Vychodí mimo pondelkuapia-tra každý deň, vpředvečerdá-tamu o 6. hod.

n Redakcia a administrácia i

BsdapešiVUI, Maria uiica 15. (italni Jínil il—»,

Predpjata*a aa rok . K 30---napolrokaKÍD'-nafhŕrfrokaKB*-a* metia« K Mí Do Nemecka t> Srbska rod" 24 korún. De ostatného es-daosemsksi& Ameriky rc&s* 32 korun. =

Ročník V. Číslo 33. BUDAPEŠŤ, v středu, 18, februára 1914. Jednotlivé čísla po 6 halieroch.

Marmarošský proces. Od nášho zprávcdajcu.

Výsluch svedkov. Alarm. Sihof, 16 febr.

Dnešným dňom bolo zkončené vypočúva­nie svedkov. Zajtra a pozajtra budú vypo­čutí niektorí náhradní svedkovia, ktori majú objasniť ešte niektoré temné veci, ktoré nie sú v prospech obžalovaných e plne jasné. Behom 10 dni bude iste súd hotový a zve­davý svet sa dozvie, čo vlastne trestuhod­ného vykonali dfa názoru maďarského pra­voslávni a uborsko-ru8ki horlivci.

Z dnešných svedkov máloktorý vypovedal niečo pozitívneho. Len jedon-dvaja vedia niečo obťažujúceho povedať a i to v takej mierne] forme, že z toho fišku3 sotva má radosť. Dokázalo sa, že i v dedinách llošve a Bočkové bezprostrednou príčinou nespokoj­nosti b* 1 nĺpcvečik a sjednotenie kalendára, že niektcrl občania čítali a rozširovali letáky o pravosláví a niekolko časopisov ruských. O ruskom cárovi nebolo dnes reči.

Maria Cubera svedčila, že sa ľudia schá­dzali u rôznych pravoslávnych občanov striedavé a modlili sa. Jedon čital žoltár alebo predriekal modlitby. Na takomto shro­mážděni sa sišlo 6—10 radi. Noviny sa ne-čitavaly, ale raz videla, že Mikuláš Dub­nický rozdal niekolko exemplárov novín. Vie, že v nich bolo o balkánskej vojne. Čo to boly za noviny, nevie. Predseda sa po­drobne vypytuje, kdo čo čítal a rozširoval časopisy, ale márne.

Pavel Llbak svedči, jako predošlá. No­vinky sa nečítali na večierŕíacb. „Ruskaju Pravdu" nikdy nevidel, ani nepočul o nej nič. Ani knižočku s trojramenným krížom nevidel.

Ján Elnervad, poštový úradník vo Veľ­kom Bočkové, udáva troch obžalova­ných, ktori dostávali ruské časopisy z Lvova a ostatní občania, čo čítali, dostá­vali z Užhorodu. O iných časopisoch nevie, ani „Vieru a Cirkev" ani „Ruskaju Pravdu" nezná, tento časopis vraj vôbec nechodil. Vraj „Ruskoje Slovo" chodilo, ale to tiež nevie určite.

Anna Božuk: Michal Božuk jej dal „Vieru a Cirkev", ale ona nečítala, poneváč nevie čitať. Nič jel pri tom nepovedal.

Mlkola Božuk dostal knižočku s trojra­menným krížom od jednoho 9-ročného diev­čatka. Nevie sa už rozpamätať, čo mu po­vedalo decko.

Žena Lapat uková hovorí, že dostala malú knižočku, ale ona ju nečítala, lebo nevie.

Juro Sätltk nevie o shromaždeniach ani o rozširovaní knih nič.

Jozef Gyôrfjy je vrátnikom vo fabrike v Bočkové. Ruské tlačivá chodily na delnfkov fabriky, chodily cudzozemské i uhorské ča­sopisy. Udáva mená, na ktorých chodili ča­sopisy: „Ruskoje Slovo" a „Ruskaja Prav­da", ale on sám čitať rusky nevie.

Michal Radu udáva podrobnosti o jed­nom shromážděni v obci, na ktorom sa mo­dlili a čítali „Malý Lístok". Je to malá bro­žúrka o šlreni pravoslávia v Uhorsku. Asi 7 ľudí tam bolo. „Vieru a Cerkov" pozná, Andrej Brody čital z nej v kostole, obsah nevie, čo čital. Svedok hovorí lámanou ma­ďarčinou.

Na otázku obrancu dra Michala Prodáno-vlča, ako vie, že Brody 1. čfslo „Viery a Cirkvi" čital, nevie odpovedať.

Ladislav Hlmlš vie, že čítal Ján Pálos asi pred 15 radmi v privátnom dome leták o rozširovaní pravoslávia v Uhorsku. V obci Fuzesmezô je inak zvykom vydržiavať ve-čierne.

Jur Votubkanlč pozná tiež spomenutý už leták, ktorý prečítal v dome jednoho občana. Na jednom shromážděni sa hovorilo o vojne a vtedy povedal kdos?, že vojna v Uhorsku započne, sž muška cár vtrhne do krajiny.

Učiteľ Bazll Mlkulanlnec vie, že spome­nutý leták bol vo Fuzesmezô rozšírený. On ho nečítal, ale počul o tom. Rozpráva o tom, ako sú v obci zvyčajné večierne žoltárové a pri tom sa čítajú aj iné veci, týkajúce sa náboženstva. A tieto večierne bývajú u rôz­nych občanov. Schádza sa pritom mnoho ľudí, čítajú žalmy a spievajú. Za čitanie žol-táru sa piati. Svedok bol tiež podobne pla­teným lektorom. Na jednom shromážděni Pálos hovoril o Maďaroch a tupil ich. Jeho maďarské srdce sa tomu zoprelo a zahriakol ho. O Rusoch nebola reč, ani to nevravel nikdo, že Rus vyhub! všetkých Maďarov a židov. Predseda mu dá potom list, ktorý dostal učiteľ od Jackcva Kadára z Ameriky. V liste stojí, že jeho otec je úplne nevinný, lebo on, syn, ten leták doniesol a rozšíril. Učiteľ svedči ďalej, že čitateľ i ľud nevedel pred prečítaním, čo je v letáku.

Ján Hrlcakovlt z Ilošvy, hovorí tiež, že počul obžalovaného Prokopa čitať leták o pravosláví. On nepočul dobre.

Vastlj Varvarinec hovorí, že Prokop čítal čosi z katekizmu.

Na otázky obrancu dra Jura Janošku vyj­de na javo, že nevie vlastne nič obťažujú­ceho, lebo na tej katekizmusove] lekcii boly len tri osoby.

Peter Chlmlv zná Prokopa, ale nevidel u neho žiadnych letákov.

Poslední svedkovia z dediny Ardanházy boli farár Erast Szabó a 3 občania.

Szabô dostal nariadenie od biskupa na založenie a rozširovanie kat. népszôvetségu. Lud sa protivil tomu, vraveli, že oni nechcú byť papistami. Jednotlivci vraveli, že hlava pravej viery je cár, že za hlavu grécky-kat. viery neuznávajú pápeža. Rétl bol hlavným agitátorom proti népszôvetségu a neskôr i za pravoslávie. Chodil potom do dediny i Bablnec. Keď sa pohyb rozšíril, oznámil to farár slúžnemu. On zbadal, že celý pohyb je politického rázu, že je proti Maďarom na­měřený. Farár odpovedá ináč veľmi neši­kovne, avšak nie obťažujúce. O ruskom cá­rovi nevie mnoho povedať. On vie bezpro­stredne len toľko, že ľud spieval v kostole krédo nie starým, ale šizmatickým spôsobom. Na Rétiho len počul rôzne veci, že vraj ho­voril proti papizmu, ale priamo nepočul nič. Len to počul priamo a určíte, že pápež je brucbatým. O väčšom pohybe šizmatickom nevie nič povedať.

Na otázky dra Rónaiho potvrdzuje, íe i gréckc-katolíci sa menujú oficielně pravo­slávnymi. Ináč sa nevie dobre rozpamätať, čo povedal určite Réti o pápežovi.

Teodor Tridlr, učiteľ v Ardánháze, hovorí, že roku 1912. bolo niekoľko shromážděni, na ktorých Ján Réti hovoril proti népszô­vetségu, ktorý je spolok katolíkov rímskych, ale nie ruskej viery. Réti agitoval vraj proti cirkvi, že je viera pokazená kňazmi a bi­skupmi, že ceremonie menia, nevie sa roz­pamätať, žeby bol urážlivé hovoril o pápe­žovi a kat. cirkvi. Na otázky dr. Rónaiho uznáva svedok, že népszôvetség rozzúril

ľudi a že preto hlavne začal pohyb ššzma-tlcký.

Ladislav Vasilj Fejer potvrdzuje, že ľud sa búril pre népszôvetség, že Réti a ini ho­vorili : „My nechceme byť pápistanai, lebo my sme Rusniacl." Na feňazov vravel Réti, že pokazili vieru. Svedok sám vstúpil do népszôvetségu.

Pavel Ladislav Fejer: Réti vravel len vte­dy, keď v kostole člttli biskupský list o šizmate, že to neni pravda, že grécko-kat. kňazi pokazili vieru.

Politický prehľad. BndÄpeäf, 17. februára.

Zasadnú! rumunský národný komitét. Keď pred siedmymi týždňami zasedal rumun­ský komitét, aby riešil otázku paktu, upravil trojčlenový výbor, aby si vyžiadal od mini­sterského predsedu gr. Tiszu bližšieho vy­svetlenia ohľadom istých bodov propozície, ktorú bol urobil Tisza Rumunom v otázke madarskc-rumunskej dohody. Trojčlenový výbor otítedy trikrát vyjednával s Tiszom, ale porady tieto v ničom nezměnily polože­nie, ba isté osvedčenia Tiszove ešte len zhoršily výhľady na pakt. Trojčlenový výber spolu s výborom desaťčlenovým vyhotovil svoj referát o novších vyjednávaniach a dnes ho predostrú v Pešti pred plenum rumun­ského národného komitétu. Komitét už za-sadnul dnes predpoludním v osobitných mie­stnostiach kaviarne „Kiotilda" (roh vacovskej a Irányiho ulice) pod predsedníctvom Juraja Papa de Basesti. Prítomní sú rumunskí poslanci a takmer všetci členovia komitétu. Zasadnutie potrvá za dva dni. Rumuni pravdepodobne zavrhnú propozície Tiszove, nezmenia svoj program a ďalej budú bojovať o slobodu ľudu rumunského. Na náladu Rumunov po­ukazuje i dopis z Bukareštu, ktorý uverej­ňuje aradský mRomanuľ. V dopise stojí, že pri posledných poradách balkánskych diplo­matov sa zistilo, že pomer medzi Rakúsko-Uhorskom a Rumunskom stal sa ešte chlad­nejším, o čom vie celá rumunská verejná mienka. Liberálna vláda rumunská — ač-koľvek by to medzinárodná zdvorilosť vy­žadovala — nechcela to ani dementovať, lebo sa obáva, že by si tým teraz pri vol­bách poškodila u rumunského ľudu, ktorý nenávidí susednú monarchiu. Aa verejnú mienku v Bukareštt a vôbec v celom ru­munskom kráľovstve silno vplýva nezdar vyjednávok uhorských Rumunov s maďar­skou vládou a preto je pomer medzi Romá-nlou a monarchiou zakalenější než kedykoľ­vek predtým. Že Romanul uverejnil tento bukareštský dopis, poukazuje na to, že Ru­muni nie sú náklonný dať sa Tiszovi — oklamať a že pakt zavrhnú.

Postavenie grófa Otokara Czernina. V posledných dňoch niektoré maďarské ča­sopisy priniesly zprávu, že náš bukareštský vyslanec gróf Otokar Czernin odstúpi. Polo-úradný orgán zahraničného ministra „Frem-denblatt" zprávu túto dementuje prizvukujúc, že gróf Czernin poživa úplnú dôveru všet­kých príslušných faktorov.

Bán Skerlec a horvatský „Sokol". Horvatský bán barón Ivan Skerlec pomaly jedno za druhým zrušuje tie nariadenia, ktoré bol vydal kráľ. komisár Cúva] počas ne­ústavnej doby. Tak teraz dochádza zo Zá-

Strana 2 S L O V E N S K Y D E N N Í K CIslo 33

brebu zpráva, že bán zrušil Cuvajovo naria­denie, ktorým zakázal mládeži stredných ikô! byt členom borvatskébo „Sokola". V sokolských kruhoch bánovo nariadenie pri­jali s veľkou radosťou.

Zo zahraničia. Z R u s k a . Európska diplomacia s vel­

kou pozornosťou, ba až napnuté pozoruje, čo sa deje v Rusku. Kokovcev odstúpil a zdá sa, že týmto nastanú ešte i ďalšie zme­ny v kabinete. Kolujú chýry, že i v zahra­ničnom ministerstve nastane zmena, že Sa-sonov zaďakuje. Na jeho miesto spomínajú troch kandidátov: bývalého belehradského vyslanca Hartvlga, parížskeho veľvyslanca Izvolského a viedenského veľvyslanca Še-beku Zmenu odôvodňujú tým, že Sasonov je chorý, dla Iných zpráv však Sasonov preto zaďakuje, lebo v Rusku nie sú spokojní s jeho „ústupčivou? politikou. Isté je, že Sasonov bol človekom mieru a hľadel vyhnúť konfliktom, lenže v tom videli mnohí slabosť na úkor Ruska a žiadajú si energickejšie, rozhodnejšie vystupovanie v zahraničných otázkach. Práve oznamujú z Pe­trohradu, že tam bolo veľké shromaždenie, ktorého zúčastnilo sa veľmi mnoho poslan­cov, profesorov a generálov. Generál Dru-chinin prednášal o válečné j pohotovosti Ru­ska. Shromaždenie po prednáške vynieslo toto uzavretie:

„Nápadnú ústupčivosť a až s bezmocno­sťou hraničiacu slabosť ruskej diplomacie, ktorú prejavila v celom rade otázok, jako v záležitosti Albánska, Silistrie, Skadru, Drino­polu a Líemannovej vojenskej misie neme­ckej, neodôvodrluje ani vnútorné položenie mocnářstva, ani jeho dnes ešte nie celkom dokonalá válečná pohotovosť. Pokračovať v takejto politike znamenalo by neodvratný pád prestižu Ruska v Europe i v Ázii a urážalo by aj autoritu trojdohody. Preto žia­dame, aby sa smer našej zahraničnej poli­tiky hneď zmenil".

Uzavretie poukazuje násilnú nespokojnosť ruskej verejnej mienky a keď ešte pováži­me nastávajúce zmeny v ruskej vláde a potom jaké prípravy robí ruská vojenská vláda, [ako zosilňuje armádu a jej pohoto­vosť, netreba sa diviť, že berlínske, vieden­ské a peštianske časopisy neprestávajú upo­zorňovať, že sa Rusko na čosi chystá a že novinami obiehajú poplašné zprávy o boja-chtivesti Ruska.

O t á z k a o s t r o v o v . Uzavretie veľ­moci, dla ktorého všetky Qréckom obsadené ostrovy vyjmúc ostrovov Imbrosa, Tenedosa a Castella Rízza prináležať majú Gré­cku, už úradne sdělili s tureckou vlá­dou. V Carihrade uzavretie veľmi zro-tvllo politické kruhy. Porta proti veľmo­ciam nemôže ničoho vykonat a preto ob­medz! sa len na protest, aj to len mierny.

A l b á n i a . Princ Wied vrátil sa včera z Viedne do Betlfna a hneď šiel ku cisárovi, u ktorého bol ja na obede. Princ Wied pôjde aj do Londýna. Z Viedne oznamujú, Že správcom zahraničných záležitosti Albánie bude rakúsko-uhorský konzul Buchbergér. — Do Skadru priviezli pre valónsky puč odsúdeného Bekira egu a jeho spoločníkov. Zavreli ich do žaláru.

Zo života nášho studentstva. — Z pražského „Detvana".

Po vyrovnaní r. 1867. vyplnily sa všetky obavy, s ktorými pozeraly rakúsko-uhorské slovanské národnosti do budúcnosti. Prvá, najťažšia rana, ktorá nás stihla, nameraná bola proti výchove nášho podrostu. Viedeň, aby zachovala si nadvládu aspoň v jednej časti riše, obetovala Maďarom všetky ostatné národnosti Uhorska. A tak razom zničené boly i tie nádeje, ktoré Česi chovali, že ob­noví sa starý historický štát český v rámci federatívneho Rakúska, i tie nádeje Slová­kov, ktoré prejavily sa martinským shro­mážděním r. 1861. a žiadaly si sriadenie

samosprávneho územia, v ktorom by admi- I nistrácia, školstvo a vôbec vnútorné zaleži- • tosti spravované boly po slovensky a od Slovákov. Všetky temer základy pre kul­túrnu prácu zmiznuly pod mrazivým dychom novej politiky. Národnostný zákon, na za­slepenie oči vynesený, ktorý v svojom 17. a 26. odseku hovorí o školách, v ktorých vy­učuje sa v jazyku materinskom, ale prax, ako sa exekvuje 44. článok z r. 1868. uvie­dla všetky ustanovizne na' posmech-'Keď 1874. a 1875. zatvára Koloman Tisza a mi­nister výučby August Tref ort gymnázium re­vúcke, zniovšké a martinské Maticu Slo­venskú, vtedy ul prejavuje sa maďarizačný plán v najhlavnejšom bod°: úplne zamedziť prlrast roduvernej inteligencie, ľud slovenský zbaviť vodcov a uviesť ho do toho polože* nia, v akom sú naši uhorski Rusi.

Od tej doby zlé chmáry nakupily sa na Slovensko. Starí národovci z rokov 60 tých odstupovali z bojišťa národného, rýchlo za sebou zomierali, alebo znechutení uchyľovali sa do ústrania. Nemôžeme sa ani diviť, že znechutenie sa tiež ukázalo. Veď národ slo­venský ako osobitná jednotka medzi slovan­skými národy mal za sebou nie celých 50 rokov a že f I, ktorí vyvolali ho k životu ja zykovým oddelením od národa českého pod ťarchou okolnosti, počali sa obávať o jeho budúcnosť. Áno, nedôverčivé pozerali na vý­vin udalosti a pomerov, a J. M. Hurban, ako by už ľutoval uvedenie spisovnej reči slo­venskej a v svojej .Nitre" r. 1876 a 1877 vrátil sa priamo k češtine. Slovenský pohyb bol dielom horlivých jednotlivcov, z ktorých niektorí vedeni boli záměrami konzervatív­nymi, (tak Bernolák a katolická strana, ktorá uviedla slovenčinu ako protiváhu voči lute­ránske] bibličtirie), niektorí, ako Kuzmány, Štúr a jeho škola, ľudia vzdelaní na univer­zitách v Nemecku, povzbudeni beli k osa­mostatneniu neblahým stavom kultúrnym, v akom bola vtedajšia spoločnosť česká. Len dodatočne přidávaly a vyhľadávaly sa nové dôvody, ako srozumitelnost a prístupnosť ľudu a poď. Ale ako bolo, tak bolo, ale do­bre nebolo. TI vysokovzdelaní ddchdvanci nemeckej filozofie vymreli a dielo svoje ne­dokončili á ich žiaci neraz zabŕdli do rôznych subtilít a teoreticky vykonstruované plány ich boly zväčša romantické a neprak­tické. Také slabšie periody ostatne má každý národ, ale u nás bolo to tým horšie, lebo v tej debe zahatené bolo školstvo a politický útisk znemožnil vzdelanostný vývin a nové generácie, ktoré' už nemalý škoiy a vzdelávacie krúžiky prešporské, levočské, prešovské, vyrástly v ovzduší malom. Styk s Cechmi sa pretrhol a Slováci boli zbavení aj výhod kultúry českej, ktorá po zlých ro­koch päťdesiatych krásne začala sa rozvi­novat. To na Slovensku sa vedelo a trpko cítilo. Pokus^ Hurbanov prijatý bol bez zá­ujmu i v Česku i u nás, ale zato ochotne otváraly sa brány českých škôl tým jedno­tlivcom, ktorí obracali sa do' nich a podá­vali dôkaz Maďarom, že i po zatvorení na­šich škôl môžu sa bez maďarských ústavov vzdělat a zdarné účinkovať. Išli dn stredných škôl na Moravu (Přerov) i do Čiech, i na školy odborné a vysoké. V Prahe r. 1880. bolo už 15 slovenských študentov. Sym­patie české pre Slovensko po dobu bojov za slovenčinu predsa celkom nevymrely a pomaly kriesily sa nové a naši študenti pri­jatí boli jako bratia. Aj oni odpovedali rov­nakým interesom o veci České, pôsobili v spolkoch českých a moravských študentov. Ale slovenskí študenti tito si upovedomovali, že majú ešte i druhé úkoly jako českí, úkoly, vyplývajúce z iných pomerov politických, kultúrnych a spoločenských, a cítili, že ich výchova a záujmy musia sa niesť často iným smerom, než ostatnej massy kolegov českomoravských. Tieto záujmy ich spol-čovaly a daly skrsnúť myšlienke utvoriť stredisko, kde dfa určitých rádov mohli by sa schádzať, pôsobiť k svojej sebavýchove a aj zabaviť sa. Usniesli sa založiť spolok. Dľa iných vzorov vypracovaly sa stanovy, pred-

Čitatefky tohoto časopisu upozorňujeme zdvorilé na české clkorky:

Kolínskou, Bergrovu, Buvovku. 1329

ložily úradom a keďdošiy schválenia, shromáž­dili sa na prvej ustavujúcej schôdzi nového spol­ku v miestnostiach starej Slavie. Spolok pomeno­vaný bol dľa Sládkovičovej básne „Detvan". Prví členovia výboru boli Jar. VlČek, kand. fil., Pavel Kramář, med., Cyril Krčméry, med. a Pa/. Sochán, akad. maliar. Okrem týchto boli prvi členovia Jozef Brežný, med., Jáii Gallay, med r Ant. rVWler, fil, Ján Pá-storček, obeh. ak., Ján Sf?e, med., Jozef Úprka, maliar a Frant. Zachar, obeh. ak. Hneď prvý rok preukázal spelok živost a vážny svoj program. Zaiste to bolo záslu­hou prvého predsedu Jar. Vlčka, ktorý mla­dý síce, ale už dva roky bol autorom česky písanej knihy o slovenskej literatúre. Členo­via prednášajú tu na veřejnost prvé lite­rárne pokusy ku kritike, ktorá bývala oby­čajne ostrá, ale predsa priateľská, tu rozo­berajú sa knihy, prednáša sa o slov. spiso­vateľoch o Sládkovičovi, Bottovi, Vajanskom, Chalupkovi a členovia cvičia sa v rečníctve recitáciami a deklamováním.

Slovenské obecenstvo so zájmom sledo­valo nové stredisko svojej detvy a priazeň preukazuje spolku zasielaním knih a peňaž­ných príspevkov. Aj česká veřejnost prijala nový spolok nanajvýš sympaticky, menovite vlivný spolok Moravská Beseda, ktorá uvá­dzala Detvanov do českej spoločnosti.

Aj uhorské kruhy vládne upozornily sa na život v Prahe. Boly znepokojené. Školy síce boly zavreté a každý prameň kultúry slo­venskej bol zahádzaný a hľa, — tu zjavil sa nový pramienok na pôde, kam už zlá ruka nedosiahla. Ministerstvo pokúsilo sa vplývaf na vládu rakúsku, ale nebolo dôvodu a'žia­dnej oprávnenosti zakročiť proti pražským študentom.

(Pokračovanie budúcne.)

hýrn Budapest, 17. februára.

— Princ Wied pocestuje do Albánie na rakúsko-uhorskej válečné] lodi „Taurus", ktorú bude sprevádzať talianska vojenská loď ,Quarto". Princ Wied pocestuje z Ter­stu do Draču.

— Vyznačenie gr. Berchtolda. Grófa Leo­polda Berchtoldá vyznačil kráľ veľkým krí­žom rádu sv. Štefana za zásluhy získané v otázke samostatnej Albánie. Podnet k vy­značeniu zavdala návšteva princa Wieda vo Viedni. fl '.fnré< i rmn

HLASY Z OBECENSTVA. Tisíci chvália všeobecne známy a obľúbený

„juno krém" masf na tvár, lebo kdo Ju upotrebuje, istotne opeknie. Pehy, pupence a iné tvár špatiace flaky za krátky čas skapú a patričný dostane hladkú a sviežu tvár. Téglik Juno krému* stojí K 120 a k tomu patriace mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objednať tak, keď vopred zašlete K 230, za ktorý obnos dostanete „Juno krém" k tomu pa­triace mydlo a návod k upotrebeniu bez všetkých iných poštových výdavkov. Kdo ale nechce zaslat peniaze vopred, tomu i na dobierku zasielame. Do­stať u dr. Eugena Flittnera, Beszterczebánya.

Pište teda ešte dnes na túto adresu. Dávajme si pozor na zdravie, lebo je to

náš najdrahší pokjad. Mnohým ťažkým chorobám môžeme vyhnúť, keď sa začneme hneď liečiť. Kdo trpí ne. žalúdkové boťastl a kŕče alebo nemá do-bréko apetitu, nech hneď uživa „Kalvarské aroma­tické kvapky". 20 kvapák dostačí, aby prestali hneď všetky botasti a napravily žalúdok. Cena flašky 50 hal. Pošto n zasietajú sa najmenej 4 flašky za vo­pred poslaný obnos K 230 franko alebo na dobier­ku. Pri každej zásielke je priložený návod k upo­trebeniu. Dostat u dr. Eugena Flittnera, Beszter­czebánya).

Vezmite teda dopisnicu a píšte na túto adresu ešte dnes.

Oslo 33 S L O V E N S K Y D E N N Í K

— Na oslavu pamiatky vffazstva na Ko­šovom poli usporiada srbská študujúca mlá­dež peŠtianska veíkú slávnosf. Význam sláv­nosti, fetorá bude 28. februára, zvyšuje sa tým, že zúčastni sa jej aj spolok tunajšej borvatskej stud. mládeže „Perun" a slávno­stnú reč povie známy borvatský spisovatel a rakúsky ríšsky poslanec Ante 7rešlč-Pa-vlšič. Horvati takto spolu so Srbmi oslávia víťazstvo srbských zbrani. Bude a] koncert, na ktorom vystúpi primadonna horvstského národného divadla v Záhrebe, marchesa Strozzl. operná speváčka záhrebského divadla Rajna Dlmltrljevtčova a belehradský operný Spevák Milojevlč.

— Zas sprisahanie v Carihrade. Bývalého veliteľa tureckého vojska v Kyrenaike (Tri-polsko) a terajšieho náčelníka generálneho štábu prvého (carihradského) sboru Aziza bega p llcia zatkla, lebo vysvitlo, že osno­val sprisahanie proti terajšej vláde. Prípad vzbudil tým väčšiu senzáciu, že Aziz beg bol najdôvernejším priatelom Envera bašu. Iná zpráva tvrdl, že Enver baša obával sa vplyvu Azizovho a preto bo dal zlapat jako Spiklerca. I — Sienkiewiczov dar. Slávny poľský spi­sovatel Henryk Sienkiewicz daroval pre ha­ličskú chudobu 25 000 korún, ii — Nemecký korunný princ ochorel na za­pálenie mandli. V berlínskych lekárskych kruhoch vyslovujú sa obavy, že je to zá­rodok tej nevyliečiteľne] hrdelnej nensoce, na ktorú zomrel r. 1888. cisár Fridrich III., dedo chorého korunného princa.

— Telegrafovanie fotografií. Z Berlina te­legraf ujú, že známy elektrotechnik prof. Korn vynašiel nový, dokonalejší spôsob, jako sa dajú fotografie a iné obrazy do diaľky od-telegrafovaf.

— Vysťahovalectvo. V aradske] stolici z obce Dezny 210 ľudí žiadalo si pas do Ame­riky. Preto odchádzajú, lebo blízke panstvo dostalo sa do rúk cudzozemca a tento za­mestnáva pri poľných prácach robotníkov z iných krajov.

— Zhorelo divadlo. V Skoplji zhorelo srb­ské divadlo. Na štastie oheň vypuknul v taký čas, keď v divadle nebolo nikoho.

'— Vlci v meste. Vo Veľkom Várade v ne­deľu podvečer za hustej hmly objavili sa na námesii pred stoličným domom dvaja vlci. Obecenstvo i policajti ich prenasledovali a vlci dlho behali po uliciach, lebo policajti pre bustu hmlu a z obavy, že môiu trafiť ľudí, nemohli použit zbrane. Vlkom podarilo sa utiecf.

— Mal 135 rokov. Zo Sarajeva oznamujú, ře v obci Viiníci (vo zvornickom okrese) zomrel roľnik Spasejevič vo veku 135 rokov. Neobyčajne vysoký vek potvrdzujú. Je to snáď ojedinelý prípad v Europe, aby človek dosiahol v terajších časoch 135 rokov.

— Evanjelický Spolok v Pukanci usporiada pri spoluúčinkovaní svojej mládeže 22. a 23. februára v „Čižmárskom dome" diva­delné pradstavenle spojené s tanečnou zá­bavou. Predstavia sa kusy: „Už sú všetci v jednom vreci*. Veselohra v jednom dejstve od Fr. Orbánka. „Kamenný chodníček". Veselohra so spevami v troch dejstvách od Fr. U/banka. Vstupné na divadelné predsta­venie 22. febŕ. popoludní o 3. hodine: I. miesto na sedenie K 1'40, II. miesto K 1 —, na státie 60 hal. za osobu. Vstupné na di­vadelné predstavenie, spojené s tanečnou zábavou dňa 22. febr. o 7. hodine večer: I. miesto 2 K, II. miesto K 160, na státie K 1*20 za osobu. Vstupné na tanečnú zá­bavu v pondelok, 23. febr. večer o 8. hod. K 1 20 za osobu. Čistý osoh patri evanje­lickému spolku v Pukanci.

— Slovenské a české obecenstvo sa upo­zorňuje, že dňa 22. februára bude v Pešti (Hotel Royal) koncertovat virtuózka na harfu česká umelkyňa si. lulia Nessyova z Prahy, ktorá poživa jak v Cechách tak I v cudzo­zemskú najlepšej povesti. Přednese symfo­nickú báseň „Vltava" od Smetanu v tran­skripcii Trnečkovej, ďalej tri menšie vlastné transkripcie od Schumanna: Couperin a

Bergoles. So si. Nessyovou vystúpi talian-lianska umelkyňa- 8pevačka Chíatina Plno-Savlo.

— Proti Ehrlichovmu 606. Berlínske ča­sopisy prinášajú zprávu, že nemecký ríšsky zdravotný úrad zapodieva sa s nepriaznivý­mi následkami liečenia salvarsanom, ktoré zapríčinilo mnoho pádov smrti, 275 pádov oslepnutia a otrávenia. Prezident úradu po­jednával o tejto záležitosti s berlínskym po­licajným lekárom drom Dreunewom, ktorý už r. 1910. ostro vystúpil proti Ehrlichovi a upozorňoval nä nebezpečné následky štepe­nia jeho salvarsanom. Dr. Dreunev vypra­coval na základe svojich zkušenosti a kon­ferencie s predsedom zdravotného úradu pa­mätný spis, v ktorom na základe dát o smrtných pádoch, o oslepnuti a iných škod­livých účinkoch liečenia salvarsanom, žiada vládu, aby zakázala Ehrlichov prostriedok.

— Remeselnícka mládež vo Vrbovém uspo­riada v nedeľu dňa 22. februára o 7. hod. večer vo dvorane „U Jeleňa" (hostinec p. Rudolfa Kabáta) tanečnú zábavu, spojenú s pomarančovou hrou. Svetová pošta, konfetty. Vstupné: osoba 1 K, rodina (4 člen.) 3 K. Reklamácie vybavuje p. B. Fiala, Vrbové. Hudba p. Sam. Dudika z Myjavy. Pristúp majú len pozvaní hostia.

— Savernský hrdina. Zo Saverna ozna­mujú: Rod,čia 15ročne] Franciiky Muhrovej zažalovali známeho poručíka baróna Forst-nera, že im dcéru sviedol a zhanobil. Pra­votu mali včera pojednávat, ale ju súd od­ročil.

— Hrozne sa pomstil za neveru svojej ženy. Desný prípad udal sa v meste Trlpo-lísi. Kupec Khan Berri presvedčil sa, že ho manželka klame s jeho priatelom, tiež kup­com. V kneve svojom umienil si, že sa kr­vavé pomsti. Usporiadal hostinu a pozval na ňu všetkých pokrevných svojej ženy, spolu devat osôb. Na hostine do jedla na­sypal Jakého silno omamujúceho prášku, následkom čoho onedlho ušlá spoločnosť, v ktorej bola a] jeho žena so štyrmi deťmi, pohrúžila sa v tvrdý spánok. Berri vtedy vzal dýku a povraždil svoje deti i všetkých svojich hosfov. Len ženu nechal na žive, ale ju silno poviazal. Potom vkradnul sa do domu svojho súpera a ho zákernlcky pre klal. Mrtvému kupcovi odrezal hlavu, odnie­sol ju do svojho domu a položil ju na ta­nier pred svoju ženu, keď sa táto už pre­brala, poukazoval Jej rad radom všetkých povraždených, ktorých poukladal okolo nej. Potom jej odrezal uši, nos, ruky aj nohy až nešfastnica vykrvácala. Berri prv než by ho mohla talianska policia chytit, obesil sa.

— Pozvanie do veľkej ľudovej tanečnej zábavy, ktorú usporiadajú preiporski Slo­váci dňa 21. februára b. r. v sobotu večer o 8 hod. v miestnostiach hostinca Mtilnera (na konci Karpatskej ulici). Pred tanečnou zábavou bude divadelné predstavenie roz­ličných humoristických kusov, veselohier, monológov a kupletov. Predstavujú ich naše najlepšie herečky, herci a humoristi. Po di­vadelnom predstavení tanec. O pol noci veľká bitka s koriandólim a konfettim. Hudbu obstará chýrna národná kapella Mareka Ra-diča z Búr Sv. Jura. Začiatok večer o 8. h. Vstupné: I. miesto v predpredaji 1 K 60 h, pri pokl. K 1*80 h.; II. miesto v predpre­daji K 1—, pri pokl. K í'20 h; miesto na státie v predpredaji 70 h, pri pokl. 80 h. Karty dostat v predpredaji u p. Grajciara (Mária u. 8.) a u p. Zedníka (Fridriška 15.)

— Vražda. V Cíčmanoch (v Trenčianske|) Pavel Piest prišiel opilý domov z krčmy a začal sa so ženou vadit. Syn ho chytil pod hrdlo a žena jeho vlastná schytila sekeru a rozpoltila opitému mužovi hlavu. Vrahov odviedli do Trenčína.

Tržné ceny dňa 15. februára. Na plodlnovej burze ceny pšenice stúply o 10 h, •:

raž o ô h, ostatné plodiny nezmenené. Úradne značené boly plodiny na peSfskej burze za

100 kg takto: j

Pé«Bl« Potisská:

77 kg-ová 2400-24-30 78 „ „ 24-20-2450 79 „ „ 24-30-2460

8 : : -—.-Zadunaiská:

TI kg-ová 23-85-2405 78 „ , 2395-24-30 /9 „ „ 2420-2445 79 ÍO „ . —• •— 80 ál „ . - • •— 81

Peitianska i TI kg-ová 23-95-78 „ . 24-05-79 „ „ 2420-

I ? : : -.-:

24-20 2435 24 50

TMcg-ová 24-00—24-25 2435 2460

78

Banátska:

2405-24-30-

Báčska: TI kg-ová 2395-2420 78 „ , 2405-24 35 79 „ „ 24-30—2455 80 „ „ •-81 „ „ - • •-

Raž L K 17-95-1805 stredná K 1785-1795 lacmefi la. 14-15—14-70, stredný K 1370-14 05 Ovos la. K 15-70—16-40, stredný K 15.10—15-40 Kukurica uhorská,nová K 1369—1380 Pšeničné otruby Jemné K10 30—10-70 n if . , hrubé „ 10/50 -10.90 Zemiaky pre Kuchyňské účele:

biele ružové žlté zadunajské K 420-4-30 4-70-490 550-5-60 slovenské „ 420—4-30 4-70—490 5-75-5-95 pešfské , 4-20—4-30 470—4-93 5-80-«-00

Zemiaky pre účele zemědělské a priemyslové:! zadunajské, biele K 340—3 60 slovenské, , „ 350-3-70 pešfské, „ , 3-40—3-60

Vajcia (za 10 vertuctov = 1440 kusov): potiské K HO-00—114-00 slovenské K 122- •— košíkové K 115-20-12000 (U—121/, kusov 1 K)

Ceny cukru v Prahe 15. februára. (Z Ústi n. L.)

Cukor surový, pohotový . . K 21-10 •—

» na okt.—dec. 2170 ••

Tržné ceny vo Viedni 15. februára. Na viedenskej burze ceny ostaly nezmenené.

Majiteľ a vydavatel: Slovenský Denník úč. spol, Zodpovedný redaktor: Anton Štefanek. i

•••'ISRICH j ™"1™-™ p a n s k ý , d á m s k y a d e t s k ý o b u v n í k

Budapest, VIII., Fecske u. 8.

7m Vyhotovuje obuv aj na boľavé nohy, pracuje z najlepšieho materiálu za solíd­ne ceny. Aj opravy na čas vyhotoví.

Jestvuje od r. 1871. Jestvuje od P. 1871.

Štefan Muliczky dvorný dodávateľ c. k. jasnosti arc.

] ozeía r e m e n á r , d o c á b a t e ľ sedl iak a r e m e n y c h k u f r o v v Ban­s k e j B y s t r i c i fBesztercebánya) Má bohatý sklad: uňho na výber do­stat rozličné p o ľ o v n í c k e a r o ­b o t n í c k e kapsy, vseiiake biče a blřlská, kosíky na hlavy psov, Sí­ry (štveme), chomúty, kantáre, o-pratv a všetky do tohoto remesla patriace č ánky. Prijíma všetky do

tohoto remesla patriace práce. Ma s k l a d e m á a vyho­t o v u j e : parádne a obyčajné šíry (štverne), chomúty, re­mene na mašiny, všetko z najlepšieho remeňa. Objednávky na vidiek, ako aj reparácie chytro a akurátne vybavujem. C e n n í k n a p o ž i a d a n i e b e z p l a t n e p o s i e l a m .

ADOLF STEIHER kožná tržnica

BUDAPEST, VII., Dob u . 5 . je najlacnejší nákupný prameň všetkých k o ž í a príslušností p r e kožušníkov a obuvníkov. Založené 1878. 3869 Telefon 18-58.

Filip Weis a syn 1 BUDAPEST, VIII., V e s s e l é n y i M. ft. 41. j

dodáva prvotriedne

II obálky

peňažné a riadne merkantilové. Bankám, úra- sa dom a súkromným kanceláriám, taktiež a] W

| pre knihtlačiarne a papiernické obchody. 3752 ľ lMii™nMii™ii" ,fiTn i"n—tiT!ii^ii—ti—n"in»ii—m

Strana 4 SLOVENSKÝ DENNÍK Číslo 33

H

Najlepšie s t r o j e h o s p o d á r s k e kaž­dého d r u h u , a k o ; p luhy, s e j a č k y , mláťačky, benzinové a p a r n é s lože-nia, m o t o r y p r e p r i e m y s e l atď. dodá Vám našská, k r e s ť a n s k á - f i r m a ; ::

F.HošaÄrffuTrnaBB hospodárskych 0 ========== Cenník a vysvet lenie zdarma, fflBBeaěaEaBa^áŠBSBaiĚii^Bása^^BBa.BaĚi^iBa^aSiBB

Hľadá sa súca, inteli­gentná osoba z a g a ­z d i n ú do domácnosti. Plat dfa dohovoru. Pří­hlasy na Jána Stepitu v Turčianskom Svätom Martině (Turóczszent-márton). 3884

5 kg. v e ľ m i j e m n e j

ražnej kávy :s

K 3-20 poStou o 50 halierov viac, v ručnlkovom obalu 8 pra­ktickým darkom ponúka :0: Fr. O p a t r n ý , Praha VII-401.

Pri objednávkach odvolávajte sa na

GOLDSTEIN S. FARKAS, Budapest, VIII., Népszinház u. 33.

Odporúčam môj bohato zásobený

obchod s náradím. ] Mám na sklade drevené, železné, mosadzné náradie j kožené garnitúry. Calunícke práce prevádzam v •: moje] vlastnej dielni. 3309

I Augustín Heigl. údenársky a delikatesný

obchod, Budapest VII., Baross u. 45.

3790

Slováci navštevujte

j Grand-kaviareň RÉMY, I Budapešf, VIII., József-kôrut 4.

(Oproti Národnému divadlu).

I I

Na najživšom mieste. Výtečné spojenie ele­ktrickou a s nádražiami. Slovenské časopisy, I slovenská obsluha. Pre slovenských rodákov j osobitné rezervované miesto. Štyri telefony. | Ĺavné ceny. — Majiteľ: J u l i u s K á l m á n . S I

Vzal Ludová banka účastinný spolok v Novom Meste nad Váhom.

Učet súvahy dňa 31. decembra 1913. Dal

214 2

215 9

219

157 172 139

201, 213 185

22 i 136

98 99 140 130 163 220 210 150

1 219 217

Vzal

m

MAJETOK

Pokladničná hotovosť Oiro účet v Rakúsko-Uhors. banke Chekový účet v Úhor. Pošt. Spor. . Giro účet v Zem. prúm. b., Budapešf Požičíy: Na zmenkách zo zaruč. K 181924875

intabulov. . 1612971-

11443-64 3756791 8148561

„ hypotekárnych úpisoch „ úpisoch so záručnikmi „ komunálnych úpisoch .

Dlžníci na bežnom účte: so zaokrytim intab. K 160831-95 u peňažn. ústavov kryté cen. papierami kryté zaručením

Nemovitosti Cenné papiere: značené na bursách

neznačené na bursách Náradie , . . . Prechodné úroky v reeskonte . . . Závislé úroky Deposit Preddavky na pravotné trovy . . . Protestné trovy Cudzie valuty Preplatená daň Zakladačné trovy Piešťanskej filiálky Účet Plešfanskej filiálky v centre .

. Vrbovskej , „

K

34187 1114 1797 17410

3432219 1175978 399493 2500

291329

32798 72466

54C9

5301520 161905

105264 13683 4660 26361 1847 750 529 527 1427 2260

779236 798858

39

7253344131

10 177 7

226 28 135 182 103 224

63, 142 188 174 181 196 184 217 219 5

ŤARCHA

Učastinná istina Rezervná základina . . K 185205-Zvláštna rezerv, základina „ 12000--Dividendná rezerva .-.... „ 200C--Domová rezerva . . . . „ 7000-Penzíjna základina . . . . „'-; ..'.'; Vklady na knižkách Vklady na bežnom účte Zmenky v reeskonte Nevyzdvihnutá dividenda Ĺud. banky Nevyzdv. divid. býv. Úvernej banky Prechodné položhy Nevyplatené intabulaČné trovy . . . Prechodné úroky Účet centra v Piešťanskej filiálky .

„ vo Vrbovskej „ Zisk

K

1000(,00

206205 33518

3315335 265645.

2223

97 7632 489

78980 779236 798858

1239723

3610981 628284

2320

87101

1578095 106836

7253a44|il

Učet ztráty a zisku dňa 31. decembra 1913. Dal

217 212 106 165 24 146 216 144 150 56

1 175 88

153

ZTRÁTY

Úroky od vkladov . „ od zmeniek v reeskonte . . „ od penzijnej základiny . . . „ centra v Piešťanskej filiálke . „ „ vo Vrbovskej filiálke,

Platy správe a úradníkom Administratívne a obchodné trovy . Daň z úrokov od vkladov Daň zo závodu 10% odpis z náradia 20% odpis zo zakl. trov Piešf. filiálky Hospodné Pravotné trovy . . • Dobročinné ciele Zisk

K

163742 52958

1615 40319 51122 309758

44641 20233 16548 20651

1508 582

2800 515

94 106836

524171 29

37

206 189

41,190 54 76

193, 204 147

165 24

196 48 81

180 218

ZISKY

Přenáška zisku z minulého roku . . Úroky:

od zmeniek „ hypotekárnych úpisov . . . . „ úpisov so záručnikmi „ komunálnych* úpisov . . . . . . „ cenných papierov „ dlžníkov a peňažných ústavov

v bež. účte „ účtu Piešťanskej filiálky v centre „ „ Vrbovskej

Zisk z odpredaju nemovitosti . . . Kursový zisk na cudzích valutách . . Dôchodok z poisťovania

, z nemovitosti Provísia

K

259032 86750 33669

26 6903

18384 40312 51129

K

6909

496207 6581 1236

277 2554

1C404

524171

18

29

Jura] Krnef v. r., pokladník.

Jur Janoštia v. r., predseda.

NOVÉ MESTO NAD VÁHOVi, dňa 1. januára 1914. Ján Gocsár v. r., Štefan Klucsovszky v .r.,

podsprávca, nam. hl. správca. podsprávca. DOZORNÉ POVERENÍCTVO:

Hořejší účet preskúmalo a v poriadku našlo. NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, dňa 26. januára 1914.

Igor Pietor v. r., člen.

František Hrebenár v. r., cien.

Eudevít Dobručký v. r., obchodný správca a hl.účtovník.

Jozef Galbavý v. r., člen.

Tlačou Budapeštianskeho nakladatefského spolku účástinárskej spoločnosti, Budapešť, VIII., Mária ulica číslo 15,