Ärodhy hlÁsnik - digicontent.snk.sk hlasnik/1914... · Ärodhy hlÁsnik 2řovjuřy pre slovensky...
TRANSCRIPT
ÄRODHY HLÁSNIK 2řOVJUřY PRE SLOVENSKY EUD,
Vychodí k a ž d ý p i a t o k . Adressa pre dopisy, listy, predplatky a všetky zásielky: •Národný Hlásnik* v Turčianskom Sv. Martine
(Turóczsientmárton).
Číslo účtu v poštovej sporiteľni 34900.
Zodpovedný redaktor: Jozef Gregor. Hlavní spolupracovníci:
Or. Milan Ivanka, Marka Pietrová. Vydavateľ: Jozef Gregor.
Predplatné: Do .Uhorska a Rakúska 4 kor., do Nemecka 5 kor., do ostatného cudzozemská 7 kor. na celý rok.
Jednotlivé čísla po 8 halierov. Predplatky z Ameriky zasielajú sa na Papánek, Kováč 6 Co., knihkupectvo, 886 Milwaukee ave, Chicago, III.,
za 1 doll. 45 centov ročne.
Ročník 47. V Turčianskom Sv. Martine, v piatok, 30. októbra 1914. Číslo 44.
Vyučovanie slovenskej reči. Dňa 17. septembra 1914, ako som to i v Ná
rodných Novinách bol oznámil, podal som popodpisovanú prosbu na administratívny výbor stolice Turčianskej, v ktorej prosili sme, aby sa v tieto časy i v našej stolici, kde sú až na výnimky výlučne slovenskí rodičia, odhliadlo od žiadosti rodičov a bez tejto nariadilo sa vyučovanie slovenskej reči, ako riadneho predmetu vo všetkých štátnych ' ľudových, na území stolice Turčianskej sa nachodiacich školách. Prosba v zasadnutí administratívneho výboru dňa 12. októbra zadržanom bola pojednávaná a dľa doručeného výroku riešená bola nasledovne:
»Poneváč dfa nariadenia ministra náboženstva a výučby dňa 13. aug. r. 1914 pod í. 114.000 vydaného, vyučovanie slovenského písania a čítania v 111. IV. a V. triede štátnej ľudovej školy len do patričných škôl zapísaných dietok rodičia, poťažne tútorovia sú oprávnení žiadaf a prosbu podať, prosebníci, akozastupitelia týchto, považovaní byt nemôžu, preto administratívny výbor prosbe miesta nedáva a vyučovanie slovenského písania a čítania v 111. IV. a V. triede štátnej ľudovej äkoly zodpovedave ministeriálnemu nariadeniu len na žiadosť rodičov môže nariadiť.«
V dnešné časy chceli sme vyhnúť každému verejnému boju za našu slovenčinu, ale keď nejde tak, ako by sa to v záujme pokoja želalo, nezbývá nám iné, ako v smysle mi-nisteriálneho nariadenia pokračovať, chytiť sa do práce a pri každej štátnej ľudovej škole sosbierať podpisy tých rodičov, poťažne tútorov, ktorých dietky do 111. IV. a V. triedy chodia a žiadať vyučovanie slovenskej reči ako riadneho predmetu.
Prosby môžu sa v krátkosti takto sostaviť: Slávny administratívny výbor stolice
Turčianskej! Nižepodpisaní rodičia, ktorí v štátnej
ľudovej škole , v školskom roku 1914—1915 v III. IV. a V. triede máme vyše
1 s dietok zapísaných, na základe nariadenia ministra náboženstva a výučby, pod č. 114.0C0/1914 vydaného, úctivé prosíme
Slávny administratívny výbor stolice Turčianskej, aby ráčil nariadiť, že by sa v III. IV. a V. triede Štátnej ľudovej školy
slovenská reč ako riadny predmet riadne vyučovala.
S úctou B. č., meno rodiča. Meno žiaka, trieda.
Prosby čím viacerými podpismi opatrené, čím skorej doposlať sa majú kr. škôldozor-covi alebo viceiŠpánovi, alebo tu podpísanému, aby už v zasadnutí dňa 12. novembra mohly byť riešené.
Turčiansky Sv Martin, 26. okt. 1914. Otto Škrovwa,
ev. farár.
Svetová vojna. Armádny kommandant, generál pechoty
Svetozár Boroevič, prijal vojenských dopisovateľov vo svojom hlavnom tábore a vyslovil sa asi takto: Je mi známe, že verejná mienka je sklamaná, že úspechy neidú tak jeden za druhým v nepretržitom rade, ako sa očakávalo. Bitka pri Rossbachu v sedemročnej vojne trvala pol hodiny, bitka pri Gravellote pol dňa, bitka pri Sedane jeden deň, a každá z týchto bitiek skončila sa katastrálne pre jednu z bojujúcich strán. Ja som bojoval u Tomášova sedem dní a u Ľvova päť dní, až sa položenie trochu uvoľnilo. Vo Francii trvá terajšia bitka už niekoľko týždňov. Oproti tomu sme videli, že obliehanie Sevastopoľa a Paríža trvalo 4 6 mesiacov, kdežto teraz sa pevnosti dobýjajú za čas pomerne krátky. Vojna sa stala technickou otázkou. Hovorím otvorene: keby Rusi mali našu pechotu, boli by dnes už vo Viedni, a keby sme my mali takú silnú artileriu, ako majú Rusi, boli by sme dnes v Kijeve. Prostriedky vojny sa změnily,
človek ostal ten samý. Iba na jeho nervy sa kladú dnes iné požiadavky. Videli ste našich chrabrých vojakov bojovať vo fronte a iste ste sa presvedčili, aký je to nádherný materiál. Ale Rusko má ohromný rezervoár ľudí. Obyvateľstvo európskeho Ruska samo je dva razy toľké, ako obyvateľstvo našej ríše. Preto sme na počiatku stáli oproti Rusom ako 1:3. Teraz je pomer 1:2, a konečne si budeme rovní, potom príde rozhodnutie katastrofálne. Som presvedčený, že táto katastrofa bude víťazstvom našich zbraní. Do tohoto času môžem našej verejnosti len radiť: trpelivosf, trpělivost a trpělivost. Či to potrvá 4 týždne či 4 mesiace, nemôže dnes nikto povedať. Ale naše víťazstvo přijde. Reč generálova bola prijatá s búrlivým odobrením so strany shromážděných korrešpondentov novín.
Vojna s Ruskom. Pešťbudín, 23. októbra. Úradná zpráva,
vydaná na poludnie, prišla o 6. hodine 30 minútach. Medzitým, čo včera v bitke južne o . Przemyslu mala slovo hlavne naša ťažká, proti nepriateľským oporám postavená arti-leria, na spodnom toku rieky Sana vyvinuly sa tuhé srážky, pri ktorých sme dovolili, aby nepriateľ prešiel na západný breh rieky, aby sme ho mohli napadnúť a ubiť. Prejdené ruské vojská na všetkých punktoch pristúpili k rieke. U Zarečia sme chytili do 1000 Rusov. Čaty nášho vojska zjavily sa nečakane pred Ivan-gorodom, zbily dve nepriateľské divízie, chytily 3000 Rusov, ukoristili jednu zástavu 15 strojových pušiek.
Pešťbudín, 25. októbra. Z hlavného vojenského stanu zvestujú: Na severno-východnom bojišti naše vojská a silné nemecké vojenské sily temer na jednej nepretrhnutej frontovej línii bojujú. Línia ťahá sa od svahov východných Tatier cez Starý Sambor, cez priestranstvo, ležiace východne od Przemyslu po nižný tok Sanu, od poľskej Visly až po Plock. Bojujeme s hlavnou ruskou silou, ku ktorej poslali Rusi kavkázske, sibírske a turkestánske
BESEDNICA. O vývine válečných lodí.
V minulých číslach Nár. Hlásnika bola reč o tom, ako sa vyvinuly delá z ohňometov až po dnešné 42 cm ové opachy. Málokto vedel z našich čitateľov, že už pred 3000 rokmi boly kanóny. To tiež málokto vie, že i válečné lode sú tak staré, ako vojna sama. Ovšem, že té prvotné válečné lode nemalý tej úlohy, čo terajší »nebojsovia«. Pravé válečné lode začaly sa stavať len koncom stredoveku. Normanni boli prví, čo na mori hľadali svoju moc a slávu. O nich sa zistilo, že už v XI. století, teda 400 rokmi pred Kolum-busom vynašli Ameriku. O nich kronika vraví, íe svoje lode nad povrchom vody železným pancierom obrnili. S týmto bol urobený začiatok, avšak ďalší vývin sa predsa nepojí k tomu začiatku, lebo roku 1354 IV. Peter, kráľ aragónsky svoje lode neobrňoval železom, lež tvrdými kozami zvieracími, čo znamená úpadok v porovnaní s normannskými loďami.
Až do roku 1782 nepočuť ničoho o bro-lenoscoch. Vtedy ale francúzsky merník a ŕlukovnik d'Arcon 10 lodí, ktorými dobýval Gibraltár, obil železnými pancierami Toto ale neboly pravé lode, iba plávajúce batérie, ktoré
pod ohňom nepriateľských gúľ vyšly rýchlo na vnivoč.
Potom zas za dlhý čas nič. Roku 1822 francúzsky generál Paixhans (čítaj: Pehán) vynašiel nové bombomety (krátke, hladkocie-vové a veľkokaliberové delá), ktoré sa menovite proti lodiam dali znamenite upotre-bovat. Paixhans ale odporúčal pre svoju armádu i to, aby sa oproti týmto bombometom, ktoré si iné štáty tiež zaopatřily, lode silnými panciermi obrnily. Že mal pravdu, dokázalo sa r. 1849, kde 6 takýchto nassanských bom-bometov zničilo celú dánsku flottu a r. 1853 pri Sinope utonula celá turecká flotta. I pri Sebastopole paixhans-ovské nábrežné delá narobily ohromnú škodu spojenej anglicko-francúzskej flotte. Na základe týchto zkušeností Guieysse (čítaj: Gieis), francúzsky merník postavil roku 1855 prvé pancierové plávajúce batérie, ktoré v krimskej válke vy-probovali a ktoré sa v dobývaní Kinburnu veľkolepé dokázaly. Týmto boly stvorené pancierové lode válečné. Na stavbu takýchto francúzska vláda založila osobitnú loďnicu v Toulone. Prvú takúto loď »La Gloire« (čítaj: la gloár = sláva) pustili na vodu 24. novembra 1859, stavanú podľa plánov merníka Du-puy de Lome (čítaj: DUpUy dô Lom).
Ďalší vývin už išiel rezk:. Coles Cowper,
anglický kapitán r. 1860 odporúčal, aby najťažšie delá uložili do pohyblivých pancierových veží, že by sa nemusela celá loď, al len veža" obracať.
Roku 1876 Angličania postavili loď, ktorí mala už i palubu obrnenú.
Aby této ťažké lode malý i dostatočn rýchlosť, merníci usilovali sa vynájsť tom spôsob. Taliansky merník Br/n prvý postavil loď s 18-tisíc koňskými silami. Dotial znali len 6—8-tisíc k. síl veľké lode. Tiež Talia Cuniberti postavil válečnú loď na 20-tisíc koň ských síl, ktorá uháňala rýchlosťou 22 uzlov (1 uzol = 1-86 km.). Takáto ľoď spotřebo vala za hodinu 300 metrických centov uhlia
Na zkúsenostia. h rusko-japonskej válk Angličania začali stavať svoje ohromné lo-diská s 18-tisíc tonn vytisnutej vody a 24—2 uzlov rýchlosti. Prvú takúto loď pomenovali »Dreadnought« (čítaj: drédnaut = nebojsa!) a toto meno sa stalo v posledné časy pocho-pom a postrachom — vačkov daňujúcich ob čanov. Sú na nich 305 cm-ové delá v oce ľových vežiach.
Od tých čias postavili ešte väčšie lode takzvané hyperdreadnought-y. Že sú nieô horlny, to sa v terajšej vojne má dokázať.
Poslal som už p r e d p i a t o k ?
Strana 2 NÁRODNÝ HLÁSNIK Číslo 44
vojská. Naša offenzíva cez Tatry pritiahla na | seba veiku nepriateľskú silu. V strednej Haliči, kde oba protivníci zaujímajú opevnené pozície, všeobecne ešte stojí bitka. Od Prze-myslu na juhovýchod a na nižnom toku Sana naše vojsko malo viac ráz úspech v posledných dňoch. V Ruskom Poľsku obe strany veľké sily postavily oproti sebe, ktoré bojujú od včera na línii Ivangorod—Varšava, juhozápadne od Visly.
Vojna franeúzsko-nemecká. Ženeva, 22. októbra. Nemecké pozície vo
východnej i severnej Francii dostaly veľké posily sviežimi vojskami.
Berlín, 23. októbra. Nemecké podmorské člny zjavily sa na belgickom pobreží. Sú tam nebezpečné pre anglické obchodné lode.
Veľký nemecký stán dňa 24. októbra predpoludním. Boje okolo Yser—Ypres—kanála sú neobyčajne tvrdošijné. Na severe sa nám podarilo so značnými silami prekročiť kanál. Východne od Ypres a juhozápadne od Lille idú naše vojská v urputných bitkách pomaly napred. Ostende bolo bombardované. — V Ar-gonských horách išli naše čaty napred. Ukoristili sme strojovú pušku a niekoľko mužov sme zajali. Dva francúzske aeroplány sme sostrelili. Severne od Toulu, pri Florei Francúzi nechceli prijať prímerie k pochovaniu mŕtvych.
Londýn, 24. októbra. »Times« oznamuje z Bordeux, že po 2 mesačnom cvičení nové vojská přišly k armáde Joffreho. Franzúzi tvrdia, že tým rozmnožia armádu o pol mil-liona vojakov.
Vojna so Srbskom. Pri navracaní sa z úspešnej akcie na Save,
náš riečny monitor »Times« narazil na nepriateľskú mínu a potonul. Z mužstva chybí 33 osôb, ostatní sú zachránení.
»Ung. Korr. B.« oznamuje: Silné srbské a černohorské sily, ktoré niekedy vnikly východne do Bosny, boly dňa 22. októbra po trojdennom rozhorčenom boji medzi Mokrou a Rogalicou zbité a k rýchlemu ústupu prinútené. Detailly tejto bitky prídu v najbližších zprávách, lebo ďalšia akcia sa ešte len vedie. Potiorek, F. Z. M.
Ruščuk, 24. októbra. Včera nocou o 11. hodine ruské dunajské lode »Šefčenko«, »Prus«, »Bolgaria«, »Románia«, »Srbia«, »Gróf Igna-tiev«, »St. Georgij* a »Poliakov« viezly potravu, muníciu, pušky cez Ruščuk do Srbska. Loď »Bulgaria« je ozbrojená a opancierovaná, lebo myslia, že budú napadnutí dvoma ra-kúsko-uhorskými monitormi, ktoré plávajú okolo Vidina. V smysle dunajskej konvencie vojenské tovary možno viezť prostriedkom Dunaja a nebojujúce štáty nemajú práva expedíciu zastaviť. Konfiškovať tovar možno len
Rumunský kráľ Ferdinand. Nebohý rumunský kráľ Karol I. nezanechal po sebe syna, preto jeho následníkom je syn jeho najstaršieho brata, doterajší korunný princ Ferdinand. Narodil sa 24. aug. r. 1865 a oženil sa 10. jan. r. 1893 s princeznou Mariou zo Saschen-Koburg-
Gotba.
v tom prípade, keby lode chcely sa zakotviť v neutrálnom prístave.
Drobné zprávy. Viedeň, 21. októbra. Bulhari nechcú pre
pustiť ruský vojenský materiál pre Srbsko. Splnomocnený ruský minister Savinsky robí kroky u ministra Radoslavova, ktorý sa ale odvoláva na neutralitu.
Berlín, 21. októbra. Nemci konfiskovali v Antwerpách 120.000 žochov východno-in-dickej bavlny.
Pancierová francúzska loď„Flandre" s 25.000 tonn obsahu bola 21. okt. pustená na vodu.
Viedeň, 22. októbra. Včera predpoludním naše vojská vtiahly do Černovic. Gróf Meran.
Viedeň, 22. okt. Cár úkazom povolal zo všetkých gubernií domobranu (Landsturm).
Berlín, 22. okt. Pruský krajinský snem mal vojenské zasedanie, na ktorom povolil kredit 1 a pol milliardy.
Krakov, 23. októbra. Ľvovské obyvateľstvo Rusi upotrebujú k zemným prácam. Stavajú strelecké priekopy. Súčasne rozmnožili ľvov-skú garnizonu na 80.000 mužov.
Carihrad, 22. októbra. Prístavná správa oznamuje úradne, aby lode, ktoré idú pozdĺž bulharského pobrežia, držaly sa od brehu
aspoň na 12 míľ, jestli nechcú narazit na míny, ktoré sa osvobodily od kotiev.
Viedeň, 23. októbra. Arciknieža Karol Franc Jozef mal dňa 22. októbra audienciu u Jeho Veličenstva. Arciknieža ide zase nazad na bojiště.
Rím, 23. okt. Korrešpondent »Times«-ov ktorý sa bavil v Ríme, dostal dojem, že Rumunsko ostane pod novým kráľom v tom samom politickom ovzduší.
Carihrad, 23. októbra. Angličania stiahl k Suezskému kanálu 14.000 mužov, 5000 koncentrovali okolo Alexandrie. Časť vojsk prišla z Austrálie. Úrad prístavný v Alexandrii oznamuje, že do prístavu príde 50.000 mužov kanadských a austrálskych vojakov.
Kôln, 24. októbra. Šestnásť belgických mestských starostov držia Nemci v zajatí, preto, že rozkazom kommandantov stavali
i obťažujúci odpor. Londýn, 24. októbra. Na moriach nachádza
sa štyritisíc anglických lodí na veľkých cestách nepriateľ z nich potopil tridsaťdeväť.
Z Berlína oznamujú, že šéf generálneho štábu generál von Moltke ochorel na pečeňu a žič. Lieča ho v hlavnom stane. Jeho dieli prevzal minister vojny Falkenheim.
U Vás v kuchyni 1
m á t e kolínsku cikorku i
Najnovšie. Úradne z ministerpräzidiálneho tlačovéh
oddelenia. Pešťbudín, 26. októbra popoludn Berlín, 26. októbra. Z veľkého vojenského stanu oznamujú: Západne od Yserského kanála medzi Nieuportom a Dixmuiden, ktoré miesta má obsadené nepriateľ, naše vojská napadly tvrdo sa brániacehô nepriateľa. V boji zúčastnivšiu sa anglickú flottu naša ťažká artilleria prinútila utiahnuť sa, tri lode sme trafili, následkom čoho celá flotta 25. oktobr poobede sa vzdialila z obzoru a tam niekí ostala. Pri Yprese ešte stojí bitka. Juho-zá padne od Ypresu, ako i juho-západne a zá padne od Lille nápad našich vojsk ide dobr napred. V boji medzi domami, veľmi urputnom Angličania mali veľké ztráty a nechali v m šich rukách do 600 zajatých. Severne od A rasu silný francúzsky nápor naša streľba pr stavila. Nepriateľ mal silné ztráty. Na v chodnom bojišti naša offenzíva proti Augi stovu postupuje. Pri Ivangorode boj sto priaznivé, rozhodnutie ešte neprišlo.
Berlín, 26. okt. O bojoch na Yser
Niečo o torpédach. Podmorské náboje, alebo míny a torpéda
boly zprvoti tak hrozné nástroje, že sa myslelo, že pre ne žiaden štát nebude vojenských lodí staväťl Vývin vecí ale dokázal, že i proti torpédam možno sa brániť: nastavali osobitných lodiek, ktoré inšieho nerobia, ako poľujú na torpéda a na podmorské člny; mimo toho veľké lode nosia okolo seba vystrčenú veľkú drôtovú sieť, do ktorej sa torpéda za-mocú a povedľa lode vybúšia bez toho, že by lodi poškodily.
Torpéda sú už vyše 300 rokov známe. Pri obliehaní Antwerpenu (roku 1585) upo-trebúvali malé člnky, naplnené horiacimi a výbušnými látkami, a této zasotili medzi nepriateľské lode, kde člnky výbúšily a zapálily lode.
Myšlienka podmorských zbraní pochádza od ženiálneho vynálezcu parolode Fultona roku 1797. Fulton bol síce veľký milovník mieru a nepriateľ vojny, ale práve preto si lámal hlavu nad tým, ako by obránil svoju vlasť bez toho, aby sa drahé vojenské lode staväly, preto bol pyšnější na svoje torpéda a podmorské člny, než na paroloď, ktorá sa stala veľkým dobrodením pre človečenstvo.
Roku 1864 anglický merník Whitehead íiel samočinné torpéda. Od tých čias
rozoznávame nehybné míny a samočinné, pohyblivé torpéda. Míny sú len na obranu a obyčajne v blízkosti brehov poukladané, torpéda ale i na napádanie súce, menovite odkedy sa už i osobitné loďky k vystreleniu torpéda stavajú.
Prvé podmorské míny boly takzvané »do-tykové« (kontakt) míny, tieto len vtedy výbúšily, keď sa ich loď dotkla. Mína bola zo železného plechu v podobe hrušky alebo valca a naplnená bola výbušnou látkou. Na pár metrov pod hladinou mora bola k zemi zakotvená a keď sa loď do nej búšiia, zapálil sa v nej pušný prach a vybúšil s ohromnou silou vozvyšok. Neskôr vynašli míny, ktoré boly s pevniny elektrickým prúdom zapálené, alebo výbúšily síce na náraz s lode, ale len ak boly s pevniny elektrikou naplnené. Tieto míny majú tú prednosť, že ich možno kedykoľvek neškodnými urobiť, čo je hhvne pre vlastné lode veľmi výhodné, lebo môžu bezstarostne plávať ponad ne, — elektrikou ich naplnia len keď sa nepriateľ blíži.
Veľkosť námorníckych diel. V posledné časy námorníctvo každého štátu
sa usilovalo zväčšiť kaliber diel a nábojov. Angličania majú 341 milimetrov široké (vnú-tral) delá. Spojené Štáty severnoamerické 355
milimetrov. Nemci majú 352 mm. kalibw delá. — Zväčšenie kalibrov má ten deľ, aby sa zkazonosný účinok náboja zväčšil. Vacs náboj má totižto väčšiu prieborivú silu, prp e
do seba viac výbušnej látky a nie je tree zvyšovať jeho silu rýchlosťou výstrelu. Znán vec, že čím rýchlejšie ktorá guľa letí, ty väčšmi škodí i vlastnému delu alebo pusK Pri veľkých nábojoch teda nekazí sa ciev dela tak, ako pri menších. Cievy d i e l * veľmi krátkeho života: veľké delá po W~ 150-om výstrele sú už úplne zkažené, r väčšiu diaľku, ako na 12 kilometrov nesu bodno strieľať už i pre ohyb povrchu zem lebo preň nevidno dobre predmet, do ktorér sa strieľa. Chýrna anglická dieľňa na de Armstrongova dorába pre dreadnoughty de 45 cólov dlhé a s kalibrom 360 mrn-vyr" váha jedného náboja je 726 kg., rýchlosť hn na kraji cievy 838 metrov za sekundu-
mrazu a nepohode vzdorujúce, S?rantO' vane v rozličnom vyvedení majú vza>
na sklade
SCHOLZ-o¥ské parotehUarne S S ä r v Suůunoch fg»»*«/f«») Turč. atol
Číslo 44 NÁRODNÝ HLÁSNIK Strana 3
Nieuportu až po Dixmuiden píšu: Nemci od stredy napádajú šiance pri Dixmuiden. V oba-polnom ohni stalo sa mesto dymiacou sa ruinou. Boj je hlavne delový. Francúzi prvý raz postavili proti Nemcom nové ťažké hau-bice v dobrom úkryte. Nemci sa opevnili. Nové nemecké posily bojujú práve tak, ako staré vojská. Často robia nápady bajonettom, hoci francúzska marína strieľa z kanónov. Nemecká artilleria robí veľmi ťažké rany.
(Copenhagen, 26. okt. Londýnske noviny zvestujú z Hazenbrouku: Keď kráľ Albert nachádzal sa na mieste, ktoré bolo Nemcami silno napádané a jeho štáb ho napomínal, aby sa prílišne nevystatoval guliam a šrap-nellom, kráľ odpovedal: »Môj život nemá väčšej ceny za krajinu, ako váš. Moje miesto je v bojovnej línii«. Kráľ zdržuje sa vždy medzi vojakmi a potešuje ranených.
Berlín, 26. okt. »Daily News« píše, že bitka na Visle je najväčšia v tejto vojne nielen vzhľadom na číslo bojujúcich, ale i vzhľadom na urputnost a ztráty.
Bukarešt, 26. okt. Na celom východno-pruskom fronte trvá rozhorčený boj. Nemecká artilleria je dobre krytá a strieľa präcízne.
Berlín, 26. okt. Z Londýna píšu, že nemecký križiak »Emden« prepadol parník »Etford« a odobral mu 400tonn dobrého uhlia.
Athény, 26. okt. Pokračujúc v provoká-torskej politike, Albánci napadli epirotský sbor z Moschopolis. Epiroti odrazili Albáncov. Vodca epirotského sboru Tripolitakis padol v boji.
Miláno, 26. okt. Francúzska vláda^shabala všetky hotely v Nizze, ktoré patřily Nemcom, Rakúšanom a Uhrom.
Berlín, 27. okt. Z Haagu telegrafujú, že šéf anglického generálneho štábu Charles Douglas dňa 26. okt. umrel v Londýne.
Berlín, 27. okt. Z hlavného stanu: Boje na línii Yser--Ypres a juhozápadne od Lille trvajú s rovnou tvrdosťou ďalej. Nemecké vojsko i včera pokročilo. Na ostatnom bojovnom fronte západne nestalo sa ničoho významného.
Západne od Augustova je napádanie so strany Nemcov vo veľmi pomalom pokroku. — Juhozápadne od Varšavy všetky nápady silných ruských vojsk boly odrazené. — Severne od Ivangorodu nové ruské armádne sbory překročily Vislu.
Úradná zpráva 27. októbra o 4. hod. 24 min. Položenie v strednej Haliči je nezmenené. Juhozápadne od Ivangoroda stoja naše mužne bojujúce armádne sbory. Jeden z nich sám zajal 10.000 mužov v boji s veľkou presilou. Hôfer, generálmajor.
»Budap. Korresp.« oznamuje poloúradne: Z Romanja Planina vybité sily po štýrdennom nepretrhnutom prenasledovaní zatisnuté boly u Višegradu a Gorazda za Drinu. Naše vojsko ukoristilo v škole v Hartienice muníciu, pri Veliko Brdo-Vracevici strojové pušky a hôrske delá. Východná Bosna je tedy až po Drinu očistená. Dve opevnené pozície nepriateľské pri Rovni a Macne vzali sme šturmom. Pri tom sme zajali mužstvo a ukoristili 600 pu äiek a bomby. Potiorek, Feldzeugmeister.
Berlín, 27. okt. »Lokalanzeiger« píše: Rusi sú odhodlaní pri Ivangorode nesporiť so silami. Množstvo zajatých zdá sa byť dobrým predznakom.
Černovice, 27. okt. V Černoviciach počaly pracovať niektoré úrady. Nazpäť povolanie utečencov nie je ešte radno pre neurčité pomery. Preto úrady nevystavujú ľudu osvedčenia do Černovíc.
Frankfurt, 27. okt. Veľký japonský parník »Kamasata Maru« medzi Kobe a Singapore bol potopený križiakom »Emden«.
„Po vojne". Vyhodený m o s t Převrhnutá -lokomotíva. Zhorené mesto. Rozrumená železničná
stanica.
Rotterdam, 27. okt. V Severnom mori po-tonulo mínami 17 lodí rozličných národností.
Berlín, 27. okt. »Vossische Zeitung« píše, že napnutie medzi Činom a Japonom je veľké.
Obetujte na Červený Kríž í f
CHfRDIK. Nemecký cisár hlavnému mestu. Cisár
Vilhelm poďakoval sa starostovi Pešti dr. Štefanovi Bárczymu zato, že pomenoval ulicu v Pešti »Ulica cisára Vilhelma« a námestie »Berlínskym«. Depešu polal adjutant Treutler: »Jeho Veličenstvo cisár a kráľ s uspokojením vzal v známosť, že uhorské hlavné a sídelné mesto jednu ulicu a jedno námestie pomenovalo menom cisárovým, resp. menom jeho hlavného a sídelného mesta. Jeho Veličenstvo poďakúva sa za tento dôkaz spojeneckého smýšľania. Na najvyšší rozkaz von Treutler.«
Voľba farára. Na Laze, v trenčianskom senioráte, vyvolili si jednohlasne za farára Milana. Žarnovického, dosiaľ kaplána v Pezinku. Blahoželámel
Syn šéfa generálneho štábu nadporučík Ervin Conrad Htltzendorfský 20. októbra pod Przemyslom bol ranený. Rana nie je nebezpečná. Starší syn jeho, ako známo, padol na poli bitky.
Cholera. Ministerstvo vnútorných diel o-znamuje, že 21. októbra boli chorí na choleru
v jednej dedine Békéšskej stolice, v dvoch dedinách Beregskej, v jednej dedine Boršod-skej, v jednej Hajdúskej, v jednej Komárňanskej, v jednej Sabolčkej, v piatich dedinách Šarišskej stolice, vo Štvrtku na Spiši, v Sa-mošujváre v Sedmohradsku, vo dvoch dedinách Ungskej stolice, v piatich obciach Zemplínskych Vo všetkých týchto bolo po jednom chorom. V Segedíne bol tiež jeden. Po dvaja boli vo troch dedinách Beregskej stolice, v Nemeckej Ľupči (v Liptove), vo Veľkej Breznej v Ungskej stolici, v Michalovciach zemplín skych, traja boli v Tiszasúlyi, po štyria v jednej dedine Ungskej stolice a v Pešťbudíne, šiesti tiež v ungskej dedine a siedmi v Ďar-motách. — Z týchto všetkých bolo 16 vojakov.
48 rokov nosil guľu v prsiach. V Cho-dzieži, v Pozňansku, po tieto dni umrel pri súde sluha Matzke. Matzke (vlastne iste Macek alebo Macko) bol vo vojne roku 1866 a odniesol si z nej guľu v prsiach. Vyňať mu guľu nepodarilo sa ani potom: nosil ju v tele celých 48 rokov, až do svojej smrti. Zacelená rana otvárala sa mu na čas každý rok, ale zato dožil 74 roky.
Francúzske šípy. Francúzski aviatikovia (vzduchoplavci) strieľajú so svojich lietadiel na nemecké vojsko ľahunkými, len asi 20 gr. ťažkými šípami. Ako teraz z Baselu píšu: spustili celý dážď takýchto šípov na bojujúcich Nemcov. Na každom šípe je nápis: »Francúz-sky vynález, nemecký výrobok.« Rozumie sa, šípy zhotovili ešte pred vojnou.
SPOŘITELNA UCASTINARSKY SPOLOK V TURČIANSKOM SV. MARTINE Akciový kapitálSSK 1,100.000—. Založena roku 1868. Vklady K 19,400.000.—.
Gíatrálka v Turčianskom 8v. Martins. — Filiálky: Y Liptovskom S?. Mikoláši, na Vrútkach a Ston. Tepliciach. Expozitúry: Y Snrjanoch, f Moäorciacb a Y SloYenskom Právne. :-: Pridružený ústa?: Hrádocká spořitelna Í Hrádku.
lžaoberá 8a bankovým obchodom každého druhu a assekuruje proti ohnu, krupobitiu, nehode a na život — Vklady zúrokujú sa éo najvýhodnejšie. — Splatné lístky poštovej sporiteľne k bezplatnému poukazovaniu vkladov zdarma.
rana 4 NÁRODNÝ HLÁSNIK Číslo 44
Amnestia pre priestupky. Ako sme už dávnejšie spomenuli, kráídal milosf (amnestiu) pre prečiny a zločiny, niže 5-ročným väzením trestaf sa majúce a nie z peňazobažnosti, ziskuchtivosti pochádzajúce, avšak len tým, ktorí počas vojny konajú vojenskú službu — Teraz oznamujú novinky, že náš minister vnútorných diel Ján Sándor vymohol u Jeho Veličenstva milosť i pre tých, vojenskú službu konajúcich, ktorí sú pre priestupky (kihágás, menšie, policajné veci) trestaní alebo pod žalobu postavení. Takýmto má byť pokuta úplne odpustená, poťažne má byť priestupkové pokračovanie zastavené. Táto milosť týka sa len tých priestupkov, ktoré boly do 20. sept. 1914 spáchané. Ministerské nariadenie v tejto veci má číslo 172.998.
»Duchovný poklad vojaka«, knižočku, obsahujúcu náboženské a mravné naučenie i modlitby pre vojakov, veľmi primeranú vojakom v pokoji, na vojne i raneným v nemocniciach, odporúča spolok »Tranoscius« v Liptovskom Sv. Mikuláši. Cena viazaného výtisku 40 hal. Farským úradom pri väčších objednávkach za hotové výtisk 30 halierov.
Rumuni dostali od vlády subvenciu (podporu). 497 subvencií dostaly súkromné školy a 204 učitelia.
Praha stavia nemeckú školu. Kráľovské mesto Praha stavia Nemcom školu, ktorá bude stáť 550.000 kor.
Pľúcny mor. Z Lissabonu píšu, že sa v Portugalsku na viacerých miestach objavil pľúcny mor.
Štatistika svetovej vojny. Podľa najnovšej nemeckej štatistiky je vo vojenskom stave 69 percentov europejského obyvateľstva a na celom svete 890 millionov ľudí, to jest 53 percenty. Preto možno túto vojnu nazvať ozaj svetovou.
Tisloi obváJia všeobecne známy a oblúbený „Jane krém" mast na tvár, lebo kdo ju npotrebuje, istota-. opeknie. Pehy, pupence a iné tvár spatiaee fľaky *s krátky čas skapú a patričný dostane hladkú a sviežu tv&» Téglik „Jano krému" stojí K 1-20 a k tomu patriace mydl 70 halierov. Z vidieku js najlepšie objed )st tak, ked vepřed zašlete K 2-30, aa ktorý obnos dostane „Juno kréxr' k tomu patriace mydlo a navnd k upotrebeniu. bez vá«' tkých iných poštových \ ýdavkov. Kdo ale nechce šante peniaze vopred, tomu i na dobierku zasielame. Dostat t it. Eugena Flittnera vBaftakij Bystrici (Besiterczebány*)
Pište teda ešte dnes na túto adresu. Dávajme si pozor na ídravíe, lebo je to náš naj
drahší poklad. Mnohým íažkým chorobám môžeme vyhnút. sed sa začneme hneď liečiť Sto trpí na žalúdkové bo-"asti a kŕče alebo nemá dobrého apetitu, nech hneď uživ? ..Kalvarské aromatické kvapky". 20 kvapák dostačí, ab urestaly htseď všetky bolesti a napravily žalúdok. Ceui jfaíky 50 hal. Poštou zasielajú sa najmenej 4 flašky » vopred poslaný obnos E 2-80 franko alebo na dobierke Pri každej zásieUxe je priložený návod k upotřebeni!: Dostat u dr. Eugena F l i t t n e r a v Banskej Bystric: {Besz ter czebány a).
Vezmite teda dopisnica a p i š t e na túto adree ešte dnes.
Slovenský obrázkoví kalendár a Zora kalendár pre slovenský ľud
na rok 1915 vyjdú v druhej polovici novembra t. r.
Prosíme všetkých, ktorí sa o naše kalendáre zaujímajú a ktorí ich kupúvajú, aby do tých čias poshoveli.
t Knihtlačiarsky fit spolok v Turčianskom Sv. Martine.
Živnostenská banka v Prahe, S v Akciový kapitál K 80,000.000'—.
Rezervné a poistné fondy vyše K 25,000.000-—.
Centrálka v Prahe, Na Příkopě 30.
ži« filiálok.
Telefon č. 225,3837. a j .
Prenajíma
Všetky obchody bankové.
5«ía«ita» »eksá«ky).
Peštianska obilná burza. 27. októbra.
Zbožie
Pšenica « « «
Raž Jačmeň
« «
Ovos Kukurica Repica Proso
Druh
horno-uhorská tisská
banátska báčska
na krm slovenský
pívov. tisský
nová
tS_- w
•3 c >
75—79 78—82 78—80 78—80
— — — — —
Cena za 100 kg. od
39-90 3960 3950 39 80 3130 2270 —•— —•— 2180 2030 —•— — ' —
do
41-40 4140 4050 41-40 32 — 23-90 _ • — —•— 23-20 2070 — • —
— • —
naturalist, maďarsky nezná •5 júci. hladá miesto u meníe
r. k. farnosti FR. RVASN1CA, Oravka p. Jablonka, Organista,
(Arva m.)
Síciestroje ifflmiwiiisiiiiiiiiiiiiiimiiäniiiiiiiiiiiiniiiiiwiiaiEľ
Dycikle 8 h v iiiriŤiHHiiiiiwomíHTiinminminTr
súčiastky MIlllilllMIäl!!' kúpite naj
lacnejšie vo v e l k o K á v o d e
Jozef Vrabec, T ý n i š t ě n/Orl. (Cechy.)
Nezabudnite, že najlepšie zbytky kanafasu zefíru, oxfordu, Sifónu, tlače, flanelu, barchetu, uterákov atd. má
stále na sklade
ALOIS DOUBRAVA, tkalcovna, NÁCHOD ¢. 351. (Cechy), ktoré zasiela:
I. najlepšie 40 metrov za 20 kor. U. veftni dobré 40 „ 16 kor.
Ostatatuý tovar dPa cenníka a vzoriek, ktoré zasiela zdarma. N e i a b u d n i t e I
Založeno rolu 1869. R P l a n á , o r g a n y m a h a r m o n i a Vi
ľ. re kostol, školu i dom a en o za výhodných pod
mienok dodáva
Ján Tflčei, Kntflá Hora (Čechy.)
Blustr. prospekty organov, cenníky harmonií a pián zdarma a franko. — Postaveno 260 organov,
6600 harmonii.
Rátací strojček za 1 kor. (vopred v mamkách). Zašle F. H0DIK
architekt, Hrabová-V í t k o v i c e (Móram S kusov dobierkou 5 ko Strojček tento okamlite
násobi a delí najdlhšie čísla až do millionov.
NASSKE FIRMY. V rubrike tejto uverejnené sú výlačne len adresy slovenských a českých obchodníkov, továrnikov a remeselníkov atd., u ktorých nakupovať a objednávat je mravnou povinnosťou každého uvedomelého Slováka.
anekdoty, kuplety a výstupy. Joz. Šváb, nakl., Praha, m., Mostní 4. 8ozn. zdarní
Bombony a cukrovinky Alois Gillar, Mor. Ostrava. Maršnerove šumivé bon
bony, orient, cukrovinky pečivá a čokolády. Divadelné javiská
dodáva Fr. Fert, odborný divad. maliar, Brno-fíusoíiw.
Náradie. J á n Arvay, stolár, Žilina (Rýnok 6. 9.), sklad náradiu
Podivín, Dejmin a Kyneto dodajú vvbomú chuť, kyprosť a vzhlad všetkému pečivu Vyrába továreň A. F. Stecher, České Budějovice, •
pošle kopcom vzorky zdarma. Staré i nové výšivky
kupuje ,LIPA* Ind. priem. úč. spol v Turč. S. Martine Šatstvo pre mužských
A. Žiačik, krajčír, Turč. S. Martin, sklad ang látok
íáiiBuriaa:SÄ Ubristy iklU llolii ítnjľ
Vo vlastnom dome. Prvý český krest závod
jExistoje už 85 rokev Dodáva šicie stroje najkw-lej akosti, velmi trvanliví h 5-ročnou zárukou *ko toveué EO zaručene epoUn livého materiálu, vytkli*
né. Zásielky vypfetano. 126 dobre balené.
Stroj* SingeroTky v cene od K 60 Stroje krnhovkj v Mneod K 110. Tiež na mesačné splátkv po 8-W kor.:-. Žiadajte cenník, dostanete ho zdarma a vyplj Uný, tmn je všetko podrobne uvedené.:: Bicí &°i I* vec uži točná, usporí sa ním mnoho časn i peňazí do r*k*<
Ghcete mat pekné školu? Najlepšie vystaví Vám ju i na splá
tky stavitel: M. M. HARMING BUDAPEŠŤ, Víl., Veres ,PáTné o-J^
| Pánom drevokupcom a drevorezaeom I do pozornosti! ::::
obrázkový cenník po.
Prv, ako by ste si zariadili dielňu na motorový pohon, n e z a b u d n i t e si žiadať nál
vJeuuik a vysvetlenie bespiaine.
oorazKovy cenník pô. ^ j . . ' p ,.- —
vodných amerických W a t e r l o o m o t o r o v ý c h p i l » I *% n v í i T M A r e Z a C i e k . ° ktorých je všeobecne známo,
H T 17 W I? Q C Ä a ^ l c , v > ž e 8 a ^ a d e najlepšie dokázaly.
D- UunĽO, gag- B n d a p B 81, Y., Lipót-kómt 15. g TitřH Kníhtiařiaršky ačsstinársky spolok v Turčianskom Sv. Martine.