HRONSK BEADIK (te-fan Rchela) - V lone farba-mi hriacej prrody Slovenskej brny sa vsobotu 3. mja popo-ludn konala vznamn cirkev-n, ale isvetsk udalos.

Za asti vznamnch cir-kevnch i svetskch initeov sa tu konala tradin p kob-novenej Kaplnke Boej krvi na kopci Hj medzi Hronskm Beadikom a Psiarami, ktor vlani za prispenia donorov ob-novili.

Hronskobeadick farr vdp. Adam Valczuk privtal bisku-pa Nitrianskej dieczy Mons. Viliama Judka, dekana Mi-roslava Kostolnho, dekana Hronskobeadickho dekan-tu, kazov zokolitch farnost, podpredsedu NR SR Jna Fige-a, honorrneho konzula Ukra-jiny Stanislava Obickho, po-slancov NR SR Milana Halza aMarina Kryho, riaditea Vo-jenskej polcie Milana Hamara,

ANDRITZ Kufferath s.r.o., Ku Bratke 5, 934 05 Levice, Slovakia Tel.: +421 (36) 635 63 24, www.andritz.com

Vroba vetkch typov formovacch st pre papierensk a drevrsky priemysel a vroba technickch st pre irok klu pouitia v rznych odvetviach.

Nosite Ceny primtora Levc za najvyiu pridan hodnotu na jednho zamestnanca v roku 2012.

FIRMA REGINU

... dobr meno pre dobr priadzu ...

Vaz sae firiem okresu Levicena zklade hodnotenia odbornej poroty.

Tdennk POHRONIE vmestch aobciach okresu Levice

(50)

Ronk LXIX cena 0,46slo 17 6. mja 2014

STAVANIE MJOV ZOSTANE RITULOM - 2. STR.

Vaz sae firiem okresu Levicena zklade hlasovania verejnosti.

FIRMA REGINU

UPRATOVACIE A ISTIACE PRCE

0903537703ktlux@kredit.sk

www.ktlux.sk

(17)

Mimoriadna akcia

NOV SATELITN HD PRIJMA ZA 1/3 CENY

SRONM PREDPLATNM AKHOKOVEK ZKLADNHO BALKA Skylink

CERTIFIKT Skylink READY,

FUNKCIA FASTSCAN

40HD PRIJMA

ZA ZVHODNEN CENU

UETRTE A

80ZO TANDARDNEJ

CENY

Ul. Sv. Michala 4(Hotel Atom) LevicePo - Pia: 8.30 - 17.00

So: 8.30 - 12.00

0903704381036/381 0155

aktivujeme platen programy uns uhradte

aj servisn poplatok

V partner pre:

(6)

KONTAKT:

Nosite Ceny predsedu Nitrianskeho samosprvneho kraja pre najlepiu mal firmu reginu.

DISKONTN PREDAJA KOLSKCH

a KANCELRSKYCH POTRIEB

ervenej armdy 22, LEVICE (veda predajne KAMI)Tel./fax: 036/622 9065,

E-mail: discont@miraoffice.skwww. miraoffice.sk

Biskup Viliam Judk celebruje svt omu. Vpravo pamtn tabua osaden pri prleitosti obnovy kaplnky. Foto: (r)

POEHNALI OBNOVEN KAPLNKU BOEJ KRVI NA HJI

PODARILO SA VEK DIELO

(pokraovanie na 3. strane)

(39)

Viacna str. 3

(11)

Levick televzna spolonos, s.r.o.poskytuje reklamu za bezkonkurenn ceny

tel: 0903422924e-mail:redakcia@levickatelevizia.sk

www.levickatelevizia.skfacebook.com/levickatelevizia.sk

LEVICE (tefan Rchela) - V prv dva mjov dni navtvila mesto poslankya Eurpskeho parlamentu Katarna Nevealo-v. V sprievode poslankyne Mestskho zastu-pitestva Martiny Gaparovej sa vo tvrtok zastnila na floorbalovom turnaji, ktor sa konal na 6. Zkladnej kole. Veer sa stretla na besede s mladmi Levianmi v Mlde-nckom centre Kontakt. iv, zaujmav, beseda trvala do neskorch veernch hodn. Mlad udia nechceli europoslankyu pusti. Katarna Nevealov vysoko ocenila aktivity MC Kontakt aj Mestskho parlamentu ml-dee. Poda nej maj mlad Leviania omno-ho viac monost realizova sa ako v inch mestch. Levice s prkladom, e sa to d, kontatovala.

V piatok dopoludnia potom akali euro-poslankyu besedy so stredokolkmi. Naj-skr diskutovala so tudentmi Strednej prie-myselnej koly Pod amfitetrom, potom sa presunula na druh stranu ulice, do Strednej priemyselnej koly, kde besedovala so tu-dentmi tejto koly a tudentmi Obchodnej akadmie. Besedy sa uskutonili pri prlei-tosti 10. vroia vstupu Slovenskej Eurpy do Eurpskej nie. POHRONIE sa zastnilo na besede v SO Pod amfitetrom.

Katarnu Nevealov v sprievode Martiny Gaparovej privtal najskr riadite koly Jn Krtk. informoval ju o kole a vyuvan pro-jektov. Mal pre host pripraven zoznam st, ktor realizovali v rmci projektov. Tma mobilita a projekty je prve pre ich kolu vemi aktulna, lebo prve im sa darilo vborne vyuva projekty a iaci mohli vycestova do zahraniia. Pobyt na takchto stach v zahrani je jedno z naich hlav-nch lkadiel, aby absolventi zkladnch kl prili tudova prve k nm. Mme pra-vidlo, e von sa dostane tudent len raz. ie von sa dostan aj tak, o nemaj len ist jednotky aj dvojkri, povedal Krtk a pokra-oval:

Kee sme na zmieanom zem, mme vemi dobr kontakt v Maarsku, take tam chodia deti, ktor ovldaj maarinu. Tm, e ume dva cudzie jazyky, v obube je

u ns aj panielina. Granada, Sevilla, Mala-ga tam vade tudenti boli. Nehovoriac o anglitine a nemine.

Urobili ste na ma pozitvny, prjemn dojem u pri vstupe. Naozaj ste realizovali vea projektov, na rozdiel od mnohch inch kl, kontatovala Nevealov.

My u sme zabehnut tm, dobr partia. Chceme plynule prejs do alieho projek-tu, dodal Krtk.

Potom sa presunuli do uebne, tudentov 3. a 4. ronka, ktorm riadite Krtk predstavil poslankyu EP Katarnu Nevealov a poslankyu MsZ Martinu Gaparov.

Nevealov neformlne, prechdzajc sa medzi iakmi, najskr podala informcie o fungovan Eurpskeho parlamentu (EP), ktor pozn len mlo Slovkov. EP m 766 poslancov, po najblich vobch ich bude 751. Slovensko m 13 zstupcov, toko ich budeme ma aj o vobch. EP zasad tri tdne v trasburgu a tde v Bruseli. Sa-hovanie je poda Nevealovej drah, penia-ze by sa dali vyui aj lepie. Nvrhy na zlepenie fungovania Eurpskej nie mu

dva aj obania prostrednctvom obian-skych iniciatv, treba vak zozbiera milin podpisov a nedaj sa meni schvlen zmlu-vy. Eurpska nia m 28 lenskch krajn, Slovensko do nej vstpilo 1. mja 2004.

V alom sa venovala programom pre tudentov. Doteraz mohli vyuva programy Comenius, Leonardo a Erazmus (ten fungo-val 27 rokov). Vyuilo ich za sedem rokov 13 tisc mladch ud zo Slovenska. E pod-poruje mobilitu mladch ud.

Programovacie obdobie v E je sedemro-n, teraz sa zaalo programovacie obdobie na roky 2014-2020. Od 1. janura 2014 boli vetky programy zdruen do jednho Erazmus plus. V rmci E ho bude mc vyui a dva miliny mladch ud. Mu si otestova svoje monosti a ivot v inej kraji-ne. Mete vyui nekonene vea monos-t, ale sa ich muste snai njs, zdraznila europoslankya.

Zaujmav boli aj informcie o Eurpskej dobrovonckej slube, ktor mu mlad udia takisto vyui. Vyuvaj ju traja z desiatich mladch Slovkov. Pracuj sce

len za ubytovanie, stravu a ne-vyhnutn potreby, mu vak vysk-a in krajinu, nadviaza priatestv. Takto prax u uznvaj aj mnoh zamestnvatelia. Nevealov upozornila na vhody bezplatnho vzdelania. Kad sloven-sk kola je vlastne aj bezplatn jazy-kov kola, treba ju poriadne vyui. tudenti 3. a 4. ronka sa u zastni-li aj st, take jej v diskusii vedeli kls fundovan otzky, o nsledne v riaditeni ocenila aj europoslanky-a: S zlat, som nimi naden, povedala na zver.

IVAN IGRAI

TEHLA V stredu 30. aprla podveer v obci stavali mj. Toto kultrno-spoloensk podujatie bolo spojen s krstom novho CD albumu miestneho spevckeho sboru Lipka. Symbolickm stava-nm mja si obyvatelia Tehly uctili mdros predkov, ktor pov-ili toto jarn obdobie na as spevu, tanca a radosti. Na as, ke sviea zele mjovho stromeka mala predznamena nov ndej do alch dn. Vetci spolone si pripomenuli tie tradciu pr-vch mjov ako oslv sviatku prce a 10. vroie vstupu Sloven-ska do Eurpskej nie.

Neoddelitenou sasou podujatia bol aj krst prvho CD albu-mu spevckeho sboru Lipka, ktor vlani oslvil piate vroie vzniku.

V zaiatkoch sbor inkoval v mieste zaloenia pri rznych prleitostiach, ako boli pamtn vroia a in kultrne akcie. V roku 2011 pribudol harmonikr Pavol Biric z blzkej obce Lula. rove spevckeho sboru Lipka sa za sprievodu harmoniky zdo-konalila a zlepil sa aj spevcky vkon. Neskr u Lipka prijmala pozvania na vystpenia aj do okolitch obc.

V roku 2012 rady sboru rozril spevk Stanislav Kytka z Ve-kho ura, ktor zrove sprevdza spevcke vystpenia hrou na husliach a inkuje aj ako slov spevk. Od roku 2012 do konca roku 2013 sbor absolvoval 30 vystpen v irokom okol.

Vlani koncom marca bol spevcky sbor Lipka zaregistrovan ako obianske zdruenie. Aktulny poet inkujcich lenov je 12, z toho dvaja mui. Najstarou lenkou Lipky je Albeta en-gerov, ktor v tomto roku dovi 82 rokov.

Kee na zem obce je hojn vskyt lp, zakladajce lenky sa rozhodli tento nzov poui ako meno svojho sboru.

Obec Tehla je obklopen lesmi z kadej strany, preto nzov LIPKA je pre sbor vstin. Vo februri 2014 Lipka vydala svo-je debutov CD pod nzvom V tehlianskom dol 1, ktor bolo slvnostne pokrsten pri prvomjovch oslavch a oficilne odo-vzdan do uvania irokej verejnosti. Tm sbor Lipka naplnil svoje poslanie aj v oblasti renia udovej hudby.

V programe vystpili aj iaci miestnej materskej koly. Po skonen nasledovala mjov veselica, ktor trvala do skorch rannch hodn. Podujatie bolo zo strany verejnosti hodnoten pozitvne.

(autor je starosta obce)

BEA - Sviatok prce u dvno nie je asom povinnch manifestov a umelho nadenia zfalho zhromadenia. Tm, e sa z neho stal pre vinu pracujcich von de bez pracovnch povinnost, rchlo napredoval aj v hitparde obbenosti. No a pridan hodnota v podobe uctievania si tradci

naich predkov prina u aj do najmench obc pekn opren zvyk stavania obecnho mja.

Dedinsk junci za hojnej asistencie rozpaujce-ho moku odchdzaj do blzkych lesov vybra naj-kraj strom pre tento el. Sp prichdzaj o nejak ten as, potrebn hlavne na absorbovanie

spomnanho moku, za asistencie statnho povzbu-dzovania samch seba za svoju ikovnos pri rba-n stromu.

V centre obce u ak men-v hlik zvedav-cov, ktor si prili obecn happening vychutna. Alebo boli jednoducho hladn a va chutnho gula privolala ich chuov bunky...

Stavanie mja by nemohlo by obecnou udalos-ou, pokia by ilo hladko, alebo by sa podarilo postavi strom na svoje miesto na prvkrt. Nasle-

duje teda siahodlh debata, odovzdvanie si nepotrebnch know how z oblasti tejto budova-teskej innosti, samozrejme, m viac nzorov, tm dlhie tpa-nie... Svetielkom ndeje pri za-padajcom slnieku je prich-dzajci traktor.

Ako kad rok, po niekokch hodinch vetko dobre dopadne, mj vyzdoben farebnmi mali-kami zdob mal park v strede Bee a vetci oby-vatelia dfaj v dobr pripevnenie stromu, alebo v absenciu vetriska poas celho mesiaca mj. Pre istotu vak neparkujte na inkriminovanom mieste aspo ten mesiac...

Aj napriek sarkastickmu tnu vak treba po-chvli tto iniciatvu organiztorov. Je fajn, e niekto mysl na tradcie a zabezpe, aby sa Bea-nia nemuseli za takouto atrakciou zbera do inch miest. Treba vyui kad prleitos na spolon stretnutie dedinanov, hlavne, ke prjemn podve-er je znsoben free gulom i kofolou pre vet-kch.

U teraz sa teme na aliu spoloensk udalos v obci, ktorou bude krst monografie o Bei.

SYSA

Potom musela pomc aj technika.

Najprv museli eny a dievat mj vyzdobi.

Sprava Katarna Nevealov a Martina Gaparov, vavo Jn Krtk. Foto (r)

Europoslankya na besede so tudentmi.

primtora Tlm Jliusa Bi-zoa, domceho starostu Sta-

nislava Lopcha a starostov okolitch obc.

Tem sa, e meme dnes

spolone slvi eucharistic-k obetu pri tejto obnovenej kaplnke a chcem svt omu obetova za dontorov aspon-zorov tohto krsneho diela, ale aj za vs vetkch, aby ste od-tiato odchdzali posilnen, povedal na vod biskup Judk. Potom vykonal obrad poeh-nania kaplnky abohoslubu.

V homlii pripomenul bo-hat histriu Slovenskej brny. Zaal Marcom Aurliom, kto-r tu psal svoje Hovory so se-

bou samm. Dieczny biskup pripomenul konzekvencie me-dzi stoicizmom, ktor vyznval rmsky cisr, a kresanstvom. Zdraznil vznam Hronsko-beadickho kltora a bene-diktnov pri ren kresanstva akultry. Nezabudol pripome-n ak asy tureckch n-jazdov. Venoval sa aj histrii Kaplnky Boej krvi. Nechala ju postavi Tekovsk upa vro-ku 1713 na pam morovej epi-dmie, ktor zrila v rokoch 1709 -1712. Kaplnku poehnali 3. mja roku 1714 aodvtedy sa konali kadorone k nej pte. Prv obnova kaplnky sa usku-tonila vroku 1879. Potom bo-la ete obnoven vroku 1912.

Biskup Judk zdraznil vz-nam takchto stavieb, vznam viery vbec aupozornil na ne-bezpeenstvo morlneho rela-tivizmu.

To najlepie, o rob udsk ivot ivotom je, e Boh sa ns dotka amy sa meme dot-ka jeho. Toto je miera, ktor je garanciou naej dstojnos-ti, vktorej ijeme aobjavujeme udsk existenciu, navzjom sa obdarvame. Ak toto po-chopme, n ivot bude poda Mons. Judka udskej aplno-hodnotnej, aj ke nie ahk, lebo ivot kresana nie je mo-n bez kra. Nech s, drah bratia a sestry, tieto chvle pre ns poehnanm, aby sme na-

li silu aodvahu kra vtomto svete Jeiovou cestou, sprv-nou cestou, vedcou k Bohu, ktor chce by naim cieom aodmenou, povedal na zver kzne.

Po bohoslube farr Valczuk poakoval sponzorom a daro-val rodine urianovej aj Obic-kej obrazy s Hronskobeadic-km kltorom. Okrem po-chvaly organiztorom za v-

borne pripraven podujatie treba vyzdvihn as Ko-zrovanov, ktor putovali ku kaplnke peo spod Hronsko-beadickho kltora za spe-vu nbonch piesn, ako sa to robilo voakedy. Okrem toho ktejto pti tradine patrila dy-chovka avaka nim nechbala ani teraz. Ohudobn sprievod sa okrem organistu Valra La-saba postarala aj Kozrenka.

3POHRONIE 6. mja 2014PUBLICISTIKA * INZERCIA

AJKOV (tefan Rchela) Dvadsiatou oblastnou degus-tciou vn vyvrcholila vsobotu 3. mja sezna kotoviek v re-gine. V ajkove na nej priv-tali aj oficilnych host: pred-sedu NSK Milana Belicu, tt-neho tajomnka Ministerstva pdohospodrstva SR tefana Adama, primtora Levc tefa-na Mika, riaditea PSVaR Levice aposlanca NSK Alexan-dra Baka, poslanca NSK Milo-a Zaujeca.

Shodnotenm degustcie vy-stpil predseda Vinohradncke-ho spolku Jaromr Murni. Naj-skr sa poakoval Miroslavovi Petrechovi, ktor ako predse-da degustanch komisi v mi-nulch rokoch vrazne zdvi-hol rove a kredit degust-ci v ajkove, a tm aj rove kvality oblastnch vn. tefan Ailer z katedry ovocinrstva, vinohradnctva a zhradnc-tva KZKI na SPU v Nitre pre-bral predsedncku tafetu avie-

dol osem degustanch komisi, ktor zhodnotili 321 vzoriek vn a udelil 33 zlatch a 120 strie-

bornch medail.Potom odovzdali diplomy za

udelen strieborn a zlat me-daily apecilne ceny.

Cenu SOME JUH, s.r.o. za najlepiu Frankovku z ajkova zskal Marek Uhnk. Cena fir-my Kova-Tex za najlepiu Pe-seck lenku zajkova - Marek Uhnk zajkova. Cena starost-ky ajkova za najlepie hodno-ten vno z ajkova z produk-cie roku 2013 - Branislav Nich-ta za Cabernet Sauvignon, ros, akostn vno.

Cena firmy Syngenta za naj-lepie hodnoten vno ros zprodukcie roku 2013 - spolo-nos Frts Winery Podluany za Cabernet Sauvignon ros, ne-skor zber, 2013.

Cena EVIRS (Eurpskeho vinrskeho rytierskeho rdu) a Nitrianskej krovskej vnnej cesty za najlepiu kolekciu vn

od jednho pestovatea - Frts Winery Podluany. Toto vinr-stvo zskalo aj Cenu RPPK za ampina ervench vn za Cu-v, vber zhrozna 2012.

Cena Obvodnho pozemko-vho radu za najlepie hodno-ten erven vno ronka 2013 - Jozef Szabo zMalch Kozm-loviec za Nitriu, vber zhrozna 2013. Cenu primtora Levc za najlepie hodnoten biele vno ronka 2013 odovzdal prim-tor tefan Mik Zoltnovi An-tuovi zVekch Turoviec.

Pohr Nitrianskeho upana odovzdal Milan Belica Jno-vi Rabbovi z Vekch Turovie-cv za Rulandsk biele, neskor zber 2013.

Predseda Nitrianskeho sa-mosprvneho kraja vysoko oce-nil zsluhy nestora ajkovsk-ho avbec aj tekovskho vinr-stva Jaromra Murniho. Ako

povedal, mimoriadne si ho v-i. Jednak ako lekr pomha v tch najach chvach, ke je lovek odkzan na pomoc zdravotnckej sluby, ale jeho obrovskou zsluhou je aj rozvoj vinohradnctva atradci spoje-nch svinrstvom. Iste poznte mzeum v ajkove, o ktorho exponty sa vznamnou mierou zaslil. Aby sme nezabdali na naich otcov a dedov, ktor vo vinohradoch pracovali a v po-tu tvre dorbali tento vzcny mok, povedal M. Belica. Zro-ve J. Murnimu odovzdal a-kovn list a plaketu predsedu

NSK. Toto ocenenie zrk pred-sedu NSK prevzal aj dekan le-vickho dekantu Mons. Jn Bednr, ktor sa dova 60 ro-kov. Nitriansky upan vyzdvi-hol jeho zslun prcu na poli Pnovom, otvorenos a vrcny vzah ktradcim tohto reginu.

Potom sa u zaala oakva-n ochutnvka. Po vodnom nvale smdnch host sa situ-cia stabilizovala a na kadho sa v pohode dostalo. O dobr nladu sa okrem dobrho vna postarala aj vynikajca udov hudba Vesel chlapi z Vekch Kozmloviec.

POEHNALI OBNOVEN KAPLNKU BOEJ KRVI NA HJI

V AJKOVE JUBILEJN 20. OBLASTN DEGUSTCIA VN

VAKA SPONZOROM SA PODARILO VEK DIELO

VYVRCHOLILA SEZNA KOTOVIEK

(dokonenie z1. strany)

Obsluha bola plynul. Foto: (r)

Dieczny biskup Vilam Judk poehnva kaplnku. Foto: (r)

Hronkobeadick vdp. farr Adam Valczuk odovzdva rodine u-rianovej obraz, ako poakovanie za sponzorovanie obnovy kaplnky.

Po prevzat obrazov zava: Stanislav Obick smanelkou, Jn Fige aJn urian smanelkou. Foto: (r)

Jaromr Murni (vavo) sMilanom Belicom po prevzat akovnho listu aplakety predsedu NSK. Foto: (r)

Morov kaplnka sv. KrviBarokov kaplnka, postaven medzi Beadikom aPsiarami

na kopci Hj. Postaven bola v roku 1713 na pam zriacej morovej epidmie vrokoch 1709 -1712. Nechala ju postavi Te-kovsk upa. Centrlna stavba na oktogonlnom pdoryse, za-klenut kupolou. Pred vstupom stpov portikus s tympan-nom. Hlavn oltr so stpovou architektrou nesie stredn ob-raz Ukriovanie od K. Jakobeyho zroku 1876.

(40)

STAR UBOVA (Andrej Trnik) - kol-sk kolo prehliadky stredokolskej odbornej in-nosti (SO) sa na levickej Strednej odbornej kole ponohospodrstva a sluieb na vidieku konalo 10. marca. Zastnili sa ho iaci Tom Baranovi, Ivana Tuhrska, Filip Angleta, Boris Legutky, Svetlana Koanov. Prezentovali vsledky svojej prce v odbore Pdohospodrstvo a v odbore Prob-lematika vonho asu. Na krajsk kolo sae postpili Tom Baranovi (na snmke) s prcou o Hodnoten odchovu a znky hybridnej kombincie sliepok v prdomovom chove a Ivana Tuhrska s prcou o Motivcii mladch ud k ponohospodr-stvu. Na krajskom kole sa nai iaci nestratili. To-m Baranovi obsadil 2. miesto a zabezpeil si tak postup na celoslovensk kolo prehliadky SO. Ivana Tuhrska svojou prcou na aktulnu tmu takisto zaujala porotu.

Celottna prehliadku SO sa konala 23. - 25. aprla v Starej ubovni. Tomovi sa podarilo umiestni na krsnom 3. mieste. Za spen repre-zentciu koly na celottnej sai mu akujeme a zrove mu gratulujeme k spechu. elme mu vea spechov aj v budcich saiach.

LEVICE (Iveta ilkova) - Kadorone stpa poet dopravnch nehd, ktor asto zasiahnu prve deti, pretoe nie s dostatone pripraven na vetky nstrahy cestnej premvky. Na naej kole vrazne dbme o ochranu zdravia det a ich bezpenos nm nie je ahostajn.

Zitok je najlepia kola. Tmto heslom sa riadi aj V. Zkladn kola v Leviciach a cez vlastn sk-senos chce naui deti sprva sa na cestch. iakom umoujeme pravideln praktick dopravn vchovu a vedieme ich k zodpoved-nmu konaniu. Aktivitami chceme zrove motivova deti k pohybu na bicykli a kolobe-ke. Cieom projektu Doprava - mj kamart je zvi povedomie o pravidlch cestnej pre-mvky; podpori zujem det a iakov o do-pravn vchovu, naui ich efektvne vyuva vetky pozitva cestnej premvky, ale obozn-mi ich aj s jej rizikami, negatvnymi strnka-mi a snai sa o eliminciu ich monho do-padu. Chceme dosiahnu, aby deti vlastnou sksenosou zistili, o je v cestnej premvke ohadupln a morlne a naui ich sprva sa na cestch v zmysle tejto morlnej zodpoved-nosti.

V 10. ronku programu Bona via sme zs-kali grant na dopravn vchovu. Te ns, e boli podporen tri najlepie dopravn npa-

dy v Nitrianskom kraji a jeden je prve ten n. Z grantu zakpime prenosn dopravn ihrisko, kolobeky a bicykle pre iakov. Touto iniciatvou chceme zatraktvni a zlepi podmienky vzdelva-nia dopravnej vchovy na kole.

Odovzdvanie grantovch ekov spenm pro-jektom sa uskutonilo 11. aprla v Nitre. Zastnila sa ho aj autorka celho projektu Dana Parkov.

LEVICE (Jana Seneiov) - Prve toto sa poda-rilo iakom a pedaggom Zkladnej koly Andreja Kmea v Leviciach poas 3-dovho pobytu v Nemecku a Raksku. Zaali sme nemeckm mes-tekom Passau - znme ako mesto troch riek. Je to neuveritene arovn miesto, ktor si hne zskalo kadho z ns. Prekrsne prostredie dchajce histriou. Tento pocit blaha pokraoval aj poas nasledujcich dn, ke sme sa pohybovali v Ra-ksku a navtvili objekty svetovho kultrneho dedistva UNESCO Innsbruck, Salzburg, Melk a Viede. Videli sme lesk baroka, atmosfru malch mesteiek, ndhern zmock parky, li sme po stopch znmych osobnost, a to vetko priamo pod

Alpami. Dokonca aj ubytovanie. A neobili sme ani ich kuchyu. Z naej zahraninej mobility sme si doniesli nielen smevn zitky, pekn fotky a suvenry, ale aj prjemn spomienky na to, ako nm robili sprievodcov prve nai iaci. A zvldli to vborne! Porozprvali nm mnoh zaujmavosti, ktormi sme si rozrili svoj obzor a zrove si vyskali prechovanie v nemecky hovoriacich krajinch. Pohodov tlaky a chvle pln ara nm priniesli nezabudnuten zitky z oarujcej krajinnej scenrie, dych vyrajcej panormy a fascinujcej architektry. Aj takto sa d zska balk energie!

POZVNKA NA IKL Obianske zdruenie na obnovu a vyuvanie pamtnka na vrchu

Vpnik pozva na brigdu vetkch, ktorm zle na obnove krajinnej dominanty a vznamnho pamtnka oslobodzovacieho boja na vrchu

znmom ako ikl a s ochotn priloi ruku k dielu. Stretneme sa v piatok 9. mja o 9. hodine na Vpniku ikli.

LEVICE (at) - V stredu 23. aprla sa na Strednej odbornej kole ponohos-podrstva a sluieb na vidieku v Le-viciach konala jazda zrunosti.

Kee kola m medzi odbornmi predmetmi zaraden aj predmet Moto-rov vozidl a zrove poskytuje kurzy pre zskanie vodiskho oprvnenia, rozhodla sa takto otestova svojich iakov zo ofrskych zrunost. Do jazdy zrunosti sa zapojili iaci zo vetkch ronkov, ktor mali vodisk preukaz.

lohou iakov bolo prejs stanoven trasu na traktore spolu s prvesom. V rmci trasy museli kukova pome-dzi kuele i zacva do vyhradenho miesta.

Na 1. mieste sa umiestnil Adam Tth (2. A), 2. miesto obsadil Michal Ruman (4. B.), tret skonil udovt Nmeth (3. A). Vetkm iakom akujeme a vazom gratulujeme.

KOZROVCE (mk) - Zkladn kola s Materskou kolou a Dobrovon hasi-sk zbor zorganizovali vo tvrtok 1. mja pri prleitosti svtho Florina patrna hasiov obvodn kolo sae mladch hasiov Plame.

VSLEDKY - mlad iaci: 1. Vek Kozmlovce 2. Kozrovce Star iaci: 1. Kozrovce

- dievat, 2. Kozrovce - chlapci, 3. Btovce.

Okresn kolo sa uskuto-n v sobotu 10. mja takisto v Kozrovciach.

Drustvo Klubu mladch hasiov pri DHZ Btovce vedie Juraj urek, ktor dlhodobo pracuje s mladmi hasimi.

Vnorod juhozpadn svahy Ipeskej pahorka-tiny s znme nielen Peseckou lenkou a almi kvalitnmi odrodami, ale aj vychrenmi vnnymi pivnicami, ktor dal vybudova ete v roku 1816 grf Jn Karol Eszterhzy. Vdy ma lkalo spo-zna bohat histriu tohto ksku zeme spojen s pestovanm hrozna, zvl legendrnej Peseckej lenky. Rybnan Anton Harmady psobil ako vedci Vininho hospodrstva v alove. Ete zail ud, ktor stli pri budovan zkladov ttneho majetku eliezovce - vznikol na zottnench es-trehzyovskch majetkoch. Prv raz som ho zare-gistroval v 80. rokoch minulho storoia ako pri-spievatea do odbornho asopisu eskosloven-skch vinohradnkov a vinrov VINOHRAD.

Kee Tno je skromn lovek, trvalo mi rok, km som ho zlomil na tento rozhovor.

* Vytudoval si Stredn ponohospodrsku technick kolu v Modre, odbor vinohradnctvo, potom si pokraoval v tdiu na brnianskej Vyso-kej kole zemdlskej, na Fakulte zhradnctva v Lednici. Preo si sa rozhodol tudova prve vinohradnctvo a vinrstvo?

- Vdy som mal rd prrodu a zvaoval som medzi lesnctvom a vinohradnctvom. Nakoniec som sa rozhodol pre vinohradnctvo a vinrstvo. Viedli ma k tomu aj otec a mama. Star otec z maminej strany Jozef ebo bol vincrom, staral sa o vinohrady Ban-skobystrickho biskupstva v Rybnku, aj o pivnicu a vrobu vna. Poas tdia sa mj vzah k tomu ete prehbil. Lene pokia som vytudoval, von miesta v tomto odbore sa v okol zaplnili. Ke som zanal tdium, vade hadali vinohradnkov. Dva roky pred ukonenm tdia u bolo miesto v rmci okresu len v JRD Plovce a na ttnom majetku eliezovce. Vtedy ponkali aj tipendium 900 korn mesane. Podpsal som predben zmluvu a dva roky som poberal tipendium. V auguste roku 1981 som nast-pil do M, v oktbri som narukoval na prezenn vojensk slubu na jeden rok. Vrtil som sa v novembri 1982. V tom ase tam bolo husto.

* Husto? Preo? - Michal Zabadal u bol v dchodkovom veku, ani

zdravotne na tom nebol dobre. Ten bval lesk M eliezovce, ktorm bol znmy, upadal. Star vino-hrady dovali, bolo ich treba likvidova a vysdza nov. akala na ns vek loha. Roky 1982 a 1983 boli vemi dobr, rodn, potom sa ukzala urit nava tch starch vinohradov. Dohromady tam bolo 169 hektrov vinc, v tom ase najviac v okrese Levi-ce. Potom riaditestvo M koncom roku 1983 rozhod-lo, e zlikvidujeme 54 hektrov prestarnutch vino-hradov. Boli obavy, ako to zvldneme. Prce bolo vtedy vo vinici vea. Ja som mal v alove tyroch traktoristov, spolu 12 a 15 ud, v Peseku bolo 22 a 25 ud. Kad de chodilo do vinohradu okolo 30 vzov z Npravno-vchovnho stavu vo Vekom dvore. Vtedy sa vinohrady ete okopvali, herbicdy sa vemi nepouvali, lebo boli agresvne aj na vini. Prilenili ns k hospodrstvu Jarok, ktor malo 1200 ha pdy, prevane ornej, take bolo zabezpeen mechanizmami. Likvidcia vinohradu bola vemi nron. Najskr bolo treba zlikvidova drty, vyse-ka korene, a potom stpy osaden v betne. Do dvoch rokov sme to urobili. Dovtedy som bol pomoc-n agronm, hlavn agronm bol Vladimr Rfus. Po skonen likvidcie starch vinohradov som navrhol, aby sme sa oddelili, lebo spojenie s Jarkom u bola pre ns brzdou. Nakoniec sa to podarilo presadi a sme sa znova odlenili. Ja som bol vedci Vininho hospodrstva v alove, Rfus bol agronm, Laco Dobrovoln ekonm. V Peseku bol Ernest Horek

skupinr, pivnin majster v alove bol tefan Antal. Vysadili sme 33 hektrov novch vinohradov. Gro tvorila Peseck lenka, nieo Mukt, Ottonel, Ru-landsk ed a Burgundsk modr.

* Sam kvalitn sorty... - Bol tam druhohorn vpenat podklad. Nach-

dzali sme tam muliky, bolo to pvodne morsk dno, v treohorch zvrsnen. Jedens hektrov bolo na terasch, od 1- a po 10-radov. Potom som sa u venoval dkladne aj vinrstvu. Bol som v kontakte s profesorom Erichom Minrikom, naim najlepm odbornkom na vnne kvasinky. Viackrt priiel vla-kom do Levc a do eliezoviec, odtia som ho dovie-zol autom. Prechutnali sme spolu vna, najviac nm chutilo zo starch vinohradov, kde bola niia roda. Vtedy sa razil skr nzor, e najlepia je panensk roda (prv roda z novho vinohradu), ale to nie je

pravda. Najlepie vno je z hrozna zo starho vinohra-du, lebo to si vytiahne aj minerly z podloia. Vyni-kajce bolo naprklad Burgundsk modr. Ale najm Peseck lenka z Peseku, t nm Horek ani ne-chcel do alova vemi da, lebo predsa len trochu sperili, alov a Pesek. V Peseku sa Peseck lenka selektovala, ete ke som tam robil.

* Ernest Horek tvrdil, e oni zo Zabadalom vyachtili Peseck lenku z Feteasci regaly a Muktu Ottonel.

- Vtedy sa tradovalo medzi starmi umi, e Peseck lenku doviezol grf Augustn Breunner (ete aj my sme pouvali jeho sudy v alove), za Esterhzyovcvov, zo Sedmohradska, kde mali majet-ky. Zabadal si ju vimol a vyselektoval. On pochdzal z Ktova na Zhor. Bol naozaj dobr organiztor a odbornk. Boli dva typy Peseckej lenky. Jeden mal dlhie strapce, vie lt bobule a druh mal krdla-tejie strapce a hustejie. V starej vinici nad pivnicou v Peseku, na kolkoch, kde boli star, mono storon hlavy, tam bola t redia. Vno z nej malo krsnu armu, ako Mukt Ottonel, to sme dvali aj na vsta-vy vn.

* Mono preto si mysleli, e je to krenec len-ky a muktu.

- Nie, bola to Peseck lenka, synonymum Feteasca regala, ten prv variant, s vmi strapcami, mala odspodu chlpat listy. Mukt m listy hladk.

* Spomna star hlavy, mono aj storon. Ale ve Feteascu regalu predstavil prv raz klkr Gaspari v roku 1928 na vstave v Bukureti?

- Predstavil ju, dal jej meno, ale ona mohla existo-va u dvno predtm. Mohla vznikn aj prirodze-nm opelenm z Dievieho hrozna a Grassa de Cotna-ri.

* Aj ke sa vtedy preferovali vysok rody, predsa sa dokzali vyrobi vborn vna. Ak ste mali najvie spechy s vnami?

- Bolo to pomerne krtke obdobie, o som sa veno-val vinrstvu. Najskr bolo treba obnovi nvyky, srenie, dkladn umvanie sudov, sanitciu. hygienu. Okrem toho som mal sprvu staros s likvidciou sta-rch a vsadbou novch vinohradov. Intenzvnejie som sa tomu venoval posledn dva-tri roky. Ale na vstavy sme robili vna iba z hrozna zo starch vinc, kde boli nzke rody a najkvalitnejie hrozno. Vo Valticiach sme zskali s Peseckou lenkou strieborn medailu, to bol v tom ase vek spech, aj vzhadom na obrovsk poet vzoriek z Moravy, ale aj zo zahra-niia, z Maarska, Rakska. To ma prv tak nakoplo. Potom sa nm darilo aj s Rulandskm edm a s Traminom, v Pezinku v roku 1986 sme mali zlat medailu, predili sme aj domcich Pezinanov.

* Mali ste 148 hektrov vinohradov. o ste robi-li s tokm hroznom?

- Vo vlastnch pivniciach sme spracovali asi 20 vagnov pre vlastn potrebu a na predaj. Ostatn hrozno sme predvali do eliezovskch Vinrskych zvodov. Tie mali dvakrt viu kapacitu ako levic-k.

* Tie esterhzyovsk pivnice boli vychren. - Pivnica alove bola 104 metrov dlh, v tvare

podkovy, 9 m metrov irok a 3,80 vysok. Tadia sa krsne dalo prejs konskm povozom. Jednou stranou sa volo, druhou vylo. Podobn bola aj v Peseku, len v menom. T bola vysekan v pieskovci a tto bola murovan.

* Spomnali sme u zsluhy Michala Zabadala a Ernesta Horka vo vininom hospodrstve. Po vojne a vzniku ttneho majetku v eliezovciach vak zrejme nastpili aj na ostan seky udia, ktor sa osvedili. Ty si ich ete zail. Spome as-po niektorch.

- Hlavn zootechnik bol Milan Vraba. V Jarku bol vemi uznvan ekonm Arpd Tmr, mozog podni-ku. Vedci hospodrstva v Lontove Jozef Csk. Mal naozaj ak podmienky, okolo 4000 hektrov pdy v kopcovitom terne, a mal aj vek ivonu vrobu. Bolo tomu treba rozumie a chpa aj ud. Bola aj zamestnanos, a nedegradovala sa pda a ivotn prostredie.

* Po odchode starej genercie postupne ttny majetok upadal. Bolo to vidie najm koncom 80-tych rokov.

- Bola to genercia ud, ktor s tm ili, mali to v krvi. Potom prili tak, ktor v tom nevyrastali, nemali nvyky, ktor tam boli potrebn. Tm pdom chbalo prepojenie medzi lovekom na koncovke a vedcim, ktor to m skbi. Na riadiacu prcu nesta len kola. Bol tam aj nedostatok ud, ku kon-cu u naprklad aj dojenie krv robili vzni. Dokonca ist as aj rezali vinohrady. Dostvali zabra (tie vinohrady).

* To si dochdzal z Rybnka do alova? - Najskr som dochdzal, ale bolo to nenosn, tak

mi dali jednu miestnos v Jarku, len odtia bolo tie komplikovane dochdza do alova. Nakoniec mi dali miestnos na starom riaditestve v eliezovciach

v drevenej budove. Tam to bolo tie komplikovan, v lete 40 stupov Celzia, komre.

* Dokedy si pracoval na M eliezovce, a preo si odiiel?

- Denno-denne som rno vstval o 4:15 hodine, robili sme od 6:30 do 16:00 v lete. O 7. hodine som priiel domov. Zobral som motyku a iiel som ete o hlade okopva vinohrad. Otravovalo ma to. Vtedy bol riaditeom M Ladislav Herda. Bol predtm pred-sedom komunistickej strany, ale bol to hodnotn lovek, vedel kadho pochopi. Sbil mi byt, ale ja so bol u rozhodnut, e oddem pre. Uvonilo sa miesto na drustve v ajkove. Vtedy boli ajkov aj Rybnk spolu, aj vinohrady, bol som v podstate doma. Od 1. 1. jla 1987 som nastpil do ajkova za ved-ceho vinohradnckej vroby.

* Ale robota to bola pekn. - no. Pdno-klimatick podmienky pre vini boli

vynikajce. Bolo tam teplo, dnes je u teplo pomaly vade, ale v tom obdob to bolo vzcne. Aj pda bola vynikajca, spraovit, vhrevn. Dalo sa dorobi krsne hrozno a zrove aj vno - pohra sa s nm, vyadovalo sa na reprezentciu. Aj po tejto strnke sa dalo posilni ego.

* Pohad na vinohrady na svahoch od Zbrojn-kov po alov je teraz smutn, zarastaj tnm, chrastm. Podobne je to aj s pivnicami. Azda vini-ca PD Kukunov v Malom Peseku, novovysaden vinice a zrekontruovan pivnica Lszla Palika vo Vekom Peseku s vnimkou. Preo to poda teba takto dopadlo?

- K majetku, k vinohradom sa dostali aj udia, ktor k tomu nemali vzah, cit. Ilo to dolu vodou. Nerobili sa poriadne ani postreky a alie prce. Ke vino-hrad dostane takto rok-dva zabra, je koniec. Vini je mnohoron kultra. Ke sa pokaz jame alebo penica, o rok je druh anca. Vo vinici je to problm. A takm sa dostali do rk aj pivnice. T v Peseku akoe vyhorela. Vraj sa odtia najskr vetko ukrad-lo, a potom sa takto zahladili stopy. Aj v alove po-plesniveli sudy. Nemal to kto oetrova, a przdny sud, ke ostane 2-3 mesiace neoetren, je koniec.

Odroda hrozna Feteasca Regala, slovensk synonymum Peseck lenka je zko spt s naim reginom. Zaala sa pestova na junch a juhozpadnch svahoch Ipeskej pahorkatiny, vchodne od eliezo-viec a vznamne sa rozrila aj v okol Levc, na junch svahoch tiavnickch vrchov

Poda Ernesta Horka, ktor ije v Leviciach, jeho otec Ernest Horek star, ktor pracoval ako skupinr vo vininom hospodr-stve ttneho majetku eliezovce, spolu s Michalom Zabadalom, vy-achtili odrodu Peseck lenka vzjomnm krenm odrd Medovec (star odroda, ktor sa u nepestuje), Mukt Ottonel a Feteasca Re-gala. Poda niekdajch sovietskych ampelografov je krencom Mu-ktu Ottonel a Dievieho hrozna. Preto som sa rozhodol ptra, ako to vlastne je.

Poda rumunskej ampelografie Feteasca regala vznikla krenm odrd Grasa de Cotnari a Feteasca alba (Dievie hrozno) v dedine Danes (Dnnesdorf) v departmente Sighisoara v srdci Sedmohradska. Na tom sa zhoduj sasn ampelografi. Vyachtil ju a roziroval klkar Gaspari pod nzvom Dnnesdrfer Knig-sast (v tom ase bola v Sedmohradsku aj enklva nemeckch Sasov). Prvkrt ju predstavil Gaspari na v-stave ovocia a vn v Bukureti v roku 1928 pod nzvom Feteasca Regala. Maari ju nazvaj Erdly Kir-lylenyka (Sedmohradsk princezn).

Do ttnych odrodovch skok prihlsil kultivar Feteasca regala Michal Zabadal, vedci vininho hospodrstva v alove (ttny majetok, nrodn podnik eliezovce), pod nzvom Peseck lenka. Tento nzov dostal kultivar poda obce Vek Pesek, kde kultivar vyselektovali zo zmieanch vsadieb pri vbere od roku 1947 a alej vysdzali a pozorovali v istch odrodovch vsadbch od roku 1951. Do pvodnch vsadieb sa pravdepodobne dostala ako prmes s kultivarom Dievie hrozno, ke ich medzi svetovmi vojnami vysdzali na majetkoch grfky Ernestny Coudenhove, rodenej Breunner (O rozvoj vinohradnctva sa tu zaslil najm jej otec Augustn Breunner - Esterhzyho za).

U vizulne sa dali zisti rozdiely medzi kultivarmi Dievie hrozno a Peseck lenka, o oficilne potvr-dila aj osobitn odborn komisia zloen z odbornkov v roku 1965.

U pestovatesk vsledky ttnych odrodovch skok (OS) I. stupa, v ktorch bol kultivar vysaden v roku 1965 a sledovan po dobu 6 rokov plodnosti, ukzali, e ide o zaujmav kultivar. Pozoruhodn boli nielen vnosy (priemer 12,7 t/ha), ale aj kvalitn vno, ktor sa vyznaovalo peknou jemnou, niektorch ronkoch a vraznou armou.

Aby sa mohla s istotou dokza totonos s rumunskou odrodou Feteasca regala, na ktor sa usudzovalo, objednal sa vsadbov materil porovnvacieho kultivaru z Rumunska a na skobni Hlavnej odrodovej skobne vinia KSUP v Bratislave ho vysadili v roku 1971. Podrobnm morfologickm opisom obidvoch kultivarov Peseckej lenky i Feteasca regala sa potom zistilo, e ide o ten ist kultivar.

Na zklade OS I. stupa bol v roku 1973 kultivar vysaden aj v rmci OS II. stupa , a to na 4 sk-obnch staniciach KSUP (Bratislava. Doln Plachtince, Oblekovice (Znojmo) a Remetsk Hmre (Michalovce.). Medzitm bola zaraden v roku 1974 do listiny povolench odrd. Pestovatesk vsledky dosiahnut za tri roky potvrdili oprvnenos povolenia, zapsania do Listiny povolench kultivarov kulti-varu Peseck lenka. U dovtedy sa vak intenzvne rozmnoovala a rozirovala nielen v okol eliezoviec, ale aj Levc. Jej vekou prednosou boli vysok rody, o bolo v tej dobe rozhodujce z hadiska ekonomi-ky pestovania. Pri regulcii rody sa vak z nej dali vyrobi vynikajce vno vhodn aj na archivciu.

Nvrh na definitvne povolenie kultivaru Feteasca regala ttna odrodov komisia v Bratislave schvli-la 18. aprla 1979. Okrem Levickho okresu sa rozrila v okol Vekho Krta a pod Malmi Karpatami, najm vo Vajnoroch. Celkovo vak dosiahla na Slovensku len asi 2-percentn zastpenie plch vinohradov. Napriek tomu, e sa osvedila, nov plochy sa nevysdzaj. Slovensk vinohradnctvo sa potca z extrmu do extrmu a v sasnosti sa roziruj modern odrody, ako Chardonay, prpadne novoachtence. Je to na kodu, lebo sa osvedila a aj v globalizujcom sa vinrstve, mohla ma perspektvu ako krajov pecialita.

Registrcia odrody Feteasca Regala, slovensk synonymum Peseck lenka je podrobne zdokumentova-n a jednoznane dokazuje, e ide o synonymum pre ten jeden kultivar. To vak nezniuje zsluhy Michala Zabadala a Ernesta Horka na jej selektovan a rozirovan. Zvl to ocenme, ke si uvedomme, e to robili v akch podmienkach, ke vinohrady v okol Vekho Peseku boli po vojne, ke sa tam tri mesiace bojovalo a po povojnovom chaose zostali zanedban.

Ak bol osud pvodnch esterhzyovskch vinohradov a pivnc v okol alova a Vekho Peseku po spoloenskch zmench v roku 1989? Po vzniku samostatnho Slovenska a delenia si nrodnho majetku v rmci vtedajej vldnej koalcie, boli pridelen do sfry psobnosti Zdruenia robotnkov Slovenska. Vnne pivnice zskala firma Manaz, nsledne Marmara a alie. Zmena vlastnka znamenala al padok. Schtran a vyhoren pivnicu vo Vekom Peseku zskalo Biocentrum eliezovce Lszla Palika. Ten pivnicu zrekontruoval a vysadil aj 15 hektrov novch vinohradov. Pokrauje v tradcii pestovania hrozna a vroby vna i v tradcii pestovania Peseckej lenky. Spolu s vinicou Ponohospodrskeho drustva Kuku-nov v Malom Peseku s to dva svetlejie prklady. Inak od Zbrojnkov po alov lemuj svahy Ipeskej pa-horkatiny iba zarasten vinohrady meniace sa na agtov lesy. A dedina alov je saby vkrinkom padku kedysi prekvitajceho reginu. Smutn pohad.

TEFAN RCHELA

S hospodrske podniky, ktor si krajina zvl chrni, lebo s osi ako rodinn striebro a ich hodnota je nevysliten. Okrem ekonomickej maj aj historick hodnotu. V Levickom okrese to boli predovetkm potravinrske podniky. Mnoh tu mali dlh tradciu, spojen kedysi najm so achtic-kmi rodinami Schoellerovcov a Esterhzyovcov. Na levickom panstve Schoellerovcov to boli pozemky s obdivuhodnmi vodohospodrskymi odvodovacmi i zavodovacmi stavbami, potravinrskym prie-myslom i rebnom v Novom Tekove. Na eliezovskom panstve to boli ponou eleznicou prepojen majery, esterhzyovsk vinohrady a pivnice, rozvinut zeleninrstvo, i spracovatesk podniky kombi-ntu Oroszka mlyn, cukrovar, konzervre. V 30. rokoch 20. storoia to bol ponohospodrsko-potravinrsky komplex, ktor uchrnil regin pred takmi dopadmi krzy, ak postihli zvyok Slovenska.

Aj v ase relneho socializmu bol Levick okres batou ponohospodrstva a potravinrstva. Spolo-ensk zmeny po roku 1989 priniesli mnohm podnikom doslova skazu. Bolo jasn, e zruenm dotci vroby potravn vrazne poklesne ich spotreba, o spolu s otvorenm trhu spsob, e as podnikov skrachuje. e zostan iba tie, ktor bud ma schopn manament. Fakt, e vina podnikov v okrese skrachovala, sved o tom, e sprvnych ud na sprvnych miestach bolo mlo.

Etiketa na fae s vnom Pesec-kej lenky zo M eliezovce.

Pri obhliadke alovskch vinohradov sprava: vedci vininho hospodrstva Anton Harmady, ekonm Ladislav Dobrovoln a pivnin tefan Antal. Foto (archv AH)

TENTO LNOK NEM BY OSLAVOU MINULHO REIMU. JEHO ELOM JE POUKZA NA TO, E V KADOM REIME, V KADEJ SITUCII, JE PODSTATN, AKO SA ZACHOV JEDNOTLIVEC.

Vnorod juhozpadn svahy Ipeskej pahorka-tiny s znme nielen Peseckou lenkou a almi kvalitnmi odrodami, ale aj vychrenmi vnnymi pivnicami, ktor dal vybudova ete v roku 1816 grf Jn Karol Eszterhzy. Vdy ma lkalo spo-zna bohat histriu tohto ksku zeme spojen s pestovanm hrozna, zvl legendrnej Peseckej lenky. Rybnan Anton Harmady psobil ako vedci Vininho hospodrstva v alove. Ete zail ud, ktor stli pri budovan zkladov ttneho majetku eliezovce - vznikol na zottnench es-trehzyovskch majetkoch. Prv raz som ho zare-gistroval v 80. rokoch minulho storoia ako pri-spievatea do odbornho asopisu eskosloven-skch vinohradnkov a vinrov VINOHRAD.

Kee Tno je skromn lovek, trvalo mi rok, km som ho zlomil na tento rozhovor.

* Vytudoval si Stredn ponohospodrsku technick kolu v Modre, odbor vinohradnctvo, potom si pokraoval v tdiu na brnianskej Vyso-kej kole zemdlskej, na Fakulte zhradnctva v Lednici. Preo si sa rozhodol tudova prve vinohradnctvo a vinrstvo?

- Vdy som mal rd prrodu a zvaoval som medzi lesnctvom a vinohradnctvom. Nakoniec som sa rozhodol pre vinohradnctvo a vinrstvo. Viedli ma k tomu aj otec a mama. Star otec z maminej strany Jozef ebo bol vincrom, staral sa o vinohrady Ban-skobystrickho biskupstva v Rybnku, aj o pivnicu a vrobu vna. Poas tdia sa mj vzah k tomu ete prehbil. Lene pokia som vytudoval, von miesta v tomto odbore sa v okol zaplnili. Ke som zanal tdium, vade hadali vinohradnkov. Dva roky pred ukonenm tdia u bolo miesto v rmci okresu len v JRD Plovce a na ttnom majetku eliezovce. Vtedy ponkali aj tipendium 900 korn mesane. Podpsal som predben zmluvu a dva roky som poberal tipendium. V auguste roku 1981 som nast-pil do M, v oktbri som narukoval na prezenn vojensk slubu na jeden rok. Vrtil som sa v novembri 1982. V tom ase tam bolo husto.

* Husto? Preo? - Michal Zabadal u bol v dchodkovom veku, ani

zdravotne na tom nebol dobre. Ten bval lesk M eliezovce, ktorm bol znmy, upadal. Star vino-hrady dovali, bolo ich treba likvidova a vysdza nov. akala na ns vek loha. Roky 1982 a 1983 boli vemi dobr, rodn, potom sa ukzala urit nava tch starch vinohradov. Dohromady tam bolo 169 hektrov vinc, v tom ase najviac v okrese Levi-ce. Potom riaditestvo M koncom roku 1983 rozhod-lo, e zlikvidujeme 54 hektrov prestarnutch vino-hradov. Boli obavy, ako to zvldneme. Prce bolo vtedy vo vinici vea. Ja som mal v alove tyroch traktoristov, spolu 12 a 15 ud, v Peseku bolo 22 a 25 ud. Kad de chodilo do vinohradu okolo 30 vzov z Npravno-vchovnho stavu vo Vekom dvore. Vtedy sa vinohrady ete okopvali, herbicdy sa vemi nepouvali, lebo boli agresvne aj na vini. Prilenili ns k hospodrstvu Jarok, ktor malo 1200 ha pdy, prevane ornej, take bolo zabezpeen mechanizmami. Likvidcia vinohradu bola vemi nron. Najskr bolo treba zlikvidova drty, vyse-ka korene, a potom stpy osaden v betne. Do dvoch rokov sme to urobili. Dovtedy som bol pomoc-n agronm, hlavn agronm bol Vladimr Rfus. Po skonen likvidcie starch vinohradov som navrhol, aby sme sa oddelili, lebo spojenie s Jarkom u bola pre ns brzdou. Nakoniec sa to podarilo presadi a sme sa znova odlenili. Ja som bol vedci Vininho hospodrstva v alove, Rfus bol agronm, Laco Dobrovoln ekonm. V Peseku bol Ernest Horek

skupinr, pivnin majster v alove bol tefan Antal. Vysadili sme 33 hektrov novch vinohradov. Gro tvorila Peseck lenka, nieo Mukt, Ottonel, Ru-landsk ed a Burgundsk modr.

* Sam kvalitn sorty... - Bol tam druhohorn vpenat podklad. Nach-

dzali sme tam muliky, bolo to pvodne morsk dno, v treohorch zvrsnen. Jedens hektrov bolo na terasch, od 1- a po 10-radov. Potom som sa u venoval dkladne aj vinrstvu. Bol som v kontakte s profesorom Erichom Minrikom, naim najlepm odbornkom na vnne kvasinky. Viackrt priiel vla-kom do Levc a do eliezoviec, odtia som ho dovie-zol autom. Prechutnali sme spolu vna, najviac nm chutilo zo starch vinohradov, kde bola niia roda. Vtedy sa razil skr nzor, e najlepia je panensk roda (prv roda z novho vinohradu), ale to nie je

pravda. Najlepie vno je z hrozna zo starho vinohra-du, lebo to si vytiahne aj minerly z podloia. Vyni-kajce bolo naprklad Burgundsk modr. Ale najm Peseck lenka z Peseku, t nm Horek ani ne-chcel do alova vemi da, lebo predsa len trochu sperili, alov a Pesek. V Peseku sa Peseck lenka selektovala, ete ke som tam robil.

* Ernest Horek tvrdil, e oni zo Zabadalom vyachtili Peseck lenku z Feteasci regaly a Muktu Ottonel.

- Vtedy sa tradovalo medzi starmi umi, e Peseck lenku doviezol grf Augustn Breunner (ete aj my sme pouvali jeho sudy v alove), za Esterhzyovcvov, zo Sedmohradska, kde mali majet-ky. Zabadal si ju vimol a vyselektoval. On pochdzal z Ktova na Zhor. Bol naozaj dobr organiztor a odbornk. Boli dva typy Peseckej lenky. Jeden mal dlhie strapce, vie lt bobule a druh mal krdla-tejie strapce a hustejie. V starej vinici nad pivnicou v Peseku, na kolkoch, kde boli star, mono storon hlavy, tam bola t redia. Vno z nej malo krsnu armu, ako Mukt Ottonel, to sme dvali aj na vsta-vy vn.

* Mono preto si mysleli, e je to krenec len-ky a muktu.

- Nie, bola to Peseck lenka, synonymum Feteasca regala, ten prv variant, s vmi strapcami, mala odspodu chlpat listy. Mukt m listy hladk.

* Spomna star hlavy, mono aj storon. Ale ve Feteascu regalu predstavil prv raz klkr Gaspari v roku 1928 na vstave v Bukureti?

- Predstavil ju, dal jej meno, ale ona mohla existo-va u dvno predtm. Mohla vznikn aj prirodze-nm opelenm z Dievieho hrozna a Grassa de Cotna-ri.

* Aj ke sa vtedy preferovali vysok rody, predsa sa dokzali vyrobi vborn vna. Ak ste mali najvie spechy s vnami?

- Bolo to pomerne krtke obdobie, o som sa veno-val vinrstvu. Najskr bolo treba obnovi nvyky, srenie, dkladn umvanie sudov, sanitciu. hygienu. Okrem toho som mal sprvu staros s likvidciou sta-rch a vsadbou novch vinohradov. Intenzvnejie som sa tomu venoval posledn dva-tri roky. Ale na vstavy sme robili vna iba z hrozna zo starch vinc, kde boli nzke rody a najkvalitnejie hrozno. Vo Valticiach sme zskali s Peseckou lenkou strieborn medailu, to bol v tom ase vek spech, aj vzhadom na obrovsk poet vzoriek z Moravy, ale aj zo zahra-niia, z Maarska, Rakska. To ma prv tak nakoplo. Potom sa nm darilo aj s Rulandskm edm a s Traminom, v Pezinku v roku 1986 sme mali zlat medailu, predili sme aj domcich Pezinanov.

* Mali ste 148 hektrov vinohradov. o ste robi-li s tokm hroznom?

- Vo vlastnch pivniciach sme spracovali asi 20 vagnov pre vlastn potrebu a na predaj. Ostatn hrozno sme predvali do eliezovskch Vinrskych zvodov. Tie mali dvakrt viu kapacitu ako levic-k.

* Tie esterhzyovsk pivnice boli vychren. - Pivnica alove bola 104 metrov dlh, v tvare

podkovy, 9 m metrov irok a 3,80 vysok. Tadia sa krsne dalo prejs konskm povozom. Jednou stranou sa volo, druhou vylo. Podobn bola aj v Peseku, len v menom. T bola vysekan v pieskovci a tto bola murovan.

* Spomnali sme u zsluhy Michala Zabadala a Ernesta Horka vo vininom hospodrstve. Po vojne a vzniku ttneho majetku v eliezovciach vak zrejme nastpili aj na ostan seky udia, ktor sa osvedili. Ty si ich ete zail. Spome as-po niektorch.

- Hlavn zootechnik bol Milan Vraba. V Jarku bol vemi uznvan ekonm Arpd Tmr, mozog podni-ku. Vedci hospodrstva v Lontove Jozef Csk. Mal naozaj ak podmienky, okolo 4000 hektrov pdy v kopcovitom terne, a mal aj vek ivonu vrobu. Bolo tomu treba rozumie a chpa aj ud. Bola aj zamestnanos, a nedegradovala sa pda a ivotn prostredie.

* Po odchode starej genercie postupne ttny majetok upadal. Bolo to vidie najm koncom 80-tych rokov.

- Bola to genercia ud, ktor s tm ili, mali to v krvi. Potom prili tak, ktor v tom nevyrastali, nemali nvyky, ktor tam boli potrebn. Tm pdom chbalo prepojenie medzi lovekom na koncovke a vedcim, ktor to m skbi. Na riadiacu prcu nesta len kola. Bol tam aj nedostatok ud, ku kon-cu u naprklad aj dojenie krv robili vzni. Dokonca ist as aj rezali vinohrady. Dostvali zabra (tie vinohrady).

* To si dochdzal z Rybnka do alova? - Najskr som dochdzal, ale bolo to nenosn, tak

mi dali jednu miestnos v Jarku, len odtia bolo tie komplikovane dochdza do alova. Nakoniec mi dali miestnos na starom riaditestve v eliezovciach

v drevenej budove. Tam to bolo tie komplikovan, v lete 40 stupov Celzia, komre.

* Dokedy si pracoval na M eliezovce, a preo si odiiel?

- Denno-denne som rno vstval o 4:15 hodine, robili sme od 6:30 do 16:00 v lete. O 7. hodine som priiel domov. Zobral som motyku a iiel som ete o hlade okopva vinohrad. Otravovalo ma to. Vtedy bol riaditeom M Ladislav Herda. Bol predtm pred-sedom komunistickej strany, ale bol to hodnotn lovek, vedel kadho pochopi. Sbil mi byt, ale ja so bol u rozhodnut, e oddem pre. Uvonilo sa miesto na drustve v ajkove. Vtedy boli ajkov aj Rybnk spolu, aj vinohrady, bol som v podstate doma. Od 1. 1. jla 1987 som nastpil do ajkova za ved-ceho vinohradnckej vroby.

* Ale robota to bola pekn. - no. Pdno-klimatick podmienky pre vini boli

vynikajce. Bolo tam teplo, dnes je u teplo pomaly vade, ale v tom obdob to bolo vzcne. Aj pda bola vynikajca, spraovit, vhrevn. Dalo sa dorobi krsne hrozno a zrove aj vno - pohra sa s nm, vyadovalo sa na reprezentciu. Aj po tejto strnke sa dalo posilni ego.

* Pohad na vinohrady na svahoch od Zbrojn-kov po alov je teraz smutn, zarastaj tnm, chrastm. Podobne je to aj s pivnicami. Azda vini-ca PD Kukunov v Malom Peseku, novovysaden vinice a zrekontruovan pivnica Lszla Palika vo Vekom Peseku s vnimkou. Preo to poda teba takto dopadlo?

- K majetku, k vinohradom sa dostali aj udia, ktor k tomu nemali vzah, cit. Ilo to dolu vodou. Nerobili sa poriadne ani postreky a alie prce. Ke vino-hrad dostane takto rok-dva zabra, je koniec. Vini je mnohoron kultra. Ke sa pokaz jame alebo penica, o rok je druh anca. Vo vinici je to problm. A takm sa dostali do rk aj pivnice. T v Peseku akoe vyhorela. Vraj sa odtia najskr vetko ukrad-lo, a potom sa takto zahladili stopy. Aj v alove po-plesniveli sudy. Nemal to kto oetrova, a przdny sud, ke ostane 2-3 mesiace neoetren, je koniec.

Odroda hrozna Feteasca Regala, slovensk synonymum Peseck lenka je zko spt s naim reginom. Zaala sa pestova na junch a juhozpadnch svahoch Ipeskej pahorkatiny, vchodne od eliezo-viec a vznamne sa rozrila aj v okol Levc, na junch svahoch tiavnickch vrchov

Poda Ernesta Horka, ktor ije v Leviciach, jeho otec Ernest Horek star, ktor pracoval ako skupinr vo vininom hospodr-stve ttneho majetku eliezovce, spolu s Michalom Zabadalom, vy-achtili odrodu Peseck lenka vzjomnm krenm odrd Medovec (star odroda, ktor sa u nepestuje), Mukt Ottonel a Feteasca Re-gala. Poda niekdajch sovietskych ampelografov je krencom Mu-ktu Ottonel a Dievieho hrozna. Preto som sa rozhodol ptra, ako to vlastne je.

Poda rumunskej ampelografie Feteasca regala vznikla krenm odrd Grasa de Cotnari a Feteasca alba (Dievie hrozno) v dedine Danes (Dnnesdorf) v departmente Sighisoara v srdci Sedmohradska. Na tom sa zhoduj sasn ampelografi. Vyachtil ju a roziroval klkar Gaspari pod nzvom Dnnesdrfer Knig-sast (v tom ase bola v Sedmohradsku aj enklva nemeckch Sasov). Prvkrt ju predstavil Gaspari na v-stave ovocia a vn v Bukureti v roku 1928 pod nzvom Feteasca Regala. Maari ju nazvaj Erdly Kir-lylenyka (Sedmohradsk princezn).

Do ttnych odrodovch skok prihlsil kultivar Feteasca regala Michal Zabadal, vedci vininho hospodrstva v alove (ttny majetok, nrodn podnik eliezovce), pod nzvom Peseck lenka. Tento nzov dostal kultivar poda obce Vek Pesek, kde kultivar vyselektovali zo zmieanch vsadieb pri vbere od roku 1947 a alej vysdzali a pozorovali v istch odrodovch vsadbch od roku 1951. Do pvodnch vsadieb sa pravdepodobne dostala ako prmes s kultivarom Dievie hrozno, ke ich medzi svetovmi vojnami vysdzali na majetkoch grfky Ernestny Coudenhove, rodenej Breunner (O rozvoj vinohradnctva sa tu zaslil najm jej otec Augustn Breunner - Esterhzyho za).

U vizulne sa dali zisti rozdiely medzi kultivarmi Dievie hrozno a Peseck lenka, o oficilne potvr-dila aj osobitn odborn komisia zloen z odbornkov v roku 1965.

U pestovatesk vsledky ttnych odrodovch skok (OS) I. stupa, v ktorch bol kultivar vysaden v roku 1965 a sledovan po dobu 6 rokov plodnosti, ukzali, e ide o zaujmav kultivar. Pozoruhodn boli nielen vnosy (priemer 12,7 t/ha), ale aj kvalitn vno, ktor sa vyznaovalo peknou jemnou, niektorch ronkoch a vraznou armou.

Aby sa mohla s istotou dokza totonos s rumunskou odrodou Feteasca regala, na ktor sa usudzovalo, objednal sa vsadbov materil porovnvacieho kultivaru z Rumunska a na skobni Hlavnej odrodovej skobne vinia KSUP v Bratislave ho vysadili v roku 1971. Podrobnm morfologickm opisom obidvoch kultivarov Peseckej lenky i Feteasca regala sa potom zistilo, e ide o ten ist kultivar.

Na zklade OS I. stupa bol v roku 1973 kultivar vysaden aj v rmci OS II. stupa , a to na 4 sk-obnch staniciach KSUP (Bratislava. Doln Plachtince, Oblekovice (Znojmo) a Remetsk Hmre (Michalovce.). Medzitm bola zaraden v roku 1974 do listiny povolench odrd. Pestovatesk vsledky dosiahnut za tri roky potvrdili oprvnenos povolenia, zapsania do Listiny povolench kultivarov kulti-varu Peseck lenka. U dovtedy sa vak intenzvne rozmnoovala a rozirovala nielen v okol eliezoviec, ale aj Levc. Jej vekou prednosou boli vysok rody, o bolo v tej dobe rozhodujce z hadiska ekonomi-ky pestovania. Pri regulcii rody sa vak z nej dali vyrobi vynikajce vno vhodn aj na archivciu.

Nvrh na definitvne povolenie kultivaru Feteasca regala ttna odrodov komisia v Bratislave schvli-la 18. aprla 1979. Okrem Levickho okresu sa rozrila v okol Vekho Krta a pod Malmi Karpatami, najm vo Vajnoroch. Celkovo vak dosiahla na Slovensku len asi 2-percentn zastpenie plch vinohradov. Napriek tomu, e sa osvedila, nov plochy sa nevysdzaj. Slovensk vinohradnctvo sa potca z extrmu do extrmu a v sasnosti sa roziruj modern odrody, ako Chardonay, prpadne novoachtence. Je to na kodu, lebo sa osvedila a aj v globalizujcom sa vinrstve, mohla ma perspektvu ako krajov pecialita.

Registrcia odrody Feteasca Regala, slovensk synonymum Peseck lenka je podrobne zdokumentova-n a jednoznane dokazuje, e ide o synonymum pre ten jeden kultivar. To vak nezniuje zsluhy Michala Zabadala a Ernesta Horka na jej selektovan a rozirovan. Zvl to ocenme, ke si uvedomme, e to robili v akch podmienkach, ke vinohrady v okol Vekho Peseku boli po vojne, ke sa tam tri mesiace bojovalo a po povojnovom chaose zostali zanedban.

Ak bol osud pvodnch esterhzyovskch vinohradov a pivnc v okol alova a Vekho Peseku po spoloenskch zmench v roku 1989? Po vzniku samostatnho Slovenska a delenia si nrodnho majetku v rmci vtedajej vldnej koalcie, boli pridelen do sfry psobnosti Zdruenia robotnkov Slovenska. Vnne pivnice zskala firma Manaz, nsledne Marmara a alie. Zmena vlastnka znamenala al padok. Schtran a vyhoren pivnicu vo Vekom Peseku zskalo Biocentrum eliezovce Lszla Palika. Ten pivnicu zrekontruoval a vysadil aj 15 hektrov novch vinohradov. Pokrauje v tradcii pestovania hrozna a vroby vna i v tradcii pestovania Peseckej lenky. Spolu s vinicou Ponohospodrskeho drustva Kuku-nov v Malom Peseku s to dva svetlejie prklady. Inak od Zbrojnkov po alov lemuj svahy Ipeskej pa-horkatiny iba zarasten vinohrady meniace sa na agtov lesy. A dedina alov je saby vkrinkom padku kedysi prekvitajceho reginu. Smutn pohad.

TEFAN RCHELA

S hospodrske podniky, ktor si krajina zvl chrni, lebo s osi ako rodinn striebro a ich hodnota je nevysliten. Okrem ekonomickej maj aj historick hodnotu. V Levickom okrese to boli predovetkm potravinrske podniky. Mnoh tu mali dlh tradciu, spojen kedysi najm so achtic-kmi rodinami Schoellerovcov a Esterhzyovcov. Na levickom panstve Schoellerovcov to boli pozemky s obdivuhodnmi vodohospodrskymi odvodovacmi i zavodovacmi stavbami, potravinrskym prie-myslom i rebnom v Novom Tekove. Na eliezovskom panstve to boli ponou eleznicou prepojen majery, esterhzyovsk vinohrady a pivnice, rozvinut zeleninrstvo, i spracovatesk podniky kombi-ntu Oroszka mlyn, cukrovar, konzervre. V 30. rokoch 20. storoia to bol ponohospodrsko-potravinrsky komplex, ktor uchrnil regin pred takmi dopadmi krzy, ak postihli zvyok Slovenska.

Aj v ase relneho socializmu bol Levick okres batou ponohospodrstva a potravinrstva. Spolo-ensk zmeny po roku 1989 priniesli mnohm podnikom doslova skazu. Bolo jasn, e zruenm dotci vroby potravn vrazne poklesne ich spotreba, o spolu s otvorenm trhu spsob, e as podnikov skrachuje. e zostan iba tie, ktor bud ma schopn manament. Fakt, e vina podnikov v okrese skrachovala, sved o tom, e sprvnych ud na sprvnych miestach bolo mlo.

Etiketa na fae s vnom Pesec-kej lenky zo M eliezovce.

Pri obhliadke alovskch vinohradov sprava: vedci vininho hospodrstva Anton Harmady, ekonm Ladislav Dobrovoln a pivnin tefan Antal. Foto (archv AH)

TENTO LNOK NEM BY OSLAVOU MINULHO REIMU. JEHO ELOM JE POUKZA NA TO, E V KADOM REIME, V KADEJ SITUCII, JE PODSTATN, AKO SA ZACHOV JEDNOTLIVEC.

6 POHRONIE6. mja 2014 PUBLICISTIKA * INZERCIA

Medilny partner: POHRONIE

LEVICE (tefan Rche-la) - Po siedmich rokoch sa v Leviciach podarilo obnovi sa krsy. Stalo sa tak vaka odvahe tyroch mladch ud Nikolety Trnkovej, Andreja Budaia, Gabriela Kosmlyho mladieho a Dominiky Oia-kovej, ktor iniciovali a za pomoci partnerov aj zorgani-zovali sa krsy Miss Levic-kho okresu 2014.

Finlov galaveer sa ko-nal vpiatok 2. mja vsle CK Junior. Zaal sa netradine, premietnutm krtkeho videa z castingov, fotografovania

s levickmi basketbalistami izprprav na galaveer. Potom u prehliadku krsy otvori-li modertori veera Roman Mihlka aKatka Szebnyiov. Bola to dobr voba. Sksen Roman dokzal bavi publi-kum vprestvkach, vie poho-tovo reagova a improvizova, ke treba. Katka mu bola dob-rou sekundantkou anebola by sa stratila ani medzi misska-mi. Po poakovan sponzo-rom, medilnym partnerom a predstaven poroty, ktor tvorili Nikoleta Trnkov predsednika, Gabriel Kosm-ly ml., Dominika Okov a Mikul Santner z agent-ry Flash, pozvali na pdium

tanenky BM Generation adesa finalistiek Miss Levic-kho okresu 2014. Do finle ich postpilo 12, dve dievat neprili.

Km sa saiace prezliekali, na pdiu to rozbalila znma domca rockov kapela Re-belsky. A potom sa u zaalo predstavovacie kolo. Najskr si publikum pozrelo video, na ktorom dievat odpovedali bez prpravy na otzky, ktor si nali na lstkoch. To doko-nale preverilo ich pohotovos a ukzalo ich v bezprostred-nch situcich. Kadej polo-ili otzky aj modertori, tak-e sme si mohli urobi obraz aj ointelekte dievat.

aliu prestvku vyplni-li dievat ako z gumy z BM Generation. Bolo sa na o po-zera, ve s to majsterky Slo-venska v modernom tanci za roky 2012 a2013 amajsterky Eurpy za rok 2014.

Finalistky sae krsy sa najskr predstavili v krs-nych svadobnch atch. To si na svoje prili najm dmy a dievat v hadisku. Jedny spomnali, druh snvali.

Po prestvke vtvrdom t-le v podan Rebelsky (s BM Generation sa striedali poas prestvok) si prili na svoje pni vhadisku nasledovala promenda v plavkch. Spo-mnali asnvali tie.

Zloenie finalistiek bo-lo pestr, boli vysok i nzke (magick hranicu 170 cm or-ganiztori zruili), blondny i tmavovlsky, thle i plno-thle, vesel i vne. Kad mala svoj fanklub a atmosf-ra v hadisku bola vborn. asto to vyzeralo ako na bas-

ketbalovom zpase. Neudo. Ve medilnym partnerom okrem POHRONIA boli aj le-vick patrioti.

S vsledkami oboznmila publikum Nikoleta Trnkov. Druhou vicemiss sa stala Angi Virgov, 16-ron tudentka zo eliezoviec. Prvou vicemiss je Kristna korkov, 19-ron tudentka zLevc.

Titul Miss Levickho okre-su zskala Adrina Kasanov, 17-ron tudentka zKozro-

viec. Titul Miss sympatia patr na zklade internetovho hla-sovania Martine Novkovej, 18-ronej tudentke zLevc.

Nasledovali gratulcie, foto-grafovanie, rados isklamanie. Orozhodnut poroty sa bud vies dlh diputy a padne i kritika. Nzory na ensk krsu s, naastie, rzne. Z piatkovho galaveera vak ide do sveta jedna dobr spr-va: pekn dievat vLevickom okrese stle rast.

OBNOVILI SA KRSY

Miss Levickho okresu je z Kozroviec

Dekorovan vazky. Zava: Kristna korkov, Adrina Kasanov, Angi Virgov aMartina Novkov.

vodn vystpenie vchoreografii sBM Generation. Foto: (r)

(22)

Vyhlasovanie vsledkov. Zava modertori Katka Szebnyiov aRoman Mihlka, predsednka poroty Ni-koleta Trnkov. Foto: (r)

STUPAVA (np) V sobotu 26. aprla sa konal 18. ronk medzi-nrodnej sae pod nzvom Slovakia Open, na ktorej sa zastnili aj pretekri levickho karate klubu Goju ryu. Na slvnostnom otvoren turnaja sa zastnil i vevyslanec Japonska v Slovenskej republike J.E. pn Akio Egawa. Celkovo bolo na sai viac ako 600 tartov zo Slovenska, eskej republiky, Talianska, Rumunska, Poska.

Po oficilnom zahjen sae nastpila na zpasisko Martina Va-lentkov, ktor sa v kategrii kata eny OPEN styles umiestnila na 3. mieste. spenejou bola v kategrii kata eny v tle shito-ryu, kde po skvelch vkonoch zskala strieborn medailu. Ren Kubovi, skonil v kategrii kata mui OPEN styles na 3. mieste. V kategrii muov v tle goju-ryu skonil na peknom 2. mieste. Najviac sa mu darilo v kategrii muov v tle shito-ryu, kde obsadil prv prieku a zskal tak zlato. Vemi prjemnm prekvapenm pre trnerov bolo umiestnenie Chiary Holekovej, ktor v kategrii dievat 10 a 12 rokov v OPEN styles skonila z 30 pretekrok na 2. mieste. Nemenej spenou sa pre u uzavrela kategria dievat 10 a 12 rokov v tle shito-ryu, kde zvazila a do zbierky jej pribudla alia zlat medaila. alou spenou levickou pretekrkou v tejto kategrii bola Bianka Havranov, ktor istou technikou dokzala vybojova strieborn medailu. V kategrii 10 a 12-ronch dievat v tle goju-ryu od 4. Kyu (zelen opasok) bola Bianka Havranov jedinou, ktor zskala

medailov umiestnenie, ke skonila na 3. mieste. Sofia ebov, v kategrii 10 a 12-ronch dievat do 5. Kyu (oranov opasok) dokzala presvedi rozhodcov a obsadila 2. miesto. V rozstrele o 3. miesto s tesnou prehrou o jednu desatinu, skonila Kateina Foltno-v na 4. mieste. Danielka Zbihlejov, ako najmladia klubov prete-krka, svojim obrovskm talentom a presvedivm vkonom postpi-la v kategrii 6 a 9-ronch dievat do 7. Kyu a do finle, kde na-pokon obsadila vborn 1. miesto. Ani v kategrii OPEN styles neza-vhala a svojou dokonalou technikou skonila ako druh.

Dievat tartovali aj v kategrii drustiev 10 a 12-ronch, kde vazstvo prekvapujco zskali pretekrky v zloen Foltnov, Bre-ov, Zbihlejov. Trio Havranov, Holekov, ebov tak obsadilo 2. miesto.

alie spechy, ktor priniesli pretekri v por-tovom zpasen, len potvrdili dlhoron kvalitu levickho klubu, ke pod vedenm trnera a vi-ceprezidenta Slovenskej federcie karate Jna Va-lentka mohli divci vidie excelentn zpasy vyzre-tch pretekrov.

Tom Valentk si s ahkosou poradil so spermi v kategrii muov nad 78 kg a po finlovom zpase s prehadom zskal zlat medailu. Inak tomu nebolo ani v kategrii muov SANBON SHOBU OPEN, kde mu op prvom patrilo vazstvo. Kee sa vo finle stretli op Leviania, napokon skonil Peter Zelinka v tesnom zvese na 2. mieste a Luk Kue-rk zskal bronz. Vo svojej kategrii muov do 78 kg vak Zelinka sperom ancu nedal a po technic-kej strnke vborne zvldnutch zpasov dokzal s prehadom zvazi a zska tak pre klub aliu zlat medailu. Rovnako pre oko divka pekn zpa-sy sme mali monos vidie u Luka Kuerka v kategrii muov do 69 kg, kde napokon obsadil 1. miesto. V kategrii IPPON SHOBU muov, kde bola prvou cenou finann odmena, bolo poradie nasledovn: Zelinka si odniesol prv cenu, Kuerk skonil druh, Valentk tret.

Dominika Vghov obsadila v kategrii 16 a 18-ronch junioriek 2. miesto. Dominik Miko dokzal v kategrii 16 a 18-ronch junio-rov s prehadom zvazi a zska zlato. V kategrii 10 a 12-ronch chlapcov nad 150 cm dokzal Mat Kans porazi vetkch sperov, o mu prinieslo zlat medailu. V kategrii 10 a 12-ronch chlapcov do 150 cm sa op stretli Dvid Furda a Mrk Penk. Napokon sa Furda stal vazom kategrie a Penk skonil na 3. mieste.

Drustvo muov v zloen Valentk, Zelinka, Kuerk dokzali vo finlovch zpasoch porazi vpravu z eskej republiky a obsadili 1. miesto. Drustvo 10 a 12-ronch chlapcov v zloen Furda, Kans, Penk skonilo po vemi peknch zpasoch na 2. mieste.

Vetkm pretekrom gratulujeme a prajeme vea portovch spe-chov na najblich mjovch Majstrovstvch Slovenska.

DVORY NAD ITAVOU (mk) - Duatlonov preteky v sobo-tu 26. aprla patrili jednoznane Levianom! Ukkov duatlo-nov poasie - pod mrakom, ale bez daa si zverenci trnerky Mariky Kuriakovej (na snmke) pochvaovali. Jej levick en-klva ovldla prv tohtoseznny duatlon, zaraden do sloven-skho pohra. Rukolapnm dkazom boli dosiahnut asy

a pdiov umiestnenia viny pretekrov K Atm Levice na trati 5 km behu, 20 km cyklistiky a op 2,5 km behu. o v preklade zna klasick: print-duatlon. V obrovskom pelot-ne pretekrov z celho Slovenska medzi elitnmi pretekrmi absoltne zvazili Leviania! Do ciea dobehol na 1. mieste Tade Fazeka (junior), len pr seknd pred oddielovm kole-gom Matom Verbovskm (dorastenec).

Na svojich iackych tratiach v kategrii mlad iaci sa umiestnila Karinka Jnoov na peknom 2. mieste. Mat Ver-bovsk zvazil v kategrii dorastencov, zskal aj ocenenie naj-rchlej beec pretekov. Peter Ziman dobehol na 3. mieste. V kategrii juniorov okrem absoltneho vazstva patr Tadeovi Fazekaovi aj vazstvo v kategrii juniorov.

Vazkou tejto kategrie sa stala Ivonka Miklov pred Kat-kou Bakovou.

Nestratili sa ani veterni. Pre nich to boli majstrovstv Slo-venska v print duatlone. Zlato a titul majsterky SR zskala Mirka Jnoov a Slavo Jno obsadil 2. miesto a zskal strieb-ro pre K Atm Levice. Duatlonov sezna bola spene za-hjen a pretekri sa chystaj o tde na 2. kolo slovenskho pohra v Priepasnom, kde bud juniorsk majstrovstv SR.

Ivana Kuriakov sa zastnila na akademickch majstrov-stvch sveta v triatlone v hlav-nom meste Brazlia. Vekono-n nedeu strvila pretekanm po prvkrt na olympijskch tratiach 1,5 km plvanie, 40 km cyklistika a 10 km beh. Preteky boli v extrmnych podmienkach, v akch kopcoch poas cyklis-tiky i behu v horcom a vlhkom poas. Zo Slovenska sa prete-kov zastnili iba dve pretekr-ky. Ivana dobehla na 15. mieste a Bratislavanka Barbora Listo-padov na 17. mieste. Ivana sa najbliie predstav na pretekoch Eurpskeho pohra v polovici mja v Bratislave u v elitnej kategrii ien.

K Atm Levice

DOLN KUBN (mp) inicov mting je nzov tradi-nho medzinrodnho plaveckho preteku v Dolnom Kubne, ktor sa konal minul vkend. Za plaveck klub K AQUAS-PORT Levice plvali Soa Drbikov (1999), Robin Reindl (2002), Miriam Fridrichov (2002), Sabna Kupov (2003), Timea Kovov (2004) a - vnimone - aj ich trner Matej Olejr. Soa zskala striebro na 50 a 100 m prsia a jeden bronz na 100 m polohov pretek. Osobn rekordy si posunuli aj Mi-riam a Timea. Sabna Kupov vybojovala na 200 m motlik vemi cenn zlato v novom slovenskom rekorde 11-ronch dievat s asom 2:42,65 sek., tri striebra na 50, 100 m motlik a 200 znak, dva bronzy na 100 a 200 m vonm spsobom. Matej sa rozhodol by pre svoje zverenkyne prkladom, a tak sa posta-vil na tart jednho zo printov. Medailu sce nezskal, no v silne obsadenej kategrii Open - doplval na 4. mieste (!). So-botn aj neden polde bol zakonen tafetou. V tej sobotaj-ej skonili dievat na 2. mieste.

ELIEZOVCE (=LV=) V sobotu 3. mja pokraovala 19. kolom liga eliezovskho minifutbalu. ahkom bolo stretnutie Satanetu a FC RO-MA. Satanet predtm remizoval s vedcou Sikenicou, a teraz porazil FC ROMA 20:1. FC ROMA sa ledva zmohli na estn gl. Satanet sa v zvere miniligy vemi zlepil a s 35 bodmi je na 3. mieste.

Telekom zvazil nad GH Garden Street 11:8 a s 39 bodmi je druh. Vedca Sikenica porazila domcich Veternov 15:10 a so 49 bodmi vedie tabuku.

Najlepm strelcom je R. l zo Satanetu so 71 glmi, pred Cs. Andru-skom zo Sikenice, ktor dal 68 glov.

V Cisrskej akadmii Marka Aurelia Psiare udelia 10. mja alie tituly DoktorHororuSkaza. Po hercovi Oldovi Hlavkovi, historikovi profesorovi Ma-tovi Kuerovi, bvalom primrovi kliniky razovej chirurgie v bansko-bystrickej Rooseveltovej nemocnici Mi-lanovi Oenovi si ho odnes pamtn-ci najvej slvy slovenskho futbalu, bval reprezentanti Titus Bubernk a Jozef itbrni. Obaja boli lenmi mu-stva, ktor zskalo na MS v Chille v roku strieborn medaily. alm promovanm bude znmy vino-hradnk a vinr Karol Brani, ktor spolupracoval s najznmejou sloven-skou enologikou Dorotou Pospilovou pri achtiteskch pokusoch na skve-lch slovenskch vinohradnckych odro-dch. Slvnostn akt sa zane v sobotu 10. mja o 16. hodine v budove Cisr-skej akadmie Marca Aurlia Psiare.

STUPAVA (np) V sobotu 26. aprla sa konal 18. ronk medzi-nrodnej sae pod nzvom Slovakia Open, na ktorej sa zastnili aj pretekri levickho karate klubu Goju ryu. Na slvnostnom otvoren turnaja sa zastnil i vevyslanec Japonska v Slovenskej republike J.E. pn Akio Egawa. Celkovo bolo na sai viac ako 600 tartov zo Slovenska, eskej republiky, Talianska, Rumunska, Poska.

Po oficilnom zahjen sae nastpila na zpasisko Martina Va-lentkov, ktor sa v kategrii kata eny OPEN styles umiestnila na 3. mieste. spenejou bola v kategrii kata eny v tle shito-ryu, kde po skvelch vkonoch zskala strieborn medailu. Ren Kubovi, skonil v kategrii kata mui OPEN styles na 3. mieste. V kategrii muov v tle goju-ryu skonil na peknom 2. mieste. Najviac sa mu darilo v kategrii muov v tle shito-ryu, kde obsadil prv prieku a zskal tak zlato. Vemi prjemnm prekvapenm pre trnerov bolo umiestnenie Chiary Holekovej, ktor v kategrii dievat 10 a 12 rokov v OPEN styles skonila z 30 pretekrok na 2. mieste. Nemenej spenou sa pre u uzavrela kategria dievat 10 a 12 rokov v tle shito-ryu, kde zvazila a do zbierky jej pribudla alia zlat medaila. alou spenou levickou pretekrkou v tejto kategrii bola Bianka Havranov, ktor istou technikou dokzala vybojova strieborn medailu. V kategrii 10 a 12-ronch dievat v tle goju-ryu od 4. Kyu (zelen opasok) bola Bianka Havranov jedinou, ktor zskala

medailov umiestnenie, ke skonila na 3. mieste. Sofia ebov, v kategrii 10 a 12-ronch dievat do 5. Kyu (oranov opasok) dokzala presvedi rozhodcov a obsadila 2. miesto. V rozstrele o 3. miesto s tesnou prehrou o jednu desatinu, skonila Kateina Foltno-v na 4. mieste. Danielka Zbihlejov, ako najmladia klubov prete-krka, svojim obrovskm talentom a presvedivm vkonom postpi-la v kategrii 6 a 9-ronch dievat do 7. Kyu a do finle, kde na-pokon obsadila vborn 1. miesto. Ani v kategrii OPEN styles neza-vhala a svojou dokonalou technikou skonila ako druh.

Dievat tartovali aj v kategrii drustiev 10 a 12-ronch, kde vazstvo prekvapujco zskali pretekrky v zloen Foltnov, Bre-ov, Zbihlejov. Trio Havranov, Holekov, ebov tak obsadilo 2. miesto.

alie spechy, ktor priniesli pretekri v por-tovom zpasen, len potvrdili dlhoron kvalitu levickho klubu, ke pod vedenm trnera a vi-ceprezidenta Slovenskej federcie karate Jna Va-lentka mohli divci vidie excelentn zpasy vyzre-tch pretekrov.

Tom Valentk si s ahkosou poradil so spermi v kategrii muov nad 78 kg a po finlovom zpase s prehadom zskal zlat medailu. Inak tomu nebolo ani v kategrii muov SANBON SHOBU OPEN, kde mu op prvom patrilo vazstvo. Kee sa vo finle stretli op Leviania, napokon skonil Peter Zelinka v tesnom zvese na 2. mieste a Luk Kue-rk zskal bronz. Vo svojej kategrii muov do 78 kg vak Zelinka sperom ancu nedal a po technic-kej strnke vborne zvldnutch zpasov dokzal s prehadom zvazi a zska tak pre klub aliu zlat medailu. Rovnako pre oko divka pekn zpa-sy sme mali monos vidie u Luka Kuerka v kategrii muov do 69 kg, kde napokon obsadil 1. miesto. V kategrii IPPON SHOBU muov, kde bola prvou cenou finann odmena, bolo poradie nasledovn: Zelinka si odniesol prv cenu, Kuerk skonil druh, Valentk tret.

Dominika Vghov obsadila v kategrii 16 a 18-ronch junioriek 2. miesto. Dominik Miko dokzal v kategrii 16 a 18-ronch junio-rov s prehadom zvazi a zska zlato. V kategrii 10 a 12-ronch chlapcov nad 150 cm dokzal Mat Kans porazi vetkch sperov, o mu prinieslo zlat medailu. V kategrii 10 a 12-ronch chlapcov do 150 cm sa op stretli Dvid Furda a Mrk Penk. Napokon sa Furda stal vazom kategrie a Penk skonil na 3. mieste.

Drustvo muov v zloen Valentk, Zelinka, Kuerk dokzali vo finlovch zpasoch porazi vpravu z eskej republiky a obsadili 1. miesto. Drustvo 10 a 12-ronch chlapcov v zloen Furda, Kans, Penk skonilo po vemi peknch zpasoch na 2. mieste.

Vetkm pretekrom gratulujeme a prajeme vea portovch spe-chov na najblich mjovch Majstrovstvch Slovenska.

DVORY NAD ITAVOU (mk) - Duatlonov preteky v sobo-tu 26. aprla patrili jednoznane Levianom! Ukkov duatlo-nov poasie - pod mrakom, ale bez daa si zverenci trnerky Mariky Kuriakovej (na snmke) pochvaovali. Jej levick en-klva ovldla prv tohtoseznny duatlon, zaraden do sloven-skho pohra. Rukolapnm dkazom boli dosiahnut asy

a pdiov umiestnenia viny pretekrov K Atm Levice na trati 5 km behu, 20 km cyklistiky a op 2,5 km behu. o v preklade zna klasick: print-duatlon. V obrovskom pelot-ne pretekrov z celho Slovenska medzi elitnmi pretekrmi absoltne zvazili Leviania! Do ciea dobehol na 1. mieste Tade Fazeka (junior), len pr seknd pred oddielovm kole-gom Matom Verbovskm (dorastenec).

Na svojich iackych tratiach v kategrii mlad iaci sa umiestnila Karinka Jnoov na peknom 2. mieste. Mat Ver-bovsk zvazil v kategrii dorastencov, zskal aj ocenenie naj-rchlej beec pretekov. Peter Ziman dobehol na 3. mieste. V kategrii juniorov okrem absoltneho vazstva patr Tadeovi Fazekaovi aj vazstvo v kategrii juniorov.

Vazkou tejto kategrie sa stala Ivonka Miklov pred Kat-kou Bakovou.

Nestratili sa ani veterni. Pre nich to boli majstrovstv Slo-venska v print duatlone. Zlato a titul majsterky SR zskala Mirka Jnoov a Slavo Jno obsadil 2. miesto a zskal strieb-ro pre K Atm Levice. Duatlonov sezna bola spene za-hjen a pretekri sa chystaj o tde na 2. kolo slovenskho pohra v Priepasnom, kde bud juniorsk majstrovstv SR.

Ivana Kuriakov sa zastnila na akademickch majstrov-stvch sveta v triatlone v hlav-nom meste Brazlia. Vekono-n nedeu strvila pretekanm po prvkrt na olympijskch tratiach 1,5 km plvanie, 40 km cyklistika a 10 km beh. Preteky boli v extrmnych podmienkach, v akch kopcoch poas cyklis-tiky i behu v horcom a vlhkom poas. Zo Slovenska sa prete-kov zastnili iba dve pretekr-ky. Ivana dobehla na 15. mieste a Bratislavanka Barbora Listo-padov na 17. mieste. Ivana sa najbliie predstav na pretekoch Eurpskeho pohra v polovici mja v Bratislave u v elitnej kategrii ien.

K Atm Levice

DOLN KUBN (mp) inicov mting je nzov tradi-nho medzinrodnho plaveckho preteku v Dolnom Kubne, ktor sa konal minul vkend. Za plaveck klub K AQUAS-PORT Levice plvali Soa Drbikov (1999), Robin Reindl (2002), Miriam Fridrichov (2002), Sabna Kupov (2003), Timea Kovov (2004) a - vnimone - aj ich trner Matej Olejr. Soa zskala striebro na 50 a 100 m prsia a jeden bronz na 100 m polohov pretek. Osobn rekordy si posunuli aj Mi-riam a Timea. Sabna Kupov vybojovala na 200 m motlik vemi cenn zlato v novom slovenskom rekorde 11-ronch dievat s asom 2:42,65 sek., tri striebra na 50, 100 m motlik a 200 znak, dva bronzy na 100 a 200 m vonm spsobom. Matej sa rozhodol by pre svoje zverenkyne prkladom, a tak sa posta-vil na tart jednho zo printov. Medailu sce nezskal, no v silne obsadenej kategrii Open - doplval na 4. mieste (!). So-botn aj neden polde bol zakonen tafetou. V tej sobotaj-ej skonili dievat na 2. mieste.

ELIEZOVCE (=LV=) V sobotu 3. mja pokraovala 19. kolom liga eliezovskho minifutbalu. ahkom bolo stretnutie Satanetu a FC RO-MA. Satanet predtm remizoval s vedcou Sikenicou, a teraz porazil FC ROMA 20:1. FC ROMA sa ledva zmohli na estn gl. Satanet sa v zvere miniligy vemi zlepil a s 35 bodmi je na 3. mieste.

Telekom zvazil nad GH Garden Street 11:8 a s 39 bodmi je druh. Vedca Sikenica porazila domcich Veternov 15:10 a so 49 bodmi vedie tabuku.

Najlepm strelcom je R. l zo Satanetu so 71 glmi, pred Cs. Andru-skom zo Sikenice, ktor dal 68 glov.

V Cisrskej akadmii Marka Aurelia Psiare udelia 10. mja alie tituly DoktorHororuSkaza. Po hercovi Oldovi Hlavkovi, historikovi profesorovi Ma-tovi Kuerovi, bvalom primrovi kliniky razovej chirurgie v bansko-bystrickej Rooseveltovej nemocnici Mi-lanovi Oenovi si ho odnes pamtn-ci najvej slvy slovenskho futbalu, bval reprezentanti Titus Bubernk a Jozef itbrni. Obaja boli lenmi mu-stva, ktor zskalo na MS v Chille v roku strieborn medaily. alm promovanm bude znmy vino-hradnk a vinr Karol Brani, ktor spolupracoval s najznmejou sloven-skou enologikou Dorotou Pospilovou pri achtiteskch pokusoch na skve-lch slovenskch vinohradnckych odro-dch. Slvnostn akt sa zane v sobotu 10. mja o 16. hodine v budove Cisr-skej akadmie Marca Aurlia Psiare.

8 POHRONIE6. mja 2014 PUBLICISTIKA

TEFAN RCHELA

V 11. sle POHRONIA z 25. marca sme v lnku Vakom boji padol aj tefan Kohry pri prleitosti 350. vroia Bitky pri Leviciach uviedli aj pochybnosti oosude zstavy a obrazu tefana Ko-hryho, ktor sa pvodne dali vidie na jeho mauzleu vkos-tole v Hronskom Beadiku. Rozhodli sme sa preto ptra po osude tchto artefaktov.

Po stopch obrazu Smr tefana Kohryho

Poda informci, ktor nm poskytla Terzia Rybrov, sprievodkya v kltore, bo-la zstava tefana Kohryho zvesen asi pred tyrmi rokmi a mala by dan na retauro-vanie. Obraz, ktor bol na Ko-hryho nhrobku, sa poksil niekto vytrhn, potom ho opatrne gumenm kladivkom vystrel Jn Valkovi z Hron-skho Beadika. Naposledy som tieto dve veci videla vroku 2011 na oslavch pri prleitos-ti 60. vroia vzniku Hradn-ho mzea vo Fiakove. Vtedy fiakovsk mzeum poiadalo Biskupsk rad o zapoianie, nakoniec k tomu nedolo, len sa veci pofotili spolu sobrazom tefana Kohryho II.

Poda Rybrovej sa inform-cie otchto pamtihodnostiach vkltore kudom nedostvaj. udia sa vypytuj, kde s veci odtia. dajne zmizol aj kr, ktor visel vo vaznom oblku.

Slab informovanos potom me vies aj kreniu rznych poloprvd aneprvd.

Miroslav idlo, tajomnk nit-rianskeho biskupa, nm na na-u iados o informciu o ob-raze azstave poslal iba krtke vyjadrenie: Obraz ako izsta-va s uloen v depozite kl-tora aakaj na retaurovanie.

Viac informci sme sa po-ksili zisti v Tekovskom m-zeu s archeologikou Marga-rtou Novkovou. Novkov poskytla (hadala v depozitri mzea anala) tdiu Ladisla-va Vinczeho zroku 2002, ktor tam vtedy pracoval ako lektor, pod nzvom Nvteva bulhar-skho cra Ferdinanda Sachsen Gotha Coburga na Hornom Uhorsku vroku 1909. Vnej sa pe aj ospomnanom obraze.

Obraz je sasou epitafu nad sarkofgom. Je to olejomaba

na medenej platni s rozmermi 48 x 16 centimetrov. Znzor-uje smr barna tefana Ko-hryho na bojovom poli medzi Levicami a Hronskm Svtm Beadikom poas tzv. Bitky pri Leviciach 19. jla 1664. Splaen k zhadzuje zo seba postrelenho barna v chot-ri Hronskch Kosh. V ptch m tyroch tureckch jazdcov, ktor predstavuj nepriatesk vojsko.

Nevedno odkedy, ale maba u dlhiu dobu nebola na p-vodnom mieste nad epitafom. Uchovvali ju na polici v b-valej kancelrii farskho radu vHronskom Beadiku. Vroku 1996 bol obraz z neznmych prin zdeformovan do tva-ru U. Opravou bol poveren oban Hronskho Beadika Jn Valkovi ( 2002), ktor dlhorone vykonval v kl-tornom komplexe drbrske prce aopravy. Ten tto prcu odmietol vykona, pretoe sa obval, e sa pri narovnvan medenej platne farebn vrstva poodlupuje a znehodnot. Od tej doby je osud tejto maby ne-znmy.

Zachovala sa farebn fo-tografia obrazu z roku 1974. Poda nej bola maba znane pokoden, hlavne vplyvom zlch klimatickch podmie-nok. Vminulosti bola pravde-podobne retaurovan, o do-kazuje niekoko vrstiev farieb. Zvl pokoden je av strana obrazu.

Formlny a obsahov rozbor diela

Tvarov kompozcia m horizontlny charakter, zobra-zuje rovinat kraj. M nieko-ko psiem: 1. predn psmo meme rozleni na dve asti. Dominantnou je v prvej asti obrazu padajca postava bar-na Kohryho - dkazom toho je icvlajci, splaen k bez jazdca. av as obrazu je dy-namick, zobrazuje postavy Turkov na kooch v bojovej pohotovosti (so abou ale-bo kopijou v ruke). 2. Zadn psmo tvor ps krajiny sopro-ti sebe stojacimi skupinami vojsk pribliujcimi sa ksebe.

Farebn kompozcia celko-v farebnos psob pochmr-ne, pravdepodobne m vystih-n atmosfru. Prevldaj stu-den zelen tny, ktor v nie-ktorch astiach prechdzaj

a do tmavohnedej a iernej. Toto zelenkast sfarbenie bolo zaprinen oxidciou meden-ho plechu a stmavnutm laku. Preto meme predpoklada, e farebnos maby bola in. Z tohto pochmrneho poza-dia vstupuje akoby zbleskom osvetlen postava Turka auni-kajceho koa. Jasnejie tny s ivpozad nad krajinou - zo-re. Napriek tomu dominantou obrazu je padajca postava ba-rna Kohryho. Toko oobraze spomnan tdia.

Na internetovom bazreZaujmav vak je, e sa vlani

v septembri na internetovom bazre bazo objavil tento obraz vponuke na predaj za 7 500 eur . Bola tam aj fotogra-fia obrazu afotografie detailov snasledujcou informciou:

Uniktny historick obraz znzorujci hrdinsk smr barna tefana Kohryho I. v bitke pri Leviciach (Hron-sk Kosihy) v roku 1664. Ako historick osoba je v dejinch Uhorska, Maarska i Sloven-ska. Je to jeden zmla docho-vanch vjavov, zachytvajci obdobie protitureckch bojov. Obraz bol namaovan v po-slednej tvrtine 17. storoia, alebo v roku 1712. Olej m rozmer 50x20 cm. Kobrazu bol rm pridan po roku 1902.

Tto ponuka tam vis ete stle! Zrejme ide overn, kva-litn kpiu obrazu, lebo aj pod-a Novkovej je aj v detailoch zhodn soriginlom.

Slvnos v Hronskom Svtom Beadiku

Vrme sa vak ete k nv-teva bulharskho cra Fer-dinanda v Hronskom Svtom Beadiku v roku 1909 pri pr-leitosti slvnostnho prene-senia telesnch pozostatkov barna tefana Kohryho do novovybudovanho mauzlea. Spomnan tdia Ladislava Vinczeho Nvteva bulhar-skho cra Ferdinada Sachsen Gotha Coburga na Hornom

Uhorsku v roku 1909 dva podrobn prehad o priebehu tejto udalosti. Takisto pojed-nva o tedrosti bulharskho nroda a spriaznenosti voi uhorskej krajine ako iovekej cte k predkom. Rovnako je literatrou, ktor sa tka dejn poetnho bulharskho etnika ijceho vtomto regine. Tto tma bola u raz spracovan dr. Klmnom Haiczom vroku 1913. Obsahuje vak niekoko nepresnost, preto sa ju Vincze snail upresni a obohati no-vmi informciami. tdia je obohaten obrazovou prlohou a rodokmeom Kohry-Co-burgskej dynastie.

Ako kad rok tak aj vroku 1909 prichdza bulharsk cr Ferdinand I. Kohry Cobur-sk do priestorov poovncke-ho katiea vo Svtom Antone, niekdajieho rodinnho sdla Kohryovcov, aby tam spolu so svojou rodinou astrvil cel leto atakisto si oddchol od pa-novnckych povinnost.

Ete jeho star otec Ferdi-nand Juraj I. Sasko-Gotha-Co-burgsk sa 23. janura 1816 oenil s dcrou uhorskho dvornho kancelra Frantika Kohryho, Mriou Antniou. Spolu s ou ded v roku 1827 poetn majetky po mei vy-mretej rodiny aFerdinand pri-jma meno Kohry. Tm sa je-ho rod zarauje medzi uhorsk achtick rodiny. Kohryovci sa dostvaj do priameho pr-buzenstva s viacermi krov-skmi rodmi. Znich pochdza-j neskor anglick, belgick, bulharsk aportugalsk krli.

25. jna 1909 prichdza cr-ska rodina do Svtho Antona, kde prve vtedy vypukol vek poiar. Na jeho hasen sa po-dieali aj samotn cr ansled-nk trnu Boris.

30. jna jeho velienstvo pri-vtalo hontianskeho upana J-liusa Litsa apodupana Marka Krolyho. Pri tejto prleitosti boli pozvan aj kobedu.

3. jla cisrsku rodinu hos-tilo mesteko Btovce, kde navtvili voakedajie majetky

Kohryovcov. Cr ajeho sprie-vod sa na troch automobiloch neakane dostavil na btovsk trhovisko. Privtal ich vrchn sudca Pavol Ndory. Na vslov-n iados crovnej si prezreli rmskokatolcky kostol svtho Martina, kde ich privtal dekan Augustn Stibl. So zujmom si vypouli prednku ohist-rii tohto starobylho kostola. VBtovciach ich vsosti strvi-li asi tritvrte hodiny. Mesteko bolo nvtevou cra nade-n, preto sa jeho predstaven-stvo rozhodlo, e na najbliej schdzi poslaneckho zboru navrhne, aby sa nmestie pre-menovalo na Ferdinandovo nmestie a nvtevu crskeho pru mala pripomna mramo-rov pamtn tabua.

Cr ajeho rodina poas svoj-ho pobytu vo Svtom Antone

viackrt navtvili Kremnicu. Pohybovali sa v obianskom obleen, aby tak splynuli soby-vatestvom. V obchodoch sa zhovrali najblim jazykom sloveninou. Kee Bulharsko nemalo mincovu, poda vzoru Srbska sa rozhodlo, e si svoje mince nech razi tie vKrem-nici. Razi zaali v auguste 1910, ilo ostrieborn mince 400 000 kusov sioiniek a1 400 000 kusov levov.

Pobyt cra v tomto regi-ne mal aj in dvod ne si len oddchnu. Priiel, aby sa po-dieal na uloen pozostatkov svojho pradeda po praslici, ba-rna Kohryho z jednoduchej hrobky do novovybudovanho mauzlea. Kee poas nieko-kch storo nebolo postaran o dstojn hrobku tohto pro-titureckho hrdinu, na podnet dr. Klmna Haiczla ju dal vy-hotovi samotn bulharsk cr.

Dr. Haiczl sa ete v auguste roku 1908 obrtil na bulhar-sk crsky dvor sprosbou, aby sprostredkoval nov hrobku pre telesn pozostatky barna Kohryho. Crova cta ksvoj-im predkom bola vek, preto poveril miestneho farra Ha-iczla zhotovenm plnov hrob-ky.

Cr sa 3. oktbra roku 1908 medzi 16. a 17. hodinou in-kognito osobne dostavil, aby si pozrel miesto hrobky. Pri tejto prleitosti spoinul dlh-iu dobu na kolench, aby sa pomodlil pri pozostatkoch svo-jich predkov. Pre najnevyhnut-nejie vdavky nechal farrovi kdispozcii 10 zlatch.

Realizciou diela bol pove-ren architekt Frantiek Storno mlad, ktor spolu so svojim otcom Frantikom retaurovali optsky kostol vHronskom Be-adiku. Storno navrhol gotick nhrobok zodpovedajci tlu kostola, ale na vslovn elanie

cra zhotovil iplny barokov-ho nhrobku, lebo Kohryho pvodn epitaf, ktor mal by vsaden do nhrobku, bol ba-rokov.

Mauzleum bolo zhotoven u zaiatkom augusta 1909. Cr sa 20. augusta vybral do Svt-ho Beadika. De posviacky uril na 25. augusta a zrove sa dohodol s miestnym far-rom na programe slvnost.

Aj Tekovsk upa, ktorej de-jiny boli neustle zko spojen s minulosou svtobeadick-ho optstva, chcela preukza ctu takmu slvnemu hrdino-vi. Na mimoriadnom sneme 10. augusta rozhodla, e sa radne zastn slvnosti a vyle p-lenn delegciu na ele so upanom Vojtechom Simony-im. Tekovsk podupan tefan Majlth upovedomil oslvnos-

ti aj Hontiansku upu, kde bol tefan Kohry kedysi upanom. T vyslala osobitn tvorlenn delegciu pod vedenm upa-na Jliusa Litsa. Zkonodarn zbor Tekovskej upy poiadal o vykonanie obradov svojho rodka, koickho biskupa dr. Augustna Fischera Colbrie-ho. Biskup iadosti ochotne vyhovel. Ostrihomsk kapitula vyslala na slvnos titulrneho biskupa kanonika Michala Bo-gisicha aprelta Jozefa Brhla. Okrem toho pozvali aj spevc-ky zbor ostrihomskej kapituly.

Pamtn de konene nadiiel

Optsky kostol, hrad aobec boli vyzdoben nrodnmi i kapitulskmi zstavami, oa-kvali vzneench host.

Prv priiel o7.30 hodine cr Ferdinand so svojim dvornm sprievodom na dvoch automo-biloch. Sprevdzali ho rytier Peter Fleischman a pokladnk panstva Eugen Neunschwan-der. Ubytovali sa v hradnom apartmne, ktor pre nich pri-pravili.

O 8. hodine sa zastni-li na svtej omi, ktor slil miestny farr. Potom dal za zatvorenmi dverami otvori hrobku, odkia vybrali poko-den rakvu s telesnmi pozo-statkami barna Kohryho. Tie vybrali azabalili do iernej zamatovej prikrvky a spolu s kvetmi, ktor cr priniesol zo Svtho Antona, vloili do truhlice z orechovho dreva (poda novn Bars zdubovho dreva). O tom vetkom spsali zpisnicu, ktor tie vloili do truhlice. T zapeatili v nasle-dovnom porad: naavo pea farskho radu, v strede pea rodiny Kohryovcov anapravo pea bulharskho cra.

AKO SI BULHARSK CR UCTIL PAMIATKU SVOJHO PRADEDA TEFANA KOHRYHO

O SMRTI A HROBE VZNAMNHO PROTITURECKHO HRDINU

tefan Kohry

Detail obrazu Kohryho strca k.

Kohryho sarkofg vbeadickom kostole na pohadnici. (pokraovanie vbudcom sle)

DENISA BELFIOV

Vstredu 30. aprla popoludn sa na sdlisku JUH vKalnej nad Hronom uskutonil vporad u po piaty raz Beh oslobodenia, ktorm si aj portovci mohli uc-ti tto vznamn udalos vna-ej obci. Podujatie organizo-vala Komisia mldee a portu v spoluprci sOZ Magic Team. Tak ako vpredchdzajcich ro-nkoch, aj tento rok sa sailo vsiedmich kategrich.

Najmlad portovci boli zara-den do kategrie klkri, kde sa ich tento rok zaregistrovalo viac ako 30. Pochvala patr rodi-om, ktor svoje detiky privied-li avek akujem za spoluprcu pani uitekm Materskej koly.

iaci zkladnej koly sai-li v dvoch kategrich Ro-nky 1.- 4. a Ronky 5. - 9.. Chlapci adievat vo veku 15 a 19 rokov saili spolone vka-tegrii Dorastenci. Saiaci nad 19 rokov behali vkategri-ch Mui, eny advaja be-

ci star ako 40 rokov vkategrii Seniori.

Pre mladch saiacich boli pripraven beeck trate na sd-lisku JUH. Mui, eny a senio-ri si spolone odbehli okruh dl-h pribline 2,2 km so tartom acieom na sdlisku. Organizto-

ri akuj za pomoc Obecnej po-lcii, ktor po cel as dohliadala na bezpenos astnkov.

Vazi jednotlivch kateg-ri zskali pohr, medailu a rz-ne zaujmav ceny. Ocenen bo-la vak snaha vetkch saia-cich. T mlad dostali sladk odmenu, star von vstup do bazna v Relaxano-portovom areli Kaln, za o organizto-ri podujatia vemi pekne akuj Rastislavovi Magnovi - riaditeo-vi arelu.

Komisia mldee a portu a OZ Magic Team akuje ka-dmu, kto pomohol pri usku-tonen tohto podujatia, no naj-m vetkm zastnenm por-tovcom. Teme sa na vs op orok.

vmestch aobciach okresu LeviceTdennk POHRONIE 6. mja 201417/2014

Spolonos Kaln KTR, s.r.o. ponka

PONOHOSPODRSKE PRCE MALOTRAKTOROM

KIOTI CK22 4X4, vkon 22 kon, rka traktora 110 cm.

Ponkan prce: oranie (dvojpluh), rotavtorovanie, kosenie (bubnov kosaka), obra