9 771 337 992009

0 3 KRIMI PRÍBEHY

NehodaDlhKrvavépeniazeZabi túmrchu!Dedičstvoa ďalšie

2,75 €

3/2011BRATISLAVČANKA

(nielen) zo súdnej siene

BRATISLAVČANKA

www.BRATISLAVCANKA.sk

KRIMI PRÍBEHY(nielen) zo súdnej siene

Príbehy zo súdnej siene Priateľka a Bratislavčanka � ročník III � číslo 2, rok 2011 � ISSN 1337-9925 � Ev. č. 3690/09 � www.bratislavcanka.sk � Vydavateľ: Redimas. r. o. � Adresa: Dostojevského rad 13, 811 09 Bratislava, tel.: 02/526 319 91, fax: 02/526 319 92, e-mail: bratislavcanka@bratislavcanka.sk � Generálny riaditeľ:Ing. Jerzy Frajberg, CSc. � Riaditeľ vydavateľstva: Ing. Zdenko Výbošťok, tel.: 0905 401 409 � Prevádzkový riaditeľ: Ing. Juraj Frajberg, tel.: 0905 714 445 �

Šéfredaktorka: Ing. Natália Výbošťoková, tel.: 0905 714 447, e-mail: natalia@bratislavcanka.sk � Príbehy: Mgr. Dana Hlavatá, Alena Demurová � Obchodné oddele-nie: e-mail: obchod@bratislavcanka.sk, tel.: 0905 401 409, Ing. Eva Kaplanová, tel.: 0905 820 168 � DTP: Blue Scorpion, e-mail: grafik@bratislavcanka.sk � Promo ma-nager: Daniela Šlachtová, e-mail: promo@priatelka.eu � Tlač: Versus, a. s. � Distribúcia: Mediaprint–Kapa Pressegrosso, a. s. � Cena: 2,75 € � Predplatné: LKPermanent, s. r. o., Jana Sadloňová, tel.: 02/444 537 11, fax: 02/443 733 11 � Písomné podklady nie sú archivované. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Vydavateľ nieje zodpovedný za obsah a pravdivosť inzerátov, a tým nie je zodpovedný za prípadné vzniknuté škody.

Vydavateľ REDIMA, s. r. o.

Nájdete v predajniach tlače

Tip na obeť..........................§ 9

12 §...............................Nehoda

Dlh.....................................§ 21

24 §..........................Karieristka

Strýko................................§ 33

37 §...................Krvavé peniaze

Prefíkaná zlodejka.............§ 47

50 §......................Dám ti šancu

Dedičstvo...........................§ 53

62 §...................Zabi tú mrchu!

Dcéra.................................§ 92

OBSAH

Upozorňujeme čitateľov, že z pochopiteľných dôvodov sú všetky mená v nasledujúcichvoľne spracovaných skutočných príbehoch zmenené.

Ernest prišiel k dedovi a to, čo uvidel, mu celkom zobralo dych. Prisko-čil k svojmu osemdesiattri ročnému dedovi, ležiacemu na zemi. Z nosa

a uší mu tiekla krv a len chrčal. – Dedo, preboha, čo sa stalo? – lamentoval, no dedo ho takmer nevnímal.Sedemnásťročný vnuk si vytiahol mobil z vrecka nohavíc a vyťukal 112.Keď prišla sanitka a odviezla otca jeho otca do nemocnice, nepustili ho ďalejako po dvere, za ktorými lekári bojovali o jeho život. Ernest plakal a čakal.Zavolal by aj otcovi, ale ten by o to, čo sa stalo, asi nemal veľký záujem. Potom, čo Ernestovi zomrela matka na leukémiu, to išlo s otcom dolu vodou.Vymieňal ženy jednu za druhou, hoci dovtedy mal oči a srdce len pre jehomatku. Matkina smrť zasiahla všetkých. Ani Ernest už nebol takým akopredtým. V škole sa mu nedarilo. Učenie ho nebavilo. Pred rokom sa dostaldo partie, ktorá mala na svedomí drobné krádeže, ktorými si zabezpečovalapravidelný prísun marihuany a pervitínu. Aj keď sa Ernest dušoval, že ničneberie, že je čistý, otec ho zmlátil ako hada. Vyhrážal sa mu, že ho dá dodiagnostického ústavu, no nakoniec neurobil nič, pretože sa doma objavo-val naozaj len sporadicky, a tak nevedel, čo je s jeho synom. Dedo sa viaczaujímal o vnuka, ktorý prišiel takto nielen o matku, ale aj o otca. Mal dosťodložených peňazí, ktoré sľúbil, že odkáže vnukovi a nie synovi.

9

Krimi príbehy

TIP NA OBET

– Ale to ti hovorím, Ernest, ak klameš, že už nič neberieš a ja to zistím, vy-dedím ťa, ako tvojho otca, to si pamätaj. Peniaze odkážem štátu... alebo ne-jakému kostolu, – vyhrážal sa dedo, no vnuk mu neveril.– Dedo, prosím ťa, veď ty si nikdy do kostola nechodil.– Ale začnem! Aj v osemdesiatke mám na to dosť času. Tak ma neprovokuj,Ernest a pozbieraj sa. Keď zmaturuješ, dostaneš odo mňa toľko peňazí, žeti vystačia na to, aby si vyštudoval vysokú školu a niečo na začiatok. Len samusíš snažiť, počuješ ma? – spomenul si Ernest, opierajúc sa o stenu v ne-mocnici, na dedove slová.– Vášho starého otca zbili. Zmlátili ho, spôsobili mu mnohopočetné zrane-nia. Niektoré sú dosť vážne. Musíme dúfať, že sa z toho dostane. Dnešná nocbude kritická. Choďte domov a ... ráno zavolajte alebo príďte, – povedala le-kárka, ktorá si stiahla zelenú rúšku z tváre, vychádzajúc z operačnej sály. Ažteraz Ernest zavolal otcovi. Odrazu sa v byte cítil nesmierne opustený, ne-smierne sám. Otec prišiel do pol hodiny. Bol vystrašený a Ernest ho podlhom čase, videl plakať. Naposledy to bolo nad hrobom jeho manželky.– Akí to museli byť chrapúni, ktorí zviazali starého človeka o stoličkua mlátili ho toľko, až z neho dušu vytriasli. Ruky, nohy by som im dolámal,grázlom. Škoda, že zrušili trest smrti. Ak sa niečo otcovi stane, ja..., –Ernestov otec sa znovu rozplakal. Ernest sa hodil otcovi do náručia. Cítil saako malý chlapec, ktorý potrebuje náruč mamy, ale tá tu už nie je, tak prečonie otcovu? – Čo ak dedo umrie, – jednostaj sa pýtal Ernest ešte aj vtedy, keď si otec sosynom sadli do kuchyne v dedovom dome a uprel oči na otca. Ten len sklo-pil zrak. – Budeme sa modliť.– Nechcem sa modliť. Keď mama umierala, modlil som sa za jej uzdrave-nie. Nič to nepomohlo. Aj tak od nás odišla, – rozplakal sa znovu Ernest.Otec chcel čosi povedať, keď mu zazvonil mobil. Obaja muži sa na seba sostrachom pozreli. Bola to však len Ernestova známa, ktorá si s ním chcelačosi dohodnúť. Otec hovor rýchlo ukončil. Nechcel blokovať linku. V túnoc nešiel ani jeden z nich spať. Ernest zaspal nad stolom, jeho otec chodildo samého rána po kuchyni. O piatej ráno zazvonil mobil znovu.– Váš otec sa prebral. Môžete prísť? Nie hneď, pán doktor vás čaká predôsmou. Potom má vizitu, – povedala sestrička a otec sa začal chvatneobliekať. Mal celé tri hodiny do času, kedy sa dozvie niečo o zdravotnomstave svojho otca. Keď prišiel aj so synom, tomu by sa krvi nedorezal. K de-dovi ich nepustili, no lekár ich upokojil, že starček by to mal prežiť, aj keďs trvalými následkami. – Dedo si nič nepamätá. Len na to, že boli dvaja, ale pripustil, že mohli byťaj traja. Tváre mali zahalené, len oči im svietili. Zrazili ho na zem a tĺkli ho.Ani jeden z nich neprehovoril. Nepýtali od neho peniaze, nepýtali od neho

10

Krimi príbehy (nielen) zo súdnej siene

nič. Vyzerá to tak, že išli naisto. Vedeli, že tvoj dedo má peniaze... mali byťtvoje. S otcom, s tvojím dedom sme sa tak dávno dohodli. Zaslúžiš si ich ty...ja nie. Ja som zlyhal. Ako otec som zlyhal. Viem, je to moja vina. Ty ne-môžeš za nič. Mal som dávať na teba väčší pozor. Nedostal by si sa tam,kde si... synak, prosím, môžeš mi to prepáčiť? – spýtal sa otec Ernesta a tenzostal ako obarený. Otec na neho upieral oči plné sĺz. Krútil jednostaj hla-vou a nevedel, čo má povedať.– Nie, otec... ty nie si ničomu na vine... to ja... ja som... ja som..., – viac ne-dokázal zo seba dostať. Otec ho objal a obaja dlhú chvíľu zotrvali jedenv druhom zakliesnení.– Otec... to ja som dal chalanom tip... na deda... ale prisahám, že som netu-šil, že ho tak zmlátia... chcel som, aby ma v partii brali... aby som mal nafet... ale prisahám, že..., – Ernest nedokončil. Otec neveril vlastným ušiam.Zostal stáť ako zasiahnutý bleskom. Potom sa vrhol na syna a začal ho mlá-tiť hlava-nehlava. Ernest nerobil nič, ani sa rukami nebránil, len sa nechalbiť dovtedy, kým otec neprestal. Čakal, že otec ho zhodí na zem a dobije hotak, ako nechal Ernest zmlátiť svojho vlastného dedka. Otec však nevydalzo seba jedinú hlásku. Keď skončil, sadol si na zem vedľa ležiaceho synaa vložil si hlavu do dlaní. Tíško nariekal. Ernest sa neodvážil pohnúť sa. – Pôjdeš na políciu a povieš im, ako to bolo, počul si ma? Ernest sa ani nepohol.– Rozumel si mi? Inak to ja urobím! A to ti vravím, ak to nedokážeš, viacnie si mojím synom. – A dedo? – Ernest vstal, trasúcimi rukami sa pridržiaval steny, aby nespa-dol.– Modli sa, aby to prežil. Ernest sa obzrel za otcom a kým vyšiel von z dverí, nahlas prehltol nahro-madené sliny.– Budem sa modliť, otec... aj za to, aby mi dedo odpustil.

11

Krimi príbehy