1 technológie

Meteorologické merania v sadochavinohradoch-povinnost'alebopomocník

pestovatel'a?Priebeh počasia významne ovplyvňuje úspešnost' pestovania praktickyvšetkých plodín, či ide o rast plodín, alebo o vývoj a šírenie Škodlivýchčiniterov. Vmabilita povetemostných podmienok na našom územ' je pritomv jednotlivých rokoch značná, ich extremita sa postupne zvyšuje a asi nie

je potrebné už nikoho presviedčat', že s klímou našej Zeme sa deje niečoneobvyklé. Pokiar ide o jednotlivé extrémne prejavy, v minulosti sa nájduvždy ešte aj extrémnejšie, bohužiar v súčasnosti tieto extrémy nasledujú

pomeme rýchlo za sebou.

Tomáš Litschmann, AM ET, VeLké Bilovice

Meranie meteoroLogických veLičín priamov sade alebo vo vinohrade móže pestovateťo-vi priniesť niekoťko benefitov a významne mu

pomócť nielen pri rozhodnutí, ale súčasne ajumožňuje lepšie poznať mikrokLi'mu danej lo-kaLity, popn'pade porovnávaťjednotlivé rokymedzi sebou a v pn.pade dlhodol)ejši'ch meraní

porovnávať].ednotlivé lokality medzi sebou.Mekton' pestovatelia nedoceňujú význam

údajov, ktoré im móže poskytnúť meteostani-ca, a práve pre nich je potrebné robiť osvetua ukazovať im možnosti využitia týchto staníc.

Medzi. Laickou verejnosťou je veťmi častorozši'rený názor, že meteoroLogické stanicev sadoch a vinohradoch móžu slúžiť na pred-

poveď počasia. Ak by to bolo takjednoduché,nemuseLi by sa na ich tvorbe podieťat najrých-lejšíe počítače na svete, spracovávať údajez meteorologických staníc z ceLej pologule,vrátane radiosondážnych meraní, meteoroLo-

gických radarov a družíc, a pod. Nechajme aLepredpovede počasía odbornftom a pozrime saaspoň na niekoťko možnostl. využitia meteoro-

Obr. 1

logických stani-c umiestnených priamo v pn's-lušne]. trva lej kultúre.

Meteorologické meraniaZatiať čo v minulosti predstavovaLi meteo-

rologické merania v poťnohospodárskom pod-niku nutnosť pravi.deLnej obsluhy zaškoleným

pracovníkom, súčasné typy meteorologickýchstani'c sú napájané solárnymi panelmi a prenosnameraných údajovje zaistený váčšinou cezsieť mobiLných operátorov, ktorá je pomernehustá a umožňuje tak umíestnenie stanice navhodné miesto z hťadiska správneho meraniameteoroLogických prvkov, nie tam, kde bolomožné zabezpečiť napájanie stanice zo sietea].ej pn.pojeníe káblom k počitaču.

Čojepotrebnémerať?MeteoroLogických prvkov, ktoré sa dajú me-

rať, existuje pomerne veťké množstvo, avšakna získanie čo na].vi.ac relevantných informácii.vhodných na využitie v agrometeorologickýchmodeLoch, napr. na optimalizovanie chemic-kej ochrany v sade aLebo vo vinohrade, váčší-

S.my d. teplót nad 10 q= v jednoolvýcl` vlnk:lach v ooku 20.7

Sadyczvinice 5ú/2oi8

nou vystačíme s týmito:Teplota vzduchu ].e základná bioklimatic-

ká veličina, ktorá ovplyvňuje váčšinu pocho-

dov prebiehajúcich v živých organizmoch. Odteploty vzduchu závisi' časový výslqrt a trvanie

jedno"vých fenologických fáz pestovanýchrastlín, vývin Škodcov sa spoLupodieťa aj navytvárani' pn'hodných podmíenok pre rozvojhubových chorób. Ni.zke teploty móžu poško-diť kvety a mladé pLody, preto je potrebnémerať tepLotu v tých miestach, kdeje ich vý-skyt na].pravdepodobnejši'. Váčšina súčasných

snímačov, použl'vaných v eLektronických mete-orologických stanici.ach, umožňuje merať tep-lotu s dostatočnou presnosťou a rozlišovacouschopnosťou.

VLhkosťvzduchu sa Ý súčasnej dobe meria

predovšetkým kapacitnými snímačmi, ktoré súdostatočne presné a v priaznívých cenovýchreláci.ách. Ako ukazujú praktické skúsenosti,

pri expozi'cii vo vonkajších podmienkach tietosnímače pn.bližne po troch rokoch postupneaLebo naraz strácajú svo].e vlastnosti a v rámcizachovania potrebnej kvality merania].e vhod-né ich po uplynutí tejto doby preventívne vy-meniť za nové.

Zrážky predstavujú dóležitú pnjmovú zlož-ku vody pre rastliny. Informácia o ich veťkostia pn.padne aj intenzi.teje dóLežitá z hťadiska

posúdenia možnosti realizovať agrotechnicképráce v poraste. Najmá po výdatnejši'ch daž-ďoch dochádza k rozmočeniu povrchu pódya niektoré operáa.eje nutné presunúť na vhod-nejší termi.n. Okrem toho sú zrážky jednýmzo zdrojov vodného fiLmu na povrchu rastLi.n,ktorýje v niektorých pn'padoch nutným pred-

pokLadom pre vznik hubových chorób. Pri zráž-

ZhAslosť teplobr vzdLmhu za lv. az Vlll. na riedmor®k®J ťýéke

Obr. 2

technológie 1komeroch je nutné dbať na ich

pravidelné Čistenie v závislosti odokoLjtého prostredia. Preto by ne-mali byť v bli'zkosti prašných ciestso zvýšeným pohybom vozidiel.Na rozsiahlejšom území].e vhodné

mať viac zrážkomerov.Ovlhčenie listov je pomerne

dóležitá veličina pre signalizáciuróznych hubových chorób. V nie-ktorých zariadeniach možno me-rať aj intenzitu orosenia, váčš{nousa však možno uspokojiť so stavmiovlhčené -neovlhčené, s Čím pra-cuje váčšina modelov.

Informácie o tepLote a vLh-kosti pódy sú užitočné nielen preriadenie závlah, ale aj pre spraco-vanie pódy. Údaje o vlhkosti pódysLúžia aj k tomu, aby bolo možné

posúdiť, aká je aktuálna zásobavlahy v póde, popn'pade ako jetáto vlaha doplňovaná zrážkami.V určitých situáci.ách móžu pn'va-Lové zrážky z váčšej časti odtiecťa nemusia vsiaknút, a tak byť pro-spešné pre rastLiny, naopak malézrážky váčšinou nevsiaknu pn'Liš

hLboko a sú váčšinou spotrebova-

né trávnym porastom v medziradi'a opáť nemusia vsiaknuť ku kore-ňom. Zvyšujúce sa zhutnenie pódy

a znižovanie obsahu organickýchlátok v humusovom horizonte sa

prejavuje zm.žením vsakovacejschopnosti pódy, Čo možno zistiť

práve vhodným meraním jej vlh-kosti.

Kdeje najlepšie merať?Pre mikrometeorologické me-

ranie, najmá v topograficky čle-nitejšom teréne, ].e vhodné zvoLiť

také miesto, ktoré vykazuje priaz-nivejšie podmienky pre rozvojchorób a škodcov, čo váčšinou bý-

vajú zni'ženiny S Pomalšou výme-

nou vzduchu, a tým pádom aj vyš-Šou vlhkosťou vzduchu a dlhšou

periódou ovlhčenia listov. V tých-to konkávnych tvaroch sú primeteorologicky priaznivých (preovocinárov a vinohradnftov všakveťmi nepriaznívých) situáciáchvjarnom obdobi. zaznamenávanénajnižšie teploty vzduchu. Pokiať

je tu umiestnená stanica s diaťko-vým prenosom údajov, móže byťovocinár dostatočne skoro infor-movaný o nebezpečnom pokleseteplót a urobiť niektoré z osved-čených protimíazových opatrení.Optimálne je využit skúsenostis rozLoženi'm minimálnych teplótvzduchu na pozemkoch za určitýchstavov počasia a aktuálnu predpo-

Ori)bth Pblel` mbdl v !e!±Ě!! 8enb.rt v i.i.er. 2013 - 201.

Obr. 3

veďpočasia.Nikdy by sme nemali umiest-

ňovať stanicu na okraje trvalýchkuLtúr, kde nie sú reprezentatívne

podmienky. DÓLežitéje aj správneumiestnenie sni'mača na stanove-nie orosenia listov, jeho akti'vnaČasť musi. byť pn.stupná dažďoyýmzrážkam. Památajme však, že je

potrebné rešpektovať skutočnosť,že Listy vo vnútri korún osychajú

pomalšie ako na].ej okraji. Pretosa odporúča umiestňovať tentosni'mač v 1/3 vzdialenosti od von-kajšieho okraja koruny. Pn'lišné

zakrytie snímača listami sa prejavi`v pn'pade dažďa neskorši'm zare-

gistrovaním počiatku orosenialistov, a aj listy bránia ochladzo-vaniu snímača efekti'vnym vyžaro-vaním v nočných hodinách a ne-skorším vytvo reni'm rosy.

Čo móže meteoroLogická sta-nica pn.niesť svojmu už+.vateťo-vi?

Aj po niekoťkých desaťročiachskúseností s najrózne].Šími uží-vateťmi meteorologických stani'cv poťnohospodárske]. výrobe samožno stále oprávnene domnie-vať, že exístuje určitý počet užl'-vateťov, ktorí ich berú iba ako

prostriedok k tomu, aby zmeranéúda].e boli vhodne usporiadané do

pn`sLušných koLoniek výkazu a tennásledne predložený úradni`kovi

pri kontrole, popn'pade prilože-ný do výročne]. správy. Tento stav

].e zrejme nutné pripoči'tať navrub nedostatočne]. osvete medzi

poťnohospodármi, pričom pros-triedky, vynakladané na kontrolusprávne vypLnených koLoniek bynašli možno lepšie využitie právev osvetovej Činnosti, eventuálne

pn. vývo]i ďalši`ch aplikáci.i' na vy-užitie nameraných údajov. V situ-áci.i, keď Štátny oígán nariaďu].eurobiť určité merania, by iste bo-lo vhodné dotknutému subjektu

aspoň naznačiť, na čoje to dobréa ako možno dáta využívať k vLast-nému prospechu, popn'pade nazníženie záťaže pn.rodného pros-tredia chemickými pn'pravkami.

Existu].e však už skupina uži.-

vateťov meteorologických staníc,kton' namerané údaje a ich ná-sledné spracovanie berú ako ne-oddeliteťnú súčasť svojho rozho-dovacieho procesu.

Správne rozmiestnené a pravi-delne kontrolované meteoroLogic-ké stanice móžu mať pre svojichužívateťov na].má tieto pn'nosy:

Aktuálne inf®rmácie o pove-ternostnýcl. podmienkach v da-nqi lokalite.

V podstate ide o priamo name-rané a nespracované údaje, ktorésú k dispozícii pestovateťom nainternete. Informujú o tom, akésú momentálne poveternostné

podmienky a aké panovali v ne-dávnej minulosti, na].má pokiaťide o zrážky. Význam to má najmáv pn'padoch, keď má pestovateťod seba vzdiaLené pozemky, údajez meteostanice móžu byť zdrojominformácií o priebehu počasiav sade či vi.nohrade. Mimon.ad-ny význam majú tieto informáa.ev obdobi'jarných mrazíkov, keď

pestovateť móže na diaťku sledo-vať vývoj teplót v danej Lokalite,

popn'pade mu systém sám odošlevarovnú SMS správu aLebo emaíL

o tom, že teplota je pod nastave-nou hranicou a je potrebné začaťrealizovať vhodné protimrazovéopatrenia.

Zi.skanie dlhodobých in-f®i.mácii- o kli.me danej lokali-ty, popn.pade jej vývoja v časea piiestorové poTo`rnante s inýmí'okalitami

Mekoťkoročným prevádzko-vani'm meteoroLogickej stanicemožno získať pomerne uceLený

prehťad o vývo]i poveternostnýchpodmienok v danom mieste a po-pn'pade ich porovnať navzájoms o"Šnými lokalitami, pn'padneročníkmi. Tíeto informácie móžunásledne potvrdiť či vyvrátiť vý-nímočnosť danej Lokality. Ukáž-kou takého spracovania móže byťnapr. obr. 1, na ktorom sú vyne-sené teplotné sumy, dosiahnutév roku 2017 na ].ednotlivých vini-ciach. Z tohto obrázka si možnourobiť názornú predstavu, v akejteplotnej oblasti sa daná vinicanachádza, a ktoré sú].ej teplotnenajpodobnejšie Lokality. Možno

tiež sledovať, ako sa mem' kli'mav].ednotlivých lokalitách v priebe-hu času. Dokladá to napr. obr. 2,ktorý zachytáva pn.emerné tep-loty za obdobie od apn'La do au-

gusta na niektorých lokaLitáchv tomto roku, rokoch minulýcha stavom pred sto rokmi, ktorý].e

predstavovaný pn.emernými tep-lotami v obdobi` 1901 -1930. Jeúplne evidentné zvýšenie teplótv daných nadmorských výškacha s tým Súvl.S1', samozrejme, aj Po-sun teplejši'ch oblasti. do vyšši'ch

nadmorských výšok. Možno sa

preto oprávnene domnievať, žepokiať sme v minulosti mali neja-kú rajonizáci.u pestovania trvalýchkultúr, celkom určite už nebude

platiť a bude potrebné vypracovaťnovú, popn'pade aj s primadnu-tím k ďalšiemu predpokladanémuvývoju klímy. Vinič hroznorodýbude možné pestovať vo vyššíchnadmorských výškach, v súčas-

ných vinárskych obLastiach budezrejme nutné uvažovať o zmeneodrodovej skladby a nutnosti bu-dovania závLah. Aj o tom móžu

presvedčiť viacročné merania jed-nej meteostanice priamo vo vinicia na zákLade ich údajov zostavenýobr. 3, znázorňujúci vývoj pód-nych vlhkostí do h[bky 180 cm začasový úsek rokov 2013 -2018.

5ií/2ol8 Sadycz vinice I

1 technológieNázorne tak možno sledovať, ako kLesá zásobavlahy smerom do hbky a každý nasledujúci rok

].e o niečo suchší ako ten predchádza].úci. Op-timizmu to pestovateťovi si`ce nepn.dá, ale má

pádny dókaz na úvahu o pn'padnej závlahe vi-níc.

Uvedené pn'klady sú, samozrejme, iba po-myselnou „Čerešničkou na torte" využitia me-teoroLogíckých staníc v sadoch a vinohradoch,ich hbvný zmysel možno vidieť v modelova-ni-vývoja chorób a Škodcov v závi.sLosti odmeteoTologickýchfaktorov.

V priebehu minulých desaťročí bola skúma-ná závisLosť na].dóležite].Ších chorób a Škodcov

od poveternostných podmienok a možnosťich signatizácie. Bol zostavený celý rad závis-lostí a zakomponované boli do na].róznejších

programov. Tu je nutné uvedomiť si, že na zák-lade meteorologických prvkov možno stanoviť,kedy sú optimáLne podmienky na dosiahnutieurčitého vývojového Štádia daného Živočíšne-ho Škodcu aLebo na rozvoj choroby. Nehovon.

to však nič o tom, Či je tento ŠkodLivý Činiteťv danom mieste vóbec pn'tomný, alebo jeho

populácia dosiahla stav hospodárskej ŠkodLi-vosti. Toje potrebné zistiť ďaBími monitorova-ci.miprostn.edkami.

Na popis kumulovaného teplotného vply-vu prostredia na živé organizmy sa používajúÍózne charakteristiky, založené váčšinou natzv. a ktívnych, alebo efektl'vnych tepLotách.Sumyaktl.vnychtepLótvzduchusúdefinovanéako súčet tepLót vzduchu, ktoré prevyšujú bio-logické minimum teploty potrebnej na dosiah-nutie určitej vývo].ovej fázy daného organizmu.Sumou efekti-vnych tei)Lót rozumieme teplotuvzduchu zníženú o hodnotu tohto biologic-kého minima. V pn'pade, keď teplota vzduchuneprevyšuje biologické minimum, je aktívna aj

efektívna tepLota nulová. Pojem biologické mi-nimum predstavuje dolnú tepLotnú hranicu, priktorej prekročeni' sledovaný organizmus začínavegetovať. Je zrejmé, že tieto teploty a z nichodvodené charakteristiky možno s úspechomaplikovať na vývoj tých organizmov, ktoré ne-majú vlastný zdroj tepLa, Čo sú predovšetkým

rastliny a studenokrvné živočl'chy, z ktorýchnás bude zaujímať predovšetkým hmyz. Zjed-nodušene povedané, pokiať].e teplota vzdu-chu, či už denná aLebo hodinová, vyššia ako

hodnota biologíckej nuly, akti'vna teplotasa rovná tejto teplote, v opačnom pn'pade jenulová. Pri efektívnej teploteje to obdobné,v podstate ide o aktívnu teplotu, od ktorej od-čítame hodnotu bioLogíckej nuly.

Teplotné sumy sa začínajú počítať buď odkalendárne stanoveného termínu, váčšínouto býva prvýjanuár (event. marec), alebo odvýskytu určitého javu, zodpovedajúceho do-siahnutiu daného vývojového Štádia sLedova-ného organizmu (napr. zachytenie úlovku voferomónových lapačoch, spozorovanie vykLa-

dených vaji'čok, a pod.). Hoci nieje zrejme ni-kde presne stanovené, na aké účelyje vhodné

používať sumy aktívnych teplót a na aké efek-ti`vne, váčšinou sa móžeme s použi'vaním súm

E Sady„vinice 5i;/2oi8

Obr. 4

aktívnych tepLót stretnúť pn. rastlinách, keďnapr. pri viniči hroznorodom sa používajú tietosumy nad 10 °C na vyjadrenie tepLotných náro-kov na stanovisko, zatiať Čo siimy efekti-vnychteplót sú používané najmá pn. modelovani.vý-voja hmyzích druhov, čo umožňuje včas pred-vi'dať nástup niektorých Štádii', rozhodujúci.ch

pre úspešný chemťcký zásah.Názorne si to možno ukázať na modelovaní

vývoja kvetovkyjabLoňovej v závislosti od sumyefektívnych teplót nad 5 °C na obr. 4. Signali-zovaný l. výskyt chrobákov bol v pomerne dob-rej zhode s termi.nom ich skutočného náLezu.Podobných modeLov].e celý rad a].e na pestova-

teťovi., aby poznal výskyt Škodcov v svojich vý-

sadbách a podťa toho sledoval pn.slušný vývoj

pomocou teplotných modeLov a v pn'pade po-treby oven.l situáciu priamo v teréne a realizo-val zodpovedajúci zásah.

V pn'pade hubových chorób sú často vy-užívané závisLosti medzi teplotou vzduchua dÉkou ovlhčenia Listov. To umožňuje signa-lizovať nebezpečenstvo vzniku infekcie a reali-zovať pn'slušné zásahy, v sadárstve najmá protich rastavi.tosti jabloní, existujú však aj metó-dy na ďalšie choroby, medzi ktoré patn' napr.spála ružokvetých, Škvrnitosť listov čerešnía višní, apod. Sofistikovane].šie programy, ako

napr. komerčný program RIMpro, umožňujúmodelovať napr. ].ednotlivé zložky vývo].a in-fekcie chrastavitosti, vrátane zásoby zrelýchaskospór.

Pri používaní automatických staníc s pre-nosom úda].ov na internet možno vyhodno-covanie meteorologických údajov z hťadiskafýtopatologického rozši.riť ešte o automatickézasielanie vybraných informáci.íjednotlivýmužívateťom. Nemusi` ich potom spracovávaťosobne ani vyhťadávať na internete, ale do-stanú ich do svojej e-mailove]. schránky, po-

pn'pade sa móžu zoznámiť s aktuálnou situá-ciou pomocou poslanej SMS vo svojom mobile.Tým možno ešte viac uťahčiť pn.stup užívate[ak potrebným informáciám a zaistiť, aby tie naj-základnejšie mali k dispozícii kdekoťvek a ke-

dykoťvek, popn'pade aj bez možnosti pn.stupuk internetu.

MeteoroLogické stanice boli v minulosti

a sú aj v súčasnosti dobrými zdrojmi informá-cií pre poťnohospodárov, najmá po ich ďalšomsprávnom vyhodnotení. Moderné technológieumožňujú celý postup meranie -spracova-nie -distribúcia zautomatizovať a kLadú nauŽívateťa minimálne nároky. Je už iba na jehorozhodnutí, ako zi.skané poznatky využije vosvojej činnosti. D