skutočné príbehy

0,73 €

4/2011

Podrazna macochuJJee mmii ttoo ttaakk ľľúúttooŽeních pre babičku

Zamatovébroskyne

VVyyddeeddeenneecc

MMuužžsskkáá nnááddcchhaa

Niektorých (veľmi kreatívnych) pracovníkovslovenskej reklamnej obce dráždi, že slo-

gan, ktorým budú oblepené autá našej polície„Pomáhať a chrániť“ už používa česká políciaa teda, že zasa našinec niečo prebral od svoj-ho „staršieho brata“.Ja s tým nemám žiaden problém. Podľa môjhonázoru sa konečne slovenskí občania veľmikrátko a výstižne dozvedia od najkompetent-nejšieho zdroja, teda od samotnej polície, čo jejej hlavnou a nezastupiteľnou úlohou ako orgánu štátnej správy. Ruku na srdce, koľkí z nás si doteraz uvedo-movali, že práve pomáhať a chrániť naše živo-ty a majetok majú títo páni v uniformách, kto-rých činnosť v našom podvedomí vzbudzujeskôr strach a negatívne emócie a nie úctua dôveru.Poďme ďalej a povedzme si úprimne, ktoré orgány štátnej moci vzbudzujú v nás úctu a dôveru?Zákonodarný, teda parlament alebo inak Národná rada Slovenskej republiky?Už vidím tie pohrdlivé a ironické pohľady u väč-šiny občanov. Koľkým z poslancov dôverujemea o koľkých si myslíme, že sú tam preto, abypresadzovali záujmy obyčajného občana?Vyslovte päť mien a povedzte, za čo si ichmáme vážiť – hneď zajtra to uverejním v tomtočasopise a veľmi rada. Človeku sa tak veľmi

chce veriť, že nie všade a nie všetci vyvolení súskorumpovaní a myslia len na svoje vrecká a zabezpečenie budúcnosti pre svoju rodinu!A čo exekutívna moc, teda vláda?Koľkých ministrov ste si zapamätali alebo imdôverujete?A čo súdnictvo? Mávate rukou? Ja tiež...Do systému štátnej moci nakoniec patrí aj pre-zident, ktorý by mal byť principiálne preziden-tom všetkých a nie sympatizantom, či dokoncapredĺženou rukou jednej strany.Máme takého prezidenta? Pomáhať a chrániť občana orgánmi štátnejmoci a teda nielen polície, ale všetkých zložiekštátnych orgánov, počnúc prezidentom a kon-čiac posledným úradníkom, nie je prevzatémarketingové heslo. Je to ich povinnosť vyplý-vajúca z Ústavy – najdôležitejšieho zákonav každom štáte, všade na svete: v Rusku,v Spojených štátoch, v Česku i na Slovensku.Je dobré, že polícia chce pripomenúť občanovina čo má právo.Ja si však myslím, že tento slogan by mal visieťvedľa portrétu prezidenta v každej kanceláriištátnej správy, aby pripomínal tak prezidentoviako aj poslednému úradníkovi, že sú tu prenás, sú naši služobníci a nie páni.Súhlasíte so mnou?

Natália Výbošťoková �

namiesto úvodu

Pomáha a chráni?

Skutočné príbehy Priateľka a Bratislavčanka � ročník VIII � číslo 4, rok 2011 � ISSN 1336-619X � Ev. č. 3030/09 � BRATISLAVČANKA o zdraví, kráse, kultúre, zábave � ročník XI �

číslo 8, rok 2011 � ISSN 1335-9037 � Ev. č. 3029/09 � www.bratislavcanka.sk � Vydavateľ: Redima s. r. o. � Adresa: Dostojevského rad 13, 811 09 Bratislava, tel.:

02/526 319 91, fax: 02/526 319 92, e-mail: [email protected] � Generálny riaditeľ: Ing. Jerzy Frajberg, CSc. � Riaditeľ vydavateľstva: Ing. Zdenko Výbošťok,tel.: 0905 401 409 � Prevádzkový riaditeľ: Ing. Juraj Frajberg, tel.: 0905 714 445 � Šéfredaktorka: Ing. Natália Výbošťoková, tel.: 0905 714 447, e-mail: [email protected]� Obchodné oddelenie: e-mail: [email protected], tel.: 0905 401 409, Ing. Eva Kaplanová, tel.: 0905 820 168 � DTP: Hana Krepopová, e-mail: [email protected] �

Promo manager: Daniela Šlachtová, e-mail: [email protected] � Tlač: Merkantil, s.r.o. � Distribúcia – Bratislavčanka: Mediaprint–Kapa Pressegrosso, a. s., stojany GRANDPRINC Bratislava a SR, LK Permanent direct mailing Bratislava a SR, frekventované miesta v Bratislave, zdravotnícke zariadenia, železničné a autobusové stanice, obchodné centráSR, vybrané prevádzky. � Cena Bratislavčanka: 0,73 € � Distribúcia – Skutočné príbehy: Mediaprint–Kapa Pressegrosso, a. s. � Cena Skutočné príbehy: 0,73 € � Predplatné:

LK Permanent, s. r. o., Jana Sadloňová, tel.: 02/444 537 11, fax: 02/443 733 11 � Písomné podklady nie sú archivované. Nevyžiadané rukopisy redakcia nevracia. Vydavateľ nie je zod-povedný za obsah a pravdivosť inzerátov, a tým nie je zodpovedný za prípadné vzniknuté škody. � Obálka: Anna Geislerová

www.BRATISLAVCANKA.sk 3

�

skutočné príbehyOBSAH

4 Topánky

6 Slzy

8 Pitie šumivých sladenýchnápojov poškodzuje telo

8 Nedarí sa vám schudnúť?

10 Starci

12 Láska na inzerát

14 Zubná pasta vás neochráni

15 Keď dieťa nemôže zaspať

15 Mužská nádcha

16 Zebra na ceste (úryvok)

18 Mrcha

20 Anna Geislerová

22 Chcete mať krásne vlasy?

24 Krížovka

28 Podraz na macochu

32 Čo novéhona Centrálnom trhovisku?

34 Sedačka

36 Je mi to tak ľúto

38 Miško

40 Spomienka na Vianoce

42 Ženich pro babičku

44 Hospoda na mýtince

46 Vydedenec

48 Broskyne

50 Krížovkawww.BRATISLAVCANKA.sk4

5

skutočné príbehy

www.BRATISLAVCANKA.sk

6

�

skutočné príbehy


7

skutočné príbehy


Sladené šumivé nápojebudú čoskoro na

zozname tých najškodli-vejších potravín, ktorýmimôže človek svoje teloohrozovať. Štúdia z USApotvrdila, že osoby, ktorékonzumujú denne dve porcie

takéhoto nápoja, vykazujúznámky poškodenia organizmuuž za tri týždne. Hrozí im pritomochorenie srdca a diabetes.

Aj mierne pitie sýtených limo-nád môže viesť k negatív-

nym dopadom na zdravie.

Z dlhodobého hľadiska totiž tieto nápojenebezpečne menia pomer dobrého a škodlivé-ho cholesterolu. Stačí len niekoľko týždňovstriedmej konzumácie na to, aby sa zvýšilo rizi-ko ochorenia srdca a diabetes.

Konzumáciu sladených šumi -vých ná pojov preto

obmedztelen na vý -nimočnéa zvlášt-ne príle-žitosti. �

� Je to paradox – mnoho ľudí s nadváhou sadoslova mučí diétami a náročným cvičením.A pritom im v chudnutí bráni určitý zdravotnýproblém. Keby sa tento problém odstránil, váhaby išla dole oveľa ľahšie a rýchlejšie. � Aké teda môžu byť dôvody, prečo niektoríľudia chudnú veľmi ľahko – zatiaľ čo iní samôžu moriť cvičením a diétami a napriek tomuim prebytočné kilá zostávajú?� Rovnako ako si musíme strážiť cholesterolalebo krvný tlak, mali by sme tiež kontrolovaťhladinu vnútorného pH.

� Len málokto tuší,že príliš nízke hodnotypH môžu človeku brániťpri chudnutí. Štúdie vy -konané na univerzitev Osake v Ja ponskupreukázali, že znižu-júca sa hladina pHide ruka v rukes väčším obje-mom pásu.� Ďalší ne -ná padný pro-blém tvorianiektoré potra-vinové prísady.� Pri pokusochna univerzitev Madride pozo-rovali, ako tes-tované zvieratáokamžite zvýšili príjem jedla na dvojnásobok –potom, čo im bolo do jedla primiešané istéochucovadlo. Išlo o jedno z najpoužívanejšíchochucovadiel v bežných potravinách! �

Pitie šumivýchsladených nápojovpoškodzuje telo

Nedarí sa vám schudnúť?

Možno to nie je jedlom ani nedostatkom pohybu.

8

zdravie


N iekedy si ich ženy, moja mama a teta mysleli,že to medzi nimi vytryskne, že sa pohádajú

do krvi. Vyzeralo to, že si skočia do vlasov, alečím boli starší, tým si už nemali do čoho skákaťa nepohádali sa v živote jediný raz. Otec mal šesťdesiat deväť, keď sa moja maminka pobralana pravdu Božiu. Strýko s tetou nás celé mesiacedržali nad vodou. Snažili sme sa žiť ďalej, aj bezmaminky, ale trvalo veľmi dlho, kým sme vystúpi-li z pomyselnej bubliny, do ktorej sme sa s ockomuzavreli. Nedala nám dýchať. Opierali sme sajeden o druhého. Vtedy som si pomyslela, akodobre, že nemám vlastnú rodinu, že som zostalasama, aspoň môžem byť pri otcovi. V štyridsiatkeuž žena rozmýšľa všelijako. Ak dovtedy nestretlaživotnú lásku, ťažko už uverí v hocijakú. Nasťa -hovala som sa k ockovi a svoj jednoizbový bytsom zatiaľ prenajímala. Jednej študentke, ktorúvystriedala ďalšia. Zvykali sme si s ockom veľmiťažko. Už bol na dôchodku, a našťastie, mal svojekoníčky. Inak by bezradne stál a čakal, čo s jehoďalším životom. Strýko, ktorý je od otca o päťrokov starší, chodil s ním na ryby, na futbalovézápasy a nie raz zobrali aj mňa s tetou a mojimi

sesternicami na huby. Dovolenky sme prežívalispoločne. Nielen vtedy, keď žila maminka, alev tej tradícii sme pokračovali aj naďalej. Mojesesternice sa povydávali, mali svoje rodiny, taksa stalo, že skôr ja, ako ony, som chodila so star-cami a tetou na chatu, ktorú si kedysi kúpili oberodiny spoločne. Málokedy sa stáva, aby si sú-rodenci nevliezli do úsmevu, hlavne vtedy, keďsa jedná o majetky. Ale strýko a otec, zdalo sa,nikdy neprídu spolu do sporu. Mala som štyrid-saťdva, keď som stretla, celkom znenazdaniačloveka, o ktorom som si myslela, že to budepartner do divadla, do kina, jednoducho do spo-ločnosti. Žiadna veľká láska. Arthur bol rozvede-ný, o desať rokov odo mňa starší. Mal dvochdospelých synov a troch vnukov. Spočiatku somsa na rodinu veľmi nevypytovala, aby mu to nebo-lo nepríjemné, ale keď začal sám o nej hovoriť,s napätím som ho počúvala. Tak trochu som muzávidela, že má čo o rodine hovoriť, kým ja sommu líčila len zážitky so strýkom, ockom a tetou,občas so sesternicami.– Ja ti ich nabudúce dovediem. Čo myslíš, zvlád-la by si dvoch mojich vnukov? Starší syn s neves-

10

�


Môj otec a strýko sa celý

život prekárali. Niežeby

sa hádali, ale stále si jeden

z druhého uťahovali.

skutočné príbehy

tou chcú ísť na predĺžený víkend do Chorvátskas partiou. Inokedy berú aj svojich malých, ale ten-toraz si povedali, že si oddýchnu. Ponúkol som saim, že ich vezmem na štyri noci a štyri dni k sebe,pretože svatovci obaja naraz ochoreli, – Arthur namňa spýtavo pozrel.– Neviem sa ich dočkať, Arthur. Neboj sa, majú satu aj kde vyspať. My si ustelieme na karimatke, nazemi a oni sa pokojne vyspia v mojej posteli. Čopovieš?– Ale veď to len na jednu noc. A na tie tri ďalšieuvidíš, či budeš chcieť prísť ku mne.Prišla som. Prežila som najkrajšie štyri dni vo svo-jom živote. A keď mi chlapci, jeden štvor, druhýpäťročný povedali, babi, slzy mi tiekli dolu lícami.Na svoj vek by som bola primladou babičkou, notá myšlienka sa mi pozdávala. Po pár mesiacochsom prijala Arthurovu ponuku na sobáš. Môj ockoo ňom už dávno vedel. Zopár krát sa aj stretli.Padli si do nôty a ja som si uvedomila, že preží-vam nádherné obdobie svojho života. Vyvracalasom hlavu k nebesiam a ďakovala mojej mamin-ke, že mi poslala Arthura. Svadba bola skromná,len v kruhu najbližšej rodiny. Škoda, že sa tohomaminka nedožila. Po dvoch mesiacoch od sobá-ša, som otehotnela. Zdalo sa mi to ako zázrak.V štyridsiatich troch rokoch som po prvýkrát čaka-la vlastné dieťa. Arthur plakal od šťastia, ja oddojatia. Kým sa mi narodila dcérka, strýkova man-želka umrela. Bola to riadna rana pod pás odsamého veľkého osudu. Ocko nástojil na tom, abysa strýko k nemu presťahoval. Nakoniec smevšetko vyriešili tak, že sme predali môj jedno-izbák, nasťahovali sa k ockovi a peniaze z preda-ja sme darovali ockovi a strýkovi, ktorí si kúpilimalý domček na dedine. Bola to odvaha, začínaťv takom veku celkom po novom, ale strýko sineprial iné, len odísť z miesta, ktoré mu tak pripo-mínalo tetu. Bol zlomený. Tentoraz ho pri životea optimizme držal ocko, jeho dcéry a snažila somsa i ja, hoci som mala už iné radosti a povinnosti.Po narodení dcérky Žofky sa môj život zmenil nanepoznanie. Až teraz som pochopila, prečo somprišla na svet a prečo mi bolo dopriate byť matkouv takom zrelom veku. Vychutnala som si každýokamih so Žofkou a môj Arthur, sám starý otec, saznovu stal novopečeným oteckom. Smiali sme sa,že jeho vnúčatá sú staršie ako Žofka. Snažili smesa navštevovať ocka so strýkom, keďže mali užsvoj vek. Mysleli sme si, že to dvaja chlapi v cha-lupe ťažšie zvládnu, ale keď sme tam v jednonedeľné popoludnie prišli, zaskočilo nám. Strýkoa ocko sedeli pod košatým gaštanom na lavičke

a predbiehali sa v nadbiehaní azda šesťde siat -ročnej pani, ktorá vyzerala nielen zachovalo, aleaj optimisticky. S manželom nám bolo zarazjasné, že tí dvaja súperia o jej priazeň. Pripome -nulo mi to starší americký film, Daj si pohov, či taknejako sa to volalo a nebola som ďaleko od prav-dy. Pani Mária bola vdovou už takmer dvadsaťrokov. Bývala v domčeku vo vedľajšej ulici a cho-dila tým dvom pomáhať, aby sa celkom nezopsu-li. No podarená trojica starých a starších ľudí námnaozaj vyrazila dych. – Zdá sa, že tvoj strýko sa už spamätal z manžel-kinej smrti. Trochu priskoro, nie? Ale dobre, veďnebolo by dobré, keby sa zhrýzal, nariekal a sťa-žoval sa na život. Len som zvedavý, kto z koho, –smial sa môj muž a ja som si „požičala“ najprvocka, potom strýka. Obaja mi klamali. Tvrdili, žepani Mária je žienka do pohody, aj do nečasua v trojici im to klape. O mesiac sme ta prišliznovu. Ale vtedy už bola situácia zmenená. Tídvaja, strýko aj ocko, tí dvaja starci si robilinapriek, to ich uťahovanie si jedného z druhéhouž nemalo humorný náboj, ale urážlivý a napáda-li sa kvôli každej drobnosti. Žiarlili jeden na druhé-ho. Stále nevedeli na čom sú, pretože pani Máriabola na oboch nesmierne milá a svoje správanienezmenila ani k jednému.– To som ešte nezažila, aby sa tí dvaja nerozprá-vali. Oni sa normálne nebavia. Buď sa hádajú akotaké psy, alebo nekomunikujú. No blázni, staríblázni, – smiala som sa, aj keď som tušila, že toaž také smiešne nie je. O tri týždne mal ockonarodeniny. S Arthurom sme sa tak trochu báli, doakej atmosféry prídeme aj s našou Žofinkou, alekeď sme dorazili, odľahlo mi. Tí dvaja boli zaseako kedysi. – No čo je? Kde máte pani Máriu? – spýtal sa Arthur a potuteľne sa usmieval. Strýko pohodilrukou, ocko len pokýval hlavou a sťažka si vzdychol.– Bola to mrcha. Ale dobrá... si to predstav, dcér-ka, ide sa vydávať!Podlomili sa mi kolená. No toto!– A kohože si berie? – A čo ja viem? Nejakého starigáňa.– Koľkože má rokov? – spýtala som sa ockaa strýko len nechápavo pokrútil hlavou.– Skoro sedemdesiat. Povedz, či tá žena rozumnepotratila?! – urazene si odpľul a ja som sazdržala komentára. Načo by som tým dvom, ktoríťahali jeden na osemdesiat, druhý mal skoro sedemdesiatpäť, aj čosi hovorila, no nie?

-LK- �

11

skutočné príbehy


skutočné príbehy

Documents