovenia §2 ods. 2) Zákona o cenných

papieroch8, špecifického pre družstvá, problematiku ktorého upravuje osobitný zákon,

tzv. Transformačný zákon9.

Vznikol na základe súboru právnych noriem, ktoré boli reakciou na prechod

z centrálne riadenej ekonomiky na trhové hospodárstvo. Tento proces sa nazýval

transformácia poľnohospodárskych družstiev. Iniciovali ho najmä federálne zákony,

konkrétne Zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu

majetku10 a Transformačný zákon, ktorý bol novelizovaný zákonom 264/1995 Z. z. 11

Nakoľko väčšina družstiev by nemala dostatok peňažných prostriedkov na vyplatenie

majetkových podielov (až 80 percent družstevného majetku)12, bola umožnená premena

podielu na DPL ako obchodovateľné cenné papiere a mali byť vydané strediskom

cenných papierov všetkým oprávneným osobám.

                                                                                                               7  FARMagazín, Law Farm, 6. december 2010, č. vydania 5, strana 4  8  Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, §2 ods. 2)  9 Zákon č. 42/1991 Zb. O úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družsvách  10  Zákon č. 229/1991 Zb. O úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku  11  DVOŘÁK, M., 2003. K aktuálnym otázkam v PPoK v období príprav pre vstup SR do EÚ. Zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra : Katedra práva FEM SPU Nitra, 2003, 206 s. 12  SCHVARZ, P., 2003. K aktuálnym otázkam v PPoK v období príprav pre vstup SR do EÚ. Zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra : Katedra práva FEM SPU Nitra, 2003, 234 s.

  PEVŠ  Law  Team      

  10  

b) Konkrétne odlišnosti

Odlišnú hodnotu cenného papiera emitovaného družstvom môžme dosiahnuť v

dvoch rovinách.

  b) 1. Hodnota DPL sa určuje podľa Zákona o transformácii družstiev

§17a13, z menovitej hodnoty DPL vynásobenej pomerom medzi čistým imaním družstva

uvedeným v transformačnom projekte a čistým obchodným imaním družstva podľa

ročnej účtovnej závierky za rok predchádzajúci splatnosti podielnických listov14.

Všeobecnú hodnotu podniku ako vkladu do obchodnej spoločnosti definujeme ako

výslednú hodnotu nepeňažného vkladu zohľadňujúcu technický stav majetku podniku,

vplyv trhu, ekonomické vplyvy, a iné špecifické faktory znaleckého dokazovania15.

Teda reálna hodnota je závislá od ekonomickej situácie družstva, ktoré DPL emitovalo.

Ide o rovnaký princíp ako pri obchodných spoločnostiach. Hodnota DPL kolíše aj

v závislosti od výsledkov, povesti a ďalších faktorov. Čiže hodnotu CP neurčuje

nominálny trh ale ponuka a dopyt. Čím je väčší dopyt, stúpa aj hodnota CP a naopak.

No v prípade družstiev je predpoklad, že cena DPL nepôjde do závratných výšok.

Majitelia DPL sú oprávnení na ich predaj a nemožno ich nijako obmedziť. Otázka je

však za akú cenu a komu. Nakoľko družstvo nemá povinnosť kúpiť od svojich členov

DPL, tým ich cena môže klesať. Nie je možné zaviesť pravidlá, ktoré by zabránili

špekulatívnym obchodom s DPL, nakoľko družstvo môže obmedziť, aj to len za

určitých okolností, len prevod členských podielov ale prevod DPL nie.

Existujú rôzne spoločnosti, ktoré odkupujú DPL a získavajú tak pozíciu na

ovplyvňovanie družstiev. Odkupujú ich za nízke ceny, zneužívajú nevedomosť

vlastníkov DPL, nepripravenosť družstva a neexistenciu verejného trhu, ktorý by

                                                                                                               13  Zákon č. 42/1991 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družsvách, §17a 14  Zákon č. 42/1991 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družsvách, §17e, ods. 2) 15  DVOŘÁK, M., 2003. K aktuálnym otázkam v PPoK v období príprav pre vstup SR do EÚ. Zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra : Katedra práva FEM SPU Nitra, 2003, 209 s.  

  PEVŠ  Law  Team      

  11  

definoval trhonú cenu DPL. (FARMagazín, 2011, č. vydania 6, strana 4; FARMagazín,

2010 č. vydania 2, strana 7)16

Na to, aby sa mohlo voľne obchodovať s DPL je potrebný hlavne dopyt a určitá

legislatívna zmena, pretože Transformačný zákon v §17a uvádza, že podielnický list je

cenným papierom, s ktorým sú spojené práva jeho majiteľa upravené týmto zákonom

Takže ustanovenia zákona o spätnom prevode podielnických listov sú záväzné a ani

družstvo nemôže s podielnickými listami voľne obchodovať, pretože pri spätnom

odkúpení sa považujú za zrušené.

b) 2. Iné metódy

Tým, že družstvo vloží do ZI obchodnej spoločnosti cenný papier, stáva sa jej

spoločníkom a na základe účasti spoločníka na spoločnosti mu vznikajú práva a

povinnosti v rozsahu akým sa podieľa na imanií spoločnosti.   Právu spoločníka

zodpovedá povinnosť spoločnosti a naopak.

Ďalší spôsob ako možno dosiahnuť odlišnú hodnotu cenného papiera emitovaného

družstvom ako je jeho menovitá hodnota určuje spoločenská zmluva obchodnej

spoločnosti. Teda v spoločenskej zmluve sa môžu spoločníci dohodnúť, že hodnota v

akej sa nepeňažný vklad (teda cenný papier emitovaný družstvom) započíta za vklad

spoločníka (t.j. družstva ako právnickej osoby), bude nižšia ako jej menovitá hodnota

resp. hodnota určená znaleckým posudkom.

V neposlednom rade je treba spomenúť, že aj samotné výsledky znaleckých

posudkov môžu byť značne odlišné nakoľko existuje mnoho metód, prostredníctvom

ktorých sa hodnota určuje.17

                                                                                                               16  FARMagazín, 18. august 2010, č. vydania 2, strana 7; FARMagazín, Law Farm, 1. február 2011, č. vydania 6, strana 4; 17  DVOŘÁK, M., 2003. K aktuálnym otázkam v PPoK v období príprav pre vstup SR do EÚ. Zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra : Katedra práva FEM SPU Nitra, 2003, 206 s.  

  PEVŠ  Law  Team      

  12  

5 Rozhodovanie  v  družstvách  

Pomerne veľkým problémom v otázke družstiev je rozhodovacia činnosť.

Vlastníkom DPL, ktorí sú členmi družstva pripadá tiež rozhodovacia činnosť v oblasti

družstva. Platí všeobecná zásada „jeden člen, jeden hlas“, pokiaľ stanovy neurčujú inak

(ObZ, §240 ods. 118)) čo môže byť v určitých situáciách nevýhodné.

1. problém:

Ak člen družstva vlastní 90 % DPL, to ešte neznamená, že má hlasovaciu majoritu.

Ak by proti tomuto členovi hlasovali napr.3 členovia, ktorí vlastnia zvyšných 10 %

DPL, prehlasovali by ho. Slobodná voľba rozhodnutia pri hlasovaní umožňuje veľkej

časti malých vlastníkov prehlasovať väčších a tu začínajú problémy.

2. problém:

Z časti by riešením mohlo byť:

Platí, že ak člen družstva požiada o zápočet menovitej hodnoty DPL na svoj ďalší

členský vklad, družstvo je povinné tejto žiadosti vyhovieť. Tým sa zmení zásada „jeden

člen, jeden hlas“ na hlasovanie podľa výšky majetkového podielu. To však vytvára

ďalší problém a to vlastnícke vzťahy v družstve. Družstvo sa tomu zo zákona nevie

brániť. (FARMagazín, 2010, č. vydania 5, str. 5)19

Vytvára to ornú pôdu pre špekulatov, ktorý by týmto spôsobom chceli získať

majoritnú hlasovaciu pozíciu a ovplyvňovať tak družstvá.

3. problém:

Predstavenstvo družstva, ktoré je tvorené členmi družstva, narodziel od ostatných

členov disponuje aj inými právami a povinnosťami. V kompetencii predstavenstva

družstva je okrem iného aj určovanie výšky v akom pomere sa ďalší členský vklad

započíta. Ale čo s otázkou navýšenia vlastného členského vkladu? (FARMagazín, 2010,

č. vydania 3, strana 4)20. Často sa stáva, že predstavenstvo vykúpi DPL za 10 – 15 %

jeho menovitej hodnoty, avšak následne sám rozhoduje o tom, že menovitú hodnotu

                                                                                                               18  Obchodný zákonník, §240 ods. 1) 19  FARMagazín, Law Farm, 6. december 2010, č. vydania 5, strana 5  20  FARMagazín, Law Farm, 18. september 2010, č. vydania 3, strana 4  

  PEVŠ  Law  Team      

  13  

DPL si započíta na ďalší členský vklad v rozsahu 100 %. (FARMagazín, 2010,

č. vydania 2, str. 7)21

Nakoľko sú členovia predstavenstva povinní svoju pôsobnosť vykonávať

s odbornou starostlivosťou a predovšetkým v záujme družstva a všetkých členov

družstva [...] a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy,

záujmy len niektorých členov alebo záumy tretích osôb pred záujmom družstva (ObZ

§243a)22. Z toho vyplýva, že v otázke navýšenia vlastných členských vkladov nemôžu

byť objektívny a je to v rozpore s princípom legality, so zásadou rovnosti účastníkov.

Predstavenstvo by malo postupovať podľa kľúča schváleného členmi družstva na

členskej schôdzi. Teda ide o princíp podobne ako v s. r. o., kedy spoločník nemôže na

valnom zhromaždení hlasovať, ak valné zhromaždenie rozhoduje o jeho nepeňažnom

vklade. Priečilo by sa to základným zásadám, napr.zásade poctivého obchodného styku,

zásade lojality člena predstavenstva voči družstvu, zásade poctivého styku. Tiež by to

bolo v rozpore s princípom zákazu zneužitia práva, pretože člen predstavenstva

disponuje informáciami napr.o vlastníkoch DPL nedostupnými verejnosti a ani

ostatným členom a sami rozhodujú o započítaní DPL, ktoré vlastnia na úkor ostatných

členov. (FARMagazín, 2010, č. vydania 3, str. 4)23 Toto zakladá skutkovú podstatu

trestného činu, čo si častokrát členovia predstavenstva neuvedomujú nakoľko sa vo

väčšine prípadov riadia vlastnými úvahami a nie odbornými.

                                                                                                               21  FARMagazín, Law Farm, 18. august 2010, č. vydania 2, str. 7 22  Obchodný zákonník, §243a  23  FARMagazín, Law Farm, 18. september 2010, č. vydania 3, str. 4

 

  PEVŠ  Law  Team      

  14  

Záver: V našej práci sme rozobrali problematiku nepeňažných vkladov a ich vkladu do

základného imania či už obchodných spoločností alebo družstiev. Ako z textu vyplýva,

nepeňažnými vkladmi môžu byť nehnuteľnosti, hnuteľné veci, podnik alebo jeho časť,

cenný papier napr.v podobe DPL, atď. V tejto súvislosti konštatujem, že DPL spôsobili

nemalé problémy vo viacerých oblastiach, preto v práci uvádzame niekoľko spôsobov,

ako prispieť k zlepšeniu tejto situácie.

Z uvedených tém a problematík vyplýva, že prílišná dispozitívnosť a vágnosť

ustanovení súvisiacich s družstvom spôsobuje vážne problémy a nedorozumenia v praxi

a súhlasím s názorom prof. JUDr. Jozefa Suchožu, DrSc., že by sa vzniknutá situácia

mala riešiť legislatívne prostredníctvom osobitného zákona o družstvách24,

resp.zrušením DPL nakoľko ich prevod mimo družstva nie je možné obmedziť, čo

ohrozuje existenciu družstiev ako takých a taktiež je ďalšou problematickou otázkou

nemožnosť obmedziť členstvo osôb mimo družstva využitím ustanovení ObZ o zmluve

o predaji podniku a jeho časti.

                                                                                                               24  SUCHOŽA, J., 2003. K aktuálnym otázkam v PPoK v období príprav pre vstup SR

do EÚ. Zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra : Katedra

práva FEM SPU Nitra, 2003, 61 s.

 

  PEVŠ  Law  Team      

  15  

Zoznam použitej literatúry:

Zákony:

Zákon č. 530/2993 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch  

Zákon č. 42/1991 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových

nárokov v družsvách  

Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku

Článok v online časopise  

FARMagazín, Law Farm, 18. august 2010, č. vydania 2, strana 7;

FARMagazín, Law Farm, 1. február 2011, č. vydania 6, strana 4;

FARMagazín, Law Farm, 6. december 2010, č. vydania 5, strana 4, 5;  

FARMagazín, Law Farm, 18. september 2010, č. vydania 3, strana 4.

Internetové zdroje:  

http://www.podnikajte.sk/prevadzka-firmy/c/582/category/pravne-

formy/article/nepenazne-vklady-do-podniku.xhtml

Literatúra:

OVEČKOVÁ, O. a kolektív. 2012. Obchodný zákonník s komentárom. Tretie doplnené

vydanie. Bratislava: Iura Edition. 2012, 250 s, 253s.

ŽITŇANSKÁ, L. a kolektív. 2009. Základy obchodného práva 1. 1. vydanie.

Bratislava: Iura Edition. 2009, 133s.

DVOŘÁK, M., 2003. K aktuálnym otázkam v PPoK v období príprav pre vstup SR do

EÚ. Zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra : Katedra

práva FEM SPU Nitra, 2003, 205 s., 206 s., 209 s.,

  PEVŠ  Law  Team      

  16  

SCHVARZ, P., 2003. K aktuálnym otázkam v PPoK v období príprav pre vstup SR do

EÚ. Zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra : Katedra

práva FEM SPU Nitra, 2003, 234 s.  

SUCHOŽA, J., 2003. K aktuálnym otázkam v PPoK v období príprav pre vstup SR do

EÚ. Zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra : Katedra

práva FEM SPU Nitra, 2003, 61 s.